Zákon o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 292/2014 účinný od 01.07.2016 do 31.01.2017

Vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013, ako aj na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 137 z 20. marca 2013 k Návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení, uznesenia vlády č. 235 z 31. mája 2012 k Akčnému plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016, uznesenia vlády č. 380 z 8. júla 2015 k Aktualizácii Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 – 2016 a uznesenia vlády č. 403 z 8. júla 2015 k Akčnému plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu.

Teoretických aj praktických prístupov sa pri riešení trestnej zodpovednosti právnických osôb uplatňuje niekoľko. Problematika trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je v posledných rokoch jednou z najdiskutovanejších tém v systéme práva, ktoré vychádza z kontinentálneho typu právnej kultúry. Vychádzajúc z poznatkov vedy trestného práva, ako aj existujúcich modelov trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb možno konštatovať, že sa uplatňujú rôzne prístupy k jej ponímaniu, či obsahovému vymedzeniu. Pre anglosaský systém práva, ale aj pre niektoré členské štáty Európskej únie (napr. Holandsko, Francúzsko, Portugalsko, Španielsko) je charakteristickým modelom tzv. priama trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb – v tomto prípade sa voči právnickým osobám vyvodzujú štandardné (priame) tresty, pričom tieto nie sú podmieňované trestným stíhaním fyzickej osoby. V rámci kontinentálneho systému práva sa uplatňoval aj model tzv. nepriamej resp. pseudo trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, kde formálno-právne trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb síce nie je vyjadrená a trestne zodpovedné sú len fyzické osoby (konajúce v mene právnickej osoby), ale zákon súčasne umožňuje právnickým osobám v trestnom konaní uložiť niektoré trestnoprávne sankcie, ktoré nie sú definované ako tresty ale ochranné opatrenia, ktoré sa právnickej osobe ukladajú nie ako dôsledok spáchania trestného činu, ale v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi (napr. do roku 2010 Španielsko). Tretím prístupom k chápaniu protiprávnej činnosti právnických osôb je postihovanie tohto konania normami administratívnoprávnej povahy, napr. v Nemecku prostredníctvom noriem správneho práva trestného, kde o sankcii proti právnickej osobe v prvom stupni rozhoduje správny orgán a v odvolacom konaní súd v trestnom konaní.

Bez ohľadu na rôzne teoretické alebo praktické prístupy k trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je nutné poznamenať, že jej samotná podstata do značnej miery narúša princípy (zásady) kontinentálneho modelu trestného práva. Narúša sa doterajší prísne individuálny charakter trestnej zodpovednosti, resp. jej vnímanie ako zodpovednosti fyzickej osoby. Na strane druhej však aktuálne vývojové trendy, hovoriace v prospech zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb, nepochybne súvisia s novými spoločenskými, ekonomickými a politickými zmenami, ktoré si často vyžadujú nielen individuálnu reakciu štátu, ale sú často prejavom vôle určitého medzinárodného spoločenstva, či zoskupenia štátov (EÚ, OECD, Rada Európy). Výsledkom činnosti medzinárodného spoločenstva je existencia niekoľkých medzinárodných a nadnárodných záväzkov a odporúčaní na zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, ktoré tieto organizácie adresujú svojim členským štátom. Nakoľko Slovenská republika je plnohodnotným členom týchto medzinárodných organizácií, očakávania vyslovené medzinárodným spoločenstvom sa musia premietnuť aj do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nutnosť zaviesť efektívny mechanizmus sankcionovania právnických osôb, ak došlo v súvislosti s ich činnosťou ku spáchaniu trestného činu, vyplýva z nasledujúcich medzinárodných dokumentov (nejde o vyčerpávajúci výpočet):

1. Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách prijatý negociačnou konferenciou 21. novembra 1997, podpísaný 17. decembra 1997 v Paríži, platný pre SR od 23. novembra 1999 (oznámenie č. 318/1999 Z. z.)
2. Odporúčanie v bode 246 Správy o aplikácii Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách schválená Pracovnou skupinou o podplácaní v medzinárodných obchodných transakciách 9. novembra 2005
3. Odporúčanie č. R (88) 18 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy týkajúce sa zodpovednosti podnikov, ktoré majú právnu subjektivitu, za trestné činy spáchané v súvislosti s ich činnosťou schválené na Výbore ministrov 20. októbra 1988 na 420. schôdzke ministerských zástupcov
4. Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (crime) prijatý 8. novembra 1990 v Štrasburgu (ETC 141), platný pre SR od 1. septembra. 2001 (oznámenie č. 109/2002 Z. z.)
5. Dohovor Rady Európy o praní, vyhľadávaní, zaistení a konfiškovaní ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu č. 198 prijatý 16. mája 2005 bol vo Varšave (ETC 198), (oznámenie č. 91/2009 Z. z.)
6. Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.)
7. XVI. odporúčanie Správy o dodržiavaní Slovenskej republiky, druhé hodnotiace kolo schválené GRECO na 28. plenárnej schôdzi v Štrasburgu dňa 12. mája 2006
8. Dohovor o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001 z Budapešti, všeobecne (pre štáty, ktoré ho ratifikovali) už nadobudol platnosť dňa 1. júla 2004 (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.)
9. Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)
10. Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi prijatý 16. mája 2005 vo Varšave (ETC 197) , ratifikovaný prezidentom SR 27. marca 2007
11. Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
12. Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004 (oznámenie č. 621/2003 Z. z.)
13. Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii prijatý 25. mája 2000 v New Yorku, platný pre SR od 25. júla 2004 (oznámenie č. 424/2004 Z. z.)
14. Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31. októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006 (oznámenie č. 434/2006 Z. z.)
15. Druhý protokol vyhotovený na základe článku k.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel
16. Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním z 1. júla 2010 v Lanzarote (ETC 201)
17. Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú.v. ES L 149, 2.6.2001)
18. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. ES L 164, 22.6.2002)
19. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. ES L 328, 5.12.2002)
20. Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. EÚ L 192, 31.7.2003)
21. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.11.2004)
22. Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú.v. EÚ L 76, 22.3.2005) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú.v. EÚ L 081, 27.3.2009)
23. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú.v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice 2009/123/ES
24. Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6.októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (Ú.v. EÚ L 328, 24.11.2006)
25. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)
26. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú.v. EÚ L 300, 11.11.2008)
27. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)
28. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)
29. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú.v. EÚ L 280, 27.10.2009)
30. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú.v. EÚ L 101, 15.4.2011)
31. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú.v. EÚ L 335, 17.12.2011),
32. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú.v. EÚ L 218, 14.8.2013),
33. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (Ú.v. EÚ L 151, 21.5.2014).

V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o prvú iniciatívu riešenia problematiky zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb bolo navrhované už v rámci rekodifikácie trestného práva v roku 2005, pričom k jej schváleniu nedošlo. Rovnako tak bol odmietnutý samostatný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb (dvakrát v roku 2006 a následne v roku 2007). Vo všetkých vymenovaných prípadoch išlo o tzv. priamej zodpovednosti právnických osôb.

K implementácii trestnej zodpovednosti právnických osôb do právneho poriadku Slovenskej republiky, aj keď v nepriamej forme tzv. pseudo trestnej zodpovednosti, došlo až prijatím zákona č. 224/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto zákonom sa zaviedli nové trestnoprávne sankcie v podobe ochranných opatrení voči právnickým osobám (zhabanie peňažnej čiastky, zhabanie majetku), pričom uloženie týchto ochranných opatrení nie je podmienené väzbou na trestné stíhanie fyzických osôb, ale však podmienené splnením podmienok podľa § 83a a 83b Trestného zákona v platnom znení. Materiálne tak Slovenská republika naplnila požiadavku vyvodiť v trestnom konaní voči právnickej osobe sankcie trestného charakteru a súčasne uznať trestnú zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb konajúcich v jej mene aj keď ju formálno-právne nevyjadrila. Vychádzajúc z dostupných štatistických údajov k dnešnému dňu predkladateľ neeviduje využitie týchto ustanovení v praxi, t.j. k ich aplikácii zatiaľ nedošlo a v trestnom konaní nebola prostredníctvom tejto úpravy platnej od roku 2010 postihnutá žiadna právnická osoba.

Slovenská republika ako zmluvná strana Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (ďalej len „Dohovor OECD“) je v pravidelných intervaloch hodnotená v pléne WGB/OECD. Najzávažnejším zisteným nedostatkom hodnotenia Slovenskej republiky zo strany OECD (Správa z tretej etapy hodnotenia Slovenskej republiky, ktorú vypracovala Pracovná skupina OECD pre podplácanie, hodnotí realizáciu a uplatňovanie Dohovoru o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z 15. Júna 2012) je nesúlad s požiadavkami čl. 2 Dohovoru OECD, teda absencia efektívnej úpravy zodpovednosti právnických osôb vo vzťahu k postihovaniu podplácania zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. WGB/OECD nepovažuje súčasne platnú právnu úpravu zodpovednosti právnických osôb upravenú v Trestnom zákone za efektívnu a spĺňajúcu požiadavky Dohovoru OECD. V tejto súvislosti Pracovná skupina OECD konštatuje, že „pracovnej skupine spôsobuje najväčšie obavy pretrvávajúca absencia trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorá 12 rokov od nadobudnutia účinnosti Dohovoru v Slovenskej republike ešte stále nie je upravená“ a súčasne uvádza, že „Slovenská republika musí prioritne zaviesť zodpovednosť právnických osôb, aby bolo možné stíhať právnické osoby za trestné činy poskytovania úplatkov zahraničným verejným činiteľom, vrátane poskytovania úplatkov“. Hodnotiaca správa platnú právnu úpravu Slovenskej republiky v podstate označila za úpravu konfiškácií vo vzťahu k právnickým osobám, a nie za zavedenie zodpovednosti právnickej osoby podľa trestného práva. Z hodnotiacej správy vyplýva záver, že súčasná právna úprava Slovenskej republiky týkajúcej sa zodpovednosti právnických osôb nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z Dohovoru OECD pre vyvodenie zodpovednosti právnických osôb. S cieľom splniť odporúčania vyslovené v rámci hodnotenia je pri koncipovaní novej legislatívnej úpravy nevyhnutné zohľadniť kritériá obsiahnuté v hodnotiacej správe. Detailne sú tieto odporúčania popísané v materiáli „Návrh opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení“, ktorý vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila uznesením č. 137 z 20. marca 2013. Jednou z úloh vyplývajúcich z označeného uznesenia vlády je aj úloha predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb (C.14.).

Východiskom pri koncipovaní predkladanej právnej úpravy boli primárne medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ako aj komparácia existujúcich úprav v rámci vybraných členských štátov Európskej únie. Z tejto komparácie vyplynulo, že v členských štátoch EÚ, s výnimkou Spolkovej republiky Nemecko, sú právnickým osobám ukladané súdmi v trestnom konaní tresty alebo ochranné opatrenia (ako jedna z foriem trestných sankcií) v rámci zavedenej trestnej zodpovednosti právnických osôb v podobe trestných dôsledkov trestného činu spáchaného fyzickou osobou konajúcou za právnickú osobu formou pričítania právnickej osobe. Koncept tzv. nepravej resp. pseudo trestnej zodpovednosti zaviedla len Slovenská republika po vzore Španielska, ktoré však od tohto konceptu ustúpilo prijatím osobitného zákona č. 5/2010 o trestnej zodpovednosti právnických osôb z 22. júna 2010).

Koncept zodpovednosti právnických osôb v podobe administratívnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom správneho práva trestného, po vzore právnej úpravy Spolkovej republiky Nemecko, by bol podľa názoru predkladateľa uplatniteľný v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky len za predpokladu vytvorenia novej hmotnoprávnej a procesnej úpravy v oblasti správneho práva a jeho previazania s trestným procesom s rizikom možnej pochybnosti o ústavnosti tohto riešenia.

V prvom rade je potrebné uviesť, že podľa čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.“. Trestné činy predstavujú kategóriu protiprávnych konaní, za ktoré pre ich vysokú spoločenskú škodlivosť hrozí závažná sankcia – trest, a preto je sankčný postih za tieto konania vyhradený výlučne nezávislej súdnej moci s ústavnou garanciou procesných práv účastníkov konania. Trestné činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. S prihliadnutím na čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je preto pochybné prečo voliť iný prístup v prípade právnickej osoby a fyzickej osoby, ak ide o typologicky rovnaké protiprávne konanie, najmä ak konanie pred nezávislým a nestranným súdom poskytuje vyšší štandard právnej ochrany ako administratívne konanie.

Ako je uvedené vyššie, riešenie trestnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom administratívnej zodpovednosti by si vyžiadalo potrebu zavedenia nových skutkových podstát správnych deliktov (obsahovo totožných so skutkovými podstatami trestných činov), rovnako aj zavedenie novej procesnej úpravy, ktorá by nevyhnutne musela inkorporovať mnohé procesné inštitúty trestného konania (odloženie veci, právo na obhajobu, práva a povinnosti účastníkov konania vrátane obhajcov, predvolanie, predvedenie, výsluch, postavenie poškodeného vrátane jeho práva na náhradu škody, opravné konanie, výkon sankcií, právny styk s cudzinou a pod.). Trestný proces už pritom všetky uvedené inštitúty pozná a orgány činné v trestnom konaní sú na rozdiel od správnych orgánov zvyknuté ich efektívne využívať. Správne orgány by museli byť nevyhnutne vybavené takým katalógom práv a povinností ako v súčasnosti orgány činné v trestnom konaní. Zavedenie administratívnej zodpovednosti právnických osôb by súčasne viedlo k limitom v rámci plnenia záväzkov Slovenskej republiky v oblasti medzinárodnej justičnej a policajnej spolupráce v trestných veciach a využívaní tých inštitútov a mechanizmov medzinárodnej spolupráce, ktoré možno využívať pri odhaľovaní závažných foriem trestnej činnosti. Tento záver platí rovnako aj pre oblasť záväzkov týkajúcich sa uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí vydaných cudzími štátmi v trestnom konaní voči právnickým osobám.

Návrh zákona upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní proti právnickým osobám.

V ďalších novelizačných článkoch sa navrhuje vykonanie novelizácie značného počtu súvisiacich zákonov. Tieto zmeny možno rozdeliť do troch skupín.

Prvú skupinu novelizovaných predpisov predstavujú zákony, ktorých zmena reaguje primárne na zrušenie doterajšej právnej úpravy tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb a jej nahradenie novou právnou úpravou. Ide najmä o novelizáciu Trestného zákona, Trestného poriadku, zákona o registri trestov, zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zákona o verejnom obstarávaní, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

Druhú skupinu predstavujú zákony, ktoré upravujú úradnú evidenciu zápisom do ktorej právnické osoby vznikajú. V tomto prípade sa novelizácie zameriavajú na rozšírenie údajov evidovaných o právnických osobách, a to o údaje o trestoch a ochranných opatreniach uložených v trestnom konaní právnickej osobe.

Tretiu skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú popísané v doložke vybraných vplyvov a v príslušných prílohách.



 
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie


1. Predkladateľ návrhu zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskej únie:

- v primárnom

Hlava VI Zmluvy o Európskej únii – „Ustanovenia o policajnej a justičnej spolupráci“

- v sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4. 2011)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v EÚ L 335, 17.12.2011)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

2. nelegislatívne akty

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 27.11.1995
Druhý protokol vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Bruseli

Dohovor z 25.6.1997 na základe čl. K3 Zmluvy o EÚ o boji proti úplatkárstvu, na ktorom sa podieľajú úradníci ES alebo členských štátov EÚ

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov, (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002)

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003)

Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009 (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008)

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.


4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001)

2. júna 2003

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002)

31. decembra 2002

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002)

5. decembra 2004

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003)

22. júla 2005

Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004)

12. mája 2006


Rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy (Ú. v. EÚ L 69, 16.03.2005)

16. marca 2007

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

26. decembra 2010

Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008)

11. mája 2010

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

28. novembra 2010

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)

20. júla 2011

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009)

5. decembra 2011

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4. 2011)

6. apríla 2013

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011)

18. decembra 2013

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

4. september 2015

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

23. máj 2016

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

do júna 2013

(bod 10. jún Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013 v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a s odporúčaniami medzinárodných organizácií)

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

bezpredmetné

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky



 
DOLOŽKA
vybraných vplyvov


A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:
Pozitívne Žiadne Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x x
3. Sociálne vplyvy x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x


A.3. Poznámky

Vplyvy na rozpočet verejnej správy nie je možné kvantifikovať, nakoľko nie je objektívne možné zhodnotiť koľko právnických osôb bude trestne stíhaných, v koľkých prípadoch sa uložia tresty, ktoré by mohli zakladať pozitívny vplyv na štátny rozpočet (napr. trest prepadnutia majetku, peňažný trest), resp. v koľkých prípadoch sa uplatnia inštitúty, ktoré by zakladali negatívne vplyvy na štátny rozpočet (napr. úhrada trov likvidácie v prípade nemajetnej spoločnosti). Prípadné výdavky budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu v jednotlivých rozpočtových rokoch, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

V rámci predbežného pripomienkového konania zaujali gestori stanoviská, ktoré sú zohľadnené v predloženom materiáli s výnimkou kvantifikácie vplyvov na rozpočet verejnej správy.







B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V úvodnom ustanovení sa upravuje predmet zákona a jeho vzťah k iným zákonom. Predmetom zákona je úprava základov trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhov trestov ukladaných právnickým osobám za spáchané trestné činy a osobitosti trestného konania proti právnickým osobám.

V odseku 2 sa upravuje subsidiárne použitie Trestného zákona vo vzťahu k trestnej zodpovednosti právnickej osoby a Trestného poriadku vo vzťahu ku konaniu voči právnickej osobe, ak zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje.

K § 2

Predmetné ustanovenie upravuje územnú pôsobnosť zákona vo vzťahu k právnickým osobám, pričom stanovuje nevyhnutné odchýlky od pôsobnosti Trestného zákona vo vzťahu k trestným činom fyzických osôb. Pri vymedzení územnej pôsobnosti zákona sa vychádzalo z požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná a identifikovaných špecifík právnických osôb s cieľom ich efektívneho stíhania.

K § 3

V tomto ustanovení sa uvádza taxatívny výpočet trestných činov upravených v osobitnej časti Trestného zákona, u ktorých dochádza k vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby, ak sú spáchané právnickou osobou spôsobom určeným návrhom zákona (§ 4). Vymedzený katalóg trestných činov zohľadňuje jednak medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z členstva v Európskej únii. Zoznam medzinárodných nástrojov ako aj príslušných právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré zaväzujú k vyvodeniu zodpovednosti voči právnickej osobe za spáchanie alebo jej účasť na trestnej činnosti je uvedený vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Katalóg trestných činov u ktorých vzniká trestná zodpovednosť právnickej osoby je súčasne doplnený o tie trestné činy, u ktorých je s ohľadom na ich povahu a na poznatky aplikačnej praxe ich stíhanie v záujme Slovenskej republiky (tzv. daňové trestné činy).

S ohľadom na stály vývoj medzinárodnej agendy je možné do budúcna očakávať potrebu ďalšej modifikácie tohto katalógu trestných činov.

Aktuálny navrhovaný katalóg trestných činov má nasledovný právny základ:

Nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 a 173 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.11.2004)

Šírenie toxikománie podľa § 174 Trestného zákona
Obchodovanie s ľuďmi podľa § 179 Trestného zákona

- Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi (ETC 197)
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011).

Sexuálne násilie podľa § 200 Trestného zákona
Sexuálne zneužívanie podľa § 201 až 202 Trestného zákona
Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011)

Podielnictvo podľa § 231 a 232 Trestného zákona
Legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 a 234 Trestného zákona

- Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (oznámenie č. 109/2002 Z. z.)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú. v. ES L 182, 5. 7. 2001)

Poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií podľa § 247 Trestného zákona
Poznámka: v nadväznosti na vládny návrh zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov tlač 1630, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV tu patria aj tiež novonavrhované skutkové podstaty
§ 247a Neoprávnený zásah do počítačového systému,
§ 247b Neoprávnený zásah do počítačového údaja,
§ 247c Neoprávnené zachytávanie počítačových údajov,
§ 247d Výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14. 8. 2013)
- Dohovor o počítačovej kriminalite (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.)

Neoprávnené zamestnávanie podľa § 251a Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)

Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až 263 Trestného zákona

- Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel a jeho protokoly

Falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 Trestného zákona
Uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 Trestného zákona
Výroba a držba falšovateľského náčinia podľa § 272 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV z 29. mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 1; Ú.v. ES L 140, 14.6.2000) v znení rámcového rozhodnutia Rady 2001/888/SVV zo 6. decembra 2001 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú.v. ES L 329, 14.12.2001)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú. v. ES L 149, 2. 6. 2001)

Všeobecné ohrozenie podľa § 284 a 285 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 a 295 Trestného zákona
Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11. 11. 2008)
- Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004, uverejnený pod č.621/2003 Z. z.

Založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002).
- Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
- Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

Nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov podľa § 298 a 299 Trestného zákona
Ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa § 300 a 301 Trestného zákona
Neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona
Neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok podľa § 302a Trestného zákona
Porušovanie ochrany vôd a ovzdušia podľa § 303 a 304 Trestného zákona
Porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 Trestného zákona
Porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008)
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27. 10. 2009)

Teror podľa § 313 a 314 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002)

Prijímanie úplatku podľa § 328 až 331 Trestného zákona
Podplácanie podľa § 332 až 335 Trestného zákona
Nepriama korupcia podľa § 336 Trestného zákona

- Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.)
- Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31.októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006,(ozn. č. 434/2006 Z. z.)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22.júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore

Prevádzačstvo podľa § 355 a 356 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 328, 5. 12. 2002)

Kupliarstvo podľa § 367 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011)

Výroba detskej pornografie podľa § 368 Trestného zákona
Rozširovanie detskej pornografie podľa § 369 Trestného zákona
Prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 Trestného zákona
Ohrozovanie mravnosti podľa § 371 a 372 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011)

Terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/919/SVV z 28. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV o boji proti terorizmu (Ú. v. EÚ L 330, 9. 12. 2008)
- Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
- Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422 Trestného zákona
Výroba extrémistických materiálov podľa § 422a Trestného zákona
Rozširovanie extrémistických materiálov podľa § 422b Trestného zákona
Prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c Trestného zákona
Popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d Trestného zákona
Hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona
Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 Trestného zákona
Podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

K § 4

Uvedené ustanovenie v odseku 1 definuje trestný čin spáchaný právnickou osobou a upravuje podmienky vyvodenia trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe za jeho spáchanie prostredníctvom tzv. pričítateľnosti trestného činu právnickej osobe. Uvedený koncept pričítateľnosti spáchania trestného činu právnickej osobe upravený v odseku 2 vychádza zo skutočnosti, že právnické osoby sú subjektom práva odlišným od fyzickej osoby, pričom ide o subjekty, ktoré sú právom umelo vytvorené s priznaním spôsobilosti k právam a povinnostiam, právnym a protiprávnym úkonom a zodpovednosti v právnych vzťahoch.
Vzhľadom k skutočnosti, že vznik a existencia právnických osôb predstavuje určitú právnu konštrukciu, musí byť právom konštruovaný i spôsob konania právnických osôb ako subjektov práva navonok, nakoľko právnická osoba ako celok nedisponuje vôľovou zložkou, nemôže teda podľa takejto vlastnej vôle jednať a navonok ju prejavovať. Z uvedeného dôvodu právny poriadok stanovuje, že vlastné konanie právnickej osoby predstavujú tie prejavy vôle, ktoré menom právnickej osoby konajú ňou určené orgány alebo zástupcovia právnickej osoby ako fyzické osoby a právne následky spojené s týmito prejavmi sa pričítajú priamo právnickej osobe ako subjektu práva.

Osoby, ktorých protiprávne konanie je následne pričítané právnickej osobe sú vymedzené v odseku 1 s ohľadom na požiadavky medzinárodných nástrojov a právne záväzných aktov EÚ. Skúmanie zavinenia u trestných činov právnických osôb je vylúčené z povahy veci, nakoľko právnická osoba ako právny konštrukt nedisponuje na rozdiel od fyzickej osoby vôľovou zložkou, ktorá je základom zavinenia u fyzických osôb.

Prvým predpokladom trestnej zodpovednosti právnickej osoby je, že došlo k spáchaniu trestného činu. Druhým predpokladom, kedy sa trestný čin považuje za spáchaný právnickou osobou je existencia príčinnej súvislosti na jednej strane medzi záujmom právnickej osoby, činnosťou právnickej osoby (bez ohľadu na okolnosť, či ide o činnosť, ktorú má povolenú resp. zapísanú v príslušnom registri ako predmet činnosti resp. podnikania) alebo tou okolnosťou, že právnická osoba vystupuje len ako prostriedok na páchanie trestnej činnosti a na druhej strane protiprávne konanie fyzickej osoby, ktorá

a) koná ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená menom právnickej osoby alebo za právnickú osobu konať (na základe zmluvného zastúpenia, napr. prokurista); štatutárnym orgánom resp. členom štatutárneho orgánu je ten, kto je na konanie za právnickú osobu oprávnený zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka),

b) vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby aj keď nemá iný vzťah k právnickej osobe; nemusí ísť len o také kontrolné orgány, ktorých postavenie priamo upravujú právne predpisy (dozorná rad, kontrolná komisia), ale aj o kontrolné orgány zriadené právnickou osobou nad rámec obligatórnych kontrolných orgánov; v tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe len ak konali v záujme právnickej osoby (viď odsek 2), právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme,

c) vykonáva rozhodujúci vplyv na riadenie tejto právnickej osoby, ak jeho konanie bolo aspoň jednou z podmienok zakladajúcich trestnú zodpovednosť právnickej osoby; tu ide o prípady tzv. „tieňových“ (shadow) manažérov, ktorí síce formálne ustanovia za štatutárny orgán alebo za členov štatutárneho orgánu iné osoby, avšak fakticky spoločnosť riadia oni (napr. dojednávajú zmluvy, aj keď fakticky ich v mene spoločnosti formálne uzatvára štatutárny orgán). Porovnaj v tejto súvislosti napr. čl. 22 ods. 7 návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločnostiach s ručením neobmedzeným s jediným spoločníkom (COM(2014) 212), v zmysle ktorého „Akákoľvek osoba, ktorej nariadenia alebo pokyny konatelia spoločnosti zvyčajne plnia, sa bez toho, aby bola formálne vymenovaná, sa považuje za konateľa, pokiaľ ide o všetky povinnosti a záväzky, ktorým podliehajú konatelia“. V tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe rovnako ako v osôb podlľa písm. b) len ak tieto osoby konali v záujme právnickej osoby (viď odsek 2), právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme,

d) iný zamestnanec alebo osoba v obdobnom postavení („dohodár“, prípadne príkazník, mandatár, resp. osoba plniaca úlohy pre právnickú osobu na základe zmluvného občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho vzťahu) pri plnení pracovných úloh pre právnickú osobu ak koná na základe rozhodnutia, schválenia alebo pokynu orgánov právnickej osoby alebo osoby uvedenej v písmenách a) až d) (bez ohľadu na okolnosť, akou formou udeleným), alebo ak konala preto, že orgány právnickej osoby alebo osoby uvedené v písmenách a) až d) si nesplnili zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov (napr. na úseku bezpečnosti práce), alebo ak tieto orgány alebo osoby nevykonali nevyhnutné opatrenia k zamedzeniu alebo odvráteniu následkov trestného činu. Trestná zodpovednosť právnickej osoby nevzniká pri excesívnom konaní zamestnanca, ktorý koná výlučne v svoj prospech.

V odseku 3 je upravený liberačný dôvod (materiálny korektív) vo vzťahu k vyvodeniu trestnej zodpovednosti právnickej osoby za konanie zamestnanca, ktoré bolo spôsobené výlučne tým, že právnická osoba nesplnila zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov. Právnickej osobe sa takýto trestný čin nepričíta ak význam nesplnenia týchto povinností k spáchanému trestnému činu je vzhľadom na predmet činnosti právnickej osoby, spôsob vykonania trestného činu a jeho následky a okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný nepatrný.

V zmysle odseku 4 sa pre vyvodenie trestnej zodpovednosti právnickej osoby nevyžaduje vyvodenie trestnej zodpovednosti fyzickej osoby a súčasne sa upravuje, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba za právnickú osobu konala.

Odsek 5 upravuje prípady vzniku právne dôležitých skutočností podľa osobitných prepisov, ktoré však nemajú vplyv na trestnú zodpovednosť právnickej osoby.

Odsek 6 upravuje ďalšie zákonné predpoklady, pri splnení ktorých sa rovnako aplikujú ustanovenia § 4 o trestnej zodpovednosti právnickej osoby.

K § 5

Uvedené ustanovenie expressis verbis vylučuje trestnú zodpovednosť právnických osôb určitých subjektov, ktoré sú v tomto ustanovení vymenované. Jedná sa o subjekty, ktoré priamo vykonávajú alebo plnia úlohy štátu alebo štátnej správy, alebo boli zriadené zákonom. Vyvodzovaním trestného postihu voči týmto právnickým osobám by štát jednak postihoval sám seba, ale taktiež by to mohlo mať dopad na výkon verejnej správy. Nie všetky právnické osoby budú teda podliehať trestnej zodpovednosti. Vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb sa týka najmä štátu a jeho orgánov, ako aj iných štátov, či medzinárodných organizácií, čo zodpovedá aj medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky.

Jedinou výnimkou v zmysle odseku 2 sú právnické osoby, v ktorých majú takéto subjekty majetkovú účasť. Voči takýmto právnickým osobám, je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť za spáchaný trestný čin. Ide najmä o právnické osoby - podniky s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávy.

K § 6

Uvedené ustanovenie definuje páchateľa trestného činu. Povaha právnickej osoby vylučuje prevzatie úpravy páchateľa, resp. spolupáchateľa z Trestného zákona (§ 19 a 20), nakoľko páchateľstvo právnickej osoby je viazané na pričítateľnosť škodlivého následku trestného činu. „Spôsobom uvedeným v tomto zákone“ sa rozumejú jak objektívne tak subjektívne predpoklady vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby. V odseku 2 sa definuje spolupáchateľstvo pri trestných činoch spáchaných právnickou osobou a v odseku 3 forma účastníctva právnickej osoby na spáchanom trestnom čine.

K § 7

Trestná zodpovednosť právnickej osoby je úzko spätá s problematikou právneho nástupníctva právnickej osoby. Otázku prechodu trestnej zodpovednosti právnických osôb je nevyhnutné výslovne upraviť v návrhu zákona, v opačnom prípade by zrušenie právnickej osoby s právnym nástupcom znamenal jednoduchý spôsob ako sa trestnej zodpovednosti vyhnúť. Takáto právna úprava nie je ojedinelá a možno ju považovať za štandard v rámci právnych úprav trestnej zodpovednosti právnických osôb. Na základe uvedeného bude teda trestná zodpovednosť právnickej osoby prechádzať na všetkých jej právnych nástupcov. Právne nástupníctvo bude úzko previazané najmä s prechodom imania zrušenej právnickej osoby, ktorý pojem vyjadruje najadekvátnejšie väzbu na (pôvodný) majetkový substrát právnickej osoby. Toto pravidlo bude mať jedinú výnimku, a to prípad keď celé imanie po zrušení právnickej osoby preberá fyzická osoba. Prechod trestnej zodpovednosti na jej právnych nástupcov sa týka aj uložených trestov. V prípade viacerých právnych nástupcov bude trestná zodpovednosť zaťažovať všetkých z nich a v to v rozsahu, ktorý určí súd v zmysle zásad pre ukladanie trestu (§ 11 ods. 3).

Podľa navrhovanej právnej úpravy budú všetky úkony smerujúce k zmene právnickej osoby (zmenou treba podľa odseku 4 rozumieť zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, prevod imania na spoločníka, zmenu právnej formy a premiestnenie sídla právnickej osoby do zahraničia) budú od momentu začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia proti právnickej osobe podliehať súhlasu súdu (§ 25 ods. 2). Nevylučuje sa teda, aby k zmene právnickej osoby mohlo dôjsť aj počas trestného stíhania danej právnickej osoby, pričom súd pri ukladaní trestu pre právnickú osobu, resp. nástupnícku právnickú osobu bude prihliadať na okolnosti podľa navrhovaného § 11 ods. 3.

Osobitne je v návrhu zákona riešená problematika zmeny alebo zrušenia právnickej osoby počas vykonávacieho konania, t.j. v čase keď sa už neuplatňujú obmedzenia týkajúce sa zmeny, zrušenia alebo zániku právnickej osoby podľa § 25. Návrh zákona v tomto prípade vychádza zo zásady, že trestná zodpovednosť postihuje aj právnych nástupcov odsúdenej právnickej osoby, ktorí sú právnickými osobami. Uvedené sa vzťahuje aj na nevykonané tresty a ochranné opatrenie. Pre prípad, že právnická osoba sa zlúči s inou právnickou osobou, alebo sa rozdelí, zmení právnu formu a pod. počas vykonávacieho konania, priamo zo zákona nastane prechod trestnej zodpovednosti na všetky právnické osoby, ktorá sú právnym nástupcom pôvodnej právnickej osoby. Tento záver je nevyhnutné prijať, a to v záujme zamedzenia vyhnutia sa výkonu uloženého trestu (alebo ochranného opatrenia) po právoplatnom skončení trestného konania. Súčasne sa však zohľadňuje fakt, že nástupnícke právnické osoby nie sú totožným subjektom ako pôvodná právnická osoba, a preto sa umožňuje, aby na ich návrh trestný súd zmenil účinky prechodu trestnej zodpovednosti, t.j. rozhodol či trestná zodpovednosť prechádza na všetkých právnych nástupcov a ak áno, tak v akom rozsahu.

Príklad: právoplatne odsúdená spoločnosť A, ktorej súd právoplatne uložil trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní v trvaní piatich rokov sa ešte pred vykonaním celého trestu rozdelí na spoločnosti B a C. Podľa § 7 ods. 1 návrhu zákona v spojitosti so zákonom o obchodnom registri pri zápise nových spoločností B a C zapíše registrový súd do obchodného registra aj to, že tieto spoločnosti postihuje nevykonaný trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. Spoločnosť B alebo C však bude môcť podať návrh súdu, aby rozhodol, že tento nevykonaný trest sa na ne nevzťahuje, alebo sa vzťahuje len v obmedzenom rozsahu. Súd podľa § 11 ods. 3 preskúma v akom rozsahu na niektorú z nich prešlo imanie zodpovedajúce prospechu alebo iné výhody zo spáchaného trestného činu, prípadne v akom rozsahu ktorákoľvek z nich pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin a na podklade toho vydá nový rozsudok.

K § 8

Na trestnú zodpovednosť právnických osôb sa samozrejme vzťahujú, s odchýlkami ustanovenými týmto návrhom zákona, aj všetky ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona o príprave na zločin, o pokuse, o okolnostiach vylučujúcich protiprávnosť činu, o základných zásadách ukladania sankcií, o ukladaní a výkone jednotlivých trestov, o zániku trestnosti a trestu.

Osobitne sa vo vzťahu k právnickým osobám upravuje problematika účinnej ľútosti. Tieto ustanovenia sú výsledkom prispôsobenia doteraz zaužívanej právnej úpravy potrebám zohľadňujúcim fungovanie právnických osôb. Právna úprava kladie dôraz na zabránenie vzniku škodlivého následku alebo jeho nápravu, ak už nastal. Uprednostňuje sa teda reparačné pôsobenie právnickej osoby pred samotným vyvodením trestnej zodpovednosti.

Aplikovanie účinnej ľútosti však bude vylúčené v prípade trestných činov korupcie, kde Slovenská republika ratifikáciou Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (oznámenie č. 318/1999 Z. z.) a Trestnoprávneho dohovoru o korupcii (oznámenie č. 375/2002 Z. z.) prevzala záväzok vylučujúci aplikáciu ustanovení o účinnej ľútosti v prípade trestných činov korupcie a rovnako sa vylučuje vo vzťahu k trestnému činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona.

K § 9

Ustanovujú sa podmienky pre zahladenie trestu právnickej osoby v trvaní vo vzťahu k jednotlivým kategóriám trestných činov. Navrhovaná právna úprava vychádza zo všeobecnej úpravy Trestného zákona (§ 92 a 93).

K § 10

Vymedzujú sa druhy trestov, ktoré môže súd uložiť právnickej osobe za spáchaný trestný čin.

K § 11

Ustanovujú sa zásady ukladania trestov pre právnické osoby založené na princípe proporcionality trestu. V odseku 1 sa ustanovuje, že súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliada najmä na povahu a závažnosť trestného činu, na pomery právnickej osoby vrátane jej doterajšej činnosti a na jej majetkové pomery, pričom prihliadne aj na to, či právnická osoba vykonáva činnosť vo verejnom záujme, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada tiež na to, aby postihovali právnickú osobu tak, aby bol zabezpečený ich čo najmenší vplyv na zamestnancov, na právom chránené záujmy poškodených a veriteľov právnickej osoby, ktorých pohľadávky voči trestne zodpovednej právnickej osobe vznikli v dobrej viere a nemajú pôvod alebo nesúvisia s trestným činom právnickej osoby, na pôsobenie právnickej osoby po spáchanom čine, najmä na jej účinnú snahu nahradiť spôsobenú škodu alebo odstrániť iné škodlivé následky trestného činu, na očakávaný dôsledok trestu pre jej ďalšiu činnosť, na pomer, v akom na ňu prešli výhody z trestného činu spáchaného v spolupáchateľstve (odsek 2)

V odseku 3 sa stanovujú podmienky pre ukladanie trestov právnym nástupcom právnickej osoby, pričom sa určuje, že pri rozhodovaní treba prihliadnuť primárne na to, v akom rozsahu na niektorého z nástupcov prešlo imanie zodpovedajúce prospechu, sekundárne na iné výhody zo spáchaného trestného činu a subsidiárne aj na to v akom rozsahu ktorýkoľvek z nástupcov pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin.

V odseku 4 sa stanovujú podmienky ukladania jednotlivých trestov popri sebe a výnimky z tohto pravidla.

K § 12

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zrušenia právnickej osoby. V odseku 1 sa navrhuje jeho obligatórne uloženie v prípadoch, ak činnosť právnickej osoby bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti, teda v prípadoch ak činnosť právnickej osoby je obmedzená na páchania trestnej činnosti. V odseku 2 sa upravuje fakultatívne uloženie trestu zrušenia právnickej osoby, a to v prípadoch, ak súd odsudzuje právnickú osobu za trestný čin, za ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie. V odseku 3 sa ustanovuje, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, takáto právnická osoba vstupuje do likvidácie. V odseku 4 sa stanovuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je komoditnou burzou a to vyžiadaním si vyjadrenia príslušného orgánu verejnej správy, ktorý udeľuje povolenie na vznik a činnosť komoditnej burzy osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V odseku 5 sa obdobným spôsobom upravuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska.

Podrobnosti výkonu trestu zrušenia právnickej osoby upravuje návrh zákona v § 30.

K § 13

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu prepadnutia majetku právnickej osoby, a to obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 2 Trestného zákona ak súčasne právnická osoba nadobudla majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti a rovnako obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 3 Trestného zákona.

V odseku 2 sa upravujú následky trestu prepadnutia majetku, ktorými sú vyhlásenie konkurzu na odsúdenú právnickú osobu, ktorý sa vykoná podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a okruh majetku, ktorý možno týmto trestom postihnúť. Trest prepadnutia majetku vo vzťahu k odsúdeným fyzickým osobám a právnickým osobám sa vykoná identicky, t. j. vyhlásením konkurzu na majetok odsúdenej osoby. Okruh majetku, ktorý možno postihnúť trestom prepadnutia majetku sa odvíja od právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V zmysle takejto úpravy, majetok, ktorý vo všeobecnosti nepodlieha konkurzu, nebude postihovaný ani trestnoprávnou sankciou. Takáto konštrukcia umožňuje, aby v rámci konkurzného konania, prostredníctvom jeho špecifických inštitútov (napr. odporovateľnosť) boli riešené aj právne úkony, ktoré boli odsúdeným dlžníkom vykonané v úmysle ukrátiť (aj budúce) pohľadávky veriteľov.

V odseku 3 sa ustanovuje, že vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. V tejto súvislosti rovnako ako s platnou úpravou trestu prepadnutia majetku u fyzických osôb, resp. ochranného opatrenia zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona, sa postihne majetok odsúdenej osoby, ktorý vlastní po skončení konkurzného konania a ten sa stane majetkom Slovenskej republiky, ak sa nerozhodne na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy inak.

V odseku 4 sa určuje postup súdu pri ukladaní trestu prepadnutia majetku právnickej osobe, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. V takomto prípade súd pred uložením trestu požiada o vyjadrenie Národnú banku Slovenska a pri ukladaní trestu prihliadne na jej vyjadrenie.

Návrh zákona tak preberá doterajšiu filozofiu Trestného zákona, ktorý kladie v prípade prepadnutia majetku dôraz na ochranu práva a právom chránených osôb – v tomto prípade veriteľov právnickej osoby.

V tejto súvislosti dochádza súčasne k precizovaniu doterajšej právnej úpravy v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (viď príslušný novelizačný článok).

K § 14

Pre uloženie trestu prepadnutia veci sa využije úprava Trestného zákona (§ 60). Trest prepadnutia veci bude možné uložiť za rovnakých podmienok ako u fyzickej osoby.

K § 15

Ustanovuje sa, že peňažný trest môže súd uložiť za trestný čin vo výške od 1500 eur do 1 600 000 eur. Peňažný trest bude možné uložiť právnickej osobe za všetky trestné činy uvedené § 3 návrhu zákona.

K § 16

Zákaz činnosti právnickej osoby sa týka určitej činnosti, ku ktorej je potrebné osobitné povolenie, alebo ktorých podmienky upravuje osobitný zákon a v súvislosti s ktorou došlo k spáchaniu trestného činu. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov.

Pre stanovenie druhu a výmery trestu pre právnickú osobu súd prihliadne okrem iného na následok uloženia trestu na samotnú budúcu činnosť právnickej osoby ako aj na dôsledky, ktoré môže mať uloženie takéhoto trestu na tretie osoby.

K § 17

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie. Jednou z foriem činnosti, ktorými právnická osoba vykonáva svoju činnosť a ktorá sa dotýka spoločenských záujmov, je účasť vo výberových konaniach na rôzne formy dotácií, príspevkov alebo iných plnení z verejných rozpočtov. Navrhuje sa, aby súd v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin spáchaný v súvislosti so žiadosťou, poskytnutím alebo využívaním dotácie alebo subvencie, príspevku alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce mohol takejto právnickej osobe uložiť trest zákazu ich prijímať na dobu jedného roka až desiatich rokov.

Trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie znemožňuje, aby sa odsúdená právnická osoba mohla o takéto finančné prostriedky uchádzať, resp. ich prijať. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

Na účely zabezpečenia riadneho výkonu tohto trestu sa do zákonov všeobecne upravujúcich poskytovanie dotácií zavádza nová podmienka, ktorá musí byť splnená, a to skutočnosť, že žiadateľovi o dotáciu, ktorým je právnická osoba, nebol právoplatne uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie.

Uloženie tohto trestu sa bude súčasne evidovať v registroch, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, a to v záujme zabezpečenia publicity tejto právnej skutočnosti, a to v záujme minimalizovať rizika porušovania uloženého zákazu.

K § 18

Trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie znemožňuje odsúdenej právnickej osobe prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov alebo o iné plnenie z fondov Európskej únie, s ich poskytovaním alebo využívaním. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

K § 19

Trest zákazu účasti na verejnom obstarávaní znemožňuje odsúdenej právnickej osobe zúčastniť sa verejného obstarávania na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti s verejným obstarávaním alebo v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie . Z povahy veci pôjde predovšetkým o niektorý z trestných činov machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až § 268 Trestného zákona. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

V nadväznosti na zavedenie tohto nového trestu sa súčasne navrhuje vykonať novelizáciu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej cieľom je nevyhnutným spôsobom upraviť procesy prebiehajúce v rámci verejného obstarávania alebo v súvislosti s ním.

K § 20

Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku môže pôsobiť ako veľmi účinný nový druh trestu, ktorý bude využívaný najmä v tých prípadoch, keď bude potrebné oboznámiť verejnosť s protiprávnou činnosťou odsúdenej právnickej osoby, napr. v prípadoch ohrozenia zdravia ľudí, zvierat, majetku alebo ochrany životného prostredia.

Primárne bude publikačným zdrojom Obchodný vestník, pričom súd bude môcť uložiť aj zverejnenie v inom verejnom oznamovacom prostriedku (napr. periodická tlač s celoslovenskou alebo regionálnou pôsobnosťou, nemožno vylúčiť ani zverejnenie na internete) alebo aj v prevádzkových priestoroch právnickej osoby. Náklady spojené so zverejnením rozsudku bude znášať vždy odsúdená právnická osoba.

V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o úplne neznámy typ sankcie ukladanej fyzickým osobám alebo právnickým osobám porušujúcim právne normy; k tomu pozri napr. § 71 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 21

Uvedené ustanovenie rieši zákaz dvojitého postihu právnickej osoby v správnom konaní a v trestnom konaní. Čiastočne rieši prípady ne bis in idem resp. prekážku veci rozhodnutej. V zmysle navrhovanej právnej úpravy sa správne konanie vedené voči právnickej osobe pre ten istý skutok, ktorý má znaky správneho deliktu prerušuje a nemožno v ňom pokračovať, ak sa vo veci pre ten istý skutok začne alebo vedie trestné stíhanie voči právnickej osobe. Začatím trestného stíhania proti právnickej osobe sa rozumie vznesenie obvinenia proti právnickej osobe. V zmysle ustálenej judikatúry európskych súdov sa taktiež navrhuje, aby právoplatné rozhodnutie v správnom konaní voči právnickej osobe, vydané pre ten istý skutok tvorilo prekážku veci rozhodnutej, pokiaľ takéto rozhodnutie nebolo predpísaným spôsobom zrušené.

V odseku 3 tohto ustanovenia sa rieši otázka plynutia premlčacej lehoty za správne delikty podľa správnych predpisov. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas, počas ktorého sa viedlo trestné konanie pre ten istý skutok.

K § 22

V uvedenom ustanovení sa upravuje miestna príslušnosť súdov na konanie o právnickej osobe. Tým sa taktiež určuje príslušnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vykonajú prípravné konanie

K § 23

Uvedené ustanovenie upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri upovedomovaní príslušných štátnych orgánov, ktoré vedú registre, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, štátnych orgánov dohľadu o začatí, prerušení alebo právoplatnom skončení trestného stíhania voči právnickej osobe. Orgány činné v trestnom konaní a súdy budú povinné upovedomiť tieto orgány o tom, že voči určitej právnickej osobe sa začalo trestné stíhanie, že sa právoplatne skončilo alebo prerušilo trestné stíhanie.

Distribúcia týchto informácií je dôležitá hľadiska riadneho výkonu štátnej správy a naplnenia zmyslu novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb. Upovedomovanie orgánov, ktoré vedú príslušné registre je dôležité z hľadiska aplikácie navrhovaného § 25 zákona, podľa ktorého zmena, zrušenia alebo zánik právnickej osoby po začatí trestného stíhania právnickej osoby bude podliehať súhlasnému rozhodnutiu súdu; toto obmedzenie bude trvať až do skončenia trestného stíhania. Upovedomenie orgánov štátneho dohľadu je dôležité z hľadiska výkonu oprávnení týchto orgánov rozhodovať o platnosti, či ďalšom trvaní, prípadne zrušení udeleného oprávnenia (licencie, povolenia a pod.).

Upovedomenie Úradu vlády Slovenskej republiky (odsek 2) pri konaniach pre trestný čin spáchaných v súvislosti s pomocou a podporou poskytovanou z fondov Európskej únie vyplýva z plnenia záväzkov Slovenskej republiky z právnych aktov EÚ (Nariadenie č. 1302/2008 o centrálnej databáze vylúčených subjektov, Nariadenie č. 1303/2013 ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006).

Upovedomenie Úradu pre verejné obstarávanie (odsek 2) pri konaniach pre trestný čin spáchaný v súvislosti s verejným obstarávaním má vplyv na aplikáciu § 21 návrhu zákona vo vzťahu ku konaniach o správnych deliktoch vedených Úradom pre verejné obstarávanie.

K § 24

Navrhované ustanovenie upravuje spoločné konanie voči právnickej osobe a voči fyzickej osobe a postup v ňom. Platí, že trestná zodpovednosť právnickej osoby a trestná zodpovednosť fyzickej osoby sa posudzujú samostatne, pričom ak sa má vykonať určitý procesný úkon vo vzťahu k obom osobám, platí zásada, že uvedený procesný úkon sa vykoná najprv vo vzťahu k fyzickej osobe.

K § 25

Účelom navrhovaného ustanovenia je zamedziť situácii, kedy by v priebehu trestného stíhania dochádzalo k účelovým zmenám v právnickej osobe alebo k jej zrušeniu (zániku) a tak aj k znižovaniu alebo zániku trestnej zodpovednosti právnickej osoby najmä v dôsledku uskutočňovania právnych úkonov. K zmenám v právnickej osobe môže dôjsť taktiež v dôsledku iných právnych skutočností. Čo treba rozumieť zmenou právnickej osoby vyplýva z § 7 ods. 4 návrhu zákona.

Na tento účel sa navrhuje, aby všetky právne úkony, ktorý vedú k zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby boli oznamované prokurátorovi, resp. predsedovi senátu. Plnenie tejto povinnosti zaťažuje štatutárny orgán právnickej osoby. Pokiaľ ide o iné právne skutočnosti, platí pre ich oznamovanie obdobná povinnosť, z povahy veci obmedzená okolnosťou, že štatutárny orgán o tom, že nastali vie, resp. musí vedieť (odsek 1). Na strane druhej, účinnosť právnych úkonov bude vždy podmienená súhlasom súdu (odseky 2 a 3). V konkrétnom prípade to znamená to, že napríklad trestne stíhaná spoločnosť s ručením obmedzeným sa bude môcť zlúčiť s inou právnickou osobou len so súhlasom sudcu. Začatie trestného stíhania bude oznamované štátnym orgánom, ktoré vedú registre, zápisom do ktorých právnická osoba vzniká podľa § 23, čím sa zabezpečí táto informácia aj pre štátne orgány, ktoré vedú príslušný register, či inú úradnú evidenciu. Od tohto momentu do momentu oznámenia právoplatného skončenia trestného stíhania bude akákoľvek zmena alebo návrh na zrušenie právnickej osoby podrobený skúmaniu, či je splnená podmienka existencie súhlasného rozhodnutia súdu (odsek 4). Povinnosť dokladovať tento súhlas bude mať právnická osoba, resp. osoby konajúce v jej mene pri podávaní návrhu do príslušného registra, či úradnej evidencie.

K § 26

Obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia smerujú k tomu, aby právnická osoba nepokračovala v trestnej činnosti alebo nedokonala čin, o ktorý sa pokúsila alebo aby nezmarila uloženie trestu postihujúceho jej majetok.

Právna úprava obmedzujúcich a zaisťovacích opatrení je subsidiárnou právnou úpravou vo vzťahu k úprave podľa štvrtej a piatej hlavy prvej časti Trestného poriadku.

Čo do výpočtu obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení je ich výpočet demonštratívny a nevylučuje uplatnenie aj iných opatrení, avšak pri ich ukladaní vždy platí, že súd musí zvažovať ich následky na právnickú osobu a jej činnosť a na tretie osoby.

Z procesného hľadiska sa obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia budú ukladať uznesením, proti ktorému bude prípustná sťažnosť, ktorá bude mať odkladný účinok jedine v obmedzenom rozsahu, ktorý vyplýva z odseku 6.

Pri realizácii týchto obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení sa bude postupovať podľa odseku 4, a teda ak napr. súd zakáže právnickej osobe nakladať s nehnuteľnosťami, zašle sa uznesenie súdu príslušnej správe katastra.

K § 27

Aby mohla právnická osoba vôbec vystupovať v trestnom konaní, navrhuje sa osobitná právna úprava vykonávania úkonov v mene právnickej osoby v trestnom konaní. Úprava vychádza z exitujúcich procesných kódexov (Občiansky súdny poriadok, Správny poriadok).

V prvom rade (odsek 1) budú úkony za právnickú osobu vykonávať jej štatutárne orgány. Nevylučuje sa však zastúpenie (odsek 2). Na preukázanie zastúpenia bude však potrebné špecifické plnomocenstvo, z ktorého obsahu vyplynie, že zástupca je fyzickou osobou zvolenou právnickou osobou špecificky na tento účel. Ingerencia súdu alebo prokurátora sa vyžaduje len v prípade, ak nie je možné zabezpečiť konania v mene právnickej osoby podľa navrhovaných odsekov 1 a 2. V tomto prípade sa právnickej osobe ustanoví opatrovník spravidla z radov advokátov, čo však nevylučuje opatrovníctvo aj inou osobou ako advokátom.

Osoba, ktorá bude konať v mene právnickej osoby v trestnom konaní bude mať možnosť využiť v konaní všetky procesné inštitúty, ktoré inak prináležia obvinenému, samozrejme v kontexte povahy toho ktorého inštitútu; k tomu pozri § 1 ods. 2 návrhu zákona a rozsah aplikovateľnosti Trestného poriadku.

Vykonať hlavné pojednávanie bez prítomnosti osoby oprávnenej konať v mene právnickej osoby bude možné len vo výnimočných situáciách, ktoré sú vymedzené v odseku 6 v analógii k úprave Trestného poriadku.

Právnu úpravu v § 27 je potrebné odlišovať od inštitútu obhajoby, ktorý je upravený v § 28, a teda voľba zástupcu podľa § 27 ods. 2 nijako neobmedzuje právnickú osobu zvoliť si súčasne obhajcu z radov advokátov tak ako každý iný obvinený.

K § 28

Uvedené ustanovenie upravuje základné ústavné právo obvineného, ktorým je právo na obhajobu (čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Právo zvoliť obhajcu právnickej osoby ma výlučne štatutárny orgán, takéto oprávnenie neprináleží zvolenému zástupcovi právnickej osoby podľa § 27 ods. 2. Obhajca právnickej osoby nemôže byť súčasne zástupcom právnickej osoby. Vo vzťahu k zvoleniu obhajcu právnickej osobe platia všetky ustanovenia Trestného poriadku s výnimkou ustanovení o tzv. povinnej obhajobe, ktorá sa v prípade právnických osôb z povahy veci nepoužije.

K § 29

Uvedené ustanovenie upravuje následnosť vykonávania procesných úkonov v spoločných konaniach voči fyzickej osobe a právnickej osobe vo vzťahu k výsluchu na hlavnom pojednávaní, záverečnej reči a poslednému slovu.

K § 30

Trest zrušenia právnickej osoby sa bude vykonávať formou zrušenia právnickej osoby s likvidáciou. Podľa návrhu zákona právnická osoba vstupuje do likvidácie právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku (pripustenie konceptu, aby v nadväznosti na trestné rozhodnutie sa spúšťal proces rozhodovania o likvidácii v osobitnom procese mimo trestného konania nie je namieste, preto sa účinok vstupu do likvidácie spája už s právoplatnosťou trestného rozsudku). Súd zabezpečí výkon rozsudku tak, že právoplatný rozsudok zašle príslušnému orgánu, ktorý vedie register, do ktorého zápisom právnická osoba vzniká (napr. registrový súd, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a pod.). Tento orgán na poklade rozhodnutia súdu vykoná zápis v príslušnom registri, čím sa zabezpečí publicita zrušenia právnickej osoby a jej vstup do likvidácie. Samotná likvidácia sa vykoná podľa pravidiel ustanovených osobitnými predpismi, resp. ak takejto osobitnej právnej úpravy niet, likvidácia sa vykoná podľa ustanovení Obchodného zákonníka (k tomu pozri § 20a Občianskeho zákonníka). Náklady spojené s likvidáciou sa budú primárne uhrádzať z majetku zrušovanej právnickej osoby (§ 35 návrhu zákona).





K § 31

§ 31 upravuje výkon trestu zákazu činnosti, trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

Podľa odseku 1 po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu činnosti, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku tomu kto vedie obchodný register (vo vzťahu k obchodným spoločnostiam) alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká (napr. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré vedie register nadácií, register občianskych združení, register neinvestičných fondov, register nadácií a pod.). Súčasne sa rovnopis takého rozsudku zasiela orgánu, ktorý vydáva oprávnenie na výkon tejto činnosti alebo ktorý výkon tejto činnosti eviduje (napr. ministerstvu spravodlivosti vo vzťahu k znaleckým ústavom, živnostenskému úradu a pod.) Výkon činnosti zo strany odsúdenej právnickej osoby, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Podľa odseku 2, len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Porušenie zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis Úradu vlády Slovenskej republiky a tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Porušenie zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku Úradu pre verejné obstarávanie (pozri aj súvisiacu zmenu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Porušenie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

K § 32

Ustanovenie upravuje výkon trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku. Navrhuje sa štandardný mechanizmus, podľa ktorého predseda senátu vyzve právnickú osobu, aby zverejnila právoplatný odsudzujúci rozsudok, a to v určenej lehote, v určenom rozsahu a určeným spôsobom – určenie týchto skutočností bude obsiahnuté už v odsudzujúcom rozsudku. Pre zaistenie riadneho výkonu tohto trestu sa navrhuje oprávnenie predsedu senátu uložiť právnickej osobe poriadkovú pokutu do výšky 16590 eur, a to aj opakovane. Sťažnosť proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty bude prípustná a bude mať odkladný účinok. Náklady spojené so zverejnením odsudzujúceho rozsudku bude znášať právnická osoba.

K § 33

Vzhľadom na charakter trestu zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje podobne ako v prípade trestu zákazu činnosti, pripustiť podmienečné upustenie od výkonu zvyšku týchto trestov.

Subsidiárne sa v tomto prípade použijú z hľadiska podmienok podmienečného upustenia od výkonu zvyšku týchto trestov ustanovenia Trestného zákona o podmienečnom upustení od zvyšku trestu zákazu činnosti.

K § 34

Vo vzťahu k právnemu styku s cudzinou platí zásada subsidiarity piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou, ak medzinárodná zmluva alebo osobitný zákon neustanovujú inak, v opačnom prípade sa postupuje podľa medzinárodnej zmluvy alebo osobitného zákona.

V tomto odseku sa taktiež rieši postup a konanie v prípade uznávania cudzích rozhodnutí. Platí, že samotné uznávacie konanie sa spravuje príslušnými ustanoveniami piatej časti Trestného poriadku o uznávaní cudzích rozhodnutí, pričom samotný výkon takéhoto uznaného rozhodnutia sa spravuje týmto zákonom.

K § 35

Navrhované ustanovenie vychádza z § 553 ods. 1 Trestného poriadku, pričom zásadu, podľa ktorej trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania znáša štát modifikuje tak, že tieto trovy sa prioritne uhrádzajú z majetku spoločnosti a až ak tento postup nie je možný, uhrádza ich štát. Tento postup sa uplatní aj v likvidačnom konaní, ktoré nasleduje po skončení trestného konania v súvislosti s výkonom trestu zrušenia právnickej osoby.

K § 36

Rešpektujúc ústavné zásady posudzovania trestnosti (čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky) sa navrhuje, aby zákon postihoval výlučne konania, ktoré nastanú po jeho účinnosti.

K § 37

Transpozičné ustanovenie odkazujúce na prílohu zákona – Zoznam preberaných právne záväzných dokumentov Európskej únie.



K čl. II
(Občiansky zákonník)

V nevyhnutnom rozsahu sa dopĺňajú zákony upravujúce vzťahy právnických osôb tak, aby v príslušnom registri alebo inej úradnej evidencii mohli byť uvádzané aj tresty uložené právnickej osobe v trestnom konaní a aby trest zrušenia právnickej osoby a jej likvidácia boli vykonateľné.

V tejto súvislosti treba poukázať aj na tú skutočnosť, že podľa právnej úpravy obsiahnutej v čl. I štátnym orgánom, ktoré vedú príslušný register, zápisom v ktorom právnická osoba vznik, sa budú zasielať len rozhodnutia (a teda oznamovať právoplatné uloženie trestov), ktorými sa ukladá trest zrušenia právnickej osoby, trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie a trest zákazu činnosti; k tomu pozri ustanovenia o výkone týchto trestov. V prípade trestu zrušenia právnickej osoby je rozhodnutie súdu podkladom, pre vykonanie všetkých úkonov spojených s likvidáciou právnickej osoby. V prípade trestov, ktorými sa zakazuje určitá činnosť alebo konania sa takto zabezpečí materiálna publicita obmedzenia činnosti právnickej osoby. Ostatné tresty sa oznamovať nebudú.

Nakoľko ďalšie novelizačné články obsahujú novelizácie zákonov, ktorých účel je rovnaký, osobitná časť odkazuje na odôvodnenie v čl. II.

K čl. III
(Trestný zákon)

K bodu 1

Podľa platnej právnej úpravy Trestného zákona sa páchateľstvo trestného činu obmedzuje výlučne na fyzické osoby. Trestnú zodpovednosť právnických osôb Trestný zákon v platnom znení nepripúšťa. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb nevyhnutne vyžaduje modifikáciu vymedzenia všeobecného páchateľstva podľa § 19 ods. 2 Trestného zákona, a to tak, že Trestný zákon ako kódex priamo a vyslovene pripustí aj páchateľstvo právnických osôb, pričom právna úprava trestnej zodpovednosti bude upravená v osobitnom zákone, ktorým je zákon navrhovaný v čl. I.

K bodom 2 a 3

V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ochranných opatrení zhabanie majetku (§83a) a zhabanie peňažnej čiastky (§83b). Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava týchto ochranných opatrení v Trestnom zákone.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

K bodu 5

Navrhuje sa upraviť nová skutková podstata trestného činu spočívajúca v neoprávnenom vyrobení, používaní alebo prechovávaní overovacej značky meradla alebo zabezpečovacej značky meradla podľa § 2 písm. k) a l) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z. na účel použiť ju ako pravú. Potreba ustanovenia navrhovanej novej skutkovej podstaty trestného činu je daná neustálym a výrazným nárastom protispoločenskej činnosti spočívajúcej v neoprávnenom odbere komodít ako elektrická energia, zemný plyn alebo voda, ktorý je podľa osobitných zákonov považovaný za neoprávnený práve v dôsledku porušenia alebo falšovania zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, ktorého funkciu plní overovacia značka meradla alebo zabezpečovacia značka meradla. Iba množstvo odhaleného neoprávnene odobratého zemného plynu v dôsledku poškodených, chýbajúcich alebo falšovaných značiek meradla dosiahlo v roku 2013 takmer 3 milióny m3 (ročná spotreba rodinného domu, ktorý využíva plyn na kúrenie je 1500-2500 m3). Možno pritom dôvodne predpokladať latentnosť páchania tejto trestnej činnosti, pričom odhalené prípady predstavujú iba „špičku ľadovca“ z celkového množstva všetkých takých skutkov. Orgány činné v trestnom konaní v súčasnosti nemôžu postihovať osoby, ktoré najmä organizovanou formou vykonávajú úpravy stavov počítadiel na meradlách spotreby uvedených komodít, a to ani pri zadržaní týchto osôb s nástrojmi (raznicami a značkami) umožňujúcimi neoprávnené označovanie meradiel overovacími značkami alebo zabezpečovacími značkami po úprave stavu meradiel. Prípady dokázaných falošných overovacích značiek a zabezpečovacích značiek následne postupujú okresným úradom na prejednanie priestupku, ktoré ich odložia záznamom a vo veci nevykonávajú žiadne šetrenie smerujúce k odhaleniu páchateľa. Navrhuje sa preto, aby trestným činom bolo samotné neoprávnené vyrobenie overovacej značky alebo zabezpečovacej značky, resp. raznice. Prísnejšie bude posudzovaný taký čin, ktorý bude vykonaný závažnejším spôsobom konania (napr. organizovanou skupinou) alebo z osobitného motívu (napr. na objednávku). Pokiaľ takým činom bude spôsobená škoda, pôjde o súbeh s trestným činom krádeže, nakoľko neoprávnené osadenie overovacej značky a zabezpečovacej značky je vykonávané po znížení stavu na počítadle meradla príslušnej komodity.

K bodom 6 a 7

Navrhuje sa precizovať doterajšiu právnu úpravu skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

K bodu 9

Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom v čl. I a s tým súvisiacich trestov pre právnické osoby, konkrétne trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákazu účasti vo verejnom obstarávaní je potrebné rozšíriť súčasný výpočet rozhodnutí, ktorých marenie zakladá trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona. Zavedenie týchto nových trestov spočívajúcich v zákaze určitej činnosti, či konania si nevyhnutne vyžaduje rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, čím sa vytvárajú predpoklady pre zabezpečenie riadneho výkonu novo zavádzaných trestov. Svojou povahou ide o tresty podobné ako trest zákazu činnosti [§ 348 ods. 1 písm. d)]. Z povahy veci je zrejmé, že páchateľom trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa nového písm. e) v § 348 ods. 1 môže byť len právnická osoba.

Uvedené doplnenie § 348 bude mať v praxi ten následok, že právnická osoba, ktorá poruší súdom uložený zákaz prijímať dotácie a subvencie, zákaz prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákaz účasti vo verejnom obstarávaní sa dopustí protiprávneho konania, ktoré bude napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

K čl. IV
(Trestný poriadok)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava znenia ustanovenia v súvislosti so zmenami pod bodom 3.

K bodu 2

S ohľadom na očakávanú zvýšenú náročnosť vedenia trestného konania zo strany orgánov činných v trestnom konaní sa ustanovuje, že v trestnom konaní proti právnickej osobe sa vykoná vždy vyšetrovanie, ktoré vykoná vyšetrovateľ Policajného zboru, resp. vyšetrovateľ colnej správy (policajt podľa § 10 ods. 8 písm. a) a b).

K bodom 3 až 14

V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ukladania ochranných opatrení zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a Trestného zákona a zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona. Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava ukladania týchto dvoch ochranných opatrení naprieč Trestným poriadkom, ktorá bola zavedená zákonom č. 224/2010 Z. z. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákonom č. 224/2010 Z. z. došlo okrem iného aj k rozšíreniu procesných práv zúčastnenej osoby, t.j. osoby, ktorej majetok je postihovaný ochranným opatrením zhabaním veci. Tento zákonný štandard procesných práv zostáva novou právnou úpravou trestnej zodpovednosti právnických osôb nedotknutý.

K bodom 16 až 19

V nadväznosti na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom uvedeným v čl. I návrhu sa nanovo sa koncipuje právna úprava výkonu cudzieho rozhodnutia vo vzťahu k právnickým osobám modifikáciou predmetných ustanovení piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou.

K čl. V
(zákon č. 51/1988 Zb.)

Samostatnú skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia a k zmene s tým súvisiacich, najmä procesných, ustanovení.

Podstata novelizácie spočíva primárne v rozšírení podmienok, ktoré musí právnická osoba spĺňať aj o podmienku bezúhonnosti. Ďalej sa podľa potreby a v nevyhnutnom rozsahu menia aj niektoré súvisiace ustanovenia, a to najmä ak ide o preukazovanie splnenia tejto podmienky (výpis z registra trestov ako povinná príloha žiadosti a pod.).

Súčasne sa do týchto zákonov vzhľadom na závažnosť problematiky trestnej zodpovednosti navrhuje doplniť všetky tieto osobitné zákony o prechodné ustanovenia, ktorých cieľom je zabezpečiť bezproblémovú aplikáciu posudzovania bezúhonnosti právnických osôb v osobitných povoľovacích, či licenčných konaniach, ktoré nebudú ku dňu účinnosti zákona právoplatne skončené. Navrhuje sa, aby sa tieto konania z hľadiska procesného dokončili podľa doterajších predpisov. Ak sa konajúci štátny orgán dozvie počas konania o tom, že právnická osoba bola právoplatné odsúdená pre trestný čin, ktorého spáchaním prestáva byť táto právnická osoba bezúhonnou, má konajúci štátny orgán možnosť neudeliť povolenie, či licenciu. V tomto prípade však pôjde skôr o výnimočné prípady, nakoľko trestnú zodpovednosť právnických osôb možno vyvodzovať len pre skutky, ktoré nastanú po účinnosti zákona (k tomu pozri § 2 ods. 1 Trestného zákona). Ak dôjde k oznámeniu zo strany súdu o právoplatnom odsúdení právnickej osoby po právoplatnom skončení konania podľa osobitného predpisu, ktorý je novelizovaný, tak príslušný štátny orgán začne konanie, ktoré povedie k odňatiu licencie, povolenia alebo oprávnenia z dôvodu, že príslušná právnická osoba nespĺňa podmienky pre jeho vydanie.

K bodom 1 a 2

Účelom zmeny zákona o banskej činnosti je doplnenie podmienky bezúhonnosti právnickej osoby, ktorá je žiadateľom o vydanie banského oprávnenia ako jednej z podmienok, ktorú musí právnická osoba spĺňať pre vydanie tohto oprávnenia. Preukazovať ju bude právnická osoba výpisom z registra trestov.

K bodu 3

Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia v zmysle vyššie popísaných pravidiel.

K čl. VI
(zákon č. 83/1990 Zb.)

Osobitosťou zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov je to, že bo prijatý pred zákonom č. 509/1991 Zb. ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník a Obchodným zákonníkom. Ako cit. novelizácia Občianskeho zákonníka, tak aj prijatie Obchodného zákonníka okrem iného výrazným spôsobom zasiahlo právnu úpravu právnických osôb, ktorá pretrváva dodnes. Zákon o združovaní občanov je teda v porovnaní s úpravou súkromnoprávnych kódexov prekonaný, keďže je úprava zániku občianskych združení nekorešponduje so všeobecnou úpravou zániku právnických osôb. V zákone o združovaní občanov absentuje inštitút zrušenia právnickej osoby, t.j. postupnosť predpokladaná ako Občianskym zákonníkom, tak aj Obchodným zákonníkom zrušenie – likvidácia – zánik, je v prípade občianskych združení modifikovaná do podoby zánik – likvidácia.

Novelizácia zákona o združovaní občanov v súvislosti so zavedením trestnej zodpovednosti právnických osôb zahŕňa preto rozšírenie dôvodov zániku občianskeho združenia, a to tak, že v právoplatné uloženie trestu zrušenia právnickej osoby bude na základe osobitnej zákonnej úpravy vyvolávať zánik občianskeho združenia (a jeho následnú likvidáciu), nakoľko zákon o združovaní občanov nepozná inštitút zrušenia občianskeho združenia. Z hľadiska dopadov tohto trestu však pôjde o rovnocennú právnu úpravu ako v prípade ostaných právnických osôb.

V bode 2 sa rozširuje právna úprava, ktorá zakladá oprávnenie (povinnosť) Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vymenovať likvidátora občianskeho združenia, a teda ministerstvo vnútra bude vymenúvať likvidátora aj tých občianskych združení, ku ktorých zániku dôjde v dôsledku právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

K čl. VII
(zákon č. 308/1991 Zb.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. VIII
(zákon č. 455/1991 Zb.)

K bodu 1

Podľa platného znenia živnostenského zákona je jednou z prekážok prevádzkovania živnosti súdom uložený zákaz činnosti týkajúci sa konkrétnej živnosti (§ 8 ods. 5 cit. zákona). Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb a s tým súvisiacu možnosť uloženia zákazu činnosti, ktorý sa môže týkať aj činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia, je potrebné, aby bola právna úprava doplnená aj o právnické osoby.

K bodu 2

Účelom zmeny § 8 ods. 5 je rozšíriť prekážky prevádzkovania živnosti aj o trest zákazu činnosti uložený právnickej osobe.

K bodu 3

Ide o zmenu, ktorou sa zosúlaďuje znenie § 10 ods. 4 s § 6 ods. 3, a to v súvislosti s vydávaním živnostenského oprávnenia založene právnickej osobe, ktorá ešte nebola zapísaná do obchodného registra (t.j. nevznikla).

K bodu 4

Tak ako je dôvodom zrušenia živnostenského oprávnenia strata bezúhonnosti pre fyzické osôb, bude dôvodom zrušenia aj v prípade právnických osôb.

K čl. IX
(zákon č. 71/1992 Zb.)

Zmena zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zohľadňuje existenciu trestnej zodpovednosti právnických osôb pri vydávaní potvrdenia o predchádzajúcom odsúdení v členskom štáte Európskej únie.

K čl. X
(zákon č. 78/1992 Zb.)

Zmena zákona o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov má za cieľ jednak zaviesť podmienku bezúhonnosti aj u právnických osôb, ktorá poskytujú daňové poradenstvo a rovnako aj zohľadniť stratu bezúhonnosti právnickej osoby ako podmienku vyčiarknutia zo zoznamu daňových poradcov.

K prechodným ustanoveniam pozri odôvodnenie čl. V.

K čl. XI
(zákon č. 566/1992 Zb.)

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XII
(zákon č. 202/1995 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XIII a XIV

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XV až XIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XX
(zákon č. 65/2001 Z. z.)

Novelizácia zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok má za cieľ zohľadniť zrušenie doterajšieho ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky, čo sa prejavuje vypustením zmienky o tomto ochrannom opatrení z platného znenia zákona.



K čl. XXI a XXII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXIII
(zákon č. 34/2002 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XXIV až XXIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXX
(zákon č. 530/2003 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XXXI a XXXII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXIII
(zákon č. 43/2004 Z. z.)

K bodu 1

Odsek 5 sa dopĺňa o navrhovanú vetu z dôvodu doplnenia § 48 ods. 2 písm. p) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa dôchodkovej správcovskej spoločnosti (ďalej len „DSS“). T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DSS. V spojitosti s tým sa v bode 11 rozširujú dôvody pre odobratie povolenia na vznik na činnosť DSS o skutočnosť, že DSS prestala byť bezúhonná osoba.

K bodu 2

Podmienka bezúhonnosti sa nanovo bude vyžadovať od zakladateľa DSS, ako aj od akcionára spoločnosti.

K bodu 3

Požiadavka dôveryhodnosti sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.




K bodu 4

Pojem bezúhonnosť sa rozširuje o bezúhonnosť právnickej osoby, preto dochádza k legislatívno-technickej úprave v tomto bode z „fyzickej“ osoby na „osobu“.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s bodom 3.

K bodu 6

Navrhuje sa vhodnosť akcionára s kvalifikovanou účasťou posudzovať aj z hľadiska trestnoprávnej roviny. Požiadavka vhodnosti akcionára sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce môže spĺňať požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

K bodu 7

Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DSS, je potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

K bodu 8

V § 52 ods. 2 sa upravujú, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

K bodu 9

Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DSS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DSS, navrhuje sa ukladať podmienku bezúhonnosti osobe, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

K bodu 10

Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je depozitár, ktorým môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež bude vzťahovať požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

K bodu 11

Ak bolo voči DSS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy sporiteľov zavedením nútenej správy po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.


K bodu 12

Ak bude DSS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DSS podľa § 48 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

K bodu 13

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXIV a XXXV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXVI
(zákon č. 523/2004 Z. z.)

Zmena zákon o rozpočtových pravidlách je vyvolaná zavedením nového trestu, ktorým je trest zákazu prijímať dotácie a subvencie, ako aj trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie. Podstata tohto trestu spočíva v spočíva v tom, že právnickej osobe sa počas doby určenej súdom zakáže uchádzať sa alebo prijať dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce.

Pre dosiahnutie tohto cieľa sa preto navrhuje zakomponovať do všeobecnej úpravy poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu (§ 8a) ako ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená pre udelenie dotácie, a to podmienku bezúhonnosti v rozsahu neexistencie právoplatného odsúdenia a uloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie.

Na všeobecnú úpravu v § 8a nadväzujú osobitné zákonné úpravy, ktoré upravujú detailnejšie poskytovanie dotácií, v tej ktorej oblasti verejnej správy. Všetky tieto osobitné zákony požadujú splnenie všeobecných podmienok udelenia dotácie podľa § 8a, a teda podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie bude platiť aj v týchto predpisoch.

K čl. XXXVII až XXXIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XL
(zákon č. 583/2004 Z. z.)

Na rozdiel od zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy absentuje detailná úprava poskytovania dotácií z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Preto novelizácia tohto zákona je vo svojej podstate zavedením zákonnej podmienky bezúhonnosti pre právnické osoby.




K čl. XLI
(zákon č. 650/2004 Z. z.)

K bodu 1

Odsek 5 sa dopĺňa o navrhovanú vetu z dôvodu doplnenia § 23 ods. 1 písm. o) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „DDS“). T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DDS. V spojitosti s tým sa v bode 10 rozširujú dôvody pre odobratie povolenia na vznik a činnosť DDS o skutočnosť, že DDS prestala byť bezúhonná osoba.

K bodu 2

Ustanovuje sa nová licenčná podmienka pre zakladateľa a akcionára DDS – bezúhonnosť právnickej osoby (uvádza sa bezúhonná „osoba“, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj právnickú osobu).

K bodu 3

Požiadavka dôveryhodnosti sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

K bodu 4

Pojem bezúhonnosť sa rozširuje o bezúhonnosť právnickej osoby, preto dochádza k legislatívno-technickej úprave v tomto bode.

K bodu 5

V § 23 ods. 15 ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s bodom 3.

K bodu 6

Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DDS, je potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

K bodu 7

V § 26 ods. 2 sa upravujú, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

K bodu 8

Vzhľadom na zosúladenie právnej úpravy udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení s právnou úpravou udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa navrhuje, aby na udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS na zmenu depozitára bolo potrebné preukázať aj splnenie podmienky odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti členov predstavenstva a prokuristov depozitára a vedúcich zamestnancov depozitára, ktorí zabezpečujú výkon činností depozitára.

K bodu 9

Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DDS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DDS, navrhuje sa ukladať podmienku bezúhonnosti aj pre osobu, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

K bodu 10

Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení je depozitár. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež bude vzťahovať požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

K bodu 11

Ak bolo voči DDS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy účastníkov a poberateľov dávok zavedením nútenej správy, po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.

K bodu 12

Ak bude DDS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DDS podľa § 23 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

K bodu 13

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLII a XLIII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLIV
(zákon č. 7/2005 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti za zrušenie právnej úpravy ochranného opatrenia zhabanie majetku.




K bodu 4

Výkon rozhodnutí súdov v trestnom konaní, ktoré postihujú celý majetok odsúdeného sa realizuje prostredníctvom konkurzného konania, pričom tento koncept bol zavedený zákonom č. 224/2010 Z. z. a zostáva zachovaný aj novou právnou úpravou, pričom v rámci zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa súčasne vykonávajú nevyhnutné zmeny pre riadny a efektívny výkon trestu prepadnutia majetku.

Navrhuje sa výslovne vyjadriť pravidlo, ktoré je riešením takej situácie, kedy po vyhlásení konkurzu bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok dlžníka (úpadcu) nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Ak má dlžník dostatok majetku na uspokojenie veriteľov, javí sa ako adekvátne, aby z dôvodu obmedzenia účinkov trestu na iné osoby ich pohľadávky, ktoré sú povahou seniorné, voči (nútene likvidovanej) majetkovej podstate dlžníka mali absolútnu prioritu na uspokojenie. Ak však majetková podstata dlžníka nestačí ani na to, aby sa uhradili vôbec čo i len náklady kolektívneho konania zameraného na uspokojenie veriteľov, takéto konanie nemôže ďalej pokračovať, konkurz musí byť zrušený a majetok dlžníka, ktorý po skončení konania zostal bude použitý na uspokojenie nároku štátu z prepadnutia majetku. Veritelia majú pritom možnosť nepriaznivé následky zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku odvrátiť využitím oprávnenia na zloženie preddavku na náklady konkurzu. Uplatnenie tohto inštitútu prichádza do úvahy najmä vtedy, ak konkurzná podstata dlžníka by mala byť tvorená z veľkej časti len nárokmi z titulu odporovateľnosti právnych úkonov.

K bodu 5

Predkladateľ má za to, že v aplikačnej praxi nebude výnimočnou situácia, kedy počas obdobia, kedy bolo voči právnickej osobe začaté trestné konanie a (kumulatívne) v tomto konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia a ukončením tohto konania, bude na majetok dlžníka - právnickej osoby - vyhlásený konkurz. Vyhlásenie konkurzu neruší účinky opatrení, o ktorých bolo rozhodnuté v trestnom konaní. Príslušným orgánom pokiaľ ide o majetok, ktorých sa tieto opatrenia týkajú bude konkurzný súd. Vychádza sa z toho, že práve tento súd bude v stave najlepšie vyhodnotiť, či tento majetok je potrebné speňažiť a prípadný výťažok zo speňaženia takéhoto majetku do skončenia trestného konania od ostatných výťažkov osobitne uschovať, alebo nie. Pokiaľ ide o majetok, kde inak správca musí k jeho speňaženiu pristúpiť urýchlene, keďže ide o majetok bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením, musí správca veľmi efektívne (bezodkladne) požiadať o súhlas so speňažením takéhoto majetku toho, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia. Aj po speňažení takéhoto majetku je však potrebné, aby výťažok ako tzv. surogačné plnenie správca viedol osobitne a oddelene od iných výťažkov, aby nedošlo k ich zmiešaniu.

Ďalším osobitným pravidlom pre konkurz vedený na majetok právnickej osoby v čase, kedy je voči nej vedené trestné konanie a v tomto trestnom konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia (bez ohľadu na ich rozsah), je pravidlo o možnosti súdu vymeniť (odvolať a ustanoviť nového) správcu aj vtedy, ak nejde o prípady opakovaného, či závažného porušenia povinností zo strany správcu. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu súdu nie je prípustné. Po odvolaní správcu sa uplatní pravidlo o zvolaní schôdze veriteľov a hlasovaní o návrhu na schválenie nového správcu. Súd však takýmto návrhom nie je viazaný a môže správcu schváleného schôdzou veriteľov odmietnuť ustanoviť a ustanoviť správcu bez návrhu schôdze veriteľov (obdobný postup ako podľa druhej vety § 42 ods. 5).

Tretie osobitné pravidlo upravuje nevyhnutnosť osobitného vedenia výťažkov zo speňaženia zaisteného majetku. Rozvrh, pokiaľ ide o výťažok zo speňaženia takéhoto majetku je možné splniť len vtedy, ak na to dá súhlas ten, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia.

Osobitne sa rieši aj situácia, kedy sa trestné konanie voči právnickej osobe začalo v čase, kedy už na jej majetok bol vyhlásený konkurz. Uplatnia sa primerane obdobné osobitné pravidlá ako platia pre prípad, kedy začatie trestného konania a (kumulatívne) uloženie obmedzujúcich alebo zaisťovacích opatrení, týkajúcich sa čo i len časti majetku, predchádzalo vyhláseniu konkurzu. Účinky tých úkonov (hmotnoprávnych, procesných), ktoré boli uskutočnené pred týmto dňom zostávajú zachované.

K čl. XLV a XLVI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLVII
(zákon č. 85/2005 Z. z.)

V bode 1 ide o analogickú úpravu detailne popísaná v odôvodnení k čl. II. V bode 2 sa rozširuje okruh dôvodov pre zrušenie politickej strany alebo hnutia, a to o dôvod právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

K čl. XLVIII až LI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LII
(zákon č. 25/2006 Z. z.)

Právoplatné odsúdenie v trestnom konaní má v súčasnosti význam vo verejnom obstarávaní v súvislosti s fyzickými osobami pri posudzovaní podmienok účasti vo verejnom obstarávaní a pri posudzovaní splnenia podmienok výkon funkcie v príslušnom orgáne. Je to dané povahou veci, nakoľko právnickú osobu nie je možné v súčasnosti právoplatne odsúdiť vo význame vyslovenia viny, čo však nevylučuje uloženie ochranných opatrení (nepravá trestná zodpovednosť). Ak sa zavedie trestná zodpovednosť právnických, je namieste ju zohľadniť v zákone o verejnom obstarávaní v rozsahu ako u fyzických osôb, t.j. tam kde je právoplatné odsúdenie v trestnom konaní na škodu fyzickej osobe, bude aj na škodu právnickej osobe.

Návrh zákona zavádza nový druh trestu, ktorým je zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Z hľadiska dôsledkov tohto trestu sú tieto rovnaké ako v prípade administratívnej sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní uloženom Úradom pre verejné obstarávanie. To znamená, že právoplatné uloženie tohto trestu by malo vyvolať rovnaké dopady na právnickú osobu ako uloženie zákazu účasti zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, a to v ktoromkoľvek štádiu verejného obstarávania.



K bodu 1

Medzi podmienky účasti vo verejnom obstarávaní týkajúce sa osobného postavenia sa navrhuje doplniť podmienku neuloženia trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že podmienky týkajúce sa osobného postavenia podľa platného znenia § 26 ods. 1 písm. a) a b) sa budú vzťahovať aj na právnickú osobu, a to aj bez zmeny tejto právnej úpravy. Tento záver možno odvodiť z dikcie úvodnej vety § 26 ods. 1 a z písmen a) a b) „...len ten, kto...“, resp. „nebol on...“. Za súčasného stavu je zrejmé, že právoplatné odsúdenie sa týka len fyzických osôb, nakoľko niet trestnej zodpovednosti právnických osôb.

K bodu 2

Splnenie podmienky podľa nového písmena h) v odseku 1 sa bude preukazovať výpisom z registra trestov.

K bodom 3 a 4

Ide o legislatívno-technické zmeny vyvolané prečíslovaním písmen v odseku 1.

K bodom 8 až 10

Zákonom č. 95/2013 Z. z. bol zavedený nový typ sankcie ukladanej Úradom pre verejné obstarávanie, ktorou je zákaz účasti vo verejnom obstarávaní a v tejto súvislosti aj register osôb so zákazom účasti vo verejnom obstarávaní.

Vzhľadom na zavedenie trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní a jeho blízku povahu administratívnej sankcii ukladanej Úradom pre verejné obstarávanie (vylúčenie z účasti vo verejnom obstarávaní na určitý čas vyplývajúci z rozhodnutia o sankcii/treste) je namieste, aby sa do registra osôb zo zákazom zapisovali aj právnické osoby, ktorým súd uloží trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

V praxi súd, ktorý uloží právnickej osobe trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní zašle Úradu pre verejné obstarávanie rovnopis právoplatného rozsudku, ktorý bude podkladom pre vykonanie zápisu v registri osôb so zákazom. Nakoľko z rozsudku súdu bude zrejmá aj doba na akú sa trest ukladá, rovnopis rozhodnutia súdu bude súčasne aj podkladom pre vyčiarknutie z registra osôb so zákazom (§ 149a ods. 6).

K bodu 10

Navrhované znenie prechodného ustanovenia zákona zakotvuje povinnosť verejné obstarávania vyhlásené pred účinnosťou navrhovaného zákona dokončiť podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na zavádzanie novej podmienky účasti by totiž v prípade verejných obstarávaní začatých pred účinnosťou navrhovaného zákona mohli nastávať problémy pri vyhodnocovaní podmienok účasti v zmysle § 33 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú verejní obstarávatelia, obstarávatelia a osoby podľa § 7 zákona o verejnom obstarávaní povinní posudzovať splnenie podmienok účasti v súlade s vopred definovanými podmienkami určenými napr. v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch. V praxi by sa tak tieto osoby v rámci vyhodnocovania novo zavedenej podmienky účasti podľa navrhovaného § 26 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní (t. j. ktorá nebola definovaná v ich skorších úkonoch) museli riadiť nejasne definovaným a adresovaným úkonom „upovedomenia príslušného súdu“, čím by zároveň boli nútené konať v rozpore s § 33 zákona o verejnom obstarávaní. Situáciu, kedy by vo verejnom obstarávaní vyhlásenom pred účinnosťou navrhovaného zákona jednému zo záujemcov, resp. uchádzačov bol právoplatne uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, je možné pokryť aplikáciou ustanovenia § 26 ods. 1 písm. a) a b) zákona o verejnom obstarávaní, resp. ustanovenia § 26 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní.

K čl. LIII a LIV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LV
(zákon č. 330/2007 Z. z.)

V zákone o registri trestov sa vykonávajú nevyhnutné zmeny, ktoré majú za cieľ jednak umožniť evidenciu údajov o trestnom stíhaní právnických osôb a súčasne umožniť vydávanie výpisov a odpisov z registra trestov na účely preukazovania bezúhonnosti v nadväznosti na rozvoj informačných systémov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K čl. LVI až LXI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXII
(zákon č. 528/2008 Z. z.)

V nadväznosti na zavedenie nových trestov, ktorým sú trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie alebo trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje doplnenie zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov o novú podmienku udelenia pomoci alebo podpory z fondov EÚ, ktorou je negatívna podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie.

K čl. LXIII až LXXI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXXII
(zákon č. 183/2011 Z. z.)

Zmena reaguje na zrušenie ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky. Nakoľko novelizovaný zákon bol koncipovaný od začiatku aj pre potreby výkonu trestných rozhodnutí postihujúcich určenú peňažnú čiastku voči právnickým osobám, nie je potrebné meniť ďalšie ustanovenia, nakoľko na peňažný trest sa aplikuje bez ohľadu na to, že či týka fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

K čl. LXXIII až LXXXV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXXXVI

Vzhľadom na legitímnu požiadavku na vytvorenie praktických predpokladov pre aplikáciu novej právnej úpravy sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2016, čo súčasne zabezpečuje dostatočne dlhú legisvakančnú lehotu.

K prílohe

V súlade s požiadavkou podľa čl. 4 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa v zákone zavádza transpozičná príloha.

V Bratislave, 26. augusta 2015






Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky






Tomáš Borec, v.r.
minister spravodlivosti Slovenskej republiky


 

Vládny návrh zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

48

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vedúci Úradu vlády SR na základe bodu 7 ú lohy na mesiac apríl 2014 Plánu legislatívnych úloh vlády SR na rok 2014 predkladá návrh zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorý ch zákonov podľa novoprijatých relevantných nariadení Európskej únie a finančného rámca pre programové obdobie 2014 – 2020.

Hlavným gestorom je Úrad vlády Slovenskej republiky ako Centrálny koordinačný orgán, spolugestormi sú Ministerstvo pôdohospodá rstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky za oblasť poľnohospodárskych fondov a Ministerstvo financií Slovenskej republiky za oblasť finančného riadenia a vládneho auditu.

Od roku 2014 začína nové programové obdobie, ktorým dochádza k zmene viacerých pravidiel implementácie fondov Európskej únie, ktoré sú upravené v nových nariadeniach EÚ. Z tohto dôvodu je potrebné nastaviť, resp. upraviť riadiace, implementačné a kontrolné mechanizmy v podmienkach Slovenskej republiky.

Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj novela zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov, ktorou sa upravujú ustanovenia súvisiace s kontrolou poskytovaných finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov na programové obdobie 2014 - 2020. Návrh vychádzajúci z potreby aplikačnej praxe, umožňuje orgánom verejnej správy SR pri vykonávaní predbežnej finančnej kontroly vykonať kontrolu na mieste u osoby ktorej sa majú poskytnúť verejné prostriedky, alebo sa jej verejn é prostriedky už poskytli, čím dôjde k zefektívneniu vykonávania ex ante kontroly a zabezpečí sa tak dôkladnejšia ochrana verejných prostriedkov.

Novelizácia zákona č. 523/2004 Z. z. je zahrnutá ako súčasť predloženého návrhu z dôvodu zmeny finančných tokov a efektívnejšieho čerpania prostriedkov Európskej únie v novom programovom období 2014 – 2020.

V tejto súvislosti je taktiež potrebné novelizovať zákon č. 528/2008 Z. z., ktorý obsahuje úpravu poskytovania pomoci a podpory z fondov Európskej únie relevantnú pre programové obdobie 2007 – 2013.

Predkladaný návrh zákona súvis í s ustanoveniami zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona o príspevku poskytovanom z euró pskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je právny predpis, ktorý implementuje príslušné nariadenia Európskej únie v podmienkach Slovenskej republiky. Urč uje postavenie a právomoci jednotlivých orgánov verejnej správy v procese využívania príspevkov z fondov Európskej únie. Za hlavný orgán koordinácie riadenia a kontroly určuje vládu Slovenskej republiky. Sú časne definuje orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov Európskej únie, centrálny koordinačný orgán, riadiaci orgán, certifikačný orgán, orgán auditu, sprostredkovateľský orgán a platobnú jednotku, ako aj ďalšie subjekty, ktoré sa podieľajú na výkone vymedzených úloh vyplývajúcich z novoprijatej legislatívy Európskej únie. Predkladaný návrh zákona určuje základné princ ípy riadenia a kontroly pri poskytovaní príspevku, financovaní príspevku a výkone vládneho auditu a obsahuje procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti. Návrh zákona taktiež upravuje konflikt zá ujmov v procese poskytovania pomoci z fondov Európskej únie.

Návrh zákona o príspevku poskytovanom z euró pskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a právnym poriadkom Slovenskej republiky, s právom Európskej únie, ako aj medzin árodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatie návrhu zákona o príspevku poskytovanom z euró pskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nemá vplyv na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie ani sociá lny vplyv, pretože sa nezasahuje do existujúcej štruktúry orgánov verejnej správy, ani do kompetencií a plánu práce orgánov verejnej správy. Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

Zmluva o fungovaní Európskej únie, najmä články 38 až 44, 162 až 164, 174 až 178, 320 až 324, 325 a 349.

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č . 1303/2013 zo 17. decembra 2013 , ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Eur ópskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorý m sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľ a Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006 .Nariadenie Euró pskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 z 17. decembri 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č . 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostrední ctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15.mája 2014 o Európskom námornom a ryb árskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.1255/2011

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 z 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Euró pskeho fondu regionálneho rozvoja

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013 , ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupr áce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorý m sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 , o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpoč et Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002

2.nelegislatívne akty

Vykoná vacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 215/2014 zo 7. marca 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Euró pskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde v súvislosti s metodikami poskytovania podpory na riešenie zmeny klímy, určovaním čiastkových cieľov a zámerov vo výkonnostnom rámci a nomenklatúrou kategórií intervencií pre európske štrukturálne a investičné fondy

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Rozhodnutie Rady z 25. júna 2007, ktorým sa zriaďuje Euró psky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín na obdobie rokov 2007 až 2013 ako súčasť všeobecného programu Solidarita a riadenie migračných tokov (2007/435/ES) v platnom znení

Nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006 z 8. decembra 2006, ktorým sa stanovujú vykonávacie pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecn é ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja v platnom znení Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1082/2006 z 5. júla 2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS) v platnom znení Nariadenie Komisie (ES) č. 885/2006 z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtovania EPZF a EPFRV v platnom znení Nariadenie Rady (EURATOM, ES) č . 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi v platnom znení Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev v platnom znení

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej ú nie.

1.rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C 46/03, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska proti EK, [2005]

2. rozhodnutie Sú dneho dvora vo veci T-102/03, Centro informativo per la collaborazione tra le imprese e la promozione degli investimenti in Sicilia SpA (CIS) proti EK, [2005]

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementá ciu nariadenia alebo rozhodnutia

nie je určená

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerní c a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

nie je určená

c)informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

konanie nebolo začaté

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberan é smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

návrh zákona nepreberá smernice

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s pr ávom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyx – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

Bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Bezpredmetné

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie Obsah 6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)ITMS:

Pri ITMS2014 sa počíta s rozširovaním a inováciami existujúceho informačného systému ITMS II (napr. oblasť rozvoja elektronických služ ieb) ako aj s vytváraním a zavádzaním nových funkcionalít ITMS2014 , ktoré zvyšujú používateľský komfort, otvorenosť ITMS2014 .

Značná časť funkcionalít ITMS2014 je definovaná nariadeniami EK, legislatívou SR a riadiacou dokumentáciu v oblasti implementácie EŠIF v programovom období 2014 – 2020. 6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)ITMS:

Sémantická interoperabilita bude zabezpečená s dôrazom na prepojiteľnosť ITMS2014 s existujúcimi ako aj novovytvorenými informačných systémami VS v tých dátových štruktúrach, ktoré sú definované výnosmi MF SR pre štandardy.

Interoperablita bude realizovaná najmä na sémantickej a technickej vrstve.

¼udia 6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Nie6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.) ITMS:

Cieľom je sprístupnenie ITMS2014 čo najväčšiemu počtu používateľov prostredníctvom rešpektovania štandardov pre ISVS a rešpektovania ' best practices' pre IS a ich sprístupňovania používateľom.Infraštruktúra 6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)ITMS:

Pri ITMS2014 sa počíta s rozširovaním a inováciami existujúceho informačného systému ITMS II (napr. oblasť rozvoja elektronických služ ieb) ako aj s vytváraním a zavádzaním nových funkcionalít ITMS2014 , ktoré zvyšujú používateľský komfort, otvorenosť ITMS2014 .

Značná časť funkcionalít ITMS2014 je definovaná nariadeniami EK, legislatívou SR a riadiacou dokumentáciu v oblasti implementácie EŠIF v programovom období 2014 – 2020. 6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)ITMS:

Požiadavky na technickú interoperabilitu ITMS2014 sú v súlade s výnosom Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č . 1706/M-2006 o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy.6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

NieRiadenie procesu informatizácie 6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie 6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)Proces informatizá cie si vyžaduje finančné investície, ktoré sú definované a budú kryté z prostriedkov Operačného programu technická pomoc.Legislatívne prostredie procesu informatizácie 6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Ustanovenie § 1 upravuje pozitívne vymedzenie a negatívne vymedzenie predmetu zákona.

Predmetom zákona je právna úprava otázok v oblasti systému riadenia a kontroly príspevkov poskytovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a štátneho rozpočtu na území Slovenskej republiky s dôrazom na vytváranie podmienok pre efektívnu, účinnú a transparentnú koordináciu, riadenie, implementáciu a kontrolu opatrení financovaných z európskych štrukturálnych a investičn ých fondov prostredníctvom ustanovenia postavenia a právomocí a práv a povinností subjektov zúčastňujúcich sa tohto procesu. Ide predovšetkým o ustanovenie postavenia a právomocí orgánov štá tnej správy a územnej samosprávy zapojených do poskytovania pomoci a ochrany finančných záujmov a práv a povinností prijímateľov, žiadateľov, partnerov a užívateľov pri poskytovaní príspevkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Predkladaný návrh zákona obsahuje procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti poskytnutie nenávratného finančného príspevku, právne a finančn é vzťahy pri poskytovaní príspevku. Vo viacerých nasledujúcich ustanoveniach sa uvádza aj postavenie a konanie inej osoby, táto je v intenciách relevantných ustanovení vnímaná v najširšom zmysle akejkoľ vek dotknutej právnickej alebo fyzickej osoby. Zákon sa vzťahuje na právne vzťahy, ktorých financovanie je realizované z viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020.

Negatívne vymedzenie predmetu zákona sa vzťahuje predovšetkým na zákon č. 528/2008 Z. z., podľa ktorého sa poskytovala a stále ešte poskytuje pomoc a podpora z fondov Európskeho spoločenstva z prostriedkov urč ených pre Slovenskú republiku v rámci viacročného finančného rámca na roky 2007 - 2013. Napriek označeniu dĺžky trvania programového obdobia do roku 2013, právne vzťahy z poskytovania pomoci a podpory z tohto programového obdobia vznikajú aj po roku 2013, nakoľko oprávnenosť výdavkov pre toto programové obdobie je podľa legislatívy EÚ až do 31.12.2015. Z uvedeného dôvodu sa v priebehu rokov 2014 – 2015 bude postupovať pre poskytovanie finančných prostriedkov z operačných programov schválených na programové obdobie 2007 – 2013 v zmysle platných pravidiel pre programové obdobie 2007 – 2013, ktoré s ú zakotvené v rámci zákona č. 528/2008 Z. z. Na nastavené pravidlá predmetnej právnej normy sú priamo viazané aj auditované riadiace dokumenty jednotlivých subjektov, ktoré poskytujú pomoc a podporu v tomto programovom období, pričom je nevyhnutné reflektovať adekvátnym spôsobom na rozdielne požiadavky legislatívy EÚ na spôsob poskytovania finančných prostriedkov v tomto programovom období. Poskytovanie finanč ných prostriedkov z balíka viacročného finančného rámca na programové obdobie 2007 – 2013 je viazané na schválené operačné programy, prostredníctvom ktorých sa v podmienkach Slovenskej republiky poskytujú tieto finančné prostriedky. Rovnako je negatívne vymedzenie určené vo vzťahu k poskytovaniu neprojektových podpôr na základe zákona č. 543/2007 Z. z. v súvislosti s financovaním aktivít spoločnej poľnohospodárskej politiky v podmienkach Slovenskej republiky a tiež vo vzťahu k prechodnej podpore poskytovanej z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka podľ a Nariadenie (EÚ) č. 1310/2013 z 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú niektoré prechodné ustanovenia o podpore rozvoja vidieka z (EPFRV) a ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013, pokia ľ ide o zdroje a ich rozdeľovanie na rok 2014, a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013, (EÚ) č. 1306/2013 a (EÚ) č. 1308/2013, pokiaľ ide o ich uplatňovanie v roku 2014.

K § 2

Európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, z ktorých je poskytovaný na území Slovenskej republiky príspevok v rámci kohéznej politiky Európskej Únie sú Európsky fond regionálneho rozvoja, Euró psky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky námorný a rybársky fond a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka.

Definujú sa všeobecné princípy, ktorými sa riadi poskytovanie príspevkov v súlade s ustanoveniami zákona a ktoré vychádzajú zo základných princípov a účelu, na ktorý sú prostriedky európskych štrukturálnych a investičných fondov poskytované.

K § 3

V rámci základných ustanovení sa vymedzujú pojmy používané v návrhu zákona.

Definuje sa projekt ako základná jednotka ku ktorej sa viaže schválený príspevok. Projekt môže byť financovaný maximálne z jedného operačného programu, pričom nadväzuje na podanú žiadosť, ktor á bola v konaní schválená.

V rámci druhého odseku sa vymedzuje postavenie jednotlivých subjektov na účely zákona.

V definícii subjektu partnera je umožnené jeho alternatívne postavenie najmä v nadväznosti na rozdielny charakter a participáciu takýchto subjektov v rámci rôznych fondov. Z uvedeného dôvodu je partnerom na ú čely tohto zákona osoba, ktorá sa buď spolupodieľa so žiadateľom tak na príprave projektu, ako aj s prijímateľom na jeho realizácii alebo ide o subjekt, ktorého účasť je relevantná a rozhodujú ca len pre fázu realizácie projektu. Forma úpravy právnych vzťahov medzi poskytovateľom, prijímateľom a partnerom v zmysle zákonnej definície je upravená alternatívne. Definícia upravuje buď priamu účas ť partnera v podobe plurality subjektov na jednej zmluvnej strane v rámci zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku alebo je zmluvný vzťah výlučne dvojstranným právnym aktom medzi poskytovateľ om a prijímateľom a následne je samostatne uzatváraný zmluvný vzťah medzi prijímateľom a partnerom. Osobitne je potrebné určiť úpravu práv a povinností v rámci programov cezhraničnej spoluprá ce, kde partner nie je účastníkom zmluvy o poskytnutí príspevku, ale právne vzťahy sú zmluvne vždy upravené medzi prijímateľom a partnerom. V rámci zákona sú presne vymedzené pojmy pohľadávka z pr íspevku a pohľadávka z rozhodnutia, z dôvodu jednoznačnosti nakladania a správy s pohľadávkami štátu. Pohľadávka z príspevku je pohľadávkou štátu v správe poskytovateľa na vrátenie pr íspevku alebo jeho časti na základe poskytovateľom zisteného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, zmluvy alebo rozhodnutia podľa § 16 ods. 2 prijímateľom, partnerom alebo užívateľom. N árok štátu, resp. nárok poskytovateľa sa dňom schválenia správy o zistenej nezrovnalosti a schválenia žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov potvrdí, t.j. potvrdí sa porušenie všeobecne záv äzných právnych predpisov, zmluvy alebo rozhodnutia podľa § 16 ods. 2. Tieto dokumenty sú vypracované a schválené až následne a na základe ukončenej administratívnej kontroly/ kontroly na mieste vykonanej riadiacim orgánom. Prijímateľ je o porušení informovaný v zaslanej správe z administratívnej kontroly/ kontroly na mieste, pričom k obom správam má možnosť písomne vyjadriť pripomienky k zisteným nedostatkom, navrhnutým opatreniam alebo vzniesť námietky v určenej lehote. Pohľadávka z príspevku vzniká dňom porušenia všeobecne záväzných prá vnych predpisov, zmluvy alebo rozhodnutia podľa § 16 ods. 2; uvedená skutočnosť nemá vplyv na vynútiteľnosť tejto pohľadávky. Pohľadávka z rozhodnutia zodpovedá pohľadávke štátu z právoplatné ho rozhodnutia poskytovateľa vydaného podľa § 41 z titulu zisteného porušenia verejného obstarávania alebo pohľadávka štátu z právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu vydávajú ceho rozhodnutie o porušení finančnej disciplíny, ktorým je územne príslušná správa finančnej kontroly alebo Ministerstvo financií SR ako odvolací orgán. Pohľadávka z rozhodnutia na účely tohto zá kona vzniká právoplatnosťou jednotlivých vyššie uvedených rozhodnutí.

Rôznorodosť podoby a široký záber oblastí, ktoré sú financované prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov vyžadujú zadefinovanie jednotlivých subjektov podieľajú cich sa na úrovni prijímania finančných prostriedkov. V tejto súvislosti je definovaný užívateľ ako osoba, ktorej prijímateľ alebo partner poskytuje so súhlasom a na základe podmienok definovaných poskytovate ľom príspevok alebo jeho časť. Právne vzťahy medzi prijímateľom a užívateľom sú upravené v osobitnej zmluve uzavretej medzi nimi. Rozdielne je upravená definícia cieľovej skupiny, kde na rozdiel od už ívateľa osoby určené v rámci cieľovej skupiny profitujú z realizácie projektu nefinančným spôsobom.

Z dôvodu jednotnej úpravy pravidiel pre poskytovanie príspevku z každého fondu v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov je nutné definovať osobu poskytovateľa, ktorá je upravená s ohľ adom na osobitné postavenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorá nie je riadiacim orgánom, ale vykonáva úlohy poskytovateľa v súlade s osobitným zákonom. Z uvedeného dôvodu v jednotlivých ustanoveniach zákona v prípade použitia pojmu poskytovateľ sa uvedené ustanovenia týkajú tak všetkých riadiacich orgánov, ako aj postupu Pôdohospodárskej platobnej agentúry. V prípadoch ustanovení, ktoré nie sú relevantné pre postavenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry sa v texte niektorých ustanovení na odlíšenie uvádza výlučne pojem ,,riadiaci orgán', čím dochádza k jednoznačnému odlíš eniu rozsahu aplikácie jednotlivých ustanovení. V prípade, ak má riadiaci orgán ustanovený sprostredkovateľský orgán, vzhľadom na charakter konania v mene riadiaceho orgánu sa v rámci jednotlivých ustanovení neuvádza osobitne pojem ,,sprostredkovateľský orgán' . Aplikácia jednotlivých ustanovení vzťahujúcich sa na poskytovateľa alebo riadiaci orgán je tak rovnaká aj na sprostredkovateľský orgán a to v plnom rozsahu zodpovedajúcom rozsahu činností, ktoré na základe dohody s riadiacim orgánom sprostredovateľský orgán vykonáva.

K § 4

Návrh zákona ustanovuje úlohy vlády Slovenskej republiky ako vrcholného orgánu výkonnej moci v oblasti využívania finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Vlá da Slovenskej republiky určuje subjekty riadenia, implementácie a kontroly európskych štrukturálnych a investičných fondov, ktorými sú riadiace orgány, sprostredkovateľské orgány určované na ná vrh riadiaceho orgánu a platobné jednotky, ak ich neurčujú osobitné predpisy. V súlade s legislatívou EÚ vláda ako vrcholný orgán výkonnej moci schvaľuje Partnerskú dohodu Slovenskej republiky na roky 2014-2020 (ďalej len "partnerská dohoda"), operačný program a program rozvoja vidieka a ich zmeny, systém riadenia, systém finančného riadenia a systém ochrany finančných záujmov.

K § 5

Úrad vlády Slovenskej republiky ako orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov je koordinačným ú tvarom pre boj proti podvodom. Úrad vlády Slovenskej republiky spolupracuje s Európskym úradom boja proti podvodom s cieľom poskytnúť ochranu finančných záujmom Európskej únie v Slovenskej republike. V súlade s nariadeniami EÚ Úrad vlády Slovenskej republiky plní oznamovaciu povinnosť o nezrovnalostiach voči Európskej komisii. Na základe Národnej stratégie ochrany finančných záujmov Európskej únie v Slovens kej republike zabezpečuje koordináciu činností orgánov a inštitúcií Slovenskej republiky zapojených do systému ochrany finančných záujmov Európskej únie v Slovenskej republike.

K § 6

Zákon ustanovuje, že Centrálnym koordinačným orgánom je na území Slovenskej republiky Úrad vlády Slovenskej republiky.

Centrálny koordinačný orgán je ustanovený ako orgán, ktorý koordinuje a usmerňuje riadiace orgány a je zodpovedný za účinnú koordináciu efektívneho čerpania finančných prostriedkov Európskej ú nie a štátneho rozpočtu. Zároveň je centrálny koordinačný orgán subjekt zodpovedný za plnenie úloh v zmysle legislatívy EÚ, ktorá umožňuje členským štátnom zriadiť orgán také hoto charakteru za účelom podpory harmonizovaného uplatňovania uplatniteľného práva a efektívnejšiu komunikáciu s Európskou komisiou.

Základnou úlohou Centrálneho koordinačného orgánu je napomáhať, aby pri riadení a implementácii existovala medzi operačnými programami synergia a komplementarita, ktorá zabezpečí maximálnu pridanú hodnotu intervencií financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Predmetné úlohy zabezpečuje najmä vypracovaním systému riadenia a jeho aktualizáciou v nadväznosti na potreby vo vý voji pravidiel a potrieb implementácie poskytovania príspevkov a plnením ďalších uvádzaných úloh. Z hľadiska kompetencií je osobitne uvedené oprávnenie Centrálneho koordinačného orgánu zriadiť Radu centrálneho koordinačného orgánu. Explicitné zadefinovanie oprávnenia umožní vytvorenie platformy, ktorá bude zabezpečovať riešenie vybraných kľúčových problémov implementácie, predovšetk ým s dôrazom na správny a efektívny schvaľovací systém, čím sa maximalizuje miera podpory jednotlivým riadiacim orgánom zo strany Centrálneho koordinačného orgánu. Zároveň je predpoklad, že efektí vnym výkonom činností zriadenej rady možno priaznivo prevenčne pôsobiť na prípadný vznik súdnych a iných právnych sporov pri poskytovaní príspevkov jednotlivými subjektmi.

K § 7

Právna úprava vymedzuje postavenie riadiaceho orgánu na území Slovenskej republiky, pričom určenie základných úloh riadiaceho orgánu vyplýva priamo z legislatívy EÚ. Riadiaci orgán môže v súlade s čl. 123 ods. 6 a 7 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 navrhnúť sprostredkovateľský orgán a na základe určenia sprostredkovateľského orgánu vládou ho poverí vykonávaním úloh alebo riadením č asti operačného programu.

K § 8

Návrh zákona vymedzuje zakotvenie sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom na území Slovenskej republiky. Sprostredkovateľský orgán je v zmysle právnej úpravy povinný plniť úlohy, ktoré boli v zmysle dohody s riadiacim orgánom vymedzené v písomnej forme, čo voči tretím osobám predpokladá písomné splnomocnenie zo strany riadiaceho orgánu. Preto všetky práva a povinnosti riadiaceho orgánu sa vzť ahujú aj na sprostredkovateľský orgán, ak sú tieto práva a povinnosti vymedzené v písomnej dohode medzi sprostredkovateľským orgánom a riadiacim orgánom. V jednotlivých ustanoveniach zákona, v ktorých sa uv ádzajú práva, postavenie a povinnosti riadiaceho orgánu, resp. poskytovateľa sú tieto relevantné v rozsahu poverenia aj pre sprostredkovateľský orgán.

K § 9

Certifikačným orgánom pre európske štrukturálne a investičné fondy je Ministerstvo financií Slovenskej republiky s výnimkou Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, pre ktorý je certifikačný m orgánom verejný alebo súkromný audítorský orgán vybratý na základe verejného výberového konania. Ustanovenie § 9 upravuje v odsekoch 2 a 3 úlohy a kompetencie len certifikačného orgánu – Ministerstva financií SR. Postavenie certifikačného orgánu a určenie jeho základných úloh vyplýva priamo z legislatívy EÚ. Okrem povinností vyplývajúcich z legislatívy EÚ sa certifikačnému orgá nu ustanovuje zodpovednosť najmä za koordináciu a metodické usmerňovanie finančného riadenia pomoci z európskych štrukturálnych a investičných fondov (okrem EPFRV), za príjem prostriedkov z Euró pskej komisie, ich prevod na príjmové účty platobných jednotiek, resp. v prípade programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Èeská republika a programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko priamo prijímateľom, spoluprácu pri tvorbe informačného monitorovacieho systému za oblasť finančného riadenia, ako aj za vrátenie prostriedkov EÚ v prospech Európskej komisie. Na ú čely tohto zákona sa pod systémom finančného riadenia systémom finančného riadenia súhrn pravidiel, postupov a činností financovania príspevku, ktorý zahàňa finančné plánovanie a rozpoč tovanie, riadenie a realizáciu toku finančných prostriedkov, účtovanie, výkazníctvo a monitorovanie finančných tokov, certifikáciu a vysporiadanie finančných vzťahov (nezrovnalosti a finančné opravy) voč i Slovenskej republike a voči Európskej komisii.

Ustanovuje sa kompetencia certifikačného orgánu pozastaviť schvaľovanie žiadostí o platbu v prípade podozrenia na nedostatky pri implementácií operačného programu alebo jeho časti zo strany riadiaceho orgá nu, sprostredkovateľského orgánu alebo platobnej jednotky. Nedostatky v postupe riadiaceho orgánu, resp. sprostredkovateľského orgánu zahàňajú aj nedostatočné, prípadne nesprávne posú denie / odkontrolovanie napr. výdavkov prijímateľa, partnera a užívateľa, odkontrolovanie procesov a postupov verejného obstarávania prijímateľa atď. Ak certifikačný orgán zistí nedostatky, je oprávnený platbu zamietnuť v celej výške, resp. jej výšku upraviť.

K § 10

Úlohy orgánu auditu plní v Slovenskej republike podľa zákona č . 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo financií Slovenskej republiky, okrem prípadu určenia orgánu auditu vlá dou SR a orgánu auditu pre Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. Postavenie orgánu auditu a určenie jeho základných úloh vyplýva priamo z legislatívy EÚ, hlavne z nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a nariadenia (EÚ) č. 966/2012. Za účelom naplnenia požiadaviek stanovených pre orgán auditu legislatívou EÚ sa ustanovuje zodpovednosť orgánu auditu za koordináciu a usmerňovanie orgánov, s ktorý mi spolupracuje pri výkone svojich úloh, vykonávanie dohľadu nad činnosťou spolupracujúcich orgánov, koordináciu a riadenie vypracovania plánu auditov orgánu auditu a spolupracujúcich orgánov a za plnenie ďal ších úloh súvisiacich s auditom a kontrolou príspevkov poskytovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Ustanovuje sa povinnosť pre ostatné subjekty zapojené do implementácie európskych štrukturálnych a investičných fondov poskytovať orgánu auditu súčinnosť potrebnú pre plnenie jeho úloh.

K § 11

Platobné jednotky sú ústredné orgány štátnej správy, určené vládou Slovenskej republiky, ktorých úlohou je realizovať poskytnutie príspevku alebo jeho časti prijímateľovi alebo partnerovi, ktorý je účastníkom zmluvy podľa § 25 ods. 3. Zákon v iných ustanoveniach ustanovuje pre platobné jednotky aj ďalšie úlohy – napr. vypracovanie a aktualizáciu správ o zistených nezrovnalostiach, príjem a ú čtovanie vrátených príspevkov alebo ich časti na svoj účet v prípade, ak prijímateľ vracia príspevok alebo jeho časť do rozpočtu platobnej jednotky alebo na príjmový účet platobnej jednotky. Pre opera čný program financovaný z Európskeho námorného a rybárskeho fondu je platobná jednotka určená Pôdohospodárska platobná agentúra.

K § 12

Z dôvodu rozdielnych legislatívnych podmienok EÚ únie platných pre európske poľnohospodárske fondy (napr. nariadenie Parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013), ako aj z toho vyplývajúceho organizačného zabezpeč enia finančného riadenia Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka sa ustanovuje orgán finančného riadenia na úrovni Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Zároveň sa týmto v podmienkach Slovenskej republiky ustanovujú pre tento orgán povinnosti.

K § 13

Ustanovujú sa nové pravidlá pre fungovanie subjektov v rámci miestneho rozvoja vedeného komunitou.

Podľa článku 32 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 je miestny rozvoj vedený komunitou vedený miestnymi akčnými skupinami zloženými z predstaviteľov verejných a súkromných miestnych spoloč ensko – hospodárskych záujmov, v ktorých na úrovni rozhodovania nemajú ani orgány verejnej správy, ako sú vymedzené v súlade s vnútroštátnymi pravidlami, ani žiadna záujmová skupina viac ako 49% hlasovacích práv. Miestnou akčnou skupinou, oprávnenou na financovanie z fondov EÚ, môže byť iba právnická osoba, ktorá má formu občianskeho združenia podľa zákona č . 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, ktorej je schválená stratégia miestneho rozvoja vedeného komunitou a ktorej je zároveň udelený štatút miestnej akčnej skupiny. Obč ianske združenia sa môžu uchádzať o schválenie stratégie a udelenie štatútu miestnej akčnej skupiny na základe výzvy na predkladanie projektových zámerov. Výzvu vyhlasuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na svojom webovom sídle. Projektové zámery, predložené občianskymi združeniami, bude posudzovať výbor zriadený ministerstvom pôdohospodárstva. Na základe hodnotiacej sprá vy, vydanej ministerstvom pôdohospodárstva, Pôdohospodárska platobná agentúra rozhodne podľa tohto zákona o schválení stratégie a udelení štatútu miestnej akčnej skupiny. Miestna akčná skupina plní úlohy podľa čl. 34 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Miestna akčná skupina plní úlohy súvisiace s implementáciou projektov financovaných prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre r ozvoj vidieka aj prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Práva a povinnosti miestnej akčnej skupiny budú upravené v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. V rámci programové ho obdobia 2007 - 2013 bolo prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka financovaných 29 miestnych akčných skupín. V rámci programového obdobia 2014 – 2020 sa uvažuje s financovaní m približne 50 miestnych akčných skupín.

K § 14

Podľa ustanovenia článku 54 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013 každý členský štát zriadi národnú vidiecku sieť, ktorá spojí organizácie a správne orgány, ktoré sa podieľajú na rozvoji vidieka. Národná sieť rozvoja vidieka plní úlohy, vyplývajúce z legislatívy EÚ a zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Financovaná je z prostriedkov technickej pomoci v r ámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka určí právnickú osobu, ktorá bude vykonávať úlohy národnej siete rozvoja vidieka. V programovom období 2007 - 2013 to bola príspevková organizácia zriadená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Táto právnická osoba môže plniť úlohy prostredníctvom osôb so štatú tom regionálnej antény. O udelení štatútu regionálnej antény rozhoduje Pôdohospodárska platobná agentúra podľa tohto zákona. V rámci programového obdobia 2007 - 2013 bolo prostredníctvom Európskeho po ľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka financovaných 7 regionálnych antén. V rámci programového obdobia 2014 – 2020 sa uvažuje s financovaním 8 regionálnych antén. Pojem regionálna anténa je pojem zauž ívaný v rámci implementácie Programu rozvoja vidieka SR 2007-2013 a je použitý aj v návrhu Programu rozvoja vidieka SR 2014-2020. Právnická osoba, ktorá má schválený štatút regionálnej antény, vykoná va úlohy národnej siete rozvoja vidieka v jednotlivých regiónoch Slovenskej republiky.

K § 15

Z dôvodov špecifík Integrovaného regionálneho operačného programu sa ustanovuje osobitná úprava k pôsobnosti orgánov v oblasti územného rozvoja. Ide najmä o jednotlivých aktérov v rámci implementá cie Integrovaného regionálneho operačného programu, ktorými sú v súlade s Partnerskou dohodou SR na roky 2014 – 2020 riadiaci orgán (Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR), vyššie územné celky a krajské mestá.

Ustanovuje sa právomoc Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR koordinovať a metodicky usmerňovať vyššie územné celky a krajské mestá pri príprave a implementácii jednotlivých územných strat égií na účely realizácie integrovanej územnej investície podľa čl. 36 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013[1]. Integrovaná územná investí cia sa realizuje na základe regionálnej integrovanej územnej stratégie alebo integrovanej územnej stratégie mestskej oblasti. Regionálna integrovaná územná stratégia je plánovací a vykonávací dokument pre ú čely vecne, časovo a územne koordinovanej podpory na území regiónu NUTS 3[2] predovšetkým zo zdrojov európskych a investičných štrukturálnych fondov najmä prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu, ktorá je východiskom pre posudzovanie projektových zámerov a z nich vyplývajúcich projektov pre územie definované v stratégii. Integrovaná územná stratégia mestskej oblasti je plánovací a vykonávací dokument pre účely vecne, časovo a územne koordinovanej podpory na území mestskej oblasti predov šetkým zo zdrojov európskych a investičných štrukturálnych fondov najmä prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu, ktorá je východiskom pre posudzovanie projektových zámerov a z nich vyplývajúcich projektov na realizáciu trvalo udržateľného mestského rozvoja pre územie definované v stratégii. Vyššie uvedené územné stratégie je možné v rámci ich implementá cie aktualizovať podľa potreby.

V rámci prípravy a implementácie vyššie uvedených územných stratégií sa má uplatňovať princíp partnerstva. Partnerstvo je forma zmluvnej a inštitucionálnej spolupráce medzi subjektmi územnej samospr ávy, štátnej správy a ďalšími sociálno-ekonomickými partnermi s cieľom zabezpečiť hospodársky rozvoj a sociálny rozvoj dotknutého územia s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj. Za účel om praktického uplatnenie princípu partnerstva sa ustanovuje zriadenie rady partnerstva pre každú územnú stratégiu ako nositeľa príslušnej územnej stratégie. Zákon umožňuje aj zriadenie spoloč nej rady partnerstva pre regionálnu integrovanú územnú stratégiu a integrovanú územnú stratégiu mestskej oblasti, ako aj možnosť spoločnej prípravy a implementácie regionálnej integrovanej územnej straté gie a integrovanej územnej stratégie mestskej oblasti a to v súlade s metodickými usmerneniami Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Princíp partnerstva sa v rámci prípravy územných stratégií uplat ňuje formou spolupráce subjektov určených na zabezpečenie tejto úlohy (vyšší územný celok, krajské mesto) s expertmi relevantných subjektov tvoriacich partnerstvo.

K § 16

Príspevok sa bude poskytovať na základe inominá tnej zmluvy uzavretej podľa Obchodného zákonníka. Zmluvu je možné uzavrieť výlučne v prípade, ak bola žiadosť schválená v konaní o žiadosti, ak zákon neustanovuje inak (napr. možnosť uzavretia zmluvy pri veľkých projektoch). Na konanie o žiadosti sa nevzťahuje Správny poriadok okrem taxatívne vymedzených ustanovení Správneho poriadku. Základné princípy správneho poriadku nie sú

48

[1] Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17.decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom soci álnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Eur ópskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347,20. 12. 2013).

[2] Vyhláška Štatistického ú radu Slovenskej republiky č. 438/2004 Z. z., ktorou sa vydáva klasifikácia štatistických územných jednotiek.

aplikovateľné na spôsob výberu projektov, ktoré budú z európskych štrukturálnych a investičných fondov financované. Poskytovateľ je zodpovedný za výber taký ch projektov, ktoré do čo najväčšej miery prispejú k napĺňaniu cieľov operačného programu. Z tohto pohľadu poskytovateľ vystupuje v pozí cii investora, ktorý vo väčšine prípadov realizuje konanie za účelom zabezpečenia súťaže predkladaných žiadostí z hľadiska ich vecnej kvality, čím je zabezpečený výber takých projektov, ktor é umožnia poskytovateľovi čo najefektívnejšie a najvhodnejšie riadenie operačného programu.

Vzhľadom na postavenie poskytovateľa v podobe investora, je on subjektom určujúcim výšku finančných prostriedkov, ktoré určí na podporu určitej skupiny projektov v rámci výzvy. Z daného pohľadu je nutné stanoviť, že o žiadostiach sa v konaní bude rozhodovať s limitáciou alokácie určenej na takúto výzvu. Výnimkou je aplikácia inštitútu zmeny rozhodnutia o neschválení v podobe tzv. ,,zásobníka projektov'. Týmto spôsobom poskytovate ľ pri identifikácii akýchkoľvek dodatočných finančných prostriedkov, môže rozhodnúť o poskytnutí príspevku aj nad rámec pôvodne určenej alokácie a podporiť tak aj projekty, ktoré pô vodne neboli podporené výlučne z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

K § 17

Upravuje sa spôsob, lehota a miesto na podanie žiadosti okrem podania vo vzťahu, ku ktorým sa aplikujú osobitné procesné ustanovenia. Žiadosť podáva žiadateľ na základe vyhlásenej výzvy, ktorú vypracuje a vyhlási poskytovateľ na svojom webovom sídle. Informácia o zverejnení výzvy môže byť šírená v súlade s čl. 115 ods. 1, písm. c) následne aj inými masovo komunikačnými prostriedkami za úč elom zabezpečenia čo najširšej informovanosti o vyhlásenej výzve. Záväzné znenie výzvy je však len také, ktoré je vyhlásené spôsobom podľa tohto zákona, t.j. na webovom sídle. Obsahom výzvy s ú formálne náležitosti výzvy a podmienky poskytnutia príspevku. Formálne náležitosti výzvy sú vymenúvané demonštratívne, pričom medzi ďalšie náležitosti uvádzané v písmene h) sa bež ne zaraďujú informácie o kontaktných osobách, ktoré poskytujú informácie o výzve, informácie o cieľoch výzvy, kontakty pre predkladanie žiadostí v prípade možnosti ich predloženia prostrední ctvom regionálnych pobočiek určených poskytovateľom a pod. Podmienky poskytnutia príspevku sú delené na povinné, ktoré musia byť súčasťou každej vyhlasovanej výzvy a potom na špecifické, ktoré s ú relevantné pre výzvu v závislosti od jej charakteru a relevancie daných podmienok poskytnutia príspevku ku konkrétnej výzve a pre konkrétny operačný program. Súčasťou výzvy môžu byť aj prí lohy. Bežnými prílohami výzvy sú najmä formulár žiadosti a príručka pre žiadateľa, ktoré sú akousi metodikou pre riadne vypracovanie a vyplnenie žiadosti. Rovnako je v niektorých prípadoch potrebné určiť špecifické prílohy výzvy, najmä s ohľadom na vecné špecifiká oblasti riešenej výzvou. Medzi podmienky poskytnutia príspevku patria aj kritériá pre výber projektov schválené monitorovací m výborom pre operačný program podľa článku 110 ods. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. Pod pojmom ďalšie podmienky poskytnutia príspevku sa rozumejú také podmienky poskytnutia príspevku, ktoré sú nevyhnutné najmä s ohľadom na vecné špecifiká riešenej oblasti, ktorá sa líši medzi jednotlivými operačnými programami.

Možnosť poskytovateľa zmeniť vyhlásenú výzvu je z dôvodu transparentnosti a zabezpečenia rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie žiadateľov zapojiť sa do procesu výberu žiadostí s limitovaná časovo do dátumu uzavretia výzvy. Možnosť zmeny výzvy je rovnako viazaná na podmienku, že zmena výzvy nemôže predstavovať podstatnú zmenu podmienok poskytovania príspevku, pričom poskytovateľ je povinný o tom informovať žiadateľa a umožniť mu v primeranej lehote doplniť alebo zmeniť žiadosť v súlade so zmenou výzvy. Nie všetky zmeny výzvy vyžadujú, aby žiadateľ musel vykonať priamo konkrétne úpravy alebo zmeny predloženej žiadosti. Z uvedeného dôvodu možnosť nápravy musí byť zo strany poskytovateľa žiadateľovi umožnená vtedy ak to konkrétna zmena výzvy vyžaduje. Žiadateľ je oprá vnený rozhodnúť sa na základe toho, že mu poskytovateľ umožnil žiadosť zmeniť alebo doplniť, či tak vykoná alebo nie. Nevyužitím ponúknutej možnosti zo strany žiadateľa a nedoplnenie ž iadosti nie je viazané na priame zákonné sankcie, napríklad v podobe zastavenia konania. Rozhodnutím žiadateľa nedoplniť žiadosť na základe možnosti, ktorú mu poskytovateľ ponúkne znamená, že poskytovate ľ bude v konaní posudzovať pôvodné znenie žiadosti avšak v zmysle zmenených podmienok.

Možnosť zmeny výzvy je regulačným a nevyhnutným nástrojom poskytovateľa, ktorým zabezpečuje, aby výzva bola nastavená tak, aby umožnila transparentným spôsobom výber najkvalitnejších a najvhodnejš ích žiadostí. Akékoľvek zmeny je potrebné posúdiť s ohľadom na ich podstatný charakter, pričom aj také zmeny, ktoré sú uvádzané ako príklady zásadných zmien môžu v odôvodnených a jasne preukázaných prípadoch znamenať nepodstatnú zmenu, ktorá nemá potenciál pôsobiť diskriminačne alebo zakladať nerovnaké zaobchádzanie (napr. zmena oprávnenosti žiadateľa v dôsledku zmeny prá vnej úpravy a určenia právneho nástupníctva pôvodne stanovených oprávnených žiadateľov a pod.) Raz uzavretú výzvu nie je možné znova otvoriť a takýto postup nie je možné považovať za opr ávnenie týkajúce možných zmien zo strany poskytovateľa.

V prípade, že by sa podmienky poskytnutia príspevku zmenili podstatným spôsobom, akými sú najmä zmeny spočívajúce v zmene oprávnenosti žiadateľa, partnera, cieľovej skupiny, miesta realizácie, aktivít a kritérií na výber projektu alebo nie je možné financovať projekty z objektívnych dôvodov, napr. zmeny vo finančnom pláne operačného programu, zásadné identifikované skutočnosti vo výzve, ktoré neboli odhalené pri jej vyhlásení a za ich zachovania by došlo k výberu žiadostí v rozpore s legislatívou EÚ alebo právnym poriadkom SR, poskytovateľ je povinný výzvu zrušiť. Ak ide o výzvu končiacu konkrétnym dátumom, môže ju zrušiť aj po uplynutí tohto dátumu a to do vydania prvého rozhodnutia o žiadosti podanej na základe výzvy. V takom prípade poskytovateľ predložené žiadosti vráti ž iadateľovi. Ak ide o výzvu končiacu na základe nejakej skutočnosti, ktorou je predovšetkým vyčerpanie alokácie, môže byť výzva zrušená do momentu nastania uvedenej skutočnosti. V takom prí pade poskytovateľ vráti alebo o nich rozhodne, ak je možné rozhodnúť o žiadostiach predložených do zrušenia výzvy a aplikovať na ne podmienky poskytnutia príspevku platné ku dňu predloženia žiadosti.

Ustanoveniami o zmene a zrušení výzvy nie je dotknuté oprávnenie poskytovateľa vykonať zmeny vo formálnych náležitostiach výzvy. Súčasťou takýchto zmien, ktoré môžu byť vykonané aj po dá tume uzavretia výzvy, môže byť aj zmena výšky indikatívnej alokácie určenej na výzvu, ktorou poskytovateľ môže reagovať na aktuálne zmeny v disponibilnom objeme finančných prostriedkov.

Akékoľvek zmeny výzvy a jej zrušenie podliehajú režimu riadneho zverejnenia na webovom sídle spolu s odôvodnením ich vykonania.

K § 18

Ustanovuje sa nový inštitút, ktorý môže predchádzať samotnému konaniu o žiadosti a to je predloženie a hodnotenie projektového zámeru. Realizuje sa na základe výzvy na predkladanie projektových zá merov zverejnením na webovom sídle poskytovateľa a to ešte pred vyhlásením samotnej výzvy na predkladanie žiadostí. Projektovým zámerom žiadateľ navrhuje základné charakteristiky projektu, ktorý by pripravuje a plánuje realizovať. Projektový zámer musí obsahovať vo všeobecnej podobe všetky informácie potrebné na posúdenie podmienok stanovených vo výzve na predkladanie projektových zámerov, ktorý ch splnenie musí žiadateľ preukázať. Po predložení projektového zámeru poskytovateľ zhodnotí jeho obsah sám alebo prostredníctvom iných nezávislých odborníkov a na základe tohto posú denia vypracuje hodnotiacu správu, ktorá konštatuje, či projektový zámer spĺňa alebo nespĺňa podmienky vyhlásené vo výzve. Stanovujú sa zároveň niektoré možné obsahové nálež itosti hodnotiacej správy. Hodnotiacu správu možno určiť ako jednu z podmienok pre poskytnutie príspevku, ktorá sa prikladá ako povinná príloha k žiadosti. Takýmto spôsobom môže byť fakticky limitovaná účasť subjektov v rámci následne vyhlásenej výzvy, nakoľko tí, ktorí sa nezúčastnili predkladania projektových zámerov nepreukážu splnenie podmienky predloženia povinnej prílohy. Samotné posú denie projektového zámeru nie je konaním, ktoré by končili meritórnym rozhodnutím a preto obsah hodnotiacej správy nie je rozhodujúcim faktorom pre možnú účasť v rámci následne vyhlasovanej vý zvy. Limitujúcou podmienkou z tohto pohľadu je iba účasť v rámci výzvy na predkladanie projektových zámerov. Hodnotiaca správa nie je individuálnym správnym aktom, pretože na jej základe nedochádza k rozhodovaniu o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach dotknutých subjektov.

Výzva na predkladanie projektových zámerov je možnosťou, ktorú poskytovateľ môže ale nemusí využiť s ohľadom na charakter podporovaných projektov, časové možnosti ako aj administratívnu náročnos ť vypracúvania žiadostí. Projektové zámery majú potenciál prispieť k efektívnejšiemu výberu žiadostí v niektorých prípadoch a zároveň umožnia žiadateľom na základe záverov uvedený ch v hodnotiacej správe zvážiť následné zapojenie sa do výzvy predložením žiadosti.

K § 19

Konanie o žiadosti a v rámci konania o žiadosti aj výber žiadostí na základe vopred určených kritérií vychádza z článku 125 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. V rámci konania o žiadosti je vyl účená pôsobnosť všeobecného predpisu o správnom konaní a to najmä z dôvodu rýchlejšieho a pružnejšieho rozhodovania o pomoci z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ako aj z d ôvodu odlišných základných princípov, ktoré sú sledované Správnym poriadkom a ktoré neumožňujú plne zabezpečiť výkon výberu najkvalitnejších projektov pre napĺňanie cieľov prísluš ného operačného programu. Podľa Správneho poriadku sa bude postupovať len v taxatívne vymedzených prípadoch, napríklad v prípade doručovania rozhodnutí do vlastných rúk a pri počítaní lehôt.

Žiadosť sa podáva od zverejnenia výzvy do uzavretia výzvy, okrem prípadu, ak poskytovateľ určí vo výzve inú lehotu na predkladanie žiadosti. Žiadosť musí byť podaná riadne, včas a vo forme urč enej v zverejnenej výzve.

Upravuje sa proces konania o žiadosti, ktorý začína doručením žiadosti poskytovateľovi a končí vydaním rozhodnutia o schválení žiadosti alebo o neschválení žiadosti, ak počas konania neboli dô vody na zastavenie konania a nedošlo k vydaniu rozhodnutia o zastavení konania. Zároveň sa upravujú všetky potrebné procesné úkony a náležitosti rozhodnutia o žiadosti. Ustanovenia týkajúce sa postupu ná prav pravdivosti alebo úplnosti žiadosti alebo jej príloh slúžia ako nástroj na odstránenie neúplnosti žiadosti alebo vyjasnenia skutočností neumožňujúcich posúdenie splnenia podmienok príspevku. Uvedený inštitút z hľadiska charakteru konania a jeho účelu je odlišný od obdobných inštitútov v bežných konania, ktorý smeruje k napomáhaniu pri precizovaní obsahu podania. O spôsobe a rozsahu dož adovania nápravy vybraných skutočností je žiadateľ informovaný v rámci samotnej výzvy čím má poskytovateľ možnosť vopred určiť, do akej miery bude dochádzať k umožneniu nápravy zo strany žiadateľa, aby takýto postup nemal za následok zastretie základného účelu konania a výberu žiadostí – súťaž a výber najkvalitnejších a najvhodnejších žiadostí.

V odseku 6 až 8 sa uvádza prepojenie na projektové zámery, ak poskytovateľ pred vyhlásením výzvy využil takýto postup. Zohľadnenie záverov z hodnotiacej správy sa prejaví v prípade, ak žiadosť splnila podmienky poskytnutia príspevku, ktoré sa hodnotia rovnako vo vzťahu ku všetkým žiadostiam, ktoré boli v rámci výzvy predložené a to bez ohľadu na samotný obsah hodnotiacej správy. V rámci skupiny žiadostí hodnotených v rámci výzvy sa kladná hodnotiaca správa zohľadní takým spôsobom, že ak poskytovateľ nemá vo výzve dostatočnú alokáciu na financovanie všetkých žiadosti, ktoré splnili podmienky poskytnutia príspevku, prioritne budú podporené tie, ktoré mali kladnú hodnotiacu správu. Takýto prístup motivuje žiadateľov na dôslednú a kvalitnú prípravu už vo fá ze koncipovania projektového zámeru, čo v konečnom dôsledku zvýši dôraz na zodpovedný a kvalitný proces prípravy.

Žiadosť sa posudzuje podľa podmienok poskytnutia príspevky platných ku dňu uzavretia výzvy, čo je relevantné najmä v prípadoch, ak v priebehu vyhlásenia výzvy dôjde k jej zmene. V prípade vý ziev, ktoré sú charakteristické tým, že príjem a konanie o žiadostiach prebieha priebežne a ich uzavretie je viazané na konkrétnu skutočnosť, napr. vyčerpanie alokácie, sú pre posúdenie ž iadosti rozhodujúce podmienky poskytnutia príspevku platné ku dňu predloženia žiadosti.

Rozhodnutie o žiadosti v podobe jej schválenia alebo neschválenia je viazané jednak na posúdenie splnenia podmienok poskytnutia príspevku ale rovnako aj na výške finančných prostriedkov, ktoré môže poskytovateľ na financovanie žiadostí vynaložiť. Významný dopyt po prostriedkoch z európskych štrukturálnych a investičných fondov preto môže byť obmedzený nielen nesplnením niektorej podmienky poskytnutia prí spevku ale aj nedostatkom finančných prostriedkov, ktoré sú určené poskytovateľom na financovanie projektov.

Stanovujú sa náležitosti rozhodnutia v konaní o žiadosti, ako aj rozsah opravných prostriedkov.

K § 20

Taxatívnym spôsobom sa vymedzujú prípady, kedy poskytovateľ konanie o žiadosti zastaví. Rozhodnutie o zastavení konania sa doručuje žiadateľovi okrem prípadu, ak žiadateľ zomrel, bol vyhlásený za mà tveho alebo zanikol bez právneho nástupcu. Na náležitosti rozhodnutia o zastavení konania sa primerane vzťahujú náležitosti rozhodnutia o žiadosti.

K § 21

Ustanovuje sa možnosť riadiaceho orgánu alebo Pôdohospodárskej platobnej agentúry ex offo zmeniť rozhodnutie o neschválení žiadosti, ktoré už nadobudlo právoplatnosť (na právoplatnosť sa použ ije ustanovenie § 52 Správneho poriadku) a to za naplnenia taxatívne vymedzených skutočností.

Konanie podľa tohto ustanovenia je nenávrhové a začína výlučne z vlastného podnetu štatutárneho orgánu, pričom sa ustanovujú podmienky, za ktorých možno pristúpiť k zmene rozhodnutia. O začatí konania o zmene rozhodnutia poskytovateľ informuje žiadateľa, pričom ak je to potrebné, vyzve žiadateľa na preukázanie toho, že preukázateľne spĺňa podmienky poskytnutia príspevku a súhlasí so zmenou rozhodnutia. Takýto postup je nevyhnutný z dôvodu, že od pôvodného konania, kde boli overené podmienky poskytnutia príspevku mohol uplynúť dlhší časový úsek, pričom mohlo dôjsť k takým zmená m, v dôsledku ktorých už nie je možné navrhovaný projekt financovať, resp. žiadateľ sám už nemusí mať záujem na financovaní projektu z príspevku. Niektoré podmienky poskytnutia príspevku sú objekt ívne nemenné a nie je potrebné ich osobitne overovať. Z tohto dôvodu, ak nie sú preukázateľne splnené podmienky poskytnutia príspevku alebo žiadateľ ich na výzvu poskytovateľa nepreukáže, resp. nepreuká že včas alebo so zmenou rozhodnutia nesúhlasí, poskytovateľ konanie zastaví. V opačnom prípade zmení rozhodnutie o neschválení žiadosti a žiadosť schváli. Viazanosť poskytovateľa poradím žiadost í, v akom boli neschválené aplikáciou kritérií pre výber projektov v pôvodnom konaní o žiadosti vyplýva z charakteru konania založeného na posúdení skupiny ,,súperiacich' žiadostí, prič om garantuje, že nedôjde k náhodnému a neodôvodnenému výberu zo skupiny neschválených žiadostí. V prípade, ak pri niektorých žiadostiach zo skupiny neboli preukázané dôvody na zmenu rozhodnutia o neschválení a konanie bolo zastavené, v prípade rozhodnutia štatutárneho orgánu pri využití ďalších finančných prostriedkov na rovnakú skupinu už nebudú žiadosti, pri ktorých bolo zastavené konanie opätovne podliehať možnosti preskúmania podľa tohto ustanovenia (nakoľko tam došlo k vydaniu rozhodnutia o zastavení konania a podľa odseku 1 tohto ustanovenia preskúmaniu podliehajú len rozhodnutia o neschv álení) ale posudzované budú žiadosti, ktoré sú v zozname zaradené ako nasledujúce.

K § 22

Proti rozhodnutiu vydanému podľa tohto zákona okrem zákonom ustanovených prípadov je možné sa odvolať u poskytovateľa písomne v stanovenej lehote. Odvolanie je riadny opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje za stanovených podmienok poskytovateľ (v prípade autoremedúry), inak štatutárny orgán poskytovateľa. Ustanovujú sa jeho povinné obsahové náležitosti, vymedzujú sa rozhodnutia, voči ktorý m nie je možné podať odvolanie a procesné úkony súvisiace so späťvzatím odvolania. Zároveň sa vymedzujú prípady, kedy dochádza k odmietnutiu odvolania a to z dôvodov, kedy odvolanie smeruje voč i rozhodnutiam, proti ktorým nie je prípustné odvolanie alebo ide o podnet, ktorý je označený ako odvolanie, ale z dôvodov nespĺňania základných náležitostí odvolania v zmysle zákonných pož iadaviek nie je spôsobilé vyvolať právne účinky odvolania v zmysle zákona. V prípade, ak je naplnený niektorý z uvedených dôvodov na odmietnutie odvolania, poskytovateľ takéto odvolanie listom odmietne. Keď že odmietnutie odvolania nie je rozhodnutím vydávaným v rámci konania, nie je možné voči takémuto postupu poskytovateľa podať opravný prostriedok.

K § 23

Poskytovateľ v rámci autoremedúry môže rozhodnúť a vyhovieť odvolaniu v plnom rozsahu. V prípade, že tak nespraví, rozhoduje o odvolaní štatutárny orgán poskytovateľa, ktorý môže pôvodné rozhodnutie zmeniť alebo potvrdiť, ak je rozhodnutie správne a nie sú dané dôvody na jeho zmenu. Štatutárny orgán si ako svoj poradný orgán zriaďuje v odvolacom konaní osobitnú komisiu, ktorá preskú mava rozhodnutie napadnuté odvolaním

K § 24

Právoplatné rozhodnutie vydané v konaní podľa tohto zákona môže štatutárny orgán poskytovateľa preskúmať mimo odvolacieho konania a to ex offo alebo na podnet žiadateľa. Podnet nemôže smerovať na preskúmanie rozhodnutia vydaného v odvolacom konaní. Ustanovujú sa lehoty na preskúmanie mimo odvolacieho konania, pričom rozhodnutie o preskúmaní musí byť vydané najneskôr do zaslania ná vrhu na uzavretie zmluvy. Preskúmanie rozhodnutia o neschválení alebo rozhodnutia o zastavení konania musí byť začaté najneskôr do dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Štatutárny orgá n je povinný pri preskúmavaní vychádzať z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania pôvodného rozhodnutia. Zmena jedného rozhodnutia na základe individuálneho preskúmania rozhodnutia v rá mci mimoriadneho opravného prostriedku preto nie je spôsobilá vyvolať automaticky dôvody na zmenu rozhodnutí o ostatných žiadostiach v rámci dotknutej skupiny. Po preskúmaní môže štatutárny orgá n poskytovateľa pôvodné rozhodnutie zmeniť, inak konanie zastaví, pričom o výsledku informuje žiadateľa, ak konanie začalo na jeho podnet. Ak sa zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo, štatutárny orgán nemôže pôvodné rozhodnutie zmeniť.

K § 25

Pomoc z fondov EŠIF sa bude poskytovať na základe inominátnej zmluvy uzavretej podľa Obchodného zákonníka, pričom sa ustanovujú jej ďalšie náležitosti.

Nadobudnutím účinnosti zmluvy, resp. nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia v prípade, ak je poskytovateľ a prijímateľ tá istá osoba, vzniká právny nárok na poskytnutie príspevku. Skutočné poskytovanie príspevku je vždy viazané na splnenie podmienok prijímateľom dohodnutých v zmluve. Samotným vznikom právneho nároku nie je garantované reálne uhradenie zazmluvnenej výšky príspevku, pretože tak éto uhradenie je viazané na splnenie podmienok dohodnutých v zmluve.

Ak sa predpokladá poskytnutie príspevku zo strany poskytovateľa priamo aj partnerovi, musí zmluva obsahovať aj práva a povinnosti tejto osoby.

Zmluvu je možné uzavrieť výlučne v prípade, ak bola žiadosť schválená v konaní o žiadosti a žiadateľ s uzavretím zmluvy súhlasí. Uzavretiu zmluvy predchádza zaslanie ná vrhu na jej uzavretie, ktorý je smerovaný zo strany poskytovateľa voči žiadateľovi, ktorého žiadosť bola v konaní o žiadosti schválená. Vznik povinnosti poskytovateľa zaslať žiadateľovi návrh zmlu vy je pri rozhodnutiach o schválení, ktoré obsahovali vo výroku podmienky viazaný na preukázateľné splnenie týchto podmienok. Preto v prípade, ak podmienky stanovené v rozhodnutí o schválení neboli splnené , resp. márne uplynula lehota na ich splnenie, poskytovateľovi nevzniká povinnosť zaslať takémuto žiadateľovi návrh na uzavretie zmluvy a takému žiadateľovi nevzniká recipročné právo na zaslanie návrhu.

Nakoľko pred samotným zaslaním návrhu zmluvy je na vypracovanie jej znenia potrebná súčinnosť žiadateľa, ustanovuje sa povinnosť túto súčinnosť poskytovateľovi poskytnúť. Následkom neposkytnutia s účinnosti je zánik povinnosti poskytovateľa zaslať žiadateľovi návrh na uzavretie zmluvy.

Upravujú sa prípady odstúpenia od zmluvy, ktoré sú okrem všeobecných dôvodov upravených v Obchodnom zákonníku rozšírené aj na prípady dohodnuté v zmluve a na osobitné prípady upravené v tomto z ákone, napríklad pri zistení konfliktu záujmov. To znamená, že osobitné prípady uvedené v tomto zákone možno aplikovať popri všeobecných dôvodoch uvedených v §344 a nasl. Obchodného zákonníka.

K § 26

Ustanovuje sa osobitný postup pre poskytovanie príspevku pre národné projekty. Určenie prijímateľa národného projektu môže vyplývať buď z priameho určenia v operačnom programe alebo z jasných a vý lučných kompetencií vyplývajúcich z legislatívy SR alebo na základe schválenia monitorovacím výborom alebo jeho osobitnej komisie. Zriadenie osobitnej komisie za účelom schválenia určeného prijímateľ a pre národný projekt je odôvodnené najmä potrebou zabezpečenia účasti a zriadenia skupiny zloženej z odborníkov v závislosti od vecnej oblasti riešenej projektom, kedy je takto zriadená komisia schopná odbornejšie posúdiť predkladané informácie. Zároveň je pre prípad schvaľovania národných projektov upravené schvaľovanie zámeru takéhoto projektu prostredníctvom monitorovacieho vý boru alebo komisie zriadenej pod monitorovacím výborom. Uvedeným ustanovením je zvýšený dôraz na prvotné posúdenie zámeru národného projektu aj s dôrazom na posúdenie odôvodnenosti jeho realizácie s oh ľadom na vylúčenie ,,súťažného postupu' v podobe vyhlásenia výzvy. Vzhľadom na osobitné postavenie tohto druhu projektov, pri ktorých nedochádza k súťaži ale ich realizácia je predpokladaná zo strany vopred určeného subjektu v súlade s podmienkami uvedenými v rámci tohto ustanovenia, je nutné osobitný dôraz venovať príprave takýchto projektov. Preto sa v ustanovení navrhuje možnosť poskytovate ľa metodicky usmerňovať budúceho žiadateľa v štádiu prípravy národného projektu pred samotným predložením žiadosti tak, aby bola zabezpečená maximálna miera kvalitnej prípravy projektu.

Úzka súčinnosť poskytovateľa a budúceho žiadateľa pri príprave projektu musí byť doplnená zabezpečením transparentného a odborného posúdenia kritérií pre výber národného projektu, ktor ých splnenie musí byť zabezpečené minimálne dvoma nezávislými odborníkmi v závislosti od vecného zamerania projektu.

K § 27

Upravujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci pre veľké projekty do zohľadnením osobitného procesu schvaľovania zo strany Európskej komisie. Vzhľadom na charakter projektov je rovnako ako pri národn ých projektoch potrebné klásť dôraz na prípravnú fázu, v ktorej sa upravuje možnosť riadiaceho orgánu metodicky usmerňovať budúceho žiadateľa.

K § 28

Upravujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci na projekty technickej pomoci. Technická pomoc slúži najmä na zabezpečenie financovania prípravy, riadenia, monitorovania, informovania, kontroly a hodnotenia aktivít operačných programov.

K § 29

Upravujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci na projekty technickej pomoci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka.

K § 30

Miestna akčná skupina, ktorej bola schválená stratégia a udelený štatút, môže plniť úlohy poskytovateľa v rozsahu, ktorý bude stanovený v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného prí spevku, a to vyhlasovanie výzvy na predkladanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok, vyhlasovanie výzvy na predkladanie projektového zámeru a konanie o žiadosti do vydania rozhodnutia o ž iadosti. Rozhodnutia vydáva Pôdohospodárska platobná agentúra pre miestny rozvoj LEADER a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pre miestny rozvoj vedený komunitou. Výzva sa zverejňuje na webovom sídle posk ytovateľa, ktorý vydáva na základe výzvy rozhodnutie.

K § 31

Ustanovujú sa osobitné pravidlá týkajúce sa Operačné ho programu INTERACT III predovšetkým vo vzťahu k účtom, na ktorých sa tieto prostriedky, vrátane príspevkov iných členských krajín EÚ a to zároveň aj v prípade ich vysporiadania. Príspevky v rá mci OP INTERACT III sa poskytujú na základe zmluvy, ak je však prijímateľom subjekt so sídlom v SR, príspevok sa poskytuje na základe rozhodnutia.

K § 32

Upravujú sa osobitné procesné ustanovenia pre poskytovanie pomoci z programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Èeská republika a z programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika –Rakú sko.

K § 33

Prijímateľ počas realizácie projektu žiada o poskytnutie príspevku, resp. jeho jednotlivých častí na základe žiadostí o platbu predkladaných poskytovateľovi a následne platobnej jednotke. Žiadosť o platbu je evidovaná v informačnom monitorovacom systéme.

V prípade vzniku dôvodu na vrátenie príspevku alebo jeho časti (napr. z dôvodov porušení všeobecne záväzných právnych predpisov SR alebo legislatívy EÚ zo strany prijímateľa), prijímateľ je povinn ý pri vrátení finančných prostriedkov postupovať v súlade so zmluvou a týmto zákonom. Poskytovateľ nemá kompetenciu žiadať prijímateľa o vrátenie časti príspevku, ak suma príspevku, ktorú m á prijímateľ vrátiť, nepresiahne 40 eur. Poskytovateľ voči finančnému limitu 40 eur posudzuje iba sumu príspevku, ktorý podľa definície ,,príspevku' v § 3 ods. 1, písm. a) a aj na tento úč el tvoria len prostriedky EÚ a spolufinancovania zo štátneho rozpočtu poskytnuté poskytovateľom podľa zmluvy/rozhodnutia bez možnosti zahrnutia sankcie alebo úroku z omeškania.

V prípade EPFRV nie je PPA oprávnená uplatňovať a vymáhať sumu nepresahujúcu 100 eur. Dôvodom na neuplatňovanie a nevymáhanie týchto súm je skutočnosť, že predpokladané náklady na vymá hanie presiahnu sumu, ktorá je predmetom vymáhania, pričom súvisiaca právna úprava v zákone č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy ustanovuje pre túto oblasť rovnaké zaobchá dzanie pre vymáhanie pohľadávok Európskej únie, resp. príspevku a pre vymáhanie pohľadávok vlastných zdrojov štátneho rozpočtu SR.

Z dôvodu povinnosti implementácie legislatívy EÚ sa ustanovuje povinnosť prijímateľa, ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín podľa § 2 ods. 2 pí sm. c) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých predpisov vrátiť poskytnutý príspevok.

Upresňujú sa finančné vzťahy na národnej úrovni a v rámci jedn ého projektu môže realizovať poskytnutie príspevku alebo jeho časti prijímateľovi alebo partnerovi, ktorý je účastníkom zmluvy podľa § 25 ods. 3, iba jedna platobná jednotka.

Ustanovuje sa výnimka pre prostriedky spadajúce do cieľa Európska ú zemná spolupráca, ktoré podľa podmienok nariadenia (EÚ) č. 1299/2013 prijímateľom poskytuje priamo certifikačný orgán. Z toho dôvodu sa nezaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu SR.

K § 34

Ustanovuje sa možnosť pre riadiaci orgán zriadiť si záložné právo na majetok prijímateľa, partnera, užívateľa prípadne aj inej osoby, ktorá súhlasí so založením svojho majetku v prospech riadiaceho orgán. Nie je možné zriadiť záložné právo na majetok Slovenskej republiky.

Ustanovuje sa prechod záložného práva z riadiaceho orgánu na príslušnú Správu finančnej kontroly, ktorá rozhodla o porušení finančnej disciplíny a toto rozhodnutie sa stalo vykonateľným. Ustanovení m sa zabezpečí, že pohľadávka Správy finančnej kontroly voči prijímateľovi z titulu porušenia finančnej disciplíny môže byť uhradená z prostriedkov získaných predajom zálohu.

Ustanovuje sa postup v prípade, ak na rovnaký predmet zálohu má zriadené záložné právo aj banka , ktorá poskytla úver prijímateľovi na spolufinancovanie projektu. V takom prípade má banka a riadiaci orgá n uzavretú zmluvu o spolupráci, na základe ktorej dôjde k spoločnému postupu pri výkone záložných práv banky a riadiaceho orgánu, ako aj k ich pomernému rozdeleniu podľa výšky ich pohľadávok voč i prijímateľovi. Ak banka predá založený majetok skôr, ako nadobudne právoplatnosť rozhodnutie príslušnej Správy finančnej kontroly alebo rozhodnutie riadiaceho orgánu v prípade poruš enia pravidiel a postupov verejného obstarávania, prevedie banka pomernú časť prostriedkov získaných predajom zálohu riadiacemu orgánu, ktorý tieto prostriedky vedie na účte cudzích prostriedkov, a to maximá lne po dobu piatich rokov. Ustanovujú sa pravidlá a postup pre jednotlivé situácie, kedy je pohľadávka štátu určená rozhodnutím (Správy finančnej kontroly alebo riadiaceho orgánu) vyššia, nižš ia alebo rovná sume z predaného zálohu vedená na účte cudzích prostriedkov, resp. ak takéto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť do 4 rokov.

Uplatňovanie záložného práva pre Európsky poľnohospodársky fond rozvoja vidieka v programovom období 2014 - 2020 vychádza z praktických skúseností získaných v programovom období 2007 - 2013 a bude sa riadiť všeobecnou právnou úpravou Občianskeho zákonníka, bez potreby špecifickej úpravy v rámci tohto zákona. Podrobnosti spolupráce Pôdohospodárskej platobnej agentúry s bankami a nebankový mi finančnými inštitúciami budú obsahom zmlúv o spolupráci.

K § 35

Zavádza sa pojem certifikácia a certifikačné overovanie prostriedkov EŠIF s výnimkou EPFRV. Certifikácia predstavuje nevyhnutnú súčasť procesu implementácie prostriedkov fondov Európskeho spoločenstva. V nadv äznosti na právne predpisy Európskej únie sa pod certifikáciou rozumie potvrdenie, že všetky výdavky v rámci operačného programu boli použité správne, výdavky na projekty boli oprávnené a celý proces poskytnutia a čerpania pomoci prebehol v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

Aby mohol certifikačný orgán certifikáciou realizované výdavky potvrdiť, vykonáva certifikačné overovanie. Certifikačným overovaním sa overuje správnosť postupu riadiacich orgánov, sprostredkovateľský ch orgánov pod riadiacimi orgánmi a platobných jednotiek pri poskytovaní príspevkov. Overovanie zahàňa aj overenie správnosti, dôkladnosti a úplnosti postupu riadiaceho, resp. sprostredkovateľského orgánu, prí padne platobnej jednotky pri overovaní napr. výdavkov prijímateľa, partnera a užívateľa, odkontrolovanie procesov a postupov verejného obstarávania prijímateľa atď.

Pre subjekty zapojené do implementácie EŠIF (s výnimkou EPFRV) sa ustanovuje povinnosť umožniť certifikačnému orgánu výkon certifikačného overovania, informovať ho o postupoch a kontrolách vykonaných v s úvislosti s realizovanými výdavkami a predkladať mu správy o výsledkoch kontrol, vnútorných auditov, prípadne iných auditov.

K § 36

Vymedzuje sa pojem certifikácia výdavkov programu financovaného z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Postavenie certifikačného orgánu a určenie jeho základných úloh vyplýva priamo z pr ávnych predpisov Európskej únie. Súčasne sa týmto ustanovením ukladajú povinnosti riadiacemu orgánu a Pôdohospodárskej platobnej agentúre vo vzťahu k výkonu certifikácie.

K § 37

Ustanovujú sa základné princípy ochrany finančných záujmov Európskej únie, ktoré sú subjekty zapojené do riadenia, poskytovania a kontroly poskytovanej pomoci povinné dodržiavať. Súčasť ou ochrany finančných záujmov Európskej únie sú najmä prijímanie preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku nezrovnalostí, odhaľovanie a vyšetrovanie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatren í a ukladanie sankcií. Nápravnými opatreniami sa rozumejú opatrenia vedúce k odstráneniu nezrovnalosti a k predchádzaniu vzniku obdobných nezrovnalostí v budúcnosti.

Vo vzťahu k príspevku má na vznik nezrovnalosti okrem porušenia stanoveného v odkaze pod čiarou priamy vplyv aj porušenie právnych predpisov Slovenskej republiky alebo porušenie zmluvy, na základe ktorej bol prí spevok dotknutému subjektu poskytnutý, pričom toto porušenie vyplýva z konania alebo opomenutia konania uvedeného subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bol negatívny dopad na rozpočet EÚ zaťažením rozpočtu EÚ neoprávneným výdavkom.

V nadväznosti na povinnosti vyplývajúce z čl. 59 ods. 2b) nariadenia (EÚ, EURATOM) č. 966/2012 k odhaľovaniu a oznamovaniu zistených nezrovnalostí pre riadiaci orgán, Pôdohospodársku platobnú agentú ru, sprostredkovateľský orgán pod riadiacim orgánom, certifikačný orgán, platobnú jednotku, orgán auditu alebo príslušný orgán vydávajúci rozhodnutia o porušení finančnej disciplí ny sa ustanovuje povinnosť vypracovať správu a zistenej nezrovnalosti, tzn. dokument, ktorý oficiálne zdokumentuje odhalenie nezrovnalosti alebo podozrenia z nezrovnalosti, vrátane zabezpečenia jej aktualizácie.

Ustanovuje sa výnimka v povinnosti predkladať správu o zistenej nezrovnalosti v prípade, ak existuje podozrenie, že nezrovnalosť bola spáchaná trestným činom osôb konajúcich v mene prijímateľ a, partnera alebo poskytovateľa a predložením správy by mohlo dôjsť k ohrozeniu alebo zmareniu vyšetrovania, resp. trestného konania ako takého. V takomto prípade sa správa o zistenej nezrovnalosti tý mto subjektom nepredkladá.

Ustanovujú sa niektoré náležitosti správy o zistenej nezrovnalosti. Presný formulár správy o zistenej nezrovnalosti schvaľuje vláda v rámci schvaľovania príslušných dokumentov systému finančné ho riadenia EŠIF. Ustanovuje sa povinnosť aktualizovať informácie v správe o zistenej nezrovnalosti v súvislosti s riešením a vysporiadaním nezrovnalosti. Vo vzťahu k náležitosti správy o nezrovnalosti, ktorou je jej kód, ide o jedinečný národný kód nezrovnalosti generovaný automaticky informačným monitorovacím systémom najskôr od 1. januára 2016 v nadväznosti na znenie č l. 122 ods. 3 nariadenia EP a Rady EÚ č. 1303/2013, pričom najneskôr do 31. decembra 2015, resp. do termínu sprístupnenia súvisiacich funkcionalít informačného monitorovacieho systému, bude sprá va o zistenej nezrovnalosti vypracovaná a evidovaná manuálne a predkladaná príslušným subjektom len v listinnej podobe.

Ustanovujú sa pravidlá sprístupňovania správ o zistených nezrovnalostiach podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Ustanovuje sa povinnosť certifikačného orgánu a Pôdohospodárskej platobnej agentúry predkladať orgánu zabezpečujúcemu ochranu finančných záujmov súhrnný prehľad správ o zistenej nezrovnalosti štvr ťročne.

Ustanovuje sa zodpovednosť poskytovateľa za riešenie vzniknutej nezrovnalosti v rámci operačného programu, za ktorý je poskytovateľ zodpovedný. Pod riešení m nezrovnalosti sa rozumie monitorovanie zistenej nezrovnalosti, vypracovanie a predloženie správy o zistenej nezrovnalosti vrátane jej aktualizácií certifikačnému orgánu a zabezpečenie odstránenia nezrovnalosti prijatím účinných nápravných opatrení na jej odstránenie a predchádzanie vzniku obdobných nezrovnalostí v budúcnosti , ako aj finančné vysporiadanie podľa zmluvy alebo príslušných právnych predpisov.

K § 38

Ustanovuje sa povinnosť pre účtovnú jednotku, ktorej súčasťou je certifikačný orgán, Pôdohospodárska platobná agentúra alebo platobná jednotka, viesť časť svojho účtovníctva, ktorá sa t ýka ich úloh spojených s poskytovaním príspevku a vysporiadaním súvisiacich finančných vzťahov, prostredníctvom informačného systému účtovníctva fondov. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia zá kona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ide o účtovanie prostredníctvom jednotného programového vybavenia.

Uchovávanie účtovnej dokumentácie pre certifikačný orgán a platobnú jednotku sa určuje v nadväznosti na zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a č l. 140 nariadenia EP a Rady (ES) č. 1303/2013.

K § 39

Ustanovuje sa povinnosť pre prijímateľa a partnera, ktorí sú účtovnou jednotkou podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov účtovať vo vzťahu k jednotlivý m projektom o skutočnostiach týkajúcich sa projektu.

Účtovná jednotka účtujúca v sústave podvojného účtovníctva (prijímateľ alebo partner) môže vytvoriť analytické účty podľa projektov alebo môže v rámci účtovníctva veden ého v technickej forme podľa technických a procesných podmienok aplikácie účtovného systému vykonávať bez vytvorenia analytických účtov záznamy podľa jednotlivý ch projektov v analytickej evidencii ako súčasť účtovných zápisov na účtoch v hlavnej knihe.

Pre prijímateľa, resp. partnera, ktorí nie sú účtovnou jednotkou podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, napr. pre fyzické osoby, ktoré uplatňujú výdavky pod ľa § 6 ods. 10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z sa ustanovuje povinnosť viesť evidenciu v účtovných knihách používaných v jednoduchom účtovníctve. Táto evidencia sa vedie na účely preukazovania v ýdavkov na projekt, súvisiacich príjmov, majetku a záväzkov. V prípade majetku týkajúceho sa projektu ide napr. o pohľadávky, peňažné prostriedky, zásoby, hmotný aj nehmotný majetok využívaný v r ámci projektu alebo obstaraný z prostriedkov na projekt.

V nadväznosti na právne predpisy Slovenskej republiky a Európskej únie sa pre prijímateľa a partnera ustanovuje povinnosť ochraňovať a uchovávať dokumentáciu týkajúcu sa projektu podľa zákona č. 4 31/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ustanovení príslušných nariadení Európskej únie upravujúcich uchovávanie dokumentácie.

K § 40

Ustanovuje sa kompetencia riadiaceho orgánu, orgánu auditu a certifikačného orgánu vykonať podľa nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1303/2013 finančnú opravu voči prijímateľovi alebo voči poskytovateľovi v pr ípade porušenia podmienok poskytnutia príspevku zo strany prijímateľa, partnera alebo užívateľa alebo v prípade zistenia nesprávneho postupu poskytovateľa, sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgá nom alebo platobnej jednotky. Finančné opravy predstavujú jednu z foriem sankcie za vzniknutú nezrovnalosť a na národnej úrovni znamenajú zrušenie príspevku alebo jeho časti alebo zrušenie pomoci alebo jej časti.

Vysporiadanie finančnej opravy voči prijímateľovi a partnerovi, ktorý je účastníkom zmluvného vzťahu podľa § 25 ods. 3, sa vykoná postupom podľa § 41 až § 43 alebo § 45. Voči poskytovateľ ovi, certifikačnému orgánu a orgánu auditu sa finančná oprava vysporiada viazaním podľa § 18 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení iných zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 41

Ustanovuje sa postup vysporiadania v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania. Ak poskytovateľ zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany prijímateľa , ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, vyzve prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti. Ak prijímateľ na základe tejto žiadosti prostriedky nevráti, poskytovateľ podá podnet na úrad pre verejné obstarávanie.

Ak bolo porušenie potvrdené Úradom pre verejné obstarávanie, ktorý v protokole konštatuje porušenie, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, poskytovateľ rozhodne o vrátení dvojnásobku sumy, ktorá bola požadovaná vo výzve podľa prvého odseku, najviac však 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Ustanovuje sa postup poskytovateľa v prípade, ak kontrola Ú radu pre verejné obstarávanie už bola vykonaná skôr ako došlo k podaniu podnetu na základe neuhradenia prostriedkov prijímateľom na základe výzvy poskytovateľa.

Ustanovuje sa informačná povinnosť Úradu pre verejné obstarávanie voči poskytovateľovi vzhľadom na skutočnosť, že výsledky činností tohto úradu sú rozhodujúcim prvkom pre začatie sprá vneho konania poskytovateľa.

V prípade, ak prijímateľ neuhradil požadovaný príspevok alebo jeho časť a výsledkom činnosti Úradu pre verejné obstarávanie je konštatovanie porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktor é malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, poskytovateľ vydá rozhodnutie o povinnosti vrátiť príspevok v konaní podľa Správneho poriadku.

K § 42

Ustanovuje sa spôsob a postup vysporiadania finančných vzťahov v prípade vzniku povinnosti prijímateľa vrátiť príspevok alebo jeho časť, a to z dôvodov povinnosti vysporiadať najmä prí jem z projektu, zmluvnú pokutu, príspevok alebo jeho časť v súlade so zmluvou, z dôvodu porušenia alebo nesplnenia podmienok zmluvy, porušenia finančnej disciplíny, porušenia povinností vyplývajúcich zo zá kona o verejnom obstarávaní alebo z dôvodu nezrovnalosti.

Z dôvodu hospodárneho nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami poskytnutými z rozpočtu EÚ, vysporiadanie finančných vzťahov sa primárne vykonáva vzájomným započítaním pohľad ávky zo zmluvy voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti, vzájomným započítaním pohľadávky z rozhodnutia voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie prí spevku alebo jeho časti alebo vrátením príspevku alebo jeho časti, ak sa nevykoná vzájomné započítanie pohľadávok. Na strane prijímateľa vzniká pohľadávka, keď v rámci platne a úč inne uzatvorenej zmluvy žiada o poskytnutie príspevku prostredníctvom žiadosti o platbu, v ktorej uvedie deklarované oprávnené výdavky a zároveň dôjde k schváleniu týchto oprávnených vý davkov zo strany príslušných orgánov. Procedúra schvaľovania závisí od spôsobu financovania, na účely vzájomného započítania a existencie pohľadávky prijímateľa musia byť kumulatívne splnen é podmienky § 42 ods. 2.

Vzájomne započítať pohľadávku zo zmluvy alebo pohľadávku z rozhodnutia voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti je možné, ak so vzájomným započítaním pohľad ávok súhlasí poskytovateľ a vzájomné započítanie pohľadávok bolo schválené certifikačným orgánom v súhrnnej žiadosti o platbu. Na účely schválenia vzájomného započítania pohľad ávok poskytovateľom a certifikačným orgánom v súhrnnej žiadosti o platbu sa nevyžaduje podpísanie písomnej dohody medzi zúčastnenými stranami. Vzájomne započítať pohľadávku zo zmluvy alebo pohľ adávku z rozhodnutia voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti je možné, ak príspevok poskytnutý prijímateľovi platobnou jednotkou bol schválený certifikačným orgánom v súhrnnej žiadosti o platbu, tzn. ak prostriedky Európskej únie z pohľadávky zo zmluvy alebo z pohľadávky z rozhodnutia boli už v minulosti schválené certifikačným orgánom v súhrnnej žiadosti o platbu a prijímateľ predložil žiadosť o platbu typu refundácia, tzn. finančné prostriedky uvedené v oznámení o vysporiadaní finančných vzťahov sa vzťahujú len k výdavkom schváleným certifikač ným orgánom v súhrnnej žiadosti o platbu v minulosti, nie k výdavkom poskytnutých zálohovou platbou alebo predfinancovaním platobnou jednotkou prijímateľovi. V prípade jednostranného vzájomného započí tania zo strany poskytovateľa, poskytovateľ je povinný oznámiť prijímateľovi pripravované vykonanie vzájomného započítania, v prípade, ak prijímateľ s jednostranným započítaním nesúhlasí , je povinný to oznámiť poskytovateľovi do troch dní odo dňa doručenia oznámenia a poskytovateľ využije iné možnosti vysporiadania finančných vzťahov podľa podmienok zmluvy, podľa tohto zá kona alebo podľa § 31 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z.z.

Ak nedôjde k vykonaniu vzájomného započítania, poskytovateľ vyzve prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti formou žiadosti o vrátenie v súlade so zmluvou. Ak prijímateľ nevráti prostriedky v určenej lehote ani nepožiada o uzavretie dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia, poskytovateľ podá podnet na príslušnú správu finančnej kontroly, ak neuplatní postup podľa § 41 ods. 2.

V prípade, že prijímateľ má stanovenú povinnosť vrátiť príspevok za prostriedky EÚ alebo odvod za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie, ktoré boli schvá lené certifikačným orgánom v súhrnnej žiadosti o platbu, je povinný tieto prostriedky EÚ vrátiť na osobitný účet ministerstva financií v Štátnej pokladnici. Prostriedky EÚ neschválené certifikačn ým orgánom v súhrnnej žiadosti o platbu, ako aj prostriedky spolufinancovania zo štátneho rozpočtu vracia prijímateľ do rozpočtu príslušnej platobnej jednotky. Uvedený postup platí aj v prípade odvodu za poru šenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami spolufinancovania zo štátneho rozpočtu, s výnimkou užívateľa v rámci realizovaného národného projektu prij ímateľom, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Takýto užívateľ odvádza prostriedky Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu na samostatný mimorozpočtový účet prijí mateľa, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ustanovuje sa postup pre príslušnú správu finančnej kontroly (orgán vydávajúci rozhodnutie v správnom konaní), kedy v súlade s § 31 ods. 9 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej spr ávy ukladá a vymáha sankcie za porušenie finančnej disciplíny a zo strany orgánu vydávajúceho rozhodnutie v správnom konaní je potrebné zabezpečiť zníženie penále za porušenie finančnej disciplí ny podľa § 31 ods. 1 pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie o úrok z omeškania, ktorý je potrebné v súlade s čl. 72 písm. h) nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1303/2013 vymáhať a vrátiť do rozpoč tu Európskej komisii. Na základe vyššie uvedeného, ak je právnická alebo fyzická osoba v omeškaní s úhradou odvodu podľa § 31 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, príslušn á správa finančnej kontroly, prípadne Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ak rozhodnutie vydalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky), zabezpečia, že suma úroku z omeškania je príjmom osobitného úč tu ministerstva financií vedeného v Štátnej pokladnici.

Vrátenie prostriedkov do rozpočtu Európskej únie vykonáva certifikačný orgán, a to buď započítaním týchto prostriedkov do najbližšej žiadosti o platbu na Európsku komisiu alebo platobným prí kazom na účet Európskej komisie.

K § 43

Osobitne je upravené vysporiadanie finančných vzťahov v rámci EPFRV s dôrazom na potrebu započítania pohľadávok v zmysle pravidiel finančného riadenia spoločnej poľnohospodárskej politiky. V zmysle pož iadaviek nariadení EK členský štát započíta všetky ešte neuhradené dlhy prijímateľa, ktoré sa stanovili v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, voči akejkoľvek budúcej platbe, ktorú uhrádza platobná agentúra zodpovedná za vymáhanie dlhu prijímateľa. Odlišne sú upravené pravidlá pri vrátení finančných prostriedkov prijímateľom a vysporiadanie neoprávnene vyplatený ch prostriedkov Európskej únie do všeobecného rozpočtu Európskej únie.

K § 44

Vzhľadom na osobitné podmienky nakladania a správy pohľadávok štátu pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkov spolufinancovania zo štátneho rozpočtu podľa príslušných ustanoven í nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 1303/2013 a delegovaných a implementačných aktov EK sa ustanovujú povinnosti pre poskytovateľa výzvou na úhradu oznámiť dlžníkovi, že eviduje voči nemu pohľadávku, upozorniť ho na následky neuhradenia pohľadávky. Osobitná evidencia všetkých pohľadávok zo zmluvy bude vedená v informačnom monitorovacom systéme najskôr od 1. januára 2016 v nadväznosti na znenie č l. 122 ods. 3 nariadenia EP a Rady EÚ č. 1303/2013 a ďalšie ustanovenia citovaného nariadenia k finančnému riadeniu, pričom najneskôr do 31. decembra 2015, resp. do termínu sprístupnenia súvisiacich funkcionalí t informačného monitorovacieho systému a jeho prepojenia na informačný systém účtovníctva fondov Európskej únie, budú pohľadávky evidované manuálne v informačnom systéme účtovníctva fondov Eur ópskej únie a výzva, resp. žiadosť o vrátenie príspevku predkladaná poskytovateľom dlžníkovi, platobnej jednotke a certifikačnému orgánu len v listinnej podobe.

Zároveň sa z dôvodu zamedzenia duplicitnej správy a nakladania s pohľadávkami štátu pre prípady porušenia finančnej disciplíny ustanovuje jednoznačný moment správy pohľadávky zo zmluvy do dň a nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny a odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny, kedy sa správcom pohľadávky štátu stáva pr íslušná Správa finančnej kontroly a poskytovateľ už ďalej svoju pohľadávku zo zmluvy neuplatňuje a nevymáha.

V súvislosti s požiadavkami čl. 126 písm. h) nariadenia EP a Rady (EÚ) č. č. 1303/2013 a čl. 59 ods. 5 písm. a) nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 966/2012 sa ustanovujú osobitné ustanovenia o účtovaní poh ľadávok z rozhodnutia a pohľadávok zo zmluvy.

K § 45

Ustanovuje sa možnosť pre poskytovateľa uzavrieť s prijímateľom dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia, a to na účely umožnenia vrátenia príspevku alebo jeho časti prijímateľovi, ktorý chce pr íspevok alebo jeho časť vrátiť v prípade, ak mu to bude umožnený odklad vrátenia alebo splátkový kalendár. Dohoda o splátkach a dohoda o odklade plnenia musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.

S výnimkou prijímateľa, ktorým je štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia alebo štátny fond, alebo s výnimkou dohody o splátkach uzatvorenej na základe právoplatné ho rozhodnutia, ktorým je uložený odvod za porušenie finančnej disciplíny Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, poskytovateľ uzatvára notársku zápisnicu, v ktorej prijímateľ svoj dlh uznal a súhlasí s jej vykonateľnosťou v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá je zároveň exekučný m titulom.

Poskytovateľ môže dohody uzavrieť ak:

– prijímateľ o uzatvorenie dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia písomne požiada a svoju žiadosť odôvodní,

– prijímateľ nie je schopný vrátiť príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov riadne a v lehote určenej v tejto žiadosti,

– sú splátky dohodnuté na dobu maximá lne 3 roky, resp. odklad plnenia dohodnutý na dobu maximálne jedného roka odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty pre prijímateľa uvedenej vo výzve na vrátenie príspevku alebo jeho časti,

– prijímateľ dlh písomne uznal vo forme notárskej zápisnice č o do výšky a dôvodu,

– prijímateľovi by sa zaplatením celého dlhu naraz alebo neumožnen ím odkladu plnenia zhoršili jeho ekonomické alebo sociálne pomery,

– prijímateľ sa v dohode o splátkach zaviaže, že ak nezaplatí niektorú splátku riadne a včas, celý dlh sa stane naraz splatným, pod spojením ,,celý dlh' sa rozumie suma/výška neuhradenej pohľadávky a príslušenstvo k pohľadávke,

– sú dodržané ustanovenia osobitných predpisov v oblasti štá tnej pomoci.

Spísanie notárskej zápisnice sa nevyžaduje pri prijímateľ och, ktorí sú štátnou rozpočtovou organizáciou, štátnou príspevkovou organizáciou alebo štátnym fondom, nakoľko tieto subjekty spravujú majetok vo vlastníctve štátu, a ten je možné exekvovať len za podmienok ustanovených v zákone NR SR č. 233/1995 Z.z. Spísanie notárskej zápisnice by teda bolo v takýchto prípadoch zbytočné.

Ustanovuje sa povinnosť prijímateľa uhradiť náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradá ch notárov v znení neskorších predpisov.

Ustanovuje sa povinnosť poskytovateľovi účtovať prijímateľovi, ktorý je príjemcom štátnej pomoci podľa osobitných predpisov úroky z omeškania vo výške príslušnej sadzby určenej Euró pskou komisiou platnej v deň podpisu dohody o splátkach. Úroky z omeškania riadiaci orgán vypočíta v súlade s metodikou Európskej komisie uvedenej v Oznámení Komisie o revízii spôsobu ustanovenia referenčn ých a diskontných sadzieb (2008/C 14/02), uverejnenej v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 14/6, 19. 1. 2008). V prípade neúčtovania týchto úrokov, išlo by o poskytnutie štátnej pomoci prijí mateľovi. Úrok z omeškania účtovaný poskytovateľom v prípade dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia odvádza prijímateľ v zodpovedajúcom podiele za schválené prostriedky EÚ certifikačný m orgánom na osobitný účet ministerstva financií vedený v Štátnej pokladnici, v zodpovedajúcom podiele za neschválené prostriedky EÚ certifikačným orgánom a za prostriedky štátneho rozpočtu na pr íjmový účet platobnej jednotky.

Navrhovanou úpravou sa stanovuje kompetencia riadiaceho orgánu vymáhať príspevok alebo jeho časť (pohľadávku štátu) na základe notárskej zápisnice, ktorá predstavuje exekučný titul podľa § 41 zá kona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Ak prijímateľ nezaplatí splátku riadne a včas, celý dlh sa v zmysle dohody o splátkach stáva splatným, resp. ak nezaplatí dlh v súlade s dohodou o odklade plnenia, poskytovateľ je oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o sú dnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Ustanovenie sa v nadväznosti na odsek 2 nevzťahuje na prípady, ak je prijímateľom štátna rozpo čtová organizácia, štátna príspevková organizácia alebo štátny fond.

Ustanovuje sa, že v prípade ak poskytovateľ nepodá návrh na vykonanie exekúcie alebo vymáhanie nenávratného finančného príspevku alebo jeho časti v exekučnom konaní nebude úspešné, postupuje sa v s úlade s § 31, ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t.j. poskytovateľ dá podnet na začatie sprá vneho konania.

K § 46

Ustanovujú sa pravidlá pre posudzovanie konfliktu záujmov v rámci celého procesu (príprava výzvy, rozhodovanie v konaní, príprava a realizácia projektu alebo projektového zámeru) poskytovania príspevkov z EŠ IF. Ustanovuje sa rozsah konfliktu záujmov, ktorý zahàňa finančné, osobné, rodinné, politické alebo iné dôvody, ktoré môžu spôsobiť narušenie alebo ohrozenie nestranného, transparentné ho, nediskriminačného, efektívneho, hospodárneho, účelného a objektívneho výkonu funkcií pri poskytovaní pomoci z fondov EŠIF. Zároveň sa upravujú následky spojené s identifikáciou konfliktu zá ujmov v priebehu realizácie projektov, ktoré spočívajú najmä v oprávnení poskytovateľa rozhodnúť o neoprávnenosti výdavkov, odstúpení od zmluvy/vypovedaní zmluvy alebo postúpení podania orgánom činným v trestnom konaní alebo iných vecne príslušným subjektom.

K § 47

Pri poskytovaní pomoci z fondov EŠIF, kontrole a súvisiacich činnostiach sú orgány a osoby povinné spracovávať osobnú údaje v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh podľa tohto zá kona. Preto sa ustanovuje rozsah spracúvaných údajov, oprávnenia orgánov a osôb, ako aj pravidlá pre zverejňovanie osobných údajov a pravidlá pre umožňujúce nakladať s osobnými údajmi bez sú hlasu dotknutých osôb. Navrhované ustanovenie je v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov.

K § 48

Z dôvodu zvýšenia transparentnosti procesu poskytovania príspevkov z EŠIF a zvýšenia priestoru pre verejnú kontrolu sa ustanovuje povinnosť zverejňovať zákonom ustanovené údaje. V predmetnom ustanovení sa zároveň zohľadňuje konkrétne plnenie povinností v oblasti zverejňovania údajov vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) č. 1303/2013.

Zverejňovanie prijímateľov príspevku z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka vyplýva z ustanovenia čl. 111 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, ktorý stanovuje náležitosti zverejňovania údajov. Èasové aj obsahové náležitosti sú odchylné od úpravy odseku 1 a 2 tohto paragrafu, nesúvisia s rozhodovaním o žiadostiach, ako upravuje odsek 1 a 2 tohto paragrafu, ale s objemom vyplatených platieb, ktoré jednotliví prijímatelia dostali v dotknutom rozpočtovom roku, a preto sa ustanovenia odseku 1 a 2 nepoužijú.

K § 49

Ustanovuje sa informačný monitorovací systém, definuje sa a bližšie sa špecifikuje jeho obsah. Ustanovuje sa povinnosť pre zodpovedné orgány za riadenie a kontrolu príspevkov poskytovaných z EŠ IF pravidelne evidovať a aktualizovať údaje súvisiace s využívaním a kontrolou poskytnutých finančných prostriedkov, na základe ktorých je možné poskytovať aktuálny prehľad o čerpaných a vrá tených príspevkoch z fondov EŠIF.

Ïalej sa ustanovuje povinnosť pre osoby žiadajúce o poskytnutie príspevku, respektíve osoby prijímajúce príspevok evidovať a aktualizovať údaje v informačnom monitorovacom systéme. Informačný a monitorovací systém zabezpečuje komunikáciu s informačnými systémami Európskej komisie a s vnútroštátnymi informačnými systémami pre potreby poskytovania príspevku.

K § 50

Ustanovuje sa informačný systém účtovníctva fondov Európskej únie pre vedenie účtovníctva a evidenciu údajov podľa požiadaviek čl. 72 nariadenia EP a Rady (ES) č. 1303/2013. Ustanovuje sa povinnosť pre certifikačný orgán, Pôdohospodársku platobnú agentúru a platobnú jednotku viesť účtovníctvo a údaje súvisiace s finančným riadením operačného programu v informačnom systéme úč tovníctva fondov Európskej únie. Ustanovenie definuje povinnosti pre certifikačný orgán a Pôdohospodársku platobnú agentúru pre EPFRV zabezpečovať vývoj a prevádzku informačného systému.

K § 51

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia s ohľadom na novelu zákona č. 523/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.januára 2015 podľa čl. III.

K čl. II

K bodu 1 (pozná mka pod čiarou 1)

Ide o legislatívno - technickú úpravu z dôvodu doplnenia ďalších nariadení a predpisov, ktoré súvisia s verejnými prostriedkami, s ktorými hospodária orgány verejnej správy SR v nadväznosti na prí pravu programového obdobia 2014-2020.

K bodu 2 (§ 1 ods. 2 druhá veta)

Ide o rozšírenie definície tretej osoby o osoby disponujúcej dokumentmi, informáciami či inými podkladmi relevantnými pre výkon finančnej kontroly, vnútorného auditu a vládneho auditu, napríklad subdodá vatelia.

K bodu 3 (pozná mky pod čiarou 5 a 6)

Ide o legislatívno - technickú úpravu z dôvodu doplnenia ďalších nariadení a predpisov, ktoré súvisia s verejnými prostriedkami, s ktorými hospodária orgány verejnej správy SR v nadväznosti na prí pravu programového obdobia 2014-2020.

K bodu 4

Zmenu navrhujeme z dôvodu jednoznačnosti výkladu pojmu finančná operácia a povinností vyplývajúcich v súvislosti s finančnou operáciou pre orgán verejnej správy. Finančnú operáciu je potrebné overovať predbežnou finančnou kontrolou v celom jej priebehu a v prípade zistení nedostatkov je nutné zastaviť len tú časť finančnej operácie, kde bol zistený nedostatok. Finančná operácia sa z časov ého hľadiska realizuje vo viacerých fázach, (napríklad pred podpisom zmluvy, pred uskutočnením platby) pred vstupom do záväzku, ale aj po vstupe do záväzku teda predbežnú finančnú kontrolu je potrebné vykon ávať počas celej doby trvania finančnej operácie až do naplnenia všetkých podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, použité alebo majú byť prijaté.

K bodu 5 (§ 2 ods. 2 p ísm. a) piaty bod)

Dopĺňajú sa všetky povinnosti finančného riadenia a finančnej kontroly dodržiavať a overovať hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť pri hospodárení s verejnými prostriedkami.

K bodu 6 (§ 2 ods. 2 p ísm. c))

Zmenu navrhujeme z dôvodu jednoznačného vymedzenia povinností pre orgány verejnej správy, ktoré hospodária s verejnými prostriedkami. Pre účely tohto zákona sa verejný mi prostriedkami myslia aj prostriedky poskytnuté SR na základe medzinárodných zmlúv. Definícia orgánu verejnej správy, nejednoznačne určovala orgány, ktoré hospodária s prostriedkami poskytnutými na zá klade medzinárodných zmlúv.

K bodu 7 (§ 2 ods. 2 p ísm. d))

Dopĺňajú sa všetky povinnosti finančného riadenia a finančnej kontroly dodržiavať a overovať hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť pri hospodárení s verejnými prostriedkami.

K bodu 8 (§ 2 ods. 2 p ísm. f))

Doplnenie definície osôb v nadväznosti na pripravovanú novelu pokiaľ orgán verejnej správy poskytuje verejné prostriedky, orgánu verejnej správy, právnickej a fyzickej osobe formou dotácie, nenávratného finan čného príspevku a podobne.

K bodu 9 (§ 2 ods. 2 p ísm. k))

Ide o zosúladenie obsahu zákona, nakoľko finančnou kontrolou podľa § 2 ods. 1 písm. a) sa overuje aj poskytnutie verejných prostriedkov.

K bodu 10 (§ 2 ods. 2 písm. l))

Ide o zosúladenie legislatívy Slovenskej republiky s legislatívou EÚ bod 2, článok 30, kapitola 7 Zásady riadneho finančného hospodárenia, nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ, EURATOM) č. 966/2012 o rozpo čtových pravidlách, ktoré sa vťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadení rady (ES, Euratom) č. 1605/2002: 'Zásada hospodárnosti vyžaduje, aby prostriedky, ktoré používa inštit úcia na výkon svojich činností, boli dané k dispozícii v správnom čase, vo vhodnom množstve a kvalite a za najlepšiu cenu.'.

K bodu 11 (§ 3 písm. b))

Ide o legislatívno - technickú úpravu.

K bodu 12 (§ 3 písm. c) druhý bod)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 13 (poznámka pod čiarou 12c)

Ide o legislatívno - technickú úpravu z dôvodu doplnenia ďalších nariadení a predpisov, ktoré súvisia s verejnými prostriedkami, s ktorými hospodária orgány verejnej správy SR v nadväznosti na prí pravu programového obdobia 2014-2020.

K bodu 14 (poznámka pod čiarou 12d)

Ide o legislatívno - technickú úpravu z dôvodu doplnenia ďalších nariadení a predpisov, ktoré súvisia s verejnými prostriedkami, s ktorými hospodária orgány verejnej správy SR v nadväznosti na prí pravu programového obdobia 2014-2020.

K bodu 15 (§ 3 písm. h))

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 16 (§ 4 písm. a))

Dopĺňajú sa všetky povinnosti finančného riadenia a finančnej kontroly dodržiavať a overovať hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť pri hospodárení s verejnými prostriedkami.

K bodu 17 (§ 4 písm. b))

Upresňujú sa ciele finančnej kontroly aj vzhľadom na ustanovenia § 2 ods.1, povinnosti vyplývajúce z legislatívy EÚ (nar. 966/2012, nar. 1030/2013, nar. 1083/2006 alebo nar. 1828/20016 a súvisiace predpisy EÚ ) ako aj zo zákona č. 528/2008 o pomoci a podpore poskytovanej z Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov a zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 18 (§ 4 písm. c))

Dopĺňajú sa všetky povinnosti finančného riadenia a finančnej kontroly dodržiavať a overovať hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť pri hospodárení s verejnými prostriedkami.

K bodu 19 (§ 4 písm. e) a f))

Upresňujú sa ciele finančnej kontroly aj vzhľadom na ustanovenia § 2 ods.1, povinnosti vyplývajúce z legislatívy EÚ (nar. 966/2012, nar. 1030/2013, nar. 1083/2006 alebo nar. 1828/2006 a súvisiace predpisy EÚ ) ako aj zo zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z Euró pskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov.

K bodu 20 (§ 5 odsek 2)

Zámerom je umožniť orgánom verejnej správy SR pri vykonávaní predbežnej finančnej kontroly vykonať kontrolu na mieste u osoby, ktorej sa majú poskytnúť, alebo sa poskytujú verejné prostriedky. Vykonať kontrolu na mieste nie je povinnosť orgánu verejnej správy ale iba možnosť a môže sa využívať v prípadoch, ak je potrebné overiť splnenie podmienok poskytnutia verejných prostriedkov ešte predtý m ako ich orgán verejnej správy poskytne alebo ich už poskytol a overiť si skutočnosti deklarované kontrolovanou osobou (napr. v žiadosti o platbu).

Táto zmena si vyžiadala bližšie špecifikovať postup výkonu predbežnej finančnej kontroly, ktorá sa delí na administratívnu kontrolu (tzv. kontrola dokladov, kontrola od stola), ktorá sa vykonáva ako vnútorná administratívna kontrola alebo ako administratívna kontrola kontrolovanej osoby a na kontrolu na mieste, ktorá sa vykonáva u kontrolovanej osoby.

K bodu 21 (§ 6 odsek 1)

Ustanovením sa určuje, že predbežnou finančnou kontrolou vykonávanou ako administratívna kontrola orgán verejnej správy musí overiť všetky finančné operácie alebo ich časti – tzv. 100% kontrola. Kontrola na mieste nie je povinná a orgán verejnej správy si môže vybrať, ktorú finančnú operáciu alebo jej časť pôjde overiť na miesto.

K bodu 22 (§ 6 ods. 3)

Ide o povinnosť dodržiavať nezávislosť od predbežnej a priebežnej finančnej kontroly iba tých zamestnancov kontrolného orgánu, ktorí vykonávajú následnú finančnú kontrolu.

K bodu 23 (§ 9 ods. 1 uvádzacia veta)

Ide o zosúladenie aplikačnej praxe a výkladu zákona. Slovo pripravovaná navádzalo na výklad, že priebežná finančná kontrola sa vykonáva len raz vo fáze prípravy finančnej operá cie. Navrhovanou zmenou sa upresňuje doterajší výklad zákona, že predbežnú finančnú kontrolu orgán verejnej správy vykonáva po celý čas trvania finančnej operácie. Finančná operácia sa z č asového hľadiska realizuje vo viacerých fázach, (napríklad pred podpisom zmluvy, pred uskutočnením platby) pred vstupom do záväzku, ale aj po vstupe do záväzku teda celej doby trvania finančnej operácie až do naplnenia všetkých podmienok za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, použité alebo majú byť prijaté. Ïalej ide o legislatívno - technickú úpravu predbežnej finančnej kontroly vzhľ adom na definíciu uvedenú v § 5 ods. 2 a pojem finančná operácia v § 2 ods. 2 písm. k).

K bodu 24 (poznámka pod čiarou 13ab)

Ide o legislatívno - technickú úpravu z dôvodu doplnenia ďalších nariadení a predpisov, ktoré súvisia s verejnými prostriedkami, s ktorými hospodária orgány verejnej správy SR v nadväznosti na prí pravu programového obdobia 2014-2020.

K bodu 25 (§ 9 ods. 1 písm. f))

Ide o legislatívno - technickú úpravu.

K bodu 26 (§ 9 ods. 1 písm. g))

Ide o legislatívno - technickú úpravu.

K bodu 27 (§ 9 ods.1 písm. h))

Predmetné ustanovenie navrhujeme z dôvodu, že podmienky, za ktorých sú verejné prostriedky poskytované môžu byť uvádzané aj v iných dokumentoch ako je vymenované v písmenách vyššie, napríklad v ýzva v prípade prostriedkov poskytnutých z fondov EÚ.

K bodu 28 (§9 ods. 2)

Predmetné ustanovenie navrhujeme z dôvodu zabezpečenia nezávislého, nestranného a objektívneho výkonu predbežnej finančnej kontroly.

K bodu 29 (§ 9 ods. 3 a 4)

Ide o zosúladenie aplikačnej praxe a výkladu zákona. Slovo pripravovaná navádzalo na výklad, že priebežná finančná kontrola sa vykonáva len raz vo fáze prípravy finančnej operá cie. Navrhovanou zmenou sa upresňuje doterajší výklad zákona, že predbežnú finančnú kontrolu orgán verejnej správy vykonáva po celý čas trvania finančnej operácie. Finančná operácia sa z č asového hľadiska realizuje vo viacerých fázach, (napríklad pred podpisom zmluvy, pred uskutočnením platby) pred vstupom do záväzku, ale aj po vstupe do záväzku teda celej doby trvania finančnej operácie až do naplnenia všetkých podmienok za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, použité alebo majú byť prijaté. Ïalej sa umožňuje prizvať k výkonu predbežnej finančnej kontroly zamestnancov iných org ánov verejnej správy alebo iných právnických osôb alebo fyzické osoby s ich súhlasom, ak je to odôvodnené osobitnou povahou finančnej operácie alebo jej časti. A v odseku 4 sa upresňuje, že vo finanč nej operácii alebo jej časti je možné pokračovať po odstránení nedostatkov alebo po účinnom prijatí nápravných opatrení zistených predbežnou finančnou kontrolou.

K bodu 30 (§ 9 ods. 7 až 8)

Doplnenie odseku 7 navrhujeme z dôvodu zvýšenia ochrany verejných prostriedkov SR ako aj EÚ a ostatných finančných nástrojov. Doplnením odseku 8 sa zabezpečuje priložením relevantných príloh k podaniu na spr ávne konanie jeho efektívnosť ako aj znížene zaťaženia kontrolovaných osôb viacerými kontrolami či auditmi. Nakoľko v praxi sa často krát stávalo, že na základe podaní zaslaných na sprá vne konanie z dôvodu nedostatočných dôkazov a podkladov na začatie správneho konania, bola vykonaná ďalšia kontrola u kontrolovaných osôb alebo subjektov.

K bodu 31 (§ 9a až 9d)

Návrhom sa predbežná finančná kontrola vykonáva ako vnútorná administratívna kontrola, administratívna kontrola kontrolovanej osoby a kontrola na mieste. Vnútornou administratívnou kontrolou sa doterajší vý kon predbežnej finančnej kontroly nemení.

Ustanovenia o pravidlách na vykonávanie administratívnej kontroly kontrolovanej osoby a kontroly na mieste kontrolovanej osoby zahàňajú práva a povinnosti zamestnancov orgánu verejnej správy, prizvaných osôb a taktie ž práva a povinnosti kontrolovanej osoby. Ustanovenia vytvárajú podmienky pre riadny výkon administratívnej kontroly kontrolovanej osoby a kontroly na mieste. Povinnosti zamestnancov orgánu verejnej správy a prizvaných os ôb, slúžia na zabezpečenie práv kontrolovanej osoby a stanovenie pravidiel pre postup pri výkone administratívnej kontroly kontrolovanej osoby a kontroly na mieste. Všetky práva a povinnosti orgánu verejnej sprá vy ako aj kontrolovanej osoby majú za cieľ splnenie podmienok pre objektívne posúdenie kontrolovaných skutočností a poskytnutie možnosti kontrolovanej osobe preukázať svoje tvrdenie a konanie pred ukončením kontroln ého procesu, ktorý má priamy vplyv na finančnú operáciu (napríklad oprávnenosť výdavkov, alebo trvanie zmluvného vzťahu medzi orgánom verejnej správy a kontrolovanou osobou).

Ak dôjde k odobratiu originálov dokladov, písomností, záznamov dát na pamäťových médiách prostriedkov výpočtovej techniky, výstupov projektu a dokumentov zamestnanci orgánu verejnej správy, resp. prizvan é osoby sú povinní vydať potvrdenie o odobratí originálov. Povinnosť uvedená v predchádzajúcej vete sa však nevzťahuje na dokumenty, výstupy projektu a iné odobraté originá lne podklady kontrolovanej osoby, ktoré je kontrolovaná osoba povinná predkladať na základe zmluvného dojednania aj bez osobitného vyžiadania, napr. ako súčasť dokumentácie k žiadosti o platbu. Možnosť odoberať ďalšie dodatočné originálne doklady, podklady je nevyhnutná v niektorých prípadoch na správne stanovenie oprávnenosti výdavku, alebo ak je odôvodnená obava, že by mohlo u kontrolovanej osoby dô jsť k manipulácii s dokumentmi a inými relevantnými informáciami.

Orgán verejnej správy vypracuje z každej administratívnej kontroly kontrolovanej osoby a kontroly na mieste návrh správy a správu, príp. len správu v prípadoch, keď kontrolou neboli zistené nedostatky. Návrh spr ávy a správa obsahuje všetky relevantné náležitosti stanovené týmto zákonom. Medzi najpodstatnejšie obsahové náležitosti patria závery z kontroly, opis zistených nedostatkov a opatrenia na nápravu zisten ých nedostatkov, ktoré majú priamy vplyv na výšku verejných výdavkov, ktoré budú alebo boli kontrolovanej osobe (napr. prijímateľovi) uhradené. Orgán verejnej správy je povinný doručiť kontrolovanej osobe návrh správy na vyjadrenie sa kontrolovanej osoby k zisteným nedostatkom, navrhnutým opatreniam a lehote stanovenej na prijatie navrhnutých opatrení. V prípade, že kontrolovaná osoba podá v lehote stanovenej orgánom verejnej správy námietky k vybraným skutočnostiam uvedeným v návrhu správy je orgán verejnej správy povinný preveriť opodstatnenosť týchto námietok a opodstatnené námietky zoh ľadniť v správe z administratívnej kontroly kontrolovanej osoby /správe z kontroly na mieste. V prípade zistenia porušenia podmienok, za ktorých môžu byť verejné prostriedky poskytnuté (napr. zakotvených v zmluvných dokumentoch alebo všeobecne záväzných právnych predpisoch) alebo v prípade nesplnenia povinností uložených kontrolovanej osobe orgán verejnej správy nevykoná alebo nepokračuje vo finančnej operá cii alebo jej časti (napr. podľa zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov pozastaví financovanie projektu, zamietne žiadosť o platbu, alebo zníži výšku žiadaných výdavkov, alebo posúdi žiadané výdavky v žiadosti o platbu ako neoprávnené, odstúpi od zmluvy). Administratí vna kontrola kontrolovanej osoby/kontrola na mieste je ukončená zaslaním správy z administratívnej kontroly kontrolovanej osoby/kontroly na mieste kontrolovanej osobe.

Kontrolu na mieste vykonávajú zamestnanci orgánu verejnej správy, ak sa tak orgán verejnej správy rozhodne. Výkon kontroly na mieste je podmienený existenciou písomného poverenia vedúcim zamestnancom orgá nu verejnej správy, čím sa vylučuje možnosť zneužitia právomoci konkrétneho zamestnanca orgánu verejnej správy, ktorému uvedená činnosť nevyplýva z pracovného zaradenia a môže vykonávať len činnosti v rozsahu stanovenom v poverení. Z poverenia musí byť zrejmé, ktoré osoby sú oprávnené na výkon kontroly, kto je kontrolovanou osobou, čo bude predmetom kontroly. Poverenie musí byť vyhotovené v pí somnej forme podpísané a datované. Predmetom kontroly na mieste môže byť akákoľvek skutočnosť, ktorá má priamy alebo nepriamy vplyv na finančnú operáciu financovanú z fondov EÚ, ostatných finančn ých nástrojov alebo štátneho rozpočtu. Spravidla sa kontrolou na mieste overuje skutočné dodanie tovarov, služieb a prác, overuje sa účtovníctvo kontrolovanej osoby, personálne výdavky, napĺňanie horizont álnych princípov, súlad realizácie finančnej operácie s podmienkami dohodnutými v zmluve a pod. Overuje sa celkový súlad výdavkov a skutočností deklarovaných zo strany kontrolovanej osoby so skutočnosť ou. Kontrola na mieste sa spravidla vykonáva na vzorke výdavkov kontrolovanej osoby, čo ale nebráni orgánu verejnej správy, aby v prípade pochybnosti vykonal 100% kontrolu všetkých výdavkov finančnej operá cie. Kontrolou na mieste je orgán verejnej správy oprávnený overovať finančnú operáciu alebo jej časť (jednotlivé žiadosti o platbu a iné relevantné dokumenty) aj opakovane, pokiaľ je to potrebné pre spr ávne stanovenie oprávnenosti výdavkov, alebo je výkon uvedenej činnosti potrebný z iných relevantných dôvodov, napr. podozrenie z podvodu, nezrovnalosti, žiadosť Európskej komisie, vnútroštátnych orgánov.

Zamestnanci orgánu verejnej správy, resp. prizvané osoby sú pri kontrole na mieste oprávnené na vstup do objektu, zariadenia, prevádzky, dopravného prostriedku ako aj do obydlia a na pozemok kontrolovanej osoby, pokiaľ je to nevyhnutné na plnenie úloh podľa tohto zákona. Tento vstup je možný len do priestorov, ktoré súvisia s realizáciou finančnej operácie kontrolovanej osoby, na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti.

Základné práva a povinnosti uvedené pri administratívnej kontrole kontrolovanej osoby, alebo pri kontrole na mieste sa vzťahujú aj na prizvané osoby.

§ 9c určuje povinnosti tretej osoby pri poskytovaní súč innosti orgánu verejnej správy.

K bodu 32 (§ 10 ods. 1)

Ide o legislatívno – technickú úpravu z dôvodu zosúladenia znenia § 10 ods. 1 s § 6 ods. 2, kde je uvedené, že priebežnou finančnou kontrolou možno overiť finančnú operáciu alebo jej časť , vybranú vedúcim zamestnancom orgánu verejnej správy.

K bodu 33 (§ 10 ods. 2 až 4)

Ide o zosúladenie aplikačnej praxe a výkladu zákona. Slovo pripravovaná navádzalo na výklad, že priebežná finančná kontrola sa vykonáva len raz vo fáze prípravy finančnej operá cie. Navrhovanou zmenou sa upresňuje doterajší výklad zákona, že predbežnú finančnú kontrolu orgán verejnej správy vykonáva po celý čas trvania finančnej operácie. Finančná operácia sa z č asového hľadiska realizuje vo viacerých fázach, (napríklad pred podpisom zmluvy, pred uskutočnením platby) pred vstupom do záväzku, ale aj po vstupe do záväzku teda celej doby trvania finančnej operácie až do naplnenia všetkých podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté, použité alebo majú byť prijaté.

K bodu 34 ( § 13 ods. 1 písm. e))

Ide o legislatívno - technickú úpravu. Na základe návrhu je možné od tretej osoby vyžadovať originály dokladov.

K bodu 35 ( § 13 ods. 2 písm. a))

Ide o zavedenie povinnosti zamestnancov kontrolného orgánu vopred oznámiť výkon následnej finančnej kontroly aj tretej osobe.

K bodu 36 (§ 14a)

Zmenou sa navrhuje umožniť počas výkonu následnej finančnej kontroly alebo vládneho auditu vstupovať do objektu, prevádzky, zariadenia a podobne aj pri tretej osobe, kontrolným orgánom alebo auditujúcim orgá nom. Uvedené z legislatívy EÚ čl. 194 nariadenia 966/2012 kde je uvedené, že: 'V každej dohode medzi Komisiou a subjektom uvedeným v článku 185 alebo v dohode alebo rozhodnutí o grante sa výslovne stanoví, ž e Komisia a Dvor audítorov majú právomoc na základe dokumentov a na mieste vykonať audit všetkých dodávateľov a subdodávateľov, ktorí získali finančné prostriedky Únie.'.

K bodu 37 (§ 26 ods. 2)

Ide o legislatívno - technickú úpravu.

K bodu 38 (poznámka pod čiarou 18ab)

Ide o legislatívno - technickú úpravu z dôvodu doplnenia ďalších nariadení a predpisov, ktoré súvisia s verejnými prostriedkami, s ktorými hospodária orgány verejnej správy SR v nadväznosti na prí pravu programového obdobia 2014-2020.

K bodu 39 (poznámka pod čiarou 18af)

Ide o legislatívno - technickú úpravu z dôvodu doplnenia ďalších nariadení a predpisov, ktoré súvisia s verejnými prostriedkami, s ktorými hospodária orgány verejnej správy SR v nadväznosti na prí pravu programového obdobia 2014-2020.

K bodu 40 (§ 35c ods. 3)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 41 (§ 35c ods. 5)

Ide o zníženie administratívnej záťaže a zefektívnenie administrácie uvedených povinností.

K bodu 42 (§ 35c ods. 6)

Ide o zníženie administratívnej záťaže a zefektívnenie administrácie uvedených povinností.

K bodu 43 (§ 35c ods. 9)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 44 (§ 35c ods. 12)

Ide o legislatívno – technickú úpravu a o zníženie administratívnej záťaže a zefektívnenie administrácie uvedených povinností.

K bodu 45 (§ 35c ods. 16)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 46 (§ 35d ods. 2)

Navrhovanou zmenou sa aplikujú ustanovenia o predpojatosti vládnych audítorov počas výkonu vládneho auditu.

K bodu 47 (§ 35e ods. 2)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 48 (§ 35e ods. 3 písm. a))

Ide o legislatívno – technickú úpravu a zosúladenie so znením § 35d ods. 5 písm. a).

K bodu 49 (§ 35e ods. 4)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 50 (§ 35g ods. 5)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 51 (§ 36 ods. 1 uvádzacia veta)

Ide o legislatívno – technickú úpravu z dôvodu vynútiteľnosti uplatňovať povinnosti vyplývajúce zo zákona pre kontrolovanú osobu a tretiu osobu počas výkonu administratí vnej kontroly kontrolovanej osoby a kontroly na mieste.

K bodu 52 (§ 36 ods. 1 písm. a))

Ide o legislatívno – technickú úpravu z dôvodu vynútiteľnosti uplatňovať povinnosti vyplývajúce zo zákona pre kontrolovanú osobu počas výkonu predbežnej finančnej kontroly.

K bodu 53 (§ 36 ods. 1 písm. b))

Ide o legislatívno – technickú úpravu z dôvodu vynútiteľnosti uplatňovať povinnosti vyplývajúce zo zákona pre kontrolovanú osobu a tretiu osobu počas výkonu predbežnej finančnej kontroly.

K bodu 54 (§ 36 ods. 3)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 55 (§ 36 ods. 6)

Ide o legislatívno – technickú úpravu z dôvodu vynútiteľnosti uplatňovať povinnosti vyplývajúce zo zákona pre kontrolovanú osobu a tretiu osobu počas výkonu predbežnej finančnej kontroly.

K bodu 56 (§ 36 ods. 7)

Ide o legislatívno – technickú úpravu z dôvodu zabezpečenia vynútiteľnosti uplatňovať povinnosti vyplývajúce zo zákona pre kontrolovanú osobu a tretiu osobu počas výkonu predbežnej finanč nej kontroly.

K bodu 57 (§ 37 ods. 3)

Ide o legislatívno – technickú úpravu.

K bodu 58 (§ 38 ods. 1)

Ide o legislatívno – technickú úpravu z dôvodu možnosti uplatňovať pre orgán verejnej správy vykonávajúci predbežnú finančnú kontrolu povinnosti vyplývajúce zo zákona pre kontrolovanú o sobu a tretiu osobu počas výkonu predbežnej finančnej kontroly voči orgánu verejnej správy počas výkonu predbežnej finančnej kontroly.

K bodu 59 (§ 41d )

Prechodné ustanovenie pre výdavky programového obdobia 2007-2013 ktorých spôsob výkonu kontroly zostáva zachovaný tak ako platil pred účinnosťou tejto novely zákona. Kontrola všetkých ostatných verejných v ýdavkov sa riadi postupmi výkonu kontroly účinnými od 1. novembra 2014.

K čl. III

K bodom 1, 3 a 5

Z dôvodu zmeny finančných tokov a efektívnejšieho čerpania prostriedkov Európskej únie v novom programovom období 2014 – 2020, ako aj z dôvodu nových úprav v zákone č. 528/2008 Z. z., sa vytvá ra legislatívny priestor na to, aby sa postup pri úhrade odvodu finančných prostriedkov za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu určen ými na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky sa realizoval podľa osobitných predpisov.

K bodu 2

Vstupom do ustanovenia § 20 ods. 2 sa reaguje na novú úpravu, týkajúcu sa spôsobu poskytovania príspevkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

K bodu 4

Úpravou ustanovenia § 31 ods. 13 sa vytvára legislatívny priestor pre správny orgán, ktorým je Pôdohospodárska platobná agentúra, na neukladanie sankcie, ak suma nepresiahne 100 euro v nadväznosti na úpravu v § 33 ods. 2 navrhovaného zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov.

K čl. IV

K bodu 1

Vzhľadom k príprave nového zákona na programové obdobie 2014 – 2020 (vzhľadom k novým pravidlám legislatívy EÚ) sa ustanovuje, že zákon 528/2008 Z. z. sa vzťahuje výlučne na poskytovanie podpory a pomoci v rámci programového obdobia 2007 – 2013.

K bodu 2

Aby Slovenská republika mohla napĺňať povinnosti vyplývajúce z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, EURATOM) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Ú nie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 a zároveň povinnosti vyplývajúce z nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 1302/2008 o centrálnej databáze vylúčených subjektov, je potrebné doplnenie vý konu funkcie styčného miesta pre napĺňanie povinností na úrovni Slovenskej republiky.

K bodu 3

Upresňujú sa subjekty vzhľadom na výkon certifikačného overovania, ktorým sa overuje správnosť postupu riadiacich orgánov, sprostredkovateľských orgánov pod riadiacimi orgánmi a platobný ch jednotiek pri poskytovaní príspevkov.

K bodu 4

Upresňuje sa znenie § 24 ods. 1 vzhľadom na znenie § 31 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 5 a 6

Upresňuje sa znenie § 24 ods. 4 a 5 v prípade porušenia finančnej disciplíny prijímateľom vzhľadom na prechod záložného práva na správcu pohľadávky štátu, ktorým je správa finanč nej kontroly.

K bodom 7 až 9 a 20

Zosúlaďuje sa činnosť a právomoci certifikačného orgánu vo vzťahu k prijímateľom, resp. partnerom projektu. Certifikačný orgán overuje činnosť riadiaceho orgánu, prí padne platobnej jednotky pri poskytovaní príspevku, pričom súčasťou tohto overovania je (okrem iného) aj posúdenie, či riadiaci orgán, resp. platobná jednotka správne overili podklady predložené prijímateľ om, správne overili výdavky, správne posúdili verejné obstarávanie atď. Pri tomto overovaní však nie je potrebná súčinnosť prijímateľa a partnera. Z tohto dôvodu, aj s cieľom zníženia administrat ívnej záťaže prijímateľov a partnerov, dochádza k úprave predmetných ustanovení.

K bodu 10

Na základe potrieb aplikačnej praxe a s cieľom predchádzaniu bránenia vyšetrovania trestných činov sa ustanovuje, že správa o zistenej nezrovnalosti sa nepredkladá riadiacemu orgánu (prípade sprostredkovateľsk ému orgánu pod riadiacim orgánom, ak vykonáva činnosti v rámci splnomocnenia riadiaceho orgánu) v prípade, ak zamestnanec, štatutárny orgán, resp. osoba konajúca v mene riadiaceho orgánu je podozrivá zo spá chania trestného činu.

K bodu 11

Vzhľadom na to, že na účely komplexného prístupu k vysporiadaniu finančných vzťahov sa precizuje znenie § 28 ods. 8 a celý § 28 sa tak bude vzťahovať aj na vysporiadanie v prípade poruš enia pravidiel a postupov verejného obstarávania, výnimka v § 27a ods. 1 už nie je potrebná.

K bodom 12 až 14

Precizujú sa ustanovenia o vzájomnom započítaní pohľadávok riadiaceho orgánu z príspevku alebo jeho časti voči pohľadávke prijímateľa na poskytnutie príspevku alebo jeho časti. Zmeny vyplývajú z potrieb aplikačnej praxe. Ustanovuje sa, že prijímateľ v žiadosti o platbu a oznámení o vysporiadaní finančných vzťahov môže požiadať o vykonanie vzájomného započítania. Ustanovuje sa, ž e vzájomne započítať je možné aj pohľadávky vzniknuté z porušenia, resp. nesplnenia podmienok zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. V prípade jednostranného vzájomného započ ítania zo strany poskytovateľa, poskytovateľ je povinný oznámiť prijímateľovi pripravované vykonanie vzájomného započítania, v prípade, ak prijímateľ s jednostranným započítaním nesúhlasí , je povinný to oznámiť poskytovateľovi do troch dní odo dňa doručenia oznámenia a poskytovateľ využije iné možnosti vysporiadania finančných vzťahov podľa podmienok zmluvy, podľa tohto zá kona alebo podľa § 31 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z.z.

K bodu 15

Ustanovuje sa možnosť vzájomného započítania aj pre program cezhraničnej spolupráce SR – ÈR ako aj pre program INTERACT II.

K bodom 16 a 17

Upresňuje sa povinnosť vrátenia prostriedkov zo strany prijímateľa podľa jednotlivých zdrojov financovania. Prostriedky schválené certifikačným orgánom za zdroj EÚ sa budú vracať na mimorozpočtový ú čet Ministerstva financií SR, prostriedky za zdroj EÚ, ktoré ešte neboli schválené zo strany certifikačného orgánu a prostriedky štátneho rozpočtu sa budú vracať do rozpočtu prísluš nej platobnej jednotky, ktorá ich poskytla. Dôjde tak k efektívnejšej administrácii vrátených prostriedkov zo strany certifikačného orgánu a platobných jednotiek.

Uvedený postup platí aj v prípade odvodu za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami spolufinancovania zo štátneho rozpočtu s výnimkou užívateľa v r ámci realizovaného národného projektu prijímateľom, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Takýto užívateľ odvádza prostriedky Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu na samostatný mimorozpočtový účet prijímateľa, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 18

Na základe potrieb praxe sa rozširuje sa možnosť vysporiadania finančných vzťahov, a to okrem dohody o splátkach aj dohodou o odklade plnenia. Zároveň sa predlžuje možnosť uzatvorenia dohody o splátkach až na tri roky. V § 28a sa pod spojením 'celý dlh' sa rozumie suma/výška neuhradenej pohľadávky a príslušenstvo k pohľadávke.

Úrok z omeškania účtovaný riadiacim orgánom v prípade dohody o splátkach alebo dohody o odklade plnenia odvádza prijímateľ v zodpovedajúcom podiele za schválené prostriedky EÚ certifikačným orgá nom na osobitný účet ministerstva financií vedený v Štátnej pokladnici, v zodpovedajúcom podiele za neschválené prostriedky EÚ certifikačným orgánom a za prostriedky štátneho rozpočtu na príjmov ý účet platobnej jednotky.

K bodu 19

Ustanovenie povinnosti vedenia evidencie pohľadávok v informačnom systéme je reflektovaním aktuálneho stavu ich vedenia, ktoré sa v súčasnosti vykonáva týmto spôsobom. Navrhovanou právnou úpravou sa nemení rozsah alebo spôsob evidencie pohľadávok v informačnom systéme v porovnaní s existujúcim skutkovým stavom a táto zmena nevyžaduje úpravy ani ďalšie doplnenia funkcionalít informačného systému nad existuj úci rozsah.

Z dôvodu zamedzenia duplicitnej správy a nakladania s pohľadávkami štátu pre prípady porušenia finančnej disciplíny sa ustanovuje jednoznačný moment správy pohľadávky štátu do dňa nadobudnutia pr ávoplatnosti rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny. Odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o porušení finančnej disciplíny, kedy sa správcom pohľadávky štátu stáva príslušná Spr áva finančnej kontroly a poskytovateľ už ďalej svoju pohľadávku neuplatňuje a nevymáha.

Zároveň sa ustanovuje postup pre správu finančnej kontroly v prípade rozhodovania o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky z rozhodnutia za podmienok podľa osobitného predpisu (§ 6a ods. 6 zákona č . 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov), kedy je nevyhnutné zohľadniť a rešpektovať kompetenciu Európskej komisie vyjadriť do jedného roka odo dňa predloženia výkazu podľa 59 ods. 5 pí sm. a) nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 966/2012 stanovisko a požiadavku voči členskému štátu pokračovať v postupe vymáhania.

K bodu 21

Upravuje sa spôsob vzájomného započítania pohľadávok z podpory.

K bodu 22

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia s ohľadom na novelu zákona č. 523/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.januára 2015 podľa čl. III.

K čl. V

Ustanovuje sa delená účinnosť, pričom tento zákon nadobudne účinnosť 1. novembra 2014, okrem čl. I § 42 ods. 8 a 9 a § 44 ods. 3, čl. III prvého, tretieho a piateho bodu a čl. IV sedemnásteho a devätn ásteho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015.

V Bratislave, dňa 4. júna 2014

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Igor Federič v. r.

vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister financií Slovenskej republiky

¼ubomír Jahnátek v. r.

minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu