Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 20.12.2005 do 31.12.2005

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.
 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

5

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

V nadväznosti na pripravovanú novelizáciu zákona o Pôdohospodárskej platobnej agentúre sa navrhuje zosúladiť znenie zákona tak, že tie prostriedky Európskej únie, ktoré sú určené na intervenčné opatrenia vzhľadom k ich osobitnému režimu upravenému v návrhu novely zákona o Pôdohospodárskej platobnej agentúre nebudú vstupovať do príjmov štátneho rozpočtu. Tieto prostriedky budú príjmom samostatného mimorozpočtového účtu Pôdohospodárskej platobnej agentúry. To platí v prípade, ak z platných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie nevyplynie iný finančný tok pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie.

K bodu 2

V súvislosti so systémom financovania obcí a vyšších územných celkov v rámci fiškálnej decentralizácie sa úhrady straty pri zabezpečovaní výkonov vo verejnom záujme, ktoré realizuje VÚC ako samosprávnu pôsobnosť, financujú z vlastných príjmov VÚC. Tieto úhrady nie sú výdavkom štátneho rozpočtu. Navrhovaným ustanovením sa precizuje doterajšia právna úprava tak, že výdavkom štátneho rozpočtu sú záväzky štátu z plnenia povinností podľa osobitných predpisov, napr. zákon NR SR č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

K bodom 3 a 4

Úprava sa navrhuje s cieľom rozšíriť možnosť poskytovania dotácií právnickým osobám a fyzickým osobám aj inými subjektami ako správcom kapitoly. Dotácie z výdavkov štátneho rozpočtu v súlade so zákonom o štátnom rozpočte poskytuje spravidla správca kapitoly vo svojej vecnej pôsobnosti, alebo orgán štátnej správy zapojený na jeho rozpočet a v prípade, že tak ustanoví osobitný zákon, dotácie môže poskytovať aj rozpočtová organizácia ustanovená zákonom.

K bodu 5

Úprava sa navrhuje s cieľom zníženia administrácie a hospodárneho vynakladania výdavkov, keďže vrátenie nevyčerpaných prostriedkov je pri nízkych sumách neefektívne a vynaložené náklady často prevyšujú sumu vratky. Predmetná úprava bola zapracovaná aj v zákone o rozpočtových pravidlách platnom do konca roka 2004.

K bodom 6 a 7

Uvedenými ustanoveniami sa zabezpečuje rovnaký prístup v možnosti čerpania prostriedkov štátneho rozpočtu určených na spolufinancovanie ku grantovým prostriedkom poskytovaných najmä z finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho finančného mechanizmu ako je ustanovený pre prostriedky EÚ a spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k nim, t.j. možnosť ich použitia aj v nasledujúcich rokoch. K tejto možnosti smeruje ďalšia úprava v bode 22, kde v § 22 ods. 4 je vytvorený priestor na vedenie takto určených prostriedkov štátneho rozpočtu na mimorozpočtovom účte, z ktorého sa budú realizovať výdavky spolu s grantovými prostriedkami.

K bodu 8

Upravuje sa znenie odseku 1 tak, že sa prvá veta platného znenia dopĺňa a posledná veta vypúšťa. Vzhľadom ku každoročnému určovaniu rozsahu a podmienok na vykonávanie rozpočtových opatrení zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok je nevyhnutné vyňať z tohto režimu povinné odvody (vratky), ktoré vyplynú zo zúčtovania so štátnym rozpočtom. Ak zo zúčtovania finančných vzťahov vyplýva povinnosť poskytnúť prostriedky zo štátneho rozpočtu, takýto výdavok sa nebude započítavať do percenta určeného na možnosť prekročenia výdavkov na základe rozpočtového opatrenia.

Ako členská krajina EÚ sú pre Slovensko všetky právne akty - rozhodnutia EÚ záväzné a v štátnom rozpočte sa musia rozpočtovať výdavky na odvody do rozpočtu EÚ ako aj výdavky na spolufinancovanie projektov štrukturálnych fondov. Z uvedeného dôvodu bola v novom znení odseku 1 táto veta vypustená.

K bodu 9

Obstarávať majetok formou finančného prenájmu môže podľa platného zákona rozpočtová organizácia ak nájomné hradí z prostriedkov napr. Európskeho sociálneho fondu a z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a príspevková organizácia len z vlastných zdrojov. Navrhovaná úprava sa zavádza s cieľom zamedzenia financovaniu leasingu z prostriedkov štátneho rozpočtu rovnako u všetkých prijímateľov.

K bodu 10

Subjekt verejnej správy poskytuje okrem preddavkov v rámci obchodno-právnych vzťahov aj preddavky, ktorých poskytovanie vyplýva z osobitných predpisov a na ktoré sa splnenie podmienok v zmysle § 19 ods. 8 až 10 nevzťahuje. Ide napríklad o úhradu preddavkov exekútorovi v rámci exekučného konania a o úhradu preddavkov na trovy konkurzného konania.

K bodu 11

Navrhované ustanovenie reaguje na poznatky aplikačnej praxe vo vzťahu k úhrade za poštové služby, ktoré môžu byť zabezpečované preddavkovou formou bez splnenia podmienok uvedených v § 19 ods. 8.

K bodu 12

V nadväznosti na poznatky aplikačnej praxe pri vykonaní zúčtovania preddavkov poskytovaných podľa § 19 ods. 9 písm. a) do konca rozpočtového roka sa zavádza režim, ktorý umožňuje predmetné preddavky poskytovať bez povinnosti ich ročného zúčtovania.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zamedzenie možnosti vzniku alternatívneho výkladu ustanovenia § 19 ods.11 a v dôsledku toho nesprávnej aplikácii § 19 ods. 8 až 10 len na použitie prostriedkov na financovanie spoločných programov s Európskou úniou konečným prijímateľom. Ustanovenia § 19 ods. 8 až 10 sa vzťahujú na poskytovanie preddavkov z verejných prostriedkov vrátane poskytovania preddavkov konečným prijímateľom z prostriedkov na financovanie spoločných programov s Európskou úniou a na poskytovanie preddavkov z prostriedkov poskytnutých inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe konečným prijímateľom podľa § 20 ods. 2.

V nadväznosti na možnosť konečného prijímateľa, ktorým je štátna rozpočtová organizácia, poskytovať prostriedky podľa § 20 ods. 2 ďalej iným právnickým osobám, sa na takéto poskytovanie prostriedkov nepoužije § 19 ods. 8 až 10.

K bodu 14

Navrhovanou úpravou v odseku 1 § 20 sa vytvára priestor na vedenie prostriedkov Európskej únie nielen na účtoch ministerstva financií ale aj ministerstva pôdohospodárstva a to na účely pôdohospodárstva v dohodnutom rozsahu príjmov zo záručnej sekcie EAGGF. Okrem intervenčných opatrení všetky takto vedené prostriedky sa budú zaraďovať do príjmov štátneho rozpočtu. Uvedeným návrhom sa posilňuje zodpovednosť dotknutého rezortu v určenej oblasti pri nakladaní s prostriedkami EÚ a zjednodušuje sa finančný tok týchto prostriedkov.

K bodu 15

Nové znenie vytvára priestor pre konečných prijímateľov, ktorými sú štátne rozpočtové organizácie, aby ďalej poskytovali prostriedky podľa § 20 ods. 2 iným právnickým osobám za podmienky, že plnia úlohy vyplývajúce z osobitných predpisov.

K bodu 16

Navrhovaným znením ods. 6 sa precizuje úprava § 20 ods. 6, nakoľko aj pokuta uložená ako sankcia za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie podľa § 20 ods. 2 je príjmom štátneho rozpočtu.

K bodu 17

Ide o vyvolanú úpravu v nadväznosti na úpravu v bode 14.

K bodu 18

Článok 34 ods. 1 Aktu o podmienkach pristúpenia pripojeného k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (oznámenie č. 185/2004 Z. z.) ustanovuje, že od 1. mája 2005 je Slovenská republika oprávnená čerpať z rozpočtu Európskej únie aj prechodné prostriedky, pričom dočasná finančná pomoc sa poskytuje rovnakým postupom ako pre program PHARE (čl. 34 ods. 3 uvedenej zmluvy). Prechodné prostriedky sú verejnými prostriedkami a preto sa na nich vzťahujú ustanovenia zákona č. 523/2004 Z. z. Keďže nie sú prostriedkami Európskej únie v zmysle vymedzenia pojmov v § 2 zákona, navrhuje sa samostatná úprava v § 20a.

K bodu 19

Vypúšťané ustanovenie je irelevantné, pretože štátne orgány sú zriaďované aj inými inštitúciami ako Ministerstvom financií SR.

K bodu 20

Ide o precizovanie znenia ustanovenia odseku 11 (doteraz odsek 12, po preznačení odsek 11), keďže predchádzajúci písomný súhlas ministerstva financií a povolenie iného termínu ministrom financií nielen pri zrušení, ale aj zmene podriadenosti alebo spôsobu financovania rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie sa nevyžaduje, ak je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená osobitným zákonom, alebo ak je jej zriaďovateľom obec alebo vyšší územný celok.

K bodu 21

Navrhovaným ustanovením sa rozpočtovej organizácii umožňuje vzájomne započítať príjmy a výdavky vzniknuté s súvislosti z prijatou daňou z pridanej hodnoty, platenou daňou z pridanej hodnoty a v prípade, že jej daňový úrad vráti prostriedky z neodpočítaného nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítanej časti v tom istom rozpočtovom roku. Z uvedeného vyplýva, že rozpočtová organizácia je zároveň oprávnená použiť takto refundované výdavky v rámci bežného rozpočtového roka.

K bodu 22

Navrhovaným doplnením § 22 ods. 4 sa vytvára legislatívny priestor na vedenie prostriedkov štátneho rozpočtu rozpočtovaných na spolufinancovanie ku grantovým prostriedkom poskytovaných najmä z finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho finančného mechanizmu, a to na mimorozpočtovom účte.

K bodu 23

Precizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 33), nakoľko rozpočtová organizácia je oprávnená prekročiť rozpočtový limit výdavkov o prostriedky prijaté od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny aj na základe iných osobitných predpisov ako zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 24

Príspevková organizácia je oprávnená uhrádzať nájomné pri kúpe tovaru na leasing aj z prostriedkov EÚ a z prostriedkov štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov SR a EÚ.

K bodu 25

Rovnako ako pri úhrade výdavkov za mesiac december zo štátneho rozpočtu sa postupuje pri úhrade z výdavkov rozpočtu obce a VÚC.

K bodu 26

Navrhovaná úprava konkretizuje postup pri úhrade výdavkov podľa odseku 3 inou právnickou alebo fyzickou osobou ako rozpočtovou a príspevkovou organizáciou v nasledujúcom rozpočtovom roku. Aj takýto subjekt môže prevádzať prostriedky podľa § 26 ods. 3 a uhrádzať ich v nasledujúcom rozpočtovom roku zo svojho bežného účtu, pričom sú tieto úhrady výdavkom bežného rozpočtového roka.

K bodu 27

Navrhovaná úprava rozširuje doterajšie znenie ustanovenia § 26 ods. 6 vzťahujúca sa na technické zhodnotenie prenajatého majetku a umožňuje, aby rozpočtová a príspevková organizácia použili kapitálové výdavky aj na technické zhodnotenie majetku, ktorý majú vo výpožičke. Nájom je v zmysle § 663 Občianskeho zákonníka vždy odplatný právny úkon a výpožičkou v súlade s § 659 Občianskeho zákonníka vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu užívať bezplatne, pričom je z hľadiska možnosti používania kapitálových výdavkov na technické zhodnotenie majetku irelevantné, či má rozpočtová a príspevková organizácia majetok v nájme alebo vo výpožičke.

K bodu 28

Navrhovaná úprava znižuje administráciu vo vzťahu k plateniu členských príspevkov. Rozpočtová a príspevková organizácia nemusí každoročne žiadať zriaďovateľa o súhlas so zaplatením členského príspevku, keďže už raz poskytnutý súhlas zriaďovateľa platí počas celého trvania členstva. Súčasne sa výnimkuje udeľovanie súhlasu s platením členských príspevkov v prípade ústredných orgánov štátnej správy, ktorým funkciu zriaďovateľa plní ministerstvo financií.

K bodu 29

Novým znením odseku 2 sa precizuje doterajšie znenie vo vzťahu k porušeniu finančnej disciplíny, ktorým je použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom. Novou úpravou sa presnejšie špecifikuje situácia, kedy realizácia výdavkov nesprávne zatriedených podľa rozpočtovej klasifikácie nie je porušením finančnej disciplíny podľa ods. 1 písm. a). Hlavným cieľom navrhovaného znenia je zabrániť tomu, aby konanie subjektov, ktoré realizujú výdavky v súlade s vecne vymedzeným účelom, bolo posudzované ako porušenie finančnej disciplíny podľa ods. 1 písm. a). Jednotlivé prípady nesprávneho zatriedenia príjmov a výdavkov podľa rozpočtovej klasifikácie je zároveň vždy potrebné posudzovať individuálne, pretože súčasne s nesprávnym zatriedením môže dôjsť k inému porušeniu finančnej disciplíny [podľa ods. 1 písm. b) –n)] napriek tomu, že bude dodržaný účel použitia verejných prostriedkov, t.j. nebude porušená finančná disciplína podľa písm. a).

K bodu 30

Ide o precizovanie právnej úpravy týkajúcej sa úhrady sankcií za porušenie finančnej disciplíny, keďže predmetná úprava je irelevantná vzhľadom na ustanovenie § 31 ods. 8, ktoré zakotvuje rozpočtové určenie výnosu sankcií za porušenie finančnej disciplíny.

K bodu 31

Precizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 47, nakoľko zistenie porušenia finančnej disciplíny je povinný oznámiť kontrolnému orgánu alebo orgánu dozoru štátu nielen NKÚ, ale aj každý iný kontrolný orgán.

K bodu 32

Úpravou v navrhovanom § 37b je potrebné zabezpečiť vzhľadom k navrhovanej zmene ustanovenia § 26 ods. 8, aby doteraz poskytnutý súhlas zriaďovateľa na zaplatenie členského príspevku platil počas celého trvania členstva v súlade s novelizovaným ustanovením § 26 ods. 8.

K čl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2006.

Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 5. októbra 2005.

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan Mikloš

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

K čl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1.januára 2006.

Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 5. októbra 2005.

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan Mikloš, v.r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Účelom novelizácie zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy je doplniť úpravu o postupe obce alebo vyššieho územného celku pri hospodárení s účelovo určenými prostriedkami poskytnutými zo štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie alebo s prostriedkami získanými na základe osobitného zákona a ktoré môžu použiť v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy aj v nasledujúcich rokoch až do ich vyčerpania.

Návrh obsahuje rozšírenie možností poskytovania dotácií z rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a v ustanoveniach o ozdravnom režime a nútenej správe obce sa na základe poznatkov z aplikačnej praxe pri zavedení nútenej správy rozširuje a precizuje úprava najmä o obsahu krízového rozpočtu a o zabezpečení zdrojov na úhradu a zníženie záväzkov po lehote splatnosti a v prípade, že nútená správa neskončí do konca príslušného rozpočtového roka.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s inými zákonmi, ako aj s medzinárodnými dokumentmi. Problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení a nie je ani prioritou podľa Bielej knihy.

Rozpočtová problematika je v práve Európskych spoločenstiev upravená nariadeniami Rady a rozhodnutiami Komisie. Podľa čl. 6 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii rešpektuje národnú identitu členských štátov.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Predložený návrh nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, preto sa táto doložka nevyhotovuje.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je bezpredmetné vyjadrovanie záväzkov Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii z hľadiska priorít aproximácie práva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, screeningu.

Návrh zákona je vypracovaný v súlade s článkom 34 ods. 1 Aktu o podmienkach pristúpenia pripojeného k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (oznámenie MZV SR č. 185/2004 Z. z.).

4. Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)nie je upravená v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

c) žiadna

6. Gestor:

Bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Pri príprave návrhu zákona sa nezúčastnili experti.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa rozširujú možnosti poskytnúť dotáciu z rozpočtu obce inej obci, ak táto plní úlohu za obec alebo ako finančnú pomoc na odstraňovanie následkov živelnej pohromy a podobných udalostí.

K bodu 3

Doplnením doterajšieho znenia sa umožňuje poskytovanie dotácií z rozpočtu obce aj subjektom, ktorí pôsobia na území obce, alebo vykonávajú činnosť na jej území. Súčasne úprava pripúšťa poskytovať dotácie aj subjektom, ktorí nemajú sídlo alebo trvalý pobyt na území obce a ani nevykonávajú činnosť na území obce. Podmienkou pre poskytnutie dotácie je, že tieto subjekty poskytujú služby pre obyvateľov obce. Umožňuje sa tak príslušnej obci podporovať neziskové organizácie, súkromné a cirkevné školy, prípadne ďalšie organizácie tretieho sektora pôsobiacich na území iných obcí, ak tieto poskytujú služby jej občanom.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 5

Doplnením úpravy ustanovenia § 8 ods. 4 sa umožní poskytovanie dotácií z rozpočtu vyššieho územného celku aj iným vyšším územným celkom za rovnakých podmienok ako u obci.

K bodom 6 a 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 8 až 10

Doplnenou úpravou ustanovenia § 10 ods. 7 sa pripúšťa zostavenie schodkového bežného rozpočtu, ak obec alebo vyšší územný celok rozpočtuje v bežných výdavkoch aj použitie účelovo určených prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie alebo získaných na základe osobitného zákona nevyčerpané v predchádzajúcich rokoch.

Zmeny v ustanovení § 12 ods. 3 a § 14 ods. 2 písm. c) pripúšťajú vykázanie schodku bežného rozpočtu na konci roka, ak boli použité účelové prostriedky štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie alebo účelové prostriedky ustanovené osobitným zákonom nevyčerpané v predchádzajúcich rokoch.

K bodu 11

Navrhovanou zmenou odkazu sa reaguje na potrebu usporiadania prebytku rozpočtu pre účely tvorby rezervného fondu.

K bodom 12 a 13

Novým znením odseku 6 a doplnením nových odsekov 7 a 8 v ustanovení § 16 sa upravuje postup pri usporiadaní prebytku rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku, ak tento zahrnuje aj nevyčerpané účelové prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie alebo získané na základe osobitného zákona v predchádzajúcom roku. Takéto prostriedky sa na účely tvorby peňažných fondov z prebytku rozpočtu vylučujú. Takto upravený prebytok rozpočtu je zdrojom tvorby rezervného fondu, prípadne ďalších peňažných fondov.

Obec a vyšší územný celok prevedie tieto nevyčerpané prostriedky na osobitný účet. V nasledujúcich rokoch sa tieto prostriedky v rozsahu ich použitia na stanovený účel zaradia do výdavkov príslušného rozpočtu obce alebo rozpočte vyššieho územného celku prostredníctvom príjmovej finančnej operácie.

Preberá sa doterajšia úprava o použití prebytku rozpočtu alebo úhrade prípadného schodku rozpočtu a jeho schvaľovaní príslušným zastupiteľstvom.

K bodu 14

Návrh opatrení na zabezpečenie stabilizácie rozpočtového hospodárenia pri zavedení ozdravného režimu sa rozširuje aj o zostavenie časového harmonogramu úhrady záväzkov po lehote splatnosti, ktoré sú dôvodom zavedenia ozdravného režimu.

K bodu 15

Vzhľadom na osobitný charakter konania o zavedení nútenej správy sa vymedzujú tie ustanovenia správneho poriadku, ktoré sa uplatnia na toto konanie. Vzhľadom na osobitný charakter konania o zavedení nútenej správy a na základe doterajších praktických skúseností z konaní o zavedení nútenej správy nie je náležité a opodstatnené uplatniť na toto konanie správny poriadok ako celok. Použitie správneho poriadku ako celku je pre správny orgán nadmerne administratívne zaťažujúce a taktiež je veľmi problematické uplatnenie lehôt na konanie o zavedení nútenej správy a vykonanie ďalších procesných úkonov ustanovených správnym poriadkom.

K bodu 16

Uvedenou úpravou sa umožní vykonanie preverenia skutočností pred zavedením nútenej správy zo strany ministerstva financií alebo ním poverenej správy finančnej kontroly aj v prípade, že nastali skutočnosti podľa § 19 ods. 1 a obec nezaviedla ozdravný režim.

K bodu 17

Určenie odmeny núteného správcu, ktoré sa uvádza v zmluve o výkone činnosti núteného správcu uzavretej medzi ministerstvom financií a núteným správcom, bude ministerstvo financií na základe zákona oznamovať obci, nad ktorou sa zavádza nútená správa.

K bodu 18

V novom znení odseku 14 sa ustanovuje osobitný postup v konaní pri zavedení nútenej správy, ak sa na niektoré časti tohto konania ustanovenia správneho poriadku nepoužijú. Ustanovuje sa začatie konania, účastník konania a lehota na vydanie rozhodnutia. V prípade, že ministerstvo financií nezavedie nútenú správu, túto skutočnosť v rovnakej lehote oznámi písomne obci. Oproti doterajšiemu zneniu sa navrhuje v rozhodnutí o zavedení nútenej správy vypustiť rodné číslo núteného správcu z dôvodu ochrany jeho osobných údajov.

K bodom 19 až 21

Ide o precizovanie doterajšej právnej úpravy a rozšírenie citácie poznámky pod čiarou k odkazu 27.

K bodu 22

Zabezpečuje sa súlad s legislatívno-technickou úpravou podľa bodu 21 a súčasne sa úprava ochrany vlastných rozpočtových prostriedkov obce počas hospodárenia v režime nútenej správy zosúlaďuje s úpravou o ochrane prostriedkov štátneho rozpočtu a prostriedkov Európskej únie podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

K bodom 23 a 24

Novým znením § 19 ods. 21 sa určuje termín a povinnosť obce po zavedení nútenej správy zostaviť a schváliť krízový rozpočet, program konsolidácie hospodárenia vrátane časového postupu znižovania celkovej výšky záväzkov neuhradených do 60 dní od ich splatnosti. Doplnením nových odsekov sa určuje obsah krízového rozpočtu, povinnosť rozpočtovania finančných prostriedkov na úhradu splácania záväzkov neuhradených do 60 dní odo dňa ich splatnosti, obmedzenia rozsahu rozpočtovania bežných výdavkov, kapitálových výdavkov, ako aj poskytovania dotácií z rozpočtu obce. V prípade, že nútená správa obce neskončí v príslušnom rozpočtovom roku, zdroje na zníženie záväzkov v nasledujúcom rozpočtovom roku bude obec povinná zabezpečiť zvýšením tvorby výnosov miestnych daní.

Doplnená úprava umožňuje počas nútenej správy prijatie návratných zdrojov financovania len v prípade, že takto získané prostriedky budú použité na zníženie celkových záväzkov neuhradených do 60 dní odo dňa ich splatnosti.

K bodu 25

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 26

Navrhuje sa rozšírenie dôvodov pre ministerstvo financií, pre ktoré môže zrušiť nútenú správu obce.

K bodu 27

Prechodným ustanovením § 21a sa zabezpečuje nový postup zostavenia záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku za rok 2005 už podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. 1. 2006. Výsledok hospodárenia za rok 2005 sa pre účely tvorby peňažných fondov obce a peňažných fondov vyššieho územného celku usporiada podľa postupu uvedeného v § 16 ods. 6 návrhu zákona.

Súčasne sa zabezpečuje, aby obec, nad ktorou je zavedená nútená správa, schválený krízový rozpočet na rok 2006 zostavený podľa doterajších predpisov zosúladila v termíne do 31. januára 2006 s novou právnou úpravou podľa odseku 22 zákona.

K čl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1.januára 2006.

Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 5. októbra 2005.

Mikuláš Dzurinda, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ivan Mikloš, v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1

D ô v o d o v á s p r á v a

Všeobecná časť

Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý je plne účinný od 1. januára 2005 je základným všeobecným finančným zákonom upravujúcim rozpočet, rozpočtový proces ako aj pravidlá rozpočtového hospodárenia verejnej správy. Ministerstvo financií SR na základe poznatkov za necelý rok jeho aplikácie v praxi vypracovalo a predkladá návrh novely zákona najmä z dôvodu čerpania finančných prostriedkov z finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórskeho finančného mechanizmu a Prechodného fondu a zabezpečenia prostriedkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu k nim, ako aj zjednodušenie spôsobov používania časti prostriedkov Európskej únie – agenda zabezpečovaná Pôdohospodárskou platobnou agentúrou.

V návrhu novely rozpočtových pravidiel verejnej správy sa súčasne pristúpilo k precizovaniu niektorých ďalších ustanovení zákona vo vzťahu k aplikačnej praxi. Návrh novely zákona napríklad ustanovuje, že ak zo zúčtovania finančných vzťahov vyplýva povinnosť poskytnúť prostriedky zo štátneho rozpočtu, takýto výdavok sa nebude započítavať do percenta určeného na možnosť prekročenia výdavkov na základe rozpočtového opatrenia, ďalej umožňuje rozpočtovým organizáciám a príspevkovým organizáciám používať kapitálové výdavky aj na technické zhodnotenie majetku vo výpožičke, pre rozpočtové organizácie vytvára priestor na vzájomné započítanie príjmov a výdavkov súvisiacich s daňou z pridanej hodnoty, presnejšie špecifikuje situáciu, kedy realizácia výdavkov nesprávne zatriedených podľa rozpočtovej klasifikácie nie je porušením finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a).

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s inými zákonmi, ako aj s medzinárodnými dokumentmi. Problematika návrhu zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení a nie je ani prioritou podľa Bielej knihy.

Rozpočtová problematika je v práve Európskych spoločenstiev upravená nariadeniami Rady a rozhodnutiami Komisie. Podľa čl. 6 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii rešpektuje národnú identitu členských štátov.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Predložený návrh nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, preto sa táto doložka nevyhotovuje.

zobraziť dôvodovú správu