Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.09.2010 do 31.10.2010

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.
 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

5

K Čl. I

K bodu 1

Ide o legislatívnotechnickú úpravu poznámky pod čiarou.

K bodom 2 a 4

Navrhovanou úpravou v § 6 ods. 2 písm. d) zákona sa upravujú podmienky, za ktorých môže byť uchádzač o zamestnanie vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Podľa súčasne platného právneho stavu uvedeného ustanovenia môže uchádzač o zamestnanie v čase jeho vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť, za ktorú mzda alebo odmena nepresahuje zákonom stanovenú výšku. Skutočnosti o výške mzdy alebo odmeny za uplynulý kalendárny mesiac preukazuje uchádzač o zamestnanie v rámci pravidelných mesačných kontaktov na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Doplnenie povinnosti pre uchádzača o zamestnanie oznámiť začatie výkonu zárobkovej činnosti, ako aj predpokladaný príjem z tejto činnosti najneskôr v deň pred začiatkom vykonávania tejto činnosti, je jedným z opatrení na zamedzenie, resp. obmedzenie výkonu nelegálnej práce.

Nesplnenie tejto povinnosti sa v rámci navrhovanej úpravy v § 36 ods. 1 písm. n) navrhuje považovať za dôvod pre vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

K bodu 3

Navrhovaným doplnením nového písmena g) v § 13 sa rozširuje pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny oznamovať na účely zrušenia živnostenského oprávnenia príslušným orgánom opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, čím sa zlepšuje legislatívny rámec na podporu zamedzenia nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

K bodu 5

Ide o legislatívnotechnickú úpravu v súvislosti so zrušením nariadenia Nariadenie Komisie (ES) č. 68/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na pomoc vzdelávaniu.

K bodu 6

Novým ustanovením § 50i sa navrhuje zaviesť nový príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti. Účelom zavedenia nového príspevku je podpora vstupu a opätovného vstupu znevýhodnených skupín uchádzačov o zamestnanie na trh práce, podpora regionálnej a miestnej zamestnanosti pri širšom uplatnení orgánov územnej samosprávy v úlohe zamestnávateľa a zmierňovanie regionálnych disparít.

Príspevok sa navrhuje poskytovať právnickej osobe, ktorá je obcou, samosprávnym krajom, združením obcí, združením samosprávnych krajov a právnickej osobe, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, ktorá príjme do pracovného pomeru na určitú dobu v trvaní najmenej 9 mesiacov v rozsahu najmenej polovice ustanoveného týždenného pracovného času znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. a) až e), h), i) alebo k) zákona. Príspevok sa navrhuje poskytovať aj právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá vykonáva svoju činnosť v niektorej z oblastí podľa § 52a ods. 1 písm. a) zákona, napr. poskytuje verejnoprospešné služby a ďalšie služby v oblasti sociálnych vecí, zdravotníctva, vzdelávania, kultúry, športu, pri tvorbe, ochrane, udržiavaní alebo zlepšovaní životného prostredia, pri starostlivosti o ochranu a zachovanie kultúrneho dedičstva a pod.

Navrhuje sa, aby sa príspevok poskytoval najdlhšie počas 9 mesiacov na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý pred prijatím do pracovného pomeru bol znevýhodneným uchádzačov o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. a) až e), h), i) alebo k) zákona, pričom výška príspevku sa bude znižovať degresne. Súčasne sa navrhuje ustanoviť maximálnu hornú hranicu výšky príspevku.

Návrhom sa ustanovujú aj základné náležitosti písomnej dohody uzatváranej medzi úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a zamestnávateľom.

K bodom 7 a 8

V súvislosti s prijatím opatrení na zamedzenie nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania sa v § 68a ods. 1 navrhuje ustanoviť Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny a úradom práce, sociálnych vecí a rodiny povinnosť ukladať pokuty za porušenie povinností a podľa tohto zákona, ako aj za nelegálne zamestnávanie a zároveň sa v § 68 ods. 1 písm. b) navrhuje ustanoviť dolnú hranicu a zvýšiť hornú hranicu pokuty, ktorú Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ukladá právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, za nelegálne zamestnávanie.

K bodu 9

Legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zavedením poznámky pod čiarou k odkazu 53 v novelizačnom bode 6 (§ 50i).

K bodu 10

V § 72k v rámci prechodných ustanovení sa navrhuje poskytovanie príspevku na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti podľa § 50i obmedziť do 31. decembra 2011.

V súvislosti s úpravou ukladania pokút za nelegálne zamestnávanie sa v prechodnom ustanovení upravuje postup pre konania začaté v období pred nadobudnutím účinnosti zákona.

Prechodným ustanovením v § 72l sa navrhuje najmä v čase globálnej ekonomickej krízy podporiť plynulé udržiavanie pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných občanov, t. j. občanov vedených v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov z predchádzajúcich 16 mesiacov, ktorí sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, a tak podporovať ich pripravenosť na opätovný vstup na trh práce. Pre túto skupinu dlhodobo nezamestnaných občanov sa navrhuje, aby v období do 31. decembra 2010 mohli aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec podľa § 52 zákona vykonávať aj opakovane, a to bez obmedzenia počtu jej opakovaných vykonávaní. Zároveň sa pre takéto prípady ustanovuje výška príspevku na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec.

K čl. II

Navrhuje sa doplniť Národný inšpektorát prace a inšpektoráty prace do okruhu subjektov, ktorým poskytnutie informácie potrebnej na výkon inšpekcie prace nebude porušením daňového tajomstva.

K čl. IIINavrhuje sa nástroj na podporu znižovania výskytu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Ustanovením opakovaného porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania za osobitne závažné porušenie zákona sa, v nadväznosti na súvisiacu oznamovaciu povinnosť inšpektorátu práce, bude môcť využívať inštitút obligatórneho zrušenia živnostenského oprávnenia podľa § 58 ods. 1 písm. d) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).

K čl. IV

K bodu 1

Navrhuje sa spresniť podmienky zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre vedenie verejne prístupného zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, u ktorých bolo zistené nelegálne zamestnávanie počas posledných piatich rokov tak, aby zoznam obsahoval ich obchodné meno a u fyzickej osoby tiež miesto podnikania a u právnickej osoby jej sídlo.

K bodu 2

V záujme zefektívnenia kontrolnej činnosti v oblasti nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania sa navrhuje medzi subjekty, ktorým sa oznamuje zistená nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie, zahrnúť aj príslušné daňové orgány, ktoré vo veci konajú podľa osobitného predpisu.

K bodu 3

Na posilnenie efektívnosti kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania a v záujme eliminovania nedodržiavania tohto zákazu sa navrhuje ustanoviť povinnosť príslušného inšpektorátu práce oznámiť živnostenskému úradu opakované zistenie porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania.

Oznámením o zistení opakovaného nelegálneho zamestnávania sa umožní aplikácia inštitútu obligatórneho zrušenia živnostenského oprávnenia podľa § 58 ods. 1 písm. d) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).

K bodom 4 a 10

Ide o legislatívnotechnickú úpravu navrhovanú v spojitosti s návrhom v bode 3.

K bodu 5

V záujme zlepšenia aplikácie predpisov podľa § 2 ods. 1 písm. a) tretieho a šiesteho bodu zákona o inšpekcii práce u zamestnávateľov sa navrhuje výrazne zvýšiť hornú hranicu sadzby pokuty za ich porušovanie, a to vrátane takého porušenia, v dôsledku ktorého došlo k smrteľnému pracovnému úrazu.

K bodom 6 a 9

Ide o legislatívnotechnickú úpravu navrhovanú v spojitosti s návrhom v bode 8.

K bodu 7

V záujme zlepšenia aplikácie predpisov podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce u zamestnávateľov sa navrhuje zvýšiť hornú hranicu sadzby pokuty vedúcim zamestnancom za zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce alebo záväzku vyplývajúceho z kolektívnych zmlúv, ak dali pokyn na také porušenie alebo zatajili skutočnosti dôležité na výkon inšpekcie práce.

K bodu 8

Navrhuje sa zvýšiť hornú hranicu sadzby pokuty zamestnávateľovi za porušenie predpisov podľa § 2 ods. 1 písm. a) prvý bod a druhý bod zákona o inšpekcii práce, alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a výrazne zvýšiť hornú hranicu sadzby pokuty zamestnávateľovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Súčasne sa navrhuje, aby inšpektorát práce uložil túto pokutu zamestnávateľovi obligatórne.

K bodu 11

Ide o legislatívnotechnickú úpravu navrhovanú na zabezpečenie konania začatého pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, napr. v spojitosti s konaním o uložení pokuty.

K čl. VNavrhuje sa účinnosť od 1. marca 2010.

Bratislava 9. decembra 2009

Robert Fico v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová v.r.

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

K bodu 7

V záujme zlepšenia aplikácie predpisov podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce u zamestnávateľov sa navrhuje zvýšiť hornú hranicu sadzby pokuty vedúcim zamestnancom za zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce alebo záväzku vyplývajúceho z kolektívnych zmlúv, ak dali pokyn na také porušenie alebo zatajili skutočnosti dôležité na výkon inšpekcie práce.

K bodu 8

Navrhuje sa zvýšiť hornú hranicu sadzby pokuty zamestnávateľovi za porušenie predpisov podľa § 2 ods. 1 písm. a) prvý bod a druhý bod zákona o inšpekcii práce, alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a výrazne zvýšiť hornú hranicu sadzby pokuty zamestnávateľovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Súčasne sa navrhuje, aby inšpektorát práce uložil túto pokutu zamestnávateľovi obligatórne.

K bodu 11

Ide o legislatívnotechnickú úpravu navrhovanú na zabezpečenie konania začatého pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, napr. v spojitosti s konaním o uložení pokuty.

K čl. VNavrhuje sa účinnosť od 1. marca 2010.

Bratislava 9. decembra 2009

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) reaguje na Analýzu súčasného stavu a vývoja zamestnanosti, riziká vývoja zamestnanosti v ďalšom období, východiská a návrh opatrení pre podporu rastu zamestnanosti a zníženie nezamestnanosti, schválenú uznesením vlády Slovenskej republiky č. 777 z 9. novembra 2009.

Z uvedenej analýzy vyplýva, že doteraz prijaté opatrenia na trhu práce kladne ovplyvnili vývoj zamestnanosti ohrozených skupín občanov Slovenskej republiky, a že v tejto fáze hospodárskeho vývoja je potrebné sústrediť sa na prvky, ktoré urýchľujú hospodársky rast a jeho udržateľnosť, čo je kľúčová úloha pre rast zamestnanosti výkonnej a kvalifikovanej pracovnej sily.

Návrh zákona systémovým spôsobom nadväzuje na Návrh opatrení na zmiernenie dopadov globálnej finančnej krízy a hospodárskej krízy na zamestnanosť, schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 100 z 2. februára 2009, na základe ktorých bol prijatý zákon č. 49/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, zákon č. 108/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 463/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona je súčasťou iniciatív zameraných na riešenie dopadov globálnej ekonomickej krízy. Súčasná situácia vo vývoji slovenskej ekonomiky je v posledných mesiacoch charakterizovaná zmiernením medziročného poklesu indexu priemyselnej produkcie.

Je preto aktuálne a potrebné intenzívne sa zaoberať podporou hospodárskeho rastu, podporou rastu zamestnanosti a znižovaním nezamestnanosti tak, aby sa čas rastu zamestnanosti v Slovenskej republike príliš neoneskoril za rastom hospodárstva.

Kým prvotné aktívne opatrenia na trhu práce prijaté v marci a apríli tohto roka boli prioritne zamerané na vytvorenie legislatívnych podmienok na podporu udržania zamestnanosti a na podporu vytvárania pracovných miest na celoštátnej úrovni, vrátane podpory samostatnej zárobkovej činnosti, a ďalšie opatrenia prijaté v októbri tohto roka boli zamerané na občanov, ktorí stratili zamestnanie z organizačných dôvodov výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou z tých istých dôvodov a na občanov mladších ako 25 rokov veku, ktorí skončili sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a nezískali svoje prvé pravidelné platené zamestnanie, predkladaný návrh zákona predpokladá zavedenie nového príspevku na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti.

Predkladaným návrhom zákona sa v článku I v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov navrhuje

◊upraviť podmienky, za ktorých môže uchádzač o zamestnanie vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie vykonávať zárobkovú činnosť, ako jedno z opatrení na zamedzenie výkonu nelegálnej práce;

◊zaviesť nový príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti, účelom ktorého je podpora vstupu a opätovného vstupu vybraných skupín znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh práce a podpora rastu regionálnej a miestnej zamestnanosti s obmedzenou účinnosťou do 31. decembra 2011,

◊v súvislosti s podporou zlepšenia legislatívneho rámca na zamedzenie nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania

-rozšíriť pôsobnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny oznamovať na účely zrušenia živnostenského oprávnenia príslušným orgánom opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania,

-ustanoviť povinnosť Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny a úradom práce, sociálnych vecí a rodiny ukladať pokuty za porušenie povinností podľa zákona o službách zamestnanosti, ako aj za nelegálne zamestnávanie a zároveň ustanoviť dolnú hranicu a zvýšiť hornú hranicu pokuty za nelegálne zamestnávanie,

◊na prechodné obdobie do 31. decembra 2010 umožniť opätovné opakované vykonávanie aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec podľa § 52, a tak podporiť plynulé udržiavanie pracovných návykov dlhodobo nezamestnaných občanov, ktorí sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, za účelom zvýšenia ich pripravenosti na opätovný vstup na trh práce.

V článkoch II, III a IV sa navrhuje novelizácia zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2006 Z. z. (ďalej len „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“) a zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorých účelom je rozšírenie rámca opatrení na potieranie nelegálneho zamestnávania.

V tejto súvislosti sa navrhuje vymedziť osobitne závažné porušenia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní na účely zrušenia živnostenského oprávnenia, ktorým je opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ustanoviť dolnú hranicu výšky pokuty a zvýšiť celkovú výšku pokuty, rozšíriť oznamovaciu povinnosť a spresniť informačnú povinnosť orgánov inšpekcie práce a určiť príslušné orgány inšpekcie práce na poskytnutie informácie o daňovom subjekte potrebnej na výkon inšpekcie práce.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Dopady návrhu zákona na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov sú uvedené v doložke o posúdení vplyvov, ktorá je súčasťou dôvodovej správy.

zobraziť dôvodovú správu