Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správe majetku štátu 278/1993 účinný od 01.07.2016 do 31.12.2016

Platnosť od: 26.11.1993
Účinnosť od: 01.07.2016
Účinnosť do: 31.12.2016
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Národné hospodárstvo, Správa a privatizácia národného majetku

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST36JUD909DS26EUPP85ČL1

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 278/1993 s účinnosťou od 01.07.2016 na základe 125/2016

Legislatívny proces k zákonu 125/2016



§ 3

(1)
Správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy.
(2)
Správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.
(3)
Majetok štátu, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi. Rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu musí byť písomné a musí obsahovať najmä označenie prebytočného majetku štátu a jeho identifikačné údaje. Správca je povinný k rozhodnutiu dodatočne pripojiť doklad o tom, ako bolo naložené s prebytočným majetkom štátu.
(4)
Majetok štátu, ktorý prechodne neslúži správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za dočasne prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s dočasne prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom. Na rozhodovanie správcu o dočasnej prebytočnosti majetku štátu sa vzťahuje odsek 3.
(5)
Na rozhodovanie o prebytočnosti majetku štátu, o dočasnej prebytočnosti majetku štátu a o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a určení jeho správcu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;8) tieto rozhodnutia nie sú preskúmateľné správnym súdom.
(6)
Správca majetku štátu, okrem správcu, ktorým je štátny orgán bez právnej subjektivity, je povinný viesť o majetku štátu účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.9a)
(7)
Správca nehnuteľného majetku štátu je povinný zabezpečiť zápis v katastri nehnuteľností podľa osobitných predpisov.10)
zobraziť paragraf
§ 3b
Centrálna správa majetku štátu

(1)
Centrálna správa majetku štátu je správa nehnuteľného majetku štátu vykonávaná centrálnym správcom. Centrálnym správcom môže byť zriaďovateľ alebo ním určená štátna rozpočtová organizácia v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Centrálny správca vykonáva správu zvereného nehnuteľného majetku štátu v rozsahu všetkých práv a povinností správcu vrátane jeho opráv, údržby, zmien a nakladania s ním. Centrálny správca je povinný nehnuteľný majetok štátu udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie. Centrálny správca spravovaný nehnuteľný majetok štátu prenecháva do užívania inému správcovi na základe zákonom ustanovených podmienok.
(2)
Zriaďovateľ môže rozhodnúť o prechode správy nehnuteľného majetku štátu spravovaného správcom podľa § 1 ods. 1 písm. a) a b) v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na centrálneho správcu. Ak to vyžaduje druh nehnuteľného majetku štátu, zriaďovateľ je oprávnený určiť viac centrálnych správcov. Do správy centrálneho správcu neprechádza nehnuteľný majetok štátu,
a)
ktorého správcu ustanovuje osobitný predpis,
b)
ktorý je v dočasnej správe,
c)
ktorý užíva koncesionár v rozsahu, za podmienok a v lehote dohodnutej v koncesnej zmluve na uskutočnenie stavebných prác alebo v koncesnej zmluve na poskytnutie služby uzatvorenej podľa osobitného predpisu20c) (ďalej len "koncesná zmluva"), ak takýto prechod koncesná zmluva vylučuje,
d)
ktorý je v správe zriaďovateľa, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Slovenskej informačnej služby; to neplatí, ak títo správcovia rozhodnú o prechode nimi spravovaného nehnuteľného majetku štátu do správy centrálneho správcu,
e)
ktorý musí spravovať správca ako prijímateľ účelových prostriedkov podľa osobitných predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.10b)
(3)
Do správy centrálneho správcu prechádza spolu s nehnuteľným majetkom štátu aj jeho príslušenstvo, sporný nehnuteľný majetok, ktorý by mal byť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov v správe správcu, ako aj práva a povinnosti súvisiace s týmto nehnuteľným majetkom štátu. Centrálny správca je oprávnený na správu nehnuteľného majetku štátu, ktorý by mal doterajší správca nadobudnúť po dni prechodu správy ním spravovaného nehnuteľného majetku štátu na centrálneho správcu. Prechodom správy nehnuteľného majetku štátu na centrálneho správcu sa právo správy doterajšieho správcu mení na výpožičku nehnuteľného majetku štátu okrem nehnuteľného majetku štátu, ktorý užíva na základe nájomnej zmluvy alebo zmluvy o výpožičke iná osoba.
(4)
Užívací vzťah k nehnuteľnému majetku štátu v správe centrálneho správcu sa upraví zmluvou o výpožičke, ktorá sa uzatvára medzi centrálnym správcom a správcom podľa § 1 ods. 1 písm. a) a b) ako vypožičiavateľom na neurčitý čas. Na platnosť zmluvy o výpožičke sa súhlas zriaďovateľa nevyžaduje. Zmluvu o výpožičke možno vypovedať len z dôvodu uvedeného v odseku 7 písm. b).
(5)
Vypožičiavateľ je oprávnený nehnuteľný majetok štátu v centrálnej správe užívať len v rozsahu určenom zmluvou o výpožičke. Vypožičiavateľ nie je oprávnený prenechať nehnuteľný majetok štátu do nájmu alebo výpožičky; takáto zmluva je neplatná. Vypožičiavateľ je oprávnený nehnuteľný majetok štátu prenechať do krátkodobého podnájmu, ktorého trvanie s tou istou osobou neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci, ak to nevylučuje zmluva o výpožičke. Zmeny na nehnuteľnom majetku štátu môže vypožičiavateľ vykonať len s písomným súhlasom centrálneho správcu; úhradu nákladov spojených so zmenou na nehnuteľnom majetku štátu môže vypožičiavateľ požadovať, ak sa centrálny správca zaviazal na ich úhradu.
(6)
Po dohode zriaďovateľov je zriaďovateľ oprávnený rozhodnúť o prechode vybraného nehnuteľného majetku štátu v centrálnej správe do centrálnej správy iného centrálneho správcu.
(7)
Centrálny správca pri umiestňovaní vypožičiavateľa prihliada na štandardnú úroveň objektov vrátane ich lokalizácie. Centrálny správca je oprávnený
a)
žiadať zmenu zmluvy o výpožičke, ak rozsah výpožičky nehnuteľného majetku štátu presahuje potreby vypožičiavateľa; vypožičiavateľ je povinný túto zmenu predmetu výpožičky akceptovať,
b)
vypovedať zmluvu o výpožičke a uzavrieť novú zmluvu o výpožičke, ak je nevyhnutné z dôvodu hospodárneho a efektívneho využívania nehnuteľného majetku štátu premiestniť vypožičiavateľa.
(8)
Vypožičiavateľ je oprávnený žiadať zmenu zmluvy o výpožičke, ak výpožička nehnuteľného majetku štátu presahuje jeho potreby; centrálny správca je povinný túto zmenu predmetu výpožičky akceptovať.
(9)
Výpovedná lehota zmluvy o výpožičke je dva mesiace a začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
(10)
Na rozhodovanie o spore medzi centrálnym správcom a vypožičiavateľom o rozsahu vypožičiavateľom užívaného nehnuteľného majetku štátu, primeranosti umiestnenia vypožičiavateľa alebo o vhodnosti stavu nehnuteľného majetku štátu užívaného vypožičiavateľom sa primerane použije § 7.
(11)
Na rozhodnutie o prechode správy nehnuteľného majetku štátu podľa odseku 2 sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;8) toto rozhodnutie nie je preskúmateľné správnym súdom.
zobraziť paragraf
§ 7
Spory o správu majetku štátu

(1)
Spor o tom, ktorý správca je oprávnený alebo povinný majetok štátu spravovať, je sporom o správu majetku štátu.
(2)
Sporom o správu majetku štátu je aj spor medzi správcami o veľkosti ich podielov alebo o prednostnom práve na prevod správy majetku štátu v spoločnej správe.
(3)
Podľa tohto zákona sa postupuje aj pri rozhodovaní sporov, v ktorých jedným z účastníkov sporu je štátny podnik.
(4)
Účastníci sporu sú povinní do 60 dní od vzniku sporu písomne požiadať o rozhodnutie sporu. Žiadosť môže podať každý z účastníkov sporu.
(5)
Žiadosť o rozhodnutie sporu podpísaná štatutárnym orgánom musí obsahovať opis skutkového stavu, doklady preukazujúce opísaný skutkový stav, doklad o tom, že nedošlo k dohode účastníkov sporu, a návrh, ako sa má rozhodnúť.
(6)
O spore rozhoduje zriaďovateľ účastníkov sporu; ak jedným z účastníkov sporu je štátny podnik, o spore rozhoduje zriaďovateľ a zakladateľ účastníkov sporu. Ak účastníci sporu nemajú spoločného zriaďovateľa, rozhodujú ich zriaďovatelia alebo zriaďovateľ a zakladateľ po dohode. Na vydanie rozhodnutia o spore je príslušný ten zriaďovateľ alebo zakladateľ, v ktorého pôsobnosti je majetok štátu, o ktorého správu sa vedie spor.
(7)
Ak nedôjde k dohode medzi zriaďovateľmi alebo medzi zriaďovateľom a zakladateľom podľa odseku 6, rozhoduje o spore vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva financií. Návrh na rozhodnutie sporu predkladá vláde Slovenskej republiky ministerstvo financií na základe žiadosti niektorého zo zriaďovateľov, zakladateľa účastníka sporu alebo niektorého účastníka sporu, ak je ním ústredný orgán štátnej správy, spolu s dokladmi podľa odseku 5.
(8)
Na rozhodnutie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;8) toto rozhodnutie nie je preskúmateľné správnym súdom.
(9)
Rozhodnutie o spore musí obsahovať najmä označenie predmetu sporu, určenie správcu majetku štátu alebo veľkosti jeho podielu alebo povinnosti prednostne previesť podiel a odôvodnenie rozhodnutia.
zobraziť paragraf
§ 8c
Zriaďovateľ

(1)
Na platnosť nakladania s majetkom štátu je v prípadoch ustanovených týmto zákonom potrebný súhlas ministerstva financií alebo zriaďovateľa.
(2)
Funkciu zriaďovateľa na účely tohto zákona vykonáva
a)
ústredný orgán štátnej správy,
1.
ktorý zriadil správcu,
2.
na ktorého rozpočet je zapojený správca, ktorý bol zriadený zákonom,
3.
na ktorého rozpočet je zapojený správca, ktorým je štátny orgán bez právnej subjektivity,
b)
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky voči krajským prokuratúram a okresným prokuratúram,
c)
Slovenská akadémia vied voči organizáciám akadémie,
d)
ministerstvo financií v prípadoch neuvedených v písmenách a) až c).
(3)
Súhlas s nakladaním s majetkom štátu podľa tohto zákona je možné udeliť len vtedy, ak správca dodržal všetky podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitnými zákonmi vzťahujúcimi sa na nakladanie s majetkom štátu. Na udelenie súhlasu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;8) tieto rozhodnutia nie sú preskúmateľné správnym súdom.
zobraziť paragraf
§ 13b

(1)
Neupotrebiteľným majetkom štátu sú hnuteľné veci alebo stavby, ktoré pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov nemôžu slúžiť svojmu účelu alebo určeniu; za neupotrebiteľný majetok štátu sa považujú aj hnuteľné veci, s ktorými sa správcovi nepodarí naložiť v ponukovom konaní a v osobitnom ponukovom konaní.
(2)
O neupotrebiteľnosti majetku štátu rozhoduje na základe návrhu komisie štatutárny orgán správcu alebo ním poverená osoba. Členov komisie vymenúva a odvoláva štatutárny orgán správcu alebo ním poverená osoba. Rozhodnutie o neupotrebiteľnosti majetku štátu musí byť písomné a musí obsahovať najmä označenie neupotrebiteľného majetku štátu a jeho identifikačné údaje. Správca k rozhodnutiu dodatočne pripojí doklad o spôsobe naloženia s neupotrebiteľným majetkom štátu. Na rozhodnutie o neupotrebiteľnosti majetku štátu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní;8) toto rozhodnutie nie je preskúmateľné správnym súdom.
(3)
Neupotrebiteľný majetok štátu, ktorý môže byť využitý ako druhotná surovina, ponúkne správca právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá sa zaoberá výkupom druhotných surovín. Ak nebude majetok štátu využitý ako druhotná surovina, zabezpečí správca jeho likvidáciu v súlade s osobitným predpisom.23bab)
(4)
Postup podľa odsekov 2 a 3 sa nevzťahuje na kultúrnu pamiatku,17a) historický knižničný dokument, historický knižničný fond23bac) a zbierkový predmet.23bad)
zobraziť paragraf
Poznámka
12)  Napríklad § 135, 456 a 462 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb., § 357 Civilného mimosporového poriadku, § 59 a 60 Trestného zákona.
zobraziť paragraf
Poznámka
19)  § 93 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
zobraziť paragraf
Poznámka
24a)  Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
zobraziť paragraf
Načítavam znenie...
MENU
Hore