Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.10.2006 do 13.10.2006

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.
 

Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

10

D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Vládny návrh zákona sa predkladá na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. júna 2006, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod čí slom 460/2006 a nadobudol účinnosť 19. júla 2006.

Ústavný súd Slovenskej republiky uvedeným nálezom rozhodol, že právna úprava preskúmavania trvania invalidity založenej na percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poistencov, ktorý m bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok pred 1. januárom 2004, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho ná lezu konštatoval porušenie ústavného práva občana, a to tým, že trvanie invalidity ako podmienky nároku na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok vzniknutého pred účinnosťou zá kona o sociálnom poistení sa posudzuje podľa nových kritérií a tým vnáša do minulých skutkových a právnych vzťahov právnu neistotu.

Podľa § 263 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 18. júla 2006 Sociálna poisťovňa preskúmala invaliditu u 135 474 poberateľov invalidného dôchodku, z toho v 10 282 prípadoch bol invalidný dôchodok odňatý, v 12 907 prípadoch došlo k zníženiu stupňa invalidity a v 4 283 prípadoch došlo k zvýšeniu stupňa invalidity.

Účelom vládneho návrhu zákona je zosúladenie právnej úpravy poskytovania invalidných dô chodkov a čiastočných invalidných dôchodkov priznaných pred 1. januárom 2004 s Ústavou Slovenskej republiky s uplatnením týchto princípov:

- poistenci, ktorý m bolo preskúmané trvanie invalidity podľa nových kritérií s určením percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť budú opätovne posúdení podľa definí cie invalidity upravenej zákonom účinným do 31. decembra 2003; tomuto opätovnému posúdeniu nebudú podliehať poistenci, u ktorých posudková komisia pred 1. januárom 2004 vyslovila záver, že ich zdravotný stav je trvalý a ktorým sa obnoví výplata invalidného dôchodku, ktorý predtým poberali,

- po posúdení invalidity upravenej zákonom účinným do 31. decembra 2003 Sociálna poisťovňa rozhodne o nároku na invalidný dôchodok alebo o zmene jeho sumy, a to spätne odo dňa, v ktorom z dôvodu preskú mania trvania invalidity podľa nových kritérií invalidity založenej na percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť došlo k zániku nároku na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok alebo k zmene jeho sumy,

- zabezpečuje sa ochrana poistenca, ktorá spočíva v tom, že ak v súčasnosti vyplácaný invalidný dôchodok, v ktorého sume je zohľadnený percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnos ť, je vyšší ako pôvodne vyplácaný invalidný dôchodok, ponechá sa mu naďalej výplata vyššieho invalidného dôchodku,

- uvedené princípy budú uplatnené aj na vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky po poistencovi, ktorý zomrel po preskúmaní trvania invalidity podľa nových kritérií invalidity založ enej na percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,

- Sociálna poisťovňa vykoná prehodnotenie nárokov na invalidné dôchodky na podnet poistenca alebo z vlastného podnetu a prehodnotenie nárokov na pozostalostné dôchodky vykoná na podnet žiadateľa

- navrhuje sa ustanoviť trojročnú lehotu od účinnosti zákona na podanie podnetu na opätovné prehodnotenie invalidity a lehotu na rozhodnutie o nárokoch na invalidné dôchodky a pozostalostné dôchodky, a to 18 mesiacov od podania podnetu alebo ak Sociálna poisťovňa začne konanie z vlastného podnetu, navrhuje sa, aby o nárokoch na invalidné dôchodky rozhodla najneskôr do 30. septembra 2009,

- navrhuje sa ustanoviť, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo zá kona pre poberateľa invalidného dôchodku priznaného podľa právnej úpravy dôchodkového zabezpečenia účinnej do 31. decembra 2003 je viac ako 70 % a pre poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa tejto právnej úpravy je 50 %, a to na účely zákona o sociálnom poistení, ako aj na účely osobitných predpisov, napríklad zákona č. 5/2004 Z. z. o službá ch zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

- navrhuje sa ustanoviť, aby poistenec, ktorému Sociálna poisťovňa priznala invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok alebo rozhodla o určení sumy tohto dôchodku podľa právnej úpravy dôchodkového zabezpečenia účinnej do 31. decembra 2003, nadobudol právne postavenie invalidného poistenca dňom právoplatnosti rozhodnutia, a to na účely zákona o sociálnom poistení a osobitn ých zákonov.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky zaujalo stanovisko k návrhu zákona listom zo dň a 14. augusta 2006.

Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s právom Európskych spoloč enstiev a Európskej únie.

Odhad dopadov na štátny rozpo čet, hospodárenie Sociálnej poisťovne, na podnikateľské prostredie a na životnú úroveň obyvateľstva je uvedený v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie. Vládny ná vrh zákona nemá vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a Európskej ú nie

1. Predkladateľ n ávrhu právneho predpisu:vláda Slovenskej republiky

2. Názov ná vrhu právneho predpisu: vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č . 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika ná vrhu právneho predpisu:

a) - je upravená v primárnom práve Európskych spoločenstiev, a to vo viacerých článkoch zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v amsterdamskom znení; v rámci Spoločenstva sa v oblasti upravenej návrhom zá kona uplatňuje tzv. globálny prístup, ktorého cieľom nie je zosúladenie systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov, ale dosiahnutie efektívnej koordinácie týchto systémov.

Návrh zákona plne rešpektuje štyri všeobecné právne zásady, ktorými sú aplikácia jedného zákonodarstva, rovnosť zaobchádzania, zachovanie získaných práv a spočítanie období poistenia.

- je upravená v sekundárnom práve Európskych spoločenstiev, a to v

- Nariadení Rady (ES) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva v platnom znení,

- Nariadení Rady (EHS) č. 574/72/EHS o postupe vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1408/71,

- Nariadení Euró pskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia,

-Smernici Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením,

-Smernici Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod,

-Smernici Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o ochrane zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľov v znení Smernice Rady 87/164/EHS, v znení Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002,

-Smernici Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospod árstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva,

-Smernici Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia v znení Smernice Rady 98/52/ES,

b) - nie je upravená v primárnom práve Európskej únie,

- nie je upravená v sekundárnom práve Európskej únie,

c) - je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoloč enstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev, a to v

- rozsudku ESD C-34/02 Sante Pasguini gegen Istituto Nazionale della Previdenza Sociale (INP),

-rozsudku ESD C-92/02 Nina Kristiansen gegen Rijksdienst voor Arbeidsvoorziening,

-rozsudku ESD C-160/01 Karin Mau,

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvá m a Európskej únii:

a) identifikácia záväzkov vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej ú nii:

- pre Slovenskú republiku vyplývajú záväzky z čl. 53 Aktu o podmienkach pristúpenia,

b) identifikácia prechodných období vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Euró pskej únii:

- vo vzťahu k návrhu zákona nie sú upravené prechodné obdobia vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia,

c) lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedný ch za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca:

- s návrhom zákona sa nepreberá smernica ani rámcové rozhodnutie,

d) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení:

- uvedené konanie proti Slovenskej republike nebolo začaté vo vzťahu k problematike upravenej zákonom o sociálnom poistení,

e) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedení m rozsahu tohto prebratia:

- návrhom zákona sa nepreberá smernica ani rámcové rozhodnutie,

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie: úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty (podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných pr ávnych predpisov a podľa návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam a rozhodnutiam Európskych spoločenstiev): Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Z dôvodu zabezpečenia prá vnej istoty poistencov, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok z právnych vzťahov vzniknutých pred 1. januárom 2004, t.j. pred nadobudnutím účinnosti zákona o sociá lnom poistení, v § 263a ako v ustanovení prechodného charakteru

- v odseku 1 sa navrhuje, aby poistenci, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa právnej úpravy dôchodkového zabezpečenia účinnej pred 1. januárom 2004 a ktorý m Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie invalidity podľa nových kritérií invalidity založenej na percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, v zásade podliehali preskú maniu trvania invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení účinným do 31. decembra 2003. Podľa výsledku tohto preskúmania Sociálna poisťovňa rozhodne podľa zákona o sociálnom zabezpečení účinnom do 31. decembra 2003

a) o nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok vrátane jeho sumy, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa nových kritérií bol odňatý invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok,

b) o sume invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa nových kritérií sa zmenila suma invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku,

c) o trvaní nároku na výplatu invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v sume určenej podľa právnej úpravy dôchodkového zabezpečenia účinnej do 31. decembra 2003, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa nových kritérií sa nezmenila suma invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku,

- v odseku 2 sa navrhuje výnimka zo zásady preskú mavania trvania invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení účinného do 31. decembra 2003 upravenej v odseku 1 pre tých poistencov, u ktorých pred preskúmaním trvania invalidity podľa nových kritérií bol zdravotný stav podmieňujúci invaliditu alebo čiastočnú invaliditu označený ako trvalý a z tohto dôvodu nebola ustanovená lehota uskutočnenia kontrolnej lekárskej prehliadky s termí nom jej konania po 31. decembri 2003. Navrhuje sa, aby týmto poistencom bola obnovená výplata invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku v sume, v akej patril ku dňu zníženia jeho sumy z dô vodu preskúmania trvania invalidity podľa nových kritérií, alebo aby bol obnovený nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, ak po preskúmaní trvania invalidity podľa nových krit érií tento dôchodok im bol odňatý,

- v odseku 3 sa navrhuje nesledovať podmienku poklesu zárobku na účely výplaty čiastočného invalidného dôchodku z dôvodu, že súčasná právna úprava invalidných dôchodkov nepodmieňuje ich vý platu takouto podmienkou,

- v odseku 4 sa navrhuje upraviť ochranu nároku na invalidný dôchodok poistenca, ktorého invalidný dôchodok po preskúmaní trvania invalidity podľa nových kritérií invalidity založenej na percentuá lnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vyšší ako invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa zákona o sociálnom zabezpečení účinné ho do 31. decembra 2003,

- v odsekoch 5 a 6 sa navrhuje úprava pozostalostných dôchodkov po poistencovi, ktorý zomrel po preskúmaní trvania invalidity podľa nových kritérií invalidity založenej na percentuálnom poklese schopnosti vykonáva ť zárobkovú činnosť. Navrhuje sa nové určenie sumy pozostalostného dôchodku z invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku, ktorý by sa zomretému poistencovi vyplácal ku dň u smrti v sume nezníženej z dôvodu preskúmania trvania invalidity podľa nových kritérií a navrhuje sa úprava vzniku nároku na pozostalostný dôchodok, na ktorý nevznikol nárok z dôvodu odňatia invalidn ého dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku po preskúmaní trvania invalidity podľa nových kritérií,

- v odseku 7 sa navrhuje úprava, podľa ktorej na účely nároku na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok podľa právnej úpravy dôchodkového zabezpečenia úč innej do 31. decembra 2003 za zamestnanie sa považuje aj obdobie dôchodkového poistenia získané za účinnosti zákona o sociálnom poistení a za hrubý zárobok na účely určenia sumy invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku podľa právnej úpravy dôchodkového zabezpečenia účinnej do 31. decembra 2003 sa považuje aj vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie podľa z ákona o sociálnom poistení, a to z dôvodu, že po preskúmaní invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení účinného do 31. decembra 2003 môže dôjsť k novému vzniku nároku na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok a k urč eniu jeho sumy podľa právnej úpravy dôchodkového zabezpečenia účinnej do 31. decembra 2003,

- v odseku 8 sa navrhuje uplatňovať právnu úpravu prehodnotenia nárokov na invalidné dôchodky na podnet poistenca alebo z podnetu Sociálnej poisťovne a právnu úpravu prehodnotenia nárokov na pozostalostné dôchodky vždy na podnet žiadateľa z dôvodu zabezpečenia jej praktickej aplikácie,

- v odseku 9 z dôvodu administratívno-technickej náročnosti sa navrhuje lehota na realizáciu navrhovanej právnej úpravy,

- v odseku 10 sa navrhuje ustanovenie prechodného charakteru súvisiace s konaním, ktoré do účinnosti navrhovaného zákona nebolo právoplatne skončené,

- v odseku 11 sa navrhuje ustanoviť zo zákona percento poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poberateľa invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa právnej úpravy dôchodkového zabezpeč enia účinnej pred 1. januárom 2004 z dôvodu, že podľa tejto právnej úpravy invalidita a čiastočná invalidita nebola založená na percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,

- v odseku 12 sa navrhuje ustanoviť, aby na účely zá kona o sociálnom poistení, napríklad na účely platenia poistného poistencom, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku, ako aj na účely osobitných zákonov, napríklad zákona o službá ch zamestnanosti, poistenec nadobudol právne postavenie invalidného poistenca dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým Sociálna poisťovňa rozhodla o priznaní invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného d ôchodku, alebo o určení jeho sumy podľa právnej úpravy dôchodkového zabezpečenia účinnej do 31. decembra 2003.

V § 263b, ako v ustanovení prechodného charakteru, sa navrhuje právna úprava posudzovania nárokov na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný d ôchodok priznaný podľa právnej úpravy dôchodkového zabezpečenia účinnej do 31. decembra 2003 poistencom, ktorým Sociálna poisťovňa do 30. septembra 2006 nepreskúmala trvania invalidity podľa zákona o sociálnom poistení.

K bodu 2

Navrhuje sa neaplikovať od účinnosti tohto zákona právnu úpravu vylúčenia povinnosti platiť poistné na invalidné poistenie poberateľ om invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa právnej úpravy dôchodkového zabezpečenia účinnej pred 1. januárom 2004 a jeho zamestnávateľom z dôvodu, že od 19. júla 2006, t.j. od účinnosti nálezu ústavného sudu, nie sú v úč innosti ustanovenia zákona o sociálnom poistení upravujúce preskúmavanie trvania invalidity týchto poistencov podľa nových kritérií invalidity založenej na percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkov ú činnosť.

K bodu 3

Navrhuje sa úprava vymeriavacieho základu, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľa invalidného dô chodku a čiastočného invalidného dôchodku priznaného pred 1. januárom 2004, v ktorom sa zohľadňuje priemerný mesačný zárobok, z ktorého bol vymeraný invalidný dôchodok a čiastočný invalidn ý dôchodok.

K bodu 4

Z dôvodu zamedzenia apliká cie dvoch právnych úprav na poistenca, ktorého invalidita vznikla pred 1. januárom 2004 a bolo preskúmané trvanie invalidity podľa nových kritérií invalidity založenej na percentuá lnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, sa navrhuje neuplatňovať právnu úpravu účinnú od 1. augusta 2006.

K čl. II

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. októbra 2006.

Bratislava 30. augusta 2006

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Viera Tomanová, v. r.

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu