Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 328/2002 účinný od 01.01.2008 do 29.02.2008
| Platnosť od: | 28.06.2002 |
| Účinnosť od: | 01.01.2008 |
| Účinnosť do: | 29.02.2008 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Oblasť: | Právo sociálneho zabezpečenia, Polícia, Zväz väzenskej a justičnej stráže, Trestné právo hmotné, Vojenská služba, Colné orgány, Zamestnanosť |
Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 328/2002 účinný od 01.01.2008 do 29.02.2008
Prejsť na §
Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
-
§ 1zobraziť paragraf
(1)
Tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov,1) ktoré tvorí
a)
nemocenské zabezpečenie,
b)
úrazové zabezpečenie,
c)
výsluhové zabezpečenie a
d)
služby sociálneho zabezpečenia.
(2)
Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a colník, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Pod pojmom profesionálny vojak sa na účely tohto zákona rozumie aj vojak mimoriadnej služby.2) -
§ 2zobraziť paragraf
(1)
Pod pojmom ministerstvo sa na účely tohto zákona rozumie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo Policajný zbor alebo Hasičský a záchranný zbor, alebo Horská záchranná služba, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky alebo Zbor väzenskej a justičnej stráže, Slovenská informačná služba, Národný bezpečnostný úrad, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky alebo Železničná polícia, Ministerstvo financií Slovenskej republiky alebo Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „colné riaditeľstvo") a Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Pod pojmom minister sa na účely tohto zákona rozumie minister vnútra Slovenskej republiky, minister spravodlivosti Slovenskej republiky, riaditeľ Slovenskej informačnej služby, riaditeľ Národného bezpečnostného úradu, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, minister financií Slovenskej republiky a minister obrany Slovenskej republiky.
(3)
Za službu v ozbrojených bezpečnostných zboroch sa na účely tohto zákona považuje aj služba príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby vykonávaná v služobnom pomere. -
§ 4zobraziť paragraf
(1)
Dávky nemocenského zabezpečenia poskytované policajtovi sa odvodzujú od sumy služobného platu a suma dávok nemocenského zabezpečenia poskytovaná profesionálnemu vojakovi sa odvodzuje od sumy služobného príjmu, ktorý policajt alebo profesionálny vojak dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.
(2)
Dávky úrazového zabezpečenia poskytované policajtovi sa odvodzujú od sumy služobného platu a suma dávok úrazového zabezpečenia poskytovaná profesionálnemu vojakovi sa odvodzuje od sumy služobného príjmu, ktorý policajt a profesionálny vojak dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a dávky výsluhového zabezpečenia poskytované profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, doby trvania služobného pomeru v ozbrojených zboroch, doby trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore, doby trvania služobného pomeru v Horskej záchrannej službe, doby trvania služobného pomeru v Národnom bezpečnostnom úrade, doby trvania služobného pomeru v Slovenskej informačnej službe a od doby trvania služobného pomeru v ozbrojených silách a u policajta od sumy služobného platu a u profesionálneho vojaka od sumy služobného príjmu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.
(4)
Na určenie dávok podľa tohto zákona sa nezapočítavajú iné príjmy a iné doby trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch, v Hasičskom a záchrannom zbore, v Horskej záchrannej službe a v ozbrojených silách než tie, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 až 3. -
§ 5zobraziť paragraf
Druhy dávok nemocenského zabezpečenia
Z nemocenského zabezpečenia sa poskytuje
a)
náhrada služobného platu policajta alebo náhrada služobného platu profesionálneho vojaka počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby (ďalej len „dočasná neschopnosť"),
b)
nemocenské,
c)
vyrovnávacia dávka,
d)
materské. -
§ 6zobraziť paragraf
(1)
Policajt, ktorý sa stane dočasne neschopným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania okrem prípadov uvedených v § 7, má prvých desať dní nárok na služobný plat podľa osobitného predpisu určený zo služobného platu, ktorý mu patril v čase vzniku dočasnej neschopnosti, okrem príplatku za štátnu službu v noci, príplatku za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a príplatku za štátnu službu vo sviatok.3a) Po uplynutí prvých desiatich dní dočasnej neschopnosti má policajt, ktorý sa stane dočasne neschopným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania okrem prípadov uvedených v § 7, nárok na náhradu služobného platu vo výške 100 % zo sumy služobného platu určeného podľa prvej vety zníženej o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, najdlhšie však do uplynutia jedného roka od začiatku dočasnej neschopnosti (ďalej len „podporná doba"), ak ďalej nie je ustanovené inak. Takto zistený služobný plat sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.
(2)
Policajt, ktorý sa stane dočasne neschopný z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 1, okrem prípadov uvedených v § 7, má prvých desať dní nárok na služobný plat podľa osobitného predpisu okrem príplatku za štátnu službu v noci, príplatku za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a príplatku za štátnu službu vo sviatok.3a) Po uplynutí prvých desiatich dní do 30. dňa dočasnej neschopnosti vrátane má policajt, ktorý sa stane dočasne neschopný z iných dôvodov, než ako sú uvedené v odseku 1, okrem prípadov uvedených v § 7, nárok na náhradu služobného platu vo výške 100 % sumy určenej v § 12. Od 31. dňa dočasnej neschopnosti má policajt, ktorý sa stane dočasne neschopný z iných dôvodov, než ako sú uvedené v odseku 1, okrem prípadov uvedených v § 7, nárok na nemocenské vo výške uvedenej v § 8, najdlhšie do uplynutia podpornej doby.
(3)
Profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopný, okrem prípadov uvedených v § 7, má prvých desať dní dočasnej neschopnosti nárok na
a)
služobný plat a rozdiel medzi služobným príjmom z predchádzajúcej funkcie a služobným platom, ak je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,3b)
b)
základný plat sudcu, príplatok, vyrovnanie platu a hodnostný príplatok, ak je vyčlenený na plnenie úloh vojenského súdu vo funkcii sudcu,3c)
c)
plat a hodnostný príplatok, okrem platu za výkon funkcie nadčas, príplatku za plnenie služobných povinností vo sviatok, príplatku za plnenie služobných povinností v sobotu a v nedeľu a príplatku za plnenie služobných povinností v noci, ak je vyčlenený na plnenie úloh vojenskej prokuratúry vo funkcii prokurátora,3d)
d)
plat a hodnostný príplatok, náhrada za pohotovosť okrem príplatku za štátnu službu v noci, príplatku za štátnu službu v sobotu a v nedeľu, príplatku za štátnu službu vo sviatok a platu za štátnu službu nadčas, ak je vyčlenený na plnenie úloh vojenského súdu vo funkcii justičného čakateľa alebo vojenskej prokuratúry vo funkcii právneho čakateľa prokuratúry,3e)
e)
plat, ak je ustanovený do funkcie s miestom výkonu štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky,3ea)
f)
hodnostný plat3eb) a príplatok za výkon mimoriadnej služby,3ec) ak vykonáva mimoriadnu službu.
(4)
Profesionálny vojak, ktorý je zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov alebo je dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, alebo ktorému bol dočasne pozastavený výkon funkcie prokurátora a ktorý sa stane dočasne neschopný okrem prípadov uvedených v § 7, má prvých desať dní dočasnej neschopnosti nárok na služobný plat podľa osobitného predpisu3ed) a v prípade profesionálneho vojaka vo funkcii prokurátora na plat podľa osobitného predpisu.3ee)
(5)
Profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopný v dôsledku služobného úrazu alebo v dôsledku choroby z povolania, okrem prípadov uvedených v § 7, má po uplynutí prvých desiatich dní dočasnej neschopnosti nárok na náhradu služobného príjmu vo výške 100 % sumy určenej v § 12, najdlhšie do uplynutia podpornej doby.
(6)
Profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopný z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 5, okrem prípadov uvedených v § 7, má po uplynutí prvých desiatich dní do 30. dňa dočasnej neschopnosti vrátane nárok na náhradu služobného príjmu vo výške 100 % sumy určenej v § 12 a od 31. dňa dočasnej neschopnosti má nárok na nemocenské vo výške uvedenej v § 8, najdlhšie do uplynutia podpornej doby. -
§ 7zobraziť paragraf
(1)
Na nemocenské vo výške ustanovenej v § 8 má nárok policajt a profesionálny vojak
a)
po skončení služobného pomeru, ak jeho dočasná neschopnosť vznikla počas trvania služobného pomeru a ak nemá nárok na výsluhový príspevok podľa § 31, výsluhový dôchodok podľa § 38 alebo na invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40, pričom nárok na nemocenské trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby,
b)
ak sa stane dočasne neschopný výkonu práce najneskoršie do 42 dní po skončení služobného pomeru a ak nemá nárok na výsluhový príspevok podľa § 31, výsluhový dôchodok podľa § 38, invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40, na príjem, ktorý je vymeriavacím základom podľa osobitného predpisu,3f) na náhradu príjmu podľa osobitného predpisu3g) alebo na nemocenské, starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu3f), pričom nárok na nemocenské trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby.
(2)
Na nemocenské vo výške ustanovenej v § 8 má nárok policajtka a profesionálna vojačka,
a)
ktorej nemocenské zabezpečenie zaniklo v období tehotenstva, ak sa stane dočasne neschopnou na výkon práce najneskôr do šiestich mesiacov po skončení služobného pomeru a ak nemá nárok na výsluhový príspevok podľa § 31, výsluhový dôchodok podľa § 38, invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40, náhradu príjmu podľa osobitného predpisu3g) alebo nemocenské podľa osobitného predpisu,3f) pričom nárok na nemocenské trvá najdlhšie do začiatku poskytovania materského podľa § 10 alebo do skončenia podpornej doby,
b)
od nástupu na materskú dovolenku do dňa pôrodu, ak nemá nárok na materské.
(3)
Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý si dočasnú neschopnosť spôsobí
a)
v dôsledku požitia alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných látok,
b)
pri spáchaní úmyselného trestného činu,
c)
sebapoškodením,
má od prvého dňa takejto neschopnosti nárok na nemocenské vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8; nárok na nemocenské trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby. -
§ 9zobraziť paragraf
Vyrovnávacia dávka
(1)
Policajtka a profesionálna vojačka má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas tehotenstva prevedená na výkon inej služby, preradená na výkon inej funkcie alebo ustanovená do inej vhodnej funkcie (ďalej len „prevedená na výkon inej služby") preto, že činnosť, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná tehotným ženám, alebo preto, že podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo a že pri výkone služby, na ktorú je prevedená, dosahuje bez svojho zavinenia policajtka nižší služobný plat alebo profesionálna vojačka nižší služobný príjem ako pri výkone služby, ktorú vykonávala pred prevedením.
(2)
Policajtka a profesionálna vojačka má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode prevedená na výkon inej služby preto, že činnosť, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, alebo preto, že podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo a že pri výkone služby, na ktorú je prevedená, dosahuje bez svojho zavinenia policajtka nižší služobný plat alebo profesionálna vojačka nižší služobný príjem ako pri výkone služby, ktorú vykonávala pred prevedením.
(3)
Za prevedenie na výkon inej služby v tehotenstve a v materstve podľa tohto zákona sa tiež považuje
a)
zníženie normovaného výkonu činnosti, ktorým sa odstránia príčiny, na základe ktorých je také vykonávanie činnosti zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy alebo jej zdravie, alebo materstvo, s výnimkou skrátenia času služby,
b)
oslobodenie od vykonávania niektorých činností, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú ich tehotenstvo alebo ich zdravie, alebo materstvo, s výnimkou oslobodenia tehotnej policajtky a profesionálnej vojačky alebo policajtky a profesionálnej vojačky do konca deviateho mesiaca po pôrode od vykonávania uvedených činností v skrátenom čase služby,
c)
poverenie inou činnosťou tehotnej policajtky a profesionálnej vojačky alebo policajtky a profesionálnej vojačky do konca deviateho mesiaca po pôrode na výkon inej služby, ktorá je pre ňu vhodná, ak jej doterajší výkon služby patrí medzi také, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, alebo ak dochádzanie na doterajšie miesto výkonu služby ohrozuje podľa lekárskeho posudku tehotenstvo policajtky a profesionálnej vojačky, jej zdravie alebo materstvo,
d)
oslobodenie tehotnej policajtky a profesionálnej vojačky alebo policajtky a profesionálnej vojačky do konca deviateho mesiaca po pôrode od výkonu služby v noci,
e)
prerušenie výkonu funkcie profesionálnej vojačke do nástupu na materskú dovolenku,
aj keď pritom nedochádza k prevedeniu na výkon inej služby.
(4)
Vyrovnávacia dávka sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy, ak v jeho priebehu policajtka a profesionálna vojačka bola prevedená na výkon inej služby alebo ak sa prevedenie skončilo.
(5)
Vyrovnávacia dávka sa poskytuje v období, v ktorom mala policajtka po prevedení na výkon inej služby nárok na služobný plat alebo na náhradu služobného platu a v ktorom mala profesionálna vojačka nárok na služobný príjem alebo na náhradu služobného príjmu.
(6)
Počas tehotenstva sa vyrovnávacia dávka poskytuje najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po pôrode.
(7)
Vyrovnávacia dávka sa poskytuje vo výške rozdielu medzi čistým služobným platom policajtky alebo profesionálnej vojačky, ktorý jej patril naposledy pred prevedením na výkon inej služby, a medzi čistým služobným platom policajtky alebo profesionálnej vojačky, ktorý jej patril po prevedení na výkon inej služby. -
§ 10zobraziť paragraf
Materské
(1)
Policajtka a profesionálna vojačka má nárok na materské, ak
a)
v dôsledku tehotenstva alebo osobnej starostlivosti o narodené dieťa nevykonáva službu, z ktorej je nemocensky zabezpečená, a
b)
v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky zabezpečená podľa tohto zákona alebo nemocensky poistená podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení najmenej 270 kalendárnych dní, alebo v tejto dobe sa policajtke alebo profesionálnej vojačke poskytla rodičovská dovolenka podľa osobitného predpisu3h).
(2)
Podmienka osobnej starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú aj v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.4)
(3)
Policajtke a profesionálnej vojačke vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a zaniká uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo ak sa jej materské neposkytovalo preto, že pôrod nastal skôr, ako určil lekár, má nárok na materské do uplynutia 28. týždňa od vzniku nároku na materské.
(5)
Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 4, má nárok na materské do konca 22. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské.
(6)
Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.
(7)
Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa.
(8)
Obdobie nároku na materské policajtke a profesionálnej vojačke, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
(9)
Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, má nárok na materské odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča v období 22 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa, ak
a)
z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa nevykonáva službu, z ktorej je nemocensky zabezpečený, a
b)
v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do osobnej starostlivosti bol nemocensky zabezpečený podľa tohto zákona alebo nemocensky poistený podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení najmenej 270 kalendárnych dní, alebo v tejto dobe sa policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi poskytla rodičovská dovolenka podľa osobitného predpisu3h).
(10)
Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, je
a)
otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
b)
otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
c)
manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
d)
policajt alebo profesionálny vojak, ak sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča.
(11)
Policajtka alebo profesionálna vojačka, ktorá prevzala dieťa do osobnej starostlivosti, je
a)
manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo
b)
policajtka alebo profesionálna vojačka, ak sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča.
(12)
Policajtka a profesionálna vojačka, ktorá porodila súčasne dve deti alebo viac detí, má nárok na materské aj po uplynutí obdobia, počas ktorého mala nárok na materské podľa odseku 2, ak sa osobne stará aspoň o dve z novonarodených detí, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské. Nárok na materské po uplynutí obdobia, počas ktorého mala nárok na materské podľa odseku 2 do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské, má aj osamelá policajtka alebo osamelá profesionálna vojačka, ktorá sa osobne stará aspoň o jedno narodené dieťa.
(13)
Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke uvedenej v odseku 12 vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedené v odseku 4, má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.
(14)
Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal do osobnej starostlivosti dve deti alebo viac detí, má nárok na materské aj po uplynutí obdobia, počas ktorého mal nárok na materské podľa odseku 9, ak sa ďalej osobne stará aspoň o dve z týchto detí, do konca 31. týždňa od vzniku nároku na materské, ale nie dlhšie ako do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku detí.
(15)
Ak policajtke a profesionálnej vojačke zaniklo nemocenské zabezpečenie podľa tohto zákona v období tehotenstva, nárok na materské jej vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak
a)
neuplynulo viac ako šesť mesiacov ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu alebo
b)
ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu poberala nemocenské.
(16)
Ak dieťa prevzala do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba preto, že sa policajtka, profesionálna vojačka, policajt alebo profesionálny vojak uvedený v odseku 10 podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie osobne starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tejto policajtke, profesionálnej vojačke, policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa z osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá počas celého obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa.
(17)
Ak sa policajtka alebo profesionálna vojačka alebo policajt alebo profesionálny vojak prestal osobne starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho osobnej starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania osobnej starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa policajtka alebo profesionálna vojačka, policajt alebo profesionálny vojak prestal osobne starať o dieťa z iných dôvodov, sa započíta do celkového obdobia trvania nároku na materské.
(18)
Materské sa poskytuje za kalendárne dni. Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednej policajtke, jednej profesionálnej vojačke alebo jednému policajtovi alebo jednému profesionálnemu vojakovi.
(19)
Materské sa poskytuje policajtke alebo policajtovi, profesionálnej vojačke alebo profesionálnemu vojakovi vo výške nemocenského podľa § 8; to platí aj v prípadoch uvedených v odseku 16.
(20)
Materské sa poskytuje policajtke alebo profesionálnej vojačke, ktorej nemocenské zabezpečenie zaniklo počas tehotenstva, vo výške nemocenského podľa § 8, ak nárok na materské vznikne najneskoršie do 6 mesiacov po skončení služobného pomeru a ak nemá nárok na výsluhový príspevok podľa § 31, výsluhový dôchodok podľa § 38, invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40 alebo na materské podľa osobitného predpisu3f) a splnila ostatné podmienky na vznik nároku na materské. -
§ 12zobraziť paragraf
(1)
Náhrada služobného platu počas dočasnej neschopnosti a nemocenské sa u policajta určujú za kalendárny deň z čistého denného služobného platu.
(2)
Náhrada služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti a nemocenské sa u profesionálneho vojaka určujú za kalendárny deň z čistého denného služobného príjmu. U profesionálneho vojaka, ktorý vykonáva službu v štátnom podniku, ktorého zakladateľom je ministerstvo, sa náhrada služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti a nemocenské určujú z čistej dennej mzdy na dni, za ktoré tomuto vojakovi patrila mzda podľa osobitného predpisu.6)
(3)
Čistý denný služobný plat policajta sa zisťuje ako podiel súčtu mesačných služobných platov okrem súčtu služobných platov podľa § 6 ods. 2 prvej vety, ktoré mu patrili za predchádzajúci kalendárny rok, po ich znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, o sumu preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti a z funkčných požitkov a počtu kalendárnych dní, za ktoré policajtovi služobný plat patril, okrem počtu kalendárnych dní, za ktoré mu patril služobný plat podľa § 6 ods. 2 prvej vety; policajtovi zaradenému na výkon štátnej služby v zahraničí sa čistý denný služobný plat zisťuje zo služobného platu pred rozdelením na slovenskú menu a cudziu menu.7)
(4)
Čistý denný služobný plat profesionálneho vojaka sa zisťuje ako podiel súčtu mesačných platov, ktoré mu patrili za predchádzajúci kalendárny rok, po ich znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, o sumu preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti a z funkčných požitkov a počtu kalendárnych dní, za ktoré profesionálnemu vojakovi tento plat patril, okrem počtu kalendárnych dní, za ktoré mu patril plat podľa § 6 ods. 3, ak ide o profesionálneho vojaka
a)
odmeňovaného podľa osobitného predpisu,1) zo súčtu mesačných služobných platov8) a rozdielu medzi služobným príjmom z predchádzajúcej funkcie a služobným platom9) okrem súčtu služobných platov a rozdielu medzi služobným príjmom z predchádzajúcej funkcie a služobným platom podľa § 6 ods. 3 písm. a),
b)
vykonávajúceho funkciu sudcu a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,10) zo súčtu hodnostného príplatku,11) základného platu sudcu, príplatku, platu za výkon funkcie sudcu nadčas a vyrovnania platu poskytovaných podľa osobitného predpisu12) okrem súčtu platu sudcu, príplatku, vyrovnania platu a hodnostného príplatku podľa § 6 ods. 3 písm. b) a ďalšieho platu,13)
c)
vykonávajúceho funkciu prokurátora a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,14) zo súčtu funkčného platu, náhrady funkčného platu a osobitnej formy odmeňovania, príplatkov k funkčnému platu a náhrady platu poskytovaných podľa osobitného predpisu15) okrem súčtu platu, hodnostného príplatku podľa § 6 ods. 3 písm. c) a ďalšieho platu,16)
d)
vykonávajúceho funkciu justičného čakateľa alebo právneho čakateľa prokuratúry a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,17) zo súčtu hodnostného príplatku,11) tarifného platu, príplatkov a náhrady za pohotovosť poskytovaných podľa osobitného predpisu18) okrem súčtu platu, hodnostného príplatku a náhrady za pohotovosť podľa § 6 ods. 3 písm. d),
e)
ustanoveného do funkcie s miestom výkonu štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky a ktorý je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,1) z platu určeného pred jeho rozdelením na slovenskú menu a cudziu menu3ea) okrem súčtu platov podľa § 6 ods. 3 písm. e),
f)
ktorý vykonáva mimoriadnu službu a ktorý je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,19) zo súčtu mesačných hodnostných platov3eb) a príplatku za výkon mimoriadnej služby3ec) okrem súčtu hodnostného platu a príplatku za výkon mimoriadnej služby podľa § 6 ods. 3 písm. f).
(5)
Ak sa policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi v predchádzajúcom kalendárnom roku nevyplácal niektorý z príjmov uvedený v odseku 3 alebo v odseku 4 aspoň jeden mesiac, zisťuje sa čistý denný služobný plat policajta zo služobného platu policajta dosiahnutého v kalendárnom mesiaci predchádzajúcom kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa policajt stal dočasne neschopný, a čistý denný služobný príjem profesionálneho vojaka zo služobného príjmu profesionálneho vojaka dosiahnutého v kalendárnom mesiaci predchádzajúcom kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa profesionálny vojak stal dočasne neschopný.
(6)
Ak sa v kalendárnom roku, v ktorom sa policajt alebo profesionálny vojak stal dočasne neschopný, nevyplácal niektorý z príjmov uvedený v odseku 3 alebo v odseku 4 počas doby uvedenej v odseku 5, určí sa čistý denný služobný plat policajta a čistý denný služobný príjem profesionálneho vojaka z naposledy priznaného služobného platu policajta alebo z naposledy priznaného služobného príjmu profesionálneho vojaka.
(7)
Výška čistého denného služobného platu policajta sa zistí zo služobného platu ustanoveného osobitným predpisom,23) ktorý patril policajtovi pri vzniku dočasnej neschopnosti počas
a)
prevedenia, preradenia alebo preloženia na inú funkciu,
b)
zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov podľa osobitného predpisu29b) alebo zaradenia mimo činnej štátnej služby, alebo
c)
dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.
(8)
Výška čistého denného služobného platu profesionálneho vojaka sa zistí zo služobného platu ustanoveného osobitným predpisom,23a) ktorý patril profesionálnemu vojakovi pri vzniku dočasnej neschopnosti počas
a)
zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov,
b)
dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, alebo
c)
dočasného pozbavenia výkonu funkcie prokurátora.
(9)
Na výpočet čistého denného služobného platu sa nepoužije
a)
u policajta podľa odseku 7 obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka podľa odseku 3 a
b)
u profesionálneho vojaka podľa odseku 8 obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka podľa odseku 4.
(10)
Policajt, ktorý má počas dočasnej neschopnosti nárok na služobný plat, náhradu služobného platu alebo nemocenské, alebo profesionálny vojak, ktorý má počas dočasnej neschopnosti nárok na služobný príjem, náhradu služobného príjmu alebo nemocenské a ktorý porušil liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, má odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej neschopnosti nárok na polovicu nemocenského podľa § 8.
(11)
Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi skončí alebo zruší a bol mu doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat znížený podľa osobitného predpisu,24) doplatí sa policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi rozdiel medzi dávkou nemocenského zabezpečenia. Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi sa doplatí rozdiel medzi dávkou nemocenského zabezpečenia, ktorá mu bola vyplatená, a dávkou nemocenského zabezpečenia, ktorá by mu patrila, keby k neoprávnenému dočasnému pozbaveniu výkonu štátnej služby policajta alebo profesionálneho vojaka nebolo došlo.
(12)
Služobným platom sa na účely zisťovania čistého denného služobného platu policajta podľa odsekov 3, 5 a 6 rozumie aj služobný plat policajta, ktorý mu patril pri prevedení alebo preložení na inú funkciu, alebo zaradení do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov alebo zaradení mimo činnej štátnej služby, alebo dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby podľa osobitného predpisu.23)
(13)
Služobným platom sa na účely zisťovania čistého denného služobného platu profesionálneho vojaka podľa odsekov 4 až 6 rozumie aj služobný plat alebo plat profesionálneho vojaka, ktorý mu patril pri zaradení do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, alebo dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby, alebo dočasnom pozbavení výkonu funkcie prokurátora podľa osobitného predpisu.23a) - zobraziť paragraf
-
§ 14zobraziť paragraf
Čistý denný služobný plat policajta alebo čistý denný služobný príjem profesionálneho vojaka zistený podľa § 12 ods. 3 a 4 sa použije na výpočet dávok nemocenského zabezpečenia uvedených v § 5 vždy za obdobie od 1. januára do 31. decembra bežného roka. -
§ 15zobraziť paragraf
Ako doba dočasnej neschopnosti sa posudzuje aj
a)
u policajta okrem príslušníka Hasičského a záchranného zboru a príslušníka Horskej záchrannej služby (ďalej len „hasič") doba poskytovania kúpeľnej starostlivosti, ak sa taká starostlivosť poskytuje mimo doby ospravedlnenej neprítomnosti na výkon štátnej služby za čas prvých dvoch týždňov kúpeľnej starostlivosti alebo mimo doby dovolenky,
b)
u hasiča doba poskytovania kúpeľnej starostlivosti,
c)
u colníka a profesionálneho vojaka doba poskytovania kúpeľnej starostlivosti, ak sa taká starostlivosť poskytuje mimo doby preventívnej rehabilitácie,
d)
u policajta alebo profesionálneho vojaka doba, počas ktorej nevykonáva službu alebo po skončení služobného pomeru iné zamestnanie z dôvodu nariadenej karantény, ak mu z tohto dôvodu nevznikne nárok na služobné voľno s náhradou služobného platu podľa osobitného predpisu25) alebo ak nemá nárok na dávku výsluhového zabezpečenia. -
§ 16zobraziť paragraf
(1)
Ochranná lehota je 42 kalendárnych dní po skončení sociálneho zabezpečenia, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Ochranná lehota
a)
policajta a profesionálneho vojaka, ktorý bol nemocensky zabezpečený menej ako 42 kalendárnych dní, je toľko kalendárnych dní, koľko trvalo nemocenské zabezpečenie,
b)
policajtky a profesionálnej vojačky, ktorej nemocenské zabezpečenie zaniklo v období tehotenstva, je šesť mesiacov.
(3)
Ak policajtovi a profesionálnemu vojakovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského zabezpečenia; ochranná lehota môže trvať najviac 42 kalendárnych dní.
(4)
Ochranná lehota nevzniká, ak nemocenské zabezpečenie
a)
bolo prerušené podľa § 105 ods. 1 až 3,
b)
zaniklo v období, v ktorom má policajt a profesionálny vojak nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.
(5)
Ochranná lehota zaniká, ak nezanikla skôr, dňom, od ktorého má policajt alebo profesionálny vojak nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. -
§ 20zobraziť paragraf
Rozsah a spôsob náhrady škody
(1)
Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá,
a)
náhrada za stratu na služobnom plate, ak
1.
bol po skončení dočasnej neschopnosti prevedený, preradený, preložený alebo ustanovený zo zdravotných dôvodov na inú funkciu, na ktorej dosahuje nižší služobný plat, alebo
2.
jeho služobný pomer skončil zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku alebo výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru,
3.
bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru,
b)
náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,
c)
náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením,
d)
jednorazové mimoriadne odškodnenie.
(2)
Škoda podľa tohto zákona je aj prípadná strata na výsluhovom dôchodku.
(3)
Náhrada za stratu na výsluhovom dôchodku patrí policajtovi a profesionálnemu vojakovi v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou výsluhového dôchodku, na ktorý mu vznikol nárok a výškou výsluhového dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, keby nedošlo u policajta k zníženiu jeho služobného platu a u profesionálneho vojaka k zníženiu jeho služobného príjmu v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania. -
§ 21zobraziť paragraf
(1)
Náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby pri uznaní invalidity sa poskytuje v takej výške, aby sa spolu so služobným platom policajta, služobným príjmom profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom rovnala služobnému platu policajta alebo služobnému príjmu profesionálneho vojaka dosahovaným pred skončením služobného pomeru a u vojaka prípravnej služby služobného príjmu, ktorý by dosiahol pri výkone základnej funkcie, na ktorú sa štúdiom alebo výcvikom pripravuje, zníženú o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov. Na príjem zo zárobkovej činnosti sa neprihliada, ak policajt alebo profesionálny vojak bol uznaný za invalidného, pričom miera schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená o viac ako 49 %.
(2)
Náhrada podľa odseku 1 patrí policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom splnil alebo so započítaním doby výkonu služby by splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
(3)
Ak policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi skončil služobný pomer zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, pričom nebol uznaný za invalidného, náhrada za stratu na služobnom plate sa mu poskytuje v takej výške, aby spolu s príjmom zo zárobkovej činnosti a výsluhovým príspevkom alebo výsluhovým dôchodkom sa rovnala služobnému platu dosahovanému pred skončením služobného pomeru, znížená o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie a preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, pričom náhrada za stratu na služobnom plate nesmie presiahnuť jedenapolnásobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu;29a) táto náhrada patrí najdlhšie do doby uvedenej v odseku 2.
(4)
Náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka, ktorý bol následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania prevedený alebo preložený zo zdravotných dôvodov na inú funkciu, sa poskytuje vo výške rozdielu medzi služobným platom policajta alebo služobným príjmom profesionálneho vojaka, ktorý poberal pred preložením alebo prevedením na inú funkciu a ktorý mu patrí z funkcie, na ktorú bol preložený alebo prevedený, zníženú o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie a preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
(5)
Náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka podľa odseku 4 sa poskytuje najdlhšie do vyrovnania výšky služobného platu policajta alebo služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý poberal z funkcie pred prevedením alebo preložením na inú funkciu.
(6)
Na výšku náhrady za stratu na služobnom plate policajta alebo profesionálneho vojaka nemá vplyv
a)
zaradenie do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov,
b)
zaradenie mimo činnej štátnej služby,
c)
zníženie osobného príplatku,
d)
zníženie hodnosti,
e)
zníženie služobného platu za disciplinárne previnenie alebo priestupok alebo služobné previnenie,
f)
dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, ak nebol policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený alebo znížený,
g)
dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby v prípadoch uvedených v § 7 ods. 3 a § 12 ods. 9.
(7)
O náhrade za stratu na služobnom plate policajta alebo profesionálneho vojaka sa rozhoduje písomným rozhodnutím.29) -
§ 22zobraziť paragraf
Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo vo výške ustanovenej osobitným predpisom.30) -
§ 24zobraziť paragraf
(1)
Policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu podľa § 60 a najviac päťdesiatnásobku základu podľa § 60. Jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu podľa § 60 a najviac päťdesiatnásobku základu podľa § 60 patrí za rovnakých podmienok aj policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku choroby z povolania.
(2)
Policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu spôsobeného za obzvlášť nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej dvadsaťnásobku základu podľa § 60 a najviac šesťdesiatnásobku základu podľa § 60. Jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej dvadsaťnásobku základu podľa § 60 a najviac šesťdesiatnásobku základu podľa § 60 patrí za rovnakých podmienok policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku choroby z povolania.
(3)
Nebezpečné podmienky sú také podmienky, keď k poškodeniu zdravia policajta alebo profesionálneho vojaka dôjde
a)
pri výkone služby v leteckej prevádzke, ak nejde o plnenie úloh v bezpečnostných akciách za použitia lietadla alebo vrtuľníka a pri ich nácviku,
b)
pri výcviku v poľných podmienkach alebo pri sústredenom výcviku počas vyvedenia vojsk do vojenského výcvikového priestoru,
c)
pri plnení osobitných úloh uložených nadriadeným počas bezpečnostných akcií a bezpečnostných opatrení,
d)
trestným činom spáchaným inou osobou pri služobnom zákroku alebo služobnom zásahu, ak nejde o služobný zákrok proti teroristom alebo osobitne nebezpečným páchateľom,
e)
pri práci na montáži rádiových alebo televíznych zariadení alebo pri ďalších telekomunikačných prácach na stožiaroch spojených s rizikom pádu z výšky, vykonávaných v nútených polohách, bez pracovných plošín, z povrazových rebríkov, visutých sedačiek, v závese na ochrannom páse a v obmedzenom pracovnom priestore na pracovnom mostíku vo výške nad desať metrov nad povrchom,
f)
pri vyhľadávacích, záchranných a havarijných prácach pod vodou, pri ktorých treba používať potápačský prístroj so vzduchom stlačeným vo fľaši, kyslíkový prístroj s reguláciou vzdušnín alebo iné zariadenia na prácu pod vodou a pri ich nácviku,
g)
pri výkone štátnej služby a colnej kontroly v koľajisku železničných dráh, v priestoroch, kde hrozí úraz elektrickým prúdom alebo otrava plynom a nebezpečnými chemickými látkami, pri výkone služby vo výškach alebo nad voľnými hĺbkami, pri kontrole motorových vozidiel, kontrole zvierat, nebezpečných látok, jadrového materiálu, pri výkone služby pod vplyvom ionizujúceho žiarenia alebo iného zdraviu škodlivého žiarenia,
h)
pri výkone štátnej služby a colnej kontroly pri ohrození rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi, chemickými faktormi, biologickými faktormi, faktormi ionizujúceho žiarenia a pri záťažiach teplom a chladom, hlukom a vibráciami, ak nejde o činnosti vykonávané pri bezprostrednej hrozbe závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárii,
i)
pri zoskokoch padákom, pri výsadkovom výcviku, pri výcviku v podvese vrtuľníka alebo v zlaňovaní alebo spúšťaní z vrtuľníka, zo skalných stien, z budov a iných objektov,
j)
pri práci s chemickým, rádioaktívnym, vysoko virulentným, infekčným alebo iným obdobne nebezpečným materiálom, ak nejde o činnosť vykonávanú pri záchranných a havarijných prácach,
k)
pri medzinárodnom cvičení.
(4)
Obzvlášť nebezpečné podmienky sú také podmienky, keď k poškodeniu zdravia policajta alebo profesionálneho vojaka dôjde pri
a)
plnení úloh v bezpečnostných akciách pri použití lietadla alebo vrtuľníka a pri ich nácviku,
b)
služobnom zákroku proti teroristom alebo proti iným osobitne nebezpečným páchateľom,
c)
práci s výbušninami, pri pyrotechnických prácach, pri likvidácii výbušnín a munície, doprave výbušnín a pri ich delaborácii,
d)
účasti na záchranných a havarijných prácach alebo výkone štátnej služby pri živelných pohromách, v podzemí alebo v miestach s vysokým rizikom úrazu výbuchom, požiarom, vysokým stupňom lavínového nebezpečenstva, akútnou otravou alebo rádioaktivitou alebo vysoko virulentným infekčným alebo iným obdobne nebezpečným materiálom, pri záťažiach teplom a chladom, hlukom a vibráciami alebo pri výkone štátnej služby za uvedených podmienok,
e)
plnení úloh osobitného stupňa nebezpečnosti v rámci osobitného charakteru služby na úsekoch, ktorej formy podliehajú vyššiemu stupňu utajenia,
f)
činnosti pri kozmických letoch,
g)
výkone služby v misiách alebo operáciách v zahraničí, alebo pri plnení úloh v mieste, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom a do ktorého je policajt alebo profesionálny vojak vyslaný v súlade s platným medzinárodným právom alebo rozhodnutiami politického orgánu NATO, alebo rozhodnutiami Európskej únie,
h)
činnosti súvisiacej s izolovaním, detekciou a ochranným zaistením bojových chemických a biologických látok, toxických priemyselných látok, ako aj pri profylaxii a liečbe prenosných ochorení,
i)
výkone mimoriadnej služby. -
§ 25zobraziť paragraf
(1)
Ak policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia povinný v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, poskytnúť
a)
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením,
b)
náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom,
c)
náhradu nákladov na výživu pozostalých,
d)
jednorazové odškodnenie pozostalých,
e)
zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalých
(2)
O náhrade účelne vynaložených nákladov spojených s liečením a náhrade primeraných nákladov spojených s pohrebom tomu, kto tieto náklady vynaložil, sa rozhodne na základe predložených dokladov. Od nákladov spojených s pohrebom sa odpočíta náhrada nákladov na pohreb poskytnutá podľa § 72 a 73.
(3)
Nákladmi spojenými s pohrebom sa rozumejú najmä
a)
náklady účtované pohrebným ústavom,
b)
cintorínske poplatky,
c)
náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,
d)
náklady na úpravu hrobu,
e)
cestovné náklady a
f)
jedna tretina skutočných nákladov na smútočné ošatenie a smútočné posedenie najviac vo výške 10 000 Sk.
(4)
Náhrada nákladov poskytnutých na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule nesmie presiahnuť desaťnásobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu29a).
(5)
Náklady na smútočné ošatenie a cestovné náklady sa hradia len manželovi a osobe jemu na roveň postavenej, deťom, rodičom a starým rodičom alebo ďalším osobám, ak boli na zomretého odkázané výživou.
(6)
Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, voči ktorým mal zomretý v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom. Náhrada nákladov na výživu pozostalých sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol zomretý povinný platiť ku dňu svojej smrti, pričom úhrn takto vyplatených súm nesmie presiahnuť sumu výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorú by mal zomretý nárok v čase úmrtia. Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí, ak nie je uhradená dávkami výsluhového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu.
(7)
Jednorazové odškodnenie pozostalým patrí manželovi a dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský výsluhový dôchodok. Jednorazové odškodnenie pozostalým patrí rovnakým dielom, pričom úhrn takto vyplatených súm pozostalým nesmie presiahnuť desaťnásobok základu podľa § 60.
(8)
Ak niet pozostalého manžela ani dieťaťa, poskytuje sa za podmienok a vo výške uvedenej v odseku 7 jednorazové odškodnenie pozostalým rodičom zomretého policajta, zomretého profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby.
(9)
Ak policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, ku ktorým došlo za podmienok uvedených v § 24, zomrel, patrí pozostalým zvýšené jednorazové odškodnenie, a to manželovi vo výške päťdesiatnásobku základu podľa § 60 a každému dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský výsluhový dôchodok, vo výške päťdesiatnásobku základu podľa § 60, pričom úhrn takto vyplatených súm pozostalým nesmie presiahnuť šesťdesiatnásobok základu podľa § 60.
(10)
Ak niet pozostalého manžela ani pozostalého dieťaťa, poskytuje sa za podmienok podľa odseku 9 zvýšené jednorazové odškodnenie pozostalým rodičom zomretého policajta alebo profesionálneho vojaka vo výške dvadsaťpäťnásobku základu podľa § 60. -
§ 26zobraziť paragraf
(1)
Útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia môže výnimočne, ak pôjde o prípad hodný osobitného zreteľa, poskytnúť manželovi, dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský výsluhový dôchodok, alebo rodičom zomretého finančný príspevok vo výške jednorazového odškodnenia pozostalých, aj keď služobný úrad alebo služobný orgán za služobný úraz alebo chorobu z povolania nezodpovedá.
(2)
Prípadom hodným osobitného zreteľa podľa odseku 1 je najmä služobný úraz alebo choroba z povolania pri
a)
práci na montáži rádiových a televíznych zariadení a pri ďalších telekomunikačných prácach na stožiaroch spojených s rizikom pádu z výšky vykonávaných v nútených polohách, bez pracovných plošín, z povrazových rebríkov, visutých sedačiek, v závese na ochrannom páse a v obmedzenom pracovnom priestore na pracovnom mostíku, všetko vo výškach nad desať metrov,
b)
vyhľadávacích, záchranných a havarijných prácach v podzemí alebo pod vodou, pri ktorých treba používať potápačský prístroj so vzduchom stlačeným vo fľaši, kyslíkový prístroj s reguláciou vzdušnín alebo iné zariadenia na prácu pod vodou a ich výcviku,
c)
plnení úloh v bezpečnostných akciách pri použití lietadla alebo vrtuľníka a ich nácviku,
d)
služobnom zákroku proti teroristom alebo iným osobitne nebezpečným páchateľom,
e)
práci s výbušninami, pyrotechnických prácach pri likvidácii výbušnín a munície, doprave výbušnín a pri ich delaborácii,
f)
účasti na záchranných a havarijných prácach, pri živelných pohromách alebo v miestach s vysokým rizikom úrazu výbuchom, požiarom, akútnou otravou alebo rádioaktivitou,
g)
výcviku v poľných podmienkach a pri medzinárodnom cvičení,
h)
činnosti pri kozmických letoch,
i)
výkone služby v misiách alebo operáciách v zahraničí, alebo pri plnení úloh v mieste, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom a do ktorého je policajt alebo profesionálny vojak vyslaný v súlade s platným medzinárodným právom alebo rozhodnutiami politického orgánu NATO, alebo rozhodnutiami Európskej únie,
j)
zoskokoch padákom, pri výsadkovom výcviku, pri výcviku v podvese vrtuľníka alebo v zlaňovaní, alebo spúšťaní z vrtuľníka, zo skalných stien, z budov a iných objektov,
k)
činnosti súvisiacej s izolovaním, detekciou a ochranným zaistením bojových chemických a biologických látok, toxických priemyselných látok, ako aj pri profylaxii a liečbe prenosných ochorení,
l)
výkone mimoriadnej služby. -
§ 27zobraziť paragraf
Podrobnosti o jednorazovom mimoriadnom odškodnení, jednorazovom odškodnení pozostalých, zvýšenom jednorazovom odškodnení pozostalých a postup nadriadených pri prerokúvaní a určovaní náhrady škody a ďalšie podrobnosti o poskytovaní náhrad v súvislosti so služobnými úrazmi a chorobami z povolania určí minister. -
§ 28zobraziť paragraf
(1)
Ak sa podstatne zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky náhrady škody, možno vydať nové rozhodnutie vo veci.
(2)
Náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo profesionálneho vojaka, ktorá patrí policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi po skončení dočasnej neschopnosti, sa zvyšuje u policajta v rovnakom termíne a rovnakým spôsobom, ako sa zvyšujú služobné platy policajtov v kalendárnom roku a u profesionálneho vojaka v rovnakom termíne a rovnakým spôsobom, ako sa zvyšujú služobné platy profesionálnych vojakov v kalendárnom roku.
(3)
Zvýšenie náhrady za stratu na služobnom plate podľa odseku 2 sa určuje zo služobného platu, z ktorého sa náhrada priznala. -
§ 29zobraziť paragraf
(1)
Za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov
a)
pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane činnosti v čase prestávok v službe,
b)
pri činnosti, ktorá sa vykonáva v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby, bez ohľadu na to, z akého podnetu policajt alebo profesionálny vojak túto činnosť vykonáva,
c)
v dôsledku konania alebo opomenutia inej osoby, ak dôvodom takého konania alebo opomenutia je príslušnosť policajta k Policajnému zboru, Hasičskému a záchrannému zboru, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe, Národnému bezpečnostnému úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polícii alebo k colnému riaditeľstvu, alebo príslušnosť profesionálneho vojaka k ozbrojeným silám, alebo činnosť, ktorú policajt alebo profesionálny vojak vykonáva alebo vykonával v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby,
d)
počas cesty z miesta, kde sa policajt alebo profesionálny vojak zdržiava mimo výkonu služby, na miesto výkonu služby, ak sa táto činnosť vykonáva s cieľom dostaviť sa na miesto výkonu služby, ak bol na výkon služby mimoriadne povolaný, a späť,
e)
pri činnosti, ktorú policajt alebo profesionálny vojak vykonáva vo verejnom záujme alebo v záujme ochrany života, zdravia alebo majetku.
(2)
Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby utrpel pre výkon služby.
(3)
Za úraz vzniknutý pri výkone služby alebo v súvislosti s ním sa nepovažuje úraz, ktorý policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby utrpel za okolností uvedených v § 7 ods. 3, aj keď sú inak splnené podmienky uvedené v odseku 1.
(4)
Za chorobu z povolania podľa tohto zákona sa považuje choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení, ak vznikla pri výkone služby, v súvislosti s ním alebo pre výkon služby.
(5)
Za chorobu z povolania sa považuje aj choroba vzniknutá pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu, ale iba za dobu najviac troch rokov pred jej zaradením do zoznamu. -
§ 31zobraziť paragraf
(1)
Výsluhový príspevok patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom
a)
policajtovi okrem hasiča, ktorého služobný pomer skončil
1.
uvoľnením,
2.
prepustením,
3.
uplynutím dočasnej štátnej služby,
b)
hasičovi, ktorého služobný pomer skončil
1.
na základe písomnej žiadosti,
2.
odvolaním z funkcie v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe, ak sa v systemizácii znížil počet funkčných miest,
3.
nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia lekárskej komisie o strate zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie akejkoľvek funkcie v Hasičskom a záchrannom zbore alebo v Horskej záchrannej službe,
4.
odvolaním z funkcie, ak stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
5.
uplynutím času zaradenia mimo činnej štátnej služby,
6.
uplynutím dočasnej štátnej služby,
7.
nadobudnutím právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v Hasičskom a záchrannom zbore alebo v Horskej záchrannej službe,
8.
nadobudnutím právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že nie je spôsobilý na vymenovanie do stálej štátnej služby,
9.
nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia prepustenia zo stálej štátnej služby, prepustenia z dočasnej štátnej služby alebo prepustenia z prípravnej štátnej služby,
10.
nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin uvedený v osobitnom predpise31) alebo za trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, alebo nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
11.
uplynutím prípravnej štátnej služby, ak nebola úspešne vykonaná skúška na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti,
12.
stratou odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu,31a)
c)
profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer skončil
1.
prepustením alebo
2.
podľa osobitného predpisu.31b)
(2)
Výsluhový príspevok podľa odseku 1 patrí odo dňa nasledujúceho po dni skončenia služobného pomeru počas
a)
jedného roka, ak služobný pomer trval najmenej päť rokov, ale menej ako deväť rokov,
b)
dvoch rokov, ak služobný pomer trval najmenej deväť rokov, ale menej ako 12 rokov,
c)
troch rokov, ak služobný pomer trval najmenej 12 rokov, ale menej ako 15 rokov.
(3)
Výsluhový príspevok podľa § 32 sa znižuje o jednu polovicu policajtovi okrem hasiča, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením z dôvodu
a)
porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,
b)
právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody.
(4)
Výsluhový príspevok podľa § 32 sa znižuje o jednu polovicu hasičovi, ktorého služobný pomer skončil z dôvodu
a)
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia prepustenia zo stálej štátnej služby, prepustenia z dočasnej štátnej služby alebo prepustenia z prípravnej štátnej služby,
b)
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin uvedený v osobitnom predpise,31) alebo za trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody.
(5)
Výsluhový príspevok podľa § 32 sa znižuje o jednu polovicu profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer skončil prepustením z dôvodu
a)
závažného porušenia základnej povinnosti ustanovenej osobitným predpisom31c) alebo porušenia zákazu ustanoveného osobitným predpisom,31c)
b)
právoplatného odsúdenia za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom,31d) alebo za zločin,31e)
c)
ak prestal spĺňať niektorú z podmienok ustanovenú osobitným predpisom.31f) -
§ 33zobraziť paragraf
(1)
Odchodné patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom
a)
policajtovi okrem hasiča, ktorého služobný pomer skončil
1.
uvoľnením,
2.
prepustením,
3.
uplynutím dočasnej štátnej služby,
b)
hasičovi, ktorého služobný pomer skončil
1.
na základe písomnej žiadosti,
2.
odvolaním z funkcie, ak stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo že nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo z dôvodu, že sa v systemizácii znížil počet funkčných miest v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe,
3.
nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia lekárskej komisie o strate zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie akejkoľvek funkcie v Hasičskom a záchrannom zbore alebo v Horskej záchrannej službe,
4.
uplynutím času zaradenia mimo činnej štátnej služby,
5.
uplynutím dočasnej štátnej služby,
6.
nadobudnutím právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v Hasičskom a záchrannom zbore alebo v Horskej záchrannej službe,
7.
nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
8.
stratou odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu,31a)
c)
profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer skončil
1.
prepustením,
2.
podľa osobitného predpisu.31b)
(2)
Odchodné podľa odseku 1 patrí policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak jeho služobný pomer trval najmenej päť rokov, vo výške jednonásobku základu podľa § 60 a zvyšuje sa za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru o jednu polovicu základu podľa § 60 najdlhšie však do 30 rokov trvania služobného pomeru. -
§ 34zobraziť paragraf
(1)
Policajtovi okrem hasiča, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením, ak bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, sa znižuje odchodné podľa § 33 ods. 2 o jednu tretinu.
(2)
Hasičovi, ktorého služobný pomer skončil z dôvodu uvedeného v § 33 ods. 1 písm. b) šiesteho bodu a ôsmeho bodu, sa znižuje odchodné podľa § 33 ods. 2 o jednu tretinu.
(3)
Odchodné podľa § 33 ods. 2 sa znižuje o jednu tretinu profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením, ak
a)
podľa právoplatného služobného hodnotenia bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať štátnu službu,
b)
prestal spĺňať niektorú z podmienok ustanovenú osobitným predpisom,31g)
c)
v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokov nesplnil požadované normy z pohybovej výkonnosti v príslušnej vekovej kategórii alebo
d)
v priebehu šiestich mesiacov nasledujúcich po sebe opakovane porušil základnú povinnosť ustanovenú osobitným predpisom.31h) -
§ 35zobraziť paragraf
(1)
Odchodné podľa § 33 nepatrí policajtovi, ktorého služobný pomer skončil prepustením z dôvodu
a)
porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,
b)
právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody.
(2)
Odchodné podľa § 33 nepatrí profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer skončil prepustením z dôvodu
a)
závažného porušenia základnej povinnosti ustanovenej osobitným predpisom31c) alebo porušenia zákazu ustanoveného osobitným predpisom,31c)
b)
právoplatného odsúdenia za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom,31d) alebo za zločin.31e) -
§ 36zobraziť paragraf
Ak bolo policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi vyplatené odchodné v súvislosti s predchádzajúcim skončením služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom úrade, colnom riaditeľstve a v ozbrojených silách, vyplatí sa pri novom skončení služobného pomeru policajta alebo profesionálneho vojaka odchodné znížené o sumu odchodného vyplatenú pri predchádzajúcom skončení služobného pomeru. -
§ 37zobraziť paragraf
Úmrtné
(1)
Ak sa skončí alebo zanikne služobný pomer policajta alebo profesionálneho vojaka úmrtím alebo vyhlásením za mŕtveho, má pozostalý manžel nárok na úmrtné vo výške odchodného, na ktoré by mal policajt a profesionálny vojak v čase úmrtia nárok podľa § 33 a 36. Každé pozostalé dieťa, ktoré v čase úmrtia alebo vyhlásenia za mŕtveho policajta alebo profesionálneho vojaka spĺňa podmienky nároku na sirotský výsluhový dôchodok alebo na sirotský dôchodok, má nárok na úmrtné vo výške základu podľa § 60.
(2)
Ak policajt alebo profesionálny vojak nesplnil ku dňu úmrtia podmienku trvania služobného pomeru pre vznik nároku na odchodné, vyplatí sa pozostalému manželovi úmrtné vo výške jednonásobku základu podľa § 60.
(3)
Ak pozostalému manželovi nevznikne nárok na úmrtné podľa odseku 1, má každé pozostalé dieťa s nárokom na sirotský výsluhový dôchodok alebo na sirotský dôchodok po zomretom policajtovi alebo profesionálnom vojakovi nárok aj na pomerný diel úmrtného, na ktoré by mal inak nárok pozostalý manžel.
(4)
Ak pozostalému manželovi ani pozostalým deťom nevznikne nárok na úmrtné podľa odsekov 1 až 3, majú rodičia a deti policajta alebo profesionálneho vojaka nárok na pomerný diel úmrtného, na ktoré by mal inak nárok pozostalý manžel.
(5)
Ak niet pozostalých podľa odsekov 1 až 4, má nárok na úmrtné, ktoré by inak patrilo pozostalému manželovi, v odôvodnených prípadoch aj iná osoba, ktorá zomretého policajta alebo profesionálneho vojaka vychovávala na základe rozhodnutia príslušného orgánu; ak je takýchto osôb viac, má nárok na úmrtné každá táto osoba rovnakým dielom.
(6)
Na úmrtné nemajú nárok osoby, ktoré boli právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin, ktorým spôsobili smrť policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, po ktorom by im inak vznikol nárok na úmrtné.
(7)
Ak bolo úmrtné vyplatené pred dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol pozostalý manžel alebo dieťa, alebo rodič odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorým spôsobili smrť policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, je pozostalý manžel alebo dieťa, alebo rodič povinný vyplatené úmrtné vrátiť útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý úmrtné vyplatil, najneskôr do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia súdu. -
§ 38zobraziť paragraf
(1)
Policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov.
(2)
Na výsluhový dôchodok má nárok aj policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, ak poberal invalidný výsluhový dôchodok a doba trvania služobného pomeru spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku dosahuje najmenej 15 rokov. Pri výpočte takéhoto výsluhového dôchodku sa základ použitý na výpočet invalidného výsluhového dôchodku zvyšuje o rovnaké percentá, o aké by sa zvýšil invalidný výsluhový dôchodok do dňa priznania výsluhového dôchodku.
(3)
Policajtovi vzniká nárok na výsluhový dôchodok po dovŕšení veku potrebného na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, ak jeho služobný pomer skončil
a)
stratou hodnosti,
b)
prepustením z dôvodu právoplatného odsúdenia za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, alebo za zločin.
(4)
Profesionálnemu vojakovi vzniká nárok na výsluhový dôchodok po dovŕšení veku potrebného na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, ak jeho služobný pomer skončil
a)
zánikom z dôvodu straty vojenskej hodnosti,
b)
prepustením z dôvodu
1.
závažného porušenia základnej povinnosti ustanovenej osobitným predpisom31c) alebo porušenia zákazu ustanoveného osobitným predpisom,31c)
2.
právoplatného odsúdenia za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom,31d) alebo za zločin.31e)
(5)
Pri výpočte výsluhového dôchodku podľa odsekov 3 a 4 sa výsluhový dôchodok vypočíta zo základu zisteného podľa § 60 ku dňu skončenia služobného pomeru a zvýši sa odo dňa skončenia služobného pomeru do dňa vzniku nároku na tento dôchodok. -
§ 39zobraziť paragraf
Výsluhový dôchodok policajta alebo profesionálneho vojaka je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30 % základu zisteného podľa § 60. Za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2 % základu zisteného podľa § 60. Za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3 % základu zisteného podľa § 60. Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1 % základu zisteného podľa § 60, najviac však do 60 % základu zisteného podľa § 60. - zobraziť paragraf
-
§ 42zobraziť paragraf
Na invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40 má nárok policajt alebo profesionálny vojak, ktorého schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená podľa § 44 najmenej o 20 %. -
§ 43zobraziť paragraf
(1)
Invalidný výsluhový dôchodok policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby, ktorého schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená najmenej o 50 %, sa určuje rovnako ako výsluhový dôchodok podľa § 39.
(2)
Invalidný výsluhový dôchodok policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby, ktorého schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je znížená najmenej o 20 %, ale najviac o 49 %, sa určuje z invalidného výsluhového dôchodku podľa odseku 1 vo výške percentuálneho podielu zodpovedajúceho dvojnásobku zníženia schopnosti policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby vykonávať primerané civilné zamestnanie.
(3)
Ak sa po priznaní invalidného výsluhového dôchodku zmení miera schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie, suma invalidného výsluhového dôchodku sa odo dňa tejto zmeny určí podľa odsekov 1 a 2 tak, ako keby invalidný výsluhový dôchodok v zníženej alebo zvýšenej výmere patril odo dňa vzniku nároku naň. -
§ 44zobraziť paragraf
Na vznik a trvanie nároku na invalidný výsluhový dôchodok sa za invaliditu považuje zdravotný stav, v ktorého dôsledku policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania nie je spôsobilý vykonávať službu v ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe, Národnom bezpečnostnom úrade alebo v ozbrojených silách a jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie je v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania znížená najmenej o 20 %. - zobraziť paragraf
-
§ 48zobraziť paragraf
Nárok na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 46 nevzniká vdove, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin, ktorým spôsobila smrť policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý bol jej manželom. -
§ 50zobraziť paragraf
Trvanie nároku na vdovský výsluhový dôchodok
(1)
Vdova má nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku počas jedného roka od úmrtia manžela.
(2)
Po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 má vdova nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku, len ak
a)
stará sa o nezaopatrené dieťa alebo
b)
je invalidná, alebo
c)
dovŕšila vek rozhodný pre nárok na starobný dôchodok, alebo
d)
vychovala aspoň 3 deti, alebo
e)
dovŕšila vek 52 rokov a vychovala 2 deti, alebo
f)
manželstvo vdovy so zomretým policajtom alebo profesionálnym vojakom trvalo počas služobného pomeru zomretého policajta alebo profesionálneho vojaka najmenej pätnásť rokov alebo
g)
k úmrtiu manžela došlo v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania.
(3)
Nezaopatrené dieťa podľa odseku 2 písm. a) je dieťa, ktoré má po zomretom policajtovi, profesionálnom vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby nárok na sirotský výsluhový dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi tejto vdovy zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.
(4)
Nárok na vdovský výsluhový dôchodok a jeho výplatu zaniká
a)
uzavretím manželstva,
b)
dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom spôsobila smrť policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý bol jej manželom. -
§ 51zobraziť paragraf
Na vdovecký výsluhový dôchodok podľa § 46, 49 a 50 má nárok vdovec po zomretej policajtke, profesionálnej vojačke a vojačke prípravnej služby. - zobraziť paragraf
-
§ 55zobraziť paragraf
(1)
Nárok na sirotský výsluhový dôchodok podľa § 53 nevzniká nezaopatrenému dieťaťu po policajtovi, profesionálnom vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý bol jeho rodičom alebo osvojiteľom, ak bolo právoplatne rozhodnuté súdom, že dieťa úmyselne spôsobilo smrť policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý bol jeho rodičom alebo osvojiteľom.
(2)
Nárok na sirotský výsluhový dôchodok nevzniká ani nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo po jeho manželovi. -
§ 58zobraziť paragraf
(1)
Dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba
a)
výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu,
b)
trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993,
c)
trvania služobného pomeru príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby v období od 1. júla 1991 do 31. decembra 1992,
d)
trvania služobného pomeru v Armáde Českej republiky v období od 1. januára 1993 do 31. marca 1993,
e)
hodnotená ako doba služby podľa predpisu o súdnych rehabilitáciách a podľa predpisu o mimosúdnych rehabilitáciách,33)
f)
trvania služobného pomeru od 1. januára 1993 v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch, v Slovenskej informačnej službe, v Národnom bezpečnostnom úrade a v ozbrojených silách Slovenskej republiky,
g)
pracovného pomeru colníka k colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
h)
trvania služobného pomeru hasiča,
i)
výkonu zamestnania ako pracovníka Hlavnej správy požiarnej ochrany ministerstva, zariadení ministerstva na úseku požiarnej ochrany, inšpekcie požiarnej ochrany národného výboru alebo verejného požiarneho útvaru národného výboru, ak bol zamestnanec vymenovaný do hodnosti,
j)
výkonu zamestnania ako príslušníka Zboru požiarnej ochrany,
k)
výkonu zamestnania v Mestskom požiarnom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, Mestskom požiarnom zbore mesta Košice a Mestskom hasičskom a záchrannom zbore hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
l)
výkonu zamestnania záchranára v Slovenskom ústrednom výbore Československého zväzu telesnej výchovy do 31. mája 1990,
m)
výkonu zamestnania záchranára v Horskej službe na Slovensku od 1. júna 1990 do 31. decembra 2002,
n)
výkonu zamestnania záchranára v Správe Tatranského národného parku do 31. decembra 1994,
o)
výkonu zamestnania záchranára v Štátnych lesoch Tatranského národného parku od 1. januára 1995 do 31. decembra 2002,
p)
výkonu zamestnania ako zamestnanec Horskej záchrannej služby od 1. januára 2003 do 31. decembra 2007,
r)
výkonu zamestnania v závodnom požiarnom útvare do 31. marca 2002, ak bol zamestnanec vymenovaný do hodnosti, a ak doba trvania služobného pomeru hasiča podľa písmena h), doba trvania výkonu zamestnania podľa písmena i), j) alebo k) alebo súčet týchto dôb je najmenej desať rokov,
s)
pracovného pomeru príslušníkov Zboru ozbrojenej ochrany železníc, ktorý sa považuje za služobný pomer príslušníkov železničnej polície podľa zákona č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii v znení neskorších predpisov.
(2)
Do doby trvania služobného pomeru podľa odseku 1 sa nezapočítavajú
a)
u policajta okrem hasiča doby prerušenia výkonu funkcie, doby dočasného pozbavenia výkonu funkcie, ak mu nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený, doby výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, doby služobného voľna bez nároku na služobný plat alebo neplatenej zálohy, ak trvali nepretržite aspoň jeden mesiac, s výnimkou materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, doby dočasnej neschopnosti z dôvodov uvedených v § 7 ods. 3,
b)
u hasiča doby zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodov vylučujúcich vykonávanie štátnej služby33a) okrem doby zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodu vyslania na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie a z dôvodu, že sa stal dôvodne podozrivým zo spáchania trestného činu a nebol mu doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený, doby služobného voľna bez nároku na služobný plat, ak trvali nepretržite aspoň jeden mesiac, doby dočasnej neschopnosti z dôvodov uvedených v § 7 ods. 3, doby, počas ktorých poberal výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, a doby neospravedlnenej neprítomnosti pri vykonávaní štátnej služby,
c)
u profesionálneho vojaka doby prerušenia výkonu profesionálnej služby, doby dočasného pozbavenia výkonu funkcie, doby dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, doby výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, doby služobného voľna bez nároku na služobný plat alebo neplatenej zálohy, ak trvali nepretržite aspoň jeden mesiac, s výnimkou materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, doby dočasnej neschopnosti z dôvodov uvedených v § 7 ods. 3, doby neospravedlnenej neprítomnosti v službe, doby neospravedlnenej neprítomnosti vo výkone štátnej služby alebo doby neospravedlnenej neprítomnosti v zamestnaní.
(3)
Pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a ich výšku sa ako doba trvania služobného pomeru hodnotí aj doba, počas ktorej trval predchádzajúci nárok na invalidný výsluhový dôchodok.
(4)
Pre vznik nároku na invalidný výsluhový dôchodok a jeho výšku sa ako doba trvania služobného pomeru hodnotí aj doba od vzniku invalidity podľa § 44, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru, do dosiahnutia 30 rokov započítateľnej doby.
(5)
Rok trvania služobného pomeru na účely tohto zákona je 365 dní. -
§ 59zobraziť paragraf
(1)
Minister môže vo svojej pôsobnosti ustanoviť, že sa na vznik nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok započítava zvýhodnene
a)
doba výkonu funkcií výkonných letcov,
b)
doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti,
c)
doba výkonu služby v zahraničí,
d)
doba výkonu mimoriadnej služby v čase vojny alebo vojnového stavu.
(2)
Minister môže vo svojej pôsobnosti ustanoviť rozsah zvýhodneného započítania podľa odseku 1, najviac však dvojnásobkom skutočnej doby výkonu týchto funkcií. -
§ 60zobraziť paragraf
(1)
Základ na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku policajta sa zistí z priemerného služobného platu podľa odseku 3 a u profesionálneho vojaka z priemerného služobného platu podľa odseku 5 v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov predo dňom skončenia služobného pomeru, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2)
Ak policajt a profesionálny vojak skončia služobný pomer posledným dňom kalendárneho roka, započítava sa taký kalendárny rok do obdobia desiatich ukončených kalendárnych rokov rozhodujúcich na zistenie základu podľa odseku 1.
(3)
Priemerným mesačným služobným platom policajta je podiel súčtu mesačných služobných platov okrem súčtu služobných platov podľa § 6 ods. 2 prvej vety, ktoré mu patrili v príslušnom kalendárnom roku, a celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré služobný plat v tomto roku patril, okrem počtu kalendárnych dní, za ktoré mu patril služobný plat podľa § 6 ods. 2 prvej vety vynásobený koeficientom 30,417; takto zistený priemerný mesačný služobný plat sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.
(4)
Priemerný mesačný služobný plat policajta zaradeného na výkon služby v zahraničí sa zisťuje podľa odseku 3 zo služobného platu pred jeho rozdelením na slovenskú menu a cudziu menu podľa osobitného predpisu.7)
(5)
Priemerným mesačným služobným platom profesionálneho vojaka, ktorý
a)
je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,1) je súčet mesačných služobných platov,8) rozdielu medzi služobným príjmom z predchádzajúcej funkcie a služobným platom,9) služobného platu počas zaradenia profesionálneho vojaka do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov,33b) služobného platu počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby,33c) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi v rozhodujúcom kalendárnom roku, okrem súčtu služobných platov a rozdielu medzi služobným príjmom z predchádzajúcej funkcie a služobným platom podľa § 6 ods. 3 písm. a),
b)
vykonáva funkciu sudcu a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,10) tvorí súčet hodnostného príplatku,11) základného platu sudcu, príplatku, platu za výkon funkcie sudcu nadčas a vyrovnania platu poskytovaných podľa osobitného predpisu 12) okrem súčtu platu sudcu, príplatku, vyrovnania platu a hodnostného príplatku podľa § 6 ods. 3 písm. b) a ďalšieho platu,13) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi v rozhodujúcom kalendárnom roku,
c)
vykonáva funkciu prokurátora a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,14) tvorí súčet funkčného platu, náhrady funkčného platu a osobitnej formy odmeňovania, príplatkov k funkčnému platu a náhrady platu poskytovaných podľa osobitného predpisu 15) okrem súčtu platu a hodnostného príplatku podľa § 6 ods. 3 písm. c) a ďalšieho platu,16) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi v rozhodujúcom kalendárnom roku,
d)
vykonáva funkciu justičného čakateľa alebo právneho čakateľa prokuratúry a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,17) je súčet hodnostného príplatku,11) tarifného platu, príplatkov a náhrady za pohotovosť poskytovaných podľa osobitného predpisu18) okrem súčtu platu, hodnostného príplatku a náhrady za pohotovosť podľa § 6 ods. 3 písm. d), ktoré patrili profesionálnemu vojakovi v rozhodujúcom kalendárnom roku,
e)
je ustanovený do funkcie s miestom výkonu štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky a je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,1) je súčet mesačných platov určených pred ich rozdelením na slovenskú menu a cudziu menu 3ea) okrem súčtu platov podľa § 6 ods. 3 písm. e), ktoré patrili profesionálnemu vojakovi v rozhodujúcom kalendárnom roku,
f)
vykonáva mimoriadnu službu a je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,19) je súčet mesačných hodnostných platov 3eb) a príplatku za výkon mimoriadnej služby 3ec) okrem súčtu hodnostných platov a príplatku za výkon mimoriadnej služby podľa § 6 ods. 3 písm. f), ktoré patrili profesionálnemu vojakovi v rozhodujúcom kalendárnom roku.
(6)
Súčet zistený podľa odseku 5 sa vydelí celkovým počtom kalendárnych dní, za ktoré profesionálnemu vojakovi patrili príjmy podľa odseku 5 v rozhodujúcom kalendárnom roku, okrem počtu kalendárnych dní, za ktoré mu patril príjem podľa § 6 ods. 3, a vynásobí sa koeficientom 30,417.
(7)
Služobným platom sa na účely zisťovania priemerného mesačného služobného platu policajta a profesionálneho vojaka rozumie aj služobný plat policajta a profesionálneho vojaka ustanovený osobitným predpisom.33d)
(8)
Ak je ročný základ na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku profesionálneho vojaka s miestom výkonu štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky zistený podľa odseku 5 písm. e) nižší ako ročný základ na výpočet uvedených dávok zistený podľa odseku 5 písm. a) až d) z posledného kalendárneho roka predo dňom nástupu na výkon štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky, použije sa najvýhodnejší ročný základ na výpočet uvedených dávok zistený v období posledných desiatich kalendárnych rokov predo dňom nástupu na výkon štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky.
(9)
Ak služobný pomer netrval ani jeden celý kalendárny rok a nemožno postupovať podľa odseku 1, zisťuje sa základ na výpočet dávok uvedených v odseku 1 z obdobia aspoň troch po sebe idúcich kalendárnych mesiacov, v ktorých služobný pomer v tomto kalendárnom roku trval.
(10)
Ak služobný pomer v kalendárnom roku, z ktorého sa má zisťovať základ na výpočet dávok, netrval ani tri po sebe idúce kalendárne mesiace a nemožno postupovať podľa odsekov 1 alebo 9, zisťuje sa základ na výpočet dávok z celého obdobia predchádzajúceho dňu vzniku nároku. - zobraziť paragraf
- zobraziť paragraf
-
§ 63zobraziť paragraf
(1)
Nárok na priznaný výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a ich výplatu zaniká dňom, ktorý predchádza dňu opätovného prijatia do štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere alebo do služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok alebo dňu nástupu na výkon mimoriadnej služby.
(2)
Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý bol podľa odseku 1 prijatý do štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere v Slovenskej informačnej službe alebo do služobného pomeru vykonávaného vo Vojenskom spravodajstve a plnenie jeho služobných úloh si vyžaduje utajenie vzniku a trvania tohto služobného pomeru, na základe osobitnej dohody uzatvorenej so Slovenskou informačnou službou alebo s Vojenským spravodajstvom odovzdáva vyplácaný výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok Slovenskej informačnej službe alebo Vojenskému spravodajstvu, ktoré ho zasielajú na osobitný účet platcu dávky tak, aby sa vo vzťahu k poberateľovi dávky zachovalo utajenie vzniku a trvania jeho služobného pomeru v Slovenskej informačnej službe alebo vo Vojenskom spravodajstve.
(3)
Pri opätovnom prijatí policajta alebo profesionálneho vojaka do služobného pomeru podľa odseku 1, ak tento skončil, vzniká nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok opätovne. Tento nárok priznáva a vypláca v sume stanovenej pred zánikom nároku zvýšený podľa § 68 útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, u ktorého mu predchádzajúci nárok na výsluhový príspevok, na výsluhový dôchodok a na invalidný výsluhový dôchodok zanikol.
(4)
Ak služobný pomer profesionálneho vojaka počas výkonu mimoriadnej služby trval menej ako jeden rok, vzniká nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok opätovne. Tento nárok v sume ustanovenej pred zánikom nároku zvýšený podľa § 68 priznáva a vypláca útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, u ktorého mu predchádzajúci nárok na výsluhový príspevok, na výsluhový dôchodok a na invalidný výsluhový dôchodok zanikol. -
§ 67zobraziť paragraf
(1)
Ak policajt alebo profesionálny vojak po skončení služobného pomeru nesplní podmienky nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok alebo ak pozostalí po zomretom policajtovi alebo profesionálnom vojakovi nesplnia podmienky nároku na vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, prevedie útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia poistné v sume zodpovedajúcej poistnému na dôchodkové poistenie alebo poistnému na poistenie v nezamestnanosti, ktoré by počas trvania služobného pomeru, najskôr však od 1. júla 2002, platil policajt, profesionálny vojak, jeho zamestnávatelia a štát podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, na účet Sociálnej poisťovne, a to do 30 dní odo dňa, keď o to Sociálna poisťovňa požiadala. Súčasne útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia prevedie do Sociálnej poisťovne aj údaje o trvaní služobného pomeru a údaje o príjmoch za výkon tejto služby, ktoré sú rozhodujúce na ustanovenie vymeriavacieho základu na poistenie v nezamestnanosti alebo dôchodkové poistenie.
(2)
Ak sa podľa odseku 1 poistné a údaje o dobe trvania služobného pomeru odovzdali do Sociálnej poisťovne alebo ak sa poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti za dobu trvania služobného pomeru odstúpilo do Sociálnej poisťovne a policajt alebo profesionálny vojak po skončení služobného pomeru alebo pozostalí po nich splnia podmienky nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, vyžiada si útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia prevedenie poistného, údaje o dobe trvania služobného pomeru a údaje o príjmoch uvedených v odseku 1 od Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná vyžiadané poistné a údaje o policajtovi a o pozostalých po ňom odviesť útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva a vyžiadané poistné a údaje o profesionálnom vojakovi a o pozostalých po ňom previesť Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia do 30 dní od vyžiadania.
(3)
Ak poistenec Sociálnej poisťovne, ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred 1. januárom 2004 a na výplatu tohto dôchodku je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, požiada o zvýšenie starobného dôchodku podľa osobitného predpisu,33e) vyžiada si útvar sociálneho zabezpečenia alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia prevedenie poistného na starobné poistenie, údaje o dobe trvania dôchodkového poistenia a údaje o príjmoch za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 od Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná vyžiadané poistné na starobné poistenie a údaje o poistencovi odviesť útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia do 30 dní od vyžiadania, ak také poistné nebolo zhodnotené pre nárok na dôchodok a jeho výšku Sociálnou poisťovňou. Starobný dôchodok podľa osobitného predpisu33e) v takom prípade zvyšuje príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. -
§ 68zobraziť paragraf
(1)
Výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka
a)
u policajtov v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ktorým je rok, v ktorom sa zvýšenie týchto dávok vykonáva; výsluhové dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zisteného za predchádzajúci kalendárny rok,
b)
u profesionálnych vojakov o príslušné percento rastu priemerného služobného platu zisteného za predchádzajúci kalendárny rok; ak sa v predchádzajúcom kalendárnom roku priemerný služobný plat nezvýši alebo sa zníži, uvedené dávky výsluhového zabezpečenia sa v príslušnom kalendárnom roku nezvyšujú. V nasledujúcom a ďalšom kalendárnom roku sa uvedené dôchodky zvyšujú o rozdiel rastu a poklesu priemerného služobného platu, a to až do vyrovnania percentuálneho rozdielu rastu a poklesu priemerného služobného platu.
(2)
Výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú odo dňa ich priznania
a)
u policajtov v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ktorým je rok, v ktorom sa zvýšenie týchto dávok vykonáva; výsluhové dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zisteného za predchádzajúci kalendárny rok,
b)
u profesionálnych vojakov o príslušné percento rastu priemerného služobného platu zisteného za predchádzajúci kalendárny rok; ak sa v predchádzajúcom kalendárnom roku priemerný služobný plat nezvýši alebo sa zníži, uvedené dávky výsluhového zabezpečenia sa v príslušnom kalendárnom roku nezvyšujú. V nasledujúcom, prípadne v ďalších kalendárnych rokoch sa uvedené dôchodky zvyšujú o rozdiel rastu a poklesu priemerného služobného platu, a to až do vyrovnania percentuálneho rozdielu rastu a poklesu priemerného služobného platu.
(3)
Výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané do dňa účinnosti tohto zákona sa okrem zvýšenia podľa odseku 1 každoročne zvyšujú aj s prihliadnutím na rast priemerných služobných príjmov v období od priznania nároku na túto dávku do dňa účinnosti tohto zákona, a to až do času, keď ich priemerná výška dosiahne priemernú výšku rovnakých dávok priznaných podľa tohto zákona.
(4)
Percento zvýšenia výsluhových dôchodkov, invalidných výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov, vdoveckých výsluhových dôchodkov a sirotských výsluhových dôchodkov podľa odseku 3 ustanoví osobitný zákon.
(5)
Na zvýšenie výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku je rozhodujúca mesačná suma tejto dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa dávka zvyšuje.
(6)
Výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok, ktorý sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácal preto, že zanikol nárok na jeho výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jeho výplatu za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa táto dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia patria od opätovného vzniku nároku na výplatu tejto dávky.
(7)
Vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok sa v príslušnom kalendárnom roku nezvyšuje, ak bol vymeraný z výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku zvýšeného v príslušnom kalendárnom roku.
(8)
Zvýšenie výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku sa zlučuje s tou dávkou, ku ktorej toto zvýšenie patrí.
(9)
Priemerný mesačný služobný plat na účely odseku 1 písm. b) a odseku 2 písm. b) sa vypočíta ako podiel súčtu mesačných príjmov uvedených v § 60 ods. 5 za predchádzajúci kalendárny rok a priemerného evidenčného počtu profesionálnych vojakov za predchádzajúci kalendárny rok uvedených v § 60 ods. 5. Takto zistený podiel sa vydelí počtom kalendárnych mesiacov v roku. Do súčtu mesačných služobných platov a priemerných evidenčných počtov profesionálnych vojakov sa nezapočítavajú mesačné príjmy a priemerný evidenčný počet profesionálnych vojakov Vojenského spravodajstva. -
§ 69zobraziť paragraf
Rekreačná starostlivosť
(1)
Policajtovi, profesionálnemu vojakovi, vojakovi prípravnej služby a poberateľovi dôchodku z výsluhového zabezpečenia, ich manželkám (manželom) a nezaopatreným deťom možno poskytnúť rekreačný pobyt vo forme rodinnej rekreácie, rekreácie pre dospelých, detskej rekreácie v rekreačných zariadeniach určených ministerstvom.
(2)
Rekreačnú starostlivosť podľa odseku 1 možno poskytnúť aj v zahraničí.
(3)
Rekreačná starostlivosť podľa odsekov 1 a 2 sa poskytuje za čiastočnú úhradu, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(4)
Policajt, profesionálny vojak, vojak prípravnej služby a poberateľ dôchodku z výsluhového zabezpečenia a ich manželky (manželia) uhrádzajú za rekreačný pobyt podľa odsekov 1 a 2 najmenej jednu tretinu ceny rekreačného pobytu. Poberateľ dôchodku z výsluhového zabezpečenia, ktorý dovŕšil v danom roku vek potrebný na vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, a jeho manželka (manžel), ktorá dovŕšila vek potrebný na vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, uhrádzajú za rekreačný pobyt podľa odsekov 1 a 2 najmenej jednu štvrtinu ceny rekreačného pobytu. Nezaopatrené dieťa uhrádza za rekreačný pobyt podľa odsekov 1 a 2 najmenej jednu štvrtinu ceny rekreačného pobytu. Pozostalá manželka (manžel) a nezaopatrené deti po policajtovi alebo profesionálnom vojakovi, k úmrtiu ktorého došlo v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, rekreačný pobyt neuhrádzajú.
(5)
Na konanie o poskytovaní rekreačnej starostlivosti sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.29)
(6)
Spôsob výberu účastníkov, miesto podania žiadosti, výšku úhrady účastníkov z ceny rekreačného pobytu nad rozsah ustanovený v odseku 4, výšku úhrady za pobyt nezaopatrených detí z ceny rekreačného pobytu diferencovane podľa ich veku nad rozsah ustanovený v odseku 4, určí minister.
(7)
Odseky 1 až 6 sa primerane použijú aj na poskytovanie rekreačnej starostlivosti pre občianskych zamestnancov ministerstva, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva.
(8)
Odseky 1 až 6 sa primerane použijú aj na poskytovanie rekreačnej starostlivosti pre vojnových veteránov.
(9)
Rekreačná starostlivosť sa uhrádza z príspevku z rozpočtu ministerstva pre
a)
občianskeho zamestnanca ministerstva, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií ministerstva, ak nie je zároveň poberateľom dôchodku z výsluhového zabezpečenia, jeho manželku (manžela) a nezaopatrené dieťa,
b)
vojnového veterána, ak nie je zároveň policajtom, profesionálnym vojakom alebo poberateľom dôchodku z výsluhového zabezpečenia, jeho manželku (manžela) a nezaopatrené dieťa. -
§ 70zobraziť paragraf
Kúpeľná starostlivosť
(1)
Kúpeľnú starostlivosť možno na základe návrhu ošetrujúceho lekára poskytnúť bezodplatne
a)
policajtovi,
b)
profesionálnemu vojakovi,
c)
vojnovému veteránovi alebo
d)
poberateľovi výsluhového dôchodku,
e)
poberateľovi invalidného výsluhového dôchodku,
f)
policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer skončil zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, pričom mu nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok.
(2)
Kúpeľnou starostlivosťou podľa odseku 1 sa rozumie starostlivosť v kúpeľnoliečebných ústavoch, rehabilitačných ústavoch alebo v iných kúpeľných ústavoch určených útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia.
(3)
Na konanie o poskytovaní kúpeľnej starostlivosti podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.29)
(4)
Podrobnosti o poskytovaní kúpeľnej starostlivosti určí minister.
(5)
Ak vojnový veterán nie je zároveň profesionálnym vojakom alebo poberateľom dôchodku z výsluhového zabezpečenia, náklady na kúpeľnú starostlivosť, ktoré nie sú uhrádzané zo sociálneho poistenia,3f) uhrádza ministerstvo zo svojho rozpočtu. -
§ 71zobraziť paragraf
(1)
Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru, zabezpečí služobný úrad alebo služobný orgán pohreb na území Slovenskej republiky v celom rozsahu alebo na prianie pozostalých s ich spoluúčasťou.
(2)
Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru v dôsledku konania uvedeného v § 7 ods. 3, sa neposkytne služba uvedená v odseku 1.
(3)
Na policajta a profesionálneho vojaka uvedeného v odseku 2 sa nevzťahujú ustanovenia § 74 až 76 a § 78. -
§ 72zobraziť paragraf
(1)
Ak služobný úrad alebo služobný orgán zabezpečí pohreb zomretého policajta alebo profesionálneho vojaka na území Slovenskej republiky so spoluúčasťou pozostalých, uhradí útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva pozostalým po policajtovi a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia pozostalým po profesionálnom vojakovi náklady na pohreb, najviac však 7 000 Sk.
(2)
Ak služobný úrad alebo služobný orgán nezabezpečuje pohreb zomretého policajta alebo profesionálneho vojaka, lebo si to pozostalí neprajú alebo sa na zabezpečení pohrebu podieľali podľa § 71 alebo podľa odseku 1, alebo ak ide o pohreb mimo územia Slovenskej republiky, uhradí útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva pozostalým po policajtovi a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia pozostalým po profesionálnom vojakovi na ich žiadosť náklady na pohreb, najviac 7 000 Sk.
(3)
Príspevok na pohreb podľa osobitných predpisov34) sa pozostalým v prípadoch uvedených v odsekoch 1 a 2 a v § 71 ods. 1 a 3 nevypláca. -
§ 73zobraziť paragraf
Ak policajt alebo profesionálny vojak zomrie počas trvania služobného pomeru v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, zvyšujú sa sumy uvedené v § 72 ods. 1 a 2 na dvojnásobok. -
§ 76zobraziť paragraf
(1)
Ak ide o pohreb, ktorý služobný úrad alebo služobný orgán zabezpečujú alebo sa na jeho zabezpečení podieľajú podľa § 71 a § 72 ods. 1, preukazujú sa zomretému policajtovi, profesionálnemu vojakovi, vojakovi prípravnej služby alebo vojakovi podľa § 71 ods. 4 najmä tieto pocty:
a)
zahalenie rakvy s telesnými pozostatkami zomretého do štátnej vlajky Slovenskej republiky počas pohrebného obradu,
b)
postavenie čestnej stráže ku katafalku s rakvou zomretého počas trvania pohrebného obradu na tomto mieste,
c)
nesenie rakvy z miesta poslednej rozlúčky na miesto uloženia telesných pozostatkov zomretého, ak sa uvedené úkony vykonávajú na rôznych miestach,
d)
sprievod rakvy čestnou jednotkou a hudbou z miesta poslednej rozlúčky na miesto uloženia telesných pozostatkov zomretého, ak sa uvedené úkony vykonávajú na rôznych miestach,
e)
skončenie pohrebného obradu hymnou Slovenskej republiky so súčasným vzdaním pocty salvami sprevádzajúcej čestnej jednotky; vzdanie pocty salvami sprevádzajúcej čestnej jednotky sa u hasičov nepoužije.
(2)
Náklady spojené so vzdaním pôct podľa odseku 1, ktoré sa preukazujú zomretému, hradí služobný úrad alebo služobný orgán. Tieto náklady sa nezapočítavajú do nákladov podľa § 74. -
Nový paragraf§ 78azobraziť paragraf
Ustanovenia § 71 ods. 1, § 72 ods. 1 a § 76 sa nevzťahujú na príslušníkov Slovenskej informačnej služby a na poberateľov dôchodku z výsluhového zabezpečenia vyplácaného útvarom sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby. -
§ 80zobraziť paragraf
(1)
Dávky nemocenského zabezpečenia policajtovi a profesionálnemu vojakovi počas trvania služobného pomeru priznáva, vypláca, znižuje, zastavuje a odníma ten služobný úrad alebo služobný orgán, ktorý im vypláca, znižuje služobný príjem.
(2)
Dávky nemocenského zabezpečenia po skončení služobného pomeru priznáva, vypláca, zastavuje a odníma
a)
policajtovi služobný úrad uvedený v odseku 1,
b)
profesionálnemu vojakovi Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
(3)
Dodržiavanie liečebného režimu dočasne neschopným policajtom je oprávnený kontrolovať nadriadený policajta s pôsobnosťou ustanoviť alebo vymenovať policajta do funkcie alebo ním poverená osoba.
(4)
Dodržiavanie liečebného režimu dočasne neschopným profesionálnym vojakom sú oprávnení kontrolovať vedúci lekár zdravotníckeho zariadenia, ktoré poskytuje zdravotnú starostlivosť profesionálnemu vojakovi, alebo lekári ním splnomocnení, alebo veliteľ, alebo ním poverená osoba.
(5)
Osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 sú oprávnené kontrolovať dodržiavanie liečebného režimu, a to či dočasne neschopný policajt alebo profesionálny vojak
a)
sa zdržiava v mieste určenom ošetrujúcim lekárom uvedenom na potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti,
b)
dodržiava čas povolených vychádzok,
c)
nevykonáva činnosti, ktoré nepriaznivo pôsobia na jeho zdravotný stav.
(6)
Osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 sú povinné
a)
preukázať sa dočasne neschopnému policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi oprávnením na vykonanie kontroly,
b)
oznámiť posudkovému lekárovi podozrenie z porušenia liečebného režimu.
(7)
Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne neschopného policajta alebo profesionálneho vojaka sa môže vykonať na podnet
a)
posudkového lekára,
b)
ošetrujúceho lekára,
c)
služobného úradu alebo služobného orgánu,
d)
inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
(8)
Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne neschopného policajta alebo profesionálneho vojaka sa vykonáva v mieste uvedenom na potvrdení dočasnej pracovnej neschopnosti policajta alebo profesionálneho vojaka alebo v mieste, kde sa má dočasne neschopný policajt alebo profesionálny vojak zdržiavať.
(9)
Kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne neschopného policajta alebo profesionálneho vojaka môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 vykonávať podľa odsekov 5 a 6 od prvého dňa dočasnej neschopnosti. -
§ 81zobraziť paragraf
(1)
Dávky úrazového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, zastavuje a odníma
a)
policajtovi a pozostalým po ňom nadriadený, ktorý je oprávnený policajta ustanoviť do funkcie alebo vymenovať do funkcie, a ak ide o policajta zaradeného na krajskom riaditeľstve Policajného zboru alebo na okresnom riaditeľstve Policajného zboru a pozostalým po ňom, riaditeľ krajského riaditeľstva Policajného zboru,
b)
profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom a vojakovi prípravnej služby a pozostalým po ňom Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
(2)
Dávky úrazového zabezpečenia vypláca
a)
policajtovi a pozostalým po ňom útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva,
b)
profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom a vojakovi prípravnej služby a pozostalým po ňom Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
(3)
Dávky výsluhového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, vypláca, zastavuje a odníma
a)
policajtovi a pozostalým po ňom útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva,
b)
profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom a vojakovi prípravnej služby a pozostalým po ňom Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. -
§ 82zobraziť paragraf
(1)
Rekreačný pobyt policajtovi a poberateľovi dôchodkov z výsluhového zabezpečenia, ktoré vypláca útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, ich manželke (manželovi) a nezaopatrenému dieťaťu poskytuje tento útvar.
(2)
Rekreačný pobyt profesionálnemu vojakovi a poberateľovi dôchodkov z výsluhového zabezpečenia, ktoré vypláca Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, ich manželke (manželovi) a nezaopatrenému dieťaťu poskytuje tento úrad.
(3)
Poukaz na kúpeľnú starostlivosť policajtovi a poberateľovi dôchodkov z výsluhového zabezpečenia, ktoré vypláca útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, poskytuje tento útvar.
(4)
Poukaz na kúpeľnú starostlivosť profesionálnemu vojakovi a poberateľovi dôchodkov z výsluhového zabezpečenia, ktoré vypláca Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, poskytuje tento úrad.
(5)
Pohreb zomretého policajta zabezpečuje služobný úrad, v ktorého pôsobnosti vykonával policajt naposledy štátnu službu. Pohreb zomretého poberateľa dôchodku z výsluhového zabezpečenia vyplácaného útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva zabezpečuje služobný úrad, v ktorého pôsobnosti vykonával policajt naposledy štátnu službu, a ak taký služobný úrad už neexistuje, služobný úrad, v ktorého pôsobnosti mal poberateľ takého dôchodku trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, alebo po dohode s pozostalými služobný úrad, v ktorého pôsobnosti bude taký poberateľ výsluhového dôchodku pochovaný. O nároku pozostalých na náhradu nákladov na pohreb podľa § 71 až 76 rozhoduje a túto náhradu vypláca útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva.
(6)
Pohreb zomretého profesionálneho vojaka, vojaka prípravnej služby a vojaka podľa § 71 ods. 4 a poberateľa dôchodkov z výsluhového zabezpečenia, ktoré vypláca Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, zabezpečujú služobné orgány. O nároku pozostalých na náhradu nákladov na pohreb podľa § 72 ods. 1 a 2 a § 73 až 78 rozhoduje a túto náhradu vypláca Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
(7)
Na príslušníka Slovenskej informačnej služby a poberateľa dôchodku z výsluhového zabezpečenia vyplácaného útvarom sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby sa nevzťahuje odsek 5 prvá veta a druhá veta. -
§ 84zobraziť paragraf
(1)
Na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,29) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Proti rozhodnutiu orgánov uvedených v § 80 až 82 o dávkach alebo službách sociálneho zabezpečenia uvedených v § 83 možno podať písomné odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
(3)
Odvolacím orgánom v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia a dávkach podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je
a)
minister, ak ide o rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, a v ostatných prípadoch nadriadený určený podľa osobitného predpisu,35a)
b)
ministerstvo obrany, ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, a v ostatných prípadoch minister obrany.
(4)
Konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia začaté z podnetu účastníka konania sa zastaví aj vtedy, ak účastník konania v lehote určenej útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia
a)
nepredložil príslušné doklady,
b)
neoznámil požadované údaje,
c)
nepodrobil sa vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky.
(5)
Právoplatné rozhodnutie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia je preskúmateľné súdom.
(6)
Rozhodnutie vyhotovené s použitím výpočtovej techniky možno vydať v medzinárodnej abecede s predtlačou pečiatky služobného úradu, služobného orgánu, útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, mena, priezviska štatutárneho orgánu služobného úradu, služobného orgánu, útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia.
(7)
Do vlastných rúk sa doručuje
a)
rozhodnutie, ktorým sa dávka alebo služba sociálneho zabezpečenia priznáva, nepriznáva, odníma, znižuje alebo sa zastavuje výplata dávky, a rozhodnutie, ktorým sa ukladá povinnosť vrátiť neprávom vyplatené sumy,
b)
predvolanie požívateľa dávky alebo služby sociálneho zabezpečenia podmienenej nepriaznivým zdravotným stavom alebo predvolanie policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby so zmenenou schopnosťou vykonávať službu na vyšetrenie zdravotného stavu alebo iné odborné vyšetrenie.
(8)
Podanie odvolania proti rozhodnutiu o znížení dávky, o zastavení výplaty dávky a o odňatí dávky sociálneho zabezpečenia nemá odkladný účinok.
(9)
V konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia vrátane preskúmavania rozhodnutia súdom možno použiť ako dôkaz tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej, mikrografickej a inej podobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa ktorého boli vyhotovené. -
§ 85zobraziť paragraf
(1)
Lekárskou posudkovou činnosťou u policajtov je
a)
kontrola posudzovania spôsobilosti vykonávať službu ošetrujúcim lekárom pri dočasnej neschopnosti policajta a posúdenie, či dočasná neschopnosť je dôsledkom okolnosti podľa § 7 ods. 3 a posúdenie súvislosti choroby, úrazu alebo úmrtia s výkonom služby,
b)
kontrola dodržiavania liečebného režimu policajta dočasne neschopného, ak je potrebné overiť podozrenie z porušenia liečebného režimu alebo ak bolo kontrolou osôb uvedených v § 80 ods. 3 zistené podozrenie z porušenia liečebného režimu alebo ak je to potrebné na posúdenie ďalšieho trvania dočasnej neschopnosti policajta,
c)
posúdenie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením služobného úrazu alebo choroby z povolania,
d)
kontrola bodového ohodnotenia služobného úrazu na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
e)
posúdenie, či poškodenie zdravotného stavu policajta alebo poberateľa dôchodku z výsluhového zabezpečenia odôvodňuje poskytnutie kúpeľnej starostlivosti,
f)
posúdenie predĺženia podpornej doby,
g)
posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu policajta počas trvania služobného pomeru a posúdenie, v akej miere je znížená jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie po skončení služobného pomeru zo zdravotných dôvodov,
h)
posúdenie, či sa stal policajt invalidný v dôsledku choroby z povolania alebo služobného úrazu a v akej miere je znížená jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie podľa tohto zákona,
i)
kontrola zdravotného stavu poberateľa invalidného výsluhového dôchodku a poberateľa invalidného dôchodku v určenej lehote na účely posúdenia, či jeho invalidita naďalej trvá.
(2)
Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár a hlavný posudkový lekár.
(3)
Posudkový lekár vykonáva posudkovú činnosť podľa odseku 1 a pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom a revíznym lekárom zdravotnej poisťovne.36)
(4)
Na účely odvolacieho konania podáva posudok o skutočnostiach uvedených v odseku 1 hlavný posudkový lekár.
(5)
Lekárska posudková činnosť podľa odseku 1 môže byť vykonávaná pre ministerstvo podľa § 2 ods. 1 po dohode spoločne.
(6)
Podrobnosti o výkone lekárskej posudkovej činnosti určí ministerstvo. -
§ 86zobraziť paragraf
Na vykonanie kontroly posudzovania dočasnej neschopnosti (ďalej len „kontrola") policajta alebo profesionálneho vojaka je ošetrujúci lekár policajta alebo profesionálneho vojaka na požiadanie posudkovému lekárovi ministerstva alebo posudkovému lekárovi ozbrojených síl povinný najmä
a)
predložiť potvrdenie dočasnej pracovnej neschopnosti,
b)
umožniť nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie alebo predložiť výpis zo zdravotnej dokumentácie,
c)
umožniť vykonanie kontroly v určenom termíne,
d)
zabezpečiť účasť posudzovaného policajta alebo profesionálneho vojaka na kontrole, ak posudkový lekár neurčí inak,
e)
doplniť vyšetrenia a zabezpečiť ústavné liečenie policajta alebo profesionálneho vojaka, ak o to písomne požiada posudkový lekár a ak tomu nebránia závažné dôvody,
f)
prerokovať trvanie dočasnej neschopnosti policajta alebo profesionálneho vojaka, ak trvá dlhšie ako 21 dní,
g)
prerokovať trvanie dočasnej neschopnosti policajta alebo profesionálneho vojaka, ak trvá dlhšie ako 26 týždňov. -
Nový paragraf§ 86azobraziť paragraf
Posudkový lekár ministerstva obrany a posudkový lekár ozbrojených síl kontrolujú u profesionálneho vojaka správnosť stanovenia dočasnej neschopnosti vykonávať službu a v sporných prípadoch posudzuje opodstatnenie podozrenia z porušenia liečebného režimu dočasne neschopným profesionálnym vojakom. -
§ 89zobraziť paragraf
Členovia posudkových komisií sociálneho zabezpečenia podľa § 87 a 88, posudkový lekár ministerstva, posudkový lekár ozbrojených síl a prizvané osoby sú povinné zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s ich činnosťou v posudkových komisiách, aj po skončení výkonu činnosti v týchto komisiách, ak neboli od tejto povinnosti oslobodení ministerstvom. -
§ 90zobraziť paragraf
Zdravotné výkony na účely sociálneho zabezpečenia
(1)
Zdravotnými výkonmi na účely sociálneho zabezpečenia sú
a)
vystavenie potvrdenia dočasnej neschopnosti na výkon služby,
b)
vystavenie preukazu o trvaní dočasnej neschopnosti na výkon služby,
c)
vystavenie potvrdenia o potrebe ošetrovania alebo starostlivosti,
d)
vystavenie potvrdenia o potrebe prevedenia na inú prácu,
e)
vystavenie potvrdenia o očakávanom dni pôrodu,
f)
vystavenie bodového ohodnotenia služobného úrazu alebo choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
g)
vystavenie nálezu o zdravotnom stave na písomné vyžiadanie posudkového lekára ministerstva a posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia,
h)
zdravotná starostlivosť poskytnutá na písomné vyžiadanie posudkového lekára a posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia,
i)
vystavenie tlačiva „hlásenie o úraze" a tlačiva „hlásenie choroby z povolania".
(2)
Zdravotné výkony na účely sociálneho zabezpečenia uvedené v odseku 1 sa policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby poskytujú bezplatne.
(3)
Úhrada zdravotných výkonov podľa odseku 1 sa vykonáva podľa osobitného predpisu.36a)
(4)
Útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia uhrádzajú zdravotné výkony priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi na základe predložených dokladov; útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva môže na základe dohody uhrádzať zdravotné výkony za iný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva.
(5)
Útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia kontrolujú zdravotné výkony vykazované poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. -
§ 94zobraziť paragraf
(1)
Príjmami osobitného účtu sú
a)
poistné na nemocenské zabezpečenie, poistné na úrazové zabezpečenie a poistné na výsluhové zabezpečenie, ktoré platia policajti, profesionálni vojaci, služobné úrady a služobné orgány alebo iné právnické osoby, ktoré policajtom a profesionálnym vojakom vyplácajú služobný príjem ako zamestnávatelia (ďalej len „poistné na sociálne zabezpečenie"),
b)
poistné na dôchodkové poistenie a invalidné poistenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktorí sa osobne celodenne a riadne starajú o dieťa vo veku do šiestich rokov alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov veku, ktoré platí štát,
c)
finančné prostriedky poskytované štátom na úhradu nákladov na
1.
dôchodok manželky,
2.
sociálny dôchodok,
3.
zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu,
4.
zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
5.
zvýšenie dôchodku z dôvodu účasti v odboji a rehabilitácie,
6.
kúpeľnú starostlivosť,
7.
zvýšenie dôchodku podľa zákona č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov,
8.
vianočný príspevok podľa osobitného predpisu39a) a na úhradu nákladov spojených s jeho výplatou,
9.
príplatok k dôchodku podľa osobitného predpisu39b) a na úhradu nákladov spojených s jeho výplatou,
d)
príspevky z rozpočtu ministerstva na úhradu nákladov na rekreácie osôb podľa § 69 ods. 9,
e)
poistné odovzdané Sociálnou poisťovňou,
f)
poplatky za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty,
g)
úroky z omeškania a z kreditného zostatku na osobitnom účte,
h)
dary,
i)
ostatné príjmy.
(2)
Finančné prostriedky na dávky uvedené v odseku 1 písm. b) a c) sa poukazujú na osobitný účet.
(3)
Na úhradu rozdielov medzi príjmami osobitného účtu a výdavkami osobitného účtu sa poskytnú príspevky z rozpočtu ministerstva. -
§ 95zobraziť paragraf
Výdavkami osobitného účtu sú výdavky na
a)
dávky a služby sociálneho zabezpečenia podľa tohto zákona a dávky podľa § 101,
b)
prevody poistného na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti do Sociálnej poisťovne,
c)
zabezpečenie povinnosti zaslať platcovi dávky sociálneho zabezpečenia, dávky sociálneho zabezpečenia odovzdané príslušníkom Slovenskej informačnej služby alebo profesionálnym vojakom Vojenského spravodajstva podľa § 63 ods. 2,
d)
trovy, ktoré súvisia s výkonom posudkovej činnosti sociálneho zabezpečenia,
e)
úhradu nákladov na zdravotné výkony. -
§ 97zobraziť paragraf
Platitelia poistného, platenie poistného a splatnosť poistného na sociálne zabezpečenie
(1)
Poistné na sociálne zabezpečenie sa platí za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby trvala účasť na sociálnom zabezpečení len časť kalendárneho mesiaca, poistné na sociálne zabezpečenie sa platí len za túto časť.
(3)
Poistné na sociálne zabezpečenie sa platí bezhotovostným prevodom na osobitný účet.
(4)
Poistné na sociálne zabezpečenie, ak ďalej nie je ustanovené inak, platia
a)
policajti a profesionálni vojaci, a to na
1.
nemocenské zabezpečenie 1,4 % z vymeriavacieho základu,
2.
výsluhový príspevok 1 % z vymeriavacieho základu,
3.
výsluhový dôchodok 5 % z vymeriavacieho základu,
4.
invalidný výsluhový dôchodok 3 % z vymeriavacieho základu,
b)
služobný úrad a služobný orgán, a to na
1.
nemocenské zabezpečenie 1,4 % z vymeriavacieho základu,
2.
výsluhový príspevok 1 % z vymeriavacieho základu,
3.
výsluhový dôchodok 17 % z vymeriavacieho základu,
4.
invalidný výsluhový dôchodok 3 % z vymeriavacieho základu,
5.
úrazové zabezpečenie 0,8 % z vymeriavacieho základu,
c)
štát, a to na starobné poistenie a invalidné poistenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktorí sa osobne celodenne a riadne starajú o dieťa vo veku do šiestich rokov alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov.
(5)
Poistné na výsluhový príspevok podľa odseku 4 písm. a) druhého bodu platí policajt a profesionálny vojak, ktorého doba trvania služobného pomeru podľa § 58 je menej ako 15 rokov. Poistné na výsluhový príspevok podľa odseku 4 písm. b) druhého bodu platí služobný úrad a služobný orgán za policajta a profesionálneho vojaka, ktorého doba trvania služobného pomeru podľa § 58 je menej ako 15 rokov.
(6)
Vymeriavacím základom na poistné podľa odseku 4 písm. a) a b) je vymeriavací základ podľa § 98 a podľa odseku 4 písm. c) vymeriavací základ podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
(7)
Poistné na sociálne zabezpečenie, ktoré platí a odvádza služobný úrad alebo služobný orgán, je splatné v deň určený na výplatu služobného príjmu, ktorý je vymeriavacím základom policajta alebo profesionálneho vojaka. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary služobného úradu a služobného orgánu rozložená na rôzne dni, poistné na sociálne zabezpečenie je splatné v deň poslednej výplaty služobného príjmu zúčtovaného za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné na sociálne zabezpečenie je splatné v prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí výplatného obdobia skončeného v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci.
(8)
Ak sa platba poistného na sociálne zabezpečenie na príslušný osobitný účet uskutočnila oneskorene, považuje sa za zaplatenú včas, ak pri platení bezhotovostným prevodom je uvedený ako deň prevodu v prevodnom príkaze, ktorý bol daný predpísaným spôsobom predo dňom splatnosti, posledný deň splatnosti podľa odseku 7; to neplatí, ak sa platba uskutočnila oneskorene pre nedostatok finančných prostriedkov na účte služobného úradu, služobného orgánu a štátu povinných platiť a odvádzať poistné na sociálne zabezpečenie.
(9)
Jednotlivé sumy poistného podľa odsekov 4 a 5 sa zaokrúhľujú na celé slovenské koruny nahor. -
§ 98zobraziť paragraf
Vymeriavací základ
(1)
Vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie policajta tvorí
a)
služobný príjem,39b)
b)
náhrada za nevyčerpanú dovolenku,
c)
doplatok k služobnému platu,
d)
služobný plat ustanovený osobitným predpisom,23)
ktorý patrí policajtovi v rozhodujúcom období.
(2)
Vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie policajta, ktorý je zaradený na výkon štátnej služby v zahraničí, sú príjmy uvedené v odseku 1 pred ich rozdelením na slovenskú menu a cudziu menu podľa osobitného predpisu,7) ktoré patria policajtovi v rozhodujúcom období a ktoré sú predmetom dane z príjmu fyzických osôb s výnimkou príjmov oslobodených od tejto dane.
(3)
Vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie profesionálneho vojaka odmeňovaného podľa osobitného predpisu1) tvoria príjmy, ktoré patria profesionálnemu vojakovi v rozhodujúcom období a ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb okrem príjmov oslobodených od tejto dane, a to
a)
služobný plat,8)
b)
rozdiel medzi služobným príjmom z predchádzajúcej funkcie a služobným platom,9)
c)
služobný plat počas zaradenia profesionálneho vojaka do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov,33b)
d)
služobný plat počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.33c)
(4)
Vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie profesionálneho vojaka, ktorý
a)
vykonáva funkciu sudcu a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,10) tvoria príjmy, ktoré mu patria v rozhodujúcom období a ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb okrem príjmov oslobodených od tejto dane, a to
1.
základný plat sudcu,
2.
príplatok,
3.
plat za výkon funkcie sudcu nadčas,
4.
vyrovnanie platu,
5.
hodnostný príplatok,
b)
vykonáva funkciu prokurátora a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,14) tvoria príjmy, ktoré mu patria v rozhodujúcom období a ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb okrem príjmov oslobodených od tejto dane, a to
1.
funkčný plat,
2.
náhrady funkčného platu a osobitné formy odmeňovania okrem ďalšieho platu,16)
3.
príplatky k funkčnému platu,
4.
náhrada platu,
c)
vykonáva funkciu justičného čakateľa alebo právneho čakateľa prokuratúry a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,17) tvoria príjmy, ktoré mu patria v rozhodujúcom období a ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb okrem príjmov oslobodených od tejto dane, a to
1.
tarifný plat,
2.
príplatky,
3.
náhrada za pohotovosť,
4.
hodnostný príplatok,
d)
vykonáva mimoriadnu službu a je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,19) tvoria príjmy, ktoré mu patria v rozhodujúcom období a ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb okrem príjmov oslobodených od tejto dane, a to
1.
hodnostný plat,3eb)
2.
príplatok za výkon mimoriadnej služby.3ec)
(5)
Vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie profesionálneho vojaka, ktorý je ustanovený do funkcie s miestom výkonu štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky a je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,1) tvorí súčet platov určených pred ich rozdelením na slovenskú menu a cudziu menu,3ea) ktoré patria profesionálnemu vojakovi v rozhodujúcom období a ktoré sú predmetom dane z príjmu fyzických osôb okrem príjmov oslobodených od tejto dane.
(6)
Do vymeriavacieho základu sa nezahŕňa u
a)
policajta, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, peňažná náhrada za služobnú pohotovosť alebo náhrada za pohotovosť v štátnej službe, odmeny za dlhodobé dosahovanie veľmi dobrých výsledkov vo výkone štátnej služby pri dosiahnutí 50 rokov veku, odmeny pri prvom skončení služobného pomeru po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok, príspevky zo sociálneho fondu, príjmy v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch a plnenia poskytované zamestnávateľom zo zisku po zdanení,
b)
profesionálneho vojaka ďalší služobný príjem alebo plat, alebo ďalší plat, služobný príjem zodpovedajúci počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky, náhrada za nevyčerpanú dovolenku41a) alebo za jej pomernú časť, náhrady mzdy za dovolenku na zotavenie, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, odmeny podľa osobitných predpisov,42) odmeny za pohotovosť, odmeny pri dosiahnutí 50 rokov veku, alebo invalidný dôchodok, príspevky zo sociálneho fondu, príjmy v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch a plnenia poskytované zamestnávateľom zo zisku po zdanení. -
§ 99zobraziť paragraf
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu
(1)
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu policajta a profesionálneho vojaka je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie.
(2)
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu služobného úradu a služobného orgánu je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie.
(3)
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu štátu je kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom štát platí poistné.
(4)
Policajt a profesionálny vojak je povinný platiť poistné na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie počas trvania služobného pomeru.
(5)
Policajt a profesionálny vojak nie je povinný platiť poistné na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie v období,
a)
počas ktorého sa mu poskytuje materské, alebo rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu,43) to neplatí, ak poberateľ rodičovského príspevku v tomto období poberá služobný plat alebo služobný príjem,
b)
počas ktorého je uznaný za dočasne neschopného alebo má nariadené karanténne opatrenie, ak sa policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi počas týchto období neposkytuje služobný plat alebo služobný príjem.
(6)
Služobný úrad a služobný orgán je povinný platiť poistné na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie v období, počas ktorého je policajt a profesionálny vojak povinný platiť poistné na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie. V ostatnom období služobný úrad a služobný orgán poistné neodvádza. -
§ 103zobraziť paragraf
Vznik sociálneho zabezpečenia, nároku na dávky sociálneho zabezpečenia a vznik nároku na ich výplatu
(1)
Sociálne zabezpečenie policajta alebo profesionálneho vojaka vzniká dňom vzniku služobného pomeru policajta alebo profesionálneho vojaka alebo dňom nástupu na výkon mimoriadnej služby.
(2)
Nárok na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom.
(3)
Nárok na výplatu dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie a vyplácanie dávky, ak tento zákon neustanovuje inak. -
Nový paragraf§ 103azobraziť paragraf
Minister môže vo svojej pôsobnosti odstraňovať tvrdosti, ktoré by sa vyskytli pri vykonávaní § 24 ods. 3 a 4 a § 69 až 78a. -
§ 105zobraziť paragraf
Zmeny v sociálnom zabezpečení, v nároku na dávky sociálneho zabezpečenia, na ich výplatu a zmeny sumy dávok sociálneho zabezpečenia
(1)
Policajtovi sa prerušuje nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie,
a)
ak mu bolo poskytnuté služobné voľno bez nároku na služobný plat na dobu dlhšiu ako jeden mesiac,44)
b)
ak bol zaradený do neplatenej zálohy podľa osobitného predpisu45) alebo ak bol zaradený mimo činnej štátnej služby podľa osobitného predpisu45a) z dôvodu nástupu na rodičovskú dovolenku alebo z dôvodov vylučujúcich vykonávanie štátnej služby45b) okrem vyslania hasiča na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie,
c)
ak jeho neospravedlnená neprítomnosť v službe trvala aspoň jeden deň,
d)
počas výkonu väzby, ak v danom polroku trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom.
(2)
Profesionálnemu vojakovi sa prerušuje nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie,
a)
ak bol zaradený do neplatenej zálohy,46)
b)
ak jeho neospravedlnená neprítomnosť vo výkone štátnej služby trvala aspoň jeden deň,
c)
počas výkonu väzby, ak v danom polroku trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom.
(3)
Prerušenie sociálneho zabezpečenia podľa odsekov 1 a 2 sa posudzuje rovnako ako zánik sociálneho zabezpečenia.
(4)
Dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka
a)
priznala v nižšej sume, ako patrí,
b)
vypláca v nižšej sume, ako patrí,
c)
neprávom odoprela alebo
d)
priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.
(5)
Ak sa po skončení služobného pomeru preukáže, že u policajta alebo profesionálneho vojaka nebol dôvod na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby47) alebo na zaradenie mimo činnej štátnej služby z dôvodu, že sa stal dôvodne podozrivým zo závažného služobného previnenia alebo podozrivým zo spáchania trestného činu,47b) dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia alebo výsluhového zabezpečenia sa prizná alebo zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí.
(6)
Dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa odníme dňom, ktorým zanikol nárok na túto dávku, alebo ak sa zistí, že sa táto dávka priznala neprávom.
(7)
Dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.
(8)
Výplata dávky sociálneho zabezpečenia, ktorá je podmienená invaliditou alebo dočasnou neschopnosťou, sa zastaví, ak sa poberateľ dávky, ktorého zdravotný stav treba posúdiť, nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu. Ak sa zistí, že poberateľ dávky prestal byť invalidný alebo sa mu skončila dočasná neschopnosť až po zastavení výplaty dávky, táto dávka nepatrí odo dňa zastavenia jej výplaty.
(9)
Výplata dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zastaví, ak policajt, profesionálny vojak, vojak prípravnej služby alebo iný poberateľ dávky na písomnú výzvu, aby preukázal skutočnosti rozhodujúce pre nárok na túto dávku, nárok na jej výplatu a jej výšku, tejto výzve nevyhovie v ustanovenej lehote alebo v lehote určenej útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia. Výplata dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia po preukázaní rozhodujúcich skutočností sa uvoľní odo dňa zastavenia jej výplaty, najviac tri roky spätne od preukázania týchto skutočností.
(10)
Dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa odníme alebo zníži, alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila.
(11)
Výplata dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia, ktorá je podmienená invaliditou alebo zmenou spôsobilosti vykonávať službu zo zdravotných dôvodov, sa zastaví, ak sa poberateľ tejto dávky, ktorého zdravotný stav treba posúdiť, nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu. Ak sa zistí, že policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby prestal byť invalidným alebo u neho došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti až po zastavení výplaty dávky nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia, táto dávka nepatrí odo dňa zastavenia jej výplaty.
(12)
Ak zanikol nárok na dávku nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia alebo na jej výplatu, prípadne na časť výplaty, pretože bola priznaná iná dávka, zúčtujú sa sumy inej dávky odo dňa jej priznania so sumami doterajšej dávky vyplatenými za ten istý čas.
(13)
Neoprávnene prijaté sumy sa môžu zrážať z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky sociálneho zabezpečenia, zo služobného platu policajta, služobného príjmu profesionálneho vojaka alebo zo mzdy iného poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia; pritom primerane platia predpisy o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy. O povinnosti vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia poskytnutú neoprávnene alebo v nesprávnej výške rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o priznaní, znížení alebo odňatí dávky alebo jej časti.
(14)
Právo na vrátenie dávky sociálneho zabezpečenia poskytnutej neoprávnene alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, služobný úrad alebo služobný orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka sociálneho zabezpečenia vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku, počas výkonu rozhodnutia, alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky sociálneho zabezpečenia. -
§ 109zobraziť paragraf
Zaokrúhľovanie súm dávok sociálneho zabezpečenia
(1)
Sumy jednotlivých dávok sociálneho zabezpečenia vyplácané podľa tohto zákona sa zaokrúhľujú na celé koruny smerom nahor.
(2)
Ak sa dávka sociálneho zabezpečenia delí na diely, suma tohto dielu sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor. -
§ 114zobraziť paragraf
Práva a povinnosti služobného úradu a služobného orgánu
(1)
Služobný úrad a služobný orgán je povinný
a)
odviesť poistné na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie za policajta a profesionálneho vojaka,
b)
odviesť poistné na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie za zamestnávateľa,
c)
prihlásiť alebo odhlásiť policajta a profesionálneho vojaka z poistenia podľa písmena a) do ôsmich dní od vzniku alebo zániku týchto poistení,
d)
predkladať správcovi osobitného účtu výkaz poistného za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného v členení na jednotlivých policajtov a profesionálnych vojakov a na jednotlivé druhy poistenia,
e)
poskytovať správcovi osobitného účtu súčinnosť pri vykonávaní sociálneho zabezpečenia,
f)
písomne oznamovať útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia služobné úrazy, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie alebo dočasnú neschopnosť, najneskôr do troch dní odo dňa, keď sa o služobnom úraze dozvedeli,
g)
predkladať útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia záznamy o služobných úrazoch, ktoré podliehajú evidencii a registrácii podľa osobitného predpisu,48) najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď sa o služobnom úraze dozvedeli, a výsledky vyšetrenia služobných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania do ôsmich dní od ich doručenia,
h)
viesť o policajtoch, profesionálnych vojakoch, vojakoch prípravnej služby a iných poberateľoch dávok evidenciu na účely sociálneho zabezpečenia a sociálneho poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení,
i)
vydávať policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby na jeho žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho zabezpečenia a sociálneho poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení,
j)
písomne oznamovať útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia opätovné prijatie do služobného pomeru podľa osobitných predpisov,
k)
vystavovať evidenčné listy dôchodkového poistenia pre Sociálnu poisťovňu.
(2)
Ak služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, Sociálna poisťovňa alebo iná právnická osoba potvrdí nesprávne údaje rozhodujúce na vznik nároku na dávku sociálneho zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho sa dávka sociálneho zabezpečenia poskytla neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila, je povinný nahradiť neprávom vyplatené sumy.
(3)
Právo na náhradu neoprávnene vyplatených súm sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia zistil, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku a počas výkonu rozhodnutia.
(4)
Poverený zamestnanec útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia alebo ministerstva je oprávnený vstupovať do objektov zamestnávateľov a nazerať do záznamov o príjmoch ich zamestnancov a do iných záznamov dôležitých na účely sociálneho zabezpečenia, ak tomu nebráni osobitný predpis.49)
(5)
Služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, náhrady služobného platu alebo služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti na výkon služby v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku sociálneho zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.
(6)
Ak je to nevyhnutné na utajenie činnosti alebo totožnosti policajta alebo profesionálneho vojaka alebo na utajenie plnenia úloh ministerstva alebo Vojenského spravodajstva, môže ministerstvo, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia a Vojenské spravodajstvo na základe osobitnej dohody používať osobitné spôsoby vykazovania údajov na účely sociálneho zabezpečenia podľa odseku 1. -
§ 115zobraziť paragraf
Evidencia na účely sociálneho zabezpečenia
(1)
Služobný úrad a služobný orgán vedie evidenciu na účely sociálneho zabezpečenia od vzniku účasti na sociálnom zabezpečení po celé obdobie, počas ktorého táto účasť trvá.
(2)
Evidencia musí obsahovať tieto údaje:
a)
meno a priezvisko vrátane všetkých predošlých priezvisk,
b)
dátum a miesto narodenia, rodné číslo,
c)
rodinný stav,
d)
miesto trvalého pobytu,
e)
vznik služobného pomeru a skončenie služobného pomeru,
f)
vymeriavací základ policajta alebo profesionálneho vojaka,
g)
obdobie, počas ktorého policajt poberal náhradu služobného platu pri dočasnej neschopnosti, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky,
h)
obdobie, počas ktorého profesionálny vojak poberal náhradu služobného príjmu pri dočasnej neschopnosti, materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky,
i)
obdobie, počas ktorého sa policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby prerušuje účasť na nemocenskom zabezpečení alebo výsluhovom zabezpečení.
(3)
Služobný úrad zaznamenáva potrebné údaje na mzdových listoch a služobný orgán na záznamoch o služobnom príjme.
(4)
Na vedenie evidencií podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný predpis.50)
(5)
Údaje podľa odseku 2 sa v Slovenskej informačnej službe a vo Vojenskom spravodajstve zaznamenávajú osobitným spôsobom. -
§ 119zobraziť paragraf
(1)
Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky53) a po jej skončení najdlhšie do dovŕšenia 26 roku veku, ak
a)
sa sústavne pripravuje na povolanie,
b)
pre chorobu alebo úraz sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nevykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistené, alebo
c)
je neschopné sa pripravovať sústavne na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistené pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
(2)
Nezaopatrené dieťa nie je dieťa, ktoré
a)
sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu,54) alebo
b)
je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % podľa osobitného predpisu.3f)
(3)
Za sústavnú prípravu na povolanie podľa tohto zákona sa považuje štúdium na strednej škole alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa56) s výnimkou štúdia počas výkonu povinnej vojenskej služby alebo prípravnej služby, alebo za trvania služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a ozbrojených zborov. Sústavná príprava na povolanie sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka školy; u študentov vysokej školy sa začína odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium druhého stupňa.
(4)
Sústavná príprava na povolanie podľa odseku 1 písm. a) sa končí
a)
žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom,57)
b)
študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.58)
(5)
Za sústavnú prípravu na povolanie sa podľa tohto zákona považuje aj
a)
obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
b)
obdobie od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
c)
obdobie po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu,53) najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,
d)
obdobie od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.
(6)
Za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie sa považuje aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na úroveň štúdia na školách uvedených v odseku 3.
(7)
Za sústavnú prípravu na povolanie sa nepovažuje obdobie uvedené v odseku 4, ak dieťa pred uplynutím tohto obdobia začalo vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistené, alebo ak bolo zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, a obdobie, počas ktorého dieťa štúdium prerušilo. - zobraziť paragraf
-
§ 130zobraziť paragraf
(1)
Prídavok k invalidnému dôchodku a prídavok k čiastočnému invalidnému dôchodku policajta, ktorého služobný pomer trval menej ako 15 rokov, na ktorý vznikol nárok podľa doterajšieho predpisu a tento trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a je k tomuto dňu vyplácaný orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva, sa zvyšuje podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
(2)
Prídavok k vdovskému dôchodku, prídavok k vdoveckému dôchodku a prídavok k sirotskému dôchodku po zomretom policajtovi, ktorého služobný pomer trval menej ako 15 rokov, na ktorý vznikol nárok podľa doterajšieho predpisu a tento trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a je k tomuto dňu vyplácaný orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva, sa zvyšuje podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
(3)
Prídavok k vdovskému dôchodku, prídavok k vdoveckému dôchodku a prídavok k sirotskému dôchodku po poberateľovi prídavku k dôchodku, ktorého služobný pomer trval menej ako 15 rokov, na ktorý vznikol nárok podľa doterajšieho predpisu a tento trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a je k tomuto dňu vyplácaný orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva, sa zvyšuje podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
(4)
Prídavok k dôchodku podľa odsekov 1 a 3 nepodlieha kráteniu s príjmom zo zárobkovej činnosti a jeho výplata sa zastavuje dňom, ktorým sa zastavuje výplata dôchodku, s ktorým sa prídavok k dôchodku vypláca. Nárok na prídavok k dôchodku zaniká dňom, ktorým zaniká nárok na takýto dôchodok.
(5)
Na výplatu prídavku k dôchodku podľa odsekov 1 až 3 je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva. Výplata prídavku k dôchodku sa financuje z osobitného účtu. -
Nový paragraf§ 143hzobraziť paragraf
(1)
Ak policajtovi uvedenému v § 137 nevznikol nárok na výsluhový dôchodok, nárok na výsluhový dôchodok podľa § 38 vznikne od 1. januára 2008. Nárok na výplatu výsluhového dôchodku vznikne odo dňa podania žiadosti, najskôr však od 1. januára 2008.
(2)
Ak služobný pomer policajta skončil podľa predpisov platných pred 1. aprílom 1998 a nárok na výsluhový dôchodok mu vznikol podľa § 137 alebo podľa odseku 1, základ na výpočet výsluhového dôchodku sa zistí podľa § 60.
(3)
Pri splnení podmienky veku rozhodujúcej na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení sa výsluhový dôchodok policajta priznaný podľa § 137 alebo podľa odseku 1 vypočíta zo základu zisteného podľa § 60 ku dňu skončenia služobného pomeru podľa predpisov účinných v čase skončenia služobného pomeru a zvýši sa podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Nárok na výplatu takto vypočítaného výsluhového dôchodku vznikne odo dňa splnenia uvedenej podmienky, najskôr však od 1. januára 2008. -
Nový paragraf§ 143izobraziť paragraf
Dôchodky colníkov, ktoré boli priznané Sociálnou poisťovňou podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení pred 1. januárom 2008 a sú vyplácané útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva, vyplácajú sa aj po tomto dni v sume, v akej patrili k 1. januáru 2008. Výplata týchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu. -
Nový paragraf§ 143jzobraziť paragraf
(1)
Náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo náhrada za stratu na služobnom príjme profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby alebo náhrada za stratu na zárobku policajta alebo profesionálneho vojaka priznané do 30. júna 2002 sa považujú za náhradu za stratu na služobnom plate policajta alebo náhradu za stratu na služobnom plate profesionálneho vojaka podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili k 1. januáru 2008, a zvyšujú sa podľa tohto zákona.
(2)
Pri zmenách vo výške vyplácanej náhrady za stratu na služobnom plate policajta alebo profesionálneho vojaka vykonávaných podľa § 28 ods. 2 sa neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku, ak bola náhrada priznaná podľa predpisov účinných do 30. júna 2002.
(3)
Náhrada za stratu na služobnom plate priznaná podľa § 21 ods. 3 sa od 1. januára 2008 aj naďalej vypláca vo výške, v akej patrila k 1. januáru 2008, ak nenastali skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vykonanie zmeny podľa § 28 ods. 1.
(4)
Profesionálnemu vojakovi, ktorému vznikol nárok na výsluhový dôchodok podľa § 91 ods. 2 zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 114/1998 Z. z.“), sa výsluhový dôchodok vypočíta alebo prepočíta podľa § 28 zákona č. 114/1998 Z. z., pričom základ na výpočet alebo prepočet výsluhového dôchodku sa určí z pravdepodobného zárobku, ktorý by patril profesionálnemu vojakovi k 30. aprílu 1998 v danej vojenskej hodnosti a funkcii, ktorú profesionálny vojak naposledy zastával. Ak profesionálny vojak bol pred prepustením zo služobného pomeru z dôvodov politickej perzekúcie alebo v dôsledku postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody ustanovený na nižšiu funkciu alebo mu bola znížená hodnosť, základ na výpočet alebo prepočet výsluhového dôchodku sa určí z pravdepodobného zárobku, ktorý by patril profesionálnemu vojakovi k 30. aprílu 1998 v danej vojenskej hodnosti a funkcii, ktorú profesionálny vojak zastával pred takýmto ustanovením. Suma výsluhového dôchodku sa určí podľa § 28 zákona č. 114/1998 Z. z. z upraveného základu podľa § 51 ods. 2 zákona č. 114/1998 Z. z. a zvyšuje sa rovnako, ako by sa zvýšila odo dňa jeho priznania. Výsluhový dôchodok sa vypočíta alebo prepočíta na základe žiadosti a uvoľní sa od 1. januára 2008, ak to je pre takého profesionálneho vojaka výhodnejšie.
(5)
Podľa odseku 4 sa postupuje aj pri určení sumy vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku po profesionálnom vojakovi, ktorému vznikol nárok na výsluhový dôchodok podľa § 91 ods. 2 zákona č. 114/1998 Z. z.
(6)
Ak vdova po policajtovi alebo profesionálnom vojakovi k 1. januáru 2008 spĺňa podmienky nároku na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 50 ods. 2 písm. g) a nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku zanikol pred týmto dňom, výplata vdovského výsluhového dôchodku sa na žiadosť obnoví dňom 1. januára 2008.
(7)
Ak nárok na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, ktorý sa podľa § 129 ods. 4 považuje za vdovský výsluhový dôchodok alebo vdovecký výsluhový dôchodok, trvá po 31. decembri 2007, nárok na taký dôchodok a nárok na jeho výplatu sa posudzuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2002.
(8)
Ak nárok na vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok, ktorý sa podľa § 129 ods. 4 považuje za vdovský výsluhový dôchodok alebo vdovecký výsluhový dôchodok, trvá po 31. decembri 2007 a nárok na výplatu tohto dôchodku zanikol po 30. júni 2002 a vdova alebo vdovec v čase zániku alebo do dvoch rokov po zániku nároku na výplatu takého dôchodku splnili podmienky podľa predpisov účinných do 30. júna 2002, výplata takého dôchodku sa uvoľní odo dňa splátky splatnej po 31. decembri 2007 v sume, v akej by sa vyplácal, ak by k zániku výplaty nedošlo podľa predpisov účinných do 31. decembra 2007.
(9)
Ak nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku alebo vdoveckého výsluhového dôchodku, ktorý sa podľa § 129 ods. 5 a 6 považuje za vdovský výsluhový dôchodok alebo vdovecký výsluhový dôchodok, trvá po 31. decembri 2007, nárok na taký dôchodok a nárok na jeho výplatu sa posudzuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2002.
(10)
Ak nárok na vdovský výsluhový dôchodok alebo vdovecký výsluhový dôchodok, ktorý sa podľa § 129 ods. 5 a 6 považuje za vdovský výsluhový dôchodok alebo vdovecký výsluhový dôchodok, trvá po 31. decembri 2007 a nárok na výplatu tohto dôchodku zanikol po 30. júni 2002 a vdova alebo vdovec v čase zániku alebo do dvoch rokov po zániku nároku na výplatu takého dôchodku splnil podmienky podľa predpisov účinných do 30. júna 2002, výplata takého dôchodku sa uvoľní odo dňa splátky splatnej po 31. decembri 2007 v sume, v akej by sa vyplácal, ak by k zániku výplaty nedošlo podľa predpisov účinných do 31. decembra 2007.
(11)
Pri súbehu nároku na výplatu vdovského výsluhového dôchodku alebo vdoveckého výsluhového dôchodku podľa odsekov 7 až 10 s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo s príjmami, ktoré nahrádzajú zárobok, alebo s nárokom na dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, alebo s nárokom na výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok alebo na výsluhový príspevok platí § 64 a 66 rovnako.
(12)
O uvoľnení výplaty vdovského výsluhového dôchodku alebo vdoveckého výsluhového dôchodku podľa odsekov 8 a 10 rozhodne Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia na žiadosť najneskôr do šiestich mesiacov od začatia konania.
(13)
Výplata sirotského výsluhového dôchodku sa obnoví dňom 1. januára 2008, ak k tomuto dňu dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti podľa § 119 ods. 1.
(14)
Ak nárok na sirotský výsluhový dôchodok podľa § 53 vznikol v období od 1. júla 2002 do 31. decembra 2006 a tento nárok trvá aj po 31. decembri 2007, suma sirotského výsluhového dôchodku sa zvýši o 33,3 % sumy sirotského výsluhového dôchodku naposledy splatnej pred 1. januárom 2008. Takto zvýšený sirotský výsluhový dôchodok sa vypláca od splátky splatnej po 31. decembri 2007. O zvýšení sirotského výsluhového dôchodku podľa prvej vety a druhej vety útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodne najneskôr do 30. júna 2008.
(15)
Ak nárok na vdovský dôchodok, na ktorého výplatu je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, trvá po 31. decembri 2007 a tento dôchodok sa nevyplácal z dôvodu, že úhrn dôchodkov presiahol najvyššiu výmeru ustanovenú predpismi účinnými pred 1. júlom 2002, alebo sa z tohto dôvodu vyplácal v nižšej sume v súbehu so starobným dôchodkom, ktorý sa podľa § 125 ods. 1 až 4 považuje za výsluhový dôchodok, výplata takého vdovského dôchodku sa uvoľní odo dňa splátky splatnej po 31. decembri 2007 v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu bez obmedzenia z uvedeného dôvodu.
(16)
Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení a podľa § 101 zákona a ktorý má súčasne nárok na výsluhový dôchodok, sa zhodnotí doba služobného pomeru len pre nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok.
(17)
Priemerný služobný plat profesionálneho vojaka na zistenie základu na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku pred 1. januárom 2008 je do 31. augusta 2005 súhrn mesačných služobných príjmov a osobitných príplatkov a od 1. septembra 2005 do 31. decembra 2007 súhrn mesačných služobných platov, doplatku k služobnému platu, rozdielu medzi služobným príjmom z predchádzajúcej funkcie a služobným platom, náhrady služobného platu alebo služobného platu počas zaradenia profesionálneho vojaka do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, náhrady služobného platu alebo služobného platu počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, náhrady služobného platu pri výkone občianskej povinnosti a inom úkone vo všeobecnom záujme, ktoré patrili profesionálnemu vojakovi v príslušnom kalendárnom roku, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie pred 1. januárom 2008; takto zistený súčet sa vydelí celkovým počtom dní, za ktoré boli uvedené príjmy v rozhodujúcom kalendárnom roku vyplatené, a vynásobí sa koeficientom 30,417.
(18)
Ak suma výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý vznikne nárok profesionálnemu vojakovi skončením výkonu mimoriadnej služby, je nižšia ako suma výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý mal nárok pred nástupom na výkon mimoriadnej služby, patrí mu výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok v sume ustanovenej pred zánikom nároku zvýšený podľa § 68. To platí aj vtedy, ak je suma výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku určená na účely priznania vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku. -
Nový paragraf§ 143kzobraziť paragraf
(1)
Náhrada príjmu, príplatok k náhrade príjmu, nemocenské, príplatok k nemocenskému, materské, príplatok k materskému a vyrovnávacia dávka, na ktoré hasičovi vznikol nárok do 31. decembra 2007 a trvá aj po tomto dni, sa poskytujú podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Na výplatu týchto dávok sú naďalej príslušné orgány, ktoré ich vyplácali do 31. decembra 2007. Na výkon kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu a výkon kontroly dodržiavania liečebného režimu sa vzťahujú predpisy účinné pred 1. januárom 2008.
(2)
O nemocenských dávkach, na ktoré vznikol hasičovi nárok do 31. decembra 2007 a o ktorých sa do tohto dňa nerozhodlo, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy nemocenskej dávky za obdobie pred 1. januárom 2008, aj keď o uvedenej dávke už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Na rozhodnutie a výplatu týchto dávok sú naďalej príslušné orgány, ktoré ich priznávali a vyplácali do 31. decembra 2007.
(3)
Dávky úrazového poistenia, na ktoré vznikol hasičovi a pozostalým po ňom nárok do 31. decembra 2007 a trvá aj po tomto dni, sa poskytujú podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Na výplatu týchto dávok sú naďalej príslušné orgány, ktoré ich vyplácali do 31. decembra 2007.
(4)
O dávkach úrazového poistenia, na ktoré vznikol hasičovi a pozostalým po ňom nárok do 31. decembra 2007 a o ktorých sa do tohto dňa nerozhodlo, sa rozhodne podľa predpisov platných pred 1. januárom 2008. Na rozhodnutie a výplatu týchto dávok sú naďalej príslušné orgány podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008.
(5)
Dávky dôchodkového poistenia a príplatok za štátnu službu k dôchodku, na ktoré vznikol hasičovi nárok do 31. decembra 2007 a trvá aj po tomto dni, sa poskytujú podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Na výplatu týchto dávok sú naďalej príslušné orgány, ktoré ich vyplácali do 31. decembra 2007.
(6)
O dávkach dôchodkového poistenia a príplatku za štátnu službu k dôchodku, na ktoré vznikol hasičovi nárok do 31. decembra 2007 a o ktorých sa do tohto dňa nerozhodlo, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Na rozhodnutie a výplatu týchto dávok sú naďalej príslušné orgány podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008.
(7)
Nárok na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a ich výplatu zaniká dňom 31. decembra 2007 hasičovi, ktorý je 1. januára 2008 v služobnom pomere.
(8)
Výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok hasiča, ktorý bol pred 1. januárom 2008 poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, nesmie byť priznaný v nižšej výmere, než v akej by mu patril ku dňu priznania výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku hasiča skôr poberaný výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok.
(9)
Hasič, ktorému skončí služobný pomer v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, môže do 15 dní od skončenia služobného pomeru požiadať Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu.3f)
(10)
Dňom podania žiadosti podľa odseku 9 zaniká hasičovi nárok na výsluhové zabezpečenie podľa toho zákona.
(11)
Na základe žiadosti Sociálnej poisťovne útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva prevedie podľa § 67 poistné na dôchodkové poistenie od 1. januára 2008 a odovzdá údaje o dobe trvania služobného pomeru hasiča uvedeného v odseku 9 do Sociálnej poisťovne. -
Nový paragraf§ 143lzobraziť paragraf
(1)
Hasičovi, ktorý pri skončení služobného pomeru
a)
v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008 nedovŕši vek 55 rokov alebo nedosiahne 25 rokov trvania služobného pomeru, vznikne nárok na výplatu výsluhového dôchodku dovŕšením veku 55 rokov, najneskôr však 1. januára 2011,
b)
v období od 1. januára 2009 do 31. decembra 2009 nedovŕši vek 52 rokov alebo nedosiahne 19 rokov trvania služobného pomeru, vznikne nárok na výplatu výsluhového dôchodku dovŕšením veku 52 rokov, najneskôr však 1. januára 2011,
c)
v období od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010 nedovŕši vek 50 rokov, vznikne nárok na výplatu výsluhového dôchodku dovŕšením veku 50 rokov, najneskôr však 1. januára 2011.
(2)
Odsek 1 sa nevzťahuje na hasiča, ktorému v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010 skončí služobný pomer na základe zákona z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti hasiča na vykonávanie akejkoľvek funkcie v Hasičskom a záchrannom zbore alebo v Horskej záchrannej službe. -
Nový paragraf§ 143mzobraziť paragraf
(1)
Za základ na výpočet priemerného služobného platu hasiča okrem príslušníka Horskej záchrannej služby (ďalej len „záchranár“) do 31. marca 2002 sa považuje
a)
tarifný plat,
b)
príplatok za riadenie,
c)
príplatok za zastupovanie,
d)
príplatok za hodnosť,
e)
príplatok za nočnú prácu,
f)
príplatok za prácu v sobotu a v nedeľu,
g)
osobitný príplatok,
h)
platové zvýhodnenie,
i)
plat a náhrada platu za sviatok.
(2)
Za základ na výpočet priemerného služobného platu hasiča okrem záchranára v období od 1. apríla 2002 do 31. decembra 2003 sa považuje
a)
tarifný plat,
b)
príplatok za riadenie,
c)
príplatok za zastupovanie,
d)
osobný príplatok,
e)
hodnostný príplatok,
f)
príplatok za štátnu službu v noci,
g)
príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,
h)
príplatok za štátnu službu vo sviatok,
i)
príplatok za zmennosť,
j)
príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí,
k)
príplatok za prípravu čakateľa.
(3)
Za základ na výpočet priemerného služobného platu hasiča okrem záchranára v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2007 sa považujú zložky služobného príjmu hasiča uvedené v odseku 2 písm. a) až j).
(4)
Na výpočet dávok nemocenského zabezpečenia podľa § 5 sa od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008 použije u hasiča okrem záchranára čistý denný služobný plat zistený podľa tohto zákona zo zložiek služobného príjmu hasiča uvedených v odseku 2 písm. a) až j).
(5)
Za služobný príjem hasiča okrem záchranára, ktorý bol pred 1. januárom 2008 zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodu zvolenia do funkcie vo vyššom odborovom orgáne, ktorej vykonávanie vyžaduje uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby v rozsahu týždenného služobného času podľa osobitného predpisu,65a) sa v príslušnom kalendárnom roku považuje priemerný služobný príjem hasiča vo funkcii, do ktorej bol vymenovaný (ďalej len „predpokladaný služobný príjem“). Základom na výpočet priemerného služobného platu hasiča uvedeného v prvej vete v období od 1. apríla 2002 do 31. decembra 2003 sú zložky predpokladaného služobného príjmu uvedené v odseku 2 a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2007 sú zložky predpokladaného služobného príjmu uvedené v odseku 3. Na výpočet dávok nemocenského zabezpečenia podľa § 5 sa od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008 použije u hasiča uvedeného v prvej vete čistý denný služobný plat zistený podľa tohto zákona zo zložiek predpokladaného služobného príjmu uvedených v odseku 2 písm. a) až j). -
Nový paragraf§ 143nzobraziť paragraf
(1)
Za základ na výpočet priemerného služobného platu záchranára do 31. marca 2002 sa považuje mzda poskytovaná podľa osobitného predpisu65b) okrem mzdy za prácu nadčas a odmeny.
(2)
Za základ na výpočet priemerného služobného platu záchranára, ktorý bol v období od 1. apríla 2002 do 31. decembra 2002 a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2007 odmeňovaný podľa osobitného predpisu,11) sa považuje mzda poskytovaná podľa osobitného predpisu6) okrem mzdy za prácu nadčas a odmeny.
(3)
Za základ na výpočet priemerného služobného platu záchranára, ktorý bol v období od 1. apríla 2002 do 31. decembra 2003 odmeňovaný podľa osobitného predpisu,65c) sa považuje
a)
tarifný plat,
b)
príplatok za riadenie,
c)
príplatok za zastupovanie,
d)
osobný príplatok,
e)
príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí,
f)
príplatok za zmennosť,
g)
príplatok za prácu v noci,
h)
príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu,
i)
príplatok za prácu vo sviatok.
(4)
Na výpočet dávok nemocenského zabezpečenia podľa § 5 sa od 1. januára 2008 do 31. decembra 2008 použije u záchranára čistý denný služobný plat zistený podľa tohto zákona zo mzdy poskytovanej podľa osobitného predpisu6) okrem mzdy za prácu nadčas a odmeny. -
Poznámka
1) Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.zobraziť paragraf -
Poznámka
2) § 2 písm. e) zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 518/2007 Z. z.zobraziť paragraf -
Poznámka
3a) § 84 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.§ 79 ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.§ 103 ods. 4 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení zákona č. 519/2007 Z. z.zobraziť paragraf -
Poznámka
3b) § 138 ods. 2, § 208 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.zobraziť paragraf -
Poznámka
3c) § 65 ods. 1 písm. a), b), e) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.§ 138 ods. 5 zákona č. 346/2005 Z. z.zobraziť paragraf -
Poznámka
3d) § 93 ods. 1 písm. a), písm. b) bod 1., 3. až 7., písm. c) bod 1. až 3., 7. a 8. zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.§ 138 ods. 5 zákona č. 346/2005 Z. z.zobraziť paragraf -
Poznámka
3e) § 78 ods. 1 písm. a) až e), i) až l) zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.§ 138 ods. 5 zákona č. 346/2005 Z. z.zobraziť paragraf -
Poznámka
3h) § 116 zákona č. 346/2005 Z. z., § 166 až 169 Zákonníka práce.zobraziť paragraf -
Poznámka
8) § 138 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.zobraziť paragraf -
Poznámka
9) § 208 zákona č. 346/2005 Z. z.zobraziť paragraf -
Poznámka
10) Zákon č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.zobraziť paragraf -
Poznámka
11) § 138 ods. 5 zákona č. 346/2005 Z. z.zobraziť paragraf -
Poznámka
12) § 65 ods. 1 písm. a) až c) a e) zákona č. 385/ 2000 Z. z.zobraziť paragraf -
Poznámka
13) § 65 ods. 1 písm. d) zákona č. 385/2000 Z. z.zobraziť paragraf -
Poznámka
14) Zákon č. 154/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.zobraziť paragraf -
Poznámka
15) § 58 a § 93 ods. 1 písm. a), b) prvý až šiesty bod a písmeno c) zákona č. 154/2001 Z. z.zobraziť paragraf -
Poznámka
16) § 3 ods. 1 písm. b) siedmy bod zákona č. 154/2001 Z. z.zobraziť paragraf -
Poznámka
17) Zákon č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.zobraziť paragraf -
Poznámka
18) § 78 ods. 1 písm. a) až l) a § 96 ods. 3 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.zobraziť paragraf -
Poznámka
19) § 15j až 15p zákona č. 570/2005 Z. z. v znení zákona č. 518/2007 Z. z.zobraziť paragraf -
Poznámka
24) § 46 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.§ 65 ods. 9 a 10 zákona č. 346/2005 Z. z.zobraziť paragraf -
Poznámka
25) § 81 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení zákona č. 201/2004 Z. z.§ 104 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.zobraziť paragraf -
Poznámka
29a) § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.zobraziť paragraf -
Poznámka
31d) § 10 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.zobraziť paragraf -
Poznámka
39b) Zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom.zobraziť paragraf -
Poznámka
41a) § 97 a 98 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.§ 48 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 59 zákona č. 154/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.zobraziť paragraf -
Poznámka
42) Napríklad § 79 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 94 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 312/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 148 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.zobraziť paragraf -
Poznámka
46) § 63 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.zobraziť paragraf -
Poznámka
47) § 65 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.§ 46 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 42 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení zákona č. 258/2005 Z. z.zobraziť paragraf -
Poznámka
54) § 53 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 528/2003 Z. z.zobraziť paragraf
Načítavam znenie...