Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z. 352/2005 účinný od 01.09.2005

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z.

16

17

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zá konov v znení zákona č. 718/2004 Z. z. sa predkladá ako iniciatívny materiál.

Cieľom navrhovaného zákona je najmä:

-odstrániť technický problém pri ročnom zúčtovaní poistného samostatne zárobkovo č innej osoby,

-odstrániť povinnosť platiť preddavky v prípade práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny, v čase poberania materského pre samostatne zárobkovo činné osoby,

-preradiť konateľov z okruhu samostatne zárobkovo činných osôb medzi zamestnancov, pričom konateľ sa bude považovať za zamestnanca len vtedy, ak za výkon funkcie dostane odmenu,

-upresniť postavenie umelcov a autorov vykonávajúcich činnosť, ktorej výsledok je chránený podľ a autorského zákona. Umelci a autori budú aj naďalej považovaní za samostatne zárobkovo činné osoby, ale len vtedy, ak podľa vlastného vyhlásenia vykonávajú túto činnosť sústavne,

-taxatívne vymenovať okruh osôb (nezaopatrené deti, dôchodcovia, osoby starajúce sa o dieťa, osoby evidované ako uchádzači o zamestnanie), za ktoré bude platiť poistné štát,

-vymedziť tzv. dobrovoľne nezamestnané osoby, ktoré si budú musieť platiť poistné sami. Odhaduje sa, že týchto osôb je približne 180 000 – znamená to pre štát – a teda pre všetkých daňových poplatníkov - úsporu v roku 2006 okolo 1,3 miliardy korún oproti stavu, keby štát za tieto osoby naďalej platil poistné. Výška poistného týchto osôb bude 14% z ich príjmu dosahovaného na základe dohôd a pod., prinajmenej však 575 Sk mesačne.

Cieľom navrhovanej novely je ďalej

-ustanoviť, že š tát bude platiť poistné za študentov a dôchodcov aj vtedy, ak budú súč asne zamestnancami a samostatne zárobkovo činnými osobami a ich príjem bude nižší ako polovica minimálnej mzdy,

-spresniť definíciu osôb, ktoré majú polovičné sadzby poistného, pôjde aj o osoby, ktoré sú držiteľmi preukazov ZP, a to aj keď nie sú invalidmi podľa rozhodnutia Sociálnej poisť ovne,

-zjednodušiť oznamovacie a vykazovacie povinnosti poistencov.

Priamy finančný, ekonomický a environmentálny dopad, vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie je vyjadrený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazan á.

Doložka zlučiteľnosti

k návrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zá kon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Euró pskej únii:

a)identifikácia predmetu návrhu právneho predpisu z pohľ adu Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, najmä z Aktu o podmienkach pristúpenia a jeho príloh a plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky: návrh právneho predpisu je uvedený v Pláne hlavných úloh Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na rok 2005,

b)identifikácia záväzkov vyplývajúcich z návrhu gestorstva smerníc: Záväzky z gestorstva smerníc nemajú vzťah k návrhu nariadenia.

4.Problematika návrhu zákona je upravená

a) v primárnom práve

v Zmluve a založení Európskeho spoločenstva, podľa ktorej činnosť Spoločenstva v oblasti zdravotníctva plne rešpektuje zodpovednosť členských štátov za organizáciu zdravotníctva a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti,

b) v sekundárnom práve

1. v nariadením (ES) č. 883/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o koordin ácii systémov sociálneho zabezpečenia (Regulation (EC) No 883/2004 of the European Parliament and of the Council 29 April 2004 on the coordination of social security systems, Ú. v. EÚ, L 166 , 30. 4. 2004) (ďalej len „nové nariadenie“),

- v nariadení rady č. 1408/71/EHS o uplat ňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších predpisov,

2. v nariadení rady č. 574/1972/EHS, ktorým sa ustanovuje postup na vykonávanie nariadenia rady č. 1408/71/EHS o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a č lenov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších predpisov.

Nové nariadenie nadobudlo účinnosť dvadsiatym dňom odo dňa jeho vyhlásenia v Úradnom vestníku EÚ. Nové nariadenie predpokladá prijatie implementačného nariadenia a bude sa uplatňovať až odo dňa vstupu do účinnosti tohto implementačného nariadenia. Do tohto času zostáva v účinnosti pôvodné nariadenie.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s pr ávom Európskych spoločenstiev: bezpredmetné

6.Gestor: bezpredmetné

7.Návrh právneho predpisu sa pripravil bez spolupráce s expertmi Európskej únie vzhľ adom na dobrovoľnú aproximáciu: Projekt PHARE – Consensus „Príprava na zapojenie Slovenskej republiky do medzinárodnej koordinácie systémov soci álneho zabezpečenia.“

Dolo žka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

I. Odhad dopadov na verejné financie, obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Dopady na štátny rozpo čet a verejné financie

Cieľom návrhu zákona, ktorým sa men í a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z. je spresnenie zákona v nadväznosti na skúsenosti z doterajšej praxe pri jeho implementácii.

Zásadnou zmenou navrhovaného znenia novely je pozitívne vymedzenie poistencov, za ktorých platí poistné štát. Týmto sa zároveň presnejšie vymedzí skupina poistencov, ktorá nie je evidovaná ako ekonomicky akt ívna alebo nemá na území Slovenskej republiky príjem zo zamestnania alebo zo samostatnej zárobkovej činnosti a zároveň nie je odkázaná na sociálnu pomoc štátu - § 11 ods. 2. Takíto poistenci, tzv. samoplatcovia, majú podľa predkladaného návrhu zákona povinnosť hradiť si poistné sami za seba najmenej vo výške platby, ktorú platí štát za vymedzených poistencov v roku 2005. Z dôvodu ročného zúčtovania poistného a filozofie zákona je minimálne poistné poistencov podľa § 11 ods. 2 zadefinované ako 14% z úhrnu súčinu koeficientu pre poistenca podľa § 11 ods. 2 a minimálnych miezd podľa § 11 ods. 14 až 16 za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné. Koeficient sa vypočítava ako podiel súčinu 4% a priemernej mzdy a súčinu 14% a minimá lnej mzdy. Táto suma by mala približne kopírovať výšku poistného plateného štátom.

Pozitívny zoznam poistencov štátu je navrhnutý v súlade s filozofiou, že každý poistenec je zároveň platiteľom poistného (v prípade zamestnancov je platiteľom aj zamestná vateľ) alebo vo vymedzených situáciách za neho platí poistné štát.

Okrem toho návrh novely zákona spresňuje techniku vykonávania ročného zúčtovania poistného, ako aj vymeriavacie základy v súlade s rozhodnutím vlá dy postupne zosúlaďovať daňový základ a vymeriavacie základy zdravotného a sociálneho poistenia pre jednoduchšiu vykonateľnosť v praxi.

Z hľadiska rozpočtu verejných financií a dopadu na obyvateľov a hospodárenie podnikateľskej sféry sú dôležité nasledujúce zmeny:

1.Pozitívny zoznam poistencov, za ktorých platí poistné štát s vymedzením skupín poistencov a hranice príjmu alebo vymeriavacieho základu vo výške polovice minimálnej mzdy, po prekročení ktorej prestávajú byť poistencami, za ktorých platí poistné štát a platia si poistné samy za seba.

2.Minimálny vymeriavací základ pre poistencov podľa § 11 ods. 2 je naviazaný na poistné platené štá tom, t.j. pre rok 2005 vo výške 575,- Sk.

3.Vykonanie prvého ročného zúčtovania za kalendárne mesiace od účinnosti zákona (pravdepodobne od 1. augusta 2005)

Pozitívnym vymedzením poistencov, za ktorých platí poistné štát, sa zužuje tá to skupina poistencov o tzv. dobrovoľne nezamestnané osoby, čím sa počet poistencov štátu zníži odhadom o 180 tis. osôb. V definícii poistencov, za ktorý ch platí poistné štát, je stanovená hranica príjmu vo výške polovice úhrnu minimálnych miezd za každý mesiac rozhodujúceho obdobia, po dosiahnutí ktorej si takýto poistenec platí poistné sám za seba. V súčasnosti predstavuje polovica minimálnej mzdy 3 250,- Sk, čo je zhruba na úrovni predchádzajúcej hranice vo výške 3 000,- Sk. Pri kalkulácii poistencov, za ktorých platí poistné štát, sa vychádzalo z historických údajov súvisiacich s vtedy platným zákonom č. 273/1994 Z. z.. Z tohto dôvodu je možné predpokladať, že osoby, ktoré prekročili stanovenú hranicu v predchádzajúcom systéme boli z poč tu poistencov štátu vylúčené a teda nie sú zahrnuté ani v schválenom odhade rozpočtu verejných financií.

Predpokladaná úspora finančných prostriedkov štátu z pozitívneho vymedzenia poistencov, za ktorých platí poistn é štát a vylúčenia tzv. dobrovoľne nezamestnaných poistencov pri súčasnom zohľadnení vykonania prvého zúčtovania len za 5 mesiacov roka 2005 od augusta je 1,378 mil. Sk.

Tabuľka 1 Počty poistencov štátu podľa jednotlivých legislatívnych úprav

2004 – počty2005 – plán ŠR2005e – podľa 580/ 2004 2005e - podľa novelyPoistenci štátu podľa § 10 ods. 10 zákona č. 273/1994 Z. z. 3 037 1163 055 0003 021 9243 021 924Počty poistencov na PN71 626072 22172 221Poistenci podľa § 10 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. – tzv. dobrovoľne nezamestnaní170 5160180 0000SPOLU3 279 2583 055 0003 274 1453 094 145 MZ SR

Tabuľka 2 Dopad na štá tny rozpočet v Sk

2005 - plán výdavkov ŠR2005e - výdavky podľa 580/ 20042005 - výdavky podľa novelyrozdiel plán ŠR oproti novelerozdiel 580/2004 oproti novelePoistenci štátu podľa § 10 ods. 10 zákona č. 273/1994 Z. z. 21 116 160 000

20 851 275 60021 213 426 875

--Dočasne práceneschopní poistenci 498 324 900--Poistenci podľa § 10 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. – tzv. dobrovoľne nezamestnaní1 242 000 0000--SPOLU21 116 160 00022 591 600 50021 213 426 875-97 266 8751 378 173 625MZ SR

Odhadovaný príjem zdravotných poisťovní v prípade schválenia novely sa zvýši o 97,266 mil. Sk zo štátneho rozpočtu a o 517,5 mil. Sk od tzv. dobrovoľne nezamestnaných osôb.

Odhad dopadu na rozpočet verejných financií v rokoch 2006 až 2008

Podľa odhadov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky prijatím novely zákona č. 580/2004 Z. z. sa znížia výdavky štátneho rozpočtu na poistencov štátu v rokoch 2006 až 2008 oproti doterajším prognózam.

Tabuľka 3 Odhad dopadu na štátny rozpočet na roky 2006 až 2 008 v Sk

RokPlatba na osobu v Sk (4 % z VZ)Vymeriavací základ (VZ) v Sk *Počet poistencov štátu podľa 580/2004 Z. z. ** Ročná platba v Sk – súčasný stav Počet poistencov štátu podľa novely ** Ročná platba v Sk – po prijatí novelyrozdiel súčasný legislatívny stav - novela v Skr.200663315 8253 223 02224 482 075 1123 043 02223 114 795 1121 367 280 000r.200767816 9563 171 83725 806 065 8322 991 83724 341 585 8321 464 480 000r.200872218 0583 120 65827 037 380 9122 940 65825 477 860 9121 559 520 000* ŠÚ, odhad IFP MZ SR** odhad MZ SR

V nasledujúcich rokoch 2006 - 2008 sa znížia výdavky štátneho rozpočtu prijatím novely o 1 367 280 až 1 559 520 tis. Sk oproti súčasnému legislatívnemu stavu.

II. ENVIRONMENTÁ LNY DOPAD

Predkladaný návrh zákona nemá ž iadne dopady na životné prostredie.

III. DOPAD NA ZAMESTNANOS

Zákon nepredpokladá ž iadny dopad na zamestnanosť, keďže v novele zákona sa iba upresňujú jednotlivé ustanovenia v nadväznosti na skúsenosti z praxe.

IV. DOPAD NA podnikateľské prostredie

V predkladanom návrhu novely zákona č . 580/2004 Z. z. sa zmenila definícia vymeriavacieho základu pre samostatne zárobkovo činné osoby. Táto zmena je nevyhnutná v súvislosti so zavedením systému ročného zúčtovania a odstránenia zacyklenia, ktor é vznikalo pri pôvodnej definícii. Samostatne zárobkovo činné osoby platili poistné z polovice pomernej časti základu dane, pričom odpočítateľnou položkou pre stanovenie základu dane sú aj odvody na zdravotné poistenie. Spomínaná zmena nemá dopad na príjmy ani výdavky samostatne zárobkovo činných osôb.

Osobitná časť

K článku I

K bodu 1

Ustanovenie dopĺňa do osobného rozsahu verejného zdravotné ho poistenia osoby, ktoré sa stanú, resp. sa už stali poistencami na území Slovenskej republiky na základe legislatívy Európskej únie. Na druhej strane sa z osobného rozsahu pre ten istý dôvod vypúšťajú osoby, ktoré poberajú dôchodky z členských štátov, nakoľko sa stali poistencami týchto štátov a zdravotnú starostlivosť poskytnutú v Slovenskej republike im budú uhrádza ť tieto členské štáty.

K bodu 2

V nadväznosti na úpravu v bode 1 sa definujú niektoré pojmy. Odlišne sa upravuje posudzovanie poistenia osôb pre členské štáty. Poistencami verejného zdravotného poistenia nie sú osoby, ktoré sa zdržiavajú viac ako 6 mesiacov v cudzine, vrátane členského štátu Európskej únie a ktoré sú zdravotne poistené v cudzine, vrátane členského štátu Európskej únie alebo majú komerčné poistenie liečebných nákladov počas pobytu v cudzine, s výnimkou členského štátu Európskej únie.

K bodu 3

Spresnenie dní, kedy vzniká skutočnosť zakladajúca vznik verejného zdravotn ého poistenia.

K bodu 4

V nadväznosti na úpravu v bode 1 je potrebné doplniť skutoč nosti zakladajúce vznik verejného zdravotného poistenia pre osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republike.

K bodu 5

Dopĺňajú sa skutočnosti, ktoré vedú k vzniku verejného zdravotného poistenia pre osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

K bodu 6

Zmena nastala z dôvodu prekrývania dátumov zániku verejné ho zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky a dátumov vzniku zdravotného poistenia v inom štáte.

K bodu 7

Spresnenie dní, kedy vzniká skutočnosť zakladajúca zánik verejného zdravotného poistenia.

K bodu 8

Rovnako ako v bodoch 4 a 5 sa musia aj v § 5 doplniť skutočnosti dôležité pre zánik verejné ho zdravotného poistenia pre osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

K bodu 9

Odlišne sa upravuje spôsob prihlasovania osôb vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré nemajú možnosť splniť túto povinnosť sami za seba.

K bodu 10

Upresňuje sa situácia, keď poistenec podal prihlášku vo viacerých zdravotných poisťovniach. Príslušná zdravotná poisťovňa bude tá, v ktorej ako prvej tento poistenec podal prihlášku alebo ktorá mu potvrdila prihlášku ako prvá.

K bodu 11

V § 4 sú obsiahnuté skutočnosti zakladajúce vznik verejné ho zdravotného poistenia, na základe ktorých je poistenec povinný podať prihlášku do zdravotnej poisťovne, ktorú si vyberie. Tieto ustanovenia určujú trvanie verejného zdravotného poistenia. Ak poistenec povinnosť podať prihlášku nesplní alebo si ju splní oneskorene, stáva sa poistencom zdravotnej poisťovne až potvrdení m tejto prihlášky, ale poistné je povinný platiť odo dňa vzniku skutočnosti a z dôvodu neprihlásenia sa mu vzniká nedoplatok. Poisťovňa má právo uplatniť si nárok na poistné od prvého dňa vzniku tejto skutočnosti. Cieľom je vyhnúť sa špekuláciám poistencov neplatiť poistné a prihlásiť sa a začať platiť poistné až v prípade, že potrebujú zdravotnú starostlivosť

K bodu 12

Zdravotná poisťovňa má právo odmietnuť prihlášku len v prípade, že je poistenec poistencom v inej zdravotnej poisťovni. Nie je možné odmietnuť prihlášku z dôvodu veku alebo zdravotného stavu poistenca. Preto je potrebn é presne upraviť systém potvrdzovania a odmietania prihlášok zdravotnou poisťovňou v odseku 10.

K bodu 13

V prípade, že poistenec zmení zdravotnú poisťovňu, tá to by mala vedieť údaje z účtu poistenca. Tieto údaje sú konkretizované v zákone, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č . 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 719/2004 Z. z.

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 15

V nadväznosti na úpravu v bode 9 sa dopĺňa do ustanovenia aj čas, ktorý je v dnešnej internetovej spoločnosti veľmi dôležitým a určujú cim indikátorom.

K bodu 16

Upresňuje sa uvádzanie údajov na prihláške o cudzincoch, ktorí nemajú v čase prihlasovania pridelené rodné číslo.

K bodu 17

Doplňujúca úprava v nadvä znosti na bod 8.

K bodu 18

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 8.

K bodu 19

Doplňujúca úprava v nadväznosti na bod 10.

K bodu 20

Legislatívno-technická ú prava v nadväznosti na bod 8.

K bodu 21

Upresnenie ustanovenia v nadväznosti na zmenu v zákone č . 581/2004 Z. z., nie je v pôsobnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodovať o nárokoch, ktoré sa uplatňujú na súde. Nárok na úhradu nákladov za túto zdravotnú starostlivosť si zdravotná poisťovňa môže uplatňovať súdnou cestou.

K bodu 22

Vymedzuje sa pojem tzv. dobrovoľne nezamestnanej osoby, čí m sa obmedzuje miera solidarity. Filozofiou zákona je, že za každého poistenca musí byť zaplatené a zároveň systém j e solidárny. To znamená, že štát platí za osoby, ktoré si nedokážu platiť za seba samé z dôvodu, že už (dôchodcovia) alebo ešte (deti) nie sú ekonomicky aktívne, alebo nemajú možnosť byť ekonomicky aktívne (nezamestnaní) alebo v určitých situ áciách nemôžu byť ekonomicky aktívne (nemocenské, starostlivosť o blízku osobu, atď).

Dobrovoľne nezamestnaná osoba nie je zamestnancom ani samostatne zá robkovo činnou osobou podľa tohto zákona a nie je osobou, za ktorú platí poistné štát – to znamená, že nie je odkázaná na pomoc sociálneho systému štátu. Pokiaľ si osoby, ktoré sú poistencami verejného zdravotného poistenia dokážu zabezpečiť prostriedky na obživu aj bez prihlásených zdaniteľných prí jmov a nepoberajú dávky zo sociálneho zabezpečenia, zá kon im ukladá povinnosť prispievať do systému, úhradou poistného.

K bodu 23

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 24

Za zamestnanca sa považuje aj konateľ spoločnosti s ručení m obmedzením, ako aj členovia správnych rád, dozorných rád a kontrolných komisií. Zosúladenie s definíciou zamestnanca v systéme sociálneho zabezpečenia.

K bodu 25

Spresňuje sa definícia zamestnanca, za ktorého sa považujú osoby v riadnom pracovnom pomere, teda nie osoby, ktoré vykonávajú činnosť na základe dohôd uzavretých mimo riadneho pracovného pomeru.

K bodu 26

V nadväznosti na bod 24 sa konateľ vypúšť a z definície samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o daniach z príjmov nemá príjmy z tejto činnosti zdaňované ako príjmy z podnikania.

Definícia samostatne zárobkovo činnej osoby sa dáva do súladu s § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o daniach z príjmov, pričom sa rozširuje okruh osôb, ktoré platia poistné z vykonávania činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, napr. sprostredkovatelia doplnkového a starobného dôchodkového sporenia a stavebného sporenia, atď.

K bodu 27

Upresňuje sa definícia osoby – umelca a podmienok, kedy sa považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu a je povinná sa prihlásiť a platiť poistné podľa tohto zákona. Cieľom bolo vyňať také osoby, ktoré vykonávajú umeleckú a inú tvorivú činnosť ale v súlade s filozofiou zákona by nemali byť považované za samostatne zárobkovo činné osoby podľa tohto zákona, napr. dieťa, ktoré namaľuje obrázok. Zaradenie tý chto osôb medzi „dobrovoľne nezamestnané osoby“ by znamenalo, odlišnú platbu poistného a diskriminačný prístup k rôznym povolaniam.

K bodu 28

V nadväznosti na doplnenie definícii pri zamestnancoch v bode 24, je potrebné to isté doplniť do odseku 5 k zamestnávateľom.

K bodu 29

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 8.

K bodu 30

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 2.

K bodu 31

Pozitívnym zoznamom sa definujú osoby, za ktoré platí poistné štát v rámci solidárnosti systému zdravotného poistenia. Úprava je v súlade s filozofiou zákona, že za každú osobu by malo byť zaplatené poistné – teda aj za osoby dočasne práceneschopné, ktoré v čase choroby nemajú zda ňovaný príjem, z ktorého by platili poistné, za osoby, ktoré poberajú materské, ošetrovné, alebo u ktorých trvá potreba ošetrovania člena rodiny aj po skončení nároku na ošetrovné. Z okruhu os ôb, za ktoré platí poistné štát boli vylúčené tie, ktoré sú v ekonomicky aktívnom veku a zároveň nepotrebujú sociálnu pomoc štátu. Predpokladá sa, že tieto osoby pracujú alebo študujú v zahraničí alebo žijú z majetku, príjmu partnera a pod.

K bodu 32

V nadväznosti na predchádzajúci bod 31, sa taxatívne definujú prípady, kedy uvedené osoby prestávajú byť poistencami štátu. Pre osoby uvedené v odseku 9 je to v pr ípade, že

a)sú tieto osoby samostatne zárobkovo činné a ich príjem z tejto činnosti presiahol polovicu minimálnej mzdy; vtedy sa považujú za samostatne zárobkovo činné a platia poistné v súlade so zákonom,

b)ich príjem zo zamestnania alebo iných zdrojov podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmu presiahol polovicu minimálnej mzdy, ktorá je definovaná len vo výške mzdy podľa § 2 ods. 1 písmeno b) zákona č. 90/ 1996 Z. z. o minimálnej mzde.

Vzhľadom na termín „dosahuje“, to v súčasnosti znamená, že ak uvedená osoba zarobí 3250 Sk a viac za každý mesiac rozhodujúceho obdobia, prestáva byť poistencom štátu.

Prísnejšie podmienky sú upravené pre osoby uvedené v odseku 10. V tomto prípade platí, že tieto osoby nesmú byť zamestnané ani samostatne zárobkovo činné a zároveň nemajú iný príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmu, ktorý dosahuje polovicu minimálnej mzdy definovanú vo vý ške mzdy podľa § 2 ods. 1 písmeno b) zákona č. 90/ 1996 Z. z. o minimálnej mzde. Stanovenia hranice platí obdobne ako vyššie.

Ostatné osoby sú presne definované s odkazmi na príslušné zákony, podľa ktorých nemô žu mať príjem alebo môžu mať príjem len v obmedzenej výške, ktorá nie je v rozpore s filozofiou predkladanej novely a vyššie spomenutými podmienkami pre posudzovanie ostatných osôb.

Bez ohľadu na to, ktorý a koľko dô vodov pre zaradenie do zoznamu poistencov, za ktorých platí poistné štát je splnený, štát platí poistné za každú osobu len raz.

Vzhľadom na niekoľko vymedzení minimálnej mzdy v zákone č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde a možnú zmenu výšky minimálnej mzdy, sú presne definované podmienky pre aplikáciu jednotlivých ustanovení o jej výške.

V súvislosti s tým je vyriešené aj stanovovanie minimálnej mzdy za zamestnancov, ktorí

a) sú v rozhodujúcom období dočasne práceneschopní,

b) nemôžu vykonávať činnosť z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa,

c) začali vykonávať činnosť v priebehu kalendárneho mesiaca,

d) majú dohodnutý kratší pracovný čas.

Naopak, minimálna mzda sa nekráti v prípade neplateného pracovného voľna.

Obdobne, je vyriešené aj stanovovanie minimálnej mzdy za samostatne zárobkovo činné osoby a poistencov podľa § 11 ods. 2 tzv. dobrovoľne nezamestnaných osôb, ktoré

a) sú v rozhodujúcom období dočasne práceneschopné,

c) začali vykonávať činnosť v priebehu kalendárneho mesiaca.

Výška minimálnej mzdy sa mení vždy až k 1. januáru nasledujúceho roka z dôvodu vykonávania ročného zúčtovania.

K bodu 33 a

K bodu 34

Definujú sa dve sadzby poistného pre zamestnanca. Pre príjmy podľa § 13 ods. 1 až 4 je to naď alej 4 + 10 %. V prípade ostatných príjmov novodefinovaných v § 13 ods. 5 si zamestnávateľ platí 14 % sám v plnom rozsahu, lebo v tomto prí pade nevykonáva činnosť pre zamestnávateľa a jedná sa o príjmy podľa § 6 zákona č. 595/ 2003 Z. z. o dani z príjmov. Cieľom je zabráni ť špekuláciám napr. v prípade umelcov, ktorí by sa mohli zamestnať na 1 Sk na čiastočný úväzok a zároveň poberať príjmy z umeleckej činnosti podľa § 6 bez prihlásenia sa ako samostatne zá robkovo činné osoby, z čoho by následne neplatili ani odvody na zdravotné poistenie.

K bodu 35

Z dôvodu potreby jednoznačnosti a v nadväznosti na ročné zúčtovania sa upresňuje zač atie používania zvýhodnenej sadzby pre osoby so zdravotným postihnutím a to za celý kalendárny mesiac, v ktorom sa táto osoba považovala za postihnutú aspoň jeden deň.

K bodu 36

Upresňuje sa poznámka pod čiarou, čím sa definuje osoba, ktorá má nárok na zníženú sadzbu poistného. Táto sa vzťahuje na každého, kto je držiteľom preukazu ťažko zdravotne postihnutého bez ohľadu na to, či poberá kompenzá ciu alebo je poberateľom invalidného dôchodku.

V § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ide o väzbu na posudkové kritériá ustanovené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 51 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci o vymedzenie občanov s ťažký m zdravotným postihnutím na účely zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov- kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia prá vnymi prostriedkami sociálnej pomoci.

Podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službá ch zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa občan so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona definuje ako

a) občan uznaný za invalidného občana podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkov ú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou,

b) občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20%, ale najviac o 40% podľa osobitného predpisu.

Občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a percentuá lnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpeč enia podľa osobitného predpisu.

Zákon č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov ustanovuje v § 2 minimálnu mzdu vo výške 75% zo sumy 6500 Sk pre osoby, ktoré sú požívateľmi čiastočného invalidného dô chodku a 50 % zo sumy 6500 Sk pre osoby, ktoré sú požívateľom invalidného dôchodku; tento zákon nie je v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľ a ktorého v § 263 sa z invalidného a z čiastočne invalidného dôchodku stal iba invalidný dôchodok.

Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociá lnej pomoci v znení neskorších predpisov okrem iného upravuje aj sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzáciu, pričom kompenzácia je určená na prekonanie alebo na zmiernenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia za podmienok ustanovených týmto zákonom. Na účely kompenzácie sa posudzuje miera funkčnej poruchy občana podľa druhu zdravotného postihnutia. Za občana s ťažkým zdravotn ým postihnutím na účely zákona č. 195/1998 Z. z. sa považuje občan, ktorého miera funkčnej poruchy je pre zmenu najmenej 50%.

K bodu 37

Ustanovuje sa vymeriavací základ. Z definície vymeriavacieho základu zamestnanca bolo vypustené ustanovenie „za vykonanú prácu“ a v nadväznosti na to bolo následne možné vypustiť niektoré ustanovenia, napr. náhrada príjmu pri dočasnej neschopnosti bola z odseku vypustená, nakoľko ide o príjem, ktorý je oslobodený od dane z príjmu a preto ho nie je potrebné uvádzať medzi príjmami, ktoré sa nezapočítavajú do vymeriavacieho základu pre výpočet poistného na verejné zdravotné poistenie. Rovnako sa postupovalo v odseku 4.

V odseku 5 bol v nadväznosti na komplikácie pri definovaní umelcov a autorov ako samostatne zárobk ovo činnej osoby definovaný nový vymeriavací základ vo výške príjmov podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Z týchto prí jmov si zamestnanec platí poistné sám vo výške 14%. Cieľom je zabrániť špekuláciám napr. v prípade umelcov, ktorí by sa mohli zamestnať na 1 Sk na čiastočný úväzok a zároveň poberať príjmy z umeleckej činnosti podľa § 6 bez prihlásenia sa ako samostatne zárobkovo činné osoby, z čoho by následne neplatili ani odvody na zdravotné poistenie.

Vymeriavací základ samostatne zárobkovo činných osôb sa z dôvodu ročného zúč tovania (a plánovaného ročného zúčtovania aj v systéme sociálneho zabezpečenia) ustanovuje vo výške polovice základu dane nezníženého o odvody na zdravotné poistenie. Tieto odvody sú oslobodené od dane z príjmu a preto znižovali základ dane z príjmu, z ktorého sa následne v ročnom zúčtovaní mal počítať odvod na zdravotné poistenie. Novovypočítaný odvod však znovu upravoval základ dane a teda aj vymeriavací základ a došlo tak k zacykleniu sa.

Novela zákona odstráni tento technický problém pri ročnom zúčtovaní poistného samostatne zárobkovo č innej osoby.

Riešenie, navrhované v novele, tento začarovaný kruh odstráni podielom základu dane, ktorý nie je znížený o zdravotné poistenie a číslom 2,14.

Táto zmena nevyžaduje zmenu vymeriavacieho základu pre poistné na zdravotné poistenie, rieši len súčasný technický problém ročného zúčtovania samostatne zárobkovo činnej osoby a abstrahuje od zámeru vlády zjednocovať vymeriavacie základy a zaviesť ročné zúčtovanie aj v sociálnom poistení.

Toto riešenie je fiskálne neutrálne vzhľadom na súčasný stav podľa zákona č. 580/2004 Z. z.. Základ dane bude ovplyvnený netto výsledkom z ročného zúčtovania (t.j. po zohľadnení preplatkov aj nedoplatkov) poistného od všetkých samostatne zárobkovo činných osôb. Nedoplatok sa môže vyskytnúť u samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré:

-začali vykonávať živnosť v rámci rozhodujúceho roka, takže platili odvody z minimá lneho vymeriavacieho základu a ich príjem zo živnosti prekročil 156 tis. Sk za rok,

-platili preddavky podľa predchádzajúceho základu dane, ktorý je nižší ako základ dane v rozhodujúcom období,

-neplatili preddavky, pretože vykonávajú živnosť popri zamestnaní a v ročnom zúčtovaní musia doplatiť poistné do výšky ich reálneho príjmu zo živnosti so zohľadnením maximálneho vymeriavacieho základu.

Navrhované riešenie vychádza z matematického vzorca:

Poistné = 14% * (príjem – ostatné náklady – poistné)/2

potom úpravou dostaneme:

Poistné = 14% * (príjem – ostatné náklady)/ 2,14

Je pravdou, že proces hľadania konečného riešenia výpočtu poistné ho nebol jednoduchý a priebežne zverejnené návrhy novely mohli verejnosť uviesť do omylu, ale úlohou legislatívneho procesu v plnom význame tohto slova je postupne upresňovať formulácie zákona tak, aby bol dokonal ý výsledok, nie čiastkový návrh.

Vymeriavací základ osoby tzv. dobrovoľne nezamestnanej a v spojení so sadzbou poistného sa definuje vo výške odvodu poistného, ktoré platí za vymenovaných poistencov štát. Takáto výška poistného bola stanovená s ohľ adom na tendenciu niektorých osôb prihlásiť sa do evidencie nezamestnaných a vyhnúť sa tak plateniu odvodov na zdravotné poistenie, čím sa zvyšuje miera evidovanej nezamestnanosti. Odhadovaný nárast evidovanej nezamestnanosti podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky by v prípade nezníženia minimálneho odvodu na poistné bol 30 tis. osôb.

Druhým dôvodom je aj sociálne únosnejšia výš ka odvodu pre osoby, ktoré sú tesne nad hranicou pre zaradenie do sociálneho systému štátu.

Po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a napokon po schválení vládou Slovenskej republiky, budú tieto osoby platiť poistné najmenej vo výške platby poistného štátu za poistencov podľa § 11 ods. 8 (4 % z priemernej mesač nej mzdy), t.j. v roku 2005 by mala platiť 575,- Sk atď. Znamená to, že tzv. dobrovoľne nezamestnané osoby si budú musieť platiť poistné sami.

Ak bude mať tzv. dobrovoľne nezamestnaná osoba príjem podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov presahujúci stanovenú hranicu (približne 4104 Sk) a nebude zamestnancom ani samostatne zárobkovo činnou osobou, za platí poistné vo výške 14% z tohto príjmu. Za zamestnanca nepovažujeme osobu, ktorá pracuje na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru a za samostatne zárobkovo č innú osobu nepovažujeme napríklad osobu, ktorá sa dobrovoľne neprihlási ako autor, hoci z tejto činnosti má pravidelný príjem.

Hranica sa stanovuje tak, aby minimálny odvod bol najmenej vo výške poistného štátu (575). Vzhľadom na filozofiu zákona sa navrhuje nasledovné znenie:

Hranica = koeficient * minimálna mzda, pričom

koeficient = 4% * priemerná mzda

14% * minimálna mzda

V odseku 8 sa presnejšie definuje súbeh viacerých platiteľov poistného ako aj minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu. V prípade postupného súbehu zamestnania a samostatnej zárobkovej činnosti, bola ošetrená situácia nulového príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá by za kombinácie ur čitých okolností nútila predchádzajúceho zamestnávateľa doplácať odvody aj za obdobie výkonu živnosti.

Nanovo sa definuje vymeriavací základ pre zamestnávateľov z dôvodu problémov pri zaokrúhľ ovaní.

Príklad:

Firma zamestnáva 3 zamestnancov, za ktorých platí preddavky poistného na zdravotné poistenie. Každý z týchto troch zamestnancov dosiahol za január 2005 mzdu 10011,- Sk. Nezaokrúhlený preddavok poistné ho na zdravotné poistenie za zamestnávateľa podľa § 16 odst. 2 písmeno c) zákona a § 16 ods. 7 písmeno d) zákona je 10% z úhrnu vymeriavacích základov všetký ch zamestnancov, t.j. ((3 x 10011,-) x 10) / 100 = 3003,30 Sk. Po zaokrúhlení podľa § 16 ods. 1 zákona je preddavok poistného za zamestnávateľa 3004,- Sk.

Tento preddavok je podľa vyhlášky potrebné rozpísať jednotlivo na každého zamestnanca a zároveň na účet každého poistenca. Suma preddavku zamestnávateľa sa nedá rozdeliť na celé koruny (a ani na cel é haliere) na jednotlivých zamestnancov alikvotne ich vymeriavacím základom. Ak sa pokúsime vypočítať preddavok poistného za zamestnávateľa jednotlivo pre každého zamestnanca, tak nezaokrúhlený preddavok na jedného zamestnanca 1001,10 Sk, alebo k sume preddavku na jedného zamestnanca 1002,- Sk po zaokrúhlení. Súčet takto spočítaných preddavkov by bol potom 3006,- Sk. Vznikal tak rozdiel.

Upresňuje sa spôsob platenia poistného štátom za deň, kedy poistenec spĺňal podmienku uveden ú na zozname v § 11 ods. 8.

K bodu 38

Dopĺňa sa povinnosť platiť preddavok aj osobe tzv. dobrovoľ ne nezamestnanej.

Zosúlaďuje sa vymeriavací základ pre platenie preddavkov samostatne zárobkovo činnej osoby s definíciou vymeriavacieho základu v § 13 ods. 6.

Systém platenia preddavkov za štát sa zosúlaďuje s pravidlami fungovania štátnej pokladne a mož nosťami poskytovania informácií o počte poistencov štátu zdravotnými poisťovňami a z centrálneho registra poistencov.

K bodu 39

Definuje sa pomerná časť základu dane samostatne zárobkovo činnej osoby v prípade, že začala vykonávať činnosť v priebehu roka.

K bodu 40

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na bod 37.

K bodu 41

Spresňuje sa znenie v nadväznosti na nové definície minimálnej mzdy. Taktiež sa spresňujú osoby, ktoré nemusia odviesť preddavok, v prípade, že je nižší ako 100 Sk.

K bodu 42

Úprava v nadväznosti na odôvodnenie v bode 38.

K bodu 43

Upravuje sa možnosť na základe žiadosti osoby, odpustiť alebo znížiť úrok z omeškania ako aj povoliť splátky dlžných súm. Zároveň sa upravuje postup v prípade nedodrž ania dohody o splátkach dlžných súm.

K bodu 44

Spresňuje sa spôsob, povinné osoby, spôsob oznamovania výsledkov ostatným platiteľom a termíny vykonávania ročného zúčtovania poistné ho na verejné zdravotné poistenie. V prípade úmrtia, sa ročné zúčtovanie nepodáva.

Ustanovuje sa najvyššie možné poistné za rok od všetký ch platiteľov, vrátane štátu do výšky 36 násobku priemernej mzdy.

V prípade, že nedoplatok alebo preplatok nepresiahnu 100 Sk, neodvádzajú sa.

K bodu 45 a

K bodu 46

Upravuje sa spôsob vykazovania poistného pre rôzne skupiny platiteľov. Vychádza sa z predpokladu, že v prípade samostatne zárobkovo činných osôb má poisťovňa k dispozícii výsledok ročného zúčtovania, podľa ktorého stanoví výšku preddavku na poistné.

Štát a „dobrovoľne nezamestnané osoby“ platia presne stanovenú sumu a u nich je výš ka preddavku jasná.

K bodu 47

Legislatívno-technické spresnenie.

K bodu 48

Rozširuje sa právo zdravotnej poisťovne uplatniť si na Ú rade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou aj nárok na úrok z omeškania.

K bodu 49

Legislatívno-technické spresnenie.

K bodu 50

Osobitne sa upravuje (ne)premlčanie nároku na poistné a úrok z omeškania v prípade, ž e si poistenec nepodal prihlášku pri vzniku skutočnosti, na základe ktorej vzniká ako poistenec v systéme verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike.

K bodu 51

Dopĺňajú sa povinnosti poistenca .

K bodu 52

V súvislosti s predchádzajúcimi úpravami a v nadvä znosti na aplikačnú prax sa dopĺňajú oznamovacie povinnosti. Vzhľadom na nízke právne povedomie občanov Slovenskej republiky sa vracia povinnosť zamestnávateľom oznamovať vybrané zmeny. Upravuje sa povinnosť oznamovať zánik existencie poistenca aj novej zdravotnej poisťovni v prípade jej zmeny.

K bodu 53

Upravujú sa povinnosti a vedenia a archivovania dokumentov a informá cií, ako aj ich rozsah tak, aby bolo spätne možné vykonať kontrolu vypočítania a platenia poistného. Zosúladenie uvedených povinnosť so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

K bodu 54

Spresňuje sa povinnosť platiteľa poistného pri vý kone kontroly zo strany zdravotnej poisťovne.

K bodu 55

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 56

V nadväznosti na predchádzajúce úpravy sa zosúlaďujú povinnosti zdravotnej poisťovne.

K bodu 57

Dopĺňa sa povinnosť uverejňovať na internete zoznamy neplatič ov poistného aj o zamestnávateľov.

K bodu 58

Dopĺňa sa možnosť zdravotnej poisťovne vrátiť finančné prostriedky prijaté bez prá vneho titulu, napr. ak zamestnávateľ zaplatil preddavky na poistné omylom do inej zdravotnej poisťovne a pod. Dopĺň a sa povinnosť zdravotnej poisťovne nahlasovať Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou porušenia zákona, z ktorých vyplýva uloženie pokuty.

K bodu 59

K bodu 60 a

K bodu 61

Dopĺňajú sa sankcie za nesplnenie povinností.

K bodu 62

Stanovuje sa povinnosť zaúčtovania a mechanizmus pre stanovenie výšky povinného poistného výkazu pre prípad, ak platiteľ poistného nezašle výkaz o vý ške preddavkov na poistné a zároveň zaplatí poistné. Táto povinnosť je dôležitá pre potreby stanovenia výš ky pre prerozdeľovanie poistného.

K bodu 63

Mení sa spôsob informovania zdravotných poisťovní o vý sledkoch výpočtu prerozdeľovania z oznámenia na rozhodnutie. Voči rozhodnutiu je možné sa odvolať a urýchľuje sa tak možnosť opravy v prípade dodania chybných údajov alebo chybného výpoč tu. Navrhujeme, aby odvolanie proti rozhodnutiu nemalo odkladný účinok a zabránilo sa tak špekuláciam v prípade insolventnosti zdravotnej poisťovne a jej krytia zo zdrojov iných zdravotných poisťovní. Opravné rozhodnutie alebo zamietnutie odvolania vykonáva úrad v správnom konaní a v stanovených lehotách.

K bodu 64

Ustanovuje sa povinnosť pre zdravotnú poisťovňu oznamovať ú daje pre úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

K bodu 65

Mení sa spôsob informovania zdravotných poisťovní o vý sledkoch výpočtu prerozdeľovania z oznámenia na rozhodnutie. Voči rozhodnutiu je možné sa odvolať a urýchľuje sa tak možnosť opravy v prípade dodania chybných údajov alebo chybného výpoč tu. Navrhujeme, aby odvolanie proti rozhodnutiu nemalo odkladný účinok a zabránilo sa tak špekuláciam v prípade insolventnosti zdravotnej poisťovne a jej krytia zo zdrojov iných zdravotných poisťovní. Opravné rozhodnutie alebo zamietnutie odvolania vykonáva úrad v správnom konaní a v stanovený ch lehotách.

K bodu 66

Vzhľadom na nejasnosť, či ide o exekúciu zdravotnej poisť ovne voči jej neplatičom alebo exekúciu voči zdravotnej poisťovni sa upravuje ustanovenie.

K bodu 67

Vzhľadom na osobitosti pri osobách vo väzbe alebo vo vý kone trestu odňatia slobody a azylantov sa zavádza vydanie vykonávacie predpisu.

K bodu 68

Prechodné ustanovenia v súvislosti so zmenou vymeriavacieho zá kladu samostatne zárobkovo činných osôb.

K bodu 69

Stanovuje sa dátum konania prvého ročné zúčtovania, ktorého finančné dopady sú uvedené v doložke finančných dopadov.

K bodu 70

Ustanovuje sa ako nakladať s pohľadávkami na poistnom, poplatkoch at ď. vzniknutých pre účinnosťou zákona č. 580/2004 Z. z. v súlade so zrušeným zákonom č. 273/ 1994 Z. z.

K článku II

Splnomocňuje sa predseda Ná rodnej rady Slovenskej republiky vydať zákon v Zbierke zákonov v úplnom znení.

K článku III

Účinnosť sa stanovuje na 1. augusta 2005.

V Bratislave 20. apríla 2005

Mikuláš D z u r i n d a, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Rudolf Z a j a c, v. r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu