Zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov 289/2008 účinný od 01.07.2016 do 31.08.2017

Vládny návrh zákona o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

K Automatickej výmene informácií vo vzťahu k rezidentom členských štátov a rezidentom štátov, ktoré sú zmluvnou stranou medzinárodnej zmluvy
Zákon o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) je implementačným zákonom k smernici Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (ďalej len „smernica“). Zákon predstavuje právnu platformu automatickej výmeny informácií o finančných účtoch medzi príslušným orgánom Slovenskej republiky a príslušným orgánom členského štátu. Zároveň slúži aj na výmenu informácií medzi príslušným orgánom Slovenskej republiky a príslušným orgánom zmluvného štátu Dohovoru o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach (v znení Protokolu, ktorým sa mení Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. júna 2011) (ďalej len „Dohovor“), uverejneného v Zbierke zákonov oznámením Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 461/2013 Z. z. a s ktorým je takáto výmena upravená samostatnou dohodou, ktorou je napríklad Multilaterálna dohoda kompetentných orgánov, ku ktorej sa Ministerstvo financií Slovenskej republiky pripojilo podpisom podpredsedu vlády a ministra financií 29. októbra 2014 v Berlíne na zasadnutí Globálneho fóra OECD pre transparentnosť a výmenu informácií pre daňové účely.

V posledných rokoch značne narástli problémy spôsobené cezhraničnými daňovými podvodmi a daňovými únikmi.  Tieto problémy sa objavujú v takom rozsahu, že sa stali stredobodom pozornosti v členských štátoch Európskej Únie (ďalej len „EÚ“) a aj v ostatných štátoch. Nenahlásené a nezdanené príjmy výrazne znižujú daňové príjmy jednotlivých štátov. Z toho dôvodu je potrebné zvýšiť efektívnosť a účinnosť výberu daní. Automatická výmena informácií predstavuje v tejto súvislosti významný nástroj boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Európska komisia (ďalej len „EK“) vo svojom Akčnom pláne na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom zo 6. decembra 2012 vyzdvihla potrebu dôrazne presadzovať automatickú výmenu informácií ako budúci európsky a medzinárodný štandard pre transparentnosť a výmenu informácií v daňovej oblasti.

Automatická výmena informácií ako prostriedok boja proti cezhraničným daňovým podvodom a daňovým únikom bola predmetom diskusie aj na medzinárodnej úrovni  na stretnutiach štátov G20 a G8. V nadväznosti na bilaterálne rokovania medzi Spojenými štátmi americkými (ďalej len „Spojené štáty“) a mnohými inými krajinami vrátane všetkých členských štátov EÚ o dohodách o automatickej výmene informácií na účely vykonania zákona Spojených štátov amerických o dodržiavaní daňových predpisov v prípade zahraničných účtov (Foreign Account Tax Compliance Act – „FATCA“) skupina G20 poverila Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) nadviazať na tieto dohody a vypracovať jednotný globálny štandard pre automatickú výmenu informácií v daňovej oblasti.

Európska rada požiadala 22. mája 2013 o rozšírenie automatickej výmeny informácií na úrovni EÚ a na celosvetovej úrovni s cieľom bojovať proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu. Európska rada privítala aj prebiehajúce úsilie skupiny G20, G8 a OECD o vytvorenie globálneho štandardu pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch v daňovej oblasti.

OECD uverejnila vo februári 2014 hlavné prvky globálneho štandardu pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch v daňovej oblasti, a to modelovú dohodu medzi príslušnými orgánmi a spoločný štandard oznamovania. Tento bol následne schválený ministrami financií skupiny G20 a guvernérmi centrálnych bánk. Rada OECD uverejnila v júli 2014 úplný globálny štandard vrátane jeho zostávajúcich prvkov, a to komentárov týkajúcich sa modelovej dohody medzi príslušnými orgánmi a spoločného štandardu oznamovania, ako aj modalít v rámci informačných technológií na vykonávanie globálneho štandardu. Celý balík týkajúci sa globálneho štandardu schválili ministri financií skupiny G20 a guvernéri centrálnych bánk v septembri 2014.

V zákone č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (ďalej len „zákon o medzinárodnej spolupráci“) je ustanovená povinná automatická výmena informácií medzi členskými štátmi. Automaticky vymieňané informácie sa týkajú určitých kategórií príjmov a majetku, ktoré vlastnia daňovníci v iných členských štátoch EÚ, ako je štát ich bydliska. Vzhľadom na možnosti daňovníkov investovať do širokého spektra finančných produktov v zahraničí sa rozsah informácií vymieňaných na základe zákona o medzinárodnej spolupráci ukazuje ako nepostačujúci.  Na účinný boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom je teda potrebné rozšíriť vymieňané kategórie príjmov a majetku a prehĺbiť proces identifikácie daňovníkov dosahujúcich tento príjem a majetok.

Prijatím spoločného predpisu na úrovni EÚ upravujúceho automatickú výmenu o finančných účtoch sa predíde uzatváraniu paralelných a nekoordinovaných dohôd  medzi členskými štátmi, ktoré by mohli viesť k narušeniu hladkého fungovania vnútorného trhu.

Predkladaným zákonom, ktorý implementuje smernicu do vnútroštátneho právneho poriadku, sa zabezpečuje jednotný a komplexný prístup platný pre celú EÚ v oblasti automatickej výmeny informácií na vnútornom trhu, čo povedie k účinnému boju proti daňovým únikom. Zákon bude rovnako slúžiť ako právny základ automatickej výmeny medzi Slovenskou republikou a inými štátmi, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uzavreli špecifickú multilaterálnu alebo bilaterálnu dohodu a zároveň existuje obojstranný záujem na vykonávaní takejto výmeny. Automatická výmena informácií o finančných účtoch môže rovnako prebiehať aj na základe zmluvy uzavretej medzi EÚ a tretím štátom.

S cieľom minimalizovať náklady a administratívne zaťaženie je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby bol rozšírený rozsah automatickej výmeny informácií v rámci EÚ v súlade s medzinárodným vývojom. Aby sa dosiahol tento cieľ, Slovenská republika bude od svojich finančných inštitúcií vyžadovať zavedenie pravidiel oznamovania a preverovania, ktoré sú v plnom súlade s pravidlami stanovenými v spoločnom štandarde oznamovania, ktorý vypracovala OECD.

Kategórie oznamujúcich finančných inštitúcií a finančných účtov podliehajúcich oznamovaniu, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, sú stanovené tak, aby sa obmedzili príležitosti daňovníkov na to, aby sa prostredníctvom presunu aktív do finančných inštitúcií alebo investovania do finančných produktov, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tohto zákona, vyhli tomu, aby sa o nich oznamovali informácie. Zároveň niektoré finančné inštitúcie a finančné účty, v súvislosti s ktorými existuje nízke riziko, že sa použijú na daňové úniky, sa vyjmú z oznamovacej povinnosti a z povinnosti vymieňať informácie.

Finančné informácie, ktoré je potrebné oznamovať a vymieňať, sa týkajú nielen všetkých relevantných príjmov (úrokov, dividend a podobných druhov príjmu), ale aj zostatkov na finančnom účte a výnosov z predaja finančných aktív, aby sa predišlo situáciám, v ktorých sa daňovník usiluje o ukrytie majetku, v súvislosti s ktorými by mohlo dôjsť k daňovým únikom. Preto spracúvanie informácií podľa tohto zákona je nevyhnutné a primerané na to, aby sa daňovým správam členských štátov EÚ umožnilo správne a jednoznačne identifikovať dotknutých daňovníkov a zabrániť daňovým únikom v cezhraničných transakciách.

Údaje v súlade s týmto zákonom sa spracúvajú 10 rokov.

V prípade nejasností pri ukladaní povinností oznamujúcim finančným inštitúciám sa budú v prípade potreby používať komentáre týkajúce sa modelovej dohody medzi príslušnými orgánmi a spoločného štandardu oznamovania, ktoré vypracovala OECD. Tieto komentáre budú slúžiť ako zdroj názornej ukážky alebo výkladu a s cieľom zabezpečiť jednotnosť pri uplatňovaní v rámci členských štátov EÚ. V opatreniach EÚ v tejto oblasti by sa naďalej mal osobitne zohľadňovať budúci vývoj na úrovni OECD.
   

K automatickej výmena informácií v nadväznosti na dohodu FATCA

Návrh zákona zároveň zabezpečuje vykonávanie Dohody medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými (ďalej len „Spojené štáty“) na zlepšenie dodržiavania medzinárodných predpisov v oblasti daní a na implementáciu zákona o dodržiavaní daňových predpisov v súvislosti so zahraničnými účtami FATCA (ďalej len „dohoda FATCA“) medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi. Zákon vytvára legislatívne podmienky pre vykonanie dohody FATCA, ktorá je reakciou na právne predpisy Spojených štátov všeobecne známe ako Foreign Account Tax Compliance Act. Práve uvedená legislatíva Spojených štátov vytvorila základ pre ďalší globálny vývoj v tejto oblasti. Dohoda FATCA upravuje automatickú výmenu informácií o finančných účtoch na daňové účely a radí sa medzi nástroje na účinnejší boj proti daňovým podvodom v medzinárodnom meradle.

Účelom navrhovaného zákona je predovšetkým umožniť Slovenskej republike naplniť medzinárodné záväzky vyplývajúce z ratifikácie dohody FATCA, čo v praxi znamená poskytovať Spojeným štátom informácie o účtoch určených amerických osôb vedených finančnými inštitúciami na území Slovenskej republiky prostredníctvom automatickej výmeny informácií. Tento zákon v čo možno najväčšej miere používa odkazy na podrobné ustanovenia dohody FATCA.


K spoločným, prechodným a záverečným ustanoveniam

Zákon nie je adresovaný širokej verejnosti.  Je adresovaný predovšetkým finančným inštitúciám v Slovenskej republike, ktoré predstavujú odbornú informovanú verejnosť.

V prípade, ak tento zákon neustanoví inak, bude sa postupovať podľa zákona o medzinárodnej spolupráci a zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“), ktorý sa bude aplikovať aj pri vykonávaní kontroly plnenia povinností podľa tohto zákona vrátane riešenia prípadných nezrovnalostí a chýb v oznamovaných informáciách.

Predmet úpravy navrhovaného zákona súvisí aj so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a týka sa príslušných sektorových zákonov v oblasti bankovníctva, poisťovníctva, investičných fondov a pod.














Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh ZÁKON z........ 2015 o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Termín začatia a ukončenia PPK:   

A.2. Vplyvy:

 Pozitívne
 Žiadne
 Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
 
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x


 
A.3. Poznámky
S implementáciou globálneho štandardu automatickej výmeny informácií o finančných účtoch budú v praxi spojené výdavky. Predbežne sa v prvom roku implementácie očakáva najväčší vplyv na rozpočet verejnej správy z titulu obstarania informačného systému na zabezpečenie príslušnej automatickej výmeny informácií vo výške 8.450.000 eur. Uvedený systém sa bude využívať na zabezpečenie celej automatickej výmeny informácií, ktorá sa bude vykonávať na základe predkladaného zákona, ktorý zlučuje viaceré právne platformy slúžiace na automatickú výmenu informácií. Medzi členskými štátmi Európskej únie je to smernica Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra, ktorou sa mení smernica Rady 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní. Medzi príslušným orgánom Slovenskej republiky a Spojených štátov amerických je to Dohoda medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými na zlepšenie dodržiavania medzinárodných predpisov v oblasti daní a na implementáciu zákona o dodržiavaní daňových predpisov v súvislosti so zahraničnými účtami FATCA. Medzi príslušným orgánom Slovenskej republiky a inými štátmi je to Multilaterálna dohoda kompetentných orgánov, prípadne iná obdobná dohoda. Výdavky na uvedený účel, vrátane zvýšenia počtu zamestnancov budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly MF SR na príslušný rozpočtový rok.

V závislosti od využívania automaticky prijatých informácií sa predpokladá pozitívny vplyv na príjmy štátneho rozpočtu, ktorý nie je možné v súčasnosti presne kvantifikovať (až v neskoršom období od r. 2018), keďže k prvej recipročnej výmene informácií dôjde v roku 2017. Z hľadiska ekonomickej klasifikácie pôjde o príjmy z dane z príjmov, ziskov a kapitálového majetku.

 A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2015
2016
2017
2018
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť




z toho:




- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na územnú samosprávu




Výdavky verejnej správy celkom
+9.365.912
+1.760.912
+1.760.912
+1.760.912
v tom: MF SR/program 072 – Výber daní a cla
+9.365.912
+1.760.912
+1.760.912
+1.760.912
z toho:




- vplyv na ŠR
+9.365.912
+1.760.912
+1.760.912
+1.760.912
- vplyv na územnú samosprávu
0
0
0
0
Celková zamestnanosť
+4
+4
+4
+4
- z toho vplyv na ŠR
+4
+4
+4
+4
Financovanie zabezpečené v rozpočte
+9.365.912
+1.760.912
+1.760.912
+1.760.912
v tom: MF SR/program 072 – Výber daní a cla
+9.365.912
+1.760.912
+1.760.912
+1.760.912





 
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Financovanie
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
2015
2016
2017
2018
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)
+9.365.912
+1.760.912
+1.760.912
+1.760.912
  z toho vplyv na ŠR
+9.365.912
+1.760.912
+1.760.912
+1.760.912
  financovanie zabezpečené v rozpočte
+9.365.912
+1.760.912
+1.760.912
+1.760.912
  ostatné zdroje financovania
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0





 Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Výdavky na uvedený účel, vrátane zvýšenia počtu zamestnancov, budú zabezpečené v rámci schváleného limitu výdavkov kapitoly MF SR na príslušný rozpočtový rok.





Tabuľka č. 4
 Príjmy (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Poznámka
2015
2016
2017
2018

Daňové príjmy (100)1
0
0
0
0
Bez vyčísliteľného vplyvu
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Bez vyčísliteľného vplyvu
Granty a transfery (300)1
0
0
0
0
Bez vyčísliteľného vplyvu
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
0
0
0
0
Bez vyčísliteľného vplyvu
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
0
0
0
0
Bez vyčísliteľného vplyvu
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0







1 –  príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie   

                                                                                                                                                                                                                                          
Tabuľka č. 5
Výdavky (v eurách)
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2015
2016
2017
2018

Bežné výdavky (600)
+915.912
+1.760.912
+1.760.912
+1.760.912
 
  Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
+42.000
+42.000
+42.000
+42.000

  Poistné a príspevok do poisťovní (620)
+14.700
+14.700
+14.700
+14.700

  Tovary a služby (630)2
+855.212
+1.700.212
+1.700.212
+1.700.212

  Bežné transfery (640)2
+4.000
+4.000
+4.000
+4.000
Ročný príspevok koordinačnému sekretariátu OECD
  Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
0




Kapitálové výdavky (700)
+8.450.000
0
0
0

  Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
+8.450.000
0
0
0

  Kapitálové transfery (720)2
0




Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)





Dopad na výdavky verejnej správy celkom
+9.365.912
+1.760.912
+1.760.912
+1.760.912
 
  z toho výdavky na ŠR
+9.365.912
+1.760.912
+1.760.912
+1.760.912
 
   Bežné výdavky (600)
+915.912
+1.760.912
+1.760.912
+1.760.912
 
    Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
+42.000
+42.000
+42.000
+42.000
 
    Kapitálové výdavky (700)
+8.450.000
0
0
0

    Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
 
 
 
 
 






2 –  výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
 Tabuľka č. 6
Zamestnanosť
Vplyv na rozpočet verejnej správy
poznámka
2015
2016
2017
2018

Počet zamestnancov celkom*,**
+4
+4
+4
+4

   z toho vplyv na ŠR
+4
+4
+4
+4

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*
+1.000
+1.000
+1.000
+1.000

   z toho vplyv na ŠR
+1.000
+1.000
+1.000
+1.000

Osobné výdavky celkom (v eurách)
+56.700
+56.700
+56.700
+56.700

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*
+42.000
+42.000
+42.000
+42.000

   z toho vplyv na ŠR
+42.000
+42.000
+42.000
+42.000

Poistné a príspevok do poisťovní (620)*
+14.700
+14.700
+14.700
+14.700

   z toho vplyv na ŠR
+14.700
+14.700
+14.700
+14.700


 
 
 
 
 
** Zmena vždy proti predchádzajúcemu roku
Poznámky:
 
 
 
 
 
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka
 
Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje  34,95 %,  pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci  35,2 %.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“
 
 
 








* počet zamestnancov,  mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)
















Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
 
Budovanie základných pilierov informatizácie
 
Obsah
 
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú  sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Áno, zverejňovaním zoznamu zmluvných štátov na webovom sídle ministerstva a formátu a štruktúry oznámenia na webovom sídle Finančného riaditeľstva sa zavádzajú nové elektronické služby s úrovňou I (informatívna úroveň).
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
NIE
Ľudia
 
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
NIE
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
NIE
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
NIE
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
NIE
Infraštruktúra
 
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
NIE
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
NIE
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
NIE.
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
NIE
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
NIE
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
NIE
Riadenie procesu informatizácie
 
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
NIE
Financovanie procesu informatizácie
 
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie  finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
NIE
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
 
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia  procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
NIE




















DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov 
s právom Európskej únie


1.    Predkladateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.

2.    Názov návrhu zákona:
Návrh zákona o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.    Problematika návrhu zákona:
a)    je upravená v práve Európskej únie:
Primárne právo:
-    čl. 110 a 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
Sekundárne právo  (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):
1.    legislatívne akty:
-    smernica Rady 2014/107/EÚ z  9. decembra 2014 , ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 359, 16.12.2014).

b)    nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.    Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)    Lehota na prebratie smernice 2014/107/EÚ je stanovená  do 31.12.2015.
b)    Lehota na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice 2014/107/EÚ podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov bola určená do 15.9. 2015.
c)    Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
d)    Smernica 2014/107/ES bola prebratá do zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov, do zákona č. 122/ 2013 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do návrhu vyhlášky MF SR o podrobnostiach preverovania finančných účtov.
5.     Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.

6.     Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

Čl. I

K § 1:

Predmetom zákona je úprava postupov uvedených v písm. a) a b) a na ne nadväzujúcich inštitútov, ktoré možno súhrnne označiť ako automatickú výmenu informácií. Pojem automatická výmena informácií v písm. a) v bodoch 1. až 4. zahŕňa získavanie informácií o účtoch vedených oznamujúcimi finančnými inštitúciami, oznamovanie týchto informácií príslušnému orgánu Slovenskej republiky a ich následné zasielanie príslušnému orgánu členského štátu EÚ a príslušnému orgánu zmluvného štátu. Rovnako zahŕňa aj prijímanie informácií o účtoch daňových rezidentov Slovenskej republiky vedených zahraničnými finančnými inštitúciami príslušným orgánom Slovenskej republiky, od príslušného orgánu členského štátu alebo od príslušného orgánu zmluvného štátu. Zákon teda upravuje vzájomné automatické odovzdávanie informácií o účtoch. Predpokladom výmeny a zasielania zo strany príslušného orgánu Slovenskej republiky je získanie informácií zo strany  finančných inštitúcií v Slovenskej republike a ich následné oznamovanie príslušnému orgánu Slovenskej republiky.

V písm. a) bod 1. zákon upravuje získavanie informácií o účtoch daňových rezidentov členských štátov EÚ a daňových rezidentov zmluvných štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru.  Nie všetky štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa do dnešného dňa zaviazali podieľať sa na automatickej výmene informácií o finančných účtoch. Zahrnutie všetkých zmluvných štátov Dohovoru má zabezpečiť, aby finančná inštitúcia mala v budúcnosti, keď sa ďalší zmluvný štát Dohovoru pripojí k Multilaterálnej dohode príslušných orgánov o automatickej výmene informácií o finančných účtoch (ďalej len „MCAA“) alebo uzavrie inú obdobnú dohodu, k dispozícií všetky potrebné údaje o osobách, ktoré majú v oznamujúcich finančných inštitúciách vedené účty. Takáto úprava napomôže finančným inštitúciám znížiť záťaž z dôvodu, že je jednoduchšie zbierať všetky potrebné údaje už v okamihu otvorenia účtu, ako až v čase po jeho otvorení. Pojem rezident zmluvnej strany medzinárodnej dohody (Dohovor) je odlišný od pojmu rezident zmluvného štátu (Dohovor a zároveň MCAA), pričom zmluvný štát je definovaný v návrhu zákona v § 2 písm. b) a zahŕňa užší rozsah rezidentov zúčastňujúcich sa štátov v porovnaní s rezidentmi zmluvnej strany medzinárodnej dohody.

V písm. a) bod 2 zákon upravuje zasielanie informácií príslušnému orgánu členského štátu a príslušnému orgánu zmluvného štátu. Predmetom oznamovania nebudú informácie o všetkých rezidentoch získané podľa bodu 1. Predmetom výmenu budú iba informácie o rezidentoch členských štátov, ako aj rezidentoch zmluvných štátov, čo označuje rezidentov, ktorí sú zo štátov zúčastňujúcich sa na Dohovore, ako aj na MCAA, prípadne inej obdobne medzinárodnej zmluve uzavretej na bilaterálnej úrovni.

Informácie získané od oznamujúcej finančnej inštitúcie príslušný orgán Slovenskej republiky zasiela v súlade s  písm. a) bod 2. príslušnému orgánu členského štátu alebo zmluvnému štátu. Zasielané informácie sú údajmi o daňových rezidentoch členských štátov a zmluvných štátov, ktorí majú vo finančných inštitúciách na území Slovenskej republiky vedené finančné účty podliehajúce oznamovaniu. Podľa písm. a) bod 3. má príslušný orgán Slovenskej republiky oprávnenie prijímať informácie, ktoré zahraničný príslušný orgán dostane od zahraničnej finančnej inštitúcie o slovenských daňových rezidentoch, ktorí majú finančné účty v zahraničných finančných inštitúciách.

Predmetom úpravy zákona stanoveným v písm. b) je umožniť Slovenskej republike naplniť medzinárodné záväzky vyplývajúce z ratifikácie dohody FATCA a plnenie príslušných povinností vo väzbe na automatickú výmenu informácií o finančných účtoch so Spojenými štátmi. Predpokladom výmeny informácií je získavanie informácií podľa medzinárodnej zmluvy slovenskými finančnými inštitúciami, ich následné oznamovanie príslušnému orgánu Slovenskej republiky a recipročná výmena takýchto informácií medzi príslušnými orgánmi.


V ustanovení sa vymedzuje ďalej používaný pojem dohoda FATCA. Stanovuje sa predmet úpravy zákona v nadväznosti na dohodu medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi na zlepšenie dodržiavania medzinárodných predpisov v oblasti daní a na implementáciu zákona FATCA vrátane jej príloh, ktoré podľa článku 9 dohody FATCA tvoria neoddeliteľnú súčasť medzinárodnej zmluvy, pričom toto ustanovenie upravuje:

V písm. b) bode 1. sú upravené povinnosti slovenských oznamujúcich finančných inštitúcií vo vzťahu k získavaniu informácií o finančných účtoch oznamovaných Spojeným štátom a oznamovaniu týchto informácií príslušnému orgánu Slovenskej republiky, ktorým je príslušný orgán Slovenskej republiky.

Pojem finančný účet nadväzuje na vymedzenie finančného účtu v dohode FATCA (článok 1 ods.1 písm. s) dohody FATCA). Pojem daňový rezident je definovaný v Zmluve medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovým únikom v odbore daní z príjmov a z majetku (uverejnená v Zbierke zákonov SR pod číslom 74/1994), bližšie v jej článku 1 v nadväznosti na článok 4.

Písm. b) bod 2. zákona stanovuje zasielanie informácií prijatých príslušným orgánom Slovenskej republiky na základe splnenia oznamovacej povinnosti slovenských oznamujúcich finančných inštitúcií príslušnému orgánu Spojených štátov. V písm. b) bode 3. sa upravuje prijímanie informácií od príslušného orgánu Spojených štátov finančným riaditeľstvom podľa medzinárodnej zmluvy o finančných účtoch rezidentov Slovenskej republiky.

Okrem povinností finančných inštitúcií súvisiacich so získavaním a oznamovaním informácií finančnému riaditeľstvu zákon upravuje aj zasielanie informácií o finančných účtoch do Spojených štátov a prijímanie informácií o finančných účtoch oznamovaných Slovenskej republike zo Spojených štátov. Príslušný orgán Slovenskej republiky má podľa tohto zákona oprávnenie prijímať takéto informácie od príslušného orgánu Spojených štátov. Upravuje sa nielen poskytovanie údajov o finančných účtoch oznamovaných Spojeným štátom, ale recipročne sa vzťahuje aj na prijímanie informácií o účtoch oznamovaných Slovenskej republike.

Písm. b) v bode 4. zahŕňa do predmetu úpravy aj povinnosti súvisiace s platbami tzv. nezúčastneným finančným inštitúciám.


Automatická výmena informácií vo vzťahu k rezidentom členských štátov a rezidentom štátov, ktoré sú zmluvnou stranou medzinárodnej zmluvy

K § 2:

Pojem automatická výmena informácií je v písm. a) definovaný ako systematické oznamovanie vopred určených informácií o daňových rezidentoch členských štátov EÚ a zmluvných štátov príslušnému orgánu členského štátu EÚ a príslušnému orgánu zmluvného štátu.

Zmluvný štát podľa písm. b) je definovaný ako štát (príp. jurisdikcia), ktorý je v prvom rade zmluvnou stranou Dohovoru a v druhom rade je štátom, ktorý sa zaviazal prostredníctvom MCAA automaticky vymieňať informácie o finančných účtoch. Medzi zmluvnými štátmi sa môžu vyskytnúť aj nerecipročné jurisdikcie, ktoré nebudú mať záujem na automatickom prijímaní informácií o svojich vlastných daňovníkoch, ale informácie o zahraničných daňových rezidentoch budú každoročne zasielať. Ministerstvo financií Slovenskej republiky si po implementácií legislatívy umožňujúcej automatickú výmenu informácií o finančných účtoch vyberie, s ktorými štátmi zúčastňujúcimi sa na MCAA chce informácie vymieňať. V prípade, ak si aj príslušný orgán zmluvného štátu vyberie Slovenskú republiku ako štát, s ktorým chce informácie vymieňať, môže sa takýto zmluvný štát považovať za zmluvný štát na účely tohto zákona. Medzi zmluvné štáty zaraďujeme aj štáty, s ktorými má EÚ uzavretú dohodu, podľa ktorej uvedená jurisdikcia bude poskytovať informácie uvedené v tomto zákone, a ktorá je identifikovaná v zozname uverejnenom EK. Automatická výmena informácií bude vždy prebiehať na bilaterálnej úrovni. Ministerstvo financií SR pre účely tohto zákona zverejní na svojom webovom sídle zoznam štátov a jurisdikcií, s ktorými príslušný orgán Slovenskej republiky automaticky vymieňame informácie o finančných účtoch.

Príslušným orgánom Slovenskej republiky je podľa písm. c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré môže na základe delegácie kompetencií určiť na vykonávanie automatickej výmeny informácií o finančných účtoch aj iný orgán štátnej správy v oblasti daní poplatkov a colníctva.  

Držiteľom účtu je podľa písm. d) osoba, ktorá je uvedená ako držiteľ finančného účtu. Držiteľom účtu môže byť aj daňovo transparentný subjekt, ktorým môže byť napríklad aj zverenecký fond, v tomto prípade je zverenecký fond držiteľom účtu, čo presnejšie odzrkadľuje jeho postavenie v porovnaní s pojmom majiteľ alebo príjemca finančného aktíva. Rovnaká situácia je v prípade osobnej obchodnej spoločnosti, ktorá je držiteľom účtu namiesto jednotlivých spoločníkov v tejto spoločnosti. Za držiteľa účtu sa nepovažuje osoba, ktorá drží účet v prospech inej osoby ako správca, zákonný opatrovník alebo finančný poradca tejto osoby - za držiteľa účtu sa považuje osoba, v prospech ktorej sa tento účet drží.  Na tieto účely môže finančná inštitúcia využiť záznamy, ktoré získala v súvislosti s postupmi stanovenými pre predchádzanie legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu podľa osobitného zákona č. 297/2008 Z. z. ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tieto záznamy by mali obsahovať údaje, v prospech ktorej osoby je účet držaný. Pokiaľ je účet držaný viacerými osobami, každá z nich sa považuje za samostatného držiteľa pre účely stanovenia, či účet podlieha oznamovaniu. Účet je oznamovaným účtom, ak je jeden z držiteľov účtu osobou podliehajúcou oznamovaniu alebo pasívny NFS s jednou alebo viacerými ovládajúcimi osobami. V prípade, ak je jeden účet držaný viacerými osobami podliehajúcimi oznamovaniu, celý zostatok účtu je pripísaný každej takejto osobe v plnej výške.

V prípade poistnej zmluvy a anuitnej zmluvy je držiteľom účtu osoba, ktorá má právo na odkupnú hodnotu alebo môže zmeniť príjemcu plnenia zo zmluvy. Ak nie je možné stanoviť držiteľa účtu ani na základe tohto kritéria, za držiteľa účtu sa považuje osoba, ktorá je menovaná ako vlastník zmluvy a osoba, ktorá má právny nárok na výplatu za dodržania podmienok stanovených zmluvou. V prípade splatnosti zmluvy je každá osoba, ktorá má nárok na plnenie zo zmluvy, držiteľom účtu.

Písm. f) označuje subjekt ako akúkoľvek inú osobu ako fyzickú osobu. Zahŕňa teda akékoľvek právne usporiadanie majetku alebo osôb, ktoré nemá právnu subjektivitu a právnickú osobu z pohľadu slovenského práva a práva členských štátov a zmluvných štátov.

Prepojeným subjektom je v súlade s písm. g) buď subjekt, ktorý riadi druhý subjekt, alebo sú to dva subjekty, ktoré sú pod spoločnou kontrolou. Kontrolou je priame alebo nepriame vlastníctvo 50 % hlasovacích práv alebo majetku v inom subjekte.

Písm. h) stanovuje definíciu daňového identifikačného čísla, ktorým je daňové identifikačné číslo alebo číslo slúžiace na daňové účely vydané v členskom štáte alebo v zmluvnom štáte rezidentovi tohto členského štátu alebo zmluvného štátu.

Ako písomné dôkazy môžu byť podľa písm. i) použité viaceré dokumenty. Oznamujúca finančná inštitúcia sa môže spoliehať na písomné dôkazy, pokiaľ nevie alebo nemá dôvod domnievať sa, že uvedená adresa daňovej rezidencie je nesprávna. Príkladom takýchto písomných dôkazov je potvrdenie o rezidencii na daňové účely vydané v štáte rezidencie daňovníka. Ďalšími takýmito písomnými dôkazmi môžu byť v prípade fyzickej osoby akýkoľvek úradne vydaný identifikačný doklad a v prípade subjektu je obdobným identifikátorom adresa zapísaného sídla alebo štát podľa práva, ktorého bol subjekt založený. 



K § 3:

Definuje finančné inštitúcie, ktoré sú oznamujúcimi finančnými inštitúciami. Finančná inštitúcia je podľa ods. 1 oznamujúcou finančnou inštitúciou za predpokladu, že je rezidentom na území Slovenskej republiky a nie je neoznamujúcou finančnou inštitúciou. Z definície oznamujúcej finančnej inštitúcie sú vylúčené všetky pobočky finančných inštitúcií, ktoré sú situované mimo územia Slovenskej republiky. Pokiaľ je finančná inštitúcia daňovo transparentná, je daňovým rezidentom na území toho štátu podľa práva ktorého bola založená, kde má miesto skutočného vedenia alebo v mieste, kde podlieha finančnému dohľadu. V prípade, ak je finančná inštitúcia daňovým rezidentom v dvoch alebo viacerých štátoch, vyžaduje sa aby vykonávala oznamovanie v štáte, v ktorom sú vedené finančné účty. Rozoznávame štyri druhy oznamujúcich finančných inštitúcií: inštitúcia úschovy a  správy finančných aktív, vkladová inštitúcia, investičný subjekt a špecifikovaná poisťovacia spoločnosť.

Ods. 2 bližšie definuje oznamujúce finančné inštitúcie. Inštitúcia úschovy a  správy aktív podľa písm. a) je subjekt, ktorého podstatnú časť podnikania tvorí držba finančných aktív na účet iných osôb. Ďalej je stanovené kritérium, aby subjektu z výkonu držby finančných aktív na účet iných osôb plynulo dvadsať a viac percent hrubých príjmov. Následne možno takýto subjekt považovať za taký, ktorého podstatnú časť podnikania tvorí držba finančných aktív na účet iných osôb. Subjekt musí tento príjem dosiahnuť počas kratšieho z týchto období: trojročného obdobia, ktoré sa končí buď 31. decembrom alebo posledným dňom hospodárskeho roka, alebo obdobia, počas ktorého subjekt existoval. Príjem, ktorý takýto subjekt dosahuje, predstavujú poplatky za úschovu, držanie účtu, za prevod, poplatky a provízie za nakladanie s cennými papiermi, ktoré má v úschove a iné. Takouto finančnou inštitúciou je najmä banka zabezpečujúca správu cenných papierov (custodian bank), broker, Centrálny depozitár cenných papierov SR a burza cenných papierov.

Vkladovou inštitúciou je v súlade s písm. b) inštitúcia, ktorá prijíma vklady v rámci bežného podnikania v oblasti bankovníctva alebo iného podobného odvetvia (napríklad v oblasti stavebného sporenia). Subjekt sa venuje podnikaniu v oblasti bankovníctva alebo v podobnej oblasti, ak prijíma vklady alebo podobné investície do fondov a pravidelne vykonáva jednu alebo viacero činností, ktorými sú poskytovanie pôžičiek a úverov, predlžovanie úverov, poskytovanie akreditívu, vykonávanie devízových transakcií alebo poskytovanie finančného lízingu. Medzi tieto inštitúcie zaraďujeme najmä banky, pobočky zahraničných bánk a stavebné sporiteľne.

Investičným subjektom je subjekt, ktorý primárne ako podnikateľskú činnosť vykonáva jednu alebo viacero činností uvedených v písm. c)  v bode 1a. až 1c, ktorými sú napríklad obchodovanie s nástrojmi peňažného trhu, s devízovými hodnotami, s prevoditeľnými cennými papiermi, vykonáva správu portfólia, alebo iným spôsobom riadi finančné aktíva v mene iných osôb. Ďalej to môže byť subjekt, ktorého hrubý príjem možno primárne pripísať investovaniu, reinvestovaniu alebo obchodovaniu s finančnými aktívami, ak je subjekt priamo alebo nepriamo riadený iným subjektom, ktorý je vkladovou inštitúciou, inštitúciou správy a úschovy finančných aktív, špecifikovanou poisťovacou spoločnosťou alebo investičným subjektom. Investičným subjektom rozumieme najmä obchodníka s cennými papiermi, pobočku zahraničného obchodníka s cennými papiermi, subjekt kolektívneho investovania, finančného agenta, finančného poradcu alebo viazaného investičného agenta. Tento pojem sa vykladá v súlade s odporúčaniami finančnej akčnej skupiny (FATF).

Špecifikovanou poisťovacou spoločnosťou rozumieme podľa písm. d) subjekt, ktorý je poisťovacím subjektom regulovaným právom Slovenskej republiky alebo subjekt, ktorého hrubý príjem pochádzajúci z poisťovacej a zaisťovacej činnosti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presahuje 50% hrubých príjmov za toto obdobie. Rovnako je to subjekt, ktorého úhrnná hodnota aktív pochádzajúca z činnosti poistenia a zaistenia za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presahuje 50% hrubých príjmov. Takýmto subjektom je najmä poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a  pobočka zahraničnej zaisťovne.

Pojem finančné aktívum  stanovený v ods. 3 na účely ods.2 zahŕňa najmä cenný papier, podiel v osobnej obchodnej spoločnosti, komoditu, swap, poistnú zmluvu alebo anuitnú zmluvu alebo akýkoľvek podiel vo forme cenných papierov, podiel v osobnej obchodnej spoločnosti, komodite, swape, poistnej zmluve alebo anuitnej zmluve.


K § 4:

Paragraf ustanovuje, ktoré finančné inštitúcie sú neoznamujúce finančné inštitúcie. Medzi tieto zaraďujeme verejný orgán, medzinárodné organizácie, Národnú banku Slovenska, avšak iba pokiaľ nevykonávajú činnosti, ktoré sú obdobné s podnikateľskými činnosťami vkladových inštitúcií, inštitúcií úschovy a  správy finančných aktív a špecifikovaných poisťovacích spoločností. V prípade, ak jeden z vyššie menovaných subjektov koná nad rámec svojej pôsobnosti a napríklad sprostredkováva platbu tretej osobe, už nie je neoznamujúcou finančnou inštitúciou. Neoznamujúcimi finančnými inštitúciami sú aj vyňaté subjekty kolektívneho investovania alebo zverenecké fondy, ak sú správcovia takýchto fondov oznamujúcimi finančnými inštitúciami.

Na účely ods. 1 písm. a) je podľa ods. 2 verejným orgánom akýkoľvek subjekt, ktorým je štátny orgán, orgán územnej samosprávy alebo agentúra vytvorenú na plnenie osobitných úloh verejnej správy. Tento pojem zahŕňa subjekty, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Slovenskej republiky, jej podriadenými subjektmi a zo žiadnej časti príjmov nemá prospech súkromná osoba. Príjem sa nepovažuje za plynúci súkromnej osobe, ak je takáto osoba určeným príjemcom vládneho programu vykonávaného v súvislosti s verejným blahom. Za takýto subjekt možno v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom považovať najmä obec, vyšší územný celok, Štátnu pokladnicu, Exportno-importnú banku Slovenskej republiky, Slovenskú záručnú a rozvojovú banku a.s., Sociálnu poisťovňu a rozpočtovú alebo príspevkovú organizáciu  zriadenú na plnenie úloh štátu, obce a vyššieho územného celku, ktoré vyplývajú z osobitných predpisov. Tieto subjekty sú neoznamujúce finančné inštitúcie v súvislosti s aktivitami, ktoré nie sú podnikateľskou činnosťou.

Pod pojmom medzinárodná organizácia sa rozumie akákoľvek medzinárodná organizácia, jej agentúra alebo pomocný orgán. Medzinárodná organizácia musí mať na území Slovenskej republiky zriadené sídlo organizácie. Ďalej, z jej príjmov nesmú mať prospech žiadne súkromné osoby.


Na účely ods. 1 písm. b) je neoznamujúcou finančnou inštitúciou aj dôchodkový fond so širokou účasťou, dôchodkový fond s úzkou účasťou, dôchodkový fond verejného orgánu, medzinárodnej organizácie alebo Národnej banky Slovenska alebo kvalifikovaný vydavateľ kreditných kariet.

Dôchodkovým fondom so širokou účasťou je fond, ktorý bol zriadený za účelom poskytovania dôchodkových dávok, dávok v invalidite alebo pozostalostných dávok určeným príjemcom, ktorí sú súčasnými alebo bývalými zamestnancami alebo osobami určenými týmito zamestnancami a predstavujú odplatu za poskytnuté služby za predpokladu, že sú splnené všetky kritéria v písmene e) bode 1. a 2. a súčasne aspoň jedno z kritérií v bode 3.
Dôchodkový fond s úzkou účasťou je fond, ktorý bol zriadený za účelom poskytovania dôchodkových dávok, dávok v invalidite alebo pozostalostných dávok určeným príjemcom, ktorí sú súčasnými alebo bývalými zamestnancami alebo osobami určenými týmito zamestnancami na splnenia podmienok stanovených v písm. f) v  bode 1. až 5 tohto paragrafu. 

Dôchodkový fond verejného orgánu označuje fond zriadený vládou Slovenskej republiky alebo medzinárodnou organizáciou, ktorý poskytuje dôchodkové dávky, dávky v invalidite alebo pozostalostné dávky príjemcom alebo účastníkom, ktorí sú súčasnými alebo bývalými zamestnancami alebo osobami určenými takýmito zamestnancami, alebo ktorí nie sú súčasnými ani bývalými zamestnancami, ak dávky poskytované takýmto príjemcom alebo účastníkom predstavujú odplatu za osobné služby poskytnuté verejnému orgánu.
Neoznamujúcou finančnou inštitúciou je aj iný subjekt, v súvislosti s ktorým existuje nízke riziko, že sa použije na daňové úniky, a má podobné charakteristiky ako subjekty uvedené v písm. a) v bode 1. a bode 2. Slovenská republika je povinná nahlásiť EK tieto finančné inštitúcie do 31. júla 2015Podľa § 22 ods. 9 bude zoznam neoznamujúcich finančných inštitúcií po vyhodnotení EK zverejnený vo Finančnom spravodajcovi. 

Kvalifikovaný vydavateľ kreditných kariet je finančnou inštitúciou výlučne z toho dôvodu, že je vydavateľom kreditných kariet a prijíma vklady klientov len z dôvodu uskutočnenia platby prevyšujúcej zostatok na účte a tento preplatok sa klientovi bezodkladne nevráti.

Vyňatý subjekt kolektívneho investovania na účely ods. 1 písm. d) označuje investičný subjekt, ktorý je regulovaným subjektom kolektívneho investovania a všetky jeho podiely vlastní jedna alebo viaceré fyzické osoby alebo subjekty, alebo sú držané prostredníctvom fyzických osôb alebo subjektov, ktoré nie sú osobami podliehajúcimi oznamovaniu. Subjekt sa považuje za vyňatý, ak už emitoval akcie na doručiteľa, avšak po 31. decembri 2015 neemituje žiadne akcie na doručiteľa, všetky takéto akcie stiahol, vykonáva postupy preverovania a oznamovania, pokiaľ ide o redemáciu a inú platbu vo vzťahu k takýmto akciám, a zaviedol postupy, cieľom ktorých je zabezpečiť splatnosť alebo stiahnutie týchto akcií čo najskôr, avšak najneskôr pred 1. januárom 2018. Takouto finančnou inštitúciou je najmä banka, platobná inštitúcia a inštitúcia elektronických peňazí.

K § 5:

Finančný účet je podľa ods. 1 účet, ktorý vedie finančná inštitúcia a zahŕňa vkladový účet, správcovský účet, majetkový alebo dlhový podiel v investičnom subjekte, poistnú zmluvu a anuitnú zmluvu. Tento pojem nezahŕňa účet, ktorý je vylúčeným účtom.

Pojem vkladový účet stanovený v ods. 2 na účely ods. 1 zahŕňa akýkoľvek účet, ktorý je napríklad podnikateľským účtom, bežným účtom, sporiacim účtom, účtom doloženým vkladovým certifikátom, dlhovým certifikátom alebo iným obdobným nástrojom, ktorý je využívaný v rámci bankového segmentu. Účet založený vkladnou knižkou bude spravidla vkladovým účtom. Bežný účet sa spravuje v súlade s ustanovením § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Vkladový účet sa spravuje podľa § 716 Obchodného zákonníka. Úprava vkladných knižiek je predmetom úpravy Občianskeho zákonníka.

Podľa ods. 2 písm. b) správcovský účet je účet iný ako poistná zmluva alebo anuitná zmluva ktorý bol zriadený za účelom správy finančných aktív iných osôb. Správcovský účet je spravidla vedený finančnou inštitúciou, ak finančná inštitúcia dohliada na uchovávanie aktív na finančnom účte.

Majetkový alebo dlhový podiel v investičnom subjekte v súlade s ods. 1 písm. a) nezahŕňa podiel v investičnom subjekte, ktorý je investičným subjektom len z toho dôvodu, že poskytuje klientovi investičné poradenstvo. Takýto majetkový alebo dlhový podiel predstavuje podiel v subjekte, ktorý je profesionálne spravovaným investičným subjektom alebo subjektom, ktorý predstavuje akýkoľvek kolektívny investičný nástroj založený s investičnou stratégiou na investovanie, reinvestovanie a obchodovanie s finančnými aktívami. Majetkový alebo dlhový podiel, ktorý je iný, ako ten stanovený v ods. 1 písm. b) je taký, ktorý vznikol s cieľom vyhnúť sa oznamovaniu podľa tohto zákona.

Podľa ods. 2 písm. c) majetkovým podielom v osobnej obchodnej spoločnosti (partnership), ktorá je finančnou inštitúciou sa rozumie podiel na imaní spoločnosti alebo na zisku spoločnosti. V prípade, ak je majetkový podiel v investičnom subjekte držaný prostredníctvom správcovskej inštitúcie, potom za oznamovanie je zodpovedná správcovská inštitúcia.

Poistnou zmluvou podľa ods. 2 písm. d) je zmluva uzavretá podľa § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka. Touto zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane

náhodná udalosť v zmluve bližšie označená. Fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Anuitnou zmluvou sa zakladá poistníkovi na doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania právo na vyplácanie určitého dôchodku.

Podľa ods. 2 písm. f)  bodu 1. je odkupnou hodnotou vyššia z nasledovných súm: suma, na ktorú má poistník nárok pri odstúpení od poistnej zmluvy alebo pri jej ukončení alebo suma, ktorú si poistník môže požičať podľa poistnej zmluvy. Odkupnou hodnotou nie je suma podľa ods. 2 písm. f) bod 2.

Vylúčeným účtom je podľa ods. 3 dôchodkový účet, daňovo zvýhodnený nedôchodkový účet, účet založený za účelom životného poistenia, účet vedený z dôvodu pozostalosti, vinkulovaný alebo viazaný účet, vkladový účet z dôvodu nevrátených preplatkov a nízko rizikové účty za splnenia podmienok stanovených zákonom.

Dôchodkový účet je podľa ods. 3 písm. a) vyňatým účtom za predpokladu, že spĺňa všetky požiadavky stanovené v bodoch 1. až 5.

Účet podľa ods. 3 písm. b), ktorý nie je dôchodkovým účtom, spĺňa kritéria pre to, aby bol vyňatým účtom stanovené v bodoch 1. až 4.

Zmluvy o životnom poistení podľa ods. 3 písm. c), ktoré sa ukončia pred deväťdesiatym rokom života sú vylúčeným účtom za predpokladu, že spĺňajú všetky podmienky stanovené v bodoch 1. až 4.

Účet vedený z dôvodu pozostalosti podľa ods. 3 písm. d) je takisto vyňatým účtom, ak obsahuje kópiu úmrtného listu alebo závetu.

Ods. 3 písm. e)  v bodoch 1. až 4.stanuje rôzne typy účtov, ktoré sú vyňatými účtami z dôvodu, že boli zriadené v súvislosti s jednou z uvedených skutočností.

Podľa ods. 3 písm. f) v prípade, ak finančná inštitúcia nie je kvalifikovaným vydavateľom kreditných kariet podľa § 4 ods. 3 písm. d), môže viesť vyňatý účet, ktorý je zriadený v súvislosti s vedením kreditnej karty alebo iného revolvingového finančného nástroja.

Podľa ods. 3 písm. g) je vylúčeným účtom aj iný účet, v súvislosti s ktorým existuje nízke riziko, že sa použije na daňové úniky a má podobné charakteristiky ako ktorýkoľvek z účtov podľa písm. a) až f). Podľa § 22 ods. 9 bude zoznam vylúčených finančných účtov  po vyhodnotení EK zverejnený vo Finančnom spravodajcovi.  

Existujúcim účtom podľa ods. 4 je účet vedený finančnou inštitúciou k 31. decembru 2015 alebo finančný účet držiteľa bez ohľadu na dátum otvorenia účtu, ktorý si otvorí držiteľ účtu, ktorý má vo finančnej inštitúcií alebo prepojenom subjekte už otvorený existujúci finančný účet podľa bodu 1.  Oznamujúca finančná inštitúcia sa nemôže spoliehať na čestné vyhlásenie a listinné dôkazy, ak je jej známe, že sú nesprávne. Za existujúci účet možno ďalej považovať aj účet, na ktorý možno uplatniť postupy stanovené pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, ktoré boli už vykonané v súvislosti s existujúcim účtom podľa bodu 1. Účet možno považovať za existujúci, ak v súvislosti s jeho otvorením nie je potrebné žiadať ďalšie dodatočné alebo zmenené údaje než tie, ktoré má už finančná inštitúcia k dispozícií a vyhovujú požiadavkám podľa tohto zákona. Podrobnejšie kritériá na klasifikáciu účtu ako existujúceho účtu budú stanovené vo všeobecne záväznom predpise.

Ďalej sú stanovené definície nového účtu fyzickej osoby a nového účtu subjektu.



K § 6:

Účet podliehajúci oznamovaniu je podľa ods. 1 účet vedený finančnou inštitúciou, ktorého držiteľom je jedna alebo viacero osôb podliehajúcich oznamovaniu alebo pasívny nefinančný subjekt s jednou alebo viacerými osobami podliehajúcimi oznamovaniu za predpokladu, že boli ako také identifikované podľa pravidiel stanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa § 7 ods. 2.

Osoba podliehajúca oznamovaniu je podľa ods. 2 písm. a) osoba z členského štátu alebo zmluvného štátu, ktorá je iná ako osoby vymenované v bodoch 1. až 7.

Pojem ovládajúca osoba  podľa ods. 2 písm. b) označuje fyzickú osobu, ktorá vykonáva faktickú kontrolu nad subjektom. Nakoľko sa jedná o osoby, ktoré sú daňovými rezidentmi iných členských štátov alebo zmluvných štátov, môže ísť aj o osoby, ktoré sú zriaďovateľom, správcom, poručníkom, oprávnenou osobou alebo triedou príjemcov v prípade zvereneckého fondu založeného podľa práva iného členského štátu alebo iného zmluvného štátu. Pojem ovládajúca osoba je potrebné vykladať v súlade s odporúčaniami finančnej akčnej skupiny (FATF).

Nefinančný subjekt (ďalej len „NFS“) v ods. 2 písm. c) označuje subjekt iný ako finančná inštitúcia, ktorý môže byť pasívnym NFS a aktívnym NFS.

Pojem pasívny NFS je definovaný v ods. 2 písm. c) bode 1. negatívne – je to taký finančný subjekt, ktorý nie je aktívnym NFS alebo investičným subjektom, ktorého hrubý príjem možno primárne pripísať obchodovaniu s finančnými aktívami (§ 3 písm. f) bod 2. zákona) a ktorý nie finančnou inštitúciou.

NFS je aktívnym NFS v prípade, ak spĺňa akékoľvek kritérium stanovené v ods. 2 písm. c) bod 2 podbodoch 2a. až 2h. NFS je podľa podbodu 2a.  aktívnym NFS z dôvodu, že menej ako 50%  príjmov sú pasívne príjmy a menej ako 50% aktív sú také aktíva, ktoré vytvárajú pasívny príjem. Podľa podbodu 2b. sa s akciami aktívneho NFS obchoduje na regulovanom trhu s cennými papiermi alebo ide o subjekt, ktorý je prepojeným subjektom. Aktívnym NFS je podľa  2c. aj subjekt, ktorý je verejným orgánom, medzinárodnou organizáciou, centrálnou bankou, alebo subjekt úplne vlastnený jedným alebo viacerými z uvedených subjektov. NFS je považovaný za aktívny v súlade s 2d. ak všetky podstatné činnosti NFS spočívajú v držbe emitovaných akcií alebo v poskytovaní služieb jednej alebo viacerým dcérskym spoločnostiam, ktoré sa zaoberajú inou podnikateľskou činnosťou, ako je činnosť finančných inštitúcií za predpokladu, že subjekt sa nestane takýmto aktívnym NFS z dôvodu, že je investičným fondom. Rovnako možno medzi aktívne NFS zaradiť aj tzv. start-upy za podmienok stanovených 2e. Ďalším takýmto subjektom je podľa 2f.  aj NFS, ktorý je v procese likvidácie alebo sa reorganizuje s účelom znovu začať prevádzkovať iné činnosti, ako sú činnosti finančnej inštitúcie. Rovnako takýmto subjektom je v súlade s 2e. aj subjekt, ktorý sa zaoberá finančnými a zaisťovacími transakciami s prepojenými subjektmi, ktoré nie sú finančnými inštitúciami a neposkytuje financovanie alebo zaisťovanie inému subjektu, ako je prepojený subjekt. NFS podľa bodu 8. sú  subjekty ako nadácie (zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách v znení neskorších predpisov), záujmové združenia osôb (§ 20f až § 20j zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií (zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov) neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby (zákon č. 213/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Podľa ods. 3 osoba z členského štátu alebo osoba zo zmluvného štátu je osoba, ktorá sa považuje za daňového rezidenta tohto iného štátu podľa daňovej legislatívy tohto iného členského alebo zmluvného štátu. V prípade, ak ide o subjekt, ktorý je transparentný na daňové účely, považuje sa za rezidenta toho štátu, kde sa nachádza miesto jeho skutočného vedenia.




K § 7:
 
Predpokladom zaslania informácií o účtoch daňovníkov príslušnému orgánu Slovenskej republiky a ich následného poskytnutia príslušnému orgánu členského štátu alebo príslušnému orgánu zmluvného štátu je zistenie ich existencie. Za týmto účelom je oznamujúca slovenská finančná inštitúcia povinná vykonať preverovanie podľa pravidiel stanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise. V rámci plnenia týchto povinností oznamujúca slovenská finančná inštitúcia primárne preveruje, či vedie oznamovaný finančný účet.

Podľa ods. 2 podrobnosti o požiadavkách oznamovania a o požiadavkách preverovania, postupoch preverovania pri existujúcich účtoch fyzických osôb a existujúcich účtoch subjektov, postupoch preverovania pri nových účtoch fyzických osôb a nových účtoch subjektov a osobitné pravidlá týkajúce sa preverovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií SR.

K § 8:

Predmetom získavania údajov sú údaje o držiteľovi oznamovaného finančného účtu, resp. o ovládajúcich osobách. Údaje, ktoré sú predmetom plnenia tejto povinnosti, sú stanovené v odseku 2 a týkajú sa držiteľa účtu – fyzickej osoby alebo iného subjektu, ktorý je daňovým rezidentom členského alebo zmluvného štátu.

U fyzickej osoby, ktorá je držiteľom účtu a osobou podliehajúcou oznamovaniu alebo ovládajúcou osobou sa zisťuje jej meno a priezvisko, bydlisko alebo miesto podnikania, daňové identifikačné číslo, pokiaľ bolo pridelené, dátum narodenia a miesto narodenia. Pri subjekte sa zisťuje jeho obchodné meno alebo názov, adresa sídla a daňové identifikačné číslo, pokiaľ bolo pridelené. Pri všetkých subjektoch sa zisťuje miesto daňovej rezidencie.

Tieto údaje sa zisťujú aj o subjekte alebo entite bez právnej subjektivity, ktorá nie je zahraničnou osobou, ale je kontrolovaná osobou, ktorá je zahraničným daňovníkom. Údaje sa získavajú  o všetkých ovládajúcich osobách, ak je ich viac.

K § 9:

Predmetom oznamovacej povinnosti oznamujúcej slovenskej finančnej inštitúcie sú tri okruhy údajov. Prvý okruh tvoria identifikačné údaje finančnej inštitúcie, ktorá si plní oznamovaciu povinnosť. Medzi ne patrí názov alebo obchodné meno oznamujúcej slovenskej finančnej inštitúcie, IČO a jej daňové identifikačné číslo. Druhý okruh predstavujú údaje o držiteľovi oznamovaného účtu stanovené v § 8 ods. 2  zákona a bližšie špecifikované k jednotlivým typom účtov vo všeobecne záväznom právnom predpise. Tretím okruhom údajov je číslo účtu alebo jeho funkčný ekvivalent a zostatok na účte alebo hodnota účtu. Oznamuje sa zostatok alebo hodnota účtu buď ku koncu kalendárneho roka alebo ku koncu iného primeraného oznamovacieho obdobia. Iné primerané oznamovacie obdobie je napr. obdobie medzi posledným výročím zmluvy a predchádzajúcim výročím zmluvy (napríklad v prípade poistných zmlúv) alebo hospodársky rok. V prípade, ak bol účet v priebehu roka zrušený, oznamuje sa informácia o jeho zrušení.

Oznamujúca slovenská finančná inštitúcia je povinná príslušnému orgánu Slovenskej republiky oznámiť aj skutočnosť, že v období, za ktoré sa oznamovacia povinnosť plní, nezistila žiaden oznamovaný účet. Oznamovacia povinnosť podľa tohto odseku sa plní rovnakým spôsobom a v rovnakých termínoch ako oznamovacia povinnosť ohľadom údajov uvedených v odseku 1.

Podľa odseku 3 oznamujúca slovenská finančná inštitúcia je povinná splniť oznamovaciu povinnosť do 30. júna kalendárneho roka, ktorý nasleduje po roku, za ktorý hlásené údaje zisťovala. Napríklad údaje zisťované za rok 2016 je finančná inštitúcia povinná odovzdať príslušnému orgánu Slovenskej republiky do 30. júna 2017.

Automatická výmena informácií v nadväznosti na dohodu FATCA

K § 10:

Dohoda FATCA upravuje práva a povinnosti zmluvných strán, ktorými sú Slovenská republika a Spojené štáty viazané. Tieto pravidlá sú vo vzťahu k zmluvným stranám samo-vykonateľné a aj vzhľadom na možné úpravy dohody FATCA do budúcnosti nie je žiaduce a potrebné ich duplikované vymedzenie zákonom. Medzi takéto ustanovenia je možné zaradiť napr. článok 1 ods. 1 dohody FATCA, ktorý obsahuje vymedzenie pojmov na účely dohody FATCA. Príslušná časť tohto zákona preto vymedzenie pojmov neobsahuje a používa pojmy vymedzené priamo v dohode FATCA. Účelom paragrafu je stanoviť, že pojmy použité v dohode FATCA sa uplatnia pre ustanovenia tejto časti zákona v zmysle významu, aký majú v dohode FATCA.

K § 11:

Podľa ods. 1 sú slovenské oznamujúce finančné inštitúcie podľa dohody FATCA povinné registrovať sa pre účely FATCA (článok 4 ods. 1 písm. c) dohody FATCA, ktorý upravuje zaobchádzanie so slovenskými oznamujúcimi finančnými inštitúciami). Registrácia prebieha cez registračný systém Úradu pre daňovú správu Spojených štátov - IRS, ktorý je umiestnený na webovom sídle IRS. V rámci registrácie pridelí IRS finančnej inštitúcii Global Intermediary Identification Number (GIIN), teda špeciálne číslo pre identifikáciu finančnej inštitúcie na účely FATCA. Toto identifikačné číslo bude finančná inštitúcia uvádzať aj pri plnení oznamovacej povinnosti v Slovenskej republike.

Hoci dohoda FATCA používa pojem "registrácia na účely FATCA", nejde o registráciu podľa § 67 daňového poriadku. Ustanovenie neukladá finančnej inštitúcii registračnú povinnosť k jednotlivým druhom daní. Zákon v záujme väčšej jasnosti pojem „registrácia“ nepoužíva, namiesto toho ustanovuje povinnosť získať identifikačné číslo formou požiadania IRS o jeho pridelenie.

Povinnosť požiadať o pridelenie identifikačného čísla GIIN je stanovená slovenským oznamujúcim finančným inštitúciám.  Povinnosť požiadať o pridelenie GIIN vzniká aj slovenským neoznamujúcim finančným inštitúciám, a to v nadväznosti na § 22 ods. 5 tohto zákona. Od dňa, kedy slovenská neoznamujúca finančná inštitúcia začne viesť účet, ktorý musí byť v súlade s týmto zákonom oznamovaný, stane sa z nej oznamujúca slovenská finančná inštitúcia, na ktorú sa vzťahujú všetky povinnosti stanovené týmto zákonom a medzinárodnou zmluvou.

Slovenská oznamujúca a neoznamujúca finančná inštitúcia požiada o pridelenie identifikačného čísla tak, aby ho získala najneskôr do dňa predchádzajúceho dňu, ku ktorému má podať finančnému riaditeľstvu oznámenie. Slovenská oznamujúca a neoznamujúca finančná inštitúcia oznámi pridelené identifikačné číslo finančnému riaditeľstvu do 15 dní od jeho pridelenia alebo do 15 dní odo dňa účinnosti tohto zákona v prípade, ak slovenská oznamujúca alebo neoznamujúca finančná inštitúcia požiadala príslušný orgán Spojených štátov o pridelenie identifikačného čísla už pred nadobudnutím účinnosti tejto časti zákona.

Zákon špeciálne neupravuje spôsob, akým má finančná inštitúcia oznámiť pridelené GIIN, uplatní sa preto všeobecná právna úprava stanovená v daňovom poriadku.

K § 12:

Z dôvodu identifikácie oznamovaného účtu alebo účtu, ktorého držiteľom je nezúčastnená finančná inštitúcia, zákon stanovuje vykonanie preverovania (due dilligence). V rámci plnenia tejto povinnosti finančná inštitúcia preveruje, či vedie účet oznamovaný Spojeným štátom (podľa článku 1 ods. 1 písm. cc) dohody FATCA). Ak dôjde k záveru, že takýto účet vedie, zisťuje všetky údaje podľa § 13 tohto zákona k takému účtu, ktoré sú predmetom oznamovacej povinnosti vo väzbe na dohodu FATCA.

Finančná inštitúcia taktiež preveruje, či nevedie účet, ktorého držiteľom je nezúčastnená finančná inštitúcia (podľa článku 1 ods. 1 písm. r) dohody FATCA). Ak finančná inštitúcia na základe plnenia tejto povinnosti dôjde k záveru, že vedie účet nezúčastnenej finančnej inštitúcie, oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu Slovenskej republiky.

Pri plnení povinnosti preverovania je finančná inštitúcia povinná postupovať podľa postupov, ktoré sú vymedzené v prílohe 1 dohody FATCA (tzv. postupy due diligence). Je preto potrebné, aby finančné inštitúcie nastavili svoje informačné systémy tak, aby boli v súlade s postupmi due dilligence.

Návrh tejto časti zákona zároveň umožňuje, aby finančné inštitúcie použili aj postupy, ktoré stanovuje vykonávacie nariadenie k zákonu Spojených štátov FATCA, v nadväznosti na prílohu I (bod I písm. C) dohody FATCA.
 
Osobitná lehota na vykonanie povinnosti preverovania nie je stanovená. Finančná inštitúcia by mala súvisiace úkony zabezpečiť do lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti stanovenej v § 14 ods. 4 tohto zákona.

K § 13:

Predmetom povinnosti získavať informácie sú údaje o určenej americkej osobe (podľa článku 1 ods. 1 písm. ff) dohody FATCA), príp. o neamerických osobách ovládajúcich neamerický subjekt (entitu), ktoré sú špecifikovanou americkou osobou. Údaje, ktoré sú predmetom povinnosti získavať informácie, sa týkajú držiteľa oznamovaného amerického účtu. Ide o údaje stanovené v článku 2 ods. 2 v bode 1 dohody FATCA.

K § 14:

Predmetom oznamovacej povinnosti finančných inštitúcií je niekoľko druhov údajov. Uvedené ustanovenie nadväzuje priamo na článok 2 ods. 2 písm. a) dohody FATCA.

Prvú skupinu údajov predstavujú identifikačné údaje finančných inštitúcií, ktoré plnia oznamovaciu povinnosť. Sem patrí názov alebo označenie finančnej inštitúcie a jej daňové identifikačné číslo. Zároveň sa uvedie identifikačné číslo (GIIN) pridelené finančnej inštitúcii zo strany IRS na účely dohody FATCA podľa § 11 tohto zákona, meno a priezvisko alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie.

Ďalej sú to údaje o oznamovanom účte, údaje o jeho držiteľovi alebo jeho ovládajúcej osobe, ktoré finančná inštitúcia zistila v rámci plnenia povinnosti získavať údaje podľa § 13 tohto zákona, zostatok peňažných prostriedkov na oznamovanom účte alebo jeho hodnotu a ďalšie údaje podľa článku 2 ods. 2 písm. a) dohody FATCA.

Ustanovenie takisto upravuje aj povinnosť slovenskej oznamujúcej finančnej inštitúcie oznámiť finančnému riaditeľstvu, že v období, za ktoré sa oznamovacia povinnosť plní, nezistila žiadny účet oznamovaný Spojeným štátom.

Slovenská oznamujúca finančná inštitúcia, ktorá v kalendárnom roku vedie účet, ktorého držiteľom je nezúčastnená finančná inštitúcia, oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu Slovenskej republiky.

Lehota na splnenie povinnosti podať oznámenie je do 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po skončení kalendárneho roka, za ktorý sa plní oznamovacia povinnosť. Túto lehotu nie je možné predĺžiť, keďže následne príslušnému orgánu Slovenskej republiky je stanovená lehota na zaslanie informácií príslušnému orgánu Spojených štátov do 30. septembra.


K § 15:

Ustanovenie upravuje osobitný okruh povinností slovenských oznamujúcich finančných inštitúcií, ktoré sa vzťahujú k platbám vykonaným nezúčastňujúcim sa finančným inštitúciám. Slovenská oznamujúca finančná inštitúcia, ktorá sprostredkováva alebo poukazuje platbu nezúčastnenej finančnej inštitúcii (definícia je obsiahnutá v článku 1 ods. 1 písm. r) dohody FATCA), je povinná splniť jednu z dvoch povinností. Zákon nadväzuje na povinnosti finančných inštitúcií vymedzené v dohode FATCA v článku 4 ods. 1 písm. d) a e).

Slovenské finančné inštitúcie, ktoré nie sú k zrážaniu z platieb zo zdroja v Spojených štátoch zaviazané samostatnou dohodou, sú povinné poskytnúť údaje potrebné pre zrazenie sumy zodpovedajúcej dani Spojených štátov (najmä údaje, pomocou ktorých možno identifikovať platbu poukázanú nezúčastňujúcej sa finančnej inštitúcii, jej skutočného príjemcu a pod.). Tieto informácie je slovenská oznamujúca finančná inštitúcia povinná poskytnúť tomu, od koho platbu prijala.

Ak sú slovenské oznamujúce finančné inštitúcie povinné na základe samostatnej dohody uzatvorenej s IRS, zraziť sumu zodpovedajúcu dani Spojených štátov (30% z každej platby zo zdroja na území Spojených štátov), zašlú ju do Spojených štátov. Suma zodpovedajúca dani nebude odvádzaná daňovému úradu ani inému orgánu finančnej správy v SR, ale priamo na účet určený IRS podľa dohody s finančnou inštitúciou. Očakáva sa, že povinnosť zrážať daň bude v Slovenskej republike plniť len obmedzený počet finančných inštitúcií.

Toto ustanovenie neukladá špecifickú sankciu za neplnenie povinností súvisiacich s platbami nezúčastňujúcim sa finančným inštitúciám. Sankcia však vyplýva priamo z dohody FATCA, kde finančné inštitúcie, ktoré nesplnia vyššie uvedené povinnosti, budú označené ako nezúčastňujúce sa finančné inštitúcie.


Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

K § 16:

Právnymi predpismi, ktoré sa subsidiárne uplatňujú na postupy podľa tohto zákona, sú zákon o medzinárodnej spolupráci a daňový poriadok. Postupy podľa zákona sa dajú rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria postupy v oblasti získavania informácií o účtoch zo strany finančných inštitúcií a ich oznamovanie príslušnému orgánu Slovenskej republiky. Práva a povinnosti sú v týchto prípadoch stanovené finančnej inštitúcii, ktorá ich plní voči finančnému riaditeľstvu. Uvedené postupy sa v prípade, ak tento zákon neustanovuje inak, realizujú na základe všeobecného predpisu pre správu daní - daňového poriadku.  Druhú skupinu postupov predstavujú postupy spojené so zasielaním informácií o účtoch príslušnému orgánu členského štátu, príslušného orgánu zmluvného štátu alebo príslušného orgánu Spojených štátov a prijímanie informácií príslušným orgánom Slovenskej republiky od príslušného orgánu členského štátu, príslušného orgánu zmluvného štátu alebo príslušného orgánu Spojených štátov. Na tieto postupy sa použije zákon o medzinárodnej pomoci a daňový poriadok v prípade, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.


K § 17:

Držiteľ účtu alebo ovládajúca osoba je povinná poskytnúť oznamujúcej finančnej inštitúcií a slovenskej oznamujúcej finančnej inštitúcii potrebnú súčinnosť v záujme plnenia povinností preverovania a získavania údajov.

K § 18:

Slovenská oznamujúca finančná inštitúcia doručuje oznámenie elektronickými prostriedkami, pričom podrobnosti o doručovaní stanovuje daňový poriadok v § 33 ods. 4. Formát a štruktúru oznámenia uverejní finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.

K § 19:

Oznamujúca finančná inštitúcia, slovenská oznamujúca finančná inštitúcia a príslušný orgán Slovenskej republiky sa považujú za prevádzkovateľov údajov podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“). Na prevádzkovateľov údajov sa vzťahuje zákon o ochrane osobných údajov.

Podľa § 10 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov možno spracúvať osobné údaje bez súhlasu dotknutých osôb, ak účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov ustanoví zákon.

Oznamujúca finančná inštitúcia a  slovenská oznamujúca finančná inštitúcia uchovávajú údaje podľa § 8 a  §  13 10 rokov odo dňa, keď sa tieto údaje podľa § 9 a  §14 oznámili.

K § 20:

Príslušný orgán Slovenskej republiky po prijatí oznámenia od finančných inštitúcií na základe splnenia oznamovacej povinnosti slovenských oznamujúcich finančných inštitúcií podľa § 9 a § 14 tohto zákona a prípadnom odstránení nedostatkov podania, následne zasiela informácie príslušnému orgánu EÚ, príslušnému orgánu zmluvného štátu alebo príslušnému orgánu Spojených štátov.

Zákon upravuje lehotu, v ktorej je príslušný orgán Slovenskej republiky povinný zaslať informácie príslušnému orgánu členského štátu, zmluvného štátu alebo príslušnému orgánu Spojených štátov - a to do 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý údaje finančné inštitúcie zisťovali požadované údaje.

K § 21:

Ustanovenie upravuje právomoc príslušného orgánu Slovenskej republiky prijímať informácie o finančných účtoch slovenských rezidentov od príslušného orgánu členského štátu , príslušného orgánu zmluvného štátu alebo príslušného orgánu Spojených štátov amerických.

K § 22:

Oznamujúcim finančným inštitúciám podľa tohto zákona a medzinárodnej zmluvy, držiteľom účtov a ovládajúcim osobám sa zakazuje prijímať postupy, ktorých cieľom je vyhnúť sa postupom týkajúcim sa oznamovania a preverovania podľa tohto zákona alebo medzinárodnej zmluvy.

Pre účely plnenia povinností podľa tohto zákona je oznamujúca finančná inštitúcia a oznamujúca slovenská finančná inštitúcia povinná viesť záznamy o jednotlivých krokoch týkajúcich sa oznamovania a preverovania podľa zákona, medzinárodnej zmluvy a všeobecne záväzného právneho predpisu a o dôkazoch, na ktoré sa pri vykonávaní jednotlivých krokov a primeraných opatrení na získanie uvedených záznamov. Tieto záznamy a písomné dôkazy je povinná uchovávať desať rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa tieto údaje podľa § 9 a  §14 oznámili

Oznamovacia povinnosť sa môže za podmienok stanovených v § 22 ods. 4 a 5 vzťahovať aj na neoznamujúce finančné inštitúcie a neoznamujúce slovenské finančné inštitúcie. Môže sa tak stať v dvoch prípadoch a to vtedy, keď neoznamujúce finančné inštitúcie alebo neoznamujúca slovenská finančná inštitúcia začne vykonávať podnikateľskú finančnú činnosť, ktorá je obdobná s podnikateľskou činnosťou, ktorú vykonávajú oznamujúce finančné inštitúcie alebo oznamujúce slovenské finančné inštitúcie. Tieto finančné inštitúcie sú následne povinné, ako ostatné oznamujúce  finančné inštitúcie  a slovenské oznamujúce finančné inštitúcie vykonávať aj preverovanie, ale len pre okruh činností, pre ktoré sú považované za oznamujúce. Druhý prípad je taký, ak neoznamujúce finančné inštitúcie alebo neoznamujúce slovenské finančné inštitúcie, ktoré pri výkone svojej činnosti zistia, že vedú oznamovaný účet a v tomto prípade sú povinné splniť oznamovaciu povinnosť, bez toho, aby priebežne museli preverovať alebo získavať údaje.
 
Kontrolu dodržiavania povinností podľa tohto zákona vykonáva Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky alebo daňový úrad, pričom sa riadi podľa postupov stanovených v daňovom poriadku.

Automatická výmena informácií medzi príslušným orgánom Slovenskej republiky a príslušným orgánom členského štátu podľa tohto zákona má prednosť pred výmenou informácií podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o medzinárodnej spolupráci a podľa  § 49a ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Na prepočet cudzej meny na eurá sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, platný k poslednému dňu kalendárneho roka alebo poslednému dňu iného primeraného oznamovacieho obdobia.

V súlade s ods. 9 ministerstvo zverejní vo Finančnom spravodajcovi zoznam neoznamujúcich finančných inštitúcií a vylúčených finančných účtov, ktoré boli oznámené.

K § 23:

V prípade, ak oznamujúce finančné inštitúcie nebudú dodržiavať pravidlá oznamovania a  preverovania stanovené týmto zákonom a špecifikované vo všeobecne záväznom právnom predpise, daňový úrad im uloží pokutu až do výšky 10 000 eur, a to aj opakovane.


K § 24:

Podľa ods. 1 oznamujúce finančné inštitúcie vykonajú prvýkrát oznamovanie za obdobie kalendárneho roka 2016 s tým, že príslušnému orgánu Slovenskej republiky oznámia relevantné informácie v termíne do 30. júna 2017.

Vo vzťahu k skôr existujúcim účtom (účtom vedeným k 31. decembru 2015) nie je oznamujúca finančná inštitúcia povinná zisťovať a oznamovať príslušnému orgánu Slovenskej republiky daňové identifikačné alebo iné obdobné identifikačné číslo držiteľa účtu a dátum narodenia, ak jej takéto informácie nie sú známe. Od oznamujúcej finančnej inštitúcie sa však vyžaduje, aby v súvislosti s takýmito účtami vynaložila primerané úsilie na to, aby do konca kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa takéto účty identifikovali ako účty podliehajúce oznamovaniu, získala daňové identifikačné číslo alebo iné obdobné identifikačné číslo a dátum narodenia. V súvislosti s oznamovaným finančným účtom, ktorý existoval k 31.12 2015, oznamujúca finančná inštitúcia nie je povinná oznamovať miesto narodenia, ak jej tento údaj nie je známy.

Ustanovenie upravuje osobitnú oznamovaciu povinnosť pre slovenské oznamujúce finančné inštitúcie v prechodnom období. Povinnosť sa týka nezúčastnených finančných inštitúcií, pričom slovenská oznamujúca finančná inštitúcia v rámci plnenia oznamovacej povinnosti a nasledujúcich povinností podľa zákona je povinná oznámiť finančnému riaditeľstvu názov nezúčastnenej finančné inštitúcie a súhrnnú výšku platieb, ktoré jej v danom kalendárnom roku poukázala alebo sprostredkovala. Táto oznamovacia povinnosť sa plní osobitne za kalendárny rok 2015 v rámci oznamovacej povinnosti v roku 2016 a za kalendárny rok 2016 v rámci oznamovacej povinnosti v roku 2017.

Ďalej toto ustanovenie upravuje situáciu pri už existujúcich finančných účtoch. Existujúci finančný účet je podľa dohody FATCA taký finančný účet, ktorý je vedený finančnou inštitúciou k 30. júnu 2014. Toto ustanovenie stanovuje, že slovenská oznamujúca finančná inštitúcia nie je pri už existujúcich finančných účtoch povinná zisťovať a oznamovať federálne daňové identifikačné číslo Spojených štátov (tzv. U.S. TIN) alebo iné identifikačné číslo používané na daňové účely. Ak však finančná inštitúcia tieto údaje pozná, je povinná ich oznámiť príslušnému orgánu Slovenskej republiky v lehote stanovenej v § 17 ods. 4 tohto zákona. Inak je finančná inštitúcia povinná oznámiť príslušnému orgánu Slovenskej republiky dátum narodenia (ak ho pozná). Skutočnosť, či sú údaje finančnej inštitúcii známe, sa posudzuje podľa toho, či ich vedie vo svojich záznamoch. Lehota, v ktorej nie je finančná inštitúcia pri už existujúcich finančných účtoch povinná vyššie uvedené údaje získavať a oznamovať, uplynie podľa dohody FATCA 31. decembra 2016 (väzba na § 19 ods. 4).


K § 25:

Týmto zákonom sa do slovenského právneho poriadku preberá smernica Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní.




Čl. II

K bodu 1.:
Odkaz na prahovú hodnotu bol v čl. 8 ods. 3 smernice 2011/16/EÚ odstránený, keďže sa v praxi ukázalo, že nie je možné takúto prahovú hodnotu skutočne uplatňovať.

K bodu 2.:
Tento bod obsahuje úpravu nadpisu pod § 19, ktorý bude znieť „Praktické opatrenia“, nakoľko súčasný nadpis po doplnení navrhovaného znenia v bode 5. by neodrážal povahu tohto ustanovenia. Predmetom úpravy tohto § už nebudú iba otázky nákladov, ale bude zavedené nové ustanovenie, ktoré je zamerané na ochranu osobných údajov osoby, o ktorej sa informácie vymieňajú.

K bodu 3.:
Členské štáty EÚ sú povinné v súlade článkom 21 ods. 2 smernice 2011/16/EÚ v znení smernice Rady 2014/107/EÚ z 9. decembra 2014 zabezpečiť bezpečnosť svojich systémov. V prípade ak dôjde k narušeniu bezpečnosti týchto systémov, ktoré môže nepriaznivo ovplyvniť ochranu osobných údajov alebo súkromia, príslušný orgán  zabezpečí, aby každú osobu podliehajúcu oznamovaniu upovedomil o narušení bezpečnosti v súvislosti s jej údajmi.

K bodu 4.:
Z dôvodu zachovania konzistentnosti pojmov používaných v navrhovanom zákone a pojmov použitých v zákone o medzinárodnej spolupráci sa navrhuje nahradiť slova „pravidelná“ slovom „automatická“ v celom texte zákona. Pojem automatická výmena informácií lepšie vystihuje skutočnosť, že výmena sa uskutočňuje vo vopred stanovených časových intervaloch o vopred stanovených kategóriách informácií a bez predchádzajúcej žiadosti zainteresovaného príslušného orgánu, teda automaticky.

Čl. III

Ustanovenie novelizuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a za porušenie bankového tajomstva sa nebude považovať poskytnutie informácií finančnou inštitúciou príslušnému orgánu Slovenskej republiky za účelom automatickej výmeny informácií o finančných účtoch podľa tohto zákona.

Čl. IV

Z dôvodu neporušenia povinnosti mlčanlivosti ustanovenie novelizuje zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov. Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nebude považovať poskytnutie informácií finančnou inštitúciou príslušnému orgánu Slovenskej republiky za účelom automatickej výmeny informácií o finančných účtoch podľa tohto zákona.

Čl. V

Z dôvodu neporušenia povinnosti mlčanlivosti ustanovenie novelizuje zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch). Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nebude považovať poskytnutie informácií finančnou inštitúciou príslušnému orgánu Slovenskej republiky za účelom automatickej výmeny informácií o finančných účtoch podľa tohto zákona.

Čl. VI

Z dôvodu neporušenia povinnosti mlčanlivosti ustanovenie novelizuje zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa

nebude považovať poskytnutie informácií finančnou inštitúciou príslušnému orgánu Slovenskej republiky za účelom automatickej výmeny informácií o finančných účtoch podľa tohto zákona.

Čl. VII

Z dôvodu neporušenia povinnosti mlčanlivosti ustanovenie novelizuje zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky. Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nebude považovať poskytnutie informácií finančnou inštitúciou príslušnému orgánu Slovenskej republiky za účelom automatickej výmeny informácií o finančných účtoch podľa tohto zákona. 

Čl. VIII

Tento článok obsahuje ustanovenia ohľadne nadobudnutia platnosti tohto zákona.


Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 26.augusta 2015.




Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky




Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej republiky




 

Vládny návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

10

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007.

Povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu (ďalej len „pokladnica“) na evidenciu tržieb prijatých v hotovosti vyplýva v súčasnosti z § 97 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Rozsah, podmienky a ďalšie podrobnosti používania pokladníc sú upravené vyhláškou MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov.

K vypracovaniu návrhu zákona sa pristúpilo z dôvodu, že v súčasnosti používané pokladnice neobsahujú také technické prostriedky, ktoré by v dostatočnej miere zabránili svojvoľným zásahom podnikateľov do pokladnice a úpravám už evidovaných tržieb v pokladnici.

Predkladaný návrh zákona upravuje evidovanie tržieb na pokladnici na nových technických princípoch, čoho predpokladom by malo byť výrazné obmedzenie možnosti krátenia tržieb.

Za týmto účelom sa v predkladanom zákone navrhujú niektoré úpravy, napríklad:

-pokladnice zabezpečiť plombou,

-ukladať údaje evidované v pokladnici do fiskálnej pamäte bez možnosti ich úpravy,

-pokladničné doklady opatriť ochranným znakom,

-overovanie pravosti údajov prostredníctvom technického zariadenia,

-vykonávať povinnú údržbu pokladníc.

Zároveň sa v návrhu zákona upravujú podmienky pre činnosť servisných organizácií, ktoré budú môcť vykonávať opravy a údržbu pokladníc len v prípade, ak budú zapísané do registra servisných organizácií, ktorý budú viesť miestne príslušné daňové úrady a centrálne Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky.

Ďalej sa navrhuje v čl. II novelizovať zákon SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a to ustanovenia vzťahujúce sa k používaniu pokladnice, napr. § 35 – pokuty, ktorým sa upravuje ukladanie pokút za nesplnenie povinností súvisiacich s používaním pokladnice, sprístupnenie daňového tajomstva Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu na účely vykonávania bezpečnostných previerok podľa § 18 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zároveň sa navrhuje zrušiť doterajší predpis, vyhlášku MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatie tohto návrhu zákona a jeho aplikácia v praxi si vyžaduje výdavky zo štátneho rozpočtu, a to z dôvodu nákupu plomb slúžiacich na označovanie pokladníc a vybavenia daňových úradov elektronickými zariadeniami potrebnými na kontrolu pravosti plomb slúžiacich na označovanie pokladníc. Výdavky zo štátneho rozpočtu budú zabezpečené v rámci limitu kapitoly Ministerstva financií SR. Prijatie tohto návrhu zákona a jeho aplikácia v praxi si nevyžaduje výdavky rozpočtov obcí a vyšších územných celkov.

Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť, environmentálnu oblasť a podnikateľské prostredie, ale bude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry z dôvodu úpravy v súčasnosti používaných pokladníc na nové technické podmienky, resp. ich výmeny.

Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov

a vplyvov na podnikateľské prostredie a na zamestnanosť

1.Návrh zákona zakladá nároky na financie, a to:

a) na zabezpečenie a zakúpenie plomb z tlačiarne, ktorými sa budú označovať pokladnice,

b) na vybavenie daňových úradov elektronickými zariadeniami slúžiacimi na kontrolu pravosti plomb (UV lampy).

V Slovenskej republike je podľa zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov 102 daňových úradov. Tieto daňové úrady bude potrebné vybaviť elektronickými zariadeniami, ktoré slúžia na identifikáciu ochranných znakov na plombe (napr. farba, potlač, ochranný hologram) na účely kontroly pravosti plomb, ktorými bude označená pokladnica.

V súčasnosti je v Slovenskej republike pridelených cca 205 233 daňových kódov pokladnice, čo znamená, že toto množstvo pokladníc je v používaní a predpokladá sa, že minimálne rovnaké množstvo pokladníc bude potrebné označiť plombami, a to v počte 1 – 2 ks plomby/pokladnicu.

Predpokladané náklady na zakúpenie plomb:

- pri objednávke 500 000 plomb a cene za 1 ks plomby cca 10,30 Sk, predstavujú náklady na ich výrobu a obstaranie 5 150 000 Sk.

Predpokladané náklady na zakúpenie elektronického zariadenia:- za predpokladu, že každý daňový úrad bude mať minimálne jedno takéto zariadenie a pri predpokladanej cene za 1 ks cca 500 Sk, predstavujú náklady na ich obstaranie 51 000 Sk.

Vzhľadom na skutočnosť, že podľa návrhu zákona bude Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky plomby predávať servisným organizáciám, nevzniknú výdavky zo štátneho rozpočtu v súvislosti s obstaraním plomb, pretože výdavky vynaložené na obstaranie a zakúpenie plomb sa po ich predaji vrátia do štátneho rozpočtu.

Finančné náklady súvisiace s prijatím zákona budú zabezpečené v rámci limitu kapitoly Ministerstva financií SR.

Záverom možno konštatovať, že nároky na financie sa v konečnom dôsledku predpokladajú len v sume cca 51 000 Sk.

2.Návrh zákona nebude mať priamy ekonomický dopad na obyvateľov a hospodárenie iných právnických osôb.

3.Návrh zákona bude mať ekonomický dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry z dôvodu výmeny pokladníc, resp. úpravy v súčasnosti používaných pokladníc na nové technické podmienky ustanovené zákonom. Výmenu pokladníc je však potrebné posudzovať nielen z dôvodu prispôsobenia pokladníc technickým požiadavkám ustanovených týmto zákonom, ale aj v nadväznosti na prechod na menu euro. Z celkového počtu pokladníc cca 205 233 sa predpokladá, že 95 % je potrebné upraviť z dôvodu prechodu na menu euro. Z celkového počtu pokladníc bude však potrebné 55 % vymeniť z dôvodu nesplnenia podmienok ustanovených zákonom o zavedení meny euro. Zo 45 % celkového počtu pokladníc, ktoré je možné upraviť podmienkam zavedenia meny euro, možno 30 % konštrukčne a aj sotfvérovo upraviť na podmienky navrhované týmto zákonom. Z uvedeného vyplýva, že len z dôvodu požiadaviek na technické vybavenie pokladníc navrhovaných týmto zákonom, je nevyhnutné vymeniť 15 % pokladníc.

Cena štandardnej pokladnice spĺňajúcej technické podmienky ustanovené zákonom sa predpokladá v priemere 11 000 Sk. Pri priemernej životnosti pokladnice cca 8 rokov, náklady na jej kúpu predstavujú cca 120 Sk na mesiac. V prípade použitia PC sa cena fiskálnej tlačiarne spĺňajúcej technické podmienky ustanovené zákonom predpokladá cca od 13 000 Sk do 19 000 Sk. Náklady na úpravu softvéru predstavujú sumu cca od 2000 Sk do 6 500 Sk.

Uvedené náklady sú vyčíslené na jednu pokladnicu. Ak podnikateľ má na daňovom úrade zaregistrovaných viac pokladníc, náklady sa budú zvyšovať úmerne s ich počtom.

Pokladnica, ktorej hodnota je menej ako 30 000 Sk je podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23054/2002-92 zo 16. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva a opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23586/2002-92 zo 17. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatne zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov drobným hmotným majetkom, ktorý sa podľa postupov účtovania účtuje priamo do spotreby pri jeho obstaraní.

Náklady na povinnú údržbu pokladníc – približne každý druhý rok v sume cca 2 500 až 2 900 Sk na jednu pokladnicu.

4.Návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie.

5.Návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu zamestnancov.

6.Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov

3.Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)nie je upravená v práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V tomto ustanovení sa upravujú podmienky používania pokladnice na evidenciu prijatej hotovosti z predaja tovaru alebo z poskytovania služieb, ktoré sú taxatívne vymedzené týmto návrhom zákona, postavenie servisných organizácií, podmienky za ktorých môžu servisné organizácie vykonávať servisnú činnosť pokladníc a povinnosti, ktoré servisným organizáciám v súvislosti s touto činnosťou ustanovuje návrh zákona.

Zároveň sa ustanovujú osoby, na ktoré sa vzťahuje návrh zákona, t. j. osoby, ktoré sú povinné na evidenciu tržieb používať pokladnicu. Ide o fyzickú osobu a právnickú osobu, ktorá má oprávnenie na podnikanie v oblasti predaja tovaru alebo poskytovania vymedzených služieb na území Slovenskej republiky a z jeho predaja alebo z ich poskytovania bude prijímať tržby v hotovosti. Môže ísť o osobu, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia alebo osobu zapísanú v obchodnom registri a pod. Ak zahraničná fyzická osoba alebo právnická osoba na území Slovenskej republiky bude uskutočňovať predaj tovaru alebo bude poskytovať niektorú z vymedzených služieb za úhradu v hotovosti, povinnosť používania pokladnice sa na takúto osobu bude vzťahovať len za predpokladu, že bude tieto činnosti vykonávať prostredníctvom stálej prevádzkárne.

K § 2

Vzhľadom na špecifickosť používaných pojmov súvisiacich s predmetom návrhu zákona, bolo nevyhnutné tieto bližšie vymedziť v základných pojmoch. Ide napr. o okruh technických pojmov, ktoré sa definujú v súvislosti s novými technickými požiadavkami kladenými na pokladnice.

V návrhu zákona sa v porovnaní s existujúcim stavom navrhuje podstatná zmena definície tovaru v tom zmysle, že za tovar sa na účely evidencie tržieb na pokladnici bude považovať aj polotovar, materiál a surovina.

K § 3

V tomto ustanovení sa navrhuje okruh tovarov a poskytovaných služieb, na ktoré sa povinnosť evidovať prijaté tržby v pokladnici nebude vzťahovať, a to ani vtedy, ak sa budú tržby z ich predaja alebo z ich poskytovania prijímať v hotovosti. Napr., ak podnikateľ bude predávať tovar formou dobierky, prostredníctvom automatov, alebo ak tovar bude predávať občan s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo ak pôjde o predaj dennej tlače, lístkov MHD, tovar vyrobený v rámci odbornej výučby žiakov. Rovnako sa povinnosť používať pokladnicu nebude vzťahovať na služby, ktoré bude poskytovať občan s ťažkým zdravotným postihnutím, ani na služby, ktoré budú poskytované v rámci odbornej výučby žiakov a pod. Zároveň sa ustanovuje, že povinnosť evidencie tržieb v pokladnici sa nebude vzťahovať ani na podnikateľa, ktorý je v likvidácii alebo na ktorý bol vyhlásený konkurz, ak tento po vyhlásení konkurzu nepokračuje v prevádzkovaní podniku.

Ak do pokladnice podnikateľ vloží hotovosť, navrhuje sa, aby bol povinný túto hotovosť zaevidovať bez zbytočného odkladu v pokladnici.

Návrh zákona ďalej ustanovuje, že ak má podnikateľ viac predajných miest, t. j. miest, kde sa tržba prijíma v hotovosti, bude povinný používať pokladnicu na každom takomto predajnom mieste. Zároveň sa umožňuje podnikateľom, ktorí vykonávajú činnosť na základe zmluvy o združení používať jednu spoločnú pokladnicu v takom prípade, ak budú predaj tovaru alebo poskytovanie služby uskutočňovať na jednom predajnom mieste; takáto pokladnica bude registrovaná na daňovom úrade len na jedného z členov združenia, a to podľa ich dohody.

K § 4

Podľa tohto ustanovenia bude môcť podnikateľ používať len takú pokladnicu, na ktorú bol vydaný certifikát, bol jej pridelený daňový kód pokladnice, bude označená plombou a bude spĺňať technické požiadavky ustanovené osobitnými predpismi (protokoly o skúškach, ES vyhlásenie o zhode) a týmto zákonom.

Medzi rozhodujúce požiadavky na pokladnicu patria predovšetkým tie, ktoré zabezpečia, aby údaje o evidovaných tržbách nebolo možné pozmeniť, resp. aby takýto zásah bol zistiteľný, napr. tým, že fiskálna pamäť v ktorej sa budú takéto údaje ukladať sa násilným zásahom poškodí alebo zničí. Medzi ďalšie nemenej dôležité požiadavky možno spomenúť overovanie pravosti údajov kontrolných záznamov technickými zariadeniami pokladnice, t. j. kontrolným kódom, označovanie pokladníc plombou, označovanie pokladničných dokladov ochranným znakom, taká kapacita fiskálnej pamäte, aby mohli byť v nej uložené údaje z denných uzávierok vyhotovených minimálne za obdobie piatich rokov a aby tieto boli na účely kontroly dostupné do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

V záujme ochrany údajov zaznamenaných v prevádzkovej pamäti sa navrhuje, aby akékoľvek vymazanie týchto údajov bolo zaznamenané vo fiskálnej pamäti, aby sa zaznamenával dátum a čas, napr. odpojenia tlačiarne, odpojenia zobrazovacieho zariadenia alebo odpojenia fiskálnej pamäte, pričom pokladnica môže umožniť každé takéto odpojenie max. päťstokrát a potom ju nebude možné použiť na evidenciu tržieb, ale bude slúžiť len ako čítacie zariadenie. Takéto úkony môžu signalizovať, že mohlo dôjsť k zmene údajov, resp. k určitému zásahu v pokladnici.

Zároveň sa navrhuje ustanoviť, aby konštrukcia fiskálnej pamäte bola taká, aby kontrolné orgány mohli údaje v nej uložené získať aj prostredníctvom iného elektronického zariadenia, napr. počítača alebo zariadenia, ktoré podľa návrhu zákona výrobca, dovozca alebo distribútor bude povinný za týmto účelom zapožičať akreditovanej osobe.

V záujme dodržania správnej funkčnosti pokladnice sa ustanovuje pre podnikateľa povinnosť, aby v intervaloch, na ktoré ho upozorní technické zariadenie pokladnice zabezpečil povinnú údržbu pokladnice. Táto údržba bude zameraná na preverenie technického stavu, neporušenosti plomb a pod.

K § 5

V tomto ustanovení sa navrhuje, aby opravu a údržbu pokladníc mohla vykonávať len taká fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá bude mať na takúto činnosť oprávnenie, bude mať uzavretú zmluvu s dovozcom, výrobcom alebo distribútorom pokladníc a bude zapísaná v registri servisných organizácií, ktorý na tento účel budú viesť daňové úrady.

V ustanovení sa zároveň ukladajú povinnosti pre servisnú organizáciu, ako napr. zabezpečenie vykonania opravy pokladnice do 48 hodín od jej nahlásenia alebo odovzdania do opravy, označovanie pokladníc plombou, ako aj povinnosť oznámiť daňovému úradu akékoľvek nepovolené zásahy do údajov uložených v pokladnici alebo zmeny na plombách.

K § 6

V tomto ustanovení sa navrhuje postup, ktorý musí fyzická osoba alebo právnická osoba dodržať, ako aj skutočnosti, ktoré musí preukázať, aby mohla byť zapísaná do registra servisných organizácií; ide predovšetkým o predloženie zmluvy o vykonávaní opráv a údržby pokladníc uzavretej s výrobcom dovozcom alebo distribútorom pokladníc a zoznam typov pokladníc, u ktorých bude vykonávať servis. Ak servisná organizácia bude zároveň výrobcom, dovozcom alebo distribútorom pokladníc, je povinná túto skutočnosť preukázať a predložiť len zoznam typov pokladníc, u ktorých bude vykonávať servis.

Po splnení uvedených podmienok daňový úrad vydá rozhodnutie o zápise do registra a až po nadobudnutí jeho právoplatnosti môže fyzická osoba alebo právnická osoba vykonávať servisnú činnosť. Vzhľadom na to, že proti tomuto rozhodnutiu nie je možné sa odvolať, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť jeho doručením.

Ak servisná organizácia bude zrušená alebo zanikne, alebo prestane vykonávať opravy a údržbu pokladníc je povinná tieto skutočnosti oznámiť daňovému úradu do 15 kalendárnych dní od ich vzniku a v prípade, že si túto povinnosť nesplní, daňový úrad ju vyčiarkne z registra servisných organizácií. Rovnako daňový úrad vyčiarkne servisnú organizáciu z registra servisných organizácií, ak servisná organizácia neoznámi na daňový úrad zmenu typov pokladníc, u ktorých vykonáva opravy a údržbu alebo zánik zmluvy, ktorú má uzavretú s výrobcom, dovozcom alebo distribútorom, a to do 15 kalendárnych dní od vzniku týchto skutočností.

V záujme informovanosti podnikateľov, ktorí sú povinní používať pokladnicu, sa navrhuje, aby daňové riaditeľstvo viedlo centrálny elektronický register servisných organizácií, ktorý bude priebežne doplňovať a aktualizovať; tento register bude zverejnený na jeho internetovej stránke.

K § 7

V tomto ustanovení sa upravuje postup pri uvádzaní pokladnice do prevádzky. Každá pokladnica musí mať daňový kód, ktorý pridelí daňový úrad a zároveň ho zapíše do knihy elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len „kniha pokladnice“), ktorú je podnikateľ na tento účel povinný predložiť spolu s kópiou certifikátu pokladnice. V knihe pokladnice je podnikateľ povinný vyplniť údaje podľa predtlače, a to jeho identifikačné údaje, údaje o pokladnici a údaje o servisnej organizácii.

Ak účastníci združenia používajú jednu spoločnú pokladnicu, navrhuje sa, aby požadované vyššie uvedené doklady a kópiu zmluvy o združení predložil jeden z účastníkov združenia, a to podľa ich dohody.

Ak v praxi nastane taký prípad, že u podnikateľa dôjde k zmene miestnej príslušnosti daňového úradu, navrhuje sa, aby daňový kód pokladnice, ktorý už bol pridelený, dovtedy miestne príslušný daňový úrad zrušil a aby nový daňový kód pridelil ten daňový úrad, ktorý sa stane miestne príslušným.

Ďalej sa navrhuje, aby pokladnicu do prevádzky uvádzala len servisná organizácia, a to vložením zákonom ustanovených údajov do fiskálnej pamäte. V záujme ochrany údajov vložených do pokladnice pre servisnú organizáciu sa ustanovuje povinnosť, aby pokladnicu pri uvedení do prevádzky a po každom zásahu do nej označila plombou.

K § 8

Podľa tohto ustanovenia je podnikateľ povinný po zaevidovaní tržby do pokladnice vydať kupujúcemu pokladničný doklad, ktorý musí obsahovať ustanovené údaje, pričom však môže obsahovať aj ďalšie údaje podľa rozhodnutia podnikateľa, napr. otváracie hodiny.

V záujme toho, aby z pokladničného dokladu bolo zrejmé, aký tovar sa predával alebo aká služba sa poskytla, navrhuje sa také označenie tovaru alebo služby, aby bol z neho zrejmý druh predávaného tovaru alebo poskytnutej služby a aby toto označenie umožnilo odlíšiť označený tovar od iného tovaru alebo označenú službu od inej služby; na označenie sa môže používať aj skrátený názov. Ako nevyhovujúce označenie tovaru bude napr. mliečny výrobok, textilný tovar, kvety, pretože z takéhoto označenia by nebolo možné konkrétne určiť o aký druh tovaru ide; správnym označením bude, napr. maslo, syr Eidam, syr Karička, ovocný jogurt, trvanlivé mlieko, dámska sukňa, pánska košeľa, črepníkový kvet fikus, kvet gerbera. U poskytovanej služby nebude dostatočné označenie, napr. oprava auta, ale budú musieť byť vyšpecifikované bližšie úkony, napr. výmena predných dverí, lakovanie karosérie a pod.

Ak dôjde k vráteniu tovaru, resp. ak bude reklamovaná poskytnutá služba, navrhuje sa, aby podnikateľ vydal pokladničný doklad o vrátení tovaru alebo o reklamovaní služby, resp. paragón.

K § 9

V ustanovení sa navrhuje, aby podnikateľ bol povinný zabezpečiť ochranu údajov uložených v pokladnici, t. j. v prevádzkovej pamäti a fiskálnej pamäti, ďalej údajov vytlačených na pokladničných dokladoch alebo dokladoch označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“, alebo údajov na paragónoch, údajov uložených na tlačových výstupoch, t. j. páske dennej uzávierky, ako aj údajov uložených v elektronickej podobe na dátových médiách. Podnikateľ je povinný zabezpečiť tiež ochranu pokladnice vrátane jej softvéru.

Podnikateľ je povinný dátové médiá, na ktorých sa budú ukladať kontrolné záznamy, t. j. kópie číselných údajov, kópie pokladničných dokladov, kópie dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“ a denných uzávierok uchovávať do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Z uvedeného vyplýva, že kópie číselných údajov, kópie pokladničných dokladov, kópie dokladov označených slovami „NEPLATNÝ DOKLAD“, „VKLAD“ sa nebudú ukladať na kontrolnú pásku tak ako doteraz, ale v záujme lepšieho uchovania údajov sa tieto budú nezávisle od obsluhy pokladnice ukladať v elektronickej podobe na dátové médiá, ktoré sú ľahšie skladovateľné, a ktoré zabezpečia kvalitné uchovanie údajov počas dlhšieho časového horizontu. Rovnako sa budú na dátové médiá ukladať aj denné uzávierky.

Podnikateľ bude ďalej povinný kontrolné záznamy sprístupniť, a to v listinnej podobe alebo elektronickej podobe podľa požiadavky daňového úradu.

Ďalej sa navrhuje, aby sa kópie paragónov a páska dennej uzávierky uchovávali po dobu piatich rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom boli vyhotovené. Z uvedeného vyplýva, že údaje dennej uzávierky sa z hľadiska dôsledného zabezpečenia údajov budú uchovávať tak v papierovej podobe, ako aj v elektronickej podobe na dátových médiách. V prípade dokladu, tzv. „NEPLATNÝ DOKLAD“, ktorý bude vytlačený v rámci skúšobnej prevádzky pri uvedení pokladnice do prevádzky, po jej oprave alebo v rámci zaškolenia fyzickej osoby, ktorá bude evidovať tržby v pokladnici a pri doklade, tzv. „VKLAD“, ktorý bude vytlačený pri vložení hotovosti okrem prijatej tržby sa navrhuje ich uchovávanie po dobu jedného roka od konca kalendárneho roka, v ktorom boli vyhotovené.

Podľa návrhu zákona bude môcť podnikateľ používať iba také dátové médiá, ktoré garantujú uchovanie uložených údajov minimálne do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

K § 10

V tomto ustanovení sa navrhujú povinnosti pre podnikateľa a servisnú organizáciu v prípade prerušenia prevádzky pokladnice.

Ak dôjde k prerušeniu prevádzky pokladnice, navrhuje sa, aby podnikateľ bol povinný túto skutočnosť bez zbytočného odkladu nahlásiť servisnej organizácii a zároveň dôvod, dátum a čas jej prerušenia zaznamenať v knihe pokladnice. Ak pôjde o poruchu pokladnice, podnikateľ musí zaznamenať v knihe pokladnice aj dátum a čas nahlásenia poruchy servisnej organizácii alebo v prípade odovzdania pokladnice servisnej organizácii do opravy aj dátum a čas tohto odovzdania.

Podľa návrhu zákona bude fyzická osoba, ktorá vykonala opravu pokladnice povinná zaznamenať v knihe pokladnice popis poruchy, dátum a čas vykonania opravy. Ak podnikateľ opätovne začne prevádzku pokladnice bude povinný v knihe pokladnice zaznamenať dátum a čas tejto skutočnosti.

Ak sa počas prerušenia prevádzky pokladnice podnikateľ rozhodne pokračovať v predaji tovaru alebo v poskytovaní služby, bude povinný vyhotovovať náhradné pokladničné doklady – paragóny, ktoré budú obsahovať rovnaké údaje ako pokladničné doklady okrem ochranného znaku. Paragóny sa navrhuje vyhotovovať v dvoch vyhotoveniach. Originál bude obsluha pokladnice vydávať kupujúcemu a kópiu si ponechá, pričom z kópií paragónov sa bude vyhotovovať denná uzávierka. Údaje z vyhotovených paragónov bude podnikateľ povinný v ustanovenej lehote dodatočne zaevidovať v tej pokladnici, ktorej prevádzka bola prerušená.

K § 11

V ustanovení sa navrhujú podmienky a postup, za ktorých sa bude vymieňať fiskálna pamäť, pričom túto bude môcť vymeniť len servisná organizácia. Pôvodnú fiskálnu pamäť je servisná organizácia povinná odovzdať podnikateľovi, ktorý jej prevzatie potvrdí podpisom v knihe pokladnice a je povinný ju uchovávať do uplynutia lehoty na zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane. Dôvod výmeny fiskálnej pamäte, ako aj dátum výmeny servisná organizácia musí zaznamenať v knihe pokladnice a zároveň je povinná po pripojení novej fiskálnej pamäte do nej vložiť údaje, ktoré sú v návrhu zákona taxatívne ustanovené.

K § 12

Pri evidencii tržieb v pokladnici sa jednotlivé finančné operácie budú ukladať v prevádzkovej pamäti. Z tejto prevádzkovej pamäte bude podnikateľ povinný vyhotoviť dennú uzávierku, pričom táto sa bude vyhotovovať len za tie dni, v ktorých bude mať podnikateľ tržbu. Po vyhotovení dennej uzávierky a jej uložení do fiskálnej pamäte sa údaje zaznamenané v prevádzkovej pamäti vymažú. Nadväzne na túto skutočnosť a na účely kontroly sa navrhuje, aby z fiskálnej pamäte na požiadanie daňového úradu podnikateľ vyhotovil v lehote určenej daňovým úradom intervalovú uzávierku za určitý časový interval, ktorá môže obsahovať údaje buď sumárne, alebo podrobné. Zároveň sa ustanovuje povinnosť pre podnikateľa vyhotoviť v určitom dni na požiadanie daňového úradu prehľadovú uzávierku. Táto prehľadová uzávierka bude obsahovať údaje o sumárnych finančných operáciách vykonaných v danom dni a nebude sa zaznamenávať do fiskálnej pamäte. Okrem toho, že prehľadová uzávierka bude slúžiť na účely daňového úradu, môže si ju podnikateľ vyhotoviť aj pre svoju kontrolu alebo v prípade, ak sa v priebehu dňa striedajú pracovné zmeny.

K § 13

V ustanovení sa navrhuje pre podnikateľa povinnosť viesť knihu pokladnice, ktorá musí byť umiestnená na predajnom mieste spolu s pokladnicou. Kniha pokladnice obsahuje identifikačné údaje (napr. údaje o podnikateľovi, údaje o pokladnici, údaje o servisnej organizácii, údaje daňového úradu), servisný záznam (napr. dátum a popis poruchy pokladnice, dôvod a dátum výmeny fiskálnej pamäte), záznam daňového úradu (napr. zmena identifikačných údajov, dátum zrušenia daňového kódu pokladnice), záznam podnikateľa (napr. dôvod, dátum a čas prerušenia prevádzky pokladnice, dátum a hodina nahlásenia poruchy pokladnice servisnej organizácii). Ak dôjde k zmene identifikačných údajov o podnikateľovi alebo k zmene údajov o pokladnici, alebo k zmene údajov o servisnej organizácii bude podnikateľ povinný v lehote do 15 dní od vzniku týchto skutočností, predložiť daňovému úradu knihu pokladnice za účelom vykonania zmien týchto údajov.

Knihu pokladnice bude podnikateľ povinný archivovať desať rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom bol vykonaný posledný záznam.

Kniha pokladnice môže obsahovať iba údaje alebo záznamy, ktoré sú uvedené vo vzore, ktorý je súčasťou návrhu zákona. Formát, t. j. tvar jednotlivých kolóniek a ich veľkosť záväzné nie sú. Z uvedeného vyplýva, že výrobca knihy pokladnice si môže formát zvoliť ľubovoľne, ale musí zachovať jej obsah a rozmiestnenie jednotlivých kolóniek.

K § 14

Pri zmene vlastníka pokladnice, napr. ak podnikateľ svoju pokladnicu predá, bude pôvodný vlastník pokladnice povinný požiadať servisnú organizáciu, aby z pokladnice vybrala fiskálnu pamäť a zároveň odstránila z prevádzkovej pamäte daňový kód pokladnice. Nový vlastník pokladnice bude povinný požiadať daňový úrad o pridelenie daňového kódu pokladnice a zároveň je povinný požiadať servisnú organizáciu o uvedenie pokladnice do prevádzky.

K § 15

V ustanovení sa navrhuje postup v prípade ukončenia prevádzky pokladnice. K ukončeniu prevádzky pokladnice môže dôjsť, napr. v prípade jej vyradenia z majetku z dôvodu morálneho alebo fyzického opotrebenia alebo aj v prípade jej predaja inému podnikateľovi. V takýchto prípadoch je servisná organizácia povinná na požiadanie podnikateľa vybrať z pokladnice fiskálnu pamäť a túto odovzdať podnikateľovi za účelom jej uchovania a zároveň odstrániť z prevádzkovej pamäte daňový kód pokladnice, pričom túto skutočnosť zaznamená a potvrdí v knihe pokladnice.

Zároveň sa ustanovuje, aby podnikateľ bol povinný oznámiť ukončenie prevádzky pokladnice aj daňovému úradu, a to najneskôr v prvý nasledujúci pracovný deň, na základe čoho daňový úrad k tomuto dňu zruší daňový kód pokladnice a túto skutočnosť zaznamená do knihy pokladnice.

K § 16

Na účely ochrany údajov uložených v pokladnici sa navrhuje pokladnicu označovať plombou, a to na takých miestach, aby bolo zabránené prístupu k fiskálnej pamäti a ostatným častiam pokladnice zabezpečujúcim jej správnu funkčnosť. Miesta na označenie pokladnice plombou určí výrobca a v procese certifikácie schváli akreditovaná osoba, pričom toto označovanie je oprávnená vykonávať iba servisná organizácia. Plombu je oprávnená vyhotovovať fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou daňové riaditeľstvo uzavrelo zmluvu v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov.

Ochranné prvky a údaje plomby sú uvedené v prílohe č. 4 návrhu zákona.

Vzhľadom na skutočnosť, že označovanie pokladníc budú vykonávať servisné organizácie, budú si tieto plomby odkupovať od daňového riaditeľstva, pričom tieto plomby servisné organizácie nesmú predať alebo iným spôsobom odovzdať inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

Z dôvodu, aby plomby nemohli byť použité na iné účely, ako je ustanovené v návrhu tohto zákona alebo zneužité, navrhuje sa, aby daňové riaditeľstvo viedlo o predaji plomb evidenciu a aby so servisnou organizáciou vykonávalo zúčtovanie odberu použitia prevzatých plomb a o tejto skutočnosti tiež viedlo evidenciu.

K § 17

Podľa tohto ustanovenia sa navrhuje, aby kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona, napr. používanie pokladnice, evidovanie tržieb v pokladnici daňový úrad vykonával podľa § 14 zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, t. j. miestnym zisťovaním a zároveň sa navrhuje, aby sa na konanie o zápise do registra alebo vyčiarknutí z registra postupovalo podľa príslušných ustanovení zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

K § 18

Vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona od 1. septembra 2008 sa navrhuje, aby podnikatelia pri evidencii tržieb z predaja tovaru alebo z poskytovania služby postupovali podľa tohto zákona najneskôr od 1. januára 2011, t. j., aby mali dostatočný časový priestor na obstaranie novej pokladnice alebo na úpravu pôvodnej pokladnice na nové podmienky.

V návrhu zákona sa ustanovuje nadväzne na skutočnosť, že podnikatelia budú môcť postupovať až do 31. decembra 2010 podľa doterajšieho predpisu - vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, aby aj servisné organizácie mohli postupovať podľa tohto predpisu, avšak najneskôr do 31. decembra 2010.

K § 19

V ustanovení sa navrhuje zrušiť doterajší predpis upravujúci termín, rozsah, podmienky a ďalšie podrobnosti používania elektronických registračných pokladníc.

K čl. II

V tomto článku sa nadväzne na návrh zákona navrhuje novelizovať príslušné ustanovenia zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vzťahujúce sa k používaniu elektronickej registračnej pokladnice a navrhujú sa prechodné ustanovenia k ukladaniu pokút za porušenie ustanovení vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov. Napríklad, ak podnikateľ, ktorý bude používať pokladnicu po nadobudnutí účinnosti zákona podľa doterajšieho predpisu, t. j. vyhlášky MF SR č. 55/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov až do 31. decembra 2010 a poruší ustanovenia tejto vyhlášky, uloží sa mu pokuta podľa § 35 alebo 35a zákona SNR č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov účinného k 28. februáru 2009.

Zároveň sa navrhuje sprístupnenie daňového tajomstva Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu na účely vykonávania bezpečnostných previerok podľa § 18 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. III

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. septembra 2008 okrem čl. I § 1 až 4, § 7 až 15, § 17 ods. 1, § 18,

§ 19 a čl. II, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. marca 2009.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 16. apríla 2008.

Robert Fico, v.r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek, v. r.

minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu