Zákon o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov 387/2015 účinný od 01.07.2016 do 19.05.2018

Vládny návrh zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa 

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) vypracovaný Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, predstavuje nástroj na legislatívne zabezpečenie Národného projektu Jednotný informačný systém v cestnej
doprave – Elektronické služby v doprave (ďalej len „projekt“), v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti, prioritná os 1 Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb, opatrenie 1.1. Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb na centrálnej úrovni, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. 

Hlavným účelom realizácie projektu je vytvorenie komplexného informačného systému Jednotného informačného systému v cestnej doprave (ďalej len „JISCD“), ktorý zabezpečí efektívne riadenie, evidenciu a kontrolu výkonu štátnej správy na úseku cestnej dopravy, konkrétne v oblasti správy autoškôl, v oblasti správy technických služieb a v oblasti riadenia odborných spôsobilostí v cestnej doprave, a to aj vytvorením technických podmienok na výkon verejnej moci elektronicky podľa požiadaviek zákona č. 305/2013 Z. z.
o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z. v rozsahu dotknutom projektom.

Realizáciou projektu dôjde k zvýšeniu komfortu a rýchlosti komunikácie občana a podnikateľských subjektov s orgánmi verejnej správy na úseku cestnej dopravy
a poverenými organizáciami využitím moderných informačno-komunikačných technologických prostriedkov napr. zavedením elektronických podaní žiadostí (autoškoly vykonanie technickej a emisnej kontroly alebo kontroly originality, schvaľovanie dovezených vozidiel a typové schvaľovanie vozidiel, atď.), odstránením duplicity vyžadovaných dokumentov integráciou informačných systémov verejnej správy, možnosti kontroly stavu spracovania požiadavky zadanej zo strany občana alebo podnikateľa prostredníctvom notifikácie.

Návrh zákona vytvára legislatívne podmienky na využitie všetkých navrhovaných funkcionalít JISCD, najmä z hľadiska definovania povinností zapojených subjektov
a prepojenia existujúcich zdrojov informácií (verejných i súkromných registrov
a evidencií) nevyhnutných pre riadne fungovanie JISCD.

Súčasťou predloženého návrhu zákona sú ako ďalšie články aj sprievodné novely ďalších súvisiacich zákonov z oblasti cestnej dopravy, a to zákona č 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení neskorších predpisov, zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov a zákona č. 359/2000 Z. z. o Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. 

Predložený návrh zákona obsahuje aj novely ďalších zákonov, ktoré súvisia s vytvorením a fungovaním JISCD a tiež úpravy (spresnenia a doplnenia), ktorých cieľom je eliminovanie, úprava a náprava takých legislatívnych či čiastkových vecných nepresností alebo nezrovnalostí v doterajšom znení novelizovaných zákonov, ktoré boli dôvodom komplikácií v praxi pri interpretácii a aplikácii upravovaných a spresňovaných ustanovení. 

Návrh zákona reaguje aj na povinnosť Slovenskej republiky s účinnosťou od
1. januára 2016 prijať opatrenia, ktoré súvisia s dohľadom nad trhom podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 a 168/2013, a to v novele zákona
č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a v novele zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona sa zameriava aj na úpravu priestupkov a správnych deliktov, výšky pokút (znižujú sa pokuty) a  rozkazného konania na úseku výberu mýta a výberu úhrady diaľničnej známky, a to v novele zákona č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v novele zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov.

Predpokladané dopady na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a vplyvy na informatizáciu spoločnosti, sú vyjadrené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona sa nepredkladá do vnútrokomunitárneho pripomienkového konania. 

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a taktiež s právom Európskej únie.

Doložka 

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Termín začatia a ukončenia PPK: - 

A.2. Vplyvy:

A.3. Poznámky

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Prijatie navrhovaného zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave bude mať pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu. Predmetnou právnou úpravou v spojení s technickým riešením sa vytvárajú podmienky na elektronizáciu výkonu verejnej moci v konaniach dotknutých projektom, k odstráneniu duplicity vyžadovaných dokumentov integráciou informačných systémov verejnej správy, možnosti kontroly stavu spracovania žiadosti zadanej zo strany občana alebo podnikateľa prostredníctvom notifikácie a pod. Pozitívny vplyv na príjmovú časť rozpočtu verejnej správy nemožno v súčasnej dobe presne kvantifikovať z dôvodu, že ich výška závisí od rozsahu využívania elektronickej formy konania. 

Ďalej dôjde k rozšíreniu právomocí a kompetencií Slovenskej obchodnej inšpekcie o oblasť výkonu dohľadu pri uvedení na trh alebo sprístupnení na trhu nových vozidiel, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek. V zmysle uvedenej novely bude môcť Slovenská obchodná inšpekcia ukladať dozorovaným subjektom aj sankcie; výnosy z právoplatných sankcií za nedostatky zistené pri výkone dohľadu nad trhom budú príjmom štátneho rozpočtu. V tejto súvislosti možno očakávať zvýšenie príjmov rozpočtu verejnej správy v dôsledku uložených pokút. 

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu materiálu

Tabuľka č.1

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č.2

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu

Navrhované znenie zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave je výsledkom požiadaviek Národného projektu Jednotný informačný systém v cestnej
doprave – Elektronické služby v doprave (ďalej len „projekt“), v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti, prioritná os 1 Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb, opatrenie 1.1. Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb na centrálnej úrovni, ktorý je spolufinancovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Celková výška nákladov na projekt predstavuje sumu 25 979 999,98 eur, z toho prostriedky EÚ vo výške 19 565 537,98 eur. V roku 2014 bolo na realizáciu projektu vyčerpaných 14 867 999,98 eur, z toho prostriedky EÚI vo výške 11 197 090,73 eur. V roku 2015 bude použitých zvyšných 11 112 000,00 eur, z toho prostriedky EÚ vo výške 8 368 447,25 eur.

Vytvorenie komplexného informačného systému Jednotný informačný systém v cestnej doprave (ďalej len „JISCD“), zabezpečí efektívne riadenie, evidenciu a kontrolu výkonu štátnej správy na úseku cestnej dopravy, konkrétne v oblasti správy autoškôl, v oblasti správy technických služieb a v oblasti riadenia odborných spôsobilostí v cestnej doprave, a to aj vytvorením technických podmienok na výkon verejnej moci elektronicky podľa požiadaviek zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z. v rozsahu dotknutom projektom.

Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu vzhľadom na skutočnosť, že predmetnou právnou úpravou v spojení s technickým riešením sa vytvárajú podmienky na elektronizáciu výkonu verejnej moci v konaniach dotknutých projektom, odstráneniu duplicity vyžadovaných dokumentov integráciou informačných systémov verejnej správy, možnosti kontroly stavu spracovania žiadosti zadanej zo strany občana alebo podnikateľa prostredníctvom notifikácie a pod.

Ukončenie projektu a uvedenie informačného systému JISCD do produkčnej prevádzky bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu trvalej udržateľnosti projektu financovaného zo štrukturálnych fondov EÚ v zmysle čl. 57 Nariadenia Rady (ES) 1083/2006. Finančné prostriedky sú zabezpečené v rámci limitov výdavkov kapitoly Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR na príslušný rozpočtový rok. Ide o prostriedky určené na údržbu a podporu prevádzky systému JISCD, nájomné za priestory dvoch dátových centier a poskytovanie s tým súvisiacich služieb (poplatky za spotrebu energie, zabezpečenie protipožiarnej ochrany a pod.). 

Podľa článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 a podľa článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 sa na Slovenskú republiku s účinnosťou od 1. januára 2016 vzťahuje povinnosť ustanoviť a vymenovať orgán dohľadu nad trhom v súlade s týmito nariadeniami, ktorým bude Slovenská obchodná inšpekcia (viď nižšie uvedené). Tento orgán, názov, adresa a oblasť pôsobnosti musí byť nahlásený Európskej komisii, ktorá ich zverejní na svojej internetovej stránke. Za nesplnenie tejto povinnosti môže byť voči Slovenskej republike začaté konanie za neplnenie zmluvy o Európskej únii.

V súvislosti s navrhovanými zmenami uvedenými v článku VI a VII, ktoré sa týkajú zmien  zákona č. 725/2004 Z. z. a zákona č. 128/2002 Z. z. dôjde k rozšíreniu právomocí a kompetencií Slovenskej obchodnej inšpekcie o oblasť výkonu dohľadu pri uvedení na trh alebo sprístupnení na trhu nových vozidiel, systémov, komponentov alebo samostatných technických jednotiek. V zmysle uvedenej novely bude môcť Slovenská obchodná inšpekcia ukladať dozorovaným subjektom aj sankcie; výnosy z právoplatných sankcií za nedostatky zistené pri výkone dohľadu nad trhom budú príjmom štátneho rozpočtu. 

V súvislosti so zavedením nových správnych deliktov a poriadkových pokút pri vykonávaní dohľadu nad trhom sa v prvom roku účinnosti zákona odhadujú príjmy vo výške 146 920 EUR.

V súvislosti s rozšírením právomoci Slovenskej obchodnej inšpekcie bude potrebné personálne posilniť príslušné útvary. Predložený návrh zákona predpokladá navýšenie o 2 zamestnancov na zabezpečenie aplikácie zákona v oblasti metodického riadenia. Navýšenie počtu zamestnancov vychádza zo súčasného stavu poznania, pričom je predpoklad, že v ďalšom období bude potrebné personálne posilniť každý inšpektorát o 2 zamestnancov (celkovo + 16 zamestnancov), a to vzhľadom na rozsah plnenia povinností vyplývajúcich zo zákona. Nie je však nevyhnutné, aby 16 zamestnancov pôsobilo v rámci inšpektorátov ihneď od účinnosti zákona. Predpokladaný vývoj počtu zamestnancov a zodpovedajúcich osobných nákladov (mzdy a poistné) v jednotlivých rokoch je v nasledujúcej tabuľke:

Návrh zákona zároveň súčasne zavádza nové správne poplatky, ktoré sú ustanovené v článkoch IV v bodoch 3, 5, 7, 22., a to poskytovanie údajov z informačného systému  spoplatnené sumou 5 EUR, vydanie štatistických údajov z informačného systému  spoplatnené sumou  20 EUR, 10 EUR za vydanie inštruktorského preukazu alebo predĺženie platnosti  a 30 EUR za zmenu v registrácii na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie alebo pravidelného výcviku. V súvislosti s poverovaním subjektov na vykonávanie odbornej prípravy bezpečnostných poradcov a vodičov vozidiel prepravujúcich nebezpečné veci alebo žiadosť o predĺženie jeho platnosti sa zavádza správny poplatok vo výške 100 EUR. Pri podaní žiadosti  o vykonanie zmeny v poverení na vykonávanie odbornej prípravy bezpečnostných poradcov a vodičov vozidiel    prepravujúcich nebezpečné veci sa zavádza správny poplatok 50 EUR. 

Vzhľadom na navrhovanú právnu úpravu a zavedenie rozkazného konania, je predpoklad, že prevádzkovatelia vozidiel si svoje povinnosti budú plniť. V súčasnosti nie je možné predpokladať, koľko prevádzkovateľov vozidiel si svoje povinnosti plniť nebude a koľko prevádzkovateľov vozidiel v prípade uloženia pokuty rozkazom využije svoje právo podať odpor. 

2.3.2. Charakteristika návrhu

       zmena sadzby

       zmena v nároku

       nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

       kombinovaný návrh

  x   iné 

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

 Tabuľka č.3

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Úrad vlády SR

 Tabuľka č. 4

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

 Tabuľka č. 5

Ministerstvo hospodárstva SR                                                                               Tabuľka č. 6 

1 –  príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie  

 Tabuľka č. 7

       Tabuľka č. 8               

*priemerný mzdový výdavkov pre 1 osobu v roku 2016 predstavuje sumu 1 134 EUR/mesiac, čo pri 2 osobách predstavuje ročné mzdové výdavky 27 216 EUR. Suma 38 400 EUR predstavuje navýšenie miezd pre 16 zamestnancov SOI o 200 EUR/mesiac/osoba za vykonávanie činností podľa tohto zákona.

** priemerný mzdový výdavkov pre 1 osobu v roku 2017 predstavuje sumu 916 EUR/mesiac, čo pri 10 osobách predstavuje ročné mzdové výdavky 109 968 EUR. Suma 19 200 EUR predstavuje navýšenie miezd pre 8 zamestnancov SOI o 200 EUR/mesiac/osoba za vykonávanie činností podľa tohto zákona.

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. 1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

1. 2. Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh zákona, o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

1. 3. Problematika návrhu právneho predpisu:

1. je upravená v práve Európskej únie

• - v primárnom práve

čl.4 Hlava I (vnútorný trh), čl. 7 Hlava II (voľný pohyb tovaru) a čl. 91 Hlava VI (Doprava) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

• - sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty: 

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 z 5. februára 2013
o schvaľovaní poľnohospodárskych a lesných vozidiel a o dohľade nad trhom
s týmito vozidlami (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2013) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013
 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek (Ú. v. EÚ L 60, 2.3.2013) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh  (Ú. v. EÚ L 300,14.11.2009) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 561/2006
(Ú v. EÚ L 300, 14.11.2009) v platnom znení.

2. nelegislatívne akty: -,

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa  mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008) v platnom znení,

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. júla 2003 o základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku vodičov určitých cestných vozidiel nákladnej
a osobnej dopravy, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85
a smernica Rady 91/439/EHS a zrušuje smernica Rady 76/914/EHS
(Ú. v. EÚ L 226, 10. 9. 2003) v platnom znení,

- smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/126/ES z 20. decembra 2006
o vodičských preukazoch (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 403, 30.12.2006) v platnom znení,

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

1. 4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

1. a) lehota na prebratie:   z legislatívy Európskej únie vyplýva záväzok s účinnosťou od
   1. januára 2016 prijať opatrenia, ktoré súvisia s dohľadom nad trhom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 167/2013 z 5. februára 2013 o schvaľovaní poľnohospodárskych a lesných vozidiel a o dohľade nad trhom s týmito vozidlami
   a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 168/2013
   z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek

1. b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov:   - nie je určená,

1. c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie: v danej oblasti nebolo proti Slovenskej republike začaté konanie, 

1. d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: návrh zákona nepreberá smernice.

1. 5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

• - úplný.

1. 6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. 

B. Osobitná časť

K čl. I

Tento článok obsahuje návrh zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave.

K § 1

Vymedzuje sa predmet zákona.

K § 2

Definuje sa Jednotný informačný systém v cestnej doprave (ďalej len „JISCD“) ako informačný systém verejnej správy, ktorý sa bude využívať v rozsahu procesov vyplývajúcich z tohto zákona a právnych predpisov na úseku cestnej dopravy, ktoré boli do JISCD zapracované.

Správcom JISCD je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo dopravy“).

K § 3

Upravujú sa funkcie JISCD, jeho integrované súčasti, vrátane registrov, v ktorých sa budú sústreďovať údaje zhromažďované JISCD potrebné na zabezpečenie účelu zavedenia JISCD. 

V odseku 1 sa upravuje rámec funkcionalít JISCD vrátane evidencie a používania iných údajov podľa osobitných predpisov. Napríklad poverená technická služba overovania vozidiel bude evidovať v JISCD protokoly o testoch a skúškach vozidiel spolu s návrhmi na spracovanie základného technického opisu; ministerstvo dopravy bude prostredníctvom príslušnej poverenej technickej služby oznamovať príslušnej oprávnenej osobe termín a miesto konania skúšky z odbornej spôsobilosti [zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o podmienkach prevádzky vozidiel)]. Ako ďalší príklad možno uviesť povinnosť prevádzkovateľa autoškoly zaznamenávať do JISCD výsledky lekárskej prehliadky prípadne psychologického vyšetrenia pred zaradením uchádzača do kurzu [zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o autoškolách“)].

Navrhované znenie odseku 2 vymedzuje registre, ktoré budú vytvorené v rámci JISCD, a ktoré budú evidovať údaje získané z činnosti ministerstva dopravy a od osôb vymedzených v § 3 ods. 5 zákona.

V odseku 3 sa navrhuje vymedziť už existujúce informačné systémy ministerstva dopravy integrované do JISCD, ktorých údaje budú používané na plnenie funkcionalít JISCD ako aj na evidenciu priestupkov na úseku cestnej dopravy, v ktorej JISCD umožní evidovať údaje o priestupkoch na úseku cestnej dopravy.

V navrhovanom znení odseku 4 sa špecifikujú evidencie a registre iných orgánov verejnej moci, ktorých údaje sa používajú v JISCD.

V  znení odseku 5 sa určujú informačné systémy tretích osôb, ktorých údaje budú používané na plnenie funkcionalít JISCD a budú evidované v registroch JISCD.

V odsekoch 7 a 8 sa určuje povinnosť osobám, ktoré spravujú alebo vedú informačné systémy, registre a evidencie uvedené v odsekoch 4 a 5, poskytnúť bezodplatne ministerstvu dopravy prístup k údajom, a to nepretržite a automatizovane alebo nepretržite a priamo. Pri automatizovanom prístupe sa budú údaje poskytovať cez rozhranie medzi dvoma informačnými systémami bez sprostredkovateľského informačného systému; pri priamom prístupe sa budú údaje poskytovať prostredníctvom užívateľského rozhrania daného informačného systému. Právna úprava v odseku 7 má pokryť poskytnutie údajov na "konanie" orgánu verejnej moci nad rámec definície "výkonu verejnej moci " podľa § 3 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z. (ďalej len „zákon o e-Governmente“), t. j. na tieto "konania" sa § 17 ods. 6 zákona
o e-Governmente nevzťahuje. Úprava v odseku 8 reaguje na skutočnosť, že v tomto prípade nejde o komunikáciu medzi orgánmi verejnej moci, nakoľko osoby uvedené v odseku 5 nie sú orgánmi verejnej moci (napr. poverené technické služby sú osoby, ktoré zabezpečujú činnosti súvisiace s technickými službami v mene ministerstva), a zákon o e-Governmente sa na ne vzťahuje.

K § 4

Určuje sa okruh osôb, ktoré budú používať JISCD v rozsahu a spôsobom uvedeným v tomto zákone a osobitných predpisoch na úseku cestnej dopravy.

K § 5

Ustanovuje sa úprava vzťahujúca sa k ochrane osobných údajov vedených  v JISCD, najmä pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov.

Navrhované znenie odseku 2 zabezpečuje, aby údaje poskytované z JISCD  mohli byť použité na právne účely, a aby ministerstvo dopravy nemuselo osobitným spôsobom potvrdzovať správnosť a úplnosť poskytovaných údajov, a súčasne aby nikto nemohol namietať správnosť predmetných údajov, pokiaľ nebude preukázaný opak.

V odseku 3 sa navrhuje ustanoviť, že na poskytovanie údajov z neverejných častí registrov JISCD sa nevzťahuje zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

K § 6 až 11

Ustanovenia o registroch sú základnými ustanoveniami, ktoré bližšie špecifikujú registre vymedzené v § 3 ods. 2 z hľadiska účelu, na ktorý ich ministerstvo dopravy vedie, aké údaje sa v registroch používajú z registrov iných orgánov verejnej moci a aké údaje ministerstva dopravy sa v registroch evidujú. Predmetné ustanovenia zároveň vymedzujú, ktoré z údajov obsiahnutých v registroch sú verejné, ako aj okruh osôb, ktoré sú povinné evidovať údaje v príslušných registroch prostredníctvom JISCD.

JISCD predpokladá vytvorenie šiestich registrov: registra technických staníc, registra technikov, registra prehliadok z technických staníc, registra autoškôl a školiacich stredísk, registra odborne spôsobilých osôb a registra správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel. Predmetné registre sú vytvárané za účelom plnenia ich funkcie ako referenčných registrov podľa požiadaviek zákona o e-Governmente.

Register technických staníc sa zriaďuje za účelom evidencie osôb, ktoré majú udelené povolenie na zriadenie stanice technickej kontroly, pracoviska emisnej kontroly, kontroly originality alebo montáže plynových zariadení, evidencie oprávnených osôb technickej kontroly, emisnej kontroly, kontroly originality alebo montáže plynových zariadení, evidencie staníc technickej kontroly, pracovísk emisnej kontroly, kontroly originality alebo montáže plynových zariadení, ako aj evidencie o správnych konaniach vzťahujúcich sa k osobám evidovaným v registri. Register technických staníc obsahuje aj údaje o osobách, ktoré vykonávajú diagnostiku a opravy cestných motorových vozidiel, a ktoré sa dobrovoľne zaregistrujú v registri technických staníc, a to v rozsahu nimi poskytnutých údajov. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o dobrovoľnú registráciu predmetných osôb, budú v registri obsiahnuté iba údaje, ktoré osoba poskytne pri registrácii. Register technických staníc sa člení na verejnú časť a neverejnú časť.

Register technikov sa zriaďuje za účelom evidencie údajov o kontrolných technikoch, technikoch emisnej kontroly, technikoch kontroly originality a technikoch montáže plynových zariadení v súvislosti s výkonom ich činností, ako aj evidencie o správnych konaniach vzťahujúcich sa k technikom. Register technikov je neverejný. 

Register z prehliadok z technických staníc sa zriaďuje za účelom evidencie údajov z vykonaných technických kontrol, emisných kontrol, kontrol originality a montáží plynových zariadení. Register z prehliadok technických staníc je neverejný.

Register autoškôl a školiacich stredísk sa zriaďuje na účely evidencie autoškôl, školiacich stredísk, poverených zariadení ako aj evidencie o správnych konaniach vzťahujúcich sa k prevádzkovateľom autoškôl, prevádzkovateľom školiacich stredísk a povereným zariadeniam. Register autoškôl a školiacich stredísk sa člení na verejnú časť
a neverejnú časť.

Register odborne spôsobilých osôb sa zriaďuje za účelom evidencie odborne spôsobilých osôb v cestnej doprave. Register odborne spôsobilých osôb sa člení na verejnú časť a neverejnú časť.

Register správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel sa zriaďuje na účely evidencie a rozhodovania o správnych deliktoch prevádzkovateľov vozidiel. Register správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel je neverejný. 

K § 12

Upravuje sa poskytovanie údajov z jednotlivých registrov JISCD vrátane okruhu orgánov a osôb, ktoré majú nepretržitý a automatizovaný alebo priamy prístup k údajom z registrov.

K § 13

V rámci prechodných ustanovení sa určuje dočasný postup, pretože v čase nadobudnutia účinnosti zákona o JISCD, nebudú zrejme vybudované všetky agendové systémy a nebude možná komunikácia medzi nimi cez modul úradnej komunikácie vzhľadom na prechodné obdobie podľa § 60 ods. 7 zákona o e- Governmente a tiež z dôvodu, že v súčasnosti nie je  vydaný zoznam referenčných registrov. 

K čl. II

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č. 135/1961 Zb.
o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

K bodu  1  [§ 1 ods. 4]

Navrhnutou úpravou sa do § 1 ods. 4 dopĺňajú zariadenia, ktoré nie sú súčasťou diaľnic, ciest a miestnych komunikácií. 

K bodu  2  [§ 8 ods. 5]

Ide o legislatívno-technickú úpravu vyvolanú zmenou v spôsobe výpočtu správneho poplatku, ktorý sa vyberá dodatočne za nadmernú a nadrozmernú prepravu vykonanú bez povolenia.

K čl. III

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Ustanovuje sa odborná spôsobilosť pre viazanú živnosť prevádzkovanie autoškoly, ktorú musí spĺňať osoba, ktorá ohlási takúto živnosť alebo požiada o vydanie osvedčenia
o živnostenskom oprávnení.

K čl. IV

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

K bodu  1  [položka 68, splnomocnenie]

Na základe podnetov z aplikačnej praxe sa navrhuje pri úhrade správneho poplatku pri zrýchlenom konaní skrátiť lehotu na zrýchlené vybavenie z desiatich dní na päť dní.

K bodu  2  [položka 69a]

Na základe podnetov z aplikačnej praxe sa navrhuje úprava výšky správneho poplatku zo súčasnej jednotnej sumy 33 eur pre všetky kategórie vozidiel tak, že pre kategórie vozidiel s nižšou obstarávacou cenou sa navrhuje nižšia výška správneho poplatku (25 eur) a pre ostatné kategórie vozidiel sa navrhuje zvýšenie správneho poplatku (50 eur), čo v konečnom dôsledku bude znamenať, že celkový príjem do štátneho rozpočtu bude nezmenený. Zároveň sa aktualizuje poznámka pod čiarou vzhľadom na to, že povolenie evidencie, uvedenia na trh alebo do prevádzky v premávke na pozemných komunikáciách sa od 1. januára 2016 bude vykonávať aj prostredníctvom nových európskych nariadení.

K bodu  3  [položka 69b]

V súvislosti s vytvorením JISCD sa navrhuje pre poskytovanie štatistických údajov správny poplatok vo výške 20 eur. Ide o obdobnú položku, ako je poskytovanie štatistických údajov z evidencie vozidiel alebo z evidencie dopravných nehôd (položka 66). 

Pre poskytnutie údajov z JISCD týkajúcich sa osoby žiadateľa sa navrhuje správny poplatok vo výške 5 eur.

K bodu  4  [položka 74 písm. e) a f)]

V súvislosti s rozsahom inštruktorského oprávnenia upravenom v § 17 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 349/2005 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vyhlášky č. 259/2012 Z. z. (ďalej len „vykonávacia vyhláška k zákonu o autoškolách“) sa navrhuje zosúladiť úhradu správnych poplatkov s rozsahom inštruktorského oprávnenia, ktoré oprávňuje inštruktora autoškoly vykonávať v kurzoch výučbu a výcvik pre viaceré skupiny. Samotná výška správnych poplatkov sa pri niektorých skupinách zvyšuje a pri niektorých znižuje, čo v konečnom dôsledku nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet. Vzhľadom na to, že pri opakovanej skúške sa vyberá poplatok vo výške 50 %, správne poplatky sú navrhnuté v takej výške, aby boli jednoducho deliteľné dvomi a bolo ich možné, čo najjednoduchšie uhradiť na Slovenskej pošte prostredníctvom Potvrdenia pre evidenciu poplatku.

K bodu  5  [položka 74 nové písm. g)]

V súvislosti s vydávaním inštruktorského preukazu okresnými úradmi v sídle kraja sa dopĺňa správny poplatok za vydanie inštruktorského preukazu. Výška správneho poplatku sa navrhuje na 10 eur, čo by malo pokryť výrobu a distribúciu inštruktorských preukazov ako aj samotnú administratívu spojenú s vydávaním inštruktorského preukazu.

K bodu  6  [položka 77]

V súvislosti s vykonaním zmeny registrácie autoškoly sa navrhuje správny poplatok rozdeliť, a to správny poplatok vo výške 100 eur bude iba v prípade zmeny rozsahu registrácie. V ostatných prípadoch zmeny (mimo rozsahu registrácie) sa navrhuje správny poplatok vo výške 20 eur. Taktiež sa presnejšie definuje, aký správny poplatok sa vyberá v súvislosti s rozšírením rozsahu skupín registrácie autoškoly.

K bodom  7 až 9  [položka 77a] 

Ide o zosúladenie zákona o správnych poplatkoch v súvislosti s jednotnou registráciou školiaceho strediska pre základnú kvalifikáciu a pravidelný výcvik a doplnenie správneho poplatku za zmenu registrácie školiaceho strediska.

K bodu  10  [položka 77b nové písm. c) a d)]

Navrhuje sa sadzobník správnych poplatkov doplniť o nové správne poplatky v súvislosti so schválením identifikačného zariadenia na používanie v autoškolách alebo schválením programového vybavenia autoškoly.

K bodu  11  [položka 78a písm. a)]

Zosúladenie znenia so zákonom o podmienkach prevádzky vozidiel.

K bodu  12  [položka 78a písm. a) druhý bod]

Upravuje sa výška správneho poplatku v súvislosti so skúškou odbornej spôsobilosti pri emisnej kontrole na rovnakú úroveň, ako je pri technickej kontrole a pri kontrole originality. Pri novele zákona o správnych poplatkoch účinnej k 1. októbru 2012 (zákon
č. 286/2012 Z. z.) došlo k preklepu a výška správnych poplatkov bola zmenená iba pri skúške odbornej spôsobilosti pri technickej kontrole a kontrole originality, pričom pri skúške odbornej spôsobilosti pri emisnej kontrole k zmene nedošlo. Navrhovanou úpravou sa docieli jednotná výška správneho poplatku.

K bodu  13  [položka 79 písm. d)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu, že úkon schválenie cestovného poriadku sa vykonáva až po schválení dopravnej licencie, pričom pre schválenie cestovného poriadku sa nepodáva samostatná žiadosť.

K bodom  14 až 21  [položka 79]

Ide o legislatívno-technické úpravy z dôvodu jednoznačnosti, že príslušný poplatok sa platí pri podaní žiadosti alebo prihlášky.

K bodu  22  [položka 79 nové písm. t) a u)]

Navrhujú sa nové správne poplatky v súvislosti s vykonávaním odbornej prípravy bezpečnostných poradcov a vodičov vozidiel prepravujúcich nebezpečné veci. Podľa § 41 ods. 1 písm. o) v spojení s § 37 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave (ďalej len „zákon o cestnej doprave“) ministerstvo dopravy poveruje právnické osoby odbornou prípravou bezpečnostných poradcov a vodičov vozidiel prepravujúcich nebezpečné veci a v súvislosti s tým, je potrebné zaviesť adekvátny správny poplatok.

K bodu  23  [položka 80 nové písm. c) a d)]

Zavádzajú sa tzv. „šesťmesačné a trojmesačné permanentky“ za nadmernú a nadrozmernú prepravu. Z činnosti okresných úradov, z informácií od samotných dopravcov ako aj z poznatkov správcov pozemných komunikácií vyplýva, že o povolenie na zvláštne užívanie pred vykonaním nadmernej alebo nadrozmernej prepravy požiada len nepatrné množstvo dopravcov. Pri súčasne platnom režime jednorazových povolení za každú jednotlivú prepravu a prepravný zámer dopravcovia, ktorí si chcú vybaviť povolenia na zvláštne užívanie, často nemôžu z časového hľadiska operatívne reagovať na ponuky objednávateľov, pretože do povolenia nevedia zadať presný termín prepravy, prípadne o požiadavke na uskutočnenie prepravy sa dozvedia často 1-2 dni pred uskutočnením prepravy a tak, buď odmietnu takúto prepravu alebo oveľa častejšie riskujú a vykonajú prepravu bez povolenia.

Novou úpravou sa teda zavádza možnosť opakovanej prepravy na dobu najviac troch alebo šiestich mesiacov, spoplatnenej dva a pol násobkom alebo päťnásobkom sumy za jednotlivú prepravu a prepravný zámer. Výška správneho poplatku je z pohľadu predkladateľa nastavená priaznivo a motivačne, tak aby dopravcovia neobchádzali zákon a požiadali o povolenie na zvláštne užívanie, ktoré je najmä pri vyšších hmotnostiach nevyhnutné, pretože v povolení cestný správny orgán určuje trasu, po ktorej sa môže nadmerná alebo nadrozmerná preprava uskutočniť tak, aby nedochádzalo najmä k poškodeniu mostných objektov. 

Pri prepravách do 60 ton sa preprava povolí na dobu najviac šiestich mesiacov a pri prepravách nad 60 ton sa preprava povolí na dobu najviac troch mesiacov.

K bodu  24  [položka 80 časť Splnomocnenie bod 2]

Vyvolané novou úpravou v bode 25.

K bodu  25  [položka 80 časť Splnomocnenie nový bod 3]

Výška dodatočne vyberaného správneho poplatku sa posudzuje podľa percentuálneho preťaženia celkovej hmotnosti vrátane nákladu a nápravového preťaženia. Takto získané sumy sa na záver sčítajú.

Príklad: 

Došlo k prekročeniu najväčšej prípustnej celkovej hmotnosti jazdnej súpravy ustanovenej na 40,00 ton podľa bodu 2 písm. i) prílohy č. 1 nariadenia vlády  Slovenskej republiky č. 349/2009 Z. z. o najväčších prípustných rozmeroch vozidiel a jazdných súprav, najväčších prípustných hmotnostiach vozidiel a jazdných súprav, ďalších technických požiadavkách na vozidlá a jazdné súpravy v súvislosti s hmotnosťami a rozmermi
a o označovaní vozidiel a jazdných súprav, o 9,62 ton, t. j. o 24,05 %, keďže nameraná celková hmotnosť jazdnej súpravy bola 49,62 ton. Poplatok za túto nadmernú prepravu mal byť podľa písmena a) bodu 2.1. (od 30,01 do 50,00 ton) 300 eur.

Poplatok podľa bodu 3.1. sa vypočíta ako trojnásobok 300=900 eur, pretože percentuálne preťaženie je nad 9,01 %.

Zároveň došlo k prekročeniu najväčšej prípustnej hmotnosti na dvojnápravu prívesu pretože  nameraná hmotnosť bola 19,10 ton, pričom povolená hmotnosť je 18,00 ton podľa bodu 3 písm. d) bodu 3. prílohy č. 1  nariadenia vlády  Slovenskej republiky č. 349/2009 Z. z. v znení nariadenia  vlády Slovenskej republiky č. 439/2013 Z. z..  Došlo k preťaženiu o 1,10 ton, t. j. o 6,11 %. Poplatok za túto nadmernú prepravu mal byť podľa písmena a) bodu 2.2. (od 5,01 do 10,00  %) 150 eur. Poplatok podľa bodu 3.2. sa vypočíta ako dvojnásobok 150=300 eur, pretože percentuálne preťaženie je od 6,01% do 9%.

Sadzby podľa bodov 3.1 a 3.2 sa sčítajú (900+300=1200 eur).

K bodu  26  [položka 80  časť Poznámka bod 6]

Pri jazdnej súprave skladajúcej sa z motorového vozidla spojeného s návesom sa samostatne neposudzuje hmotnosť motorového vozidla. Navrhovaným doplnením sa vyhovuje požiadavke dopravcov prevážajúcich  štrk, sypký materiál, palety a iný materiál,  ktorý nie je možné rovnomerne rozložiť na ložnej ploche jazdnej súpravy a už pri brzdení sa tento materiál posunie do prednej časti návesovej súpravy, čo sa prejaví na preťažení motorového vozidla, pričom celková hmotnosť jazdnej súpravy a hmotnosť na nápravy nemusí byť vôbec prekročená.

K bodu  27  [položka 80 časť Poznámka bod 12]

Cieľom návrhu je, aby sa sadzba za tranzitnú prepravu pripočítala k sadzbe za viacnásobne opakovanú prepravu len raz. Rovnako sa navrhuje, aby sa sadzba za tranzit pripočítala len raz aj v prípade dodatočne vyberaného správneho poplatku, pri ktorom sa doposiaľ strojnásobila základná sadzba, ktorá bola vypočítaná ako súčet sadzieb podľa písmena a) a sadzba za tranzit podľa písmena b). Dodatočne sa tranzit pripočíta len v prípade, ak v doklade o úradnom meraní je uvedená (je preukázaná) východisková a cieľová krajina a tento doklad je podpísaný vodičom.

K bodu  28  [položka 80 časť Poznámka bod 13]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu  29  [položka 80 časť Poznámka body 14 až 16]

V bode 14 sú uvedené podmienky, za akých je možné povoliť “permanentky“ pre nadmerné prepravy s celkovou hmotnosťou nad 60 ton.

V bode 15 v prípade porušenia podmienok v povolení na viacnásobne opakovú prepravu, sa preprava posudzuje ako preprava bez povolenia na zvláštne užívanie a dodatočne sa vyberá poplatok podľa Splnomocnenia bodu 3.

Bod 16 spresňuje, že ak sa stavebným mechanizmom vykoná nadmerná alebo nadrozmerná preprava bez povolenia na zvláštne užívanie, zvýšený správny poplatok sa vypočíta zo sumy vypočítanej podľa písmena a), keďže bez povolenia na zvláštne užívanie je táto preprava považovaná za „klasickú nadmernú alebo nadrozmernú prepravu“.  

K čl. V

Tento článok obsahuje novelu zákona č. 359/2000 Z. z. o Slovenskej komore výcvikových zariadení autoškôl a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z.
o premávke na pozemných komunikáciách.

Z dôvodu zavedenia JISCD sa presnejšie špecifikujú základné úlohy Slovenskej komory výcvikových zariadení autoškôl v súvislosti s organizáciou inštruktorských kurzov, doškoľovacích kurzov inštruktorov, vykonávaním inštruktorských skúšok a v súvislosti s používaním samotného JISCD.

K čl. VI 

Ustanovuje sa prepojenie zákona o podmienkach prevádzky vozidiel so zákonom
č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 

K bodom  1 a 2  [§ 1 ods. 1 písm. a) a § 2 nové písmeno l), poznámka pod čiarou k odkazu 9e] 

Dopĺňa sa kompetencia a predmet kontroly Slovenskej obchodnej inšpekcie o dohľad nad trhom podľa zákona o podmienkach prevádzky vozidiel.

K bodu  3  [§ 8 ods. 1 písm. b)] 

Zároveň sa v § 8 ods. 1 písm. b) navrhuje vykonať legislatívno-technickú úpravu za účelom zosúladenia s § 101a zákona o podmienkach prevádzky vozidiel.

K čl. VII 

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona o podmienkach prevádzky vozidiel (zákon č 725/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorá primárne súvisí s návrhom zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave. Navrhuje sa tiež úprava pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti dohľadu nad trhom, pretože s účinnosťou od 1. januára 2016 sú členské štáty Európskej únie povinné prijať opatrenia, ktoré súvisia s dohľadom nad trhom podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 167/2013 a 168/2013. Ďalšie navrhované zmeny vyplývajú z aplikačnej praxe a poznatkov ministerstva dopravy s cieľom spresnenia niektorých ustanovení zákona za účelom vylúčenia nejednotného výkladu a zjednotenia aplikačnej praxe.

K bodu  1  [§ 1 ods. 1 písm. a) a b)] 

Navrhnuté znenie súvisí s dohľadom nad trhom. Predmet zákona sa spresňuje v nadväznosti na doplnenie úpravy podmienok uvádzania na trh a sprístupnenia na trhu nových vozidiel, systémov, komponentov a samostatných jednotiek. 

K bodom  2, 3, 4, 5, 6 a 16  [§ 4 ods. 3 písm. b) a ods. 6 písm. c), § 5 ods. 4 písm. b) a ods. 10 písm. b), § 7 ods. 5 písm. c) a ods. 8 písm. c), § 8 ods. 4 písm. c), § 18 ods. 8 písm. c)]

V rámci typového schvaľovania vozidiel, ich systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek  ako  aj v rámci hromadnej prestavby typu vozidla sa upravuje, akým spôsobom sa preukazuje systém riadenia a kvality výroby. Výrobca a hromadný výrobca môže tento systém preukázať priamo certifikátom udeleným príslušným certifikačným orgánom alebo vyhlásením výrobcu (hromadného výrobcu), že má zavedený systém riadenia a kvality výroby, ktorý musí následne aj preukázať (napríklad vypracovanou príručkou kvality alebo vnútropodnikovou smernicou o systéme riadenia a kvality výroby). 

K bodom  7, 48 a 51  [§ 12 ods. 1 písm. q) a r), § 107 ods. 9 písm. a), § 107 ods. 12 písm. a)] 

Navrhnuté znenie súvisí s dohľadom nad trhom. Európska únia v nariadeniach upravujúcich typové schvaľovanie, ktoré sú priamo aplikovateľné v členských štátoch, ukladá členským štátom povinnosť prijať do svojho právneho poriadku ustanovenia o sankciách (pokutách) za konkrétne druhy porušení, ktorých skutkové podstaty už sú alebo v budúcnosti budú určené v európskych nariadeniach. 

Z tohto dôvodu sa do § 12 ods. 1 dopĺňajú nové povinnosti pre výrobcu a zástupcu výrobcu vyplývajúce z príslušných európskych nariadení  a  nadväzne sa v § 107 upravujú správne delikty za ich porušenie.

K bodu  8  [§ 12 ods. 7] 

Navrhnuté znenie súvisí s dohľadom nad trhom a so založením kompetencie v § 101a pre Slovenskú obchodnú inšpekciu vykonávať dohľad nad trhom s novými vozidlami, systémami, komponentmi a samostatnými technickými jednotkami. 

K bodu  9  [§ 13a]  

Navrhnuté znenie súvisí s dohľadom nad trhom. Nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 167/2013 z 5. februára 2013 o schvaľovaní poľnohospodárskych a lesných vozidiel a o dohľade nad trhom s týmito vozidlami  a nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 168/2013 z 15. januára 2013 o schvaľovaní a dohľade nad trhom dvoj- alebo trojkolesových vozidiel a štvorkoliek ustanovujú povinnosti pre subjekty, ktoré uvádzajú na trh a sprístupňujú na trhu nové vozidlá, systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky. 

Podľa týchto nariadení sa uvedením na trh rozumie prvé sprístupnenie vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky v Európskej únii. Sprístupnením na trhu sa rozumie každá dodávka nového vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky určená na distribúciu alebo používanie na trhu v priebehu obchodnej činnosti, či už za úhradu alebo bezplatne.

Uvedenie na trh a sprístupnenie na trhu môže vykonať výrobca, zástupca výrobcu, dovozca alebo distribútor, ktorí sú v terminológii príslušných európskych nariadení označovaní ako hospodárske subjekty. V tejto súvislosti sa v § 13a ustanovujú povinnosti pre hospodárske subjekty. 

K bodom  10 a 19  [§ 14 ods. 2, § 14a ods. 1, § 15 ods. 2 a 8, § 16 ods. 3, § 16d ods. 2, § 23 ods. 14 písm. a), § 23a ods. 3]  

Vzhľadom na to, že zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) umožňuje prihlásenie vozidla do evidencie aj podľa miesta prevádzky resp. organizačnej zložky, v zákone o podmienkach prevádzky vozidiel sa navrhuje, aby na konanie v súvislosti s jednotlivo vyrobeným vozidlom, jednotlivo dokončeným vozidlom alebo jednotlivo dovezeným vozidlom a v súvislosti s opätovným schválením vozidla na prevádzku v cestnej premávke, bol miestne príslušným správnym orgánom okresný úrad aj podľa sídla organizačnej zložky resp. prevádzkarne u právnickej osoby a fyzickej osoby - podnikateľa. U fyzickej osoby sa miestna príslušnosť okresného úradu navrhuje podľa jej pobytu tak, ako je definovaný v § 2 ods. 2 písm. q) zákona o cestnej premávke.

K bodom  11, 12, 14 a 15  [§ 16d ods. 3 nové písm. c) a ods. 4 vypustenie písm. d), § 17 ods. 8 nové písm. e) a ods. 9 vypustenie písm. f)] 

Navrhnuté znenie súvisí s JISCD. Legislatívna zmena sa navrhuje vzhľadom na skutočnosť, že samotné rozhodnutie o pridelení náhradného identifikačného čísla vozidla VIN nebude potrebné predkladať ako prílohu k žiadosti, keďže bude evidované v JISCD.

K bodom  13  a 21  [§ 17 ods. 7, § 18 ods. 17, § 19 ods. 2, § 24 ods. 4]

V súvislosti s výmenou karosérie na vozidle  a  s vykonaním prestavby na vozidle sa miestna príslušnosť správneho orgánu na konanie navrhuje u evidovaných vozidiel podľa miesta evidencie vozidla a u vozidiel, ktoré nepodliehajú prihláseniu do evidencie vozidiel, podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby. 

Rovnakým spôsobom sa upravuje miestna príslušnosť okresného úradu v súvislosti s trvalým vyradením vozidla z cestnej premávky.

K bodom  17 a 46  [§ 21 ods. 1 písm. b), § 107 ods. 2 nové písm. g) a h)]  

Medzi základné povinnosti prevádzkovateľa vozidla sa dopĺňa povinnosť podrobiť vozidlo technickej kontrole pravidelnej a emisnej kontrole pravidelnej aj po ukončení dočasného vyradenia vozidla z evidencie, ak vozidlo nemá platnú technickú kontrolu alebo nemá platnú emisnú kontrolu [§ 21 ods. 1 písm. b) tretí a štvrtý bod]. Táto povinnosť je v súčasnosti upravená v zákone o cestnej premávke, ktorý však technické a emisné kontroly neupravuje. Navrhovaným doplnením sa povinnosti pre prevádzkovateľov vozidiel súvisiace s technickými a emisnými kontrolami zjednocujú v zákone o podmienkach prevádzky vozidiel.

Úprava sa navrhuje aj z dôvodu, že pri automatickom ukladaní pokút za nepodrobenie vozidla technickej a emisnej kontrole je nevyhnutné, aby všetky povinnosti prevádzkovateľov vozidiel boli upravené výlučne v zákone o podmienkach prevádzky vozidiel.

Z dôvodu doplnenia tretieho a štvrtého bodu je potrebné v odseku 1 spresnenie znenia uvádzacej vety a v písmene b) úprava znenia prvého a druhého bodu.

Porušenie novo doplnených povinností do § 21 ods. 1 písm. b) tretieho a štvrtého bodu sa kvalifikuje ako správny delikt, za ktorý správny orgán uloží pokutu podľa § 107 ods. 2 písm. g) a h).

K bodu  18  [§ 21a ods. 3]

V súvislosti s demontážou deliacej priečky vozidiel kategórie N₁ sa miestna príslušnosť okresného úradu  na konanie vo veci zápisu zmeny do osvedčenia o evidencii alebo do osvedčenia o evidencii časti II navrhuje podľa miesta prihlásenia vozidla do evidencie.

K bodu  20  [§ 23a nový odsek 17]

Zákonom č. 388/2013 Z. z. sa do zákona o cestnej premávke zapracovali niektoré elektronické služby v súvislosti s vybudovaním národnej evidencie vozidiel. Tieto služby umožňujú prihlásenie vozidla priamo schvaľovacím úradom (okresným úradom – odborom cestnej dopravy a pozemných komunikácií) v konaní podľa zákona o podmienkach prevádzky vozidiel pri jednotlivo vyrobenom vozidle (§ 14 ods. 21 a 22), pri jednotlivo dokončenom vozidle (§ 14a ods. 10), pri jednotlivo dovezenom vozidle (§ 16a ods. 28 a 29, § 16b ods. 6
a 17) a pri opätovnom schválení vozidla na prevádzku (§ 16d ods. 7). Obdobne sa navrhuje tieto elektronické služby využiť aj pri prihlásení vozidla do evidencie priamo schvaľovacím úradom pri výmene technického osvedčenia vozidla za osvedčenie o evidencii podľa § 23a.

K bodu  22  [§ 24b ods. 2 prvá veta]

Uvedenou zmenou sa odstráni nesúlad medzi znením odseku 1 a 2 v § 24b.

K bodom  23 a 50  [§ 29 ods. 1 nové písm. c), § 107 ods. 11]

Navrhnuté znenie súvisí s JISCD. Navrhuje sa udeliť povereným technickým službám overovania vozidiel oprávnenie a povinnosť uložiť dokumenty, ktoré vystavujú podľa § 29 ods. 1 písm. b), priamo do JISCD, čím odpadne pre účastníka konania povinnosť predložiť takéto doklady ku konaniu pred správnym orgánom (napríklad pri dovoze jednotlivého vozidla). Tieto doklady bude správny orgán získavať priamo z JISCD, ak v ňom budú dostupné; inak vyzve účastníka konania na ich predloženie.

Zároveň sa dopĺňa pokuta pre poverenú technickú službu overovania vozidiel za nesplnenie tejto povinnosti.

K bodu  24  [§ 30 ods. 1 písm. f), § 31 ods. 1 písm. f), § 32 ods. 1 písm. f), § 33 ods. 1 písm. f)]

Navrhnutá zmena súvisí s úpravou JISCD za účelom zabezpečenia toku informácií z informačných systémov poverených technických služieb do JISCD. 

K bodom  25 a 37  [§ 32 ods. 4 prvá veta, § 84 ods. 4 prvá veta]

Pri kontrolách originality vozidiel sa preveruje vozidlo aj v pátracích evidenciách. V praxi sa zistilo, že pri pokusoch legalizovať kradnuté vozidlá, boli pri kontrole originality vozidla spravidla vždy predložené neplatné (pôvodne stratené) doklady totožnosti fyzickej osoby. Z tohto dôvodu sa navrhuje, aby sa pri kontrole originality vozidla overovalo, či po doklade totožnosti fyzickej osoby nie je vyhlásené pátranie. Je potrebné, aby poverená technická služba kontroly originality vozidiel bola oprávnená požadovať informácie, či nie je v pátraní konkrétny doklad totožnosti fyzickej osoby. Taktiež sa upravuje postup technika kontroly originality, ak zistí, že po konkrétnom doklade totožnosti fyzickej osoby je vyhlásené pátranie.

K bodom  26, 31 a 33  [§ 39 ods. 2 nové písm. g), § 57 ods. 2 nové písm. g), § 74 ods. 2 nové písm. g)]

Navrhnuté znenie súvisí s JISCD. Samotné rozhodnutie o povolení na zriadenie stanice technickej kontroly, rozhodnutie o povolení na zriadenie pracoviska emisnej kontroly a rozhodnutie o povolení na zriadenie pracoviska kontroly originality nebude potrebné predkladať ako prílohu k žiadosti, keďže tieto rozhodnutia budú evidované v JISCD.

K bodu  27  [§ 42 ods. 3 písm. d) a § 60 ods. 3 písm. d)]

Navrhuje sa, aby pri vykonaní technickej kontroly resp. emisnej kontroly bez pristavenia vozidla bolo možné automaticky zrušiť oprávnenie na vykonávanie technickej kontroly resp. oprávnenie na vykonávanie emisnej kontroly. Na staniciach technickej kontroly a pracoviskách emisnej kontroly boli povinne zo zákona namontované monitorovacie záznamové zariadenia (tzv. kamerové systémy), aby nebolo možné vykonať technickú alebo emisnú kontrolu bez pristavenia vozidla; ak napriek tomu niekto vykoná takú kontrolu bez pristavenia vozidla, dôsledkom bude, že oprávnená osoba ihneď príde o príslušné oprávnenie. 

K bodu  28  [§ 43 ods. 5, § 61 ods. 5, § 78 ods. 5, § 91 ods. 5]

Navrhovaná legislatívna úprava vypúšťa možnosť podania jednej žiadosti pre viaceré fyzické osoby v konaní súvisiacom s odbornou spôsobilosťou kontrolného technika, technika emisnej kontroly, technika kontroly originality alebo technika montáže plynových zariadení.

K bodom  29, 32, 34 a 38  [§ 47 ods. 3, § 65 ods. 3 druhá veta, § 82 ods. 3 druhá veta, § 95 ods. 3 druhá veta] 

Navrhnuté znenie súvisí s JISCD. Ustanovenia sa dopĺňajú o oznámenie termínu a miesta konania skúšky aj fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá má platné povolenie na zriadenie stanice technickej kontroly alebo na zriadenie pracoviska emisnej kontroly alebo kontroly originality, ako aj osobe, ktorá žiada o udelenie oprávnenia na montáž plynového zariadenia, a to z dôvodu, že aj tieto osoby podávajú žiadosti na skúšku z odbornej spôsobilosti na získanie osvedčenia kontrolného technika, technika emisnej kontroly, technika kontroly originality alebo technika montáže plynových zariadení. Termín a miesto skúšky sa bude vykonávať prostredníctvom JISCD.

K bodom  30 a 35  [§ 47 ods. 4, § 65 ods. 4, § 82 ods. 4 prvá veta, § 95 ods. 4]

Navrhnuté znenie súvisí s JISCD. JISCD umožní podanie žiadosti aj na opakovanú skúšku. 

Súčasne sa doplnením slov „alebo zdokonaľovacieho školenia“ odstráni nepresnosť právnej úpravy; to sa nevzťahuje na § 82 ods. 4, pretože technici kontroly originality neabsolvujú zdokonaľovacie školenie.

K bodu  36  [§ 83 ods. 4 písm. b)]  

Z dôvodu jednoznačnosti právnej úpravy sa navrhuje vyprecizovanie znenia písmena b) v § 83 ods. 4 takým spôsobom, aby bola zrejmá povinnosť vo vzťahu k prevádzkovateľovi vozidla; vecne však nejde o zmenu terajšieho stavu.

K bodu  39  [§ 98 písm. d)] 

Navrhnuté znenie súvisí s dohľadom nad trhom. Podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 167/2013 a 168/2013 sa dohľadom nad trhom rozumejú činnosti
a opatrenia vnútroštátnych orgánov, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby vozidlá, systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky, ktoré sú sprístupnené na trhu, boli v súlade s požiadavkami ustanovenými v príslušných harmonizačných právnych predpisoch Európskej únie a aby neohrozovali zdravie, bezpečnosť ani inú oblasť ochrany verejného záujmu.

Po dohode s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a Slovenskou obchodnou inšpekciou sa navrhuje rozšírenie pôsobnosti Slovenskej obchodnej inšpekcie o výkon dohľadu nad trhom podľa zákona o podmienkach prevádzky vozidiel a príslušných európskych nariadení. 

Slovenská obchodná inšpekcia sa dopĺňa do § 98 medzi orgány štátnej správy.

K bodu  40  [§ 98 písm. w)]    

Navrhnuté znenie súvisí s dohľadom nad trhom. Na základe požiadavky Slovenskej obchodnej inšpekcie sa do pôsobnosti ministerstva dopravy (štátneho dopravného úradu) dopĺňa metodické usmerňovanie výkonu dohľadu nad trhom.

K bodu  41  [§ 101a]    

Zakladá sa kompetencia pre Slovenskú obchodnú inšpekciu vo veciach dohľadu nad trhom.

K bodu  42  [§ 102 ods. 2 písm. d)]  

Navrhnuté znenie súvisí s JISCD. Dopĺňa sa možnosť pre správny orgán získavať údaje potrebné na výkon štátneho odborného dozoru aj na základe výstupov z informačných systémov.

K bodu  43  [§ 107 ods. 1 písm. b) a c)]

Ide o legislatívno-technické spresnenie textu v nadväznosti na porušenie povinností uvedených v § 21 ods. 1 písm. e) prvom až treťom bode, za ktoré sa ukladá pokuta.

K bodu  44  [§ 107 ods. 2 uvádzacia veta]  

Navrhnutá zmena súvisí s rozkazným konaním. Výška pokuty sa zaokrúhľuje na sumu deliteľnú tromi bezo zvyšku vo väzbe na zavedenie možnosti uhradiť 2/3 pokuty v lehote na podanie odporu (pozitívna motivácia) v § 107b ods. 5.

K bodu  45  [§ 107 ods. 2 písm. c) až e)]  

Navrhuje sa legislatívno-technické vyprecizovanie znenia písmen c) až e) v § 107 ods. 2 v záujme zjednodušenia interpretácie a aplikácie týchto ustanovení; vecne však nejde o zmenu terajšieho stavu.

K bodu  47  [§ 107 ods. 3]  

Cieľom tejto úpravy je (vo väzbe na § 107 ods. 16) ukladanie sankcie prevádzkovateľovi vozidla za každé vozidlo, v súvislosti s použitím ktorého dôjde k spáchaniu správnych deliktov uvedených v § 107 ods. 3.

K bodu  49  [§ 107 ods. 10 písm. a) až c)]

Účelom legislatívnej úpravy je, aby správny orgán na základe voľnej úvahy (§ 107 ods. 14) určil výšku pokuty v rámci daného rozpätia.

K bodu  52  [poznámka pod čiarou k odkazu 40a]  

Legislatívno-technická úprava, skrátená citácia predpisov v poznámke pod čiarou k odkazu 40a, ako aj doplnenie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/758
z 29. apríla 2015 o požiadavkách typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall využívajúceho službu tiesňovej linky 112 a o zmene smernice 2007/46/ES.

K bodu  53  [§ 107 nové odseky 15 až 18] 

K § 107 ods. 15: vzhľadom na to, že absentuje všeobecný predpis o správnych deliktoch, navrhuje sa do § 107 ods. 15 doplniť pravidlá pre spoločné konanie a pre ukladanie úhrnného trestu pri súbehu správnych deliktov, s cieľom zamedziť problémom
v aplikačnej praxi.

Ak sa ten istý páchateľ dopustil viacerých správnych deliktov, ktoré je príslušný prejednať ten istý správny orgán (vecne, miestne a funkčne príslušný), prejednajú sa tieto v spoločnom (jednom) konaní. Viac správnych deliktov páchateľa je v súbehu vtedy, ak medzi spáchaním časovo prvého z nich a časovo posledného z nich nebolo vydané správnym orgánom rozhodnutie (hoci aj neprávoplatné) o uložení sankcie za správny delikt. Činy spáchané po vydaní takéhoto rozhodnutia do nadobudnutia jeho právoplatnosti treba posúdiť obdobne ako recidívu, t. j. opätovné spáchanie správneho deliktu. Ak spáchal obvinený zo správneho deliktu po oznámení prvostupňového rozhodnutia o správnom delikte a po uložení sankcie zaň nový správny delikt, nejde o súbeh správnych deliktov a v oboch prípadoch treba uložiť samostatné sankcie.

Za viac správnych deliktov toho istého páchateľa prejednávaných v spoločnom konaní sa uloží pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie použiteľný (tzv. absorpčná metóda, kedy vyššia alebo prísnejšia sankcia pohlcuje /absorbuje/ nižšiu alebo menej prísnu sankciu). 

K § 107 ods. 16: absorpčná zásada sa nepoužije v taxatívne ustanovených prípadoch porušenia povinností viazaných na jednotlivé vozidlo, kedy sa o viacerých správnych deliktoch toho istého páchateľa rozhodne a sankcia sa uloží vo viacerých samostatných konaniach vedených podľa vozidla, v súvislosti s ktorým bol správny delikt spáchaný, a osobitne pre každé porušenie povinnosti. 

Samostatné konania o správnych deliktoch podľa tohto odseku nie je možné spojiť do spoločného správneho konania, ani o takých správnych deliktoch rozhodnúť jedným rozhodnutím. Vo všeobecnosti možno uviesť, že spájanie konaní môže byť prekážkou rýchleho vybavenia veci v prípadoch správnych deliktov tých istých páchateľov, ktoré sa často opakujú (v praxi pôjde o páchateľov, ktorí majú napríklad väčšie množstvo vozidiel). Zavedenie samostatného konania pre vybrané správne delikty umožní to, aby správny orgán pri zistení ďalšieho správneho deliktu začal ďalšie správne konanie. Napokon pri rôznych správnych deliktoch tých istých páchateľov bude i dôkazná situácia rozdielna. Preto sa javí v prípade frekventovaných správnych deliktov za zbytočné spájať napríklad konania, kde je jednoduchá dôkazná situácia s konaniami, kde je dôkazná situácia zložitejšia. Záverom možno uviesť, že i naviazanie určenia miestnej príslušnosti na miesto evidencie vozidla môže sťažiť proces spájania konaní (okresné úrady nemusia bezprostredne zistiť, že iný okresný úrad vedie správne konanie o ďalšom alebo inom správnom delikte páchateľa).

Ak by sme pripustili spoločné konanie aj o iných správnych deliktoch prevádzkovateľa, napríklad podľa § 107 ods. 1 písm. a) a správnych deliktov, ktoré sa budú riešiť v rámci rozkazného konania (keď nastane situácia podľa § 107d ods. 5, že sa rozkaz zruší  a okresný úrad pokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla podľa
§ 107), mohla by nastať situácia, že nebude zrejmé, či sa prevádzkovateľovi vozidla má uložiť pokuta podľa najprísnejšie postihnuteľného ustanovenia alebo súčtom pokút. 

K § 107 ods. 17: v taxatívne ustanovených prípadoch porušenia povinností sa upravuje miestna príslušnosť okresného úradu podľa miesta prihlásenia vozidla do evidencie vozidiel v čase spáchania správneho deliktu.

K § 107 ods. 18: zákon o podmienkach prevádzky vozidiel upravuje povinnosti pre prevádzkovateľa vozidla, ktorým sa podľa § 2 písm. am) rozumie vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ osvedčenia o evidencii (držiteľ vozidla). Za dodržiavanie povinností ustanovených zákonom je zodpovedný prevádzkovateľ vozidla, teda aj vlastník aj držiteľ vozidla. 

V súvislosti s ukladaním pokút za správne delikty sa navrhuje ukladať pokuty držiteľovi vozidla. V prípade, že držiteľ vozidla nie je známy (bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol), pokuta sa uloží vlastníkovi vozidla.

K bodu  54  [§ 107 ods. 22]  

  Ustanovuje sa subjektívna dvojročná a objektívna päťročná lehota na uloženie pokuty. Uvedené lehoty sa ustanovujú v záujme právnej istoty účastníkov konania o správnom delikte a zásady že, správnu (admimistratívnu) sankciu možno uplatniť a uložiť len v primeranej lehote. Účel sankcie možno dosiahnúť len jej včasným uložením. Sankcia uložená po dlhom čase stráca funkciu prevencie a uplynutím dlhšieho času sa oslabuje aj sila a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov. 

Z ustanovenia vyplýva, že správny organ musí začať konanie tak, aby bolo právoplatne skončené najneskôr v posledný deň ustanovených lehôt, ináč zodpovednosť za správny delikt zaniká. Subjektívna dvojročná lehota môže plynuť len v rámci objektívnej päťročnej lehoty, čo znamená, že po uplynutí objektívnej päťročnej lehoty už nie možné začať konanie, ani v ňom pokračovať. Ak správny organ konanie začal a v rámci uvedených lehôt právoplatne nerozhodol, konanie zastaví.

K bodu  55  [§ 107a ods. 7]  

Upravuje sa postup v konaní o uloženie poriadkovej pokuty.

K bodu  56  [§ 107b až 107d]

Všeobecne k § 107b až 107d

Navrhnuté znenie súvisí s JISCD. V § 107b až 107d je upravené rozkazné konanie a ukladanie pokút v rámci objektívnej zodpovednosti za vybrané správne delikty, ktoré je možné jednoznačne preukázať. Hlavným účelom zavádzania objektívnej zodpovednosti je zefektívniť ukladanie pokút predovšetkým za nepodrobenie vozidla technickej kontrole a emisnej kontrole. Podľa § 101 písm. k) okresné úrady (odbory cestnej dopravy a pozemných komunikácií) sledujú, či každý prevádzkovateľ vozidla v ustanovených lehotách podrobuje vozidlo technickým a emisným kontrolám. V súčasnosti je v evidencii vozidiel približne 250 000 vozidiel starších ako štyri roky, ktoré nemajú platnú technickú alebo emisnú kontrolu, pričom od splnenia povinností prevádzkovateľov vozidiel neodradila ani hrozba uloženia pokuty.

Súčasný systém ukladania pokút v správnom konaní je administratívne zdĺhavý a náročný (oznámenie o začatí správneho konania, vysporiadanie sa s vyjadrením účastníka konania, vydanie rozhodnutia o pokute, odvolanie a podobne), takže okresné úrady podľa kapacitných možností ukladajú tieto pokuty skôr sporadicky (na jeden okresný úrad
v súčasnej dobe pripadá cca 7000 nevyriešených prípadov). 

Z uvedených dôvodov sa navrhuje zrýchlený postup vo forme (zrýchleného) rozkazného konania, podobne ako je tomu pri objektívnej zodpovednosti zavedenej v zákone
o cestnej premávke a v zákone č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o mýte“).

Celý proces bude postupne vykonávaný prostredníctvom JISCD automatickým generovaním vozidiel, ktoré v ustanovených lehotách neboli podrobené technickej kontrole alebo emisnej kontrole, a následne sa automatizovaným spôsobom spracuje rozkaz o uložení sankcie, čo prispeje k úspore času a pracovnej sily na okresných úradoch a urýchli sa proces ukladania pokút. 

Rozkazné konanie je zjednodušeným konaním, a to až do fázy vydania rozhodnutia, ktorým v tomto konkrétnom prípade dôjde k vydaniu rozhodnutia (rozkazu) o uložení pokuty. Zavedením rozkazného konania nebude potrebné začínať klasické správne konanie o uložení pokuty, ktoré v počiatočných fázach ukladá správnemu orgánu povinnosť umožniť účastníkovi konania vyjadriť sa (o veci, ktorá sa kladie účastníkovi konania za vinu). V prípade automatického sankcionovania sa však javí klasické správne konanie o správnom delikte zbytočné, vzhľadom na to, že porušenie povinnosti bude jednoznačné (nevykonanie technickej kontroly alebo emisnej kontroly v ustanovenej lehote). Právo účastníka konania podať opravný prostriedok voči rozkazu o uložení pokuty, a to odporu, je v návrhu zákona zachované. 

K § 107b

V odseku 1 sa ustanovujú správne delikty držiteľa vozidla so striktným určením pokuty. Okresný úrad nebude oprávnený uložiť inú pokutu a nebude môcť prihliadať na žiadne okolnosti, trvanie protiprávneho stavu ani na osobu páchateľa. 

Odsek 2 obsahuje osobitnú úpravu postupu a postihu vybraných správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel. O viacerých správnych deliktoch toho istého prevádzkovateľa vozidla okresný úrad rozhodne a sankciu uloží vo viacerých samostatných rozkazných konaniach vedených osobitne podľa vozidla, v súvislosti s ktorým bol správny delikt spáchaný a osobitne pre každé porušenie povinnosti. Samostatné rozkazné konania o správnych deliktoch nemožno spájať do spoločného rozkazného konania, ani o takých správnych deliktoch rozhodnúť jedným rozhodnutím.

Z procesného hľadiska pôjde o zjednodušenie a zrýchlenie celého systému sankcionovania. Za podmienok vylúčenia spoločného konania nebude v procese sankcionovania potrebné spájať konania, a teda viazať rozhodnutie o správnych deliktoch napr. na vývoj dôkaznej situácie iných správnych deliktov. Vedenie samostatných konaní má zmysel aj z toho pohľadu, že cieľom je ukladať sankcie za každé jednotlivé porušenie povinnosti a za každé vozidlo osobitne, ako aj predísť problémom, na ktoré sa poukazuje v dôvodovej správe k § 107 ods. 16. 

V odseku 3 sa uvádzajú dôkazy, na základe ktorých okresný úrad vie spoľahlivo preukázať, že prevádzkovateľ vozidla porušil povinnosť. 

Z dôvodu jednoznačnosti sa v odseku 4 ustanovuje možnosť použitia uvedených dôkazov aj pri rozhodovaní v konaní o správnom delikte podľa § 107 ods. 1 písm. b) alebo písm. c)  alebo podľa § 107 ods. 2 písm. c), d) alebo písm. e).

V odseku 5 sa navrhuje zaviesť pozitívnu motiváciu na rýchle zaplatenie pokuty za správny delikt, kde ak prevádzkovateľ vozidla zaplatí pokutu v lehote inak ustanovenej na podanie odporu (podľa návrhu zákona do 15 dní od doručenia rozkazu) postačuje, ak zaplatí len 2/3 z uloženej pokuty. Zvyšná 1/3 pokuty sa nebude vymáhať. Ak však bude pokuta uhradená po tejto lehote, je povinný zaplatiť už 100% z  pokuty, resp. zvyšok tejto pokuty môže byť predmetom vymáhania.  Z dôvodu možnosti uhradiť 2/3 pokuty v lehote na podanie odporu sú pokuty zaokrúhľované na sumy deliteľné tromi bezo zvyšku.

Pokutu bude prevádzkovateľ vozidla povinný uhradiť na príslušný bankový účet; platba v hotovosti je vylúčená zo systémových dôvodov (odsek 6).

Podľa odseku 7 sa na rozkazné konanie primerane vzťahujú ustanovenia § 107 ods. 17 až 19 a 22 o miestnej príslušnosti okresného úradu, o definícii prevádzkovateľa vozidla na účely sankčného konania, o splatnosti a rozpočtovom určení pokuty a o lehotách na uloženie pokuty.

K § 107c

V odseku 1 sú taxatívne uvedené dôvody, kedy okresný úrad vec odloží.

Odloženie veci z dôvodu zániku zodpovednosti za porušenie povinností prichádza do úvahy napríklad pri úmrtí držiteľa vozidla (fyzická osoba) alebo jeho zániku (právnická osoba) alebo po uplynutí piatich rokov od porušenia povinnosti. 

Okresný úrad odloží vec v prípadoch, ak sa preukáže, že bolo nesprávne alebo neúplne vyhodnotené porušenie povinnosti (napríklad zo zistených skutočností a dôkazov nemožno dostatočne preukázať nezákonnosť) alebo sa preukáže, že v čase porušenia povinnosti bolo vozidlo odcudzené.  

Odloženie veci sa navrhuje pri vozidlách podľa § 3 ods. 5 zákona; ide o vozidlá, ktoré nie sú prihlásené do evidencie vozidiel podľa zákona o cestnej premávke (napríklad vozidlá ozbrojených síl, vozidlá Policajného zboru a pod.).

O odložení veci záznamom v spise nie je potrebné upovedomovať účastníka konania, s poukazom na základnú zásadu všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 3 ods. 4 správneho poriadku); ak nemá prevádzkovateľ vozidla vedomosť o možnom konaní voči nemu, z rozumového dôvodu nie je potrebné mu oznamovať odloženie veci (odsek 2).

K § 107d

Podľa odseku 1 ak je nepochybne zistené, že konkrétny prevádzkovateľ vozidla spáchal správny delikt, okresný úrad bez ďalšieho konania bezodkladne vydá rozkaz o uložení pokuty za správny delikt (ďalej len „rozkaz“), na ktorého obsahové náležitosti sa bude primerane vzťahovať § 47 správneho poriadku. Na konanie o správnom delikte sa nevzťahuje ani subsidiárne zákon o priestupkoch, t. j. záväzný je len všeobecný predpis o správnom konaní. 

Z dôvodu objektivity konania a zaručenia právnej istoty sa v odseku 2 navrhuje možnosť podať odpor proti rozkazu. Odpor musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 19 správneho poriadku, t. j. z odporu musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a súčasne vo vecnom odôvodnení odporu musí ten, kto ho podáva, uviesť konkrétne tvrdenie, vecné alebo právne, spochybňujúce opodstatnenosť a dôvodnosť v rozkaze uloženej pokuty. Zároveň priloží dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Nie je pritom rozhodujúce, či odporcom uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Účastník konania však, v prípade neúspechu, v ďalšom konaní o správnom delikte po podaní odporu, bude musieť uhradiť aj paušálne trovy konania vo výške 30 eur (odsek 7).

V odseku 3 sa uvádzajú dôvody, kedy okresný úrad odmietne odpor. 

Podľa odseku 4 odmietnutie odporu má formu rozhodnutia, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Navrhuje sa však, aby sa účastník konania mohol žalobou na súde domáhať preskúmania rozhodnutia, ak tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach. Určuje sa moment právoplatnosti rozkazu, ak nebol podaný odpor - márnym uplynutím lehoty na jeho podanie alebo ak odpor bol podaný - dňom právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu.

Podľa odseku 5 podaný odpor, ktorý nebol odmietnutý, teda zrušuje rozkaz a okresný úrad pokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla podľa § 107. V záujme jednoznačnosti sa presne určuje moment začatia konania o správnom delikte, čo má vplyv napríklad na procesné lehoty. Za prvý úkon v konaní o správnom delikte sa považuje deň doručenia rozkazu účastníkovi konania za podmienky, že pred vydaním rozkazu nebol voči nemu urobený iný úkon v konaní o správnom delikte.

Ak podaný odpor obsahuje také skutočnosti, príp. sú doložené relevantné dôkazy, ktoré odôvodňujú zastavenie konania, okresný úrad podľa odseku 6 konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania sa nepripúšťa odvolanie.

Vzhľadom na efektívne využívanie systému a rýchlosť konania sa navrhuje najmä pri vydávaní rozkazov upustiť od niektorých náležitostí rozhodnutia podľa správneho poriadku,
a to od odtlačku úradnej pečiatky a podpisu oprávnenej osoby. Keďže sa predpokladá čo najviac zautomatizované vydávanie rozkazov, umožňuje sa, aby tieto náležitosti boli nahradené jednak už predtlačeným odtlačkom pečiatky a jednak aj faksimile podpisu oprávnenej osoby (odsek 8).

K bodu  57  [Štvrtá časť sa dopĺňa treťou hlavou, § 108a, § 108b, 108c] 

Navrhnuté znenie súvisí s dohľadom nad trhom. Do štvrtej časti zákona sa dopĺňa nová hlava (§ 108a a 108b) upravujúca výkon dohľadu nad trhom.

V § 108a sa ustanovujú podmienky dohľadu nad hospodárskymi subjektmi, ktoré vykonávajú uvedenie na trh a sprístupnenie na trhu typu vozidla, systému, komponentu alebo samostatnej technickej jednotky. Upravuje sa postup pri kontrole hospodárskych subjektov a súčinnosť s vymedzenými orgánmi a osobami pri výkone dohľadu.

V § 108b sa ustanovujú osobitné pokuty za správne delikty, ktoré bude orgán dohľadu nad trhom oprávnený ukladať za zistené nedostatky.

V § 108c sa upravujú poriadkové pokuty a postup pri ich ukladaní.

K bodu  58  [§ 109 nové odseky 11 až 13]

V spoločnom ustanovení o konaniach sa v súvislosti s elektronickou komunikáciou dopĺňa do § 109 nový odsek 11, podľa ktorého účastník konania je povinný presne vyšpecifikované doklady doručiť správnemu orgánu výlučne v písomnej podobe. Sú to doklady, ktoré majú ochranné prvky a nie je možné vykonať ich zaručenú konverziu.  Ide aj o prípady napríklad pri dovoze jednotlivého vozidla, kedy správny orgán má povinnosť odňať zahraničné doklady a namiesto nich vystaviť slovenské evidenčné doklady, alebo ide o doklady, do ktorých je správny orgán povinný urobiť dodatočný zápis o vykonanom úkone.

Znenie odseku 12 v § 109 má za cieľ odbremeniť účastníkov správneho konania pri komunikácii so správnym orgánom dokladovať orgánu skutočnosť, ktorú tento správny orgán eviduje v JISCD alebo skutočnosť, ktorú iný správny orgán eviduje vo svojich informačných systémoch.

K § 109 ods. 13: Uvedené ustanovenie upravuje oprávnenie orgánu verejnej moci požiadať o výpis z registra trestov v nadväznosti na znenie § 12 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o registri trestov“), a to na účely preukazovania bezúhonnosti osoby v konaní o vydanie a v konaní o zrušenie osvedčenia kontrolného technika, technika emisnej kontroly, technika kontroly originality a technika montáže plynových zariadení.

K bodu  59  [§ 112g]  

Navrhnuté znenie súvisí s rozkazným konaním ako aj s JISCD. Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, ktoré súvisia s prijatím navrhovaného zákona.

V odseku 1 sa v súvislosti so zavedením zrýchleného rozkazného konania pri ukladaní pokút navrhuje tzv. generálny pardon pre prevádzkovateľov vozidiel, ktorí v období pred účinnosťou tejto novely zákona, nesplnili zákonnú povinnosť v ustanovených lehotách podrobiť vozidlo technickej kontrole pravidelnej a motorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej. Pardon bude trvať do dvoch mesiacov po účinnosti tohto zákona a jeho podmienkou je, že prevádzkovateľ vozidla v tejto lehote splní zákonnú povinnosť alebo požiada o dočasné vyradenie vozidla z cestnej premávky. Okresný úrad v týchto prípadoch nezačne konanie o uložení pokuty prípadne začaté konanie o uložení pokuty, ktoré s ohľadom na ustanovenie odseku 1 nie je potrebné dokončiť, zastaví.

Voči prevádzkovateľom vozidiel, ktorí v období generálneho pardonu svoju povinnosť aj tak nesplnia, okresné úrady pristúpia k ukladaniu pokút formou rozkazného konania, ktorým sa celý administratívny proces zrýchli.

Prevádzkovatelia vozidiel, ktorí s vozidlami dlhšiu dobu nejazdia, alebo ide o sezónne vozidlá (ktoré sa napríklad v zime nepoužívajú), alebo nepojazdné vozidlá vplyvom poruchy alebo vozidlá po dopravnej nehode, môžu požiadať na príslušnom okresnom úrade
o dočasné vyradenie vozidla z premávky. Prevádzkovateľ vozidla odovzdá orgánu Policajného zboru (na dopravnom inšpektoráte) tabuľky s evidenčným číslom spolu
s dokladmi vozidla (osvedčenie o evidencii časť I a časť II) a následne sa naň nevzťahuje povinnosť podrobiť vozidlo technickej ani emisnej kontrole. Za vozidlo dočasne vyradené
z cestnej premávky sa neplatí ani povinné zmluvné poistenie (poisťovňa za obdobie dočasného vyradenia vozidla z premávky vráti alikvotnú časť peňazí). Dočasné vyradenie vozidla z premávky na obdobie do jedného roka je spoplatnené správnym poplatkom
v hodnote iba 5,- eur.

Znenie odseku 2 v § 112g reaguje na zníženie výšky pokuty za porušenie povinnosti podrobiť vozidlo technickej kontrole a emisnej kontrole v § 107 ods. 2. Vychádza sa zo zásady prípustnosti retroaktivity v prospech páchateľa, podľa ktorej ak po spáchaní činu nadobudli účinnosť miernejšie sankcie, mali by sa uplatniť tak, aby to bolo výhodné pre osobu, o uložení sankcie proti ktorej správny orgán rozhoduje (neskoršia právna úprava sa použije, ak je to pre páchateľa správneho deliktu priaznivejšie).

Možno dôvodne predpokladať, že sa zvýši disciplína prevádzkovateľov vozidiel v dôslednom plnení svojich povinností, čo prispeje k všeobecne sledovanému zámeru zvyšovania bezpečnosti cestných vozidiel, a tým aj bezpečnosti na cestách. Technické kontroly vozidiel majú podstatný význam pri podpore bezpečnosti cestnej premávky. 

K bodom  60 a  62  [§ 114, názov prílohy č. 2]

Legislatívno-technická úprava v súlade s platnými legislatívnymi pravidlami vlády.

K bodu  61  [príloha č. 1]

Podrobnejšie členenie niektorých kategórií vozidiel upravujú priamo európske predpisy o typovom schvaľovaní vozidiel. Z tohto dôvodu je vhodné neupravovať ich priamo v zákone o podmienkach prevádzky vozidiel (išlo by o duplicitu), ale iba odkázať na konkrétny predpis o typovom schvaľovaní vozidiel.

K čl. VIII

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona o autoškolách (zákon č. 93/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu  1  [§ 2 ods. 1 písm. b)]

Navrhuje sa spresnenie, ktoré činnosti môže vykonávať autoškola v súvislosti so zákonom o cestnej premávke. Ide o doškoľovacie kurzy vodičov, osobitné výcviky a kondičné kurzy.

K bodu  2  [§ 2 ods. 4]

Dopĺňa sa ustanovenie tak, že autoškola okrem kurzov prvej pomoci môže vykonávať aj kurzy základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku podľa zákona č. 280/2006 Z. z.
o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o základnej kvalifikácii vodičov“).

K bodu  3  [§ 2 ods. 5]

Legislatívno-technická úprava.

K bodom  4, 12 a 28  [§ 3 ods. 2 písm. b) a ods. 8 a § 8 ods. 6]

Ustanovujú sa požiadavky na bezúhonnosť tak pre fyzické osoby, ako aj pre štatutárov právnickej osoby pri registrácii autoškoly, pre zodpovedného zástupcu autoškoly, na účely registrácie autoškoly a na účely inštruktorského oprávnenia. V súčasnosti platná právna úprava riešila otázku posudzovania bezúhonnosti len vo vzťahu k fyzickým
osobám - inštruktorom, a to pri udeľovaní inštruktorského oprávnenia resp. predlžovaní platnosti inštruktorského preukazu. Navrhovaná právna úprava rozširuje posudzovanie bezúhonnosti aj na žiadateľa o registráciu autoškoly a jeho zodpovedného zástupcu, pričom sa za bezúhonného nebude považovať aj ten,

• - komu bola zrušená registrácia autoškoly z dôvodu vykonávania kurzov v rozpore so zákonom, vykonávacím predpisom a učebnými osnovami
• - kto nespĺňa podmienky registrácie  autoškoly a zmenu podmienok, na základe ktorých mal autoškolu zaregistrovanú, neoznámi okresnému úradu v sídle kraja,
• - komu bolo odňaté inštruktorské oprávnenie za opakované vykonávanie výučby alebo výcviku v rozpore s učebnými osnovami.

K bodu  5  [ § 3 ods. 2]

Doplnením tohto ustanovenia do zákona sa zamedzí pôsobeniu jedného inštruktora ako odborne spôsobilej osoby vo viacerých autoškolách. Jeden zodpovedný zástupca by nemal figurovať vo viacerých autoškolách. 

K bodu  6  [§ 3 ods. 3 písm. c) a d)]

Legislatívna zmena ohľadom rozsahu identifikačných údajov inštruktorov autoškôl nadväzuje na zavedenie JISCD, ktorého súčasťou budú kompletné údaje o inštruktoroch. Vzhľadom na obsah evidencií vytvorených v rámci JISCD ako aj integráciu systému na iné informačné systémy verejnej správy sa navrhuje zúžiť rozsah identifikačných údajov o inštruktoroch autoškoly na uvedenie mena a priezviska inštruktora a čísla jeho inštruktorského preukazu, pod ktorým bude možné danú osobu vyhľadať v evidencii inštruktorov autoškôl.

Zároveň sa špecifikuje rozsah údajov o technickej základni autoškoly, ktoré bude musieť žiadosť o registráciu autoškoly obsahovať. Navrhovaný rozsah zodpovedá elektronickému formuláru žiadosti zverejnenému na portáli JISCD. Ide o doplnenie a spresnenie náležitostí žiadosti za účelom informovania žiadateľa o tom, ktoré z údajov ohľadom technickej základne autoškoly sú pre posúdenie predpokladov schválenia žiadosti relevantné.

K bodu  7  [§ 3 ods. 3 písm. e)]

Ide o zosúladenie zákona s novým označením skupín a zrušením podskupín vodičských oprávnení platných od 19. januára 2013 obsiahnutých v zákone o cestnej premávke, ktorým bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/126 z 20. decembra 2006 o vodičských preukazoch v platnom znení. Obdobná zmena je aj v § 15 ods. 1 písm. b).

K bodu  8  [§ 3 ods. 4 písm. f)]

Potreba rozšírenia zoznamu o prílohy vo vzťahu k náhradnej výcvikovej ploche vyplynula z rozšírenia technickej základne autoškoly. 

K bodu  9  [§ 3 nový ods. 5]

Prílohy podľa § 3 ods. 4 písm. c) nebude žiadateľ povinný predkladať, pokiaľ sú súčasťou JISCD.

K bodu  10  [§ 3 ods. 6]

Upresňuje sa zamestnávanie inštruktorov v autoškolách, a to v pracovnom pomere alebo podľa živnostenského zákona.

K bodu  11  [§ 3 ods. 7]

Rozširuje sa okruh údajov zodpovedného zástupcu o údaj o bezúhonnosti.

K bodu  13  [§ 3 ods. 9 až 11]

Upravuje sa, ktoré doklady sa predkladajú vo fotokópiách a ktoré overuje okresný úrad na mieste pri preverení technickej základne.

Zavádza sa zákonná úprava žiadosti o zmenu registrácie autoškoly v prípadoch, ak sa bude jednať o zmenu rozsahu registrácie. Ako zmenu rozsahu registrácie zákon definuje zmenu rozsahu skupín, druhov kurzov a zmenu adresy prevádzkových priestorov. Ide o najzávažnejšie zmeny, ktoré si vyžadujú opätovné preskúmanie podmienok registrácie autoškoly. Žiadosť podáva prevádzkovateľ autoškoly na okresný úrad v sídle kraja, ktorý ju preskúma a rozhodne o zmene v registrácii autoškoly. Na základe kladného rozhodnutia sa žiadateľovi vydá nové osvedčenie o registrácii. Okresný úrad v sídle kraja vydá nové osvedčenie o registrácii autoškoly aj v iných prípadoch, ak dôjde k zmene údajov uvedených v osvedčení bez ohľadu na dôvod zmeny.

K bodu  14  [§ 5 ods. 2]

Upresňuje sa, že priestory autoškoly musia mať aj  kanceláriu. Touto právnou úpravou bude umožnené prevádzkovateľovi autoškoly zriadiť ďalšiu učebňu na zabezpečenie teoretickej výučby len v rámci okresu, v ktorom má autoškola sídlo alebo prevádzku.

K bodu  15  [§ 5 ods. 3 písm. b)]

Ide o doplnenie náhradnej výcvikovej plochy medzi technické a technologické zariadenia určené na prevádzkovanie autoškoly za účelom vyhovenia potrebám praxe.  Prevádzkovateľ autoškoly bude mať možnosť zabezpečiť technické vybavenie autoškoly buď autocvičiskom alebo trenažérom spolu s náhradnou výcvikovou plochou. Uvedené nevylučuje, aby nad rámec nevyhnutných požiadaviek prevádzkovateľ disponoval popri autocvičisku aj trenažérom a/alebo náhradnou výcvikovou plochou.

K bodu  16  [§ 5 nové ods. 4 až 6]

Ustanovuje sa povinnosť autoškoly vybaviť všetky výcvikové vozidlá ako aj učebne a trenažéry osobitnými identifikačnými zariadeniami. Technické požiadavky na identifikačné zariadenie výcvikového vozidla a identifikačné zariadenie učebne a trenažéra určí ministerstvo dopravy. Ministerstvo dopravy bude tiež schvaľovať spôsobilosť týchto zariadení na používanie v autoškolách. Identifikačné zariadenia umožnia zaznamenanie údajov o identite účastníka kurzu a inštruktora autoškoly pomocou identifikátora priradeného konkrétnemu žiakovi alebo inštruktorovi. V prípade identifikačného zariadenia výcvikového vozidla sa okrem údajov o identite osôb zúčastnených na jazde (účastníka kurzu a inštruktora) zaznamenajú aj údaje o trase a trvaní jazdy s pomocou GPS signálu. V prípade identifikačných zariadení učebne a trenažéra zariadenie zaznamená okrem identity účastníka kurzu a inštruktora autoškoly aj údaj o čase strávenom v učebni alebo na trenažéri. Všetky údaje budú z identifikačných zariadení automaticky zasielané do JISCD. V záujme zamedzenia prenosu zariadení medzi vozidlami sa vyžaduje montáž zariadenia do výcvikového vozidla, aby bolo možné jednoznačne priradiť jednotlivé zariadenie a údaje z neho ku konkrétnemu výcvikovému vozidlu.

Účastník kurzu pred začiatkom kurzu bude mať autoškolou pridelený identifikátor (napr. RFID čip; bude záležať od technologického vybavenia jednotlivých schválených identifikačných zariadení), prostredníctvom ktorého sa bude zaznamenávať absolvovanie teoretickej prípravy, ako aj praktického výcviku. Prostredníctvom JISCD bude možné každého účastníka kurzu prihlásiť na skúšku z odbornej spôsobilosti len vtedy, keď absolvoval predpísaný počet hodín teoretickej prípravy ako aj praktický výcvik stanovený učebnými osnovami. Týmto spôsobom každý účastník bude musieť absolvovať všetko, čo stanovujú učebné osnovy. Taký istý identifikátor bude mať pridelený aj inštruktor autoškoly, čím sa zamedzí, aby výučbu alebo výcvik vykonával duplicitne v rozpore s učebnými osnovami. Práve takáto identifikácia účastníkov kurzov a inštruktorov autoškôl predstavuje zásadný krok k tomu, aby frekventanti v autoškolách dostali takú transparentnú výučbu a transparentný výcvik, aký predpisujú učebné osnovy. 

Dôsledkom zavedenia nového spôsobu preukazovania účasti na jazde v autoškole, ktorý umožní, aby jazda bola zaznamenaná len pre jedného účastníka kurzu, nebude ďalej potrebná legislatívna úprava zákazu prítomnosti iných účastníkov kurzu vo vozidle počas jazdy (napríklad účastníka kurzu, ktorý je prihlásený na nasledujúcu jazdu).

K bodu  17  [§ 5 ods. 7]

Upresňuje sa, aké vozidlá možno použiť v autoškole ako výcvikové vozidlá. Ide o prepojenie s vyhláškou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá ustanovuje, aké vozidlá možno použiť pri skúške z vedenia motorového vozidla. Taktiež sa ustanovuje, že záznam o výcvikovom vozidle musí byť zaznamenaný v dokladoch vozidla.

K bodu  18  [§ 5a]

Ustanovujú sa požiadavky na výrobcu alebo zástupcu výrobcu identifikačného zariadenia výcvikového vozidla a identifikačného zariadenia učebne a trenažéra v procese schvaľovania identifikačných zariadení a programového vybavenia autoškoly. Identifikačné zariadenie výcvikového vozidla a identifikačné zariadenie učebne a trenažéra musí pred schválením prejsť testovaním kompatibility programového vybavenia zariadenia na komunikáciu s JISCD. O výsledku testovania vydá prevádzkovateľ JISCD správu. Ďalej sa ustanovujú povinnosti žiadateľa, náležitosti žiadosti o schválenie spôsobilosti typu identifikačného zariadenia na používanie v autoškolách, podmienky schvaľovania spôsobilosti typu identifikačného zariadenia na používanie v autoškolách ministerstvom dopravy. Povinnosti vyplývajúce zo zákona môže prevádzkovateľ autoškoly splniť aj prostredníctvom vlastného programového vybavenia, ktoré musí byť kompatibilné na komunikáciu s JISCD, najmä na odosielanie záznamov do JISCD v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom. 

K bodu  19  [§ 6 ods. 1 písm. e)]

JISCD umožní autoškole evidovať v elektronickej forme údaje o zdravotnej
a psychickej spôsobilosti účastníkov kurzu ako jednej z podmienok pre vydanie osvedčenia o absolvovaní vodičského kurzu. Vzhľadom na zavedenie elektronickej evidencie výsledkov lekárskej prehliadky a psychologického vyšetrenia sa zavádza nová povinnosť prevádzkovateľa autoškoly, a to povinnosť zaznamenať pred zaradením uchádzača do kurzu do JISCD výsledok lekárskej prehliadky a psychologického vyšetrenia. Údaje o absolvovaných úkonoch zaznamená prevádzkovateľ autoškoly v systéme na základe predloženého dokladu o zdravotnej spôsobilosti alebo dokladu o psychickej spôsobilosti. Jedným z účelov vytvorenia JISCD je i zavedenie elektronickej formy vedenia dokumentácie autoškoly v tomto informačnom systéme, ktorá by mala v plnej miere nahradiť doterajšie evidencie autoškôl. Vzhľadom k uvedenému sa k povinnostiam prevádzkovateľa autoškoly dopĺňa povinnosť viesť dokumentáciu o jednotlivých kurzoch a evidenciu o technickej základni autoškoly elektronicky v JISCD. Elektronizácia evidencie si vyžiada i zmenu požiadaviek na obsahové a formálne náležitosti evidencie doposiaľ vedenej v listinnej forme upravených vykonávacou vyhláškou k zákonu o autoškolách.

K bodu  20  [§ 6 ods. 1 písm. f)]

Rozširuje sa povinnosť používať na kurzy aj náhradnú výcvikovú plochu.

K bodu  21  [§ 6 ods. 1 písm. h) až k)]

Rozširujú sa povinnosti prevádzkovateľa autoškoly o povinnosť zaznamenať pred zaradením uchádzača do kurzu výsledok lekárskej prehliadky na základe predloženého dokladu o zdravotnej spôsobilosti, výsledok psychologického vyšetrenia na základe predloženého dokladu o psychickej spôsobilosti do informačného systému, viesť dokumentáciu o jednotlivých kurzoch a evidenciu o technickej základni autoškoly elektronicky v JISCD a  používať počas výučby a výcviku identifikačné zariadenie v súlade
s týmto zákonom a vykonávacím predpisom.

K bodu  22  [§ 6 ods. 2]

Legislatívna zmena je vyvolaná v dôsledku zavedenia novej formy evidencie údajov ohľadom autoškôl v JISCD. Vzhľadom k uvedenému je potrebná zmena zákonnej oznamovacej povinnosti vo vzťahu k zmene údajov v evidencii okresného úradu v sídle kraja na povinnosť vo vzťahu k zmene údajov vedených v JISCD. 

K bodu  23  [§ 7 ods. 3 písm. d)]

Ustanovenie upresňuje dôvod na zrušenie registrácie autoškoly vtedy, ak nespĺňa podmienky registrácie autoškoly podľa tohto zákona.

K bodu  24 [§ 7 ods. 5 písm. c)]

Ustanovenie sa rozširuje o dôvod uvedený v § 7 ods. 3 písm. d). Zároveň sa predlžuje lehota, kedy sa môže prevádzkovateľ opätovne sa stať prevádzkovateľom autoškoly zo šiestich mesiacov na päť rokov.

K bodu  25  [§ 8 ods. 4]

JISCD vytvorí pre záujemcu o získanie inštruktorského oprávnenia možnosť elektronicky podať žiadosť o vydanie inštruktorského preukazu. Elektronické podanie žiadosti prinesie zjednodušenie celého procesu, čo sa týka povinne poskytovaných údajov zo strany žiadateľa, ako aj predložených príloh. Nakoľko splnenie podmienok, ktoré boli preukazované na základe príloh podľa doterajších písmen d) a f) (informácia z evidencie vodičov a protokol o vykonaní inštruktorskej skúšky), si príslušný okresný úrad v sídle kraja môže overiť prostredníctvom údajov dostupných z JISCD, resp. iných informačných systémov verejnej správy, žiadateľovi odpadne povinnosť doložiť k žiadosti tieto prílohy. Zákon o cestnej premávke v § 109 predpokladá poskytovanie informácií z evidencie vodičov vybraným subjektom (medzi inými aj okresným úradom v sídle kraja) diaľkovým, nepretržitým
a priamym prístupom, tieto informácie nie je okresný úrad v sídle kraja oprávnený vyžadovať od žiadateľa v súlade s § 17 ods. 6 zákona o e-Governmente. Skutočnosti, ktoré mali byť zo strany žiadateľa preukázané predložením protokolu o vykonaní inštruktorskej skúšky, si príslušný okresný úrad v sídle kraja overí v JISCD. Zároveň sa do zoznamu príloh dopĺňa farebná fotografia podobizne tváre žiadateľa, ktorá je súčasťou inštruktorského preukazu a žiadateľ bol povinný ju predložiť pred jeho vydaním.

K bodu  26  [§ 8 ods. 5]

Ustanovenie § 8 ods. 5 predpokladalo tiež predloženie občianskeho preukazu
a vodičského preukazu žiadateľom, a to v origináli len na nahliadnutie. Predloženie akýchkoľvek dokladov osobne žiadateľom na nahliadnutie konajúcemu orgánu znižuje využiteľnosť elektronických podaní prostredníctvom JISCD v praxi. Vo vzťahu k vodičskému preukazu skutočnosti, ktoré mali byť zo strany žiadateľa preukázané jeho predložením, si príslušný okresný úrad v sídle kraja môže overiť v evidencii vodičov. Ohľadom povinnosti predloženia občianskeho preukazu pri podaní žiadosti sa považuje za dostatočné i následné overenie totožnosti žiadateľa. Zrušením povinnosti predloženia občianskeho preukazu
a vodičského preukazu na nahliadnutie sa zjednoduší proces podávania žiadosti o vydanie inštruktorského preukazu a podporí elektronická forma podávania žiadosti. Pretože zákon vyžaduje predloženie dokladov v origináli na nahliadnutie alebo v osvedčenej fotokópii, v prípade elektronickej žiadosti sa predložia elektronické dokumenty vytvorené zaručenou konverziou.

K bodu  27  [§ 8 ods. 6]

Rozširujú sa dôvody o to, že za bezúhonného na účely inštruktorského oprávnenia sa nepovažuje aj ten, komu bolo odňaté inštruktorské oprávnenie podľa § 10 ods. 2 písm. e)
v posledných piatich rokoch pred podaním žiadosti o udelenie inštruktorského oprávnenia alebo žiadosti o predĺženie platnosti inštruktorského preukazu podľa § 11 ods. 1 zákona.

K bodu  28  [§ 8 nové ods. 7 a 8]

V § 8 ods. 7 sa upravuje, akým spôsobom možno preukázať bezúhonnosť. Ustanovenie upravuje oprávnenie orgánu verejnej moci požiadať o výpis z registra trestov v nadväznosti na znenie ustanovenia § 12 zákona o registri trestov, a to na účely preukazovania bezúhonnosti osoby v konaní o udelenie inštruktorského oprávnenia podľa § 8 a nasl. zákona. 

V § 8 ods. 8 sa upravuje postup správneho orgánu v súvislosti s úpravou rozsahu skupín inštruktorského oprávnenia, keď sa lekárskou prehliadkou alebo psychologickým vyšetrením zistí, že inštruktor nie je spôsobilý viesť niektoré skupiny motorových vozidiel. 

K bodu  29   [§ 9 ods. 2 až 5]

V ustanovení § 9 sa spoločne upravuje inštruktorská skúška. Zákonné ustanovenie sa zároveň dopĺňa o niektoré podstatné skutočnosti ohľadom skúšok (termín, právo na opakovanú skúšku), ktoré boli doposiaľ upravené vo vykonávacej vyhláške k zákonu
o autoškolách a v metodickom pokyne ministerstva dopravy (Metodický pokyn ministerstva č. 19/2005 na vykonávanie inštruktorských skúšok na udelenie inštruktorského oprávnenia a skúšok na predĺženie platnosti inštruktorského preukazu). V súvislosti s prihlásením na inštruktorskú skúšku sa výslovne upravuje úloha ministerstva dopravy určiť dátum a miesto konania inštruktorskej skúšky. Zároveň sa zákonom upravuje lehota odo dňa skončenia inštruktorského kurzu alebo doškoľovacieho kurzu, v ktorej sa má inštruktorská skúška uskutočniť. Právo absolvovať po neúspešnej skúške opakovanú skúšku, doposiaľ upravené vo vykonávacej vyhláške k zákonu o autoškolách, sa upravuje priamo v zákone o autoškolách pričom táto lehota sa predlžuje z dvoch mesiacov na šesť mesiacov. Vzhľadom na prípady z praxe, kedy sa účastníci kurzov bez udania dôvodu (a to aj opakovane) nedostavili na určený termín skúšky, ktorý bol následne z hľadiska hospodárnosti niekedy neefektívny, navrhovanou zmenou ak účastník inštruktorského kurzu alebo doškoľovacieho kurzu inštruktorov autoškôl preukáže, že sa zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť na inštruktorskej skúške v určenom termíne, ministerstvo môže určiť nový termín skúšky; ak sa ani v určenom termíne na skúške nezúčastní, ďalšiu inštruktorskú skúšku môže vykonať až po opätovnom absolvovaní inštruktorského kurzu alebo doškoľovacieho kurzu inštruktorov autoškôl. Vytvorenie JISCD umožní okrem iného i elektronizáciu správy skúšobných komisií
a termínov konania inštruktorských skúšok. Všetky údaje vrátane protokolu o vykonaní skúšky sa priebežne zaznamenajú v JISCD. Ďalšie podrobnosti upraví vykonávacia vyhláška k zákonu o autoškolách. 

K bodu  30  [§ 10 ods. 1]

Ide o zosúladenie právnej úpravy zákona s grafickým vzorom inštruktorského preukazu uverejneným v prílohe č. 2 vykonávacej vyhlášky k zákonu  o autoškolách. Rozsah údajov podľa § 8 ods. 3 písm. a) zákona o autoškolách, na ktorý zákonné ustanovenie odkazovalo, nezodpovedal vzorovému vyobrazeniu inštruktorského preukazu vo vyhláške a jeho reálnemu vyhotoveniu v praxi. Vzhľadom k uvedenému sa navrhovanou zmenou v zákone vypúšťa odkaz na údaje vymenované v § 8 ods. 3 písm. a), ale výslovne sa uvádzajú konkrétne údaje zodpovedajúce skutočnému vyhotoveniu inštruktorského preukazu.

K bodu  31  [§ 10 ods. 2]

Ide o úpravu, podľa ktorej okresný úrad v sídle kraja rozhodne o odňatí inštruktorského oprávnenia.

K bodu  32  [§ 10 ods. 2 nové písm. f) a g)]

Rozširujú sa dôvody, pre ktoré okresný úrad v sídle kraja rozhodne o odňatí inštruktorského oprávnenia, keď držiteľ inštruktorského preukazu stratil podľa psychologického vyšetrenia spôsobilosť, nesplnil povinnosť podrobiť sa doškoľovaciemu kurzu alebo nevykonal úspešne opakovanú mimoriadnu skúšku.

K bodu  33  [§ 10 nové ods. 3 až 5]

Ustanovujú sa podmienky v súvislosti s rozhodnutím o odňatí alebo obmedzení rozsahu inštruktorského oprávnenia. Počas odňatia alebo obmedzenia rozsahu inštruktorského oprávnenia sa zakazuje vykonávať v autoškole výučbu alebo výcvik až do času jeho vrátenia.

K bodu  34  [§ 10a písm. c)]

Vzhľadom na zavedenie nového spôsobu preukazovania účasti na jazde v autoškole už nie je potrebné vylúčiť prítomnosť ďalších účastníkov kurzu vo vozidle počas jazdy.

K bodu  35  [§ 10a nové písm. d) a e)]

Dopĺňajú sa povinnosti inštruktora autoškoly o povinnosť podrobiť sa doškoľovaciemu kurzu inštruktorov autoškôl a následne skúške v lehote šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty podľa § 17 ods. 2 písm. c)  alebo podľa § 18 ods. 1 písm. d) za porušenie povinností podľa tohto zákona a o  povinnosť zabezpečiť počas výučby a výcviku identifikáciu účastníka kurzu prostredníctvom identifikačného zariadenia v súlade s týmto zákonom a vykonávacím predpisom.

K bodu  36  [§ 10a nové ods. 2 a 3]

Ustanovujú sa ďalšie povinnosti inštruktora o povinnosť chrániť inštruktorský preukaz, oznámiť okresnému úradu do siedmich dní zmenu svojich osobných údajov uvedených v inštruktorskom preukaze, zmenu zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti, povinnosť odovzdať okresnému úradu inštruktorský preukaz bezodkladne odo dňa oznámenia rozhodnutia, ktorým sa obmedzilo alebo odobralo vodičské oprávnenie, odovzdať okresnému úradu inštruktorský preukaz bezodkladne po zadržaní vodičského preukazu podľa zákona o cestnej premávky ako aj spĺňať podmienku bezúhonnosti podľa § 8 ods. 6.

K bodu  37  [§ 11 ods. 1]

Posúdenie bezúhonnosti žiadateľa o predĺženie platnosti inštruktorského preukazu podlieha rovnakým požiadavkám a rovnakému procesu ako posúdenie žiadateľa pri podaní žiadosti o vydanie inštruktorského preukazu, preto sa navrhuje použitie ustanovenia § 8 ods. 6 zákona.

K bodu  38  [§ 11 ods. 2]

Organizácia skúšok po doškoľovacom kurze inštruktorov prebieha obdobne ako pri inštruktorských skúškach, preto sa navrhuje  použitie  ustanovení § 9 zákona.

K bodu  39  [§ 11 ods. 3 až 5]

JISCD umožní podanie žiadosti o predĺženie platnosti inštruktorského preukazu elektronickou formou. Rozsah elektronizácie procesu je obdobný ako pri žiadosti o vydanie inštruktorského preukazu. Žiadosť o predĺženie platnosti inštruktorského preukazu je potrebné podať najskôr šesť mesiacov a najneskôr tri mesiace pred uplynutím platnosti inštruktorského preukaz, inak okresný úrad v sídle kraja žiadosť zamietne. Žiadosť obsahuje identifikačné údaje o žiadateľovi, a to meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia a adresu bydliska, číslo inštruktorského preukazu a dátum a miesto jeho vydania. 

Prílohou žiadosti je výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace, doklad
o psychologickom vyšetrení nie starší ako tri mesiace, farebná fotografia podobizne tváre.

K bodu  40  [§ 12 ods. 1 písm. e)]

Upresňujúca legislatívno-technická úprava.

K bodu  41  [§ 12 ods. 1 nové písm. f) a g)]

V ustanovení § 12 ods. 1 sa formulujú kompetencie ministerstva dopravy schvaľovať identifikačné zariadenia a programové vybavenie autoškôl a rozhodovať o zmene a rušení takéhoto schválenia, ako aj vydávať skúšobný poriadok na vykonávanie inštruktorských skúšok.

K bodu  42  [§ 14 písm. a)]

Ustanovenie sa dopĺňa o rozhodovanie okresného úradu v sídle kraja o zmene v registrácii autoškoly.

K bodu  43  [§ 14 písm. c)]

Podľa nového písmena c) okresný úrad v sídle kraja zaznamenáva údaje o inštruktoroch a inštruktorských oprávneniach do evidencie inštruktorov autoškôl vedenej
v JISCD.

K bodu  44  [§ 15]

JISCD v správe ministerstva dopravy zabezpečí vedenie viacerých registrov a evidencií v oblasti cestnej dopravy v elektronickej forme. V súvislosti s uvedeným sa zavádza nová elektronická evidencia inštruktorov autoškôl, ktorá nahradí doterajšiu evidenciu na evidenčných kartách upravenú v §15 zákona o autoškolách. Evidenciu inštruktorov autoškôl vedie a za jej obsah zodpovedá ministerstvo dopravy, s tým že evidencia je súčasťou JISCD. Údaje z evidencie inštruktorov autoškôl o udelených inštruktorských oprávneniach
a platnosti inštruktorských preukazov v rozsahu meno a priezvisko inštruktora autoškoly, dátum a miesto jeho narodenia a adresu jeho bydliska, rozsah udeleného inštruktorského oprávnenia, evidenčné číslo a dátum uplynutia platnosti inštruktorského preukazu sa sprístupňujú orgánom Policajného zboru.

K bodu  45  [§ 16 nový ods. 6]

Ustanovuje v oblasti štátneho dozoru nad autoškolami, že výsledok kontrolnej činnosti sa zaznamená v JISCD.

K bodu  46  [§ 17 ods. 1]

Ustanovuje sa u správnych deliktov pokuta od 100 eur do 3 350 eur.

K bodu  47  [§ 17 ods. 1 písm. d)]

Dopĺňa sa, že správneho deliktu sa dopustí prevádzkovateľ aj vtedy keď používa nevyhovujúcu náhradnú výcvikovú plochu. 

Súčasne sa z § 17 ods. 1 vypúšťajú správne delikty uvedené v písm. h) a i), keďže autoškoly už nebudú podávať hlásenia o kurzoch a používať matričnú knihu. 

K bodu  48  [§ 17 ods. 1 písm. h)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu  49  [§ 17 ods. 1 nové písm. i) až l)]

Okresný úrad v sídle kraja uloží pokutu aj za nové správne delikty, ktorými sú, že prevádzkovateľ autoškoly prevádzkuje autoškolu v rozpore s osvedčením o registrácii autoškoly, priebežne nevedie predpísanú dokumentáciu o jednotlivých kurzoch alebo údaje v dokumentácii o jednotlivých kurzoch nezodpovedajú skutočnosti, nesplnil povinnosti podľa § 6 ods. 2 zákona, použije identifikačné zariadenie v rozpore s týmto zákonom a vykonávacím predpisom.

K bodu  50  [§ 17 ods. 2 uvádzacia veta]

          Ustanovuje sa dolná hranica pokuty 50 eur pre inštruktora - podnikateľa, ak spácha správne delikty podľa odseku 2.

K bodu  51  [§ 17 ods. 2 písm. d), § 18 ods. 1 písm. e)]

Legislatívna zmena skutkovej podstaty správneho deliktu a priestupku je vyvolaná legislatívnymi zmenami opísanými v predchádzajúcich bodoch. V súvislosti s elektronizáciou evidencií o kurzoch a zavedením automatického sledovania účasti účastníkov kurzu na jazde, nie je naďalej nutné obmedzovať prítomnosť iných účastníkov kurzu vo vozidle počas jazdy. Vzhľadom k uvedenému sa vypúšťa v správnych deliktoch a priestupkoch sankcionovanie porušenia povinnosti neprepravovať vo výcvikovom vozidle počas výučby účastníka kurzu, ktorý sa priamo nepodieľa na vedení vozidla.

K bodu  52  [§ 17 ods. 2 nové písm. e) a f)]

Ustanovujú sa ďalšie pokuty pre inštruktora autoškoly, ak poruší povinnosti podľa
§ 10a ods. 2 písm. b) až d) a ods. 3, nezabezpečí počas výučby a výcviku identifikáciu účastníka kurzu prostredníctvom identifikačného zariadenia v súlade s týmto zákonom
a vykonávacím predpisom.

K bodu  53  [§ 18 ods. 1 písm. c)]

Navrhuje sa, aby motorové vozidlo schválené ako výcvikové vozidlo, mohlo byť používané aj na iné účely ako výcvik. V takomto prípade, ale nemôže byť na vozidle označenie výcvikového vozidla.

K bodu  54  [§ 18 ods. 1 nové písm. f)]

Ide o úpravu týkajúcu sa porušenia povinností inštruktorom autoškoly aj v súvislosti s povinnosťou inštruktora zabezpečiť počas výučby a výcviku identifikáciu účastníka kurzu prostredníctvom identifikačného zariadenia v súlade s týmto zákonom a vykonávacím predpisom.

K bodu  55  [§ 18 ods. 2]

Ustanovuje sa dolná hranica pokuty 50eur, ktorá sa uloží.

K bodu  56  [§ 19 ods. 2 až 4]

Legislatívna zmena prinesie zjednodušenie procesu rozhodovania o žiadosti o vydanie inštruktorského preukazu obdobne, ako je tomu pri vodičských preukazoch. Navrhuje sa, aby žiadateľovi o udelenie inštruktorského oprávnenia alebo o predĺženie jeho platnosti bol v prípade, ak sa žiadosti vyhovie v celom rozsahu, vydaný inštruktorský preukaz bez toho, aby sa vydávalo aj rozhodnutie o žiadosti.

V odseku 5 sa ustanovuje, že v konaní o zrušenie registrácie autoškoly podľa § 7 ods. 2 alebo inštruktorského oprávnenia podľa § 8 ods. 9 okresný úrad v sídle kraja žiadosť zamietne, ak sa v čase jej podania vykonáva nad žiadateľom štátny odborný dozor podľa § 16.

K bodu  57  [§ 21 ods. 1 písm. e)]

Zo splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu sa vypúšťa evidenčná karta vodiča vzhľadom na úpravu § 15 a takisto z dôvodu nadbytočnosti sa vypúšťa preukaz o kvalifikácii vodiča, ktorú upravuje zákon o základnej kvalifikácii vodičov.

K bodu  58  [§ 21 ods. 1 písm. f)]

Ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu sa dopĺňa o vydanie podrobnosti
o technických požiadavkách na identifikačné zariadenia, odosielaní záznamu do JISCD a testovaní kompatibility identifikačných zariadení a programového vybavenia autoškoly.

K bodu  59  [§ 22b]

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, podľa ktorých konania začaté a právoplatne neukončené pred 1. októbrom 2015 sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Prevádzkovateľ autoškoly je povinný najneskôr do 30. novembra 2016 preukázať okresnému úradu v sídle kraja bezúhonnosť a technickú základňu autoškoly podľa tohto zákona účinného od 1. októbra 2015. Inak okresný úrad v sídle kraja zruší registráciu autoškoly; na zrušenie registrácie autoškoly sa vzťahujú ustanovenia § 7 ods. 4 až 7.

Kondičné kurzy podľa § 2 ods. 1 písm. b) je oprávnená vykonávať autoškola, ktorá je registrovaná podľa doterajších predpisov na vykonávanie vodičských kurzov podľa § 2 ods. 1 písm. a) v rozsahu skupín vodičského oprávnenia uvedených v osvedčení o registrácii.

K čl. IX

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona o základnej kvalifikácii vodičov (zákon č. 280/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu  1  [§ 1]

Ide o úpravu predmetu zákona, pretože sa upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených zákonom.

K bodom  2, 3, 5, 27, 36, 37, 41  [§ 2 ods. 1, § 2 ods. 4 písm. f) prvý bod, § 3 ods. 4 až 6, § 10 ods. 4, príloha č. 1, príloha č.2]

Ide o zosúladenie zákona s novým označením skupín a zrušením podskupín vodičských oprávnení platných od 19. januára 2013 obsiahnutých v zákone o cestnej premávke, ktorým bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/126 z 20. decembra 2006 o vodičských preukazoch v platnom znení.

K bodu  4  [§ 3 ods. 1]

Navrhuje sa, že základnej kvalifikácií sa môžu podrobiť aj budúci vodiči, ktorí ešte nie sú držiteľmi vodičského oprávnenia a sú iba zapísaní v autoškole vo vodičskom kurze. Týmto návrhom sa pre nového vodiča skráti celková doba potrebná na získanie vodičského preukazu a na získanie kvalifikačnej karty.

K bodu  6  [§ 4 ods. 3]

V prípade, že účastník kurzu základnej kvalifikácie absolvoval v posledných 12-tich mesiacoch kurz prvej pomoci (napríklad vo vodičskom kurze v autoškole) nebude potrebné kurz prvej pomoci absolvovať.

K bodu  7  [§ 4 nové odseky 5 až 8]

Na základe podnetov z aplikačnej praxe sa do zákona dopĺňa, že školiace stredisko  hlási začatie a ukončenie kurzu prostredníctvom informačného systému a po ukončení kurzu vydáva potvrdenie o ukončení kurzu. Upravuje sa súbeh kurzu základnej kvalifikácie a súbeh vodičského kurzu v autoškole. Taktiež sa ustanovuje, že kurz základnej kvalifikácie trvá maximálne jeden rok. V praxi sa stávali prípady, že začatý kurz neukončili všetci účastníci (dobrovoľné ukončenie kurzu), čo v praxi znamenalo, že školiace stredisko nemohlo kurz ukončiť.

K bodu  8  [§ 4a ods. 2 písm. b), c) a d)]

Pre lektorov sa okrem požadovaného vzdelania dopĺňa päťročná prax v danom odbore.

V rámci registrácie školiaceho strediska sa ustanovujú jednotné podmienky pre učebne a pre výcvikové vozidlá, ktoré budú upravené vo vykonávacom predpise.

K bodu  9  [§ 4a ods. 2 písm. f) a g)]

Ide o doplnenie požiadavky pre žiadateľa o registráciu na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie, ktorý musí pri žiadosti doložiť výpis z registra trestov nie starší ako tri roky.

K bodu  10  [§ 4a nové odseky 4 až 6]

Dopĺňajú sa podmienky pre registráciu školiaceho strediska, ktorá môže byť udelená zvlášť pre osobnú dopravu alebo zvlášť pre nákladnú dopravu alebo spoločne pre osobnú a nákladnú dopravu. Upravuje sa, čo musí obsahovať rozhodnutie o registrácií školiaceho strediska, aby bola zachovaná jednotnosť v rámci okresných úradov v sídle kraja.

Dopĺňajú sa podmienky bezúhonnosti v rámci registrácie školiacich stredísk.

K bodu  11  [§ 4c ods. 4 písm. a)]

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s bodom 12.

K bodu  12  [§ 4c ods. 4 nové písmená c) a d)]

Dopĺňajú sa prípady zrušenia registrácie školiaceho strediska v prípade, že školiace stredisko neplní podmienky registrácie počas celej doby registrácie, alebo školiace stredisko neplní podmienky bezúhonnosti.

K bodu  13  [§ 5 odsek 1]

Vzhľadom na zavedenie informačného systému vypúšťa sa povinnosť prevádzkovateľa školiaceho strediska aby zasielal hlásenie okresnému úradu mailom, poštou alebo faxom.  Zároveň sa upravuje lehota, dokedy sa musí vykonať skúška od ukončenia kurzu základnej kvalifikácie.

K bodu  14  [§ 5 ods. 3]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so splnomocňovacím ustanovením uvedeným v doplnenom § 11i.

K bodu  15  [§ 7 ods. 1]

Ide o doplnenie ustanovenie o rozsah osobných údajov, ktoré obsahuje žiadosť o vydanie osvedčenia o základnej kvalifikácii a spresnenie uvádzacej vety.

K bodu  16  [§ 7 ods. 1 písm. f), § 10 ods. 1 písm. f)]

Upravuje sa kto podpisuje osvedčenia o základnej kvalifikácií alebo pravidelného výcviku.

K bodu  17  [§ 7 ods. 1 a § 10 ods. 1 nové písm. h) až j)]

Dopĺňajú sa potrebné údaje do osvedčenia o základnej kvalifikácií alebo pravidelného výcviku a to štátne občianstvo, číslo vodičského preukazu a platnosť osvedčenia.

K bodu  18  [§ 7 ods. 4]

Upravuje sa, že skúšobná komisia môže oslobodiť od absolvovania kurzu základnej kvalifikácie, ale nie od skúšky žiadateľa a to v prípade, že obsah učebného alebo študijného odboru obsahoval celý rozsah kurzu základnej kvalifikácie.

K bodu  19  [§ 8 ods. 1]

Spresňuje sa, že pravidelný výcvik je zameraný okrem bezpečnosti cestnej premávky a na racionalizáciu spotreby pohonných hmôt a defenzívnu jazdu. Defenzívnou jazdou sa rozumie bezpečný spôsob vedenia motorového vozidla, ktorý umožní vodičovi identifikovať a predvídať riziká v cestnej premávke a to prostredníctvom zásad ako sa do krízovej situácie predovšetkým nedostať. Hlavným cieľom je zníženie dopravnej nehodovosti, ktoré sa dá dosiahnuť pozitívnou zmenou návykov správania vodiča.

K bodu 20 [§ 8 odseky 2 a 3]

Spresňuje sa ustanovenie vzhľadom na to, že niektoré členské štáty po absolvovaní kurzu pravidelného výcviku nevydávajú potvrdenia - osvedčenia o pravidelnom výcviku, ale iba doklad (kvalifikačnú kartu vodiča alebo vodičský preukaz), v ktorom je uvedený harmonizovaný kód „95“.  Ide o zosúladenie pojmov vyplývajúcich z praxe a smernice. Lehota uvedená v ustanovení § 3 ods. 3 zákona určuje, že vodič musí vykonať pravidelný výcvik do piatich rokov od stanoveného dátumu, t.j. od 10.09.2008 (ak ide o vodičov vozidiel osobnej dopravy) do 10.09.2013 a od 10.09.2009 (ak ide o vodičov vozidiel nákladnej dopravy) do 10.09.2014. Podľa terajšej právnej úpravy, uvedené ustanovenie zákona už nemá opodstatnenie.

K bodu  21  [§ 8 ods. 4]

Vypúšťa sa uvedené ustanovenie z dôvodu, že uvedené ustanovenie je upravené v § 10 ods. 4, kde je uvedené, že pri zmene dopravcu a prípadne zmene dopravy nie je potrebné absolvovať nový pravidelný výcvik, ak daná osoba je už držiteľom osvedčenia o pravidelnom výcviku. Kvalifikačná karta vodiča je vydaná na držiteľa s obmedzenou platnosťou a zmena dopravu nemá žiadny vplyv na jej platnosť. Zmena dopravcu v rámci pravidelného výcviku nemá žiadny vplyv na pravidelný výcvik.

K bodu  22  [§ 9 ods. 1]

Ustanovuje sa podmienka pre registráciu na vykonávanie kurzov pravidelného výcviku. Registrácia na vykonávanie kurzov pravidelného výcviku by mala byť udelená ak prevádzkovateľ zároveň má udelenú registráciu na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie.

K bodu  23  [§ 9 ods. 2]

V súlade s prílohou 1 odsek 1 smernice 2003/59/ES sa mení pojem praktická jazda na praktickú zručnosť. Doterajšie  praktické jazdy budú rozšírené o alternatívu absolvovania príslušných ďalších zručností potrebných na výkon povolania vodiča s dôrazom na bezpečnosť cestnej premávky a na racionalizáciu spotreby pohonných hmôt. Tieto alternatívy budú upravené vo vykonávacom predpise.

K bodu  24  [§ 9 nové odseky 3 až 7]

Na základe podnetov z aplikačnej praxe sa do zákona dopĺňa, že školiace stredisko hlási začatie a ukončenie kurzu prostredníctvom informačného systému a po ukončení kurzu vydáva potvrdenie o ukončení kurzu. Taktiež sa ustanovuje, že kurz pravidelného výcviku trvá maximálne jeden rok a zároveň sa dopĺňa, že pri pravidelnom výcviku sa vykonávajú aj kurzy prvej pomoci. 

Taktiež sa do zákona dopĺňa, že v prípade žiadateľov vodičov, ktorí neovládajú štátny jazyk je potrebné, aby kurz pravidelného výcviku bol doplnený simultánnym tlmočením.

K bodu  25  [§ 10 ods. 1]

Ide o doplnenie ustanovenie o rozsah osobných údajov, ktoré obsahuje žiadosť o vydanie osvedčenia o pravidelnom výcviku, a prílohy žiadosti.

K bodu  26  [§ 10 ods. 2]

Ide o opatrenie aby vodiči mohli absolvovať pravidelný výcvik v priebehu posledného piateho roka bez vplyvu na krátenie platnosti nového osvedčenia o pravidelnom výcviku.

K bodu 27 [§ 10 ods. 4]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 28 [§ 11 ods. 1]

Ide o doplnenie ustanovenie o rozsah osobných údajov, ktoré obsahuje žiadosť o vydanie kvalifikačnej karty vodiča, a spresnenie ustanovenia.

K bodu  29  [§ 11 ods. 4 až 6]

Upresňujú sa ustanovenia v prípade nahradenia kvalifikačnej karty vodičským preukazom s harmonizovaným kódom a taktiež sa upresňuje preukazovanie kvalifikácie vodičov profesionálov z tretích štátov.

K bodu  30  [§ 11a až 11h]

Komplexne sa do zákona dopĺňajú nové ustanovenia týkajúce sa:

• - kompetencií ministerstva dopravy,
• - kompetencií okresného úradu v sídle kraja,
• - vykonávania štátneho odborného dozoru,
• - ukladania pokút za správne delikty a poriadkové pokuty,
• - súčinnosti,
• - splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie vykonávacieho predpisu.

K bodu  31   [§ 12]

Upravujú sa doklady, ktoré sú potrebné na vedenie vozidla v cestnej premávke, ktorými sú kvalifikačná karta vodiča alebo u zahraničných vodičov vodičský preukaz s harmonizovaným kódom.

K bodu  32  [§ 12a ods. 2]

Ide o legislatívno-technické úpravu v súvislosti so zavedením kompetencie pre okresný úrad v sídle kraja v novo doplnenom § 11b.

K bodu 33 [§ 12a nové odseky 3 až 6]

Odsekom 3 sa dopĺňa výnimka, ktorú umožňuje § 47 ods. 7 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, kedy pri úkonoch, kde sa účastníkovi konania vyhovie v plnom rozsahu, nebude potrebné vydávať rozhodnutie a namiesto rozhodnutia sa účastníkovi konania vydá priamo osvedčenie o základnej kvalifikácií, osvedčenie o pravidelnom výcviku alebo kvalifikačná karta vodiča.

Odsekom 4 sa umožní vydanie rozhodnutia použitím technických prostriedkov bez fyzického vyznačenia pečiatky a podpísania.

V odseku 5 sa upravuje povinnosť správnych orgánov si prioritne zabezpečiť informácie a údaje, ktoré účastník konania potrebuje doložiť ku konaniu pred správnym orgánom, a ktoré sú dostupné v rámci existujúcich informačných systémov, z týchto informačných systémov.

V odseku 6 sa upravuje možnosť účastníka správneho konania namiesto doloženia výpisu z registra trestov požiadať správny orgán o zabezpečenie výpisu z registra trestov na účely preukázania bezúhonnosti v konaní podľa tohto zákona. Zároveň uvedené ustanovenie upravuje oprávnenie orgánu verejnej moci požiadať o výpis z registra trestov v nadväznosti na znenie ustanovenia § 12 zákona o registri trestov, a to na účely preukazovania bezúhonnosti v konaní podľa tohto zákona.

K bodu  34  [§ 13b]

Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia v súvislosti s registráciou školiaceho strediska a prispôsobením na nové úpravy a prechodné ustanovenia v súvislosti so začatým a neukončeným konaním.

K bodu  35  [nadpis prílohy č. 1 ]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodom  38, 39, 40  [príloha č. 1]

Dopĺňa sa, že hodinou sa rozumie vyučovacia hodina, ktorá trvá 45 minút a kurzy základnej kvalifikácie a zrýchlenej kvalifikácie sa vykonávajú v maximálne desaťhodinových denných sústredeniach.

K bodu  41 [príloha č. 2]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K čl. X

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona o cestnej premávke (zákon č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodom  1 a 2  [§ 71 ods. 1 a 3]

Ustanovením sa dopĺňa oprávnenie policajta zadržať vodičský preukaz aj pri spáchaní priestupku na úseku výberu mýta a tiež pri spáchaní priestupku na úseku cestnej dopravy. 

K bodu  3  [§ 72 ods. 1  písmena m) a n)]

Ustanovuje sa oprávnenie policajta zadržať osvedčenie o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom vozidla v prípade neochoty vodiča uhradiť mýto, čo bolo doteraz riešené v § 26 zákona o mýte, a dopĺňa sa nové oprávnenie zadržať osvedčenie o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom, ak bola vodičovi uložená pokuta a ten je ochotný ju zaplatiť, ale nemôže tak urobiť na mieste.

Zároveň sa ustanovuje oprávnenie policajta zadržať osvedčenie o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom vozidla, ak vodič autobusu, vodič nákladného automobilu alebo vodič jazdnej súpravy s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou presahujúcou 3 500 kg poruší ustanovenia osobitného predpisu o cestnej doprave.

K bodu  4  [§ 72 ods. 6]

Ide o prenesenie súčasného textu o zodpovednosti za škodu z § 26 zákona o mýte, ktorý sa v čl. XII návrhu tohto zákona vypúšťa a zadržiavanie tabuľky s evidenčným číslom vozidla bude upravené len v zákone č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu  5  [§ 107 ods. 2 nové písm. f)]

Dopĺňa sa evidencia vodičov v súvislosti s § 27 ods. 7 zákona o mýte
a z dôvodu potreby evidencie napomenutí na účely následného určovania sankcie za porušenie povinnosti úhrady mýta. 

K bodu  6  [§ 108 vypustenie odseku 4]

Zákon o cestnej premávke v ustanovení § 108 ods. 4 predpokladá poskytovanie údajov o inštruktoroch autoškôl do evidencie vodičov ako osobitného informačného systému Policajného zboru. Zákon o cestnej premávke ukladá ministerstvu dopravy bezodplatne zasielať v elektronickej forme orgánu Policajného zboru údaje o udelených inštruktorských oprávneniach a platnosti inštruktorských preukazov v rozsahu meno a priezvisko inštruktora autoškoly, dátum a miesto jeho narodenia a adresu jeho bydliska, rozsah udeleného inštruktorského oprávnenia, evidenčné číslo a dátum uplynutia platnosti inštruktorského preukazu. Vytvorením elektronickej evidencie inštruktorov autoškôl v rámci JISCD a sprístupnením jeho údajov v rozsahu vymedzenom v § 108 ods. 4 zákona o cestnej premávke orgánom Policajného zboru, dôjde k splneniu zákonnej povinnosti odovzdať predmetné informácie na účely vedenia evidencie orgánom Policajného zboru. Vzhľadom k uvedenému sa navrhuje nahradiť právnu úpravu ustanovenia § 108 ods. 4 zákona o cestnej premávke právnou úpravou v zákone o autoškolách (§ 15 ods. 3), v zmysle ktorej sa časť údajov z evidencie inštruktorov autoškôl o udelených inštruktorských oprávneniach
a platnosti inštruktorských preukazov sprístupní orgánom Policajného zboru bez potreby ich osobitného zasielania zo strany ministerstva dopravy. V nadväznosti na uvedenú legislatívnu zmenu zákona o autoškolách sa predpokladá i vypustenie ustanovenia § 108 ods. 4 zo zákona o cestnej premávke.

K bodu  7  [§ 108 ods. 4]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu  8  [§ 109 ods. 1]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu  9  [§ 119a ods. 7]

Navrhovaná úprava súvisí s povinnosťou prevádzkovateľa vozidla podrobiť vozidlo technickej kontrole pravidelnej a emisnej kontrole pravidelnej aj po ukončení dočasného vyradenia vozidla z evidencie, ak vozidlo nemá platnú technickú kontrolu alebo platnú emisnú kontrolu. Táto povinnosť je v súčasnosti upravená iba v § 119a ods. 7 zákona
o cestnej premávke. Keďže povinnosti v súvislosti s technickými kontrolami a emisnými kontrolami komplexne upravuje zákon o podmienkach prevádzky vozidiel, navrhuje sa  túto povinnosť doplniť do uvedeného zákona do § 21 ods. 1 písm. b) tretieho a štvrtého bodu, do sankcií v § 107 ods. 2 písm. g) a f) a § 107b ods. 1 písm. b).

K čl. XI

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona o cestnej doprave (zákon č. 56/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K bodu 1 [§ 5 odsek 3]

Ide o spresnenie termínu, dokedy sa majú prevádzkovatelia cestnej dopravy zapísať do obchodného registra.

K bodom 2 [§ 6 odseky 7 až 9]  a  3  [§ 6  nové odseky 13 až 18]

V súvislosti s vytvorením JISCD, ktorý umožní žiadateľom o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti komunikovať v elektronickej forme, sa navrhuje spresnenie a doplnenie ustanovení zákona, ktoré upravujú získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti vedúceho dopravy alebo prevádzkovateľa cestnej dopravy. Konkrétne sa navrhuje upraviť v zákone podanie žiadosti o vydanie osvedčenia vrátane jeho duplikátu, prihlásenie na skúšku a opakovanú skúšku, ktorých úprava v platnom zákone o cestnej doprave absentuje. Zároveň sa výslovne návrhom upravujú lehoty v súvislosti s vykonaním opakovanej skúšky a lehota, do ktorej je žiadateľ o vydanie osvedčenia povinný splniť podmienky na jeho vydanie, inak sa osvedčenie nevydá.

Navrhovaný odsek 13 upravuje získanie odbornej spôsobilosti na vykonávanie taxislužby, pričom na jej získanie sa použijú ustanovenia § 6 ods. 7 až 9 obdobne.

K bodom  4 a 5  [§ 7]

Do všeobecných povinností dopravcu sa dopĺňajú ďalšie povinnosti, ktoré je povinný splniť každý prevádzkovateľ cestnej dopravy odo dňa právoplatnosti povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy. Ide aj o doplnenie povinnosti pre dopravcov zamestnávať profesionálnych vodičov, ktorí absolvovali povinnú základnú kvalifikáciu alebo pravidelný výcvik. Dopĺňa sa možnosť, aby pri prevádzkovaní taxislužby bola vo vozidle buď kópia koncesie alebo osvedčenie vozidla taxislužby.

K bodu  6  [§ 11 ods. 1 písmeno d)]

Do základných povinností dopravcu sa dopĺňa ďalšia povinnosť, ktorú je povinný splniť každý dopravca v pravidelnej doprave. Ide o povinnosť uzavrieť zmluvu s vlastníkmi, správcami alebo nájomcami autobusových staníc, pričom ide o zosúladenie podmienok s povinnosťami iných osôb podľa § 23.

K bodom  7 a 8 [§ 23  nový odsek 2 a ods. 4]

Ide o ustanovenie týkajúce sa zriaďovania zastávky. 

K bodu  9  [§ 27 ods. 2]

Od 1. januára 2014 je aj preprava vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča taxislužbou. V súčasnosti sa preprava osôb vozidlami do 9 miest vo veľkej miere uskutočňuje z územia Slovenskej republiky do okolitých štátov, najmä Rakúska, Nemecka a podobne. Navrhované znenie umožňuje na základe požiadaviek aplikačnej praxe pri takýchto prepravách prepravovať cestujúcich, ako napríklad opatrovateľky, aj z iného územia Slovenskej republiky ako je vymedzené v koncesii, pričom je podmienkou, že cieľové miesto je mimo územia Slovenskej republiky.

K bodu  10  [§ 27 ods. 3 písm. d)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou používanej terminológie.

K bodu  11  [§ 28 ods. 2  nové písmeno e)]

Z dôvodu jednoznačnosti sa do podmienok na vydanie preukazu vodiča dopĺňa preukázanie odbornej spôsobilosti vodiča vozidla taxislužby.

K bodu  12  [§ 28 nové odseky 5 až 10]

V súvislosti s vytvorením JISCD, ktorý umožní žiadateľovi o získanie odbornej spôsobilosti vodiča vozidla taxislužby komunikovať v elektronickej forme, sa navrhuje doplniť do zákona úpravu získavania odbornej spôsobilosti vodiča vozidla taxislužby Vzhľadom na to, že samotný proces získavania odbornej spôsobilosti vodiča vozidla taxislužby je obdobný ako v prípade odbornej spôsobilosti vedúceho dopravy alebo prevádzkovateľa cestnej dopravy alebo na vykonávanie taxislužby, sa tu použijú ustanovenia § 6 ods. 7 až 9 obdobne s tým, že odseky 5 a 6 upravujú odlišnosti, a to oslobodenie od skúšky a lehotu na vykonanie opakovanej skúšky. Tomu, kto úspešne vykonal skúšku alebo bol od skúšky oslobodení vydá dopravný správny orgán preukaz vodiča podľa odseku 7.

K bodu  13  [§ 30 ods. 2  nové písmeno d)]

Dopĺňa sa podmienka, aby vozidlo taxislužby mohlo byť evidované len v jednej koncesii. Ide o zabezpečenie, aby nedochádzalo k situáciám, kedy vozidlo taxislužby používajú viacerí prevádzkovatelia taxislužby a v prípade kontroly nie je preukázateľné, ktorý prevádzkovateľ taxislužby dané vozidlo v danom čase používal.

K bodu  14  [§ 30 nový odsek 3]

Navrhované znenie zákona zavádza osvedčenie vozidla taxislužby, ktoré sa vydáva na každé evidenčné číslo vozidla uvedené v koncesii a bude sa nachádzať v každom vozidle taxislužby. Zároveň sa necháva možnosť dopravcu mať vo vozidle kópiu koncesie alebo osvedčenie vozidla taxislužby. Táto úprava súvisí so všeobecnými povinnosťami dopravcu. V súčasnosti, ak si držiteľ koncesie obstará nové vozidlo, musí v každom vozidle vymeniť koncesiu za novú. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje, aby sa ku koncesii vydávali aj osvedčenia vozidiel taxislužby, pričom koncesia bude u dopravcu a v prípade obstarania nového vozidla osvedčenia v ostatných vozidlách dopravcu zostanú bez potreby ich výmeny.

K bodu  15  [§ 33 odsek 2]

Podľa nariadenia (ES) č. 1073/2009  je kabotážna preprava povolená pre pravidelnú dopravu, ktorú vykonáva dopravca, ktorý nie je usadený v hostiteľskom členskom štáte počas pravidelnej medzinárodnej dopravy v súlade s týmto nariadením, s výnimkou dopravy, ktorá plní potreby mestských centier alebo mestských aglomerácií alebo dopravné potreby medzi nimi a priľahlými oblasťami. Kabotážna preprava sa nevykonáva nezávisle od takejto medzinárodnej dopravy.

Ustanovenie súčasného znenia, že kabotáž je vylúčená pri pravidelnej doprave, je najmä kvôli štátom mimo Európskej únie, avšak to jasne z toho ustanovenia nevyplýva. Novela zákona z uvedeného dôvodu dopĺňa, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak. Ide o spresnenie z hľadiska aplikačnej praxe.

K bodu  16  [§ 34 ods. 1 písmeno a)]

Ide o zosúladenie terminológie s ustanovením smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru.

K bodu  17  [§ 34 ods. 3]

Typovo schválené vozidlo je aj vozidlo, ktoré nevyhovuje požiadavkám dohody ADR. Navrhované znenie spresňuje túto podmienku, pretože prepravu nebezpečných vecí možno uskutočniť len vozidlom, ktoré vyhovuje požiadavkám dohody ADR.

K bodu  18  [§ 35 ods. 1 písm. b)]

Požiadavka vyplýva zo zmien a doplnkov príloh A a B dohody ADR platných od 1.1.2013.

K bodu  19  [§ 35 odsek 2]

Ide o zosúladenie podmienok s bodom 1.4.2.1.3 dohody ADR.

K bodu  20  [§ 36 odsek 1]

Ide o zosúladenie podmienok s bodom 1.8.3.3 dohody ADR, zabezpečenie archivácie podľa dohody ADR a predkladanie výročnej správy príslušnému dopravnému správnemu orgánu.

K bodom  21  [§ 36 ods.3, § 37 a § 41 ods.1 písm. n) a o)]  a  22  [§ 36 ods.3]

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v úprave používanej terminológie.

K bodu  23  [§ 37 ods. 3]

Ustanovuje sa doba platnosti poverenia na školenie bezpečnostných poradcov a vodičov.

K bodom  24  [§ 37 ods. 3 písmeno a)]  a 25  [§ 37 ods. 3 písm. c)]

Navrhuje sa spresniť § 37 ods. 3 písm. a) ohľadne predkladaných dokumentov
a doplniť, ktoré doklady sa predkladajú v originály alebo úradne osvedčenej kópii vzhľadom na to, že v prípade podania žiadosti elektronicky bude potrebná forma elektronických dokumentov vytvorených zaručenou konverziou.

K bodu  26  [§ 37 ods. 4 písm. c)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu spočívajúcu v úprave používanej terminológie.

K bodu  27  [§ 37 nové odseky 5 a 6]

V ustanovení § 37 sa odsekom 5 dopĺňa úprava odňatia poverenia poverenému zariadeniu.

Odsekom 6 sa umožní vydanie rozhodnutia použitím technických prostriedkov bez fyzického vyznačenia pečiatky a podpísania.

K bodom  28 až 33  [§ 37 odseky 7 až 14]

V súvislosti s vytvorením JISCD, ktorý umožní žiadateľovi o získanie odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu a ADR osvedčenia o školení vodiča komunikovať v elektronickej forme, sa navrhuje doplniť a spresniť  úpravu získavania odbornej spôsobilosti bezpečnostných poradcov a vodičov vrátane ich školenia.

Konkrétne sa navrhuje upraviť v zákone podanie žiadosti o vydanie osvedčenia vrátane jeho duplikátu, prihlásenie na školenie priamo v podanej žiadosti o vydanie osvedčenia, prihlásenie na skúšku bezpečnostného poradcu a vodiča vrátane opakovanej skúšky, ktorých úprava v platnom zákone o cestnej doprave absentuje. Zároveň sa v návrhu zákona upravujú lehoty v súvislosti s vykonaním skúšky a opakovanej skúšky a lehota, do ktorej je žiadateľ o vydanie osvedčenia povinný splniť podmienky na jeho vydanie, inak sa osvedčenie nevydá.

K bodu  34  [§ 39 odsek 1]

Ide o zosúladenie podmienok s dohodou ADR.

K bodu  35  [§ 41 ods. 1 písm. n)]

Ide o spresnenie, že ministerstvo organizuje nielen skúšky bezpečnostných poradcov, ale aj vodičov.

K bodu  36  [§ 41 ods.1 písm. p)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou používanej terminológie.

K bodu  37  [§ 41 ods. 1 písmeno q)]

Ministerstvo ukladá sankcie podľa tohto zákona iba v prípadoch, v ktorých ministerstvo vydáva povolenie/osvedčenie. Ide o prípady vydávania osvedčení vodiča, povolení na medzinárodnú pravidelnú dopravu a povolení na kabotážnu prepravu.

V ostatných prípadoch dopravným správnym orgánom, ktorý ukladá pokuty je okresný úrad v sídle kraja, okrem pravidelnej dopravy a taxislužby. Ministerstvo je zároveň odvolacím orgánom voči okresným úradom v sídle kraja. Odvolacím orgánom voči rozhodnutiam vyšších územných celkov je podľa § 22 ods. 2 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov súd, pretože nejde o prenesený výkon štátnej správy.

K bodu  38  [poznámka pod čiarou k odkazu 56]

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu  39  [§ 41 ods.1 písm. r)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou používanej terminológie.

K bodu  40  [§ 41 ods. 1  nové písmená u) až y)]

Ide o spresnenie a doplnenie kompetencií ministerstva z hľadiska aplikačnej praxe, najmä zabezpečenie vydávania jednotlivých povolení, vedenie evidencie protokolov o skúškach podľa dohody ADR a podobne.

K bodu  41  [§ 41 ods. 2 nové písmená l) až n)]

Ide o doplnenie podrobností a vzorov, ktoré ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

K bodu 42 [§ 41 ods. 3]

V súvislosti s čl. I, ktorý upravuje jednotný informačný systém v cestnej doprave, sa
v § 41 ods. 3 zákona o cestnej doprave  mení označenie „jednotný informačný systém“ na „informačný systém“ z dôvodu pojmovej jednoznačnosti a identifikácie, o ktorý informačný systém ide.

K bodu  43  [§ 41  nové odseky 4 a 5]

Navrhované znenie zákona upravuje podmienky a údaje, ktoré bude ministerstvo viesť v registri taxislužby a ADR registri. Zároveň sa upravujú podmienky, za akých môže ministerstvo poveriť vedením celoštátneho informačného systému autobusových liniek fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu.

K bodu  44  [§ 42 písm. c)]

Ide o zabezpečenie vydávania osvedčení vozidiel taxislužby.

K bodom  45  [§ 42 písmeno d)]  a 46  [§ 42 písm. h)]

Ide o spresnenie ustanovení vzhľadom na to, že sa návrhom zákona výslovne upravuje vydávanie duplikátov dopravným správnym orgánom, ak dôjde k strate, poškodeniu, odcudzeniu alebo zničeniu vydaných osvedčení alebo preukazu vodiča.

K bodu 47 [§ 42 písmeno i)]

Ide o zabezpečenie zapisovania údajov do vnútroštátneho elektronického registra prevádzkovateľov cestnej dopravy, do jednotného informačného systému a do registra taxislužby.

K bodu  48 [§ 42 písm. j)]

V súvislosti s vymedzením kompetencií ministerstva v § 41 ods. 1 písm. q) sa precizuje ustanovenie ohľadne udeľovania pokút okresným úradom v sídle kraja.

K bodu 49 [§ 43 písm. b)]

Ide o spresnenie kompetencií okresného úradu v sídle kraja z hľadiska aplikačnej praxe.

K bodu  50  [§ 45 ods. 1 nové písmená g) a h)]

Navrhované znenie zavádza, že v rámci odborného dozoru u prevádzkovateľa cestnej dopravy sa kontroluje, či vodiči absolvovali povinnú základnú kvalifikáciu alebo pravidelný výcvik podľa zákona o povinnej základnej kvalifikácii. Ďalej sa dopĺňa kontrola poverených zariadení.

K bodu  51  [§ 45 ods. 2]

Navrhovaná úprava je z dôvodu spresnenia kontroly vykonávanej colnými orgánmi.

K bodom  52  až  54  [§ 45 ods. 3, 4 a 7]

Ide o úpravu kompetencií aj v súvislosti so zavedením osvedčení vozidla taxislužby. Zároveň ide o úpravu kompetencií v súvislosti s kontrolami prepravy nebezpečných vecí.

K bodu  55  [§ 45 odsek 8]

Ide o spresnenie kompetencií colných orgánov. 

K bodu  56  [§ 45 ods. 9]

Kontroly v rámci odborného dozoru vykonávajú osoby poverené výkonom kontroly. Zmena zákona bližšie špecifikuje možnosti poverenia, a to, že obec môže poveriť výkonom odborného dozoru aj príslušníkov obecnej (mestskej) polície.

K bodu  57  [§ 45  nový odsek 10]

Ide o doplnenie povinnosti colných orgánov poskytovať potrebné údaje uvedené v colných vyhláseniach ministerstvu na účely evidencie a kontroly dokladov, napríklad prepravných povolení.

K bodu  58  [§ 46 ods. 4]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou používanej terminológie.

K bodu  59  [§ 47 ods. 1]

Ide o zabezpečenie, aby orgán odborného dozoru podával oznámenie dopravnému správnemu orgánu len v prípadoch, kedy nebude priestupok prejednaný v blokovom alebo rozkaznom konaní.

K bodu  60  [§ 47 ods. 5 písmeno b)]

Upravujú sa potrebné doklady, ktoré musí mať vodič počas prepravy pri sebe.

K bodu  61  [§ 47 nový odsek 6]

Navrhované znenie zákona dopĺňa kompetenciu colníkov, aby mohli v spolupráci s Policajným zborom prerušiť alebo zakázať ďalšiu prepravu, ak zistia, že vodič nemá pri sebe potrebné doklady.

K bodu  62  [§ 47 nový odsek 9 ]

Ide o zabezpečenie zapisovania zistených závažných porušení do elektronického registra podnikov cestnej dopravy. Povinnosť zapisovať zistené závažné porušenia vyplýva z nariadenia (ES) č. 1071/2009.

K bodom  63  až  71  [§ 48]

Ide o úpravu a doplnenie správnych deliktov vyplývajúcich z porušenia povinností podľa tohto zákona.

Ustanovuje sa aj subjektívna dvojročná a objektívna trojročná lehota na uloženie pokuty. Uvedené lehoty sa ustanovujú v záujme právnej istoty účastníkov konania o správnom delikte a zásady že, správnu (admimistratívnu) sankciu možno uplatniť a uložiť len v primeranej lehote. Účel sankcie možno dosiahnúť len jej včasným uložením. Sankcia uložená po dlhom čase stráca funkciu prevencie a uplynutím dlhšieho času sa oslabuje aj sila a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov. 

Z ustanovenia vyplýva, že správny organ musí začať konanie tak, aby bolo právoplatne skončené najneskôr v posledný deň ustanovených lehôt, ináč zodpovednosť za správny delikt zaniká. Subjektívna dvojročná lehota môže plynuť len v rámci objektívnej trojročnej lehoty, čo znamená, že po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty už nie možné začať konanie, ani v ňom pokračovať. Ak správny organ konanie začal a v rámci uvedených lehôt právoplatne nerozhodol, konanie zastaví.

K bodu  72  [§ 49]

Ide o úpravu a doplnenie priestupkov vyplývajúcich z porušenia povinností podľa tohto zákona.

K bodu 73 [§ 50 ods. 4 písmeno d)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou používanej terminológie.

K bodu  74  [§ 50 nové odseky 5 až 7]

Navrhovaný odsek 5 vyplýva z potreby prispôsobiť konania podľa zákona o cestnej doprave v prípade elektronickej komunikácie špecifikám, ktoré priniesol zákon
o e-Governmente. Ide najmä o doplnenie výnimky z elektronického konania v prípade dokumentov, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie konverzie podľa § 38 zákona
o e-Governmente.

Odsek 6 upravuje povinnosť správnych orgánov si prioritne zabezpečiť informácie a údaje, ktoré účastník konania potrebuje doložiť ku konaniu pred správnym orgánom, a ktoré sú dostupné v rámci existujúcich informačných systémov, z týchto informačných systémov.

Odsek 7 návrhu zákona upravuje možnosť účastníka správneho konania namiesto doloženia výpisu z registra trestov požiadať správny orgán o zabezpečenie výpisu z registra trestov na účely preukázania bezúhonnosti v konaní podľa tohto zákona. Zároveň uvedené ustanovenie upravuje oprávnenie orgánu verejnej moci požiadať o výpis z registra trestov v nadväznosti na znenie ustanovenia § 12 zákona o registri trestov, a to na účely preukazovania bezúhonnosti v konaní podľa tohto zákona.

K bodu  75  [§ 51 ods. 2]

Ide o spresnenie miestnej príslušnosti pri zmene sídla dopravcu alebo pri zmene trvalého pobytu.

K bodom  76  a 77  [§ 52 ods. 1]

Ide o zosúladenie zákona s nariadením (ES) č. 1071/2009, podľa ktorého prevádzkovateľ cestnej dopravy musí po tom, čo mu bolo udelené povolenie na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy disponovať jedným alebo viacerými vozidlami, ktoré sú evidované alebo iným spôsobom uvedené do premávky v súlade s právnymi predpismi daného členského štátu, či už sú tieto vozidlá vo vlastníctve, alebo nadobudnuté napríklad podľa zmluvy o prenájme alebo lízingovej zmluvy.

K bodu  78  [§ 53 ods. 1 písm. b)]

Povolenia na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy udeľuje a odníma okresný úrad v sídle kraja. Dopravné správne orgány, ktoré udeľujú a odnímajú dopravné licencie, sú v pravidelnej doprave okrem mestskej dopravy  vyšší územný celok a v mestskej doprave obec. Z dôvodu, že vyššie územné celky a obce nemajú evidenciu o vydaných povoleniach na výkon povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, sa navrhuje, aby návrh na začatie konania o udelenie alebo zmenu dopravnej licencie na vnútroštátnu pravidelnú dopravu obsahoval kópiu uvedeného povolenia.

K bodu  79  [§ 54 ods. 1 písm. a)]

V taxislužbe nie je možné zamestnať vedúceho dopravy, ktorý by bol odborne spôsobilý. V taxislužbe preukazuje odbornú spôsobilosť priamo navrhovateľ, ak ide o fyzickú osobu, alebo jeden z členov štatutárneho orgánu, ak navrhovateľom je právnická osoba.

K bodu  80  [§ 54 ods. 1 písm. b)]

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s úpravou používanej terminológie.

K bodu  81  [§ 54 ods. 1 písmeno f)]

Ide o úpravu v súvislosti s úpravou § 54 ods. 1 písm. a).

K bodu  82  [nový § 56b]

Ide o úpravu prechodných ustanovení.

K čl. XII

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona o mýte (zákon
č. 474/2013 Z. z.).

K bodu  1  [§ 1 ods. 1 písm. b)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu  2  [§ 2 nové odseky 3 a 4]

Zavádza sa na účely zákona č. 474/2013 Z. z. vlastná definícia prevádzkovateľa vozidla a definícia nedoplatku mýta. 

K bodu  3  [§ 3 písm. e)]

Na základe skúseností z praxe sa zužuje oslobodenie vozidiel a vypúšťajú sa z oslobodenia vozidlá právnických a fyzických osôb podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona
č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov. Cieľom navrhovanej úpravy je zamedziť uplatňovaniu si náhrady vynaložených nákladov (t.j. mýta) zo strany právnických osôb a fyzických osôb podľa § 9 ods. 1 písm. i) cit. zákona u poškodeného, a to aj napriek skutočnosti, že vozidlá skôr uvedených osôb sú oslobodené od úhrady mýta. Predmetná položka, okrem iných položiek, by potenciálne mohla byť zahrnutá vo faktúrach vystavovaných poškodeným, a tým pádom by mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane právnických osôb a fyzických osôb poskytujúcich pomoc pri ochrane života, zdravia a majetku.

K bodu  4  [§ 3 nový ods. 2]

Z dôvodu právnej istoty sa dopĺňa ustanovenie, ktoré stanovuje, že pri vozidlách povinných registrovať sa v mýtnom systéme, oslobodenie od platenia mýta nie je priamo zo zákona ale na jeho uplatnenie je potrebná registrácia vozidiel. Ak si prevádzkovatelia vozidiel oslobodených od úhrady mýta nesplnia povinnosť registrácie, budú v systéme vyhodnotení ako prevádzkovatelia vozidiel, ktorí užívajú vymedzené úseky ciest bez úhrady mýta, a teda dopustia sa tým porušenia predpisov na úseku mýta, za čo im bude uložená sankcia. 

K bodu  5  [§ 9 ods. 1]

Cieľom je precizovanie ustanovenia o základnej povinnosti prevádzkovateľa vozidla platiť mýto, ktorá znamená aj to, že bez úhrady mýta nesmie ani prevádzkovateľ vozidla užívať vymedzené úseky ciest. 

K bodom  6   [§ 9 ods. 2]

Na základe skúseností z praxe dochádza k spresneniu existujúcich povinností prevádzkovateľa vozidla a vodiča a k doplneniu povinnosti registrácie technických údajov a údajov o prevádzkovateľovi vozidla prípadne ich zmeny v mýtnom systéme tak, aby boli v súlade s osvedčením o evidencii vozidla, nakoľko nastávajú situácie, keď rôzne uvedené údaje majú za následok pozitívny alebo negatívny vplyv na výšku uhrádzaného  mýta. Rovnako sa dopĺňa a precizuje formulácia povinnosti zadať do palubnej jednotky správny počet náprav tak, aby korešpondoval so skutočným počtom náprav na ceste, nakoľko od toho sa odvíja výška uhrádzaného mýta.

K bodom  7 až 9  [§ 9 ods. 3 a 4, § 10 ods. 2, 3 a 6, § 12 ods. 7 a § 17 ods. 4]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu  10  [§ 10 ods. 3]

Vozidlá ozbrojených síl a civilných zložiek vysielajúceho štátu sú do elektronického mýtneho systému registrované podľa § 10 ods. 3 zákona o mýte ministerstvom obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“). Za účelom nastavenia jednoznačných zodpovednostných vzťahov sa dopĺňa identifikácia prevádzkovateľa vozidla. 

K bodu  11  [§ 10 nový ods. 5]

Uvedeným ustanovením sa reaguje na problémy z praxe, nakoľko v elektronickom mýtnom systéme sa nachádzajú neaktualizované údaje vozidiel oslobodených od mýta, a teda nie je možná kontrola  najmä skutočnosti, či  zaregistrované vozidlo je alebo nie je používané na účel, ktorý spĺňa podmienky oslobodenia podľa  § 3 zákona.

K bodu  12  [§ 10 ods. 7]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu  13  [§ 11 ods. 3]

Podrobnosti o inštalácii,  umiestnení a používaní palubnej jednotky je upravené aj vo všeobecných obchodných podmienkach poskytovateľa palubnej jednotky. 

K bodom  14 a 15  [§ 11 ods. 5 a 7]

Cieľom je precizovanie ustanovení.

K bodu  16  [§ 12 ods. 5 písm. a)]

Cieľom je precizovanie ustanovenia.

K bodu  17  [poznámka pod čiarou k odkazu 21]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu  18  [§ 12 ods. 5 nové písm. h)]

Dopĺňa sa ďalší údaj potrebný k výpočtu mýta, resp. pre stanovenie správnej sadzby mýta.

K bodu  19  [§ 12 ods. 7, § 17 ods. 4]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu  20  [§ 12 nový ods. 9]

V súvislosti s výkonom činnosti ministerstva dopravy a okresných úradov sú správca výberu mýta a osoba poverená podľa odseku 2 povinní poskytnúť informácie zhromaždené elektronickým zariadením. Ide napríklad o činnosti v súvislosti s vedením správnych konaní o priestupkoch a správnych deliktoch vrátane tvorby evidencií priestupkov a správnych deliktov, výkon dozoru a kontroly na úseku cestnej dopravy alebo o činnosti potrebné v súvislosti s dopravným plánovaním a  prípravou stavieb diaľnic, rýchlostných ciest alebo ciest I. triedy.  

K bodom 21 a 22  [§ 13 ods. 2, § 23 ods. 2 písm. h)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu  23  [§ 25 ods. 5 písm. b)]

Cieľom je precizovanie ustanovenia.

K bodu  24  [§ 25 ods. 10 a 11]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu  25  [§ 25 nový ods. 12]

Z dôvodu jednoznačnosti sa ustanovuje možnosť použitia dôkazov získaných prostredníctvom automatizovaných technických prostriedkov správcom výberu mýta alebo osoby poverenej výkonom kontroly podľa § 25 ods. 10 aj na konanie podľa § 27 a 28.

K bodu  26  [vypustenie § 26]

Cieľom je odstrániť duplicitnú právnu úpravu so zákonom o cestnej premávke, ktorý sa v čl. X predloženého návrhu zákona dopĺňa nielen o možnosť zadržania osvedčenia o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom vozidla v prípade neochoty vodiča uhradiť mýto, ale aj o prípad, ak bola vodičovi uložená pokuta a ten je ochotný ju zaplatiť, ale nemôže tak urobiť na mieste.   

K bodu  27  [§ 27 až 29]

K § 27

Precizujú sa vymedzenia skutkových podstát niektorých priestupkov [ods. 1 písm. c) až e)], čím sa reaguje na problémy z praxe. Cieľom je rozlíšiť skutok podľa písm. a) a c). Skutková podstata priestupku podľa ods. 1 písm. c) sa použije len v prípade, ak sa vozidlo nachádza na vymedzenom úseku s nulovou sadzbou (t.j. niektoré cesty I. triedy a cesty II. a III. triedy) a nemá palubnú jednotku alebo ju nemá zapojenú, či zapnutú. 

Ak vo vozidle nie je palubná jednotka pri užívaní spoplatnených vymedzených úsekoch s inou ako nulovou sadzbou, nedopúšťa sa vodič priestupku podľa ods. 1 písm. c),  ale v tomto prípade pôjde o priestupok podľa písm. a), čiže neuhrádza mýto. Za uvedené skutkové podstaty sú stanovené aj rozličné výšky pokút. 

V prípade, ak vo vozidle je palubná jednotka ale mýto nie je uhradené, ide o priestupok podľa písm. a). K uvedenému môže dôjsť napríklad  z dôvodu, že v režime predplateného mýta došlo k vyčerpaniu predplateného mýta, na vozidlo nie je uzavretá zmluva o užívaní vymedzených úsekov ciest, alebo palubná jednotka neumožňovala získanie údajov potrebných na výpočet mýta z dôvodu jej zablokovania, či už preto, že suma neuhradeného mýta presiahla zloženú bankovú alebo hotovostnú zábezpeku alebo z dôvodu zablokovania palivovej karty.

Odsek 1 písm. d) sa použije len v prípade, ak mýto je uhradené, ale vodič si nesplnil povinnosť podľa § 9 ods. 2 písm. a) , a teda má napr. nesprávne umiestnenú palubnú jednotku a pod.  

Úpravou priestupku podľa ods. 1 písm. e) sa rovnako reaguje na problémy z praxe, kedy sa stávalo, že vodič z dôvodu nesprávneho zadania počtu náprav do palubnej jednotky uhradil vyššie mýto, ako by  mal uhradiť pri zadaní správneho počtu náprav a dopustil sa tým priestupku. V prípade ak vodičovi z dôvodu nesprávneho nastavenia náprav v palubnej jednotke nevzniká nedoplatok mýta, nie je to považované za priestupok, a teda nie je možné mu za to uložiť pokutu ako doteraz. Príslušník Policajného zboru môže v takom prípade zastaviť vozidlo a upozorniť vodiča na povinnosť správne a úplne nastaviť počet náprav v palubnej jednotke. 

Nová skutková podstata v písmene i) rieši registráciu technických údajov alebo údajov o prevádzkovateľovi príp. ich zmenu v elektronickom mýtnom systéme, tak aby boli v súlade s údajmi v evidencii vozidiel Slovenskej republiky. V prípade, ak sa zistí, že vozidlo tým, že má zle zaregistrované údaje v mýtnom systéme, má nedoplatok mýta, uloží sa vyššia pokuta. Cieľom uvedeného je zabezpečenie zadávania presných a pravdivých informácií do mýtneho systému, splnenie si oznamovacej povinnosti pri nahlasovaní zmien údajov ako aj zamedzenie špekuláciám s úmyslom platiť nižšie mýto, ako by sa za dané vozidlo malo platiť.  

Situácia podľa písm. j) môže nastať napríklad v prípade, ak dôjde k zámene palubných jednotiek, a teda mýto je uhrádzané, ale prostredníctvom palubnej jednotky pridelenej inému vozidlu. Ak je však mýto uhrádzané v nižšej výške ako by malo, a teda vznikne nedoplatok mýta, uloží sa vyššia pokuta.   

Cieľom je priblížiť prejednávanie priestupkov okresným úradom, ktorý sa nachádza v mieste bydliska fyzickej osoby. S cieľom zefektívniť riešenie priestupkov voči zahraničným priestupcom sa navrhuje v odseku 12 miestna príslušnosť na tom okresnom úrade v sídle kraja, kde došlo k zisteniu porušenia povinnosti podľa tohto zákona. 

K § 28

V odseku 1 sa navrhuje precíznejšia úprava skutkových podstát správnych deliktov
a zjednotenie znení všetkých skutkových podstát priestupkov a správnych deliktov tak, ako vyplývajú z povinností uložených vodičovi a prevádzkovateľovi v § 9 zákona, keďže tie sú formulované rovnako pre vodiča ako aj prevádzkovateľa vozidla.  

Cieľom je rovnako rozlíšiť skutok podľa ods. 1 písm. a) a b). Skutková podstata správneho deliktu podľa ods. 1 písm. b) sa použije len v prípade, ak sa vozidlo nachádza na vymedzenom úseku s nulovou sadzbou (t.j. niektoré cesty I. triedy a cesty II. a III. triedy) a nemá vo vozidle palubnú jednotku alebo ju nemá zapojenú, či zapnutú.

Ak prevádzkovateľ vozidla nezabezpečí, aby vozidlo pri užívaní spoplatnených vymedzených úsekoch s inou ako nulovou sadzbou bolo vybavené palubnou jednotkou, nedopúšťa sa deliktu podľa ods. 1 písm. b), ale v tomto prípade pôjde o správny delikt podľa písm. a), čiže neuhradenie mýta. Za uvedené skutkové podstaty sú stanovené aj rozličné výšky pokút. V prípade, ak vo vozidle je palubná jednotka ale mýto nie je uhradené, ide o priestupok podľa písm. a). K uvedenému môže dôjsť napríklad z dôvodu, že v režime predplateného mýta došlo k vyčerpaniu predplateného mýta,  na vozidlo nie je uzavretá zmluva o užívaní vymedzených úsekov ciest, alebo palubná jednotka neumožňovala získanie údajov potrebných na výpočet mýta z dôvodu jej zablokovania, či už preto, že suma neuhradeného mýta presiahla zloženú bankovú alebo hotovostnú zábezpeku alebo z dôvodu zablokovania palivovej karty.

Odsek 1 písm. c) sa použije len v prípade, ak mýto je uhradené, ale prevádzkovateľ vozidla si nesplnil povinnosť podľa § 9 ods. 2 písm. a), a teda má napr. nesprávne umiestnenú palubnú jednotku a pod. 

Úpravou správneho deliktu podľa ods. 1 písm. e) sa rovnako reaguje na problémy z praxe, kedy sa stávalo, že porušením povinnosti podľa tohto zákona bolo aj zadanie nesprávneho počtu náprav do palubnej jednotky, čím bolo uhradené vyššie mýto, ako by sa malo uhradiť  pri zadaní správneho počtu náprav. V prípade, ak z dôvodu nesprávneho nastavenia náprav v palubnej jednotke nevzniká nedoplatok mýta, nie je to považované za správny delikt, a teda nie je možné za to uložiť pokutu ako doteraz. 

Nová skutková podstata v písmene f) rieši registráciu technických údajov alebo údajov o prevádzkovateľovi príp. ich zmenu v elektronickom mýtnom systéme, tak aby boli v súlade s údajmi v evidencii vozidiel Slovenskej republiky. V prípade ak sa zistí, že vozidlo tým, že má zle zaregistrované údaje v mýtnom systéme, má nedoplatok mýta, uloží sa vyššia pokuta. Cieľom uvedeného je zabezpečenie zadávania presných a pravdivých informácií do mýtneho systému, splnenie si oznamovacej povinnosti pri nahlasovaní zmien údajov ako aj zamedzenie špekuláciám s úmyslom platiť nižšie mýto, ako by sa za dané vozidlo malo platiť. Situácia podľa písm. g) môže nastať napríklad v prípade, ak dôjde k zámene palubných jednotiek, a teda mýto je uhrádzané, ale prostredníctvom palubnej jednotky pridelenej inému vozidlu. Ak je však mýto uhrádzané v nižšej výške, ako by malo, a teda vznikne tým nedoplatok mýta, uloží sa vyššia pokuta. Cieľom odsekov 4 až 9 je vymedzenie pokút. 

Vzhľadom na to, že absentuje všeobecný predpis o správnych deliktoch a s poukázaním na technické riešenie mýtneho systému ako aj klasifikáciu porušení predpisov na úseku mýta ako trvajúcich porušení, nie je možné doslovne aplikovať zásady ukladania sankcií podľa zákona o priestupkoch alebo trestného práva, preto sa v odseku 9 navrhuje osobitná úprava postupu a postihu za súbeh správnych deliktov spáchaných vozidlom toho istého prevádzkovateľa vozidla v priebehu jedného kalendárneho dňa. Cieľom navrhovanej právnej úpravy v odsekoch 9 a 10 je, aby príslušné správne orgány boli oprávnené za správne delikty spáchané v priebehu jedného kalendárneho dňa viesť samostatné konanie bez ohľadu na to, či v minulosti spáchané správne delikty toho istého prevádzkovateľa vozidla boli prejednané a sankcionované, bola za ne uložená sankcia ale rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť alebo prípadne, že rozhodnutie je už právoplatné avšak nevykonané. Cieľom úpravy je teda eliminovať prípady, kedy by okresný úrad bol povinný podľa zásad trestného práva využívať inštitúty úhrnného trestu a súhrnného trestu, čo by vzhľadom na frekventovanosť správnych deliktov na úseku mýta neúmerne predlžovalo správne trestanie. 

Navrhovaná úprava ďalej sleduje ukladanie sankcie prevádzkovateľovi vozidla za každé vozidlo samostatne, v súvislosti s použitím ktorého dôjde k spáchaniu správneho deliktu podľa § 28 ods. 1.  

S cieľom rovnomernejšieho rozdelenia prejednávania správnych deliktov okresnými úradmi sa ustanovuje v odseku 11 miestna príslušnosť okresného úradu podľa miesta bydliska fyzickej osoby, miesta podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo sídla právnickej osoby, ktorá je prevádzkovateľom vozidla. Na prejednávanie správnych deliktov cudzincov je miestne príslušný okresný úrad v sídle kraja.

Ustanovuje sa aj subjektívna dvojročná a objektívna trojročná lehota na uloženie pokuty. Uvedené lehoty sa ustanovujú v záujme právnej istoty účastníkov konania o správnom delikte a zásady že, správnu (admimistratívnu) sankciu možno uplatniť a uložiť len v primeranej lehote. Účel sankcie možno dosiahnúť len jej včasným uložením. Sankcia uložená po dlhom čase stráca funkciu prevencie a uplynutím dlhšieho času sa oslabuje aj sila a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov. 

Z ustanovenia vyplýva, že správny organ musí začať konanie tak, aby bolo právoplatne skončené najneskôr v posledný deň ustanovených lehôt, ináč zodpovednosť za správny delikt zaniká. Subjektívna dvojročná lehota môže plynuť len v rámci objektívnej trojročnej lehoty, čo znamená, že po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty už nie možné začať konanie, ani v ňom pokračovať. Ak správny organ konanie začal a v rámci uvedených lehôt právoplatne nerozhodol, konanie zastaví.

K § 29

Návrh zákona odstraňuje duplicity skutkových podstát správnych deliktov. Skutkové podstaty správnych deliktov, ktoré sa budú uplatňovať v rámci objektívnej zodpovednosti sú obsiahnuté v § 28 ods. 1 písm. a), b) a e). V § 29 je upravené len rozkazné konanie a ukladanie sankcií v rámci objektívnej zodpovednosti za vybrané správne delikty, ktoré je možné jednoznačne preukázať bez zastavenia vozidla prostredníctvom stacionárnych a mobilných elektronických zariadení.  

Vzhľadom na to, že absentuje všeobecný predpis o správnych deliktov a s poukázaním na technické riešenie mýtneho systému ako aj klasifikáciu porušení predpisov na úseku mýta ako trvajúcich porušení nie je možné doslovne aplikovať zásady ukladania sankcií podľa zákona o priestupkoch alebo trestného práva, preto sa v odseku 8 navrhuje osobitná úprava postupu a postihu za súbeh správnych deliktov spáchaných vozidlom toho istého prevádzkovateľa vozidla v priebehu jedného kalendárneho dňa. Cieľom navrhovanej právnej úpravy v odsekoch 8 a 9 je, aby príslušné správne orgány boli oprávnené za správne delikty spáchané v priebehu jedného kalendárneho dňa viesť samostatné konanie bez ohľadu na to, či v minulosti spáchané správne delikty toho istého prevádzkovateľa vozidla boli prejednané a sankcionované, bola za ne uložená sankcia ale rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, prípadne rozhodnutím, ktoré je právoplatné avšak nevykonané. Cieľom úpravy je teda eliminovať prípady, kedy by okresný úrad bol povinný podľa zásad trestného práva využívať inštitúty úhrnného trestu a súhrnného trestu, čo by vzhľadom na frekventovanosť správnych deliktov na úseku mýta neúmerne predlžovalo správne trestanie. 

Navrhovaná úprava ďalej sleduje ukladanie sankcie prevádzkovateľovi vozidla za každé vozidlo samostatne, v súvislosti s použitím ktorého dôjde k spáchaniu správneho deliktu podľa § 28 ods. 1.  

Ustanovuje sa aj subjektívna dvojročná a objektívna trojročná lehota na uloženie pokuty. Uvedené lehoty sa ustanovujú v záujme právnej istoty účastníkov konania o správnom delikte a zásady že, správnu (admimistratívnu) sankciu možno uplatniť a uložiť len v primeranej lehote. Účel sankcie možno dosiahnúť len jej včasným uložením. Sankcia uložená po dlhom čase stráca funkciu prevencie a uplynutím dlhšieho času sa oslabuje aj sila a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov. 

Z ustanovenia vyplýva, že správny organ musí začať konanie tak, aby bolo právoplatne skončené najneskôr v posledný deň ustanovených lehôt, ináč zodpovednosť za správny delikt zaniká. Subjektívna dvojročná lehota môže plynuť len v rámci objektívnej trojročnej lehoty, čo znamená, že po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty už nie možné začať konanie, ani v ňom pokračovať. Ak správny organ konanie začal a v rámci uvedených lehôt právoplatne nerozhodol, konanie zastaví.

K bodom  28 až 30  [§ 30 ods. 1, 2 a 3]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu  31  [§ 31 a 32]

K § 31

Vzhľadom k tomu, že administratívne trestanie na úseku mýta zavádza inštitút objektívnej zodpovednosti vo vzťahu k prevádzkovateľovi vozidla, navrhovaná právna úprava v odseku 2 vylučuje možnosť prevádzkovateľa vozidla vyviniť sa zo správneho deliktu označením vodiča, ktorý v čase porušenia povinnosti viedol vozidlo. 

Z ustanovenia odseku 3 sa vypúšťajú niektoré dôvody odmietnutia odporu. Odmietnutie odporu, ak bol podaný oneskorene, sa vypúšťa z dôvodu, že oneskorené podanie odporu nespĺňa charakter odporu ako opravného prostriedku, v ktorom sa niečo namieta. Ak príde oneskorený odpor a rozkaz je právoplatný, správny orgán ho preskúma z dôvodu, či nechýbalo poučenie o odpore alebo bolo nesprávne a v takom prípade sa rieši podľa § 54 ods. 3 správneho poriadku. 

Rovnako sa vypúšťa odmietnutie odporu, ak bol podaný neoprávnenou osobou. Oprávnenou osobou je ten, koho uzná správny orgán (osoba, voči ktorej správny orgán začal konanie). Ak podá neoprávnená osoba, nemá to vplyv na správoplatnenie rozkazu voči oprávnenej osobe. Správny orgán preskúma aj takéto podanie, či napr. sám nepochybil. Ak zistí, že pochybil vec rieši v správnom konaní, v opačnom prípade to správny orgán oznámi danej osobe, že je neoprávnenou osobou na základe uvedených dôvodov.

V odseku 4 sa upúšťa od upovedomovania prevádzkovateľa o odmietnutí odporu, ale okresný úrad o odmietnutí odporu vydá rozhodnutie. Z dôvodu efektívneho riešenia správnych deliktov a odstránenia úmyselného predlžovania správneho konania, podľa navrhovanej právnej úpravy nie je možné proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie. Prevádzkovateľ vozidla má však možnosť použiť mimoriadne opravné prostriedky a žiadať, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu.

K § 32

Precizujú sa pravidlá súbehu konania o priestupku vodiča a konania o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla a dodržania zásady „Ne bis in idem“. 

K bodu  32  [vypustenie § 33]

V súvislosti s pripravovaným novým zákonom o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý by mal obsahovať okrem iného aj register správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel na úseku výberu mýta, sa z dôvodu duplicity ustanovenie § 33 vypúšťa.

K bodu  33  [§ 34 ods. 2 vypustenie písm. d)]

Legislatívno-technická úprava.

K bodu  34  [§ 36a]

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, ktoré súvisia s prijatím navrhovaného zákona.

K čl. XIII

Tento článok predloženého návrhu zákona obsahuje návrh novely zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov.

K bodu  1  [§ 2 nový ods. 4]

Zavádza sa na účely tohto zákona vlastná definícia prevádzkovateľa vozidla. 

K bodu  2  [§ 3 ods. 4]

Ustanovuje sa, že 10-dňové a mesačné diaľničné známky zakúpené na prelome rokov zostávajú v platnosti do konca ich platnosti. 

K bodu  3  [§ 4 ods. 2]

V súvislosti so zavedením vlastnej definície prevádzkovateľa vozidla je potrebné vypustiť odkaz na definíciu prevádzkovateľa vozidla v osobitnom predpise spolu s príslušnou poznámkou pod čiarou. 

K bodu  4  [§ 7 nový ods. 2]

Z dôvodu právnej istoty sa dopĺňa ustanovenie, ktoré stanovuje, že pri vozidlách povinných registrovať sa v systéme správcu úhrady diaľničnej známky, oslobodenie od  úhrady diaľničnej známky nie je priamo zo zákona, ale na jeho uplatnenie je potrebná registrácia vozidiel. Ak si prevádzkovateľ vozidla, oslobodený od úhrady diaľničnej známky, nesplní povinnosť registrácie, bude v systéme vyhodnotený ako prevádzkovateľ vozidla, ktorý užíva vymedzené úseky ciest bez úhrady diaľničnej známky, čím sa dopustí porušenia povinnosti na úseku diaľničnej známky, za čo mu bude uložená sankcia. 

K bodu  5  [§ 7 ods. 3]

Cieľom úpravy je zamedziť špekuláciám, kedy na jeden parkovací preukaz chcú prevádzkovatelia vozidiel oslobodiť aj väčší počet vozidiel.

K bodu  6  [§ 7 ods. 4]

Legislatívno-technická úprava

K bodu  7  [§ 7 ods. 5]

Vozidlá ozbrojených síl a civilných zložiek vysielajúceho štátu sú do systému správcu úhrady diaľničnej známky registrované podľa ustanovenia § 7 ods. 4 zákona ministerstvom obrany. Za účelom nastavenia jednoznačných zodpovednostných vzťahov sa dopĺňa identifikácia prevádzkovateľa vozidla. 

K bodom  8 a 9  [§ 7 ods. 6 a 7]

Legislatívno-technická úprava

K bodu  10  [§ 7 ods. 8]

Ustanovením sa dopĺňa povinnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny poskytovať informácie o držiteľoch parkovacích preukazov, ktoré sú potrebné na účely kontroly platnosti a aktuálnosti parkovacieho preukazu.   

K bodu  11  [§ 8 ods. 6]

V súvislosti s výkonom činnosti ministerstva dopravy a okresných úradov sú správca úhrady diaľničnej známky a osoba poverená podľa § 8 ods. 1 povinní poskytnúť na požiadanie informácie zhromaždené elektronickým zariadením. Ide napríklad o činnosti
v súvislosti s vedením správnych konaní o priestupkoch a správnych deliktoch vrátane tvorby evidencií priestupkov a správnych deliktov alebo o činnosti potrebné v súvislosti s dopravným plánovaním a  prípravou stavieb diaľnic, rýchlostných ciest alebo ciest I. triedy.  

K bodu  12  [§ 9 ods. 5 písm. b)]

Cieľom je precizovanie ustanovenia.

K bodu  13  [§ 9 ods. 12]

Z dôvodu jednoznačnosti sa ustanovuje možnosť použitia dôkazov získaných prostredníctvom automatizovaných technických prostriedkov správcom úhrady diaľničnej známky alebo osoby poverenej výkonom kontroly podľa § 9 ods. 10 aj na konanie
o priestupkoch podľa § 10.

K bodu  14  [§ 10 ]

Cieľom je rozlíšiť skutkovú podstatu pri diaľničnej známke v elektronickej podobe a v papierovej podobe, precizovanie ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, že okresné úrady prejednávajú priestupky len v riadnom správnom konaní. 

S cieľom zefektívniť riešenie priestupkov voči zahraničným priestupcom, sa navrhuje miestna príslušnosť na tom okresnom úrade v sídle kraja, kde došlo k zisteniu porušenia povinnosti podľa tohto zákona, a to vrátane rozhodovania v odvolacom konaní. 

K bodu  15  [§ 11 ods. 2]

Zavedenie osobitnej úpravy postupu a postihu za súbeh správnych deliktov spáchaných vozidlom toho istého prevádzkovateľa vozidla v priebehu jedného kalendárneho dňa a ukladanie sankcie prevádzkovateľovi vozidla za každé jednotlivé vozidlo samostatne možno považovať za dostačujúce a dostatočne prevenčné, nie je preto potrebné opakovane ukladať pokuty.

K bodu  16  [§ 11 nové ods. 4 až 6]

Vzhľadom na to, že absentuje všeobecný predpis o správnych deliktov a s poukázaním na technické riešenie elektronických diaľničných známok ako aj klasifikáciu porušenia predpisu na úseku diaľničnej známky ako trvajúceho porušenia, nie je možné doslovne aplikovať zásady ukladania sankcií podľa zákona o priestupkoch a trestného práva, preto sa v odseku 4 navrhuje osobitná úprava postupu a postihu za súbeh správnych deliktov  spáchaných vozidlom toho istého prevádzkovateľa vozidla v priebehu jedného kalendárneho dňa. Cieľom navrhovanej právnej úpravy v odsekoch 4 a 5 je, aby príslušné správne orgány boli oprávnené za správne delikty spáchané v priebehu jedného kalendárneho dňa viesť samostatné konanie bez ohľadu na to, či v minulosti spáchané správne delikty toho istého prevádzkovateľa vozidla boli prejednané a sankcionované, bola za ne uložená sankcia, ale  rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, prípadne rozhodnutie je právoplatné avšak nevykonané. Cieľom úpravy je teda eliminovať prípady, kedy by okresný úrad bol povinný podľa zásad trestného práva využívať inštitúty úhrnného trestu a súhrnného trestu, čo by vzhľadom na frekventovanosť správnych deliktov na úseku diaľničných známok neúmerne predlžovalo správne trestanie. Navrhovaná úprava ďalej sleduje ukladanie sankcie prevádzkovateľovi vozidla za každé vozidlo samostatne, v súvislosti s použitím ktorého dôjde k spáchaniu správneho deliktu podľa § 11 ods. 1.  

S cieľom rovnomernejšieho rozdelenia prejednávania správnych deliktov okresnými úradmi sa ustanovuje v odseku 6 miestna príslušnosť okresného úradu podľa miesta bydliska fyzickej osoby, miesta podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo sídla právnickej osoby, ktorá je prevádzkovateľom vozidla. Na prejednávanie správnych deliktov cudzincov je miestne príslušný okresný úrad v sídle kraja.

K bodu  17 [§ 11 ods. 7]

Ustanovuje sa subjektívna dvojročná a objektívna trojročná lehota na uloženie pokuty. Uvedené lehoty sa ustanovujú v záujme právnej istoty účastníkov konania o správnom delikte a zásady že, správnu (admimistratívnu) sankciu možno uplatniť a uložiť len v primeranej lehote. Účel sankcie možno dosiahnúť len jej včasným uložením. Sankcia uložená po dlhom čase stráca funkciu prevencie a uplynutím dlhšieho času sa oslabuje aj sila a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov. 

Z ustanovenia vyplýva, že správny organ musí začať konanie tak, aby bolo právoplatne skončené najneskôr v posledný deň ustanovených lehôt, ináč zodpovednosť za správny delikt zaniká. Subjektívna dvojročná lehota môže plynuť len v rámci objektívnej trojročnej lehoty, čo znamená, že po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty už nie možné začať konanie, ani v ňom pokračovať. Ak správny organ konanie začal a v rámci uvedených lehôt právoplatne nerozhodol, konanie zastaví.

K bodu  18  [§ 13 a 14]

K § 13

Z ustanovenia odseku 3 sa vypúšťajú niektoré dôvody odmietnutia odporu. Odmietnutie odporu, ak bol podaný oneskorene, sa vypúšťa z dôvodu, že oneskorené podanie odporu nespĺňa charakter odporu ako opravného prostriedku, v ktorom sa niečo namieta. Ak príde oneskorený odpor a rozkaz je právoplatný, správny orgán ho preskúma z dôvodu, či nechýbalo poučenie o odpore alebo bolo nesprávne a v takom prípade sa rieši podľa § 54 ods. 3 správneho poriadku. 

Rovnako sa vypúšťa odmietnutie odporu, ak bol podaný neoprávnenou osobou. Oprávnenou osobou je ten, koho uzná správny orgán (osoba, voči ktorej správny orgán začal konanie). Ak podá neoprávnená osoba, nemá to vplyv na správoplatnenie rozkazu voči oprávnenej osobe. Správny orgán preskúma aj takéto podanie, či napr. sám nepochybil. Ak zistí, že pochybil, vec rieši v správnom konaní, v opačnom prípade to správny orgán oznámi danej osobe, že je neoprávnenou osobou na základe uvedených dôvodov.

V odseku 4 sa upúšťa od upovedomovania prevádzkovateľa o odmietnutí odporu, ale okresný úrad o odmietnutí odporu vydá rozhodnutie. Z dôvodu efektívneho riešenia správnych deliktov a odstránenia úmyselného predlžovania správneho konania, podľa navrhovanej právnej úpravy nie je možné proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie. Prevádzkovateľ vozidla má však možnosť použiť mimoriadne opravné prostriedky a žiadať, aby súd preskúmal zákonnosť  rozhodnutia a postupu.

Novým znením druhej vety odseku 7 sa reaguje na aplikačnú prax z oblasti mýta, keďže na diaľničné známky sa zatiaľ neaplikuje objektívna zodpovednosť, avšak rovnaký problém môže nastať v tomto prípade. V praxi sa opakujú prípady, keď prevádzkovateľ nahlási vodiča, ktorý má pobyt v cudzine. Takého konanie o priestupku sa často ani nepodarí začať a nie ešte ukončiť. Preto z novej dikcie ustanovenia vyplýva, že ak nie je možné zistiť páchateľa priestupku, nemožno priestupok prejednať alebo to obvinenému nebolo preukázané pokračuje sa v konaní o správnom delikte s prevádzkovateľom vozidla. Týmto za zefektívni správne konanie a odstráni možnosť špekulatívneho postupu.

K § 14

Precizujú sa pravidlá súbehu konania o priestupku vodiča a konania o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla a dodržania zásady „Ne bis in idem“. 

K bodu  19  [vypustenie § 15]

V súvislosti s pripravovaným návrhom zákona o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý by mal obsahovať okrem iného aj register správnych deliktov prevádzkovateľov vozidiel na úseku úhrady diaľničnej známky, sa z dôvodu duplicity ustanovenie vypúšťa.

K bodu  20  [§ 16a]

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia, ktoré súvisia s prijatím navrhovaného zákona.

K čl. XIV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2016. 

Bratislava  26. augusta 2015 

Robert Fico, v. r. 

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek, v. r.

minister dopravy, výstavby 

a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

Vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013, ako aj na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 137 z 20. marca 2013 k Návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení, uznesenia vlády č. 235 z 31. mája 2012 k Akčnému plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016, uznesenia vlády č. 380 z 8. júla 2015 k Aktualizácii Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 – 2016 a uznesenia vlády č. 403 z 8. júla 2015 k Akčnému plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu.

Teoretických aj praktických prístupov sa pri riešení trestnej zodpovednosti právnických osôb uplatňuje niekoľko. Problematika trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je v posledných rokoch jednou z najdiskutovanejších tém v systéme práva, ktoré vychádza z kontinentálneho typu právnej kultúry. Vychádzajúc z poznatkov vedy trestného práva, ako aj existujúcich modelov trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb možno konštatovať, že sa uplatňujú rôzne prístupy k jej ponímaniu, či obsahovému vymedzeniu. Pre anglosaský systém práva, ale aj pre niektoré členské štáty Európskej únie (napr. Holandsko, Francúzsko, Portugalsko, Španielsko) je charakteristickým modelom tzv. priama trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb – v tomto prípade sa voči právnickým osobám vyvodzujú štandardné (priame) tresty, pričom tieto nie sú podmieňované trestným stíhaním fyzickej osoby. V rámci kontinentálneho systému práva sa uplatňoval aj model tzv. nepriamej resp. pseudo trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, kde formálno-právne trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb síce nie je vyjadrená a trestne zodpovedné sú len fyzické osoby (konajúce v mene právnickej osoby), ale zákon súčasne umožňuje právnickým osobám v trestnom konaní uložiť niektoré trestnoprávne sankcie, ktoré nie sú definované ako tresty ale ochranné opatrenia, ktoré sa právnickej osobe ukladajú nie ako dôsledok spáchania trestného činu, ale v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi (napr. do roku 2010 Španielsko). Tretím prístupom k chápaniu protiprávnej činnosti právnických osôb je postihovanie tohto konania normami administratívnoprávnej povahy, napr. v Nemecku prostredníctvom noriem správneho práva trestného, kde o sankcii proti právnickej osobe v prvom stupni rozhoduje správny orgán a v odvolacom konaní súd v trestnom konaní.

Bez ohľadu na rôzne teoretické alebo praktické prístupy k trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je nutné poznamenať, že jej samotná podstata do značnej miery narúša princípy (zásady) kontinentálneho modelu trestného práva. Narúša sa doterajší prísne individuálny charakter trestnej zodpovednosti, resp. jej vnímanie ako zodpovednosti fyzickej osoby. Na strane druhej však aktuálne vývojové trendy, hovoriace v prospech zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb, nepochybne súvisia s novými spoločenskými, ekonomickými a politickými zmenami, ktoré si často vyžadujú nielen individuálnu reakciu štátu, ale sú často prejavom vôle určitého medzinárodného spoločenstva, či zoskupenia štátov (EÚ, OECD, Rada Európy). Výsledkom činnosti medzinárodného spoločenstva je existencia niekoľkých medzinárodných a nadnárodných záväzkov a odporúčaní na zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, ktoré tieto organizácie adresujú svojim členským štátom. Nakoľko Slovenská republika je plnohodnotným členom týchto medzinárodných organizácií, očakávania vyslovené medzinárodným spoločenstvom sa musia premietnuť aj do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nutnosť zaviesť efektívny mechanizmus sankcionovania právnických osôb, ak došlo v súvislosti s ich činnosťou ku spáchaniu trestného činu, vyplýva z nasledujúcich medzinárodných dokumentov (nejde o vyčerpávajúci výpočet):

1. Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách prijatý negociačnou konferenciou 21. novembra 1997, podpísaný 17. decembra 1997 v Paríži, platný pre SR od 23. novembra 1999 (oznámenie č. 318/1999 Z. z.)
2. Odporúčanie v bode 246 Správy o aplikácii Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách schválená Pracovnou skupinou o podplácaní v medzinárodných obchodných transakciách 9. novembra 2005
3. Odporúčanie č. R (88) 18 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy týkajúce sa zodpovednosti podnikov, ktoré majú právnu subjektivitu, za trestné činy spáchané v súvislosti s ich činnosťou schválené na Výbore ministrov 20. októbra 1988 na 420. schôdzke ministerských zástupcov
4. Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (crime) prijatý 8. novembra 1990 v Štrasburgu (ETC 141), platný pre SR od 1. septembra. 2001 (oznámenie č. 109/2002 Z. z.)
5. Dohovor Rady Európy o praní, vyhľadávaní, zaistení a konfiškovaní ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu č. 198 prijatý 16. mája 2005 bol vo Varšave (ETC 198), (oznámenie č. 91/2009 Z. z.)
6. Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.)
7. XVI. odporúčanie Správy o dodržiavaní Slovenskej republiky, druhé hodnotiace kolo schválené GRECO na 28. plenárnej schôdzi v Štrasburgu dňa 12. mája 2006
8. Dohovor o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001 z Budapešti, všeobecne (pre štáty, ktoré ho ratifikovali) už nadobudol platnosť dňa 1. júla 2004 (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.)
9. Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)
10. Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi prijatý 16. mája 2005 vo Varšave (ETC 197) , ratifikovaný prezidentom SR 27. marca 2007
11. Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
12. Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004 (oznámenie č. 621/2003 Z. z.)
13. Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii prijatý 25. mája 2000 v New Yorku, platný pre SR od 25. júla 2004 (oznámenie č. 424/2004 Z. z.)
14. Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31. októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006 (oznámenie č. 434/2006 Z. z.)
15. Druhý protokol vyhotovený na základe článku k.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel
16. Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním z 1. júla 2010 v Lanzarote (ETC 201)
17. Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú.v. ES L 149, 2.6.2001)
18. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. ES L 164, 22.6.2002)
19. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. ES L 328, 5.12.2002)
20. Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. EÚ L 192, 31.7.2003)
21. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.11.2004)
22. Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú.v. EÚ L 76, 22.3.2005) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú.v. EÚ L 081, 27.3.2009)
23. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú.v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice 2009/123/ES
24. Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6.októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (Ú.v. EÚ L 328, 24.11.2006)
25. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)
26. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú.v. EÚ L 300, 11.11.2008)
27. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)
28. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)
29. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú.v. EÚ L 280, 27.10.2009)
30. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú.v. EÚ L 101, 15.4.2011)
31. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú.v. EÚ L 335, 17.12.2011),
32. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú.v. EÚ L 218, 14.8.2013),
33. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (Ú.v. EÚ L 151, 21.5.2014).

V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o prvú iniciatívu riešenia problematiky zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb bolo navrhované už v rámci rekodifikácie trestného práva v roku 2005, pričom k jej schváleniu nedošlo. Rovnako tak bol odmietnutý samostatný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb (dvakrát v roku 2006 a následne v roku 2007). Vo všetkých vymenovaných prípadoch išlo o tzv. priamej zodpovednosti právnických osôb.

K implementácii trestnej zodpovednosti právnických osôb do právneho poriadku Slovenskej republiky, aj keď v nepriamej forme tzv. pseudo trestnej zodpovednosti, došlo až prijatím zákona č. 224/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto zákonom sa zaviedli nové trestnoprávne sankcie v podobe ochranných opatrení voči právnickým osobám (zhabanie peňažnej čiastky, zhabanie majetku), pričom uloženie týchto ochranných opatrení nie je podmienené väzbou na trestné stíhanie fyzických osôb, ale však podmienené splnením podmienok podľa § 83a a 83b Trestného zákona v platnom znení. Materiálne tak Slovenská republika naplnila požiadavku vyvodiť v trestnom konaní voči právnickej osobe sankcie trestného charakteru a súčasne uznať trestnú zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb konajúcich v jej mene aj keď ju formálno-právne nevyjadrila. Vychádzajúc z dostupných štatistických údajov k dnešnému dňu predkladateľ neeviduje využitie týchto ustanovení v praxi, t.j. k ich aplikácii zatiaľ nedošlo a v trestnom konaní nebola prostredníctvom tejto úpravy platnej od roku 2010 postihnutá žiadna právnická osoba.

Slovenská republika ako zmluvná strana Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (ďalej len „Dohovor OECD“) je v pravidelných intervaloch hodnotená v pléne WGB/OECD. Najzávažnejším zisteným nedostatkom hodnotenia Slovenskej republiky zo strany OECD (Správa z tretej etapy hodnotenia Slovenskej republiky, ktorú vypracovala Pracovná skupina OECD pre podplácanie, hodnotí realizáciu a uplatňovanie Dohovoru o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z 15. Júna 2012) je nesúlad s požiadavkami čl. 2 Dohovoru OECD, teda absencia efektívnej úpravy zodpovednosti právnických osôb vo vzťahu k postihovaniu podplácania zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. WGB/OECD nepovažuje súčasne platnú právnu úpravu zodpovednosti právnických osôb upravenú v Trestnom zákone za efektívnu a spĺňajúcu požiadavky Dohovoru OECD. V tejto súvislosti Pracovná skupina OECD konštatuje, že „pracovnej skupine spôsobuje najväčšie obavy pretrvávajúca absencia trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorá 12 rokov od nadobudnutia účinnosti Dohovoru v Slovenskej republike ešte stále nie je upravená“ a súčasne uvádza, že „Slovenská republika musí prioritne zaviesť zodpovednosť právnických osôb, aby bolo možné stíhať právnické osoby za trestné činy poskytovania úplatkov zahraničným verejným činiteľom, vrátane poskytovania úplatkov“. Hodnotiaca správa platnú právnu úpravu Slovenskej republiky v podstate označila za úpravu konfiškácií vo vzťahu k právnickým osobám, a nie za zavedenie zodpovednosti právnickej osoby podľa trestného práva. Z hodnotiacej správy vyplýva záver, že súčasná právna úprava Slovenskej republiky týkajúcej sa zodpovednosti právnických osôb nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z Dohovoru OECD pre vyvodenie zodpovednosti právnických osôb. S cieľom splniť odporúčania vyslovené v rámci hodnotenia je pri koncipovaní novej legislatívnej úpravy nevyhnutné zohľadniť kritériá obsiahnuté v hodnotiacej správe. Detailne sú tieto odporúčania popísané v materiáli „Návrh opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení“, ktorý vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila uznesením č. 137 z 20. marca 2013. Jednou z úloh vyplývajúcich z označeného uznesenia vlády je aj úloha predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb (C.14.).

Východiskom pri koncipovaní predkladanej právnej úpravy boli primárne medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ako aj komparácia existujúcich úprav v rámci vybraných členských štátov Európskej únie. Z tejto komparácie vyplynulo, že v členských štátoch EÚ, s výnimkou Spolkovej republiky Nemecko, sú právnickým osobám ukladané súdmi v trestnom konaní tresty alebo ochranné opatrenia (ako jedna z foriem trestných sankcií) v rámci zavedenej trestnej zodpovednosti právnických osôb v podobe trestných dôsledkov trestného činu spáchaného fyzickou osobou konajúcou za právnickú osobu formou pričítania právnickej osobe. Koncept tzv. nepravej resp. pseudo trestnej zodpovednosti zaviedla len Slovenská republika po vzore Španielska, ktoré však od tohto konceptu ustúpilo prijatím osobitného zákona č. 5/2010 o trestnej zodpovednosti právnických osôb z 22. júna 2010).

Koncept zodpovednosti právnických osôb v podobe administratívnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom správneho práva trestného, po vzore právnej úpravy Spolkovej republiky Nemecko, by bol podľa názoru predkladateľa uplatniteľný v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky len za predpokladu vytvorenia novej hmotnoprávnej a procesnej úpravy v oblasti správneho práva a jeho previazania s trestným procesom s rizikom možnej pochybnosti o ústavnosti tohto riešenia.

V prvom rade je potrebné uviesť, že podľa čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.“. Trestné činy predstavujú kategóriu protiprávnych konaní, za ktoré pre ich vysokú spoločenskú škodlivosť hrozí závažná sankcia – trest, a preto je sankčný postih za tieto konania vyhradený výlučne nezávislej súdnej moci s ústavnou garanciou procesných práv účastníkov konania. Trestné činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. S prihliadnutím na čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je preto pochybné prečo voliť iný prístup v prípade právnickej osoby a fyzickej osoby, ak ide o typologicky rovnaké protiprávne konanie, najmä ak konanie pred nezávislým a nestranným súdom poskytuje vyšší štandard právnej ochrany ako administratívne konanie.

Ako je uvedené vyššie, riešenie trestnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom administratívnej zodpovednosti by si vyžiadalo potrebu zavedenia nových skutkových podstát správnych deliktov (obsahovo totožných so skutkovými podstatami trestných činov), rovnako aj zavedenie novej procesnej úpravy, ktorá by nevyhnutne musela inkorporovať mnohé procesné inštitúty trestného konania (odloženie veci, právo na obhajobu, práva a povinnosti účastníkov konania vrátane obhajcov, predvolanie, predvedenie, výsluch, postavenie poškodeného vrátane jeho práva na náhradu škody, opravné konanie, výkon sankcií, právny styk s cudzinou a pod.). Trestný proces už pritom všetky uvedené inštitúty pozná a orgány činné v trestnom konaní sú na rozdiel od správnych orgánov zvyknuté ich efektívne využívať. Správne orgány by museli byť nevyhnutne vybavené takým katalógom práv a povinností ako v súčasnosti orgány činné v trestnom konaní. Zavedenie administratívnej zodpovednosti právnických osôb by súčasne viedlo k limitom v rámci plnenia záväzkov Slovenskej republiky v oblasti medzinárodnej justičnej a policajnej spolupráce v trestných veciach a využívaní tých inštitútov a mechanizmov medzinárodnej spolupráce, ktoré možno využívať pri odhaľovaní závažných foriem trestnej činnosti. Tento záver platí rovnako aj pre oblasť záväzkov týkajúcich sa uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí vydaných cudzími štátmi v trestnom konaní voči právnickým osobám.

Návrh zákona upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní proti právnickým osobám.

V ďalších novelizačných článkoch sa navrhuje vykonanie novelizácie značného počtu súvisiacich zákonov. Tieto zmeny možno rozdeliť do troch skupín.

Prvú skupinu novelizovaných predpisov predstavujú zákony, ktorých zmena reaguje primárne na zrušenie doterajšej právnej úpravy tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb a jej nahradenie novou právnou úpravou. Ide najmä o novelizáciu Trestného zákona, Trestného poriadku, zákona o registri trestov, zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zákona o verejnom obstarávaní, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

Druhú skupinu predstavujú zákony, ktoré upravujú úradnú evidenciu zápisom do ktorej právnické osoby vznikajú. V tomto prípade sa novelizácie zameriavajú na rozšírenie údajov evidovaných o právnických osobách, a to o údaje o trestoch a ochranných opatreniach uložených v trestnom konaní právnickej osobe.

Tretiu skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú popísané v doložke vybraných vplyvov a v príslušných prílohách.



 
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie


1. Predkladateľ návrhu zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskej únie:

- v primárnom

Hlava VI Zmluvy o Európskej únii – „Ustanovenia o policajnej a justičnej spolupráci“

- v sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4. 2011)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v EÚ L 335, 17.12.2011)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

2. nelegislatívne akty

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 27.11.1995
Druhý protokol vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Bruseli

Dohovor z 25.6.1997 na základe čl. K3 Zmluvy o EÚ o boji proti úplatkárstvu, na ktorom sa podieľajú úradníci ES alebo členských štátov EÚ

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov, (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002)

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003)

Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009 (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008)

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.


4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001)

2. júna 2003

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002)

31. decembra 2002

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002)

5. decembra 2004

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003)

22. júla 2005

Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004)

12. mája 2006


Rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy (Ú. v. EÚ L 69, 16.03.2005)

16. marca 2007

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

26. decembra 2010

Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008)

11. mája 2010

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

28. novembra 2010

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)

20. júla 2011

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009)

5. decembra 2011

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4. 2011)

6. apríla 2013

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011)

18. decembra 2013

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

4. september 2015

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

23. máj 2016

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

do júna 2013

(bod 10. jún Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013 v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a s odporúčaniami medzinárodných organizácií)

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

bezpredmetné

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky



 
DOLOŽKA
vybraných vplyvov


A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:
Pozitívne Žiadne Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x x
3. Sociálne vplyvy x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x


A.3. Poznámky

Vplyvy na rozpočet verejnej správy nie je možné kvantifikovať, nakoľko nie je objektívne možné zhodnotiť koľko právnických osôb bude trestne stíhaných, v koľkých prípadoch sa uložia tresty, ktoré by mohli zakladať pozitívny vplyv na štátny rozpočet (napr. trest prepadnutia majetku, peňažný trest), resp. v koľkých prípadoch sa uplatnia inštitúty, ktoré by zakladali negatívne vplyvy na štátny rozpočet (napr. úhrada trov likvidácie v prípade nemajetnej spoločnosti). Prípadné výdavky budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu v jednotlivých rozpočtových rokoch, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

V rámci predbežného pripomienkového konania zaujali gestori stanoviská, ktoré sú zohľadnené v predloženom materiáli s výnimkou kvantifikácie vplyvov na rozpočet verejnej správy.







B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V úvodnom ustanovení sa upravuje predmet zákona a jeho vzťah k iným zákonom. Predmetom zákona je úprava základov trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhov trestov ukladaných právnickým osobám za spáchané trestné činy a osobitosti trestného konania proti právnickým osobám.

V odseku 2 sa upravuje subsidiárne použitie Trestného zákona vo vzťahu k trestnej zodpovednosti právnickej osoby a Trestného poriadku vo vzťahu ku konaniu voči právnickej osobe, ak zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje.

K § 2

Predmetné ustanovenie upravuje územnú pôsobnosť zákona vo vzťahu k právnickým osobám, pričom stanovuje nevyhnutné odchýlky od pôsobnosti Trestného zákona vo vzťahu k trestným činom fyzických osôb. Pri vymedzení územnej pôsobnosti zákona sa vychádzalo z požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná a identifikovaných špecifík právnických osôb s cieľom ich efektívneho stíhania.

K § 3

V tomto ustanovení sa uvádza taxatívny výpočet trestných činov upravených v osobitnej časti Trestného zákona, u ktorých dochádza k vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby, ak sú spáchané právnickou osobou spôsobom určeným návrhom zákona (§ 4). Vymedzený katalóg trestných činov zohľadňuje jednak medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z členstva v Európskej únii. Zoznam medzinárodných nástrojov ako aj príslušných právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré zaväzujú k vyvodeniu zodpovednosti voči právnickej osobe za spáchanie alebo jej účasť na trestnej činnosti je uvedený vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Katalóg trestných činov u ktorých vzniká trestná zodpovednosť právnickej osoby je súčasne doplnený o tie trestné činy, u ktorých je s ohľadom na ich povahu a na poznatky aplikačnej praxe ich stíhanie v záujme Slovenskej republiky (tzv. daňové trestné činy).

S ohľadom na stály vývoj medzinárodnej agendy je možné do budúcna očakávať potrebu ďalšej modifikácie tohto katalógu trestných činov.

Aktuálny navrhovaný katalóg trestných činov má nasledovný právny základ:

Nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 a 173 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.11.2004)

Šírenie toxikománie podľa § 174 Trestného zákona
Obchodovanie s ľuďmi podľa § 179 Trestného zákona

- Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi (ETC 197)
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011).

Sexuálne násilie podľa § 200 Trestného zákona
Sexuálne zneužívanie podľa § 201 až 202 Trestného zákona
Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011)

Podielnictvo podľa § 231 a 232 Trestného zákona
Legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 a 234 Trestného zákona

- Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (oznámenie č. 109/2002 Z. z.)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú. v. ES L 182, 5. 7. 2001)

Poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií podľa § 247 Trestného zákona
Poznámka: v nadväznosti na vládny návrh zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov tlač 1630, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV tu patria aj tiež novonavrhované skutkové podstaty
§ 247a Neoprávnený zásah do počítačového systému,
§ 247b Neoprávnený zásah do počítačového údaja,
§ 247c Neoprávnené zachytávanie počítačových údajov,
§ 247d Výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14. 8. 2013)
- Dohovor o počítačovej kriminalite (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.)

Neoprávnené zamestnávanie podľa § 251a Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)

Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až 263 Trestného zákona

- Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel a jeho protokoly

Falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 Trestného zákona
Uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 Trestného zákona
Výroba a držba falšovateľského náčinia podľa § 272 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV z 29. mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 1; Ú.v. ES L 140, 14.6.2000) v znení rámcového rozhodnutia Rady 2001/888/SVV zo 6. decembra 2001 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú.v. ES L 329, 14.12.2001)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú. v. ES L 149, 2. 6. 2001)

Všeobecné ohrozenie podľa § 284 a 285 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 a 295 Trestného zákona
Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11. 11. 2008)
- Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004, uverejnený pod č.621/2003 Z. z.

Založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002).
- Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
- Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

Nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov podľa § 298 a 299 Trestného zákona
Ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa § 300 a 301 Trestného zákona
Neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona
Neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok podľa § 302a Trestného zákona
Porušovanie ochrany vôd a ovzdušia podľa § 303 a 304 Trestného zákona
Porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 Trestného zákona
Porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008)
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27. 10. 2009)

Teror podľa § 313 a 314 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002)

Prijímanie úplatku podľa § 328 až 331 Trestného zákona
Podplácanie podľa § 332 až 335 Trestného zákona
Nepriama korupcia podľa § 336 Trestného zákona

- Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.)
- Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31.októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006,(ozn. č. 434/2006 Z. z.)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22.júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore

Prevádzačstvo podľa § 355 a 356 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 328, 5. 12. 2002)

Kupliarstvo podľa § 367 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011)

Výroba detskej pornografie podľa § 368 Trestného zákona
Rozširovanie detskej pornografie podľa § 369 Trestného zákona
Prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 Trestného zákona
Ohrozovanie mravnosti podľa § 371 a 372 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011)

Terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/919/SVV z 28. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV o boji proti terorizmu (Ú. v. EÚ L 330, 9. 12. 2008)
- Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
- Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422 Trestného zákona
Výroba extrémistických materiálov podľa § 422a Trestného zákona
Rozširovanie extrémistických materiálov podľa § 422b Trestného zákona
Prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c Trestného zákona
Popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d Trestného zákona
Hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona
Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 Trestného zákona
Podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

K § 4

Uvedené ustanovenie v odseku 1 definuje trestný čin spáchaný právnickou osobou a upravuje podmienky vyvodenia trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe za jeho spáchanie prostredníctvom tzv. pričítateľnosti trestného činu právnickej osobe. Uvedený koncept pričítateľnosti spáchania trestného činu právnickej osobe upravený v odseku 2 vychádza zo skutočnosti, že právnické osoby sú subjektom práva odlišným od fyzickej osoby, pričom ide o subjekty, ktoré sú právom umelo vytvorené s priznaním spôsobilosti k právam a povinnostiam, právnym a protiprávnym úkonom a zodpovednosti v právnych vzťahoch.
Vzhľadom k skutočnosti, že vznik a existencia právnických osôb predstavuje určitú právnu konštrukciu, musí byť právom konštruovaný i spôsob konania právnických osôb ako subjektov práva navonok, nakoľko právnická osoba ako celok nedisponuje vôľovou zložkou, nemôže teda podľa takejto vlastnej vôle jednať a navonok ju prejavovať. Z uvedeného dôvodu právny poriadok stanovuje, že vlastné konanie právnickej osoby predstavujú tie prejavy vôle, ktoré menom právnickej osoby konajú ňou určené orgány alebo zástupcovia právnickej osoby ako fyzické osoby a právne následky spojené s týmito prejavmi sa pričítajú priamo právnickej osobe ako subjektu práva.

Osoby, ktorých protiprávne konanie je následne pričítané právnickej osobe sú vymedzené v odseku 1 s ohľadom na požiadavky medzinárodných nástrojov a právne záväzných aktov EÚ. Skúmanie zavinenia u trestných činov právnických osôb je vylúčené z povahy veci, nakoľko právnická osoba ako právny konštrukt nedisponuje na rozdiel od fyzickej osoby vôľovou zložkou, ktorá je základom zavinenia u fyzických osôb.

Prvým predpokladom trestnej zodpovednosti právnickej osoby je, že došlo k spáchaniu trestného činu. Druhým predpokladom, kedy sa trestný čin považuje za spáchaný právnickou osobou je existencia príčinnej súvislosti na jednej strane medzi záujmom právnickej osoby, činnosťou právnickej osoby (bez ohľadu na okolnosť, či ide o činnosť, ktorú má povolenú resp. zapísanú v príslušnom registri ako predmet činnosti resp. podnikania) alebo tou okolnosťou, že právnická osoba vystupuje len ako prostriedok na páchanie trestnej činnosti a na druhej strane protiprávne konanie fyzickej osoby, ktorá

a) koná ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená menom právnickej osoby alebo za právnickú osobu konať (na základe zmluvného zastúpenia, napr. prokurista); štatutárnym orgánom resp. členom štatutárneho orgánu je ten, kto je na konanie za právnickú osobu oprávnený zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka),

b) vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby aj keď nemá iný vzťah k právnickej osobe; nemusí ísť len o také kontrolné orgány, ktorých postavenie priamo upravujú právne predpisy (dozorná rad, kontrolná komisia), ale aj o kontrolné orgány zriadené právnickou osobou nad rámec obligatórnych kontrolných orgánov; v tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe len ak konali v záujme právnickej osoby (viď odsek 2), právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme,

c) vykonáva rozhodujúci vplyv na riadenie tejto právnickej osoby, ak jeho konanie bolo aspoň jednou z podmienok zakladajúcich trestnú zodpovednosť právnickej osoby; tu ide o prípady tzv. „tieňových“ (shadow) manažérov, ktorí síce formálne ustanovia za štatutárny orgán alebo za členov štatutárneho orgánu iné osoby, avšak fakticky spoločnosť riadia oni (napr. dojednávajú zmluvy, aj keď fakticky ich v mene spoločnosti formálne uzatvára štatutárny orgán). Porovnaj v tejto súvislosti napr. čl. 22 ods. 7 návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločnostiach s ručením neobmedzeným s jediným spoločníkom (COM(2014) 212), v zmysle ktorého „Akákoľvek osoba, ktorej nariadenia alebo pokyny konatelia spoločnosti zvyčajne plnia, sa bez toho, aby bola formálne vymenovaná, sa považuje za konateľa, pokiaľ ide o všetky povinnosti a záväzky, ktorým podliehajú konatelia“. V tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe rovnako ako v osôb podlľa písm. b) len ak tieto osoby konali v záujme právnickej osoby (viď odsek 2), právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme,

d) iný zamestnanec alebo osoba v obdobnom postavení („dohodár“, prípadne príkazník, mandatár, resp. osoba plniaca úlohy pre právnickú osobu na základe zmluvného občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho vzťahu) pri plnení pracovných úloh pre právnickú osobu ak koná na základe rozhodnutia, schválenia alebo pokynu orgánov právnickej osoby alebo osoby uvedenej v písmenách a) až d) (bez ohľadu na okolnosť, akou formou udeleným), alebo ak konala preto, že orgány právnickej osoby alebo osoby uvedené v písmenách a) až d) si nesplnili zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov (napr. na úseku bezpečnosti práce), alebo ak tieto orgány alebo osoby nevykonali nevyhnutné opatrenia k zamedzeniu alebo odvráteniu následkov trestného činu. Trestná zodpovednosť právnickej osoby nevzniká pri excesívnom konaní zamestnanca, ktorý koná výlučne v svoj prospech.

V odseku 3 je upravený liberačný dôvod (materiálny korektív) vo vzťahu k vyvodeniu trestnej zodpovednosti právnickej osoby za konanie zamestnanca, ktoré bolo spôsobené výlučne tým, že právnická osoba nesplnila zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov. Právnickej osobe sa takýto trestný čin nepričíta ak význam nesplnenia týchto povinností k spáchanému trestnému činu je vzhľadom na predmet činnosti právnickej osoby, spôsob vykonania trestného činu a jeho následky a okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný nepatrný.

V zmysle odseku 4 sa pre vyvodenie trestnej zodpovednosti právnickej osoby nevyžaduje vyvodenie trestnej zodpovednosti fyzickej osoby a súčasne sa upravuje, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba za právnickú osobu konala.

Odsek 5 upravuje prípady vzniku právne dôležitých skutočností podľa osobitných prepisov, ktoré však nemajú vplyv na trestnú zodpovednosť právnickej osoby.

Odsek 6 upravuje ďalšie zákonné predpoklady, pri splnení ktorých sa rovnako aplikujú ustanovenia § 4 o trestnej zodpovednosti právnickej osoby.

K § 5

Uvedené ustanovenie expressis verbis vylučuje trestnú zodpovednosť právnických osôb určitých subjektov, ktoré sú v tomto ustanovení vymenované. Jedná sa o subjekty, ktoré priamo vykonávajú alebo plnia úlohy štátu alebo štátnej správy, alebo boli zriadené zákonom. Vyvodzovaním trestného postihu voči týmto právnickým osobám by štát jednak postihoval sám seba, ale taktiež by to mohlo mať dopad na výkon verejnej správy. Nie všetky právnické osoby budú teda podliehať trestnej zodpovednosti. Vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb sa týka najmä štátu a jeho orgánov, ako aj iných štátov, či medzinárodných organizácií, čo zodpovedá aj medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky.

Jedinou výnimkou v zmysle odseku 2 sú právnické osoby, v ktorých majú takéto subjekty majetkovú účasť. Voči takýmto právnickým osobám, je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť za spáchaný trestný čin. Ide najmä o právnické osoby - podniky s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávy.

K § 6

Uvedené ustanovenie definuje páchateľa trestného činu. Povaha právnickej osoby vylučuje prevzatie úpravy páchateľa, resp. spolupáchateľa z Trestného zákona (§ 19 a 20), nakoľko páchateľstvo právnickej osoby je viazané na pričítateľnosť škodlivého následku trestného činu. „Spôsobom uvedeným v tomto zákone“ sa rozumejú jak objektívne tak subjektívne predpoklady vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby. V odseku 2 sa definuje spolupáchateľstvo pri trestných činoch spáchaných právnickou osobou a v odseku 3 forma účastníctva právnickej osoby na spáchanom trestnom čine.

K § 7

Trestná zodpovednosť právnickej osoby je úzko spätá s problematikou právneho nástupníctva právnickej osoby. Otázku prechodu trestnej zodpovednosti právnických osôb je nevyhnutné výslovne upraviť v návrhu zákona, v opačnom prípade by zrušenie právnickej osoby s právnym nástupcom znamenal jednoduchý spôsob ako sa trestnej zodpovednosti vyhnúť. Takáto právna úprava nie je ojedinelá a možno ju považovať za štandard v rámci právnych úprav trestnej zodpovednosti právnických osôb. Na základe uvedeného bude teda trestná zodpovednosť právnickej osoby prechádzať na všetkých jej právnych nástupcov. Právne nástupníctvo bude úzko previazané najmä s prechodom imania zrušenej právnickej osoby, ktorý pojem vyjadruje najadekvátnejšie väzbu na (pôvodný) majetkový substrát právnickej osoby. Toto pravidlo bude mať jedinú výnimku, a to prípad keď celé imanie po zrušení právnickej osoby preberá fyzická osoba. Prechod trestnej zodpovednosti na jej právnych nástupcov sa týka aj uložených trestov. V prípade viacerých právnych nástupcov bude trestná zodpovednosť zaťažovať všetkých z nich a v to v rozsahu, ktorý určí súd v zmysle zásad pre ukladanie trestu (§ 11 ods. 3).

Podľa navrhovanej právnej úpravy budú všetky úkony smerujúce k zmene právnickej osoby (zmenou treba podľa odseku 4 rozumieť zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, prevod imania na spoločníka, zmenu právnej formy a premiestnenie sídla právnickej osoby do zahraničia) budú od momentu začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia proti právnickej osobe podliehať súhlasu súdu (§ 25 ods. 2). Nevylučuje sa teda, aby k zmene právnickej osoby mohlo dôjsť aj počas trestného stíhania danej právnickej osoby, pričom súd pri ukladaní trestu pre právnickú osobu, resp. nástupnícku právnickú osobu bude prihliadať na okolnosti podľa navrhovaného § 11 ods. 3.

Osobitne je v návrhu zákona riešená problematika zmeny alebo zrušenia právnickej osoby počas vykonávacieho konania, t.j. v čase keď sa už neuplatňujú obmedzenia týkajúce sa zmeny, zrušenia alebo zániku právnickej osoby podľa § 25. Návrh zákona v tomto prípade vychádza zo zásady, že trestná zodpovednosť postihuje aj právnych nástupcov odsúdenej právnickej osoby, ktorí sú právnickými osobami. Uvedené sa vzťahuje aj na nevykonané tresty a ochranné opatrenie. Pre prípad, že právnická osoba sa zlúči s inou právnickou osobou, alebo sa rozdelí, zmení právnu formu a pod. počas vykonávacieho konania, priamo zo zákona nastane prechod trestnej zodpovednosti na všetky právnické osoby, ktorá sú právnym nástupcom pôvodnej právnickej osoby. Tento záver je nevyhnutné prijať, a to v záujme zamedzenia vyhnutia sa výkonu uloženého trestu (alebo ochranného opatrenia) po právoplatnom skončení trestného konania. Súčasne sa však zohľadňuje fakt, že nástupnícke právnické osoby nie sú totožným subjektom ako pôvodná právnická osoba, a preto sa umožňuje, aby na ich návrh trestný súd zmenil účinky prechodu trestnej zodpovednosti, t.j. rozhodol či trestná zodpovednosť prechádza na všetkých právnych nástupcov a ak áno, tak v akom rozsahu.

Príklad: právoplatne odsúdená spoločnosť A, ktorej súd právoplatne uložil trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní v trvaní piatich rokov sa ešte pred vykonaním celého trestu rozdelí na spoločnosti B a C. Podľa § 7 ods. 1 návrhu zákona v spojitosti so zákonom o obchodnom registri pri zápise nových spoločností B a C zapíše registrový súd do obchodného registra aj to, že tieto spoločnosti postihuje nevykonaný trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. Spoločnosť B alebo C však bude môcť podať návrh súdu, aby rozhodol, že tento nevykonaný trest sa na ne nevzťahuje, alebo sa vzťahuje len v obmedzenom rozsahu. Súd podľa § 11 ods. 3 preskúma v akom rozsahu na niektorú z nich prešlo imanie zodpovedajúce prospechu alebo iné výhody zo spáchaného trestného činu, prípadne v akom rozsahu ktorákoľvek z nich pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin a na podklade toho vydá nový rozsudok.

K § 8

Na trestnú zodpovednosť právnických osôb sa samozrejme vzťahujú, s odchýlkami ustanovenými týmto návrhom zákona, aj všetky ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona o príprave na zločin, o pokuse, o okolnostiach vylučujúcich protiprávnosť činu, o základných zásadách ukladania sankcií, o ukladaní a výkone jednotlivých trestov, o zániku trestnosti a trestu.

Osobitne sa vo vzťahu k právnickým osobám upravuje problematika účinnej ľútosti. Tieto ustanovenia sú výsledkom prispôsobenia doteraz zaužívanej právnej úpravy potrebám zohľadňujúcim fungovanie právnických osôb. Právna úprava kladie dôraz na zabránenie vzniku škodlivého následku alebo jeho nápravu, ak už nastal. Uprednostňuje sa teda reparačné pôsobenie právnickej osoby pred samotným vyvodením trestnej zodpovednosti.

Aplikovanie účinnej ľútosti však bude vylúčené v prípade trestných činov korupcie, kde Slovenská republika ratifikáciou Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (oznámenie č. 318/1999 Z. z.) a Trestnoprávneho dohovoru o korupcii (oznámenie č. 375/2002 Z. z.) prevzala záväzok vylučujúci aplikáciu ustanovení o účinnej ľútosti v prípade trestných činov korupcie a rovnako sa vylučuje vo vzťahu k trestnému činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona.

K § 9

Ustanovujú sa podmienky pre zahladenie trestu právnickej osoby v trvaní vo vzťahu k jednotlivým kategóriám trestných činov. Navrhovaná právna úprava vychádza zo všeobecnej úpravy Trestného zákona (§ 92 a 93).

K § 10

Vymedzujú sa druhy trestov, ktoré môže súd uložiť právnickej osobe za spáchaný trestný čin.

K § 11

Ustanovujú sa zásady ukladania trestov pre právnické osoby založené na princípe proporcionality trestu. V odseku 1 sa ustanovuje, že súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliada najmä na povahu a závažnosť trestného činu, na pomery právnickej osoby vrátane jej doterajšej činnosti a na jej majetkové pomery, pričom prihliadne aj na to, či právnická osoba vykonáva činnosť vo verejnom záujme, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada tiež na to, aby postihovali právnickú osobu tak, aby bol zabezpečený ich čo najmenší vplyv na zamestnancov, na právom chránené záujmy poškodených a veriteľov právnickej osoby, ktorých pohľadávky voči trestne zodpovednej právnickej osobe vznikli v dobrej viere a nemajú pôvod alebo nesúvisia s trestným činom právnickej osoby, na pôsobenie právnickej osoby po spáchanom čine, najmä na jej účinnú snahu nahradiť spôsobenú škodu alebo odstrániť iné škodlivé následky trestného činu, na očakávaný dôsledok trestu pre jej ďalšiu činnosť, na pomer, v akom na ňu prešli výhody z trestného činu spáchaného v spolupáchateľstve (odsek 2)

V odseku 3 sa stanovujú podmienky pre ukladanie trestov právnym nástupcom právnickej osoby, pričom sa určuje, že pri rozhodovaní treba prihliadnuť primárne na to, v akom rozsahu na niektorého z nástupcov prešlo imanie zodpovedajúce prospechu, sekundárne na iné výhody zo spáchaného trestného činu a subsidiárne aj na to v akom rozsahu ktorýkoľvek z nástupcov pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin.

V odseku 4 sa stanovujú podmienky ukladania jednotlivých trestov popri sebe a výnimky z tohto pravidla.

K § 12

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zrušenia právnickej osoby. V odseku 1 sa navrhuje jeho obligatórne uloženie v prípadoch, ak činnosť právnickej osoby bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti, teda v prípadoch ak činnosť právnickej osoby je obmedzená na páchania trestnej činnosti. V odseku 2 sa upravuje fakultatívne uloženie trestu zrušenia právnickej osoby, a to v prípadoch, ak súd odsudzuje právnickú osobu za trestný čin, za ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie. V odseku 3 sa ustanovuje, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, takáto právnická osoba vstupuje do likvidácie. V odseku 4 sa stanovuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je komoditnou burzou a to vyžiadaním si vyjadrenia príslušného orgánu verejnej správy, ktorý udeľuje povolenie na vznik a činnosť komoditnej burzy osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V odseku 5 sa obdobným spôsobom upravuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska.

Podrobnosti výkonu trestu zrušenia právnickej osoby upravuje návrh zákona v § 30.

K § 13

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu prepadnutia majetku právnickej osoby, a to obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 2 Trestného zákona ak súčasne právnická osoba nadobudla majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti a rovnako obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 3 Trestného zákona.

V odseku 2 sa upravujú následky trestu prepadnutia majetku, ktorými sú vyhlásenie konkurzu na odsúdenú právnickú osobu, ktorý sa vykoná podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a okruh majetku, ktorý možno týmto trestom postihnúť. Trest prepadnutia majetku vo vzťahu k odsúdeným fyzickým osobám a právnickým osobám sa vykoná identicky, t. j. vyhlásením konkurzu na majetok odsúdenej osoby. Okruh majetku, ktorý možno postihnúť trestom prepadnutia majetku sa odvíja od právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V zmysle takejto úpravy, majetok, ktorý vo všeobecnosti nepodlieha konkurzu, nebude postihovaný ani trestnoprávnou sankciou. Takáto konštrukcia umožňuje, aby v rámci konkurzného konania, prostredníctvom jeho špecifických inštitútov (napr. odporovateľnosť) boli riešené aj právne úkony, ktoré boli odsúdeným dlžníkom vykonané v úmysle ukrátiť (aj budúce) pohľadávky veriteľov.

V odseku 3 sa ustanovuje, že vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. V tejto súvislosti rovnako ako s platnou úpravou trestu prepadnutia majetku u fyzických osôb, resp. ochranného opatrenia zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona, sa postihne majetok odsúdenej osoby, ktorý vlastní po skončení konkurzného konania a ten sa stane majetkom Slovenskej republiky, ak sa nerozhodne na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy inak.

V odseku 4 sa určuje postup súdu pri ukladaní trestu prepadnutia majetku právnickej osobe, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. V takomto prípade súd pred uložením trestu požiada o vyjadrenie Národnú banku Slovenska a pri ukladaní trestu prihliadne na jej vyjadrenie.

Návrh zákona tak preberá doterajšiu filozofiu Trestného zákona, ktorý kladie v prípade prepadnutia majetku dôraz na ochranu práva a právom chránených osôb – v tomto prípade veriteľov právnickej osoby.

V tejto súvislosti dochádza súčasne k precizovaniu doterajšej právnej úpravy v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (viď príslušný novelizačný článok).

K § 14

Pre uloženie trestu prepadnutia veci sa využije úprava Trestného zákona (§ 60). Trest prepadnutia veci bude možné uložiť za rovnakých podmienok ako u fyzickej osoby.

K § 15

Ustanovuje sa, že peňažný trest môže súd uložiť za trestný čin vo výške od 1500 eur do 1 600 000 eur. Peňažný trest bude možné uložiť právnickej osobe za všetky trestné činy uvedené § 3 návrhu zákona.

K § 16

Zákaz činnosti právnickej osoby sa týka určitej činnosti, ku ktorej je potrebné osobitné povolenie, alebo ktorých podmienky upravuje osobitný zákon a v súvislosti s ktorou došlo k spáchaniu trestného činu. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov.

Pre stanovenie druhu a výmery trestu pre právnickú osobu súd prihliadne okrem iného na následok uloženia trestu na samotnú budúcu činnosť právnickej osoby ako aj na dôsledky, ktoré môže mať uloženie takéhoto trestu na tretie osoby.

K § 17

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie. Jednou z foriem činnosti, ktorými právnická osoba vykonáva svoju činnosť a ktorá sa dotýka spoločenských záujmov, je účasť vo výberových konaniach na rôzne formy dotácií, príspevkov alebo iných plnení z verejných rozpočtov. Navrhuje sa, aby súd v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin spáchaný v súvislosti so žiadosťou, poskytnutím alebo využívaním dotácie alebo subvencie, príspevku alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce mohol takejto právnickej osobe uložiť trest zákazu ich prijímať na dobu jedného roka až desiatich rokov.

Trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie znemožňuje, aby sa odsúdená právnická osoba mohla o takéto finančné prostriedky uchádzať, resp. ich prijať. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

Na účely zabezpečenia riadneho výkonu tohto trestu sa do zákonov všeobecne upravujúcich poskytovanie dotácií zavádza nová podmienka, ktorá musí byť splnená, a to skutočnosť, že žiadateľovi o dotáciu, ktorým je právnická osoba, nebol právoplatne uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie.

Uloženie tohto trestu sa bude súčasne evidovať v registroch, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, a to v záujme zabezpečenia publicity tejto právnej skutočnosti, a to v záujme minimalizovať rizika porušovania uloženého zákazu.

K § 18

Trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie znemožňuje odsúdenej právnickej osobe prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov alebo o iné plnenie z fondov Európskej únie, s ich poskytovaním alebo využívaním. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

K § 19

Trest zákazu účasti na verejnom obstarávaní znemožňuje odsúdenej právnickej osobe zúčastniť sa verejného obstarávania na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti s verejným obstarávaním alebo v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie . Z povahy veci pôjde predovšetkým o niektorý z trestných činov machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až § 268 Trestného zákona. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

V nadväznosti na zavedenie tohto nového trestu sa súčasne navrhuje vykonať novelizáciu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej cieľom je nevyhnutným spôsobom upraviť procesy prebiehajúce v rámci verejného obstarávania alebo v súvislosti s ním.

K § 20

Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku môže pôsobiť ako veľmi účinný nový druh trestu, ktorý bude využívaný najmä v tých prípadoch, keď bude potrebné oboznámiť verejnosť s protiprávnou činnosťou odsúdenej právnickej osoby, napr. v prípadoch ohrozenia zdravia ľudí, zvierat, majetku alebo ochrany životného prostredia.

Primárne bude publikačným zdrojom Obchodný vestník, pričom súd bude môcť uložiť aj zverejnenie v inom verejnom oznamovacom prostriedku (napr. periodická tlač s celoslovenskou alebo regionálnou pôsobnosťou, nemožno vylúčiť ani zverejnenie na internete) alebo aj v prevádzkových priestoroch právnickej osoby. Náklady spojené so zverejnením rozsudku bude znášať vždy odsúdená právnická osoba.

V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o úplne neznámy typ sankcie ukladanej fyzickým osobám alebo právnickým osobám porušujúcim právne normy; k tomu pozri napr. § 71 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 21

Uvedené ustanovenie rieši zákaz dvojitého postihu právnickej osoby v správnom konaní a v trestnom konaní. Čiastočne rieši prípady ne bis in idem resp. prekážku veci rozhodnutej. V zmysle navrhovanej právnej úpravy sa správne konanie vedené voči právnickej osobe pre ten istý skutok, ktorý má znaky správneho deliktu prerušuje a nemožno v ňom pokračovať, ak sa vo veci pre ten istý skutok začne alebo vedie trestné stíhanie voči právnickej osobe. Začatím trestného stíhania proti právnickej osobe sa rozumie vznesenie obvinenia proti právnickej osobe. V zmysle ustálenej judikatúry európskych súdov sa taktiež navrhuje, aby právoplatné rozhodnutie v správnom konaní voči právnickej osobe, vydané pre ten istý skutok tvorilo prekážku veci rozhodnutej, pokiaľ takéto rozhodnutie nebolo predpísaným spôsobom zrušené.

V odseku 3 tohto ustanovenia sa rieši otázka plynutia premlčacej lehoty za správne delikty podľa správnych predpisov. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas, počas ktorého sa viedlo trestné konanie pre ten istý skutok.

K § 22

V uvedenom ustanovení sa upravuje miestna príslušnosť súdov na konanie o právnickej osobe. Tým sa taktiež určuje príslušnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vykonajú prípravné konanie

K § 23

Uvedené ustanovenie upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri upovedomovaní príslušných štátnych orgánov, ktoré vedú registre, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, štátnych orgánov dohľadu o začatí, prerušení alebo právoplatnom skončení trestného stíhania voči právnickej osobe. Orgány činné v trestnom konaní a súdy budú povinné upovedomiť tieto orgány o tom, že voči určitej právnickej osobe sa začalo trestné stíhanie, že sa právoplatne skončilo alebo prerušilo trestné stíhanie.

Distribúcia týchto informácií je dôležitá hľadiska riadneho výkonu štátnej správy a naplnenia zmyslu novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb. Upovedomovanie orgánov, ktoré vedú príslušné registre je dôležité z hľadiska aplikácie navrhovaného § 25 zákona, podľa ktorého zmena, zrušenia alebo zánik právnickej osoby po začatí trestného stíhania právnickej osoby bude podliehať súhlasnému rozhodnutiu súdu; toto obmedzenie bude trvať až do skončenia trestného stíhania. Upovedomenie orgánov štátneho dohľadu je dôležité z hľadiska výkonu oprávnení týchto orgánov rozhodovať o platnosti, či ďalšom trvaní, prípadne zrušení udeleného oprávnenia (licencie, povolenia a pod.).

Upovedomenie Úradu vlády Slovenskej republiky (odsek 2) pri konaniach pre trestný čin spáchaných v súvislosti s pomocou a podporou poskytovanou z fondov Európskej únie vyplýva z plnenia záväzkov Slovenskej republiky z právnych aktov EÚ (Nariadenie č. 1302/2008 o centrálnej databáze vylúčených subjektov, Nariadenie č. 1303/2013 ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006).

Upovedomenie Úradu pre verejné obstarávanie (odsek 2) pri konaniach pre trestný čin spáchaný v súvislosti s verejným obstarávaním má vplyv na aplikáciu § 21 návrhu zákona vo vzťahu ku konaniach o správnych deliktoch vedených Úradom pre verejné obstarávanie.

K § 24

Navrhované ustanovenie upravuje spoločné konanie voči právnickej osobe a voči fyzickej osobe a postup v ňom. Platí, že trestná zodpovednosť právnickej osoby a trestná zodpovednosť fyzickej osoby sa posudzujú samostatne, pričom ak sa má vykonať určitý procesný úkon vo vzťahu k obom osobám, platí zásada, že uvedený procesný úkon sa vykoná najprv vo vzťahu k fyzickej osobe.

K § 25

Účelom navrhovaného ustanovenia je zamedziť situácii, kedy by v priebehu trestného stíhania dochádzalo k účelovým zmenám v právnickej osobe alebo k jej zrušeniu (zániku) a tak aj k znižovaniu alebo zániku trestnej zodpovednosti právnickej osoby najmä v dôsledku uskutočňovania právnych úkonov. K zmenám v právnickej osobe môže dôjsť taktiež v dôsledku iných právnych skutočností. Čo treba rozumieť zmenou právnickej osoby vyplýva z § 7 ods. 4 návrhu zákona.

Na tento účel sa navrhuje, aby všetky právne úkony, ktorý vedú k zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby boli oznamované prokurátorovi, resp. predsedovi senátu. Plnenie tejto povinnosti zaťažuje štatutárny orgán právnickej osoby. Pokiaľ ide o iné právne skutočnosti, platí pre ich oznamovanie obdobná povinnosť, z povahy veci obmedzená okolnosťou, že štatutárny orgán o tom, že nastali vie, resp. musí vedieť (odsek 1). Na strane druhej, účinnosť právnych úkonov bude vždy podmienená súhlasom súdu (odseky 2 a 3). V konkrétnom prípade to znamená to, že napríklad trestne stíhaná spoločnosť s ručením obmedzeným sa bude môcť zlúčiť s inou právnickou osobou len so súhlasom sudcu. Začatie trestného stíhania bude oznamované štátnym orgánom, ktoré vedú registre, zápisom do ktorých právnická osoba vzniká podľa § 23, čím sa zabezpečí táto informácia aj pre štátne orgány, ktoré vedú príslušný register, či inú úradnú evidenciu. Od tohto momentu do momentu oznámenia právoplatného skončenia trestného stíhania bude akákoľvek zmena alebo návrh na zrušenie právnickej osoby podrobený skúmaniu, či je splnená podmienka existencie súhlasného rozhodnutia súdu (odsek 4). Povinnosť dokladovať tento súhlas bude mať právnická osoba, resp. osoby konajúce v jej mene pri podávaní návrhu do príslušného registra, či úradnej evidencie.

K § 26

Obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia smerujú k tomu, aby právnická osoba nepokračovala v trestnej činnosti alebo nedokonala čin, o ktorý sa pokúsila alebo aby nezmarila uloženie trestu postihujúceho jej majetok.

Právna úprava obmedzujúcich a zaisťovacích opatrení je subsidiárnou právnou úpravou vo vzťahu k úprave podľa štvrtej a piatej hlavy prvej časti Trestného poriadku.

Čo do výpočtu obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení je ich výpočet demonštratívny a nevylučuje uplatnenie aj iných opatrení, avšak pri ich ukladaní vždy platí, že súd musí zvažovať ich následky na právnickú osobu a jej činnosť a na tretie osoby.

Z procesného hľadiska sa obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia budú ukladať uznesením, proti ktorému bude prípustná sťažnosť, ktorá bude mať odkladný účinok jedine v obmedzenom rozsahu, ktorý vyplýva z odseku 6.

Pri realizácii týchto obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení sa bude postupovať podľa odseku 4, a teda ak napr. súd zakáže právnickej osobe nakladať s nehnuteľnosťami, zašle sa uznesenie súdu príslušnej správe katastra.

K § 27

Aby mohla právnická osoba vôbec vystupovať v trestnom konaní, navrhuje sa osobitná právna úprava vykonávania úkonov v mene právnickej osoby v trestnom konaní. Úprava vychádza z exitujúcich procesných kódexov (Občiansky súdny poriadok, Správny poriadok).

V prvom rade (odsek 1) budú úkony za právnickú osobu vykonávať jej štatutárne orgány. Nevylučuje sa však zastúpenie (odsek 2). Na preukázanie zastúpenia bude však potrebné špecifické plnomocenstvo, z ktorého obsahu vyplynie, že zástupca je fyzickou osobou zvolenou právnickou osobou špecificky na tento účel. Ingerencia súdu alebo prokurátora sa vyžaduje len v prípade, ak nie je možné zabezpečiť konania v mene právnickej osoby podľa navrhovaných odsekov 1 a 2. V tomto prípade sa právnickej osobe ustanoví opatrovník spravidla z radov advokátov, čo však nevylučuje opatrovníctvo aj inou osobou ako advokátom.

Osoba, ktorá bude konať v mene právnickej osoby v trestnom konaní bude mať možnosť využiť v konaní všetky procesné inštitúty, ktoré inak prináležia obvinenému, samozrejme v kontexte povahy toho ktorého inštitútu; k tomu pozri § 1 ods. 2 návrhu zákona a rozsah aplikovateľnosti Trestného poriadku.

Vykonať hlavné pojednávanie bez prítomnosti osoby oprávnenej konať v mene právnickej osoby bude možné len vo výnimočných situáciách, ktoré sú vymedzené v odseku 6 v analógii k úprave Trestného poriadku.

Právnu úpravu v § 27 je potrebné odlišovať od inštitútu obhajoby, ktorý je upravený v § 28, a teda voľba zástupcu podľa § 27 ods. 2 nijako neobmedzuje právnickú osobu zvoliť si súčasne obhajcu z radov advokátov tak ako každý iný obvinený.

K § 28

Uvedené ustanovenie upravuje základné ústavné právo obvineného, ktorým je právo na obhajobu (čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Právo zvoliť obhajcu právnickej osoby ma výlučne štatutárny orgán, takéto oprávnenie neprináleží zvolenému zástupcovi právnickej osoby podľa § 27 ods. 2. Obhajca právnickej osoby nemôže byť súčasne zástupcom právnickej osoby. Vo vzťahu k zvoleniu obhajcu právnickej osobe platia všetky ustanovenia Trestného poriadku s výnimkou ustanovení o tzv. povinnej obhajobe, ktorá sa v prípade právnických osôb z povahy veci nepoužije.

K § 29

Uvedené ustanovenie upravuje následnosť vykonávania procesných úkonov v spoločných konaniach voči fyzickej osobe a právnickej osobe vo vzťahu k výsluchu na hlavnom pojednávaní, záverečnej reči a poslednému slovu.

K § 30

Trest zrušenia právnickej osoby sa bude vykonávať formou zrušenia právnickej osoby s likvidáciou. Podľa návrhu zákona právnická osoba vstupuje do likvidácie právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku (pripustenie konceptu, aby v nadväznosti na trestné rozhodnutie sa spúšťal proces rozhodovania o likvidácii v osobitnom procese mimo trestného konania nie je namieste, preto sa účinok vstupu do likvidácie spája už s právoplatnosťou trestného rozsudku). Súd zabezpečí výkon rozsudku tak, že právoplatný rozsudok zašle príslušnému orgánu, ktorý vedie register, do ktorého zápisom právnická osoba vzniká (napr. registrový súd, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a pod.). Tento orgán na poklade rozhodnutia súdu vykoná zápis v príslušnom registri, čím sa zabezpečí publicita zrušenia právnickej osoby a jej vstup do likvidácie. Samotná likvidácia sa vykoná podľa pravidiel ustanovených osobitnými predpismi, resp. ak takejto osobitnej právnej úpravy niet, likvidácia sa vykoná podľa ustanovení Obchodného zákonníka (k tomu pozri § 20a Občianskeho zákonníka). Náklady spojené s likvidáciou sa budú primárne uhrádzať z majetku zrušovanej právnickej osoby (§ 35 návrhu zákona).





K § 31

§ 31 upravuje výkon trestu zákazu činnosti, trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

Podľa odseku 1 po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu činnosti, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku tomu kto vedie obchodný register (vo vzťahu k obchodným spoločnostiam) alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká (napr. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré vedie register nadácií, register občianskych združení, register neinvestičných fondov, register nadácií a pod.). Súčasne sa rovnopis takého rozsudku zasiela orgánu, ktorý vydáva oprávnenie na výkon tejto činnosti alebo ktorý výkon tejto činnosti eviduje (napr. ministerstvu spravodlivosti vo vzťahu k znaleckým ústavom, živnostenskému úradu a pod.) Výkon činnosti zo strany odsúdenej právnickej osoby, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Podľa odseku 2, len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Porušenie zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis Úradu vlády Slovenskej republiky a tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Porušenie zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku Úradu pre verejné obstarávanie (pozri aj súvisiacu zmenu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Porušenie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

K § 32

Ustanovenie upravuje výkon trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku. Navrhuje sa štandardný mechanizmus, podľa ktorého predseda senátu vyzve právnickú osobu, aby zverejnila právoplatný odsudzujúci rozsudok, a to v určenej lehote, v určenom rozsahu a určeným spôsobom – určenie týchto skutočností bude obsiahnuté už v odsudzujúcom rozsudku. Pre zaistenie riadneho výkonu tohto trestu sa navrhuje oprávnenie predsedu senátu uložiť právnickej osobe poriadkovú pokutu do výšky 16590 eur, a to aj opakovane. Sťažnosť proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty bude prípustná a bude mať odkladný účinok. Náklady spojené so zverejnením odsudzujúceho rozsudku bude znášať právnická osoba.

K § 33

Vzhľadom na charakter trestu zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje podobne ako v prípade trestu zákazu činnosti, pripustiť podmienečné upustenie od výkonu zvyšku týchto trestov.

Subsidiárne sa v tomto prípade použijú z hľadiska podmienok podmienečného upustenia od výkonu zvyšku týchto trestov ustanovenia Trestného zákona o podmienečnom upustení od zvyšku trestu zákazu činnosti.

K § 34

Vo vzťahu k právnemu styku s cudzinou platí zásada subsidiarity piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou, ak medzinárodná zmluva alebo osobitný zákon neustanovujú inak, v opačnom prípade sa postupuje podľa medzinárodnej zmluvy alebo osobitného zákona.

V tomto odseku sa taktiež rieši postup a konanie v prípade uznávania cudzích rozhodnutí. Platí, že samotné uznávacie konanie sa spravuje príslušnými ustanoveniami piatej časti Trestného poriadku o uznávaní cudzích rozhodnutí, pričom samotný výkon takéhoto uznaného rozhodnutia sa spravuje týmto zákonom.

K § 35

Navrhované ustanovenie vychádza z § 553 ods. 1 Trestného poriadku, pričom zásadu, podľa ktorej trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania znáša štát modifikuje tak, že tieto trovy sa prioritne uhrádzajú z majetku spoločnosti a až ak tento postup nie je možný, uhrádza ich štát. Tento postup sa uplatní aj v likvidačnom konaní, ktoré nasleduje po skončení trestného konania v súvislosti s výkonom trestu zrušenia právnickej osoby.

K § 36

Rešpektujúc ústavné zásady posudzovania trestnosti (čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky) sa navrhuje, aby zákon postihoval výlučne konania, ktoré nastanú po jeho účinnosti.

K § 37

Transpozičné ustanovenie odkazujúce na prílohu zákona – Zoznam preberaných právne záväzných dokumentov Európskej únie.



K čl. II
(Občiansky zákonník)

V nevyhnutnom rozsahu sa dopĺňajú zákony upravujúce vzťahy právnických osôb tak, aby v príslušnom registri alebo inej úradnej evidencii mohli byť uvádzané aj tresty uložené právnickej osobe v trestnom konaní a aby trest zrušenia právnickej osoby a jej likvidácia boli vykonateľné.

V tejto súvislosti treba poukázať aj na tú skutočnosť, že podľa právnej úpravy obsiahnutej v čl. I štátnym orgánom, ktoré vedú príslušný register, zápisom v ktorom právnická osoba vznik, sa budú zasielať len rozhodnutia (a teda oznamovať právoplatné uloženie trestov), ktorými sa ukladá trest zrušenia právnickej osoby, trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie a trest zákazu činnosti; k tomu pozri ustanovenia o výkone týchto trestov. V prípade trestu zrušenia právnickej osoby je rozhodnutie súdu podkladom, pre vykonanie všetkých úkonov spojených s likvidáciou právnickej osoby. V prípade trestov, ktorými sa zakazuje určitá činnosť alebo konania sa takto zabezpečí materiálna publicita obmedzenia činnosti právnickej osoby. Ostatné tresty sa oznamovať nebudú.

Nakoľko ďalšie novelizačné články obsahujú novelizácie zákonov, ktorých účel je rovnaký, osobitná časť odkazuje na odôvodnenie v čl. II.

K čl. III
(Trestný zákon)

K bodu 1

Podľa platnej právnej úpravy Trestného zákona sa páchateľstvo trestného činu obmedzuje výlučne na fyzické osoby. Trestnú zodpovednosť právnických osôb Trestný zákon v platnom znení nepripúšťa. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb nevyhnutne vyžaduje modifikáciu vymedzenia všeobecného páchateľstva podľa § 19 ods. 2 Trestného zákona, a to tak, že Trestný zákon ako kódex priamo a vyslovene pripustí aj páchateľstvo právnických osôb, pričom právna úprava trestnej zodpovednosti bude upravená v osobitnom zákone, ktorým je zákon navrhovaný v čl. I.

K bodom 2 a 3

V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ochranných opatrení zhabanie majetku (§83a) a zhabanie peňažnej čiastky (§83b). Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava týchto ochranných opatrení v Trestnom zákone.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

K bodu 5

Navrhuje sa upraviť nová skutková podstata trestného činu spočívajúca v neoprávnenom vyrobení, používaní alebo prechovávaní overovacej značky meradla alebo zabezpečovacej značky meradla podľa § 2 písm. k) a l) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z. na účel použiť ju ako pravú. Potreba ustanovenia navrhovanej novej skutkovej podstaty trestného činu je daná neustálym a výrazným nárastom protispoločenskej činnosti spočívajúcej v neoprávnenom odbere komodít ako elektrická energia, zemný plyn alebo voda, ktorý je podľa osobitných zákonov považovaný za neoprávnený práve v dôsledku porušenia alebo falšovania zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, ktorého funkciu plní overovacia značka meradla alebo zabezpečovacia značka meradla. Iba množstvo odhaleného neoprávnene odobratého zemného plynu v dôsledku poškodených, chýbajúcich alebo falšovaných značiek meradla dosiahlo v roku 2013 takmer 3 milióny m3 (ročná spotreba rodinného domu, ktorý využíva plyn na kúrenie je 1500-2500 m3). Možno pritom dôvodne predpokladať latentnosť páchania tejto trestnej činnosti, pričom odhalené prípady predstavujú iba „špičku ľadovca“ z celkového množstva všetkých takých skutkov. Orgány činné v trestnom konaní v súčasnosti nemôžu postihovať osoby, ktoré najmä organizovanou formou vykonávajú úpravy stavov počítadiel na meradlách spotreby uvedených komodít, a to ani pri zadržaní týchto osôb s nástrojmi (raznicami a značkami) umožňujúcimi neoprávnené označovanie meradiel overovacími značkami alebo zabezpečovacími značkami po úprave stavu meradiel. Prípady dokázaných falošných overovacích značiek a zabezpečovacích značiek následne postupujú okresným úradom na prejednanie priestupku, ktoré ich odložia záznamom a vo veci nevykonávajú žiadne šetrenie smerujúce k odhaleniu páchateľa. Navrhuje sa preto, aby trestným činom bolo samotné neoprávnené vyrobenie overovacej značky alebo zabezpečovacej značky, resp. raznice. Prísnejšie bude posudzovaný taký čin, ktorý bude vykonaný závažnejším spôsobom konania (napr. organizovanou skupinou) alebo z osobitného motívu (napr. na objednávku). Pokiaľ takým činom bude spôsobená škoda, pôjde o súbeh s trestným činom krádeže, nakoľko neoprávnené osadenie overovacej značky a zabezpečovacej značky je vykonávané po znížení stavu na počítadle meradla príslušnej komodity.

K bodom 6 a 7

Navrhuje sa precizovať doterajšiu právnu úpravu skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

K bodu 9

Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom v čl. I a s tým súvisiacich trestov pre právnické osoby, konkrétne trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákazu účasti vo verejnom obstarávaní je potrebné rozšíriť súčasný výpočet rozhodnutí, ktorých marenie zakladá trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona. Zavedenie týchto nových trestov spočívajúcich v zákaze určitej činnosti, či konania si nevyhnutne vyžaduje rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, čím sa vytvárajú predpoklady pre zabezpečenie riadneho výkonu novo zavádzaných trestov. Svojou povahou ide o tresty podobné ako trest zákazu činnosti [§ 348 ods. 1 písm. d)]. Z povahy veci je zrejmé, že páchateľom trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa nového písm. e) v § 348 ods. 1 môže byť len právnická osoba.

Uvedené doplnenie § 348 bude mať v praxi ten následok, že právnická osoba, ktorá poruší súdom uložený zákaz prijímať dotácie a subvencie, zákaz prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákaz účasti vo verejnom obstarávaní sa dopustí protiprávneho konania, ktoré bude napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

K čl. IV
(Trestný poriadok)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava znenia ustanovenia v súvislosti so zmenami pod bodom 3.

K bodu 2

S ohľadom na očakávanú zvýšenú náročnosť vedenia trestného konania zo strany orgánov činných v trestnom konaní sa ustanovuje, že v trestnom konaní proti právnickej osobe sa vykoná vždy vyšetrovanie, ktoré vykoná vyšetrovateľ Policajného zboru, resp. vyšetrovateľ colnej správy (policajt podľa § 10 ods. 8 písm. a) a b).

K bodom 3 až 14

V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ukladania ochranných opatrení zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a Trestného zákona a zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona. Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava ukladania týchto dvoch ochranných opatrení naprieč Trestným poriadkom, ktorá bola zavedená zákonom č. 224/2010 Z. z. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákonom č. 224/2010 Z. z. došlo okrem iného aj k rozšíreniu procesných práv zúčastnenej osoby, t.j. osoby, ktorej majetok je postihovaný ochranným opatrením zhabaním veci. Tento zákonný štandard procesných práv zostáva novou právnou úpravou trestnej zodpovednosti právnických osôb nedotknutý.

K bodom 16 až 19

V nadväznosti na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom uvedeným v čl. I návrhu sa nanovo sa koncipuje právna úprava výkonu cudzieho rozhodnutia vo vzťahu k právnickým osobám modifikáciou predmetných ustanovení piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou.

K čl. V
(zákon č. 51/1988 Zb.)

Samostatnú skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia a k zmene s tým súvisiacich, najmä procesných, ustanovení.

Podstata novelizácie spočíva primárne v rozšírení podmienok, ktoré musí právnická osoba spĺňať aj o podmienku bezúhonnosti. Ďalej sa podľa potreby a v nevyhnutnom rozsahu menia aj niektoré súvisiace ustanovenia, a to najmä ak ide o preukazovanie splnenia tejto podmienky (výpis z registra trestov ako povinná príloha žiadosti a pod.).

Súčasne sa do týchto zákonov vzhľadom na závažnosť problematiky trestnej zodpovednosti navrhuje doplniť všetky tieto osobitné zákony o prechodné ustanovenia, ktorých cieľom je zabezpečiť bezproblémovú aplikáciu posudzovania bezúhonnosti právnických osôb v osobitných povoľovacích, či licenčných konaniach, ktoré nebudú ku dňu účinnosti zákona právoplatne skončené. Navrhuje sa, aby sa tieto konania z hľadiska procesného dokončili podľa doterajších predpisov. Ak sa konajúci štátny orgán dozvie počas konania o tom, že právnická osoba bola právoplatné odsúdená pre trestný čin, ktorého spáchaním prestáva byť táto právnická osoba bezúhonnou, má konajúci štátny orgán možnosť neudeliť povolenie, či licenciu. V tomto prípade však pôjde skôr o výnimočné prípady, nakoľko trestnú zodpovednosť právnických osôb možno vyvodzovať len pre skutky, ktoré nastanú po účinnosti zákona (k tomu pozri § 2 ods. 1 Trestného zákona). Ak dôjde k oznámeniu zo strany súdu o právoplatnom odsúdení právnickej osoby po právoplatnom skončení konania podľa osobitného predpisu, ktorý je novelizovaný, tak príslušný štátny orgán začne konanie, ktoré povedie k odňatiu licencie, povolenia alebo oprávnenia z dôvodu, že príslušná právnická osoba nespĺňa podmienky pre jeho vydanie.

K bodom 1 a 2

Účelom zmeny zákona o banskej činnosti je doplnenie podmienky bezúhonnosti právnickej osoby, ktorá je žiadateľom o vydanie banského oprávnenia ako jednej z podmienok, ktorú musí právnická osoba spĺňať pre vydanie tohto oprávnenia. Preukazovať ju bude právnická osoba výpisom z registra trestov.

K bodu 3

Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia v zmysle vyššie popísaných pravidiel.

K čl. VI
(zákon č. 83/1990 Zb.)

Osobitosťou zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov je to, že bo prijatý pred zákonom č. 509/1991 Zb. ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník a Obchodným zákonníkom. Ako cit. novelizácia Občianskeho zákonníka, tak aj prijatie Obchodného zákonníka okrem iného výrazným spôsobom zasiahlo právnu úpravu právnických osôb, ktorá pretrváva dodnes. Zákon o združovaní občanov je teda v porovnaní s úpravou súkromnoprávnych kódexov prekonaný, keďže je úprava zániku občianskych združení nekorešponduje so všeobecnou úpravou zániku právnických osôb. V zákone o združovaní občanov absentuje inštitút zrušenia právnickej osoby, t.j. postupnosť predpokladaná ako Občianskym zákonníkom, tak aj Obchodným zákonníkom zrušenie – likvidácia – zánik, je v prípade občianskych združení modifikovaná do podoby zánik – likvidácia.

Novelizácia zákona o združovaní občanov v súvislosti so zavedením trestnej zodpovednosti právnických osôb zahŕňa preto rozšírenie dôvodov zániku občianskeho združenia, a to tak, že v právoplatné uloženie trestu zrušenia právnickej osoby bude na základe osobitnej zákonnej úpravy vyvolávať zánik občianskeho združenia (a jeho následnú likvidáciu), nakoľko zákon o združovaní občanov nepozná inštitút zrušenia občianskeho združenia. Z hľadiska dopadov tohto trestu však pôjde o rovnocennú právnu úpravu ako v prípade ostaných právnických osôb.

V bode 2 sa rozširuje právna úprava, ktorá zakladá oprávnenie (povinnosť) Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vymenovať likvidátora občianskeho združenia, a teda ministerstvo vnútra bude vymenúvať likvidátora aj tých občianskych združení, ku ktorých zániku dôjde v dôsledku právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

K čl. VII
(zákon č. 308/1991 Zb.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. VIII
(zákon č. 455/1991 Zb.)

K bodu 1

Podľa platného znenia živnostenského zákona je jednou z prekážok prevádzkovania živnosti súdom uložený zákaz činnosti týkajúci sa konkrétnej živnosti (§ 8 ods. 5 cit. zákona). Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb a s tým súvisiacu možnosť uloženia zákazu činnosti, ktorý sa môže týkať aj činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia, je potrebné, aby bola právna úprava doplnená aj o právnické osoby.

K bodu 2

Účelom zmeny § 8 ods. 5 je rozšíriť prekážky prevádzkovania živnosti aj o trest zákazu činnosti uložený právnickej osobe.

K bodu 3

Ide o zmenu, ktorou sa zosúlaďuje znenie § 10 ods. 4 s § 6 ods. 3, a to v súvislosti s vydávaním živnostenského oprávnenia založene právnickej osobe, ktorá ešte nebola zapísaná do obchodného registra (t.j. nevznikla).

K bodu 4

Tak ako je dôvodom zrušenia živnostenského oprávnenia strata bezúhonnosti pre fyzické osôb, bude dôvodom zrušenia aj v prípade právnických osôb.

K čl. IX
(zákon č. 71/1992 Zb.)

Zmena zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zohľadňuje existenciu trestnej zodpovednosti právnických osôb pri vydávaní potvrdenia o predchádzajúcom odsúdení v členskom štáte Európskej únie.

K čl. X
(zákon č. 78/1992 Zb.)

Zmena zákona o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov má za cieľ jednak zaviesť podmienku bezúhonnosti aj u právnických osôb, ktorá poskytujú daňové poradenstvo a rovnako aj zohľadniť stratu bezúhonnosti právnickej osoby ako podmienku vyčiarknutia zo zoznamu daňových poradcov.

K prechodným ustanoveniam pozri odôvodnenie čl. V.

K čl. XI
(zákon č. 566/1992 Zb.)

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XII
(zákon č. 202/1995 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XIII a XIV

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XV až XIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XX
(zákon č. 65/2001 Z. z.)

Novelizácia zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok má za cieľ zohľadniť zrušenie doterajšieho ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky, čo sa prejavuje vypustením zmienky o tomto ochrannom opatrení z platného znenia zákona.



K čl. XXI a XXII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXIII
(zákon č. 34/2002 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XXIV až XXIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXX
(zákon č. 530/2003 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XXXI a XXXII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXIII
(zákon č. 43/2004 Z. z.)

K bodu 1

Odsek 5 sa dopĺňa o navrhovanú vetu z dôvodu doplnenia § 48 ods. 2 písm. p) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa dôchodkovej správcovskej spoločnosti (ďalej len „DSS“). T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DSS. V spojitosti s tým sa v bode 11 rozširujú dôvody pre odobratie povolenia na vznik na činnosť DSS o skutočnosť, že DSS prestala byť bezúhonná osoba.

K bodu 2

Podmienka bezúhonnosti sa nanovo bude vyžadovať od zakladateľa DSS, ako aj od akcionára spoločnosti.

K bodu 3

Požiadavka dôveryhodnosti sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.




K bodu 4

Pojem bezúhonnosť sa rozširuje o bezúhonnosť právnickej osoby, preto dochádza k legislatívno-technickej úprave v tomto bode z „fyzickej“ osoby na „osobu“.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s bodom 3.

K bodu 6

Navrhuje sa vhodnosť akcionára s kvalifikovanou účasťou posudzovať aj z hľadiska trestnoprávnej roviny. Požiadavka vhodnosti akcionára sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce môže spĺňať požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

K bodu 7

Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DSS, je potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

K bodu 8

V § 52 ods. 2 sa upravujú, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

K bodu 9

Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DSS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DSS, navrhuje sa ukladať podmienku bezúhonnosti osobe, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

K bodu 10

Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je depozitár, ktorým môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež bude vzťahovať požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

K bodu 11

Ak bolo voči DSS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy sporiteľov zavedením nútenej správy po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.


K bodu 12

Ak bude DSS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DSS podľa § 48 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

K bodu 13

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXIV a XXXV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXVI
(zákon č. 523/2004 Z. z.)

Zmena zákon o rozpočtových pravidlách je vyvolaná zavedením nového trestu, ktorým je trest zákazu prijímať dotácie a subvencie, ako aj trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie. Podstata tohto trestu spočíva v spočíva v tom, že právnickej osobe sa počas doby určenej súdom zakáže uchádzať sa alebo prijať dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce.

Pre dosiahnutie tohto cieľa sa preto navrhuje zakomponovať do všeobecnej úpravy poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu (§ 8a) ako ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená pre udelenie dotácie, a to podmienku bezúhonnosti v rozsahu neexistencie právoplatného odsúdenia a uloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie.

Na všeobecnú úpravu v § 8a nadväzujú osobitné zákonné úpravy, ktoré upravujú detailnejšie poskytovanie dotácií, v tej ktorej oblasti verejnej správy. Všetky tieto osobitné zákony požadujú splnenie všeobecných podmienok udelenia dotácie podľa § 8a, a teda podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie bude platiť aj v týchto predpisoch.

K čl. XXXVII až XXXIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XL
(zákon č. 583/2004 Z. z.)

Na rozdiel od zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy absentuje detailná úprava poskytovania dotácií z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Preto novelizácia tohto zákona je vo svojej podstate zavedením zákonnej podmienky bezúhonnosti pre právnické osoby.




K čl. XLI
(zákon č. 650/2004 Z. z.)

K bodu 1

Odsek 5 sa dopĺňa o navrhovanú vetu z dôvodu doplnenia § 23 ods. 1 písm. o) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „DDS“). T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DDS. V spojitosti s tým sa v bode 10 rozširujú dôvody pre odobratie povolenia na vznik a činnosť DDS o skutočnosť, že DDS prestala byť bezúhonná osoba.

K bodu 2

Ustanovuje sa nová licenčná podmienka pre zakladateľa a akcionára DDS – bezúhonnosť právnickej osoby (uvádza sa bezúhonná „osoba“, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj právnickú osobu).

K bodu 3

Požiadavka dôveryhodnosti sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

K bodu 4

Pojem bezúhonnosť sa rozširuje o bezúhonnosť právnickej osoby, preto dochádza k legislatívno-technickej úprave v tomto bode.

K bodu 5

V § 23 ods. 15 ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s bodom 3.

K bodu 6

Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DDS, je potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

K bodu 7

V § 26 ods. 2 sa upravujú, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

K bodu 8

Vzhľadom na zosúladenie právnej úpravy udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení s právnou úpravou udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa navrhuje, aby na udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS na zmenu depozitára bolo potrebné preukázať aj splnenie podmienky odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti členov predstavenstva a prokuristov depozitára a vedúcich zamestnancov depozitára, ktorí zabezpečujú výkon činností depozitára.

K bodu 9

Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DDS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DDS, navrhuje sa ukladať podmienku bezúhonnosti aj pre osobu, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

K bodu 10

Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení je depozitár. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež bude vzťahovať požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

K bodu 11

Ak bolo voči DDS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy účastníkov a poberateľov dávok zavedením nútenej správy, po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.

K bodu 12

Ak bude DDS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DDS podľa § 23 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

K bodu 13

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLII a XLIII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLIV
(zákon č. 7/2005 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti za zrušenie právnej úpravy ochranného opatrenia zhabanie majetku.




K bodu 4

Výkon rozhodnutí súdov v trestnom konaní, ktoré postihujú celý majetok odsúdeného sa realizuje prostredníctvom konkurzného konania, pričom tento koncept bol zavedený zákonom č. 224/2010 Z. z. a zostáva zachovaný aj novou právnou úpravou, pričom v rámci zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa súčasne vykonávajú nevyhnutné zmeny pre riadny a efektívny výkon trestu prepadnutia majetku.

Navrhuje sa výslovne vyjadriť pravidlo, ktoré je riešením takej situácie, kedy po vyhlásení konkurzu bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok dlžníka (úpadcu) nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Ak má dlžník dostatok majetku na uspokojenie veriteľov, javí sa ako adekvátne, aby z dôvodu obmedzenia účinkov trestu na iné osoby ich pohľadávky, ktoré sú povahou seniorné, voči (nútene likvidovanej) majetkovej podstate dlžníka mali absolútnu prioritu na uspokojenie. Ak však majetková podstata dlžníka nestačí ani na to, aby sa uhradili vôbec čo i len náklady kolektívneho konania zameraného na uspokojenie veriteľov, takéto konanie nemôže ďalej pokračovať, konkurz musí byť zrušený a majetok dlžníka, ktorý po skončení konania zostal bude použitý na uspokojenie nároku štátu z prepadnutia majetku. Veritelia majú pritom možnosť nepriaznivé následky zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku odvrátiť využitím oprávnenia na zloženie preddavku na náklady konkurzu. Uplatnenie tohto inštitútu prichádza do úvahy najmä vtedy, ak konkurzná podstata dlžníka by mala byť tvorená z veľkej časti len nárokmi z titulu odporovateľnosti právnych úkonov.

K bodu 5

Predkladateľ má za to, že v aplikačnej praxi nebude výnimočnou situácia, kedy počas obdobia, kedy bolo voči právnickej osobe začaté trestné konanie a (kumulatívne) v tomto konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia a ukončením tohto konania, bude na majetok dlžníka - právnickej osoby - vyhlásený konkurz. Vyhlásenie konkurzu neruší účinky opatrení, o ktorých bolo rozhodnuté v trestnom konaní. Príslušným orgánom pokiaľ ide o majetok, ktorých sa tieto opatrenia týkajú bude konkurzný súd. Vychádza sa z toho, že práve tento súd bude v stave najlepšie vyhodnotiť, či tento majetok je potrebné speňažiť a prípadný výťažok zo speňaženia takéhoto majetku do skončenia trestného konania od ostatných výťažkov osobitne uschovať, alebo nie. Pokiaľ ide o majetok, kde inak správca musí k jeho speňaženiu pristúpiť urýchlene, keďže ide o majetok bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením, musí správca veľmi efektívne (bezodkladne) požiadať o súhlas so speňažením takéhoto majetku toho, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia. Aj po speňažení takéhoto majetku je však potrebné, aby výťažok ako tzv. surogačné plnenie správca viedol osobitne a oddelene od iných výťažkov, aby nedošlo k ich zmiešaniu.

Ďalším osobitným pravidlom pre konkurz vedený na majetok právnickej osoby v čase, kedy je voči nej vedené trestné konanie a v tomto trestnom konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia (bez ohľadu na ich rozsah), je pravidlo o možnosti súdu vymeniť (odvolať a ustanoviť nového) správcu aj vtedy, ak nejde o prípady opakovaného, či závažného porušenia povinností zo strany správcu. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu súdu nie je prípustné. Po odvolaní správcu sa uplatní pravidlo o zvolaní schôdze veriteľov a hlasovaní o návrhu na schválenie nového správcu. Súd však takýmto návrhom nie je viazaný a môže správcu schváleného schôdzou veriteľov odmietnuť ustanoviť a ustanoviť správcu bez návrhu schôdze veriteľov (obdobný postup ako podľa druhej vety § 42 ods. 5).

Tretie osobitné pravidlo upravuje nevyhnutnosť osobitného vedenia výťažkov zo speňaženia zaisteného majetku. Rozvrh, pokiaľ ide o výťažok zo speňaženia takéhoto majetku je možné splniť len vtedy, ak na to dá súhlas ten, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia.

Osobitne sa rieši aj situácia, kedy sa trestné konanie voči právnickej osobe začalo v čase, kedy už na jej majetok bol vyhlásený konkurz. Uplatnia sa primerane obdobné osobitné pravidlá ako platia pre prípad, kedy začatie trestného konania a (kumulatívne) uloženie obmedzujúcich alebo zaisťovacích opatrení, týkajúcich sa čo i len časti majetku, predchádzalo vyhláseniu konkurzu. Účinky tých úkonov (hmotnoprávnych, procesných), ktoré boli uskutočnené pred týmto dňom zostávajú zachované.

K čl. XLV a XLVI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLVII
(zákon č. 85/2005 Z. z.)

V bode 1 ide o analogickú úpravu detailne popísaná v odôvodnení k čl. II. V bode 2 sa rozširuje okruh dôvodov pre zrušenie politickej strany alebo hnutia, a to o dôvod právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

K čl. XLVIII až LI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LII
(zákon č. 25/2006 Z. z.)

Právoplatné odsúdenie v trestnom konaní má v súčasnosti význam vo verejnom obstarávaní v súvislosti s fyzickými osobami pri posudzovaní podmienok účasti vo verejnom obstarávaní a pri posudzovaní splnenia podmienok výkon funkcie v príslušnom orgáne. Je to dané povahou veci, nakoľko právnickú osobu nie je možné v súčasnosti právoplatne odsúdiť vo význame vyslovenia viny, čo však nevylučuje uloženie ochranných opatrení (nepravá trestná zodpovednosť). Ak sa zavedie trestná zodpovednosť právnických, je namieste ju zohľadniť v zákone o verejnom obstarávaní v rozsahu ako u fyzických osôb, t.j. tam kde je právoplatné odsúdenie v trestnom konaní na škodu fyzickej osobe, bude aj na škodu právnickej osobe.

Návrh zákona zavádza nový druh trestu, ktorým je zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Z hľadiska dôsledkov tohto trestu sú tieto rovnaké ako v prípade administratívnej sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní uloženom Úradom pre verejné obstarávanie. To znamená, že právoplatné uloženie tohto trestu by malo vyvolať rovnaké dopady na právnickú osobu ako uloženie zákazu účasti zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, a to v ktoromkoľvek štádiu verejného obstarávania.



K bodu 1

Medzi podmienky účasti vo verejnom obstarávaní týkajúce sa osobného postavenia sa navrhuje doplniť podmienku neuloženia trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že podmienky týkajúce sa osobného postavenia podľa platného znenia § 26 ods. 1 písm. a) a b) sa budú vzťahovať aj na právnickú osobu, a to aj bez zmeny tejto právnej úpravy. Tento záver možno odvodiť z dikcie úvodnej vety § 26 ods. 1 a z písmen a) a b) „...len ten, kto...“, resp. „nebol on...“. Za súčasného stavu je zrejmé, že právoplatné odsúdenie sa týka len fyzických osôb, nakoľko niet trestnej zodpovednosti právnických osôb.

K bodu 2

Splnenie podmienky podľa nového písmena h) v odseku 1 sa bude preukazovať výpisom z registra trestov.

K bodom 3 a 4

Ide o legislatívno-technické zmeny vyvolané prečíslovaním písmen v odseku 1.

K bodom 8 až 10

Zákonom č. 95/2013 Z. z. bol zavedený nový typ sankcie ukladanej Úradom pre verejné obstarávanie, ktorou je zákaz účasti vo verejnom obstarávaní a v tejto súvislosti aj register osôb so zákazom účasti vo verejnom obstarávaní.

Vzhľadom na zavedenie trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní a jeho blízku povahu administratívnej sankcii ukladanej Úradom pre verejné obstarávanie (vylúčenie z účasti vo verejnom obstarávaní na určitý čas vyplývajúci z rozhodnutia o sankcii/treste) je namieste, aby sa do registra osôb zo zákazom zapisovali aj právnické osoby, ktorým súd uloží trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

V praxi súd, ktorý uloží právnickej osobe trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní zašle Úradu pre verejné obstarávanie rovnopis právoplatného rozsudku, ktorý bude podkladom pre vykonanie zápisu v registri osôb so zákazom. Nakoľko z rozsudku súdu bude zrejmá aj doba na akú sa trest ukladá, rovnopis rozhodnutia súdu bude súčasne aj podkladom pre vyčiarknutie z registra osôb so zákazom (§ 149a ods. 6).

K bodu 10

Navrhované znenie prechodného ustanovenia zákona zakotvuje povinnosť verejné obstarávania vyhlásené pred účinnosťou navrhovaného zákona dokončiť podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na zavádzanie novej podmienky účasti by totiž v prípade verejných obstarávaní začatých pred účinnosťou navrhovaného zákona mohli nastávať problémy pri vyhodnocovaní podmienok účasti v zmysle § 33 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú verejní obstarávatelia, obstarávatelia a osoby podľa § 7 zákona o verejnom obstarávaní povinní posudzovať splnenie podmienok účasti v súlade s vopred definovanými podmienkami určenými napr. v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch. V praxi by sa tak tieto osoby v rámci vyhodnocovania novo zavedenej podmienky účasti podľa navrhovaného § 26 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní (t. j. ktorá nebola definovaná v ich skorších úkonoch) museli riadiť nejasne definovaným a adresovaným úkonom „upovedomenia príslušného súdu“, čím by zároveň boli nútené konať v rozpore s § 33 zákona o verejnom obstarávaní. Situáciu, kedy by vo verejnom obstarávaní vyhlásenom pred účinnosťou navrhovaného zákona jednému zo záujemcov, resp. uchádzačov bol právoplatne uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, je možné pokryť aplikáciou ustanovenia § 26 ods. 1 písm. a) a b) zákona o verejnom obstarávaní, resp. ustanovenia § 26 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní.

K čl. LIII a LIV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LV
(zákon č. 330/2007 Z. z.)

V zákone o registri trestov sa vykonávajú nevyhnutné zmeny, ktoré majú za cieľ jednak umožniť evidenciu údajov o trestnom stíhaní právnických osôb a súčasne umožniť vydávanie výpisov a odpisov z registra trestov na účely preukazovania bezúhonnosti v nadväznosti na rozvoj informačných systémov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K čl. LVI až LXI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXII
(zákon č. 528/2008 Z. z.)

V nadväznosti na zavedenie nových trestov, ktorým sú trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie alebo trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje doplnenie zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov o novú podmienku udelenia pomoci alebo podpory z fondov EÚ, ktorou je negatívna podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie.

K čl. LXIII až LXXI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXXII
(zákon č. 183/2011 Z. z.)

Zmena reaguje na zrušenie ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky. Nakoľko novelizovaný zákon bol koncipovaný od začiatku aj pre potreby výkonu trestných rozhodnutí postihujúcich určenú peňažnú čiastku voči právnickým osobám, nie je potrebné meniť ďalšie ustanovenia, nakoľko na peňažný trest sa aplikuje bez ohľadu na to, že či týka fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

K čl. LXXIII až LXXXV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXXXVI

Vzhľadom na legitímnu požiadavku na vytvorenie praktických predpokladov pre aplikáciu novej právnej úpravy sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2016, čo súčasne zabezpečuje dostatočne dlhú legisvakančnú lehotu.

K prílohe

V súlade s požiadavkou podľa čl. 4 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa v zákone zavádza transpozičná príloha.

V Bratislave, 26. augusta 2015






Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky






Tomáš Borec, v.r.
minister spravodlivosti Slovenskej republiky