Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 15.03.2015 do 31.03.2015

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.
 

Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony

2

B. OSOBITNÁ ÈAS

Èl. I

K § 123aq

V odseku 1 sa určuje, že v období od 15. marca 2015 do 15. j úna 2015 sa môže sporiteľ (fyzická osoba, ktorá je ku dňu účinnosti navrhovaného zákona sporiteľom) rozhodnúť vystúpiť z II. piliera. Ak sa sporiteľ rozhodne z II. piliera vystúpiť, musí Sociálnej poisť ovni doručiť písomné oznámenie, ktorého súčasťou je prejav vôle, aby mu zaniklo právne postavenie sporiteľa.

V odseku 1 sa ďalej definuje okruh sporiteľov, na ktorých sa bude možnos ť výstupu z II. piliera vzťahovať. Navrhuje sa umožniť vystúpiť z II. piliera všetkým sporiteľom, okrem tých, ktorí si dohodli vyplácanie starobného dôchodku alebo predč asného starobného dôchodku s poisťovňou alebo s d ôchodkovou správcovskou spoločnosťou alebo ktorí si dohodli so svojou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou vyplácanie výnosu z investovania.

Sporiteľovi, ktorý sa rozhodol pre vystúpenie z II. piliera, zaniká dňom doručenia písomného oznámenia Sociálnej poisťovni právne postavenie sporiteľa, účasť na starobnom dôchodkovom sporení a zmluva o starobnom dôchodkovom sporení a na takéhoto sporiteľa sa bude vždy nazerať tak, ako keby nikdy sporiteľom nebol (odsek 2). Informáciu o tom, že sa sporiteľ rozhodol z II. piliera vystúpiť, je Sociálna poisťovňa povinn á bez zbytočného odkladu po jej prijatí oznámiť sporiteľovej dôchodkovej správcovskej spoloč nosti (odsek 4).

V praxi môže nastať situácia, kedy sporiteľ pož iada o starobný alebo predčasný starobný dôchodok z II. piliera, avšak následne svoje rozhodnutie prehodnotí a rozhodne sa z II. piliera vystúpiť. V prípade, že si takýto sporiteľ ešte výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku s poisťovňou alebo s dôchodkovou správcovskou spoločnos ťou nedohodol a ani si v minulosti nedohodol výplatu výnosu z investovania, výstup z II. piliera mu bude umožnený (odsek 1) a jeho pôvodná žiadosť o dôchodok z II. piliera sa považuje za vzatú späť (odsek 3).

Odseky 5 a 6 riešia dva základné okruhy. Prvým je skutočnosť, akým spôsobom sa má naložiť so sporiteľovou nasporenou sumou, ktorá je tvorená z povinných príspevkov a tou, ktorá je tvorená z dobrovoľných príspevkov. Nasporenú sumu tvorenú z povinných príspevkov prevedie dôchodková správcovská spoločnosť do Sociálnej poisťovne a nasporenú sumu tvorenú z dobrovoľných príspevkov vyplatí sporiteľovi. V oboch prípadoch sa prevádzajú , resp. vyplácajú, aj výnosy plynúce zo zhodnotenia zaplatených príspevkov. Druhým okruhom, ktorým sa odseky 5 a 6 zaoberajú, je spôsob určenia výšky prevádzanej, resp. vyplácanej sumy. Odsek 5 rieši štandardnú situáciu, kedy možno sporiteľovu nasporenú sumu určiť ako súčin počtu dôchodkových jednotiek evidovaných na jeho osobnom dôchodkovom úč te a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky. Odsek 6 rieši situáciu, kedy takýmto spôsobom výšku sporiteľ ovej nasporenej sumy určiť nemožno, pretož e z dôvodu podania žiadosti o starobný dôchodok alebo predčasne starobný dôchodok došlo z titulu vydania certifikátu k redemácii dôchodkových jednotiek evidovaných na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa (§ 45). Odsek 6 rieši taktiež aj situáciu, akým spôsobom má dôchodková správcovská spoločnosť postupovať v prípade, že sa sporiteľ vo svojej žiadosti o starobný dôchodok (resp. predčasný starobný dôchodok) rozhodol zahrnúť do certifikátu len časť zo svojich dobrovoľných príspevkov (§ 44 ods. 8 a § 45 ods. 1).

Za účelom zvýšenia právnej istoty sporiteľa, ktorý sa rozhodne vystúpiť z II. piliera, sa v odseku 7 upresňuje posledný deň, kedy bude písomné oznámenie sporiteľa ešte akceptované.

K § 123ar

Obdobne ako pri predchádzajú cich otvoreniach II. piliera, bude osobám, ktoré ku dňu otvorenia II. piliera nebudú sporiteľmi, umožnený vstup do II. piliera.

Èl. II

K § 293dj a §293dk

V súvislosti s navrhovanou možnosťou výstupu zo systé mu starobného dôchodkového sporenia sa navrhujú s tým nevyhnutne spojené legislatívne úpravy aj v systéme sociálneho poistenia spočívajúce v úprave technickej stránky spracovania Sociálnou poisťovň ou prijatých platieb od dôchodkovej správcovskej spoločnosti za tých sporiteľov, ktorí využili možnosť výstupu v určenom období.

Èl. III

K § 52ze

Daňovník, ktorý si znížil základ dane za zdaňovacie obdobia 2013, 2014 resp. 2015 uplatnením preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkov é sporenie a ktorému z vlastného podnetu zaniklo právne postavenie sporiteľa v období od 15. marca 2015 do 15. júna 2015 z dôvodu podania písomného oznámenia Sociálnej poisťovni podľa § 123aq zákona č. 43/2004 Z. z. je povinný o túto sumu si zvýšiť základ dane podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom mu bola táto suma vyplatená , alebo za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie alebo túto sumu rozdeliť v akomkoľvek pomere do týchto dvoch zdaňovacích období, ak je to pre daňovníka výhodnejšie. Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak daňovník uzatvoril dohodu o vyplácaní dôchodku programový m výberom podľa § 33a ods. 4 zákona č . 43/2004 Z. z.

Èl. IV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 15. marca 2015.

Bratislava 28. januára 2015

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján Richter, v. r.

minister práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony

1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Účelom vládneho návrhu zákona je reagovať na novú situáciu, ktorá vznikla od 1. januára 2015 po spustení výplatnej fázy dôchodkov zo systé mu starobného dôchodkového sporenia (II. pilier). Ukazuje sa, že aj vzhľadom na výšku dôchodkov, ktoré sú sporiteľom za ich nasporené sumy ponúkané, je v súčasnosti účasť v II. pilieri pre istú skupinu sporiteľov nevýhodná. V tejto súvislosti vládny návrh zákona umožňuje sporiteľom v II. pilieri prehodnotiť svoje rozhodnutie a vystúpiť z tohto systému v období od 15. marca 2015 do 15. júna 2015. Obdobne ako pri predchádzajúcich otvoreniach II. piliera, bude týmto zákonom umožnený aj vstup do II. piliera.

Navrhuje sa umožniť vystúpi ť z II. piliera všetkým sporiteľom, okrem tých, ktorí si dohodli vyplácanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku s poisťov ňou alebo s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou alebo ktorí si dohodli so svojou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou vyplácanie výnosu z investovania.

Sporiteľ, ktorý sa rozhodne vystúpiť z II. piliera, musí Sociálnej poisťovni doručiť písomné oznámenie, ktorého súčasťou je prejav vôle, aby mu zaniklo prá vne postavenie sporiteľa. Sociálna poisťovňa o doručení tohto písomného oznámenia informuje sporiteľovu dôchodkovú sprá vcovskú spoločnosť. Tá následne prevedie sporiteľovu nasporenú sumu tvorenú z povinných príspevkov vrátane výnosu z týchto prí spevkov na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. V prípade, že si sporiteľ platil dobrovoľné príspevky, nasporená suma tvorená z týchto príspevkov vrátane výnosu mu bude vyplatená.

Súčasťou vládneho návrhu zákona sú aj dva novelizačné články, ktorými sa dopĺňajú ďalš ie zákony.

Novelizačným čl. II, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociá lnom poistení v znení neskorší ch predpisov, sa navrhujú nevyhnutné legislatívne úpravy v súvislosti so zánikom právneho postavenia sporiteľa z titulu jeho vystúpenia z II. piliera.

Novelizačným čl. III., ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskor ších predpisov, sa navrhuje, aby sporitelia, ktorí v minulosti využili v súvislosti s platením dobrovoľných príspevkov daňové zvýhodnenie a rozhodnú sa vystúpiť z II. piliera, boli povinní zvýšiť si základ dane o sumu uplatnených zaplatených dobrovoľ ných príspevkov.

Vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, ani vplyv na hospodárenie obyvateľstva, resp. na sporiteľov nie je možné odhadnúť, pretože nie je možné odhadnúť počet sporiteľov, ktorí vystúpia zo systému starobného dôchodkového sporenia a ktorí vstú pia do systému starobného dôchodkového sporenia. Vládny návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizá ciu spoločnosti.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzin árodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a aj s právom Európskej únie.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 15. marca 2015.

zobraziť dôvodovú správu