Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) 50/1976 účinný od 01.07.1992 do 30.06.1995

§ 1

(1)
Územné plánovanie sústavne a komplexne rieši funkčné využitie územia, ustanovuje zásady jeho organizácie a vecne a časovo koordinuje výstavbu a iné činnosti ovplyvňujúce rozvoj územia.
(2)
Územné plánovanie utvára predpoklady pre zabezpečenie trvalého súladu všetkých prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt v území, najmä so zreteľom na starostlivosť o životné prostredie a ochranu jeho hlavných zložiek - pôdy, vody a ovzdušia.

§ 2

(1)
Územné plánovanie zahŕňa tieto úlohy a činnosti:
a)
určuje limity využitia územia,
b)
reguluje funkčné a priestorové usporiadanie územia,
c)
určuje potrebné asanačné, rekonštrukčné alebo rekultivačné zásahy do územia a určuje spôsob jeho ďalšieho využitia,
d)
vymedzuje chránené územia, chránené objekty, oblasti pokoja a ochranné pásma, pokiaľ nevznikajú podľa osobitných predpisov inak, a zabezpečuje ochranu všetkých chránených území, chránených objektov, oblastí pokoja a ochranných pásem,
e)
určuje zásady a podmienky vecnej a časovej koordinácie miestne sústredenej výstavby jedného alebo viacerých stavebníkov,
f)
posudzuje a hodnotí územno-technické dôsledky pripravovaných stavieb a iných opatrení v území a navrhuje nevyhnutný rozsah stavieb a opatrení, ktoré podmieňujú ich plné využitie,
g)
rieši umiestnenie stavieb, určuje územno-technické, urbanistické a architektonické zásady ich projektového riešenia a realizácie,
h)
navrhuje využitie zdrojov a rezerv územia na jeho spoločensky najefektívnejší urbanistický rozvoj,
i)
utvára podklady pre tvorbu koncepcií výstavby a technického vybavenia územia,
j)
navrhuje poradie výstavby a využitie územia,
k)
navrhuje územno-technické a organizačné opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie optimálneho usporiadania a využitia územia.
(2)
Územné plánovanie vychádza z poznatkov prírodných, technických a spoločenských vied, z vlastných prieskumov a rozborov riešeného územia, ako aj z ďalších podkladov, ktoré boli pre riešené územie spracované.
(3)
Základnými nástrojmi územného plánovania sú územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodnutie.

§ 3
Druhy územnoplánovacích podkladov

Územnoplánovacie podklady tvorí najmä
a)
urbanistická štúdia,
b)
územný generel,
c)
územno-technické podklady.

§ 9
Územná prognóza


Územná prognóza pripravuje alebo preveruje možnosti dlhodobého urbanistického rozvoja územia, prípadne jeho jednotlivých urbanistických funkcií. Vychádza pritom najmä z rozboru územno-technických a územno-ekonomických podmienok, demografických a sociologických úvah, ako aj z tendencií technického a hospodárskeho rozvoja územia.

§ 10
Územný plán


Územný plán rieši funkčné vymedzenie a usporiadanie plôch a určuje základné zásady organizácie územia, postup pri jeho využití a podmienky výstavby.

§ 11
Územný projekt


Územný projekt rieši spôsob využitia plôch vymedzených na miestne a časove sústredenú výstavbu a spôsob ich zástavby a určuje podmienky vecnej a časovej koordinácie výstavby.

§ 17

(1)
Orgány územného plánovania sú povinné obstarávať územnoplánovaciu dokumentáciu v súlade s potrebami rozvoja územia a v primeranom a hospodárnom rozsahu. Územné plány alebo územné projekty sídelných útvarov a zón sa obstarávajú vždy pre výstavbu nových sídelných útvarov a pre podstatnú prestavbu, dostavbu alebo asanáciu existujúcich sídelných útvarov alebo ich častí, ktorá je vyvolaná ich plánovaným rozvojom. Územná prognóza sa obstaráva len pre územie so zložitými podmienkami a na jej obstaranie je potrebný súhlas nadriadeného orgánu územného plánovania.
(2)
Orgány územného plánovania obstarávajú územnoplánovaciu dokumentáciu
a)
z vlastného podnetu,
b)
na príkaz nadriadeného orgánu územného plánovania,
c)
na návrh národných výborov nižšieho stupňa, iných orgánov štátnej správy alebo socialistických organizácií.
(3)
Ministerstvá výstavby a techniky republík usmerňujú riešenie vecných problémov v územnoplánovacej dokumentácii a dozerajú, či sa územnoplánovacia dokumentácia obstaráva v odôvodnených prípadoch a v zodpovedajúcom rozsahu.

§ 29

(1)
Územnoplánovacia dokumentácia obsahuje záväzné a smerné časti riešenia. Záväzné sú základné zásady usporiadania územia a limity jeho využitia, ktoré sú určené v regulatívoch funkčného a priestorového usporiadania územia; ostatné časti riešenia sú smerné.
(2)
Záväzné a smerné časti územnoplánovacej dokumentácie vymedzí schvaľujúci orgán. V záväznej časti vždy vymedzí verejnoprospešné stavby, pre ktoré možno pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť. Záväznú časť schváleného územného plánu vyhlási všeobecne záväzným právnym predpisom1) príslušná obec; v prípadoch, keď si schválenie územného plánu veľkého územného celku vyhradí vláda republiky, vyhlási záväznú časť schváleného plánu svojím nariadením.
(3)
Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom pre vypracovanie a schvaľovanie ďalších kategórií a stupňov územnoplánovacej dokumentácie, pre územné rozhodovanie a pre vypracovanie dokumentácie stavieb.

§ 31

(1)
Zmeny alebo doplnky záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie schvaľuje orgán, ktorý schválil pôvodnú územnoplánovaciu dokumentáciu.
(2)
Na prerokovanie návrhu zmeny alebo doplnku záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa vzťahujú ustanovenia § 21 až 25 primerane.
(3)
O úprave smernej časti územnoplánovacej dokumentácie rozhoduje orgán, ktorý územnoplánovaciu dokumentáciu obstaral.

§ 34
Účastníci územného konania

(1)
Účastníkom územného konania je navrhovateľ a organizácia alebo občania, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám včítane susedných pozemkov a stavieb môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Účastníkom územného konania o chránenom území a ochrannom pásme alebo stavebnej uzávere je iba navrhovateľ.
(2)
Účastníkom územného konania o umiestnení stavby a o využití územia je tiež obec, pokiaľ obecný úrad nie je stavebným úradom; v územnom konaní háji dôležité miestne záujmy.
(3)
Účastníkmi územného konania nie sú užívatelia bytov a nebytových priestorov.

§ 35

(1)
Územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu, prípadne dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam organizácií a občanov, ktorí prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.
(2)
Ak predložený návrh neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie umiestnenia navrhovanej stavby alebo iného opatrenia v území (§ 32), najmä vplyvov na životné prostredie, vyzve stavebný úrad navrhovateľa, aby návrh v primeranej lehote doplnil potrebnými údajmi alebo podkladmi, a upozorní ho, že inak územné konanie zastaví. Ak navrhovateľ nedoplní návrh na vydanie územného rozhodnutia požadovaným spôsobom v určenej lehote, stavebný úrad územné konanie zastaví.

§ 38

(1)
Ak občan alebo organizácia navrhuje vydať rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia na pozemku, ku ktorému nemá vlastnícke alebo iné právo oprávňujúce ho využiť pozemok na navrhovaný účel, stavebný úrad preskúma, či navrhovateľ nemôže požadované opatrenie uskutočniť v súlade so zámermi a cieľmi územného plánovania na inom pozemku, ku ktorému má vlastnícke alebo iné právo, alebo či ho môže uskutočniť na inom vhodnom pozemku, ktorý je v správe miestneho národného výboru.
(2)
Ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť.

§ 39

V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

§ 47

(1)
Zhotoviteľ (dodávateľ) stavby musí pre stavbu použiť len výrobky, ktoré majú také vlastnosti, aby po dobu predpokladanej existencie stavby bola pri bežnej údržbe zaručená požadovaná mechanická pevnosť a stabilita, požiarna bezpečnosť, hygienické požiadavky, ochrana zdravia a životného prostredia, bezpečnosť pri užívaní, ochrana proti hluku a úspora energie.
(2)
Pri overovaní vlastností výrobkov sa postupuje podľa osobitných predpisov.4a)

§ 58
Žiadosť o stavebné povolenie

(1)
Žiadosť o stavebné povolenie spolu s predpísanou dokumentáciou podáva stavebník stavebnému úradu.
(2)
Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom (§ 139 ods. 4) pozemku určeného územným rozhodnutím na zastavanie alebo má k takému pozemku iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Ak ide o stavebné povolenie na dočasnú stavbu, ktorej stavebníkom je občan, stačí, ak preukáže, že má k pozemku právo dočasného užívania.
(3)
Ak ide o stavebnú úpravu, nadstavbu alebo udržiavacie práce na stavbe, môže byť stavebníkom právnická alebo fyzická osoba, ktorá je nájomcom stavby, ak o tom predloží písomnú dohodu s vlastníkom stavby.
(4)
Stavebník podzemných stavieb podliehajúcich tomuto zákonu nepreukazuje vlastníctvo alebo užívacie právo k pozemku, prípadne súhlas vlastníka alebo užívateľa pozemku či stavieb na ňom, ak ide o stavby, ktoré funkčne ani svojou konštrukciou nesúvisia so stavbami na pozemku ani s prevádzkou na ňom a ktoré ani inak nemôžu ovplyvniť využitie pozemku na účel, ktorému je určený.
(5)
Ak je stavebníkom občan a žiada o povolenie samostatnej stavby, ktorá má čiastočne spočívať na stavbe druhého občana, musí predložiť písomnú dohodu s vlastníkom tejto stavby obsahujúcu súhlas s povolením stavby; to isté platí, ak sa majú obe stavby uskutočniť súčasne.
(6)
Ak má jedna stavba čiastočne spočívať na druhej, ak majú byť dve samostatné stavby nad sebou alebo jedna do druhej vstavaná a stavebníkom je socialistická organizácia, musí preukázať súhlas vlastníka existujúcej stavby.

§ 81

(1)
V kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať záujmy spoločnosti, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
(2)
Ak v priebehu uskutočňovania stavby dôjde k zmene štátnych technických noriem alebo iných technických predpisov, podľa ktorých bola spracovaná projektová dokumentácia, prihliada na ne stavebný úrad len vtedy, pokiaľ sa ich ustanovenia vzťahujú aj na stavby projektované a uskutočňované pred ich účinnosťou.
(3)
Ak stavebný úrad pri kolaudačnom konaní zistí na stavbe závady brániace jej užívaniu, určí lehotu na ich odstránenie a preruší konanie.
(4)
S kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene stavby (§ 68), pokiaľ sa skutočné realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.

§ 102

(1)
Ak orgán štátneho stavebného dohľadu zistí na stavbe závadu, vyzve podľa povahy veci stavebníka, oprávnenú osobu alebo organizáciu uskutočňujúcu stavbu, aby urobili nápravu, alebo upozorní iný zodpovedný orgán, aby vykonal potrebné opatrenia.
(2)
Ak organizácia alebo osoba nedbá na výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu, vydá stavebný úrad rozhodnutie, ktorým nariadi urobiť nápravu; pri uskutočňovaní stavby môže stavebný úrad práce na stavbe zastaviť. Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení prác nemá odkladný účinok. Po vykonaní nápravy možno v prácach na stavbe pokračovať len na základe nového rozhodnutia stavebného úradu.
(3)
V rozhodnutí podľa odseku 2 môže stavebný úrad uložiť fyzickej alebo právnickej osobe podľa povahy veci tiež povinnosť zdržať sa takej činnosti, ktorá nad prípustnú mieru ustanovenú osobitnými predpismi poškodzuje životné prostredie, alebo povinnosť vykonať také opatrenia, ktoré znížia nepriaznivé účinky ich činnosti na životné prostredie na prípustnú mieru. Pôsobnosť iných orgánov podľa osobitných predpisov nie je dotknutá.
(4)
Ak orgán štátneho stavebného dohľadu zistí na stavbe neodstrániteľnú závadu vzniknutú pri uskutočňovaní stavby, ktorá bráni pokračovať v prácach na stavbe, zruší stavebný úrad na jeho podnet stavebné povolenie a určí ďalší postup.
(5)
Orgán štátneho stavebného dohľadu,
a)
ak zistí nepovolenú stavbu, oznámi to stavebnému úradu; ak ide o rozostavanú stavbu, bezodkladne vyzve stavebníka, aby zastavil práce na stavbe;
b)
upozorní podľa potreby príslušný orgán alebo organizáciu, že niektorý zo zodpovedných pracovníkov na stavbe nevykonáva svoju činnosť v súlade so záujmami spoločnosti, a vyzve ich, aby mu oznámili, aké opatrenia na nápravu prijali;
c)
u pracovníkov, ktorí majú preukaz o osobitnej spôsobilosti podľa § 45 a nevykonávajú svoju činnosť v súlade s týmto preukazom, dá príslušnému orgánu podnet na preskúmanie ich spôsobilosti.
(6)
Právo ďalších orgánov štátnej správy vydávať podľa osobitných predpisov rozhodnutia o náprave závad stavby zostáva nedotknuté; ak je však na nápravu potrebný zásah do stavebnotechnického riešenia stavby, rozhodne o ňom stavebný úrad.

§ 105
Priestupky občanov proti stavebnému poriadku

(1)
Priestupku sa dopustí a pokutou až do výšky 2000 Kčs sa potresce ten, kto
a)
uskutočňuje drobnú stavbu, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce, ktoré treba ohlásiť stavebnému úradu, bez takého ohlásenia,
b)
uskutočňuje terénne úpravy, práce a zariadenia podľa tohto zákona, na ktoré je potrebné povolenie stavebného úradu, bez takého povolenia alebo v rozpore s ním,
c)
nezabezpečuje podmienky vykonávania štátneho stavebného dohľadu, bráni v jeho výkone, nesplní výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo neurobí opatrenie nariadené orgánom štátneho stavebného dohľadu,
d)
neudržiava stavbu napriek opätovnej výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo rozhodnutiu stavebného úradu,
e)
odstráni drobnú stavbu [§ 55 ods. 2 písm. a)], reklamné, informačné a propagačné zariadenie bez ohlásenia,
f)
znemožňuje vstup na svoj pozemok alebo stavbu pracovníkom a funkcionárom národných výborov, pracovníkom špeciálnych a iných stavebných úradov a ústredných orgánov štátnej správy, ktorí plnia úlohy vyplývajúce z tohto zákona a týkajúce sa tohto pozemku alebo stavby, pokiaľ nejde o trestný čin,
g)
bol určený na vykonávanie odborného dozoru nad uskutočňovaním stavby a napriek výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu neplní svoje povinnosti.
(2)
Priestupku sa dopúšťa a pokutou až do výšky 5000 Kčs sa potresce ten, kto
a)
v jednotlivom prípade alebo v menšom rozsahu vykonáva bez oprávnenia projektovú činnosť, pokiaľ nejde o prečin,
b)
v jednotlivom prípade alebo v menšom rozsahu robí bez povolenia príslušného orgánu drobné remeselnícke práce a opravy na stavbách zárobkovým spôsobom, pokiaľ nejde o prečin,
c)
ako stavebník mení stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,
d)
užíva stavbu v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, prípadne stavebným povolením,
e)
odstráni stavbu bez povolenia príslušného orgánu,
f)
napriek výzve stavebného úradu predlžuje bez vážneho dôvodu dokončenie stavby nad lehotu určenú v stavebnom povolení.
g)
nevykoná nariadené nevyhnutné úpravy (§ 87).
(3)
Priestupku sa dopustí a pokutou až do výšky 10 000 Kčs sa potresce ten, kto
a)
ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,
b)
užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia, pokiaľ je také rozhodnutie potrebné,
c)
napriek opätovnej výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo rozhodnutiu stavebného úradu neudržiava stavbu do tej miery, že jej stav ohrozuje život alebo zdravie osôb,
d)
nevykoná v určenej lehote rozhodnutie príslušného stavebného úradu o odstránení stavby.
(4)
Priestupku sa dopustí a pokutou až do výšky 20 000 Kčs sa potresce ten, kto bez stavebného povolenia uskutočňuje stavbu v chránenom území alebo v ochrannom pásme či na pozemku, ktorý nie je určený na zastavanie, najmä na poľnohospodárskom alebo lesnom pozemku.
(5)
O konaní vo veciach priestupkov, o podmienkach zodpovednosti za priestupky, ako aj o príslušnosti na prejednávanie priestupkov platia všeobecné predpisy.10)

§ 106
Pokuty organizáciám

(1)
Stavebný úrad uloží pokutu až do výšky 200 000 Kčs organizácii, ktorá
a)
uskutočňuje drobnú stavbu, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce, ktoré treba ohlásiť stavebnému úradu, bez takého ohlásenia,
b)
uskutočňuje terénne úpravy, práce a zariadenia podľa tohto zákona, na ktoré je potrebné povolenie stavebného úradu, bez takého povolenia alebo v rozpore s ním,
c)
nezabezpečuje podmienky vykonávania štátneho stavebného dohľadu, bráni jeho vykonávaniu, nesplní výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu (§ 102 ods. 2) alebo nevykoná opatrenie nariadené orgánom štátneho stavebného dohľadu,
d)
neudržiava stavbu napriek opätovnej výzve štátneho stavebného dohľadu alebo rozhodnutiu stavebného úradu,
e)
odstráni drobnú stavbu [§ 55 ods. 2 písm. a)], reklamné, informačné a propagačné zariadenia bez ohlásenia.
(2)
Stavebný úrad uloží pokutu až do výšky 500 000 Kčs organizácii, ktorá
a)
dodala výrobky pre stavebnú časť stavby, ktoré nespĺňajú požiadavky zaručené osvedčením o akosti alebo dokladom o vlastnostiach výrobkov,
b)
mení stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,
c)
odstráni stavbu bez povolenia príslušného orgánu,
d)
neodstráni dočasné zariadenie staveniska po skončení výstavby, e) vykonáva projektovú alebo inžiniersku činnosť bez oprávnenia,
e)
vykonáva projektovú alebo inžiniersku činosť bez oprávnenia,
f)
uskutočňuje pre iného stavbu mimo rozsahu predmetu svojej činnosti,
g)
používa osoby na pracovné činnosti, ktoré súvisia s prípravou, uskutočňovaním a kolaudovaním stavieb bez to, že by sa u týchto osôb preukázala osobitná spôsobilosť na také činnosti, predpísaná týmto zákonom,
h)
nepožiadala pri novom výrobku pre stavebnú časť stavby o vydanie osvedčenia o vhodnosti a dodáva tento výrobok bez osvedčenia o vhodnosti.
i)
nevykoná nariadené nevyhnutné úpravy (§ 87),
j)
zhoršuje životné prostredie tým, že predlžuje dobu výstavby v rozpore so stavebným povolením.
(3)
Stavebný úrad uloží pokutu až do výšky 1 milióna Kčs organizácii, ktorá
a)
uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,
b)
neudržiava stavbu do tej miery, že sú tým ohrozené životy alebo zdravie osôb,
c)
užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním,
d)
bez vážneho dôvodu nevykonala neodkladné zabezpečovacie práce nariadené národným výborom,
e)
nevykoná v určenej lehote rozhodnutie príslušného stavebného úradu o odstránení stavby.
(4)
Pokutu v odseku 1 písm. a) až c), v odseku 2 písm. b) a v odseku 3 písm. a) môže stavebný úrad uložiť aj organizácii, ktorá uskutočňuje stavbu ako dodávateľ.
(5)
Ministerstvo výstavby a techniky republiky môže uložiť pokutu do výšky 200 000 Kčs organizácii, ktorá neplní svoje úlohy vyplývajúce zo založenia, využívania a aktualizácie sústavy vybraných informácií pre výstavbu podľa tohto zákona.

§ 107
Lehoty ukladania a výnosy pokút

(1)
Pokutu možno uložiť iba do jedného roka odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie pokuty dozvedel o tom, že organizácia porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie však do 3 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď povinnosť mala byť splnená.
(2)
Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu federácie, pokiaľ je na vydanie rozhodnutia príslušný orgán federácie.

§ 108

(1)
Pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť10a) rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“).
(2)
Vyvlastniť podľa tohto zákona možno len vo verejnom záujme pre
a)
verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie,
b)
vytvorenie hygienických, bezpečnostných a iných ochranných pásem a chránených území a pre zabezpečenie podmienok ich ochrany,
c)
vykonanie asanácie sídelného útvaru alebo jeho asanačných úprav podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie,
d)
vytvorenie podmienok pre nevyhnutný prístup k pozemku a stavbe,
e)
vytvorenie podmienok pre umiestnenie alebo riadnu prevádzku zariadenia štátnej pozorovacej siete, ktorou sa zisťuje stav životného prostredia.
(3)
Verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby podľa odseku 2 písm. a) sa považujú stavby určené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie (stavby pre zneškodňovanie odpadov, pre zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd a ich čistenie, pre verejnú dopravu, pre verejné školstvo, pre verejnú správu a pod.).

§ 109
Cieľ vyvlastnenia

(1)
Cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám.
(2)
Vlastnícke právo k pozemkom a stavbám prechádza vyvlastnením na navrhovateľa. Vyvlastnením zanikajú všetky ostatné práva k vyvlastneným pozemkom a stavbám, pokiaľ nie je v rozhodnutí ustanovené inak; to sa nevzťahuje na právo užívať byty a nebytové priestory, ktoré vyvlastnením nezaniká.

§ 110
Podmienky vyvlastnenia

(1)
Vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.
(2)
Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje spravidla územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní.
(3)
Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.


§ 111
Náhrada za vyvlastnenie

(1)
Vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Náhrada sa poskytuje v peniazoch, pokiaľ osobitný zákon nepripúšťa iný spôsob náhrady.
(2)
Náhradu za vyvlastnenie, spôsob náhrady, kto a komu náhradu poskytuje, prípadne maximálnu výšku náhrady ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis.
(3)
Ak v priebehu vyvlastňovacieho konania nedôjde medzi doterajším vlastníkom a tými, ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo stavbe viaznu práva zanikajúce vyvlastnením, k dohode o rozdelení náhrady, zloží navrhovateľ náhradu na súde, v ktorého obvode pozemok alebo stavba leží. Súd rozhodne o uspokojení týchto nárokov, najmä s prihliadnutím na to, aby sa neohrozilo zabezpečenie nárokov záložných veriteľov.

§ 111
Náhrada za vyvlastnenie

(1)
Vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Náhrada sa poskytuje v peniazoch, pokiaľ osobitný zákon nepripúšťa iný spôsob náhrady.
(2)
Náhradu za vyvlastnenie, spôsob náhrady, kto a komu náhradu poskytuje, prípadne maximálnu výšku náhrady ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis.
(3)
Ak v priebehu vyvlastňovacieho konania nedôjde medzi doterajším vlastníkom a tými, ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo stavbe viaznu práva zanikajúce vyvlastnením, k dohode o rozdelení náhrady, zloží navrhovateľ náhradu na súde, v ktorého obvode pozemok alebo stavba leží. Súd rozhodne o uspokojení týchto nárokov, najmä s prihliadnutím na to, aby sa neohrozilo zabezpečenie nárokov záložných veriteľov.

§ 112

(1)
Vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad.
(2)
Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení.

§ 113

(1)
Na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne konanie.
(2)
Stavebný úrad oznámi účastníkom konania termín uskutočnenia ústneho konania písomne najmenej 15 dní vopred.
(3)
Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom konaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť.

§ 115

(1)
Vyvlastnený pozemok a stavbu možno užívať len na účely, na ktoré boli vyvlastnené.
(2)
S užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý boli vyvlastnené, sa musí začať najneskoršie v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení; lehota nesmie byť dlhšia ako dva roky.

§ 116

(1)
Na žiadosť účastníka, ktorému boli pozemok alebo stavba vyvlastnené, zruší stavebný úrad úplne alebo čiastočne rozhodnutie o vyvlastnení práv k pozemkom alebo stavbám, ak sa v určenej lehote nezačalo s ich užívaním na účel, na ktorý sa vyvlastnilo. Žiadosť o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení možno podať kedykoľvek po uplynutí lehoty podľa § 115 ods. 2, pokiaľ pozemok alebo stavba neslúžia na účel, na ktorý sa vyvlastnili. Pred uplynutím tejto lehoty možno žiadosť podať len vtedy, ak územné rozhodnutie určujúce využitie pozemku alebo stavby na daný účel stratilo platnosť alebo sa zrušilo. O týchto právach musí stavebný úrad poučiť účastníka konania v rozhodnutí o vyvlastnení.
(2)
Ak rozhodnutie o vyvlastnení bolo celkom alebo čiastočne zrušené, má ten, kto poskytol náhradu za vyvlastnenie, nárok na jej vrátenie a ten, komu sa vyvlastnilo, nárok na náhradu spôsobenej ujmy. Náhradu poskytne podľa všeobecných predpisov o náhrade škody ten, v prospech ktorého sa vyvlastnilo. Ak nedôjde k dohode o týchto nárokoch a ich výške, rozhodujú súdy alebo orgány hospodárskej arbitráže príslušné podľa všeobecných predpisov.

§ 126

(1)
Ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o starostlivosti o zdravie ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce, a o odpadoch a živnostenskom podnikaní rozhodne stavebný úrad alebo iný orgán len po dohode, prípadne so súhlasom dotknutého orgánu štátnej správy, ktorý môže viazať súhlas na splnenie podmienok zodpovedajúcich uvedeným predpisom.
(2)
Ak tento zákon ustanovuje postup pri preskúmavaní záujmov chránených osobitnými predpismi a pri uplatňovaní stanovísk alebo obdobných opatrení dotknutých orgánov štátnej správy, postupujú podľa neho dotknuté orgány štátnej správy uvedené v odseku 1. Právo týchto správnych orgánov vydať samostatné rozhodnutie zostáva nedotknuté, ak to predpisy na ochranu nimi sledovaných záujmov ustanovujú.
(3)
Pred vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby alebo rozhodnutia o ochrannom pásme, stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia týkajúceho sa stavby, ktorej súčasťou je jadrové zariadenie, je stavebný úrad povinný vyžiadať si súhlas Československej komisie pre atómovú energiu, ktorá môže svoj súhlas viazať na splnenie podmienok.
(4)
Navrhovatelia zámerov uvedených v osobitných predpisoch12a) doložia návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby alebo rozhodnutia o využití územia posúdením ich vplyvu na životné prostredie vydaným príslušným orgánom štátnej správy.12b) Bez tohto posúdenia nemožno územné rozhodnutie vydať.

§ 134
Vstup na cudzie pozemky a stavby

(1)
Pracovníci a funkcionári obecných úradov, stavebných úradov a ďalších orgánov štátnej správy môžu byť poverení vstupovať na cudzie pozemky, na stavby a do nich s vedomím ich vlastníkov, pokiaľ plnia úkony vyplývajúce z tohto zákona, ktoré sa týchto pozemkov a stavieb dotýkajú; pritom musia dbať, aby čo najmenej rušili ich užívanie a aby ich činnosťou nevznikli škody, ktorým možno zabrániť. Oprávnenie na vstup sa preukazuje osobitným preukazom.
(2)
Ak je to nevyhnutné, môžu s osobou oprávnenou na vstup na cudzie pozemky, na stavby a do nich podľa odseku 1 vstupovať aj znalci a účastníci konania touto osobou prizvaní.
(3)
V prípade úkonov podľa § 91, 94 a 96 tohto zákona na odvrátenie nebezpečenstva spôsobeného závadami na stavbe, ktoré ohrozujú bezpečnosť, životy alebo zdravie osôb, alebo môžu spôsobiť značné škody, môžu osoby oprávnené na vstup na cudzie pozemky, na stavby a do nich podľa odseku 1 na ne vstupovať bez vedomia vlastníka. Sú však povinné ho bez meškania o vykonaných úkonoch upovedomiť.
(4)
Pri pochybnostiach o rozsahu oprávnenia rozhodne v jednotlivých prípadoch stavebný úrad.
(5)
Doba a rozsah výkonu oprávnenia na cudzom pozemku a stavbe musia byť obmedzené na nevyhnutne potrebnú mieru. Ak pri činnosti vstupujúceho došlo k poškodeniu pozemku alebo stavby, musia byť uvedené, ak je to možné, do pôvodného stavu; inak platia o náhrade škody všeobecné predpisy.12c)
(6)
Osobitné predpisy o obmedzeniach alebo potrebných povoleniach na vstup na pozemky alebo stavby v okruhu záujmov obrany štátu alebo iného dôležitého záujmu štátu nie sú dotknuté.

§ 135
Opatrenia na susednom pozemku alebo stavbe

(1)
Na uskutočnenie stavby alebo jej zmeny a na uskutočnenie nevyhnutných úprav udržiavacich alebo zabezpečovacích prác a na odstránenie stavby a informačných, reklamných a propagačných zariadení môže stavebný úrad uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom alebo stavbám, aby trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb.
(2)
Ten, v prospech ktorého uložil stavebný úrad opatrenie podľa odseku 1, je povinný dbať, aby čo najmenej rušil užívanie susedných pozemkov alebo stavieb a aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť; po skončení je povinný uviesť susedný pozemok alebo stavbu do pôvodného stavu, a ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.

§ 139
Vymedzenie niektorých pojmov

(1)
Pod pojmom „iné práva" k pozemkom a stavbám použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám" (§ 23 ods. 3, § 34 ods. 1, § 59 ods. 1, § 93 ods. 2 a § 97 ods. 1 tohto zákona) sa podľa povahy prípadu rozumie:
a)
užívanie pozemku, kde na základe užívacieho práva určeného zmluvou14) užívatelia môžu uskutočňovať na pozemku stavby a ich zmeny,
b)
právo vyplývajúce z vecného bremena väziaceho na pozemku alebo stavbe.16)
(2)
Pokiaľ sa v tomto zákone používa pojem „stavba“, rozumie za tým aj jej časť.
(3)
Pokiaľ sa v tomto zákone používa pojem „stavebník“, rozumie sa tým aj investor.17)
(4)
Pokiaľ sa v tomto zákone používa pojem „vlastník“, rozumie sa tým podľa povahy prípadu aj správca národného majetku alebo užívateľ, ktorý má potrebné právo alebo povinnosť nakladať s nehnuteľnosťou podľa osobitných predpisov.13),14),15)
(5)
Pokiaľ sa v tomto zákone používa pojem „organizácia“ alebo „socialistická organizácia“, rozumejú sa tým právnické osoby a ďalej fyzické osoby podnikajúce podľa osobitných predpisov.17a)
(6)
Pokiaľ sa v tomto zákone používa názov Zbor národnej bezpečnosti, rozumie sa tým Federálny policajný zbor, Polícia Českej republiky a Policajný zbor Slovenskej republiky.
(7)
Pôsobnosť Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku vykonáva Federálny výbor pre životné prostredie, ak zákon neustanovuje inak.17b)
(8)
Pôsobnosť Federálneho ministerstva palív a energetiky podľa tohto zákona vykonávajú orgány republík ustanovené zákonmi národných rád.
(9)
Pokiaľ sa v tomto zákone uvádza pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy republík a národných výborov, rozumie sa tým pôsobnosť príslušných orgánov štátnej správy republík a obcí podľa zákonov Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady.17c)

§ 143

(1)
Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj vydá všeobecne záväzné právne predpisy na vykonanie § 46 ods. 1, § 55 ods.3, § 75 ods. 2 a § 121 ods. 3 tohto zákona a všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré podrobnejšie upravia
a)
obsah územnoplánovacích podkladov, územnoplánovacej dokumentácie, prognostickej úlohy, územných a hospodárskych zásad a programov výstavby, spôsob ich obstarávania, spracovania, prerokúvania a schvaľovania,
b)
obsah a spôsob spracovania registračných listov územnoplánovacej dokumentácie,
c)
súpis ďalších orgánov, ktoré môžu obstarávať územno-technické podklady,
d)
podrobnosti postupu pri územnom rozhodovaní, pri povoľovaní stavieb a ich zmien, pri povoľovaní terénnych úprav, ťažobných a im podobných alebo s nimi súvisiacich prác, informačných, reklamných a propagačných zariadení, pri kolaudácii stavieb, ich užívaní a údržbe a odstraňovaní, náležitosti obsahu rozhodnutia, návrhov na jeho vydanie a obsah prikladanej dokumentácie,
e)
podrobnosti štátneho stavebného dohľadu a podmienky jeho vykonávania,
f)
podrobnosti povoľovania stavieb jadrových zariadení,
g)
úľavy z ustanovení tohto zákona pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm a pri náhlych haváriách stavieb,
h)
prípady, keď možno upustiť od územného rozhodnutia alebo ho zlúčiť so stavebným povolením, a podmienky, za ktorých možno pri jednoduchých stavbách a dočasných stavbách upustiť od kolaudačného rozhodnutia,
i)
podrobnosti ohlasovania niektorých drobných stavieb, stavebných úprav i udržiavacích prác a súpis udržiavacích prác, ktoré možno urobiť bez ohlásenia,
j)
podrobnosti postupu pri vyvlastňovacom konaní, najmä náležitosti obsahu rozhodnutia a návrhu na jeho vydanie,
k)
všeobecné technické požiadavky na výstavbu,
l)
rozsah a druhy projektovej činnosti, spôsob a podmienky udieľania oprávnení na túto činnosť a evidenciu týchto oprávnení,
(2)
Federálne ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom financií Českej socialistickej republiky a Ministerstvom financií Slovenskej socialistickej republiky vydá všeobecne záväzný právny predpis na vykonanie § 111 ods. 2 tohto zákona.
(3)
Federálne ministerstvo spojov vydá podľa potreby všeobecne záväzný právny predpis na vykonanie § 76 ods. 3 tohto zákona.
(4)
Národný výbor hlavného mesta Prahy a Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy môžu vydať všeobecné technické požiadavky na výstavbu v týchto mestách a ďalej určiť po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi pravidlá pre spolupôsobenie štátnych orgánov hájacich osobitné záujmy pri obstarávaní a schvaľovaní územnoplánovacej dokumentácie, pri územnom a stavebnom konaní a kolaudácii stavieb.