Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov 277/2005 účinný od 01.08.2015

Vládny návrh zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

B. Osobitná časť

Èl. I

K § 1

Vymedzuje predmet právnej úpravy pozitívnym aj negatívnym spôsobom, pričom všeobecnú právnu úpravu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, požiarnej ochrany, civilnej ochrany a ochrany utajovaných skutočností ponecháva nedotknutú. Rozsah pôsobnosti vyplýva zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prí tomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (ďalej len 'smernica').

Oproti doterajšej právnej úprave sa pôsobnosť zákona v súlade so smernicou rozširuje na podzemné zásobníky plynov v prírodných horninových štruktúrach a v podzemný ch priestoroch.

K § 2

Definuje základné pojmy, ktoré sú používané v celom zákone a ktoré majú slúžiť na ozrejmenie problematiky. Ustanovenie preberá pojmy zo smernice, pričom sa snaží tieto pojmy prebrať v znení, v akom ich uvádza oficiálny slovenský preklad smernice s menšími úpravami vyplývajúcimi z nášho právneho poriadku. Za účelom jednoznačnosti pri implementácii v praxi boli na účely tohto zákona navyše oproti smernici doplnené niektoré pojmy ako domino efekt a prevencia závažných priemyselných havárií.

Pojmom prítomnosť nebezpečnej látky sa projektovaným množstvom nebezpečnej látky rozumie také množstvo nebezpečnej látky, ktoré môže byť maximálne prítomné v zariadení/ v podniku uvedené v projektovej dokumentácii.

Oproti doterajšej právnej úprave sa modifikuje definícia rizika, ktorá sa preberá v plnom znení zo smernice. Význam definície sa ale nemení, pojem riziko je nutné spájať minimálne s dvoma veličinami – pravdepodobnosťou a dôsledkom príslušného nežiaduceho javu, ku ktorému môže dôjsť.

Do základných pojmov neboli zo smernice priamo zahrnuté pojmy 'zmes' a 'dotknutá verejnosť'. Pojem 'zmes' je zadefinovaný v čl. 2 ods. 8 nariadenia (ES) č. 1272/2008, na ktoré sa odkazuje v pojme 'nebezpečná látka'.

Èl. 15 vrátane čl. 13 sa preberá § 14 'Územné plánovanie, povoľovacia činnosť a účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch', kde odsek 5 ustanovuje, že na účasť verejnosti sa vzťahujú osobitné predpisy. V týchto predpisoch je vymedzenie pojmu 'dotknutá verejnosť' dostatočné a jeho osobitné vymedzenie v tomto zákone považujeme za nadbytočné. Navyše v celom texte zákona sa pojem nevyskytuje.

K § 3

Oproti doterajšej právnej úprave sa na základe smernice definujú pojmy pre podnik kategórie A a podnik kategórie B. Zároveň sa so zmenami špecifikujú pojmy 'nový podnik', 'existujú ci podnik' a zavádza sa nový pojem 'iný podnik'. Takéto rozlíšenie je dôležité v nadväznosti na lehoty pri plnení určitých povinností. Novým podnikom bude taký podnik, ktorý bude vybudovaný (uvedený do prevádzky) po 31.júli 2015 alebo to bude taký podnik kategórie A alebo kategórie B (teda už zaradený pod režim zákona), v ktorom nastanú také zmeny v činnosti alebo zariadení, ktoré ná sledne vyvolajú zmeny v zozname nebezpečných látok a tým aj zmenu kategorizácie samotného podniku. Medzi 'iné podniky' sa zaradia tie podniky, ktoré nespadali pod doterajšiu legislatívu, ale už boli v prev ádzke a pod režim zákona sa zaradia počas účinnosti zákona (napr. zvýšia množstvo určitej nebezpečnej látky). Môže ísť aj o preradenie podnikov medzi kategóriami A a B, ale na základe iných d ôvodov ako sú uvedené pri definícii nového podniku. Týmito dôvodmi opäť môžu byť zmena množstva nebezpečných látok alebo aj zmena zoznamu nebezpečných látok (bez zmeny č innosti alebo zariadenia). Je dôležité si uvedomiť, že počas prevádzkovania podniku môžu nastať situácie a zmeny, ktoré následne vyvolajú nielen zmenu kategorizácie podniku ale aj jeho zaradenie medzi ' nové podniky' a 'iné podniky'. Podobne aj 'existujúce podniky', ktoré prechádzajú pod režim nového zákona bez zmien, môžu v závislosti od zmien počas účinnosti zákona časom prejsť medzi 'nové podniky - § 2 písm. h) bod 2 alebo pod 'iné podniky'.

K § 4

Súhrnne ustanovuje povinnosti pre prevádzkovateľov podnikov kategórie A a podnikov kategórie B. V súlade so smernicou, prevádzkovatelia podnikov kategórie A v záujme zníženia administratí vnej záťaže, nebudú mať povinnosť oproti doterajšiemu predpisu v tejto oblasti vypracovať vnútorné havarijné plány. Nakoľko sa havarijné plány vypracúvajú aj podľa iných právnych predpisov, t áto zmena nebude mať vplyv na úroveň bezpečnosti.

Oproti doterajšej právnej ú prave sa mierne modifikuje povinnosť súvisiaca s hodnotením rizík – zavádza sa pojem ' posúdenie rizika'. Prevádzkovateľ bude povinný vykonať posúdenie rizika a zaviesť systém posúdenia rizika a riadenia rizika závažnej priemyselnej havárie vrátane systému monitorovania a kontroly. Riadenie rizika sú sústavné, opakujúce sa a navzájom previazané činnosti/opatrenia, ktorých cieľom je riadiť potenciá lne riziko, teda obmedziť pravdepodobnosť jeho výskytu alebo znížiť jeho vplyv.

K § 5

V súlade so smernicou ustanovuje formu a definuje obsah oznámenia o zaradení podniku do príslušnej kategórie a lehoty na predloženie oznámenia okresnému úradu v sídle kraja prevádzkovateľom. Určité nóvum, v porovnaní s doterajší m predpisom v tejto oblasti, zavádza odsek 4, ktorý ustanovuje povinnosť informovať okresný úrad v sídle kraja o závažných zmenách v podniku ešte pred ich vykonaním. Ide predovšetkým o také zmeny v podniku (zmena množstva, fyzikálnych vlastností, formy nebezpečnej látky, činnosti v podniku a pod.), ktoré by mohli vážne ovplyvniť nebezpečenstvo vedúce k závažnej priemyselnej havá rii. Je na zodpovednosti prevádzkovateľa, aby posúdil tieto zmeny a ich vplyv na uvedené nebezpečenstvo. Podrobnosti o oznámení vo forme formulára ustanoví vykonávací predpis.

K § 6

Definuje proces posúdenia rizika, ktorý zahàňa identifikovanie nebezpečenstiev a udalostí, ktoré môžu vyvolať závažnú priemyselnú haváriu, kvantifikáciu pravdepodobnosti závažn ých priemyselných havárií, odhad rozsahu a závažnosti možných následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok, hodnotenie rizika a posúdenie jeho prijateľnosti. Výsledky z posúdenia rizika s ú následne podkladom pre vypracovanie ďalšej dokumentácie prevádzkovateľa, pre budovanie systému prevencie závažných priemyselných havárií v podniku, pre havarijné plánovanie, pre územnoplánovaciu činnosť a povoľovaciu činnosť, pre informovanie verejnosti. Podrobnosti o posúdení rizika ustanoví vykonávací predpis.

K § 7

V súlade so smernicou definuje lehoty na vypracovanie, formu, ciele a obsah pre vypracovanie programu prevencie a bezpečnostného riadiaceho systému. Program prevencie a bezpečnostný riadiaci systém slú žia na zabezpečenie komplexného a systémového prístupu prevádzkovateľa k otázkam prevencie závažných priemyselných havárií. Program prevencie obsahuje celkové ciele, princípy činnosti a opatrenia prevádzkovateľa najmä v oblastiach ako sú organizačná štruktúra podniku a zamestnanci, identifikácia a hodnotenie nebezpečenstiev, riadenie prevádzky, zmien v podniku, havarijné plá novanie, monitorovanie plnenia programu, audit a preskúmavanie vhodnosti, účinnosti a plnenia programu. Jedným z princípov, ktoré musí bezpečnostný riadiaci systém spĺňať je zabezpečenie pravidelného a systematického vykonávania interných auditov. Ide o bezpečnostno - environmentálny audit, pre ktorý platia analogické požiadavky ako sú stanovené v iných systémoch – EMAS, STN EN ISO, OHSAS. Podrobnosti o obsahu a vypracovaní programu prevencie a o bezpečnostnom riadiacom systéme ustanoví vykonávací predpis.

Havarijnou odozvou sa rozumie plánovaná ◊innos◊ vykonávaná v priebehu havárie a havarijná pripravenos◊ ako odpove ◊ na vzniknutú situáciu a systematické riešenie jednotlivých postupov, ktoré budú uplat◊ované v priebehu havárie. Pri ur◊ovaní stavu havarijnej odozvy by sa malo vychádza◊ z princí pu ALARA (as low as reasonably achievable) – tak nízko, ako je rozumne dosiahnute◊né – stav, ktorý je adekvátny legislatívnym požiadavkám, normami a ekonomickým možnostiam. Deklarovanie zlepš ovania stavu havarijnej odozvy je systémovou požiadavkou.

K § 8

V súlade so smernicou definuje lehoty na predlo ženie, formu, ciele a obsah bezpečnostnej správy. Ustanovenie vychádza z doterajšieho právneho predpisu. Bezpečnostná správa je ťažiskovým dokumentom prevádzkovateľa podniku kategórie B, z ktorého vypl ývajú nielen základné údaje o príslušnom podniku, ale hlavne riziká vyplývajúce z jeho činnosti, umiestnenia, technologických procesov a zariadení, druhu a množstva prítomných nebezpečných lá tok a zároveň navrhované a prijaté opatrenia na elimináciu alebo obmedzenie takýchto rizík. K základným cieľom, ktoré má bezpečnostná správa preukázať, bola doplnená aplikácia trvalých ná strojov na zlepšenie stavu havarijnej odozvy z dôvodu, že ide o systémovú požiadavku, ktorú je potrebné zo strany prevádzkovateľa deklarovať.

Keďže bezpečnostná správa neslúži len prevádzkovateľovi, ale v rovnakej miere podobne ako posúdenie rizika aj príslušným orgánom, je potrebné, aby k nej okresný úrad v sí dle kraja vydal rozhodnutie o súhlase.

Oproti doterajšiemu právnemu predpisu (deväť písomných vyhotovení) sa zavádza povinnosť pre prevádzkovateľa predložiť bezpečnostnú správu v písomnej forme, ktorá zahàň a aj elektronickú formu. V prípade, že prevádzkovateľ predloží bezpečnostnú správu v listinnej podobe, musí tak urobiť v siedmich vyhotoveniach. Keďže k bezpečnostnej správe sa vyjadruje počas 30 d ňovej lehoty niekoľko orgánov štátnej správy súčasne, jedno vyhotovenie by bolo pre potreby štátnej správy nedostatočné. Vzhľadom k tomu, že ide o rozsiahly dokument s množstvom grafických prí loh, jeho kopírovanie by bolo finančne nákladne .

Podrobnosti o bezpečnostnej správe ustanoví vykonávací predpis.

K § 9

V súlade so smernicou definuje havarijné plány, ktorými sú vnútorný havarijný plán a plán ochrany obyvateľstva podľa osobitného predpisu. Zároveň definuje ich ciele, ktorými sú najmä zvládnutie závažnej priemyselnej havárie tak, aby sa minimalizovali jej následky, vykonanie opatrení na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia, informovanie všetkých, ktorí môžu byť havá riou dotknutí a zabezpečiť sanáciu poškodeného životného prostredia.

K § 10

V súlade so smernicou definuje formu, obsah, lehoty na vypracovanie a precvičovanie vnútorného havarijného plánu, ktorého účelom je zabezpečenie včasnej a adekvátnej reakcie na závažn ú priemyselnú haváriu v záujme ochrany zamestnancov a ďalších osôb zdržujúcich sa s vedomím prevádzkovateľa v podniku, ochrany a zabezpečenia nerušenej prevádzky zariadení a na vylúč enie alebo maximálne možné obmedzenie následkov havárie na okolie podniku. Vzhľadom k tomu, že havarijné plány sa vypracúvajú aj podľa iných osobitných predpisov, ponecháva sa možnosť pre prevá dzkovateľa pri vypracúvaní vnútorného havarijného plánu využiť všetku dostupnú dokumentáciu alebo jej časť vypracovanú podľa týchto predpisov.

Prevádzkovateľ je povinný postupovať podľa vnútorného havarijného plánu pri závažnej priemyselnej havárii alebo pri nekontrolovateľnej udalosti pri ktorej by sa mohlo očakávať, ž e svojou podstatou povedie k závažnej priemyselnej havárii. Nekontrolovateľnou udalosťou je neriadený proces v rámci technologických procesov v prevádzke zariadení.

Podrobnosti o obsahu vnútorného havarijného plánu, o jeho vypracúvaní, uchovávaní, prehodnocovaní a precvičovaní ustanoví vykonávací predpis.

K § 11

V súlade so smernicou ustanovuje lehotu na predloženie podkladov, ktoré sú potrebné na vypracovanie plánu ochrany obyvateľstva podľa osobitného predpisu. Plán ochrany obyvateľstva vypracú va obec, okresné úrady a okresné úrady v sídle kraja. V záujme potrebnej previazanosti vnútorného havarijného plánu a plánu ochrany obyvateľstva sa ustanovuje spolupráca medzi prevádzkovateľom podniku a org ánom, ktorý vypracúva plán ochrany obyvateľstva. Súčinnosť je potrebná najmä v prípadoch existencie viacerých nebezpečných podnikov v konkrétnom území, pretože pri vypracúvaní a precvičovan í plánu ochrany obyvateľstva a prehodnocovaní možných kumulatívnych, synergických účinkov a domino efektu môže spätne nastať potreba primeranej úpravy vnútorného havarijného plánu príslušn ého podniku (podnikov) alebo aj bezpečnostnej správy a pod.

K § 12

Ustanovuje podmienky, za ktorých je prevádzkovateľ podniku kategórie B povinný zabezpečiť vo svojom podniku organizačne, materiálne a personálne vybavenú službu na vykonávanie rýchleho a účinného zásahu pri vzniku závažnej priemyselnej havárie (ďalej len 'služba havarijnej odozvy') a lehotu na oznámenie splnenia tejto povinnosti okresnému úradu v sídle kraje. Službu havarijnej odozvy m ôže prevádzkovateľ zabezpečiť rôznymi spôsobmi, či už z vlastných závodných hasičských útvarov a zborov, zamestnancov alebo na základe zmluvného vzťahu, prípadne kombináciou uvedených mo žností. Existencia kvalifikovanej a technicky vybavenej služby, zloženej zo zamestnancov poznajúcich nielen technológiu, ale aj vzájomné súvislosti a nadväznosti v konkrétnom podniku, podstatne zvyšuje účinnos ť a rýchlosť prípadného zásahu a znižuje aj celkové riziko, nielen z hľadiska účinkov závažnej priemyselnej havárie na vlastný podnik a jeho okolie, ale aj z hľadiska bezpečnosti cudzí ch jednotiek, ktoré sa podieľajú na jej zdolávaní.

K § 13

V súlade so smernicou ustanovuje povinnosť pre ministerstvo životného prostredia určiť všetky podniky (napr. existencia viacerých samostatných podnikov v spoločnom areáli), pri ktorých by v pr ípade vzniku závažnej priemyselnej havárie mohlo dôjsť k tzv. domino efektu. Prevádzkovatelia takto určených podnikov budú povinní navzájom spolupracovať, predovšetkým si vymieňať informácie potrebn é na zohľadnenie rozsahu celkového nebezpečenstva závažnej priemyselnej havárie, ako aj pri informovaní verejnosti.

K § 14

Ustanovenie vychádzajúce z doterajšieho platného predpisu, v súlade so smernicou vymedzuje povinnosť orgánov verejnej správy, ktoré podľa osobitný ch predpisov vypracúvajú, obstarávajú alebo schvaľujú rozvojové koncepcie, územnoplánovaciu dokumentáciu, alebo povoľujú stavby, zariadenia a iné činnosti, zohľadniť ciele prevencie závažný ch priemyselných havárií a obmedzovanie následkov takýchto havárií na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok. Skúsenosti s viacerými závažnými haváriami (Bhópál, Seveso,) preukázali, ž e neoddeliteľnou súčasťou prevencie závažných priemyselných havárií, ako aj znižovania rozsahu ich následkov, je proces tvorby a schvaľovania príslušných priemyselných, rozvojových, sídelný ch, ochranárskych a iných koncepcií, ale najmä územnoplánovacej dokumentácie, územného rozhodovania, stavebného konania a pod. Ciele prevencie závažných priemyselných havárií sa v rámci uvedený ch procesov musia zohľadniť predovšetkým pri umiestňovaní nových podnikov, pri zmenách v podnikoch a pri rozvoji územia a výstavbe dopravných trás, obytných zón a verejných priestranstiev. Vychádzajú c z dokumentácie vypracovanej podľa tohto zákona (posúdenie rizika, bezpečnostná správa, havarijné plány) je potrebné v rámci rozhodovacieho procesu zohľadňovať dostatočné primerané vzdialenosti medzi podnikmi navzájom, medzi podnikmi a verejnými priestranstvami a budovami s výskytom väčšieho množstva ľudí (štadióny, nákupné centrá, ihriská, nemocnice a pod.) tak, aby nedochádzalo k zvýšeniu rizika vzniku závažnej priemyselnej havárie a jej následkov na život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.

Vhodným nástrojom pre uvedenú oblasť, ktorý by posilňoval ciele smernice a zákona, by bola metodická príručka, ktorej cieľom by bolo predovšetkým zvýšiť informovanosť, povedomie a odbornú úrove ň kompetentnej štátnej a verejnej správy, ale aj samotných developerov, potenciálnych investorov a tiež dotknutej verejnosti pri rozhodovacích procesoch spojených s plánovaním nových, či rekonštruovaním a rozširovaním už existujúcich podnikov a prevádzok, v ktorých sú prítomné nebezpečné látky.

Požiadavky smernice k ú časti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa podnikov, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, dostatočne upravujú osobitné predpisy.

S cieľom posilniť toto ustanovenie, sa článkom V do zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov dopĺňa nové ustanovenie, ktoré ustanoví, že predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá navrhovaná činnosť, na ktorú sa vzťahuje zákon o prevencii závažných priemyselných havárií. D ôvodom na takúto úpravu je aj fakt, že nie všetky činnosti, na ktoré sa vťahuje zákon, sú posudzované podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

K § 15

V súlade so smernicou sa v porovnaní s doterajším predpisom posilňuje ustanovenie k informovaniu verejnosti. Podľa odseku 1 prevádzkovatelia podnikov, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, budú povinní zabezpečiť trvalú prístupnosť informácií pre verejnosť, a to aj elektronicky na svojom webovom sídle. Zákon neustanovuje formu trvalého prístupu, formu si prevádzkovateľ zvolí sám (informá cia na tabuli v sídle prevádzkovateľa, podniku, letáky, verejnoprávne média a pod.). Informácia pre verejnosť musí byť vypracovaná v štruktúre uvedenej v prílohe č. 2 k zákonu. Ide o aktí vnu formu sprístupňovania informácií verejnosti, a to nielen tej, ktorá môže byť dotknutá závažnou priemyselnou haváriou ale vo všeobecnosti. Odseky 2 až 4 ustanovujú informovanie verejnosti, ktorá mô že byť priamo dotknutá závažnou priemyselnou haváriou, vrátane verejnosti iného štátu v prípade havárií s cezhraničnými účinkami. V odseku 8 je ustanovená možnosť pasívneho sprístupň ovania informácií verejnosti na požiadanie, a to zoznamu nebezpečných látok a bezpečnostnej správy. Zabezpečenie dôvernosti a ochrany niektorých informácií je ustanovené v odsekoch 6 a 9.

K § 16

Ustanovuje Informačný systém prevencie závažných priemyselných havárií, ktorý bol zriadený už na základe doterajšej právnej úpravy. Jeho cieľom je komplexne zhromažďovať údaje a poskytovať informácie nielen verejnosti ale aj orgánom štátnej správy. Existujúci informačný systém bude doplnený o nové registre.

K § 17

V súlade so smernicou vymedzuje princíp zhroma žďovania údajov o závažných priemyselných haváriách na účely analýzy ich príčin, okolností a následkov, ako aj účinnosti vykonaných opatrení, vrátane ich kompletizácie a aktualizá cie. Príslušné závery sa budú využívať pri medzinárodnej výmene skúseností a pri plnení ohlasovacej povinnosti pre Európsku komisiu. Podrobnosti, predovšetkým formuláre, ustanoví vykonávací predpis.

K § 18

Ustanovuje povinnosť zabezpečiť finančn é krytie zodpovednosti za škody, ktoré môžu vzniknúť závažnou priemyselnou haváriou v súvislosti s prevádzkou konkrétneho podniku kategórie B. Ide o doplňujúci princíp ku všeobecným predpisom o náhrade škody. Povinnosť bola zavedená doterajšou právnou úpravou z dôvodu vysokej koncentrácie podnikov v sídelných oblastiach, kde v prípade závažnej priemyselnej havárie možno predpokladať váž ne následky a škody.

K § 19

Odsek 1 definuje odborne spôsobilú osobu, ktorou je špecialista na prevenciu závažných priemyselných havárií. Inštitút odborne spôsobilých osôb bol zavedený už v doterajšej právnej úprave. V odsekoch 2 až 16 sa ustanovujú zá kladné podmienky pre získanie a udržanie odbornej spôsobilosti, obsah osvedčenia a vzor pečiatky špecialistu na prevenciu závažných priemyselných havárií. Odseky 17 až 20 definujú ustanovenie osô b, zodpovedných za koordináciu a kontrolu zabezpečovania úloh v oblasti prevencie závažných priemyselných havárií v podniku, prípadne zriadenie osobitného útvaru. Odsek 21 vymedzuje dokumentáciu, ktorá mus í byť vypracovaná výlučne odborne spôsobilou osobou. Vykonávací predpis ustanoví podrobnosti o obsahu odbornej prípravy a o skúške.

K § 20

Na zabezpečenie primeranej úrovne vzdelávania odborne spôsobilých osôb sa už v doterajšej právnej úprave zaviedol systém oprávnení na vykonávanie odbornej prípravy. Odseky 2 až 8 ustanovujú podmienky pre získanie a udržanie oprávnenia.

K § 21

Vymedzuje inštitút autorizá cie a autorizovanej osoby, ktorý bol zavedený už v doterajšej právnej úprave. Ministerstvo životného prostredia udeľuje autorizovaným osobám autorizáciu na výkon určitých činností pre iného prevá dzkovateľa. V záujme zracionálnenia práce a zabezpečenia potrebnej kvality v prípade menších podnikov môže byť vhodným a efektívnym spôsobom zabezpečenia plnenia niektorých povinností prevádzkovate ľa práve dodávateľský spôsob zmluvného vykonávania týchto činností cudzou autorizovanou osobou. Podmienky na udelenie a udržanie autorizácie a povinnosti autorizovanej osoby ustanovujú odseky 2 až 12.

K § 22

Vymedzuje zriadenie a úlohy komisie pre prevenciu závažných priemyselných havárií a zbor expertov, ako poradný orgán ministerstva životného prostredia. Za účelom zvýšenia kvality bezpe čnostných správ, predovšetkým v oblasti posúdenia rizika, budú členovia zboru expertov vypracovávať posudky, ktoré budú slúžiť ministerstvu životného prostredia ako podklad pri vypracovaní stanoviska k bezpečnostným správam.

K § 23

V súlade so smernicou vymedzuje úlohy orgánov štátnej správy na úseku prevencie závažných priemyselných havárií. Odsek 1 vymenúva orgány štátnej sprá vy. Odsek 2 definuje kompetencie ministerstva životného prostredia vrátane definovania obsahu všeobecne záväzného právneho predpisu o podrobnostiach povinností uvedených v tomto zákone a tiež upravuje postavenie ministerstva životného prostredia vo vzťahu k Európskej únii. V odsekoch 3 až 7 sú vymedzené kompetencie ostatných orgánov štátnej správy na úseku prevencie závažných priemyselný ch havárií.

Štátnu správu v prvom stupni bude oproti doterajšej právnej úprave vykonávať odbor starostlivosti o životné prostredie okresného úradu v sídle kraja. Dôvodom na úpravu je zefektí vnenie výkonu štátnej správy v tejto oblasti, vzhľadom na celkový počet podnikov, spadajúcich do pôsobnosti zákona.

K § 24

V súlade so smernicou vymedzuje koordináciu činnosti orgánov štátnej správy vykonávajúcich štátny dozor. Princíp spoločných koordinovaných kontrol, ustanovený už v doterajš ej právnej úprave ostáva zachovaný. V súlade so smernicou boli posilnené určité ustanovenia v rámci kontrolnej činnosti, najmä plány kontrol, bežné kontroly, mimoriadne kontroly, následné kontroly.

K § 25

Presne definuje správne delikty v zá vislosti od porušenia povinností prevádzkovateľom ustanovených týmto zákonom. Ustanovenie tiež určuje spôsob ukladania pokút a stanovuje kritériá, na základe ktorých orgán štátneho dozoru ukladá pokutu.

K § 26

Ustanovenie súhrnne vymedzuje vzťah procesných ustanovení zákona k správnemu poriadku, ako všeobecného predpisu.

K § 27

Vymedzuje konanie o súhlase s bezpečnostnou správou alebo s jej aktualizáciou, kde sú uvedené odlišnosti oproti všeobecnému procesnému predpisu (napr. lehoty na vydanie rozhodnutia).

K § 28

Definuje prechodné ustanovenia k právnej úprave účinnej od 1. augusta 2015, ktoré majú napomôcť prevádzkovateľom a orgánom štátnej správy pri prechode na nové podmienky a povinnosti vyplývajúce z transpozície smernice. Niektoré ustanovenia vyplývajú priamo zo smernice.

K § 29

Ustanovenie odkazuje na transpozičnú prílohu, v ktorej je uvedený úplný názov smernice, ktorej ustanovenia zákon preberá do slovenského právneho poriadku.

K § 30

Zrušovacie ustanovenia.

Èl. II

Novela živnostenského zákona súvisiaca s potrebou úpravy odkazov na zákon o prevencii závažných priemyselných havárií a ustanovením prechodného ustanovenia týkajúceho sa živnostenského oprávnenia na vykonávanie č innosti havarijného technika. V prílohe č. 2 v skupine 214 – ostatné sa vypúšťajú body 73-75.

Èl. III

Správne poplatky – zmena správnych poplatkov.

Èl. IV

Novela zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov súvisiaca s transpozíciou smernice a potrebou zosúladenia jej požiadaviek s platnou právnou úpravou, predovšetkým v oblasti plánu ochrany obyvateľ stva.

K bodu 1:

Ustanovuje sa obsah a štruktúra plá nu ochrany obyvateľstva, ktorý sa vypracúva na jednotlivých úrovniach riadenia štátnej správy a územnej samosprávy. Navrhovaná podrobnejšia úprava tohto základného plánovacieho dokumentu na ú seku civilnej ochrany obyvateľstva vychádza z plnenia úloh a opatrení príslušnými subjektmi na tomto úseku štátnej správy. Ide najmä o vyrozumenie osôb a varovanie obyvateľstva, ukrytie, evakuáciu, protiradia čné, protichemické a protibiologické opatrenia, to znamená, že plán ochrany obyvateľstva sa prierezovo vzťahuje na všetky druhy mimoriadnych udalostí.

K bodom 2 až 4:

Tieto novelizačné body sa týkajú p ôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré zodpovedajú jeho postaveniu ako ústredného orgánu štátnej správy na úseku civilnej ochrany obyvateľstva. Predovšetkým ide o vypracovanie plá nu ochrany obyvateľstva na republikovej úrovni, podľa ktorého sa budú plniť úlohy a opatrenia v prípade vzniku mimoriadnej udalosti s účinkami presahujúcimi územný obvod kraja.

Ïalej sa dopĺňa informačná povinnosť voči iným štátom pri vzniku mimoriadnej udalosti, ktorej účinky presahujú územie Slovenskej republiky.

Taktiež sa spresňuje ustanovenie o spolupráci v oblasti civilnej ochrany na medzinárodnej úrovni, a to prioritne s orgánmi Európskej únie a jej členskými štátmi.

K bodu 5:

V nadväznosti na navrhované znenie bodu 2 sa precizuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja pri vypracúvaní a aktualizácii plánu ochrany obyvateľstva. Zároveň z dôvodu overenia reálnosti plánu ochrany obyvateľ stva sa ustanovuje povinnosť okresnému úradu v sídle kraja vykonať jeho precvičenie aspoň v trojročných intervaloch.

K bodom 6 a 7

V prípade ak sa plán pre niektoré prípady vypracúvať nebude, je potrebné to výslovne uviesť, spoločne s dôvodmi nevypracovania.

Ak ide o prevádzku podliehajúcu zákonu o prevencii závažných priemyselných havárií, je potrebné o tejto skutočnosti zároveň informovať susedný štát.

K bodom 8 a 9:

Do pôsobnosti okresného ú radu sa systematicky zaraďuje a zároveň spresňuje problematika týkajúca sa aktualizácie plánu ochrany obyvateľstva a ustanovenia lehoty na jeho precvičenie obdobne ako pri úprave plánu ochrany obyvateľstva okresn ého úradu v sídle kraja.

V uvedenej súvislosti a z dôvodu zamedzenia duplicity sa vypúšťa doposiaľ platné ustanovenie upravujúce predmetnú problematiku.

K bodom 10 a 11:

V nadväznosti na zákon č . 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa formou priamej novely vyjadruje, že miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku civilnej ochrany obyvateľstva s ú okresné úrady v sídlach krajov a okresné úrady.

Èl. V

Novela zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiaca s transpozíciou smernice v oblasti územného plánovania a účasti verejnosti na rozhodovaní. Èlenské štáty by mali pri uplatňovaní požiadaviek týkajúcich sa územného plánovania zabezpečovať spoločné postupy, aby sa zabránilo duplicite posudzovania. Navrhovanou zmenou sa zabezpečí, aby všetky činnosti podliehajúce režimu zákona o prevencii závažných priemyselných havárií boli predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie z dôvodu zohľadnenia cieľov prevencie závažných priemyselných havárií.

Èl. VI

Novela zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiaca so zosúladením prá vnych predpisov. Aplikačná prax poukázala na nesprávne používanie pojmu 'bezprostredná hrozba závažnej priemyselnej havárie', ktorý bol zavedený v doterajšej platnej právnej úprave.

Èl. VII

Novela zákona č. 125/2006 Z. z. o inš pekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisiaca so zos úladením právnych predpisov. Aplikačná prax poukázala na nesprávne používanie pojmu 'bezprostredná hrozba závažnej priemyselnej havárie', ktorý bol zavedený v doterajšej platnej právnej úprave.

Èl. VIII

Navrhovaný dátum účinnosti zá kona.

K prílohám

Príloha č.1

Nebezpečné látky - uvedená príloha je s nepatrnými jazykovými úpravami plne prebratá zo smernice.

Príloha č. 2

Informácie pre verejnosť podľa § 14 odsek 1 a 2 - uvedená príloha je s nepatrnými jazykovými úpravami prebratá zo smernice.

Príloha č.3

Kritériá na oznamovanie závažnej priemyselnej havárie Európskej komisii podľa § 16 ods. 6 - uvedená príloha je s nepatrnými jazykovými úpravami prebratá zo smernice.

Príloha č.4

Informácie zasielané Euró pskej komisii na posúdenie možnosti vylúčenia nebezpečnej látky z prílohy č. 1 – uvedenou prílohou sa transponuje čl. 4 smernice.

Príloha č. 5

Vzor pečiatky špecialistu na prevenciu závažných priemyselných havárií.

Príloha č. 6

Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie.

V Bratislave 18. februára 2015

Robert Fico, v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Peter Žiga, v. r.

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona') bol vypracovaný na základe prijatej Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažný ch havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (ďalej len 'smernica').

V súlade s čl. 31 transpozíciu smernice do legislatívy Slovenskej republiky je potrebné vykonať do 31. mája 2015. Opatrenia by sa mali uplatňovať od 1. júna 2015.

Smernica bude transponovaná do právnych predpisov Slovenskej republiky v rámci návrhu zákona a zákona o civilnej ochrane obyvateľstva (v oblasti vonkajších havarijných plánov – plánov ochrany obyvateľstva).

Cieľom návrhu zákona je predchádzať vzniku závažných priemyselných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok a obmedziť následky takýchto havárií na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.

Právna úprava prevencie závažných priemyselných havárií je v Slovenskej republike od roku 2002 komplexne upravená v súčasne platnom a účinnom zákone č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažný ch priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nevyhnutnosť novej právnej úpravy spočíva v prijatí vyššie citovanej smernice, ktorá zaviedla určité zmeny oproti súčasnému stavu, takže prijatie nového zákona sa vzhľadom na tieto zmeny javí vhodnejšie ako novelizácia doterajšej právnej úpravy. Určité zmeny vyplynuli aj z aplikačnej praxe, pričom snahou novej právnej úpravy je jej zefektívnenie za súčasného uplatňovania princípu zniž ovania administratívnej záťaže. Navrhované zmeny budú posilňovať právnu úpravu v tejto oblasti a budú zabezpečovať potrebnú vysokú úroveň ochrany.

Návrh zákona má navrhované nadobudnutie účinnosti 1. augusta 2015.

Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, žiadny sociálny vplyv, pozitívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medziná rodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ústavnými zákonmi, zákonmi a právom Európskej únie a nemá byť predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkov ého konania.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

1

9

(N á v r h)

d ô v o d o v á s p r á v ak návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

__________________________________________________________________________

I. Všeobecná časťNávrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005, schváleného uznesením vlády SR č. 24 z 12. januára 2005.

Dôvodmi na vypracovanie a prijatie návrhu zákona boli aj:

a)transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES zo 16. decembra 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií zahŕňajúcich nebezpečné látky - novela tzv. smernice Seveso II,

b)Návrh na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom slovenských všeobecne záväzných právnych predpisov, schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 266 z 31. marca 2004, v ktorom bolo uvedené MŽP SR ako orgán zodpovedný za transpozíciu uvedenej smernice,

c)premietnutie niektorých skúseností a požiadaviek, ktoré vyplynuli z viac ako dvojročného uplatňovania zákona č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 525/2003 Z. z. (ďalej len „zákon“) v praxi.

Dôvodom pre prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/105/ES boli

a)niektoré závažné priemyselné havárie s rozsiahlymi následkami na život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok, najmä

-pretrhnutie hrádze banského odkaliska v Baia Mare (Rumunsko) s únikom kyanidov do rieky Tisa v januári 2000,

-výbuch v podniku na výrobu pyrotechnických výrobkov v Enschede (Holandsko) v máji 2000,

-výbuch v podniku na výrobu hnojív v Toulouse (Francúzsko) v septembri 2001,

b)výsledky niektorých štúdií o karcinogénnych látkach.

Tieto poznatky a príslušné úpravy smernice Seveso II je potrebné transponovať do nášho právneho poriadku. Podľa čl. 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2003/105/ES sa tak musí stať najneskôr do 1.7.2005.

V nadväznosti na tento návrh zákona a na dôvody uvedené vyššie dôjde aj k čiastočnej novelizácii oboch vykonávacích predpisov k zákonu, a to

a)vyhlášky MŽP SR č. 489/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a

b)vyhlášky MŽP SR č. 490/2002 Z. z. o bezpečnostnej správe a o havarijnom pláne.

Súlad návrhu zákona s transponovanou smernicou sa uvádza v doložke zlučiteľnosti a v tabuľke zhody, ktoré tvoria súčasť tejto dôvodovej správy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s príslušnými medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť

Prvá časť: Odhad dopadov na verejné financie

Návrh zákona nemá priamy dopad na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Druhá časť: Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb

Návrh zákona nemá negatívny vplyv na obyvateľstvo, ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Touto novelou sa v súlade s transponovanou smernicou iba precizujú niektoré ustanovenia zákona a upravuje sa okruh subjektov, ktoré budú spadať pod jeho režim.

Tretia časť: Odhad dopadov na životné prostredie

Návrh zákona, do ktorého sa zapracovali skúsenosti a opatrenia vyplývajúce z niektorých závažných priemyselných havárií demonštratívnym spôsobom uvedených vyššie, bude mať pozitívny vplyv na ochranu života a zdravia ľudí, životného prostredia a majetku.

Štvrtá časť: Odhad dopadov na zamestnanosť

Z návrhu zákona nevyplýva nárast zamestnancov štátnej správy, ani zmeny v zamestnanosti podnikateľskej sféry.

Doložka zlučiteľnostinávrhu zákona

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

Záväzky vyplývajú zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k európskej únii. Návrh zákona sa svojou problematikou dotýka Prílohy č.2 Aktu o podmienkach pristúpenia, bod 16 – Životné prostredie, písmeno D Obmedzovanie znečisťovania životného prostredia priemyslom a manažment rizík. Uvedený záväzok tiež vyplýva z materiálov o určení gestorstva smerníc, konkrétne z Návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom slovenských všeobecne záväzných právnych predpisov, schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky č. 266 z 31. marca 2004.

4. Problematika návrhu zákona je upravená

a) v práve Európskej únie

- v čl. 2 Zmluvy o Európskej únii v znení zmluvy z Nice, ktorý ustanovuje ako jednu z úloh Európskej únie trvalo udržateľný rozvoj

b) v práve Európskych spoločenstiev

- v čl. 174 a 175 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v znení Zmluvy z Nice, ktoré upravujú politiku Spoločenstva v oblasti životného prostredia vrátane ochrany zdravia ľudí

- v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií zahŕňajúcich nebezpečné látky

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplná

6. Gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

7. Účasť cudzích expertov: bez účasti zahraničných expertov

II. Osobitná časťČl. I:

K bodu 1Ide o zúženie (spresnenie) okruhu výnimiek z rozsahu platnosti zákona v nadväznosti na únik kyanidov do rieky Tisa v roku 2000 v Baia Mare (Rumunsko). K obdobným haváriám došlo v minulosti aj v iných prípadoch, napr. v Aznacollar (Španielsko) v roku 1988, kde pretrhnutie hrádze spôsobilo kontamináciu Národného parku Coto de Doňana.

Pri tepelnej, ale najmä pri chemickej úprave vyťažených nerastov v banskom priemysle sa používajú aj vybrané nebezpečné látky, ktoré častokrát po skončení úpravárenského procesu končia ako odpady na banských odkaliskách, v kalových nádržiach a pod., kde predstavujú potenciálne riziko pre životné prostredie, najmä v spojitosti s prípadnými živelnými pohromami. Riziko závažnej priemyselnej havárie môže predstavovať aj skladovanie vybraných nebezpečných látok používaných pri chemických a tepelných úpravárenských procesoch v banskej prevádzke. Preto je potrebné, aby takéto podniky a zariadenia (činnosti) neboli a priori vylúčené z režimu zákona.

K bodu 2Ide o upresnenie pojmu „prevádzkovateľ“ aj v prípade podniku spĺňajúceho kritériá podľa tohto zákona nachádzajúceho sa v konkurze v záujme odstránenie určitých pochybností v otázke zodpovednosti za plnenie požiadaviek tohto zákona, ktoré sa vyskytovali pri doterajšej aplikácii zákona.

K bodu 3Ide o doplnenie vymedzenia základných pojmov („plyn“ a „kvapalina“) na účely zákona, najmä v nadväznosti na kategorizáciu podnikov a používanie prílohy č. 1 zákona. Uvedené pojmy sa vymedzujú v súlade s bodom 1 Prílohy k transponovanej smernici 2003/105/ES.

K bodu 4Ide o logické upresnenie a zjednotenie výpočtu celkového množstva vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku na účely kategorizácie podnikov, a to aj v nadväznosti na úpravu časti 2 prílohy č. 1 k zákonu (pozri dôvodovú správu k bodu 65 nižšie).

K bodom 5 a 6Dôvodom pre úpravu odseku 4 je odstránenie rozporu s ustanovením § 5 ods. 1 zákona, ako aj zbytočnej duplicity oznamovacej povinnosti. Potrebné a včasné informovanie nielen okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru, ale aj ďalších orgánov podľa § 26 ods. 1 písm. d) a f) až j) upravuje novelizované ustanovenie § 5 ods. 3 zákona.

Súčasné znenie § 4 ods. 5 zákona znamená nadmerné a zbytočné zaťaženie tak prevádzkovateľov, ako aj orgánov štátnej správy idúce podstatne nad rámec smernice Seveso II, ktorá ukladá určité povinnosti len prevádzkovateľom podnikov, v ktorých množstvo vybraných nebezpečných látok dosiahne alebo prekročí príslušnú prahovú hodnotu. Na druhej strane je však potrebné z hľadiska riadenia rizík (vrátane zamedzenia tzv. domino efektu), havarijného plánovania, územného plánovania, plánovania koordinovaných kontrol atď. získať určitý prehľad aj o podnikoch, ktoré potenciálne môžu spadať pod režim zákona, resp. ktoré môžu byť vonkajším zdrojom rizika závažnej priemyselnej havárie v blízkom podniku kategórie A alebo B.

Preto sa v nových odsekoch 5 a 6 prevádzkovateľom týchto tzv. „podprahových“ podnikov ukladajú určité čiastkové povinnosti v závislosti od celkového množstva vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku. To znamená, že prevádzkovateľ každého podniku, v ktorom sú prítomné vybrané nebezpečné látky, musí vykonať ich „inventarizáciu“, aby sa presvedčil, či sa naňho nevzťahuje režim zákona (odsek 5), avšak povinnosť zaslať oznámenie podľa § 5 zákona a plnenie niektorých ďalších povinností sa bude vzťahovať len na prevádzkovateľov podnikov, v ktorých celkové množstvo prítomných vybraných nebezpečných látok dosiahne minimálne 50 % z príslušnej prahovej hodnoty, resp. hodnota súčtu pomerných množstiev vybraných nebezpečných látok vypočítaná podľa časti 2 prílohy č. 1 zákona dosiahne minimálne hodnotu 0,5 (odsek 6).

K bodom 7, 8, 10, 31, 34, 41, 44, 50, 51, 52, 53 a 56Ide o legislatívno-technickú úpravu odkazov vyplývajúcu zo zmeny číslovania ustanovení, ktorých sa príslušný odkaz týka.

K bodu 9Ide o legislatívno-technickú úpravu vyplývajúcu z bodov 5 a 6 vyššie.

K bodom 11 a 25Značná časť tzv. „seveso“ podnikov bude zároveň spadať pod režim zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde je režim povoľovania činnosti odlišný ako podľa stavebných predpisov. Obdobne môže prichádzať do úvahy ako iné „obdobné povolenie“ napríklad povolenie banskej činnosti alebo povolenie výstavby a užívania skladu výbušnín podľa banských predpisov a pod.

Preto bolo potrebné upresniť znenie § 5 ods. 1 (bod 12) vrátane príslušnej poznámky pod čiarou, ak aj ustanovenie § 9 ods. 10 zákona (bod 26).

Upresňuje sa tiež povinnosť na zaslanie oznámenia o zaradení podniku – pozri nižšie.

K bodom 11, 17, 19, 26, 30, 42, 45, 46, 48 a 61Účelom týchto zmien je, v nadväznosti na smernicu EP a R č. 2003/105/ES, ustanoviť rozumné lehoty na vypracovanie príslušnej dokumentácie, resp. na plnenie ďalších povinností ustanovených zákonom pre prevádzkovateľov podnikov, ktoré sú v súčasnosti „podprahové“, avšak v budúcnosti v dôsledku zvýšenia celkového množstva vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku, resp. v dôsledku zníženia niektorých prahových hodnôt v prílohe č. 1 zákona, rozhodnutím krajského úradu podľa § 4 ods. 7 a pod. môžu spadať pod režim zákona.

Ide o lehotu maximálne

a)troch mesiacov na

1.zaslanie oznámenia o zaradení podniku do príslušnej kategórie (bod 12),

2.vypracovanie programu prevencie závažných priemyselných havárií (bod 18),

3.ustanovenie odborne spôsobilej osoby (bod 31),

b)šesť mesiacov na zriadenie záchrannej služby alebo zabezpečenie plnenia jej úloh (bod 47),

b)jedného roka na

1.zavedenie bezpečnostného riadiaceho systému na zabezpečenie plnenia programu prevencie závažných priemyselných havárií (bod 20),

2.predloženie bezpečnostnej správy (bod 27),

3.vypracovanie havarijného plánu (bod 43),

4.predloženie podkladov na vypracovanie plánu ochrany obyvateľstva (bod 46),

5.informovanie verejnosti (bod 49),

6.poistenie alebo iný spôsob finančného krytia zodpovednosti za škodu (bod 62).

K bodu 12V záujme zabezpečenia adekvátnej informovanosti orgánov uvedených v tomto ustanovení sa upresňuje informačná povinnosť obvodného úradu životného prostredia voči týmto orgánom.

K bodu 13Ide o rozšírenie prípadov, kedy je potrebné prehodnotiť a podľa potreby aktualizovať oznámenie o zaradení podniku ako „prvotnú“ informáciu pre príslušné orgány. Okrem zmien v množstve, vlastnostiach a pod. vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku a trvalého zastavenia prevádzky podniku alebo konkrétneho „rizikového“ zariadenia povinnosť prevádzkovateľa prehodnotiť a zaslať aktualizované oznámenia sa vzťahuje aj na také ďalšie zmeny v činnosti podniku (zmeny v systéme dopravy, skladovania a umiestnenia vybraných nebezpečných látok, v infraštruktúre podniku, v organizačnej štruktúre a pod.), resp. zmeny zariadenia (rekonštrukcia, zmena prevádzkových tlakov, teplôt a iných určujúcich parametrov, energetickej bilancie látok v chemickom procese, riadiacich a zabezpečovacích prvkov a pod.), ktorá môže mať významný vplyv na zvýšenie rizika závažnej priemyselnej havárie.

K bodu 14Ide o drobnú legislatívno-technickú úpravu s ohľadom na zavedenie legislatívnej skratky „ministerstvo“ už v novelizovanom § 5 ods. 3.

K bodu 15Na získavanie podkladov pre plnenie notifikačnej povinnosti voči orgánom EÚ, ako aj príslušným orgánom podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná (napr. podľa Helsinského dohovoru o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií) a na účely informovania verejnosti a ďalších zainteresovaných strán vrátane príslušných orgánov verejnej správy a podnikateľskej sféry sa zriaďuje informačný systém prevencie závažných priemyselných havárií. Prevádzkovateľom tohto informačného systému bude ministerstvo, ktoré tým môže poveriť ním zriadenú organizáciu – Slovenskú agentúru životného prostredia.

Obsahom tohto informačného systému budú skutočnosti uvedené v odseku 2.

K bodom 16, 18 a 21Ide o upresnenie príslušných ustanovení zákona tak, aby viac korešpondovali s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi (napr. so zákonom č. 468/2002 Z. z. o systéme environmentálne orientovaného riadenia a auditu), technickými normami upravujúcim jednotlivé druhy manažérskych systémov (EMS, SMS, QMS), ako aj s Prílohami II a III smernice Seveso II.

K bodom 20, 22, 23, 24 a 25

Účelom týchto bodov je upresnenie textu príslušných odsekov § 9 zákona upravujúcich požiadavky na obsah (body21 a 23), predkladanie (body 24 a 26) a posudzovanie (bod 25) bezpečnostnej správy v súlade s intenciou smernice Seveso II a požiadavkami efektívneho uplatňovania zákona.

K bodom 27 a 28V súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v nadväznosti na bod 7 transponovanej smernice EP a R č. 2003/105/ES sa upresňujú

a)povinnosti orgánov verejnej správy, ktoré podľa osobitných predpisov vypracúvajú (obstarávajú) alebo schvaľujú rozvojové koncepcie alebo územnoplánovaciu dokumentáciu alebo povoľujú stavby, zariadenia alebo iné činnosti týkajúce sa podnikov kategórie A alebo kategórie B,

b)postavenie a činnosť obvodného úradu životného prostredia ako dotknutého orgánu štátnej správy v konaniach podľa písmena a).

Umiestnenie podnikov kategórie A a B voči sebe navzájom i voči okoliu môže v podstatnej miere ovplyvňovať úroveň rizika závažnej priemyselnej havárie, a to tak z hľadiska pravdepodobnosti vzniku závažnej priemyselnej havárie, ako aj rozsahu jej následkov (aktivácia vonkajších zdrojov rizika, eskalácia, domino efekt a pod.).

Je preto potrebné, aby sa tieto skutočnosti zohľadňovali nielen pri povoľovaní zriadenia a prevádzky podnikov kategória A a B, ale aj pri územnom plánovaní a povoľovaní výstavby a ďalších činností v ich okolí (priemysel, rekreácia a turizmus, obytná výstavba a i.), pri spracúvaní rôznych rozvojových koncepcií atď.

Obvodný úrad životného prostredia ako dotknutý orgán štátnej správy by mal uplatňovať tieto požiadavky v príslušných administratívnych konaniach uskutočňovaných príslušnými orgánmi štátnej správy podľa osobitných predpisov.

Návrh nového znenie odseku 3 nadväzuje na pripravovanú novelu zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, najmä na novelizáciu § 126 ods. 1 a novo navrhované § 140a a 140b cit. zákona.

K bodu 29V záujme zvýšenia úrovne prevencie závažných priemyselných havárií sa, popri povinnosti prevádzkovateľa podniku kategórie A alebo kategórie B ustanoviť odborne spôsobilú osobu na kontrolu a koordináciu plnenia úloh vyplývajúcich zo zákona, návrhom zákona ustanovuje tiež povinnosť prevádzkovateľa vytvoriť predpoklady (organizačné, riadiace, personálne, materiálne a pod.) na výkon jej funkcie.

K bodu 30Novým odsekom 2 sa odstraňujú niektoré nejasnosti spojené aplikáciou § 11 ods. 1 zákona obdobne, ako je tomu v prípade právnej úpravy v iných oblastiach (napr. v oblasti ochrany pred požiarmi, ochrany kvality a množstva vôd) – pozri napríklad tiež čl. III zákona.

K bodu 33Upresňujú sa dôvody zániku osvedčenia havarijného technika, resp. špecialistu na prevenciu závažných priemyselných havárií.

K bodom 35, 37, 38, 39 a 40Vypustenie ustanovení zákona uvedených v týchto bodoch je v záujme odstránenia určitých prekážok v podnikaní a v službách na vnútornom trhu v rámci Európskej únie.

K bodu 32 a 36V bode § 12 ods. 10 sa prvý krát v zákone spomínajú osobné údaje a z uvedeného dôvodu sa na uvedené miesto zavádza legislatívna skratka „osobné údaje“, pôvodné zavedenie skratky v § 13 ods. 3 sa vypúšťa a nahrádza sa legislatívnou skratkou. Z pôvodného znenia sa vypúšťa rodné číslo v súlade s ochranou osobných údajov podľa zákona č. 428/2002 Z. z. v znení zákona č. 602/2003 Z. z.

K bodu 36Ide o upresnenie textu a o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na body 35 a 38.

K bodu 43V nadväznosti na bod 12 transponovanej smernice a v záujme zvýšenia úrovne prevencie závažných priemyselných havárií v podnikoch kategórie A alebo B sa upresňuje povinnosť ich prevádzkovateľov na potrebné zapojenie a informovanie aj zamestnancov cudzích podnikateľov vykonávajúcich s vedomím prevádzkovateľa práce na území podniku, a to nielen pokiaľ ide o ich „teoretické“ školenie a oboznamovanie s havarijným plánom, ale aj pokiaľ ide o ich účasť na praktickom precvičovaní situácií podľa havarijného plánu.

K bodom 47 a 49Upresnenie povinností v § 22 zákona týkajúcich sa informovania verejnosti (bod 48) a ochrany niektorých údajov (bod 50) vychádza z bodu 8 písm. a) a b) transponovanej smernice (úprava textu v čl. 13 smernice Seveso II).

Navrhované znenie lepšie vystihuje rozmanitosť konkrétnych podmienok v podniku a jeho okolí a vytvára tiež základ pre upresnenie podrobnejšej úpravy vo vyhláške č. 489/2002 Z. z.

K bodu 54Doterajšie ustanovenie § 22 ods. 8 zákona, ktorým sa do právneho poriadku SR transponovalo ustanovenie článku 13 ods. 5 smernice Rady 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií zahŕňajúcich nebezpečné látky (tzv. smernica Seveso II), je po vecnej i formálnej stránke nepresné. Týmto bodom novely sa tento nedostatok odstraňuje a zároveň sa zabezpečuje dôslednejšie previazanie § 22 ods. 9 s § 10 zákona.

K bodu 55Ide o drobnú gramatickú úpravu.

K bodu 57Navrhovaná úprava lepšie nadväzuje na ustanovenia písmen f) až i) odseku 1 § 26 zákona, ale najmä správnejšie vystihuje kompetencie orgánov štátnej banskej správy na tomto úseku podľa osobitných predpisov.

K bodu 58 a 59Ide o upresnenie predmetného ustanovenia vyplývajúce zo vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a v nadväznosti tiež na nový § 5a zákona.

K bodu 60Ide o upresnenie postupu pri vykonávaní štátneho dozoru koordinovaným spôsobom uvedenými orgánmi vykonávajúcimi svoju činnosť podľa osobitných predpisov.

K bodu 62Toto doplnenie vyplýva z bodu 29 vyššie.

K bodu 63Ide o referenčný odkaz na transponovaný právny akt Európskych spoločenstiev.

K bodu 64Hlavným účelom, pre ktorý sa z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti tejto dôvodovej správy prikročilo k novelizácii smernice Seveso II, bola práve zmena a doplnenie jej Prílohy I. Ide o viacero rôznorodých zmien v uvedenej Prílohe. Preto sa pri transpozícii týchto zmien do návrhu zákona z pragmatických dôvodov pristúpilo ku komplexnému nahradeniu znenia pôvodnej prílohy č. 1 zákona.

Ide najmä o

a)rozšírenie a upresnenie zoznamu konkrétnych druhov vybraných nebezpečných látok (na báze dusičnanu amónneho, resp. dusičnanu draselného) vrátane zmeny či doplnenia príslušných prahových hodnôt v tabuľke I časti 1 (v nadväznosti na poznatky z havárie v Toulouse) – smernica Rady č. 80/876/EHS, na ktorej Prílohu II sa transponovaná smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/105/ES odvoláva, bola (vrátane jej novelizácie smernicou Rady 87/94/EHS) s účinnosťou od 11.12.2003 zrušená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/2003 z 13. októbra 2003 o hnojivách (Ú. v. EÚ L 304, 21.11.2003, str. 1); preto sa v príslušnej poznámke pod čiarou odkazuje už na toto nariadenie,

b)rozšírenie zoznamu karcinogénnych vybraných nebezpečných látok a niekoľko rádové zvýšenie ich prahových hodnôt v tabuľke I časti 1 – na základe výsledkov príslušných štúdií realizovaných Komisiou v spolupráci s členskými štátmi,

c)upresnenie zoznamu ropných produktov a zníženie o 50 % ich prahových hodnôt v tabuľke I časti 1 – z dôvodov ich rizikovosti z hľadiska ochrany životného prostredia, ochrany pred požiarmi a pod.,

d)upresnenie (v nadväznosti na poznatky z havárie v Enschede) vymedzenia kategórií nebezpečných vlastností vybraných nebezpečných látok v kategórii 4 a 5 tabuľky II časti 1, a to aj z hľadiska vzájomnej nadväznosti na príslušné ustanovenia Európskej dohody o medzinárodnej preprave nebezpečných vecí (ADR) inkorporovanej do komunitárneho práva smernicou Rady 94/55/ES – pôvodný návrh Komisie znížiť príslušné prahové hodnoty o 90 % v legislatívnom procese smernice 2003/105/ES neprešiel a prahové hodnoty ostávajú nezmenené, upresnil sa však postup pri výpočte množstva prítomných vybraných nebezpečných látok obsiahnutých vo výrobkoch (najmä v pyrotechnických),

e)upresnenie kategórie 9 nebezpečných vlastností vybraných nebezpečných látok v tabuľke II časti 1 a značné zníženie príslušných prahových hodnôt - na základe výsledkov štúdií realizovaných Komisiou v spolupráci s členskými štátmi,

f)upresnenie spôsobu výpočtu (na účely kategorizácie podnikov) súčtu pomerných množstiev tých vybraných nebezpečných látok, ktoré sú prítomné v podniku v podprahových množstvách – toto upresnenie sa premietlo do novelizácie tak § 4 zákona, ako aj do novelizácie časti 2 prílohy č. 1 zákona (body 3 a 57 tohto návrhu zákona).

K bodu 65V nadväznosti na referenčný odkaz v bode 64 sa týmto bodom dopĺňa zodpovedajúca príloha č. 3 k zákonu.

K čl. IIPodľa čl. 2 transponovanej smernice EP a R č. 2003/105/ES sú členské štáty povinné prijať zákony a iné právne predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 1. júla 2005. Tento termín bude dodržaný.

V Bratislave dňa 2.2.2005V Bratislave dňa 25. augusta 2004

Mikuláš Dzurinda

predseda vlády

Slovenskej republiky

László Miklós

minister životného prostredia

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

5

(N á v r h)

o d ô v o d n e n i ek návrhu vyhlášky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 490/2002 Z. z. o bezpečnostnej správe a o havarijnom pláne

___________________________________________________________________________

I. Všeobecná časťNávrh tejto vyhlášky sa predkladá do legislatívneho procesu v nadväznosti na prípravu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 525/2004 Z. z. (ďalej len „návrh zákona“). Dôvodmi na vypracovanie návrhu zákona i tejto vyhlášky sú:

a)transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok - novela tzv. smernice Seveso II,

b)premietnutie niektorých skúseností a požiadaviek, ktoré vyplynuli z viac ako dvojročného uplatňovania zákona č. 261/2002 Z. z. i vyhlášky č. 490/2002 Z. z. v praxi.

Touto vyhláškou sa transponujú niektoré podrobnosti z cit. smernice spadajúce do predmetu právnej úpravy vyhlášky č. 490/2002 Z. z., ktoré neboli zapracované do návrhu zákona.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a tvorbu pracovných miestZo zavedenia právnej úpravy podľa tejto vyhlášky nevyplývajú žiadne osobitné finančné, ekonomické a environmentálne vplyvy, ani vplyvy na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Doložka zlučiteľnostinávrhu vyhlášky

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ vyhlášky: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

2. Názov návrhu vyhlášky: vyhláška, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 490/2002 Z. z. o bezpečnostnej správe a o havarijnom pláne

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a)návrh vyhlášky svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva z hľadiska Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communuataire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy a screeningu

b)Slovenská republika nemá v tejto oblasti žiadne negociačné požiadavky

4. Problematika návrhu vyhlášky je upravená

a) v práve Európskej únie

- v čl. 2 Zmluvy o EÚ v amsterdamskom znení (ďalej len „Zmluva“), ktorý ustanovuje ako jednu z úloh EÚ trvalo udržateľný rozvoj

- v čl. 174 a 175 Zmluvy, ktoré upravujú politiku Spoločenstva v oblasti životného prostredia vrátane ochrany zdravia ľudí

b) v práve Európskych spoločenstiev

- v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu vyhlášky s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplná

6. Gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

7. Účasť cudzích expertov: bez účasti zahraničných expertov

II. Osobitná časťK čl. I

K bodu 1Ide o transpozíciu striktnej požiadavky podľa bodu 5 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/105/ES.

K bodom 2 a 4Ide o upresnenie textu uvedených ustanovení s ohľadom na vymedzenie pojmov podľa § 2 písm. k) a l) zákona č. 261/2002 Z. z.

K bodu 3Ide o drobnú úpravu formulácie ustanovenia § 15 ods. 1 písm. h) vyhlášky č. 490/2002 Z. z. lepšie vystihujúcu sledovaný účel.

K bodu 5Okrem odstránenia tlačovej chyby sa týmto bodom transponuje požiadavka účasti zamestnancov iného podnikateľa vykonávajúceho s vedomím prevádzkovateľa práce v podniku (ďalej len „cudzí podnikateľ“) na vypracúvaní havarijného plánu podľa bodu 6 písm. b) vyššie uvedenej smernice.

K bodu 6V súlade so zavedenými pojmami v zákone č. 261/2002 Z. z. i v ďalších ustanoveniach vyhlášky č. 490/2002 Z. z. sa upresňuje ustanovenie jej § 18 ods. 3 písm. c).

K bodu 7Ide o spresnenie formulácie § 18 ods. 4 v súlade s vymedzením pojmu „riziko závažnej priemyselnej havárie“ podľa § 2 písm. l) zákona č. 261/2002 Z. z.

K bodom 8, 10 a 11Ide o legislatívno-technickú úpravu odkazov s ohľadom na zmenu číslovania príslušných ustanovení zákona č. 261/2002 Z. z. (na ktoré sa vyhláška č. 490/2002 Z. z. odvoláva) v nadväznosti na jeho novelizáciu návrhom zákona.

K bodu 9Zmenou formulácie § 20 ods. 1 vyhlášky č. 490/2002 Z. z. sa reaguje na jednoznačnú požiadavku bodu 12 písm. b) vyššie uvedenej smernice, aby sa na precvičovaní havarijného plánu zúčastnili všetci zamestnanci prevádzkovateľa vrátane zamestnancov cudzieho podnikateľa.

K čl. IINadobudnutie účinnosti tejto vyhlášky sa predpokladá súčasne s nadobudnutím účinnosti návrhu zákona, t. j. 1. júla 2005.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

7

(N á v r h)

o d ô v o d n e n i ek návrhu vyhlášky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 489/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

___________________________________________________________________________

I. Všeobecná časťNávrh tejto vyhlášky sa predkladá do legislatívneho procesu v nadväznosti na prípravu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 525/2004 Z. z. (ďalej len „návrh zákona“). Dôvodmi na vypracovanie návrhu zákona i tejto vyhlášky sú:

a)transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií zahŕňajúcich nebezpečné látky (novela tzv. smernice Seveso II),

b)premietnutie niektorých skúseností a požiadaviek, ktoré vyplynuli z viac ako dvojročného uplatňovania zákona č. 261/2002 Z. z. i vyhlášky č. 489/2002 Z. z. v praxi.

Touto vyhláškou sa transponujú niektoré podrobnosti z cit. smernice spadajúce do predmetu právnej úpravy vyhlášky č. 489/2002 Z. z., ktoré neboli zapracované do návrhu zákona.

Doložka finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a tvorbu pracovných miestZo zavedenia právnej úpravy podľa tejto vyhlášky nevyplývajú žiadne osobitné finančné, ekonomické a environmentálne vplyvy, ani vplyvy na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

Doložka zlučiteľnostinávrhu vyhlášky

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ vyhlášky: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

2. Názov návrhu vyhlášky: vyhláška, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 489/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii:

a)návrh vyhlášky svojou problematikou patrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva z hľadiska Európskej dohody o pridružení, Národného programu pre prijatie acquis communuataire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy a screeningu

b)Slovenská republika nemá v tejto oblasti žiadne negociačné požiadavky

4. Problematika návrhu vyhlášky je upravená

a) v práve Európskej únie

- v čl. 2 Zmluvy o EÚ v amsterdamskom znení (ďalej len „Zmluva“), ktorý ustanovuje ako jednu z úloh EÚ trvalo udržateľný rozvoj

- v čl. 174 a 175 Zmluvy, ktoré upravujú politiku Spoločenstva v oblasti životného prostredia vrátane ochrany zdravia ľudí

b) v práve Európskych spoločenstiev

- v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu vyhlášky s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie: úplná

6. Gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

7. Účasť cudzích expertov: bez účasti zahraničných expertov

II. Osobitná časťK čl. IK bodom 1, 2, 7, 9 a 14Ide o legislatívno-technickú úpravu odkazov s ohľadom na zmenu číslovania príslušných ustanovení zákona č. 261/2002 Z. z. (na ktoré sa vyhláška č. 489/2002 Z. z. odvoláva) v nadväznosti na jeho novelizáciu návrhom zákona.

K bodu 3V nadväznosti na bod 12 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/105/ES sa aj v tejto vyhláške zdôrazňuje potreba zapojiť do vypracúvania programu prevencie závažných priemyselných havárií (ďalej len „program“) v primeranom rozsahu aj zamestnancov iných podnikateľov, ktorí vykonávajú s vedomím prevádzkovateľa práce v podniku, na označenie ktorých sa zavádza legislatívna skratka „cudzí podnikateľ“ – obdobne ako je tomu vo vyhláške č. 490/2002 Z. z..

K bodom 4 a 5V nadväznosti na novelu Prílohy III smernice Seveso II [bod 12 písm. b) smernice 2003/105/ES] sa bodmi 5 a 6 upresňujú náležitosti bezpečnostného riadiaceho systému (v oblasti havarijného plánovania), ktorý sú povinní zaviesť prevádzkovatelia podnikov kategórie B na zabezpečenie plnenia programu.

Zdôrazňuje sa tiež potreba primeraného zapojenia do tohto systému aj zamestnancov cudzích podnikateľov.

K bodu 6Ide o legislatívno-technickú úpravu v nadväznosti na zavedenie legislatívnej skratky „cudzí podnikateľ“ v bode 3 vyššie.

K bodu 8Ide o upresnenie a väčšiu adekvátnosť a adresnosť informácie pre verejnosť poskytovanú predovšetkým dotknutej verejnosti podľa § 22 zákona č. 261/2002 Z. z. Najmä pri rozľahlejších chemických podnikoch s viacerými druhmi technológií, prítomných vybraných nebezpečných látok a pod. dochádza k rôznemu druhu a rozsahu ohrozenia jednotlivých skupín verejnosti, objektov a priestorov všeobecného záujmu atď. V takýchto prípadoch je preto potrebné informáciu pre dotknutú verejnosť v primeranom rozsahu bližšie špecifikovať pre tieto jednotlivé skupiny, objekty, priestory, druhy závažných priemyselných havárií a pod.

Preto sa obdobné upresnenie zavádza smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/105/ES aj do smernice Seveso II.

K bodom 10 a 17V týchto bodoch sa upresňuje odkaz na vzor prvotného hlásenia o závažnej priemyselnej havárii v § 22 vyhlášky (tzv. krátka správa) vrátane upresnenia členenia prílohy č. 5.

K bodom 11 a 18V týchto bodoch sa upresňuje odkaz na vzor písomnej správy o príčinách a následkoch závažnej priemyselnej havárie a o prijatých opatreniach (tzv. dlhá správa) v § 23 vyhlášky vrátane upresnenia členenia príslušnej časti prílohy č. 5 v prípadoch, ak následky závažnej priemyselnej havárie nespĺňajú rozsah (kritériá) podľa prílohy č. 2 zákona č. 261/2002 Z. z.

K bodom 12 a 19V týchto bodoch sa upresňuje odkaz na vzor písomnej správy o príčinách a následkoch závažnej priemyselnej havárie a o prijatých opatreniach (tzv. dlhá správa) v § 23 vyhlášky vrátane upresnenia členenia príslušnej časti prílohy č. 5 v prípadoch, ak následky závažnej priemyselnej havárie spĺňajú rozsah (kritériá) podľa prílohy č. 2 zákona č. 261/2002 Z. z.

K bodu 13Ide o legislatívno-technickú úpravu odkazu s ohľadom na zmenu číslovania odsekov v § 23 vyhlášky.

K bodu 15Ide o drobnú gramatickú – formulačnú úpravu pôvodného ustanovenia novelizovanej vyhlášky.

K bodu 16V nadväznosti na bod 3 vyššie týkajúci zapájania zamestnancov cudzieho podnikateľa do vypracúvania programu prevencie závažných priemyselných havárií sa logicky rozširuje aj príslušná časť prílohy č. 2 (týkajúca sa identifikácie potrieb kvalifikácie, školenia a výcviku) aj na zamestnancov cudzieho podnikateľa.

K bodu 20V tomto bode sa upresňuje názov príslušných orgánov miestnej štátnej správy vo vyhláške tak, aby bol v súlade so zákonom č. 261/2002 Z. z. v znení zákona č. 525/2003 Z. z.

K čl. IINadobudnutie účinnosti tejto vyhlášky sa predpokladá súčasne s nadobudnutím účinnosti návrhu zákona, t.j. 1. júla 2005.

zobraziť dôvodovú správu