Zákon o sociálnom poistení 461/2003 účinný od 01.01.2008 do 12.06.2008

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Simony PETRÍK, Miroslava BEBLAVÉHO a Jozefa MIHÁLA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A.    Všeobecná časť

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Simona Petrík, Miroslav Beblavý a Jozef Mihál.

    Cieľom návrhu zákona je podpora matiek a otcov prostredníctvom predĺženia obdobia poskytovania materského z nemocenského poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a materského z nemocenského zabezpečenia osobitného systému sociálneho zabezpečenia zo súčasných 34 týždňov na 52 týždňov. Obdobným spôsobom sa navrhuje predĺžiť obdobie poskytovania materského poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti z 28 týždňov na 46 týždňov.

Predkladatelia zákona sa domnievajú, že je potrebné vytvoriť lepšie finančné podmienky na starostlivosť o malé deti pracujúcich rodičov. V súčasnosti je výška materského dostatočná, pretože v prípade väčšiny rodičov nahrádza ich celý pôvodný čistý príjem, ktorý mali počas zamestnania. Avšak dĺžka materskej, v prípade jej využitia oboma rodičmi, nepostačuje. Vzhľadom na zhoršenie finančnej situácie, ktorú zažívajú rodiny s malými deťmi po skončení materskej a prechode na poberanie rodičovského príspevku, by bolo predĺženie materskej zásadným opatrením, ktoré by finančne podporilo mladé pracujúce rodiny a umožnilo im dlhšie vychovávať dieťa bez zníženia pôvodných príjmov, a to až na dva roky.

Predĺženie poberania materskej by tiež sanovalo akútny stav zániku veľkého počtu potrebných miest v jasliach, ktorý spôsobila vláda Roberta Fica neuváženou reguláciou jaslí. Predĺženie obdobia poskytovania materského by rodičom rozšírilo možnosti, ako sa o dieťa postarať.

Podľa prognózy v publikácii Perspektívy, riziká a výzvy demografického vývoja najväčších miest Slovenska z dielne Katedry humánnej geografie a demografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Výskumného demografického centra pri Infostate zverejnenej v apríli 2018, sa hodnoty počtu detí na ženu budú na Slovensku do roku 2035 pohybovať okolo 1,6 až 1,8 dieťaťa. Nedosiahnu teda hodnotu potrebnú na zachovanie populácie - dve deti na jednu ženu. Efektívna podpora rodičovstva umožní lepšiu udržateľnosť dôchodkového systému v budúcnosti a je v záujme občanov Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B.     Osobitná časť
K Čl. I

K bodom 1 až 6

Predlžuje sa doba trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov od vzniku nároku na materské na 52 týždňov od vzniku nároku na materské. V tejto súvislosti je potrebné upraviť rôzne dĺžky trvania nároku na materské, ktoré sa líšia v závislosti od postavenia poistenca. Ide o úpravu dĺžky trvania nároku na materské pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú alebo sú osamelé. Navrhuje sa pomerná úprava zákonného nároku, a to pri osamelých poistenkyniach z 37 týždňov na 57 týždňov, a ak ide o poistenkyne, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku na materské sa predlžuje zo 43 týždňov na 66 týždňov. Totožný princíp sa navrhuje pri poistenkyniach, ktorým sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov v zmysle § 48 ods. 6  zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa úprava nárokov na obdobie do konca 46. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské. Pri osamelých poistenkyniach do konca 48. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 57. týždňa od vzniku nároku na materské a pri poistenkyniach, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, do konca 57. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 66. týždňa od vzniku nároku na materské. Dĺžka nárokov sa predlžuje aj  pri inom poistencovi, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, osamelom inom poistencovi, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti a inom poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará.

K bodu 7

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. II

K bodom 1 až 3

V nadväznosti na predchádzajúci novelizačný článok sa novelizuje aj Zákonník práce, a to základná dĺžka materskej dovolenky, materská dovolenka pre osamelú ženu, a ďalej ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. III

K bodom 1 až 3
V zmysle § 152 zákona č. č. 73/1998 Z. z. Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície patrí policajtke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj policajtovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku sa týka aj policajtky alebo policajta, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť z 34 týždňov na 52 týždňov, pri osamelej policajtke z 37 týždňov na 57 týždňov a pri policajtke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, zo 43 týždňov na 66 týždňov. Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka sa pomerne predlžuje aj policajtke a policajtovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IV

K bodom 1 až 3

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na colníčky a colníkov.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. V

K bodu 1

V zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich patrí sudkyni v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa rodičovská dovolenka. Rodičovská dovolenka patrí aj sudcovi, ktorý sa stará o dieťa. Základná rodičovská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej sudkyni na 57 týždňov a sudkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov.

K bodu 2

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VI

K bodom 1 a 2

Ide v zásade o rovnakú úpravu ako v predošlom novelizačnom článku, ale vzťahujúcu sa na prokurátorky a prokurátorov.

K bodu 3

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

V zmysle § 102ad ods. 1 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore patrí jeho príslušníčke v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 34 týždňov, osamelej príslušníčke rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, rodičovská dovolenka po dobu 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa. Základná materská dovolenka sa navrhuje predĺžiť na 52 týždňov, osamelej príslušníčke na 57 týždňov a príslušníčke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, na 66 týždňov. Zároveň sa navrhuje pomerne predĺžiť materskú dovolenku, resp. rodičovskú dovolenku aj príslušníčke alebo príslušníkovi, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

K bodu 4

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. VIII

K bodom 1 až 7

Navrhuje sa predĺženie doby trvania nároku na materské zo základných 34 týždňov na 52. týždňov od vzniku nároku na materské, pričom sa zohľadňujú prípady policajtiek a profesionálnych vojačiek, ktoré sú osamelé alebo porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú. Pri osamelých policajtkách a vojačkách sa doba nároku predlžuje na 57 týždňov, a ak ide o policajtky a profesionálne vojačky, ktoré porodili zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa starajú, doba nároku sa predlžuje na 66 týždňov. Taktiež dochádza k úprave materského pri policajtkách, policajtoch, profesionálnych vojačkách a profesionálnych vojakoch, ktorí prevzali dieťa do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa (pri splnení ďalších zákonných podmienok).

K bodu 8

Prechodné ustanovenie v nadväznosti na zákaz retroaktivity právnych predpisov.

K Čl. IX

Navrhuje sa termín účinnosti s ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu.
 

Vládny návrh zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

27

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Cieľom predloženého návrhu zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež „návrh zákona o zavedení eura v SR“) je vytvoriť základné právne predpoklady v Slovenskej republike na bezproblémové a úspešné budúce zavedenie eura na Slovensku a začlenenie Slovenskej republiky do eurozóny, a to čo najprecíznejším vytvorením generálneho všeobecného() právneho rámca v Slovenskej republike na organizované a plynulé riešenie všetkých kľúčových záležitostí na Slovensku, ktoré súvisia s prechodom zo slovenskej meny na euro, a to jednak už v procese prípravy na zavedenie eura na Slovensku a tiež počas samotného prechodu z doterajšej slovenskej meny na euro pri zavedení eura v Slovenskej republike (po splnení všetkých ekonomických konvergenčných kritérií, tzv. maastrichtských kritérií).

V súvislosti s predloženým návrhom zákona o zavedení eura v SR a zároveň v súvislosti s právnym rámcom Európskych spoločenstiev/Európskej únie pre eurozónu a pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne možno konštatovať, že už Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa Slovenská republika zaviazala ako svoju peňažnú menu prijať a zaviesť euro (po splnení všetkých podmienok na prijatie a zavedenie eura na Slovensku). Ide predovšetkým o ustanovenie článku 4 Aktu o podmienkach pristúpenia pripojeného k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (Ú. v. EÚ L 236, 23. 9. 2003; oznámenie č. 185/2004 Z. z.), podľa ktorého každý nový členský štát (vrátane Slovenskej republiky) sa odo dňa pristúpenia k Európskej únii stal účastníkom hospodárskej a menovej únie (Economic and Monetary Union – EMU) ako členský štát, pre ktorý platí len dočasná výnimka na prijatie a zavedenie eura ako spoločnej jednotnej európskej meny. (Ide o dočasnú výnimku na základe článku 122 platnej Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.) Táto dočasná výnimka na prijatie a zavedenie eura (ako spoločnej jednotnej európskej meny) a zároveň záväzky členských štátov Európskej únie podľa článkov 4 a 10 platnej Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva spoločne znamenajú, že Slovenská republika sa okrem iného zaviazala zabezpečiť aj kompatibilitu slovenskej legislatívy s legislatívou Európskej únie/Európskych spoločenstiev pre eurozónu a pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne a vytvoriť základné právne predpoklady v Slovenskej republike na bezproblémové a úspešné budúce prijatie a zavedenie eura na Slovensku a začlenenie Slovenskej republiky do eurozóny.

Cieľom ustanovení v článku I predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je práve čo najprecíznejšie vytvorenie generálneho právneho rámca v SR na organizované a plynulé riešenie všetkých kľúčových záležitostí na Slovensku, ktoré súvisia s prechodom zo slovenskej meny na euro, a to jednak už v procese prípravy na zavedenie eura a tiež počas samotného prechodu z doterajšej slovenskej meny na euro. V ustanoveniach článku I návrhu zákona ide predovšetkým o záležitosti súvisiace s hotovostným peňažným obehom vrátane dočasného obdobia duálneho peňažného obehu, ktoré bude trvať prvých 16 dní po zavedení eura na Slovensku. Návrh zákona tiež upravuje postup pri výmenách slovenských bankoviek a slovenských mincí za eurá. Návrh zákona predpokladá, že výmenu slovenských bankoviek a slovenských mincí za eurá budú odo dňa zavedenia eura povinne uskutočňovať Národná banka Slovenska a aj tuzemské a zahraničné banky (komerčné banky) pôsobiace na Slovensku, pričom obdobia výmeny slovenských bankoviek a slovenských mincí budú takéto: Banky budú uskutočňovať výmenu slovenských mincí počas obdobia šiestich mesiacov od zavedenia eura a výmenu slovenských bankoviek počas obdobia jedného roka od zavedenia eura. Národná banka Slovenska bude uskutočňovať výmenu pamätných slovenských mincí bez časového obmedzenia, výmenu ostatných (obehových) slovenských mincí počas obdobia piatich rokov od zavedenia eura a výmenu slovenských bankoviek bez časového obmedzenia. Zároveň pre úplnosť možno uviesť, že analogicky ako doteraz sa bude postupovať pri výmenách a odoberaní poškodených alebo inak znehodnotených slovenských bankoviek a slovenských mincí a pri odoberaní falšovaných alebo pozmenených slovenských bankoviek a slovenských mincí, a to až do uplynutia zákonom zakotvených období výmeny slovenských bankoviek a slovenských mincí za eurá. (Pritom sa v rámci článku II upravuje aj vypustenie doterajšej úpravy o slovenských bankovkách a slovenských minciach zo zákona o Národnej banke Slovenska v súvislosti so zavedením eura na Slovensku, keďže zachovanie tejto úpravy v zákone o Národnej banke Slovenska stráca opodstatnenie.) Zároveň v ustanoveniach článku I návrhu zákona ide o záležitosti súvisiace s bezhotovostným peňažným obehom vrátane postupu pri premene bankových vkladov zo slovenských korún na eurá. Návrh zákona predpokladá, že banky budú ku dňu zavedenia eura povinné automaticky a bezodplatne premeniť na eurá všetky bezhotovostné peňažné prostriedky, ktoré budú v nich uložené alebo ktoré poskytli v slovenských korunách, a to vykonaním prepočtu a zaokrúhlením na eurá podľa konverzného kurzu. Ďalej v ustanoveniach článku I návrhu zákona ide o záležitosti súvisiace so základnou úrokovou sadzbou a inými referenčnými úrokovými sadzbami, výmennými kurzami a indexmi odvodenými od medzibankových peňažných obchodov v slovenskej mene, ako aj o záležitosti súvisiace s postupom pri premene a prepočte cien, peňažných súm, menovitých hodnôt základného imania právnických osôb, menovitých hodnôt majetkových vkladov do imania právnických osôb, menovitých hodnôt cenných papierov a ďalších finančných a majetkových hodnôt zo slovenskej meny na eurá, a to pri rešpektovaní princípu ochrany ekonomických a sociálnych záujmov občanov a spotrebiteľov, princípu kontinuity právnych vzťahov a princípu cenovej neutrality pri prechode zo slovenskej meny na euro. Súčasťou článku I návrhu zákona sú taktiež ustanovenia o duálnom zobrazovaní cien, platieb a iných finančných a majetkových hodnôt zároveň v slovenských korunách a v eurách podľa konverzného kurzu určeného pre prechod zo slovenskej meny na euro. Pritom duálne zobrazovanie cien, platieb a iných hodnôt sa má povinne vykonávať počas obdobia duálneho zobrazovania, ktoré sa podľa predloženého návrhu začne jeden kalendárny mesiac po dni určenia konverzného kurzu pre prechod zo slovenskej meny na euro a skončí sa jeden rok po zavedení eura na Slovensku. Celková navrhnutá dĺžka obdobia duálneho zobrazovania teda bude trvať približne jeden a pol roka, z toho približne pol roka pred zavedením eura na Slovensku a jeden rok po zavedení eura na Slovensku. Súčasťou článku I návrhu zákona sú aj ustanovenia o dohľade a kontrole nad dodržiavaním pravidiel a povinností pri príprave na prechod a pri prechode zo slovenskej meny na euro, pričom podľa navrhnutej úpravy tento dohľad a kontrolu budú v rámci svojej vecnej pôsobnosti vykonávať Národná banka Slovenska, Slovenská obchodná inšpekcia, obce a ďalšie orgány dohľadu podľa osobitných predpisov. Súčasťou článku I návrhu zákona sú aj spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, ktoré súvisia so zavedením eura na Slovensku a s prechodom zo slovenskej meny na euro. Keďže navrhovaný zákon o zavedení eura v SR sa do určitej miery dotkne všetkých občanov, spotrebiteľov, ekonomických subjektov a orgánov verejnej moci, pričom doterajšia vnútroštátna úprava o slovenskej mene bude zrušená a nadradeným sa stane právny rámec ES/EÚ pre euro v eurozóne, tak navrhovaný zákon (zohľadňujúc judikatúru Súdneho dvora ES napríklad vo veci C-272/83 z 28. 3. 1985; [1985] ECR 1057) za účelom dosiahnutia prehľadnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti obsahuje aj niektoré blanketové ustanovenia s odkazmi na relevantné ustanovenia právneho rámca ES/EÚ pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne vrátane odkazov na relevantné ustanovenia o eurobankovkách a eurominciach ako zákonných platidlách v eurozóne. Ustanovenia predloženého návrhu zákona zohľadňujú aj záväznú judikatúru Súdneho dvora ES, ktorej priamou súčasťou bol výklad právneho rámca ES/EÚ pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne, a to predovšetkým v jeho rozsudkoch vo veci C-359/05 z 18. 1. 2007 (Ú. v. EÚ C 56, 10. 3. 2007) a vo veci C-19/03 zo 14. 9. 2004 (Ú. v. EÚ C 284, 20. 11. 2004). Táto judikatúra Súdneho dvora Európskych spoločenstiev má mimoriadny význam aj pre vnútroštátnu (národnú) legislatívu členských štátov EÚ pri implementácii a aplikácii právneho rámca ES/EÚ pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne. V neposlednom rade je pre úplnosť potrebné uviesť, že ustanovenia predloženého návrhu zákona zohľadňujú a musia zohľadňovať skutočnosť, že konverzný kurz pre prechod zo slovenskej meny na euro a tiež termín (dátum) prijatia a zavedenia eura v Slovenskej republike si nemôžu vybrať a určiť inštitúcie Slovenskej republiky, ale určuje ich Rada Európskej únie. Rešpektujúc tieto pravidlá má Slovenská republika riadne prijatý a aktuálny Národný plán zavedenia eura v Slovenskej republike, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 525/2005 zo 6. 7. 2005 a ktorého aktualizáciu schválila vláda SR uznesením č. 289/2007 z 21. 3. 2007. Podľa aktuálneho Národného plánu zavedenia eura v Slovenskej republike plánuje Slovenská republika splniť všetky legislatívne podmienky a osobitne ekonomické konvergenčné kritériá na zavedenie eura podľa požiadaviek Európskej únie tak, aby euro bolo zavedené v Slovenskej republike s účinnosťou od 1. 1. 2009. Pritom splnenie legislatívnych podmienok na zavedenie eura sa má dosiahnuť predloženým návrhom zákona o zavedení eura v SR.

Súčasťou predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR (ako články II až XXVIII) sú aj sprievodné novely viacerých zákonov, najmä zákona o Národnej banke Slovenska, zákona o Najvyššom kontrolnom úrade SR, Obchodného zákonníka, ďalej zákonov z oblasti cenných papierov, investičných služieb, kolektívneho investovania, poisťovníctva, bankovníctva a ochrany bankových vkladov, dôchodkového sporenia a sociálneho poistenia, ako aj novely viacerých ďalších zákonov. Tieto sprievodné novely obsahujú predovšetkým úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a s prechodom z doterajšej slovenskej meny na euro pri samotnom zavedení eura na Slovensku. Pritom osobitne dôležitá je novela zákona o Národnej banke Slovenska (a s ňou súvisiaca novela zákona o Najvyššom kontrolnom úrade SR), pretože novelizácia zákona o Národnej banke Slovenska – ktorý doteraz obsahuje všeobecnú právnu úpravu v oblasti slovenskej meny – je kľúčová na dosiahnutie kompatibility slovenskej legislatívy s legislatívou Európskej únie/Európskych spoločenstiev o národných centrálnych bankách členských štátov EÚ začlenených do eurozóny a teda aj na splnenie legislatívnych podmienok na zavedenie eura podľa požiadaviek Európskej únie/Európskych spoločenstiev.

V tejto súvislosti sa predloženým návrhom zákona o zavedení eura v SR predpokladá (v rámci článku II návrhu zákona) vykonať novelizáciu zákona o Národnej banke Slovenska (ďalej aj "NBS"), a to predovšetkým úpravu ustanovení o menovej politike, o nástrojoch menovej politiky a o emisiách bankoviek a mincí a taktiež úpravu ustanovení o obchodoch a ďalších činnostiach Národnej banky Slovenska tak, aby bol náležite zabezpečený súlad zákona o NBS s legislatívou Európskej únie/Európskych spoločenstiev o právnom rámci pre centrálne banky v eurozóne a pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne. V tejto súvislosti sa upravujú aj ustanovenia zákona o NBS o kompetenciách, úlohách, povinnostiach a zodpovednosti Bankovej rady NBS a členov Bankovej rady NBS. Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré vyplývajú z návrhu novely zákona o NBS, patrí prechod kľúčových kompetencií centrálnej banky v oblasti menovej politiky a emisie hotovostných peňazí a tiež ustanovenia o prevode časti menových rezerv z Národnej banky Slovenska na Európsku centrálnu banku odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike. Pritom spomedzi kompetencií centrálnej banky ide najmä o prechod výlučnej právomoci určovať menovú politiku a nástroje menovej politiky a o prechod výlučnej právomoci schvaľovať vydávanie bankoviek a povoľovať vydávanie mincí. Zároveň v oblasti určovania kurzovej politiky ide o prechod kompetencií z Národnej banky Slovenska na Európsku centrálnu banku a orgány Európskej únie odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike. V rámci článku II sa zo zákona o NBS upravuje aj postupné vypustenie doterajšej úpravy o slovenských bankovkách a slovenských minciach v súvislosti so zavedením eura v SR, keďže zachovanie tejto úpravy v zákone o Národnej banke Slovenska stráca opodstatnenie a stalo by sa právnym reliktom. Dôležitou zmenou v článkoch II a III predloženého návrhu zákona (teda v novele zákona o NBS a v novele zákona o Najvyššom kontrolnom úrade SR) je aj to, že právomoc určovať (schvaľovať) nezávislých externých audítorov na overovanie účtových závierok Národnej banky Slovenska už nebude mať Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ale Rada Európskej únie na základe odporúčania Rady guvernérov Európskej centrálnej banky.

Sprievodné novely, ktoré tvoria čl. II až XXVIII návrhu zákona, obsahujú iba minimum ustanovení o nahradení súm v slovenských korunách sumami v eurách, pričom primárnym dôvodom týchto úprav nie je prepočet peňažných súm pri prechode zo slovenskej meny na euro, ale harmonizácia týchto súm s peňažnými sumami v eurách uvádzanými v iných slovenských alebo európskych právnych normách (napríklad do novely zákona o cenných papieroch v rámci čl. VI sa minimálne peňažné limity pre základné imanie obchodníkov s cennými papiermi namiesto doterajšieho peňažného vyjadrenia v slovenských korunách nahrádzajú peňažným vyjadrením v eurách rešpektujúc právne normy ES/EÚ). Pritom predmetom tých ustanovení návrhu zákona, kde sa sumy v slovenských korunách výnimočne nahrádzajú sumami v eurách, sú v zásade iba také sumy (čiastky), ktoré sú použité len ako prahy (a thresholds), nie ako splatné čiastky (a payable amounts) v zmysle definície redenominácie podľa článku 1 písmena j) nariadenia Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura (Ú. v. ES L 139, 11. 5. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01) v platnom znení. Keďže totiž konverzný kurz pre prechod zo slovenskej meny na euro zatiaľ nie je stanovený a známy (predpokladá sa jeho stanovenie Radou EÚ približne v polovici roka 2008), tak návrh pripravovaného zákona o zavedení eura v SR neobsahuje a ani nemôže obsahovať ustanovenia o prepočte konkrétnych splatných peňažných čiastok (a payable amounts) zo slovenských korún na eurá výlučne z dôvodu prechodu zo slovenskej meny na euro, pretože v prípade "netrafenia" sa do zatiaľ neznámeho konverzného kurzu by hrozilo porušenie, respektíve došlo by k porušeniu pravidiel ES/EÚ pre zavedenie eura. Podobne postupovali aj iné členské štáty EÚ, ktoré už zaviedli euro a ktoré vo svojich tzv. generálnych eurozákonoch neuvádzali prepočty konkrétnych splatných peňažných čiastok (a payable amounts) zo svojej národnej meny na eurá ešte pred stanovením konverzného kurzu pre prechod z príslušnej národnej meny na euro. Takýto postup zohľadňuje aj rozsudky Európskeho súdneho dvora súvisiace s prechodom z národnej meny na euro, lebo z rozsudku zo dňa 18. 1. 2007 v kauze C–359/05 ESTAGER, vyplýva, že ak sa výlučne z dôvodu prechodu z národnej meny na euro vykonáva prepočet konkrétnych peňažných čiastok, ktoré predstavujú poplatky alebo platby (a payable amounts) pre dotknuté súkromné právnické osoby alebo fyzické osoby, tak prepočet sa v zásade má vykonať podľa konverzného kurzu, prípadne výhodnejšie na prospech (nie však v neprospech) dotknutých súkromných právnických osôb alebo fyzických osôb.

Návrh zákona o zavedení eura v SR sám osebe nemá vzťah k ekonomickým aspektom zavedenia eura v SR, keďže Slovenská republika sa už pri pristúpení k Európskej únii zaviazala ako svoju peňažnú menu prijať a zaviesť euro, a to splnení všetkých podmienok a kritérií pre prijatie a zavedenie eura na Slovensku. (Pritom o prijatí a zavedení eura v SR sa nerozhoduje týmto zákonom, ale o prijatí a zavedení eura v SR rozhodne Rada Európskej únie až potom, keď Slovenská republika splní všetky ekonomické konvergenčné kritériá na prijatie a zavedenie eura podľa požiadaviek Európskej únie.) Ekonomickými aspektmi (prínosmi a rizikami) zavedenia eura v SR sa zaoberajú viaceré dokumenty, napríklad analytické materiály "Vplyv zavedenia eura na slovenské obyvateľstvo", "Odhad možných vplyvov zavedenia eura na slovenské obyvateľstvo“, "Odhad možných vplyvov zavedenia eura na podnikateľský sektor v SR“ a "Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo“, ktoré vypracoval odbor výskumu NBS a ktoré sú verejne prístupné na internetovej stránke NBS (www.nbs.sk), ale do určitej miery aj aktuálny Národný plán zavedenia eura v SR, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 525/2005 zo 6. 7. 2005, a ktorého aktualizáciu schválila vláda SR uznesením č. 289/2007 z 21. 3. 2007. Na základe týchto dokumentov možno uviesť, že v dôsledku zavedenia eura v SR sa predpokladá celkovo pozitívny vplyv na hospodársky rast vrátane rastu hrubého domáceho produktu v hospodárstve Slovenskej republiky (HDP). Pritom napríklad z analytického materiálu "Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo" vyplýva, že so zavedením eura v SR budú spojené ekonomické prínosy aj nevýhody, pričom odhadované jednorazové náklady na konverziu pri zavedení eura budú v SR približne 0,3 % HDP, že odstránenie transakčných nákladov pri eurových obchodoch v SR ušetrí podľa odhadov približne 0,36 % HDP ročne, zanikne kurzové riziko voči euru a celkovo zavedenie eura v SR prispeje k postupnému výraznému rastu zahraničného obchodu a priamych zahraničných investícií, čo by v konečnom dôsledku malo prispieť k zvýšeniu úrovne HDP v SR približne o 7 % až 20 %. Vzhľadom na analýzy o vplyvoch zavedenia eura v SR sa prijatím a realizáciou predloženého návrhu zákona celkovo nepredpokladá negatívny finančný vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí, na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov), ani na ostatné rozpočty patriace do okruhu rozpočtov verejnej správy. Jedným z najvážnejších rizík pri zavedení eura je riziko určitého zvýšenia cien alebo pocit občanov, že boli pri zavedení eura poškodení. Vo väčšine členských štátov EÚ, ktoré zaviedli hotovostné euro už v roku 2002 (EÚ-12), mali spotrebitelia pocit, že sa ceny nadmerne zvýšili. Zavedenie eura však z ekonomického hľadiska nepredstavuje dôvod na zvýšenie cenovej hladiny, čo potvrdzujú aj štatistické údaje krajín eurozóny. V krajinách EÚ-12 bolo v roku 2002 možné pripísať zavedeniu eura zvýšenie cien o 0,09 % až 0,28 %, čo je iba malá časť z celkovej inflácie (2,5 %). Spotrebitelia však vnímali podstatne vyššiu infláciu, čo však bolo spôsobené súhrou nepriaznivých okolností, ktoré si spotrebitelia mylne spojili so zavedením eura (neúroda a zvýšenie cien potravín, zvýšenie niektorých daní) a zvýšením cien niektorých služieb (najmä reštauračno-kaviarenských, ubytovacích a rekreačných služieb), v ktorých bola nižšia úroveň konkurencie. Predložený návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie (environmentálny vplyv), nepredpokladajú sa ani negatívne ekonomické vplyvy a ani negatívne vplyvy na zamestnanosť a na tvorbu pracovných miest a zároveň predložený návrh nebude mať žiadne negatívne dopady na boj proti kriminalite a terorizmu. Návrh zákona o zavedení eura v SR bol prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky dňa 25. 6. 2007 a v Legislatívnej rade vlády SR dňa 10. 7. 2007. Gestorskými inštitúciami pre predložený návrh zákona o zavedení eura v SR boli spoločne určené Ministerstvo financií SR, Národná banka Slovenska, Ministerstvo spravodlivosti SR a Ministerstvo hospodárstva SR, pričom tento návrh zákona bol pripravený na základe aktualizovaného Národného plánu zavedenia eura v Slovenskej republike a Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Predložený návrh zákona o zavedení eura v SR rešpektuje Ústavu Slovenskej republiky a zákony Slovenskej republiky, zohľadňuje judikatúru Ústavného súdu SR (napríklad uznesenie ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 6/98 z 24. 6. 1998), ako aj rešpektuje medzinárodné zmluvy a iné medzinárodné dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva a Zmluvu o Európskej únii vrátane Protokolu o Európskom systéme centrálnych bánk a Európskej centrálnej banke. Zároveň predložený návrh zákona rešpektuje Zmluvu o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Predložený návrh zákona tiež rešpektuje a zohľadňuje právny rámec Európskych spoločenstiev/Európskej únie pre eurozónu a pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne [najmä ustanovenia čl. 1 až čl. 5 vrátane preambuly (napríklad bodu 11 – recitálu 11 preambuly) nariadenia Rady (ES) č. 1103/97 zo 17. júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení a ustanovenia čl. 1 až čl. 16 vrátane preambuly (napríklad bodov 14 a 20 – recitálov 14 a 20 preambuly) nariadenie Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura v platnom znení, ustanovenia nariadenie Rady (ES) č. 2866/98 z 31. decembra 1998 o prevodných kurzoch medzi eurom a menami členských štátov, ktoré zaviedli euro, v platnom znení ako aj záväznú judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev predovšetkým v jeho rozsudkoch vo veci C-359/05 z 18. 1. 2007 (Ú. v. EÚ C 56, 10. 3. 2007), vo veci C-272/83 z 28. 3. 1985; [1985] ECR 1057 a vo veci C-19/03 zo 14. 9. 2004 (Ú. v. EÚ C 284, 20. 11. 2004). Vypracovanie tabuliek zhody k návrhu zákona je bezpredmetné vzhľadom na skutočnosť, že pre návrh zákona o zavedení eura v SR nie sú relevantné a nepreberajú sa ním smernice ES/EÚ. Predložený návrh zákona o zavedení eura v SR bol z MF SR predložený aj na oficiálne vyjadrenie Európskej centrálnej banke (ECB) v súlade s rozhodnutím Rady (ES) č. 98/415/ES z 29. júna 1998 o poradení sa vnútroštátnych orgánov s Európskou centrálnou bankou ohľadom návrhov právnych predpisov (Ú. v. ES L 189, 3. 7. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01; korigendum Ú. v. EÚ L 234, 29. 8. 2006), pričom vnútroštátny legislatívny proces pokračoval ďalej v súlade s čl. 3 ods. 4 rozhodnutia Rady (ES) č. 98/415/ES.

Nadobudnutie účinnosti predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR sa navrhuje od 1. januára◊2008, pričom však kľúčové ustanovenia tohto zákona sa reálne budú aplikovať až od určenia konverzného kurzu a predovšetkým odo dňa zavedenia eura v SR, respektíve nadobudnú účinnosť až odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike (cieľom národného plánu je 1. január 2009). Podľa pravidiel platných pre eurozónu však o termíne prijatia a zavedenia eura v Slovenskej republike nerozhodnú slovenské inštitúcie, ale rozhodne Rada Európskej únie po vyhodnotení, že Slovenská republika splnila všetky požiadavky a podmienky (tzv. maastrichtské ekonomické konvergenčné kritériá) na prijatie a zavedenie eura na Slovensku.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ návrhu zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

–v primárnom práve:

–v čl. 4 ods. 2, čl. 8, čl. 101, čl. 102, čl. 105 až 124 a čl. 249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006),

–v Protokole (č. 18) o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky v platnom znení,

–v Protokole (č. 21) o kritériách konvergencie podľa článku 121 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

–v sekundárnom práve:

–v nariadení Rady (ES) č. 3603/93 z 13. decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazov uvedené v článkoch 104 a 104b ods. 1 zmluvy (Ú. v. ES L 332, 31. 12. 1993; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

–v nariadení Rady (ES) č. 3604/93 z 13. decembra 1993, ktorým sa stanovujú definície na uplatňovanie zákazu zvýhodneného prístupu, uvedeného v článku 104a zmluvy (Ú. v. ES L 332, 31. 12. 1993; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

–v nariadení Rady (ES) č. 1103/97 zo 17. júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení (Ú. v. ES L 162, 19. 6. 1997; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

–v nariadení Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura v platnom znení (Ú. v. ES L 139, 11. 5. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

–v nariadení Rady (ES) č. 975/98 z 3. mája 1998 o nominálnych hodnotách a technických špecifikáciách euromincí určených do obehu v platnom znení (Ú. v. ES L 139, 11. 5. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

–v rozhodnutí Rady (ES) č. 98/415/ES z 29. júna 1998 o poradení sa vnútroštátnych orgánov s Európskou centrálnou bankou ohľadom návrhov právnych predpisov (Ú. v. ES L 189, 3. 7. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01; korigendum Ú. v. EÚ L 234, 29. 8. 2006),

–v nariadení Rady (ES) č. 2866/98 z 31. decembra 1998 o prevodných kurzoch medzi eurom a menami členských štátov, ktoré zaviedli euro, v platnom znení (Ú. v. ES L 359, 31. 12. 1998),

–v usmernení Európskej centrálnej banky z 31.◊augusta 2000 o nástrojoch menovej politiky a postupoch Eurosystému (ECB/2000/7) v platnom znení (Ú. v. ES L 310, 11. 12. 2000; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01),

–v nariadení Rady (ES) č. 1338/2001 z 28. júna 2001 stanovujúcom opatrenia nevyhnutné na ochranu eura voči falšovaniu (Ú. v. ES L 181, 4. 7. 2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 19/zv. 04),

–v nariadení Rady (ES) č. 1339/2001 z 28. júna 2001, ktorým sa rozširuje účinnosť nariadenia (ES) č. 1338/2001 stanovujúceho opatrenia nevyhnutné na ochranu eura proti falšovaniu (Ú. v. ES L 181, 4. 7. 2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 19/zv. 04),

–v rozhodnutí Európskej centrálnej banky č. ECB/2001/15 zo 6. decembra 2001 o vydaní eurobankoviek v platnom znení (Ú. v. ES L 337, 20. 12. 2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 03),

–v rozhodnutí Európskej centrálnej banky č. ECB/2003/4z 20. marca 2003 o nominálnych hodnotách, špecifikáciách, reprodukcii, výmene a sťahovaní eurobankoviek z obehu (Ú. v. EÚ L 078, 25. 3. 2003; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 03),

–v nariadení Európskej centrálnej banky č. 1745/2003 z 12. septembra 2003 o povinných minimálnych rezervách (ECB/2003/9) (Ú. v. EÚ L 250, 2. 10. 2003; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 03),

–v nariadení Rady (ES) č. 2182/2004 zo 6. decembra 2004 o medailách a žetónoch podobných eurominciam (Ú. v. EÚ L 373, 21. 12. 2004),

–v nariadení Rady (ES) č. 2183/2004 zo 6. decembra 2004, ktorým sa rozširuje na neúčastnícke členské štáty uplatňovanie nariadenia (ES) č. 2182/2004 o medailách a žetónoch podobných eurominciam (Ú. v. EÚ L 373, 21. 12. 2004),

–v usmernení Európskej centrálnej banky č. ECB/2006/16 z 10. novembra 2006 o právnom rámci pre účtovníctvo a finančné výkazníctvo v Európskom systéme centrálnych bánk (Ú. v. EÚ L 348, 11. 12. 2006).

b)je upravená v práve Európskej únie:

–v primárnom práve:

–v čl. 1 ods. 1 Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a čl. 2 pripojeného aktu o podmienkach pristúpenia a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. EÚ L 236, 23. 9. 2003; oznámenie č. 185/2004 Z. z.),

–v čl. 2 Zmluvy o založení Európskej únie v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006).

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ES):

–v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zo 14. septembra 2004 vo veci C–19/03, Landgericht München I): Verbraucher-Zentrale Hamburg eV v. O2 (Germany) GmbH & Co. OHG (Ú. v. EÚ C 284, 20. 11. 2004, str. 3),

–v rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 18. januára 2007 vo veci C–359/05, Estager SA v. Receveur principal de la recette des douanes de Brive (Ú. v. EÚ C 056, 10. 3. 2007, str. 8).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) Slovenská republika sa Zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii zaviazala ako svoju peňažnú menu zaviesť euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne. Osobitne ide o článok 4 Aktu o podmienkach pristúpenia pripojeného k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (oznámenie č. 185/2004 Z. z.), podľa ktorého každý nový členský štát (vrátane Slovenskej republiky) sa odo dňa pristúpenia k Európskej únii stal účastníkom hospodárskej a menovej únie (EMÚ) ako členský štát, pre ktorý platí len dočasná výnimka na prijatie a zavedenie eura v zmysle článku 122 platnej Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Táto dočasná výnimka na zavedenie eura (ako spoločnej jednotnej európskej meny) a záväzky členských štátov Európskej únie podľa článkov 4 a 10 platnej Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva spolu znamenajú, že Slovenská republika sa okrem iného zaviazala zabezpečiť aj kompatibilitu slovenskej legislatívy (vrátane legislatívy o národnej centrálnej banke – NBS) s legislatívou Európskej únie/Európskych spoločenstiev pre eurozónu a pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne a vytvoriť základné právne predpoklady v Slovenskej republike na bezproblémové a úspešné budúce zavedenie eura na Slovensku a začlenenie Slovenskej republiky do eurozóny. Pritom o zrušení dočasnej výnimky pre členský štát EÚ (vrátane zrušenia dočasnej výnimky pre SR) na prijatie a zavedenie eura rozhoduje Rada Európskej únie (teda nie členský štát), a to na základe periodických konvergenčných správ Európskej komisie (EK) a Európskej centrálnej banky (ECB) predkladaných v zmysle čl. 121 a čl. 122 odseku 2 platnej Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Podstatou konvergenčných správ EK a ECB je hodnotenie členských štátov EÚ s dočasnou výnimkou na prijatie a zavedenie eura, a to hodnotenie týchto členských štátov z hľadiska ich pokroku pri plnení záväzkov týkajúcich sa splnenia požiadaviek na dosiahnutie tretej etapy hospodárskej a menovej únie (EMU), a teda vlastne z hľadiska splnenia legislatívnych a osobitne ekonomických požiadaviek a podmienok (kritérií) na začlenenie týchto členských štátov EÚ do eurozóny a na prijatie a zavedenie eura v týchto členských štátoch EÚ.

b) Podľa Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä Aktu o podmienkach pristúpenia, neexistujú pre SR žiadne prechodné obdobia.

c) Bezpredmetné.

d) Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

e) Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

–úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií SR a Národná banka Slovenska.

DOLOŽKA VPLYVOV

k návrhu zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

o jeho finančných a ekonomických vplyvoch, environmentálnych vplyvoch

a vplyvoch na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Odhad vplyvov na verejné financie:

Návrh zákona o zavedení eura v SR sám osebe nemá vzťah k ekonomickým aspektom (prínosom ani rizikám) zavedenia eura v SR, keďže SR sa zaviazala prijať a zaviesť euro (po splnení všetkých konvergenčných kritériá) už Zmluvou o pristúpení SR k Európskej únii, pričom o prijatí a zavedení eura v SR sa nerozhoduje týmto zákonom, ale o prijatí a zavedení eura v SR rozhodne Rada EÚ. Vzhľadom na existujúce ekonomické analýzy a dokumenty o vplyvoch zavedenia eura v SR však možno uviesť, že v dôsledku zavedenia eura v SR sa predpokladá celkovo pozitívny vplyv na hospodársky rast vrátane rastu hrubého domáceho produktu v hospodárstve SR a v strednodobom horizonte sa nepredpokladá negatívny finančný vplyv na štátny rozpočet, na rozpočty obcí, na rozpočty vyšších územných celkov (samosprávnych krajov) ani na ostatné rozpočty patriace do okruhu rozpočtov verejnej správy, pretože náklady na zavedenie eura v SR by mali byť už v prvom roku po zavedení eura mierne prevýšené pozitívnymi finančnými vplyvmi zo zavedenia eura v SR. (Viď aj nasledujúci bod o odhade ekonomických vplyvov.)

2.Odhad ekonomických vplyvov:

Ako už bolo uvedené, návrh zákona o zavedení eura v SR sám osebe nemá vzťah k ekonomickým aspektom (prínosom ani rizikám) zavedenia eura, keďže SR sa zaviazala prijať a zaviesť euro (po splnení všetkých kritériá) už Zmluvou o pristúpení SR k Európskej únii, pričom o zavedení eura v SR sa nerozhoduje týmto zákonom, ale o zavedení eura v SR rozhodne Rada EÚ. Ekonomickými aspektmi (prínosmi a rizikami) zavedenia eura v SR sa zaoberajú viaceré dokumenty, napríklad analytické materiály "Vplyv zavedenia eura na slovenské obyvateľstvo", "Odhad možných vplyvov zavedenia eura na slovenské obyvateľstvo“, "Odhad možných vplyvov zavedenia eura na podnikateľský sektor v SR“ a "Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo“, ktoré vypracoval odbor výskumu NBS a ktoré sú verejne prístupné na internetovej stránke NBS (www.nbs.sk), ale do určitej miery aj Národný plán zavedenia eura v SR, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 525/2005 zo 6. 7. 2005, a tiež aktualizácia Národného plánu zavedenia eura v SR, ktorú schválila vlády SR uznesením č. 289/2007 z 21. 3. 2007. Vzhľadom na existujúce ekonomické analýzy a dokumenty o vplyvoch zavedenia eura v SR možno uviesť, že v dôsledku zavedenia eura v SR sa predpokladá celkovo pozitívny vplyv na hospodársky rast vrátane rastu hrubého domáceho produktu v hospodárstve SR (HDP) a nepredpokladá sa negatívny ekonomický vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Pritom napríklad z analytického materiálu "Vplyv zavedenia eura na slovenské hospodárstvo" vyplýva, že so zavedením eura v SR budú spojené ekonomické prínosy aj nevýhody, pričom odhadované jednorazové náklady na konverziu pri zavedení eura budú v SR približne 0,3 % HDP, že odstránenie transakčných nákladov pri eurových obchodoch v SR ušetrí podľa odhadov približne 0,36 % HDP ročne, zanikne kurzové riziko voči euru a celkovo zavedenie eura v SR prispeje k postupnému výraznému rastu zahraničného obchodu a priamych zahraničných investícií, čo by v konečnom dôsledku malo prispieť k zvýšeniu úrovne HDP v SR približne o 7 % až 20 %. Zároveň na základe existujúcich ekonomických analýz a dokumentov o vplyvoch zavedenia eura v SR možno uviesť, že jedným z najvážnejších rizík pri zavedení eura je riziko určitého zvýšenia cien alebo pocit občanov, že boli pri zavedení eura poškodení. Vo väčšine krajín, ktoré zaviedli hotovostné euro v roku 2002 (EÚ-12), mali spotrebitelia pocit, že sa ceny nadmerne zvýšili. Zavedenie eura však z ekonomického hľadiska nepredstavuje dôvod na zvýšenie cenovej hladiny, čo potvrdzujú aj štatistické údaje krajín eurozóny. V krajinách EÚ-12 bolo v roku 2002 možné pripísať zavedeniu eura zvýšenie cien o 0,09 % až 0,28 %, čo je iba malá časť z celkovej inflácie (2,5 %). Spotrebitelia však vnímali podstatne vyššiu infláciu, čo však bolo spôsobené súhrou nepriaznivých okolností, ktoré si spotrebitelia mylne spojili so zavedením eura (neúroda a zvýšenie cien potravín, zvýšenie niektorých daní) a zvýšením cien niektorých služieb (najmä reštauračno-kaviarenských, ubytovacích a rekreačných služieb), v ktorých bola nižšia úroveň konkurencie.

3.Odhad environmentálnych vplyvov:

Prijatím predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR sa nepredpokladá žiadny vplyv na životné prostredie (žiadny environmentálny vplyv).

4.Odhad vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie:

Prijatím predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR sa nepredpokladá žiadny negatívny vplyv na zamestnanosť ani nezamestnanosť v Slovenskej republike, na tvorbu pracovných miest a ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť dôvodovej správy

K článku I

K § 1 a § 2

Navrhnuté základné ustanovenia v § 1 a § 2 zákona o zavedení eura v Slovenskej republike predovšetkým – v súlade s právne záväznými aktmi ES/EU – definujú (v § 1 ods. 1) predmet a cieľ tohto zákona a popritom zároveň sumarizujú (v § 1 ods. 2) najčastejšie pojmy používané už v procese prípravy na zavedenie eura v Slovenskej republike, ale zároveň sumarizujú (v § 2) základné zásady a princípy uplatňované pri príprave na prechod a prechode zo slovenskej meny na euro, a to aj pri duálnom zobrazovaní cien platieb a iných hodnôt, na ktoré sa nevzťahujú právne záväzné akty ES/EU. Predmetom a cieľom predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je predovšetkým čo najprecíznejšie vytvorenie generálneho (všeobecného) právneho rámca v SR na organizované a plynulé riešenie všetkých kľúčových záležitostí na Slovensku, ktoré súvisia s prechodom zo slovenskej meny na euro, a to jednak už v procese prípravy na zavedenie eura a tiež počas samotného prechodu z doterajšej slovenskej meny na euro pri samotnom zavedení eura v Slovenskej republike ako peňažnej meny, menovej jednotky a výlučného zákonného platidla (zákonných peňazí) v Slovenskej republike. Pritom v procese prípravy na zavedenie eura a tiež počas samotného prechodu z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane postupu pri prepočte a zaokrúhľovaní majetkových hodnôt a pri duálnom zobrazovaní cien, platieb a iných hodnôt) sa – v súlade s právne záväznými aktmi ES/EU – musí vo všetkých vzťahoch zásadne uplatňovať princíp ochrany ekonomických záujmov občanov a spotrebiteľov, princíp cenovej neutrality pri premene a prepočtoch peňazí, cien, platieb a iných finančných a majetkových hodnôt zo slovenskej meny na eurá, ako aj princíp kontinuity existujúcich právnych vzťahov pri rešpektovaní zásady zmluvnej slobody, bez zmeny reálnej finančnej hodnoty predmetu právnych vzťahov a bez zmeny ich subjektov, platnosti alebo ostatného obsahu, ak sa všetci dotknutí účastníci príslušného právneho vzťahu nedohodnú inak alebo ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Jednotkové ceny, sadzobníky cien, tarify cien a ďalšie prvky cien alebo iných majetkových hodnôt (súhrnne len „jednotkové ceny“), ktoré sú peňažne vyjadrené v slovenskej mene a ktoré slúžia ako veličiny alebo základňa na čiastkové výpočty alebo výsledné prepočty konečných súm, nebudú podliehať po prepočte na eurá zaokrúhľovaniu (pričom navrhnutý zákon rešpektuje a zohľadňuje záväznú judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev). Ak výsledkom prepočtu zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu sú (budú) konečné peňažné sumy v eurách, ktoré majú byť skutočne zaplatené alebo vyúčtované (súhrnne len „konečné sumy“), tak tieto konečné sumy v eurách sa po prepočte podľa konverzného kurzu zaokrúhľujú na dve desatinné miesta na najbližší euro cent podľa pravidiel ustanovených osobitným predpisom, ktorým je čl. 5 nariadenia Rady (ES) č. 1103/97 zo 17. júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení. Pritom na základe záväznej judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev možno vyvodiť, že konečnými peňažnými sumami, ktoré majú byť skutočne zaplatené alebo vyúčtované, sú predovšetkým konečné sumy vyúčtované na výpisoch z účtu alebo konečné sumy ceny, platby alebo inej hodnoty uvádzané na faktúrach, na iných účtovných dokladoch, v zmluvách, na platobných alebo výplatných dokladoch, na dokladoch vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou, na iných dokladoch o zaplatení. Zároveň na základe právneho rámca ES/EU pre eurozónu a pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne možno konštatovať, že celkový vypočítaný zvyšok konečnej sumy, ktorý je nižší ako polovica jedného euro centa, sa zaokrúhľuje nadol a celkový vypočítaný zvyšok konečnej sumy, ktorý sa rovná polovici alebo je vyšší ako polovica jedného euro centa, sa zaokrúhľuje nahor na najbližší euro cent, ak sa účastníci právnych vzťahov nedohodnú inak. Súčasne zo záväznej judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vyplýva, že národná legislatíva (teda zákon o zavedení eura v SR alebo osobitný predpis SR) môže – z dôvodu zabezpečenia právnej kontinuity, cenovej neutrality, ochrany záujmov občanov a spotrebiteľov a dostatočnej miery presnosti prepočtov pri prechode zo slovenskej meny na euro – ustanoviť vykonávanie prepočtov niektorých bezhotovostných súm na rovnocenné konečné sumy s vyšším stupňom presnosti a vyšším počtom desatinných miest ako na najbližší euro cent, prípadne že národná legislatíva (teda zákon o zavedení euro v SR alebo osobitný predpis SR) môže – z dôvodu zabezpečenia právnej istoty a prehľadnosti konečných súm – ustanoviť väčšie zaokrúhlenie konečných súm v eurách ako na najbližší euro cent.

K § 3 až § 7

Ustanovenia § 3 až § 7 obsahujú úpravu záležitostí súvisiacich s hotovostným peňažným obehom vrátane dočasného duálneho peňažného obehu (16 dní), ďalej spracovávania bankoviek a mincí a tiež postupu pri výmenách slovenských bankoviek a mincí za peniaze v eurách. Pritom sa v rámci článku II (teda v novele zákona o NBS) upravuje aj vypustenie doterajšej úpravy o slovenských bankovkách a slovenských minciach zo zákona o Národnej banke Slovenska v súvislosti so zavedením eura na Slovensku, keďže zachovanie tejto úpravy v zákone o Národnej banke Slovenska stráca opodstatnenie a stalo by sa právnym reliktom. Zároveň pre úplnosť možno uviesť, že analogicky ako doteraz sa bude postupovať pri prijímaní slovenských bankoviek a slovenských mincí a pri ich sťahovaní obehu (až do uplynutia obdobia duálneho hotovostného peňažného obehu), ako aj pri výmenách a odoberaní poškodených alebo inak znehodnotených slovenských bankoviek a slovenských mincí a pri odoberaní falšovaných alebo pozmenených slovenských bankoviek a slovenských mincí (až do uplynutia zákonom zakotvených období výmeny slovenských bankoviek a slovenských mincí za eurá). Návrhom zákona sa predpokladá, že výmenu slovenských bankoviek a slovenských mincí odo dňa zavedenia eura budú povinne uskutočňovať Národná banka Slovenska a aj tuzemské a zahraničné banky pôsobiace na Slovensku (vrátane iných tuzemských a zahraničných úverových inštitúcií pôsobiacich na Slovensku), pričom obdobia výmeny slovenských bankoviek a slovenských mincí budú takéto: Banky budú uskutočňovať výmenu slovenských mincí počas obdobia šiestich mesiacov odo dňa zavedenia eura a výmenu slovenských bankoviek počas obdobia jedného roka odo dňa zavedenia eura. Národná banka Slovenska bude uskutočňovať výmenu pamätných slovenských mincí bez časového obmedzenia, výmenu ostatných (obehových) slovenských mincí počas obdobia piatich rokov odo dňa zavedenia eura a výmenu slovenských bankoviek bez časového obmedzenia.

K § 8

Ustanovenia § 8 obsahujú úpravu záležitostí súvisiacich s bezhotovostným peňažným obehom a bezhotovostnými peňažnými operáciami vrátane postupu pri automatickej konverzii (premene) bankových vkladov, bankových úverov a iných bankových produktov zo slovenských korún na eurá, ako aj postupu pri vykonávaní bezhotovostných tuzemských prevodov alebo cezhraničných prevodov peňažných prostriedkov pri platobnom styku podľa zákona o platobnom styku (teda pri tzv. bankovom platobnom styku) a tiež postupu pri vykonávaní poštového platobného styku. Banky budú ku dňu zavedenia povinné automaticky a bezodplatne prepočítať premeniť na eurá všetky bezhotovostné peňažné prostriedky, ktoré budú v nich uložené alebo ktoré poskytli v slovenských korunách, a to vykonaním prepočtu a zaokrúhlením na eurá podľa konverzného kurzu. Vzhľadom na časovú náročnosť na technické prekonvertovanie softvéru a informačnej databázy platobných systémov po ukončení ich fungovania v slovenskej mene na fungovanie v mene euro (nepretržite niekoľko desiatok hodín, respektíve niekoľko dní) je tiež pri prechode zo slovenskej meny na euro potrebné, aby lehoty na vykonanie prevodov peňažných prostriedkov a lehoty na splnenie peňažných záväzkov boli predĺžené o jeden pracovný deň bezprostredne nasledujúci po dni zavedenia eura (teda o deň 2. 1. 2009).

K § 9 až § 16

Ustanovenia § 9 až § 16 obsahujú úpravu záležitostí súvisiacich s postupom pri premene a prepočte cien, peňažných súm, menovitých hodnôt základného imania právnických osôb, menovitých hodnôt vkladov do imania (podielov na imaní) právnických osôb, menovitých hodnôt cenných papierov a ďalších finančných a majetkových hodnôt zo slovenskej meny na eurá, a to pri rešpektovaní princípu kontinuity právnych vzťahov a princípu cenovej neutrality pri prechode zo slovenskej meny na euro, ako aj splnomocňovacie ustanovenia na úpravu postupu v niektorých špecifických oblastiach súvisiacich s premenou a prepočtom niektorých osobitných peňažných údajov zo slovenskej meny na euro. Pokiaľ ide o vykonanie premeny a prepočtu menovitých hodnôt základného imania právnických osôb a menovitých hodnôt vkladov do imania (podielov na imaní) právnických osôb (vrátane menovitých hodnôt majetkových cenných papierov, napríklad akcií a dočasných listov) zo slovenskej meny na eurá, tak – rešpektujúc odborné analýzy Ministerstva spravodlivosti SR (ktoré zohľadňujú aj postup iných členských štátov EÚ pri zavedení eura) – nepredpokladá sa mocenské vykonanie automatickej premeny ich menovitých hodnôt zo slovenskej meny na eurá zo strany orgánov verejnej moci (ex offo), ale predpokladá sa zákonom uložiť povinnosť vykonať ich premenu a prepočet zo strany samotných dotknutých právnických osôb (štatutárneho orgánu alebo iného príslušného orgánu samotnej dotknutej právnickej osoby). Pokiaľ ide o vykonanie premeny a prepočtu menovitých hodnôt zaknihovaných dlhových cenných papierov, zaknihovaných podielových listov a zaknihovaných družstevných podielnických listov (ktoré vo svojej podstate predstavujú pohľadávky voči emitentom predmetných zaknihovaných cenných papierov), tak sa navrhuje, aby emitenti zaknihovaných dlhových cenných papierov, emitenti zaknihovaných podielových listov a emitenti zaknihovaných družstevných podielnických listov mali zákonom uloženú povinnosť rozhodnúť o premene a prepočte ich menovitých hodnôt zo slovenskej meny na eurá najneskôr jeden mesiac predo dňom zavedenia eura (vrátane doručenia príslušného oznámenia centrálnemu depozitárovi cenných papierov). Pritom v prípade nedodržania tejto lehoty (nedoručenia príslušného oznámenia centrálnemu depozitárovi cenných papierov) sa navrhuje, aby centrálny depozitár cenných papierov bol príslušný s účinnosťou odo dňa zavedenia eura vykonať prepočet, zaokrúhlenie a zápis údajov v eurách o menovitých hodnotách príslušných zaknihovaných dlhových cenných papierov, zaknihovaných podielových listov a zaknihovaných družstevných podielnických listov. Zároveň § 9 až § 15 obsahujú ustanovenia, ktoré motivujú a vedú právnické osoby so základným imaním a aj emitentov cenných papierov k tomu, aby riadne a včas vykonali premenu a prepočet menovitých hodnôt základných imaní, menovitých hodnôt vkladov do imania (podielov na imaní) právnických osôb a menovitých hodnôt cenných papierov zo slovenskej meny na eurá, a to najneskôr do podania návrhu alebo príkazu na zápis akejkoľvek inej zmeny do evidencie cenných papierov alebo iného úradného registra, kde sú zapísané predmetné základné imania a vklady do imania (podiely na imaní) právnických osôb, respektíve predmetné cenné papiere. Na základe Národného plánu zavedenia eura v SR sa zároveň v § 16 navrhuje ustanoviť, že evidované alebo vykazované údaje o peňažných sumách (teda peňažné údaje) vrátane peňažných údajov o historickom vývoji hodnoty majetku alebo výšky peňažných súm, ktoré sú vyjadrené v slovenskej mene a ktoré sa vzťahujú na obdobie predo dňom zavedenia eura, sa na účely ich využívania po prechode zo slovenskej meny na euro alebo na účely duálneho zobrazovania budú vo všeobecnosti prepočítavať zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu, ak osobitný predpis neustanoví inak.

K § 17

Ustanovenia § 17 obsahujú úpravu záležitostí súvisiacich so základnou úrokovou sadzbou NBS (ktorá bude nahradená základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky), s referenčnými výmennými kurzami slovenskej meny k iným menám určenými a vyhlásenými Národnou bankou Slovenska (ktoré pri štandardných cudzích menách budú nahradené referenčnými výmennými kurzami eura k iným menám určenými a vyhlásenými Európskou centrálnou bankou, prípadne pri niektorých cudzích menách budú nahradené referenčnými výmennými kurzami eura k iným menám alebo Národnou bankou Slovenska), ako aj úpravu záležitostí súvisiacich s inými referenčnými úrokovými sadzbami, kurzami a finančnými indexmi (najmä referenčnými úrokovými sadzbami SKONIA, BRIBOR a BRIBID), ktoré sú odvodené od úrokových mier alebo iných parametrov (indexov) používaných pri obchodoch s peňažnými prostriedkami v slovenskej mene na bankovom peňažnom trhu v Slovenskej republike.

K § 18

Ustanovenia § 18 obsahujú právnu úpravu o duálnom zobrazovaní cien, platieb a iných finančných a majetkových hodnôt zároveň v slovenských korunách a v eurách podľa konverzného kurzu určeného pre prechod zo slovenskej meny na euro. Pritom navrhovaný zákon pri úprave duálneho zobrazovania cien platieb a iných hodnôt vychádza z aktualizovaného Národného plánu zavedenia eura v SR. Podľa predloženého návrhu zákona sa duálne zobrazovanie cien, platieb a iných hodnôt má povinne vykonávať počas obdobia duálneho zobrazovania, ktoré sa začne jeden kalendárny mesiac po dni určenia konverzného kurzu pre prechod zo slovenskej meny na euro a skončí sa jeden rok po zavedení eura v Slovenskej republike. Celková navrhnutá dĺžka obdobia duálneho zobrazovania teda bude približne jeden a pol roka, z toho približne pol roka pred zavedením eura na Slovensku a jeden rok po zavedení eura na Slovensku. Predloženým návrhom zákona sa predpokladá vo všeobecnosti ustanoviť, že ak predmetom duálneho zobrazovania cien, platieb a iných hodnôt sú peňažné sumy, ktoré sa uvádzajú na faktúrach, v zmluvách, na platobných alebo výplatných dokladoch, na dokladoch vyhotovených elektronickou registračnou pokladnicou, pokladničných potvrdenkách, na ďalších dokladoch o zaplatení alebo na iných účtovných dokladoch, tak duálnemu zobrazovaniu cien, platieb a iných hodnôt na takýchto dokladoch podliehajú len celkové konečné sumy cien, platieb alebo iných hodnôt, ktoré majú byť skutočne uhradené alebo vyúčtované, najmä konečné sumy mzdy alebo platu vyplácané zamestnancovi alebo poukazované na ním určený bankový účet a konečné ceny výrobkov, tovarov, služieb alebo prác, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Navrhnutá úprava o duálnom zobrazovaní cien, platieb a iných hodnôt nadväzuje na Národný plán zavedenia eura v SR. Aktuálny Národný plán zavedenia eura v SR (časť I sekcia D bod 3) predurčuje: „Hlavným nástrojom zvýšenej ochrany spotrebiteľov bude duálne zobrazovanie cien. Konečné ceny všetkých tovarov a služieb budú prepočítané presne podľa konverzného kurzu a duálne označované primeraným spôsobom aj v korunách a aj v eurách.“. Zároveň aktuálny Národný plán zavedenia eura v SR (časť II bod 4.1.2) predurčuje: „Duálne zobrazovanie cien sa bude vyžadovať všade tam, kde sa občanovi uvádza peňažná čiastka, cena alebo hodnota v domácej mene. Bude sa týkať všetkých konečných cien tovarov a služieb, hodnoty peňažných čiastok na účtoch, faktúr, bankových služieb, rozpočtovaných nákladov, spotrebiteľských úverov, rôznych platieb, výplat, sociálnych dávok, výpisov z účtov občanov a pod.“. Pritom z aktuálnej právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že nepostačuje duálne zobrazovať sadzobník cien, pretože konečná cena výrobkov, tovarov, služieb alebo prác nie je sadzobník cien, ale cena reálne naúčtovaná spotrebiteľovi (klientovi), respektíve cena zaplatená spotrebiteľom (klientom).

K § 19 až § 22

Ustanovenia § 19 až § 22 obsahujú právnu úpravu o dohľade a kontrole nad dodržiavaním pravidiel a povinností pri príprave na prechod a pri prechode zo slovenskej meny na euro. Pritom podľa navrhnutej úpravy sa predpokladá, že tento dohľad a kontrolu budú vykonávať Národná banka Slovenska, Slovenská obchodná inšpekcia, cenové kontrolné orgány, orgány na ochranu spotrebiteľa vrátane obcí a ďalšie orgány dohľadu podľa osobitných predpisov, a to v rozsahu ich doterajšej vecnej pôsobnosti. To znamená, že napríklad obce budú oprávnené tento dohľad a kontrolu vykonávať na trhoviskách a trhových miestach. Kľúčové postavenie pri tomto dohľade a kontrole však bude mať Slovenská obchodná inšpekcia, cenové kontrolné orgány a Národná banka Slovenska. Zároveň sa predpokladá, že v rámci dohľadu a kontroly nad dodržiavaním pravidiel a povinností pri príprave na prechod a pri prechode zo slovenskej meny na euro budú príslušné orgány dohľadu (vrátane obcí) primárne postupovať podľa existujúcej základnej právnej úpravy, ktorá upravuje konanie príslušných orgánov dohľadu pri nimi vykonávanom dohľade a kontrolách. Ide teda o obdobné riešenie, aké je už uzákonené napríklad v zákone č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo v zákone č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 23 až § 25

Ustanovenia § 23 až § 25 obsahujú spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, ktoré súvisia so zavedením eura na Slovensku a s prechodom zo slovenskej meny na euro. Pritom – v súlade s aktuálnym Národným plánom zavedenia eura v SR – sa navrhuje ustanoviť, že každá osoba sama znáša svoje náklady a výdavky súvisiace so zavedením eura, pričom z dôvodu nákladov a výdavkov súvisiacich so zavedením eura sa nesmú zvyšovať ceny vrátane jednotkových cien, poplatky alebo iné finančné plnenia, prípadne vyžadovať osobitné poplatky, príplatky alebo iné plnenia na úhradu nákladov súvisiacich so zavedením eura vrátane nákladov súvisiacich s premenou a prepočtom majetkových hodnôt zo slovenskej meny na eurá.

Súhrnne k čl. II až čl. XXVIII

Predložený návrh zákona o zavedení eura v SR v článkoch II až XXVIII obsahuje návrhy sprievodných noviel zákonov súvisiacich s právnou úpravou o zavedení eura v SR, najmä návrh novely zákona o Národnej banke Slovenska, návrh novely zákona o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky, návrh novely Obchodného zákonníka, návrh novely zákona o dohľade nad finančným trhom, návrh novely zákona o cenných papieroch a investičných službách, návrh novely zákona o dlhopisoch, návrh novely zákona zmenkového a šekového, návrh novely zákona o kolektívnom investovaní, návrh novely zákona o bankách, návrh novely zákona o stavebnom sporení, návrh novely zákona o ochrane vkladov, návrh novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení, návrh novely zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, návrh novely zákona o sociálnom poistení, návrh novely zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, návrh novely zákona o platobnom styku, návrh novely Devízového zákona, návrh novely zákona o hazardných hrách, návrh novely zákona o obchodnom registri, návrh novely zákona o cenách, návrh novely zákona o spotrebiteľských úveroch, návrh novely zákona o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní, návrh novely zákona o štátnej pomoci, návrh novely zákona o štátnych hmotných rezervách, návrh novely zákona o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky, návrh novely zákona o poštových službách a návrh novely zákona o Štátnej pokladnici. Tieto sprievodné novely obsahujú predovšetkým úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro. Popritom sprievodné novely, vzhľadom na legislatívnu ekonomiku a efektívnosť, obsahujú aj niektoré čiastkové úpravy (spresnenia a doplnenia) novelizovaných zákonov, pri ktorých sa zabezpečuje zohľadnenie a harmonizácia so súvisiacou aktuálnou legislatívou, respektíve aby sa dosiahlo eliminovanie, úprava a náprava takých legislatívnych a čiastkových vecných nepresností alebo nezrovnalostí v terajšom znení novelizovaných zákonov, ktoré boli dôvodom komplikácií v praxi pri interpretácii a aplikácii upravovaných a spresňovaných ustanovení v novelizovaných zákonoch. Spomedzi navrhnutých sprievodných noviel zákonov je – aj podľa aktuálneho Národného plánu zavedenia eura v SR – osobitne dôležitá novela zákona o Národnej banke Slovenska (a s ňou súvisiaca novela zákona o Najvyššom kontrolnom úrade SR), pretože novelizácia zákona o Národnej banke Slovenska je nevyhnutná na dosiahnutie kompatibility slovenskej legislatívy s legislatívou Európskej únie/Európskych spoločenstiev o právnom rámci pre centrálne banky v eurozóne a pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne.

K čl. II

Článok II predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o NBS"), ktorá vychádza jednak z vládou schváleného Národného plánu zavedenia eura v SR, pričom zároveň plne zohľadňuje ustanovenia Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (vrátane k nej pripojeného Aktu o podmienkach pristúpenia) a ustanovenia platnej Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (vrátane k nej pripojeného Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky). Navrhnutou novelizáciou zákona o NBS (ktorá tvorí článok II predloženého návrhu zákona) sa predpokladá vykonať v zákone o NBS predovšetkým úpravu ustanovení o menovej politike, o nástrojoch menovej politiky a o emisiách bankoviek a mincí a taktiež úpravu ustanovení o obchodoch, finančnom hospodárení, účtovníctve, legislatíve, štatistike a ďalších činnostiach Národnej banky Slovenska tak, aby bol náležite zabezpečený súlad zákona o NBS s legislatívou Európskej únie/Európskych spoločenstiev o právnom rámci pre euro ako spoločnú jednotnú európsku menu v eurozóne a pre centrálne banky v eurozóne, teda pre centrálne banky tvoriace súčasť Eurosystému ako systému centrálneho bankovníctva pre eurozónu v rámci Európskeho systému centrálnych bánk. Pri navrhnutých úpravách zákona o NBS boli zohľadnené aj viaceré aspekty právnych úprav o národných centrálnych bankách v iných členských štátoch EÚ tvoriacich súčasť eurozóny (napríklad v Belgicku, Slovinsku, Španielsku, Grécku, Portugalsku, Írsku a Rakúsku) Navrhnutou novelizáciou zákona o NBS sa čiastočne upravujú a spresňujú aj viaceré ustanovenia [napríklad § 6 až § 9, § 12, § 13, § 41a a § 45a] zákona o NBS o kompetenciách, úlohách, povinnostiach, zodpovednosti a postavení NBS, Bankovej rady NBS a členov Bankovej rady NBS tak, aby sa slovenská právna úprava priblížila k právnej úprave o väčšine centrálnych bánk tvoriacich súčasť Európskeho systému centrálnych bánk. Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré vyplývajú z navrhnutej novely zákona o NBS, patrí prechod kľúčových kompetencií centrálnej banky v oblasti menovej politiky a emisie hotovostných peňazí a tiež o prevod časti devízových rezerv (menových rezerv) z Národnej banky Slovenska na Európsku centrálnu banku odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike. Pritom spomedzi kompetencií centrálnej banky ide najmä o prechod výlučnej právomoci určovať menovú politiku a nástroje menovej politiky a o prechod výlučnej právomoci schvaľovať vydávanie bankoviek a povoľovať vydávanie mincí. Zároveň v oblasti kurzovej politiky ide o prechod kompetencií z Národnej banky Slovenska na Európsku centrálnu banku a orgány Európskej únie odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike. V rámci článku II sa zo zákona o NBS upravuje aj postupné vypustenie doterajšej úpravy o slovenských bankovkách a slovenských minciach v súvislosti so zavedením eura v SR, keďže zachovanie tejto úpravy v zákone o Národnej banke Slovenska stráca opodstatnenie a stalo by sa právnym reliktom. Dôležitou zmenou v článkoch II a III predloženého návrhu zákona (teda v novele zákona o NBS a v novele zákona o Najvyššom kontrolnom úrade SR) je aj to, že právomoc určovať (schvaľovať) nezávislých externých audítorov na overovanie účtových závierok Národnej banky Slovenska už nebude mať Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ale Rada Európskej únie na základe odporúčania Rady guvernérov Európskej centrálnej banky. Zároveň sa spresňuje a precizuje aj právna úprava o spracovávaní a spracovateľoch bankoviek a mincí tak, aby sa postupne zabezpečilo spracovávanie bankoviek a mincí v súlade s požiadavkami EÚ/ES (vrátane ESCB a Eurosystému). Ďalej sa niektoré ustanovenia zákona o NBS [najmä § 45 ods. 1] harmonizujú s ustanoveniami čl. I návrhu zákona o zavedení eura v SR, niektoré ustanovenia [napríklad § 35, § 41, § 43, § 44 a § 49aa] zákona o NBS sa legislatívne upravujú, spresňujú a precizujú a súčasne sa niektoré ustanovenia zákona o NBS harmonizujú so súvisiacou aktuálnou legislatívou [napríklad § 33 ods. 2 zákona o NBS sa harmonizuje s aktuálnou úpravou o pôsobnosti a činnosti Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity].

K čl. III

Článok III predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona NR SR č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Ustanovenia tejto novely zákona o Najvyššom kontrolnom úrade SR reagujú na skutočnosť, že právomoc určovať (schvaľovať) nezávislých externých audítorov na overovanie účtových závierok Národnej banky Slovenska od zavedenia eura v SR už nebude mať Najvyšší kontrolný úrad SR, ale túto právomoc bude mať Rada Európskej únie na základe ustanovení Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

K čl. IV

Článok IV predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov). Táto novela Obchodného zákonníka obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro, vrátane úprav potrebných na plynulé a bezproblémové vykonanie premeny a prepočtu menovitých hodnôt základného imania a menovitých hodnôt vkladov do základného imania obchodných spoločností a družstiev (vrátane akcií akciových spoločností) zo slovenskej meny na eurá podľa predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR. Pritom sa touto novelou Obchodného zákonníka upravujú, spresňujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia o obchodných spoločnostiach a družstvách (vrátane prechodného ustanovenia v novom § 768e) a súčasne sa upravuje ustanovenie § 369 ods. 1 o výške úrokov z omeškania. Zároveň sa novelizáciu Obchodného zákonníka zabezpečuje rovnosť komanditných spoločností a inými obchodnými spoločnosťami (akciovými spoločnosťami; spoločnosťami s ručením obmedzeným) a aj s družstvami, ktoré už v súčasnosti môžu základné imanie a menovité hodnoty vkladov do základného imania vytvárať a vyjadrovať jednak v slovenských korunách a jednak v eurách. Taktiež sa (s účinnosťou ku dňu zavedenia eura v SR) novelizujú ustanovenia Obchodného zákonníka o minimálnej predpísanej hodnote základných imaní a vkladov do základných imaní obchodných spoločnosti a družstiev (§ 108 ods. 1, § 109 ods. 1, § 162 ods. 3, § 93 ods. 3 prvá veta, § 223 ods. 3 druhá veta) tak, že zo znenia účinného pred zavedením eura sa v konečnom dôsledku iba vynechajú (vypustia sa) sumy uvedené v slovenských korunách a od zavedenia eura v týchto ustanoveniach naďalej zostanú už iba sumy uvádzané v eurách. Súčasne sa novelou Obchodného zákonníka upravujú a spresňujú aj ustanovenia § 223 ods. 2 a § 235 ods. 2 tak, aby zákonná úprava o výške členských vkladov do družstva a o používaní nedeliteľného fondu družstva (s exaktnou možnosťou jeho čiastočného využitia aj na premenu vkladov a základného imania družstva zo slovenskej meny na eurá) bola analogická ako pri rezervnom fonde obchodných spoločností a pri vkladoch do obchodných spoločnosti tvoriacich základné imanie. Okrem toho sa novelou Obchodného zákonníka upravujú a spresňujú aj ustanovenia § 109 ods. 2 druhej vety, § 111 ods. 1 druhej vety a § 127 odsek 2 o spoločnosti s ručením obmedzením tak, aby už neobsahovali peňažné sumy (obdobne ako vecne analogické ustanovenia o akciových spoločnostiach), respektíve úpravou § 109 ods. 2 druhej vete sa zrušuje viazanosť výšky vkladu spoločníka na deliteľnosť tisícom (keďže doterajšia minimálna predpísaná hodnota vkladu vyjadrená v eurách je 750 eur a už doteraz nie je bezo zvyšku deliteľná tisícom), úpravou § 111 ods. 1 druhej vety sa povinne splatená časť vkladov spoločníkov odvodzuje od percentuálnej časti (50 % z minimálnej zákonom predpísanej výšky vkladu namiesto odvodenia od predurčenej peňažnej sumy a úpravou § 127 odsek 2 sa ustanovuje zisťovanie počtu hlasov spoločníkov podľa pomeru hodnoty vkladu spoločníka k výške základného imania spoločnosti namiesto odvodenia od peňažnej sumy. Takto sa bez potreby ďalších novelizácií zohľadňuje skutočnosť, že už doterajšie ustanovenia § 108 ods. 1 a § 109 ods. 1 Obchodného zákonníka zakotvujú, že menovitá hodnota vkladu spoločníka a základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným môže byť už v súčasnosti vyjadrovaná jednak v slovenských korunách a jednak v eurách, pričom od zavedenia eura bude môcť byť vyjadrovaná už len v eurách.

K čl. V

Článok V predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je kľúčovým zákonom pre oblasť finančného trhu. Táto novela zákona o dohľade nad finančným trhom obsahuje úpravy § 40 ods. 10 a § 42 ods. 6 a 7 súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro. Zároveň sa legislatívne upravujú a spresňujú ustanovenia § 2 ods. 2, 3 a 6 a § 14 ods. 8 zákona o dohľade nad finančným trhom tak, aby ich znenie bolo precízne zosúladené s ďalšími ustanoveniami zákona o dohľade nad finančným trhom a v prípade § 2 ods. 6 s terminológiou predpisov o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu. Pritom ustanovenie § 2 ods. 3 sa upravuje a spresňuje tak, aby bolo navzájom precízne zosúladené znenie jednotlivých častí tohto ustanovenia (častí pred a za čiarkou) v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných komplikácií v praxi pri výkone dohľadu nad finančným trhom s tým, aby bolo celkom jasné a jednoznačné, že pri výkone dohľade nad finančným trhom sa nemôžu rozhodovať jednotlivé spory medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi (keďže sú na to príslušné súdy), ale že NBS ako orgán dohľadu si od dohliadaných subjektov môže vyžiadať aj informácie, doklady a podklady čiastočne súvisiace s konkrétnymi obchodmi a spormi medzi dohliadanými subjektmi a ich klientmi, napríklad na účely zisťovania, či pri konkrétnych obchodoch boli dodržané povinnosti dohliadaných subjektov o osobitnej evidencii zákonom chránených vkladov a investícií klientov (teda zákonom chráneného majetku klientov).

K čl. VI

Článok VI predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákona o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov, ktorý je kľúčovým zákonom pre oblasť kapitálového trhu v rámci finančného trhu. Táto novela zákona o cenných papieroch obsahuje najmä úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro, vrátane úprav potrebných na plynulú a bezproblémovú prípravu a vykonanie premeny a prepočtu menovitých hodnôt cenných papierov zo slovenskej meny na euro podľa predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR [vrátane prechodných ustanovení v novom § 173i]. Pritom novelizáciou ustanovení § 3 ods. 2 písm. c) zákona o cenných papieroch sa od 1. 1. 2008 výslovne uvedú prahy (a thresholds) pre emitovanie pokladničných poukážok v SR popri slovenskej mene aj v eurách (hoci emitovanie v eurách bolo možné už aj v minulosti) s tým, že od zavedenia eura bude zrušená a zanikne možnosť emitovať pokladničné poukážky v slovenskej mene. Zároveň sa novelou zákona o cenných papieroch upravujú a spresňujú ustanovenia § 28 ods. 3 písm. d), § 45 ods. 6, § 50 ods. 1 tretej vety a § 53a ods. 3 a 4 tak, aby pri uzatvorení obchodov centrálnych bánk, ktoré tvoria súčasť Eurosystému (v rámci Európskeho systému centrálnych bánk), bolo možné operatívne zriaďovať zábezpeky (tzv. kolaterály) k cenným papierom (vrátane záložného práva k cenným papierom) v súlade s pravidlami platnými pre Európsky systém centrálnych bánk. Novelou zákona o cenných papieroch sa tiež upravujú ustanovenia § 54 ods. 11, 12 a 13 o minimálnych sumách základného imania obchodníkov s cennými papiermi tak, že sumy slovne uvedené v slovenských korunách sa od 1. 1. 2008 nahrádzajú sumami uvedené v eurách, pričom sumy v eurách ("euro-slovníkom") sú zhodné s minimálnou úrovňou základného imania pre príslušné kategórie obchodníkov s cennými papiermi podľa pravidiel EÚ. Pri úprave § 54 ods. 11, 12 a 13 zákona o cenných papieroch ide o obdobné riešenie, aké už obsahuje napríklad § 54 ods. 15 zákona o cenných papieroch (suma poistného plnenia nahrádzajúceho požiadavku na základné imanie obchodníkov s cennými papiermi je uvedená v eurách) alebo § 4 ods. 12 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve (minimálna suma základného imania poisťovní je uvedená v eurách). Novelou zákona o cenných papieroch sa súčasne precizujú a spresňujú niektoré ustanovenia zákona o cenných papieroch tak, aby náležite zohľadňovali súvisiacu aktuálnu legislatívu a poznatky pri riešení problémov v aplikačnej praxi. Pritom úpravou § 86 ods. 5 sa zohľadňuje znenie § 248 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku, úpravou § 91 ods. 5 sa zohľadňujú zmeny vyplývajúce z novelizácie § 80 ods. 2 vykonanej zákonom č. 644/2006 Z. z., legislatívne sa spresňuje § 91 ods. 3 a úpravou § 110 ods. 1 písm. c) sa zohľadňujú úlohy Národnej banky Slovenska podľa pravidiel platných pre Európsky systém centrálnych bánk. Zároveň sa legislatívne spresňuje ustanovenie § 136 ods. 1 tak, aby bolo navzájom precízne zosúladené znenie jednotlivých častí tohto ustanovenia (častí pred a za čiarkou) v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných komplikácií v praxi pri výkone dohľadu nad finančným trhom. Navrhovaným doplnením § 2 ods. 2 o nové písmeno r), doplnením nového § 4a a úpravou § 10 ods. 3 sa rozširuje doterajšia sústava cenných papierov o investičné certifikáty ako nový druh cenných papierov. Investičné certifikáty sú mimoriadne perspektívny a na vyspelých kapitálových trhoch prudko sa rozvíjajúci druh cenného papiera, ktorý môže významným spôsobom napomôcť slabo rozvinutému trhu s cennými papiermi na Slovensku. Navrhovaným doplnením § 99 ods. 4 o nové písmeno f) sa umožňuje, aby centrálny depozitár cenných papierov vo svojej evidencii centrálneho depozitára viedol popri cenných papieroch aj iné druhy finančných nástrojov, pretože doterajšia neexistovala možnosť viesť v evidencii centrálneho depozitára aj iné druhy finančných nástrojov (okrem cenných papierov), čo bez vecného opodstatnenia spôsobovalo zásadné obmedzenia pri nakladaní so všetkými druhmi finančných nástrojov (okrem cenných papierov). Navrhovaným doplnením § 103 ods. 2 o nové písmeno r) sa centrálnemu depozitárovi cenných papierov ukladá, aby vo svojom prevádzkovom poriadku upravil spôsob a postup nakladania so zahraničnými zaknihovanými cennými papiermi, ak centrálny depozitár poskytuje služby súvisiace so zahraničnými zaknihovanými cennými papiermi. Okrem toho sa na základe výsledkov medzirezortného pripomienkového konania upravuje aj znenie § 110 ods. 1 písm. i) a j) o prelomení utajovania informácií o finančných nástrojoch (vrátane cenných papierov) a o ich majiteľoch (tzv. finančného tajomstva) tak, že centrálny depozitár cenných papierov, členovia centrálneho depozitára a obchodníci s cennými papiermi budú povinní utajované informácie o finančných nástrojoch a o ich majiteľoch poskytovať na zákonom vymedzené účely pre Národný bezpečnostný úrad, Policajný zbor, Slovenskú informačnú službu a Vojenské spravodajstvo. Na základe výsledkov medzirezortného pripomienkového konania sa tiež upravujú, spresňujú, a precizujú ustanovenia § 5 písm. d), e) a j), § 61 ods. 1 písm. a), § 61 ods. 8, § 71 ods. 6 písm. c), § 71d ods. 3, § 71o ods. 5, § 73 ods. 4, 5 a 7, § 73f ods. 6, § 73h ods. 1, § 73i ods. 2, § 73j ods. 4, § 73m, § 73o ods. 6, § 73r ods. 4, § 75 ods. 1 a 2, § 79a ods. 2, § 105a ods. 3, § 143f ods. 1 písm. c) a § 173f ods. 2, dopĺňa sa § 75 ods. 5 a vypúšťajú sa § 133 ods. 1 a 5 zákona o cenných papieroch tak aby sa dosiahlo eliminovanie, úprava a náprava takých legislatívnych a čiastkových vecných nepresností, medzier a nezrovnalostí, ktoré vznikli v záverečných štádiách legislatívneho procesu pri prerokúvaní ostatnej novely zákona o cenných papieroch, ktorú obsahuje zákon č. 644/2006 Z. z.

K čl. VII

Článok VII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o dlhopisoch obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro. Pritom novelizáciou ustanovení § 3 ods. 1 písm. c) zákona o dlhopisoch sa od 1. 1. 2008 výslovne uvedú prahy (a thresholds) pre emitovanie dlhopisov v SR popri slovenskej mene aj v eurách (hoci emitovanie v eurách bolo možné už aj v minulosti) s tým, že od zavedenia eura bude zrušená a zanikne možnosť emitovať dlhopisy v slovenskej mene. Zároveň sa legislatívne upravujú a spresňujú ustanovenia § 22 ods. 3 druhej vety a § 25 zákona o dlhopisoch tak, aby dôsledne reflektovali zjednotenie dohľadu nad finančným trhom (vrátane vydávania sekundárnej legislatívy v oblasti finančného trhu) a jeho začlenenie do pôsobnosti Národnej banky Slovenska.

K čl. VIII

Článok VIII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, ktorá obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro. V tejto súvislosti tiež nový čl. III § 9a upravuje prechodné ustanovenia o zmenkách a šekoch znejúcich na slovenskú menu, ako aj o zmenkách a šekoch, na ktorých nie je vyznačená menová jednotka platby, pričom boli vydané a sú splatné v Slovenskej republike.

K čl. IX

Článok IX predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o kolektívnom investovaní obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane prechodných ustanovení v novom § 125c). Pritom prechodné ustanovenia v novom § 125c upravujú povinnosti (vrátane informačných povinností) správcovských spoločnosti, zahraničných správcovských spoločností a zahraničných subjektov kolektívneho investovania, ktoré súvisia s vykonávaním kolektívneho investovania na území Slovenskej republiky. Tieto povinnosti nadväzujú na aktuálny Národný plán zavedenia eura v SR, ktorý v bode 2.1.6 ukladá zakotviť informačnú povinnosť finančných inštitúcií voči ich klientom (povinnosť zaslať klientom dve informácie o hodnote investície, jednak o predpokladanej hodnote investície a jednak o hodnote investície po výslednom prepočte), a to jednu informáciu (o predpokladanej hodnote investície) v poslednom polroku pred zavedením eura (najneskôr jeden mesiac pred zavedením eura) a jednu informáciu (o hodnote investície po výslednom prepočte) v prvom štvrťroku po zavedení eura (teda do troch mesiacov po zavedení eura). Zároveň § 41 nový odsek 8 ustanovuje, že počiatočná hodnota podielu v podielovom fonde a aktuálna cena podielového listu podielového fondu sa bude vypočítavať s presnosťou na štyri desatinné miesta pri ich vyjadrovaní v slovenských korunách na šesť desatinných miest pri ich vyjadrovaní v eurách. Súčasne sa legislatívne spresňuje ustanovenie § 99 ods. 3 tak, aby bolo navzájom precízne zosúladené znenie jednotlivých častí tohto ustanovenia (častí pred a za čiarkou) v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných komplikácií v praxi pri výkone dohľadu nad finančným trhom. Zároveň sa legislatívne upravujú a spresňujú ustanovenia § 12 ods. 1, § 19 ods. 1 písm. c) a § 21 ods. 4 zákona o kolektívnom investovaní tak, aby ich znenie bolo precízne zosúladené s terminológiou predpisov o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu.

K čl. X

Článok X predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý je kľúčovým zákonom pre oblasť bankovníctva v rámci finančného trhu. Táto novela zákona o bankách obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane prechodných ustanovení v novom § 122g). Novelou zákona o bankách sa súčasne precizujú a spresňujú niektoré ustanovenia zákona o bankách tak, aby náležite zohľadňovali súvisiacu aktuálnu legislatívu a poznatky z aplikačnej praxe. Pritom úpravou a spresnením § 2 ods. 2 písm. n) sa zohľadňuje odborná teória a aplikačná prax pri úverových obchodoch (medzi hypotekárne obchody sa vo všeobecnosti – aj v rámci EÚ – zaraďujú úvery zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti, kým slovenský zákon o bankách v skutočnosti reguluje iba osobitné hypotekárne obchody vymedzené týmto zákonom). Ďalej sa spresnením § 89 ods. 2 vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 73 zohľadňuje aktuálna legislatíva o dokladoch totožnosti, úpravou § 91 ods. 4 písm. b) sa zohľadňuje zmena definície orgánov činných v trestom konaní podľa § 10 ods. 1 nového Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z.) a tiež sa čiastočne spresňujú a upravujú ustanovenia § 2 ods. 5, § 5 písm. i), § 11 ods. 7, § 37 ods. 8 písm. d) a § 91 ods. 4 písm. k) vrátane poznámky pod čiarou k odkazu 86a a aj poznámka pod čiarou k odkazu 46. Súčasne sa úpravou § 91 ods. 3 zohľadňujú úlohy Národnej banky Slovenska podľa pravidiel platných pre Európsky systém centrálnych bánk. Súčasne sa legislatívne spresňuje ustanovenie § 6 ods. 3 tak, aby bolo navzájom precízne zosúladené znenie jednotlivých častí tohto ustanovenia (častí pred a za čiarkou) v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných komplikácií v praxi pri výkone dohľadu nad finančným trhom. Zároveň sa legislatívne upravujú a spresňujú ustanovenia § 41 ods. 4, § 91 ods. 4 písm. g) a § 93a ods. 7 zákona o kolektívnom investovaní tak, aby ich znenie bolo precízne zosúladené s terminológiou predpisov o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu.

K čl. XI

Článok XI predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona SNR č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o stavebnom sporení obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro.

K čl. XII

Článok XII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona NR SR č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o ochrane vkladov obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie euro v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro. Novelou zákona o ochrane vkladov sa súčasne precizujú a spresňujú niektoré ustanovenia zákona o ochrane vkladov tak, aby náležite zohľadňovali súvisiacu aktuálnu legislatívu a poznatky pri riešení problémov v aplikačnej praxi, pričom úpravou § 8 ods. 4 sa zohľadňuje znenie § 248 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku, úpravou § 13 ods. 4 sa zohľadňujú zmeny vyplývajúce zo § 26a ods. 2 zavedeného zákonom č. 340/2000 Z. z. a zároveň sa legislatívne spresňuje § 13 ods. 2.

K čl. XIII

Článok XIII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o platobnom styku obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane vypustenia doterajšieho ustanovenia § 77 ods. 2 o doterajšom pojme základnej úrokovej sadzbe Národnej banky Slovenska). Zároveň sa novelou zákona o platobnom styku odo dňa zavedenia eura vypúšťajú (rušia) ustanovenia § 4 ods. 4 písm. d), § 75 ods. 1 a § 78a o povinnom používaní konštantných symbolov pri platobnom styku (vzhľadom na pripravované začlenenie Slovenska do SEPA – Single Euro Payment Area), pričom od zavedenia eura bude možné dobrovoľné používanie konštantných symbolov pri platobnom styku. Zároveň sa legislatívne upravuje a spresňuje ustanovenie § 44 ods. 4 zákona o platobnom styku tak, aby jeho znenie precíznejšie zohľadňovalo ustanovenie § 34 ods. 4 zákona o platobnom styku. Súčasne sa novelou zákona o platobnom styku dopĺňajú a spresňujú ustanovenia § 4 ods. 4 písm. f) a § 12 ods. 6 písm. h) zákona o platobnom styku tak, aby náležite zohľadňovali súvisiacu aktuálnu legislatívu (nariadenie ES č. 1781/2006 z 15. novembra 2006 o údajoch o príkazcovi, ktoré sprevádzajú prevody finančných prostriedkov).

K čl. XIV

Článok XIV predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely Devízového zákona (zákona NR SR č. 202/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov). Táto novela Devízového zákona obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane vypustenia doterajšieho ustanovenia § 43 ods. 3 o doterajšom pojme peňažných prostriedkov v cudzej mene vo výmennom kurze vyhlasovanom Národnou bankou Slovenska).

K čl. XV

Článok XV predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane prechodných ustanovení v novom § 123e). Pritom prechodné ustanovenia v novom § 123e upravujú povinnosti (vrátane informačných povinností) dôchodkových správcovských spoločnosti, ktoré súvisia s vykonávaním starobného dôchodkového sporenia (vrátane povinností súvisiacich s hodnotou dôchodkových jednotiek a aktuálnou hodnotou osobných dôchodkových účtov sporiteľov). Tieto povinnosti nadväzujú na aktuálny Národný plán zavedenia eura v SR, ktorý v bode 2.1.6 ukladá zakotviť informačnú povinnosť finančných inštitúcií voči ich klientom (povinnosť zaslať klientom dve informácie o hodnote investície, jednak o predpokladanej hodnote investície a jednak o hodnote investície po výslednom prepočte), a to jednu informáciu (o predpokladanej hodnote investície) v poslednom polroku pred zavedením eura (najneskôr jeden mesiac pred zavedením eura) a jednu informáciu (o hodnote investície po výslednom prepočte) v prvom štvrťroku po zavedení eura (teda do troch mesiacov po zavedení eura). Zároveň upravený § 75 ods. 2 ustanovuje, že hodnota dôchodkovej jednotky sa bude vypočítavať s presnosťou na šesť desatinných miest pri jej vyjadrovaní v eurách. Súčasne sa legislatívne spresňuje ustanovenie § 114 ods. 3 tak, aby bolo navzájom precízne zosúladené znenie jednotlivých častí tohto ustanovenia (častí pred a za čiarkou) v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných komplikácií v praxi pri výkone dohľadu nad finančným trhom.

K čl. XVI

Článok XVI predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane prechodných ustanovení v novom § 87c). Pritom prechodné ustanovenia v novom § 87c upravujú povinnosti (vrátane informačných povinností) doplnkových dôchodkových spoločnosti, ktoré súvisia s vykonávaním doplnkového dôchodkového sporenia (vrátane povinností súvisiacich s hodnotou hodnoty osobných účtov účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia). Tieto povinnosti nadväzujú na aktuálny Národný plán zavedenia eura v SR, ktorý v bode 2.1.6 ukladá zakotviť informačnú povinnosť finančných inštitúcií voči ich klientom (povinnosť zaslať klientom dve informácie o hodnote investície, jednak o predpokladanej hodnote investície a jednak o hodnote investície po výslednom prepočte), a to jednu informáciu (o predpokladanej hodnote investície) v poslednom polroku pred zavedením eura (najneskôr jeden mesiac pred zavedením eura) a jednu informáciu (o hodnote investície po výslednom prepočte) v prvom štvrťroku po zavedení eura (teda do troch mesiacov po zavedení eura). Súčasne sa legislatívne spresňuje ustanovenie § 70 ods. 3 tak, aby bolo navzájom precízne zosúladené znenie jednotlivých častí tohto ustanovenia (častí pred a za čiarkou) v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných komplikácií v praxi pri výkone dohľadu nad finančným trhom. Zároveň sa legislatívne upravuje a spresňuje ustanovenie § 28 ods. 1 zákona o kolektívnom investovaní tak, aby jeho znenie bolo precízne zosúladené s terminológiou predpisov o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu.

K čl. XVII

Článok XVII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o sociálnom poistení obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane prechodných ustanovení v novom § 293t).

K čl. XVIII

Článok XVIII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetom tejto novely je úprava [ustanovenia § 10 ods. 2], ktorá súvisí s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro.

K čl. XIX

Článok XIX predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Táto novela zákona o hazardných hrách obsahuje predovšetkým úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro, pričom zároveň sa viaceré ustanovenia zákona o hazardných hrách upravujú, precizujú, spresňujú a dopĺňajú (vrátane doplnenia prechodných ustanovení novým § 58a) tak, aby sa náležite zohľadnila súvisiaca legislatíva (napríklad o ochrane pred legalizáciu nezákonných príjmov a pred financovaním terorizmu) a poznatky pri riešení problémov v aplikačnej praxi. Navrhnutou novelou zákona o hazardných hrách sa v záujme právnej istoty, prehľadnosti a jednoznačnosti upravujú vybrané sumy prahov (a thresholds) v oblasti hazardných hier (najmä sumy prahov pre vklady, výhry a hernú istinu pri hazardných hrách a pre spôsob osvedčovania správneho priebehu žrebovania pri hazardných hrách) tak, aby sumy týchto prahov boli čo najskôr (od 1. 1. 2008) vyjadrené v eurách, čím sa napomôže jasnej a jednoznačnej príprave v oblasti hazardných hier na zavedenie eura a samotnému plynulému prechodu na euro, zamedzuje sa interpretačným a aplikačným problémom v praxi pri prevádzkovaní hazardných hier a zároveň sa vytvárajú predpoklady na náležitý výkon dozoru nad prevádzkovaním hazardných hier (vrátane technickej kontroly), ktorý je nevyhnutný aj v záujme ochrany pred legalizáciu nezákonných príjmov a pred financovaním terorizmu. Pritom predmetom tých ustanovení navrhnutej novely zákona o hazardných hrách, kde sa sumy v slovenských korunách nahrádzajú sumami v eurách, sú v zásade iba také sumy (čiastky), ktoré sú použité len ako prahy (a thresholds), nie ako splatné čiastky (a payable amounts) v zmysle definície redenominácie podľa článku 1 písmena j) nariadenia Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura (Ú. v. ES L 139, 11. 5. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 10/zv. 01) v platnom znení. Návrh novely zákona o hazardných hrách obsahuje aj vybrané spresňujúce úpravy, ktorých zavedenie vyplýva z praktických skúseností pri uplatňovaní zákona. Ide najmä o zjednotenie podmienok licencovania a prevádzkovania vybraných hazardných hier (vyjadrenie obcí v rámci licenčného konania sa nahrádza súhlasom, v rámci lotériových hier sa upravuje povinnosť zloženia finančnej zábezpeky pre okamžité lotérie, spresňujú sa podmienky prevádzkovania videohier na úroveň porovnateľných hier). V záujme zefektívnenia správy a vymáhania pohľadávok vzniknutých neuhradením odvodov a sankcií sa tiež do systému zavádza daňové exekučné konanie. V záujme zamedzenia rôznych foriem nelegitímnych aktivít sa upresňuje okruh dozorovaných osôb. Na základe poznatkov a skúseností z regulácie a dozoru nad prevádzkovaním hazardných hier (vrátane technickej kontroly) sa navrhovaným novým § 57a dopĺňajú doteraz absentujúce splnomocňovacie ustanovenia, ktoré sú potrebné v záujme v záujme eliminovania interpretačných a aplikačných komplikácií v praxi v oblasti hazardných hier. Súčasťou navrhovaných zmien je aj úprava postupov a konaní v prechodnom období pričom konkrétne termíny počas prechodného obdobia (v roku 2008 až 2010) boli navrhnuté na základe poznatkov a skúseností z regulácie a dozoru nad prevádzkovaním hazardných hier (nie sú primárne vyvolané plánovanými termínmi zavedenia eura v SR).

K čl. XX

Článok XX predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o obchodnom registri obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro. Konkrétne ide o úpravu postupu pri zápise údajov do obchodného registra o premene a prepočte menovitých hodnôt základného imania v eurách a menovitých hodnôt vkladov do základného imania v eurách (vrátane menovitej hodnoty akcií v eurách) po ich premene zo slovenskej meny na eurá podľa predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR.

K čl. XXI

Článok XXI predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona NR SR č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o cenách obsahuje úpravy, ktorými sa vytvárajú predpoklady na náležitý výkon cenovej kontroly a ukladanie sankcií za porušenie cenovej disciplíny počas prípravy na zavedenie eura a samotného prechodu zo slovenskej meny na euro. Konkrétne sa v záujme právnej istoty, prehľadnosti a jednoznačnosti upravujú ustanovenia o cenových informáciách a o prahoch (a thresholds) pre ukladanie sankcií (pokút) za porušenie cenovej disciplíny (porušenie cenových pravidiel), pričom sa ustanovenia zákona o cenách [§ 18 ods. 1 písm. b) a ods. 2] harmonizujú s ustanoveniami čl. I návrhu zákona o zavedení eura v SR.

K čl. XXII

Článok XXII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona o spotrebiteľských úveroch (zákona č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov). Predmetom tejto novely zákona o spotrebiteľských úveroch je úprava [ustanovenia § 1 ods. 2 písm. e)], ktorá súvisí s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro.

K čl. XXIII

Článok XXIII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona NR SR č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov. Predmetom tejto novely zákona o štátnych symboloch SR je úprava [ustanovenia § 3 ods. 6 písm. i)], ktorá súvisí s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro a ktorá je potrebná vzhľadom na pravidlá EÚ/ES o dizajne eurových bankoviek a mincí.

K čl. XXIV

Článok XXVI predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov. Predmetom tejto novely zákona o štátnej pomoci je úprava [ustanovenia § 18 ods. 4 písm. b)], ktorá súvisí s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro.

K čl. XXV

Článok XXV predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona NR SR č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov. Predmetom tejto novely zákona o štátnych hmotných rezervách sú úpravy [ustanovení § 5d ods. 4 a § 56 ods. 4], ktoré súvisia s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro.

K čl. XXVI

Článok XXVI predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Predmetom tejto novely zákona o Eximbanke SR sú úpravy [ustanovení §◊18 ods. 1 a 3 a § 24 ods. 5 písm. d) a e)], ktoré súvisia s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane úprav zohľadňujúcich zmenu úloh a pôsobnosti NBS od zavedenia eura v SR).

K čl. XXVII

Článok XXVII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o poštových službách obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro (vrátane prechodných ustanovení v novom § 42a). Tieto úpravy sa týkajú jednak ustanovenia § 26 ods. 1 o tarife za služby poskytovateľa univerzálnej poštovej služby (tarifa, ktorá je spravidla aj konečnou sumou môže obsahovať aj jednotkové ceny prepočítané len na dve desatinné miesta), ako aj prechodných ustanovení v novom § 42a o používaní, skončení platnosti, sťahovaní a zničení poštových známok a poštových celín emitovaných predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike, na ktorých je nominálna hodnota uvedená v slovenskej mene. Takéto poštové známky a poštové celiny bude možné používať pri poskytovaní poštových služieb do uplynutia jedného roka po dni zavedenia eura v Slovenskej republike. Obsah navrhnutého prechodného ustanovenia je obdobný ako obsah prechodných ustanovení, aké uplatňovali aj niektoré iné členské štáty EÚ (napríklad Fínsko a Rakúsko).

K čl. XXVIII

Článok XXVIII predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR je tvorený návrhom sprievodnej novely zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto novela zákona o Štátnej pokladnici obsahuje úpravy súvisiace s prípravou na zavedenie eura v SR a na prechod z doterajšej slovenskej meny na euro. Ustanovenia navrhnutej novely zákona o Štátnej pokladnici zohľadňujú najmä potrebu zapojenia sa Štátnej pokladnice do platobného systému TARGET II s podporou systému SWIFT, pričom je potrebné rozšíriť právne možnosti pre Štátnu pokladnicu na zriaďovanie jej účtov a na zabezpečovanie platobného styku prostredníctvom jej účtov zriadených nielen v Národnej banke Slovenska, bankách a pobočkách zahraničných bánk, ktoré existujú v Slovenskej republike, ale aj v Európskej centrálnej banke, iných centrálnych bankách, ktoré sú súčasťou Európskeho systému centrálnych bánk, a tiež v komerčných zahraničných bankách, ktorá majú udelené bankové povolenie v zmysle práva Európskej únie a ktoré majú sídlo na území členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru. Štátna pokladnica bude tiež riadiť a využívať zostatky na účtoch Štátnej pokladnice, ktoré budú zriadené v uvedených centrálnych bankách a iných bankových subjektoch. V záujme právnej istoty, prehľadnosti a jednoznačnosti sa zároveň návrhom novely zákona o Štátnej pokladnici upravuje aj ustanovenie § 13 ods. 1 o prahu (a threshold) pre ukladanie sankcií (pokút), ktoré Štátna pokladnica môže uložiť klientom Štátnej pokladnice za porušenie ich povinností v rámci systému štátnej pokladnice.

K čl. XXIX

Ustanovenie článku XXIX obsahuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie úplného znenia zákona o Národnej banke Slovenska (NBS), a to v záujme prehľadnosti zákona o Národnej banke Slovenska vzhľadom na počet doterajších noviel zákona o NBS a tiež na súhrnný rozsah doterajších noviel zákona o NBS vrátane rozsahu návrhu novely zákona o NBS, ktorú v článku II obsahuje predložený návrh zákona o zavedení eura v SR.

K čl. XXX

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa nadobudnutie účinnosti predloženého návrhu zákona o zavedení eura v SR navrhuje od 1. januára◊2008, pričom však kľúčové ustanovenia tohto zákona sa reálne budú aplikovať až od určenia konverzného kurzu a predovšetkým odo dňa zavedenia eura v SR, respektíve nadobudnú účinnosť až odo dňa zavedenia eura v Slovenskej republike (cieľom národného plánu je 1. január 2009). Podľa pravidiel platných pre eurozónu však o termíne (dátume) prijatia a zavedenia eura v Slovenskej republike nerozhodnú slovenské inštitúcie, ale rozhodne Rada Európskej únie po vyhodnotení, že Slovenská republika splnila všetky požiadavky a podmienky (tzv. maastrichtské ekonomické konvergenčné kritériá) na prijatie a zavedenie eura v členskom štáte EÚ.

V Bratislave 26. septembra 2007

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v. r.

minister financií

Slovenskej republiky

Ivan Š r a m k o, v. r.

guvernér

Národnej banky Slovenska

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

40

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Od schválenia zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpe čení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“) došlo tiež k viacerým zmenám v zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušn íkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície. Došlo a dochádza k viacerým vecným a legislatívnym zmenám v pr ávnych úpravách priebehu služby profesionálnych vojakov a k zániku niektorých inštitútov v priebehu vojenskej služby (povinná vojenská služba, prípravná vojenská služba) vykonaných zákonom č . 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 346/2005 Z. z.“ ), ktoré majú priamy vplyv na obsah a rozsah sociálneho zabezpečenia vojakov. Ïalej došlo k zásadným zmenám v obsahu všeobecného systému sociálneho poistenia zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poisten í v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), ktoré sa v rôznej miere dotýkajú aj obsahu sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Vzhľadom na tieto skutočnosti treba vykona ť rozsiahlejšiu novelizáciu zákona č. 328/2002 Z. z. tak, aby bol vytvorený vecný a legislatívny súlad uvedených zákonov.

Účelom predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.), je zahrnúť do osobitného systému sociálneho zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru, Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informa čnej služby, Národného bezpečnostného úradu, colníkov a príslušníkov ozbrojených síl aj príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby (ďalej len „hasi č“). Vykonávanie činností hasičov v služobnom pomere je svojou charakteristikou i priebehom analogické služobnému pomeru príslušníkov ozbrojených zborov a ozbrojených síl a má rovnaké alebo veľm i podobné sociálne dopady na hasičov a príslušníkov ich rodín. Ide najmä o tieto dopady:

-štátna služba hasič ov je vykonávanie činností s vysokou fyzickou a psychickou náročnosťou spojenou so zásahmi pri požiaroch, povodniach, nehodách, haváriách a katastrofách, záchranou ľudských životov a materiálnych hodn ôt a u príslušníka Horskej záchrannej služby s vykonávaním záchranných prác v horských oblastiach, a to v oboch prípadoch s vysokým stupňom rizika ohrozenia vlastného zdravia. Tieto znaky štá tnej služby hasičov vyžadujú, aby hasič bol motivovaný k vykonávaniu služobných činností a nemal obavy, že pri prípadnom poškodení zdravia, ktoré nemusí byť ani služobným ú razom ani chorobou z povolania, bude znížená životná úroveň jeho samého a jeho rodiny. Uvedené riziká si vyžadujú elimináciu a kompenzačné opatrenia v nemocenskom a úrazovom zabezpečení;

-na hasičov, rovnako ako na príslušníkov ozbrojených zborov a ozbrojených síl, sú v komplexe kladené osobitné požiadavky (dobrý zdravotný stav, fyzická zdatnosť, psychická odolnosť a intelektuálna primeranosť), ktorých plnenie sa s výnimkou intelektuálnej zložky začína z objektívnych dôvodov zhoršovať vo veku, ktorý v tej č i onej miere výrazne predchádza veku prezumovanej fyzickej staroby, teda veku, v ktorom sa priznáva starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Dôsledkom toho je skutočnosť , že hasič musí skončiť štátnu službu v inak ekonomicky aktívnom veku, pričom stráca svoju kvalifikáciu a ocitá sa na trhu práce v pozícii novej, nekvalifikovanej alebo má lo kvalifikovanej pracovnej sily znevýhodňovanej naviac postupujúcim vekom a zhoršujúcimi sa možnosťami rekvalifikácie, prípadne až nemožnosťou rekvalifikácie. Táto situácia si vy žaduje osobitné riešenia v dôchodkovom zabezpečení hasičov, pretože vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia by skončenie štátnej služby hasiča vo svojom dôsledku viedlo k nižšej ú rovni starobného a zväčša aj prípadného invalidného dôchodku, čo by bolo kontraproduktívne vo vzťahu k potrebe výkonu štátnej služby hasičov.

Riešenie nepriaznivých sociálnych dopadov, uvedených krátkodobých a dlhodobých sociálnych dopadov služobn ého pomeru hasiča je k dispozícii v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, ktorý sa preto navrhuje rozšíriť o hasičov. Je spoločenským záujmom, aby hasičská a záchranná služba a horská záchranná služba bola vykonávaná s vysokou účinnosťou občanmi plne zdravotne, fyzicky a psychicky spôsobilými.

Uvedené sociálne riziká a dopady v štátnej službe hasičov (okrem Horskej záchrannej služby) sú akceptovan é a čiastočne riešené už aj v súčasnej dobe na princípe poskytovania dávok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a príplatkov (prídavkov k týmto dávkam zo štátneho rozpoč tu). Ide teda o duálny systém zabezpečenia hasičov s dvojitou agendou a so zabezpečením rôznych zdrojov pri tej istej sociálnej udalosti. Tento existujúci systém sa navrhuje pretransformovať do osobitného jednotné ho systému policajtov a vojakov rozšírením o sociálne zabezpečenie hasičov.

Navrhované riešenie sociálneho zabezpečenia hasičov zodpovedá aj vývojovému trendu v štátoch Európskej únie, konkrétne okolitých štátoch – v Spolkovej republike Nemecko, Holandskom kráľ ovstve, Maďarskej republike a Èeskej republike. Ide o výraz potreby kompenzácie negatívnych sociálnych dôsledkov vzrastajúcich ohrození v spoločnosti, ktorým okrem iných čelia aj príslušníci š pecializovaných záchranných zložiek.

V súčasnosti sú úlohy Horskej záchrannej služby plnené zamestnancami, ktorí sú v pracovnom pomere k Horskej záchrannej službe, pričom zriadenie, postavenie a úlohy Horskej záchrannej služby upravuje z ákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe, pracovnoprávne vzťahy zamestnancov Horskej záchrannej služby upravujú zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní pri výkone práce vo verejnom záujme a Zákonník práce. Právne predpisy upravujúce pracovný pomer zamestnanca Horskej záchrannej služby však nevytvárajú podmienky na zodpovedajúce rie šenie systému vykonávania verejnej služby, výberového konania zamestnancov, platových a ďalších náležitostí, sociálneho a nemocenského zabezpečenia u zamestnancov Horskej záchrannej služby, ktorí organizujú a vykonávajú záchrannú činnosť v horských oblastiach.

Keďže účelom predkladaného návrhu zákona je upraviť sociálne zabezpečenie aj tejto skupiny záchraná rov (najmä s ohľadom na riziko nimi vykonávaných záchranných prác v horských oblastiach), je potrebné pred ich začlenením do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov transformovať ich pracovný pomer na služobný pomer. Túto transformáciu sa navrhuje vykonať ich začlenením do zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov tak, aby tento zá kon upravoval nielen služobný pomer príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, ale aj služobný pomer príslušníka Horskej záchrannej služby.

Z hľadiska legislatívno-technického, ako aj vecného ide o najjednoduchšiu formu transformovania pracovného pomeru zamestnancov Horskej záchrannej služby na služobný pomer bez priamej potreby kreovania nového služ obného pomeru (odlišného už od existujúcich služobných pomerov v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky).

Keďže podmienky a spôsob vykonávania záchranných prác Hasičským a záchranným zborom a Horskou zá chrannou službou sú vo veľkej miere porovnateľné, začlenenie zamestnancov Horskej záchrannej služby do služobného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov vyžaduje skô r vykonanie úprav terminologického charakteru v zákone č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov než vecného, pretože podstatnú časť právnej úpravy služobného pomeru príslušníka Hasič ského a záchranného zboru je možné bez podstatných vecných zmien aplikovať aj na zamestnancov Horskej záchrannej služby.

Navrhovaným začlenení m zamestnancov Horskej záchrannej služby do zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov dôjde aj k zjednoteniu sociálneho zabezpečenia a mzdového ohodnotenia záchranných zložiek pôsobiacich v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Súčasne sa navrhuje upraviť súvisiace ustanovenia niektorých ďalších zákonov tak, aby neboli v rozpore s novelizovaným znením zákona č. 328/2002 Z. z.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Odhad dopadov na verejné financie

Pri prepočte dopadu na verejné financie sa vychádzalo:

-z navrhovaného priemerného služobného príjmu príslušníka na jednotlivé roky, ktorý uplatnilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v ná vrhu rozpočtu na rok 2008,

-z predpokladu zaraden ia zamestnancov Horskej záchrannej služby do systému odmeňovania podľa zákona 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore,

-z každoročného 3 % zvýšenia stupnice platových taríf podľa zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore s účinnosťou o d 1. 1. príslušného roka,

-z plánovaného počtu 114 príslušníkov a 12 zamestnancov Horskej záchrannej služby, z toho zvýšenie o 4 príslušníkov z dô vodu zriadenia Osobného úradu Horskej záchrannej služby v zmysle novely zákona 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore,

-zo zmeny formy hospodárenia z príspevkovej na rozpočtovú organizáciu,

-z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009,

-z prechodu niektorých dávok vyplývajúcich zo zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov do zá kona 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o príplatok za štátnu službu k dôchodku, úmrtné a odchodn é,

-zo zrušenia príplatku k náhrade príjmu, príplatku k nemocenskému hradených zo štátneho rozpočtu a ich nahradením preplácania prá ceneschopnosti v rozdielnej výške počas celej doby trvania práceneschopnosti až do jedného roka a zrušenia vyrovnávacieho príspevku a jeho ponechania len bývalým príslušníkom Hasičského a záchranné ho zboru, ktorým bol do 31. decembra 2007 priznaný,

-z požiadavky na zvýšenie počtu miest zamestnancov odboru sociálneho zabezpečenia a zdravotníctva sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR (odbor sociálneho zabezpečenia) celkom o 7 miest zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Zvýšenie sa bude riešiť presunom funkčných miest v rámci Ministerstva vnútra SR,

-z navýšenia odvodov poistného na výsluhové zabezpečenie zo strany zamestnávateľa o 1 % (okrem navýšenia poistného na výsluhové zabezpeč enie platené policajtmi, vojakmi a hasičmi o 1 %)

Navrhované úpravy budú mať následovný dopad:

a)štátny rozpočet:

Navrhovaná novela zákona zníži výdavky štá tneho rozpočtu z dôvodu prechodu niektorých dávok do zákona č. 328/2002 Z. z. a zrušením niektorých dávok za HaZZ a HZS nasledovne:

v tis. Sk

UkazovateľDôsledky na rozpočetRok200820092010- príplatok k dôchodku1 0132 459 4 013- vyrovnávací príspevok9 32317 82024 501- príplatky k náhrade príjmu, nemocenského, 4 1504 3604 580

- odchodné12 000 12 60013 200- rozdiel odvodov do soc. poisťovne a osobitného účtu20 21220 81821 443

- príjmy štá tneho rozpočtu6 5306 6306 630Zní ženie výdavkov spolu53 22861 68774 367

Zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu spolu za HaZZ a HZS:

v tis. Sk

UkazovateľDôsledky na rozpočetRok200820092010- zvýšenie bežných a kapitá-lových výdavkov na (bez miezd) HZS11 32011 54111 055- mzdy HZS6 3795 9005 279- odvody na osobitný účet 1 5241 3871 215- odvody do zdravotných poisťovní858811749- príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí3 1253 2193 315- za špecifickú zdravotnú starostlivosť2 418 2 418 2 418

Zvýšenie výdavkov spolu25 62425 27624 031

Zvýšením odvodu na osobitný účet o 1 % za zamestná vateľa podľa navrhovanej novely zákona bude dopad na zvýšenie výdavkov zo štátneho rozpočtu nasledovný:

v tis. Sk

UkazovateľDôsledky na rozpočetRok200820092010 osobitný účet MV SR77 245 80 983 83 400

b)rozpočet štá tnych fondov:

nemá žiaden dopad

c)rozpočet obcí a VÚC:

nemá žiaden dopad

d)rozpočet zdravotných pois ťovní z odvodov poistného za zamestnanca a zamestnávateľa:

v tis. Sk

Ukazovateľ/rok200820092010Zvýšenie príjmov1 2011 1351 049

e)dôsledky na rozpočet Soci álnej poisťovne je nasledovný:

v tis. Sk

Ukazovateľ/rok200820092010Zníženie príjmov celkom405 896418 338431 172z toho:-zníženie príjmov zrušením odvodovej povinnosti za prísl. HaZZ a HZS405 896418 338431 172Zníženie výdavkov celkom8 5898 980 9731z toho:- za nemocenské nad 10 dní PN a ošetrovné7 7598 0958 801- za materské830885930

f)dôsledky na rozpoč et osobitného účtu Ministerstva vnútra SR je nasledovný:

Pre rozpočet osobitného účtu Ministerstva vnútra SR má navrhovaná novela zásadné dôsledky. Sociálne zabezpečenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru bude zahrnuté do osobitného systému sociálneho zabezpečenia podľa zákona č . 328/2002 Z. z. a poistné a príspevky do Sociálnej poisťovne sa budú odvádzať na osobitný účet Ministerstva vnútra SR.

Ukazovateľ/rok200820092010Príjmy osobitného účtu396 252 408 148 420 386 z toho: zvýšenie odvodu o 1% za zamestnávateľa a o 1% za príslušníka23 58624 29525 023Výdavky osobitného účtu z toho:- náhrada sl. platu počas dočasnej neschop.8 073 8 697 9 420 - materské722766800- výsluhový dôchodok96 563179 388245 955 - výsluhový príspevok677780882- invalidný, vdovecký, sirotský dôchodok50100160- odchodné a úmrtné175 293137 717105 688- rekreačná starostlivosť6 7407 0517 465- kúpeľná starostlivosť4 1484 9775 911- zabezpečenie pohrebu70 90110- úrazové zabezpečenie535601677Výdavky osobitného účtu spolu292 751339 977376 798Dôsledky celkom (príjmy – výdavky) 103 501 68 17143 588

v tis. Sk

UkazovateľDôsledky na rozpočet OÚ MV SRRok200820092010 OÚ MV SR / zvýšenie príjmov o 1 + 1 % na VD /154 490 161 966 166 800

Dôsledky na rozpočet osobitného účtu v ďalší ch rokoch sa stabilizujú vzhľadom k tomu, že výdavky nebudú rásť takým tempom, nakoľko len v prvých rokoch sa očakáva zvýšený odchod príslušníkov Hasičského a záchranného zboru na vý sluhový dôchodok.

Okrem dôsledku na osobitný účet Ministerstva vnútra SR navrhovaná novela bude mať dôsledky aj na osobitný účet Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý vypláca dávky výsluhového zabezpe čenia bývalým profesionálnym vojakom Vojsk ministerstva vnútra, príslušníkom Vojenských záchranných útvarov civilnej ochrany, ktorí sa po transformácii stali súčasťou Hasičského a záchranné ho zboru. Po schválení navrhovanej novely uvedení príslušníci Hasičského a záchranného zboru strácajú nárok na výplatu dávok výsluhového zabezpečenia a je predpoklad, že cca 150 príslušní kov Hasičského a záchranného zboru prestane poberať dávky výsluhového zabezpečenia, čo pri priemernej výške dávky cca 15 000 Sk predstavuje úsporu výdavkov ročne v sume 27 mil. Sk.

Poznámka: Rozdiel medzi znížením príjmov Sociálnej poisťovne a príjmom osobitného účtu je spôsobený tým, že podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa nevykonáva odvod poistného na tvorbu rezervné ho fondu, tak ako je to podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (poistné do rezervného fondu solidarity).

2.Odhad dopadov na obyvateľ ov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovaná novela nemá žiaden dopad.

3.Odhad dopadov na životn é prostredie

Navrhovaná novela nemá žiaden dopad.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť

Z dôvodu nevyhnutnosti zabezpečenia výkonu predmetu činnosti Horskej záchrannej služby v súlade so zá konom 544/2002 Z. z. je nevyhnutné vytvoriť 10 pracovných miest pre uchádzačov s úplným stredným vzdelaním. Z tohto počtu možno 4 miesta obsadiť ženami, ktoré by vykon ávali funkciu informátorov a administratívne činnosti. Zároveň možno predpokladať zvýšenie záujmu občanov o vykonávanie štátnej služby v Horskej záchrannej službe.

5.Odhad vplyvov na podnikate ľské prostredie

Navrhovaná novela nemá žiaden dopad.

DOLOŽKA ZLUÈITE ¼NOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

- primárnom: Zmluva o založení Euró pskeho spoločenstva (hlava XI – sociálna politika, všeobecné a odborné vzdelávanie a mládež),

- sekundárnom: návrh zákona do svojich ustanovení nepreberá žiadne smernice,

·Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpeč enia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva

·Nariadenie Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú rámci spoloč enstva

·Nariadenie Rady (EHS) č. 1390/81 z 12. mája 1981 o rozšírení pôsobnosti nariadenia (EHS) č . 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, na samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodiny

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)z Aktu o podmienkach pristúpenia vznikol pre SR záväzok prebrať platné smernice a rámcové rozhodnutia ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (1. 5. 2004),

b)z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú prechodné obdobia,

c)lehota na prebratie smernice –

d)proti Slovenskej republike neprebieha konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení,

e)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia –.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo vnútra SR

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Vzhľadom na zánik inštitútu prípravnej služby v právnych vzťahoch upravujúcich priebeh služby v ozbrojených silách treba tento inštitút ako nadbytočný vypustiť aj vo vymedzení rozsahu osô b, ktorým môžu vzniknúť nároky na dávky a služby sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Zjednodušuje sa tým vymedzenie okruhu osôb, ktorých sociálne zabezpečenie upravuje tento z ákon.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmeny vykonané v § 1 a 10.

K bodu 3

Rozširuje sa obsah pojmu „ministerstvo“ z dôvodu navrhovaného začlenenia príslušníkov Hasičského a záchranného zboru vrátane Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť zákona č . 328/2002 Z. z.

K bodu 4

Vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasič ského a záchranného zboru vrátane Horskej záchrannej služby a vojakov mimoriadnej služby, ktorí vykonávajú mimoriadnu službu v služobnom pomere pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. treba upresniť pojem „policajt“ a „profesionálny vojak“.

K bodu 5

Navrhuje sa upresniť formulácia, od akého príjmu sa odvodzujú dávky úrazového zabezpečenia.

K bodu 6

Vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru vrátane príslušníkov Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. treba upraviť rozsah trvania služobného pomeru započítateľného na účely sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

K bodu 7

Vzhľadom na zánik inštitútov prípravnej služby a povinnej vojenskej služby treba zrušiť ustanovenia vzťahujúce sa na tieto inštitúty. Súčasné ustanovenie § 4 ods. 4 je obsolentné.

K bodu 8

V novom znení § 4 ods. 4 treba vykonať úpravy v súvislosti so súčasne navrhovaným začlenením príslušníkov Hasičského a záchranného zboru vrátane príslušníkov Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť z ákona č. 328/2002 Z. z.

K bodu 9

Vzhľadom na nové inštitúty uplatňované pri odmeň ovaní profesionálnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. je treba terminologicky upraviť znenie § 5.

K bodu 10

Vzhľadom na zmeny inštitútov pri odmeňovaní profesionálnych vojakov a vzhľadom na zmeny zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov v čase dočasnej zdravotnej neschopnosti treba upraviť nadpis nad § 6 až 8.

K bodu 11

Upresňuje sa znenie ustanovenia § 6 ods. 1 z dôvodu zmien v zabezpečení policajtov počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby.

K bodu 12

Je potrebné upresniť náležitosti zabezpečenia profesionálneho vojaka počas prvých desiatich dní jeho dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby z dôvodu choroby alebo úrazu, kedy je jeho zabezpeč enie záležitosťou zamestnávateľa, ako aj poznámku pod čiarou k odkazu 3b.

K bodu 13

Z dôvodu zmien v odmeňovaní profesionálnych vojakov je potrebné upresniť niektoré náležitosti pri dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby.

K bodom 14, 15 a 17

Ide o zosúladenie textov poznámok s platnou právnou úpravou.

K bodu 16

Vzhľadom na zmeny v odmeňovaní profesionálnych vojakov sa navrhuje upresniť použitú terminológiu.

K bodu 18

Je potrebné upresniť náležitosti zabezpečenia profesion álneho vojaka počas prvých desiatich dní jeho dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby z dôvodu choroby alebo úrazu, ak v tejto dobe vykonáva službu mimo územia Slovenskej republiky alebo mimoriadnu služ bu.

K bodu 19

Vzhľadom na zmeny v úprave priebehu služby profesioná lnych vojakov vykonané zákonom č. 346/2005 Z. z. treba upraviť jeho náležitosti počas prvých desiatich dní dočasnej neschopnosti profesionálneho vojaka na výkon štátnej služby z dôvodu choroby alebo ú razu, ak je v tomto čase zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov alebo ak je pozbavený výkonu štátnej služby.

K bodu 20

Ide o legislatívno-technickú zmenu v nadväznosti na navrhovan é vloženie nového odseku 4 do § 6.

K bodu 21

Je potrebné upraviť nárok na nemocenské v prípadoch, kedy policajtka a profesionálna vojačka nemá nárok na materské, ani na opakujúce sa dávky výsluhového zabezpečenia buď z dô vodu nedostatočného trvania času nemocenského poistenia alebo času trvania služobného pomeru.

K bodu 22

V súvislosti so začlenením príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. je potrebné zosúladiť terminológiu zákona aj so zá konom č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

K bodu 23

V nadväznosti na úpravy vykonané zákonom č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné nanovo definovať výšku vyrovnávacej dávky poskytovanej policajtke a profesionálnej vojačke.

K bodu 24

Ide taktiež o obsahovú a terminologickú úpravu nadväzujúcu na zmeny vykonané zákonom č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predovšetkým vzhľadom na zánik inštitútov základnej služby, náhradnej služby a prípravnej služby.

K bodu 25

Ide o upresnenie poznámky pod čiarou k odkazu 3h v nadväznosti na zákon č. 346/2005 Z. z. a na navrhované riešenie sociálneho zabezpečenia hasičov.

K bodu 26

Ide taktiež o obsahovú a terminologickú úpravu nadväzujúcu na zmeny vykonané zákonom č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predovšetkým vzhľadom na zánik inštitútov základnej služby, náhradnej služby a prípravnej služby.

K bodom 27 až 31

V nadväznosti na zmeny v platových úpravách policajtov a profesionálnych vojakov je nutné nanovo špecifikovať čistý denný služobný plat policajta a profesionálneho vojaka na účely stanovenia dávok nemocenského zabezpečenia a pravidlá zachádzania s ní m pri možných dodatočných zmenách.

K bodu 32

V súvislosti s úpravami vykonanými v § 12 sa navrhuje vypustiť § 13 ako nadbytočný.

K bodu 33

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na vypustenie § 13.

K bodu 34

Je potrebné upresniť, čo sa rozumie dobou dočasnej neschopnosti na výkon služby na účely poskytovania dávok nemocenského zabezpečenia, a to najmä vzhľadom na novú zákonnú úpravu priebehu služ by profesionálnych vojakov a ďalej na možnosť nezískania potrebnej doby nemocenského poistenia po skončení služobného pomeru.

K bodu 35

V nadväznosti na predchádzajúce navrhované úpravy inš titútov nemocenského zabezpečenia policajtov a vojakov treba upresniť, kedy ochranná lehota na poskytovanie dávok nemocenského zabezpečenia nevzniká, resp. kedy táto lehota zaniká.

K bodu 36

Vzhľadom na zmeny všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich priebeh služby policajtov a vojakov, je nutné nanovo vymedziť rozsah náhrady škody týmto osobám pri služobnom úraze alebo chorobe z povolania.

K bodu 37

Upresňuje sa, za akých podmienok sa neprihliada pri poskytovaní náhrady za stratu na služobnom plate na príjem zo zárobkovej činnosti. Ide o situácie plnej invalidity, kedy policajt alebo profesionálny vojak môž e získať príjem zo zárobkovej činnosti len za mimoriadne sťažených podmienok.

K bodu 38

Je nutné nanovo vymedziť rozsah náhrady za stratu na služobnom plate policajta a profesionálneho vojaka s novým odkazom na sumu životného minima namiesto doterajšieho odkazu na minimálnu mzdu a definovať determin anty, ktoré nemajú vplyv na výšku uvedenej náhrady.

K bodu 39

Vzhľadom na zmeny v právnych predpisoch upravujúcich priebeh služby profesionálnych vojakov je nutné upraviť skutočnosti, ktoré nemajú vplyv na výšku náhrady za stratu na služobnom plate. Súč asne sa upresňuje znenie § 21 ods. 7 tak, aby sa o náhrade rozhodovalo vždy písomným rozhodnutím.

K bodu 40

Ide o legislatívno-technickú, resp. jazykovú úpravu, nadväzujúcu na predchádzajúce vecné zmeny.

K bodu 41

Vzhľadom na navrhované začlenenie hasičov vrátane prí slušníkov Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. a vzhľadom na zmeny v právnej úprave priebehu služby profesionálnych vojakov ako aj vzhľadom na poznatky z doterajšieho uplatň ovania zákona č. 73/1998 Z. z. sa navrhuje nanovo definovať obsah pojmov „nebezpečné podmienky“ a „obzvlášť nebezpečné podmienky“ a vymedziť z toho sa odvíjajúce podmienky nároku na jednorazové mimoriadne odškodnenie v úrazovom zabezpečení.

K bodu 42

V nadväznosti na predchádzajúce úpravy sa navrhuje rozš íriť okruh náhrad pri zodpovednosti služobného úradu za úmrtie policajta alebo profesionálneho vojaka.

K bodu 43

Upresňuje sa spôsob rozhodovania o priznaní úhrad ná kladov spojených s liečením a pohrebom pri zodpovednosti služobného úradu za úmrtie policajta alebo profesionálneho vojaka.

K bodu 44

Navrhuje sa doterajší odkaz na minimálnu mzdu nahradiť odkazom na adekvátny násobok životného minima, ako na kritérium lepšie zodpovedajúce nákladovému charakteru výdavkov.

K bodom 45 a 46

Vzhľadom na nejasnosti pri realizácii doterajšieho znenia sa navrhuje zjednodušenie dikcie.

K bodu 47

Vzhľadom na upresnenie okruhu náhrad poskytovaných pozostalým sa navrhuje doplniť aj § 25.

K bodom 48 až 50

Upresňuje sa pojem „prípad hodný osobitného zreteľa“ pre účely poskytovania jednorazového odškodnenia pozostalým vzhľadom na rozšírenie okruhu činností vykonávaných príslušní kmi ozbrojených síl, bezpečnostných zborov a záchranných služieb.

K bodu 51

Terminologicky sa upresňuje, v ktorých prípadoch urč uje minister podrobnosti na vykonanie ustanovenia § 37.

K bodu 52

Navrhuje sa upresniť spôsob zvyšovania náhrady za stratu na služobnom plate tak, aby nadväzovalo priamo na zvyšovanie služobných platov.

K bodu 53

Navrhuje sa presne definovať, čo sa rozumie služobným ú razom. Vecne ide o precizovanie doterajšieho ustanovenia s prihliadnutím na začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť zákona.

K bodu 54

Z dôvodu navrhovaného začlenenia príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. je nutné nanovo ustanoviť podmienky vzniku nároku na výsluhový prí spevok, a to vo väzbe na dôvody skončenia služobného pomeru, ako aj spôsob výpočtu výsluhového príspevku. Súčasne sa upresňujú poznámky pod čiarou k odkazom.

K bodu 55

Vzhľadom na zmeny dôvodov skončenia služobného pomeru profesionálnych vojakov a vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č . 328/2002 Z. z. je nutné upresniť dôvody, kedy týmto vojakom a hasičom patrí odchodné.

K bodu 56

Z dôvodu zmien skončenia služobného pomeru profesionálnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. a vzhľadom na začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnos ť zákona č. 328/2002 Z. z. je nutné upraviť dôvody skončenia služobného pomeru, kedy sa odchodné znižuje.

Vzhľadom na zmeny dôvodov skončenia služobného pomeru profesionálnych vojakov a vzhľadom na začlenenie hasičov do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov sa ustanovuje, v ktorých prípadoch odchodné týmto osobám nepatrí.

K bodom 57 a 58

Navrhuje sa doplnenie, resp. úprava ustanovení § 36, § 37 ods. 1 a § 44 z dôvodu navrhovaného začlenenia príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z.

K bodu 59

Vzhľadom na zmeny dôvodov skončenia služobného pomeru profesionálnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. je potrebné upraviť aj dôvody skončenia služobného pomeru profesionálneho vojaka, kedy ná rok na výsluhový dôchodok vznikne až dovàšením veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Zmeny sa navrhujú aj v prípade policajtov v nadväznosti na zmeny zákona č. 73/1998Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 60

V nadväznosti na zmeny v znení § 38 ods. 3 a 4 je nutné ustanoviť, akým spôsobom sa bude upravovať základ na výpočet výsluhového dôchodku policajta a profesionálneho vojaka uvedených v odsekoch 3 a 4.

K bodu 61

Navrhuje sa ujednotiť spôsob výpočtu výsluhového dôchodku tak, ako tomu bolo dosiaľ len u profesionálnych vojakov, aby spôsob výpočtu zohľadňoval potrebu výkonu služby po potrebnú dobu a do urč itého fyzického veku.

K bodom 62, 63, 65 a 66

Vzhľadom na zrušenie inštitútu prípravnej služby u vojakov je nutné vypustiť, resp. upraviť ustanovenia § 41, 42, 47 a 48, ktoré sa vzťahovali na vojakov prípravnej služby.

K bodu 64

Vzhľadom na to, že doterajšie znenie § 43 ods. 3 zákona vyvolávalo nejasnosti pri stanovení výšky invalidného výsluhového dôchodku v súvislosti so zmenou miery schopnosti poberateľa vykonávať primerané civilné zamestnanie, je nutné túto dikciu upraviť tak, aby bolo jednoznačné, ako sa nová výška invalidného výsluhového dôchodku v takomto prípade určuje.

K bodu 67

Ide o úpravu vzhľadom na doplnenie § 50 ods. 2 novým písmenom g).

K bodu 68

Navrhuje sa, aby nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku po uplynutí jedného roka zostal zachovaný aj vdove, ktorej manžel zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, t. j. v s úvislosti s výkonom služby.

K bodom 69 až 71

Z dôvodu zrušenia inštitútu prípravnej služby u vojakov je nutné vypustiť, resp. upraviť ustanovenia § 51, 54 a 55, ktoré sa vzťahovali na vojakov prípravnej služby.

K bodom 72 a 73

Vzhľadom na navrhované začlenenie hasičov vrátane prí slušníkov Horskej záchrannej služby pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. je potrebné určiť, ktoré ďalšie doby kvalifikovanej činnosti sa hodnotia ako služobný pomer na vznik nároku na dávky vý sluhového zabezpečenia, a ktoré doby sa do doby trvania služobného pomeru nezapočítavajú.

K bodu 74

Vzhľadom na nebezpečnosť výkonu mimoriadnej služby v čase vojny a vojnového stavu, umožň uje sa ministrovi obrany dobu takéhoto výkonu mimoriadnej služby započítať na účely vzniku nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok zvý hodnene, najviac dvojnásobkom skutočnej doby výkonu mimoriadnej služby.

K bodu 75

Vzhľadom na zákonné zmeny priebehu služby profesioná lnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. a vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a vojakov mimoriadnej služby pod p ôsobnosť zákona č.328/2002 Z. z. je nanovo potrebné ustanoviť, čo je základom na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia pre jednotlivé kategórie oprávnených osôb.

K bodu 76

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmeny podľa bodu 75. Vzhľadom na zánik inštitútu prípravnej služby u vojakov je nutné tiež vypustiť ustanovenie § 62.

K bodu 77

Ustanovuje sa, že dňom nástupu na výkon mimoriadnej služby zaniká nárok na priznaný výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a zaniká aj n árok na ich výplatu.

K bodu 78

V nadväznosti na zmeny v zákonnej úprave priebehu služ by profesionálnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. je potrebné vykonať navrhované pojmové zmeny v znení ustanovenia § 63 ods. 3.

K bodu 79

Navrhuje sa, aby profesionálnemu vojakovi vznikol opätovne ná rok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok, ktorý mu patril pred jeho zánikom, ak výkon mimoriadnej služby trval menej ako jeden rok.

K bodu 80

Vzhľadom na zmeny vo všeobecných predpisoch o sociá lnom poistení podľa zákona č. 461/2003 Z. z. je nutné nanovo upresniť podmienky prevodu poistného medzi útvarmi sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia a Sociá lnou poisťovňou.

K bodu 81

Upresňuje sa mechanizmus zvyšovania dávok výsluhového zabezpečenia.

K bodu 82

Vzhľadom na zmeny v odmeňovaní profesionálnych vojakov sa navrhuje definovať, čo sa rozumie priemerným mesačný m služobným platom rozhodujúcim pre zvyšovanie výsluhových dôchodkov.

K bodu 83

Vzhľadom na ďalej navrhované úpravy pri úhradá ch rekreačnej starostlivosti sa navrhuje formulačne doplniť ustanovenie § 69 ods. 3.

K bodu 84

Navrhuje sa pri poskytovaní rekreačnej starostlivosti v porovnaní s inými oprávnenými zvýhodniť pozostalých manželov a nezaopatrené deti po policajtoch a profesionálnych vojakoch, ktorí zomreli v dô sledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, t. j. v súvislosti s výkonom služby.

K bodu 85

Vzhľadom na jednotný zdroj financovania sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, ktorým je osobitný účet ministerstva dotovaný ministerstvom, navrhuje sa odstrániť spôsob financovania rekreač nej starostlivosti pre policajtov a vojakov z príspevkov z rozpočtu ministerstva.

K bodu 86

V nadväznosti na predchádzajúcu úpravu u osôb, ktorým môže byť poskytnutá rekreačná starostlivosť podobne ako policajtom a profesionálnym vojakom, je potrebné riešiť spô sob financovania tejto starostlivosti, pričom sa u nich použije doterajší spôsob financovania.

K bodu 87

Vzhľadom na potrebu kúpeľnej starostlivosti bývalých policajtov a vojakov sa navrhuje odstrániť podmienky trvania služby a dosiahnutia fyzického veku, pri splnení ktorých mô že byť bývalému policajtovi a vojakovi poskytnutá uvedená starostlivosť.

K bodu 88

Navrhuje sa, aby u policajta alebo profesionálneho vojaka, ktorého služobný pomer skončil zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, a to aj v prí padoch, kedy mu nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, bolo možné zohľadniť dôvod skončenia služobného pomeru poskytnutím bezplatnej kúpeľnej starostlivosti.

K bodu 89

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu, že odkaz 29a odkazuje na dve poznámky pod čiarou s rô znymi citáciami právnych predpisov.

K bodu 90

Upresňuje sa spôsob zabezpečenia pohrebu policajta a profesionálneho vojaka, ktorý zomrel počas výkonu služby, so zreteľom na úmrtie v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a so zreteľ om na zánik inštitútov prípravnej služby a povinnej služby podľa predpisov upravujúcich priebeh služby profesionálnych vojakov.

K bodu 91

Vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasič ského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č.328/2002 Z. z. je nutné upraviť pravidlá ich pohrebného obradu.

K bodu 92

Vzhľadom na špecifické potreby výkonu služby v Slovenskej informačnej službe (vysoký stupeň utajenia) je nutné ustanoviť, že niektoré pravidlá zabezpečenia pohrebu príslušníkov tejto služ by sa pre nich nebudú uplatňovať.

K bodu 93

Navrhuje sa upresniť, ktoré osoby sú oprávnené vykonáva ť kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne neschopným policajtom alebo profesionálnym vojakom tak, aby ustanovenia § 80 boli jednoznačné.

K bodu 94

Upresňuje sa mechanizmus a rozsah kontroly dodržiavania liečebn ého režimu policajtom a profesionálnym vojakom tak, aby nemohlo dôjsť k porušeniu ich osobných práv. Kontrolu je možné vykonávať i v čase, kedy je policajt a profesionálny vojak počas doč asnej neschopnosti zabezpečovaný zamestnávateľom.

K bodu 95

Upresňuje sa rozsah právomocí orgánov, ktoré rozhodujú o dávkach úrazového zabezpečenia.

K bodu 96

Vzhľadom na organizačné zmeny v bezpečnostných zboroch a ich dosah na sociálne zabezpečenie policajtov, upresňuje sa okruh orgánov, ktoré zabezpečujú pohreb policajta.

K bodu 97

Z dôvodu špecifických potrieb výkonu služby v Slovenskej informačnej službe je nutné ustanoviť, že § 82 ods. 5 prvá a druhá veta sa nevzťahujú na príslušníkov tejto služby ani na poberateľov dôchodku z výsluhového zabezpečenia vyplácaného útvarom sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej slu žby.

K bodu 98

Upresňuje sa okruh orgánov, príslušných na rozhodovanie v odvolacom konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov tak, aby nedochádzalo k nejasnostiam pri vý klade príslušnosti na odvolacie konanie, a ku koncentrácii rozhodovania o odvolaní na centrálnej úrovni.

K bodom 99

Upresňuje sa obsah lekárskej posudkovej činnosti v sociálnom zabezpečení v rámci kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne neschopným policajtom.

K bodu 100

Odstraňuje sa legislatívny nedostatok, kedy v rámci lekárskej posudkovej činnosti zákon neumožňoval vykonať kontrolu zdravotného stavu poberateľa invalidného výsluhového dôchodku.

K bodu 101

Navrhuje sa upresniť povinnosti ošetrujúceho lekára policajta vo vzťahu k posudkovému lekárovi ministerstva pri kontrole posudzovania dočasnej neschopnosti policajta.

K bodu 102

Navrhuje sa stanoviť rozsah oprávnení posudkového lekára ministerstva obrany a posudkového lekára ozbrojených síl vo vzťahu k ošetrujúcemu lekárovi profesionálneho vojaka a v prípadoch podozrenia z porušenia liečebného režimu dočasne neschopným profesionálnym vojakom.

K bodu 103

Vzhľadom na organizačné zmeny v rámci zdravotnej služby v rezorte ministerstva obrany sa navrhuje upresniť znenie § 89.

K bodu 104

Ide o legislatívno-technické upresnenie za účelom zabezpečenia jednoznačnosti dikcie § 90 ods. 4.

K bodu 105

Vzhľadom na upresnenie spôsobu financovania rekreač nej starostlivosti podľa § 69 ods. 9 je potrebné upresniť, kedy sa rekreačná starostlivosť nefinancuje z osobitného účtu.

K bodom 106 a 107

Upresňuje sa, čo sú výdavky osobitného účtu.

K bodu 109

Navrhuje sa, aby prebytky osobitných účtov za rozpočtový rok sa po jeho skončení neodvádzali do štátneho rozpočtu, ale aby sa na uvedenom účte akumulovali na vykrytie prípadných zvýšených vý davkov v nasledujúcich obdobiach, čo súčasne znamená, že takéto zvýšené výdavky nebude potrebné vykrývať, resp. čiastočne vykrývať zo štátneho rozpočtu.

K bodu 109

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu, že odkaz 39a odkazuje na dve poznámky pod č iarou s rôznymi citáciami právnych predpisov.

K bodom 110 a 111

Vzhľadom na to, že rozsah sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov je širší ako rozsah sociálneho poistenia vo všeobecnom systéme a vyžaduje si vyššie náklady, v záujme zvýš enia solventnosti osobitných účtov sa v § 97 ods. 4 navrhuje zvýšenie poistného na výsluhový dôchodok, a to na strane policajtov a profesionálnych vojakov a súčasne na strane ich zamestnávateľov o 1 % v porovnaní so súčasným stavom. Dôsledkom by malo byť aj zníženie potreby na dotácie osobitných účtov zo strany rezortných rozpočtov.

K bodu 112

Ide o terminologické upresnenie ustanovenia § 97 ods. 5.

K bodu 113

Ide o harmonizáciu znižovania poistného na výsluhový dôchodok so všeobecným systémom sociálneho poistenia.

K bodu 114

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 115

Ide o upresnenie ustanovenia týkajúceho sa vymeriavacieho základu na určenie poistného profesionálnych vojakov odmeňovaných podľa osobitného predpisu.

K bodu 116

Ide o upresnenie ustanovenia týkajúceho sa vymeriavacieho základu na určenie poistného pri výkone služby policajtov a vojakov v cudzine. Súčasne sa vymedzuje príjem, z ktorého sa bude určovať základ na d ávky výsluhového zabezpečenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia u vojakov mimoriadnej služby.

K bodu 117

Vzhľadom na zmeny v odmeňovaní profesionálnych vojakov podľa zákona č. 346/2005 Z. z. je nutné upraviť vymeriavací základ na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpeč enie profesionálnych vojakov. Súčasne sa vymedzuje príjem, z ktorého sa bude určovať základ na dávky výsluhového zabezpečenia, nemocenského zabezpečenia a úrazové ho zabezpečenia u vojakov mimoriadnej služby.

K bodu 118

Ide o terminologickú úpravu vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z.

K bodu 119

Vzhľadom na zmeny v odmeňovaní profesionálnych vojakov je treba upresniť vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpeč enie profesionálnych vojakov.

K bodu 120

V nadväznosti na úpravy navrhované podľa bodu 114 je potrebné upresniť poznámku pod čiarou k odkazu 42.

K bodu 121

Navrhuje obsahovo a terminologicky upresniť ustanovenie § 99 ods. 4 z dôvodu zmien v predpisoch upravujúcich priebeh služby profesionálnych vojakov.

K bodu 122

Ustanovuje sa, že sociálne zabezpečenia vojaka mimoriadnej služby vzniká dňom nástupu na výkon mimoriadnej služ by.

K bodu 123

Vzhľadom na to, že pri vykonávaní sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov sa ojedinelo môžu pri vymedzení nebezpečných podmienok a obzvlášť nebezpečný ch podmienok, za ktorých dochádza k úrazom a pri poskytovaní služieb sociálneho zabezpečenia vyskytnúť situácie neriešené priamo zákonom, ktoré by mohli mať závažný negatí vny dopad na sociálnu situáciu zabezpečovanej osoby, navrhuje sa upraviť v zákone právny inštitút odstránenia tvrdosti zákona s tým, že právo odstrániť tvrdosť by mal len najvyšší predstaviteľ príslušného rezortu alebo organizácie.

K bodom 124 a 125

Vzhľadom na navrhované začlenenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru pod pôsobnosť zákona č. 328/2002 Z. z. je nutné terminologicky upraviť podmienky prerušenia nemocenského zabezpeč enia a výsluhového zabezpečenia policajtov a vzhľadom na zmeny v predpisoch upravujúcich priebeh služby profesionálnych vojakov je nutné upraviť prerušenie nemocenského zabezpečenia a výsluhového zabezpeč enia profesionálnych vojakov.

K bodu 126

Konvaliduje sa nárok na úrazové a výsluhové zabezpečenie v prípadoch, kedy sa po skončení služobného pomeru preukáže, že nebol dôvod na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služ by alebo na zaradenie mimo činnej štátnej služby.

K bodu 127

Upresňuje sa spôsob zaokrúhľovania dávok sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

K bodom 128 a 129

Upresňujú sa povinnosti služobného úradu a služobného orgánu na úseku sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov vo vzťahu k orgánom sociálneho zabezpečenia a k orgánom sociálneho poistenia.

K bodom 130 a 131

V záujme utajenia plnenia osobitných úloh orgánmi spravodajských zložiek sa umožňuje týmto zložkám používať osobitné spôsoby vykazovania a zaznamenávania údajov potrebných na účely soci álneho zabezpečenia.

K bodu 132

Ide o harmonizáciu ustanovenia so všeobecným systémom sociálneho poistenia.

K bodu 133

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 134

Navrhuje sa vypustiť ustanovenie § 128 z dôvodu zmeny zákonnej úpravy dôchodkového poistenia od roku 2003. Uvedené ustanovenie zodpovedalo dovtedajšej právnej úprave vo všeobecnom systéme dôchodkové ho zabezpečenia, ktorá stratila platnosť.

K bodu 135

Terminologicky sa upresňuje znenie § 130 ods. 1 z dôvodu, aby bolo možné realizovať aj prípadné zvýšenie prídavkov k invalidnému dôchodku o pevnú sumu. Ide o upresnenie a harmonizáciu spô sobu valorizácie priznaných dávok dôchodkového poistenia, na výplatu ktorých sú príslušné orgány sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov a ktoré sa valorizujú podľa všeobecn ých predpisov o zvyšovaní dôchodkov zo sociálneho poistenia.

K bodu 136

Navrhuje sa znenie nových prechodných ustanovení s účinnosťou od 1. januára 2008. Ide o úpravu základu na výpočet dávok sociálneho zabezpečenia v prípadoch, kedy ku skončeniu služobné ho pomeru policajta došlo pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z., avšak súčasne so skončením služobného pomeru nedošlo ku vzniku nároku na dôchodok z výsluhového zabezpečenia, pričom vykonan á doba služby sa nezhodnocuje vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Navrhuje sa, aby pri dosiahnutí vekovej hranice stanovenej pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociá lnom poistení bol výsluhový dôchodok policajta ustanovený tak, aby nedošlo k poškodeniu poberateľa tohto dôchodku v porovnaní s občanmi, ktorí získajú nárok na starobný dôchodok podľa všeobecn ých predpisov o sociálnom poistení.

Novým § 143i sa upresňuje postup pri vyplácaní dôchodkov colníkov, ktoré boli priznané Sociálnou poisťovňou podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z.

Novým § 143j sa ustanovuje, že náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo náhrada za stratu na služobnom príjme profesionálneho vojaka priznaná pred účinnosťou zákona č. 328/2002 Z. z. sa pova žuje za náhradu za stratu na služobnom plate policajta a náhradu za stratu na služobnom príjme profesionálneho vojaka podľa tohto zákona a zvyšuje sa podľa tohto zákona. Ide teda o harmonizáciu postupu pri vý plate analogických dávok priznaných v rôznych obdobiach. Navrhuje sa tiež upraviť základ na výpočet, alebo prepočet výsluhových dôchodkov profesionálnych vojakov, ktorým bol priznaný vý sluhový dôchodok podľa § 91 ods. 2 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov, ako aj vdovských výsluhových dôchodkov, vdoveckých vý sluhových dôchodkov a sirotských výsluhových dôchodkov po týchto profesionálnych vojakoch.

V nadväznosti na analogické úpravy vykonané v podmienkach nároku na vdovský výsluhový dôchodok a vdovecký výsluhový dôchodok sa súčasne navrhuje upraviť podmienky nároku aj u vdovských výsluhových dôchodkov a vdoveckých výsluhových dôchodkov priznaných podľa § 129 ods. 4 až 6 a sirotský ch výsluhových dôchodkov.

Vzhľadom na to, že sirotské výsluhové dôchodky priznané v období od 1. júla 2002 do 31. decembra 2006 neboli upravené na výmeru zodpovedajúcu 40 % z dôchodku zomretého, a to ako jediná skupina v rámci Slovenskej republiky vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia i osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia policajtov a vojakov, navrhuje sa takúto úpravu vykonať od 1. januára 2008.

V nadväznosti na zmeny zákonnej úpravy priebehu služby a odmeňovania profesionálnych vojakov sa ďalej navrhuje upresniť, čo sa rozumie priemerným služobným platom profesionálneho vojaka na zistenie zá kladu na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia.

Navrhuje sa tiež zabezpečiť, aby výška výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku a invalidného v ýsluhového dôchodku profesionálneho vojaka po skončení výkonu mimoriadnej služby a po jeho opätovnom prepočítaní nebola nižšia, ako ich výška pred nástupom na výkon mimoriadnej služby.

Novým § 143k sa navrhuje ustanoviť spôsob prechodu dávok nemocenského, úrazového a dôchodkového poistenia a výsluhového zabezpečenia hasičov do osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

V záujme zabezpečenia personálnej stability pri výkone št átnej služby hasičov v prechodnom období do 31. decembra 2010 sa v novom § 143l navrhuje ustanoviť obmedzujúce ustanovenia pre vznik nároku na výplatu výsluhového dôchodku. Tak éto obmedzenie sa však nebude vzťahovať na hasiča, ktorému služobný pomer skončí zo zdravotných dôvodov.

Novými § 143m a 143n sa navrhuje upraviť, čo sa rozumie zá kladom na výpočet priemerného služobného platu príslušníka Hasičského a záchranného zboru a zamestnanca (resp. príslušníka) Horskej záchrannej služby rozhodujúceho na výpočet dávok sociá lneho zabezpečenia. Pri určovaní zložiek platu, resp. mzdy, ktoré budú zohľadnené pri určovaní základu pre výpočet dávok, sa prihliadalo na zložky služobného príjmu príslušníka Policajné ho zboru, ktoré tvoria základ pre výpočet dávok. Z tohto dôvodu boli zo základu pre výpočet dávok vypustené odmeny a mzda (plat) za prácu nadčas. Keďže náhrada za pracovnú pohotovosť nie je súč asťou mzdy, resp. platu, nebude zohľadňovaná ani pri určovaní základu pre výpočet dávok sociálneho zabezpečenia.

K čl. II

K bodom 1 až 5 a 11

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na transformovanie pracovného pomeru zamestnanca Horskej zá chrannej služby na služobný pomer príslušníka Horskej záchrannej služby.

Z dôvodu úpravy leg álnych definícií niektorých pojmov (ako príklad „príslušník“, „zbor“) nebude potrebné novelizovať každé ustanovenia zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „z ákon č. 315/2001 Z. z.“) a explicitne upraviť, že takéto ustanovenia sa vzťahujú aj na príslušníka Horskej záchrannej služby. Predmetom osobitnej úpravy budú len tie ustanovenia zákona č . 315/2001 Z. z., z ktorých bude potrebné upraviť výnimky, resp. odchýlky pre príslušníkov Horskej záchrannej služby.

Zároveň sa v nadväznosti na z ákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov terminologicky upravuje § 12 ods. 8 a § 17 ods. 6 zákona č. 315/2001 Z. z.

K bodom 6 až 8

Navrhuje sa, aby Horská záchranná služba bola samostatným služobným úradom, ktorý bude spravovať služobn ý pomer príslušníkov Horskej záchrannej služby v mene štátu. Za služobný úrad – Horskú záchrannú službu – bude konať a vo veciach služobné ho pomeru príslušníkov Horskej záchrannej služby rozhodovať vedúci služobného úradu – riaditeľ Horskej záchrannej služby.

Vedúcim služobného úradu vo vzťahu k riaditeľovi Horskej záchrannej služby bude minister vnú tra Slovenskej republiky.

Osobný úrad služobného úradu – Horskej záchrannej služby – bude zabezpečovať aj uplatň ovanie právnych vzťahov zamestnancov Horskej záchrannej služby, ktorí nebudú plniť úlohy Horskej záchrannej služby.

K bodu 9

Navrhuje sa bližšie špecifikovať, ktoré úmyselné trestné činy budú spôsobovať, že sa obč an nebude považovať za bezúhonného, a to aj v tom prípade, ak bude takéto odsúdenie zahladené podľa osobitného predpisu. Ide o trestné činy, ktoré svojou podstatou súvisia so služobným pomerom a u ktorých je preto predpoklad, že by mohli ohrozovať dôležitý záujem štátnej služby alebo dôveru občanov k nestrannosti a správnosti rozhodovania. Zároveň sa defin ícia čiastočne zosúlaďuje s definíciu bezúhonnosti upravenou v ostatných služobných predpisoch.

K bodu 10

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so vstupom príslušníkov Hasičského a záchranné ho zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby (ďalej len „príslušník“, ak nebude uvedené inak) do osobitného systému sociálneho zabezpečenia.

K bodu 12

Keďže odbornú spôsobilosť na výkon činnosti záchranára v horských oblastiach upravuje komplexným spô sobom osobitný zákon, t. j. zákona č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov, navrhuje sa ponechať túto úpravu bez zmien a zároveň vylúčiť v plnom rozsahu príslu šníkov Horskej záchrannej služby zo systému prípravy a overovania osobitnej odbornej spôsobilosti príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. Tak ako je u príslušníkov Hasičského a záchrann ého zboru podmienkou vymenovania do stálej štátnej služby získanie osobitnej odbornej spôsobilosti, bude podmienkou vymenovania do stálej štátnej služby u príslušní kov Horskej záchrannej služby získanie odbornej spôsobilosti.

K bodom 13, 14, 16 a 17

Navrhovaná úprava vychádza zo skutočnosti, že funkcie príslušníkov Horskej záchrannej služby sa nestotož ňujú s funkciami príslušníkov Hasičského a záchranného zboru. Preto sú nielen osobitne upravené funkcie pre príslušníkov Horskej záchrannej služ by, ale osobitne je upravený (a to najmä vzhľadom na druh vykonávaných činností) aj popis charakteristík platových tried príslušníkov Horskej záchrannej služby, ktorý je uvedený v prílohe č. 1a.

Navrhuje sa, aby bola funkcia mladší záchranár (tak ako funkcia hasič) vykonávaná len počas prípravnej št átnej služby.

K bodu 15

Navrhuje sa, aby podmienkou vymenovania do služobného pomeru v prípade, ak ide o uchádzača, ktorému by mohli vznikn úť nároky zo sociálneho zabezpečenia zo zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších prepisov, bol predchádzajúci súhlas prezidenta Hasičského a záchranné ho zboru alebo riaditeľa Horskej záchrannej služby, a to najmä z toho dôvodu, že prijatie takéhoto uchádzača môže mať dopad na výdavkovú časť osobitného účtu Ministerstva vnú tra Slovenskej republiky.

K bodu 18

Navrhuje sa upraviť služobnú prísahu príslušní kov Horskej záchrannej služby osobitne od služobnej prísahy príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, a to najmä z dôvodu osobitosti niektorých vykonávaných činností. Aj v tomto prí pade bude zloženie služobnej prísahy jednou z podmienok vzniku služobného pomeru príslušníka Horskej záchrannej služby.

K bodom 19 až 21

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 18 ods. 1.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na poslednú novelu zákona č. 315/2001 Z. z. vykonanú zákonom č. 561/2005 Z. z.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v§ 18 ods. 1 a § 21 ods. 6 a 7.

K bodu 24

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 18 ods. 1.

K bodu 25

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadv äznosti na úpravu uvedenú v § 30 ods. 3.

K bodu 26

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 18 ods. 1 a zároveň sa navrhuje podmienky na vymenovanie príslušníka v dočasnej štátnej službe do stálej štátnej služby zjednotiť s podmienkami na vymenovanie príslušníka v prípravnej štátnej službe do stálej štátnej služby. Vzhľadom na to, že osobitnú odbornú spôsobilosť je možné získať aj skôr ako za dva roky, je úprava podmienky trvania dočasnej štátnej služby aspoň dva roky diskriminačná v porovnaní s príslušníkom v prípravnej štátnej službe.

K bodu 27

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu nového služobného úradu uvedenú v § 13 ods. 4.

K bodu 28

Navrhuje sa upraviť nov ý osobitný záver pri služobnom hodnotení príslušníka, ktorý je zároveň nadriadeným.

K bodom 29 až 31

V nadväznosti na § 4 ods. 5 a 8 zákona č. 315/2001 Z. z. sa navrhuje, aby o služobnom hodnotení riaditeľa okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru rozhodoval prezident Hasičského a záchranného zboru a o služobnom hodnotení riaditeľa krajského riaditeľstva Hasičského a zá chranného zboru rozhodoval minister vnútra Slovenskej republiky, keďže výsledkom služobného hodnotenia môže byť aj odvolanie nadriadeného alebo skončenie jeho služobného pomeru.

K bodu 32

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 41 a v § 73 ods. 2, kedy o zmene slu žobného pomeru príslušníka môže rozhodnúť aj iný nadriadený, ktorý nie je vedúcim služobného úradu, v ktorom je tento príslušník zaradený (napríklad prezident zboru voči riaditeľ ovi okresného riaditeľstva zboru).

K bodu 33

Podľa platného právneho stavu je na preradenie príslušníka potrebný jeho písomný súhlas alebo písomný návrh na preradenie. Z dôvodov prechodu na sociálne zabezpečenie príslušníkov podľa osobitného predpisu, ktorý upravuje poskytovanie vyrovnávacej dávky ako jednej z dávok nemocenského zabezpeč enia, bolo potrebné upraviť možnosť služobného úradu preradiť príslušníčku aj bez jej súhlasu v prípade, ak vykonáva činnosti, ktoré sú tehotným ženám zakázané.

K bodu 34

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na vznik nového služobného úradu – Horskej záchrannej služby – uvedenú v § 13 ods. 1 a 4.

K bodom 35 až 38

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 40 ods. 7. Zároveň sa navrhuje, aby vykonávanie funkcie nadriadeného skončilo ex lege nie len dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia, ale aj dňom nadobudnutia právoplatnosti služobné ho hodnotenia so záverom podľa § 40 ods. 7 písm. c) až e) zákona č. 315/2001 Z. z., pretože vydávanie samostatného rozhodnutia o odvolaní z funkcie v uvedených prípadoch je vzhľadom na dôsledky uvedený ch rozhodnutí, resp. služobných hodnotení nadbytočné.

K bodu 39

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na začlenenie príslušníkov do osobitného poistného syst ému.

K bodu 40

Vzhľadom na výkladové problémy a najmä problémy pri praktickej realizácii sa navrhuj upresniť, že ponuková povinnosť služobného úradu sa vzťahuje len na voľné funkčné miesta, ktoré sú v jeho pôsobnosti.

K bodom 41 až 43

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zmenu právnej úpravy v tejto oblasti spojenú s profesionaliz áciou ozbrojených síl Slovenskej republiky.

K bodu 44

Ide o realizáciu uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 24 z 10. januára 2007 úloha B. 3., ktoré ukladá ú lohu ministrom príslušných rezortov vykonať analýzu zákonov upravujúcich služobný pomer, štátnozamestnanecký pomer alebo pracovný pomer a zjednotiť podmienky na vysielanie národných expertov do inštit úcií Európskej únie. Obdobná úprava je navrhovaná aj v novele zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. Rozdiel je len v tom, že medzi zložky služobného príjmu príslušníka Hasič ského a záchranného zboru nepatrí osobitný príplatok (ako je tomu u príslušníkov Policajného zboru), preto sa navrhuje kompenzovať túto skutočnosť tak, že príslušníkovi Hasičského a zá chranného zboru bude počas zaradenia mimo činnej štátnej služby poskytovaný (okrem tarifného platu a hodnostného príplatku) aj osobný príplatok.

K bodu 45

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 17 ods. 2.

K bodu 46

Vzhľadom na to, že príslušník bude v prípade skončenia služobné ho pomeru zabezpečený v systéme osobitného sociálneho zabezpečenia dávkou (t. j. odchodným a pri splnení podmienok aj výsluhovým dôchodkom alebo výsluhovým príspevkom), navrhuje sa obmedziť kumuláciu n árokov, na ktoré mu z toho dôvodu vznikne nárok, vypustením ustanovenia upravujúceho nárok na náhradu v sume päťnásobku služobného platu.

K bodu 47

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 18 ods. 1. Podľa zákona č. 544/2002 Z. z. sa musí príslušník Horskej záchrannej služby každých 24 mesiacov zúčastniť školenia a po jeho skončení absolvovať preskúšanie; ak sa školenia nezú častní alebo nevyhovie na preskúšaní, stratí odbornú spôsobilosť.

Keďže podľa § 17 ods. 5 podmienku odbornej spôsobilosti musí príslušník Horskej záchrannej služby spĺ ňať po celý čas trvania služobného pomeru, musí jeho služobný pomer pri strate osobitnej spôsobilosti podľa osobitného predpisu skončiť, a to aj z toho dôvodu, že spätné vymenovanie do prípravnej štátnej služby nie je možné.

K bodom 48 a 51

Navrhuje sa upresniť za akých podmienok môže príslušník podávať sťažnosti vo veciach služobné ho pomeru, pričom podrobnosti o prešetrovaní týchto sťažností upraví služobný predpis.

Zároveň sa navrhuje, aby služobným predpisom boli upravené aj pravidlá služobnej zdvorilosti.

K bodu 49

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 17 ods. 2.

K bodu 50

Vzhľadom na praktické skúsenosti sa navrhuje, aby bol explicitne upravený zákaz pre príslušníka vykonávať činnosť technika požiarnej ochrany a špecialistu požiarnej ochrany, a to bez ohľadu na to, za akých podmienok (za odplatu alebo bezplatne) a akou formou (napríklad na dohodu, v pracovnom pomere) by mohol tieto činnosti vykon ávať. Zákaz sa teda bude vzťahovať na vykonávanie týchto činností nielen vtedy, ak budú vykonávané za odplatu, ale aj vtedy, ak budú vykonávané bezodplatne.

Úprava zákazu vykonávania týchto činností je potrebná najmä z dôvodu ochrany verejného záujmu štátnej služby a jej nestrannosti a správnosti.

K bodu 52

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 13 ods. 1 a 4.

K bodu 53

V nadväznosti na § 4 ods. 5 a 8 zákona č. 315/2001 Z. z. sa navrhuje, aby o uložení disciplinárneho opatren ia riaditeľovi okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru podľa § 77 písm. b) až d) zákona č. 315/2001 Z. z. rozhodoval prezident Hasičského a záchranného zboru a o uložení disciplin árneho opatrenia podľa § 77 písm. b) až d) zákona č. 315/2001 Z. z. riaditeľovi krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru rozhodoval minister vnútra Slovenskej republiky, keďže ich v ýsledkom je odvolanie nadriadeného z funkcie alebo skončenie jeho služobného pomeru.

K bodom 54 a 55

Vzhľadom na výkladové a aplikačné problémy sa navrhuje, aby subjektívna prekluzívna zákonná lehota na ulo ženie disciplinárneho opatrenia začala plynúť odo dňa, keď sa o služobnom previnení dozvedel vedúci služobného úradu (ktorý je ako jediný oprávnený rozhodovať vo veciach služobného pomeru) a v prípadoch, ak bolo disciplinárne previnenie zistené ako výsledok vykonanej kontroly, aby lehota začala plynúť až od ukončenia kontroly podľa osobitného predpisu.

K bodom 56 a 69

Ide o legislatívno-technickú úpravu a terminologické zjednotenie v nadväznosti na úpravu kolektívneho vyjedná vania v štátnej službe podľa § 189 zákona č. 315/2001 Z. z., podľa ktorého úprava služobného času, predĺženie základnej výmery dovolenky a zvýšenie stupnice platových taríf príslušn íkov má byť predmetom úpravy kolektívnej dohody (uzatváranej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky) a nie kolektívnej zmluvy (uzatváranej príslušnými služobnými úradmi).

K bodu 57

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu obsiahnutú v § 193 zákona č. 315/2001 Z. z., ktorý upravuje vzťah Zákonníka práce k tomuto zákonu. Keďže sa na služobný pomer príslušníka, pokiaľ ide o prekážky vo výkone štátnej služ by, vzťahuje Zákonník práce, ktorý upravuje aj podmienky a rozsah poskytovania služobného (pracovného) voľna zo strany služobného úradu (zamestnávateľa), navrhuje sa vypustiť slová „ na nevyhnutne potrebný čas“ ako redundantné.

K bodom 58 a 59

Keďže zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neupravuje ošetrovné ako jednu z dávok nemocensk ého zabezpečenia (na rozdiel od všeobecného poistného systému), bolo potrebné upraviť poskytovanie plateného služobného voľna vo vymedzenom rozsahu z dôvodu ošetrovania chor ého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov. Ide o obdobnú právnu úpravu ako pri štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráž e a Železničnej polície.

Zároveň sa navrhuje, aby služobné voľno poskytnuté z uvedeného dôvodu bolo platené. Ide o rovnakú prá vnu úpravu ako pri štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície.

K bodu 60

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 61

Jedným z dôsledkov zmeny právnej úpravy v oblasti verejného zdravotníctva bola aj úprava lehôt vykoná vania preventívnych prehliadok uhrádzaných zdravotnými poisťovňami na základe verejného zdravotného poistenia. Frekvencie vykonávania preventívnych prehliadok a rozsah vyšetrení vykonaných v rá mci prehliadok sú pre príslušníkov nedostatočné, pretože povaha vykonávaných služobných činností kladie zvýšené nároky na ich zdravotný stav, ktorý musí spĺňať stanovené podmienky po celý čas trvania služobného pomeru.

Vzhľadom na uvedené sa navrhuje upraviť špecifickú zdravotnú starostlivosť, ktorá bude pokrý vať zvýšené nároky na zdravotnú starostlivosť v Hasičskom a záchrannom zbore a Horskej záchrannej službe, ako aj na zdravotný stav príslušníkov. Zároveň sa navrhuje, aby ná klady na špecifickú zdravotnú starostlivosť boli hradené služobným úradom zo štátneho rozpočtu.

K bodu 62

Pre potreby sociálneho zabezpečenia príslušníkov podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov bolo potrebné osobitne definovať služobný plat, ktorý sa bude používať na výpočet dávok podľa osobitného predpisu. Takto definovaný služobný plat prispôsobuje zloženie služobného platu pr íslušníka zloženiu služobného platu policajta pre účely sociálneho zabezpečenia.

K bodu 63

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na vznik nového služobného úradu uvedenú v § 13 ods. 4.

K bodu 64

Vzhľadom na to, že po čas zaradenia mimo činnej štátnej služby príslušník neplní služobné úlohy vyplývajúce z jeho služobného zaradenia (§ 52 ods. 10 zákona č. 315/2001 Z. z.), navrhuje sa, aby sa tento čas nezapo čítaval do času odbornej praxe s výnimkou času zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodu vyslania na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie, kedy pr íslušník bude plniť úlohy v prospech služobného úradu.

K bodom 65 a 67

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 49 ods. 8, ako aj na úpravu zákona č. 315/2001 Z. z. vykonanú zákonom č. 561/2005 Z. z.

K bodu 66

Z dôvodu začlenenia Horskej záchrannej služby do zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorší ch predpisov, ako aj vzhľadom na povahu záchranných činnosti vykonávaných Horskou záchranou službou a špecifiká spojené s touto činnosťou (najmä osobitné miesto vykonávania záchranných činností ako sú horské oblasti, jaskyne, priepasti a podobne) sa navrhuje nanovo upraviť príplatky za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia tak, aby navrhované znenie zahàňalo nielen činnosti Hasičského a záchranného zboru, ale aj čin nosti Horskej záchrannej služby.

Zároveň sa navrhuje zvýšiť sumy niektorých príplatkov za prácu za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia. Zvýšené náklady na štátny rozpočet budú v plnom rozsahu uhradené z rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnú tra Slovenskej republiky bez požiadaviek na jej navýšenie.

K bodu 68

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadvä znosti na zmenu predpisov upravujúcich sociálne poistenie zamestnancov.

K bodu 70

Navrhuje s vypustiť tie zložky sociálneho zabezpečenia príslušníka, ktoré budú v plnom rozsahu upravené v osobitnom zákone o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

K bodom 71 a 72

Vzhľadom na začlenenie príslušníkov do osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov (ktor ý okrem iného upravuje aj úrazové zabezpečenie), je potrebné v právnom predpise, ktorý upravuje služobný pomer príslušníka, upraviť aj zodpovednosť služobného úradu za služobný ú raz alebo chorobu z povolania.

Z dôvodu jednotného aplikovania zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov na príslušní kov Policajného zboru a na príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby, je navrhovaná úprava zodpovednosti obdobná právnej úprave tejto zodpovednosti v z ákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskor ších predpisov.

K bodom 73 a 75

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 18 ods. 1, na vznik nového služobn ého úradu uvedenú v § 13 ods. 1 a 4.

K bodu 74

Keďže zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov obsahuje komplexnú právnu ú pravu konania vo veciach sociálneho zabezpečenia, navrhuje sa vylúčiť toto konanie zo zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodom 76 a 80

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou uvedenou v § 17 ods. 3.

K bodu 77

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou uvedenou v § 41 ods.1 a § 73 ods. 2.

K bodu 78

Navrhuje sa, aby mal služobný orgán možnosť prerušiť konanie na nevyhnutne potrebný čas v prípade, ak bude účastník konania alebo iná osoba, ktorej účasť na konaní je nevyhnutne potrebná (napríklad svedok) dočasne práceneschopná.

V súčasnosti prerušenie konania vo veciach služobného pomeru z tohto dôvodu nie je možné (resp. len vtedy, ak by to navrhol účastník konania) a táto skutočnosť značne sťažuje konanie vo veciach služ obného pomeru, najmä disciplinárne konanie.

K bodu 79

Z dôvodov, že odborné vyšetrenia potrebné ako podklad na preskúmanie zdravotného stavu príslušníka mô žu trvať dlhšiu dobu, navrhuje sa upraviť možnosť prerušiť konanie na nevyhnutne potrebný čas na vykonanie týchto vyšetrení.

K bodu 81

Navrhuje sa, aby inštitút tzv. autoremedúry bolo možné aplikovať aj pri preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

K bodu 82

Navrhuje sa, aby príslušní kovi počas zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodu jeho zvolenia do funkcie vo vyššom odborovom orgáne bol poskytovaný služobný plat, ale len v tom prípade, ak odborový zväz bude združovať minim álne určený počet príslušníkov ako členov odborového zväzu. Zároveň ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na ustanovenia upravujúce služobný čas.

K bodom 83 a 84

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá spočíva v presunutí ustanovenia týkajúceho sa započí tania rokov príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru z § 132 ods. 2 do § 161 ods. 15.

Zároveň sa upravujú podmienky vzniku povinnosti zúčastniť sa rekondičného pobytu aj pre príslušníkov Horskej záchrannej služby. Osobitne sa navrhuje upraviť doby, ktoré sa budú započítavať prí slušníkom Horskej záchrannej služby pre vznik povinnosti zúčastniť sa rekondičného pobytu.

K bodu 85

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na začlenenie príslušníkov Horskej záchrannej služ by do zákona č. 315/2001 Z. z.

K bodu 86

Navrhuje s vypustiť tie zložky sociálneho zabezpečenia príslušníka, ktoré budú v plnom rozsahu upravené v osobitnom zákone.

K bodom 87 a 88

Navrhuje sa vypustiť ustanovenia upravujúce odvádzanie poistného (okrem poistného na zdravotné poistenie) z toho dô vodu, že túto skutočnosť v plnom rozsahu upravuje zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 89

Keďže v súčasnosti v Hasičskom a záchrannom zbore pôsobia popri sebe viaceré odborové zväzy, je potrebn é v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním upraviť, ktorý z odborových zväzov bude oprávnený rokovať o uzatvorení kolektívnej dohody a v konečnom dôsledku uzatvoriť s Ministerstvom vnú tra Slovenskej republiky kolektívnu dohodu.

Navrhuje sa, aby určenie oprávneného odborového zväzu bolo výsledkom dohody všetkých odborových zväzov pô sobiacich v Hasičskom a záchrannom zbore. Iba v prípade, ak by k dohode nedošlo, sa navrhuje, aby oprávneným odborovým zväzom bol ten, ktorý združuje najviac príslušníkov, keďže uzatvorená kolektí vna dohoda bude záväzná nielen pre všetky služobné úrady, ale aj pre všetkých príslušníkov.

K bodu 90

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 91

Z dôvodu právnej čistoty sa navrhuje explicitne upraviť, ktoré ustanovenia zákonač. 315/2001 Z. z. sa nebudú vzťahovať na služobný pomer príslušníkov Horskej záchrannej služby.

K bodu 92

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na úpravu uvedenú v § 161 ods. 15.

K bodu 93

K § 209b

Z toho dôvodu, že podľa návrhu novely zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov sa má tento zá kon vzťahovať len na fyzickú osobu, ktorá bude v služobnom pomere podľa zákona č. 315/2001 Z. z. k 1. januáru 2008 a keďže všetky ustanovenia upravujúce sociálne zabezpečenie a nemocenské zabezpeč enie príslušníkov sa navrhujú k tomuto dňu zrušiť, bolo potrebné v prechodných ustanoveniach upraviť nároky tých bývalých príslušníkov, ktorým už dávky boli priznané, poskytované a ktor ým by mal v budúcnosti vzniknúť nárok na dávku a jej výplatu podľa doterajších predpisov.

Navrhuje sa, aby nárok na ošetrovné a na príplatok k ošetrovnému zanikli dňom 1. januára 2008 z toho dô vodu, že táto dávka a doplatok k nej už podľa osobitného systému sociálneho zabezpečenia nebudú vôbec poskytované. V prípade, ak bude trvať dôvod, pre ktorý bola táto dávka poskytovaná aj po 1. januári 2008, bude sa postupovať podľa novej platnej úpravy, teda príslušníkovi služobný úrad od 1. januára 2008 vrátane poskytne platené služobné voľno v určenom rozsahu.

Pokiaľ ide o príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému a príplatok k materskému, na ktoré vznikol príslušníkovi nárok do 31. decembra 2007 a trvá aj po tomto dni, navrhuje sa, aby tento nárok nezanikol a aby sa poskytol podľa predpisov platných do 31. decembra 2007.

Taká istá úprava sa navrhuje aj pri odchodnom a úmrtnom, teda ak na odchodné a úmrtné vznikol príslušníkovi nárok do 31. decembra 2007 budú sa tieto dávky priznávať a vyplácať podľa predpisov ú činných do 31. decembra 2007.

Príslušníkovi, ktorému služobný pomer skončil v období od 1. apríla 2002 do nadobudnutia účinnosti navrhovaného zákona z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti vykonávať akúkoľvek funkciu v Hasi čskom a záchrannom zbore a mal započítaných viac ako 20 rokov, vznikol nárok na vyrovnávací príspevok podľa § 133 zákona č. 315/2001 Z. z. Keďže ku strate zdravotnej spôsobilosti došlo spravidla aj v s úvislosti s vykonávaním štátnej služby podľa zákona č. 315/2001 Z. z., navrhuje sa nárok na vyrovnávací príspevok ako opakujúcu sa dávku kompenzujúcu stratu na zárobku, ako aj zníženie schopnosti uplatniť sa na trhu práce zachovať. Navrhuje sa, aby na sa poskytovanie tejto dávky vzťahovali doterajšie predpisy a dávka bola naďalej vyplácaná zo štátneho rozpočtu. Dávky postupne zaniknú vznikom ná roku na dávku zo sociálneho poistenia (t. j. starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok).

Bývalému príslušníkovi, ktorému služobný pomer skončil v období od 1. apríla 2002 do nadobudnutia ú činnosti navrhovaného zákona a mal nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, alebo invalidný dôchodok a mal započítaných najmenej 6 rokov vznikol nárok na príplatok za štátnu slu žbu k dôchodku podľa § 165 zákona č. 315/2001 Z. z.. Vzhľadom na to že, dôvodom zavedenia inštitútu príplatku za štátnu službu k dôchodku bola náročnosť a osobitný charakter činností vykonávaných pri plnení úloh Hasičského a záchranného zboru, navrhuje sa príplatok za štátnu službu k dôchodku ako opakujúcu sa sociálnu dávku vyjadrujúcu spoločenské ohodnotenie povolania hasiča zachovať. Navrhuje sa, aby sa na poskytovanie tejto dávky vzťahovali doterajšie predpisy.

Zároveň sa navrhuje sprísniť podmienku priznania nároku na príplatok za štátnu službu k dôchodku býval ému príslušníkovi, ktorému skončil služobný pomer v období od 1. apríla 2002 do nadobudnutia účinnosti návrhu tohto zákona, a ktorému nebol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný d ôchodok alebo invalidný dôchodok najneskôr do 31. decembra 2007. Navrhuje sa zúžiť okruh subjektov, ktorým vznikne nárok podľa tohto ustanovenia určením podmienky trvania služobného pomeru aspoň 10 rokov.

K § 209c

Transformovanie pracovného pomeru zamestnanca Horskej záchrannej služby na služobný pomer príslušníka Horskej z áchrannej služby sa navrhuje vykonať až po splnení zákonom stanovených podmienok na základe vymenovania a po zložení služobnej prísahy.

Ak bude zamestnanec Horskej záchrannej služby spĺňať všetky podmienky podľa § 17 zákona č. 315/2001 Z. z. (vrátane odbornej spôsobilosti) bude vymenovaný do stálej štátnej služby.

V prípade, ak zamestnanec Horskej záchrannej služby bude spĺňať všetky podmienky podľa § 17 zákona č . 315/2001 Z. z. okrem požadovaného vzdelania, ale svojou praxou preukázal znalosti potrebné na vykonávanie funkcie, dosiahol vek 50 rokov, podľa § 161 ods. 16 má započítaných minimálne 15 rokov, bude vymenovaný do stálej štátnej služby, najvyššie však do 7. platovej triedy.

Zamestnancovi Horskej záchrannej služby, ktorý síce plnil úlohy Horskej záchrannej služby podľa osobitného predpisu alebo podľa § 12 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z., ale nevznikol mu služobný pomer, skonč í jeho pracovný pomer (keďže v podstate ide o nadbytočného zamestnanca) najneskôr do 3 mesiacov od 1. januára 2008. V takomto prípade mu vznikne nárok na náhradu mzdy v sume päťnásobku jeho priemerného mesa čného zárobku.

Navrhuje sa, aby zamestnancom Horskej záchrannej služby započítaná prax priznaná zamestnávateľom podľa doteraj ších predpisov zostala zachovaná.

Taktiež sa navrhuje, aby za nadriadeného mohol byť vymenovaný bez výberového konania ten zamestnanec, ktorému vznikne služobný pomer podľa zákona č. 315/2001 Z. z. a ktorý bol pred 1. januárom 2008 vymenovaný za nadriadeného. Takéto vymenovania za nadriadeného bez výberového konania bude možné len na tom istom stupni riadenia.

V prípade, ak by v dôsledku vzniku služobného pomeru došlo k poklesu medzi mzdou určenou podľa doterajších predpisov a služobným platom podľa zákona č. 315/2001 Z. z., navrhuje sa za zákonom stanovený ch podmienok poskytovať doplatok k služobnému platu až do času, kým určený služobný plat nedosiahne sumu mzdy určenej podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona.

K § 209d

Z dôvodu, že príslušník ktorý je poberateľom výsluhového príspevku, výsluhového dô chodku, alebo invalidného výsluhového dôchodku dňom účinnosti návrhu zákona vstúpi do osobitného poistného systému podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov bolo potrené zruši ť výnimku, podľa ktorej sa služobný pomer podľa zákona č. 315/2001 Z. z. nepovažoval za služobný pomer podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

K bodu 94

V súvislosti s osobitnou ú pravou funkcií a s tým súvisiacich platových tried pre príslušníkov Horskej záchrannej služby sa navrhuje v prílohe č. 1a upraviť charakteristiku platových tried príslušníkov Horskej záchrannej služ by.

K bodu 95

V nadväznosti na úpravu nové ho služobného úradu a nadriadených v tomto služobnom úrade sa navrhuje doplniť prílohu č. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. o úpravu percentuálneho podielu príplatku za riadenie v služobnom úrade – Horskej záchrannej službe.

K Èl. III

Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona príslušníci Hasičského a záchranné ho zboru a príslušníci Horskej záchrannej služby vstupujú do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, bolo potrebné zjednotiť dôvody oslobodenia od dane z príjmu fyzických osôb.

K Èl. IV

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom 2 a 3

Navrhuje sa zamedziť súbehu dávok sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov (vrátane hasičov) a jednorazové ho mimoriadneho odškodnenia a odškodnenia úrazov.

K Èl. V

K bodom 1 a 2

Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona príslušníci Hasičského a z áchranného zboru a príslušníci Horskej záchrannej služby vstupujú do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, bolo potrebné ich vyňať zo všeobecného systému sociálneho poistenia. Zá roveň sa navrhuje vylúčiť z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení aj vojakov mimoriadnej služby, ktorí budú mimoriadnu službu vykonávať v služobnom pomere a budú zabezpečovaní dávkami zo syst ému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Navrhuje sa aj legislatívno-technická úprava v súvislosti s prijatím zákona č. 346/2005 Z. z.

K bodu 3

Navrhované ustanovenia § 104 zákona č. 461/2003 Z. z. riešia podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti u policajtov a profesionálnych vojakov, ktorí nezískali potrebné obdobie na vznik nároku na dávku výsluhového príspevku po skončení výkonu služby prostredníctvom uznania obdobia poistenia na výsluhový prí spevok za obdobie poistenia v nezamestnanosti.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmeny vykonané v § 104.

K bodu 5

V novonavrhnutom ustanovení § 108 ods. 2 sa okrem pôvodného znenia stanovuje, čo je denným vymeriavacím zá kladom policajta alebo profesionálneho vojaka na určenie sumy dávky v nezamestnanosti v prípade, ak policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi v systéme sociálneho zabezpečenia nevznikol nárok na výsluhový prí spevok po skončení služobného pomeru a bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov. V ustanovení § 104 ods. 2 bolo potrebné pamätať aj na bývalých policajtov a profesionálnych vojakov v súvislosti s vymedzením rozhodujúceho obdobia a dôb, ktoré sa z tohto obdobia vylučujú.

K bodu 6

Navrhuje sa ustanoviť pre zamestnanca vylúčenie z povinnosti platenia poistného na nemocenské poistenie, poistného na d ôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom zamestnanec vykonáva mimoriadnu službu z dôvodu, že podľa predkladanej novely zákona č. 570/2005 Z. z. bude zamestnanec, ktorý bude povolaný na výkon mimoriadnej služby, podliehať režimu osobitného zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Napriek tomu, že podľa prechodných ustanovení zákona č. 569/2005 Z. z. sa civilnou službou rozumie alternatívna služba v čase vojny a vojnového stavu, nie je potrebné osobitne upravovať vylúčenie z povinnosti platenia jednotlivých druhov poistného, pretože občania, ktorí budú v čase vojny a vojnového stavu vykonávať alternatívnu službu, majú podľa platnej prá vnej úpravy postavenie zamestnanca.

K bodu 7

Navrhuje sa povinnosť útvaru sociálneho zabezpečenia a Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia previesť Sociálnej poisťovni poistné na výsluhové zabezpečenie vo výške poistného zodpovedajú cej nielen poistnému na dôchodkové poistenie, ako to bolo v doterajšom znení, ale aj poistnému na poistenie v nezamestnanosti a to za obdobie, ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dô chodok, výsluhový príspevok a invalidný výsluhový dôchodok.

K bodu 8

Navrhuje sa zmeniť znenie poznámky pod čiarou, v ktorom sa citujú ustanovenia zákona č . 328/2002 Z. z., podľa ktorých je Sociálna poisťovňa povinná previesť poistné útvarom sociálneho zabezpečenia a Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia.

K bodom 9 až 11

V súvislosti s povinnosťou útvaru sociálneho zabezpečenia a Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia previes ť Sociálnej poisťovni poistné na výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok a výsluhový príspevok za bývalých policajtov a profesionálnych vojakov za obdobie, ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na príslušné dávky výsluhového zabezpečenia, je potrebné upraviť aj zdroje, z ktorých sa tvoria základné fondy starobného poistenia, invalidného poistenia a poistenia v nezamestnanosti.

K bodu 12

Vzhľadom na to, že príslušníci Hasičského a záchranného zboru a príslušní ci resp. zamestnanci Horskej záchrannej služby do 31. decembra 2007 patrili do všeobecného poistného systému, do ktorého aj odvádzali všetky platby poistného na sociálne zabezpečenie, navrhuje sa, aby všetky dá vky sociálneho zabezpečenia (t. j dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a úrazového poistenia), na ktoré príslušníkovi Hasičského a záchranného zboru a príslušní kovi resp. zamestnancovi Horskej záchrannej služby vznikol nárok do 31. decembra 2007 (a to aj v tom prípade, ak sa o nároku ešte právoplatne nerozhodlo) boli aj naďalej poskytované podľa právnej ú pravy platnej do 31. decembra 2007 a aby na ich výplatu boli aj naďalej príslušné orgány podľa predpisov platných pred 1. januárom 2008.

K Èl. VI

Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona príslušníci Hasičského a záchranné ho zboru a príslušníci Horskej záchrannej služby vstupujú do systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, bolo potrebné upraviť okruh subjektov, na ktorý sa nevzťahuje zákon č. 43/2004 Z. z. v znen í neskorších predpisov aj o príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby.

K Èl. VII

K bodu 1

Vzhľadom na to, že Horská záchranná služba bude podľa osobitného predpisu, t. j podľa zá kona č. 315/2001 Z. z. plniť úlohy služobného úradu, navrhuje sa vykonať jej zmenu s príspevkovej organizácie na rozpočtovú organizáciu.

K bodu 2

Navrhuje sa zmeniť sídlo Horskej záchrannej služby z mesta Poprad na mesto Vysoké Tatry, kde sú zabezpečené primerané priestory.

K bodu 3

Navrhovaná úprava má prispieť k zvýšeniu pohotovosti horskej služby a k vykonaniu záchrannej alebo pátracej akcie už na zá klade informácií súvisiacich s poškodením zdravia alebo s nezvestnosťou inej osoby v horskej oblasti a nie až po ohlásení konkrétneho poškodenia zdravia alebo nezvestnosti osoby.

K bodu 4

Navrhujeme zmierniť tvrdosť zákona voči osobám, ktoré vzhľadom k svojim rozumovým, psychickým schopnostiam a vôľ ovej vyspelosti nie sú schopné zvážiť svoje konanie tak, aby predchádzali poškodeniu zdravia v horskej oblasti.

K bodom 5 a 7

Podľa zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorší ch predpisov je podmienkou vymenovania do stálej štátnej služby získanie osobitnej odbornej spôsobilosti. Keďže Horská záchranná služba má osobitnú úpravu len o odbornej spôsobilosti na vykonávanie zá chranných činností, bolo potrebné upraviť aj spôsob a podmienky získania odbornej spôsobilosti na vykonávanie iných činností v Horskej záchrannej službe ako záchranných činností, teda tzv. odborný ch činností (ide najmä o riadiacu, rozhodovaciu a kontrolnú činnosť a vykonávanie činností v osobnom úrade).

Rovnako ako pri odbornej spôsobilosti na vykonávanie záchranných činností sa navrhuje, aby aj pri odbornej spô sobilosti na vykonávanie odborných činností sa príslušník Horskej záchrannej služby zúčastnil každých 24 mesiacov na školení a po jeho skončení absolvoval preskúšanie. Strata odbornej spô sobilosti na vykonávanie odborných činnosti bude dôvodom na skončenie služobného pomeru príslušníka Horskej záchrannej služby ex lege.

K bodom 6 a 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na začlenenie zamestnancov Horskej záchrannej služby do služ obného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z.

K Èl. VIII

Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona zamestnanci Horskej z áchrannej služby vstupujú do služobného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z., bolo potrebné upraviť okruh subjektov, na ktorý sa nevzťahuje zákon č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov aj o pr íslušníkov Horskej záchrannej služby.

Èl. IX

Vzhľadom na skutočnosť, že dňom účinnosti tohto zákona zamestnanci Horskej z áchrannej služby vstupujú do služobného pomeru podľa zákona č. 315/2001 Z. z., bolo potrebné upraviť okruh subjektov, na ktorý sa nevzťahuje zákon č. 553/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov aj o pr íslušníkov Horskej záchrannej služby.

Èl. X

Navrhuje sa, aby predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásil v Zbierke zá konov Slovenskej republiky úplné znenie zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako to vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných doterajšími z ákonmi a zo zmien a doplnení vykonaných týmto zákonom.

Èl. XI

Navrhuje sa účinnosť od 1. januára 2008.

V Bratislave 15. augusta 2007

Robert FICO

predseda vlády

Slovenskej republiky

Robert Kaliňák

podpredseda vlády a minister vnútra

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja a Jána Slotu na vydanie zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Účelom predkladaného návrhu zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom je zmierniť krivdy, ktoré komunistický režim spôsobil politickým väzňom a ich rodinným príslušníkom.

Návrh zákona vychádza z ustanovenia § 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, podľa ktorého má osobitný zákon upraviť zmiernenie niektorých krívd spáchaných na odporcoch komunistického režimu a na osobách, ktoré boli postihnuté jeho perzekúciami.

Cieľom návrhu zákona je zlepšiť sociálnu situáciu osôb, ktoré boli v období od 25. februára 1948 do 31. decembra 1989 väznené a boli súdne rehabilitované podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov. Zákon o súdnej rehabilitácii neriešil zlú sociálnu situáciu, do ktorej sa dostali bývalí politickí väzni, upravoval iba nárok na odškodnenie, ktorý zahŕňal náhradu za stratu na zárobku, náhradu škody na zdraví, náhrady trov, náhradu zaplateného peňažného trestu. Sociálna situácia – znevýhodnenie bola doposiaľ riešená iba poskytnutím jednorazového finančného príspevku podľa zákona č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom v znení neskorších predpisov. Toto riešenie sa ukázalo ako nepostačujúce, preto sa prikročilo k vypracovaniu tohto návrhu zákona.

Osobitnú a obdobnú právnu normu prijali v roku 2004 aj v Českej republike (Nařízení vlády č. 622/2004 Sb. o poskytování příplatku k dúchodu ke zmírnění některých křivd zpúsobených komunistickým režimem v oblasti sociální).

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie.

Odhad dopadov na štátny rozpočet je uvedený v Doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, životné prostredie, zamestnanosť, životnú úroveň obyvateľstva a na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev

a s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon o príplatku k dôchodku politickým väzňom

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a) identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia a jeho príloh a z hľadiska plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky:

- zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú pre Slovenskú republiku záväzky,

- návrh právneho predpisu nie je uvedený v Pláne legislatívnych úloh vlády na rok 2007,

4. Problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie: bezpredmetné.

6. Gestor: bezpredmetné.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ: pri príprave návrhu zákona nebola účasť expertov, ani iná forma spolupráce.

B. Osobitná časť

K § 1

Vymedzuje sa predmet návrhu zákona ako právna úprava poskytovania príplatku k dôchodku ako sociálnej dávky z dôvodu zmiernenia krívd spôsobených komunistickým režimom politickým väzňom a ich rodinným príslušníkom na Slovensku v období od 25. februára 1948 do 31. decembra 1989. Navrhuje sa, aby príplatok k dôchodku mal charakter sociálnej dávky z dôvodu oslobodenia od dani z príjmov fyzických osôb a jeho započítavania do príjmov podľa zákona o životnom minime.

K § 2

Navrhuje sa okruh oprávnených osôb, ktorým po splnení ustanovených podmienok vznikne nárok na príplatok k dôchodku.

K § 3

Navrhuje sa úprava výšky príplatku k dôchodku, ktorá je diferencovaná v závislosti od druhu dôchodku, ku ktorému sa príplatok navrhuje poskytovať. Navrhuje sa nezlučovať príplatok s dôchodkom z dôvodu, aby nepodliehal zvyšovaniu. Súčasne sa navrhuje právny režim poskytovania príplatku k dôchodku.

K § 4

Navrhuje sa, aby o príplatku k dôchodku rozhodovala Sociálna poisťovňa a orgány príslušné na výplatu dôchodkov v pôsobnosti silových rezortov. Súčasne sa navrhuje procesnoprávna úprava v zásade so subsidiárnym použitím zákona o správnom konaní.

K § 5

Navrhuje sa, aby príplatok k dôchodku bol financovaný zo štátneho rozpočtu.

K § 6

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2007.

zobraziť dôvodovú správu

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

8

D Ô V O D O V Á S P R Á V A

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá z dôvodu potreby prebratia Smerníc ES/EÚ, plnenia úloh uložených v uznesení vlá dy Slovenskej republiky č. 76 z 26. januára 2005 a z dôvodu poznatkov vyplývajúcich z aplikačnej praxe.

V čl. I návrhu zákona sa navrhujú tieto zmeny a doplnenia zákona o sociálnom poistení

- transponovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, ktorú je potrebné prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky do 8. októbra 2005; v tejto súvislosti sa novo upravuje definícia platobnej neschopnosti zamestnávateľa, a to na základe rozsudku ESD C-160/01 Karin Mau, a rozširuje sa okruh zamestnávateľov podliehajúcich povinnému garančnému poisteniu o zamestnávateľa, ktorý zamestnáva fyzickú osobu na základe doh ôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Fyzické osoby vykonávajúce práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o vykonaní práce budú mať z garančné ho poistenia zamestnávateľa z dôvodu jeho platobnej neschopnosti nárok na dávku garančného poistenia,

- novo sa definuje okruh povinne dôchodkovo poistených osôb, za ktoré platí poistné štát, ide o fyzické osoby starajúce sa o dieťa do 6 rokov veku, starajúce sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vo veku od 6 do 18 rokov a o osoby poberajúce peň ažný príspevok za opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby,

- zabezpečenie adresnosti platieb poistného na dôchodkové poistenie plateného štátom a súčasné ustanovenie povinnosti fyzický ch osôb, za ktoré platí poistné na povinné dôchodkové poistenie štát, podať prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu začatia starostlivosti o dieťa do 6 rokov, z dôvodu starostlivosti o dieť a s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom alebo z dôvodu poberania peňažného príspevku pri opatrovaní ťaž ko zdravotne postihnutej osoby, osobitne,

-prerušenie povinného poistenia zamestnanca a samostatne zárobkovo činnej osoby počas dočasnej pracovnej neschopnosti trvajúcej po uplynutí 52 týždňov doč asnej pracovnej neschopnosti,

-zachovanie ochrannej lehoty len pre poistenkyňu, ktorej zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva, na účely nároku na nemocenské a materské,

-zjednotenie spôsobu zvyšovania dôchodkových dávok za obdobie zár obkovej činnosti po vzniku nároku na dôchodok,

-prepočítanie sumy starobného dôchodku priznaného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 bez obmedzenia najvyšš ou výmerou, pri súčasnom zohľadnení sumy priemerného mesačného zárobku presahujúceho sumu 10 000 Sk,

-zmena podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok,

-novo sa definujú podmienky nároku, trvanie nároku a zánik nároku na invalidný dôchodok, súčasne sa novo ustanovuje potrebný počet rokov dôchodkového poistenia u poistencov vo veku od 28 do 34 rokov a u poistencov nad 34 rokov sa ustanovuje obdobie dôchodkového poistenia potrebné na nárok na invalidný dôchodok na desať rokov,

-v súlade s novými poznatkami z medicínskej praxe sa navrhuje nová príloha č. 4,

-uvoľnenie vdovských dôchodkov a vdoveckých dôchodkov priznaných pred 1. januárom 2004, ktoré sa vyplácali v nižšej sume alebo sa nevyplácali vôbec z dôvodu, že úhrn dôchodkov presiahol najvyšš iu výmeru ustanovenú predpismi účinnými do 31. decembra 2003,

-priznanie vdoveckých dôchodkov mužom, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004,

-zvýšenie sirotského dôchodku z 30 % na 40 % z dôchodku zomrelého rodiča,

-poskytovanie úrazovej renty, na ktorú bola prekvalifikovaná náhrada za stratu na zárobku, po dovà šení 65 rokov jej poberateľa,

-nová právna úprava, ktorou sa zabezpečuje, aby do priemerného osobného mzdového bodu na určenie sumy starobného dôchodku sa zah àňala aj suma úrazovej renty, a to z dôvodu zániku nároku na úrazovú rentu po dovàšení dôchodkového veku poškodeného alebo po priznaní predčasného starobného dôchodku a novo navrhovanýc h podmienok nároku na jednorazové vyrovnanie,

-podmienenie nároku na dávku v nezamestnanosti získaním najmenej dvoch rokov poistenia v nezamestnanosti pre skupinu zamestnancov, ktorí obdobie poistenia získali výkonom činnosti zamestnanca na určitú dobu a dobrovoľným dôchodkovým poistením, pri skrátení podporného obdobia na štyri mesiace.

V čl. II sa v zákone o náhrade príjmu pri doč asnej pracovnej neschopnosti zamestnanca navrhuje najmä vylúčenie fyzickej osoby vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody z definície zamestnanca na účely poskytovania náhrady príjmu a vylúčenie nároku na n áhradu príjmu z dôvodu, že zamestnanec sa nezdržiava na mieste určenom počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára.

V čl. III návrhu zákona sa navrhuje doplnenie zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorým sa zabezpečuje, aby príspevok na bývanie vždy patril občanovi v hmotnej nú dzi alebo fyzickej osobe, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, ak je poberateľom starobného dôchodku.

V čl. IV návrhu zákona sa navrhujú zmeny a doplnenia zákona o starobnom dôchodkovom sporení

- z dôvodu potreby zosúladenia zákona o starobnom dôchodkovom sporení s navrhovan ými zmenami a doplneniami zákona o sociálnom poistení a zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení,

- z dôvodu potreby zosúladenia zákona o starobnom dôchodkovom sporení so zákonom č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006

- z dôvodu potreby zosúladenia zákona o starobnom dôchodkovom sporení so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov,

- na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 76 z 26. januára 2005 k návrhu opatrení na zefektívnenie zverejňovania údajov v Obchodnom vestníku.

Èl. V návrhu zákona obsahuje zmeny a doplnenia zákona o doplnkovom dôchodkovom sporen í

- z dô vodu potreby transponovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, a to najmä č l. 20 tejto smernice, ktorú bolo potrebné prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky do 23. septembra 2005; v tejto súvislosti sa upravujú najmä podmienky cezhraničného pôsobenia doplnkových dôchodkový ch spoločností v iných členských štátoch Európskej únie, Islande, Lichtenštajnsku a Nórsku a zamestnaneckých dôchodkových spoločností na území Slovenskej republiky a vykonávanie dohľ adu nad ich činnosťou Národnou bankou Slovenska a orgánom dohľadu z členského štátu Európskej únie, Islandu, Lichtenštajnska a Nórska príslušným na vykonávanie dohľadu nad zamestnaneckou dô chodkovou spoločnosťou,

- na základe uznesenia vlá dy Slovenskej republiky č. 76 z 26. januára 2005 k návrhu opatrení na zefektívnenie zverejňovania údajov v Obchodnom vestníku,

- z dôvodu potreby zosúladenia zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov,

- vyplývajúce z poznatkov z aplikačnej praxe.

V čl. IV a čl. V návrhu zá kona sa navrhuje, aby v súlade so schválenými opatreniami na zefektívnenie zverejňovania údajov v Obchodnom vestníku podávala návrh na výmaz dôchodkovej správcovskej spoločnosti a doplnkovej dôchodkovej spolo čnosti z Obchodného registra po odňatí povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti alebo doplnkovej dôchodkovej spoločnosti Národná banka Slovenska.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie

1. Predkladateľ návrhu prá vneho predpisu:skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu prá vneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu prá vneho predpisu:

a) - je upravená v primárnom práve Európskych spoločenstiev, a to vo viacerých článkoch zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v amsterdamskom znení; v rámci Spoločenstva sa v oblasti upravenej návrhom zákona uplatňuje tzv. globálny prí stup, ktorého cieľom nie je zosúladenie systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov, ale dosiahnutie efektívnej koordinácie týchto systémov.

Návrh zákona plne rešpektuje štyri všeobecné právne zásady, ktorými sú aplikácia jedného zákonodarstva, rovnosť zaobchádzania, zachovanie získaných práv a spoč ítanie období poistenia.

- je upravená v sekundárnom práve Európskych spoločenstiev, a to

a1. problematika návrhu zákona v čl. I je upravená v sekundárnom pr áve Európskych spoločenstiev v

- Nariadení Rady (ES) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva v platnom znen í,

- Nariadení Rady (EHS) č. 574/72/EHS o postupe vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1408/71,

-Smernici Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykon ávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením,

-Smernici Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod,

-Smernici Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o ochrane zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľov v znení Smernice Rady 87/164/EHS, v znení Smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002,

-Smernici Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužm i a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva,

-Smernici Rady 97/80/ES z 15. decembra 1997 o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na zá klade pohlavia v znení Smernice Rady 98/52/ES,

a2. problematika návrhu zákona v čl. III je upravená v sekundárnom práve Európskych spoločenstiev v

- Nariadení Rady (ES) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne z árobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva v platnom znení,

- Nariadení Rady č. 574/72/EHS o postupe vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1408/71,

-Smernici Rady 86/613/EHS z 11. decembra 1986 o uplatňovaní zá sady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činnosti v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien po čas tehotenstva a materstva,

- Smernici Rady 79/7/EHS z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením,

- Smernici Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod,

a3. problematika návrhu zákona v č l. IV je upravená v sekundárnom práve Európskych spoločenstiev v

-Smernici Rady 86/378/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociá lneho zabezpečenia v znení smernice Rady 96/97/ES,

- Smernici Rady 98/49/ES o zabezpečení doplnkových dôchodkových pr áv zamestnaných a samostatne zárobkovo činných osôb pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva,

-Smernici Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod,

b) - nie je upravená v primárnom práve Euró pskej únie,

- je upravená v sekundárnom práve Európskej únie, a to

b1. problematika návrhu zákona v čl. I je upravená v sekundárnom práve Európskej únie v nariadení Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia,

b2. problematika návrhu zákona v čl. III je upravená v sekundárnom práve Európskej únie v

- nariadení Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociá lneho zabezpečenia,

- Smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/83 z 5. novembra 2002 týkajúcej sa životného poistenia,

b3. problematika návrhu zákona v čl. IV je upravená v sekundárnom práve Európskej únie v Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia,

c) - je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev, a to vo vzťahu k problematike návrhu zákona v čl. I v

- rozsudku ESD C-34/02 Sante Pasguini gegen Istituto Nazionale della Previdenza Sociale (INP),

-rozsudku ESD C-92/02 Nina Kristiansen gegen Rijksdienst voor Arbeidsvoorziening,

-rozsudku ESD C-160/01 Karin Mau,

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) identifikácia záväzkov vypl ývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii:

- pre Slovenskú republiku vyplývajú z áväzky z čl. 53 Aktu o podmienkach pristúpenia,

b) identifikácia prechodných obdob í vyplývajúcich z Aktu o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii:

- vo vzťahu k návrhu zá kona nie sú upravené prechodné obdobia vyplývajúce z Aktu o podmienkach pristúpenia,

c) lehota na prebratie smernice alebo r ámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca:

- smernicu Euró pskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS je potrebné prebrať do 8. októbra 2005,

- smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 je potrebné prebrať do 23. septembra 2005,

d) informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení:

- uvedené konanie proti Slovenskej republike nebolo začaté,

e) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia:

V zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2005 Z. z. je čiastočne prebratá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu pr ávneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie: úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty (podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných pr ávnych predpisov a podľa návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam a rozhodnutiam Európskych spoločenstiev): Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K Èl. I

K bodom 1, 4 a 18

Podľa zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorší ch predpisov riaditeľa štátneho podniku vymenuje na základe výberového konania zakladateľ štátneho podniku. Zakladateľom štátneho podniku je ústredný orgán štátnej správy. Tento zakladateľ riadite ľa štátneho podniku z funkcie aj odvoláva.

Riaditeľ štátneho podniku nie je zamestnancom štátneho podniku, ale s účinnosťou od 31. októbra 2003 sa podľa § 19 ods. 11 cit. zákona počas výkonu funkcie na účely zdravotného poistenia, nemocenské ho poistenia a dôchodkového zabezpečenia a platenia príspevkov v nezamestnanosti posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere.

Od 1. januára 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z. z. o soci álnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý v § 4 definuje okruh zamestnancov, avšak riaditeľa štátneho podniku táto definícia neobsahuje.

Vzhľadom na to, že návrh novely zákona o štátnom podniku a návrh zákona o sociálnom poistení sa v legislatívnom procese časovo prekrývali a v súčasnosti je okruh poistených osôb definovaný v dvoch právnych predpisoch, pričom sa vo vzťahu k riaditeľovi štátneho podniku nevylučujú, odporúčame v zákone o sociálnom poistení vyššie navrhované zmeny, tak, aby s účinnosťou od 1. januá ra 2006 bol riaditeľ štátneho podniku zahrnutý do osobného rozsahu zamestnancov na účely sociálneho poistenia v zákone o sociálnom poistení.

Navrhovanou právnou úpravou sa dosiahne, že pojem „zamestnanec“ na účely zákona o sociálnom poistení bude definovaný iba v jednom právnom predpise a to v zákone o sociálnom poistení a definícia uveden á v zákone o štátnom podniku bude obsolétna.

K bodom 2 a 5

Z dôvodu prebratia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany prá v zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa sa navrhuje na účely garančného poistenia rozšírenie definície zamestnanca o fyzické osoby vykonávajúce práce na základe dohôd o prácach vykon ávaných mimo pracovného pomeru a rozšírenie definície zamestnávateľa o zamestnávateľa, ktorý zamestnáva takéto fyzické osoby.

K bodu 3

Podľ a zákona č. 382/2004 Z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť od 1. septembra 2004, sa v spôsobe odmeňovania uplatňuje jednotný princ íp (zmluvná odmena, minimálne tarifná odmena) pri určovaní odmeny bez ohľadu na osobu zadávateľa a z tohto dôvodu nie je opodstatnené rozlišovať, či znalci, tlmočníci a prekladatelia vykonávajú t úto činnosť pre štátne orgány (súdy alebo iné orgány verejnej moci) alebo pre iný subjekt.

K bodu 6

Navrhuje sa novo upraviť definíciu platobnej neschopnosti zamestnávateľa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa a rozsudkom ESD C-160/01 Karin Mau.

K bodu 7

Navrhuje sa, aby sa nemocenské poistenie nevzťahovalo na fyzické osoby, ktoré sú už zabezpečené starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom alebo invalidným dôchodkom priznaný m z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a teda z jedného podsystému sociálneho poistenia (nemocenské poistenie) prešli do iné ho podsystému sociálneho poistenia (dôchodkové poistenie).

K bodom 8 až 12

Navrhuje sa, aby povinnému dô chodkovému poisteniu podliehali

- fyzická osoba, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku, pričom sa navrhuje zosúladiť definíciu riadnej starostlivosti o dieť a s definíciou riadnej starostlivosti podľa zákona o rodičovskom prí spevku,

- fyzická osoba, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovàšení šiestich rokov veku až do 18 rokov veku dieť aťa, čím dochádza u tejto skupiny osôb k výraznému predĺženiu obdobia vzhľadom na to, že podľa súčasného právneho stavu do tohto okruhu poistencov je možné zahrnúť fyzické osoby, starajú ce sa o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotný stavom len do siedmich rokov veku dieťaťa,

- fyzická osoba, ktorej sa poskytuje príspevok za opatrovanie poskytovaný podľa zákona o sociálnej pomoci v rozsahu najviac 12 rokov.

Obdobie povinného dôchodkového poistenia, získané starostlivosťou o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vo veku od šesť do 18 rokov a opatrovaním osoby za ktoré poberala peňa žný príspevok za opatrovanie môže byť v úhrne najviac v rozsahu dvanástich rokov.

Z dôvodu zabezpečenia adresnosti poistného na dôchodkové poistenie platen ého štátom za fyzické osoby starajúce sa o dieťa a za fyzické osoby, ktorým sa poskytuje príspevok za opatrovanie, sa navrhuje, aby povinn ému dôchodkovému poisteniu podliehali len tie fyzické osoby, ktoré podajú prihlášku na dôchodkové poistenie.

Súčasne sa navrhuje okruh povinne dôchodkovo poistených osôb rozšíriť o poberateľov úrazovej renty priznanej podľa zákona o sociálnom poistení, aby sa obdobie poberania úrazovej renty posudzovalo ako obdobie dôchodkového poistenia s tým, že suma poberanej úrazovej renty sa bude zohľ adňovať aj pri určení výšky starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.

Z okruhu povinne dôchodkovo poistených osôb sa vypúšťajú obč ania vykonávajúci základnú, náhradnú, zdokonaľovaciu službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu, v nadväznosti na zákon o brannej povinnosti, podľa ktorého sa táto služba fakticky skončila koncom roka 2005.

K bodu 13

Z okruhu osôb, ktoré majú nárok na úrazové dávky, sa vypúšťajú občania vykonávajúci základnú, náhradnú, zdokonaľovaciu službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu, v nadväznosti na zákon o brannej povinnosti, podľa ktorého sa táto služba ukonč ila koncom roka 2005.

K bodom 14 až 16

Novo sa navrhuje vymedzenie osobného rozsahu garančného poistenia z dôvodu prebratia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺň a smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov, týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa.

Navrhovaným negatívnym vymedzením zamestnávateľa nepodliehajúceho povinnému garančnému poisteniu sa zabezpečuje zosúladenie s § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 1. januára 2006.

K bodu 17

Obdobne ako v nemocenskom poistení sa navrhuje, aby sa poistenie v nezamestnanosti nevzťahovalo na fyzické osoby, ktoré sú už zabezpečené starobným dôchodkom, predčasným starobným dôchodkom alebo invalidným dôchodkom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a teda z jedného podsystému sociálneho poistenia (nemocenské poistenie) prešli do iného podsystému sociálneho poistenia (dôchodkové poistenie).

K bodu 19

V súvislosti s bodom 8 sa novo navrhuje úprava vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia fyzických osôb uvedených v § 15 ods.1 písm. c) až e).

K bodu 20

V súvislosti s bodom 14 sa navrhuje upraviť vznik a zánik povinného garančného poistenia zamestnávateľa, ktorý zamestnáva zamestnanca vykonávajúceho prácu na základe dohôd o prácach vykon ávaných mimo pracovného pomeru.

K bodu 21

Vzhľadom na to, že podľa pracovnoprávnych predpisov muž- zamestnanec v prípade starostlivosti o dieťa nečerpá materskú dovolenku ale rodičovskú dovolenku sa navrhuje, aby sa povinné poistenie mužovi prerušovalo až po vyčerpaní materského.

K bodom 22 a 23

Z dôvodu jednotného uplatňovania poistného princí pu sa navrhuje, aby sa u zamestnanca povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti a u samostatne zárobkovo činnej osoby povinné nemocenské poistenie a povinné dô chodkové poistenie prerušovalo odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, teda v období, keď už poistenec nemá nárok na nemocenské, obdobne ako je to v prí pade prerušenia povinného poistenia, ak potreba ošetrovania zákonom ustanoveného okruhu fyzických osôb alebo starostlivosť o dieťa trvá dlhšie ako desať kalendárnych dní.

K bodom 24, 25, 27, 28, 31, 36 a 38

Inš titút ochrannej lehoty bol prevzatý z pôvodnej právnej úpravy nemocenského poistenia. Z dôvodu zabránenia zneužívania prostriedkov nemocenského poistenia sa navrhuje zachovanie ochrannej lehoty len pre poistenkyne, ktor ým nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva. Súčasne sa navrhujú podmienky nároku na nemocenské a materské tehotnej poistenkyne po zániku nemocenského poistenia.

K bodom 26 a 30

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 29

Z dôvodu jednoznačnej aplikácie § 33 ods. 2 sa navrhuje ustanoviť, že ak sa obdobia nemocenského poistenia prekrývajú, započítavajú sa iba raz.

K bodu 32

Z dôvodu zosúladenia právnej úpravy poskytovania nemocenského s Dohovorom MOP č. 130 o liečebno-preventívnej starostlivosti a dávkach v chorobe, podľa ktorého sa dávka môže obmedziť pre kaž dý prípad pracovnej neschopnosti, nie však na menej ako 52 týždňov, sa navrhuje z § 34 vypustiť odseky 4 a 5.

K bodu 33

V navrhovanom ustanovení sa spresňuje okruh nemocensky poistených osôb a situácií, kedy sa nemocenské poskytuje počas prvých 3 dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 25 % a od štvrtého dňa 55 % z denného vymeriavacieho základu.

K bodu 34

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa navrhuje sprísnenie podmienok nároku na v ýplatu nemocenského pri porušení liečebného režimu v prípade trvania tej istej dočasnej pracovnej neschopnosti. V prípade opakovaného porušenia liečebného režimu sa navrhuje vylúčenie nároku na vý platu nemocenského v rozsahu najviac 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu.

K bodu 35

Navrhuje sa zvýhodnenie poistenkyne, ktorá porodí ďalšie dieťa tak, že sa jej do obdobia 270 dní poistenia v posledných dvoch rokoch započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia, v ktorom zamestnankyňa čerpá rodičovskú dovolenku a povinne nemocensky poisten á samostatne zárobkovo činná osoba poberá rodičovský príspevok.

K bodu 37, 39 až 43

V nadväznosti na skúsenosti získané z aplikač nej praxe, ktoré potvrdili zneužívanie systému nemocenského poistenia sa navrhuje, aby rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu bol pri každej situácii, ktorá podmieňuje poskytovanie nemocenskej dávky, predchádzajúci kalendárny rok s tým, že súčet vymeriavacích základov, z ktorých sa platilo poistné na nemocenské poistenie sa vydelí počtom dní, v ktorých trvalo nemocenské poistenie v rozhodujúcom období. Ak poistenec v rozhodujú com období nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie alebo mu v predchádzajúcom kalendárnom roku netrvalo nemocenské poistenie, výš ka nemocenskej dávky sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

Zamestnancom a povinne poisteným samostatne zárobkovo činných osobám sa denný vymeriavací základ určí z vymeriavacieho základu, z ktorého by sa v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikne dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, platilo poistné na nemocenské poistenie. Dobrovoľne poistenej osobe sa pravdepodobný denný vymeriavací základom určí z minimálnej mzdy, ktorá platí ku dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.

Ak má poistenec viacero nemocenských poistení a dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol iba z jedného nemocenského poistenia (alebo iba z niektorých), denný vymeriavací základ sa určí v takej výške, ktorá zodpovedá vymeriavaciemu základu v poistení, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Súčasne sa navrhuje vypustiť § 59 ako nadbytočný z dôvodu ukončenia vojenskej slu žby v ozbrojených silách a civilnej služby.

K bodu 44

Z obdobia dôchodkového poistenia sa navrhuje vypustiť obdobie výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby v rámci vojenskej služby v ozbrojený ch silách alebo civilnej služby ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na dôchodok poskytovaný z osobitného systému sociálneho zabezpečenia silových rezortov z dôvodu aby nedošlo k duplicitnému zápoč tu tohto obdobia pri dôchodkových nárokoch.

K bodu 45 a 47

Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok je známy až po jeho uverejnení v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t. j. až po 31. marci. Z toho dôvodu Sociálna poisťovňa do uverejnenia všeobecného vymeriavacieho základu nemôže určiť presnú sumu dôchodku v pr ípade, ak ide o získanie obdobia poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok, ak túto sumu je potrebné určiť v období pred uverejnením všeobecného vymeriavacieho z ákladu v Zbierke zákonov. Aby sa zabránilo vzniku takýchto situácií, navrhuje sa, aby po vzniku nároku na starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok, všeobecným vymeriavacím základom na urč enie osobného mzdového bodu za predposledný rok dôchodkového poistenia bol kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.

K bodu 46

Z dôvodu naplnenia pôvodného účelu predčasného starobného dô chodku sa navrhuje, aby nárok na tento dôchodok vznikol najskôr odo dňa podania žiadosti a o dôchodok bolo možné požiadať v kalendá rnom roku najviac dvakrát.

K bodu 48

Ustanovenia odsekov 7 a 8 v § 68 sa po uplynutí prechodného obdobia na základe poznatkov z aplikačnej praxe navrhujú vypustiť.

K bodu 49

Z poznatkov vyplývajúcich z aplikačnej praxe vyplynula potreba zamedziť zneužívaniu dôchodkového poistenia a preto sa navrhuje, aby poistenec nemal nárok na starobný dôchodok, ak už mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok .

K bodu 50 a 54

Navrhuje sa podmieniť vznik nároku na invalidný dôchodok dovàšením dôchodkového veku nakoľko dovàšením dôchodkového veku poistenec prechádza z jedného podsystému sociálneho poistenia (invalidné poistenie) do iného podsystému sociálneho poistenia (starobné poistenie) a súčasne sa z tohto dôvodu navrhuje aj zánik nároku na invalidný dôchodok.

K bodu 51

Navrhuje sa, aby mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú č innosť, ktorá je rozhodujúcou príčinou nepriaznivého zdravotného stavu bolo možné o 10 % zvýšiť a to nielen vo vzťahu k hornej hranici miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

K bodom 52 a 53

Novo sa ustanovuje potrebn ý počet rokov dôchodkového poistenia u poistencov vo veku od 28 do 34 rokov a u poistenca nad 34 rokov sa ustanovuje potrebné obdobie dôchodkového poistenia na desať rokov.

K bodu 55 až 57

V nadväznosti na body 49 a 53 sa navrhuje zánik nároku na pozostalostné dávky určené z invalidného dôchodku zomrelého.

K bodu 58

Za účelom zlepšenia sociálnej situácie osirelých detí sa navrhuje zvý šenie sirotského dôchodku z 30% na 40 %.

K bodu 59

Navrhuje sa vznik nároku na pozostalostné dávky po doplatení dlžného poistného pozostalou osobou po zomrelej povinne dô chodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe.

K bodu 60

V nadväznosti na novú filozofiu poskytovania invalidného dôchodku len do dosiahnutia dô chodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku, nie je od ôvodnené použitie § 79, z uvedeného dôvodu sa navrhuje zo znenia zákona vypustiť.

K bodu 61

Rozšírenie okruhu osôb, ktoré nepodliehajú nemocenskému poisteniu o osoby, ktorým bo l priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa navrhuje premietnutie tejto skutočnosti aj do § 80 ods. 1 a súčasne sa v nadväznosti na bod 52 navrhuje v § 80 vypustiť ods. 2 ako nadbytočný.

K bodu 62

Z dôvodu zániku nároku na invalidn ý dôchodok novo sa upravuje súbeh nárokov na výplatu dôchodkových dávok.

K bodu 63

Ide o legislatívno-technickú úpravu

K bodu 64

Ustanovuje sa postup pri určovaní denného vymeriavacieho základu na určenie sumy jednorazového vyrovnania a jednorazového odš kodnenia, ktorý v doterajšej právnej úprave absentoval. Súčasne sa z dôvodu jednoznačného určenia rozhodujúceho obdobia na účely výšky úrazových dávok navrhuje, aby skutočnosťou rozhodujú cou na určenie rozhodujúceho obdobia bol deň, v ktorom zamestnanec utrpel pracovný úraz alebo deň, ktorý je v posudku príslušného zdravotníckeho zariadenia označený za deň vzniku choroby z povolania.

K bodom 65 a 66

V záujme jednoznačného spôsobu ur čenia denného vymeriavacieho základu na účely úrazových dávok sa navrhuje, aby denný vymeriavací základ bol zistený z rozhodujúceho obdobia, ktorým je obdobie bezprostredne pred pracovným ú razom alebo obdobie, v ktorom poškodený naposledy pracoval za podmienok, za ktorých vznikla choroba z povolania upravený novo určeným koeficientom.

K bodu 67

Podľa súčasnej pr ávnej úpravy je poskytovanie úrazového príplatku viazané na výplatu náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a na výplatu nemocenského. Pre nárok na úrazový príplatok sa v súč asnosti skúma nárok na výplatu náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a nárok na výplatu nemocenského. Vzhľadom na to, že ak zamestnávateľ z akéhokoľvek dôvodu nevyplatí zamestnancovi náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, nevznikne mu nárok na úrazový príplatok sa navrhuje, aby bol nárok na úrazový príplatok viazaný len na nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a táto zásada sa premieta aj pri posúdení nároku na úrazový príplatok od 11. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

K bodu 68

Poskytovanie úrazovej renty doživotne nie je odôvodnené vzhľadom na vekom obmedzenú možnosť fyzickej osoby pracovať, preto sa navrhuje obmedziť nárok na úrazovú rentu dosiahnutím dôchodkového veku alebo priznaním predčasného starobného dôchodku. Zároveň sa navrhuje priznať poberateľovi úrazovej renty rovnaké nároky v dôchodkovom poistení ako poberateľ ovi invalidného dôchodku t. j. započítavať obdobie poberania úrazovej renty do obdobia dôchodkového poistenia, čím dôjde aj k zohľadneniu poberania úrazovej renty v sume dôchodkovej dávky.

K bodu 69

Na základe poznatkov vyplývajúcich z aplikačnej praxe sa rozširujú d ôvody, pre ktoré poškodený nemá nárok na výplatu úrazovej renty.

K bodu 70

Vypustenie starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku z § 89 ods. 2 sa navrhuje z dôvodu, že po dovàšení dôchodkového veku alebo po priznaní predčasného starobného dôchodku poškodený nebude mať nárok na úrazovú rentu a súbeh dotknutých dô chodkových dávok a úrazovej renty nenastane.

K bodu 71

Ide o legislatívnu úpravu súvisiacu s osobitnou úpravou zániku nároku na úrazovú rentu v bode 71.

K bodu 72

Navrhuje sa, aby v nadväznosti na zmeny v úrazovom poistení spočívajú ce v zhodnotení doby poberania úrazovej renty na účely dôchodkového poistenia zanikol nárok na poberanú úrazovú rentu dňom dovàšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku poškodenému.

K bodu 73

Vzhľadom na to, že po škodenému, ktorý dovàšil dôchodkový vek alebo mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok nevzniká nárok na úrazovú rentu, navrhuje sa, aby takýto poškodený mal nárok na jednorazové vyrovnanie. Rovnako sa navrhuje, aby nárok na jednorazové vyrovnanie vznikol aj poškodenému, ktorému dovàšením dôchodkového veku nevznikol ná rok na starobný dôchodok.

K bodom 74 a 75

V nadväznosti na nové podmienky nároku na úrazovú rentu sa novo ustanovujú aj podmienky nároku na pozostalostnú úrazovú rentu, na ktorú zaniká nárok dňom, ktorým by zomrelý poškodený dovàšil dôchodkový vek.

K bodu 76

Z dôvodu úprav vykonaných v § 84 ods.1 sa znenie tretej a štvrtej vety vypúšťa ako nadbytočné.

K bodu 77

Z dô vodu nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy podmienok priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa navrhuje zaviesť odkaz na príslušný právny predpis.

K bodom 78 až 80

Prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávate ľa sa navrhuje zohľadniť aj v právnej úprave podmienok nároku na dávku garančného poistenia.

K bodom 81 až 83

Prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľ a sa navrhuje zohľadniť aj v právnej úprave určenia maximálnej výšky dávky garančného poistenia.

K bodu 84

Navrhuje sa právna úprava uspokojovania nárokov zamestnanca z garančného poistenia vo vzťahu k Európskej únii prebratím čl. 8a ods. 1 a 2 smernice Prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany pr áv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa a rozsudku C 160/01 Karin Mau.

K bodu 85 až 94

V súvislosti s problémami vyplývajúcimi z aplikačnej praxe pri posudzovaní nárokov na dávku v nezamestnanosti, najmä sezónnych zamestnancov, sa navrhuje osobitný režim pre poistencov, ktorí získali obdobie poistenia v nezamestnanosti z pracovného pomeru na určitú dobu, prípadne z obdobia dobrovoľného poistenia. Navrhuje sa, aby tomuto okruhu poistencov sa dávka v nezamestnanosti poskytovala, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie zí skali najmenej dva roky poistenia z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu alebo z dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti a ak v tomto období neboli súčasne poistení v nezamestnanosti z iného vý konu činnosti zamestnanca.

V nadväznosti na zvýhodnenie podmienok nároku oproti všeobecnému režimu sa navrhuje, aby z pracovného pomeru na určitú dobu vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti v trvaní štyroch mesiacov.

Vypustením odsekov 3 a 4 v § 105 sa umožňuje spočítavať obdobia poistenia v nezamestnanosti získané z viacerých poistení do jedného rozhodujúceho obdobia pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti a pre jej výpočet.

V nadväznosti na nové podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti poistenca, ktorému vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti po skončení pracovného pomeru na určitú dobu, sa novo ustanovuje aj rozhodujú ce obdobie, z ktorého sa zisťuje denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti.

Pri aplikácii pôvodného znenia § 104 ods.2 sa do potrebné ho obdobia poistenia v nezamestnanosti nezapočítavalo obdobie dobrovoľného poistenia, získané v kalendárnom mesiaci, v ktorom bol poistenec zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, ak poistné nebolo zaplatené do konca tohto kalendárneho mesiaca. Z dôvodu, že táto podmienka nie je v súlade so všeobecnou lehotou splatnosti poistného, navrhuje sa v prečíslovanom § 104 ods.4, aby obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti za mesiac, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti sa započítavalo na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti, ak poistné bolo zaplatené v termíne bežnej splatnosti poistného.

K bodu 95

Ide o doplnenie ustanovenia vzhľ adom na zmenu podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok, pri ktorom sa navrhuje, aby nárok vznikol najskôr odo dňa podania ž iadosti, nie spätne.

K bodu 96 a 97

Uvedená zmena sa navrhuje z dôvodu umožnenia zníženia percentuá lneho podielu zodpovednosti za pracovný úraz alebo chorobu z povolania alebo úplné zbavenie sa zodpovednosti za pracovný úraz alebo chorobu z povolania aj u iných zodpovedných subjektov v súlade so Zákonníkom práce.

K bodu 98

Navrhuje sa, aby Sociálna poisťov ňa bola kontaktnou inštitúciou nielen vo vzťahu k štátom Európskej únie, ale aj vo vzťahu k Európskemu hospodárskemu priestoru.

K bodu 99

V nadväznosti na zá kon č. 437/2004 Z. z., ktorý upravuje problematiku náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa navrhuje nová kompetencia pre Radu riaditeľov a to schvaľovanie dohody o náhrade za sťaž enie spoločenského uplatnenia.

K bodu 100

Navrhuje sa zjednotenie označovania organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, začínajúce malými písmenami.

K bodu 101

Vzhľadom na vylúčenie osôb, ktoré dosiahli dôchodkový vek z okruhu osôb, ktor é podliehajú invalidnému poisteniu, sa navrhuje v nadväznosti na túto zmenu aj spresnenie okruhu poistencov, ktorí nie sú povinní platiť poistné na invalidné poistenie.

K bodu 102

V súvislosti so zavedením adresnosti poistného na dôchodkové poistenie, sa tieto skutočnosti premietajú aj v právnej úprave vymedzuj úcej štát ako jedného z platiteľov poistného na dôchodkové poistenie.

K bodu 103

Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodom 104 a 105

V sú vislosti so zavedením povinného dôchodkového poistenia poberateľov úrazovej renty sa navrhuje, aby Sociálna poisťovňa platila poistné za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovàšenia dô chodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia.

K bodom 106 a 108

Navrhuje sa rozšírenie okruhu príjmov zahrňovaných do vymeriavacieho zá kladu zamestnanca o podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi, ktorý sa nepodieľa na základnom imaní spoloč nosti alebo družstva.

Vzhľadom na skutočnosť, že úhrn hrub ých ročných príjmov zamestnanca je známy až po uplynutí kalendárneho roku a teda zahrnutie tohto príjmu do vymeriavacieho základu na platenie poistného v praxi nie je realizovateľné z dôvodu, že rozhodujú ce obdobie zamestnanca je aktuálny kalendárny mesiac, navrhuje sa nezahàňať do vymeriavacieho základu príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie.

K bodu 107 a 115

Podľa súčasného prá vneho stavu na náhradu mzdy plynúcu z neplatného skončenia pracovného pomeru platia dva režimy a to v závislosti od toho, či bola vyplatená počas trvania poistného vzťahu, kedy patrí do vymeriavacieho základu v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola vyplatená, samozrejme so zohľadnením maximálnej výšky vymeriavacieho základu v príslušnom kalendárnom mesiaci alebo či bola vyplatená po skončení poistného vzť ahu, kedy sa už do vymeriavacieho základu nezahàňa, pretože je vyplatená po skončení poistného vzťahu. Z dôvodu, aby poistenec nebol znevýhodňovaný pri svojich nárokoch zo sociá lneho poistenia, sa navrhuje osobitný režim určenia vymeriavacieho základu a platenie poistného z náhrady mzdy plynúcej z neplatného skončenia pracovného pomeru, bez ohľadu na to, či bola vyplatená poč as trvania poistného vzťahu alebo po jeho skončení a tento osobitný režim platí aj pre zamestnanca, aj pre jeho zamestnávateľa.

K bodu 109

Podľa § 11 ods. 1 p ísm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sú nezdaniteľnou časťou základu dane príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle súčasného znenia § 138 ods. 7 zákona o sociálnom poistení sa povinne nemocensky poistenej a povinne dô chodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe suma vymeriavacieho základu, vypočítaná z príjmu, zníženého okrem iných položiek aj o sumu príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie, znižuje o v ýšku príspevkov zaplatených samostatne zárobkovo činnou osobou na jej doplnkové dôchodkové poistenie. Uplatnením zákona o dani z príjmu a zákona o sociálnom poistení dochádza k dvojná sobnej podpore doplnkového dôchodkového sporenia zo strany štátu, čo je potrebné považovať za neodôvodnené a preto sa navrhuje v § 138 ods. 7 vypustiť tretiu vetu.

K bodu 110

Prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov t ýkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa sa navrhuje zohľadniť aj v právnej úprave vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na garančné poistenie s tým, že vzhľadom na to, že na odmeňovanie práce, vykonávanej na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa nevzťahuje zákon o minimálnej mzde, vymeriavací m základom zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a na garančné poistenie je skutočná odmena zamestnanca a na jeho určenie sa nevzťahujú ustanovenia o minimálnej výške.

K bodom 111 a 112

Ide o spresnenie ustanovení vo vzťahu k okruhu osôb, za ktoré platí poistné štát.

K bodu 113

Navrhuje sa obmedzenie obdobia, za ktoré Sociálna poisťovňa plat í poistné na starobné poistenie za poberateľa invalidného dôchodku nielen dovàšením dôchodkového veku ale aj priznaním predčasného starobného dôchodku.

K bodu 114

Navrhuje sa, aby vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie zo základného fondu úrazového poistenia do základné ho fondu starobného poistenia za poberateľa úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovàšenia jeho dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku, bol mesačne 1,25-násobok sumy vyplatenej úrazovej renty, čo predstavuje 100 % hrubého zárobku, t.j., vymeriavací základ, z ktorého zamestnávateľ platil poistné na úrazové poistenie za poškodeného zamestnanca.

K bodu 116

Podľa súčasného právneho stavu v prípade postúpenia pohľadávky Sociálna poisťovňa postupuje pri výbere tretej osoby podľ a zákona o verejnom obstarávaní. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa pri postúpení pohľadávky neobstaráva ani tovar, ani prácu, ani služby a nevynakladá na ich obstarávanie finančné prostriedky, navrhuje sa, aby sa na výber najvhodnejšieho návrhu na uzatvorenie zmluvy predloženého treťou osobou vzťahovali ustanovenia Obchodného zákonníka o obchodnej verejnej súťaži rovnako.

K bodu 117

Navrhuje sa vypustenie osobitnej právnej úpravy uplatňovania pohľadávok na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania ustanovenej v § 152 zákona o sociálnom poistení z dôvodu zosúladenia so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 118

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 119

Rozširuje sa kompetencia posudkových lekárov sociálneho poistenia vo vzť ahu ku kontrole dodržiavania liečebného režimu už od prvého dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti nadväzne na skutočnosť, že zamestnávateľ nie je odborne spôsobilý posúdiť dodržiavanie lieč ebného režimu v období, v ktorom zamestnancovi poskytuje náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

K bodom 120 a 122

Navrhuje sa nové prerozdelenie poistné ho zaplateného na výsluhové zabezpečenie prevedené Sociálnej poisťovni zo silových rezortov z dôvodu dosiahnutia pôvodného účelu ustanovenia.

K bodu 121

V súvislosti s návrhom na vypustenie § 68 ods. 7 a 8 sa navrhuje ustanovenie vypustiť ako nadbytočné.

K bodu 123

Z dôvodu zavedenia transferu zo základn ého fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia a do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, rozširuje sa možnosť použitia finančných prostriedkov zá kladného fondu úrazového poistenia aj na úhradu poistného a príspevkov za poberateľov úrazovej renty.

K bodu 124

Navrhuje sa upraviť režim určenia sumy príspevkov na starobné dôchodkové sporenie pri ich postupovaní do dôchodkovej správcovskej spoločnosti v prípade, že zamestná vateľ tieto príspevky nezaplatil a nepredložil podklady na určenie ich sumy.

K bodu 125

V súvislosti s návrhom na vypustenie § 68 ods. 7 a 8 sa navrhuje, aby základný fond poistenia v nezamestnanosti bol určený iba na výplatu dávky v nezamestnanosti.

K bodu 126

Navrhuje sa, aby sa zo správneho fondu uhrádzali nielen penále ale aj pokuty uložené podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

K bodom 127 až 129

Na základe poznatkov z aplikač nej praxe navrhuje sa rozdeliť kompetencie medzi ústredie a pobočky Sociálnej poisťovne.

K bodom 130, 131, 137, 138, 139, 142, 144

Navrhuje sa vytvoriť právny rámec pre určenie spôsobu komuniká cie medzi Sociálnou poisťovňou a poistencami a inými subjektmi určenými zákonom o sociálnom poistení tak, aby nebolo potrebné elektronické podania potvrdzovať písomne.

K bodom 132 a 133

Uvedené zmeny § 209 a 210 sa navrhujú za účelom vyjadrenia zásady, podľ a ktorej bude Sociálna poisťovňa povinná vydávať rozhodnutia vo všetkých konaniach podľa § 178 ods. 1 písm. a) a § 179 ods. 1 písm. a) a b).

K bodu 134

V súvislosti s návrhom na vypustenie § 68 ods. 7 a 8 sa navrhuje vypustiť prevod finančných prostriedkov zo základného fondu nezamestnanosti do základného fondu starobného poistenia.

K bodu 135

Navrhuje sa predĺženie lehoty na postúpenie príspevkov na starobné dôch odkové sporenie z piatich dní na desať dní od priradenia platby, vzhľadom na množstvo údajov, ktoré je potrebné spracovať.

K bodu136

Navrhuje sa , aby Sociálna poisťovňa bola povinná poskytnúť informáciu poberateľom dôchodkových dávok, ktorí sa nachádzajú v nepriaznivej sociálnej situá cii, o možnosti požiadať o pomoc v hmotnej núdzi na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu.

K bodu 140

V nadväznosti na prijatie zákona o brannej povinnosti sa navrhuje vypustiť povinnosti vojenskej správy vo vzťahu k ohlasovacej povinnosti v sociálnom poistení za občanov vykonávajúcich základnú, náhradnú a zdokonaľovaciu službu v ozbrojených silách a ob čanov SR vykonávajúcich civilnú službu.

K bodu 141

V súvislosti s podmienením vzniku povinn ého dôchodkového poistenia fyzickej osoby starajúcej sa o dieťa a fyzickej osoby, ktorej sa poskytuje peňažná príspevok za opatrovanie, podaním prihlášky na dôchodkové poistenie, sa novo navrhuje upraviť jej povinnosť odhlásiť sa z dôchodkového poistenia do ôsmich dn í od vzniku skutočnosti zakladajúcej zánik dôchodkového poistenia.

K bodom 143, 145 až 147

Prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa sa navrhuje zoh ľadniť aj v právnej úprave povinností zamestnanca, zamestnávateľa a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR na účely garančného poistenia.

K bodu 148

V súvislosti s adresným poskytovaním dávok sociálneho poistenia a adresným platením poistného štátom na dôchodkové poistenie z dôvodu starostlivosti o dieť a sa navrhuje uvádzať identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia dieťaťa a fyzických osôb na príslušných tlačivách.

K bodu 149

Navrhuje sa, aby zodpovednosť v sociálnom poistení okrem poberateľa dávky sa vzťahovala aj na prí jemcu dávky.

K bodu 150

Navrhuje sa upustiť od splnenia podmienky získania aspo ň jedného roka zamestnania na účely zhodnotenia náhradných dôb získaných do 31. decembra 2003.

K bodu 151

Navrhuje sa, aby zamestnanie a náhradné doby získané pred 1. januárom 2004, ak boli zhodnotené pre nárok na starobný dôchodok, ktorý bol prekvalifikovaný na výsluhový dô chodok, sa nezhodnocovalo pre nárok na dôchodok priznaný podľa zákona o sociálnom poistení.

Rovnako sa navrhuje, aby sa nezhodnocovalo obdobie výkonu základnej, náhradnej alebo zdokonaľovacej služby a civilnej služby, ak toto obdobie bolo zhodnotené na účely pozostalostných dávok osobitného systému a na účely pozostalostných dávok po občanoch, na ktorý ch sa vzťahovala piata časť zákona o sociálnom zabezpečení.

K bodom 152 až 157

Právna úprava zvyšovania starobného dôchodku a pomerného starobného dôchodku poistencov, ktorí splnili podmienky nároku na uveden é dôchodky pred 1. januárom 2004, upravená v zákone o sociálnom poistení, sa bude uplatňovať do 31. júla 2006. V záujme zrovnoprávnenia podmienok zvyšovania starobného dôchodku a pomerného starobného dôchodku za obdobie poistenia získané po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo pomerný starobný dôchodok sa s účinnosťou od 1. augusta 2006 navrhuje jednotný spôsob ich zvyšovania uvedený v § 293l.

K bodu 158

Vo vzťahu k poberateľom invalidných dôchodkov, na ktoré boli prekvalifikované čiastočné invalidné dôchodky priznané do 31. decembra 2003, sa navrhuje, aby do preskú mania trvania invalidity výkon činnosti zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby nemal vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku.

K bodu 159

Navrhuje sa vylúčiť preskúmavanie trvania invalidity poberateľov invalidné ho dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku priznaného podľa právnej úpravy ú činnej do 31. decembra 2003, ktorí dovàšili dôchodkový vek alebo tento dovàšia do 31. decembra 2007 a to v nadväznosti na novú právnu úpravu v poskytovaní invalidného dô chodku, ktorej nadobudnutie účinnosti sa navrhuje od 1. januára 2008.

K bodu 160

Navrhuje sa postup v konaniach o náhrade za stratu na zárobku, o ná hrade za stratu na dôchodku a o náhrade nákladov na výživu pozostalých, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. júla 2006.

K bodu 161

Navrhuje sa, aby s účinnosťou od 1. augusta 2006 Sociálna poisťovňa prebrala od Ministerstva obrany Slovenskej republiky aj výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škodu na zdraví, ktorá vznikla vojakom povinnej vojenskej služby pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ich plnením, ktorá vznikla pred 1. januárom 2004 a z tohto dôvodu sa toto plnenie začleňuje medzi dá vky, na ktoré štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne.

K bodu 162

Navrhujú sa ustanovenia prechodného charakteru.

§ 293g

Pre vznik dôchodkového poistenia po 31. júli 2006 z dôvodu starostlivosti o die ťa do 6 rokov veku, z dôvodu starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vo veku od 6 do 18 rokov alebo z dôvodu poberania príspevku za opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby sa vyžaduje, aby táto fyzická osoba podala prihlášku na dôchodkové poistenie najneskôr do 31. augusta 2006, ak v období nadobudnutia účinnosti zá kona patrila do uvedeného okruhu osôb.

Fyzická osoba, ktorá sa do 31. augusta 2006 neprihlási na dôchodkové poistenie, nebude patriť do okruhu povinne dôchodkovo poistených osôb, za ktoré platí poistné štát.

K § 293h

Upravuje sa právny režim platobnej neschopnosti zamestnávateľa na úč ely garančného poistenia tak, že sa predlžujú účinky právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2005 v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺň a smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa ochrany práv zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa.

K § 293i

Ustanovením prechodného charakteru sa zabezpečuje aplikácia právnej úpravy nemocenského poistenia účinnej do 31. júla 2006 na dávky, ktoré sa vyplácajú k 31. júlu 2005 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni.

V záujme zachovania nárokov sa v nadväznosti na bod 35 navrhuje, aby sa obdobie od 1. júla 2005 do 31. júla 2006 na nárok na materské započítavalo do obdobia 270 dní poistenia v posledných dvoch rokoch aj obdobie prerušenia povinn ého poistenia u zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, po vyčerpaní materského, a u samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu ná roku na rodičovský príspevok.

K § 293j

Navrhuje sa, aby v období rokov pred 1. januárom 1995, v ktorom výška vymeriavacieho základu, úhrnu hrubých zárobkov, nebola limitovaná, pri určen í priemerného osobného mzdového bodu sa zohľadňoval osobný mzdový bod získaný za každý kalendárny rok pred 1. januá rom 1995 najviac v hodnote 3.

K § 293k

Z dôvodu zmiernenia dôsledkov prechodu zo zabezpečovacieho systému na poistný systém sa navrhuje, aby suma starobného dôchodku priznaného podľa predpisov účinný ch do 31. decembra 2003 bola prepočítaná bez obmedzenia najvyššou výmerou a súčasne sa navrhuje, aby sa prehodnotila aj výška toho dôchodku, pri ktorom nebola zohľ adnená suma priemerného mesačného zárobku presahujúceho sumu 10 000 Sk.

V novo určenej sume starobného dôchodku sa premietne aj úprava a valorizácie, ktoré patrili k dôchodku v jednotlivých rokoch.

Novo určený priemerný mesačný zárobok sa premietne aj vo zvýšení dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na starobný dôchodok.

K § 293l

Navrhuje sa zjednotiť spôsob zvyšovania dôchodkových dávok za obdobie z árobkovej činnosti po vzniku nároku na dôchodok bez ohľadu na to, či bola priznaná dávka podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 alebo po 31. decembri 2003 z dôvodu, že ide o zvyšovanie dôchodkových dávok za obdobie dôchodkového poistenia získaného po 31. júli 2006. Navrhovaným ustanovením sa zabezpečuje, aby suma zvýšenia zodpovedala skutočné mu vymeriavaciemu základu, z ktorého bolo zaplatené poistné. Navrhovaná právna úprava sa nebude aplikovať v prípadoch tzv. porovnávacieho výpočtu, t.j. aj podľa právnej úpravy ú činnej do 31. decembra 2003, aj podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2004 s tým, že poistenec má nárok na dôchodok v sume, ktorá je pre neho výhodnejšia.

V nadväznosti na body 45 a 47 sa navrhuje, aby sa tieto zmeny vzťahovali len na konania o nároku na predčasný starobný dôchodok začaté po 31. júli 2006.

V súvislosti s novou prílohou č. 4, ktorou sa novo ustanovuje percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, sa umožňuje poberateľovi invalidného dôchodku, ktorého invaliditu už Sociálna poisťovňa preskúmala, požiadať o nové preskúmanie pod ľa tejto prílohy.

Navrhuje sa uvoľnenie vdovských a vdoveckých dôchodkov, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 2004, ktoré sa vyplácali v nižšej sume alebo sa nevyplácali vôbec z dôvodu, že ú hrn dôchodkov presiahol najvyššiu výmeru ustanovenú predpismi účinnými do 31. decembra 2003.

V nadväznosti na bod 57 sa navrhuje režim zvýšenia sirotského dôchodku, priznaného podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 podľa toho, či ide o jednostranne osirelé alebo obojstranne osirelé dieťa.

Sirotské dôchodky priznané od 1. januára 2004 do 31. júla 2006 sa navrhuje zvýšiť od augustovej splátky z 30 % na 40 % dôchodku zomrelého rodiča.

K § 293m

Navrhuje sa, aby invalidný dôchodok poistenca, ktorý dovàši dôchodkový vek v období od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007, sa od dovàšenia dôchodkového veku považoval za starobný dôchodok a aby sa tento starobný dôchodok za obdobie dôchodkové ho poistenia získaného po dovàšení dôchodkového veku nezvyšoval.

V súlade so zásadou, že invalidný dôchodok patrí poistencovi v období jeho ekonomickej aktivity, t.j. do dovàšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dô chodku, navrhuje sa, aby na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nárok na invalidný dôchodok zanikol dňom dovàšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. Súčasne sa rieši súbeh nárokov na vlastný starobný dôchodok a a starobný dôchodok, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok.

Nárok na pozostalostné dôchodky vymerané v období pred 1. januárom 2008 z invalidného dôchodku zomrelého, nezanikajú dňom, v ktorom by bol zomrelý dovàšil dôchodkový vek.

K § 293n

Navrhuje sa priznať vdovecký dôchodok mužom, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004 a nevznikol alebo zanikol im nárok na tento dôchodok z dôvodu absencie starostlivosti o nezaopatrené dieťa. Nárok na vdovecký dôchodok sa navrhuje podmieniť dovàšením dôchodkového veku najneskô r do troch rokov od smrti manželky alebo invaliditou s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Súčasne sa navrhuje ustanoviť výšku vdoveckého dôchodku pevnou sumou, ktorej výš ka je určená výškou vdoveckého dôchodku platnou v roku 2003 upravenou indexom valorizácie v roku 2004, 2005 a 2006. Na dôchodok sa bude vzťahovať všeobecný režim úpravy dôchodkov z dôvodu súbehu, ako aj režim valorizácie dôchodkových dávok.

K § 293o

Podľa právneho predpisu účinného do 31. decembra 2003 nárok na ná hradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity poškodenému zanikol priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo dov àšením 65 rokov veku. Táto právna úprava poškodeného zabezpečila tzv. náhradou za stratu na dôchodku v sume rozdielu medzi starobným dôchodkom, na ktorý by poškodenému bol vznikol nár ok, keby nebol utrpel pracovný úraz alebo keby neochorel na chorobu z povolania a starobným dôchodkom, na ktorý poškodenému vznikol nárok na základe ním nadobudnutých nárokov. Novou právnou úpravou úrazové ho poistenia účinnou od 1. januára 2004 nebola náhrada za stratu na dôchodku prevzatá z dôvodu, že poskytovanie úrazovej renty patrilo doživotne.

Na základe prechodného ustanovenia § 260 ods. 1 bola poškodeným, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo u nich vznikla choroba z povolania za účinnosti právnej úpravy, podľa ktorej z uvedených dôvodov zanikol n árok na úrazovú rentu, táto odňatá. Z dôvodu zabezpečenia odškodnenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania dotknutej skupine poškodených, sa navrhuje obnovenie výplaty odňatej úrazovej renty a jej ďalšie poskytovanie aj po priznaní starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo po dovàšení 65 rokov veku, čím sa navrhuje doživotná výplata úrazovej renty, na ktorú vznikol ná rok pred 1. januárom 2004.

Ustanovením prechodného charakteru sa určuje vymeriavací základ na ú čely určenia sumy starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku v súvislosti s navrhovanou zmenou v poskytovaní úrazovej renty priznanej podľa zákona o sociálnom poistení , na ktorú vznikol nárok od 1. januára 2004 do 31. decembra 2005.

Ustanovení m prechodného charakteru sa zabezpečuje aplikácia právnej úpravy nároku na úrazovú rentu účinnej do 31. decembra 2005 na nároky, ktoré vznikli pred 1. januárom 2006.

Ustanovuje sa suma, ktor ú je Sociálna poisťovňa povinná previesť zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia a do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Ide o transfer finančných prostriedkov za poberateľov úrazovej renty priznanej a vyplácanej v období od 1. januára 2004 až 31. decembra 2005.

Navrhuje sa, aby s účinnosťou od 1.januára 2005 Sociálna poisťovňa prebrala od Ministerstva obrany Slovenskej republiky aj výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škodu na zdraví, ktorá vznikla pred 1. januárom 2004 vojakom povinnej vojenskej služby pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ich plnením.

K § 293p

Ustanovením prechodného charakteru sa zabezpečuje aplikácia právnej úpravy poistenia v nezamestnanosti účinnej do 31. decembra 2005 na nároky, ktoré vznikli pred 1. januárom 2006.

K § 293q

V súvislosti so zmenami súvisiacimi s elektronickým zasielaním ú dajov sa navrhovaným prechodným ustanovením za dohodu podľa § 186 ods. 2 považuje aj vyhlásenie zamestnávateľa o pristúpení na podmienky elektronického zasielania údajov na účely sociálneho poistenia doru čené na Sociálnu poisťovňu pred 1.augustom 2006.

K bodu 163

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe bola vytvorená pracovná skupina za účelom prehodnotenia Prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, ktorej členmi boli odborníci jednotlivých medicínskych odborov Ministerstva zdravotní ctva Slovenskej republiky a posudkoví lekári Sociálnej poisťovne. V návrhu novej Prílohy č. 4 sa akceptujú navrhované zmeny v percentuálnom hodnotení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnos ť, ako aj zmeny v niektorých medicínskych pojmoch, ktoré zodpovedajú súčasnej medicínskej terminológii.

K Èl. II

K bodom 1 a 2

Ústavy zboru vä zenskej a justičnej stráže plnia na účely sociálneho poistenia funkciu zamestnávateľa pre fyzickú osobu vo výkone väzby a fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce. Také to postavenie vo vzťahu k zákonu o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca nie je opodstatnené vzhľadom na to, že zaradenie do práce nezakladá pracovnoprávny vzťah. Z uvedeného dô vodu sa navrhuje, aby na účely zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca bola z okruhu zamestnancov vypustená fyzická osoba vo výkone väzby a fyzická osoba vo výkone trestu odň atia slobody a aby z okruhu zamestnávateľov bol vypustený ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody.

K bodu 3

Navrhuje sa zosú ladenie okruhu príjmov, ktoré vylučujú nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca s okruhom príjmov, ktorých poberanie vylučuje nárok na nemocenské dávky.

K bodu 4 a 5

V nadväznosti na skú senosti získané z aplikačnej praxe sa navrhuje, aby dôvodom, pre ktorý zamestnanec nemá nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca bola aj skutočnosť, že zamestnanec sa nezdrž iava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára. Z uvedeného dôvodu sa aj novo definuje kompetencia zamestnávateľa vo vzťahu ku kontrole dočasne práceneschopného zamestnanca.

K Èl. III

Navrhuje sa zabezpečenie minimálneho príjmu na úrovni životné ho minima poberateľovi starobného dôchodku, ktorého výška nedosahuje sumy životného minima a je riešený v systéme pomoci v hmotnej núdzi.

K Èl. IV

K bodu 1

Definuje sa pojem obťaž ovanie, ktorý je navrhnutý v súlade s čl. 2 ods. 3 smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod.

K bodu 2

Navrhuje sa zmena osobného rozsahu starobného dôchodkového sporenia v súvislosti so zmenami v zákone o sociálnom poistení, t. j. v čl. I v § 15, ako aj zosúladenie osobné ho rozsahu starobného dôchodkového sporenia so zákonom č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006.

K bodu 3

Navrhuje sa roz šírenie okruhu osôb, za ktoré platí príspevky na starobné dôchodkové sporenie Sociálna poisťovňa aj o poberateľov úrazovej renty v súvislosti s navrhovanými zmenami v zákone o sociálnom poistení , a to v čl. I § 15.

K bodom 4 a 5

Navrhovaná úprava súvisí so zmenou osobného rozsahu starobného dôchodkové ho sporenia a so zmenami a doplneniami navrhovanými v zákone o sociálnom poistení v súvislosti so zmenou definície fyzickej osoby, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo o dieť a s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov jeho veku.

K bodu 6

Navrhuje sa v súvislosti so zmenou osobného rozsahu starobného dôchodkové ho sporenia uvedenou v bode 2 a navrhuje sa zánik účasti na starobnom dôchodkovom sporení fyzickej osoby uvedenej v § 14 ods. 2 c) až e).

K bodom 7 až 9

Navrhovaná úprava súvisí so zmenami a doplneniami v zákone o sociálnom poistení v súvislosti so zmenou okruhu osôb, za ktoré platí poistné na dôchodkové poistenie štát a za ktoré platí poistné na starobné poistenie Sociálna poisťovňa.

K bodom 10 a 11

Navrhovaná úprava súvisí so zmenami a doplneniami v zákone o sociálnom poistení , a to s rozšírením okruhu osôb, za ktoré platí poistné na starobné poistenie Sociálna poisťovňa ako aj s navrhovanou úpravou určenia vymeriavacieho základu z príjmu plynúceho z neplatne skončené ho pracovného vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi.

K bodu 12

Ak platiteľ príspevkov zaplatil prí spevky bez právneho dôvodu vo vyššej sume ako mal podľa zákona, navrhuje sa, aby dôchodková správcovská spoločnosť nemusela túto sumu previesť späť z dôchodkového fondu do Sociálnej poisť ovne, ale aby Sociálna poisťovňa zúčtovala túto sumu v najbližšom dni postupovania príspevkov. V prípade, že sporiteľ zomrie, dôchodková správcovská spoločnosť príspevky zaplatené bez prá vneho dôvodu bez zbytočného odkladu vráti do Sociálnej poisťovne. V prípade, že sporiteľ nezomrie, ale zanikne mu účasť na starobnom dôchodkovom sporení a do jedného roka sa neobnoví, dôchodková spr ávcovská spoločnosť je rovnako povinná príspevky zaplatené bez právneho dôvodu bez zbytočného odkladu vrátiť do Sociálnej poisťovne.

Navrhnutý spôsob ur čenia prevádzanej sumy vychádza zo skutočnosti, že na osobný dôchodkový úč et sporiteľa sú z príspevkov zaplatených bez právneho dôvodu pripísané dôchodkové jednotky, ktorých hodnota sa v čase mení. Hodnota sumy prevádzanej na úč et Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici sa preto rovná súčinu počtu dôchodkových jednotiek pripísaných na osobný dôchodkový účet sporiteľa z pr íspevkov zaplatených bez právneho dôvodu a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky v d eň prevodu. Pokiaľ by prevádzaná suma bola stanovená iným spôsobom, z osobného dôchodkového účtu sporiteľa by bola prevedená suma, ktorej výška nezodpovedá pôvodnému počtu dôchodkových jednotiek pripísaných bez právneho titulu a aktuálnej hodnote dôchodkovej jednotky. V dôsledku toho by sa zmenil pomer medzi celkovým poč tom dôchodkových jednotiek sporiteľov v príslušnom dôchodkovom fonde a čistou hodnotou majetku v tomto fonde a tým aj aktuálna hodnota dôchodkovej jednotky a takáto úprava by bola nekorektná voči ostatným sporiteľom v tomto dôchodkovom fonde.

K bodu 13

Navrhovaná úprava súvisí so zmenami a doplneniami zákona o sociálnom poistení, a to sumy sirotského dôchodku.

K bodu 14

Na základe potreby zosú ladenia právnych predpisov, teda aj zákona o starobnom dôchodkovom sporení so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisovsa navrhuje, aby dôchodková správcovská spoločnosť mohla zisťovať, získavať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať osobné údaje o sporiteľoch, poberateľoch dôchodkov starobného dôchodkového sporenia, oprá vnených osôb a sprostredkovateľoch. Osobné údaje môže dôchodková správcovská spoločnosť využívať len na presnú identifikáciu uvedených subjektov. Osobné údaje je dôchodková správcov ská spoločnosť povinná poskytovať tretím osobám aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb v prípadoch ustanovených osobitným zákonom.

K bodu 15

Účelom navrhované ho ustanovenia je presne vymedziť okruh osôb, ktoré môžu s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou uzatvoriť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. Podľa prvej časti navrhovanej definície sú to vš etky osoby povinne zúčastnené na starobnom dôchodkovom sporení podľa § 14 ods. 1 až 3 bez ohľadu na to, či osoby s týmto statusom uzatvárajú prvú alebo prestupovú zmluvu. Druhá časť definície dop ĺňa osoby, ktoré už sú sporitelia, ale zanikla im povinná účasť na starobnom dôchodkovom sporení (napr. sa stali nezamestnanými.

K bodu 16

Účelom navrhovanej právnej úpravy je zabrániť stavu, kedy by mal sporiteľ v rovnakom období uzatvorené dve účinné zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení okrem prípadu prestupu sporiteľa z jednej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do inej dôchodkovej správcovskej spoloč nosti, kedy sporiteľ musí mať uzatvorené dve účinné zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. V takomto prípade má teda sporiteľ v registri zmlúv dve účinné zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, z ktorých pôvodná zmluva o starobnom dôchodkovom sporení zaniká dňom prestupu sporiteľa do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

K bodu 17

Navrhuje sa legislatívno-technické spresnenie skupiny fyzických osôb, ktoré sú povinné uzatvoriť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení, ako aj o spresnenie skupiny fyzických osôb, ktorým určí dôchodkovú správcovskú spoločnosť S ociálna poisťovňa v prípade, že neuzatvoria zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení. Navrhuje sa tiež spresnenie skutočnosti, že ide o vznik prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

K bodu 18

Navrhuje sa právna úprava z ániku zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení s tým, že sa explicitne vylučuje možnosť od tejto zmluvy odstúpiť, vypovedať ju a zrušiť dohodou zmluvných strán. Za dôvod zániku tejto zmluvy sa okrem vš eobecnej právnej úpravy v Občianskom zákonníku navrhuje prestup sporiteľa z dôchodkovej správcovskej spoločnosti do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti podľa § 64b.

K bodu 19

Navrhuje sa úprava postupu Sociálnej poisťovne a dôchodkovej správcovskej spoloč nosti v prípade, že súd rozhodne o neexistencii alebo neplatnosti zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Do piatich pracovných odo dňa oznámenia o výmaze zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení z registra zmlú v prevedie dôchodková správcovská spoločnosť sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu ku dňu prevodu z bežného účtu dôchodkového fondu na účet Sociálnej poisť ovne. Rozdiel medzi aktuálnou hodnotou osobného dôchodkového účtu a sumou prevedenou do Sociálnej poisťovne z bežného účtu dôchodkového fondu sa stáva súčasťou majetku v dôchodkovom fonde. Ak je aktuálna hodnota osobného dôchodkového účtu nižšia ako suma zaplatených príspevkov, prevedie dôchodková správcovská spoločnosť sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného dôchodkového účtu z bežného účtu dôchodkového fondu na účet Sociálnej poisťovne. Rozdiel medzi sumou zaplatených príspevkov a aktuálnou hodnotou osobného dôchodkového účtu doplatí dôchodková spr ávcovská spoločnosť na účet Sociálnej poisťovne z vlastného majetku.

K bodu 20

Navrhuje sa, aby sa majetok v dôchodkovom fonde mohol investovať aj do peňažný ch prostriedkov na vkladovom účte u depozitára. Takáto úprava zvyšuje počet investičných nástrojov, a tým zároveň rozširuje možnosti dôchodkovej správcovskej spoločnosti pri výbere investičn ého nástroja, ktorý je v danej situácií najvýhodnejší pre zhodnotenie majetku v dôchodkovom fonde. Zároveň sa navrhuje, aby dôchodková správcovská spoločnosť nemohla tento majetok investovať u subjektov, ktoré s ňou tvoria skupinu s úzkymi väzbami.

K bodu 21

V súvislosti s navrhovaným novelizačným bodom 60 a 61 čl. IV sa navrhuje vložiť pod § 91 nadpis uvedeného ustanovenia, ktorého obsahom je porovnávanie výkonnosti dôchodkový ch fondov jednotlivých dôchodkových správcovských spoločností.

K bodu 22

Navrhuje sa z dôvodu neúčelnosti tejto časti ustanovenia v nadväznosti na definí ciu pojmu správy cenných papierov v § 41 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže sprá vou cenných papierov sa rozumie aj vykonávanie hlasovacích práv spojených s cenným papierom, ktoré v zmysle § 67 ods. 1 a § 47 ods. 2 písm. b) nemožno zveriť depozitárovi. Okrem uvedeného sa navrhuje aj ú schova cenných papierov z dôvodu zabezpečenia prehľadnosti právnych vzťahov k zahraničným cenným papierom, ktorých úschova môže byť zverená iným subjektom.

K bodom 23 a 24

Navrhuje sa, aby v prípade keď dôchodková správcovská spoločnosť prestane spĺňať podmienku primeranosti vlastných zdrojov, bola Národná banka Slovenska povinná nariadiť tejto dôchodkovej správcovskej spoločnosti ozdravné opatrenie a určiť lehotu, v ktorej je povinná splniť podmienku primeranosti vlastných zdrojov. V prípade, že dôchodková správcovská spoločnosť v tejto lehote podmienku primeranosti vlastných zdrojov nesplní, je Národná banka Slovenska povinná odobrať tejto dôchodkovej správcovskej spoločnosti povolenie na vznik a činnosť.

K bodu 25

Navrhuje sa, aby rozhodnutie o odňatí povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej spr ávcovskej spoločnosti Obchodnému vestníku na uverejnenie zasielala Národná banka Slovenska, ktorá toto rozhodnutie vydáva, a nie právnická osoba, ktorej bolo toto povolenie odňaté Národnou bankou Slovenska.

K bodu 26

Uvádza sa zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie z dôvodu zosúladenia s prílohou č. 1 bodom 7 Legislatívnych pravidiel vlá dy Slovenskej republiky.

K Èl. V

K bodom 1 až 3, 6 až 9 a 11

Definuje sa pojem tanečný umelec na účely vyplácania doplnkového výsluhového dôchodku a navrhuje sa vyplácať tento dôchodok aj zamestnancom, ktorí vykonávajú práce tanečného umelca. Počas výkonu prác tanečné ho umelca dochádza približne vo veku 40 rokov k takému poškodeniu zdravia, na základe ktorého už nie je možné vykonávať tieto práce.

K bodu 4

Definujú sa základné pojmy, ktoré sa požívajú v návrhu zákona na účely transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpeč enia, a to vo vzťahu k cezhraničnému pôsobeniu inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, t. j. zamestnaneckých dôchodkových spoločností z Európskeho hospodárskeho priestoru na územ í Slovenskej republiky a doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam, ktoré vykonávajú činnosť na území niektorého z členských štátov Európskej únie, Islandu, Lichtenštajnska a Nórska. Z dô vodu, že Švajčiarsko neprijalo túto smernicu, táto smernica sa neuplatňuje na jeho území.

K bodu 5

Upravuje sa právne postavenie člena a poberateľa dôchodkovej dávky, ktorých prá vne postavenie je rovnaké ako právne postavenie účastníka a poberateľa dôchodkovej dávky v rozsahu vymedzenom zákonom. Èlen alebo poberateľ dôchodkovej dávky je fyzická osoba, ktorá má právny vzť ah s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou na území jej hostiteľského členského štátu, na ktorom doplnková dôchodková spoločnosť vykonáva zamestnanecké dôchodkové zabezpečenie.

Èlen alebo poberateľ dôchodkovej dávky je fyzická osoba zúčastnená na zamestnaneckom dôchodkovom zabezpečení v členských krajinách Európskej únie, Islande, Nórsku a Lichtenštajnsku. Èlen neuzatvára s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou na území jej hostiteľského členského štátu účastnícku zmluvu, ale zmluvu podľa relevantné ho pracovného a sociálneho práva hostiteľského členského štátu podľa navrhovaného § 37a ods. 2. Poberateľovi dôchodkovej dávky vypláca doplnková dôchodková spoločnosť na území jej hostiteľského členského štátu dôchodkovú dávku podľa relevantného pracovného a sociálneho práva hostiteľského členského štátu, ktorého súčasťou sú okrem iného a j podmienky vyplácania dávok, t. j. dôchodkový plán. Z uvedených dôvodov je potrebné rozlišovať člena od účastníka a poberateľa dôchodkovej dávky od poberateľa dávky podľa zákona.

Národná banka Slovenska je povinná pri výkone dohľadu nad doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou na území jej hostiteľského členského štátu chrániť záujmy členov a poberateľov dôchodkový ch dávok (nielen účastníkov a poberateľov dávok na území Slovenskej republiky) v rozsahu vymedzenom najmä v navrhovanom § 70a.

K bodom 10 a 12

Navrhuje sa, aby sa suma dočasn ého doplnkového starobného dôchodku a dočasného doplnkového výsluhového dôchodku, ktorý podľa zákona vypláca doplnková dôchodková spoločnosť, určovala výlučne v zá vislosti od hodnoty zostatku na osobnom účte účastníka a počtu rokov, počas ktorých sa dočasný doplnkový starobný dôchodok alebo dočasný doplnkový výsluhový dôchodok a aby nezávisela od veku účastníka, od ktorého sa tento dôchodok bude vyplácať. Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je naplnenie účelu zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov, v zmysle ktorého doplnková dôchodková spoločnosť nemá vyplácať dočasný doplnkový starobný dôchodok a dočasný doplnkový výsluhový dôchodok, v ktorom je zohľadnené riziko do žitia (tzv. podmienený dôchodok).

Doplnková dôchodková spoločnosť nemôže vyplácať dávky, v ktorý ch je zohľadnené riziko dožitia, pretože nevytvára z majetku v doplnkových dôchodkových fondov technické rezervy, ktoré sú na vyplácanie takýchto dávok nevyhnutné. Podľa § 46 ods. 1 doplnkový dô chodkový fond nemá právnu subjektivitu a majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde nie je súčasťou majetku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Z uvedeného vyplýva, že majetok v doplnkových dôchodkový ch fondoch sa nemôže použiť na tvorbu technických rezerv. Na vyplácanie dávok, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia, sú určené životné poisťovne, ktoré majú predpoklady na vykonávanie takejto činnosti, a to bolo aj jednoznačne účelom jednotlivých ustanovení zákona, ktoré upravujú zánik doplnkového dôchodkového sporenia, podmienky vyplácania doplnkového starobného dôchodku a sumu doplnkové ho starobného dôchodku, podmienky vyplácania doplnkového výsluhového dôchodku a sumu doplnkového výsluhového dôchodku, podmienky vyplatenia jednorazového vyrovnania a sumu jednorazového vyrovnania, výplatu dá vok doplnkového dôchodkového sporenia, podmienky dedenia v doplnkovom dôchodkovom sporení, doplnkové dôchodkové fondy, účastnícku zmluvu, dávkový plán doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, osobný ú čet účastníka a osobný účet poberateľa dávky ako aj ustanovenia o transformácii doplnkovej dôchodkovej poisťovne na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, podľa ktorých je doplnková dôchodková poisťovňa ešte pred jej transformáciou povinná previesť výplatu dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia na základe poistnej zmluvy na životnú poisťovň u.

Dočasný doplnkový starobný dôchodok a dočasný doplnkový výsluhový dôchodok vyplácaný podľa zákona doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou má charakter dôchodku ako disponibilného prebytku upraven ého v § 32 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 13

Úprava sa navrhuje z dôvodu zosúladenia § 18 s navrhovaným § 39 ods. 1 a s § 52 ods. 4 písm. e) zákona. V prípade, ak sa zruší jeden alebo viac doplnkových dôchodkových fondov (okrem výplatného doplnkového dôchodkového fondu) alebo sa zruš í doplnková dôchodková spoločnosť s likvidáciou a tomuto zrušeniu predchádza zrušenie všetkých doplnkových dôchodkových fondov vrátane výplatného doplnkového dôchodkového fondu, je potrebn é vysporiadať sa s účastníkmi a poberateľmi dávok tak, že sa im vyplatí jednorazové vyrovnanie vo výške 100 % zostatku na ich osobnom účte.

K bodu 14

Navrhuje sa vymedziť, č o sa rozumie poisťovňou na účely doplnkového dôchodkového sporenia tak, aby pri výklade ustanovení zákona, najmä ustanovení týkajúcich sa vyplácania doživotného doplnkového starobného dô chodku alebo doživotného doplnkového výsluhového dôchodku, nedochádzalo k rôznym interpretáciám, ktorá poisťovňa v zmysle zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov v znení neskorších predpisov vypláca tieto dôchodky. Zároveň sa navrhuje spresnenie povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti informovať účastníka, ktorý požiada o vyplácanie doživotn ého doplnkového starobného dôchodku alebo doživotného doplnkového výsluhového dôchodku, o skutočnosti, že prevedením sumy v hodnote zostatku na osobnom účte účastníka do poisťovne podľa § 43 odsek 6 zákona č. 650/2004 Z. z. takto prevedená suma už nie je predmetom dedenia.

K bodu 15

Ide o legislatívno-technické spresnenie odkazu pod čiarou z dôvodu, že sprostredkovanie poistenia a zaistenia bolo vypustené zo zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov a v súčasnosti toto sprostredkovanie upravuje zákon č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 16 a 20

Úprava sa navrhuje z dô vodu, že dávkový plán nepatrí k žiadnemu príspevkovému doplnkovému dôchodkovému fondu. Dávkový plán je osobitný dokument, ktorý je súčasťou účastníckej zmluvy.

K bodu 17

Ide o legislatívno-technick é spresnenie odkazu z dôvodu, že žiadosť o udelenie povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, na ktorú dotknuté ustanovenie odkazuje, nie je upravená v § 23 ods. 1, ale v § 23 ods. 2.

K bodu 18

Navrhuje sa, aby vš etky doklady, ktoré sú prílohou žiadosti o udelenie povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, a ktoré už boli predložené Národnej banke Slovenska v inom konaní pred podaním ž iadosti o udelenie tohto povolenia, bolo možné nahradiť písomným vyhlásením o tom, že nedošlo k zmenám v skutočnostiach preukázaných v týchto dokladoch.

K bodu 19

Z dôvodu lepš ej kontroly sa na účely povoľovacieho procesu navrhuje, aby Národná banka Slovenska mohla v povolení na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti určiť podmienky, ktoré musí doplnková dôchodkov á spoločnosť splniť pred začatím vykonávania povolenej činnosti. Takáto právna úprava má umožniť získať povolenie na vznik a činnosť, ktoré je podmienkou na zápis doplnkovej dôchodkovej spolo čnosti do obchodného registra, aj pred preukázaním splnenia všetkých podmienok podľa § 23 ods. 1 zákona. Splnenie niektorých zákonných podmienok nie je z objektívnych príčin možné uskutočniť alebo preukázať v pomerne krátkom čase. Z uvedených dôvodov môže Národná banka Slovenska viazať vykonávanie konkrétnej povolenej činnosti na splnenie určitej podmienky a pritom vydať všeobecné povolenie na vznik a činnosť na účely zápisu spoločnosti do obchodného registra. Analogická právna úprava sa osvedčila aj v povoľovacích konaniach v systéme starobného dôchodkového sporenia.

K bodom 21, 23 a 24

Úprava sa navrhuje z dô vodu, že v navrhovanom § 39 ods. 1 sa umožňuje zrušiť doplnkovú dôchodkovú spoločnosť s likvidáciou aj vtedy, ak tomuto zrušeniu predchádza postup, pri ktorom na základe predchádzajúceho súhlasu doch ádza k zrušeniu všetkých doplnkových dôchodkových fondov vrátane výplatného doplnkového dôchodkového fondu. Z uvedeného dôvodu je potrebné upraviť § 26 ods. 1 písm. n) a s ním sú visiace ustanovenia tak, aby Národná banka Slovenska mohla vydať predchádzajúci súhlas na zrušenie jedného alebo viacerých príspevkových doplnkových dôchodkových fondov alebo na zrušenie všetkých doplnkov ých dôchodkových fondov vrátane výplatného doplnkového dôchodkového fondu.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technické zosúladenie odkazu v tomto ustanovení s platnou právnou úpravou. Podmienky potrebné na zmenu stanov sú upravené v § 23 ods. 1 písm. h).

K bodu 25

Cieľom navrhovanej úpravy je umožniť, aby Národná banka Slovenska pri vydaní akéhokoľvek predchádzajúceho súhlasu podľa zá kona, stanovila lehotu, dokedy treba daný úkon vykonať, inak tento predchádzajúci súhlas zaniká. Dôvodom je zabezpečiť, aby úkon, na vykonanie ktorého Národná banka Slovenska vydala predchádzajúci sú hlas, bol skutočne vykonaný a to bez neodôvodneného meškania.

K bodu 26

Na základe potreby zosúladenia právnych predpisov, teda aj zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorší ch predpisovsa navrhuje, aby doplnková dôchodková spoločnosť mohla zisťovať, získavať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať osobné údaje o účastníkoch, poberateľ och dávky, oprávnených osobách pre prípad smrti účastníka, zamestnávateľoch a sprostredkovateľoch doplnkového dôchodkového sporenia vo vymedzenom rozsahu aj bez súhlasu dotknutých osôb. Osobné ú daje môže doplnková dôchodková spoločnosť využívať len na presnú identifikáciu uvedených subjektov. Osobné údaje je doplnková dôchodková spoločnosť povinná poskytovať tretím osobá m aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb v prípadoch ustanovených osobitným zákonom.

K bodom 27 a 28

Navrhuje sa, aby vnútornej kontrole podliehalo aj dodržiavanie dávkového plánu, keďže ide o dokument záväzný pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť vo vzťahu k účastní kovi a poberateľovi dávky.

K bodu 29

Navrhuje sa vypustiť povinnos ť zamestnanca riadiaceho útvar vnútornej kontroly predkladať Národnej banke Slovenska plán kontrolnej činnosti na nasledujúci kalendárny rok.

K bodu 30

Z dôvodu účinnejš ieho zabránenia konfliktu záujmov sa navrhuje rozšírenie okruhu osôb, na ktoré sa vzťahuje právna úprava konfliktu záujmov, aj o člena dozornej rady doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Takáto osoba sa podľ a navrhovanej úpravy nemôže stať zamestnancom, prokuristom, členom predstavenstva alebo členom dozornej rady inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo inej finančnej inštitúcie.

K bodu 31

Ide o legislatívno-technick ú úpravu v súvislosti so zákonom č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006. Od tohto dňa prešla pôsobnos ť dohľadu nad doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami z Úradu pre finančný trh na Národnú banku Slovenska.

K bodom 32 a 33

V rámci pravidiel pri sprá ve doplnkových dôchodkových fondov sa navrhuje ustanoviť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti povinnosť dodržiavať okrem iných záväzných predpisov a dokumentov aj dávkový plán, z ktorého vyplývajú pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť povinnosti voči účastníkom a poberateľom dávky.

K bodu 34

Ide o legislatívnotechnické zosúladenie odkazu na predchádzajúce ustanovenie zákona.

K bodu 35

Navrhuje sa aby, účastní ci a poberatelia dávok boli oboznámení s výškou poplatkov a nákladov, ktoré uhradila doplnková dôchodková spoločnosť v súvislosti s doplnkovým dôchodkovým sporením tretím osobá m nielen pred uzatvorením účastníckej zmluvy, ale kedykoľvek na požiadanie účastníka a poberateľa dávok v súlade s článkom 11 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o č innostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

K bodu 36

Navrhuje sa, aby doplnková d ôchodková spoločnosť mohla zveriť rozdeľovanie výnosov z hospodárenia s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde inej fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je oprávnená na výkon tejto činnosti na zá klade predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska, a ktorá dokáže túto činnosť vykonávať efektívnejšie.

K bodu 37

Navrhované znenie upravuje proces, ktorým sa musí doplnková dôchodková spoločnosť spravovať, aby mohla pôsobiť v iných členských štátoch Európskej únie, Islandu, Lichtenštajnska a Nórska.

Doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá má zámer vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu je povinná oznámiť tento zámer Národnej banke Slovenska a toto oznámenie musí mať predpísané náležitosti. Súčasťou tohto oznámenia je aj dô chodkový plán, ktorý nie je totožný s dávkovým plánom podľa zákona. Dôchodkový plán musí byť zostavený v súlade s predpismi relevantného sociálneho a pracovného práva hostiteľského členského štátu, t. j. podmienky na vyplácanie dávok nemusia byť v súlade s podmienkami uvedenými v zákone o doplnkovom dôchodkovom sporení. Doplnková dôchodková spoločnosť je totiž povinná vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štátu v súlade so sociálnym právom a pracovným právom hostiteľského členského štátu a pritom dodržiavať predpisy hostiteľ ského členského štátu upravujúce informačnú povinnosť voči členom a poberateľom dôchodkových dávok na území hostiteľského členského štátu. Príslušný orgán hostiteľské ho členského štátu môže požadovať od doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štá tu, aby investovala majetok v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, do ktorého bude platiť príspevky zamestnávateľ hostiteľského členského štátu, podľa predpisov hostiteľského členského štá tu, ak pravidlá investovania sú prísnejšie ako pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika, ktoré sú ustanovené v § 53 a 54 zákona a aby tento majetok oddelila od ostatného majetku, t. j. vytvorila nový príspevkov ý doplnkový dôchodkový fond.

Národná banka Slovenska posúdi do troch mesiacov, či je doplnková dôchodková spoločnosť schopná vykonávať činnosti podľa predloženého plánu činností doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a ak nemá dôvod pochybovať o schopnosti vykonávať uvedené činnosti, rozhodne a zašle toto oznámenie príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu a bez zbytočného odkladu informuje o zaslaní tohto oznámenia doplnkovú dôchodkovú spoločnosť.

Ak Národná banka Slovenska nepovažuje doplnkovú dôchodkovú spoločnosť za schopnú vykonávať činnosti podľa predloženého plánu činností, do dvoch mesiacov od prijatia oznámenia o zámere vykoná vať činnosť na území hostiteľského členského štátu vydá rozhodnutie o tom, že odmietla zaslať oznámenie o zámere vykonávať činnosť na území hostiteľského členského štá tu príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu.

Doplnková dôchodková spoločnosť môže začať činnosť na území hostiteľského členského štátu až vtedy, keď prijme oznámenie Národnej banky Slovenska o podmienkach výkonu činností , ktoré Národnej banke Slovenska zaslal príslušný orgán hostiteľského členského štátu. Doplnková dôchodková spoločnosť môže začať vykonávať činnosť na území hostiteľské ho členského štátu aj vtedy, ak uplynie lehota dvoch mesiacov od doručenia oznámenia Národnou bankou Slovenska príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu, ale tento príslušný orgán Ná rodnej banke Slovenska nezašle oznámenie o podmienkach vykonávania činnosti v oblasti zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia na území hostiteľského členského štátu.

Uvedený postup sa rovnako vzťahuje aj na postup doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a Národnej banky Slovenska, ak doplnková dôchodková spoločnosť vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu, ale má zámer vyberať príspevky aj od ďalšieho zamestnávateľa v hostiteľskom členskom štáte.

Upravuje sa aj režim, ktorým sa riadi zamestnanecká dôchodková spoločnosť, ak m á záujem na území Slovenskej republiky vykonávať činnosť. Prvým krokom je oznámenie príslušného orgánu jej domovského členského štátu zaslané Národnej banke Slovenska. Národná banka Slovenska do dvoch mesiacov od doručenia takéhoto oznámenia oznámi príslušnému orgánu domovského členského štátu danej spoločnosti predpisy sociálneho a pracovného práva upravujúce zamestnaneck é dôchodkové zabezpečenie na území Slovenskej republiky, ktoré sa budú vzťahovať na činnosť tejto spoločnosti, predpisy upravujúce informačnú povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti voči účastníkom a poberateľom dávok, ktoré musí zamestnanecká dôchodková spoločnosť na území SR dodržiavať, a ak ich Národná banka Slovenska vyžaduje, aj pravidlá investovania majetku nadobudnuté ho z príspevkov zamestnávateľa, t. j. zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo jeho organizačná zložka má sídlo na území SR (nie zamestnávateľ hostiteľského členského štátu).

K bodu 38

Navrhuje sa legislatí vno-technická úprava z dôvodu, že zlúčenie výplatných doplnkových dôchodkových fondov, na ktoré dotknuté ustanovenie odkazuje, je upravené v § 51.

K bodom 39 a 40

Navrhuje sa možnosť zrušiť doplnkovú dôchodkovú spoločnosť s likvidá ciou aj vtedy, ak tomuto zrušeniu predchádza postup, pri ktorom na základe predchádzajúceho súhlasu dochádza k zrušeniu všetkých doplnkových dôchodkových fondov vrátane výplatného doplnkového dôchodkov ého fondu.

K bodu 41

Ide o legislatívnotechnické spresnenie.

K bodom 42

Navrhuje sa, aby účastní k mohol byť na základe jednej účastníckej zmluvy aj vo viacerých príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch z dôvodu rozloženia rizika pri investovaní jeho majetku na osobnom dôchodkovom účte.

K bodu 43

Navrhuje sa spresnenie definí cie majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde. Súčasne sa navrhuje vylúčiť použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve.

K bodom 44 a 45

Navrhuje sa, aby doplnková dô chodková spoločnosť previedla podľa § 43 odsek 5 do výplatného doplnkového dôchodkového fondu majetok v hodnote zostatku osobného účtu ku dňu tohto prevedenia a nie v hodnote ku dňu požiadania o vyplá canie dočasného doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku. Uvedené sa navrhuje aj v prípade prevedenia majetku podľa § 43 odsek 6 do poisťovne. Navrhovaná prá vna úprava odstraňuje nežiaduci stav, kedy by medzi dňom požiadania o vyplácanie doplnkového starobného dôchodku alebo doplnkového výsluhového dôchodku a samotným dňom prevedenia majetku do výplatné ho doplnkového dôchodkového fondu v hodnote osobného dôchodkového účtu alebo peňažnej sumy v hodnote osobného dôchodkového účtu do poisťovne mohlo dôjsť k zníženiu aktuálnej hodnoty osobn ého účtu účastníka.

K bodu 46

Na majetok vo vý platnom doplnkovom dôchodkovom fonde sa z dôvodu osobitnej povahy tohto majetku vo vzťahu k všeobecným typom spoluvlastníctva navrhuje vylúčiť použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve.

K bodu 47

Navrhovaná ú prava vyjadruje skutočnosť, že doplnková dôchodková spoločnosť môže podľa § 43 odsek 5 previesť do výplatného dôchodkového fondu nielen peňažnú sumu, ale aj majetok v hodnote osobného ú čtu účastníka ku dňu tohto prevodu.

K bodu 48

Predmetná ú prava sa navrhuje z dôvodu, že nie je vhodné viazať danú lehotu na okamih udelenia povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, pretože Národná banka Slovenska môže vydať predchádzaj úci súhlas na vytvorenie príspevkového doplnkového dôchodkového fondu aj kedykoľvek počas činnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

K bodu 49

Na účinnosť zmien štat útu sa navrhuje odlišná právna úprava ako na účinnosť štatútu. Zmeny štatútu majú byť na rozdiel od samotného štatútu účinné na 15. deň odo dňa ich zverejnenia na internetovej strá nke doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

K bodu 50

Navrhuje sa explicitne vyjadriť , že štatútom doplnkového dôchodkového fondu sa spravujú doplnková dôchodková spoločnosť, účastníci a poberatelia dávky. Navrhovaná úprava vyplýva z článku 11 smernice č. 2003/41/ES Eur ópskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Účastník nemôže vyjadriť nesúhlas so zmenou štatútu doplnkového d ôchodkového fondu.

K bodu 51

Navrhovaná úprava vyplý va z článku 12 druhá veta smernice č. 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

K bodu 52

Navrhované spresnenie vyplýva zo skutočnosti, že výplatné doplnkové dôchodkové fondy možno zlúčiť iba v prípade, ak prechádza správa všetký ch doplnkových dôchodkových fondov na preberajúcu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť.

K bodom 53 až 55

Úprava sa navrhuje v súvislosti s navrhovanou úpravou v § 39 ods. 1 a § 26 ods. 1 a 2 písm. n). Umožňuje sa tým doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam zrušiť sa s likvidáciou aj vtedy, ak tomuto zrušeniu predchádza zrušenie všetký ch doplnkových dôchodkových fondov. Podľa § 52 možno zrušiť aj jeden alebo viac príspevkových doplnkových dôchodkových fondov.

K bodom 56 a 57

Navrhuje sa spresnenie pravidiel, podľa ktorých sa investuje majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde. Úprava sa navrhuje z dôvodu, aby nedochádzalo v praxi k aplikačným problémom, ktoré ustanovenia zákona č . 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa na účely doplnkového dôchodkového sporenia nepoužijú.

K bodom 58 a 59

Navrhovaná úprava vyplý va z článku 18 odsek 1 písmeno f) smernice č. 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dô chodkového zabezpečenia.

K bodom 60 a 61

Navrhuje sa osobitná právna úprava investovania majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde z dôvodu, že podľa všeobecných ustanovení o investovaní majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde sa na investovanie majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde nevzťahujú ustanovenia zákona o starobnom dôchodkovom sporení o strategickom umiestnení investícií a o konzervatívnom dôchodkovom fonde.

K bodu 62

Navrhovaná úprava má umo žniť účastníkom uzatvoriť aj viac ako jednu účastnícku zmluvu s jednou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

K bodu 63

Navrhuje sa úprava dôvodov z ániku účastníckej zmluvy dohodou zmluvných strán, odstúpením od účastníckej zmluvy, vypovedaním účastníckej zmluvy a dňom prestupu účastníka do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Zá nik účastníckej zmluvy je definovaný aj v nadväznosti na § 64 ods. 2 zákona, kde je určené, že pri prestupe účastníka do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti doplnková dôchodková spoločnosť , z ktorej účastník prestupuje, ukončí vedenie osobného účtu účastníka a sumu zodpovedajúcu hodnote zostatku na osobnom účte účastníka prevedie do príspevkového doplnkového dôchodkové ho fondu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, do ktorej účastník prestupuje.

K bodu 64

Navrhované znenie má zabrá niť, aby bol zamestnávateľ povinný platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie aj za tých zamestnancov, ktorí uzatvorili účastnícku zmluvu, ale už sú poberateľmi doplnkového starobného dô chodku alebo doplnkového výsluhového dôchodku. Zároveň sa navrhuje, aby v prípade, že zamestnávateľ uzatvoril zamestnávateľskú zmluvu s viacerými doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami a zamestnanec uzatvoril účastnícku zmluvu s tými istými doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami, nebol zamestnávateľ povinný platiť zamestnancovi príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie do viacerý ch doplnkových dôchodkových spoločností, ale iba do jednej podľa výberu zamestnanca.

K bodu 65

Navrhuje sa vypustenie povinnosti zamestnávateľa oznámiť zánik zamestnávateľskej zmluvy doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam, s ktorými jeho zamestnanci, ktorí sú účastníkmi, uzatvorili účastní cku zmluvu, a oznámiť im zánik jeho povinnosti platiť príspevky, z dôvodu neúčelnosti a nadbytočnosti.

K bodu 66

Ide o legislatívnotechnické spresnenie odkazu dotknutého ustanovenia na predchádzajúce ustanovenie.

K bodu 67

V súvislosti s navrhovaný m § 57 ods. 1 sa navrhuje, aby doplnková dôchodková spoločnosť viedla osobný účet samostatne pre každú uzatvorenú účastnícku zmluvu.

K bodu 68

Ide o zosúladenie druhej vety § 62 ods. 2 s ustanovením § 62 ods. 2 tretej vety.

K bodu 69

Navrhuje sa povinnosť , aby doplnková dôchodková spoločnosť odovzdala účastníkovi, ktorý požiadal o vyplácanie dávky, štatút a informačný prospekt príslušného výplatného doplnkového dôchodkového fondu.

K bodu 70

Predmetná úprava vyplý va z článku 12 smernice č. 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska určovala rozsah a spôsob plnenia informačnej povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti voči Národnej banke Slovenska.

K bodu 71

Navrhuje sa spresnenie splnomoc ňovacieho ustanovenia na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu Národnou bankou Slovenska.

K bodu 72

Predmetná úprava vyplý va z článku 13 smernice č. 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Navrhuje sa umožniť Ná rodnej banke Slovenska vykonávať dohľad aj nad činnosťou zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti. Zároveň sa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vykonávajúcej činnosť na území hostiteľského člensk ého štátu ukladá povinnosť predkladať príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu na jeho žiadosť správy o jej činnosti.

K bodu 73 a 74

Navrhuje sa komplexná právna úprava sprostredkovania doplnkového dôchodkového sporenia. Podľa tejto právnej úpravy sa rozlišuje medzi sprostredkovateľmi, ktorí vykonávajú sprostredkovateľskú činnosť výlučne pre jednu doplnkovú dôchodkovú spoločnosť a sprostredkovateľmi vykonávajúcimi túto činnosť pre viaceré doplnkové dôchodkové spoločnosti. Sprostredkovateľ, ktorý vykonáva činnosť pre viaceré doplnkové dô chodkové spoločnosti, potrebuje na vykonávanie svojej činnosti povolenie od Národnej banky Slovenska. Všetci sprostredkovatelia, ktorí vykonávajú činnosť výlučne pre jednu doplnkovú dôchodkovú spoločnos ť, musia byť zapísaní v registri sprostredkovateľov doplnkového dôchodkového sporenia, ktorý vedie Národná banka Slovenska.

K bodu 75

V súvislosti s komplexnou právnou úpravou sprostredkovania doplnkového dôchodkového sporenia sa v poznámke pod čiarou k odkazu 44 navrhuje vypustiť odkaz na Zákonník práce, pretož e vzťah medzi sprostredkovateľom a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou by nemal byť pracovnoprávny, ale iba súkromnoprávny.

K bodu 76

Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu chránila záujmy aj členov a poberateľov dôchodkových dávok v rozsahu ustanovenom zákonom. Národná banka Slovenska je povinná pri výkone dohľadu nad doplnkovou dô chodkovou spoločnosťou na území jej hostiteľského členského štátu chrániť záujmy členov a poberateľov dôchodkových dávok (nielen účastníkov a poberateľov dávok na území Slovenskej republiky) v rozsahu vymedzenom najmä v navrhovanom § 70a.

K bodu 77

Navrhovaná úprava vyplý va z článku 14 a článku 20 ods. 9 smernice č. 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

K bodu 78

Zavádza sa inštitú t registra doplnkových dôchodkových spoločností, doplnkových dôchodkových spoločností, ktoré vykonávajú činnosť na území hostiteľského členského štátu a zamestnaneckých dôchodkov ých spoločností, ktoré vykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Navrhovaná právna úprava vyplýva z článku 9 smernice č. 2003/41/ES Euró pskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia.

K bodom 79 a 81

Navrhovaná úprava vyplý va z článku 20 smernice č. 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Predmetné znenie súvisí s navrhovan ým § 69 ods. 6 zákona.

K bodu 80

Ide o legislatívnotechnické doplnenie predmetu dohľadu o dohľad nad dodržiavaním dávkového plánu, keďže dávkový plán je dokument, ktorý je pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť záväzný.

K bodu 82

Predmetnú úpravu pož aduje článok 20 smernice č. 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Národnej banke Slovenska sa umožň uje vykonávať dohľad aj nad činnosťou zamestnaneckých dôchodkových spoločností na území Slovenskej republiky. Pritom sú príslušné orgány domovského členského štátu oprávnené vykoná vať kontrolu nad činnosťou zamestnaneckých dôchodkových spoločností, ktoré vykonávajú svoju činnosť na území Slovenskej republiky a nad činnosťou doplnkových dôchodkových spoločností, ktor é vykonávajú svoju činnosť na území tohto domovského členského štátu. Súčasne sa ukladá Národnej banke Slovenska povinnosť spolupracovať s príslušnými orgánmi domovského členské ho štátu pri výkone dohľadu.

Rozširujú sa sankčné oprávnenia Národnej banky Slovenska vo vzťahu k zamestnaneckým dôchodkovým spoločnostiam, ktoré vykonávajú svoju činnosť na území Slovenskej republiky.

K bodom 83 a 85

Ide o legislatívno-technick é doplnenie dôvodov na udelenie sankcie o porušenie alebo obchádzanie dávkového plánu, keďže dávkový plán je dokument, ktorý je pre uvedené subjekty záväzný.

K bodom 84 a 86

Navrhujú sa nové sankčn é opatrenia pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu a pre zamestnaneckú dôchodkovú spoločnosť, ktorá vykonáva činnos ť na území Slovenskej republiky.

K bodu 87

Navrhuje sa, aby v prípade ke ď doplnková dôchodková spoločnosť prestane spĺňať podmienku primeranosti vlastných zdrojov, bola Národná banka Slovenska povinná nariadiť tejto doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ozdravné opatrenie.

K bodu 88

Navrhuje sa, aby pri nariadení opatrení na ozdravenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nedochádzalo k prestupu účastníkov do iného doplnkového dôchodkového fondu, a teda k prevodom majetku medzi doplnkovými dôchodkovými fondmi.

K bodu 89

Navrhuje sa, aby pri nú tenej správe doplnkových dôchodkových fondov doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nedochádzalo k prestupu účastníkov do iného doplnkového dôchodkového fondu, a teda k prevodom majetku medzi doplnkovými dô chodkovými fondmi.

K bodu 90

Navrhuje sa, aby Národná banka Slovenska odobrala doplnkovej dôchodkovej spoločnosti povolenie na jej vznik a činnosť ak doplnková dôchodková spoločnosť nemá vlastné zdroje v hodnote viac ako 75 % primeranosti podľa zákona.

K bodu 91

Navrhuje sa, aby v sú lade so schválenými opatreniami na zefektívnenie zverejňovania údajov v Obchodnom vestníku v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 76/2005 zasielala Národná banka Slovenska rozhodnutie o odňatí povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti na uverejnenie v Obchodnom vestníku a nie sama doplnková dôchodková spoločnosť, ktorej bolo toto povolenie odňaté Národnou bankou Slovenska.

K bodu 92

Cieľom navrhovanej pr ávnej úpravy je zosúladiť ustanovenia zákona č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znen í neskorších predpisov, ktorými sa riadia právne vzťahy poistencov a príjemcov dávok, ako i postavenie doplnkových dôchodkových poisťovní v súvislosti s vykonávaním doplnkového dôchodkové ho poistenia v období transformácie doplnkových dôchodkových poisťovní, s ustanoveniami zákona o ochrane osobných údajov. Ide o prechodné ustanovenie. Zákonom o doplnkovom dôchodkovom poistení sa spravujú právne vzťahy týkajúce sa doplnkového dôchodkového sporenia do transformácie doplnkových dôchodkových poisťovní na doplnkové dôchodkové spoločnosti.

K bodu 93

Podľa § 86 zákona č. 650/2004 Z. z. sa zamestnávateľské zmluvy, zamestnanecké zmluvy a poistenecké zmluvy uzatvorené podľa zákona č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odo dňa vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti považujú za zamestnávateľské zmluvy a účastnícke zmluvy uzatvorené podľa zákona č. 650/2004 Z. z. Súčasťou týchto zmlúv sú aj dávkové plány schválené podľa zákona č. 123/1996 Z. z. Po transformácii doplnkovej dôchodkovej spolo čnosti sa teda práva a povinnosti jej pôvodných poistencov budú spravovať ustanoveniami zmlúv a dávkových plánov vzniknutých podľa zákona č. 123/1996 Z. z. okrem zákonných výnimiek ustanovených v § 86 ods. 3 zákona č. 650/2004 Z. z. Týmito výnimkami sú ustanovenia v dávkových plánoch zostavených podľa zákona č. 123/1996 Z. z., ktoré upravujú zá sady, podľa ktorých sa poistenec doplnkového dôchodkového poistenia a príjemca dávky doplnkového dôchodkového poistenia podieľajú na výnosoch z hospodárenia doplnkovej dôchodkovej poisťovne, a spôsob v ýplaty dávky doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorej je zohľadnené riziko dožitia.

Z účelu zákona ako aj z jeho systematického výkladu vyplýva, že z pôvodných dávkových plánov sa po transformácii doplnkovej dôchodkovej poisťovne taktiež nepoužijú ustanovenia upravujúce dedenie. Je zrejmé, že predmetom dedičstva a odstupného má byť celá suma zodpovedajúca zostatku osobného účtu účastníka alebo poberateľa dávky (vrátane príspevkov zamestn ávateľa a výnosov z týchto príspevkov). Dňom začatia vytvárania doplnkových dôchodkových fondov sa celý majetok zodpovedajúci osobnému účtu účastníka alebo poberateľa dávky stá va jeho vlastníctvom a z tohto dôvodu musí byť predmetom dedenia. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 21 zákona č. 650/2004 Z. z., ktoré kogentne upravuje postup nakladania s majetkom účastníka a poberateľa d ávky v prípade ich smrti. Zmluvná úprava teda nemôže mať prednosť pred zákonnou úpravou. Z rovnakých dôvodov ako v prípade dedenia sa nepoužijú ustanovenia pôvodných dávkových plánov upravuj úcich odstupné podľa § 18 ods. 2 zákona č. 123/1996 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že po transformácii doplnkovej dôchodkovej poisťovne sa dedenie a odstupné v prípade pôvodných poistencov nebude spravovať dávkovými plánmi dávkových plánoch zostavenými podľa zákona č. 123/1996 Z. z., ale režimom podľa zákona č. 650/2004 Z. z.

Uvedené výnimky sa navrhujú aj v súvislosti s odplatou určenou zákonom č. 650/2004 Z. z., a to odplatou za odstupné a odplatou za prestup sporiteľa, ktorú musí mať každá doplnková dôchodková spoločnosť určenú v štatúte doplnkového dôchodkového fondu. V prípade, že by sa odstupné pôvodným poistencom vyplácalo v sume určenej dávkovým plánom zostaveným podľa zákona č. 123/1996 Z. z., súč et sumy odstupného a odplaty za odstupné by netvoril 100 % hodnoty osobného účtu účastníka, tak ako to požaduje zákon č. 650/2004 Z. z.

K bodu 94

V odseku 1 sa navrhuje prechodné ustanovenie k navrhovanému ustanoveniu § 5 ods. 2. Prechodné ustanovenie sa navrhuje z dôvodu, že zamestnanci, ktorí vykonávajú práce tanečné ho umelca a ich zamestnávatelia nemôžu uzavrieť takúto zmluvu do 8 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona, pretože doplnkové dôchodkové spoločnosti potrebujú primeraný čas na zosúladenie dá vkových plánov, ktoré sú prílohou takejto zmluvy. Výnimka z povinnosti ustanovenej v § 5 ods. 2 sa týka zamestnancov vykonávajúcich práce tanečného umelca v celom období od 1. augusta 2006 do 30. novembra 2007 a aj tých, ktorí začnú vykonávať práce tanečného umelca kedykoľvek počas tohto obdobia.

V odseku 2 sa navrhuje prechodné ustanovenie v súvislosti s navrhovanými zmenami, ktor é majú vplyv na dávkové plány doplnkových dôchodkových spoločností. stanovuje sa lehota, dokedy má doplnková dôchodková spoločnosť podať žiadosť o udelenie predchádzajúceho sú hlasu na zmenu dávkového plánu najmä vo väzbe na výsluhové dôchodky, ktoré môže poskytovať aj zamestnancom, ktorí vykonávali práce tanečného umelca.

V odseku 3 sa navrhuje prechodné ustanovenie v súvislosti s navrhovanými zmenami, ktor é majú vplyv na štatúty doplnkových dôchodkových fondov. Stanovuje sa povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zosúladiť štatúty doplnkových dôchodkových fondov s týmto zákonom a podať ž iadosť o vydanie predchádzajúceho súhlasu najneskôr do 31. októbra 2006. Lehota šiestich mesiacov daná doplnkovej dôchodkovej spoločnosti na zosúladenie skladby majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde s týmto zá konom nadväzuje na nadobudnutie účinnosti zmien štatútu doplnkového dôchodkového fondu. Účinnosť zmien štatútu je upravená v navrhovanom § 48 ods. 2.

V odseku 4 sa navrhuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa už vydané povolenia na vykonávanie sprostredkovania doplnkového dôchodkového sporenia podľa doterajšieho predpisu považujú za povolenia na sprostredkovanie udelené podľa tohto zákona, t. j. podľa navrhovaného § 68a. Osoba, ktorá chce získať povolenie na vykonávanie činnosti sprostredkovateľa doplnkového dôchodkového sporenia mus í spĺňať prísnejšie podmienky podľa súčasného platného znenia zákona, pričom navrhovaná úprava podmienky na získanie tohto povolenia zmierňuje. Osoba, ktorej bolo udelené povolenie na sprostredkovanie podľa pôvodného § 68 sa po nadobudnutí účinnosti zákona považuje za sprostredkovateľa uvedeného v navrhovanom § 68a ods. 1 písm. b), t. j. môže vykonávať činnosť pre dve alebo viac doplnkových dôchodkových spoločností.

V ods. 5 sa navrhuje prechodné ustanovenie, dokedy je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zosúladiť členstvo v dozornej rady s navrhovaným § 32 ods. 6.

K bodu 95

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zákonom č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol úč innosť 1. januára 2006.

K bodu 96

Uvádza sa zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie z dôvodu, že návrh zákona preberá smernicu č. 2003/41/ES Európskeho parlamentu a Rady z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia. Transpozi čná príloha sa uvádza v súlade s čl. 3a Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky. Ïalším dôvodom je zosúladenie transpozičnej prílohy s prílohou č. 1b bodom 7 Legislatívnych pravidiel vl ády Slovenskej republiky.

K È l. VI

Navrhuje sa splnomocniť predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby vzhľadom na rozsiahlosť zmien a doplnení zákona o sociálnom poistení vyhlásil jeho úplné znenie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

K È l. VII

Navrhuje sa, aby z ákon nadobudol účinnosť od 1. augusta 2006 s výnimkou taxatívne ustanovených novelizačn ých bodov, u ktorých sa navrhuje účinnosť od 1. januára 2008.

zobraziť dôvodovú správu