Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 14.07.2009 do 31.08.2009

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.
 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

13

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol vypracovaný v súlade s bodom B. 4. uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 60 z 23. januára 2008 k správe o podpise Lisabonskej zmluvy 13. decembra 2007 v Lisabone a o priebehu a výsledkoch rokovania Európskej rady 14. decembra 2007 v Bruseli.

Pre zloženie Európskeho parlamentu a pre určenie počtu poslancov zastupujúcich Slovenskú republiku v ňom má rozhodujúci význam zmluva z Nice z 26. februára 2001, podľa ktorej má Slovenská republika v Európskom parlamente určených 13 členov. Aktom o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky, ktorý je pripojený k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, bol počet poslancov volených do Európskeho parlamentu na území Slovenskej republiky pre volebné obdobie 2004 – 2009 určený na 14. Tento počet poslancov je uvedený v konkrétnych ustanoveniach zákona o voľbách do Európskeho parlamentu a bol aj zvolený do Európskeho parlamentu vo voľbách v roku 2004.

Pre volebné obdobie 2009 – 2014 je počet zástupcov volených do Európskeho parlamentu v jednotlivých členských štátoch určený v Akte o podmienkach pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia. Podľa tohto aktu je pre Slovenskú republiku určených 13 zástupcov. Nakoľko ide o skutočnosť, ktorá podstatným spôsobom zasahuje do znenia zákona, navrhuje sa upraviť ustanovenia zákona upravujúce veľkosť volebného obvodu, podávanie kandidátnych listín a prideľovanie mandátov (bod 6, 12 a 21 návrhu).

Navrhuje sa zákon doplniť o ustanovenia, ktoré umožnia včas a vhodným spôsobom informovať občanov iných členských štátov o podmienkach aktívneho a pasívneho volebného práva (bod 24 návrhu). Povinnosť informovať o týchto skutočnostiach sa ukladá ministerstvu vnútra ako ústrednému orgánu štátnej správy zodpovednému za organizačné zabezpečenie volieb do Európskeho parlamentu. Navrhovaným spôsobom informovania sa odstráni administratívne, časovo a finančne náročný spôsob použitý pri voľbách v roku 2004, a to zasielanie písomnej informácie občanom iných členských štátov únie prostredníctvom pošty. Tento spôsob informovania nie vždy splnil svoj účel najmä z dôvodu zmeny bydliska adresáta.

V súlade s článkom 8 Maastrichtskej zmluvy získali občania Slovenskej republiky po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie 1. mája 2004 občianstvo únie. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, navrhuje sa v bodoch 1, 3 a 15 návrhu spresnenie ustanovení zákona týkajúcich sa aktívneho a pasívneho volebného práva tak, aby došlo k rozlíšeniu medzi občanom Slovenskej republiky a občanom iného členského štátu únie.

Zákon o voľbách do Európskeho parlamentu bol od jeho prijatia v roku 2003 novelizovaný trikrát. Vo všetkých prípadoch išlo o čiastkové novely, ktoré súviseli so zmenou iných právnych predpisov. Pre prácu cca 30 000 členov volebných komisií nominovaných politickými stranami z radových občanov, pre kandidujúce politické strany, pre obce a ich orgány, ale aj pre radových voličov je dôležité, aby zákon zodpovedal ich potrebám z hľadiska jeho aktuálnosti a komplexnosti. V rámci zmien a doplnkov legislatívneho charakteru sa preto navrhuje upraviť poznámky pod čiarou k odkazom, pri ktorých došlo od prijatia volebného zákona k podstatným zmenám právnych predpisov, alebo prijatiu nových právnych predpisov. Z pohľadu prípravy a vykonania volieb do Európskeho parlamentu dôležitými sú odkazy na nový zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a zákon o politických stranách a politických hnutiach.

Návrh zákona obsahuje aj zmeny upresňujúceho a doplňujúceho charakteru týkajúce sa napr. podávania kandidátnych listín, činnosti Ústrednej volebnej komisie, obsahu kandidátnej listiny a pod. Upravuje sa tiež lehota, v ktorej môžu kandidujúce politické strany a kandidáti relevantne nakladať s kandidátnou listinou a kandidatúrou.

Vykonanie navrhovaných zmien a doplnkov zmien má význam z hľadiska prípravy a vykonania volieb do Európskeho parlamentu v roku 2009. Z tohto pohľadu sa navrhuje aj nadobudnutie účinnosti zákona 1. januára 2009, čo umožní politickým stranám, potencionálnym kandidátom, obciam a ich orgánom, miestnym orgánom štátnej správy ale aj voličom oboznámiť sa s jeho obsahom v dostatočnom čase pred voľbami.

Návrh zákona obsahuje aj novelu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorým sa ustanovuje, že poslanec Európskeho parlamentu je zamestnancom podľa tohto zákona za podmienok uvedených v čl. II predkladaného návrhu. Rovnako obsahuje predkladaný návrh zákona aj novelu zákona č. 391/2004 Z. z. o plate poslanca Európskeho parlamentu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou sa upravujú podmienky poskytovania platu poslancovi Európskeho parlamentu.

Návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí ani rozpočty vyšších územných celkov. Prípadná úspora finančných prostriedkov vyplývajúca zo zníženia počtu poslancov Európskeho parlamentu volených na území Slovenskej republiky súvisí so zákonom č. 391/2004 Z. z. o plate poslanca Európskeho parlamentu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže citovaný zákon upravuje platové náležitosti týchto poslancov.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa k návrhu zákona vyjadrilo listom č. MF/21722/2008-81, v ktorom ako zásadnú pripomienku požadovalo vyčísliť úsporu finančných prostriedkov súvisiacu so znížením počtu poslancov Európskeho parlamentu o jednu osobu. Na základe osobitného rokovania so zástupcami Ministerstva financií Slovenskej republiky dňa 15. 8. 2008 bolo dohodnuté, že dôvodová správa k návrhu zákona bude doplnená tak, ako je uvedené v predchádzajúcom odseku.

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na

zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Prvá časť: Odhad dopadov na verejné financie

Bez dopadov

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry iných právnických osôb

Bez dopadov

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie

Bez dopadov

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť

Bez dopadov

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2003 Z.z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- v primárnom :

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení čl. 189, čl. 190; Akt o podmienkach pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená EÚ ( druhá časť- úpravy zmlúv Hlava I – ustanovenia o inštitúciách čl. 9 ; štvrtá časť – dočasné ustanovenia Hlava II – ustanovenia o inštitúciách – čl. 21, čl. 24);

Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu v platnom znení čl. 107 a čl. 108; Akt o podmienkach pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená EÚ;

Akt o podmienkach pristúpenia SR k EÚ pripojený k Zmluve o pristúpení SR k EÚ.

- v sekundárnom :

Akt o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu, pripojený k rozhodnutiu 76/787/ESUO, EHS, Euratom, naposledy menený rozhodnutím Rady z 25. júna a 23. septembra 2002;

Smernica Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1992, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, v platnom znení.

Napriek existencii úpravy problematiky volieb do EP v sekundárnom práve, sa do predkladaného návrhu netransponuje a neimplementuje žiaden sekundárny právny akt ES/EÚ. Zámerom predkladateľa je reagovať na podpísanie a ratifikovanie Lisabonskej zmluvy Slovenskou republikou.

b) je upravená v práve Európskej únie:

- primárnom - Zmluva o Európskej únii čl. 8 (znenie z Maastrichtu), v platnom znení sa neuvádza

- sekundárnom – nie je upravená

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) identifikácia záväzkov vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii – určenie počtu zástupcov členských krajín do EP na roky 2004-2009

b) identifikácia prechodných období vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii - bezpredmetné

c) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca - bezpredmetné

d) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení – nebolo začaté

e) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia - bezpredmetné

V súčasnosti prebiehajú ratifikačné procesy v jednotlivých členských štátoch EÚ Lisabonskej zmluvy podpísanej v Lisabone 13. decembra 2007. V čl.9 a 10 Zmluvy o EÚ v znení prijatej Lisabonskej zmluvy bude upravená problematika občianstva a volieb. Čl. 14 ods. 2 Zmluvy o EÚ v platnom znení po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy (po ratifikácií posledným členským štátom) bude obsahovať splnomocňovacie ustanovenie pre Radu EÚ na prijatie rozhodnutia Rady jednohlasnou schvaľovacou procedúrou so súhlasom EP , ktorým sa ustanoví zloženie EP. Návrh tohto rozhodnutia možno nájsť v prílohe k Uzneseniu EP z 11. októbra o zložení EP (dostupné na stránke EP pod č. 2007/2169 (INI)). V súčasnosti je rozdelenie kresiel pre volebné obdobie 2009-2014 stanovené v Akte o podmienkach pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska(čl. 9 ods.2), pričom v prípade, ak nedôjde k nadobudnutiu účinnosti Lisabonskej zmluvy resp. sa neuskutoční pred voľbami do EP v r. 2009 bude sa postupovať podľa tohto platného stavu.

Problematiku rovnako upravuje čl. I-20 ods. 2 Zmluvy o Ústave z 29. októbra 2004 a jej protokol 34, ktorá síce nikdy nenadobudla účinnosť ale bola kritériom pre stanovenie mandátu pre Medzivládnu konferenciu EÚ v r. 2007.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty (podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a podľa návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam a rozhodnutiam európskych spoločenstiev) : bezpredmetné

Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Podľa čl. 8 Zmluvy o Európskej únii z Maastrichtu, občanom Európskej únie je každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie je teda občanom Európskej únie aj občan Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje len na občanov iných členských štátov Európskej únie, zavádza sa legislatívna skratka, ktorá podstatne lepšie vystihuje danú problematiku.

K bodom 2, 7, 9, 14 a 20

Navrhovanou zmenou sa dáva do súladu text zákona so súčasným právnym stavom, keď pôvodné právne predpisy boli nahradené inými právnymi predpismi.

K bodu 3

Zmena textu príslušných ustanovení nadväzuje na zmenu uvedenú v bode 1 návrhu.

K bodu 4

Vyhlásenie predsedu národnej rady obsahujúce deň konania volieb sa dopĺňa o počet poslancov, ktorí sa do Európskeho parlamentu pre príslušné volebné obdobie volia. Zmena súvisí so zmenou pod bodom 6 návrhu.

K bodu 5

Legislatívna skratka sa rozširuje aj na štatutárnych zástupcov miest a štatutárnych zástupcov mestských častí v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice. Ustanovenie sa navrhovanou zmenou dáva do súladu s § 6 ods.1 zákona.

K bodu 6

Zmena ustanovenia súvisí so vstupom Bulharskej republiky a Rumunska do Európskej únie. Zmluvou o pristúpení týchto štátov do Európskej únie sa menia počty zástupcov jednotlivých členských štátov volených do Európskeho parlamentu pre volebné obdobie 2009-2014. Pre Slovenskú republiku to znamená zníženie počtu poslancov zo 14 na 13 poslancov.

K bodu 8

Doručenie kandidátnej listiny aj v elektronickej forme uľahčí prácu Ústrednej volebnej komisii pri jej kontrole a ministerstvu vnútra pri zabezpečovaní tlače hlasovacích lístkov.

K bodu 10

Navrhovanou zmenou dôjde k zosúladeniu predmetného zákona so zákonom upravujúcim voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý nevyžaduje uvedenie politickej príslušnosti kandidáta na kandidátnej listine. Pre voľby do Európskeho parlamentu, tak ako pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky podávajú kandidátne listiny politické strany. Je na ich rozhodnutí, či na kandidátnu listinu uvedú svojho člena, člena inej politickej strany alebo osobu, ktorá nie je členom žiadnej politickej strany. Pri tomto druhu volieb si volič vyberá predovšetkým spomedzi kandidujúcich politických strán a až potom sa rozhoduje medzi jednotlivými kandidátmi.

K bodu 11

Zmenou ustanovenia pod bodom 10 návrhu stáva sa predmetné ustanovenie nadbytočným.

K bodu 12

Navrhovaná zmena súvisí so zmenou pod bodom 6 návrhu. Počet kandidátov, ktorý môže politická strana uviesť na kandidátnej listine bude obsahom vyhlásenia volieb, ktoré bude uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a obsahom informácie, ktorú ministerstvo vnútra zverejní na svojej internetovej stránke v rámci informovania o podmienkach kandidatúry - bod 24 návrhu.

K bodu 13

Zmena nadväzuje na bod 10 a 11 návrhu, podľa ktorého vypustením odseku 4 ustanovenia dochádza k prečíslovaniu nasledujúcich odsekov.

K bodu 15

Vzhľadom na legislatívnu skratku zavedenú pod bodom 1 návrhu sa predmetné slová stávajú nadbytočnými.

K bodom 16 a 17

Zavádza sa lehota 48 hodín na vzatie kandidátnej listiny späť politickou stranou alebo koalíciou a na vzdanie sa kandidatúry kandidátom obdobne ako je to aj pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Navrhovaná lehota sa javí ako optimálna pre včasné informovanie okrskových volebných komisií a voličov o tejto skutočnosti.

K bodu 18

Navrhovaná zmena súvisí so zmenou pod bodom 10 návrhu.

K bodu 19

Zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach umožňuje zrušiť politickú stranu alebo politické hnutie v prípade, že je ich činnosť v rozpore s § 14 zákona alebo ich rozpustiť rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Nakoľko zákon neobsahuje ustanovenie o pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia, navrhuje sa vykonať v ustanovení § 18 ods. 6 tomu zodpovedajúcu zmenu. Zároveň sa mení aj poznámka pod čiarou k odkazu 12.

K bodu 21

Navrhovaná zmena súvisí so zmenou uvedenou pod bodom 6. Spôsob výpočtu republikového volebného čísla zostáva nezmenený. Informácia o počte mandátov pridelených Slovenskej republike pre voľby do Európskeho parlamentu bude známa v dostatočnom čase pred voľbami.

K bodu 22

Vypustenie poznámky pod čiarou k odkazu 18), nadväzuje na zmenu uvedenú v bode 19 návrhu.

K bodu 23

Vypustenie ustanovenia vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 19), nadväzuje na zmenu vykonanú pod bodom 19 návrhu.

K bodu 24

Zverejnením informácie o podmienkach kandidatúry a o podmienkach hlasovania na internete, ako verejne dostupnom prenosovom médiu pre informácie a služby, sa dosiahne v krátkom čase široká informovanosť politických strán, kandidátov, občanov a rôznych domácich a zahraničných inštitúcií. Navrhuje sa internetová stránka ministerstva vnútra, nakoľko ministerstvo vnútra zabezpečuje voľby po organizačnej stránke.

K bodu 25

Z prílohy sa vypúšťa neaktuálny údaj.

Čl. II

V súvislosti s nadobudnutím účinnosti Rozhodnutia Európskeho parlamentu z 28. septembra 2005, ktorým sa prijíma Štatút poslancov Európskeho parlamentu (2005/684/ES, Euratom) od prvého dňa volebného obdobia Európskeho parlamentu, ktoré začne v roku 2009, sa navrhuje, aby zamestnancom podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bol len poslanec Európskeho parlamentu, ktorý bude v novom volebnom období, začínajúcom v roku 2009, opätovne zvolený za europoslanca a rozhodne sa podliehať vnútroštátnej právnej úprave v oblasti platov a dôchodkov. Toto rozhodnutie europoslanca je konečné a neodvolateľné a platí na celé obdobie trvania poslaneckého mandátu. Podľa štatútu poslancov Európskeho parlamentu poslanec svoje rozhodnutie o zotrvaní vo vnútroštátnom právnom systéme je povinný oznámiť predsedovi Európskeho parlamentu do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti štatútu poslancov Európskeho parlamentu, t. j. do 30 dní od začiatku volebného obdobia Európskeho parlamentu v roku 2009.

Čl. III

K bodu 1

Upravuje sa mena, v ktorej sa poskytuje plat poslancovi Európskeho parlamentu zo slovenských korún na eurá.

K bodu 2

Navrhovanou úpravou sa reaguje na Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 28. septembra 2005, ktorým sa prijíma Štatút poslancov Európskeho parlamentu zverejnený v Úradnom vestníku ES L 262. 7. 10. 2005 a nadobudne účinnosť prvým dňom volebného obdobia Európskeho parlamentu, ktoré začne v roku 2009.

V rozhodnutí Európskeho parlamentu, ktorým sa prijíma štatút poslancov Európskeho parlamentu sú určené pravidlá a všeobecné podmienky výkonu funkcie poslanca Európskeho parlamentu vrátane ich odmeňovania.

Navrhovanou úpravou sa rieši poskytovanie platu poslancom Európskeho parlamentu, ktorí boli opätovne zvolení za poslancov Európskeho parlamentu na území Slovenskej republiky a ktorí sa v súlade s prechodným ustanovením čl. 25 a 26 Rozhodnutia Európskeho parlamentu, ktorým sa prijíma štatút poslancov Európskeho parlamentu, ktorým sa prijíma štatút poslancov Európskeho parlamentu, rozhodnú zvoliť si spôsob odmeňovania v súlade s právnou úpravou SR v tomto zákone. Poslanci rozhodnutie, že plat sa im bude poskytovať podľa vnútroštátne právnej úpravy oznámia do tridsiatich dní odo dňa nadobudnutia účinnosti štatútu predsedovi Európskeho parlamentu, zvolení na území SR, ktorým sa bude poskytovať plat podľa rozhodnutí Európskeho parlamentu, ktorým sa prijíma štatút poslancov Európskeho parlamentu, sú hradené z rozpočtu Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať finančný, ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Finančné krytie z hľadiska štátneho rozpočtu, pre poslancov, ktorý budú opätovne zvolení a rozhodnú sa uplatňovať na poberanie platu tento zákon, je zabezpečené v zákone o štátnom rozpočte na rok 2009.

Čl. IV

Navrhovaný deň nadobudnutia účinnosti zákona súvisí s termínom volieb do Európskeho parlamentu v mesiaci jún 2009 a potrebou vyškolenia príslušných zamestnancov obvodných úradov a členov volebných komisií pred voľbami.

V Bratislave 1. októbra 2008

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák, v. r.

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu