Zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov 371/2014 účinný od 01.07.2016 do 14.11.2016

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 39/2015 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1
Ide o doplnenie a sprehľadnenie znenia ustanovenia upravujúceho cieľ zákona, pričom je zvýraznený cieľ zákona spočívajúci v  zabránení významným nepriaznivým vplyvom na finančnú stabilitu Slovenskej republiky.

K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú úpravu znenia ustanovenia za účelom spresnenia definície riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorá je významnou súčasťou riešenia krízovej situácie vybraných inštitúcií upravenej týmto zákonom.

K bodu 3
Ide o legislatívno-technickú úpravu textu ustanovenia zákona.

K bodu 4
Ide o spresnenie znenia a zosúladenie ustanovenia vo vzťahu k definícii rezolučného orgánu na úrovni skupiny.

K bodu 5
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia definície orgánu dohľadu na úrovni skupiny v súlade so znením článku 4 odsek 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.

K bodu 6 až 8
Návrhom znenia sa spresňujú definície „nástrojov vlastníctva“, „iných nástrojov vlastníctva a „príslušného kapitálového nástroja“ pre potreby zákona a jeho aplikácie v praxi.

K bodu 9
Ide o sprehľadnenie znenia ustanovenia a spresnenie definície kritickej funkcie vybranej inštitúcie vo vzťahu k iným členským štátom.

K bodu 10
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena poznámok pod čiarou.

K bodu 11
Ide o sprehľadnenie textu zákona doplnením definícií pojmov „osoby v skupine“, „ vybranej inštitúcie tretej krajiny“, „mimoriadnej verejnej finančnej podpory“, „hlavnými oblasťami obchodnej činnosti a „zabezpečeného záväzku“ v nadväznosti na článok 2 odsek 1 body 31, 86, 28, 36 a 67 smernice.

K bodu 12
Ide o legislatívno-technickú zmenu – precizuje sa okruh úloh zamestnancov v osobitnom organizačnom útvare Národnej banky Slovenska. Jednoznačne sa stanovuje, že zamestnanci vykonávajúci úlohy podľa § 3 ods. 2 zákona sú oprávnení vykonávať úkony potrebné v konaní vedenom pred radou a zavádza sa legislatívna skratka „určený zamestnanec“.

K bodu 13
Ide o vecnú zmenu – spresnenie požiadaviek na osobu, ktorá je členom rady a do ktorého riadiacej pôsobnosti spadá osobitný organizačný útvar riešenia krízových situácií Národnej banky Slovenska. Zároveň sa rozširuje okruh členov rady o riaditeľa Štátnej pokladnice, nakoľko súčinnosť Štátnej pokladnice a jej spolurozhodovanie je pre riešenie krízových situácií je pre ich úspešné zvládnutie nevyhnutná.

K bodu 14
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie označenia subjektu, ktorý dohľad vykonáva.

K bodu 15
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu odborných a iných kritérií, ktoré musí spĺňať osoba, ktorá je členom rady.

K bodu 16
Ide o vecnú zmenu – rozšírenie rozsahu dôvodov pre zánik členstva v rade.

K bodu 17
Návrh má legislatívno-technický charakter, pričom spresňuje znenie a odstraňuje duplicity znenia zákona.

K bodu 18
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s doplnením nových § 6a a 6b.

K bodu 19
Ide o legislatívno-technickú zmenu – v súvislosti s premiestnením tohto ustanovenia v pôvodne duplicitnom výskyte v § 33 odsek 2 a § 52 odsek 3 zákona.

K bodu 20
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie postavenia predsedu rady.

K bodu 21
Ide o vecnú zmenu – nadväzujúcu na zmenu v § 6, doplnenie § 6a až § 6i vyplýva z potreby sprehľadnenia konania a rozhodovania rady v pléne ako aj prostredníctvom jej členov a sprehľadnenia právomocí jednotlivých členov. Navrhované znenie spresňuje okruh individuálnych rozhodnutí, ktoré bude rada vydávať ako orgán verejnej moci v konaní v prvom stupni v pléne a prostredníctvom výkonného člena rady. 
Novelu sa zavádza druhý stupeň konania v rámci rady, a to vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhoduje výkonný člen rady (rozhodnutia mimo rezolučného konania podľa štvrtej časti) s výnimkou rozhodnutia o vylúčení z konania alebo zamietnutí námietky zaujatosti proti určenému zamestnancovi a prizvanej osobe podľa zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na konanie a rozhodovanie v druhom stupni o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu je príslušná rada v pléne. Rozklad nemá odkladný účinok.

Vzhľadom na pripravovaný nový Správny súdny poriadok sa z textu zákona vypúšťajú ustanovenia ustanovujúce Najvyšší súd Slovenskej republiky za odvolací orgán rozhodujúci o odvolaniach proti rozhodnutiam rady v rezolučnom konaní. Orgán druhého stupňa v rezolučnom konaní sa upravuje všeobecnejšie (pravdepodobne s účinnosťou od 1. júla 2015 to bude Krajský súd Bratislava) a bude rozhodovať o opravných prostriedkoch proti všetkých prvostupňovým rozhodnutiam rady v pléne. Všeobecná správna žaloba proti prvostupňovým rozhodnutiam rady v pléne nemá odkladný účinok okrem rozhodnutia o uložení pokuty.
Na konanie a rozhodovanie rady sa vzťahuje zákon č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Vzťah zákona k zákonu č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sa teda dá charakterizovať ako „lex specialis“ k „lex generalis“, ustanovenia zákona budú mať prednosť pred úpravou podľa zákona č.  747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Návrh spresňuje a dopĺňa ochranu práv tretích osôb nadobudnutých v dobrej viere a ich oprávnených záujmov. Rozhodnutie súdu o opravnom prostriedku, ktoré zruší alebo zmení rozhodnutie rady nebude mať vplyv na platnosť a účinnosť prevodu vlastníctva, ak tretia osoba nadobudla vlastníctvo k predmetu prevodu na základe alebo v súvislosti so zrušeným alebo zmeneným rozhodnutím v dobrej viere.

Ustanovenie § 6g oprávňuje radu na zabezpečenie výkonu rozhodnutí a podávanie návrhov na vykonanie rozhodnutia súdnym exekútorom s výnimkou výkonu rozhodnutí o uložení pokuty podľa § 98 zákona a vymáhaním príspevkov podľa dvanástej časti zákona, ktoré v rámci správy zabezpečuje Fond ochrany vkladov. 
Navrhované znenie jednoznačne stanovuje, že o proteste prokurátora proti rozhodnutiu rady bude rozhodovať rada v pléne.
Vzhľadom na požiadavku na rýchlosť rezolučného konania je účelné, aby odchylne od úpravy rozhodovania o námietke zaujatosti podľa §14 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov   rada v pléne rozhodla o námietke zaujatosti podanej proti jej členovi bezodkladne.

K bodu 22
Ide o spresnenie znenia ustanovenia vo vzťahu k dotknutým osobám a trvaniu povinnosti mlčanlivosti aj po skončení výkonu funkcie.

K bodu 23
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 63 odsek 1 písm. b) smernice.

K bodu 24
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona.

K bodu 25
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 63 odsek 1 písm. i) smernice.

K bodu 26
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona.

K bodu 27
Ide o sprehľadnenie znenia transpozície článku 84 odsek 1 písm. l) smernice.

K bodu 28
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia a odstránenie nadbytočnosti.

K bodu 29
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia § 10 a 11 a odstránenie duplicity pre výskyt ustanovení predmetného článku v § 9 odsek 1 písm. a) a § 40 zákona.

K bodu 30
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena pojmov v súlade s používaním pojmu „riadiaci orgán“ ako štatutárny orgán a dozorná rada aj v iných právnych predpisoch (napr. zákon o bankách), zmena pojmu v súlade s používaním pojmu „akcie a iné nástroje vlastníctva“.

K bodu 31
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 32
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 64 odsek 1 písm. a) a d) smernice.

K bodu 33 až 35
Návrh sprehľadňuje a upravuje znenie zákona a mení pojmy v súlade s používaním pojmov v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

K bodu 36 až 38
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona vo vzťahu k právomociam rady.

K bodu 39
Ide o sprehľadnenie znenia transpozície článku 65 odsek 1 smernice a zosúladenie znenia so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 40 až 44
Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 66 smernice.

K bodu 45
Návrh spresňuje znenie ustanovenia vo vzťahu k rezolučnému orgánu tretej krajiny.

K bodu 46
Návrh spresňuje právomoci rady pri medzinárodnej spolupráci pri riešení krízových situácií.

K bodu 47
Navrhované znenie je spresnením znenia transpozície článku 93 a 97 smernice, na základe ktorého môže Slovenská republika uzavrieť dohodu o spolupráci s treťou krajinou na účely riešenia krízových situácií a podmienky za ktorých sa môže táto dohoda uzavrieť.

K bodu 48, 49 a51 a 52
Návrh bodov ustaľuje znenie zákona vo vzťahu k použitým pojmom.

K bodu 50
Návrh pojmovo precizuje znenie zákona pri ustanoveniach, ktoré stanovujú podmienky pre spoločné  rozhodovanie orgánov pre riešenie krízových situácií pri riešení krízových situácií na úrovni skupiny a pôvodne používaný pojem „spoločná dohoda“ nahrádza vecne vhodnejším pojmom „spoločné rozhodnutie“ v príslušných ustanoveniach zákona.

K bodu 53
Ide o sprehľadnenie, legislatívno-technickú a vecnú úpravu znenia transpozície článku 8 smernice, ktorou sa zabezpečuje, aby orgány poverené riešením krízovej situácie obmedzili rozsah a v akom majú iné inštitúcie v držbe záväzky oprávnené na záchranu pomocou vnútorných zdrojov, okrem záväzkov držanými subjektmi, ktoré sú súčasťou rovnakej skupiny.

K bodu 54
Návrh pojmovo precizuje znenie zákona pri ustanoveniach, ktoré stanovujú podmienky pre dosiahnutie spoločného  rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií pri riešení krízových situácií na úrovni skupiny a pôvodne používaný pojem „dohoda“ nahrádza vecne vhodnejším pojmom „rozhodnutie“ v príslušných ustanoveniach zákona.

K bodu 55
Návrh spresňuje použitie pojmu materskej spoločnosti v predmetnom ustanovení zákona.

K bodu 56
Ustanovenie spresňuje podmienky na posúdenie krízovej situácie ako riešiteľnej pre potreby posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny.

K bodu 57 až 60
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona v o vzťahu k použitým pojmom.

K bodu 61
Ide o legislatívno-technickú zmenu vzťahu k iným častiam zákona, iným všeobecne záväzným právnym predpisom, odvolaním sa proti rozhodnutiu rady a odkladného účinku odvolanie. Tieto vzťahy sú návrhom zákona riešené samostatne v znení jednotlivých ustanovení a preto nie je potrebná ich všeobecná úprava v odseku 10.

K bodu 62
Ide vecné a legislatívno-technické spresnenie znenia ustanovenia § 30 ods. 1 zákona.

K bodom 63 až 68
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 45 smernice.

K bodom 69 až 71
Návrh ustanovení upravuje znenie transpozície článku 45 odsek 12 písm. g) smernice.

K bodu 72
Ide o vecnú a legislatívno-technickú zmenu a spresnenie definície verejného záujmu v nadväznosti na návrh zmeny ustanovení § 77 až 78b zákona.

K bodu 73
Spresnenie znenia a zmena pojmov v súvislosti so zmenenou definíciou pojmu „nástroje vlastníctva“.

K bodu 74
Návrh odstraňuje duplicitu v súvislosti s navrhovanou úpravou § 5 ods. 7 zákona.

K bodu 75
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 76
Návrh zákona upravuje znenie transpozície článku 32 odsek 1 písm. b) smernice .

K bodu 77
Návrh znenia upravuje ustanovenie v súvislosti so zmenou navrhovanou v § 34 odsek 4 zákona.

K bodom 78 až 80
Návrh spresňuje hodnotenie splnenia podmienok rezolučného konania.

K bodu 81 a 82
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu za účelom zvýšenia efektivity rezolučného konania v súlade s cieľmi zákona.

K bodu 83
Ide o legislatívno-technickú zmenu – v súvislosti s doplnením nového § 6d a spresnenie znenia.

K bodom 84 až 87
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – spresnenie znenia a úprava v súvislosti s doplnením nového § 6f.

K bodu 88
Návrh ustanovuje procesnoprávnu možnosť osoby, ktorá o sebe tvrdí, že má byť účastníkom rezolučného konania, na napadnutie rozhodnutia rady o odmietnutí návrhu na začatie rezolučného konania.

K bodu 89
Ide o vecnú zmenu, ktorou sa rozširuje okruh osôb, ktorým sa doručuje rozhodnutie o zloženie rady o zástupcu štátnej pokladnice. 

K bodu 90
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 91
Návrh spresňuje znenie transpozície článku 87 odsek 1 smernice, v dôsledku ktorého sa ustanovujú rade zásady rozhodovania s možným vplyvom na viac ako jeden členský štát a v prípadoch, v ktorých sa vyžaduje prerokovanie s príslušným orgánom pred prijatím rozhodnutia.

K bodu 92
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona vo vzťahu k riešeniu krízových situácií dcérskej spoločnosti na úrovni skupiny, riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a oceňovania pre potreby rezolučného konania. Dôslednejšie sa ustanovuje postup pri riešení krízových situácií ako napr. spoluprácu s členmi príslušného kolégia pre riešenie krízových situácií, informačné povinnosti medzi príslušnými rezolučnými orgánmi, podmienky programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny ako aj postup pre prípad, ak rada nesúhlasí s programom, ktorý navrhol iný orgán pre riešenie krízových situácií. 

K bodom  93 a 94
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia a odstránenie pre nadbytočnosť vzhľadom na právnu úpravu v § 5 odsek 7,  38 odsek 1, 41 odsek 1 a 70 odsek 1 písm. b). Spresnenie znenia v súvislosti s vypustením pôvodných odsekov 1 až 3.

K bodu 95
Ide o legislatívno-technickú spresnenie znenia vzhľadom k ukladaniu opatrení radou vo forme rozhodnutí.

K bodom 96 až 98
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so zmenami navrhovanými v § 52.

K bodu 99
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona tak, aby boli pre radu zabezpečené financovanie nákladov, ktoré vzniknú v súvislosti s aplikáciou najmä rozhodnutí o uložení opatrení v rezolučnom konaní, a to až do momentu ich vymoženia od vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

K bodu 100
Jedná sa o legislatívno-technickú zmenu presunom ustanovení § 52 ods. 8  do navrhovaného znenia § 73 za účelom zjednotenia podmienok pre uplatnenie vládnych stabilizačných nástrojov v ustanoveniach § 72 až 75, ktoré upravujú podmienky a postup predchádzajúci vykonaniu a postup uplatnenia vládnych stabilizačných opatrení.

K bodu 101
Navrhované znenie sprehľadňuje úpravu opatrenia prevodu majetku a to najmä vo vzťahu k okruhu osôb, ktorých súhlas sa na prevod nevyžaduje. Dopĺňa sa povinnosť nadobúdateľa požiadať orgán dohľadu o udelenie povolenia na výkon činnosti, ak takéto povolenie nemá. V súvislosti s podaním žiadosti o predchádzajúci súhlas na nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovanej účasti a vydaním rozhodnutia orgánu dohľadu sa upravuje postup, tak aby rozhodnutie o uložení opatrenie o prevode majetku nebolo zmarené, pokiaľ si situácia nevyžiada spätný prevod. Návrh zároveň upravuje použitie pojmov, spresnenie znenia a odkazov na súvisiace ustanovenia zákona.

K bodom 102 a 103
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 39 ods. 2 smernice, ktorý odkazuje na osobitný predpis umožňujúci oddialiť povinnosť zverejnenia ponuky na trhu a rovnako nedáva možnosť rozhodnutia inštitúcie zverejniť alebo nezverejniť takúto ponuku.

K bodu 104
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia použitia opatrenia preklenovacej inštitúcie tak, aby rada nebola povinná rozhodnúť o prevode vlastníctva nástrojov vlastníctva výhradne len na preklenovaciu inštitúciu.

K bodu 105
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia ustanovenia § 55 ods. 5.

K bodu 106 až 111
Ide o legislatívno-technickú zmenu zmenou a spresnením pojmov.

K bodu 112
Ide o spresnenie znenia a rozšírenie pôsobnosti rady aj na určenie osôb, ich zodpovednosti a odmeňovania v dozornej rade preklenovacej inštitúcie.

K bodu 113
Návrh ustanovenia spresňuje jeho znenie vo vzťahu k použitiu pojmu „predaj“.

K bodu 114
Návrh spresňuje a sprehľadňuje znenie ustanovenia odseku 7.

K bodu 115
Ide o legislatívno-technickú zmenu použitia pojmov v ustanovení zákona

K bodu 116
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia na účely súladu s pojmoslovím používaným zákonom o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 117
Ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorného odkazu v zákone.

K bodu 118
Ide o doplnenie úpravy zodpovednosti za škodu členov štatutárneho orgánu preklenovacej inštitúcie a úpravy prechodu práv a povinností na preklenovaciu inštitúciu.

K bodom 119 až 123
Návrh zákona mení použitie pojmov a spresňuje znenie zákona na účely súladu so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 124
Návrh spresňuje znenie ustanovenia § 57 ods. 7 a 8.

K bodom 125 a 126
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 42 odsek 7 smernice. Zmena pojmov.
K bodu 127
Ide o doplnenie úpravy zodpovednosti za škodu členov štatutárneho orgánu správcu aktív a úpravy prechodu práv a povinností na správcu aktív.

K bodom 128 až 131
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu použitia pojmov.

K bodu 132
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 44 odsek 1 a článkom 44 smernice.

K bodom 133 až 135
Návrh legislatívno-technicky upravuje a spresňuje použité pojmy.

K bodom 136 a 137
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 44 odsek 6 písm. b) smernice a legislatívno-technickú zmenu, ktorá vyplýva zo zmien v ustanoveniach dvanástej časti zákona.

K bodu 138
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 44 odseku 7 a odseku 8 písm. b) smernice a legislatívno-technickú zmenu, ktorá vyplýva zo zmien v ustanoveniach dvanástej časti zákona.

K bodom 139 a 140
Legislatívno-technická úprava znenia zákona.

K bodom 141 až 145
Ide o spresnenie ustanovení a úpravu textu a použitých pojmov.

K bodu 146
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia ustanovenia zákona spresnením terminológie v zmysle osobitných predpisov.

K bodom 147 a 148
Návrh spresňuje znenie ustanovenia zákona.

K bodu 149
Návrh spresňuje znenie ustanovenia zákona.

K bodom 150 až 1520
Návrh upravuje a spresňuje transpozíciu článku 48 odseku 1 písm. e) a odseku 5 smernice.

K bodom 153 až 157
Návrh upravuje a spresňuje použitie pojmov vzhľadom na znenie smernice a v nadväznosti na zmeny navrhované v § 12 zákona.

K bodom 158 až 161
Ide o legislatívno-technickú zmenu použitia pojmov a spresnenie znenia ustanovení zákona.

K bodom 162 a 163
Návrh úpravy znenia spresňuje transpozíciu článku 52 odsek 8 a 11 smernice.

K bodu 164
Návrh zmeny ustanovenia spresňuje znenie § 67 ods. 2 písm. d).

K bodu 165 až 170
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článkov 53, 54 a 55 smernice.

K bodu 171
Návrhom ustanovenia sa upravuje znenie § 70 odsekov 1 až 3, pričom sa znenie sprehľadňuje.

K bodom 172 a 173
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena pojmov a spresnenie znenia aj v súvislosti s novo navrhovaným znením § 70a.

K bodu 174
Návrh nového ustanovenia sprehľadňuje transpozíciu článku 59 a článkov 61 a 62 smernice.

K bodu  175 až 178
Návrh zmeny ustanovení § 71 spresňuje a sprehľadňuje znenie ustanovenia vo vzťahu k postupu pri odpísaní a konverzií kapitálových nástrojov.

K bodu 179
Navrhovaná zmena ustanovení § 72 až 75 má za cieľ legislatívno-technickú úpravu textu pôvodných ustanovení a ich zosúladenie s navrhovanou novelou zákona č. 276/2009 Z.z. o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej hospodárskej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V § 72 sa uplatnenie vládnych stabilizačných opatrení obmedzuje na prípady systémovej krízy ako situácie, ktorá môže negatívne ovplyvniť finančný trh a stabilitu Slovenskej republiky a preventívne uplatnenie vládnych stabilizačných opatrení môže pomôcť vybranej inštitúcií preklenúť krízovú situáciu a tak zabrániť je rozšíreniu do finančného systému, kedy by náklady na jej zmiernenie výrazne presiahli hodnotu pomoci poskytnutej prostredníctvom vládnych stabilizačných opatrení.

Právomoc rady uplatniť vládne stabilizačné opatrenia je previazaná s rámcom Európskej únie pre štátnu pomoc a sú precizované podmienky pre možnosť vykonania vládnych stabilizačných opatrení a postup schvaľovania opatrení verejnej kapitálovej podpory a dočasného verejného vlastníctva. Ministerstvo má vedúcu úlohu v procese prípravy a schvaľovania opatrení a pri komunikácií s Európskou komisiou, ktorej schválenie poskytnutia štátnej podpory je podmienkou na schválenie vykonania opatrení vládou Slovenskej republiky. Novelizácia posilňuje postavenie vlády Slovenskej republiky pri rozhodovaní o uplatnení opatrení, ktoré môžu mať závažný dopad na verejné financie a prostriedky občanov.

Ustanovenie § 73 precizuje podmienky uplatnenia vládnych stabilizačných opatrení. Ich uplatnenie musí byť vo verejnom záujme na predchádzaní a riešenie krízových situácií v súlade s týmto zákonom a v súlade s Európskym rámcom pre štátnu pomoc. Zjednocuje sa znenie povinnosti pre akcionárov a ostatných podriadených veriteľov podieľať sa na znášaní strát vybranej inštitúcie, pričom táto povinnosť musí byť splnená pred uplatnením vládnych stabilizačných opatrení. Zároveň je ustanovená povinnosť rady v procese prípravy žiadosti o uplatnenie vládnych stabilizačných opatrení skúmať možnosť uplatnenia a vykonateľnosti iných opatrení na riešenie krízových situácií podľa tohto zákona a požiadať o ich uplatnenie len v prípade ak iné opatrenia nie je možné použiť alebo už použité boli, avšak toto ich použitie neviedlo k vyriešeniu krízovej situácie.

Nasledujúce § 74 a 75 upravujú opatrenia verejnej kapitálovej podpory a dočasného verejného vlastníctve. Obe sú previazané s postupom pre schvaľovanie stabilizačnej pomoci podľa zákona č. 276/2009 Z. z. o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej hospodárskej krízy na bankový sektor a potrebu ich schválenia Európskou komisiou pre ich uplatnením. Zároveň je zdôraznená ich dočasnosť tak, aby keď odpadnú dôvody, ktoré viedli k ich uplatneniu a teda najmä sa obnoví fungovanie vybranej inštitúcie a jej schopnosť zabezpečenia primeranosti kapitálových zdrojov a zdrojov likvidity, mohol štát odpredať kapitálové nástroje alebo vlastnícky podiel na vybranej inštitúcií a tým ukončiť riešenie krízovej situácie pri zachovaní finančnej stability a pokračovaní kritických funkcií vybranej inštitúcií.

K bodom 180 až 183
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia oceňovania rozdielneho zaobchádzania pre ochranu účastníkov rezolučného konania a posilnenie ich postavenia, najmä vzhľadom na možnú náhradu vzniknutej škody.

K bodu 184
Legislatívno-technická úprava textu zákona.

K bodu 185
Návrh dopĺňa procesnú formu ochrany a uplatnenia práva akcionárov a veriteľov na náhradu prípadnej vyššej straty, ktorú by mohli utrpieť v dôsledku rozhodnutia o odpísaní a konverzii kapitálových nástrojov alebo rozhodnutia o uložení opatrenia zasahujúceho do vlastníctva vlastníkov nástrojov alebo práv veriteľov vybranej inštitúcie. Nevyhnutnou súčasťou uvedených rozhodnutí bude výzva na podanie prihlášky na vyplatenie náhrad vyplývajúcich z ocenenia rozdielneho zaobchádzania podľa § 77 zákona.  O priznaní náhrady vyplývajúcej z ocenenia rozdielneho zaobchádzania rozhoduje rada formou individuálneho správneho aktu – rozhodnutia. Výroková časť rozhodnutia musí okrem náležitostí podľa § 27 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom aj výšku náhrady, osobu oprávnenú na prijatie náhrady a osobu povinnú na vyplatenie náhrady.

K bodu 186
Legislatívno-technická úprava textu zákona.

K bodu 187
Legislatívno-technická úprava textu zákona.

K bodom 188 až 194
Legislatívno-technická úprava textu zákona za účelom sprehľadnenia a zjednotenia s inými ustanoveniami zákona.

K bodu 195
Návrh doplnenia a spresnenia úpravy znenia zákona.

K bodu 196
Navrhované znenie vyplýva z potreby oddelenia správy jednotlivých foriem príspevkov, ktoré sú vybrané inštitúcie povinné uhrádzať na financovanie riešenia krízových situácií. 
Navrhovanou zmenou sa precizuje definícia ročného príspevku. Systematicky sa z § 89 odseku 2 vypúšťa spôsob úhrady ročného príspevku a presúva sa do ustanovenia § 88 a dopĺňa sa formy úhrady mimoriadneho príspevku v hotovosti v eurách.
Úpravou predmetného paragrafu sa zasahuje do výpočtu výšky ročného príspevku, tak že chránený klientsky majetok podľa osobitného predpisu do tohto výpočtu nevstupuje.

K bodu 197
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – spresnenie znenia a o zosúladenie odkazu  pod čiarou s osobitným predpisom upravujúcim výšku sankcie, ak príspevky nebudú uhradené včas a riadne,  t. j.  čl. 13 Delegovaného nariadenia komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií.

K bodu 198
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so zmenou navrhnutou v § 90 odsek 3 zákona.

K bodu 199
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu. Do § 91 sa systematicky presúva upravené znenie problematiky prostriedkov riešenia krízových situácií pôvodne uvedených v § 93. Pôvodné znenie § 91 sa presúva do § 92 a upravuje sa najmä v súvislosti s potrebou špecifikácie kompetencií a obsahu výkonu správy národného fondu. Podľa § 89 odsek 3 zákona môže rada určiť, že ročný príspevok do národného fondu môže byť čiastočne uhradený neodvolateľným platobným záväzkom vybranej inštitúcie, ktorého splnenie je v plnej miere zabezpečené majetkom s nízkym rizikom a vysokou likviditou, ktorý nie je zaťažený žiadnymi právami tretích osôb a ktorý možno použiť na účely podľa § 91 odsek 5 (ďalej len „neodvolateľný platobný záväzok“). Ak by rada alebo Jednotná rada podľa čl. 42 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 rozhodla, že ročné príspevky je možné uhrádzať neodvolateľnými platobnými záväzkami, bude potrebné zabezpečiť ich správu, ktorá si  vyžaduje zvýšené nároky na personálne a finančné zdroje. S ohľadom na komplikovanosť problematiky spravovania neodvolateľných platobných záväzkov sa vytvára potreba zabezpečenia priestoru na výkon správy prostriedkov fondu aj inými subjektmi ako Fondom ochrany vkladov. Nové znenie umožňuje rade zveriť výkon aj len časti činností súvisiacich so správou prostriedkov zábezpeky inému subjektu.
Pôvodné znenie § 92 sa vypúšťa nakoľko prevod peňažných prostriedkov národného fondu do jednotného fondu na riešenie krízových situácií ustanoveného čl. 67 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 je premetom IGA.
Nové znenie § 93 spresňuje znenie v súvislosti s doplnením nového § 6g a úpravy vykonateľnosti radou určených príspevkov.

K bodom 200 až 210
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodom 211 až 213
Návrh zavádza nový druh sankcie obmedzením alebo pozastavením výkonu niektorej činnosti, služby alebo obchodu v prípade zistenia porušení zákona, nakoľko je vhodné, aby takéto oprávnenia v prípade porušenia zákona mala aj rada. Národná banka Slovenska naďalej disponuje takýmto nástrojom v prípade porušenia predpisov, ktorých dodržiavanie kontroluje ako orgán dohľadu nad finančným trhom.

K bodu 214
Ide o legislatívno-technickú zmenu – v súvislosti s navrhovanou zmenou upraviť toto znenie v § 98 odsek 10 zákona.

K bodu 215
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 216
Ide o legislatívno-technickú zmenu – sprehľadnenie znenia a úprava v súvislosti s doplnením nového § 6g.

K bodu 217 až 219
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – úprava spoločných a zavedenie prechodných ustanovení.

K bodu 220
Návrh pojmovo precizuje znenie zákona a pôvodne používaný pojem „príjemca“ nahrádza vecne vhodnejším pojmom „nadobúdateľ“ v príslušných ustanoveniach zákona.


Čl. II

K bodom 1 až 6
Ide o legislatívno-technickú zmenu - v súvislosti s novelizáciou zákona o bankách sa mení aj režim elektronickej komunikácie súdnych exekútorov s bankami, a to vo sfére poskytovania súčinnosti a rovnako v prípade výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu sa právny režim elektronickej komunikácie zjednocuje tak v § 34 ods. 13, ako aj v § 95 ods. 2 a v nadväzujúcom § 96 ods. 2 a 4 Exekučného poriadku. Navrhovaná právna úprava je založená na zákonnej povinnosti súdnych exekútorov komunikovať s bankami a pobočkami zahraničných bánk elektronicky, ak neexistujú technické prekážky elektronickej komunikácie. Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu sa zjednocuje pojem dohody, ktorá upraví podmienky elektronickej komunikácie medzi súdnymi exekútormi a bankami a pobočkami zahraničných bánk. Právna úprava bude tak definovať zákonnú povinnosť prioritnej elektronickej komunikácie tak pre súdnych exekútorov, ako i pre banky a pobočky zahraničných bánk. Navrhovaná právna úprava počíta aj s alternatívnou formou komunikácie pre prípad, že budú existovať technické prekážky elektronickej komunikácie. V tomto prípade bude môcť súdny exekútor s bankou komunikovať v písomnej – listinnej podobe a v prípade výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke doručovaním príkazu do vlastných rúk. Režim doručovania v listinnej podobe bude zachovaný do 1. augusta 2016, resp. do dátumu, kedy bude z osobitných predpisov vyplývať povinnosť komunikovať prostredníctvom dátových schránok.

Dohoda medzi komorou exekútorov a záujmovým združením bánk, ktorá rieši oba prípady elektronickej komunikácie, bude ponímať iný formálny štatút, pokiaľ ide o jej uzavretie, keďže v navrhovanom znení sa upúšťa od režimu § 213 ods. 3 tretia veta a uzavretie dohody bude vyhradené prezídiu komory. V tejto súvislosti sa v § 214 dopĺňa odsek 7, ktorý zaväzuje komoru po schválení dohody týkajúcej sa práv a povinností exekútorov zo strany prezídia komory, povinnosťou poskytnúť túto každému exekútorovi. V tejto súvislosti sa vyzdvihuje záujem na informovanosti exekútorov, keďže tak, ako je tomu v prípade dohody o elektronickej komunikácii, bude jej realizácia spočívať práve vo sfére výkonu exekučnej činnosti jednotlivými exekútormi.

Pokiaľ ide o dohodu o elektronickej komunikácii, táto bude obsahovať najmä technické riešenia, podmienky elektronickej komunikácie, rámcové záväzky plynúce z realizácie režimu elektronickej komunikácie a podobne. V súvislosti so zákonným režimom je potrebné ešte doplniť, že dohoda bude upravovať podmienky a podrobnosti elektronickej komunikácie, samotná povinnosť elektronicky komunikovať však bude plynúť z Exekučného poriadku.

V rámci zachovania právnej istoty a reálnosti realizácie elektronickej komunikácie sa pre exekútorov zavádza prechodné obdobie, počas ktorého sú povinní prijať všetky potrebné opatrenia, aby mohli plnohodnotne elektronicky komunikovať najneskôr 1. augusta 2016, a rovnako sa výslovne ustanovuje, že doposiaľ uzavretá dohoda podľa § 34 ods. 13 je dohodou podľa tohto zákona, podliehajúcou režimu vzniku, resp. zmien a doplnení podľa ustanovení tohto zákona.

Čl. III

K bodu 1
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – doplnením definície pojmu „skupina“ na účely ustanovení upravujúcich ozdravné plány a vnútroskupinovú finančnú podporu.

K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – doplnením pojmu „zahraničná banka“ do ustanovenia § 7 ods. 15 písmena b) až d) sa zabezpečí, že dôveryhodnosť stanovených osôb sa bude posudzovať aj vo väzbe na ich pôsobenia v tomto subjekte.  

K bodu 3
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – v nadväznosti na ustanovenie § 7 ods. 15. Doplnením druhej vety do § 7 ods. 16 zákona o bankách sa pri posudzovaní dôveryhodnosti príslušných osôb bude zohľadňovať, či napr. spoločnosť vstúpila do likvidácie dobrovoľne t.j. bez finančných problémov z dôvodu, že sa sama rozhodla ukončiť činnosť. Obdobne sa bude posudzovať aj odobratie povolenia, keďže z praxe vyplynulo, že odobratie povolenia môže byť v iných krajinách vnímané ako dobrovoľné ukončenie činnosti na základe žiadosti t.j. ekvivalent žiadosti o vrátanie povolenia napr. na základe zákona o bankách.

K bodu 4
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – z dôvodu jednoznačnosti výkladu ustanovenia a jeho aplikácie sa navrhuje ustanovenie upraviť tak, aby bolo zrejmé, že predchádzajúci súhlas na voľbu resp. ustanovenie osôb uvedených v § 9 ods. 4 zákona o bankách sa vyžaduje pre každú voľbu (ustanovenie do funkcie), či už prvotnú alebo nasledujúcu po skončení funkčného obdobia. Súčasne sa do ustanovenia § 9 ods. 4 zákona o bankách dopĺňa povinnosť pre banky písomne informovať Národnú banku Slovenska o dni vzniku a dni zániku funkcie člena štatutárneho orgánu a člena dozornej rady. Taktiež sa navrhuje upraviť odsek 5 tak,  aby bolo zrejmé, že predchádzajúci súhlas na ustanovenie osôb uvedených v § 9 ods. 5 zákona o bankách sa vyžaduje pre každé ustanovenie do predmetnej funkcie, či už prvotné alebo nasledujúce po skončení funkčného obdobia.

K bodu 5
Ide o technicko-vecnú zmenu - do § 23a ods. 1 zákona o bankách sa navrhujú doplniť nové písmená, v ktorých sa uvádzajú osoby, na ktoré sa majú ustanovenia o odmeňovaní aplikovať. Okrem iného sú to aj osoby podľa Nariadenia EK. V dôsledku doplnenia týchto písmen sa rozšíril okruh osôb, na ktoré sa majú aplikovať zásady odmeňovania. S odsekom 1 je spojený odsek 2, ktorý člení typ odmeny na zaručenú pevnú zložku celkovej odmeny a pohyblivú zložku celkovej odmeny. Zaručená zložka odmeny sa v závislosti od typu osoby, ktorej sa vypláca člení na mzdu a odmenu. Mzda je určená zamestnancom a odmena členom štatutárneho orgánu a dozornej rady. V odseku 2 sa teda navrhuje zohľadniť rozšírený okruh osôb, v dôsledku čoho v odseku 2 je potrebné doplniť, aký typ zaručenej pevnej zložky celkovej odmeny sa vypláca osobám, ktorý boli doplnený do odseku 1 (s výnimkou členov dozornej rady).

K bodu 6
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 92 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ  o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES  sa dopĺňajú ďalšie osoby, na ktoré sa budú vzťahovať zásady odmeňovania. Uvedené rozšírenie okruhu osôb na ktoré sa budú vzťahovať zásady odmeňovanie vyplýva z článku 92 ods. 2 písm. e) smernice a z Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 604/2014 vydaného podľa článku 92 od. 4 smernice na základe ktorého sa určujú kvalitatívne a kvantitatívne kritéria na vymedzenie osôb zodpovedných za rizikový profil banky.

K bodu 7
Ide o legislatívno-technickú zmenu  – v spojitosti s doplnením § 23a ods. 1. písm. a).

K bodu 8
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 23a odseku 6, ktorá vyplýva z transpozície článku 93 smernice 2013/36/EÚ. Touto zmenou sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 9
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 23b odseku 1 písm. e) ktorá vyplýva z ustanovenia článku 94 ods. l) smernice 2013/36/EÚ. Touto úpravou sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou. Navrhovanou zmenou sa dosiahne to, že pohyblivá zložka odmeňovania bude tvorená zo zložiek uvedených v § 23b ods. 1 a v spojení s ustanovením § 23b ods. 5 bude musieť byť poskytovaná aj vo forme cenných papierov a iných finančných nástrojov, a to vo výške 50% sumu pohyblivej zložky celkovej odmeny. Vzhľadom aktuálne podmienky na finančnom trhu (neexistencia potrebných cenných papierov alebo finančných nástrojov) nebude uplatnenie tejto požiadavky pre dotknuté subjekty jednoduché.

K bodu 10
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 23b odseku 6, ktoré vyplýva z článku 94 ods. 1 písm. e) smernice 2013/36/EÚ a ktorou sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 11
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 23b odseku 8, ktorá vyplýva z článku 94 ods. 1 písm. n) smernice 2013/36/EÚ. Touto úpravou sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 12
Navrhovaným doplnením druhej vety do ustanovenia  § 23d odseku 2, ktoré vyplýva z článku 95 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 13
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 5 odsek 1 smernice v spojení s článkom 74 nariadenia CRD IV. Navrhovanou úpravou sa zohľadňuje, že je na samotnej ECB, akú formu ozdravných plánov zvolí v prípade ňou dohliadaných subjektov. Súčasne sa do ustanovenia dopĺňa, že takéto ozdravné plány sú súčasťou systému riadenia banky.

K bodu 14 až 18
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 19
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 20
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 5 odsek 2 smernice. Touto úpravou sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 21
Ide o vecnú a legislatívno-technickú zmenu – navrhuje sa špecifikovať do kedy po schválení ozdravného plánu je banka povinná predložiť ozdravný plán Národnej banke Slovenska.
K bodu 22
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia vzhľadom na úpravu navrhovanú v § 33p odsek 1 zákona o bankách.

K bodu 23
Ide o vecnú zmenu – navrhuje sa primerané predĺženie lehoty na predloženie ozdravného plánu rade. Berúc do úvahy celkovú lehotu na posúdenie ozdravného plánu (6 mesiacov od predloženia) aj primerané predĺženie lehoty na predloženie ozdravného plánu rade jej stále dáva dostatok času na predloženie oznámenia Národnej banke Slovenska, ktoré má charakter odporúčania.

K bodom 24 a 25
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 6 smernice.

K bodom 26 a 27
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 1 odsek 2 bod 85 smernice. Pomocou tejto úpravy sa špecifikuje lehota, v akej banka predkladá skupinový ozdravný plán Národnej banke Slovenska na posúdenie.

K bodu 28
Ide o vecnú zmenu – vzhľadom k tomu, že Národná banka Slovenska v tomto prípade vystupuje ako orgán dohľadu na konsolidovanom základe a skupinový ozdravný plán sa predkladá orgánu dohľadu iného členského štátu, jedná sa o orgán dohľadu príslušný pre dohľad nad zahraničnou bankou t.j. subjektom, ktorý nemá sídlo na území Slovenska.

K bodu 29
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 30
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena pojmov.

K bodu 31
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 8 smernice. Upravuje sa procesný postup schvaľovania skupinových ozdravných plánov.

K bodu 32
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 33
Ide o legislatívno-technickú zmenu – z dôvodu novely zákona o úveroch na bývanie navrhovanej úpravy opatrení včasnej intervencie v osobitnom novom § 65a zákona o bankách. Zmena pojmu v súlade s transpozíciou pojmu „collateral“  do zákona v podobe pojmu „zábezpeka“.

K bodu 34
Ide o legislatívno-technickú zmenu – z dôvodu novely zákona o úveroch na bývanie navrhovanej úpravy opatrení včasnej intervencie v osobitnom novom § 65a zákona o bankách.

K bodu 35
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 19 odsek 7 smernice. Podľa súčasnej formulácie tohto ustanovenia by k ustanoveniu hodnoty protiplnenia za poskytnutie skupinovej podpory nemalo dôjsť skôr ako v čase jej poskytnutia. Hodnota protiplnenia musí byť však stanovená už v zmluve a jej uzavretie predchádza poskytnutiu takejto podpory, preto by hodnota protiplnenia mala byť v čase poskytnutia už známa. Z uvedeného dôvodu sa ustanovenie upravuje tak, že hodnota protiplnenia nie je ešte ustanovená v čase keď sa ešte len rozhoduje o poskytnutí skupinovej podpory.

K bodu 36
Ide o legislatívno-technickú zmenu – z dôvodu úpravy opatrení včasnej intervencie v osobitnom novom § 65a zákona o bankách.

K bodu 37
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 19 odsek 5 smernice.

K bodu 38
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 20 smernice. Upravuje sa procesný postup schvaľovania návrhov zmlúv o skupinovej podpore.

K bodu 39
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena pojmov a spresnenie znenia.

K bodu 40
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena pojmov a spresnenie znenia.

K bodu 41
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia vzhľadom na úpravu navrhovanú v § 33u zákona o bankách.

K bodu 42
Ide o vecnú zmenu – navrhované znenie § 37 ods. 4 dopĺňa povinnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk, vrátane bánk a ich pobočiek, ktoré sa nezúčastňujú na systéme ochrany vkladov v Slovenskej republike. Legislatívnym odkazom sa definuje obsah povinností, ktorý bude stanovený výlučne zákonom o ochrane vkladov ako osobitným predpisom. Zároveň sa odstraňuje pôvodná posledná veta, pretože táto je plnohodnotne nahradená informačnými povinnosťami v zmysle návrhu novely zákona o ochrane vkladov.

K bodu 43
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 111 odsek 2 písm. d) smernice.

K bodu 44
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 111 odsek 2 písm. a) a b) smernice. Úprava danej problematiky sa novelou zákona o úveroch na bývanie presúva do nového § 65a zákona o bankách.

K bodu 45
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 111 odsek 2 písm. e) smernice.

K bodu 46
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia z dôvodu úpravy opatrení včasnej intervencie v novom § 65a a navrhovanej novelou zákona o úveroch na bývanie.

K bodu 47
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 29 smernice.

K bodu 48
Ide o vecnú zmenu – navrhuje sa, aby sa ustanovili primerané požiadavky na odbornú spôsobilosť a zamedzenie konfliktu záujmov členov štatutárneho orgánu správcu, ktorým je právnická osoba. 

K bodu 49
Ide o vecnú zmenu – navrhuje sa, aby sa ustanovili primerané požiadavky na odbornú spôsobilosť správcu.

K bodu 49
Ide o vecnú zmenu – na spoločníkov alebo akcionárov správcu, ktorý je právnickou osobou, na štatutárny orgánom, členov štatutárneho orgánu, členov dozorného orgánu tejto právnickej osoby a zamestnancov tejto právnickej osoby, prostredníctvom ktorých správca vykonáva nútenú správu sa vzťahujú obmedzenia ako pri fyzickej osobe správcovi v nadväznosti na zabránenie konfliktu záujmov voči banke, v ktorej správca vykonáva nútenú správu. 

K bodu 50
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia, keďže výkon funkcie zástupcu správcu sa považuje za verejnú funkciu, ak je zástupca správcu fyzickou osobou.

K bodu 51
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 29 odsek 2 smernice.

K bodu 52
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 29 odsek 5 smernice.

K bodu 53
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 29 odsek 1 smernice.

K bodu 54
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia vzhľadom na úpravu procesu zavádzania nútenej správy nad bankou, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku. 

K bodu 55
Ide o vecnú zmenu – navrhovanou úpravou sa mení režim elektronickej komunikácie súdnych exekútorov s bankami, a to vo sfére poskytovania súčinnosti a rovnako v prípade výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Navrhovaná právna úprava je založená na zákonnej povinnosti súdnych exekútorov komunikovať s bankami a pobočkami zahraničných bánk elektronicky, ak neexistujú technické prekážky elektronickej komunikácie. Navrhovaná právna úprava počíta aj s alternatívnou formou komunikácie pre prípad, že budú existovať technické prekážky elektronickej komunikácie. V tomto prípade bude môcť súdny exekútor s bankou komunikovať v písomnej – listinnej podobe a v prípade výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke doručovaním príkazu do vlastných rúk.

K bodu 56 a 57
Ide o vecnú zmenu – navrhnutou úpravou sa dopĺňa zákon novým písmenom u) do § 91 ods. 4 a zároveň sa dopĺňa § 91 ods. 6.zákona o bankách tak, aby banky a pobočky zahraničných banky mali povinnosť poskytovať informácie (údaje), ktoré sú predmetom bankového tajomstva Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky v rozsahu nevyhnutnom na plnenie jeho úloh pri ochrane hospodárskej súťaže podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže (teda zákona č. 136/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) a podľa nariadenia ES/EÚ o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže (teda nariadenia ES č. 1/2003 v platnom znení).

K bodu 58
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície v spojitosti s prevzatím obozretného dohľadu  Európskou centrálnou bankou v rámci Jednotného mechanizmu dohľadu, pričom jednou z nich je aj posudzovanie vhodnosti členov manažmentu banky. Hoci v zmysle príslušnej európskej legislatívy sa žiadosť o prechádzajúci súhlas na voľbu stanovených osôb predkladá národnému orgánu dohľadu, v tomto prípade Národnej banke Slovenska, ktorá žiadosť posúdi v zmysle vnútroštátnych požiadaviek, konečné rozhodnutie prijíma Európska centrálna banka. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť a na nevyhnutnú vzájomnú spoluprácu medzi Európsku centrálnou bankou a Národnou bankou Slovenska, celý proces posúdenia vhodnosti člena manažmentu banky tak vyžaduje dlhšie časové obdobie, preto sa v ustanovení navrhuje predĺžiť lehotu na rozhodnutie vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu podľa § 9 ods. 4 zákona o dohľade o jeden mesiac, v dôsledku čoho lehota na vydanie rozhodnutia bude dva mesiace od doručenia úplnej žiadosti. Lehota na rozhodnutie o udelení súhlasu na zmenu stanov zostáva nezmenená.

Čl. IV

K bodu 1
Podľa článku 92 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ  o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES sa dopĺňajú ďalšie osoby, na ktoré sa budú vzťahovať zásady odmeňovania. Uvedené rozšírenie okruhu osôb, na ktoré sa budú vzťahovať zásady odmeňovania, vyplýva z článku 92 ods. 2 písm. e) smernice a z Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 604/2014, vydaného podľa článku 92 od. 4 smernice, na základe ktorého sa určujú kvalitatívne a kvantitatívne kritéria na vymedzenie osôb zodpovedných za rizikový profil obchodníka s cennými papiermi.

K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú zmenu v spojitosti s doplnením § 71da ods. 1.

K bodu 3
Navrhovaným doplnením ustanovenia § 71db odseku 6, ktoré vyplýva z článku 94 ods. 1 písm. e) smernice 2013/36/EÚ sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 4
Navrhovanou úpravou ustanovenia § 71db odseku 8, ktorá vyplýva z článku 94 ods. 1 písm. n) smernice 2013/36/EÚ sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 5
Navrhovaným doplnením druhej vety do ustanovenia § 71dd odseku 2, ktoré vyplýva z článku 95 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ, sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 6 až 13
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 14
Ide o legislatívno-technickú úpravu – úprava vnútorného odkazu v nadväznosti na bod 38, ktorým sa v § 144 vypúšťa odsek 29.

K bodu 15
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 16
Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 5 odsek 2 smernice.

K bodu 17
Ide o vecnú a legislatívno-technickú zmenu – navrhuje sa špecifikovať dokedy po schválení ozdravného plánu je obchodník s cennými papiermi povinný predložiť ozdravný plán Národnej banke Slovenska.

K bodom 18 a 20
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 21
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia vzhľadom na úpravu navrhovanú v  § 71 dg odsek 1 zákona o cenných papieroch.

K bodu 22
Ide o vecnú zmenu – navrhuje sa primerané predĺženie lehoty na predloženie ozdravného plánu rade. Berúc do úvahy celkovú lehotu na posúdenie ozdravného plánu (6 mesiacov od predloženia) aj primerané predĺženie lehoty na predloženie ozdravného plánu rade, ktorá má tak dostatok času na predloženie oznámenia Národnej banke Slovenska, ktoré má charakter odporúčania.

K bodu 23 až 25
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 6 smernice.

K bodu 26 až 30
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 31
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 32
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 8 smernice. Upravuje sa procesný postup pri schvaľovaní skupinových ozdravných plánov.

K bodu 33
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia

K bodu 34
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 35
Ide o legislatívno-technickú úpravu – úprava vnútorných odkazov.

K bodu 36
Ide o legislatívno-technickú úpravu – úprava vnútorných odkazov v nadväznosti na bod 30, ktorým sa v § 144 vypúšťa odsek 29, a bod 31, ktorým sa vypúšťa § 144a.

K bodu 37 a 38
Vypustením ustanovení dochádza k predchádzaniu neurčitosti týchto ustanovení a aj v záujme správnej systematiky vo veci správneho zaradenia opatrení včasnej intervencie, ktoré majú slúžiť na predchádzanie aj riešenie krízových situácií bánk (úverových inštitúcií) ako vybraných finančných inštitúcií, keďže – aj vzhľadom na reguláciu riešenia krízových situácií na finančnom trhu podľa zákona č. 371/2014 Z. z. v znení zákona č. 39/2015 Z. z. – sa opatrenia včasnej intervencie majú uplatňovať pri dôvodne hroziacom porušení, kým za vzniknuté a zistené porušenie sa uplatňujú sankcie upravené v § 144 a nasl. zákona o cenných papieroch.

K bodu 39
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia. 

K bodu 40
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.



Čl. V

K bodu 1
Podľa zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov majú vybrané inštitúcie povinnosť zúčastňovať sa na riešení krízových situácií uhrádzaním príspevku do Národného fondu na financovanie účinného ukladania opatrení na riešenie krízových situácií a právomocí Rady. Príspevok uhrádzaný peňažnou formou nie je s účinnosťou od 1.1.2015 považovaný za daňový výdavok podľa zákona  č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Keďže novelou zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu sa umožňuje uhradiť ročný príspevok aj formou neodvolateľného platobného záväzku, pričom na tento účel sa príspevky osobitne uhrádzajú do peňažného fondu, nebude príspevok do Národného fondu bez ohľadu na formu jeho splatenia daňovým výdavkom podľa zákona o dani z príjmov.

Čl. VI

K bodu 1
Ide o vecnú a legislatívno-technickú zmenu – navrhuje sa rozšíriť okruh subjektov oprávnených na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu o radu, právomoc ktorej vo veci návrhu na vyhlásenie konkurzu ustanovuje § 24 odsek 2 zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu.

Čl. VII

K bodu 1
V návrhu zákona sa zavádza pojem „odborný garant“, ktorý svojou podstatou nahrádza v zákone používaný pojem „vedúci zamestnanec“. Účelom navrhovanej zmeny je jednoznačne a presne vymedziť osobu zodpovednú za vykonávanie finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva takým spôsobom, aby sa eliminovala doterajšia výkladová nejednoznačnosť a právna neistota pri používaní pojmu „vedúci zamestnanec“ na účely zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tento termín často krát vytvára mylný dojem, že ide o pozíciu vedúceho zamestnanca v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), čím môžu vznikať závažné výkladové a aplikačné problémy, preto je potrebné jednoznačne ustanoviť možný právny vzťah medzi osobou zodpovednou za vykonávanie finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva a finančným agentom alebo finančným poradcom tak, aby nedochádzalo k jeho mylnej interpretácii v súvislosti so znením ďalších právnych predpisov.
Všetky povinnosti vyplývajúce pre odborného garanta voči Národnej banke Slovenska aj voči finančným agentom a finančným poradcom však zostávajú zachované.

K bodu 2
Vzhľadom na vymedzenie pojmu odborného garanta v bode 1 návrhu zákona, je potrebné vypustiť jeho definíciu v uvedenom ustanovení zákona, nakoľko by sa jednalo o duplicitné zadefinovanie odborného garanta v dvoch ustanoveniach zákona.

K bodu 3
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou pojmu „vedúci zamestnanec“ na „odborný garant“ upravenú v bode 1.


Čl. VIII

K bodu 1
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – zákon stráca charakter schémy štátnej pomoci a nadobúda charakter legislatívneho zakotvenia procesu poskytovania individuálnej štátnej pomoci banke, ktorá sa vplyvom finančnej krízy alebo inej krízovej situácie ocitla v situácií, kedy nie je možné zabezpečiť jej stabilizáciu bez rizika rozšírenia negatívnych dopadov na iné finančné inštitúcie a finančný trh bez uplatnenia stabilizačnej pomoci v súlade s týmto zákonom.

K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhovaná zmena znenia § 1 ods. 1 písm. a) zákona premieta do znenia zákona súčasné obdobie, kedy doznievajú negatívne vplyvy globálnej finančnej krízy, ale nie je možné vylúčiť ani vznik nových globálnych, ale aj lokálnych finančných kríz a je potrebné zabezpečiť možnosť využitia postupu stanoveného týmto zákonom aj na riešenie možných budúcich situácií bez obmedzovania na vplyvy doznievajúcej globálnej krízy. Zároveň znenie odzrkadľuje a prepája zákon s novou úpravou riešenia krízových situácií. Predmetný bod zavádza nové pojmy „finančná kríza“ a krízová situácia. Finančnou krízou rozumieme takú situáciu, pri ktorej dochádza k systémovému zlyhaniu ekonomiky s priamym dopadom na stabilitu finančných trhov, zatiaľ čo pod pojmom krízová situácia je chápaná situácia, keď sú splnené podmienky na začatie rezolučného konania podľa § 32 zákona č. 371/2014 o riešení krízových situácií na finančnom trhu.

K bodu 3
Ide o legislatívno-technickú zmenu – jedná sa o spresnenie a aktualizáciu textu a odkazov v texte zákona v súlade so súčasným stavom právnych predpisov.

K bodu 4
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – ustanovenie zavádza novú formu stabilizačnej pomoci v súlade so zákonom o riešení krízových situácií pre prípady, ak stabilizačná pomoc je uplatnením vládnych stabilizačných opatrení pri riešení krízovej situácie banky. Dočasné verejné vlastníctvo je rozšírením a doplnením foriem stabilizačnej pomoci a zároveň efektívne dopĺňa rámec zákona ako aj rámec pre riešenie krízových situácií.

K bodu 5
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhuje sa rozšírenie a spresnenie znenia zákona v súvislosti s rozšírením foriem stabilizačnej pomoci.

K bodu 6
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhuje sa rozšírenie a spresnenie znenia zákona v súvislosti s rozšírením foriem stabilizačnej pomoci.

K bodu 7
Ide o legislatívno-technickú zmenu – v súvislosti s navrhovanými zmenami ustanovenia § 2 ods. 1 zákona.

K bodu 8
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – ustanovenie prepája znenie zákona so zákonom o riešení krízových situácií pre prípady, ak stabilizačná pomoc je uplatnením vládnych stabilizačných opatrení pri riešení krízovej situácie banky, o ktorú môže požiadať Rada pre riešenie krízových situácií podľa uvedeného zákona.

K bodu 9
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – doplnenie upravuje počet žiadostí a subjekty, ktorým je zasielaná žiadosť o stabilizačnú pomoc v súlade so zapracovaním Európskej Komisie do procesu schvaľovania stabilizačnej pomoci.

K bodu 10
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 11
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – návrh ustanovenia zakotvuje povinnosť uskutočniť opatrenia na doplnenie kapitálu a opatrenie kapitalizácie pred podaním žiadosti o stabilizačnú pomoc. Tieto sú podmienkou na schválenie stabilizačnej pomoci zo strany Európskej Komisie a vlády SR. Ustanovenie rovnako prepája znenie zákona so zákonom o riešení krízových situácií pre prípady, ak stabilizačná pomoc je uplatnením vládnych stabilizačných opatrení pri riešení krízovej situácie banky podľa uvedeného zákona.

K bodu 12
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – návrh ustanovenia zakotvuje povinnosť vypracovania plánu na doplnenie kapitálu v súlade s požiadavkami na schválenie stabilizačnej pomoci v súlade s rámcom Európskej Únie pre štátnu pomoc - Oznámením Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou.

K bodu 13
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhované znenie upravuje proces schvaľovania stabilizačnej pomoci vo vzťahu k jej schvaľovaniu zo strany Európskej Komisie a k náležitostiam návrhu na schválenie stabilizačnej pomoci najmä vo vzťahu k posúdeniu vykonateľnosti plánu na doplnenie kapitálu a vypracovaniu analýzy dôvodov vzniku nedostatku kapitálu banky.

K bodu 14
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – jedná sa zavedenie nového prvku s procese schvaľovania stabilizačnej pomoci vo vzťahu k jej schvaľovaniu zo strany Európskej Komisie.

K bodu 15
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhované znenie upravuje proces schvaľovania stabilizačnej pomoci vo vzťahu k jej schvaľovaniu zo strany Európskej Komisie a k náležitostiam návrhu na schválenie stabilizačnej pomoci.

K bodu 16
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – jedná sa úpravu procesu schvaľovania stabilizačnej pomoci vo vzťahu k jej schvaľovaniu zo strany Európskej Komisie a k náležitostiam návrhu na schválenie stabilizačnej pomoci.

K bodu 17
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia uvedením správneho krížového odkazu.

K bodu 18
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia vo vzťahu k povinnosti schvaľovania stabilizačnej pomoci zo strany Európskej Komisie.

K bodu 19
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – spresnenie znenia zákona a novelizáciu znenia pri odkaze na rámec Európskej Únie pre štátnu pomoc vo forme Oznámením Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou.

K bodu 20
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhované zmeny reflektujú povinnosti vyžadované Oznámením o bankovníctve (2013/C 216/01 Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013), plnenie ktorých Európska Komisia vyžaduje pred a po schválení stabilizačnej pomoci. Navrhované ustanovenia prepájajú znenie zákona so znením zákona č. 371/2014 Z.z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje pravidlá pre odpis a kapitalizáciu. Zároveň sa umožňuje s predchádzajúcim súhlasom Európskej Komisie odklon od povinností odpisu dlhu a kapitalizácie v prípadoch stanovených zákonom, ak by najmä vykonanie kapitalizácie bolo v neúčelné alebo by mohlo ohroziť finančnú stabilitu banky, ktorej sa má stabilizačná pomoc poskytnúť.

K bodu 21
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia uvedením správneho krížového odkazu.

K bodu 22
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 23
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhovaná zmena upravuje povinnosť vyplývajúcu z Oznámenia o bankovníctve (2013/C 216/01 Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013), plnenie ktorej Európska Komisia vyžaduje pred a po schválení stabilizačnej pomoci.

K bodu 24
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhované zmeny reflektujú povinnosti vyžadované Oznámením o bankovníctve (2013/C 216/01 Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013), ktoré Európska Komisia vyžaduje pred a po schválení stabilizačnej pomoci.

K bodu 25
Ide o legislatívno-technickú zmenu –  v súvislosti s navrhovanými úpravami § 2 ods. 1.

K bodu 26
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia uvedením správneho krížového odkazu.

K bodu 27
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – návrh úpravy zohľadňuje doplnenie rozsahu nástrojov stabilizačnej pomoci v § 2 ods. 1, kedy je potrebné v Zmluve o stabilizačnej pomoci špecifikovať finančné nástroje tvoriace položky vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 alebo kapitálu Tier 2 alebo vlastnícky podiel v banke a to v záujme ochrany záujmov štátu a verejných prostriedkov, ktoré sa na poskytnutie stabilizačnej pomoci môžu použiť.

K bodu 28
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – v súvislosti so zavedením povinnosti vytvárania plánu doplnenia kapitálu a možnosti prevodu vlastníckeho podielu v banke pri poskytnutí stabilizačnej pomoci podľa nových ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) a b) sa plán doplnenia kapitálu a zmluva, ktorou sa prevádza vlastníci podiel v banke navrhujú ustanoviť ako príloha k Zmluve o stabilizačnej pomoci.

K bodu 29
Ide o vecnú zmenu – ruší sa povinnosť informovať o stabilizačnej pomoci Európsku Komisiu a potreba predkladania pravidelných správ o prehodnotení opodstatnenosti schémy štátnej pomoci, nakoľko zaniká štatút schémy štátnej pomoci. 


K bodu 30
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia uvedením správneho krížového odkazu.

K bodu 31

Ide o vecnú zmenu – časové ohraničenie možnosti uzavrieť zmluvu o stabilizačnej pomoci sa navrhuje zo zákona vypustiť, aby sa tým vytvorila možnosť uplatniť rámec stabilizačnej pomoci pre banky aj pre prípad budúcich finančných kríz a riešenia krízových situácií na finančnom trhu.

Čl. IX

Týmto článkom sa novelizuje zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom tejto novely je vrátiť zákon o osobitnom odvode do pôvodného stavu pred novelou z 23. apríla 2015.

K bodu 1
Novým odsekom 6 v § 4 sa upravuje spätné vrátenie použitých prostriedkov od právnickej osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu do štátnych finančných aktív osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií, resp. bánk a pobočiek zahraničných bánk (ďalej len „osobitný odvod“).

K bodu 2
Novým § 10 sa navrhuje, že od účinnosti predmetnej novely, tzn. od 1 júla 2016 nebudú môcť byť štátne finančné aktíva použité na posilnenie vlastných zdrojov financovania právnických osôb so 100 % majetkovou účasťou štátu a ruší sa možnosť vydať na tento účel nariadenie vlády SR.

Čl. X

K bodu 1
Doplnenie preverenia blízkych osôb akcionárov s kvalifikovanou účasťou, ktoré sú v čase podania žiadosti o povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k subjektom pôsobiacim na finančnom trhu sa navrhuje z dôvodu, aby bolo možné efektívnejším spôsobom preveriť vhodnosť akcionárov a prípadné potenciálne konflikty záujmov.

K bodu 2
Doplnenie preverenia blízkych osôb akcionárov s kvalifikovanou účasťou, ktoré sú v čase podania žiadosti o povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k subjektom pôsobiacim na finančnom trhu sa navrhuje z dôvodu, aby bolo možné efektívnejším spôsobom preveriť vhodnosť akcionárov a prípadné potenciálne konflikty záujmov.

K bodom 3 a 4
Nakoľko Európska komisia plánuje tento rok revidovať dohodu medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o priamom poistení s výnimkou životného poistenia, je potrebné v zákone o poisťovníctve stanoviť, že tento zákon sa uplatňuje na vykonávanie neživotného poistenia zahraničnými poisťovňami so sídlom v  Švajčiarskej konfederácií na území Slovenskej republiky a poisťovňami so sídlom v Slovenskej republike na území Švajčiarskej konfederácie len, ak predmetná dohoda nestanovuje inak.

K bodu 5
Zákon a ani súvisiace nariadenia neobsahujú vymedzenie obsahu koncepcie investičnej politiky. Nakoľko by uvedená skutočnosť mohla v aplikačnej praxi spôsobovať obsahovo nevyrovnané informovanie klientov poisťovní a problémy pri výkone dohľadu nad spĺňaním uvedenej povinnosti, navrhuje sa doplnenie základných požiadaviek na obsah predmetnej koncepcie.

K bodu 6
Navrhuje sa do okruhu existujúcich subjektov (Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo), ktorým sa poskytne informácia na účely vykonávania bezpečnostných previerok, doplniť aj Národný bezpečnostný úrad. Uvedené je potrebné na základe potreby odôvodnenej v osobitnom predpise, ktorým je zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na ktorý v zákone odkazuje poznámka pod čiarou k odkazu 38.

K bodu 7
Odhaduje sa, že neodhalené poisťovacie podvody sa celosvetovo  pohybujú v rozsahu až 20 až 30 % celkového predpísaného poistného. Každý poisťovací podvod (t.j. každé neoprávnene vyplatené poistné plnenie) priamo ovplyvňuje ostatných poistených, nakoľko znižuje finančnú rezervu na výplatu oprávnených nárokov a tým vzniká potreba zvyšovania poistného, čo je v priamom protiklade so záujmami klientov.
Z uvedeného dôvodu sa s cieľom ochrany klientov a prevencie pred poisťovacími podvodmi stanovuje, že za porušenie mlčanlivosti sa nepovažuje okrem iného aj výmena a zdieľanie vybraných informácií medzi poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných poisťovní, zaisťovňami, zaisťovňami z iného členského štátu a pobočkami zahraničných zaisťovní.

K bodu 8
V nadväznosti na bod 7 novely sa za účelom výmeny informácií nevyhnutných na overenie pravdivosti a úplnosti údajov o poistných udalostiach alebo škodových udalostiach stanovuje možnosť vytvorenia registra vybraných informácií o poistných udalostiach. Možnosť vytvoriť register sa stanovuje poisťovniam, pobočkám poisťovní z iných členských štátov a pobočkám zahraničných poisťovní, ktoré jeho prevádzkovanie zveria tretej osobe. Treťou osobou môže byť napr. Slovenská asociácia poisťovní. Stanovuje sa rozsah údajov vedených v registri poistných udalostí. Zároveň sa stanovujú požiadavky na ochranu týchto údajov, ich poskytnutie tretím osobám a ich uchovávanie. Za účelom ochrany klientov poisťovní, pobočiek poisťovní z iných členských štátov a pobočiek zahraničných poisťovní sa stanovuje ich právo požiadať o poskytnutie zoznamu údajov, ktoré sú o nich v registri vedené a právo podať sťažnosť proti zápisu v registri.    

K bodu 9
Rozširuje sa rozsah údajov poskytovaných klientmi a ich zástupcami o doklady a údaje preukazujúce zdravotný stav za účelom zistenia rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie.

K bodu 10
Stanovuje sa, že na účely výpočtu priemeru z podielov, kedy sú činnosti vo finančnom sektore významné a na meranie najmenšieho finančného sektora a najvýznamnejšieho finančného sektora vo finančnom konglomeráte sa bankový sektor a sektor investičných služieb považujú za jeden sektor.

K bodu 11
Je potrebné stanoviť, že na poisťovne v osobitnom režime sa vzťahujú aj požiadavky ustanovené v § 31 (Konflikt záujmov) a § 32 (Vybavovanie sťažností) a naopak, nevzťahuje sa na ne požiadavka § 75 (Oznamovacia povinnosť), nakoľko poisťovňa v osobitnom režime nemôže vykonávať poisťovaciu činnosť mimo územia Slovenskej republiky.

K bodu 12
Navrhované znenie postihuje povahu záväzkov, ktoré kryjú technické rezervy.

K bodu 13
V § 178 ods. 1 sú ustanovené kategórie aktív do ktorých je poisťovňa, na ktorú sa uplatňuje osobitný režim a Slovenská kancelária poisťovateľov oprávnená umiestniť prostriedky technických rezerv. Položky v písmenách s) a t) do tejto kategorizácie nepatria, nakoľko vzhľadom na svoju povahu do nich nie je možné umiestniť prostriedky technických rezerv. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ich vypustenie. 

K bodu 14
Nakoľko pre efektívny výkon dohľadu na diaľku nie je potrebné, aby Národná banka Slovenska disponovala overenou kópiou platných stanov, navrhuje sa úprava uvedeného ustanovenia.

K bodu 15
Navrhuje sa doplnenie povinnosti poisťovní predložiť výkazy, hlásenia, prehľady a iné správy o skutočnostiach, ktoré nastali do 31. decembra 2015 ako aj správy o činnosti za rok 2015, nakoľko v prípade absencie predmetného ustanovenia, by z dôvodu straty účinnosti predmetných podzákonných právnych predpisov, neboli poisťovne povinné vykázať Národnej banke Slovenska údaje za kalendárny rok 2015.

K bodu 16
V súvislosti s bodmi 3 a 4 návrhu zákona sa dopĺňa príloha č. 2 zákona o poisťovníctve o smernicu Rady 91/371/EHS z 20. júna 1991 o vykonávaní dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o priamom poistení s výnimkou životného poistenia.

Čl. XI

Týmto článkom bolo doplnené splnomocňovacie ustanovenie na vyhlásenie úplného znenia zákona v zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Čl. XII

Navrhuje sa účinnosť zákona k 1. januáru 2016.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 26. augusta 2015.



Robert  F i c o, v.r.
predseda vlády
Slovenskej republiky






Peter K a ž i m í r, v.r.
podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej republiky


 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 39/2015 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska pripravilo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 39/2015 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“), ktorým sa v roku 2015 do slovenského právneho poriadku zaviedol nový rámec prevencie a riešenia krízových situácií na finančnom trhu.

Hlavným dôvodom návrhu zákona je najmä legislatívno-technické upravenie textu zákona č. 371/2014 Z. z. v súlade s vývojom stále prebiehajúceho transpozičného procesu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (ďalej len „smernica“) v niektorých členských štátoch Európskej únie a s tým súvisiacimi diskusiami k výkladu a uplatňovaniu ustanovení smernice zo strany Európskej komisie a Európskeho orgánu pre dohľad nad bankovníctvom (ďalej len „EBA“).
Návrhom zákona sa upravujú aj niektoré iné zákony upravujúce oblasť finančného trhu, najmä zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 213/2014 Z. z. a zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 117/2015 Z. z., v ktorých sa upravujú ustanovenia spojené s riešením krízových situácií a to predovšetkým ustanovenia o procesoch a úkonoch predchádzajúcich a slúžiacich ako prevencia vzniku krízových situácií bánk a obchodníkov s cennými papiermi.

Navrhovaná novelizácia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisia len s potrebou technickej úpravy niektorých vzťahov súvisiacich s riešením krízových situácií.

Návrh zákona novelizuje aj zákon č. 276/2009 Z. z. o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to zapracovaním znenia Oznámenia Európskej komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou (Oznámenie o bankovníctve) z augusta 2013 pre potreby účinného uplatňovania vládnych stabilizačných opatrení podľa § 72 až 75 zákona.

Obsahom návrhu zákona je aj zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 233/2012 Z. z. a zákona č. 87/2015 Z. z., ktorým sa upravuje účel použitia osobitného odvodu a návratnosť zdrojov v prípade ich použitia.

Navrhované úpravy znenia zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisia s potrebou spresnenia znenia textu uvedeného zákona vo vzťahu k zaužívaným pojmom pracovného práva. Novelizácia zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisí s potrebou spresnenia znenia vytvorenia registra vybraných informácií o poistných udalostiach za účelom je prevencie najmä poistných podvodov a ochrany osobných údajov poistníkov vedených v tomto zozname.

Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov sa navrhuje doplniť z dôvodu umožnenia elektronickej komunikácie exekútorov s bankami pre potreby exekučného konania.

Cieľom návrhu zákona je zabezpečenie dlhodobej stability finančného sektora Slovenskej republiky ako súčasti finančného trhu Európskej únie. Podnetmi a dôvodmi na vypracovanie návrhu zákona boli najmä diskusie s účastníkmi slovenského finančného trhu po zavedení zákona do slovenského právneho poriadku a výsledky expertných diskusií a verejných konzultácií s Európskou komisiou a EBA k výkladu a uplatňovaniu niektorých ustanovení smernice a  k sekundárnej legislatíve Európskej komisie a EBA. Európska komisia a EBA zároveň v priebehu roka 2014 a v roku 2015 vypracovali delegované a vykonávacie akty, technických štandardy a usmernenia, ktorými sa podrobnejšie upravujú jednotlivé opatrenia vyplývajúce zo smernice BRRD.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska považujú za nevyhnutné zabezpečiť úpravu zákona č. 371/2014 Z. z. tak, aby ustanovoval plnohodnotný právny rámec pre riešenie krízových situácií s prihliadnutím na diskusie s účastníkmi finančného trhu a najnovšie výsledky práce Európskej komisie a EBA. Docieli sa tým efektívne riešenie potenciálnych krízových situácií na finančnom trhu a bezproblémové a promptné uplatnenie jednotlivých opatrení v súlade so zákonom a európskym právnym rámcom pre riešenie krízových situácií.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na verejné financie a podnikateľské prostredie. Navrhovaný zákon nemá sociálne vplyvy a vplyvy na životné prostredie. Návrh zákona prispeje k informatizácií verejnej správy zavedením automatizovaného poskytovania informácií o činnosti Rady pre riešenie krízových situácií (ďalej len „rada“) prostredníctvom jej novozriadeného webového sídla.

Návrh zákona bude predložený na vnútrokomunitárne pripomienkovanie Európskej centrálnej banke podľa čl. 15 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a podľa rozhodnutia Rady č. 98/415/ES o poradení sa s Európskou centrálnou bankou  o návrhu právnych predpisov. Návrh zákona bude oznámený aj Európskej komisií v súlade s pravidlami stanovenými pre štátnu pomoc z dôvodu zrušenia schémy štátnej pomoci stanovenej zákonom č. 276/2009 Z. z. o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a aj s právom Európskej únie.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2016 okrem niektorých ustanovení, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. júla 2016 z dôvodu zosúladenia nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku.


 

Vládny návrh zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

44

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa do slovenského prá vneho poriadku zavádza nový zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'zákon') vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska ako iniciatívny materiál.

Cieľom návrhu nového zákona je implementovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014 ktorou sa stanovuje rá mec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (ďalej len 'smernica BRRD ') a niektoré ustanovenia Dohody o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (ďalej len 'dohoda'). Smernica BRRD sa spolu s dohodou implementuje novým zákonom o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Smernica BRRD sa implementuje ďalej novelou ustanovení zá kona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investič ných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

Cieľom implementácie smernice BRRD je zavedenie nového rámca prevencie a riešenia možných krízových situácií na finančnom trhu, ktorý bol vypracovaný na úrovni Európskej únie ako odpoveď na finančn ú krízu. Finančná kríza preukázala značný rozsah a rôznu podobu rizík na finančnom trhu, kde komplexnosť vzájomných prepojení vytvára pri zlyhaní jednej finančnej inštitúcie možnosť vzniku systémovej krízy, ktorá sa môže preniesť na celý finančný systém.

Prioritou navrhovaného zákona je zaviesť do praxe efektívny systém krízového manažmentu vytvorený smernicou BRRD pre zapracovanie vo všetkých členských štá toch EÚ. Tento systém umožní riešenie krízových situácií finančných inštitúcií bez ohrozenia stability finančných trhov a zaistí kontinuitu základný ch finančných služieb zlyhávajúcej finančnej inštitúcie. Systém krízového manažmentu pozostáva z troch fáz, pričom v prvej fáze prípravy a prevencie nový zákon zavádza povinnosti finančn ých inštitúcií vypracovať plány ozdravenia, v ktorých sa ustanovia mechanizmy a opatrenia na obnovu prevádzkyschopnosti v prípade závažného zhoršenia finančnej situácie. V druhej fáze nový zá kon stanovuje možnosť intervencie s cieľom zabránenia zhoršenia a vyriešenia situácie finančnej inštitúcie v prípade počiatočných problémov. Tretia fáza stanovuje spoločné parametre na spustenie uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií v prípade, ak záchrana upadajúcej spoločnosti je vo verejnom záujme a neexistujú žiadne iné riešenia ozdravenia inštitú cie v primeranom časovom rámci. Nový zákon určuje novú inštitúciu, radu pre riešenie krízových situácií, ktorá bude vykonávať právomoci pri riešení krízových situácií finančný ch inštitúcií. Zavedením uvedeného systému sa zníži riziko zlyhania finančných inštitúcií a zlepší sa schopnosť včas identifikovať a predchádzať možným krízovým situáciám.

Predpokladané dopady na rozpočet verejnej sprá vy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a vplyvy na informatizáciu spoločnosti, sú vyjadrené v doložke vybraný ch vplyvov.

Tretia fáza mechanizmu riešenie krízových situácií (rezolučné konanie upravené v § 32 až 71 a s ním spojené kompetencie Rady pre riešenie krízových situácií upravené v § 9 až 13) predstavujú zásah do vlastníckych práv, ktorý pod ľa návrhu zákona možné vykonať len v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme (§ 32). Konanie sa začne len ak neexistujú iné opatrenia, ktoré by v primeranom čase umožnili predísť zlyhaniu vybranej inštitúcie. Cieľom rezolučného konania je zachovať kritické funkcie banky a predísť negatívnym následkom zlyhania banky na finančnú stabilitu Slovenskej republiky (§1 ods. 2). Primeranú náhradu pre vlastníkov zaručuje princíp, podľa ktorého sa môže rezolučné konanie začať len pokiaľ jeho v ýsledok bude pre dotknutých vlastníkov lepší, ako by sa dosiahol v bežnom konkurznom konaní. Za týmto účelom Rada zaistí vykonanie ocenenia majetku banky pred začatím rezolučného konania a po jeho skončen í a porovnanie s výsledkom konkurzu (§55 a 77). Ak by na základe porovnania ocenení bolo zrejmé, že v konkurznom konaní by dotknutí vlastníci získali viac, rozdiel sa doplatí z národného rezolučného fondu (§78).

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, z ákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a aj s právom Európskej únie.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2015.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, z ....2014 o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne* Žiadne*Negatívne*1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x 2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx 4. Vplyvy na životné prostredie x 5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x * Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v ka ždej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označený ch vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Návrh zákona predpokladá v prípade systémovej krízy ako hraničnú alternatívu možnosť využitia doplnkových zdrojov financovania v podobe vládnych stabilizačných opatrení, resp. využitia finančný ch prostriedkov štátneho rozpočtu na záchranu upadajúcich finančných inštitúcií. Odhad potenciálnych dopadov však v súčasnosti nie je možné vykonať z dôvodu veľkého množstva faktorov, ktor é môžu reálne ovplyvniť výšku potenciálne poskytnutej pomoci štátu – ide napríklad o veľkosť vybranej inštitúcie, príslušnosť vybranej inštitúcie k bankovej skupine, výška strá t vybranej inštitúcie, výška strát bankovej skupiny, podiel odvedených príspevkov vybranej inštitúcie ...

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

-

Vplyvy na podnikateľské prostredie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Banky a pobočky zahrani čných bánk (spolu 27) a obchodníci s cennými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi (spolu 14)

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Zavádza sa rámec na postup pre riešenie krízových situácií pre banky a obchodníkov s cennými papiermi ktorý upravuje podmienky vypracovania plánov pre riešenie krízových situácií, zriadenie a pô sobnosť rady pre riešenie krízových situácií a napĺňanie a použitie Národného fondu pre riešenie krízových situácií.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v sú vislosti s implementáciou návrhu?

Uvedené v tejto chvíli nie je možné kvantifikovať.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľský ch subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Uvedené v tejto chvíli nie je možné kvantifikovať. 3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?Účelom je zabezpečiť výkon primárnych funkcií vybranej inštitú cie, ktorej krízová situácia sa rieši a predchádzať tak vzniku nepriaznivých vplyv, ktoré by mohli narúšať finančnú stabilitu Slovenskej republiky, ochraňuje verejné financie stanovení m hierarchie, kde akcionári a veritelia znášajú straty ako prví a v neposlednom rade zabezpečuje ochranu vkladateľov a ochranu finančných prostriedkov.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

návrhu zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

Primárne právo:

-čl. 4, čl. 26 ods. 2, čl. 56 až 66, čl. 107 až 109, čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):

1.legislatí vne akty:

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (E Ú) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014),

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010),

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgá n dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺň a rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktor ým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010) v platnom znení,

- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. jú la 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012) v platnom znení,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. jú na 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013) v platnom znení,

-nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Euró pska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013),

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014 , ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup rieš enia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízov ých situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.07.2014),

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zruš ení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.06.2014).

2.nelegislatí vne akty:

-nariadenie Rady (EÚ) č. 1096/2010 zo 17. novembra 2010, ktorým sa Euró pskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy týkajúce sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010).

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice 2014/59/EÚ je stanovená do 31.12. 2014.

b)Lehota na predloženie návrhu právneho prepisu na rokovanie vlády podľa urč enia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice 2014/59/EÚ bola stanovená bezodkladne.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260.

d)Smernica 2014/59/EÚ bola prebratá do zákona č. 483/2001 Z.z. o banká ch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenný ch papieroch) v znení neskorších predpisov a do zákona č. 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Osobitná čas ť

K Èl. I

Prvá časť

K § 1

Predmetom n ávrhu zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov je účinné riešenie situácií zlyhávajúcich alebo potenciálne zlyhávajúcich finančn ých inštitúcií. V ustanovení § 1 sa upravujú všeobecné pravidlá postupu pri riešení krízových situácií inštitúcií na finančnom trhu v Slovenskej republike. Ïalšou oblasťou, ktorú n ávrh zákona upravuje je vypracúvanie a schvaľovanie plánov pre riešenie krízových situácií radou pre riešenie krízových situácií (ďalej len 'rada”), zriadenie, pôsobnosť, činnosť a opatren í rady pri riešení krízových situácií a napĺňanie a použitie Národného fondu pre riešenie krízových situácií (ďalej len 'národný fond”). Ustanovenie určuje ciele zákona a stanovuje vybrané inštitúcie alebo osoby, ktorých práva a povinnosti sa zákonom upravujú

K § 2

V ustanoven í sa vymedzujú základné pojmy, s ktorými sa v návrhu zákona ďalej pracuje, čím sa zabezpečí jednotný výklad používaných pojmov v záujme odstránenia problémov a nejasností pri ich apliká cií. V tomto ustanovení sú okrem iného definované vybran é inštitúcie a osoby finančného trhu, definuje sa samotný pojem 'krízová situácia', ďalej opatrenia finančného trhu, orgány dohľadu a rezolučné orgány a mechanizmy financovania systémov. Platí, že rozsah činností vykonávanými osobitnými organizačnými útvarmi Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií upravuje vnútorný predpis dotknutý ch inštitúcií a nie je legislatívne upravený v predmetnom návrhu zákona.

Druhá časť

K § 3 až 5

V predmetný ch ustanoveniach sa vymedzuje zriadenie, zloženie a pôsobnosť rady. Rada má deväť členov. Štyria členovia sú vedúci zamestnanci Národnej banky Slovenska, pričom aspoň jeden zástupca Národnej banky Slovenska je vo funkcii člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska. Ïalší š tyria členovia sú vedúci zamestnanci Ministerstva financií Slovenskej republiky a deviatym členom je riaditeľ agentúry pre riadenie dlhu a likvidity. Predsedom rady je štátny tajomník. Rada na svoje fungovanie nemá plánované žiadne príjmy ani výdavky. Všetky náklady sú visiace s činnosťou rady budú preplatené Národnou bankou Slovenska. Toto sa však nevzťahuje na samotné rezolučné konanie (oceňovanie, zriadenie preklenovacej inštitúcie, činnosť správcov), kde všetky s úvisiace náklady hradí dotknutá vybraná inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši. V súlade so smernicou Euró pskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15.mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností, rada vypracováva a schvaľ uje plány pre riešenie krízových situácií, hodnotí riešiteľnosť krízových situácií, odstraňuje prekážky riešiteľnosti krízových situácií a vedie rezolučné konanie. V zmysle tohto návrhu sa určuje hospodárenie rady s finančnými prostriedkami. V tomto ustanovení sú ďalej definované činnosti rady, a to najmä vydávanie metodologických usmernení a odporúčaní , schvaľovanie štatútu rady, spolupráca s ministerstvom na príprave návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti riešenia krízových situácií, vedenie konaní a vydávanie rozhodnutí , spolupráca s účastníkmi Európskeho systému finančného dohľadu a zabezpečovanie plnenia úloh v oblasti riešenia krízových situácií. Rada musí vykonávať činnosť nestranne a nezávisle. Èlenovia rady musia vykonávať rozhodnutia na vysokej odbornej úrovni. Nakoľko nominovanými členmi rady budú len vysokopostavení zamestnanci Ministerstva financií a Národnej banky Slovenska, podmienka odbornej spôsobilosti bude splnená automaticky, a to aj bez spresnenia v zákon e. Zároveň predmetné paragrafy definujú spôsob zániku funkcie člena rady.

K § 6

Predmetný paragraf upravuje rokovanie a rozhodovanie rady. Èinnosť rady je detailne upravená v jej štatúte a riadi ju predseda rady. V čase jeho neprítomnosti ho zastupuje podpredseda rady, a ak nie je prítomný ani podpredseda rady, iný predsedom rady poverený člen rady. Na návrh predsedu rady zvolí rada podpredsedu z členov rady. Za radu navonok koná predseda rady, alebo člen rady poverený predsedom rady. Ak predsedovi rady zanikla funkcia a e šte nie je vymenovaný nový predseda rady, oprávnenia predsedu rady prechádzajú na podpredsedu rady, ak nie je vymenovaný ani podpredseda rady, tieto oprávnenia prechádzajú na iného člena rady povereného radou. Rada rozhoduje hlasovaním v pléne, ktoré tvoria členovia rady. Rada je uznášaniaschopná , ak je prítomná nadpolovičná väčšina ustanovených členov rady. Èlen bankovej rady Národnej banky Slovenska, do ktorého riadiacej právomoci patrí dohľad nad finančným trhom nemá hlasovacie právo v rade. Rada prijíma svoje rozhodnutia väčšinou hlasov prítomných členov rady. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu rady. Rada tiež v zmysle predmetného paragrafu upraví v štatúte rady ďalšie podrobnosti týkajúce sa priebehu rokovania a rozhodovania. Štatút rady môže všeobecným spô sobom ustanoviť prípady, v ktorých je na prijatie rozhodnutia potrebný súhlas všetkých jej členov, alebo iný počet hlasov potrebných pre prijatie rozhodnutia. Proti rozhodnutiu rady je možné podať opravný prostriedok na Najvyššom súde Slovenskej republiky, na preskúmavanie jej rozhodnutí alebo postupu je príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky. O neodkladných veciach, ktoré inak podliehajú schvá leniu rady, môže rozhodnúť predseda spolu s podpredsedom. Rozhodnutie je možné prijať len v prípade ich jednomyseľného súhlasu. Takéto rozhodnutie potvrdí, alebo zruší na svojom nasledujúcom zasadnutí plénum. Rokovanie rady je neverejné a na jej rokovaní sa okrem členov môžu zúčastniť osoby uvedené v štatúte rady a ďalšie osoby, ktoré na svoje rokovanie prizve rada. Rada môže rozhodnúť o zverejnení výsledku a materiálov zo svojho rokovania. Inak sa však z rokovania rady zverejňujú len také informácie o schválených materiáloch, o ktorých tak ustanovuje tento zákon.

K § 7

Uprav uje sa povinnosť orgánov a osôb, ktorých činnosť súvisí s osobami, nad ktorými rada vykonáva pôsobnosť, poskytovať radou požadovanú súčinnosť na účely výkonu pôsobnosti rady podľ a tohto zákona a osobitných zákonov. Súčasne sa upravuje právo nesprístupnenia a neposkytnutia požadovaných informácií v prípade, ak by tým došlo k porušeniu povinnosti mlčanlivosti v prípade rozporu so z ákonom alebo medzinárodne záväznými zmluvami. Rada je taktiež oprávnená vymieňať si informácie s orgánmi verejnej moci v Slovenskej republike a v iných členských štá toch, s Fondom ochrany vkladov, s Garančným fondom investícií a s medzinárodnými organizáciami. Táto úprava ďalej stanovuje podmienky, za akých môže byť príslušný orgán zbavený mlčanlivosti, av šak sprístupnené informácie možno použiť len na účely vykonávania riešenia krízových situácií danej inštitúcie.

K § 8

Ustanovenie upravuje povinnosť zachovávať mlčanlivosť osobám a vybraným inštitúciám o skutočnostiach, ktorých prezradenie by mohlo ohroziť riadny a efektívny výkon činnosti rady, zá ujmy Slovenskej republiky alebo iného členského štátu v oblasti finančnej, hospodárskej alebo menovej politiky, ďalej obchodné alebo bankové tajomstvo, dohľad vykonávaný Národnou bankou Slovenska a konanie pred Národnou bankou Slovenska a konanie vedené radou. Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nepovažuje poskytnutie informácie orgánom tretích krajín radou, ministerstvom alebo Ná rodnou bankou Slovenska za podmienok definovaných v tomto paragrafe. Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nepovažuje ak rada a osoby spomenuté v tomto paragrafe poskytnú informácie v súhrnnej podobe, spô sobom, pri ktorom nie je možné identifikovať, o ktorú konkrétnu osobu alebo inštitúciu sa jedná, ako aj so súhlasom osoby, ktorá tieto informácie poskytla. Zároveň platí, že právomoc zbaviť mlčanlivosti pri občianskych súdnych konaniach má zo zá kona iba rada, menovite iba jej predseda, a nie sudca, aby sa predišlo zneužitiu. Toto ustanovenie neplatí pri trestných konaniach. Pre zbavenie mlčanlivosti sa použijú ustanovenia z §41 zákona o NBS, pričom platí, ž e rada nemôže zbaviť mlčanlivosti automaticky, ale iba po naplnení dôvodov pre takéto konanie. Povinnosť mlčanlivosti sa rovnako vzťahuje aj na osobitného správcu podľ a §12, rezolučného správcu podľa §42 a núteného správcu a jeho zástupcu.

K § 9

V predmetnom ustanovení sa vymedzujú právomoci rady v rezolučnom konaní, a to najmä právomoc vykonávať všetky rozhodovacie právomoci, akcionárske práva, práva iných vlastníkov alebo štatutárnych org ánov spoločnosti. Rada má tiež právomoc prevádzať akcie alebo iné nástroje vlastníctva vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, znížiť, prípadne odpustiť závä zok vybranej inštitúcie voči tretím osobám, vykonať výmenu pohľadávok za kmeňové akcie alebo iné nástroje vlastníctva, zrušiť dlhový nástroj vydaný dotknutou vybranou inštitúciou s vý nimkou zabezpečených záväzkov, znížiť menovitú hodnotu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, zmeniť alebo upraviť splatnosť dlhových nástrojov a iných oprávnených závä zkov, ako aj vymenovať a odvolať riadiaci alebo štatutárny orgán rady a vrcholový manažment vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. V zmysle tohto ustanovenia sa vymedzuje právomoc rady v rezoluč nom konaní s výnimkou podľa III. časti a IV. časti tohto zákona tak, aby sa na radu nevzťahovala požiadavka získavať povolenie alebo súhlas od štátneho orgánu podľa osobitného predpisu, verejnej alebo sú kromnej osoby, vrátane akcionárov alebo veriteľov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Rada nie je viazaná obmedzeniami, ktoré sa týkajú prevodu finančných nástrojov, práv, aktív alebo záv äzkov a nepotrebuje súhlas s takýmto prevodom. Vzťah uplatňovania právomocí medzi radou a štatutármi vybranej inštitúcie, ako aj vý kon inštitútu správcov je podrobne upravený ďalej v §11 a §12, kde sa tiež určuje, ktoré činnosti vykonáva rada, osobitný správca a ktoré činnosti vykonávajú pôvodní štatutári.

K § 10

Opatrenia na predchádzanie krízy alebo opatrenia krízového riadenia nemožno zmluvne považovať za začatie núteného výkonu rozhodnutia, za začatie konkurzného konania alebo exekučného konania, ak nie je dotknut é plnenie základných zmluvných záväzkov, vrátane úhrad platieb a dodávok plnení, alebo poskytnutého zabezpečenia. Zároveň však nevzniká osobitné právo druhej zmluvnej strany ukončiť, pozastavi ť, zmeniť zmluvu alebo započítať práva, ani pokiaľ ide o zmluvné vzťahy dcérskej spoločnosti alebo poskytnuté zabezpečenia osobou v rámci skupiny.

K § 11

Rada by v s úvislosti s plánmi riešenia krízových situácií a pri používaní rôznych právomocí a opatrení, ktoré má k dispozícii, mala zohľadniť povahu obchodnej činnosti vybranej inštitúcie, akcioná rsku štruktúru, právnu formu, rizikový profil, veľkosť, právny štatút a vzájomné prepojenie vybranej inštitúcie s ďalšími inštitúciami alebo s finančným systémom vo vš eobecnosti, rozsah a zložitosť jej činností, či vykonáva akékoľvek investičné služby alebo činnosti a či je pravdepodobné, že jej zlyhanie a následná likvidácia v rámci bežného konkurzné ho konania budú mať výrazne negatívny vplyv na finančné trhy, na ďalšie inštitúcie, podmienky financovania alebo na širšiu ekonomiku, pričom zabezpečí, aby sa režim uplatňoval vhodným a primeraný m spôsobom. Predmetné ustanovenie vyčleňuje právomoc rady vykonávať práva akcionárov, štatutárneho orgánu alebo riadiacich orgánov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Rada má z ároveň právo nakladať so všetkým jej majetkom a aktívami. Ïalším ustanovením, v zmysle predmetného paragrafu, sa počas rezolučného konania rušia hlasovacie práva akcionárov spojené s akciami alebo vyplývajúce z držby iných nástrojov vlastníctva. Rada je však viazaná povinnosťou posudzovať pri rozhodovaní primeranosť prijatých opatrení s ohľadom na ciele a všeobecné princí py rezolučného konania a s ohľadom na efektívnosť cezhraničných rezolučných konaní. Právomoci v zmysle tohto paragrafu môže vykon ávať rada priamo, alebo prostredníctvom inej určenej osoby, ktorú na tento účel vymenuje v súlade s §12 a §42. Osoby tvoriace radu budú odborníkmi s právomocami a zodpovednosťou za svoje úkony, a preto právomoci, s výnimkou predmetných paragrafov, nie je možné ďalej delegovať.

K § 12

V nadvä znosti na §11 predmetného návrhu zákona rada je zodpovedná za vymenovanie a zverejnenie osobitného správcu, ktorý nahradí riadiaci orgán vybranej inštitúcie, ktorá je v kríze. Osobitný správca, ak ním je fyzická osoba, musí byť odborne spôsobilý spôsobom upraveným v predmetnom paragrafe, je vymenovaný na obdobie nie dlhšie ako jeden rok, má všetky právomoci akcionárov a riadiaceho orgánu vybranej inštitúcie, avšak iba pod dohľadom rady. Zároveň sa presne zadávajú náležitosti, ktoré sa musia v sú vislosti s osobitným správcom zapísať do obchodného registra. Predmetné ustanovenie určuje správcovi zákonnú povinnosť vykonávať všetky opatrenia potrebné na riešenie krízovej situácie, pričom táto povinnosť je v prípade potreby nadradená nad každú inú povinnosť manažmentu v rámci stanov vybranej inštitú cie alebo vnútroštátnych predpisov, ak si navzájom odporujú. Predmetné ustanovenie zároveň v súlade s opatreniami na riešenie krízových situácií môže zahàňať zvýšenie kapitálu, reorganiz áciu vlastníckej štruktúry vybranej inštitúcie alebo prevzatia vybranými inštitúciami, ktoré sú finančne a organizačne stabilné.

K § 13 až § 18

Rada má na základe posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie právomoc požadovať priamo alebo nepriamo prostredníctvom Národnej banky Slovenska zmeny štruktúry a organizácie vybraných inštitúcií, prijíma ť nutné a primerané opatrenia na zníženie alebo odstránenie vecných prekážok uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií a na zabezpečenie riešiteľnosti krízovej situácie vybraný ch inštitúcií. Z dôvodu možnej systémovej povahy všetkých vybraných inštitúcií je s cieľom zachovať finančnú stabilitu nevyhnutné, aby rada mala možnosť riešiť krízovú situá ciu akejkoľvek vybranej inštitúcie. V zmysle tohto ustanovenia má preto rada široké právomoci, ktoré však môže vykonávať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie cieľov rezolučného konania. Predmetné paragrafy detailne stanovujú právomoci rady, pričom rada pri ich výkone zohľadňuje riadne fungovanie finančného trhu. Rada je tiež oprávnená obmedziť veriteľov vo výkone práv zabezpečujúcich plnenie z áväzkov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, od dňa uverejnenia oznámenia o pozastavení do polnoci pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení oznámenia. Ïalšou oblasťou, ktorú návrh zákona upravuje, je právomoc rady v prípade nakladania s aktívami, akciami alebo inými nástrojmi vlastníctva, právami alebo záväzkami, ktoré sa riadia právnym poriadkom iného členského štá tu, uložiť správcovi vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo osobe, ktorá ju ovláda alebo kontroluje, povinnosť vykonať prevod, odpísanie, konverziu alebo iný úkon v rámci rezoluč ného konania, vykonávať držbu alebo uhradiť záväzok v mene príjemcu. Rada je oprávnená vyžadovať od vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, súčinnosť v podobe poskytnutia slu žieb a materiálneho vybavenia za účelom efektívneho riadenia obchodných činností, ktoré boli prevedené na príjemcu. Poskytovanie súčinnosti sa riadi podmienkami, ktoré platili pred vstupom vybranej inštitú cie do rezolučného konania, inak za obvyklých podmienok.

K § 19

V zmysle n ávrhu zákona upravuje predmetný paragraf povinnosť rady poskytnúť príslušnému rezolučnému orgánu všetku potrebnú súčinnosť pre zníženie/odpísanie sumy istiny záväzkov alebo ná strojov, alebo pre konverziu záväzkov alebo nástrojov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, so sídlom v Slovenskej republike. Zároveň však predmetným ustanovením nie je dotknuté prá vo akcionárov, veriteľov a tretích strán napadnúť prostredníctvom opravného prostriedku prevod akcií, iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv alebo záväzkov umiestnených v inom členskom štá te alebo spravujúceho sa právnym poriadkom iného členského štátu. Zároveň nie je dotknuté právo veriteľov napadnúť prostredníctvom opravného prostriedku zníženie sumy istiny alebo konverziu ná stroja alebo záväzkov voči veriteľom z iného členského štátu.

K § 20

Rada ako ú stredný rezolučný orgán je viazaná právnymi aktmi Európskej únie a medzinárodnými zmluvami a je preto povinná plniť úlohy vyplývajúce z členstva v medzinárodných organizáciách. Rezolučný orgán z členského štátu Európskej únie alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru môže preto na území Slovenskej republiky vykonávať kompetencie v oblasti riešenia krízových situ ácií vo vzťahu k pobočke alebo dcérskej spoločnosti zahraničnej inštitúcie, pričom táto zahraničná inštitúcia podlieha dohľadu príslušného zahraničného orgánu dohľadu. Tento však m ôže vykonávať kompetencie v oblasti riešenia krízovej situácie na území Slovenskej republiky len na základe dohody uzavretej medzi radou a príslušným zahraničným orgánom riešenia krízových situ ácií, a to len na základe vzájomnosti. Predmetné ustanovenie definuje a určuje spôsob a podmienky, za akých môže zahraničný orgán vykonávať dohľad na území Slovenskej republiky.

Tretia časť

K § 21

Plá novanie riešenia krízových situácií je základným prvkom účinného riešenia krízových situácií. Príslušné orgány by mali mať všetky potrebné informácie, aby sa identifikovali zásadné funkcie a zabezpečilo ich pokračovanie. Obsah plánu riešenia krízových situácií by však mal byť úmerný systémovému významu vybranej inštitúcie alebo skupiny. Vzhľadom k tomu, že vybraná inš titúcia najlepšie pozná vlastné fungovanie a akékoľvek problémy, ktoré z neho vyplývajú, rada vypracúva plány riešenia krízových situácií okrem iného na základe informácií poskytnutý ch dotknutými vybranými inštitúciami. V zmysle ustanovení upravených v predmetnom paragrafe má rada povinnosť vypracovať plán riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie, ktorá nie je súčas ťou konsolidovaného celku, nad ktorým vykonáva dohľad orgán dohľadu členského štátu alebo orgán dohľadu tretej krajiny na individuálnom základe. Ïalšou upravovanou oblasťou v zmysle predmetné ho paragrafu sú náležitosti plánu riešenia krízových situácií. Upravuje sa tiež postup rady vo vzťahu k vybranej inštitúcii pri riešení krízových situácií a návrh opatrení a použ itia opatrení na riešenie krízových situácií. Rada má za úlohu identifikovať prekážky riešenia krízovej situácie a navrhnúť spôsob ich odstránenia v súlade s týmto zákonom. Rada má pr ávomoc uložiť povinnosť viesť záznamy o všetkých finančných zmluvách vybraným inštitúciám a osobám. Predmetné ustanovenie definuje, čo sa rozumie finančnou zmluvou.

K § 22

Predmetné ustanovenie upravuje povinnosť vybranej inštitúcie a Národnej banky Slovenska poskytnúť rade súčinnosť a všetky informácie potrebné na vypracovanie, aktualizáciu a vykonanie plánu na riešenie krízový ch situácií. Národná banka Slovenka spolupracuje s radou s cieľom overiť, či sú už dostupné niektoré alebo všetky požadované informácie. Keď sú takéto informácie dostupné, Národná banka Slovenska poskytne tieto informácie rade pre potreby vypracovania, aktualizácie alebo vykonania plánov pre riešenie krízových situácií.

K § 23

Rade sa uklad á povinnosť predkladať plán riešenia krízových situácií a jeho zmeny Národnej banke Slovenska. Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, predloží predmetný plán príslušným orgá nom dohľadu vykonávajúcim dohľad nad vybranými inštitúciami, ktoré sú súčasťou konsolidovaného celku.

K § 24

Rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska a s príslušným rezolučným orgánom posudzuje riešiteľnosť krízovej situácie inštitúcie, ktorá nie je súčasťou skupiny. Predmetné ustanovenie definuje, za akých okolností sa krízová situácia považuje za riešiteľnú. Posúdenie sa uskutočňuje v rámci prípravy plánu riešenia krízových situácií a pri jeho aktualizá cii. Predmetný paragraf definuje radou skúmané a zohľadňované náležitosti v záujme náležitého posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie.

K § 25

Opatrenia navrhnuté s cieľom riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie vybranej inštitúcie by nemali brániť vybraným inštitúciám vo výkone práva usadiť sa, ktoré im udeľuje Zmluva o fungovaní Európskej únie. Predmetné ustanovenie udeľuje rade povinnosť, po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska, doručiť rozhodnutie o tom, že existujú podstatné prekáž ky brániace riešeniu krízovej situácie vybranej inštitúcii, Národnej banke Slovenska a rezolučným orgánom v členských štátoch, v ktorých sídlia významné pobočky vybranej inštitú cie. V zmysle predmetného paragrafu sa ukladá vybranej inštitúcii povinnosť predložiť rade opatrenia, ktoré prijme na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok na riešenie krízových situácií uvedených v oznámení do štyroch mesiacov od doručenia. Ak rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska posúdi opatrenia ako nedostatočné, uloží vybranej inštitúcii povinnosť prijať náhradné opatrenia, ktoré uvedie v rozhodnutí a rozhodnutie doručí vybranej inštitúcii. Vybraná inštitúcia v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia o náhradných opatreniach navrhne rade plán na ich splnenie. Ï alšou upravovanou oblasťou je zoznam náhradných opatrení, ktoré je rada oprávnená vybranej inštitúcii uložiť. Rada pred rozhodnutím o použití náhradných opatrení posúdi, po prerokovaní s Ná rodnou bankou Slovenska, možný vplyv týchto opatrení na vybranú inštitúciu, vnútorný trh v oblasti finančných služieb a na finančnú stabilitu v ostatných členských štátoch a v Európskej ú nii ako celku.

K § 26

Predmetný paragraf ukladá povinnosť rade zabezpečiť spolu s príslušnými rezolučnými orgánmi dcérskych spoločností a po konzultácií s rezolučnými orgánmi významných pobočiek, pokiaľ je to pre dan ú významnú pobočku relevantné, vypracovanie plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zahàňajú plán riešenia krízov ých situácií na úrovni skupiny, ktorú vedie materská spoločnosť v Európskej únii ako celku, a to buď riešením krízových situácií na úrovni materskej spoločnosti v Európskej ú nii alebo prostredníctvom jej rozdelenia a riešenia krízových situácií vybraných dcérskych inštitúcií. Predmetné ustanovenie sa týka materských spoločností so sídlom v Slovenskej republike, dcé rskych spoločností v Európskej únii a iných osôb v súlade s §1 ods. 3 písm. b) až d). tohto zákona. Paragraf tiež upravuje náležitosti, ktoré z vecného hľadiska musia byť súčasťou plánu pre riešenie krízových situácií na ú rovni skupiny ako aj súhrn opatrení, ktoré skupinový plán riešenia krízových situácií nesmie obsahovať. Zároveň platí, že skupinový plán riešenia krízových situácií nesmie mať neprimeran é dôsledky pre žiaden členský štát.

K § 27

Rada zabezpe čí, aby sa plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny preskúmavali a v prípade potreby aktualizovali aspoň raz ročne a po každej zmene právnej alebo organizačnej štruktúry, obchodnej č innosti alebo finančnej pozície skupiny vrátane ktoréhokoľvek člena skupiny, ktorý by mohol mať na takýto plán významný vplyv alebo si vyžadovať jeho zmenu. Prijatie plánu riešenia krízovej situá cie na úrovni skupiny má podobu spoločného rozhodnutia rezolučného orgánu na úrovni skupiny a rezolučných orgánov dcérskych spoločností. Tieto príjmu spoločné rozhodnutie do štyroch mesiacov od dá tumu, kedy rezolučný orgán odoslal informácie. Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov, rezolučný orgán prijme vlastné rozhodnutie o pláne riešenia krízovej situácie na ú rovni skupiny. Toto rozhodnutie musí byť plne odôvodnené a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných rezolučných orgánov. Toto rozhodnutie poskytne materskej spoločnosti v Európskej únii rezolučný orgán na úrovni skupiny. Ak sa spoločné rozhodnutie rezolučných orgánov neprijme do štyroch mesiacov, každý orgán pre riešenie krízových situácií zodpovedný za dcérsku spoločnosť prijme vlastn é rozhodnutie a vypracuje a vedie plán riešenia krízovej situácie pre vybrané inštitúcie a osoby v jeho jurisdikcii. Každé jednotlivé rozhodnutie sa plne zdôvodní a uvedú sa v ňom dôvody nesú hlasu s navrhovaným plánom riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady príslušných rezolučných orgánov a orgánov dohľadu. Každý rezolučný org án oznámi svoje rozhodnutie ostatným členom kolégia pre riešenie krízových situácií. Rezolučné orgány, ktoré nevyjadria nesúhlas v zmysle predchádzajúcej vety, môžu dospieť k spoločné mu rozhodnutiu o pláne riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorý sa bude vzťahovať na subjekty skupiny v ich jurisdikcii. Ak otázka týkajúca sa skupinového plánu riešenia krízových situácií zasahuje do fiškálnej zodpovednosti Slovenskej republiky, rada túto skutočnosť oznámi rezolučnému orgánu zodpovednému za vypracovanie a schválenie skupinového plánu riešenia krízových situácií materskej spoločnosti so sídlom v Európskej únii, ktorej dcérska spoločnosť patrí do pôsobnosti rady.

K § 28

Rezolučn é orgány na úrovni skupiny spolu s rezolučnými orgánmi a s rezolučnými orgánmi patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre významnú pobočku relevantn é, posúdili rozsah, v ktorom je možné vyriešiť krízovú situáciu skupín. Krízová situácia skupiny sa považuje za riešiteľnú, ak je pre rezolučné orgány realizovateľné buď zlikvidovať členov skupiny v rámci bežného konkurzného konania alebo riešiť ich krízovú situáciu uplatnením opatrení a právomocí riešenia krízových situácií na osoby skupiny a zároveň sa v najväč šej možnej miere zabráni akýmkoľvek významným nepriaznivým vplyvom na finančné systémy, a to aj v podmienkach širšej finančnej nestability alebo udalostí zasahujúcich celý systém členských št átov, v ktorých sú osoby skupiny usadení, alebo iných členských štátov alebo Európskej únie, a to s cieľom zabezpečiť pokračovanie kritických funkcií, ktoré osoby skupiny vykonávajú, ak ich mo žno ľahko a včas oddeliť. Posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie je súčasťou prípravy skupinového plánu riešenia krízových situácií a jeho aktualizácie. Ïalšou upravovanou oblasť ou v predmetnom paragrafe sú náležitosti, ktoré sa zohľadňujú pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie vybranej inštitúcie.

K § 29

Predmetný paragraf upravuje právomoci Rady riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny. Rada spolu s rezolučnými orgánmi dcérskych spoločností po konzultá cii s kolégiom dohľadu a rezolučnými orgánmi patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií prijmú náležité kroky, aby dosiahli spoločné rozhodnutie o uplatnení opatrení vo vzťahu ku všetkým vybraným inštitúciám, ktoré sú súčasťou skupiny. Spoločné rozhodnutie sa musí dosiahnuť do š tyroch mesiacov od predloženia akýchkoľvek pripomienok materskej spoločnosti v Európskej únii a v takom prípade sa považuje toto rozhodnutie za konečné. Musí byť odôvodnené a vyjadrené v dokumente, ktorý rada poskytne materskej spoločnosti v Európskej únii. V prípade, ak sa spoločné rozhodnutie neprijme v uvedenej lehote, rada prijme svoje vlastné rozhodnutie o vhodných opatreniach, ktoré sa majú prijať na ú rovni skupiny.

K § 30

Rada, po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska a s ohľadom na možný dopad zlyhania vybranej inštitúcie na finančný systém prihliada pri posudzovaní plánu riešenia krízových situácií na individuá lnom základe, ako aj na úrovni skupiny, okrem iného na povahu podnikania vybranej inštitúcie, zložitosť jej činnosti, jej akcionársku štruktúru, právnu formu, rizikový profil, veľkosť, prá vne postavenie, previazanosť s inými účastníkmi finančného systému, členstvo v inštitucionálnom systéme ochrany alebo inom obdobnom systéme.

K § 31

Predmetný paragraf upravuje povinnosť vybraných inštitúcií, aby splnili minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorá je stanovená ako suma vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov, vyjadrená ako percentuálny podiel celkových pasív, do ktorých sú zahrnuté derivátové záväzky a vlastné zdroje s výnimkou pasív vyplývaj úcich z derivátov inštitúcie. Oprávnené záväzky musia spĺňať podmienky stanovené v tomto paragrafe a zároveň výšku minimálnej požiadavky stanovuje rada po prerokovaní s Ná rodnou bankou Slovenska za účelom uplatnenia rezolučných opatrení vrátane kapitalizácie a za účelom zaistenia dostatku oprávnených záväzkov vybraných inštitúcií, aby v akomkoľvek prí pade kapitalizácie bolo možné absorbovať straty a obnoviť podiel vlastného kapitálu Tier 1 na požadovanú úroveň. Minimálna požiadavka je určená radou aj na základe charakteristiky vybranej inštitú cie a na základe rozsahu, v akom systém ochrany vkladov prispieva k financovaniu rezolúcie. Na konsolidovanej úrovni materskej spoločnosti určí minimálnu požiadavku orgán na riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, po konzultácii s orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe, zohľadňujúc vyššie spomenuté podmienky, konkrétny prípad a potrebu riešiť rezolúciu dcérskych spoloč ností z tretích krajín, ktoré sú súčasťou skupiny. Uvedené orgány pracujú súčinne a mali by dosiahnuť spoločné rozhodnutie o minimálnych požiadavkách uplatňovaných na konsolidovanej ú rovni. Spoločné rozhodnutie musí byť plne odôvodnené a materskej spoločnosti ho poskytne rezolučný orgán na úrovni skupiny. V prípade, že sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov, rezolučn ý orgán na úrovni skupiny prijme rozhodnutie o konsolidovaných minimálnych požiadavkách. Také rozhodnutie, ako aj spoločné rozhodnutie, je záväzné. Rada stanovuje minimálne požiadavky, ktoré sa majú uplatniť na dcérske spoločnosti na individuálnom základe. Rovnako by rada a rezolučný orgán na úrovni skupiny mali dosiahnuť spoločné rozhodnutie o úrovni minimálnych požiadaviek pre príslušnú dc érsku spoločnosť. Spoločné rozhodnutie musí byť odôvodnené a v prípade, že do štyroch mesiacov sa neprijme, rozhodnutie o ich úrovni prijme rada, pričom zohľadní názory rezolučného orgánu na úrovni skupiny. Ïalej sa v predmetnom paragrafe vymedzujú prípady, kedy rada môže rozhodnúť o neuplatňovaní minimálnej požiadavky pre materskú a dcérsku spoločnosť na individuálnej úrovni, ako aj pr ípady kedy rada rozhoduje o čiastočnom alebo úplnom plnení minimálnej požiadavky na individuálnej alebo konsolidovanej úrovni prostredníctvom zmluvnej kapitalizácie.

Štvrtá časť

K § 32 a § 33

Predmetný paragraf stanovuje všeobecné zásady pri riešení krízových situácií, kedy rada prijíma opatrenia na riešenie krízových situácií, pri ktorých akcionári vybranej inštitúcie, ktorej krízová situ ácia sa rieši, znášajú straty ako prví, následne znášajú straty po akcionároch veritelia vybranej inštitúcie v súlade s hierarchiou ich nárokov v rámci bežného konkurzného konania. V rá mci opatrení na riešenie krízových situácií v niektorých prípadoch môže byť riadiaci orgán a vrcholový manažment danej inštitúcie vymenený, zároveň žiaden veriteľ neutrpí vyšš ie straty, než by utrpel, ak by daná vybraná inštitúcia bola zlikvidovaná v rámci bežného konkurzného konania. Kryté vklady sú chránené v plnej miere. V prípade, že vybraná inštitúcia je č lenom skupiny, používajú sa také nástroje pre riešenie krízových situácií, ktorými sa minimalizuje vplyv na ostatných členov, celú skupinu, na finančnú stabilitu v členských štátoch Európskej únie, a najmä v krajine, v ktorej skupina pôsobí.

K § 34

Rezolučn é konanie sa uskutočňuje vo verejnom záujme. Predmetný paragraf definuje verejný záujem, ako aj pomenúva konkrétne ciele rezolučného konania. Ïalšou upravovanou oblasťou sú podmienky, za akých Národná banka Slovenska bezodkladne informuje radu o skutočnosti, že vybraná inštitúcia zlyháva, alebo sa javí, že v blízkej budúcnosti zlyhá. Rada pritom posudzuje, či sú splnené podmienky pre začatie rezolučné ho konania a vyhodnocuje najmä, či vybraná inštitúcia zlyháva alebo sa javí, že v blízkej budúcnosti zlyhá, či pretrváva verejný záujem alebo iný obdobne závažný dôvod a či môžu byť prijaté iné opatrenia, v dôsledku ktorých by sa mohlo v primeranom čase predísť zlyhaniu vybranej inštitúcie. Rada počas celého konania skúma, či trvajú podmienky podľa predošlej vety. Ak zistí, ž e podmienky netrvajú, tak svojim rozhodnutím konanie zastaví a rozhodne aj o ďalšom postupe podľa tohto zákona a osobitných predpisov.

K § 35 a § 36

Predmetné ustanovenia určujú, že účastníkom rezolučného konania je osoba, ktorej sa rozhodnutie o začatí konania týka. Na návrh rady sa môže účastníkom konania stať tiež iná osoba ('navrhovateľ” ), ktorá preukáže, že jej práva alebo povinnosti môžu byť v konaní dotknuté. V prípade pochybností o rozsahu práv a povinností účastníka v konaní sa tento môže domáhať určenia práv účastníka žalobou na súde. Platí, že účastník rezolučného konania sa môže dať zastúpiť na základe plnomocenstva iba advokátom a tiež platí, že viacerí účastníci, ak môž u byť v konaní dotknuté práva a povinnosti rovnakého druhu, si môžu zvoliť spoločného zástupcu.

K § 37 až § 39

Predmetné paragrafy špecifikujú náležitosti postupov pred začatím rezolučného konania, rozhodnutiach o začatí rezolučn ého konania a samotnom začatí rezolučného konania. Pritom platí, že ak sa rezolučné konanie začína bez návrhu, rada pred vydaním rozhodnutia požiada o stanovisko Národnú banku Slovenska. Konanie ako také možno začať bez návrhu, alebo na návrh Národnej banky Slovenska alebo vybranej inštitúcie, o ktorej právach sa má rozhodovať v rezolučnom konaní a to prostredníctvom Národnej banky Slovenska. Návrh sa pod áva výlučne písomne. Predmetný paragraf tiež definuje všeobecné náležitosti, ktoré musí návrh obsahovať. Konanie bez návrhu sa začína vydaním rozhodnutia o začatí konania. Predmetný paragraf upresňuje v odsekoch 2 a 3 náležitosti takéhoto rozhodnutia. Zároveň platí, že doručením je rozhodnutie vykonateľné. Rozhodnutie o začatí konania môže účastník, ktorého sa rozhodnutie t ýka, napadnúť žalobou sa súde. Takéto podanie žaloby však nemá odkladný účinok, pokiaľ súd nerozhodne inak.

K § 40

V zmysle predmetného paragrafu účinky začatia rezolučného konania potvrdzuje rada po vydaní rozhodnutia o začatí konania. Rada môže určiť alebo zmeniť rozsah účinkov úkonov alebo rozhodnúť, ž e sa ich účinok odkladá. Začatím konania sa prerušujú iné konania a súčasne začatie konania bráni začatiu konkurzného a reštrukturalizačného konania alebo zavedeniu nútenej správy. Oprá vnenie vybranej inštitúcie nakladať s majetkom, uzatvárať zmluvy alebo inak konať prechádza na radu. Rada môže rozhodnúť o zmene splatnosti záväzkov a pohľadávok a ich rozsahu.

K § 41

V zmysle predmetného paragrafu sa usmerňuje právomoc rady rozhodnúť o uložení opatrenia na riešenie krízovej situácie vybranej inštit úcie. Ïalšou upravovanou oblasťou je postup rady a náležitosti, ktoré musí takéto rozhodnutie obsahovať. Rada pritom postupuje samostatne, nestranne a nezávisle, nie je viazaná návrhmi účastníkov a iný ch osôb. Rada pri rozhodovaní hodnotí dôkazy podľa voľnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej sú vislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v rezolučnom konaní najavo. Rada dbá na to, aby v rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Pre rozhodnutie je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase jeho vydania, ak tento zákon neustanovuje inak.

K § 42

Predmetný paragraf zadáva možnosť rady zveriť výkon činností vyplývajúcich z rozhodnutia odborne spôsobilej osobe (ďalej len 'správca”). Pre výkon činností správcu sa použijú primerané ustanovenia o mandátnej zmluve podľa obchodného zákonníka. Správca koná a rozhoduje s ohľadom na vec samotnú, v rozsahu udeleného poverenia. V zmysle upravovaného ustanovenia sa stanovujú podmienky vymenovania sprá vcu, jeho zástupcov ako aj povinnosti a kompetencie správcu, pričom vymenovaním rezolučného správcu sa pozastavuje výkon funkcie všetkých orgánov vybranej inštitúcie a vedúcich zamestnancov a pôsobnosť š tatutárneho orgánu a dozornej rady prechádza na správcu, súčasne sa pozastavujú práva akcionárov.

K § 43

Predmetné ustanovenie upravuje podmienky, za akých postavenie účastníka v rezolučnom konaní zaniká. Osoba, ktorá o sebe dôvodne tvrdí, že má byť účastníkom, môže žalobou podľa osobitné ho predpisu napadnúť rozhodnutie, ktorým rada odmietne návrh. Podanie žaloby však nemá odkladný účinok, ak súd nerozhodne inak.

K § 44

Tento zá kon umožňuje rade prerušiť konanie. Predmetný paragraf zadáva povinnosť prerušiť konanie až do vydania rozhodnutia, ktorým sa v konaní pokračuje. Počas prerušenia rezolučného konania sa však môž e pokračovať v konaní, ktoré bolo prerušené začatím rezolučného konania.

K § 45

Rade v zmysle tohto paragrafu nadobúda právomoc zastaviť konanie bez návrhu v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie začalo. Návrh na zastavenie konania je oprávnená podať jedine Národná banka Slovenska. Rozhodnutím rady o zastavení konania sa rezolučné konanie zastavuje a zanikajú účinky spojené so začatím konania, ak nie je v rozhodnutí určené inak. Usmernenie zadáva právo účastní kov podať proti rozhodnutiu o zastavení konania alebo niektorému výroku opravný prostriedok, avšak bez odkladného účinku. Konanie sa zastavuje aj na základe rozhodnutia súdu, ktorým zrušil rozhodnutie rady o začat í konania.

K § 46

Rada rozhodne o skončení konania po splnení účelu rezolučného konania. Predmetný paragraf identifikuje práva a povinnosti účastníka alebo inej osoby, ktoré je potrebné upraviť pre skončenie konania.

K § 47

Predmetný paragraf zadáva povinnosť rady oznámiť vydanie rozhodnutí v rezolučnom konaní orgánom a inštitúciám, vymenovaným v upravovanom paragrafe.

Piata časť

K § 48

Rada má pr ávomoc prijať opatrenia na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k vybranej finančnej inštitúcii uvedenej v §1 ods. 3 písm. b) tohto zákona, ak sú vzhľadom na finančnú inštitúciu, ako aj vzhľadom na materskú spoločnosť podliehajúcu dohľ adu na konsolidovanom základe, splnené podmienky pre riešenie krízových situácií. Rada môže prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k osobe uvedenej v §1 ods. 3 písmene c) alebo d) tohto zákona, ak sú vzhľadom na osobu uvedenú v §1 ods. 3 písmene c) alebo d) tohto zá kona, ako aj vzhľadom na jednu alebo viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami, splnené podmienky pre riešenie krízových situácií, alebo ak dcérska spoločnosť nie je usadená v Európskej únii, rezolučný orgán tretej krajiny skonštatoval, že spĺňa podmienky na riešenie krízovej situácie v súlade s právnymi predpismi danej tretej krajiny. Predmetný paragraf zadáva podmienky pre riešenie krí zových situácií aj pre prípady, ak sú dcérske inštitúcie holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou v priamej alebo nepriamej držbe sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti.

K § 49

V zmysle predmetného paragrafu rada bezodkladne oznámi príslušnému rezolučnému orgánu na úrovni skupiny, orgánu dohľadu na úrovni skupiny a členom príslušného kolégia rezolučných orgánov, ž e vybraná inštitúcia, ktorá je dcérskou spoločnosťou, spĺňa podmienky na začatie rezolučného konania. Súčasne rada oznámi opatrenia pre riešenie krízových situácií, ktoré navrhuje uložiť vybranej inštitúcii. Rada v lehote do 24 hodín od doručenia oznámenia rezolučného orgánu na úrovni skupiny udeľuje súhlas na začatie konania v prípade, ak lehota uplynie a podmienky na začatie rezolučné ho konania budú splnené. Program skupinového riešenia krízových situácií sa prijíma spoločným rozhodnutím rady a uvedených orgánov. Ak rada nesúhlasí s návrhom programu z dôvodu zachovania finanč nej stability Slovenskej republiky, je povinná oznámiť a odôvodniť túto skutočnosť dotknutým orgánom. Rovnako je rada oprávnená odchýliť sa od programu a prijať samostatné opatrenie na riešenie krízov ých situácií.

K § 50

Predmetné ustanovenie tohto zákona zadáva povinnosť rezolučnému orgánu na úrovni skupiny bezodkladne oznámiť rozhodnutie a navrhované opatrenia na riešenie krízových situácií o materskej spoločnosti v Európskej únii, za ktorú je zodpovedný, orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, ak nejde o ten istý orgán, a ostatným členom príslušného kolégia pre riešenie krízových situácií na ú rovni skupiny. Ak opatrenia, ktoré navrhol rezolučný orgán podľa predchádzajúcej vety nezahàňajú program riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny

Šiesta časť

K § 51

Predmetné ustanovenie identifikuje spôsoby oceňovania na účely riešenia krízových situácií. Pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo výkonom právomoci odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje rada zabezpečí, aby spravodlivé, obozretné a realistické ocenenie aktív a záväzkov vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) vykonala osoba nezávislá od ktoréhokoľvek orgánu verejnej moci vrá tane rady, ako aj od vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d). Cieľom ocenenia je posúdiť hodnotu aktív a záväzkov vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), ktorá/-ý spĺňa podmienky pre rie šenie krízovej situácie. Predmetný paragraf zadáva vybranej inštitúcii v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) doplniť ocenenie definovanými informáciami z účtovných kníh a záznamov v zmysle tohto paragrafu. V ocenení sa uvedie ďalš ie rozdelenie veriteľov na triedy na základe úrovní ich priority podľa uplatniteľného konkurzného práva. V súlade s predošlými vetami, ak nezávislé ocenenie nie je možné, rada môže uskutočniť predbežné ocenenie aktív a záväzkov vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d). Ïalšou upravovanou oblasťou, ktorou sa predmetný paragraf zaoberá, je zadefinovanie účelov oceňovania. Bez toho, aby bol dotknutý rá mec Európskej únie pre štátnu pomoc, sa ocenenie v prípade potreby zakladá na obozretných predpokladoch, najmä pokiaľ ide o miery zlyhania a závažnosti strát. Pri ocenení sa nepredpokladá, že by sa vybranej in štitúcii alebo osobe v zmysle §1 ods. 3 pí sm. b), c) alebo d) v budúcnosti – od okamihu prijatia opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo výkonu právomoci odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje – mohla poskytnú ť mimoriadna verejná finančná podpora alebo núdzová pomoc Národnej banky Slovenska na zvýšenie likvidity alebo akákoľvek pomoc Národnej banky Slovenska na zvýšenie likvidity poskytnutá s neštandardnou zá rukou, splatnosťou a podmienkami úrokových sadzieb. Ocenenie, ktoré nespĺňa všetky požiadavky stanovené predmetným paragrafom, sa považuje za predbežné, až kým nezávislá osoba nevykoná ocenenie, ktor é je v plnom súlade so všetkými požiadavkami stanovenými v tomto paragrafe. Takéto konečné ocenenie ex post sa vykoná hneď, ako je to možné. V prípade, že odhad čistej hodnoty aktív vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) na základe konečného ocenenia ex post presahuje odhad čistej hodnoty aktí v vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 pí sm. b), c) alebo d) na základe predbežného ocenenia, stanovuje predmetný paragraf právomoci orgánu pre riešenie krízovej situácie pri ďalšom postupe. Predbežné ocenenie predstavuje pre radu platný zá klad pre prijatie opatrení na riešenie krízových situácií vrátane prevzatia kontroly nad zlyhávajúcou vybranou inštitúciou v zmysle § 1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), alebo pre výkon právomocí odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje. Ocenenie tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia o uplatnení opatrenia riešenia krízových situácií alebo výkone právomoci riešiť krízové situácie alebo rozhodnutia o výkone právomoci odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje.

Siedma časť

K § 52

Predmetné ustanovenie definuje všeobecné zásady, ktorými sa riadia opatrenia riešenia krízových situácií. Ak rada rozhodne uplatniť na vybranú inštitúciu alebo osobu v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) opatrenie na riešenie krízových situ ácií, pričom dané opatrenie na riešenie krízovej situácie by viedlo k stratám, ktoré by znášali veritelia alebo ku konverzii ich pohľadávok, rada uplatní právomoc odpísať a konvertovať kapitálové nástroje bezprostredne pred uplatnením opatrenia na riešenie krízových situácií alebo spolu s jeho uplatnením. Ïalšou oblasťou, ktorú predmetný paragraf definuje, sú samotné opatrenia riešenia krízový ch situácií. Rada môže uplatňovať opatrenia ne riešenie krízových situácií jednotlivo alebo v akejkoľvek kombinácii. Pritom platí výnimka, že rada môže použiť opatrenie oddelenia aktí v len spolu s iným opatrením riešenia krízových situácií. Paragraf tiež upravuje konanie voči zvyškovej inštitúcii. Rada môže vymáhať všetky oprávnené výdavky, ktoré riadne vynaložila v s úvislosti s použitím opatrení na riešenie krízových situácií alebo výkonom právomocí riešiť krízovú situáciu alebo vládnymi finančnými stabilizačnými opatreniami. Vo veľmi výnimoč nej situácii systémovej krízy môže rada požiadať o financovanie z alternatívnych zdrojov financovania prostredníctvom využitia vládnych stabilizačných opatrení.

K § 53 a § 54

Rada má pr ávomoc previesť na kupujúceho, ktorý nie je preklenovacou inštitúciou, akcie, iné nástroje vlastníctva, všetky alebo niektoré aktíva, práva alebo záväzky vybranej inštitúcie, ktorej krízová situá cia sa rieši. Prevod sa vykoná za komerčných podmienok a zohľadnia sa okolnosti daného prípadu. Rada má právomoc v prípade doplnkového prevodu vykonať takýto prevod viac ako raz. Zároveň rada môže so s úhlasom kupujúceho vykonať prevod späť na pôvodných vlastníkov. Ïalej sa stanovuje postup v prípade, ak sa neukončilo posúdenie od dátumu prevodu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva. Zabezpečí sa, aby kupujúci mohol naďalej vykonávať práva vyplývajúce z členstva vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, v platobných, vyrovnávacích a zúčtovacích systémoch, na burzá ch cenných papierov, v systémoch náhrad pre investorov a systémoch ochrany vkladov, ako aj práva na prístup k nim, ak spĺňa kritériá členstva a účasti v týchto systémoch. Rada pri uplatňovaní opatrenia predaja majetku na vybranú inštitúciu ponúkne aktíva, práva, záväzky, akcie alebo iné nástroje vlastníctva danej vybranej inštitúcie, ktoré má v úmysle previesť na finanč nom trhu, alebo prijme opatrenia pre ich ponúknutie na finančný trh. Súbory práv, aktív a záväzkov sa môžu na finančnom trhu ponúkať oddelene.

K § 55

Predmetný paragraf udeľuje právomoc previesť na preklenovaciu inštitúciu akcie, iné nástroje vlastníctva, všetky alebo niektoré aktíva, práva alebo záväzky jednej alebo viacerých vybraných inštitúcií, ktor ých krízová situácia sa rieši. S výhradou práva podať opravný prostriedok sa prevod môže uskutočniť bez súhlasu akcionárov vybraných inštitúcií alebo akejkoľvek tretej strany, ktorá nie je pr íslušnou preklenovacou inštitúciou bez splnenia akýchkoľvek procesných požiadaviek podľa tohto zákona. Preklenovacia inštitúcia je právnická osoba, ktorú úplne alebo čiastočne vlastní jeden alebo viac orgánov verejnej moci, medzi ktoré môže patriť rada. Zároveň je preklenovacia inštitúcia právnickou osobou, ktorá bola založená za účelom prijatia a držby niektorých alebo všetký ch akcií, iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv a záväzkov jednej alebo viacerých vybraných inštitúcií. Rada zabezpečí, aby celková hodnota záväzkov prevedených na preklenovaciu inštitú ciu nepresiahla celkovú hodnotu práv a aktív prevedených z vybranej inštitúcie alebo poskytnutých z iných zdrojov.

K § 56

Predmetný paragraf upravuje prevádzku preklenovacej inštitúcie. Pri prevádzke preklenovacej inštitúcie sa zabezpečuje, aby obsah zakladajúcich dokumentov preklenovacej inštitúcie schválila rada. V závislosti od vlastníckej štruktúry preklenovacej inštitúcie rada vymenuje alebo schváli jej riadiaci orgán, odmeny jej členov, jej stratégiu, rizikový profil a iné náležitosti. Rada prijme rozhodnutie, že preklenovacia inštitúcia už nie je preklenovacou inštitúciou v prípadoch v zmysle predmetného paragrafu. Odpredaj preklenovacej inštitúcie alebo jej aktív, práv alebo záväzkov rade sa uskutoční za podmienok, ktoré nebudú znevýhodňova ť alebo diskriminovať potenciálnych kupujúcich. Daný predaj sa vykoná za obvyklých obchodných podmienok, pričom sa zohľadnia okolnosti konkrétneho prípadu.

K § 57

V zmysle tohto ustanovenia má rada právomoc previesť aktíva, práva alebo záväzky vybranej inštitúcie alebo preklenovacej inštitúcie na jeden alebo viacero subjektov pre správu aktív. Prevod môže uskutočni ť bez súhlasu akcionárov vybraných inštitúcií alebo akejkoľvek tretej strany, ktorá nie je príslušnou preklenovacou inštitúciou. Na účely opatrenia oddelenia aktív musí byť subjekt pre správu akt ív právnickou osobou, ktorá spĺňa všetky požiadavky stanovené v tomto paragrafe. Subjekt pre správu aktív spravuje tieto aktíva tak, aby bola ich hodnota maximalizovaná. Každá protihodnota, ktorú zaplatí subjekt pre správu aktív za nadobudnuté aktíva, práva alebo záväzky získaných od vybranej inštitúcie, ide v prospech vybranej inštit úcie.

K § 58

Rada uplatň uje opatrenie kapitalizácie za účelom rekapitalizácie vybranej inštitúcie a/alebo vykonania konverzie na vlastné imanie alebo zníženia výšky istiny nárokov alebo dlhových nástrojov, prevedený ch na preklenovaciu inštitúciu alebo v rámci opatrenia predaja majetku alebo opatrenia oddelenia aktív. Kapitalizácia sa uplatňuje za účelom obnovenia finančného zdravia danej vybranej inštitúcie, pričom v kaž dom prípade si daná vybraná inštitúcia zachováva právnu formu alebo si môže právnu formu zmeniť.

K § 59

V zmysle predmetného paragrafu sa vylučujú z rozsahu pôsobnosti kapitalizácie kryté vklady, zabezpečené pasíva vrátane krytých dlhopisov a záväzkov vo forme finančných nástrojov používaných na účely hedžingu a akékoľvek iné záväzky stanoven é v tomto paragrafe. Ïalšou upravovanou oblasťou sú podmienky, za akých rada môže vylúčiť niektoré záväzky z odpísania alebo konverzie. Jednotlivé náležitosti poskytovaných príspevkov sú ď alej upravené v §88, §89 a §90 tohto zákona.

K § 60

Rada v sú lade s ocenením pri kapitalizácii určí sumu odpisovaných prípustných pasív tak, aby čistá súčasná hodnota aktív bola rovná nule a sumu konvertovaných prípustných pasív na akcie alebo iný druh kapitálových nástrojov tak, aby sa obnovilo plnenie kritérií pre položky vlastného kapitálu Tier 1 vybranej inštitúcie v rezolučnom konaní alebo preklenovacej inštitúcie. Stanovuje sa pritom suma, o ktorú sa musia oprávnené záväzky odpísať alebo konvertovať, aby sa obnovil podiel vlastného kapitálu Tier 1 vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo sa prípadne stanoví podiel preklenovacej inštitúcie, pričom sa zohľadnia akékoľvek kapitálové príspevky z Národného fondu na riešenie krízových situácií. V zmysle predošlej vety je cieľom udržanie dostatočnej dô very trhu vo vybranú inštitúciu, ktorej krízová situácia sa rieši alebo preklenovaciu inštitúciu, čím by sa vybranej inštitúcii umožnilo najmenej jeden rok spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a naď alej vykonávať činnosti, na ktoré má povolenie. Ak rezolučné orgány plánujú použiť opatrenie oddelenia aktív, suma, o ktorú sa oprávnené záväzky musia znížiť, zohľadňuje v prí pade potreby obozretný odhad kapitálových potrieb subjektu pre správu aktív. Rada zriadi a dodržiava mechanizmy s cieľom zaistiť, aby sa posúdenie a oceňovanie zakladalo na takých informáciách o aktívach a pasí vach vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré sú podľa primeraných možností čo najaktuálnejšie a najúplnejšie.

K § 61

Predmetný paragraf určuje právomoc rady pri uplatňovaní opatrenia kapitalizácie alebo pri odpísaní alebo konverzii kapitálových nástrojov. Rada príjme jedno alebo obidve opatrenia, definované v tomto paragrafe. Postup podľ a predošlej vety platí aj pre akcionárov alebo držiteľov iných nástrojov vlastníctva, ktorí nadobudli akcie v dôsledku konverzie dlhových nástrojov na základe zmluvy, pred vstupom vybranej inštitúcie podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) do rezolučné ho konania, alebo nadobudli akcie alebo iné nástroje vlastníctva v dôsledku konverzie iných kapitálových nástrojov na nástroje tvoriace položky vlastného kapitálu Tier 1 postupom a za podmienok zadefinovanými v §70 a §71.

K § 62

V sú lade s upravovaným paragrafom sa upresňuje postup pri odpisovaní dlhu a vykonávaní jeho konverzie. Rada pri použití opatrenia kapitalizácie môže rozhodnúť odpísať a právomoc vykonať konverziu v sú lade s požiadavkami zadefinovanými v upravovanom paragrafe. Ïalšou upravovanou oblasťou je postup a spôsob, akým rada pri uplatňovaní právomoci odpisovať dlh alebo vykonať jeho konverziu rozdelí straty rovnomerne medzi akcie alebo iné nástroje vlastníctva a oprávnené záväzky.

K § 63

Rada vykoná va právomoc odpísať dlh a právomoc vykonať jeho konverziu vo vzťahu k záväzku vznikajúcemu z derivátov až pri zavretí pozícií týchto derivátov alebo po ňom. Po začatí riešenia krízovej situ ácie má rada oprávnenie na tento účel ukončiť a zatvoriť akúkoľvek zmluvu o derivátovom obchode. V prípade, že bol derivátový záväzok vylúčený z uplatňovania opatrenia kapitalizá cie rada nemá povinnosť ukončiť alebo zatvoriť zmluvu o deriváte. Ïalšou upravovanou oblasťou je poskytnutý rámec, ktorým rada určí hodnotu záväzkov vyplývajúcich z derivá tov. Ak je transakcia s derivátmi súčasťou dohody o konečnom zúčtovaní, rada alebo nezávislý odhadca určia výšku záväzkov z toho plynúcu v čistej výške v súlade s podmienkami dohody.

K § 64

Rada môž e uplatniť rôzny konverzný pomer pre rôzne triedy kapitálových nástrojov, pričom platí, že konverzný pomer má predstavovať primeranú náhradu dotknutému veriteľovi za stratu z odpí sania dlhu alebo konverzie. V prípade použitia rôznych konverzných pomerov, konverzný pomer použitý pri záväzkoch, ktoré sa považujú za nadriadené záväzky podľa konkurzného práva, musí byť vyš ší než konverzný pomer použitý na podriadené záväzky.

K § 65

Predmetné ustanovenie definuje postup a opatrenia týkajúce sa ozdravenia a reorganizácie sprevádzajúce záchranu pomocou vnútorných zdrojov v zmysle predmetných paragrafov podľa tohto zákona.

K § 66

Do jedné ho mesiaca od uplatnenia opatrenia kapitalizácie na vybranú inštitúciu alebo osobu podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) riadiaci orgán alebo osoba alebo osoby vymenované v zmysle §12 a § 42 vypracujú a predložia rade plán reorganizácie obchodnej činnosti. Ak sa opatrenie kapitalizácie uplatní na dve a viaceré osoby skupiny, plán reorganizácie obchodnej činnosti vypracuje materská inštitúcia v Európskej únii, pričom tento plán sa bude vzťahovať na všetky inštitúcie v skupine v sú lade s postupom v zmysle upravovaného paragrafu a predloží sa rezolučnému orgánu na úrovni skupiny. V pláne reorganizácie obchodnej činnosti sa stanovia opatrenia zamerané na obnovu dlhodobej ž ivotaschopnosti vybranej inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) alebo častí jeho/jej obchodnej činnosti v primeranom časovom horizonte. V pláne reorganizácie obchodnej činnosti sa okrem iného zohľadn í aktuálny stav finančných trhov a ich vyhliadky do budúcnosti, pričom sa do úvahy zoberú odhady pre najlepší a najhorší prípad vrátane kombinácie udalostí umožňujúcich zistiť hlavné zranite ľné miesta vybraných inštitúcií. Predmetný paragraf ďalej upravuje náležitosti a prvky, ktoré by mali opatrenia zacielené na obnovu dlhodobej životaschopnosti vybranej inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) zahàňať. Platí, ž e do jedného mesiaca odo dňa predloženia plánu reorganizácie obchodnej činnosti príslušný rezolučný orgán posúdi pravdepodobnosť, či sa vykonávaním plánu obnoví dlhodobá životaschopnosť vybranej inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 pí sm. b), c) alebo d). Ak rada nie je presvedčená o tom, že cieľ podľa predošlej vety by sa pomocou tohto plánu dosiahol, po dohode s príslušným rezolučný orgánom oznámi svoje obavy riadiacemu orgánu alebo osobe alebo osobám vymenovaným podľa §12 a §42, a požiada ho o zmenu plánu. Riadiaci orgán alebo osoba alebo osoby, ktoré boli vymenované podľa §12 a §42, vykonávajú plá n reorganizácie schválený radou a príslušným orgánom a najmenej každých šesť mesiacov podávajú rade správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní plánu.

K § 67

V zmysle predmetného paragrafu rada zabezpečí, aby sa v prípadoch zadefinovaných v tomto paragrafe vykonalo zníženie istiny alebo nesplatenej dlžnej sumy, konverzia dlhu alebo zrušenie, ktoré by bolo pre vybranú inštit úciu, ktorej krízová situácia sa rieši, a dotknutých veriteľov a akcionárov ihneď záväzné. Ïalej platí, že rada je oprávnená na všetky súvisiace úkony, upravené predmetný m paragrafom. Ak rada na základe svojich právomocí zníži sumu istiny záväzku alebo nesplatenú dlžnú sumu vo vzťahu k záväzku na nulu, uvedený záväzok a všetky ďalšie povinnosti alebo ná roky vzniknuté v súvislosti s ním, ktoré nie sú časovo rozlíšené v dobe výkonu tejto právomoci, sa na všetky účely považujú za uhradené a v akýchkoľvek následných konaniach vo vzť ahu k vybranej inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ku každému následníckemu subjektu pri akejkoľvek nasledujúcej likvidácii, nie sú prípustné.

K § 68

Upravovaný paragraf upresňuje právomoc rady uložiť vybranej inštitúcii alebo osobe podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) udržiavať dostatočnú výšku schváleného základného imania alebo nástrojov tvoriacich položky vlastného kapitá lu Tier 1, aby bolo možné vydať dostatočný počet nových akcií alebo iných nástrojov vlastníctva na účely konverzie pohľadávok na akcie alebo iné nástroje vlastníctva. V prípade konverzie pohľad ávok na akcie alebo iné nástroje vlastníctva sa neprihliada na predkupné práva, na podmienky v zakladateľských zmluvách, stanovách alebo iných zmluvných dokumentoch, nevyžaduje sa žiadny súhlas orgánov spolo čnosti.

K § 69

Predmetný paragraf upravuje zmluvné uznanie záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Rada uloží vybraným inštitúciám a osobám podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) povinnosť zahrnúť zmluvnú podmienku, na základe ktorej veriteľ alebo strana dohody vytvárajúci závä zok uznajú, že tento záväzok môže podliehať právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu a súhlasia s tým, že je pre nich záväzné akékoľvek zníženie istiny alebo nesplatenej dl žnej sumy, konverzia alebo zrušenie, ktoré sa uskutočnia výkonom týchto právomocí radou, za predpokladov definovaných v predmetnom paragrafe. Skutočnosť, že vybraná inštitúcia alebo osoba podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) nezahrnie do zmluvných ustanovení , ktorými sa riadi relevantný záväzok, podmienku v súlade s predošlou vetou, toto nebráni rade vo výkone právomocí odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu vo vzťahu k tomuto záväzku.

Ôsma časť

K § 70 a § 71

Predmetné ustanovenia tohto zákona upravujú podmienky a postup pri odpísaní alebo konverzii kapitálových nástrojov. V zmysle tohto paragrafu právomoc odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje sa m ôže vykonávať buď nezávisle od opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo v kombinácii s opatrením na riešenie krízovej situácie, ak sú splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie podľ a tohto zákona. Rada zabezpečí, aby orgány pre riešenie krízových situácii mali právomoc odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje na akcie alebo iné nástroje vlastníctva vybran ých inštitúcii alebo osôb v zmysle §1 ods. 3 pí sm. b), c) alebo d). Rada pred odpísaním alebo konverziou kapitálových nástrojov zistí hodnotu aktív a pasív vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d). Výsledok ocenenia sa použije ako východisko pri odpísaní a konverzii s cieľom znížiť straty na účely doplnenia kapitálu. Predmetný paragraf tiež definuje okolnosti, pri akých rada môže odpísať dlh alebo vykonať jeho konverziu vo vzťahu k relevantným kapitá lovým nástrojom, ktoré vydala vybraná inštitúcia alebo osoba podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d). Tiež sa upravujú podmienky, pri akých sa vybraná inštitú cia alebo osoba podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) nepovažuje viac za životaschopnú. Platí, že skupina zlyhá va alebo pravdepodobne zlyhá, ak porušuje konsolidované prudenciálne požiadavky spôsobom, ktorý by bol dôvodom na to, aby príslušný orgán konal vrá tane, a nie len preto, lebo skupine vznikli alebo pravdepodobne vzniknú straty, ktoré vyčerpajú všetky jej vlastné zdroje alebo významnú sumu jej vlastných zdrojov, alebo existujú objektívne skutočnosti, ktoré potvrdzujú konštatovanie, že skupina v blízkej budúcnosti uvedené požiadavky poruší. Relevantný kapitálový nástroj, ktorý vydala dcérska spoločnosť sa neodpisuje vo väčš om rozsahu ani nekonvertuje za horších podmienok ako boli odpísané alebo konvertované kapitálové nástroje s rovnakým postavením na úrovni materskej spoločnosti. Ïalšou oblasťou, ktorú predmetný paragraf upravuje, je právomoc odpisovania alebo konverzie v súlade s hierarchiou pohľadávok v rámci bežného konkurzného konania. Definujú sa požadované výsledky, ktoré sa očakávajú od rady pri plnení požiadavky odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje. Odpísaním sa suma istiny kapitálového nástroja považuje za trvalo zníženú a záväzky voči majiteľovi kapitálového ná stroja zanikajú v rozsahu uskutočneného odpísania, s výnimkou záväzku z dôvodu zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným postupom alebo rozhodnutím. Na účely uskutočnenia konverzie relevantných kapit álových nástrojov, ktoré môžu orgány pre riešenie krízových situácií požadovať, sa zadáva povinnosť vybraným inštitúciám alebo osobám podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) vydať nástroje vlastné ho kapitálu Tier 1 držiteľom relevantných kapitálových nástrojov. Poslednou upravovanou oblasťou sú podmienky, ktoré je potrebné splniť, aby bolo možné konvertovať relevantné kapitálové nástroje pod ľa predošlej vety.

Deviata časť

K § 72 a § 73

Predmetné paragrafy zadávajú možnosť rade v prípade výrazného zhoršenia situácie na finančnom trhu požiadať o financovanie z alternatívnych zdrojov financovania prostredníctvom využitia vládnych stabilizačný ch opatrení, upravených v §74 a §75 tohto zákona. Èlenské štáty poskytnú mimoriadnu verejnú finančnú podporu prostredníctvom dodatočných opatrení na finančnú stabilizáciu v súlade s rámcom štátnej pomoci Únie so zá merom riešiť krízovú situáciu vybranej inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) vrátane priamej intervencie na zabránenie ich likvidácii, a to v záujme splnenia cieľov riešenia krízových situácií. S cieľom pou žiť opatrení na stabilizáciu financií členské štáty zabezpečia, aby ich príslušné ministerstvá alebo vlády mali príslušné právomoci riešiť krízové situácie. Vládne ná stroje na finančnú stabilizáciu sa používajú ako posledná možnosť po tom, ako sa posúdia a využijú ostatné opatrenia riešenia krízových situácií, a to v maximálnej možnej miere, prič om sa zachová finančná stabilita. V zmysle tohto paragrafu tiež platí, že keď sa uplatňujú vládne opatrenia na finančnú stabilizáciu zabezpečí sa, aby ministerstvo alebo vláda alebo rada uplatň ovali tieto vládne opatrenia iba za podmienok stanovených v predmetnom paragrafe.

K § 74 a § 75

V zmysle predo šlého paragrafu, opatrenia na finančnú stabilizáciu tvoria opatrenia verejnej kapitálovej podpory a dočasné opatrenie verejného vlastníctva. Vybraná inštitúcia alebo osoba podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) môže byť prevzatá do do časného verejného vlastníctva, pričom platí, že na tento účel sa môže vykonávať jeden alebo viacero prevodných príkazov s akciami, ktorých nadobúdateľom je buď nominant alebo spoločnosť v plnom vlastníctve Slovenskej republiky. Vybrané inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), na ktoré sa vzťahuje dočasné opatrenie verejného vlastníctva, majú byť riadené na komerčnom a profesionálnom zá klade a prevedené do súkromného sektora hneď, ako to komerčné a finančné okolnosti dovolia. Ïalšou upravovanou oblasťou je právomoc podieľať sa na rekapitalizácii vybranej inštitúcie alebo osoby podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) tým, ž e jej/mu poskytnú kapitál výmenou za opatrenia v zmysle predmetného paragrafu, pri dodržiavaní ustanovení práv obchodných spoločností podľa osobitého predpisu a plnení požiadaviek podľ a tohto paragrafu. Opatrenie verejnej kapitálovej podpory môže trvať len počas trvania finančných a obchodných skutočností, ktoré viedli k poskytnutiu kapitálovej podpory.

Desiata časť

K § 76

V zmysle predmetného paragrafu v prípade, že sa uplatnil jeden alebo viaceré nástroje na riešenie krízových situácií, zabezpečia, aby v prípade ak rada prevedie len časti práv, aktív a závä zkov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, sa akcionárom a tým veriteľom, ktorých nároky sa nepreviedli, vyplatilo na uspokojenie ich nárokov aspoň toľko, koľ ko by sa im vyplatilo, ak by sa vybraná inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, likvidovala na základe bežného konkurzného konania. V prípadoch, v ktorých rada uplatňuje opatrenie odpísania dlhu, akcion árom a veriteľom, ktorých nároky sa odpísali alebo konvertovali na vlastný kapitál, nevznikli väčšie straty, ako by vznikli, ak by sa vybraná inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, likvidovala na základe bežného konkurzného konania bezprostredne v č ase, keď sa prijalo rozhodnutie.

K § 77

Na úč ely posúdenia, či by sa akcionárom a veriteľom poskytlo lepšie zaobchádzanie v prípade, ak by vybraná inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vstúpila do bežného konkurzného konania, člensk é štáty zabezpečia, aby oceňovanie vykonala nezávislá osoba čo najskôr po tom, ako sa vykonalo opatrenie alebo opatrenia na riešenie krízovej situácie. Predmetný paragraf tiež určuje ciele takéhoto oceň ovania ako aj predpoklady, z ktorých sa vychádza pri oceňovaní.

K § 78

V zmysle pr edmetného paragrafu sa zaistí, že ak sa v oceňovaní podľa predošlého paragrafu skonštatuje, že ktorémukoľvek z akcionárov, veriteľov alebo systému na ochranu vkladov vznikli väčš ie straty, ako by vznikli pri likvidácii na základe bežného konkurzného konania, majú právo na výplatu rozdielu z Národného fondu riešenia krízových situácií.

K § 79

Predmetné ustanovenie upravuje ochranné opatrenia pre zmluvné strany pri čiastočných prevodoch. V zmysle tohto paragrafu sa ukladá povinnosť pri uplatňovaní ochranných opatrení dodržiavať podmienky definované v tomto paragrafe. V zmysle predošlej vety sa upravujú aj dohody a zmluvné strany týchto dohôd a povinnosť členských štátov zaistiť ich primeranú ochranu. Ustanovenia v zmysle tohto paragrafu platia bez ohľadu na pr ávny dôvod vzniku zmluvy alebo záväzku, povahu alebo počet zmluvných strán, alebo právny poriadok podľa ktorého bola zmluva uzatvorená.

K § 80

Predmetný paragraf usmerňuje povinnosť rady zaistiť primeranú ochranu dohôd o finančnej zábezpeke s prevodom vlastníckeho práva a dohôd o vzájomnom započítaní a dohôd o čistom zúčtovaní s cieľom zabrá niť prevodu niektorých, ale nie všetkých práv a záväzkov, ktoré sú chránené na základe dohody o finančnej zábezpeke s prevodom vlastníckeho práva, dohody o vzájomnom započítaní alebo dohody o čistom zúčtovaní medzi vybranou inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, a inou osobou, a úprave alebo ukončeniu práv alebo záväzkov, ktoré sú chránené na základe takýchto dohô d o finančnej zábezpeke s prevodom vlastníckeho práva, o vzájomnom započítaní alebo zúčtovaní prostredníctvom použitia pridružených právomocí. Predmetný paragraf tiež ustanovuje prá vomoci rady, za predpokladu, že je to nevyhnutné, s cieľom zabezpečiť dostupnosť krytých vkladov.

K § 81

Predmetný paragraf definuje udalosti, ktorým je potrebné zabrániť pri plnení povinností rady zaisťovať primeranú ochranu záväzkov zabezpečených v rámci zaisťovacej dohody. Predmetný paragraf tiež ustanovuje prá vomoci rady, za predpokladu, že je to nevyhnutné, s cieľom zabezpečiť dostupnosť krytých vkladov.

K § 82

Zaisť uje sa primeraná ochrana dohôd o štruktúrovanom financovaní s cieľom zabrániť udalostiam, spresneným v predmetnom paragrafe. Predmetný paragraf tiež ustanovuje právomoci rady, za predpokladu, že je to nevyhnutné , s cieľom zabezpečiť dostupnosť krytých vkladov.

K § 83

V zmysle predmetného paragrafu rozhodnutie rady, ktorým sa prevádza časť aktív, práv alebo záväzkov, alebo sa vykonávajú právomoci, ktorými rada mení alebo ruší zmluvu, ktorej účastníkom je vybran á inštitúcia v rezolučnom konaní, sa nedotýka práv, povinností alebo záväzkov týkajúcich sa zúčtovania v platobných systémoch zúčtovania a vyrovnania obchodov s cennými papiermi, v rámci ktorý ch dochádza k výkonu prevodných príkazov, vysporiadaniu záväzkov, započítaniu alebo k výkonu zabezpečovacích práv.

Jedenásta časť

K § 84

Rezolučn é orgány na úrovni skupiny zriadia kolégiá pre riešenie krízových situácií na vykonávanie zadefinovaných špecifických úloh v zmysle tohto zákona, a prípadne na zaistenie spolupráce a koordinácie s rezolučnými z tretích krajín. Kolégiá pre riešenie krízových situácií predovšetkým poskytnú rámec pre rezolučný orgán na úrovni skupiny, ostatné rezolučné orgány a prípadné dotknuté príslušné orgány a orgány vykonávajúce dohľad na konsolidovanom základe, aby sa vykonávali úlohy zadefinované v predmetnom paragrafe, ktorý zároveň zadáva, kto sa stáva členom takéhoto kolégia na riešenie krízových situácií. Rezolučný orgány z tretích krajín, a to v prípade, že materská spoločnosť alebo vybraná inštitúcia usadená v Únii má dcérsku vybran ú inštitúciu alebo pobočku, ktorá by sa považovala za významnú, ak je umiestnená v Únii, môžu na vlastnú žiadosť byť pozvané na zasadnutia kolégia pre riešenie krízových situácií ako pozorovatelia, a to za predpokladu, že podliehajú požiadavkám zachovávania dôvernosti.

K § 85

Ak má vybraná inštitúcia z tretej krajiny alebo materská spoločnosť z tretej krajiny dcérske spoločnosti Únie zriadené v dvoch alebo viacerých členských štátoch, alebo dve alebo viacero pobočiek Únie, ktoré sa považujú za významné v dvoch alebo viacerých členských štátoch, rezolučne orgány členských štátov, v ktorých sú usadené tieto dcérske spoločnosti Únie alebo v ktorých sa tieto významné pobočky nachádzajú, zriadia euró pske kolégium pre riešenie krízových situácií. Európske kolégium pre riešenie krízových situácií vykonáva funkcie a plní úlohy vo vzťahu k dcérskym vybraným inštitúciám, a pokiaľ sú tieto úlohy relevantné, vo vzťahu k pobočkám. Európske kolégium prijíma spoločné rozhodnutie o uznaní konania tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií, ktoré sa vzťahujú na vybran ú inštitúciu alebo materskú spoločnosť tretej krajiny. Rada môže po konzultácii s ostatnými rezolučnými orgánmi, ak je zriadené európske kolégium, odmietnuť uznať alebo presadiť konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie. Európskemu kol égiu predsedá na účely dohľadu na konsolidovanom základe rezolučný orgán členského štátu, v ktorom sa nachádza orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe, ak sú domáce dcérske spoločnosti v držbe finanč nej holdingovej spoločnosti zriadenej v Únii alebo ak k nej patria významné pobočky. Na základe vzájomnej dohody všetkých príslušných zmluvných strán sa Európske kolégium nemusí zriadiť.

K § 86

Rada, prí slušné rezolučné orgány, Národná banka Slovenska a zahraničné príslušné orgány si na žiadosť a bez zbytočného odkladu navzájom poskytujú všetky informácie, ktoré sú dôležité pre výkon stanovených úloh. Rezolučný orgán na úro vni skupiny koordinuje tok všetkých relevantných informácií medzi rezolučnými orgánmi. Platí najmä, že rezolučný orgán na úrovni skupiny poskytne rezolučným orgánom v ostatných členských štátoch všetky relevantné informácie včas s cieľom uľahčiť výkon úloh v zmysle tohto zákona. Rezolučné orgány nie sú povinné postúpi ť informácie poskytnuté rezolučným orgánom z tretej krajiny ak rezolučný orgán z tretej krajiny neposkytol súhlas na takéto oznámenie. Pr íslušné rezolučné orgány si vymieňajú informácie s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ak sa týkajú rozhodnutia alebo veci, ktorá si vyžaduje oznámenie, konzultáciu alebo sú hlas Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo ktorá môže mať dosah na verejné financie. Ak dôverné informácie pochádzajú z iného členského štátu ako zo Slovenskej republiky rada, príslušné rezolučné orgány, príslušné orgány, Ministerstvom financií Slovenskej republiky a príslušné ministerstvá, nesmú poskytnúť tieto informácie relevantným orgánom z tretích krajín. V prípa de, ak relevantný orgán členského štátu, z ktorého informácie pochádzajú, nesúhlasí s ich zverejnením, tak informácie sa poskytnú len na účely povolené orgánom pôvodu informácií.

Dvanásta časť

K § 87

Predmetný paragraf upresňuje náležitosti zriadenia národného fondu, ako osobitného účelového fondu, s ktorým hospodári a nakladá rada a v ktorom sa sústreďujú peňažné príspevky (ďalej len 'príspevky ”) vybraných inštitúcií na financovanie účinného uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií a právomoci rady podľa tohto zákona. Národný fond nie je prá vnickou osobou, jeho prostriedky netvoria súčasť prostriedkov štátneho rozpočtu a jeho správu zabezpečuje Fond ochrany vkladov. Vybrané inštitúcie sú povinné zúčastňovať sa na riešení kr ízových situácií platením príspevkov na tento účel do národného fondu. Tento zákon zo svojej podstaty vylučuje štátnu pomoc, a preto platí, že v súvislosti predmetným návrhom zákona sa neplá nuje zásah do platného rámca bankového odvodu. Peňažné prostriedky národného fondu sú uložené na osobitnom úč te v Národnej banke Slovenska.

K § 88

V zmysle predmetného ustanovenia sa zadáva povinnosť vybraných inštitúcií uhrádzať do národného fondu pravidelné ročné príspevky, ako aj mimoriadne príspevky. Za mimoriadny príspevok, podľ a tohto paragrafu, sa považuje príspevok vybranej inštitúcie, ktorý slúži na doplnenie zdrojov národného fondu na výdavky spojené s krytím strát, nákladov a iných výdavkov, ktoré vznikli použitím n árodného fondu pri riešení krízových situácií.

K § 89

Výšku ročného príspevku na príslušný rok určuje rada po prerokovaní s Ministerstvom financií a Fondom ochrany vkladov pre každú vybranú inš titúciu pri zohľadnení fázy obchodného cyklu a možného procyklického vplyvu na finančnú pozíciu prispievajúcej vybranej inštitúcie. Predmetné ustanovenie definuje, kedy je rada povinná určiť výšku príspevku na príslušný rok, metodiku výpočtu ročného príspevku, ako aj možnosť využívať neodvolate ľné platobné záväzky ako časť ročného príspevku. Výšku ročného príspevku určuje rada tak, aby do 31. decembra 2024 (ďalej len 'prechodné obdobie”) kumulované prostriedky národné ho fondu dosiahli výšku 1% krytých vkladov (ďalej len 'cieľová úroveň”) vybraných inštitúcií vykonávajúcich činnosť na území Slovenskej republiky. Ak sa po uplynutí prechodného obdobia zn ížia prostriedky národného fondu pod cieľovú úroveň podľa predošlej vety, rada obnoví pravidelné ročné príspevky až do opätovného dosiahnutia cieľovej úrovne národného fondu. Ïalš ou upravovanou oblasťou je konanie rady v súvislosti s výškou príspevkov vo výnimočných situáciách a metodiku stanovenia a výberu mimoriadnych príspevkov. Výber a spravovanie príspevkov vybraných inštitú cií vyberaných na základe tohto zákona má na starosti rada.

K § 90

Predmetné ustanovenie zadáva lehoty splatnosti príspevkov. V zmysle tohto paragrafu platí, že pravidelný ročný príspevok je vybraná inštitúcia povinná uhradiť do 15. júna príslušného kalendá rneho roka, ak rada neurčí inak. Mimoriadny príspevok je splatný v lehote určenej rozhodnutím rady. Vybraná inštitúcia, ktorá neuhradí riadne a včas príspevok do národného fondu, je povinná z dlžnej sumy príspevku zaplatiť úroky, ktoré sú príjmom národné ho fondu.

K § 91

Predmetný paragraf zadáva povinnosť rade použiť mechanizmy financovania z národného fondu len v rozsahu potrebnom na zabezpečenie účinného uplatňovania opatrení riešenia krízových situácií a to na úč ely vymedzené predmetným paragrafom. Právo rozhodovať o použití národného fondu má jedine rada. Rada môže uzatvoriť zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov, ak ju o to požiada národný fond iné ho členského štátu. Prostriedky národného fondu riešenia krízových situácií sa nepoužívajú priamo na absorbovanie strát vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), ani na rekapitalizáciu tejto vybranej in štitúcie alebo osoby. Predmetný paragraf usmerňuje postup rady v prípade, ak by nepriamym dôsledkom použitia národného fondu riešenia krízových situácií mohlo byť čiastočné prenesenie strá t vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 pí sm. b), c) alebo d) na Národný fond riešenia krízových situácií.

K § 92

Predmetný paragraf upravuje lehoty a termíny, dokedy je rada povinná previesť prostriedky z národného fondu do spoločného fondu na riešenie krízových situácií. Prevedené prostriedky národného fondu do jednotné ho fondu na riešenie krízových situácií sa započítavajú do cieľovej úrovne národného fondu.

K § 93

Upravovanou oblasťou v zmysle v predmetného paragrafu sú zdroje národného fondu. Rada môže národný fond naplniť príspevkami podľa § 88, ďalej úvermi definovanými v predmetnom paragrafe §88, výnosmi z dobrovoľného požičania finančných prostriedkov národným fondom iných členských štátov podľa §91. Platí, že úroková sadzba, doba splatnosti a ostatn é podmienky zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov národným fondom iných členských štátov sa dohodnú medzi radou a ostatnými národnými fondmi Únie. Nesplatený úver poskytnutý národné mu fondu iného členského štátu možno započítať do cieľovej úrovne národného fondu. Zároveň predmetný paragraf určuje ď alšie možnosti rady v súvislosti so zdrojmi národného fondu.

K § 94

Kompetentný orgán zodpovedný za stanovenie, výber a spravovanie príspevkov vyberaných v zmysle tohto zákona je rada. §94 tohto zákona usmerňuje práva a povinnosti rady v súvislosti s existenciou fondu. Rada v rá mci svojich kompetencií overuje pravidelne jedenkrát ročne funkčnosť systému vyplácania náhrad za straty, náklady alebo iné výdavky, ktoré vznikli v procese riešenia krízových situácií. Rada vypracú va správu o výsledku overenia funkčnosti systému vyplácania náhrad za straty, náklady a iné výdavky spojené s riešením krízových situácií za príslušný kalendárny rok a predkladá ju na schvá lenie všetkým jej členom bezodkladne po jej vypracovaní. Predmetný paragraf tiež určuje a dopĺňa ďalšie práva a povinnosti rady v s úvislosti s národným fondom.

K § 95

V prí pade, ak rezolučný orgán na úrovni skupiny, ktorej súčasťou je vybraná inštitúcia, rozhodne o riešení krízovej situácie na úrovni skupiny, rada rozhodne o použití finančných prostriedkov národného fondu v súlade s týmto zá konom.

K § 96

V zmysle predmetného paragrafu sa plánom financovania rozumie plán, ktorý zostaví rezolučný orgán na úrovni skupiny v súlade s postupmi rozhodovania podľa tohto zákona. Ïalšou upravovanou oblasťou sú náležitosti, ktoré musia byť nevyhnutnou súčasťou plánu financovania. Zároveň predmetný paragraf stanovuje pravidlá, ktoré budú základom pre rozdelenie celkov ého príspevku spoločného fondu medzi jednotlivé vnútroštátne národné fondy na úrovni skupiny, ak sa v pláne financovania nedohodlo inak.

K § 97

Predmetný paragraf usmerňuje princípy použitia peňažných prostriedkov Fondu ochrany vkladov. Platí, že rada môže použiť peňažné prostriedky podľa §96 ods.2 písm. d) v prípade, ak chránené vklady bud ú zahrnuté do odpísania dlhu pri uplatnení opatrenia kapitalizácie a to v rovnakom rozsahu ako iné záväzky s rovnakou prioritou, okrem prípadov spresnených v predmetnom paragrafe.

Trinásta časť

K § 98

Predmetný paragraf usmerňuje udeľovanie sankcií a iných administratívnych opatrení. Právomoci na ukladanie administratívnych sankcií sa prideľuje rade, prípadne príslušným orgánom, a to podľa druhu poruš enia. Rada a príslušné orgány majú všetky právomoci v oblasti zhromažďovania informácií a vyšetrovania, ktoré sú potrebné na výkon ich funkcií. Rada a príslušné orgány pri výkone svojich pr ávomocí na ukladanie sankcií úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby administratívne sankcie alebo iné administratívne opatrenia priniesli želané výsledky, a koordinujú svoje kroky pri riešení cezhrani čných prípadov. Ak rada zistí nedostatky v činnosti vybranej inštitúcie alebo osoby v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v rozhodnutí rady uložených vybranej inštitúcii alebo osobami podľa §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d), v nedodržiavaní alebo v obchá dzaní ustanovení tohto zákona, právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na riešenie krízových situácií bánk, môže rada podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, n ásledkov a povahy zistených nedostatkov uvaliť na vybranú inštitúciu alebo osobu v zmysle §1 ods. 3 písm. b), c) alebo d) sankcie, usmernené predmetným paragrafom tohto zákona. Rada a príslušné orgány zverejnia na svojej oficiálnej webovej stránke aspoň všetky administratívne sankcie, ktoré uložili za porušenie vnútroštátnych ustanovení, ak sa proti takýmto sankciám nepodal opravný prostriedok alebo ak boli opravné prostriedky vyčerpané. Také to zverejnenie sa uskutoční bez zbytočného meškania po tom, ako sa postihovanej fyzickej alebo právnickej osobe oznámi príslušné rozhodnutie, vrátane informácií o type a povahe porušenia a totož nosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej sa sankcia uložila.

K § 99

V príl ohe sa uvádza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločnost í a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014). Uvedená smernica sa týmto zákonom transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K Èl. II

K § 33o

V zmysle upravovaného paragrafu platí, že banka, ktorá nie je súčasťou skupiny podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe, banka, ktorá podlieha dohľadu Európskej centrálnej banky alebo banka, ktorá má v ýznamný podiel na finančnom systéme vypracuje, pravidelne aktualizuje a dodrží plán ozdravenia obsahujúci opatrenia, ktoré má prijať vybraná inštitúcia s cieľom obnoviť svoju finančnú pozí ciu potom, čo došlo k jej výraznému zhoršeniu. Predmetný paragraf ďalej pomenúva náležitosti, ktoré musia byť súčasťou ozdravného plánu. Zároveň platí, že plán ozdravenia má zahàň ať primerané podmienky a postupy na zabezpečenie včasného vykonania ozdravných opatrení, ako aj široké spektrum možností ozdravenia. Opatrenia musia zohľadňovať čo najviac možných scená rov makroekonomických stresových situácií a finančných stresových situácií, ktorým môže byť banka vystavená vzhľadom na charakter vykonávaných bankových činností, a to vrátane systémov ých stresových situácií, stresových situácií týkajúcich sa konkrétnej právnickej osoby a skupiny právnických osôb. Banka je povinná aktualizovať svoj ozdravný plán najmenej raz ročne a po kaž dej zmene organizačnej štruktúry, obchodnej činnosti alebo finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na opatrenia uvedené v ozdravnom pláne.

K § 33p

Predmetný paragraf zadáva povinnosť Národnej banky Slovenska vydať súhlas s ozdravným plánom do šiestich mesiacov od predloženia každého plánu ak sú splnené podmienky v zmysle upravovaného paragrafu. Pri posudzovan í ozdravného plánu Národná banka Slovenska prihliada aj na vhodnosť plánov ozdravenia, primeranosť kapitálovej štruktúry a štruktúry financovania z hľadiska stupňa zložitosti organizačnej štruktú ry a rizikového profilu banky. Ak Národná banka Slovenska usúdi, že plán ozdravenia má podstatné nedostatky alebo že existujú podstatné prekážky brániace jeho vykonávaniu, preruší konanie o vydanie s úhlasu s ozdravným plánom a banku požiada, aby do dvoch mesiacov odstránila nedostatky uvedené v rozhodnutí o prerušení konania. Keď sa Národná banka Slovenska domnieva, že uvedené nedostatky a prekáž ky neboli odstránené alebo primerane vyriešené, môže inštitúcii prikázať, aby v pláne vykonala konkrétne zmeny.

K § 33q

V zmysle upravovaného paragrafu ak je banka dcérskou spoločnosťou banky so sídlom v členskom štáte, je povinná vypracovať a predložiť Národnej banke Slovenska ozdravný plán za skupinu. Národná banka Slovenska následne postupuje v zmysle predmetného paragrafu, pričom v skupinovom ozdravnom pláne sa určia opatrenia, ktoré vykoná banka a jej dcérske spoločnosti. Účelom skupinového ozdravného plá nu je dosiahnuť stabilizáciu skupiny ako celku alebo dcérskej spoločnosti, ak sa nachádza v stresovej situácii, riešenie alebo odstránenie dôvodov stresovej situácie a obnovenie finančnej situá cie skupiny alebo banky pri zohľadnení finančnej situácie ostatných členov skupiny. Postup vypracovávania plánov ozdravenia na úrovni skupiny je pritom zhodný s podmienkami pre ozdravné plány bánk na individuá lnej úrovni.

K § 33r

Národná banka Slovenska sa spoločne s príslušnými orgánmi dohľadu nad dcérskymi spoločnosťamisnaží dospieť k spoločnému rozhodnutiu v lehote štyroch mesiacov od doručenia skupinového ozdravného plá nu o náležitostiach, zadefinovaných v upravovanom paragrafe. V prípade, ak ktorýkoľvek z orgánov dohľadu nesúhlasí s navrhovaným spoločným rozhodnutím o preskúmaní a posúdení plá nu ozdravenia na úrovni skupiny, môže požiadať Európsky orgán pre bankovníctvo o pomoc pri dosiahnutí dohody, ktorý má následne lehotu jedného mesiaca na vydanie rozhodnutia. Ak sa tak nestane, Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie samostatne, a to len vo vzťahu k materskej spoločnosti, ktoré následne doručí orgánom dohľadu v zmysle tohto paragrafu, ako aj materskej spoločnosti. Predmetný paragraf tiež upres ňuje konanie v prípadoch, ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu nad dcérskou spoločnosťou. Platí, že ak Národná banka Slovenska nedosiahne spoločné rozhodnutie, vo veciach vo vzťahu k dcé rskej spoločnosti, nad ktorou vykonáva dohľad, vydá rozhodnutie samostatne.

K § 33s

Predmetný paragraf upresňuje okolnosti, za akých má Národná banka Slovenska právomoc primerane obmedziť rozsah uplatnenia požiadaviek a ustanoviť odlišnú lehotu na vypracovanie ozdravného plánu a frekvenciu jeho aktualiz ácie.

K § 33t

V zmysle upravovaného paragrafu môže materská banka, materská banka v Európskej únii alebo iná osoba podľa §1 ods. 3 písm. c) alebo d) a jej dcérske spoločnosti z iných členských štátov alebo tretích krajín, ktoré sú inštitúciami alebo finančn ými inštitúciami podliehajúcimi dohľadu nad materskou spoločnosťou na konsolidovanom základe, uzatvoriť s jedným alebo viacerými členmi podskupiny zmluvu obsahujúcu záväzok poskytnúť finančnú podporu inej zmluvnej strane. Predmetom finančnej podpory môže byť poskytnutie úveru, záruky alebo majetku, ktorý bude použitý na účely zabezpečenia záväzku. Príjemca skupinovej podpory má právo použi ť predmet skupinovej podpory aj v obchodoch s osobami, ktoré nie sú zmluvnou stranou zmluvy o skupinovej podpore. O poskytnutí skupinovej podpory člen podskupiny bezodkladne informuje Národnú banku Slovenska, pokiaľ nad ní m vykonáva dohľad podľa tohto zákona, alebo ak vykonáva dohľad na konsolidovanom základe nad dotknutou skupinou. Ïalšou oblasťou, ktorú predmetný paragraf upravuje, sú podmienky, ktoré musia byť splnené pred uzatvorením zmluvy o skupinovej podpore. Práva zo zmluvy o skupinovej podpore vykonávajú zmluvné strany samostatne, na zmluvy o právach iných osôb sa neprihliada.

K § 33u

V zmysle predmetného paragrafu materská inštitúcia predloží Národnej banke Slovenska žiadosť o schválenie každej navrhovanej dohody o finančnej podpore v rámci skupiny, upravenej v predošlom paragrafe. Žiados ť musí obsahovať znenie navrhovanej dohody s označením členov skupiny, ktorí sa majú stať stranami tejto zmluvy. Národná banka Slovenska rozhodne o takejto žiadosti v lehote štyroch mesiacov odo dňa doruč enia žiadosti. V prípade, že sa spoločné rozhodnutie neprijme v stanovenej lehote, Národná banka Slovenska prijme vlastné rozhodnutie o žiadosti. Toto rozhodnutie sa stanoví v dokumente, ktorý obsahuje plné zdô vodnenie, a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných príslušných orgánov. Èlenovia dotknutej podskupiny sú povinní dodržať rozhodnutie o zmluve o skupinovej podpore, ktoré vydala Národná banka Slovenska.

K § 33v

V zmysle upravovaného paragrafu platí, že každá navrhovaná zmluva sa predloží akcionárom a podlieha jej schváleniu na valnom zhromaždení. Zmluva o finančnej podpore v rámci skupiny je platná len ak akcioná ri dotknutej vybranej inštitúcie splnomocnili štatutárny orgán danej vybranej inštitúcie na prijatie príslušných rozhodnutí. Štatutárny orgán každej osoby, ktorá je zmluvnou stranou zmluvy o poskytnutí skupinovej podpory, podáva každý rok akcionárom správu o plnení zmluvy a o vykonaní každého rozhodnutia prijatého na základe zmluvy.

K § 33w

V nadvä znosti na predošlé upravované paragrafy môže vybraná inštitúcia poskytnúť takúto finančnú podporu len ak sú splnené podmienky zadefinované v predmetnom paragrafe.

K § 33x

V zmysle predmetného paragrafu platí, že rozhodnutie o poskytnutí skupinovej finančnej podpory v súlade so zmluvou prijme štatutárny orgán člena podskupiny, ktorý zamýšľa podporu poskytnúť. Také to rozhodnutie musí byť odôvodnené a musí byť uvedený cieľ navrhovanej finančnej podpory. Zároveň platí, že rozhodnutie o prijatí skupinovej finančnej podpory prijme štatutárny orgán č lena podskupiny, ktorý zamýšľa podporu prijať. Ïalšou upravovanou oblasťou je povinnosť člena podskupiny doručiť rozhodnutie podľa predošlej vety orgánom podľa tohto paragrafu. Ak dohľ ad na konsolidovanom základe vykonáva Národná banka Slovenska, o rozhodnutí v zmysle tohto paragrafu bezodkladne informuje ostatných členov kolégia a radu.

K § 33y

Predmetný paragraf zadáva povinnosť štatutárnemu orgánu člena podskupiny, ktorý má zámer poskytnúť skupinovú finančnú podporu, oznámiť takýto zámer orgánom v zmysle tohto paragrafu. Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom základe nad skupinou, o rozhodnutí povoliť, zakázať alebo obmedziť poskytnutie skupinovej podpory, ktoré vydala, alebo ktoré jej ozn ámil iný orgán dohľadu, bez zbytočného odkladu informuje ostatných členov kolégia, radu a členov kolégia pre riešenie krízových situácií. Ak Národná banka Slovenska ako orgán dohľ adu nad bankou, ktorá má byť príjemcom skupinovej podpory, nesúhlasí s rozhodnutím rezolučného orgánu dohľadu iného štátu, ktorým bolo obmedzené, alebo zakázané poskytnutie skupinovej podpory dotknutej banke, do dvoch dní odkedy sa dozvie o vydaní takéhoto rozhodnutia môže požiadať o pomoc Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo).

K § 33z

Ustanovenie zavádza povinnosť člena skupiny zverejňovať všetky zmluvy o skupinovej podpore s uvedením všeobecných podmienok a zmluvných strán. Zároveň je povinný aktualizovať túto informá ciu najmenej raz ročne. Forma zverejňovania je elektronická a to prostredníctvom webového sídla subjektu.

K bodu 5

Ustanovenie paragrafu 50 odseku 1 dopĺňa právomoci Národnej banky Slovenska uložiť banke povinnosti v prípade, ak banka nespĺňa podmienky pre výkon jej činností. Uvedený rozsah povinností je transpozí ciou opatrení skorej intervencie na predchádzanie vzniku a zvrátenie nepriaznivého vývoja činnosti banky v prípade hrozby krízovej situácie, ktoré by v prípade nekonania mohli viesť k aktivácií mechanizmov rie šenia krízových situácií.

K bodu 6

Doplnené ustanovenie rozširuje a sprísňuje opatrenie na obnovu podľa odseku 1 § 50, ktoré môže Národná banka Slovenska uložiť banke, kedy okrem analýzy nedostatkov je potrebné predložiť záväzný plán a harmonogram krokov na dosiahnutie súladu činnosti banky a pobočky zahraničnej banky s povinnosťami ustanovenými zákonom o bankách ako aj zákonom o riešení krízových situácií finančných inštitúci í. Uvedené opatrenie má prevenčný charakter predchádzania a riešenia krízových situácií bánk a pobočiek zahraničných bánk.

K bodu 7

Ustanovenie stanovuje možnosť využitia opatrení podľa písm. s) až z) odseku 1 § 50 aj v prípadoch, kedy je zlyhanie alebo neplnenie podmienok činnosti banky len pravdepodobné z vývoja jej činnosti a finančný ch ukazovateľov a zlyhanie alebo neplnenie je možné predpokladať z informácií dostupných Národnej banke Slovenska.

K bodu 8

Doplnené znenie § 50 v odsekoch 18 a 19 zavádza právomoc Národnej banky Slovenska uložiť pokutu banke za výrazné zhoršenie finančnej situácie, závažné porušenie prá vnych predpisov alebo stanov banky zo strany dotknutej osoby banky a v prípade závažných pochybení pri činnosti. Národná banka Slovenska informuje radu o rozhodnutí podľa uplatnení opatrení podľa § 50. Rada m ôže rozhodnúť o opatrení predaja majetku a uložiť banke povinnosť, aby začala s prípadnými záujemcami rokovať o predaji banky alebo jej časti ako opatrení na riešenie jej krízovej situácie.

K bodu 9

V novom § 50b je ustanovený proces spolupráce Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu na konsolidovanom základe alebo ako orgánu dohľadu nad bankou, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku s Európskym orgá nom pre bankovníctvo a inými orgánmi dohľadu pri riešení situácií, kedy je potrebné uplatniť niektoré z ustanovení § 50 t) až za) alebo opatrení podľa § 53 ods. 1. Orgány dohľ adu by mali spolupracovať v záujme vhodnosti uplatnenia jednotlivých opatrení na členov skupiny.

K bodom 10 až 12

Zmeny v ustanoveniach o nútenej správe sú premietnutím ustanovení smernice o dočasnom správcovi na zabezpečenie výkonu činností banky v rámci opatrení včasnej intervencie. Nútená správa je novo definovaná ako reorganizačné opatrenie, ktoré nemá priamy vplyv na výplatu vkladov vkladateľov a pozastavenie ich vyplácania, ale slúži na zmenu činnosti banky a zabezpečenie obnovy jej riadneho fungovania.

K bodu 13

Ustanovenie vypúšťa možnosť Národnej banky menovať správcu a jeho zástupcov.

K bodu 14

Ustanovenie rozširuje okruh osôb vylúčených z možnosti byť správcom alebo zástupcom správcu aj na členov rady a to súčasných ako aj bývalých členov rady, ktorí členstvo ukončili v období dvoch rokov pred zavedením nútenej správy.

K bodu 15

Ustanovenie rozširuje možnosti výkonu nútenej správy, kedy správca môže okrem priameho riadenia banky a jej zamestnancov na jej riadení spolupracovať so štatutárnym orgánom a ten je povinný poskytovať sprá vcovi všetku potrebnú súčinnosť na výkon jeho kompetencií.

K bodom 16 až 18

Navrhované znenie § 55 odseku 1 prvej vety mení rozsah pozastavenia výkonu funkcií, ktoré mala doterajšia nútená správa a určuje, že výkon funkcií valného zhromaždenia nie je zavedením nútenej správy dotknut ý. Zároveň sa zrušuje pozastavenie práv akcionárov zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení zvolanom správcom a obmedzenia výkonu funkcie valného zhromaždenia uvedené v iných častiach § 55.

K bodu 19

Ustanovenie navrhuje zrušenie oprávnenia čiastočne alebo úplne pozastaviť nakladanie s vkladmi v banke zo strany správcu.

K bodu 20

Ustanovenie určuje potrebu súhlasu rady na vyhlásenie konkurzného konania na banku.

K bodu 21

Kompetencie správcu spolu s následkami zavedenia nútenej správy na výkon funkcií a práv v banke sa neuplatňujú v prípade, ak správca namiesto priameho riadenia banky a jej zamestnancov na jej riadení spolupracuje so štatutárnym orgánom banky.

K bodu 22

Ustanovenie upravuje možnosť Národnej banky Slovenska okrem informácií o úkonoch vykonaných správcom a zástupcom správcu počas nútenej správy požadovať pravidelné písomné správy o finanč nej pozícií banky. Správu o finančnej pozícií je správca povinný predložiť najneskôr dva týždne pred skončením nútenej správy a to aj bez toho, aby o jej predloženie Národná banka Slovenska požiadala.

K bodu 23

Ustanovenie rovnako ako v predchádzajúcich bodoch upravuje výkon kompetencií správcu v prípade, ak tento uskutočňuje ich výkon v spolupráci so štatutárnym orgánom. Správcovi v takom prípade nepatrí pr ávo zrušiť pracovný pomer, dať výpoveď alebo previesť na inú prácu určených vedúcich zamestnancov banky.

K bodu 24

Stanovuje sa možnosť pre Národnú banku Slovenska predĺžiť nútenú správu nad bankou, ak počas obdobia dvanástich mesiacov od jej zavedenia neboli odstránené dôvody, pre ktoré bola nútená sprá va nad bankou zavedená.

K bodu 25

Ustanovenie navrhovaného § 62a určuje proces spolupráce Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu na konsolidovanom základe alebo ako orgánu dohľadu nad bankou, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku s Eur ópskym orgánom pre bankovníctvo a inými orgánmi dohľadu pri riešení situácií, kedy Národná banka Slovenska zvažuje zavedenie nútenej správy ako reorganizačného opatrenia alebo o zavedení reorganiza čného opatrenia uvažuje iný orgán dohľadu. Cieľom je zvýšená spolupráca orgánov dohľadu pri uplatňovaní reorganizačných opatrení pri riešení potenciálnych alebo existujúcich krízový ch situácií v skupine alebo jednotlivých subjektoch skupiny za účelom ochrany finančného trhu.

K bodu 26

V prí lohe sa uvádza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoloč ností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (E Ú) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014). Uvedená smernica sa týmto zákonom transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K Èl. III

K § 53f

V zmysle predmetného paragrafu sa usmerňuje udeľovanie výnimiek pri vymáhaní dohôd o finančnej zábezpeke, obmedzeniach účinkov záložného práva, mechanizmov konečného čistého zúčtovania alebo vz ájomného započítania a zadáva rámec pri ich zahàňaní do ozdravných plánov pre obchodníkov s cennými papiermi.

K § 71df

V zmysle upravovaného paragrafu platí, že obchodník s cennými papiermi je povinný v stanovách rozdeliť a upraviť právomoci a zodpovednosť za vypracovanie, uskutočňovanie a aktualizáciu ozdravného plá nu. Obchodník s cennými papiermi, ktorý nie je súčasťou skupiny podliehajúcej dohľadu na konsolidovanom základe alebo obchodník s cennými papiermi, ktorý má významný podiel na finančnom systé me vypracuje, pravidelne aktualizuje a dodrží plán ozdravenia obsahujúci opatrenia, ktoré má prijať s cieľom obnoviť svoju finančnú pozíciu po tom, čo došlo k jej výraznému zhoršeniu. Predmetný paragraf ďalej pomenúva náležitosti, ktoré musia byť súčasťou ozdravného plánu. Zároveň platí, že plán ozdravenia má zahàňať primerané podmienky a postupy na zabezpečenie včasné ho vykonania ozdravných opatrení, ako aj široké spektrum možností ozdravenia. Opatrenia musia zohľadňovať čo najviac možných scenárov makroekonomických stresových situácií a finančných stresový ch situácií, ktorým môže byť banka vystavená vzhľadom na charakter vykonávaných bankových činností, a to vrátane systémových stresových situácií a stresových situácií týkajú cich sa konkrétnej právnickej osoby alebo skupiny právnických osôb. Obchodník s cennými papiermi je povinný aktualizovať svoj ozdravný plán najmenej raz ročne a po každej zmene organizačnej štruktú ry, obchodnej činnosti alebo finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na opatrenia uvedené v ozdravnom pláne.

K § 71dg

Predmetný paragraf zadáva povinnosť Národnej banky Slovenska vydať súhlas s ozdravným plánom do šiestich mesiacov od predloženia každého plánu ak sú splnené podmienky v zmysle upravovaného paragrafu. Pri posudzovan í ozdravného plánu Národná banka Slovenska prihliada aj na vhodnosť plánov ozdravenia, primeranosť kapitálovej štruktúry a štruktúry financovania z hľadiska stupňa zložitosti organizačnej štruktú ry a rizikového profilu banky. Ak Národná banka Slovenska usúdi, že plán ozdravenia má podstatné nedostatky alebo že existujú podstatné prekážky brániace jeho vykonávaniu, preruší konanie o vydanie s úhlasu s ozdravným plánom a obchodníka s cennými papiermi požiada, aby do dvoch mesiacov odstránil nedostatky uvedené v rozhodnutí o prerušení konania. Keď sa Národná banka Slovenska domnieva, že uveden é nedostatky a prekážky neboli odstránené alebo primerane vyriešené, môže inštitúcii prikázať, aby v pláne vykonala konkrétne zmeny.

K § 71dh

V zmysle upravovaného paragrafu ak je obchodník s cennými papiermi materskou spoločnosťou obchodníka s cennými papiermi so sídlom v členskom štáte, je povinný vypracovať a predložiť Ná rodnej banke Slovenska ozdravný plán za skupinu, schválený štatutárnym orgánom obchodníka s cennými papiermi. Národná banka Slovenska následne postupuje v zmysle predmetného paragrafu, pričom v skupinovom ozdravnom pláne sa určia opatrenia, ktoré vykoná obchodník s cennými papiermi a jeho dcérske spoločnosti. Účelom skupinového ozdravného plánu je dosiahnuť stabilizáciu skupiny ako celku alebo dc érskej spoločnosti, ak sa nachádza v stresovej situácii, riešenie alebo odstránenie dôvodov stresovej situácie a obnovenie finančnej situácie skupiny alebo obchodníka s cennými papiermi pri zohľadnení finanč nej situácie ostatných členov skupiny. Postup vypracovávania plánov ozdravenia na úrovni skupiny je pritom zhodný s podmienkami pre ozdravné plány obchodníkov s cennými papiermi na individuálnej úrovni.

K § 71di

Národná banka Slovenska sa spoločne s príslušnými orgánmi dohľadu nad dcérskymi spoločnosťami a po prerokovaní s príslušným kolégiom snaží dospieť k spoločnému rozhodnutiu v lehote š tyroch mesiacov od doručenia skupinového ozdravného plánu o náležitostiach, zadefinovaných v upravovanom paragrafe. V prípade, ak ktorýkoľvek z orgánov dohľadu nesúhlasí s navrhovaným spoločným roz hodnutím o preskúmaní a posúdení plánu ozdravenia na úrovni skupiny, môže požiadať Európsky orgán pre bankovníctvo o pomoc pri dosiahnutí dohody, ktorý má následne lehotu jedné ho mesiaca na vydanie rozhodnutia. Ak sa tak nestane, Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie samostatne, a to len vo vzťahu k materskej spoločnosti, ktoré následne doručí orgánom dohľadu v zmysle tohto paragrafu, ako aj materskej spoločnosti. Predmetný paragraf tiež upresňuje konanie v prípadoch, ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu nad dcérskou spoločnosťou. Platí, že ak Národná banka Slovenska nedosiahne spoločné rozhodnutie, vo veciach vo vzťahu k dcérskej spoločnosti, nad ktorou vykonáva dohľad, vydá rozhodnutie samostatne.

K § 71dj

Predmetný paragraf upresňuje okolnosti, za akých má Národná banka Slovenska právomoc primerane obmedziť rozsah uplatnenia požiadaviek a ustanoviť odlišnú lehotu na vypracovanie ozdravného plánu a frekvenciu jeho aktualiz ácie.

K § 71dk

V zmysle upravovaného paragrafu môže materský obchodník s cennými papiermi , materský obchodník s cennými papiermi v Európskej únii alebo iná osoba podľa §1 ods. 3 písm. c) alebo d) a jej dcérske spoločnosti z iných členských štátov alebo tretí ch krajín, podliehajúcimi dohľadu nad materskou spoločnosťou na konsolidovanom základe, uzatvoriť s jedným alebo viacerými členmi podskupiny zmluvu obsahujúcu záväzok poskytnúť finančnú podporu inej zmluvnej strane. Predmetom finančnej podpory môže byť poskytnutie úveru, záruky alebo majetku, ktorý bude použitý na účely zabezpečenia záväzku. Príjemca skupinovej podpory má právo použi ť predmet skupinovej podpory aj v obchodoch s osobami, ktoré nie sú zmluvnou stranou zmluvy o skupinovej podpore. O poskytnutí skupinovej podpory člen podskupiny bezodkladne informuje Národnú banku Slovenska, pokiaľ nad ní m vykonáva dohľad podľa tohto zákona, alebo ak vykonáva dohľad na konsolidovanom základe nad dotknutou skupinou. Na poskytovanie finančnej podpory v rámci skupiny sa primerane vzťahujú ustanovenia podľ a tohto paragrafu.

K § 71dl

Predmetný paragraf vymedzuje obchodníkov s cennými papiermi, na ktorých sa v závislosti od výšky základného imania vzťahujú povinnosti podľa určených ustanovení. Ustanovenie harmonizuje znenie návrhu novely zá kona o cenných papieroch s novým zákonom o riešení krízových situácií. Zavádza odkaz na zákon o cenných papieroch a príslušné ustanovenia o nútenej správe a skupinovej nútenej správe.

K bodu 3

Predmetné ustanovenie vymedzuje výnimku uplatnení upravujúcich ponuky na prevzatie a to v prípade uplatnenia opatrení na riešenie krízových situácií podľa zákona o cenných papieroch a zákona o riešení krízový ch situácií.

K bodu 4

Ustanovenie právomoci N árodnej banky Slovenska uložiť obchodníkovi s cennými papiermi povinnosti v prípade, ak nespĺňa podmienky pre výkon svojej činnosti. Uvedený rozsah povinností je transpozíciou opatrení skorej intervencie na predchádzanie vzniku a zvrátenie nepriaznivého vývoja činnosti obchodníka v prípade hrozby krízovej situácie, ktoré v prípade nekonania by mohli viesť k aktivácií mechanizmov rieš enia krízových situácií.

K bodu 5

Doplnené ustanovenie roz širuje a sprísňuje opatrenie na obnovu, ktoré môže Národná banka Slovenska uložiť obchodníkovi s cennými papiermi, kedy okrem analýzy nedostatkov je potrebné predložiť záväzný plán a harmonogram krokov na dosiahnutie súladu činnosti obchodníka s povinnosťami ustanovenými zákonom o cenných papieroch ako aj zákonom o riešení krízových situácií finančných inštitúcií. Uvedené opatrenie má prevenčný charakter predchádzania a riešenia krízových situácií bánk a pobočiek zahraničných bánk.

K bodu 6

Doplnené znenie § 144 v odsekoch 29 a 31 zavádza právomoc Národnej banky Slovenska uložiť obchodníkovi s cennými papiermi pokutu za výrazné zhoršenie finančnej situácie, závažné porušenie prá vnych predpisov alebo stanov obchodníka zo strany dotknutej osoby a v prípade závažných pochybení pri činnosti. Národná banka Slovenska informuje radu o rozhodnutí podľa uplatnení opatrení podľa § 144. Rada môže rozhodnúť o opatrení predaja majetku a uložiť obchodníkovi povinnosť, aby začal s prípadnými záujemcami rokovať o predaji podniku alebo jeho časti ako opatrení na riešenie vzniknutej kr ízovej situácie.

K bodu 7

Ustanovenia navrhované ho § 144a a 144b určujú proces spolupráce Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu na konsolidovanom základe alebo ako orgánu dohľadu nad obchodníkom, ktorý je súčasťou konsolidovaného celku s Euró pskym orgánom pre bankovníctvo a inými orgánmi dohľadu, kedy Národná banka Slovenska zvažuje uplatnenie opatrení alebo o uplatnení opatrení uvažuje iný orgán dohľadu. Cieľom je zvýšená spoluprá ca orgánov dohľadu pri uplatňovaní opatrení pri predchádzaní a riešení potenciálnych alebo existujúcich krízových situácií v skupine alebo jednotlivých subjektoch skupiny za účelom ochrany finančn ého trhu.

K bodu 8

V prílohe sa uvá dza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktor ou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č . 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014). Uvedená smernica sa týmto zákonom transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K bodu 25

V prílohe sa uvádza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. má ja 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Euró pskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014). Uvedená smernica sa týmto zákonom transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K Èl. IV

K bodom 1 až 4

Navrhované ustanovenia určujú vzťah nového zákona a rezolučného konania s konkurzným konaním, pričom určujú začiatok alebo priebeh rezolučného konania ako prekážku začatia alebo pokračovania konkurzné ho konania. Ustanovenia rovnako stanovujú výnimku pre rezolučné konanie z pravidla prerušenia súdnych a iných konaní týkajúcich sa majetku podliehajúceho konkurzu pri vyhlásení konkurzu. Prebiehajúce rezolučn é konanie, predmetom ktorého je majetok úpadcu, na ktorého bol vyhlásený konkurz, sa neprerušuje.

K Èl. V

Doplnení m ustanovenia § 1 ods. 2 sa upravuje výnimka zo zákona o verejnom obstarávaní pre zákazky súvisiace s činnosťou rady a to z dôvodu potreby rýchleho a flexibilného reagovania rady a Národnej banky Slovenska v procese riešenia krízových situácií na finančnom trhu.

K Èl. VI

K bodu 1

Stanovuje sa zodpovednosť Fondu ochrany vkladov za správu prostriedkov Národného fondu pre riešenie krízových situácií.

K bodu 2

Ustanovenie upravuje možnosť použitia prostriedkov Fondu na ochranu vkladov na financovanie riešenia krízových situácií. Jedná sa o transpozíciu ustanovení smernice, ktoré stanovujú zaradenie národných syst émov na ochranu vkladov v obmedzenej miere a za splnenia podmienok ako zdrojov pre financovanie riešenia krízových situácií.

K bodu 3

Z dô vodu napojenia Fondu ochrany vkladov na rámec financovania riešenia krízových situácií navrhované ustanovenie vytvára možnosť jeho doplnenia na základe rozhodnutia Rady fondu o zvýšení prí spevku tak, aby sa Fond v období šiestich rokov doplnil na potrebnú úroveň.

K bodu 4

Ustanovenie u pravuje možnosť náhrady nákladov Fondu ochrany vkladov spojených s financovaním riešenia krízových situácií v prípade, ak tieto prekročia úroveň, ktorú by Fond ochrany vkladov nahrádzal vkladateľ om pri likvidácií alebo konkurznom konaní voči banke, ktorej krízová situácia sa riešila v rezolučnom konaní.

K bodu 5

Ustanovenie stanovuje právomoci Fondu na ochrany vkladov vo vzťahu

K bodom 6, 8 a 10

Ustanovenia bodov 6, 8 a 9 stanovujú bariéry vyžadované smernicou na predchádzanie konfliktu záujmov pri riešení krízových situácií, ktorý by mohol vzniknúť zapojením zástupcov komerčných bá nk do procesu riešenia krízových situácií pri výkone ich funkcií v orgánoch Fondu ochrany vkladov.

K bodu 7

Ustanovenie určuje pôsobnosť Prezídia Fondu ochrany vkladov a Prezidenta Fondu ochrany vkladov pri riešení krízových situácií podľa zákona o riešení krízových situácií finančných inštitú cií a to najmä ako členov kolégií pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

K bodu 9

Ustanovenie upravuje zabezpečenie výkonu činností Fondu ochrany vkladov spojených s riešením krízových situácií zo strany úradu fondu.

K bodu 11

V prí lohe sa uvádza smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoloč ností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (E Ú) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014). Uvedená smernica sa týmto zákonom transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky.

K Èl. VII

K bodu 1 - § 13 ods. 1 písm. f)

Navrhuje sa, aby u vybranej inštitúcie bol odpis závä zkov vykonaný v rámci rezolučného konania podľa zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov oslobodený od dane.

K bodu 2 - § 19 ods. 2 písm. h) bod 6

Za daňový výdavok bude možné považovať u veriteľ a aj odpis pohľadávok voči vybranej inštitúcii v rezolučnom konaní, ak o odpise záväzku rozhodla Rada pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o riešení kr ízových situácií na finančnom trhu a o z mene a doplnení niektorých zákonov.

K bodom 3 a 4 - § 20 ods. 2 písm. g) a § 20 ods. 21

U daňovníka, ktorý je veriteľom vybranej inš titúcie v rezolučnom konaní, sa umožňuje, aby za daňový výdavok bola považovaná aj tvorba opravných polož iek k pohľadávkam voči tomuto dlžníkovi. Tvorba opravných položiek sa zahrnie do základu dane počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom sa začína rezolučné konanie a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane.

K Èl. VIII

Tento zá kon nadobúda účinnosť 1. januára 2015.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 24. septembra 2014.

Robert F i c o

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter K a ž i m í r

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky

Jozef M a k ú c h

guvernér

Národnej banky Slovenska