Zákon o doprave na dráhach 514/2009 účinný od 01.01.2011 do 31.10.2011

Vládny návrh zákona o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Predložený návrh zákona, ktorým sa Železničná polícia začleňuje do Policajného zboru sa predkladá v sú lade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2010-2014.

Ministrovi vnútra Slovenskej republiky sú v súčasnosti podriadené dva ozbrojené bezpečnostné zbory: Policajný zbor a Ž elezničná polícia.

Pôsobnosť Železničnej polície podľa § 2 zákona č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o Železničnej polícii') je porovnateľná s plnením úloh Policajného zboru podľa § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o Policajnom zbore') s tý m rozdielom, že Železničná polícia pôsobí len v obvode železničných dráh.

Osobitnú pôsobnosť Železničnej polície, predovšetkým na úseku dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou železni čnej dopravy v obvode železničných dráh a pri podieľaní sa na zisťovaní a objasňovaní príčin ohrozovania bezpečnosti a plynulosti železnič nej dopravy v obvode železničných dráh, ktorú doteraz Policajný zbor nemá, je potrebné prevziať medzi úlohy Policajného zboru a zabezpečiť tak kontinuitu pri začleňovaní Železničnej polície do Policajného zboru.

Organizačnú štruktúru Policajného zboru upravuje § 4 zákona o Policajnom zbore, podľa ktorého Policajný zbor sa člen í na službu justičnej polície, službu kriminálnej polície, službu finančnej polície, službu poriadkovej polície, službu dopravnej polície, službu ochrany objektov, službu cudzineckej polície, služ bu hraničnej polície, službu osobitného určenia, službu ochrany určených osôb a inšpekčnú službu; organizačnou súčasťou Policajného zboru je aj útvar kriminalisticko-expertíznych činností , ktorý vykonáva odbornú činnosť a znaleckú činnosť. Služby Policajného zboru pôsobia v rámci útvarov Policajného zboru, ktoré zriaďuje a zrušuje minister vnútra Slovenskej republiky; zároveň ur čuje náplň ich činností a vnútornú organizáciu. Útvary Policajného zboru sú organizované spravidla podľa organizácie súdov.

Organizačnú štruktúru Železničnej polície upravuje § 4 zákona o Železničnej polícii, podľa ktorého v Ž elezničnej polícii pôsobí poriadková služba, operatívna služba, služba ochrany objektov a služba kynológie. Služby Železničnej polície pôsobia v rámci útvarov Železničnej polície, ktoré s ú zriadené v obvode železničných dráh. Podľa § 3 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov obvod dráhy zriaďuje špeciálny stavebný úrad v stavebnom povolen í alebo stavebný úrad vo vyvlastňovacom rozhodnutí. Ak z tohto rozhodnutia nevyplýva inak, obvod železničnej dráhy je tri metre od vonkajšieho okraja telesa železničnej dráhy a stavieb, konštrukcií a pevný ch zariadení, ktoré sú jej súčasťou. Obvod dráhy vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia alebo vyvlastňovacieho rozhodnutia a zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zrušen í dráhy. Podľa § 5 zákona o Železničnej polícii minister vnútra Slovenskej republiky určuje organizáciu a riadenie Železničnej polície a zriaďuje útvary Železničnej polície.

Začlenenie Železničnej polície do Policajného zboru bude vykonané v súlade s § 4 ods. 2 zákona o Policajnom zbore, podľ a ktorého útvary Policajného zboru zriaďuje a zrušuje minister; zároveň určuje náplň ich činností a vnútornú organizáciu. Poriadkovú službu Železničnej polície, operatívnu službu Železni čnej polície, službu ochrany objektov Železničnej polície a službu kynológie Železničnej polície minister vnútra Slovenskej republiky primerane začlení do útvarov Policajného zboru. Navrhuje sa vytvoriť službu železničnej polície, ktorá bude taktiež primerane začlenená do útvarov Policajného zboru. Predpokladá sa, že začlenením Železničnej polície do Policajného zboru sa využije odbornosť pr íslušníka Železničnej polície na úseku služobnej činnosti, ktorú doteraz vykonával.

Rovnako aj iné služobné činnosti príslušníkov Železničnej polície budú obdobne primerane využité na rovnakom ú seku v podmienkach Policajného zboru, ako napríklad odbornosť povereného príslušníka Železničnej polície v trestnom konaní, odbornosť pri objasňovaní priestupkov, odbornosť referenta vykonávajú ceho personálne činnosti a pod.

Ministrom vnútra Slovenskej republiky je zriadená odborná komisia, ktorá bude mať za úlohu zrealizovať proces začlenenia Železničnej polície do Policajného zboru na úrovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a ktorá na základe dôkladnej analýzy bezpečnostnej situ ácie, rizikovosti a nápadu trestnej činnosti prehodnotí súčasný stav výkonných a špecializovaných útvarov Policajného zboru s cieľom posilniť tabuľky zloženia a počtov Policajného zboru. Tabu ľkové miesta príslušníkov Policajného zboru, ktoré budú začlenené zo Železničnej polície do organizačnej štruktúry Policajného zboru bud ú prednostne použité v priamom výkone služby.

Návrhom zákona sa predpokladá zlepšenie terajšieho stavu bezpečnostnej situácie nielen v oblasti železničnej dopravy, ale aj v iných oblastiach, pretože začlenením Železničnej polície do Policajné ho zboru dôjde k zjednoteniu obidvoch ozbrojených bezpečnostných zborov, ktoré umožní operatívnejšie používanie síl a prostriedkov na plnenie úloh uložených zákonom. Začlenením Železničnej pol ície do Policajného zboru dôjde k posilneniu výkonných zložiek ozbrojeného bezpečnostného zboru na úkor jeho riadiaceho aparátu. Práve táto racionálnosť a efektívnosť pri používaní síl a prostriedkov pri plnení zákonných úloh sú relevantnými dôvodmi na začlenenie Železničnej polície do Policajného zboru.

Súčasťou návrhu zákona sú aj novely niektorých zákonov, ktoré sa svojím obsahom priamo dotýkajú začlenenia Ž elezničnej polície do Policajného zboru; sú to zákony, kde má Železničná polícia rozdielne postavenie ako Policajný zbor, zákony, ktoré Železničnej polícii ustanovujú určité kompetencie, resp. opr ávnenia a zákony, kde by mechanické nahradenie slov mohlo spôsobovať významové nejasnosti (napr. Trestný zákon, Trestný poriadok, zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorš ích predpisov, zákon o Policajnom zbore, zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služ by, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č . 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, zákon č . 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach).

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazan á a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať dopady na verejné financie, nebude mať ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, či informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 532/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o začlenení Železnič nej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: 27.8.2010-31.8.2010

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x 3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnos ť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Bezpredmetné.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné.

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo financií SR – V nadväznosti na Vašu žiadosť zo dňa 26. augusta 2010 o vypracovanie stanoviska Vám oznamujeme, že sekcia rozpočtovej politiky nemá k predloženej doložke vybraných vplyvov pripomienky. Berieme na vedomie, že predložený návrh nem á vplyv na rozpočet verejnej správy.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR súhlasí s doložkou vybraných vplyvov v časti sociálne vplyvy pripravenou k návrhu zákona o začlenení Železničnej polície do Policajné ho zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja SR súhlasí s predloženou doložkou vybraných vplyvov bez pripomi enok.

Ministerstvo financií SR súhlasí s predkladateľom, že predmetný materiál nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o začlenení Ž elezničnej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Navrhuje sa, aby dňom účinnosti zákona došlo k začleneniu Železničnej polície do Policajného zboru.

K § 2

Služobný pomer príslušníkov Železničnej polície je samostatným služobným pomerom podľ a zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, v ktorom títo príslušníci plnia úlohy Železničnej polície podľa zákona o Železničnej polícii a ďalších zákonov. Preto je potrebné riešiť právne vzťahy prí slušníkov Železničnej polície v súvislosti s jej začlenením do Policajného zboru tak, aby sa ich doterajší služobný pomer zachoval. V nadväznosti na uvedené sa navrhuje úprava ich práv a povinností vrátane ich zaradenia do príslušného druhu štátnej služby, okrem príslušníka Železničnej polície v stálej št átnej službe, ktorý nespĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu, do ktorej má byť ustanovený v Policajnom zbore. Navrhuje sa, aby sa zaradil do prí pravnej štátnej služby, a to najdlhšie do ich splnenia.

Prechod civilných zamestnancov Železničnej polície bude riešený v rámci príslu šných ustanovení Zákonníka práce (§ 27).

K § 3

Vzhľadom na to, že vzťahy týkajúce sa postavenia, práv a povinností Železničnej polície sú obsiahnuté vo viacerých zákonoch a všeobecne záväzných právnych predpisoch, navrhuje sa upraviť, že doterajšie pojmy 'Železničná polícia' a 'príslušník Železničnej polície' sa považujú za pojmy 'Policajný zbor' a 'príslušník Policajného zboru'.

K § 4

Derogačné ustanovenie, ktorým sa zrušujú právne predpisy nadväzujúce na začlenenie Železničnej polície do Policajného zboru.

K čl. II (Trestný zákon v znení neskorších predpisov)

Keďže Trestný zákon ako základný predpis trestného práva hmotného vyžaduje spĺňanie zv ýšených nárokov základných požiadaviek kladených na zákon, vzhľadom na terminologickú presnosť a jednotnosť tohto zákona sa navrhuje vypustiť z definície vojaka príslušníka Železničnej pol ície.

K čl. III (Trestný poriadok v znení neskorších predpisov)

Z vymedzenia pojmu 'policajt' na účely Trestného poriadku v § 10 ods. 8 písm. f) je potrebné vypustiť povereného príslušníka Železničnej polície, keďže jeho pôsobnosť v trestnom konaní je rozdielna (užš ia) od poverených príslušníkov Policajného zboru. Zmeny v ostatných paragrafoch sú legislatívno-technické, spočívajúce vo vypustení slov 'Železničná polícia' a 'útvar Železničnej pol ície'.

K čl. IV [zá kon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov]

Navrhuje sa vypustiť úpravu vo vzťahu k Železničnej polícii.

K čl. V (zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov)

K bodu 1 (§ 52)

V nadväznosti na začlenenie Železničnej polície do Policajného zboru je potrebné upraviť ustanovenie § 52, ktoré definuje správne orgány prejednávajúce priestupky.

K bodom 2 až 4 (§ 58)

V nadväznosti na začlenenie Železničnej polície do Policajného zboru je potrebné upraviť aj ustanovenia pojednávajúce o objasňovaní priestupkov.

K bodu 5 [§ 86 písm. f)]

V nadväznosti na začlenenie Železničnej polície do Policajného zboru je potrebné vypustiť orgá ny Železničnej polície spomedzi orgánov oprávnených prejednávať určité priestupky v blokovom konaní.

K čl. VI (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov)

K bodu 1 [§ 2 ods. 1 písm. q) až s)]

Železničná polícia ako ozbrojený bezpečnostný zbor podľa zákona o Železničnej polí cii zabezpečuje ochranu železničnej dopravy, verejný poriadok, bezpečnosť osôb a majetku v obvode železničných dráh. Začlenenie Železničnej polície do Policajného zboru si preto vyžaduje aj úpravu v pôsobnosti Policajného zboru. Preto sa medzi úlohy Policajného zboru, ktoré sú uvedené v § 2 zákona o Policajnom zbore navrhuje doplniť dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou železničnej dopravy v obvode železničných dráh, úlohu podieľať sa na zisťovaní a objasňovan í príčin ohrozovania bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy v obvode železničných dráh a spolupôsobenie pri zabezpečovaní bezpečnosti železničnej prepravy jadrových materiálov, špeciá lnych materiálov a zariadení v súčinnosti s prepravcom a dopravcom.

K bodu 2 (§ 4 ods. 1)

Do ustanovenia o členení Policajného zboru sa vkladá ako samostatná služba železničnej polície. Zároveň sa zo služieb vypúšť a služba justičnej polície, pretože takéto definovanie služby nie je v súčasnosti z hľadiska začlenenia služieb do útvarov Policajného zboru, a ani z hľadiska pojmového vhodné.

K bodu 3 [§ 19 ods. 1 písm. b)]

V § 19 sa odsek 1 navrhuje doplniť o oprávnenie prevzaté zo zákona o Železničnej polícii, podľ a ktorého bude policajt oprávnený zaistiť osobu, ktorá svojím konaním bezprostredne ohrozuje bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy.

K bodu 4 (§ 33)

V súvislosti s úpravou úloh Policajného zboru v § 2 ods. 1 zákona o Policajnom zbore v dôsledku za členenia Železničnej polície do Policajného zboru je potrebné osobitne upraviť aj oprávnenia policajtov na úseku zaisťovania bezpeč nosti a plynulosti železničnej dopravy. V podstate sa preberá doterajší rozsah oprávnení príslušníkov Železničnej polície pri zaisťovaní bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy v obvode ž elezničných dráh podľa § 24 zákona o Železničnej polícii.

K bodu 5 (pozn ámka pod čiarou k odkazom 18d a 28k)

Ide o legislatívno-technickú ú pravu v nadväznosti na začlenenie Železničnej polície do Policajného zboru.

K bodom 6 a 7 [ § 51 ods. 1 a § 53 ods. 1 písm. b)]

V nadväznosti na začlenenie Ž elezničnej polície do Policajného zboru je potrebné upraviť aj oprávnenia policajta uvedené v § 51 ods. 1 o možnosť použitia hmatov, chvatov, úderov, kopov sebaobrany a prostriedkov na prekonanie odporu a odvrátenie útoku tak, aby policajt zabránil, respektíve mohol zabrániť, nebezpečnému konaniu, ktorým sa ohrozuje alebo narušuje bezpečnosť alebo plynulosť železničnej dopravy. Rovnako sa navrhuje v § 53 ods. 1 pí sm. b) doplniť oprávnenie policajta použiť služobného psa z dôvodu, aby zabránil nebezpečnému konaniu, ktorým sa ohrozuje alebo narušuje bezpečnosť alebo plynulosť železničnej dopravy.

K bodom 8 a 9 [§ 69 ods. 4 a ods. 11 písm. g)]

V nadväznosti na začlenenie Železničnej polície do Policajného zboru sa vypúšťajú ustanovenia o poskytovaní informácii spracúvaných Policajným zborom Železnič nej polícii.

K bodom 10 a 11 (§ 76 ods. 6 a 7)

V nadväznosti na začlenenie Železničnej polí cie do Policajného zboru sa navrhuje rozšíriť povinnosť útvarov Policajného zboru o povinnosť upozorniť štátne orgány, obce, právnické osoby a fyzické osoby na skutočnosti, ktoré sa dotýkajú alebo môžu viesť k ohrozeniu bezpečnosti železničnej dopravy.

V odseku 7 sa preberá právna úprava zo zákona o Železni◊nej polícii o tom, že Železnice Slovenskej republiky, dopravcovia a právnické osoby, ktoré majú objekty a prevádzkujú ◊innos◊ v obvode železni◊ných dráh, sú povinné vytvára◊ nevyhnutné podmienky pre ◊innos◊ Policajného zboru pri plnení jeho úloh.

K bodu 12 (§ 82a)

Navrhuje sa v prechodných ustanoveniach upraviť doč asné používanie služobnej rovnošaty Železničnej polície, služobného preukazu Železničnej polície a odznaku operatívnej služby Železničnej polície, a to do 31. 12. 2015. Do tohto dátumu sa budú za dopravné prostriedky Policajného zboru považovať aj dopravné prostriedky s označením Železničná polícia.

K čl. VII (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaní m alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov)

Keďže v § 5 ods. 1 tohto zákona sa ustanovuje oprávnenie uvedených policajných orgánov vyzvať ur čité osoby na vyšetrenie na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok, navrhuje sa z tohto ustanovenia vypustiť príslušníkov Železničnej polície.

K čl. VIII (zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráž e Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov)

Vzhľadom na začlenenie Železničnej pol ície do Policajného zboru je potrebné upraviť niektoré ustanovenia tohto zákona. Nakoľko tento zákon sa aj doposiaľ vzťahuje rovnako na príslušníkov Policajného zboru, ako aj na príslušníkov Železni čnej polície, navrhuje sa v ňom vykonať iba niektoré nevyhnutné zmeny vypustením príslušných slov – v § 1, § 19 ods. 4, § 35a, § 142b ods. 3, prílohe č. 2 IV. časti

Navrhujú sa nové prechodné ustanovenia, ktoré v § 287f upravia, že na príslušníka Železni čnej polície v stálej štátnej službe, ktorý nespĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu, do ktorej je ustanovený v Policajnom zbore od 1. januára 2011, sa obmedzenia v § 4 ods. 1, § 85 ods. 5 a § 104 ods. 2 a 4 nevzťahujú. V odseku 2 je vyjadrené personálne riešenie prechodu príslušníkov Železničnej polície do Policajného zboru. Vzhľadom na to, že prechod zo Železničnej polície do Policajného zboru sa nebude považovať za organizačnú zmenu, príslušníci Železničnej polície sa nebudú prekladať ani prevádzať na funkcie v Policajnom zbore a preto by nebolo možné automaticky postupovať podľa ustanovenia § 35 ods. 10 zákona.

K čl. IX (zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov)

Keďže tzv. kompetenčný zákon je základným predpisom upravujúcim pôsobnosť jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy, navrhuje sa explicitne vypustiť Železničnú políciu spod pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

K čl. X (zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov)

Vzhľadom na rozdielne postavenie Železničnej polície a Policajného zboru v rámci štruktú ry integrovaného záchranného systému, je potrebné vypustiť útvary Železničnej polície z ostatných záchranných zložiek.

K čl. XI [zá kon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov]

Z dôvodu rozdielneho postavenia Železničnej polície a Policajného zboru pri používaní informač no-technických prostriedkov nemožno automaticky zameniť slová podľa čl. I § 3 predloženého návrhu, ale musí sa úprava o Železničnej polícii vypustiť.

K čl. XII (zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov v znení neskorších predpisov)

Z hľadiska právnej istoty a jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje vyslovene nahradiť aj v zá kone o ochrane nefajčiarov Železničnú políciu Policajným zborom, keďže ide o ustanovenia upravujúce kompetencie pri kontrole a prejednávaní priestupkov.

K čl. XIII [zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpe čnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov]

Vzhľadom na rozdielne postavenie Železničnej polície a Policajného zboru pri výkone kontroly č innosti podľa zákona o súkromnej bezpečnosti nemožno automaticky zameniť slová podľa čl. I § 3 predloženého návrhu, ale musí sa úprava o Železničnej polícii vypustiť.

K čl. XIV (zákon č. 479/2008 Z. z. o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí v znení zákona č . 200/2010 Z. z.)

Vzhľadom na rozdielne povinnosti organizátora podujatia podľa § 4 ods. 1 predmetného zákona voči Ž elezničnej polícii a Policajnému zboru nemožno automaticky zameniť slová podľa čl. I § 3 predloženého návrhu, ale musí sa úprava o Železničnej polícii vypustiť.

K čl. XV (zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení zákona č. 151/2010 Z. z.)

Vzhľadom na rozdielne vymedzenie služobného úradu v Železničnej polícii a Policajnom zbore nemož no automaticky zameniť slová podľa čl. I § 3 predloženého návrhu, ale musí sa úprava o Železničnej polícii vypustiť.

K čl. XVI (zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Navrhuje sa vypustiť úpravu vo vzťahu k Železničnej polícii a upraviť pôsobnosť Policajného zboru pri prejednávaní priestupkov, ak boli spáchané v obvode železničných dráh.

K čl. XVII (zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach)

Navrhuje sa vypustiť úpravu vo vzťahu k Železničnej polícii a upraviť pôsobnosť Policajné ho zboru pri prejednávaní priestupkov, ak boli spáchané v obvode železničných dráh.

K čl. XVIII

Začlenenie Železničnej polície do Policajného zboru k 1. januáru 2011 sa navrhuje na základe § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpo čtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Železničná polícia je rozpočtovou organizáciou, preto jej zrušenie je najmä z hľadiska účtovníctva a hospodárenia s verejnými prostriedkami najvhodnejšie k začiatku rozpočtového roka, t. j. k 1. januáru.

V Bratislave 22. septembra 2010

Iveta Radičová v. r.

predsedníčka vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic v. r.

minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o doprave na dráhach

19

dôvodová správa

A.Všeobecná časť

I.

Teraz platný zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z.z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov bol prijatý v čase, keď Slovenská republika ešte nebola členom Európskej únie. Jeho obsah, usporiadanie a terminológia preto v zásade tvorí kontinuitu s právnou úpravou dráh a dopravy na dráhach na našom území s predchádzajúcou úpravou (zákonom č. 51/1964 Zb.), avšak už očistenou od dobového centrálneho spôsobu štátneho riadenia všetkých dráh a dopravy na dráhe. Z hľadiska výstavby a fungovania systému dráh a dopravy na nich, najmä vo vzťahu k železniciam, koncepčne a základnými pravidlami prevádzky nadväzoval na pravidlá založené ešte v Rakúsko-Uhorsku.

Treba však povedať, že ani právotvorba orgánov Európskej únie v tom čase nebola rozvinutá a zákon sa v čase prípravy a prijatia opieral v podstate len o smernicu Rady 91/440/EHS o rozvoji železníc spoločenstva v pôvodnom znení. Bolo to v čase, ktorý sama Európska komisia teraz hodnotí v oznámení 2008/C 184/07 (Ú.v. EÚ C 185, 22.7.2008) tak, že sektor železničnej dopravy v Európe trpí od 60. rokov 20. storočia nedostatočnou príťažlivosťou a ako hlavný dôvod uvádza, že „úpadok európskeho železničného sektora vyplýva do veľkej miery z historickej organizácie ponuky dopravy podľa vnútroštátnych a monopolistických schém“, že „nejestvovala hospodárska súťaž na vnútroštátnych sieťach“ a že „rozvoj dopravy bol obmedzený nedostatočnosťou štandardizácie a interoperability sietí“.

Európske spoločenstvo postupne otváralo trh v sektore železníc hospodárskej súťaži v podobe tzv. balíčkov. Prvý balíček liberalizácie bol prijatý v roku 2001 novelou smernice Rady 91/440/EHS vykonanej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/12/ES, ako aj ďalšími smernicami Európskeho parlamentu a Rady 2001/13/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a 2001/14/ES a o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii.

Druhý balíček nasledoval v roku 2004. Jeho obsahom bolo zriadenie Európskej železničnej agentúry (nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 881/2004) a prijatie ďalších smerníc Európskeho parlamentu a Rady – smernice 2004/49/ES o bezpečnosti železníc, smernice 2004/50/ES o interoperabilite systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc a smernice 2004/51/ES, ktorá opätovne novelizovala základnú smernicu 91/440/EHS o rozvoji železníc.

Napokon tretí balíček sa týka rokov 2007 a 2008. Obsahuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/58ES, ktorá tretíkrát podstatne novelizuje základnú smernicu Rady 91/440/ES, smernicu Európskeho parlamentu a rady 2008/57/ES o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/110/ES, ktorá novelizuje smernicu 2004/49/ES. Súčasťou tohto balíčka je aj podstatná zmena nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 881/2004, ktorým bol zriadená Európska železničná agentúry (nariadenie (ES) č. 1335/2008). Súčasťou tohto balíčka sú aj ďalšie opatrenia, napríklad rozhodnutia týkajúce technických špecifikácií interoperability.

Kým prvé dva balíčky riešili najmä železničný systém, tretí balíček sa popri železničnom systéme zaoberá prevažne dopravou v železničnej sieti a trhovými aspektami železničnej dopravy v Spoločenstve. Spoločným menovateľom je cieľavedomá postupnosť krokov - postupná liberalizácia dopravných služieb a vytvorenie najprv národných trhov a následne celoeurópskeho trhu v oblasti železničnej dopravy a otvorenie národných železničných infraštruktúry pre žiadateľov z ostatných členských štátov a napokon vytvorenie spoločného transeurópskeho železničného systému a jednotného trhu dopravných služieb.

Na prvé dva balíčky právotvorby orgánov Európskej únie reagoval aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z.z. o dráhach postupne 12 novelami, čo síce naplnilo transpozičnú povinnosť, ale spôsobilo rozvrat jeho pôvodnej koncepcie. Včlenenie právnych aktov celého tretieho balíčka do platného zákona sa ukazuje ako neuskutočniteľné, a preto sa pristúpilo k vypracovaniu novej právnej úpravy problematiky a k jej rozdeleniu do dvoch zákonov.

Rozdelenie problematiky do dvoch samostatných zákonov odráža obsah právnych aktov Európskych spoločenstiev, ktoré tvoria spomenuté balíčky. Prvým krokom orgánov Európskych spoločenstiev bolo oddelenie činností spojených s výstavbou a správou dráh od dopravy na dráhach v rámci existujúcich prevažne štátnych alebo štátom regulovaných podnikov (u nás do konca roku 1993 Československé štátne dráhy podľa zákona č. 68/1989 Zb.), a to vnútorným organizačným usporiadaním podnikového typu a oddelením hospodárenia.

Ďalším krokom bolo fyzické odčleňovanie podnikov správy železničnej infraštruktúry od podnikov poskytujúcich dopravné služby. V Slovenskej republike tak vznikli Železnice Slovenskej republiky ako správca a prevádzkovateľ železničnej siete (zákon č. 258/1993 Z.z.) a Železničná spoločnosť, a.s., (zákon č. 259/2001 Z.z.) ako poskytovateľ dopravných služieb.

Tretí balíček už ráta s prístupom železničných podnikov ako podnikateľov nielen na domácu železničnú infraštruktúru, ale aj na železničné infraštruktúry ostatných členských štátov a s prístupom na systém transeurópskych železníc. Rovnako sa ráta aj s možnosťou prístupu prevádzkovateľov železničnej infraštruktúry k správe železničných infraštruktúr v iných členských štátoch. Tento protrhový posun znamená takú koncepčnú zmenu, ktorú nemožno vtesnať do existujúceho zákona.

Dôvodom rozdelenia problematiky do dvoch zákonov je aj to, že sa tak vytvorili dve zložky trhu v sektore železníc – prevádzkovanie železničnej infraštruktúry ako podnikanie na obmedzene trhovej báze pod štátnou reguláciou a trh železničnej dopravy ako podnikanie železničných podnikov tiež zatiaľ so štátnou reguláciou. Tieto zložky trhu budú mať nerovnakú periodicitu zmien v práve Európskych spoločenstiev. Oddelenie právnej úpravy po vzore cestnej infraštruktúry (cestný zákon z roku 1961) a cestnej dopravy (zákon o cestnej doprave z roku 1996) zníži počet noviel, ktoré by museli byť vykonané, keby zostalo všetko upravené v jednom komplexnom zákone.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Finančný, ekonomický, environmentálny vplyv a vplyv na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie je uvedený v Doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona bol prerokovaný aj v Hospodárskej a sociálnej rade vlády Slovenskej republiky.

II.Účelom novej právnej úpravy problematiky dráh je transponovať smernice tretieho balíčka v oblasti

a)štandardizácie a technickej harmonizácie interoperability existujúceho železničného systému,

b)zosúladenia bezpečnostných požiadaviek na manažérov infraštruktúry existujúceho železničného systému a na železničné podniky,

c)zosúladenia pravidiel prideľovania kapacity železničnej infraštruktúry a cien za služby s tým spojené,

d)úpravy vzťahu k novozriadenej Európskej železničnej agentúre a k Európskej komisii,

e)vytvorenie národného železničného systému a jeho napojenie na systém (konvenčných) železníc Spoločenstva a na systém transeurópskych (vysokorýchlostných a konvenčných) železníc,

f)ďalšieho posilnenia trhových princípov v správe železničnej infraštruktúry, ako aj ďalšieho stupňa liberalizácie v železničnej doprave, a tým posilnenia konkurencieschopnosti železnice s inými druhmi dopravy (najmä s cestnou dopravou a s leteckou dopravou),

g)presné vymedzenie úloh bezpečnostného orgánu, regulačného orgánu, vyšetrovacieho orgánu a cenového orgánu ako regulátorov trhu v sektore železníc tak, aby ich úlohy boli vo všetkých členských štátov v zásadných veciach rovnaké a umožnili jednak vzájomnú spoluprácu a jednak spoluprácu s Európskou železničnou agentúrou a s Európskou komisiou.

V oblasti týkajúcej sa iných druhov dráh nedochádza k podstatným koncepčným zmenám. Nová úprava problematiku iných dráhových infraštruktúr upresňuje a zosúlaďuje s existujúcimi trhovými faktormi a odstraňuje zastarané pravidlá ešte z čias federálneho Československa.

III.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie

1.Vplyv na verejný rozpočet: Navrhovaný zákon po presune kompetencií zo štátu na VÚC v objednávaní dopravných služieb v regionálnej železničnej doprave nebude klásť zvýšené nároky na verejné financie.Do konca roku 2010 bude objednávateľom železničnej osobnej dopravy v SR ako celku MDPT SR. Taktiež bude financovať straty vznikajúce z jej prevádzkovania.

Od roku 2011 budú presúvané prostriedky na financovanie regionálnej železničnej dopravy na samosprávne kraje z rozpočtovej kapitoly ministerstva. Tieto budú účelovo viazané v rozpočtovej kapitole MDPT SR a uvoľňované iba na objednané výkony. Objednávateľom výkonov regionálnych vlakov od tohto roku budú vyššie územné celky.

Po aktualizácii potreby rozpočtových prostriedkov na úhradu straty vypracovanú pre komisiu, ktorá bola vytvorená na MF SR za účelom odstránenia zásadných rozporov k materiálu „Prehodnotenie výkonnosti a ekonomickej efektívnosti železničných spoločností“, týkajúcich sa zvýšeného nároku na štátny rozpočet SR a pre tvorbu rozpočtu na roky 2010 – 2012, predpokladaná úhrada straty pre vlaky samosprávnych krajov podľa predbežných výpočtov v roku 2010 bude vo výške 75, 67 mil. EUR (2 279,5 mil. Sk), z toho: VÚC BA – 0,13 mil. Eur, VÚC TT – 6,40 mil. Eur, VÚC NR – 9,31 mil. Eur, VÚC TN – 5,27 mil. Eur, VÚC ZA – 13,12 mil. Eur, VÚC PO – 16,69 mil. Eur, VÚC KE – 10,76 mil. Eur, VÚC BB – 13,97 mil. Eur). Uvedená suma, tak ako aj odhady pre ďalšie roky, nezohľadňujú úroveň primeraného zisku pre dopravcu.

V roku 2011, na základe zavedenia nového systému spoplatňovania železničnej infraštruktúry, po odrátaní fixných nákladov za používanie železničnej infraštruktúry, ktoré budú uhradené zo štátneho rozpočtu priamo Železniciam SR, bude úhrada straty za vlaky samosprávnych krajov predstavovať sumu 73, 34 mil. EUR (2 209,4 mil. Sk). Za jednotlivé samosprávne kraje to bude predstavovať: VÚC BA – 0,13 mil. Eur, VÚC TT – 6,22 mil. Eur, VÚC NR – 9,01 mil. Eur, VÚC TN – 5,16 mil. Eur, VÚC ZA – 12,68 mil. Eur, VÚC PO – 16,24 mil. Eur, VÚC KE – 10,30 mil. Eur, VÚC BB – 13,61 mil. Eur). Zníženie poplatku za železničnú dopravnú cestu ako celok v rámci osobnej dopravy bude predstavovať v tomto roku (v porovnaní s rokom 2010) sumu 16,4 mil. Eur (t.j. 493,6 mil. Sk).

Za rok 2012 výška úhrady straty za vlaky jednotlivých samosprávnych krajov bude vo výške 75, 25 mil. EUR (2 276,0 mil. Sk), z toho: VÚC BA – 0,13 mil. Eur, VÚC TT – 6,38 mil. Eur, VÚC NR – 9,24 mil. Eur, VÚC TN – 5,31 mil. Eur, VÚC ZA – 12,99 mil. Eur, VÚC PO – 16,68 mil. Eur, VÚC KE – 10,52 mil. Eur, VÚC BB – 13,99 mil. Eur). Zníženie poplatku za železničnú dopravnú cestu ako celok v rámci osobnej dopravy bude predstavovať v tomto roku (v porovnaní s rokom 2010) sumu 15,5 mil. Eur (465,6 mil. Sk).

Konkrétna výška prostriedkov na úhradu straty z výkonov vo verejnom záujme bude upresnená každoročne pri návrhu rozpočtu verejnej správy, pričom uvedené nároky budú zabezpečené v rámci schváleného rozpočtu verejnej správy na tento účel.

2.Odhad ekonomického vplyvu: Postupná realizácia navrhovanej úpravy by mala v konečnom dôsledku zvýšiť kvalitu verejnej dopravy na Slovensku, najmä zlepšenie podnikateľského postavenia manažéra infraštruktúry a železničných podnikov a vyššia starostlivosť o bezpečnosť, plynulosť a rýchlosť železničnej dopravy by mali zvýšiť záujem o prepravy tak v nákladnej doprave, ako aj v osobnej doprave. To by malo mať pozitívny vplyv na celkovú ekonomiku i na podnikateľské prostredie a na mobilitu obyvateľstva. Tento pozitívny trend sa nedá vyčísliť, dá sa len celkovo predpokladať. V tomto smere možno očakávania rozvoja železničnej dopravy vzťahovať aj na mestskú električkovú a trolejbusovú dopravu.

3.Odhad environmentálneho vplyvu: Návrh bezprostredne nebude mať nijaký priamy environmentálny vplyv. Zlepšenie bezpečnosti železničnej dopravy a zvýšenie technickej spôsobilosti železničnej infraštruktúry, najmä modernizáciou a obnovou tratí a vozového parku železničných vozidiel, možno predpokladať pozitívny vplyv na životné prostredie, a to aj predpokladaným presunom časti prepráv z cestnej nákladnej dopravy na železnicu. Zmena spôsobu spoplatnenia používania železničnej infraštruktúry (dopravcovia budú platiť len variabilné náklady za jej používane) môže motivovať samosprávne kraje k zabezpečeniu prepravy zamestnancov podnikateľov pôsobiacich v ich regióne, v dôsledku čoho by došlo k odľahčeniu cestnej infraštruktúry, a tým k zníženiu znečistenia životného prostredia spôsobeného autobusovou dopravou.

4.Odhad vplyvu na zamestnanosť: Podpora rozvoja trhu a racionálnejšie správanie sa podnikov budú viesť pravdepodobne k znižovaniu prezamestnanosti. Možno očakávať, že požiadavka na vyrovnané hospodárenie tak manažéra infraštruktúry, ako aj železničných podnikov ich bude ekonomicky tlačiť do racionalizácie činností, do úspory nákladov a do zvyšovania technickej úrovne. To môže znamenať aj postupné znižovanie stavu zamestnancov. Určitým východiskom by bolo rozširovanie doplnkových dopravných služieb na prospech objednávateľov prepráv tovarov a na zvýšenie kultúry cestovania v osobnej doprave, do ktorých by sa presunula časť uvoľnených zamestnancov. Na to však navrhovaný zákon nemá priamy vplyv.

IV.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu s právom Európskej únie a právom Európskych spoločenstiev

1.Predkladateľ návrhu: Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu: Zákon o doprave na dráhach.

3.Problematika návrhu

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev takto:

-v primárnom práve – v článkoch 71, 73, 75, 87 a 88 zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva;

-v sekundárnom práve

-v smernici Rady 91/440/EHS z 29. júla 1991 o rozvoji železníc spoločenstva (Ú.v. ES, L 237,24.8.1991) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/12/ES z 26. januára 2001 (Mimoriadne vydanie Ú.v EÚ kap.7/zv.5, L 75, 15.3. 2001), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/51/ES z 29. apríla 2004 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 7/zv. 8, smernice Rady 2006/103/ES z 20. novembra 2006 (Ú.v. EÚ, L 363, 20.12.2006);

-v smernici Rady 95/18/ES z 9. júna 1995 o udeľovaní licencií železničným podnikom (Mimoriadne vydanie Ú.v. ES, kap. 7/zv. 2, L 143, 27.6.1995) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/13/ES z 26. februára 2001 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap/zv. 5, L 75, 15.3.2001) a smernice Európskeho parlamentu a rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap.7/zv.8, L 164, 30.4. 2004);

-v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES z 23. októbra 2007 o certifikácii rušňovodičov rušňov a vlakov v železničnom systéme v Spoločenstve (Ú.v. EÚ, L 315, 3.12.2007);

-v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES zo 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru (Ú.v. EÚ, L 260,30.9.2008);

-v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 881/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovuje Európska železničná agentúra (Ú.v.EÚ, L 164, 30.4.2004);

-v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú.v. EÚ, L 315,3.12.2007);

-v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1371/2007 z 23. októbra 2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej doprave (Ú.v. EÚ, L 315, 3.12.2007);

b)nie je upravená v práve Európskej únie;

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev ani Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev;

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)pre Slovenskú republiku vyplýva z gestorstva smerníc v oblasti železničného systému povinnosť prijať potrebné opatrenia do 4. júna 2009 (smernica 2007/58/ES), do 30. júna 2009 (smernica 2008/68/ES), do 4. decembra 2009 (smernica 2007/59/ES) a do 3. júna 2010 (vykonanie článku 12 nariadenia (ES) č. 1371/2007); nariadenie (ES) č. 1371/2007 je účinné už od 3. decembra 2008 a nariadenie (ES) č. 1370 bude účinné od 3. decembra 2009;

b)proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa článkov 226 až 228 tejto zmluvy v platnom znení;

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú uvedené smernice už prebraté:

-zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z.z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov prevzal doterajšími 12 novelami z rokov 1997 až 2007 všetky smernice vydané do roku 2004 (prvý a druhý balíček);

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu s právom Európskych spoločenstiev: úplný.

6.Gestor návrhu: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K § 1: Ustanovuje sa predmet právnej úpravy. Základným obsahom je úprava železničnej dopravy v železničnej sieti Slovenskej republiky a úprava dopravy na ostatných dráhach, ktorá je v podstate v nezmenenom stave prevzatá z doterajších predpisov.

Tak, ako doteraz, sa zákon venuje len verejnej doprave na dráhach. Režim dopravy pre vlastné potreby zákon priamo nereguluje, ale každý vstup na verejnú infraštruktúru znamená rešpektovanie právnej úpravy upravujúcej technickú stránku vozidlového parku a rešpektovanie grafikonu dopravy.

K § 2: Ustanovenie má definičnú povahu. Preberajú sa definície sčasti zo smerníc a sčasti z platnej úpravy. Najmä definície týkajúce sa železníc majú podstatný význam pre ostatný text zákona. Definíciu verejnej osobnej dopravy na železniciach obsahuje nariadenie (ES) č. 1370/2007, a preto sa naň len odkazuje.

Integrovaný dopravný systém je funkčné spojenie viacerých druhov dopravy, najmä dráhovej a cestnej. Vo verejnej osobnej doprave (odsek 3) je aktuálny na zabezpečenie dopravných služieb mestskej aglomerácie ako spojenie mestskej dopravy s prímestskou dopravou. Integrovaný dopravný systém je založený na kombinácii (funkčnom spojení) železničnej dopravy do miest a mestských aglomerácií s mestskou električkovou a trolejbusovou dopravou a s mestskou autobusovou dopravou. Tento systém musia tvoriť vzájomne prepojené (nadväzujúce) linky a časovo zosúladené spoje na jednotlivých linkách, aby to umožnilo racionálne cestovanie medzi dopravnými systémami na jeden prepravný doklad. Pritom nie je rozhodujúce, či systém spravuje a organizuje jeden podnik, alebo niekoľko podnikov (napríklad železničný podnik s mestským dopravným podnikom).

V nákladnej doprave je integrovaným systémom kombinovaná doprava. Smernica Rady 92/106/EHS zo 7. decembra 1992 o ustanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi definuje tento systém ako prepojenie cestnej dopravy, železničnej dopravy a vodnej dopravy s použitím kontajnerov, návesov a ostatných nákladových jednotiek, ktoré sa prekladajú medzi cestným vozidlom, železničným vozidlom a plavidlom.

V odseku 5 sa rieši požiadavka ozbrojených síl, ktorým boli vyhradené železničné siete na presun ozbrojených síl.

V odseku 6 je vyjadrená všeobecná požiadavka na fungovanie dopravy na všetkých dráhach.

K § 3: Aj toto ustanovenie má definičnú povahu prevzatú zo smerníc Európskeho parlamentu a Rady. Členenie vnútroštátnej dopravy je odlišné od terajšieho členenia na celoštátne a regionálne dráhy, pretože ide o nepresné vymedzenie.

Dráhou je stavebno-technická, a teda fyzická stránka systému (napríklad stavba dráhy, modernizácia, oprava a údržba dráhy, teleso dráhy, súčasti dráhy), ale navrhovaný zákon upravuje prevádzkovú stránku dopravy na dráhe ako na dopravnej ceste a pre túto stránku právo Európskych spoločenstiev používa výrazy trať (železničná trať, električková trať) a sieť (železničná sieť ako ucelený súbor tratí).

Ani vyjadrenie „celoštátna a regionálna“ nie je presné, lebo takéto členenie v praxi neexistuje, ani z hľadiska vlastníctva k dráham (všetky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky), ani z hľadiska fyzického, lebo dráhy spravuje jeden správca a prevádzkovateľ (tzv. manažér infraštruktúry), ktorým je v súčasnosti zákonom zriadený podnik Železnice Slovenskej republiky.

Definície regionálnej železničnej dopravy a mestskej a prímestskej železničnej dopravy sú prevzaté zo smernice 91/440/ES v platnom znení. Vyjadrujú nie technickú stránku dráh (vlastníctvo a správu), ale prepravnú stránku, najmä z hľadiska ciest do zamestnania, do škôl, a podobne, čiže základom tohto členenia je dopravná obslužnosť územia rozdelená na mestá a mestské aglomerácie a na medzimestskú (medziregionálnu) dopravnú potrebu spravidla osobnými a zrýchlenými vlakmi.

V odseku 3 je zavedený termín objednávateľ dopravných služieb. Je ním orgán verejnej správy, ktorý má povinnosť zabezpečovať dopravnú obslužnosť územia zabezpečením verejnej dopravy (objednaním dopravných výkonov) u dráhového (železničného) podniku. V celoštátnom meradle je to Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, v regionálnom meradle je to vyšší územný celok a v miestnom meradle obce.

K § 4: Toto ustanovenie obsahuje definície medzinárodnej železničnej dopravy prevzaté zo smernice 91/440/ES v platnom znení (odseky 1 a 2).

Zo štátov Európskej únie (odsek 3) sa vyčleňuje Cyprus a Malta, lebo nemajú železničnú sieť, a tak nepripadá do úvahy medzinárodná železničná doprava s týmito štátmi. Táto úprava sa opiera o smernicu 91/440/ES. Do 15. marca 2008 sa medzinárodná doprava nevzťahovala ani na Írsko, Severné Írsko a Grécko. Zo štátov, ktoré sú účastníkmi zmluvy o Európskom hospodárskom priestore, železnice nemá Island.

Odsek 4 reaguje na aktuálny právny stav, keď medzinárodná železničná doprava podlieha režimu zmlúv a dohôd rôznej právnej sily. V poznámke pod čiarou sú uvedené len niektoré, ktoré boli uzatvorené na štátnej úrovni. Doprava s Ukrajinou sa vykonáva na základe platných medzinárodných dohôd SMPS a SMGS.

K § 5: Pojem „dráhový podnik“ má pre celý zákon vyjadriť každý podnik, ktorý prevádzkuje dopravu na dráhe. Do tejto množiny patria železničné podniky, mestské podniky prevádzkujúce električkovú a trolejbusovú dopravu i podniky prevádzkujúce dopravu na lanovej dráhe alebo špeciálnej dráhe.

Na podnikaní dráhového podniku je rozhodujúce, že musí ísť o podnikateľa, ktorý poskytuje dopravné služby pre verejnosť.

K § 6: Pojem „dopravca“ vyjadruje postavenie dráhového podniku od momentu vzniku zmluvného vzťahu s cestujúcim (v osobnej doprave) alebo s objednávateľom prepravy tovaru (v nákladnej doprave) do skončenia prepravy (niekedy aj dlhšie, ak nastupuje zodpovednosť za vady poskytnutej služby alebo za škodu).

Toto rozdelenie má právny význam, pretože dráhový podnik je podnikateľ, ktorý je subjektom trhových právnych vzťahov voči iným podnikateľom v rovine obchodného práva (napríklad k prevádzkovateľovi dráhy, k dodávateľom energie, vozidiel, údržby a opráv) a voči verejnej správe v rovine správneho práva (napríklad licencia, povolenia a iné rozhodnutia, evidencie) a finančného práva (napríklad dane, clo a poplatky).

Dopravca je poskytovateľ služby a cestujúci je zákazník (klient), ktorý uzavrel občianskoprávnu zmluvu o preprave podľa § 760 Občianskeho zákonníka. Čiže práva a povinnosti dopravcu a cestujúceho majú občianskoprávnu povahu, lebo ide o poskytovanie služieb a o občianskoprávnu zodpovednosť.

Na takomto rozlíšení podniku a dopravcu je založené aj nariadenie (ES) č. 1371/2007 o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej doprave, ako aj vzťah dopravcu a cestujúceho v iných druhoch dopravy.

K § 7: Prepravný poriadok je základný dokument upravujúci vzťahy dopravcu a cestujúceho, v ktorom je upravené postavenie dopravcu ako podnikateľa a poskytovateľa dopravných služieb. Z právneho hľadiska ide o všeobecné obchodné podmienky obdobné napríklad obchodným podmienkam mobilných operátorov, poštovým podmienkam, a podobne, ktoré sú pre zákazníka (klienta) obchodnou ponukou a v momente uzatvorenia zmluvy sa stávajú súčasťou zmluvy a sú pre zmluvné strany záväzné.

Odsek 1 upravuje demonštratívny výpočet obsahu prepravného poriadku, pretože dopravný podnik môže ako dopravca akokoľvek rozšíriť jeho obsah a ponúkať cestujúcim aj ďalšie služby, najmä doplnkové služby spojené s cestovaním. Zákonným rámcom vzájomných práv poskytovateľa služby a zákazníka v zmluve o preprave, a tým aj prepravného poriadku, je Občiansky zákonník.

Odsek 2 umožňuje mať jeden prepravný poriadok v integrovanom dopravnom systéme, ako aj v systéme mestskej dopravy, ktorá je kombináciou dráhovej dopravy (električiek a trolejbusov) a cestnej dopravy (pravidelnej autobusovej dopravy) sústredených do jedného dopravného podniku, v ktorom tento podnik vystupuje voči cestujúcim ako jeden dopravca (napríklad Dopravný podnik mesta Bratislavy). Spoločným znakom je, že ide o jeden druh dopravnej služby – verejnú osobnú dopravu – pričom rozdiel v druhu dopravy nemá vplyv na práva a povinnosti strán zmluvy o preprave.

K § 8: Ustanovenie upravuje tarifu cestovného za všetky poskytované dopravné služby. Tarifa cestovného je súčasťou prepravného poriadku a obsahovo ide o komplexný sadzobník cestovného a cien prípadných doplnkových služieb.

Základom tarify cestovného je základné cestovné vo verejnej osobnej doprave a prepravné v nákladnej doprave a ich tarifné podmienky. K základnému cestovnému pristupuje systém rôznych príplatkov (napríklad za batožinu, za zviera, za vyhradené miesto, expresný príplatok), zliav (komerčné zľavy podniku) a prirážky k cestovnému za cestu bez prepravného dokladu, ako aj podmienky ich uplatňovania. Tarifa cestovného upravuje aj osobitné cestovné, za ktoré cestujú zvýhodnené skupiny cestujúcich, napríklad pre zdravotne postihnutých, pre študentov, pre dôchodcov).

Ustanoveniami o prirážke k základnému cestovnému sa v podstate podľa doterajšieho stavu rieši cestovanie bez platného prepravného dokladu, čiže tzv. cestovanie „na čierno“.

K § 9: Ustanovenie upravuje reguláciu cestovného vo verejnej osobnej doprave v podstate rovnako, ako doteraz.

Regulovaným cestovným je len základné cestovné a osobitné cestovné v rozsahu zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme v železničnej doprave a v mestskej doprave. V ostatných prípadoch ide o ceny dohodou podľa pravidiel ustanovených zákonom o cenách. Tieto ceny musia byť tiež vopred zverejnené v tarife cestovného vrátane komerčných zliav a príplatkov.

Základné cestovné a osobitné cestovné vo verejnej osobnej doprave na dráhach ako záväzok vo verejnom záujme sú regulované regulačným orgánom. Regulačným orgánom pre určovanie základného cestovného a osobitného cestovného vo verejnej osobnej doprave na železnici je Úrad pre reguláciu železničnej dopravy [§ 37 ods. 1 písm. c)] a na mestských dráhach je ním obec (resp. mesto) [§ 39 ods. 1 písm. b)].

Osobitné cestovné platia za prepravu vybrané skupiny cestujúcich a za prepravu psov so špeciálnym výcvikom. Okruh vybraných skupín cestujúcich, určuje Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a s Ministerstvom školstva Slovenskej republiky.

Odsek 2 ustanovuje metódu regulácie cestovného. Pri základnom cestovnom je to najmä maximálna výška a pri osobitnom cestovnom je to určené percento zo základného cestovného.

V odseku 4 sa v prospech vybraných skupín cestujúcich popri regulácii cestovného umožňuje vyčlenenie kapacity dráhových vozidiel, ide napríklad o vyhradené sedadlá, o vyhradené vozne alebo ich časti, o priestor vyhradený pre zdravotné pomôcky (napríklad vozíky) a pre psov so špeciálnym výcvikom.

K § 10: Dopravné služby ako predmet podnikania možno poskytovať len na základe licencie. Licencia je podnikateľské oprávnenie podobné napríklad živnostenskému oprávneniu (licencii).

Ustanovenia navrhovaného zákona upravujúceho licenciu sú v zásade transponovaním smernice Rady 95/18/ES z 19. júna 1995 o udeľovaní licencií železničným podnikom v znení smerníc 2001/13/ES a 2004/49/ES, avšak s tým rozdielom, že navrhovaný zákon ich v zásade vzťahuje na všetky dopravné služby na dráhe nielen na železničné dopravné služby. Preto sa používa pojem „dráhový podnik“ a nie „železničný podnik“, ako používa smernica. Je to z toho dôvodu, že nie je podstatný rozdiel medzi povoľovaním podnikania v železničnej doprave a v inej verejnej doprave na ostatných dráhach a že to smernica nevylučuje. Zásadný rozdiel je však v tom, že ostatné dráhy sú len vnútroštátne, takže mnohé ustanovenia sa v skutočnosti neuplatnia. Avšak tam, kde je potrebné vzťahovať požiadavky len na železničné dopravné služby sa priamo používa pojem „železničný podnik“ (napríklad pre finančnú spôsobilosť).

Samostatná licencia je potrebná na každú ucelenú a samostatnú dopravnú službu určenú verejnosti (odsek 2), napríklad na vnútroštátnu verejnú osobnú dopravu, na medzinárodnú nákladnú dopravu, na dopravu na lanovej dráhe, na dopravu na špeciálnej dráhe, a pod. Licencia nie je potrebná na neverejnú dopravu na vlečkách. Táto doprava totiž nie je podnikaním, a preto nie je potrebné podnikateľské oprávnenie. Predpisy o dráhach sa však vzťahujú aj na takúto dopravu. Na druhej strane držiteľ licencie na železničnú nákladnú dopravu môže prevádzkovať alebo užívať aj vlečku (odsek 3).

Odsek 4 preberá článok 5 ods. 1 citovanej smernice. Ide o súčasť prvého balíčka smerujúceho k vytvoreniu jednotného trhu železničnej dopravy. Na ostatné dráhy sa to nevzťahuje, pretože nevykonávajú medzinárodnú dopravu.

Odsek 5 preberá článok 13 citovanej smernice.

K § 11: Udeľovanie licencie je správnym konaním, na ktoré sa vzťahuje všeobecný procesný predpis - zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) s odchýlkami, ktoré upravuje navrhovaný zákon a sú prevzaté z citovanej smernice. V tomto paragrafe a v nasledujúcom paragrafe sú hmotnoprávne požiadavky, ktorých existenciu bude skúmať licenčný orgán v licenčnom konaní.

Odsek 1 a 2 sú v zásade prevzaté z článkov 4 až 9 citovanej smernice a doplnené o obvyklé požiadavky podľa vnútroštátneho práva pri udeľovaní podnikateľských oprávnení.

Odsek 3 preberá článok 8 citovanej smernice a odsek 4 preberá článok 9 citovanej smernice upravené do znenia obvyklého pre slovenské právo. Primerané poistné krytie určí licenčný orgán v licenčnom konaní na základe rozsahu poskytovaných dopravných služieb.

Ustanovenia odsekov 5 až 8 sa týkajú len železničných podnikov. Len tie musia preukázať na začatie podnikania finančnú spôsobilosť. Tento paragraf tak dopĺňa všeobecné požiadavky na uchádzača o licenciu uvedené v predchádzajúcom paragrafe.

Celý text paragrafu je v podstate transpozíciou článku 7 a prílohy citovanej smernice, ktoré upravujú finančnú spôsobilosť železničného podniku.

Správnym orgánom (licenčným orgánom) je Úrad pre reguláciu železničnej dopravy pre železničnú dopravu, dopravu na špeciálnych dráhach, a pre dopravu na lanových dráhach [§ 37 ods. 1 písm. a)] a vyšší územný celok pre dopravu na mestských dráhach [§ 38 ods. 2 písm. a)].

K § 12: Ustanovenie obsahuje náležitosti žiadosti o licenciu (odseky 1 a 2) a procesné odchýlky od všeobecnej úpravy správneho konania ako vyplývajú z článkov 4 (miestna príslušnosť) a 15 (lehota na rozhodnutie) citovanej smernice.

Odsek 3 druhá veta sa opiera o § 47 ods. 7 správneho poriadku a odsek 4 o § 19 ods. 2 správneho poriadku.

K § 13: Ustanovenie upravuje režim platnosti a postup preskúmavania licencie počas jej platnosti. Tieto ustanovenia sú kompletne prebraté z časti III citovanej smernice. Dôvodom na pozastavenie platnosti licencie alebo odňatie licencie je okrem konkurzného konania aj exekučné konanie, likvidácia alebo súdne určenie správy.

Nakladanie s licenciou podľa citovanej smernice je však v návrhu upravené tak, aby bez zmeny obsahu časti III smernice bolo súladné so všeobecnou úpravou správneho konania, a to aby bolo zrejmé, ktoré úkony licenčného orgánu sú neformálne bez vplyvu na platnosť licencie a ktoré úkony sú už procesnými úkonmi v konaní o pozastavenie platnosti licencie alebo v konaní o odňatie licencie.

Dôvodom na pozastavenie platnosti licencie môže byť okrem konkurzného konania aj likvidácia alebo súdom určená správa.

K § 14: Aj toto ustanovenie má základ v citovanej smernici, konkrétne v článku 11 ods. 2 o poskytovaní súčinnosti (odsek 1), odseku 3 o možnosti udelenia dočasnej licencie (odsek 2) a odseku 8 o informačnej povinnosti voči Európskej komisii (odsek 3). Ide len o licencie udelené v inom členskom štáte Európskych spoločenstiev, ktoré v Slovenskej republike priamo platia.

K § 15: Ustanovenie zahŕňa základné povinnosti každého dráhového podniku bez ohľadu na druh dopravy na dráhe (odsek 1). V jednotlivých písmenách sú určené povinnosti vyplývajúce z iných ustanovení navrhovaného zákona, z predpisov o dráhach a z bezpečnostných predpisov.

V odseku 2 sú určené základné povinnosti železničného podniku ako vyplývajú z ustanovení navrhovaného zákona, z predpisov o dráhach, ktoré sa týkajú železničného systému, pričom väčšina má základ v niektorej zo smerníc transponovaných týmto zákonom a zákonom o dráhach.

Odsek 3 je prebratím článku 12 ods. 2 smernice 95/18/ES.

K § 16: Toto ustanovenie upravuje práva a povinnosti každého dopravcu (odseky 1 a 2), ktoré má voči svojím klientom (cestujúcim a odosielateľom tovaru). Mnohé z týchto povinností sú prevzaté s drobnými úpravami z platnej právnej úpravy, iné vyplývajú z transpozície smerníc do navrhovaného zákona.

Ďalšie odseky sa vzťahujú len na dopravcov v železničnej doprave. Tu je situácia jednoduchšia v tom, že tieto práva a povinnosti upravuje priamo Európsky parlament a Európska rada formou nariadenia (ES) č. 1371/2007, ktoré je účinné od 3. decembra 2008 aj pre Slovenskú republiku. Preto navrhovaný zákon ukladá povinnosť prevziať a spodrobniť obsah nariadenia v prepravných poriadkoch všetkých dopravcov (odsek 7).

Ustanovením odseku 6 sa sleduje rozšíriť základný obsah nariadenia aj na iné druhy dráhovej dopravy, pretože práva a povinnosti dopravcu a cestujúcich sú v osobnej doprave v zásade rovnaké a aj Občiansky zákonník upravuje len jednotnú zmluvu o preprave bez členenia podľa druhu dráhy.

Regulačným orgánom na udeľovanie výnimiek z nariadenia (ES) č. 1371/2007 je Úrad pre reguláciu železničnej dopravy.

K § 17: Ustanovenie rieši tzv. prepravnú povinnosť dopravcu. Obdobne, ako aj v iných prípadoch služieb pre verejnosť (napríklad v poštových službách, v telekomunikačných službách, v zdravotníckych službách), je dopravca povinný prepraviť každého cestujúceho, ktorý o to prejaví záujem a splní všetky podmienky uzatvorenia zmluvy o preprave (najmä zaplatí cestovné a je pripravený nastúpiť do pristaveného dráhového vozidla na zastávke alebo na nástupišti). Výnimky z tejto povinnosti musia byť uvedené v prepravnom poriadku v rámci zákonných medzí (odsek 2).

K § 18: V ustanovení sa rieši tzv. dopravná povinnosť. To je povinnosť trvalo poskytovať služby uvedené v licencii. Bez takejto zákonnej povinnosti poskytovateľov verejných služieb by nebolo možné trvalé poskytovanie služby verejnosti napríklad v dodávke elektriny a plynu, tepla, poštových služieb, telefónnej prevádzky, zdravotnej starostlivosti, a podobne.

Aj v doprave na dráhe sa vychádza z povinnosti trvalého poskytovania dopravných služieb, z ktorej však existujú výnimky založené na objektívnych možnostiach. Odsek 2 upravuje dôvody, pre ktoré je dráhový podnik oprávnený so súhlasom objednávateľa (odsek 4) prerušiť poskytovanie dopravných služieb. Odsek 5 upravuje dôvody, kedy je dráhový podnik povinný prerušiť poskytovanie dopravných služieb na príkaz regulačného orgánu, pretože verejná doprava na dráhe podlieha štátnej regulácii a štátnemu dozoru.

Odsek 5 rieši najmä situáciu predvídateľného obmedzenia dopravy, napríklad pre plánovanú modernizáciu trate, pre údržbu trakcie, pre poškodenie dráhy, a podobne. Takéto plánované obmedzenia by mali byť súčasťou cestovného poriadku. Ostatné obmedzenia treba zverejniť výveskami na staniciach, zastávkach a vo vozidlách, na internetovej stránke dráhového podniku, v informačných strediskách, prípadne v miestnej v tlači, a podobne.

K § 19: Toto ustanovenie nadväzuje na ustanovenie o dopravnej povinnosti, pretože táto povinnosť sa vzťahuje na tzv. dopravnú obslužnosť určeného územia, napríklad celého územia štátu, hlavných tratí, regiónov, miest a aglomerácií, určitých liniek a spojov. Rozsah dopravnej obslužnosti vychádza zo záujmu (dopytu) verejnosti o dopravné služby na určitom území a v určitom čase, najmä v závislosti od pracovného času zamestnávateľov, úradných hodín verejných orgánov, ordinačných hodín poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, vyučovacích hodín škôl, a podobne.

Dopravná povinnosť je síce vo svojom základe celoplošná, ale intenzita jej zabezpečovania závisí od záujmu cestujúcej verejnosti v konkrétnom čase a mieste. Ten môže byť územne rozdielny alebo časovo rozdielny (napríklad zvýšený záujem pred sviatkami, v rannej a popoludňajšej špičke, počas prázdnin, a pod.).

Predpokladá sa, že sám dráhový podnik má záujem čo najviac vyťažiť z poskytovania dopravných služieb, lebo je to predmet jeho podnikania a základný zdroj príjmov. Ale vzhľadom na to, že verejná doprava podlieha regulácii, nemôže byť plnenie postavené len na trhových princípoch, a preto podlieha aj regulácii zo strany objednávateľa dopravných služieb. Základným nástrojom tohto spôsobu regulácie je zmluva o dopravných službách vo verejnom záujme, ktorej zásadné otázky rieši nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007.

K § 20: Ustanovenie bezprostredne nadväzuje na predchádzajúci paragraf. Rieši totiž situáciu, keď v určitom území po nezanedbateľný čas je disproporcia medzi záujmom verejnosti o dopravné služby a kapacitami infraštruktúry alebo kapacitami dráhového podniku.

Plán dopravnej obslužnosti má riešiť postupné odstránenie disproporcie opatreniami, ktoré presahujú možnosti jedného podniku a vyžadujú zásah objednávateľov verejnej dopravy, spravidla investície do dráh a do vozidlového parku, usporiadanie súbežných dopráv, aby na seba nadväzovali a neodčerpávali si cestujúcich a prepravovaný tovar, čo spôsobuje u jedného podniku preťaženosť a u druhého nevyužitú kapacitu vozidiel.

Obdobnú povinnosť zostavovať plán dopravnej obslužnosti má aj objednávateľ verejnej autobusovej dopravy (vyšší územný celok), čo má umožniť zosúladenie súbežných prepráv najmä medzi železničnou verejnou osobnou dopravou a verejnou autobusovou dopravou a medzi železničnou nákladnou dopravou a kamiónovou dopravou.

K § 21: Ustanovenia o zmluve o dopravných službách vo verejnom záujme sa týkajú železničnej dopravy a mestskej dopravy. Svojím obsahom sú prevzatím niektorých zásad z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.1370/2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave do prostredia mestskej dopravy. Dôvodom je to, že takéto zmluvy sa uzatvárajú nielen v železničnej doprave, ale aj cestnej osobnej (autobusovej) dopravy, vrátane mestskej dopravy, na ktorú sa toto nariadenie nevzťahuje. V záujme čo najväčšieho priblíženia podmienok a formy zmluvy sa čerpá z nariadenia do všeobecnej úpravy.

Objednávateľom verejnej dopravy je ten, kto má zákonnú povinnosť zabezpečovať verejnú dopravu (Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pre celoštátnu železničnú dopravu, vyšší územný celok pre regionálnu autobusovú a železničnú dopravu a obce pre mestskú dopravu).

Zatiaľ vo verejnej doprave na dráhach nie je taká konkurencia, aby bolo možné dodávateľa dopravných služieb (železničný podnik) vyberať formami verejného obstarávania z viacerých uchádzačov. Preto nariadenie (ES) č. 1370/2007 pre verejnú železničnú a cestnú dopravu a na základe neho aj navrhovaný zákon (v odseku 5) riešia zabezpečenie železničnej dopravy a mestskej dopravy (v odseku 4) formou priameho zadania vlastnému podniku alebo podniku, na ktorý majú priamy alebo nepriamy rozhodujúci vplyv (napríklad počtom akcií, rozhodovacieho podielu, oprávnením konštituovať orgány podniku, a podobne).

Odseky 7 až 10 upravujú finančnú stránku plnenia záväzku zo zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme. Aj v tomto prípade ide o ustanovenia nadväzujúce na spomenuté nariadenie (najmä článok 6). Plnenie záväzku za regulované cestovné tvorí dráhovému podniku stratu, ktorú je potrebné kompenzovať dotáciou zo štátneho rozpočtu.

Ustanovenie ďalej upravuje náležitosti a formu zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme. Aj tu sa vychádza z citovaného nariadenia (ES).

V odseku 12 sa zavádza povinnosť evidencie nákladov a výnosov v záujme vyčíslenia preukázateľnej straty z plnenia záväzku.

Ďalšie odseky podrobne riešia výpočet náhrady straty spôsobenej poskytovaním dopravnej služby, ktorá je pre podnik stratová, ale ktorú musí podľa zmluvy poskytovať. Aj tu sa vychádza z nariadenia (ES) č. 1370/2007 (výpočet ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku).

K § 22: Ustanovenie upravuje režim dotácií zo štátneho rozpočtu. Rozlišujú sa dotácie dráhového podniku za finančné straty, ktoré nie sú súčasťou regulovaných úhrad (odseky 1 až 3), dotácie na podporu železničného podniku, ktorý plní zmluvu o dopravných službách vo verejnom záujme (odseky 4 až 6) a dotácie podnikateľovi v kombinovanej doprave (odseky 7 až 10). V záverečnom odseku sú spoločné ustanovenia o náležitostiach žiadosti o dotáciu.

K § 23: Tento paragraf reaguje na novú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru, ktorú treba transponovať do 30. júna 2009. Táto smernica sa vzťahuje na prepravu nebezpečného tovaru železničnou dopravou v členských štátoch a medzi členskými štátmi vrátane súvisiacich činností, akými sú najmä nakládka a vykládka, prechod z jedného druhu dopravy na iný druh (kombinovaná doprava) a zastávky vyvolané okolnosťami prepravy.

Podstatou tejto smernice je, že povoľuje prepravu, ak je to v súlade s požiadavkami medzinárodných pravidiel upravených v Európskej dohode o medzinárodnej preprave nebezpečných vecí (ADR) a v Poriadku pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID). Pritom v prílohe II odkazuje na prílohu k RID s účinnosťou od 1. januára 2009.

Z uvedeného dôvodu sú v ustanoveniach tohto paragrafu upravené len prevzaté definície (odseky 1 a 2), rozsah platnosti RID pre železničnú sieť na území Slovenska (odsek 3) a kompetencie regulačného orgánu [tým je Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR podľa § 36 ods. 1 písm. d)], ako vyplývajú zo smernice (odseky 4 až 6). Konkrétne pravidlá zostávajú v RID s tým, že budú platiť priamo pre železničné podniky.

Prechodné ustanovenia z prílohy II citovanej smernice sú upravené v prechodných ustanoveniach navrhovaného zákona (v § 46 ods. 3 až 8).

K § 24: Ide o úvodné ustanovenie tretej časti, ktorá upravuje certifikáciu rušňovodičov a je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES z 23. októbra 2007 o certifikácii rušňovodičov rušňov a vlakov v železničnom systéme v Spoločenstve do slovenského práva.

Smernica je účinná od 4. decembra 2007 a treba ju transponovať do 4. decembra 2009. Smernica však predpokladá postupné zavádzanie certifikácie rušňovodičov, a preto upravuje pomerne veľkorysé prechodné obdobia (článok 37); tie sú transponované do prechodných ustanovení navrhovaného zákona (§ 46 ods. 9 až 13).

Táto časť sa nevzťahuje na dráhy, ktoré nie sú súčasťou železničného systému (odsek 2), ani na osoby, ktoré nie sú rušňovodičmi (odsek 3). Citovaná smernica predpokladá (v článku 28 ods. 2) vydanie ďalšej smernice vzťahujúcej sa na vlakový personál. Túto budúcu smernicu bude potrebné transponovať novelizáciou navrhovaného zákona.

K § 25: Ustanovenie preberá definíciu rušňovodiča (odsek 1) z článku 3 písm. b) smernice.

Ďalšie odseky preberajú požiadavky na rušňovodiča z článku 4 ods. 1 a 2 smernice, vrátane výnimiek uvedených v odseku 4 až 6.

Najdôležitejšími dokladmi rušňovodiča sú preukaz rušňovodiča a harmonizované doplnkové osvedčenie (odsek 2). Ide o doklady, bez ktorých nemožno vykonávať prácu rušňovodiča a ktorými sa musí preukazovať pri kontrole podobne, ako vodiči v cestnej premávke (odsek 3).

K § 26: Ustanovenia tohto paragrafu preberajú základné ustanovenia smernice týkajúce sa preukazu rušňovodiča (článok 6 ods. 1,článok 7 ods. 1, článok 8, článok 9 ods. 2, článok 14 ods. 2, 4, 5 a 6 smernice).

Proces rozhodovania o vydaní preukazu rušňovodiča je správnym konaním, ktorého účastníkom je žiadateľ alebo v jeho mene jeho zamestnávateľ ako zástupca v konaní. Preto sa v odseku 2 uvádzajú náležitosti žiadosti (podania).

Príslušným správnym orgánom je bezpečnostný orgán (Úrad pre reguláciu železničnej dopravy). Pri kladnom vybavení sa žiadateľovi vydá preukaz rušňovodiča a rozhodnutie sa len poznamená v spise (§ 55 ods. 6 správneho poriadku).Pri zamietnutí návrhu sa vyhotovuje a oznamuje písomné vyhotovenie rozhodnutia podľa Správneho poriadku.

K § 27: Ustanovenie preberá článkov 10 a 11 smernice o základných požiadavkách na získanie preukazu rušňovodiča, vrátane príloh II a IV smernice.

Vzhľadom na to, že vydávanie preukazov rušňovodiča je správnym konaním, treba jednotlivým požiadavkám rozumieť tak, že doklady o nich sú náležitosťami podania podľa § 19 ods. 2 správneho poriadku a ich pravdivosť sa preukazuje v rámci dokazovania na správnom orgáne (bezpečnostnom orgáne).

K § 28: Aj ustanovenia tohto paragrafu sú prebraté zo smernice upravujúce harmonizované doplnkové osvedčenie (článok 3 písm. j), článok 4 ods. 1 a 3, článok 6 ods. 2, článok 7 ods. 2, článok 12 smernice). Vydávanie tohto osvedčenia nie je správnym konaní a samotné osvedčenie nie je rozhodnutím správneho orgánu, ale podnikovým dokladom udeleným vlastnému zamestnancovi na výkon práce podľa pracovnej zmluvy. Preto sa na tento postup nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

V odsekoch 6 a 7 sa upravuje postup a refundácia nákladov pri zmene zamestnávateľa. Aj upravený postup je prevzatý zo smernice (články 17 a 24 smernice). Ich cieľom je zamedziť podnikovej fluktuácii rušňovodičov a keď už sa tak stane, je nárok na pomernú kompenzáciu výdavkov na získanie osvedčenia medzi podnikmi.

K § 29: Ustanovenie upravuje postup podniku pri vydávaní osvedčenia. Aj v tomto prípade ide o transpozíciu článkov 11 ods. 2 a 3, článku 15, článku 16 ods. 2 smernice.

Systém riadenia bezpečnosti spomenutý v odseku 1 je spoločným dokumentom manažéra infraštruktúry a železničného podniku podľa zákona o dráhach, do ktorého bol prevzatý zo smernice 2004/49/ES o bezpečnosti železníc.

Úlohy uvedené v odsekoch 2 a 3 plní každý zamestnávateľ za seba a za svojich rušňovodičov, ale vytvorenie postupov vydávania osvedčení a postupov ich preskúmavania (odsek 1) je súčasťou systému riadenia bezpečnosti.

K § 30: Ustanovenie transponuje články 23 a 25 kapitoly VI smernice 2007/59/ES.

Strediskom odbornej prípravy je vzdelávacie zariadenie, ktoré Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky poverí odbornou prípravou rušňovodičov.

Obsah vzdelávania je uvedený v prílohách navrhovaného zákona, ale v súlade so smernicou (článok 23 ods. 3) sa bude dopĺňať a upresňovať jednotlivými technickými špecifikáciami interoperability a kritériami navrhnutými Európskou železničnou agentúrou. Technické špecifikácie interoperability vydáva Európska komisia spravidla formou rozhodnutí uverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie. Touto formou budú vydané aj kritériá navrhnuté Európskou železničnou agentúrou.

K § 31: Ustanovenie je transpozíciou článkov 26 a 27 kapitoly VII smernice 2007/59/ES.

Systém riadenia bezpečnosti spomenutý v odsekoch 1 a 2 je dokumentom manažéra infraštruktúry a železničného podniku podľa smernice 2004/49/ES o bezpečnosti železníc. Jeho obsahom je aj systém vydávania osvedčení a systém nadobúdania odbornej spôsobilosti rušňovodičov. Nezávislé hodnotenie realizácie týchto systémov sleduje odstraňovať zistené nedostatky.

K § 32: Ustanovením sa transponuje článok 16 smernice 2007/59/ES.

Pravidelnými prehliadkami sa rozumejú overovanie odbornej spôsobilosti rušňovodiča vo vzdelávacom zariadení (stredisku odbornej prípravy), ako aj preventívne lekárske prehliadky.

Podrobnosti o rozsahu a obsahu lekárskych vyšetrení rušňovodičov a o špecializácii lekárov oprávnených na ich vykonávanie ustanoví vykonávací predpis (§ 36 ods. 3).

K § 33: Ustanovenie preberá povinnosť podnikov monitorovať vlastných rušňovodičov z článku 18 smernice 2007/59/ES a na tento účel vytvoriť systém monitorovania. Táto povinnosť je uložená zamestnávateľom rušňovodičov a zahŕňa rôzne opatrenia, o. i. aj povinnosť rušňovodiča podrobiť sa kontrole na zistenie alkoholu alebo inej návykovej látky tak, ako v cestnej doprave.

Vlastnými rušňovodičmi sa rozumejú tí, ktorí sú v pracovnom pomere, ako aj tí, ktorých má podnik dočasne pridelených od iného podniku alebo od manažéra infraštruktúry, napríklad na výpomoc alebo na zastupovanie.

K § 34: Ustanovenie je súhrnom úloh (odseky 1 a 2) a oprávnení (odseky 3 a 4) bezpečnostného orgánu vo veciach certifikácie rušňovodičov a opiera sa najmä o článok 19 smernice 2007/59/ES. Vo veciach certifikácie rušňovodičov je bezpečnostným orgánom Úrad pre reguláciu železničnej dopravy podľa § 37 ods. 1 písm. a). Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky podľa § 36 ods. 1 písm. f) návrhu dohliada na proces certifikácie rušňovodičov.

K § 35: Týmto ustanovením začína štvrtá časť venovaná verejnej správe na úseku dopravy na dráhach. V tomto ustanovení sa uvádza len zoznam orgánov verejnej správy vo veciach dopravy na dráhach, ktorých úlohy sú uvedené v nasledujúcich ustanoveniach.

K § 36: Toto ustanovenie súhrnne vymedzuje kompetencie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky ako ústredného orgánu, ktorý riadi a kontroluje verejnú správu vo veciach dopravy na dráhach (odsek 1), a ktorý vydáva podzákonné právne predpisy na vykonanie navrhovaného zákona podľa článku 123 ústavy (odsek 2).

V odseku 3 je splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu upravujúceho zdravotnícku problematiku, na ktorý sa vyžaduje súčinnosť Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

K § 37: Úrad pre reguláciu železničnej dopravy má rozhodujúce kompetencie v oblasti železničnej dopravy, ako vyplývajú z transponovaných smerníc a v oblasti dopravy na lanových dráhach. Sú mu komplexne zverené regulačné funkcie, keď je licenčným orgánom, bezpečnostným orgánom, regulačným orgánom, okrem úloh zverených v § 36 ods. 1 Ministerstvu dopravu, pôšt a telekomunikácií SR.

Štruktúru úradu a postavenie predsedu a podpredsedu upravuje § 103 zákona o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 38: Vyšší územný celok je objednávateľom regionálnej dopravy a mestských a prímestských dopravných služieb na železnici. To sa zabezpečuje najmä účasťou pri zostavovaní cestovného poriadku celoštátnej železničnej siete, v možnosti uzavierať so železničnými podnikmi zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme a v zostavovaní plánu dopravnej obslužnosti s cieľom čo najlepšie zabezpečiť dopravnú obslužnosť územia kraja. Keďže aj podľa predpisov o cestnej doprave má obdobné oprávnenia, v komplexe by mal mať dostatočné nástroje na uspokojenie dopravných potrieb obyvateľstva kraja vo verejnej osobnej doprave.

K § 39: Úlohy obcí vychádzajú z povinnosti zabezpečovať verejnú dopravu v obci podľa predpisov o obecnom zriadení. Preto sa im zverujú oprávnenia objednávateľa verejnej dopravy v obci a kompetencie orgánov voči dráhovým podnikom zabezpečujúcim mestskú dopravu. V oblasti regulácie cien v mestskej doprave sa obce riadia č.18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

K § 40: Štátny dozor je forma kontroly vykonávanej orgánmi verejnej správy. Členenie na odborný dozor a na odborný technický dozor sa preberá z terajšej právnej úpravy.

Štátny odborný dozor nad železničnou dopravou, dopravou na špeciálnych dráhach a nad dopravou na lanových dráhach bude naďalej vykonávať Úrad pre reguláciou železničnej dopravy [§ 37 ods. 1 písm. g)] a štátny dozor nad mestskou dopravou bude ako prenesený výkon štátnej správy vykonávať vyšší územný celok [§ 38 ods. 2 písm. b)]. Vymedzenie špeciálnych dráh je v § 2 ods. 6 navrhovaného zákona o dráhach. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky bude poverovať osoby výkonom štátneho dozoru a vydávať im preukazy [§ 36 ods. 1 písm. q)].

K § 41: Výkon štátneho dozoru a oprávnenia a povinnosti poverených kontrolórov a kontrolovaných upravujú predovšetkým základné pravidlá kontrolnej činnosti podľa § 8 až 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (odsek 1).

V odsekoch 2 až 5 sú uvedené odchýlky od základných pravidiel kontrolnej činnosti, ktoré vyplývajú z osobitostí výkonu štátneho dozoru v doprave. Napríklad odchýlkou je, že na kontrolné činnosti sa nebudú používať tzv. prizvané osoby z externého prostredia a nebude sa vyžadovať doručenie predchádzajúceho oznámenia o výkone kontroly, ani osobitné poverenie (odseky 2 a 3).

V odsekoch 4 a 5 sú odchýlky týkajúce sa oprávnení poverených kontrolórov a povinností kontrolovaných.

V odseku 6 sa uvádza odchýlna výška poriadkovej pokuty; inak postup jej ukladania zostáva zachovaný v základných pravidlách kontrolnej činnosti.

K § 42: Úprava skutkových podstát priestupkov v porovnaní s terajším stavom je podrobnejšia a špecifikovanejšia v členení na osoby predstavujúce verejnosť a na kvalifikované osoby (vodičov a rušňovodičov) a s využitím sankcie zákazu činnosti.

Hmotnoprávne ustanovenia a prejednávanie priestupkov zostane nezmenené.

K § 43: Ide o úpravu tzv. iných správnych deliktov právnickým osobám a podnikateľom v oblasti dopravy na dráhach. Všetky skutkové podstaty korešpondujú s povinnosťami uloženými týmto zákonom

Skutkové podstaty sú členené podľa druhu správneho orgánu, podľa intenzity a škodlivosti porušení zákona (odstupňovanie sankcie) a podľa adresáta sankcie. Niektoré skutkové podstaty sa vzťahujú na všetky dráhové podniky, iné zasa len na manažéra infraštruktúry alebo na železničné podniky.

Správnymi orgánmi budú viaceré orgány verejnej správy podľa ich postavenia v navrhovanom zákone. Postavenie bezpečnostného, licenčného, regulačného orgánu majú viaceré orgány verejnej správy podľa druhu dráh, takže jednu skutkovú podstatu budú používať viaceré správne orgány, napríklad regulačným orgánom je aj Úrad pre reguláciu železničnej dopravy, aj obec (pre mestskú dopravu), rovnako licenčným orgánom je aj Úrad pre reguláciu železničnej dopravy, aj vyšší územný celok.

K § 44: Spoločné ustanovenia upravujú všeobecné procesné pravidlo (odsek 1). Zo správneho konania sú vylúčené len postupy, ktoré nie sú rozhodovaním o právach a povinnostiach vo verejnej správe (napríklad podnikové rozhodovanie voči vlastným zamestnancom), alebo ktoré vylučujú iné zákony (napríklad reguláciu cestovného a poverovanie a evidenciu právnických osôb a lekárov).

Odsek 2 je odchýlkou od správneho poriadku, spočíva v dvojinštančnosti rozhodovacieho procesu Úradu pre reguláciu železničnej dopravy vo veciach regulácie, v ktorých sa vyžaduje jeho nezávislosť. Takéto riešenie majú aj iné regulačné orgány a ide o terajší stav.

Odsek 3 rieši uznávanie odborných kvalifikácií rušňovodičov v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií, ktorá bola transponovaná do slovenského práva zákonom č. 293/2007 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií.

K § 45: Ustanovenie je transpozičným ustanovením právnych aktov uvedených v prílohe č. 5.

K § 46: Prechodné ustanovenia riešia platnosť už vydaných licencií dráhovým podnikom (odsek 1). Keďže tie majú obmedzenú platnosť a platné licencie sú predmetom pravidelnej kontroly, nie je dôvod hromadne ich zrušovať.

Odseky 2 až 8 sú prechodné ustanovenia prevzaté z prílohy II smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES z 24. septembra 2008 o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru.

Odseky 9 až 13 sú prechodnými ustanoveniami vyplývajúcimi z postupného prechodu na režim certifikácie rušňovodičov, ako ho upravuje článok 37 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES z 23. októbra 2007 o certifikácii rušňovodičov rušňov a vlakov v železničnom systéme v Európskom spoločenstve.

Odseky 14 a 15 riešia prechod úloh objednávateľa verejnej dopravy z ministerstva na vyššie územné celky v rozsahu regionálnej dopravy. V roku 2010 bude objednávateľom celoštátnej a regionálnej dopravy ministerstvo a od 1.1.2011 budú objednávateľmi regionálnej dopravy vyššie územné celky. Financovanie výkonov v regionálnej osobnej doprave bude zabezpečené zo štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva dopravy.

Odsek 16 rieši prechodné ustanovenie týkajúce sa cezhraničnej prepravy nebezpečného tovaru len medzi účastníkmi Dohody SMGS (vo vzťahu k Ukrajine a k Ruskej federácii).

K § 47: Reálny odhad nadobudnutia účinnosti navrhovaného zákona vzhľadom na obvyklý priebeh legislatívneho procesu a na plán práce Národnej rady Slovenskej republiky je 1. január 2010, a to aj s prihliadnutím na rozpočtové opatrenia uvedené v doložke vplyvov a v prechodných ustanoveniach..

K prílohám č. 1 až 4: Prílohy sú prevzaté z príloh I až VII smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/59/ES z 23. októbra 2007 o certifikácii rušňovodičov rušňov a vlakov v železničnom systéme v Spoločenstve.

K prílohe č. 5: Ide o transpozičnú prílohu.

Bratislava 15. júla 2009

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ľubomír Vážny v. r.

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu