Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov 382/2004 účinný od 01.07.2016 do 30.06.2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch

Dôvodová správa
A.    Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).
Z dôvodu zvýšenia právnej istoty a úspešnosti uchádzačov o zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov sa spresňujú ustanovenia o zápise do zoznamu, ktoré pripúšťali rôzny výklad,  zväčšuje sa rozsah informácií zapísaných a zverejňovaných v zozname k výkonu činnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a ich momentálneho statusu pre lepšiu informovanosť verejnosti a jednotlivých zadávateľov. Odstraňujú sa nedostatky právnej úpravy vyplývajúcej z rozhodovacej činnosti ministerstva pri zápise znalcov, tlmočníkov a prekladateľov do zoznamu a vyvodzovaní administratívno-právnej zodpovednosti za správne delikty. Upravujú sa niektoré aspekty, ktoré boli v praxi prekonané a naopak zabraňuje sa nežiaducim javom, ktoré majú vplyv na kvalitu podávaných výkonov.  Zároveň sa vykonávajú systematické zmeny v zaradení obsahu sťažností pod podstatu iných správnych deliktov, návrh zákona reaguje na prijatie Civilného sporového poriadku.
Návrh rozlišuje výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti pre súdy a iné orgány verejnej moci a pre súkromné potreby fyzických a právnických osôb, kde ponecháva väčší priestor pre dohodu zadávateľov a osôb, ktoré činnosť vykonávajú, či už v možnosti dohody o časti úhrady v podobe odmeny, alebo dohody o celej výške znalečného alebo tlmočného vrátane hotových výdavkov, odmietnutí vykonať úkon a pod. Návrh zákona reaguje aj na podnety zo strany znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vykonávajúcich činnosť na základe ustanovenia súdom, ktorí poukazujú na to, znalečné alebo tlmočné je im uhradené so značným časovým odstupom niekoľkých mesiacov, často až rokov.
Spresňuje sa rozsah subjektov zapisovaných do oddielu na zápis znalcov o  osoby vykonávajúce v zahraničí činnosť obdobnú znaleckej činnosti, údaje o vykonávaní praxe nielen v zamestnaneckom pomere, spodrobňujú sa zverejňované údaje o uložených sankciách za posledné tri roky, dopĺňa sa informácia o dočasnom pozastavení výkonu činnosti, rovnako aj informácia o prerušení výkonu činnosti. Zároveň sa upravujú ustanovenia, ktoré zabezpečia aktuálnosť údajov v zoznamoch precíznejším oznamovaním skutočností, ktoré sa do zoznamu zapisujú.
Navrhuje sa bližšia úprava získania vzdelania ako podmienky na zápis fyzickej osoby do oddielu na zápis znalcov, čoho dôsledkom bolo zamietnutie pomerne vysokého počtu žiadostí o zápis do zoznamu. Odstraňuje sa aj nejednoznačnosť momentu začiatku počítania praxe na účely tohto zákona.
Zo systematických zmien sa presun týka zaradenia dočasného pozastavenia činnosti  z časti správnych deliktov, ktoré nebolo správne, keďže dočasné pozastavenie výkonu činnosti nemá charakter vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti voči znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi. Kým podnet je prostriedkom na ochranu verejného záujmu, sťažnosť je podľa teórie správneho práva právnym prostriedkom na ochranu subjektívnych práv, preto sa navrhuje presun podnetov pod inštitút správnych deliktov.
Formulačné spresnenie a zmena systematického zaradenia sa dotkla ustanovení o vyčiarknutí zo zoznamu. Upúšťa sa od doterajšej úpravy, podľa ktorej bolo čo i len trojmesačné neuzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu dôvodom na vyčiarknutie zo zoznamu. Keďže zákon ustanovuje, že poistenie zodpovednosti za škodu musí trvať počas celého výkonu činnosti, spresňuje sa, že počas prerušenia výkonu činnosti sa táto povinnosť nevyžaduje.
Navrhuje sa úprava, ktorá spočíva v tom, že odmietnutie vykonania znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti bez uvedenia dôvodu má byť zakázané výlučne vo vzťahu k orgánom verejnej moci, ale nie vo vzťahu k fyzickým osobám a právnickým osobám.
Podľa doterajšej právnej úpravy sa vyžadoval osobný výkon znaleckej činnosti výlučne od fyzických osôb, no pri právnických osobách boli upravené len podmienky na zápis do zoznamu, nie to, prostredníctvom ktorých osôb môže byť znalecká činnosť vykonávaná.
V zákone sa upravuje povinnosť prediskutovať so znalcom podstatné náležitosti pre vypracovanie požadovaného úkonu ešte pred jeho zadaním, možnosť podania znaleckého posudku alebo prekladu v elektronickej podobe ako aj úprava povinnosti zachovávať mlčanlivosť.
Cieľom zmeny právnej úpravy je aj ozrejmenie kľúčových náležitostí každého úkonu znaleckej činnosti, s podčiarknutím významu toho, že postup znalca musí byť vždy odôvodnený a musí byť zabezpečená preskúmateľnosť znaleckého úkonu.
Nepredpokladá sa vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, informatizáciu, služieb pre občana ani sociálne vplyvy. Vplyv sa predpokladá na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.







B. Osobitná časť
K bodu 1:     
Platné znenie § 1 upravuje predmet zákona. Je pritom vhodné, aby úvodné ustanovenie neobsahovalo len predmet, ale aj účel zákona, t. j. dôvod jeho prijatia. Uvedené má význam predovšetkým z toho dôvodu, že sa nie zriedka „zabúda“ na dôvod vedenia zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov (ďalej len „zoznam“) Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Súčasné znenie § 1 nereflektuje to, že § 25 upravuje úlohu tlmočníckych ústavov. Navrhuje sa odstrániť uvádzaný nedostatok. Účel zákona sa okrem výkonu činnosti v konaniach pred súdmi alebo inými orgánmi verejnej moci doplnil aj o zabezpečenie výkonu činnosti pre fyzické a právnické osoby, ak sa vykonanie úkonu vyžaduje osobitným predpisom, ktorým môže byť napr. § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
K bodu 2:   
Navrhované ustanovenie upravuje zákaz vykonávania znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti podľa tohto zákona osobám, ktoré nemajú postavenie znalca, tlmočníka alebo prekladateľa. Na výkon znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti sa teda vyžaduje, aby išlo buď o osobu zapísanú v zozname, alebo aby išlo o znalca, tlmočníka alebo prekladateľa ustanoveného na konkrétny prípad. Ak by došlo k porušeniu tohto zákazu, mohla by tým byť naplnená skutková podstata iného správneho deliktu osoby nezapísanej v zozname podľa § 26 ods. 2 písm. a).
Povinnosť dodržiavať a postupovať podľa všeobecne záväzných predpisov sa presunula z § 17 ods. 8 a § 23 ods. 8 a je aj obsahom sľubu, ktorý fyzická osoba skladá.
K bodu 3:     
Navrhuje sa zmena doterajšej právnej úpravy, podľa ktorej sa mohol znalec, tlmočník alebo prekladateľ dohodnúť so zadávateľom (fyzickou osobou alebo právnickou osobou) výlučne na výške odmeny, no nie na celej výške znalečného alebo tlmočného. Doterajší stav bol spravidla taký, že ak došlo k dohode na výške odmeny, znalec, tlmočník alebo prekladateľ si už následne nenárokoval uhradenie zvyšných častí znalečného, zavedenie zmeny by dostalo tento faktický stav do súladu s právnou úpravou a zvýšilo by istotu zadávateľov. Najmä pri znaleckej činnosti sa však vyskytujú prípady, keď vopred nemožno odhadnúť výšku hotových výdavkov, vzhľadom na čo sa ponecháva v platnosti možnosť dohodnúť sa výlučne na výške odmeny.
Znalec, tlmočník alebo prekladateľ sa nemôže takto dohodnúť so súdom alebo iným orgánom verejnej moci, čo vyplýva z charakteru predmetného vzťahu.   
K bodu 4:     
Podľa súčasnej právnej úpravy sa výška tarifnej odmeny tlmočníkov určí časovým spôsobom s prihliadnutím na skutočný počet hodín, ktoré tlmočník vynaložil na svoju činnosť. Toto vymedzenie je nepresné a nezodpovedá skutočnému stavu, ktorý má byť reflektovaný zaradením zohľadnenia jazykovej kombinácie, v ktorej je tlmočenie vykonané.
Výška tarifnej odmeny tlmočníka je upravená v § 8 ods. 1 vyhlášky č. 491/2004 Z. z.  o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších predpisov, na základe ktorého sa tarifná odmena určí podľa počtu začatých hodín tlmočenia a jazykov, v závislosti od ktorých sa tarifná odmena pohybuje vo výške od 13,28 eur/hod. až po 26,56 eur/hod.
V § 33 písm. a) zákona je síce odkázané na to, že podrobnosti týkajúce sa tlmočného má upraviť všeobecne záväzný právny predpis, za vhodné je však považované uskutočniť navrhnutú zmenu a vo vyhláške č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v znení neskorších predpisov ponechať právnu úpravu podrobností, a to vrátane sadzieb odmeny príslušných pre jednotlivé kategórie jazykových kombinácií.
K bodu 5:     
Zákon upravuje demonštratívny výpočet toho, čo sa považuje za hotové výdavky, rozhodujúcim je však fakt, či ide o výdavky, ktoré sú účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s vykonávaním činnosti podľa tohto zákona, bez ohľadu na ich výslovné zaradenie.
Demonštratívny výpočet zahŕňa výdavky spojené s činnosťou konzultanta, ktoré môžu vzniknúť znalcom, no nezahŕňa výdavky spojené s činnosťou korektora alebo poradcu, vzťahujúce sa na tlmočníkov a prekladateľov.
Doplnenie demonštratívneho výpočtu možno považovať za vhodné, pretože ide o často využívané inštitúty a ich nezahrnutie môže vyvolávať nejasnosti, predovšetkým v kontexte výslovného uvedenia výdavkov spojených s činnosťou konzultanta.
K bodu 6:     
Zo strany znalcov, tlmočníkov a prekladateľov zapísaných v zozname je často poukazované na to, že najmä v prípadoch, ak vykonávajú činnosť na základe ustanovenia súdom, znalečné alebo tlmočné je im uhradené so značným časovým odstupom. Ide o odstup niekoľkých mesiacov, často až niekoľkých rokov.
Pochopiteľne, tento jav je vnímaný veľmi negatívne, keďže znalci, tlmočníci a prekladatelia zapísaní v zozname včas nedisponujú sumou, ktorá im bola priznaná. V dôsledku uvedeného sa mnohé osoby zapísané v zozname snažia čo najviac limitovať rozsah svojej činnosti vykonávanej pre súdy vedúce konania, a to je príčinou toho, že súdy sa opakovane obracajú na „osvedčených“ znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorí sú o to intenzívnejšie dotknutí neskorou úhradou znalečného alebo tlmočného.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa navrhuje bližšia právna úprava úhrady preddavku na znalečné a tlmočné znalcom, prekladateľom a tlmočníkom.
Pred ustanovením znalca a zadaním úkonu znaleckej činnosti bude mať súd povinnosť zistiť možnosti uskutočnenia úkonu zo strany znalca podľa § 16 ods. 7 návrhu zákona. Podľa § 253 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, uloží zároveň povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. Ak strana preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. Súd teda bude disponovať preddavkom, ktorý do 30 dní bez potreby vydávania osobitného rozhodnutia poukáže na účet znalca.
K bodu 7:     
V navrhovanom odseku 4 sa spresňuje rozsah subjektov zapisovaných do oddielu na zápis znalcov. V pôvodnom znení zákona bola opomenutá tá skutočnosť, že hoci sa na osoby vykonávajúce v zahraničí činnosť obdobnú znaleckej činnosti podľa tohto zákona vzťahuje špeciálny režim posudzovania žiadostí o zápis do zoznamu, v prípade splnenia všetkých podmienok sa tieto osoby zapisujú do oddielu na zápis znalcov, rovnako ako osoby spĺňajúce všeobecné ustanovenia o zápise.
V odseku 5 sa podobne ako v prípade oddielu na zápis znalcov, v súvislosti s oddielom na zápis tlmočníkov a oddielom na zápis prekladateľov navrhuje doplnenie, že sa do nich zapisujú aj osoby zapísané na základe splnenia osobitných ustanovení o zápise.
Podľa doterajšieho znenia zákona sa od znalcov, tlmočníkov a prekladateľov zapísaných v zozname vyžaduje vykonávanie praxe v odbore. Ak nie je prax dlhodobo vykonávaná, resp. ak sa opätovne nezačalo s jej výkonom, predstavuje to dôvod na vydanie rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu. Do zoznamu sa však zapisujú podľa odseku 6 len identifikačné údaje zamestnávateľa. Ak je prax vykonávaná na inom základe (slobodné povolanie, samostatná zárobková činnosť, vykonávanie funkcie štatutára právnickej osoby a podobne), v zozname o tom nie je uvedený žiaden záznam. Vzhľadom na uvedené sa v odseku 6 písm. a) bod 4 navrhuje doplnenie, že do zoznamu sa zapíše aj akákoľvek informácia o vykonávaní pracovnej činnosti mimo zamestnaneckého pomeru. Znenie tohto ustanovenia sa však vzťahuje len na znalcov, pretože sa odvíja od navrhnutého znenia dôvodu na vyčiarknutie zo zoznamu podľa § 8 ods. 1 písm. c), podľa ktorého má byť nevykonávanie praxe  v odbore výlučne dôvodom na vyčiarknutie znalcov, no nie na vyčiarknutie tlmočníkov a prekladateľov.
K zverejňovaným údajom o uložených sankciách za posledné tri roky sa navrhuje doplniť taktiež obdobie zákazu výkonu činnosti, a to kvôli tomu, aby bolo zrejmé, kedy zákaz výkonu činnosti začal a kedy skončil. Táto informácia je kľúčová pre všetkých potenciálnych zadávateľov, ak by bola v zozname zapísaná a zverejnená len informácia o uložení sankcie zákazu výkonu činnosti v predchádzajúcich troch rokoch, samo osebe by to nemalo potrebnú výpovednú hodnotu.
V odseku 6 písm. a) bode 7 ide o zosúladenie aktuálneho stavu s právnou úpravou, z povahy veci je zrejmé, že v zozname, ktorý je zverejnený na webovom sídle ministerstva, musí byť pri každom zapísanom subjekte uvedený rozsah jeho oprávnenia vykonávať činnosť podľa tohto zákona a preto informácie o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch majú byť diferencované v závislosti od členenia jednotlivých oddielov zoznamu na odbory a odvetvia, resp. len na odbory.
V odseku 6 písm. a) bode 8 sa navrhuje doplnenie informácie týkajúcej sa dočasného pozastavenia výkonu znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti. Tá má význam pre potenciálnych zadávateľov, pretože dočasné pozastavenie výkonu činnosti znamená absolútny zákaz výkonu činnosti podľa tohto zákona počas určitého obdobia, nemá preto zmysel kontaktovať dotyčnú osobu s novým zadaním.
Navrhovaná právna úprava rozlišuje medzi dočasným pozastavením výkonu činnosti podľa tohto zákona a medzi prerušením výkonu tejto činnosti, ku ktorému dôjde na základe žiadosti podanej osobou zapísanou v zozname. Na uvedené je nadviazané tým, že informácia o prerušení výkonu činnosti má byť podľa odseku 6 písm. a) bodu 9 taktiež zapísaná do zoznamu a z tohto dôvodu dostupná verejnosti.
Obdobné dôvody platia aj pri údajoch, ktoré sa majú zapisovať do zoznamu pri právnických osobách podľa odseku 6 písm. b).
V odseku 7 sa upravuje výnimka zo zverejňovania údajov zapísaných v zozname týkajúca sa dátumu narodenia, adresy trvalého alebo prechodného pobytu alebo právneho základu dočasného pozastavenia výkonu činnosti z dôvodu ochrany osobných údajov.
V odseku 8 sa navrhuje doplnenie oznámenia a písomného preukázania skutočností, na základe ktorých je ministerstvo povinné rozhodovať o dočasnom pozastavení výkonu činnosti.
Cieľom návrhu je zabezpečenie toho, aby ministerstvo včas disponovalo informáciou o dôvodoch umožňujúcich dočasné pozastavenie výkonu činnosti. Doterajšia prax bola taká, že ministerstvu ako orgánu vedúcemu zoznam boli len málokedy oznámené dôvody umožňujúce dočasné pozastavenie výkonu činnosti, dôsledkom čoho boli prípady, keď sa ministerstvo dozvedelo predmetné skutočnosti až s veľkým časovým odstupom. Dôvodom bola nedôsledná aplikácia právnych noriem vzťahujúcich sa na oznamovanie vedenia trestných stíhaní proti znalcom, tlmočníkom alebo prekladateľom, ktorí celkom pochopiteľne nemali záujem upozorniť na túto skutočnosť. V prípade konania o pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nemal žiaden orgán verejnej moci povinnosť informovať ministerstvo.
Podobne ako v prípade ostatných okolností vymedzených v doterajšom znení § 4 ods. 8, medzi povinnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov má patriť oznámenie a písomné preukázanie horeuvedených skutočností. To sa bude vzťahovať nielen na prípad, keď je znalec, tlmočník alebo prekladateľ vzatý do väzby, ale aj na situácie, keď ministerstvo môže, ale nemusí rozhodnúť o dočasnom pozastavení výkonu znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti.
Zavedením tejto povinnosti sa dosiahne zlepšenie aktuálnej situácie, predpokladá sa, že ministerstvo sa dozvie o veľkej väčšine predmetných prípadov. Treba totiž zdôrazniť, že prípadné neoznámenie takejto skutočnosti je porušením inej povinnosti podľa tohto zákona a je spôsobilé naplniť skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 26 ods. 1 písm. a). V prípade zatajenia existencie dôvodu, kvôli ktorému by bolo ministerstvo povinné rozhodovať o dočasnom pozastavení výkonu činnosti, dotyčná osoba musí počítať s tým, že ak dôjde k dodatočnému zisteniu zo strany ministerstva, môže byť voči nej vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť.
Zriadenie novej povinnosti nebude pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov neprimerane zaťažujúce, pretože oznámenie a písomné preukázanie dôvodu dočasného pozastavenia výkonu činnosti je časovo nenáročné a predovšetkým platí, že táto povinnosť vznikne iba nepatrnej časti osôb zapísaných v zozname.     
K bodu 8:     
Navrhuje sa v odseku 1 písm. c) bližšie upravenie získania vzdelania ako podmienky na zápis fyzickej osoby do oddielu na zápis znalcov. Doterajšie znenie zákona obsahuje len pomerne vágne slovné spojenie, ktoré nie je objasnené ani vyhláškou č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V dôsledku uvedeného sa stalo určenie významu tohto slovného spojenia výlučne predmetom výkladu ministerstva posudzujúceho žiadosti o zápis do zoznamu, čo sa síce dá považovať za obhájiteľné, avšak nie úplne optimálne riešenie. Sledujúc cieľ, ktorým je zvýšenie právnej istoty a zjednodušenie získania informácií, ako lepšie riešenie bolo zvolené určiť priamo v zákone základné pravidlá posudzovania toho, čo má byť považované za vzdelanie potrebné na výkon znaleckej činnosti.
Nedostatok doterajšej právnej úpravy spočíva v tom, že mnohí záujemcovia o výkon činnosti podľa tohto zákona si vopred nezistili dlhodobý výklad predmetného neurčitého právneho pojmu, dôsledkom čoho bolo zamietnutie pomerne vysokého počtu žiadostí o zápis do zoznamu. Vo viacerých prípadoch pritom išlo o situácie, keď žiadateľ úspešne absolvoval odbornú skúšku, prípadne aj špecializované vzdelávanie, s čím sa spájajú vysoké finančné náklady, ale i množstvo vynaloženého času a energie, a to bez dosiahnutia želaného cieľa.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je navrhnuté premietnuť do legislatívnej podoby súčasnú rozhodovaciu prax ministerstva, podľa ktorej je v prípade znalcov za vzdelanie v odbore považované vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ak je takéto vzdelanie možné získať v podmienkach Slovenskej republiky.
Stanovenie zmienenej podmienky je zrejmé zo samotnej povahy znaleckej činnosti, úlohou znalcov je v mnohých prípadoch posúdenie výstupov iných osôb špecializujúcich sa na rovnakú oblasť ľudského poznania. Kvalita tejto činnosti by nemusela byť dostatočne zabezpečená zo strany osôb, ktoré získali v danom odbore len stredoškolské vzdelanie, prípadne iba určitý certifikát. Okrem kvality činnosti treba brať zreteľ aj na vnímanie znalcov zo strany odbornej aj laickej verejnosti – s určitosťou existujú osoby, ktoré by dokázali vykonávať znaleckú činnosť na postačujúcej úrovni aj napriek tomu, že nezískali vysokoškolské vzdelanie v danom odbore, no v takomto prípade by boli výstupy znalcov zakaždým spochybňované.
Nemožno súhlasiť s tým, že odbornosť je dostatočne preverená v prípade úspešného absolvovania odbornej skúšky, ak by to bolo zámerom zákonodarcu, nepochybne by medzi podmienky na zápis do zoznamu vôbec nezaradil získanie vzdelania v odbore.
Navrhnuté znenie zároveň počíta aj s prípadmi, keď v podmienkach Slovenskej republiky nemožno získať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v určitom odbore, ale je možné získať nanajvýš stredoškolské vzdelanie. Vo vzťahu k týmto odborom je vyžadované získanie stredoškolského vzdelania alebo iného vzdelania, nie je udržateľné, aby sa od žiadateľov požadovalo napríklad získanie vysokoškolského vzdelania v zahraničí (ak to je vôbec možné).
Vo vzťahu k žiadateľom o zápis do oddielu na zápis tlmočníkov a oddielu na zápis prekladateľov sa nenavrhuje prejsť na horeuvedený spôsob posudzovania vzdelania v odbore. V prípade niektorých odborov by to totiž viedlo k výraznému zníženiu počtu zápisov nových osôb, keďže len malá časť potenciálnych záujemcov získala v danej jazykovej kombinácii vysokoškolské vzdelanie (ide napríklad o  maďarský jazyk). K tomu treba doplniť, že značná časť zapísaných tlmočníkov a prekladateľov získala výlučne vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo, čo však vzhľadom na najčastejšie obsahové zameranie tlmočníckej a prekladateľskej činnosti podľa tohto zákona nebude ani smerom do budúcnosti predstavovať dôvod zamietnutia žiadosti o zápis do zoznamu. Samozrejme, žiadatelia budú musieť preukázať získanie vzdelania v odbore, avšak na splnenie tejto podmienky na zápis bude postačovať napríklad úspešné absolvovanie štátnej skúšky, získanie jazykového certifikátu, prípadne úspešné absolvovanie maturitnej skúšky.    
Doterajšia právna úprava neobsahuje vymedzenie slovného spojenia „prax v odbore“, z gramatického znenia zákona a jeho vykonávacích predpisov teda nie je zrejmé, aká prax môže byť považovaná za odbornú prax, predstavujúca jednu z podmienok na zápis do zoznamu. 
Vhodným legislatívnym riešením nie je upraviť prípustné právne základy vykonávania odbornej praxe, jej presnú obsahovú náplň a ani jej intenzitu, vychádzajúc z prípadov vyskytujúcich sa v aplikačnej praxi je však žiaduce zákonom stanoviť, od ktorého momentu možno započítať odbornú prax.
Primárnym zmyslom vzdelávania je pripraviť študentov na výkon povolania, teda dosiahnuť stav, keď budú absolventi schopní adekvátne plniť odborné úlohy z danej oblasti.
Samozrejme platí, že pracovné skúsenosti môžu byť získavané aj pred dosiahnutím vzdelania v odbore, resp. počas priebehu vzdelávania a takáto prax je nepochybne cenná, no napriek tomu nemá byť považovaná za prax v odbore predstavujúcu jednu z podmienok na zápis do zoznamu. Dôvodom vyslovenia takéhoto záveru je najmä to, že náročnosť pracovných úloh vykonávaných pred získaním vzdelania v odbore sa spravidla podstate líši od úloh, ktoré sú zadávané osobe s potrebným vzdelaním v odbore. Prax v odbore preto musí byť zodpovedajúca účelu, na ktorý sa požaduje, čiže musí byť relevantná z hľadiska výkonu činnosti podľa tohto zákona.
Vykonávanie znaleckej činnosti by malo byť umožnené výlučne osobám, ktoré majú dostatočne dlhú a dostatočne kvalitnú prax v odbore. Vzhľadom na komplexnosť tejto problematiky – predovšetkým vysokú rozmanitosť odborov tvoriacich zoznam – nie je možné do detailov upraviť posudzovanie každého aspektu praxe žiadateľa, no zavedenie tejto zmeny bude viesť k vyššej právnej istote a takisto ním bude zabezpečené to, že ako prax v odbore nebude môcť byť započítaná prax vykonávaná počas štúdia a podobne.  
Podľa doterajšej právnej úpravy v odseku 1 písm. i) bolo dôvodom na zamietnutie žiadosti o zápis do zoznamu to, ak bola žiadateľovi o zápis v priebehu posledných troch rokov právoplatne uložená sankcia vyčiarknutie zo zoznamu alebo ak mu bola právoplatne uložená sankcia zákaz výkonu činnosti.
Uloženie sankcie vyčiarknutia zo zoznamu bráni opätovnému zápisu vyčiarknutej osoby počas troch nasledujúcich rokov, zmyslom tejto úpravy je predísť tomu, aby vyčiarknutý znalec, tlmočník alebo prekladateľ požiadal o zápis v krátkom období po uložení tejto sankcie. Ak by to bolo prípustné, uloženie najprísnejšej sankcie podľa tohto zákona by sa ľahko mohlo minúť svojmu zamýšľanému účinku.
Naopak, uloženie sankcie zákazu výkonu činnosti ako prekážka zápisu do zoznamu nemá podobné opodstatnenie, ako príklad môže slúžiť sankcionovanie znalca za vykonávanie znaleckej činnosti mimo odboru alebo odvetvia, kde je zapísaný. V takomto prípade by nemohol byť tri roky zapísaný do predmetného odvetvia, a to ani vtedy, ak by splnil všetky ostatné podmienky na zápis. Vychádzajúc z načrtnutých skutočností bráni zápisu jedine trvajúca sankcia zákazu výkonu činnosti.
V § 5 ods. 3 ide o terminologické spresnenie právnej úpravy, no zároveň aj o úpravu náležitostí žiadosti o zápis do zoznamu.
Doterajšie znenie bolo protichodné z toho dôvodu, že podľa § 5 ods. 3 nebolo vyžadované priloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok na zápis podľa § 5 ods. 1 písm. a) a c), no zároveň bolo v § 5 ods. 6 uvedené, že právnym následkom nepreukázania splnenia čo i len  jednej z podmienok na zápis je zamietnutie žiadosti o zápis do zoznamu.
Vzhľadom na tieto fakty má byť v príslušnom ustanovení uvedené, že žiadateľ o zápis  je povinný preukázať aj to, že je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu a že získal požadované vzdelanie v odbore, ktorý je predmetom žiadosti o zápis. Detaily o preukazovaní splnenia podmienok upravuje, resp. bude upravovať vykonávací predpis.
Zároveň je navrhnuté vypustenie požadovania predložiť doklad preukazujúci splnenie podmienky na zápis podľa § 5 ods. 1 písm. i), keďže ministerstvo ako orgán verejnej moci vedúci zoznam, samo disponuje informáciou o tom, komu bola uložená aká sankcia na danom úseku výkonu verejnej správy.
V odseku 7 má byť podľa návrhu zákona umožnené zloženie sľubu nielen do rúk ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, ale takisto i do rúk ním poverenej osoby, k čomu dôjde vtedy, ak by bolo nemožné alebo problematické stanoviť termín konania sľubu kvôli iným pracovným povinnostiam vedúceho ministerstva. Touto zmenou teda bude zabezpečené to, aby sa slávnostné zloženie sľubu znalca, tlmočníka alebo prekladateľa uskutočnilo v čo najkratšom čase po splnení ostatných podmienok na zápis. Za terminologické spresnenie treba považovať záverečnú časť sľubu, minulý čas bol zmenený na budúci, keďže osoba skladajúca sľub ešte len bude vykonávať znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť. Napokon došlo  k doplneniu povinnosti zachovávať mlčanlivosť aj o skutočnostiach, o ktorých sa znalec, tlmočník alebo prekladateľ dozvie v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto zákona.
K bodu 9:   
Navrhuje sa doplnenie ustanovenia odstraňujúce nedostatok aktuálnej právnej úpravy, podľa ktorej podmienka zloženia tzv. pracovnej skupiny znalcov nezahŕňa pracovnoprávny vzťah podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
Taktiež je navrhnuté doplnenie požiadavky, aby šlo v prípade štátnych zamestnancov o stálu štátnu službu, čo je paralelou k vykonávaniu pracovnej činnosti na základe pracovného pomeru na neurčitý čas.
Súčasne sa z dôvodu zaručenia odbornosti a riadneho výkonu činnosti znaleckej organizácie zavádza podmienka, podľa ktorej musí byť osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti zapísaná v zozname najmenej päť rokov. Osoba zodpovedná za výkon znaleckej činnosti by mala garantovať mimoriadne vysokú úroveň odbornosti, kvôli čomu nie je vhodné, aby mohli mať takéto právne postavenie osoby, ktoré sú len krátku dobu zapísané ako znalci.
K bodu 10:   
 Prekážkou pre zápis do zoznamu právnickej osoby je, ak žiadateľovi o zápis v priebehu posledných troch rokov bola právoplatne uložená sankcia vyčiarknutia zo zoznamu alebo ak mu bola právoplatne uložená sankcia zákaz výkonu činnosti a táto trvá.
K bodu 11:   
Navrhované ustanovenie zákona zavádza úspešné absolvovanie odborného minima ako podmienky na zápis do zoznamu podľa osobitného ustanovenia o zápise, vzťahujúceho sa na osoby, ktoré v zahraničí vykonávajú činnosť obdobnú znaleckej činnosti.
Úspešné absolvovanie odborného minima má zabezpečiť dostatočnú znalosť právnych predpisov súvisiacich so znaleckou činnosťou, čiže nielen znalosť tohto zákona, ale aj právnej úpravy civilného procesu, trestného konania, správneho konania a ďalších právnych predpisov. Významná časť úkonov znaleckej činnosti je vykonávaná práve pre orgány verejnej moci vedúce rôzne druhy konaní, prípadne pre fyzické osoby a právnické osoby, ktoré potrebujú vypracovanie úkonov znaleckej činnosti na účel takýchto konaní. Rovnako nemožno opomenúť ani všeobecnú právnu úpravu výkonu znaleckej činnosti v podmienkach Slovenskej republiky, keďže tá sa v niektorých aspektoch môže zásadne odlišovať od legislatívy platnej a účinnej v zahraničí.
Zavedenie úspešného absolvovania odborného minima ako podmienky na zápis má za cieľ zvýšiť odbornú úroveň znalcov zapísaných podľa osobitných ustanovení o zápise, sformulovanie tejto požiadavky nepôsobí diskriminačne, keďže úspešné absolvovanie odborného minima je podmienkou na zápis aj podľa všeobecných ustanovení o zápise do zoznamu.
K bodu 12:   
 Ide o upresnenie, že osoba, ktorá je oprávnená za právnickú osobu zložiť vyrovnávaciu skúšku je aj jej štatutárny zástupca alebo prokurista.
K bodu 13:   
Totožne ako v prípade znalcov zapísaných podľa osobitných ustanovení o zápise, aj pre tlmočníkov a prekladateľov zapísaných v cudzine sa navrhuje zavedenie podmienky na zápis, ktorou je úspešné absolvovanie odborného minima. V tomto prípade je potreba tejto zmeny ešte zvýraznená tým, že tlmočníci a prekladatelia nemusia absolvovať vyrovnávaciu skúšku, resp. jej ekvivalent, čiže ich znalosti tuzemskej právnej úpravy nie sú akokoľvek preverované, čo môže viesť ku komplikáciám rôzneho charakteru, majúcim dopad nielen na tlmočníkov a prekladateľov zapísaných podľa osobitných ustanovení o zápise, ale taktiež i na riadny priebeh konaní pred rôznymi orgánmi verejnej moci, prípadne na práva a právom chránené záujmy fyzických osôb a právnických osôb potrebujúcich vykonanie tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti z iných dôvodov.  
K bodu 14:     

Osobitné ustanovenie o  zápise do zoznamu a výkone znaleckej činnosti pri stanovovaní hodnoty majetku podniku bolo do zákona presunuté z vyhlášky č. 490/2004 Z. z..

K bodu 15:   
Dočasné pozastavenie výkonu činnosti bolo podľa doterajšej právnej úpravy zaradené do časti „PRIESTUPKY A INÉ SPRÁVNE DELIKTY“. Takéto zaradenie je však zo systematického hľadiska nesprávne, lebo dočasné pozastavenie výkonu činnosti nemá charakter vyvodenia administratívnoprávnej zodpovednosti voči znalcovi, tlmočníkovi alebo prekladateľovi. V § 4 a nasl. je v zákone upravené vedenie zoznamu, popisujúce proces od podania žiadosti o zápis až po vyčiarknutie, z tohto dôvodu by nebolo vhodné, ak by sa ustanovenie o dočasnom pozastavení nachádzalo až za paragrafom pojednávajúcim o vyčiarnutí zo zoznamu.
Návrh v celosti novelizuje inštitút dočasného pozastavenia činnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a systematicky je zaradený pred úpravu prerušenia výkonu činnosti a vyčiarknutia.
V navrhovanom § 7a odsek 1 reflektuje prípady fakultatívneho dočasného pozastavenia činnosti, keď nie je morálne vhodné, aby osoba, ktorá sa mohla dopustiť najzávažnejšieho protispoločenského správania vykonávala tak významnú činnosť. Navrhované ustanovenie nadväzuje na povinnosť orgánov činných v trestnom konaní oznamovať ministerstvu vznesenie obvinenia proti znalcom, tlmočníkom a prekladateľom v súlade s § 206 Trestného poriadku a dodáva mu ratio legis. Návrh plne reflektuje zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb a navyše špecificky upravuje možnosť pozastavenia činnosti znaleckej organizácie, ak je vznesené obvinenie osobe zodpovednej za výkon znaleckej činnosti. Ponecháva sa na správnej úvahe ministerstva, do akej miery zohľadní pri rozhodovaní štádium trestného konania, druh trestného činu, jeho súvislosť s výkonom znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti či akékoľvek ďalšie rozhodujúce skutkové a právne okolnosti.
Okrem fakultatívneho pozastavenia činnosti návrh zakotvuje v odseku 2 aj obligatórne dočasné pozastavenie výkonu činnosti, a to v prípade vzatia do väzby pre akýkoľvek trestný čin, keďže vzatím do väzby je objektívne znemožnené vykonávať znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť.
V odseku 3 je upravená osobitná úprava lehoty na vydanie rozhodnutia, vzhľadom  na závažný charakter dôvodov dočasného pozastavenia výkonu znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti má byť ustanovené, že ministerstvo je povinné rozhodnúť v lehote 15 dní od zistenia dôvodu dočasného pozastavenia. Na uvedené nadväzuje to, že doba dočasného pozastavenia výkonu činnosti začína plynúť nadobudnutím vykonateľnosti  rozhodnutia, končí sa odpadnutím dôvodu dočasného pozastavenia.
Oproti všeobecnej úprave správneho konania sa navrhuje upraviť, že rozklad podaný proti prvostupňovému rozhodnutiu o dočasnom pozastavení výkonu činnosti nemá odkladný účinok. Uvedené je potrebné chápať v kontexte určenia krátkej lehoty na rozhodnutie, cieľom tejto úpravy je čo najrýchlejšie nadobudnutie právnych účinkov rozhodnutia.
V § 7b sa zavádza možnosť prerušenia  výkonu činnosti na vlastnú žiadosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa. Ministerstvo môže rozhodnúť o dočasnom pozastavení len v prípadoch, ak na to existuje dôvod hodný osobitného zreteľa, v odseku 1 sa nachádza demonštratívny výpočet týchto dôvodov.
S prihliadnutím na vyžadovanie okolností hodných osobitného zreteľa návrh určuje takisto minimálnu dĺžku doby prerušenia výkonu činnosti. Ministerstvo môže  prerušiť výkon činnosti najviac trikrát, maximálna dĺžka jedného prerušenia predstavuje dva roky.
Žiadosť musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania podľa správneho poriadku aj určenie doby prerušenia výkonu činnosti. Tú je možné určiť jedným zo štyroch možných spôsobov. V závislosti od zvoleného spôsobu určenia doby zákonodarca stanovuje časový predstih, s ktorým musí byť žiadosť ministerstvu doručená. Tento predstih je stanovený s ohľadom na lehotu na rozhodnutie podľa odseku 6 a časovú rezervu na doručenie rozhodnutia účastníkovi konania. Ak žiadosť neobsahuje všetky náležitosti, ministerstvo vyzve znalca, tlmočníka alebo prekladateľa na jej doplnenie.
Ak žiadosť nie je podaná z dôvodu hodného osobitného zreteľa alebo ak žiadosť obsahujúca všetky náležitosti nie je doručená s požadovaným časovým predstihom, ministerstvo ju rozhodnutím zamietne.
Zdôraznením výnimočného charakteru tohto inštitútu je vylúčenie možnosti podať rozklad proti rozhodnutiu o prerušení výkonu činnosti. Vychádza sa z toho, že v takomto prípade ministerstvo rozhodne na základe žiadosti, ktorej v plnom rozsahu vyhovie, nie je preto potrebné, aby mal účastník konania právo podať riadny opravný prostriedok, zavedením tejto úpravy sa zrýchli priebeh správneho konania, keďže skôr dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti rozhodnutia, a to aj bez toho, aby sa osoba zapísaná v zozname kvalifikovanou formou vzdala práva podať rozklad, čo je prípustné až po doručení rozhodnutia.
Návrh umožňuje zrušiť rozhodnutie o prerušení výkonu činnosti ešte pred uplynutím doby prerušenia.
Osobitne sa upravuje začiatok plynutia doby prerušenia výkonu činnosti pre jednotlivé dôvody prerušenia aj s ohľadom na rôzne spôsoby určenia doby v žiadosti podľa odseku 2. O ukončení doby prerušenia výkonu činnosti sa nevydáva rozhodnutie. Znalec, tlmočník alebo prekladateľ ďalej pokračuje vo výkone svojej činnosti po uplynutí doby prerušenia výkonu činnosti .
Podobne ako v prípade dočasného pozastavenia výkonu činnosti sa pri prerušení výkonu činnosti navrhuje upraviť povinnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa voči zadávateľom úkonov, ktoré z tohto dôvodu nemohli byť dokončené.
K bodu 16:   
V odseku 1 písmene b) je navrhnutá zmena formulácie existujúceho dôvodu vyčiarknutia zo zoznamu, namiesto slovného spojenia „kto vykonával činnosť“ sa navrhuje použiť „kto vykonal činnosť“. Pôvodná formulácia mohla byť mätúca v tom, že gramatickým výkladom by bolo možné dopracovať sa k záveru, že dôvodom na vyčiarknutie zo zoznamu by bolo až opakované vykonanie činnosti podľa tohto zákona bez poistenia zodpovednosti za škodu. Zámerom je však to, aby bolo vyčiarknutie zo zoznamu právnym následkom čo i len jedného vykonania činnosti podľa tohto zákona bez vyžadovaného poistenia, kvôli čomu má byť tento dôvod vyčiarknutia konkretizovaný, aby nevznikali interpretačné nejasnosti. 
V odseku 1 písmene c) je navrhnuté spresnenie doterajšej formulácie. Nevykonávanie praxe v odbore má byť výlučne dôvodom na vyčiarknutie znalcov, no nie na vyčiarknutie tlmočníkov a prekladateľov.
V súvislosti s povinnosťou ministerstva rozhodnúť o vyčiarknutí znalca, tlmočníka alebo prekladateľa zo zoznamu je potrebné poukázať aj na to, že sa navrhuje vypustenie niektorých z dôvodov zapríčiňujúcich stratu oprávnenia podľa tohto zákona.
Medzi dôvody vyčiarknutia nemá patriť dôvod doposiaľ upravený v § 8 ods. 1 písm. b), podľa ktorého „ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu toho, komu poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti nevzniklo do troch mesiacov od zápisu do zoznamu alebo poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti zaniklo a nebolo obnovené do troch mesiacov“. Dôvodom tohto návrhu je fakt, že popísaný následok je neprimeraný neuzatvoreniu poistenia, bez ohľadu na to, či osoba zapísaná v zozname v danom období vykonávala alebo nevykonávala činnosť podľa tohto zákona. Za postačujúce možno považovať znenie navrhnutého § 8 ods. 1 písm. b), podľa ktorého je vyčiarknutie zo zoznamu právnym následkom vykonávania činnosti bez poistenia zodpovednosti za škodu.
Ďalej sa navrhuje, aby došlo k vypusteniu úpravy dôvodu vyčiarknutia zo zoznamu podľa doterajšieho § 8 ods. 1 písm. e), podľa ktorého „ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu toho, komu bola uložená sankcia vyčiarknutie zo zoznamu podľa § 27 ods. 3 písm. d)“. Pochopiteľne, uloženie tejto sankcie nemá byť novou právnou úpravou znemožnené, avšak  zo systematického hľadiska je zaradenie predmetného dôvodu vyčiarknutia na tomto mieste nesprávne, keďže tým môže vzniknúť nesprávne zdanie, že v prípade právoplatného uloženia predmetnej sankcie je potrebné ešte dodatočne rozhodnúť o vyčiarknutí osoby zo zoznamu.
Napokon sa navrhuje, aby bol spomedzi obligatórnych dôvodov vyčiarknutia zo zoznamu vypustený dôvod obsiahnutý v pôvodnom znení § 8 ods. 1 písm. g), podľa ktorého „ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu toho, kto viac ako pol roka nemôže pre zdravotné alebo iné závažné dôvody riadne vykonávať činnosť podľa tohto zákona“.
Od dôvodov uvedených v odseku 1 je potrebné odlíšiť dôvody vyčiarknutia zahrnuté v odseku 2. Rozdiel tkvie v tom, že kým v prípade dôvodov podľa odseku 1 ministerstvo rozhodne o vyčiarknutí, pri dôvodoch podľa odseku 2 zaniká oprávnenie vykonávať znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť, no ministerstvo o tom nevydáva rozhodnutie, len v zozname vyznačí vyčiarknutie konkrétnej osoby.
V prípade úmrtia, vyhlásenia za mŕtveho a zániku právnickej osoby sa rozhodnutie nevydáva, pretože niet účastníka konania, a teda nemožno rozhodovať v režime podľa správneho poriadku. Ako bolo zmienené, v prípade právoplatného uloženia sankcie vyčiarknutie zo zoznamu sa nevydáva ďalšie rozhodnutie, preto len dôjde k zapísaniu tejto skutočnosti do zoznamu.
V odseku 4 sa navrhuje úprava toho, že proti rozhodnutiu vydanému podľa § 8 ods. 1 písm. a) nie je prípustné podať rozklad. Všeobecnou úpravou správneho konania je pripustené, aby osobitné právne predpisy vylúčili podanie odvolania (rozkladu) proti prvostupňovému rozhodnutiu, v tomto prípade je sledovaným cieľom dosiahnutie zrýchlenia procesu. Vychádza sa z predpokladu, že ak osoba zapísaná v zozname požiada o vyčiarknutie, bolo by nezmyselné, ak by následne podala rozklad proti rozhodnutiu, ktorým jej bolo vyhovené v plnom rozsahu. Absencia takejto úpravy v praxi znamená, že po doručení rozhodnutia sa musí čakať na uplynutie lehoty na podanie rozkladu, resp. účastník konania majúci záujem na čo najvčasnejšom nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia je zaťažený tým, že sa následne musí vzdať práva podať rozklad, a to formou predpokladanou podľa správneho poriadku.
V odseku 6 sa navrhuje upraviť povinnosti osôb voči ministerstvu a zadávateľom, ktoré vzniknú v dôsledku vyčiarknutia zo zoznamu. V pôvodnom znení § 8 ods. 3 je upravená povinnosť odovzdať ministerstvu preukaz a textovú časť úradnej pečiatky, ktorá nemá byť dotknutá. Vo veci vrátenia podkladov a spisov sa navrhuje vykonanie zmeny spočívajúcej v tom, že vyčiarknutý znalec, tlmočník alebo prekladateľ musí uskutočniť tento úkon z vlastnej iniciatívy, nie na základe žiadosti zadávateľa, ktorý často ani včas nemá vedomosť o tejto skutočnosti. Napokon sa navrhuje zaradiť medzi povinnosti vznikajúce vyčiarknutím zo zoznamu vyúčtovanie prijatých preddavkov a vrátenie prípadných preplatkov.
K bodu 17:     
Preukazovanie poistenia zodpovednosti za škodu na žiadosť ministerstva sa presúva do odseku 4.
      K bodom 18 a 19:
Upúšťa sa od doterajšej úpravy, podľa ktorej bolo čo i len trojmesačné neuzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu dôvodom na vyčiarknutie zo zoznamu, čiže znenie tohto ustanovenia je nutné vnímať v tomto kontexte. Od znalca, tlmočníka alebo prekladateľa zapísaného v zozname sa vyžaduje, aby bol  poistený po celú dobu, keď vykonáva znaleckú, tlmočnícku alebo prekladateľskú činnosť s výnimkou prerušenia činnosti. Keďže jedným z údajov, ktoré ministerstvo vedie v zozname, je údaj o platnosti poistenia a obchodného mena poisťovne podľa § 4 ods. 6, má znalec, tlmočník a prekladateľ automatickú povinnosť jeho preukázania v lehote troch mesiacov od jeho zápisu do zoznamu alebo od opätovného výkonu činnosti, v ostatných prípadoch len na požiadanie ministerstva.
    K bodom 20 až 22:
Pri používaní identifikačných znakov sa navrhuje prevzatie znenia § 18 ods. 1 vyhlášky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov priamo do zákona.
Ustanovuje sa jednoznačné vymedzenie toho, že výpočet dôvodov podľa § 10 ods. 3  je taxatívny a iný spôsob použitia je porušením povinnosti osoby zapísanej v zozname s výnimkou, ak tak ustanoví osobitný predpis.
Pre identifikačné znaky znalca, tlmočníka alebo prekladateľa je charakteristické to, že ich nesmie mať v držbe žiadna iná, neoprávnená osoba. Ak dôjde k ich strate alebo odcudzeniu, úlohou znalca, tlmočníka alebo prekladateľa je túto skutočnosť bezodkladne oznámiť. Cieľ doplnenia právnej úpravy je dvojaký, dodržiavaním tejto povinnosti sa včas avizuje možné zneužitie identifikačných znakov a zároveň dôjde k iniciovaniu procesu vydania nových identifikačných znakov, čím bude docielené, aby nevzniklo neprimerane dlhé obdobie, počas ktorého ich nebude mať znalec, tlmočník a prekladateľ k dispozícii. Zároveň je zdôraznená tá skutočnosť, že práve z dôvodu možného zneužitia nemôžu byť identifikačné znaky poskytnuté žiadnej inej osobe.  
K bodu 23:   
Ide o opravu chyby v písaní.
K bodu 24:     
Terminologické spresnenie, slovo „rozhodnutie“ je nahradené, nesprávne budí dojem, že ministerstvo v takýchto prípadoch vydáva rozhodnutie s náležitosťami podľa správneho poriadku. V skutočnosti však ide o vydanie stanoviska, ktoré je poskytnuté mimo režimu upraveného spomenutým právnym predpisom, čo je evidentné z toho, že tento proces nemá žiadneho účastníka, o ktorého právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach by sa rozhodovalo, v tejto veci nie je prípustné podanie opravného prostriedku.
K bodu 25:     
Navrhuje sa úprava § 12, ktorá spočíva v tom, že bezdôvodné odmietnutie vykonania znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej činnosti má byť zakázané výlučne vo vzťahu k orgánom verejnej moci, ale nie vo vzťahu k fyzickým osobám a právnickým osobám. Touto zmenou má byť reflektovaná aplikačná prax, keď osoby zapísané v zozname síce neodmietli vykonanie úkonu podľa tohto zákona, avšak tak či tak nedošlo k jeho vykonaniu, a to kvôli nedohodnutiu sa na výške odmeny. 
Pôvodné ustanovenie upravujúce dôvody odmietnutia vykonania činnosti je nevhodné, pretože obsahuje slovné spojenie „znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname je oprávnený odmietnuť vykonanie úkonu“, čo pôsobí dojmom, že odmietnutie vykonania činnosti nie je povinné, ale je vecou voľnej úvahy zapísaného subjektu, či tak urobí. Takýto výklad však koliduje so znením povinností znalca, tlmočníka a prekladateľa, v konkrétnych prípadoch ide o povinnosť vykonávať činnosť riadne, včas a nestranne.
Vzhľadom na uvedené sa navrhuje, aby bolo v zákone jasne vyjadrené, že vo vymedzených prípadoch je odmietnutie vykonania činnosti povinnosťou zapísanej osoby a keď tak neurobí, musí počítať s vyvodením administratívnoprávnej zodpovednosti.
Dôvody povinného odmietnutia vykonania činnosti sa vzťahujú na všetky prípady, bez ohľadu na druh zadávateľa. Vo vzťahu k fyzickým osobám a právnickým osobám teda platí, že odmietnutie vykonania činnosti môže byť aj bez uvedenia dôvodu, pričom k nemu musí dôjsť vždy, ak sa vyskytne niektorý  zo všeobecne upravených dôvodov podľa § 12 ods. 2.
V písmene a) je odkázané na dôvod podľa § 11 ods. 1, znalec, tlmočník a prekladateľ zapísaný v zozname má byť povinný odmietnuť vykonanie činnosti podľa tohto zákona vždy, ak možno mať pochybnosti o jeho nestrannosti.
V písmene b) je odkázané na dôvod podľa § 11 ods. 3, znalec, tlmočník alebo prekladateľ zapísaný v zozname má byť povinný odmietnuť vykonanie činnosti podľa tohto zákona vždy, ak by nespadalo pod rozsah jeho znaleckého, tlmočníckeho alebo prekladateľského oprávnenia.
V písmene c) sú uvedené ďalšie dôvody odmietnutia vykonania činnosti podľa tohto zákona, ktorými sú vážne zdravotné dôvody, pracovné pomery, rodinné pomery alebo  iné vážne dôvody neumožňujú vykonať úkon riadne a včas. Informovaním o týchto skutočnostiach sa zabráni najmä vzniku prieťahov, keďže najlepším riešením je bezodkladne oznámiť prekážky, aby mohol súd alebo iný orgán verejnej moci vedúci konanie ustanoviť takú osobu zapísanú v zozname, ktorej aktuálne podmienky budú umožňovať riadny a včasný výkon činnosti. Dôvodom odmietnutia vykonania činnosti podľa tohto písmena je aj nedisponovanie dostatočnými podkladmi na riadne vypracovanie úkonu znaleckej činnosti.
V písmene d) sú upravené situácie, keď osoba zapísaná v zozname nemôže vykonávať činnosť podľa tohto zákona, či už ide o dočasné pozastavenie výkonu činnosti, prerušenie výkonu činnosti alebo o uloženie sankcie zákaz výkonu činnosti. Upravením tejto povinnosti sa má docieliť čo najrýchlejšie nahradenie ustanovenej osoby iným znalcom, tlmočníkom alebo prekladateľom. 
V odseku 3 sa upravuje možnosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa odmietnuť vykonanie úkonu, ak súd alebo iný orgán pred zadaním úkonu znaleckej, tlmočníckej alebo prekladateľskej  činnosti vopred nezisťoval možnosti jeho uskutočnenia.
V odseku 4 sa bližšie upravuje postup znalca, tlmočníka alebo prekladateľa pri odmietnutí vykonania úkonu. Dôraz je kladený na bezodkladnosť a takisto na to, aby bolo odmietnutie nielen oznámené, ale aby bol jeho dôvod aj dostatočne preukázaný, čím má byť urýchlené jeho posudzovanie  súdom alebo iným orgánom verejnej moci.
V § 13 návrh zákona špecifikuje povinnosť znalcov, tlmočníkov a prekladateľov zachovávať mlčanlivosť, ktorej rozsah by mal byť oproti pôvodnej právnej úprave zúžený.
Odsek 2 odráža požiadavku znalcov, nemá význam požadovať od nich, aby sa zdržali zopakovania toho, čo už odznelo na pojednávaní, hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí, z ktorého nebola verejnosť vylúčená, keďže takéto informácie môže získať ktokoľvek a následne ich môže ďalej šíriť podľa svojho uváženia. Nepovažuje sa za potrebné, aby sa obmedzenie vzťahovalo výlučne na osoby vykonávajúce činnosť podľa tohto zákona. Podľa doterajšej právnej úpravy by najprv muselo dôjsť k zbaveniu povinnosti zachovávať mlčanlivosť zo strany oprávneného subjektu, čo je nepraktické.
Odsek 3 umožňuje primerané a anonymizované použitie získaných informácií na vedecké, výskumné alebo vzdelávacie účely, čím má byť odstránená administratívna prekážka pre prípady slúžiace nielen na odborný rozvoj daného znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, ale taktiež slúžiace na informovanie odbornej verejnosti o skutočnostiach, ktoré sú z určitého dôvodu považované  za podstatné. Kazuistika môže byť použitá pri koncipovaní monografií, odborných článkov, realizácii prednášok, špecializovaného vzdelávania, odborného minima a tak podobne. Je pravdepodobné, že v určitom rozsahu k tomu dochádzalo už aj v minulosti, no výslovné upravenie tejto výnimky z povinnosti zachovávať mlčanlivosť bude viesť k tomu, že znalci, tlmočníci a prekladatelia si budú istejší svojím právnym postavením, čo ich môže podnietiť k zintenzívneniu predmetných aktivít.
Na rozdiel od prípadov vymedzených v odseku 2 sú však znalci, tlmočníci a prekladatelia povinní postupovať tak, aby použitím informácií, ktoré sa dozvedeli pri výkone činnosti podľa tohto zákona alebo v súvislosti s jej výkonom nedošlo k vzniku ujmy žiadnej z osôb, ktorej sa použité informácie týkajú. 
V odseku 4 má byť výslovne uvedené to, že povinnosti zachovávať mlčanlivosť  sa nemožno dovolávať vo vzťahu k ministerstvu, ktoré je orgánom vykonávajúcim dohľad nad znaleckou, tlmočníckou a prekladateľskou činnosťou s výnimkou ochrany utajovaných skutočností. Prirodzene, aj doterajší výklad bol taký, že pri výkone dohľadu nemuselo dôjsť k zbaveniu povinnosti zachovávať mlčanlivosť, no zo strany dohliadaných subjektov sporadicky dochádzalo k prípadom, keď odmietali poskytnúť súčinnosť. Zaradenie tohto ustanovenia má ambíciu odstrániť výskyt takýchto prípadov.
V odseku 5 sa navrhuje ustanoviť, že povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa vzťahuje nielen na znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ale aj na konzultantov, korektorov a poradcov, čiže na osoby, ktorým je umožnené podieľať sa na vypracovaní úkonov podľa tohto zákona, hoci nemajú (nemusia mať) postavenie znalca, tlmočníka alebo prekladateľa. Nepochybne je vo verejnom záujme, aby boli tieto osoby administratívnoprávne zodpovedné za prípadné porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť, v prípade jej porušenia môže byť rozhodnuté o ich vine a o uložení sankcie za spáchanie iného správneho deliktu.
Navrhuje sa zaviesť povinnosť znalcov, tlmočníkov a prekladateľov poučiť konzultanta, korektora alebo poradcu o jeho povinnosti zachovávať mlčanlivosť. Poučenie musí byť urobené vopred a ak k nemu nedôjde, ide o porušenie povinnosti osoby zapísanej v zozname, a to bez ohľadu na to, či konzultant, korektor alebo poradca porušil povinnosť zachovávať mlčanlivosť. 
Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že za obsah úkonu podľa tohto zákona je vždy plne zodpovedný znalec, tlmočník alebo prekladateľ, nezáleží na tom, či spolupracoval s konzultantom, korektorom alebo poradcom.
K bodu 26:     
Aj  keď z povahy veci vyplýva, že orgán verejnej moci ustanoví za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa ad hoc len osobu, ktorá má dostatočné odborné predpoklady na splnenie určitej úlohy, súčasná právna úprava túto podmienku vyslovene neuvádza. Navrhované ustanovenie predmetný nedostatok odstraňuje.
K bodu 27:     
Doplnenie vychádza z kontextu ustanovenia.
K bodu 28:   
Ide o zjednotenie pojmov používaných v rámci právnych predpisov regulujúcich znaleckú, tlmočnícku a prekladateľskú činnosť.  
      K bodom 29 a 30:
Podľa doterajšej právnej úpravy sa vyžadoval osobný výkon znaleckej činnosti výlučne od fyzických osôb, no pri právnických osobách boli upravené len podmienky na zápis do zoznamu, nie to, prostredníctvom akých osôb môže byť znalecká činnosť vykonávaná.
V praxi sa často stáva, že znalecká organizácia zapísaná v zozname vypracováva úkony znaleckej činnosti prostredníctvom znalcov, ktorí nie sú vo vzťahu k danej organizácii, vo výnimočných prípadoch dokonca prostredníctvom osôb, ktoré nemajú postavenie znalca - fyzickej osoby zapísanej v zozname. Takýto stav je vnímaný negatívne, keďže tým dochádza k vytvorenie neprehľadných vzťahov a v prípade nezapísaných osôb prirodzene vznikajú vážne pochybnosti o tom, či je znalecká činnosť vykonaná riadne.
Znalecká organizácia môže byť zapísaná do zoznamu, ak spĺňa podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. b), teda minimálne traja znalci musia byť v „užšom“ právnom vzťahu so znaleckou organizáciou (napr. nestačí pracovný pomer na dobu určitú ani obdobný pracovnoprávny vzťah), avšak všetci ďalší znalci, ktorí za znaleckú organizáciu majú vykonávať znaleckú činnosť môžu byť už aj v obdobnom pracovnoprávnom vzťahu.
Navrhnuté znenie sa nevzťahuje na znalecké ústavy, ktoré vykonávajú znaleckú činnosť najmä vo zvlášť obťažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie, čiže mnohokrát je nevyhnutné pristúpiť k spolupráci s tzv. externými znalcami. 
V odsekoch 4 a 5 je úprava presunutá z § 3 vyhlášky č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže upravuje špecifickú situáciu pri výkone znaleckej činnosti pri stanovovaní hodnoty majetku podniku, ktorá predpokladá využitie činnosti prizvanej osoby. 
Zmenou v odseku 6 je výslovné vyjadrenie povinnosti odôvodniť v znaleckom úkone popis toho, prečo nemohol znalec zodpovedať čiastkovú otázku a vysvetlenie toho, prečo bola ako konzultant vybraná práve dotyčná osoba, bude preto nutné aspoň v stručnosti vysvetliť, prečo došlo k jej výberu, aká je jej odbornosť. Spomenutie uvedeného je dôležité najmä z hľadiska ozrejmenia toho, kto všetko sa mal možnosť oboznámiť so skutočnosťami podstatnými na vypracovanie znaleckého úkonu, taktiež sa tým predíde tomu, aby až pri výkone dohľadu došlo k označeniu osoby konzultanta a podobne.
V odseku 7 sa navrhuje  upraviť povinnosť zadávateľa ešte pred zadaním vypracovania znaleckého úkonu zistiť skutočnosti relevantné pre riadne a včasné vykonanie znaleckej činnosti. Pôvodná právna úprava obsahuje len oprávnenia zadávateľa, čo nie je vo vzťahu k súdom a iným orgánom verejnej moci ideálnym riešením. Pomerne často sa totiž vyskytujú prípady, keď znalec nevykoná svoju činnosť včas, avšak uvedené je v podstatnej miere ovplyvnené tým, že zadávateľ si vopred nezistil časové možnosti znalca a rovno rozhodol o ustanovení a o určení lehoty na vypracovanie znaleckého úkonu. Povinnosť prediskutovať so znalcom podstatné náležitosti je už v súčasnosti upravená v § 51a ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, no ako je zrejmé, tento právny predpis sa nevzťahuje na všetky súdy a nevzťahuje sa na iné orgány verejnej moci.
Navrhuje sa, aby bolo vo vzťahu k zadávateľom fyzickým osobám a právnickým osobám ponechané doterajšie znenie, ktoré je zo systematických dôvodov sformulované ako samostatný odsek.
K bodu 31:     
K § 17:
Navrhuje sa zaviesť okrem písomnej listinnej podoby podávania znaleckého posudku aj elektronická podoba. Nie všetky prílohy však bude možné podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom a opatriť ich kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou. Napríklad v prípade prílohy, ktorou je geometrický plán, ide o vektorovú grafiku, ktorá je vyhotovená vo formáte VGI. Tento formát nie je štandardom pre grafické súbory podľa výnosu Ministerstva financií SR č. 55/2014 Z. z. o štandardoch pre informačné systému verejnej správy a preto je pri elektronickom spôsobe vykonania znaleckého posudku potrebná v zmysle odseku 1 dohoda znalca so zadávateľom, či je táto podoba technicky možná.
Návrh na doplnenie právnej úpravy sa snaží reflektovať znenie § 209 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého „ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca“.
Právna úprava znaleckej činnosti obsahuje podrobnú úpravu znaleckej doložky, ktorá je povinnou súčasťou znaleckého posudku, ale nie je v nej akokoľvek zmienená doložka patriaca k súkromnému znaleckému posudku. To spôsobuje v aplikačnej praxi pomerne veľké nejasnosti a znalci sa obracajú na ministerstvo so žiadosťami o vyjadrenie, aké by malo byť znenie doložky, kam ju treba umiestniť a tak podobne.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa navrhuje v zákone upraviť, že doložka podľa § 209 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok má tvoriť súčasť znaleckej doložky.
Upravuje sa, že prílohou znaleckého posudku nemusia byť informácie, ktoré sú verejne prístupné. Ide o znenie právnych predpisov, povinne zverejňovaných zmlúv, štatistiky zamestnanosti a tak podobne. V prípade takýchto podkladov plne postačuje samotný odkaz na ich použitie, čím sa sleduje zabezpečenie hospodárnosti výkonu znaleckej činnosti.
Z rovnakého dôvodu sú ďalšou výnimkou podklady nachádzajúce sa v spisovom materiáli, v takomto prípade postačuje presné odkázanie na predmetnú listinu, resp. iný podklad.
Napokon sa výslovne uvádza možnosť zahrnúť rozsiahle prílohy znaleckého úkonu na prenosný nosič dát, ktorý má byť súčasťou znaleckého posudku. Nepostačuje, ak by boli takéto informácie len súčasťou tzv. archívu znalca. 
K § 18:
Navrhuje sa nahradenie doterajšieho všeobecne sformulovaného znenia, čo je opodstatnené tým, že v praxi pomerne často dochádza k obhajovaniu nedostatkov ostatných úkonov znaleckej činnosti účelovým výkladom primeraného použitia ustanovení o znaleckom posudku.
Cieľom zmeny právnej úpravy je ozrejmenie kľúčových náležitostí každého úkonu znaleckej činnosti, s podčiarknutím významu toho, že postup znalca musí byť vždy odôvodnený a musí byť zabezpečená preskúmateľnosť znaleckého úkonu.
Druh znaleckého úkonu musí zodpovedať zložitosti znaleckého skúmania, čo je len čiastočne vyjadrené znením § 4 ods. 1 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „všeobecnú hodnotu zložiek majetku podniku alebo iného majetku stanoví znalec príslušného odboru podľa tejto vyhlášky formou znaleckého posudku“. Druh úkonu znaleckej činnosti je takisto určený prostredníctvom procesnoprávnych predpisov, v ostaných prípadoch je úlohou znalca, aby vzhľadom na náročnosť znaleckého skúmania určil, aký druh úkonu znaleckej činnosti by bola vhodná. Za prípadný nesprávny výber formy zodpovedá znalec, môže byť voči nemu vyvodená administratívnoprávna zodpovednosť s výnimkou, ak druh znaleckého úkonu určil súd alebo iný orgán verejnej moci.
K bodu 32:     
Upresňuje a nahrádza sa pojem „oblasť znaleckej činnosti“, nakoľko ide o vágny pojem, presnejším výrazom „odbor znaleckej činnosti“.

      K bodom 33 až 35:

Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade posudzovania žiadostí o zápis znaleckých organizácií aj znaleckých ústavov ide o konanie o zápise právnických osôb, na zápis znaleckých ústavov sa primerane použijú vybrané ustanovenia týkajúce sa zápisu znaleckých organizácií. Znalecký ústav môže byť zapísaný len do odboru, v ktorom sú zapísaní členovia jeho tzv. pracovnej skupiny znalcov, o zápise do zoznamu sa nevyhotovuje rozhodnutie a ministerstvo rozhodnutím zamietne žiadosť, ak žiadateľ nesplní niektorú z podmienok na zápis do zoznamu.

K bodu 36:   
V § 19 odsek 5  nie je potrebný vzhľadom na zmenu znenia odseku 4.
K bodu 37:   
 Ide o obdobný návrh ako v prípade § 16 ods. 7 a 8, ktorý sa vzťahuje na výkon znaleckej činnosti.
K bodu 38:     
Umožňuje sa podať preklad písomne aj v elektronickej podobe po dohode s prekladateľom. Pokiaľ ide o materiálne náležitosti prekladu ako základného druhu prekladateľského úkonu, súčasná právna úprava používa nepresné pojmy a neobsahuje základnú časť Preložené listiny (cieľový text),  t. j. v podstate je nerealizovateľná.  Ustanovujú sa štyri základné náležitosti prekladu.
K bodu 39:   
K § 26:
Ministerstvo zabezpečuje podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. Uvedené sa premieta v priznávaní tohto oprávnenia osobám, ktoré splnia zákonom kladené podmienky. Preto je prirodzené, že ministerstvo musí disponovať aj mechanizmom ako chrániť riadny výkon tejto činnosti. Ochrana záujmu na riadnom výkone znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti je zabezpečená správnym trestaním, t. j. vyvodením administratívnoprávnej zodpovednosti za spáchanie protiprávneho konania označovaného ako iný správny delikt v rámci konania o správnom delikte.
Navrhovaná právna úprava vymedzuje znaky dvoch skutkových podstát iných správnych deliktov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.
V poradí prvá skutková podstata sleduje záujem štátu na riadnom dodržiavaní povinností, ktoré vyplývajú znalcom, tlmočníkom a prekladateľom z právnej úpravy. Jedna z najčastejšie  porušovaných povinnosti je povinnosť riadneho výkonu znaleckej činnosti. Za riadny výkon činnosti ustálená judikatúra (napr. rozhodnutie NS ČR z 6. augusta 2009, sp. zn. 30 Cdo 352/2008) považuje taký úkon, ktorého čiastkové závery, resp. meritórny záver znaleckého úkonu je zrozumiteľný, opiera sa o hodnoverné podklady a logické úvahy, riadne vypracovaný znalecký úkon nemôže byť vnútorne rozporný. Účelom správneho trestania teda nie je postihovanie znalcov, tlmočníkov a prekladateľov za ich odborné názory, čo však neznamená, že vecnou správnosťou úkonov sa ministerstvo vôbec nezaoberá. Správnosťou odborného záveru sa ministerstvo zaoberá predovšetkým vtedy, ak v rámci prieskumu zistí, že došlo k zásadnému odbornému pochybeniu, ktoré sa prieči základným vedeckým tézam v tej-ktorej oblasti alebo je postavené na úvahách, ktoré sa vymykajú pravidlám formálnej logiky. Okrem postihovania neriadneho výkonu činnosti spadá pod túto skutkovú podstatu neplnenie iných povinností znalca, tlmočníka alebo prekladateľa zapísaného v zozname, napríklad neposkytnutie súčinnosti pri výkone dohľadu.
Druhou skutkovou podstatou je chránený záujem na bezprieťahovosti konaní vedených orgánmi verejnej moci. V prípade spáchania tohto správneho deliktu je spodná hranica peňažnej pokuty vyššia, čím sa zdôrazňuje dôvod vedenia, t. j. naplnenie ústavného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Zo skutkových podstát vymedzených v § 26 ods. 1 súčasnej právnej úpravy vyplýva, že priestupku podľa tohto zákona sa môže dopustiť len iná osoba ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ. Pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku je potrebné zavinenie. Pre naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu znalca, tlmočníka a prekladateľa sa zavinenie nevyžaduje. Pri delikventoch, ktorými sú právnické osoby sa subjektívna stránka z povahy veci neskúma. Práve z tohto dôvodu aktuálna právna úprava kvalifikuje rovnaké protiprávne konanie právnickej osoby ako iný správny delikt, nie ako priestupok.
Navrhované znenie zákona pozná len jeden druh protiprávneho konania  ̶ iný správny delikt. Iné správne delikty podľa § 26 možno stíhať bez ohľadu na zavinenie spravidla u osôb vystupujúcich ako podnikatelia alebo ako prevádzkovatelia kvalifikovaných činností. Uvedené možno dôvodiť teóriou správneho práva trestného ako aj tou skutočnosťou, že jeden z predpokladov na splnenie podmienok pre zápis je odborná skúška, ktorou sa preveruje odbornosť (znalecká, tlmočnícka alebo prekladateľská) a právne vedomie (právne normy upravujúce znaleckú, tlmočnícku a prekladateľskú činnosť).
„Presun“ protiprávnych konaní doteraz označovaných ako priestupky k iným správnym deliktom je potrebné dôvodiť napríklad aj tou skutočnosťou, že ministerstvo má podľa zákona o priestupkoch povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, t. j. aj pri skutkovo jednoduchých prípadoch ako je napríklad neodovzdanie textovej časti úradnej pečiatky a preukazu. Prejednanie iných správnych deliktov sa riadi ustanoveniami správneho poriadku, pričom ten ponecháva na úvahu konajúceho orgánu ústne konanie v konkrétnej veci nariadiť, a to predovšetkým s prihliadnutím na osobitosť prejednávaného prípadu.
Na rozdiel od účinnej právnej úpravy návrh pri úvahe o druhu a výške sankcie ukladá ministerstvu povinnosť prihliadnuť aj na osobu delikventa (napr. doterajšia deliktuálnu bezúhonnosť, ľútosť, priznanie, majetkové pomery). Doposiaľ ministerstvo aplikovalo primerane ustanovenia trestnoprávnych predpisov (Trestný zákon,  Trestný poriadok, zákon o priestupkoch).
Návrh zavádza právny inštitút upustenia od potrestania za presne stanovených podmienok. Uvedené tak umožní ministerstvu prihliadnuť na tú okolnosť, keď sa v konaní o správnom delikte preukáže, že ide o iný správny delikt minimálnej nebezpečnosti.
Súčasná právna úprava ukladá ministerstvu povinnosť vyvodiť zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu v rámci jednoročnej lehoty (počiatok plynutia tejto lehoty pripadá na deň po dni doručenia podnetu). Aplikačná prax ukázala, že uvedená lehota je krátka z dôvodu, že vo veci prieskumu podnetu je potrebné zabezpečiť si rovnopis namietaného úkonu (znalecký alebo prekladateľský úkon), v prebiehajúcom správnom konaní je potrebné vytvoriť priestor podozrivému zo spáchania iného správneho deliktu na vyjadrenie, nie zriedka je tiež potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Ministerstvo musí obstarať potrebné dôkazy, pretože bremeno dokazovania v konaní o správnom delikte je na správnom orgáne (napríklad prostredníctvom požiadania znaleckého alebo tlmočníckeho ústavu o poskytnutie súčinnosti), až následne smie pristúpiť k vydaniu prvostupňového správneho rozhodnutia. V prípade podania rozkladu musí vec v uvedenej lehote rozhodnúť aj druhostupňový orgán, pretože podľa súdnej praxe je potrebné, aby rozhodnutie o správnom delikte bolo právoplatné v rámci lehôt určujúcich zánik zodpovednosti za iný správny delikt, resp. zánik sankcionovateľnosti za iný správny delikt (porov. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR z 30. októbra 2003, sp. zn. 6A 99/2001-47). Do úvahy treba vziať narastajúci počet oznámení o údajných odborných pochybeniach znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, odbornú a časovú náročnosť prešetrovania úkonov vykonaných na základe tohto zákona, mimoriadne vysoké pracovné vyťaženie znaleckých ústavov, kvôli ktorému spravidla nie je možné bezodkladné poskytnutie súčinnosti, ale takisto aj pomerne časté problémy s doručovaním účastníkom správnych konaní. Všetky tieto faktory majú v súhrne výrazný dopad na dĺžku správneho konania. Súčasná ročná  subjektívna lehota bola uzákonená bez skúseností s horeuvedeným procesným postupom, keďže podľa zákona č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov nebola voči znalcom a tlmočníkom (vtedy oprávneným vykonávať tlmočnícku aj prekladateľskú činnosť) vyvodzovaná zodpovednosť v rámci správneho konania, proces odvolania znalca alebo tlmočníka mal omnoho menej formálny charakter a odvolanie nebolo preskúmateľné súdom. Z uvádzaných dôvodov sa navrhuje stanoviť subjektívnu lehotu na dva roky.
K § 27:
S prihliadnutím na tú okolnosť, že právny poriadok Slovenskej republiky nezahŕňa procesný predpis upravujúci konanie o inom správnom delikte a správny poriadok ako všeobecný predpis správneho práva procesného na rozdiel od Trestného poriadku alebo zákona o priestupkoch neupravuje štádium pred začatím konania o inom správnom delikte, navrhované znenie § 27 upravuje postup ministerstva po prijatí podnetu až po jeho odloženie, resp. začatie konania o inom správnom delikte.
Pod pojmom podnet treba rozumieť oznámenie o spáchaní iného správneho deliktu. Ide o podobný inštitút ako je oznámenie o spáchaní priestupku, prípadne trestného činu.
Podnet na vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti voči  podozrivému zo spáchania iného správneho deliktu pre porušenie akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej zo zákona o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch môže podať každá fyzická osoba  a právnická osoba, právne predpisy bližšie neupravujú formálne ani obsahové náležitosti takéhoto oznámenia. S činnosťou, resp. s výstupmi znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vo veľkej miere prichádzajú do kontaktu orgány verejnej moci. Z dôvodu efektívnejšej ochrany záujmu na riadnom vykonávaní znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti zavádza návrh orgánom verejnej moci oznamovať  ministerstvu podozrenia zo spáchania iných správnych deliktov. Doposiaľ bola táto povinnosť upravená len v internom predpise ministerstva, a to výlučne vo vzťahu k okresným súdom a krajským súdom, navrhuje sa vztiahnutie oznamovacej povinnosti na všetky orgány verejnej moci a jej vyjadrenie formou všeobecne záväzného právneho predpisu. V tejto veci treba zdôrazniť, že orgány verejnej moci vedúce konania majú povinnosť hodnotiť dôkazy (vrátane znaleckých úkonov), tento inštitút preto nemá slúžiť na to, aby ministerstvo nahrádzalo zmienenú činnosť, ale mal by byť využívaný v prípadoch, keď dôjde k zjavnému excesu znalca, tlmočníka alebo prekladateľa, napríklad ak znalec nedokáže obhájiť svoje odborné závery, ktoré sú v príkrom rozpore s inými výsledkami znaleckého dokazovania a podobne. Takisto aj v prípade spôsobenia prieťahov v konaní by mal orgán verejnej moci primárne využiť poriadkové opatrenia a až v prípade ich neúčinnosti by mal pristúpiť k oznámeniu možného porušenia povinností znalca, tlmočníka alebo prekladateľa ministerstvu, ktoré môže v krajnom prípade pristúpiť až k vyčiarknutiu osoby zo zoznamu.
Tá okolnosť, že ministerstvo bude oprávnené v štádiu preskúmania dôvodnosti podnetu (t. j. pred začatím konania o správnom delikte) vyžadovať od každého súčinnosť, výrazným spôsobom napomôže pri rozhodovaní o tom, či je účelné začať konanie o správnom delikte alebo vec odložiť.
Tak ako bolo uvedené v predchádzajúcom texte, z dôvodu neexistencie procesného predpisu upravujúceho konania o inom správnom delikte, ministerstvo pri odložení podnetu v súčasnosti využíva analógiu priestupkového zákona (zánik zodpovednosti za iný správny delikt) alebo sa odvoláva na rozhodovaciu prax súdov, eventuálne na vlastnú rozhodovaciu činnosť (nízka spoločenská škodlivosť iného správneho deliktu, zánik právomoci ministerstva viesť konanie o inom správnom delikte z dôvodu straty oprávnenia na výkon znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti podozrivého zo spáchania iného správneho deliktu). Návrh odstraňuje uvedenú medzeru a vymenováva skutočnosti, na podklade ktorých ministerstvo podnet odloží.
Jeden z dôvodov na odloženie podnetu je ten, keď ním podávateľ sleduje ochranu subjektívnych práv účastníka konania pred orgánom verejnej moci. Zavedením uvedeného dôvodu na odloženie podnetu sa zvýrazňuje tá okolnosť, že prostriedky správneho trestného práva ako práva verejného neslúžia na ochranu subjektívnych práv účastníkov konaní (civilných trestných, správnych a iných), ale na ochranu verejného záujmu na riadnom výkone znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti. To však neznamená, že ministerstvo nemôže začať konanie o inom správnom delikte a vyvodiť administratívnu zodpovednosť aj za vypracovanie úkonu, ktorý bol predložený ako dôkaz v konaní pred orgánom verejnej moci (napríklad súdom). Sankčné konanie a konanie, kde je úkon použitý ako dôkaz prebiehajú popri sebe a nie sú na sebe závislé.
K § 28:
Konanie o inom správnom delikte môže ministerstvo začať na základe podozrení získaných vlastnou činnosťou (napr. vykoná kontrolu vedenia elektronického denníka do ktorého má zabezpečený prístup a na podklade získaných údajov /číslo úkonu, predmet znaleckého skúmania/ vyzve znalca na predloženie znaleckého úkonu/znaleckých úkonov). Podozrenie o spáchaní iného správneho deliktu môže ministerstvo získať aj z podnetu fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Konanie o inom správnom delikte sa nezačína na návrh podávateľa podnetu, ale po posúdení dôvodnosti podnetu doručením oznámenia o začatí správneho konania podozrivému zo spáchania iného správneho deliktu (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 26. júna 2011, sp. zn. II. ÚS345/01).
Návrh pozitívnym spôsobom vymedzuje účastníka konania o inom správnom delikte, ktorým je výlučne osoba zapísaná v zozname, ktorej konanie nasvedčuje tomu, že ním mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty iného správneho deliktu. Postavenie účastníka konania nemá podávateľ podnetu, keďže účelom dohľadu je ochrana verejného záujmu, pričom podávateľ podnetu nie je oprávnený podávať opravné prostriedky, nemá právo zúčastniť sa na nariadenom ústnom pojednávaní a tak ďalej.
Z dôvodu predvídateľnosti sa navrhuje zverejňovať na webovom sídle ministerstva rozhodnutia o správnom delikte (rozhodnutia o vine a uložení sankcie).
K bodu 40:     
Úprava v nadpise piatej časti je potrebná kvôli presunu dohľadu ministerstva do štvrtej časti zákona.
K bodu 41:   
Účinné znenie § 29 upravuje jednotlivé spôsoby výkonu dohľadu. Z dôvodu systematiky spôsoby získavania podnetov pre začatie konania o  inom správnom delikte upravujú navrhované ustanovenia štvrtej časti zákona. Podnet na vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti voči delikventovi ministerstvo získava jednak zo svojej činnosti (napr. náhodnými výzvami na predloženie písomných vyhotovení úkonov) a jednak od fyzických osôb a právnických osôb. S prihliadnutím na uvedené sa navrhuje súčasný § 29 zrušiť.
K bodu 42:     
Vypúšťa sa nadpis pod § 30, keďže sa stal nadpisom piatej časti zákona.
K bodu 43:     
Navrhuje sa upraviť ustanovenie týkajúce sa overovania odbornej spôsobilosti, ktoré sa má uskutočňovať v rozsahu a termínoch určených ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky. Podrobnosti týkajúce sa tohto inštitútu budú upravené vo vyhláške č. 490/2004 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
K bodu 44:   
Kým podnet je prostriedkom na ochranu verejného záujmu, sťažnosť je podľa teórie správneho práva právnym prostriedkom na ochranu subjektívnych práv (napríklad Vrabko, M. a kol.: Správne právo hmotné. Všeobecná časť. 1. vydanie. Bratislava: Beck, 2012, 265 s.).
Podanie podnetu (napr. oznámenie o spáchaní trestného činu, resp. iného verejnoprávneho deliktu) nie je spoplatnené, z dôvodu, že sa ním sleduje ochrana verejného záujmu. Na rozdiel od podania, ktoré iniciuje konanie, ktorého výsledkom má byť ochrana subjektívnych práv (napr. žaloba v civilnom konaní).
Takisto platí, že na ochranu subjektívnych práv fyzických a právnických osôb sú v zásade povolané súdy. Výnimkou je podanie sťažnosti podľa zákona o sťažnostiach, ktorej podanie nie je spoplatnené a  je vybavovaná príslušným orgánom verejnej správy. Uvedené možno dôvodiť tou skutočnosťou, že sťažnosť v tomto prípade smeruje proti činnosti alebo nečinnosti orgánov verejnej správy (porov. § 3 dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona o sťažnostiach, verejne dostupnej na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky,) , ktoré sú napojené na verejné prostriedky. Znalci, tlmočníci alebo prekladatelia nemajú postavenie orgánov verejnej správy, a preto nie je dôvod, aby ochranu subjektívnych práv fyzických osôb a právnických osôb pred ich konaním zabezpečovalo ministerstvo a nie súdy.
Naviac pre konanie o sťažnosti sú vlastné relatívne krátke lehoty (spravidla 60 pracovných dní). S ohľadom na odbornú zložitosť znaleckých a prekladateľských úkonov nie je možné tie prešetriť v lehotách predpokladaných zákonom o sťažnostiach. Takisto účinná právna úprava neumožňuje ministerstvu priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, ale len vyhlásiť, že subjektívne práva boli porušené.
Návrh predpokladá, že ministerstvo bude chrániť len verejný záujem na riadnom výkone znaleckej, tlmočnícke a prekladateľskej činnosti. Ak sa v konaní o inom správnom delikte preukáže, že znalec, tlmočník alebo prekladateľ porušil svoje povinnosti, tak ministerstvo ho uznaná za vinného zo spáchania iného správneho deliktu. Za spáchanie tohto protiprávneho činu mu ministerstvo uloží sankciu – ide o verejnoprávnu zodpovednosť.
Z  dôvodu, že ochrana subjektívnych práv fyzických osôb a právnických osôb pred znalcami, tlmočníkmi a prekladateľmi prislúcha súdom, navrhuje sa súčasný § 31 zrušiť.
K bodu 45:     
Úprava nadväzujúca na vypustenie sťažností. Naformulované nové písmeno c) reaguje na vypustenie odseku 8 v § 17 a odseku 8 v § 23, ktorý bol v časti dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov presunutý do § 2 a inštrukcie ministerstva, ktorá by sa mala presunúť do vyhlášky. Z tohto dôvodu bolo upravené aj splnomocňovacie ustanovenie.
K bodu 46:     
Na základe logického výkladu možno dospieť k záveru, že účelom súčasného znenia § 33 písm. e) je nielen to, aby všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným ministerstvom bola upravená osnova a obsah znaleckého posudku, ale aj prekladu, pretože nejestvuje rozumný dôvod, prečo by vykonávací predpis mal upravovať iba písomnú formu základného druhu znaleckej činnosti a najpoužívanejší druh prekladateľskej činnosti nechať nepovšimnutý. Napriek uvedenému sa v praxi objavovali ojedinelé právne názory spochybňujúce právomoc ministerstva bližšie upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom formálne a materiálne náležitosti prekladu.
K bodu 47:     
Návrh pozmeňuje a precizuje úpravu týkajúcu sa doručovania príloh podaní v elektronickej podobe reagujúc na všeobecnú právnu úpravu zaručenej konverzie v zákone o e-Governmente, ktorá sa v praxi pri prijímaní žiadosti o zápis a v novelizovanom znení i žiadostí o prerušenie výkonu činnosti javí ako neprimeraná. Navrhovanou právnou úpravou sa umožní prijímanie príloh podaní v elektronickej podobe bez potreby obrátiť sa na niektorú z osôb oprávnených vykonávať zaručenú konverziu i autorizácie takéhoto elektronického dokumentu. V prípade akýchkoľvek pochybností o takto doručených prílohách sa ministerstvu ponecháva možnosť vyžiadať si prílohy aj v listinnej podobe. Pôjde o osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k zákonu o e-Governmente, ktorého použitie sa v tomto rozsahu vylučuje.
K bodu 48:     
 Prechodnými ustanoveniami sa ustanovuje, že vznik právnych vzťahov, teda aj administratívnoprávnych vzťahov upravených normami správneho práva a zabezpečené orgánmi verejnej moci, ktoré v prípade zákona o znalcoch tlmočníkoch a prekladateľoch vznikli aplikáciou noriem správneho práva sa posudzuje podľa doterajších predpisov. Práva a povinnosti subjektov týchto a nových právnych vzťahov sa už riadia novou právnou úpravou, t. j. znalci, tlmočníci a prekladatelia, majú od účinnosti novely zákona nové práva a povinnosti, resp. ich práva a povinnosti sú precíznejšie formulované (napríklad možnosť dohody o celej výške znalečného a tlmočného, nová úprava dôvodov pre odmietnutie úkonu, možnosť prerušenia činnosti, poistenie,  informačné povinnosti atď.).
Osoby, ktoré v zozname ešte nie sú zapísané, ale podali si žiadosť o zápis do zoznamu pred účinnosťou tejto novely budú mať výnimku a bude sa pri zápise postupovať podľa doterajších ustanovení hmotnoprávnych aj procesnoprávnych ustanovení s ohľadom na to, že v už začatom konaní sa subjekty správali podľa dôvery v právo platné a účinné v danom čase. Nebude tak potrebné vyzývať ich na doplnenie žiadosti o zápis do zoznamu o skutočnosti, ktoré priniesla novela zákona.
Vzhľadom na to, že dohľad ministerstva sa bude vykonávať prostredníctvom posudzovania iných správnych deliktov, nevybavené sťažnosti sa budú posudzovať  ako podnety na začatie konania o inom správnom delikte.
Konania o priestupkoch sa dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa § 26 ods. 3, ktorý odkazuje na všeobecný zákon o priestupkoch, teda na zákon č. 372/1990 Zb. vrátane jeho ustanovení o zastavení priestupkového konania. V prípade iných správnych deliktov bolo potrebné naformulovať koexistenciu novej a staršej právnej úpravy pri posudzovaní zodpovednosti a pri ukladaní trestu za iný správny delikt.
Sankcie, ktoré boli v priestupkovom konaní alebo v konaní o inom správnom delikte právoplatne uložené, budú naďalej vymáhateľné.
K čl. II:
Navrhuje sa dátum účinnosti zákona.   
V Bratislave, 8. novembra 2017






Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky






Lucia Žitňanská, v. r.
podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti
Slovenskej republiky
   


Doložka vybraných vplyvov

  1.  Základné údaje
  Názov materiálu
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Charakter predkladaného materiálu
 ∗  Materiál nelegislatívnej povahy
 Σ  Materiál legislatívnej povahy

 ∗  Transpozícia práva EÚ

  Termín začiatku a ukončenia PPK
Začiatok:    7.7.2017
Ukončenie: 21.7.2017
  Predpokladaný termín predloženia na MPK*
september 2017
  Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády
  SR*
november 2017


  2.  Definícia problému
Úspešnosť uchádzačov o zápis do zoznamu znalcov, prekladateľov a tlmočníkov, informácie v zozname o aktuálnom statuse znalca, tlmočníka a prekladateľa kvôli výberu pre zadanie úkonu, flexibilita pri dohode o odmene za úkon, vykonanie požadovaného úkonu riadne a včas, náležitosti a prehľadnosť vypracovaného úkonu a jeho preskúmateľnosť, absentujúca súčinnosť pri oznamovaní skutočností, ktoré majú vplyv na aktuálnosť údajov v zozname, systematické nedostatky z pohľadu právnej teórie, predvídateľnosť nakladania s podnetmi, neskoré úhrady za vykonanú činnosť od orgánov verejnej správy, ochrana pred zneužitím v prípade straty, odcudzenia identifikačných znakov, vykonávanie znaleckej činnosti právnickými osobami nezapísanými v zozname, rozsah mlčanlivosti, súlad s novými a novelizovanými právnymi predpismi.
  3.  Ciele a výsledný stav
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zvýšenie právnej istoty a úspešnosti uchádzačov o zápis do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov spresnením ustanovení o podmienkach pre zápis do zoznamu, ktoré pripúšťali rôzny výklad, zväčšuje sa rozsah informácií zapísaných a zverejňovaných v zozname k výkonu činnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, odstraňujú sa nedostatky právnej úpravy vyplývajúcej z rozhodovacej činnosti ministerstva pri zápise znalcov, tlmočníkov a prekladateľov do zoznamu a vyvodzovaní administratívno-právnej zodpovednosti za správne delikty, upravujú sa niektoré aspekty, ktoré boli v praxi prekonané a naopak zabraňuje sa nežiaducim javom, ktoré majú vplyv na kvalitu podávaných výkonov. Zároveň sa vykonávajú systematické zmeny v zaradení obsahu sťažností pod podstatu iných správnych deliktov, návrh zákona reaguje na prijatie Civilného sporového poriadku.
  4.  Dotknuté subjekty
Znalci, prekladatelia, tlmočníci, zadávatelia - fyzické a právnické osoby, orgány verejnej moci.
  5.  Alternatívne riešenia
Alternatívne riešenia neboli posudzované, nakoľko Programové vyhlásenie vlády SR exaktne vymedzuje zadanie, ktoré je premietnuté do návrhu zákona.
  6.  Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?                          Σ  Áno            ∗  Nie
  7.  Transpozícia práva EÚ

  8.  Preskúmanie účelnosti**


* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu        legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** nepovinné


  9.   Vplyvy navrhovaného materiálu
  Vplyvy na rozpočet verejnej správy
    z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy
  ∗     Pozitívne
  Σ     Žiadne
  ∗   Negatívne
  ∗     Áno
  ∗     Nie
  ∗   Čiastočne
  Vplyvy na podnikateľské prostredie
    z toho vplyvy na MSP
  Σ     Pozitívne
  ∗     Žiadne
  Σ   Negatívne
  Σ     Pozitívne
  ∗     Žiadne
  Σ   Negatívne
  Sociálne vplyvy
  ∗     Pozitívne
  Σ     Žiadne
  ∗   Negatívne
  Vplyvy na životné prostredie
  ∗     Pozitívne
  Σ     Žiadne
  ∗   Negatívne
  Vplyvy na informatizáciu
  ∗     Pozitívne
  Σ     Žiadne
  ∗   Negatívne
  Vplyvy na služby pre občana z toho
    vplyvy služieb verejnej správy na občana
    vplyvy na procesy služieb vo verejnej
    správe

  ∗     Pozitívne

  Σ     Žiadne

  ∗   Negatívne
  ∗     Pozitívne
  Σ     Žiadne
  ∗   Negatívne


  10.  Poznámky
Informatizačné procesy prebiehajú pod kódom isvs 260, preto sa nepredpokladajú vplyvy na informatizáciu.
  11.  Kontakt na spracovateľa
JUDr. Gabriela Rusnáková, gabriela.rusnakova@justice.sk, 02/888 91 569
  12.  Zdroje

  13.  Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK
Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.  K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie má Komisia za to, že predkladateľ by mal kvalitatívnejšie a prehľadnejšie rozpísať v časti 3.3 Náklady regulácie, bod 3.3.3 Administratívne náklady (najmä vzhľadom na východiskové opatrenie, ktorým je zväčšenie rozsahu informácií zapísaných a zverejňovaných v zozname k výkonu činnosti znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a ich momentálneho statusu pre lepšiu informovanosť verejnosti a jednotlivých zadávateľov), taktiež upresniť, v čom a aký vplyv, resp. prínos spočíva v súvislosti s bodom 3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu (najmä vzhľadom na východiskové opatrenie, ktorým je rozlíšenie výkonu znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti pre súdy a iné orgány verejnej moci a pre súkromné potreby fyzických a právnických osôb, kde ponecháva väčší priestor pre dohodu zadávateľov a osôb, ktoré činnosť vykonávajú) a zároveň vyčísliť aspoň náklady na 1 podnikateľa v bode 3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie.

Komisia má ďalej za to, že v analýze vplyvov na podnikateľské prostredie absentuje kvalitatívny popis opatrení, ktoré majú pozitívny vplyv na podnikanie v rámci týchto slobodných povolaní, konkrétne znalečné alebo tlmočné, ktoré je dnes zo strany súdov uhrádzané so značným časovým odstupom, bude podmienené uhradením preddavku, po novom sa počas dočasného pozastavenia výkonu činnosti, prerušenia výkonu činnosti a trvania sankcie zákaz výkonu činnosti nebude vyžadovať plniť povinnosť mať poistenie zodpovednosti za škodu, potenciálny pozitívny aj negatívny vplyv na podnikanie v rámci týchto slobodných povolaní, konkrétne: za získanie vzdelania ako podmienky na zápis fyzickej osoby do oddielu na zápis znalcov sa bude považovať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ak je takéto vzdelanie možné získať v podmienkach SR (ak nie, tak SŠ), odstránenie nejednoznačnosti začiatku počítania praxe, t. j. až od momentu získania vzdelania v odbore, pričom Komisia odporúča predkladateľovi kvalitatívne tieto opatrenia popísať a priradiť k nim potenciál vplyvu (pozitívny, negatívny).

Komisia chce zároveň upozorniť predkladateľa na chybne vyplnený bod 3.2 Vyhodnotenie konzultácií, nakoľko predmetný materiál je zaradený do zoznamu legislatívnych úloh, ku ktorým je potrebné vykonať konzultácie s podnikateľskými subjektmi, a ktorý je uverejnený na webovom portáli MH SR. Podľa názoru Komisie by mali byť, v rámci prípravy takto rozsiahlej právnej úpravy, oslovené na konzultácie minimálne tieto subjekty:
Slovenská komora znalcov
Slovenská asociácia prekladateľov a tlmočníkov.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie je dopracovaná v zmysle pripomienok  a chybne vyplnený bod 3.2. je opravený, nakoľko Ministerstvo spravodlivosti SR vykonalo konzultácie s 15 subjektmi začiatkom roka 2017.

Doložka zlučiteľnosti
návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie


1.
Predkladateľ návrhu právneho predpisu:


2.
Názov návrhu právneho predpisu:


3.
Problematika návrhu právneho predpisu:


a)    nie je upravená v práve Európskej únie


b)    nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie




Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

 

Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh vládneho zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „vládny návrh zákona“).

Vládny návrh zákona bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 650 zo 17. decembra 2014, uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 651 zo 17. decembra 2014 a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 652 zo 17. decembra 2014, ktorými vláda Slovenskej republiky poverila ministra spravodlivosti Slovenskej republiky predložiť návrhy legislatívnych zmien vyplývajúcich z prijatia návrhov zákonov – Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok.   

Predkladaný vládny návrh zákona je reflexiou na zmeny vykonané v rámci procesu rekodifikácie civilného práva procesného. Výsledkom uvedenej rekodifikácie sú Národnou radou Slovenskej republiky schválené znenia troch procesných kódexov (Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok), ktoré nahrádzajú v súčasnosti platný a účinný Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb.

Cieľom novej právnej úpravy predkladaného vládneho návrhu zákona je zosúladenie právnych noriem a procesnoprávnych inštitútov tak, aby boli koherentné s vyššie spomenutou právnou úpravou v nových civilno – procesných kódexoch. Vládny návrh zákona obsahujúci 178 novelizačných článkov viac ako obsahové zmeny zahŕňa zmeny technického charakteru, zmeny terminologické a zmeny, ktoré si vyžiadala potreba riadneho uplatňovania novo – prijatých kódexov.

Potrebu navrhovaných zmien identifikovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky už v rámci príprav procesných predpisov. S ohľadom na možnosť zmien, ktoré napokon aj vo finálnom znení procesných kódexov v procese legislatívnej tvorby nastali, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá návrh zmien v súvisiacich predpisoch až po schválení kódexov Národnou radou Slovenskej republiky.

Návrhy zmien mali v zmysle uznesení vlády Slovenskej republiky spomenutých vyššie predložiť aj dotknuté ústredné orgány štátnej správy, pri vypracovaní predkladaného materiálu teda Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vychádzalo z predložených návrhov, ale mnohé zmeny navrhuje i z vlastnej iniciatívy, keďže v priebehu tvorby procesných kódexov ich identifikovalo ako nevyhnutné.

Prvý článok je atypicky volený ako zákon vykonávajúci Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Hoci vládny návrh zákona nie je obsiahly, jeho obsahom sú veľmi dôležité ustanovenia, ktoré majú za cieľ zosúladiť terminológiu zmenenú v nových civilných procesných predpisoch v celom právnom poriadku a vymedziť prechodné ustanovenia v súvislosti so správnym súdnictvom ku všetkým novelizačným článkom, ktorých sa môže dotýkať. Je totiž potrebné upraviť prechodné ustanovenia pre rôzne situácie, ktoré neupravuje iba Správny súdny poriadok, ale aj jednotlivé osobitné predpisy.

Zmeny sa v konkrétnostiach sústreďujú na tie ustanovenia, ktoré by účinnosťou stratili zmysel alebo by sa stali obsolétnymi.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa rozhodlo pripraviť zmenu čo možno najkomplexnejšie, a z toho dôvodu navrhuje zmenu aj v zákonoch, kde je potrebné zmeniť iba terminológiu, poznámku pod čiarou, resp. odkaz k ustanoveniu. Takéto zmeny však považujeme za potrebné a práve tento zákon dáva priestor na čo najdôslednejšie vykonanie zmien v právnom poriadku, hoci sa táto prax v zmysle legislatívnych pravidiel odporúča iba vo výnimočných prípadoch.

Zmeny v súvislosti s Civilným sporovým poriadkom sú zväčša terminologického charakteru (vyžiadalo si ich napríklad zavedenie inštitútov ako neodkladné opatrenie, dovolanie generálneho prokurátora, alebo naopak, zrušenie inštitútov ako zmenkový platobný rozkaz, šekový platobný rozkaz či rozkaz na plnenie). Vecné zmeny sú minimálne, tiež sú však dôsledkom novej právnej úpravy, ako je napríklad doplnenie kompetencie obecnej polícii pri predvádzaní osôb či doručovaní písomností, či zmeny navrhované v Exekučnom poriadku súvisiace s novou koncepciou sporového konania v Civilnom sporovom poriadku.

Zmeny v súvislosti s Civilným mimosporovým poriadkom sú zväčša terminologického charakteru (vyžiadalo si ich napríklad zavedenie inštitútov ako notárske úschovy, presun agendy umorovania listín zo súdov na notárov, ale i samotné oddelenie mimosporového konania do samostatného právneho predpisu).

Zmeny v súvislosti so Správnym súdnym poriadkom sa týkajú najmä novej koncepcie správneho súdnictva, podľa ktorej nebudú súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy, ale po splnení zákonom stanovených predpokladov bude možné rozhodnutia týchto orgánov preskúmať na základe správnej žaloby. Rovnako sa však aj v nadväznosti na schválené znenie Správneho súdneho poriadku navrhujú terminologické zmeny, ktoré si vyžiadalo prijatie napríklad nového inštitútu správnej žaloby a pod. Navrhuje sa tiež vypustiť z právnych predpisov ustanovenia, ktorými sa pripúšťal súdny prieskum v správnom súdnictve s výnimkou prípadov, kedy je na podanie správnej žaloby určená kratšia lehota, alebo ak podanie správnej žaloby má odkladný účinok. Možnosť podať správnu žalobu, ktorá má charakter súdneho prieskumu, totiž vyplýva priamo zo Správneho súdneho poriadku a v osobitných predpisoch by tak bola duplicitnou a také ustanovenie by bolo nadbytočným.

Samozrejmosťou je úprava odkazov na pôvodný Občiansky súdny poriadok, ktoré bolo treba podľa povahy veci nahradiť iným právnym predpisom – či už jedným z nových právnych predpisov civilného procesu, alebo iným právnym predpisom – napríklad zákonom o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, do ktorého sa navrhujú inkorporovať ustanovenia, ktoré v súčasnosti upravuje Občiansky súdny poriadok v šiestej časti a v nových civilných predpisoch procesného práva táto úprava absentuje.

Účinnosť zmien v jednotlivých zákonoch sa navrhuje na 1.7.2016, aby sa docielila kompatibilita právneho prostredia so schváleným znením civilných procesných kódexov, ktorých účinnosť je určená k rovnakému dátumu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.

Predkladaný vládny návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, keďže zverejňovaním oznámení na webovom sídle Notárskej komory sa zavádzajú nové elektronické služby. Predkladaný vládny návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie.

 Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie 

1.   Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky 

2.   Názov návrhu právneho predpisu: Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

3.   Problematika návrhu právneho predpisu:

a)   nie je upravená v práve Európskej únie

b)   nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

        Termín začatia a ukončenia PPK: - 

A.2. Vplyvy:

A.3. Poznámky

Navrhovaná úprava môže mať vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý nie je možné kvantifikovať vzhľadom na jej charakter.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

B. Osobitná časť

K Čl. I

§ 1

Toto ustanovenie reflektuje terminologickú zmenu v nových procesných predpisoch, pričom ak sa používa v právnych predpisoch pojem „návrh“, môže to znamenať aj žalobu, ale aj návrh na začatie konania, a to podľa toho, či z povahy veci vyplýva, že ide o konanie sporové alebo mimosporové a správne súdne konanie. Rovnako sa postupuje pri ostatných vymenovaných pojmoch. Toto ustanovenie je generálnou klauzulou pre všetky právne predpisy.

§ 2

Ustanovenie odseku 1 je generálnou klauzulou, ktorá deklaruje, že preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe opravného prostriedku podľa 3. hlavy 5. časti Občianskeho súdneho poriadku sa nahrádza preskúmavaním prostredníctvom správnej žaloby a to v rozsahu a za podmienok daných Správnym súdnym poriadkom.

Odsek 2 rieši prechodné ustanovenia tak, že procesné zmeny upravené v osobitných predpisoch (najmä zavedenie inštančného postupu) sa budú vzťahovať aj na neskončené administratívne konania začaté pred 1.7.2016, ak nebude ustanovené inak.

Na odsek 2 nadväzuje odsek 3, ktorý upravuje situáciu, keď by voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému pred 1.7.2016 bol v zmysle jeho poučenia, avšak až po 1.7.2016, podaný opravný prostriedok podľa 3. hlavy 5. časti Občianskeho súdneho poriadku. Takýto včas podaný opravný prostriedok sa bude následne považovať za riadny opravný prostriedok podľa administratívnych predpisov, a to za podmienky jeho prípustnosti. V prípade, ak by podanie riadneho opravného prostriedku podľa administratívnych predpisov nebolo po 1.7.2016 prípustné, bude sa včas podaný opravný prostriedok považovať za včas podanú správnu žalobu. Aj pre takúto správnu žalobu sa však bude vyžadovať splnenie podmienok vyplývajúcich z § 49 Správneho súdneho poriadku (obligatórne právne zastúpenie). Otázku podania opravného prostriedku podľa 3. hlavy 5. časti Občianskeho súdneho poriadku do 1.7.2016 pritom rieši § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.

K Čl. II

K bodom 1 a 2

Poznámka pod čiarou sa v uvedenej časti stáva nadbytočnou.

K bodu 3

Exekúcia bude po nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov upravená predovšetkým v Exekučnom poriadku.

K bodu 4

Nahradenie Občianskeho súdneho poriadku tromi procesnými kódexmi si vyžaduje prispôsobenie ustanovenia uvedením obsahovo zodpovedajúceho kódexu.

K bodom 5 a 6

Súdne úschovy budú nahradené notárskymi úschovami.

K bodu 7

Nahradenie Občianskeho súdneho poriadku tromi procesnými kódexmi si vyžaduje prispôsobenie poznámky uvedením obsahovo zodpovedajúceho ustanovenia kódexu.

K Čl. III

K bodu 1

Terminologické zjednotenie s § 72 Správneho súdneho poriadku.

K bodu 2

Vypúšťajú sa ustanovenia 4 a 5 Správneho poriadku ako nadbytočné, nakoľko konanie o proteste prokurátora bude plne súčasťou zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov súdom vyplýva z nového Správneho súdneho poriadku, a teda v osobitných predpisoch dochádza k vypúšťaniu ustanovení o možnosti preskúmania rozhodnutí správnym súdom.

K bodu 3

Súdny výkon rozhodnutia v doterajšej podobe zaniká. Nútený výkon rozhodnutí bude v prevažnej miere upravený v Exekučnom poriadku. Možnosť podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitných predpisov nie je dotknutá.

K bodu 4

Navrhuje sa nahradiť odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na osobitný predpis, ktorým bude v tomto prípade Exekučný poriadok. Treba zdôrazniť, že pri subsidiárnom použití Exekučného poriadku je nevyhnutné použiť kritérium primeranosti, teda ustanovenia Exekučného poriadku aplikovať v súlade so znením a účelom ustanovení Správneho poriadku.

K Čl. IV

K bodu 1

Podľa novej koncepcie procesnej úpravy súdy nebudú rozhodovať o opravných prostriedkoch proti orgánom verejnej správy

K bodu 2

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie s novou procesnou úpravou.

K Čl. V

K bodom 1 až 4

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie s novou procesnou úpravou.

K Čl. VI

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie s novou procesnou úpravou.

K Čl. VII

Podľa novej procesnej úpravy nebude možné vydať rozkaz na plnenie.

K Čl. VIII

Osobitným predpisom v zmysle § 15e už nebude Občiansky súdny poriadok.

K Čl. IX

K bodu 1

Vylučuje sa možnosť podania riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu. Rozhodnutie je však preskúmateľné správnym súdom podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku.

K bodu 2

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku. Vecne príslušný bude krajský súd, ak Správny súdny poriadok neustanovuje inak. V odseku 5 ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 3

Vzhľadom na vypustenie odsekov 3 a 4 sa vykonáva úprava vnútorných odkazov.

K bodu 4

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku. Vecne príslušný bude krajský súd.

K bodu 5

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Zároveň sa vylučuje možnosť podania riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu. Rozhodnutie je však preskúmateľné správnym súdom podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku. Vecne príslušný bude krajský súd.

K bodu 6

Vzhľadom na to, že oprávnenie súdu pozastaviť činnosť združenia nemá podklad v Správnom súdnom poriadku a nemožno ho ani podradiť pod odkladný účinok žaloby, dochádza k vypusteniu tohto ustanovenia.

K bodu 7

Vzhľadom na vypustenie odseku 4 sa predmetná veta stáva obsolétnou.

K bodu 8

Vypustením ustanovenia § 15 sa neuberá právo na súdnu ochranu. Súdna ochrana sa podľa povahy veci poskytne podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku. Podanie žaloby vo veciach združovania má odkladný účinok.

K Čl. X

K bodu 1

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Rozhodnutie je však preskúmateľné správnym súdom podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku.

K bodu 2

Rozhodnutie je preskúmateľné správnym súdom podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 4

Zachováva sa jednoinštančné správne konanie vo veciach zákazu zhromaždenia a rozpustenia zhromaždenia.

K Čl. XI

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

K bodu 2

Predmetné ustanovenie sa zosúlaďuje vzhľadom na vykonanú úpravu § 27, kde sa už nerozlišuje medzi rozhodovaním obce pri výkone samosprávy alebo pri prenesenom výkone štátnej správy.

K bodu 3

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Rozhodnutie je však preskúmateľné správnym súdom podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku.

K bodu 4

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom. Dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy sa vypúšťa, nakoľko dôvody zrušenia sú taxatívne vymedzené v § 191 Správneho súdneho poriadku.

K bodu 5

Legislatívno -technická úprava.

K bodu 6

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku už správne súdy nebudú rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy.

K bodu 7

Podanie správnej žaloby má odkladný účinok len, ak to výslovne ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis.

K bodu 8 a 9

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Druhostupňové konanie je riešené v zákone č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom sa vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, určil ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja. Na rozhodovanie obce sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

K Čl. XII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

K bodu 2

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vrátane jej podmienok vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Exekučný priadok, ktorý obsahuje úpravu núteného výkonu rozhodnutia v civilných veciach.

K bodu 4

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

K Čl. XIII

Konanie o umorenie listiny je upravené v šiestej hlave druhej časti Civilného mimosporového poriadku.

K Čl. XIV

K bodu 1 

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Bolo potrebné upraviť osobitný postup konania o zrušení rozhodnutia rozhodcu o plnení záväzkov z kolektívnej zmluvy na návrh zmluvnej strany.

K bodu 2

Vecnú príslušnosť musí určovať Civilný sporový poriadok a nie osobitné predpisy, aby sa zamedzilo aplikačným problémom.

K Čl. XV

Právnymi prostriedkami na uspokojenie pohľadávky sú predovšetkým žaloba na plnenie podľa § 137 Civilného sporového poriadku a exekúcia podľa Exekučného poriadku.

K Čl. XVI

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K Čl. XVII

K bodom 1 a 2

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku, a preto sa z osobitných predpisov vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné. Odstránením odseku sa poznámka pod čiarou stáva nadbytočnou.

V nadväznosti na vypustenie odsekov sa vykoná legislatívno-technická úprava.

K bodu 3

Vzhľadom na vypustenie odseku 3 z § 9 sa vykoná úprava vnútorného odkazu.

K Čl. XVIII

K bodom 1 a 3

Podľa návrhu Správneho súdneho poriadku už nie je na preskúmanie rozhodnutia o odmietnutí registrácie cirkvi alebo náboženskej spoločnosti daná vecná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Aktuálne účinný Občiansky súdny poriadok v § 246 ods. 2 písm. a) ustanovuje, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný na preskúmavanie rozhodnutí a postupu ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ak to ustanoví zákon. V § 11 návrhu Správneho súdneho poriadku je vecná príslušnosť Najvyššieho súdu SR vymedzená konkrétnejšie a predmetné ustanovenie s odkazom („ak tak ustanoví iný zákon“) sa v ňom už nenachádza. Podľa § 10 návrhu Správneho súdneho poriadku na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú príslušné krajské súdy, ak tento zákon neustanovuje inak.

K bodu 2

Vzhľadom na vypustenie paragrafu 17 sa vykonáva úprava vnútorného odkazu.

K Čl. XIX

Žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je, je upravená v § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.

K Čl. XX

K bodu 1

Navrhuje sa vypustiť odkaz na ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratí účinnosť. Nakoľko mal tento odkaz len informatívnu povahu, navrhuje sa vypustiť bez náhrady. Úpravu správcu dedičstva bude obsahovať Civilný mimosporový poriadok.

K bodu 2

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

K Čl. XXI

K bodu 1

Civilný sporový poriadok upravuje doručovanie písomností a predvádzanie prostredníctvom obecnej polície. Navrhovanou zmenou sa obecnej polícii zverujú uvedené kompetencie.

K bodu 2

Vzhľadom na doplnenie oprávnenia pre obecnú políciu v nových procesných kódexoch predviesť osobu na pokyn súdu, sa navrhuje umožniť použitie donucovacích prostriedkov (hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, slzotvorné prostriedky a obušok) aj pri predvádzaní takejto osoby, ktorá kladie aktívny odpor. Analogicky ako pri predvedení osoby, ktorá nevyhovie výzve, aby sa dostavila na útvar obecnej polície (§ 10), sa navrhuje, aby príslušník obecnej polície spísal úradný záznam aj bezodkladne po predvedení osoby na pokyn súdu.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava.

K Čl. XXII

K bodu 1

Nové civilné procesné kódexy neupravujú inštitút zmierovacieho konania, preto je ustanovenie odseku b) nadbytočné.

K bodu 2

Navrhuje sa dôsledné terminologické rozlišovanie účastníka konania (pojem používaný v Civilnom mimosporovom poriadku a Správnom súdnom poriadku) a strany sporu (pojem používaný v Civilnom sporovom poriadku).

K bodu 3

Navrhuje sa terminologické zosúladenie so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K bodom 4 a 5

Nález Ústavného súdu SR z 11. júla 2012, sp. zn. PL. ÚS 109/2011 označil položku 13 písm. b) v časti I prílohy Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní Sadzobníka súdnych poplatkov za protiústavný. Povinný teda v exekučnom konaní neplatí súdny poplatok.

K bodu 6

Navrhovaná zmena reflektuje terminológiu Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého strana podáva žalobu a nie návrh. Termín návrh však zostáva takisto zachovaný, pretože zodpovedá terminológii Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku. Okrem toho sa za návrh pokladá akýkoľvek návrh v konaní na vykonanie poplatkového úkonu.

K bodu 7

Odsek 4 bol doplnený tak, aby systematicky pokrýval všetky štádiá konania pred všeobecným súdom a pred správnym súdom.

K bodu 8

Úpravu vecného oslobodenia od platenia súdneho poplatku je potrebné predovšetkým terminologicky zosúladiť s novými civilnými procesnými kódexmi. Z vecnej stránky sa navrhuje od súdneho poplatku oslobodiť konanie o kompetenčnej žalobe a o vydaní súhlasu s inšpekciou. V oboch prípadoch sú účastníkmi konania orgány verejnej správy, preto nie je dôvod súdny poplatok vyberať. Medzi konania oslobodené od súdneho poplatku sa zaraďujú aj konania vo veciach sociálnych dávok a príspevkov a konania vo veciach pomoci v hmotnej núdzi, ktoré majú podobný sociálny rozmer ako ostatné konania v navrhovanom článku, a preto je ich zaradenie odôvodnené.

Zmeny navrhnuté v § 4 ods. 2 predstavujú predovšetkým terminologické zmeny zákonného znenia. Jednou zo zmien, ktorú priniesla rekodifikácia civilného práva procesného je dôsledné označovanie strany, ktorá podala žalobu podľa Civilného sporového poriadku ako žalobcu. Termín návrh však zostáva takisto zachovaný, pretože zodpovedá terminológii Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku. Je preto potrebné zodpovedajúcim spôsobom zosúladiť aj úpravu Zákona o súdnych poplatkoch s novými procesnými kódexmi. Rovnako je potrebné rešpektovať terminológiu Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorej prokurátor podáva žalobu a nie návrh. Možnosť podať žalobu v konaniach, ktoré boli z ustanovenia o oslobodení od súdnych poplatkov vypustené, bola v právnych predpisoch časovo ohraničená a v súčasnosti už podanie takejto žaloby nie je prípustné.

K bodu 9

Ide o terminologickú zmenu v záujme čistoty právneho jazyka a zosúladením s civilnými procesnými kódexmi.

K bodu 10

Odsek 4 bol doplnený tak, aby systematicky pokrýval všetky štádiá konania pred všeobecným súdom a pred správnym súdom a aj vykonávacie konanie.

K bodom 11 až 13

Vznik poplatkovej povinnosti obsahovo zodpovedá doterajšej právnej úprave, bolo však potrebné prispôsobiť právnu terminológiu novým civilným procesným kódexom. Poplatková povinnosť už nevzniká schválením zmieru v zmierovacom konaní, pretože toto konanie bolo z právneho poriadku vypustené.

K bodu 14

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Civilný sporový poriadok a Správny súdny poriadok.

K bodom 15 a 16

Zákonná sadzba poplatku sa naďalej vyberá i v odvolacom konaní. V novozavedenom konaní o kasačnej sťažnosti sa navrhuje vyberať rovnakú sadbu ako v dovolacom konaní s ohľadom na obsahovú príbuznosť kasačnej sťažnosti a dovolania. Odsek 3 stratil oporu v platnom práve.

K bodu 17

Nové civilné procesné kódexy neupravujú inštitút zmierovacieho konania, preto je časť ustanovenia nadbytočná.

K bodom 18 až 20

Jednou z terminologických zmien, ktoré prináša rekodifikácia civilného procesu je rozlišovanie súdnej inštancie, a to podľa zásady, že sústava súdov SR má tri stupne súdov ale konanie pred súdmi má len dve inštancie (konanie o žalobe/návrhu a odvolacie konanie). Okrem terminologického prispôsobenia sa navrhuje upraviť, ktorému súdu sa platí súdny poplatok v konaní o správnych žalobách, o kasačnej sťažnosti a v konaní o žalobe na obnovu konania pred správnym súdom.

K bodom 21 až 23

Okrem terminologických zmien navrhnutých v § 10 sa navrhuje vypustiť ustanovenie o lehote na nariadenia pojednávania, ktorá patrí do predpisu o konaní pred súdmi a nie do zákona o súdnych poplatkoch. Civilné procesné kódexy obsahujú komplexné a systematické nástroje na zabezpečenie zrýchlenia konania, ktoré prenášajú zodpovednosť za spor najmä na strany konania. Tieto nástroje majú ambíciu nahradiť lehotovanie súdov, v praxi aj tak málo účinné.

Z civilných procesných kódexov bol vypustený inštitút opatrovníka osobe, ktorej pobyt nie je známy a ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine. Z tohto dôvodu sa stal písm. b) ods. 2 redundantné.

K bodom 24 až 30

Právna úprava vrátenia súdneho poplatku sa zachováva v prevažnej miere rovnaká, ako v doterajšej právnej úprave. Navrhnuté zmeny spočívajú hlavne v terminologickom zosúladení s civilnými procesnými kódexmi (žaloba – návrh, stupeň – inštancia, rozvodové konanie – konanie o rozvod manželstva, strana – účastník).

V odseku 1 sa navrhuje nahradiť pojem „vrátiť návrh navrhovateľovi“, pretože takýto procesný úkon ani doterajšie právo nepozná.

V § 11 ods. 3 sa navrhuje zvýšenie zodpovednosti dovolateľa za výsledok dovolacieho konania, a teda v prípade, že dovolací súd dovolanie odmietne, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, okrem pokuty, ktorú súd podľa § 452 ods. 2 Civilného sporového poriadku uloží advokátovi, ktorý dovolanie podpísal, sa navrhuje subjektu, ktorý dovolanie podal, nevracať ani súdny poplatok zaplatený za dovolanie. Jedným z najdôležitejších motivačných prostriedkov na zmierlivé ukončenie sporov je vrátenie súdneho poplatku, ak strany v určitej fáze sporu prejavia záujem o skončenie konania. Úprava vrátenia súdneho poplatku zodpovedá aj zámeru predkladateľa motivovať strany už v konaní o predbežnom prejednaní sporu uzavrieť zmier alebo na základe predbežného právneho názoru súdu vziať žalobu späť.

Pre úplnosť bolo treba reflektovať aj novozavedený inštitút v konaní pred správnym súdom „uspokojenie žalobcu“. Ak sa konanie skončí týmto spôsobom, vráti sa 75% všetkých zaplatených poplatkov a žalovaný správny orgán bude spravidla zaviazaný na povinnosť nahradiť trovy v menšej výške.

K bodu 31

Vzhľadom na vypustenie odseku 3 sa vykoná legislatívno-technická úprava nasledovných odsekov.

K bodom 32 a 33

Jedným zo základných princípov Civilného sporového poriadku je dispozičná zásada. Z povahy tejto zásady vyplýva, že všetky úkony, ktoré má súd povinnosť urobiť z úradnej moci je potrebné obmedziť na minimum. Ak súd zistí, že rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, ktoré vydal, je nesprávne, takéto rozhodnutie zruší alebo zmení aj bez návrhu podľa odseku 3.

K bodu 34

Odsek 3 bol doplnený tak, aby sa výnimka vzťahovala systematicky na všetky druhy podaní v konaní pred súdom.

K bodu 35

Ako subsidiárny predpis, ktorý sa má použiť na konanie vo veciach súdnych poplatkov sa navrhuje použiť Civilný sporový poriadok, avšak s dôrazom na jeho primeranú aplikáciu, teda použitie v súlade s účelom zákona o súdnych poplatkoch. Keďže v Civilnom sporovom poriadku všeobecne platí dispozičná zásada, je potrebné výslovne ustanoviť, že súd alebo orgán rozhodujúci o poplatku môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany, resp. účastníci nenavrhli.

K bodu 36

Súdne poplatky za úkony alebo konania, ktoré boli urobené alebo začaté pred nadobudnutím účinnosti zákona o súdnych poplatkoch sa vyrubia podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Na konanie sa však už budú vzťahovať nové právne predpisy vrátane Civilného sporového poriadku, ktorý sa aplikuje na všetky konania, aj na tie, ktoré začali pred nadobudnutím jeho účinnosti, v zmysle zásady okamžitej aplikability procesných právnych predpisov.

K bodu 37 až 39

Ide o terminologické zosúladenie.

K bodu 40

Zmeny navrhované v poznámkach k položke 1 majú prevažne terminologický charakter. Keďže s účinnosťou od 1. júla 2016 nebude možné vydať zmenkový a šekový platobný rozkaz, je potrebné na túto zmenu reagovať aj v zákone o súdnych poplatkoch. Z dôvodu možného rozporu z Ústavou SR a nálezu Ústavného súdu SR z 11. júla 2012, sp. zn. PL. ÚS 109/2011 sa navrhuje podanie odporu ako prostriedku procesnej obrany nespoplatňovať.

Za účelom odstránenia aplikačných nejasností sa navrhuje výslovne upraviť, že poznámky č. 2,3,4,6,7 k položke 1 platia pre všetky položky sadzobníka, kde ich použitie prichádza do úvahy.

K bodom 41 a 42

Ide o terminologické zosúladenie.

K bodu 43

V súčasnosti už nie je možné podať návrh na vyrovnacie konanie, preto je ustanovenie zbytočné.

K bodu 44

V súčasnosti už vyrovnacie konanie neprebiehajú, preto ustanovenie stratilo zmysel.

K bodom 45 a 46

Ide o terminologické zosúladenie.

K bodom 47 až 52

Okrem terminologického zosúladenia v položke 7 sa navrhuje zaviesť hornú hranicu súdneho poplatku zo žaloby na ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy a zo žaloby vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania s náhradou nemajetkovej ujmy. Dôvodom na zavedenie hornej hranice súdneho poplatku je jednak systematické zosúladenie s inými položkami sadzobníka súdnych poplatkov ale aj skutočnosť že neobmedzená výška súdneho poplatku môže mať limitujúci charakter pri uplatňovaní práv strán pred súdom

K bodu 53

Ide o terminologické zosúladenie.

K bodu 54

Ide o terminologické zosúladenie s Civilným mimosporovým poriadkom.

K bodu 55

Položka 10 odzrkadľuje zmenu systematiky správneho súdnictva po nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku. Zámerom predkladateľa bolo ponechať doterajšie poplatkové zaťaženie jednotlivých procesných úkonov v správnom súdnictve s prihliadnutím na osobitosti novej právnej úpravy. 

K bodu 56

Nové civilné procesné kódexy neupravujú inštitút zmierovacieho konania, preto je položka 11 nadbytočná. Rovnako, civilné procesné kódexy neumožňuje zrušiť zmier na základe návrhu na jeho zrušenie, preto sa navrhuje vypustiť položka 12.

K bodu 57

Pôvodná položka 13 písm. c) bola systematicky zaradená medzi konania správneho súdnictva, do položky 10, čo zodpovedá systematike Správneho súdneho poriadku.

K bodu 58

Terminologické zosúladenie.

K bodom 59 a 60

V navrhovanej zmene ide o terminologické zosúladenie ale zároveň aj o odstránenie aplikačných nejasností tým, že sa zavedie použiteľnosť spoločnej poznámky aj na položky, ktoré boli do sadzobníka zavedené neskoršími novelami.

K bodu 61

Ide o zosúladenie zákonnej dikcie s novou právnou úpravou civilného mimosporového konania.

K bodu 62

Ide o terminologické zosúladenie.

K bodu 63 

Položka 18 nezodpovedá Správnemu súdnemu poriadku, preto sa navrhuje jej vypustenie. Konanie o prijatie hnuteľnej veci do úschovy a konanie o umorenie listiny bude spoplatnené notárskym poplatkom, preto sa navrhuje súdny poplatok za tieto konania vypustiť. Položky 19 a 20 sa rovnako navrhujú vypustiť z dôvodu, že sú obsolétne.

K bodu 64

Z dôvodu odstránenia aplikačných problémov sa formálnym vyčlenením spoločnej poznámky na koniec prvej časti sadzobníka jednoznačne stanovuje, že vymenované poznámky k položke 1 platia pre všetky položky sadzobníka v časti I. Poplatky vyberané v civilnom procese a správnom súdnom procese.

K bodu 65

Ide o terminologické zosúladenie.

K bodu 66

Navrhuje sa odkaz na ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratí účinnosť, nahradiť odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K bodu 67

Ide o terminologické zosúladenie.

K bodu 68

Účelom navrhovanej zmeny je do poznámky doplniť niektoré ďalšie právne predpisy Európskej únie, podľa ktorých sa vyžaduje konkrétne osvedčenie.

K bodu 69

Navrhuje sa odkaz na ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratí účinnosť, nahradiť odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

K bodu 70

Ide o terminologické zosúladenie.

K Čl. XXIII

Možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, a teda sa tieto duplicitné ustanovenia vypúšťajú z osobitných predpisov ako nadbytočné.

K Čl. XXIV

K bodom 1 až 3

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vrátane žalobnej legitimácie vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

K bodom 4 a 5

Vzhľadom na vypustenie odseku 8 z predmetného ustanovenia je potrebné vykonať legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu na § 39 ods. 8 v § 39a ods. 2 a § 41a ods. 2.

K Čl. XXV

K bodu 1

Ide o terminologické zosúladenie právnej úpravy Notárskeho poriadku a Civilného mimosporového poriadku pri notárskej úschove výťažku z predaja zálohu.

K bodu 2

Postup notára v prípade, ak mu nepodarí naložiť s predmetom notárskej úschovy do desiatich rokov od zloženia, bude upravený v § 352 a nasl. Civilného mimosporového poriadku, preto sa odsek 6 § 70a stáva nadbytočným.

K bodu 3

Navrhuje sa vnútorné zosúladenie textu Notárskeho poriadku súvisiace s predkladanými zmenami.

K bodu 4

Navrhovaná zmena predstavuje zosúladenie právnej úpravy Notárskeho poriadku a Civilného mimosporového poriadku pri notárskej úschove výťažku z predaja zálohu.

K bodu 5

K § 72a

Navrhuje sa vnútorné zosúladenie textu Notárskeho poriadku súvisiace s predkladanými zmenami. Doterajší § 73 sa bude označovať ako § 72a z dôvodu, aby bolo možné za toto ustanovenie vložiť ďalšie ustanovenia a pribežne ich označiť.

K § 72b

Navrhuje sa zavedenie právnej úpravu Úschovy za účelom splnenia záväzku v Notárskom poriadku, na ktorú nadväzuje právna úprava konaní vo veciach notárskych úschov v Civilnom mimosporovom poriadku. Zloženie predmetu úschovy do notárskej úschovy bude mať účinky splnenia dlhu. Takýto spôsob splnenia dlhu vyplýva z úpravy hmotného práva (§ 568 Občianskeho zákonníka), ak je veriteľ neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná. Za účelom informovania veriteľa o zložení predmetu úschovy do notárskej úschovy sa bude takéto prijatie zverejňovať na webovom sídle komory. Zložením predmetu úschovy do notárskej úschovy sa zložiteľ vzdáva dispozičného práva nakladať predmetom úschovy a toto právo prechádza na notára v zákonom ustanovenom rozsahu.

K § 72c

Zákon bude rozlišovať náležitosti zápisnice o úschove peňazí a iných hnuteľných vecí z dôvodu rozličného spôsobu zloženia do úschovy. Zápisnica o úschove peňazí musí obsahovať všeobecné náležitosti notárskej zápisnice podľa § 47 Notárskeho poriadku a ďalej náležitosti upravené v § 72c Notárskeho poriadku.

K § 72d

Zákon bude rozlišovať náležitosti zápisnice o úschove peňazí a iných hnuteľných vecí z dôvodu rozličného spôsobu zloženia do úschovy. Zápisnica o úschove hnuteľných vecí musí obsahovať všeobecné náležitosti notárskej zápisnice podľa § 47 Notárskeho poriadku a ďalej náležitosti upravené v § 72d Notárskeho poriadku.

K bodu 6

Vzhľadom na možnosť podať námietky proti vydaniu predmetu notárskej úschovy o ktorých koná súd, je právna úprava vydania predmetu úschovy ako aj konanie o námietkach upravené v Civilnom mimosporovom poriadku. Notár by mal vydať osobám uvedeným v odseku 2 potvrdenie o vydaní predmetu úschovy, ktoré by malo mať obdobné náležitosti ako zápisnica podľa § 72c resp. 72d.

K bodu 7

Vylučuje sa možnosť podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie, avšak jeho odstránenie neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia disciplinárnej komisie vyplýva zo Správneho súdneho poriadku, a teda z osobitných predpisov sa vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné. Keďže v tomto prípade ale ide o výnimku z 2 mesačnej lehoty na podanie správnej žaloby podľa Správneho súdneho poriadku, ponecháva sa v osobitnom predpise ustanovenie o možnosti preskúmania na základe správnej žaloby, ktorá musí byť podaná v osobitnej skrátenej lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia.

K Čl. XXVI

K bodu 1

Konanie o vyhlásenie za mŕtveho bude upravené v § 220 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.

K bodu 2

Konanie pred súdom v sporových veciach bude upravené v Civilnom sporovom poriadku.

K bodu 3

Prerušenie konania v prípade prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie je upravené v § 162 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku.

K bodu 4

Poznámka pod čiarou k odkazu 7b je obsolétna.

K Čl. XXVII

K bodu 1

Nová civilná procesná úprava neobsahuje úpravu vedľajšieho účastníctva ale koncepčne odlišnú úpravu intervencie, ktorá je však na účely konania pred Ústavným súdom SR nepoužiteľná. Z tohto dôvodu sa navrhuje v zákone o organizácii Ústavného súdu SR komplexne upraviť vedľajšie účastníctvo na účely konania pred Ústavným súdom SR.

K bodu 2

V novom odseku sa upravuje procesné riešenie v prípade pochybností, či je osoba vedľajším účastníkom.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom Civilný sporový poriadok.

K bodu 4

V tomto bode sa navrhuje nahradiť subsidárnu aplikáciu občianskeho súdneho poriadku aplikáciou Civilného sporového poriadku, ktorý je procesne najbližší konaniu pred Ústavným súdom.

K bodu 5

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie s novou procesnou úpravou.

K bodu 6

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Exekučný priadok, ktorý obsahuje úpravu núteného výkonu rozhodnutia v civilných veciach.

K bodu 7 a 8

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Civilný sporový poriadok a na Správny súdny poriadok.

K Čl. XXVIII

K bodu 1

Úlohy policajného zboru vyplývajú zo všetkých troch civilných procesných kódexov.

K bodu 2

Navrhuje sa aktualizácia poznámky pod čiarou tak, aby zahŕňala odkaz na právne predpisy upravujúce predvedenie.

K bodu 3

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v § 27a ods. 3 a 5 je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K bodu 5

Právna úprava nariadenia neodkladných opatrení je obsiahnutá v § 328 až 332 Civilného sporového poriadku, pričom nariadenie pojednávania je upravené v § 329
Civilného sporového poriadku.

K bodu 6

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v § 27a ods. 6 je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

K bodu 7

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v § 27a ods. 8 je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

K bodu 8

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v § 73 ods. 3 je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

K Čl. XXIX

K bodu 1

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K bodu 2

Správca je povinný doručiť zmluvu podľa ustanovení § 106 a § 112 Civilného sporového poriadku.

K bodu 3

Navrhuje sa nahradiť odkaz na predbežné opatrenie podľa Občianskeho súdneho poriadku odkazom na neodkladné opatrenie podľa Civilného sporového poriadku.

K bodom 4 a 5

Uvedená citácia v poznámkach pod čiarou je obsoletná.

K Čl. XXX

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

K Čl. XXXI

K bodu 1

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K bodu 4

Odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, sa navrhuje vypustiť bez náhrady

K Čl. XXXII

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K Čl. XXXIII

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

K Čl. XXXIV

Možnosť preskúmania rozhodnutia disciplinárneho senátu vyplýva zo Správneho súdneho poriadku, a teda z osobitných predpisov sa vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné. Keďže v tomto prípade ale ide o výnimku z 2 mesačnej lehoty na podanie správnej žaloby podľa Správneho súdneho poriadku, ponecháva sa v osobitnom predpise ustanovenie o možnosti preskúmania na základe správnej žaloby, ktorá musí byť podaná v osobitnej skrátenej lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

K Čl. XXXV

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

K Čl. XXXVI

K bodu 1 a 6

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K bodu 2

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Navrhuje sa zveriť rozhodovanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zamietnutí vkladu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

K bodu 3

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie však naďalej zostávajú upravené v početných osobitných predpisoch, preto sa v ustanovení 31a písm. e) navrhuje ponechať predbežné opatrenie a doplniť neodkladné opatrenie.

K bodu 4

Dané ustanovenie je potrebné precizovať. V zmysle § 33 ods. 1 katastrálneho zákona o návrhu na vklad rozhoduje zamestnanec okresného úradu v sidle kraja s vysokoškolským vzdelaním, ktorý má na to osobitnú odbornú spôsobilosť.

K bodu 5

V nadväznosti na návrh novelizácie § 33 ods. 1 katastrálneho zákona, ako aj s prihliadnutím na návrh novelizácie § 31 ods. 7 katastrálneho zákona, ktorý bude upravovať rozhodovanie o odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad, je potrebné precizovať aj § 33a ods. 3.

Navrhuje sa, aby sa zamestnancom Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vydalo predmetné oprávnenie aj bez preskúšania, ak majú nepretržite aspoň päťročnú právnickú prax na tomto štátnom orgáne a vykonávajú rozhodovaciu činnosť v správnom konaní.

K bodu 7

Pod súdnym alebo iným konaním treba rozumieť také konanie, ktorého výsledok sa môže bezprostredne týkať nehnuteľnosti alebo práva k nej. Príkladom súdneho konania je konanie o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a príkladom iného konania je (administratívne) vyvlastňovacie konanie.

K bodom 8 až 10

V nadväznosti na zákon č. 125/2015 Z. z. o registri adries a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné pristúpiť k novele katastrálneho zákona, keďže v zmysle tohto zákona sa už nemajú vydávať rozhodnutia o udelení súpisného čísla, resp. rozhodnutia o určení súpisného čísla.

K bodu 11

V nadväznosti na novú úpravu § 33 katastrálneho zákona je potrebné doplniť aj prechodné ustanovenia k právnej úprave účinnej od 1. júla 2016.

K Čl. XXXVII

K bodu 1

Možnosť preskúmania rozhodnutia o námietkach a o schválení registra správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku, a preto sa z osobitných predpisov vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné.

K bodu 2 a 3

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K bodu 4

Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku, a preto sa z osobitných predpisov vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné. Poznámka pod čiarou sa vzhľadom na vypustenie odseku stáva neaktuálnou.

K bodu 5

Vylučuje sa možnosť podania opravného prostriedku, ako aj možnosti preskúmania správnym súdom.

K bodu 6

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K bodu 7

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy . Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku. Poznámka pod čiarou sa vzhľadom na vypustenie odseku stáva neaktuálnou.

K bodu 8

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

K Čl. XXXVIII

Sporové konanie bude upravené v Civilnom sporovom poriadku.

K Čl. XXXIX

Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku, a preto sa z osobitných predpisov vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné.

K Čl. XL

K bodu 1

K § 9a

Civilný sporový poriadok ako základný predpis o sporovom konaní pred súdom prestavuje subsidiárnu právnu úpravu pre exekučné konanie. Pre správnu aplikáciu konkrétnych ustanovení je však veľmi dôležité kritérium povahy veci, ako to vyplýva z § 9a odseku 1, odseku 3 a odseku 4.

K § 9b

V ustanovení § 9b sú odlišne od Civilného sporového poriadku upravené niektoré inštitúty, ako skúmanie príslušnosti, vylúčenie interevencie, nariadenie pojednávania, zavedenie vyšetrovacieho princípu a rozhodovanie zásadne uznesením, aj keď ide o rozhodnutie vo veci samej.

K bodu 2

Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku, a preto sa z osobitných predpisov vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné.

K bodu 3

Navrhovaná zmena predstavuje len terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

K bodu 4

Ustanovenie § 36 ods. 4 rieši súbeh viacerých exekúcií. V poznámke pod čiarou k odkazu 4b) sa nahrádza Občiansky súdny poriadok zákonom č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, v ktorom je upravený nútený výkon rozhodnutia, ktorého predmetom je súdna pohľadávka.

K bodu 5

Zosúladenie s terminológiou zavedenou v § 388 CSP.

K bodu 6

Navrhovaná zmena predstavuje zosúladenie so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.

K bodu 7

Navrhuje sa zaviesť osobitný režim pri doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie.

K bodu 8

V súlade s právnou úpravou Civilného sporového poriadku ako aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, predovšetkým s rozhodnutím vo veci C 292/10 Corneslius de Visser, je exekútor povinný uskutočniť všetky úkony a využiť všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, aby zistil skutočný pobyt povinného – fyzickej osoby. Ak sa exekútorovi nepodarí upovedomenie doručiť ani po vykonaní všetkých potrebných úkonov, požiada súd, aby zverejnil oznámenie o upovedomení o začatí exekúcie na webovej stránke súdu. Vzhľadom na závažnosť dôsledkov, ktoré vyvoláva doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, musí súd preskúmať, či exekútor svoju povinnosť zistiť skutočný pobyt povinného nezanedbal a až potom pristúpiť k zverejneniu oznámenia, resp. uloženiu ďalších pokynov exekútorovi.

K bodu 9

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K bodom 10 a 11

Návrh na začatie konania v civilnom sporovom konaní sa bude jednotne nazývať žaloba.

K bodu 12

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku.

K bodu 13

Na uvedené sa vzťahuje všeobecná úprava dovolania generálneho prokurátora v Civilnom sporovom poriadku, podľa ktorej už prakticky nebude možné v týchto veciach podať dovolanie generálnym prokurátorom.

K bodu 14

Navrhovaná zmena rieši zaradenie pohľadávok Zboru väzenskej a justičnej stráže do poradia prednostných pohľadávok, tak ako tomu bolo v ustanovení § 279 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, kedy boli tieto pohľadávky spolu so súdnymi pohľadávkami zaradené ako prednostné pohľadávky.

K bodu 15

Terminologické zosúladenie vzhľadom na vykonanú úpravu totožného ustanovenia v zákone o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v súvislosti s prijatím nového Autorského zákona.

K bodu 16

Doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie právnickej osobe sa bude spravovať všeobecnou úpravou civilného sporového poriadku (§9a Exekučného poriadku).

K bodu 17

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v § 134 ods. 2 je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

K bodom 18 až 20 a 22

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K bodu 21

Civilný sporový poriadok neobsahuje odlišné ustanovenia o platení trov doručovania prostredníctvom exekútora. Tieto trovy bude platiť súd, ktorý o doručenie žiadal.

K Čl. XLI

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K Čl. XLII

K bodu 1

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné. Vypustením odseku sa poznámka stáva neaktuálnou.

K bodu 2

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku.

K bodu 3

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom. V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

K Čl. XLIII

K bodu 1

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom. Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku.

K Čl. XLIV

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

K Čl. XLV

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K bodu 2

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

Vypustením odseku sa poznámka stáva obsolétnou.

K bodu 3

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

K Čl. XLVI

Vzhľadom na to, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku a v nadväznosti na to sa zo Správneho poriadku vypúšťa ustanovenie § 70 o preskúmaní rozhodnutí, vypúšťajú sa tieto ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

K Čl. XLVII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

K bodu 2

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v §33 ods. 1 je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku, resp. zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K Čl. XLVIII

K bodu 1

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku

K bodu 2

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

K Čl. XLIX

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

K Čl. L

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v §7 ods. 2 písm. c) je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

K Čl. LI

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

Vypustením odseku sa poznámka stáva neaktuálnou.

K Čl. LII

K bodu 1

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy a na preskúmanie rozhodnutia už nie je daná vecná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva zo Správneho súdneho poriadku, a teda z osobitných predpisov sa vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné. Keďže v tomto prípade ale ide o výnimku z 2 mesačnej lehoty na podanie správnej žaloby podľa Správneho súdneho poriadku, ponecháva sa v osobitnom predpise ustanovenie o možnosti preskúmania na základe správnej žaloby, ktorá musí byť podaná v osobitnej skrátenej lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Podanie správnej žaloby nemá v zmysle § 184 Správneho súdneho poriadku odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, a preto v odôvodnených prípadoch musí takýto účinok upravovať zákon.

K bodu 2

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

K bodom 3 až 9

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy a na preskúmanie rozhodnutia už nie je daná vecná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva zo Správneho súdneho poriadku, a teda z osobitných predpisov sa vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné. Keďže v tomto prípade ale ide o výnimku z 2 mesačnej lehoty na podanie správnej žaloby podľa Správneho súdneho poriadku, ponecháva sa v osobitnom predpise ustanovenie o možnosti preskúmania na základe správnej žaloby, ktorá musí byť podaná v osobitnej skrátenej lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Keďže podanie správnej žaloby nemá v zmysle § 184 Správneho súdneho poriadku odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, v odôvodnených prípadoch, najmä ak ide o zásah do práv účastníka konania, musí takýto účinok upravovať zákon, prípadne sa z neho takéto duplicitné ustanovenie vypúšťa. Zároveň sa vykonáva terminologické zosúladenie pojmov, v ktorých podanie opravného prostriedku nahrádza podanie správnej žaloby v zmysle Správneho súdneho poriadku. Zavedením legislatívnej skratky „správny súd“ v novom Správnom súdnom poriadku, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva, dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“. V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku. V novom § 64 ods. 8 sa za účelom zabezpečenia právnej istoty sankcionovaného subjektu upravuje postup v situáciách, kedy Rada pre vysielanie a retransmisiu alebo žalobca podajú proti rozhodnutiu správneho súdu o uložení pokuty, kasačnú sťažnosť na Najvyšší súd SR.

K Čl. LIII

K bodu 1

Navrhovaná zmena predstavuje len terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

K bodu 2

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K bodu 3

Navrhovaná zmena predstavuje len terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

K Čl. LIV

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie s novou procesnou úpravou.

K Čl. LV

Navrhovaná zmena predstavuje len terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

K Čl. LVI

K bodu 1

V zákone o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok sa navrhuje komplexne upraviť vymáhanie súdnych pohľadávok a zjednotiť právnu úpravu, ktorá bola dosiaľ v § 251 až 320a Občianskeho súdneho poriadku a v zákone o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok. V bode 1 sa navrhuje komplexne definovať súdnu pohľadávku.

K bodu 2

Navrhuje sa zosúladiť úpravu trvalého upustenia od vymáhania súdnej pohľadávky s platnou úpravou zákona 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 3 

Doterajšie znenie zákona obsahuje dva odkazy označené ako 1a). Odkaz a poznámku pod čiarou, ktorá odkazuje na Správny poriadok sa navrhuje označiť 1ca).

K bodu 4

K § 6

Justičná pokladnica v konaní o výkon rozhodnutia nikdy nerozhoduje rozsudkom ale uznesením. V odseku 6 sa preberá doterajšia právna úprava § 251 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

K § 7

Odseky 2 a 3 neupravujú príslušnosť na výkon rozhodnutia, ale spôsoby výkonu rozhodnutia, preto sa presúvajú do § 10.

K § 7a

Osobitosťou vymáhania súdnych pohľadávok je skutočnosť, že oprávnený (správca) je totožný so súdom, ktorý vo veci koná (justičná pokladnica). Z tohto dôvodu je účastníkom konania spravidla len povinný.

Nakoľko justičná pokladnica nepostupuje súdne pohľadávky na tretie osoby, navrhuje sa legislatívne upraviť len prechod povinnosti povinného.

K § 8, § 9, § 11 až § 13

Predmetné ustanovenia zostávajú zachované bez zmeny.

K § 10

Aj naďalej sa ponecháva doterajšia právna úprava spôsobov výkonu rozhodnutia. Justičná pokladnica nariaďuje a uskutočňuje výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a prikázaním pohľadávky. Ide o procesne najmenej náročné spôsoby výkonu rozhodnutia, ktoré dokáže justičná pokladnica vykonať s nízkou nákladovou záťažou. Justičná pokladnica môže poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie spôsobmi podľa odseku 2. Exekútor pri vykonávaní exekúcie postupuje podľa Exekučného poriadku.

K § 10a

Ponecháva sa právna úprava zastavenia výkonu rozhodnutia § 268 Občianskeho súdneho poriadku, ktorá sa systematicky zaraďuje za spôsoby výkonu rozhodnutia. Právna úprava bola doplnená o možnosť odkladu výkonu rozhodnutia z dôvodov osobitného zreteľa, ktorých existenciu a naliehavosť posudzuje justičná pokladnica.

K § 13a až 13zn

Navrhuje sa prebrať doterajšia právna úprava výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy a prikázaním pohľadávky § 276 až 302 Občianskeho súdneho poriadku. Do právnej úpravy výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy neboli prevzaté ustanovenia o prednostných pohľadávkach, keďže súdne pohľadávky sa vždy považujú za prednostné pohľadávky. V prípade, ak by prebiehal výkon rozhodnutia podľa zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok a súbežne exekúcia podľa Exekučného poriadku, daňová alebo správna exekúcia, je potrebné postupovať podľa ustanovení Exekučného poriadku, prípadne osobitného predpisu o súbehu exekúcií. Medzi pohľadávky nepodliehajúce výkonu rozhodnutia sa zaraďujú aj sociálne dávky a príspevky, ktorými sú napríklad príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa a príspevok na starostlivosť o dieťa. Obdobne ako štátne sociálne dávky, ktoré sú v súčasnosti vyňaté z výkonu rozhodnutia, aj sociálne dávky a príspevky majú rovnaký sociálny charakter odôvodňujúci vyňatie z výkonu rozhodnutia. Dávka sociálnej pomoci, ktorá sa poskytovala podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších prepisov, bola zrušená zákonom č. 599/2003 o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obdobný účel a charakter, ako mala dávka sociálnej pomoci má v súčasnosti pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná podľa zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 13d ods. 2

Pre jasné vymedzenie vzťahu súdnej pohľadávky a iných pohľadávok vymáhaných podľa Exekučného poriadku v prípade stretu exekúcií sa navrhuje stanoviť, že súdna pohľadávka sa považuje za prednostnú pohľadávku podľa § 71 zákona Exekučného poriadku.

K § 13zo

Navrhuje sa prebrať aj ustanovenie o čiastočnom vyňatí pohľadávok vzniknutých z majetkových práv autora podľa Autorského zákona z výkonu rozhodnutia. Toto ustanovenie bolo terminologicky precizované v súvislosti s prijatím nového Autorského zákona. V odseku 3 sa tak ako doteraz tomuto režimu podriaďujú aj pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti, ktoré však nie sú pohľadávkami z majetkových práv autora.

K bodu 5

Navrhuje sa ustanoviť subsidiárnu aplikáciu Civilného sporového poriadku na vymáhanie súdnych pohľadávok vo veciach, ktoré v zákone o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok nie sú upravené. V zmysle okamžitej aplikability procesných predpisov sa nenavrhujú osobitné prechodné ustanovenia, pretože už z povahy procesných predpisov vyplýva povinnosť aplikovať ich okamžite s nadobudnutím účinnosti. Konania, ktoré začali za účinnosti doterajšej právnej úpravy sa dokončia podľa tohto zákona. Právne účinky úkonov, ktoré už boli vykonané, zostávajú zachované. 

K bodu 6

V Civilnom sporovom poriadku platí dispozičná zásada. Povaha konania podľa tohto zákona si však v určitých prípadoch vyžaduje, aby súd zistil skutkový stav veci aj nad rámec dôkazov, ktoré navrhujú vykonať účastníci. Navrhuje sa preto prelomenie dispozičnej zásady v prípade vykonávania dôkazov nevyhnutných na zistenie skutkového stavu veci.

K Čl. LVII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

K bodom 2 a 3

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom.

V poznámke pod čiarou k odkazu 28 sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

K bodu 4

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie s novou procesnou úpravou.

K Čl. LVIII

K bodom 1 a 2 

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie s novou procesnou úpravou.

K bodu 3

K § 19

Pôsobnosť prokurátora v civilnom procese teda v konaní podľa Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku je daná osobitnými predpismi. Táto pôsobnosť je realizovaná oprávneniami prokurátora podať na súd návrh alebo žalobu a vstúpiť do už začatého súdneho konania, ako i oprávneniami generálneho prokurátora podať opravný prostriedok (dovolanie generálneho prokurátora) a stanovisko Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Tieto oprávnenia vyplývajú z Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku a pokiaľ ide o návrhové a žalobné oprávnenia prokurátora tak aj zo znenia osobitných predpisov (napr. § 47f zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, § 12 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, § 16 zákona č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií, § 147a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní). V konaní pred súdom má prokurátor tie práva, ktoré mu vyplývajú z Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku.

K § 20

Z dôvodu obsahových a terminologických zmien, ktoré so sebou prináša Správny súdny poriadok je treba nanovo obsahovo a terminologicky vymedziť dozor prokuratúry nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy (netrestný dozor prokuratúry). Zabezpečovanie zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy je v právnom poriadku Slovenskej republiky na základe historického vývoja delené medzi správne súdnictvo a netrestný dozor prokuratúry. Tieto dva systémy nie sú konkurenčné, ale navzájom súvisia, sú právne previazané, vzájomne sa doplňujú a nadväzujú na seba. To preukazuje aj znenie druhej vety odseku 1, ktoré je zrkadlovým premietnutím princípu funkčnej súvislosti správneho súdnictva a netrestného dozoru prokuratúry upraveného v § 3 ods. 11 Správneho súdneho poriadku.

V odseku 2 sú pre účely zákona vymedzené orgány verejnej správy, ktoré sčasti kopírujú ich vymedzenie v § 4 Správneho súdneho poriadku s tým, že pod dozor prokuratúry spadá navyše preskúmavanie všeobecne záväzných právnych predpisov vydávaných zákonom splnomocnenými štátnymi orgánmi a právnickými osobami (napr. Národná banka Slovenska) a naopak prokuratúra nevykonáva dozor nad činnosťou orgánov záujmovej samosprávy (odsek 3).

K § 21

V odseku 1 sa vymedzujú spôsoby, t. j. metódy a formy, ktorými je prokurátor oprávnený zisťovať dodržiavanie zákonnosti orgánmi verejnej správy.

Znenie odseku 2 zvýrazňuje skutočnosť, že netrestný dozor prokuratúry sa týka výlučne preskúmavania zákonnosti a nie iných otázok spojených s výkonom verejnej správy (účelnosť, hospodárnosť, mimoprávna odbornosť atď).

V odseku 3 sa definujú základné pojmy a to v zásade zhodne s definičným vymedzením obsiahnutým v § 3 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Pri opatrení sa však zavádza delenie na opatrenie orgánu verejnej správy, ktorým sa myslí opatrenie s individuálnymi účinkami a opatrenie orgánu verejnej správy so všeobecnými účinkami. Táto deľba bola nevyhnutná z dôvodu odlišného procesného postupu pri ich preskúmavaní. Aj s odkazom na znenie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 21/08-39 z 23.9.2009 sa totiž navrhuje zjednotenie konania o proteste prokurátora proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy a opatreniu orgánu verejnej správy, keďže aj všeobecná správna žaloba upravená v § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku sa týka oboch týchto správnych aktov súčasne.

K § 22

V danom ustanovení sa vymedzujú právne prostriedky, prostredníctvom ktorých prokurátor alebo generálny prokurátor vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. Tieto sa týkajú buď administratívneho konania (protest prokurátora, upozornenie prokurátora) alebo správneho súdneho procesu (správna žaloba, žaloba, vstup do konania, kasačná sťažnosť, žaloba na obnovu konania, stanovisko Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky) alebo konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

K § 23

V odseku 1 sa vymedzujú tie správne akty orgánov verejnej správy, proti ktorým je prokurátor oprávnený podať protest. Obsahové náležitosti protestu sú v odseku 2 nanovo chronologicky zoradené tak, aby mimo formálnych náležitostí [písm. a) až c), h) a i)] v rámci protestu bolo možno oddeliť tzv. výrokovú časť, z ktorej má byť zrejmé, proti akému správnemu aktu sa protest podáva, aké porušenie zákonnosti sa ním namieta a aký postup sa orgánu verejnej správy prokurátorom navrhuje [písm. d) až f)] a následné odôvodnenie protestu [písm. g)].

Späťvzatie protestu v odseku 3 je všeobecnou úpravou, na ktorú v konaní o proteste prokurátora proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy a opatreniu orgánu verejnej správy nadväzuje ustanovenie § 24 ods. 15.

K § 24

Nanovo sa procesne upravuje konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy a opatreniu orgánu verejnej správy.

V odseku 1 sa výslovne stanovuje, že protest možno podať len v trojročnej lehote od právoplatnosti rozhodnutia alebo vydania opatrenia. Táto lehota je prekluzívna a prokurátor na ňu prihliada z úradnej povinnosti. A contrario z vymedzenia danej lehoty tiež vyplýva, že podanie protestu prokurátora proti ešte neprávoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy je neprípustné.

V odseku 2 sa nanovo vymedzujú účastníci konania o proteste prokurátora.

Odsek 3 obsahuje vymedzenie orgánu verejnej správy, proti rozhodnutiu alebo opatreniu ktorého sa protest prokurátora podáva.

Znenie odseku 4 odstraňuje doterajšie aplikačné problémy ohľadom vyjadrovania sa účastníkov konania k protestu prokurátora. Navrhovaná právna úprava ustanovuje orgánu verejnej správy povinnosť zaslať protest prokurátora účastníkom konania na vyjadrenie. Orgán verejnej správy v sprievodnom liste súčasne poučí účastníkov konania, že ak sa v určenej lehote k protestu prokurátora nevyjadria, nebude sa na ich neskoršie vyjadrenie prihliadať. Určenie dĺžky lehoty zo strany orgánu verejnej správy bude závisieť od jeho úvahy s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci.

Ak orgán verejnej správy dôjde k záveru, že protest prokurátora je dôvodný, rozhodnutím protestu vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Deje sa tak jedným rozhodnutím, ktorého výrok obsahuje tak formuláciu o vyhovení protestu ako i formuláciu o zrušení napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia. Týmto sa odstraňuje nejasnosť doterajšej právnej úpravy, ktorá nesprávne navádzala k možnosti zmeniť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, teda ako keby rozhodnúť vo veci samej už v konaní o proteste prokurátora. Takýto spôsob rozhodovania však pri rozhodnutiach orgánov verejnej správy a opatreniach orgánov verejnej správy nie je prípustný. Rozhodovanie o proteste má slúžiť len účelu vymedzenému v § 23 ods. 4, pričom vo veci samej možno nanovo rozhodnúť len v pôvodnom administratívnom konaní, v ktorom sa pokračuje v dôsledku vyhovenia protestu prokurátora a zrušenia rozhodnutia alebo opatrenia, ktorým bolo toto administratívne konanie skončené. 

Ak orgán verejnej správy nemieni protestu prokurátora vyhovieť, predloží ho neformálne bez rozhodnutia so sprievodným listom svojmu nadriadenému orgánu (odsek 6) a ak takýto nadriadený orgán nemá, rozhodne o proteste sám (odsek 9).  

Nadriadený orgán o proteste rozhodne, pričom vedúci ústredného orgánu štátnej správy tak urobí na základe návrhu ním ustanovenej komisie (odsek 6). Spôsoby rozhodnutia sú vymedzené v odsekoch 7 a 8.

Na rozhodovanie o proteste prokurátora a na jeho predkladanie nadriadenému orgánu zákon určuje 30 dňovú lehotu. Doručovanie rozhodnutia o proteste prokurátora je upravené v odseku 10.

Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môže nanovo odvolať okrem účastníkov konania aj prokurátor, čím sa vo vzťahu k inštančnému postupu vytvára ekvivalent ku konaniu o správnych žalobách prokurátora. Súčasne sa tým zabezpečuje, aby sa rozhodovanie vo veci mohlo preniesť na vertikálne najvyššiu administratívnu úroveň, čo je potrebné vzhľadom na zjednocovanie aplikačnej praxe ako i následné odťažovanie správneho súdnictva. Odsek 12 pritom ustanovuje, že odvolanie nebude prípustné pri jednostupňovom rozhodovaní o proteste (odsek 9) a ak o proteste už bolo rozhodnuté vedúcim ústredného orgánu štátnej správy.

Na konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy a opatreniu orgánu verejnej správy sa subsidiárne budú vzťahovať všeobecné ustanovenia o správnom konaní, teda zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Súčasne sa týmto zákonom navrhuje vypustiť z dôvodu nadbytočnosti zo správneho poriadku ustanovenie § 69.

Znenie odseku 15 nanovo ustanovuje, že späťvzatie protestu prokurátora je dôvodom pre zastavenie konania o ňom. Tým sa reaguje na absenciu dôvodu zastavenia konania o proteste prokurátora v § 30 správneho poriadku, ktorý by v plnom rozsahu spadal na tento prípad. Súčasne sa určuje, že prokurátor je oprávnený vziať protest späť do vydania (prvostupňového alebo odvolacieho) rozhodnutia o ňom.

K § 25

Protest proti opatreniu so všeobecnými účinkami podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý dané opatrenie vydal. Na podanie protestu prokurátora nie zákonom ustanovená žiadna lehota (odsek 1).

Ak orgán verejnej správy považuje protest prokurátora za dôvodný, priamo zruší alebo podľa povahy veci aj zmení napadnuté opatrenie, pričom o tomto zrušení alebo zmene opatrenia formálne nerozhoduje a len listom o takomto postupe upovedomí prokurátora (odsek 2). V opačnom prípade orgán verejnej správy predloží protest na vybavenie svojmu nadriadenému orgánu (odsek 3). Ak sa nadriadený orgán s protestom stotožní, vyhovie mu vyššie opísaným neformálnym spôsobom (odsek 4). V prípade, že sa nadriadený orgán domnieva, že protest nie je dôvodný, rozhodne o jeho nevyhovení, pričom len na vydanie tohto rozhodnutia a jeho doručovanie sa v tomto konaní vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s tým, že proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora nie je prípustný opravný prostriedok (odsek 5).

Ak orgán verejnej správy nemá nadriadený orgán vybaví protest prokurátora sám v tzv. jednostupňovom konaní (odsek 6). Orgán verejnej správy a jeho nadriadený orgán sú povinní vybaviť protest prokurátora v zákonnej 30 dňovej lehote.

K § 26

Protest prokurátora sa podáva proti tomu orgánu územnej samosprávy, ktorý uznesenie prijal a to v prekluzívnej trojročnej lehote od jeho prijatia (odseky 1 a 2). O proteste rozhodne orgán formou uznesenia a spôsobom uvedeným v odseku 3 alebo 4 a v lehote podľa odseku 5.

Osamostatnenie tohto konania o proteste prokurátora bolo nevyhnutné vzhľadom na osobitosť postupu orgánov územnej samosprávy pri prijímaní uznesení.

K § 27

Priebeh konania o proteste prokurátora proti všeobecne záväznému právnemu predpisu je závislý od toho, o aký všeobecne záväzný predpis podľa § 21 ods. 3 písm. f) ide.

V prípade všeobecne záväzného právneho predpisu podľa § 21 ods. 3 písm. f) prvého a druhého bodu je orgán verejnej správy povinný vybaviť protest v lehote 30 dní od jeho podania a to upovedomením prokurátora o jeho vyhovení, či nevyhovení. Ak orgán verejnej správy protestu vyhovie, je povinný najneskôr do 90 dní od jeho doručenia zrušiť alebo zmeniť napadnutý všeobecne záväzný právny predpis a upovedomiť o tom prokurátora (odsek 2).

Pri proteste podanom proti všeobecne záväznému právnemu predpisu podľa § 21 ods. 3 písm. f) tretí bod, teda proti všeobecne záväznému nariadeniu sa už nerozlišuje medzi upovedomením o vyhovení protestu a upovedomením o zrušení alebo zmene napadnutého všeobecne záväzného nariadenia. Ak orgán verejnej správy mieni protestu vyhovieť, je povinný bezodkladne najneskôr do 90 dní od jeho doručenia zrušiť napadnuté všeobecne záväzné nariadenie alebo ho nahradiť všeobecne záväzným nariadením, ktoré bude v súlade so zákonom (vo veciach samosprávy) prípadne aj s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi (vo veciach prenesenej štátnej správy) a upovedomiť o tom prokurátora. V rovnakej lehote pritom orgán verejnej správy upovedomí prokurátora aj o nevyhovení protestu prokurátora.  

K § 28 

Ustanovenie sa terminologicky upravuje. V odseku 1 sa vymedzuje, že prokurátor je prostredníctvom upozornenia oprávnený namietať postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní pri vydávaní určených správnych aktov ako aj nečinnosť tohto orgánu. V odseku 2 sa upravujú náležitosti upozornenia prokurátora, pričom v písmene g) sa výslovne zvýrazňuje možnosť podávania tzv. upozornenia prokurátora „pro futuro“, účelom ktorého je zabezpečovanie zákonnosti v ďalšom postupe orgánov verejnej správy.

K § 29

V modifikovanej podobe sa preberá v zásade doterajšia právna úprava. Upozornenie prokurátora vybavuje orgán verejnej správy neformálne listom. Oproti doterajšej právnej úprave sa zohľadňuje možná absencia nadriadeného orgánu. V takomto prípade vybaví upozornenie prokurátora vždy ten orgán verejnej správy, ktorému bolo toto adresované v tzv. jednostupňovom konaní (odsek 5). Nanovo sa výslovne upravuje možnosť prokurátora vziať podané upozornenie späť (odsek 9).

K § 30

Doterajšie ustanovenie § 30 sa ponecháva bezo zmeny.

K bodu 4

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie s novou procesnou úpravou.

K bodu 5

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na nové tri kódexy a Trestný poriadok.

K bodu 6

V súvislosti s navrhovanými zmenami je potrebné v prechodných ustanoveniach upraviť režim prebiehajúcich konaní.

K Čl. LIX

K bodu 1 

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom.

K bodu 2

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

K bodu 3

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K bodu 4

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom.

K bodu 5

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku.

K bodom 6 a 7

Výkon záložného práva je upravený predovšetkým v zákone č. 527/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Odkaz na občiansky súdny poriadok bol obsolétny, preto sa navrhuje vypustiť ho bez náhrady.

K bodu 8 až 11

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

K bodu 12

Nútený výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok a exekúcia nebudú upravené v troch procesných kódexoch ale v zákone o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K Čl. LX

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K Čl. LXI

K bodu 1

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

K bodu 2

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Druhostupňové konanie je riešené v zákone č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom sa vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje samosprávny kraj, určil ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja. Na rozhodovanie samosprávneho kraja sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Vypustením celého paragrafu sa poznámky stávajú neaktuálnymi.

K Čl. LXII

Možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva zo Správneho súdneho poriadku, a teda z osobitných predpisov sa vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné. Keďže v tomto prípade ale ide o výnimku z 2 mesačnej lehoty na podanie správnej žaloby podľa Správneho súdneho poriadku, ponecháva sa v osobitnom predpise ustanovenie o možnosti preskúmania na základe správnej žaloby, ktorá musí byť podaná v osobitnej skrátenej lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Poznámka pod čiarou sa vypúšťa bez náhrady.

K Čl. LXIII

K bodu 1

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v uvedených ustanoveniach je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K bodu 3

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v §7 ods. 2 písm. c) je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

K Čl. LXIV

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K Čl. LXV

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť odkazom na Civilný sporový poriadok.

K bodu 2

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom. V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

K bodu 3

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v uvedenom ustanovení je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

K bodu 4 

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K bodu 5

Navrhovaná zmena predstavuje len terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

K bodu 6

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť odkazom na nové procesné kódexy.

K bodu 7

Výkon záložného práva je upravený predovšetkým v zákone č. 527/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Odkaz na občiansky súdny poriadok bol obsolétny, preto sa navrhuje vypustiť ho bez náhrady.

K bodu 8

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Civilný sporový poriadok.

K bodu 9

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K Čl. LXVI

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na nové procesné kódexy.

K Čl. LXVII

K bodu 1

Uvedená citácia je obsoletná.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť odkazom na Civilný sporový poriadok.

K bodu 3

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom.

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku.

K bodu 5

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K bodu 6

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K bodu 7

Navrhovaná zmena predstavuje len terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

K bodu 8

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K Čl. LXVIII

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku.

K Čl. LXIX

K bodu 1 

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v danom ustanovení je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

K bodu 2

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K Čl. LXX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku.

K bodu 3

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné v § 2 ods. 2 nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

K bodom 4, 6 a 8

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku.

K bodu 5

Odkaz č. 7 sa po ostatnej novele zákona o rozhodcovskom konaní vypustil z textu zákona, preto je potrebné vypustiť aj poznámku pod čiarou k tomuto odkazu.

K bodu 7

Odkaz č. 14 sa po ostatnej novele zákona o rozhodcovskom konaní vypustil z textu zákona, preto je potrebné vypustiť aj poznámku pod čiarou k tomuto odkazu.

K Čl. LXXI

Vymáhanie iných pohľadávok ako súdnych je upravené výlučne v Exekučnom poriadku, preto sa navrhuje odkaz na Občiansky súdny poriadok vypustiť bez náhrady.

K Čl. LXXII

K bodu 1

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

K bodu 2

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom.

K bodu 3

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K Čl. LXXIII

K bodu 1

Po zrušení ustanovenia Občianskeho súdneho poraidku, sa poznámka pod čiarou vypúšťa bez náhrady.

K bodu 2

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Ak v prvom stupni rozhoduje mesto alebo samosprávny kraj, odvolacím orgánom proti ich rozhodnutiam bude okresný úrad v sídle kraj. V poznámke pod čiarou sa upravuje odkaz na zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy, ktorý upravuje odvolací orgán voči rozhodnutiu mesta a samosprávneho kraja.

K bodu 3

Terminologické zosúladenie s pojmológiou nastavenou v nových kódexoch.

K Čl. LXXIV

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Civilný sporový poriadok.

K Čl. LXXV

K bodu 1 

Z ustanovenia sa vypúšťa pojem „na účely občianskeho súdneho konania“, vzhľadom na tri samostatné kódexy, aby bolo zrejmé, že môže ísť aj civilné sporové konanie, civilné mimosporové konanie, ako aj o správne súdne konanie.

K bodom 2 a 3

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

K Čl. LXXVI

Terminologické zosúladenie.

K Čl. LXXVII

K bodom 1 a 2 

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné v § 27 a § 29 nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

Zosúladenie s terminológiou nastavenou v Civilnom sporovom poriadku, kde súd už nebude ukladať ale nariaďovať neodkladné opatrenie.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku.

K bodu 4 

Nie je potrebné upravovať odkazom na úpravu potvrdenia o vykonateľnosti, preto sa navrhuje odkaz 15 vypustiť bez náhrady.

K Čl. LXXVIII

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, nie je potrebné uvádzať to duplicitne v osobitnom predpise. Vypustením odseku sa poznámka stáva obsolétnou.

K Čl. LXXIX

K bodu 1

Ide o terminologickú úpravu s poukazom na správnu žalobu vo veciach azylu.

K bodu 2

Ide o terminologickú úpravu.

K bodu 3

S poukazom na § 213 ods. 1 Správneho súdneho poriadku sa vylučuje odkladný účinok správnej žaloby.

K bodu 4

Navrhované doplnenie má zjednodušiť konanie o azyle v nesporných prípadoch (ak účastník konania zomrel alebo počas konania o predĺžení doplnkovej ochrany doplnková ochrana zanikla alebo počas konania o udelení azylu podľa § 10 na dobu neurčitú azyl zanikol alebo ak ministerstvo zastaví neskôr začaté konanie o udelenie azylu z dôvodu prekážky litispendencie) tým, že sa rozhodnutie vydávať nebude, ale sa iba vyznačí iba v spise. 

K bodu 5

Navrhovaná úprava je potrebná z dôvodu, že podľa nového Správneho súdneho poriadku sa nebudú preskúmavať rozhodnutia ministerstva na základe opravného prostriedku (tretia hlava piatej časti OSP). Explicitne sa ustanovuje, že proti uvedeným rozhodnutiam ministerstva nemožno podať ani rozklad. Bude sa teda v zásade jednať o rozhodnutia vydané v jednostupňovom konaní, ktoré budú na základe správnej žaloby preskúmateľné správnym súdom s výnimkou rozhodnutia ministerstva o udelení azylu, o neudelení azylu v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany a o predĺžení doplnkovej ochrany, voči ktorým nie je ani v súčasnosti možné podať opravný prostriedok. Rovnako sa s poukazom na ustanovenie § 213 ods. 1 Správneho súdneho poriadku vylučuje odkladný účinok správnej žaloby pri uvedených rozhodnutiach.

K bodu 6

Predmetné ustanovenie, ktoré bolo do zákona o azyle doplnené poslednou novelou (zákonom č. 131/2015 Z. z.) je potrebné taktiež upraviť z dôvodu terminologického zjednotenia pojmov. Pojem „opravný prostriedok“ sa navrhuje nahradiť pojmom „správna žaloba“ a text „návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia“ je vhodné nahradiť „návrhom na priznanie odkladného účinku“. 

K bodu 7

S poukazom na § 213 ods. 1 Správneho súdneho poriadku sa vylučuje odkladný účinok správnej žaloby.

K bodu 8

Navrhovaná úprava je premietnutím ustanovení § 213 ods. 1 a 2 a § 446 Správneho súdneho poriadku.

K bodu 9

Navrhovaná úprava je potrebná z dôvodu, že podľa nového Správneho súdneho poriadku sa nebudú preskúmavať rozhodnutia ministerstva na základe opravného prostriedku (tretia hlava piatej časti OSP). Explicitne sa ustanovuje, že proti uvedeným rozhodnutiam ministerstva nemožno podať ani rozklad. Bude sa teda v zásade jednať o rozhodnutia vydané v jednostupňovom konaní, ktoré budú na základe správnej žaloby preskúmateľné správnym súdom.

Rovnako sa s poukazom na ustanovenie § 213 ods. 1 Správneho súdneho poriadku vylučuje odkladný účinok správnej žaloby pri uvedených rozhodnutiach. Vymedzujú sa rozhodnutia, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu [§ 7 písm. h)].

K bodu 10

Ide o prevzatie pôvodného ustanovenia § 31 ods. 6.

K bodu 11

Navrhovaná úprava je potrebná z dôvodu, že podľa nového Správneho súdneho poriadku sa nebudú preskúmavať rozhodnutia ministerstva na základe opravného prostriedku (tretia hlava piatej časti OSP). Explicitne sa ustanovuje, že proti uvedeným rozhodnutiam ministerstva nemožno podať ani rozklad. Bude sa teda v zásade jednať o rozhodnutia vydané v jednostupňovom konaní, ktoré budú na základe správnej žaloby preskúmateľné správnym súdom.

Rovnako sa s poukazom na ustanovenie § 213 ods. 1 Správneho súdneho poriadku vylučuje odkladný účinok správnej žaloby pri uvedených rozhodnutiach.

K bodu 12

Navrhovaná úprava je potrebná z dôvodu, že podľa nového Správneho súdneho poriadku sa nebude preskúmavať rozhodnutie ministerstva na základe opravného prostriedku (tretia hlava piatej časti OSP). Explicitne sa ustanovuje, že proti uvedenému rozhodnutiu nemožno podať rozklad. Bude sa teda v zásade jednať o rozhodnutie vydané v jednostupňovom konaní, ktoré bude na základe správnej žaloby preskúmateľné správnym súdom. Vylučuje sa tiež súdny prieskum [§ 7 písm. h)].

K bodu 13

Ide o prevzatie pôvodného ustanovenia § 46b ods. 2.

K bodu 14

Navrhovaná úprava je potrebná z dôvodu, že podľa nového Správneho súdneho poriadku sa nebude preskúmavať toto rozhodnutie ministerstva na základe opravného prostriedku (tretia hlava piatej časti OSP). Explicitne sa ustanovuje, že proti uvedenému rozhodnutiu ministerstva nemožno podať ani rozklad. Bude sa teda v zásade jednať o rozhodnutie vydané v jednostupňovom konaní, ktoré bude na základe správnej žaloby preskúmateľné správnym súdom. Rovnako sa s poukazom na ustanovenie § 213 ods. 1 Správneho súdneho poriadku vylučuje odkladný účinok správnej žaloby.

K bodu 15

S poukazom na § 213 ods. 1 Správneho súdneho poriadku sa vylučuje odkladný účinok správnej žaloby.

K Čl. LXXX

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné v § 19 ods. 1 písm. b) nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

K Čl. LXXXI

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku.