Zákon o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov 40/2015 účinný od 20.05.2016 do 31.08.2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

19

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá ako iniciatívny materiál.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je podporiť vysielanie slovenských hudobných diel v rozhlasovom vysielaní, uľahčiť prístup osobám so sluchovým postihnutím a osobám so zrakov ým postihnutím k vysielaniu televíznej programovej služby a k distribuovaným slovenským audiovizuálnym dielam a audiovizuá lnym dielam v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave a v súlade s európskou legislatívou rozš íriť obmedzenia vo vzťahu k mediálnej komerčnej komunikácii týkajúcej sa cigariet a tabakových výrobkov aj na elektronické cigarety a plniace fľaštičky pre elektronické cigarety.

Uvedená právna úprava si vyžiadala novelizáciu troch právnych predpisov, a to zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorší ch predpisov (ďalej len 'zákon o vysielaní a retransmisii'), z ákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitá lnom vysielaní) v znení neskorších predpisov (ďalej len' zákon o digitálnom vysielaní') a zákona č. 40/2015 Z. z. o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zá kon o audiovízii'). V súvislosti s novým Autorským zákonom, ktorý je v súč asnosti v legislatívnom procese sa navrhuje novelizovať taktiež zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Navrhuje sa v legislatívnej rovine zabezpečiť podporu vysielania slovenských hudobných diel, ktoré tvoria súčasť kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky, v rozhlasovom vysielaní. Cieľom tohto opatrenia je zlepšiť prístup poslucháčskej verejnosti k slovenskej hudbe, podpora slovenský ch autorov a výkonných umelcov, ako aj slovenskej hudobnej tvorby ako takej. Podpora slovenských hudobných diel vo vysielaní sa navrhuje zákonným stanovením minimálneho percentuálneho podielu, ktorý budú rozhlasoví vysielatelia povinní vyhradiť týmto dielam. Systém kvót vo vysielaní je už v slovenskom právnom poriadku osvedčený, keďže zákon stanovuje napr. podiel programov vo verejnom záujme, podiel európskych diel a diel nezávislých producentov, ktorým sú televízni vysielatelia povinní vyhradiť vysielací čas. Podpora domácej hudobnej produkcie prostredníctvom stanovenia minimálnych kvót jej hranosti je štandardným nástrojom, ktorý je obsiahnutý v legislatíve viacerých štátov, a to nielen európskych.

Navrhuje sa, aby bol vysielateľ s licenciou povinný vyhradiť slovenským hudobným dielam v roku 2016 najmenej 20 % a od roku 2017 najmenej 25 % č asu vysielania venovaného vysielaniu hudobných diel a verejnoprávny vysielateľ najmenej 30 % v roku 2016 a od roku 2017 najmenej 35 % č asu vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac, pričom tento podiel bude musieť dosiahnuť v každej svojej rozhlasovej programovej službe osobitne. Z podielu odvysielaných slovenských hudobných diel budú nové diela tvoriť najmenej jednu pätinu, čím by sa mala zabezpečiť zvýšená podpora novej slovenskej hudobnej tvorby, ktorá je často aj tvorbou mladých umelcov, a tí majú mnohokrát problém osloviť poslucháčov práve prostredníctvom rozhlasového vysielania. Zároveň sa navrhuje, aby sa do stanoveného podielu slovenských hudobných diel započítavali iba diela odvysielané v čase od 6.00 do 24.00 hodiny. Účelom tohto opatrenia je zabrániť vysielateľom, aby slovenské hudobné diela zaraďovali do vysielania v najmenej atraktívnom vysielacom čase. Výška minimálneho podielu vysielania slovenských hudobných diel sa navrhuje v takej percentuálnej sadzbe, ktorá by nemala mať za následok nadmerné zaťaženie rozhlasových vysielateľov, no na druhej strane umožní zvýšiť šance slovenskej hudby dostať sa k slovenským poslucháčom aj prostredníctvom rozhlasového vysielania. Na vysielateľa, u ktorého by bolo plnenie tejto povinnosti vo vzťahu ku konkrétnej rozhlasovej programovej službe z dôvodu jej zamerania úplne vylúčené, sa na základe rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu táto povinnosť vzťahovať nebude.

V súvislosti s touto novou povinnosťou sa na účel jej efektívnej kontroly zavádzajú nové povinnosti vysielateľov, ako aj nové právomoci Rady pre vysielanie a retransmisiu .

Návrh zákona v záujme uľahčenia prístupu osobám so sluchovým postihnutím k programom a vymedzeným audiovizuálnym dielam, ktoré sú distribuované verejnosti, zavádza nový pojem 'titulky pre osoby so sluchovým postihnutím'. Titulky pre osoby so sluchovým postihnutím sú obrazovo zachytený text v slovenskom jazyku, ktorý je synchronizovaný so zvukovou stopou programu, zachytáva hovorený prejav v programe spôsobom, ktorý osobám so sluchovým postihnutím umožň uje porozumieť jeho obsahu a je v súlade s požiadavkami ustanovenými všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ď alej len 'ministerstvo'). V tejto súvislosti ministerstvo pripraví návrh vyhlášky, ktorá špecifikuje požiadavky na titulky pre osoby so sluchovým postihnutím.

Návrhom zákona sa kvóty programov vysielaných s multimodálnym prístupom pre vysielateľov nemenia, dochádza len k vymedzeniu požiadaviek na titulky pre osoby so sluchovým postihnutím, ktorého účelom je uľahčiť prístup osobám so sluchovým postihnutím k vysielaným programom. V záujme zabezpečenia prístupu zdravotne postihnutých osôb k programom, ktoré sú ku koncovému užívateľovi šírené prostredníctvom retransmisie, sa navrhuje zavedenie explicitnej povinnosti pre prevádzkovateľov retransmisie, poskytovať retransmisiu programovej služ by vrátane multimodálneho prístupu. V zmysle návrhu zákona sa povinnosti prevádzkovateľa retransmisie, a teda aj povinnosť poskytovať retransmisiu programovej služby vrátane multimodálneho prístupu, budú vzťahovať aj na tých prevádzkovateľov retransmisie, ktorí poskytujú retransmisiu na území Slovenskej republiky, ale majú sídlo mimo jej územia. Úpravou sa tak sleduje cie ľ zabezpečiť ochranu koncového užívateľa služby retransmisie, bez ohľadu na to, z akého zdroja a od aké ho subjektu prijímajú užívatelia signál programových služieb.

V spojitosti s novozavedenou povinnosťou distributéra audiovizuá lneho diela, ktorý verejne rozširuje slovenské audiovizuálne dielo alebo audiovizuálne dielo v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave, zabezpečiť pre takéto audiovizuálne dielo aj úpravu titulkami pre osoby so sluchov ým postihnutím a hlasové komentovanie pre nevidiacich, sa novelizuje aj zákon o audiovízii.

Návrhom zákona sa zároveň do slovenského prá vneho poriadku transponujú ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa vý roby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES, ktoré sa týkajú mediálnej komerčnej komunikácie vo vzťahu k elektronickým cigaretám a plniacim fľaštičkám pre elektronické cigarety. V dôsledku prebratia príslušných ustanovení tejto smernice sa rozširujú obmedzenia týkajúce sa mediálnej komerčnej komunikácie vo vzťahu k cigaretám a iným tabakovým výrobkom aj o elektronické cigarety a plniace fľaštičky pre elektronické cigarety. V zmysle navrhovanej úpravy sa tak rozširujú obmedzenia mediálnej komerčnej komunikácie aj o elektronické cigarety a plniace fľaštičky pre elektronické cigarety. Rovnako sponzorom programu, programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie nesmie byť právnická osoba ani fyzická osoba, ktorej hlavnou činnosťou je výroba alebo predaj cigariet, iných tabakových výrobkov, elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek pre elektronické cigarety.

V súvislosti s touto problematikou sa navrhuje novelizovať aj zákon o audiovízii. V zmysle návrhu zákona sa tak rozšíria obmedzenia umiestňovania produktov aj o elektronické cigarety a plniace fľaštičky pre elektronické cigarety, ako aj umiestňovanie produktov v spojitosti s fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorej hlavnou činnosťou je výroba alebo predaj elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek pre elektronické cigarety.

Návrhom zákona dochádza aj k zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ž ivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na nový autorský zákon, ktorý zaviedol pojem 'nezávislý subjekt správy' a pojem 'správa práv ', ktorú vykonávajú nezávislé subjekty správy a organizácie kolektívnej správy, sa navrhuje úprava, ktorá stanovuje, že správa práv, ktorú vykonávajú tieto právnické osoby, nie je živnosť ou. Zavedenie pojmu nezávislý subjekt správy je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorský ch práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu.

Návrh zákona je v súlade s Ú stavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom EÚ.

Predkladaný návrh zákona nemá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, ani vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Návrh zá kona bude mať pozitívne sociálne vplyvy. Predpokladá sa pozitívny aj negatívny vplyv návrhu zákona na podnikateľsk é prostredie.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materi álu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č . 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?xx3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Návrhom zákona budú pozitívne ovplyvnené subjekty pôsobiace v oblasti slovenského hudobného priemyslu, najmä autori a výkonní umelci, nakoľko sa zavádzajú minimálne percentuá lne podiely na vysielanie slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby.

Negatívny dopad bude mať navrhovaná právna úprava na distributérov slovenských audiovizuálnych diel alebo audiovizuálnych diel v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave, nakoľko títo budú mať v zmysle ná vrhu zákona novú povinnosť zabezpečiť pre uvedené audiovizuálne diela titulky pre osoby so sluchovým postihnutím a hlasové komentovanie pre nevidiacich.

Negatívny vplyv môže mať návrh zákona aj na vysielateľov televíznej programovej služby, ktorým sa síce nezvyšuje zákonom stanovená kvóta minimálneho percentuálneho podielu programov odvysielaných s multimodálnym prístupom, no v záujme zvýšenia kvality týchto titulkov sa vymedzujú presné kritéria, ktoré musia titulky pre osoby so sluchovým postihnutím spĺňať.

Negatívny vplyv môže mať návrh zákona aj na prevádzkovateľov retransmisie, ktorý budú mať povinnosť zabezpečiť každému koncovému užívateľovi jeho služby na základe písomnej ž iadosti set-top-box, ktorý technicky umožňuje multimodálny prístup.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Zavedenie minimálneho percentuálneho podielu vysielania slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby má podporiť slovenskú hudobnú tvorbu ako celok, v dôsledku čoho budú nepriamo podporení aj autori hudby, textov a v neposlednom rade aj samotní výkonní umelci.

Distributéri audiovizuálnych diel, ktorí verejne rozširujú slovenské audiovizuálne diela alebo audiovizuálne diela v slovenskej pô vodnej jazykovej úprave, budú v zmysle návrhu zákona povinní zabezpečiť pre takéto audiovizuálne diela titulky pre osoby so sluchovým postihnutím a hlasové komentovanie pre nevidiacich. To môže viesť k miernemu zvýšeniu nákladov pre tieto subjekty.

V súvislosti so zavedením požiadaviek, ktoré musia spĺňať titulky pre osoby so sluchovým postihnutím môže dôjsť k miernemu zvýšeniu nákladov vysielateľov televíznej programovej služby na výrob u takýchto titulkov. Kvóty programov s multimodálnym prístupom sa pre vysielateľov návrhom zákona nemenia, a teda zvýšenie nákladov sa predpokladá iba v súvislosti so samotnou kvalitou takýchto titulkov, ktoré bud ú musieť spĺňať viaceré požiadavky.

Mierne zvýšenie nákladov môže návrh zákona spôsobiť aj prevádzkovateľom retransmisie v súvislosti s výmenou set-top-boxov, ktoré technicky umož ňujú multimodálny prístup.

Dodatočné náklady vyššie uvedených subjektov však v súčasnosti nie je možné kvantifikovať.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v sú vislosti s implementáciou návrhu?

V súvislosti s implementáciou návrhu zákona sa nepredpokladá zvýš enie administratívnych nákladov.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Navrhovaná právna úprava nepredpokladá žiadne zásadné zmeny sú visiace s fungovaním podnikateľských subjektov na slovenskom trhu.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať pozitívne spoločensko - ekonomické dôsledky, prejavujúce sa najmä

-v zlepšení prístupu osôb so sluchovým postihnutím a osôb so zrakovým postihnutím k programom vysielaných v rámci televíznych programových služieb a poskytovaných v rámci audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a k distribuovaným audiovizuá lnym dielam,

-podpore hranosti slovenskej hudobnej tvorby zavedením percentuá lnych podielov slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľ stva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodá renie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Nepredpokladá sa priamy vplyv materiálu na hospodárenie domácností.Kvantifikujte:

Nepredpokladá sa vplyv návrhu zákona na príjmy/výdavky domácností. - Rast alebo pokles príjmov/vý davkov na priemerného obyvateľa- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na zlepšenie prístupu osôb so sluchovým postihnutím a osôb so zrakovým postihnutím k programom vysielaným v rámci televíznej programovej služby alebo poskytovaný m v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj k návrhom zákona vymedzeným audiovizuálnym dielam distribuovaným verejnosti.

Predkladaným návrhom zákona sa podporí cirkulácia hudby slovenských autorov a interpretov vo vysielaní rozhlasových vysielateľov na území Slovenskej republiky a zároveň sa zlepší prístup poslucháč ov k domácej hudbe.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príle žitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Nepredpokladá sa vplyv návrhu zákona na rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť. 4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Nepredpokladá sa vplyv návrhu zákona na zamestnanosť.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorší ch predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primá rnom

Èl. 26, 49, 56, 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Èl. 26 Charty základných práv Európskej únie

-sekund árnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektor ých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediá lnych službách) (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 95, 15. 4. 2010)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii z ákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4. 2014)

2.nelegislatívne akty

-sekundá rnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

- rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-475/12 UPC DTH Sà rl proti Nemzeti Média◊ és Hírközlé si Hatóság Elnökhelyettese

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

-lehota na prebratie smernice 2014/40/EÚ je do 20. mája 2016

b)lehota urč ená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom v šeobecne záväzných právnych predpisov

- bezpredmetné

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- konanie nebolo začaté

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice u ž prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

smernica 2010/13/EÚ bola prebratá do nasledovných právnych predpisov: – zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, – zákon č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní progra mových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Eur ópskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

smernica 2010/13/EÚ - Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

smernica 2014/40/EÚ - Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, spolugestori: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

Dôvodová správa

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

V súvislosti so zavedením novej povinnosti vysielateľov rozhlasovej programovej služby vyhradiť vo vysielaní stanovený podiel vysielacieho času slovenským hudobným dielam, sa rozširuje pôsobnosť rady spracúvať štatistiky o vysielaní aj na štatistiky o podiele vysielania slovenských hudobných diel v rozhlasovom vysielaní.

K bodu 2

Ustanovuje sa prá vomoc rady rozhodovať o udelení výnimky z povinnosti vysielateľov rozhlasovej programovej služby vyhradiť vo vysielaní stanovený podiel vysielacieho času slovenským hudobným dielam a výnimky z povinnosti vyhradiť vo vysielaní stanovený podiel vysielacieho času novým slovenským hudobným dielam, ak je to vzhľadom na zameranie rozhlasovej programovej služby úplne vylúčené.

K bodu 3 a 4

Náležitosti výročnej správy sa rozširujú aj o štatistické údaje o rozhlasovom vysielaní slovenských hudobných diel a o spôsob uvádzania týchto údajov vo výročnej správe rady.

K bodu 5

V súvislosti s povinnosťou vysielateľa poskytnúť bezplatne v naliehavom verejnom záujme štátnym orgánom na ich požiadanie nevyhnutný vysielací čas na odvysielanie dôležitého a neodkladného oznamu, vý zvy alebo rozhodnutia alebo odvysielanie informácie civilnej ochrany sa v záujme zabezpečenia prístupu osôb so sluchovým postihnutím k týmto dôležitým a neodkladným oznamom, výzvam, rozhodnutiam a informáciá m vysielateľovi ustanovuje povinnosť zabezpečiť ich odvysielanie vo forme prístupnej pre osoby s postihnutím sluchu, t. j. s ich úpravou titulkovaním alebo s tlmočením do posunkovej reči nepočujúcich.

K bodu 6

Aby rada mohla spracúvať štatistiky o rozhlasovom vysielaní slovenských hudobných diel a účinne kontrolovať plnenie povinnosti rozhlasových vysielateľov zaraďovať do vysielania stanovený podiel tý chto diel, zavádza sa povinnosť vysielateľov viesť štatistiku o odvysielaných programoch rozhlasovej programovej služby, obsahové náležitosti tejto štatistiky a povinnosť doručovať ju v stanovených termí noch rade.

K bodu 7

Za účelom uľahčenia a zabezpečenia prístupu pre osoby so sluchovým postihnutím alebo so zrakovým postihnutím k programom, sa prevádzkovateľom retransmisie zavádza nová povinnosť poskytovať retransmisiu programovej služby vrá tane multimodálneho prístupu. Multimodálny prístup k programovej službe je v zmysle § 4 ods. 7 zákona č. 220/2007 Z. z. o digit álnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) doplnková obsahová služba, ktorá je vysielaná súbežne s príslušnou televíznou programovou službou umožňujúca prístup nepočujúcich alebo nevidiacich k reláciá m vysielania alebo iným zložkám programovej služby, najmä prostredníctvom titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím, tlmočenia do posunkovej reči nepočujúcich a hlasového komentovania pre nevidiacich.

Povinnosť poskytovať retransmisiu programovej služby vrátane multimodálneho prístupu má prevádzkovateľ retransmisie v rozsahu súhlasu pôvodného vysielateľa programovej služby s jej retransmisiou v súlade s § 17 ods. 1 písm. c) zákona.

K bodu 8

Navrhuje sa, aby sa povinnosti prevádzkovateľov retransmisie vzťahovali aj na tých prevádzkovateľov retransmisie, ktorí poskytujú retransmisiu na území Slovenskej republiky, ale majú sídlo mimo jej ú zemia. Povinnosti ukladané prevádzkovateľom retransmisie sledujú ciele verejného záujmu, najmä ochranu koncového užívateľa služby retransmisie a zabezpečenie prístupu k informáciám vrátane multimodá lneho prístupu bez ohľadu na to, z akého zdroja a od akého subjektu prijímajú užívatelia signál programových služieb.

K bodu 9

Ustanovuje sa výnimka z poskytovania multimodálneho prístupu jednotlivému koncovému užívateľovi v prípade, že takýto prístup z technických dôvodov neumožňuje technické zariadenie na príjem programovej služ by (napr. set-top box, CA modul), ktoré poskytuje tomuto koncovému užívateľovi prevádzkovateľ retransmisie. V takomto prípade však môže užívateľ požiadať prevádzkovateľa retransmisie o poskytnutie takého technického zariadenia na príjem programovej služby, ktoré multimodálny prístup umožní a prevádzkovateľ retransmisie je povinný užívateľovi takéto technické zariadenie poskytnúť za rovnakých podmienok, za akých poskytol užívateľovi pôvodné technické zariadenie, a to v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti užívateľa. Cieľom takejto právnej úpravy je zabezpečiť, aby prev ádzkovateľom retransmisie nevznikli neprimerané náklady spôsobené výmenou všetkých technických zariadení na príjem programových služieb, ktoré z technických dôvodov neumožňujú multimodá lny prístup, no zároveň zabezpečiť, aby osoby so sluchovým postihnutím alebo so zrakovým postihnutím mali na základe písomnej žiadosti k dispozícii také technické zariadenie na príjem programovej služ by, ktorý technicky umožňuje multimodálny prístup.

K bodu 10

Vzhľadom na to, že verejnoprávny vysielateľ vysiela v súčasnosti už len digitálne, vypúšťa sa jeho povinnosť zabezpečiť v celoplošnom vysielaní televíznej programovej služby, ktorú nevysiela digit álne, aby bolo najmenej 25% všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými titulkami, ktoré korešpondujú s dejom vysielaného programu, a to v každej takej programovej službe a 1% všetk ých vysielaných programov tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich, a to najmenej v jednej takej programovej službe.

K bodu 11

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 10.

K bodu 12

V § 18aa sa zavádza definícia titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím, a to najmä za účelom vytvorenia jednotného štandardu takýchto titulkov. Odsek 2 obsahuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie všeobecne z áväzného právneho predpisu, ktorý ustanoví konkrétne požiadavky na titulky pre osoby so sluchovým postihnutím.

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava súvisiaca s bodom 10.

K bodu 14

V súvislosti so zavedením povinnosti vyhradiť vo vysielaní rozhlasovej programovej služby stanovený podiel vysielacieho času slovenským hudobným dielam sa dopĺňa aj nadpis šiestej časti zákona.

K bodu 15

V navrhovanom novom § 28a sa pre účely tohto zákona zavádza pojem 'slovenské hudobné dielo'. Legálna definícia tohto pojmu zahàňa hudobné diela s textom aj bez textu, pričom podmienkou je, ž e autor hudby alebo autor textu alebo výkonný umelec tohto diela má alebo mal trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Takéto vymedzenie slovenského hudobného diela má zabezpečiť, aby pod tento pojem boli zahrnuté aj hudobné diela tých autorov alebo výkonných umelcov, ktorí už nežijú, ale počas svojho života pôsobili na území dnešnej Slovenskej republiky, ale zahàňa aj umelcov, ktorí naprí klad na Slovensku mali trvalý pobyt, no v súčasnej dobe už žijú a tvoria v zahraničí. V prípade, že pôjde o hudobné dielo vytvorené viacerými autormi alebo predvedené viacerými výkonný mi umelcami, bude postačovať, ak podmienku trvalého pobytu bude spĺňať aspoň jeden z nich. Pri hudobných dielach s textom sa toto dielo bude považovať automaticky za slovenské, ak jeho text bude v slovenskom jazyku. Predkladateľ koncipuje vymedzenie pojmu slovenského hudobného diela čo najširšie, s cieľom nevylučovať z tejto kategórie tvorbu slovenských autorov a interpretov, ktorí tvoria hudobné diela bez textu alebo v inom ako slovenskom jazyku, ale ani umelcov, ktorí napríklad už nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, no tvoria hudbu so slovenským textom, či inak spätú so slovenskou kultúrou.

So zámerom podporiť cirkuláciu hudby slovenských autorov a interpretov vo vysielaní rozhlasových vysielateľov na území Slovenskej republiky sa v § 28b navrhuje, aby bol vysielateľ rozhlasovej programovej služby s licenciou povinný vyhradiť najmenej 25 % času, ktorý vo svojom vysielaní venuje vysielaniu hudby, slovenským hudobným dielam. Vzhľadom na špecifické poslanie verejnoprávneho vysielateľa, ktorým je poskytovať slu žbu verejnosti v oblasti vysielania, pričom jeho programovú službu majú tvoriť aj programy, ktoré rozvíjajú národné povedomie a kultúrnu identitu obyvateľov Slovenskej republiky, kvóta pre tohto vysielateľ a je vyššia ako kvóta vysielateľa s licenciou, a je stanovená na najmenej 35 % času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac. Účelom navrhovanej úpravy je podpora pôvodnej slovenskej tvorby ako súč asti kultúrneho dedičstva, nevyhnutnosť ochrany a zveľaďovania ktorého zakotvuje aj Ústava SR v čl. 44 ods. 2.

Aby sa predišlo tomu, že vysielatelia slovenské hudobné diela zaradia do vysielania v čase, keď je z objektívnych dôvodov počúvanosť najnižšia, bude sa do zákonom stanovené ho podielu (najmenej 25 % pre vysielateľa s licenciou, najmenej 35 % pre verejnoprávneho vysielateľa) započítavať iba slovenské hudobné dielo odvysielané v čase od 6.00 do 24.00 hodiny. Za základ pre výpoč et podielu slovenských hudobných diel v rozhlasovom vysielaní vyhradenom vysielaniu hudby sa ale bude považovať celkový čas hudby odvysielanej počas celého kalendárneho mesiaca.

Na účel podpory nových slovenských hudobných diel sa zavádza povinnosť rozhlasových vysielateľov vyhradiť z celkového času, ktorý budú venovať slovenským hudobným dielam, najmenej 20 % novým slovensk ým hudobným dielam. Odvysielané slovenské hudobné dielo sa bude považovať za nové, ak medzi jeho prvým uvedením na verejnosti a odvysielaním neuplynulo viac ako päť rokov. V zmysle navrhovaného § 28d sa povinnosť zaradiť do vysielania stanovený podiel slovenských hudobných diel alebo nových slovenských hudobných diel nebude vzťahovať na tých rozhlasových vysielateľov, u ktorých rada rozhodla, ž e je to zameraním programovej služby úplne vylúčené.

Výška podielu slovenských hudobných diel vo vysielaní je navrhnutá tak, aby nedošlo k nadmernému zaťaženiu rozhlasových vysielateľov na jednej strane, no aby sa na druhej strane zvýšili mož nosti slovenskej hudby dostať sa k slovenským poslucháčom aj prostredníctvom rozhlasového vysielania.

Navrhovaná povinnosť je analogickou k povinnosti televíznych vysielateľov vyhradiť väčšinový podiel celkového času vysielania za kalendárny mesiac európskym dielam a dielam nezávislých producentov vyhradiť najmenej 10 % celkového času vysielania (vysielateľ s licenciou a vysielateľ prostredníctvom internetu), resp. najmenej 15 % celkového času vysielania za kalendárny mesiac (vysielateľ na základe zá kona). Rovnako aj poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie majú povinnosť vyhradiť najmenej 20% z celkového času programov ponúkaných v katalógu programov európskym dielam. Do podielu euró pskych diel sa započítavajú aj slovenské diela. Uvedené opatrenia vyplývajú aj zo smernice o audiovizuálnych mediálnych službách a ich cieľom je zabezpečiť cirkuláciu európskeho audiovizuálneho obsahu v televíznom vysielaní v rámci členských krajín EÚ. Ak je teda európskou snahou podporovať tvorbu a vysielanie európskych diel v televíznom vysielaní, považujeme za legitímnu snahu podporovať tvorbu a vysielanie hudby slovenských umelcov v slovenskom rozhlasovom vysielaní.

Takisto v kontexte právnej úpravy podpory národných diel v legislatíve európskych krajín je navrhovaný systém štandardným spôsobom podpory národnej produkcie.

Navrhovaný § 28c vymedzuje, ktoré údaje bude vysielateľ rozhlasovej programovej služby povinný poskytnúť rade na jej požiadanie.

K bodom 16 a 17

Ustanoveniami sa transponuje čl. 20 ods. 5 písm. b), c) a e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských št átov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES.

K bodom 18,19, 20 a 21

Zavádzajú sa sankcie za nesplnenie povinnosti prevádzkovateľa retransmisie poskytovať retransmisiu programovej služby vrátane multimodálneho prístupu a povinnosti poskytnúť na žiadosť užívateľa technické zariadenie na príjem programovej služby, ktoré umožňuje multimodálny prístup. Taktiež sa zavádzajú sankcie za nesplnenie nových povinností vysielateľa rozhlasovej programovej služby súvisiacich s povinnosť ou vyhradiť stanovený podiel vysielania slovenským hudobným dielam (za nesplnenie povinnosti viesť štatistiku o odvysielanom programe, neposkytnutie údajov o odvysielaní slovenských hudobných diel a za nesplnenie povinnosti zaradiť do vysielania stanovený podiel slovenských hudobných diel).

K bodu 22

Spoločné ustanovenia sa dop ĺňajú o oprávnenie rady na prístup k údajom z registra fyzických osôb podľa § 23a až § 23c zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Sl ovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o oprávnenie na získavanie a spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby, a to na účely kontroly plnenia povinností vysielateľov podľa § 28b ods. 1 a 4 a v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie tohto účelu, pričom za nevyhnutný rozsah sa považujú údaje o mene, priezvisku, dátume narodenia a trvalom pobyte. Osobné údaje môže rada použiť len na účely podľa tohto zákona a podliehajú ochrane podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z.

K bodu 23

V § 76dg sa stanovuje prechodn é obdobie od 1. januára 2016 do 31. decembra 2021, počas ktorého možno do podielu programov sprevádzaných titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím podľa § 18 ods. 2 písm. a) a § 18a písm. a) započíta ť aj program sprevádzaný titulkami, ktoré nie sú titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím v zmysle definície zavedenej v § 18aa, ale spĺňajú podmienky, v zmysle ktorých sú titulky sprevádzajú ce tento program synchronizované so zvukovou stopou programu a zachytávajú hovorený prejav v programe spôsobom, ktorý osobám so sluchovým postihnutím umožňuje porozumieť jeho obsahu, a zároveň približujú ostatné zvuky obsiahnuté v programe spôsobom, ktorý osobám so sluchovým postihnutím umožňuje porozumieť jeho obsahu. Zároveň však takýto program musel byť prvýkrát odvysielaný na území Slovenskej republiky pred 1. januárom 2016.

V § 76dh sa stanovuje prechodné obdobie od 1. apríla 2016 do 31. decembra 2016, počas ktorého bude vysielateľ s licenciou povinný vyhradiť slovenským hudobným dielam najmenej 20 % času vysielania hudobný ch diel za kalendárny mesiac a vysielateľ na základe zákona najmenej 30 % času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac, a to vo vysielaní každej rozhlasovej programovej služby takého vysielateľa osobitne.

Súčasne sa stanovuje výnimka pre tie rozhlasové programové služby, pri ktorých rada rozhodla, že určenie podielu slovenských hudobných diel je zameraním programovej služby úplne vylúčené.

Z dôvodu právnej istoty sa v § 76 di stanovuje, že ustanovenia § 39 ods. 7 a § 39a ods. 7 upravujúce umiestňovanie produktov týkajúce sa elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek pre elektronické cigarety, ako aj umiestňovanie produktov v spojitosti s fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorej hlavnou činnosťou je výroba alebo predaj elektronických cigariet alebo plniacich fľaštičiek pre elektronické cigarety, sa vzťahujú iba na programy vyrobené od 20. mája 2016.

K bodu 24

Transpozičná príloha zá kona sa dopĺňa o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa vý roby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES.

K čl. II

Ustanovenie bolo doplnené a spresnené v súvislosti s novým Autorským zákonom, ktorý zaviedol úpravu nového subjektu, a to 'nezávislého subjektu správy', čo predstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnú tornom trhu. V zmysle uvedenej smernice sa v piatej časti Autorského zákona upravuje správa práv, ktorá zahàňa správu výkonu majetkových práv nezávislým subjektom správy, ako aj kolektívnu správu prá v organizáciou kolektívnej správy. Navrhuje sa, že správa práv podľa Autorského zákona nie je živnosťou.

K čl. III

V súvislosti so zavedení m definície titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím v zákone č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách sa upravuje definícia multimodálneho prí stupu k programovej službe.

K čl. IV

K bodu 1

V nadväznosti na terminológiu nového Autorského zákona sa upravuje definícia distributéra audiovizuálneho diela. Zároveň sa v záujme zabezpečenia jednoznačnej interpretácie pojmu 'distributér audiovizuá lneho diela' dopĺňa negatívne vymedzenie tohto pojmu – distributérom audiovizuálneho diela nie je ani prevádzkovateľ mediatéky.

K bodu 2

Obdobne ako v prí pade vymedzenia pojmu 'distributér audiovizuálneho diela' sa v záujme zabezpečenia jednoznačnosti pri výklade pojmov 'distributér multimediálneho diela' a 'distributér zvukového záznamu umeleckého vý konu' dopĺňa ich negatívne vymedzenie. V zákone o audiovízii sa tak výslovne ustanovuje, že distributérom multimediálneho diela a distributérom zvukového záznamu umeleckého výkonu nie je ani prevádzkovate ľ mediatéky.

K bodu 3

V súvislosti so zavedení m definície titulkov pre osoby so sluchovým postihnutím sa zjednocuje terminológia používaná v zákone o audiovízii.

K bodom 4, 5 a 6

Z dôvodu ťažkostí v praxi pri realizácii povinnosti distributérov audiovizuálnych diel, distributérov zvukových záznamov umeleckých výkonov a distributérov multimediálnych diel uviesť vekovú vhodnosť audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov a multimediálnych diel na ich nosiči, sa táto povinnosť vypúšťa. Vzhľadom na skutočnosť, že mnohokrát sú nosiče lisované v zahrani čí pre širší región, distributéri nemajú možnosť ovplyvniť výslednú podobu nosiča. Naďalej zostáva zachovaná povinnosť distributérov audiovizuálnych diel a distributérov multimediá lnych diel uvádzať vekovú vhodnosť na viditeľnom mieste na obale a na distribučnom liste a povinnosť distributéra zvukových záznamov umeleckých výkonov uvádzať vekovú vhodnosť na obale nosiča.

K bodu 7

Vzhľadom na doplnenie definícií v novelizačných bodoch 1 a 2 sa z dôvodu nadbytočnosti vypúšťa druhá veta v § 13 ods. 5 zákona o audiovízii.

K bodu 8

Z dôvodu uľahčiť prístup osôb so sluchovým postihnutím a nevidiacich k audiovizuálnym dielam, sa zavádza nová povinnosť pre distributérov audiovizuálnych diel, ktorí verejne rozširujú slovenské audiovizuálne dielo alebo audiovizuálne dielo v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave, zabezpečiť pre toto dielo úpravu titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím a hlasovým komentovaním pre nevidiacich.

K bodom 9 a 10

Úprava týkajúca sa umiest ňovania produktov v audiovizuálnych dielach sa zjednocuje s úpravou umiestňovania produktov vo vysielaní. Zákaz umiestňovania produktov sa rozširuje o umiestňovanie produktov týkajúce sa elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek pre elektronické cigarety a o zákaz umiestňovania produktov v spojitosti s fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorej hlavnou činnosťou je výroba alebo predaj elektronických cigariet a pl niacich fľaštičiek pre elektronické cigarety.

K bodu 11

V prechodných ustanoveniach sa ustanovuje, že povinnosť distributéra audiovizuálneho diela zabezpečiť pre slovenské audiovizuálne dielo alebo audiovizuálne dielo v slovenskej pôvodnej jazykovej úprave ú pravu titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím a hlasovým komentovaním pre nevidiacich sa nevzťahuje na tie audiovizuálne diela, ktoré začal distributér prvýkrát verejne rozširovať pred 1. januárom 2016 a ktoré nie sú audiovizuálnymi dielami, ku ktorým vykonáva práva Slovenský filmový ústav podľa § 21 ods. 2 zákona o audiovízii. Zákaz umiestňovania produktov týkajúci sa elektronických cigariet a plniacich fľaštičiek pre elektronické cigarety a zákaz umiestňovania produktov v spojitosti s fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorej hlavnou činnosťou je výroba alebo predaj elektronických cigariet a plniacich f ľaštičiek pre elektronické cigarety sa vzťahuje iba na tie audiovizuálne diela, ktoré boli vyrobené od 20. mája 2016.

K čl. V

Navrhuje sa deň nadobudnutia účinnosti zákona na 1. januára 2016, okrem ustanovení, ktoré stanovujú podiel vysielacieho času, ktor ý sú jednotliví rozhlasoví vysielatelia povinní vyhradiť vysielaniu slovenských hudobných diel a ustanovení s tým súvisiacich, ktorých nadobudnutie účinnosti sa navrhuje na 1. apríla 2016. Neskoršia ú činnosť týchto ustanovení sa navrhuje z dôvodu, aby mali tí vysielatelia, ktorí majú za to, že určenie podielu slovenských hudobných diel vo vysielaní je v ich prípade z dôvodu zamerania programovej služ by úplne vylúčené, dostatok času obrátiť sa na radu, aby určila, že ustanovenia § 28b a 28c zákona o vysielaní a retransmisii sa na nich nevzťahujú. 20. mája 2016 nadobudnú účinnosť ustanovenia z ákona o vysielaní a retransmisii, ktorými sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských št átov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES a s nimi súvisiace ustanovenia. Ustanovenia týkajúce sa umiestňovania produktov v audiovizu álnych dielach v zákone o audiovízii tiež nadobúdajú účinnosť 20. mája 2016, a to z dôvodu zabezpečenia jednotnej úpravy s úpravou pre oblasť vysielania.

V Bratislave, 27. mája 2015

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek Maďarič, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

7

14

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014.

Cieľom predloženého návrhu zákona je komplexná úprava práv a povinností osôb pôsobiacich v oblasti audiov ízie, úprava jednotlivých evidencií v oblasti audiovízie, jednotného systému označovania, postavenia a pôsobnosti Slovenského filmového ústavu a úprava podmienok na odborné uchovávanie originálnych nosičov audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov tvoriacich audiovizuálne dedičstvo Slovenskej republiky.

Potreba novej komplexnej právnej úpravy vyplynula predovšetkým z pož iadaviek aplikačnej praxe, pričom však návrh zákona vychádza z doterajšej právnej úpravy, ktorou je zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediá lnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ' audiovizuálny zákon').

Z dôvodu prehľadnosti je samotný návrh zákona rozdelený na devä ť častí. Prvá časť návrhu zákona – všeobecné ustanovenia obsahuje vymedzenie predmetu úpravy a definície základných pojmov.

Druhá časť návrhu zákona – evidencie up ravuje evidenciu slovenských audiovizuálnych diel, evidenciu osôb pôsobiacich v audiovízii a evidenciu nezávislých producentov. Podľa v súčasnosti platného audiovizuálneho zákona vedie Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky zoznam slovenských audiovizuá lnych diel, zoznam slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov, zoznam slovenských multimediálnych diel, zoznam osôb pôsobiacich v audiovízii a register nezávislých producentov. V zmysle návrhu zákona prechádza evidencia slovenských audiovizuálnych diel a evidencia osôb pôsobiacich v audiovízii na Slovenský filmový ústav a evidencia nezávislých producentov na Audiovizuálny fond. Vzhľadom na to, že zoznam slovenských multimediálnych diel obsahuje iba dve multimediálne diela, nie je na vedenie takejto evidencie dôvod. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky bude viesť iba zoznam slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov, ktorý však vzhľ adom na charakter diel, ktoré obsahuje, bude upravený v zákone č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Na základe požiadaviek aplikačnej praxe dochádza ná vrhom zákona k zmene definície nezávislého producenta, ktorým je v zmysle návrhu zákona výrobca audiovizuálneho diela zapísaný v zozname nezávislý ch producentov, ktorý nie je vysielateľom, nie je s vysielateľom personálne prepojený ani majetkovo prepojený a minutáž audiovizuálnych diel ním vyrobených p ôvodne pre televízne vysielanie jedného televízneho vysielateľa nepredstavuje viac ako 90% celkovej minutáže audiovizuálnych diel vrátane ním vyrobených kinematografických diel. Status nezávislého producenta má aj výrobca audiovizuálneho diela, ktorý nie je personálne prepojený ani majetkovo prepojený s vysielateľom a je považovaný za nezávislého producenta v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Euró pskeho dohovoru o cezhraničnej televízii.

V tretej časti návrhu zákona – ochrana maloletých je upravený jednotn ý systém označovania, určovanie a zverejňovanie vekovej vhodnosti a obmedzenie prístupu k audiovizuálnemu dielu, zvukovému záznamu umeleckého výkonu a multimediálnemu dielu, ktoré sú určené len dospelým. Úprava jednotného systé mu označovania, ktorý je systémom klasifikácie audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na pož iadanie a programov alebo iných zložiek programovej služby vekovou vhodnosťou z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti pre vekovú skupinu maloletých do 7, 12, 15 alebo 18 rokov, vychádza z platnej právnej úpravy. Novou právnou úpravou sa zrušila povinnosť výrobcu slovensk ého audiovizuálneho diela, výrobcu slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu a výrobcu slovenského multimediálneho diela určovať ich vekovú vhodnosť. V zmysle návrhu zákona bude určovať a zverejňovať vekovú vhodnosť audiovizuálneho diela, zvukového záznamu umeleckého výkonu a multimediálneho diela ich distributér. Povinnosť zverejňovať vekovú vhodnosť zostáva zachovaná pre prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia, prevádzkovateľa mediatéky a pre prevádzkovateľa počítačovej herne.

Štvrtá časť návrhu zákona obsahuje osobitné ustanovenia o jazykovej úprave audiovizuá lneho diela a multimediálneho diela a piata časť návrhu zákona upravuje podmienky uverejňovania reklamy pri audiovizuálnom predstavení, pri verejnom rozširovaní reklamy na nosič i spolu s audiovizuálnym dielom alebo multimediálnym dielom a podmienky umiestňovania produktov.

Šiesta časť návrhu zákona upravuje postavenie, poslanie, činnosť, orgány a organizáciu Slovenského filmového ústavu, rovnako ako aj nakladanie s majetkom štátu v správe Slovenského filmového ú stavu, ktorý je príspevkovou organizáciou štátu a vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva. Slovenský filmový ústav sa s cieľom uchovania audiovizuálnej tvorby ako formy kultú rneho vyjadrovania podieľa na uchovávaní, ochrane, obnove a zveľaďovaní audiovizuálneho dedičstva ako neoddeliteľnej súčasti kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky, na propagácii a prezentácii audioví zie a vykonáva vedeckú a výskumnú činnosť. Orgánmi Slovenského filmového ústavu sú generálny riaditeľ, rada a komisia pre audiovizuálne dedičstvo. Štatut árnym orgánom Slovenského filmového ústavu je generálny riaditeľ, ktorý riadi jeho činnosť a koná v jeho mene. Návrh zákona podrobnejšie upravuje a precizuje p ôsobnosť a výkon funkcie generálneho riaditeľa. Návrhom zákona dochádza k posilneniu kompetencií rady a k zmenám v jej zložení. Rada je v zmysle návrhu zákona orgánom dohľadu, ktorý okrem iného dohliada na dodržiavanie poslania a činností Slovenského filmového ústavu, na hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť nakladania s verejnými prostriedkami a na nakladanie s majetkom štátu v správe Slovenského filmového ústavu. Rada tiež volí a odvoláva generálneho riaditeľa a vykonáva ďalšie činnosti vymedzené zákonom. S cieľom zabezpečiť odbornosť rady ako orgánu dohľadu sa mení jej zloženie tak, aby v nej boli zastúpení odborníci zo všetkých hlavných oblastí pôsobnosti Slovenské ho filmového ústavu (za oblasť propagácie a prezentácie audiovízie, za oblasť ochrany a obnovy a sprístupňovania kultúrneho dedičstva, za oblasť vedeckej a v ýskumnej činnosti). Komisia pre audiovizuá lne dedičstvo je osobitným orgánom pre oblasť ochrany audiovizuálneho dedičstva, ktorý okrem iného schvaľuje metodické usmernenia pre katalogizáciu, ochranu, obnovu a sprístupňovanie fondu audiovizuá lneho dedičstva, schvaľuje metodické usmernenia pre výkon depozitnej povinnosti, určuje kritéria audiovizuálnej hodnoty a rozhoduje o audiovizuálnej hodnote slovenských audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov. Èlenmi komisie pre audiovizuálne dedičstvo sú riaditeľ Národné ho filmového archívu, zástupca Rozhlasu a televízie Slovenska, zástupca nezávislých producentov a dvaja odborníci za oblasť ochrany a obnovy kultúrneho dedičstva. È lenov rady, rovnako ako aj členov dozornej komisie bude v zmysle návrhu zákona menovať a odvolávať minister kultúry.

Úprava v siedmej časti návrhu zákona – ochrana audiovizuálneho dedičstva vychádza predovšetkým z Európskeho dohovoru o ochrane audiovizuálneho dedič stva, podpísaním ktorého Slovenská republika vyjadrila záujem podieľať sa na zabezpečení ochrany svojho audiovizuálneho dedičstva. Návrhom zá kona sa vymedzuje samotný pojem audiovizuálneho dedičstva, upravuje sa fond audiovizuálneho dedičstva, jeho zložky, depozitná povinnosť, inštitút zákonného a dobrovoľného depozitára a akvizičná činnosť.

Ôsma časť návrhu zákona upravuje dohľad nad dodržiavaním ustanovených povinností a deviata časť - spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, rieši predovšetkým vzťah platnej právnej úpravy a navrhovanej právnej úpravy a zároveň zrušuje audiovizuálny zákon.

V nadvä znosti na úpravy vykonané návrhom zákona sa v článku II návrhu zákona novelizuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a v článku V zákon č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V článku III sa novelizuje zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a jeho novelizácia vychádza z požiadaviek aplikačnej praxe, na základe ktorých sa jednoznačnejšie vymedzuje pojem 'program vyrobený nezávislým producentom'.

Dôvodom novelizácie zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizu álnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá je obsiahnutá v článku IV návrhu zákona, je jednak potreba upraviť príslušné ustanovenie tohto zákona v súvislosti s prechodom evidencie nezávislých producentov na Audiovizuálny fond a jednak zmena a doplnenie ustanovení upravujúcich príspevky do Audiovizuá lneho fondu. Návrhom zákona sa mení základ pre výpočet príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia do Audiovizuálneho fondu, a to tak, že príspevok prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia je 1 % z každej predanej vstupenky na audiovizuálne predstavenie za posledný kalendárny rok. Dô vodom tejto úpravy je potreba priameho naviazania výšky príspevku na reá lnu cenu vstupenky, ktorá sa priebežne mení podľa celkovej výkonnosti sektoru, ako aj skutočnosť, že od začiatku podpornej činnosti Audiovizuálneho fondu sa postupne zvyšovala výška podpory, ktorá bola určená prevádzkovateľom kín. Návrhom zákona sa tiež zavádza povinnosť platiť príspevok do Audiovizuálneho fondu pre poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, a to vo výške 0,5 % z celkových príjmov poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na pož iadanie za poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za posledný kalendárny rok. Zavedenie príspevku vychádza z jednej zo základných zásad, na ktorých je založená koncepcia podpory audiovizuá lnej tvorby, kultúry a priemyslu v Slovenskej republike – zabezpečenie stabilných finančných zdrojov Audiovizuálneho fondu, ako realizátora tejto podpory, založených na príspevkoch subjektov, ktoré z povahy svojej činnosti tvoria súčasť audiovizuálneho priemyslu a svoj hospodársky prospech dosahujú zhodnocovaním audiovizuálnych obsahov, resp. služieb, ktoré sú na audiovizuálnych obsahoch priamo závislé. Takýmito subjektmi sú aj poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ú stavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona nemá žiadny sociá lny vplyv ani vplyv na životné prostredie. Predpokladá sa negatívny vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, negatívny a aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?xx3. Sociálne vplyvyx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Predkladaný návrh zákona nem á žiadny sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie. Predpokladá sa negatívny vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, negatívny a aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozití vny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2014 201520162017Príjmy verejnej správy celkom0-176,2599 647,5099 647,50v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť MKSR0-176,25-352,50-352,50AVF, z toho:00100 000100 000vplyv na OSVS(AVF) – nedaňové príjmy00100 000 100 000 z toho: vplyv na ŠR (MK SR)0-176,25-352,50-352,50vplyv na územnú samosprávu0000Výdavky 011 077122 154 122 154 v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť MKSR011 07722 15422 154vplyv na ŠR (MK SR)011 07722 15422 154AVF00100 000100 000vplyv na OSVS(AVF)00100 000100 000z toho: vplyv na ŠR011 07722 15422 154vplyv na územnú samosprávu0000Financovanie zabezpečené v rozpočte VS011 077122 154122 154

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách) 2014 201520162017Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy

( - príjmy, + výdavky)011 253,25

22 506,5

22 506,5

z toho vplyv na ŠR011 253,25

22 506,5

22 506,5

financovanie zabezpečené v rozpočte011 253,25

22 506,5

22 506,5

ostatné zdroje financovania00Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora0000

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh zákona predpokladá minimálny negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy v oblasti príjmov.

Minimálne zníženie príjmov (352,50 eur ročne v úhrne za všetky evidencie) vyplýva zo zrušenia správnych poplatkov za podanie žiadosti o zápis do príslušnej evidencie vedenej podľa návrhu zákona, ktor é sú v súčasnosti platené podľa položky 12a časti I sadzobníka správnych poplatkov. Predpokladáme, že tento minimálny výpadok príjmov kapitoly MK SR bude zabezpečený inými príjmami MK SR.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Cieľom predloženého návrhu zákona je komplexn á úprava práv a povinností osôb pôsobiacich v oblasti audiovízie, úprava jednotlivých evidencií v oblasti audiovízie, jednotného systému označovania, postavenia a pôsobnosti Slovenského filmového ú stavu a úprava podmienok na odborné uchovávanie originálnych nosičov audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov tvoriacich audiovizuálne dedičstvo Slovenskej republiky.

Druhá časť návrhu zákona – evidencie – upravuje evidenciu slovenských audiovizuálnych diel, evidenciu osôb pôsobiacich v audiovízii a evidenciu nezávislých producentov. Nakoľko v prípade predmetn ých evidencií, nejde o registráciu ani iné správne konanie, výsledkom ktorého by bolo konštitutívne rozhodnutie správneho orgánu zakladajúce vznik, zmenu alebo zánik práv dotknutého subjektu a osobitne vzh ľadom na celkový ročný výnos zo správnych poplatkov za podanie žiadosti o zápis do príslušnej evidencie, ktoré sú v súčasnosti platené podľa položky 12a časti I sadzobníka sprá vnych poplatkov (352,50 euro ročne v úhrne za všetky evidencie), navrhuje sa zrušenie predmetných správnych poplatkov. Navyše návrh zákona predpokladá presun predmetných evidencií z Ministerstva kultú ry Slovenskej republiky na subjekty verejnej správy, ktoré nie sú zo zákona oprávnené na výber správnych poplatkov. V dôsledku navrhovaného zrušenia správnych poplatkov dôjde v rokoch 2015 – 2017 k výpad ku v príjmoch štátneho rozpočtu, ktorý predpokladáme zabezpečiť prijatím iných príjmov v rámci kapitoly MK SR.

Šiesta časť návrhu zákona upravuje postavenie, poslanie, činnosť, orgány a organizáciu Slovenského filmového ústavu ( ďalej len 'SFÚ'), rovnako ako aj a nakladanie s majetkom v správe SFÚ, ktorý je príspevkovou organizáciou štátu a vykonáva štátnu správu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedičstva. Orgánmi SFÚ sú generálny riaditeľ (ktorý je zároveň jeho štatutárnym orgánom), rada a komisia pre audiovizuálne dedičstvo. Návrhom zákona dochádza k posilneniu kompetencií rady a k zmenám v jej zložení . Rada je v zmysle návrhu zákona orgánom dohľadu, ktorý okrem iného dohliada na dodržiavanie poslania a činností SFÚ, na hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť nakladania s verejný mi prostriedkami a na nakladanie s majetkom SFÚ. Rada tiež volí a odvoláva generálneho riaditeľa a vykonáva ďalšie činnosti vymedzené zákonom. Navrhovaným novým orgánom SFÚ je komisia pre audiovizuá lne dedičstvo ako osobitný orgán pre oblasť ochrany audiovizuálneho dedičstva, ktorý okrem iného schvaľuje metodické usmernenia pre katalogizáciu, ochranu, obnovu a sprístupňovanie fondu audiovizuálneho dedičstva, schvaľuje metodické usmernenia pre vý kon depozitnej povinnosti, určuje kritéria audiovizuálnej hodnoty a rozhoduje o audiovizuálnej hodnote slovenských audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov. Vzhľadom na dôležitosť a zodpovednosť agendy rady a komisie pre audiovizuálne dedičstvo sa navrhuje zavedenie odmeny členom oboch orgánov, ktorá by bola viazaná na reálny výkon ich funkcie, teda odmena by bola vyplácaná výlučne za každé rokovanie daného orgánu SFÚ.

Zároveň návrh zákona zavádza novú činnosť SFÚ, a to zabezpečenie činnosti informačných kancelárií programov Eur ópskej únie a Rady Európy na podporu audiovízie. SFÚ v súčasnosti rozpočtovo zabezpečuje iba činnosť informačnej kancelárie programu Európskej únie (Creative Europe Desk), avšak rozpoč tovo doteraz nezabezpečoval kanceláriu podporného programu Rady Európy Eurimages (európsky fond na podporu audiovízie, z ktorého čerpajú finančné prostriedky aj mnohé projekty audiovizuá lnej produkcie zo Slovenska). Z uvedeného hľadiska návrh zákona predpokladá vznik jedného nového pracovného miesta v SFÚ. Vznik nového pracovného miesta bude zabezpečené v rámci schváleného limitu poč tu zamestnancov kapitoly MK SR. V dôsledku navrhovaného zavedenia odmeny pre členov rady SFÚ a pre členov komisie pre audiovizuálne dedičstvo, ako aj v dôsledku vytvorenia jedného nového pracovného miesta v SFÚ sa v rokoch 2015 – 2017 predpokladá zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu. Zvýšené výdavky však budú pokryté v rámci rozpočtovej kapitoly MK SR.

Dôvodom novelizácie zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov, ktorá je obsiahnutá v článku IV návrhu zákona, je jednak potreba upraviť príslušné ustanovenie tohto zákona v súvislosti s prechodom evidencie nezávislých producentov na Audiovizuálny fond a jednak zmena a doplnenie ustanovení upravujúcich príspevky do Audiovizuálneho fondu. Návrhom zákona sa mení základ pre výpočet príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia do Audiovizuá lneho fondu, a to tak, že príspevok prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia je 1 % z každej predanej vstupenky na audiovizuálne predstavenie za posledný kalendárny rok. Dôvodom tejto ú pravy je potreba priameho naviazania výšky príspevku na reálnu cenu vstupenky, ktorá sa priebežne mení podľa celkovej výkonnosti sektoru, ako aj skutočnosť, že od začiatku podpornej činnosti Audiovizuá lneho fondu sa postupne zvyšovala výška podpory, ktorá bola určená prevádzkovateľom kín. Návrhom zákona sa tiež zavádza nová povinnosť platiť príspevok do Audiovizuálneho fondu pre poskytovateľ a audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, a to vo výške 0,5 % z celkových príjmov poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na pož iadanie za posledný kalendárny rok. Zavedenie príspevku vychádza z jednej zo základných zásad, na ktorých je založená koncepcia podpory audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu v Slovenskej republike – zabezpečenie stabilných finančných zdrojov Audiovizuálneho fondu, ako realizátora tejto podpory, založených na príspevkoch subjektov, ktoré z povahy svojej činnosti tvoria súčasť audiovizuá lneho priemyslu a svoj hospodársky prospech dosahujú zhodnocovaním audiovizuálnych obsahov, resp. služieb, ktoré sú na audiovizuálnych obsahoch priamo závislé. Takýmito subjektmi sú aj poskytovatelia audiovizuá lnych mediálnych služieb na požiadanie. Uvedeným opatrením v návrhu zákona sa v rokoch 2016 -2017 zvýšia príjmy a zároveň aj výdavky Audiovizuálneho fondu v rovnakej sume 100 000 eur ročne.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služ ba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

X kombinovaný ná vrh

iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemy2014201520162017Počet poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej slu žby na požiadanie (podľa zoznamu audiovizuálnych mediálnych služieb spadajúcich pod rozsah regulácie podľa § 63a zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov vedeného Radou pre vysielanie a retransmisiu – stav k 31. 3. 2014) / odhadovaný objem príjmov Audiovizuálneho fondu z príspevku poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (nový príspevok)55 /

0

EUR55 /

0

EUR 55 / 80 000 EUR 55 / 80 000 EUR Počet prevádzkovateľov audiovizuálneho technick ého zariadenia v SR (kino) / odhadovaný objem príjmov Audiovizuálneho fondu z príspevku prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia (po úprave sadzby – uvádzaný je rozdiel (zvýšenie príjmu) oproti stavu v roku 2014) 100 /

0

EUR100 /

0

EUR 100 / 20 000 EUR 100 / 20 000 EUR

19

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpoč ty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť zá klad použitý na výpočty.

Tabuľka č. 4

Audiovizuálny fond

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2014201520162017Daňové príjmy (100)1 Nedaňové príjmy (200)10000 - z toho ostatné príjmy (292027) 00100 000 100 000 Granty a transfery (300)10000 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)0000 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)0000 Dopad na príjmy verejnej správy celkom00100 000 100 000 1 – príjmy rozpísať až do polo žiek platnej ekonomickej klasifikácie

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2014201520162017Daňové príjmy (100)10000 Nedaňové príjmy (200)10000 - z toho administratívne poplatky (221) 0-176,25-352,50-352,50Granty a transfery (300)10000 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)0000 Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)0000 Dopad na príjmy verejnej správy celkom0-176,25-352,50-352,50

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2014201520162017Bežné výdavky (600) – Audiovizuálny fond00100 000 100 000 Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Pozn.: v zmysle § 23 ods. 5 písm. a) zákona č. 516/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov je Audiovizuálny fond oprávnený použiť 5 % zo svojich príjmov na vlastnú prevádzku. Príjmy podľa tabuľky č. 4 budú súčasťou príjmov Audiovizuálneho fondu, ktoré budú následne rozúčtované na strane výdavkov v zmysle zákona a pod ľa rozpočtu Audiovizuálneho fondu na daný rok.005 000 5 000 Be žné transfery (640)0095 00095 000 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20000Kapitálové výdavky (700)0000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)20000 Kapitálové transfery (720)20000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0000 Dopad na výdavky verejnej správy celkom – Audiovizu álny fond00100 000100 000 z toho výdavky na ŠR0000 Bežné výdavky (600) 0000 Mzdy, platy, služobné prí jmy a ostatné osobné vyrovnania (610)0000 Kapitálové výdavky (700)0000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)00002 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie-

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2014201520162017Bežné výdavky (600) – Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (Slovenský filmový ústav)011 07722 15422 154 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)05 52011 040 11 040 Poistné a príspevok do poisťovní (620)0 2 884 5 768 5 768 Tovary a služby (630)20 000 z toho: Odmeny a príspevky (637026) – odmeny členom rady SFÚ a

členom komisie pre audiovizuálne dedičstvo SFÚ0 2 673 5 346 5 346 Be žné transfery 641 0120000 Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)20000Kapitálové výdavky (700)0 000 Obstarávanie kapitálových aktív (710)20000 Kapitálové transfery (720)20000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0 000 Dopad na výdavky verejnej správy celkom – Ministerstvo kultúry SR011 077 22 154 22 154 z toho výdavky na ŠR Bežné výdavky (600) 0 11 077 22 154 22 154 Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatn é osobné vyrovnania (610)0 5 52011 040 11 040 Kapitálové výdavky (700)0 000 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)0 000

Tabuľka č. 6

ZamestnanosťVplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2014201520162017Počet zamestnancov celkom*01111 nové pracovné miesto v Slovenskom filmovom ústave z toho vplyv na ŠR0111Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*07 463,0414 926,08 14 926,08 z toho vplyv na ŠR07 463,0414 926,08 14 926,08 Osobné výdavky celkom (v eurách) Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)* 05 520 11 040 11 040 z toho vplyv na ŠR05 520 11 040 11 040 Poistné a príspevok do poisťovní (620)*01 943,043 886,083 886,08 z toho vplyv na ŠR01 943,043 886,083 886,08 Poznámky:Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného rokaPoistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetenci í výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej z áchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy 'výdavky'* počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Návrhom zákona budú pozitívne ovplyvnené subjekty pôsobiace v oblasti výroby a distribúcie audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov. Navrhovaná právna ú prava predpokladá taktiež pozitívny vplyv na subjekty, ktoré sú oprávnené žiadať o poskytnutie finančných prostriedkov z Audiovizuálneho fondu na podporu audiovizuálnej kultúry.

Z evidencie, ktorú vedie Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vyplýva, že na Slovensku v súčasnosti pôsobí cca. 142 výrobcov slovenských audiovizuálnych diel, 27 výrobcov slovenských zvukových zá znamov umeleckého výkonu, 26 výrobcov slovenských multimediálnych diel, 39 distributérov audiovizuálnych diel, 13 distributérov zvukových záznamov umeleckého výkonu a 14 distributérov multimediálnych diel.

Negatívny dopad bude mať navrhovaná právna úprava na subjekty, ktoré sú poskytovateľmi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a negatívny dopad môže mať aj na subjekty, ktoré sú prevá dzkovateľmi audiovizuálneho technického zariadenia. Zo zoznamu poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorý vedie Rada pre vysielanie a retransmisiu vyplýva, že na Slovensku v súčasnosti p ôsobí cca. 55 poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Na Slovensku v súčasnosti pôsobí cca. 100 prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Vo vzťahu k subjektom pôsobiacim v oblasti výroby a distribúcie audiovizu álnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov sa navrhovanou právnou úpravou rušia niektoré povinnosti, vyplývajúce im v súčasnosti z právneho poriadku Slovenskej republiky.

Návrhom zákona sa ruší povinnosť výrobcov a distributérov audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov uvádzať povinné údaje na nosiči, obale a na distribuč nom liste audiovizuálneho diela, multimediálneho diela a zvukového záznamu umeleckého výkonu. Takéto opatrenie predpokladá zníženie nákladov uvedených subjektov pri výrobe a distribúcii audiovizuá lnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov.

Navrhovanou právnou úpravou sa taktiež ruší povinnosť evidovať na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky slovenské multimediálne diela, pričom v súvislosti so zrušením tejto povinnosti sa ruší aj spr ávny poplatok vo výške 3 eur vyberaný za takýto úkon.

K zníženiu nákladov jednotlivých subjektov dochádza v súvislosti s navrhovanou právnou úpravou taktiež v dôsledku zrušenia správneho poplatku vo vý ške 3 eur za evidovanie slovenského audiovizuálneho diela a za evidovanie slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu. Rovnako sa ruší aj správny poplatok vo výške 1,5 eura za registráciu nezávislé ho producenta.

Zvýšenie príjmov Audiovizuálneho fondu v dôsledku

-zmeny výpočtu výšky príspevku do Audiovizuá lneho fondu pre prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia

-zavedenia povinnosti prispievať do Audiovizuálneho fondu aj pre poskytovateľ ov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie,

bude predstavovať prínos pre subjekty, ktoré sú oprávnené žiadať o poskytnutie finančných prostriedkov z Audiovizuálneho fondu, nakoľko sa zvýši celkový objem finančný ch prostriedkov určených na podporu audiovizuálnej kultúry.

Dopad navrhovanej zmeny výpočtu výšky príspevku do Audiovizuálneho fondu pre prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia bude pre jednotlivých prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia rôzny. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať zvýšené náklady pre prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia, ktorí predávaj ú vstupenky na audiovizuálne predstavenie za cenu vyššiu ako 3 eurá. Naopak pre prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia, ktorí predávajú vstupenky na audiovizuálne predstavenie za nižš iu cenu,bude navrhovaná právna úprava znamenať zníženie nákladov.

Navrhovanou právnou úpravou sa zavádza pre

poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie povinnosť odvádzať do Audiovizuálneho fondu príspevok vo výške 0,5 % z celkových príjmov poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na po žiadanie za poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za posledný kalendárny rok. Takéto opatrenie bude pre poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie predstavovať zvýšen é náklady, ktoré však v súčasnosti nie je možné vyčísliť, nakoľko nie sú dostupné údaje o celkových príjmoch jednotlivých poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v sú vislosti s implementáciou návrhu?

V súvislosti s implementáciou návrhu zákona sa nepredpokladá zvýš enie administratívnych nákladov, práve naopak. V súvislosti so zrušením povinnosti evidovať na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky slovenské multimediálne diela sa administratívna záťaž znižuje.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Navrhovaná právna úprava nepredpokladá žiadne zásadné zmeny sú visiace s fungovaním podnikateľských subjektov na slovenskom trhu.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať pozitívne spoločensko - ekonomické dôsledky, prejavujúce sa najmä

-v znížení nákladov osôb pôsobiacich v oblasti vý roby a distribúcie audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov,

-znížení administratívnej záťaže výrobcov slovenských multimedi álnych diel,

- v náraste objemu finančných prostriedkov Audiovizuálneho fondu určený ch na podporu audiovizuálnej kultúry.

Predpokladá sa, že návrh zákona bude mať negatívny spoločensko - ekonomický vplyv na poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie z dôvodu zvýšenia ich nákladov v dô sledku zavedenia ich povinnosti platiť príspevok do Audiovizuálneho fondu.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno, zverejňovaním vzoru tlačiva 'Formulár ž iadosti o zápis slovenského audiovizuálneho diela zverejní Slovenský filmový ústav na svojom webovom sídle' sa zavádzajú nové elektronické služby s úrovňou I (informatívna úroveň)6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Nie¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Nie6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Nie6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)NieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nie

39

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o audiovízii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primá rnom

Èl. 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-sekund árnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č . 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Eur ópskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorý m sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013)

2.nelegislatívne akty

delegované nariadenie Komisie (E Ú) č. 480/2014 z 3. marca 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociá lnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom národnom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Euró pskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde (Ú. v. EÚ L 138, 13. 5. 2014)

-sekundá rnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

- bezpredmetné,

b)lehota urč ená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom v šeobecne záväzných právnych predpisov

- bezpredmetné,

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

- konanie nebolo začaté,

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice u ž prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Eur ópskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky

Osobitná časť

K čl. I

K prvej časti návrhu (§ 1 a 2)

K § 1

Ustanovenie § 1 vymedzuje predmet úpravy a vecnú pôsobnosť návrhu zákona. Návrh zákona upravuje práva a povinnosti osôb pôsobiacich v oblasti audiovízie, evidenciu slovenských audiovizuálnych diel, evidenciu osôb pô sobiacich v audiovízii a evidenciu nezávislých producentov, rovnako ako aj jednotný systém označovania, postavenie a pôsobnosť Slovenského filmového ústavu a podmienky na odborné uchovávanie originálnych nosič ov audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov tvoriacich audiovizuálne dedičstvo Slovenskej republiky.

Vecná pôsobnosť návrhu zákona je vymedzená pozitívne v § 1 ods. 2. Návrh zákona sa vzťahuje na audiovizuálne dielo, zvukový záznam umeleckého výkonu a multimediálne dielo rozširované na území Slovenskej republiky na akomkoľvek nosiči alebo odplatne sprístupňované verejnosti z územia Slovenskej republiky, a v prípade audiovizuálneho diela aj uvádzané na verejnosti na území Slovenskej republiky audiovizu álnym predstavením. Návrh zákona sa vzťahuje tiež na zvukovo-obrazový záznam, ktorý má audiovizuálnu hodnotu.

V § 1 ods. 3 je vymedzená vecná pôsobnosť návrhu zákona aj negatívne. Návrh zákona sa tak nebude vzťahovať na audiovizuálne dielo, zvukový záznam umeleckého výkonu ani na multimediálne dielo, ktoré je reklamou alebo inzerciou.

K § 2

V § 2 sa vymedzujú niektor é základné pojmy používané v návrhu zákona.

Audiovizuálne dielo je v zmysle zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov dielo, ktoré je vnímateľné prostredn íctvom technického zariadenia ako rad súvisiacich obrazov, či už sprevádzaných zvukom alebo nie, ak je určené na uvádzanie na verejnosti. Na účely plnenia povinností v oblasti ochrany maloletých sa v odseku 1 a 2 vymedzujú pojmy audiovizuálne dielo určené len dospelým a audiovizuálne dielo určené maloletým. Audiovizuálne dielo určené len dospelým je definované ako audiovizuálne dielo, ktoré môže svojí m charakterom alebo obsahom ohroziť vývin fyzickej osoby mladšej ako 18 rokov, je to najmä také audiovizuálne dielo, ktoré obsahuje pornografiu alebo hrubé či neodôvodnené násilie. Tieto kritériá sa uplatnia aj vo vzťahu k zvukovému záznamu umeleckého výkonu určenému len dospelým a multimediálnemu dielu určenému len dospelým.

V odseku 3 sa vymedzuje audiovizuálne predstavenie ako forma šírenia audiovizuálneho diela na verejnosti prostredníctvom audiovizuálneho technického zariadenia, ktoré je zadefinované v odseku 4, pre individuálne neurčen ý počet osôb vo verejne prístupnom priestore.

Odseky 5 a 14 vymedzujú dabing a titulkovanie ako spracovanie audiovizuálneho diela, pričom za dabing sa považuje aj tlmočenie do posunkovej reči a simultánne tlmočenie a titulkovaním doplnenie pôvodného audiovizuá lneho diela o otvorené alebo skryté titulkovanie. Dabingom je aj hlasové komentovanie pre nevidiacich ako doplnenie hovoreného popisu vizuálnych situácií, ktorých popis alebo vyjadrenie neobsahuje zvuková zložka audiovizuá lneho produktu.

V odsekoch 6 až 8 sú vymedzené osoby vykonávajúce distribúciu audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov – distributér audiovizuálneho diela, distributé r multimediálneho diela a distributér zvukového záznamu umeleckého výkonu. Distributér audiovizuálneho diela (zvukového záznamu umeleckého výkonu, multimediálneho diela) je osoba, ktorá verejne rozš iruje rozmnoženiny audiovizuálneho diela (zvukového záznamu umeleckého výkonu, multimediálneho diela), avšak nie formou prevodu vlastníckeho práva na konečného spotrebiteľa (teda nie maloobchodný m predajom), alebo audiovizuálne dielo (zvukový záznam umeleckého výkonu, multimediálne dielo) odplatne sprístupňuje verejnosti.

V odseku 9 sa vymedzuje kinematografické dielo ako audiovizuálne dielo pôvodne určené na uvádzanie na verejnosti audiovizuálnym predstavením.

V odseku 10 je vymedzený pojem mediatéka. Mediatékou sa rozumie verejnosti prístupné zariadenie, prostredníctvom ktorého sa užívateľovi zariadenia dočasne prenechávajú na užívanie rozmnoženiny audiovizuá lneho diela, zvukového záznamu umeleckého výkonu alebo multimediálneho diela

V odseku 11 je vymedzené multimediálne dielo, za ktoré sa považuje multimediálna audiovizuálna prezentácia spĺňajúca nasledovné charakteristiky: je riadená počítačovým programom, umožňuje vyhľad ávanie alebo prezentáciu v rôznych mediálnych formách, je transformovaná do digitálnej formy, umožňuje aj analógovú prezentáciu informácií a umožňuje prostredníctvom počítačového rozhrania pou žívateľovi interaktivitu zásahom do deja prezentácie.

V odseku 12 sa vymedzuje pojem počítačová herňa ako zariadenie prístupné verejnosti, ktoré je vybavené na prevádzkovanie počítačových hier prostredníctvom hracích zariadení alebo technických zariaden í obsluhovaných priamo hráčmi.

V odseku 13 je vymedzené slovenské audiovizuálne dielo. Rozhodujúcim kritériom pre definovanie audiovizuálneho diela ako slovenského je trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo výrobcu alebo koproducenta na území Slovenskej republiky, pričom pri koprodukcii sú stanovené aj minimálne podiely. Za slovenské sa však považuje aj audiovizuálne dielo, na ktorého výrobu boli použité verejné prostriedky.

V odseku 15 sa vymedzuje výrobca audiovizuálneho diela. Za výrobcu audiovizuálneho diela sa považuje osoba, ktorá zabezpečila vytvorenie audiovizuálneho diela a je výrobcom prvého zvukovo-obrazového záznamu audiovizu álneho diela.

K druhej časti návrhu (§ 3 až 11)

K § 3 až 5

V § 3 až 5 sa upravuje evidencia slovenských audiovizuálnych diel. Slovenské audiovizuálne diela sú evidované v zozname slovenských audiovizuálnych diel, ktorý vedie Slovenský filmový ústav. Zoznam je verejne prístupný a obsahuje údaje o slovenských audiovizuálnych dielach získané zo žiadostí o ich zápis do zoznamu.

V § 4 sa ustanovujú náležitosti žiadosti o zápis slovenského audiovizuálneho diela do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel. Za účelom uľahčenia podávania žiadostí sa Slovenskému filmovému ú stavu ukladá povinnosť zverejniť na svojom webovom sídle formulár žiadosti o zápis slovenského audiovizuálneho diela do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel.

V § 5 sa upravuje postup pri zápise slovenského audiovizuálneho diela do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel. Zápis vykoná Slovenský filmový ústav do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti, ktorá obsahuje v šetky náležitosti podľa § 4. Výrobca slovenského audiovizuálneho diela je povinný podať žiadosť o zápis do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel do 30 dní odo dňa, kedy bolo slovenské audiovizuá lne dielo na území Slovenskej republiky prvý krát uvedené na verejnosti. Povinnosť požiadať o zápis sa nevzťahuje na výrobcu slovenského audiovizuálneho diela, ktoré je vyrobené výlučne na úč ely televízneho vysielania a je uvádzané na verejnosti iba prostredníctvom televízneho vysielania. Ak žiadosť o zápis slovenského audiovizuálneho diela neobsahuje všetky predpísané náležitosti, Slovenský filmový ústav vyzve výrobcu slovenského audiovizuálneho diela na ich doplnenie v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Výrobca slovenského audiovizuá lneho diela je povinný žiadosť o zápis slovenského audiovizuálneho diela v určenej lehote doplniť. Porušenie tejto povinnosti ako aj porušenie povinnosti požiadať o zápis je správnym deliktom, za ktorý mož no povinnej osobe uložiť pokutu v zmysle § 41 návrhu zákona.

K § 6 a 7

V § 6 a 7sa upravuje evidencia osôb pôsobiacich v audiovízii. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon ukladá rôzne povinnosti subjektom pôsobiacim v audiovízii, je potrebné disponovať informáciami o subjektoch, ktorým s ú tieto povinnosti ukladané. Táto evidencia má podobu verejne prístupného zoznamu osôb pôsobiacich v audiovízii, ktorý vedie Slovenský filmový ústav. Do zoznamu sa zapisujú výrobcovia slovenských audiovizu álnych diel, okrem výrobcov slovenských audiovizuálnych diel, ktoré sú vyrobené výlučne na účely televízneho vysielania a sú uvádzané na verejnosti iba prostredníctvom televí zneho vysielania. Do zoznamu sa zapisujú aj distributéri audiovizuálnych diel, osoby poskytujúce technologické a odborné služby súvisiace s výrobou audiovizuálnych diel, prevádzkovatelia audiovizuálnych technický ch zariadení a prevádzkovatelia mediaték. Zápis do zoznamu, jeho zmenu ako aj výmaz zo zoznamu vykonáva Slovenský filmový ústav na základe oznámenia povinnej osoby. Osoby pôsobiace v audiovízii sú povinné ozn ámiť činnosť v oblasti audiovízie Slovenskému filmovému ústavu do 30 dní, odo dňa, kedy začali činnosť v oblasti audiovízie vykonávať. Rovnako sú tieto osoby povinné oznámiť Slovenské mu filmovému ústavu ukončenie činnosti v oblasti audiovízie, a to do 30 dní, odo dňa, kedy prestali činnosť v oblasti audiovízie vykonávať. Návrh zákona ustanovuje náležitosti týchto oznámení a tiež ukladá osobám s oznamovacou povinnosťou aj povinnosť oznámiť Slovenskému filmovému ústavu zmenu v oznámených údajoch. Nesplnenie oznamovacích povinností je sankcionovateľné podľa § 41 ná vrhu zákona.

K § 8 až 11

V § 8 až 11 sa upravuje vedenie evidencie nezávislých producentov v audiovízii.

V § 8 sa vymedzuje nezávislý producent v audiovízii (ďalej len 'nezávislý producent') ako výrobca audiovizuálneho diela zapísaný v zozname nezávislých producentov, ktorý spĺňa tieto podmienky

a)nie je vysielateľom,

b)nie je s vysielateľom personálne prepojený ani majetkovo prepojený a

c)minutáž audiovizuálnych diel ním vyrobených pôvodne pre televízne vysielanie jedného televí zneho vysielateľa nepredstavuje viac ako 90% celkovej minutáže audiovizuálnych diel vrátane ním vyrobených kinematografických diel.

Status nezávislé ho producenta návrh zákon priznáva aj výrobcovi audiovizuálneho diela, ktorý nie je personálne prepojený ani majetkovo prepojený s vysielateľom a je považovaný za nezávislého producenta v členskom štá te Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii. Nezávislý producent je oprávnený používať spolu so svojím obchodným menom označenie 'nezá vislý producent' alebo ekvivalent tohto označenia v cudzom jazyku.

Evidenciu nezávislých producentov vykonáva v zmysle návrhu zákona Audiovizuálny fond vo forme zoznamu nezávislých producentov, ktorý je verejne prístupný a obsahuje zákonom ustanovené údaje.

Zápis nezávislého producenta do zoznamu nezávislých producentov vykonáva Audiovizuálny fond na základe žiadosti výrobcu audiovizuálneho diela o zápis do zoznamu nezávislých producentov. Zápis do zoznamu nezá vislých producentov je dobrovoľný.

Návrh zákona ustanovuje náležitosti žiadosti o zápis do zoznamu nezávislých producentov, pričom ak žiadosť tieto náležitosti spĺňa, Audiovizuálny fond zapíše žiadateľa do zoznamu nezávislý ch producentov do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti. Zápis do zoznamu je platný päť rokov. Ak žiadosť neobsahuje predpísané náležitosti, Audiovizuálny fond vyzve výrobcu audiovizuá lneho diela na ich doplnenie v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy. Ak výrobca audiovizuálneho diela žiadosť v určenej lehote nedoplní, Audiovizuálny fond vý robcu audiovizuálneho diela do zoznamu nezávislých producentov nezapíše; o tejto skutočnosti Audiovizuálny fond poučí výrobcu audiovizuálneho diela vo výzve.

Audiovizuálny fond vymaže nezávislého producenta zo zoznamu nezávislých producentov na žiadosť nezávislého producenta alebo z vlastného podnetu. Z vlastného podnetu tak urobí, ak zistí, že zápis nezá vislého producenta bol vykonaný na základe nepravdivých údajov,nezávislý producent prestal spĺňať ustanovené podmienky, nezávislý producent zanikol alebo zomrel, alebo bol vyhlásený za màtveho.

K tretej časti návrhu (§ 12 a ž 14)

K § 12

Úprava v oblasti zabezpeč enia ochrany maloletých nadväzuje na súčasnú právnu úpravu. Návrh zákona upravuje jednotný systém označovania, ktoré je tak ako v súčasnosti systémom klasifikácie audiovizuálnych diel, zvukových z áznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programov alebo iných zložiek programovej služby vekovou vhodnosťou z hľ adiska ich neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti pre vekovú skupinu maloletých do 7, 12, 15 alebo do 18 rokov. Podrobnosti o jednotnom systéme označovania a spôsobe jeho uplatňovania ustanoví vykonávací predpis, ktor ý vydá Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len 'ministerstvo'). Tento vykonávací predpis ustanoví

a)hodnotiace kritériá neprístupnosti alebo nevhodnosti, ktoré je nutné použiť pri vyhodnocovaní obsahu z hľadiska ochrany maloletých, najmä prítomnú úroveň fyzického, psychického alebo verbá lneho násilia, prezentovaných sexuálnych vzťahov alebo scén, nahoty v sexuálnom kontexte, vulgárneho jazyka, prezentácie drogových, hráčskych alebo iných závislostí, ako aj prítomnosť zobrazení alebo in ých prejavov spôsobujúcich pocit strachu, depresie, bezmocnosti alebo inak nevhodných vo vzťahu ku konkrétnej vekovej skupine maloletých,

b) hodnotiace kritériá vhodnosti vo vzťahu ku konkrétnej vekovej skupine maloletých, ktorej je obsah odporúčaný,

c)spôsob označenia audiovizuálnych diel, programov poskytovaných prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel a programov alebo in ých zložiek programovej služby vekovou vhodnosťou z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti,

d)podrobnosti o uplatňovaní povinností osobami povinnými uplatniť jednotný systém označovania pri hodnotení obsahu, jeho kategorizácii podľa vekovej vhodnosti, označovaní a uvádzaní na verejnosti,

e)podrobnosti o uplatňovaní povinností ustanovených zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

Pri uplatnení jednotného systému označovania povinné osoby vyhodnotia na základe ustanovených kritérií nevhodnosti a neprístupnosti obsah z hľadiska ochrany maloletých a na základe tohto hodnotenia ustanovený m spôsobom označia audiovizuálne dielo, program poskytovaný prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, zvukový záznam umeleckého výkonu, multimediálne dielo a program alebo inú zlož ku programovej služby vekovou vhodnosťou z hľadiska ich neprístupnosti, nevhodnosti alebo vhodnosti.

K § 13

S cieľom zabezpeč enia ochrany maloletých pred nevhodným obsahom a zaistenia tomu zodpovedajúcej informovanosti pre verejnosť, sa v § 13 ustanovuje povinnosť distributéra audiovizuálneho diela (zvukového záznamu umeleckého vý konu, multimediálneho diela) určiť vekovú vhodnosť podľa jednotného systému označovania a uviesť ju na viditeľnom mieste na obale nosiča audiovizuálneho diela (zvukového záznamu umeleckého vý konu, multimediálneho diela), na viditeľnom mieste nosiča audiovizuálneho diela (zvukového záznamu umeleckého výkonu, multimediálneho diela) a na distribučnom liste audiovizuálneho diela (multimediá lneho diela). Povinnosť uviesť vekovú vhodnosť na viditeľnom mieste nosiča audiovizuálneho diela sa nevzťahuje na nosič audiovizuálneho diela používaný len pri audiovizuálnom predstavení.

Povinnosť poskytnúť informácie o vekovej vhodnosti audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov a multimediálnych diel sa ustanovuje aj pre prevádzkovateľa audiovizuálneho technické ho zariadenia, prevádzkovateľa mediatéky a prevádzkovateľa počítačovej herne. Prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia zabezpečuje informovanie zverejnením vekovej vhodnosti audiovizuá lneho diela vo verejne prístupnom priestore. Prevádzkovateľ mediatéky je povinný zabezpečiť zverejnenie vekovej vhodnosti v katalógu audiovizuálnych diel (zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediá lnych diel) prí stupnom verejnosti v priestoroch mediatéky alebo na rozmnoženinách audiovizuálnych diel (zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel). Na prevádzkovateľa mediatéky sa nevzťahujú povinnosti distributéra podľa odseku 1 až 3. Prevádzkovateľ počítačovej herne je povinný zabezpečiť zverejnenie vekovej vhodnosti v katalógu multimediálnych diel prístupnom verejnosti v priestoroch počíta čovej herne alebo na rozmnoženinách multimediálnych diel.

K § 14

Ustanovujú sa osobitné povinnosti pri rozširovaní audiovizuálneho diela určeného len dospelým. Rozširovanie takéhoto diela je možné uskutočňovať len takým spôsobom, ktorý vylúči prístup maloletých k také muto dielu. Pri rozširovaní alebo sprístupňovaní verejnosti musí byť takéto audiovizuálne dielo tiež označené osobitným upozornením.

Osobitné povinnosti vzťahujúce sa na rozširovanie a sprístupňovanie verejnosti audiovizuálneho diela určeného len dospelým sa primerane vzťahujú aj na rozširovanie zvukového záznamu umeleckého výkonu ur čeného len dospelým alebo multimediálneho diela určeného len dospelým, ako aj na jeho sprístupňovanie verejnosti.

K štvrtej časti návrhu (§ 15)

K § 15

§ 15 obsahuje osobitné ustanovenia o jazykovej úprave verejne rozširovaných audiovizuálnych diel a multimediálnych diel a o jazykovej úprave audiovizuálnych diel uvádzaných na verejnosti audiovizuálnym predstavením.

Distributér audiovizuálneho diela, ktorý verejne rozširuje audiovizuálne dielo v pôvodnej jazykovej úprave inej ako v slovenskej jazykovej úprave, je povinný zabezpečiť pre toto audiovizuálne dielo aj slovenskú jazykovú úpravu, a to buď dabingom v slovenskom jazyku alebo titulkovaním v slovenskom jazyku. Túto povinnosť distributér nemá, ak toto audiovizuálne dielo je v jazykovej úprave, ktorá spĺňa požiadavku zá kladnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, t. j. v českom jazyku.

Osobitné povinnosti v súvislosti s jazykovou úpravou sa uplatňujú aj pri dielach klasifikovaných ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov. Distributér audiovizuálneho diela, ktorý verejne rozš iruje audiovizuálne dielo klasifikované ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov v pôvodnej jazykovej úprave inej ako v slovenskej jazykovej úprave, ak toto audiovizuálne dielo nie je v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku z ákladnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, je povinný zabezpečiť pre toto audiovizuálne dielo slovenskú jazykovú úpravu s dabingom v slovenskom jazyku a distributér multimediálneho diela, ktorý verejne rozširuje multimediálne dielo klasifikované ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov v pôvodnej jazykovej úprave inej ako v slovenskej jazykovej úprave, ak toto audiovizuálne dielo nie je v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajú cej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, je povinný zabezpečiť pre toto multimediálne dielo aj slovenskú jazykovú úpravu.

Prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia, ktorý uvádza na verejnosti audiovizuálne dielo klasifikované ako vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov v pôvodnej jazykovej úprave inej ako v slovenskej jazykovej ú prave, ak toto audiovizuálne dielo nie je v pôvodnej jazykovej úprave spĺňajúcej požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, má ustanovenú povinnosť zabezpečiť uvedenie tohto diela v čase vhodnom pre týchto maloletých aj s dabingom v slovenskom jazyku. Pri posudzovaní slovného spojenia 'v čase vhodnom pre maloletých' je potrebné brať do úvahy aj napr. technické mož nosti prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia, záujem divákov a samotný čas predstavenia.

K piatej časti návrhu (§ 16 až 18)

K § 16

Ustanovujú sa osobitné povinnosti pre prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia pri uverejňovaní reklamy pri audiovizuálnom predstavení. Prevádzkovateľ audiovizuálneho technického zariadenia je povinný zabezpečiť , aby reklama bola rozoznateľne a zreteľne oddelená od audiovizuálneho predstavenia zvukovo-obrazovým prostriedkom. V nadväznosti na súčasnú právnu úpravu sa ustanovuje zákaz prerušovať reklamou audiovizuá lne predstavenie.

Vymedzujú sa druhy reklamy, ktorú sa zakazuje uverejňovať pri audiovizuálnom predstavení audiovizuálneho diela určeného maloletým. Takisto sa ustanovuje zákaz uverejňovania reklamy audiovizuálnych diel vzhľ adom na ich klasifikáciu podľa jednotného systému označovania pri audiovizuálnom predstavení audiovizuálneho diela klasifikovaného podľa jednotného systému označovania ako nevhodné pre vekovú skupinu malolet ých do 7 rokov, nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, vhodné pre vekovú skupinu maloletých do 7 rokov, vhodné pre vekovú skupinu maloletých od 7 rokov alebo vhodné pre vekovú skupinu maloletý ch do 12 rokov.

K § 17

Ustanovujú sa pož iadavky na reklamu verejne rozširovanú na nosiči spolu s audiovizuálnym dielom alebo multimediálnym dielom. Takáto reklama musí byť rozoznateľne a zreteľne oddelená od audiovizuálneho diela zvukovo-obrazový m prostriedkom a od multimediálneho diela zvukovo-obrazovým alebo obrazovým prostriedkom. Ustanovuje sa zákaz prerušovať reklamou audiovizuálne dielo na nosiči.

K § 18

Preberá sa súčasná pr ávna úprava v oblasti umiestňovania produktov. Vymedzuje sa pojem 'umiestňovanie produktov' na účely návrhu zákona. Ustanovujú sa podmienky, pri ktorých splnení je povolené umiestňovanie produktov a taktie ž prípady, kedy je umiestňovanie produktov zakázané. Ustanovujú sa nové podmienky umiestňovania produktov týkajúceho sa alkoholických nápojov. Umiestňovanie produktov týkajúce sa alkoholických nápojov sa nesmie zameriava ť na maloletých a nesmie nabáda ť na nestriedme požívanie alkoholických nápojov.

K § 19

Ustanovuje sa Slovenský filmov ý ústav ako príspevková organizácia štátu finančnými vzťahmi zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

K § 20

Vymedzuje sa poslanie Slovenské ho filmového ústavu, ktorý sa v oblasti audiovízie podieľa na uchovávaní, ochrane, obnove, zveľaďovaní a sprístupňovaní audiovizuálneho dedičstva s cieľom uchovania audiovizuá lnej tvorby, ako aj na propagácii a prezentácii audiovízie ako takej. Slovenský filmový ústav vykonáva v oblasti audiovízie aj vedeckú a výskumnú činnosť.

K § 21

Uvádza sa demonštratívny v ýpočet činností Slovenského filmového ústavu.

Slovenský filmový ústav najmä ako zákonný depozitár zabezpečuje odborné uskladnenie, ošetrovanie, uchovávanie a obnovu audiovizuálneho dedičstva, umožňuje prístup verejnosti k audiovizuálnemu dedič stvu na študijné, vzdelávacie a vedecké účely, vyhľadáva, získava, sústreďuje, katalogizuje, uchováva a umožňuje prístup k originálom alebo rozmnoženinám audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazový ch záznamov, ako aj dokumentačným a informačným materiálom súvisiacim s audiovizuálnymi dielami a zvukovo-obrazovými záznamami, monitoruje a podieľa sa na technologickom a technickom pokroku v oblasti uchová vania audiovizuálnych diel, vykonáva teoreticko-koncepčnú, vedeckú, výskumnú, dokumentačnú, koordinačnú, vzdelávaciu, bibliografickú, rešeršnú, metodicko-poradenskú činnosť a edičnú činnos ť vrátane vydávania periodických publikácií a neperiodických publikácií a nosičov slovenských audiovizuálnych diel, vytvára a prevádzkuje informačný systém určený na spracovávanie, uchovávanie, prepájanie, organizáciu, vyhľad ávanie a prezentáciu informácií a poznatkov, ktoré sa získavajú, vytvárajú a využívajú pri jeho práci, a ktorý je súčasťou informačného systému verejnej správy, prevádzkuje špeciá lnu knižnicu a mediatéku určenú na študijné, odborné, výskumné a vzdelávacie účely, prevádzkuje audiovizuálne technické zariadenie a kino na uvádzanie audiovizuálnych diel na verejnosti audiovizuá lnym predstavením, využívaním fondu audiovizuálneho dedičstva realizuje výrobu slovenských audiovizuálnych diel alebo sa na výrobe audiovizuálnych diel podieľa, prideľuje medzinárodné štandardné čí slo audiovizuálneho diela (ISAN) ako národná agentúra pre medzinárodné štandardné číslovanie audiovizuálnych diel, plní úlohy národnej filmotéky, vedie evidenciu dobrovoľných depozitá rov a metodicky usmerňuje postupy pri ochrane a obnove fondu audiovizuálneho dedičstva, získava, spracováva, poskytuje a hodnotí údaje z oblasti audiovízie.

Slovenský filmový ústav tiež spolupracuje s medzinárodnými organizáciami v oblasti audiovízie a zastupuje v týchto organizáciách Slovenskú republiku, organizuje a podieľa sa na organizácii kultúrnych podujat í, prehliadok a festivalov v Slovenskej republike i v zahraničí, podieľa sa na propagácii audiovízie vrátane propagácie audiovizuálneho dedičstva, poskytuje zahraničným informačným centrám a audiovizuá lnym databázam informácie z oblasti slovenskej audiovízie, spolupracuje s kinematografickými fondmi a s odbornými a profesijnými organizáciami a ďalšími osobami pôsobiacimi v oblasti audiovízie, s výrobcami audiovizu álnych diel vyrábaných na území Slovenskej republiky.

V zmysle návrhu zákona zabezpečuje Slovenský filmový ústav činnosť informačných kancelárií programov Európskej únie a Rady Európy na podporu audiovízie, vedie zoznam slovenských audiovizuá lnych diel a vedie zoznam osôb pôsobiacich v audiovízii.

V odseku dva sú upravené úlohy Slovenského filmového ústavu vo vzťahu k výkonu práv autorov k audiovizuálnym dielam vyrobeným organizáciami štátu hospodáriacimi v oblasti audiovízie, ktoré vykoná vali tieto práva na základe všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred rokom 1997, ak k nim práva nevykonáva podľa osobitného predpisu Rozhlas a televízia Slovenska. Slovenský filmový ústav taktie ž vykonáva práva výkonných umelcov k umeleckým výkonom predvedeným v týchto audiovizuálnych dielach, práva výrobcov zvukových záznamov, výrobcov zvukovo-obrazových záznamov a vysielateľov, ktorých z áznamy alebo vysielanie boli použité v tomto audiovizuálnom diele. Slovenský filmový ústav je výrobcom zvukovo-obrazového záznamu takýchto audiovizuálnych diel, spravuje ich nosiče a chráni záujmy autorov, v ýkonných umelcov a iných nositeľov práv uvedených vyššie. V súčasnosti platný právny režim výkonu práv Slovenského filmového ústavu zostáva teda zachovaný a na jeho právnej úprave sa n ávrhom zákona nič nemení.

K § 22

V zmysle návrhu zákona vykonáva Slovenský filmový ústav štátnu správu v oblasti ochrany audiovizuálneho dedič stva, a to v otázkach metodického usmerňovania katalogizácie, ochrany a obnovy fondu audiovizuálneho dedičstva a posudzovania audiovizuálnej hodnoty audiovizuálnych diel a zvukovo obrazových záznamov.

K § 23

Ustanovujú sa orgány Slovenského filmového ústavu, ktorými sú generálny riaditeľ, rada a komisia pre audiovizuálne dedič stvo.

K § 24

Vymedzuje sa postavenie generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu ako štatutárneho orgánu, jeho ú lohy a predpoklady zvolenia do funkcie.

Návrhom zákona sa vymedzuje vzťah generálneho riaditeľa a rady, ako aj komisie pre audiovizuálne dedičstvo. Generálny riaditeľ má právo zúčastňovať sa na všetkých zasadnutiach rady, okrem voľby gener álneho riaditeľa a určovaní odmeny generálneho riaditeľa a na všetkých zasadnutiach komisie pre audiovizuálne dedičstvo.

V zmysle návrhu zákona generálny riaditeľ vydáva Organizačný poriadok Slovenského filmového ústavu na základe záväznej Organizačnej štruktúry Slovenského filmového ústavu schvá lenej radou, predkladá rade na schválenie návrhy dlhodobých plánov a koncepcií rozvoja Slovenského filmového ústavu, návrh rozpočtu, návrh záväznej Organizačnej štruktúry Slovenského filmového ú stavu, návrh výročnej správy o činnosti Slovenského filmového ústavu a návrhy na podnikateľské zámery, vrátane návrhov týkajúcich sa ich zmien alebo ukončenia. Na základe uznesenia rady predkladá rade v písomnej forme informácie o činnosti Slovenského filmového ústavu a podklady potrebné k činnosti rady.

Komisii pre audiovizuálne dedičstvo predkladá generálny riaditeľ návrh metodických usmernení pre katalogizáciu, ochranu, obnovu a sprístupňovanie fondu audiovizuálneho dedičstva a návrh metodických usmernen í pre výkon depozitnej činnosti a na základe jej uznesenia podklady potrebné k činnosti komisie pre audiovizuálne dedičstvo.

Generálneho riaditeľa volí a odvoláva rada, jeho funkčné obdobie je päťročné a do svojej funkcie môže byť zvolený aj opakovane. S cieľom zabezpečiť odbornosť výkonu funkcie generálneho riadite ľa ustanovuje návrh zákona kvalifikačné predpoklady výkonu tejto funkcie.

Návrh zákona upravuje aj začiatok plynutia funkčného obdobia generálneho riaditeľa, prípady skončenia výkonu tejto funkcie, ustanovuje dôvody odvolania generálneho riaditeľa radou, ako aj prípady kedy môž e rada generálneho riaditeľa odvolať.

K § 25 až 27

Ustanovuje sa rada ako kolektívny orgán dohľadu. Jej základnou činnosťou je kontrolná činnosť, v rámci ktorej dohliada predov šetkým na dodržiavanie poslania a činností, ktoré Slovenskému filmovému ústavu vyplývajú zo zákona, na hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť nakladania s verejnými prostriedkami a nakladanie s majetkom štátu v správe Slovenského filmového ústavu. Okrem toho volí a odvoláva generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu, ktorému určuje aj odmenu. Zo svojich vlastných členov volí predsedu rady a podpredsedu rady na funkčné obdobie dvoch rokov. Rada schvaľuje aj viaceré významné dokumenty, ktoré Slovenský filmový ústav vydáva, vrátane dlhodobých plánov a koncepcií rozvoja Slovenské ho filmového ústavu, návrhu rozpočtu Slovenského filmového ústavu, návrhu záväznej Organizačnej štruktúry Slovenského filmového ústavu, na základe ktorej vydáva generálny riaditeľ Organizačn ý poriadok Slovenského filmového ústavu, návrhu výročnej správy o činnosti Slovenského filmového ústavu a návrhov na podnikateľské zámery, vrátane návrhov týkajúcich sa ich zmien a ukončen í. Pri výkone svojej činnosti sú členovia rady oprávnení nahliadať do všetkých dokladov súvisiacich s hospodárením s verejnými prostriedkami a nakladaním s majetkom štátu v správe Slovenské ho filmového ústavu.

Rada má piatich členov, menovaných a odvolávaných ministrom kultúry Slovenskej republiky a funkčné obdobie jej členov je štvorročné. Èlenovia môžu byť vymenovaní aj opakovane. Pri menovaní za č lenov rady Slovenského filmového ústavu sa kladie dôraz na odbornosť jej jednotlivých členov. Èlenmi rady sú tak okrem dvoch štátnych zamestnancov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky aj jeden odborník za oblas ť propagácie a prezentácie audiovízie, jeden odborník za oblasť ochrany a obnovy a sprístupňovania kultúrneho dedičstva a jeden odborník za oblasť vedeckej a výskumnej činnosti. Za odborníka sa pritom pova žuje osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej päťročnú odbornú prax v požadovanej oblasti. Ïalšími predpokladmi na výkon funkcie člena rady je bezúhonnosť a spô sobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.

V § 26 sa vymedzujú náležitosti spojené s členstvom v rade. Èlen rady vykonáva svoju činnosť ako iný úkon vo všeobecnom záujme, má nárok na úhradu výdavkov spojených s vý konom tejto funkcie a rovnako má nárok na odmenu za výkon funkcie. Výška odmeny za zasadnutie je jedna osmina priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej štatistickým ú radom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Predseda rady má nárok na funkčný príplatok za výkon svojej funkcie vo výške jednej polovice odmeny člena rady za zasadnutie.

§ 27 vymedzuje základné náležitosti rokovania rady. Rada je uznášaniaschopná, ak je na rokovaní prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Uznesenie rady je prijaté, ak zaň zahlasuje nadpolovičná väčšina všetkých členov rady. Predseda rady zvoláva a riadi rokovanie rady. Rokovanie rady zvoláva predseda rady najmenej 4 krát za kalendárny rok na základe vopred schváleného plá nu zasadnutí. Rokovania rady sú neverejné a z každého rokovania sa vyhotovuje zápis, ktorý musí byť zverejnený na webovom sídle Slovenského filmového ústavu najneskôr do piatich pracovných dní od skon čenia rokovania. Podrobnosti o činnosti rady upravuje rokovací poriadok rady.

K § 28 až 30

Tretím orgánom Slovenského filmového ústavu je Komisia pre audiovizuálne dedičstvo, ktorá je osobitným orgánom pre oblasť ochrany audiovizuálneho dedičstva.

V § 28 sa vymedzujú jej základné činnosti v tejto oblasti, medzi ktoré patrí schvaľovanie dokumentov, ako sú metodické usmernenia pre katalogizáciu, ochranu, obnovu a sprístupňovanie fondu audiovizuálneho dedi čstva, či metodické usmernenia pre výkon depozitnej činnosti a rokovací poriadok komisie pre audiovizuálne dedičstvo. Okrem toho určuje kritériá audiovizuálnej hodnoty, rozhoduje o audiovizuálnej hodnote slovensk ých audiovizuálnych diel a zvukovo-obrazových záznamov a určuje sprievodné dokumenty pre jednotlivé druhy audiovizuálií, ktoré tvoria fond audiovizuálneho dedičstva. Zo svojich členov si volí predsedu komisie pre audiovizuálne dedičstvo na funkčné obdobie dvoch rokov. Komisia pre audiovizuálne dedičstvo je kolektívnym orgánom, ktorý má 5 členov, jedným z členov je riaditeľ Národného filmov ého archívu, ostatných vymenúva minister kultúry Slovenskej republiky, tak aby v komisii pre audiovizuálne dedičstvo bol jeden zástupca Rozhlasu a televízie Slovenska, jeden zástupca nezávislých producentov a dvaja odborníci za oblasť ochrany a obnovy kultúrneho dedičstva. Dôraz na odbornosť sa prejavuje v tom, že za odborníka sa považuje len fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej päť rokov odbornej praxe v požadovanej oblasti. Funkčné obdobie členov komisie pre audiovizuálne dedičstvo závisí od spôsobu ich ustanovenia do funkcie – v prípade členov menovaný ch ministrom kultúry Slovenskej republiky je štvorročné a funkčné obdobie člena, ktorý je riaditeľom Národného filmového archívu sa končí zánikom jeho funkcie. Èlenov komisie pre audiovizuálne dedi čstvo možno vymenovať aj opätovne.

Výkon funkcie člena komisie pre audiovizuálne dedičstvo sa rovnako ako v prípade členstva v rade Slovenského filmového ústavu považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme. Èlenovia komisie pre audiovizuá lne dedičstvo majú nárok na odmenu za výkon svojej funkcie v rovnakej výške ako členovia rady. Rovnako tak predsedovi komisie pre audiovizuálne dedičstvo náleží funkčný príplatok v rovnakej výš ke ako predsedovi rady Slovenského filmového ústavu.

Rokovanie komisie pre audiovizuálne dedičstvo sa riadi obdobnými pravidlami ako rokovanie rady Slovenského filmového ústavu. Podrobnosti o činnosti komisie pre audiovizuálne dedičstvo ustanoví rokovací poriadok komisie pre audiovizuálne dedičstvo.

K § 31

Vymedzujú sa dve základné organizačné jednotky Slovenského filmového ústavu, ktorými sú Národný filmový archí v ako základná organizačná jednotka pre oblasť ochrany a obnovy audiovizuálneho dedičstva a Národné kinematografické centrum ako základná organizačná jednotka pre oblasť verejného prí stupu ku kinematografickému umeniu a audiovizuálnemu dedičstvu. V zmysle návrhu zákona stojí na čele každej organizačnej jednotky riaditeľ. Podrobnosti o organizačnej štruktúre Slovenského filmového ú stavu upraví Organizačný poriadok Slovenského filmového ústavu, ktorý vydáva generálny riaditeľ.

K § 32

V § 32 návrh zákona upravuje osobitosti nakladania s majetkom štátu v správe Slovenského filmového ústavu. Slovenský filmov ý ústav môže vykonávať len podnikateľskú činnosť, ktorá súvisí s jeho poslaním vymedzeným v § 20 alebo činnosťami vymedzenými v § 21 tohto návrhu zákona.

Návrh zákona zakazuje scudziť nosič audiovizuálie a dokument, ktoré sú súčasťou fondu audiovizuálneho dedičstva. Na uvedené nie je možné zriadiť záložné právo, ani ich inak zaťažiť. Nosi č audiovizuálie a dokument, ktoré sú súčasťou fondu audiovizuálneho dedičstva nepodliehajú exekúcii a ani postupu podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov.

Na práva autorov, výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov, zvukovo-obrazových záznamov alebo vysielateľov, ktoré podľa tohto návrhu zákona vykonáva Slovenský filmový ústav, nemôže Slovensk ý filmový ústav zriadiť záložné právo, ani nemôže tieto práva ani ich výkon previesť na inú osobu, nepodliehajú exekúcii a ani postupu podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturaliz ácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K siedmej časti návrhu (§ 33 až 38)

K § 33

Vymedzuje sa pojem audiovizuálneho dedičstva, ktoré je súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky.

K § 34

Fond audiovizuálneho dedičstva je tvorený audiovizuáliami a sprievodnými dokumentmi súvisiacimi s výrobou, distribúciou alebo uvá dzaním audiovizuálií na verejnosti. Vymedzuje sa pojem audiovizuália. Audiovizuáliou je priamo zo zákona slovenské audiovizuálne dielo, ktoré je kinematografickým dielom, programom televíznej programovej služ by Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorý nie je spravodajským, politicko-publicistickým, zábavným, hudobným alebo hudobno-zábavným programom alebo slovenské audiovizuálne dielo rozširované distributérom audiovizu álneho diela.

Okrem toho môže byť audiovizuáliou aj slovenské audiovizuálne dielo, ktoré je programom televíznej programovej služby Rozhlasu a televízie Slovenska a je spravodajským, politicko-publicistickým, zábavným, hudobn ým alebo hudobno-zábavným programom, ak má audiovizuálnu hodnotu, slovenské audiovizuálne dielo, ktoré je programom televíznej programovej služby, ak má audiovizuálnu hodnotu alebo zvukovo-obrazový záznam, ak m á audiovizuálnu hodnotu. V tomto prípade sa konkrétne audiovizuálne dielo alebo zvukovo-obrazový záznam stáva audiovizuáliou až po tom, čo komisia pre audiovizuálne dedičstvo rozhodne, že toto audiovizuá lne dielo alebo zvukovo-obrazový záznam má audiovizuálnu hodnotu.

Pojem audiovizuálna hodnota, je návrhom zákona vymedzený ako súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, umeleckých, vedeckých alebo technických hodnôt.

K § 35

V zmysle návrhu zákona sa ustanovujú dvaja zákonní depozitári. Sú nimi Rozhlas a televízia Slovenska, ktorá vykoná va depozit vlastných slovenských audiovizuálnych diel a vlastných zvukovo-obrazových záznamov a Slovenský filmový ústav, ktorý vykonáva depozit všetkých audiovizuálii, ktorých depozit nevykoná va Rozhlas a televízia Slovenska.

Návrh zákona stanovuje povinnosti, ktoré je každý zákonný depozitár povinný pri plnení úloh vyplývajúcich z vykonávania depozitu audiovizuálii dodržiavať. Rozhlas a televízia Slovenska je povinná uschovávať originálny nosič audiovizuálie tak, aby ho nevystavila hrozbe odcudzenia, poškodenia alebo zničenia, je povinná dodržiavať metodické usmernenia Slovenského filmového ústavu, poskytovať súč innosť Slovenskému filmovému ústavu a umožniť Slovenskému filmovému ústavu kontrolu podmienok uschovávania a nakladania s audiovizuáliami. Rozhlas a televízia Slovenska je povinná odovzdať Slovenskému filmov ému ústavu originálny nosič audiovizuálie, ak ho prestane uchovávať alebo ak jej bola v súvislosti s ním uložená pokuta za porušenie povinnosti pri plnení úloh vyplývajúcich z vykoná vania depozitu audiovizuálii.

K § 36

Ustanovuje sa depozitná povinnosť pre výrobcu slovenského audiovizuálneho diela a vlastníka zvukovo-obrazového záznamu, ktorí s ú povinní odovzdať audiovizuálie do bezodplatného depozitu Slovenskému filmovému ústavu. Zároveň sa ustanovuje lehota, v ktorej sú povinní splniť svoju depozitnú povinnosť.

V prípade audiovizuálie, ktorá je audiovizuáliou priamo zo zákona, sa lehota 60 dní na splnenie depozitnej povinnosti viaže na prvé uvedenie slovenského audiovizuálneho diela na verejnosti na území Slovenskej republiky. Pri audiovizuálii, ktorá nie je audiovizuáliou priamo zo zákona, sa lehota 30 dní na splnenie depozitnej povinnosti viaže na rozhodnutie komisie pre audiovizuálne dedičstvo o audiovizuálnej hodnot e slovenského audiovizuálneho diela alebo zvukovo-obrazového záznamu.

Návrh zákona upravuje aj výnimku z depozitnej povinnosti, ktorá sa vzťahuje na výrobcu slovenského audiovizuálneho diela a vlastníka zvukovo-obrazového záznamu, ak v určenej lehote oznámia Slovenskému filmové mu ústavu, že sú dobrovoľným depozitárom alebo preukážu, že originálny nosič audiovizuálie uschováva iný dobrovoľný depozitár alebo zákonný depozitár inej zmluvnej strany príslušnej medzin árodnej zmluvy. V takomto prípade je výrobca slovenského audiovizuálneho diela alebo vlastník zvukovo-obrazového záznamu povinný odovzdať v určenej lehote Slovenskému filmovému ústavu do bezodplatné ho depozitu nosič audiovizuálie, na ktorom zaznamenané slovenské audiovizuálne dielo alebo zaznamenaný zvukovo-obrazový záznam dosahuje kvalitu originálu.

Vlastnícke práva k veci, ktorá je predmetom depozitu nie sú dotknuté.

K § 37

Návrh zákona vymedzuje subjekty, ktoré môžu byť dobrovoľným depozitárom a stanovuje povinnosti, ktoré je každý dobrovo ľný depozitár povinný pri plnení úloh vyplývajúcich z vykonávania depozitu audiovizuálii dodržiavať. Dobrovoľný depozitár je povinný uschovávať originálny nosič audiovizuá lie tak, aby ho nevystavil hrozbe odcudzenia, poškodenia alebo zničenia, je povinný dodržiavať metodické usmernenia Slovenského filmového ústavu, poskytovať súčinnosť Slovenskému filmovému ústavu a umožni ť Slovenskému filmovému ústavu kontrolu podmienok uschovávania a nakladania s audiovizuáliami. Dobrovoľný depozitár je povinný odovzdať Slovenskému filmovému ústavu originálny nosič audiovizuá lie, ak ho prestane uchovávať alebo ak mu bola v súvislosti s ním uložená pokuta za porušenie povinnosti pri plnení úloh vyplývajúcich z vykonávania depozitu audiovizuálii.

K § 38

V súvislosti s úlohou filmového ústavu zabezpečovať prístup verejnosti k audiovizuálnemu dedičstvu upravuje návrh zá kona akvizičnú činnosť Slovenského filmového ústavu. Výrobca slovenského audiovizuálneho diela, ktoré je audiovizuáliou a na ktorého výrobu boli použité verejné prostriedky a vlastník zvukovo-obrazov ého záznamu, ktorý je audiovizuáliou a na ktorého výrobu boli použité verejné prostriedky, sú povinní bezodplatne odovzdať túto audiovizuáliu na nosiči, na ktorom zaznamenané slovenské audiovizuá lne dielo alebo zaznamenaný zvukovo-obrazový záznam dosahuje kvalitu originálu. Zároveň sa ustanovuje lehota, v ktorej sú povinní splniť svoju akvizičnú povinnosť.

V prípade audiovizuálie, ktorá je audiovizuáliou priamo zo zákona, sa lehota 60 dní na splnenie akvizičnej povinnosti viaže na prvé uvedenie slovenského audiovizuálneho diela na verejnosti na území Slovenskej republiky. Pri audiovizuálii, ktorá nie je audiovizuáliou priamo zo zákona, sa lehota 30 dní na splnenie akvizičnej povinnosti viaže na rozhodnutie komisie pre audiovizuálne dedičstvo o audiovizuá lnej hodnote slovenského audiovizuálneho diela alebo zvukovo-obrazového záznamu.

Nosič audiovizuálie sa stáva majetkom Slovenskej republiky v správe Slovenského filmového ústavu.

K ôsmej časti (§ 39 až 41)

K § 39

Nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona vykonáva dohľad ministerstvo, Slovenský filmový ústav a Slovenská obchodná inš pekcia.

K § 40

Upravujú sa podrobnosti výkonu dohľadu. Orgány dohľadu sú oprávnené poveriť výkonom dohľadu fyzickú osobu, ktorá je pri výkone dohľadu povinná preukázať sa preukazom oprávnenej osoby. Zákon ustanovuje povinnosť poskytovať orgánom dohľadu potrebnú súčinnosť a v prípade jej neposkytnutia stanovuje sankciu.

K § 41

Ustanovujú sa pokuty, ktoré orgán dohľadu uloží povinnej osobe v prípade, ak sa zistí porušenie zákona. Pri určení vý šky pokuty prihliada orgán dohľadu na závažnosť, spôsob a rozsah porušenia povinnosti, na následky takého porušenia a ich trvanie. Pokutu možno v zmysle zákona uložiť do troch rokov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti orgán dohľadu dozvedel, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

K deviatej časti (§ 42 až 44)

K § 42

Upravujú sa spoločné ustanovenia návrhu zákona. Vylučuje sa použitie správneho poriadku navedenie evidencií podľa druhej č asti zákona.

K § 43

V rámci prechodných ustanovení sa v odseku 1 upravujú podrobnosti v súvislosti s prechodom výkonu niektorých činností na Slovensk ý filmový ústav. Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky sa ukladá odovzdať Slovenskému filmovému ústavu zoznam slovenských audiovizuálnych diel vedený podľa zákona č . 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny z ákon), všetky žiadosti o zápis slovenského audiovizuálneho diela doručené ministerstvu pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona, ako aj údaje o osobách vykonávajúcich činnosť v oblasti audioví zie, ktoré sú prevádzkovateľmi audiovizuálnych technických zariadení so stálym kinom alebo inou prevádzkarňou alebo sú prevádzkovateľmi videopožičovní, ktoré obce do 31. januá ra 2015 poskytli ministerstvu.

Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky sa tiež ukladá odovzdať Audiovizuálnemu fondu údaje z registra nezávislých producentov podľa § 38 zákona č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuá lnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) a všetky žiadosti o zápis výrobcu audiovizuálneho diela do registra nezá vislých producentov doručené ministerstvu pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona.

Zároveň sa ukladá povinnosť osobám, ktoré vykonávajú činnosť v oblasti audiovízie uvedenú v § 6 ods. 1 návrhu zákona, a začali túto činnosť vykonávať pre dňom nadobudnutia úč innosti návrhu zákona, oznámiť túto činnosť Slovenskému filmovému ústavu do 30. septembra 2015. Tejto povinnosti nepodliehajú osoby, ktoré si splnili svoju oznamovaciu povinnosť podľa príslušný ch ustanovení doterajšieho audiovizuálneho zákona (zákon č. 343/2007 Z .z. v znení neskorších predpisov).

Ustanovuje sa, že výrobca audiovizuálneho diela s platným osvedčením o registrácii nezávislého producenta, ktoré mu bolo vydané podľa doterajšieho zákona, sa až do uplynutia platnosti tohto osvedčenia pova žuje za nezávislého producenta zapísaného v zozname nezávislých producentov. Zabezpečuje sa právna kontinuita Slovenského filmového ústavu. Slovenský filmový ústav podľa doterajšieho zákona je Slovensk ým filmovým ústavom podľa nového zákona.

Upravuje sa aj trvanie funkčného obdobia generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu vzhľadom na prijatie nového zákona. Funkciu generálneho riaditeľa podľa navrhovaného zákona má vykonávať od 1. júla 2015 osoba, ktorá k 30. júnu 2015 vykonáva funkciu generálneho riaditeľa Slovenského filmového ústavu podľa doterajšieho zákona. Funkčné obdobie tohto generálneho riaditeľa skončí uplynut ím piatich rokov odo dňa jeho zvolenia do funkcie.

Vzhľadom na zmeny v zložení rady Slovenského filmového ústavu a spôsobe jej kreovania sa rada Slovenského filmového ústavu zriadená podľa doterajšieho zákona zrušuje a funkčné obdobie všetkých je j členov zaniká ku dňu nadobudnutia účinnosti návrhu zákona. V nadväznosti na to sa ukladá Ministrovi kultúry Slovenskej republiky vymenovať prvých členov novej rady Slovenského filmového ú stavu do 15. augusta 2015 a generálnemu riaditeľovi Slovenského filmového ústavu zvolať prvé zasadnutie rady do 31. augusta 2015. Toto prvé zasadnutie rady bude viesť generálny riaditeľ až do zvolenia predsedu rady. Na prvom zasadnutí rady si rada zvolí svojho predsedu a podpredsedu a schváli rokovací poriadok rady.

Vzhľadom na zriadenie nového orgánu Slovenského filmového ústavu – komisie pre audiovizuálne dedičstvo sa ukladá Ministrovi kultúry Slovenskej republiky vymenovať prvých členov komisie pre audiovizuá lne dedičstvo do 15. augusta 2015. Obdobne ako v prípade prvého zasadnutia rady, aj prvé zasadnutie komisie pre audiovizuálne dedičstvo zvolá do 31. augusta 2015 generálny riaditeľ, ktorý bude rokovanie komisie pre audiovizu álne dedičstvo riadiť až do zvolenia predsedu komisie pre audiovizuálne dedičstvo. Na prvom zasadnutí komisie pre audiovizuálne dedičstvo si komisia pre audiovizuálne dedičstvo zvolí svojho predsedu a schváli rokovac í poriadok komisie pre audiovizuálne dedičstvo.

Ustanovuje sa, že v prípade konaní začatých a právoplatne neukončených pred dňom nadobudnutia účinnosti návrhu zákona sa tieto konania dokončia podľa doterajšieho zákona.

Do nadobudnutia účinnosti nového vykonávacieho predpisu, ktorý upraví podrobnosti o jednotnom systéme označovania a spôsobe jeho uplatňovania, vydaného na základe nového zákona zostáva v platnosti a úč innosti vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 589/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediá lnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania v znení neskorších predpisov.

K § 44

Navrhuje sa zrušenie čl. I zákona č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých vý konov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon) v znení neskorších predpisov.

K čl. II

Rušia sa správne poplatky za podanie žiadosti o zápis do zoznamu slovenských audiovizuálnych diel, zoznamu slovenských zvukových záznamov slovesného diela alebo hudobného diela alebo zoznamu slovenských multimediá lnych diel, podanie žiadosti o zápis do registra nezávislých producentov a podanie žiadosti o zmenu v zápise v registri nezávislých producentov.

K čl. III

Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa jednoznačne vymedzuje pojem 'program vyrobený nezávislým producentom' na účely zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č . 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. Ide o program, na výrobe ktorého sa nezávislý producent podieľal najmenej 51% podielom celkových nákladov na jeho výrobu.

K čl. IV

K bodu 1

Upravuje sa možnosť Audiovizuálneho fondu byť sprostredkovateľom finančnej pomoci zo zdrojov Európskej únie v zmysle nariadenia Eur ópskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospod árskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom n ámornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006.

K bodom 2, 4, 5 a 8

Zavedenie nového príspevku poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je potrebné zohľadniť v relevantných ustanoveniach zákona č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnen í niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 3

Medzi činnosti Audiovizuálneho fondu sa navrhuje doplnenie ďalšej činnosti, ktorou je vedenie zoznamu nezávislých producentov v audiovízii. Podľa platnej právnej úpravy register nezávislý ch producentov vedie ministerstvo. V súlade s § 8 až 11 čl. I návrhu zákona sa navrhuje, aby evidenciu nezávislých producentov v audiovízii viedol Audiovizuálny fond.

K bodu 6

V zmysle súčasnej právnej úpravy je výška príspevku prevádzkovateľa audiovizuálneho technického zariadenia do Audiovizuá lneho fondu stanovená na 0,03 eura za každú predanú vstupenku na audiovizuálne predstavenie za posledný kalendárny rok. V zmysle návrhu zákona bude výška príspevku určená ako 1 % z ceny kaž dej predanej vstupenky na audiovizuálne predstavenie za posledný kalendárny rok. Dôvodom vyššie uvedenej úpravy je potreba priameho naviazania výšky príspevku na reálnu cenu lístka, ktorá sa priebežne mení pod ľa celkovej výkonnosti sektoru. Od roku 2008, kedy sa prijímala súčasná právna úprava, sa priemerná cena lístka zvýšila z 4,1 eur na 5,1 eur (teda zvýšenie ceny o viac ako 24 %). Zároveň bude nová ú prava spravodlivejšia, keďže výška priemernej ceny lístka je odlišná v závislosti od regiónu v ktorom sa kino nachádza, resp. veľkosti kina (napr. jednosálové kiná majú tradične nižš ie ceny vstupeniek ako viacsálové kiná, resp. multiplexy). Od začiatku podpornej činnosti Audiovizuálneho fondu sa postupne zvyšovala výška podpory, ktorá bola určená prevádzkovateľom kín prostrední ctvom podprogramu 4: Rozvoj audiovizuálnych technológií v Slovenskej republike, konkrétne podpora digitalizácie kín v Slovenskej republike. Celkovo bolo prevádzkovateľom kín v rokoch 2010 – 2013 prerozdelený ch 1,65 mil. eur, pričom výška príspevkov kín v období rokov 2010 – 2013 dosiahla 0,45 mil. eur. Z toho vyplýva, že prevádzkovatelia kín získali za sledované obdobie viac ako 2,5 ná sobok celkovej hodnoty odvedených príspevkov. Vzhľadom na vyššie uvedené je potreba zmeny systému výpočtu príspevku prevádzkovateľov audiovizuálneho technického zariadenia do Audiovizuálneho fondu nevyhnutná .

K bodu 7

Zavádza sa nový príspevok do Audiovizuálneho fondu ako jeho nový zdroj príjmov, a to príspevok poskytovateľa audiovizuálnej medi álnej služby na požiadanie. Zavedenie príspevku vychádza z jednej zo základných zásad, na ktorých je založená koncepcia podpory audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu v Slovenskej republike – zabezpeč enie stabilných finančných zdrojov Audiovizuálneho fondu, ako realizátora tejto podpory, založených na príspevkoch subjektov, ktoré z povahy svojej činnosti tvoria súčasť audiovizuálneho priemyslu a svoj hospod ársky prospech dosahujú zhodnocovaním audiovizuálnych obsahov, resp. služieb, ktoré sú na audiovizuálnych obsahoch priamo závislé. Takýmito subjektmi sú aj poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služ ieb na požiadanie. V roku 2008, v čase prijatia zákona o Audiovizuálnom fonde však sektor audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie nebol natoľko rozvinutý, aby predstavoval relevantný zdroj prí jmov pre Audiovizuálny fond. V posledných rokoch však trh so službami na požiadanie rastie v celej Európskej únii vrátane Slovenskej republiky, a vzhľadom na vyššie uvedenú zásadu sa zavádza povinnosť prispievať do Audiovizuálneho fondu aj pre poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, podobne ako je takáto povinnosť už ustanovená pre ďalšie subjekty vykonávajúce svoju hospodársku činnosť využívaním audiovizuálnych obsahov. Príspevok sa stanovuje vo výške 0,5 % z celkových príjmov poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za poskytovanie audiovizuálnej mediá lnej služby na požiadanie za posledný kalendárny rok.

K čl. V

K bodu 1

Vzhľadom na predmet úpravy zákona č. 103/2014 Z. z. o divadelnej činnosti a hudobnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých z ákonov sa do tohto zákona dopĺňa úprava evidencie slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov. Z tohto dôvodu sa v § 2 vymedzuje pojem 'slovenský zvukový záznam umeleckého výkonu', prič om rozhodujúcim kritériom je trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo výrobcu zvukového záznamu na území Slovenskej republiky v čase prvého vydania zvukového záznamu umeleckého výkonu alebo skutočnosť , že na jeho vytvorení boli použité verejné prostriedky.

K bodu 2

Dopĺňa sa kompetencia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky viesť evidenciu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov.

K bodu 3

Evidenciu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov vedie ministerstvo vo forme verejne prístupného zoznamu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov. Zoznam obsahuje údaje o evidovanom slovenskom zvukovom zázname umeleckého výkonu podľa žiadosti o zápis, ktorej náležitosti sa ustanovujú v § 3b ods. 2. Návrh zákona ustanovuje aj ktoré zvukové záznamy umeleckých vý konov nepodliehajú zápisu do zoznamu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov. Ide o zvukový záznam umeleckého výkonu, ktorý je reklamou alebo inzerciou, alebo je vyrobený výlučne na účely rozhl asového vysielania a je uvádzaný na verejnosti iba prostredníctvom rozhlasového vysielania alebo je vyrobený výlučne na bezodplatné sprístupňovanie verejnosti.

Zápis do zoznamu vykonáva ministerstvo na základe žiadosti výrobcu zvukového záznamu umeleckého výkonu do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti. Výrobcovi sa ustanovuje povinnosť podať žiadosť o zá pis najneskôr 30 dní pred prvým uvedením slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu na verejnosti na území Slovenskej republiky. Ak žiadosť o zápis neobsahuje predpísané nálež itosti, ministerstvo vyzve výrobcu slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu na ich doplnenie v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, pričom vý robca je povinný ju v tejto lehote doplniť. Za nesplnenie povinnosti podať žiadosť alebo povinnosti doplniť neúplnú žiadosť uloží ministerstvo výrobcovi slovenského zvukového záznamu umeleckého vý konu pokutu.

Na vedenie zoznamu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov sa nevzťahuje správny poriadok.

K bodu 4

Ustanovuje sa, že porušenie povinnosti podať žiadosť o zápis slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu do zoznamu slovenských zvukových záznamov umeleckých výkonov alebo povinnosti doplniť neú plnú žiadosť je správnym deliktom, za ktorý ministerstvo uloží výrobcovi slovenského zvukového záznamu umeleckého výkonu pokutu od 33 eur do 165 eur. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.

K čl. VI

Navrhuje sa deň nadobudnutia účinnosti zákona na 1. júl 2015 okrem čl. IV druhého bodu, štvrtého bodu až ôsmeho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2016.

V Bratislave, 1. októbra 2014

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek Maďarič, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu