Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 422/2002 účinný od 01.05.2006

Platnosť od: 31.07.2002
Účinnosť od: 01.05.2006
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Priestupkové konanie, Informácie a informačný systém, Trestné právo hmotné, Trestné konanie, Colné orgány

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST5JUD4DS2EUPPČL0

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 422/2002 účinný od 01.05.2006
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 422/2002 s účinnosťou od 01.05.2006 na základe 215/2006

Vládny návrh zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi

K predpisu 215/2006, dátum vydania: 20.04.2006

7

D ô v o d o v á s p r á v aVšeobecná časť

Zákon o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, ktorý nahrádza doterajšiu právnu úpravu v zákone č. 255/1998 Z. z. v znení zákona č. 422/2002 Z. z. je predložený do legislatívneho procesu na základe Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2005.

Predkladaný návrh zákona tvorí integrálnu súčasť plnenia záväzkov Slovenskej republiky v súvislosti s jej vstupom do Európskej únie. Návrh zákona uskutočňuje transpozíciu Smernice Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o náhradách obetiam trestnej činnosti (ďalej len „smernica“) do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Cieľom transpozície smernice je zlepšenie prístupu k možnosti získať odškodnenie za ujmu spôsobenú úmyselným násilným trestným činom, ktorý je spáchaný na území iného členského štátu Európskej únie, ako je členský štát, na území ktorého má poškodený trvalý pobyt. Za týmto účelom sa vytvára mechanizmus podania žiadosti o odškodnenie, ustanovuje sa orgán Slovenskej republiky zodpovedný za rozhodovanie o žiadosti i orgán, ktorý poškodenému občanovi Slovenskej republiky alebo občanovi iného členského štátu EÚ s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a osobe bez štátnej príslušnosti s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorým bola spôsobená ujma na zdraví na území iného členského štátu EÚ, poskytne pomoc potrebnú na podanie žiadosti o odškodnenie. Systém odškodňovania sa mení v tom, že na odškodnenie bude mať poškodený právny nárok; novým spôsobom sa upravujú aj ustanovenia procesnoprávne.

Návrh zákona vychádza zo zrušovaného zákona č. 255/1998 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 422/2002 Z. z., ktorého právna úprava predstavuje základné hmotnoprávne ustanovenia obsiahnuté v návrhu zákona. Niektoré ustanovenia boli na základe doterajších skúseností s uplatňovaním zákona č. 255/1998 Z.z. pozmenené, niektoré ustanovenia boli vypustené a iné zas doplnené. Predkladaný návrh zákona predstavuje kontinuitu v odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi realizovaných Ministerstvom spravodlivosti SR, zlepšuje možnosť poškodeného získať informácie o možnostiach odškodnenia, uľahčuje odškodňovanie ujmy na zdraví spôsobenej na území iného členského štátu, a tým posilňuje postavenie poškodeného v tejto oblasti.

Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 983 zo 14.10.2003 uložila ministrom zabezpečiť do príslušných návrhov slovenských všeobecne záväzných právnych predpisov vykonanie transpozície konkrétnych smerníc a rámcových rozhodnutí orgánov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sú v ich gestorstve, a to v prípade predmetnej smernice do 1. januára 2006.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a rešpektuje aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Ohľadom dopadu na verejné financie Ministerstvo financií SR v medzirezortnom pripomienkovom konaní listom č. MF/22411/2005-81 z 19.9.2005 a následne listom č. MF/25429/2005-411 z 18.10.2005 žiadalo kvantifikovať finančné vplyvy súvisiace s rozširovaním okruhu subjektov oprávnených požiadať o odškodnenie a ak tieto vplyvy nie je možné kvantifikovať, žiadalo v doložke uviesť, že všetky finančné vplyvy budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly na roky 2006 až 2008. Uvedené je v príslušnej časti doložky doplnené.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: zákon o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii: zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, z Aktu o podmienkach pristúpenia SR k EÚ, Slovenskej republike ako členskému štátu Európskej únie vyplývajú z členstva v EÚ záväzky, ktoré si plní aj transponovaním predmetnej smernice do slovenského práva. Z materiálov o určení gestorstva ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky zodpovedných za transpozíciu smerníc a rámcových rozhodnutí do slovenského práva, z Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2005 a z uznesenia vlády č. 253 zo 6.4.2005 vyplýva povinnosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky predložiť návrh zákona do legislatívneho procesu. Slovenská republika má povinnosť prijať zákon, iný predpis alebo opatrenie na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 1. januára 2006, s výnimkou článku 12 ods. 2 smernice, ktorého dátum zhody je 1. júl 2005.

4.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev: Smernica Rady 2004/80/ES z 29.apríla 2004 o náhradách obetiam trestnej činnosti,

b)je upravená v práve Európskej únie: v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý ustanovuje, že únia práva zabezpečené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 rešpektuje ako všeobecné právne princípy.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplná

6. Gestor (spolupracujúce rezorty): Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

7. Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu zákona s právom ES/EÚ: účasť expertov nebola využitá.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

-Návrh zákona predpokladá dopad na verejné financie v roku 2006 vo výške cca 5,2 mil. Sk z dôvodu zavedenia právneho nároku na jednorázové odškodnenia v prípade, ak bola trestným činom spôsobená smrť, a stanovuje sa výška tohoto jednorázového odškodnenia vo výške 50 násobku minimálnej mzdy; v prípade, že bola spôsobená ujma na zdraví znásilnením, výška jednorazového odškodnenia je vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy. V ďalších rokoch sa výška dopadu bude meniť v závislosti od výšky mininálnej mzdy v národnom hospodárstve. Zákon rozširuje okruh subjektov oprávnených požiadať o odškodnenie, a to v súlade so smernicou na občanov všetkých členských štátov EÚ, pričom podmienka, že ku škode na zdraví musí dôjsť na území SR, zostáva zachovaná.

Ministerstvo spravodlivosti SR zabezpečí finančné krytie návrhu zákona prehodnotením priorít kapitoly a zabezpečením výdavkov v rámci schválených limitov výdavkov kapitoly na roky 2006 až 2008.

Výpočet predpokladaného dopadu: O = P x k x V

O – predpokladaná výška vyplatenia odškodnení z uvedeného titulu za rok

P – predpokladaný počet prípadov odškodnenia za rok /predpokladá sa cca 15 prípadov ročne/

V – výška minimálnej mzdy podľa zákona č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov /Nariadením vlády č. 428 je od 1.10. 2005 stanovená výška min. mzdy na 6900,- Sk/

k - koeficient , ktorého hodnota je 50

/návrhom zákona je stanovená výška odškodnenia ako 50 násobok minimálnej mzdy/

-Návrh zákona nebude mať ekonomický dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

-Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

-Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

-Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

Osobitná časť

K § 1:V samostatnom ustanovení sa upravuje predmet zákona, zavádzajú sa legislatívne skratky „odškodnenie“, „trestný čin“, ktoré sú integrálnou súčasťou celého zákona.

K § 2:Vymedzujú sa základné pojmy zákona, ktorými sú: poškodený, ujma na zdraví, rozhodovací orgán a asistenčný orgán. Potreba zavedenia posledných dvoch uvedených pojmov (asistenčný orgán a rozhodovací orgán) do zákona a ich zákonnej definície vyplýva z povinnosti prevzatia Smernice Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o náhradách obetiam trestnej činnosti (ďalej len „Smernica“) do slovenského právneho poriadku prostredníctvom navrhovaného zákona a na nej založenej spolupráce medzi príslušným orgánom členského štátu EÚ, na území ktorého má poškodený, ktorému bola na území iného členského štátu EÚ spôsobená ujma na zdraví, trvalý pobyt, a príslušným orgánom členského štátu EÚ, na území ktorého poškodenému ujma na zdraví v dôsledku trestného činu vznikla.

V prípade spôsobenia smrti trestným činom budú môcť o odškodnenie požiadať pozostalý manžel a pozostalé dieťa, ak ich niet, pozostalý rodič, a to bez ohľadu na skutočnosť, či voči nim mala osoba, ktorej bola spôsobená smrť, vyživovaciu povinnosť.

K § 3:V súlade so znením Smernice sa musí právo požiadať o odškodnenie vzťahovať nielen na občanov Slovenskej republiky, ale aj na občanov iných členských štátov EÚ. Táto úprava vyplýva zo zásady rovnosti občanov EÚ (občanov jednotlivých členských štátov EÚ). Ďalej sa ustanovujú ďalšie dve základné zásady, na ktorých je zákon postavený, a to, že odškodnenie podľa tohto zákona je právne nárokovateľné, a že sa neposkytuje v prípade, ak ujma na zdraví bola poškodenému plne nahradená inak (najmä páchateľom trestného činu), poškodený nedal súhlas s trestným stíhaním alebo je žiadateľom osoba, ktorá nemôže vykonávať oprávnenie poškodeného, pretože je v trestnom konaní stíhaná ako spoluobvinený.

K § 4:Definujú sa podkladové náležitosti, ktoré musia byť splnené na to, aby mohol poškodený požiadať o odškodnenie – osobitne právoplatný rozsudok alebo trestný rozkaz. Zároveň sa súdu ukladá, aby pri rozhodovaní o nárokoch poškodeného zaviazal páchateľa trestného činu, aby poškodenému nahradil ujmu na zdraví vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom.

K § 5:Ustanovuje sa spôsob výpočtu odškodnenia. V prípade ujmy na zdraví sa použije zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovaní v znení neskorších predpisov s výnimkou ustanovenia o možnosti zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.). V prípade, ak bola trestným činom spôsobená smrť, zákon priamo ustanovuje, že poškodený má nárok na vyplatenie sumy vo výške päťdesiatnásobku minimálnej mzdy; ak je pozostalých viac osôb, táto suma sa medzi ne rozdelí rovnakým dielom.. Zároveň zákon ustanovuje, že pri morálnej škode spôsobenej znásilnením alebo sexuálnym násilím, má poškodený nárok na vyplatenie sumy vo výške desaťnásobku minimálnej mzdy. Tiež sa upravuje postup pri určení sumy odškodnenia v prípade, ak už poškodenému bola poskytnutá určitá finančná suma ako náhrada ujmy na zdraví (napr. páchateľom trestného činu).

Zároveň sa ustanovuje, že ak bola ujma na zdraví spôsobená trestným činom znásilnenia alebo sexuálneho násilia, ich odškodnenie nevylučuje poskytnutie odškodnenia za morálnu škodu spôsobenú poškodenému tým istým trestným činom (psychická trauma, stres, úzkosť, frustrácia). Jedná sa o špecifický postup prípustný len pri týchto troch trestných činoch, pri ktorých sa zasahuje nielen do práva na ochranu života a zdravia, ale porušuje sa aj právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti.

K § 6:Ustanovuje sa maximálna suma, ktorú možno poskytnúť poškodenému ako náhradu ujmy na zdraví podľa tohto zákona vo viazanosti na minimálnu mzdu určenú osobitným právnym predpisom.

K § 7:Určujú sa kritériá, na ktoré sa prihliada pri výpočte odškodnenia.

K § 8 a 9:Upravuje sa spôsob, akým sa žiada o odškodnenie – písomná žiadosť a prílohy, ktoré musia byť k nej priložené. V súlade so znením smernice i v záujme zjednodušenia podávania žiadostí o odškodnenie sa navrhuje vydanie vzoru jednotného tlačiva na podávanie žiadostí a to aj v kontexte cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi EÚ pri podávaní žiadosti o odškodnenie za ujmu na zdraví spôsobenú v inom členskom štáte ako je štát, v ktorom má poškodený trvalý pobyt. Vzor tlačiva určí Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v súlade s osobitným predpisom, ktorým je čl. 14 Smernice Rady 2004/80/ES o náhradách obetiam trestnej činnosti (Ú.v. EÚ L 261, 6. 8. 2004), a bude k dispozícii na MS SR i na internetovej stránke MS SR.

Ďalej sa ustanovuje orgán Slovenskej republiky, ktorý rozhoduje o žiadostiach o odškodnenie – Ministerstvo spravodlivosti SR a lehoty, v ktorých musí byť žiadosť podaná, aby sa na ňu ex lege prihliadalo. Rovnako sa stanovuje lehota, v ktorej je Ministerstvo spravodlivosti SR povinné o žiadosti rozhodnúť a možnosť poškodeného domáhať sa odškodnenia žalobou na súde, ak ministerstvo žiadosti nevyhovie alebo jej vyhovie iba sčasti.

K § 10:Zamestnanci Ministerstva spravodlivosti SR, ktorí rozhodujú o žiadostiach podľa tohto zákona, majú právo požadovať od orgánov činných v trestnom konaní súčinnosť. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné im súčinnosť poskytnúť.

K § 11 až 13:Ustanovenia § 11 až 13 sú kľúčové pre prevzatie smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky. Smernica má za cieľ uľahčiť komunikáciu medzi členskými štátmi EÚ v otázke odškodňovania osôb poškodených trestnými činmi a to v tom zmysle, aby poškodený/obeť trestného činu, ktorý je občanom členského štátu EÚ a ktorému bola spôsobená ujma na zdraví v dôsledku trestného činu spáchaného na území iného členského štátu EÚ, než je členský štát, na území ktorého má trvalý pobyt, mohol požiadať o odškodnenie za ujmu na zdraví ten členský štát EÚ, na území ktorého bol trestný čin spáchaný, a to prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu EÚ, na území ktorého má trvalý pobyt. Zjednodušene povedané: občanovi EÚ s trvalým pobytom na území členského štátu A je spôsobená ujma na zdraví na území členského štátu B a poškodený môže požiadať členský štát B o odškodnenie prostredníctvom príslušného orgánu členského štátu A. Do tohto procesu tak vstupujú dva orgány: orgán členského štátu A (asistenčný orgán) a orgán členského štátu B, ktorý je príslušný rozhodnúť o žiadosti o odškodnenie (rozhodovací orgán). Za týmto účelom je potrebné ustanoviť v Slovenskej republike tak asistenčný orgán ako aj rozhodovací orgán. V súlade s doterajšou právnou úpravou (zrušovaný zákon č. 255/1998 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení zákona č. 422/2002 Z. z.) sa navrhuje, aby rozhodovacím orgánom naďalej zostalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré sa zároveň stane aj asistenčným orgánom. Asistenčný orgán (ako je definovaný v § 2 písm. d)) bude poskytovať poškodenému pomoc potrebnú na podanie žiadosti o odškodnenie vrátane informácií o podmienkach, za ktorých môže byť odškodnenie poskytnuté, tlačivá žiadosti o odškodnenie, na požiadanie poškodeného mu poskytne pomoc pri vyplnení tlačiva. Poškodený potom prostredníctvom asistenčného orgánu zašle žiadosť a ostatnú dokumentáciu rozhodovaciemu orgánu, v prípade potreby poskytne asistenčný orgán poškodenému aj ďalšiu pomoc potrebnú pre rozhodnutie o žiadosti. Osobitne sa upravuje postup pri vypočutí poškodeného a iných osôb, ktorých výpoveď je pre rozhodnutie o žiadosti potrebná. Obdobná právna úprava je pri postupe Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky ako rozhodovacieho orgánu, pričom rozhodnutie sa zašle na tlačive, ktorého vzor určí Ministerstvo spravodlivosti SR v súlade s článkom 14 smernice.

V § 13 sa upravuje jazykový režim pri žiadostiach podaných podľa § 11 a 12.

K § 14:Upravuje sa povinnosť poškodeného alebo jeho právneho nástupcu, ktorému bolo v zmysle tohto zákona poskytnuté odškodnenie, vrátiť náhradu ujmy na zdraví, ktorú získal iným spôsobom ako podľa tohto zákona, a to až do výšky, ktorá mu bola na základe rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR o odškodnení poskytnutá. Rovnako sa ustanovuje právo štátu domáhať sa splnenia tejto povinnosti zo strany poškodeného i možnosť vzdať sa uplatnenia tohto práva.

K § 15:Orgány činné v trestnom konaní budú naďalej povinné poskytnúť poškodenému, ktorému bola spôsobená trestným činom ujma na zdraví, informácie o možnosti požiadať o odškodnenie podľa tohto zákona.

Za účelom zlepšenia informovanosti verejnosti o možnosti získať odškodnenie podľa tohto zákona a o jeho podmienkach sa zároveň zakotvuje povinnosť Ministerstva spravodlivosti SR zverejniť informácie o podmienkach na získanie odškodnenia na svojej internetovej stránke (www.justice.gov.sk).

K § 16:

Ustanovuje, že na konanie podľa zákona o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

K § 17:V súlade s Legislatívnymi pravidlami vlády Slovenskej republiky sa do zákona vkladá transpozičný odkaz.

K § 18:

Ustanovuje, že sa postupuje podľa doterajších predpisov, ak bol trestný čin spáchaný pred 1. marcom 2006.

K § 19:Zrušuje sa doterajšia právna úprava odškodňovania osôb poškodených násilnými trestnými činmi - zákon č. 255/1998 Z. z. v znení zákona č. 422/2002 Z. z.

K § 20:Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje najskoršia možná účinnosť zákona.

Bratislava, 16. november 2005

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore