Zákon o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov 423/2015 účinný od 01.07.2016 do 31.08.2018

Vládny návrh zákona o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1                  

Zákon o štatutárnom audite, ktorého návrh sa predkladá, predstavuje základný právny predpis upravujúci oblasť štatutárneho auditu, dohľad nad výkonom štatutárneho auditu, postavenie a činnosť štatutárnych audítorov, audítorských spoločností a asistentov štatutárneho audítora, pôsobnosť Slovenskej komory audítorov (ďalej len „komora“) a Úradu pre dohľad nad výkonom auditu (ďalej len „úrad“).

Od roku 2016 sa bude štatutárny audit subjektov verejného záujmu vykonávať v súlade s prijatým Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)  č. 537/2014 (ďalej len „nariadenie“). V oblastiach, ktoré neupravuje predmetné nariadenie,  sa pri štatutárnom audite subjektov verejného záujmu bude postupovať v súlade s týmto zákonom. Súčasne sa ustanovuje uplatnenie tohto zákona  a nariadenia na štatutárnych audítorov, audítorské spoločnosti, subjekty verejného záujmu a úrad.

K § 2                  

V nadväznosti na článok 2 Smernice EP a Rady 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok (ďalej len „smernica“)  sa v tomto paragrafe vymedzujú základné pojmy používané v návrhu zákona.

V nadväznosti na novelu zákona o účtovníctve sa ako štatutárny audit zadefinovalo okrem overovania účtovnej závierky aj overovanie výročnej správy. Súčasne sa ako štatutárny audit  definoval aj audit, ktorý sa vykonáva na základe rozhodnutia účtovnej jednotky.

Vzhľadom na možnosť pôsobenia štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti z  členského štátu v inom tzv. hostiteľskom členskom štáte sa ustanovujú  definície pre pojmy „domovský členský štát“ a  „hostiteľský členský štát“. Domovský členský štát je členský štát, v ktorom je štatutárny audítor primárne zapísaný v zozname štatutárnych audítorov alebo audítorská spoločnosť zapísaná v zozname audítorských spoločností. Hostiteľský členský štát  je členský štát, v ktorom štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť z iného členského štátu žiada o registráciu. V prípade audítorskej spoločnosti z iného členského štátu je to možné, ak jej kľúčový audítorský partner je zapísaný v zozname štatutárnych audítorov domovského členského štátu t.j. v SR je to v zozname štatutárnych audítorov vedenom úradom.

Precizuje sa definícia siete a kľúčového audítorského partnera v nadväznosti na znenie smernice. Sieť môže byť zoskupenie, v ktorom môžu byť aj iní členovia ako štatutárni audítori alebo audítorské spoločnosti. Kľúčovým audítorským partnerom v oblasti štatutárneho auditu konsolidovaného celku sa rozumie štatutárny audítor, ktorý je primárne zodpovedný za vykonanie štatutárneho auditu v mene audítorskej spoločnosti a rovnako aj pri štatutárnom audite významných dcérskych účtovných jednotiek ide o štatutárneho audítora, ktorý je primárne zodpovedný za vykonanie štatutárneho auditu v mene audítorskej spoločnosti. Významnou dcérskou spoločnosťou je účtovná jednotka, ktorá je z hľadiska konsolidovaného celku významná z dôvodu svojej činnosti alebo veľkosti. Definícia kľúčového audítorského partnera sa precizuje aj s ohľadom na možnosť uznávania audítorských spoločností v inom členskom štáte pod podmienkou vykonávania auditu kľúčovým audítorským partnerom v mene audítorskej spoločnosti v súlade s článkom 3a smernice.

Rozširuje sa okruh dohliadaných subjektov o subjekty verejného záujmu, pričom dohľad nad týmito subjektmi bude vykonávať úrad. Dohľad sa bude zameriavať predovšetkým na dodržiavanie ustanovení nariadenia v oblasti zriadenia a fungovania výboru pre audit, správneho postupu pri výbere štatutárneho audítora.

Smernica vyžaduje zaradiť medzi subjekty verejného záujmu (ďalej len „SVZ“) pre účely štatutárneho auditu – subjekty, ktorých cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu, úverové inštitúcie a poisťovne. Súčasne členský štát môže rozšíriť túto skupinu účtovných jednotiek o subjekty, ktoré určí členský štát ako SVZ – ide predovšetkým o podniky, ktoré sú dôležité z verejného hľadiska, z dôvodu povahy ich podnikania, ich veľkosti alebo počtu ich zamestnancov. Na štatutárny audit SVZ sa vzťahuje nariadenie, ktoré vyžaduje prísnejšie podmienky ako pri štatutárnom audite ostatných subjektov. Nariadenie je priamo uplatniteľné nielen na štatutárnych audítorov vykonávajúcich audit SVZ, ale aj na samotné SVZ.

Vzhľadom na náročnejšie podmienky pre SVZ, ako aj pre štatutárnych audítorov týchto účtovných jednotiek sa z okruhu SVZ, ktorý bol zadefinovaný v terajšom zákone, vypúšťajú

- účtovné jednotky, ktoré sú subjektmi verejnej správy, okrem vyšších územných celkov a  miest, ktoré spĺňajú veľkostné podmienky ustanovené v ods. 16 písmeno n),

- obchodníci s cennými papiermi a pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi, ak zostavujú účtovnú závierku podľa Medzinárodných štandardov finančného výkazníctva,

- účtovné jednotky, ktoré zostavujú konsolidovanú účtovnú závierku, okrem účtovnej jednotky zostavujúcej konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy, ktorou je Ministerstvo financií SR.

Uisťovacie a súvisiace audítorské  služby sa vykonávajú podľa „Príručky medzinárodných usmernení na kontrolu kvality, audit, preverenie, iné uisťovacie a súvisiace audítorské služby“ vydaných  Medzinárodnou federáciou účtovníkov (ďalej len „medzinárodné audítorské štandardy“), preto sa na ne vzťahuje nielen dohľad podľa § 31, ale  je potrebné, aby sa na takéto služby vzťahovali aj ostatné ustanovenia tohto zákona. Tieto služby môžu  vykonávať len štatutárni audítori s licenciou, musia zachovávať mlčanlivosť, musia byť poistení, podliehajú sankciám a disciplinárnym opatreniam a podobne.

K § 3                   

Požiadavky kladené na získanie certifikátu štatutárneho audítora v SR sú  založené na získaní požadovaného vzdelania, preukázaní riadenej praxe asistenta štatutárneho audítora zameranej na oblasť účtovných závierok v účtovných jednotkách pod vedením štatutárneho audítora.

Kvalifikácia v oblasti štatutárneho auditu, ktorú získali štatutárni audítori podľa smernice, sa v členských štátoch považuje za rovnocennú. Vzhľadom na to, že štatutárny audit si vyžaduje primerané znalosti v oblastiach, akými sú právo obchodných spoločností, finančné právo a právo sociálneho poistenia je nevyhnutné, aby sa pred zapísaním štatutárneho audítora z iného členského štátu do zoznamu štatutárnych audítorov tieto znalosti preverili.

Vzhľadom na to, že smernica kladie dôraz na vysokú úroveň teoretických vedomostí a odborných schopností, podmienkou získania certifikátu je aj účasť na sústavnom vzdelávaní asistentov štatutárneho audítora. Splnenie tejto podmienky sa vyžaduje aj od štatutárnych audítorov z členských štátov a audítorov z tretích krajín, ktorí sa uchádzajú o získanie certifikátu t. j. osvedčenia o spôsobilosti na výkon štatutárneho auditu a následne aj licencie. Veľmi dôležité je aj preukázanie dobrej povesti. Preukazovanie uhradených poplatkov, odvodov, daní a ďalších povinností sa umožňuje čestným vyhlásením, nakoľko získavanie jednotlivých potvrdení bolo často problematické, resp. niektoré organizácie príslušné potvrdenia nevydávali. Ak sa následne zistí, že v čestnom vyhlásení boli uvedené nepravdivé údaje, bude úrad postupovať v intenciách § 12 ods. 2 písm. k), ktorý umožňuje konať v  prípade zistenia spochybnenia dobrej povesti štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti. O vykonávanie profesie štatutárneho audítora sa môže uchádzať len taká fyzická osoba, ktorá je vedená komorou v zozname asistentov štatutárneho audítora, teda každá takáto fyzická osoba musí byť asistentom štatutárneho audítora.

Nakoľko asistent štatutárneho audítora môže vykonávať svoju praktickú odbornú prípravu aj v členskom štáte, ustanovuje sa, že školiteľom môže byť aj európsky audítor, ak spĺňa stanovené predpoklady. Vzhľadom na náročnosť postavenia školiteľa sa predlžuje počet rokov praxe školiteľa v profesii štatutárneho audítora na päť rokov.  Pokiaľ ide o školiteľov, ktorí sú štatutárnymi audítormi v SR, musia byť vedení v zozname školiteľov komory.

Spresňuje sa podmienka, ktorú musí spĺňať audítor z tretej krajiny, aby mu bol umožnený výkon štatutárneho auditu v SR. Je povinný sa preukázať platnou licenciou v tretej krajine, ako aj dôkazom, že audítorská skúška, ktorú vykonal v tretej krajine, spĺňa požiadavky kladené na štatutárnych audítorov, ktorí absolvujú uvedenú skúšku v SR. Uvedené spresnenie nadväzuje na čl. 44 ods. 1 smernice.

Dopĺňa sa preukazovanie splnenia podmienok asistentom štatutárneho audítora pre spôsobilosť na právne úkony, ukončenie  vysokoškolského vzdelania, trvanie odbornej praxe a účasť na sústavnom vzdelávaní.

K § 4                   

Fyzická osoba môže požiadať o zapísanie do zoznamu štatutárnych audítorov a úrad ju zapíše do zoznamu do dvoch mesiacov za predpokladu splnenia podmienok ustanovených pod písmenami a) až d). Ku dňu zápisu vydá úrad fyzickej osobe licenciu, ktorá ju oprávňuje na vykonávanie štatutárneho auditu.

K § 5                   

Audítorská spoločnosť bude do zoznamu zapísaná po preukázaní splnenia podmienok, že audítorskú činnosť v jej mene vykonávajú len štatutárni audítori, ktorí sú zapísaní v zozname štatutárnych audítorov, že väčšina hlasovacích práv patrí štatutárnym audítorom zapísaným do zoznamu v SR alebo  do obdobného zoznamu, ktorý je vedený v inom členskom štáte EÚ. 

Ďalšou podmienkou je, že väčšina členov štatutárneho orgánu audítorskej spoločnosti sú štatutárni audítori zapísaní v zozname v SR alebo iného členského štátu.

Smernica kladie dôraz na  dobrú povesť audítorskej spoločnosti, ktorej základnou požiadavkou je, aby žiadny člen štatutárneho orgánu nebol právoplatne odsúdený za trestný čin súvisiaci s podnikaním. Dobrú povesť audítorská spoločnosť preukáže čestným vyhlásením, že nemá nedoplatky na zdravotnom poistení, sociálnom poistení, nedoplatky povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za svojich zamestnancov, daňové nedoplatky za svojich zamestnancov a neporušila zákaz nelegálneho zamestnávania. V prípade zistenia opaku môže úrad podobne ako pri fyzických osobách uplatniť § 12 ods. 2 písm. k). Súčasne podmienkou dobrej povesti je, že v predchádzajúcich piatich rokoch nesmie závažne porušiť odborné povinnosti viažuce sa na štatutárny audit.

Do zoznamu audítorských spoločností nesmie byť opätovne zapísaná taká audítorská spoločnosť, ktorá bola vyčiarknutá zo zoznamu z dôvodu, že zneužila informácie získané v súvislosti s výkonom štatutárneho auditu.

Dopĺňa sa oprávnenie na základe, ktorého úrad do zoznamu audítorských spoločností zapíše audítorskú spoločnosť, ktorá je registrovaná v inom členskom štáte, ak jej kľúčový audítorský partner je zapísaný v zozname úradu, zaplatila úradu zápisné  a má dobrú povesť.

Pre právnu istotu, že licencia nebude vydaná spoločnosti nezapísanej do obchodného registra, je nutné, aby bola v čase podania žiadosti o vydanie licencie obchodná spoločnosť už zapísaná v obchodnom registri. Nie je postačujúce, aby bol podaný iba návrh na zápis. Súčasne sa dopĺňa podmienka pri predkladaní potvrdenia o zápise audítorskej spoločnosti v zozname v inom členskom štáte, aby toto potvrdenie nebolo staršie ako tri mesiace.

K § 6                  

Právnická osoba alebo fyzická osoba môže podať žiadosť o zápis do príslušného zoznamu aj prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, ktoré túto žiadosť v ustanovenej lehote doručí úradu.

K § 7                  

Prepojenosť kapitálových trhov zvyšuje potrebu zabezpečiť tiež vysokú kvalitu práce audítorov a audítorských spoločností z tretích krajín, ktorá súvisí s kapitálovým trhom Európskej únie. Audítori, ktorých sa to týka, musia byť registrovaní v zozname štatutárnych  audítorov alebo zozname audítorských spoločností, aby ich bolo možné kontrolovať z hľadiska zabezpečenia kvality štatutárneho auditu a aby podliehali systému prešetrovania a sankcií.

Do zoznamov štatutárnych audítorov a audítorských spoločností musia byť zaregistrovaní aj audítori a audítorské spoločnosti z tretích krajín, ktorí predložili správu audítora, avšak nie sú oprávnení v SR vykonávať štatutárny audit podľa tohto zákona. V príslušných zoznamoch musia byť osobitne vyznačení.

Úrad môže na základe zmluvy o vzájomnej spolupráci vyňať zo systému dohľadu, zabezpečenia kvality auditu, disciplinárnej zodpovednosti tých audítorov a audítorské spoločnosti, ak podliehajú systému verejného dohľadu, zabezpečenia kvality, disciplinárnej zodpovednosti v tretej krajine, ktorý bol Európskou komisiou vyhodnotený za rovnocenný s požiadavkami Európskej komisie a ak bola previerka zabezpečenia kvality auditu audítora alebo audítorskej spoločnosti z tretej krajiny vykonaná v priebehu predchádzajúcich troch rokov orgánom zodpovedným za previerku zabezpečenia kvality tretej krajiny a systém zabezpečenia kvality auditu tejto krajiny bol vyhodnotený Európskou komisiou za rovnocenný s požiadavkami Európskej komisie alebo orgánom zodpovedným za systém zabezpečenia kvality auditu iného členského štátu.

K § 8                   

Štatutárny audítor aj audítorská spoločnosť sú oprávnení začať vykonávať štatutárny audit dňom zapísania do príslušného zoznamu. Tento deň je zhodný s dňom vydania licencie. Fyzická osoba, ktorá je štatutárnym audítorom, môže začať dňom vydania licencie začať používať  na označenie svojej profesie označenia CA vo význame „certifikovaný audítor“.

K § 9                  

Do zoznamov štatutárnych audítorov a audítorských spoločností sa zaznamenáva pozastavenie licencie t. j. oprávnenia na výkon štatutárneho auditu. Pozastavenie licencie nastáva v nadväznosti na § 64 a predstavuje uloženie sankcie. Oproti terajšiemu zákonu sa vypúšťajú ustanovenia, kedy bola štatutárnemu audítorovi pozastavená licencia z dôvodu začatia konania o obmedzení alebo pozbavení právnej spôsobilosti alebo začatia trestného konania. Vzhľadom na to, že jednotlivé konania sa môžu skončiť aj vyslovením neviny štatutárneho audítora, sa z dôvodu neprimeranej tvrdosti zákona navrhuje vypustiť tieto ustanovenia. Ak je štatutárny audítor právoplatne pozbavený právnej spôsobilosti alebo je odsúdený za úmyselný trestný čin uplatní sa § 12, v zmysle ktorého štatutárnemu audítorovi v takýchto prípadoch zaniká licencia a je vyčiarknutý zo zoznamu štatutárnych audítorov.

O pozastavenie licencie môže požiadať aj sám štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť. Ustanovuje sa, aby štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť, uvádzali vo svojej žiadosti o pozastavenie licencie presný údaj o časovom období, počas ktorého žiadajú o pozastavenie licencie. Neuvedenie doby pozastavenia licencie spôsobovalo v aplikačnej praxi problémy pri stanovení dátumov pozastavenia licencie, prípadne ukončenia pozastavenia licencie. Počas pozastavenia licencie štatutárny audítor aj audítorská spoločnosť zostávajú členmi komory. K ich povinnostiam aj v tomto období patrí platiť príspevky komore, zachovávať mlčanlivosť o veciach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti so štatutárnym auditom, ktorý vykonali. Počas pozastavenia licencie nezaniká ich disciplinárna zodpovednosť, ani povinnosť zúčastňovať sa sústavného vzdelávania.

O pozastavení licencie je povinný informovať úrad  príslušné orgány iných členských štátov a tretích krajín, v ktorých je audítorovi a audítorskej spoločnosti vydaná licencia.

Audítor, ktorý mal pozastavenú licenciu a nemá splnený predpísaný limit hodín sústavného vzdelávania  prináležiaci k tomuto obdobiu, je povinný zúčastniť sa preskúšania. Ak štatutárnemu audítorovi preskúšanie na prvýkrát nevyšlo, môže požiadať úrad o opakovanie. Za každé preskúšanie sa platí úhrada.

K § 10              

Ide o obsahové vymedzenie zoznamu štatutárnych audítorov, pričom úrad je povinný priebežne aktualizovať údaje, ktoré sú obsahom zoznamu.

K § 11               

Ide o obsahové vymedzenie zoznamu audítorských spoločností, pričom úrad je povinný priebežne aktualizovať údaje, ktoré sú obsahom zoznamu. Dopĺňa sa informácia o tom, či bola audítorská spoločnosť registrovaná podľa § 5 ods. 2 teda je zapísaná na základe toho, že jej kľúčový audítorský partner vykonáva štatutárny audit v SR. Súčasne sa zapisuje údaj o tom, ktorý členský štát je domovským štátom takejto audítorskej spoločnosti.

K § 12              

Úrad vyčiarkne z príslušného zoznamu štatutárneho audítora alebo audítorskú spoločnosť pri vzniku skutočností, ktoré sú ustanovené v odsekoch 2 a 3. Medzi dôvody vyčiarknutia z príslušného zoznamu okrem úmrtia alebo straty spôsobilosti na právne úkony je uloženie disciplinárneho opatrenia alebo sankcie, konkurz, reštrukturalizácia alebo likvidácia. Ak štatutárny audítor a audítorská spoločnosť boli vyčiarknutí z príslušného zoznamu z dôvodu, že preukázateľne zneužili informácie získané v súvislosti s výkonom štatutárneho auditu, nemôžu v budúcnosti požiadať o vrátenie licencie. Dňom vyčiarknutia z príslušného zoznamu zaniká licencia, t. j. oprávnenie na výkon štatutárneho auditu a štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť musí odovzdať licenciu úradu.

Ak žiada o vyčiarknutie z príslušného zoznamu štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť, je povinná zaslať originál licencie a certifikátu úradu, ako aj mať splnené všetky povinnosti voči úradu a komore.

K § 13              

Zoznam asistentov štatutárneho audítora vedie komora. Fyzická osoba, ktorá má záujem byť zapísaná do zoznamu asistentov štatutárneho audítora, musí spĺňať podmienky ustanovené v odseku 1, ktoré sa oproti terajšiemu zákonu nemenia. Ide o tieto podmienky: spôsobilosť na právne úkony, dobrá povesť, ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, absolvovanie vstupného testu, zaplatenie poplatku a zápisného. Ak bol asistent štatutárneho audítora zo zoznamu vyčiarknutý, môže o opätovné zapísanie do zoznamu požiadať až po uplynutí troch rokov.

K § 14              

Komora vyčiarkne asistenta štatutárneho audítora zo zoznamu asistentov štatutárneho audítora pri vzniku skutočností, ktoré sú ustanovené v odseku 1. K vyčiarknutiu zo zoznamu asistentov audítora pristúpi komora aj v prípade vlastnej žiadosti asistenta štatutárneho audítora, ako aj z ďalších dôvodov vymedzených v tomto ustanovení. V nadväznosti na potreby praxe sa doplňuje ustanovenie, na základe ktorého komora oznámi školiteľovi alebo zamestnávateľovi, u ktorého je asistent štatutárneho audítora zamestnaný,  jeho vyčiarknutie zo zoznamu.

K § 15              

Návrh zákona v tomto ustanovení rámcovo vymedzuje obsah audítorskej skúšky, ktorú musí uchádzač o získanie certifikátu a následne licencie absolvovať v nadväznosti na § 3 ods. 1. Oblasti, na ktoré je audítorská skúška zameraná, vychádzajú zo smernice. Skúška sa vykonáva v písomnej forme. Súčasťou zápisnice, ktorou sa potvrdzuje priebeh audítorskej skúšky, sú aj skúšobné otázky, rozhodnutie o výsledku a v prípade nezloženia skúšky aj dôvody jej nezloženia.

K § 16              

V tomto ustanovení je určený postup pre schvaľovanie štatutárnych audítorov, ktorí sú schválení v iných členských štátoch a tretích krajinách, ktorí sa uchádzajú o získanie certifikátu a licencie na výkon štatutárneho auditu v SR podľa tohto zákona. Skúškou spôsobilosti sa  preverujú iba dostatočné znalosti štatutárneho audítora týkajúce sa zákonov a predpisov platných v SR, ktoré sú relevantné pre štatutárny audit. Pred zložením skúšky spôsobilosti sa musí uchádzač preukázať platným certifikátom vydaným mimo územia SR a potvrdením, ktorým doloží svoju účasť na sústavnom vzdelávaní v predchádzajúcom období. Skúška spôsobilosti sa vykonáva v štátnom jazyku nakoľko uchádzač o skúšku spôsobilosti by mal mať aktívne osvojený slovenský jazyk pre potreby porozumenia odbornej literatúry, zákonov, právnych predpisov a podobne, ktoré sú platné v SR.

K § 17              

Skúšobný poriadok na vykonanie audítorskej skúšky, skúšky  spôsobilosti a preskúšania ustanoví opatrením Ministerstva financií SR (ďalej len „ministerstvo“), ktoré v tomto poriadku určí podrobnosti o podaní žiadosti na skúšky, výšku poplatkov, priebeh a spôsob hodnotenia skúšky, ako aj neúčasti na nej.

K § 18              

Uchádzač vykonáva audítorskú skúšku pred skúšobnou komisiou úradu. Skúšobnú komisiu tvoria odborníci z radov štatutárnych audítorov a ďalších odborníkov z ekonomickej teórie a praxe. Tým sa zabezpečí náročnosť skúšky pre uchádzača  a vzniká predpoklad, že dôjde ku kvalitnému overeniu požadovaných teoretických vedomostí z tých oblastí, ktoré sú pre štatutárny audit relevantné. Predsedu a členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva rada úradu.

K § 19              

Je dôležité zaistiť dlhodobo vysokú kvalitu všetkých štatutárnych auditov vyžadovaných právnymi predpismi Spoločenstva. Všetky štatutárne audity vykonávané podľa tohto zákona sa budú vykonávať do prijatia medzinárodných audítorských štandardov Európskou komisiou na základe medzinárodných audítorských štandardov, ak nebudú v rozpore s týmto zákonom, alebo s nariadením v prípade štatutárneho auditu SVZ.

V záujme dosiahnutia maximálneho stupňa harmonizácie sa uplatnenie dodatočných vnútroštátnych audítorských postupov alebo požiadaviek môže použiť len vtedy, ak tieto vychádzajú z osobitných vnútroštátnych právnych požiadaviek vzťahujúcich sa na rozsah štatutárneho auditu individuálnych alebo konsolidovaných účtovných závierok.

Ak by prijaté medzinárodné audítorské štandardy obsahovali audítorské postupy, ktorých vykonávanie by vytváralo právny konflikt s vnútroštátnymi právnymi predpismi vyplývajúci zo špecifických vnútroštátnych požiadaviek týkajúcich sa rozsahu štatutárneho auditu, je možné vyňať konfliktnú časť medzinárodného audítorského štandardu na dobu trvania konfliktu. V prípade, ak takáto situácia nastane, patrí k povinnostiam úradu oznámiť všetkým členským krajinám a Európskej komisii odlišný vnútroštátny postup spolu s jeho odôvodnením. V súčasnosti vydané medzinárodné audítorské štandardy potrebám SR vyhovujú.

V súlade s ustanoveniami článku 24b ods. 7 a  26 ods. 5 smernice sa umožňuje štatutárnym audítorom alebo audítorským spoločnostiam zjednodušiť výkon štatutárneho auditu v závislosti od rozsahu a zložitosti činnosti auditovaného subjektu.  Uplatniť zjednodušené požiadavky pri výkone štatutárneho auditu nie je možné v SVZ alebo veľkých účtovných jednotkách zadefinovaných v súlade s veľkostnými kritériami smernice č. 2013/34/EÚ o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica EP a R 2006/43/ES  a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (ďalej len „smernica 2013/34/EÚ“). Požiadavky na štatutárny audit sa umožňuje zjednodušiť v nasledovných oblastiach:

 - vnútorná organizácia štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností (§ 24),  

- audítorská dokumentácia (§ 22) a  

- uplatňovanie medzinárodných audítorských štandardov. Komora v súčinnosti s úradom vydá vnútorný predpis, v ktorom budú tieto zjednodušené požiadavky pri výkone štatutárneho auditu určené.

K § 20              

V súlade so smernicou sa zavádza do zákona profesionálna etika a profesionálny skepticizmus štatutárneho audítora a audítorskej spoločnosti pri výkone štatutárneho auditu. Ustanovuje sa profesionálny skepticizmus ako postoj štatutárneho audítora a audítorskej spoločnosti, z ktorého vyplýva povinnosť preskúmavať skutočnosti, ktoré sú predmetom štatutárneho auditu, s ostražitosťou voči okolnostiam, ktoré môžu naznačovať možnú nesprávnosť v dôsledku chyby alebo podvodu a kriticky posudzovať dôkazy zistené pri výkone štatutárneho auditu. Kladie sa dôraz na zachovávanie profesionálneho skepticizmu najmä pri preverovaní odhadov manažmentu, ktoré sa týkajú oceňovania majetku a záväzkov reálnymi hodnotami, zníženia hodnoty majetku, rezerv a budúcich peňažných tokov významných pre schopnosť auditovaného subjektu nepretržite pokračovať vo svojej činnosti.

K § 21              

Štatutárny audítor a audítorská spoločnosť, ktorí vykonávajú štatutárny audit v zmysle tohto zákona, musia byť nezávislí od auditovaného subjektu a nesmú sa podieľať na prijímaní rozhodnutí tohto subjektu t. j. musia sa zdržať zasahovania do procesov vnútorného rozhodovania auditovaného subjektu. Ak je nezávislosť štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti ohrozená napríklad previerkou seba samého, existenciou vlastných záujmov, obhajobou, známosťou, dôverou alebo zastrašovaním, musia štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť prijať ochranné opatrenia na zníženie tohto ohrozenia.

Okrem nezávislosti štatutárneho audítora a audítorskej spoločnosti je potrebné, aby aj akákoľvek fyzická osoba, ktorá môže priamo alebo nepriamo ovplyvniť výsledok štatutárneho auditu, sa nezúčastňovala na riadení auditovaného subjektu. Súčasne sa ustanovuje obdobie počas, ktorého sa vyžaduje dodržiavať nezávislosť štatutárneho audítora, audítorskej spoločnosti, a to v priebehu obdobia, na ktoré sa vzťahuje účtovná závierka, ktorej štatutárneho audit sa má vykonať a počas obdobia, v ktorom sa vykonáva štatutárny audit.

Štatutárny audítor a audítorská spoločnosť nesmú vykonávať štatutárny audit, ak existuje taký priamy alebo nepriamy finančný, obchodný, zamestnanecký alebo iný vzťah medzi štatutárnym audítorom, audítorskou spoločnosťou alebo ich sieťou a auditovaným subjektom, z ktorého by ďalšia strana mohla dospieť k názoru, že nezávislosť štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti je spochybnená. Všetky skutočnosti, ktoré by mohli ohrozovať nezávislosť štatutárneho audítora a audítorskej spoločnosti musia byť zdokumentované v audítorskej dokumentácii k príslušnému štatutárnemu auditu.

Vedenie účtovníctva a zostavenie účtovnej závierky v auditovanom subjekte je prekážkou nezávislosti štatutárneho audítora, audítorskej spoločnosti a siete.

V nadväznosti na smernicu sa dopĺňajú ďalšie podmienky na zabezpečenie nezávislosti štatutárneho audítora, audítorskej spoločnosti alebo inej fyzickej osoby, ktorá môže ovplyvniť výsledok štatutárneho auditu. V odseku 10 sa ustanovuje potrebná dokumentácia, ktorú vypracuje štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť pred prijatím zákazky alebo pokračovaním plnenia zákazky na štatutárny audit v oblasti splnenia požiadaviek na nezávislosť a ochranných opatrení prijatých na zmiernenie tohto ohrozenia.

K § 22              

O priebehu výkonu štatutárneho auditu sa musí viesť audítorská dokumentácia podľa medzinárodných audítorských štandardov. Do audítorskej dokumentácie môžu nazerať osoby vykonávajúce dohľad, osoby oprávnené vykonávať previerku kontroly kvality zákazky v súlade s článkom 8 nariadenia, osoby oprávnené vykonávať monitoring systému kontroly kvality u štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi, členovia dozornej rady a disciplinárnej komisie komory,  súd a  orgány činné v trestnom konaní.

Doplnenie ďalších osôb, ktoré sú oprávnené nahliadať do audítorskej dokumentácie súvisí s požiadavkami medzinárodných audítorských štandardov v oblasti kontroly kvality v spoločnostiach vykonávajúcich štatutárny audit. Štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť musia zabezpečiť vo svojej spoločnosti, aby sa na úrovni zákazky vykonávali také postupy kontroly kvality, ktoré štatutárnemu audítorovi poskytnú primerané uistenie, že vykonaný štatutárny audit zodpovedá požiadavkám odborných štandardov a platných predpisov a zákonov a vydaná správa je za daných okolností primeraná. Medzinárodný štandard na kontrolu kvality požaduje, aby štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť zaviedla účinný systém kontroly kvality poskytovaných služieb, a to vykonaním previerky kontroly kvality zákazky. Takúto previerku vykonáva osoba, ktorá sa nepodieľa na výkone konkrétneho štatutárneho auditu, pričom ňou môže byť aj vhodne kvalifikovaná externá osoba. Medzinárodný štandard na kontrolu kvality  vyžaduje taktiež zavedenie monitorovacieho procesu, ktorý poskytne audítorskej spoločnosti uistenie, že pravidlá a postupy týkajúce sa systému kontroly kvality sú relevantné, adekvátne a fungujú účinne. Rovnako za monitoring kontrolného prostredia v subjekte zodpovedá iná osoba ako partner zodpovedný za zákazku, pričom je možné, aby bol tento monitoring zabezpečený externe. Na vykonanie uvedeného monitoringu je potrebné umožniť nahliadať do príslušnej audítorskej dokumentácie aj týmto osobám.

Členovia dozornej rady komory môžu nahliadať do audítorskej dokumentácie vzhľadom na ich zákonnú povinnosť podľa § 46 ods. 2 písm. d). V prípade disciplinárneho konania sa členovia disciplinárnej komisie v záujme správneho posúdenia závažnosti porušenia zákona o štatutárnom audite a stanovenia primeraného disciplinárneho opatrenia potrebujú oboznámiť s obsahom celého spisu, ktorý obsahuje aj audítorskú dokumentáciu.

Komplexnosť štatutárnych auditov medzinárodných skupín si vyžaduje dobrú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov a tretích krajín. Preto je potrebné umožniť prostredníctvom úradu príslušným orgánom v členských štátoch a v tretích krajinách prístup k pracovnej dokumentácii o štatutárnom audite a iným dokumentom. Audítorská dokumentácia sa môže poskytnúť do členského štátu a tretej krajiny za podmienok stanovených týmto zákonom.

K § 23              

Štatutárny audítor môže vykonávať štatutárny audit vo svojom mene, v mene audítorskej spoločnosti, v mene iného štatutárneho audítora alebo ako zamestnanec audítorskej spoločnosti. Ak je štatutárny audítor sám zamestnaný alebo vykonáva platenú činnosť okrem pedagogickej, vedeckej a publicistickej činnosti, nesmie zamestnávať iného štatutárneho audítora.

V oblasti rozsahu štatutárneho auditu sa dopĺňa ustanovenie, podľa ktorého  výkon štatutárneho auditu nezahŕňa uistenie o budúcej životaschopnosti auditovaného subjektu, ani o efektívnosti alebo účinnosti súčasných alebo budúcich rozhodnutí riadiacich orgánov tejto účtovnej jednotky.

Štatutárny audítor a audítorská spoločnosť môžu poskytovať subjektom aj neaudítorské služby. Ide o služby v oblasti vedenia účtovníctva, analýz účtovného systému, ekonomického, daňového a finančného poradenstva, oceňovania majetku, vypracovania odporúčaní a poskytovania konzultácií na overenie a posúdenie podnikateľského zámeru  a podobne. Vedenie účtovníctva a zostavenie účtovnej závierky  v auditovanom subjekte je prekážkou nezávislosti štatutárneho audítora, audítorskej spoločnosti a siete v nadväznosti na § 21 ods. 3. Súčasne sú ďalšie obmedzenia v oblasti poskytovania neaudítorských služieb v prípade štatutárneho auditu SVZ ustanovené v § 33.

Poplatky, ktoré platí auditovaný subjekt za vykonanie štatutárneho auditu, nesmie štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť podmieňovať vykonávaním neaudítorských služieb.

K § 24              

Oproti doterajšiemu zákonu sa dopĺňajú základné požiadavky na vnútornú organizáciu štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, ktorá by mala zabrániť akýmkoľvek rizikám pre ich nezávislosť. Vlastníci alebo spoločníci audítorskej spoločnosti, ako aj osoby, ktoré riadia audítorskú spoločnosť, by nemali zasahovať do výkonu štatutárneho auditu žiadnym spôsobom, ktorý ohrozuje nezávislosť a objektívnosť štatutárneho audítora vykonávajúceho štatutárny audit v mene audítorskej spoločnosti. Okrem toho by štatutárni audítori a audítorské spoločnosti mali zaviesť vhodné vnútorné politiky a postupy voči zamestnancom a iným osobám zapojeným do činnosti týkajúcej sa štatutárneho auditu v rámci svojich organizácií na zabezpečenie dodržiavania svojich povinností. Cieľom týchto politík a postupov je najmä zabránenie akémukoľvek ohrozeniu nezávislosti, riešenie takýchto ohrození a zabezpečenie kvality, integrity a dôkladnosti štatutárneho auditu. Tieto politiky a postupy by mali byť primerané vzhľadom na rozsah a zložitosť činností štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti.

K § 25              

Ustanovuje sa základný rámec pre organizáciu práce štatutárneho audítora a audítorskej spoločnosti pri vykonávaní štatutárneho auditu. Štatutárny audítor, ktorý zamestnáva štatutárnych audítorov a  audítorská spoločnosť sú povinní určiť pre štatutárny audit aspoň jedného kľúčového audítorského partnera, ktorý je aktívne zapojený do vykonávania štatutárneho auditu. Súčasne sú povinní poskytnúť dostatočné zdroje a personál, ktorý má potrebnú odbornosť a schopnosť na riadne vykonávanie svojich povinností.

Štatutárny audítor je povinný na vykonávanie predmetného štatutárneho auditu vyčleniť dostatočné zdroje a dostatok času v záujme jeho riadneho vykonania.

Štatutárny audítor a audítorská spoločnosť sú povinní uchovávať záznamy o prípadných porušeniach ustanovení tohto zákona alebo nariadenia a o dôsledkoch týchto porušení, ako aj o opatreniach prijatých na ich nápravu a na prípadnú zmenu systému vnútornej kontroly kvality. Prehľad o týchto opatreniach je prístupný v rámci vnútornej organizačnej štruktúry štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti.

K § 26              

V prípade štatutárneho auditu konsolidovanej účtovnej závierky je dôležitá existencia jasného vymedzenia zodpovednosti medzi štatutárnymi audítormi, ktorí vykonávajú štatutárny audit jednotlivých súčastí konsolidovaného celku. Preto štatutárny audítor konsolidovaného celku musí niesť plnú zodpovednosť za správu audítora konsolidovaného celku. Ak sa na štatutárnom audite konsolidovaného celku napr. niektorej dcérskej, spoločnej alebo pridruženej účtovnej jednotky podieľa audítor z tretej krajiny, potom musí štatutárny audítor konsolidovaného celku vykonať previerku audítorskej činnosti vykonanej týmto audítorom z tretej krajiny a viesť o tejto previerke dokumentáciu.

Na účely previerky audítorskej činnosti je štatutárny audítor konsolidovaného celku povinný požiadať o súhlas príslušného štatutárneho audítora alebo audítorskú spoločnosť s prenosom relevantnej audítorskej dokumentácie počas vykonávania štatutárneho auditu konsolidovanej účtovnej závierky, ktorá bude slúžiť ako podmienka na to, aby sa štatutárny audítor konsolidovaného celku mohol spoliehať na vykonaný štatutárny audit príslušným štatutárnym audítorom alebo audítorskou spoločnosťou.

V rámci medzinárodnej spolupráce pri dohľade je úrad oprávnený požiadať príslušné orgány o dodatočnú dokumentáciu o audítorskej činnosti vykonanej európskym audítorom alebo audítorskou spoločnosťou z iného členského štátu na účely štatutárneho auditu konsolidovaného celku. Podobne je to pri vykonaní štatutárneho auditu materskej účtovnej jednotky alebo dcérskej účtovnej jednotky audítorom z tretej krajiny alebo audítorskou spoločnosťou z tretej krajiny.

K § 27              

Štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť vydávajú o výsledku štatutárneho auditu správu audítora, ktorej povinné náležitosti sú ustanovené v tomto paragrafe. V nadväznosti na smernicu sa precizuje obsah správy audítora. Súčasťou správy audítora je aj názor štatutárneho audítora na výročnú správu podľa § 20 ods. 3 zákona o účtovníctve a podľa ďalších osobitných predpisov, ak takúto povinnosť ustanovujú. Ak nie je výročná správa vyhotovená v rovnakom čase ako účtovná závierka a štatutárny audítor až následne overuje výročnú správu vypracuje dodatok správy audítora. V mimoriadnych prípadoch sa umožňuje, aby dodatok správy audítora vypracoval aj iný štatutárny audítor ako ten, ktorý vykonal štatutárny audit účtovnej závierky.

Ak štatutárny audit vykonáva audítorská spoločnosť, audítorskú správu podpisuje aspoň štatutárny audítor vykonávajúci štatutárny audit v mene audítorskej spoločnosti. Jeho meno nemusí byť sprístupnené verejnosti, ak by to mohlo viesť k ohrozeniu bezpečnosti akejkoľvek osoby.

K § 28              

Štatutárni audítori a audítorské spoločnosti sú zodpovední za výkon svojej práce s náležitou starostlivosťou, a preto by mali zodpovedať za finančné škody vzniknuté v dôsledku nenáležitej starostlivosti. Štatutárny audítor a audítorská spoločnosť zodpovedajú za škodu, ktorá bola spôsobená v súvislosti s výkonom štatutárneho auditu a na tento účel sú povinní uzavrieť poistenie zodpovednosti za škodu.  Je ustanovená výška do akej je štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť zodpovedná za škodu spôsobenú pri výkone štatutárneho auditu. Štatutárny audítor a audítorská spoločnosť sú povinní písomne informovať úrad o uzavretí zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu alebo o zániku tejto zmluvy. Umožňuje sa tiež uzavrieť poistenie v inom členskom štáte alebo tretej krajine. Poistenie zodpovednosti za škodu je povinné a jeho neuzavretie môže mať za následok až pozastavenie licencie.

K § 29              

Pre štatutárnych audítorov a audítorské spoločnosti vyplývajú z tohto paragrafu povinnosti voči orgánom dohľadu podľa osobitných predpisov napr. voči bankovému dohľadu.

K § 30              

Štatutárni audítori a audítorské spoločnosti sú povinní bezodkladne oznamovať úradu svoje odvolanie alebo odstúpenie v priebehu vykonávania štatutárneho auditu, vznik a zánik pracovnoprávneho vzťahu štatutárneho audítora, ktorého zamestnávajú, zmenu alebo zánik údajov zapisovaných do príslušného zoznamu. Aby úrad vedel informovať hostiteľské členské štáty o prípadnom zániku licencie štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti, sú  tieto povinné informovať úrad, v ktorých hostiteľských štátoch sú oprávnení vykonávať štatutárny audit.

            Predlžuje sa termín na splnenie povinnosti oznamovať úradu zoznam účtovných jednotiek, v ktorých v predchádzajúcom účtovnom období vykonali štatutárny audit, z troch na štyri mesiace. Pôvodný termín kolidoval s termínom podávania daňových priznaní, kedy boli štatutárni audítori a audítorské spoločnosti značne zaneprázdnené čo malo za následok predkladanie nedôsledne spracovaných zoznamov. Štatutárni audítori a audítorské spoločnosti sú povinní zasielať úradu zoznam auditovaných subjektov v členení na  malé účtovné jednotky, veľké účtovné jednotky, SVZ a ostatné subjekty. Túto povinnosť nemajú štatutárni audítori, ktorí vykonávajú štatutárny audit v mene a na účet audítorskej spoločnosti nakoľko samostatne nevykonávajú štatutárny audit.

K § 31              

Štatutárni audítori a asistenti štatutárneho audítora sú povinní  sústavne sa vzdelávať s cieľom udržať si na dostatočnej vysokej úrovni teoretické vedomosti, odborné schopnosti a hodnoty. Umožňuje sa tiež akceptovať vzdelávania organizované európskymi audítormi a audítorskými spoločnosťami v iných členských štátoch alebo tretích krajinách, keďže sa v § 3 ods. 2 umožňuje vykonávať praktickú odbornú prípravu pod vedením školiteľa v inom členskom štáte. Kritériá a spôsob hodnotenia sústavného vzdelávania ustanovuje komora po dohode s úradom, vzhľadom na to, že v súlade so smernicou je na úrade konečná zodpovednosť za vzdelávanie. V prípade nedodržiavania požiadaviek na sústavné vzdelávanie podliehajú štatutárni audítori disciplinárnym opatreniam. Sústavného vzdelávania sa musia zúčastňovať  štatutárni audítori  aj počas pozastavenia licencie. Úradu sa umožňuje na nevyhnutnú dobu na žiadosť štatutárneho audítora rozhodnúť o znížení počtu hodín vzdelávania, napr. pri dlhodobej práceneschopnosti.  Ak sa sústavného vzdelávania nezúčastňujú, musia sa podrobiť preskúšaniu pred opätovným zapísaním do zoznamu štatutárnych audítorov.

K § 32              

            Všetky informácie a dokumenty, ku ktorým má štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť pri vykonávaní štatutárneho auditu prístup, musia byť chránené a preto podliehajú povinnosti zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom štatutárneho auditu. Táto povinnosť sa vzťahuje nielen na štatutárnych audítorov, asistentov štatutárneho audítora, ale aj na všetkých zamestnancov audítorských spoločností, komory, úradu, funkcionárov úradu a všetky ostatné osoby a trvá aj po skončení štatutárneho auditu alebo po skončení funkcie, zamestnania alebo iného právneho vzťahu s audítorom, audítorskou spoločnosťou, komorou alebo úradom.

            Rozširuje sa zachovávanie mlčanlivosti, ako aj obmedzenie prístupu k informáciám, ktoré podliehajú mlčanlivosti, podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Obmedzuje sa možnosť účtovnej jednotky, aby pozbavila mlčanlivosti všetky osoby, ktoré sa dozvedeli o skutočnostiach súvisiacich so štatutárnym auditom, ako aj dohľadom. Táto kompetencia sa ponecháva iba úradu.

Za porušenie mlčanlivosti sa nepovažuje poskytnutie informácií o účtovnej jednotke v prípadoch ustanovených týmto zákonom, nariadením alebo v prípade prekazenia spáchania trestného činu. Rovnako poskytnutie dokumentácie ohľadom štatutárneho auditu účtovnej jednotky, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku, štatutárnemu audítorovi konsolidovaného celku nie je porušením mlčanlivosti.

K § 33              

Výkon štatutárneho auditu v SVZ je upravený nariadením. V nadväznosti na ustanovenia nariadenia, ktoré umožňujú členskému štátu stanoviť alternatívne riešenia v niektorých oblastiach, sa ustanovujú osobitné podmienky pre výkon štatutárneho auditu v SVZ v oblasti rozsahu poskytovania  neaudítorských služieb a v oblasti trvania zákazky na štatutárny audit. V súlade s článkom 5 nariadenia sa umožňuje audítorovi a audítorskej spoločnosti, ktorí vykonávajú štatutárny audit v SVZ, poskytovať aj tieto neaudítorské služby – vypracovanie daňového priznania, daňové služby týkajúce sa identifikácie dotácií a daňových stimulov, podpora pri daňovej kontrole, výpočet daní, poradenstvo pri oceňovaní majetku a záväzkov. Tieto služby môžu poskytovať za podmienok, ktoré ustanovuje článok 5 ods. 3 nariadenia.

             Pri štatutárnom audite SVZ sa ustanovuje povinnosť uzavrieť zmluvu o štatutárnom audite minimálne na dva roky, ak je zmluva uzavretá s príslušným auditovaným subjektom prvýkrát. Každá ďalšia zmluva uzavretá s tým istým subjektom môže byť maximálne na obdobie troch rokov, pričom štatutárneho audítora musí vždy opätovne schvaľovať valné zhromaždenie, členská schôdza alebo iný orgán auditovaného subjektu, ktorý schvaľuje alebo odvoláva štatutárneho audítora. Celková doba pokiaľ vykonáva jeden štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť štatutárny audit v jednom SVZ môže byť maximálne desať rokov. Po dosiahnutí desiatich rokov je možné predĺžiť trvanie zákazky o

- desať rokov, ak sa výberové konanie uskutočňuje podľa podmienok ustanovených v článku 16 ods. 2 až 5 nariadenia alebo

- 14 rokov, ak sa uskutočňuje spoločný štatutárny audit dvoch alebo viacerých štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností.   

Po uplynutí týchto lehôt môže  SVZ v súlade s § 33 ods. 6 požiadať úrad o predĺženie trvania zákazky maximálne o ďalšie 2 roky.

            S cieľom posilnenia nezávislosti štatutárnych audítorov SVZ sa musí štatutárny audítor alebo kľúčový audítorský partner zodpovedný za výkon štatutárneho auditu  striedať pri danej zákazke na štatutárny audit maximálne po 5 rokoch od dátumu vymenovania a má možnosť znovu sa zúčastniť na štatutárnom audite auditovaného subjektu po uplynutí najmenej 3 rokov od vykonávania štatutárneho auditu u daného auditovaného subjektu.

            Akcionárom, riadiacemu alebo dozornému orgánu auditovaného subjektu alebo úradu sa umožňuje podať na súde návrh na odvolanie štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti, ktorí vykonávajú štatutárny audit v SVZ.

K § 34              

Navrhované znenie paragrafu bolo presunuté zo zákona o účtovníctve a upravuje zriadenie výboru pre audit nadväzne na čl. 41 smernice. Ustanovenie ukladá povinnosť SVZ zriadiť si výbor pre audit. Úlohy výboru pre audit môžu vykonávať tiež členovia dozornej rady. Jeho úlohou je vykonávať kompetencie ako sú postup pri výbere štatutárneho audítora, možnosť obmedziť poskytované služby štatutárneho audítora, dohliadať na proces zostavovania účtovnej závierky, kontrolovať efektivitu interného auditu. Upravujú sa podmienky, kedy nemusí mať SVZ zriadený výbor pre audit.

K § 35              

Systému zabezpečenia kvality štatutárneho auditu musia podliehať všetci štatutárni audítori a audítorské spoločnosti. Dobrým prostriedkom na dosiahnutie dlhodobo vysokej kvality zákonných štatutárnych auditov sú pravidelné previerky. V súlade so smernicou sa navrhuje rozdeliť systém previerok zabezpečenia kvality štatutárneho auditu na úrad, ktorý bude mať v kompetencii previerky štatutárnych audítorov a audítorských spoločností pri štatutárnom audite SVZ a komoru, ktorá bude vykonávať previerky štatutárnych audítorov a audítorských spoločností pri štatutárnom audite ostatných subjektov. Zodpovednosť za dohľad nad systémom zabezpečenia kvality štatutárneho auditu ostáva na úrade. Systém previerok zabezpečenia kvality štatutárneho auditu sa musí uskutočňovať spôsobom nezávislým od preverovaných štatutárnych audítorov a audítorských spoločností. Povinnosťou úradu, ako aj komory je zabezpečiť primerané zdroje na financovanie previerok zabezpečenia kvality štatutárneho auditu, na výber a školenia osôb, ktoré tieto previerky zabezpečenia kvality štatutárneho auditu budú vykonávať.

Pravidelné previerky zabezpečenia kvality štatutárneho auditu musia vykonávať osoby s primeraným odborným vzdelaním a dostatočnými skúsenosťami a znalosťami v oblasti medzinárodných audítorských štandardov, medzinárodných účtovných štandardov, etického kódexu audítora, vnútorných predpisov úradu a komory. V súlade s novelou smernice sa dopĺňajú podmienky, za ktorých môže kontrolór vykonávať previerku zabezpečenia kvality štatutárneho auditu u štatutárneho audítora alebo v audítorskej spoločnosti. Tieto osoby sú na tento účel osobitne vyškolené a na konkrétne úlohy určené objektívnym postupom, aby sa predišlo konfliktu záujmov medzi osobami uskutočňujúcimi previerku a preverovanými štatutárnymi audítormi alebo audítorskými spoločnosťami. Ich výber a školenia zabezpečuje úrad, ako aj komora. Previerka kvality sa vykonáva aspoň raz za 6 rokov  a pri audítoroch a audítorských spoločnostiach vykonávajúcich štatutárny audit SVZ aspoň raz za tri roky. Výsledky previerok sa každoročne zverejňujú na internetových stránkach komory a úradu.

K § 36              

Systém verejného dohľadu nesie konečnú zodpovednosť nad schvaľovaním a registrovaním štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, nad uplatňovaním etických noriem, štandardov vnútornej kontroly kvality audítorských spoločností a štatutárneho auditu, sústavným vzdelávaním, zabezpečením kvality, systémom prešetrovania a disciplinárnym systémom. Úrad vykonáva dohľad prostredníctvom nepraktizujúcich osôb alebo odborníkov. V nadväznosti na smernicu a nariadenie je zadefinované kto môže byť „odborníkom“ na výkon dohľadu. V definícii pojmu „nepraktizujúca osoba“ sa dopĺňa ustanovenie, že takáto osoba nevykonáva štatutárny audit ani počas vykonávania správy a riadenia systému verejného dohľadu.

            Systému verejného dohľadu podliehajú  štatutárni audítori a audítorské spoločnosti, a to aj z tretích krajín, ktorí sú v SR len registrovaní, komora a dopĺňajú sa SVZ. Osobou poverenou výkonom dohľadu môže byť zamestnanec úradu, člen orgánu úradu alebo úrad môže na výkon dohľadu prizvať na zmluvnom základe ďalšie fyzické osoby, ktoré na základe písomného poverenia, konajú v mene úradu. V ustanovení sa stanovujú práva a povinnosti dohliadaných subjektov.

            Ustanovujú sa povinnosti dohliadaných subjektov pri výkone dohľadu. Z dôvodu ukončenia dohľadu s odlišnými závermi a s tým súvisiaci ďalší postup  sa zadefinoval v odseku 19 deň ukončenia dohľadu. Vzhľadom na informácie, ktoré sú v jednotlivých protokoloch z dohľadov a informácií z vykonaných dohľadov, nie je možné tieto informácie sprístupňovať v rámci zákona o slobode informácií.

            Štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy a všetkým dohliadaným subjektom podľa tohto zákona sa stanovuje povinnosť poskytovať úradu súčinnosť pri výkone dohľadu.

K § 37              

Ustanovuje sa zodpovednosť úradu za zabezpečenie spolupráce a koordinácie na európskej úrovni s orgánmi dohľadu nad štatutárnym auditom  jednotlivých členských štátov v oblasti zabezpečenia kvality štatutárneho auditu, poskytovania informácií potrebných na výkon dohľadu nad štatutárnym auditom vrátane audítorskej dokumentácie a v oblasti prešetrovania štatutárnych audítorov a audítorských spoločností. Pri výkone verejného dohľadu sa ustanovuje princíp, že jednotlivé členské štáty si budú vzájomne uznávať svoje systémy dohľadu nad štatutárnym auditom, svoje systémy zabezpečenia kvality štatutárneho auditu a systémy prešetrovania a sankcií.

V nadväznosti na článok 34 bod 1 smernice sú členské štáty  povinné rešpektovať zásadu regulácie v domovskej krajine a dohľadu zo strany členského štátu, v ktorom sú štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť zapísaní v príslušnom zozname a v ktorom má auditovaný subjekt  registrované sídlo.

Podľa  článku 34 bod 2 smernice, ktorý sa týka uznávania vzájomných regulačných opatrení medzi členskými štátmi, v   prípade štatutárneho auditu konsolidovanej účtovnej závierky členský štát, ktorý vyžaduje štatutárny audit konsolidovanej účtovnej závierky, nemôže stanoviť dodatočné požiadavky týkajúce sa zápisu do zoznamu štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností, previerky zabezpečenia kvality, uplatňovaných audítorských štandardov, etického kódexu a nezávislosti štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti, ktorí vykonávajú štatutárny audit časti konsolidovaného celku, ktorá má registrované sídlo v inom členskom štáte.

Do ustanovenia tohto paragrafu sa zapracovali aj požiadavky článku 34 bod 3 smernice, a to, ak sú na regulovanom trhu v členskom štáte obchodované cenné papiere spoločnosti, ktorá má svoje registrované sídlo v inom členskom štáte, nemôže členský štát, v ktorom sú cenné papiere obchodované,  v súvislosti so štatutárnym auditom stanoviť žiadne dodatočné požiadavky týkajúce sa registrácie, previerky zabezpečenia kvality štatutárneho auditu, medzinárodných audítorských štandardov, profesijnej etiky a nezávislosti štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti, ktorí vykonávajú štatutárny audit účtovnej závierky alebo konsolidovanej účtovnej závierky. 

V súlade s článkom 36 môže orgán dohľadu nad výkonom štatutárneho auditu jedného členského štátu požiadať príslušný orgán dohľadu nad štatutárnym auditom  iného členského štátu, aby vykonal prešetrovanie na jeho území, alebo aby niektorí jeho zamestnanci  mohli v priebehu prešetrovania sprevádzať zamestnancov príslušného orgánu tohto iného členského štátu.

Úrad v súlade s článkom 47 smernice umožní na základe zmlúv o vzájomnej spolupráci prístup k audítorskej dokumentácii a iným dokumentom štatutárneho auditu orgánom dohľadu tretích krajín za predpokladu, že tieto spĺňajú  požiadavky určené Európskou komisiou na systém verejného dohľadu nad štatutárnym auditom, systém zabezpečenia kvality, prešetrovania a sankcií a  Európska komisia ich vyhlásila za rovnocenné. Do času vyhlásenia Európskej komisie o rovnocennosti sa môže úrad spoľahnúť na hodnotenie iného členského štátu. Prenos informácií musí byť vykonaný v súlade so všeobecným záväzným predpisom o ochrane osobných údajov a musí byť zabezpečené, že  získané informácie budú použité len na účely výkonu dohľadu.

K § 38              

            Upravuje sa možnosť oznamovania porušení tohto zákona v súvislosti s výkonom štatutárneho auditu. Úrad je povinný prijať a preveriť každý podnet, zachovávať mlčanlivosť o totožnosti osoby, ktorá podala podnet. Spôsoby podávania podnetov musia byť zverejnené na webovom sídle úradu, ktorý zároveň vedie evidenciu podnetov po dobu 5 rokov minimálne v stanovenom rozsahu.

            Súčasne sa audítorské spoločnosti zaväzujú k prijatiu vhodných interných postupov, ktoré umožnia ich zamestnancom nahlasovať možné alebo skutočné porušenia tohto zákona alebo nariadenia.

K § 39              

V komore sa združujú štatutárni audítori a audítorské spoločnosti, ktorí sú držiteľmi licencie na výkon štatutárneho auditu. Komora je právnickou osobou, pôsobí na celom území SR a môže vytvárať územné sekcie.

K § 40              

V ustanovení sa definujú úlohy komory. Hlavnými úlohami sú zastupovať, chrániť a presadzovať oprávnené záujmy svojich členov a asistentov štatutárnych audítorov, poskytovať členom komory a asistentom  štatutárneho audítora metodické usmernenia v oblasti štatutárneho auditu, účtovníctva, etiky a medzinárodných audítorských štandardov. 

K § 41              

            Členstvo v komore je pre štatutárneho audítora a audítorskú spoločnosť povinné. Za týmto účelom komora vedie zoznam členov komory. Asistent  štatutárneho audítora nie je členom komory.

K § 42              

Štatutárny audítor a audítorská spoločnosť majú právo voliť do orgánov komory, pričom štatutárny audítor má právo byť aj volený do orgánov komory. Asistent štatutárneho audítora nemá volebný hlas a ani nemôže byť volený.  K základným povinnostiam štatutárneho audítora, audítorskej spoločnosti a asistenta štatutárneho audítora patrí oboznamovať sa s vnútornými predpismi komory a dodržiavať ich, ako aj plniť uznesenia orgánov komory.  Ďalej sú povinní odvádzať komore príspevky. Suma povinných členských  príspevkov platených komore sa zníži audítorským spoločnostiam o uhradenú sumu ročného príspevku úradu podľa § 68 ods. 3 písm. f), ktorý budú platiť audítorské spoločnosti a ročného registračného poplatku podľa § 68 ods. 7, ktorý budú platiť štatutárni audítori a audítorské spoločnosti, ktoré predpokladajú vykonávať štatutárny audit v SVZ.

K § 43              

Orgánmi komory je zhromaždenie, prezídium, dozorná rada a komisie. Funkčné obdobie je štvorročné. Navrhuje sa, aby tá istá osoba mohla byť zvolená za člena orgánu najviac v troch po sebe idúcich obdobiach. Za výkon funkcií nepatrí mzda ani odmena, ale len náhrada cestovných a vecných výdavkov a náhrada za stratu času. Členstvo v jednotlivých volených orgánoch komory je navzájom nezlučiteľné.

K § 44              

Najvyšším orgánom komory je zhromaždenie, ktoré zvoláva prezídium spravidla raz za rok. Medzi hlavné úlohy zhromaždenia patrí voľba a odvolávanie prezidenta komory a jednotlivých členov orgánov, schvaľovanie štatútu a jeho zmien, vnútorných predpisov, výšky zápisného a členských príspevkov, ako aj schvaľovanie rozpočtu komory.

K § 45              

Prezídium je výkonným orgánom v období medzi dvomi zhromaždeniami. Prezídium plní uznesenia zhromaždenia a zodpovedá mu za svoju činnosť. Navrhuje sa, aby každá územná sekcia bola zastúpená takým počtom členov,  ktorý zodpovedá pomeru členov územnej sekcie k celkovému počtu členov komory v SR. Minimálne musí mať územná sekcia zastúpeného v prezídiu jedného člena.

K § 46              

Dozorná rada je kontrolným orgánom  komory. Okrem kontrolnej činnosti zasiela podnety na disciplinárne konanie, ak štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť nepreukážu odstránenie nedostatkov, ktoré boli zistené pri previerke zabezpečenia kvality štatutárneho auditu vykonanej komorou. Zasiela tiež podnety na disciplinárne konanie, ak štatutárny audítor, audítorská spoločnosť a asistent štatutárneho audítora neplatia zápisné, členské príspevky, poplatky za vstupné testy alebo iné peňažné úhrady. V mimoriadnych prípadoch môže zvolať dozorná rada mimoriadne zhromaždenie.

K § 47              

Hlavnou úlohou komisie pre sústavné vzdelávanie je zabezpečenie a kontrola sústavného vzdelávania štatutárnych audítorov, asistentov štatutárneho audítora a kontrolórov, ktorí zabezpečujú kontrolu kvality štatutárneho auditu. Je oprávnená zasielať podnety na disciplinárne konanie, ak sa štatutárny audítor alebo asistent štatutárneho audítora nezúčastňujú sústavného vzdelávania alebo podnety na konanie pred úradom.

K § 48              

Komisia pre zabezpečenie kvality štatutárneho auditu je za komoru hlavným nositeľom úloh za oblasť zabezpečenia kvality štatutárneho auditu. Previerky zabezpečenia kvality štatutárneho auditu vykonáva prostredníctvom kontrolórov.

K § 49              

V kompetencii komory je ukladanie disciplinárnych opatrení štatutárnym audítorom, audítorským spoločnostiam a asistentom štatutárneho audítora za disciplinárne previnenia. K disciplinárnym opatreniam, ktoré je komora oprávnená uložiť, patrí písomné napomenutie, peňažná pokuta alebo vyčiarknutie zo zoznamu asistentov štatutárneho audítora.

K § 50

 Upravuje sa postup disciplinárnej komisie komory pri ukladaní rozhodnutia, ako aj o odvolaní sa proti tomuto rozhodnutiu v disciplinárnom konaní za porušenie povinností asistentmi štatutárneho audítora, štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami.

K § 51              

Zdrojmi príjmov komory je zápisné, členské príspevky, poplatky za vstupné testy od asistentov štatutárneho audítora, peňažné úhrady určené vnútornými predpismi komory, príjmy za služby, ktoré komora poskytuje, dary, pokuty a iné príjmy. Komora uhrádza zo svojich príjmov výdavky na svoju činnosť a na zabezpečenie rozvoja štatutárneho auditu. Komora ukladá svoju účtovnú závierku, výročnú správu a správu audítorov do neverejnej časti registra účtovných závierok.

K § 52              

Zriadenie úradu a jeho činnosť je v súlade s požiadavkou smernice  na vytvorenie účinného a  nezávislého systému verejného dohľadu nad štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami a úlohami súvisiacimi so zvýšením kvality práce štatutárnych audítorov a audítorských spoločností. Je súčasne reakciou SR na požiadavku skvalitnenia finančného výkazníctva účtovných jednotiek, ktoré sú  považované za subjekty verejného záujmu a ktoré zostavujú účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú závierku podľa medzinárodných účtovných štandardov. 

K § 53              

Podľa článku 32 smernice, v oblasti zvýšenia kvality práce štatutárnych audítorov a audítorských spoločností a dohľadu nad výkonom štatutárneho auditu, nesie úrad konečnú zodpovednosť za vydávanie osvedčení o spôsobilosti na výkon štatutárneho auditu (certifikátov) a licencií, zápis štatutárnych audítorov, audítorských spoločností a audítorov a audítorských spoločností z tretích krajín do príslušných zoznamov, prijímanie audítorských štandardov a etického kódexu, prijímanie štandardov internej kontroly kvality audítorských spoločností a štatutárneho auditu, sústavné vzdelávanie štatutárnych audítorov, systém zabezpečenia kvality, systém prešetrovania a disciplíny štatutárnych audítorov a audítorských spoločností. V súlade s článkom 26 nariadenia bude úrad vykonávať previerky zabezpečenia kvality štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, ktoré vykonávajú štatutárne audity v SVZ.

            Zodpovednosť za sústavné vzdelávanie štatutárnych audítorov, previerky zabezpečenia kvality štatutárneho auditu u štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, ktoré nevykonávajú audit v SVZ, disciplinárne konania a ukladanie disciplinárnych opatrení je týmto zákonom zverená komore, pod konečným dohľadom úradu. V prípade potreby, má však úrad právo prešetrovať štatutárnych audítorov a audítorské spoločnosti a má právo prijímať primerané opatrenia. 

V oblasti procesu zostavovania účtovnej závierky úrad zabezpečuje kontakt a komunikáciu s tvorcami medzinárodných účtovných štandardov a ich interpretácií a s výbormi a skupinami Európskej únie zodpovednými za prijímanie a aktualizáciu medzinárodných účtovných štandardov do práva Európskej únie.

Ustanovuje sa povinnosť pre úrad, aby informoval príslušný orgán v domovskom členskom štáte o registrácii audítorskej spoločnosti, pre ktorú bude SR hostiteľský členský štát. Súčasne je úrad povinný oznamovať iným orgánom členských štátov, kde štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť pôsobí v hostiteľskom členskom štáte, ak im zanikla licencia v domovskom členskom štáte.

Úrad plní funkciu verejného dohľadu, svoju činnosť vykonáva nestranne a nezávisle, pri výkone svojej činnosti nesmie byť ovplyvňovaný žiadnymi orgánmi štátnej alebo verejnej moci, fyzickými ani právnickými osobami.

K § 54              

Úrad predkladá vláde Slovenskej republiky na prerokovanie každoročne do 30. júna správu o činnosti úradu za predchádzajúci kalendárny rok. Výročnú správu, účtovnú závierku a správu audítora ukladá úrad do verejnej časti registra účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí príslušného kalendárneho roka.

K § 55              

V súlade s bodom 3 článku 32 smernice je úrad  vedený nepraktizujúcimi osobami, ktoré najmenej tri roky pred svojím vymenovaním do orgánov úradu nevykonávali štatutárny audit, nemali hlasovacie práva v audítorskej spoločnosti, neboli členmi štatutárnych, dozorných alebo riadiacich orgánov audítorskej spoločnosti a neboli v zamestnaneckom ani inom vzťahu s audítorskou spoločnosťou. Tieto osoby však musia mať vedomosti o problematike súvisiacej so štatutárnym auditom buď na základe vlastných odborných skúseností z minulosti, alebo musia mať  vedomosti aspoň z jednej oblasti, ktoré sa vyžadujú pri audítorskej skúške.

V nadväznosti na požiadavku smernice sú členovia rady úradu vyberaní na základe nezávislého a transparentného postupu menovania, a to ministerstvom a Národnou bankou Slovenska. Členovia orgánov úradu konajú vo verejnom záujme.

Vzhľadom na skutočnosť, že za člena orgánu úradu nie je možné vymenovať osobu, ktorá nemá dobrú povesť, jej preukázanie sa presúva na kandidátov na tieto funkcie.

K § 56              

Rada je najvyšším orgánom úradu. Schvaľuje stratégiu činnosti úradu, ročný plán činnosti, štatút úradu, vnútorné predpisy úradu, rozpočet úradu, dohody o vzájomnej spolupráci s orgánmi dohľadu. Je orgánom, ktorý rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam úradu.

K § 57              

Radu tvorí päť členov. Rada navrhuje vymenovanie a odvolanie generálneho riaditeľa. Členov rady vymenúva a odvoláva  minister financií na návrh ministerstva a Národnej banky Slovenska.

S výnimkou generálneho riaditeľa, členovia rady nie sú zamestnancami úradu. Činnosť rady riadi predseda rady, ktorý podpisuje uznesenia rady. Člen rady je súčasne členom niektorého výboru úradu, členstvo je nezastupiteľné, čestné a nehonorované. Navrhuje sa možnosť predĺžiť funkčné obdobie pre člena rady najviac na tri funkčné obdobia.

K § 58              

Rada zasadá podľa potreby, najmenej raz za tri mesiace. Rokovanie rady zvoláva a vedie predseda. Na prijatie uznesenia je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých prítomných členov rady, prítomný musí byť aj predseda, v jeho neprítomnosti podpredseda. Rokovanie rady je neverejné a vyhotovuje sa z neho zápisnica. Vzhľadom na požiadavky kladené na vypracovanie, kontrolu a zverejnenie zápisnice sa predlžuje lehota na zverejnenie zápisnice na internetovej stránke úradu na 15 pracovných dní.

K § 59              

Výkonným a štatutárnym orgánom úradu je generálny riaditeľ, ktorý je zamestnancom úradu, riadi činnosť úradu, koná v jeho mene a zastupuje SR v medzinárodných organizáciách pôsobiacich v oblasti účtovníctva, výkazníctva a štatutárneho auditu, ktorých je úrad členom. Generálneho riaditeľa vymenúva a odvoláva minister financií, funkčné obdobie sú štyri roky, pričom generálny riaditeľ môže byť zvolený najviac na tri funkčné obdobia.

Generálny riaditeľ riadi organizačný útvar - správa úradu, ktorý  pozostáva z dvoch manažérov, ktorí sú zamestnancami úradu a z ostatných zamestnancov úradu. Správa úradu zabezpečuje vedenie zoznamov štatutárnych audítorov a audítorských spoločností vrátane audítorov a audítorských spoločností z tretích krajín a administratívne zabezpečuje komunikáciu s orgánmi dohľadu nad výkonom štatutárneho auditu členských štátov a tretích krajín, ako aj ostatnú agendu, týkajúcu sa prevádzky úradu.

K § 60              

Dozorný výbor má troch členov a plní kontrolnú funkciu nad činnosťou úradu. Kontroluje hospodárenie úradu, schvaľuje jeho rozpočet a vyhodnocuje čerpanie rozpočtu. Navrhuje zvolanie rady, ak zistí nedostatky v hospodárení úradu.

Členovia dozorného výboru nie sú zamestnancami úradu, sú vymenúvaní a odvolávaní ministrom financií na návrh ministerstva a Národnej banky Slovenska. Ich funkčné obdobie je päť rokov. Navrhuje sa predĺženie funkčného obdobia členov dozorného výboru z doterajších dvoch najviac na tri funkčné obdobia.

K § 61              

Členov jednotlivých výborov úradu s výnimkou dozorného výboru vymenúva a odvoláva rada. Členovia výborov úradu, s  výnimkou tajomníkov výborov úradu, nie sú zamestnancami úradu. Rokovania výborov úradu  sú neverejné. Jednotlivé výbory majú špecifické vymedzenie svojej činnosti, preto sa členovia schádzajú podľa potreby, pričom minimálny počet rokovaní je raz za tri mesiace. V záujme transparentnosti sa však na internetovej stránke úradu zverejňujú zápisnice z rokovaní výborov úradu tak, aby neboli porušené ustanovenia osobitných predpisov, ktoré ukladajú povinnosť utajovať alebo zachovávať mlčanlivosť. Vzhľadom na to, že zápisnice výboru pre prešetrovanie a sankcie obsahujú aj informácie o uložení sankcií podľa správneho poriadku, ktoré sa týkajú účastníkov konania, nie je žiaduce, aby boli v uvedenom procese tieto zápisnice zverejňované na internetovej stránke úradu.

K § 62              

Výbor pre zabezpečenie kvality štatutárneho auditu dohliada na kvalitu výkonu štatutárneho auditu  a prispieva k zvyšovaniu jeho kvality.  V rámci dohľadu nad výkonom štatutárneho auditu rozhoduje o vykonaní dohľadu, prijatie nápravných a preventívnych opatrení a posudzuje podnety zaslané komorou.

Podľa článku 38 smernice výbor posudzuje oznámenia subjektov verejného záujmu o zmene alebo odstúpení štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti počas výkonu štatutárneho auditu a ich zdôvodnenia.

K § 63              

Výbor pre prešetrovanie a sankcie je oprávnený preveriť postup disciplinárneho konania vedeného komorou a na základe závažných zistení výboru pre zabezpečenie kvality štatutárneho auditu je oprávnený začať konanie podľa § 64.

 Výbor pre prešetrovanie a sankcie musí mať nepárny počet členov. Vzhľadom na požiadavku smernice, aby úrad bol vedený iba nepraktizujúcimi osobami, vypúšťa sa nominácia dvoch členov tohto výboru, ktorí sú štatutárni audítori.

K § 64              

Účinný systém prešetrovania štatutárnych audítorov a audítorských spoločností má za cieľ zistiť, napraviť a zabrániť nesprávnemu vykonávaniu štatutárneho auditu, ako aj stanoviť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie vo vzťahu k štatutárnym audítorom a audítorským spoločnostiam v prípadoch, ak nevykonávajú štatutárny audit podľa stanovených noriem. Súčasťou verejného dohľadu je i primerané zverejňovanie prijatých sankcií.

Sankciami podľa tohto ustanovenia, ktoré je možné uložiť štatutárnemu audítorovi a audítorskej spoločnosti, sú písomné napomenutie, písomné napomenutie zverejnené na internetovej stránke úradu, pokuta, pozastavenie licencie, vyčiarknutie z príslušného zoznamu alebo odobratie licencie. Peňažnú pokutu môže úrad uložiť aj komore. Dopĺňa sa možnosť uložiť dočasný zákaz vykonávania správnej alebo riadiacej funkcie pre člena správneho alebo riadiaceho orgánu v audítorskej spoločnosti alebo v SVZ. Úrad môže uložiť pokutu aj fyzickej osobe alebo právnickej osobe za neplnenie povinností ustanovených v zákone alebo v nariadení.

Účastníkom konania je štatutárny audítor, audítorská spoločnosť, člen správneho alebo riadiaceho orgánu audítorskej spoločnosti alebo SVZ, komora a úrad zastúpený výborom pre prešetrovanie a sankcie. Proti rozhodnutiu o uložení sankcie je možné podať odvolanie, ktoré má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o odvolaní sa už nemožno odvolať, je preskúmateľné len súdnou cestou. Na všetky ostatné oblasti, ktoré nie sú upravené týmto zákonom, sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

K § 65              

Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa dopĺňa ustanovenie o možnosti zahladenia disciplinárneho opatrenia a sankcie na základe žiadosti, ak štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť preukážu počas príslušného obdobia dobrú povesť  a nedopustili sa nového porušenia disciplíny alebo neboli zistené nedostatky pri výkone štatutárneho auditu. Pri disciplinárnom opatrení alebo sankcii je to

- po uplynutí jedného roka, pokiaľ ide o uloženie písomného napomenutia a 

- po uplynutí piatich rokov, pokiaľ ide o peňažné pokuty.

K § 66              

Ustanovuje sa povinnosť pri hospodárení s majetkom úradu dodržiavať zásadu maximálnej hospodárnosti a efektívnosti používaných zdrojov. Úrad nesmie vykonávať podnikateľskú činnosť a nesmie prijímať ani poskytovať úvery a pôžičky. Finančné prostriedky úradu sú určené na účely a v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie činnosti úradu.

K § 67              

Úrad zostavuje rozpočet na jednotlivé rozpočtové roky v členení na činnosti jednotlivých orgánov úradu a na správu úradu. V nadväznosti na ustanovenie článku 32 smernice o transparentnosti úradu, zverejňovaní ročných plánov a správ o činnosti, úrad bez zbytočného odkladu zverejňuje na svojej internetovej stránke  rozpočet schválený dozorným výborom, výročnú správu, ktorú overil audítor, ktorý nie je členom orgánu úradu a ktorú prerokovala vláda.

K § 68              

Článok 32 smernice vyžaduje zabezpečiť, aby systém verejného dohľadu mal k dispozícii primerané zdroje, bol bezpečný a nezávislý od akéhokoľvek neprimeraného vplyvu štatutárnych audítorov a audítorských spoločností. S cieľom zabezpečiť túto požiadavku je úrad financovaný kombinovaným spôsobom a to zo štátneho rozpočtu a z príjmov, ktoré predstavujú poplatky za úkony na úrade, najmä  za zapísanie štatutárnych audítorov, audítorských spoločností a audítorov a audítorských spoločností tretích krajín do zoznamov štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, audítorské skúšky a skúšky spôsobilosti.  Malú časť príjmov predstavujú pokuty udelené úradom v konaniach za porušenie ustanovení tohto zákona, prípadne úrok z omeškania za ich neskoré uhradenie.

            Ročný príspevok, ktorý bol platený subjektmi verejného záujmu, je ustanovený pevnou sumou, pričom bola jeho maximálna výška primerane znížená pri každom druhu subjektu verejného záujmu. Vzhľadom na rozšírenie kompetencií úradu a s tým súvisiace navýšenie prevádzkových nákladov sa navrhuje, aby všetky audítorské spoločnosti boli povinné platiť úradu každoročne ročný príspevok v sume 300 eur. Štatutárni audítori a audítorské spoločnosti, ktorí predpokladajú vykonávať štatutárny audit v SVZ, budú povinní platiť úradu súčasne aj ročný registračný poplatok, ktorého výška nadväzuje na počet predpokladaných auditov v SVZ. Podrobnosti o registrácii a vyúčtovaní ročného registračného poplatku určí úrad vo svojom vnútornom predpise.

            Ustanovuje sa tiež moment zaplatenia ročného príspevku na účel správneho výpočtu prípadných úrokov z omeškania. Subjekt, ktorý vznikne alebo zanikne v priebehu účtovného obdobia, bude povinný platiť pomernú čiastku ročného príspevku. Je tiež ustanovená lehota piatich rokov, od ktorej je ročný príspevok premlčaný.

K § 69              

V prípade, že povinné subjekty neuhradia príspevky v termínoch stanovených týmto zákonom, alebo neuhradia pokuty udelené podľa tohto zákona včas, sú povinné zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,01% z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

K § 70              

V rámci spoločných ustanovení sa v  súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z.  o ochrane osobných údajov štatutárni audítori a audítorské spoločnosti oprávňujú spracúvať osobné údaje fyzických osôb v rozsahu nevyhnutnom na účely výkonu povolania a poskytovania uisťovacích a súvisiacich audítorských služieb, ako aj úrad a komora v rozsahu nevyhnutnom na účely vedenia evidencií.

K § 71              

Ide o spoločné ustanovenia na zosúladenie ustanovení pôvodného zákona s týmto zákonom. 

K § 72              

Ide o prechodné ustanovenia na zosúladenie pôvodného zákona s týmto zákonom. 

K § 73              

Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, na výkon činnosti štatutárneho audítora, postup podávania žiadostí o zápis do zoznamu štatutárnych audítorov a rozhodovanie o zápise do zoznamu štatutárnych audítorov sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o poskytovaní služieb, a to zákon č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 74              

Týmto zákonom sa transponujú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe k tomuto zákonu.

K § 75              

            Zrušuje sa zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

K čl. II

K bodu 1

Splnenie vymedzených podmienok v § 2 ods. 6 až 8 na zatriedenie účtovnej jednotky do veľkostných skupín sleduje účtovná jednotka za dve po sebe bezprostredne idúce účtovné obdobia, pričom sa zatriedi do veľkostnej skupiny na začiatku účtovného obdobia a na základe zatriedenia postupuje podľa zákona pri účtovaní a zostavení účtovnej závierky. Predmetom spresnenia je sledovanie podmienok ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie na zatriedenie účtovnej jednotky od nasledujúceho účtovného obdobia.

K bodu 2

Povinnosť uvádzať v poznámkach údaje o nákladoch za audítorské služby sa v súlade s čl. 18 smernice 2013/34/EÚ ustanovuje iba pre veľké účtovné jednotky a subjekty verejného záujmu ustanovené zákonom o účtovníctve. Súčasne sa vypúšťa písmeno „c) súvisiace audítorské služby“, ktoré ustanovovalo povinnú náležitosť poznámok k účtovnej závierke, keďže táto časť bola vypustená z čl. 18 ods. 1 písm. b) uvedenej  smernice. V nadväznosti na zmenu pojmu „audítor“ na „štatutárny audítor“ sa upravuje tento pojem aj v zákone o účtovníctve. 

K bodom 3, 4  a 6 až 10

Z dôvodu  zmien v zákone o štatutárnom audite sa upravujú ustanovenia týkajúce sa výboru pre audit, pričom sa celý § 19a, ktorý ustanovoval zriadenie výboru pre audit, presúva do nového zákona o štatutárnom audite. V § 38 sa vypúšťajú sankcie účtovným jednotkám, ak nezriadili výbor pre audit. Tieto sankcie sa budú ukladať v súlade so zákonom o štatutárnom audite.

K bodu 5

Úpravou § 22 ods. 11 zákona sa prijíma možnosť členského štátu stanoviť oslobodenie na  zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky a zosúladenie s  čl. 23 smernice 2013/34/EÚ.

K bodu 11

K § 39n - Ustanovenie stanovuje postup pri zostavení konsolidovanej účtovnej závierky podľa znenia zákona účinného od 1. januára  2016. V nadväznosti na ustanovenie podľa § 22 ods. 11 zákona materská účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie kalendárny rok, môže využiť oslobodenie od zostavenia  konsolidovanej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré končí 31. decembra 2016. Materská účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok,  postupuje podľa § 22 ods. 11 v znení účinnom od 1. januára 2016 pri zostavení konsolidovanej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré končí v priebehu roka 2017.

K § 39o - Konanie o sankcii podľa zákona o účtovníctve za nezriadenie výboru pre audit sa dokončí v súlade so zákonom o účtovníctve.

K čl. III

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2016, pričom pre čl. I a čl. II body  3, 4 a 6 až 10 a § 39o v bode 11 sa navrhuje účinnosť od 17. júna 2016, ktorá nadväzuje na účinnosť nariadenia a smernice.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 26. augusta 2015.

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter K a ž i m í r, v. r.

podpredseda vlády 

a minister financií Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Oblasť auditu účtovných závierok je na úrovni Európskej únie harmonizovaná od roku 1984. V roku 2006 bola prijatá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES, ktorá podstatným spôsobom rozšírila pôsobnosť predchádzajúcej smernice, a to najmä v oblasti dohľadu nad výkonom auditu.

Európsky parlament v roku 2014 schválil Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/56/EÚ, ktorou sa mení smernica 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok (ďalej len „smernica“) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 537/2014 o osobitných požiadavkách týkajúcich sa štatutárneho auditu subjektov verejného záujmu a zrušení rozhodnutia Komisie 2005/909/ES (ďalej len „nariadenie“). Slovenská republika (ďalej len „SR“) je povinná transponovať a uplatniť vo vnútroštátnej legislatíve obidva tieto predpisy od 17. júna 2016.

V rámci medzirezortného pripomienkového konania bol zmenený názov zákona. Pojmy „audit“ a „audítor“ boli nahradené pojmami „štatutárny audit“ a „štatutárny audítor“.  Uvedenou zmenou bolo dosiahnuté presnejšie zosúladenie návrhu zákona s novelizovanou smernicou, keďže z vecného obsahu sú pojmy „audit“ a „audítor“ obsahovo širšie. 

           Predkladaný návrh zákona transponuje smernicu a časti nariadenia, ktoré sú opciou pre členské štáty. Vzhľadom na rozsiahlejšiu novelu smernice a z nej vyplývajúce množstvo zmien v zákone bolo prijaté riešenie predložiť nový zákon o štatutárnom audite, ktorý bude prehľadne a jednoznačne upravovať jednotlivé oblasti štatutárneho auditu a dohľadu nad výkonom štatutárneho auditu. Zmeny sa týkajú predovšetkým oblastí 

- rozsah subjektov verejného záujmu, 

- rozšírenie povinností vyplývajúcich zo  zákona aj na subjekty verejného záujmu,

- zloženie a kompetencie výboru pre audit, 

- zvýšenie nezávislosti a zabezpečenia systému vnútornej kvality štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, 

- vnútorná organizácia štatutárnych audítorov a audítorských spoločností,

- zavedenie  účinných mechanizmov na podporu ohlasovania porušení smernice alebo nariadenia,

- presun niektorých kompetencií zo Slovenskej komory audítorov na Úrad pre dohľad nad výkonom auditu (ďalej len „úrad“),

- zavedenie nových kompetencií pre úrad,

- zavedenie nových registračných poplatkov pre štatutárnych audítorov a audítorské spoločnosti, ktoré vykonávajú audit v subjektoch verejného záujmu.

            Vzhľadom na podstatný verejný záujem subjektov verejného záujmu, ktorý vyplýva z rozsahu a zložitosti ich činnosti, ako aj z povahy ich činnosti a v  záujme dosiahnutia spoločného regulačného rámca štatutárneho auditu  subjektov verejného záujmu  bolo prijaté nariadenie. Ustanovuje podrobné pravidlá a prísnejšie požiadavky na štatutárnych audítorov subjektov verejného záujmu ako na ostatných štatutárnych audítorov. Cieľom nariadenia je zabezpečiť, aby štatutárne audity subjektov verejného záujmu mali primeranú kvalitu, a aby ich vykonávali štatutárni audítori a audítorské  spoločnosti podliehajúce prísnym požiadavkám. Spoločný regulačný prístup by mal zlepšiť integritu, nezávislosť, objektívnosť, zodpovednosť, transparentnosť a spoľahlivosť štatutárnych audítorov a audítorských spoločností vykonávajúcich štatutárne audity subjektov verejného záujmu, čím sa prispeje k skvalitneniu štatutárnych auditov v EÚ, a tým k hladkému fungovaniu vnútorného trhu pri dosahovaní vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a investorov.  Nariadenie sa uplatňuje nielen na štatutárnych audítorov subjektov verejného záujmu, ale aj na samotné subjekty verejného záujmu. Aj keď je nariadenie priamo uplatniteľné v členskom štáte EÚ, je možné, aby členský štát uplatnil prísnejšie požiadavky ako ustanovuje nariadenie alebo môže povoliť  určité zjednodušenia v oblasti štatutárneho auditu subjektov verejného záujmu. Nariadenie umožňuje alternatívne riešenia najmä v týchto oblastiach:

- limit na poplatky za neaudítorské služby a limit na celkové poplatky od jedného klienta,

- druhy poskytovaných neaudítorských služieb,

- obsah správy audítora,

- dodatočná správa pre výbor pre audit,

- dodatočná správa orgánom dohľadu,

- dĺžka trvania zákazky na štatutárny audit a povinná rotácia kľúčového audítorského partnera a povinná rotácia audítorskej spoločnosti.  

            Návrh zákona upravuje postavenie a činnosť štatutárnych audítorov, audítorských spoločností, asistentov štatutárneho audítora, definuje štatutárny audit a podmienky, za ktorých sa môže vykonávať. Ďalej upravuje  pôsobenie Slovenskej komory audítorov, úradu, ako aj postup úradu pri vykonávaní dohľadu nad výkonom štatutárneho auditu.

            Štatutárny audit podľa tohto zákona môžu vykonávať len štatutárni audítori alebo audítorské spoločnosti, ktorí sú  zapísaní v SR do zoznamu štatutárnych audítorov alebo zoznamu audítorských spoločností. Tieto zoznamy sú verejne prístupné, pričom za ich vedenie je zodpovedný úrad. Úrad bude povinný zaregistrovať aj audítorskú spoločnosť, ktorá je schválená v inom členskom štáte, ak jej kľúčový audítorský partner, ktorý vykonáva štatutárny audit v jej mene, je slovenský audítor zapísaný do zoznamu štatutárnych audítorov. Na tento účel sú zadefinované pojmy „domovský členský štát“ a „hostiteľský členský štát“. 

            Smernica kladie veľký dôraz na dobrú povesť štatutárneho audítora a audítorskej spoločnosti. Kvalifikácia v oblasti štatutárneho auditu, ktorú získali audítori v jednotlivých členských štátoch, sa podľa smernice považuje za rovnocennú v celej EÚ. To znamená, že členské štáty sú povinné navzájom si tieto kvalifikácie uznávať. Preto  audítor z členského štátu, ktorý sa bude uchádzať o licenciu v SR, nemusí vykonať audítorskú skúšku v plnom rozsahu, ale preverujú sa iba jeho znalosti týkajúce sa zákonov a právnych predpisov platných v SR.

Smernica kladie taktiež veľký dôraz na sústavné vzdelávanie štatutárnych audítorov, zabezpečením ktorého bola poverená Slovenská komora audítorov (ďalej len „komora“). Ak sa štatutárni audítori a asistenti audítora procesu sústavného vzdelávania nezúčastňujú, je možné uložiť im primerané sankcie. Konečnú zodpovednosť za dohľad nad vzdelávaním nesie úrad.

Štatutárni audítori musia dodržiavať najvyššie etické normy, pričom sa musia riadiť zásadami profesijnej etiky, čo zahŕňa, keďže vykonávajú poslanie vo verejnom záujme, ich bezúhonnosť, nestrannosť a ich odbornú spôsobilosť, ako aj náležitú starostlivosť. Zároveň audítori a audítorské spoločnosti musia bezpodmienečne rešpektovať súkromie svojich klientov. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje aj  na všetky osoby, ktoré sú zamestnané alebo boli zamestnané príslušnými orgánmi dohľadu, to však nesmie brániť výmene dôverných informácií medzi týmito orgánmi.

Štatutárni audítori, audítorské spoločnosti, ako aj fyzické osoby, ktoré môžu priamo alebo nepriamo ovplyvniť výsledok štatutárneho auditu, musia byť nezávislí od účtovnej jednotky, v ktorej vykonávajú štatutárny audit (ďalej len „auditovaný subjekt“). Môžu auditovaný subjekt informovať o záležitostiach vyplývajúcich zo štatutárneho auditu, ale musia sa zdržať zasahovania do procesov jeho vnútorného rozhodovania. Upresňuje sa počas akého obdobia musí byť štatutárny audítor nezávislý, pričom ide minimálne o obdobie, na ktoré sa vzťahuje účtovná závierka, ktorej štatutárny audit sa má vykonať, ako aj na obdobie, počas ktorého sa štatutárny audit vykonáva.

            Členstvo v komore je povinné pre všetkých štatutárnych audítorov a audítorské spoločnosti. Hlavnou náplňou činnosti komory bude realizovať systém zabezpečenia kvality štatutárneho auditu, ktorému budú podliehať štatutárni audítori a audítorské spoločnosti, okrem tých ktorí vykonávajú štatutárny audit subjektov verejného záujmu, a systém sústavného vzdelávania štatutárnych audítorov a asistentov štatutárneho audítora.  Navrhuje sa, aby Slovenská komora audítorov podľa doterajšieho zákona bola Slovenskou komorou audítorov podľa tohto zákona.

Úrad, ktorý bol zriadený v  súlade s článkom 32  smernice, vykonáva účinný verejný dohľad nad štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami. V novom zákone sa posilňuje nezávislosť úradu, a to predovšetkým v oblasti jeho riadenia nepraktizujúcimi osobami, rozšírením kompetencií o oblasť  vykonávania previerok zabezpečenia kvality štatutárneho auditu u štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, ktorí vykonávajú štatutárny audit subjektov verejného záujmu, ako aj o dohľad nad subjektmi verejného záujmu v súvislosti s výkonom štatutárneho auditu.

V oblasti zvyšovania kvality práce štatutárnych audítorov a audítorských spoločností a dohľadu nad výkonom štatutárneho auditu, úrad nesie konečnú zodpovednosť za vydávanie osvedčení o spôsobilosti na výkon štatutárneho auditu (certifikátov) a licencií, zápis štatutárnych audítorov, audítorských spoločností, audítorov a audítorských spoločností z tretích krajín do príslušných zoznamov, prijímanie audítorských štandardov a etického kódexu audítora, prijímanie štandardov vnútornej kontroly kvality audítorských spoločností a štatutárneho auditu, sústavné vzdelávanie štatutárnych audítorov, systém zabezpečenia kvality, systém prešetrovania a sankcií štatutárnych audítorov a audítorských spoločností. 

            Úrad zabezpečuje dostupnosť medzinárodných účtovných štandardov pre subjekty v SR, ako aj  ich interpretácie.

Naďalej sa predpokladá kombinovaný spôsob financovania úradu. Jedným zo zdrojov sú ročné príspevky subjektov verejného záujmu, ďalším zdrojom je príspevok zo štátneho rozpočtu. Novým príjmom úradu budú paušálne ročné príspevky od audítorských spoločností a ročný registračný poplatok od štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, ktoré vykonávajú štatutárny audit v SVZ. O uhradenú sumu ročných  príspevkov a ročných registračných poplatkov sa navrhuje znížiť členské platené v komore.

            Financovanie výdavkov na prevádzku úradu a správu úradu je hradené zo štátneho rozpočtu.

            Výdavky na financovanie výboru pre zabezpečenie kvality štatutárneho auditu sa hradia z príspevkov účtovných jednotiek, ktoré sú subjektmi verejného záujmu. Zvýšené náklady v súvislosti s vykonávaním previerok zabezpečenia kvality štatutárneho auditu u štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, ktoré bude vykonávať úrad, sa navrhuje vykryť zo zavedeného ročného príspevku pre audítorské spoločnosti a z nového ročného registračného poplatku, ktorý budú uhrádzať štatutárni audítori a audítorské spoločnosti, ak sa rozhodnú vykonávať štatutárny audit v subjekte verejného záujmu.  Náklady na audítorské skúšky, skúšky spôsobilosti a preskúšanie štatutárnych audítorov sa hradia z platieb za tieto úkony prijatých od povinných osôb.

            Komora bude naďalej hradiť zo svojich zdrojov náklady spojené so zabezpečením sústavného vzdelávania štatutárnych audítorov a asistentov štatutárneho audítora, náklady na zabezpečenie previerok zabezpečenia kvality štatutárneho auditu u štatutárnych audítorov a audítorských spoločností, ktoré nevykonávajú štatutárny audit v subjektoch verejného záujmu a náklady na disciplinárne konania.

            Účtovné jednotky, ktoré sú subjektmi verejného záujmu, budú  naďalej povinné platiť ročný príspevok úradu na skvalitnenie finančného výkazníctva, ako aj v záujme zabezpečenia previerok zabezpečenia kvality štatutárneho auditu. Výška príspevkov je uvedená v paušálnej sume v § 68 zákona. Vzhľadom na to, že boli vypustené z okruhu subjektov verejného záujmu účtovné jednotky, ktoré neboli povinné platiť príspevok, resp. tie ktoré sú malé, zmena štruktúry subjektov verejného záujmu nebude mať významný vplyv na celkový príjem z týchto príspevkov do rozpočtu úradu. Audítorské spoločnosti  budú povinné platiť ročný príspevok v sume 300 eur.  Štatutárni audítori a audítorské spoločnosti, ktoré budú vykonávať štatutárny audit v subjekte verejného záujmu budú povinné platiť na každý rok ročný registračný  poplatok. Jeho výška je nadväzuje na predpokladaný počet štatutárnych auditov v SVZ, ktoré predpokladajú štatutárni audítori alebo audítorské spoločnosti v nasledujúcom roku vykonať. Podrobnosti o registrácii a spôsobe vyúčtovania ročného registračného poplatku určí úrad vo svojom vnútornom predpise. O sumu ročných príspevkov a ročných registračných poplatkov štatutárnych audítorov a audítorských spoločností sa znížia platby členských príspevkov týchto subjektov do komory.

            Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti. Bude mať nevýznamný negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a to v niektorých účtovných jednotkách, ktoré sú zaradené medzi subjekty verejného záujmu.

            Rozšírením kompetencií úradu vznikne 14 nových pracovných miest z toho 11 na trvalý pracovný pomer a 3 na vedľajší pracovný pomer. V úvodnej fáze zavádzania jednotnej metodológie previerok kvality štatutárneho auditu sa predpokladá dočasne zamestnať 3 pracovníkov  na vedľajší pracovný pomer v rámci prípravy dizajnu a vývoja SW riešenia metodológie previerok.

             Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a právom Európskej únie. Tento súlad je spracovaný formou doložky zlučiteľnosti a tabuľky zhody.

Vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013, ako aj na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 137 z 20. marca 2013 k Návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení, uznesenia vlády č. 235 z 31. mája 2012 k Akčnému plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016, uznesenia vlády č. 380 z 8. júla 2015 k Aktualizácii Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 – 2016 a uznesenia vlády č. 403 z 8. júla 2015 k Akčnému plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu.

Teoretických aj praktických prístupov sa pri riešení trestnej zodpovednosti právnických osôb uplatňuje niekoľko. Problematika trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je v posledných rokoch jednou z najdiskutovanejších tém v systéme práva, ktoré vychádza z kontinentálneho typu právnej kultúry. Vychádzajúc z poznatkov vedy trestného práva, ako aj existujúcich modelov trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb možno konštatovať, že sa uplatňujú rôzne prístupy k jej ponímaniu, či obsahovému vymedzeniu. Pre anglosaský systém práva, ale aj pre niektoré členské štáty Európskej únie (napr. Holandsko, Francúzsko, Portugalsko, Španielsko) je charakteristickým modelom tzv. priama trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb – v tomto prípade sa voči právnickým osobám vyvodzujú štandardné (priame) tresty, pričom tieto nie sú podmieňované trestným stíhaním fyzickej osoby. V rámci kontinentálneho systému práva sa uplatňoval aj model tzv. nepriamej resp. pseudo trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, kde formálno-právne trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb síce nie je vyjadrená a trestne zodpovedné sú len fyzické osoby (konajúce v mene právnickej osoby), ale zákon súčasne umožňuje právnickým osobám v trestnom konaní uložiť niektoré trestnoprávne sankcie, ktoré nie sú definované ako tresty ale ochranné opatrenia, ktoré sa právnickej osobe ukladajú nie ako dôsledok spáchania trestného činu, ale v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi (napr. do roku 2010 Španielsko). Tretím prístupom k chápaniu protiprávnej činnosti právnických osôb je postihovanie tohto konania normami administratívnoprávnej povahy, napr. v Nemecku prostredníctvom noriem správneho práva trestného, kde o sankcii proti právnickej osobe v prvom stupni rozhoduje správny orgán a v odvolacom konaní súd v trestnom konaní.

Bez ohľadu na rôzne teoretické alebo praktické prístupy k trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je nutné poznamenať, že jej samotná podstata do značnej miery narúša princípy (zásady) kontinentálneho modelu trestného práva. Narúša sa doterajší prísne individuálny charakter trestnej zodpovednosti, resp. jej vnímanie ako zodpovednosti fyzickej osoby. Na strane druhej však aktuálne vývojové trendy, hovoriace v prospech zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb, nepochybne súvisia s novými spoločenskými, ekonomickými a politickými zmenami, ktoré si často vyžadujú nielen individuálnu reakciu štátu, ale sú často prejavom vôle určitého medzinárodného spoločenstva, či zoskupenia štátov (EÚ, OECD, Rada Európy). Výsledkom činnosti medzinárodného spoločenstva je existencia niekoľkých medzinárodných a nadnárodných záväzkov a odporúčaní na zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, ktoré tieto organizácie adresujú svojim členským štátom. Nakoľko Slovenská republika je plnohodnotným členom týchto medzinárodných organizácií, očakávania vyslovené medzinárodným spoločenstvom sa musia premietnuť aj do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nutnosť zaviesť efektívny mechanizmus sankcionovania právnických osôb, ak došlo v súvislosti s ich činnosťou ku spáchaniu trestného činu, vyplýva z nasledujúcich medzinárodných dokumentov (nejde o vyčerpávajúci výpočet):

1. Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách prijatý negociačnou konferenciou 21. novembra 1997, podpísaný 17. decembra 1997 v Paríži, platný pre SR od 23. novembra 1999 (oznámenie č. 318/1999 Z. z.)
2. Odporúčanie v bode 246 Správy o aplikácii Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách schválená Pracovnou skupinou o podplácaní v medzinárodných obchodných transakciách 9. novembra 2005
3. Odporúčanie č. R (88) 18 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy týkajúce sa zodpovednosti podnikov, ktoré majú právnu subjektivitu, za trestné činy spáchané v súvislosti s ich činnosťou schválené na Výbore ministrov 20. októbra 1988 na 420. schôdzke ministerských zástupcov
4. Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (crime) prijatý 8. novembra 1990 v Štrasburgu (ETC 141), platný pre SR od 1. septembra. 2001 (oznámenie č. 109/2002 Z. z.)
5. Dohovor Rady Európy o praní, vyhľadávaní, zaistení a konfiškovaní ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu č. 198 prijatý 16. mája 2005 bol vo Varšave (ETC 198), (oznámenie č. 91/2009 Z. z.)
6. Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.)
7. XVI. odporúčanie Správy o dodržiavaní Slovenskej republiky, druhé hodnotiace kolo schválené GRECO na 28. plenárnej schôdzi v Štrasburgu dňa 12. mája 2006
8. Dohovor o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001 z Budapešti, všeobecne (pre štáty, ktoré ho ratifikovali) už nadobudol platnosť dňa 1. júla 2004 (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.)
9. Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)
10. Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi prijatý 16. mája 2005 vo Varšave (ETC 197) , ratifikovaný prezidentom SR 27. marca 2007
11. Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
12. Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004 (oznámenie č. 621/2003 Z. z.)
13. Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii prijatý 25. mája 2000 v New Yorku, platný pre SR od 25. júla 2004 (oznámenie č. 424/2004 Z. z.)
14. Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31. októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006 (oznámenie č. 434/2006 Z. z.)
15. Druhý protokol vyhotovený na základe článku k.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel
16. Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním z 1. júla 2010 v Lanzarote (ETC 201)
17. Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú.v. ES L 149, 2.6.2001)
18. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. ES L 164, 22.6.2002)
19. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. ES L 328, 5.12.2002)
20. Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. EÚ L 192, 31.7.2003)
21. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.11.2004)
22. Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú.v. EÚ L 76, 22.3.2005) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú.v. EÚ L 081, 27.3.2009)
23. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú.v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice 2009/123/ES
24. Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6.októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (Ú.v. EÚ L 328, 24.11.2006)
25. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)
26. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú.v. EÚ L 300, 11.11.2008)
27. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)
28. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)
29. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú.v. EÚ L 280, 27.10.2009)
30. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú.v. EÚ L 101, 15.4.2011)
31. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú.v. EÚ L 335, 17.12.2011),
32. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú.v. EÚ L 218, 14.8.2013),
33. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (Ú.v. EÚ L 151, 21.5.2014).

V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o prvú iniciatívu riešenia problematiky zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb bolo navrhované už v rámci rekodifikácie trestného práva v roku 2005, pričom k jej schváleniu nedošlo. Rovnako tak bol odmietnutý samostatný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb (dvakrát v roku 2006 a následne v roku 2007). Vo všetkých vymenovaných prípadoch išlo o tzv. priamej zodpovednosti právnických osôb.

K implementácii trestnej zodpovednosti právnických osôb do právneho poriadku Slovenskej republiky, aj keď v nepriamej forme tzv. pseudo trestnej zodpovednosti, došlo až prijatím zákona č. 224/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto zákonom sa zaviedli nové trestnoprávne sankcie v podobe ochranných opatrení voči právnickým osobám (zhabanie peňažnej čiastky, zhabanie majetku), pričom uloženie týchto ochranných opatrení nie je podmienené väzbou na trestné stíhanie fyzických osôb, ale však podmienené splnením podmienok podľa § 83a a 83b Trestného zákona v platnom znení. Materiálne tak Slovenská republika naplnila požiadavku vyvodiť v trestnom konaní voči právnickej osobe sankcie trestného charakteru a súčasne uznať trestnú zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb konajúcich v jej mene aj keď ju formálno-právne nevyjadrila. Vychádzajúc z dostupných štatistických údajov k dnešnému dňu predkladateľ neeviduje využitie týchto ustanovení v praxi, t.j. k ich aplikácii zatiaľ nedošlo a v trestnom konaní nebola prostredníctvom tejto úpravy platnej od roku 2010 postihnutá žiadna právnická osoba.

Slovenská republika ako zmluvná strana Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (ďalej len „Dohovor OECD“) je v pravidelných intervaloch hodnotená v pléne WGB/OECD. Najzávažnejším zisteným nedostatkom hodnotenia Slovenskej republiky zo strany OECD (Správa z tretej etapy hodnotenia Slovenskej republiky, ktorú vypracovala Pracovná skupina OECD pre podplácanie, hodnotí realizáciu a uplatňovanie Dohovoru o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z 15. Júna 2012) je nesúlad s požiadavkami čl. 2 Dohovoru OECD, teda absencia efektívnej úpravy zodpovednosti právnických osôb vo vzťahu k postihovaniu podplácania zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. WGB/OECD nepovažuje súčasne platnú právnu úpravu zodpovednosti právnických osôb upravenú v Trestnom zákone za efektívnu a spĺňajúcu požiadavky Dohovoru OECD. V tejto súvislosti Pracovná skupina OECD konštatuje, že „pracovnej skupine spôsobuje najväčšie obavy pretrvávajúca absencia trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorá 12 rokov od nadobudnutia účinnosti Dohovoru v Slovenskej republike ešte stále nie je upravená“ a súčasne uvádza, že „Slovenská republika musí prioritne zaviesť zodpovednosť právnických osôb, aby bolo možné stíhať právnické osoby za trestné činy poskytovania úplatkov zahraničným verejným činiteľom, vrátane poskytovania úplatkov“. Hodnotiaca správa platnú právnu úpravu Slovenskej republiky v podstate označila za úpravu konfiškácií vo vzťahu k právnickým osobám, a nie za zavedenie zodpovednosti právnickej osoby podľa trestného práva. Z hodnotiacej správy vyplýva záver, že súčasná právna úprava Slovenskej republiky týkajúcej sa zodpovednosti právnických osôb nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z Dohovoru OECD pre vyvodenie zodpovednosti právnických osôb. S cieľom splniť odporúčania vyslovené v rámci hodnotenia je pri koncipovaní novej legislatívnej úpravy nevyhnutné zohľadniť kritériá obsiahnuté v hodnotiacej správe. Detailne sú tieto odporúčania popísané v materiáli „Návrh opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení“, ktorý vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila uznesením č. 137 z 20. marca 2013. Jednou z úloh vyplývajúcich z označeného uznesenia vlády je aj úloha predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb (C.14.).

Východiskom pri koncipovaní predkladanej právnej úpravy boli primárne medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ako aj komparácia existujúcich úprav v rámci vybraných členských štátov Európskej únie. Z tejto komparácie vyplynulo, že v členských štátoch EÚ, s výnimkou Spolkovej republiky Nemecko, sú právnickým osobám ukladané súdmi v trestnom konaní tresty alebo ochranné opatrenia (ako jedna z foriem trestných sankcií) v rámci zavedenej trestnej zodpovednosti právnických osôb v podobe trestných dôsledkov trestného činu spáchaného fyzickou osobou konajúcou za právnickú osobu formou pričítania právnickej osobe. Koncept tzv. nepravej resp. pseudo trestnej zodpovednosti zaviedla len Slovenská republika po vzore Španielska, ktoré však od tohto konceptu ustúpilo prijatím osobitného zákona č. 5/2010 o trestnej zodpovednosti právnických osôb z 22. júna 2010).

Koncept zodpovednosti právnických osôb v podobe administratívnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom správneho práva trestného, po vzore právnej úpravy Spolkovej republiky Nemecko, by bol podľa názoru predkladateľa uplatniteľný v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky len za predpokladu vytvorenia novej hmotnoprávnej a procesnej úpravy v oblasti správneho práva a jeho previazania s trestným procesom s rizikom možnej pochybnosti o ústavnosti tohto riešenia.

V prvom rade je potrebné uviesť, že podľa čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.“. Trestné činy predstavujú kategóriu protiprávnych konaní, za ktoré pre ich vysokú spoločenskú škodlivosť hrozí závažná sankcia – trest, a preto je sankčný postih za tieto konania vyhradený výlučne nezávislej súdnej moci s ústavnou garanciou procesných práv účastníkov konania. Trestné činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. S prihliadnutím na čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je preto pochybné prečo voliť iný prístup v prípade právnickej osoby a fyzickej osoby, ak ide o typologicky rovnaké protiprávne konanie, najmä ak konanie pred nezávislým a nestranným súdom poskytuje vyšší štandard právnej ochrany ako administratívne konanie.

Ako je uvedené vyššie, riešenie trestnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom administratívnej zodpovednosti by si vyžiadalo potrebu zavedenia nových skutkových podstát správnych deliktov (obsahovo totožných so skutkovými podstatami trestných činov), rovnako aj zavedenie novej procesnej úpravy, ktorá by nevyhnutne musela inkorporovať mnohé procesné inštitúty trestného konania (odloženie veci, právo na obhajobu, práva a povinnosti účastníkov konania vrátane obhajcov, predvolanie, predvedenie, výsluch, postavenie poškodeného vrátane jeho práva na náhradu škody, opravné konanie, výkon sankcií, právny styk s cudzinou a pod.). Trestný proces už pritom všetky uvedené inštitúty pozná a orgány činné v trestnom konaní sú na rozdiel od správnych orgánov zvyknuté ich efektívne využívať. Správne orgány by museli byť nevyhnutne vybavené takým katalógom práv a povinností ako v súčasnosti orgány činné v trestnom konaní. Zavedenie administratívnej zodpovednosti právnických osôb by súčasne viedlo k limitom v rámci plnenia záväzkov Slovenskej republiky v oblasti medzinárodnej justičnej a policajnej spolupráce v trestných veciach a využívaní tých inštitútov a mechanizmov medzinárodnej spolupráce, ktoré možno využívať pri odhaľovaní závažných foriem trestnej činnosti. Tento záver platí rovnako aj pre oblasť záväzkov týkajúcich sa uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí vydaných cudzími štátmi v trestnom konaní voči právnickým osobám.

Návrh zákona upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní proti právnickým osobám.

V ďalších novelizačných článkoch sa navrhuje vykonanie novelizácie značného počtu súvisiacich zákonov. Tieto zmeny možno rozdeliť do troch skupín.

Prvú skupinu novelizovaných predpisov predstavujú zákony, ktorých zmena reaguje primárne na zrušenie doterajšej právnej úpravy tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb a jej nahradenie novou právnou úpravou. Ide najmä o novelizáciu Trestného zákona, Trestného poriadku, zákona o registri trestov, zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zákona o verejnom obstarávaní, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

Druhú skupinu predstavujú zákony, ktoré upravujú úradnú evidenciu zápisom do ktorej právnické osoby vznikajú. V tomto prípade sa novelizácie zameriavajú na rozšírenie údajov evidovaných o právnických osobách, a to o údaje o trestoch a ochranných opatreniach uložených v trestnom konaní právnickej osobe.

Tretiu skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú popísané v doložke vybraných vplyvov a v príslušných prílohách.



 
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie


1. Predkladateľ návrhu zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskej únie:

- v primárnom

Hlava VI Zmluvy o Európskej únii – „Ustanovenia o policajnej a justičnej spolupráci“

- v sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4. 2011)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v EÚ L 335, 17.12.2011)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

2. nelegislatívne akty

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 27.11.1995
Druhý protokol vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Bruseli

Dohovor z 25.6.1997 na základe čl. K3 Zmluvy o EÚ o boji proti úplatkárstvu, na ktorom sa podieľajú úradníci ES alebo členských štátov EÚ

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov, (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002)

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003)

Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009 (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008)

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.


4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001)

2. júna 2003

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002)

31. decembra 2002

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002)

5. decembra 2004

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003)

22. júla 2005

Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004)

12. mája 2006


Rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy (Ú. v. EÚ L 69, 16.03.2005)

16. marca 2007

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

26. decembra 2010

Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008)

11. mája 2010

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

28. novembra 2010

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)

20. júla 2011

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009)

5. decembra 2011

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4. 2011)

6. apríla 2013

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011)

18. decembra 2013

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

4. september 2015

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

23. máj 2016

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

do júna 2013

(bod 10. jún Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013 v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a s odporúčaniami medzinárodných organizácií)

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

bezpredmetné

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky



 
DOLOŽKA
vybraných vplyvov


A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:
Pozitívne Žiadne Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x x
3. Sociálne vplyvy x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x


A.3. Poznámky

Vplyvy na rozpočet verejnej správy nie je možné kvantifikovať, nakoľko nie je objektívne možné zhodnotiť koľko právnických osôb bude trestne stíhaných, v koľkých prípadoch sa uložia tresty, ktoré by mohli zakladať pozitívny vplyv na štátny rozpočet (napr. trest prepadnutia majetku, peňažný trest), resp. v koľkých prípadoch sa uplatnia inštitúty, ktoré by zakladali negatívne vplyvy na štátny rozpočet (napr. úhrada trov likvidácie v prípade nemajetnej spoločnosti). Prípadné výdavky budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu v jednotlivých rozpočtových rokoch, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

V rámci predbežného pripomienkového konania zaujali gestori stanoviská, ktoré sú zohľadnené v predloženom materiáli s výnimkou kvantifikácie vplyvov na rozpočet verejnej správy.







B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V úvodnom ustanovení sa upravuje predmet zákona a jeho vzťah k iným zákonom. Predmetom zákona je úprava základov trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhov trestov ukladaných právnickým osobám za spáchané trestné činy a osobitosti trestného konania proti právnickým osobám.

V odseku 2 sa upravuje subsidiárne použitie Trestného zákona vo vzťahu k trestnej zodpovednosti právnickej osoby a Trestného poriadku vo vzťahu ku konaniu voči právnickej osobe, ak zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje.

K § 2

Predmetné ustanovenie upravuje územnú pôsobnosť zákona vo vzťahu k právnickým osobám, pričom stanovuje nevyhnutné odchýlky od pôsobnosti Trestného zákona vo vzťahu k trestným činom fyzických osôb. Pri vymedzení územnej pôsobnosti zákona sa vychádzalo z požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná a identifikovaných špecifík právnických osôb s cieľom ich efektívneho stíhania.

K § 3

V tomto ustanovení sa uvádza taxatívny výpočet trestných činov upravených v osobitnej časti Trestného zákona, u ktorých dochádza k vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby, ak sú spáchané právnickou osobou spôsobom určeným návrhom zákona (§ 4). Vymedzený katalóg trestných činov zohľadňuje jednak medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z členstva v Európskej únii. Zoznam medzinárodných nástrojov ako aj príslušných právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré zaväzujú k vyvodeniu zodpovednosti voči právnickej osobe za spáchanie alebo jej účasť na trestnej činnosti je uvedený vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Katalóg trestných činov u ktorých vzniká trestná zodpovednosť právnickej osoby je súčasne doplnený o tie trestné činy, u ktorých je s ohľadom na ich povahu a na poznatky aplikačnej praxe ich stíhanie v záujme Slovenskej republiky (tzv. daňové trestné činy).

S ohľadom na stály vývoj medzinárodnej agendy je možné do budúcna očakávať potrebu ďalšej modifikácie tohto katalógu trestných činov.

Aktuálny navrhovaný katalóg trestných činov má nasledovný právny základ:

Nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 a 173 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.11.2004)

Šírenie toxikománie podľa § 174 Trestného zákona
Obchodovanie s ľuďmi podľa § 179 Trestného zákona

- Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi (ETC 197)
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011).

Sexuálne násilie podľa § 200 Trestného zákona
Sexuálne zneužívanie podľa § 201 až 202 Trestného zákona
Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011)

Podielnictvo podľa § 231 a 232 Trestného zákona
Legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 a 234 Trestného zákona

- Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (oznámenie č. 109/2002 Z. z.)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú. v. ES L 182, 5. 7. 2001)

Poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií podľa § 247 Trestného zákona
Poznámka: v nadväznosti na vládny návrh zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov tlač 1630, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV tu patria aj tiež novonavrhované skutkové podstaty
§ 247a Neoprávnený zásah do počítačového systému,
§ 247b Neoprávnený zásah do počítačového údaja,
§ 247c Neoprávnené zachytávanie počítačových údajov,
§ 247d Výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14. 8. 2013)
- Dohovor o počítačovej kriminalite (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.)

Neoprávnené zamestnávanie podľa § 251a Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)

Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až 263 Trestného zákona

- Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel a jeho protokoly

Falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 Trestného zákona
Uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 Trestného zákona
Výroba a držba falšovateľského náčinia podľa § 272 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV z 29. mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 1; Ú.v. ES L 140, 14.6.2000) v znení rámcového rozhodnutia Rady 2001/888/SVV zo 6. decembra 2001 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú.v. ES L 329, 14.12.2001)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú. v. ES L 149, 2. 6. 2001)

Všeobecné ohrozenie podľa § 284 a 285 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 a 295 Trestného zákona
Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11. 11. 2008)
- Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004, uverejnený pod č.621/2003 Z. z.

Založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002).
- Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
- Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

Nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov podľa § 298 a 299 Trestného zákona
Ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa § 300 a 301 Trestného zákona
Neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona
Neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok podľa § 302a Trestného zákona
Porušovanie ochrany vôd a ovzdušia podľa § 303 a 304 Trestného zákona
Porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 Trestného zákona
Porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008)
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27. 10. 2009)

Teror podľa § 313 a 314 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002)

Prijímanie úplatku podľa § 328 až 331 Trestného zákona
Podplácanie podľa § 332 až 335 Trestného zákona
Nepriama korupcia podľa § 336 Trestného zákona

- Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.)
- Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31.októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006,(ozn. č. 434/2006 Z. z.)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22.júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore

Prevádzačstvo podľa § 355 a 356 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 328, 5. 12. 2002)

Kupliarstvo podľa § 367 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011)

Výroba detskej pornografie podľa § 368 Trestného zákona
Rozširovanie detskej pornografie podľa § 369 Trestného zákona
Prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 Trestného zákona
Ohrozovanie mravnosti podľa § 371 a 372 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011)

Terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/919/SVV z 28. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV o boji proti terorizmu (Ú. v. EÚ L 330, 9. 12. 2008)
- Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
- Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422 Trestného zákona
Výroba extrémistických materiálov podľa § 422a Trestného zákona
Rozširovanie extrémistických materiálov podľa § 422b Trestného zákona
Prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c Trestného zákona
Popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d Trestného zákona
Hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona
Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 Trestného zákona
Podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

K § 4

Uvedené ustanovenie v odseku 1 definuje trestný čin spáchaný právnickou osobou a upravuje podmienky vyvodenia trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe za jeho spáchanie prostredníctvom tzv. pričítateľnosti trestného činu právnickej osobe. Uvedený koncept pričítateľnosti spáchania trestného činu právnickej osobe upravený v odseku 2 vychádza zo skutočnosti, že právnické osoby sú subjektom práva odlišným od fyzickej osoby, pričom ide o subjekty, ktoré sú právom umelo vytvorené s priznaním spôsobilosti k právam a povinnostiam, právnym a protiprávnym úkonom a zodpovednosti v právnych vzťahoch.
Vzhľadom k skutočnosti, že vznik a existencia právnických osôb predstavuje určitú právnu konštrukciu, musí byť právom konštruovaný i spôsob konania právnických osôb ako subjektov práva navonok, nakoľko právnická osoba ako celok nedisponuje vôľovou zložkou, nemôže teda podľa takejto vlastnej vôle jednať a navonok ju prejavovať. Z uvedeného dôvodu právny poriadok stanovuje, že vlastné konanie právnickej osoby predstavujú tie prejavy vôle, ktoré menom právnickej osoby konajú ňou určené orgány alebo zástupcovia právnickej osoby ako fyzické osoby a právne následky spojené s týmito prejavmi sa pričítajú priamo právnickej osobe ako subjektu práva.

Osoby, ktorých protiprávne konanie je následne pričítané právnickej osobe sú vymedzené v odseku 1 s ohľadom na požiadavky medzinárodných nástrojov a právne záväzných aktov EÚ. Skúmanie zavinenia u trestných činov právnických osôb je vylúčené z povahy veci, nakoľko právnická osoba ako právny konštrukt nedisponuje na rozdiel od fyzickej osoby vôľovou zložkou, ktorá je základom zavinenia u fyzických osôb.

Prvým predpokladom trestnej zodpovednosti právnickej osoby je, že došlo k spáchaniu trestného činu. Druhým predpokladom, kedy sa trestný čin považuje za spáchaný právnickou osobou je existencia príčinnej súvislosti na jednej strane medzi záujmom právnickej osoby, činnosťou právnickej osoby (bez ohľadu na okolnosť, či ide o činnosť, ktorú má povolenú resp. zapísanú v príslušnom registri ako predmet činnosti resp. podnikania) alebo tou okolnosťou, že právnická osoba vystupuje len ako prostriedok na páchanie trestnej činnosti a na druhej strane protiprávne konanie fyzickej osoby, ktorá

a) koná ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená menom právnickej osoby alebo za právnickú osobu konať (na základe zmluvného zastúpenia, napr. prokurista); štatutárnym orgánom resp. členom štatutárneho orgánu je ten, kto je na konanie za právnickú osobu oprávnený zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka),

b) vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby aj keď nemá iný vzťah k právnickej osobe; nemusí ísť len o také kontrolné orgány, ktorých postavenie priamo upravujú právne predpisy (dozorná rad, kontrolná komisia), ale aj o kontrolné orgány zriadené právnickou osobou nad rámec obligatórnych kontrolných orgánov; v tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe len ak konali v záujme právnickej osoby (viď odsek 2), právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme,

c) vykonáva rozhodujúci vplyv na riadenie tejto právnickej osoby, ak jeho konanie bolo aspoň jednou z podmienok zakladajúcich trestnú zodpovednosť právnickej osoby; tu ide o prípady tzv. „tieňových“ (shadow) manažérov, ktorí síce formálne ustanovia za štatutárny orgán alebo za členov štatutárneho orgánu iné osoby, avšak fakticky spoločnosť riadia oni (napr. dojednávajú zmluvy, aj keď fakticky ich v mene spoločnosti formálne uzatvára štatutárny orgán). Porovnaj v tejto súvislosti napr. čl. 22 ods. 7 návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločnostiach s ručením neobmedzeným s jediným spoločníkom (COM(2014) 212), v zmysle ktorého „Akákoľvek osoba, ktorej nariadenia alebo pokyny konatelia spoločnosti zvyčajne plnia, sa bez toho, aby bola formálne vymenovaná, sa považuje za konateľa, pokiaľ ide o všetky povinnosti a záväzky, ktorým podliehajú konatelia“. V tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe rovnako ako v osôb podlľa písm. b) len ak tieto osoby konali v záujme právnickej osoby (viď odsek 2), právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme,

d) iný zamestnanec alebo osoba v obdobnom postavení („dohodár“, prípadne príkazník, mandatár, resp. osoba plniaca úlohy pre právnickú osobu na základe zmluvného občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho vzťahu) pri plnení pracovných úloh pre právnickú osobu ak koná na základe rozhodnutia, schválenia alebo pokynu orgánov právnickej osoby alebo osoby uvedenej v písmenách a) až d) (bez ohľadu na okolnosť, akou formou udeleným), alebo ak konala preto, že orgány právnickej osoby alebo osoby uvedené v písmenách a) až d) si nesplnili zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov (napr. na úseku bezpečnosti práce), alebo ak tieto orgány alebo osoby nevykonali nevyhnutné opatrenia k zamedzeniu alebo odvráteniu následkov trestného činu. Trestná zodpovednosť právnickej osoby nevzniká pri excesívnom konaní zamestnanca, ktorý koná výlučne v svoj prospech.

V odseku 3 je upravený liberačný dôvod (materiálny korektív) vo vzťahu k vyvodeniu trestnej zodpovednosti právnickej osoby za konanie zamestnanca, ktoré bolo spôsobené výlučne tým, že právnická osoba nesplnila zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov. Právnickej osobe sa takýto trestný čin nepričíta ak význam nesplnenia týchto povinností k spáchanému trestnému činu je vzhľadom na predmet činnosti právnickej osoby, spôsob vykonania trestného činu a jeho následky a okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný nepatrný.

V zmysle odseku 4 sa pre vyvodenie trestnej zodpovednosti právnickej osoby nevyžaduje vyvodenie trestnej zodpovednosti fyzickej osoby a súčasne sa upravuje, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba za právnickú osobu konala.

Odsek 5 upravuje prípady vzniku právne dôležitých skutočností podľa osobitných prepisov, ktoré však nemajú vplyv na trestnú zodpovednosť právnickej osoby.

Odsek 6 upravuje ďalšie zákonné predpoklady, pri splnení ktorých sa rovnako aplikujú ustanovenia § 4 o trestnej zodpovednosti právnickej osoby.

K § 5

Uvedené ustanovenie expressis verbis vylučuje trestnú zodpovednosť právnických osôb určitých subjektov, ktoré sú v tomto ustanovení vymenované. Jedná sa o subjekty, ktoré priamo vykonávajú alebo plnia úlohy štátu alebo štátnej správy, alebo boli zriadené zákonom. Vyvodzovaním trestného postihu voči týmto právnickým osobám by štát jednak postihoval sám seba, ale taktiež by to mohlo mať dopad na výkon verejnej správy. Nie všetky právnické osoby budú teda podliehať trestnej zodpovednosti. Vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb sa týka najmä štátu a jeho orgánov, ako aj iných štátov, či medzinárodných organizácií, čo zodpovedá aj medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky.

Jedinou výnimkou v zmysle odseku 2 sú právnické osoby, v ktorých majú takéto subjekty majetkovú účasť. Voči takýmto právnickým osobám, je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť za spáchaný trestný čin. Ide najmä o právnické osoby - podniky s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávy.

K § 6

Uvedené ustanovenie definuje páchateľa trestného činu. Povaha právnickej osoby vylučuje prevzatie úpravy páchateľa, resp. spolupáchateľa z Trestného zákona (§ 19 a 20), nakoľko páchateľstvo právnickej osoby je viazané na pričítateľnosť škodlivého následku trestného činu. „Spôsobom uvedeným v tomto zákone“ sa rozumejú jak objektívne tak subjektívne predpoklady vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby. V odseku 2 sa definuje spolupáchateľstvo pri trestných činoch spáchaných právnickou osobou a v odseku 3 forma účastníctva právnickej osoby na spáchanom trestnom čine.

K § 7

Trestná zodpovednosť právnickej osoby je úzko spätá s problematikou právneho nástupníctva právnickej osoby. Otázku prechodu trestnej zodpovednosti právnických osôb je nevyhnutné výslovne upraviť v návrhu zákona, v opačnom prípade by zrušenie právnickej osoby s právnym nástupcom znamenal jednoduchý spôsob ako sa trestnej zodpovednosti vyhnúť. Takáto právna úprava nie je ojedinelá a možno ju považovať za štandard v rámci právnych úprav trestnej zodpovednosti právnických osôb. Na základe uvedeného bude teda trestná zodpovednosť právnickej osoby prechádzať na všetkých jej právnych nástupcov. Právne nástupníctvo bude úzko previazané najmä s prechodom imania zrušenej právnickej osoby, ktorý pojem vyjadruje najadekvátnejšie väzbu na (pôvodný) majetkový substrát právnickej osoby. Toto pravidlo bude mať jedinú výnimku, a to prípad keď celé imanie po zrušení právnickej osoby preberá fyzická osoba. Prechod trestnej zodpovednosti na jej právnych nástupcov sa týka aj uložených trestov. V prípade viacerých právnych nástupcov bude trestná zodpovednosť zaťažovať všetkých z nich a v to v rozsahu, ktorý určí súd v zmysle zásad pre ukladanie trestu (§ 11 ods. 3).

Podľa navrhovanej právnej úpravy budú všetky úkony smerujúce k zmene právnickej osoby (zmenou treba podľa odseku 4 rozumieť zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, prevod imania na spoločníka, zmenu právnej formy a premiestnenie sídla právnickej osoby do zahraničia) budú od momentu začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia proti právnickej osobe podliehať súhlasu súdu (§ 25 ods. 2). Nevylučuje sa teda, aby k zmene právnickej osoby mohlo dôjsť aj počas trestného stíhania danej právnickej osoby, pričom súd pri ukladaní trestu pre právnickú osobu, resp. nástupnícku právnickú osobu bude prihliadať na okolnosti podľa navrhovaného § 11 ods. 3.

Osobitne je v návrhu zákona riešená problematika zmeny alebo zrušenia právnickej osoby počas vykonávacieho konania, t.j. v čase keď sa už neuplatňujú obmedzenia týkajúce sa zmeny, zrušenia alebo zániku právnickej osoby podľa § 25. Návrh zákona v tomto prípade vychádza zo zásady, že trestná zodpovednosť postihuje aj právnych nástupcov odsúdenej právnickej osoby, ktorí sú právnickými osobami. Uvedené sa vzťahuje aj na nevykonané tresty a ochranné opatrenie. Pre prípad, že právnická osoba sa zlúči s inou právnickou osobou, alebo sa rozdelí, zmení právnu formu a pod. počas vykonávacieho konania, priamo zo zákona nastane prechod trestnej zodpovednosti na všetky právnické osoby, ktorá sú právnym nástupcom pôvodnej právnickej osoby. Tento záver je nevyhnutné prijať, a to v záujme zamedzenia vyhnutia sa výkonu uloženého trestu (alebo ochranného opatrenia) po právoplatnom skončení trestného konania. Súčasne sa však zohľadňuje fakt, že nástupnícke právnické osoby nie sú totožným subjektom ako pôvodná právnická osoba, a preto sa umožňuje, aby na ich návrh trestný súd zmenil účinky prechodu trestnej zodpovednosti, t.j. rozhodol či trestná zodpovednosť prechádza na všetkých právnych nástupcov a ak áno, tak v akom rozsahu.

Príklad: právoplatne odsúdená spoločnosť A, ktorej súd právoplatne uložil trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní v trvaní piatich rokov sa ešte pred vykonaním celého trestu rozdelí na spoločnosti B a C. Podľa § 7 ods. 1 návrhu zákona v spojitosti so zákonom o obchodnom registri pri zápise nových spoločností B a C zapíše registrový súd do obchodného registra aj to, že tieto spoločnosti postihuje nevykonaný trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. Spoločnosť B alebo C však bude môcť podať návrh súdu, aby rozhodol, že tento nevykonaný trest sa na ne nevzťahuje, alebo sa vzťahuje len v obmedzenom rozsahu. Súd podľa § 11 ods. 3 preskúma v akom rozsahu na niektorú z nich prešlo imanie zodpovedajúce prospechu alebo iné výhody zo spáchaného trestného činu, prípadne v akom rozsahu ktorákoľvek z nich pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin a na podklade toho vydá nový rozsudok.

K § 8

Na trestnú zodpovednosť právnických osôb sa samozrejme vzťahujú, s odchýlkami ustanovenými týmto návrhom zákona, aj všetky ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona o príprave na zločin, o pokuse, o okolnostiach vylučujúcich protiprávnosť činu, o základných zásadách ukladania sankcií, o ukladaní a výkone jednotlivých trestov, o zániku trestnosti a trestu.

Osobitne sa vo vzťahu k právnickým osobám upravuje problematika účinnej ľútosti. Tieto ustanovenia sú výsledkom prispôsobenia doteraz zaužívanej právnej úpravy potrebám zohľadňujúcim fungovanie právnických osôb. Právna úprava kladie dôraz na zabránenie vzniku škodlivého následku alebo jeho nápravu, ak už nastal. Uprednostňuje sa teda reparačné pôsobenie právnickej osoby pred samotným vyvodením trestnej zodpovednosti.

Aplikovanie účinnej ľútosti však bude vylúčené v prípade trestných činov korupcie, kde Slovenská republika ratifikáciou Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (oznámenie č. 318/1999 Z. z.) a Trestnoprávneho dohovoru o korupcii (oznámenie č. 375/2002 Z. z.) prevzala záväzok vylučujúci aplikáciu ustanovení o účinnej ľútosti v prípade trestných činov korupcie a rovnako sa vylučuje vo vzťahu k trestnému činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona.

K § 9

Ustanovujú sa podmienky pre zahladenie trestu právnickej osoby v trvaní vo vzťahu k jednotlivým kategóriám trestných činov. Navrhovaná právna úprava vychádza zo všeobecnej úpravy Trestného zákona (§ 92 a 93).

K § 10

Vymedzujú sa druhy trestov, ktoré môže súd uložiť právnickej osobe za spáchaný trestný čin.

K § 11

Ustanovujú sa zásady ukladania trestov pre právnické osoby založené na princípe proporcionality trestu. V odseku 1 sa ustanovuje, že súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliada najmä na povahu a závažnosť trestného činu, na pomery právnickej osoby vrátane jej doterajšej činnosti a na jej majetkové pomery, pričom prihliadne aj na to, či právnická osoba vykonáva činnosť vo verejnom záujme, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada tiež na to, aby postihovali právnickú osobu tak, aby bol zabezpečený ich čo najmenší vplyv na zamestnancov, na právom chránené záujmy poškodených a veriteľov právnickej osoby, ktorých pohľadávky voči trestne zodpovednej právnickej osobe vznikli v dobrej viere a nemajú pôvod alebo nesúvisia s trestným činom právnickej osoby, na pôsobenie právnickej osoby po spáchanom čine, najmä na jej účinnú snahu nahradiť spôsobenú škodu alebo odstrániť iné škodlivé následky trestného činu, na očakávaný dôsledok trestu pre jej ďalšiu činnosť, na pomer, v akom na ňu prešli výhody z trestného činu spáchaného v spolupáchateľstve (odsek 2)

V odseku 3 sa stanovujú podmienky pre ukladanie trestov právnym nástupcom právnickej osoby, pričom sa určuje, že pri rozhodovaní treba prihliadnuť primárne na to, v akom rozsahu na niektorého z nástupcov prešlo imanie zodpovedajúce prospechu, sekundárne na iné výhody zo spáchaného trestného činu a subsidiárne aj na to v akom rozsahu ktorýkoľvek z nástupcov pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin.

V odseku 4 sa stanovujú podmienky ukladania jednotlivých trestov popri sebe a výnimky z tohto pravidla.

K § 12

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zrušenia právnickej osoby. V odseku 1 sa navrhuje jeho obligatórne uloženie v prípadoch, ak činnosť právnickej osoby bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti, teda v prípadoch ak činnosť právnickej osoby je obmedzená na páchania trestnej činnosti. V odseku 2 sa upravuje fakultatívne uloženie trestu zrušenia právnickej osoby, a to v prípadoch, ak súd odsudzuje právnickú osobu za trestný čin, za ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie. V odseku 3 sa ustanovuje, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, takáto právnická osoba vstupuje do likvidácie. V odseku 4 sa stanovuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je komoditnou burzou a to vyžiadaním si vyjadrenia príslušného orgánu verejnej správy, ktorý udeľuje povolenie na vznik a činnosť komoditnej burzy osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V odseku 5 sa obdobným spôsobom upravuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska.

Podrobnosti výkonu trestu zrušenia právnickej osoby upravuje návrh zákona v § 30.

K § 13

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu prepadnutia majetku právnickej osoby, a to obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 2 Trestného zákona ak súčasne právnická osoba nadobudla majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti a rovnako obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 3 Trestného zákona.

V odseku 2 sa upravujú následky trestu prepadnutia majetku, ktorými sú vyhlásenie konkurzu na odsúdenú právnickú osobu, ktorý sa vykoná podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a okruh majetku, ktorý možno týmto trestom postihnúť. Trest prepadnutia majetku vo vzťahu k odsúdeným fyzickým osobám a právnickým osobám sa vykoná identicky, t. j. vyhlásením konkurzu na majetok odsúdenej osoby. Okruh majetku, ktorý možno postihnúť trestom prepadnutia majetku sa odvíja od právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V zmysle takejto úpravy, majetok, ktorý vo všeobecnosti nepodlieha konkurzu, nebude postihovaný ani trestnoprávnou sankciou. Takáto konštrukcia umožňuje, aby v rámci konkurzného konania, prostredníctvom jeho špecifických inštitútov (napr. odporovateľnosť) boli riešené aj právne úkony, ktoré boli odsúdeným dlžníkom vykonané v úmysle ukrátiť (aj budúce) pohľadávky veriteľov.

V odseku 3 sa ustanovuje, že vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. V tejto súvislosti rovnako ako s platnou úpravou trestu prepadnutia majetku u fyzických osôb, resp. ochranného opatrenia zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona, sa postihne majetok odsúdenej osoby, ktorý vlastní po skončení konkurzného konania a ten sa stane majetkom Slovenskej republiky, ak sa nerozhodne na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy inak.

V odseku 4 sa určuje postup súdu pri ukladaní trestu prepadnutia majetku právnickej osobe, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. V takomto prípade súd pred uložením trestu požiada o vyjadrenie Národnú banku Slovenska a pri ukladaní trestu prihliadne na jej vyjadrenie.

Návrh zákona tak preberá doterajšiu filozofiu Trestného zákona, ktorý kladie v prípade prepadnutia majetku dôraz na ochranu práva a právom chránených osôb – v tomto prípade veriteľov právnickej osoby.

V tejto súvislosti dochádza súčasne k precizovaniu doterajšej právnej úpravy v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (viď príslušný novelizačný článok).

K § 14

Pre uloženie trestu prepadnutia veci sa využije úprava Trestného zákona (§ 60). Trest prepadnutia veci bude možné uložiť za rovnakých podmienok ako u fyzickej osoby.

K § 15

Ustanovuje sa, že peňažný trest môže súd uložiť za trestný čin vo výške od 1500 eur do 1 600 000 eur. Peňažný trest bude možné uložiť právnickej osobe za všetky trestné činy uvedené § 3 návrhu zákona.

K § 16

Zákaz činnosti právnickej osoby sa týka určitej činnosti, ku ktorej je potrebné osobitné povolenie, alebo ktorých podmienky upravuje osobitný zákon a v súvislosti s ktorou došlo k spáchaniu trestného činu. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov.

Pre stanovenie druhu a výmery trestu pre právnickú osobu súd prihliadne okrem iného na následok uloženia trestu na samotnú budúcu činnosť právnickej osoby ako aj na dôsledky, ktoré môže mať uloženie takéhoto trestu na tretie osoby.

K § 17

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie. Jednou z foriem činnosti, ktorými právnická osoba vykonáva svoju činnosť a ktorá sa dotýka spoločenských záujmov, je účasť vo výberových konaniach na rôzne formy dotácií, príspevkov alebo iných plnení z verejných rozpočtov. Navrhuje sa, aby súd v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin spáchaný v súvislosti so žiadosťou, poskytnutím alebo využívaním dotácie alebo subvencie, príspevku alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce mohol takejto právnickej osobe uložiť trest zákazu ich prijímať na dobu jedného roka až desiatich rokov.

Trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie znemožňuje, aby sa odsúdená právnická osoba mohla o takéto finančné prostriedky uchádzať, resp. ich prijať. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

Na účely zabezpečenia riadneho výkonu tohto trestu sa do zákonov všeobecne upravujúcich poskytovanie dotácií zavádza nová podmienka, ktorá musí byť splnená, a to skutočnosť, že žiadateľovi o dotáciu, ktorým je právnická osoba, nebol právoplatne uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie.

Uloženie tohto trestu sa bude súčasne evidovať v registroch, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, a to v záujme zabezpečenia publicity tejto právnej skutočnosti, a to v záujme minimalizovať rizika porušovania uloženého zákazu.

K § 18

Trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie znemožňuje odsúdenej právnickej osobe prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov alebo o iné plnenie z fondov Európskej únie, s ich poskytovaním alebo využívaním. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

K § 19

Trest zákazu účasti na verejnom obstarávaní znemožňuje odsúdenej právnickej osobe zúčastniť sa verejného obstarávania na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti s verejným obstarávaním alebo v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie . Z povahy veci pôjde predovšetkým o niektorý z trestných činov machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až § 268 Trestného zákona. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

V nadväznosti na zavedenie tohto nového trestu sa súčasne navrhuje vykonať novelizáciu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej cieľom je nevyhnutným spôsobom upraviť procesy prebiehajúce v rámci verejného obstarávania alebo v súvislosti s ním.

K § 20

Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku môže pôsobiť ako veľmi účinný nový druh trestu, ktorý bude využívaný najmä v tých prípadoch, keď bude potrebné oboznámiť verejnosť s protiprávnou činnosťou odsúdenej právnickej osoby, napr. v prípadoch ohrozenia zdravia ľudí, zvierat, majetku alebo ochrany životného prostredia.

Primárne bude publikačným zdrojom Obchodný vestník, pričom súd bude môcť uložiť aj zverejnenie v inom verejnom oznamovacom prostriedku (napr. periodická tlač s celoslovenskou alebo regionálnou pôsobnosťou, nemožno vylúčiť ani zverejnenie na internete) alebo aj v prevádzkových priestoroch právnickej osoby. Náklady spojené so zverejnením rozsudku bude znášať vždy odsúdená právnická osoba.

V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o úplne neznámy typ sankcie ukladanej fyzickým osobám alebo právnickým osobám porušujúcim právne normy; k tomu pozri napr. § 71 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 21

Uvedené ustanovenie rieši zákaz dvojitého postihu právnickej osoby v správnom konaní a v trestnom konaní. Čiastočne rieši prípady ne bis in idem resp. prekážku veci rozhodnutej. V zmysle navrhovanej právnej úpravy sa správne konanie vedené voči právnickej osobe pre ten istý skutok, ktorý má znaky správneho deliktu prerušuje a nemožno v ňom pokračovať, ak sa vo veci pre ten istý skutok začne alebo vedie trestné stíhanie voči právnickej osobe. Začatím trestného stíhania proti právnickej osobe sa rozumie vznesenie obvinenia proti právnickej osobe. V zmysle ustálenej judikatúry európskych súdov sa taktiež navrhuje, aby právoplatné rozhodnutie v správnom konaní voči právnickej osobe, vydané pre ten istý skutok tvorilo prekážku veci rozhodnutej, pokiaľ takéto rozhodnutie nebolo predpísaným spôsobom zrušené.

V odseku 3 tohto ustanovenia sa rieši otázka plynutia premlčacej lehoty za správne delikty podľa správnych predpisov. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas, počas ktorého sa viedlo trestné konanie pre ten istý skutok.

K § 22

V uvedenom ustanovení sa upravuje miestna príslušnosť súdov na konanie o právnickej osobe. Tým sa taktiež určuje príslušnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vykonajú prípravné konanie

K § 23

Uvedené ustanovenie upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri upovedomovaní príslušných štátnych orgánov, ktoré vedú registre, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, štátnych orgánov dohľadu o začatí, prerušení alebo právoplatnom skončení trestného stíhania voči právnickej osobe. Orgány činné v trestnom konaní a súdy budú povinné upovedomiť tieto orgány o tom, že voči určitej právnickej osobe sa začalo trestné stíhanie, že sa právoplatne skončilo alebo prerušilo trestné stíhanie.

Distribúcia týchto informácií je dôležitá hľadiska riadneho výkonu štátnej správy a naplnenia zmyslu novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb. Upovedomovanie orgánov, ktoré vedú príslušné registre je dôležité z hľadiska aplikácie navrhovaného § 25 zákona, podľa ktorého zmena, zrušenia alebo zánik právnickej osoby po začatí trestného stíhania právnickej osoby bude podliehať súhlasnému rozhodnutiu súdu; toto obmedzenie bude trvať až do skončenia trestného stíhania. Upovedomenie orgánov štátneho dohľadu je dôležité z hľadiska výkonu oprávnení týchto orgánov rozhodovať o platnosti, či ďalšom trvaní, prípadne zrušení udeleného oprávnenia (licencie, povolenia a pod.).

Upovedomenie Úradu vlády Slovenskej republiky (odsek 2) pri konaniach pre trestný čin spáchaných v súvislosti s pomocou a podporou poskytovanou z fondov Európskej únie vyplýva z plnenia záväzkov Slovenskej republiky z právnych aktov EÚ (Nariadenie č. 1302/2008 o centrálnej databáze vylúčených subjektov, Nariadenie č. 1303/2013 ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006).

Upovedomenie Úradu pre verejné obstarávanie (odsek 2) pri konaniach pre trestný čin spáchaný v súvislosti s verejným obstarávaním má vplyv na aplikáciu § 21 návrhu zákona vo vzťahu ku konaniach o správnych deliktoch vedených Úradom pre verejné obstarávanie.

K § 24

Navrhované ustanovenie upravuje spoločné konanie voči právnickej osobe a voči fyzickej osobe a postup v ňom. Platí, že trestná zodpovednosť právnickej osoby a trestná zodpovednosť fyzickej osoby sa posudzujú samostatne, pričom ak sa má vykonať určitý procesný úkon vo vzťahu k obom osobám, platí zásada, že uvedený procesný úkon sa vykoná najprv vo vzťahu k fyzickej osobe.

K § 25

Účelom navrhovaného ustanovenia je zamedziť situácii, kedy by v priebehu trestného stíhania dochádzalo k účelovým zmenám v právnickej osobe alebo k jej zrušeniu (zániku) a tak aj k znižovaniu alebo zániku trestnej zodpovednosti právnickej osoby najmä v dôsledku uskutočňovania právnych úkonov. K zmenám v právnickej osobe môže dôjsť taktiež v dôsledku iných právnych skutočností. Čo treba rozumieť zmenou právnickej osoby vyplýva z § 7 ods. 4 návrhu zákona.

Na tento účel sa navrhuje, aby všetky právne úkony, ktorý vedú k zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby boli oznamované prokurátorovi, resp. predsedovi senátu. Plnenie tejto povinnosti zaťažuje štatutárny orgán právnickej osoby. Pokiaľ ide o iné právne skutočnosti, platí pre ich oznamovanie obdobná povinnosť, z povahy veci obmedzená okolnosťou, že štatutárny orgán o tom, že nastali vie, resp. musí vedieť (odsek 1). Na strane druhej, účinnosť právnych úkonov bude vždy podmienená súhlasom súdu (odseky 2 a 3). V konkrétnom prípade to znamená to, že napríklad trestne stíhaná spoločnosť s ručením obmedzeným sa bude môcť zlúčiť s inou právnickou osobou len so súhlasom sudcu. Začatie trestného stíhania bude oznamované štátnym orgánom, ktoré vedú registre, zápisom do ktorých právnická osoba vzniká podľa § 23, čím sa zabezpečí táto informácia aj pre štátne orgány, ktoré vedú príslušný register, či inú úradnú evidenciu. Od tohto momentu do momentu oznámenia právoplatného skončenia trestného stíhania bude akákoľvek zmena alebo návrh na zrušenie právnickej osoby podrobený skúmaniu, či je splnená podmienka existencie súhlasného rozhodnutia súdu (odsek 4). Povinnosť dokladovať tento súhlas bude mať právnická osoba, resp. osoby konajúce v jej mene pri podávaní návrhu do príslušného registra, či úradnej evidencie.

K § 26

Obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia smerujú k tomu, aby právnická osoba nepokračovala v trestnej činnosti alebo nedokonala čin, o ktorý sa pokúsila alebo aby nezmarila uloženie trestu postihujúceho jej majetok.

Právna úprava obmedzujúcich a zaisťovacích opatrení je subsidiárnou právnou úpravou vo vzťahu k úprave podľa štvrtej a piatej hlavy prvej časti Trestného poriadku.

Čo do výpočtu obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení je ich výpočet demonštratívny a nevylučuje uplatnenie aj iných opatrení, avšak pri ich ukladaní vždy platí, že súd musí zvažovať ich následky na právnickú osobu a jej činnosť a na tretie osoby.

Z procesného hľadiska sa obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia budú ukladať uznesením, proti ktorému bude prípustná sťažnosť, ktorá bude mať odkladný účinok jedine v obmedzenom rozsahu, ktorý vyplýva z odseku 6.

Pri realizácii týchto obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení sa bude postupovať podľa odseku 4, a teda ak napr. súd zakáže právnickej osobe nakladať s nehnuteľnosťami, zašle sa uznesenie súdu príslušnej správe katastra.

K § 27

Aby mohla právnická osoba vôbec vystupovať v trestnom konaní, navrhuje sa osobitná právna úprava vykonávania úkonov v mene právnickej osoby v trestnom konaní. Úprava vychádza z exitujúcich procesných kódexov (Občiansky súdny poriadok, Správny poriadok).

V prvom rade (odsek 1) budú úkony za právnickú osobu vykonávať jej štatutárne orgány. Nevylučuje sa však zastúpenie (odsek 2). Na preukázanie zastúpenia bude však potrebné špecifické plnomocenstvo, z ktorého obsahu vyplynie, že zástupca je fyzickou osobou zvolenou právnickou osobou špecificky na tento účel. Ingerencia súdu alebo prokurátora sa vyžaduje len v prípade, ak nie je možné zabezpečiť konania v mene právnickej osoby podľa navrhovaných odsekov 1 a 2. V tomto prípade sa právnickej osobe ustanoví opatrovník spravidla z radov advokátov, čo však nevylučuje opatrovníctvo aj inou osobou ako advokátom.

Osoba, ktorá bude konať v mene právnickej osoby v trestnom konaní bude mať možnosť využiť v konaní všetky procesné inštitúty, ktoré inak prináležia obvinenému, samozrejme v kontexte povahy toho ktorého inštitútu; k tomu pozri § 1 ods. 2 návrhu zákona a rozsah aplikovateľnosti Trestného poriadku.

Vykonať hlavné pojednávanie bez prítomnosti osoby oprávnenej konať v mene právnickej osoby bude možné len vo výnimočných situáciách, ktoré sú vymedzené v odseku 6 v analógii k úprave Trestného poriadku.

Právnu úpravu v § 27 je potrebné odlišovať od inštitútu obhajoby, ktorý je upravený v § 28, a teda voľba zástupcu podľa § 27 ods. 2 nijako neobmedzuje právnickú osobu zvoliť si súčasne obhajcu z radov advokátov tak ako každý iný obvinený.

K § 28

Uvedené ustanovenie upravuje základné ústavné právo obvineného, ktorým je právo na obhajobu (čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Právo zvoliť obhajcu právnickej osoby ma výlučne štatutárny orgán, takéto oprávnenie neprináleží zvolenému zástupcovi právnickej osoby podľa § 27 ods. 2. Obhajca právnickej osoby nemôže byť súčasne zástupcom právnickej osoby. Vo vzťahu k zvoleniu obhajcu právnickej osobe platia všetky ustanovenia Trestného poriadku s výnimkou ustanovení o tzv. povinnej obhajobe, ktorá sa v prípade právnických osôb z povahy veci nepoužije.

K § 29

Uvedené ustanovenie upravuje následnosť vykonávania procesných úkonov v spoločných konaniach voči fyzickej osobe a právnickej osobe vo vzťahu k výsluchu na hlavnom pojednávaní, záverečnej reči a poslednému slovu.

K § 30

Trest zrušenia právnickej osoby sa bude vykonávať formou zrušenia právnickej osoby s likvidáciou. Podľa návrhu zákona právnická osoba vstupuje do likvidácie právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku (pripustenie konceptu, aby v nadväznosti na trestné rozhodnutie sa spúšťal proces rozhodovania o likvidácii v osobitnom procese mimo trestného konania nie je namieste, preto sa účinok vstupu do likvidácie spája už s právoplatnosťou trestného rozsudku). Súd zabezpečí výkon rozsudku tak, že právoplatný rozsudok zašle príslušnému orgánu, ktorý vedie register, do ktorého zápisom právnická osoba vzniká (napr. registrový súd, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a pod.). Tento orgán na poklade rozhodnutia súdu vykoná zápis v príslušnom registri, čím sa zabezpečí publicita zrušenia právnickej osoby a jej vstup do likvidácie. Samotná likvidácia sa vykoná podľa pravidiel ustanovených osobitnými predpismi, resp. ak takejto osobitnej právnej úpravy niet, likvidácia sa vykoná podľa ustanovení Obchodného zákonníka (k tomu pozri § 20a Občianskeho zákonníka). Náklady spojené s likvidáciou sa budú primárne uhrádzať z majetku zrušovanej právnickej osoby (§ 35 návrhu zákona).





K § 31

§ 31 upravuje výkon trestu zákazu činnosti, trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

Podľa odseku 1 po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu činnosti, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku tomu kto vedie obchodný register (vo vzťahu k obchodným spoločnostiam) alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká (napr. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré vedie register nadácií, register občianskych združení, register neinvestičných fondov, register nadácií a pod.). Súčasne sa rovnopis takého rozsudku zasiela orgánu, ktorý vydáva oprávnenie na výkon tejto činnosti alebo ktorý výkon tejto činnosti eviduje (napr. ministerstvu spravodlivosti vo vzťahu k znaleckým ústavom, živnostenskému úradu a pod.) Výkon činnosti zo strany odsúdenej právnickej osoby, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Podľa odseku 2, len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Porušenie zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis Úradu vlády Slovenskej republiky a tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Porušenie zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku Úradu pre verejné obstarávanie (pozri aj súvisiacu zmenu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Porušenie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

K § 32

Ustanovenie upravuje výkon trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku. Navrhuje sa štandardný mechanizmus, podľa ktorého predseda senátu vyzve právnickú osobu, aby zverejnila právoplatný odsudzujúci rozsudok, a to v určenej lehote, v určenom rozsahu a určeným spôsobom – určenie týchto skutočností bude obsiahnuté už v odsudzujúcom rozsudku. Pre zaistenie riadneho výkonu tohto trestu sa navrhuje oprávnenie predsedu senátu uložiť právnickej osobe poriadkovú pokutu do výšky 16590 eur, a to aj opakovane. Sťažnosť proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty bude prípustná a bude mať odkladný účinok. Náklady spojené so zverejnením odsudzujúceho rozsudku bude znášať právnická osoba.

K § 33

Vzhľadom na charakter trestu zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje podobne ako v prípade trestu zákazu činnosti, pripustiť podmienečné upustenie od výkonu zvyšku týchto trestov.

Subsidiárne sa v tomto prípade použijú z hľadiska podmienok podmienečného upustenia od výkonu zvyšku týchto trestov ustanovenia Trestného zákona o podmienečnom upustení od zvyšku trestu zákazu činnosti.

K § 34

Vo vzťahu k právnemu styku s cudzinou platí zásada subsidiarity piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou, ak medzinárodná zmluva alebo osobitný zákon neustanovujú inak, v opačnom prípade sa postupuje podľa medzinárodnej zmluvy alebo osobitného zákona.

V tomto odseku sa taktiež rieši postup a konanie v prípade uznávania cudzích rozhodnutí. Platí, že samotné uznávacie konanie sa spravuje príslušnými ustanoveniami piatej časti Trestného poriadku o uznávaní cudzích rozhodnutí, pričom samotný výkon takéhoto uznaného rozhodnutia sa spravuje týmto zákonom.

K § 35

Navrhované ustanovenie vychádza z § 553 ods. 1 Trestného poriadku, pričom zásadu, podľa ktorej trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania znáša štát modifikuje tak, že tieto trovy sa prioritne uhrádzajú z majetku spoločnosti a až ak tento postup nie je možný, uhrádza ich štát. Tento postup sa uplatní aj v likvidačnom konaní, ktoré nasleduje po skončení trestného konania v súvislosti s výkonom trestu zrušenia právnickej osoby.

K § 36

Rešpektujúc ústavné zásady posudzovania trestnosti (čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky) sa navrhuje, aby zákon postihoval výlučne konania, ktoré nastanú po jeho účinnosti.

K § 37

Transpozičné ustanovenie odkazujúce na prílohu zákona – Zoznam preberaných právne záväzných dokumentov Európskej únie.



K čl. II
(Občiansky zákonník)

V nevyhnutnom rozsahu sa dopĺňajú zákony upravujúce vzťahy právnických osôb tak, aby v príslušnom registri alebo inej úradnej evidencii mohli byť uvádzané aj tresty uložené právnickej osobe v trestnom konaní a aby trest zrušenia právnickej osoby a jej likvidácia boli vykonateľné.

V tejto súvislosti treba poukázať aj na tú skutočnosť, že podľa právnej úpravy obsiahnutej v čl. I štátnym orgánom, ktoré vedú príslušný register, zápisom v ktorom právnická osoba vznik, sa budú zasielať len rozhodnutia (a teda oznamovať právoplatné uloženie trestov), ktorými sa ukladá trest zrušenia právnickej osoby, trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie a trest zákazu činnosti; k tomu pozri ustanovenia o výkone týchto trestov. V prípade trestu zrušenia právnickej osoby je rozhodnutie súdu podkladom, pre vykonanie všetkých úkonov spojených s likvidáciou právnickej osoby. V prípade trestov, ktorými sa zakazuje určitá činnosť alebo konania sa takto zabezpečí materiálna publicita obmedzenia činnosti právnickej osoby. Ostatné tresty sa oznamovať nebudú.

Nakoľko ďalšie novelizačné články obsahujú novelizácie zákonov, ktorých účel je rovnaký, osobitná časť odkazuje na odôvodnenie v čl. II.

K čl. III
(Trestný zákon)

K bodu 1

Podľa platnej právnej úpravy Trestného zákona sa páchateľstvo trestného činu obmedzuje výlučne na fyzické osoby. Trestnú zodpovednosť právnických osôb Trestný zákon v platnom znení nepripúšťa. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb nevyhnutne vyžaduje modifikáciu vymedzenia všeobecného páchateľstva podľa § 19 ods. 2 Trestného zákona, a to tak, že Trestný zákon ako kódex priamo a vyslovene pripustí aj páchateľstvo právnických osôb, pričom právna úprava trestnej zodpovednosti bude upravená v osobitnom zákone, ktorým je zákon navrhovaný v čl. I.

K bodom 2 a 3

V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ochranných opatrení zhabanie majetku (§83a) a zhabanie peňažnej čiastky (§83b). Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava týchto ochranných opatrení v Trestnom zákone.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

K bodu 5

Navrhuje sa upraviť nová skutková podstata trestného činu spočívajúca v neoprávnenom vyrobení, používaní alebo prechovávaní overovacej značky meradla alebo zabezpečovacej značky meradla podľa § 2 písm. k) a l) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z. na účel použiť ju ako pravú. Potreba ustanovenia navrhovanej novej skutkovej podstaty trestného činu je daná neustálym a výrazným nárastom protispoločenskej činnosti spočívajúcej v neoprávnenom odbere komodít ako elektrická energia, zemný plyn alebo voda, ktorý je podľa osobitných zákonov považovaný za neoprávnený práve v dôsledku porušenia alebo falšovania zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, ktorého funkciu plní overovacia značka meradla alebo zabezpečovacia značka meradla. Iba množstvo odhaleného neoprávnene odobratého zemného plynu v dôsledku poškodených, chýbajúcich alebo falšovaných značiek meradla dosiahlo v roku 2013 takmer 3 milióny m3 (ročná spotreba rodinného domu, ktorý využíva plyn na kúrenie je 1500-2500 m3). Možno pritom dôvodne predpokladať latentnosť páchania tejto trestnej činnosti, pričom odhalené prípady predstavujú iba „špičku ľadovca“ z celkového množstva všetkých takých skutkov. Orgány činné v trestnom konaní v súčasnosti nemôžu postihovať osoby, ktoré najmä organizovanou formou vykonávajú úpravy stavov počítadiel na meradlách spotreby uvedených komodít, a to ani pri zadržaní týchto osôb s nástrojmi (raznicami a značkami) umožňujúcimi neoprávnené označovanie meradiel overovacími značkami alebo zabezpečovacími značkami po úprave stavu meradiel. Prípady dokázaných falošných overovacích značiek a zabezpečovacích značiek následne postupujú okresným úradom na prejednanie priestupku, ktoré ich odložia záznamom a vo veci nevykonávajú žiadne šetrenie smerujúce k odhaleniu páchateľa. Navrhuje sa preto, aby trestným činom bolo samotné neoprávnené vyrobenie overovacej značky alebo zabezpečovacej značky, resp. raznice. Prísnejšie bude posudzovaný taký čin, ktorý bude vykonaný závažnejším spôsobom konania (napr. organizovanou skupinou) alebo z osobitného motívu (napr. na objednávku). Pokiaľ takým činom bude spôsobená škoda, pôjde o súbeh s trestným činom krádeže, nakoľko neoprávnené osadenie overovacej značky a zabezpečovacej značky je vykonávané po znížení stavu na počítadle meradla príslušnej komodity.

K bodom 6 a 7

Navrhuje sa precizovať doterajšiu právnu úpravu skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

K bodu 9

Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom v čl. I a s tým súvisiacich trestov pre právnické osoby, konkrétne trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákazu účasti vo verejnom obstarávaní je potrebné rozšíriť súčasný výpočet rozhodnutí, ktorých marenie zakladá trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona. Zavedenie týchto nových trestov spočívajúcich v zákaze určitej činnosti, či konania si nevyhnutne vyžaduje rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, čím sa vytvárajú predpoklady pre zabezpečenie riadneho výkonu novo zavádzaných trestov. Svojou povahou ide o tresty podobné ako trest zákazu činnosti [§ 348 ods. 1 písm. d)]. Z povahy veci je zrejmé, že páchateľom trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa nového písm. e) v § 348 ods. 1 môže byť len právnická osoba.

Uvedené doplnenie § 348 bude mať v praxi ten následok, že právnická osoba, ktorá poruší súdom uložený zákaz prijímať dotácie a subvencie, zákaz prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákaz účasti vo verejnom obstarávaní sa dopustí protiprávneho konania, ktoré bude napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

K čl. IV
(Trestný poriadok)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava znenia ustanovenia v súvislosti so zmenami pod bodom 3.

K bodu 2

S ohľadom na očakávanú zvýšenú náročnosť vedenia trestného konania zo strany orgánov činných v trestnom konaní sa ustanovuje, že v trestnom konaní proti právnickej osobe sa vykoná vždy vyšetrovanie, ktoré vykoná vyšetrovateľ Policajného zboru, resp. vyšetrovateľ colnej správy (policajt podľa § 10 ods. 8 písm. a) a b).

K bodom 3 až 14

V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ukladania ochranných opatrení zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a Trestného zákona a zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona. Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava ukladania týchto dvoch ochranných opatrení naprieč Trestným poriadkom, ktorá bola zavedená zákonom č. 224/2010 Z. z. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákonom č. 224/2010 Z. z. došlo okrem iného aj k rozšíreniu procesných práv zúčastnenej osoby, t.j. osoby, ktorej majetok je postihovaný ochranným opatrením zhabaním veci. Tento zákonný štandard procesných práv zostáva novou právnou úpravou trestnej zodpovednosti právnických osôb nedotknutý.

K bodom 16 až 19

V nadväznosti na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom uvedeným v čl. I návrhu sa nanovo sa koncipuje právna úprava výkonu cudzieho rozhodnutia vo vzťahu k právnickým osobám modifikáciou predmetných ustanovení piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou.

K čl. V
(zákon č. 51/1988 Zb.)

Samostatnú skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia a k zmene s tým súvisiacich, najmä procesných, ustanovení.

Podstata novelizácie spočíva primárne v rozšírení podmienok, ktoré musí právnická osoba spĺňať aj o podmienku bezúhonnosti. Ďalej sa podľa potreby a v nevyhnutnom rozsahu menia aj niektoré súvisiace ustanovenia, a to najmä ak ide o preukazovanie splnenia tejto podmienky (výpis z registra trestov ako povinná príloha žiadosti a pod.).

Súčasne sa do týchto zákonov vzhľadom na závažnosť problematiky trestnej zodpovednosti navrhuje doplniť všetky tieto osobitné zákony o prechodné ustanovenia, ktorých cieľom je zabezpečiť bezproblémovú aplikáciu posudzovania bezúhonnosti právnických osôb v osobitných povoľovacích, či licenčných konaniach, ktoré nebudú ku dňu účinnosti zákona právoplatne skončené. Navrhuje sa, aby sa tieto konania z hľadiska procesného dokončili podľa doterajších predpisov. Ak sa konajúci štátny orgán dozvie počas konania o tom, že právnická osoba bola právoplatné odsúdená pre trestný čin, ktorého spáchaním prestáva byť táto právnická osoba bezúhonnou, má konajúci štátny orgán možnosť neudeliť povolenie, či licenciu. V tomto prípade však pôjde skôr o výnimočné prípady, nakoľko trestnú zodpovednosť právnických osôb možno vyvodzovať len pre skutky, ktoré nastanú po účinnosti zákona (k tomu pozri § 2 ods. 1 Trestného zákona). Ak dôjde k oznámeniu zo strany súdu o právoplatnom odsúdení právnickej osoby po právoplatnom skončení konania podľa osobitného predpisu, ktorý je novelizovaný, tak príslušný štátny orgán začne konanie, ktoré povedie k odňatiu licencie, povolenia alebo oprávnenia z dôvodu, že príslušná právnická osoba nespĺňa podmienky pre jeho vydanie.

K bodom 1 a 2

Účelom zmeny zákona o banskej činnosti je doplnenie podmienky bezúhonnosti právnickej osoby, ktorá je žiadateľom o vydanie banského oprávnenia ako jednej z podmienok, ktorú musí právnická osoba spĺňať pre vydanie tohto oprávnenia. Preukazovať ju bude právnická osoba výpisom z registra trestov.

K bodu 3

Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia v zmysle vyššie popísaných pravidiel.

K čl. VI
(zákon č. 83/1990 Zb.)

Osobitosťou zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov je to, že bo prijatý pred zákonom č. 509/1991 Zb. ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník a Obchodným zákonníkom. Ako cit. novelizácia Občianskeho zákonníka, tak aj prijatie Obchodného zákonníka okrem iného výrazným spôsobom zasiahlo právnu úpravu právnických osôb, ktorá pretrváva dodnes. Zákon o združovaní občanov je teda v porovnaní s úpravou súkromnoprávnych kódexov prekonaný, keďže je úprava zániku občianskych združení nekorešponduje so všeobecnou úpravou zániku právnických osôb. V zákone o združovaní občanov absentuje inštitút zrušenia právnickej osoby, t.j. postupnosť predpokladaná ako Občianskym zákonníkom, tak aj Obchodným zákonníkom zrušenie – likvidácia – zánik, je v prípade občianskych združení modifikovaná do podoby zánik – likvidácia.

Novelizácia zákona o združovaní občanov v súvislosti so zavedením trestnej zodpovednosti právnických osôb zahŕňa preto rozšírenie dôvodov zániku občianskeho združenia, a to tak, že v právoplatné uloženie trestu zrušenia právnickej osoby bude na základe osobitnej zákonnej úpravy vyvolávať zánik občianskeho združenia (a jeho následnú likvidáciu), nakoľko zákon o združovaní občanov nepozná inštitút zrušenia občianskeho združenia. Z hľadiska dopadov tohto trestu však pôjde o rovnocennú právnu úpravu ako v prípade ostaných právnických osôb.

V bode 2 sa rozširuje právna úprava, ktorá zakladá oprávnenie (povinnosť) Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vymenovať likvidátora občianskeho združenia, a teda ministerstvo vnútra bude vymenúvať likvidátora aj tých občianskych združení, ku ktorých zániku dôjde v dôsledku právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

K čl. VII
(zákon č. 308/1991 Zb.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. VIII
(zákon č. 455/1991 Zb.)

K bodu 1

Podľa platného znenia živnostenského zákona je jednou z prekážok prevádzkovania živnosti súdom uložený zákaz činnosti týkajúci sa konkrétnej živnosti (§ 8 ods. 5 cit. zákona). Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb a s tým súvisiacu možnosť uloženia zákazu činnosti, ktorý sa môže týkať aj činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia, je potrebné, aby bola právna úprava doplnená aj o právnické osoby.

K bodu 2

Účelom zmeny § 8 ods. 5 je rozšíriť prekážky prevádzkovania živnosti aj o trest zákazu činnosti uložený právnickej osobe.

K bodu 3

Ide o zmenu, ktorou sa zosúlaďuje znenie § 10 ods. 4 s § 6 ods. 3, a to v súvislosti s vydávaním živnostenského oprávnenia založene právnickej osobe, ktorá ešte nebola zapísaná do obchodného registra (t.j. nevznikla).

K bodu 4

Tak ako je dôvodom zrušenia živnostenského oprávnenia strata bezúhonnosti pre fyzické osôb, bude dôvodom zrušenia aj v prípade právnických osôb.

K čl. IX
(zákon č. 71/1992 Zb.)

Zmena zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zohľadňuje existenciu trestnej zodpovednosti právnických osôb pri vydávaní potvrdenia o predchádzajúcom odsúdení v členskom štáte Európskej únie.

K čl. X
(zákon č. 78/1992 Zb.)

Zmena zákona o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov má za cieľ jednak zaviesť podmienku bezúhonnosti aj u právnických osôb, ktorá poskytujú daňové poradenstvo a rovnako aj zohľadniť stratu bezúhonnosti právnickej osoby ako podmienku vyčiarknutia zo zoznamu daňových poradcov.

K prechodným ustanoveniam pozri odôvodnenie čl. V.

K čl. XI
(zákon č. 566/1992 Zb.)

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XII
(zákon č. 202/1995 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XIII a XIV

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XV až XIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XX
(zákon č. 65/2001 Z. z.)

Novelizácia zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok má za cieľ zohľadniť zrušenie doterajšieho ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky, čo sa prejavuje vypustením zmienky o tomto ochrannom opatrení z platného znenia zákona.



K čl. XXI a XXII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXIII
(zákon č. 34/2002 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XXIV až XXIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXX
(zákon č. 530/2003 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XXXI a XXXII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXIII
(zákon č. 43/2004 Z. z.)

K bodu 1

Odsek 5 sa dopĺňa o navrhovanú vetu z dôvodu doplnenia § 48 ods. 2 písm. p) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa dôchodkovej správcovskej spoločnosti (ďalej len „DSS“). T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DSS. V spojitosti s tým sa v bode 11 rozširujú dôvody pre odobratie povolenia na vznik na činnosť DSS o skutočnosť, že DSS prestala byť bezúhonná osoba.

K bodu 2

Podmienka bezúhonnosti sa nanovo bude vyžadovať od zakladateľa DSS, ako aj od akcionára spoločnosti.

K bodu 3

Požiadavka dôveryhodnosti sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.




K bodu 4

Pojem bezúhonnosť sa rozširuje o bezúhonnosť právnickej osoby, preto dochádza k legislatívno-technickej úprave v tomto bode z „fyzickej“ osoby na „osobu“.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s bodom 3.

K bodu 6

Navrhuje sa vhodnosť akcionára s kvalifikovanou účasťou posudzovať aj z hľadiska trestnoprávnej roviny. Požiadavka vhodnosti akcionára sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce môže spĺňať požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

K bodu 7

Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DSS, je potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

K bodu 8

V § 52 ods. 2 sa upravujú, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

K bodu 9

Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DSS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DSS, navrhuje sa ukladať podmienku bezúhonnosti osobe, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

K bodu 10

Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je depozitár, ktorým môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež bude vzťahovať požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

K bodu 11

Ak bolo voči DSS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy sporiteľov zavedením nútenej správy po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.


K bodu 12

Ak bude DSS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DSS podľa § 48 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

K bodu 13

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXIV a XXXV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXVI
(zákon č. 523/2004 Z. z.)

Zmena zákon o rozpočtových pravidlách je vyvolaná zavedením nového trestu, ktorým je trest zákazu prijímať dotácie a subvencie, ako aj trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie. Podstata tohto trestu spočíva v spočíva v tom, že právnickej osobe sa počas doby určenej súdom zakáže uchádzať sa alebo prijať dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce.

Pre dosiahnutie tohto cieľa sa preto navrhuje zakomponovať do všeobecnej úpravy poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu (§ 8a) ako ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená pre udelenie dotácie, a to podmienku bezúhonnosti v rozsahu neexistencie právoplatného odsúdenia a uloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie.

Na všeobecnú úpravu v § 8a nadväzujú osobitné zákonné úpravy, ktoré upravujú detailnejšie poskytovanie dotácií, v tej ktorej oblasti verejnej správy. Všetky tieto osobitné zákony požadujú splnenie všeobecných podmienok udelenia dotácie podľa § 8a, a teda podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie bude platiť aj v týchto predpisoch.

K čl. XXXVII až XXXIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XL
(zákon č. 583/2004 Z. z.)

Na rozdiel od zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy absentuje detailná úprava poskytovania dotácií z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Preto novelizácia tohto zákona je vo svojej podstate zavedením zákonnej podmienky bezúhonnosti pre právnické osoby.




K čl. XLI
(zákon č. 650/2004 Z. z.)

K bodu 1

Odsek 5 sa dopĺňa o navrhovanú vetu z dôvodu doplnenia § 23 ods. 1 písm. o) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „DDS“). T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DDS. V spojitosti s tým sa v bode 10 rozširujú dôvody pre odobratie povolenia na vznik a činnosť DDS o skutočnosť, že DDS prestala byť bezúhonná osoba.

K bodu 2

Ustanovuje sa nová licenčná podmienka pre zakladateľa a akcionára DDS – bezúhonnosť právnickej osoby (uvádza sa bezúhonná „osoba“, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj právnickú osobu).

K bodu 3

Požiadavka dôveryhodnosti sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

K bodu 4

Pojem bezúhonnosť sa rozširuje o bezúhonnosť právnickej osoby, preto dochádza k legislatívno-technickej úprave v tomto bode.

K bodu 5

V § 23 ods. 15 ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s bodom 3.

K bodu 6

Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DDS, je potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

K bodu 7

V § 26 ods. 2 sa upravujú, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

K bodu 8

Vzhľadom na zosúladenie právnej úpravy udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení s právnou úpravou udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa navrhuje, aby na udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS na zmenu depozitára bolo potrebné preukázať aj splnenie podmienky odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti členov predstavenstva a prokuristov depozitára a vedúcich zamestnancov depozitára, ktorí zabezpečujú výkon činností depozitára.

K bodu 9

Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DDS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DDS, navrhuje sa ukladať podmienku bezúhonnosti aj pre osobu, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

K bodu 10

Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení je depozitár. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež bude vzťahovať požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

K bodu 11

Ak bolo voči DDS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy účastníkov a poberateľov dávok zavedením nútenej správy, po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.

K bodu 12

Ak bude DDS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DDS podľa § 23 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

K bodu 13

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLII a XLIII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLIV
(zákon č. 7/2005 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti za zrušenie právnej úpravy ochranného opatrenia zhabanie majetku.




K bodu 4

Výkon rozhodnutí súdov v trestnom konaní, ktoré postihujú celý majetok odsúdeného sa realizuje prostredníctvom konkurzného konania, pričom tento koncept bol zavedený zákonom č. 224/2010 Z. z. a zostáva zachovaný aj novou právnou úpravou, pričom v rámci zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa súčasne vykonávajú nevyhnutné zmeny pre riadny a efektívny výkon trestu prepadnutia majetku.

Navrhuje sa výslovne vyjadriť pravidlo, ktoré je riešením takej situácie, kedy po vyhlásení konkurzu bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok dlžníka (úpadcu) nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Ak má dlžník dostatok majetku na uspokojenie veriteľov, javí sa ako adekvátne, aby z dôvodu obmedzenia účinkov trestu na iné osoby ich pohľadávky, ktoré sú povahou seniorné, voči (nútene likvidovanej) majetkovej podstate dlžníka mali absolútnu prioritu na uspokojenie. Ak však majetková podstata dlžníka nestačí ani na to, aby sa uhradili vôbec čo i len náklady kolektívneho konania zameraného na uspokojenie veriteľov, takéto konanie nemôže ďalej pokračovať, konkurz musí byť zrušený a majetok dlžníka, ktorý po skončení konania zostal bude použitý na uspokojenie nároku štátu z prepadnutia majetku. Veritelia majú pritom možnosť nepriaznivé následky zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku odvrátiť využitím oprávnenia na zloženie preddavku na náklady konkurzu. Uplatnenie tohto inštitútu prichádza do úvahy najmä vtedy, ak konkurzná podstata dlžníka by mala byť tvorená z veľkej časti len nárokmi z titulu odporovateľnosti právnych úkonov.

K bodu 5

Predkladateľ má za to, že v aplikačnej praxi nebude výnimočnou situácia, kedy počas obdobia, kedy bolo voči právnickej osobe začaté trestné konanie a (kumulatívne) v tomto konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia a ukončením tohto konania, bude na majetok dlžníka - právnickej osoby - vyhlásený konkurz. Vyhlásenie konkurzu neruší účinky opatrení, o ktorých bolo rozhodnuté v trestnom konaní. Príslušným orgánom pokiaľ ide o majetok, ktorých sa tieto opatrenia týkajú bude konkurzný súd. Vychádza sa z toho, že práve tento súd bude v stave najlepšie vyhodnotiť, či tento majetok je potrebné speňažiť a prípadný výťažok zo speňaženia takéhoto majetku do skončenia trestného konania od ostatných výťažkov osobitne uschovať, alebo nie. Pokiaľ ide o majetok, kde inak správca musí k jeho speňaženiu pristúpiť urýchlene, keďže ide o majetok bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením, musí správca veľmi efektívne (bezodkladne) požiadať o súhlas so speňažením takéhoto majetku toho, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia. Aj po speňažení takéhoto majetku je však potrebné, aby výťažok ako tzv. surogačné plnenie správca viedol osobitne a oddelene od iných výťažkov, aby nedošlo k ich zmiešaniu.

Ďalším osobitným pravidlom pre konkurz vedený na majetok právnickej osoby v čase, kedy je voči nej vedené trestné konanie a v tomto trestnom konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia (bez ohľadu na ich rozsah), je pravidlo o možnosti súdu vymeniť (odvolať a ustanoviť nového) správcu aj vtedy, ak nejde o prípady opakovaného, či závažného porušenia povinností zo strany správcu. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu súdu nie je prípustné. Po odvolaní správcu sa uplatní pravidlo o zvolaní schôdze veriteľov a hlasovaní o návrhu na schválenie nového správcu. Súd však takýmto návrhom nie je viazaný a môže správcu schváleného schôdzou veriteľov odmietnuť ustanoviť a ustanoviť správcu bez návrhu schôdze veriteľov (obdobný postup ako podľa druhej vety § 42 ods. 5).

Tretie osobitné pravidlo upravuje nevyhnutnosť osobitného vedenia výťažkov zo speňaženia zaisteného majetku. Rozvrh, pokiaľ ide o výťažok zo speňaženia takéhoto majetku je možné splniť len vtedy, ak na to dá súhlas ten, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia.

Osobitne sa rieši aj situácia, kedy sa trestné konanie voči právnickej osobe začalo v čase, kedy už na jej majetok bol vyhlásený konkurz. Uplatnia sa primerane obdobné osobitné pravidlá ako platia pre prípad, kedy začatie trestného konania a (kumulatívne) uloženie obmedzujúcich alebo zaisťovacích opatrení, týkajúcich sa čo i len časti majetku, predchádzalo vyhláseniu konkurzu. Účinky tých úkonov (hmotnoprávnych, procesných), ktoré boli uskutočnené pred týmto dňom zostávajú zachované.

K čl. XLV a XLVI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLVII
(zákon č. 85/2005 Z. z.)

V bode 1 ide o analogickú úpravu detailne popísaná v odôvodnení k čl. II. V bode 2 sa rozširuje okruh dôvodov pre zrušenie politickej strany alebo hnutia, a to o dôvod právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

K čl. XLVIII až LI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LII
(zákon č. 25/2006 Z. z.)

Právoplatné odsúdenie v trestnom konaní má v súčasnosti význam vo verejnom obstarávaní v súvislosti s fyzickými osobami pri posudzovaní podmienok účasti vo verejnom obstarávaní a pri posudzovaní splnenia podmienok výkon funkcie v príslušnom orgáne. Je to dané povahou veci, nakoľko právnickú osobu nie je možné v súčasnosti právoplatne odsúdiť vo význame vyslovenia viny, čo však nevylučuje uloženie ochranných opatrení (nepravá trestná zodpovednosť). Ak sa zavedie trestná zodpovednosť právnických, je namieste ju zohľadniť v zákone o verejnom obstarávaní v rozsahu ako u fyzických osôb, t.j. tam kde je právoplatné odsúdenie v trestnom konaní na škodu fyzickej osobe, bude aj na škodu právnickej osobe.

Návrh zákona zavádza nový druh trestu, ktorým je zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Z hľadiska dôsledkov tohto trestu sú tieto rovnaké ako v prípade administratívnej sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní uloženom Úradom pre verejné obstarávanie. To znamená, že právoplatné uloženie tohto trestu by malo vyvolať rovnaké dopady na právnickú osobu ako uloženie zákazu účasti zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, a to v ktoromkoľvek štádiu verejného obstarávania.



K bodu 1

Medzi podmienky účasti vo verejnom obstarávaní týkajúce sa osobného postavenia sa navrhuje doplniť podmienku neuloženia trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že podmienky týkajúce sa osobného postavenia podľa platného znenia § 26 ods. 1 písm. a) a b) sa budú vzťahovať aj na právnickú osobu, a to aj bez zmeny tejto právnej úpravy. Tento záver možno odvodiť z dikcie úvodnej vety § 26 ods. 1 a z písmen a) a b) „...len ten, kto...“, resp. „nebol on...“. Za súčasného stavu je zrejmé, že právoplatné odsúdenie sa týka len fyzických osôb, nakoľko niet trestnej zodpovednosti právnických osôb.

K bodu 2

Splnenie podmienky podľa nového písmena h) v odseku 1 sa bude preukazovať výpisom z registra trestov.

K bodom 3 a 4

Ide o legislatívno-technické zmeny vyvolané prečíslovaním písmen v odseku 1.

K bodom 8 až 10

Zákonom č. 95/2013 Z. z. bol zavedený nový typ sankcie ukladanej Úradom pre verejné obstarávanie, ktorou je zákaz účasti vo verejnom obstarávaní a v tejto súvislosti aj register osôb so zákazom účasti vo verejnom obstarávaní.

Vzhľadom na zavedenie trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní a jeho blízku povahu administratívnej sankcii ukladanej Úradom pre verejné obstarávanie (vylúčenie z účasti vo verejnom obstarávaní na určitý čas vyplývajúci z rozhodnutia o sankcii/treste) je namieste, aby sa do registra osôb zo zákazom zapisovali aj právnické osoby, ktorým súd uloží trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

V praxi súd, ktorý uloží právnickej osobe trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní zašle Úradu pre verejné obstarávanie rovnopis právoplatného rozsudku, ktorý bude podkladom pre vykonanie zápisu v registri osôb so zákazom. Nakoľko z rozsudku súdu bude zrejmá aj doba na akú sa trest ukladá, rovnopis rozhodnutia súdu bude súčasne aj podkladom pre vyčiarknutie z registra osôb so zákazom (§ 149a ods. 6).

K bodu 10

Navrhované znenie prechodného ustanovenia zákona zakotvuje povinnosť verejné obstarávania vyhlásené pred účinnosťou navrhovaného zákona dokončiť podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na zavádzanie novej podmienky účasti by totiž v prípade verejných obstarávaní začatých pred účinnosťou navrhovaného zákona mohli nastávať problémy pri vyhodnocovaní podmienok účasti v zmysle § 33 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú verejní obstarávatelia, obstarávatelia a osoby podľa § 7 zákona o verejnom obstarávaní povinní posudzovať splnenie podmienok účasti v súlade s vopred definovanými podmienkami určenými napr. v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch. V praxi by sa tak tieto osoby v rámci vyhodnocovania novo zavedenej podmienky účasti podľa navrhovaného § 26 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní (t. j. ktorá nebola definovaná v ich skorších úkonoch) museli riadiť nejasne definovaným a adresovaným úkonom „upovedomenia príslušného súdu“, čím by zároveň boli nútené konať v rozpore s § 33 zákona o verejnom obstarávaní. Situáciu, kedy by vo verejnom obstarávaní vyhlásenom pred účinnosťou navrhovaného zákona jednému zo záujemcov, resp. uchádzačov bol právoplatne uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, je možné pokryť aplikáciou ustanovenia § 26 ods. 1 písm. a) a b) zákona o verejnom obstarávaní, resp. ustanovenia § 26 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní.

K čl. LIII a LIV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LV
(zákon č. 330/2007 Z. z.)

V zákone o registri trestov sa vykonávajú nevyhnutné zmeny, ktoré majú za cieľ jednak umožniť evidenciu údajov o trestnom stíhaní právnických osôb a súčasne umožniť vydávanie výpisov a odpisov z registra trestov na účely preukazovania bezúhonnosti v nadväznosti na rozvoj informačných systémov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K čl. LVI až LXI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXII
(zákon č. 528/2008 Z. z.)

V nadväznosti na zavedenie nových trestov, ktorým sú trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie alebo trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje doplnenie zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov o novú podmienku udelenia pomoci alebo podpory z fondov EÚ, ktorou je negatívna podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie.

K čl. LXIII až LXXI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXXII
(zákon č. 183/2011 Z. z.)

Zmena reaguje na zrušenie ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky. Nakoľko novelizovaný zákon bol koncipovaný od začiatku aj pre potreby výkonu trestných rozhodnutí postihujúcich určenú peňažnú čiastku voči právnickým osobám, nie je potrebné meniť ďalšie ustanovenia, nakoľko na peňažný trest sa aplikuje bez ohľadu na to, že či týka fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

K čl. LXXIII až LXXXV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXXXVI

Vzhľadom na legitímnu požiadavku na vytvorenie praktických predpokladov pre aplikáciu novej právnej úpravy sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2016, čo súčasne zabezpečuje dostatočne dlhú legisvakančnú lehotu.

K prílohe

V súlade s požiadavkou podľa čl. 4 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa v zákone zavádza transpozičná príloha.

V Bratislave, 26. augusta 2015






Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky






Tomáš Borec, v.r.
minister spravodlivosti Slovenskej republiky