Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 328/2002 účinný od 01.01.2005 do 08.11.2006

§ 5
Druhy dávok nemocenského zabezpečenia

Z nemocenského zabezpečenia sa poskytuje
a)
náhrada služobného platu policajta počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby a náhrada služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý nemôže vykonávať vojenskú službu pre chorobu alebo úraz (ďalej len „dočasná neschopnosť"),
b)
nemocenské,
c)
vyrovnávacia dávka,
d)
materské.

§ 6

(1)
Policajt, ktorý sa stane dočasne neschopný v dôsledku služobného úrazu alebo v dôsledku choroby z povolania, okrem prípadov uvedených v § 7, má prvých desať dní nárok na služobný plat podľa osobitného predpisu okrem príplatku za štátnu službu v noci, príplatku za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a príplatku za štátnu službu vo sviatok.3a) Po uplynutí prvých desiatich dní dočasnej neschopnosti má policajt, ktorý sa stane dočasne neschopný v dôsledku služobného úrazu alebo v dôsledku choroby z povolania, okrem prípadov uvedených v § 7, nárok na náhradu služobného platu vo výške 100 % sumy určenej v § 12, najdlhšie však do uplynutia jedného roka od začiatku dočasnej neschopnosti (ďalej len „podporná doba"), ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2)
Policajt, ktorý sa stane dočasne neschopný z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 1, okrem prípadov uvedených v § 7, má prvých desať dní nárok na služobný plat podľa osobitného predpisu okrem príplatku za štátnu službu v noci, príplatku za štátnu službu v sobotu a v nedeľu a príplatku za štátnu službu vo sviatok.3a) Po uplynutí prvých desiatich dní do 30. dňa dočasnej neschopnosti vrátane má policajt, ktorý sa stane dočasne neschopný z iných dôvodov, než ako sú uvedené v odseku 1, okrem prípadov uvedených v § 7, nárok na náhradu služobného platu vo výške 100 % sumy určenej v § 12. Od 31. dňa dočasnej neschopnosti má policajt, ktorý sa stane dočasne neschopný z iných dôvodov, než ako sú uvedené v odseku 1, okrem prípadov uvedených v § 7, nárok na nemocenské vo výške uvedenej v § 8, najdlhšie do uplynutia podpornej doby.
(3)
Profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopný, okrem prípadov uvedených v § 7, má prvých desať dní dočasnej neschopnosti nárok na
a)
služobný príjem okrem príplatku za výkon zamestnania v noci, príplatku za výkon zamestnania v sobotu a v nedeľu a príplatku za výkon zamestnania vo sviatok, ak je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,3b)
b)
základný plat sudcu, príplatok, vyrovnanie platu a hodnostný príplatok, príplatok za bojovú pohotovosť, ak je vyčlenený na plnenie úloh vojenského súdu vo funkcii sudcu,3c)
c)
plat a hodnostný príplatok, príplatok za bojovú pohotovosť okrem platu za výkon funkcie nadčas, príplatku za plnenie služobných povinností vo sviatok, príplatku za plnenie služobných povinností v sobotu a v nedeľu a príplatku za plnenie služobných povinností v noci, ak je vyčlenený na plnenie úloh vojenskej prokuratúry vo funkcii prokurátora,3d)
d)
plat a hodnostný príplatok, príplatok za bojovú pohotovosť okrem príplatku za štátnu službu v noci, príplatku za štátnu službu v sobotu a v nedeľu, príplatku za štátnu službu vo sviatok a platu za štátnu službu nadčas, ak je vyčlenený na plnenie úloh vojenského súdu vo funkcii justičného čakateľa alebo vojenskej prokuratúry vo funkcii právneho čakateľa prokuratúry.3e)
(4)
Profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopný v dôsledku služobného úrazu alebo v dôsledku choroby z povolania, okrem prípadov uvedených v § 7, má po uplynutí prvých desiatich dní dočasnej neschopnosti nárok na náhradu služobného príjmu vo výške 100 % sumy určenej v § 12, najdlhšie do uplynutia podpornej doby.
(5)
Profesionálny vojak, ktorý sa stane dočasne neschopný z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 4, okrem prípadov uvedených v § 7, má po uplynutí prvých desiatich dní do 30. dňa dočasnej neschopnosti vrátane nárok na náhradu služobného príjmu vo výške 100 % sumy určenej v § 12 a od 31. dňa dočasnej neschopnosti má nárok na nemocenské vo výške uvedenej v § 8, najdlhšie do uplynutia podpornej doby.

§ 7

(1)
Na nemocenské vo výške ustanovenej v § 8 má nárok policajt a profesionálny vojak
a)
po skončení služobného pomeru, ak jeho dočasná neschopnosť vznikla počas trvania služobného pomeru a ak nemá nárok na výsluhový príspevok podľa § 31, výsluhový dôchodok podľa § 38 alebo na invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40, pričom nárok na nemocenské trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby,
b)
ak sa stane dočasne neschopný výkonu práce najneskoršie do 42 dní po skončení služobného pomeru a ak nemá nárok na výsluhový príspevok podľa § 31, výsluhový dôchodok podľa § 38, invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40, na príjem, ktorý je vymeriavacím základom podľa osobitného predpisu,3f) na náhradu príjmu podľa osobitného predpisu3g) alebo na nemocenské, starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu3f), pričom nárok na nemocenské trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby.
(2)
Na nemocenské vo výške ustanovenej v § 8 má nárok policajtka a profesionálna vojačka, ktorej nemocenské zabezpečenie zaniklo v období tehotenstva, ak sa stane dočasne neschopnou výkonu práce najneskôr do šiestich mesiacov po skončení služobného pomeru a ak nemá nárok na výsluhový príspevok podľa § 31, výsluhový dôchodok podľa § 38, invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40, na náhradu príjmu podľa osobitného predpisu3g) alebo na nemocenské podľa osobitného predpisu,3f) pričom nárok na nemocenské trvá najdlhšie do začiatku poskytovania materského podľa § 10 alebo do skončenia podpornej doby.
(3)
Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý si dočasnú neschopnosť spôsobí
a)
v dôsledku požitia alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných látok,
b)
pri spáchaní úmyselného trestného činu,
c)
sebapoškodením,

má od prvého dňa takejto neschopnosti nárok na nemocenské vo výške polovice sumy nemocenského podľa § 8; nárok na nemocenské trvá najdlhšie do skončenia podpornej doby.

§ 10
Materské

(1)
Policajtka a profesionálna vojačka má nárok na materské, ak
a)
v dôsledku tehotenstva alebo osobnej starostlivosti o narodené dieťa nevykonáva službu, z ktorej je nemocensky zabezpečená, a
b)
v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky zabezpečená podľa tohto zákona alebo nemocensky poistená podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení najmenej 270 kalendárnych dní, alebo v tejto dobe vykonávala základnú službu, náhradnú službu3) alebo prípravnú službu.2)
(2)
Podmienka osobnej starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú aj v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.4)
(3)
Policajtke a profesionálnej vojačke vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a zaniká uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo ak sa jej materské neposkytovalo preto, že pôrod nastal skôr, ako určil lekár, má nárok na materské do uplynutia 28. týždňa od vzniku nároku na materské.
(5)
Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 4, má nárok na materské do konca 22. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské.
(6)
Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.
(7)
Policajtka a profesionálna vojačka, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa.
(8)
Obdobie nároku na materské policajtke a profesionálnej vojačke, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
(9)
Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, má nárok na materské odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča v období 22 týždňov od vzniku nároku na materské do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa, ak
a)
z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa nevykonáva službu, z ktorej je nemocensky zabezpečený, a
b)
v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do osobnej starostlivosti bol nemocensky zabezpečený podľa tohto zákona alebo nemocensky poistený podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení najmenej 270 kalendárnych dní, alebo v tejto dobe vykonával základnú službu, náhradnú službu3) alebo prípravnú službu.2)
(10)
Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, je
a)
otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
b)
otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
c)
manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
d)
policajt alebo profesionálny vojak, ak sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča.
(11)
Policajtka alebo profesionálna vojačka, ktorá prevzala dieťa do osobnej starostlivosti, je
a)
manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo
b)
policajtka alebo profesionálna vojačka, ak sa osobne stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča.
(12)
Policajtka a profesionálna vojačka, ktorá porodila súčasne dve deti alebo viac detí, má nárok na materské aj po uplynutí obdobia, počas ktorého mala nárok na materské podľa odseku 2, ak sa osobne stará aspoň o dve z novonarodených detí, najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské. Nárok na materské po uplynutí obdobia, počas ktorého mala nárok na materské podľa odseku 2 do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské, má aj osamelá policajtka alebo osamelá profesionálna vojačka, ktorá sa osobne stará aspoň o jedno narodené dieťa.
(13)
Ak sa policajtke a profesionálnej vojačke uvedenej v odseku 12 vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedené v odseku 4, má nárok na materské do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.
(14)
Policajt alebo profesionálny vojak, ktorý prevzal do osobnej starostlivosti dve deti alebo viac detí, má nárok na materské aj po uplynutí obdobia, počas ktorého mal nárok na materské podľa odseku 9, ak sa ďalej osobne stará aspoň o dve z týchto detí, do konca 31. týždňa od vzniku nároku na materské, ale nie dlhšie ako do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku detí.
(15)
Ak policajtke a profesionálnej vojačke zaniklo nemocenské zabezpečenie podľa tohto zákona v období tehotenstva, nárok na materské jej vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak
a)
neuplynulo viac ako šesť mesiacov ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu alebo
b)
ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu poberala nemocenské.
(16)
Ak dieťa prevzala do osobnej starostlivosti odo dňa rozhodnutia príslušného orgánu o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba preto, že sa policajtka, profesionálna vojačka, policajt alebo profesionálny vojak uvedený v odseku 10 podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie osobne starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tejto policajtke, profesionálnej vojačke, policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa z osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá počas celého obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa.
(17)
Ak sa policajtka alebo profesionálna vojačka alebo policajt alebo profesionálny vojak prestal osobne starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho osobnej starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania osobnej starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa policajtka alebo profesionálna vojačka, policajt alebo profesionálny vojak prestal osobne starať o dieťa z iných dôvodov, sa započíta do celkového obdobia trvania nároku na materské.
(18)
Materské sa poskytuje za kalendárne dni. Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednej policajtke, jednej profesionálnej vojačke alebo jednému policajtovi alebo jednému profesionálnemu vojakovi.
(19)
Materské sa poskytuje policajtke alebo policajtovi, profesionálnej vojačke alebo profesionálnemu vojakovi vo výške nemocenského podľa § 8; to platí aj v prípadoch uvedených v odseku 16.
(20)
Materské sa poskytuje policajtke alebo profesionálnej vojačke, ktorej nemocenské zabezpečenie zaniklo počas tehotenstva, vo výške nemocenského podľa § 8, ak nárok na materské vznikne najneskoršie do 6 mesiacov po skončení služobného pomeru a ak nemá nárok na výsluhový príspevok podľa § 31, výsluhový dôchodok podľa § 38, invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40 alebo na materské podľa osobitného predpisu3f) a splnila ostatné podmienky na vznik nároku na materské.

§ 12

(1)
Náhrada služobného platu počas dočasnej neschopnosti a nemocenské sa u policajta určujú za kalendárny deň z čistého denného služobného platu.
(2)
Náhrada služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti a nemocenské sa u profesionálneho vojaka určujú za kalendárny deň z čistého denného služobného príjmu. U profesionálneho vojaka, ktorý vykonáva službu v štátnom podniku, ktorého zakladateľom je ministerstvo, sa náhrada služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti a nemocenské určujú z čistej dennej mzdy na dni, za ktoré tomuto vojakovi patrila mzda podľa osobitného predpisu.6)
(3)
Čistý denný služobný plat policajta sa zisťuje ako podiel súčtu mesačných služobných platov, ktoré mu patrili za predchádzajúci kalendárny rok, po ich znížení o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na zdravotné poistenie, nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, o sumu príspevku na poistenie v nezamestnanosti a preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti a funkčných požitkov a počtu kalendárnych dní, za ktoré policajtovi služobný plat patril; policajtovi zaradenému na výkon štátnej služby v zahraničí sa čistý denný plat zisťuje zo služobného platu poskytovaného v slovenských korunách podľa osobitného predpisu.7)
(4)
Čistý denný služobný príjem profesionálneho vojaka sa zisťuje z jeho príjmu za predchádzajúci kalendárny rok, a to ak ide o profesionálneho vojaka
a)
odmeňovaného podľa osobitného predpisu,8) zo súhrnu mesačných služobných príjmov9) a osobitných príplatkov,10)
b)
ktorý vykonáva službu v štátnom podniku, ktorého zakladateľom je ministerstvo, a ktorý je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,11) zo súhrnu hodnostného príplatku12) a mzdy poskytovanej podľa osobitného predpisu,6)
e)
ktorý vykonáva funkciu justičného čakateľa alebo právneho čakateľa prokuratúry a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,17) zo súhrnu hodnostného príplatku,12) tarifného platu a príplatkov poskytovaných podľa osobitného predpisu,18)
f)
ktorý plní úlohy s miestom výkonu služobných povinností v zahraničí a je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,17) zo súhrnu hodnostného príplatku a funkčného platu poskytovaného v slovenských korunách podľa osobitného predpisu,19)

ako súčet mesačných príjmov, ktoré mu patrili po ich znížení o ďalší služobný príjem20) alebo plat,21) alebo ďalší plat,22) o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, o sumu príspevku na poistenie v nezamestnanosti, preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti a funkčných požitkov; takto zistený úhrn príjmov sa vydelí celkovým počtom dní, za ktoré profesionálnemu vojakovi v predchádzajúcom kalendárnom roku tento príjem patril.
(5)
Ak sa policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi v predchádzajúcom kalendárnom roku nevyplácal niektorý z príjmov uvedený v odseku 3 alebo v odseku 4 aspoň jeden mesiac, zisťuje sa čistý denný služobný plat policajta zo služobného platu policajta dosiahnutého v kalendárnom mesiaci predchádzajúcom kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa policajt stal dočasne neschopný, a čistý denný služobný príjem profesionálneho vojaka zo služobného príjmu profesionálneho vojaka dosiahnutého v kalendárnom mesiaci predchádzajúcom kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa profesionálny vojak stal dočasne neschopný.
(6)
Ak sa v kalendárnom roku, v ktorom sa policajt alebo profesionálny vojak stal dočasne neschopný, nevyplácal niektorý z príjmov uvedený v odseku 3 alebo v odseku 4 počas doby uvedenej v odseku 5, určí sa čistý denný služobný plat policajta a čistý denný služobný príjem profesionálneho vojaka z naposledy priznaného služobného platu policajta alebo z naposledy priznaného služobného príjmu profesionálneho vojaka.
(7)
Policajtovi, ktorý je
a)
prevedený alebo preložený na inú funkciu alebo
b)
zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov, alebo
c)
dočasne pozbavený výkonu štátnej služby,

sa čistý denný služobný plat zistí z výšky jeho služobného platu ustanovenej osobitným predpisom.23)
(8)
Profesionálnemu vojakovi, ktorý je
a)
dočasne pozbavený výkonu funkcie alebo
b)
zaradený do personálnej zálohy,

sa čistý denný služobný príjem zistí z výšky jeho služobného príjmu ustanovenej osobitným predpisom.24)
(9)
Policajt, ktorý má počas dočasnej neschopnosti nárok na služobný plat, náhradu služobného platu alebo nemocenské, alebo profesionálny vojak, ktorý má počas dočasnej neschopnosti nárok na služobný príjem, náhradu služobného príjmu alebo nemocenské a ktorý porušil liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, má odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej neschopnosti nárok na polovicu nemocenského podľa § 8.

§ 17

(1)
Dávky nemocenského zabezpečenia počas dočasnej neschopnosti podľa § 6 až 8 sa poskytujú najdlhšie počas podpornej doby.
(2)
Podporná doba sa môže u policajtov výnimočne predĺžiť na návrh posudkového lekára ministerstva a u profesionálnych vojakov na návrh príslušnej posudkovej komisie najviac o jeden rok, ak možno odôvodnene predpokladať, že policajt alebo profesionálny vojak v tomto období nadobudne schopnosť vykonávať službu.
(3)
O predĺžení podpornej doby rozhoduje u policajtov nadriadený s pôsobnosťou ustanoviť alebo vymenovať do funkcie a u profesionálnych vojakov ministerstvo obrany.

§ 18

(1)
Do podpornej doby sa započítavajú, s výnimkou období uvedených v odsekoch 2 a 3, aj predchádzajúce obdobia dočasnej neschopnosti, ak spadajú do obdobia jedného roka pred vznikom novej dočasnej neschopnosti.
(2)
Do podpornej doby sa nezapočítavajú doby dočasnej neschopnosti, ak
a)
od skončenia poslednej dočasnej neschopnosti do začiatku novej dočasnej neschopnosti uplynulo najmenej šesť mesiacov,
b)
novú dočasnú neschopnosť spôsobil úraz vzniknutý pri výkone služby alebo v súvislosti s ním, alebo pre výkon služby (ďalej len „služobný úraz"), alebo choroba z povolania,
c)
predchádzajúcu dočasnú neschopnosť spôsobil služobný úraz alebo choroba z povolania.
(3)
Do podpornej doby sa nezapočítavajú ani obdobia nariadenej karantény.

§ 20
Rozsah a spôsob náhrady škody

(1)
Policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje
a)
policajtovi náhrada za stratu na služobnom plate a profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby náhrada za stratu na služobnom príjme, ak
1.
bol po skončení dočasnej neschopnosti prevedený alebo preložený zo zdravotných dôvodov na inú funkciu, na ktorej policajt dosahuje nižší služobný plat a profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby nižší služobný príjem, alebo
2.
bol zo služobného pomeru prepustený alebo uvoľnený zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku a výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat policajta alebo služobný príjem profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby, ktorý dosahoval pred prepustením alebo uvoľnením zo služobného pomeru,
3.
bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat policajta alebo služobný príjem profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru.
b)
náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia,
c)
náhrada za účelne vynaložené náklady spojené s liečením,
d)
jednorazové mimoriadne odškodnenie.
(2)
Škoda podľa tohto zákona je aj prípadná strata na výsluhovom dôchodku.
(3)
Náhrada za stratu na výsluhovom dôchodku patrí policajtovi a profesionálnemu vojakovi v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou výsluhového dôchodku, na ktorý mu vznikol nárok a výškou výsluhového dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, keby nedošlo u policajta k zníženiu jeho služobného platu a u profesionálneho vojaka k zníženiu jeho služobného príjmu v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania.

§ 21

(1)
Náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby pri uznaní invalidity sa poskytuje v takej výške, aby sa spolu so služobným platom policajta, služobným príjmom profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým dôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom rovnala služobnému platu policajta alebo služobnému príjmu profesionálneho vojaka dosahovaným pred skončením služobného pomeru a u vojaka prípravnej služby služobného príjmu, ktorý by dosiahol pri výkone základnej funkcie, na ktorú sa štúdiom alebo výcvikom pripravuje, zníženú o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, o sumu príspevku na poistenie v nezamestnanosti, preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.
(2)
Náhrada podľa odseku 1 patrí policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom splnil alebo so započítaním doby výkonu služby by splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
(3)
Ak bol policajt alebo profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby prepustený alebo uvoľnený zo služobného pomeru v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, pričom nebol uznaný za invalidného, náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo náhrada na služobnom príjme profesionálneho vojaka sa mu poskytuje v takej výške, aby spolu s príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom a výsluhovým dôchodkom sa rovnala služobnému platu policajta alebo služobnému príjmu profesionálneho vojaka dosahovaným pred skončením služobného pomeru a u vojaka prípravnej služby služobnému príjmu, ktorý by dosiahol pri výkone základnej funkcie, na ktorú sa štúdiom alebo výcvikom pripravoval, zníženú o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie a preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, pričom náhrada za stratu na služobnom plate alebo náhrada na služobnom príjme nesmie presiahnuť minimálnu mzdu;29a) táto náhrada patrí najdlhšie do doby uvedenej v odseku 2.
(4)
Náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka, ktorý bol následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania prevedený alebo preložený zo zdravotných dôvodov na inú funkciu, sa poskytuje vo výške rozdielu medzi služobným platom policajta alebo služobným príjmom profesionálneho vojaka, ktorý poberal pred preložením alebo prevedením na inú funkciu a ktorý mu patrí z funkcie, na ktorú bol preložený alebo prevedený, zníženú o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie a preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
(5)
Náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka podľa odseku 4 sa poskytuje najdlhšie do vyrovnania výšky služobného platu policajta alebo služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý poberal z funkcie pred prevedením alebo preložením na inú funkciu.
(6)
Na výšku náhrady za stratu na služobnom plate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka nemá vplyv
a)
zaradenie do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,29b)
b)
zníženie osobného príplatku,
c)
zníženie hodnosti,
d)
zníženie služobného platu za disciplinárne previnenie,
e)
dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, ak nebol policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat alebo služobný príjem znížený,
f)
dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby v prípadoch uvedených v § 7 ods. 2 a v § 12 ods. 9.
(7)
V sporných prípadoch o náhrade za stratu na služobnom plate policajta alebo o náhrade za stratu na služobnom príjme profesionálneho vojaka alebo o náhrade za stratu na služobnom príjme vojaka prípravnej služby sa rozhoduje písomným rozhodnutím.29)

§ 25

(1)
Ak policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia povinný v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, poskytnúť
a)
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením,
b)
náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom,
c)
náhradu nákladov na výživu pozostalých,
d)
jednorazové odškodnenie pozostalých.
(2)
Náklady spojené s liečením a náklady spojené s pohrebom sa uhradia tomu, kto tieto náklady vynaložil, na základe predložených dokladov. Od nákladov spojených s pohrebom sa odpočíta pohrebné poskytnuté podľa § 72.
(3)
Nákladmi spojenými s pohrebom sa rozumejú najmä
a)
náklady účtované pohrebným ústavom,
b)
cintorínske poplatky,
c)
náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,
d)
náklady na úpravu hrobu,
e)
cestovné náklady a
f)
jedna tretina skutočných nákladov na smútočné ošatenie a smútočné posedenie najviac vo výške 10 000 Sk.
(4)
Náhrada nákladov poskytnutých na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule nesmie presiahnuť šesťnásobok minimálnej mzdy.29a)
(5)
Náklady na smútočné ošatenie a cestovné náklady sa hradia len manželovi a osobe jemu na roveň postavenej, deťom, rodičom a starým rodičom alebo ďalším osobám, ak boli na zomretého odkázané výživou.
(6)
Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, voči ktorým mal zomretý v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom. Náhrada nákladov na výživu pozostalých sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol zomretý povinný platiť ku dňu svojej smrti, pričom úhrn takto vyplatených súm nesmie presiahnuť sumu výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorú by mal zomretý nárok v čase úmrtia. Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí, ak nie je uhradená dávkami výsluhového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu.
(7)
Jednorazové odškodnenie pozostalým patrí manželovi a dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský výsluhový dôchodok. Jednorazové odškodnenie pozostalým patrí rovnakým dielom, pričom úhrn takto vyplatených súm pozostalým nesmie presiahnuť desaťnásobok základu podľa § 60.
(8)
V odôvodnených prípadoch, ak niet pozostalého manžela ani dieťaťa, poskytuje sa za podmienok a vo výške uvedenej v odseku 7 jednorazové odškodnenie pozostalým rodičom zomretého policajta, zomretého profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby.
(9)
Ak policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, ku ktorým došlo za podmienok uvedených v § 24, zomrel, patrí pozostalým zvýšené jednorazové odškodnenie, a to manželovi vo výške päťdesiatnásobku základu podľa § 60 a každému dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský výsluhový dôchodok, vo výške päťdesiatnásobku základu podľa § 60, pričom úhrn takto vyplatených súm pozostalým nesmie presiahnuť šesťdesiatnásobok základu podľa § 60. Rodičom zomretého sa poskytuje v odôvodnených prípadoch zvýšené jednorazové odškodnenie vo výške dvadsaťpäťnásobku základu podľa § 60.

§ 29

(1)
Za služobný úraz sa považuje na účely tohto zákona úraz, ktorý policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby utrpel
a)
v mieste výkonu služby pri činnosti, ktorá je obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane činnosti v čase prestávok v službe,
b)
pri činnosti, ktorá sa vykonáva v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby, bez ohľadu na to, z akého podnetu policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby túto činnosť vykonáva,
c)
v dôsledku konania alebo opomenutia inej osoby, ak dôvodom takéhoto konania alebo opomenutia je príslušnosť policajta k Policajnému zboru alebo príslušnosť profesionálneho vojaka k ozbrojeným silám, alebo príslušnosť vojaka prípravnej služby k ozbrojeným silám, alebo činnosť, ktorú policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby vykonáva alebo vykonával v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby,
d)
počas cesty z miesta, kde sa policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby zdržiava mimo výkonu služby, na miesto výkonu služby, ak sa táto činnosť vykonáva s cieľom dostaviť sa na miesto výkonu služby, ak bol na výkon služby mimoriadne povolaný, a späť,
e)
pri činnosti, ktorú policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby vykonáva vo verejnom záujme alebo v záujme ochrany života, zdravia alebo majetku.
(2)
Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby utrpel pre výkon služby.
(3)
Za úraz vzniknutý pri výkone služby alebo v súvislosti s ním sa nepovažuje úraz, ktorý policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby utrpel za okolností uvedených v § 7 ods. 3, aj keď sú inak splnené podmienky uvedené v odseku 1.
(4)
Za chorobu z povolania podľa tohto zákona sa považuje choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení, ak vznikla pri výkone služby, v súvislosti s ním alebo pre výkon služby.
(5)
Za chorobu z povolania sa považuje aj choroba vzniknutá pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu, ale iba za dobu najviac troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.

§ 33

(1)
Odchodné patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom
a)
policajtovi, ktorého služobný pomer skončil
1.
uvoľnením,
2.
prepustením,
3.
uplynutím dočasnej štátnej služby,
b)
profesionálnemu vojakovi prepustenému zo služobného pomeru,
ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2)
Odchodné podľa odseku 1 patrí policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ak jeho služobný pomer trval najmenej päť rokov, vo výške jednonásobku základu podľa § 60 a zvyšuje sa za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru o jednu polovicu základu podľa § 60 najdlhšie však do 30 rokov trvania služobného pomeru.

§ 34

(1)
Policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením, ak bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, sa znižuje odchodné vypočítané podľa § 33 ods. 2 o jednu tretinu.
(2)
Profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer sa skončil prepustením z dôvodu, že bol služobným hodnotením hodnotený ako nespôsobilý vykonávať profesionálnu službu v ozbrojených silách, sa odchodné vypočítané podľa § 33 ods. 2 znižuje o jednu tretinu.

§ 35

(1)
Odchodné podľa § 33 nepatrí policajtovi, ktorého služobný pomer skončil prepustením z dôvodu
a)
právoplatného odsúdenia pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin, alebo právoplatného odsúdenia na trest zákazu činnosti vykonávať funkciu policajta,
b)
právoplatného rozhodnutia o podmienečnom zastavení trestného stíhania v konaní o úmyselnom trestnom čine,
c)
porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom.
(2)
Odchodné podľa § 33 nepatrí profesionálnemu vojakovi, ktorému sa služobný pomer skončil prepustením z dôvodu
a)
závažného porušenia niektorej základnej povinnosti vojaka alebo porušenia niektorého zákazu ustanoveného osobitným predpisom,31d)
b)
právoplatného odsúdenia pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin,
c)
právoplatného rozhodnutia o podmienečnom zastavení trestného stíhania v konaní o úmyselnom trestnom čine.

§ 37
Úmrtné

(1)
Ak sa skončí služobný pomer policajta alebo profesionálneho vojaka úmrtím alebo vyhlásením za mŕtveho, má pozostalý manžel nárok na úmrtné vo výške odchodného, na ktoré by mal policajt a profesionálny vojak v čase úmrtia nárok podľa § 33 a 36. Každé pozostalé dieťa, ktoré v čase úmrtia alebo vyhlásenia za mŕtveho policajta alebo profesionálneho vojaka spĺňa podmienky nároku na sirotský výsluhový dôchodok alebo na sirotský dôchodok, má nárok na úmrtné vo výške základu podľa § 60.
(2)
Ak policajt alebo profesionálny vojak nesplnil ku dňu úmrtia podmienku trvania služobného pomeru pre vznik nároku na odchodné, vyplatí sa pozostalému manželovi úmrtné vo výške jednonásobku základu podľa § 60.
(3)
Ak pozostalému manželovi nevznikne nárok na úmrtné podľa odseku 1, má každé pozostalé dieťa s nárokom na sirotský výsluhový dôchodok alebo na sirotský dôchodok po zomretom policajtovi alebo profesionálnom vojakovi nárok aj na pomerný diel úmrtného, na ktoré by mal inak nárok pozostalý manžel.
(4)
Ak pozostalému manželovi ani pozostalým deťom nevznikne nárok na úmrtné podľa odsekov 1 až 3, majú rodičia a deti policajta alebo profesionálneho vojaka nárok na pomerný diel úmrtného, na ktoré by mal inak nárok pozostalý manžel.
(5)
Ak niet pozostalých podľa odsekov 1 až 4, má nárok na úmrtné, ktoré by inak patrilo pozostalému manželovi, v odôvodnených prípadoch aj iná osoba, ktorá zomretého policajta alebo profesionálneho vojaka vychovávala na základe rozhodnutia príslušného orgánu; ak je takýchto osôb viac, má nárok na úmrtné každá táto osoba rovnakým dielom.
(6)
Na úmrtné nemajú nárok osoby, ktoré boli právoplatne odsúdené za úmyselný trestný čin, ktorým spôsobili smrť policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, po ktorom by im inak vznikol nárok na úmrtné.
(7)
Ak bolo úmrtné vyplatené pred dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol pozostalý manžel alebo dieťa, alebo rodič odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorým spôsobili smrť policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, je pozostalý manžel alebo dieťa, alebo rodič povinný vyplatené úmrtné vrátiť útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, ktorý úmrtné vyplatil, najneskôr do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia súdu.

§ 38

(1)
Policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, má nárok na výsluhový dôchodok, ak služobný pomer trval najmenej 15 rokov.
(2)
Na výsluhový dôchodok má nárok aj policajt a profesionálny vojak, ktorému sa skončil služobný pomer, ak poberal invalidný výsluhový dôchodok a doba trvania služobného pomeru spolu s dobou poberania invalidného výsluhového dôchodku dosahuje najmenej 15 rokov. Pri výpočte takéhoto výsluhového dôchodku sa základ použitý na výpočet invalidného výsluhového dôchodku zvyšuje o rovnaké percentá, o aké by sa zvýšil invalidný výsluhový dôchodok do dňa priznania výsluhového dôchodku.
(3)
Policajtovi, ktorému sa skončil služobný pomer stratou hodnosti, vzniká nárok na výsluhový dôchodok dovŕšením veku potrebného na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Pri výpočte takéhoto výsluhového dôchodku sa základ použitý na jeho výpočet zvyšuje o rovnaké percento, o aké by sa zvýšil do dňa jeho priznania.
(4)
Profesionálnemu vojakovi, ktorému sa služobný pomer skončil
a)
zánikom z dôvodu straty vojenskej hodnosti,
b)
prepustením z dôvodu
1.
závažného porušenia niektorej základnej povinnosti vojaka alebo porušenia zákazu ustanoveného osobitným predpisom,31d)
2.
právoplatného odsúdenia pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin,
3.
právoplatného rozhodnutia o podmienečnom zastavení trestného stíhania v konaní o úmyselnom trestnom čine,
vzniká nárok na výsluhový dôchodok dovŕšením veku potrebného na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení; pri výpočte takého výsluhového dôchodku sa základ použitý na jeho výpočet zvyšuje o rovnaké percento, o aké by sa zvýšil do dňa jeho priznania.

§ 39

(1)
Výsluhový dôchodok policajta, je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30 % základu podľa § 60. Za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1 % základu podľa § 60. Za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2 % základu podľa § 60. Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3 % základu podľa § 60, najviac však do 60 % základu podľa § 60.
(2)
Výsluhový dôchodok profesionálneho vojaka je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30 % základu podľa § 60. Za 16. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2 % základu podľa § 60. Za 21. skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3 % základu podľa § 60. Za 26. skončený rok trvania služobného pomeru a každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1 % základu podľa § 60, najviac však do 60 % základu podľa § 60.

§ 50
Trvanie nároku na vdovský výsluhový dôchodok

(1)
Vdova má nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku počas jedného roka od úmrtia manžela.
(2)
Po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 má vdova nárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku, len ak
a)
stará sa o nezaopatrené dieťa alebo
b)
je invalidná, alebo
c)
dovŕšila vek rozhodný pre nárok na starobný dôchodok, alebo
d)
manželstvo vdovy so zomretým policajtom alebo profesionálnym vojakom trvalo počas služobného pomeru zomretého policajta alebo profesionálneho vojaka najmenej pätnásť rokov.
(3)
Nezaopatrené dieťa podľa odseku 2 písm. a) je dieťa, ktoré má po zomretom policajtovi, profesionálnom vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby nárok na sirotský výsluhový dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi tejto vdovy zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.
(4)
Nárok na vdovský výsluhový dôchodok a jeho výplatu zaniká
a)
uzavretím manželstva,
b)
dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom spôsobila smrť policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý bol jej manželom.

§ 58

(1)
Dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba
a)
výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu,
b)
trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch a v ozbrojených silách Československej republiky, Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pred 1. januárom 1993,
c)
trvania služobného pomeru príslušníka Federálnej bezpečnostnej informačnej služby v období od 1. júla 1991 do 31. decembra 1992,
d)
trvania služobného pomeru v Armáde Českej republiky v období od 1. januára 1993 do 31. marca 1993,
e)
hodnotená ako doba služby podľa predpisu o súdnych rehabilitáciách a podľa predpisu o mimosúdnych rehabilitáciách,33)
f)
trvania služobného pomeru od 1. januára 1993 v ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch, v Slovenskej informačnej službe, v Národnom bezpečnostnom úrade a v ozbrojených silách Slovenskej republiky,
g)
pracovného pomeru colníka k colnej správe, ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa § 266 ods. 1 a 2 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
(2)
Do doby trvania služobného pomeru uvedenej v odseku 1 sa nezapočítavajú doby trvania služobného pomeru policajta, ak sa tento služobný pomer skončil zrušením v skúšobnej dobe, doby prerušenia výkonu funkcie policajta, doby dočasného pozbavenia výkonu funkcie policajta, ktorému nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený, doby výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, doby služobného voľna bez nároku na služobný plat, ak trvali nepretržite aspoň jeden mesiac, s výnimkou materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, doby dočasnej neschopnosti z dôvodov uvedených v § 7 ods. 3, doby prerušenia výkonu profesionálnej služby profesionálneho vojaka, doby dočasného pozbavenia výkonu funkcie profesionálneho vojaka a doby neospravedlnenej neprítomnosti v službe alebo doby neospravedlnenej neprítomnosti v zamestnaní.
(3)
Pre vznik nároku na výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok a ich výšku sa ako doba trvania služobného pomeru hodnotí aj doba, počas ktorej trval predchádzajúci nárok na invalidný výsluhový dôchodok.
(4)
Pre vznik nároku na invalidný výsluhový dôchodok a jeho výšku sa ako doba trvania služobného pomeru hodnotí aj doba od vzniku invalidity podľa § 44, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru, do dosiahnutia 30 rokov započítateľnej doby.
(5)
Rok trvania služobného pomeru na účely tohto zákona je 365 dní.

§ 59

(1)
Minister môže vo svojej pôsobnosti ustanoviť, že sa na vznik nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok započítava zvýhodnene
a)
doba výkonu funkcií výkonných letcov,
b)
doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti,
c)
doba výkonu služby v zahraničí.
(2)
Minister môže vo svojej pôsobnosti ustanoviť rozsah zvýhodneného započítania podľa odseku 1, najviac však dvojnásobkom skutočnej doby výkonu týchto funkcií.

§ 60

(1)
Základ na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku policajta sa zistí z priemerného služobného platu podľa odseku 3 a u profesionálneho vojaka z priemerného služobného príjmu podľa odseku 5 v príjmovo najlepšom ukončenom kalendárnom roku v období posledných desiatich ukončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2)
Ak policajt a profesionálny vojak skončí služobný pomer posledným dňom kalendárneho roka, započítava sa takýto kalendárny rok do obdobia desiatich ukončených kalendárnych rokov rozhodujúcich na zistenie základu podľa odseku 1.
(3)
Priemerným mesačným služobným platom policajta je podiel súčtu mesačných služobných platov, ktoré mu patrili v príslušnom kalendárnom roku, a celkového počtu kalendárnych dní, za ktoré služobný plat v tomto roku patril, vynásobený koeficientom 30,417; takto zistený priemerný mesačný služobný plat sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.
(4)
Priemerný služobný plat policajta zaradeného na výkon služby v zahraničí sa zisťuje podľa odseku 3 zo služobného platu poskytovaného v slovenských korunách podľa osobitného predpisu.7)
(5)
Priemerný služobný príjem profesionálneho vojaka,
a)
ktorý je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,8) je priemer súhrnu mesačných služobných príjmov9) a osobitných príplatkov,10) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98),
b)
ktorý vykonáva službu v štátnom podniku, ktorého zakladateľom je ministerstvo, a ktorý je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,11) je súhrn hodnostného príplatku12) a mzdy poskytovanej podľa osobitného predpisu,6) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98),
e)
ktorý vykonáva funkciu justičného čakateľa alebo právneho čakateľa prokuratúry a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis,17) je súhrn hodnostného príplatku,12) tarifného platu a príplatkov poskytovaných podľa osobitného predpisu,18) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98),
f)
ktorý plní úlohy s miestom výkonu služobných povinností v zahraničí a je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,17) je súhrn hodnostného príplatku12) a funkčného platu poskytovaného v slovenských korunách podľa osobitného predpisu,19) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98);

takto zistený súčet sa vydelí celkovým počtom dní, za ktoré boli uvedené príjmy v rozhodujúcom kalendárnom roku vyplatené, a vynásobí sa koeficientom 30,417.
(6)
Ak je ročný základ profesionálneho vojaka na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku s miestom výkonu služobných povinností v zahraničí zistený podľa odseku 5 písm. f) nižší ako ročný základ na výpočet uvedených dávok zistený podľa odseku 5 písm. a) až e) z posledného kalendárneho roka pred dňom nástupu na výkon služobných povinností v zahraničí, použije sa najvýhodnejší ročný základ na výpočet uvedených dávok zistený v období posledných desiatich kalendárnych rokov pred dňom nástupu na výkon služobných povinností v zahraničí.
(7)
Ak služobný pomer netrval ani jeden celý kalendárny rok, a nemožno postupovať podľa odseku 1, zisťuje sa základ na výpočet dávok uvedených v odseku 1 z obdobia aspoň troch po sebe idúcich kalendárnych mesiacov, v ktorých služobný pomer v tomto kalendárnom roku trval.
(8)
Ak služobný pomer v kalendárnom roku, z ktorého sa má zisťovať základ na výpočet dávok, netrval ani tri po sebe idúce kalendárne mesiace, a nemožno postupovať podľa odseku 1 alebo odseku 7, zisťuje sa základ na výpočet dávok z celého obdobia predchádzajúceho dňu vzniku nároku.

§ 67

(1)
Ak policajt, profesionálny vojak alebo vojak prípravnej služby nesplní podmienky nároku na výsluhový dôchodok alebo na invalidný výsluhový dôchodok alebo ak pozostalí po zomretom policajtovi, profesionálnom vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby nesplnia podmienky nároku na vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok po skončení služobného pomeru, prevedie útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia poistné v sume zodpovedajúcej poistnému na dôchodkové poistenie, ktoré by počas trvania služobného pomeru, najskôr však odo dňa účinnosti tohto zákona, platil policajt, profesionálny vojak, vojak prípravnej služby, jeho zamestnávatelia a štát podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, na účet Sociálnej poisťovne, a to do troch mesiacov odo dňa, keď o to Sociálna poisťovňa požiadala. Súčasne útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia prevedie do Sociálnej poisťovne aj údaje o trvaní služobného pomeru a údaje o príjmoch za výkon tejto služby, ktoré sú rozhodujúce na ustanovenie vymeriavacieho základu na dôchodkové poistenie.
(2)
Ak sa podľa odseku 1 poistné a údaje o dobe trvania služobného pomeru odovzdali do Sociálnej poisťovne alebo ak sa poistné na dôchodkové poistenie za dobu trvania služobného pomeru odstúpilo do Sociálnej poisťovne a policajt, profesionálny vojak, vojak prípravnej služby alebo pozostalí po nich splnia podmienky nároku na výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok po skončení služobného pomeru, vyžiada si útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia prevedenie poistného, údaje o dobe trvania služobného pomeru a údaje o príjmoch uvedených v odseku 1 od Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná vyžiadané poistné a údaje o policajtovi a o pozostalých po ňom odviesť útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva a vyžiadané poistné a údaje o profesionálnom vojakovi, vojakovi prípravnej služby a pozostalých po nich previesť Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia do troch mesiacov od vyžiadania.

§ 68

(1)
Výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka
a)
u policajtov v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ktorým je rok, v ktorom sa zvýšenie týchto dávok vykonáva; výsluhové dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky,
b)
u profesionálnych vojakov o príslušné percento rastu priemerného služobného príjmu

zisteného za predchádzajúci kalendárny rok.
(2)
Výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú odo dňa ich priznania
a)
u policajtov v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, ktorým je rok, v ktorom sa zvýšenie týchto dávok vykonáva; výsluhové dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky,
b)
u profesionálnych vojakov o príslušné percento rastu priemerného služobného príjmu

zisteného za predchádzajúci kalendárny rok.
(3)
Výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané do dňa účinnosti tohto zákona sa okrem zvýšenia podľa odseku 1 každoročne zvyšujú aj s prihliadnutím na rast priemerných služobných príjmov v období od priznania nároku na túto dávku do dňa účinnosti tohto zákona, a to až do času, keď ich priemerná výška dosiahne priemernú výšku rovnakých dávok priznaných podľa tohto zákona.
(4)
Percento zvýšenia výsluhových dôchodkov, invalidných výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov, vdoveckých výsluhových dôchodkov a sirotských výsluhových dôchodkov podľa odseku 3 ustanoví osobitný zákon.
(5)
Na zvýšenie výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku je rozhodujúca mesačná suma tejto dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa dávka zvyšuje.
(6)
Výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok, ktorý sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácal preto, že zanikol nárok na jeho výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jeho výplatu za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa táto dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia patria od opätovného vzniku nároku na výplatu tejto dávky.
(7)
Vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok sa v príslušnom kalendárnom roku nezvyšuje, ak bol vymeraný z výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku zvýšeného v príslušnom kalendárnom roku.
(8)
Zvýšenie výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku sa zlučuje s tou dávkou, ku ktorej toto zvýšenie patrí.

§ 69
Rekreačná starostlivosť

(1)
Policajtovi, profesionálnemu vojakovi, vojakovi prípravnej služby a poberateľovi dôchodku z výsluhového zabezpečenia, ich manželkám (manželom) a nezaopatreným deťom možno poskytnúť rekreačný pobyt vo forme rodinnej rekreácie, rekreácie pre dospelých, detskej rekreácie v rekreačných zariadeniach určených ministerstvom.
(2)
Rekreačnú starostlivosť podľa odseku 1 možno poskytnúť aj v zahraničí.
(3)
Rekreačná starostlivosť podľa odsekov 1 a 2 sa poskytuje za čiastočnú úhradu.
(4)
Policajt, profesionálny vojak, vojak prípravnej služby a poberateľ dôchodku z výsluhového zabezpečenia a ich manželky (manželia) uhrádzajú za rekreačný pobyt podľa odsekov 1 a 2 najmenej jednu tretinu ceny rekreačného pobytu. Poberateľ dôchodku z výsluhového zabezpečenia, ktorý dovŕšil v danom roku vek potrebný na vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, a jeho manželka (manžel), ktorá dovŕšila vek potrebný na vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, uhrádzajú za rekreačný pobyt podľa odsekov 1 a 2 najmenej jednu štvrtinu ceny rekreačného pobytu. Nezaopatrené dieťa uhrádza za rekreačný pobyt podľa odsekov 1 a 2 najmenej jednu štvrtinu ceny rekreačného pobytu.
(5)
Na konanie o poskytovaní rekreačnej starostlivosti sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.29)
(6)
Spôsob výberu účastníkov, miesto podania žiadosti, výšku úhrady účastníkov z ceny rekreačného pobytu nad rozsah ustanovený v odseku 4, výšku úhrady za pobyt nezaopatrených detí z ceny rekreačného pobytu diferencovane podľa ich veku nad rozsah ustanovený v odseku 4, určí minister.
(7)
Odseky 1 až 6 sa primerane použijú aj na poskytovanie rekreačnej starostlivosti pre občianskych zamestnancov ministerstva, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva.
(8)
Odseky 1 až 6 sa primerane použijú aj na poskytovanie rekreačnej starostlivosti pre vojnových veteránov.
(9)
Rekreačná starostlivosť sa uhrádza z príspevku z rozpočtu ministerstva.
(10)
Ak vojnový veterán nie je zároveň profesionálnym vojakom alebo poberateľom dôchodku z výsluhového zabezpečenia, uhrádza sa rekreačná starostlivosť z príspevku z rozpočtu ministerstva.

§ 70
Kúpeľná starostlivosť

(1)
Kúpeľnú starostlivosť možno na základe návrhu ošetrujúceho lekára poskytnúť bezodplatne
a)
policajtovi,
b)
profesionálnemu vojakovi,
c)
vojnovému veteránovi alebo
d)
poberateľovi dôchodku z výsluhového zabezpečenia, ktorý dovŕšil 55 rokov veku alebo dosiahol 25 rokov trvania služobného pomeru,
e)
poberateľovi invalidného výsluhového dôchodku.
(2)
Kúpeľnou starostlivosťou podľa odseku 1 sa rozumie starostlivosť v kúpeľnoliečebných ústavoch, rehabilitačných ústavoch alebo v iných kúpeľných ústavoch určených útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia.
(3)
Na konanie o poskytovaní kúpeľnej starostlivosti podľa odseku 1 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.29)
(4)
Podrobnosti o poskytovaní kúpeľnej starostlivosti určí minister.
(5)
Ak vojnový veterán nie je zároveň profesionálnym vojakom alebo poberateľom dôchodku z výsluhového zabezpečenia, náklady na kúpeľnú starostlivosť, ktoré nie sú uhrádzané zo sociálneho poistenia,29a) uhrádza ministerstvo zo svojho rozpočtu.

§ 71

(1)
Policajtovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru, alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru, alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý zomrel počas výkonu služby, zabezpečí služobný úrad alebo služobný orgán pohreb na území Slovenskej republiky v celom rozsahu alebo na prianie pozostalých s ich spoluúčasťou.
(2)
Policajtovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru, alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru, alebo vojakovi prípravnej služby, ktorý zomrel počas výkonu služby v dôsledku konania uvedeného v § 7 ods. 3, sa neposkytne služba uvedená v odseku 1 a pozostalým patrí príspevok na pohreb len vo výške ustanovenej osobitným predpisom.34)
(3)
Na policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby uvedeného v odseku 2 sa nevzťahujú ustanovenia § 74 až 76 a § 78.
(4)
Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na príslušníka ozbrojených síl, ktorý zomrel počas výkonu povinnej vojenskej služby.3)

§ 80

(1)
Dávky nemocenského zabezpečenia policajtovi a profesionálnemu vojakovi počas trvania služobného pomeru priznáva, vypláca, znižuje, zastavuje a odníma ten služobný úrad alebo služobný orgán, ktorý im vypláca, znižuje služobný príjem.
(2)
Dávky nemocenského zabezpečenia po skončení služobného pomeru priznáva, vypláca, zastavuje a odníma
a)
policajtovi služobný úrad uvedený v odseku 1,
b)
profesionálnemu vojakovi Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
(3)
Dodržiavanie liečebného režimu policajtom, ktorému sa poskytujú dávky nemocenského zabezpečenia, je oprávnený kontrolovať posudkový lekár ministerstva alebo nadriadený policajta s pôsobnosťou ustanoviť alebo vymenovať do funkcie alebo ním poverená osoba.
(4)
Dodržiavanie liečebného režimu profesionálnym vojakom, ktorému sa poskytujú dávky nemocenského zabezpečenia, sú oprávnení kontrolovať vedúci lekár vojenskej ošetrovne alebo polikliniky, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť vojakom, alebo lekári ním písomne splnomocnení, alebo ošetrujúci vojenský lekár, ktorý uznal profesionálneho vojaka dočasne neschopným vykonávať službu v dôsledku choroby alebo úrazu, alebo príslušný nadriadený profesionálneho vojaka alebo ním poverená osoba.

§ 81

(1)
Dávky úrazového zabezpečenia priznáva, zastavuje a odníma
a)
policajtovi a pozostalým po ňom nadriadený, ktorý je oprávnený policajta ustanoviť do funkcie alebo vymenovať do funkcie, a ak ide o policajta zaradeného na krajskom riaditeľstve Policajného zboru alebo na okresnom riaditeľstve Policajného zboru a pozostalým po ňom, riaditeľ krajského riaditeľstva Policajného zboru,
b)
profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom a vojakovi prípravnej služby a pozostalým po ňom Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
(2)
Dávky úrazového zabezpečenia vypláca
a)
policajtovi a pozostalým po ňom útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva,
b)
profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom a vojakovi prípravnej služby a pozostalým po ňom Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
(3)
Dávky výsluhového zabezpečenia priznáva, vypláca, zastavuje a odníma
a)
policajtovi a pozostalým po ňom útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva,
b)
profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom a vojakovi prípravnej služby a pozostalým po ňom Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

§ 83

(1)
Na žiadosť sa poskytujú
a)
výsluhový príspevok,
b)
odchodné,
c)
úmrtné,
d)
výsluhový dôchodok,
e)
invalidný výsluhový dôchodok,
f)
vdovský výsluhový dôchodok,
g)
vdovecký výsluhový dôchodok,
h)
sirotský výsluhový dôchodok,
i)
služby,
j)
dávky úrazového zabezpečenia pozostalých.
(2)
Na žiadosť sa policajtovi poskytuje aj
a)
náhrada služobného platu počas dočasnej neschopnosti,
b)
nemocenské,
c)
vyrovnávacia dávka,
d)
materské,
e)
kúpeľná starostlivosť,
f)
dávky úrazového zabezpečenia.
(3)
Za žiadosť podľa odseku 2 sa považuje potvrdenie dočasnej pracovnej neschopnosti, potvrdenie o potrebe prevedenia na inú prácu, potvrdenie o očakávanom dni pôrodu, potvrdenie o potrebe ošetrovania člena rodiny, preukaz o trvaní dočasnej neschopnosti a návrh na kúpeľnú starostlivosť.
(4)
Na základe dokumentácie osvedčujúcej nárok sa bez podania žiadosti profesionálnym vojakom poskytujú
a)
náhrada služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti,
b)
nemocenské,
c)
vyrovnávacia dávka,
d)
materské,
e)
dávky úrazového zabezpečenia,
f)
kúpeľná starostlivosť.
(5)
Žiadosti o dávky alebo služby podľa odseku 1 sa podávajú útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, služobnému úradu alebo služobnému orgánu, ktorý je oprávnený dávku alebo službu sociálneho zabezpečenia priznať.

§ 84

(1)
Na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,29) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Proti rozhodnutiu orgánov uvedených v § 80 až 82 o dávkach alebo službách sociálneho zabezpečenia uvedených v § 83 možno podať písomné odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
(3)
Odvolacím orgánom v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia je
a)
minister, ak ide o rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo iného orgánu v pôsobnosti tohto ministerstva,
b)
ministerstvo obrany, ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, a v ostatných prípadoch minister obrany.
(4)
Konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia začaté z podnetu účastníka konania sa zastaví aj vtedy, ak účastník konania v lehote určenej útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia
a)
nepredložil príslušné doklady,
b)
neoznámil požadované údaje,
c)
nepodrobil sa vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky.
(5)
Právoplatné rozhodnutie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia je preskúmateľné súdom.
(6)
Rozhodnutie vyhotovené s použitím výpočtovej techniky možno vydať v medzinárodnej abecede s predtlačou pečiatky služobného úradu, služobného orgánu, útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, mena, priezviska štatutárneho orgánu služobného úradu, služobného orgánu, útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia.
(7)
Do vlastných rúk sa doručuje
a)
rozhodnutie, ktorým sa dávka alebo služba sociálneho zabezpečenia priznáva, nepriznáva, odníma, znižuje alebo sa zastavuje výplata dávky, a rozhodnutie, ktorým sa ukladá povinnosť vrátiť neprávom vyplatené sumy,
b)
predvolanie požívateľa dávky alebo služby sociálneho zabezpečenia podmienenej nepriaznivým zdravotným stavom alebo predvolanie policajta, profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby so zmenenou schopnosťou vykonávať službu na vyšetrenie zdravotného stavu alebo iné odborné vyšetrenie.
(8)
Podanie odvolania proti rozhodnutiu o znížení dávky, o zastavení výplaty dávky a o odňatí dávky sociálneho zabezpečenia nemá odkladný účinok.
(9)
V konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia vrátane preskúmavania rozhodnutia súdom možno použiť ako dôkaz tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej, mikrografickej a inej podobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa ktorého boli vyhotovené.

§ 85

(1)
Lekárskou posudkovou činnosťou u policajtov je
a)
kontrola posudzovania spôsobilosti vykonávať službu ošetrujúcim lekárom pri dočasnej neschopnosti policajta a posúdenie, či dočasná neschopnosť je dôsledkom okolnosti podľa § 7 ods. 3 a posúdenie súvislosti choroby, úrazu alebo úmrtia s výkonom služby,
b)
kontrola dodržiavania liečebného režimu policajta dočasne neschopného,
c)
posúdenie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením služobného úrazu alebo choroby z povolania,
d)
kontrola bodového ohodnotenia služobného úrazu na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
e)
posúdenie, či poškodenie zdravotného stavu policajta alebo poberateľa dôchodku z výsluhového zabezpečenia odôvodňuje poskytnutie kúpeľnej starostlivosti,
f)
posúdenie predĺženia podpornej doby,
g)
posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu policajta počas trvania služobného pomeru a posúdenie, v akej miere je znížená jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie po skončení služobného pomeru zo zdravotných dôvodov,
h)
posúdenie, či sa stal policajt invalidný v dôsledku choroby z povolania alebo služobného úrazu a v akej miere je znížená jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie podľa tohto zákona,
i)
kontrola zdravotného stavu poberateľa invalidného dôchodku v určenej lehote na účely posúdenia, či jeho invalidita naďalej trvá.
(2)
Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár a hlavný posudkový lekár.
(3)
Posudkový lekár vykonáva posudkovú činnosť podľa odseku 1 a pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom a revíznym lekárom zdravotnej poisťovne.36)
(4)
Na účely odvolacieho konania podáva posudok o skutočnostiach uvedených v odseku 1 hlavný posudkový lekár.
(5)
Lekárska posudková činnosť podľa odseku 1 môže byť vykonávaná pre ministerstvo podľa § 2 ods. 1 po dohode spoločne.
(6)
Podrobnosti o výkone lekárskej posudkovej činnosti určí ministerstvo.

§ 86
Na vykonanie kontroly posudzovania dočasnej neschopnosti policajta je ošetrujúci lekár policajta na požiadanie posudkovému lekárovi ministerstva povinný najmä

a)
predložiť potvrdenie dočasnej pracovnej neschopnosti,
b)
predložiť výpis zo zdravotnej dokumentácie,
c)
umožniť vykonanie kontroly v určenom termíne,
d)
zabezpečiť účasť policajta na kontrole, ak posudkový lekár neurčí inak,
e)
doplniť vyšetrenia a zabezpečiť ústavné liečenie policajta, ak o to písomne požiada posudkový lekár a ak tomu nebránia závažné dôvody,
f)
prerokovať trvanie dočasnej neschopnosti, ak trvá dlhšie ako 21 dní,
g)
prerokovať trvanie dočasnej neschopnosti policajta, ak trvá dlhšie ako 26 týždňov.

§ 87

(1)
Posudková komisia sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia posudzuje, či
a)
dočasná neschopnosť je dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania,
b)
dočasná neschopnosť je dôsledkom aktívnej tuberkulózy,
c)
dočasná neschopnosť je dôsledkom okolností uvedených v § 7 ods. 3,
d)
sa stal profesionálny vojak
1.
invalidný a v akej miere je znížená jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie,
2.
invalidný v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a v akej miere je znížená jeho schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie,
e)
úmrtie bolo dôsledkom služobného úrazu alebo choroby z povolania,
f)
je poberateľ výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo sirotského dôchodku bezvládny,
g)
sú splnené predpoklady na predĺženie podpornej doby,
h)
invalidita naďalej trvá,
i)
náklady spojené s liečením služobného úrazu alebo choroby z povolania boli účelne vynaložené.
(2)
Posudková komisia sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia kontroluje bodové ohodnotenie služobného úrazu na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
(3)
Na účely odvolacieho konania podáva posudok o skutočnostiach uvedených v odsekoch 1 a 2 posudková komisia sociálneho zabezpečenia ministerstva obrany.
(4)
Predsedov posudkových komisií a členov posudkových komisií uvedených v odsekoch 1 a 3 ustanovuje ministerstvo obrany.
(5)
Podrobnosti o zložení a rokovaní posudkových komisií sociálneho zabezpečenia uvedených v odsekoch 1 a 3 určí minister obrany.

§ 88

(1)
Predseda posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia posudzuje,
a)
či poškodenie zdravotného stavu profesionálneho vojaka alebo poberateľa dôchodku z výsluhového zabezpečenia odôvodňuje poskytnutie kúpeľnej starostlivosti,
b)
v sporných prípadoch na účely poskytnutia služby podľa § 71 a 78, či k úmrtiu došlo v dôsledku konania uvedeného v § 7 ods. 3.
(2)
Na účely odvolacieho konania skutočnosti uvedené v odseku 1 posudzuje predseda posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia ministerstva obrany.

§ 89

Členovia posudkových komisií sociálneho zabezpečenia podľa § 87 a 88, posudkový lekár ministerstva a prizvané osoby sú povinné zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s ich činnosťou v posudkových komisiách, aj po skončení výkonu činnosti v týchto komisiách, ak neboli od tejto povinnosti oslobodení ministerstvom.

§ 90
Zdravotné výkony na účely sociálneho zabezpečenia

(1)
Zdravotnými výkonmi na účely sociálneho zabezpečenia sú
a)
vystavenie potvrdenia dočasnej neschopnosti na výkon služby,
b)
vystavenie preukazu o trvaní dočasnej neschopnosti na výkon služby,
c)
vystavenie potvrdenia o potrebe ošetrovania alebo starostlivosti,
d)
vystavenie potvrdenia o potrebe prevedenia na inú prácu,
e)
vystavenie potvrdenia o očakávanom dni pôrodu,
f)
vystavenie bodového ohodnotenia služobného úrazu alebo choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
g)
vystavenie nálezu o zdravotnom stave na písomné vyžiadanie posudkového lekára ministerstva a posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia,
h)
zdravotná starostlivosť poskytnutá na písomné vyžiadanie posudkového lekára a posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia,
i)
vystavenie tlačiva „hlásenie o úraze" a tlačiva „hlásenie choroby z povolania".
(2)
Zdravotné výkony na účely sociálneho zabezpečenia uvedené v odseku 1 sa policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby poskytujú bezplatne.
(3)
Úhrada zdravotných výkonov podľa odseku 1 sa vykonáva podľa osobitného predpisu.36a)
(4)
Útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia uhrádzajú zdravotné výkony priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na základe predložených dokladov; útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva môže na základe dohody uhrádzať zdravotné výkony za iný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva.
(5)
Útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia kontrolujú zdravotné výkony vykazované poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.

§ 91

(1)
Predsedovi a členom posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia poskytuje útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia náhrady preukázaných výdavkov na cestovné, ubytovanie a stravné podľa osobitného predpisu,37) ktoré im vznikli v súvislosti s výkonom posudkovej činnosti.
(2)
Výkon funkcie predsedu alebo člena posudkovej komisie, u ktorých výkon tejto činnosti nie je v ich funkčnej náplni, sa považuje za prekážku v práci z dôvodov všeobecného záujmu,38) pri ktorej patrí voľno s náhradou mzdy.
(3)
Náhradu mzdy vyplatenú predsedovi alebo členovi posudkovej komisie podľa odseku 2 uhradí zamestnávateľovi útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

§ 92

(1)
Ministerstvo, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, posudkový lekár ministerstva, posudková komisia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia a posudková komisia ministerstva obrany nemajú nárok na náhradu trov vzniknutých v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia.
(2)
Útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia uhrádzajú cestovné náhrady podľa osobitného predpisu39) vzniknuté policajtovi, profesionálnemu vojakovi, vojakovi prípravnej služby, poberateľom dávok výsluhového zabezpečenia alebo dávok dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, prípadne ich sprievodcom, ktorí sa na výzvu dostavia na konanie orgánov uvedených odseku 1 alebo sa na potreby týchto orgánov podrobia vyšetreniu zdravotného stavu alebo inému odbornému vyšetreniu ak boli v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia úspešní.

§ 94

(1)
Príjmami osobitného účtu sú
a)
poistné na nemocenské zabezpečenie, poistné na úrazové zabezpečenie a poistné na výsluhové zabezpečenie, ktoré platia policajti, profesionálni vojaci, služobné úrady a služobné orgány alebo iné právnické osoby, ktoré policajtom a profesionálnym vojakom vyplácajú služobný príjem ako zamestnávatelia (ďalej len „poistné na sociálne zabezpečenie"),
b)
poistné na dôchodkové poistenie a invalidné poistenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktorí sa osobne celodenne a riadne starajú o dieťa vo veku do šiestich rokov alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov veku, ktoré platí štát,
c)
finančné prostriedky poskytované štátom na úhradu nákladov na
1.
dôchodok manželky,
2.
sociálny dôchodok,
3.
zvýšenie dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu,
4.
zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
5.
zvýšenie dôchodku z dôvodu účasti v odboji a rehabilitácie,
6.
kúpeľnú starostlivosť,
7.
zvýšenie dôchodku podľa zákona č. 305/1999 Z. z. o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných táborov a zajateckých táborov,
d)
príspevky z rozpočtu ministerstva na úhradu nákladov na rekreácie policajtov, profesionálnych vojakov, občianskych zamestnancov ministerstva, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva a vojnových veteránov,
e)
poistné odovzdané Sociálnou poisťovňou,
f)
poplatky za nesplnenie oznamovacej povinnosti, penále a pokuty,
g)
úroky z omeškania a z kreditného zostatku na osobitnom účte,
h)
dary,
i)
ostatné príjmy.
(2)
Finančné prostriedky na dávky uvedené v odseku 1 písm. b) a c) sa poukazujú na osobitný účet.
(3)
Na úhradu rozdielov medzi príjmami osobitného účtu a výdavkami osobitného účtu sa poskytnú príspevky z rozpočtu ministerstva.

§ 95

(1)
Výdavkami osobitného účtu sú výdavky na
a)
dávky a služby sociálneho zabezpečenia podľa tohto zákona a dávky podľa § 101,
b)
prevody poistného na dôchodkové poistenie do Sociálnej poisťovne,
c)
zabezpečenie povinnosti zaslať platcovi dávky sociálneho zabezpečenia, dávky sociálneho zabezpečenia odovzdané príslušníkom Slovenskej informačnej služby alebo profesionálnym vojakom Vojenského spravodajstva podľa § 63 ods. 2,
d)
trovy, ktoré súvisia s výkonom posudkovej činnosti sociálneho zabezpečenia,
e)
poistné na zdravotné poistenie podľa osobitného predpisu,39a)
f)
úhradu nákladov na zdravotné výkony.
(2)
Prebytky osobitných účtov za rozpočtový rok sa odvádzajú do štátneho rozpočtu do 45 dní po skončení rozpočtového roka znížené o sumu úhrad dávok výsluhového zabezpečenia a dávok dôchodkového poistenia splatných v januári nasledujúceho kalendárneho roka. Prebytkom sa rozumie rozdiel medzi príjmami osobitného účtu a výdavkami osobitného účtu.

§ 97
Platitelia poistného, platenie poistného a splatnosť poistného na sociálne zabezpečenie

(1)
Poistné na sociálne zabezpečenie sa platí za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Ak policajtovi, profesionálnemu vojakovi a vojakovi prípravnej služby trvala účasť na sociálnom zabezpečení len časť kalendárneho mesiaca, poistné na sociálne zabezpečenie sa platí len za túto časť.
(3)
Poistné na sociálne zabezpečenie sa platí bezhotovostným prevodom na osobitný účet.
(4)
Poistné na sociálne zabezpečenie, ak ďalej nie je ustanovené inak, platia
a)
policajti a profesionálni vojaci, a to na
1.
nemocenské zabezpečenie 1,4 % z vymeriavacieho základu,
2.
výsluhový príspevok 1 % z vymeriavacieho základu,
3.
výsluhový dôchodok 4 % z vymeriavacieho základu,
4.
invalidný výsluhový dôchodok 3 % z vymeriavacieho základu,
b)
služobný úrad a služobný orgán, a to na
1.
nemocenské zabezpečenie 1,4 % z vymeriavacieho základu,
2.
výsluhový príspevok 1 % z vymeriavacieho základu,
3.
výsluhový dôchodok 16 % z vymeriavacieho základu,
4.
invalidný výsluhový dôchodok 3 % z vymeriavacieho základu,
5.
úrazové zabezpečenie 0,8 % z vymeriavacieho základu,
c)
štát, a to na starobné poistenie a invalidné poistenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktorí sa osobne celodenne a riadne starajú o dieťa vo veku do šiestich rokov alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov.
(5)
Poistné na výsluhový príspevok podľa odseku 4 písm. a) druhého bodu platí policajt a profesionálny vojak, ktorého služobný pomer trvá menej ako 15 rokov. Poistné na výsluhový príspevok podľa odseku 4 písm. b) druhého bodu platí služobný úrad a služobný orgán za policajta a profesionálneho vojaka, ktorého služobný pomer trvá menej ako 15 rokov.
(6)
Poistné na výsluhový dôchodok podľa odseku 4 písm. a) tretieho bodu sa znižuje o 0,5 % na každé nezaopatrené dieťa, o ktoré sa stará policajt alebo policajtka, profesionálny vojak alebo profesionálna vojačka. Ak sa o to isté nezaopatrené dieťa súčasne starajú obidvaja rodičia nezaopatreného dieťaťa, toto poistné sa znižuje jednému rodičovi nezaopatreného dieťaťa. Ak si zníženie poistného uplatnil jeden z rodičov nezaopatreného dieťaťa podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, zníženie poistného na výsluhový dôchodok podľa tohto zákona nepatrí.
(7)
Vymeriavacím základom na poistné podľa odseku 4 písm. a) a b) je vymeriavací základ podľa § 98 a podľa odseku 4 písm. c) vymeriavací základ podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
(8)
Poistné na sociálne zabezpečenie, ktoré platí a odvádza služobný úrad alebo služobný orgán, je splatné v deň určený na výplatu služobného príjmu, ktorý je vymeriavacím základom policajta alebo profesionálneho vojaka. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary služobného úradu a služobného orgánu rozložená na rôzne dni, poistné na sociálne zabezpečenie je splatné v deň poslednej výplaty služobného príjmu zúčtovaného za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné na sociálne zabezpečenie je splatné v prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí výplatného obdobia skončeného v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci.
(9)
Ak sa platba poistného na sociálne zabezpečenie na príslušný osobitný účet uskutočnila oneskorene, považuje sa za zaplatenú včas, ak pri platení bezhotovostným prevodom je uvedený ako deň prevodu v prevodnom príkaze, ktorý bol daný predpísaným spôsobom predo dňom splatnosti, posledný deň splatnosti podľa odseku 8; to neplatí, ak sa platba uskutočnila oneskorene pre nedostatok finančných prostriedkov na účte služobného úradu, služobného orgánu a štátu povinných platiť a odvádzať poistné na sociálne zabezpečenie.
(10)
Jednotlivé sumy poistného podľa odsekov 4 a 5 sa zaokrúhľujú na celé slovenské koruny nahor.

§ 98
Vymeriavací základ

(1)
Vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie policajta tvorí
a)
služobný príjem,39b)
b)
náhrada za nevyčerpanú dovolenku,
c)
doplatok k služobnému platu,

ktorý patrí policajtovi v rozhodujúcom období.
(2)
Vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie policajta, ktorý je zaradený na výkon štátnej služby v zahraničí, sú príjmy uvedené v odseku 1 poskytované v slovenských korunách podľa osobitného predpisu,7) ktoré patria policajtovi v rozhodujúcom období a ktoré sú predmetom dane z príjmu fyzických osôb s výnimkou príjmov oslobodených od tejto dane.
(3)
Vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie profesionálneho vojaka odmeňovaného podľa osobitného predpisu8) tvorí
a)
služobný príjem,9)
b)
osobitné príplatky,10)
c)
doplatok k služobnému príjmu,40)

ktorý patrí profesionálnemu vojakovi v rozhodujúcom období a ktorý je predmetom dane z príjmu fyzických osôb s výnimkou príjmov oslobodených od tejto dane.
(4)
Vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie profesionálneho vojaka,
a)
ktorý vykonáva službu v štátnom podniku, ktorého zakladateľom je ministerstvo, a je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,11)
b)
ktorého platové pomery upravujú osobitné predpisy,41)
tvorí súhrn hodnostného príplatku,12) príjmu, ktorý patrí profesionálnemu vojakovi a ktorý podlieha dani z príjmu fyzických osôb, príjmu, ktorý patrí profesionálnemu vojakovi a ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia, náhrady mzdy za sviatok, náhrady mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitného predpisu11) a náhrady mzdy z neplatného skončenia služobného pomeru.
(5)
Vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie profesionálneho vojaka, ktorý plní úlohy s miestom výkonu služobných povinností v zahraničí a je odmeňovaný podľa osobitného predpisu,17) tvorí súhrn hodnostného príplatku, časti platu určenej v slovenských korunách, náhrady mzdy za sviatok, náhrady mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitného predpisu11) a náhrady mzdy z neplatného skončenia služobného pomeru.
(6)
Do vymeriavacieho základu sa nezahŕňa u
a)
policajta, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe, odmeny za dlhodobé dosahovanie veľmi dobrých výsledkov vo výkone štátnej služby pri dosiahnutí 50 rokov veku, odmeny pri prvom skončení služobného pomeru po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok, príspevky zo sociálneho fondu, príjmy v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch a plnenia poskytované zamestnávateľom zo zisku po zdanení,
b)
profesionálneho vojaka ďalší služobný príjem alebo plat, alebo ďalší plat, služobný príjem zodpovedajúci počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky,41a) náhrady mzdy za dovolenku na zotavenie, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, odmeny podľa osobitných predpisov,42) odmeny za pohotovosť, odmeny za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku a prvého skončenia služobného pomeru po nadobudnutí nároku na výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, alebo starobný dôchodok, alebo invalidný dôchodok, príspevky zo sociálneho fondu, príjmy v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch a plnenia poskytované zamestnávateľom zo zisku po zdanení.

§ 99
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu

(1)
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu policajta a profesionálneho vojaka je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie.
(2)
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu služobného úradu a služobného orgánu je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie.
(3)
Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu štátu je kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom štát platí poistné.
(4)
Policajt a profesionálny vojak v stálej službe, policajt a profesionálny vojak v dočasnej službe a policajt v prípravnej službe je povinný platiť poistné na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie počas trvania služobného pomeru.
(5)
Policajt a profesionálny vojak nie je povinný platiť poistné na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie v období,
a)
počas ktorého sa mu poskytuje materské, alebo rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu,43) to neplatí, ak poberateľ rodičovského príspevku v tomto období poberá služobný plat alebo služobný príjem,
b)
počas ktorého je uznaný za dočasne neschopného alebo má nariadené karanténne opatrenie, ak sa policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi počas týchto období neposkytuje služobný plat alebo služobný príjem.
(6)
Služobný úrad a služobný orgán je povinný platiť poistné na nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie v období, počas ktorého je policajt a profesionálny vojak povinný platiť poistné na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie. V ostatnom období služobný úrad a služobný orgán poistné neodvádza.

§ 100
Vyplácanie dávok

(1)
Dávky nemocenského zabezpečenia sa vyplácajú v hotovostnej alebo bezhotovostnej forme v deň určený na výplatu služobného príjmu. Jednorazové dávky úrazového zabezpečenia sa vyplácajú v hotovosti alebo v bezhotovostnej forme do 30 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní dávky útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva.
(2)
Opakujúce sa dávky úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia podľa tohto zákona a dávky dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení sa vyplácajú v určenom výplatnom termíne na bežný kalendárny mesiac. Termín a spôsob výplaty dávok v hotovostnej alebo bezhotovostnej forme určí vo svojej pôsobnosti minister.
(3)
Jednorazové dávky výsluhového zabezpečenia sa vyplatia do 30 kalendárnych dní odo dňa vydania rozhodnutia o ich priznaní, najskôr však v prvý deň nasledujúci po dni skončenia služobného pomeru. Spôsob výplaty dávky v hotovostnej alebo bezhotovostnej forme určí vo svojej pôsobnosti minister.
(4)
Dávky úrazového zabezpečenia a dávky výsluhového zabezpečenia podľa tohto zákona a dávky dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení sa vyplácajú do cudziny pozadu v trojmesačných lehotách po predchádzajúcom potvrdení o žití poberateľa dávky, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, alebo iná medzinárodná zmluva neustanovuje inak.
(5)
Dávky úrazového zabezpečenia a dávky výsluhového zabezpečenia podľa tohto zákona a dávky dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení možno vyplácať preddavkovo; preddavky sa zúčtujú za obdobie, v ktorom boli vyplácané, ak nejde o zúčtovanie dôchodkovej dávky z cudziny.

§ 104
Vylúčenie nároku na dávky sociálneho zabezpečenia a na ich výplatu


Nárok na dávky úrazového zabezpečenia nevzniká, ak sa ministerstvo zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka, alebo vojaka prípravnej služby celkom.

§ 110
Poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia

(1)
Poberateľom dávky sociálneho zabezpečenia je policajt, profesionálny vojak, vojak prípravnej služby a iná fyzická osoba, ktorej vznikol nárok na dávku sociálneho zabezpečenia a nárok na jej výplatu, zákonný zástupca poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia alebo osobitný príjemca.
(2)
Osobitným príjemcom dávky sociálneho zabezpečenia podľa odseku 1 je
a)
fyzická osoba alebo právnická osoba určená rozhodnutím útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia alebo
b)
fyzická osoba, ktorej sa vyplácal sirotský výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok do dňa nadobudnutia spôsobilosti dieťaťa na právne úkony.
(3)
Osobitný príjemca podľa odseku 2 písm. b) alebo iný poberateľ dávky kedykoľvek po nadobudnutí spôsobilosti na právne úkony môže požiadať útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, aby sa dávka sociálneho zabezpečenia vyplácala už do rúk oprávneného; ak tak neurobí, vypláca sa dávka sociálneho zabezpečenia aj naďalej doterajšiemu príjemcovi.

§ 113
Práva a povinnosti poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia

(1)
Poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia má právo
a)
uplatniť si nárok na dávku sociálneho zabezpečenia a nárok na jej výplatu a jej výšku,
b)
požiadať útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia alebo príslušný služobný úrad, alebo služobný orgán, ktorý dávku sociálneho zabezpečenia vypláca, o vydanie potvrdenia o nároku na dávku sociálneho zabezpečenia, o nároku na jej výplatu a jej sume.
(2)
Poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia je povinný
a)
preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a zánik sociálneho zabezpečenia,
b)
preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik a zánik nároku na dávku sociálneho zabezpečenia, nároku na jej výplatu a jej sumu v lehote troch dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti; ak policajt, profesionálny vojak, vojak prípravnej služby alebo iný poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia bol písomne vyzvaný útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia alebo príslušný služobný úrad, alebo služobný orgán, ktorý dávku sociálneho zabezpečenia vypláca, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v určenej lehote,
c)
zúčastniť sa posudzovania zdravotného stavu počas trvania dočasnej neschopnosti, ak mu to zdravotný stav umožňuje,
d)
zúčastniť sa posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity,
e)
zúčastniť sa na opätovnom posúdení zdravotného stavu poberateľa invalidného dôchodku v určenom termíne, ak sa predpokladá zmena zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
f)
dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej neschopnosti zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti,
g)
vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak
1.
nesplnil povinnosť ustanovenú týmto zákonom,
2.
prijímal dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila,
3.
vedome inak spôsobil, že dávka sociálneho zabezpečenia alebo jej časť sa vyplatila neoprávnene alebo vo vyššej sume, ako patrila,
h)
plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom.
(3)
Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 2 písm. b) je zachovaná aj vtedy, ak doklad preukazujúci skutočnosti rozhodujúce na vznik a zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu sa v ustanovenej lehote odovzdal na prepravu poštou alebo odoslal faxom.
(4)
Doklad preukazujúci skutočnosti rozhodujúce na vznik a zánik nároku na dávku sociálneho zabezpečenia, nároku na jej výplatu a jej sumu podľa odseku 2 písm. b) podaný faxom treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, služobnému úradu alebo služobnému orgánu.
(5)
Policajtovi, policajtke, profesionálnemu vojakovi, profesionálnej vojačke, vojakovi prípravnej služby a vojačke prípravnej služby patria práva pri výkone sociálneho zabezpečenia rovnako v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom.47a)
(6)
Ak sa policajt, policajtka, profesionálny vojak, profesionálna vojačka, vojak prípravnej služby alebo vojačka prípravnej služby domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môžu sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného zákona.47a)

§ 116

(1)
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky je na účely výsluhového zabezpečenia povinné zasielať útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia do 31. augusta kalendárneho roka zoznam inštitúcií, na ktorých štúdium alebo výučbu považuje svojím rozhodnutím za rovnocenné štúdium na stredných školách a vysokých školách.
(2)
Zdravotnícke zariadenia sú povinné
a)
poskytovať výpis zo zdravotnej dokumentácie a zhodnotenie liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby do ôsmich dní od doručenia žiadosti posudkového lekára útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia o tieto údaje; v odôvodnených prípadoch do 30 dní od doručenia žiadosti o tieto údaje, ak treba doplniť zdravotnú dokumentáciu na účely posudzovania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu policajta alebo profesionálneho vojaka na účely sociálneho zabezpečenia,
b)
prerokovať s posudkovým lekárom zdravotný stav policajta alebo profesionálneho vojaka na výkon služby, ak dočasná neschopnosť trvá šesť mesiacov,
c)
prerokovať s posudkovým lekárom zdravotný stav policajta alebo profesionálneho vojaka na výkon služby, ak dočasná neschopnosť trvá dlhšie ako sedem mesiacov, najdlhšie však osem mesiacov,
d)
poskytovať posudkovému lekárovi hlásenie o zistení choroby z povolania,
e)
vykazovať útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia zdravotné výkony podľa § 90 na účely sociálneho zabezpečenia za kalendárny mesiac do 14. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca s identifikačnými údajmi určenými útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva a Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia,
f)
potvrdzovať potvrdenie o dočasnej neschopnosti z dôvodu choroby alebo potreby ošetrenia chorého člena rodiny, tehotenstva a materstva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.

§ 119

(1)
Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky53) a po jej skončení najdlhšie do dovŕšenia 26 roku veku, ak
a)
sa sústavne pripravuje na povolanie,
b)
pre chorobu alebo úraz sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nevykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistené, alebo
c)
je neschopné sa pripravovať sústavne na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistené pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
(2)
Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré
a)
sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu,54)
b)
v období sústavnej prípravy na povolanie na strednej škole alebo na vysokej škole vykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistené,
c)
je poberateľom invalidného dôchodku, alebo
d)
v období školských prázdnin v školskom roku, v ktorom skončilo povinnú školskú dochádzku, začalo vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistené, alebo bolo zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie podľa osobitného predpisu,55) a to odo dňa začatia výkonu tejto zárobkovej činnosti alebo odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie.
(3)
Za sústavnú prípravu na povolanie podľa tohto zákona sa považuje štúdium na strednej škole alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa56) s výnimkou štúdia počas výkonu povinnej vojenskej služby alebo prípravnej služby, alebo za trvania služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a ozbrojených zborov. Sústavná príprava na povolanie sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka školy; u študentov vysokej školy sa začína odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium druhého stupňa.
(4)
Sústavná príprava na povolanie podľa odseku 1 písm. a) sa končí
a)
žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom,57)
b)
študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.58)
(5)
Za sústavnú prípravu na povolanie sa podľa tohto zákona považuje aj
a)
obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
b)
obdobie od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
c)
obdobie po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu,53) najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,
d)
obdobie od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.
(6)
Za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie sa považuje aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na úroveň štúdia na školách uvedených v odseku 3.
(7)
Za sústavnú prípravu na povolanie sa nepovažuje obdobie uvedené v odseku 4, ak dieťa pred uplynutím tohto obdobia začalo vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej je povinne dôchodkovo poistené, alebo ak bolo zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, a obdobie, počas ktorého dieťa štúdium prerušilo.

§ 128

Suma výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku policajta alebo suma výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku profesionálneho vojaka, na ktorý vznikne nárok v období po účinnosti tohto zákona do 31. decembra 2010, nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku, invalidného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, prípadne bez neho, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, na ktorý by vznikol nárok v tomto období podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona v sume určenej podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona. To platí aj vtedy, ak je suma výsluhového dôchodku a invalidného výsluhového dôchodku určená na účely priznania vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku alebo sirotského výsluhového dôchodku.

§ 138

Ustanovenie § 58 ods. 1 písm. a) sa prvýkrát použije u policajtov, ktorých služobný pomer sa skončí najskôr dňom účinnosti tohto zákona; to neplatí, ak ide o policajta podľa § 137.

§ 139

(1)
Profesionálnemu vojakovi Vojsk ministerstva vnútra, ktorého služobný pomer sa skončí najneskôr 31. decembra 2002, dávky nemocenského zabezpečenia podľa § 1 písm. a) priznáva, vypláca, zastavuje a odníma Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.
(2)
Profesionálnemu vojakovi Vojsk ministerstva vnútra, ktorého služobný pomer sa skončí najneskôr 31. decembra 2002, dávky sociálneho zabezpečenia podľa § 1 písm. b), c) a d) priznáva, vypláca, zastavuje a odníma Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

29)  Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

29a)  Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

30)  Zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

50)  Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 602/2003 Z. z.

52)  § 278 a 279 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.§ 69 až 73 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 235/1998 Z. z.§ 29b ods. 3 zákona č. 59/1965 Zb. v znení neskorších predpisov.§ 12b ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. v znení zákona č. 451/2002 Z. z.