Zákon o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov 300/2008 účinný od 20.12.2014 do 31.12.2015

Vládny návrh zákona o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

V súčasnosti normy európskeho komunitárneho práva neupravujú problematiku vrcholového a výkonnostného športu ani ostatných súčastí telesnej kultúry. Jeho riadenie a financovanie je plne v kompetencii jednotlivých členských štátov ako súčasť národnej identity. V zmluvách o Európskej únii z roku 1997 (Amsterdam) a z roku 2000 (Nice) sa však v Deklarácii o športe bližšie špecifikujú jeho aspekty a zdôrazňuje sa potreba súčinnosti inštitúcií Európskej únie so sektorom športu, hlavne s medzinárodnými športovými organizáciami a s orgánmi členských štátov. Najnovšie, 19. októbra 2007, bol v Lisabone schválený návrh reformnej zmluvy Európskej únie, ktorá v článku 149 upravuje sociálnu a výchovnú funkciu športu a jeho štruktúru založenú na dobrovoľnej činnosti

Európska komisia 11. júla 2007 prijala svoju prvú ucelenú iniciatívu v oblasti športu – Bielu knihu o športe. Jej prijatie je výsledkom procesu, ktorý začal vyhlásením Európskej rady v roku 2000, v ktorom boli členské štáty vyzvané, aby zohľadňovali špecifické črty a spoločenskú, vzdelávaciu a kultúrnu funkciu športu. Na ňu nadväzovalo vyhlásenie č. 29, ktoré je prílohou Amsterdamskej zmluvy.

Po zmene spoločensko-politických podmienok v roku 1989 prišlo v slovenskom vrcholovom a výkonnostnom športe k rozpadu veľkých športových organizácií, ktoré boli dlhoročnými a silnými partnermi štátu v realizácii štátnej politiky v oblasti športu. Namiesto nich iniciatívne vznikli „strešné“ združenia, ktoré však nenesú konkrétnu zodpovednosť za rozvoj športu, a preto z hľadiska financovania vrcholového a výkonnostného športu z rozpočtu verejnej správy nemôžu byť partnerom ministerstva. Financovanie vrcholového a výkonnostného športu prostredníctvom takýchto „strešných“ združení je neprehľadné a aj málo efektívne. Štát teraz nemá jedného zodpovedného partnera za celú mimovládnu športovú sféru, ktorý by zastupoval jeho záujmy v celom rozsahu a podieľal by sa aj na príprave strategických a dlhodobých zámerov v oblasti športu.

V celosvetovom meradle sa z vrcholového športu v mnohých športových odvetviach a druhoch športu stal významný komerčný, marketingový a mediálny fenomén, v ktorom sa narába s veľkým objemom finančných prostriedkov. Slovenský šport pociťuje nedostatok finančných prostriedkov a chýba mu vyhovujúce legislatívne a ekonomické prostredie pre rozvoj. Nedostatok finančných prostriedkov sa prejavuje vo všetkých oblastiach športu i v celej telesnej kultúre na všetkých úrovniach od rekreačných aktivít na miestnej úrovni až po vrcholový šport a športovú reprezentáciu. Športová infraštruktúra je zastaraná, nevyhovujúca a v mnohých prípadoch nespĺňa medzinárodné štandardy.

Zámerom navrhovaného zákona je ustanoviť priority štátnej politiky vo vrcholovom a výkonnostnom športe a financovanie zo štátneho rozpočtu a v nadväznosti na to ustanoviť úlohy a zodpovednosť orgánov štátnej správy a iných právnických osôb v oblasti športovej reprezentácie a starostlivosti o športové talenty.

Navrhovaný zákon preto neupravuje celú problematiku telesnej kultúry. Doterajšie pokusy v rokoch 2005 a 2006 stroskotali práve na koncepcii všeobsiahlosti zákona. Dôvodom je veľmi rôznorodý súbor právnych vzťahov, ktorý zasahuje do viacerých právnych odvetví súkromného práva i verejného práva. Preto sa navrhuje v súlade s legislatívnym zámerom vlády

-zachovať a v článku III aj novelizovať právnu úpravu telesnej kultúry, ako všeobecnú a všezahŕňajúcu právnu úpravu (zákon č. 288/1997 Z.z. o telesnej kultúre), z ktorej sa navrhovaným zákonom vyníma problematika organizácie a štátnej podpory vrcholového a výkonnostného športu, vrátane financovania športovej reprezentácie a starostlivosti o športové talenty a o športovanie detí mimo vyučovania; v zákone č. 288/1997 Z.z. tak zostáva telesná kultúra v rovine tzv. športu pre všetkých, úprava turistiky, aerobiku, športového tanca a iných obdobných pohybových aktivít, akreditačná činnosť vzdelávacích zariadení a vzdelávanie športových odborníkov (trénerov, rozhodcov, cvičiteľov, a pod.), čím bude vo vzťahu k navrhovanému zákonu v postavení lex generalis;

-zachovať právnu úpravu pravidiel organizovania verejných kultúrnych a športových podujatí (zákon č. 315/1992 Zb. o verejných telovýchovných, športových a turistických podujatiach), ktorej novelizáciu týkajúcu sa bezpečnosti na športových podujatiach v súčasnosti pripravuje Ministerstvo školstva SR a Ministerstvo vnútra SR,

-vyňať právnu úpravu problematiky zmluvných vzťahov medzi športovcami a športovými klubmi na samostatnú úpravu, pretože jej riešenie sa ukazuje zložitejšie a vyžiada si dlhšiu prípravu.

Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, Medzinárodnými zmluvami a Dohovormi a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Návrh zákona zakladá nároky na rozpočet verejnej správy, resp. jeho úpravu.

Ministerstvo školstva SR z prostriedkov štátneho rozpočtu v roku 2007 poskytlo na plnenie úloh v oblasti regionálneho športu, na úrovni samosprávnych krajov a obcí, dotácie krajským športovým centrám (regionálnym športovým občianskym združeniam) vo výške 20 000 tis. Sk. Tieto dotácie boli použité na zabezpečenie športových aktivít detí, mládeže a dospelých v jednotlivých samosprávnych krajoch, na mzdy administratívnych pracovníkov a prevádzkové náklady príslušných krajských športových centier. Úlohy samosprávnych krajov a obcí na úseku telesnej kultúry sú originálnou kompetenciou – podľa zákona č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ako vyplýva zo zmien a doplnkov vykonaných zákonom č. 416/2001 Z. z., zákonom č. 553/2001 Z. z., zákonom č. 5/2005 Z. z. a týmto zákonom. V tejto súvislosti je zodpovednosťou samosprávnych krajov a obcí zabezpečovať príslušné úlohy v oblasti telesnej kultúry z vlastných rozpočtov podľa skutočných možností a potrieb.

2.Návrh zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky a Programovým

vyhlásením vlády SR.

3.Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

4.Návrh zákona si nevyžiada zvýšenie počtu verejných zamestnancov.

5.Návrh zákona si nevyžiada zmeny na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev:- primárnom

- sekundárnom,

b)nie je upravená v práve Európskej únie:- primárnom

- sekundárnom,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Účelom zákona je upraviť tú časť telesnej kultúry, ktorá sa týka vrcholového a výkonnostného športu a športovania detí mimo školského vyučovania, vzhľadom na osobitosti týchto foriem telesnej kultúry. Zákon upravuje základné úlohy štátu v tejto oblasti, ktoré predstavujú verejný záujem v športe. Ním je predovšetkým starostlivosť štátu o športovú reprezentáciu Slovenskej republiky, o športovo talentované detí a o športovanie detí mimo školského vyučovania.

Vrcholový a výkonnostný šport sa stáva v duchu práva Európskych spoločenstiev osobitným druhom priemyselného odvetvia, ktoré vyžaduje osobitný prístup pre zabezpečenie športového súťaženia v duchu fair play ako osobitnej formy súťaženia. Preto každý členský štát musí prijímať a garantovať výkon osobitných opatrení v boji proti dopingu v športe, rozhodovanie sporov v športe a spravovanie informačného systému o športe.

K § 2

Úlohy v oblasti športu plní vláda a niektoré ministerstvá, ktoré riadia a financujú športovanie v rámci rezortných organizácií. V európskom modeli organizácie vrcholového a výkonnostného športu plnia úlohy verejnej správy aj národné športové zväzy, športové kluby a ďalšie športové organizácie (napríklad národné olympijské výbory).

K § 3

Úlohou vlády v oblasti športu je predovšetkým utváranie koncepčných a medzirezortných organizačných a finančných podmienok rozvoja vrcholového a výkonnostného športu, najmä v celoštátnych medziach podporou športovej reprezentácie, prípravy športových talentov a športovania detí mimo školského vyučovania.

K § 4

Ministerstvo školstva Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť telesnej kultúry vrátane športu, ktorý preto zodpovedá za štátnu starostlivosť o vrcholový a výkonnostný šport. Predovšetkým zodpovedá za utváranie organizačných, právnych a finančných podmienok pre jeho rozvoj, za efektívne využívanie prostriedkov štátneho rozpočtu vynakladaných na šport a za koordináciu činnosti orgánov verejnej správy a iných právnických osôb pri príprave a uskutočňovaní štátnej politiky v oblasti športu.

Kľúčovým nástrojom pre vymedzenie konkrétnych úloh a pre zameranie starostlivosti štátu o šport je Národný program pre šport, ktorý je ministerstvo povinné vypracovať a predložiť vláde na časové obdobie potrebné na zvládnutie úloh v ňom vymedzených. Návrh v § 4 upravuje jednotlivé konkrétne úlohy ministerstva, ktorých plnením sa zabezpečí splnenie účelu navrhovaného zákona.

K § 5

Ministerstvá obrany a vnútra zriadili podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy štátne športové strediská na prípravu športových reprezentantov a športové talenty v niektorých odvetviach a druhoch vrcholového a výkonnostného športu. Vzhľadom na ich formu ako štátnych rozpočtových organizácii zabezpečujú aj ich plné financovanie zo svojich rozpočtových kapitol.

K § 6

Zriadením antidopingovej agentúry sa zabezpečuje inštitucionálna základňa pre realizáciu boja proti dopingu v Slovenskej republike. V súčasnosti pôsobí Antidopingový výbor Slovenskej republiky ako občianske združenie a výkon svojej činnosti odvodzuje z princípu dobrovoľnosti. Pri absencii zákonnej obligatórnosti podrobenia sa jeho právomociam je efektívnosť vykonávania dopingovej kontroly založená viac na etickej, ako na právnej autorite. To znižuje možnosť Slovenskej republiky zaručiť plnenie svojich medzinárodných záväzkov na našom území – Dohovoru Rady Európy proti dopingu, Medzinárodného dohovoru proti dopingu v športe UNESCO a Svetového antidopingového kódexu.

V záujme zabezpečenia náležitej autority a potrebného finančného zabezpečenia agentúra sa zriaďuje ako právnická osoba vo forme štátnej príspevkovej organizácie, ktorej príspevok pôjde z rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva SR. Podrobné vymedzenie úloh a jej vnútorné usporiadanie určí ministerstvo v jej štatúte, pričom zohľadní rozpočtové pravidlá a pri vymedzovaní úloh medzinárodné antidopingové pravidlá a odporúčania Svetovej antidopingovej agentúry (WADA).

K § 7

Úlohy v oblasti vrcholového a výkonnostného športu, starostlivosti o športovú reprezentáciu a športové talenty podľa navrhovaného zákona plnia aj Slovenský olympijský výbor, Slovenský paralympijský výbor, národné športové zväzy a športové kluby.

Slovenský olympijský výbor a Slovenský paralympijský výbor plnia organizačné úlohy spojené so zabezpečením účasti športových reprezentantov a realizačných tímov na olympijských hrách a na paralympijských hrách.

K § 8

Model organizácie európskeho športu je charakterizovaný dvojstupňovou schémou - národný športový zväz medzinárodne i vnútroštátne reprezentujúci konkrétny šport a športový klub ako základná organizačná jednotka na vykonávanie športu.

Ustanovenie v odseku 1 definuje všeobecné a transparentné kritéria pre uznanie národného športového zväzu, ktoré vyplývajú z medzinárodných pravidiel. Dôležitosť tohto ustanovenia je v tom, že len uznané národné športové zväzy môžu byť príjemcom finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Ustanovenie má zabrániť alebo obmedziť trieštenie základne v niektorých športoch a vzniku samozvaných konkurenčných zoskupení, ktoré sa usilujú o paralelnú reprezentáciu športu a najmä o prostriedky (dotácie) zo štátneho rozpočtu.

V odseku 2 sa ustanovujú hlavné úlohy národného športového zväzu v rozvoji športového odvetvia alebo konkrétneho druhu športu, v príprave športovej reprezentácie pre medzinárodné športové súťaže (európske ligy, svetové a európske poháre a iné dlhodobé súťaže) a pre medzinárodné športové podujatia (majstrovstvá sveta a Európy a iné jednorazové turnaje), v starostlivosti o športové talenty, v boji proti dopingu, a pod.

Národný športový zväz má (aj doteraz) predovšetkým právnu formu občianskeho združenia, ktoré združuje predovšetkým športové kluby. Národný športový zväz je zasa členom medzinárodného športového zväzu v členení podľa odvetví alebo druhov športu. Týmto spôsobom je zabezpečená kontinuita pravidiel športových súťaží od regionálnych cez celoštátne až po medzinárodné športové súťaže.

Podľa odseku 3 národný športový zväz môže sám vyhlásiť športovú súťaž, alebo môže jej vyhlásením poveriť inú právnickú osobu s tým, aby sama organizovala športovú súťaž, napríklad združenie klubov môže vytvoriť samostatnú právnickú osobu, ktorá v príslušnom športe zabezpečí v kooperácií s národným športovým zväzom organizáciu športovej súťaže.

Odsek 4 má zabezpečiť jednotnosť druhu príjmov a transparentnosť financovania a toku finančných prostriedkov v rámci národných športových zväzov. Keďže ide o občianske združenie, je nevyhnutné priamo v zákone podrobne ustanoviť možné príjmy, ktoré sú nevyhnutné na plnenie úloh národného športového zväzu podľa tohto zákona, úloh vyplývajúcich z členstva v medzinárodnom športovom zväze a nevyhnutné na jeho vlastnú prevádzku. Rozumie sa, že

-členskými príspevkami sú platby podľa stanov národného športového zväzu z titulu členstva, najmä od športových klubov,

-výnosy tvorí najmä nájomné za prenechanie nehnuteľného majetku (napríklad miestností alebo priestranstiev) a hnuteľného majetku iným osobám na dočasné využitie, ako aj z predaja majetku,

-výnosom z marketingových aktivít sú príjmy z vlastnej činnosti v propagácii športu, z vydávania informačných a propagačných tlačovín, z prenájmu loga alebo z poskytnutia iného práva,

-poplatkami z prestupov sú poplatky administratívnej povahy za organizačné, administratívne a právne zabezpečenie medzinárodných prestupov športovcov z členských klubov, spravidla určitým percentom z príjmu športového klubu za uskutočnený prestup,

-príjmy zo zmlúv za televízne a rozhlasové prenosy zo športových súťaží a športových podujatí,

-príspevky od medzinárodných športových zväzov, ktorých sú členmi, ktoré sú spravidla účelovo určené na rozvoj športu alebo na organizáciu medzinárodných športových podujatí,

-výnos pokút uložených orgánmi národného športového zväzu za porušenie pravidiel športových súťaží, za disciplinárne previnenia športovcov a športových odborníkov,

-dotáciami sú najmä dotácie z rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva podľa navrhovaného zákona a granty poskytnuté na konkrétny účel,

-dary a príspevky od sponzorov najmä na športové podujatia,

-inými príjmami sú také príjmy, ktoré nemožno zaradiť medzi definované príjmy podľa predchádzajúcich písmen.

V odseku 5 sa umožňuje založiť (spoluzaložiť) obchodnú spoločnosť, ktorá by podnikala s cieľom posilniť príjmovú základňu národného športového zväzu, pretože sa predpokladá, že samotný národný športový zväz nebude podnikať v zmysle § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ide totiž o občianske združenie, ktorého hlavným predmetom činnosti je reprezentácia športového odvetvia alebo druhu športu, organizovanie športových súťaží a iné obdobné aktivity bezprostredne súvisiace s vrcholovým alebo výkonnostným športom. Podnikaním je sústavná činnosť s cieľom dosiahnutia zisku ako ju vymedzuje § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Takáto činnosť by mala byť vlastná len podnikateľom.

V nadväznosti na to sa však toto oprávnenie obmedzuje, ak by malo ísť o podnikanie súvisiace so športovou reprezentáciou. Ak má ísť o takéto podnikanie, národný športový zväz bude môcť založiť len takú obchodnú spoločnosť, z ktorej bude celý podiel na zisku po zdanení použitý len ako vlastný príjem, čiže na zabezpečenie prípravy športovej reprezentácie a na starostlivosť o športové talenty; inak len na vlastnú prevádzku.

K § 9

Návrh v odseku 1 definuje športový klub ako základnú organizačnú jednotku na výkon športu. Športové kluby plnia jednu z najdôležitejších úloh v oblasti športu, lebo v nich sa realizuje samotná podstata športu, a to realizácia priamej športovej činnosti športovcov v organizovaných športových súťažiach a športových podujatiach.

V odseku 2 sa ustanovuje, že športový klub môže mať právnu formu buď ako občianske združenie, alebo ako obchodná spoločnosť nezaložená na podnikanie podľa § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka. Dôvodom tohto členenia je skutočnosť, že podľa pravidiel niektorých medzinárodných športových zväzov musia mať účastníci vrcholných celoštátnych športových súťaží formu obchodných spoločností, najmä formu akciových spoločností.

Napriek forme obchodnej spoločnosti nebude športový klub podnikať v zmysle činnosti podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. V tejto veci bude mať rovnaké možnosti ako športový klub založený ako občianske združenie.

To však neznamená, že by športový klub mal zostať bez vlastných príjmov, pretože bez nich by nemohol plniť svoje úlohy podľa zákona ani zabezpečovať vlastnú prevádzku. Podľa odseku 3 športový klub bude mať uvedené vlastné príjmy z aktivít súvisiacich s jeho športovou činnosťou a z vlastného majetku.

Nomenklatúra vlastných príjmov zahŕňa

-členské príspevky členov športového klubu, ktorý je občianskym združením,

-príjmy z nájmov miestností, priestranstiev a športových zariadení napríklad na poskytovanie občerstvenia alebo predaja tovaru, z prenájmov hnuteľných vecí, napríklad autobusu na školské výlety alebo na zájazdy na športové podujatia alebo na iné akcie, a pod.,

-výnos z predaja suvenírov a upomienkových predmetov z logom alebo názvom športového klubu (dresy, čiapky, šále, fotografie športovcov, a podobne), z predaja informačných a propagačných tlačovín o športovom klube alebo o jeho účasti na športových súťažiach alebo športových podujatiach, a podobne,

-príjmy zo zmlúv za televízne a rozhlasové prenosy zo športových súťaží a športových podujatí,

-výnos predaja vstupeniek na športové podujatia a z prenájmu miest v hľadisku,

-príjmy z prestupov športovcov – hráčov športového klubu,

-príjmy za účasť a za umiestnenie športového klubu na medzinárodných športových súťažiach a na medzinárodných športových podujatiach,

-dotácie od ministerstva a granty na konkrétne účely,

-dary a finančné príspevky od fyzických a právnických osôb (sponzorov a podporovateľov),

-inými príjmami sú iné nešpecifikované a náhodilé príjmy, ako aj príjem z podielu na zisku obchodnej spoločnosti po zdanení, ak takú obchodnú spoločnosť založí.

Podľa odseku 4 športový klub bude môcť na podnikanie založiť obchodnú spoločnosť. Predpokladá sa totiž, že sám nebude priamo podnikať vo vlastnom mene, keďže má formu občianskeho združenia alebo obchodnej spoločnosti, ktorej základným znakom je, že nie je založená na podnikanie. Športový klub tak môže založiť obchodnú spoločnosť alebo sa zúčastniť ako spoločník alebo akcionár na podnikaní inej osoby. Na rozdiel od národného športového zväzu sa však športovému klubu neprikazuje podiel na zisku po zdanení použiť len priamo na športovú činnosť a na vlastnú prevádzku. Športový klub na rozdiel od národného športového zväzu totiž potrebuje peniaze aj na rozvoj technickej základne (športovísk a športových zariadení a náradí), na financovanie dopravy na športové podujatia, na nákup športovcov, a podobne, ktoré spravidla národné športové zväzy nezabezpečujú.

V odseku 5 sa rieši postavenie športových klubov, ktoré majú formu rozpočtových organizácií alebo príspevkových organizácií. Na ich zriadenie, organizáciu a financovanie športu a vlastnej prevádzky sa vzťahujú rozpočtové pravidlá a financovanie zabezpečujú z rozpočtových kapitol ich zriaďovatelia. Patria sem športové kluby zriadené ministerstvami obrany a vnútra, ako aj športové kluby zriadené obcami.

K § 10

Návrh upravuje len tú časť financovania vrcholového a výkonnostného športu, ktorá je poskytovaná zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva formou poskytovania dotácií na zákonom ustanovené účely.

V odseku 2 je ustanovené, že celá činnosť športového klubu, ktorý má formu štátnej rozpočtovej organizácie, financujú zo svojej rozpočtovej kapitoly zriaďovateľské ministerstvá a nie sú účastné dotačného systému ako národné športové zväzy.

K § 11

Návrh ustanovuje účel, na aký možno poskytnúť dotáciu, a základné pravidlá poskytovania dotácií národným športovým zväzom. Podrobné pravidlá tak, ako doteraz, ustanoví vykonávací predpis vydaný ministerstvom školstva.

Detaily poskytnutej dotácie a jej možného použitia upravujú tak, ako aj pri iných druhoch dotácií z rozpočtu verejnej správy, zmluvy medzi poskytovateľom a prijímateľom dotácie.

K § 12

Vrcholový a výkonnostný šport nemožno uskutočňovať bez technického zázemia, ktorého rozhodujúcou zložkou sú jednotlivé druhy športovísk. Návrh ich súhrnne označuje ako športovú infraštruktúru konkrétneho územia, napríklad kraja, obce, časti obce. Týmto termínom sa v zákone rozumejú všetky druhy krytých i otvorených športovísk za predpokladu, že sú určené na športovú prípravu (na tréningy) a na športové súťaže a športové podujatia všetkých stupňov v jednotlivých druhoch športu organizované na úrovni národných športových zväzov, napríklad ligové súťaže, pohárové súťaže, a pod.

V odseku 2 sa ustanovuje požiadavka na financovanie ich výstavby, údržby a prevádzky. Vzhľadom na potrebu veľkých objemov finančných prostriedkov sa športoviská budú čoraz viac stavať zo združených prostriedkov z rozpočtu verejnej správy, z rozpočtov národných športových zväzov a športových klubov a zo súkromných prostriedkov. Ustanovenie nevylučuje nijaký spôsob financovania.

V odseku 3 sa sleduje dodržiavanie technických požiadaviek na jednotlivé športoviská s cieľom zabezpečiť ich funkciu na účely športových podujatí, ale aj na účely bezpečnosti športovcov a divákov. Stavby na šport sú kategóriou stavieb podľa stavebných predpisov a vzťahujú sa na ne požiadavky stavebno-technického, požiarnobezpečnostného a hygienického charakteru z právnych predpisov a zo slovenských technických noriem.

K § 13

Ustanovenie upravuje požiadavky na športoviská určené predovšetkým na medzinárodné športové podujatia, ktoré majú umožniť uskutočniť vrcholné podujatia s účasťou športovej reprezentácie a s veľkým počtom divákov. Ide o tzv. národné štadióny (tenisový, futbalový, hokejový, atletický). Okrem požiadaviek podľa § 12 by mali takéto športoviská spĺňať aj požiadavky medzinárodných športových zväzov, aby sa na nich mohli uskutočňovať športové súťaže medzinárodnej úrovne.

Výstavba a prevádzka takýchto spravidla veľkých a nadpriemerne vybavených športovísk je veľmi nákladná a bez účasti rozpočtu verejnej správy spravidla neuskutočniteľná. Aj tu sa teda predpokladá združovanie verejných a súkromných prostriedkov.

K § 14

Problematika športovo talentovaných detí je z pohľadu športu veľmi dôležitou oblasťou. Mladé talenty je potrebné zahrnúť do systému športovej prípravy, ktorý sa bude realizovať v úzkej súčinnosti všetkých osôb zodpovedných za šport vrátane základných a stredných škôl a školských zariadení, ktoré sa taktiež podieľajú na športovej výchove talentov počas vyučovania v školských športoviskách alebo v špecializovaných školách pre takéto deti.

Návrh zveruje základnú povinnosť starostlivosti o talentovaných športovcov v prvom rade národným športovým zväzom, ktoré sú reprezentantmi športových odvetví a druhov športu s celoštátnou pôsobnosťou a majú najlepšiu možnosť koncentrovať starostlivosť o športové talenty zabezpečením športového rastu, životosprávy, účasti na športových podujatiach, zdravotnej starostlivosti a zahraničnej účasti. Túto starostlivosť zabezpečujú aj športové strediská ministerstiev obrany a vnútra.

K § 15

Organizovanie športovania detí mimo vyučovania má umožniť kontinuitu so športovaním detí počas vyučovania. Ani jedno, ani druhé samo osebe nedokáže zabezpečiť dorast vrcholového a výkonnostného športu na úrovni športových klubov a športovej reprezentácie.

Na zabezpečenie organizačnej a finančnej stránky tejto starostlivosti zabezpečuje podporu ministerstvo školstva z rozpočtu verejnej správy formou koncepčných rozvojových programov a organizáciou a financovaním možností súťaženia v školských športových súťažiach.

K § 16

Prejavom autonómnosti športu je kreovanie športovej reprezentácie Slovenskej republiky. Príprava a úspešná účasť športovej reprezentácie Slovenskej republiky v medzinárodnej športovej súťaži alebo v medzinárodnom športovom podujatí je vo verejnom záujme vzhľadom na prestížny charakter športových súťaží najmä v najrozšírenejších kolektívnych športoch.

Štátne orgány ponechávajú výber športovcov a športových odborníkov na medzinárodnú športovú súťaž v kompetencii národného športového zväzu v konkrétnom športovom odvetví. Je plne v kompetencii národných športových zväzov určovať výkonnostné kritériá a limity, ktoré športovec musí splniť, aby bol nominovaný za člena športovej reprezentácie.

V zhode s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora vo veci Christelle Deličge v. Ligue Francophone de Judo et Disciplines Associčes z 11. apríla 2000 sa pri nominovaní športovca na medzinárodnú športovú súťaž alebo na medzinárodné športové podujatie musia zohľadniť aj kritériá určené organizátorom súťaže alebo podujatia, napríklad splnenie atletických výkonnostných limitov na účasť na majstrovstvá sveta v atletike. Ani splnenie týchto limitov a kritérií však neznamená pre športovca automaticky právo byť nominovaný na medzinárodnú športovú súťaž alebo na medzinárodné športové podujatie. Toto právo má v rukách buď národný športový zväz konkrétneho športového odvetvia, alebo iná právnická osoba, ktorú určujú pravidlá medzinárodnej športovej súťaže alebo športového podujatia. Napríklad Slovenský olympijský výbor má podľa Olympijskej charty povinnosť „zúčastňovať sa na olympijských hrách vyslaním športovcov“ (článok 31 ods. 3 Olympijskej charty). Aj v tomto prípade však ten, kto poveruje športovca športovou reprezentáciou, zohľadňuje návrhy národného športového zväzu.

Odsek 4 rieši právnu stránku účasti na medzinárodnej športovej súťaži alebo medzinárodnom športovom podujatí vo vzťahu k neúčasti športovcov a športových odborníkov v zamestnaní.

Odsek 6 rieši veci a príjmy z účasti na medzinárodných športových podujatiach. Zásadou je, že tieto príjmy musia byť použité na plnenie úloh v oblasti športovej reprezentácie a starostlivosti o športové talenty, a to bez ohľadu na pôvod nákladov na zabezpečenie účasti.

K § 17

Návrh ustanovuje ako dôležitú súčasť športovej reprezentácie povinnosť používať na športovom ošatení a na technických zariadeniach štátny znak Slovenskej republiky a označenie štátnej príslušnosti. Ministerstvo školstva určí spôsob takéhoto označenia podľa osobitosti konkrétnej medzinárodnej športovej súťaže alebo medzinárodného športového podujatia a požiadaviek ich organizátora a s prihliadnutím na zvyklosti jednotlivých športov a možnosti a požiadavky národných športových zväzov. Zabezpečenie označenia, vrátane finančného, je podľa odseku 2 na národnom športovom zväze, ktorý zabezpečuje športovú reprezentáciu.

K § 18

Zákaz užívania dopingových látok je kľúčovým inštitútom zabezpečujúcim základné právo športovca zúčastniť sa na bezdopingovom športe, a tak podporovať zdravie, čestnosť a rovnosť športovcov pri výkone športovej činnosti. Zákaz užívania dopingových látok vychádza z Dohovoru proti dopingu, ktorý zaväzuje Slovenskú republiku ako člena Rady Európy (uverejnený bol pod č. 262/1993 Z.z.), Medzinárodného dohovoru proti dopingu v športe UNESCO (uverejnený bol pod č. 347/2007 Z.z.) a tiež zo Svetového antidopingového kódexu, ku ktorého dodržiavaniu sa Slovenská republika zaviazala. Premietnutím základných inštitútov týchto medzinárodných noriem do navrhovaného zákona dáva najlepšiu záruku ich dodržiavania na Slovensku. Právna úprava nahrádza doterajší stav, keď plnenie Svetového antidopingového kódexu bolo na Slovensku právne takmer nevynútiteľné a jeho uplatňovanie záležalo na dobrovoľnosti športovcov a ochoty národných športových zväzov. V právnom vzduchoprázdne je aj postavenie terajšieho Antidopingového výboru Slovenskej republiky, ktorý pôsobí ako občianske združenie.

Zákaz užívania dopingových látok sa vzťahuje predovšetkým na športovcov a jeho obsahom je zákaz držať dopingovú látku a zákaz požívať dopingovú látku pri príprave na športovú súťaž a v športovej súťaži. Pri odhaľovaní užívania dopingových látok sa vychádza z objektívnej zodpovednosti športovca, čo znamená, že nie je potrebné dokazovať zavinenie športovca. Športovec je totiž povinný starať sa o to, aby sa žiadna dopingová látka nedostala do jeho tela, pretože rozhodujúcim dôkazom dopingu je nález zakázanej dopingovej látky v telesnej vzorke športovca. Na dopingovej kontrole je dôkazné bremeno len preukázania prítomnosti zakázanej dopingovej látky v telesnej vzorke. Na mieru zavinenia športovca sa prihliada len pri ukladaní sankcie za užitie dopingu. Pri porušení zákazu držby dopingovej látky, ktoré možno považovať za pokus o jej požitie, sa naopak vychádza z princípu subjektívnej zodpovednosti, čo znamená, že sa bude vyžadovať dôkaz o úmysle športovca držať takúto látku a bude sa preukazovať priznaním športovca, svedectvom inej osoby alebo iným dôkazom.

Ak sa pri dopingovej kontrole zistí užitie dopingu, vychádza sa z prezumpcie požitia dopingovej látky. Dôkazné bremeno, že sa zistilo užitie dopingu alebo že nastali iné okolnosti (napríklad, odmietnutie dopingovej kontroly, nedostavenie sa na ňu, pokus o falšovanie odobratej vzorky), je na dopingovej kontrole.

Boj proti dopingu je obmedzením športovcov v tom, že sa musia podrobiť dopingovej kontrole a vykonať všetky úkony potrebné k jej úspešnému vykonaniu, že musia oznamovať národnému športovému zväzu potrebné údaje, aby sa mohla úspešne vykonať aj mimosúťažná dopingová kontrola.

Návrh zavádza zodpovednosť za porušenie zákazu užívania dopingu nielen športovcov, ale aj športových odborníkov, ktorí sa starajú o prípravu športovca na športovú súťaž. Podmienkami uplatnenia zodpovednosti športového odborníka za porušenie zákazu užívania dopingových látok je, že

-športový odborník športovcovi dopingovú látku buď priamo podá, alebo sa dopustí zákonom vymedzeného súčinnostného konania,

-ide o športového odborníka, ktorý sa stará o prípravu športovca, pričom nie je dôležité, akú športovú odbornosť má, napríklad tréner, lekár, športový funkcionár alebo iný športový odborník alebo člen realizačného tímu.

Športovému odborníkovi bez ohľadu na to, či sa stará o konkrétneho športovca, sa rovnako ako športovcovi zakazuje mať v držbe dopingovú látku. Výnimkou, ktorá sa vzťahuje na športovcov i športových odborníkov je vlastníctvo dopingovej látky, ktorá je určená na liečebné účely športovca.

Podrobnosti o vykonávaní dopingovej kontroly a nakladaní s odobratými biologickými vzorkami musí upraviť ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 19

Základnou úlohou boja proti dopingu je okrem zachovania pravidiel čestnej športovej hry aj ochrana zdravia športovca. Bolo by proti zmyslu boja proti dopingu, keby sa v mene zachovania pravidiel čestnej športovej hry ohrozilo zdravie športovca. Zákon preto umožňuje užívanie dopingových látok na liečebné účely v súlade s reguláciou na udeľovanie výnimiek pre terapeutické použitie podľa medzinárodnej normy WADA.

Zákaz odstraňuje aj nedostatok zo športovej praxe, ktorý sa prejavuje nielen u nás, ale aj v zahraničí, a to absenciu procesných pravidiel pri povoľovaní užívania dopingových látok na liečebné účely. Rozhodnutie o práve športovca užívať dopingovú látku na liečebné účely bude oprávnené vydať len antidopingová agentúra, pričom bude viazaná lekárskym posudkom, ktorý bude zohľadňovať aj možnosti použitia inej liečebnej látky a len v prípade nevyhnutnosti odporučí prvotne určenú dopingovú látku (napríklad pri akútnej ťažkej astme, či zápalovom ochorení čreva). Proti zamietavému rozhodnutiu sa športovec bude môcť odvolať na arbitrážny tribunál.

Rozhodnutie antidopingovej agentúry o práve užiť dopingovú látku na liečebné účely bude mať len vnútroštátne účinky, a preto športovec, ktorý sa bude chcieť zúčastniť medzinárodnej športovej súťaže alebo medzinárodného športového podujatia, bude musieť túto skutočnosť oznámiť v súčinnosti s antidopingovou agentúrou príslušnému medzinárodnému športovému zväzu a Svetovej antidopingovej agentúre.

K § 20

Princíp oddelenosti rozhodovania o vine a o treste vychádzajúci zo Svetového antidopingového kódexu vyžaduje, aby sankcie za porušenie zákazu dopingu v športe vydal národný športový zväz, ktorý je disciplinárnym orgánom voči športovcovi, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je členom národného športového zväzu. Na určenie osobnej príslušnosti k národnému športovému zväzu je určujúce športové odvetvie, v ktorom športovec pôsobil v čase dopingu, a vydanie preukazu športovca. Vzhľadom na dynamiku športových súťaží je národný športový zväz povinný uložiť sankciu za užitie dopingu určenú v zákone. Rozhodnutie antidopingovej agentúry je pre národný športový zväz záväzné a odvolanie športovca na arbitrážny tribunál nemá odkladný účinok.

Návrh umožňuje národnému športovému zväzu pri ukladaní sankcie vziať do úvahy aj poľahčujúce okolnosti (odsek 5), ktoré znížia mieru zavinenia športovca. Tieto poľahčujúce okolnosti nemenia nič na princípe objektívnej zodpovednosti športovca, a teda nie sú exculpačnými dôvodmi, ale môžu sa uplatniť pri zmiernení sankcie za užitie dopingu. Svetový antidopingový kódex výslovne ukladá „antidopingovej organizácii“ zmierniť sankciu vtedy, keď športovec poskytne účinnú pomoc pri odhaľovaní a dokazovaní dopingu a zákazu držby dopingovej látky.

Návrh v záujme potreby celosvetovej unifikácie sankcií za užitie dopingu určuje sankcie za užitie dopingu v súlade so Svetovým antidopingovým kódexom. Vzhľadom na to, že obsahom sankcií je závažný zásah do práv športovca porovnateľný napríklad s trestom zákazu činnosti v rámci Trestného zákona, je nevyhnutné, aby sankcie výslovne ustanovil zákon tak, aby vylúčil voľnú úvahu národného športového zväzu pri ich ukladaní. Uloženie sankcií je pre národný športový zväz obligatórne. Národný športový zväz pri ukladaní sankcie za užitie dopingu vystupuje ako občianske združenie, na ktoré prešla právomoc orgánu verejnej moci.

Vzhľadom na to, že Slovenská republika prijala medzinárodný záväzok rešpektovať sankcie vymedzené Svetovou antidopingovou agentúrou (WADA) a zohľadňuje autonómiu športových súťaží, tak zákon v prípade kolízie uprednostňuje použitie pravidiel WADA alebo medzinárodného športového zväzu.

Druhou obligatórnou sankciou za doping je kontumácia výsledku dosiahnutého športovcom v konkrétnej športovej hre alebo športovej súťaži (odsek 8).

Rieši sa aj kolektívna zodpovednosť športového klubu (v odseku 9), ktorého členovia (najmenej dvaja) v rámci športového tímu porušili zákaz dopingu v športe. Organizátor športovej súťaže má fakultatívnu možnosť diskvalifikácie športového tímu z tejto športovej súťaže alebo z jej časti. Túto sankciu môže organizátor športovej súťaže uplatniť aj vtedy, keď nebola uvedená v pravidlách predmetnej športovej súťaže.

K § 21

Upravuje sa postup pri súbežnom zistení dopingu. V odseku 1 ide o zistenie dopingu jednou dopingovou kontrolou, pri ktorej sa u športovca zistilo užitie viacerých dopingových látok. V tomto prípade sa uloží len jedna sankcia, pri ktorej ukladaní sa táto okolnosť bude považovať za priťažujúcu okolnosť.

V odseku 2 sa rieši situácia, keď sa u športovca zistí doping dvomi na sebe nezávislými dopingovými kontrolami, a športovcovi ešte nebola ani za jedno z nich uložená sankcia za užitie dopingu. V tomto prípade sa zvyšuje horná hranica sankcie o jeden rok zákazu účasti na športovej súťaži.

K § 22

Hlavnou sankciou za doping je zákaz účasti na športovej súťaži. Tento zákaz však neznamená, že športovec by naďalej nemohol vykonávať šport. Naopak, aj počas doby trvania sankcie sa naďalej môže pripravovať na športové súťaže. Náklady na takúto športovú činnosť však športovec alebo športový odborník nemôže uhradiť z rozpočtu verejnej správy špecifikovaných v návrhu. Nič však nebráni tomu, aby športovec alebo športový odborník uhrádzal tieto náklady zo súkromných zdrojov, čo umožňuje článok 4 ods. 3 písm. b) Dohovoru proti dopingu.

Ďalším obmedzením športovca, ktorému nebol uložený doživotný zákaz účasti na športovej súťaži, je povinnosť poskytovať informácie, ktoré umožnia vykonanie mimosúťažnej dopingovej kontroly (odsek 2).

K § 23

Ustanovenie upravuje rozhodovanie sporov, ktoré vznikajú počas konkrétnej hry predovšetkým správaním sa hráčov. Hrou sa rozumie tak kolektívna hra (napríklad futbalový, volejbalový alebo hokejový zápas), ako aj individuálny športový výkon (napríklad jednotlivé disciplíny v atletike, v gymnastike, v lyžovaní, v plávaní, a pod.).

Spory vzniknuté počas hry sa zásadne rozhodujú okamžite, napríklad, trestným kopom, napomenutím alebo vylúčením hráča z hry, a podobne, podľa pravidiel konkrétnej hry. Takéto spory rozhoduje delegovaný rozhodca, ktorého možnosti nápravných opatrení vyplývajú z pravidiel konkrétnej hry. Rozhodnutie rozhodcu je vo všeobecnosti konečné bez dôsledkov mimo hry a spravidla aj dostatočné.

V odseku 4 sa pamätá na výnimočné situácie, keď porušenie pravidiel hry je natoľko závažné, že nemôže zostať len na úrovni rozhodnutia rozhodcu. Pritom môže ísť o porušenie pravidiel zo strany športovca, rozhodcu, športového klubu alebo organizátora hry. Národný športový zväz má v takýchto prípadoch možnosti potrestať športovca (napríklad uložením disciplinárneho opatrenia), rozhodcu (napríklad sankciou alebo vylúčením zo zboru rozhodcov), športový klub (napríklad pokutou) i organizátora hry (napríklad pokutou, vylúčením divákov alebo uzavretím športoviska). Aj pri týchto zásahoch národného športového zväzu však v zásade zostáva zachovaný výsledok dosiahnutý v hre. Len v krajnom prípade, keď došlo k takému porušeniu pravidiel, ktoré poukazuje na narušenie rovnosti súťaženia, prichádza do úvahy anulovanie výsledku, kontumácia alebo opakovanie hry. Takáto hierarchia riešenia sporov je dôležitá pre zachovanie rovnosti účastníkov športovej súťaže.

K § 24

V tomto ustanovení ide o rozhodovanie sporov, ktoré nevznikli v priebehu konkrétnej hry porušením pravidiel hry. Tieto spory už nerozhoduje rozhodca ako súčasť hry, ale národný športový zväz ako organizátor športovej súťaže. Ide tu o spory vzniknuté počas športovej súťaže z nedodržania pravidiel športovej súťaže zo strany organizátorov športových podujatí alebo športových klubov alebo z porušenia stanov národného športového zväzu zo strany športového klubu, napríklad z porušenia pravidiel na zabezpečenie bezpečnosti športovcov a divákov na športovisku, z prestupových pravidiel, z evidencie, registrácie a licencií. Jednotlivé porušenia a možné sankcie vyplývajú z pravidiel športovej súťaže a zo stanov národných športových zväzov.

Navrhovaný zákon vylučuje z rozhodovania sporov tie spory, ktorých obsahom sú záväzky občianskoprávnej, obchodnoprávnej a pracovnoprávnej povahy, o ktorých sú príslušné rozhodovať súdy. Národný športový zväz je občianskym združením, a tak nemôže nahrádzať štátne orgány.

K § 25

Ustanovenie nadväzuje na § 24 tým, že upravuje disciplinárnu právomoc národného športového zväzu a základné procesné pravidlá disciplinárneho konania ako dôsledku rozhodovania sporov v športe. Vzhľadom na súkromnoprávny charakter disciplinárneho postihu a na rôznorodosť hier a z toho vyplývajúcu rôznosť pravidiel športových súťaží, zákon nemôže upraviť viacero procesných pravidiel, ktoré by boli spoločné všetkým možným postihom vo všetkých športoch. Preto sa ponecháva tak, ako doteraz, úprava procesných pravidiel na národné športové zväzy.

Návrh umožňuje, aby národný športový zväz v pravidlách určil, že disciplinárne konanie bude jednostupňové (rozhodnutie napríklad disciplinárnej komisie bude konečné), alebo či zavedie dvojinštančné (napríklad proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie sa bude možné odvolať na iný orgán národného športového zväzu).

Zriadením športového arbitrážneho tribunálu ako nezávislej inštitúcie súdneho typu sa umožní obrátiť sa odvolaním na tento tribunál bez ohľadu na to, či na národnom športovom tribunáli bolo jednoinštančné alebo dvojinštančné disciplinárne konanie. Zriadenie tribunálu je upravené v čl. II bode 3.

K § 26

Ustanovenie je nomenklatúrou disciplinárnych opatrení, ktoré môžu národné športové zväzy v disciplinárnom konaní ukladať za disciplinárne previnenia. Týka sa tak športovcov, ako aj športových odborníkov.

Návrh ponecháva na národné športové zväzy, aby upravili sadzby pokút a zákazu účasti v športovej súťaži a vyradenia zo športovej reprezentácie vo svojich stanovách alebo iných predpisoch (disciplinárnych poriadkoch). Vzhľadom na súkromnoprávny charakter disciplinárneho postihu a na rôznorodosť hier a z toho vyplývajúcu rôznosť pravidiel športových súťaží, zákon nemôže upraviť viacero procesných pravidiel, ktoré by boli spoločné všetkým možným postihom vo všetkých športoch. Významnú úlohu pri určovaní sadzieb zohráva aj úprava medzinárodného športového zväzu a zvyklosti jednotlivých športov. Ani rovnaké sadzby by nezabezpečili rovnosť všetkých športovcov, lebo niektoré športy sú len krátkodobé sezónne, iné zasa celoročné. V rôznych športoch sú súťaže, v ktorých sú jednotlivé športové podujatia každý druhý deň, v iných zasa dva-trikrát za sezónu.

K § 27

V záujme zvýšenia transparentnosti športového systému sa zriaďuje jednotný celoštátny informačný systém o športe, ktorého správou je poverené ministerstvo. Tento informačný systém je súčasťou informačného systému verejnej správy so všetkými zákonnými pravidlami.

Zriadenie je vyvolané potrebou sprehľadnenia systému, do ktorého sú investované značné prostriedky z rozpočtu verejnej správy. Viaceré kontroly zamerané na finančné hospodárenie s poskytnutými prostriedkami z rozpočtu verejnej správy preukázali na neprehľadnosť systému a na absenciu základných údajov o počte športovcov, športových odborníkov a športových zariadení v jednotlivých športových odvetviach a druhoch športu. Informačný systém má odstrániť aj podozrenia z manipulovaním legitimity niektorých národných športových zväzov, ktoré vykazujú nekorektné údaje napríklad o počte svojich členov, o množstve nimi organizovaných športových súťaží a pod.. Informácie o použití prostriedkov z rozpočtu verejnej správy zasa zvýšia dôveryhodnosť športových klubov a národných športových zväzov nielen vo vzťahu k orgánom verejnej moci, ale aj k športovej verejnosti a všetkým občanom.

Informačný systém môže splniť všetky tieto potreby a požiadavky len vtedy, ak bude komplexný, včasný a prístupný, preto sa predpokladá jeho prístupnosť na internete alebo prostredníctvom iných všeobecne prístupných komunikačných prostriedkov.

K § 28

Obsahom informačného systému o športe bude tzv. športový register, ktorý sa bude členiť na viacero čiastkových registrov, ktoré sú uvedené v návrhu. Vzhľadom na to, že bude prístupný aj verejnosti bude obsahovať len také údaje o osobách, ktoré neohrozia právo na súkromie, ani dobré meno a budú rešpektovať zákonnú ochranu osobných údajov.

K § 29

Zakotvením zákonnej informačnej povinnosti sa má zabezpečiť včasnosť, vierohodnosť a úplnosť údajov obsiahnutých v jednotlivých registroch informačného systému o športe. Každému registru korešponduje konkrétna osoba, ktorá bude mať povinnosť zasielať ministerstvu zákonom požadované údaje. Nesplnenie tejto povinnosti voči ministerstvu školstva je sankcionované ako správny delikt (odsek 1). Nesplnenie povinnosti športového klubu voči národnému športovému zväzu (odsek 2) je porušením stanov a vyrieši ho národný športový zväz disciplinárnou sankciou.

K § 30

Návrh upravuje porušenie oznamovacej povinnosti k vedeniu informačného systému ako správny delikt. Správnym orgánom, ako aj správcom a vymáhajúcim orgánom uložených pokút sa navrhuje ministerstvo školstva.

K § 31

Spoločné ustanovenia riešia tri veci. V odseku 1 sa generálne rieši procesná úprava. Vzhľadom na súkromnoprávny charakter konaní medzi členmi občianskych združení sa vylučuje použitie správneho poriadku, disciplinárne konania upravia stanovy. Správny poriadok sa použije len na konanie o správnych deliktoch.

V odseku 2 je generálna požiadavka na výstavbu športových zariadení tak, aby boli prístupné aj pre telesne postihnuté osoby. Podrobné technické požiadavky na bezbariérovosť vyplývajú zo stavebno-technických predpisov a z technických noriem.

V odseku 3 je generálna požiadavka sledujúca zabrániť ďalší úbytok verejných športových zariadení. Táto požiadavka by sa v konkrétnom území mala realizovať predovšetkým v územných plánoch obcí a zón.

K § 32

Prechodné ustanovenia riešia v odsekoch 1 a 2 prechod na novú úpravu v oblasti boja proti dopingu. V odseku 1 sa navrhuje uplatniť na nedokončené konania navrhovaný zákon z dôvodu, že terajšie konanie sa neuskutočnili na základe zákona, ale podľa právne nejasných pravidiel. Nie je vhodné, aby navrhovaný zákon vylúčil zákonný postup. Určitá výnimka z tohto pravidla je len pri ukladaní sankcie za užitie dopingu, keď sa umožňuje uložiť takú, ktoré je priaznivejšia pre sankcionovaného, hoci nie je podložená zákonom.

Odsek 3 sa týkajú prechodu na navrhovaný režim upravený navrhovaným zákonom.

K § 33

Navrhujú sa zrušiť vykonávacie predpisy, ktoré sú sčasti nahradené navrhovanou úpravou v článku III. Budú nahradené novými vykonávacími predpismi ku dňu účinnosti navrhovaného zákona.

K Čl. II

K bodu 1

Úlohy Slovenského olympijského výboru sa dopĺňajú z dôvodu navrhovanej úpravy v článku I. Vedenie zoznamu uznaných športov bude významné na posudzovanie, či nejaké občianske združenie má právnu povahu národného športového zväzu podľa článku I § 8 ods. 1 písm. a).

Ustanovenie o oprávnení Slovenského olympijského výboru určovať spôsob označovania účastníkov olympijských hier doteraz v zákone chýbalo, hoci v praxi sa realizovalo. Ustanovenie je uzákonením terajšej praxe.

K bodu 2

Ustanovenie je dôsledkom zrušenia Štátneho fondu telesnej kultúry.

K bodu 3 (§ 7a)

Navrhuje sa zriadiť vrcholnú arbitrážnu inštitúciu na rozhodovanie sporov v športe, ktorá dosiaľ v slovenských pomeroch chýba. Jej zriadenie umožní objektívnejšie a spravodlivejšie rozhodovanie sporov v športe. Teraz je rozhodujúcim rozhodovanie disciplinárnych a arbitrážnych komisií alebo výborov národných športových zväzov, pretože po nich už je len možnosť obrátiť sa žalobou na civilný súd. Zriadením tribunálu sa umožní objektívne preskúmanie rozhodnutia národného športového zväzu ešte v rámci športových štruktúr a odbremení súdy od rozhodovania športových sporov. Možnosť obrátiť sa aj potom na civilný súd síce zostáva zachovaná, ale je predpoklad, že sa výrazne zmenší početnosť súdnych žalôb.

Prieskumom v zahraničí sa zistilo, že obdobné národné športové súdy (tribunály, výbory) sú väčšinou pri národných olympijských výboroch, ako pri najnezávislejších športových inštitúciách, pretože všetky národné olympijské výbory vo všetkých štátoch pracujú na základe jednotných pravidiel Medzinárodného olympijského výboru a Olympijskej charty, majú všešportovú povahu a nie sú závislé na niektorom národnom športovom zväze.

Termín „tribunál“ sa navrhuje z dôvodu potreby terminologického odlíšenia od súdov. Navrhovaný tribunál má síce niektoré organizačné a procesné prvky zhodné alebo podobné so súdmi, ale nie je súdom v ústavnoprávnom zmysle, ani nebude nahrádzať súdy.

Sídlom tribunálu sa navrhuje Bratislava z dôvodu, že je tu sídlo všetkých národných športových zväzov, bohatá športová štruktúra s veľkým počtom športových klubov a športovcov a je tu sídlo Slovenského olympijského výboru, ktorý je zriaďovateľom tribunálu, má pre neho pripravené miestnosti a vie zabezpečiť administratívnu, finančnú a technickú stránku činnosti.

Ustanovenie § 7b rieši vecnú príslušnosť tribunálu. Tribunál bude vecne príslušný len na rozhodovanie sporov v oblasti športu, ktoré majú pôvod v pravidlách športových súťaží alebo v stanovách národných športových zväzov. Z rozhodovania tribunálu sú vylúčené spory v občianskoprávnych, obchodnoprávnych a pracovnoprávnych veciach, o ktorých sú príslušné rozhodovať súdy.

Tribunál bude rozhodovať v prvom a jedinom stupni spory medzi národnými športovými zväzmi navzájom, alebo vo vzťahu k Slovenskému olympijskému výboru alebo Slovenskému paralympijskému výboru (odsek 1) a v druhom stupni o odvolaniach proti rozhodnutiam uvedeným v § 7b ods. 2. Pritom nie je rozhodujúce v koľkých inštanciách prebiehali konania na národnom športovom zväze [odsek 2 písm. b) až d)], na účely konania pred tribunálom pôjde vždy o odvolanie proti konečnému (výslednému) rozhodnutiu národného športového zväzu.

Rozhodnutie tribunálu je síce záväzné pre sporiace sa strany a v rovine športovej organizácie je konečné a vykonateľné, ale nevylučuje, neobmedzuje, ani nenahrádza súdnu moc (odsek 4).

Ako vzor navrhovaného tribunálu boli použité stanovy medzinárodného športového súdu v Lausanne. Je to z dôvodu, že ide o dobre fungujúcu, zabehnutú vrcholnú inštitúciu a že za vzor si ju vybrali aj mnohé iné štáty. To zároveň zabezpečuje v medzinárodnej komparácii určitú štandardnú organizačnú a kompetenčnú úroveň a transparentnosť a pre tribunál medzinárodnú akceptovateľnosť.

K Čl. III

K bodu 1

Ide o legislatívnotechnickú úpravu. Pri ostatnej novele sa opomenulo existenciu samosprávnych krajov doplniť aj do § 1. Nejde o vecnú zmenu

K bodu 2

Úpravou sa vo výpočte orgánov na úseku telesnej kultúry očisťuje nezrozumiteľný text o nepotrebné slová. Nejde o vecnú zmenu.

K bodu 3

Vypúšťajú sa úlohy ministerstva školstva, ktoré bude plniť podľa navrhovaného zákona v článku I (§ 4 návrhu).

K bodu 4

Ide o formulačnú úpravu terajšieho § 4 písm. m) vzhľadom na úpravy v oblasti akreditácie vzdelávacích zariadení (bod 11).

K bodu 5

Ustanovenie sa dopĺňa o športové kluby, ktoré sú štátnymi rozpočtovými organizáciami ministerstiev obrany a vnútra.

K bodu 6

Ide o úpravu úloh Ministerstva zdravotníctva SR a Úradu verejného zdravotníctva SR vyplývajúcich z teraz platných predpisov o verejnom zdraví a o zdravotnej starostlivosti.

K bodu 7

Dopĺňa sa úloha ministerstva hospodárstva vo veci trhovej kontroly obsahu dopingových látok v prípravkoch používaných vo farmakológii v spotrebiteľskej sieti a vo fitcentrách a posilňovniach. Ide o miesta nekontrolovaného dopingu v oblasti tzv. športu pre všetkých, keď sa ako doping užívajú chemické látky bežne dostupné v maloobchodnej sieti ako sú vitamíny, posilňujúce nápoje alebo iné podporné prípravky.

K bodu 8

V § 6 a 7 sú vo výpočte úloh pre samosprávne kraje a obce v oblasti telesnej kultúry formulačné a drobné vecné zmeny. Ich aktivity sú naďalej nasmerované v regionálnych a miestnych podmienkach na podporu športových podujatí a využívania športovísk, vrátane školských športovísk (telocviční) na účely tzv . športu pre všetkých. Vypustili sa ich úlohy v oblasti starostlivosti o športové talenty, ktorú upravuje navrhovaný zákon v článku I.

K bodu 9

Vypúšťa sa ustanovenie, ktoré je teraz zahrnuté do nového znenia § 7.

K bodu 10

Vypúšťaný odsek 3 sa vzťahuje na problematiku, ktoré je teraz upravená v článku I. Vypustením odseku nedochádza k podstatnej zmene terajšieho stavu.

K bodu 11

Vypúšťané slová v novooznačenom odseku 3 sa vzťahujú na problematiku upravenú v článku I. Ustanovenie zostáva naďalej platné vo vzťahu k odmeňovaniu športovcov a osôb v oblasti telesnej kultúry (napríklad v oblasti turistiky, aerobiku a iných telesných aktivít).

K bodom 12 a 13

Ustanoveniami sa modifikuje názov a upresňuje obsah činnosti akreditačnej komisie ministerstva. Novým znením odsekov 1 až 7 nedochádza k podstatnej vecnej zmene postavenia ani úloh akreditačnej komisie. Tento postup sa zvolil z racionálneho dôvodu – znížiť počet novelizačných bodov vyvolaných drobnými formulačnými zmenami a legislatívnotechnickými úpravami textu, ktoré by sa dotkli každého odseku v § 11.

Akreditačná komisia zostáva poradným orgánom ministerstva školstva, a preto nemá postavenie správneho orgánu. Akreditáciu udeľuje a odníma a potvrdenia o akreditácii vydáva a odoberá ministerstvo školstva vo vlastnom mene.

Problematiku správnych poplatkov upravuje zákon Národnej rady Slovenskej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.

Vypúšťané odseky 8 a 9 boli zahrnuté do nového znenia odsekov 6 a 7 v § 11.

K bodu 14

Ustanovenie nového odseku 3 je po úprave prevzaté z doterajšieho ustanovenia § 11 ods. 4, lebo vecne takáto problematika patrí do § 12.

Nové odseky 4 a 5 ustanovujú režim vydávania osvedčení. Z dôvodu právnej istoty je nevyhnutné, aby základné veci týkajúce sa vydávania osvedčenia a jeho platnosti upravoval priamo zákon.

K bodu 15

Ide o legislatívnotechnickú úpravu poznámky pod čiarou k odkazu 3a, ktorý je v § 12a zákona po jeho novele zákonom č. 5/2005 Z. z. Zákon č. 477/2002 Z. z. bol nahradený novým zákonom č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií.

K Čl. IV

Navrhuje sa vyhlásiť úplné znenie zákona o telesnej kultúre z dôvodu, že ide už o štvrtú zmenu zákona a že ide zákon určený veľkému okruhu adresátov.

K Čl. V

Ustanovenie určuje nadobudnutie účinnosti zákona.

Bratislava 26. marca 2008

Robert F i c o v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján M i k o l a j v. r.

podpredseda vlády a minister školstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu