Zákon o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) 473/2005 účinný od 01.07.2016 do 31.08.2018

Vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013, ako aj na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 137 z 20. marca 2013 k Návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení, uznesenia vlády č. 235 z 31. mája 2012 k Akčnému plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016, uznesenia vlády č. 380 z 8. júla 2015 k Aktualizácii Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 – 2016 a uznesenia vlády č. 403 z 8. júla 2015 k Akčnému plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu.

Teoretických aj praktických prístupov sa pri riešení trestnej zodpovednosti právnických osôb uplatňuje niekoľko. Problematika trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je v posledných rokoch jednou z najdiskutovanejších tém v systéme práva, ktoré vychádza z kontinentálneho typu právnej kultúry. Vychádzajúc z poznatkov vedy trestného práva, ako aj existujúcich modelov trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb možno konštatovať, že sa uplatňujú rôzne prístupy k jej ponímaniu, či obsahovému vymedzeniu. Pre anglosaský systém práva, ale aj pre niektoré členské štáty Európskej únie (napr. Holandsko, Francúzsko, Portugalsko, Španielsko) je charakteristickým modelom tzv. priama trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb – v tomto prípade sa voči právnickým osobám vyvodzujú štandardné (priame) tresty, pričom tieto nie sú podmieňované trestným stíhaním fyzickej osoby. V rámci kontinentálneho systému práva sa uplatňoval aj model tzv. nepriamej resp. pseudo trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, kde formálno-právne trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb síce nie je vyjadrená a trestne zodpovedné sú len fyzické osoby (konajúce v mene právnickej osoby), ale zákon súčasne umožňuje právnickým osobám v trestnom konaní uložiť niektoré trestnoprávne sankcie, ktoré nie sú definované ako tresty ale ochranné opatrenia, ktoré sa právnickej osobe ukladajú nie ako dôsledok spáchania trestného činu, ale v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi (napr. do roku 2010 Španielsko). Tretím prístupom k chápaniu protiprávnej činnosti právnických osôb je postihovanie tohto konania normami administratívnoprávnej povahy, napr. v Nemecku prostredníctvom noriem správneho práva trestného, kde o sankcii proti právnickej osobe v prvom stupni rozhoduje správny orgán a v odvolacom konaní súd v trestnom konaní.

Bez ohľadu na rôzne teoretické alebo praktické prístupy k trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je nutné poznamenať, že jej samotná podstata do značnej miery narúša princípy (zásady) kontinentálneho modelu trestného práva. Narúša sa doterajší prísne individuálny charakter trestnej zodpovednosti, resp. jej vnímanie ako zodpovednosti fyzickej osoby. Na strane druhej však aktuálne vývojové trendy, hovoriace v prospech zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb, nepochybne súvisia s novými spoločenskými, ekonomickými a politickými zmenami, ktoré si často vyžadujú nielen individuálnu reakciu štátu, ale sú často prejavom vôle určitého medzinárodného spoločenstva, či zoskupenia štátov (EÚ, OECD, Rada Európy). Výsledkom činnosti medzinárodného spoločenstva je existencia niekoľkých medzinárodných a nadnárodných záväzkov a odporúčaní na zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, ktoré tieto organizácie adresujú svojim členským štátom. Nakoľko Slovenská republika je plnohodnotným členom týchto medzinárodných organizácií, očakávania vyslovené medzinárodným spoločenstvom sa musia premietnuť aj do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nutnosť zaviesť efektívny mechanizmus sankcionovania právnických osôb, ak došlo v súvislosti s ich činnosťou ku spáchaniu trestného činu, vyplýva z nasledujúcich medzinárodných dokumentov (nejde o vyčerpávajúci výpočet):

1. Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách prijatý negociačnou konferenciou 21. novembra 1997, podpísaný 17. decembra 1997 v Paríži, platný pre SR od 23. novembra 1999 (oznámenie č. 318/1999 Z. z.)
2. Odporúčanie v bode 246 Správy o aplikácii Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách schválená Pracovnou skupinou o podplácaní v medzinárodných obchodných transakciách 9. novembra 2005
3. Odporúčanie č. R (88) 18 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy týkajúce sa zodpovednosti podnikov, ktoré majú právnu subjektivitu, za trestné činy spáchané v súvislosti s ich činnosťou schválené na Výbore ministrov 20. októbra 1988 na 420. schôdzke ministerských zástupcov
4. Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (crime) prijatý 8. novembra 1990 v Štrasburgu (ETC 141), platný pre SR od 1. septembra. 2001 (oznámenie č. 109/2002 Z. z.)
5. Dohovor Rady Európy o praní, vyhľadávaní, zaistení a konfiškovaní ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu č. 198 prijatý 16. mája 2005 bol vo Varšave (ETC 198), (oznámenie č. 91/2009 Z. z.)
6. Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.)
7. XVI. odporúčanie Správy o dodržiavaní Slovenskej republiky, druhé hodnotiace kolo schválené GRECO na 28. plenárnej schôdzi v Štrasburgu dňa 12. mája 2006
8. Dohovor o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001 z Budapešti, všeobecne (pre štáty, ktoré ho ratifikovali) už nadobudol platnosť dňa 1. júla 2004 (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.)
9. Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)
10. Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi prijatý 16. mája 2005 vo Varšave (ETC 197) , ratifikovaný prezidentom SR 27. marca 2007
11. Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
12. Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004 (oznámenie č. 621/2003 Z. z.)
13. Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii prijatý 25. mája 2000 v New Yorku, platný pre SR od 25. júla 2004 (oznámenie č. 424/2004 Z. z.)
14. Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31. októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006 (oznámenie č. 434/2006 Z. z.)
15. Druhý protokol vyhotovený na základe článku k.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel
16. Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním z 1. júla 2010 v Lanzarote (ETC 201)
17. Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú.v. ES L 149, 2.6.2001)
18. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. ES L 164, 22.6.2002)
19. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. ES L 328, 5.12.2002)
20. Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. EÚ L 192, 31.7.2003)
21. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.11.2004)
22. Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú.v. EÚ L 76, 22.3.2005) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú.v. EÚ L 081, 27.3.2009)
23. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú.v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice 2009/123/ES
24. Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6.októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (Ú.v. EÚ L 328, 24.11.2006)
25. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)
26. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú.v. EÚ L 300, 11.11.2008)
27. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)
28. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)
29. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú.v. EÚ L 280, 27.10.2009)
30. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú.v. EÚ L 101, 15.4.2011)
31. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú.v. EÚ L 335, 17.12.2011),
32. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú.v. EÚ L 218, 14.8.2013),
33. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (Ú.v. EÚ L 151, 21.5.2014).

V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o prvú iniciatívu riešenia problematiky zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb bolo navrhované už v rámci rekodifikácie trestného práva v roku 2005, pričom k jej schváleniu nedošlo. Rovnako tak bol odmietnutý samostatný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb (dvakrát v roku 2006 a následne v roku 2007). Vo všetkých vymenovaných prípadoch išlo o tzv. priamej zodpovednosti právnických osôb.

K implementácii trestnej zodpovednosti právnických osôb do právneho poriadku Slovenskej republiky, aj keď v nepriamej forme tzv. pseudo trestnej zodpovednosti, došlo až prijatím zákona č. 224/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto zákonom sa zaviedli nové trestnoprávne sankcie v podobe ochranných opatrení voči právnickým osobám (zhabanie peňažnej čiastky, zhabanie majetku), pričom uloženie týchto ochranných opatrení nie je podmienené väzbou na trestné stíhanie fyzických osôb, ale však podmienené splnením podmienok podľa § 83a a 83b Trestného zákona v platnom znení. Materiálne tak Slovenská republika naplnila požiadavku vyvodiť v trestnom konaní voči právnickej osobe sankcie trestného charakteru a súčasne uznať trestnú zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb konajúcich v jej mene aj keď ju formálno-právne nevyjadrila. Vychádzajúc z dostupných štatistických údajov k dnešnému dňu predkladateľ neeviduje využitie týchto ustanovení v praxi, t.j. k ich aplikácii zatiaľ nedošlo a v trestnom konaní nebola prostredníctvom tejto úpravy platnej od roku 2010 postihnutá žiadna právnická osoba.

Slovenská republika ako zmluvná strana Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (ďalej len „Dohovor OECD“) je v pravidelných intervaloch hodnotená v pléne WGB/OECD. Najzávažnejším zisteným nedostatkom hodnotenia Slovenskej republiky zo strany OECD (Správa z tretej etapy hodnotenia Slovenskej republiky, ktorú vypracovala Pracovná skupina OECD pre podplácanie, hodnotí realizáciu a uplatňovanie Dohovoru o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z 15. Júna 2012) je nesúlad s požiadavkami čl. 2 Dohovoru OECD, teda absencia efektívnej úpravy zodpovednosti právnických osôb vo vzťahu k postihovaniu podplácania zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. WGB/OECD nepovažuje súčasne platnú právnu úpravu zodpovednosti právnických osôb upravenú v Trestnom zákone za efektívnu a spĺňajúcu požiadavky Dohovoru OECD. V tejto súvislosti Pracovná skupina OECD konštatuje, že „pracovnej skupine spôsobuje najväčšie obavy pretrvávajúca absencia trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorá 12 rokov od nadobudnutia účinnosti Dohovoru v Slovenskej republike ešte stále nie je upravená“ a súčasne uvádza, že „Slovenská republika musí prioritne zaviesť zodpovednosť právnických osôb, aby bolo možné stíhať právnické osoby za trestné činy poskytovania úplatkov zahraničným verejným činiteľom, vrátane poskytovania úplatkov“. Hodnotiaca správa platnú právnu úpravu Slovenskej republiky v podstate označila za úpravu konfiškácií vo vzťahu k právnickým osobám, a nie za zavedenie zodpovednosti právnickej osoby podľa trestného práva. Z hodnotiacej správy vyplýva záver, že súčasná právna úprava Slovenskej republiky týkajúcej sa zodpovednosti právnických osôb nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z Dohovoru OECD pre vyvodenie zodpovednosti právnických osôb. S cieľom splniť odporúčania vyslovené v rámci hodnotenia je pri koncipovaní novej legislatívnej úpravy nevyhnutné zohľadniť kritériá obsiahnuté v hodnotiacej správe. Detailne sú tieto odporúčania popísané v materiáli „Návrh opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení“, ktorý vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila uznesením č. 137 z 20. marca 2013. Jednou z úloh vyplývajúcich z označeného uznesenia vlády je aj úloha predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb (C.14.).

Východiskom pri koncipovaní predkladanej právnej úpravy boli primárne medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ako aj komparácia existujúcich úprav v rámci vybraných členských štátov Európskej únie. Z tejto komparácie vyplynulo, že v členských štátoch EÚ, s výnimkou Spolkovej republiky Nemecko, sú právnickým osobám ukladané súdmi v trestnom konaní tresty alebo ochranné opatrenia (ako jedna z foriem trestných sankcií) v rámci zavedenej trestnej zodpovednosti právnických osôb v podobe trestných dôsledkov trestného činu spáchaného fyzickou osobou konajúcou za právnickú osobu formou pričítania právnickej osobe. Koncept tzv. nepravej resp. pseudo trestnej zodpovednosti zaviedla len Slovenská republika po vzore Španielska, ktoré však od tohto konceptu ustúpilo prijatím osobitného zákona č. 5/2010 o trestnej zodpovednosti právnických osôb z 22. júna 2010).

Koncept zodpovednosti právnických osôb v podobe administratívnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom správneho práva trestného, po vzore právnej úpravy Spolkovej republiky Nemecko, by bol podľa názoru predkladateľa uplatniteľný v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky len za predpokladu vytvorenia novej hmotnoprávnej a procesnej úpravy v oblasti správneho práva a jeho previazania s trestným procesom s rizikom možnej pochybnosti o ústavnosti tohto riešenia.

V prvom rade je potrebné uviesť, že podľa čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.“. Trestné činy predstavujú kategóriu protiprávnych konaní, za ktoré pre ich vysokú spoločenskú škodlivosť hrozí závažná sankcia – trest, a preto je sankčný postih za tieto konania vyhradený výlučne nezávislej súdnej moci s ústavnou garanciou procesných práv účastníkov konania. Trestné činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. S prihliadnutím na čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je preto pochybné prečo voliť iný prístup v prípade právnickej osoby a fyzickej osoby, ak ide o typologicky rovnaké protiprávne konanie, najmä ak konanie pred nezávislým a nestranným súdom poskytuje vyšší štandard právnej ochrany ako administratívne konanie.

Ako je uvedené vyššie, riešenie trestnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom administratívnej zodpovednosti by si vyžiadalo potrebu zavedenia nových skutkových podstát správnych deliktov (obsahovo totožných so skutkovými podstatami trestných činov), rovnako aj zavedenie novej procesnej úpravy, ktorá by nevyhnutne musela inkorporovať mnohé procesné inštitúty trestného konania (odloženie veci, právo na obhajobu, práva a povinnosti účastníkov konania vrátane obhajcov, predvolanie, predvedenie, výsluch, postavenie poškodeného vrátane jeho práva na náhradu škody, opravné konanie, výkon sankcií, právny styk s cudzinou a pod.). Trestný proces už pritom všetky uvedené inštitúty pozná a orgány činné v trestnom konaní sú na rozdiel od správnych orgánov zvyknuté ich efektívne využívať. Správne orgány by museli byť nevyhnutne vybavené takým katalógom práv a povinností ako v súčasnosti orgány činné v trestnom konaní. Zavedenie administratívnej zodpovednosti právnických osôb by súčasne viedlo k limitom v rámci plnenia záväzkov Slovenskej republiky v oblasti medzinárodnej justičnej a policajnej spolupráce v trestných veciach a využívaní tých inštitútov a mechanizmov medzinárodnej spolupráce, ktoré možno využívať pri odhaľovaní závažných foriem trestnej činnosti. Tento záver platí rovnako aj pre oblasť záväzkov týkajúcich sa uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí vydaných cudzími štátmi v trestnom konaní voči právnickým osobám.

Návrh zákona upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní proti právnickým osobám.

V ďalších novelizačných článkoch sa navrhuje vykonanie novelizácie značného počtu súvisiacich zákonov. Tieto zmeny možno rozdeliť do troch skupín.

Prvú skupinu novelizovaných predpisov predstavujú zákony, ktorých zmena reaguje primárne na zrušenie doterajšej právnej úpravy tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb a jej nahradenie novou právnou úpravou. Ide najmä o novelizáciu Trestného zákona, Trestného poriadku, zákona o registri trestov, zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zákona o verejnom obstarávaní, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

Druhú skupinu predstavujú zákony, ktoré upravujú úradnú evidenciu zápisom do ktorej právnické osoby vznikajú. V tomto prípade sa novelizácie zameriavajú na rozšírenie údajov evidovaných o právnických osobách, a to o údaje o trestoch a ochranných opatreniach uložených v trestnom konaní právnickej osobe.

Tretiu skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú popísané v doložke vybraných vplyvov a v príslušných prílohách.



 
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie


1. Predkladateľ návrhu zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskej únie:

- v primárnom

Hlava VI Zmluvy o Európskej únii – „Ustanovenia o policajnej a justičnej spolupráci“

- v sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4. 2011)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v EÚ L 335, 17.12.2011)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

2. nelegislatívne akty

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 27.11.1995
Druhý protokol vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Bruseli

Dohovor z 25.6.1997 na základe čl. K3 Zmluvy o EÚ o boji proti úplatkárstvu, na ktorom sa podieľajú úradníci ES alebo členských štátov EÚ

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov, (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002)

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003)

Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009 (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008)

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.


4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001)

2. júna 2003

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002)

31. decembra 2002

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002)

5. decembra 2004

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003)

22. júla 2005

Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004)

12. mája 2006


Rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy (Ú. v. EÚ L 69, 16.03.2005)

16. marca 2007

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

26. decembra 2010

Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008)

11. mája 2010

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

28. novembra 2010

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)

20. júla 2011

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009)

5. decembra 2011

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4. 2011)

6. apríla 2013

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011)

18. decembra 2013

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

4. september 2015

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

23. máj 2016

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

do júna 2013

(bod 10. jún Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013 v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a s odporúčaniami medzinárodných organizácií)

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

bezpredmetné

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky



 
DOLOŽKA
vybraných vplyvov


A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:
Pozitívne Žiadne Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x x
3. Sociálne vplyvy x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x


A.3. Poznámky

Vplyvy na rozpočet verejnej správy nie je možné kvantifikovať, nakoľko nie je objektívne možné zhodnotiť koľko právnických osôb bude trestne stíhaných, v koľkých prípadoch sa uložia tresty, ktoré by mohli zakladať pozitívny vplyv na štátny rozpočet (napr. trest prepadnutia majetku, peňažný trest), resp. v koľkých prípadoch sa uplatnia inštitúty, ktoré by zakladali negatívne vplyvy na štátny rozpočet (napr. úhrada trov likvidácie v prípade nemajetnej spoločnosti). Prípadné výdavky budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu v jednotlivých rozpočtových rokoch, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

V rámci predbežného pripomienkového konania zaujali gestori stanoviská, ktoré sú zohľadnené v predloženom materiáli s výnimkou kvantifikácie vplyvov na rozpočet verejnej správy.







B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V úvodnom ustanovení sa upravuje predmet zákona a jeho vzťah k iným zákonom. Predmetom zákona je úprava základov trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhov trestov ukladaných právnickým osobám za spáchané trestné činy a osobitosti trestného konania proti právnickým osobám.

V odseku 2 sa upravuje subsidiárne použitie Trestného zákona vo vzťahu k trestnej zodpovednosti právnickej osoby a Trestného poriadku vo vzťahu ku konaniu voči právnickej osobe, ak zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje.

K § 2

Predmetné ustanovenie upravuje územnú pôsobnosť zákona vo vzťahu k právnickým osobám, pričom stanovuje nevyhnutné odchýlky od pôsobnosti Trestného zákona vo vzťahu k trestným činom fyzických osôb. Pri vymedzení územnej pôsobnosti zákona sa vychádzalo z požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná a identifikovaných špecifík právnických osôb s cieľom ich efektívneho stíhania.

K § 3

V tomto ustanovení sa uvádza taxatívny výpočet trestných činov upravených v osobitnej časti Trestného zákona, u ktorých dochádza k vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby, ak sú spáchané právnickou osobou spôsobom určeným návrhom zákona (§ 4). Vymedzený katalóg trestných činov zohľadňuje jednak medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z členstva v Európskej únii. Zoznam medzinárodných nástrojov ako aj príslušných právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré zaväzujú k vyvodeniu zodpovednosti voči právnickej osobe za spáchanie alebo jej účasť na trestnej činnosti je uvedený vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Katalóg trestných činov u ktorých vzniká trestná zodpovednosť právnickej osoby je súčasne doplnený o tie trestné činy, u ktorých je s ohľadom na ich povahu a na poznatky aplikačnej praxe ich stíhanie v záujme Slovenskej republiky (tzv. daňové trestné činy).

S ohľadom na stály vývoj medzinárodnej agendy je možné do budúcna očakávať potrebu ďalšej modifikácie tohto katalógu trestných činov.

Aktuálny navrhovaný katalóg trestných činov má nasledovný právny základ:

Nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 a 173 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.11.2004)

Šírenie toxikománie podľa § 174 Trestného zákona
Obchodovanie s ľuďmi podľa § 179 Trestného zákona

- Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi (ETC 197)
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011).

Sexuálne násilie podľa § 200 Trestného zákona
Sexuálne zneužívanie podľa § 201 až 202 Trestného zákona
Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011)

Podielnictvo podľa § 231 a 232 Trestného zákona
Legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 a 234 Trestného zákona

- Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (oznámenie č. 109/2002 Z. z.)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú. v. ES L 182, 5. 7. 2001)

Poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií podľa § 247 Trestného zákona
Poznámka: v nadväznosti na vládny návrh zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov tlač 1630, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV tu patria aj tiež novonavrhované skutkové podstaty
§ 247a Neoprávnený zásah do počítačového systému,
§ 247b Neoprávnený zásah do počítačového údaja,
§ 247c Neoprávnené zachytávanie počítačových údajov,
§ 247d Výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14. 8. 2013)
- Dohovor o počítačovej kriminalite (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.)

Neoprávnené zamestnávanie podľa § 251a Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)

Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až 263 Trestného zákona

- Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel a jeho protokoly

Falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 Trestného zákona
Uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 Trestného zákona
Výroba a držba falšovateľského náčinia podľa § 272 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV z 29. mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 1; Ú.v. ES L 140, 14.6.2000) v znení rámcového rozhodnutia Rady 2001/888/SVV zo 6. decembra 2001 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú.v. ES L 329, 14.12.2001)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú. v. ES L 149, 2. 6. 2001)

Všeobecné ohrozenie podľa § 284 a 285 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 a 295 Trestného zákona
Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11. 11. 2008)
- Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004, uverejnený pod č.621/2003 Z. z.

Založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002).
- Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
- Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

Nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov podľa § 298 a 299 Trestného zákona
Ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa § 300 a 301 Trestného zákona
Neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona
Neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok podľa § 302a Trestného zákona
Porušovanie ochrany vôd a ovzdušia podľa § 303 a 304 Trestného zákona
Porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 Trestného zákona
Porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008)
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27. 10. 2009)

Teror podľa § 313 a 314 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002)

Prijímanie úplatku podľa § 328 až 331 Trestného zákona
Podplácanie podľa § 332 až 335 Trestného zákona
Nepriama korupcia podľa § 336 Trestného zákona

- Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.)
- Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31.októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006,(ozn. č. 434/2006 Z. z.)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22.júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore

Prevádzačstvo podľa § 355 a 356 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 328, 5. 12. 2002)

Kupliarstvo podľa § 367 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011)

Výroba detskej pornografie podľa § 368 Trestného zákona
Rozširovanie detskej pornografie podľa § 369 Trestného zákona
Prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 Trestného zákona
Ohrozovanie mravnosti podľa § 371 a 372 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011)

Terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/919/SVV z 28. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV o boji proti terorizmu (Ú. v. EÚ L 330, 9. 12. 2008)
- Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
- Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422 Trestného zákona
Výroba extrémistických materiálov podľa § 422a Trestného zákona
Rozširovanie extrémistických materiálov podľa § 422b Trestného zákona
Prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c Trestného zákona
Popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d Trestného zákona
Hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona
Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 Trestného zákona
Podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

K § 4

Uvedené ustanovenie v odseku 1 definuje trestný čin spáchaný právnickou osobou a upravuje podmienky vyvodenia trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe za jeho spáchanie prostredníctvom tzv. pričítateľnosti trestného činu právnickej osobe. Uvedený koncept pričítateľnosti spáchania trestného činu právnickej osobe upravený v odseku 2 vychádza zo skutočnosti, že právnické osoby sú subjektom práva odlišným od fyzickej osoby, pričom ide o subjekty, ktoré sú právom umelo vytvorené s priznaním spôsobilosti k právam a povinnostiam, právnym a protiprávnym úkonom a zodpovednosti v právnych vzťahoch.
Vzhľadom k skutočnosti, že vznik a existencia právnických osôb predstavuje určitú právnu konštrukciu, musí byť právom konštruovaný i spôsob konania právnických osôb ako subjektov práva navonok, nakoľko právnická osoba ako celok nedisponuje vôľovou zložkou, nemôže teda podľa takejto vlastnej vôle jednať a navonok ju prejavovať. Z uvedeného dôvodu právny poriadok stanovuje, že vlastné konanie právnickej osoby predstavujú tie prejavy vôle, ktoré menom právnickej osoby konajú ňou určené orgány alebo zástupcovia právnickej osoby ako fyzické osoby a právne následky spojené s týmito prejavmi sa pričítajú priamo právnickej osobe ako subjektu práva.

Osoby, ktorých protiprávne konanie je následne pričítané právnickej osobe sú vymedzené v odseku 1 s ohľadom na požiadavky medzinárodných nástrojov a právne záväzných aktov EÚ. Skúmanie zavinenia u trestných činov právnických osôb je vylúčené z povahy veci, nakoľko právnická osoba ako právny konštrukt nedisponuje na rozdiel od fyzickej osoby vôľovou zložkou, ktorá je základom zavinenia u fyzických osôb.

Prvým predpokladom trestnej zodpovednosti právnickej osoby je, že došlo k spáchaniu trestného činu. Druhým predpokladom, kedy sa trestný čin považuje za spáchaný právnickou osobou je existencia príčinnej súvislosti na jednej strane medzi záujmom právnickej osoby, činnosťou právnickej osoby (bez ohľadu na okolnosť, či ide o činnosť, ktorú má povolenú resp. zapísanú v príslušnom registri ako predmet činnosti resp. podnikania) alebo tou okolnosťou, že právnická osoba vystupuje len ako prostriedok na páchanie trestnej činnosti a na druhej strane protiprávne konanie fyzickej osoby, ktorá

a) koná ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená menom právnickej osoby alebo za právnickú osobu konať (na základe zmluvného zastúpenia, napr. prokurista); štatutárnym orgánom resp. členom štatutárneho orgánu je ten, kto je na konanie za právnickú osobu oprávnený zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka),

b) vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby aj keď nemá iný vzťah k právnickej osobe; nemusí ísť len o také kontrolné orgány, ktorých postavenie priamo upravujú právne predpisy (dozorná rad, kontrolná komisia), ale aj o kontrolné orgány zriadené právnickou osobou nad rámec obligatórnych kontrolných orgánov; v tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe len ak konali v záujme právnickej osoby (viď odsek 2), právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme,

c) vykonáva rozhodujúci vplyv na riadenie tejto právnickej osoby, ak jeho konanie bolo aspoň jednou z podmienok zakladajúcich trestnú zodpovednosť právnickej osoby; tu ide o prípady tzv. „tieňových“ (shadow) manažérov, ktorí síce formálne ustanovia za štatutárny orgán alebo za členov štatutárneho orgánu iné osoby, avšak fakticky spoločnosť riadia oni (napr. dojednávajú zmluvy, aj keď fakticky ich v mene spoločnosti formálne uzatvára štatutárny orgán). Porovnaj v tejto súvislosti napr. čl. 22 ods. 7 návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločnostiach s ručením neobmedzeným s jediným spoločníkom (COM(2014) 212), v zmysle ktorého „Akákoľvek osoba, ktorej nariadenia alebo pokyny konatelia spoločnosti zvyčajne plnia, sa bez toho, aby bola formálne vymenovaná, sa považuje za konateľa, pokiaľ ide o všetky povinnosti a záväzky, ktorým podliehajú konatelia“. V tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe rovnako ako v osôb podlľa písm. b) len ak tieto osoby konali v záujme právnickej osoby (viď odsek 2), právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme,

d) iný zamestnanec alebo osoba v obdobnom postavení („dohodár“, prípadne príkazník, mandatár, resp. osoba plniaca úlohy pre právnickú osobu na základe zmluvného občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho vzťahu) pri plnení pracovných úloh pre právnickú osobu ak koná na základe rozhodnutia, schválenia alebo pokynu orgánov právnickej osoby alebo osoby uvedenej v písmenách a) až d) (bez ohľadu na okolnosť, akou formou udeleným), alebo ak konala preto, že orgány právnickej osoby alebo osoby uvedené v písmenách a) až d) si nesplnili zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov (napr. na úseku bezpečnosti práce), alebo ak tieto orgány alebo osoby nevykonali nevyhnutné opatrenia k zamedzeniu alebo odvráteniu následkov trestného činu. Trestná zodpovednosť právnickej osoby nevzniká pri excesívnom konaní zamestnanca, ktorý koná výlučne v svoj prospech.

V odseku 3 je upravený liberačný dôvod (materiálny korektív) vo vzťahu k vyvodeniu trestnej zodpovednosti právnickej osoby za konanie zamestnanca, ktoré bolo spôsobené výlučne tým, že právnická osoba nesplnila zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov. Právnickej osobe sa takýto trestný čin nepričíta ak význam nesplnenia týchto povinností k spáchanému trestnému činu je vzhľadom na predmet činnosti právnickej osoby, spôsob vykonania trestného činu a jeho následky a okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný nepatrný.

V zmysle odseku 4 sa pre vyvodenie trestnej zodpovednosti právnickej osoby nevyžaduje vyvodenie trestnej zodpovednosti fyzickej osoby a súčasne sa upravuje, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba za právnickú osobu konala.

Odsek 5 upravuje prípady vzniku právne dôležitých skutočností podľa osobitných prepisov, ktoré však nemajú vplyv na trestnú zodpovednosť právnickej osoby.

Odsek 6 upravuje ďalšie zákonné predpoklady, pri splnení ktorých sa rovnako aplikujú ustanovenia § 4 o trestnej zodpovednosti právnickej osoby.

K § 5

Uvedené ustanovenie expressis verbis vylučuje trestnú zodpovednosť právnických osôb určitých subjektov, ktoré sú v tomto ustanovení vymenované. Jedná sa o subjekty, ktoré priamo vykonávajú alebo plnia úlohy štátu alebo štátnej správy, alebo boli zriadené zákonom. Vyvodzovaním trestného postihu voči týmto právnickým osobám by štát jednak postihoval sám seba, ale taktiež by to mohlo mať dopad na výkon verejnej správy. Nie všetky právnické osoby budú teda podliehať trestnej zodpovednosti. Vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb sa týka najmä štátu a jeho orgánov, ako aj iných štátov, či medzinárodných organizácií, čo zodpovedá aj medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky.

Jedinou výnimkou v zmysle odseku 2 sú právnické osoby, v ktorých majú takéto subjekty majetkovú účasť. Voči takýmto právnickým osobám, je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť za spáchaný trestný čin. Ide najmä o právnické osoby - podniky s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávy.

K § 6

Uvedené ustanovenie definuje páchateľa trestného činu. Povaha právnickej osoby vylučuje prevzatie úpravy páchateľa, resp. spolupáchateľa z Trestného zákona (§ 19 a 20), nakoľko páchateľstvo právnickej osoby je viazané na pričítateľnosť škodlivého následku trestného činu. „Spôsobom uvedeným v tomto zákone“ sa rozumejú jak objektívne tak subjektívne predpoklady vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby. V odseku 2 sa definuje spolupáchateľstvo pri trestných činoch spáchaných právnickou osobou a v odseku 3 forma účastníctva právnickej osoby na spáchanom trestnom čine.

K § 7

Trestná zodpovednosť právnickej osoby je úzko spätá s problematikou právneho nástupníctva právnickej osoby. Otázku prechodu trestnej zodpovednosti právnických osôb je nevyhnutné výslovne upraviť v návrhu zákona, v opačnom prípade by zrušenie právnickej osoby s právnym nástupcom znamenal jednoduchý spôsob ako sa trestnej zodpovednosti vyhnúť. Takáto právna úprava nie je ojedinelá a možno ju považovať za štandard v rámci právnych úprav trestnej zodpovednosti právnických osôb. Na základe uvedeného bude teda trestná zodpovednosť právnickej osoby prechádzať na všetkých jej právnych nástupcov. Právne nástupníctvo bude úzko previazané najmä s prechodom imania zrušenej právnickej osoby, ktorý pojem vyjadruje najadekvátnejšie väzbu na (pôvodný) majetkový substrát právnickej osoby. Toto pravidlo bude mať jedinú výnimku, a to prípad keď celé imanie po zrušení právnickej osoby preberá fyzická osoba. Prechod trestnej zodpovednosti na jej právnych nástupcov sa týka aj uložených trestov. V prípade viacerých právnych nástupcov bude trestná zodpovednosť zaťažovať všetkých z nich a v to v rozsahu, ktorý určí súd v zmysle zásad pre ukladanie trestu (§ 11 ods. 3).

Podľa navrhovanej právnej úpravy budú všetky úkony smerujúce k zmene právnickej osoby (zmenou treba podľa odseku 4 rozumieť zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, prevod imania na spoločníka, zmenu právnej formy a premiestnenie sídla právnickej osoby do zahraničia) budú od momentu začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia proti právnickej osobe podliehať súhlasu súdu (§ 25 ods. 2). Nevylučuje sa teda, aby k zmene právnickej osoby mohlo dôjsť aj počas trestného stíhania danej právnickej osoby, pričom súd pri ukladaní trestu pre právnickú osobu, resp. nástupnícku právnickú osobu bude prihliadať na okolnosti podľa navrhovaného § 11 ods. 3.

Osobitne je v návrhu zákona riešená problematika zmeny alebo zrušenia právnickej osoby počas vykonávacieho konania, t.j. v čase keď sa už neuplatňujú obmedzenia týkajúce sa zmeny, zrušenia alebo zániku právnickej osoby podľa § 25. Návrh zákona v tomto prípade vychádza zo zásady, že trestná zodpovednosť postihuje aj právnych nástupcov odsúdenej právnickej osoby, ktorí sú právnickými osobami. Uvedené sa vzťahuje aj na nevykonané tresty a ochranné opatrenie. Pre prípad, že právnická osoba sa zlúči s inou právnickou osobou, alebo sa rozdelí, zmení právnu formu a pod. počas vykonávacieho konania, priamo zo zákona nastane prechod trestnej zodpovednosti na všetky právnické osoby, ktorá sú právnym nástupcom pôvodnej právnickej osoby. Tento záver je nevyhnutné prijať, a to v záujme zamedzenia vyhnutia sa výkonu uloženého trestu (alebo ochranného opatrenia) po právoplatnom skončení trestného konania. Súčasne sa však zohľadňuje fakt, že nástupnícke právnické osoby nie sú totožným subjektom ako pôvodná právnická osoba, a preto sa umožňuje, aby na ich návrh trestný súd zmenil účinky prechodu trestnej zodpovednosti, t.j. rozhodol či trestná zodpovednosť prechádza na všetkých právnych nástupcov a ak áno, tak v akom rozsahu.

Príklad: právoplatne odsúdená spoločnosť A, ktorej súd právoplatne uložil trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní v trvaní piatich rokov sa ešte pred vykonaním celého trestu rozdelí na spoločnosti B a C. Podľa § 7 ods. 1 návrhu zákona v spojitosti so zákonom o obchodnom registri pri zápise nových spoločností B a C zapíše registrový súd do obchodného registra aj to, že tieto spoločnosti postihuje nevykonaný trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. Spoločnosť B alebo C však bude môcť podať návrh súdu, aby rozhodol, že tento nevykonaný trest sa na ne nevzťahuje, alebo sa vzťahuje len v obmedzenom rozsahu. Súd podľa § 11 ods. 3 preskúma v akom rozsahu na niektorú z nich prešlo imanie zodpovedajúce prospechu alebo iné výhody zo spáchaného trestného činu, prípadne v akom rozsahu ktorákoľvek z nich pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin a na podklade toho vydá nový rozsudok.

K § 8

Na trestnú zodpovednosť právnických osôb sa samozrejme vzťahujú, s odchýlkami ustanovenými týmto návrhom zákona, aj všetky ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona o príprave na zločin, o pokuse, o okolnostiach vylučujúcich protiprávnosť činu, o základných zásadách ukladania sankcií, o ukladaní a výkone jednotlivých trestov, o zániku trestnosti a trestu.

Osobitne sa vo vzťahu k právnickým osobám upravuje problematika účinnej ľútosti. Tieto ustanovenia sú výsledkom prispôsobenia doteraz zaužívanej právnej úpravy potrebám zohľadňujúcim fungovanie právnických osôb. Právna úprava kladie dôraz na zabránenie vzniku škodlivého následku alebo jeho nápravu, ak už nastal. Uprednostňuje sa teda reparačné pôsobenie právnickej osoby pred samotným vyvodením trestnej zodpovednosti.

Aplikovanie účinnej ľútosti však bude vylúčené v prípade trestných činov korupcie, kde Slovenská republika ratifikáciou Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (oznámenie č. 318/1999 Z. z.) a Trestnoprávneho dohovoru o korupcii (oznámenie č. 375/2002 Z. z.) prevzala záväzok vylučujúci aplikáciu ustanovení o účinnej ľútosti v prípade trestných činov korupcie a rovnako sa vylučuje vo vzťahu k trestnému činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona.

K § 9

Ustanovujú sa podmienky pre zahladenie trestu právnickej osoby v trvaní vo vzťahu k jednotlivým kategóriám trestných činov. Navrhovaná právna úprava vychádza zo všeobecnej úpravy Trestného zákona (§ 92 a 93).

K § 10

Vymedzujú sa druhy trestov, ktoré môže súd uložiť právnickej osobe za spáchaný trestný čin.

K § 11

Ustanovujú sa zásady ukladania trestov pre právnické osoby založené na princípe proporcionality trestu. V odseku 1 sa ustanovuje, že súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliada najmä na povahu a závažnosť trestného činu, na pomery právnickej osoby vrátane jej doterajšej činnosti a na jej majetkové pomery, pričom prihliadne aj na to, či právnická osoba vykonáva činnosť vo verejnom záujme, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada tiež na to, aby postihovali právnickú osobu tak, aby bol zabezpečený ich čo najmenší vplyv na zamestnancov, na právom chránené záujmy poškodených a veriteľov právnickej osoby, ktorých pohľadávky voči trestne zodpovednej právnickej osobe vznikli v dobrej viere a nemajú pôvod alebo nesúvisia s trestným činom právnickej osoby, na pôsobenie právnickej osoby po spáchanom čine, najmä na jej účinnú snahu nahradiť spôsobenú škodu alebo odstrániť iné škodlivé následky trestného činu, na očakávaný dôsledok trestu pre jej ďalšiu činnosť, na pomer, v akom na ňu prešli výhody z trestného činu spáchaného v spolupáchateľstve (odsek 2)

V odseku 3 sa stanovujú podmienky pre ukladanie trestov právnym nástupcom právnickej osoby, pričom sa určuje, že pri rozhodovaní treba prihliadnuť primárne na to, v akom rozsahu na niektorého z nástupcov prešlo imanie zodpovedajúce prospechu, sekundárne na iné výhody zo spáchaného trestného činu a subsidiárne aj na to v akom rozsahu ktorýkoľvek z nástupcov pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin.

V odseku 4 sa stanovujú podmienky ukladania jednotlivých trestov popri sebe a výnimky z tohto pravidla.

K § 12

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zrušenia právnickej osoby. V odseku 1 sa navrhuje jeho obligatórne uloženie v prípadoch, ak činnosť právnickej osoby bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti, teda v prípadoch ak činnosť právnickej osoby je obmedzená na páchania trestnej činnosti. V odseku 2 sa upravuje fakultatívne uloženie trestu zrušenia právnickej osoby, a to v prípadoch, ak súd odsudzuje právnickú osobu za trestný čin, za ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie. V odseku 3 sa ustanovuje, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, takáto právnická osoba vstupuje do likvidácie. V odseku 4 sa stanovuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je komoditnou burzou a to vyžiadaním si vyjadrenia príslušného orgánu verejnej správy, ktorý udeľuje povolenie na vznik a činnosť komoditnej burzy osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V odseku 5 sa obdobným spôsobom upravuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska.

Podrobnosti výkonu trestu zrušenia právnickej osoby upravuje návrh zákona v § 30.

K § 13

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu prepadnutia majetku právnickej osoby, a to obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 2 Trestného zákona ak súčasne právnická osoba nadobudla majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti a rovnako obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 3 Trestného zákona.

V odseku 2 sa upravujú následky trestu prepadnutia majetku, ktorými sú vyhlásenie konkurzu na odsúdenú právnickú osobu, ktorý sa vykoná podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a okruh majetku, ktorý možno týmto trestom postihnúť. Trest prepadnutia majetku vo vzťahu k odsúdeným fyzickým osobám a právnickým osobám sa vykoná identicky, t. j. vyhlásením konkurzu na majetok odsúdenej osoby. Okruh majetku, ktorý možno postihnúť trestom prepadnutia majetku sa odvíja od právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V zmysle takejto úpravy, majetok, ktorý vo všeobecnosti nepodlieha konkurzu, nebude postihovaný ani trestnoprávnou sankciou. Takáto konštrukcia umožňuje, aby v rámci konkurzného konania, prostredníctvom jeho špecifických inštitútov (napr. odporovateľnosť) boli riešené aj právne úkony, ktoré boli odsúdeným dlžníkom vykonané v úmysle ukrátiť (aj budúce) pohľadávky veriteľov.

V odseku 3 sa ustanovuje, že vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. V tejto súvislosti rovnako ako s platnou úpravou trestu prepadnutia majetku u fyzických osôb, resp. ochranného opatrenia zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona, sa postihne majetok odsúdenej osoby, ktorý vlastní po skončení konkurzného konania a ten sa stane majetkom Slovenskej republiky, ak sa nerozhodne na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy inak.

V odseku 4 sa určuje postup súdu pri ukladaní trestu prepadnutia majetku právnickej osobe, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. V takomto prípade súd pred uložením trestu požiada o vyjadrenie Národnú banku Slovenska a pri ukladaní trestu prihliadne na jej vyjadrenie.

Návrh zákona tak preberá doterajšiu filozofiu Trestného zákona, ktorý kladie v prípade prepadnutia majetku dôraz na ochranu práva a právom chránených osôb – v tomto prípade veriteľov právnickej osoby.

V tejto súvislosti dochádza súčasne k precizovaniu doterajšej právnej úpravy v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (viď príslušný novelizačný článok).

K § 14

Pre uloženie trestu prepadnutia veci sa využije úprava Trestného zákona (§ 60). Trest prepadnutia veci bude možné uložiť za rovnakých podmienok ako u fyzickej osoby.

K § 15

Ustanovuje sa, že peňažný trest môže súd uložiť za trestný čin vo výške od 1500 eur do 1 600 000 eur. Peňažný trest bude možné uložiť právnickej osobe za všetky trestné činy uvedené § 3 návrhu zákona.

K § 16

Zákaz činnosti právnickej osoby sa týka určitej činnosti, ku ktorej je potrebné osobitné povolenie, alebo ktorých podmienky upravuje osobitný zákon a v súvislosti s ktorou došlo k spáchaniu trestného činu. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov.

Pre stanovenie druhu a výmery trestu pre právnickú osobu súd prihliadne okrem iného na následok uloženia trestu na samotnú budúcu činnosť právnickej osoby ako aj na dôsledky, ktoré môže mať uloženie takéhoto trestu na tretie osoby.

K § 17

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie. Jednou z foriem činnosti, ktorými právnická osoba vykonáva svoju činnosť a ktorá sa dotýka spoločenských záujmov, je účasť vo výberových konaniach na rôzne formy dotácií, príspevkov alebo iných plnení z verejných rozpočtov. Navrhuje sa, aby súd v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin spáchaný v súvislosti so žiadosťou, poskytnutím alebo využívaním dotácie alebo subvencie, príspevku alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce mohol takejto právnickej osobe uložiť trest zákazu ich prijímať na dobu jedného roka až desiatich rokov.

Trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie znemožňuje, aby sa odsúdená právnická osoba mohla o takéto finančné prostriedky uchádzať, resp. ich prijať. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

Na účely zabezpečenia riadneho výkonu tohto trestu sa do zákonov všeobecne upravujúcich poskytovanie dotácií zavádza nová podmienka, ktorá musí byť splnená, a to skutočnosť, že žiadateľovi o dotáciu, ktorým je právnická osoba, nebol právoplatne uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie.

Uloženie tohto trestu sa bude súčasne evidovať v registroch, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, a to v záujme zabezpečenia publicity tejto právnej skutočnosti, a to v záujme minimalizovať rizika porušovania uloženého zákazu.

K § 18

Trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie znemožňuje odsúdenej právnickej osobe prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov alebo o iné plnenie z fondov Európskej únie, s ich poskytovaním alebo využívaním. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

K § 19

Trest zákazu účasti na verejnom obstarávaní znemožňuje odsúdenej právnickej osobe zúčastniť sa verejného obstarávania na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti s verejným obstarávaním alebo v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie . Z povahy veci pôjde predovšetkým o niektorý z trestných činov machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až § 268 Trestného zákona. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

V nadväznosti na zavedenie tohto nového trestu sa súčasne navrhuje vykonať novelizáciu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej cieľom je nevyhnutným spôsobom upraviť procesy prebiehajúce v rámci verejného obstarávania alebo v súvislosti s ním.

K § 20

Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku môže pôsobiť ako veľmi účinný nový druh trestu, ktorý bude využívaný najmä v tých prípadoch, keď bude potrebné oboznámiť verejnosť s protiprávnou činnosťou odsúdenej právnickej osoby, napr. v prípadoch ohrozenia zdravia ľudí, zvierat, majetku alebo ochrany životného prostredia.

Primárne bude publikačným zdrojom Obchodný vestník, pričom súd bude môcť uložiť aj zverejnenie v inom verejnom oznamovacom prostriedku (napr. periodická tlač s celoslovenskou alebo regionálnou pôsobnosťou, nemožno vylúčiť ani zverejnenie na internete) alebo aj v prevádzkových priestoroch právnickej osoby. Náklady spojené so zverejnením rozsudku bude znášať vždy odsúdená právnická osoba.

V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o úplne neznámy typ sankcie ukladanej fyzickým osobám alebo právnickým osobám porušujúcim právne normy; k tomu pozri napr. § 71 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 21

Uvedené ustanovenie rieši zákaz dvojitého postihu právnickej osoby v správnom konaní a v trestnom konaní. Čiastočne rieši prípady ne bis in idem resp. prekážku veci rozhodnutej. V zmysle navrhovanej právnej úpravy sa správne konanie vedené voči právnickej osobe pre ten istý skutok, ktorý má znaky správneho deliktu prerušuje a nemožno v ňom pokračovať, ak sa vo veci pre ten istý skutok začne alebo vedie trestné stíhanie voči právnickej osobe. Začatím trestného stíhania proti právnickej osobe sa rozumie vznesenie obvinenia proti právnickej osobe. V zmysle ustálenej judikatúry európskych súdov sa taktiež navrhuje, aby právoplatné rozhodnutie v správnom konaní voči právnickej osobe, vydané pre ten istý skutok tvorilo prekážku veci rozhodnutej, pokiaľ takéto rozhodnutie nebolo predpísaným spôsobom zrušené.

V odseku 3 tohto ustanovenia sa rieši otázka plynutia premlčacej lehoty za správne delikty podľa správnych predpisov. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas, počas ktorého sa viedlo trestné konanie pre ten istý skutok.

K § 22

V uvedenom ustanovení sa upravuje miestna príslušnosť súdov na konanie o právnickej osobe. Tým sa taktiež určuje príslušnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vykonajú prípravné konanie

K § 23

Uvedené ustanovenie upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri upovedomovaní príslušných štátnych orgánov, ktoré vedú registre, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, štátnych orgánov dohľadu o začatí, prerušení alebo právoplatnom skončení trestného stíhania voči právnickej osobe. Orgány činné v trestnom konaní a súdy budú povinné upovedomiť tieto orgány o tom, že voči určitej právnickej osobe sa začalo trestné stíhanie, že sa právoplatne skončilo alebo prerušilo trestné stíhanie.

Distribúcia týchto informácií je dôležitá hľadiska riadneho výkonu štátnej správy a naplnenia zmyslu novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb. Upovedomovanie orgánov, ktoré vedú príslušné registre je dôležité z hľadiska aplikácie navrhovaného § 25 zákona, podľa ktorého zmena, zrušenia alebo zánik právnickej osoby po začatí trestného stíhania právnickej osoby bude podliehať súhlasnému rozhodnutiu súdu; toto obmedzenie bude trvať až do skončenia trestného stíhania. Upovedomenie orgánov štátneho dohľadu je dôležité z hľadiska výkonu oprávnení týchto orgánov rozhodovať o platnosti, či ďalšom trvaní, prípadne zrušení udeleného oprávnenia (licencie, povolenia a pod.).

Upovedomenie Úradu vlády Slovenskej republiky (odsek 2) pri konaniach pre trestný čin spáchaných v súvislosti s pomocou a podporou poskytovanou z fondov Európskej únie vyplýva z plnenia záväzkov Slovenskej republiky z právnych aktov EÚ (Nariadenie č. 1302/2008 o centrálnej databáze vylúčených subjektov, Nariadenie č. 1303/2013 ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006).

Upovedomenie Úradu pre verejné obstarávanie (odsek 2) pri konaniach pre trestný čin spáchaný v súvislosti s verejným obstarávaním má vplyv na aplikáciu § 21 návrhu zákona vo vzťahu ku konaniach o správnych deliktoch vedených Úradom pre verejné obstarávanie.

K § 24

Navrhované ustanovenie upravuje spoločné konanie voči právnickej osobe a voči fyzickej osobe a postup v ňom. Platí, že trestná zodpovednosť právnickej osoby a trestná zodpovednosť fyzickej osoby sa posudzujú samostatne, pričom ak sa má vykonať určitý procesný úkon vo vzťahu k obom osobám, platí zásada, že uvedený procesný úkon sa vykoná najprv vo vzťahu k fyzickej osobe.

K § 25

Účelom navrhovaného ustanovenia je zamedziť situácii, kedy by v priebehu trestného stíhania dochádzalo k účelovým zmenám v právnickej osobe alebo k jej zrušeniu (zániku) a tak aj k znižovaniu alebo zániku trestnej zodpovednosti právnickej osoby najmä v dôsledku uskutočňovania právnych úkonov. K zmenám v právnickej osobe môže dôjsť taktiež v dôsledku iných právnych skutočností. Čo treba rozumieť zmenou právnickej osoby vyplýva z § 7 ods. 4 návrhu zákona.

Na tento účel sa navrhuje, aby všetky právne úkony, ktorý vedú k zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby boli oznamované prokurátorovi, resp. predsedovi senátu. Plnenie tejto povinnosti zaťažuje štatutárny orgán právnickej osoby. Pokiaľ ide o iné právne skutočnosti, platí pre ich oznamovanie obdobná povinnosť, z povahy veci obmedzená okolnosťou, že štatutárny orgán o tom, že nastali vie, resp. musí vedieť (odsek 1). Na strane druhej, účinnosť právnych úkonov bude vždy podmienená súhlasom súdu (odseky 2 a 3). V konkrétnom prípade to znamená to, že napríklad trestne stíhaná spoločnosť s ručením obmedzeným sa bude môcť zlúčiť s inou právnickou osobou len so súhlasom sudcu. Začatie trestného stíhania bude oznamované štátnym orgánom, ktoré vedú registre, zápisom do ktorých právnická osoba vzniká podľa § 23, čím sa zabezpečí táto informácia aj pre štátne orgány, ktoré vedú príslušný register, či inú úradnú evidenciu. Od tohto momentu do momentu oznámenia právoplatného skončenia trestného stíhania bude akákoľvek zmena alebo návrh na zrušenie právnickej osoby podrobený skúmaniu, či je splnená podmienka existencie súhlasného rozhodnutia súdu (odsek 4). Povinnosť dokladovať tento súhlas bude mať právnická osoba, resp. osoby konajúce v jej mene pri podávaní návrhu do príslušného registra, či úradnej evidencie.

K § 26

Obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia smerujú k tomu, aby právnická osoba nepokračovala v trestnej činnosti alebo nedokonala čin, o ktorý sa pokúsila alebo aby nezmarila uloženie trestu postihujúceho jej majetok.

Právna úprava obmedzujúcich a zaisťovacích opatrení je subsidiárnou právnou úpravou vo vzťahu k úprave podľa štvrtej a piatej hlavy prvej časti Trestného poriadku.

Čo do výpočtu obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení je ich výpočet demonštratívny a nevylučuje uplatnenie aj iných opatrení, avšak pri ich ukladaní vždy platí, že súd musí zvažovať ich následky na právnickú osobu a jej činnosť a na tretie osoby.

Z procesného hľadiska sa obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia budú ukladať uznesením, proti ktorému bude prípustná sťažnosť, ktorá bude mať odkladný účinok jedine v obmedzenom rozsahu, ktorý vyplýva z odseku 6.

Pri realizácii týchto obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení sa bude postupovať podľa odseku 4, a teda ak napr. súd zakáže právnickej osobe nakladať s nehnuteľnosťami, zašle sa uznesenie súdu príslušnej správe katastra.

K § 27

Aby mohla právnická osoba vôbec vystupovať v trestnom konaní, navrhuje sa osobitná právna úprava vykonávania úkonov v mene právnickej osoby v trestnom konaní. Úprava vychádza z exitujúcich procesných kódexov (Občiansky súdny poriadok, Správny poriadok).

V prvom rade (odsek 1) budú úkony za právnickú osobu vykonávať jej štatutárne orgány. Nevylučuje sa však zastúpenie (odsek 2). Na preukázanie zastúpenia bude však potrebné špecifické plnomocenstvo, z ktorého obsahu vyplynie, že zástupca je fyzickou osobou zvolenou právnickou osobou špecificky na tento účel. Ingerencia súdu alebo prokurátora sa vyžaduje len v prípade, ak nie je možné zabezpečiť konania v mene právnickej osoby podľa navrhovaných odsekov 1 a 2. V tomto prípade sa právnickej osobe ustanoví opatrovník spravidla z radov advokátov, čo však nevylučuje opatrovníctvo aj inou osobou ako advokátom.

Osoba, ktorá bude konať v mene právnickej osoby v trestnom konaní bude mať možnosť využiť v konaní všetky procesné inštitúty, ktoré inak prináležia obvinenému, samozrejme v kontexte povahy toho ktorého inštitútu; k tomu pozri § 1 ods. 2 návrhu zákona a rozsah aplikovateľnosti Trestného poriadku.

Vykonať hlavné pojednávanie bez prítomnosti osoby oprávnenej konať v mene právnickej osoby bude možné len vo výnimočných situáciách, ktoré sú vymedzené v odseku 6 v analógii k úprave Trestného poriadku.

Právnu úpravu v § 27 je potrebné odlišovať od inštitútu obhajoby, ktorý je upravený v § 28, a teda voľba zástupcu podľa § 27 ods. 2 nijako neobmedzuje právnickú osobu zvoliť si súčasne obhajcu z radov advokátov tak ako každý iný obvinený.

K § 28

Uvedené ustanovenie upravuje základné ústavné právo obvineného, ktorým je právo na obhajobu (čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Právo zvoliť obhajcu právnickej osoby ma výlučne štatutárny orgán, takéto oprávnenie neprináleží zvolenému zástupcovi právnickej osoby podľa § 27 ods. 2. Obhajca právnickej osoby nemôže byť súčasne zástupcom právnickej osoby. Vo vzťahu k zvoleniu obhajcu právnickej osobe platia všetky ustanovenia Trestného poriadku s výnimkou ustanovení o tzv. povinnej obhajobe, ktorá sa v prípade právnických osôb z povahy veci nepoužije.

K § 29

Uvedené ustanovenie upravuje následnosť vykonávania procesných úkonov v spoločných konaniach voči fyzickej osobe a právnickej osobe vo vzťahu k výsluchu na hlavnom pojednávaní, záverečnej reči a poslednému slovu.

K § 30

Trest zrušenia právnickej osoby sa bude vykonávať formou zrušenia právnickej osoby s likvidáciou. Podľa návrhu zákona právnická osoba vstupuje do likvidácie právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku (pripustenie konceptu, aby v nadväznosti na trestné rozhodnutie sa spúšťal proces rozhodovania o likvidácii v osobitnom procese mimo trestného konania nie je namieste, preto sa účinok vstupu do likvidácie spája už s právoplatnosťou trestného rozsudku). Súd zabezpečí výkon rozsudku tak, že právoplatný rozsudok zašle príslušnému orgánu, ktorý vedie register, do ktorého zápisom právnická osoba vzniká (napr. registrový súd, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a pod.). Tento orgán na poklade rozhodnutia súdu vykoná zápis v príslušnom registri, čím sa zabezpečí publicita zrušenia právnickej osoby a jej vstup do likvidácie. Samotná likvidácia sa vykoná podľa pravidiel ustanovených osobitnými predpismi, resp. ak takejto osobitnej právnej úpravy niet, likvidácia sa vykoná podľa ustanovení Obchodného zákonníka (k tomu pozri § 20a Občianskeho zákonníka). Náklady spojené s likvidáciou sa budú primárne uhrádzať z majetku zrušovanej právnickej osoby (§ 35 návrhu zákona).





K § 31

§ 31 upravuje výkon trestu zákazu činnosti, trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

Podľa odseku 1 po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu činnosti, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku tomu kto vedie obchodný register (vo vzťahu k obchodným spoločnostiam) alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká (napr. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré vedie register nadácií, register občianskych združení, register neinvestičných fondov, register nadácií a pod.). Súčasne sa rovnopis takého rozsudku zasiela orgánu, ktorý vydáva oprávnenie na výkon tejto činnosti alebo ktorý výkon tejto činnosti eviduje (napr. ministerstvu spravodlivosti vo vzťahu k znaleckým ústavom, živnostenskému úradu a pod.) Výkon činnosti zo strany odsúdenej právnickej osoby, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Podľa odseku 2, len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Porušenie zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis Úradu vlády Slovenskej republiky a tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Porušenie zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku Úradu pre verejné obstarávanie (pozri aj súvisiacu zmenu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Porušenie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

K § 32

Ustanovenie upravuje výkon trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku. Navrhuje sa štandardný mechanizmus, podľa ktorého predseda senátu vyzve právnickú osobu, aby zverejnila právoplatný odsudzujúci rozsudok, a to v určenej lehote, v určenom rozsahu a určeným spôsobom – určenie týchto skutočností bude obsiahnuté už v odsudzujúcom rozsudku. Pre zaistenie riadneho výkonu tohto trestu sa navrhuje oprávnenie predsedu senátu uložiť právnickej osobe poriadkovú pokutu do výšky 16590 eur, a to aj opakovane. Sťažnosť proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty bude prípustná a bude mať odkladný účinok. Náklady spojené so zverejnením odsudzujúceho rozsudku bude znášať právnická osoba.

K § 33

Vzhľadom na charakter trestu zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje podobne ako v prípade trestu zákazu činnosti, pripustiť podmienečné upustenie od výkonu zvyšku týchto trestov.

Subsidiárne sa v tomto prípade použijú z hľadiska podmienok podmienečného upustenia od výkonu zvyšku týchto trestov ustanovenia Trestného zákona o podmienečnom upustení od zvyšku trestu zákazu činnosti.

K § 34

Vo vzťahu k právnemu styku s cudzinou platí zásada subsidiarity piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou, ak medzinárodná zmluva alebo osobitný zákon neustanovujú inak, v opačnom prípade sa postupuje podľa medzinárodnej zmluvy alebo osobitného zákona.

V tomto odseku sa taktiež rieši postup a konanie v prípade uznávania cudzích rozhodnutí. Platí, že samotné uznávacie konanie sa spravuje príslušnými ustanoveniami piatej časti Trestného poriadku o uznávaní cudzích rozhodnutí, pričom samotný výkon takéhoto uznaného rozhodnutia sa spravuje týmto zákonom.

K § 35

Navrhované ustanovenie vychádza z § 553 ods. 1 Trestného poriadku, pričom zásadu, podľa ktorej trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania znáša štát modifikuje tak, že tieto trovy sa prioritne uhrádzajú z majetku spoločnosti a až ak tento postup nie je možný, uhrádza ich štát. Tento postup sa uplatní aj v likvidačnom konaní, ktoré nasleduje po skončení trestného konania v súvislosti s výkonom trestu zrušenia právnickej osoby.

K § 36

Rešpektujúc ústavné zásady posudzovania trestnosti (čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky) sa navrhuje, aby zákon postihoval výlučne konania, ktoré nastanú po jeho účinnosti.

K § 37

Transpozičné ustanovenie odkazujúce na prílohu zákona – Zoznam preberaných právne záväzných dokumentov Európskej únie.



K čl. II
(Občiansky zákonník)

V nevyhnutnom rozsahu sa dopĺňajú zákony upravujúce vzťahy právnických osôb tak, aby v príslušnom registri alebo inej úradnej evidencii mohli byť uvádzané aj tresty uložené právnickej osobe v trestnom konaní a aby trest zrušenia právnickej osoby a jej likvidácia boli vykonateľné.

V tejto súvislosti treba poukázať aj na tú skutočnosť, že podľa právnej úpravy obsiahnutej v čl. I štátnym orgánom, ktoré vedú príslušný register, zápisom v ktorom právnická osoba vznik, sa budú zasielať len rozhodnutia (a teda oznamovať právoplatné uloženie trestov), ktorými sa ukladá trest zrušenia právnickej osoby, trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie a trest zákazu činnosti; k tomu pozri ustanovenia o výkone týchto trestov. V prípade trestu zrušenia právnickej osoby je rozhodnutie súdu podkladom, pre vykonanie všetkých úkonov spojených s likvidáciou právnickej osoby. V prípade trestov, ktorými sa zakazuje určitá činnosť alebo konania sa takto zabezpečí materiálna publicita obmedzenia činnosti právnickej osoby. Ostatné tresty sa oznamovať nebudú.

Nakoľko ďalšie novelizačné články obsahujú novelizácie zákonov, ktorých účel je rovnaký, osobitná časť odkazuje na odôvodnenie v čl. II.

K čl. III
(Trestný zákon)

K bodu 1

Podľa platnej právnej úpravy Trestného zákona sa páchateľstvo trestného činu obmedzuje výlučne na fyzické osoby. Trestnú zodpovednosť právnických osôb Trestný zákon v platnom znení nepripúšťa. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb nevyhnutne vyžaduje modifikáciu vymedzenia všeobecného páchateľstva podľa § 19 ods. 2 Trestného zákona, a to tak, že Trestný zákon ako kódex priamo a vyslovene pripustí aj páchateľstvo právnických osôb, pričom právna úprava trestnej zodpovednosti bude upravená v osobitnom zákone, ktorým je zákon navrhovaný v čl. I.

K bodom 2 a 3

V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ochranných opatrení zhabanie majetku (§83a) a zhabanie peňažnej čiastky (§83b). Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava týchto ochranných opatrení v Trestnom zákone.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

K bodu 5

Navrhuje sa upraviť nová skutková podstata trestného činu spočívajúca v neoprávnenom vyrobení, používaní alebo prechovávaní overovacej značky meradla alebo zabezpečovacej značky meradla podľa § 2 písm. k) a l) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z. na účel použiť ju ako pravú. Potreba ustanovenia navrhovanej novej skutkovej podstaty trestného činu je daná neustálym a výrazným nárastom protispoločenskej činnosti spočívajúcej v neoprávnenom odbere komodít ako elektrická energia, zemný plyn alebo voda, ktorý je podľa osobitných zákonov považovaný za neoprávnený práve v dôsledku porušenia alebo falšovania zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, ktorého funkciu plní overovacia značka meradla alebo zabezpečovacia značka meradla. Iba množstvo odhaleného neoprávnene odobratého zemného plynu v dôsledku poškodených, chýbajúcich alebo falšovaných značiek meradla dosiahlo v roku 2013 takmer 3 milióny m3 (ročná spotreba rodinného domu, ktorý využíva plyn na kúrenie je 1500-2500 m3). Možno pritom dôvodne predpokladať latentnosť páchania tejto trestnej činnosti, pričom odhalené prípady predstavujú iba „špičku ľadovca“ z celkového množstva všetkých takých skutkov. Orgány činné v trestnom konaní v súčasnosti nemôžu postihovať osoby, ktoré najmä organizovanou formou vykonávajú úpravy stavov počítadiel na meradlách spotreby uvedených komodít, a to ani pri zadržaní týchto osôb s nástrojmi (raznicami a značkami) umožňujúcimi neoprávnené označovanie meradiel overovacími značkami alebo zabezpečovacími značkami po úprave stavu meradiel. Prípady dokázaných falošných overovacích značiek a zabezpečovacích značiek následne postupujú okresným úradom na prejednanie priestupku, ktoré ich odložia záznamom a vo veci nevykonávajú žiadne šetrenie smerujúce k odhaleniu páchateľa. Navrhuje sa preto, aby trestným činom bolo samotné neoprávnené vyrobenie overovacej značky alebo zabezpečovacej značky, resp. raznice. Prísnejšie bude posudzovaný taký čin, ktorý bude vykonaný závažnejším spôsobom konania (napr. organizovanou skupinou) alebo z osobitného motívu (napr. na objednávku). Pokiaľ takým činom bude spôsobená škoda, pôjde o súbeh s trestným činom krádeže, nakoľko neoprávnené osadenie overovacej značky a zabezpečovacej značky je vykonávané po znížení stavu na počítadle meradla príslušnej komodity.

K bodom 6 a 7

Navrhuje sa precizovať doterajšiu právnu úpravu skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

K bodu 9

Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom v čl. I a s tým súvisiacich trestov pre právnické osoby, konkrétne trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákazu účasti vo verejnom obstarávaní je potrebné rozšíriť súčasný výpočet rozhodnutí, ktorých marenie zakladá trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona. Zavedenie týchto nových trestov spočívajúcich v zákaze určitej činnosti, či konania si nevyhnutne vyžaduje rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, čím sa vytvárajú predpoklady pre zabezpečenie riadneho výkonu novo zavádzaných trestov. Svojou povahou ide o tresty podobné ako trest zákazu činnosti [§ 348 ods. 1 písm. d)]. Z povahy veci je zrejmé, že páchateľom trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa nového písm. e) v § 348 ods. 1 môže byť len právnická osoba.

Uvedené doplnenie § 348 bude mať v praxi ten následok, že právnická osoba, ktorá poruší súdom uložený zákaz prijímať dotácie a subvencie, zákaz prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákaz účasti vo verejnom obstarávaní sa dopustí protiprávneho konania, ktoré bude napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

K čl. IV
(Trestný poriadok)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava znenia ustanovenia v súvislosti so zmenami pod bodom 3.

K bodu 2

S ohľadom na očakávanú zvýšenú náročnosť vedenia trestného konania zo strany orgánov činných v trestnom konaní sa ustanovuje, že v trestnom konaní proti právnickej osobe sa vykoná vždy vyšetrovanie, ktoré vykoná vyšetrovateľ Policajného zboru, resp. vyšetrovateľ colnej správy (policajt podľa § 10 ods. 8 písm. a) a b).

K bodom 3 až 14

V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ukladania ochranných opatrení zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a Trestného zákona a zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona. Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava ukladania týchto dvoch ochranných opatrení naprieč Trestným poriadkom, ktorá bola zavedená zákonom č. 224/2010 Z. z. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákonom č. 224/2010 Z. z. došlo okrem iného aj k rozšíreniu procesných práv zúčastnenej osoby, t.j. osoby, ktorej majetok je postihovaný ochranným opatrením zhabaním veci. Tento zákonný štandard procesných práv zostáva novou právnou úpravou trestnej zodpovednosti právnických osôb nedotknutý.

K bodom 16 až 19

V nadväznosti na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom uvedeným v čl. I návrhu sa nanovo sa koncipuje právna úprava výkonu cudzieho rozhodnutia vo vzťahu k právnickým osobám modifikáciou predmetných ustanovení piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou.

K čl. V
(zákon č. 51/1988 Zb.)

Samostatnú skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia a k zmene s tým súvisiacich, najmä procesných, ustanovení.

Podstata novelizácie spočíva primárne v rozšírení podmienok, ktoré musí právnická osoba spĺňať aj o podmienku bezúhonnosti. Ďalej sa podľa potreby a v nevyhnutnom rozsahu menia aj niektoré súvisiace ustanovenia, a to najmä ak ide o preukazovanie splnenia tejto podmienky (výpis z registra trestov ako povinná príloha žiadosti a pod.).

Súčasne sa do týchto zákonov vzhľadom na závažnosť problematiky trestnej zodpovednosti navrhuje doplniť všetky tieto osobitné zákony o prechodné ustanovenia, ktorých cieľom je zabezpečiť bezproblémovú aplikáciu posudzovania bezúhonnosti právnických osôb v osobitných povoľovacích, či licenčných konaniach, ktoré nebudú ku dňu účinnosti zákona právoplatne skončené. Navrhuje sa, aby sa tieto konania z hľadiska procesného dokončili podľa doterajších predpisov. Ak sa konajúci štátny orgán dozvie počas konania o tom, že právnická osoba bola právoplatné odsúdená pre trestný čin, ktorého spáchaním prestáva byť táto právnická osoba bezúhonnou, má konajúci štátny orgán možnosť neudeliť povolenie, či licenciu. V tomto prípade však pôjde skôr o výnimočné prípady, nakoľko trestnú zodpovednosť právnických osôb možno vyvodzovať len pre skutky, ktoré nastanú po účinnosti zákona (k tomu pozri § 2 ods. 1 Trestného zákona). Ak dôjde k oznámeniu zo strany súdu o právoplatnom odsúdení právnickej osoby po právoplatnom skončení konania podľa osobitného predpisu, ktorý je novelizovaný, tak príslušný štátny orgán začne konanie, ktoré povedie k odňatiu licencie, povolenia alebo oprávnenia z dôvodu, že príslušná právnická osoba nespĺňa podmienky pre jeho vydanie.

K bodom 1 a 2

Účelom zmeny zákona o banskej činnosti je doplnenie podmienky bezúhonnosti právnickej osoby, ktorá je žiadateľom o vydanie banského oprávnenia ako jednej z podmienok, ktorú musí právnická osoba spĺňať pre vydanie tohto oprávnenia. Preukazovať ju bude právnická osoba výpisom z registra trestov.

K bodu 3

Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia v zmysle vyššie popísaných pravidiel.

K čl. VI
(zákon č. 83/1990 Zb.)

Osobitosťou zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov je to, že bo prijatý pred zákonom č. 509/1991 Zb. ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník a Obchodným zákonníkom. Ako cit. novelizácia Občianskeho zákonníka, tak aj prijatie Obchodného zákonníka okrem iného výrazným spôsobom zasiahlo právnu úpravu právnických osôb, ktorá pretrváva dodnes. Zákon o združovaní občanov je teda v porovnaní s úpravou súkromnoprávnych kódexov prekonaný, keďže je úprava zániku občianskych združení nekorešponduje so všeobecnou úpravou zániku právnických osôb. V zákone o združovaní občanov absentuje inštitút zrušenia právnickej osoby, t.j. postupnosť predpokladaná ako Občianskym zákonníkom, tak aj Obchodným zákonníkom zrušenie – likvidácia – zánik, je v prípade občianskych združení modifikovaná do podoby zánik – likvidácia.

Novelizácia zákona o združovaní občanov v súvislosti so zavedením trestnej zodpovednosti právnických osôb zahŕňa preto rozšírenie dôvodov zániku občianskeho združenia, a to tak, že v právoplatné uloženie trestu zrušenia právnickej osoby bude na základe osobitnej zákonnej úpravy vyvolávať zánik občianskeho združenia (a jeho následnú likvidáciu), nakoľko zákon o združovaní občanov nepozná inštitút zrušenia občianskeho združenia. Z hľadiska dopadov tohto trestu však pôjde o rovnocennú právnu úpravu ako v prípade ostaných právnických osôb.

V bode 2 sa rozširuje právna úprava, ktorá zakladá oprávnenie (povinnosť) Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vymenovať likvidátora občianskeho združenia, a teda ministerstvo vnútra bude vymenúvať likvidátora aj tých občianskych združení, ku ktorých zániku dôjde v dôsledku právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

K čl. VII
(zákon č. 308/1991 Zb.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. VIII
(zákon č. 455/1991 Zb.)

K bodu 1

Podľa platného znenia živnostenského zákona je jednou z prekážok prevádzkovania živnosti súdom uložený zákaz činnosti týkajúci sa konkrétnej živnosti (§ 8 ods. 5 cit. zákona). Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb a s tým súvisiacu možnosť uloženia zákazu činnosti, ktorý sa môže týkať aj činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia, je potrebné, aby bola právna úprava doplnená aj o právnické osoby.

K bodu 2

Účelom zmeny § 8 ods. 5 je rozšíriť prekážky prevádzkovania živnosti aj o trest zákazu činnosti uložený právnickej osobe.

K bodu 3

Ide o zmenu, ktorou sa zosúlaďuje znenie § 10 ods. 4 s § 6 ods. 3, a to v súvislosti s vydávaním živnostenského oprávnenia založene právnickej osobe, ktorá ešte nebola zapísaná do obchodného registra (t.j. nevznikla).

K bodu 4

Tak ako je dôvodom zrušenia živnostenského oprávnenia strata bezúhonnosti pre fyzické osôb, bude dôvodom zrušenia aj v prípade právnických osôb.

K čl. IX
(zákon č. 71/1992 Zb.)

Zmena zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zohľadňuje existenciu trestnej zodpovednosti právnických osôb pri vydávaní potvrdenia o predchádzajúcom odsúdení v členskom štáte Európskej únie.

K čl. X
(zákon č. 78/1992 Zb.)

Zmena zákona o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov má za cieľ jednak zaviesť podmienku bezúhonnosti aj u právnických osôb, ktorá poskytujú daňové poradenstvo a rovnako aj zohľadniť stratu bezúhonnosti právnickej osoby ako podmienku vyčiarknutia zo zoznamu daňových poradcov.

K prechodným ustanoveniam pozri odôvodnenie čl. V.

K čl. XI
(zákon č. 566/1992 Zb.)

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XII
(zákon č. 202/1995 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XIII a XIV

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XV až XIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XX
(zákon č. 65/2001 Z. z.)

Novelizácia zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok má za cieľ zohľadniť zrušenie doterajšieho ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky, čo sa prejavuje vypustením zmienky o tomto ochrannom opatrení z platného znenia zákona.



K čl. XXI a XXII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXIII
(zákon č. 34/2002 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XXIV až XXIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXX
(zákon č. 530/2003 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XXXI a XXXII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXIII
(zákon č. 43/2004 Z. z.)

K bodu 1

Odsek 5 sa dopĺňa o navrhovanú vetu z dôvodu doplnenia § 48 ods. 2 písm. p) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa dôchodkovej správcovskej spoločnosti (ďalej len „DSS“). T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DSS. V spojitosti s tým sa v bode 11 rozširujú dôvody pre odobratie povolenia na vznik na činnosť DSS o skutočnosť, že DSS prestala byť bezúhonná osoba.

K bodu 2

Podmienka bezúhonnosti sa nanovo bude vyžadovať od zakladateľa DSS, ako aj od akcionára spoločnosti.

K bodu 3

Požiadavka dôveryhodnosti sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.




K bodu 4

Pojem bezúhonnosť sa rozširuje o bezúhonnosť právnickej osoby, preto dochádza k legislatívno-technickej úprave v tomto bode z „fyzickej“ osoby na „osobu“.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s bodom 3.

K bodu 6

Navrhuje sa vhodnosť akcionára s kvalifikovanou účasťou posudzovať aj z hľadiska trestnoprávnej roviny. Požiadavka vhodnosti akcionára sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce môže spĺňať požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

K bodu 7

Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DSS, je potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

K bodu 8

V § 52 ods. 2 sa upravujú, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

K bodu 9

Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DSS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DSS, navrhuje sa ukladať podmienku bezúhonnosti osobe, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

K bodu 10

Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je depozitár, ktorým môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež bude vzťahovať požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

K bodu 11

Ak bolo voči DSS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy sporiteľov zavedením nútenej správy po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.


K bodu 12

Ak bude DSS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DSS podľa § 48 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

K bodu 13

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXIV a XXXV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXVI
(zákon č. 523/2004 Z. z.)

Zmena zákon o rozpočtových pravidlách je vyvolaná zavedením nového trestu, ktorým je trest zákazu prijímať dotácie a subvencie, ako aj trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie. Podstata tohto trestu spočíva v spočíva v tom, že právnickej osobe sa počas doby určenej súdom zakáže uchádzať sa alebo prijať dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce.

Pre dosiahnutie tohto cieľa sa preto navrhuje zakomponovať do všeobecnej úpravy poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu (§ 8a) ako ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená pre udelenie dotácie, a to podmienku bezúhonnosti v rozsahu neexistencie právoplatného odsúdenia a uloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie.

Na všeobecnú úpravu v § 8a nadväzujú osobitné zákonné úpravy, ktoré upravujú detailnejšie poskytovanie dotácií, v tej ktorej oblasti verejnej správy. Všetky tieto osobitné zákony požadujú splnenie všeobecných podmienok udelenia dotácie podľa § 8a, a teda podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie bude platiť aj v týchto predpisoch.

K čl. XXXVII až XXXIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XL
(zákon č. 583/2004 Z. z.)

Na rozdiel od zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy absentuje detailná úprava poskytovania dotácií z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Preto novelizácia tohto zákona je vo svojej podstate zavedením zákonnej podmienky bezúhonnosti pre právnické osoby.




K čl. XLI
(zákon č. 650/2004 Z. z.)

K bodu 1

Odsek 5 sa dopĺňa o navrhovanú vetu z dôvodu doplnenia § 23 ods. 1 písm. o) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „DDS“). T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DDS. V spojitosti s tým sa v bode 10 rozširujú dôvody pre odobratie povolenia na vznik a činnosť DDS o skutočnosť, že DDS prestala byť bezúhonná osoba.

K bodu 2

Ustanovuje sa nová licenčná podmienka pre zakladateľa a akcionára DDS – bezúhonnosť právnickej osoby (uvádza sa bezúhonná „osoba“, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj právnickú osobu).

K bodu 3

Požiadavka dôveryhodnosti sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

K bodu 4

Pojem bezúhonnosť sa rozširuje o bezúhonnosť právnickej osoby, preto dochádza k legislatívno-technickej úprave v tomto bode.

K bodu 5

V § 23 ods. 15 ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s bodom 3.

K bodu 6

Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DDS, je potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

K bodu 7

V § 26 ods. 2 sa upravujú, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

K bodu 8

Vzhľadom na zosúladenie právnej úpravy udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení s právnou úpravou udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa navrhuje, aby na udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS na zmenu depozitára bolo potrebné preukázať aj splnenie podmienky odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti členov predstavenstva a prokuristov depozitára a vedúcich zamestnancov depozitára, ktorí zabezpečujú výkon činností depozitára.

K bodu 9

Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DDS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DDS, navrhuje sa ukladať podmienku bezúhonnosti aj pre osobu, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

K bodu 10

Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení je depozitár. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež bude vzťahovať požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

K bodu 11

Ak bolo voči DDS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy účastníkov a poberateľov dávok zavedením nútenej správy, po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.

K bodu 12

Ak bude DDS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DDS podľa § 23 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

K bodu 13

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLII a XLIII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLIV
(zákon č. 7/2005 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti za zrušenie právnej úpravy ochranného opatrenia zhabanie majetku.




K bodu 4

Výkon rozhodnutí súdov v trestnom konaní, ktoré postihujú celý majetok odsúdeného sa realizuje prostredníctvom konkurzného konania, pričom tento koncept bol zavedený zákonom č. 224/2010 Z. z. a zostáva zachovaný aj novou právnou úpravou, pričom v rámci zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa súčasne vykonávajú nevyhnutné zmeny pre riadny a efektívny výkon trestu prepadnutia majetku.

Navrhuje sa výslovne vyjadriť pravidlo, ktoré je riešením takej situácie, kedy po vyhlásení konkurzu bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok dlžníka (úpadcu) nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Ak má dlžník dostatok majetku na uspokojenie veriteľov, javí sa ako adekvátne, aby z dôvodu obmedzenia účinkov trestu na iné osoby ich pohľadávky, ktoré sú povahou seniorné, voči (nútene likvidovanej) majetkovej podstate dlžníka mali absolútnu prioritu na uspokojenie. Ak však majetková podstata dlžníka nestačí ani na to, aby sa uhradili vôbec čo i len náklady kolektívneho konania zameraného na uspokojenie veriteľov, takéto konanie nemôže ďalej pokračovať, konkurz musí byť zrušený a majetok dlžníka, ktorý po skončení konania zostal bude použitý na uspokojenie nároku štátu z prepadnutia majetku. Veritelia majú pritom možnosť nepriaznivé následky zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku odvrátiť využitím oprávnenia na zloženie preddavku na náklady konkurzu. Uplatnenie tohto inštitútu prichádza do úvahy najmä vtedy, ak konkurzná podstata dlžníka by mala byť tvorená z veľkej časti len nárokmi z titulu odporovateľnosti právnych úkonov.

K bodu 5

Predkladateľ má za to, že v aplikačnej praxi nebude výnimočnou situácia, kedy počas obdobia, kedy bolo voči právnickej osobe začaté trestné konanie a (kumulatívne) v tomto konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia a ukončením tohto konania, bude na majetok dlžníka - právnickej osoby - vyhlásený konkurz. Vyhlásenie konkurzu neruší účinky opatrení, o ktorých bolo rozhodnuté v trestnom konaní. Príslušným orgánom pokiaľ ide o majetok, ktorých sa tieto opatrenia týkajú bude konkurzný súd. Vychádza sa z toho, že práve tento súd bude v stave najlepšie vyhodnotiť, či tento majetok je potrebné speňažiť a prípadný výťažok zo speňaženia takéhoto majetku do skončenia trestného konania od ostatných výťažkov osobitne uschovať, alebo nie. Pokiaľ ide o majetok, kde inak správca musí k jeho speňaženiu pristúpiť urýchlene, keďže ide o majetok bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením, musí správca veľmi efektívne (bezodkladne) požiadať o súhlas so speňažením takéhoto majetku toho, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia. Aj po speňažení takéhoto majetku je však potrebné, aby výťažok ako tzv. surogačné plnenie správca viedol osobitne a oddelene od iných výťažkov, aby nedošlo k ich zmiešaniu.

Ďalším osobitným pravidlom pre konkurz vedený na majetok právnickej osoby v čase, kedy je voči nej vedené trestné konanie a v tomto trestnom konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia (bez ohľadu na ich rozsah), je pravidlo o možnosti súdu vymeniť (odvolať a ustanoviť nového) správcu aj vtedy, ak nejde o prípady opakovaného, či závažného porušenia povinností zo strany správcu. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu súdu nie je prípustné. Po odvolaní správcu sa uplatní pravidlo o zvolaní schôdze veriteľov a hlasovaní o návrhu na schválenie nového správcu. Súd však takýmto návrhom nie je viazaný a môže správcu schváleného schôdzou veriteľov odmietnuť ustanoviť a ustanoviť správcu bez návrhu schôdze veriteľov (obdobný postup ako podľa druhej vety § 42 ods. 5).

Tretie osobitné pravidlo upravuje nevyhnutnosť osobitného vedenia výťažkov zo speňaženia zaisteného majetku. Rozvrh, pokiaľ ide o výťažok zo speňaženia takéhoto majetku je možné splniť len vtedy, ak na to dá súhlas ten, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia.

Osobitne sa rieši aj situácia, kedy sa trestné konanie voči právnickej osobe začalo v čase, kedy už na jej majetok bol vyhlásený konkurz. Uplatnia sa primerane obdobné osobitné pravidlá ako platia pre prípad, kedy začatie trestného konania a (kumulatívne) uloženie obmedzujúcich alebo zaisťovacích opatrení, týkajúcich sa čo i len časti majetku, predchádzalo vyhláseniu konkurzu. Účinky tých úkonov (hmotnoprávnych, procesných), ktoré boli uskutočnené pred týmto dňom zostávajú zachované.

K čl. XLV a XLVI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLVII
(zákon č. 85/2005 Z. z.)

V bode 1 ide o analogickú úpravu detailne popísaná v odôvodnení k čl. II. V bode 2 sa rozširuje okruh dôvodov pre zrušenie politickej strany alebo hnutia, a to o dôvod právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

K čl. XLVIII až LI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LII
(zákon č. 25/2006 Z. z.)

Právoplatné odsúdenie v trestnom konaní má v súčasnosti význam vo verejnom obstarávaní v súvislosti s fyzickými osobami pri posudzovaní podmienok účasti vo verejnom obstarávaní a pri posudzovaní splnenia podmienok výkon funkcie v príslušnom orgáne. Je to dané povahou veci, nakoľko právnickú osobu nie je možné v súčasnosti právoplatne odsúdiť vo význame vyslovenia viny, čo však nevylučuje uloženie ochranných opatrení (nepravá trestná zodpovednosť). Ak sa zavedie trestná zodpovednosť právnických, je namieste ju zohľadniť v zákone o verejnom obstarávaní v rozsahu ako u fyzických osôb, t.j. tam kde je právoplatné odsúdenie v trestnom konaní na škodu fyzickej osobe, bude aj na škodu právnickej osobe.

Návrh zákona zavádza nový druh trestu, ktorým je zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Z hľadiska dôsledkov tohto trestu sú tieto rovnaké ako v prípade administratívnej sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní uloženom Úradom pre verejné obstarávanie. To znamená, že právoplatné uloženie tohto trestu by malo vyvolať rovnaké dopady na právnickú osobu ako uloženie zákazu účasti zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, a to v ktoromkoľvek štádiu verejného obstarávania.



K bodu 1

Medzi podmienky účasti vo verejnom obstarávaní týkajúce sa osobného postavenia sa navrhuje doplniť podmienku neuloženia trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že podmienky týkajúce sa osobného postavenia podľa platného znenia § 26 ods. 1 písm. a) a b) sa budú vzťahovať aj na právnickú osobu, a to aj bez zmeny tejto právnej úpravy. Tento záver možno odvodiť z dikcie úvodnej vety § 26 ods. 1 a z písmen a) a b) „...len ten, kto...“, resp. „nebol on...“. Za súčasného stavu je zrejmé, že právoplatné odsúdenie sa týka len fyzických osôb, nakoľko niet trestnej zodpovednosti právnických osôb.

K bodu 2

Splnenie podmienky podľa nového písmena h) v odseku 1 sa bude preukazovať výpisom z registra trestov.

K bodom 3 a 4

Ide o legislatívno-technické zmeny vyvolané prečíslovaním písmen v odseku 1.

K bodom 8 až 10

Zákonom č. 95/2013 Z. z. bol zavedený nový typ sankcie ukladanej Úradom pre verejné obstarávanie, ktorou je zákaz účasti vo verejnom obstarávaní a v tejto súvislosti aj register osôb so zákazom účasti vo verejnom obstarávaní.

Vzhľadom na zavedenie trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní a jeho blízku povahu administratívnej sankcii ukladanej Úradom pre verejné obstarávanie (vylúčenie z účasti vo verejnom obstarávaní na určitý čas vyplývajúci z rozhodnutia o sankcii/treste) je namieste, aby sa do registra osôb zo zákazom zapisovali aj právnické osoby, ktorým súd uloží trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

V praxi súd, ktorý uloží právnickej osobe trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní zašle Úradu pre verejné obstarávanie rovnopis právoplatného rozsudku, ktorý bude podkladom pre vykonanie zápisu v registri osôb so zákazom. Nakoľko z rozsudku súdu bude zrejmá aj doba na akú sa trest ukladá, rovnopis rozhodnutia súdu bude súčasne aj podkladom pre vyčiarknutie z registra osôb so zákazom (§ 149a ods. 6).

K bodu 10

Navrhované znenie prechodného ustanovenia zákona zakotvuje povinnosť verejné obstarávania vyhlásené pred účinnosťou navrhovaného zákona dokončiť podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na zavádzanie novej podmienky účasti by totiž v prípade verejných obstarávaní začatých pred účinnosťou navrhovaného zákona mohli nastávať problémy pri vyhodnocovaní podmienok účasti v zmysle § 33 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú verejní obstarávatelia, obstarávatelia a osoby podľa § 7 zákona o verejnom obstarávaní povinní posudzovať splnenie podmienok účasti v súlade s vopred definovanými podmienkami určenými napr. v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch. V praxi by sa tak tieto osoby v rámci vyhodnocovania novo zavedenej podmienky účasti podľa navrhovaného § 26 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní (t. j. ktorá nebola definovaná v ich skorších úkonoch) museli riadiť nejasne definovaným a adresovaným úkonom „upovedomenia príslušného súdu“, čím by zároveň boli nútené konať v rozpore s § 33 zákona o verejnom obstarávaní. Situáciu, kedy by vo verejnom obstarávaní vyhlásenom pred účinnosťou navrhovaného zákona jednému zo záujemcov, resp. uchádzačov bol právoplatne uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, je možné pokryť aplikáciou ustanovenia § 26 ods. 1 písm. a) a b) zákona o verejnom obstarávaní, resp. ustanovenia § 26 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní.

K čl. LIII a LIV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LV
(zákon č. 330/2007 Z. z.)

V zákone o registri trestov sa vykonávajú nevyhnutné zmeny, ktoré majú za cieľ jednak umožniť evidenciu údajov o trestnom stíhaní právnických osôb a súčasne umožniť vydávanie výpisov a odpisov z registra trestov na účely preukazovania bezúhonnosti v nadväznosti na rozvoj informačných systémov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K čl. LVI až LXI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXII
(zákon č. 528/2008 Z. z.)

V nadväznosti na zavedenie nových trestov, ktorým sú trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie alebo trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje doplnenie zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov o novú podmienku udelenia pomoci alebo podpory z fondov EÚ, ktorou je negatívna podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie.

K čl. LXIII až LXXI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXXII
(zákon č. 183/2011 Z. z.)

Zmena reaguje na zrušenie ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky. Nakoľko novelizovaný zákon bol koncipovaný od začiatku aj pre potreby výkonu trestných rozhodnutí postihujúcich určenú peňažnú čiastku voči právnickým osobám, nie je potrebné meniť ďalšie ustanovenia, nakoľko na peňažný trest sa aplikuje bez ohľadu na to, že či týka fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

K čl. LXXIII až LXXXV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXXXVI

Vzhľadom na legitímnu požiadavku na vytvorenie praktických predpokladov pre aplikáciu novej právnej úpravy sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2016, čo súčasne zabezpečuje dostatočne dlhú legisvakančnú lehotu.

K prílohe

V súlade s požiadavkou podľa čl. 4 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa v zákone zavádza transpozičná príloha.

V Bratislave, 26. augusta 2015






Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky






Tomáš Borec, v.r.
minister spravodlivosti Slovenskej republiky


 

Vládny návrh zákona o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)

29

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Dňa 3. decembra 1997 Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č.379/1997 Z.z. o prevádzkovaní súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zá kon) v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (zákon o súkromných bezpečnostných službách). Zákon upravuje podmienky prevá dzkovania súkromných bezpečnostných služieb a podobných činností, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy v tejto oblasti. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 1998. V priebehu jeho aplikáci e boli nedostatky riešené prostredníctvom noviel zákona, a to zákonom č. 225/2000 Z.z., zákonom č. 440/2001 Z.z., zákonom č. 418/2002 Z.z., zákonom č. 181/2004 Z.z. a zákonom č. 757/2004 Z.z.

V súčasnej dobe je potrebné riešiť ďalší okruh problémov, novela zákona by však bola značne rozsiahla a zneprehľadňovala by doterajší zákon. Je preto vypracovaný nový návrh zákona, ktorý upravuje spoločenské vzťahy v oblasti poskytovania služieb súkromnej bezpečnosti komplexne, čo je vyjadrené už aj v samotnom názve zákona, ktorý znie 'zákon o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov', pričom sú kromnou bezpečnosťou sa rozumie poskytovanie súkromnej bezpečnostnej služby alebo poskytovanie technickej služby na ochranu majetku a osoby fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

V predloženom návrhu zákona sa zachovávajú všetkydoterajšie inštitúty, ktoré sa osvedčili v zákone o sú kromných bezpečnostných službách, ale zakotvujú sa i početné zmeny, ktoré možno charakterizovať nasledovne:

1.Novo sa ustanovujú povinnosti a súč asne sa ustanovujú nové povinnosti na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, najmä povinnosť, aby aj prokurista a osoby, ktoré konajú za právnickú osobu navonok, spĺňali podmienky ustanovené zákonom.

2.Vymedzuje sa nový druh bezpečnostnej služby, ktorým je odborná príprava a poradenstvo.

3.Režim povoľovania, kontroly a výkonu technickej služby sa podriaďuje jednej právnej úprave.

4.Novo sa upravuje požiadavka odbornosti na prevádzkovanie a výkon bezpečnostnej služby a člení sa podľa obtiažnosti.

5.Upravuje sa postup po zistení, že osoba prestala byť spoľahlivá podľa tohto zákona.

6.Na účely tohto zákona sa upravuje výkon štá tneho dozoru a kontroly a konanie o správnych deliktoch a konania o priestupkoch.

7. Sprístupňujú sa informácie z informačného systému súkromnej bezpečnosti.

Nová právna úprava prevádzkovania technických služieb vyžaduje aj zmenu a doplnenie zákona č . 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a jeho prílohy č. 3.

Zavedenie dvoch typov skúšok odbornej spôsobilosti, vydávanie licencií na prevádzkovanie technickej služby si vyžiada aj novú úpravu príslušnej položky Sadzobníka správnych poplatkov.

Návrh zákona nebude mať dopad na verejný rozpočet, ani dopad na životné prostredie a zamestnanosť. Podnikatelia prev ádzkujúci súkromnú bezpečnosť budú musieť prispôsobiť právne pomery novej právnej úprave v období podľa prechodných ustanovení.

Návrh zá kona bol podľa § 33 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtový ch pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, s tým že Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa oboznámilo a zobralo na vedomie, že návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zá konmi Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, predovšetkým Európskou sociá lnou chartou (v revidovanom znení) a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pri príprave návrhu zákona boli vzaté do ú vahy aj ustanovenia Odporúčania č. (80)2 týkajúce sa správneho uváženia a Rezolúcie č. (77)31 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpe čnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti)

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Eur ópskej únii:

a) identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Európskej dohody o pridružení, Národné ho programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, screeningu a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky:

bezpredmetné

b) identifikácia záväzkov vyplývajúcich zo schválených negociačných pozícií v príslušnej kapitole, ktor á je predmetom návrhu právneho predpisu:

bezpredmetné

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev

V primárnom práve je problematika návrhu zákona upravená:

v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva podpísanej dňa 25.3.1957, v článkoch 39 a 43 v znení Zmluvy o pristúpení; v cit. článkoch sa predovšetkým zakotvuje právo uchádzať sa o skutočne ponúkané zamestnanie s výhradou obmedzení odôvodnených verejným poriadkom a verejnou bezpečnosťou a prá vo na podnikanie za podmienok stanovených národným právom

V sekundárnom práve je problematika návrhu zákona upravená:

·v nariadení Rady 68/1612/EHS z 15. 10. 1968 o slobode pohybu pracovníkov v rámci Spoločenstva

·v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS o ochrane jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov zo dň a 24. 10. 1995

·v smernici Rady 73/148/EHS zo dňa 21. 5. 1973 o zrušení obmedzenia pohybu v rámci Spoločenstva pre príslušníkov členských štátov s ohľadom na založenie firmy a zabezpečovanie služieb

·v smernici Rady 68/360/EHS z 15. 10. 1968 o zrušení obmedzenia pohybu a pobytu pracovníkov členských štátov a ich rodín v rámci Spoloč enstva

·v Rezolúcii o rešpektovaní ľudských práv v EÚ v roku 1994 zo zasadnutia Európskeho parlamentu zo dňa 17. 9. 1996 ( A4-0223/96)

c) je upravená v práve Európskej únie

V primárnom práve je problematika návrhu zákona upravená :

v Zmluve o Európskej únii podpísanej dňa 7.2.1992, v článku 6 v znení Zmluvy o pristúpení; v cit. článku 6 sa zakotvuje, že Únia je založená na zásadách slobody, demokracie, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú spoločné členským štátom, rešpektuje základné ľudské práva, ktoré zaisťuje Európsky dohovor o ochrane ľudských pr áv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4.11.1950 a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov, ako základných princípov práva spoločenstva

V sekundárnom práve je problematika návrhu zákona upravená

v Charte základných práv Európskej únie, v člá nkoch 15, 16, 20, 30, 41, 47, 52; tento dokument uvádza všeobecné princípy rešpektovania práv a slobôd a v citovaných článkoch aj princípy, podľa ktorých má každý právo na slobodný výkon prá ce, slobodné podnikanie, rovnosť pred zákonom, efektívnu ochranu v prípade neoprávneného prepustenia, efektívny opravný prostriedok a spravodlivý proces a na zákonné vymedzenie práv a slobôd.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Eur ópskej únie:

a) úplná

6.Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

7. Účasť expertov pri príprave návrhu prá vneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultá cie a pod.):

K príprave návrhu zákona neboli prizvaní žiadni experti.

Osobitná časť

K § 1

V odsekoch 1 a 2 sa pozitívne vymedzuje predmet úpravy zákona a definuje sa pojem súkromná bezpečnosť, ktorého druhové určenie a obsah je uvedený v ďalších ustanoveniach.

V odseku 3 sa prostredníctvom uvedenia činností explicitne určených subjektov negatívne vymedzuje predmet ú pravy zákona.

K § 2

Vymedzujú sa základné pojmy. Bezpečnostnú službu tvorí strážna služba, detektívna služba a odborná prí prava a poradenstvo, ktoré sú vykonávané podľa tohto zákona ako komerčná činnosť, t.j. pre tretie osoby alebo sú tieto činnosti vykonávané pre vlastnú potrebu právnickej osoby alebo fyzickej osoby, t.j. ako vlastná ochrana.

K § 3 až 7

Vymedzujú sa jednotlivé formy činnosti strážnej služby, detekt ívnej služby a technickej služby. Sleduje sa tým čo možno najpresnejšie ohraničenie východiskových pojmov, čo má význam pre odlíšenie týchto činností od iných podnikateľských aktivít.

Prvé dve formy strážnej služby sú ochrana majetku. Rozlišuje sa ochrana majetku na verejne prístupnom mieste a na inom, než verejne prístupnom mieste. Pri ochrane majetku na verejne prístupnom mieste je povinnosť strá žnika byť viditeľne označený identifikačným preukazom. Na inom než verejne prístupnom mieste, táto povinnosť nie je stanovená.

Ochrana majetku a osoby pri preprave je činnosť, pri ktorej prevádzkovate ľ bezpečnostnej služby prepravuje majetok alebo osoby a súčasne ich aj ochraňuje.

Ochrana prepravy majetku a osoby je činnosť, pri ktorej prepravu majetku alebo osoby vykonáva iná osoba a prevádzkovateľ bezpečnostnej služby zabezpečuje ich ochranu.

Zabezpečovanie poriadku je najmä pri športových a kultúrnych podujatiach, mítingoch, zhromaždeniach, ale aj na trhoviskách, jarmokoch, burzách a pod.

Pojmy 'zabezpečovací systém' a 'poplachový systém' sú vymedzené v § 8. Strážnou službou je aj prevádzkovanie časti zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému a vyhodnocovanie naru šenia chráneného objektu alebo chráneného miesta. Zabezpečovací systém alebo poplachový systém nemožno zamieňať so systémom uvedeným v STN 33 4590. Táto norma stanovuje všeobecné podmienky na zariadenia poplachových systémov na hlásenie narušenia, ktoré sú inštalované v objektoch a má zabezpečiť vzájomnú zlučiteľnosť systémov a optimálnu výkonnosť pri ochrane osô b a majetku.

Detektívna služba sa spravidla vykonáva skrytou formou; ide najmä o hľadanie osoby alebo majetku a zisťovanie informácií rôzneho druhu. Do detektívnej činnosti patrí aj monitorovanie činnosti osoby v uzavretom priestore alebo na uzavretom mieste. Táto forma detektívnej činnosti je vykonávaná najmä v predajných jednotkách za účelom sledovania osôb, či neodcudzujú tovar. Pri tejto činnosti, ktorú nebude mo žné vykonávať mimo uzavretého priestoru, zákon ukladá povinnosť viesť evidenciu služieb, i keď pri ďalších činnostiach, zahrnutých do detektívnej služby, túto povinnosť zákon neukladá . Detektívna služba je svojou podstatou najcitlivejším druhom bezpečnostnej služby, najmä pokiaľ ide o možnosť zásahu do osobnostných práv, preto sú v nasledujúcich ustanoveniach podrobne upravené podmienky, najmä čoho sa nesmú osoby pri pátraní dopúšťať a čo sú pri povinné pri tejto činnosti plne rešpektovať (§ 58 a 59 návrhu zákona).

Odbornou prípravou a poradenstvom je príprava na výkon strážnej služby a poskytovanie odborných rád pri prevádzkovaní strážnej služby a príprava na výkon detektívnej služby a poskytovanie odborný ch rád pri prevádzkovaní detektívnej služby.

Vlastnou ochranou sú všetky formy strážnej služby, detektívnej služby, odbornej prípravy a poradenstva, ak sú vykon ávané pre vlastnú potrebu. Nemôže však ísť o vlastnú ochranu, ak by tieto činnosti vykonávala osoba sama pre seba. Tieto činnosti musí vykonávať osoba, ktorá je pracovnoprávnom vzťahu k tomu, pre koho sa tieto činnosti (všetky formy strážnej služby, detektívnej služby, odbornej prípravy a poradenstva) vykonávajú.

K § 8

Pre spresnenie terminológie sa vymedzujú niektoré pojmy, ktoré sú v zákone používané. Uvádzajú sa napr. dva pojmy na zdanlivo tú istú činnosť, a to 'obchôdzka' a 'stráženie'. Rozdiel je v tom, že pri strážení musí byť stráž nik na mieste, kde má strážiť. Pri obchôdzke sa strážnik premiestňuje z jedného miesta na druhé, ale v tom istom stráženom objekte. Nie je možné obchôdzku vykonávať náhodným premiestňovaní m sa strážnika zo stráženého objektu do iného stráženého objektu. Vymedzenie obchôdzky nepripúšťa zásahy na telefonické zavolanie, prepadové tlačidlá a pod.

K § 9

O udelení licencie rozhoduje krajské riaditeľstvo ako prvostupňový orgán. Obmedzuje sa platnosť licencie na dobu desať rokov. Obmedzenie platnosti licencie vyžaduje osobitosť tohto podnikania. V priebehu desiatich rokov m ôžu nastať rôzne zmeny v tejto oblasti podnikania a je potrebné na ne reagovať. Prevádzkovateľom sa priamo zákonom ukladá povinnosť obnovovať licencie. Obdobný režim, no s oveľa kratš ou dobou platnosti, je u niektorých licencií udeľovaných inými rezortmi. Potreba ochraňovania licencie pred falšovaním je zvýraznená tým, že sa v zákone ustanovuje, že licencia je verejná listina.

K § 10

Ustanovuje sa deň vzniku oprávnenia podnikať. Oprávnenie prevádzkova ť bezpečnostnú služby vzniká doručením licencie. Nepostačuje, aby krajské riaditeľstvo rozhodlo o udelení licencie, ale fyzickej osobe alebo právnickej osobe musí byť licenciu aj doručená. Osoba, ktorá sa povinne zapisuje do obchodného registra, môže prevádzkovať bezpečnostnú službu až dňom zápisu do obchodného registra, samozrejme za predpokladu, že tento deň nepredchádza dňu doručenia licencie. Nadv äzne sa ustanovuje povinnosť, ak sa nepodá návrh na zápis do obchodného registra u tých osôb, ktoré sa povinne zapisujú do obchodného registra alebo ak sa návrhu na zápis do obchodného registra nevyhovie, r ozhodnutie o udelení licencie a licenciu vrátiť krajskému riaditeľstvu. Nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované podľa tohto zákona. Povinnosť registrovať sa v obchodnom registri majú právnické osoby uveden é v § 27 ObZ.

K § 11

Upravujú sa podmienky, ktoré musí spĺňať fyzická osoba, ktorá žiada o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby.

Prevádzkovanie bezpečnostnej služby je špecifické podnikanie, preto sa udelenie licencie obmedzuje na občanov členského št átu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskej konfederácie. Povahou tejto činnosti je daná aj vyššia veková hranica, ako je všeobecná veková hranica na podnikanie, ustanovená živnostenským zákonom. Osobe, ktorá nedosiahla ustanovený vek, hoci aj požiada o udelenie licencie, licencia nebude môcť byť udelená ani s privolením súdu.

Spôsobilosť na právne úkony má spravidla každá osoba pri dovàšení určitého veku. Spôsobilosť na prá vne úkony vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne ú kony. Ak osoba je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony. Pre udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby sa vyžaduje spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

Bezúhonnosť, spoľahlivosť, zdravotná spôsobilosť a odborná spôsobilosť je vymedzená v samostatných ustanoveniach zákona.

Podmienky udelenia licencie zakotvené v odseku 1 musí spĺňať aj prokurista, vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej fyzickej osoby.

Zahraničná fyzická osoba , ktorou je podľa § 21 ods.2 ObZ fyzická osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky, si musí ustanoviť zodpovedného zástupcu.

Zodpovedný zástupca musí spĺňať podmienky ustanovené v odseku 1 a musí mať aj trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Zodpovedný zástupca (ak ním nie je manžel alebo manželka prevádzkovateľ a) musí byť v pracovnoprávnom vzťahu k prevádzkovateľovi bezpečnostnej služby.

Osobitnou podmienkou udelenia licencie je záujem vnútorného poriadku a bezpečnosti. V tejto podmienke je vyjadrený úzky vzťah medzi predmetom podnikania a verejným záujmom.

K § 12

Udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby prá vnickej osobe je upravené obdobne ako udelenie licencie fyzickej osobe. Tiež sa ustanovuje všeobecná podmienka, že tomu nesmie brániť záujem vnútorného poriadku a bezpečnosti; ďalej sa ustanovujú podmienky, ktoré musí spĺňať právnická osoba a fyzické osoby, ktoré konajú za právnickú osobu alebo majú majetkový podiel v právnickej osobe.

Spoľahlivosť právnickej osoby spočíva najmä v tom, že bude dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (zákony, vyhlášky, nariadenia) a plniť povinnosti uložené v rozhodnutiach a opatreniach vydaných na základe zákona.

Podmienka, že z obchodného mena právnickej osoby nemôže vyplynúť, že plní úlohy verejnej správy, má chrániť verejnosť pred zameniteľnosťou bezpečnostnej služby s inštitúciami plniacimi ú lohy verejnej správy.

Fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo fyzické osoby, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu právnickej osoby, prokurista a vedúci organizačnej zložky podniku, vedú ci podniku zahraničnej právnickej osoby a zodpovedný zástupca (ustanovený za rovnakých podmienok ako u zahraničnej fyzickej osoby) musia spĺňať podmienky tak, ako fyzická osoba, ktorá žiada o udelenie licencie.

Fyzická osoba, ktorá ma najmenej 15 % majetkový podiel v právnickej osobe, musí byť spoľahlivá a bezúhonná. Táto podmienka má zabrániť vstupu do právnických osôb tým fyzickým osobám, ktorý m z dôvodu, že nespĺňajú podmienky bezúhonnosti a spoľahlivosti bola odňatá licencia. Neustanovuje sa, že táto prekážka sa vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré majú priamy majetkový podiel, preto podmienku bezúhonnosti a spoľahlivosti musia spĺňať aj fyzické osoby, ktoré napr. prostredníctvom inej právnickej osoby budú mať v právnickej osobe, ktorá žiada o udelenie licencie, najmen ej 15 % majetkový podiel.

K § 13

Podmienky bezúhonnosti sa vymedzujú negatívne. Bezúhonná je tá osoba, u ktorej nenastali skutočnosti uvedené v § 13. Právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin znamená, že pri tomto trestnom čine nepostačuje zavinenie formou nedbanlivosti. Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v písmene b) nevyž aduje, aby sa tento trest čo i len začal vykonávať. Rozhodujúca je skutočnosť, že bol uložený.

V oboch prípadoch sa vyžaduje, aby rozsudky boli právoplatné, ak sa osoba nemá považovať za bezúhonnú; v oboch prí padoch sa tiež vyžaduje, aby sa na osobu hľadelo, ako by nebola odsúdená, ak sa má považovať za bezúhonnú.

Tretí dôvod, kedy osoba nie je bezúhonná, je vtedy, ak jej súd alebo správny orgán uložil zákaz č innosti, ktorá súvisí s činnosťou podľa tohto zákona, alebo ktorá je obsahom pracovnoprávneho vzťahu podľa zákona až do doby skončenia výkonu tohto zákazu. Môže to byť nielen zákaz č innosti uložený súdom, ale aj správnym orgánom za priestupok alebo správny delikt.

Bezúhonnosť sa preukazuje dokladmi uvedenými v odseku 3.

K § 14

Spoľahlivosť je jednou z podmienok udelenia licencie na vykonávanie strážnej služby, detektívnej služby, odbornej prípravy a poradenstva a vlastnej ochrany. Niektoré ustanovenia úzko nadväzujú na podmienku bezúhonnosti podľa tohto zákona alebo na podmienku spoľahlivosti podľa zákona o strelných zbraniach a strelive.

Na preukázanie toho, či osoba preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje, sú potrebné odborné znalosti lekára z odboru psychiatrie. Bude potrebné zabezpečiť lekársku správu, ktorej obsahom bude kon štatovanie, že u osoby existuje závislosť na alkoholických nápojoch a že požívanie alkoholických nápojov možno z lekárskeho hľadiska hodnotiť ako nadmerné. V prípade pochybností bude vhodné nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva – odvetvie psychiatria.

Druhý dôvod, kedy je osoba nespoľahlivá je vtedy, keď bola v posledných dvoch rokoch uznaná vinnou z priestupkov uvedených v zákone. Uznaná vinnou neznamená, že jej musela byť uložená sankcia za priestupok. Postačuje, ak správny orgán vyslovil, že obvinený z priestupku je vinný, ale sankciu neukladá, nako ľko na nápravu obvineného z priestupku postačuje samotné prejednanie priestupku. Uznať osobu vinnou z priestupku možno aj v blokovom konaní alebo v rozkaznom konaní, ktoré sú osobitnými formami prejedná vania priestupkov. V tomto ustanovení nie sú zahrnuté všetky priestupky proti verejnému poriadku a priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.

Dôvod uvedený v písmene c) nadväzuje na § 13. Na osobu, ktorá bola odsúdená za trestné činy uvedené v § 13 písm. a) a b) sa síce bude hľadieť, ako by nebola odsúdená a táto osoba je bezúhonná, ale počas nasledujúcich troch rokov bude na účely tohto zákona považovaná za osobu, ktorá nie je spoľ ahlivá. Toto ustanovenie je potrebné na zamedzenie vnikania do sfér bezpečnostnej služby osobám, ktoré sa dopustili protispoločenského konania, za ktoré im bol uložený trest a ktoré vykonaním tohto trestu sa už nasledujúcim dňom môžu javiť ako bezúhonné.

Dôvod trestného stíhania, ktorý je uvedený pod písmenom d), nie je nerešpektovanie prezumpcie neviny podľa č l. 50 ods. 2 ústavy, ktorý stanovuje, že každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Podľa navrhované ho ustanovenia sa neposudzuje vina či nevina toho, proti komu sa vedie trestné konanie. Podľa navrhovaného ustanovenia sa ten, kto bude trestne stíhaný za trestné činy uvedené v § 13 písm. a) bude považovať za nespo ľahlivého podľa tohto zákona, čo je diametrálne odlišné od uznania vinným z trestného činu. Ten, kto bude nespoľahlivý, bude obmedzený v niektorých činnostiach podľa zákona tak, ako napr. osoba, ktor á je vzatá do väzby predtým než súd vyslovil právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jej vinu. Obmedzenie navrhované v § 14 ods. 1 písm. d) je v plnom súlade s ústavou, konkrétne s čl. 35 ods. 2, v ktorom je uvedené, cit.: 'Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.'. V záujme účinného boja proti trestnej činnosti v súvislosti s činnosť ou bezpečnostných služieb nie je možné tolerovať, aby osoba, ktorá organizovala napr. tzv. výpalníctvo alebo násilné trestné činy so zbraňou, mohla byť považovaná za spoľahlivú len preto, že v trestnom konaní robí obštrukcie a nemôže byť právoplatne uznaná vinnou, napr. viac než štyri roky od spáchania skutku.

Ustanovenia v písmene e) a f) zakladajú nespoľahlivosť osoby, lebo osoba sa dopustila protiprávneho konania, ktoré bolo trestným činom, ale táto osoba nebola odsúdená z dôvodov schválenia zmieru alebo podmienečného zastavenia trestného stíhania. Lehoty sa počítaj ú odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení zmieru alebo nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tom, že sa osoba trestne stíhaná pre trestné činy uvedené v § 13 písm. a) osvedč ila, ak trestné stíhanie bolo podmienečne zastavené.

Ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo môžu na základe písmena g) zistiť aj ďalšie závažné skutočnosti, podľa ktorých je osoba nespoľahlivá, preto je v zákone zakotvená možnosť aj z iný ch dôvodov považovať osobu za nespoľahlivú.

Posudzovanie spoľahlivosti ministerstvom alebo krajským riaditeľstvom nem ôže byť výsledkom konania jednej osoby. V záujme zamedzenia subjektívneho posudzovania tejto zákonom ustanovenej podmienky, k spoľahlivosti sa vyjadruje aj polícia a ak nemožno i napriek tomu dospieť k jednoznačn ému záveru, môže podmienku spoľahlivosti posudzovať aj osobitná komisia zriadená z pracovníkov ministerstva. Z uvedeného vyplýva, že osobitná komisia bude posudzovať spoľahlivosť osôb iba vtedy, keď nebude možné jednoznačne vysloviť záver, či osoba je alebo nie je spoľahlivá. Bude to najmä v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. g). Týmto postupom sa zabezpečí prehĺbenie objektí vnosti pri posudzovaní spoľahlivosti a aj zvýši sa ochrana práv a slobôd osoby. Osobitná komisia o svojom zistení vydá stanovisko. Osobitná komisia môže spoľahlivosť posúdiť aj z vlastnej iniciatí vy, najmä ak má k tomu podnet od operatívnych súčastí polície alebo iných orgánov, zaoberajúcich sa bojom proti organizovanému zločinu.

V záujme objektívneho posúdenia splnenia podmienky spoľahlivosti má ministerstvo aj krajské riaditeľstvo možnosť vyžiadať si vyjadrenie aj od orgánu verejnej moci (obce, štátneho orgánu). Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť, uložená dotknutým subjektom v odseku 4, takejto žiadosti do 14 dní od jej doručenia vyhovie ť.

Návrh zákona zohľadňuje potrebu sprísnenia posudzovania spoľahlivosti osôb, ktoré prevádzkujú bezpečnostnú službu a vo vzťahu k objektom osobitnej dôležitosti aj osôb, ktoré vykonávajú fyzick ú ochranu alebo pátrania v týchto objektoch..

Priamo v zákone je zakotvená povinnosť ministerstva alebo krajského riaditeľstva vyžiadať si od Slovenskej informačnej služby vyjadrenie k spoľahlivosti dotknutých fyzických osôb, a to prevádzkovateľa bezpečnostnej služby, prokuristu fyzickej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku fyzickej osoby, vedú ceho podniku zahraničnej fyzickej osoby, zodpovedného zástupcu fyzickej osoby, štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo člena štatutárneho orgánu právnickej osoby, fyzickej osoby, ktorá má najmenej 15 % majetkov ý podiel v právnickej osobe, prokuristu právnickej osoby, vedúceho organizačnej zložky podniku právnickej osoby, vedúceho podniku zahraničnej právnickej osoby, zodpovedného zástupcu právnickej osoby a fyzický ch osôb poverených výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania v objektoch osobitnej dôležitosti. Slovenská informačná služba je povinná žiadosti o vyjadrenie vyhovieť v lehote 14 dní od jej doručenia.

K § 15

Ustanovenie upravuje podmienky zdravotnej spôsobilosti podľa zákona. Zdravotná spôsobilosť, ktorou sa rozumie telesná spôsobilosť a psychická spôsobilosť na výkon činností súvisiacich s prevádzkovaním bezpečnostnej služby, sa potvrdzuje lekárskym posudkom.

Posúdenie zdravotnej spôsobilosti sa robí každé dva roky, ak lekár neurčí alebo právny predpis neustanoví kratšiu lehotu, napr. u osôb pracujúcich v noci.

Súčasne sa ustanovuje povinnosť každého lekára, ktorý na základe vyšetrenia zistí, že osoba trpí chorobou, poruchou alebo stavom, ktorý vylučuje alebo obmedzuje jej zdravotnú spôsobilosť, poučiť ju o tom a oznámiť to krajskému riaditeľstvu. Na oznámenie nadväzuje oprávnenie rozhodovať o opätovnom preskúmaní zdravotnej spôsobilosti.

Podrobnosti o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti a vzor lekárskeho posudku stanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Vydanie tohto predpisu bolo prerokovan é s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky počas prípravy návrhu zákona.

K § 16

Odborná spôsobilosť má dve zložky, a to vzdelanie ustanovené pre danú činnosť a držbu preukazu odbornej spôsobilosti.

K § 17

Prevádzkovať strážnu službu môže len osoba, ktorá dosiahla úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredného odborné vzdelanie.

Na prevádzkovanie detektívnej služby (§ 4 zákona) a na prevádzkovanie odbornej prípravy a poradenstva (§ 5 zákona) sa z dôvodov požiadavky vyššej odbornej náročnosti ustanovuje podmienka dosiahnutia vysoko školského vzdelania v študijnom odbore právo alebo v oblasti bezpečnostných služieb minimálne druhého stupňa, t.j. vzdelanie magisterské. Nedostatok tohto vzdelania možno nahradiť kvalifikačnou skúškou pod ľa § 18. Toto vzdelanie nahrádza aj iné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, avšak len spolu so špecializovaným policajným vzdelaním a praxou. Vzdelaním v študijnom odbore v oblasti bezpečnostný ch služieb nie je iba vzdelanie získané v policajných školách. Podľa sústavy študijných odborov vysokoškolského vzdelávania Slovenskej republiky, vydanej rozhodnutím Ministerstva školstva SR č . 2090/2002-sekr. zo dňa 16. decembra 2002 v znení rozhodnutia Ministerstva školstva SR č. CD-2004-8230/16162-1:071 zo dňa 25. 5. 2004 do študijného odboru v oblasti bezpečnostných služieb patrí aj 'ochrana osôb a majetku'. Na priznávanie akademických titulov bakalár, inžinier a doktor v tomto študijnom odbore má akreditáciu aj Žilinská univerzita v Žiline.

K § 18

Praktické skúsenosti ukázali, že prax v príslušnom odbore úspešne nahradí požadované vzdelanie. Umožňuje sa preto osobe, ktorá má prax v odbore právo alebo bezpečnostnú prax minimálne desať rokov a doba od skončenia vykonávania tejto praxe nie je dlhšia ako päť rokov a má vzdelanie v odbore právo alebo bezpečnostné služby nižšie ako druhého stupňa (t. j. bakalár) alebo osobe, ktorá má vysokoškolské vzdelanie v inom odbore minimálne druhého stupňa, aby si na účely zákona nahradila predpísané vzdelanie vykonaním kvalifikačnej skúšky. Súčasne sa ustanovuje spôsob podania žiadosti o vykonanie kvalifikačnej skúšky, jej náležitosti (náležitosti dokladu o vzdelaní, potvrdenia o bezpečnostnej praxi a potvrdenia o praxi sú uvedené v § 8 zákona) a zloženie skúš obnej komisie. Rozdiel medzi vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa a požadovanou praxou podľa § 17 a 18 je v tom, že podľa § 17 ods.2 písm.c) osoba má aj špecializované policajné vzdelanie, preto nemus í absolvovať kvalifikačnú skúšku.

K § 19

Skúška odbornej spôsobilosti je úkon, ktorý musí spravidla predchádzať tomu, aby osoba získala preukaz odbornej spôsobilosti. Z dôvodov rozdielnych náročností na výkon jednotlivých č inností sa skúška delí na dva typy.

V odseku druhom sa ustanovuje zloženie skúšobnej komisie. Predseda skúšobnej komisie bude z ministerstva a jeden člen skúšobnej komisie bude z krajského riaditeľstva z úseku bezpečnostných služieb. Druhý člen skúšobnej komisie bude z okresného riaditeľstva Policajného zboru podľa miesta konania skúšky, čím sa zabezpečí informovanosť aj príslušného okresného riaditeľstva o vykonávaní skú šok, hoci v rámci okresných riaditeľstiev nevykonávajú štátnu službu policajti alebo zamestnanci, ktorí plnia úlohy na úseku bezpečnostných služieb.

Tak ako u kvalifikačnej skúšky prax môže nahradiť požadované vzdelanie, aj u skúšky odbornej spôsobilosti sa umožňuje, aby osoba, ktorá vykonávala bezpečnostnú prax v ozbrojenom zbore alebo ozbrojenom bezpečnostnom zbore minimálne desať rokov a doba od skončenia tejto praxe nie je dlhšia ako päť rokov, nemusela vykonať skúšku odbornej spôsobilosti. Táto právna možnosť sa vz ťahuje na skúšku typu S aj skúšku typu P s tým rozdielom, že na jednotlivé typy sa vyžaduje rozdielny stupeň vzdelania.

Upravuje sa postup prihlásenia na skúšku a náležitosti prihlášky na skúšku. Skúšku možno vykonať najneskôr do šesť mesiacov odo dňa ukončenia odbornej prípravy. Akreditovaná osoba je povinná k prihláške na skúšku pripojiť aj doklady a čestné vyhlásenia preukazujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť uchádzača o vykonanie skúšky. Toto ustanovenie nadväzuje na povinnosť ministerstva preverova ť bezúhonnosť a spoľahlivosť budúceho držiteľa preukazu odbornej spôsobilosti. Umožňuje sa vykonať skúšku v jazyku, ktorý osoba ovláda, ak osoba neovláda štátny jazyk. Zvýšené náklady spojené s tlmočením hradí osoba, ktorá sa prihlásila na skúšku.

K § 20

Preukaz je doklad o úspešnom vykonaní skúšky a súčasne doklad na preukazovanie odbornej spôsobilosti. Po úspeš nom vykonaní príslušného typu skúšky sa osobe vydá preukaz príslušného typu za podmienky, že osoba je bezúhonná a spoľahlivá. Ak osoba požiada o vydanie preukazu bez vykonania skúšky, vydá jej ministerstvo preukaz po preskúmaní podmienok na jeho vydanie. Ak osoba úspešne vykonala skúšku odbornej spôsobilosti alebo spĺňa podmienky na vydanie preukazu bez vykonania skúšky odbornej spôsobilosti a nie je bezúhonná alebo spoľahlivá, ministerstvo jej preukaz nevydá. O nevydaní preukazu sa nebude rozhodovať v správnom konaní. Osobe sa oznámi, že nespĺňa podmienky na vydanie preukazu. Dotknutá osoba tý mto postupom nie je obmedzená vo svojich právach, nakoľko má možnosť podať sťažnosť na postup príslušného pracovníka. Ak sa osoba bude domnievať, že dôvody, pre ktoré jej preukaz nebol vydaný pominuli, písomne požiada o vydanie preukazu a preukáže, že je bezúhonná a spoľahlivá. Popri tom musí preukázať aj splnenie podmienok ustanovených v § 19 ods. 3, 4 alebo § 21 ods.1 nakoľko by mohla uplyn úť, napr. päťročná lehota od vykonávania ustanovenej činnosti.

Jedna osoba môže byť súčasne držiteľom iba jedného preukazu. Keď požiada o vydanie preukazu (nového alebo duplikátu) a neodovzdá predchádzajúci preukaz, preukaz jej nebude vydaný (ak nejde o prípad, ke ď sa duplikát preukazu vydáva za preukaz stratený alebo odcudzený).

Ak preukaz stratí platnosť z dôvodu uplynutia doby v ňom uvedenej, osoba musí absolvovať skúšku odbornej spôsobilosti podľa typu v plnom rozsahu. Pred absolvovaním skúšky sa však musí zúčastniť odbornej prípravy. Táto odborná príprava bude vykonávaná v skrátenej forme z predmetov bezprostredne súvisiacich s výkonom bezpečnostnej služby. Ostatné predmety môže osoba študovať individuálne.

Pri zmene typu preukazu z typu S na typ P, je osoba povinná absolvovať odbornú prípravu v plnom rozsahu.

K § 21

V súlade s článkom 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/42/ES sa ustanovuje spôsob uznávania odbornej spô sobilosti získanej v členskom štáte Európskej únie, aj keď činnosť bezpečnostných služieb nie je priamo uvedená v prílohe A tejto smernice. Orgánom na uznávanie odbornej spôsobilosti je ministerstvo. T ým však nie sú dotknuté oprávnenia a povinnosti iných orgánov (Ministerstva školstva Slovenskej republiky) na uznávanie vzdelania získaného v inom členskom štáte Európskej únie, v inom zmluvnom štá te dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo v Švajčiarskej konfederácii. Uznávanie odbornosti sa nevzťahuje na štáty, ktoré nie sú členmi Európskej únie.

K § 22 až 25

Prvé dva paragrafy vymedzujú náležitosti žiadosti o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, t.j. strá žnej služby, detektívnej služby, odbornej prípravy a poradenstva. V prvých odsekoch § 22 a 23 je obsah žiadosti, v druhých odsekoch sú prílohy žiadosti. Obsah žiadosti a prílohy žiadosti sa ustanovujú tak, aby krajské riaditeľstvo mohlo objektívne posúdiť, či žiadateľ spĺňa podmienky udelenia licencie ustanovené v § 11 a 12. Okrem týchto náležitostí môže krajské riaditeľstvo na posú denie splnenia podmienok, najmä bezúhonnosti a spoľahlivosti, vyžadovať podľa § 14 zákona vyjadrenia od ďalších orgánov a od žiadateľa o udelenie licencie podľa § 24 aj ďalšie podklady.

Nie je účelné, ani možné, aby zákon ustanovoval všetky podrobnosti, preto v § 25 je nevyhnutné splnomocňovacie ustanovenie.

K § 26

Vecne príslušným na konanie a rozhodovanie o udelení licencie je krajské riaditeľstvo. Osoba, ktorá predkladá žiados ť, musí preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom alebo iným dokladom totožnosti. Preberá sa doteraz osvedčený postup pri podávaní žiadosti o udelenie licencie, podľa ktorého osoba predkladá ž iadosť krajskému riaditeľstvu osobne. Osobitosť činnosti bezpečnostnej služby si takýto postup vyžaduje.

K § 27

Postup, keď podaná žiadosť o udelenie licencie nemá predpísané náležitosti sa riadi správnym poriadkom. Lehotu na rozhodnutie o žiadosti môže predĺžiť riaditeľ krajského riaditeľ stva, najviac však o 60 dní.

Krajské riaditeľstvo vydá licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení licencie. Od tohto dňa tiež plynie jednoročná lehota, poč as ktorej je prevádzkovateľ povinný začať vykonávať aspoň jednu povolenú činnosť, inak mu hrozí odňatie licencie podľa § 33 ods.1 písm.d).

K § 28

Úzka spojitosť predmetu podnikania so zásahmi do právnych pomerov tretích osôb, ale najmä ochrana záujmu vnútorné ho poriadku a bezpečnosti, vyžadujú upraviť aspoň rámcovo podmienky prevádzkovania bezpečnostnej služby. Okrem týchto podmienok možno preto ustanoviť aj ďalšie, najmä také, ktoré pozitívne ovplyvnia v ývoj bezpečnostnej situácie a odhaľovanie protiprávnej činnosti. Jednoznačne sa ustanovuje, že podmienky možno ustanoviť aj dodatočne (§ 30), napríklad ako reakciu na zmeny, ku ktorým došlo po udelení licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby.

K § 29

Povinnosť prevádzkovateľa oznámiť zmeny údajov, ktoré uviedol v žiadosti o udelenie licencie a doložiť tieto zmeny, ako aj doložiť zmenu dokladov, ktoré pripojil k žiadosti o udelenie licencie, umožňuje krajskému riaditeľstvu posúdiť ďalšie trvanie a obsah prevádzkovania bezpečnostnej služby. Lehota na ozn ámenie zmien a predloženie dokladov je stanovená explicitne, a to do 15 dní od týchto zmien.

Žiadateľ o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby pripája k žiadosti o udelenie licencie doklady a čestné vyhlásenia preukazujúce bezúhonnosť a spoľahlivosť a lekársky posudok. Prev ádzkovateľovi sa ukladá povinnosť predkladať tieto doklady každé dva roky, čím sa vytvárajú podmienky pre objektívne sledovanie, či i naďalej spĺňa podmienky ustanovené na udelenie licencie.

Prevádzkovateľ tieto doklady predkladá krajskému riaditeľstvu nielen za svoju osobu, ale aj za osoby uvedené v § 11 ods. 2 a 3, § 12 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 a 3, za osobu uvedenú v § 12 ods. 1 písm. b) prevádzkovateľ predkladá len doklady a čestné vyhlásenia preukazujúce jej bezúhonnosť a spoľahlivosť

Krajské riaditeľstvo môže na základe oznámenia alebo dokladov, čestného vyhlásenia alebo lekárskeho posudku zmeniť rozhodnutie o udelení licencie a vydať novú licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej slu žby alebo pozastaviť prevádzkovanie bezpečnostnej služby alebo dokonca licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby odňať. Ak sú však zmeny iného charakteru, krajské riaditeľstvo tieto zmeny iba potvrdí, čo oznámi písomne prevádzkovateľovi.

K § 30

Ustanovenie upravuje právne pomery pri zmenách v rozhodnutí o udelení licencie. Zmeny v rozhodnutí o udelení licencie sa m ôžu týkať rozsahu činnosti alebo činnosti samotnej. Rozsah činnosti, ale aj podmienky činnosti, môžu byť zmenené na žiadosť prevádzkovateľa bezpečnostnej služby alebo z podnetu krajského riadite ľstva. Podmienky činnosti sa môžu ustanoviť aj dodatočne alebo sa môžu zmeniť so zreteľom na povahu záujmov chránených zákonom. Dodatočné ustanovenie alebo zmena podmienok prichádza do úvahy v prí pade, ak dôjde k zmene relevantných okolností na strane prevádzkovateľa v prípade, keď zmenu odôvodňujú nové skutočnosti svedčiace napr. o možnom ohrození života, zdravia osôb alebo si túto zmenu vy žadujú nedostatky v činnosti prevádzkovateľa, ktoré nie je potrebné riešiť pozastavením prevádzkovania bezpečnostnej služby alebo odňatím licencie. Zmena podmienok činnosti alebo dodatočné urč enie podmienok činnosti môže byť vyvolané aj závažnými zmenami bezpečnostnej situácie.

Jednoznačne sa ustanovuje, že zmenu predmetu činnosti nie je možné vykonať zmenou rozhodnutia o udelení licencie, napr. na žiadosť o zmenu z prevádzkovania strážnej služby na prevádzkovanie detektívnej slu žby alebo na prevádzkovanie odbornej prípravy a poradenstva alebo na prevádzkovanie technickej služby nemožno aplikovať toto ustanovenie. Túto zmenu je možné realizovať len na základe novej žiadosti o udelenie licencie.

K § 31

Pozastavenie prevádzkovania bezpečnostnej služby je dočasné opatrenie, kedy prevádzkovateľ síce nemôže vykonáva ť činnosť, na ktorú má licenciu, ale táto licencia mu nebolo odňatá. Iba v prípade uvedenom v § 31 ods.1 písm. g) sa prevádzkovanie bezpečnostnej služby pozastaví na žiadosť prevádzkovateľa, v ostatných prípadoch je to z dôvodov neplnenia podmienok ustanovených zákonom alebo v prípade naliehavého záujmu vnútorného poriadku a bezpečnosti.

V prípadoch uvedených v § 31 ods.1 písm. a) až c), e), f) alebo i) sa prevádzkovanie bezpečnostnej služby pozastaví na dobu troch mesiacov. Ak sa nedostatky neodstránia, uplatní sa § 33 ods. 1 písm. a), t. j. odn íme sa licencia.

Pozastavenie prevádzkovania bezpečnostnej služby na žiadosť prevádzkovateľa sa umožňuje najmä vtedy, ak prevádzkovateľ zo subjektívnych dôvodov nemôže prevádzkovať bezpečnostnú službu, avš ak najdlhšie na dobu jedného roka. Ak by činnosť nevykonával dlhšie ako jeden rok, uplatní sa odňatie licencie podľa § 33 ods. 1 písm. d).

Ak bolo pozastavené prevádzkovanie bezpečnostnej služby, vo výkone bezpečnostnej služby možno pokračovať len na základe rozhodnutia krajského riaditeľstva, ktorým sa pozastavenie prevádzkovania bezpeč nostnej služby zruší. Dôvody na zrušenie rozhodnutia o pozastavení prevádzkovania bezpečnostnej služby musí prevádzkovateľ preukázať. Ak tieto dôvody nepreukáže do jedného roka, licencia na prevá dzkovanie bezpečnostnej služby sa odníme podľa § 33 ods. 1 písm. d). Ak by došlo k závažnému porušeniu povinnosti vyplývajúcej zo zákona, výkon prevádzkovania bezpečnostnej služ by by sa nepozastavil, ale by sa licencia na prevádzkovanie bezpečnostnej služby odňala podľa § 33 ods. 2.

K § 32

Zánik oprávnenia prevádzkovať bezpečnostnú službu nastáva z dôvodov, ktoré sú taxatívne vymedzené v zá kone.

Platí zásada neprevoditeľnosti licencie na inú fyzickú osobu alebo inú právnickú osobu, preto oprávnenie prevádzkovať bezpečnostnú službu zaniká smrťou prevádzkovateľa, ktorý bol fyzickou osobou alebo zrušením právnickej osoby, ak prevádzkovateľom bezpečnostnej služby je právnická osoba.

Ïalším dôvodom je uplynutie času, na ktorý bola licencia udelená, čo je desať rokov, ak krajské riaditeľstvo neurčilo kratšiu dobu.

Odňatím licencie automaticky zaniká oprávnenie prevádzkovať bezpečnostnú službu.

Oprávnenie prevádzkovať bezpečnostnú službu zaniká aj písomným oznámením o ukončení prevádzkovania bezpečnostnej služby a odovzdaním licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby prevá dzkovateľom.

K zániku oprávnenia prevádzkovať bezpečnostnú službu však podľa § 32 ods.2 nedochádza, keď sa začalo správne konanie o pozastavení prevádzkovania bezpečnostnej služby alebo správne konanie o od ňatí licencie; toto konanie sa aj právoplatne ukončí.

Pri zániku oprávnenia prevádzkovať bezpečnostnú službu podľa odseku 1 písm.a) až c) a e) sa nevydáva rozhodnutie krajského riaditeľstva.

V prípade, že prevádzkovanie bezpečnostnej služby má zaniknúť uplynutím času, na ktorý bola licencia udelená, prevádzkovateľ je oprávnený požiadať o vydanie novej licencie ešte poč as platnosti už udelenej licencie, avšak len v lehote, ktorú zákon presne vymedzuje.

K § 33

Dôvody odňatia licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby sú ustanovené taxatívne. Sú obligatórne a fakultat ívne. Nadväzujú spravidla na pozastavenie prevádzkovania bezpečnostnej služby.

V prvom odseku sú obligatórne dôvody odňatia licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby. V písmene a) sú uvedené dôvody, keď bol pozastavený výkon licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby z dôvodov prekážok na strane prevádzkovateľa a prekážka nebola odstránená. V písmene b) je dôvod odňatia licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby prevádzkovateľovi, ktorý je fyzickou osobou, keď tento prevádzkovateľ prestane spĺňať podmienky ustanovené v § 11 ods. 1 a nejde o prípad uvedený v § 31 ods.1 písm.d).V písmene c) je dôvod odňatia licencie na prevá dzkovanie bezpečnostnej služby v prípade, že prevádzkovateľ zamestnáva osobu, ktorá nespĺňa podmienku bezúhonnosti a spoľahlivosti viac ako tri mesiace odo dňa, keď sa túto skutočnosť prevádzkovate ľ dozvedel. V písmene d) je povinnosť krajského riaditeľstva odňať licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, ak prevádzkovateľ nezačal vykonávať ani jednu povolenú činnosť v priebehu jedné ho roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení licencie (nie doručenia licencie) alebo ani jednu povolenú činnosť nevykonáva nepretržite dlhšie ako jeden rok. Toto opatrenie je potrebné na zamedzenie držby licencie zo špekulatívnych dôvodov. Odňatie licencie, ak prevádzkovateľ nevykonáva ani jednu z povolených činností nepretržite dlhšie ako jeden rok, sa uplatní aj vtedy, ak bolo pozastaven é prevádzkovanie bezpečnostnej služby a pozastavenie trvá dlhšie ako jeden rok.

V odseku druhom a treťom sú dôvody odňatia licencie, keď prevádzkovateľ porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, porušuje podmienky uložené v rozhodnutí alebo opatrení krajského riaditeľstva alebo ministerstva. Iným všeobecne záväzným právnym predpisom je najmä vykonávacia vyhláška k zákonu, ale sú to aj iné právne predpisy, ktoré prevádzkovateľ poruší v súvislosti s prevádzkovaním bezpečnostnej služby. Rozdiel medzi odsekom 2 a 3 je v tom, že v odseku 2 je dôvodom na odňatie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby záva žné porušenie alebo opakované porušenie povinnosti a v odseku 3 je dôvodom na trvalé odňatie licencie opakované závažné porušenie povinnosti; či a kedy porušenie povinnosti bude závažné, závisí od posúdenia správneho orgánu, ktorý bude rozhodovať o odňatí licencie. Každé porušenie povinnosti sa musí posudzovať individuálne. Opakované porušenie je porušenie povinnosti najmenej dvakrát. Nemus í ísť o porušenie tej istej povinnosti.

Podľa odseku 4 sa odníme licencia na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, keď si ju prevádzkovateľ neprevezme.

V odseku 5 sa zákonom vylučuje odkladný účinok rozhodnutia o odňatí licencie, t.j. prevádzkovateľ, ktorému bola licencia odňatá, aj keď proti rozhodnutiu o odňatí licencie podá opravný prostriedok, nebude môcť naďalej prevádzkovať bezpečnostnú službu. Toto opatrenie má zabrániť špekulatívnemu podávaniu opravných prostriedkov a získavaniu času na vybavenie novej licencie.

V ďalších ustanoveniach sú formou zákazu zakotvené právne následky odňatia licencie a trvalého odňatia licencie. Ide o zákazy, ktoré majú zabrániť vstupu fyzických osôb, ktorým bola priamo odň atá licencia alebo ktoré pôsobili v určitých funkciách (napr. ako štatutárne orgány, prokuristi, zodpovední zástupcovia) u prevádzkovateľov, ktorým bola licencia odňatá, do funkcií u iných prevá dzkovateľov bezpečnostnej služby, a to buď trvale alebo po dobu troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odňatí licencie. Prostredníctvom týchto zákazov, ktoré vecne nadväzujú na § 31 ods.1 písm.f), sa má zabrániť aj nežiadúcemu personálnemu prepojeniu dotknutých subjektov.

K § 34

Za účelom zabránenia zneužitia licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, porušovania zákona, zneužitia vecn ých bezpečnostných prostriedkov a iných technických prostriedkov sa ustanovuje povinnosť vrátiť licenciu krajskému riaditeľstvu pri vydaní novej licencie, pri pozastavení prevádzkovania bezpečnostnej služ by alebo pri zániku oprávnenia prevádzkovať bezpečnostnú službu a súčasne sa ustanovujú povinnosti pri nakladaní s majetkom, vecnými bezpečnostnými prostriedkami a inými technickými prostriedkami.

K § 35

V záujme predchádzania možnosti neregistrovania sa v obchodnom registri, neregistrovania sa na daňovom úrade, u orgánu š tatistiky alebo orgánu sociálneho postenia, zakladá sa krajskému riaditeľstvu povinnosť zasielať odpis právoplatného rozhodnutia týmto orgánom. Ak zanikne oprávnenie prevádzkovať bezpečnostnú služ bu, rozhodnutie sa nevyhotovuje, preto sa dotknutým orgánom zašle odpis písomného oznámenia.

K § 36

Zákaz zakotvený v odseku 1 má zabrániť stretu záujmov pri prevádzkovaní bezpečnostnej služby s inými podnikate ľskými aktivitami a chrániť záujmy zákazníkov, ako aj tretích osôb, ktoré by mohli byť pri poskytovaní bezpečnostnej služby dotknuté. Tento zákaz je prelomený v odseku 3, podľa ktorého je prevá dzkovateľ bezpečnostnej služby oprávnený prevádzkovať všetky druhy bezpečnostnej služby a technickú službu súčasne.

Popri týchto službách zákon umožňuje prevádzkovateľovi bezpečnostnej služby podnikať v cestnej doprave, ale iba vtedy, ak podnikanie v cestnej doprave bude vykonávané v súvislosti s ochranou majetku a osoby pri preprave. Súčasne sa prevádzkovateľovi bezpečnostnej služby povoľuje spracúvanie bankoviek a mincí, avšak tiež iba za podmienky, že sa vykonáva v súvislosti s ochranou majetku pri preprave.

Výlučnosť oprávnenia prevádzkovania bezpečnostnej služby sa vzťahuje aj na prípady personálneho prepojenia (analógia s ustanovením § 33 ods.8 až 10).

K § 37

Ustanovujú sa obmedzenia prevádzkovania bezpečnostnej služby, ak na majetok prevádzkovateľa bol vyhlásený konkurz. V odseku prvom ide o prípad, ak konkurz prevádzkovateľ nespôsobil úmyselne. V takom prípade môže opätovne prevádzkovať bezpečnostnú službu po troch rokoch od ukončenia konkurzu. Ak konkurz spôsobil úmyselne, môže opätovne prevádzkovať bezpečnostnú službu až po pia tich rokoch od vyrovnania záväzkov, ktoré tvorili predmet konkurzu. Tieto obmedzenia platia aj vtedy, ak sa návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol pre nedostatok majetku.

V záujme zabránenia nežiadúcemu personálnemu prepojeniu a súčasne i v záujme transparentnosti sa zakazuje prevádzkovateľom bezpečnostnej služby mať uzavretú zmluvu o tichom spoločenstve. Ide o prísny z ákaz, preto nie je rozhodujúce kedy sa táto zmluva uzavrela.

K § 38

V záujme umožnenia spätnej kontroly sa ustanovuje povinnosť viesť evidenciu zmlúv o poskytovaní bezpečnostnej služby. Táto povinnosť sa vzťahuje na prevádzkovateľov strážnej služ by, prevádzkovateľov detektívnej služby, aj prevádzkovateľov odbornej prípravy a poradenstva a podľa § 79 aj na prevádzkovateľov technickej služby. Na prevádzkovateľov vlastnej ochrany sa táto povinnosť nemôže vzťahovať, nakoľko prevádzkovateľ vlastnej ochrany neuzatvára zmluvy o poskytovaní bezpečnostnej služby. Aj poskytovanie odbornej prípravy akreditovanou osobou je poskytovanie bezpečnostnej služ by, preto prevádzkovateľ, ktorý vykonáva odbornú prípravu ako akreditovaná osoba, je povinný viesť evidenciu zmlúv uzavretých s každou osobou, ktorá bola v školiacom zariadení vyškolená. Prevádzkovate ľ je povinný túto evidenciu uschovávať najmenej päť rokov od skončenia zmluvného plnenia. Podrobnosti o vedení evidencie stanoví vykonávací predpis.

V odseku druhom sa ustanovujú náležitosti písomnosti súvisiacej s prevádzkovaním bezpečnostnej služby a v odseku 3 je založená písomná forma zmluvy o poskytovaní bezpečnostnej služ by (pod hrozbou sankcie jej neplatnosti) a povinnosť úschovy zmlúv o poskytovaní bezpečnostnej služby a čas ich úschovy.

K § 39 a 40

Správa o činnosti bezpečnostnej služby je výrazným prostriedkom kontroly v tejto oblasti, ako aj pomocným nástrojom pri v ýkone štátneho dozoru. Stanovuje sa povinnosť správu predkladať každoročne, a to aj prevádzkovateľovi, ktorý začne alebo ukončí svoju činnosť v priebehu hodnoteného roka.

Obsahové náležitosti správ o činnosti bezpečnostnej služby sú upravené v § 40.

K § 41

Obdobne, ako v živnostenskom zákone, i tento zákon ukladá povinnosť označovať sídlo prevádzkovateľa právnickej osoby, miesto činnosti fyzickej osoby a prevádzku. Spôsob označ enia je ponechaný na prevádzkovateľa. Podmienkou je, že označenie musí byť umiestnené na viditeľnom a verejne prístupnom mieste a výška písmen označenia musí byť najmenej 35 mm. Uložiť povinnosť označovať sídlo (miesto činnosti, prevádzku) si vyžiadala aplikačná prax, pretože pri výkone štátneho dozoru alebo kontroly často nebolo možné nájsť sídlo (miesto činnosti, prevádzku) prevá dzkovateľa.

K § 42

Zákon umožňuje, aby jedna a tá istá právnická osoba alebo jedna a tá istá fyzická osoba bola držiteľom licencie na detektívnu službu, aj držiteľom licencie na strážnu služ bu. Bolo by neetické, ak by prevádzkovateľ mal strážiť tú osobu, po ktorej pátra a naopak. Preto sa kombinácia takýchto činností zakazuje priamo v zákone.

K § 43

Na prevádzkovateľa, ale aj jeho zamestnancov sa vzťahuje zásada primeranosti a povinnosť mlčanlivosti pri vykonávaní fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva. Prevádzkovateľ , aj jeho zamestnanci, sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkom, čo sa dozvedeli pri výkone svojej činnosti. Súčasne je však ustanovené, kedy je táto povinnosť prelomená, čiže kto môž e prevádzkovateľa alebo jeho zamestnanca zbaviť povinnosti mlčanlivosti a v ktorých prípadoch sa povinnosť mlčanlivosti nemôže dodržiavať a preto sa jej prevádzkovateľ, ani jeho zamestnanci nemôžu dovol ávať.

K § 44

Posudzovanie bezúhonnosti a spoľahlivosti zamestnancov a splnenie ďalších zákonných podmienok (vyplývajúcich napr. z pracovnoprávnych predpisov) je právom, ale i povinnosťou prevádzkovateľ a ako zamestnávateľa. Aplikovať uvedené povinnosti na všetkých zamestnancov by však bolo neopodstatnené, preto sa vyníma skupina zamestnancov, ktorá sa nezúčastňuje na výkone bezpečnostnej služby a nepr íde ani do styku s informáciami, týkajúcimi sa bezpečnostnej služby.

K § 45 a 46

Prostredníctvom zakotvenia práv a povinností sa upravuje postup pri preverovaní bezúhonnosti a spoľahlivosti zamestnanca, vy žadovaného podľa predchádzajúceho ustanovenia. Bezúhonnosť a spoľahlivosť zamestnanca sú významné atribúty v činnosti bezpečnostnej služby, preto zákon na jednej strane ukladá prevádzkovateľ ovi povinnosť preveriť bezúhonnosť a spoľahlivosť zamestnanca a za tým účelom vyžadovať od zamestnanca príslušné doklady o bezúhonnosti a spoľahlivosti a na druhej strane súčasne ukladá zamestnancovi povinnosť predložiť tieto doklady. Je žiadúce, aby zamestnanec bol bezúhonný a spoľahlivý po celú dobu trvania pracovnoprávneho vzťahu, preto musí doklady o bezúhonnosti a spoľ ahlivosti predkladať každé dva roky a ak došlo k zmene skutočností rozhodujúcich na posúdenie bezúhonnosti a spoľahlivosti, je povinný túto zmenu neodkladne hlásiť.

K § 47

Ako bolo už uvedené pri § 46, bezúhonnosť a spoľahlivosť zamestnanca sú závažné atribúty a preto musí by ť umožnené ich preverenie kedykoľvek počas trvania pracovnoprávneho vzťahu, ale aj po jeho skončení. Prevádzkovateľovi sa preto ukladá povinnosť doklady o bezúhonnosti a spoľahlivosti uschovávať v s ídle alebo v mieste činnosti od vzniku pracovnoprávneho vzťahu, počas jeho trvania a päť rokov od skončenia trvania pracovnoprávneho vzťahu. Za tým istým účelom sa ukladá aj povinnosť uschovávať lek árske posudky a doklady o vzdelaní.

K § 48

Ustanovujú sa podmienky, ktoré musí spĺňať osoba, ak má byť poverená výkonom bezpečnostnej služby. Podmienky sú ustanovené tak, aby sa v čo najväčšej miere zabezpečoval riadny v ýkon bezpečnostnej služby. Eliminovať zneužívanie odbornej prípravy a poradenstva majú prísnejšie podmienky na výkon týchto činností, ktoré je možné ustanoviť i vďaka tomu, že sa vykoná vanie odbornej prípravy a poradenstva vyčlenilo zo strážnej služby a z detektívnej služby. Na vykonávanie odbornej prípravy v rámci akreditácie bude osoba musieť splniť aj osobitné podmienky vzdelania a praxe, ktoré sú uvedené v odseku 3.

K § 49

Uvádzajú sa podmienky, za ktorých platí zákaz vykonávania fyzickej ochrany, pátrania a odbornej prípravy a poradenstva. Je povinnosťou dotknutej osoby rešpektovať tento zákaz, lebo jeho porušen ím sa dopustí priestupku na úseku súkromnej bezpečnosti.

K § 50

Je potrebné ustanoviť aspoň rámcovo podmienky výkonu fyzickej ochrany alebo pátrania, odbornej prípravy a poradenstva.

V § 50 ods. 1 sa zakazuje osobe poverenej výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva ukladať plnenie úloh, ktoré nie sú v súlade so zákonom alebo s inými všeobecne záväznými prá vnymi predpismi.

V odseku druhom je ustanovené, kedy osoba môže zasiahnuť a v treťom odseku, čo je osoba povinná robiť po zásahu.

V odseku štvrtom sú zakotvené oprávnenia, ktoré má iba osoba poverená výkonom fyzickej ochrany. Fyzická ochrana je pri výkone strážnej služby alebo pri výkone vlastnej ochrany realizovaná formou obchô dzky, stráženia alebo prevádzkovania zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému. Vyžadovanie preukázania totožnosti osoby je viazané na vedenie evidencie o vstupe alebo výstupe osôb a dopravný ch prostriedkov do chráneného objektu alebo na chránené miesto alebo z chráneného objektu alebo chráneného miesta. Preukázanie totožnosti možno vyžadovať v súvislosti s vý konom fyzickej ochrany aj od osoby, ktorá bola pristihnutá pri páchaní priestupku alebo bezprostredne po spáchaní priestupku. To znamená, že osoba poverená výkonom fyzickej ochrany nemôže vyžadovať preuká zanie totožnosti pri zistení akéhokoľvek priestupku a kdekoľvek, ale iba priestupku súvisiaceho s výkonom fyzickej ochrany. Tretím dôvodom vyžadovania preukázania totožnosti je, keď osoba bola pristihnutá pri neoprávnenom vstupe do stráženého objektu alebo na strážené miesto alebo neoprávnenom výstupe z nich.

S výnimkou uvedenou v odseku 5, ukladá sa každému povinnosť, aby vyhovel výzve osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany. Kto takej výzve nevyhovie, môže sa dopustiť priestupku proti verejnému poriadku podľa § 48 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov

K § 51 a 52

V § 51 sa ukladajú povinnosti pri zabezpečení miesta činu. Tieto povinnosti sú uvedené iba demonštratívne, okrem nich to môžu byť aj ďalšie povinnosti, ktoré je potrebné plniť, napr. z kriminalistické ho hľadiska.

V § 52 je zakotvený zákaz maskovania tváre, nosenia vecných bezpečnostných prostriedkov mimo času, keď osoba poverená výkonom fyzickej ochrany alebo pátrania plní úlohy podľa tohto zákona a použí vania vozidiel so zvláštnymi výstražnými znameniami. Používanie vozidiel s výstražnými znameniami nemožno zamieňať s používaním výstražných znamení.

K § 53

Pri ochrane objektov osobitnej dôležitosti podľa zákona o obrane Slovenskej republiky sa taxatívne ustanovujú podmienky, ktoré musí plniť prevádzkovateľ, ale aj ministerstvo. Od osôb vykonávajúcich fyzickú ochranu a pátranie sa okrem splnenia všeobecných podmienok, vyžaduje i splnenie ďalších podmienok, napr. absolvovanie prípravy z praktického výcviku a teórie taktiky a techniky vykonávania zásahov, bezpeč nostná prax v dĺžke najmenej troch rokov, ale aj preverenie spoľahlivosti Slovenskou informačnou službou. Vylučuje sa, aby ten prevádzkovateľ, ktorý v posledných troch rokoch opakovane porušil povinnosti vyplývaj úce zo zákona, uložené v rozhodnutiach alebo opatreniach ministerstva alebo krajského riaditeľstva, vykonával ochranu objektov osobitnej dôležitosti. Toto vylúčenie sa vzťahuje aj na opakované poruš enie povinnosti vyplývajúcej z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

K § 54

Toto ustanovenia vytvára právne podmienky na rýchlu a riadnu identifikáciu osôb poverených výkonom fyzickej ochrany, pátrania, odbornej prípravy a poradenstva, čo má význam nielen pre výkon štátneho dozoru a kontroly, ale aj pre verejnosť na verejne prístupnom mieste.

Podľa tohto zákona jeden prevádzkovateľ môže byť súčasne držiteľom troch licencií na prevádzkovanie bezpečnostnej služby. Z toho vyplýva, že jeden a ten istý zamestnanec môže síce vykoná vať fyzickú ochranu, pátranie, aj odbornú prípravu a poradenstvo, ale môže byť držiteľom len jedného identifikačného preukazu, a to na tú činnosť, ktorá prevažuje.

K § 55

Je bežné, že bezpečnostné služby pri svojej činnosti používajú rovnošaty, prípadne aj hodnostné označenie, preto je potrebné určiť podmienky používania rovnošiat a hodnostného označeni a tak, aby nemohlo dôjsť k zámene bezpečnostnej služby s orgánmi verejnej moci.

K § 56

Ustanovenie vymedzuje základné povinnosti prevádzkovateľov strážnej služby. Okrem všeobecnej povinnosti dodržiavať právne predpisy a podmienky uložené v rozhodnutiach a opatreniach ministerstva a krajského riaditeľstva, ide predovšetkým o niektoré evidenčné povinnosti, ktorých zmyslom je uľahčiť výkon štátneho dozoru a kontroly (túto povinnosť nemusia plniť prevá dzkovatelia strážnej služby, ktorých činnosť v rámci poskytovania strážnej služby je obmedzená len na vypracúvanie plánu ochrany podľa § 3 písm. h).

Inými všeobecne záväznými právnymi predpismi treba rozumieť tak, ako pri § 33, najmä vykonávaciu vyhlášku k zákonu, ale aj iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré je povinný prevá dzkovateľ dodržiavať pri prevádzkovaní bezpečnostnej služby.

Jedným z prostriedkov zabezpečenia súčinnosti bezpečnostných služieb a polície je plnenie oznamovacej povinnosti pri výkone fyzickej ochrany. O niektorých zásahoch je prevádzkovateľ povinný zabezpečiť aj spracovanie záznamu. Záznam spracuje a vlastnoručne podpíše osoba, ktorá vykonala zásah. Záznam je ďalšou zárukou ochrany práv tretích osôb, ktoré môžu byť dotknuté činnosťou bezpeč nostných služieb. Vedenie inšpekčnej knihy dozoru vytvára podmienky na výkon štátneho dozoru a kontroly.

V treťom odseku je ustanovená povinnosť presvedčiť sa, či ten, kto žiada o ochranu majetku, má k tomuto majetku právo. Toto právo môže byť vlastníckym právom (vlastník sa preukáže napr. vý pisom z katastra nehnuteľností, osvedčením o evidencii motorového vozidla, kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, rozhodnutím o dedičstve) alebo užívacím právom (užívateľ sa preukáže sa napr. ná jomnou zmluvou, zmluvou o výpožičke). Môže však ísť aj o ochranu majetku a osôb pri spoločenskej udalosti v reštaurácii, zábavnom podniku a ochrana sa poskytuje jednorázovo. Tu, podľ a povahy veci, bude postačovať napr. doklad o zaplatení zálohy za poskytnutie priestorov na túto udalosť; spôsob preukazovania tejto povinnosti je na prevádzkovateľovi strážnej služ by. Splnenie tejto povinnosti je povinný preukázať orgánu štátneho dozoru alebo orgánu kontroly spôsobom, ktorý orgán štátneho dozoru alebo orgán kontroly bude objektívne považovať za postačujúci.

Účelom tohto ustanovenia je obmedzenie možnosti za pomoci bezpečnostnej služby odňať, resp. brániť v užívaní majetku oprávnenej osobe. Porušenie tejto zákonom ustanovenej povinnosti možno, podľa konkr étnych okolností, hodnotiť aj ako závažné porušenie povinnosti, čo môže mať za následok až odňatie licencie.

V štvrtom odseku je obdobná povinnosť, ako v predchádzajúcich odsekoch, vymedzená negatívne.

V piatom odseku sa ukladajú povinnosti prevádzkovateľom strážnej služby, ktorí prevádzkujú zariadenie poplachového systému. Ukladá sa im povinnosť zabezpečiť preverenie signálu dostatočným poč tom odborne spôsobilých osôb poverených výkonom fyzickej ochrany, čo je taký počet, ktorý zvládne preverenie signálu a s tým súvisiaci zásah.

Označenie motorového vozidla alebo motocykla používaného na zásah, nadväzuje na predpisy o premávke na pozemných komunikáciách tak, aby vozidlá, ktoré majú osobitné evidenčné číslo, boli skutoč ne označené nápisom 'ZÁSAHOVÉ VOZIDLO'. Priamo v zákone sa ustanovuje povinnosť, kde má byť označenie umiestnené a v akej veľkosti má byť.

V siedmom odseku sa ustanovujú povinnosti, ktorými sa reaguje na hrozbu bankových lúpeží. Priamo v zákone sa ukladajú povinnosti prevádzkovateľovi strážnej služby, ktoré musí splniť pri ochrane majetku a osoby pri preprave. Rozsah tejto ochrany je daný hodnotou predmetu ochrany, napr. sumou prevážaných peňazí.

K § 57

Účelom tohto ustanovenia je zabrániť zneužitiu strážnej služby na politické ciele, na riešenie pracovných sporov, náboženské ciele, potláčanie rasovej slobody a pod. Dikcia zákona nevylučuje pritom z ásah v prípadoch, keď to vyžaduje ochrana osôb a majetku. Ustanovenie má zabrániť prípadom zastrašovania osôb strážnou službou.

Požiadavka výslovného súhlasu chránenej osoby má zamedziť možnému zneužitiu strážnej služby na obmedzenie osobnej slobody osoby; výslovný súhlas chránenej osoby je potrebný najmä keď účastn ík zmluvy o poskytovaní strážnej služby nie je totožný s chránenou osobou. Súhlas môže byť daný ústne i písomne, musí však ísť o súhlas výslovný. V prípade osôb, ktoré nie s ú v plnom rozsahu spôsobilé na právne úkony, bude potrebný súhlas ich zákonného zástupcu alebo opatrovníka.

K § 58

Ustanovenie vymedzuje základné povinnosti prevádzkovateľa detektívnej služby, ktoré sú obdobné ako pri povinnostiach prevádzkovateľa strážnej služby podľa § 56 ods. 1.

K § 59

Ustanovujú sa pomerne prísne obmedzenia, ktoré však nebránia zisťovaniu skutočností, ktoré sú protiprávne alebo by mohli viesť k protiprávnemu konaniu alebo súvisia s manželstvom. Výnim ka z obmedzenia sledovania sexuálnych stykov platí výlučne iba vtedy, ak službu objednal jeden z manželov; táto výnimka neplatí, ak si takúto objednala milenka na sledovanie svojho milenca.

K § 60

Týmto ustanovením sa poskytuje ochrana účastníkom zmluvy o poskytovaní detektívnej služby. V záujem ich prá vnej istoty zákon ukladá povinnosť pri každej zmluve o poskytovaní detektívnej služby spracovať v písomnej forme záverečnú správu; originál odovzdať druhému účastníkovi zmluvy a kópiu uschov ávať najmenej päť rokov od ukončenia zmluvného plnenia. Priamo v zákone sa rámcovo vymedzuje obsah správy.

K § 61

Ustanovenie nadväzuje na predchádzajúce ustanovenie. Vymedzuje, komu možno oznámiť skutočnosti zistené pri poskytovaní detektívnej služby. Samozrejme, týmto obmedzením nie je obmedzená oznamovacia povinnosť prevádzkovateľa detektívnej služby uložená osobitnými predpismi.

K § 62

Ustanovujú sa obdobné povinnosti, ako pri prevádzkovaní strážnej služby (§ 56) alebo detektívnej služby (§ 58) v rozsahu, v akom to vyžaduje prevádzkovanie odbornej prípravy a poradenstva. V zá ujme transparentnosti poskytovania odbornej prípravy a poradenstva a s tým súvisiacimi úhradami sa prevádzkovateľovi odbornej prípravy a poradenstva ukladá povinnosť spracovať informáciu o každom poskytnutí poradenstva a odbornej prípravy. Informácia bude obsahovať obdobné údaje ako záverečná správa o poskytnutí detektívnej služby a taktiež ju prevádzkovateľ bude povinný uschovávať päť rokov. Neplnenie tejto povinnosti bude možné považovať za závažné porušenie zákona a môže byť dôvodom na odňatie licencie.

K § 63

Prevádzkovanie vlastnej ochrany je prevádzkovaním bezpečnostnej služby pre vlastnú potrebu prevádzkovateľa, čo je vyjadrené v zákone voľnejšou úpravou tohto režimu. Základné ustanovenia o vzniku prev ádzkovania vlastnej ochrany však zodpovedajú základným ustanoveniam o vzniku oprávnenia prevádzkovať bezpečnostnú službu.

O udelení licencie na prevádzkovanie vlastnej ochrany rozhodne krajské riaditeľstvo tak, ako o udelení licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby. Rozdiel je v tom, že počet osôb zabezpečujúcich vlastnú ochranu a vybavenie vlastnej ochrany vecnými bezpečnostnými prostriedkami musí zodpovedať potrebám vlastnej ochrany.

Prevádzkovateľ, ktorý má udelenú licenciu na prevádzkovanie bezpečnostnej služby pre iné osoby, je oprávnený prevádzkovať aj vlastnú ochranu, avšak len v rozsahu už udelenej licencie (napr. na prevá dzkovanie strážnej služby).

K § 64

Nakoľko prevádzkovanie vlastnej ochrany má menšie bezpečnostné riziká, ako prevádzkovanie bezpečnostnej služby (nehrozí neoprávnené vynucovanie platenia za tzv. ochranné služby, ktoré sa v skutoč nosti neposkytujú), podmienky udelenia licencie na vlastnú ochranu a tým aj náležitosti žiadosti o udelenie licencie na vlastnú ochranu, sú ustanovené jednoduchšie. Žiadateľ o udelenie licencie na prevá dzkovanie vlastnej ochrany nemusí byť bezúhonný, spoľahlivý, zdravotne spôsobilý, odborne spôsobilý a preto ani tieto náležitosti nepreukazuje pri podaní žiadosti o udelenie licencie. V popise činnosti sa vy žaduje uviesť druh činnosti podľa § 3 až 5 zákona. Splnenie podmienok uvedených v § 63 sa overuje prostredníctvom údajov uvedených v žiadosti o udelenie licencie na vlastnú ochranu (zoznam chránený ch objektov alebo chránených osôb a ich adresy, počet osôb vykonávajúcich vlastnú ochranu a prehľad vecných bezpečnostných prostriedkov a iných technických prostriedkov).

K § 65 až 67

Dôvody na pozastavenie prevádzkovania vlastnej ochrany a na odňatie licencie na vlastnú ochranu sú obdobné ako u bezpečnostnej služby vykonávanej pre iné osoby. Týchto dôvodov je však menej, čo zodpovedá rozsahu podmienok stanovených zákonom na prevádzkovanie vlastnej ochrany.

V § 67 sú vymedzené ustanovenia, ktoré sa nevzťahujú na prevádzkovanie vlastnej ochrany, nie však bezvýhradne, pretože § 13 až 21 sa vzťahuje aj na zamestnancov prevádzkovateľa vlastnej ochrany.

K § 68

Tak, ako je uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, bezpečnostné riziká prevádzkovania technickej služby sú hlavným dôvodom, prečo je povoľovanie prevádzkovania technickej služ by zaradené pod režim tohto zákona. Technickú službu možno prevádzkovať na základe licencie na prevádzkovanie technickej služby.

Licenciu na prevádzkovanie technickej služby vydáva krajské riaditeľstvo na základe právoplatného rozhodnutia o udelení licencie na prevádzkovanie technickej služby. Táto licencia je neprevoditeľná, je verejnou listinou a jej platnosť je desať rokov.

K § 69

Ustanovuje sa vznik oprávnenia prevádzkovať technickú službu. Situácia je obdobná ako pri bezpečnostnej službe.

K § 70

Podmienky udelenia licencie na prevádzkovanie technickej služby právnickou osobou alebo fyzickou osobou sú rovnaké ako pri podmienkach ustanovených pre udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby s tým rozdielom, že fyzická osoba, bez ohľadu na to, či je žiadateľom o udelenie licencie na prevádzkovanie technickej služby, štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo jeho členom, vedúcim organizačnej zlo žky podniku, vedúcim podniku zahraničnej právnickej, zodpovedným zástupcom alebo prokuristom, nemusí byť zdravotne spôsobilá a odlišne sa posudzuje odborná spôsobilosť.

U fyzických osôb sa vyžaduje občianstvo členského štátu Európskej únie, iného zmluvného štátu dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskej konfederácie, vek 21 rokov, spôsobilos ť na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonnosť a spoľahlivosť.

Splnenie týchto podmienok sa bude posudzovať podľa všeobecných ustanovení tohto zákona, ktoré sa vzťahujú na bezpečnostnú službu. Zdravotná spôsobilosť sa nevyžaduje.

Odborná spôsobilosť na prevádzkovanie technickej služby sa bude posudzovať spôsobom obdobným ako v ž ivnostenskom zákone. Je kombináciou požadovaného vzdelania a dĺžky praxe v danom odbore.

Osoba, ktorá má najmenej 15 % majetkový podiel v právnickej osobe, musí byť bezúhonná a spoľahlivá.

K § 71

Ustanovujú sa náležitosti žiadosti o udelenie licencie na prevádzkovanie technickej služby tak, aby bolo možné z nej posúdiť, či žiadateľ spĺňa alebo nespĺňa podmienky ustanovené na udelenie licencie na prevádzkovanie technickej služby. Nakoľko náležitosti sú takmer zhodné s náležitosťami žiadosti o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služ by, ustanovenie odkazuje na ustanovenia upravujúce náležitosti žiadosti o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby.

K § 72 až 79

Ide o obdobnú právnu úpravu ako u predchádzajúcich ustanovení upravujúcich prevádzkovanie bezpečnostnej služby.

K § 80

Cieľom tejto úpravy je vytvoriť predpoklady na zabezpečenie čo najkvalitnejšej odbornej prípravy na skúšku odbornej spôsobilosti. Všeobecne je na vykonávanie akejkoľvek odbornej prípravy v oblasti bezpečnostn ých služieb potrebná licencia na prevádzkovanie bezpečnostnej služby. Z takto oprávnených osôb môžu byť tie, ktoré majú najlepšie predpoklady, akreditované na vykonávanie odbornej prípravy na skú šku odbornej spôsobilosti.

V záujme zabezpečenia kvalitnej odbornej prípravy je potrebné stanoviť konkrétne požiadavky na akreditovanú osobu.

Platnosť akreditácie sa ustanovuje na dobu najviac desať rokov, rovnako ako platnosť všetkých licencií.

K § 81 až 82

Ako u ostatných žiadostí o udelenie licencie, ustanovujú sa náležitosti žiadosti o udelenie akreditácie a jej prílohy. Obdobne ako pri predošlých licenciách, ustanovuje sa povinnosť ohlási ť a doložiť všetky zmeny, ktoré nastali od predloženia žiadosti o udelenie akreditácie. Nakoľko vykonané zmeny by nemuseli byť v súlade so zákonom, zakazuje sa pokračovať vo vykonávaní akreditácie a ž dovtedy, kým ministerstvo nepotvrdí zmeny alebo kým nerozhodne o zmene rozhodnutia o udelení akreditácie. V záujme pružného pokračovania vo vykonávaní odbornej prí pravy akreditovanou osobou sa ustanovuje ministerstvu povinnosť potvrdiť zmeny alebo začať konanie o zmene rozhodnutia o udelení akreditácie do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia a doloženia zmien. Rozhodnutie o udelen í akreditácie sa zmení iba vtedy, ak oznámené zmeny sa týkajú údajov uvedených v rozhodnutí o udelení akreditácie, t. j. napr. zmena obchodného mena, zmena sídla, zmena IÈO, zmena adresy š koliaceho zariadenia, zmena doby vykonávania odbornej prípravy.

Ustanovujú sa dôvody zániku akreditácie a dôvody odňatia akreditácie. Keď nastanú dôvody zániku akreditá cie, nebude sa vydávať rozhodnutie o zániku akreditácie, ak nejde o odňatie akreditácie, o ktorom sa rozhoduje v správnom konaní.

Ak bude pozastavené prevádzkovanie odbornej prípravy a poradenstva akreditácia nezanikne, ani sa nebude rozhodovať o odňatí akreditácie. Akreditácia sa pozastaví, čo sa akreditovanej osobe iba písomne oznámi. Keď bude zrušené rozhodnutie o pozastavení prevádzkovania odbornej prípravy a poradenstva akreditovaná osoba bude môcť pokračovať vo vykonávaní odbornej prípravy.

Ak bola akreditácia odňatá, stanovuje sa povinnosť odovzdať rozhodnutie o udelení akreditácie ministerstvu. Je to obdobná povinnosť, ako pri odňatí licencie, aj keď tu nehrozí vykonávanie odbornej prí pravy bez udelenej akreditácie, nakoľko by bolo zbytočné vykonávať odbornú prípravu, ak by absolventi odbornej prípravy nezískali preukazy odbornej spôsobilosti.

Ak žiadateľ nesplnil podmienky udelenia akreditácie alebo ak mu bola akreditácia odňatá, ustanovuje sa, že o novú akreditáciu môže požiadať až po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia prá voplatnosti rozhodnutia o neudelení akreditácie alebo rozhodnutia o odňatí akreditácie. O novej žiadosti sa nebude rozhodovať. Žiadateľ sa písomne vyrozumie, že nesplnil podmienku ustanovenú v § 82 odsek 7.

K § 83

Umožniť výkon štátneho dozoru a kontroly má uloženie povinnosti oznámiť ministerstvu začiatok odbornej prípravy. Pojem 'doručiť ministerstvu” znamená, ž e zoznam bude ministerstvu v ustanovenej lehote doručený, nie podaný na poštovú prepravu, inak by ustanovenie stratilo význam, lebo zoznam účastníkov odbornej prípravy by bol ministerstvu doručený po skončení odbornej prípravy.

Za týmto účelom sa ukladá akreditovanej osobe povinnosť vydať osobe prihlásenej na odbornú prípravu záznamník, v ktorom sa uvedú požadované údaje a súčasne sa ukladá akreditovanej osobe povinnosť viesť predpísané evidencie a tieto následne uschovávať po dobu a spôsobom ustanoveným zákonom.

K § 84

V prvej hlave piatej časti zákona je upravený štátny dozor a kontrola nad dodržiavaním povinností ustanovených zákonom.

Ministerstvu, ako ústrednému orgánu štátnej správy, sa vymedzuje pôsobnosť na celé územie Slovenskej republiky a vecná pôsobnosť v celom rozsahu zákona. Preto sa táto kontrolná činnosť označ uje ako štátny dozor.

Krajské riaditeľstvo má pri výkone kontrolnej činnosti vecnú pôsobnosť v rozsahu ministerstva, miestna pôsobnosť je však obmedzená na územie kraja.

Kontrola činnosti neznamená kontrolovať plnenie administratívnych povinností, ekonomické záležitosti prevádzkovateľa, jeho zmluvné vzťahy a pod. Kontrola činnosti je najmä kontrola výkonu obchôdzky, strá ženia, pátrania. Aj pri výkone kontroly činnosti sa policajt môže oboznamovať s evidenciami, ktoré je prevádzkovateľ povinný viesť pri prevádzkovaní bezpečnostnej služby.

Výkon štátneho dozoru alebo kontroly podľa tohto zákona znamená, že subjekt poverený štátnym dozorom alebo kontrolou je zákonom splnomocnený vykonať štátny dozor alebo kontrolu v plnom rozsahu u prá vnickej osoby alebo fyzickej osoby bez rozdielu na to, či táto osoba má alebo nemá udelenú licenciu, ak vykonáva činnosti, ktoré svojim obsahom spĺňajú kritéria určené týmto zákonom pre bezpečnostnú službu alebo technickú službu.

K § 85

Ustanovujú sa oprávnenia kontrolóra pri výkone štátneho dozoru alebo kontroly a policajta pri výkone kontroly činnosti.

Kontrolór je oprávnený ukladať na mieste pokyny na odstránenie nedostatkov. Na ukladanie týchto pokynov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t.j. správny poriadok. Uloženie pokynov sa zaznamená v inšpekčnej knihe dozoru a v zázname o kontrole činnosti alebo v zázname o výsledku štátneho dozoru alebo v zázname o kontrole. Zá konom je ustanovená ochrana prevádzkovateľa tým, že môže podať proti uloženým pokynom písomné námietky. Námietky musí zdôvodniť. O námietkach podaných proti pokynom kontrolóra orgánu d ozoru rozhodne orgán dozoru, o námietkach podaných proti pokynom kontrolóra orgánu kontroly a policajta rozhodne krajské riaditeľstvo.

Ustanovujú sa podmienky na zadržanie preukazu odbornej spôsobilosti a s tým súvisiace úkony.

K § 86

V § 86 až 89 sú ustanovené zásady výkonu štátneho dozoru a kontroly, ktoré sú obdobné, ako zásady kontrolnej činnosti podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č . 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len 'zákon o kontrole”). Obdobné preto, lebo zásady cit. zákona o kontrole sa uplatňujú v plnom rozsahu pri kontrolnej činnosti v štátnej správe, kým zásady kontrolnej činnosti podľa tohto zákona sa uplatňujú v súkromnej sfére, v ktorej bezpečnostné služby a technická služba pôsobi a..

V odseku prvom je ustanovený spôsob začatia výkonu štátneho dozoru alebo kontroly. Kontrolór sa preukáže preukazom kontrolóra a služobným preukazom. Preukazovanie sa priamo osobe oprávnenej konať navonok za prev ádzkovateľa robí v praxi značné problémy a marí výkon štátneho dozoru alebo kontroly tým, že osoba oprávnená konať za prevádzkovateľa (konateľ, člen predstavenstva), sa k začatiu štá tneho dozoru (kontroly) nedostaví, ani vopred neoznámi, že sa k začatiu štátneho dozoru (kontroly) nedostaví. Tým znemožní zadokumentovať porušovanie zákona, resp. pri zadokumentovaní nedostatkov ná sledne spochybňuje výkon štátneho dozoru (kontroly) argumentom, že nebol prítomný pri ich výkone. Umožňuje sa preto začať s výkonom štátneho dozoru (kontroly) bez prítomnosti takejto osoby, za účasti zamestnanca kontrolovaného subjektu, ktorý je prítomný na mieste výkonu štátneho dozoru alebo kontroly.

V odseku druhom sa ustanovujú oprávnenia kontrolóra pri výkone štátneho dozoru alebo kontroly tak, aby bol spoľahlivo zistený skutkový stav a porovnaný so stavom požadovaným zákonom a opatreniami vydaný mi na jeho základe. Tieto oprávnenia sa nevzťahujú na policajta pri výkone kontroly činnosti.

V treťom odseku sú stanovené povinnosti kontrolóra a v štvrtom odseku sa upravuje predpojatosť a konanie o nej.

Podrobnosti o preukaze kontrolóra ministerstva a kontrolóra krajského riaditeľstva ustanoví vykonávací predpis.

K § 87

Oprávneniam a povinnostiam kontrolóra uvedeným v § 86 musia zodpovedať oprávnenia a povinnosti kontrolovaného subjektu.

K § 88

Výsledok štátneho dozoru alebo kontroly môže byť podkladom pre rozhodnutie, ktoré závažným spôsobom môže ovplyvniť ďalšiu činnosť kontrolovaného subjektu. Môže to byť uloženie pokuty až 2 000 000 Sk, pozastavenie prevádzkovania bezpečnostnej služby alebo technickej služby, alebo odňatie licencie. Je preto potrebné podrobne ustanoviť, ako sa výsledok štá tneho dozoru (kontroly) zadokumentuje. O výsledku štátneho dozoru (kontroly) sa spracuje záznam, ktorého náležitosti sú ustanovené v prvom odseku.

Ak kontrolovaný subjekt nevyužije oprávnenie v ustanovenej lehote sa vyjadriť k zisteniam štátneho dozoru (kontroly), nebude sa predlžovať ukončenie štátneho dozoru (kontroly), ale zo zákona sa bude považovať, že so zadokumentovanými výsledkami súhlasí.

Štátny dozor (kontrola) je ukončený v deň podpísania záznamu. V záujme predchádzania zbytočným prieťahom v ukončení štátneho dozoru (kontroly) a zabráneniu nových možností porušovania z ákona ustanovuje sa, že ak niektorý zo zástupcov kontrolovaného subjektu odmietne záznam o výsledku štátneho dozoru (kontroly) podpísať, považuje sa štátny dozor (kontrola) za ukončenú dňom, kedy sa mal z áznam podpísať.

K § 89

Ide o opatrenia, ktoré možno označiť ako predbežné. Predbežne zadržaný preukaz odbornej spôsobilosti nebude vrátený, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej. Až vtedy, ak sa rozhodne vo veci v neprospech osoby, ktorej bol preukaz zadržaný, sa jej preukaz odníme. Inak sa preukaz vráti. Podobný postup je upravený i pre opätovné posúdenie zdravotnej spôsobilosti. Pri pochybnostiach o zdravotnej spô sobilosti sa neodníme preukaz odbornej spôsobilosti, držanie preukazu odbornej spôsobilosti nie je viazané na zdravotnú spôsobilosť. Pokiaľ nebude lekárom vydaný lekársky posudok, ktorým bude jednoznačne vysloven é, že osoba nie je zdravotne spôsobilá, bude treba osoba bude považovaná za zdravotne spôsobilú podľa posledného lekárskeho posudku.

Oprávnenie nariadiť opätovné preskúšanie odbornej spôsobilosti je vhodné v prípade závažných pochybností o odbornej úrovni osoby.

Rozhodnutie podľa odseku 1 písm. d) zakladá povinnosť odovzdať preukaz ministerstvu alebo krajskému riaditeľstvu. V prípade ponechania preukazu dotknutej osobe by bolo umožnené, aby tato osoba mohla i naďalej vykonáva ť činnosti podľa zákona.

V odseku 2 je ustanovený postup pri preskúšaní odbornej spôsobilosti. Preukaz, aj keď osoba vykoná skúšku odbornej spôsobilosti, bude platiť iba do doby, na ktorú bol vydaný pri prvej skúške odbornej spô sobilosti.

K § 90

Ustanovenie nadväzuje na § 89. O odňatí preukazu odbornej spôsobilosti sa rozhodne, ak osoba nie je spoľahlivá, bezúhonná a po predchádzajúcom predbežnom opatrení, ak sa vo veci rozhodne v neprospech osoby, čím sa zabráni dotknutej osobe vykonávať činnosti podľa zákona. Najkratšia doba, po ktorú bude preukaz odbornej spôsobilosti odňatý, sa ustanovuje päť rokov. Po tejto dobe osoba môže po žiadať o vydanie nového preukazu odbornej spôsobilosti. Bude však musieť absolvovať odbornú prípravu a vykonať skúšku odbornej spôsobilosti. Nový preukaz odbornej spôsobilosti bude platiť po celú dobu platnosti, teda nie tak, ako v predchádzajúcom ustanovení do doby, po ktorú mal platiť pôvodný preukaz.

K § 91

V súvislosti s týmto paragrafom je potrebné si uvedomiť, že náš právny poriadok (na rozdiel od priestupkov) nemá komplexnú právnu úpravu správnych deliktov.

V odseku 1 sú upravené skutkové podstaty správnych deliktov, ktorých sa dopúšťajú právnické osoby a fyzické osoby- podnikatelia, prevádzkujúci bezpečnostnú službu alebo technickú službu alebo vykon ávajú činnosť, ktorá by inak bola súkromnou bezpečnosťou.. Tieto skutkové podstaty sú rozdelené podľa typovej závažnosti protiprávneho konania do piatich skupín. Vo väzbe na toto rozdelenie sú upraven é i sankcie.

Základnou sankciou je pokuta (až do 2 mil. Sk), ktorú možno do sumy 10 000 Sk uložiť aj v blokovom konaní. Veľmi účinnou sankciou je aj prepadnutie veci alebo zhabanie veci, ktoré však má povahu ochranného opatrenia. Účinný je tiež zákaz činnosti, ktorý možno uložiť v trvaní až na päť rokov.

Uloženie sankcie nebráni uplatneniu i ďalších opatrení voči prevádzkovateľom, napr. pozastaveniu prevá dzkovania bezpečnostnej služby alebo technickej služby, ani odňatiu licencie na prevádzkovanie týchto služieb.

K § 92

Ustanovenie upravuje špeciálne skutkové podstaty priestupkov. Rovnako ako u správnych deliktov, vyššej typovej závažnosti zodpovedá aj vyššia horná hranica na ukladanie pokút v porovnaní s iný mi priestupkami.

Za účelom zjednodušenia konania o priestupkoch sa umožňuje priestupky prejednávať v blokovom konaní a v rozkaznom konaní. Na rozdiel od zákona o priestupkoch sa v blokovom konaní umožňuje uložiť pokutu a ž 5 000,- Sk a v rozkaznom konaní až 10 000,- Sk. Inak sa na prejednávanie priestupkov uplatní zákon o priestupkoch.

K § 93

Ako jeden z predpokladov efektívneho výkonu štátnej správy v oblasti súkromnej bezpečnosti je vytvorenie primeraného informačného systému. Údaje v jednotlivých evidenciách tohto informačn ého systému sú vedené tak, aby bol rešpektovaný zákon o ochrane osobných údajov, pretože do týchto evidencií bude možné nahliadať.

Niektoré údaje z evidencie uvedenej v odseku 2 budú uverejnené na internete, čiže verejne dostupné k nahliadnutiu.

K § 94

Spoločné ustanovenia upravujú vzťah tohto zákona k správnemu poriadku, základné náležitosti četného vyhlásenia a vo väzbe na právnu úpravu odbornej spôsobilosti upravujú aj vzť ah k vzdelaniu získanému štúdiom pred 31.decembrom 1992.

K § 95

Ide o ustanovenie, ktoré je spoločné pre tie ustanovenia tohto zákona, ktoré pri rozhodovaní ukladajú povinnosť zohľadniť záujem vnútorného poriadku a bezpečnosti. Zohľadnenie tohto zá ujmu je vyjadrené v konkrétnom rozhodnutí, ktoré musí byť riadne odôvodnené uvedením konkrétnych skutočností, ktorými sa rozhodujúci orgán riadil a ktoré napĺňajú pojem záujem vnútorné ho poriadku a bezpečnosti. Toto ustanovenie preto nie je len deklaratívnym, ale má skutočne prispieť k naplneniu právnej istoty všetkých dotknutých subjektov. Vnútorný poriadok nemožno zamieňať s pojmom verejn ý poriadok. Vnútorný poriadok sa týka podstaty štátneho zriadenia Slovenskej republiky. Úzko nadväzuje na bezpečnosť Slovenskej republiky. Je to súhrn predpisov upravujúci spoločenské vzťahy v oblasti bezpe čnosti Slovenskej republiky. Pri zohľadňovaní záujmu vnútorného poriadku a bezpečnosti bude ministerstvo alebo krajské riaditeľstvo vychádzať zo stavu dodržiavania týchto predpisov na celom území Slovenskej republiky alebo na niektorej jej časti. Pôjde napríklad o hromadné páchanie trestnej činnosti, mimoriadne situácie a mimoriadne udalosti.

K § 96

V tomto prechodnom ustanovení sa zakotvuje prechodný čas, počas ktorého sa má zabezpečiť právna kontinuita medzi právnym stavom založeným doterajším zákonom a týmto zákonom.

Všeobecne je stanovená lehota do 31.decembra 2010, počas ktorej platia udelené licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby, vrátane vlastnej ochrany.

Táto všeobecná päťročná lehota je prelomená v prípade prevádzkovania odbornej prípravy a poradenstva, kde udelené oprávnenia a akreditácie platia len do 30.júna 2006.

Takto stanovené lehoty umožňujú prevádzkovateľom včas reagovať na nový právny stav a požiadať o udelenie licencie, pretože márne uplynutie týchto zákonom stanovených lehôt bude mať za ná sledok zánik licencie ex lege.

V rovnakej lehote ako prevádzkovatelia odbornej prípravy a poradenstva, t.j. do 30.júna 2006, sú však aj prevá dzkovatelia strážnej služby a prevádzkovatelia detektívnej služby povinní preukázať príslušnými listinami splnenie zákonom stanovených podmienok v § 11 a 12, avšak s tým rozdielom, že v prípade m árneho uplynutia lehoty ich licencia nezaniká ex lege, ale sa im odníme

Toto ustanovenie je významné i preto, že upravuje prechodné obdobie na transformovanie technickej služby z koncesovanej živnosti na licenčné podnikanie. Doterajší živnostník, ktorý chce pokračovať v prevádzkovaní technickej služby, musí mať licenciu podľa tohto zákona, jeho doterajšie živnostenské oprá vnenie zaniká ex lege dňom 31.decembra 2006.

K § 97 a 98

Zákon podmieňuje platnosť zmlúv o poskytovaní technickej služby ich písomnou formou. Ustanovuje sa preto lehota, počas ktorej sú prevádzkovatelia technickej služby povinní zmluvy o poskytovaní technickej služby uzavreté do dňa účinnosti zákona uzavrieť aj písomne, ak sa na ich na základe bude poskytovať plnenie aj po dni jeho účinnosti. Po márnom uplynutí tejto lehoty (do 30.júna 2006) dotknuté zmluvy stratia platnosť.

Platnosť doterajších preukazov odbornej spôsobilosti končí 31.decembra 2008. Lehota tri roky je primeraná na získanie odbornej spôsobilosti podľa tohto zákona. Pri vydávaní nového preukazu sa bude postupovať tak, ako pri prvom vydaní preukazu s tým, že bude postačovať absolvovanie odbornej prípravy v skrátenej forme.

Na označenie sídla prevádzkovateľa právnickej osoby, miesta činnosti fyzickej osoby, prevádzky a označenie motorového vozidla podľa tohto zákona sa ustanovuje lehota šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

K § 99 a 100

Ide o úvodnú vetu k transpozičnej prílohe a zrušovacie ustanovenie.

K čl. II

Podriadenie technickej služby pod režim zákona o súkromnej bezpečnosti je potrebné vyjadriť aj v dotknutých ustanoveniach živnostenského zákona.

K čl. III

Vzhľadom na zaradenie technickej služby do zákona o súkromnej bezpečnosti a zmenu vydávania licencií a preukazov odbornej spôsobilosti, je potrebné upraviť aj položku Sadzobníka sprá vnych poplatkov, ktorá ustanovuje správne poplatky na tomto úseku.

K čl. IV

Účinnosť zákona sa ustanovuje tak, aby bolo reálne jeho uvedenie do praxe od 1. januára 2006.

V Bratislave 31. mája 2005

Mikuláš DZURINDA v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Vladimír PALKO v.r.

minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu