Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 05.03.2016 do 30.06.2016

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.
 

Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorý m sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je dosiahnuť stav, aby poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len 'poslanec'), ktorý vykonáva funkciu poslanca a inú funkciu vo verejnej správe, naprí klad funkciu starostu, primátora, predsedu samosprávneho kraja alebo ich zástupcov, poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja (ďalej len 'poslanec zastupiteľstva'), štatutára alebo člena štatutárneho orgánu verejnoprávnej inštitúcie alebo právnickej osoby zriadenej subjektom verejnej správy, dostávali v plnej výš ke len plat poslanca a za výkon každej ďalšej funkcie príjem najviac v sume minimálnej mzdy.

Navrhovaná právna úprava sa má vzťahovať aj na poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov, ktorí poberajú odmenu od samosprávnych krajov za výkon funkcie poslanca zastupiteľstva a sú zároveň starostami alebo primátormi. Títo poslanci zastupiteľstiev budú poberať v plnej výške len plat starostu alebo primátora a odmenu za výkon funkcie poslanca zastupiteľstva najviac v sume minimálnej mzdy.

Návrh sa nemá vzťahovať na poslancov obecných zastupite ľstiev, mestských zastupiteľstiev, vrátane poslancov zastupiteľstiev mestských častí hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ako aj mesta Košice, ktorí nepoberajú za výkon tejto funkcie mzdu alebo plat.

Rozdiel medzi príjmom , na ktorý by verejnému funkcionárovi vznikol nárok, ak by nebol zároveň aj poslancom a príjmom v sume minimá lnej mzdy za výkon inej funkcie vo verejnej správe zostane súčasťou rozpočtu toho ktorého subjektu verejnej správy.

Uvedené sa obdobne týka aj rozpočtu vyššieho územného celku, ak poslanec zastupiteľstva poberá odmenu podľa § 12 ods. 4 poslednej vety alebo § 12 ods. 6 z ákona č. 302/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov a je zároveň starostom obce alebo primátorom mesta.

Uvedené príjmové obmedzenie sa nebude vzťahovať na tých poslancov, ktorí majú príjmy z verejných prostriedkov, avšak nárok na ne im nevzniká v súvislosti s výkonom funkcie, ale vzniká v súvislosti s výkonom zamestnania, prípadne povolania, napríklad vedeckí, pedagogickí alebo umeleckí zamestnanci, ako aj osoby vykonávajúce niektoré zo slobodných povolaní, prípadne povolaní, výkon ktorých je podmienený členstvom alebo registráciou v stavovskej organizácii – komore.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ú stavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Prijatie návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie ani informatizáciu spoloč nosti.

DOLOŽKA ZLU◊ITE◊NOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladate◊ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie,

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzh◊adom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrova◊ sa k bodom 4 až 6.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:Návrh zákona, ktorým sa dopĺ ňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X 3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť X 4. Vplyvy na životné prostredie X 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti X

A.3. Poznámky

Bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Bezpredmetné

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

V odseku 4 sa navrhuje aby poslancovi prináležal pri výkone viacerých funkcií plat poslanca za výkon funkcie poslanca a za výkon inej funkcie, za ktorú vzniká nárok na príjem z verejných prostriedkov len príjem najviac v sume minimálnej mzdy.

Navrhovaná zmena sa tak dotkne tých poslancov, ktorí vykonávajú aj inú funkciu vo verejnej správe najmä ako starostovia, primátori, predsedovia alebo poslanci samosprá vnych krajov, prípadne sú štatutárnymi orgánmi alebo členmi štatutárnych orgánov verejnoprávnych inštitúcií alebo právnických osôb zriadených subjektmi verejnej správy.

Z povahy veci vyplýva, že uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na tých poslancov, ktorí vykonávajú funkcie v rámci výkonu mandátu poslanca, ako sú predseda a podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky a predsedovia a podpredsedovia výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Obmedzenie sa nevzťahuje na tých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí za výkon inej funkcie vo verejnej sprá ve nepoberajú pravidelný príjem, teda napríklad poslancov obecnej alebo mestskej samosprávy.

Rozdiel medzi príjmom, na ktorý by verejnému funkcionárovi vznikol n árok, ak by nebol zároveň aj poslancom a príjmom v sume minimálnej mzdy za výkon inej funkcie vo verejnej správe zostane s účasťou rozpočtu toho ktorého subjektu verejnej správy.

Ak poslancovi vykonávajúcemu aj inú funkciu vo verejnej správe zanikne mandát poslanca, ale zároveň bude naďalej vykonávať inú funkciu vo verejnej správe, odo dňa nasledujúceho po dni zániku mandátu poslanca vznikne nárok na príjem z verejných prostriedkov za výkon inej funkcie vo verejnej správe v plnej sume. Ak takýto poslanec Národnej rady Slovenskej republiky bude mať ná rok na plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky po zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, nárok na príjem z verejných prostriedkov za výkon inej funkcie mu vznikne až po uplynutí obdobia za ktoré mu prin áleží tento ďalší poslanecký plat.

Uvedené nie je explicitne vyjadrené v navrhovanom § 2 ods. 4, predkladateľ má však za to, že tento právny následok vyplýva implicitne z navrhovaného znenia § 2 ods. 4, keďže ten sa vzťahuje len na poslanca Ná rodnej rady Slovenskej republiky, ktorý počas výkonu poslaneckého mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky zároveň vykoná aj inú funkciu vo verejnej správe.

V odseku 5 sa navrhuje prostredníctvom demonštratívneho výpočtu spresniť pojem 'príjem z verejných prostriedkov' . Navrhovanou legálnou explikáciou sa majú v miere akej to je možné a účelné odstrániť prípadné výkladové problémy. Posúdenie či konkrétny príjem z verejných prostriedkov, výslovne neuveden ý v § 2 ods. 5, je príjmom podľa § 2 ods. 4 sa vykoná prostredníctvom argumentu a simili, ktorý je na rozdiel od argumentum per analogiam vo verejnom práve v zásade prípustný.

V odseku 6 sa navrhuje ponechať poslancom Národnej rady Slovenskej republiky vykonávajúcim inú funkciu paušálne náhrady a funkčné príplatky súvisiace s výkonom tejto inej funkcie.

Súčasne sa navrhuje aby sa § 2 ods. 4 nevzťahoval na tých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sú zároveň poslancami obecných alebo mestských zastupiteľ stiev ako aj na poslancov vykonávajúcich povolanie, výkon ktorého je podmienený členstvom alebo registráciou v stavovskej organizácii (napr. advokáti, notári, exekútori, audítori, veterinárni lekári, zdravotnícki pracovníci, geodeti, kartografi, patentoví zástupcovia, reštaurátori, architekti, krajinní architekti, stavební inžinieri).

Rovnako sa nemá § 2 ods. 4 vzťahovať na tých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí zároveň vykonávajú vedeckú, pedagogickú, literá rnu alebo umeleckú činnosť vo verejnoprávnej inštitúcii, nakoľko tieto činnosti nie sú volenými alebo menovací mi verejnými funkciami a vykonávajú sa ako zamestnanie prípadne ako povolanie a preto vykonávanie týchto činností nemožno považovať za vykonávanie funkcie.

K bodu 2

Legislatívna úprava zohľadňujúca úpravu v bode 1 a zabezpečujúca vnútornú bezrozpornosť právneho predpisu.

K čl. II až č l. IX

Legislatívna a legislatívno-technická úprava súvisiaca s navrhovanou úpravou čl. I, ktorú je potrebné konzekventne premietnuť do súvisiacich právnych predpisov, aby sa predišlo možnej nepriamej novelizácii dotknutých predpisov navrhovanou právnou úpravou v čl. I.

V každom z novelizačných článkov sa navrhuje, z hľ adiska systematiky novelizovaných zákonov, doplniť nový odsek prípadne pripojiť slová alebo vety. Dopĺňaným normatívnym textom sa limituje verejnému funkcionárovi prípadne štatutárnemu orgánu alebo jeho členovi (generálny riaditeľ štátneho podniku, starosta obce, predseda vyššieho územného celku, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne a pod.), ktorý zároveň poberá plat poslanca Ná rodnej rady Slovenskej republiky a zároveň príjem, označovaný v tom ktorom zákone ako mzda, plat, odmena a pod. obmedziť počas poberania platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky výšku tohto prí jmu najviac sumou minimálnej mzdy.

Zároveň sa navrhuje v príslušných ustanoveniach novelizovaných pr ávnych predpisov toto pravidlo vztiahnuť aj na fakultatívne odmeny ako aj na odstupné, ak naň vzniká nárok.

V čl. V sa toto pravidlo rozširuje o obmedzenie výšky odmeny pre poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku o prípad, ak je takýto poslanec zároveň starostom obce alebo jeho zástupcom (uvedené platí aj vtedy ak je poslanec zastupiteľstva samosprávneho kraja primátorom mesta alebo jeho zástupcom).

K čl. X

Navrhuje sa účinnosť dňom vykonanie najbližších volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a dňom vykonania najbližších volieb starostov obcí a primátorov miest. Navrhovanou účinnosťou sa zabezpečí dostatočná legisvakncia, a to aj z hľadiska pôsobenia a účinku zákona len do budúcnosti. Vo vzťahu k voľbám starostov obcí a primátorov miest účinnosť nastane selektívne, teda, ak dôjde k predčasnému skončeniu výkonu funkcie starostu obce alebo primá tora mesta nastúpia účinky čl. V len voči jeho nástupcovi dňom vykonania tzv. doplňujúcich volieb. Nemenia sa teda pravidlá počas prebiehajúceho volebného obdobia.

V dôsledku uvedeného nie je potrebné v prechodných ustanoveniach upravovať otázku nepravej spätnej účinnosti návrhu zákona, keďže nový právny re žim sa bude vzťahovať až na poslancov Národnej rady, ktorí začnú vykonávať poslanecký mandát už v novom právnom režime, teda vedomí si navrhovaného príjmového obmedzenia. Uvedené sa týka obdobne aj starostov obcí a primátorov miest.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 5. novembra 2014.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu