Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 440/2015 účinný od 01.01.2017 do 29.12.2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny návrh a reaguje na praktické problémy, ktoré vznikli pri aplikácii zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na výkladové nejasnosti.

Predložený návrh zákona:

•spresňuje a upravuje ustanovenia, ktoré spôsobovali v praxi výkladové problémy za účelom ich jednotnej a bezproblémovej aplikácie,

•rieši status športových odborníkov ako podnikateľov a pozastavenie výkonu ich činnosti,

•zrovnoprávňuje povinnosti športových organizácií bez ohľadu na ich právnu formu,

•upravuje absentujúci spôsob uznávania národných športových organizácií osobitného významu obdobným spôsobom, ako je nastavené uznávanie národných športových zväzov,

•dopĺňa pôsobnosť hlavného kontrolóra v športe,

•dopĺňa nový inštitút dočasného pozastavenia spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov pri odôvodnenej obave z existencie závažného nedostatku,

•prílohu č. 3 legislatívnotechnicky upravuje a odstraňuje redukciu na neolympijské športy.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy (štátny rozpočet, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov), sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, všeobecne záväznými predpismi, právne záväznými aktmi Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa upresňuje definícia vrcholového športu. Zároveň sa tým zužuje aj množina športovcov, ktorých zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon o športe”) považuje za vrcholových, a to na tých športovcov, ktorí sa zúčastňujú významných súťaží. Významné súťaže sú definované v zákone o športe v § 3 písm. h).

K bodu 2

Rozdiel medzi vykonávaním športu športovcami v individuálnych športoch a v kolektívnych športoch vyvolal potrebu upresnenia spôsobu, akým môže športovec vykonávať šport. Športovec pri individuálnych športoch vykonáva šport samostatne a na vlastnú zodpovednosť, pričom v kolektívnych športoch športovec vykonáva šport v tíme a základom je vzájomná spolupráca jednotlivých členov tímu. Po účinnosti zákona o športe dochádzalo v praxi k účelovému výkladu predmetného ustanovenia, ktorý bol na úkor športovcov.

Doplnením predmetného ustanovenia sa upresňuje výkon činnosti športovca v individuálnych športoch ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Predmetnou úpravou sa zamedzuje obchádzaniu zákonom o športe ustanovených povinností, účelovému výkladu ustanovenia pri kolektívnych športoch, zabezpečenie jednoznačného výkladu a uplatňovaniu zákonných povinností športovými organizáciami.

K bodom 3 a 25

Z dôvodu zrovnoprávnenia všetkých uznaných športov a s dôrazom na ich jedinečnosť, bol vek talentovaného športovca zjednotený z 18 rokov na 23 rokov. Dôvodom boli hlavne špecifiká v technických a motoristických športoch, v ktorých aktívny výkon športovej činnosti je ovplyvnený hlavne dosiahnutím určitého veku napr. plnoletosti. Tento parameter nebol doposiaľ v zákone o športe zohľadnený a napr. do výpočtu príspevku uznanému športu nebola v takýchto športoch zahrňovaná mládež vo veku od 19 do 23 rokov. Z tohto dôvodu bol vek mládeže zjednotený v celom zákone o športe na vek 23 rokov, čím sa zabezpečí rovnaký prístup pri aplikácii navzájom súvisiacich ustanovení zákona o športe, ako aj rovnaký prístup pri posudzovaní členskej základne mládeže. vo vzťahu k jednotlivým športom.

K bodu 4

Pojem aktívny športovec sa v zákone o športe používa pri uznávaní športového zväzu za národný športový zväz a patrí medzi jedno z kritérií pri výpočte príspevku uznanému športu. Navrhovaným ustanovením sa precizuje definícia aktívneho športovca, tak aby boli jednoznačne určené kritériá pre posudzovanie, kto sa považuje za aktívneho športovca, pričom sa kladie dôraz na pravidelnosť prostredníctvom účasti minimálne na troch súťažiach. Pri skúmaní účasti na súťažiach sa bude skúmať počet súťaží, na ktorých sa zúčastnil

športovec za posledných 12 kalendárnych mesiacov. Tým sa zároveň zabezpečia jednotné pravidlá pri výpočte príspevku uznanému športu pre jednotlivé národné športové zväzy.

K bodu 5

V nadväznosti na poznatky aplikačnej praxe a podnety športových klubov, ktoré poukazujú na obtiažnu vykonateľnosť zabezpečenia posúdenia zdravotnej spôsobilosti výlučne lekárom so špecializáciou v odbore telovýchovné lekárstvo, najmä v prípade mládeže, sa zároveň navrhuje, aby lekársku prehliadku v prípade talentovaných športovcov vykonával aj pediater. Zároveň sa vykonávajú legislatívno-technické úpravy, ktoré súvisia s touto zmenou.

K bodu 6

Návrh tohto ustanovenia novely zákona o športe reaguje na požiadavky aplikačnej praxe jednoznačne upraviť možnosti vykonávania činnosti športového odborníka. V praxi s pôvodným ustanovením mali značné komplikácie nielen športoví odborníci, ale aj Sociálna poisťovňa, a bolo obtiažne identifikovať, kedy nastáva moment začatia podnikania športového odborníka. Navrhovaným znením sa zrozumiteľnejšie definujú možnosti vykonávania činnosti športového odborníka.

Športový odborník môže vykonávať športovú činnosť ako podnikateľ, na základe pracovnoprávnoprávneho vzťahu alebo obdobného vzťahu, ako dobrovoľník alebo bez zmluvy. Obdobne ako pri vykonávaní amatérskeho športu bez zmluvy podľa § 4 ods. 4 písm. d) aj pri výkone činnosti športového odborníka bez zmluvného vzťahu je dôležitá príslušnosť k športovej organizácii a zapísanie tohto vzťahu do informačného systému športu a činnosť je vykonávaná bez akýchkoľvek nárokov na odmenu alebo iné plnenia.

K bodu 7

Navrhovanými odsekmi 4 až 9 sa upravuje možnosť výkonu činnosti športového odborníka ako podnikateľskej činnosti a definuje sa postup pri registrácii tejto podnikateľskej činnosti, ako aj možnosť prerušenia vykonávania podnikateľskej činnosti.

V nasledovných ustanoveniach je upravený postup v prípade, ak sa športový odborník - podnikateľ rozhodne pozastaviť vykonávanie svojej činnosti. Na základe špecifickosti športovej činnosti sa navrhuje obdobie, na ktoré je možné prerušiť vykonávanie športovej činnosti minimálne na 3 mesiace a maximálne na 3 roky.

Pozastavenie vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti športových odborníkov je inšpirované už existujúcou reguláciou v iných tzv. slobodných povolaniach.

V nadväznosti na potrebu negatívneho vymedzenia činnosti, ktorá sa za odbornú činnosť v športe nepovažuje, keďže v praxi pri niektorých povolaniach vznikajú pochybnosti, či to je alebo nie je činnosť športového odborníka, sa odsekom 10 explicitne ustanovuje, že za odbornú činnosť v športe sa nepovažuje záchrana života a špecializované činnosti v oblasti záchrany života, aby sa predišlo zaraďovaniu napr. záchranárov medzi športových odborníkov.

K bodu 8, 40 a 55

Návrh zmeny tohto ustanovenia zjednocuje a zrovnoprávňuje povinnosť športových organizácii, bez ohľadu na ich právu formu, od členov alebo osôb s príslušnosťou k športovej organizácii, vyberať členské príspevky alebo príspevky na športovú činnosť. Táto povinnosť sa týka iba tých športových organizácii, ktoré sú prijímateľmi verejných prostriedkov. Zároveň sa zamedzuje reťazeniu platenia tohto ročného príspevku presným vymedzením typu príslušnosti k športovej organizácii. Následne sa nesplnenie tejto povinností prejaví v strate spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov. Povinnosť platiť ročný príspevok neplatí pre

športovcov, ktorý vykonávajú pre športovú organizáciu šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu alebo na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu a tiež dobrovoľníci. Podľa pôvodného znenia vzniká povinnosť platiť členský príspevok viacerým športovým organizáciám v jednom športe, ktorých bola osoba, či už jednotlivec alebo klub členom. Navrhovanou úpravou sa zároveň zjednocuje tento mechanizmus a ustanovuje sa, že ak vznikne členstvo viacerých kategórií, platí sa členský príspevok národnému športovému zväzu a jednej ďalšej športovej organizácii. Predpokladá sa najnižšia jednotka (klub).

Príslušná legislatívno-technická úprava sa v nadväznosti na túto zmenu vykonáva súčasne aj v § 67 ods. 3, ktorá upravuje stratu spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov a v § 80 ods. 2 písm. s).

K bodu 9

Navrhovanou zmenou sa zjednocujú povinnosti všetkých športových organizácií, ktoré sú prijímateľmi verejných prostriedkov, overiť účtovnú závierku audítorom, zostaviť a overiť výročnú správu, ak spĺňajú kritériá špecifikované v § 9.

K bodu 10

Predmetná zmena v nadväznosti na novelizačný bod 9 spresňuje znenie povinnej položky výročnej správy tak, aby bola použiteľná pre všetky právne formy športových organizácií, ktorých sa týka.

K bodu 11

Legislatívno- technická úprava.

K bodu 12

Navrhovanou zmenou sa predlžuje lehota medzi skúškami kontrolórov, a to na štyri roky. Keďže kontrolór národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie absolvuje skúšku formou písomného testu, ktorý bude komplexne overovať jeho spôsobilosť na výkon činnosti kontrolóra, obdobie opakovania skúšky po štyroch rokoch, namiesto terajších dvoch, sa považuje za postačujúce a účelné. Súčasne sa upravuje právny stav, ktorý nastane, ak kontrolór športovej organizácie je opätovne zvolený najvyšším orgánom do funkcie. V takomto prípade kontrolór nemá povinnosť opätovne vykonať skúšku, ak mu ešte neuplynuli 4 roky od posledného preskúšania.

K bodu 13

V nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe sa navrhovanou úpravou navrhuje možnosť, aby funkciu kontrolóra vykonával predseda kontrolného orgánu, pokiaľ športová organizácia takýto kontrolný kolektívny orgán má zriadený. To znamená, že ak športová organizácia má zriadený kolektívny kontrolný orgán, môže funkciu kontrolóra vykonávať predseda kolektívneho kontrolného orgánu, alebo si športová organizácia môže zriadiť funkciu kontrolóra samostatne popri tomto orgáne.

K bodu 14, 68 a 69

Novým odsekom 11 v § 14 sa definuje pravidlo postupu kontrolóra v prípade, ak hrozí konflikt záujmov priamo pri vykonávaní jeho činnosti. Navrhovaným znením sa zabezpečuje nestrannosť pri posudzovaní podaní prostredníctvom odstúpenia podania na hlavného kontrolóra športu. V prípade porušenia tohto ustanovenia sa kontrolór dopustí priestupku, za ktorý mu možno uložiť pokutu vo výške od 100 eur do 5 000 eur alebo zákaz činnosti až na dva roky.

K bodu 15

Navrhovanou zmenou sa menia kritéria športového zväzu, ktoré musí spĺňať, aby bol uznaný za národný športový zväz. Počet aktívnych športovcov, ktorí sú registrovaní za športové kluby športového zväzu sa zvyšuje zo 100 na 200. Požiadavka 100 aktívnych športovcov bola pomerne nízka a vzhľadom na poslanie a pôsobnosť národného športového zväzu sa javí opodstatnené, aby svoje úlohy a poslanie plnil pre primeraný počet aktívnych športovcov. Súčasne pre uznané národné športové zväzy, ktoré v súčasnosti nespĺňajú počet aktívnych športovcov podľa novej úpravy, je ustanovené prechodné obdobie do 30. septembra 2017.

K bodu 16 a 17

Na základe aplikačnej praxe sa navrhuje zjednotiť povinnosť zverejňovať zápisnice, prezenčné listiny a správy volebnej komisie na 25. deň po konaní zasadnutia. Zároveň sa ustanovenie § 17 ods. 1 písm. e) dáva do súladu s § 82 ods. 2 písm. e) zákona o športe, ktoré upravuje povinnosť zverejňovať zápisnice a prezenčné listiny orgánov s rozhodovacou pôsobnosťou na športovom portáli informačného systému športu.

K bodu 18

Zákon o športe kladie dôraz na riadnu správu národného športového zväzu a z tohto dôvodu sa vyžaduje pre uznášaniaschopnosť zasadnutí najvyššieho orgánu splnenie podmienky účasti nadpolovičnej väčšiny všetkých členov najvyššieho orgánu s právom hlasovať. Ak má národný športový zväz riadne vykonávať svoju pôsobnosť pre príslušný šport a zabezpečovať úlohy a rozhodovacie procesy s tým súvisiace, je žiadúce, aby jeho najvyšší orgán prijímal rozhodnutia na zasadnutiach s dostatočnou účasťou svojich členov s právom hlasovať.

K bodu 19, 20 a 41

Predmetnými zmenami sa navrhuje znížiť administratívna záťaž športových organizácií a zúžiť povinnosť rozsahu vyhotovovania zápisníc zo zasadaní orgánov národného športového zväzu. Pôvodne zákon o športe vyžadoval jednotný formát zápisníc pre akékoľvek orgány a komisie národného športového zväzu, ktoré majú rozhodovaciu pôsobnosť. Navrhovaná zmena zjednodušuje postup pri vyhotovovaní zápisníc a ustanovuje, že povinné náležitosti podľa § 21 ods. 2 budú musieť obsahovať iba zápisnice zo zasadnutí najvyššieho orgánu, najvyššieho výkonného orgánu a kontrolného orgánu národného športového zväzu.

K bodu 21

Doplnením predmetného ustanovenia sa navrhuje spresnenie povinností národných športových organizácii v nadväznosti na ďalšie ustanovenia zákona o športe. Medzi povinnosti národných športových organizácii bola definovaná povinnosť zverejňovať základné údaje na svojom webovom sídle a v informačnom systéme športu ako sú napr. stanovy, predpisy, zoznam členov najvyššieho orgánu, informácie o konaní zasadnutí najvyššieho orgánu, pravidlá uznášaniaschopnosti a pod, pričom nejde o novú povinnosť, ale o povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovení, ktoré upravujú povinne uverejňované údaje v informačnom systéme športu. Rozšírenie povinnosti je len pre uverejňovanie na webovom sídle národnej športovej organizácie, čím sa zabezpečuje najmä informovanosť členov národnej športovej organizácie a verejnosti o fungovaní a pravidlách uplatňovaných v národnej športovej organizácii. Jednoznačným definovaním povinností národnej športovej organizácie bola odstránená právna neistota. Medzi hlavné povinnosti okrem uverejňovania patrí aj zosúladenie stanov s § 19 až 23, zapracovanie pravidiel Antidopingového programu do predpisov, opatrenia proti manipulácii priebehu a výsledkov súťaží, opatrenia proti

negatívnym javom v športe, vedenie evidencie zmlúv a dohôd a plnenie úloh štátnej politiky v oblasti športu, ak pre jej naplnenie je žiadúca účasť národnej športovej organizácie.

K bodu 22 a 23

Medzi základné povinnosti športovca pri vykonávaní športu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu patrí aj povinnosť vyvinúť v súťaži úsilie potrebné na dosiahnutie najlepšieho športového výkonu a najlepšieho výkonu. Nedodržanie tejto povinnosti je jednou z možností na okamžité skončenie zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu so športovcom ako aj vypovedanie tejto zmluvy. Táto možnosť skončenia zmluvy je neprimeraná, ľahko zneužiteľná a preukázanie porušenia tejto podmienky je sporné, preto sa navrhuje túto povinnosť vypustiť.

Navrhovaná úprava zabezpečí väčšiu zmluvnú stabilitu zmluvných strán a športovca nebude vystavovať neprimeranej neistote.

K bodu 24

Novelou zákona o športe sa dopĺňa možnosť pri uzavretí zmluvy o amatérskom vykonávaní športu primerane použiť predzmluvné vzťahy definované v § 34 zákona o športe a možnosť na základe dohody o hosťovaní využiť inštitút dočasného hosťovania amatérskeho športovca.

K bodu 26

Novelou zákona o športe sa dopĺňa možnosť pri uzavretí zmluvy o príprave talentovaného športovca primerane použiť predzmluvné vzťahy definované v § 34 zákona o športe a možnosť na základe dohody o hosťovaní využiť inštitút dočasného hosťovania talentovaného športovca.

K bodu 27

Pri príprave návrhu predmetného nariadenia a vzhľadom na prebiehajúcu prípravu projektu optimalizácie činnosti rezortných športových stredísk pri zabezpečení štátnej reprezentácie vyvstala potreba vypustiť tieto okruhy splnomocňovacích ustanovení. Keďže rezortné športové strediská sú štátne rozpočtové organizácie, súčasná právna úprava týkajúca sa platov a zabezpečenia zdravotnej starostlivosti športových reprezentantov sa považuje za dostatočnú.

K bodu 28 a 33

Navrhovanou zmenou sa dopĺňajú činnosti, ktoré vykonáva hlavný kontrolór športu o zabezpečenie vzdelávania kontrolórov a súčasne sa vypúšťa táto povinnosť z pôsobnosti Ministerstva školstva.

K bodu 29

Navrhuje sa upresnenie rozhodujúceho časového momentu pre potvrdenie od medzinárodnej organizácie v procese uznávania národných športových zväzov. Návrhom sa výslovne upravuje, že členstvo v tejto organizácii sa vyžaduje aktuálne k času, kedy organizácia potvrdenie vydáva (doterajšie znenie nevylučovalo prípad, že by športový zväz predložil potvrdenie o členstve, ktoré už nie je aktuálne),

K bodu 30

Vzhľadom na prebiehajúci proces uznávania športových zväzov za národné športové zväzy, primárne na účely poskytovania príspevku uznanému športu, je opodstatnené, aby športový zväz už vo fáze jeho uznania za národný športový zväz mal platné stanovy v súlade s § 19 až 23, čo je rozhodujúcou skutočnosťou pre pridelenie statusu národného športového zväzu ako prijímateľa verejných prostriedkov. Navrhovanou zmenou sa preto žiadosť o uznanie za

národný športový zväz dopĺňa o platné stanovy športového zväzu, ktoré sú v súlade s § 19 až 23.

K bodu 31

Novým paragrafom sa definuje postup pri uznávaní národných športových organizácii, ktoré tvoria významnú súčasť športu. Pri žiadosti o uznanie za národnú športovú organizáciu je potrebné priložiť potvrdenie medzinárodnej športovej organizácie (rovnako ako v prípade športového zväzu sa vyžaduje aktuálne členstvo v medzinárodnej športovej organizácii, vzhľadom na inú povahu národnej športovej organizácie sa však na rozdiel od športového zväzu vyžaduje, aby toto členstvo trvalo aktuálne najmenej dva roky), potvrdenie alebo vyhlásenie o pôsobnosti športovej organizácie na území Slovenskej republiky a platné stanovy v súlade s § 19 až 23. Postup pri uznaní za národnú športovú organizáciu je nastavený obdobne, ako v prípade uznávania národného športového zväzu.

K bodu 32

Z dôvodu, že zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov pojem finančná kontrola nepozná, navrhuje sa predmetný pojem vypustiť.

K bodu 34

Predmetnou zmenou sa zjednocujú povinností hlavného kontrolóra športu s úlohami kontrolórov podľa § 13 a činnosti hlavného kontrolóra športu sa dopĺňajú o vykonávanie kontroly dodržiavania právnych predpisov, predpisov a rozhodnutí športovej organizácie, a o kontrolu plnenia úloh kontrolórov, plnenia povinností športových organizácií a kontrolu dodržiavania povinností športového odborníka. Všetky aktivity kontrolóra sa prioritne vykonávajú v súvislosti so športovou činnosťou športových organizácií.

K bodu 35

Legislatívno-technické upresnenie.

K bodu 36

Terminologická úprava v nadväznosti na to, aby sa zabezpečila nezameniteľnosť samostatného účtu s transparentným účtom.

K bodu 37 a 38

Úpravou písmena a) sa odstraňuje nesúlad medzi písmenami a) a b) predmetného ustanovenia. Súlad stanov s § 19 až 23 sa jednoznačne ustanovuje v prípade národného športového zväzu a národnej športovej organizácie. Rozdielnosť v činnostiach národných športových zväzov a ostatných športových organizácií zároveň vyvolala potrebu upresniť úpravu v písmene b), kde nie je podľa súčasného platného znenia možné jednoznačne identifikovať, čo možno vnímať pod súladom činnosti športovej organizácie s § 19 až 23. Za týmto účelom sa preto upresňuje povinnosť športovej organizácie bez ohľadu na právnu formu mať zakladajúci platné stanovy v súlade s ustanoveniami § 21 až 23 zákona o športe.

Povinnosti ustanovené v § 21 až 23 nie sú v rozpore so zákonnými požiadavkami na zakladajúci dokument športových organizácii. Za športovú organizáciu sa považuje právnická osoba, ktorej predmetom činnosti alebo cieľom činnosti je športová činnosť. Za športovú organizáciu sa nepovažuje orgán verejnej správy, ktorý je podľa metodiky ESA 2010 zaradený do zoznamu verejnej správy vedený Štatistickým úradom Slovenskej republiky, napr. školy, detské domovy, obce a pod.

K bodu 39

Uvedenou úpravou sa ustanovenie legislatívne zosúlaďuje s príslušnými ustanoveniami zákona o športe. Povinnosť zapracovať do svojich predpisov pravidlá Svetového antidopingového programu má národný športový zväz a národná športová organizácia. Pôvodné ustanovenie vychádzalo z takejto povinnosti pre akýkoľvek športový zväz, či športovú organizáciu. Športové zväzy a ostatné športové organizácie majú povinnosť postupovať podľa týchto pravidiel a zapracovať ich porušenie ako závažné disciplinárne previnenia. Návrh zmeny v nadväznosti na ostatné ustanovenia upresňuje moment straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, a to v prípade vykonávania kontroly hlavným kontrolórom športu na deň skončenia kontroly, ktorej výsledkom bude, že národný športový zväz alebo národná športová organizácia nezapracovali do svojich predpisov pravidlá Svetového antidopingového programu, nepostupujú podľa schválených predpisov alebo športová organizácia neupravila vo svojich predpisoch negatívne javy v športe. Takto upresnené znenie naďalej vychádza z princípu v medzinárodných antidopingových predpisoch aby ten, kto poruší antidopingové pravidlá stratil možnosť “finančnej podpory” - viď napr. čl. 11 písm. c) dohovoru UNESCO proti dopingu v športe (oznámenie č. 347/2007 Z. z.).

K bodu 42

Za účelom zabezpečenia poskytovania pravdivých informácii v procese ich uznávania za národné športové zväzy sa dopĺňa ako dôvod straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov také konanie, ak prijímateľ uvedie nepravdivý údaj v žiadosti o uznanie za národný športový zväz alebo pri uvedení nepravdivých hodnôt váh, ktoré sú dôležitou informáciou pri výpočte príspevku uznanému športu. Povinnosť národného športového zväzu predkladať váhy športových odvetví a váhy kategórie mužov, žien a zmiešanej kategórie ustanovuje návrh v 68 ods. 5, pričom pod pojmom nepravdivosť je potrebné rozumieť prípady, ak hodnoty poskytnuté národným športovým zväzom, sa výrazne líšia od reálneho významu príslušného športového odvetvia alebo príslušnej kategórie, čo bude ministerstvo školstva vyhodnocovať pri spracúvaní žiadostí o poskytnutie príspevku uznanému športu.

K bodu 43

Návrhom ustanovenia sa obdobne, ako je to v prípade národného športového zväzu dopĺňajú dôvody straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov pre národné športové organizácie (ak nezverejnia na svojom webovom sídle alebo v informačnom systéme športu údaje definované v § 17 ods. 1, nezabezpečia nezlučiteľnosť výkonu funkcie v kontrolnom orgáne s výkonom funkcie vo výkonnom orgáne, disciplinárnom orgáne, orgáne na riešenie sporov alebo v licenčnom orgáne, neuskutočnia riadne zasadnutie najvyššieho orgánu najmenej raz za rok, v prípade ak nevypracujú zápisnicu zo zasadnutia najvyššieho orgánu, najvyššieho výkonného orgánu a kontrolného orgánu v rozsahu podľa § 21 ods. 2 a v prípade ak uvedú nepravdivý údaj pri žiadosti o uznanie za národnú športovú organizáciu).

K bodu 44

Legislatívno-technická úprava z dôvodu prečíslovania odsekov.

K bodu 45

Spresňuje sa časové obdobie straty spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, ktorého určovanie sa ukladá do pôsobnosti Ministerstva školstva.

K bodu 46

Navrhuje sa zaviesť nový inštitút dočasného pozastavenia spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov, a to v prípade odôvodnenej obavy zo závažného nedostatku za účelom

zabránenia škôd na verejných financiách. Pri pozastavení spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov športovej organizácii nebudú poskytnuté prostriedky zo štátneho rozpočtu na prechodné obdobie, pokiaľ nepominie dôvod závažného nedostatku. Pozastavenie môže nastať v prípade, ak voči športovej organizácii je vedené súdne konanie, ktorého výsledkom môže byť závažné porušenie povinností. V takomto prípade hlavný kontrolór športu oznámi dôvod ministerstvu školstva, ktoré rozhodne v danej veci. V stanovisku hlavného kontrolóra musí byť jasne vyšpecifikované, z akého dôvodu sa navrhuje dočasne pozastaviť spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov. Ak sa napríklad pozastaví spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov národnému športovému zväzu, môže naďalej požiadať o príspevok uznanému športu, ako aj v prípade výzvy na dotáciu, môže sa o ňu uchádzať.

K bodu 47

Upresňuje sa základný účel príspevku uznanému športu, ktorým je športová činnosť.

K bodu 48

Upresňuje sa základný princíp výpočtu príspevku uznanému športu, nakoľko vzorec ustanovený v prílohe č. 3 nie je výpočet samotného príspevku, ale výpočet podielu športu (presnejšie uznaného športu) ako rozhodujúcej premennej pre výpočet sumy príspevku. Zároveň sa odstraňuje duplicita, nakoľko domáci záujem, zahraničný záujem či počet športovcov nie sú premennými, ktoré vstupujú priamo do výpočtu príspevku, ale sú premennými, ktoré v zmysle vzorca v prílohe č. 3 vstupujú do výpočtu podielu uznaného športu.

K bodu 49

Upresňuje sa rozsah splnomocnenia na vydanie nariadenia vlády, ktoré sa vzťahuje na príspevok uznanému športu. Predovšetkým sa obsahovo “preklápajú” ustanovenia z doterajšieho znenia prílohy č. 3, ktoré sa týkali nariadenia vlády. Zároveň sa koriguje časť splnomocnenia, nakoľko v prípade premenných A, B a C zo vzorca (t.j. váha dosiahnutého športového úspechu, váha domáceho záujmu a váha zahraničného záujmu) sa v nariadení vlády neustanovuje metodika pre ich výpočet, ale konkrétne hodnoty. Obdobne v zmysle doterajšieho znenia prílohy č. 3 sa to vzťahuje aj pre ďalšie štyri parametre, ktoré sú určené konkrétnou hodnotou a takto vstupujú ako ďalšie premenné (popri podiele uznaného športu) do výpočtu samotného príspevku.

K bodu 50

Výslovne sa ustanovuje povinnosť národným športovým zväzom predkladať ministerstvu váhy v dvoch prípadoch - ak sa v jednom športe súťaží vo viacerých športových odvetviach (napr. v športe “cyklistika” sa súťaží v odvetviach “cestná a dráhová cyklistika”, “horská cyklistika”, “cyklokros”, …), resp. ak sa v jednom športe súťaží v kategóriách mužov, žien a v zmiešanej kategórii (príkladom môže byť tenis, kde súťažia samostatne muži aj ženy a štvorhra môže byť aj zmiešaná). V takom prípade je potrebné pri výpočte podielu uznaného športu (a v konečnom dôsledku pri výpočte príspevku uznanému športu) zohľadňovať aj váhy týchto odvetví, resp. kategórii. “Najpovolanejším” na ich určenie je samotný národný športový zväz, nakoľko tento najlepšie pozná, aký je o ktoré športové odvetvie / kategóriu záujem, resp. aká je Slovenská republika v nich úspešná, pričom tieto dáta prechádzajú istou verifikáciou ministerstvom pri spracúvaní žiadostí o poskytnutie príspevku. Matematicky je podstatné, aby ich súčet, tak v prípade športových odvetví, ako aj v prípade kategórii bol vždy 100 %. Na to, aby sa zabránilo umelému skresľovaniu týchto hodnôt sa ustanovuje, aby váhy poskytnuté zväzmi ministerstvo (po verifikácii) zohľadňovalo až o tri roky. Znamená to teda, že napr. pre príspevok na rok 2020 sa ako pravidlo zohľadnia váhy poskytnuté v roku 2017.

Výnimkou je prípad, ak niekto o príspevok nežiadal - vtedy by sa zohľadňovali váhy uvedené v žiadosti pre nasledujúci rok a pre rok po ňom (t.j. niektorý NŠZ podá prvú žiadosť v roku 2018, váhy v nej uvedené sa zohľadnia pri výpočte príspevku na roky 2019 a 2020). V tejto súvislosti je doplnené aj prechodné ustanovenie, kde sa pre príspevok na rok 2018 zohľadnia váhy, ktoré sa použijú (t.j. už po ich verifikácii ministerstvom) na rok 2017 - teda váhy, dodané v roku 2016. Ďalšou poistkou pre prípadné umelé skresľovanie hodnôt je v navrhovanom § 67 ods. 3 písm. k) možná strata spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov.

K bodu 51

Medzi hlavné priority štátu patrí podpora športu mládeže a navrhuje sa minimálne 15% z prostriedkov z príspevku uznanému športu rozdeliť medzi športové kluby s jeho príslušnosťou, ktoré vytvárajú podmienky pre rozvoj a výchovu mladých aktívnych športovcov do 23 rokov.

Ďalších 20 % sa navrhuje rozdeliť podľa kvalitatívnych kritérií športovým klubom na účel rozvoja talentovaných športovcov. Kritéria si určí každý národný športový zväz samostatne podľa vlastných potrieb, pričom kritériá, účel a rozdelenie prostriedkov musia byť schválené najvyšším orgánom národného športového zväzu.

K bodu 52

Za účelom zabezpečenia hospodárnosti a efektívnosti použitia prostriedkov zo štátneho rozpočtu sa navrhuje upraviť výšku výdavkov na správu a prevádzku národného športového zväzu z príspevku na uznaný šport maximálne do výšky 15%. Súčasne je doplnené oprávnenie použiť najviac 30% z prostriedkov uznanému športu na výstavbu, modernizáciu alebo rekonštrukciu športovej infraštruktúry, nakoľko dostatočná infraštruktúra a materiálno-technické zabezpečenie je jedným z dôležitých predpokladov rozvoja športu, zabezpečenia reprezentácia a dosahovania dobrých výsledkov športovcov v budúcnosti.

K bodu 53

Navrhovanou zmenou sa dopĺňa inštitút zmluvy o poskytnutí príspevku uznanému športu uzatvorenej medzi ministerstvom školstva a národným športovým zväzom. Podstatnými náležitosťami zmluvy sú hlavne úlohy zmluvných strán pri napĺňaní verejného záujmu v športe; špecifikácia účelu, na ktorých sa príspevok poskytuje a podmienky poskytnutia a vrátenia príspevku uznanému športu.

K bodu 54

V praxi môže nastať situácia, že športovec je uvedený v zozname najvýkonnejších športovcov, avšak medzičasom príslušný národný športový zväz stratil spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov. Tento prípad súčasné znenie zákona o športe neupravuje dostatočným spôsobom – nakoľko príspevok nemôže byť poskytnutý ani zväzu, ani športovcovi. Aby športovec nebol ukrátený konaním národného športového zväzu, návrhom sa tento nedostatok odstraňuje tak, že príspevok bude poukázaný priamo športovcovi.

K bodu 56 a 57

Na základe spresnenia podnikania športových odborníkov, sa navrhovanou zmenou dopĺňajú do informačného systému športu údaje o dátume vzniku oprávnenia podnikať, dátumu ukončenia podnikania a obdobia pozastavenia podnikania.

K bodu 58

Návrh ustanovenia v nadväznosti na požiadavky aplikačnej praxe navrhuje upraviť vydávanie potvrdení o zápise športového odborníka do registra fyzických osôb v športe, ktoré sa doručí športovému odborníkovi do elektronickej schránky adresáta uvedenej na účely doručovania v informačnom systéme športu alebo iným spôsobom určeným v § 99 ods. 4. Obdobne sa postupuje aj pri zmene údajov.

K bodom 59 až 62

V nadväznosti na vznesenú pripomienku v MPK, ako aj na prax, sa upravujú a spresňujú možnosti nadobudnutia odbornej spôsobilosti pre výkon odbornej činnosti tréner I. až III. kvalifikačného stupňa v rámci štúdia na vysokej škole. Vzhľadom na navrhované úpravy sa zároveň pre zlepšenie systematiky odsek 4 rozdeľuje na samostatný odsek pre I. kvalifikačný stupeň a samostatný odsek pre II. kvalifikačný stupeň.

Dopĺňajú sa prípady, kedy možno nadobudnúť odbornú spôsobilosť pre výkon odbornej činnosti tréner I. kvalifikačného stupňa, resp. tréner II. kvalifikačného stupňa ešte počas štúdia - ak ide o študenta bakalárskeho študijného programu uskutočňovaného v študijnom odbore šport a v priebehu štúdia už nadobudol rozsah vzdelania, ktoré sa vyžaduje pre I. kvalifikačný stupeň, resp. pre II. kvalifikačný stupeň v rámci odbornej prípravy poskytovanej národnými športovými zväzmi, resp. fakultami v rámci ďalšieho vzdelávania (tento rozsah je upravený vykonávacou vyhláškou).

Spresňujú sa prípady absolventov učiteľských študijných programov, pričom doterajšia úprava sa rozdeľuje na 4 situácie, kde vo všetkých štyroch je hlavnou požiadavkou, aby rozsah toho, čo niekto absolvoval v rámci štúdia na vysokej škole zodpovedal rozsahu (schopností, zručností, vedomostí), ktorý možno získať v rámci odbornej prípravy poskytovanej národnými športovými zväzmi, resp. fakultami v rámci ďalšieho vzdelávania, ktorá sa vzťahuje na príslušný kvalifikačný stupeň. K tomu sa pridáva druhá požiadavka nasledovne:

- bakalár môže získať I. kvalifikačný stupeň v prípade absolvovania “bežnej”/”postupovej” skúšky z príslušného športu,

- bakalár môže získať II. stupeň v prípade obhájenia záverečnej (t.j. bakalárskej) práce z príslušného športu,

- magister môže získať II. kvalifikačný stupeň v prípade absolvovania “bežnej”/”postupovej” skúšky z príslušného športu,

- magister môže získať III. kvalifikačný stupeň v prípade obhájenia záverečnej (t.j. diplomovej) práce z príslušného športu.

K bodu 63

Navrhuje sa zjednodušenie vydávania osvedčenia o trénerskej spôsobilosti pre prípady, ak táto bola získaná v rámci štúdia na vysokej škole. V prípade IV. a V. kvalifikačného stupňa sa upúšťa od vydávania samostatného dokladu, ak relevantné údaje (t.j. kvalifikačný stupeň a šport) obsahuje už dodatok k diplomu - vysoká škola môže tak v dodatku uviesť napr. “Absolvent nadobudol odbornú spôsobilosť na výkon odbornej činnosti tréner IV. kvalifikačného stupňa pre basketbal.”. Zároveň v prípadoch, keď v rámci štúdia na vysokej škole možno získať I., II. resp. III. kvalifikačný stupeň sa navrhuje, aby vysoká škola vydávala osvedčenie len na požiadanie absolventa, resp. študenta.

K bodu 64

Upravujú sa požiadavky na členstvo v komisiách pre dopingové kontroly (t.j. v komisii prvostupňovej aj druhostupňovej) spresnením okruhu subjektov prípadného konfliktu záujmov. Na jednej strane sa pojem “športová organizácia” zjednoznačňuje na športové kluby v súlade s doterajšou interpretáciou ustanovenia, zohľadňujúc, že vzťah k príslušnému zväzu

nie je na prekážku ak ostáva poistka o všeobecnej nezaujatosti v odseku 4, pričom v prípade úpravy obmedzenia na úrovni zväzov by bolo problematické tieto orgány obsadiť. Na druhej strane sa pojem “členstvo” rozširuje na príslušnosť, nakoľko vzťah k príslušnému športovému klubu by nemal mať člen komisie z pohľadu žiadneho z možností príslušnosti (členstvo je len jeden z nich).

K bodu 65 a 66

Jedným zo základných princípov činnosti športových klubov podľa § 5 ods. 4 zákona o športe patrí zákaz podmienenia zmeny klubovej príslušnosti športovca finančnou odplatou alebo iným plnením medzi športovými klubmi. Pri porušení tohto zákazu však v zákone o športe absentoval postih. Porušenie tohto zákazu sa zaraďuje aj medzi priestupky so sankciou vo rozmedzí od 100 Eur do 10.000 Eur. V prípade začatia správneho konania za tento správny delikt môže ministerstvo školstva uložiť športovej organizácii predbežný zákaz uchádzať sa o poskytnutie verejných prostriedkov až na obdobie 5 rokov. Tento sankčný delikt je považovaný za závažné porušenie povinnosti.

K bodu 67, 69 a 70

V aktuálnom znení zákona o športe absentuje postih konania športovca, ktorý poruší zákaz uzatvárať stávky na súťaže podľa § 94 ods. 3, definované ako skutková podstata priestupku a zároveň chýba sankcia za takéto konanie. Navrhovanou úpravou sa preto predmetné skutočnosti dopĺňajú.

K bodu 71

Navrhovanou zmenou sa spresňuje jeden zo spôsobov doručovania, nakoľko do elektronickej schránky FO a PO na ústrednom portáli verejnej správy je možné doručovať elektronické písomnosti, len ak je táto elektronická schránka na doručovanie aktivovaná, pričom jej zriadenie na doručovanie nepostačuje.

K bodu 72

Pri uvádzaní jednotlivých funkčných modulov informačného systému športu sa preukázalo ako dostatočné využitie jeho funkcionalít bez potreby ďalších podrobností vo vykonávacích predpisoch. Na základe uvedeného sa vypúšťajú príslušné splnomocňovacie ustanovenia.

K bodu 73

Legislatívno- technická úprava, ktorou sa spresňuje okruh skutočností, ktoré v súvislosti s odbornou kvalifikáciou na výkon odbornej činnosti tréner a inštruktor športu majú byť vo vykonávacom predpise. Návrhom sa upresňuje, že vykonávací predpis nemá ustanoviť len to, čo má napr. budúci tréner nadobudnúť v rámci prípravy (výstupy) ale aj “základné” predpoklady, napr. vek, či vzdelanie (vstupné požiadavky).

K bodu 74

Za účelom zabezpečenia efektívnosti a hospodárnosti použitia prostriedkov zo štátneho rozpočtu sa navrhuje zadefinovať oprávnené výdavky použitia verejných prostriedkov z príspevku uznanému športu všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo školstva.

K bodu 75

Podmienka statusu športového zväzu ako národného týkajúca sa počtu aktívnych športovcov v § 16 ods. 1 písm. c) sa mení zo 100 na 200. Z uvedeného dôvodu sa už uznaným národným športovým zväzom dáva prechodné obdobie, v ktorom majú túto podmienku naplniť, ak si

chcú zachovať status národného športového zväzu a tým aj oprávnenie na príspevok uznanému športu. Prechodné ustanovenie tiež reaguje na úpravu ustanovenia o príspevku uznanému športu vo vzťahu k váham jednotlivých športových odvetví, resp. kategórií mužov, žien a zmiešanej, keď sa majú váhy zohľadňovať na tri roky vopred - pre príspevok na rok 2018 tri roky spätne už možné nie sú, preto sa navrhuje zohľadniť váhy použité pre výpočet príspevku na rok 2017 (teda váhy, ktoré národné športové zväzy uviedli v žiadostiach v roku 2016, t.j. tu by sa zohľadnili nie tri ale len dva roky).

Navrhovaným § 106b sa v zákone o športe upravujú prípady športových odborníkov, ktorí odbornú spôsobilosť získali v období, kedy predpisy upravovali namiesto kvalifikačných stupňov triedy. Napriek tomu, že prechod na kvalifikačné stupne sa uskutočnil v roku 2008, v tom čase sa predpisy v žiadnom prechodnom ustanovení nevyrovnali s dovtedajšími triedami, čo sa uskutočnilo až vykonávacím predpisom k zákonu o športe. Vzhľadom k tomu, že v rôznom čase sa s jednotlivými triedami, resp. kvalifikačnými stupňami spájal rôzny rozsah oprávnení, “preklopenie” tried na kvalifikačné stupne nie je korektné. Preto v rámci zabezpečenia právnej istoty športových odborníkov, ktorí nadobudli odbornú spôsobilosť v niektorej triede podľa predpisov účinných do 31. 8. 2008 (t.j. vyhláška č. 257/1998 Z. z., prípadne nariadenie vlády č. 469/1991 Zb.) sa upravuje prechodné ustanovenie tak, aby sa oprávnenie posudzovali predchádzajúcej právnej úpravy. Teda ak napr. niekto získal odbornú spôsobilosť pre výkon odbornej činnosti tréner I. triedy, tak oprávnenia, ktoré v danom čase získal (napr. trénovanie reprezentácie) mu ostanú zachované. V nadväznosti na to bude príslušné ustanovenie vo vyhláške vypustené. Prechodné ustanovenie sa dopĺňa aj vo vzťahu k absolventom učiteľských študijných programov, nakoľko toto ustanovenie sa v návrhu upravuje tak, aby III. kvalifikačný stupeň, ktorý tento absolvent nadobudol v čase 1. 1. 2016 - 31. 12. 2016 mu ostal zachovaný, pretože v zmysle návrhu sa z okruhu absolventov učiteľských študijných programov má III. kvalifikačný stupeň vzťahovať len na časť z nich (absolventi magistri, ktorí obhájili diplomovú prácu z daného športu).

K bodu 76

V prílohe sa z vecného hľadiska vypúšťa redukcia pre neolympijské športy na základe praxe ako potenciálne diskriminačná a zároveň sa pre kolektívne športové odvetvia dopĺňa postup pre prípad, ak sa medzinárodný rebríček krajín nevedie (alternatívu pre tento prípad je v súčasnosti upravená len pre individuálny šport). Vzhľadom na definíciu mládeže v § 3 písm. n) zákona o športe sa tiež upravuje rozhodujúci vek pre počty športovcov na 23 rokov. Zároveň sa spresňuje terminológia (okrem iného individuálny/kolektívny šport na individuálne/kolektívne športové odvetvie, nakoľko (celkový) dosiahnutý športový úspech sa vypočítava zo športového úspechu jednotlivých športových odvetví; výnimkou je len prípad, ak príslušná medzinárodná športová organizácia vedie rebríček krajín a Slovenská republika je v ňom uvedená). Okrem toho sa “presúvajú” ustanovenia týkajúce sa vykonávacieho nariadenia vlády do paragrafového znenia, t.j. do § 68. Zároveň sa na základe vznesenej pripomienky rozširuje použitie koeficientu medziročného útlmu rovnakým spôsobom na kolektívne športové odvetvia aj na individuálne športové odvetvia.

K Čl. II

V rozsahu zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme vo funkcii štatutárneho orgánu (napr. riaditeľ školy) sa rozširuje možnosť vykonávať mimo ich hlavnej činnosti, popri činnostiach ako je vedecká, tlmočnícka, pedagogická činnosť aj športovú činnosť. Ide o obdobnú úpravu, ako bola ustanovená už v roku 2015 v rámci pôvodného zákona o športe pre niektoré okruhy osôb ako napr. štátni zamestnanci, notári, súdni exekútori, colníci, ...

K Čl. III

Ustanovuje sa účinnosť zákona so začiatkom kalendárneho a rozpočtového roku.

V Bratislave 21. septembra 2016

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Plavčan, v. r.

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

„Šport je súčasťou dedičstva každého muža a ženy a nemožno ho nahradiť ničím iným.“

Pierre de Coubertin

„Pohyb ako taký môže svojim pôsobením nahradiť akýkoľvek liek, ale všetky liečebné prostriedky sveta nemôžu nahradiť účinok pohybu.“

Tissot, francúzsky lekár

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "návrh zákona") na základe úlohy č. 7 v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015.

Návrh zákona je od začiatkov prác na jeho obsahu pripravovaný ako moderný a na prax reagujúci zákonný predpis, ktorý efektívnym spôsobom premietne do zákonného textu potreby športu a vzťahov v ňom tak, aby šport v podmienkach Slovenskej republiky, pre potreby slovenskej spoločnosti prinášal hodnoty, ktoré ho odlišujú od iných aktivít. Špecifiká jeho vzťahov musí zohľadňovať taktiež, a mal by mať ambíciu zohľadniť taktiež moderné smerovanie vývoja športu ako celosvetového fenoménu, vývoj jednotlivých čiastkových otázok v ňom a takýmto prístupom zohľadniť všetky novovznikajúce potreby subjektov, ktoré tvoria konkrétne športové odvetvia. Predkladateľ zákona si určil tento cieľ predovšetkým na základe snahy o primárne, detailné poznanie vlastností a potrieb subjektov v športe, to na pozadí aktivít týchto subjektov pri napĺňaní verejného záujmu v športe, ktorý je definovaný priamo v návrhu zákona. Šport ako inštitucionalizovaná forma pohybu, či akejkoľvek športovej aktivity ktorú môžeme vyhodnocovať ako šport -  v jej aktívnej či pasívnej forme sprevádza človeka, jednotlivca ako základnú bunku dnešnej spoločnosti počas celého života. Zákonný predpis v ktorejkoľvek oblasti spoločenských vzťahov je však len vymedzením právnych mantinelov, teda maxím a miním správania sa subjektov práva v danej oblasti, či stanovovaním zákazov a príkazov pre tieto subjekty. Zákon vo väčšine prípadov nenahradí správanie sa adresátov právnej normy.

Nemenej dôležitým je proces interiorizácie zákona v prípade, ak sa návrh zákona o športe dočká prijatia v Národnej rade Slovenskej republiky. Je preto podstatné, ako sa zákonný predpis subjektmi, ktorých sa dotkne, uvedie do života a ako sa implementuje do praxe. Vzhľadom na viaceré nové povinnosti subjektov v športe bude na mnohých miestach umožnené subjektom v športe prispôsobiť sa týmto zmenám, keďže návrh zákona o športe pri viacerých ustanoveniach a pri viacerých častiach zákonnej úpravy stanovuje ich neskoršiu účinnosť, ako je v prípade prijatia zákona - účinnosť tohto zákonného predpisu ako celku.

Predkladaný návrh zákona má ambíciu zaviesť aj efektívne a moderné mechanizmy správy a riadenia športu, čo reflektuje zákon na mnohých miestach zavádzaním minimálnych štandardov, systémov správania sa subjektov a nárokov pre fungovanie, existenciu a správu športu jeho predstaviteľmi. Prirodzene, zákon svojím obsahom a inštitútmi, ktoré zavádza nemôže zabudnúť veľmi citlivo zohľadniť všetky špecifiká vzťahov vyskytujúcich sa v oblasti športu, čo odôvodňuje aj znenie čl. 156 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá spomína osobitnú povahu športu a nutnosť jej akceptácie.

Pri praktickom zavádzaní akéhokoľvek nového právneho inštitútu normovanom v tomto návrhu zákona, ktorý bude aplikovaný v športovo - právnych vzťahoch musia byť zohľadnené všetky detailné vlastnosti športovej sféry ako takej. Nutnosťou je spomenúť, že šport je dnes oblasť spoločenských vzťahov, v ktorej sa stretávajú takmer všetky oblasti života, ako aj takmer všetky právne odvetvia. Nachádzame v ňom prvky občianskeho práva, obchodného práva, pracovného práva, správneho práva či trestného práva. Mimo klasického súkromno-právneho charakteru vzťahov medzi subjektmi v športe sa však v športe objavuje aj verejné právo, teda vzťahy medzi týmito súkromnoprávnymi subjektmi a orgánmi verejnej moci. Vzhľadom na subjekty, ktoré v športe pôsobia je pre navrhovanie racionálnej a prínosnej úpravy týchto vzťahov nutné detailné poznanie práva obchodných spoločností, špecifiká právneho postavenia občianskych združení či všeobecne právny status iných právnických osôb, ktoré pôsobia v športe. Základnými vzťahmi a nutnosť ich poznania je postavenie fyzických osôb – teda športovcov, možnosti ich právneho konania, otázky právnej subjektivity týchto subjektov v špecifických prípadoch (maloletí a neplnoletí športovci) a pod. Poznanie týchto všetkých spojitostí a špecifík sa však musí diať na pozadí osobitnej povahy športu, ktorý mnohokrát odôvodňuje špecifický náhľad a prístup k normatívnej úprave týchto vzťahov. Aj adresáti predkladanej právnej normy musia pochopiť, a prijať osobitný prístup k úpravám konkrétnych vzťahov, a mnohokrát akceptovať špecifické povinnosti, ktoré na nich kladie tento zákona. Existencia týchto charakteristík odôvodňuje už spomínanú osobitosť zákonnej úpravy, zavádzaných nových zákonných mechanizmov a inštitútov, či detailnejšia úprava dnes existujúcich vzťahov, ktoré v športe existujú. Špecifickosť športu a jej nevyhnutné zohľadnenie spomína aj samotná, už spomínaná Zmluva o fungovaní Európskej únie (ďalej len “ZFEU”) vo svojom čl. 165. Športu sú vlastné na základe uvedeného bezpochyby určité osobité črty, vďaka ktorým sa hovorí o „špecifickosti športu“. K špecifickosti európskeho športu možno pristupovať z viacerých uhlov náhľadu:

špecifickosť športových aktivít a pravidiel, napr. oddelené súťaže mužov a žien, obmedzenia v počte účastníkov na súťažiach alebo potreba zabezpečiť neistotu, pokiaľ ide o očakávané výsledky športových súťaží či zápasov,

potreba udržiavať konkurenčnú rovnováhu medzi športovými klubmi, ktoré sa zúčastňujú na rovnakých súťažiach;

špecifickosť športových štruktúr vrátane predovšetkým privátnej autonómie športovej obce

akceptovanie rozmanitosti športových organizácií,

zohľadnenie a akceptáciu pyramídovej štruktúry športových súťaží od začiatočníckej po najvyššiu úroveň,

nutnosť zohľadnenia systémov organizovanej solidarity medzi rôznymi úrovňami a zúčastnenými organizáciami,

zohľadnenie organizácie športu na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni a princípu jedinej federácie na každý šport.

Judikatúra európskych súdnych orgánov a rozhodnutia Európskej komisie poukazujú na to, že špecifickosť športu je uznaná a zohľadňovaná. Špecifickosť športu zostane uznaná, a to v súlade so zavedenou judikatúrou, avšak nemožno ju interpretovať tak, aby sa mohla opodstatniť generálna výnimka pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ.

Nutnosť vnímania špecifickosti športu je prirodzeným dôsledkom kvalitatívne špecifických vzťahov v športe. Ich účastníkmi sú mnohokrát subjekty, ktoré musia dodržiavať právny poriadok v celej jeho šírke, obsahu, kvalite a následkoch. Právny poriadok však mnohokrát normuje spoločensko-právne vzťahy spôsobom, ktorý pre podmienky športu nie je akceptovateľný. Už uvádzaná podstata športových súťaží, účasť športovcov na súťažiach, prestupy športovcov a ich systematika, obsah výkonu športovej činnosti v jej organizovanom formáte, ochrana integrity športových súťaží a mnohé ďalšie vlastnosti športu prichádzajú do rozporu so všeobecnými ustanoveniami právneho poriadku. V tomto prípade musí existovať odôvodnenie existencie tejto rozdielnosti, a právna aprobácia jej existencie. Základným východiskom v podmienkach Európskej únie je už spomínaný čl. 165 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tento článok zmluvy uvádza, že “Únia prispieva k rozvoju kvalitného vzdelávania podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a, ak je to potrebné, podporovaním a doplňovaním činnosti členských štátov pri plnom rešpektovaní ich zodpovednosti za obsah výučby a organizácie vzdelávacích systémov a za ich kultúrnu a jazykovú rozmanitosť. Únia prispieva k podpore európskych záležitostí týkajúcich sa športu, pričom zohľadňuje jeho osobitnú povahu, jeho štruktúry založené na dobrovoľnosti, ako aj jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu.“ Biela kniha o športe taktiež uvádza, že športu sú vlastné určité osobité črty, vďaka ktorým sa hovorí o „špecifickosti športu“.

Špecifickosť športu v uvádzanom význame by mala slúžiť ako mechanizmus odôvodnenia možnosti výnimiek pri existencii tých športových vzťahov, ktoré sú historicky, ale aj do budúcna svojou podstatou v akomsi „rozpore“ s právnymi štandardami a všeobecnými právnymi predpismi. Nemenej podstatnou je teda možnosť odchýliť sa od ustanovení právneho poriadku, ktoré na športové vzťahy rýdzo pozitivnoprávne aplikovateľné nie sú a upraviť ich zákonným - špecifickým spôsobom.

Autonómia športovej obce a jej rešpektovanie hovorí o akceptácii voľnosti predstaviteľov športovej obce pri riadení a správe športového odvetvia, možnosť zriaďovania orgánov správy a riadenia podľa vlastného uváženia, to využitím najmä združovacieho práva. Právny poriadok takto umožňuje súkromnoprávnym subjektom zvoliť si taký model organizácie, správy a riadenia konkrétneho športu, ktorý vyhovuje jeho členom a ktorý zohľadňuje ich záujmy v čo najlepšej možnej forme. Za týmto účelom sa akceptuje a toleruje taktiež samospráva týchto orgánov, s prirodzeným a nevyhnutným predpokladom právnej súladnosti takejto správy a riadenia športu so zákonnými predpismi. Právna súladnosť musí byť samozrejme zachovaná aj pri predpisoch a aktoch riadenia vydávaných týmito športovými organizáciami, ktoré tieto subjekty - športové organizácie za účelom správy a riadenia v športe generujú. Týmto sa vytvára vzájomný vzťah medzi športovými predpismi a právnym poriadkom, ktorý definuje nutnosť súladnosti športových pravidiel so zákonmi, no tento vzťah má svoj zreteľný, osobitný status.

Športové hnutie vykazuje svoje špecifické, organizačné črty. Šport a jeho predstaviteľov nie je možné vnímať len cez optiku národných predstaviteľov jednotlivých druhov športov – väčšinou sú to tzv. „národné športové zväzy“. Títo predstavujú akýsi medzistupeň, medzičlánok v organizačnej štruktúre športového hnutia. Je všeobecne známe, že šport ako fenomén prerastá hranice jednotlivých štátov, štátnych celkov, na úroveň nadnárodných zoskupení. Šport nadobúda medzinárodný charakter, čo sa v konečnom dôsledku musí odzrkadliť aj v jeho organizačnej štruktúre, systéme súťaží, ako aj pravidiel, ktoré reflektujú túto jeho medzinárodnú a nadnárodnú vlastnosť. Nie je netypické, že samotné športové súťaže nadobúdajú nadnárodný charakter, pričom možnosti účasti v nej normuje jej organizátor, bez ohľadu na právny status jej účastníkov v jednotlivých štátoch. Ak je detailnejším skúmaním nutné upriamiť pozornosť aj na špecifickú organizáciu v prostredí štátnych celkov, je potrebné spomenúť aj národných predstaviteľov športu, ktorý pod váhou obsahu tohto zákona nadobúdajú charakter už spomínaných národných športových zväzov. Tieto sa však zvyknú ďalej diverzifikovať na základe lokálneho – územného princípu na ďalšie organizačné entity, ktoré zastrešujú konkrétny druh športu iba na určitom – administratívne alebo správne vymedzenom území konkrétneho štátu. Tieto nadobúdajú zvyčajne označenie ako oblastné zväzy, či miestne zväzy. Samozrejme, nie je vylúčené, že v podmienkach Slovenskej republiky, ale aj kdekoľvek na svete nebude existovať národný predstaviteľ športu, ale organizácia konkrétneho športu bude rozvetvená medzi viacero či už lokálnych, alebo inak definovaných subjektov.

Túto národnú organizáciu športu však prirodzene dopĺňa nadnárodná úroveň organizácie športového odvetvia na ktorej akceptáciu moderný zákonný predpis nemôže zabudnúť, a nemôže vylúčiť možnosť jej existencie. Na tejto úrovni existujú športové zväzy, združenia či asociácie, ktoré majú na základe členského princípu právomoc riadiť a spravovať konkrétny druh športu, stanovovať detailné vlastnosti jeho výkonu, generovať pravidlá súťaží či iných oblastí športu. Nemalo by sa však stávať, aby takto generované predpisy regulovali a normovali správanie subjektov v rozsahu stanovovania práv a povinností, ktoré nie sú členmi konkrétneho združenia, asociácie či účastníkmi športu ako takého. Je zvykom, že takéto akty správy a riadenia generované týmito organizáciami sú následne prevzaté do sfér vplyvu národných predstaviteľov športu a inkorporované do predpisov týchto národných športových zväzov či asociácií. Ako bolo uvedené skôr, predpokladom normatívnej sily týchto predpisov je, že tieto predpisy následne zaväzujú iba členov týchto organizácií (športové kluby, športovci, či iné fyzické osoby). Uvedené je dopadom špecifickosti športu pričom je nutné, aby sa vnímali aj tieto súvzťažnosti športového odvetvia.

Na základe uvedeného je preto zrejmá aj možnosť odmietnuť tie z prameňov práv a povinností pre dotknuté subjekty športového hnutia, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Podmienka súladnosti týchto subjektov a prameňov práv a povinností nie je viazaná len na súlad s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ale je rozšírená o nevyhnutnosť súladnosti s princípmi demokratického a právneho štátu, na ktorých je Slovenská republika ako zvrchovaný štát vybudovaná, či s ďalšími ústavnými princípmi.

Šport ako celospoločenský fenomén dnes už nie je možné vnímať len ako fyzickú aktivitu, ktorá je vykonávaná fyzickou osobou. Šport dnes v sebe zahŕňa viaceré aspekty, ktoré mu pravdepodobne pred 50 rokmi pripisované byť nemohli. Jedná sa napr. o jeho hospodársky, ekonomický, či sociálny prínos. Šport je bez pochýb hospodársky fenomén. Šport ako oblasť spoločenských vzťahov je dynamické a rýchlo rastúce odvetvie s podceňovaným mikro, ako aj makroekonomickým dosahom, ktorý môže prispieť k napĺňaniu európskych - “lisabonských cieľov” rastu a vytvárania nových pracovných miest. Šport však je nutné vnímať v rozsahu jeho hospodárskeho a ekonomického potenciálu nielen na nadnárodnej a národnej úrovni, ale aj na úrovni miestnej, regionálnej. O nadnárodnom a medzinárodnom aspekte hospodárskeho a ekonomického potenciálu športu už dnes nie je pochýb. Hospodársky a ekonomický potenciál športu nie je prejavom iba jeho profesionalizácie na úrovni výkonu športovej činnosti profesionálmi, teda fyzickými osobami - športovcami, ktoré sa výkonom športovej činnosti živia a pre ktoré predstavuje šport ich hlavnú hospodársku činnosť. Šport môže slúžiť ako nástroj miestneho a regionálneho rozvoja, obnovy miest alebo rozvoja vidieka. Na základe hospodárskeho a ekonomického potenciálu športu môžu orgány miestnej, regionálnej, či dokonca národnej úrovne správy vecí verejných plánovať, formulovať a realizovať opatrenia miestneho, regionálneho a národného významu v súvislosti so športom. Tieto aktivity môžu logicky pozitívne podnecovať zamestnanosť, ekonomické činitele súkromnoprávnych subjektov a v celkovom meradle pozitívne ovplyvniť ekonomiku v jej celospoločenskom meradle.

Šport bez pochýb napomáha aj rozvoju cestovného ruchu. V tom nie je jeho primárny ekonomický potenciál, no nárast cestovného ruchu a kvantity cestujúcej populácie využívajúce služby cestovného ruchu je možné sledovať pri všetkých športových podujatiach väčšieho významu.

V súvislosti s ekonomickým a hospodárskym potenciálom športu je nutné zhodnotiť, že šport môže stimulovať modernizáciu infraštruktúry a vznik nových partnerstiev na financovanie športu a rekreačných zariadení. V tomto prípade plní šport nezanedbateľnú a významnú úlohu vo vzťahu k rozvoju infraštruktúry slúžiacej pre šport. Túto je zas potrebné vnímať vo viacerých, podstatných rovinách. Športová infraštruktúra na uspokojivej úrovni poskytuje kvalitný základ jednak pre profesionálny – vrcholový šport, ktorý svoj benefit odvádza vo forme zvyšovania zamestnanosti populácie športovými klubmi či inými športovými organizáciami, vytváraním spoločenských vzorov pre mládež, podporou podnikateľských subjektov v činnostiach súvisiacich so športom (gastronómia, výroba reklamných predmetov, športové oblečenie a spotrebný tovar) a pod. Na druhej strane však kvalitná športová infraštruktúra ponúka možnosti športového vyžitia pre širokú verejnosť, čím aktivuje masový šport - šport pre všetkých. Tento rozmer fungujúcich a kvalitných športovísk či iných objektov prináša svoj benefit v podobe pozitívneho vplyvu na zdravie obyvateľstva, budovanie návykov pre aktívny spôsob života či pre osvojovanie si návykov pre zdravý životný štýl.

V rozsahu európskej normotvorby, vnímania športu súdnymi orgánmi a pod váhou jeho vlastností je známe, že právne predpisy, ktoré sa týkajú hospodárskej súťaže a ustanovenia o vnútornom trhu sa týkajú športu do tej miery, do akej predstavuje hospodársku činnosť. V neposlednom rade, šport prispieva k napĺňaniu strategických cieľov európskej únie.

Konštatácia sociálneho prínosu športu nie je nová. Je dnes už nepochybným tvrdenie, že šport ako celospoločenský fenomén už nie je možné považovať iba za fyzickú aktivitu normovanú a regulovanú iba pravidlami športu. Výkonom športovej činnosti môže dochádzať k výrazným sociálnym, sociologickým, psychologickým, etickým, spoločenským vplyvom na jednotlivca ako na základnú jednotku ľudskej, občianskej spoločnosti. Šport je bezpochyby sociálny fenomén. Šport je oblasťou ľudskej činnosti, o ktorú sa občania intenzívne zaujímajú a ktorá má veľký potenciál spájať ich a oslovovať všetkých bez ohľadu na vek alebo sociálny pôvod (spoločenská úloha športu). Šport na jeho rôznych výkonnostných úrovniach alebo konkrétny výkon športovej činnosti v jej kvalitatívne najrôznejších podobách (šport pre všetkých, amatérsky šport, profesionálny šport, športová reprezentácia a pod.) môže pomáhať prekonávať sociálne a spoločenské rozdiely medzi jednotlivcami, môže byť prostriedkom prekonávania negatívnych dopadov telesného, zmyslového, mentálneho, duševného či iného znevýhodnenia. Šport ako fenomén môže plniť funkcie prevýchovy, integrácie do spoločnosti či pozitívneho sociálneho formovania jednotlivca, prípadne môže byť nástrojom, ktorým sa vykonávajú aktivity majúce za cieľ tieto následky. Je nepochybné, že aj napriek mnohokrát kritizovanej profesionalizácii, komerčnému tlaku, zneužívaniu mladých športovcov, dopingu, rasizmu prítomného na športoviskách, či násilí, korupcii alebo prípadoch prania špinavých peňazí šport dokáže vytvárať na profesionálnej úrovni pozitívne športové vzory. Tieto pozitívne športové vzory sa následne transformujú na vzory pre široké masy obyvateľstva, pričom tieto prispievajú k aktívnemu a zdravému životnému štýlu obyvateľstva.

Šport vytvára dôležité hodnoty, akými sú kolektívny duch, solidarita, tolerancia a zmysel pre fair - play, ktoré prispievajú k osobnostnému vývoju a naplneniu jednotlivca či spoločenských skupín. Šport podporuje aktívnu účasť občanov Európskej únie v spoločnosti a tým napomáha posilňovať aktívne občianstvo a aktivizuje jednotlivca byť v občianskej spoločnosti pozitívnym motivátorom a plnohodnotným členom. Zlepšovanie úrovne verejného zdravia prostredníctvom vykonávania telesnej aktivity je jasným dôkazom pozitívneho pôsobenia športu na život každého jedného člena občianskej spoločnosti. V tomto rozmere môže šport pôsobiť ako prevencia pred civilizačnými chorobami, či akýmikoľvek zdravotnými deformáciami, ktorých existencia zaťažuje tak ekonomickú kondíciu spoločnosti, ako aj efektivitu a možnosti aktívneho naplnenia života jednotlivca. Využitie potenciálu športu pre účely sociálneho začlenenia, integrácie a rovnakých príležitostí je výzvou pre každý subjekt pôsobiaci v oblasti športu ako takej. Takéto vnímanie športu je predpokladom pre jeho aktivizáciu a vykonávanie v tých oblastiach spoločnosti, ktoré sa stávajú miestom sociálneho napredovania jednotlivca, či spoločnosti ako takej.

Čo by malo byť poslaním športu v 21. storočí ako celosvetového fenoménu? Svetová zdravotnícka organizácia („WHO“) odporúča aby zdravý dospelý človek vo veku 18 až 65 rokov vykonával minimálne 30 minút fyzickej aktivity miernej intenzity, najmenej 5 dní v týždni. Školopovinná mládež by mala vykonávať 60 a viac minút fyzickej aktivity miernej až silnej intenzity denne, ktoré sú z hľadiska vývoja vhodné, príjemné a zahŕňajú rôzne aktivity. Dosiahnutie tohto cieľa by mali napomáhať verejné orgány, ako i súkromné organizácie v členských štátoch, no nevyhnutným základom pre aktivity týchto subjektov v tejto oblasti je vyhovujúci právny rámec. Nedávne štúdie poukázali na nedostatočný pokrok v tejto oblasti. Tieto tvrdenia vytvárajú základný rámec pre nutnosť vzájomnej spolupráce medzi subjektmi v športe. Táto ich vzájomná spolupráca, súčinnosť a snaha o trvanie na dodržiavaní zásad dobrej správy v športe za účelom efektívnej starostlivosti v športe môže byť pozitívnym prejavom existencie športovej samosprávy a autonómie, ktorou subjekty v športe - športové organizácie disponujú. Systém riadenia a správy v športe sa takto môže stať pozitívnym príkladom pre tie oblasti spoločnosti, v ktorých dobré, efektívne a uspokojivé mechanizmy starostlivosti o konkrétnu oblasť záujmu absentujú. Takáto pozitívna spolupráca subjektov v športe sa v konečnom dôsledku môže prejaviť ako predpoklad nárastu záujemcov o športovú činnosť, čo má za následok ďalšie súvisiace - sekundárne pozitíva (zdravie obyvateľstva a pod.)

Ako bolo uvedené na viacerých miestach, predmetom normatívnej úpravy zákona by sa mal stať šport ako celospoločenský fenomén, ktorý je vykonávaný konkrétnou športovou činnosťou. Na základe možnosti delenia športovej činnosti na viaceré výkonnostné úrovne, zákon predkladá vnímanie a normatívnu úpravu profesionálneho, amatérskeho a neorganizovaného športu - teda športu pre všetkých. Je to zákonné odzrkadlenie a priemet reálne existujúcich úrovní výkonu športu tak, ako ho poznáme naprieč spoločnosťou. Na toto delenie športu logicky nadväzuje, návrhom zákona o športe predkladaná trojprvková štruktúra úpravy statusu športovcov - teda úprava profesionálnych, amatérskych, a neorganizovaných športovcov. V zmysle návrhu zákona je možné profesionálneho športovca charakterizovať na základe vlastností športovej činnosti, ktorú vykonáva na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Amatérskeho športovca zase môžeme systematicky definovať na základe vlastností športovej činnosti vykonávanej na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu. Zákonná regulácia neorganizovaného športovca by bola normatívnou úpravou, ktorú predkladateľ návrhu zákona považuje za nadbytočnú, hoc existenciu takéhoto športovca v návrhu zákona reflektuje.

Návrh zákona nemôže opomenúť úpravu právnej pozície subjektov v športe, čím zasiahne aj všetky právne vzťahy pri vykonávaní, organizovaní, riadení, správe, podpore a rozvoji športu. V posledných rokoch je nemenej dôležitou oblasťou riešenie sporov vzniknutých pri športovej činnosti, kde je možné rozlišovať rozhodovanie sporov počas hry/športu, a rozhodovanie sporov mimo hry. Predkladaný zákon nemá ambíciu zasiahnuť do možností subjektov v športe riešiť si spory vzniknuté pri vykonávaní športovej činnosti súkromnoprávne, to znamená formou rozhodcovských či iných orgánov v zmysle platnej a účinnej legislatívy. Zákon prirodzene upravuje aj pôsobnosť orgánov verejnej správy v športe.

Zákon si logicky pri snahe upraviť a normovať nesmierne rozmanité - nielen športovo právne - vzťahy nemôže klásť za cieľ normatívnym textom upraviť všetky z nich a predvídať tak všetky v budúcnosti možné situácie a skutočnosti. Preto by bolo pozitívne, aby sa na miestach, kde nebude normatívny text návrhu zákona pri regulácii dotknutých športovo-právnych vzťahov postačovať využil výklad znenia zákona s prihliadnutím na ciele, ktoré zákon má ambíciu dosiahnuť.

Zákon o športe pristupuje k úprave právneho statusu športovcov inovatívne, to zavedením trojprvkového rozlišovania statusu a typológie športovca. Zavádza sa systematika a úprava profesionálneho športovca, amatérskeho športovca a neorganizovaného športovca. Každý z týchto športovcov vykonáva šport, športovú činnosť na kvalitatívne odlišnej úrovni, čo ho zároveň definuje a odlišuje od ostatných skupín. Profesionálny športovec vykonáva športovú činnosť ako svoju hlavnú hospodársku činnosť, a v zmysle návrhu zákona v pracovnoprávnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom výkone športu. Uvedené platí najmä pre kolektívne športy, pričom profesionál v individuálnych športoch bude pre športovú organizáciu vykonávať športovú činnosť využitím dnešných zmluvných typov, prípadne špecifických, nepomenovaných zmlúv. Špecifikom sú samozrejme rezortné športové strediská, v ktorých športovci vykonávajú športovú činnosť na základe osobitných zákonných predpisov. Táto úprava súčasne odlišuje profesionála od amatéra, ktorý šport nevykonáva ako zamestnanec, ale ako osoba samostatne zárobkovo činná ak šport vykonáva odplatne. Ako bolo uvádzané, návrh zákona reflektuje aj postavenie profesionálov v individuálnych športoch, ktorých zaraďuje do sféry samostatne zárobkovo činných osôb. Vymedzenie amatéra sa navrhuje prostredníctvom rozsahových kvantifikátorov, ktorými sa definuje maximálny rozsah výkonu športovej činnosti, pričom ak ju športovec vykonáva v jej rozsahu v zmysle zmluvy, ide o amatérskeho športovca. Trojprvková sústava úpravy statusu športovcov je skompletizovaná úpravou neorganizovaného športovca, ktorého však návrh zákona normatívne neupravuje, iba predvída jeho existenciu.

Subjektmi v športe sú mimo športovcov aj športoví odborníci, športové kluby, športové zväzy, národné športové zväzy a národné športové organizácie. Nosným pojmom je športová organizácia, ktorá zastrešuje prakticky všetky tieto subjekty, ktoré vykonávajú športovú činnosť (v zmysle ustanovenia § 8 a ustanovenia § 3 písm. a) návrhu zákona). Je nutné podotknúť, že zvolenou právnou úpravou došlo k zásadnej liberalizácii právnych foriem subjektov v športe predovšetkým v rozsahu športových klubov, ktoré už nemusia byť tak ako je tomu dnes - iba občianske združenia, prípadne obchodné spoločnosti založené za účelom iným ako je podnikanie (v zmysle zákona č. 300/3008 Z.z.). Tento úmysel sa dosiahol definíciou športovej organizácie v ustanovení § 8 ods. 1 návrhu zákona. Navyše, športovej organizácii sa poskytuje možnosť výkonu činnosti, ktorou je možné dosahovať príjem, čo sa odzrkadľuje v úprave hospodárenia športovej organizácie (ustanovenie § 9 návrhu zákona).

Detailná zákonná úprava sa mimo úpravy statusu a právneho postavenia športovca objavuje v návrhu zákona predovšetkým pri športovom klube a národnom športovom zväze, pričom tieto subjekty predkladateľ zákona považuje za hlavných inštitucionálnych predstaviteľov športovej obce. Na základe uvedeného stanovuje detailnejšie práva a povinnosti predovšetkým pre národné športové zväzy, a v menšej miere aj pre športové kluby. Vzťahy vyskytujúce sa medzi spomínanými subjektmi je nutné vykladať vzhľadom na použité pojmy zákona, čo v koncepčnom meradle vytvára ucelený systém vzťahov v športe predpokladajúci jeho riadne, správne a zákonné fungovanie.

Riešenie sporov v športe je komplexná otázka, ktorá je v návrhu zákona rozčlenená do úpravy (i) riešenia sporov počas hry športovými rozhodcami, do (ii) riešenia sporov samotnou športovou organizáciou - čim je odzrkadlené vnímanie a zohľadnenie športovej autonómie, a do (iii) riešenia a rozhodovania disciplinárnych previnení.

V predkladanom návrhu zákona sa vytvára aj ucelený systém záväzkových vzťahov v športe. Činní tak zákonnou textáciou konkrétnych zmluvných typov typických pre športové vzťahy. Fakticky sa obsah všetkých v zákone uvedených zmluvných typov prenáša a využíva v športovej obci už dnes, to však konkrétne využívaním nepomenovaných - inominátnych zmlúv využitím ustanovenia § 269 ods. 2 z.č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v z.n.p. (ďalej aj „ObZ“), či ustanovenia § 51 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z.n.p. (ďalej aj „OZ“). Je nevyhnutné povedať, že systematika tohto systému záväzkových vzťahov v športe - teda konkrétnych zmluvných dojednaní logicky nadväzuje na trojprvkovú štruktúru úpravy statusu športovcov, pričom ich rámec dopĺňa o konkrétny záväzkový obsah a rozsah. Mimo tohto rámca sa vyskytuje zmluva o príprave talentovaného športovca. V niektorých prípadoch sa ustanovuje obligatórne – podstatné náležitosti týchto zmluvných dojednaní, od ktorých sa zmluvné strany v rámci zmluvnej slobody, ktorou disponujú nemôžu odchýliť. Je to prejav skutočnosti, že aj napriek existencii zmluvnej slobody medzi subjektmi v športe sa trvá na stanovení minimálnych štandardov zmluvných vzťahov, čím zabraňuje existencii mnohokrát existujúcej zmluvnej asymetrii, ktorá sa vyskytuje predovšetkým medzi športovými klubmi a športovcami v zmluvnej rovine. V súhrne je záväzkový systém v návrhu zákona definovaný (i) zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, (ii) zmluvou o amatérskom vykonávaní športu, (iii) zmluvou o príprave talentovaného športovca. Z oblasti financovania športu preniká do zmluvnej časti zákona sponzorská zmluva. Odchýlením sa od tejto koncepcie úpravy vzťahov je možnosť výkonu športovej činnosti bez zmluvného dojednania, iba na základe registračného vzťahu v zmysle návrhu zákona.

Prirodzene, zákon o športe venuje náležitú pozornosť otázkam športovej reprezentácie. Športové výkony s možnosťou ich výkonu a prezentácie na medzinárodnej úrovni sú vždy príťažlivejšie a významnejšie ako akékoľvek iné na úrovni národnej, či lokálnej. V konečnom dôsledku, športový výsledok dosiahnutý v medzinárodnom meradle je vždy objektívnejším zhodnotením jeho kvality, ako jeho výkon na úrovni vnútroštátnej. Je prirodzené, že aj samotné štáty majú záujem o účasť reprezentantov svojej krajiny v súťažiach a zápasoch, či iných meraniach síl medzinárodného charakteru v čo najväčšej možnej miere. Vrcholový športový výkon na medzinárodnej úrovni, ktorý je sledovaný občanmi krajiny vytvára medzi nimi - ako aj v celej spoločnosti pozitívnu masovú emóciu. Športová reprezentácia v podobe výkonu konkrétnej športovej činnosti svojou existenciou pozitívne vplýva na národné povedomie, pocit identity jednotlivca k spoluobčanom a štátu, či na celospoločenské rozvíjanie povedomia o národnej kultúrnej identite. Na základe uvedeného je nutné zhodnotiť, že vzťah k štátu sa nebuduje iba medzi športovcom a krajinou, ktorú tento reprezentuje, ale aj medzi divákom konkrétneho športového výkonu a samotnou krajinou. Príslušník konkrétnej národnosti si práve v týchto momentoch uvedomuje svoju štátnu príslušnosť, svoj vzťah k štátu, k tradíciám a hodnotám na ktorých je budovaný. Je nesporné, že športová reprezentácia vytvára pozitívne príklady na celospoločenskej úrovni. Práve športová reprezentácia vytvára veľmi podstatné prepojenie profesionálneho športu a výskytu profesionálnych športovcov, ktorí sú výsledkom a produktom celosvetovej profesionalizácie a komercionalizácie športu s občianskou spoločnosťou, s každým jej členom. Športové výkony štátnych príslušníkov v mnohokrát vzdialených oblastiach, kde títo športovci svoju jedinečnú športovú činnosť vykonávajú je ich účasťou na reprezentácii Slovenskej republiky priblížená a popularizovaná vo vzťahu k občanovi Slovenskej republiky. Reprezentovanie Slovenskej republiky na medzinárodných podujatiach je samozrejme vecou cti a národnej hrdosti každého športovca, čo na druhej strane vytvára tvrdenie, že športovca nie je možné nútiť Slovenskú republiku reprezentovať. Možnosť reprezentovať Slovenskú republiku vytvára predpoklady pre uprednostnenie takejto reprezentácie pred subjektívnymi, mnohokrát z pohľadu športovcami prijateľnejšími aktivitami vo vzťahu k jeho profesionálnej kariére. Nemenej dôležitým významom existencie športovej reprezentácie je nutnosť vytvárania čo najlepších ekonomických, tréningových, regeneračných, či akýchkoľvek iných podmienok pre reprezentantov, ktoré sa stávajú čoraz významnejším predpokladom úspešnosti športovej reprezentácie. V tomto smere je nutné vystaviť športové organizácie, ale predovšetkým štátne orgány a orgány verejnej moci pozitívnemu tlaku vo vzťahu k podpore ich snahy o vytvorenie čo najlepších podmienok pre reprezentáciu Slovenskej republiky konkrétnym športovcov či už v kolektívnych, alebo v individuálnych športoch. Tento pozitívny tlak musí byť smerovaný jednak k vytváraniu pozitívnych a uspokojivých podmienok v reprezentovaní v podmienkach mládežníckych kategórií, ako aj v seniorských kategóriách. Slovenská republika musí neustále vyhodnocovať svoje konkurenčné postavenie v rámci vytvárania týchto reprezentačných podmienok v medzinárodnom meradle. Uvedené platí pod váhou rizika možnosti účelovej zmeny štátnej príslušnosti úspešných športovcov a ich účasť na športovej reprezentácii iných krajín, ktoré dokážu vytvárať kvalitnejšie reprezentačné podmienky. Snaha o kvalitné a uspokojivé podmienky v športe nielen na reprezentačnej úrovni teda vytvára predpoklady pre udržanie si športovcov s potenciálom pozitívne reprezentovať Slovenskú reprezentáciu doma, ale aj vo svete.

Dôležitou časťou predkladaného zákona o športe je zavedenie a vytvorenie Informačného systému slovenského športu (ďalej aj “ISŠ”). Cieľom tejto časti zákona je vytvoriť zákonný rámec pre fungovanie centralizovanej elektronickej evidencie údajov o fyzických a právnických osobách v športe, ktorá bude športovej samospráve slúžiť ako jedinečný nástroj na efektívnu koordináciu športu a športovej činnosti a zároveň umožní efektívnu kontrolu procesov poskytovania verejných prostriedkov, ktoré orgány verejnej správy a nimi zriadené organizácie poskytujú na podporu a rozvoj športu na Slovensku. Na dosiahnutie cieľov je potrebné získavanie validných údajov o všetkých osobách a projektoch v športe, na základe ktorých bude možné vykonať korektné vyhodnotenie ekonomicko-spoločenského prínosu športu a zároveň výkonnosti a efektívnosti jednotlivých športov. ISŠ tak vytvára predpoklady pre zlepšenie kvality služieb verejnej správy v oblasti športu a pohybových aktivít obyvateľov SR, zefektívnenie fungovania športových organizácií ako aj jednotlivých procesov v rámci športového hnutia.

Evidencia je vedená prostredníctvom modulov (registrov) informačného systém športu, ktorý bol zriadený zákonom č. 300/2008 Z.z. o organizovaní a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa návrhom tohto zákona deroguje. V tomto zákone bol ISŠ zároveň definovaný ako informačný systém verejnej správy podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. q) zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zároveň sa navrhuje aj integrácia ISŠ s existujúcim ISVS - Bezpečnostný modul, ktorý bol zriadený zákonom č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí, ktorý sa tak stane súčasťou ISŠ. Vzhľadom na uvedené, bolo potrebné, aby boli pôvodné ustanovenia o ISŠ aj obsahom novo navrhovaného zákona. Integrácia bezpečnostného modulu s ISŠ je technickou záležitosťou, ustanovenia o bezpečnostnom module zostávajú naďalej súčasťou zákona č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí.

Navrhovaná právna úprava obsahuje ukotvenie ISŠ, ako jednotného a údajovo konzistentného zdroja údajov o všetkých osobách, ktoré vykonávajú šport alebo športovú činnosť. Z hľadiska rozsahu a typu údajov sa v registroch ISŠ navrhuje evidovať jedinečnú základnú sadu (datasety) údajov o fyzických osobách, právnických osobách a orgánoch verejnej moci, ktoré tvoria športovú samosprávu. Takýto výber bude zodpovedať potrebám správcu registra pre jednoznačnú identifikáciu osôb, ktoré vykonávajú šport alebo športovú činnosť. Možnosť okamžitej a spoľahlivej identifikácie subjektu je dôležitým prvkom každej organizácie alebo združenia organizácií, preto navrhovaná právna úprava prináša povinnosť jednoznačnej identifikácie každej osoby v športe a to priradením jedinečného identifikátora, ktorý slúži na jednoznačnú identifikáciu každej osoby v športe. Jednoznačný identifikátor bude priradený aj každej zmluve zverejnenej prostredníctvom ISŠ, ktorá predstavuje súhrn športových aktivít, na ktoré boli poskytnuté verejné prostriedky.

Pri vymedzovaní okruhu povinných osôb, ktoré zodpovedajú za zápis údajov do registrov sa vychádza z toho, že údaje zapisujú tie osoby, ktoré vedú „konštitutívne“ evidencie zapisovaných subjektov, resp. ktoré vydávajú „konštitutívne“ rozhodnutia, na základe ktorých sa povoľuje vykonávať šport resp. športovú činnosť. Pokiaľ ide o moment zapísania údajov, vychádza sa z potreby totožnosti hodnôt údajov v zdrojových evidenciách, ktorú o určitej skupine osôb vedú národné športové zväzy a tie, ktorých zdrojovou evidenciu je ISŠ. Z tohto dôvodu sa ustanovuje moment zapísania tak, aby boli zapísané bezodkladne po zápise, zmene či výmaze zo zdrojovej evidencie. Zároveň návrh zákona ustanovuje, aby povinné osoby poskytovali len údaje v rozsahu tohto návrhu, avšak len tie, ktorými disponujú. Inými slovami, návrh vymedzuje maximálny rozsah údajov a povinnosť ich zapisovať alebo poskytovať môže byť obmedzená úpravou osobitných predpisov, ak sa podľa týchto predpisov niektoré z údajov neevidujú.

V súčasnosti vedú národné športové zväzy svoje zdrojové evidencie v listinnej alebo elektronickej podobe. Elektronická podoba môže predstavovať evidenciu vedenú prostredníctvom bežného technického vybavenia akým je napríklad osobný počítač, alebo   evidenciu vedenú prostredníctvom vlastného IS. Z týchto dôvodov je v navrhovanej právnej úprave stanovená všeobecná povinnosť zapisovania údajov o fyzických a právnických osobách.

Pre Národné športové zväzy, ktoré nemajú vlastný IS, ani žiadnu zákonom štandardizovanú elektronickú evidenciu o subjektoch v ich pôsobnosti bude sprístupnená elektronická služba ISŠ, ktorá umožní vykonať zápis údajov manuálnym spôsobom, teda vyplnením formulára. Takýto model fungovania ISŠ umožní Národným športovým zväzom, ktoré nemajú vybudované vlastné IS, viesť prostredníctvom ISŠ svoju vlastnú elektronickú evidenciu, ktorú majú kedykoľvek a odkiaľkoľvek k dispozícii. Pre Národné športové zväzy, ktoré majú svoje vlastné IS, bude takisto sprístupnená elektronická služba, ktorá umožní poskytnúť povinné údaje automatizovaným spôsobom.

V súvislosti s vykonaním zápisu údajov do registra, bolo potrebné stanoviť aj rozsah zodpovednosti za hodnoty údajov, ktoré sú zo zdrojových registrov poskytované (zapisované) do Registra právnických osôb. Vychádza sa pritom z logickej premisy, že každý zodpovedá za to, čo je v jeho dispozícii. Národné športové zväzy teda zodpovedajú za údaje do momentu, kedy sa dostanú do dispozície správcu a správca od tohto momentu.

ISŠ však nie je navrhnutý ako obyčajná evidencia údajov. Funkcionalita ISŠ je navrhnutá oveľa širšie a okrem modulov, ktoré slúžia na evidenciu osôb, obsahuje aj modul, ktorý umožňuje väčšiu časť povinností a z nich vyplývajúcich úkonov vykonávať elektronicky, pomocou elektronických služieb ISŠ, ktoré budú sprístupnené prostredníctvom Športového portálu, ktorý je navrhnutý ako centrálne prístupové miesto pre všetky informácie o športe a osobách v športe na Slovensku. Používateľmi elektronických služieb ISS budú okrem fyzických a právnických osôb aj orgány verejnej moci, ako poskytovatelia verejných prostriedkov na podporu a rozvoj športu, ktoré sú podľa navrhovanej úpravy povinné zverejňovať stanovený rozsah informácií o poskytovaní verejných prostriedkov aj prostredníctvom ISŠ. ISŠ bude preto poskytovať elektronické služby typu G2G, G2C a G2B.

Vytvorenie Informačného systému slovenského športu, ako aj niektoré povinnosti subjektov v športe vo vzťahu k registračným aktivitám spojených práve s týmto ISSŠ je prejavom nutnosti zvýšenej verejnej kontroly verejného financovania v športe. Ak má byť súkromnoprávny subjekt financovaný z verejných prostriedkov, musí si byť vedomý, že budú pre jeho činnosť stanovené aj náročnejšie kvalitatívne nároky. Riadenie a správa v športe úzko súvisí s kvalitou a prístupom organizácií, ktoré túto správu a riadenie v športe vykonávajú. Ak má návrh zákona o športe ambíciu skvalitniť napr. financovanie športu z verejných zdrojov, no zároveň umožniť súkromnoprávnym subjektom v podobe športových organizácií žiadať a dostať verejné prostriedky, existuje potom jednoznačný verejný záujem na efektívnej, komplexnej a detailnej kontrole používania a využívania týchto prostriedkov. Športová organizácia v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 návrhu zákona, ktorá sa stane prijímateľom prostriedkov z verejných zdrojov musí akceptovať skutočnosť, že jej hospodárenie, ekonomická kondícia a dodržiavanie zásad dobrej správy a riadenia, či existencia princípov a zásad efektívneho vynakladania štátom poskytnutých verejných prostriedkov bude podliehať verejnej kontrole.

Návrhom zákona o športe sa zavádza model, v ktorom je riadenie a správa športovej organizácie, ktorá je prijímateľom prostriedkov z verejných zdrojov podlieha vonkajšej kontrole zo strany Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky či iných štátnych kontrolných orgánov podľa osobitného predpisu. Kontrola a dohľad verejnosti využitím Informačného systému slovenského športu a prostredníctvom priebežného zverejňovania použitia prostriedkov z verejných zdrojov v informačnom systéme športu podľa názoru predkladateľa zákona poslúži k naplneniu takto sledovaného cieľa. Športová organizácia je však vystavená a musí akceptovať aj vnútornú kontrolu zo strany najvyšších orgánov športovej organizácie, kontrolóra ktorého návrh zákona o športe zavádza a ostatných kontrolných orgánov športovej organizácie, osôb s príslušnosťou k športovej organizácii prostredníctvom rozpočtu, správy o činnosti športovej organizácie, ročnej účtovnej závierky športovej organizácie a rozhodnutí orgánov športovej organizácie ako aj na základe priebežného zverejňovania použitia prostriedkov z verejných zdrojov v informačnom systéme slovenského športu. Túto časť kontroly športových organizácií má okrem iného zabezpečiť zákonom normované minimálne znenie stanov národných športových zväzov. Uvedené mechanizmy sú prostriedkom skvalitnenia správy a riadenia slovenského športu, stransparentnenie prostredia športových organizácií a ich riadenia, čo v konečnom dôsledku prinesie benefit v podobe zvýšenia tlaku na predstaviteľov týchto športových organizácií, aby konali v súlade so záujmami športu uprednostnením verejných, pred subjektívnymi, individuálnymi záujmami.

Keďže šport je v skutočnosti celosvetový spoločenský fenomén, neprináša vždy len pozitívne aspekty, či emócie, ale často sa v ňom objavujú negatívne javy. Najznámejším z nich bol dlhé roky doping, avšak najmä v posledných desaťročiach sa začali stále viac objavovať rasizmus, divácke násilie a predovšetkým manipulácia výsledkov športových súťaží tzv. “match fixing”.

Návrh zákona reaguje najmä na zvýšenú potrebu legislatívnej úpravy manipulácie výsledkov športových súťaží, ktoré vážnym spôsobom narúša princípy fair-play, integritu športu, a tým jeden z jeho základných aspektov - nepredvídateľnosť. Tento negatívny jav doposiaľ spadá z pohľadu trestného zákona pod všeobecné ustanovenia týkajúce sa korupcie, čo je aj na základe existujúcich prípadov z posledného obdobia nepostačujúce. Z uvedených dôvodov pristúpil predkladateľ aj k nepriamej novelizácii z.č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v z.n.p. (ďalej aj „TZ“), a to konkrétne zavedením trestného činu športovej korupcie.

Dôležitým podkladom k legislatívnej úprave negatívnych javov v športe a k zavedeniu opatrení proti nim sú dokumenty Rady Európy, a to Dohovor Rady Európy v boji proti diváckemu násiliu a Dohovor Rady Európy v boji proti manipulácii výsledkov športových súťaží. Účelom tohto dohovoru je predchádzať, odhaľovať, trestať a zbaviť sa ovplyvňovania športových súťaží, rovnako ako zlepšiť výmenu informácií a spoluprácu na národnej a medzinárodnej úrovni medzi dotknutými orgánmi verejnej správy, športovými organizáciami a prevádzkovateľmi športového stávkovania.

Zákon zavádza povinnosti pre športové organizácie v boji proti negatívnym javom, týkajúce sa najmä osvety, prevencie a zavedenia disciplinárnych opatrení. Zároveň sprísňuje tresty a sankcie pre osoby konajúce protiprávnu činnosť.

Viaceré navrhované mechanizmy a stanovenie detailnejších podmienok existencie právnych vzťahov v športe je snahou o zvýšenie právnej istoty konkrétnych subjektov v športe. Mechanizmy zabezpečenia právnej istoty účastníkov právnych vzťahov v oblasti športu, ktorá je chápaná v úzkej spojitosti so snahou o ochranu a budovanie dôvery adresáta právnej regulácie v právny systém ako najdôležitejší normatívny systém.

Právna istota patrí k dôležitým znakom právneho štátu, patrí medzi nosné prvky a princípy právneho štátu, čím sa dá bez sporov uzavrieť, že je jeho definičným princípom. Ako právny princíp zahŕňa dôveru občana v právo, čím vytvára kvalitatívny základ pre dobré, spravodlivé a riadne fungovanie občianskej spoločnosti. Právna istota, ktorá je procesne vytváraná predovšetkým nezmeniteľnosťou súdnych rozhodnutí je treba považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a v širšom kontexte za súčasť právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR.

Z procesného hľadiska pri rozhodovaní relevantného orgánu o práve a povinnosti konkrétneho subjektu je potrebné upriamiť pozornosť na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý svojou rozhodovacou činnosťou prispel k formovaniu minimálnych štandardov aj v tejto oblasti: “Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).”.

Snaha o zvyšovanie právnej istoty účastníkov vzťahov v športe by mala byť minimálne kvalitatívne kritérium konania a rozhodovania orgánov športových zväzov, ktoré charakterovo nie sú verejnými autoritami. Práve z uvedeného dôvodu je potrebné, aby táto požiadavka bola zreteľne vyjadrená v texte zákona a aby predstavovala hodnotiace kritérium vo vzťahu k tým činnostiam subjektov v športe, ktorými tieto rozhodujú o právach a povinnostiach svojich členov. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou relevantných orgánov športových organizácií. V prípadoch, ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet je naplnením princípu právnej istoty aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa konkrétny spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, rozdielne od ustálenej rozhodovacej praxe, každá dotknutá zúčastnená entita má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie takéhoto “rozhodovacieho” odklonu. Tento prístup zákon reflektuje predovšetkým v ustanovení § 52 ods. 4 návrhu zákona.

Kvalitatívne detailnou úpravou týchto vzťahov existujúcich v športe a pri výkone športovej činnosti návrh zákona prispieva k ich zákonnému charakterizovaniu. Stanovením zvýšených nárokov na správu a riadenie športu aktivitami športových organizácií za súčasného zavedenia nových foriem financovania vo forme zmluvy o sponzoringu, športových poukazov či ďalších foriem financovania športu z verejných prostriedkov sa vytvára právny rámec, ktorý sa stane predpokladom pre napredovanie slovenského športu tak, ako si to táto oblasť spoločenských vzťahov zasluhuje v 21. storočí.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právom Európskej únie.

Návrh zákona zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, nezakladá zvýšené nároky na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie a predpokladá pozitívny dopad na informatizáciu spoločnosti.