Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 445/2003 účinný od 01.01.2006

Vládny návrh zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

19

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Obsahom predloženého návrhu zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách je nová právna úprava právnych vzťahov súvisiacich s uznaním a povolením využívať prírodné liečivé zdroje, prírodné liečebné kúpele a prírodné minerálne zdroje. Súčasne sa ustanovujú garancie zabezpečenia ochrany uvedených zdrojov, a to ustanovením ochranných pásiem a prostredníctvom výkonu odborného dohľadu vykonávaného zo strany štátnych orgánov. Dnes platná právna úprava právnych vzťahov týkajúcich sa poznania a využívania prírodných minerálnych vôd, prírodných liečivých vôd ako aj kúpeľníctva je roztrieštená. Svedčí o tom viacero právnych predpisov, ktoré sa priamo alebo nepriamo dotýkajú upravovanej problematiky. Časť spoločenských vzťahov, ktorá sa týka prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov je upravená v zákone o zdravotnej starostlivosti (zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov). V zákone o potravinách a vo výnose Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 81, ktorým sa vydáva Hlava potravinového kódexu Slovenskej republiky v otázkach úpravy nápojov, boli už upravené niektoré problémy týkajúce minerálnych stolových vôd. Istý rozsah práv a povinností vo vzťahu k podzemným vodám však stanovuje aj Zákon o vodách. Aplikačná prax ukazuje, že je potrebné dôsledne regulovať už delené kompetencie medzi Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, a to tak, aby práva a povinnosti boli ustanovené v zákone, v súlade s čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky. Dnes platná právna úprava totiž dôsledne nerozlišuje medzi základnou potrebou garantovať ochranu prírodným liečivým zdrojom a prírodným minerálnym zdrojom a stanovením obchodno-technických podmienok pre využívanie najmä tzv. minerálnych stolových vôd. Aj preto predkladaný zákon v súvislosti s tzv. minerálnymi stolovými vodami zakotvuje iba podmienky uznania prírodnej minerálnej vody, pričom plne rešpektuje zásady výkonu potravinového dozoru, ktoré vyplývajú z rámcov daných Národným programom úradnej kontroly potravín Slovenskej republiky.

Platný právny stav nezodpovedá ani požiadavkám kladeným na právne predpisy tohto druhu zo strany Európskej únie. Navrhovaná právna úprava zabezpečuje i notifikáciu prírodných minerálnych vôd kompetentným orgánom členského štátu tak, ako to vyplýva zo smernice č. 80/777/EHS.

Právne úpravy problematiky minerálnych vôd a kúpeľníctva sú v jednotlivých krajinách upravené rozdielne. Legislatíva patrí tak do kompetencie štátu, ako aj regionálnych samosprávnych celkov. V dôsledku toho sú rozdielnymi spôsobmi upravené i základné pojmy ako kúpele, prírodné liečivé vody, prírodné minerálne vody, kúpeľné miesta a postup pri ich uznávaní. Diferencovaná je právna úprava problematiky štátnej správy a schvaľovania (udeľovania) štatútu kúpeľov. S tým súvisí i otázka výkonu štátnej správy. Vo viacerých zákonoch sa vytvára priestor pre vznik špeciálnych orgánov, napr. výborov pre kúpeľníctvo. V nich sú zastúpené rôzne zložky samosprávy ako i predstavitelia viacerých rezortov. Z uvedeného vyplýva, že každý štát má osobitnú právnu úpravu právnych vzťahov prírodných minerálnych vôd, prírodných liečivých vôd ako aj kúpeľníctva. V rámci EÚ však všetky krajiny rešpektujú záväzné právne akty Európskej únie. V tomto smere možno ako príklad uviesť najmä nemeckú právnu úpravu.

Predložený návrh zákona rešpektuje súčasné výsledky vedy a techniky, najmä v oblasti chémie a vied o zemi, ale aj skúsenosti z aplikačnej praxe a liečebnej starostlivosti, balneológie, chémie a humánnej bioklimatológie.

Predložený návrh zákona upravuje podmienky pre vyhľadávanie, uznanie, využívanie a ochranu prírodných liečivých vôd a klimatické podmienky vhodné na liečenie. Vytvára predpoklady pre ochranu prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, ako aj pre rozvoj prírodných liečebných kúpeľov ako centier následnej zdravotnej starostlivosti. Predpokladá sa, že prírodné liečebné kúpele budú v moderných podmienkach poskytovať formu ústavnej, ako i ambulantnej liečebnej starostlivosti, rehabilitácie po akútnych chorobách a úrazoch a vytvoria predpoklady pre stabilizáciu zdravotného stavu a budú významnou súčasťou prevencie zdravia.

Návrh vytvára predpoklady na rešpektovanie princípov trhového prostredia, a to jednak tým, že upravuje podmienky pre činnosť viacerých podnikateľských subjektov v jednom kúpeľnom mieste a jednak tým, že ustanovuje kritériá pre zhodnotenie plnenia požiadaviek a plnenia povinností ustanovených zákonom a povolením využívať prírodné liečivé vody a prírodné minerálne vody. Determinuje sa i podiel viacerých podnikateľov na udržiavanie i prevádzku komplexu kúpeľných zariadení potrebných na vykonávanie kúpeľnej starostlivosti ako sú technické a balneologické zariadenia a vykonávanie režimového sledovania ukazovateľov(monitorovania) prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd. Návrh zákona novým spôsobom upravuje postup pri uskutočňovaní jednotlivých administratívnych úkonov potrebných k hodnoteniu a využívaniu prírodných liečivých zdrojov, ako aj garancie zabezpečenia ochrany týchto zdrojov. Novým spôsobom sú tiež ustanovené podmienky pre vyhlásenie ochranných pásiem, ale i sankcií pri nedodržaní povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, predloha zákona novým spôsobom definuje základné pojmy akými sú charakteristika minerálnej vody, prírodnej liečivej vody, prírodnej minerálnej vody, prírodných liečivých solí, prírodných liečebných kúpeľov a zavádzajú nový pojem - kúpeľné liečebne. Pri vymedzovaní uvedených pojmov sa vychádza z medzinárodných právnych predpisov, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Podstatné zmeny vlastníckych vzťahov zariadení, ktoré prevádzkujú prírodné liečebné kúpele, si vyžadujú vytvoriť nové nástroje pre výkon štátnej správy v oblasti kúpeľníctva. Na tomto mieste sa žiada konštatovať, že vlastníkmi jednotlivých kúpeľných zariadení v tomto období už nie je štát a vo väčšine prípadov ani obce, ale súkromno-podnikateľské subjekty. Tento stav si vyžaduje novým spôsobom upraviť právne vzťahy súvisiace so zriaďovaním a následne povoľovaním prevádzky kúpeľných zariadení. Naviac, je tiež potrebné reagovať i na nový zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (zákon č. 578/2004 Z. z.). Zriaďovateľmi jednotlivých kúpeľných zariadení spravidla budú právnické a fyzické osoby, ktoré uskutočňujú podnikateľskú činnosť. Aj preto bolo potrebné novým spôsobom upraviť otázky povoľovania prevádzky jednotlivých kúpeľných zariadení. Trhové prostredie si vyžaduje i nové prístupy k otázkam výkonu štátnej správy. Na uskutočňovanie výkonu kompetencií Ministerstva zdravotníctva návrh zákona počíta s vytvorením Štátnej kúpeľnej komisie, ktorá bude menovaná ministrom zdravotníctva. Súčasne sa počíta s uskutočňovaním štátneho dozoru prostredníctvom Inšpektorátu kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

Navrhovaná právna úprava je kompatibilná s obdobnými zákonmi krajín Európskej únie, a to aj v oblasti úhrad za využívanie prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov. Vytvára však aj predpoklady pre ukladanie pokút právnickým a fyzickým osobám, ktoré nebudú rešpektovať zákazy alebo obmedzenia ustanovené týmto zákonom, alebo ktoré si nebudú plniť povinnosti vyplývajúce z tohto zákona. Navrhované sankcie plne odrážajú spoločenský záujem na zachovaní a ochrane prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov.

Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nebude mať vplyv ekonomický, environmentálny a ani vplyv na zamestnanosť.

Zákon bude mať priaznivý vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona predpokladá vytvorenie vhodnejších podmienok na podnikanie v tejto oblasti a to tým, že novo ustanovuje inštitút „ďalšieho využívateľa“ prírodného liečivého zdroja, umožňuje poskytovať kúpeľnú starostlivosť v kúpeľných liečebniach a súčasne vytvára predpoklady pre vznik nových zariadení tohto typu. Novým vymedzením ochranných pásiem sa vytvára priestor aj na rozvoj cestovného ruchu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

k návrhu zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona: zákon o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a) identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľadu Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia a jeho príloh a z hľadiska Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky: – z čl. 53 Aktu o podmienkach pristúpenia vyplýva pre Slovenskú republiku, že je považované za adresáta smerníc a rozhodnutí v zmysle článku 249 zmluvy o ES a článku 161 zmluvy o Euratom za predpokladu, že tieto smernice a rozhodnutia boli adresované všetkým členským štátom. – z Aktu o podmienkach pristúpenia nevyplývajú vzhľadom na predmet úpravy návrhu žiadne prechodné obdobia.- vypracovať návrh zákona vyplýva z Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2005. b) identifikácia záväzkov vyplývajúcich z návrhu gestorstva smerníc: transpozícia smerníc zapracovaná do návrhu zákona a tabuľka zhody vypracovaná podľa gestorstva a spolugestorstva určeného vládou.

4.Problematika návrhu zákona:

Smernica Rady z 15. júla 1980 o aproximácii zákonov členských štátov, upravujúcich využívanie a predaj prírodných minerálnych vôd 80/777/EHS v znení smernice 96/70/ES Európskeho parlamentu a Rady z 28.10.1996. Táto smernica zjednocuje proces uznávania prírodných minerálnych vôd, určuje podmienky zisťovania fyzikálnych vlastností, chemického zloženia a fyziologických účinkov na ľudský organizmus, zjednocuje podmienky plnenia do spotrebiteľského balenia prírodných minerálnych vôd vrátane ich označovania, prípustné spôsoby úprav prírodných minerálnych vôd určených na distribúciu a postup pri zistení vôd na trhu, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami podľa smernice.

/Council Directive (EEC) No 80/777 of 15 July 1980 on the approxcimation of the laws of the Member States relating to the exploatation and marketing of natural mineral waters; Directive 96/70/EC of the European Parliament and of the Council of 28 October 1996 amending Council Directive (EEC) No 80/777 of 15 July on the approxcimation of the laws of the Member States relating to the exploatation and marketing of natural mineral waters/.

Smernica Komisie 2003/40/ES zo 16. mája 2003 o zozname zložiek nachádzajúcich sa v prírodných minerálnych vodách, ich limitných koncentráciách, požiadavkách na ich označovanie a podmienkach pre využívanie ozónu na úpravu prírodných minerálnych a pramenitých vôd. Táto smernica ustanovuje zoznam jednotlivých zložiek nachádzajúcich sa v prírodných minerálnych vodách, ich limitné koncentrácie, požiadavky na ich označenie na etikete a podmienky využívania na ozón bohatého vzduchu pre úpravu prírodných minerálnych vôd a pramenitých vôd s ohľadom na smernicu 80/777/EHS v znení smernice 96/70/ES.

/Commission Directive 2003/40/EC of 16 May 2003 establishing the list, concentration limits and labelling requirements for the constituents of natural mineral waters and the conditions for using ozone-enriched air for the treatment of natural mineral waters and spring waters./

Problematika prírodných liečivých vôd nie je upravená právne záväznými aktmi Európskej únie.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie:

Úplná zlučiteľnosť.

6.Gestor:

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

7.Účasť expertov:

Nebola.

DOLOŽKA FINANČNÝCH, EKONOMICKÝCH, ENVIROMENTÁLNYCH VPLYVOV A VPLYVOV NA ZAMESTNANOSŤ

1.Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných miest.

5.Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K § 1 a 2

Uvedené ustanovenia vymedzujú predmet novej právnej úpravy. Zákon upravuje uznávanie, prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, využívanie a ochranu prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov, uznávanie klimatických podmienok vhodných na liečenie ako aj ich ochranu, ďalej podmienky na povolenie prevádzky prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební. Predmetom novej právnej úpravy sú podmienky na uznávanie kúpeľných miest, ochrana kúpeľného územia a ustanovenie základných požiadaviek na kúpeľné prostredie. Novým spôsobom je formulovaná pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí ako aj zodpovednosť za porušovanie povinností podľa tohto zákona.

Novým spôsobom sa definujú základné pojmy ako je minerálna voda, prírodná liečivá voda, prírodný liečivý zdroj, prírodná minerálna voda, prírodný minerálny zdroj, klimatické podmienky vhodné na liečenie, prírodné liečivé soli a plyny, ktoré sú základom pre konštrukciu právnych vzťahov v tejto oblasti.

Zákon rovnako definuje pojem kúpeľné miesto, kúpeľné územie, prírodné liečebné kúpele, prírodné klimatické kúpele a kúpeľná starostlivosť. Súčasťou preventívnej ochrany prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, ako aj ich zdrojov je monitorovací systém, prostredníctvom ktorého sa vykonáva režimové sledovanie hydrogeologických, chemických, fyzikálnych, mikrobiologických a biologických ukazovateľov prírodných liečivých zdrojov, prírodných minerálnych zdrojov, pozorovacích vrtov a meteorologických ukazovateľov príslušného územia.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 sa z pôsobnosti tohto zákona vylučujú prírodné minerálne vody plnené do spotrebiteľského obalu. Tomuto zákonu podlieha len ich uznanie, úprava, ochrana a povoľovanie využívania prírodných minerálnych zdrojov.

K § 3 a 4

Z Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne vody ako súčasť podzemných vôd sú vo vlastníctve štátu. Nie sú súčasťou ani príslušenstvom pozemkov. Návrh zákona ustanovuje podmienky, za ktorých sa prírodná liečivá voda a prírodná minerálna voda po odobratí z prírodného liečivého zdroja alebo z prírodného minerálneho zdroja stane vlastníctvom fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Je vo verejnom záujme ustanoviť povinnosť fyzickým osobám a právnickým osobám vykonávajúcim geologické práce, banskú činnosť alebo iné zemné práce oznamovať zistenie výskytu podzemnej vody s prejavmi mineralizácie, zvýšenej teploty alebo obsahu plynov Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenie vytvára predpoklady pre zabezpečenie ochrany v prípade výskytu minerálnej vody vhodnej na využitie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

K § 5

Konanie o uznaní prírodnej liečivej vody a o uznaní prírodnej minerálnej vody ako aj vydanie rozhodnutia o tejto skutočnosti sa zveruje Štátnej kúpeľnej komisii. Návrh zákona ustanovuje podmienky, za ktorých je možné uznať minerálnu vodu za prírodnú liečivú vodu. Súčasne ustanovuje lehotu, počas ktorej musí byť voda sledovaná a vykazovať stálosť všetkých jej rozhodujúcich ukazovateľov. Ide o čas, v ktorom sa má preukázať jednak stabilita chemických, fyzikálnych, či biologických a iných vlastností a jednak jej liečivé účinky. V súlade so zákonom o liekoch a zdravotníckych pomôckach sa ustanovuje, kedy sa prírodná liečivá voda považuje za liek. Zákon rešpektuje, že prírodná liečivá voda využívaná zo zdroja na plnenie do spotrebiteľského obalu musí spĺňať požiadavky stanovené osobitným právnym predpisov na kvalitu, prepravu, kontrolu kvality, balenie, označovanie a uvádzanie na trh. Ministerstvu zdravotníctva sa ustanovuje povinnosť viesť evidenciu minerálnych vôd, prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd podľa tohto zákona.

K § 6

Predmetom konania o uznanie prírodnej liečivej vody a prírodnej minerálnej vody sú jednak vody získané zo zdroja na území Slovenskej republiky, ale aj vody dovezené do členských štátov Európskej únie z tretích krajín. Konanie o uznanie prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody sa môže začať na návrh vlastníka pozemku, na ktorom sa zdroj vody nachádza, vlastníka záchytného zariadenia, fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá prejaví záujem zdroj vody využívať a obce, na území ktorej sa zdroj vody nachádza. Akonáhle sa Štátna kúpeľná komisia dozvie o potenciálnom zdroji prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, môže začať konanie aj bez návrhu uvedených subjektov, teda z vlastného podnetu. Uvedené riešenie umožňuje zabezpečiť ochranu zdroja prírodnej liečivej vody a prírodnej minerálnej vody pred poškodením. Ustanovujú sa náležitosti návrhu na uznanie prírodnej liečivej alebo prírodnej minerálnej vody, a to tak všeobecné vo vzťahu k navrhovateľovi, ako aj osobitné vo vzťahu ku konkrétnemu zdroju minerálnej vody. Súčasťou návrhu musí byť i návrh ochranných pásiem a doloženie údajov preukazujúcich vlastníctvo nehnuteľnosti, na ktorej sa zdroj nachádza alebo ktorá môže byť využívaním zdroja dotknutá. Takýmto dokladom bude spravidla výpis z listu vlastníctva príslušného katastrálneho úradu.

K § 7

V uvedenom ustanovení sa ustanovuje okruh účastníkov konania, pričom okrem navrhovateľa zákon rešpektuje, že v konaní môžu byť dotknuté i vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, ako i práva osôb, ktoré majú k dotknutým nehnuteľnostiam právo správy podľa osobitných právnych predpisov.

K § 8 a 9

Zákon ustanovuje postup pri odstraňovaní nedostatku náležitostí návrhu na uznanie prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody. Súčasne ustanovuje i dôsledky pasivity účastníka konania. Ak navrhovateľ predložený návrh nedoplní alebo neopraví v stanovenej lehote, Štátna kúpeľná komisia konanie zastaví. Predpokladá sa, že návrh bude zamietnutý vtedy, ak navrhovaná prírodná liečivá voda alebo navrhovaná prírodná minerálna voda nespĺňa požiadavky ustanovené týmto zákonom.

Navrhovanou úpravou sa súčasne ustanovujú náležitosti rozhodnutia, ktorým sa uznáva voda za prírodnú liečivú vodu alebo za prírodnú minerálnu vodu. Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky sa súčasne ukladá po vydaní rozhodnutia o uznaní vody za prírodnú liečivú vodu alebo za prírodnú minerálnu vodu ustanoviť ochranné pásma pre zdroj tejto vody. Ochranné pásma a v nich ustanovené obmedzenia či zákazy budú obsahom všeobecne záväzného právneho predpisu.

Súčasne sa ustanovujú prípady, v ktorých Štátna kúpeľná komisia vydané rozhodnutie o uznaní vody zruší. Rozhodnutia o uznaní prírodnej liečivej vody ako i rozhodnutie o zrušení jej uznania, rovnako ako rozhodnutie o uznaní prírodnej minerálnej vody a rozhodnutie o zrušení jej uznania sa doručujú účastníkom konania, obciam a príslušným orgánom štátnej správy (stavebný úrad, orgán štátnej vodnej správy, orgán územného plánovania a dotknuté ministerstvá).

K § 10 a 11

Povoliť využívanie prírodného liečivého zdroja a prírodného minerálneho zdroja možno iba v prípadoch, ak bola voda zo zdroja už uznaná za prírodnú liečivú vodu alebo za prírodnú minerálnu vodu, teda po vydaní rozhodnutia o uznaní vody za prírodnú liečivú vodu alebo za prírodnú minerálnu vodu je možné podať žiadosť o vydanie povolenia využívať zdroj. Prírodné liečivé zdroje sa majú prednostne využívať na liečebné účely a môžu byť využívané len v rozsahu povolenia. Požiadavky kladené na získavanie, úpravu, plnenie, označovanie a uvádzanie do obehu prírodných minerálnych vôd v spotrebiteľskom balení však upravuje zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ustanovuje náležitosti žiadosti o vydanie povolenia využívať zdroj. Popri všeobecných náležitostiach týkajúcich sa právnickej alebo fyzickej osoby - podnikateľa, ktorá môže takúto žiadosť podať, sa vyžaduje, aby súčasťou žiadosti bol i zámer využitia prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja. Uvedeným ustanovením sa sleduje zamedzenie takým prípadom v ktorých sa vyhovelo žiadosti o vydanie povolenia využívať zdroj, ale tieto zdroje neskôr neboli v primeranom období využívané. Povolenie využívať zdroj môže byť vydané aj na dobu určitú. S ohľadom na to, že zákon má umožniť využívanie plnej kapacity množstva prírodnej liečivej vody konkrétneho zdroja, sa navrhuje, aby žiadateľ predložil i doklad o využiteľnom množstve prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody. Tým sa vytvárajú predpoklady pre prípadné využívanie zdroja aj ďalším využívateľom, ak to bude využiteľné množstvo vody v kolektore (v podzemnej nádrži) dovoľovať. Zákon dôsledne dbá aj o usporiadanie ekonomických otázok predchádzajúcich podaniu žiadosti, napr. tým, že ukladá doložiť zmluvu o úhrade finančných prostriedkov za prieskum prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja, ak prieskum nefinancoval sám žiadateľ. Je v záujme životného prostredia, aby žiadateľ predložil tiež spôsob likvidácie odpadových a nevyužiteľných vôd, tie musia byť likvidované v súlade s osobitnými predpismi. Súčasťou žiadosti o vydanie povolenia využívať zdroj môže byť aj žiadosť o povolenie na úpravu vody.

K § 12 a 13

V § 12 a 13 sa ustanovuje okruh účastníkov konania o vydanie povolenia využívať zdroj, postup pri odstraňovaní nedostatkov náležitostí v žiadosti a náležitosti povolenia využívať zdroj. Povolenie využívať zdroj je neprenosné. Štátna kúpeľná komisia môže zamietnuť žiadosť o vydanie povolenia využívať zdroj, ak je vo verejnom záujme prírodný liečivý zdroj alebo prírodný minerálny zdroj nevyužívať alebo ak množstvo vody v ňom neumožňuje realizovať zámer právnickej alebo fyzickej osoby.

K § 14 až 16

Zákon vymedzuje povinnosti využívateľa zdroja, pričom mu priamo ukladá do 3 dní oznámiť Štátnej kúpeľnej komisii začatie jeho využívania. Súčasne sa ustanovuje povinnosť udržiavať príslušné zariadenia v technickom stave, ktorý umožňuje zdroj využívať, ďalej zabezpečovať vykonávanie ustanovených analýz prírodnej liečivej vody a prírodnej minerálnej vody a režimové sledovania, prevádzkovať monitorovací systém prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja a pozorovacích vrtov a zabezpečovať odborný dozor nad využívaním a ochranou zdroja. Odborný dozor má zabezpečovať balneotechnik. Predpokladom platenia úhrad za odobraté množstvo vody je uskutočňovať merania, a to prostredníctvom prietokomeru umiestneného na mieste určenom Inšpektorátom. V záujme podpory trhového prostredia a konkurencie sa ustanovuje povinnosť umožniť využívanie prírodného liečivého zdroja i ďalšiemu využívateľovi za podmienok ustanovených týmto zákonom. Doterajšie skúsenosti ukázali, že niektoré zdroje nie sú využívané v plnej kapacite. Ďalší využívateľ zdroja je však povinný pomerne sa podieľať podľa odberného množstva na nákladoch využívateľa zdroja súvisiacich s prevádzkou zariadení. Za účelom kontroly je využívateľ zdroja povinný umožniť výkon dozoru, ako i vstup oprávneným osobám na pozemky, do stavieb a zariadení.

V záujme štátu je zabezpečiť využívanie zdrojov v čo najkratšom období od vydania povolenia využívať zdroj. Preto zákon ustanovuje ďalšie povinnosti tým využívateľom zdroja, ktorí po vydaní povolenia ešte nemajú vybudované príslušné zariadenia na využívanie zdroja. V takýchto prípadoch sa ukladá predložiť v stanovenej lehote projektovú dokumentáciu pre vybudovanie príslušného zariadenia a realizovať stavbu do 3 rokov od nadobudnutia právoplatnosti povolenia využívať zdroj. Márnym uplynutím 3-ročnej lehoty, povolenie využívať zdroj zaniká.

Príslušným orgánom štátnej správy sa umožňuje skúmať podmienky ustanovené v povolení využívať zdroj. Orgány dozoru a kontroly môžu plnenie podmienok skúmať priebežne. Zákon však ukladá Štátnej kúpeľnej komisii 6 mesiacov pred uplynutím 15. roku odo dňa platnosti povolenia využívať zdroj obligatórne komplexne zhodnotiť plnenie podmienok ustanovených zákonom. Predpokladá sa, že využívateľ zdroja, ktorý spĺňa zákonom ustanovené podmienky dostane nové povolenie na dobu ďalších 15 rokov. Ak však využívateľ zdroja nesplní podmienky ustanovené zákonom, prípadne ďalšie uvedené v povolení využívať zdroj, môže byť povolenie využívať zdroj zrušené. V takomto prípade môže požiadať o využívanie zdroja nový záujemca. Intertemporálne ustanovenia riešia situáciu, v ktorej platnosť povolenia využívať zdroj uplynie preto, lebo povolenie bolo vydané na dobu určitú. Aj v takomto prípade bude mať využívateľ, za predpokladu, že splní podmienky, právo na vydanie nového povolenia využívať zdroj.

Zákon dáva možnosť využívateľom umožniť bezplatný odber prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody fyzickým osobám pre ich osobnú spotrebu so zreteľom na skutočnosť, že keďže za odber vody sa platí úhrada, nepredpokladá sa umožnenie bezplatného odberu prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody za účelom jej ďalšieho predaja. Zákon predpokladá, že ak využívateľ zdroja umožní bezplatný odber prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, bude postupovať v súčinnosti s obcou, na území ktorej sa zdroj nachádza.

K § 17 a 18

Zákon ustanovuje podmienky pre zmeny a zánik povolenia využívať zdroj. K zmene povolenia dôjde najmä vtedy, ak sa zmenila výdatnosť prírodného liečivého zdroja, zmenili sa podmienky využívania zdroja alebo využívateľ nevyužíva povolené odberné množstvo prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody. Zrušenie povolenia prichádza do úvahy, ak využívateľ zdroja neposkytol náležitú súčinnosť v súvislosti so stavbou zariadenia na využívanie príslušného zdroja alebo ak sa vlastnosti prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja natoľko zmenili, že už nespĺňa podmienky uvedené v povolení alebo využívateľ nedodržiava podmienky ustanovené v povolení alebo využívanie prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja viedlo k nepriaznivému vplyvu na podzemné vody alebo životné prostredie. Povolenie sa zruší tiež vtedy, ak to navrhne sám využívateľ.

Návrh zákona tiež ustanovuje prípady, v ktorých povolenie využívať zdroje zaniká. Stane sa tak vtedy, ak uplynie doba, na ktorú bolo povolenie vydané, zruší sa právnická osoba, ktorá bola využívateľom zdroja, zomrie fyzická osoba, ktorá mala povolenie využívať zdroj alebo došlo k predaju podniku alebo časti podniku, príp. zániku živnostenského oprávnenia alebo ukončeniu inej činnosti, ktorou bol prírodný liečivý zdroj alebo prírodný minerálny zdroj využívaný. Povolenie zanikne logicky tiež vtedy, ak bol zdroj vyčerpaný alebo znehodnotený. Zákon tiež ustanovuje povinnosti nových nadobúdateľov podniku alebo časti podniku, ktorých súčasťou bolo povolenie využívať zdroj. Pre splnenie týchto povinností sa stanovuje 60 dňová lehota.

K § 19

Ustanovenie upravuje pokračovanie využívania prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja, ak fyzická osoba, ktorá bola využívateľom zdroja zomrie alebo je vyhlásená za mŕtvu. V tomto prípade nie je možné použiť ustanovenia § 18, a to preto, lebo k prechodu práv v tomto prípade dôjde až po skončení dedičského konania, ktoré sa spravidla do 60 dní ani neskončí.

K § 20

V súvislosti s možnosťou zrušiť povolenie využívať zdroj alebo v súvislosti s jeho zánikom sa ustanovuje tiež povinnosť využívateľa zdroja zakonzervovať alebo zlikvidovať záchytné zariadenie. Ak niet využívateľa zdroja, zabezpečí zakonzervovania alebo zlikvidovanie záchytného zariadenia Štátna kúpeľná komisia.

K § 21

V prípadoch, v ktorých je využiteľné množstvo vody v prírodnom liečivom zdroji väčšie ako odberné množstvo uvedené v povolení využívať zdroj alebo predpokladu, že využívateľ zdroja dlhodobo nevyužíva využiteľné množstvo prírodnej liečivej vody, môže sa povoliť využívanie voľného množstva prírodnej liečivej vody ďalšiemu využívateľovi prírodného liečivého zdroja. Predpokladom postupu podľa tohto ustanovenia spravidla je, že ide o bezdôvodné, najmenej trojročné nevyužívanie zdroja podľa povolenia. Ak takáto situácia nastane dôjde k zmene pôvodne vydaného povolenia ( §17 ods. 3 písm. d) a voľné odberné množstvo sa pridelí ďalšiemu využívateľovi. Uvedené ustanovenie zavádza nový pojem – ďalší využívateľ zdroja. Vytvárajú sa tak predpoklady pre konkurenciu a plnohodnotné využívanie prírodných liečivých zdrojov. Súčasne sa ustanovuje, že využívateľ prírodného liečivého zdroja je povinný zabezpečovať prevádzku a údržbu záchytného zariadenia a balneologického zariadenia prírodného liečivého zdroja. Zákon pri stanovení tejto povinnosti rešpektuje stav, podľa ktorého sa väčšina uvedených zariadení stala predmetom privatizácie a ich vlastníkom nie je štát.

K § 22

V záujme výkonu odborného dozoru nad využívaním a ochranou prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov sa ustanovuje, že povinnosti plynúce z odborného dozoru môže plniť iba odborne spôsobilá osoba – balneotechnik. Ustanovujú sa tiež podmienky odbornej spôsobilosti a jej ďalšie odborné vzdelávanie. Poverenie na výkon činnosti balneotechnika sa vydáva na 5 ročné obdobie. S ohľadom na naše členstvo v Európskej únii sa ustanovujú podmienky pre uznanie odbornej spôsobilosti občanom členského štátu Európskej únie. Funkciu balneotechnika môže vykonávať aj občan nečlenského štátu EÚ, ak požiada o uznanie odbornej spôsobilosti.

K § 23 a 24

Súčasné technické podmienky umožňujú prírodnú liečivú vodu a prírodnú minerálnu vodu upravovať. Úprava sa môže uskutočniť len na základe povolenia, pričom zákon ustanovuje podmienky pre takúto činnosť. Aj pri úprave vody však musia byť zachované jej základné ukazovatele, voda musí spĺňať príslušné mikrobiologické a biologické kritériá ustanovené osobitnými predpismi a nespôsobiť vytváranie zvyškov s koncentráciou presahujúcou maximálne limity, ktoré by mohli znamenať ohrozenie zdravia. Ak sa prírodná liečivá voda využíva aj na kúpanie na kúpaliskách, musí spĺňať podmienky ustanovené vyhláškou MZ SR č. 30/2002 Z. z.

Úprava prírodnej liečivej a prírodnej minerálnej vody sa povolí na žiadosť, ktorú môže podať iba využívateľ zdroja. Zákon ustanovuje podmienky, ktoré musí žiadateľ splniť s ohľadom na fyzikálnochemickú, mikrobiologickú a biologickú analýzu vody.

K § 25

Novým spôsobom sa ustanovuje platenie úhrady za objem vyťaženej prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody zo zdroja. Úhrada sa platí za skutočne odobraté množstvo prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, a to v mesačných intervaloch. Platby za odber vody sú príjmom štátneho rozpočtu. Zákon v prechodných ustanoveniach určuje, ako sa poskytuje úhrada v tých prípadoch, kedy nie je možné skutočne odobraté množstvo odmerať.

K § 26

V záujme ochrany prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov sa zakotvuje povinnosť určiť ochranné pásma. Ochranné pásma sa určujú v dvoch stupňoch na základe posudkov a odborných podkladov vypracovaných odborne spôsobilou osobou. Hranice ochranných pásiem, postup pri úprave, druhy zakázaných činností, rozsah ochranných opatrení a spôsob ich zmeny a zániku ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Ustanovenie súčasne ustanovuje náležitosti návrhu na určenie ochranných pásiem.

K § 27 až 29

Uvedené ustanovenia obsahujú podmienky pre určenie ochranného pásma 1. stupňa a 2. stupňa. Zmyslom ochrany v ochrannom pásme 1. stupňa je zabezpečiť územie výverovej oblasti alebo územie zaberajúce okolie prírodného liečivého zdroja a prírodného minerálneho zdroja. Súčasne sa ustanovujú zákazy činností, ktoré by mohli negatívne ovplyvňovať vlastnosti prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, jej využiteľné množstvo, zdravotnú nezávadnosť alebo výdatnosť prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja. Súčasne sa ukladá vlastníkom nehnuteľností strpieť opatrenia potrebné na zabezpečenie označenia ochranného pásma. Návrh zákona neráta s ochranným pásmom 3. stupňa, čím sa síce zúži územie ochrany prírodných liečivých a prírodných minerálnych zdrojov, ale súčasne ustanovuje prísnejšie podmienky a sankcie v prípadoch nedodržania zákazov pre jednotlivé pásma ochrany. Náklady spojené s určením a vyznačením hraníc ochranných pásiem znáša využívateľ zdroja, v prípade, že niet využívateľov zdroja, znáša takéto náklady štát.

K § 30

Osobitnú časť venuje zákon klimatickým podmienkam vhodným na liečenie. Ustanovujú sa náležitosti návrhu na uznanie klimatických podmienok vhodných na liečenie a povinnosti využívateľov klimatických podmienok vhodných na liečenie. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti týkajúce sa právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má záujem využívať klimatické podmienky na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti a osobitné náležitosti, ktorých súčasťou je bioklimatologický posudok. Predpokladá sa, že pred podaním návrhu, najmenej po dobu 3 rokov boli podrobne sledované klimatické ukazovatele kvality ovzdušia a výsledky tohto sledovania sú v súlade s výsledkami sledovania najbližšej meteorologickej stanice. Ak by uvedená podmienka nebola splnená, môže byť uložené sledovanie klimatických podmienok vhodných na liečenie v dlhšom časovom úseku. Je prirodzené, že v trhovom prostredí náklady spojené s podaním návrhu na uznanie, sledovaním klimatických ukazovateľov a kvality ovzdušia hradí navrhovateľ. Ak je navrhovateľov viac, podieľajú sa na úhrade nákladov pomerne. Ustanovenie tiež stanovuje náležitosti rozhodnutia o uznaní klimatických podmienok vhodných na liečenie. Súčasťou tohto rozhodnutia je aj indikácia klimatických podmienok vhodných na liečenie.

K § 31 a 32

Zákon ustanovuje povinnosť využívateľa klimatických podmienok vhodných na liečenie zabezpečovať monitorovanie klimatických ukazovateľov a kvality ovzdušia, a to prevádzkovaním meteorologickej stanice, pričom každých 5 rokov má povinnosť predložiť komplexnú správu o stave a zmenách klimatických podmienok.

S ohľadom na technické zložitosti sa ustanovuje iba možnosť určiť ochranné pásmo pre klimatické podmienky vhodné na liečenie. Aj v tomto prípade však hranice ochranného pásma, postup pri príprave, druhy zakázaných činnosti a rozsah ochranných opatrení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

K § 33

Konanie o povolení prevádzkovať prírodné liečebné kúpele a kúpeľné liečebne sa uskutočňuje pred Štátnou kúpeľnou komisiou. Na základe povolenia vydaného v tomto konaní sa môže v príslušných zariadeniach (ubytovacích, zdravotníckych a iných potrebných pre poskytovanie kúpeľnej starostlivosti) poskytovať kúpeľná starostlivosť. Zákon výslovne ustanovuje, že poskytovanie kúpeľnej starostlivosti je možné iba v zariadeniach, v ktorých to bolo povolené (v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach). Uvedené ustanovenie má zabrániť snahám o poskytovanie kúpeľnej starostlivosti v zariadeniach, ktoré nie sú súčasťou prírodných liečebných kúpeľov a nie sú ani kúpeľnými liečebňami. Prevádzkovatelia kúpeľov poukazovali najmä na zneužívanie prevádzkovania niektorých rekreačných zariadení, ktoré propagovali poskytovanie kúpeľnej starostlivosti, v skutočnosti však nemali k takejto činnosti vytvorené žiadne predpoklady. Preto sa navrhuje, aby rozhodnutie o povolení prevádzkovať prírodné liečebné kúpele, prípadne kúpeľné liečebne bolo vydané na základe žiadosti, ktorej súčasťou musí byť buď povolenie využívať prírodný liečivý zdroj alebo doklad o uznaní klimatických podmienok vhodných na liečenie a naviac dokumentáciu o materiálno-technickom a personálnom zabezpečení. Materiálno-technické a personálne vybavenie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis. Žiadosť o povolenie musí obsahovať ďalšie náležitosti ako sú údaje o ubytovacích, zdravotníckych a iných zariadeniach potrebných pre poskytovanie kúpeľnej starostlivosti, návrh na vymedzenie kúpeľného územia, stanovisko obce, na území ktorej má byť prevádzkovanie povolené a údaje o nehnuteľnostiach, najmä o ich vlastníctve verifikované príslušnými dokumentmi z katastra nehnuteľností. Navrhované ustanovenie nadväzuje na zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

K § 34

Vymenúvajú sa náležitosti žiadosti o povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľných liečební. Vyžaduje sa, aby boli všetky náležitosti žiadosti splnené kumulatívne a žiadosť, v spojení s jej prílohami, bola zrozumiteľná. Ustanovuje sa oprávnenie Štátnej kúpeľnej komisie určiť žiadateľovi lehotu na doplnenie neúplnej žiadosti alebo na opravu nezrozumiteľnej žiadosti. Zakladá sa právny nárok žiadateľa na vydanie povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľných liečební v prípade, ak jeho žiadosť spĺňa náležitosti taxatívne vymedzené v § 33 ods. 1 tohto zákona a pokiaľ žiadateľ splní podmienky ustanovené týmto zákonom. Ustanovuje sa oprávnenie Štátnej kúpeľnej komisie zrušiť povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo kúpeľných liečební v prípade zániku podmienok zakladajúcich právo žiadateľa na vydanie takéhoto povolenia.

K § 35

Ustanovuje sa subjekt oprávnený predložiť Štátnej kúpeľnej komisii návrh na uznanie kúpeľného miesta a návrh jeho štatútu. Ustanovuje sa rozsah územia, ktoré má byť vyhlásené za kúpeľné miesto (táto skutočnosť musí byť taktiež uvedená v štatúte kúpeľného miesta). Subjektom organizujúcim v kúpeľnom území špecifické druhy aktivít sa ukladajú povinnosti súvisiace s ich organizáciou. Zároveň sa ustanovuje rozsah činností, ktorých výkon je v kúpeľnom území zakázaný. Prírodné liečebné kúpele sú povinné označiť hranice kúpeľného územia, ktoré eviduje katastrálny úrad na základe podkladov Štátnej kúpeľnej komisie. Vláda nariadením uznáva a ruší uznanie kúpeľného miesta a vydáva resp. ruší jeho štatút na základe návrhu ministra zdravotníctva. Obce, ktoré návrh štatútu kúpeľného miesta vypracujú a predkladajú na schválenie, sú povinné spravovať sa ustanoveniami štatútu. Predpokladá sa totiž, že obec obsahové náležitosti štatútu pred predložení Štátnej kúpeľnej komisií prerokuje vo svojich orgánoch.

K § 36

Všeobecne sa ustanovujú povinnosti využívateľov prírodných liečivých zdrojov a klimatických podmienok vhodných na liečenie na kúpeľnom území. Demonštratívne sa vymenúvajú činnosti zabezpečujúce kúpeľné prostredie. Zároveň sa kúpeľné miesta zaraďujú do skupiny oblastí vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia podľa osobitného predpisu.

K § 37

Zakladá sa právo Štátnej kúpeľnej komisie stanoviť neodkladné ochranné opatrenia v prípade vzniku hrozby nebezpečenstva vzniku škôd na prírodných liečivých zdrojoch, klimatických podmienkach vhodných na liečenie a na území prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební resp. pre podzemné vody, ktoré sú potenciálne vhodné na uznanie za prírodné liečivé vody s využitím na zdravotnícke účely. Ustanovuje sa časové obmedzenie obdobia ustanovenia neodkladných ochranných opatrení.

K § 38

Uvádza sa taxatívny výpočet povinností vlastníkov nehnuteľností spočívajúcich v ich povinnosti umožniť vstup osôb uvedených v § 44 zákona na svoje nehnuteľnosti resp. strpieť určité obmedzenia vzťahujúce sa na ich vlastnícke právo.

K § 39

V záujme ochrany prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov sa zakladá možnosť obmedziť vlastnícke práva k nehnuteľnostiam. Definuje sa pojem verejný záujem, pričom pod týmto možno rozumieť aj záujem na vyhľadávaní a využívaní prírodného liečivého zdroja k liečebným účelom. Zakladá sa právo obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prípade, ak vlastník nehnuteľnosti bráni vyhľadávaniu prírodného liečivého zdroja resp. právo vyvlastniť nehnuteľnosti alebo obmedziť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prípade, ak vlastník nehnuteľnosti bráni využívaniu alebo ochrane prírodného liečivého zdroja a ochrane prírodného minerálneho zdroja. Zakladá sa povinnosť využívateľa prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja resp. ministerstva zdravotníctva poskytnúť vlastníkovi nehnuteľnosti finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva resp. za vyvlastnenie. V prípade neuzavretia dohody o poskytnutí finančnej náhrady, rozhodne o nej súd.

K § 40

Novým spôsobom sa upravuje výkon štátnej správy. Ústredným orgánom štátnej správy pre prírodné liečebné kúpele, prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne vody je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Súčasne sa zakotvuje, v ktorých veciach je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky dotknutým orgánom štátnej správy.

K § 41

Pre plnenie úloh Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v oblasti jeho pôsobnosti vo vzťahu k prírodným liečebným kúpeľom, prírodným liečivým zdrojom a prírodným minerálnym zdrojom sa zriaďuje Štátna kúpeľná komisia ako správny orgán. Vytvorenie tohto špecifického orgánu sa opiera o skúsenosti v iných krajinách a je motivované snahou o profesionalizáciu rozhodovacích procesov v súvislosti s vydávaním rozhodnutí v jednotlivých konaniach. Návrh zloženia komisie sleduje tiež posilnenie odbornosti a odpolitizovanie rozhodovacích procesov.

Vytváranie takýchto odborných útvarov je bežné v právnych úpravách iných krajín. Tak napr. Zákon o uznaní kúpeľov a rekreačných oblastí v Bavorsku počíta s vytvorením odborného výboru, ktorý charakterizuje ako nezávislý odborný výbor pre kúpele, rekreačné oblasti a žriedla. Je zložený zo zástupcov ministerstiev vnútra, hospodárstva a dopravy a ďalej z nominantov odborných medicínskych, chemických, profesijných samosprávnych organizácií. Svoje zastúpenie má i zväz turistického ruchu, zväz kúpeľov, poisťovne a pod. Rovnako možno uviesť príklad zriadenia odborného výboru Spolkovej krajiny pre kúpeľníctvo, ktorého zloženie je podobné. Zastúpenie v ňom má ministerstvo hospodárstva, sociálnych vecí a zdravotníctva, ministerstvo životného prostredia, zväz kúpeľov, zväz hotelierov, združenie miest a obcí, priemyselná a obchodná komora a nemocenské poisťovne. V našom právnom poriadku môžeme nájsť príklad vytvorenia obdobného odborného orgánu napr. na Protimonopolnom úrade. Podľa § 18 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov sa zriaďuje Rada úradu, ktorá je zložená z predsedu rady, podpredsedu rady a 5 členov rady menovaných vládou Slovenskej republiky, pričom navrhovatelia sú povinní predložiť aspoň 3 kandidátov na funkciu každého člena rady. Pôsobnosť rady je vymedzená na konanie o rozklade a preskúmaní rozhodnutí mimo odvolacieho konania, konanie o obnove a o proteste prokurátora.

Novo navrhovaná Štátna kúpeľná komisia má mať 7 členov, jej funkčné obdobie bude 5 rokov. Zákon ustanovuje inštitúcie, ktoré môžu podať návrhy na kandidátov na člena Štátnej kúpeľnej komisie. Súčasne vytvára priestor pre to, aby návrhy na členov Štátnej kúpeľnej komisie mohli podať aj občianske združenia a záujmové združenia právnických osôb, ktorých aktivity súvisia s realizáciou kúpeľnej starostlivosti, využívaním prírodných minerálnych vôd ako aj reprezentatívne republikové združenie obcí. Medzi takéto organizácie patrí Zväz slovenských kúpeľov a žriediel, Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, Slovenská asociácia hydrogeológov a Združenie miest a obcí Slovenska. Štatút štátnej kúpeľnej komisie bude obsahovať ich presný výpočet. Zákon stanovuje, že za každú inštitúciu budú na funkciu člena komisie navrhnutí najmenej 2 kandidáti, z ktorých minister zdravotníctva vyberie vždy jedného. Členov Štátnej kúpeľnej komisie vymenúva minister zdravotníctva SR. Zakotvuje sa tiež inkompatibilita výkonu funkcie člena komisie s funkciami člena vlády, sudcu, prokurátora ako i s funkciou člena štatutárneho orgánu využívateľa zdroja. Súčasne zákon predpokladá, že minister zdravotníctva vymenuje členov komisie tak, aby v nej boli zastúpení odborníci z oblasti balneológie, humánnej bioklimatológie, hydrogeológie, balneotechniky a kúpeľnej praxe. S ohľadom na to, že Štátna kúpeľná komisia bude plniť úlohy na vymedzenom úseku štátnej správy, návrh zákona kladie požiadavky na bezúhonnosť jej členov. Členom komisie sa nebude môcť stať ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu, alebo ten komu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Zákon tiež ustanovuje prípady v ktorých členstvo v Štátnej kúpeľnej komisie zaniká a v ktorých bude možné člena komisie odvolať.

K § 42

Pôsobnosť Štátnej kúpeľnej komisie je taxatívne vymenovaná. Rozhoduje o uznaní prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, klimatických podmienok vhodných na liečenie ako aj o zrušení ich uznania, vydáva povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební, vydáva povolenia využívať prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne zdroje, rozhoduje o povolení upraviť tieto vody, predkladá vláde návrh na uznanie kúpeľného miesta a jeho zrušenie a v ďalších veciach.

K § 43

Navrhované ustanovenie zákona obsahuje postup komisie pri prijímaní rozhodnutí. Štátna kúpeľná komisia rozhoduje ako prvostupňový orgán o všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti, o opravnom prostriedku rozhoduje minister zdravotníctva. Konanie pred komisiou je neverejné.

K § 44

Novým spôsobom sa upravuje výkon dozoru nad dodržiavaním opatrení určených podľa predkladaného zákona. Výkon dozoru bude uskutočňovať Inšpektorát, ktorý bol zriadený na ministerstve zdravotníctva už existujúcou právnou úpravou, a ktorý súčasne plní úlohy podľa rozhodnutí Štátnej kúpeľnej komisie. Inšpektorát v rámci kúpeľného dozoru bude kontrolovať a vyhodnocovať režimové sledovania, plnenie podmienok vyplývajúcich z povolení využívať prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne zdroje a súčasne kontrolovať a vyhodnocovať vykonávanie sledovania určených klimatických ukazovateľov a ukazovateľov kvality ovzdušia. Inšpektorát je oprávnený vykonávať dozor na mieste samom a súčasne prijímať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. O dodržiavaní povinností ustanovených týmto zákonom, prípadne o nedostatkoch zistených pri výkone dozoru, Inšpektorát vypracuje správu, ktorú predkladá Štátnej kúpeľnej komisií. Inšpektorátu je tiež zverená povinnosť notifikovať kompetentným orgánom Európskej únie uznanie prírodných minerálnych vôd ako i uznanie prírodných minerálnych vôd dovezených do členského štátu Európskej únie z tretích krajín. Inšpektorát ako dozorujúci orgán tiež vedie register a databázu minerálnych vôd a spravuje monitorovací systém.

K § 45

K tomu, aby mohol byť kúpeľný dozor efektívne realizovaný, je potrebné vybaviť pracovníkov Inšpektorátu, ale aj členov Štátnej kúpeľnej komisie náležitými oprávneniami. Podľa návrhu zákona budú môcť vstupovať na pozemky, stavby a do zariadení za účelom vykonania kontroly, žiadať údaje a doklady potrebné pre svoju činnosť, nariadiť a kontrolovať odstraňovanie zistených nedostatkov a odoberať vzorky vody. Osoby vykonávajúce kontrolu a dozor sa budú musieť preukazovať konkrétnym poverením a budú povinné zachovávať mlčanlivosť o veciach, ktoré pri výkone kontrolnej činnosti zistili.

K § 46

V § 46 sa ustanovujú podmienky pre činnosť akreditovaných laboratórií. Ich činnosť je nevyhnutná pre vypracúvanie analýz chemických, biologických a fyzikálnych vlastností prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd. Zoznam akreditovaných laboratórií vedie ministerstvo zdravotníctva.

K § 47 a 48

Zákon obsahuje ustanovenia, ktorých zmyslom je zabezpečiť efektívnu vynútiteľnosť plnenia povinností zakotvených v jednotlivých paragrafoch. Slúži k tomu systém pokút, ktoré je možné ukladať až do výšky 5 miliónov. Ustanovenia obsahujú právnu úpravu priestupkov a iných správnych deliktov na úseku kúpeľníctva a ustanovujú sankcie v prípade porušenia povinností vyplývajúcich z toho zákona.

Pokuty podľa predloženého návrhu bude môcť ukladať Štátna kúpeľná komisia alebo obec, pričom pri ustanovení výšky pokuty sa má prihliadať na závažnosť protiprávneho konania, mieru ohrozenia prírodného liečivého zdroja, prírodného minerálneho zdroja, prostredia prírodných liečebných kúpeľov ako aj na rozsah škodlivých následkov. Zákon ustanovuje splatnosť pokuty do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení. Súčasne ustanovuje, že pokutu vyberá a vymáha orgán, ktorý ju uložil. Výnos z pokút je príjmom obce alebo štátneho rozpočtu a to v závislosti od toho, kto pokutu uložil.

K § 49

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné právne predpisy o správnom konaní – zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Odchýlka od správneho poriadku sa pripúšťa len vtedy, ak to vyplýva z osobitného procesno-právneho ustanovenia tohto zákona.

K § 50

Ustanovujú sa prechodné právne normy, ktoré sa vyrovnávajú s právnymi vzťahmi, ktoré boli založené podľa predchádzajúcich právnych predpisov, čím sa zabezpečuje kontinuita so zrušenou úpravou a zamedzuje sa z ústavného hľadiska neprípustná spätná pôsobnosť zákona.

Vyhlásené prírodné liečivé zdroje, prírodné zdroje minerálnych stolových vôd a klimatické podmienky priaznivé na liečenie; kúpeľné miesta; štatúty kúpeľných miest, ktoré boli vyhlásené alebo vydané podľa doterajších predpisov, sa považujú za vyhlásené podľa tohto zákona.

Temporálne obmedzenie povolení vydaných podľa doterajších právnych predpisov zostáva zachované. Na vydanie nových povolení sa použije tento zákon.

Ustanovuje sa povinnosť zosúladenia materiálno-technického a personálneho vybavenia zdravotníckeho zariadenia s týmto zákonom. Na splnenie tejto povinnosti sa navrhuje dostatočná lehota v trvaní jedného roku od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Ochranné pásma a ochranné podmienky zostávajú v podstate zachované. Na ich právny režim sa však vzťahuje tento zákon s tou výnimkou, že ochranné pásma III. stupňa určené podľa doterajších predpisov sa považujú za ochranné pásma II. stupňa určené podľa tohto zákona. Predpokladá sa, že dôsledkom novej úpravy sa ochranné pásmo zmenší.

Z dôvodov materiálnej náročnosti sa ustanovuje prechodná doba dvoch rokov, v ktorej je využívateľ zdroja povinný uviesť do prevádzky monitorovací systém podľa tohto zákona. Až do doby zavedenia monitorovacieho systému sa platí úhrada určená podľa množstva uvedeného v povolení využívať zdroj, a to spôsobom a vo výške určenej prechodným ustanovením.

Ustanovuje sa prechodná doba dvoch rokov, v ktorej je využívateľ zdroja povinný zabezpečiť odborný dozor podľa tohto zákona.

K § 51

Ustanovenie odkazuje na prílohu, v ktorej sú uvedené akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa preberajú týmto zákonom.

K § 52

V aplikačnej praxi sa možno stretnúť s prípadmi, že ako kúpele alebo prírodné minerálne vody, prípadne prírodné liečivé vody sú označované a ako také i propagované zariadenia či vody, ktoré neboli za takého uznané, resp. nezískali zákonom predpokladané povolenia. Preto sa ustanovuje zákaz zneužívať púhu skutočnosť, že hotel či iné zriadenie sa nachádza v kúpeľnom mieste, prípadne dochádza k plneniu neuznanej vody do spotrebiteľského balenia. Zákaz sa vzťahuje na právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prevádzkujú zariadenia s využívaním termálnych vôd a minerálnych vôd, alebo ich plnia do spotrebiteľských obalov, ak nedošlo k ich uznaniu za prírodné liečivé vody alebo nebolo vydané povolenie na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov či kúpeľných liečební.

K § 53

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sa splnomocňuje na vydanie podrobnejšej právnej úpravy vo forme všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa svojim rozsahom a predmetom úpravy do zákona nehodia a z ústavného hľadiska môžu byť vo forme vykonávacieho právneho predpisu .

K § 54

Zrušujú sa právne predpisy, ktorými boli doteraz upravovali spoločenské vzťahy tvoriace obsah návrhu zákona.

K čl. II

Zmenou zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sa ustanovuje výška správnych poplatkov, ktoré sú vyberané v správnom konaní podľa tohto zákona.

K čl. III

V nadväznosti na návrh zákon sa v nevyhnutnom rozsahu sa dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

K čl. IV

V nadväznosti na návrh zákon sa v nevyhnutnom rozsahu dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. V

Doplnenie zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov je viazané na nový Trestný zákon (zákon č. 300/2005 Z.z.), ktorý v novej skutkovej podstate trestného činu odloženia dieťaťa (§ 205) vyhlásil za trestné konanie, ktorým osoba odloží dieťa, o ktoré má povinnosť sa starať a ktoré si nemôže zadovážiť pomoc, aj na mieste, kde mu nehrozí nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia. Novým trestným zákonom sa upravili za trestné také prípady, keď boli novorodenci odkladaní na verejnosti frekventovaných miestach (napr. hypermarkety, veľké autobusové alebo vlakové stanice), kde nebol splnený znak „vystavenia dieťaťa nebezpečenstva smrti alebo ublíženia na zdraví“, ktorý vyžaduje skutková podstata trestného činu opustenia dieťaťa v súčasnom Trestnom zákone.

Počas legislatívneho procesu prijímania nového Trestného zákona však boli vytvorené v troch nemocniciach verejne prístupné inkubátory slúžiace na odloženie nechceného dieťaťa tzv. hniezda záchrany. Tieto hniezda záchrany zatiaľ nemajú žiadny právny podklad v zákone.

Aby sa trestný čin odloženia dieťaťa podľa § 205 nového Trestného zákona netýkal aj hniezd záchrany je potrebné, aby tieto boli legislatívne v zákone upravené ako oprávnenie osoby odložiť nechceného novorodenca. Potom bude možné konanie osoby, ktorá odloží dieťa do hniezda záchrany posúdiť ako okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu – výkon práva a povinnosti podľa § 28 nového Trestného zákona, podľa ktorého „čin inak trestný nie je trestným činom, ak ide o výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci z plnenia pracovných či iných úloh alebo zo zmluvy, ktorá neodporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu, ani ho neobchádza; spôsob výkonu práv a povinností nesmie odporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu“.

Z týchto dôvodov sa navrhuje upraviť v zákone č. 576/2004 Z.z. medzi právami a povinnosťami osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti aj možnosť odložiť dieťa do hniezda záchrany, ak je vytvorené.

K čl. VI

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom 1. januára 2006.

V Bratislave 17. augusta 2005

Mikuláš D z u r i n d a, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Rudolf Z a j a c, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

5

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vzhľadom na aproximačné požiadavky Európskej únie voči kandid átskym krajinám, medzi ktoré patrí aj Slovenská republika, dopracovať ustanovenia predpisov o zmeny týkajúce sa kapitoly 2 – Slobodný pohyb osôb, vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií tak, aby sa v súlade s prístupovými rokovaniami mohlo konštatovať dosiahnutie úplnej kompatibility predpisov Slovenskej republiky s právom Európskej únie v tejto oblasti do konca prvého štvrť roku 2003, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Mení a dopĺňa sa jeden z nosných zákonov rezortu zdravotníctva - zákon N árodnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, s problematikou vzájomného uznávania odborných kvalifikácií súvisiaci predpis - zákon č . 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Súčasne sa vstupuje i do tzv. 'komorových zákonov': zákona č. 216/2002 Z. z. o povolaní lekárnika, o Slovenskej lekárnickej komore a o doplnení zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov, zákona č. 219/2002 Z. z. o povolaní lekára, o Slovenskej lekárskej komore, o povolaní zubného lekára, o Slovenskej komore zubných lekárov a o zmene a doplnení niektorých zá konov a zákona č. 311/2002 Z. z. o povolaní sestry, o povolaní pôrodnej asistentky, o Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 14/1992 Zb. o Slovenskej komore stredných zdravotníckych pracovníkov a o Slovenskej komore zubných technikov.

Zmeny premietnuté do návrhu zákona vyplývajú z najnovšej právnej normy Európskej únie č. ES/19/2001 upravujúcej prierezovo oblasť vzdelávania a uznávania odborných kvalifikácií vo vš etkých dotknutých zdravotníckych povolaniach: lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra a pôrodná asistentka; zo záväzkov obsiahnutých v hodnotiacej správe poradného orgánu Európskej komisie TAIEX z jeho misie v Slovenskej republike ku stavu aproximácie práva EÚ v kapitole 2 – Slobodný pohyb osôb v dňoch 9. až 11. apríla 2002 a zo záväzkov z rokovania zástupcov ministerstiev, vrátane zástupcov ministerstva zdr avotníctva, dňa 6. septembra 2002 v Bruseli k technickým adaptáciám.

Oproti doterajšej úprave dochádza najmä k týmto zmenám:

- nástupná odborná prax sa stáva súčasťou vzdelávania v pr íslušnom študijnom alebo špecializačnom odbore, nevyčleňuje sa ako osobitná kvalifikačná požiadavka na výkon zdravotníckeho povolania,

- pôsobnosť úpravy týkajúca sa vzájomného uznávania kvalifikácií občanom štátov Európskej únie sa rozširuje o pôsobnosť aj na občanov Európskeho združenia voľné ho obchodu teda bude sa vzťahovať na všetkých občanov Európskeho hospodárskeho priestoru (Dohoda o Európskom hospodárskom priestore - Príloha VII Vzájomné uznávanie odborných kvalifikácii),

- povinnosť predkladania povolenia na dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky v rámci povoľovania výkonu zdravotníckeho povolania sa vo vzťahu k občanom Európskeho hospodárskeho priestoru mení na povinnosť predkladania dokladu o registrácii prechodného pobytu na území Slovenskej republiky v zmysle predpisov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

- proces povoľovania výkonu zdravotníckeho povolania na území Slovenskej republiky sa obohacuje o podrobné rozpracovanie postupu pri uznávaní takých dokladov o odborných kvalifikáciách získaných na v ýkon zdravotníckeho povolania, ktoré zodpovedajú stredoškolskému a vysokoškolskému stupňu vzdelania získanému v Slovenskej republike (v pôsobnosti rezortu školstva prostredníctvom Strediska na uzná vanie dokladov o vzdelaní) a o podrobnejšie rozpracovanie postupu pri uznávaní takých dokladov o odborných kvalifikáciách získaných na výkon zdravotníckeho povolania, ktoré zodpovedajú diplomom o špecializ ácii získaným na území Slovenskej republiky (v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva); vo vzťahu k občanom Európskeho hospodárskeho priestoru aj v podobe tabuľkových príloh k príslušným zá konom,

- v poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa rozlišuje medzi poskytovaní m zdravotnej starostlivosti na území Slovenskej republiky v pracovnoprávnom vzťahu, v podnikateľskom postavení a v postavení spolupracujúcej osoby a takým poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pri ktorom napríklad občan štátu Európskeho hospodárskeho priestoru prichádza na územie Slovenskej republiky poskytova ť zdravotnú starostlivosť inému jednému konkrétnemu občanovi členského štátu počas jeho pobytu na území Slovenskej republiky spravidla nie dlhšieho ako 2 mesiace; v prvom prípade sa na začatie č innosti na území Slovenskej republiky vyžaduje povolenie na výkon povolania, v druhom prípade občan členského štátu EÚ oznamuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti ministerstvu zdravotníctva,

- povinnosť členstva v príslušnej stavovskej organizácii a platenia členského príspevku za rovnakých podmienok ako sa vzťahuje na občanov Slovenskej republiky sa rozširuje aj na občanov štátov Európskej hospodárskeho priestoru v prípade, že na ú zemie Slovenskej republiky prichádzajú poskytovať zdravotnú starostlivosť v pracovnoprávnom vzťahu, v podnikateľskom postavení a v postavení spolupracujúcej osoby; na druhý spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti spomenutý v predchádzajúcej odrážke sa povinnosť členstva a platenia členského príspevku nevzťahuje.

Účelom zmien je čo najviac uľahčiť prí stup k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti na území Slovenskej republiky občanom, ktorí získali odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania v štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru tak, aby z ískaná odborná spôsobilosť bola rovnocenná odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania získavanej na území Slovenskej republiky.

Návrh zákona prerokovala Rada hospodárskej a sociá lnej dohody Slovenskej republiky dňa 28. februára 2003 a odporučila ho bez pripomienok predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medziná rodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpo čet a rozpočty obcí a samosprávnych krajov a nebude mať dopad na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest; s uvedenými skutočnosťami sa stotožňuje i Ministerstvo financií Slovenskej republiky v liste č. 1630/2003-81 zo dňa 28. januára 2003.

Osobitná časť

Èlánok I

K bodu 1:

§ 20a sa dopĺňa o splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne záv äzného právneho predpisu, ktorým sa určia prípady, kedy sestra, resp. pôrodná asistentka poskytuje zdravotnú starostlivosť samostatne a v ktorých za asistencie lekára. Uvedené sa dopĺňa z dôvodu zosú ladenia pôsobnosti a kompetencií sestier a pôrodných asistentiek s požiadavkami na požadované vedomosti a zručnosti v týchto kategóriách zdravotníckych pracovníkov zo strany EÚ (v novele nariadenia vlá dy Slovenskej republiky č. 156/2002 Z. z. o odbornej spôsobilosti zdravotníckych pracovníkov sa budú definovať požadované minimálne vedomosti a zručnosti, od ktorých sa odvíja náplň činnosti a zodpovednos ť.)

K bodu 2:

Uvedené ustanovenie sa upravuje vzhľadom k tomu, že na z ískanie povolenia na výkon zdravotníckeho povolania na území Slovenskej republiky sa vyžaduje aj predloženie dokladu o povolení na prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, resp. dokladu o registrácii prechodné ho pobytu, ak ide o občanov členského štátu EÚ, je ich predkladanie so žiadosťou o vydanie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení bolo nadbytočné.

K bodu 3:

Z dôvodu zmeny ustanovenia § 32 ods. 4 písm. d) a vypustenia odkazu z tohto ustanovenia sa súčasne vypúšťa i poznámka pod čiarou k tomuto odkazu.

K bodu 4:

Z ustanovenia, v ktorom sa vymedzuje základný rá mec odbornej spôsobilosti sa vypúšťa osvedčenie o nástupnej praxi nakoľko nástupná odbornú prax má na základe výsledkov hodnotiacej misie TAIEX, ktorú Euró pska komisia k problematike vzájomného uznávania kvalifikácii uskutočnila v SR 9. až 11. apríla 2002, tvoriť súčasť vzdelávania v rámci daného študijného odboru (to znamená, buď tvorí napr. sú časť vysokoškolského vzdelávania v príslušnom odbore alebo tvorí súčasť špecializácie v príslušnom odbore, nevyčleňuje sa osobitne).

K bodu 5:

Uvedené ustanovenia sa čiastočne upravené preniesli do nového § 54a a 54b.

K bodu 6:

V navrhovanom § 54a sa podrobne rieši postup ministerstva zdravotníctva pri umožňovaní výkonu povolania na území Slovenskej republiky cudzincovi, čím sa spresňujú doterajšie ustanovenia, ktorý mi boli transponované smernice EÚ do slovenského právneho systému a ktoré boli pôvodne zahrnuté v § 54 ods. 8 až 18.

V súlade s aproximačnými požiadavkami EÚ sa osobitne upravuje umožňovanie výkonu povolania osobám, ktoré získali odbornú spôsobilosť na území štátov Európskeho hospodá rskeho priestoru. Novinkou oproti doterajšej úprave je rozlišovanie medzi dlhodobým poskytovaním zdravotnej starostlivosti na území Slovenskej republiky a krátkodobým poskytovaním, t. j. poskytovaním služieb. V prvom prípade musí osoba získať povolenie MZ SR na výkon povolania na území Slovenskej republiky, inak nemôže na Slovensku začať poskytovať zdravotnú starostlivosť. Ide o prípady, keď osoba bude poskytovať zdravotnú starostlivosť v pracovnoprávnom vzťahu, ako osoba podnikajúca na základe iného ako živnostenského oprávnenia (teda na zá klade povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - § 28 zákona o zdravotnej starostlivosti), ako spolupracujúca osoba osoby, ktorá je držiteľom povolenia na poskytova nie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení (s odkazom na zákon o zamestnanosti, kedy manžel alebo manželka, prípade iný príbuzný nemôže byť v zamestnaneckom vzťahu voči manž elovi alebo príbuznému). V druhom prípade osobe postačuje oznámiť ministerstvu zdravotníctva, že poskytla na území SR zdravotnú starostlivosť alebo bude poskytovať na území SR zdravotnú starostlivosť (ak ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti jednému konkrétnemu občanovi členského štátu na území Slovenskej republiky spravidla nie dlhšie ako dva mesiace). Inak sa na začatie č innosti vyžaduje povolenie, ako sme uviedli vyššie.

Navrhovaný § 54b upresňuje doterajšie ustanovenie § 54 odsek 8 o oznamovacej povinnosti stavovskej organizácie voči štátom EÚ v prípade, že osobe bolo na území SR súdom zakázané vykonávať povolanie alebo v prípade, že osobe bolo uložené disciplin árne konanie alebo bola vylúčená z komory z dôvodu prekročenia zásad etiky a odborného prístupu.

K bodu 7:

Pri § 56a a 56b ide o úplne nové ustanovenia, ktoré sa zatiaľ v zákone o zdravotnej starostlivosti nevyskytovali v žiadnej ani naznačenej podobe a podrobne sa nimi rozpracúva skutočnosť, že v rámci povoľovania výkonu povolania na ministerstve zdravotníctva podľa § 54a sa posudzujú doklady o získanom vzdelaní v cudzine na Stredisku na uzná vanie dokladov o vzdelaní podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 477/2002 Z.z.o uznávaní o uznávaní odborných kvalifikácii a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č . 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a na ministerstve zdravotníctva sa posudzujú doklady, ktoré svojím obsahom zodpovedajú slovenským dokladom o z ískaných špecializáciách zdravotníckych pracovníkov, ak osoba takýto doklad získala a žiada ho uplatniť na území SR. Uvedeným sa dopĺňa transpozícia prí slušných smerníc EÚ do slovenského právneho poriadku. Ustanovenie korešponduje s ustanovenami navrhnutými v článku II.

K bodu 8:

Z dôvodu zamedzenia nadbytočných správnych konaní vo veciach povoľovania výkonu povolania cudzincom na území Slovenskej republiky sa ustanovuje, že osoby, ktoré mali na území SR uznané doklady o vzdelaní v rámci konania podľa doterajších predpisov (pô vodne zákon o zdravotnej starostlivosti neustanovoval, že musí ísť o rozhodnutie v správnom konaní) sa považujú za uznané podľa tohto zákona.

Èlánok II

K bodu 1:

Upravuje sa pôsobnosť v oblasti uznávania dokladov o vzdelaní tak, že doklady o vzdelaní zdravotníckych pracovníkov, ktoré nie sú dokladmi zodpovedajúcimi slovenským dokladom o získaní špecializácie, uznáva Ministerstvo š kolstva Slovenskej republiky.

K bodu 2:

V nadväznosti na úpravu v bode 1, kde sa zaviedla legislat ívna skratka vo vzťahu k Stredisku na uznávanie dokladov o vzdelaní, bolo potrebné vykonať i úpravu v § 2 písm. i).

K bodu 3:

Doterajší odkaz 8 sa nahrádza odkazom 8a, vzhľadom k tomu, že uznávanie dokladov o vzdelaní v povolaní lekára, zubného lekára, farmaceuta, sestry a pôrodnej asistentky sa zverilo do pô sobnosti ministerstva školstva a zákon o zdravotnej starostlivosti neobsahuje osobitnú úpravu.

K bodu 4:

Stredisku na uznávanie dokladov o vzdelaní sa umož ňuje, aby v prípade pochybnosti o pravosti dokladu o vzdelaní zdravotníckeho pracovníka požiadal príslušný orgán členského štátu o potvrdenie jeho pravosti alebo ú plnosti.

K bodu 5:

Vymenúvajú sa ustanovenia, ktoré sa nevzťahujú na uznávanie dokladov o vzdelaní v povolaní lekára, zubného lekára, farmaceuta, sestry a pôrodnej asistentky.

K bodu 6:

Do zákona sa vkladá nová príloha č. 5, v ktorej sa do slovenského právneho poriadku premietajú prílohy príslušných smerníc Európskej únie upravujúce uznávanie odborných kvalifik ácií zdravotníckych pracovníkov získané v štátoch EÚ v povolaniach regulovaných sektorovými smernicami.

Èlánok III

K bodu 1:

Vzhľadom na navrhovanú zmenu zákona sa nahrádza poznámka pod čiarou odkazom na príslušné ustanovenia zákona o zdravotnej starostlivosti.

K bodu 2:

Z povinnosti členstva v Slovenskej lekárnickej komore sa vylučujú tí obč ania členských štátov Európskej únie, ktorí mienia na území Slovenskej republiky vykonávať zdravotnícke povolanie podľa § 54a odsek 15 - teda ako osoby, ktoré budú poskytovať zdravotnú starostlivosť na území Slovenskej republiky inému konkrétnemu občanovi členského štátu nie dlhšie ako dva mesiace.

K bodu 3:

Nadväzne na zmenu v bode 2 sa upravuje, že každý občan členského štátu, ktorý získal povolenie na výkon zdravotníckeho povolania na území SR a teda je zároveň povinný byť aj členom Slovenskej lekárnickej komory, je povinný platiť členské príspevky za rovnakých podmienok ako občan SR, ktorý je členom komory.

Èlánok IV

K bodu 1:

Vzhľadom na navrhovanú zmenu zákona sa nahrádza poznámka pod čiarou odkazom na príslušné ustanovenia zákona o zdravotnej starostlivosti.

K bodu 2:

Z povinnosti členstva v Slovenskej lekárskej komore sa vylučujú tí občania členských štátov Európskej únie, ktorí mienia na území Slovenskej republiky vykonávať zdravotnícke povolanie podľa § 54a odsek 15 - teda ako osoby, ktoré budú poskytovať zdravotnú staro stlivosť na území Slovenskej republiky inému konkrétnemu občanovi členského štátu nie dlhšie ako dva mesiace.

K bodu 3:

Nadväzne na zmenu v bode 2 sa upravuje, že každý občan členského štátu, ktorý získal povolenie na výkon zdravotníckeho povolania na území SR a teda je zároveň povinný byť aj členom Slovenskej lekárskej komory, je povinný platiť členské príspevky za rovnakých podmienok ako občan SR, ktorý je členom komory.

K bodu 4:

Z povinnosti členstva v Slovenskej komore zubných lekárov sa vylučujú tí občania členských štátov Európskej únie, ktorí mienia na území Slovenskej republiky vykonávať zdravotnícke povolanie podľa § 54a odsek 15 - teda ako osoby, ktoré budú poskytovať zdravotnú starostlivosť na území Slovenskej republiky inému konkrétnemu občanovi členského štátu nie dlhšie ako dva mesiace.

K bodu 5:

Nadväzne na zmenu v bode 4 sa upravuje, že každý občan členského štátu, ktorý získal povolenie na výkon zdravotníckeho povolania na území SR a teda je zároveň povinný byť aj členom Slovenskej komory zubných lekárov, je povinný platiť členské príspevky za rovnakých podmienok ako občan SR, ktorý je členom komory.

Èlánok V

K bodu 1:

Z povinnosti členstva v Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek sa vylu čujú tí občania členských štátov Európskej únie, ktorí mienia na území Slovenskej republiky vykonávať zdravotnícke povolanie podľa § 54a odsek 15 - teda ako osoby, ktoré budú poskytovať zdravotnú starostlivosť na území Slovenskej republiky inému konkrétnemu občanovi členského štátu nie dlhšie ako dva mesiace.

K bodu 2:

Vzhľadom na navrhovanú zmenu zákona sa nahrádza poznámka pod čiarou odkazom na príslušné ustanovenia zákona o zdravotnej starostlivosti.

K bodu 3:

Nadväzne na zmenu v bode 2 sa upravuje, že každý občan členského štátu, ktorý získal povolenie na výkon zdravotníckeho povolania na území SR a teda je zároveň povinný byť aj členom Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek je povinný platiť členské príspevky za rovnakých podmienok ako občan SR, ktorý je členom komory.

Èlánok VI

Ustanovuje sa účinnosť predloženého zákona.

Do zákona sa dopĺňa Príloha č. 1 v ktorej sa upravuje uznávanie diplomov o špecializácii v kategórii lekár a Príloha č . 2, v ktorej sa upravuje uznávanie diplomov o špecializácii v kategórii zubný lekár. Uvedenými prílohami sa do slovenského právneho poriadku premietajú prílohy príslušných smerníc Európskej únie upravujúce uznávanie špecializácií získaných v štátoch EÚ.

Bratislava, 15. mája 2003

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády

Slovenskej republiky

Rudolf Zajac

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu