Zákon o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov 385/2008 účinný od 05.03.2016 do 31.12.2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorý m sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je dosiahnuť stav, aby poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len 'poslanec'), ktorý vykonáva funkciu poslanca a inú funkciu vo verejnej správe, naprí klad funkciu starostu, primátora, predsedu samosprávneho kraja alebo ich zástupcov, poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja (ďalej len 'poslanec zastupiteľstva'), štatutára alebo člena štatutárneho orgánu verejnoprávnej inštitúcie alebo právnickej osoby zriadenej subjektom verejnej správy, dostávali v plnej výš ke len plat poslanca a za výkon každej ďalšej funkcie príjem najviac v sume minimálnej mzdy.

Navrhovaná právna úprava sa má vzťahovať aj na poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov, ktorí poberajú odmenu od samosprávnych krajov za výkon funkcie poslanca zastupiteľstva a sú zároveň starostami alebo primátormi. Títo poslanci zastupiteľstiev budú poberať v plnej výške len plat starostu alebo primátora a odmenu za výkon funkcie poslanca zastupiteľstva najviac v sume minimálnej mzdy.

Návrh sa nemá vzťahovať na poslancov obecných zastupite ľstiev, mestských zastupiteľstiev, vrátane poslancov zastupiteľstiev mestských častí hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ako aj mesta Košice, ktorí nepoberajú za výkon tejto funkcie mzdu alebo plat.

Rozdiel medzi príjmom , na ktorý by verejnému funkcionárovi vznikol nárok, ak by nebol zároveň aj poslancom a príjmom v sume minimá lnej mzdy za výkon inej funkcie vo verejnej správe zostane súčasťou rozpočtu toho ktorého subjektu verejnej správy.

Uvedené sa obdobne týka aj rozpočtu vyššieho územného celku, ak poslanec zastupiteľstva poberá odmenu podľa § 12 ods. 4 poslednej vety alebo § 12 ods. 6 z ákona č. 302/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov a je zároveň starostom obce alebo primátorom mesta.

Uvedené príjmové obmedzenie sa nebude vzťahovať na tých poslancov, ktorí majú príjmy z verejných prostriedkov, avšak nárok na ne im nevzniká v súvislosti s výkonom funkcie, ale vzniká v súvislosti s výkonom zamestnania, prípadne povolania, napríklad vedeckí, pedagogickí alebo umeleckí zamestnanci, ako aj osoby vykonávajúce niektoré zo slobodných povolaní, prípadne povolaní, výkon ktorých je podmienený členstvom alebo registráciou v stavovskej organizácii – komore.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ú stavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Prijatie návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na životné prostredie, podnikateľské prostredie ani informatizáciu spoloč nosti.

DOLOŽKA ZLU◊ITE◊NOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladate◊ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Ná rodnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)nie je upravená v práve Európskej únie,

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzh◊adom na to, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrova◊ sa k bodom 4 až 6.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:Návrh zákona, ktorým sa dopĺ ňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X 3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť X 4. Vplyvy na životné prostredie X 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti X

A.3. Poznámky

Bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Bezpredmetné

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

V odseku 4 sa navrhuje aby poslancovi prináležal pri výkone viacerých funkcií plat poslanca za výkon funkcie poslanca a za výkon inej funkcie, za ktorú vzniká nárok na príjem z verejných prostriedkov len príjem najviac v sume minimálnej mzdy.

Navrhovaná zmena sa tak dotkne tých poslancov, ktorí vykonávajú aj inú funkciu vo verejnej správe najmä ako starostovia, primátori, predsedovia alebo poslanci samosprá vnych krajov, prípadne sú štatutárnymi orgánmi alebo členmi štatutárnych orgánov verejnoprávnych inštitúcií alebo právnických osôb zriadených subjektmi verejnej správy.

Z povahy veci vyplýva, že uvedené ustanovenie sa nevzťahuje na tých poslancov, ktorí vykonávajú funkcie v rámci výkonu mandátu poslanca, ako sú predseda a podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky a predsedovia a podpredsedovia výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Obmedzenie sa nevzťahuje na tých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí za výkon inej funkcie vo verejnej sprá ve nepoberajú pravidelný príjem, teda napríklad poslancov obecnej alebo mestskej samosprávy.

Rozdiel medzi príjmom, na ktorý by verejnému funkcionárovi vznikol n árok, ak by nebol zároveň aj poslancom a príjmom v sume minimálnej mzdy za výkon inej funkcie vo verejnej správe zostane s účasťou rozpočtu toho ktorého subjektu verejnej správy.

Ak poslancovi vykonávajúcemu aj inú funkciu vo verejnej správe zanikne mandát poslanca, ale zároveň bude naďalej vykonávať inú funkciu vo verejnej správe, odo dňa nasledujúceho po dni zániku mandátu poslanca vznikne nárok na príjem z verejných prostriedkov za výkon inej funkcie vo verejnej správe v plnej sume. Ak takýto poslanec Národnej rady Slovenskej republiky bude mať ná rok na plat poslanca Národnej rady Slovenskej republiky po zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, nárok na príjem z verejných prostriedkov za výkon inej funkcie mu vznikne až po uplynutí obdobia za ktoré mu prin áleží tento ďalší poslanecký plat.

Uvedené nie je explicitne vyjadrené v navrhovanom § 2 ods. 4, predkladateľ má však za to, že tento právny následok vyplýva implicitne z navrhovaného znenia § 2 ods. 4, keďže ten sa vzťahuje len na poslanca Ná rodnej rady Slovenskej republiky, ktorý počas výkonu poslaneckého mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky zároveň vykoná aj inú funkciu vo verejnej správe.

V odseku 5 sa navrhuje prostredníctvom demonštratívneho výpočtu spresniť pojem 'príjem z verejných prostriedkov' . Navrhovanou legálnou explikáciou sa majú v miere akej to je možné a účelné odstrániť prípadné výkladové problémy. Posúdenie či konkrétny príjem z verejných prostriedkov, výslovne neuveden ý v § 2 ods. 5, je príjmom podľa § 2 ods. 4 sa vykoná prostredníctvom argumentu a simili, ktorý je na rozdiel od argumentum per analogiam vo verejnom práve v zásade prípustný.

V odseku 6 sa navrhuje ponechať poslancom Národnej rady Slovenskej republiky vykonávajúcim inú funkciu paušálne náhrady a funkčné príplatky súvisiace s výkonom tejto inej funkcie.

Súčasne sa navrhuje aby sa § 2 ods. 4 nevzťahoval na tých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sú zároveň poslancami obecných alebo mestských zastupiteľ stiev ako aj na poslancov vykonávajúcich povolanie, výkon ktorého je podmienený členstvom alebo registráciou v stavovskej organizácii (napr. advokáti, notári, exekútori, audítori, veterinárni lekári, zdravotnícki pracovníci, geodeti, kartografi, patentoví zástupcovia, reštaurátori, architekti, krajinní architekti, stavební inžinieri).

Rovnako sa nemá § 2 ods. 4 vzťahovať na tých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí zároveň vykonávajú vedeckú, pedagogickú, literá rnu alebo umeleckú činnosť vo verejnoprávnej inštitúcii, nakoľko tieto činnosti nie sú volenými alebo menovací mi verejnými funkciami a vykonávajú sa ako zamestnanie prípadne ako povolanie a preto vykonávanie týchto činností nemožno považovať za vykonávanie funkcie.

K bodu 2

Legislatívna úprava zohľadňujúca úpravu v bode 1 a zabezpečujúca vnútornú bezrozpornosť právneho predpisu.

K čl. II až č l. IX

Legislatívna a legislatívno-technická úprava súvisiaca s navrhovanou úpravou čl. I, ktorú je potrebné konzekventne premietnuť do súvisiacich právnych predpisov, aby sa predišlo možnej nepriamej novelizácii dotknutých predpisov navrhovanou právnou úpravou v čl. I.

V každom z novelizačných článkov sa navrhuje, z hľ adiska systematiky novelizovaných zákonov, doplniť nový odsek prípadne pripojiť slová alebo vety. Dopĺňaným normatívnym textom sa limituje verejnému funkcionárovi prípadne štatutárnemu orgánu alebo jeho členovi (generálny riaditeľ štátneho podniku, starosta obce, predseda vyššieho územného celku, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne a pod.), ktorý zároveň poberá plat poslanca Ná rodnej rady Slovenskej republiky a zároveň príjem, označovaný v tom ktorom zákone ako mzda, plat, odmena a pod. obmedziť počas poberania platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky výšku tohto prí jmu najviac sumou minimálnej mzdy.

Zároveň sa navrhuje v príslušných ustanoveniach novelizovaných pr ávnych predpisov toto pravidlo vztiahnuť aj na fakultatívne odmeny ako aj na odstupné, ak naň vzniká nárok.

V čl. V sa toto pravidlo rozširuje o obmedzenie výšky odmeny pre poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku o prípad, ak je takýto poslanec zároveň starostom obce alebo jeho zástupcom (uvedené platí aj vtedy ak je poslanec zastupiteľstva samosprávneho kraja primátorom mesta alebo jeho zástupcom).

K čl. X

Navrhuje sa účinnosť dňom vykonanie najbližších volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a dňom vykonania najbližších volieb starostov obcí a primátorov miest. Navrhovanou účinnosťou sa zabezpečí dostatočná legisvakncia, a to aj z hľadiska pôsobenia a účinku zákona len do budúcnosti. Vo vzťahu k voľbám starostov obcí a primátorov miest účinnosť nastane selektívne, teda, ak dôjde k predčasnému skončeniu výkonu funkcie starostu obce alebo primá tora mesta nastúpia účinky čl. V len voči jeho nástupcovi dňom vykonania tzv. doplňujúcich volieb. Nemenia sa teda pravidlá počas prebiehajúceho volebného obdobia.

V dôsledku uvedeného nie je potrebné v prechodných ustanoveniach upravovať otázku nepravej spätnej účinnosti návrhu zákona, keďže nový právny re žim sa bude vzťahovať až na poslancov Národnej rady, ktorí začnú vykonávať poslanecký mandát už v novom právnom režime, teda vedomí si navrhovaného príjmového obmedzenia. Uvedené sa týka obdobne aj starostov obcí a primátorov miest.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky 5. novembra 2014.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov

9

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Tlačová agentúra Slovenskej republiky TASR – Slovakia je neodmysliteľnou súčasťou mediálnej oblasti na Slovensku. Plní nezastupiteľné úlohy v systéme získavania, zhromažďovania, šírenia a uchovávania informácií.

Predloženie návrhu zákona o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky (ďalej len 'tlačov á agentúra') vyplýva jednak z nutnosti nahradiť prekonanú právnu úpravu z roku 1992, ktorá bola prijatá v čase existencie Èesko-slovenskej tlačovej kancelá rie, predovšetkým však z potreby transformácie tlačovej agentúry z príspevkovej organizácie na verejnoprávnu inštitúciu, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti domáceho a zahraničného spravodajstva.

Postavenie tlačovej agentúry v súčasnosti upravuje zákon Slovenskej národnej rady č. 81/1992 Z. z. o È esko-slovenskej tlačovej kancelárii Slovenskej republiky v znení zákona č. 442/2003 Z. z.. Zákon definuje tlačovú agentúru ako spravodajskú informačnú agentúru Slovenskej republiky, ktorá je príspevkovou organizáciou a ktorá je zapojená finančnými vzťahmi na štá tny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Tlačová agentúra sa zapisuje do obchodného registra; podnikateľskú činnosť vykonáva v rámci svojej pôsobnosti. Generálneho riaditeľa tlač ovej agentúry menuje a odvoláva vláda Slovenskej republiky.

Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlá ch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovuje vo všeobecnosti zriaďovanie a hospodárenie príspevkových organizácií . Príspevková organizácia podľa tohto zákona je prá vnická osoba štátu, ktorej menej ako 50% výrobných nákladov je pokrytých tržbami, a ktorá je na štátny rozpo čet zapojená príspevkom. Ako príspevková organizácia zo zákona tlačová agentúra nespĺňa v súčasnosti tento znak príspevkových organizácií, nakoľko príspevok zo štátneho rozpočtu tvorí menej ako 50 % jej nákladov.

Pre tlačovú agentúru platia v súčasnosti finančné vzťahy určené Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky ako zriaďovateľom zo zákona v rámci jeho rozpočtu. V súlade s povinnosťou podľa § 9 ods. 4 písm. f) vyššie cit. zákona (rozpísanie záväzných ukazovateľov kapitoly) Ministerstvo kultú ry Slovenskej republiky uzatvára s tlačovou agentúrou každoročne kontrakt o poskytnutí príspevku z rozpoč tovej kapitoly ministerstva na príslušný rok (ďalej len 'kontrakt'). Súčasťou kontraktu je súhrn hlavných úloh a činností, ktoré m á tlačová agentúra v príslušnom roku zabezpeč ovať. Ide o zabezpečenie poskytovania verejných služieb podľa zákona č. 81/1992 Zb. a ďalších právnych predpisov, a to poskytovaním domá ceho servisu, ekonomického servisu, medzinárodného servisu, regionálneho spravodajstva, exportného servisu, obrazového servisu, zvukového servisu a budovaním dokumentačných databáz prostredníctvom redakcie regioná lneho spravodajstva, obrazovej redakcie, medzinárodnej redakcie, exportnej redakcie, dokumentačnej redakcie, domácej redakcie, športovej redakcie, ekonomickej redakcie a TOP redakcie. Èinnosť a hospodárenie tlačovej agentúry dnes hodnotí a kontroluje mediálny výbor NR SR jeden krát štvrťročne, hoci právne má TASR status pr íspevkovej, a nie verejnoprávnej organizácie.

Podľa zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je Tlačová agentúra povinnou osobou, ktorá je povinná zabezpečovať informačný systém verejnej správy.

Generálny riaditeľ Tlačovej agentúry Slovenskej republiky je podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zákona č. 545/2005 Z. z. verejným funkcionárom a je povinný dodržiavať povinnosti spojené s výkonom verejnej funkcie podľa tohto ústavného zákona.

Ïalšie úlohy Tlačová agentúra Slovenskej republiky plní napr. podľa § 70 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a konaní pred ním v znení neskorších predpisov.

V súčasnosti je tlačová agentúra riadnym č lenom reprezentatívnej Európskej aliancie tlačových agentúr (EANA), ktorá združuje viac ako 30 národných tlačových agentúr. Podľa právneho postavenia ich možno rozdeliť do nasledujúcich foriem:

§štátna tlačová agentúra (Slovenská republika, Ruská federácia, Ukrajina, Rumunsko, Bulharsko, Alb ánsko, Srbsko),

§akciová spoločnosť s majoritnou účasťou štátu (Slovinsko, Portugalsko, Turecko, Španielsko, Poľsko),

§akciová spoločnosť s minoritným zastúpením štátu (Francúzsko, Grécko),

§obchodná spoločnosť (Belgicko, Dánsko, Holandsko, Nórsko, Rakúsko, Taliansko, Veľká Británia, Švajčiarsko, Švédsko, Fínsko, Nemecko, Estónsko),

§verejnoprávna inštitúcia čiastočne zmluvnými vzťahmi napojená na štátny rozpočet

(Èesko, Chorvátsko, Maďarsko).

Je potrebné zdôrazniť, že ani jedna z transformujúcich sa krajín strednej a východnej Európy dodnes neumožnila ani čiastočne sprivatizovať žiadnu zo svojich bývalých štátnych tlačových agentú r. Štát si ich ponechal buď pod priamym vplyvom alebo, zachovajúc si v nich majoritu, transformoval ich na štátne akciové spoločnosti (Slovinsko, Poľsko), alebo na verejnoprávne inštitúcie (Èesko, Chorvátsko, Maďarsko).

Štát ako vlastník vystupuje v rozličnej miere aj v národných agentúrach Francúzska, Gré cka, Turecka, Španielska, Portugalska. V ďalších krajinách štát síce funguje iba ako klient agentúry, no býva prekvapujúco štedrý. Napríklad tlačovej agentúre Belga, fungujúcej ako obchodná spoločnosť, bol na základe zmluvy so štátom za rok 2005 od belgické ho štátu poskytnutý príspevok v prepočte viac ako 110 mili ónov korún. Je zrejmé, že v súčasnej dobe nemá zmysel kopírovať na Slovensku modely fungovania spravodajských informačných agentúr v zá padných demokraciách. Tieto agentúry v prevažnej miere zriaďovali sú kromné tlačové médiá už v 19. storočí a dodnes sú ich vlastníkmi. Inšpiráciou pre transformáciu tlačovej agentúry môžu byť predovšetkým skúsenosti zo susedných krajín V 4, Slovinska, či Chorvátska.

O transformácii tlačovej agentúry sa uvažuje viac či menej intenzívne už dlhé časové obdobie. Jej transform ácia na obchodnú spoločnosť sa nejaví ako vhodná, nakoľko jej hlavným účelom je poskytovanie služieb verejnosti. Niektoré činnosti, ktoré robia národnú tlačovú informačnú agentúru skutoč ne národnou, nie je možné zabezpečovať výhradne na komerčnej báze.

Podľa Ústavy Slovenskej republiky sa zaručuje právo na informácie. J e teda povinnosťou štátu vytvoriť primerané nástroje a inštitucionálne zabezpečenie tohto ústavného práva. Len využitím neštátnych informačných agentúr v krajine s malým počtom obyvateľov, ku ktorým patrí aj Slovenská republika, nie je možné zabezpečiť informačnú potrebu verejnosti a štátu. Informačná funkcia štátu spočíva jednak v povinnosti sprístupňovať informácie verejnosti, ako aj v získavaní relevantných informácií štátom za účelom efektívneho fungovania štátnej správy, prí p. samosprávy, a to aj vo vzťahu k zahraničiu. Národná tlačová agentúra je prostriedkom, ktorý zaručí ústavné právo občanov na informácie bez ohľadu na komerčn ú hodnotu informácie. Z tohto dôvodu sa v ná vrhu zákona ustanovuje ako hlavná úloha tlačovej agentúry služba verejnosti v oblasti spravodajstva, pričom služba verejnosti zahàňa okrem vyhľadávania aktuálnych, včasných, overených, neskreslených a nestranných informácií aj ich uchovávanie, spracovávanie a sprístupňovanie ako súčasti kultúrneho bohatstva Slovenskej republiky.

Súčasné právne postavenie tlačovej agentúry spôsobuje, že tla čová agentúra je terčom kritiky, nakoľko súčasná právna úprava nedostatočne definuje službu verejnosti v oblasti získavania informácií a zároveň vzbudzuje nedôveru a obavy z možného priameho vplyvu výkonnej moci na jej činnosť . Nedostatočné vymedzenie služby verejnosti poskytovanej tlačovou agentúrou vyúsťuje do spochybňovania jej úlohy a obvinení z obmedzovania hospodárskej súťaže. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS 2/04-48 z 31. marca 2005 však potvrdil legitímne postavenie tlačovej agentúry, ako aj jej činnosti a úlohy, na ktorých financovanie má legitímny nárok cez prí spevok zo štátneho rozpočtu.

Návrh nového zákona o Tlačovej agent úre Slovenskej republiky predpokladá niekoľko zásadných zmien. Ich hlavným cieľom je vytvori ť podmienky pre plnenie služby verejnosti v oblasti domáceho a zahraničného spravodajstva a zefektívnenie hospodárenia, kontroly, a riadenia tlačovej agentúry s cieľom zvýšiť jej nezávislosť a konkurencieschopnosť v prostredí komerčných tlačových agentúr. Na dosiahnutie tohto cieľa sa navrhuje transformácia tlačovej agentúry z príspevkovej organizácie na verejnoprávnu inštitú ciu a prevod majetku štátu, ktorý sa nachádza v správe tlačovej agentúry, do jej vlastníctva. V návrhu sa definuje hlavná činnosť tlačovej agentúry, úprava podnikateľskej činnosti tlačovej agentúry a úprava podmienok hospodárenia tlačovej agentúry. Vytvárajú sa podmienky na kreovanie správnej rady ako vrcholného orgánu tlačovej agentúry, ktorej štyroch členov volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky a jedného člena volia zamestnanci tlačovej agent úry. Ïalej sa upravuje voľba generálneho riaditeľa správnou radou, vyčlenenie majetku tlačovej agentúry získaného z prostriedkov zo štátneho rozpočtu z výkonu rozhodnutia a exekúci í, zavedenie systému členeného účtovníctva, v ktorom sa rozdelia príjmy z podnikateľskej činnosti od ostatných príjmov tlačovej agentúry, ako aj ďalšie úpravy súvisiace s týmito zmenami a s plnením úloh tlačovej agentúry v zmysle tohto zákona.

Návrh zákona vych ádza z noriem vyššej právnej sily, najmä čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 10 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a je v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona preberá inštitúty a princípy relevantných odporúčaní a rezolúcií Rady Európy (napr. Odporúčanie č. R/94/13 Výboru ministrov členským štátom k opatreniam na podporu transparentnosti komunikačných médií , Odporúčanie č. R/97/20 Výboru ministrov členským štátom o prejavoch nenávisti, Odporúčanie č. R/97/21 Výboru ministrov členským štátom o médiách a podpore kultúry znášanlivosti, Odporú čanie č. R/99/1 Výboru ministrov členským štátom o opatreniach na podporu mediálneho pluralizmu).

Prijatím navrhovaného zákona sa predpokladá dopad na verejné financie tak, ako je vymedzené v doložke vplyvov, zároveň sa nepredpokladajú ani negatívne dopady na zamestnanosť, podnikateľské prostredie ani na stav životného prostredia.

Navrhovaný zákon je kompatibilný s právom EÚ/ES.

DOLOŽKA

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1. Odhad vplyvu na verejné financie

Predložený návrh zákona si vyžiada finančné požiadavky na štátny rozpočet vo výške 52,6 mil. Sk, čo predstavuje rovnaký dopad ako doterajší príspevok na činnosť Tlačovej agentú ry Slovenskej republiky – Slovakia ako príspevkovej organizácie zo zákona.

2. Odhad vplyvu na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Navrhovan á právna úprava vytvára podmienky pre poskytovanie služby verejnosti v oblasti domáceho a zahraničného spravodajstva, ako aj v oblasti trvalého prístupu k informáciám o veciach verejných a ku kultúrnemu bohatstvu zhromaždených informácií. Túto službu verejnosti bude poskytovať tlačová agentúra ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná inštitúcia.

3. Odhad vplyvu na životné prostredie

Navrhovan á právna úprava nemá vplyv na životné prostredie.

4. Odhad vplyvu na zamestnanosť

Navrhovaná právna úprava nepredpokladá ani negatívny vplyv na zamestnanosť.

5. Odhad vplyvu na podnikateľské prostredie

Realizácia navrhovanej právnej úpravy nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Eur ópskej únie

1.Predkladate ľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov n ávrhu právneho predpisu:

Zákon o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky a o zmene niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)n ie je upravená v práve Európskych spoločenstiev;

b)je upravená v čl. 6 Zmluvy o Európskej únii,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlu čiteľnosti.

Osobitná časť

Èl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy. Návrh zákona upravuje postavenie Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (ďalej len ' tlačová agentúra') ako verejnoprávnej, národnej, nezávislej, informačnej inštitúcie a jej hlavnú činnosť, postavenie a činnosť jej orgánov a podnikateľskú činnosť, hospodárenie a financovanie tla čovej agentúry.

K § 2

Ustanovenie upravuje postavenie tlačovej agentúry. Tlačová agentúra je právnická osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, ktorá svoju činnosť vykonáva vo svojom mene, na vlastné náklady a zodpovednosť. Zakazuje sa previesť práva a povinnosti tlačovej agentúry súvisiace s jej hlavnou činnos ťou na inú osobu.

K § 3

Hlavnou činnosťou tlačovej agentúry je vyhľadávanie, spracovávanie a sprostredkovanie informácií iným m édiám a verejnosti prostredníctvom agentúrneho spravodajstva, najmä o spoločenskom, kultúrnom, hospodárskom, politickom a športovom dianí na celoštátnej úrovni a na regionálnej úrovni, informácií o činnosti orgánov verejnej moci, nimi zriadených rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a právnických osôb zriadených zákonom, spoločenských organizácií , informácií z oblasti školstva, vedy, výskumu, zdravotníctva, informácie o živote národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, o pôsobení a č innosti cirkví a náboženských spoločností, o znevýhodnených skupinách obyvateľstva, ako aj informácie z ostatných sfér spoločenského života. Úlohou tlačovej agentúry je informovanie o udalostiach celosvetového významu, o dianí v Európe a udalostiach, ktoré sa vzťahujú k Slovensku. Tlačová agentúra ako národná informačná agentúra plní niektoré osobitné ú lohy vo verejnom záujme, predovšetkým plní informačnú úlohu štátu vo vzťahu k občanovi vydávaním stanovísk ústavných činiteľov, najvyšších štátnych orgánov a iných org ánov verejnej moci. Ïalej vo verejnom záujme informuje o činnosti, legislatívnom procese, rozhodnutiach a aktivitách orgánov Európskej únie, vyhľadáva a spracová va informácie zo Slovenskej republiky pre zahraničie v cudzích jazykoch, zhromažďuje a sprístupňuje obrazové, zvukové a video databázy v elektronickej podobe na študijné a vedecké účely. Na služby vo verejnom záujme bude tlačovej agentú re poskytnutý príspevok zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. Tlačová agentúra ďalej zabezpečuje archív obrazového a zvukov ého spravodajstva, ochraňuje archivovaný materiál a sprístupňuje ho.

K § 4

Ustanovenie vymedzuje možnosť podnikania pre tlačovú agentúru, s obmedzen ím jej podnikateľskej činnosti na aktivity súvisiace s predmetom jej hlavnej činnosti. Príkladom takejto podnikateľskej činnosti môže byť napríklad sprístup ňovanie obrazového archívu na komerčné účely za odplatu, predaj audiovizuálnych nosičov a pod. Zároveň sa ustanovuje, že spôsob podnikania nesmie ohroziť poslanie a vykon ávanie hlavnej činnosti tlačovej agentúry. Prostriedky získané výkonom podnikateľskej činnosti použ ije tlačová agentúra na tvorbu rezervného fondu a na vykonávanie jej hlavnej činnosti.

Tlačová agentúra je oprávnená podieľať sa na založení obchodnej spoločnosti, príp. založiť obchodnú spoločnosť, ak predmet podnikania tejto obchodnej spoločnosti súvisí s poslaním a hlavnou činnosťou tlačovej agentúry, a ak sa takouto majetkovou účasťou lepšie využije majetok tlačovej agent úry na plnenie jej úloh. Obmedzením v tomto oprávnení je zákaz zúčastňovať sa na podnikaní obchodnej spoločnosti ako spoločník s ručením neobmedzeným a takéto spolo čnosti zakladať.

K § 5

Ustanovenie upravuje zásady hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladania s majetkom tlačovej agentúry. Návrh definuje sú hrn majetkových hodnôt, určuje povinnosť zachovávať pri používaní prostriedkov maximálnu hospodárnosť a efektívnosť, ako aj povinnosť používať prostriedky na účely určené zákonom a v nevyhnutnom rozsahu. Finančné prostriedky a majetok tlačovej agentúry nie je možné použiť na financovanie politickej strany alebo hnutia a v prospech kandidáta na volenú funkciu. Obmedzuje sa možnosť použitia finančný ch prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktoré nie je možné použiť na podnikateľskú činnosť tlačovej agentúry. Ak bude podnikateľská činnosť tlačovej agentúry tri po sebe nasledujúce kalendá rne roky stratová, tlačová agentúra je povinná podnikateľskú činnnosť ukončiť a stratu uhradiť z rezervného fondu. O podnikateľskej činnosti vedie tlačová agentúra oddelenú analytickú evidenciu v účtovní ctve a prostriedky z nej sa vedú na samostatnom účte. Tlačová agentúra poskytuje svoje výkony odplatne, okrem služieb vo verejnom záujme, vymedzených v § 3, na ktoré štát prispieva zo štátneho rozpočtu. Tieto služ by bude tlačová agentúra poskytovať verejnosti bezodplatne.

V súlade s nálezom Ústavného súdu PL. ÚS 21/00, v odôvodnení ktorého sa hovorí, 'že obmedzenia súdnej exekúcie sú prípustné, ak treba vylúčiť zo súdnej exekúcie majetkové hodnoty, ktoré slúžia všeobecne prospešným účelom' majetok tlač ovej agentúry je vylúčený z exekúcií a výkonu rozhodnutí podľa osobitného predpisu. Podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskor ších predpisov sú z exekúcií a výkonu rozhodnutí vylúčené aj finančné prostriedky poskytnuté tlačovej agentúre zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Účtovná závierka tlač ovej agentúry musí byť overená audítorom a po prerokovaní a schválení správnou radou zverejnená v Obchodnom vestníku. Výročná správa musí byť prerokovaná a schválená správnou radou, následne predložená na prerokovanie národnej rade a zverejnená na internetovej stránke tlačovej agentúry. Výročná správa musí okrem povinných náležitostí obsahovať aj vyhodnotenie plnenia úloh tlač ovej agentúry vyplývajúcich z jej hlavnej činnosti a prehľad o výsledku hospodárenia hlavnej činnosti a podnikate ľskej činnosti tlačovej agentúry

K § 6

V návrhu sa ustanovujú zdroje financovania tlačovej agentúry a povinnosť tla čovej agentúry viesť finančné prostriedky na účtoch v Štátnej pokladnici alebo v banke v Slovenskej republike. Zavádza sa inštitút zmluvy o poskytovaní služby vo verejnom zá ujme. Ide o zmluvu medzi Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky ako správcom rozpočtovej kapitoly a tlačovou agentúrou, ktorá sa uzatvára na jeden až tri rozpočtové roky, a obsahuje najmä špecifikáciu sumy príspevku zo štátneho rozpočtu, spôsob jeho vyplatenia, predpokladanej sumy a štruktúry nákladov, typy výdavkov, ktoré je možné financovať z príspevku zo štátneho rozpočtu a rozsahu služieb poskytovaných vo verejnom záujme podľa § 3, ktoré budú predmetom agentúrneho spravodajstva alebo inej činnosti tlačovej agentúry.

K § 7

Ustanovenie upravuje tvorbu a použitie rezervného fondu. Rezervný fond sa tvorí zo zisku z hlavnej č innosti tlačovej agentúry po zdanení a zo zisku z podnikateľskej činnosti tlačovej agentúry po zdanení. Rezervný fond sa používa na úhradu straty z hlavnej činnosti tlačovej agentúry, úhradu straty z podnikateľskej činnosti (pod podmienkou ukončenia tejto dlhodobo stratovej podnikateľskej činnosti).

K § 8

Vymedzujú sa orgány riadenia a kontroly tlačovej agentúry, správna rada a generálny riaditeľ. Nenavrhuje sa zriadenie dozornej rady ako osobitného orgánu pre kontrolu hospodárenia tlačovej agentúry. Vzhľadom na veľkosť tlačovej agentúry, rozpočet, s ktorým hospodári, a skúsenosti s fungovaní m dozorných rád v iných verejnoprávnych inštitúciách, by bolo vytvorenie osobitnej dozornej rady v tlačovej agentúre neefektívne. Jednou zo všeobecných zásad pre kontrolnú činnosť je požiadavka, aby prínos kontroly prevýšil náklady na ňu vynaložené. Pr ávomoci, ktoré v iných verejnoprávnych inš titúciách vykonáva dozorná rada, sa v tlač ovej agentúre zverujú správnej rade. Na kontrolu hospodárenia tlačovej agentúry sa taktiež vzťahujú osobitné predpisy, napr. zákon č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z..

K § 9 - 12

Ustanovenia vymedzujú postavenie správnej rady, ktorej úlohou je zabezpečovať a kontrolovať plnenie hlavných ú loh tlačovej agentúry, ako aj dohliadať na hospodárenie a nakladanie s majetkom tlačovej agentúry.

Správna rada má päť členov, z ktorých štyroch volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh vý boru NR SR pre kultúru a médiá, a ktorí sú odborníci z oblasti práva, ekonómie, žurnalistiky a informačných technológií. Za odborníka sa považuje osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupň a, najmenej päť rokov odbornej praxe a tri roky riadiacej praxe v danej oblasti. Jedného člena správnej rady volia a odvolávajú zamestnanci tlačovej agentúry a je zamestnancom tlačovej agentúry.

Z dôvodu predchádzania konfliktu záujmov a v záujme objektívneho výkonu funkcie sa taxatívnym spôsobom upravuje nezlučiteľnosť funkcie č lena správnej rady s funkciami v politických stranách a hnutiach, či iná aktívna angažovanosť v prospech politických strán. Zároveň je funkcia člena správnej rady nezlučiteľná s vymedzeným povolaní m a niektorými činnosťami v mediálnej oblasti. V prípade vzniknutej nezlučiteľnosti funkcií má člen správnej rady povinnosť bezodkladne o tejto skutočnosti písomne informovať predsedu správnej rady. Funkcia čl ena správnej rady je nezastupiteľná verejná funkcia. Funkčné obdobie člena správnej rady je päť rokov, pričom možnosť opätovného zvolenia resp. vymenovania je obmedzená dvoma po sebe nasledujú cimi obdobiami. Mesačná odmena členov správnej rady sa stanovuje v sume priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodá rstve Slovenskej republiky zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.

Do pôsobnosti správnej rady patrí najmä dohliadanie na dodržiavanie tohto zákona a plnenie úloh tlačovej agent úry, voľba a odvolanie generálneho riaditeľa a určovanie jeho odmien, schvaľovanie štatútu tlačovej agentúry, organizačného poriadku tlačovej agentúry a štatú tu redaktorov a spolupracovníkov tlačovej agentúry, schvaľovanie dlhodobých plánov a koncepcií rozvoja tlačovej agentúry, schvaľovanie rozpočtu, účtovnej závierky a návrhu na použitie rezervn ého fondu, schvaľovanie výročnej správy, významných investičných zámerov a prevodu nepotrebného majetku, schvaľovanie zmluvy o poskytovaní služby vo verejnom záujme, kontrola hospodárenia a nakladania s majetkom tlač ovej agentúry a prerokúvanie sťažností a podnetov na činnosť tlačovej agentúry. V rámci tejto kontrolnej činnosti sa upravuje oprávnenie členov správnej rady nahliadať do všetkých účtovných, ekonomický ch, finančných a iných dokladov a právnych dokumentov súvisiacich s hospodárením tlačovej agentúry a s nakladaním s majetkom tlačovej agentúry

K §13 až 16

Vymedzuje sa postavenie generálneho riaditeľa, ktorému sa priznáva právo určovať svojho zástupcu z radov zamestnancov tlačovej agentúry. Zástupca plní úlohy generálneho riaditeľa v prípade jeho neprítomnosti. Ak sa uvoľní miesto generálneho riaditeľa, úlohy generálneho riaditeľa plní až do zvo lenia nového generálneho riaditeľa. Kandidát na funkciu generálneho riaditeľa musí mať najmenej päťročnú prax v oblasti riadenia. Mzda generálneho riaditeľa je dvojnásobok platu poslanca Ná rodnej rady Slovenskej republiky. Generálneho riaditeľa volí správna rada verejným hlasovaním nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov členov správnej rady na základe verejného vypočutia na päťro čné funkčné obdobie. Funkcia generálneho riaditeľa je z dôvodu predchádzania konfliktu záujmov nezlučiteľná s inými funkciami, povolaniami a niektorými činnosťami v mediá lnej oblasti. Zároveň je generálny riaditeľ verejným funkcionárom v zmysle ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcion árov v znen í zákona č. 545/2005 Z. z. a musí dodržiavať povinnosti spojené s výkonom verejnej funkcie podľa tohto ústavného zákona.

Návrh upravuje spôsob skončenia výkonu funkcie generálneho riaditeľa predovšetkým uplynutím funkčné ho obdobia, vzdaním sa funkcie a odvolaním z funkcie z taxatívne vymedzených dôvodov. Generálny riaditeľ rozhoduje o všetkých otázkach týkajúcich sa tlačovej agentúry, ktoré nie sú vyhradené do výlučnej pô sobnosti správnej rady, predovšetkým predkladá správnej rade na schválenie návrhy dlhodobých plánov a koncepcií rozvoja tlačovej agentúry, predkladá správnej rade na prerokovanie návrh rozpočtu a návrh účtovnej z ávierky, predkladá správnej rade výročnú správu o činnosti tlačovej agentúry a zabezpečuje v určených lehotách vykonanie opatrení na nápravu navrhnutý ch radou alebo príslušným kontrolným orgánom.

K § 17

Upravuje sa transformácia Tlačovej agentúry Slovenskej republiky – Slovakia ako príspevkovej organizácie na tlačovú agentúru ako verejnoprávnu inštitúciu podľa tohto zákona. Majetok Slovenskej republiky, ktorý bude ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona v správe Tlač ovej agentúry Slovenskej republiky – Slovakia, prechádza dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona bezodplatne do vlastníctva tlačovej agentúry, rovnako ako záväzky tlačovej agentúry súvisiace s majetkom a inými majetkov ými právami v správe Tlačovej agentúry Slovenskej republiky – Slovakia.

Vymedzuje sa lehota na predloženie návrhov kandidátov na členov správnej rady výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, lehota pre zamestnancov tlačovej agentúry na voľbu členov správnej rady a postup sprá vnej rady pri voľbe prvého generálneho riaditeľa podľa tohto zákona.

K § 18

Zrušuje sa doteraz platný zákon upravujúci postavenie Tlačovej agentúry Slovenskej republiky - Slovakia.

Èl. II a III

Navrhovanou novelizáciou zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa zosúlaďuje používaná terminológia s novým návrhom a zmenou zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa reaguje na skutočnosť, že tlačová agentúra prestáva byť príspevkovou organizáciou.

Èl. IV

Účinnosť zákona sa stanovuje na 1. januára 2009.

Bratislava 28. mája 2008

Robert F i c o, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Marek M a ď a r i č, v. r.

minister kultúry

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu