Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 15.12.2015 do 31.12.2015

Platnosť od: 27.11.2003
Účinnosť od: 15.12.2015
Účinnosť do: 31.12.2015
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Právo sociálneho zabezpečenia, Dôchodkové zabezpečenie, Sociálne poistenie

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST141JUD>999967DS132EUPP39ČL53

Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 15.12.2015 do 31.12.2015
Prejsť na §    
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 461/2003 s účinnosťou od 15.12.2015 na základe 336/2015

Legislatívny proces k zákonu 336/2015

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 461/2003, dátum vydania: 20.06.2018

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.
 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

K predpisu 336/2015, dátum vydania: 03.12.2015
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Hospodársky rast a rozvoj v nebývalej miere zvýraznil rozdiely medzi regiónmi a okresmi Slovenska. Pokiaľ väčšina obyvateľov z rastu benefituje, najmenej rozvinuté regióny trpia vysokou mierou nezamestnanosti, odchodom mladej a vzdelanej pracovnej sily a nedostatkom investícií a podnikateľských aktivít. Cieľom návrhu zákona je zmierniť hospodárske rozdiely medzi okresmi a naštartovať v týchto okresoch hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj kombináciou spolupráce medzi vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda SR“), samosprávou a občianskou spoločnosťou, vypracovaním päťročného Akčného plánu rozvoja najmenej rozvinutého okresu (ďalej len „akčný plán“), ktorý bude obsahovať konkrétne opatrenia a ich harmonogram. Akčný plán môže nad rámec existujúcich opatrení a využívania existujúcich finančných zdrojov obsahovať aj technickú podporu miestnej samospráve a občianskej spoločnosti (napr. školenia pre lepšie využívanie európskych fondov, školenia na transfer vedomostí v oblasti pôdohospodárstva a cestovného ruchu, školenia na skvalitnenie podpory služieb pre malých a stredných podnikateľov a pod.) a tzv. regionálny príspevok ako doplnkový zdroj financovania pri realizácii príslušného akčného plánu.

DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
 
Termín začatia a ukončenia PPK:
A.2. Vplyvy:
 
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
 
x
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3, Sociálne vplyvy na
- hospodárenie obyvateľstva,
- sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.
 
A.3. Poznámky
Predkladaný materiál bude mať pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Prípadné výdavky súvisiace s vypracovaním akčných plánov, činnosťou Rady pre rozvoj regiónov, poskytovaním podpory, ako aj investičnej pomoci budú zabezpečené v rámci schválených limitov dotknutých kapitol na príslušný rozpočtový rok. Výrazné pozitívne efekty sa predpokladajú najmä na strane príjmov štátneho rozpočtu plynúcich z tvorby nových pracovných miest a podpory realizácie investícií v prípade priemyselnej výroby a cestovného ruchu . Pôjde predovšetkým o príjmy z priamych daní, nepriamych daní a pod. Negatívne vplyvy budú predstavovať výdavky štátneho rozpočtu súvisiace s poskytnutím jednotlivých foriem podpory. Kvantifikácia vplyvov navrhovanej právnej úpravy na štátny rozpočet je vzhľadom na charakter právnej úpravy nemožná.

Vplyvy na podnikateľské prostredie
 
 
Vplyvy na podnikateľské prostredie
 
3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?
 
Podnikateľské subjekty v oblasti priemyselnej výroby a cestovného ruchu.
3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?
 
 
3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?
 
 
3.4. Aké dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)
 
 
3.5. Aké predpokladané spoločensko ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?
Pozitívny vplyv na hospodársky rast Slovenskej republiky, pozitívny vplyv na zamestnanosť v regiónoch s najvyššou mierou nezamestnanosti, t. j. v najmenej rozvinutých regiónoch.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť
 
 
Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
nerelevantné
Kvantifikujte:
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností
- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom
 
nerelevantné
4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
Implementovaním Akčných plánov pre jednotlivé dotknuté okresy sa očakáva celkové zvýšenie životnej úrovne ich obyvateľov.
4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:
Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.
 
 
Bez vplyvu.
4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.
Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?
Predkladaný materiál bude mať pozitívne vplyvy na tvorbu a podporu pracovných miest v okresoch s najvyššou mierou nezamestnanosti, t. j. v najmenej rozvinutých okresoch.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
A.4. Alternatívne riešenia
 
A.5. Stanovisko gestorov

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1.Prekladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)je upravená v práve Európskej únie
-primárnom
- čl. 107 až 109 a 174 až 178 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
-sekundárnom
(prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii po 30. novembri 2009)
1.legislatívne akty
2.nelegislatívne akty
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 240/2014 zo 7. januára 2014 o európskom kódexe správania pre partnerstvo v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (Ú. v. EÚ L 74, 14.3.2014).
Nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 109 zmluvy (Ú-. v. EÚ L 187, 26. 6. 2014) (prijatom po 30. novembri 2009).
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
bezpredmetné
b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
bezpredmetné
c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie podľa čl. 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých preberané smernice prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
bezpredmetné
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
6.Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republikyMinisterstvo financií Slovenskej republiky
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

B. Osobitná časť
 
K Čl. I
K § 1 a 2:
Najmenej rozvinutý okres je určený na základe splnenia podmienky vysokej miery nezamestnanosti, ktorá je definovaná ako priemerná miera nezamestnanosti za štvrťrok vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorú vykazuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Prijímateľom podpory v najmenej rozvinutom okrese podľa tohto zákona môžu byť obce nachádzajúce sa v najmenej rozvinutom okrese, ako aj regionálna rozvojová agentúra, slovenská časť euroregiónu, európske zoskupenie územnej spolupráce, občianske združenie, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby a vyšší územný celok v súlade s akčným plánom. Okres sa považuje za najmenej rozvinutý od lehoty splnenia podmienky až po ukončenie plnenia akčného plánu.
K § 3:
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo dopravy“) zabezpečuje vypracovanie akčného plánu a vyhodnocuje jeho plnenie. Ostatné ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy spolupracujú s ministerstvom dopravy pri vykonávaní úloh pre ne vyplývajúcich zo zákona. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny poskytuje najmä informácie o tom, ktoré okresy spĺňajú podmienku na poskytnutie podpory.
K § 4:
Akčný plán musí byť prispôsobený identifikovaným potrebám konkrétneho okresu. Musí byť pripravený efektívne, v spolupráci partnerov, ktorí ho majú vykonávať, a má do maximálnej miery využívať existujúce programy a projekty, vrátane financovania z európskych fondov. Akčný plán vypracovaný na obdobie piatich rokov predkladá ministerstvo dopravy na schválenie vláde SR. Prierezové individuálne projekty môžu byť definované ako „Integrovaný projekt“ podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 292/214 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý môže byť financovaný z jedného zdroja.
K § 5:
Rada pre rozvoj z najmenej rozvinutého okresu (ďalej len „rada“) je odborným poradným orgánom ministra dopravy. Tvoria ju zástupcovia ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a subjektov územnej spolupráce z najmenej rozvinutého okresu, pričom sa predpokladá paritné zastúpenie. Rada je zložením členov špecifická pre každý najmenej rozvinutý okres tak, aby odrážala jeho rozvojové potreby, bola dostatočne reprezentatívna, pričom si zachovala svoju akčnosť a efektívnosť. Rada predkladá odporúčania, návrhy opatrení a stanoviská k Návrhu akčného plánu počas vypracovania návrhu akčného plánu. Ďalej vypracováva stanoviská k spôsobu a rozsahu plnenia akčného plánu, posudzuje rezortné programy a podpory predložené členmi rady. Podrobnosti o rade upraví štatút.
K § 6, 7 a 8:
Pre realizáciu akčného plánu je okrem existujúcich programov a projektov rezortov (t. j. programy a podpory poskytované ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy formou dotácií, grantov a finančných príspevkov) možné ako doplnkový, flexibilný zdroj financovania k existujúcim zdrojom využiť aj cielenú technickú podporu a regionálny príspevok. Technická podpora sa použije všade tam, kde je potrebné zvýšiť kapacitu

samosprávy či ostatných subjektov územnej spolupráce, poskytovať kvalitnejšie služby miestnym obyvateľom a malým a stredným podnikateľom, alebo kde je potrebné zabezpečiť rýchly prenos know-how (napr. formou školení pre lepšie využívanie európskych fondov v oblasti pôdohospodárstva a cestovného ruchu a pod.). Regionálny príspevok, ako doplnkový zdroj, je finančný príspevok poskytovaný ministerstvom dopravy zo štátneho rozpočtu a bude sa poskytovať na účel a vo výške, ktorý bude definovaný v akčnom pláne. Ministerstvo dopravy, prostredníctvom ktorého sa tento príspevok bude poskytovať, musí zabezpečiť, aby podmienky jeho použitia boli uvedené v zmluve.
 
K § 9 a 10:
Navrhuje sa, aby opatrenia podľa tohto zákona boli posudzované aj z hľadiska pravidiel pre štátnu pomoc tak, aby nemohla byť poskytnutá neoprávnená štátna pomoc. Zároveň sa navrhuje, aby lehota na prípravu akčných plánov pre najmenej rozvinuté okresy, ktoré splnia definičné znaky najmenej rozvinutého okresu k dátumu účinnosti zákona, bola dlhšia ako je lehota navrhovaná v systéme zákona 4), pretože ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona sa predpokladá vypracovanie viacerých akčných plánov.
K Čl. II:
K bodu 1
Pre investičné zámery realizované v najmenej rozvinutých okresoch sa upravujú všeobecné podmienky na poskytnutie investičnej pomoci v priemyselnej výrobe, a to tak, že sa znižuje minimálna výška investície do dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku na sumu 200 000 eur, pričom najmenej 50 % musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo majetkom fyzickej osoby podnikateľa, hodnota investície na obstaranie nových výrobných a technologických zariadení, ktoré určené na výrobné účely. sa znižuje na 30 % z celkovej hodnoty obstaraného dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku, a realizácia investičného zámeru musí viesť k vytvoreniu najmenej desiatich nových pracovných miest. Na určenie, či okres patrí do kategórie najmenej rozvinutých okresov, rozhodné údaje k prvému dňu kalendárneho roka, v ktorom bol podaný investičný zámer.
K bodom 2 a 3
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 4
Pre investičné zámery realizované v najmenej rozvinutých okresoch sa upravujú všeobecné podmienky na poskytnutie investičnej pomoci v cestovnom ruchu, a to tak, že sa znižuje minimálna výška investície do dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku na sumu 200 000 eur, z toho najmenej 100 000 eur musí byť krytých vlastným imaním právnickej osoby alebo majetkom fyzickej osoby podnikateľa a realizácia investičného zámeru musí viesť k vytvoreniu najmenej piatich nových pracovných miest a všeobecne sa zmierňujú podmienky na investície do oblasti cestovného ruchu. Na určenie, či okres patrí do kategórie najmenej rozvinutých okresov, rozhodné údaje k prvému dňu kalendárneho roka, v ktorom bol podaný investičný zámer.

K bodom 5 až 16
Legislatívno-technická úprava.
K bodu 17
Navrhované znenie prechodných ustanovení zabezpečí plynulý proces posudzovania investičných zámerov podaných a neukončených pred účinnosťou navrhovaného zákona. Investičné zámery podané a neukončené pred navrhovanou účinnosťou zákona sa posudzujú podľa doteraz platných predpisov.
K čl. III
Účinnosť sa navrhuje od 15. decembra 2015 vzhľadom na potrebu čo najrýchlejšieho zavedenia navrhovaných opatrení do praxe.
Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 26. augusta 2015.
Robert Fico v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky
zobraziť dôvodovú správu
Načítavam znenie...
MENU
Hore