Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.06.2009 do 13.07.2009

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.
 

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra JÁNOŠA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

5

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je návrhom právneho predpisu, ktorý reaguje na tú skutočnosť, že baníci sú tou skupinou zamestnancov, ktorá sa štatisticky dožíva nižšieho veku než zvyšná časť populácie. Navrhovanou novelou zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom sa táto disproporcia sčasti vyvažuje a to priznávaním osobitnej dávky baníkom v preddôchodkovom veku (od 55 rokov do 62 rokov), ktorí odpracovali 15, resp. 20 rokov v podzemí hlbinných baní a dosiahli vek 50 rokov počas trvania zamestnania v baníctve (tzv. „osobitný príspevok baníkom“). Nárok na poberanie osobitného príspevku vzniká oprávnenej osobe dovŕšením veku 55 rokov. Je potrebné uviesť, že napriek existencii splnomocňovacieho ustanovenia pre vládu neboli tieto nárokovateľné sumy už takmer dvadsať rokov zvyšované. Návrh novely okrem iného mierne zvyšuje aj nároky tých, ktorí v dôsledku dosiahnutia najvyššej prípustnej expozície alebo pre ohrozenie chorobou z povolania z doterajšieho zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach na území Slovenskej republiky prestali vykonávať túto prácu. Zvýšenie pre túto skupinu osôb je však výrazne nižšie, keďže ide o osoby, ktoré sú spôsobilé vykonávať ľahšiu prácu. Návrhom zákona sa tiež navrhuje, aby vznikol nárok na poberanie osobitného príspevku aj bývalým zamestnancom baní, ktorí prestali vykonávať banícke povolanie zo zdravotných, organizačných alebo racionalizačných dôvodov ako aj bývalým zamestnancom baní, ktorí okamžite skončili pracovný pomer z toho dôvodu, že zamestnávateľ im nevyplatil mzdu, náhradu mzdy alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Návrh zákona tiež upravuje poberanie príspevku aj pre tú skupinu zamestnancov baní, ktorí prestali vykonávať doterajšiu prácu v dôsledku skončenia pracovného pomeru z dôvodu zrušenia zamestnávateľa, na ktorého majetok bol vyhlásený konkurz alebo z dôvodu toho, že boli uvoľnení na výkon verejnej funkcie.

Okrem zvyšovania návrh novely zákona odstraňuje aj vývojom prekonané pojmy a ustanovenia, či ustanovenia odvolávajúce sa na dnes už zrušené právne predpisy. Návrh novely je vypracovaný v súlade so zásadou adresnosti, preto v § 3 a v § 5 ods. 2 sa vysporiadava s otázkou súbehu osobitného príspevku baníkom ako dávky za fyzické, duševné a iné opotrebenie osoby baníka s inými dávkami podľa zákona o sociálnom poistení. V nadväznosti na to návrh zákona novelizuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a to tak, že ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť poskytovať vyplácajúcej inštitúcii informácie potrebné na posudzovanie nároku na osobitný príspevok baníkom.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

I.Odhad dopadov na verejné financie

V doložke sú posudzované dopady týkajúce sa zmien v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Predmetným návrhom zákona sa upravuje poskytnutie osobitného príspevku baníkom, ktorý bude mať formu osobitnej dávky za fyzické, duševné a iné opotrebenie osoby baníka.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bude mať dopad na štátny rozpočet. Uvedený návrh zákona nebude mať dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

I.I. Odhad dopadov na štátny rozpočet

V nasledujúcej tabuľke sú kvantifikované dopady z titulu úprav osobitného príspevku baníkom (v mil. € a v mil. Sk). Pri prepočte dopadov na štátny rozpočet zo slovenskej koruny na menu euro bol použitý konverzný kurz 1 € = 30,1260 Sk.

Tabuľka 1

Rok200920102011zvýšenie

(v mil. €)12,42,4

Tabuľka 2

rok200920102011zvýšenie

(v mil. Sk)30,673,673,6

Osobitný príspevok baníkom bude poskytovaný v diferencovanej výške, a to 80 EUR/2 410 Sk mesačne (získanie nároku z titulu dosiahnutia najvyššej prípustnej expozície, resp. ohrozenia chorobou z povolania) alebo 350 EUR/10 544 Sk mesačne (získanie nároku z titulu odpracovania potrebného počtu rokov a dosiahnutia veku 50 rokov počas trvania zamestnania v baníctve s podmienkou výplaty príspevku až po dosiahnutí veku 55 rokov). Kvantifikácie vychádzajú z predpokladu, že osobitný príspevok bude poskytnutý približne 1 196 oprávneným osobám, z toho 550 osobám s vekom aspoň 55 rokov (vrátane 350 nových poberateľov s vekom aspoň 55 rokov). V rámci celkového počtu poberateľov je približne 153 oprávnených poberateľov, ktorým v súčasnosti uhrádza osobitný príspevok zamestnávateľ a podľa návrhu zákona bude tento príspevok uhrádzaný zo štátneho rozpočtu.

Zvýšené výdavky štátneho rozpočtu uvedené v tabuľke 1, resp. v tabuľke 2 budú v rokoch 2009 až 2011 finančne kryté v rámci návrhu rozpočtu kapitoly Ministerstva hospodárstva SR na roky 2009 – 2011 za podmienky, že dôjde k zvýšeniu navrhnutého limitu kapitoly Ministerstva hospodárstva SR v uvedených rokoch každoročne o sumu 2,4 mil. eur., resp. 73,6 mil. Sk.

II.Odhad dopadov na obyvateľstvo, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

II.I. Odhad dopadov na obyvateľstvo

Návrh zákona má priaznivý dopad na dotknutú skupinu poberateľov osobitného príspevku, nakoľko v porovnaní so súčasným právnym stavom dochádza k zvýšeniu sumy osobitného príspevku baníkom z 63 EUR (1 900 Sk) na 80 EUR (2 410 Sk), resp. 350 EUR (10 544 Sk) po splnení zákonom stanovených podmienok.

II.II. Odhad dopadov na podnikateľskú sféru

Návrh zákona má priaznivý dopad na zamestnávateľov, ktorí podľa zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov vyplácajú v súčasnosti osobitný príspevok baníkom. Od účinnosti zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov bude uvedený osobitný príspevok baníkom vyplácať štát.

III.Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona nemá dopad na životné prostredie.

IV.Odhad dopadov na zamestnanosť

Návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov právneho predpisu:

Návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

-primárnom

-sekundárnom

b)nie je upravená v práve Európskej únie:

-primárnom

-sekundárnom

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu

prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodu 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K čl. I.

K bodu 1

V porovnaní s predchádzajúcou úpravou dochádza k zjednodušeniu jednotlivých ustanovení; podľa § 2 ods. 1 sa vznik nároku viaže na dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície, resp. zistenie ohrozenia chorobou z povolania v spojitosti s ukončením práce v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach. Zároveň dochádza k vypusteniu ustanovenia o uvoľnení na výkon verejnej funkcie ako relevantnej skutočnosti pre vznik nároku na osobitný príspevok.

V § 2 ods. 2 až 4 sa v porovnaní s predchádzajúcou úpravou podrobnejšie špecifikujú podmienky na výplatu osobitného príspevku baníkom. Podmienka dosiahnutia veku 50 rokov za trvania zamestnania v baníctve zostala zachovaná s tým, že nárok na výplatu príspevku vzniká až dosiahnutím veku 55 rokov.

V § 2 ods. 5 sa ustanovujú podmienky pre poberanie osobitného príspevku baníkmi, ktorí boli dotknutí útlmovými programami schválenými vládou Slovenskej republiky.

V § 2 ods. 6 sa určuje podmienka (dosiahnutie veku 55 rokov) na vznik nároku na výplatu osobitného príspevku.

V § 3 sa aktualizujú jednotlivé ustanovenia aj vzhľadom na zmeny v právnom poriadku, ktoré nastali po nateraz poslednej novele v roku 1992. Účelom je predovšetkým snaha o dosiahnutie čo najväčšej adresnosti osobitného príspevku baníkom ako osobitnej dávky, v súvislosti s čím sa do zákona zakotvuje vylúčenie súbehu jednotlivých druhov dávok. Vzhľadom na charakter osobitného príspevku baníkom ako osobitnej dávky vyplácanej z prostriedkov štátneho rozpočtu sa tento príspevok nepriznáva osobám, ktoré nemajú bydlisko na území Slovenskej republiky.

V § 4 sa určuje subjekt, ktorý svojím záväzným posudkom určuje najvyššiu prípustnú expozíciu pre práce na jednotlivých pracoviskách v podzemí hlbinných baní; je ním príslušný orgán verejného zdravotníctva. Subjektom, ktorý vykonáva zaraďovanie prác do kategórie rizika a sledovanie expozície u jednotlivých zamestnancov v podzemí hlbinných baní by mal byť podľa novej úpravy zamestnávateľ.

V § 4 ods. 2 sa definuje zamestnanie mimo podzemia hlbinných baní. Používa sa negatívne vymedzenie vo vzťahu k zamestnaniam v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach a k ostatným zamestnaniam v baníctve vykonávaným pod zemou v hlbinných baniach.

Poznámky pod čiarou sa vypúšťajú ako vývojom prekonané.

K bodu 2

Navrhuje sa diferencovaná výška osobitného príspevku baníkom v závislosti od toho, z akého titulu uvedený nárok vzniká. V odseku 1 je ustanovený osobitný príspevok vo výške 80 EUR, ak ide osoby, ktoré dosiahli najvyššiu prípustnú expozíciu alebo sú ohrozené chorobou z povolania. Pri osobách, ktoré dosiahli najvyššiu prípustnú expozíciu sa po dovŕšení veku 55 rokov tento príspevok zvyšuje na 350 EUR mesačne (odsek 2).

V odseku 3 sú upravené nároky osôb, ktoré odpracovali 20, resp. 15 rokov (ak ide o prácu v baníctve so stálym pracoviskom v podzemných baniach, v ktorom je možné získať najvyššiu prípustnú expozíciu); týmto osobám vzniká nárok na poberanie osobitného príspevku vo výške 350 EUR.

V odsekoch 4 a 5 sa upravuje výška a doba poskytovania osobitného príspevku pre baníkov, ktorí boli dotknutí útlmovými programami schválenými vládou Slovenskej republiky.

K bodu 3

V súlade so zásadou adresnosti sa navrhuje riešenie súbehu osobitného príspevku baníkom s invalidným dôchodkom a úrazovou dávkou a to tak, aby sa osobitný príspevok baníkom vyplácal len vo výške rozdielu medzi ním a invalidným dôchodkom alebo medzi ním a úrazovou rentou.

K bodu 4

S ohľadom na vývin právnej terminológie sa navrhuje nahradenie zastaraného pojmu „pracujúci“ pojmom „oprávnený“.

K bodu 5

Navrhovaná úprava splnomocňovacieho ustanovenia reaguje najmä na zmeny v štátoprávnom usporiadaní po r. 1993.

K bodu 6

Navrhované splnomocňovacie ustanovenie pre Ministerstvo hospodárstva umožňuje pružnosť prípadných zmien v inštitucionálnych otázkach posudzovania nárokov na osobitný príspevok baníkom a jeho vyplácania.

K bodu 7

Navrhovaná úprava nadväzuje na zmenu obsahu jednotlivých odsekov v § 2.

K bodom 8 a 10

Navrhuje sa vypustenie odkazu na § 6 ods. 1, keďže bola zavedená legislatívna skratka.

K bodu 9

Navrhuje sa vypustenie odsekov 2 a 3. Odsek 3 sa vypúšťa z dôvodu, že zakladá diskrimináciu osôb s pobytom v cudzine.

K bodu 11

Navrhuje sa vypustiť nadpis pod § 13 ako nepotrebný a terminologicky nevhodný.

K bodu 12

Navrhuje sa nahradenie nevhodného pojmu „požívateľ“ pojmom „poberateľ“ a vypustenie odkazu na § 8 odseky 2 a 3, keďže tieto odseky boli z § 8 vypustené.

K bodu 13

V nadväznosti na skutočnosť, že osobitný príspevok baníkom sa koncipuje ako osobitná dávka uhrádzaná z prostriedkov štátneho rozpočtu, navrhuje sa vypustenie §-u 15.

K bodu 14

Navrhuje sa vypustenie § 17a.

K bodu 15

Navrhovaným prechodným ustanovením (§ 17b) sa podľa ods. 1 zachováva nárok na poberanie osobitného príspevku tým poberateľom, ktorým by podľa novej úpravy nevznikol.

Odsekom 2 sa ukladá povinnosť osobám, ktoré vyplácali osobitný príspevok podľa právnej úpravy účinnej do 31. mája 2009, odovzdať písomnú dokumentáciu preukazujúcu oprávnenosť nárokov poberateľov osobitného príspevku organizácii uvedenej v § 6 ods. 1.

Odsekom 3 sa zabezpečuje kontinuita vo vyplácaní jednotlivých dávok bez zaťažovania jeho poberateľov.

Zrušovacím ustanovením (§17c) sa vypúšťa vývojom prekonané ustanovenie.

K čl. II.

Vzhľadom na to, že subjekt, ktorý bude posudzovať oprávnenosť jednotlivých žiadostí o poskytovanie osobitného príspevku baníkom bude potrebovať pre svoju prácu aj údaje zo Sociálnej poisťovne, (§ 3, § 5 ods. a) navrhuje sa legislatívna úprava zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorej bude Sociálna poisťovňa povinná poskytovať informácie potrebné na posudzovanie nároku na osobitný príspevok baníkom.

K čl. III.

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje termín účinnosti na 1. jún 2009.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

14

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2008, ktorý bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 6 zo dňa 9. januára 2008.

Dôvodom predloženia materiálu je úprava § 27 o kategóriách zdravotníckych pracovníkov a s ním súvisiacich ustanovení zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“) na základe rokovaní Ministerstva zdravotníctva SR so zástupcami zdravotníckych povolaní v nelekárskych študijných odboroch (fyzioterapeuti, laboranti, verejní zdravotníci atď.) pri poslednej širšej novele zákona o poskytovateľoch v roku 2007.

Zástupcovia tzv. nelekárskych zdravotníckych povolaní v roku 2007 žiadali, aby sa Ministerstvo zdravotníctva SR podrobnejšie zaoberalo novým zadefinovaním postavenia tých zdravotníckych povolaní, ktoré na základe získanej odbornej spôsobilosti majú kompetencie na autonómny výkon odborných pracovných činností, špecializovaných pracovných činností alebo certifikovaných pracovných činností zdravotníckych pracovníkov. Podľa § 27 zákona č. 578/2004 Z. z. sú takíto zdravotnícki pracovníci zaradení v kategórii asistent, prípadne iný zdravotnícky pracovník, čo vyvoláva dojem závislosti na inom zdravotníckom povolaní a v tomto čase už nevystihuje skutočnosť.

Ministerstvo zdravotníctva SR tiež eviduje ďalšie podnety na rozšírenie taxatívneho vymenovania povolaní napríklad o absolventov technických odborov, prírodovedných odborov, učiteľstva v kombinácii s technickými odbormi alebo prírodovednými odbormi, sociálnej práce a veterinárneho lekárstva, čo vyvoláva potrebu neustálej novelizácie vyššie uvedeného ustanovenia zákona. Predkladaný materiál ponúka komplexné riešenie problematiky tak, aby nebolo potrebné často meniť taxatívny výpočet.

Okrem problematiky triedenia zdravotníckych pracovníkov sa v predkladanom návrhu riešia aj ďalšie témy vyvolané aktuálnou potrebou zdravotníckej praxe: 1. umožnenie vzniku špecializovaných centier na sústreďovanie vybraných zdravotných výkonov u vybraných ochorení z dôvodu zefektívnenia starostlivosti o pacientov so zriedkavými alebo ojedinelými ochoreniami na Slovensku, 2. povolenie na prevádzkovanie ambulancie lekárskej služby prvej pomoci, 3. doplnenie ustanovení týkajúcich sa kurzov inštruktorov a kurzov prvej pomoci, 4. možnosť akreditačného procesu špecializačného študijného programu štátnej zdravotníckej vysokej školy na základe zistení Ministerstva zdravotníctva SR o úrovni poskytovaného vzdelávania, 5. možnosť participácie stavovských organizácií v zdravotníctve na priebežnom sledovaní a hodnotení úrovne ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov na Slovensku, 6. registrácia zdravotníckeho pracovníka ako podmienka výkonu zdravotníckeho povolania a možnosti zrušenia registrácie, 7. povinnosť poskytovateľa všeobecnej zdravotnej starostlivosti uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, ak poskytuje zdravotnú starostlivosť plne uhrádzanú alebo čiastočne uhrádzanú na základe verejného zdravotného poistenia, ak má uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti najmenej s jedným jej poistencom, 8. predĺženie stanoveného termínu na výkon činnosti posudkového lekára na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení v súlade s požiadavkou Sociálnej poisťovne.

Navrhovaný zákon zachováva základy doterajšej právnej úpravy .

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Realizácia návrhu zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí ani na rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona právne upravuje existenciu tých centier, ktoré sú už u poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zriadené. Z tohto dôvodu návrh zákona nebude mať finančný dopad na rozpočet verejnej správy.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad dopadov na verejné financie

Navrhovaná právna úprava nepredstavuje zvýšené nároky na štátny rozpočet, nezakladá zvýšené nároky na rozpočet samosprávnych krajov a rozpočet obcí. Návrh zákona právne upravuje existenciu tých centier, ktoré sú už u poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zriadené. Z tohto dôvodu návrh zákona nebude mať finančný dopad na rozpočet verejnej správy.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny dopad na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Nepredpokladá sa negatívny dopad na zamestnanosť v Slovenskej republike.

5.Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Navrhovaná právna úprava nebude mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu:Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

- primárnom

-sekundárnom

- v Nariadení Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 1) v platnom znení.

b)nie je upravená v práve Európskej únie:- primárnom

- sekundárnom,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Osobitná časť

K článku I

K bodu 1Do ustanovenia sa dopĺňa územie Slovenskej republiky, nakoľko niektorí poskytovatelia špecializovanej zdravotnej starostlivosti sa v rámci stanovenia minimálnej siete určujú na územie Slovenskej republiky.

K bodu 2Úprava je potrebná z dôvodu, že pri koncovej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nie je efektívne z ekonomických dôvodov určiť konkrétne špecializované pracoviská poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti.

K bodu 3Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“) sa v rámci všeobecnej ambulantnej starostlivosti a v rámci špecializovanej zubno - lekárskej ambulantnej starostlivosti poskytuje lekárska služba prvej pomoci najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov. Navrhuje sa taxatívne vymenovať ambulancie lekárskej služby prvej pomoci, a tým umožniť vydávanie povolení na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení v pôsobnosti samosprávnych krajov.

K bodu 4Na efektívnejšie zabezpečenie zdravotnej starostlivosti u vybraných skupín ochorení, ktoré sú na území Slovenskej republiky ojedinelé (napríklad komplexná starostlivosť deti s cystickou fibrózou, vývojová kineziológia detí s detskou mozgovou obrnou a podobne) a pre pacientov zo systémového hľadiska zabezpečenia kvalitnej zdravotnej starostlivosti je vhodnejšie ich sústredenie na špecializovanom pracovisku určeného poskytovateľa sa upravuje, že poskytovatelia smú takéto celoslovenské sústredenie zdravotníckych výkonov pre lepšiu starostlivosť o pacientov s príslušným ochorením vo svojej organizačnej štruktúre pod názvom centrum vykonať len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva zdravotníctva.

K bodu 5

V nadväznosti na úpravu § 27, kde sa namiesto kategórií zdravotníckych pracovníkov definujú zdravotnícke povolania, sa upravuje aj príslušné ustanovenie obsahujúce vypustený pojem „kategória“.

K bodu 6V nadväznosti na úpravu § 27, kde sa namiesto kategórií zdravotníckych pracovníkov definujú zdravotnícke povolania, sa upravuje aj príslušné ustanovenie obsahujúce vypustený pojem „kategória“. Ustanovenie § 12 ods. 10 sa v platnom zákone č. 578/2004 Z. z. nevzťahuje na všetky kategórie zdravotníckych pracovníkov, ale len na povolania lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra a pôrodná asistentka, teda na tie, kde existuje spojený I. a II. stupeň vysokoškolského vzdelania (doktorské štúdium), alebo II. stupeň vysokoškolského vzdelania (magisterské štúdium). Tento princíp zostáva aj v novej terminologickej úprave zachovaný súvisiacej s úpravou § 27.

K bodu 7V odseku 1 určuje, že zdravotníckym pracovníkom je jednoznačne osoba, ktorá získala odbornú spôsobilosť v štúdiu v študijných odboroch pripravujúcich na výkon zdravotníckeho povolania - teda v tzv. zdravotníckych študijných odboroch na Slovensku (štúdium na Slovensku) alebo v zahraničí (na základe využitia mechanizmu uznania vzdelania). V zdravotníckej praxi ide o študijné odbory spojeného vysokoškolského štúdia I. a II. stupňa v študijných odboroch všeobecné lekárstvo, zubné lekárstvo a farmácia; ďalej tiež o študijné odbory vysokoškolského štúdia I. alebo II. stupňa v študijných odboroch ošetrovateľstvo, pôrodná asistencia, fyzioterapia, urgentná zdravotná starostlivosť, verejné zdravotníctvo, laboratórne vyšetrovacie metódy v zdravotníctve atď. ako aj o všetky študijné odbory vyššieho odborného, úplného stredného odborného a stredného odborného vzdelania študované na stredných zdravotníckych školách. Keďže je však pomerne ťažké určiť príslušnosť k zdravotníckemu študijnému odboru podľa názvov jednotlivých fakúlt, pretože tie sú dnes rôzne a môžu sa kedykoľvek zmeniť, ich názvoslovie nie je regulované Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a pojem zdravotnícky študijný odbor nie je na Slovensku v legislatíve na úrovni zákona definovaný, resp. je definovaný iba v podzákonnej norme – nariadení vlády Slovenskej republiky č. 742/2004 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania v znení neskorších predpisov, odvíja sa návrh ustanovenia od odbornej spôsobilosti na výkon jednotlivých zdravotníckych povolaní.

Návrh ustanovenia odseku 2 a 3 sa týka jednak osôb, ktoré neštudovali v študijnom odbore na strednej zdravotníckej škole alebo v zdravotníckom študijnom odbore na vysokej škole, ale sa pripravovali na výkon povolania psychológ, logopéd a liečebný pedagóg, ktoré je síce primárne orientované na starostlivosť o osobu, ale neštuduje sa v systéme zdravotníckych študijných odborov. Podľa tohto ustanovenia sa psychológovia, logopédia liečební pedagógovia stanú zdravotníckymi pracovníkmi, ak svoje štúdium absolvujú v študijných programoch, ku ktorým ako ku svojej odbornej spôsobilosti získali kladné vyjadrenie ministerstva zdravotníctva a súčasne splnia podmienku podľa § 33 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. (získanie osvedčenia o príprave na výkon práce v zdravotníctve. Návrh ustanovenia odseku 2 sa tiež týka osôb, ktoré sa o poskytovaní zdravotnej starostlivosti ľuďom, o systéme zdravotnej starostlivosti a ďalších dôležitých „zdravotníckych“ súvislostiach dozvedajú a potrebné vedomosti a zručnosti na zvládnutie úspešnej kooperácie a starostlivosti o pacienta nadobúdajú až po ich zamestnaní v zdravotníckej organizácii, pretože neštudovali v študijnom odbore na strednej zdravotníckej škole alebo v zdravotníckom študijnom odbore na vysokej škole. Ide o povolania biológ, chemik, atď., ktoré sú však v zdravotníctve takisto potrebné. Podľa tohto ustanovenia sa zdravotníckym pracovníkom môže stať aj osoba, ktorá získala odbornú spôsobilosť v tzv. nezdravotníckom študijnom odbore, ak malo Ministerstvo zdravotníctva SR možnosť v rámci akreditačného procesu študijných programov vysokých škôl na Ministerstve školstva SR vyjadriť, že súhlasí s uplatnením absolventov príslušného študijného programu v rezorte zdravotníctva a absolvent získa osvedčenie o príprave na výkon práce v zdravotníctve podľa § 33 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z..

K bodu 8

Súčasná právna úprava povinnosti registrácie (§ 80 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z.) neobsahuje žiadne legislatívne previazanie na výkon povolania spôsobom zabezpečujúcim plnenie tejto povinnosti. Preto sa navrhuje registrácia ako podmienka výkonu zdravotníckeho povolania, čím sa dá reálny predpoklad naplnenia cieľa právnej úpravy registrácie.

K bodu 9

V nadväznosti na úpravu § 27, kde sa namiesto kategórií zdravotníckych pracovníkov definujú zdravotnícke povolania, sa upravuje aj príslušné ustanovenie obsahujúce vypustený pojem „kategória“.

K bodu 10

V nadväznosti na úpravu § 27, kde sa namiesto kategórií zdravotníckych pracovníkov definujú zdravotnícke povolania, sa upravuje aj príslušné ustanovenie obsahujúce vypustený pojem „kategória“.

K bodu 11

V nadväznosti na úpravu § 27, kde sa namiesto kategórií zdravotníckych pracovníkov definujú zdravotnícke povolania, sa upravuje aj príslušné ustanovenie obsahujúce vypustený pojem „kategória“.

K bodu 12

V nadväznosti na úpravu § 27, kde sa namiesto kategórie „iný zdravotnícky pracovník“ vymenúvajú jednotlivé zdravotnícke povolania v § 27 ods. 1 a zároveň sa v § 27 ods. 2 upravuje, že zdravotníckym pracovníkom je aj osoba s inou odbornou spôsobilosťou, ako je uvedená v § 27 ods. 1, ak toto jej vzdelanie obsahovo súvisí so zdravotnou starostlivosťou, splnila podmienku podľa § 33 ods. 3 a bude u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vykonávať pracovné činnosti charakteru poskytovania zdravotnej starostlivosti, sa upravuje aj príslušné ustanovenie súvisiace s používaním pojmu „iný zdravotnícky pracovník“.

K bodu 13Nakoľko je v zmysle Národného programu sústavného vzdelávania v poskytovaní prvej pomoci a neodkladnej zdravotnej starostlivosti schváleného Radou vlády SR pre bezpečnosť cestnej premávky 28. júna 2007 potrebné upraviť minimálne požiadavky na kurzy a skúšky inštruktorov prvej pomoci a na kurzy prvej pomoci a skúšky z poskytovania prvej pomoci aj v iných cieľových skupinách, ako sú len žiadatelia o vodičské oprávnenie a vodiči, navrhuje sa do § 40 doplniť splnomocňovacie ustanovenie, ktoré umožní Ministerstvu zdravotníctva SR po dohode s Ministerstvom vnútra SR vydať rozšírenú vyhlášku. Tá by mala okrem požiadaviek viažucich sa na kurzy pre žiadateľov o vodičské oprávnenie a vodičov obsahovať aj ustanovenia o požiadavkách na kurzy pre zamestnancov, zamestnávateľov, hasičov, policajtov, študentov škôl a podobne v zmysle odporúčaní obsiahnutých v Národnom programe sústavného vzdelávania v poskytovaní prvej pomoci a neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

K odseku 21: Podľa § 101 ods. 1 a § 101a platného zákona č. 578/2004 Z. z. je Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave povinná na pokračovanie v realizácii doterajších študijných programov ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov získať akreditáciu študijných programov v príslušných špecializačných odboroch alebo certifikačných prípravách podľa tohto zákona najneskôr do 31. decembra 2010. Ďalej je tiež oprávnená vydávať diplomy o špecializácii, certifikáty, osvedčenia o príprave na výkon práce v zdravotníctve a potvrdenia o absolvovaní študijného programu sústavného vzdelávania bez akreditácie do 31. decembra 2010.

Keďže však Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave zatiaľ Ministerstvo zdravotníctva SR nepožiadala o akreditáciu žiadneho z realizovaných študijných programov ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov a pre posúdenie splnenia personálnych a materiálno - technických predpokladov v konkrétnych špecializačných študijných programoch, certifikačných študijných programoch a študijných programoch sústavného vzdelávania sa vyžaduje určitý čas pre obhliadku na mieste, odborné spracovanie a zhodnotenie potrebných podkladov a samotné rozhodnutie, navrhuje sa (keďže ide o zdravotnícku – štátnu vysokú školu) umožniť Ministerstvu zdravotníctva SR posúdiť a akreditovať alebo zrušiť študijné programy tejto vysokej školy aj z vlastného podnetu (teda bez podania žiadosti vzdelávacej ustanovizne). Ministerstvo zdravotníctva SR môže na posúdenie splnenia podmienok akreditácie použiť zistenia z priebežného sledovania a hodnotenia úrovne ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, ktoré je oprávnené vykonávať na základe ustanovenia § 40 ods. 1 platného zákona o poskytovateľoch.

Uvedenou úpravou sa zabezpečí kontinuita poskytovania ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov na Slovensku v príslušných študijných odboroch a študijných programoch do budúcnosti bez toho, aby sa musel ďalej predlžovať termín 31. december 2010 nachádzajúci sa v ustanovení § 101 a § 101a platného zákona č. 578/2004 Z. z. a zároveň sa tým umožní rýchlejšie posúdiť a akreditovať tie študijné programy, v ktorých Slovenská zdravotnícka univerzita už dnes spĺňa podmienky akreditácie, avšak zatiaľ nepožiadala o vydanie akreditácie.

K odseku 22: Upravuje sa procesná stránka vydania osvedčenia o akreditácii podľa odseku 22, kde sa použijú totožné ustanovenia, ako sa bežne používajú pri rozhodovaní o akreditácii špecializačných študijných programov, certifikačných študijných programov alebo študijných programov sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.

K bodu 14

V nadväznosti na úpravu § 27, kde sa namiesto kategórie „iný zdravotnícky pracovník“ vymenúvajú jednotlivé zdravotnícke povolania v § 27 ods. 1 a zároveň sa v § 27 ods. 2 upravuje, že zdravotníckym pracovníkom je aj osoba s inou odbornou spôsobilosťou, ako je uvedená v § 27 ods. 1, ak toto jej vzdelanie obsahovo súvisí so zdravotnou starostlivosťou, splnila podmienku podľa § 33 ods. 3 a bude u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vykonávať pracovné činnosti charakteru poskytovania zdravotnej starostlivosti, sa upravuje aj príslušné ustanovenie súvisiace s používaním pojmu „iný zdravotnícky pracovník“.

K bodu 15

V navrhovanom odseku 6 sa upravuje, že v nadväznosti na vydanie potvrdenia o absolvovaní kurzu inštruktora prvej pomoci po úspešnom vykonaní skúšky inštruktora prvej pomoci, toto potvrdenie platí 5 rokov od dátumu jeho vydania.

K bodu 16 Z doterajšej administratívnej činnosti Ministerstva zdravotníctva SR vyplynulo, že je potrebné presnejšie vyjadriť, či komora v stanovených päťročných intervaloch (vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 366/2005 Z. z. o kritériách a spôsobe hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v znení neskorších predpisov vydaná na základe splnomocňovacieho ustanovenia uvedeného v § 42 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z. z.) hodnotí len sústavné vzdelávanie, ktoré v danom sledovanom období absolvoval konkrétny zdravotnícky pracovník, alebo má komora právo a povinnosť sledovať a hodnotiť aj kvalitu jednotlivých vzdelávacích aktivít [predbežné posudzovanie vytvorenia predpokladov organizátorom pre produkovanie kvalitnej vzdelávacej aktivity, priebežné hodnotenie procesu a obsahu poskytovaného vzdelávania v jednorazových vzdelávacích aktivitách (použitím metódy hospitácie, supervízie alebo inšpekcie) a hodnotenie výsledku poskytnutého vzdelávania]. Nakoľko niektoré komory už začali v tejto oblasti vyvíjať aktívnu činnosť ( napríklad hodnotenie splnenia predpokladov pred začatím jednorazovej vzdelávacej aktivity vykonávajú Slovenská lekárska komora samostatne alebo v spolupráci so Slovenskou akreditačnou radou pre kontinuálne medicínske vzdelávanie, Slovenská komora zubných lekárov samostatne, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek samostatne, Slovenská lekárnická komora samostatne atď.), vyžaduje sa tiež priebežné hodnotenie formou hodnotiacich správ odborného garanta a supervízora zo schválenej jednorazovej vzdelávacej aktivity, preto sa navrhuje túto skutočnosť jasnejšie vyjadriť v predmetnom návrhu zákona.

Ďalej tiež Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov žiadala možnosť zainteresovania komôr do oblasti merania kvality poskytovaného ďalšieho vzdelávania, nakoľko komory vydávajú licencie na výkon príslušných zdravotníckych povolaní, zodpovedajú za dodržiavanie podmienok, ktoré viedli k vydaniu licencie počas celého obdobia platnosti licencie a na základe svojej činnosti by mali najlepšie poznať aktuálne potreby praxe na oblasť ďalšieho vzdelávania pre zvyšovanie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Nakoľko sledovanie a hodnotenie úrovne poskytovaného ďalšieho vzdelávania patrí komplexne do pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR prostredníctvom Akreditačnej komisie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, upravuje sa, že komory participujú na tejto činnosti vykonávanej Ministerstvom zdravotníctva SR podľa požiadaviek akreditačnej komisie.

K bodu 17

Zmena názvu Slovenskej komory laborantov, asistentov a technikov na Slovenskú komoru medicínsko-technických pracovníkov súvisí so zmenou ustanovenia § 27 a zrušením kategórií zdravotníckych pracovníkov .

K bodu 18

Ide o legislatívno-technickú úpravu poukazujúcu na zriadenie Slovenskej komory fyzioterapeutov, aj v nadväznosti na § 47c.

K bodu 19

Upravuje sa, že Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov združuje zdravotníckych pracovníkov podľa § 27 ods. 2 okrem psychológov, ktorí môžu byť jej členmi, ak sú bezúhonní a požiadali o zápis do zoznamu členov.

K bodu 20

Vypúšťajú sa ustanovenia, ktoré sú upravené v iných ustanoveniach zákona a dotýkajú sa duplicitného predkladania dokladov od registrovaných zdravotníckych pracovníkov, a ktorí sú zároveň aj členmi komory.

K bodu 21

Vypúšťa sa kompetencia rady komory, ktorá sa zveruje do pôsobnosti prezídia komory, čo sa na základe doterajších skúseností Slovenskej lekárskej komory s vedením registra ukazuje ako vhodnejšie.

K bodu 22

Zveruje sa kompetencia prezídiu komory, ktorá sa na základe doterajších skúseností komôr s vedením registra ukazuje ako vhodnejšia.

K bodu 23

V nadväznosti na úpravu § 27, kde sa namiesto kategórie „iný zdravotnícky pracovník“ vymenúvajú jednotlivé zdravotnícke povolania v § 27 ods. 1 a zároveň sa v § 27 ods. 2 upravuje, že zdravotníckym pracovníkom je aj osoba s inou odbornou spôsobilosťou, ako je uvedená v § 27 ods. 1, ak toto jej vzdelanie schválilo ministerstvo zdravotníctva ako štúdium určené na výkon pracovných činností v zdravotníctve a splnila podmienku podľa § 33 ods. 3 sa upravuje aj príslušné ustanovenie súvisiace s ustanovením § 27 ods. 2.

K bodu 24

Registrácia absolventov škôl v komore sa vyžaduje najneskôr do troch mesiacov od začatia výkonu zdravotníckeho povolania, čím absolventi získajú časový priestor na začatie výkonu zdravotníckeho povolania a zároveň si splnenia povinnosť oznámenia potrebných údajov do registra komory. V opačnom prípade by mohla nastať situácia, že absolvent zdravotníckeho študijného programu by sa nemohol u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zamestnať ako zdravotnícky pracovník, kým nie je registrovaný v komore a naopak.

K bodu 25

Dopĺňajú sa ustanovenia § 63a, podľa ktorého príslušná komora registráciu dočasne pozastaví, ak zdravotnícky pracovník o to požiada z dôvodu, že prerušil výkon zdravotníckeho povolania a ak mu bol zakázaný výkon zdravotníckeho povolania na čas, o ktorý zdravotnícky pracovník požiada, najviac na čas zákazu výkonu zdravotníckeho povolania uloženého súdom.

Podľa navrhovaného § 63b komora registráciu zruší v prípade, že zdravotnícky pracovník požiada o zrušenie registrácie v súvislosti s ukončením výkonu zdravotníckeho povolania (napríklad z dôvodu odchodu do dôchodku), ďalej v prípade, že zdravotnícky pracovník prestane byť spôsobilý na právne úkony, zdravotne spôsobilý, odborne spôsobilý alebo bezúhonný . Upravuje sa postup komory pri zrušení registrácie. Ak sa že zrušenie registrácie týka zdravotníckeho pracovníka, ktorý je zamestnancom, doručí sa rozhodnutie o zrušení registrácie aj príslušnému zamestnávateľovi.

Podľa navrhovaného § 63c komora po odpadnutí dôvodov, ktoré viedli k dočasnému pozastaveniu registrácie alebo k zrušeniu registrácie, registráciu obnoví s tým, že zdravotnícky pracovník už nebude musieť predkladať všetky doklady, ktoré podľa § 63 predkladal pri tzv. prvej registrácii, ale iba tie, ktoré preukazujú zmeny, ktoré medzitým nastali.

Pre prípady úmrtia zdravotníckeho pracovníka, alebo jeho vyhlásenia za mŕtveho sa dopĺňa ustanovenie § 63d, podľa ktorého jeho registrácia v komore zaniká.

K bodu 26

Vzhľadom na skutočnosť, že registrácia sa podľa § 31 stáva jednou z podmienok na výkon zdravotníckeho povolania, je potrebné zabezpečiť aktualizáciu registra po zistení nových skutočností.

K bodu 27

V nadväznosti na úpravu § 27, kde sa namiesto kategórie „iný zdravotnícky pracovník“ vymenúvajú jednotlivé zdravotnícke povolania v § 27 ods. 1 a zároveň sa v § 27 ods. 2 upravuje, že zdravotníckym pracovníkom je aj osoba s inou odbornou spôsobilosťou, ako je uvedená v § 27 ods. 1, ak toto jej vzdelanie schválilo Ministerstvo zdravotníctva ako štúdium určené na výkon pracovných činností v zdravotníctve a splnila podmienku podľa § 33 ods. 3 sa upravuje aj príslušné ustanovenie súvisiace s ustanovením § 27 ods. 2.

K bodu 28Upravuje sa fyzioterapeutom podmienka dvojročnej odbornej zdravotníckej praxe po absolvovaní príslušného štúdia na vydanie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, na výkon zdravotníckeho povolania ako aj licencie na výkon funkcie odborného zástupcu.

V zmysle všeobecných pravidiel smernice ES/36/2005 má osoba príslušným štúdiom získat

odbornú spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností tak, aby bola schopná samostatne a kompetentne vykonávať činnosti bez ohľadu na to, či je to v zamestnaneckom alebo tzv. samo-zamestnaneckom postavení (v našej právnej terminológii osoba podnikajúca vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť - teda aj napríklad vykonávajúca činnosť na licenciu).

Dodatočné vyžadovanie praxe na udelenie licencie je v rozpore s týmto princípom vyplývajucim zo záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii, poukazuje skôr na potrebu urýchleného skvalitnenia - rozšírenia príslušného štúdia fyzioterapeutov o potrebnú odbornú zdravotnícku prax vykonavanú pod dohľadom školitela, čo bude potrebné na vysokých školách pripravujúcich fyzioterapeutov urýchlene napraviť, avšak dovtedy je potrebné zabezpeciť, aby rezort z titulu ochrany pacienta pred nekvalitným poskytovaním zdravotnej starostlivosti ustanovil takúto požiadavku na vydanie licencie.

K bodu 29V nadväznosti na zavedenie povinnosti registrácie ako podmienky pre výkon zdravotníckeho povolania sa v § 73 odsek 1 dopĺňa písmenom e), podľa ktorého je dočasné pozastavenie registrácie dôvodom pre dočasné pozastavenie licencie.

K bodu 30V nadväznosti na bod 29 sa upravuje rozsah dočasného pozastavenia licencie.

K bodu 31

Doplnením citácie sa umožní postihovať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za nesplnenie povinností ustanovených v nariadení Rady (EHS) č. 1408/71.

K bodu 32

Navrhovaná úprava zlepšuje disciplínu ambulantných lekárov pri dodržiavaní ordinačných hodín a pri zabezpečovaní zastupovania v prípade neprítomnosti, čím sa spolu s fungovaním lekárskej služby prvej pomoci a ústavnej pohotovostnej služby dosiahne nepretržitá zdravotná starostlivosť.

K bodu 33

Úprava rieši prípady, keď pitva nebola nariadená v prípade, kedy nariadená byť mala a následne bol sťažený výkon dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

K bodu 34Ide o povinnosť poskytovateľa všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, ak poskytuje zdravotnú starostlivosť plne uhrádzanú alebo čiastočne uhrádzanú na základe verejného zdravotného poistenia, ak má uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti najmenej s jedným jej poistencom. Ide o zavedenie mechanizmu, ktorým bude zabezpečené, že pacientovi – poistencovi zdravotnej poisťovne nebude môcť byť poskytovateľom všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti odmietnuté poskytnutie zdravotnej starostlivosti čím sa zabezpečí dostupnosť poskytovania zdravotnej starostlivosti občanom.

K bodu 35Z dôvodu jednotného postupu orgánov dozoru sa upravujú pravidlá a postupy dozornej činnosti, ktoré v súčasnosti platná úprava neustanovuje.

K bodu 36Podľa platného § 93a ods. 6 zákona č. 578/2004 Z. z sú lekári vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni oprávnení vykonávať lekársku posudkovú činnosť len po získaní licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti. Osoby pracujúce pre Sociálnu poisťovňu ako posudkoví lekári bez potrebnej špecializácie posudkové lekárstvo (centralizované činnosti ako rozhodovanie v odvolacom konaní a podobne) alebo bez potrebného certifikátu na certifikovanú pracovnú činnosť (bežná posudková činnosť na regionálnej úrovni pobočiek) sú podľa platného zákona č. 578/2004 Z. z povinní si potrebnú kvalifikáciu doplniť a získať licenciu na výkon lekárskej posudkovej činnosti najneskôr do 31. decembra 2009. Je potrebné legislatívne upraviť postavenie zamestnancov, ktorí boli prijatí do pracovného pomeru v Sociálnej poisťovni a nemali možnosť získať licenciu z dôvodu prípravy na získanie diplomu, resp. certifikátu. Navrhovanou úpravou sa zabezpečí zachovanie kontinuálnej činnosti subjektov vykonávajúcich lekársku posudkovú činnosť na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.

K bodu 37k odseku 1: Na zabezpečenie kontinuity poskytovania zdravotnej starostlivosti a postavenia jednotlivých zdravotníckych povolaní v systéme zdravotnej starostlivosti po uskutočnení zmeny v triedení zdravotníckych povolaní podľa nového návrhu ustanovenia § 27 obsiahnutého v tomto návrhu zákona sa zároveň v prechodných ustanoveniach upravuje, že osoby zaradené do kategórie iný zdravotnícky pracovník podľa doterajšej právnej úpravy sú a naďalej zostávajú zdravotníckymi pracovníkmi aj podľa tohto nového zákona. Rozhodujúci termín je určený v súvislosti s navrhovanou účinnosťou zákona od 1. júna 2009.

k odseku 2: Nadväzne na zavedenie povinnosti registrácie ako podmienky pre výkon zdravotníckeho povolania je potrebné zamedziť duplicitnému procesu registrácie u tých osôb, ktoré už v komorách registrované sú na základe platných právnych predpisov a zároveň zabezpečiť prechodné obdobie na registráciu osôb, ktoré sa z rôznych dôvodov neregistrovali - hlavne osôb, ktoré získali odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania, ale ho ešte na území Slovenskej republiky nezačali vykonávať (a teda nemuseli byť registrované) alebo osôb, ktoré prerušili výkon zdravotníckeho povolania a tiež sa nestihli registrovať. Podľa navrhovaného prechodného ustanovenia sa budú zdravotnícki pracovníci registrovaní v komorách podľa predpisov platných do 31. mája 2009 považovať za registrovaných podľa tohto zákona a zdravotnícki pracovníci, ktorí sa neregistrovali podľa predpisov platných do 31. mája 2009, lebo nezačali vykonávať alebo nevykonávali zdravotnícke povolanie a ku dňu účinnosti tohto zákona zdravotnícke povolanie vykonávajú, sa registrujú podľa tohto zákona najneskôr do 31. decembra 2009.

k odseku 3: V navrhovanom odseku ide o prechodné ustanovenie k bodu 31 tohto návrhu zákona, ktorým sa upravuje, že licencie vydané fyzioterapeutovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe na výkon zdravotníckeho povolania ako aj na výkon funkcie odborného zástupcu budú platné aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

K odseku 4: Upravuje sa pre poskytovateľov všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti a špecializovanej zubno - lekárskej ambulantnej zdravotnej starostlivosti prechodné ustanovenie na účely poskytovania lekárskej služby prvej pomoci, aby povolenia vydané príslušným samosprávnym krajom boli platné do 31. decembra 2009 a povinnosť poskytovateľov požiadať do tohto dátumu o vydanie nových povolení podľa ustanovení tohto zákona.

K odseku 5: Upravuje sa, že inštruktorské preukazy vydané podľa predpisov platných do 31. decembra 2007 (t.j. získané v kurzoch inštruktorov, ktoré neboli akreditované Ministerstvom zdravotníctva SR) stratia platnosť 1. januára 2010, ostatné potvrdenia o absolvovaní akreditovaného kurzu inštruktora prvej pomoci (vydané v kurzoch inštruktorov, ktoré boli akreditované Ministerstvom zdravotníctva SR, keď akreditované Ministerstvo zdravotníctva SR získalo túto právomoc, teda od 1. januára 2008) sa považujú za potvrdenia o absolvovaní akreditovaného kurzu inštruktora prvej pomoci vydané podľa tohto návrhu a stratia platnosť päť rokov vydania v prípade, že si osoba neobnoví vedomosti a zručnosti z vyučovania prvej pomoci.

K odseku 6: Upravuje sa pre prevádzkovateľov zdravotníckeho zariadenia, ktoré vykonávajú činnosť centra požiadať ministerstvo zdravotníctva o schválenie svojej činnosti najneskôr do 31. decembra 2009.

K bodu 38

V nadväznosti na úpravu zdravotníckych povolaní v § 27 sa upravuje výpočet zdravotníckych povolaní v prílohe č. 2 zákona.

K bodu 39

V nadväznosti na úpravu § 27, kde sa namiesto kategórií zdravotníckych pracovníkov definujú zdravotnícke povolania, sa v prílohe č. 3 slovo „kategória“ nahrádza slovom „povolanie“.

K článku II

Ide o zosúladenie s § 40 zákona č. 578/2004 Z. z., podľa ktorého sú kurzy prvej pomoci oprávnené vykonávať aj iné organizácie ako je Slovenský Červený kríž, ak získajú akreditáciu od Ministerstva zdravotníctva SR. Slovenský Červený kríž je podľa § 15 ods. 3 zákona č. 460/2007 Z. z. o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov na pokračovanie vo výučbe obyvateľstva v prvej pomoci tiež povinný získať akreditáciu od Ministerstva zdravotníctva SR, a to do 31. decembra 2008.

K článku III

Dopĺňa sa ustanovenie, v ktorom sa špecifikujú náležitosti rozpisu lekárskej služby prvej pomoci určené samosprávnym krajom pre výkon lekárskej služby prvej pomoci u konkrétneho prevádzkovateľa ambulancie lekárskej služby prvej pomoci.

K článku IV

Ide o presunutie splnomocňovacieho ustanovenia zo zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov do zákona č. 578/2004 Z. z. (čl. I bod 11 tohto návrhu zákona), čím sa (v súlade s odporúčaniami Stálej pracovnej komisie Legislatívnej rady vlády SR pre správne právo, ktoré 21. januára 2008 uviedla pri prerokúvaní vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 28/2008 Z. z.) umožní úprava minimálnych požiadaviek nielen na kurzy prvej pomoci a skúšky z poskytovania prvej pomoci pre žiadateľov o vodičské oprávnenie a vodičov, ako je to doposiaľ, ale aj pre iné cieľové skupiny potenciálnych frekventantov kurzov prvej pomoci ako sú žiadatelia o vodičské oprávnenie a vodiči.

K článku V

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júna 2009 tak, aby mali občania dostatok času na oboznámenie sa s novou právnou úpravu od jeho predpokladaného prerokovania a schválenia v Národnej rade Slovenskej republiky – okrem ustanovení týkajúcich sa splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie širšej úpravy vykonávacieho predpisu o kurzoch prvej pomoci, ktorých účinnosť sa pre zabezpečenie dostatočného časového priestoru na prípravu vykonávacieho predpisu navrhuje od 1. januára 2010 (Čl. I. bod 13 a Čl. IV).

V Bratislave 17. decembra 2008

Robert Fico

predseda vlády

Slovenskej republiky

Richard Raši

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu