Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov 335/2014 účinný od 01.07.2016 do 31.12.2016

§ 19

Proti rozhodnutiu ministerstva nie je prípustný opravný prostriedok.

§ 37
Trovy spotrebiteľského rozhodcovského konania

(1)
Trovy spotrebiteľského rozhodcovského konania sú hotové výdavky účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania a ich zástupcov, trovy vykonania dôkazov, poplatky za spotrebiteľské rozhodcovské konanie, znalečné, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
(2)
Účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
(3)
Ak mal účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania nemá na náhradu trov právo.
(4)
Trovy konania, ktoré je povinný znášať spotrebiteľ, nesmú byť neprimerané; primeranosť sa posudzuje najmä s ohľadom na istinu uplatňovaného nároku. Poplatok za spotrebiteľské rozhodcovské konanie priznaný úspešnému účastníkovi v rámci trov konania nesmie prevýšiť výšku poplatku, ktorý možno vyrubiť v súdnom konaní podľa osobitného predpisu.25)
(5)
Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, stály rozhodcovský súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Stály rozhodcovský súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ak sú trovy konania v sporoch, ktorých hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, neprimerané voči pohľadávke, môže ich stály rozhodcovský súd nepriznať alebo znížiť.
(6)
Ak stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví z dôvodu nedostatku právomoci rozhodovať, neprizná žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania.

§ 64
Rozhodnutie

(1)
Pre rozhodnutie disciplinárneho senátu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase, keď k disciplinárnemu previneniu došlo; neskoršia právna úprava sa použije, len ak je to pre disciplinárne obvineného priaznivejšie.
(2)
Disciplinárne konanie nemožno skončiť zmierom.
(3)
Disciplinárny senát rozhoduje podľa pravidiel ustanovených v § 38. Rozhodnutie disciplinárneho senátu musí byť písomné a musí vždy obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie.
(4)
Ak disciplinárny senát zistí, že disciplinárne obvinený sa dopustil disciplinárneho previnenia, rozhodne, že je vinný a uloží mu disciplinárne opatrenie.
(5)
Ak disciplinárny senát zistí, že rozhodca sa disciplinárneho previnenia nedopustil, rozhodne, že nie je vinný a disciplinárne opatrenie mu neuloží.
(6)
Disciplinárny senát rozhodne o disciplinárnej zodpovednosti rozhodcu najneskôr do šiestich mesiacov a vo zvlášť zložitých prípadoch najneskôr do 12 mesiacov odo dňa začatia disciplinárneho konania. Lehoty podľa prvej vety plynú odo dňa, keď bol návrh na začatie disciplinárneho konania doručený predsedovi disciplinárneho senátu.
(7)
Ak ide o disciplinárne previnenie rozhodcu, ktoré svojou povahou neodôvodňuje uloženie prísnejšieho disciplinárneho opatrenia, disciplinárny senát uloží písomné napomenutie, v ktorom vyjadrí, ktoré konanie rozhodcu považuje za disciplinárne previnenie a z akých dôvodov. Ak je to vzhľadom na povahu disciplinárneho previnenia rozhodcu potrebné, disciplinárny senát uloží verejné napomenutie, ktoré sa zverejní na webovom sídle ministerstva.
(8)
Za disciplinárne previnenie môže disciplinárny senát popri písomnom napomenutí alebo peňažnej pokute uložiť aj pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu najmenej na šesť a najviac na 24 mesiacov. Ak to odôvodňuje povaha disciplinárneho previnenia, disciplinárny senát môže rozhodcovi popri peňažnej pokute a pozastavení výkonu funkcie rozhodcu uložiť aj preskúšanie. Výnos peňažných pokút je príjmom štátneho rozpočtu.
(9)
Disciplinárnym opatrením za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie rozhodcu je vyčiarknutie rozhodcu zo zoznamu rozhodcov.
(10)
Disciplinárny senát môže výnimočne upustiť od uloženia disciplinárneho opatrenia, ak prejednanie veci v disciplinárnom konaní považuje za postačujúce vzhľadom na menej závažný charakter porušenej povinnosti, spôsob konania a mieru zavinenia.
(11)
Disciplinárny senát vyhotoví a odošle rozhodnutie do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia. Rozhodnutie sa doručuje navrhovateľovi, disciplinárne obvinenému, predsedovi stáleho rozhodcovského súdu, ak nie je navrhovateľom, a vždy aj ministrovi, ak nie je navrhovateľom. Rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom, keď bolo doručené účastníkom disciplinárneho konania.
(12)
Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu nie je prípustný opravný prostriedok.

1)
§ 585 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
2)
Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
3)
§ 44 až 50 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
4)
§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
5)
§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
6)
§ 144 až 146 Civilného sporového poriadku.
7)
§ 5 až 8 Civilného sporového poriadku.
8)
§ 3 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
9)
§ 24 ods. 2 zákona č 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 199/2014 Z. z.
10)
§ 90 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18. 6. 2013).
12)
§ 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
13)
Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z.
14)
Zákon č. 200/2011 Z. z. o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
15)
Civilný sporový poriadok.
16)
Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4. 7. 2008). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) (Ú. v. EÚ L 40, 31. 7. 2007).
17)
Napríklad § 53 Občianskeho zákonníka, zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2014 Z. z., čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa") (Ú. v. EÚ L 364, 9. 12. 2004).
18)
§ 101 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
19)
Napríklad § 129 ods. 2 Trestného poriadku v znení neskorších predpisov.
20)
§ 23a ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
21)
Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z.
22)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
23)
§ 104 Civilného sporového poriadku.
24)
Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
25)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
27)
§ 41 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
28)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
29)
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
30)
Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
31)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
32)
§ 41 ods. 2 písm. i) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.