Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.09.2005 do 19.12.2005

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.
 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov

11

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov predstavuje v poradí druhú novelu citovaného zákona. Oproti predchádzajúcej novele – zákonu č. 720/2004 Z. z. – ju možno charakterizovať ako novelu, ktorá predovšetkým upresňuje jednotlivé ustanovenia zákona v záujme jeho bezproblémovej aplikácie v praxi. Upresnenia, ktoré sú obsiahnuté v návrhu novely zákona, sú nielen vnútornými upresneniami, ale aj upresneniami vo vzťahu k iným zákonom, napr. k zákonu č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, zákonu č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Z hľadiska obsahového zamerania návrh novely zákona osobitne definuje verejnú sieť poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby vzhľadom na osobitnú úpravu v zákone č. 579/2004 Z. z., zavádza licenciu na výkon lekárskej posudkovej činnosti ako nový druh licencie, definuje odbornú zdravotnícku prax a rozširuje akreditáciu aj na akreditáciu študijných programov sústavného vzdelávania.

Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, nemá vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov a nemá vplyv na zamestnanosť a životné prostredie. Financovanie ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov bude zabezpečené v rámci schválených limitov z rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ právneho predpisu: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k EÚ a z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú žiadne záväzky ani prechodné obdobia týkajúce sa predmetu úpravy. Problematika predmetu právneho predpisu nie je zahrnutá v žiadnej smernici, preto je bezpredmetné vyjadrovať sa ku gestorstvu smerníc a transpozičným lehotám z nich vyplývajúcich.

4. Problematika návrhu právneho predpisu : a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je upravená rozhodnutiami Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa

d)nie je upravená v zmluvnom prameni práva Európskych spoločenstiev alebo Európskej únie

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: bezpredmetné

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): bezpredmetné

7. Účasť expertov pri príprave právneho predpisu: žiadna

Osobitná časť

K článku I

K bodu 1

Zjednotenie termínov používaných v zákone.

K bodu 2

Navrhuje sa termín “mobilný hospic“ nahradiť termínom „agentúra domácej hospicovej starostlivosti“, ktorý je vhodnejší vzhľadom na charakter poskytovanej zdravotnej starostlivosti týmto zdravotníckym zariadením. Ide o obdobu agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti.

K bodu 3

Upresňujú sa ustanovenia, ktoré definujú zdravotnícke povolania.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 5

Navrhuje sa ďalší spôsob výkonu zdravotníckeho povolania vzhľadom na požiadavku licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti vyplývajúcu z navrhovaného doplnenia § 7a.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na navrhované vypustenie živnosti por. č. 58 z prílohy č. 2 živnostenského zákona v čl. II.

K bodu 7

Upresňuje sa definícia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (v definícii sa dopĺňajú právnické osoby, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť na základe živnostenského oprávnenia (očná optika, zubná technika).

K bodu 8

Z verejnej minimálnej siete sa vynímajú poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby vzhľadom na to, že ich sieť (určená sídlami staníc záchrannej zdravotnej služby podľa zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov) je pevná. Súčasne sa zavádza legislatívna skratka „poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby“, ktorá sa v ďalšom texte zákona už používa. S poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti je zdravotná poisťovňa povinná uzatvoriť vždy zmluvu.

K bodu 9

Definuje sa verejná sieť poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, ktorá je pevne určená sídlami staníc záchrannej zdravotnej služby (zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyhláška MZ SR č. 741/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú niektoré podrobnosti o záchrannej zdravotnej službe).

K bodu 10

Vzhľadom na špecifiká zdravotníckych zariadení v pôsobnosti Ministerstva obrany SR sa splnomocňuje Ministerstvo obrany SR na úpravu určujúcich znakov týchto zdravotníckych zariadení po dohode s Ministerstvom zdravotníctva SR. Vzhľadom na špecifiká zdravotníckych zariadení v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR sa splnomocňuje aj Ministerstvo vnútra SR na úpravu určujúcich znakov týchto zdravotníckych zariadení po dohode s Ministerstvom zdravotníctva SR.

K bodu 11

Ustanovuje sa požiadavka licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti vykonávanej na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Ide o osobitný druh licencie na výkon zdravotníckeho povolania v kategórii lekár. Licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti sa nevyžaduje na výkon lekárskej posudkovej činnosti v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch.

K bodu 12

Vzhľadom na špecifiká zdravotníckych zariadení v pôsobnosti Ministerstva obrany SR sa splnomocňuje Ministerstvo obrany SR na úpravu minimálnych požiadaviek na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie týchto zdravotníckych zariadení po dohode s Ministerstvom zdravotníctva SR. Vzhľadom na špecifiká zdravotníckych zariadení v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR sa splnomocňuje aj Ministerstvo vnútra SR na úpravu minimálnych požiadaviek na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie týchto zdravotníckych zariadení po dohode s Ministerstvom zdravotníctva SR.

K bodu 13

Upresnenie definície samostatnej zdravotníckej praxe.

K bodu 14

Ambulancie záchrannej zdravotnej služby sa dopĺňajú o ambulancie rýchlej zdravotnej pomoci a ambulancie vodnej záchrannej zdravotnej služby.

K bodu 15

Navrhovanou úpravou § 12 ods. 2 písm. a) sa upresňujú podmienky na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Podľa platnej úpravy živnostenského zákona očná optika, zubná technika a doprava do zdravotníckeho zariadenia a zo zdravotníckeho zariadenia sú viazané živnosti. Očná optika a zubná technika nie sú zdravotníckymi zariadeniami a doprava do zdravotníckeho zariadenia a zo zdravotníckeho zariadenia je službou súvisiacou s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Z uvedených dôvodov živnostenské oprávnenie nemôže byť jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia.

K bodu 16

Podľa zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe je poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby povinný zriadiť v sídlach staníc záchrannej zdravotnej služby stanice záchrannej zdravotnej služby, preto sídla staníc musia byť povinnou náležitosťou nielen povolenia, ale aj žiadosti o vydanie povolenia.

K bodu 17

Navrhovaná úprava § 13 ods. 3 písm. a) nadväzuje na upresnenie podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (živnostenské oprávnenie nie je jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia).

K bodu 18

Podľa zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe je poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby povinný zriadiť v sídlach staníc záchrannej zdravotnej služby stanice záchrannej zdravotnej služby, preto sídla staníc musia byť povinnou náležitosťou nielen povolenia, ale aj žiadosti o vydanie povolenia.

K bodu 19

Náležitosti povolenia na prevádzkovanie ambulancie vodnej záchrannej zdravotnej služby sa dopĺňajú v nadväznosti na doplnenie ambulancie vodnej záchrannej zdravotnej služby medzi ambulancie záchrannej zdravotnej služby.

K bodu 20

V záujme jednoznačnej identifikácie poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby v jednotlivých sídlach staníc záchrannej zdravotnej služby sa navrhuje, aby sa vo výberovom konaní určovali účastníci výberového konania pre konkrétne sídla staníc záchrannej zdravotnej služby.

K bodu 21

V záujme jednoznačnosti sa upravuje postup orgánu príslušného na vydanie povolenia, ak žiadateľ nespĺňa podmienky na vydanie povolenia.

K bodu 22

Efektívne zabezpečenie záchrannej zdravotnej služby si vyžaduje, aby bola zakotvená možnosť zmeny sídla stanice záchrannej zdravotnej služby. Vzhľadom na to, že ide o obdobu zmeny miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, navrhuje sa rovnaký postup ako pri zmene miesta prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia podľa § 17.

K bodu 23

Doplnenie citácie poznámky pod čiarou nadväzuje na pôsobnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorému sa v návrhu novely zákona č. 581/2004 Z. z. umožňuje v taxatívne ustanovených prípadoch uložiť zákaz výkonu zdravotníckeho povolania.

K bodu 24

Upresnenie dôvodov pre dočasné pozastavenie povolenia súvisí so skutočnosťou, že živnostenské oprávnenie nie je podkladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Súčasne ide o terminologické upresnenie, pokiaľ ide o licenciu na činnosť odborného zástupcu.

K bodu 25

Upresnenie ustanovenia aj v nadväznosti na nové znenie § 79 ods. 1.

K bodu 26

Úprava ustanovenia súvisí s upresnením dôvodov pre dočasné pozastavenie povolenia podľa § 18 ods. 1 písm. c).

K bodu 27

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nové znenie § 79 ods. 1.

K bodu 28

Upresnenie ustanovenia aj v nadväznosti na nové znenie § 79 ods. 1.

K bodu 29

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na nové znenie § 79 ods. 1.

K bodu 30

Dopĺňajú sa náležitosti povolenia, ak ide o povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby.

K bodu 31

Vypustenie elektrotechnika z kategórií zdravotníckych pracovníkov súvisí so skutočnosťou, že odborná spôsobilosť na výkon povolania elektrotechnik sa nezískava na zdravotníckych školách.

K bodu 32

Doplnenie dokladu sa vyžaduje z dôvodu jednoznačnej identifikácie štátneho občianstva hosťujúcej osoby. Vzhľadom na to, že výkon zdravotníckeho povolania hosťujúcich osôb na území Slovenskej republiky sa vzťahuje len na občanov členského štátu Európskej únie a občanov Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska, je potrebné preukázať ich štátne občianstvo.

K bodu 33

Zosúladenie ustanovenia § 30 ods. 6 s ustanovením § 68 ods. 1 zákona.

K bodu 34

Upresňuje sa preukazovanie odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania a súčasne sa definuje odborná zdravotnícka prax; definícia odbornej zdravotníckej praxe sa preberá z § 2 ods. 5 nariadenia vlády č. 742/2004 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania.

K bodu 35

Zosúladenie ustanovenia § 34 ods. 3 s ustanovením s § 68 ods. 1, ako aj v nadväznosti na legislatívnu skratku v § 30 ods. 6 zákona.

K bodu 36

Upresnenie ustanovenia § 35 ods. 1 súvisí s úpravou obsiahnutou v § 106 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, podľa ktorého uznávanie dokladov o vzdelaní je v pôsobnosti vysokej školy alebo Ministerstva školstva Slovenskej republiky (uznávanie dokladov o vzdelaní podľa zákona č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií sa vzťahuje len na uznávanie dokladov o vzdelaní, ktoré boli vydané školami alebo inými príslušnými orgánmi podľa právnych predpisov členských štátov Európskej únie, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu a Švajčiarska).

K bodu 37

Dopĺňajú sa náležitosti žiadosti o uznanie dokladu o špecializácii, ktorý osoba získala v inom členskom štáte, aj keď nespĺňa podmienku uvedenú v § 36 ods. 1 písm. b), a dokladu o špecializácii, ktorý osoba získala v inom ako členskom štáte. Vyžadované stanovisko vzdelávacej inštitúcie je jedným z predpokladov odborného posúdenia žiadosti, ak ide o rozhodovanie o uznanie dokladu o špecializácii podľa § 36 ods. 2 a 4.

K bodu 38

Upresnenie ustanovenia § 37 ods. 4 vzhľadom na to, že úprava uznávania dokladov o špecializácii sa nevzťahuje len na uznávanie dokladov o vzdelaní, ktoré boli vydané školami alebo inými príslušnými orgánmi podľa právnych predpisov členských štátov Európskej únie, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu a Švajčiarska.

K bodu 39

Úprava ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov sa dopĺňa o úpravu financovania ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Definujú sa možné zdroje financovania ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov a súčasne sa splnomocňuje ministerstvo zdravotníctva na úpravu podrobností financovania ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov všeobecne záväzným právnym predpisom.

K bodu 40

Úprava akreditácie špecializačných študijných programov a certifikačných študijných programov sa dopĺňa o úpravu akreditácie študijných programov sústavného vzdelávania. O akreditáciu certifikačných študijných programov a o akreditáciu študijných programov sústavného vzdelávania sa umožňuje požiadať aj mimoškolskej vzdelávacej ustanovizni. V nadväznosti na doterajšiu právnu úpravu sa špecifikujú podmienky akreditácie a povinnosti vzdelávacej ustanovizne a dôvody zrušenia osvedčenia o akreditácii, ktoré sa vydáva v správnom konaní. Po absolvovaní akreditovaného študijného programu sústavného vzdelávania vzdelávacia ustanovizeň vydáva absolventom tohto programu potvrdenia o jeho absolvovaní. V nadväznosti na doplnenie akreditácie študijných programov sústavného vzdelávania sa prehľadne upravuje aj vydávanie diplomov o špecializácií, certifikátov, potvrdení a osvedčení vzdelávacou inštitúciou.

Ministerstvo zdravotníctva sa splnomocňuje na vydanie vzorových špecializačných študijných programov a vzorových certifikačných študijných programov všeobecne záväzným právnym predpisom.

K bodu 41

Úprava sústavného vzdelávania sa dopĺňa v nadväznosti na navrhované doplnenie akreditácie študijných programov sústavného vzdelávania, ako aj o rámcovú úpravu uskutočňovania a hodnotenia sústavného vzdelávania.

K bodu 42

Úprava § 47 ods. 3 zohľadňuje navrhované vypustenie elektrotechnika z kategórie zdravotníckych pracovníkov v § 27.

K bodu 43

Navrhované doplnenie ustanovenia § 49 ods. 1 písm. j) nadväzuje na pôsobnosť vyplývajúcu ministerstvu zdravotníctva z § 12a zákona č. 5/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií.

K bodu 44

Navrhované vypustenie ustanovenia v § 49 ods. 1 nadväzuje na pôsobnosť vyplývajúcu ministerstvu zdravotníctva z § 12a zákona č. 5/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií.

K bodu 45

Upresnenie ustanovenia § 61 ods. 4 upravujúceho majetok komôr v súlade s úpravou obsiahnutou v zákone.

K bodu 46

Úprava § 62 ods. 6 zohľadňuje navrhované vypustenie elektrotechnika z kategórie zdravotníckych pracovníkov v § 27.

K bodu 47

Legislatívno-technická úprava vo väzbe na legislatívnu skratku zavedenú v navrhovanom § 33 ods. 5.

K bodu 48

Doplnenie § 68 ods. 1 súvisí s navrhovaným doplnením § 7a do zákona. Na vydanie licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti je príslušná Slovenská lekárska komora vzhľadom na to, že ide o licenciu, ktorá sa vydáva zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár.

K bodu 49

Odstránenie technickej chyby.

K bodu 50

V záujme jednoznačnosti sa taxatívne ustanovuje, v ktorých prípadoch sa vyžaduje licencia na výkon zdravotníckeho povolania alebo licencia na výkon činnosti odborného zástupcu. Z § 12 ods. 2 a 3 zákona vyplýva, že uvedené licencie sú len jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, t.j. vyžadujú sa vtedy, ak žiadateľ chce prevádzkovať zdravotnícke zariadenie. Obdobná úprava je zakotvená aj v zákone č. 140/1998 Z. z., t.j. v zmysle citovaného zákona sa licencia vyžaduje na vydanie povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti.

K bodu 51

Vzhľadom na upresnenie preukazovania odbornej spôsobilosti (§ 33 ods. 5) sa navrhuje vypustiť § 69 ods. 1 písm. e).

K bodu 52

Nové znenie § 70 ods. 1 písm. h) zohľadňuje zavedenie licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti.

K bodu 53

V záujme jednoznačnosti sa upravuje postup komory, ak žiadateľ nespĺňa podmienky na vydanie licencie.

K bodu 54

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na navrhovanú novelu zákona č. 581/2004 Z. z.

K bodu 55

Dopĺňajú sa náležitosti rozhodnutia o vydaní licencie.

K bodu 56

V nadväznosti na zavedenie licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti sa upravuje doručovanie právoplatných rozhodnutí.

K bodu 57

Upresňujú sa povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a to povinnosť poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti dodržiavať ordinačné hodiny, pretože dodržiavanie ordinačných hodín je jednou zo základných povinností, ktoré vyplývajú z prevádzkovania zariadenia ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Ďalej sa upresňuje ustanovenie, ktoré zakotvuje povinnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vydávať doklady o výške úhrady za zdravotnú starostlivosť a dokladov o výške úhrady za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na legislatívnu skratku zavedenú v § 1 ods. 1 písm. a) povinnosť sa vzťahuje na vydanie dokladu o výške úhrady za zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Napriek uvedenému je potrebné upresnenie ustanovenia v záujme jeho jednoznačnosti, pretože ide o dva rôzne doklady.

Z § 79 sa vypúšťajú sa povinnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktoré sú povinní plniť vo vzťahu k zdravotnej poisťovni v nadväznosti na ich začlenenie do samostatného § 79a.

V záujme jednoznačnosti sa taxatívne ustanovuje, ktoré povinnosti ustanovené v § 79 ods. 1 a 2 sa nevzťahujú na držiteľa povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a držiteľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.

K bodu 58

V nadväznosti na vypustenie povinností vo vzťahu k zdravotnej poisťovni z § 79 ods. 1 sa v § 79a ustanovujú povinnosti jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Oproti doterajšej úprave sa zakotvuje povinnosť dodržiavať poradie poistencov v zozname poistencov čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ak takýto zoznam zdravotná poisťovňa vytvorila, a oznamovacia povinnosť vo vzťahu k zdravotnej poisťovni. Zakotvenie oznamovacej povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti súvisí s právom zdravotnej poisťovne uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia návykovej látky. Oznamovacia povinnosť úrazov alebo iných poškodení na zdraví pri dôvodnom podozrení, že k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia došlo zavineným protiprávnym konaním tretej osoby, je významná z hľadiska uplatňovania náhrady škody v občianskoprávnom konaní.

Súčasne sa novým spôsobom upravuje oznamovanie taxatívne ustanovených preventívnych prehliadok – navrhuje sa ich oznamovanie jedenkrát mesačne, a to vždy k poslednému dňu v kalendárnom mesiaci.

K bodu 59

Precizujú sa ustanovenia vo vzťahu k výkonu dozoru a vo vzťahu k jednotlivým orgánom príslušným na výkon dozoru.

K bodu 60

Na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti dohliada Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorého kompetencie v uvedenej oblasti sa posilňujú v navrhovanej novele zákona č. 581/2004 Z. z.

K bodu 61

Úprava § 82 nadväzuje na upresnenia v § 79 a systematické rozčlenenie povinností v § 79 a 79a, ako aj na zavedenie licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti (v navrhovanom § 7a ) a zosúladenie s § 81 ods. 1.

K bodu 62

Ustanovujú sa účastníci konania v prípade, ak sa začalo konanie na základe návrhu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Obdobná úprava vyplýva z § 21 ods. 3 zákona. Navrhovaná úprava je odôvodnená pôsobnosťou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorá vyplýva zo zákona č. 581/2004 Z. z.

K bodu 63

Upresnenie ustanovenia § 91 ods. 2 vo vzťahu k úprave transformácie štátnych organizácií zriadených na plnenie osobitných úloh v zdravotníctve. Jednoznačne platí, že dňom vzniku akciovej spoločnosti zaniká štátna organizácia.

K bodom 64 a 65

Zakotvenie prechodných ustanovení je predpokladom bezproblémového uvedenia novej právnej úpravy do praxe.

K bodu 66

Navrhovanou úpravou sa riešia pohľadávky štátnych zdravotníckych zariadení. Navrhovaná úprava je nevyhnutná vzhľadom na proces transformácie štátnych zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti a neziskové organizácie poskytujúce verejnoprospešné služby.

K bodu 67

Odstránenie technickej chyby.

K bodu 68

Upresnenie ustanovenia nadväzuje na pripravovanú dohodu medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o práve uplatňovať výhradu svedomia.

K bodu 69

Navrhuje sa, aby výška poplatku za vydanie licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti bola 1000 Sk, t.j. rovnaká ako platí pre licenciu na výkon zdravotníckeho povolania.

K článku II

K bodu 1

Navrhuje sa vypustiť vykonávanie liečiteľskej činnosti z režimu živnostenského zákona. Liečiteľská činnosť predstavuje zásah osoby do telesnej alebo psychickej integrity inej osoby s vedomým zámerom liečiť, avšak takáto osoba nezískala odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

K bodu 2

Úprava nadväzuje na navrhovaný bod 3 – vypustenie živnosti „doprava do zdravotníckeho zariadenia alebo zo zdravotníckeho zariadenia“ z viazaných živností.

K bodu 3

Navrhuje sa vypustiť živnosť „doprava do zdravotníckeho zariadenia alebo zo zdravotníckeho zariadenia“ z viazaných živností vzhľadom na to, že na uvedenú činnosť nie je potrebná odborná spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

K článku III

K bodu 1

Upresňuje sa definícia poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby.

K bodu 2

Vzhľadom na potrebu efektívneho zabezpečenia záchrannej zdravotnej služby sa zásahové územie definuje ako územie Slovenskej republiky. Uvedené má zabezpečiť zastupiteľnosť jednotlivých ambulancií záchrannej zdravotnej služby pri zásahu.

K bodu 3

Upresňujú sa povinnosti poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby a to aj v nadväznosti na sídla staníc záchrannej zdravotnej služby, ktoré budú povinnou náležitosťou povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Z hľadiska praktického uplatňovania zákona v praxi sa upresňuje termín „zásahové operačné stredisko“, ktoré si zriaďuje poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby.

K bodu 4

Efektívne zabezpečenie záchrannej zdravotnej služby si vyžaduje aj jednoznačné pravidlá pre prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby v staniciach. Jednoznačne sa ustanovuje, že ak poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby prevádzkuje jednu stanicu záchrannej zdravotnej služby, je povinný v tejto stanici nepretržite prevádzkovať ambulanciu rýchlej lekárskej pomoci; ak prevádzkuje viac staníc, v každej ďalšej stanici musí nepretržite prevádzkovať ambulanciu rýchlej lekárskej pomoci alebo ambulanciu rýchlej zdravotnej pomoci.

K bodu 5

Terminologické upresnenie.

K bodu 6

Terminologické upresnenie.

K bodu 7

V nadväznosti na určenie zásahového územia ako územia Slovenskej republiky sa upravuje splnomocňovacie ustanovenie.

K bodu 8

Ustanovenie nadväzuje na doplnenie ambulancií vodnej záchrannej zdravotnej služby medzi ambulancie záchrannej zdravotnej služby v návrhu novely zákona č. 578/2004 Z. z.

K článku IV

Z hľadiska komplexnosti riešenia pohľadávok štátnych zdravotníckych zariadení sa rieši aj postúpenie pohľadávok Sociálnej poisťovne na určenú právnickú osobu.

K článku V

Účinnosť zákona sa navrhuje v nadväznosti na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu. Odloženie účinnosti § 79 ods. 1 písm. s) nadväzuje na článok VI zákona č. 578/2004 Z. z., ktorým bola účinnosť § 9 a § 79 ods. 1 písm. s) ustanovená od 1. januára 2007.

V Bratislave 20. apríla 2005

Mikuláš D z u r i n d a, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Rudolf Z a j a c, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu