Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov 353/2003 účinný od 01.01.2006

Vládny návrh zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Obsahom predloženého návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nová právna úprava úpadku, ktorá zohľadňuje osobitosti slovenského právneho, ekonomického a podnikateľského prostredia a rieši problematické otázky v tejto oblasti. Zásady a princípy pre vypracovanie tohto návrhu zákona vychádzajú z legislatívnemu zámeru zákona o úpadku, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 714 zo dňa 16. júla 2003.

Súčasná slovenská legislatíva upravujúca usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku je značne nevyhovujúca. Stav nespokojnosti s existujúcimi koncepčnými riešeniami, štruktúrou, zrozumiteľnosťou a koherentnosťou súčasnej legislatívy vyvolal potrebu jej novej úpravy. Novelizácia doterajšieho zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov by vzhľadom na zmenu v celkovej koncepcii insolvenčného systému nebola vhodnou metódou novej právnej úpravy. Predkladateľ preto pristúpil k vypracovaniu a predloženiu nového samostatného zákona o konkurze a reštrukturalizácií.

Jednotlivé jurisdikcie sveta je možné podľa vplyvu legislatívy na systém riešenia úpadku rozdeliť do viacerých kategórií, od výrazne pro-dlžníckych až po výrazne pro- veriteľské právne úpravy. Napriek tomu, že samotné rozdelenie insolvenčných systémov na pro-veriteľské a pro-dlžnícke je v mnohých ohľadoch rozporuplné a ťažko rozlíšiteľné (napr. mnohé opatrenia, ktoré sa na prvý pohľad javia byť na prospech veriteľa, sú v skutočnosti na prospech dlžníka), základný pro-veriteľský smer sa javí ako žiadúci pre podporu optimálneho rozvoja podnikateľského prostredia. Pro-veriteľský smer umožňuje veriteľom účinne sa chrániť pred dôsledkami úpadku dlžníka a potláča zásahy zákona do komerčného postavneia strán pred úpadkom na rozumnú mieru. Predvídateľnosťou a zvýšenou mierou právnej istoty stimuluje obeh kapitálu a zlacňuje cenu peňazí.

Tento smer je v súčasnosti reprezentovaný najmä Veľkou Britániou a krajinami, ktoré do istej miery vychádzali z anglo-saských právnych konceptov, Nemeckom, Holandskom, Švédskom a Japonskom. Na opačnej strane stoja krajiny stanovujúce pro-dlžnícky orientované systémy franko-hispánskeho smeru, najmä Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Belgicko a väčšina latinsko- amerických krajín. Tretia veľká skupina krajín sa sformovala okolo zlatej strednej cesty, napr. USA, či Rakúsko. Z uvedeného hrubého náčrtu vyplýva, že klasické rozdelenie právnych systémov na tzv. „anglo-americké“ a „civilistické“ je z hľadiska insolvenčných systémov irelevantné.

Práve rakúska úprava je veľmi podobná súčasnej slovenskej úprave, ktorá sa v praxi zjavne neosvedčila. Postavenie veriteľov v prípade úpadku dlžníka je v Slovenskej republike veľmi slabé. Berúc do úvahy samotnú dĺžku konkurzného konania (3- 7 rokov), vymáhanie pohľadávok prostredníctvom konkurzu je značne neefektívne. Rozsah uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov je veľmi obmedzený, zabezpečeným veriteľom sa málokedy podarilo cez konkurz uspokojiť viac než 5 až 10% zo svojej pohľadávky voči úpadcovi. Aktívna účasť veriteľov v priebehu konkurzu a počet reálnych prípadov úspešného vyrovnania sú zanedbateľné. Z uvedených dôvodov zvyčajne veritelia pristupovali ku konkurzu najmä za účelom oficiálneho odpísania nevymožiteľných pohľadávok.

Navrhovaná právna úprava riešenia insolvencie sa pridŕža pro-veriteľsky orientovaného smeru, aj keď, samozrejme, dlžník neostáva bez akejkoľvek ochrany. Zároveň sa ustanovuje možnosť vykonania reštrukturalizácie. Reforma sa snaží stimulovať podnikateľov, aby siahli po reštrukturalizácií ako preferovanej forme riešenia situácie podniku v ťažkostiach, a to najmä odstránením niektorých koncepčných obmedzení, ktoré boli doteraz uplatňované pri úprave vyrovnania.

Medzi ciele novej právnej úpravy patrí zamedzenie straty hodnoty majetku úpadcu v období bezprostredne pred začatím konania a počas konania; zabezpečenie zrýchlenia konania a prijatie opatrení, ktoré stimulujú dotknuté strany urýchlene konať a v konaní postupovať pro-aktívne; naznačenie východísk pre neformálne reštrukturalizácie, ktoré by predstavovali alternatívy formálneho konania pred súdom; zvýšenie štandardov zodpovednosti všetkých strán zúčastnených v konaní, najmä však správcov; zabezpečenie konzistencie cieľov reformy konkurzného práva s právom zabezpečenia záväzkov a koherentnosti celej právnej úpravy; odstránenie alebo prinajmenšom zúženie priestoru pre korupciu a odstránenie doterajšej absencie medzinárodného práva súkromného a procesného v oblasti konkurzu.

Účelom návrhu zákona o konkurze a reštrukturalizácií je umožniť kolektívne uspokojenie veriteľov dlžníka, ktorý je v úpadku, a to speňažením jeho majetku alebo vyriešením jeho majetkových pomerov iným spôsobom prijateľným pre veriteľov, v každom prípade však tak, aby bola miera uspokojenia veriteľov pokiaľ možno čo najväčšia.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet. Prijatie návrhu nebude mať ekonomický vplyv, environmentálny vplyv. Môže mať vplyv na zamestnanosť, ktorý nie je možné odhadnúť.

Návrh zákona je potrebné prerokovať v Rade hospodárskej a sociálnej dohody.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná ako aj s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona o konkurze a reštrukturalizáciis právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie1.Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky2.Názov návrhu zákona : zákon o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu. Problematika je obsiahnutá ako krátkodobá priorita v rámci ekonomických kritérií v Partnerstve pre vstup a taktiež v Národnom programe pre prijatie acquis communataire. Materiál sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004, b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 5 ani č. 24.4.Problematika návrhu zákona :a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:- v Nariadení Rady (ES) č. 1346/2000 o konkurznom konaní - v Smernici č. 98/26/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19.mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných zúčtovacích systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov, uvedená smernica je primárne transponovaná v zákone č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov- v Smernici č. 2001/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovacích spoločností- v Smernici č. 2001/24/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových ústavov, - v Smernici č. 2002/47/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách.Uvedené smernice sa dotýkajú problematiky navrhovaného zákona iba okrajovo, vo väčšej miere by už mali byť transponované do právnych predpisov v oblasti finančného a bankového práva. Dané oblasti nie sú vo vecnej gescií predkladateľa. V súvislosti s návrhom zákona o konkurze a reštrukturalizácií sa preto predkladateľ zaoberal iba ich časťami týkajúcimi sa konkurznej problematiky. b) c) d) nie je upravená v práve Európskej únie5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie : Upravovaná problematika je v úplnom súlade s právom Európskych spoločenstiev.6.Gestor (spolupracujúce rezorty) : Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republikyMinisterstvo financií Slovenskej republikyNárodná banka Slovenska7.Účasť expertov pri príprave návrhu zákona a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :Bez účasti expertov.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona môže ovplyvniť zamestnanosť, je problematické odhadnúť, či priaznivo alebo nepriaznivo. V prípade úspešnej reštrukturalizácie dlžníka je možné, že si vyžiada zvýšenie počtu pracovníkov.

II. Osobitná časť

K § 1

Účel zákona

Účelom návrhu zákona je usporiadať majetkové pomery dlžníka v prípade jeho úpadku a to formou reštrukturalizácie jeho podniku alebo generálnou exekúciou jeho majetku. Spoločným znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je uspokojenie veriteľov dlžníka v čo najvyššej miere a podľa možností v čo najkratšom čase. Rozdeľujúcim znakom týchto foriem usporiadania majetkových pomerov dlžníka je hľadisko zachovania podniku dlžníka. V prípade reštrukturalizácie je zachovanie podniku dlžníka základným predpokladom úspechu reštrukturalizácie. Naproti tomu v konkurze spravidla pôjde o rýchle ukončenie prevádzkovania podniku dlžníka a následný rozpredaj majetku dlžníka za účelom kolektívneho uspokojenia veriteľov dlžníka. I keď konkurz – tak ako je upravený návrhom zákona – predpokladá rýchlu likvidáciu podniku dlžníka, ponúka aj riešenie na zachovanie tohto podniku, avšak len v prípadoch, ak to prinesie pre veriteľov vyššiu mieru ich uspokojenia ako v prípade konkurzu s čisto likvidačným charakterom.

K § 2

Vylúčenie použitia zákona

S pôsobnosti zákona je vylúčený štát ako aj štátne rozpočtové organizácie, štátne fondy, NBS, Garančný fond investícii a fond ochrany vkladov. Z pôsobnosti zákona sú vylúčené tiež všetky tie právnické prípadne aj fyzické osoby, za ktorej všetky záväzky ručí alebo inak zodpovedá štát. Ak štát poskytne generálnu záruku za všetky záväzky určitej osoby, nie je dôvod, aby sa jej majetkové pomery riešili konkurzom prípadne reštrukturalizáciou, nakoľko veritelia tejto osoby sa môžu – ak dlžník neplní riadne a včas – domáhať splnenia svojich záväzkov priamo od štátu a nie je potrebné ich uspokojovať kolektívne, resp. prostredníctvom plánu.

K § 3

Úpadok

Všeobecne sa definujú pojmy platobná neschopnosť a predĺženie. V prípade platobnej neschopnosti sa tento pojem definuje v súlade s doterajšiu právnou úpravou. Čiastočná úprava nastala len v presnejšom vymedzení počtu veriteľov, ktorý je jedným z predpokladov preto, aby sa majetkové pomery dlžníka riešili inak ako bežnou exekúciou. Čo sa týka predlženia, doterajšia právna úprava tento pojem používala, avšak bližšie tento pojem nedefinovala. Návrh zákona definuje predĺženie ako stav kedy splatné záväzky dlžníka presahujú majetok dlžníka. Aby nedochádzalo k pochybnostiam ako zistiť hodnotu záväzkov a majetku na účely posúdenia predĺženia, návrh zákona presne vymedzuje spôsob tohto zisťovania a to, čisto ich účtovnou hodnotou. Nakoľko predlženie a jeho účtovné vyjadrenie je možné zistiť len pri osobách, ktoré majú povinnosť viesť účtovníctvo, zákon obmedzuje posudzovanie úpadku dlžníka vo vzťahu k jeho predlženiu len na osoby, ktoré účtujú podľa zákona o účtovníctve.

K § 4

Povinnosť predchádzania úpadku

Všeobecne sa upravuje povinnosť predchádzať úpadku. V odseku 2 sa presnejšie vymedzuje povinnosť dlžníka účtujúce podľa osobitného predpisu – spravidla podnikateľa – starostlivo sledovať vývoj svojej finančnej situácie ako aj pohyb svojho majetku a záväzkov tak, aby mohol včas prijať opatrenia, či už na predídenie úpadku, navrhnutia neformálnej reštrukturalizácie alebo včasného podania návrhu na formálnu reštrukturalizáciu – a ak nie sú dané možnosti ani na jedno z týchto riešení – aby mohol riadne a včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu tak, ako mu to ukladá zákon.

Najúčinnejším spôsobom riešenia úpadku – tak, aby podnik dlžníka zostal zachovaný, aby akcionári dlžníka neprišli o svoje vklady do imania dlžníka a aby veritelia boli uspokojený v čo najvyššej miere spravidla úplne – je neformálna reštrukturalizácia. Ide o riešenie, ktoré nestresuje podnik formálnym postupom ani negatívnou publicitou – ale naopak – v prípade úspešnej neformálnej reštrukturalizácie prezentuje podnik ako podnik, ktorému veritelia dôverujú. Nakoľko neformálna reštrukturalizácia je neformálny spôsob riešenia problémov podniku, zákon ako taký nemôže upravovať neformálnu reštrukturalizáciu. Nakoľko však ide o najúčinnejší a najvhodnejší spôsob riešenia úpadku, resp. hroziaceho úpadku, návrh zákon aspoň vo všeobecnosti tento spôsob riešenia úpadku resp. hroziaceho úpadku, označuje.

K § 5

Všeobecne sa deklaruje povinnosť súdu, správcu, veriteľských orgánov postupovať pri riešení úpadku dlžníka tak, aby dosiahli pre veriteľov čo najvyššiu mieru ich uspokojenie. Zároveň sa všeobecne upravuje povinnosť dlžníka poskytovať pri riešení svojho úpadku všetku súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo požadovať.

K § 6

Vyslovuje sa zásada rovnosti jednotlivých veriteľov.

K § 7

Konanie s odbornou starostlivosťou

Definuje sa pojem odborná starostlivosť nakoľko návrh zákona tento pojem používa často. Cieľom vymedzenia tohto pojmu je ponúknuť základné pravidlo ako tento pojem v spojení s jednotlivými ustanoveniami návrhu zákona vykladať.

K § 8

Zabezpečovacie právo

Vymedzuje sa pojem zabezpečovacie právo. I keď ide o pojem bežný, aby v budúcnosti nedochádzalo k zamieňaniu tohto pojmu napr. s ručením, presne sa určuje, ktoré zabezpečovacie prostriedky sa zabezpečovacím právom rozumejú. Rovnako sa vymedzuje pojem zabezpečená pohľadávka z rovnakého dôvodu, t.j. aby napr. nedošlo k stotožneniu pohľadávky zabezpečenej ručením a pohľadávky zabezpečenej záložným právom.

K § 9

Spriaznená osoba

Definuje sa pojem spriaznená osoba. Význam definovania tohto pojmu je v tom, aby pri posudzovaní určitých úkonov bolo možné rozlišovať úkony urobené s osobami, ktoré nemajú žiaden vzťah k veci, a osobami, pri ktorých z dôvodu definovaných väzieb, možno predpokladať – a teda i prezumovať – zainteresovanosť vo vzťahu k posudzovanej veci.

K § 10

Bežné právne úkony

Definujú sa bežné právne úkony. Nakoľko prvé účinky spojené s reštrukturalizáciou ako aj konkurzom sú spojené už so začatím konania a jedným z týchto účinkov je povinnosť dlžníka obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony, návrh zákona ma za cieľ ponúknuť základné posudzovanie tohto pojmu. V prvých dvoch odsekoch sa tieto pojmy definujú všeobecne; v odseku 3 sa negatívne vymedzuje čo sa za bežný právny úkon nepovažuje – ide však len o vymedzenie príkladmé a teda nie úplné.

K § 11

Návrh na vyhlásenie konkurzu

Podanie návrh na vyhlásenie konkurzu je prvým krokom k zahájeniu prísne formálneho spôsobu likvidácie dlžníka, ktorý je v úpadku, s cieľom dosiahnuť pre jeho veriteľov čo najvyššiu možnú mieru ich uspokojenia. Aktívne legitimovaný na podanie návrhu je dlžník, resp. osoba konajúca menom dlžníka, ako aj veriteľ, voči ktorému je dlžník 30 dní v omeškaní s plnením peňažného záväzku, za predpokladu že možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka. Návrh zákona príkladmo upravuje, kedy je nepochybné predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka a to v prípade judikovaných pohľadávok.

I keď aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je aj veriteľ, návrh na vyhlásenie konkurzu by mal v prvom rade podať dlžník. Dlžník má najlepšie informácie o svojej finančnej situácii, resp. o stave svojho majetku a záväzkov ako aj budúcom vývoji jeho postavenia na trhu – a preto by mal vedieť najlepšie zhodnotiť kedy je potrebné začať formálne konkurzné konanie tak, aby veritelia mohli byť uspokojený v čo najvyššej miere. Včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu garantuje zachovanie majetku dlžníka pre uspokojenie jeho veriteľov ako aj predídenie vzniku ďalších záväzkov, ktoré budú znižovať mieru uspokojenie všetkých veriteľov dlžníka. Z tohto dôvodu zákon upravuje povinnosť dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Včasnosť podania tohto návrhu zákon vymedzuje 30 dňovou lehotou od kedy sa dlžník dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Význam tejto povinnosti je zdôraznený zodpovednosťou dlžníka ako aj osôb konajúcich menom dlžníka za neskoré podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Návrh zákona tiež konštruuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o výške škody, ktorá veriteľom vznikla, ak návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas. Aj keď sa táto zodpovednosť vzťahuje aj na dlžníka, pre veriteľov bude rozhodujúce vymáhať túto škodu spravidla na štatutárnych orgánoch, nakoľko dlžník po zrušení konkurzu nebude mať už žiaden majetok, z ktorého by túto škodu mohol nahradiť. Aby nedochádzalo ku zneužívaniu podávania návrhov na vyhlásenie konkurzu zo strany veriteľa (napr. ako prostriedok konkurenčného boja) upravuje sa tiež zodpovednosť veriteľa za podanie neodôvodnených návrhov. Aby sa títo veritelia neskrývali za spoločnosti, ktorých ručenie za ich záväzky je limitované, rozširuje sa táto zodpovednosť aj na osoby konajúce za veriteľa pri podávaní návrhu na vyhlásenie konkurzu.

K § 12

Náležitosti návrhu

Upravujú sa náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu. Okrem náležitosti podľa Občianskeho súdneho poriadku sa v návrhu musia vždy uviesť skutočnosti, ktoré oprávňujú navrhovateľa podať návrh, t.j. ktoré mu zakladajú aktívnu legitimáciu. V prípade veriteľského návrhu podstatnou náležitosťou návrhu okrem označenia pohľadávky – ktorá mu zakladá aktívnu legitimáciu – je aj označenie skutočností, ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka. Všetky skutočnosti uvedené v návrhu musia byť doložené listinami, ktoré ich osvedčujú; pri pohľadávke veriteľa musia tieto listiny pohľadávku preukazovať. Za takéto listiny zákon označuje písomné uznanie pohľadávky alebo exekučný titul. K návrhu dlžníka je tiež potrebné pripojiť aj zoznam záväzkov a zoznam majetku (podrobnosti týchto zoznamov bude upravovať vykonávací predpis, ktorý vydá MS SR) ako aj zoznam spriaznených osôb. Zmysel prikladania zoznamu spriaznených osôb je v tom, aby správca neskôr v prípade vyhlásenia konkurzu mal uľahčenú úlohu pri posudzovaní tých právny úkonov, ktoré dlžník urobil so svojimi spriaznenými osobami (t.j. aby im mohol odporovať). Ak čo i len jedna s uvedených náležitostí návrhu nebude splnená, súd návrh vždy odmietne.

K § 13

Preddavok

Upravuje sa povinnosť navrhovateľa zložiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Túto povinnosť za určitých podmienok nemá likvidátor. Odmenu a výdavky predbežného správcu v tom prípade hradia štatutárne orgány dlžníka.

K § 14

Začatie konkurzného konania

Nakoľko už zo samotným začatím konkurzného konania sú spojené prvé účinky, je potrebné viazať začatie konkurzného konania nie na podanie návrhu ale na vydanie uznesenia súdu o začatí konkurzného konania potom, čo súd preskúmal formálne náležitosti návrhu a zistil, že sú všetky zákonom ustanovené predpoklady splnené. Význam formálneho začatia konkurzného konania je najmä v prípade veriteľského návrhu, kedy súd ma už z návrhu za preukázané, že veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a že listiny pripojené k návrhu veriteľa osvedčujú platobnú neschopnosť dlžníka.

Po začatí konkurzného konania je dlžník povinný obmedziť výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony. Ak dlžník túto povinnosť nedodrží, t.j. urobí právny úkony iný ako bežný právny úkon, správca môže takémuto právnemu úkonu bez ďalšieho v konkurze odporovať. Sankcia prípadnej odporovateľnosti právnym úkonom prichádza do úvahy len ak súd vyhlási na majetok dlžníka konkurz. Ak súd zastaví konkurzné konanie pre osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, právne úkony, ktoré dlžníka urobil počas konkurzného konania i keď nešlo o bežné právne úkony, sú platné a nie je možné ich spochybňovať. Okrem obmedzenia činnosti dlžníka zákon viaže vznik prvých účinkov konkurzného konania zo samotným začatím konkurzného konania. Uvedené vychádza z konceptu zachovania rovnosti medzi jednotlivými veriteľmi a zo snahy zabrániť individuálnym výkonom práv veriteľom na poslednú chvíľu tesne pred vyhlásením konkurzu.

K § 15

Späťvzatie návrhu

Právo disponovať konaním je jedným zo základných práv účastníka konania a umožňuje sa aj navrhovateľovi v konkurznom konaní, obmedzené je však časovo do vyhlásenia konkurzu. Vzhľadom na to, že navrhovateľov môže byť viac napr. aj z dôvodu pristúpenia do konania, bude potrebné získať pri späťvzatí návrhu aj ich súhlas.

K § 16

Prerušenie konania

Vzhľadom na to, že prioritou je zachovanie a reštrukturalizácia dlžníka, súd preruší konkurzné konanie, ak sú splnené podmienky na začatie reštrukturalizačného konania. V prípade, že reštrukturalizačné konanie súd nepovolí, odpadne prekážka, pre ktorú bolo konkurzné konanie prerušené. Účinky povolenia reštrukturalizácie sa prejavia v povinnosti súdu zastaviť konkurzné konanie.

Druhým prípadom prerušenia konkurzného konania je, ak dlžník preukáže, že poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku. Ak na základe tohto posudku a za splnenia ostatných podmienok reštrukturalizáciu dlžníka súd povolí, zároveň podľa odseku 1 konkurzné konanie zastaví, inak v prerušenom konaní po 30 dňoch pokračuje. Na opätovný pokus dlžníka o prerušenie konkurzného konania z dôvodu poverenia správcu vypracovať reštrukturalizačný posudok súd už neprihliada.

K § 17

Zastavenie konkurzného konania pre zaplatenie pohľadávky

Súd zastaví konkurzné konanie, ak dlžník v čase do vyhlásenia konkurzu preukáže, že splatné pohľadávky svojich veriteľov zaplatil.

K § 18

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu dlžníka

Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva dlžník, rozumie sa tým, že je v úpadku, čo podloží zoznamom svojho majetku a zoznamom svojich záväzkov, prípadne poslednou účtovnou závierkou a správou audítora podľa § 17. Súd následne v lehote piatich dní vyhlási na majetok dlžníka konkurz. V prípade, že súd má pochybnosti o majetnosti dlžníka, v dôsledku čoho by musel zastaviť konkurzné konanie, ustanoví mu predbežného správcu.

K § 19

Vyhlásenie konkurzu na základe návrhu veriteľa

Ak začatie konkurzného konania navrhuje veriteľ, súd zašle rovnopis návrhu aj s prílohami dlžníkovi, bez možnosti náhradného doručenia. Dlžník môže osvedčiť v lehote 10 dní svoju platobnú schopnosť. Ak v tejto lehote dlžník dostatočne neosvedčí svoju platobnú schopnosť, môže mu súd určiť dodatočnú 10-dňovú lehotu na predloženie ďalších dôkazov. Ak sa na základe týchto dôkazov osvedčí platobná schopnosť dlžníka, súd konkurzné konanie uznesením zastaví. Toto uznesenie sa doručuje všetkým účastníkom konkurzného konania a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku zanikajú obmedzenia dlžníka účinkami začatia konkurzného konania.

Proti tomuto uzneseniu o zastavení konania sa môže odvolať len veriteľ, ktorý je účastníkom konkurzného konania. Toto odvolanie nemá odkladný účinok. Odvolací súd môže potvrdiť rozhodnutie o zastavení konania alebo vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka.

Ak dlžník neosvedčí svoju platobnú schopnosť, prípadne nedoplní relevantnými dôkazmi svoju platobnú schopnosť ani v dodatočnej lehote, súd do piatich dní vyhlási konkurz alebo ustanoví predbežného správcu, ak má pochybnosť o majetnosti dlžníka.

Zákon podľa § 26 umožňuje ešte zastaviť konanie, ak dlžník do vyhlásenia konkurzu zaplatí všetky splatné pohľadávky veriteľov, ktorí sú účastníkmi konkurzného konania.

K § 20

Zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku

Ak predbežný správca ustanovený súdom na zistenie majetnosti dlžníka informuje súd, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konania, súd konanie uznesením zastaví pre nedostatok majetku. Uznesenie sa doručí všetkým účastníkom konania a zverejní v Obchodnom vestníku. Na rozdiel od uznesenia o zastavení konkurzného konania z dôvodu osvedčenia dlžníkovej platobnej neschopnosti, odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania pre nedostatok majetku môže podať i veriteľ dlžníka, ktorý nemusí byť účastníkom konkurzného konania. Obmedzenia vyplývajúce z účinkov začatia konkurzného konania zanikajú až právoplatnosťou uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku. Dlžník, zapísaný v obchodnom registri, bude po oznámení zastavenia konania pre nedostatok majetku príslušnému súdu vymazaný z obchodného registra.

Ak do tridsiatich dní súd nezistí nemajetnosť dlžníka, vyhlási konkurz.

K § 21

Predbežný správca

Predbežný správca je povinný aj podľa pokynov súdu zistiť majetnosť dlžníka pre účely ďalšieho postupu v konkurznom konaní. Vychádza pritom nielen z hodnoty majetku dlžníka, ale aj z hodnoty majetku, o ktorý sa zmenšil majetok dlžníka takými právnymi úkonmi, ktoré sú s veľkou pravdepodobnosťou odporovateľnými právnymi úkonmi a ktoré ukracujú veriteľov dlžníka. Ustanovenia o oprávneniach správcu pri zisťovaní majetku v konkurze sa vzťahujú aj na činnosť predbežného správcu, pričom dlžník je povinný poskytnúť mu potrebnú súčinnosť.

Odsek 3 upravuje nárok predbežného správcu na odmenu a úhradu preukázaných výdavkov, ktoré sa uhrádzajú z preddavku, ktorý bol zložený na účet súdu pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu. Zákon rieši aj prípady, keď nárok na odmenu a náhradu výdavkov správcu bude prevyšovať sumu preddavku a keď nebude postačovať, môže byť uplatnená v konkurze ako pohľadávka proti podstate.

K § 22

Uznesenie o vyhlásení konkurzu

Súd pri vydaní uznesenia o vyhlásení konkurzu zároveň ustanoví správcu. Ak už bol ustanovený predbežný správca, ustanoví túto osobu za správcu. Veritelia môžu správcu na prvej schôdzi veriteľov vymeniť, na ďalšej schôdzi už len zo zákonom stanovených dôvodov. Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa doručuje účastníkom konkurzného konania a správcovi a zverejňuje sa v Obchodnom vestníku. Odvolanie môže podať len dlžník, ak nebol navrhovateľom. Toto odvolanie nemá odkladný účinok Na rozhodnutie o odvolaní má súd 30-dňovú lehotu a rozhoduje podľa stavu v čase rozhodovania súdu prvého stupňa.

K § 23

Začatie konkurzu

Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka začína konkurz. Okamih začatia konkurzného konania je spojený so zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína v konkurznom konaní nová fáza označovaná v zákone tiež ako konkurz. Od tohto okamihu sa dlžník stáva úpadcom a v zákone je ďalej označovaný ako úpadca.

K § 24

Účastníci konkurzného konania

Vymedzujú sa účastníci konkurzného konania. Účastníkmi konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu je vždy dlžník a veriteľ, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, ak ho nepodal dlžník a veritelia, ktorí preukázali, že sú podľa tohto zákona oprávnení podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ktorí teda na základe rozhodnutia súdu pristúpili do konania. Po vyhlásení konkurzu sa rozširuje okruh účastníkov konkurzného konania, na všetkých veriteľov, ktorí riadne podali prihlášku svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Osoby, ktorých práv a povinností sa konkurzné konanie dotýka ako napríklad záložca, ktorý nie je totožný s osobou úpadcu, majú obmedzené postavenie účastníka konkurzného konania.

K § 25

Vstup do konania

Zákon rozlišuje vstup do konania osoby, ktorá nie je účastníkom konkurzného konania a na ktorú veriteľ dlžníka svoju pohľadávku alebo jej časť previedol alebo na ktorého pohľadávka, uplatňovaná v konkurze, prešla. Nejde o zámenu účastníkov, keď jedna osoba z konania vystupuje a na jeho miesto nastupuje iná osoba. Postavenie účastníka konkurzného konania zaniká, ak na nového nadobúdateľa alebo na viac nadobúdateľov prešli alebo boli prevedené všetky pohľadávky pôvodného účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

K § 26

Potvrdenie nadobudnutia pohľadávky

Ide o prípad prechodu alebo prevodu pohľadávky alebo jej časti na inú osobu, ktorá už účastníkom konkurzného konania je. Nejde o zmenu účastníka konania, keď po začatí konania nastane skutočnosť prevodu alebo prechodu pohľadávky, keď nadobúdateľ vstupuje do konania na miesto doterajšieho účastníka konania. Súd rozhoduje v 10 dňovej lehote po predložení všetkých zákonom požadovaných dokumentov.

K § 27

Zánik postavenia účastníka

Postavenie účastníka v konkurznom konaní zaniká zánikom celej ním uplatňovanej pohľadávky, prechodom takejto pohľadávky na inú osobu alebo prevodom pohľadávky.

Ak dôjde k zániku, prechodu alebo prevodu časti pohľadávky, zaniká jeho právo uplatňovať si práva spojené s touto pohľadávkou v pôvodnom rozsahu.

K § 28

Prihlasovanie pohľadávok

Na rozdiel od platnej úpravy upúšťa od mechanizmu preskúmavania pohľadávok na prieskumnom pojednávaní. Aj z toho dôvodu zákon stanovuje lehotu na prihlásenie pohľadávok veriteľov.

Veritelia si po vyhlásení konkurzu do 45 dní prihlasujú svoje pohľadávky. Predbežne si podávajú prihlášky aj veritelia, ktorí na základe zabezpečovacích inštitútov a garančných inštitúcií budú povinné plniť záväzky za úpadcu. Oddelene sa uspokojujú veritelia, ktorých pohľadávky sú zabezpečené zabezpečovacím právom. Na rozdiel od platnej právnej úpravy sa pohľadávky neprihlasujú len na súde, ale paralelne aj u správcu. Účelom je odbremenenie súdov od administratívnych úloh spojených s prihlasovaním pohľadávok na súde.

K § 29

Náležitosti prihlášky

Veritelia si budú prihlasovať svoje pohľadávky vyplnením zákonom požadovaných údajov na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom spravodlivosti, čo by malo prispieť k rýchlejšiemu preskúmavaniu prihlásených pohľadávok a zamedzí sa tým aj predlžovaniu konania upozorňovaním na doplnenie nedostatkov prihlášok. Správca ani súd už nebudú povinní upozorňovať na nedostatky prihlášky.

V odsekoch 2 až 10 sú podrobné obsahové náležitosti prihlášok.

K § 30

Zoznam pohľadávok

Správca je povinný priebežne zostavovať zoznam prihlásených pohľadávok tak, aby vyhotovil konečný zoznam pohľadávok do 40 dní od vyhlásenia konkurzu, pričom túto lehotu môže súd predĺžiť vo výnimočných prípadoch predĺžiť. Úpadca na výzvu správcu poskytne v určenej lehote vyjadrenie k zoznamu pohľadávok. Správca zabezpečí zverejnenie informácie, kde a kedy možno do zoznamu nahliadať.

K § 31

Popretie a zistenie pohľadávky

Po dôkladnom preskúmaní pohľadávok správcom, s prihliadnutím na vyjadrenie úpadcu je správca povinný spornú pohľadávku poprieť do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok tak, že uvedie dôvod a rozsah popretia do zoznamu pohľadávok. Správca môže popretú pohľadávku písomne uznať v určenej lehote a takáto pohľadávka sa považuje za zistenú, čo taktiež zapíše do zoznamu pohľadávok.

Na rozdiel od platnej úpravy môže podľa navrhovaného zákona popierať pohľadávky len správca. Každý veriteľ má však prístup do správcovho spisu a môže sa obracať na správcu s podnetmi na popretie aj správcom nepopretých pohľadávok. Ak však podá podnet na popretie pohľadávky oddelený veriteľ, aby poprel zabezpečenú pohľadávku iného oddeleného veriteľa, správca je povinný zabezpečenú pohľadávku poprieť. Spôsob vybavenia podnetu zapíše správca do zoznamu pohľadávok a písomne o vybavení podnetu informuje veriteľa. Právo obracať sa na správcu s podnetmi na zapretie pohľadávky má aj úpadca.

Veriteľ popretej pohľadávky sa môže obrátiť v 90 dňovej lehote od vyhlásenia konkurzu na súd a domáhať sa určenia výšky, právneho dôvodu, poradia a ďalších zákonom ustanovených skutočností.

Zistenie pohľadávky je napríklad relevantné pre umožnenia účasti veriteľa zistenej pohľadávky na schôdzi veriteľov a výkonu hlasovacieho práva na takejto schôdzi.

K § 32

Zodpovednosť veriteľa za správnosť prihlášky

Zákon na rozdiel od platnej úpravy sa zavádza osobitná zodpovednosť veriteľov za správnosť podanej prihlášky v prípadoch, ak ide o zjavne neodôvodnenú prihlášku, čo zákon podrobne upravuje. Veriteľ sa však zbaví zodpovednosti ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. Súd uloží na návrh správcu veriteľovi pokutu, ktorá je príjmom dotknutej podstaty.

K § 33

Veriteľské orgány

Veriteľskými orgánmi sú schôdze veriteľov a veriteľský výbor, ktorý volia nezabezpečení veritelia.

K § 34

Pokiaľ ide o schôdzu veriteľov, zákon rozlišuje medzi tzv. prvou schôdzou a ďalšími schôdzami. Účelom prvej schôdze je voľba veriteľského výboru a na rozdiel od reštrukturalizácie je v konkurze predmetom prvej schôdze aj tzv. "potvrdenie" správcu v jeho funkcii zo strany veriteľov, prípadne jeho výmena. Prvú schôdzu zvoláva správca uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku do 30 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby sa konala najskôr na 61. deň a najneskôr 65. deň od vyhlásenia konkurzu, v tomto čase už budú pohľadávky zistené, prípadne popreté.

Zákon upravuje, kto môže žiadať o zvolanie ďalšej schôdze a čo všetko musí byť v žiadosti vymedzené a ako a uhrádzajú trovy zvolania a konania schôdze veriteľov.

Rieši sa aj prípad, ak správca napriek svojej povinnosti nezvolal schôdzu veriteľov, v takomto prípade ju zvolá súd.

K § 35

Schôdza veriteľov

Na schôdzi veriteľov majú právo hlasovať a zúčastniť sa veritelia, ktorých pohľadávky sú v čase konania schôdze zistené a veritelia s podmienenými pohľadávkami, ktorí si uplatňujú pohľadávku za veriteľov úpadcu, v rozsahu, v ktorej si takýto veritelia neuplatňujú svoje pohľadávky.

Na schôdzi veriteľov sa na základe povolenia prípadne žiadosti predsedajúceho zúčastňuje aj úpadca, prípadne jeho štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ktorí sú povinní odpovedať na položené otázky.

Predmet schôdze sa môže týkať len záležitosti uvedenej v oznámení o zvolaní schôdze veriteľov, prípadne aj o inej záležitosti, ale len so súhlasom všetkých veriteľov oprávnených na schôdzi hlasovať.

Zápisnica obsahuje informácie o priebehu schôdze, ako aj znenia prijatých uznesení a zapisujú sa do nej aj odôvodnené námietky veriteľov o rozpore uznesenia so spoločným záujmom veriteľov. Zápisnica s takýmito odôvodnenými námietkami bude dôležitá ako podklad pre prípadné zrušenie uznesenia schôdze, ak súd rozhodne, že uznesenie je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Súd rozhodujúci o spornej otázke môže do rozhodnutia vo veci pozastaviť účinnosť napadnutého uznesenia a tým zabrániť prípadnej škode hroziacej z vykonania napadnutého uznesenia.

K § 36

Hlasovanie schôdze veriteľov o výmene správcu

Účelom tohto ustanovenia je umožniť veriteľom rozhodnúť o tom, kto bude správcom. Uvedené bude obzvlášť dôležité v prípadoch, ak veritelia nebudú spokojní so správcom ustanoveným súdom v uznesení o vyhlásení konkurzu. V takom prípade môžu hneď na prvej schôdzi odvolať súdom ustanoveného správcu a zvoliť vlastného správcu. Ak nebude zvolený nový správca, neprihliada sa na ani na hlasovanie o odvolaní doterajšieho správcu. Okamih potvrdenia ustanoveného správcu alebo zvolenia nového správca veriteľmi je dôležitý najmä pre oprávnenie správcu speňažovať majetok patriaci do podstát, pretože speňažovať môže správca len po tom, ako mali veritelia na prvej schôdzi možnosť na jeho výmenu.

Vymeniť správcu na ďalšej schôdzi veriteľov je možné len v zákone uvedených dôvodov, pričom súd je oprávnený odmietnuť odvolanie správcu.

K § 37

Veriteľský výbor

Veriteľský výbor môže mať troch alebo piatich členov a je kreovaný voľbou na prvej schôdzi veriteľov alebo na následných schôdzach veriteľov. Zákon upravuje postup pri odvolávaní a voľbe členov veriteľského výboru, pričom špecifické subjekty sú zo zákona členmi veriteľského výboru, ak je úpadcom banka alebo obchodník s cennými papiermi. Veritelia majú na každú jednu slovenskú korunu jeden hlas a predsedajúci postupne navrhuje za kandidátov do veriteľského výboru veriteľov s najvyšším počtom hlasov o ktorých veritelia hlasujú. Na schválenie kandidáta je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných nezabezpečených veriteľov. V prípade, ak už nemožno predložiť návrh na ďalšieho člena veriteľského výboru a neboli nadpolovičnou väčšinou schválení traja kandidáti, členmi sa stanú tí členovia, ktorí bez ohľadu na potrebné kvórum, získali pri hlasovaní najvyšší počet hlasov.

Veriteľský výbor predovšetkým vykonáva dohľad nad činnosťou správcu a spolupracuje s ním pri predaji majetku úpadcu. Naopak, správca by mal byť povinný aktívne plniť voči veriteľskému výboru informačné povinnosti a poskytovať mu vysvetlenia v otázkach špecifikovaných veriteľským výborom. S istými výnimkami však správca nebude pri výkone svojich právomocí viazaný pokynmi veriteľského výboru, za predpokladu, že dospeje k záveru, že tieto nie sú v záujme všetkých veriteľov. Jeho zodpovednosť voči veriteľom (obzvlášť voči zabezpečeným veriteľom) však vyplýva z prísne nastavených kritérií na výkon jeho právomocí uvedených v zákone. Niektoré špecifické úkony správcu však budú podliehať schváleniu veriteľským výborom (napríklad závažné transakcie týkajúce sa speňažovania podstaty, výdavky správcu mimo bežných výdavkov a podobne).

V prípade nefunkčnosti veriteľského výboru alebo ak veriteľský výbor nebol vytvorený, plní úlohu veriteľského výboru súd.

K § 38

Zasadnutie veriteľského výboru

Upravuje sa čas prvého zasadnutia veriteľského výboru, ďalšie zasadnutia zvoláva člen veriteľského výboru alebo správca podľa potreby. Člen veriteľského výboru môže byť zastúpený osobou, ktorej udelí písomne plnomocenstvo. Vo veriteľskom výbore má každý člen jeden hlas, len v prípade rovnosti hlasov sa prihliada na výšku ich nezabezpečených pohľadávok. Hlasovať možno aj bez účasti na zasadnutí veriteľského výboru, a to písomnou formou.

Správca je oprávnený zúčastňovať sa zasadnutí veriteľského výboru a na žiadosť výboru aj povinný. Povinnosť zúčastniť sa na zasadnutí na požiadanie veriteľského výboru majú okrem správcu aj úpadca, prípadne zákonný zástupca úpadcu, štatutárny orgán úpadcu alebo člen jeho štatutárneho orgánu.

Upravuje sa obsah zápisnice o priebehu zasadnutia a spôsob jej zverejnenia.

K § 39

Súd ako veriteľský výbor

Súd vykonáva dočasne pôsobnosť veriteľského výboru v troch situáciách, keď prvá schôdza nie je uznášaniaschopná a preto ani nemohla zvoliť veriteľský výbor, ďalej keď prvá schôdza veriteľov síce uznášaniaschopná je, ale nepodarilo sa zvoliť veriteľský výbor, a nakoniec, ak sa počas konkurzu zníži počet členov veriteľského výboru pod hranicu vyžadovanú zákonom. Súd prestáva vykonávať v tomto prípade pôsobnosť veriteľského výboru, ak bude veriteľský výbor doplnený o taký počet členov veriteľského výboru, aby bol splnený minimálny počet členov veriteľského výboru, ktorý vyžaduje zákon.

K § 40

Správca

Na osobu správcu kladie samostatný zákon o správcoch osobitné požiadavky. Prioritnou zostáva vôľa veriteľov na správcovi, na ktorom sa spôsobom upraveným v tomto zákone dohodnú. Súd, ak mu zákon neukladá ustanovenie správcu na základe návrhu schôdze veriteľov, vyberá správcu pomocou technických prostriedkov umožňujúcich náhodný výber.

K § 41

Dohľad súdu

Upravuje sa dohľad súdu nad správcom.

K § 42

Odvolanie a výmena správcu

Súd môže aj bez návrhu odvolať správcu, ak sú na to závažné dôvody, pričom vždy vypočuje členov veriteľského výboru a minimálne troch najväčších oddelených veriteľov. Súd má povinnosť správcu odvolať, ak závažne porušuje svoje povinnosti, alebo výkonu funkcie bráni zákonná prekážka. Ak súd odvolá správcu mimo schôdze veriteľov, zvolá bezodkladne túto schôdzu, aby schválila nového správcu. Ak sa tak nestane, súd vyberie náhodným výberom pomocou technických prostriedkov nového správcu a ustanoví ho do funkcie.

K § 43

Odmena správcu

Všeobecne sa upravuje nárok správcu na odmenu. Podrobnosti o odmene správcu upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá MS SR.

K § 44

Jedným z najdôležitejších účinkov vyhlásenia konkurzu je to, že právo disponovať s majetkom úpadcu prechádza v plnom rozsahu na správcu. Uvedený účinok je typickým pre konkurzné konanie, na rozdiel od reštrukturalizácie, kedy je úpadca aj naďalej oprávnený disponovať so svojím majetkom, ale pod dohľadom súdu.

K § 45

Vypovedanie alebo odstúpenie od zmluvy

V odseku 1 až 3 zákon upravuje režim odstupovania od vzájomných zmlúv, ktoré ešte neboli splnené úpadcom alebo druhou zmluvnou stranou alebo boli splnené len čiastočne. V odseku 4 sa upravujú zmluvy dlhodobejšieho charakteru, ktoré môže správca vypovedať v zákonom určených lehotách, keďže rôzne zákony upravujú iba minimálnu dĺžku trvania výpovedných lehôt a umožňujú stranám, aby si ich zmluvne predĺžili. Keďže pracovnoprávne vzťahy úpadcu rieši v iných ustanoveniach, zákon ustanovuje, že sa nepoužije úprava tohto odseku. Nároky, ktoré vznikli poskytnutím plnenia počas konkurzu si veritelia uplatňujú ako nároky proti podstate. Iné nároky si veritelia môžu v konkurze uplatniť len prihláškou.

K § 46

Splatnosť záväzkov

Pohľadávky a záväzky úpadcu sa v konkurze považujú za splatné. Splatnosť pohľadávok podliehajúcich konkurzu umožňuje správcovi ihneď pristúpiť k ich vymáhaniu, čo má pozitívny účinok na rýchlosť konkurzného konania.

K § 47

Súdne a iné konania

Okruh prerušených i neprerušených konaní v dôsledku vyhlásenia konkurzu zostáva zachovaný podľa doterajšej platnej úpravy.

K § 48

Výkon rozhodnutia a exekúcia

V súlade s platnou právnou úpravou počas konkurzného konania nemožno viesť ani začať exekúciu na majetok úpadcu. Výťažok získaný v týchto konaniach, ktorý nebol vydaný oprávnenému, sa stáva súčasťou príslušnej podstaty, pričom oddelenému veriteľovi sa vyplatí suma zodpovedajúca jeho zabezpečenej pohľadávke už v tomto štádiu konkurzného konania.

K § 49

Zákon vstupuje do exekučného konania, ktoré je v štádiu pred schválením príklepu nehnuteľnosti vydražiteľovi a upravuje ďalší postup a následky schválenia, prípadne neschváleniu príklepu. Táto úprava je zhodná s doteraz platným znením.

K § 50

Zabezpečovacie práva

Dispozičné práva úpadcu sú obmedzené aj účinkom vyhlásenia konkurzu, ktorým je nemožnosť nadobudnúť zabezpečovacie právo na majetok úpadcu. Výnimkou je len už zriadené záložné právo na majetok, ktorý nadobudne záložca v budúcnosti. Zákon vylučuje, aby zálohom mohol byť výťažok zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu.

Postavenie veriteľa, ktorý má svoju pohľadávku zabezpečenú zabezpečovacím prevodom práva má v konkurze postavenie oddeleného veriteľa ako záložný veriteľ.

Záložný veriteľ nemôže začať výkon záložného práva spôsobom určeným v zmluve prípadne v osobitných zákonoch, oddelený veriteľ sa uspokojuje iba spôsobom určeným v tomto zákone.

K § 51

Dobrovoľné dražby

Upravuje sa účinok na dobrovoľné dražby ktoré prebiehali v čase vyhlásenia konkurzu.

K § 52

Zánik jednostranných právnych úkonov

Rovnako ako podľa doterajšej právnej úpravy zanikajú úpadcove príkazy, poverenia, plnomocenstvá a prokúry s tým, že týmto osobám zákon ukladá vykonať ešte úkony, ktoré neznesú odklad, bez ktorých by mohol úpadca utrpieť ujmu.

Úpadcove návrhy na uzavretie zmluvy vyhlásením konkurzu zanikajú a návrhy na uzavretie zmluvy s úpadcom môže prijať za dlžníka len správca.

K § 53

Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Úprava zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zostáva oproti doterajšiemu zneniu zachovaná, rieši sa aj prípad dohody manželov o rozšírení a zúžení zákonného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a prípad uzavretia manželstva s úpadcom počas konkurzu.

K § 54

Započítanie pohľadávok

Započítanie je na rozdiel od platnej právnej úpravy možné, až na výnimky uvedené v odsekoch 1 a 2.

K § 55

Postúpenie pohľadávok

V konkurze sa neuplatňuje zákaz postúpenia pohľadávky, ak by to odporovalo dohode s dlžníkom, ktorým môže byť úpadca ale aj veriteľ úpadcu.

K § 56

Pracovnoprávne vzťahy

V pracovnoprávnych vzťahoch koná za úpadcu správca, pričom zákon rozširuje okruh výpovedných dôvodov aj na prípad vyhlásenia konkurzu.

K § 57

Odporovanie

Všeobecne

Navrhovaná právna úprava popri sprecizovaní existujúcej úpravy týkajúcej sa možnosti odporovať právnym úkonom ukracujúcim veriteľa zavádza aj dve nové skutkové podstaty odporovateľnosti. Ide o tzv. "zvýhodňujúce právne úkony" a "právne úkony za nižšiu protihodnotu pre prípad úpadku". Tak ako doposiaľ, spoločným znakom všetkých skutkových podstát odporovateľnosti je neúčinnosť napadnutého právneho úkonu voči konkurzným veriteľom. Osobou oprávnenou uplatňovať odporovanie právneho úkonu voči povinnej osobe je správca alebo veriteľ.

To, že inak odporovateľný právny úkon je uskutočnený na základe vykonateľného rozsudku neznamená, že daný úkon nemôže byť napadnutý ako odporovateľný právny úkon, ak sú inak splnené predpoklady odporovateľnosti.

Právo odporovať právnemu úkonu podľa tohto zákona je možné iba v stanovenej šesťmesačnej lehote od vyhlásenia konkurzu.

Základným predpokladom na úspešné uplatnenie odporovateľného právneho úkonu je skutočnosť, že daný právny úkon sa uskutočnil v istej relevantnej dobe. V zákone sa táto doba počíta spätne od začatia konkurzného konania. Jej dĺžka závisí od jednotlivých skutkových podstát a od toho, či ide o právny úkon so spriaznenou osobou.

K § 58

Odporovanie právnym úkonom bez primeraného protiplnenia

Príkladmi právnych úkonov bez primeraného plnenia sú také transakcie ako napríklad darovanie, bezodplatný prevod alebo prevod, ak hodnota protiplnenia je podstatne nižšia než hodnota plnenia dlžníka alebo prevzatie ručiteľského záväzku dlžníkom bez adekvátnej protihodnoty od osoby, za ktorej záväzky dlžník ručí.

K § 59

Odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu

Cieľom tohto paragrafu je zabrániť zvýhodneniu postavenia jedného veriteľa voči iným veriteľom v čase, keď dlžník už je objektívne v úpadku, ale takýto úpadok nebol ešte formálne deklarovaný. Typickým príkladom takéhoto zvýhodnenia je zriadenie záložného práva dlžníkom v prospech veriteľa v čase, keď dlžník už bol v úpadku. Inými slovami, takáto nová skutková podstata by mala (okrem iného) nahradiť existujúce pravidlo zákazu zriadenia práva na oddelené uspokojenie v dobe dvoch mesiacov pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Toto dvojmesačné pravidlo má totiž vo svojej podstate rovnaký cieľ (t.j. zabrániť zvýhodňovaniu niektorých veriteľov v čase tesne pred konkurzom, keď sa predpokladá dlžníkov úpadok), ale kvôli svojmu absolútnemu účinku má negatívny dopad na veriteľov, ktorí by v dobrej viere tesne pred konkurzom úverom zabezpečeným na majetok dlžníka chceli financovať dlžníka práve v záujme jeho záchrany.

K § 60

Odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu

Na rozdiel od dvoch vyššie navrhovaných skutkových podstát, môže oprávnená osoba pri odporovateľných právnych úkonov "ukrátenia veriteľa" odporovať takýmto úkonom bez ohľadu na to, či bol dlžník v čase uskutočnenia danej transakcie v úpadku (alebo sa v dôsledku transakcie dostal do úpadku). Účelom tohto typu odporovateľnosti je chrániť veriteľov pred akýmikoľvek úkonmi dlžníka, ktoré objektívne "ukracujú" jeho veriteľov, a to aj v mimoúpadkových situáciách dlžníka.

K § 61

Odporovanie právnemu úkonu urobenému po zrušení konkurzu

Na čas po zrušení konkurzu do opätovného vyhlásenia konkurzu v lehote šiestich mesiacov sa vzťahuje sprísnená ochrana veriteľov ohľadne právnych úkonov dlžníka, ktorými ukracuje svojich veriteľov. V tomto prípade sa nedokazuje vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť, zvýhodniť niektorého veriteľa.

K § 62

Uplatnenie odporovacieho práva

Špecifikuje sa, proti komu možno odporovať právnemu úkonu.

V odseku 2 sa upravuje okruh osôb, ktoré neboli v právnom vzťahu priamo s úpadcom, ale o okolnostiach odporovateľnosti tohto predchádzajúceho úkonu vedeli, prípadne majetok alebo právo k cudziemu majetku nadobudli bezplatne, alebo sú spriaznenými osobami s úpadcom, alebo osobou, ktorá ušlý majetok úpadcu nadobudla. Všetky predchádzajúce právne úkony musia byť neúčinné, aby sa mohlo úspešne odporovať voči takýmto tretím osobám.

Odsek 3 upravuje situáciu ak ušlý majetok sa prechodom práv nachádza u dedičov alebo univerzálnych právnych nástupcov osoby proti ktorej možno odporovať právnemu úkonu.

K § 63

Následky neúčinných právnych úkonov

Zákon podrobne špecifikuje účinky úspešného uplatnia niektorých z troch vyššieuvedených skutkových podstát v závislosti od povahy konkrétneho napadnutého právneho úkonu a v závislosti od osoby voči ktorej sa takáto neúčinnosť uplatňuje. Možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" existuje vo vzťahu k akejkoľvek osobe (bez ohľadu na to, či ide o osobu, s ktorou dlžník priamo uzatvoril relevantnú transakciu). Avšak toto pravidlo sa neaplikuje vo vzťahu ku tretej osobe, ktorá získala "úžitok" z pôvodného napadnutého úkonu dobromyselné, pričom pri spriaznených osobách sa predpokladá, že nie sú dobromyslené. Uvedené by malo umožniť v prípade kolobehu "úžitku" z odporovaného právneho úkonu medzi spriaznenými osobami postihnutie ktorúkoľvek osoby z tohto reťazca.

Následné ustanovenia rozlišujú medzi následkami uplatnenia odporovania právneho úkonu proti pôvodnej povinnej osobe a proti tretej osobe. Ak bola pôvodná povinná osoba zrušená s likvidáciu, zákon predpokladá možnosť uplatniť "neúčinnosť úkonov" aj voči osobám, ktoré prijali likvidačný zostatok z takto zrušenej spoločnosti, a to v rozsahu takto prijatého úžitku.

K § 64

Vrátenie vzájomného plnenia

Upravuje sa vrátenie vzájomných plnení medzi účastníkmi neúčinných právnych úkonov.

K § 65

Vydanie obohatenia z podstaty

Účelom tohto paragrafu je vymedziť osud nárokov pôvodnej povinnej osoby alebo inej osoby voči dlžníkovi a ich vzájomné nároky potom, ak splnili nároky vyplývajúce z odporovateľného právneho úkonu.

K § 66

Náhrada škody na majetku

Ak ide o osobu voči ktorej právnemu úkonu ktorým sa zriadilo právo k cudziemu majetku nemožno odporovať, ten kto toto právo zriadil, je povinný poskytnúť do príslušnej podstaty náhradu škody, ktorá tým na majetku vznikla.

K § 67

Majetok podliehajúci konkurzu

Vymedzuje sa majetok podliehajúci konkurzu. Ide o jednak o majetok dlžníka ako aj majetok tretích osôb, ktorý zabezpečuje záväzky dlžníka.

K § 68

Vymedzuje sa všeobecná podstata. Z majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu sa uspokojujú nezabezpečené pohľadávky veriteľov.

K § 69 a 70

Oddelená podstata oddeleného veriteľa

Vymedzuje sa oddelená podstata. Majetok, ku ktorému sa viaže zabezpečovacie právo, tvorí v konkurze oddelenú podstatu, z ktorej sa uspokojuje pohľadávka zabezpečená týmto zabezpečovacím právom.

Podľa platného zákona všetok majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu. Nový zákon prijal čiastočne odlišnú koncepciu, na základe ktorej sa majetok podliehajúci konkurzu zaraďuje buď do všeobecnej podstaty alebo do oddelenej podstaty. Navyše podľa nového zákona bude v danom konkurze toľko oddelených podstát, koľko bude zabezpečených pohľadávok; inými slovami, pre každú zabezpečenú pohľadávku sa vytvorí samostatná oddelená podstata. Na vysvetlenie vyššie uvedeného uvádzame nasledovný príklad.

Do konkurzu sú prihlásené pohľadávky X, Y, Z a W. Majetok podliehajúci konkurzu je nasledovný: 1) osobný automobil v hodnote 200, 2) nákladný automobil v hodnote 300, a 3) pozemok v hodnote 400 a 4) inventár v hodnote 100. Inými slovami, celková hodnota majetku, ktorý podlieha konkurzu, je 1000. Pohľadávka X je zabezpečená záložným právom, ktoré sa vzťahuje tak na osobné auto, ako aj na nákladné auto, pričom toto záložné právo je podľa výpisu z notárskeho registra v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie ako prvé (a to tak na osobnom automobile ako aj na nákladnom automobile). Na osobnom automobile je okrem uvedeného záložného práva zriadené aj záložné právo v druhom poradí, a to na zabezpečenie pohľadávky Y. Okrem týchto dvoch záložných práv nie je na osobnom automobile žiadne iné záložné právo. Pokiaľ ide o nákladný automobil, okrem už spomenutého záložného práva v prvom poradí na zabezpečenie pohľadávky X je na tomto majetku zriadené záložné právo v druhom poradí, a to na zabezpečenie pohľadávky Z. Na pozemku nie je zriadené žiadne záložné právo. Na inventári je len jedno záložné právo, a to na zabezpečenie pohľadávky W.

Uvedená situácia sa premietne do režimu podľa nového zákona nasledovným spôsobom:

Do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky X bude patriť tak nákladný automobil ako aj osobný automobil, nakoľko na obidvoch je záložné právo na zabezpečenie pohľadávky X prvé v poradí. Inventár bude patriť do inej oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky W. Nezaťažená nehnuteľnosť bude patriť do všeobecnej podstaty.

Pri speňažovaní majetku oddelenej podstaty správca predá nákladný automobil za jeho trhovú cenu, t.j. v hodnote 300. V prípade, ak by bola výška pohľadávky X 160, správca bude postupovať tak, že z výťažku z predaja nákladného automobilu v hodnote 300 uspokojí pohľadávku X vo výške 160. Po uspokojení tejto pohľadávky sa majetok pôvodne tvoriaci oddelenú podstatu na uspokojenie pohľadávky X presunie do ďalších oddelených podstát alebo do všeobecnej podstaty a to nasledovne:

-osobné auto sa "presunie" do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky Y (pôjde o ďalšiu oddelenú podstatu pre záložné právo zriadené ako druhé v poradí)

-peňažné prostriedky získané predajom nákladného auta v rozsahu, v ktorom neboli použité na uspokojenie pohľadávky X pripadnú do ďalšej oddelenej podstaty pre uspokojenie pohľadávky Z. Z týchto peňažných prostriedkov sa následne uspokojí pohľadávka Z, a prípadný prebytok sa "presunie" do všeobecnej podstaty.

Správca bude rovnako postupovať pri predaji osobného automobilu teraz už patriaceho do oddelenej podstaty na uspokojenie pohľadávky Y. Z výťažku predaja sa uspokojí pohľadávka Y, a prípadný prebytok sa presunie do všeobecnej podstaty. Ak by naopak na osobnom automobile ešte existovalo záložné právo v ďalšom poradí, prípadný prebytok by sa nepresunul do všeobecnej podstaty ale do oddelenej podstaty príslušného oddeleného veriteľa na uspokojenie jeho zabezpečenej pohľadávky.

Pokiaľ ide o oddelenú podstatu v prvom poradí pre uspokojenie pohľadávky W, z výťažku predaja inventára sa uspokojí pohľadávka W a prebytok sa "presunie" do všeobecnej podstaty.

Nový zákon tiež umožňuje, aby do príslušnej podstaty patril nielen majetok patriaci úpadcovi, ale aj majetok patriaci iným osobám, ak je na ňom zriadené právo na oddelené uspokojenie na zabezpečenie konkurznej pohľadávky (napríklad ak na zabezpečenie pohľadávky banky z hypotekárneho úveru poskytnutému úpadcovi osoba A zriadila na vlastnej nehnuteľnosti záložné právo zabezpečujúce pohľadávku banky voči úpadcovi z hypotekárneho úveru). Situácia sa však môže skomplikovať, ak je na takomto majetku okrem vyššieuvedeného záložného práva aj záložné právo zabezpečujúce inú ako konkurznú pohľadávku (napríklad ak je na vyššieuvedenej nehnuteľnosti aj záložné právo zabezpečujúce pohľadávku ktorú má veriteľ voči osobe A). Navyše nie je vylúčené, že na úpadcovom majetku patriacom do príslušnej podstaty je okrem záložného práva zabezpečujúceho konkurznú pohľadávku súčasne aj iné záložné právo zabezpečujúce inú ako konkurznú pohľadávku. Zákon poskytuje mechanizmus aj na riešenie všetkých vyššieuvedených situácií.

K § 71

Oddelená podstata pri zabezpečovacom práve vzťahujúcom sa na podnik

V prípade, ak sa záložné právo na zabezpečenie konkurznej pohľadávky vzťahuje na podnik ako celok, takýto založený podnik tvorí osobitný typ oddelenej podstaty. V takom prípade sa veriteľ takto zabezpečenej pohľadávky (ak spĺňa predpoklady uvedené v zákone) môže domáhať od správcu aby pri speňažovaní predal tento podnik ako celok (namiesto tohto aby predával jednotlivé aktíva patriace do takéhoto podniku). Podrobná úprava práv a povinností správcu pri predaji podniku tvoriaceho oddelenú podstatu je uvedená v časti speňažovanie.

K § 72

Majetok nepodliehajúci konkurzu

Majetkom nepodliehajúcim konkurzu je majetok, ktorý nie je postihnuteľný výkonom rozhodnutia ani exekúciou a majetok, ktorý je vo vlastníctve štátu a ktorý nemôže byť vo vlastníctve inej právnickej alebo fyzickej osoby.

K § 73

Zisťovanie majetku

Na rozdiel od platnej úpravy, zákon precizuje oprávnenia správcu v súvislosti zo zistením a zabezpečením majetku patriaceho do podstát ako aj povinnosti dlžníka a iných osôb s tým súvisiace.

Podkladom pre zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu je zoznam majetku a záväzkov, ktoré zostavil, prípadne doplnil úpadca ako aj vlastné šetrenie správcom za súčinnosti tretích osôb vrátane členov veriteľského výboru.

K § 74

Súčinnosť úpadcu

Zákon ukladá povinnosť úpadcovi spolupracovať so správcom, pričom sankciou môže byť pokuta uložená súdom, prípadne súd môže nariadiť predvedenie úpadcu, prípadne osôb konajúcich za úpadcu.

Ak ani na výzvu súdu úpadca nereaguje, môže mu súd uložiť pokutu až do výšky 10 miliónov slovenských korún, prípadne percentuálne určenú sumu z výšky obratu úpadcu.

K § 75

Súčinnosť tretích osôb

V záujme zabezpečenia dosiahnutia účelu konkurzného konania upravuje zákon súčinnosť iných osôb a podmienky poskytovania takejto súčinnosti.

K § 76

Súpis majetku podstát

Majetok podliehajúci konkurzu zapíše správca do súpisu, ktorý sa zverejňuje v Obchodnom vestníku. Zaradenie daného majetku do súpisu podstát treba chápať aj v súvislosti s možnosťou správcu takýto majetok speňažovať (ak sú splnené iné podmienky uvedené v tomto zákone).

Zákon ďalej uvádza povinnosti, ktoré je správca povinný splniť v súvislosti so súpisom majetku podstát, ako napríklad povinnosť neustále tento súpis dopĺňať, aktualizovať a v súpise zaraďovať jednotlivý majetok do tej podstaty, do ktorej patrí.

K § 77

Náležitosti súpisu

Zákon precizuje úpravu obsahové náležitosti súpisu majetku podstát.

Majetok by mal byť v súpise evidovaný tak, aby bolo nepochybné o aký majetok ide, a to v tej podstate, do ktorej patrí. Dôležitou náležitosťou každého súpisu je uvedenie hodnoty majetku do súpisu zaradeného, a to zvlášť pre každú jednotlivú položku (uvedené je dôležité pre výpočet pomernej čiastky kúpnej ceny v prípadoch, ak správca predá jednou zmluvou viacero položiek majetku). Zákon určuje požiadavky na základe ktorých správca určí hodnotu dotknutého majetku, pričom správca môže majetok opätovne oceniť ak počas konkurzu zistí, že cena majetku nezodpovedá stavu v súpise, ihneď o tom informuje príslušného veriteľa, prípadne veriteľský výbor. Zákon predpokladá, že podrobnosti ohľadom obsahových a formálnych náležitostí súpisov môže upraviť ministerstvo vykonávajúcim predpisom.

K § 78

Vylučovacia žaloba

V prípade, ak sú pochybnosti o tom, či daný majetok patrí alebo nepatrí do podstaty, správca by mal v zásade takýto majetok do súpisu zaradiť s tým, že v súpise uvedie poznámku vysvetľujúcu dôvod takejto pochybnosti a uvedie aj osobu, v prospech ktorej tento zápis svedčí. Následne zákon upravuje mechanizmus a postup, na základe ktorého sa dotknuté osoby môžu domáhať vylúčenia takéhoto majetku zo súpisu podstaty.

V snahe ochrany osoby, ktorej majetok môže byť vylúčený z podstaty, správca má najprv povinnosť vyzvať ju, aby sa v 30 dňovej lehote vyjadrila k zápisu majetku do súpisu a predložila dôkazy, pre ktoré má byť majetok vylúčený. Ak správca dôvody a dôkazy neuzná, táto osoba má právo obrátiť sa v ďalšej 30 dňovej lehote na súd. Po tejto lehote je možné domáhať sa vylúčenia majetku z podstaty, len ak majetok nesprávnym postupom nezapísal správca s poznámkou alebo zapísal poznámku v prospech inej osoby, a to až do rozvrhu výťažku.

K § 79

Majetok tretích osôb zabezpečujúci záväzky úpadcu

Predmetom tohto ustanovenia je úprava postupu správcu v prípadoch, keď je do súpisu zaradená vec tretej osoby, na ktorej je zriadené právo na oddelené uspokojenie (napr. záložné právo) zabezpečujúce uspokojenie konkurznej pohľadávky.

Keďže pre tretiu osobu by mohlo byť výhodnejšie uspokojiť pohľadávku úpadcu než speňaženie jej majetku v konkurze, zákon ukladá správcovi, aby túto osobu vyzval v 30 dňovej lehote na splnenie zabezpečenej pohľadávky.

K § 80

Majetok tretích osôb nadobudnutý na základe odporovateľných právnych úkonov

V záujme ochrany majetku tretích osôb, ktorým správca mieni odporovať, na to, aby takýto majetok mohol byť zaradený do súpisu, je potrebné buď uznanie odporovateľnosti touto treťou osobou alebo rozhodnutie súdu o neúčinnosti odporovaného právneho úkonu.

K § 81

Vylúčenie majetku zo súpisu

Zákon upravuje postup správcu v súvislosti s vylúčením majetku zo súpisu. a situácie, v ktorých môže správca takýto majetok vylúčiť. Zákon takisto upravuje práva jednotlivých konkurzných veriteľov za splnenia podmienok ustanovených v zákone domáhať sa, aby správca vylučovaný majetok previedol do ich vlastníctva a následky takéhoto prevodu na ich konkurzné pohľadávky.

K § 82

Príslušný orgán

Zákon ustanovuje, ktorá osoba, súd, prípadne orgán veriteľov je oprávnený ukladať správcovi pokyny a odporúčania pri jeho postupe v zákonom stanovených situáciách.

Pri kvalifikovaných predajoch zo všeobecnej podstaty je príslušným orgánom veriteľský výbor.

K § 83

Oprávnenia príslušného orgánu

Zákon taxatívne vymedzuje situácie, ktoré oprávňujú príslušný orgán ukladať správcovi záväzný pokyn, prípadne postup pri úkonoch, ktorý vyžadujú záväzný pokyn príslušného orgánu navrhne správca, ku ktorému sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu.

Čo sa týka odporúčaní príslušného orgánu, tieto môže správca odmietnuť, ale príslušný orgán má právo sa obrátiť na súd, aby vydal uznesením pokyn správcovi, ako má postupovať.

Aj pokyny príslušného orgánu môže správca odmietnuť, ak by boli v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutých veriteľov alebo základnými pravidlami speňažovania. V takomto prípade najprv vyzve príslušný orgán o zmenu pokynu a ak príslušný orgán tak neučiní, obráti sa správca na súd.

K § 84

Žiadosť správcu o uloženie pokynu

Ak príslušný orgán neuloží správcovi záväzný postup ako postupovať v taxatívne uvedených prípadoch, správca navrhne spôsob speňaženia, zdôvodní ho, odhadne očakávaný výsledok tohto spôsobu speňaženia v porovnaní s inými spôsobmi speňaženia, prípadne navrhne alternatívne spôsoby speňaženia a požiada príslušný orgán o vydanie pokynu. Bez takéhoto pokynu nemôže správca urobiť žiaden právny úkon. Ak je príslušný orgán pasívny a môžu tým byť poškodené oprávnené záujmy dotknutých veriteľov, čo bude v konečnom dôsledku väčšina prípadov, správca sa obráti na súd.

K § 85

Informovanie príslušného orgánu

Správcovi zákon ukladá povinnosť informovať príslušný orgán o plánovaných úkonoch speňažovania a predkladať správy o postupe speňažovania. Intervaly na podávanie informácií určuje tento kompetentný orgán.

Osobitný postup existuje v prípade speňažovania majetku oddelenej podstaty. Konkurz bude mať totiž na práva oddelených veriteľov taký účinok, že oddelený veriteľ nebude ďalej oprávnený vykonávať svoje práva. Ich výkon bude v kompetencii správcu. Keďže veriteľ v dôsledku vyhlásenia konkurzu stratí možnosť individuálne vykonať svoje právo, zákon ustanovuje mechanizmus ochrany takéhoto veriteľa (povinnosť správcu priamo oznamovať veriteľovi zamýšľaný predaj, možnosť veriteľa požadovať v stanovenej lehote alternatívny spôsob predaja (v porovnaní s tým, čo navrhuje správca), ak bude výťažok takéhoto predaja vyšší než výťažok zo spôsobu predaja navrhovaného správcom podstaty a pod.).

K § 86

Účelom správy majetku je zachovanie hodnoty majetku tak, aby mohol byť čo najlepšie speňažený. V zásade je však potrebné pripustiť, že z dôvodov istej "zotrvačnosti" bude podnik úpadcu de facto prevádzkovaný, avšak len v medziach oprávnenia správcu pri správe majetku (nedá sa totiž predpokladať že okamihom vyhlásenia konkurzu "vypne správca všetky vypínače" s následkom okamžitého zastavenia akejkoľvek výrobnej činnosti inak spadajúcej "pod prevádzku podniku"). Inými slovami, okrem výnimočných prípadov, tento druh "zotrvačnej správy" je obmedzený len na potreby speňaženia majetku a prevádzka v tomto "zotrvačnom" režime nemôže byť stotožnená s bežným výkonom podnikateľskej činnosti.

Správca má teda povinnosť využívať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane uplatnenia odporovacieho práva.

Po prvej schôdzi veriteľov, na ktorej mohli veritelia vymeniť súdom ustanoveného správcu, sa rozširujú oprávnenia správcu aj na ďalšie právne úkony, ktoré nezmenšia majetok podliehajúci konkurzu. Nevylučuje sa ani možnosť prenechania majetku do nájmu za prísne stanovených podmienok s jednomesačnou výpovednou lehotou, prípadne pokračovanie v podnikateľskej činnosti úpadcu, ak sa tým zvýši hodnota majetku, z ktorého sa uspokoja veritelia úpadcu alebo sa touto činnosťou zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúcemu konkurzu.

K § 87

Pohľadávky proti podstate

V súvislosti so správou majetku správcom po vyhlásení konkurzu vznikajú prirodzene nevyhnutné výdavky a tým aj ďalšie pohľadávky veriteľov. V ďalšom štádiu konkurzu vznikajú výdavky vynaložením prostriedkov na speňaženie majetku, výdavky na odmenu správcovi, dane, clá a platby na poistné sociálneho zabezpečenia a pod.

Tieto pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate a nesmú presiahnuť 10% z hodnoty výťažku určeného na uspokojenie nezabezpečených veriteľov alebo oddeleného veriteľa. Pre dôsledné plnenie týchto povinností zákon zavádza mechanizmus, na základe ktorého môže byť správca zodpovedný za to, ak počas konkurzu neodôvodnene naakumuloval pohľadávky proti podstate presahujúce zákonom stanovený limit. Ide o osobitný typ zodpovednosti správcu. V záujme zabránenia neodvodného a netransparentného "akumulovania" pohľadávok proti podstate na úkor konkurzných veriteľov zákon stanovuje limit na celkovú výšku pohľadávok proti všeobecnej podstate ako aj limit na celkovú výšku pohľadávok proti oddelenej podstate. Správca zodpovedá konkurzným veriteľom za prekročenie tohto limitu, ibaže preukáže že všetky náklady boli vynaložené účelne, hospodárne a v nevyhnutnej miere.

Ustanovujú sa podmienky na vedenie evidencie správcom. Podrobné vedenie evidencie je v záujme zabezpečenia spravodlivého uspokojovania pohľadávok proti podstate. Ide o snahu o vylúčenie tzv. krížových dotácií niekedy sa vyskytujúcich v konkurzoch podľa platných predpisov. Ide o to, že v týchto konkurzoch sa pohľadávky proti podstate niekedy neoprávnene uspokojujú z výťažku z predaja veci na ktorú sa vzťahuje právo na oddelené uspokojenie, a to aj napriek tomu, že takáto pohľadávka proti podstate vôbec nesúvisí so správou alebo speňažovaním založeného majetku. Výsledkom je potom krátenie uspokojenia oddeleného veriteľa, nakoľko z peňažných prostriedkov pripadajúcich na jeho uspokojenie sa "krížovo" uspokojujú aj náklady vynaložené v súvislosti s iným majetkom ako tým, na ktorý sa vzťahuje právo na oddelené uspokojenie.

Pokiaľ ide o pohľadávky proti podstate a keďže nie vždy sa dá presne rozlíšiť na aký majetok (a tým pádom na akú podstatu) sa tá-ktorá pohľadávka proti podstate vzťahuje, zákon pre takéto prípady zavádza mechanizmus pre pomerné rozdelenie týchto pohľadávok medzi dotknuté podstaty. Inými slovami, výdavok v hodnote 10 vynaložený správcom na celý majetok bez možnosti špecifikovania presne na ktorú položku majetku sa vzťahuje, sa pomerne prerozdelí medzi viaceré položky majetku. Ak je však náklad "priraditeľný" ku konkrétnemu majetku, správca priradí tento náklad do príslušnej podstaty bez toho, aby bolo treba použiť pomerný výpočet.

K § 88

Prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu

Prevádzkovanie podniku je osobitným spôsobom správy majetku podliehajúceho konkurzu.

Pokiaľ ide o otázku zachovania prevádzky podniku (tak ako je riešená v platnom zákone), v novej právnej úprave nie je prioritou "zachovanie prevádzky", ale naopak čo najrýchlejší predaj majetku podstaty a oddelených podstát s čo najvyšším výťažkom predaja. Povinnosti správcu sú preto naformulované tak, aby odzrkadli tento posun v prioritách. Opačné riešenie (t.j. snaha a zachovanie prevádzky podniku za každú cenu) by bolo v ostrom protiklade so všeobecne likvidačným charakterom konkurzu ako takého. Ak totiž bude v konkrétnom prípade existovať záujem na zachovaní prevádzky podniku, uvedené sa bude môcť riešiť prostredníctvom "neformálnej" alebo "formálnej" reštrukturalizácie. Ak však reštrukturalizácia nebola úspešná (alebo ak sa neuskutočnila vôbec pre nezáujem strán o takéto riešenie), nie je žiaden dôvod, aby sa v konkurze "prednostne" zachovávala prevádzka podniku. Výnimkou bude prípad, ak predajom podniku ako celku dosiahne správca podstatne vyšší výnos ako by dosiahol iným spôsobom predaja. V tejto súvislosti by však mal správca zvažovať aj ochranu oddelených veriteľov, ktorých oddelená podstata tvorí súčasť takéhoto podniku (a najmä ich záujem na jej čo najrýchlejšom speňažení).

Keďže oddelený veriteľ si môže zabezpečiť svoju pohľadávku inou pohľadávkou úpadcu, napr. na účet úpadcu, ktorý vedie banka, tento majetok síce tvorí oddelenú podstatu, ale pri prevádzke podniku správca musí vykonávať platby za poskytovanie služieb, v dôsledku čoho by mohol byť takýto oddelený veriteľ ukrátený. Správca teda zaradí do oddelenej podstaty fiktívnu pohľadávku, ktorá bude plniť kompenzačnú funkciu a ktorá bude uspokojená ako pohľadávka z prevádzky podniku po ukončení prevádzky podniku.

Otázka prevádzkovania podniku by teda mala závisieť od rozhodnutia správcu podľa konkrétnych okolností (ale bez toho, aby zákon predpisoval povinnosť zachovania prevádzky podniku).

K § 89

Upravuje sa zákaz uzatvárania zmlúv so spriaznenými osobami. Prelomiť tento zákaz môže len kompetentný orgán.

K § 90

Upravujú sa archivačné povinnosti správcu. ide o ustanovenie prebraté z doterajšej úpravy.

K § 91 a 92

Speňažovanie

Pri speňažovaní majetku podstaty je správca viazaný podrobnými pravidlami ohľadom jeho postupu pri speňažovaní (pozri ustanovenia o oprávneniach kompetentného orgánu). V zásade však platí, že správca musí vždy predať aktíva v záujme čo najväčšieho výťažku z ich predaja (bez ohľadu na konkrétnu formu predaja – či prostredníctvom dražby, verejnej obchodnej súťaže alebo priamym predajom). Zákon by takisto nemal uprednostňovať predaj podniku ako celku alebo iné predajné metódy (predaj "časti podniku" a podobne). Vždy bude totiž závisieť od daných okolností a od konkrétneho rozhodnutia správcu, ktoré však správca musí uskutočniť vždy v záujme maximalizovania výnosu pre veriteľov. Niektoré špecifické úkony správcu pri speňažovaní však podliehajú schváleniu veriteľským výborom alebo dotknutým oddeleným veriteľom (pozri nasledovný paragraf).

Základné pravidlo pri speňažovaní majetku podstaty je, že správca ustanovený pri vyhlásení konkurzu v zásade nemôže tento majetok speňažovať (s výnimkou niektorých úkonov uvedených v zákone). Pokiaľ však ide o prevádzku podniku, tento správca je naopak povinný bez zbytočného odkladu vyhodnotiť dôvody pre prevádzku podniku, a ak existujú, v rozsahu odôvodnenom týmito dôvodmi prevádzkovať podnik.

Na rozdiel od správcu ustanoveného súdom pri vyhlásení konkurzu je správca po konaní prvej schôdze veriteľov naopak povinný speňažovať majetok čo najrýchlejšie po tom ako bol zvolený buď nový správca alebo pôvodný správca nebol na prvej schôdzi vymenený.

K § 93

Vecné práva k majetku pri jeho odplatnom prevode

Upravuje sa vzťah predkupných práv v konkurze, pričom zákon ochraňuje len zákonné predkupné práva a predkupné práva zriadené ako vecné právo.

Záložné práva oddelených veriteľov zanikajú speňažením zálohu s výnimkou prípadov uvedených v zákone. Keďže zavedením legislatívnej skratky pojmu prednostné zabezpečovacie právo (§ 69) je takýmto právom len právo veriteľa, ktorý si uplatňuje v konkurze svoju pohľadávku voči úpadcovi, pričom tým istým predmetom záložného práva môžu byť zabezpečené pohľadávky veriteľov, ktorých dlžníkom nie je úpadca, ale napr. záložca, ktorý nie je v konkurze, zákon rozlišuje záložné práva ktoré zanikajú a ktoré nezanikajú.

Vzhľadom na to, že zákon poskytuje ochranu práv tretích osôb, ktorých správca vyzýva v 30 dňovej lehote na predloženie dôkazov na vylúčenie majetku zo súpisu a možnosťou v ďalšej 30 dňovej lehote obrátiť sa aj na súd, cieľom úpravy v odseku 3 je zvýšiť záujem osôb o kúpu majetku podliehajúceho konkurzu, a odstrániť pochybnosti ohľadne vlastníctva týchto vecí, čo sa v konečnom dôsledku premietne aj do možnosti získania väčšieho výťažku na uspokojenie úpadcových veriteľov.

K § 94

Uspokojenie oddelených veriteľov

Upravuje sa postup uspokojenia oddelených veriteľov z výťažku speňaženia oddelenej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokojí sa v zostávajúcej časti ako nezabezpečená pohľadávka. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho oddelenú podstatu, príprava rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 97 (Uspokojenie oddeleného veriteľa).

K § 95

Nezabezpečení veritelia

Nezabezpečení veritelia sa uspokojujú z výťažku speňaženia všeobecnej podstaty po odpočítaní pohľadávok proti tejto podstate. Ak tento výťažok nepostačuje, uspokoja sa nezabezpečené pohľadávky pomerným spôsobom. Časový okamih speňažovania majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, príprava čiastkového rozvrhu výťažku a možnosti uplatnenia námietok bližšie upravuje § 98 (Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov).

K § 96

Všeobecné náležitosti rozvrhu

Zákon stanovuje náležitosti rozvrhu výťažku zo speňaženia príslušných podstát.

K § 97

Uspokojenie oddeleného veriteľa

Správca bude povinný vydať oddelenému veriteľovi výťažok z predaja daného majetku ihneď po jeho predaji. Z výťažku predaja sa však prednostne uhradia pohľadávky proti tejto oddelenej podstate.

Každému oddelenému veriteľovi správca predkladá pri každom podstatnejšom speňažení oddelenej podstaty rozvrh. Oddelený veriteľ môže tento rozvrh schváliť a správca mu vyplatí sumu zodpovedajúcu výške jeho zabezpečenej pohľadávky, alebo si uplatní voči rozvrhu odôvodnené námietky, ktoré buď správca uzná alebo v opačnom prípade sa veriteľ môže obrátiť na súd. Pri pasivite veriteľa v súvislosti so schvaľovaním rozvrhu nahrádza jeho vôľu súd.

K § 98

Čiastkový rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

Z hľadiska efektívnosti a rýchlosti celého konania a ochrany záujmov veriteľov je nevyhnutné zachovať možnosť vydávania "čiastkových rozvrhov", ba čo viac, tieto podporovať tak ekonomicky (viazaním uvoľnenia odmeny správcu, resp. jej časti na rozvrh v prospech veriteľov), ako aj zákonne stanovením povinnosti distribuovať získané peňažné prostriedky bez zbytočného odkladu po tom, ako nastane situácia umožňujúca realizovať čiastkový rozvrh. Vzhľadom k tomu, že zoznam veriteľov by mal byť známy a konečný v relatívne skorej fáze konkurzu, takáto situácia nastane vždy, ak dôjde k speňaženiu významnejšej časti všeobecnej podstaty.

Po čiastočnom speňažení správca podstaty vypracuje čiastkový rozvrh, zverejní ho a doručí členom veriteľského výboru. Na rozdiel od doterajšej právnej úpravy však čiastkový rozvrh nebude podliehať schváleniu súdom, ale veriteľským výborom.

Iba ak bude veriteľský výbor nečinný, po uplynutí zákonných lehôt, predloží správca čiastkový rozvrh na schválenie súdu. V prípade vznesenia námietok veriteľského výboru bude mať správca podstaty možnosť vyhovieť námietkam a korigovať čiastkový rozvrh. V prípade nesúhlasu správcu podstaty s námietkami rozhodne o námietkach súd. Veriteľský výbor bude povinný vzniesť námietku, o vznesenie ktorej ho požiadal ktorýkoľvek veriteľ dotknutý čiastkovým rozvrhom.

Vyššieuvedeným dochádza k presunu zodpovednosti spojenej s prípravou tohto dokumentu zo súdov na správcu podstaty. Schvaľovanie dokumentu sa v nadväznosti na to presunie zo súdu na veriteľský výbor (s výnimkou prípadov jeho nečinnosti). V právomoci súdu zostane len rozhodovanie o schválení tohto dokumentu pre prípad nečinnosti veriteľského výboru a rozhodovanie o námietkach voči dokumentu, ktorým správca nevyhovel.

K § 99

Uspokojenie popretých a podmienených pohľadávok

Zákon upravuje mechanizmus pri vydávaní výťažku veriteľom popretých a podmienených pohľadávok.

K § 100

Vylúčenie niektorých pohľadávok z uspokojenia

Uvedené ustanovenie je v zásade zhodné s platnou právnou úpravou.

K § 101

Konečný rozvrh pre nezabezpečených veriteľov

Konečný rozvrh sa vyhotovuje po úplnom speňažení majetku zapísaného do súpisu a ukončení všetkých sporov vyvolaných konkurzom. Na schvaľovanie konečného rozvrhu sa primerane použijú ustanovenia o schvaľovaní čiastkového rozvrhu pre nezabezpečených veriteľov.

K § 102 až 105

Zrušenie konkurzu

V tomto ustanovení sa rozlišuje prípad, keď súd zruší konkurz aj bez podania návrhu a prípady zrušenia konkurzu na návrh oprávnených osôb.

V súlade s doterajšou úpravou, zrušením konkurzu zanikajú účinky, vyhlásenia konkurzu. Jednotliví veritelia majú možnosť na základe zoznamu pohľadávok viesť po zrušení konkurzu voči úpadcovi exekúciu alebo nútený výkon rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak (zákon ustanovuje inak napr. v súvislosti s oddlžením úpadcu).

K § 106

Malý konkurz

Účelom malých konkurzov je predovšetkým zrýchlenie a zefektívnenie konkurzného konania v situáciách, keď to dané okolnosti prípadu umožňujú (to znamená ide o tzv. malých úpadcov). Zákon vymedzuje kritériá, kedy daný konkurz spĺňa kritériá na to, aby bol považovaný za malý konkurz.

O tom, že konkurz je malý, môže rozhodnúť súd priamo v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo kedykoľvek v priebehu konkurzného konania.

K § 107

Obsah malého konkurzu

Predmetom tohto paragrafu je vymedzenie odchýlok, ktoré odlišujú malý konkurz od riadneho konkurzu. V prvom rade sa môžu upraviť jednotlivé lehoty stanovené týmto zákonom odlišne ako sú uvedené v zákone. V malom konkurze sa takisto predpokladá, že namiesto konštituovania veriteľského výboru bude záujmy veriteľov zastupovať len jedna nimi zvolená osoba. Podľa daných okolností môže súd v malom konkurze prijať aj iné opatrenia, ktoré sa mu budú javiť ako účelné v záujme čo najrýchlejšieho a najúspornejšieho vedenia konkurzného konania.

K § 108

Poverenie správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku

Upravuje sa, kto je oprávnený poveriť správcu vypracovaním posudku a kto môže posudok vypracovať. Poveriť správcu môže aj veriteľ alebo skupina veriteľov, ale len za predpokladu, že sa tak dohodli s dlžníkom.

§ 109

Príprava posudku

Upravuje sa postup pri príprave posudku ako aj zodpovednosť správcu za vypracovanie posudku. Vymedzujú sa tiež podmienky, za ktorých môže správca reštrukturalizáciu dlžníka odporučiť.

K § 110

Náležitosti posudku

Reštrukturalizačného posudok je výsledkom dôkladného posúdenia situácie dlžníka odborníkom s vyjadrením záveru, či dlžník spĺňa predpoklady na povolenie reštrukturalizácie. Hlavným cieľom povinnosti navrhovateľa zabezpečiť v súvislosti s jeho návrhom na reštrukturalizáciu vyhotovenie reštrukturalizačného plánu je predovšetkým odbremeniť súd od rozhodovania vo veciach ekonomickej povahy. Podľa novej právnej úpravy by úloha súdu mala byť podstatne uľahčená, nakoľko ekonomický aspekt rozhodnutia bude pre súd záväzne vyplývať z odborného posudku RS. Naopak, súd nemôže povoliť reštrukturalizáciu, ak návrh neobsahuje priaznivý odborný posudok o úspešnosti reštrukturalizácie.

K § 111 a 112

Ustanovenie všeobecným spôsobom vymedzuje osoby oprávnené podať návrh na povolenie reštrukturalizácie.

Zákon upravuje aj základne náležitosti návrhu

Podľa existujúcej úpravy vyrovnania je dlžník povinný v návrhu na vyrovnanie uviesť, aj aké vyrovnanie ponúka. Uvedené je v praxi len ťažko realizovateľné, lebo stanovuje vysoké nároky na dlžníka hneď na začiatku konania. Treba si totiž uvedomiť, že vypracovanie plánu ponúkaného riešenia je jednou z najťažších a technicky najnáročnejších úkonov v procese reštrukturalizácie. Navyše, nová právna úprava bude chápať koncepciu sanácie dlžníka v oveľa širšom zábere ako len samotné vyrovnanie (v reštrukturalizácii sa môže dohodnúť v podstate akékoľvek riešenie – ako napríklad odloženie splatnosti pohľadávok, odpustenie veriteľmi časti ich pohľadávok, "kapitalizácia" pohľadávok, čiastočná likvidácia aktív dlžníka, založenie novej spoločnosti, ktorá prevezme podnik dlžníka a ktorá bude postupne splácať reštrukturalizované pohľadávky). Keďže vypracovanie takýchto riešení je vo svojej podstate technicky veľmi náročné, pôjde o ďalší dôvod na to, aby sa spracovanie návrhu reštrukturalizačného plánu (ďalej len "RP" alebo "plán") odložilo až do fázy po povolení reštrukturalizácie. Návrh plánu preto nie je podľa nového zákona povinnou náležitosťou návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Rovnako dôležitým argumentom v prospech takéhoto riešenia je snaha o zabezpečenie čo najväčšej interakcie medzi dlžníkom, veriteľmi a správcom pri príprave RP. Šanca na schválenie RP veriteľmi bude totiž oveľa vyššia v prípade, ak sa na jeho príprave veritelia aktívne podieľali (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru).

K § 113

Začatie reštrukturalizačného konania

Ak návrh spĺňa všetky náležitosti pri jeho podaní, súd do 15 dní vydá rozhodnutie o začatí reštrukturalizačného konania a vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Týmto okamihom začína konkurzné konania a vznikajú účinky reštrukturalizačného konania, ktoré trvajú až do zastavenia reštrukturalizačného konania, resp. skončenia reštrukturalizácie.

K § 114

Účinky začatia reštrukturalizačného konania

V záujem dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ochrany práv veriteľov je správca, ktorý vypracoval reštrukturalizačný posudok povinný dohliadať nad tým, ako dlžník disponuje so svojím majetkom v období po podaní návrhu a do povolenia reštrukturalizácie.

Správca teda plní dve základné úlohy, ktorými sú jednak zistenie dlžníkovho majetku a jednak jeho zabezpečenie a zhodnotenie prostredníctvom schvaľovania úkonov dlžníka mimo bežnej obchodnej činnosti.

Začatie reštrukturalizácie má ďalej účinky voči právam veriteľov. Uvedené je nevyhnutným predpokladom na zabezpečenie účelu reštrukturalizácie, ktorým je pri zachovaní maximálneho uspokojenia veriteľov aj zachovanie prevádzky podniku úpadcu alebo jeho časti, čo by bolo veľmi obtiažne, ak by jednotlivý veritelia mohli individuálne uplatňovať svoje práva alebo ukončiť obchodné zmluvy, ktoré môžu byť kritické pre chod podniku.

K § 115

Späťvzatie návrhu

Ustanovenie sa týka dispozičného práva navrhovateľa vziať späť svoj návrh.

K § 116

Povolenie reštrukturalizácie

Súd je povinný do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania alebo od predloženia posledného posudku reštrukturalizáciu buď povoliť, alebo zastaviť. V prípade ak uplynulo viac ako 60 dní odo dňa vypracovania posudku na základe , ktorého ide povoliť reštrukturalizáciu, súd je povinný vypočuť si správcu.

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, potvrdí ako reštrukturalizačného správcu osobu, ktorá vypracovala odborný posudok ohľadom uskutočniteľnosti reštrukturalizácie. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované. Súd môže tieto obmedzenia v uznesení o povolení reštrukturalizácie rozšíriť. Súd určí taktiež rozsah ďalších právnych úkonov, ktoré budú podliehať súhlasu správcu.

Súd rozhoduje uznesením o zastavení reštrukturalizácie, proti ktorému je odvolanie prípustné. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia (či už z dôvodu márneho uplynutia lehoty na odvolanie alebo v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu) ho súd zverejní v obchodnom vestníku a zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania.

V záujem zabezpečenia publicity, účinky povolenia reštrukturalizácie nastávajú zverejnením uznesenia súdu v obchodnom vestníku.

K § 117

Návrh dlžníka na vyhlásenie konkurzu

Súd zastaví konanie o povolenie reštrukturalizácie uznesením, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku, ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu.

K § 118

Povolením reštrukturalizácie začína reštrukturalizácia. Rovnako ako v konkurznom konaní, povolením reštrukturalizácie začína nová fáza reštrukturalizačného konania. Povolením reštrukturalizácie nie sú dotknuté účinky začatia reštrukturalizácie; zákon však dopĺňa tieto účinky tak, že exekučné konania, ktoré boli začatím reštrukturalizácie prerušené sa zastavujú.

K § 119

Účastníci reštrukturalizačného konania

Upravuje sa okruh účastníkov reštrukturalizačného konania obdobne ako v konkurznom konaní. Na rozdiel od konkurzného konania však budú účastníkmi konania za zákonom stanovených podmienok aj spoločníci, akcionári alebo členovia dlžníka.

K § 120

Upravuje sa, ktoré pohľadávky je treba uplatniť prihláškou, a ktoré pohľadávky možno uplatňovať počas reštrukturalizácie bežným spôsobom priamo od dlžníka.

K § 121 až 125

Spôsob prihlasovania pohľadávok, je rovnaké ako v konkurze s drobnými odlišnosťami. Lehota na prihlasovanie pohľadávok je oproti konkurz o 15 dní kratšia. Rovnako náležitosti zoznamu pohľadávok sú rovnaké ako v konkurze. Takisto popieranie pohľadávok zodpovedá popieraniu pohľadávok v konkurze. Odlišné je však to, že žaloba na určenie pohľadávok sa podáva proti dlžníkovi a nie správcovi. Pri zodpovednosti veriteľa za prihlásenie pohľadávky je od konkurzu odlišné to, že nárok zo zodpovednosti za nesprávne prihlásenie pohľadávky uplatňuje dlžník s tým, že pokuta je jeho príjmom.

K § 126

Schôdza veriteľov

Účelom schôdze veriteľov je voľba veriteľského výboru, ktorý má v reštrukturalizácii veľmi silné právomoci. Z toho dôvodu je žiadúce, aby sa výbor konštituoval čo najskôr po povolení reštrukturalizácie. Zásadne sa na schôdzi môže zúčastniť a hlasovať na nej len ten veriteľ, ktorého pohľadávke je zistená. Zvolať schôdzu môže za podmienok uvedených v zákone má správca , ktorý jej aj predsedá.

K § 127 a 128

Zákon upravuje postup pri voľbe členov veriteľského výboru. Veriteľský výbor má v reštrukturalizácii veľmi výrazné právomoci. Návrhy na jednotlivých členov predkladá správca, z tých veriteľov, ktorí sú oprávnení na schôdzi hlasovať a majú najväčší počet hlasov. V prípade, ak nebude veriteľský výbor riadne ustanovený alebo funkčný (napríklad v dôsledku pasivity veriteľov), správca podá návrh na vyhlásenie konkurzu. V prípade, že reštrukturalizáciu súd povolil na základe návrhu veriteľa, členom veriteľského výboru musí byť aj tento veriteľ.

Paragraf upravuje aj otázky súvisiace zo zánikom členstva vo veriteľskom výbore.

K § 129

Správca je povinný v reštrukturalizácii vykonávať dohľad nad podnikaním dlžníka. Na zabezpečenie plnenia týchto úloh zákon priznáva správcovi rovnaké oprávnenia ako má správca podstaty voči úpadcovi pri zisťovaní a zabezpečovaní majetku podstát.

Počas reštrukturalizácie je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, čo mimo iného zahŕňa aj povinnosť neustále vyhodnocovať reálnosť dosiahnutia účelu reštrukturalizácie a ako aj všetkých informácií, ktoré môžu byť v tomto smere relevantné. Ak teda správca zistí, že účel reštrukturalizácie nemožno splniť alebo napríklad že posudok bol vyhotovený na základe nesprávnych informácií, je povinný v zdujeme ochrany práv veriteľov podať návrh na zastavenie reštrukturalizácie a vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu.

K § 130

Právne úkony dlžníka

V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd určí rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré po povolení reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu. Rozsah právnych úkonov bude môcť veriteľský výbor rozšíriť svojim uznesením. Úpadca bude aj naďalej oprávnený prevádzkovať podnik (čo je nepochybne z pohľadu dlžníka jednou z najväčších výhod reštrukturalizácie v porovnaní s konkurzom), avšak obmedzenie na jeho strane pri prevádzkovaní podniku vyplývajúce už z účinkov návrhu zostávajú zachované.

K § 131

Dohľad súdu

Súd je v reštrukturalizácii povinný dohliadať nad riadnym chodom reštrukturalizácie a rozhodovať ohľadom sporných záujmov dotknutých účastníkov. Ak súd zistí, že nie sú splnené predpoklady na pokračovanie v reštrukturalizácii je povinný reštrukturalizačné konanie zastaviť.

K § 132

Reštrukturalizačný plán

Reštrukturalizačný plán (RP) je vyvrcholením a naplnením spoločného úsilia účastníkov reštrukturalizácie. Príprava a schvaľovanie RP je to, čo podstatne odlišuje reštrukturalizáciu od konkurzu. Je to dokument, ktorého cieľom je vyriešiť úpadok dlžníka inak ako nezvrátiteľnou likvidáciou vyplývajúcou z konkurzného konania. Je prejavom tzv. "rescue culture" ktorá sa vo väčšom alebo menšom rozsahu uplatňuje v moderných zákonoch upravujúcich úpadok.

K § 133

Upravuje sa kto je oprávnený plán vypracovať a následne ho predložiť príslušným orgánom na schválenie.

K § 134

Predkladateľ plánu je povinný vypracovať RP tak, aby zabezpečoval najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov do uplynutia zákonom stanovenej lehoty od povolenia reštrukturalizácie. Napriek tomu, že RP bude primárne vypracovaný dlžníkom, zákon zabezpečuje, aby bol tento pripravovaný v úzkej spolupráci s veriteľmi (angažovanie veriteľov je predovšetkým prostredníctvom veriteľského výboru). Rozsah angažovanosti veriteľov na príprave RP je určujúcim kritériom pre následné schválenie navrhovaného plánu.

K § 135 a 136

Pokiaľ ide o formu RP, tento bude obsahovať "opisnú časť" a "záväznú časť". Prvá bude opisovať danú situáciu, už uskutočnené kroky na jej riešenie, ako aj kroky, ktoré bude treba uskutočniť v záujme realizácie RP. Inými slovami, pôjde o "vysvetľujúci manuál", ktorý všeobecným spôsobom vysvetľuje stav, ktorý existuje a stav, ktorý sa má dosiahnuť. Druhá časť bude v právnom jazyku komplexne upravovať hmotnoprávne vzťahy medzi zúčastnenými osobami tak, ako budú účinné v prípade schválenia plánu. Pôjde o akúsi "superzmluvu", ktorá bude v prípade jej schválenia novým spôsobom regulovať vzťahy medzi úpadcom a jeho veriteľmi (prípadne ďalšími osobami). Okrem iného bude mať aj taký účinok, že za presne stanovených podmienok bude právne zaväzovať aj tých účastníkov, ktorý nehlasovali za jej prijatie. Okrem toho môže reštrukturalizačný plán obsahovať niektoré ďalšie náležitosti - napríklad dôsledky, ktoré nastanú v prípade porušenia plánu, špecifikáciu "úverového limitu", ustanovenia o dozornej správe a podobne.

K § 137 až 142

Na účely hlasovania o RP musia byť veritelia zaradení do jednotlivých skupín, pričom bude musieť minimálne existovať skupina zabezpečených veriteľov a skupina nezabezpečených veriteľov. Veritelia s rovnakými právami a súčasne s rovnakým ekonomickým záujmom môžu byť ďalej zoskupení do rovnakých skupín. To znamená, že namiesto jednej skupiny pozostávajúcej zo všetkých zabezpečených veriteľov (t.j. veriteľov s rovnakými právami) budú napríklad existovať dve skupiny. Jednou z nich by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli na základe financovania dlžníka (napríklad banky), druhou skupinou by bola skupina zabezpečených veriteľov, ktorých zabezpečené pohľadávky vznikli z bežného obchodného styku dlžníka (napríklad prepravcovia tovaru majúci zákonné zádržné právo alebo záložní veritelia nefinančných pohľadávok). Rovnako skupina nezabezpečených veriteľov by sa mohla rozštiepiť podľa podobných kritérií napríklad na skupinu nezabezpečených veriteľov – banky a skupinu nezabezpečených veriteľov, ktorých pohľadávky nepresiahnu istý limit (tzv. malí veritelia). Kritéria pre určenie všetkých skupín musia byť presne stanovené v RP, pričom zákon predpokladá aj mechanizmus ochrany veriteľa namietajúceho zaradenie do nesprávnej skupiny (pozri paragraf "Ochrana s plánom nesúhlasiacich reštrukturalizačných veriteľov a dotknutých akcionárov").

Pre hlasovanie v každej skupine platí princíp „rovnakého zaobchádzania“ s právami veriteľov a akcionárov patriacimi do rovnakej skupiny, podľa ktorého ponúkané riešenie sa musí aplikovať rovnako na všetky práva v danej skupine. Zabezpečená pohľadávka sa v zistenom rozsahu uspokojí z majetku zabezpečujúceho zabezpečujúcu pohľadávku a ak ju nie je možné uspokojiť uspokojí sa ako nezabezpečená pohľadávka.

K § 143

Lehota na predloženie plánu

Upravuje sa lehota dokedy je predkladateľ plánu povinný predložiť návrh plánu na schválenie veriteľskému výboru.

K § 144

Schválenie plánu veriteľským výborom

Po vypracovaní plánu predkladateľom musí predkladateľ zabezpečiť, aby bol plán odsúhlasený veriteľským výborom .

Ak veriteľský výbor schváli plán, oznámenie o vypracovaní a odsúhlasení plánu sa zverejní. Spolu s oznámením sa zverejní aj spôsob akým sa každý záujemca bude môcť zoznámiť s obsahom RP. Súčasne so zverejnením RP zvolá správca schôdzu na prediskutovanie a hlasovanie o RP ("schvaľovacia schôdza"), pričom takáto schôdza sa musí uskutočniť do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP.

V prípade, že úpadca nepredloží v zákonom stanovenej lehote návrh RP, veriteľský výbor požiada súd o vyhlásenie konkurzu. Ak veriteľský výbor neschváli návrh RP alebo ak RP zamietne, súd na návrh zastaví reštrukturalizáciu a taktiež vyhlási konkurz.

K § 145

Zmena plánu na návrh účastníka plánu

Zákon taktiež povoľuje zmenu plánu na návrh účastníka plánu, ktoré sa týkajú buď opravy nezrozumiteľných alebo nesprávnych pojmov, chyby v písaní a počítaní, bez zmeny obsahu navrhovaného plánu alebo napríklad zmien v zaradení jednotlivých pohľadávok do príslušnej skupiny.

K § 146 a 147

Schvaľovacia schôdza

Správca zvolá schôdzu tak, aby sa uskutočnila do zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia RP. Schvaľovacia schôdza je rozdelená na dve časti. Najprv predsedajúci otvorí rozpravu v ktorej predkľadateľ plánu odpovie na všetky žiadosti, ktoré boli zapísané do zoznamu žiadostí a bezprostredne po nej bude nasledovať hlasovanie.

Okrem hlasovania priamo na schvalovacej schôdzi bude existovať aj možnosť písomného hlasovania. Takisto nie je vylúčená kombinácia obidvoch spôsobov (čo bude reálne napríklad v prípadoch konkurzov s tisíckami veriteľov).

K § 148

Väčšina potrebná na prijatie plánu

Každá skupina (pozri § "Skupiny") hlasuje o schválení RP samostatne. S výnimkou podľa nasledujúceho paragrafu so schválením RP musia potom súhlasiť všetky skupiny. Zákon rozlišuje podľa toho či ide o skupinu zabezpečených veriteľov alebo nezabezpečených veriteľov čo sa považuje za súhlas skupiny.

K § 149 a 150

Listina prítomných a zápisnica zo schvaľovacej schôdze

Zákon detailne špecifikuje náležitosti dokumentov ktoré je potrebné vyhotoviť v súvislosti s každou schvaľovacou schôdzou.

K § 151 až 153

Potvrdenie plánu súdom

Plán podáva predkladateľ na súde, ktorý povolil reštrukturalizáciu v zákonom stanovenej lehote od skončenia schvaľovacej schôdze. Rozhodnutie o potvrdení predloženého plánu súdom prijatého na schvaľovacej schôdzi obsahuje zároveň rozhodnutie o skončení reštrukturalizácie. Proti týmto uzneseniam nie je prípustný opravný prostriedok. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená napríklad prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny

Okamihom zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu nastávajú účinky zamýšľané v "záväznej časti" schváleného RP (k tomu pozri paragraf "účinky súdom potvrdeného plánu"). Týmto okamihom takisto zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konaniae (to znamená obmedzenia na strane dlžníka a jeho veriteľov). Ak však na základe RP bude ustanovený dozorujúci správca, budú naďalej existovať obmedzenia vyplývajúce z oprávnení takéhoto dozorujúceho správcu

Zákon upravuje aj osobitné ustanovenia zabraňujúce obštrukčným konaniam, podľa ktorých sa súhlas nesúhlasiacej skupiny nahradí rozhodnutím súdu, ak sú splnené isté podmienky. Podmienky sú nastavené tak, že pri ich splnení sa predpokladá, že postavenie účastníkov plánu nemôže byť plánom zhoršené .

K § 154

Zamietnutie plánu

Súd by mal hodnotiť RP len z formálneho hľadiska, nie z hľadiska jeho ekonomickej uskutočniteľnosti. Zákon vymedzuje dôvody na základe ktorých by mal súd zamietnuť potvrdenie RP. Jedným z nich je napríklad kolúzne konanie medzi zúčastnenými stranami pri príprave RP. Ochrana veriteľov však bude zabezpečená prostredníctvom možnosti podania žaloby v dôsledku porušenia princípu "rovnakého zaobchádzania" alebo žaloby v dôsledku zaradenia do nesprávnej skupiny. Po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí potvrdenia RP vydá súd rozhodnutie o zastavení reštrukturalizácie a o vyhlásení konkurzu.

K § 155

Účinky súdom potvrdeného plánu

Z hľadiska hmotného práva je hlavným účinkom potvrdeného reštrukturalizačného plánu to, že nadobudnutím účinnosti RP sa jeho ustanovenia stanú záväznými pre všetkých účastníkom plánu. Ako už bolo uvedené vyššie, RP je koncepčne konštruovaný ako „superzmluva“, ktorá obsahuje právne úkony každej dotknutej strany nevyhnutné na dosiahnutie účelu RP, pričom takéto právne úkony sa budú považovať za urobené vo forme, ktorú pre ne právne predpisy inak vyžadujú. To znamená, že ak napríklad právne predpisy vyžadujú na účinné uzatvorenie zakladateľskej zmluvy akciovej spoločnosti právny úkon vo forme notárskej zápisnice, na osobu viazanú RP sa bude na základe potvrdeného RP pozerať, ako keby takýto právny úkon v danej forme vykonala, a to bez ohľadu na to, že zákon inak vyžaduje osobitnú formu alebo postup pri takomto právnom úkone.

K § 156

Skončenie reštrukturalizácie

Zákon viaže zánik hmotnoprávnych účinkov na zverejnenie uznesenia o skončení reštrukturalizácie v príslušnom registri.

K § 157

Ochrana s plánom nesúhlasiacich účastníkov plánu

Zákon obsahuje ustanovenia ohľadom ochrany práv tých účastníkov plánu, ktorí tvrdia, že schválený RP porušil princíp "rovnakého zaobchádzania" s právami veriteľov a akcionárov zaradených do rovnakej skupiny. V takomto prípade sa môže dotknutý účastník plánu domáhať na súde určenia, že ustanovenia „záväznej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Uvedené však bude platiť len pre veriteľov alebo akcionárov, ktorí do zápisnice z RP Schôdze namietali porušenie tohoto princípu. Zákon obsahuje prepadnú lehotu pre podanie takejto žaloby na súde. Do okamihu rozhodnutia súdu, ktorý rozhodne o žalobe veriteľa alebo akcionára bude potvrdený RP rovnako záväzný aj pre takéhoto dotknutého účastníka plánu . V prípade rozhodnutia súdu o porušení princípu "rovnakého zaobchádzania" RP prestane byť vo vzťahu k nim účinný. To znamená, že veriteľ sa môže napríklad domáhať sa výkonu svojho práva, prípadne podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak sú splnené ďalšie podmienky. Účinky RP voči ostatným veriteľom však zostanú zachované.

Okrem vyššieuvedenej ochrany zákon ďalej obsahuje aj ochranu práv veriteľov, ktorí tvrdia, že boli zaradení do nesprávnej skupiny . Aj v takomto prípade sa bude môcť dotknutý veriteľ domáhať na súde určenia, že ustanovenia „operatívnej časti“ RP sú voči nemu neúčinné. Veriteľ však bude oprávnený domáhať sa takejto ochrany len v prípade, ak mu nebolo umožnené hlasovať v skupine do ktorej podľa jeho názoru patril, o tejto skutočnosti vzniesol námietku do zápisnice z RP Schôdze. Navyše musí dotknutý veriteľ dostatočne preukázať súdu (pričom bude rozhodujúce hodnotenie súdu o „dostatočnosti“ takéhoto dôkazu), že je na základe schváleného RP v horšom postavení, než v akom by bol, keby RP nebol prijatý. Do okamihu rozhodnutia súdu o žalobe takéhoto veriteľa, bude potvrdený RP pre neho rovnako záväzný ako pre iných veriteľov. V prípade potvrdzujúceho rozhodnutia súdu o zaradení veriteľa do nesprávnej skupiny však RP prestane byť vo vzťahu ku takémuto veriteľovi účinný.

K § 158

Plnenie na popretú pohľadávku

Podľa platnej právnej úpravy vyrovnania je dlžník povinný zložiť do súdnej úschovy peňažnú čiastku, ktorá na základe prijatého vyrovnania pripadá na popretú pohľadávku, a to do 15 dní po schválení vyrovnania veriteľmi. V praxi môže byť zabezpečenie tejto povinnosti obtiažne. Preto nový zákon riešiť túto problematiku iným spôsobom. Dlžník už nebude povinný skladať príslušnú sumu do súdnej úschovy v zákonom ustanovenej lehote. Naopak, poskytnutie plnenia veriteľovi na základe RP bude závisieť od toho, či sa v "incidenčnom konaní" preukáže, že pohľadávka veriteľa (alebo jej časť) bola popretá správcom oprávnene alebo neoprávnene.

Po skončení reštrukturalizácie sa na dlžníka hľadí ako na každého iného "fungujúceho" podnikateľa, ale v rozsahu práv a povinností z RP (a eventuálne s obmedzeniami vyplývajúcimi z dozorujúcej správy, ak bola zavedená v RP). Uvedené sa náležite aplikuje aj na vzťah dlžníka k jeho veriteľom, takže po skončení reštrukturalizácie už nebude voči nim chránený v rozsahu a spôsobom, aký mu počas doby reštrukturalizácie poskytoval zákon. Preto ak dlžník neplní to, čo má plniť podľa RP, veriteľ bude oprávnený iniciovať výkon svojho práva.

K § 159 až 161

S prípadným omeškaním dlžníka ohľadom plnenia RP alebo vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby bude súvisieť otázka tzv. "reštitúcie" pôvodného nároku veriteľa. Uvedené by malo fungovať tak, že v prípade omeškania na strane dlžníka s plnením jeho záväzku podľa RP zákon upravuje lehotu na plnenie v ktorej bude dlžník a preberajúca spoločnosť povinný spoločne a nerozdielne splniť pohľadávku. Ide o pôvodnú lehotu splatnosti pohľadávky najskôr však do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o neúčinnosti plánu. Ak dlžník ani následne nesplní, stratí vo vzťahu ku takémuto veriteľovi výhody poskytnuté voči veriteľovi na základe RP. Uvedené bude relevantné, ak sa napríklad v RP dohodlo odloženie splatnosti a čiastočné odpustenie pohľadávok zo strany veriteľa dlžníkovi. V takom prípade sa pri omeškaní "reštituuje" veriteľovi pohľadávka vo svojej pôvodnej výške. Takýto princíp však nebude platiť absolútne. Výnimka sa bude týkať situácie, ak súčasťou RP nebude v porovnaní s predchádzajúcim príkladom len jednoduchá reštrukturalizácia existujúcich pohľadávok, ale aj vznik, zmena alebo zánik práv absolútnej povahy. Pôjde napríklad o situáciu, ak sa na základe RP dohodne, že časť veriteľových pohľadávok sa "kapitalizuje" (t.j. veriteľ nadobudne výmenou za časť svojich pohľadávok majetkový podiel (napr. vo forme akcií) v dlžníkovi (alebo v osobe preberajúcej záväzky dlžníka). V uvedenom prípade by bolo totiž nespravodlivé, aby v prípade dlžníkovho omeškania nastala "reštitúcia" pôvodnej veriteľovej pohľadávky v celej výške. V tejto súvislosti totiž veriteľ akceptoval riziko z konverzie časti jeho pohľadávky na majetkovú účasť v dlžníkovi (riziko vyplývajúce z toho, že konverziou táto časť pohľadávky absolútne zanikne (bez možnosti jej "reštitúcie"). Preto, pamätajúc práve na takéto situácie je obligatórnou náležitosťou RP určenie pomeru, v akom sa pôvodná veriteľova pohľadávka použije napríklad na konverziu na akcie (alebo v súvislosti s iným vznikom, zmenou alebo zánikom majetkového práva absolútnej povahy) a v akom bude podliehať inému režimu podľa RP. Otázka "reštitúcie pri omeškaní" sa bude preto vždy posudzovať podľa povahy riešenia danej pohľadávky podľa RP a len v rozsahu, aký pripadá na takéto riešenie umožňujúce "reštitúciu".

Pre ilustráciu uvádzame príklad. Pôvodná pohľadávka veriteľa bola 100. V RP sa dohodlo, že z týchto 100 sa 20 použije na konverziu na akcie (do 3 mesiacov od končenia reštrukturalizácie), a zo zvyšných 80 sa veriteľ vzdal 30 a súčasne sa odložila doba splatnosti (o 2 roky). Výsledkom je, že v prípade splnenia RP by veriteľ získal zo svojich pôvodných 100 akcie vo výške 20 a splatenie pohľadávky vo výške 50. Ak dlžník po dvoch rokoch nesplnil 50, po dodatočnej lehote na plnenie zanikne len časť výhody v rozsahu 30 a následne sa reštituuje pôvodná pohľadávka do výšky 80. Daný veriteľ si môže potom uplatniť týchto 80 napríklad v exekučnom konaní proti dlžníkovi. Z dôvodov uvedených vyššie však časť pohľadávky v rozsahu 20 zostáva nedotknutá, a veriteľ je oprávnený a povinný naďalej držať tomu zodpovedajúce akcie.

Uvedený režim platí len vo vzťahu ku konkrétnemu veriteľovi, voči ktorému je dlžník v omeškaní s plnením RP. Ak RP neobsahuje iné ustanovenie, uvedený účinok nastane vo vzťahu ku všetkým veriteľom naraz až okamihom vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka (pretože ak sú voči dlžníkovi splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, nič nebráni veriteľovi podať takýto návrh). Tento účinok je upravený v paragrafe "Účinky neplnenia plánu voči všetkým reštrukturalizačným veriteľom a akcionárom".

K § 162 až 165

Súčasťou RP môže byť ustanovenie tzv. dozorného správcu. Úlohou takéhoto správcu bude monitorovať správanie dlžníka a plnenie RP v dobe po skončení reštrukturalizácie vo vzťahu ku špecifikovaným záväzkom z RP. Ak tak bude uvedené v RP, dozorný správca môže byť navyše oprávnený udeľovať súhlas s niektorými v RP špecifikovanými úkonmi dlžníka. Jednotlivé obmedzenia budú zverejnené. V rámci monitoringu je správca povinný v pravidelných intervaloch informovať veriteľov (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) o úspešnosti/neúspešnosti plnenia schváleného plánu. V prípade, ak zistí porušenie plnenia RP alebo skutočnosti nasvedčujúce tomu, že uskutočnenie RP nie je reálne, bude povinný oznámiť danú skutočnosť veriteľom (napríklad prostredníctvom veriteľského výboru) a súdu.

Dozornú správu bude vykonávať dozorný správca, tak ako to bolo určené v záväznej časti plánu, ktorý je zapísaný do záznamu správcov a s výkonom tejto funkcie súhlasí,.

Funkcia dozorujúceho správcu (a tým aj účinky na právne úkony dlžníka s tým spojené) bude ukončená po splnení plánu alebo (ii) vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka alebo osobou, ktorá prebrala na základe RP záväzky dlžníka.

K § 166

Upravuje sa možnosť oddlženia dlžníka, ktorý je fyzickou osobou. Právo na oddlženie ma každý dlžník, pri ktorom konkurzné konanie skončilo konečným rozvrhom.

K § 167

Upravujú sa náležitosti návrhu a ako aj rozhodovanie súdu o tomto návrhu.

K § 168

Upravuje sa skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný odvádzať správcovi časť svojho príjmu na uspokojenie svojich pohľadávok.

K § 169

Upravuje sa zásada, že pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

K § 170

Upravuje sa pôsobnosť správcu schvaľovať právne úkony správcu.

K § 171

Upravuje sa účinky úspešného skončenia skúšobného obdobia a rozhodovanie súdu o oddlžení dlžníka.

K § 172

Odkazuje sa na Nariadenie Rady ES č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní.

K § 173 až 175

Upravuje sa uznávanie cudzích úpadkových konaní. Upravuje sa tiež právomoc slovenského súdu, ktorá je daná vždy, ak má dlžník na území SR majetok.

K § 176 až 195

Osobitne sa upravuje, kto je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu na finančnú inštitúciu. Finančné inštitúcie sa tiež vyňaté z možnosti ich reštrukturalizácie podľa tohto zákona. Úlohu reštrukturalizácie pri týchto osobách plní nútená správa. Osobitne sa tiež upravuje cezhraničný úpadok týchto inštitúcii podľa jednotlivých smerníc EU.

§ 180 zavádza do slovenského právneho poriadku pojem záverečného vyrovnania ziskov a strát (close-out netting) a pojem zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát (close-out netting agreement). Tento koncept, používaný v obchodných vzťahoch (predovšetkým, v derivátových obchodoch), ktorých jednou zo zmluvných strán sú domáce alebo zahraničné banky alebo iné regulované subjekty, v prípade ukončenia alebo zrušenia určitého typu obchodov v dôsledku výskytu určitej, vopred dohodnutej, okolnosti (napríklad podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jednu zo zmluvných strán zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát), zahŕňa odhad (vychádzajúci napr. z kotácií získaných od iných účastníkov príslušného trhu) hodnoty obchodu, nahrádzajúceho ukončený alebo zrušený obchod a pripočítanie alebo odpočítanie (teda vyrovnanie) výsledných trhových hodnôt. Tento koncept je odlišný od započítania pohľadávok, nakoľko v derivátových obchodoch s opakovaným plnením neexistujú medzi stranami pred príslušným dátumom splatnosti derivátového obchodu pohľadávky v právnom zmysle slova. Keďže tento koncept má dopad na výšku pohľadávky úpadcu voči druhej zmluvnej strane zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo pohľadávky druhej zmluvnej strany voči úpadcovi, je potrebné ho zaviesť do právneho poriadku pre zvýšenie právnej istoty v týchto obchodných vzťahoch a osobitne upraviť pre prípad vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie. Zmluva o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát môže byť buď súčasťou zmluvy o takom obchode alebo obchodoch, alebo môže byť uzavretá samostatne vo vzťahu k takému obchodu alebo obchodom. Cieľom navrhovaného ustanovenia je zabezpečiť, aby sumy zodpovedajúce ziskom a stratám zmluvných strán boli po vyhlásení konkurzu splatné iba v rozsahu jediného záväzku, ktorého výška je vypočítaná s ohľadom na také zisky a straty v súlade s podmienkami zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov, ktoré si zmluvné strany vopred dohodli pre taký prípad. Podľa výsledku takého výpočtu má potom pohľadávku vo vzťahu k takému jedinému záväzku buď úpadca voči druhej zmluvnej strane alebo druhá zmluvná strana voči úpadcovi, ktorá pohľadávka je potom uplatňovaná po vyhlásení konkurzu. Cieľom navrhovaného ustanovenia je zaviesť osobitné ustanovenie o odstúpení od zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát z dôvodu potrebnej ochrany ustanovení o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát pred účinkami vyplývajúcimi z odstúpenia od takej zmluvy. Ide o ten istý princíp, aký je zakotvený napríklad v § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa odstúpenie od zmluvy jednou zo strán nedotýka zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva a riešenia sporov medzi zmluvnými stranami.

K § 196 až 203

Upravuje sa podporné použitie Občianskeho súdneho poriadku v konaniach upravených týmto zákonom. Zároveň sa upravujú odlišnosti vo vzťahu k OSP.

K § 205

Splnomocňuje sa MS SR na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov.

K § 206

Upravujú sa prechodné ustanovenia v zákone. Konania začaté podľa doterajších predpisov sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K čl. II až IV

Ide o úpravu vyvolanú potrebou upraviť cezhraničnú reštrukturalizáciu finančných inštitúcii.

K čl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava, 19.augusta 2004

Mikuláš Dzurinda, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic, v.r.

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov

28

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť:

Na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky sa predkladá vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

Základným zámerom predkladanej novely Občianskeho súdneho poriadku je zrýchlenie a zefektívnenie občianskeho súdneho konania, bez ujmy na ústavnosti a zákonnosti jeho priebehu, zavedenie ďalších prvkov kontradiktórnosti konania, úprava a vyriešenia problémov, ktoré sa vyskytli v rámci súdno-aplikačnej praxe.

Predložený návrh zákona zohľadňuje praktické pripomienky zo strany sudcov a napomáha tým vytvoriť efektívne fungujúci mechanizmus právnej ochrany práv fyzických a právnických osôb ako aj zachovanie princípu právnej istoty, ktorý je jedným zo základných pilierov právneho štátu.

Vzhľadom na to, že cieľom legislatívnych úprav je prispieť k vytvoreniu predpokladov na zvýšenie plynulosti a efektívnosti občianskeho súdneho konania bolo nevyhnutné návrhom nanovo upraviť postup pri uplatňovaní námietok zaujatosti v rámci občianskeho súdneho konania a obmedziť konanie tých účastníkov konania, ktorí zneužívajú inštitút námietok zaujatosti ako obštrukčný nástroj na zdržiavanie konania. Doterajšia právna úprava neriešila podávanie námietky zaujatosti ani z hľadiska časového ani vecného. Z uvedeného dôvodu návrh novely definuje, z akých dôvodov je účastník konania oprávnený uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, v akej lehote je tak povinný urobiť a zároveň sa stanovujú náležitosti námietky zaujatosti.

Návrh novely odlišuje podania, ktoré by mohli byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania (žaloba, odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania) a ostatné podania a upravuje postup súdu pri rozhodovaní o takýchto podaniach.

Predložený návrh reaguje aj na zmeny právneho poriadku, ktoré vyvolali potrebu doplniť alebo zmeniť jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V dôsledku vypustenia ustanovenia § 46 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov sa okresným úradom odobralo oprávnenie rozhodovať predbežným opatrením v prípadoch o ktorých mohol rozhodovať výlučne súd. Bolo potrebné preto vyriešiť situáciu a postup súdu, keď sa dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život alebo priaznivý vývoj ohrozený alebo vážne narušený.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky vo svojom stanovisku zo dňa 28.03.2003 oznámilo, že „berie na vedomie, že predložený návrh zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet“.

Navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky dňa 22.04.2003 návrh zákona prerokovala a s pripomienkami schválila. Na odporúčanie Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky sa do zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov dopĺňa ustanovenie, ktoré umožní využívať v rámci konkurzného konania novú právnu úpravu námietok zaujatosti Občianskeho súdneho poriadku.

Prerokovanie návrhu zákona Radou hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky nie je potrebné.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona : vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona : zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii :

a)návrh zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communataire, odporúčané v prílohe Prípravy asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integrácie do vnútorného trhu Únie (Biela kniha), screeningu, , medzi úlohy vlády Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003, ale predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,

b)nevyplývajú zo schválenej negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 24

4.Problematika návrhu právneho predpisu :

a)Smernica Európskeho parlamentu o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách

b)

c)je upravená v práve Európskej únie v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ktorý odkazuje na zachovávanie základných ľudských práv ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 Dohovoru – právo na spravodlivé súdne konanie),

d)

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :

Návrh zákona je úplne kompatibilný s právom Európskej únie,

6.Gestor (spolupracujúce rezorty) :

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

7.Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie :

Pri vypracúvaní návrhu zákona nebola účasť experta.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na zamestnanosť

1.Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu pracovníkov.

B. Osobitná časť:

Čl. I :K bodu 1 (§ 1):

Ide o terminologickú zmenu súvisiacu so zmenením spoločenských pomerov. Je nevyhnutné aby výchovné pôsobenie rozhodovania a postupu súdu nabádalo nielen k dodržiavaniu povinností a ctení si práv spoluobčanov v užšom slova zmysle, ale aj všetkých ostatných osôb. Nie bez významu je aj terminológia používaná v predpisoch hmotného práva.

K bodu 2 (§ 2):

Ide iba o terminologickú zmenu.

K bodu 3 (§ 6):

Jedným zo základných cieľov novely je posilniť prvky kontradiktórnosti konania v rámci občianskeho súdneho poriadku a tým konanie zrýchliť a zefektívniť. Nie je cieľom smerovať k úplnej kontradiktórnosti, ale skĺbiť jednotlivé prvky konania, ktoré vzájomne a vyvážene rešpektujú práva a povinnosti účastníkov konania a súdu. Z uvedeného dôvodu sa vypúšťajú slová v § 6, ktoré vyjadrujú zásadu zisťovania materiálnej pravdy v procese.

Opodstatnenosť zásady materiálnej pravdy bola postupne revidovaná a obmedzovaná a v procesnej náuke bola predmetom diskusií najmä s ohľadom na iné typické civilnoprávne zásady, ktoré v dostatočnom rozsahu zabezpečujú aktívnu súčinnosť účastníkov konania a ich zodpovednosť za vedenie a výsledok sporu.Navrhovaná zmena je výsledkom zmeny Ústavy SR, ktorá už nepozná definíciu zásady materiálnej pravdy tak, ako bola formulovaná v čl. 103 pôvodnej Ústavy z roku 1960 a premietnutá do procesných predpisov práve vypusteným znením tohto paragrafu. Aj v súčasnej dobe využívali odvolacie senáty toto znenie pri zrušení veci prvostupňovému súdu na nariadenie dokazovania bez ohľadu na návrhy účastníkov a bez toho aby náležitým spôsobom odôvodnili potrebu tohto dokazovania.

K bodu 4 (§ 7):

Po prijatí novely obchodného zákonníka a dôslednej úpravy postavenia všetkých podnikateľských subjektov v tejto právnej úprave, nie je potrebné naďalej rozlišovať v rámci občianskeho súdneho poriadku družstevné, podnikateľské, obchodné, hospodárske vzťahy. Navrhovaná zmena je iba reakciou na novú hmotnoprávnu úpravu. Napriek tejto zmene je dostatočne vyjadrený rozsah právomoci súdov. Pri aplikácii tohto ustanovenia je potrebné pod pojmom pracovné vzťahy rozumieť aj vzťahy podľa zákona o štátnej službe, verejnej službe a iné osobitne upravené vzťahy zodpovedajúce pracovnému vzťahu. Pod obchodnými vzťahmi treba rozumieť aj vzťahy družstevné a hospodárske.

Okrem vzťahov pomenovaných podľa odseku 1, napriek § 244, ktorým je vymedzená právomoc súdov v rámci správneho súdnictva, zákonodarca považoval za potrebné výslovne uviesť do navrhovaného znenia odseku 2 aj znenie vyplývajúce z čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

K bodu 5 (§ 9 ods. 2):

Navrhovanou úpravou ustanovenia § 9 ods. 2 dochádza k presunu vecnej príslušnosti z krajských súdov na okresné súdy v dvoch druhoch súdnej agendy. Spory o určenie, či návrh na registráciu politickej strany alebo politického hnutia nemá nedostatky, ktoré by bránili ich registrácii sú svojim charakterom spormi, ktorých počet nie je vysoký a ich presunom na okresný súd dôjde k odbremeneniu krajských súdov. Rovnako to platí v sporoch o platnosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre nedostatok náležitostí uvedených v osobitnopm predpise, ktoré sú vlastne viac menej spormi formálnymi bez vysokých nárokov na dokazovanie.

K bodom 6 až 9 (§ 9 ods. 3 a 4):

Úpravou ustanovenia § 9 ods. 3 pokračuje uplatňovanie základného princípu vecnej príslušnosti, v zmysle ktorého rozhodujú v občianskom súdnom konaní ako súdy prvého stupňa okresné súdy a ako súdy druhého stupňa krajské súdy.Postupnosť presunu agendy z krajských súdov na súdy okresné má zabezpečiť najmä čas na prípravu okresných súdov na nový druh sporov.

Jedná sa o spory, ktoré svojim charakterom a náročnosťou nepatria medzi tie druhy sporov, pri ktorých existujú dôvody pre uplatňovanie inej ako základnej vecnej príslušnosti. Nie je bez významu je aj odbremenenie najvyššieho súdu, ktorý podľa platnej právnej úpravy rozhoduje o veľkom počte opravných prostriedkoch proti rozsudkom krajského súdu. Ich počet sa prijatím navrhovanej právnej úpravy výrazne zredukuje.

K bodu 10 (§ 14 ods. 3):

Súdno-aplikačná prax ukázala, že časté námietky účastníkov konania vyjadrujú nespokojnosť s procesnými postupmi sudcov. Účastníci konania vidia v procesnom postupe sudcu dôvody zaujatosti hoci procesný postup sudcu v súlade so zákonom nemá vplyv na jeho nestrannosť a ani podľa platnej právnej úpravy nemôže byť dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodnutia vo veci podľa ods. 1 tohto paragrafu.

Navrhovaná právna úprava prispeje k urýchleniu súdneho konania v prípadoch, keď by mohlo dôjsť k neopodstatneným pochybnostiam o nezaujatosti sudcu.

Rozhodovanie sudcu v inej veci, môže byť podľa judikatúry medzinárodného súdu pre ľudské práva dôvodom zaujatosti. Výslovne sa v doplnenom znení poukazuje iba na okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci.

K bodom 11 až 13 (§ 15, 15a, 16):

Cieľom legislatívnych úprav je prispieť k vytvoreniu predpokladov na zvýšenie plynulosti a efektívnosti občianskeho súdneho konania. Navrhovaná zmena je výrazom snahy obmedziť konanie účastníkov, ktorí zneužívajú inštitút námietok zaujatosti ako obštrukčný nástroj na zdržiavanie konania. V súčasnosti neexistujú v rámci občianskeho súdneho konania žiadne účinné mechanizmy na zamedzenie zneužívania námietok zaujatosti.

Zaujatosť sudcu možno charakterizovať ako stav, keď je sudca osobne zainteresovaný na výsledku konania. Sudca by mal byť vylúčený vždy, ak má na výsledku konania osobný záujem alebo vopred také poznatky o veci, ktoré by mal získať až v priebehu konania a ktoré môžu ovplyvniť jeho nestrannosť v rozhodovaní. Navrhovaná právna úprava prispeje k urýchleniu konania v prípadoch, keď sa vyskytli okolnosti, existencia ktorých by mohla vzbudiť zdanie pochybností v účastníkoch konania či verejnosti o nezaujatosti a nestranosti sudcu.

Podľa platnej právnej úpravy možno sudcu vylúčiť z prejednania a rozhodovania veci, ak sú pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak sa zúčastňoval na konaní o tej istej veci na rôznych stupňoch súdov.

V prípade, ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré by mal byť vylúčený, je povinný to oznámiť predsedovi súdu. V navrhovanej úprave sa dáva predsedovi súdu možnosť prideliť vec inému sudcovi za predpokladu, že sudca o vylúčenie ktorého ide s tým vysloví písomný súhlas. Zároveň sa na rozdiel od doterajšej platnej právnej úpravy zdôraznila skutočnosť, že vec bude po splnení podmienok pridelená inému sudcovi určenému podľa rozvrhu práce, čím sa sleduje naplnenie ústavného inštitútu zákonného sudcu v súlade s článkom 48 ods. 1 Ústavy.

Aplikačné problémy s doterajšou úpravou § 15 ods. 1 viedli zákonodarcu k upresneniu postupu predsedu súdu v prípade, že sudca o ktorého vylúčenie ide, oznámi predsedovi súdu skutočnosti, ktoré nepovažuje predseda súdu za dostatočné na to, aby pridelil vec inému sudcovi. Jednoznačne stanovuje, že v takomto prípade predseda súdu predloží vec na rozhodnutie nadriadenému súdu podľa § 16 ods. 1. Navrhovaným znením sa zabráni zneužívaniu inštitútu zo strany sudcov, ktorí oznamovali predsedom súdov ako dôvody na ich vylúčenie skutočnosti, ktoré nebolo možné považovať za právne relevantné. Predseda súdu podľa platného znenia však nemal inú možnosť, ako vec prideliť na rozhodnutie inému sudcovi.

Predseda súdu v súlade s postupom prideľovania vecí náhodným výberom vráti vec do podateľne s pokynom, aby bola pridelená niektorému zo sudcov vybavujúcich príslušný druh agendy, okrem sudcu, ktorý je vylúčený. Každý rozvrh práce obsahuje presné pravidlá prideľovania.

Zároveň sa predloženým návrhom nanovo upravuje postup pri uplatňovaní namietok zaujatosti v rámci § 15a. Doterajšia právna úprava neriešila podávanie námietky zaujatosti ani z hľadiska časového ani vecného. Judikatúra a aplikačná prax sa však zjednotili na požiadavke, aby účastník konania uviedol vždy konkrétne dôvody, pre ktoré nadriadený súd môže so znalosťou veci o vylúčení namietaného sudcu rozhodnúť.

Z uvedeného dôvodu sa jasne definuje, z akých dôvodov je účastník konania oprávnený uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, v akej lehote je tak povinný urobiť a zároveň sa stanovujú náležitosti námietky zaujatosti.

Navrhovanou úpravou sa zabráni aby súd opakovane vyzýval účastníka konania, ktorý častokrát na výzvu súdu nereagoval, na uvedenie konkrétnych dôvodov, pre ktoré má byť sudca vylúčený. Tým, že sa ukladá účastníkovi konania povinnosť odôvodniť svoju námietku zaujatosti a predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, odstránia sa bezdôvodné, neopodstatnené a častokrát špekulatívne namietania zaujatosti sudcov, ktoré predlžujú konanie.

Z hľadiska časového je sankciou za nesplnenie povinnosti neprihliadnutie na námietku uplatnenú po prvom pojednávaní, alebo po uplynutí určenej lehoty, počítanej od kedy sa účastník o dôvodoch mohol dozvedieť.

Zavedením lehoty v § 16 ods. 1 na rozhodnutie o námietke zaujatosti sa sleduje zrýchlenie a zefektívnenie súdneho konania. Jedná sa o jednoduché procesné rozhodnutie, ktoré nie je časovo náročné.

K bodu 14 (§ 17 ods. 2):

Vypustenie navrhovaných slov je iba reakciou na platné znenie ustanovenia § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré podrobne upravuje podmienky o vylúčení súdneho exekútora.

K bodom 15 a 16 (§ 22, § 29 ods. 1)

Ide o terminologickú zmenu súvisiacu so zmenou spoločenských pomerov. Zároveň sa z hľadiska pojmovej a logickej upravuje text v prítomnom čase. Z hľadiska aplikácie § 26 treba upozorniť na skutočnosť, že Centrum pre medzinárodnú právnu ochranu detí a mládeže nie je kolíznym opatrovníkom a zastupuje len z hľadiska splnomocnenia.

K bodu 17 (§ 29 ods. 4):

Zákon doteraz neriešil prípady, ktoré sa vyskytovali pri aplikácii uvedeného ustanovenia, keď pominuli dôvody, kvôli ktorým bol ustanovený opatrovník. Napríklad situáciu, keď sa objavil účastník konania, ktorému bol opatrovník ustanovený. V praxi sa uvedené situácie riešili rôzne bez jednoznačnej opory v zákone. Nová právna úprava reaguje na uvedené problémy spôsobom, ktorý v procesnom práve vyrieši nejednotnosť postupu súdov a zároveň zrušením uznesenia o ustanovení opatrovníka obnoví procesné práva účastníka konania rýchlym a nenáročným spôsobom. Jednoduché procesné uznesenie dáva možnosť, aby o ňom rozhodol zamestnanec súdu ( čl. 146 ods. 2 ústavy), teda vyšší súdny úradník, justičný čakateľ alebo súdny tajomník.

K bodu 18 (§ 30):

Vzhľadom na to, že sa v súvislosti so zrýchlením občianskeho súdneho konania zavádzajú viaceré prvky kontradiktórnosti, je potrebné aby bola zabezpečená zákonná a spravodlivá ochrana aj sociálne slabšej vrstvy účastníkov konania.

Navrhovaná právna úprava sleduje na jednej strane zabezpečenie zákonnej a spravodlivej ochrany účastníkov konania a na strane druhej zabezpečuje požiadavku reálneho prístupu k súdu. Pre jej použitie sú rozhodujúce tieto skutočnosti:

-účastník musí spĺňať predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov

-musí požiadať súd o určenie zástupcu z radov advokátov

-je to potrebné na ochranu jeho záujmov.

Súd poučuje účastníka o možnosti využiť takéto oprávnenie, čím sú splnené požiadavky na štát, aby zabezpečil každému jednotlivcovi prístup k súdu. Občiansky súdny poriadok uvedenú úpravu v modifikovanej podobe obsahoval aj doteraz, preto navrhovanou úpravou dochádza iba k jej upresneniu.

K bodu 19 (§ 36 ):

Definovanie, v ktorých veciach na súde rozhoduje jediný sudca, senát alebo iný zamestnanec súdu zákonodarca zlúčil do jedného paragrafu. Ústavný pojem jediný sudca sa používa v procesných predpisoch ako pojem samosudca, ktorý je legislatívnou skratkou.

Ústava SR v čl. 142 ods. 2 zaviedla zákonnú možnosť, aby na súde v jednoduchých veciach rozhodoval aj poverený zamestnanec súdu. Navrhovaná úprava je reakciou na skutočnosť, že v jednoduchých veciach v reálnych podmienkach zákonnej úpravy rozhodujú justiční čakatelia, vyšší súdni úradníci a súdni tajomníci. Pojem poverený zamestnanec súdu je z hľadiska ústavného správny a výstižný.

K bodu 20 (§ 36b)

Podľa navrhovaného § 9 ods. 3, už nebudú v obchodných veciach krajské súdy ako súdy prvého stupňa prejednávať spory zo zmlúv o predaji podniku alebo jeho časti a z právnych vzťahov, ktoré vznikajú v súvislosti s predajom podniku alebo jeho časti. Z uvedeného dôvodu je preto ustanovenie § 36b písm. b) potrebné vypustiť.

K bodu 21 (§ 42 ods. 3):

Uvedeným ustanovením sa riešia praktické problémy, ktoré nastávajú v prípadoch, keď návrh na začatie konania nie je predložený v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami. Výzva, ktorú je potrebné častokrát aj opakovať, zbytočne predlžuje súdne konanie a aj napriek poučeniu o tom, že potrebné listiny budú vyhotovené na trovy účastníka konania, nevedie k náprave. Preto sa dáva súdom možnosť, vyhotoviť potrebný počet kópií a uložiť účastníkovi konania, ktorý túto povinnosť zanedbal, nahradiť trovy, ktoré vznikli štátu ich vyhotovením.

K bodu 22 (§ 43):

Nové znenie § 43 odlišuje podania, ktoré by mohli byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania (žaloba, odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania) a ostatné podania. Ak návrh nemá všetky zákonom stanovené náležitosti (§ 42, 79, 75,475a, 205 ods. 1 a pod.), alebo ak je podanie nezrozumiteľné prípadne nesprávne, súd uznesením vyzve účastníka na splnenie povinností, ktoré pre neho vyplývajú zo zákona a vzťahujú sa na návrh (žalobu). V odôvodnení musí uviesť ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Na odstránenie vád alebo doplnenie podaní súd určuje lehotu, ktorá by nemala byť kratšia ako 10 dní. Zákonodarca tak vyhovel námietkam účastníkov, ktorí sa sťažovali na neprimerane krátke lehoty poskytované súdom. Dlhšiu ako 10 dňovú lehotu súd môže poskytnúť, ak bude mať zato, že je to pre konkrétny prípad nevyhnutné.

Ide o progresívnu poučovaciu povinnosť, ktorá vyčerpávajúcim spôsobom chráni účastníka konania, aby neutrpel ujmu na svojich právach. Nová úprava zníži aj náklady na poštovné, pretože účastníci konania podľa doterajšej úpravy na výzvy nereagovali, alebo reagovali len čiastočne. Opakované doručovanie výrazným spôsobom zdražovalo vedenie sporu. Progresívna forma poučovania je vyjadrená aj tým, že účastníka nabáda, aby doplnil podanie, ktoré by mohlo byť návrhom v súlade s požiadavkami zákona. Zároveň umožňuje, aby účastník podal odvolanie proti uzneseniu o odmietnutí podania.

Iné podania určené súdu, ktoré nemôžu byť podľa svojho obsahu návrhom, nie je potrebné vybavovať vyššie uvedeným spôsobom, stačí na ne reagovať, prípadne ich považovať za sťažnosť.

Doterajšia platná právna úprava, na základe ktorej nebolo prípustné odvolanie proti uzneseniu súdu, ktorým zastavil konanie ak sa napriek výzve podanie neopravilo alebo nedoplnilo, bola v rozpore s ústavou. V praxi dochádzalo k situáciám, keď sudca zastavil konanie aj z dôvodov, ktoré nemali oporu v zákone. Posudzovanie otázky či účastník reagoval na doplnenie svojho podania podľa požiadaviek súdu v celom rozsahu môže byť poznačené subjektívnym názorom príslušného sudcu. Z uvedeného dôvodu zákonodarca navrhuje, aby v prípade, ak súd prvého stupňa považuje doplnenie návrhu za nedostatočné, rozhodol odvolací súd, ktorý uznesenie o odmietnutí potvrdí alebo zruší, ak doplnenie bude považovať za úplné.

K bodu 23 (§ 44 ods. 1):

Požiadavka efektívnosti občianskeho súdneho konania na strane jednej a žiadosti účastníkov konania o vyhotovenie kópií listín, ktoré sú súčasťou spisu na strane druhej, viedla zákonodarcu k navrhovanej zmene. Je to zároveň reakcia na vývoj technických prostriedkov, ktorými sa zabezpečí vyhotovenie výpisov a odpisov zo súdneho spisu okamžite na základe požiadavky účastníka.

Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania by v súčasnej dobe nebol v súlade s princípmi zákonnosti. Vecné náklady na vyhotovenie výpisov a odpisov sa určia obdobne ako v súvislosti určením nákladov v rámci aplikácie zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.

K bodu 24 (§ 45):

Ide iba o formálnu úpravu textu.

K bodu 25 (§ 47 ods. 1):

Zákonom č. 425/2002 Z. z. o vyšších súdnych úradníkoch bola zriadená na súdoch funkcia vyššieho súdneho úradníka, ako zamestnanca súdu, v právomoci ktorého je vykonávať určité jednoduchšie úkony, vrátane rozhodovacej činnosti. Navrhovaná úprava reaguje na túto skutočnosť a terminologicky zahŕňa v pojme súd možnosť vykonania príslušného úkonu aj inou osobou ako predsedom senátu. Vhľadom na uvedené je navrhovaná úprava termilogicky presnejšia ako doterajšia platná úprava.

K bodu 26 (§ 51):

Uvedeným ustanovením sa rozširuje možnosť súdu predvolať osoby nielen na prvom pojednávaní na ktorom sú prítomné, ale aj pri inom úkone súdu. Požiadavka rozšíriť možnosti predvolania vyplynula zo súdno-aplikačnej praxe, keď napríklad v rámci ohliadky môže sudca predvolať na výsluch osobu, ktorá je na ohliadke prítomná. Proces predvolávania môže ovplyvniť aj koncentráciu dokazovania a rýchlosť konania.

K bodu 27 (§ 52 ods. 1):

Zákonom č. 425/2002 Z. z. o vyšších súdnych úradníkoch bola zriadená na súdoch funkcia vyššieho súdneho úradníka, ako zamestnanca súdu, v právomoci ktorého je vykonávať určité jednoduchšie úkony, vrátane rozhodovacej činnosti. Navrhovaná úprava reaguje na túto skutočnosť a terminologicky zahŕňa v pojme zamestnanec súdu aj funkciu súdnych tajomníčok. Vzhľadom na uvedené je navrhovaná úprava termilogicky presnejšia ako doterajšia platná úprava.

K bodu 28 a 29 (§ 53 ods. 1 a ods. 2):

Doterajšia právna úprava a výška poriadkových pokút, ktoré ukladá súd je nedostačujúca a neadekvátna. V porovnaní s úpravou napr. v trestnom procesnom práve, nedostatočne vyjadruje najmä postoj účastníka k plneniu súdom ukladaných povinností. Svojou výškou maximálne 5000 Sk nemotivovala účastníkov konania, ktorí často ignorovali pokyny súdu a sťažovali postup v konaní. Preto výška poriadkovej pokuty určená navrhovanou právnou úpravou zodpovedá aj filozofii občianskeho súdneho konania, ktorý účastníka konania považuje za osobu, ktorá aj rýchlym a účinným plnením povinností zodpovedá za výsledok sporu.

Zároveň uvedené ustanovenie reaguje na novú právnu úpravu, ktorou Ústava Slovenskej republiky a zákonné úpravy o vyšších súdnych úradníkoch, štátnych zamestnancoch a justičných čakateľoch im dávajú právomoc rozhodovať aj o uložení poriadkovej pokuty.

Progresívne zvýšenie poriadkovej pokuty má byť sankciou podľa odseku 1.

K bodom 30 a 31 (§ 54 a 55):

Zákonom č. 425/2002 Z. z. o vyšších súdnych úradníkoch bola zriadená na súdoch funkcia vyššieho súdneho úradníka, ako zamestnanca súdu, v právomoci ktorého je vykonávať určité jednoduchšie úkony, vrátane rozhodovacej činnosti. Navrhovaná úprava reaguje na túto skutočnosť a terminologicky zahŕňa v pojme zamestnanec súdu aj funkciu súdnych tajomníčok. Vzhľadom na uvedené je navrhovaná úprava terminologicky presnejšia ako doterajšia platná úprava.

K bodu 32 (§ 74 ods. 2):

Navrhovaným ústanovením sa určuje príslušnosť súdu v prípadoch keď je potrebné vydať predbežné opatrenie, ktorým sa zverí dieťa do opatery súdom určenej osoby. V praxi pôjde predovšetkým o prípady, v ktorých v minulosti rozhodoval okresný úrad podľa zrušeného § 46 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov. V týchto prípadoch riešenie situácie neznesie odklad.

K bodu 36 (§ 75):

Návrhy na vydanie predbežného opatrenia podľa skúseností z praxe často vykazovali závažné vady, ktoré bránili súdu, aby na situácie, ktoré treba vyriešiť bezodkladne (doterajšia úprava určovala lehotu 30 dní), reagoval rýchlo a predbežné opatrenie vydal. Odstraňovanie vád vzťahujúcich sa k návrhom na vydanie predbežných opatrení trvalo dlho a tým sa maril účel tohto právneho inštitútu.

Navrhovaná úprava precízne upravuje náležitosti návrhu na vydanie predbežného opatrenia a špeciálne určuje osobitné náležitosti, ktoré § 79 ods. 1 nepredpokladá. Procesný postup v prípade, že návrh nemá náležitosti je upravený obdobne ako v ustanovení § 43 tohto zákona. Napriek tomu, že niektoré návrhy môže súd pre nedostatky odmietnuť, je táto úprava prínosom pre zrýchlenie konania, pretože dáva účastníkovi konania dostatočne precízny návod na podanie kvalifikovaného a odôvodneného návrhu.

O návrhoch na vydanie predbežného opatrenia, ktoré sa týkajú bežných vzťahov vyplývajúcich z hmotnoprávnych noriem, bude súd aj naďalej rozhodovať do 30 dní od doručenia návrhu. Predbežné opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) a g) bude súd povinný vydať v skrátenej lehote 7 dní od doručenia riadneho návrhu. Toto opatrenie zabezpečí rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane maloletých detí a obetí domáceho násilia.

V § 89 ods. 23 písm. c) trestného zákona sa charakterizuje ako primerané obmedzenie alebo povinnosť aj zákaz nepribližovať sa na vzdialenosť 5 metrov a zákaz zdržiavať sa v blízkosti obydlia osoby blízkej alebo osoby, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý násilia.

Javí sa ako logická požiadavka, aby aj v občianskom súdnom konaní v rámci predbežného opatrenia mohol súd obdobný zákaz využiť. Takúto možnosť má aj podľa existujúcej právnej úpravy, pretože v ustanovení § 76 ods. 1 OSP sú iba príkladmo vymenované povinnosti, ktoré môže súd účastníkovi uložiť a zároveň v rámci povinností niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať je obsiahnutá aj možnosť ukladať osobe, ktorá sa dopúšťa násilia povinnosť formulovanú obdobne ako v trestnom zákone. To platí aj pre návrhy, podávané v zmysle tohto ustanovenia.

Kratšia lehota bola určená pre prípady upravené v ustanovení § 75a, v ktorom návrh novely reaguje na potrebu urýchlene upraviť starostlivosť o maloleté dieťa ak je jeho život alebo priaznivý vývoj ohrozený alebo vážne narušený.

Rovnaké lehoty v záujme zachovania rýchlosti konaia platia aj pre súd druhého stupňa.

K bodu 34 (§ 75a):

Zrušením § 46 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov sa okresným úradom odobralo oprávnenie rozhodovať predbežným opatrením v prípadoch o ktorých mohol rozhodovať výlučne súd. Okresné úrady rozhodovali v naliehavých prípadoch napr. o okamžitom umiestnení dieťaťa do náhradnej výchovy, ktorá nahrádzala výchovu rodičov dovtedy, kým rozhodol súd a poskytli týmto deťom okamžitú pomoc. V týchto prípadoch riešenie situácie neznesie odklad. Rozhodnutie okresného úradu bolo v tomto prípade rozhodnutím vydaným v správnom konaní, ktoré nebolo možné napadnúť opravným prostriedkom. Vzhľadom na to, že rodičovské práva nie je možné obmedziť rozhodnutím správneho orgánu, ale iba rozhodnutím súdu, bolo toto ustanovenie zo zákona o rodine vypustené.

Je teda nevyhnutné v občianskom súdnom poriadku vyriešiť situáciu a postup súdu, keď sa dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život alebo priaznivý vývoj ohrozený alebo vážne narušený.

Nie vždy je možné zveriť dieťa ihneď do starostlivosti fyzickej osoby, preto zákonodarca výslovne upravuje možnosť umiestnenia dieťaťa do zariadenia sociálnych služieb.

K bodu 35 (§ 79):

V súčasnosti je občiansky súdny poriadok vo všeobecnej časti formulovaný tak, aby vyhovoval sporovému aj nesporovému konaniu. Sporové konanie je návrhovým konaním, preto sa v navrhovanej úprave ponechávajú základné náležitosti návrhu vo vzťahu k fyzickým osobám a osobitne sa špecifikujú požiadavky v prípadoch, keď účastníkom konania je právnická osoba, zahraničná osoba a štát.

Dôkaz listinou vykonáva súd v súlade s ustanovením § 122 a 125 zákona, z čoho vyplýva, že účastník konania má síce povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, teda označiť aj listiny, ktoré v rámci dokazovania má súd hodnotiť, ale nie vždy má možnosť tieto listiny zabezpečiť. Navrhovaná úprava na to reaguje doplnením § 79 ods. 2 o možnosť, aby navrhovateľ k návrhu povinne pripojil iba tie listiny, ktoré môže zadovážiť a poukázal na tie, ktoré môže na základe jeho označenia zadovážiť súd.

Navrhovaná právna úprava vo svojom novom odkazovacom ustanovení počíta v budúcnosti s možnosťou podávať návrhy podľa vzorov, ktoré budú uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise, vydanom ministerstvom spravodlivosti. Preto sa v navrhnutom znení táto možnosť uvádza ako jedna z možných foriem podania návrhu.

K bodu 36 (§ 81 ods. 2):

Starostlivosť o maloleté deti, ktorých práv sa dotýka ustanovenie § 75a, je v rámci procesnej úpravy považovaná za nesporové konanie. Po vydaní predbežného opatrenia v týchto prípadoch, bolo potebné výslovne poukázať na povinnosť súdu začať konanie o výchove maloletého vydaním uznesenia najneskôr do troch mesiacov od vydania predbežného opatrenia. Je tým zabezpečená rýchla a meritórna úprava týkajúca sa tých prípadov, v ktorých by návrh na začatie konania o výchove maloletého nemal kto podať a nemusel by byť podaný vôbec.

K bodu 37 (§ 88 ods. 1 písm. o)):

V § 88 ods. 1 písmeno o) bola určená osobitná výlučná príslušnosť konaní vo veciach ochrany osobnosti podľa tretej časti šiestej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na to, že sa uvedená časť vypúšťa z občianskeho súdneho poriadku, stráca toto ustanovenie opodstatnenosť.

K bodu 38 (§ 89a):

V rámci § 89a sú riešené prípady prorogácie v obchodných veciach , čiže výberu miestne príslušného súdu na základe dohody účastníkov konania okrem prípadov, keď bola zákonom stanovená výlučná miestna príslušnosť. Platná právna úprava umožňovala výber miestne príslušného súdu aj vo veciach, v ktorých rozhodoval krajský súd ako súd prvého stupňa v sporoch z právnych vzťahov súvisiacich so zakladaním a vznikom obchodných spoločností a družstiev v prípadoch, keď suma požadovaná navrhovateľom neprevyšovala milión korún. Toto ustanovenie stratilo opodstatnenosť vypustením princípu v § 9 ods. 3 písmeno a) keď v závislosti na výške uplatňovanej peňažnej pohľadávky bola určovaná vecná príslušnosť súdu

K bodu 39 (§ 91 ods. 2):

V rámci nerozlučného spoločenstva účastníkov konania sa účinky rozsudku vzťahujú na všetkých spoločníkov, teda na prípady, keď podľa hmotného práva povinnosť alebo právo, o ktoré v konaní ide, má nedeliteľnú povahu. Voči všetkým účastníkom sa vydáva jeden rozsudok, ktorý je je pre nich alebo priaznivý alebo nepriaznivý. Účinok rozsudku sa vzťahuje na všetkých účastníkov. Vzhľadom na to, že sa účinky rozsudku vzťahujú na všetkých nerozlučných spoločníkov, znamená to, že títo by mali vystupovať v procesnom konaní jednotne ako kolektív.

Ustanovenie § 91 ods. 2 upravuje prípady, keď spoločníci takto nevystupujú. Navrhovanou novelou sa rozširujú dispozitívne úkony účastníkov konania, na ktoré sa vyžaduje súhlas všetkých účastníkov konania, ktorí tvoria nerozlučné spoločenstvo Vzhľadom na skutočnosť, že uznanie alebo vzdanie sa nároku sú závažné dispozitívne úkony, má zákonodarca za to, že na ich vykonanie je potrebný súhlas všetkých nerozlučných spoločníkov a jedná sa o úkony, ktoré majú podstatný vplyv na konanie ako celok. Už v minulosti totiž vznikal medzi spoločníkmi rozpor v otázke ďalšieho procesného postupu, preto je v záujme ich právnej istoty, aby aj uznanie alebo vzdanie sa nároku bolo viazané na nerozlučnosť tohto vzťahu. Súd si k týmto úkonom musí vyžiadať súhlas všetkých spoločníkov.

K bodu 40 (§ 95 ods.2):

Zmeny návrhu nemôžu byť ponechané úplne neobmedzene v dispozícii účastníkov konania. Z uvedeného dôvodu zákon ukladá súdu, aby rozhodol či zmenu pripustí alebo nepripustí. V prvom rade súd skúma základnú podmienku, ktorá vychádza zo zásady hospodárnosti súdneho konania a ktorá je vyjadrená v platnej právnej úprave tým, že súd nepripustí zmenu návrhu, ak by doterajšie dokazovanie nemohlo byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Novela zavádza ďalší dôvod, pre ktorý je súd oprávnený zamietnuť zmenu návrhu. Jedná sa o prípady, keď by na základe zmeny návrhu musel rozhodovať iný vecne príslušný súd, čiže napríklad o situáciu, kedy by o pôvodnom návrhu rozhodoval v prvom stupni oresný súd a na základe zmeneného návrhu by mal rozhodnúť krajský súd. V tomto prípade súd uznesením nepripustí zmenu návrhu a pokračuje v konaní o pôvodnom návrhu.

K bodu 41 (§ 100 ods. 3):

Súdno-aplikačná prax často vyžaduje, aby v záujme riadneho zistenia skutkového stavu predovšetkým v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti bolo vypočuté i maloleté dieťa. V súlade s dohovorom o právach dieťaťa je, aby mohlo aj dieťa vyjadriť primeraným spôsobom svoj názor. Navrhovaná úprava rieši základný procesný rámec na tento úkon, ktorý doposiaľ v procesných predpisoch nebol upravený.

K bodom 42 a 43 (§ 114):

Príprava pojednávania zahŕňa činnosť súdu od podania návrhu prípadne od začatia konania až do pojednávania vo veci samej. Súd by mal vytvoriť takú podmienky, aby bolo konanie rýchle, účinné a hospodárne a zároveň, aby bola zachovaná spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov.

Navrhovanú úpravu možno definovať ako úplne nové ustanovenie, ktorým sa zavádzajú do občianskeho súdneho konania výrazné prvky koncentrácie do občianskeho súdneho poriadku.

Použitie tohto ustanovenia je vylúčené v konaniach podľa § 120 ods. 2 a v konaniach uvedených v § 153b ods. 5. Uznesenie vydané podľa ods. 2 je svojím charakterom uznesením o vedení konania. Ukladanie povinností vymenovaných v § 114 ods. 2, adresovaných odporcovi musí byť vyvážené, v záujme zachovania jeho práv. Preto súd využíva progresívnu poučovaciu povinnosť o možnosti uplatnenia námietky zaujatosti podľa § 15a a možnosti rozhodnúť bez nariadenia pojednávania podľa § 115a.

Je predovšetkým v záujme účastníkov konania, aby mal súd dostatočné podklady na rozhodnutie vo veci samej. Z uvedeného dôvodu sa zavádza postup, podľa ktorého predseda senátu uloží odporcovi povinnosť vyjadriť sa k žalobe. V uznesení zároveň predseda súdu stanoví lehotu v rámci ktorej sa má odporca vyjadriť k návrhu a uviesť skutočnosti na svoju obhajobu. Zabráni sa tak zbytočnému a neúčelnému zdržiavania a predlžovania konania.

Zmeškanie lehoty na podanie vyjadrenia sa rieši podobne ako v § 153c ods. 1, teda je možné využiť autoremedúru a pokračovať v konaní.

K bodu 44 (§ 115a):

Praktické skúsenosti s aplikáciou procesných ustanovení, týkajúcich sa zásady ústnosti súdneho konania najmä vo veciach obchodných nasvedčujú tomu, že problémom nie je ani tak právne posúdenie veci, ale skôr insolvencia, prípadne podanie žaloby z dôvodu zachovania lehoty.

V súvislosti so snahou zrýchliť a zefektívniť konanie sa dáva navrhovaným ustanovením súdu možnosť rozhodovať aj bez nariadenia pojednávania za splnenia zákonom stanovených podmienok. Prvou podmienkou je, že súd musí mať na základe predložených listinných dôkazov potrebné množstvo informácií na to, aby mmhol rozhodnúť a druhou podmienkou je súhlas účastníkov konania s takouto formou konania alebo výslovné vzdanie sa práva zúčastniť sa pojednávania. Jedná sa o určitý spôsob písomného konania, ktorý v prípade nesporných vecí výrazne zrýchli občianske súdne konanie.

Takáto možnosť je aj v súlade s judikatúrou Medzinárodného súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej sa možno práva na verejne prerokovanie veci výslovne vzdať. Spôsob vzdania sa musí byť jednoznačný, teda vyjadrený písomne. Dôležitý verejný záujem môže vyžadovať aby sa aj napriek tomu konalo verejne pojednávanie, preto je v navrhovanom znení výslovne uvedené, že tento postup možno využiť, ak nie je v rozpore s verejným záujmom.

K bodom 45 a 46 (§ 116 ods. 3 a 4):

Nová úprava ochrany utajovaných skutočností v právnom poriadku Slovenskej republiky si obsahovo aj terminologicky vyžiadala zmenu tohto ustanovenia s odkazom na osobitný zákon. Zároveň precizuje práva a povinnosti osôb, ktoré sa zúčastňujú súdneho pojednávania v prípadoch, kedy je verejnosť vylúčená.

K bodom 47 až 48 (§ 120 ods. 1, 2 a 4):

Procesná úprava § 120, vykonaná zákonom č. 501/2001 Z. z. mala za cieľ koncentrovať dôkazy do prvej fázy prvostupňového konania. Zároveň v záujme efektívnosti konania umožnila súdu nevykonávať dokazovanie o skutočnostiach, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich nemal súd pochybnosti.

Navrhovaná úprava rozširuje prvky, ktoré majú viesť účastníkov k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania.

V novom znení odseku 1 fakticky zavádza úpravu, ktorá v rámci sporového konania nesie so sebou procesnú zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súdu ponecháva možnosť rozhodnutia, ktoré z označených dôkazov vykoná. Ani podľa doteraz platnej úpravy nebol súd povinný vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy. Súdna prax sa ustálila na tom, že nie je potrebné vykonávať dôkazy nadbytočné, nespôsobilé preukázať tvrdené skutočnosti, dôkazy, ktoré nie sú významné a podobne. Napriek tomu vo veľkom počte sporov vykonával súd, najmä s odvolaním sa na svoje oprávnenie vyjadrené v druhej vete odseku 1 aj dôkazy, ktoré neboli navrhované, a potreba ich vykonania z dokazovania vôbec nevyplynula. Dostával sa tak do situácie, že bezbrehé dokazovanie predlžovalo súdne konanie a účastníci, ktorí sa cítili poškodení vznášali námietky zaujatosti.

Výnimočná a odôvodnená potreba vykonania ďalších dôkazov sa vzťahuje aj na dôkazy smerujúce k zisteniu procesných podmienok (napríklad prechod alebo prevod práv na iného účastníka). Navrhované znenie odseku 1 je preto v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Z formulácie „výnimočne„ a iba vtedy ak je ich vykonanie potrebné pre rozhodnutie vo veci samej vyplýva, že súd v dôvodoch rozhodnutia musí uviesť, prečo dôkaz takto definovaný vykonal a odôvodniť, prečo má vykonanie konkrétneho dôkazu vzťah k rozhodnutiu vo veci.

Koncentračná zásada v spojení so zásadou prejednacou, ktorá platí pre sporové konanie, je vylúčená v konaniach podľa § 120 ods. 2, v ktorých súd vykoná aj dôkazy účastníkmi neoznačené alebo nenavrhnuté. Poučovacia povinnosť uvedená v odseku 4 nie je ako doposiaľ viazaná na okamih pred skončením dokazovania, ale súd ju môže využiť ústne i písomne hneď po začatí konania. Môže významne ovplyvniť sústredenosť dokazovania a rýchlejšie ukončenie sporu.

K bodu 49 (§ 122):

V nadväznosti na predchádzajúce zmeny bolo potrebné upraviť aj znenie uvedeného paragrafu. Okrem toho návrh rešpektuje skutočnosť, že na okresných súdoch všetky obchodné aj občianskoprávne veci, vrátane vecí podľa zákona o rodine a zákonníka práce prejednáva a rozhoduje samosudca. Na krajských súdoch prejednáva senát časť vecí podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a veci podľa § 36b. Pod pojmom súd, ktorý je použitý v navrhovanej úprave, možno bezproblémovo aplikovať uvedené ustanovenie na vykonávanie dokazovania.

Možnosť vykonať dôkaz dožiadaným súdom na ktorom majú účastníci právo byť prítomný, je vyjadrením zásady uvedenej v čl. 42 Ústavy SR.

K bodu 50 (§ 124):

Navrhovaná úprava je reakciou na osobitné zákony vzťahujúce sa na oblasť ochrany utajovaných skutočností a štátom uznanú povinnosť mlčanlivosti.

K bodu 51 (§ 125):

Doplnenie textu o fyzické osoby je navrhované nielen na základe spoločenských zmien v oblasti podnikania, ale aj z dôvodu získania vyjadrenia ako dôkazného prostriedku aj od fyzickej osoby, ktorá súdu môže poskytnúť potrebné informácie.

K bodu 52 (§ 126 ods. 1):

Ide iba o terminologickú zmenu.

K bodu 53 (§ 128):

Navrhovaná zmena sa týka predovšetkým určenia okruhu subjektov, ktoré sú povinné oznámiť súdu skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Vymenovanie týchto subjektov a požiadavka formulačnej presnosti vyvolávala aplikačné problémy. Preto je nevyhnutné vyjadriť okruh týchto subjektov čo najjednoduchšie a výstižne slovom „každý“.

Podľa citovaného ustanovenia súd nepožaduje právny názor ani odborné stanovisko, ale len oznámenie skutočností, ktoré sú pre súd významné. Ak má povinnosť poskytnúť informáciu každý na požiadanie súdu, teda aj súkromné osoby, nie je možné požadovať ju bez náhrady.

K bodom 54 až 58 (§ 153b, 153c):

Navrhovanou zmenou sa súdu dáva možnosť, aby rozsudkom pre zmeškanie a uznanie nároku bolo možné rozhodnúť v ktoromkoľvek štádiu konania. V rámci konania môžu totiž nastať okolnosti, za ktorých bude účelné rozhodnúť o návrhu takýmto spôsobom.

K bodu 59 (§ 156 ods. 2):

Uvedenou zmenou sa predlžuje lehota na odročenie pojednávania, na ktorom sa rozsudok vyhlási. Uvedená zmena reaguje na požiadavku súdnej praxe.

Pri komplikovaných sporoch v ktorých súd vykonáva dokazovanie aj na poslednom pojednávaní je lehota troch dní podľa doterajšej právnej úpravy krátka, jej predlženie umožní vyhodnotiť dokazovanie, urobiť potrebné výpočty a pod., čo je pre kvalitu súdneho rozhodnutia nevyhnutné.

K bodu 60 (§ 157 ods. 1):

Doplnenie textu o náležitosti odvolania smeruje k precizovaniu poučenia o rozsudkoch súdov prvého stupňa. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno podať len z dôvodov v § 205 ods. 2 . Odvolacie návrhy, dôvody odvolania, aj rozsah odvolania možno meniť iba do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ odvolanie nebude mať náležitosti, účastníka postihne sankcia vo forme odmietnutia odvolania podľa § 218. Systém neúplnej apelácie vyžaduje nielen to, aby účastník mal dostatočný časový priestor na vypracovanie odvolania, ale aj na vyhľadanie možného právneho zastúpenia a pod. Významné zmeny v odvolacom konaní vyžadujú, aby súd v poučení rozsudku uvádzal aj poučenie o náležitostiach odvolania.

K bodu 61 (§ 157 ods. 2):

Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je skutočnosť, že odôvodnenie rozsudku má byť stručné, jasné, výstižné a preskúmateľné. Podľa poznatkov praxe tomu tak nebýva v prípade opisovania skutkových prednesov účastníkov, ktoré sú neraz neúmerné zdĺhavé, nejasné a zabiehajúce do opisu skutočností nemajúcich význam pre posúdenie veci. Rovnako tomu je aj pri opise vykonaných dôkazov, ktorých obsah je účastníkom dobre známy z pojednávaní. Preto súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať svojimi vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti každej veci, najmä rozsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu veci, návrhy účastníkov na vykonanie dôkazov, a tak zabezpečiť zrozumiteľnosť a presvedčivosť rozhodnutia.

V tomto ustanovení sú uvedené nielen náležitosti úplného odôvodnenia, ale aj poradie v akom by mali byť v odôvodnení rozsudku premietnuté.

K bodu 62 (§ 157 ods. 3):

V nadväznosti na zmenu ustanoveni odseku 2 je toto ustanoveni nadbytočné. Princíp výchovného pôsobenia občianskeho súdneho konania ako celku je vyjadrený už v § 1 v rámci základných ustanovení. Nie je preto potrebné zdôrazňovať potrebu riadneho odôvodnenia rozsudku s prihliadnutím na jeho výchovné pôsobenie.

K bodu 63 (§ 158 ods. 3):

Platná právna úprava stanovuje lehotu na odoslanie rozsudku potom čo bol rozsudok vyhotovený. Jedná sa o stanovenie lehoty na expedovanie vyhotoveného rozsudku. Formulácia „vyhotoví a odošle„ je jednoznačná a znamená ,že účastník by mal dostať rozsudok spravidla do 30 dní. Požiadavka, aby sa lehota vzťahovala len na vyhotovenie rozhodnutia by bola v rozpore s cieľom novely.

K bodu 64 (§ 165 ods. 3):

Zákonom č. 425/2002 Z. z. o vyšších súdnych úradníkoch bola zriadená na súdoch funkcia vyššieho súdneho úradníka, ako zamestnanca súdu, v právomoci ktorého je vykonávať určité jednoduchšie úkony, vrátane rozhodovacej činnosti. Vzhľadom na uvedené je navrhovaná úprava terminologicky presnejšia ako doterajšia platná úprava a je v súlade s čl. 142 ods. 2 Ústavy.

K bodu 65 (§ 167 ods. 1):

Uvedená zmena iba reaguje na novelizovaný § 43.

K bodom 66 až 68 (§ 172 ods. 1, 2 a 4):

Novelizovaním ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v časti o platobnom rozkaze, vypustením peňažných limitov, do ktorých bolo možné platobný rozkaz vydať, sa transponuje ustanovenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti omeškaným platbám v obchodných transakciách, ktorá upravuje postupy vymáhania nenamietaných nárokov. Podľa nej štáty majú okrem iného zabezpečiť, aby exekučný titul bolo možné získať bez ohľadu na veľkosť dlhu. Text, ktorý sa navrhuje vypustiť v rámci odseku 4 sa týka spôsobu prepočítania kurzu, ak sa platobný rozkaz vydáva na cudziu menu, aby boli dodržané peňažné limity na vydanie platobného rozkazu. Keďže tieto peňažné limity sa novelou rušia, nadväzne je potrebné vypustiť aj toto ustanovenie.

Aj v sporoch, na ktoré sa uvedená smernica nevzťahuje, zákonodarca zvolil pri peňažných pohľadávkach možnosť využiť skrátené konanie. Právna úprava umožňuje v dostatočnej miere ochranu účastníka konania, ktorý môže podať odpor a docieliť prejednanie veci na ústnom pojednávaní.

Medzi veci, v ktorých nie je možné rozhodnúť platobným rozkazom nepatria veci označené ako senátne, pretože okresný súd, na ktorom sa bude po účinnosti navrhovanej novely rozhodovať v skrátenom rozkaznom konaní, v senátoch nerozhoduje. Pri doručovaní do cudziny nemáme špeciálnu právnu úpravu, pretože v § 173 nie je osobitná úprava doručovania do cudziny. Pokiaľ právny poriadok cudzieho štátu nepozná formu doručenia „ do vlastných rúk „ nebolo by možné splniť požiadavku uvedenú v § 173 ods.1. Vydávanie platobného rozkazu vo vzťahu k cudzine je nevyhnutné obmedziť z iných dôvodov. Môže totiž nastať situácia, že odporca sa bude brániť odňatím možnosti na spravodlivý proces z dôvodu problémov pri doručovaní v cudzine. Otázky doručovania budú vyžadovať komplexnú právnu úpravu.

K bodu 69 (§ 173 ods. 2):

Zákonom č. 425/2002 Z. z. o vyšších súdnych úradníkoch bola zriadená na súdoch funkcia vyššieho súdneho úradníka, ako zamestnanca súdu, v právomoci ktorého je vykonávať určité jednoduchšie úkony, vrátane rozhodovacej činnosti. Vzhľadom na uvedené je navrhovaná úprava terminologicky presnejšia ako doterajšia platná úprava.

Zároveň sa doplnením ustanovenia odseku 2 upravuje doručovanie v rámci samostatných účastníkov konania, ktorý voči odporcovi vystupujú každý samostatne. V konaní nejde o ich spoločné právo alebo povinnosť.

K bodom 70 a 71 (§ 174 ods. 3 a 5):

Zákonom č. 425/2002 Z. z. o vyšších súdnych úradníkoch bola zriadená na súdoch funkcia vyššieho súdneho úradníka, ako zamestnanca súdu, v právomoci ktorého je vykonávať určité jednoduchšie úkony, vrátane rozhodovacej činnosti. Vzhľadom na uvedené je navrhovaná úprava terminologicky presnejšia ako doterajšia platná úprava.

Vzhľadom na skutočnosť, že v praxi dochádzalo k pochybnostiam o možnosti opraviť zrejmé chyby a nesprávnosti v rámci platobného rozkazu, návrh explicitne ustanovuje, že sa na uvedené prípady obdobne vzťahuje úprava týkajúca sa opravy rozsudku.

K bodom 72 a73 (§ 178 ods. 1 a 2):

Ide iba o terminologickú zmenu.

K bodu 74 (§ 200f až 200 hb):

Konania zaradené v piatej hlave koncepčne patria svojim charakterom do správneho konania. Bez zmeny obsahu boli zaradené do novovytvorenej siedmej hlavy.

K bodu 75 (§ 200i ):

Ustanovenie § 200i malo za cieľ v čase jeho prijatia zabezpečiť rýchlejšie vybavovanie súdnych sporov týkajúcich sa ochrany osobnosti. Stalo sa tak za cenu protiústavnosti, ktorá bola konštatovaná dvomi nálezmi Ústavného súdu. Po ich zverejnení zostali ustanovenia zaradené do tejto hlavy oklieštené, pretože zostali v platnosti iba ods. 1 a 2, ktoré sú v praxi nevyužiteľné. Osobitná miestna príslušnosť je neodôvodnená a začatie konania do 30 dní nezaručuje rýchle rozhodnutie vo veci. Po prijatí novely bude pre konania o ochrane osobnosti platiť všeobecná právna úprava.

K bodu 76 (§ 201):

Právna teória už v súčasnom období odlišuje dva typy vedľajších účastníkov. Pre prvý typ vedľajšieho účastníka rozhodnutie vo veci samej sa odrazí v jeho právnej sfére, ale nie priamo. Druhý typ vedľajšieho účastníka právoplatné rozhodnutie súdu priamo zaväzuje, lebo rozsudok upravuje právny vzťah aj k vedľajšiemu účastníkovi.

Navrhovaná úprava, ktorú si vyžadujú zmeny realizované v hmotnom práve, zabezpečuje, aby vedľajší účastník, ktorý má v zmysle § 93 rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník, mohol podať odvolanie. Takýto vedľajší účastník koná iba sám za seba. Vo všetkých prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovne spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi, nie je možné vedľajšiemu účastníkovi upierať právo na podanie odvolania. Súdno-aplikačná prax v tomto smere nebola jednotná, preto bolo nevyhnutné upraviť možnosť odvolania priamo v právnom predpise. Ako príklad hmotnoprávnych úprav na základe ktorých je potrebné zmeniť doposiaľ využívanú právnu prax treba uviesť prípady zmluvných poistení, zdravotných a sociálnych poistení.

K bodu 77 (§ 202 ods. 3 písm. d)):

Žiadosť o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podáva navrhovateľ, ktorý spĺňa podmienky určené zákonom. Ak súd vyhovie jeho návrhu, doručuje uznesenie výlučne žiadateľovi. Aj keď je možné výkladom všeobecných zásad občianskeho súdneho konania dospieť k záveru, že možnosť podať odvolanie nemá účastník, ktorého návrhu súd celkom vyhovel, prevládol názor, že je potrebné výslovne vylúčiť možnosť podania odvolania. Preto sa ako písmeno d) v tomto paragrafe uvádza, že odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým súd v celom rozsahu vyhovel žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov.

K bodu 78 (§ 202 ods. 3 písm. l)):

Uznesenie podľa § 43 ods.1 je uznesením ,ktorým sa upravuje postup v konaní a odvolanie proti nemu nie je prípustné.

K bodu 79 (§ 202 ods. 4):

Navrhovaná úprava tzv. bagateľných sporov je novým inštitútom, ktorý má vylúčiť odvolanie v prípadoch, kedy je predmetom konania peňažné plnenie vyjadrené určitým násobkom minimálnej mzdy. Pre jej určenie je rozhodujúci deň podania návrhu na súde prvého stupňa. Jej cieľom je v sporoch, ktorých je predmetom konania relatívne nízka peňažná suma rýchlejšie uspokojenie veriteľov, pretože odvolacie konanie súdny spor iba zbytočne predlžovalo. Vylúčenie odvolania určením presných pravidiel v zákone je možné, vyžaduje však, aby sa súd, ktorý rozhoduje v takýchto veciach zaoberal dôkladne dôvodmi rozhodnutia. Uvedené ustanovenie nie je v rozpore s čl. 46 ods. 4 Ústavy SR, pretože podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane stanovuje tento zákon.

Na ilustráciu možno poukázať na spory v obchodných veciach, v ktorých je predmetom konania málokedy peňažná suma nižšia ako 10 000 Sk. Súdny poplatok, prípadné trovy právneho zastúpenia a hotové výdavky účastníkov teda prevyšujú predmet sporu. Ak má účastník vynaložiť rovnaké finančné prostriedky aj v odvolacom konaní, súdne konanie sa nielen predlžuje ale aj predražuje. Vo veciach občianskoprávnych navrhuje predkladateľ nepripustiť odvolanie ak je predmetom konania suma neprevyšujúca polovicu minimálnej mzdy a vo veciach obchodných dvojnásobok.

K bodu 80 (§ 204 ods. 1):

Navrhovanou úpravou sa riešia dva problémy: jedným z nich je predĺženie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku, druhým je plynutie odvolacej lehoty v prípade vydania opravného uznesenia iba v rozsahu vykonanej úpravy.

Viaceré ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku obsahujú prvky kontradiktórnosti a zároveň sa zavádza systém neúplnej apelácie, na základe ktorého bude možné podať odvolanie len z dôvodov uvedených v § 205. Je žiaduce, aby účastníci konania mali dostatok času na vypracovanie odvolania proti rozsudku prvostupňového súdu, so všetkými náležitosťami, s vysokou mierou zodpovednosti a v súlade s novými ustanoveniami. Lehota na podanie odvolania proti uzneseniu zostáva 15 dňová.

Problémy, ktoré sa vyskytovali v praxi s rozsahom preskúmania rozhodnutia súdu v prípadoch, keď bolo nutné vydať opravné uznesenie viedli zákonodarcu k upresneniu znenia tej časti, ktorej doterajšia úprava viazala nové plynutie lehoty len na doručenie opravného uznesenia. Rozsah preskúmania nebol upravený. Pre budúcnosť bude súd môcť preskúmať na základe odvolania naviac len tú časť rozhodnutia, v rámci ktorej bola vykonaná oprava. Prípady využitia opravného uznesenia na dodatočné odvolanie aj v rozsahu, v ktorom rozsudok nebol pôvodne napadnutý odvolaním sa tak zamedzia.

K bodu 81 (§ 204 ods. 2):

Ide o upresnenie viažuce sa k zmene lehôt.

K bodu 82 (§ 205 ods. 2):

V § 205 ods. 2 sú taxatívne vymenované dôvody odvolania. Zámenou slova „najmä“ za slovo „len“ sa skutočne zavádza systém neúplnej apelácie. Pre odvolateľa to znamená, že z iných ako v tomto ustanovení uvedených dôvodov odvolanie podať nemožno. Zodpovedá to aj zásadám civilného procesu pre zlepšenie fungovania justície, prijatých radou Európy. Účastník, ktorý si plní povinnosti v priebehu prvostupňového konania nemôže byť postihnutý účelovým konaním druhej procesnej strany, ktorá si v systéme úplnej apelácie necháva v zálohe návrhy na dokazovanie, čím sa spravidla konanie predlžovalo.

K bodu 83 (§ 205 ods. 2):

Znenie písmena b) nekorešpondovalo s úpravou § 175 ods. 3, preto sa vypúšťa.

K bodu 84 (§ 205 ods. 2 písm. e)):

Výraz „ nezodpovedá „ sa v texte nahrádza výrazom „ neobstojí „, ktorý

jazykovo presnejšie vyjadruje znenie tohto ustanovenia.

K bodu 85 (§ 205 ods. 2 písm. g)):

V § 175 ods. 3 Občiansky súdny poriadok špeciálne upravuje postup súdu pri preskúmaní zmenkového alebo šekového rozkazu na základe námietok. Odvolacím dôvodom v týchto veciach je iba to, ak súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa, hoci tak mal urobiť. Úprava sa týka vety za bodkočiarkou, teda počítania lehôt.

K bodu 86 (§ 205 ods. 3):

Rozsah odvolania podľa doteraz platnej úpravy mohol odvolateľ meniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Toto ustanovenie zostáva v platnosti aj po navrhovanej zmene. Dôvody odvolania však odvolateľ mohol meniť, pretože odvolací súd nebol dôvodmi odvolania viazaný. V navrhovanej právnej úprave najmä s ohľadom na vyčerpávajúco uvedené dôvody odvolania pokrývajúce všetky situácie je ods. 3 nadbytočný.

K bodu 87 (§ 205 ods. 3):

Z novo navrhovaného odseku 3 vyplýva, že aj rozsah aj dôvody odvolania je možné meniť, modifikovať a dopĺňať v predĺženej 30-dňovej lehote na podanie odvolania. Pre odvolateľov sa tak zabezpečí dostatočný časový priestor na prípadné odstránenie nedôsledností a nepresností odvolacieho návrhu.

K bodu 88 (§ 205a ods. 1):

Pri zavedení § 205a do procesnej právnej úpravy sa v súlade s princípmi neúplnej apelácie presne vymedzili dôvody pre ktoré môže súd prihliadnuť na nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. Iné dôvody nemohol odvolateľ pri uvedení nových skutočností a dôkazov použiť. V písmene c) platnej úpravy boli uvedené problematické dôvody, ktoré súdna prax pri praktickom použití nejednotne vykladala. Pojem spochybnenia vierohodnosti dôkazných prostriedkov vo väzbe na výsostne subjektívny názor či novo uvedený dôkaz skutočne môže spochybniť základ, z ktorého vychádzal pri rozhodnutí prvostupňový súd, bol neurčitý. Nie je žiaduce, aby sa vytvárala pre aplikačnú prax situácia, v ktorej akékoľvek vágne ustanovenie nepomôže napĺňať ciele procesnej úpravy. Preto bolo písmeno c) z § 205a vypustené. Pre konanie, v ktorom platí vyšetrovacia zásada systém neúplnej apelácie neplatí.

K bodu 89 (§ 209 a 210):

Filozofia navrhovanej úpravy zaviesť viacero prvkov kontradiktórnosti, zdôrazniť koncentráciu dokazovania a zároveň zabezpečiť vyváženú poučovaciu povinnosť viedla k úprave § 209 v súlade s úpravou § 43 a 241 ods. 4. Nedostatky odvolania odstraňuje prvostupňový súd. Jeho povinnosť vyplýva už zo skutočnosti, že je miestom pre podanie odvolania. Zmena navrhovaného paragrafu sa týka možnosti vykonať tento úkon aj inou súdnou osobou, ako predsedom senátu (napr. vyšší súdny úradník). Námietky, že takáto úprava pre odvolacie konanie nie je potrebná, pretože účastníci môžu meniť odvolacie návrhy a rozsah odvolania iba v lehote na podanie odvolania, neobstojí. Ak účastník využil zákonnú lehotu na podanie odvolania, v ktorom sa vyskytla napríklad formálna vada, musí mať možnosť ju odstrániť v lehote desať dní, ktorú navrhuje predkladateľ ako lehotu nemennú.

Ak odvolanie smeruje proti rozsudku, je nevyhnutné doručiť ho druhej sporovej strane, aby mala možnosť k odvolaciemu návrhu sa vyjadriť. Určenie lehoty na predloženie spisu odvolaciemu súdu má zabezpečiť odstránenie nedôvodného zadržiavania tohto spisu na súde prvého stupňa. Určená lehota 10 dní je pri perfektom odvolacom návrhu dostatočná. Ak súd postupuje podľa § 209, plynie 10 dňová lehota od okamihu, kedy mal vyzývaný účastník splniť svoju povinnosť odstrániť vady odvolacieho návrhu.

K bodu 90 (§ 212):

V dôsledku zmeny, týkajúcej sa rozsahu a dôvodov odvolania, došlo v navrhovanej úprave len k upresneniu celého znenia § 212.

K bodu 91 (§ 213 ods. 2):

Za splnenia podmienok podľa § 205a môže odvolací súd vykonávať dokazovanie, môže ho opakovať alebo doplniť len v prípade, ak to môže urobiť bez prieťahov. Pri tejto zmene bola rozhodujúca otázka rýchlosti a plynulosti konania.

K bodu 92 (§ 214 ods. 2):

Napriek prejednacej zásade aj v minulosti odvolací súd mohol rozhodovať na neverejnom pojednávaní bez prítomnosti účastníkov v prípadoch, uvedených v odseku 2. Jeho doplnenie o dôvod, keď bolo odvolanie podané len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. e) je reakciou na zmenu § 205 ods. 2 a § 205a. Ide o prípad, keď odvolanie bolo podané len preto, že existujú nové skutočnosti a dôkazy splňujúce podmienky uvedené v ustanovení § 205a. na základe nich nie je možné považovať skutkový stav za úplný a odvolací súd nemá možnosť rozhodnúť inak, len rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť. Aby nevznikli pochybnosti o procesnom postupe, navrhovaná úprava výslovne zaraďuje dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písmeno e) ako dôvod, pre ktorý odvolací súd nemusí nariaďovať pojednávanie.

K bodu 93 (§ 216):

Pre odvolacie konanie podľa tohto ustanovenia neplatilo pristúpenie ďalšieho účastníka ani jeho zámena (§ 92 ods. 1, 4). Doplnením tohto ustanovenia nová právna úprava sleduje cieľ nepredlžovať súdne konanie možnosťou uplatniť v odvolacom konaní vzájomný návrh a započítanie ako formu obrany. Opäť je to zdôraznenie koncentrácie väčšiny úkonov účastníkov do prvostupňového konania a nepredlžovania tohto konania novými skutočnosťami a návrhmi v odvolacom konaní.

K bodu 94 (§ 217):

Ustanovenie § 217 bolo od 1. januára 1992 zrušené. V tejto navrhovanej úprave sa § 217 využíva na určenie lehôt pre odvolacie konanie pri predbežných opatreniach podľa § 76 ods. 1 písm. b) a g) a 75a v skrátených lehotách určených aj pre súdy prvého stupňa.

K bodom 95 a 96 (§ 218 ods. 1):

Odmietnutie odvolania z dôvodov, pre ktoré sa vec neprejednáva na verejnom pojednávaní a odvolací súd rozhoduje uznesením bez pojednávania je upravené výpočtom prípadov, kedy je tento postup odôvodnený. Analógia využívaná aj pre iné prípady vyžaduje, aby sa do § 218 dostali aj iné možnosti, pre ktoré súd odvolanie odmietne. Ide o prípad, keď odvolanie nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1.

Odmietnuť odvolanie je možné aj v prípadoch, keď rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak (je neúčinné).V takýchto prípadoch bolo nevyhnuté využívať analógiu, čo nie vždy bolo akceptovateľné. Ako príklad neúčinného rozhodnutia možno uviesť uplynutie lehoty pri predbežnom opatrení v čase rozhodovania odvolacieho súdu, v čase rozhodovania o odklade výkonu rozhodnutia už uplynula lehota na ktorú bol výkon odložený a pod.

K bodu 97 (§ 221 ods. 1):

Prípady v ktorých je dôvodom odvolania neúplné zistenie skutkového stavu, pretože prvostupňový sud nevykonal navrhnuté dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo sú dôvodom odvolania nové skutočnosti v súlade s § 205a, odvolací súd nemá inú možnosť, iba zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nemôže bez prieťahov vykonať dokazovanie sám.

K bodu 98 (§ 238 ods. 5):

Inštitút tzv. bagateľných sporov rovnako ako pre podanie odvolania, tak aj pre podanie dovolania má za cieľ vylúčiť dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok v prípadoch násobkov minimálnej mzdy. Tento postup je odôvodnený snahou reagovať na vývoj minimálnej mzdy a zároveň zabezpečiť, aby sa toto ustanovenie nemuselo novelizovať vždy, keď ekonomický vývoj bude potrebné premietnuť do právnej úpravy. Hodnota uplatnenej peňažnej pohľadávky v obchodných veciach je spravidla vyššia ako v sporoch uplatnených v civilnom konaní. Preto navrhovaná úprava pre účely dovolacieho konania tieto sumy rozlišuje. Procesný princíp, ktorý určuje, že pre rozhodnutie súdu je záväzný stav v čase rozhodnutia by mohol pôsobiť v prípadoch bagateľných sporov negatívne. Preto je v navrhovanom ustanovení výslovne určené, že pre určenie výšky minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu.

Dovolacie konanie by sa v procesnej právnej úprave malo využívať iba v prípadoch zásadných ,pretože je mimoriadnym opravným prostriedkom a nemalo by slúžiť ako tretí stupeň súdneho konania .Navrhovaná právna úprava rovnako ako pri vylúčení odvolania ,aj pri vylúčení dovolania rozlišuje medzi občianskoprávnymi a obchodnými vecami.

K bodu 99 (§ 241 ods. 2):

Po zmene § 205 ods. 2 bolo nevyhnutné upraviť aj výpočet dôvodov dovolania. Koncentrácia dokazovania a prísne obmedzenie uvádzať nové skutočnosť a dôkazy si vyžiadalo vypustiť dovolacie dôvody doposiaľ uvedené v písmene b) a c). Dovolanie by malo byť využívané ako výnimočný mimoriadny opravný prostriedok predovšetkým na účely vyslovenia právneho názoru, ktoré bude dovolacím dôvodom aj naďalej. Prípustnosť dovolacieho dôvodu pre vady uvedené v § 237 je rovnako ako v platnej právnej úprave zachovaná.

Dovolacie konanie má len prieskumný charakter a vychádza z princípu čistej kasácie. Nie je preto prípustné uplatniť v dovolacom konaní nové skutočnosti a dôkazy vo veci samej.

K bodu 100 (§ 241 ods. 4):

Doplnenie odseku 4 v navrhovanej úprave iba precizuje postup súdu prvého stupňa v súlade s úpravou odstraňovania vád v občianskom súdnom konaní.

K bodu 101 (§ 243b ods. 5):

Doplnením § 234b o možnosť vyjadriť písomne aj menšinový právny názor na prejednávanú vec sa zavádza rovnako ako na Ústavnom súde do právnej úpravy. Je to dôležitý nástroj na prezentáciu právneho rozboru, ktorý môže významným spôsobom ovplyvňovať nielen súdnu prax, ale aj vývoj kvalitnej legislatívy. Zároveň umožňuje verejnosti oboznámiť sa s inštitútom, ktorý je v procesných úpravách iných štátov známy a využívaný. Je dôležitým krokom v oblasti všeobecného súdnictva smerujúcim aj ku prezentácii kultúry prejavu.

Navrhovaná právna úprava po jej zavedení do dovolacieho konania a vyhodnotení jej využívania bude postupne zavedená aj do odvolacieho konania.

K bodu 102 ( 243f ods. 1):

Rovnako ako pri dovolaní, aj pri mimoriadnom dovolaní bolo potrebné vypustiť dôvody, ktoré sa týkali dokazovania a následkov ,ktoré posudzoval dovolací súd ak rozhodnutie vychádzalo z nesprávne hodnoteného dokazovania. Celá konštrukcia súdneho konania je podriadená kontradiktórnosti, preto by nebolo správne keby dovolacie dôvody boli širšie ako odvolacie dôvody.

K bodu 103 (§ 246b ods. 2):

Aplikačná prax reagovala na právnu úpravu účinnú od 1. januára 2003 nejednotným výkladom. Považovala za sporné kedy má rozhodovať vo veciach správnych senát a kedy samosudca. Navrhovaná právna úprava jednoznačne vymedzuje o ktorých opravných prostriedkoch rozhoduje samosudca.

K bodu 104 (§ 248 ods. 2 písm. e)):

Navrhovaná zmena je reakciou na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.01.2003, ktorým vyslovil nesúlad tohto ustanovenia s čl. 46 ods. 2 Ústavy.

K bodu 105:

Osobitné konania vypustené z tretej časti piatej hlavy tohto zákona sa bez zmeny presunuli do časti upravujúcej správne konanie ,do ktorého svojim charakterom patria.

K bodu 106 (§ 273b):

V nadväznosti na novú právnu úpravu predbežných opatrení vzťahujúcich sa na maloleté deti ako na obete násilia bolo nevyhnutné zabezpečiť aj realizáciu vydaných rozhodnutí vo vykonávacom konaní.

K bodu 107 (§ 274 písm. f)):

Navrhovaná úprava rieši predovšetkým praktický problém titulu pre výkon rozhodnutia na základe blokových pokút nezaplatených na mieste. Súdna prax sa nevedela zjednotiť na právnom názore, či je bloková pokuta titulom pre nariadenie výkonu rozhodnutia. Otázka bola vyriešená zjednocujúcim stanoviskom Občianskoprávneho kolégia NS SR zo dňa 3.10. 2001. Explicitné vyjadrenie priamo v zákone je pre vymáhanie pohľadávok na základe tohto titulu najlepším riešením.

K bodu 108 (§ 299 ods. 1):

Zabezpečenie platenia výživného na maloleté deti naráža na čoraz väčšie prekážky, ktoré spôsobujú vážne problémy rodičom, ktorí sa osobne o tieto deti starajú. Neplatenie výživného a najmä výkon rozhodnutia v prípadoch ,keď je neplatiaci rodič poberateľom dávok sociálnej pomoci stavalo maloleté deti do ešte nepriaznivejšej situácie. Navrhované riešenie umožní vykonávať zrážky aj z dávok sociálnej pomoci.

V prípade výkonu rozhodnutia týkajúceho sa plnenia vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu považujeme za opodstatnené, aby aj dávka sociálnej pomoci poskytovaná podľa zák. č. l95/l998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov podliehala zrážke z príjmu, čím sa zvýši ochrana dieťaťa. Je v záujme dieťaťa aj spoločnosti, aby si rodičia riadne plnili povinnosť vyživovať svoje dieťa. Prijatie navrhovanej úpravy bude v súlade s deklarovaným záujmom vlády prijať systémové opatrenia na komplexné riešenie problematiky výživného v súvislosti so zrušením zákona v rámci náhrady za zrušený zákon č. 245/2002 Z. z. o náhradnom výživnom a Fonde náhradného výživného.

K bodu 109 (§ 372h):

Prechodné a záverečné ustanovenia riešia prípady, v ktorých zákonodarca reaguje na zmeny vecnej príslušnosti, zmeny vzťahujúce sa na odvolacie konanie, nové procesné inštitúty a plynutie novourčených lehôt .

K bodu 110 (§ 374 ods. 4):

Novela Občianskeho súdneho poriadku prijatá zákonom č. 424/2002 Z. z. nesprávne reagovala na vývoj ku ktorému došlo prijatím zákona o vyšších súdnych úradníkoch ale aj zákona o štátnej službe. V zákone o štátnej službe zostala zachovaná funkcia súdneho tajomníka, ktorý podľa platnej vyhlášky o spravovacom poriadku môže vykonávať určité úkony a v niektorých druhoch súdnej agendy nemusí byť nahradený vyšším súdnym úradníkom. Postavenie justičných čakateľov v súdnej štruktúre je rovnako vymedzené zákonom o štátnej službe. Aby bolo možné diferencovať ktoré úkony súd zverí týmto súdnym osobám, navrhovaná úprava používa pojem zamestnanec súdu.

K bodu 111 (§ 374b):

Splnomocňujúce ustanovenie doplnené navrhovanou úpravou má umožniť Ministerstvu spravodlivosti najmä v záujme zrýchlenia a zjednodušenia súdneho konania pre účastníkov upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom vzory návrhov na začatie konania a vydanie tlačív vypracovaných podľa týchto vzorov. Ide o možnosť využívanú v procesných úpravách iných štátov, najmä pri jednoduchých návrhoch alebo v záujme jednotnosti postupu. Tlačivo vypracované podľa takéhoto vzoru bude ľahko dostupné a zároveň zabezpečí aby účastníci podávali súdu kvalifikované a úplné podania so všetkými potrebnými prílohami. V niektorých agendách napr. obchodného registra takáto forma postupne zabezpečí vydávanie rozhodnutí bez dlhých čakacích lehôt.

Čl. II:V občianskom súdnom poriadku došlo k podstatnej zmene úpravy týkajúcej sa uplatňovania námietok zaujatosti s uvedení lehôt a sankcií za ich nedodržanie. Poznatky o uplatňovaní tohto inštitútu v konkurznom konaní viedli predkladateľa novej zákonnej úpravy k záveru, že nie je žiadúce, aby sa práve pri konkurzoch stali námietky zaujatosti nástrojom na vážne prieťahy. Opakované námietky uplatňované postupne viacerými veriteľmi dokážu zablokovať vecné riešenie konkurzu a často na dlhý čas zabránia aj zvolaniu schôdze konkurzných veriteľov.

Postavenie účastníkov konkurzného konania je rozdielne. Konkurzní veritelia sa stávajú účastníkmi konania až podaním prihlášky a súd musí v súvislosti s uplatnením námietky zaujatosti splniť voči nim poučovaciu povinnosť, aby zabránil jej opakovaniu, prípadne vznášaniu kedykoľvek a v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania.

Navrhovaná úprava rieši problémy špecifických podmienok konkurzného konania tým, že viaže poučovaciu povinnosť súdu pre účastníkov konkurzného konania k nariadeniu prieskumného pojednávania. V čase jeho nariadenia má súd väčšinu prihlášok, ktoré preskúma, uverejňuje nariadenie prieskumného pojednávania v Obchodnom vestníku a má možnosť poučiť všetkých o tom, že môžu uplatniť námietku zaujatosti. Použitím termínu „najneskôr“ je vyriešená aj otázka poučenia toho, kto podáva návrh na vyhlásenie konkurzu, prípadne dlžníka aj skôr. Súd je povinný doručiť dĺžníkovi návrh na vyjadrenie, teda môže ho poučiť o možnosti vzniesť námietku zaujatosti spolu s vyjadrením a uviesť jej dôvody.

Odkaz na aplikáciu príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku je na mieste, pretože v špeciálnej právnej úprave sa výslovne upravuje iba poučovania povinnosť.

Čl. III:

Vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2003.

Bratislava 30. apríla 2003

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády

Slovenskej republiky

Daniel Lipšic

podpredseda vlády

a minister spravodlivosti

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu