Zákon o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov 276/2009 účinný od 01.01.2016 do 31.08.2018

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 39/2015 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky v spolupráci s Národnou bankou Slovenska pripravilo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 39/2015 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“), ktorým sa v roku 2015 do slovenského právneho poriadku zaviedol nový rámec prevencie a riešenia krízových situácií na finančnom trhu.

Hlavným dôvodom návrhu zákona je najmä legislatívno-technické upravenie textu zákona č. 371/2014 Z. z. v súlade s vývojom stále prebiehajúceho transpozičného procesu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (ďalej len „smernica“) v niektorých členských štátoch Európskej únie a s tým súvisiacimi diskusiami k výkladu a uplatňovaniu ustanovení smernice zo strany Európskej komisie a Európskeho orgánu pre dohľad nad bankovníctvom (ďalej len „EBA“).
Návrhom zákona sa upravujú aj niektoré iné zákony upravujúce oblasť finančného trhu, najmä zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 213/2014 Z. z. a zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 117/2015 Z. z., v ktorých sa upravujú ustanovenia spojené s riešením krízových situácií a to predovšetkým ustanovenia o procesoch a úkonoch predchádzajúcich a slúžiacich ako prevencia vzniku krízových situácií bánk a obchodníkov s cennými papiermi.

Navrhovaná novelizácia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisia len s potrebou technickej úpravy niektorých vzťahov súvisiacich s riešením krízových situácií.

Návrh zákona novelizuje aj zákon č. 276/2009 Z. z. o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to zapracovaním znenia Oznámenia Európskej komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou (Oznámenie o bankovníctve) z augusta 2013 pre potreby účinného uplatňovania vládnych stabilizačných opatrení podľa § 72 až 75 zákona.

Obsahom návrhu zákona je aj zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 233/2012 Z. z. a zákona č. 87/2015 Z. z., ktorým sa upravuje účel použitia osobitného odvodu a návratnosť zdrojov v prípade ich použitia.

Navrhované úpravy znenia zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisia s potrebou spresnenia znenia textu uvedeného zákona vo vzťahu k zaužívaným pojmom pracovného práva. Novelizácia zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisí s potrebou spresnenia znenia vytvorenia registra vybraných informácií o poistných udalostiach za účelom je prevencie najmä poistných podvodov a ochrany osobných údajov poistníkov vedených v tomto zozname.

Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov sa navrhuje doplniť z dôvodu umožnenia elektronickej komunikácie exekútorov s bankami pre potreby exekučného konania.

Cieľom návrhu zákona je zabezpečenie dlhodobej stability finančného sektora Slovenskej republiky ako súčasti finančného trhu Európskej únie. Podnetmi a dôvodmi na vypracovanie návrhu zákona boli najmä diskusie s účastníkmi slovenského finančného trhu po zavedení zákona do slovenského právneho poriadku a výsledky expertných diskusií a verejných konzultácií s Európskou komisiou a EBA k výkladu a uplatňovaniu niektorých ustanovení smernice a  k sekundárnej legislatíve Európskej komisie a EBA. Európska komisia a EBA zároveň v priebehu roka 2014 a v roku 2015 vypracovali delegované a vykonávacie akty, technických štandardy a usmernenia, ktorými sa podrobnejšie upravujú jednotlivé opatrenia vyplývajúce zo smernice BRRD.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska považujú za nevyhnutné zabezpečiť úpravu zákona č. 371/2014 Z. z. tak, aby ustanovoval plnohodnotný právny rámec pre riešenie krízových situácií s prihliadnutím na diskusie s účastníkmi finančného trhu a najnovšie výsledky práce Európskej komisie a EBA. Docieli sa tým efektívne riešenie potenciálnych krízových situácií na finančnom trhu a bezproblémové a promptné uplatnenie jednotlivých opatrení v súlade so zákonom a európskym právnym rámcom pre riešenie krízových situácií.

Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na verejné financie a podnikateľské prostredie. Navrhovaný zákon nemá sociálne vplyvy a vplyvy na životné prostredie. Návrh zákona prispeje k informatizácií verejnej správy zavedením automatizovaného poskytovania informácií o činnosti Rady pre riešenie krízových situácií (ďalej len „rada“) prostredníctvom jej novozriadeného webového sídla.

Návrh zákona bude predložený na vnútrokomunitárne pripomienkovanie Európskej centrálnej banke podľa čl. 15 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky a podľa rozhodnutia Rady č. 98/415/ES o poradení sa s Európskou centrálnou bankou  o návrhu právnych predpisov. Návrh zákona bude oznámený aj Európskej komisií v súlade s pravidlami stanovenými pre štátnu pomoc z dôvodu zrušenia schémy štátnej pomoci stanovenej zákonom č. 276/2009 Z. z. o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a aj s právom Európskej únie.

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2016 okrem niektorých ustanovení, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. júla 2016 z dôvodu zosúladenia nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku.


 

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 39/2015 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1
Ide o doplnenie a sprehľadnenie znenia ustanovenia upravujúceho cieľ zákona, pričom je zvýraznený cieľ zákona spočívajúci v  zabránení významným nepriaznivým vplyvom na finančnú stabilitu Slovenskej republiky.

K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú úpravu znenia ustanovenia za účelom spresnenia definície riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, ktorá je významnou súčasťou riešenia krízovej situácie vybraných inštitúcií upravenej týmto zákonom.

K bodu 3
Ide o legislatívno-technickú úpravu textu ustanovenia zákona.

K bodu 4
Ide o spresnenie znenia a zosúladenie ustanovenia vo vzťahu k definícii rezolučného orgánu na úrovni skupiny.

K bodu 5
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia definície orgánu dohľadu na úrovni skupiny v súlade so znením článku 4 odsek 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.

K bodu 6 až 8
Návrhom znenia sa spresňujú definície „nástrojov vlastníctva“, „iných nástrojov vlastníctva a „príslušného kapitálového nástroja“ pre potreby zákona a jeho aplikácie v praxi.

K bodu 9
Ide o sprehľadnenie znenia ustanovenia a spresnenie definície kritickej funkcie vybranej inštitúcie vo vzťahu k iným členským štátom.

K bodu 10
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena poznámok pod čiarou.

K bodu 11
Ide o sprehľadnenie textu zákona doplnením definícií pojmov „osoby v skupine“, „ vybranej inštitúcie tretej krajiny“, „mimoriadnej verejnej finančnej podpory“, „hlavnými oblasťami obchodnej činnosti a „zabezpečeného záväzku“ v nadväznosti na článok 2 odsek 1 body 31, 86, 28, 36 a 67 smernice.

K bodu 12
Ide o legislatívno-technickú zmenu – precizuje sa okruh úloh zamestnancov v osobitnom organizačnom útvare Národnej banky Slovenska. Jednoznačne sa stanovuje, že zamestnanci vykonávajúci úlohy podľa § 3 ods. 2 zákona sú oprávnení vykonávať úkony potrebné v konaní vedenom pred radou a zavádza sa legislatívna skratka „určený zamestnanec“.

K bodu 13
Ide o vecnú zmenu – spresnenie požiadaviek na osobu, ktorá je členom rady a do ktorého riadiacej pôsobnosti spadá osobitný organizačný útvar riešenia krízových situácií Národnej banky Slovenska. Zároveň sa rozširuje okruh členov rady o riaditeľa Štátnej pokladnice, nakoľko súčinnosť Štátnej pokladnice a jej spolurozhodovanie je pre riešenie krízových situácií je pre ich úspešné zvládnutie nevyhnutná.

K bodu 14
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie označenia subjektu, ktorý dohľad vykonáva.

K bodu 15
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu odborných a iných kritérií, ktoré musí spĺňať osoba, ktorá je členom rady.

K bodu 16
Ide o vecnú zmenu – rozšírenie rozsahu dôvodov pre zánik členstva v rade.

K bodu 17
Návrh má legislatívno-technický charakter, pričom spresňuje znenie a odstraňuje duplicity znenia zákona.

K bodu 18
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s doplnením nových § 6a a 6b.

K bodu 19
Ide o legislatívno-technickú zmenu – v súvislosti s premiestnením tohto ustanovenia v pôvodne duplicitnom výskyte v § 33 odsek 2 a § 52 odsek 3 zákona.

K bodu 20
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie postavenia predsedu rady.

K bodu 21
Ide o vecnú zmenu – nadväzujúcu na zmenu v § 6, doplnenie § 6a až § 6i vyplýva z potreby sprehľadnenia konania a rozhodovania rady v pléne ako aj prostredníctvom jej členov a sprehľadnenia právomocí jednotlivých členov. Navrhované znenie spresňuje okruh individuálnych rozhodnutí, ktoré bude rada vydávať ako orgán verejnej moci v konaní v prvom stupni v pléne a prostredníctvom výkonného člena rady. 
Novelu sa zavádza druhý stupeň konania v rámci rady, a to vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhoduje výkonný člen rady (rozhodnutia mimo rezolučného konania podľa štvrtej časti) s výnimkou rozhodnutia o vylúčení z konania alebo zamietnutí námietky zaujatosti proti určenému zamestnancovi a prizvanej osobe podľa zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na konanie a rozhodovanie v druhom stupni o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu je príslušná rada v pléne. Rozklad nemá odkladný účinok.

Vzhľadom na pripravovaný nový Správny súdny poriadok sa z textu zákona vypúšťajú ustanovenia ustanovujúce Najvyšší súd Slovenskej republiky za odvolací orgán rozhodujúci o odvolaniach proti rozhodnutiam rady v rezolučnom konaní. Orgán druhého stupňa v rezolučnom konaní sa upravuje všeobecnejšie (pravdepodobne s účinnosťou od 1. júla 2015 to bude Krajský súd Bratislava) a bude rozhodovať o opravných prostriedkoch proti všetkých prvostupňovým rozhodnutiam rady v pléne. Všeobecná správna žaloba proti prvostupňovým rozhodnutiam rady v pléne nemá odkladný účinok okrem rozhodnutia o uložení pokuty.
Na konanie a rozhodovanie rady sa vzťahuje zákon č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Vzťah zákona k zákonu č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sa teda dá charakterizovať ako „lex specialis“ k „lex generalis“, ustanovenia zákona budú mať prednosť pred úpravou podľa zákona č.  747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Návrh spresňuje a dopĺňa ochranu práv tretích osôb nadobudnutých v dobrej viere a ich oprávnených záujmov. Rozhodnutie súdu o opravnom prostriedku, ktoré zruší alebo zmení rozhodnutie rady nebude mať vplyv na platnosť a účinnosť prevodu vlastníctva, ak tretia osoba nadobudla vlastníctvo k predmetu prevodu na základe alebo v súvislosti so zrušeným alebo zmeneným rozhodnutím v dobrej viere.

Ustanovenie § 6g oprávňuje radu na zabezpečenie výkonu rozhodnutí a podávanie návrhov na vykonanie rozhodnutia súdnym exekútorom s výnimkou výkonu rozhodnutí o uložení pokuty podľa § 98 zákona a vymáhaním príspevkov podľa dvanástej časti zákona, ktoré v rámci správy zabezpečuje Fond ochrany vkladov. 
Navrhované znenie jednoznačne stanovuje, že o proteste prokurátora proti rozhodnutiu rady bude rozhodovať rada v pléne.
Vzhľadom na požiadavku na rýchlosť rezolučného konania je účelné, aby odchylne od úpravy rozhodovania o námietke zaujatosti podľa §14 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov   rada v pléne rozhodla o námietke zaujatosti podanej proti jej členovi bezodkladne.

K bodu 22
Ide o spresnenie znenia ustanovenia vo vzťahu k dotknutým osobám a trvaniu povinnosti mlčanlivosti aj po skončení výkonu funkcie.

K bodu 23
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 63 odsek 1 písm. b) smernice.

K bodu 24
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona.

K bodu 25
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 63 odsek 1 písm. i) smernice.

K bodu 26
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona.

K bodu 27
Ide o sprehľadnenie znenia transpozície článku 84 odsek 1 písm. l) smernice.

K bodu 28
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia a odstránenie nadbytočnosti.

K bodu 29
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia § 10 a 11 a odstránenie duplicity pre výskyt ustanovení predmetného článku v § 9 odsek 1 písm. a) a § 40 zákona.

K bodu 30
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena pojmov v súlade s používaním pojmu „riadiaci orgán“ ako štatutárny orgán a dozorná rada aj v iných právnych predpisoch (napr. zákon o bankách), zmena pojmu v súlade s používaním pojmu „akcie a iné nástroje vlastníctva“.

K bodu 31
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 32
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 64 odsek 1 písm. a) a d) smernice.

K bodu 33 až 35
Návrh sprehľadňuje a upravuje znenie zákona a mení pojmy v súlade s používaním pojmov v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

K bodu 36 až 38
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona vo vzťahu k právomociam rady.

K bodu 39
Ide o sprehľadnenie znenia transpozície článku 65 odsek 1 smernice a zosúladenie znenia so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 40 až 44
Jedná sa o legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 66 smernice.

K bodu 45
Návrh spresňuje znenie ustanovenia vo vzťahu k rezolučnému orgánu tretej krajiny.

K bodu 46
Návrh spresňuje právomoci rady pri medzinárodnej spolupráci pri riešení krízových situácií.

K bodu 47
Navrhované znenie je spresnením znenia transpozície článku 93 a 97 smernice, na základe ktorého môže Slovenská republika uzavrieť dohodu o spolupráci s treťou krajinou na účely riešenia krízových situácií a podmienky za ktorých sa môže táto dohoda uzavrieť.

K bodu 48, 49 a51 a 52
Návrh bodov ustaľuje znenie zákona vo vzťahu k použitým pojmom.

K bodu 50
Návrh pojmovo precizuje znenie zákona pri ustanoveniach, ktoré stanovujú podmienky pre spoločné  rozhodovanie orgánov pre riešenie krízových situácií pri riešení krízových situácií na úrovni skupiny a pôvodne používaný pojem „spoločná dohoda“ nahrádza vecne vhodnejším pojmom „spoločné rozhodnutie“ v príslušných ustanoveniach zákona.

K bodu 53
Ide o sprehľadnenie, legislatívno-technickú a vecnú úpravu znenia transpozície článku 8 smernice, ktorou sa zabezpečuje, aby orgány poverené riešením krízovej situácie obmedzili rozsah a v akom majú iné inštitúcie v držbe záväzky oprávnené na záchranu pomocou vnútorných zdrojov, okrem záväzkov držanými subjektmi, ktoré sú súčasťou rovnakej skupiny.

K bodu 54
Návrh pojmovo precizuje znenie zákona pri ustanoveniach, ktoré stanovujú podmienky pre dosiahnutie spoločného  rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií pri riešení krízových situácií na úrovni skupiny a pôvodne používaný pojem „dohoda“ nahrádza vecne vhodnejším pojmom „rozhodnutie“ v príslušných ustanoveniach zákona.

K bodu 55
Návrh spresňuje použitie pojmu materskej spoločnosti v predmetnom ustanovení zákona.

K bodu 56
Ustanovenie spresňuje podmienky na posúdenie krízovej situácie ako riešiteľnej pre potreby posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny.

K bodu 57 až 60
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona v o vzťahu k použitým pojmom.

K bodu 61
Ide o legislatívno-technickú zmenu vzťahu k iným častiam zákona, iným všeobecne záväzným právnym predpisom, odvolaním sa proti rozhodnutiu rady a odkladného účinku odvolanie. Tieto vzťahy sú návrhom zákona riešené samostatne v znení jednotlivých ustanovení a preto nie je potrebná ich všeobecná úprava v odseku 10.

K bodu 62
Ide vecné a legislatívno-technické spresnenie znenia ustanovenia § 30 ods. 1 zákona.

K bodom 63 až 68
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 45 smernice.

K bodom 69 až 71
Návrh ustanovení upravuje znenie transpozície článku 45 odsek 12 písm. g) smernice.

K bodu 72
Ide o vecnú a legislatívno-technickú zmenu a spresnenie definície verejného záujmu v nadväznosti na návrh zmeny ustanovení § 77 až 78b zákona.

K bodu 73
Spresnenie znenia a zmena pojmov v súvislosti so zmenenou definíciou pojmu „nástroje vlastníctva“.

K bodu 74
Návrh odstraňuje duplicitu v súvislosti s navrhovanou úpravou § 5 ods. 7 zákona.

K bodu 75
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 76
Návrh zákona upravuje znenie transpozície článku 32 odsek 1 písm. b) smernice .

K bodu 77
Návrh znenia upravuje ustanovenie v súvislosti so zmenou navrhovanou v § 34 odsek 4 zákona.

K bodom 78 až 80
Návrh spresňuje hodnotenie splnenia podmienok rezolučného konania.

K bodu 81 a 82
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu za účelom zvýšenia efektivity rezolučného konania v súlade s cieľmi zákona.

K bodu 83
Ide o legislatívno-technickú zmenu – v súvislosti s doplnením nového § 6d a spresnenie znenia.

K bodom 84 až 87
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – spresnenie znenia a úprava v súvislosti s doplnením nového § 6f.

K bodu 88
Návrh ustanovuje procesnoprávnu možnosť osoby, ktorá o sebe tvrdí, že má byť účastníkom rezolučného konania, na napadnutie rozhodnutia rady o odmietnutí návrhu na začatie rezolučného konania.

K bodu 89
Ide o vecnú zmenu, ktorou sa rozširuje okruh osôb, ktorým sa doručuje rozhodnutie o zloženie rady o zástupcu štátnej pokladnice. 

K bodu 90
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 91
Návrh spresňuje znenie transpozície článku 87 odsek 1 smernice, v dôsledku ktorého sa ustanovujú rade zásady rozhodovania s možným vplyvom na viac ako jeden členský štát a v prípadoch, v ktorých sa vyžaduje prerokovanie s príslušným orgánom pred prijatím rozhodnutia.

K bodu 92
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona vo vzťahu k riešeniu krízových situácií dcérskej spoločnosti na úrovni skupiny, riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a oceňovania pre potreby rezolučného konania. Dôslednejšie sa ustanovuje postup pri riešení krízových situácií ako napr. spoluprácu s členmi príslušného kolégia pre riešenie krízových situácií, informačné povinnosti medzi príslušnými rezolučnými orgánmi, podmienky programu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny ako aj postup pre prípad, ak rada nesúhlasí s programom, ktorý navrhol iný orgán pre riešenie krízových situácií. 

K bodom  93 a 94
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia a odstránenie pre nadbytočnosť vzhľadom na právnu úpravu v § 5 odsek 7,  38 odsek 1, 41 odsek 1 a 70 odsek 1 písm. b). Spresnenie znenia v súvislosti s vypustením pôvodných odsekov 1 až 3.

K bodu 95
Ide o legislatívno-technickú spresnenie znenia vzhľadom k ukladaniu opatrení radou vo forme rozhodnutí.

K bodom 96 až 98
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so zmenami navrhovanými v § 52.

K bodu 99
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia zákona tak, aby boli pre radu zabezpečené financovanie nákladov, ktoré vzniknú v súvislosti s aplikáciou najmä rozhodnutí o uložení opatrení v rezolučnom konaní, a to až do momentu ich vymoženia od vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.

K bodu 100
Jedná sa o legislatívno-technickú zmenu presunom ustanovení § 52 ods. 8  do navrhovaného znenia § 73 za účelom zjednotenia podmienok pre uplatnenie vládnych stabilizačných nástrojov v ustanoveniach § 72 až 75, ktoré upravujú podmienky a postup predchádzajúci vykonaniu a postup uplatnenia vládnych stabilizačných opatrení.

K bodu 101
Navrhované znenie sprehľadňuje úpravu opatrenia prevodu majetku a to najmä vo vzťahu k okruhu osôb, ktorých súhlas sa na prevod nevyžaduje. Dopĺňa sa povinnosť nadobúdateľa požiadať orgán dohľadu o udelenie povolenia na výkon činnosti, ak takéto povolenie nemá. V súvislosti s podaním žiadosti o predchádzajúci súhlas na nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovanej účasti a vydaním rozhodnutia orgánu dohľadu sa upravuje postup, tak aby rozhodnutie o uložení opatrenie o prevode majetku nebolo zmarené, pokiaľ si situácia nevyžiada spätný prevod. Návrh zároveň upravuje použitie pojmov, spresnenie znenia a odkazov na súvisiace ustanovenia zákona.

K bodom 102 a 103
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 39 ods. 2 smernice, ktorý odkazuje na osobitný predpis umožňujúci oddialiť povinnosť zverejnenia ponuky na trhu a rovnako nedáva možnosť rozhodnutia inštitúcie zverejniť alebo nezverejniť takúto ponuku.

K bodu 104
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia použitia opatrenia preklenovacej inštitúcie tak, aby rada nebola povinná rozhodnúť o prevode vlastníctva nástrojov vlastníctva výhradne len na preklenovaciu inštitúciu.

K bodu 105
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia ustanovenia § 55 ods. 5.

K bodu 106 až 111
Ide o legislatívno-technickú zmenu zmenou a spresnením pojmov.

K bodu 112
Ide o spresnenie znenia a rozšírenie pôsobnosti rady aj na určenie osôb, ich zodpovednosti a odmeňovania v dozornej rade preklenovacej inštitúcie.

K bodu 113
Návrh ustanovenia spresňuje jeho znenie vo vzťahu k použitiu pojmu „predaj“.

K bodu 114
Návrh spresňuje a sprehľadňuje znenie ustanovenia odseku 7.

K bodu 115
Ide o legislatívno-technickú zmenu použitia pojmov v ustanovení zákona

K bodu 116
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia na účely súladu s pojmoslovím používaným zákonom o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 117
Ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorného odkazu v zákone.

K bodu 118
Ide o doplnenie úpravy zodpovednosti za škodu členov štatutárneho orgánu preklenovacej inštitúcie a úpravy prechodu práv a povinností na preklenovaciu inštitúciu.

K bodom 119 až 123
Návrh zákona mení použitie pojmov a spresňuje znenie zákona na účely súladu so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 124
Návrh spresňuje znenie ustanovenia § 57 ods. 7 a 8.

K bodom 125 a 126
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 42 odsek 7 smernice. Zmena pojmov.
K bodu 127
Ide o doplnenie úpravy zodpovednosti za škodu členov štatutárneho orgánu správcu aktív a úpravy prechodu práv a povinností na správcu aktív.

K bodom 128 až 131
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu použitia pojmov.

K bodu 132
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 44 odsek 1 a článkom 44 smernice.

K bodom 133 až 135
Návrh legislatívno-technicky upravuje a spresňuje použité pojmy.

K bodom 136 a 137
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 44 odsek 6 písm. b) smernice a legislatívno-technickú zmenu, ktorá vyplýva zo zmien v ustanoveniach dvanástej časti zákona.

K bodu 138
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 44 odseku 7 a odseku 8 písm. b) smernice a legislatívno-technickú zmenu, ktorá vyplýva zo zmien v ustanoveniach dvanástej časti zákona.

K bodom 139 a 140
Legislatívno-technická úprava znenia zákona.

K bodom 141 až 145
Ide o spresnenie ustanovení a úpravu textu a použitých pojmov.

K bodu 146
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia ustanovenia zákona spresnením terminológie v zmysle osobitných predpisov.

K bodom 147 a 148
Návrh spresňuje znenie ustanovenia zákona.

K bodu 149
Návrh spresňuje znenie ustanovenia zákona.

K bodom 150 až 1520
Návrh upravuje a spresňuje transpozíciu článku 48 odseku 1 písm. e) a odseku 5 smernice.

K bodom 153 až 157
Návrh upravuje a spresňuje použitie pojmov vzhľadom na znenie smernice a v nadväznosti na zmeny navrhované v § 12 zákona.

K bodom 158 až 161
Ide o legislatívno-technickú zmenu použitia pojmov a spresnenie znenia ustanovení zákona.

K bodom 162 a 163
Návrh úpravy znenia spresňuje transpozíciu článku 52 odsek 8 a 11 smernice.

K bodu 164
Návrh zmeny ustanovenia spresňuje znenie § 67 ods. 2 písm. d).

K bodu 165 až 170
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článkov 53, 54 a 55 smernice.

K bodu 171
Návrhom ustanovenia sa upravuje znenie § 70 odsekov 1 až 3, pričom sa znenie sprehľadňuje.

K bodom 172 a 173
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena pojmov a spresnenie znenia aj v súvislosti s novo navrhovaným znením § 70a.

K bodu 174
Návrh nového ustanovenia sprehľadňuje transpozíciu článku 59 a článkov 61 a 62 smernice.

K bodu  175 až 178
Návrh zmeny ustanovení § 71 spresňuje a sprehľadňuje znenie ustanovenia vo vzťahu k postupu pri odpísaní a konverzií kapitálových nástrojov.

K bodu 179
Navrhovaná zmena ustanovení § 72 až 75 má za cieľ legislatívno-technickú úpravu textu pôvodných ustanovení a ich zosúladenie s navrhovanou novelou zákona č. 276/2009 Z.z. o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej hospodárskej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V § 72 sa uplatnenie vládnych stabilizačných opatrení obmedzuje na prípady systémovej krízy ako situácie, ktorá môže negatívne ovplyvniť finančný trh a stabilitu Slovenskej republiky a preventívne uplatnenie vládnych stabilizačných opatrení môže pomôcť vybranej inštitúcií preklenúť krízovú situáciu a tak zabrániť je rozšíreniu do finančného systému, kedy by náklady na jej zmiernenie výrazne presiahli hodnotu pomoci poskytnutej prostredníctvom vládnych stabilizačných opatrení.

Právomoc rady uplatniť vládne stabilizačné opatrenia je previazaná s rámcom Európskej únie pre štátnu pomoc a sú precizované podmienky pre možnosť vykonania vládnych stabilizačných opatrení a postup schvaľovania opatrení verejnej kapitálovej podpory a dočasného verejného vlastníctva. Ministerstvo má vedúcu úlohu v procese prípravy a schvaľovania opatrení a pri komunikácií s Európskou komisiou, ktorej schválenie poskytnutia štátnej podpory je podmienkou na schválenie vykonania opatrení vládou Slovenskej republiky. Novelizácia posilňuje postavenie vlády Slovenskej republiky pri rozhodovaní o uplatnení opatrení, ktoré môžu mať závažný dopad na verejné financie a prostriedky občanov.

Ustanovenie § 73 precizuje podmienky uplatnenia vládnych stabilizačných opatrení. Ich uplatnenie musí byť vo verejnom záujme na predchádzaní a riešenie krízových situácií v súlade s týmto zákonom a v súlade s Európskym rámcom pre štátnu pomoc. Zjednocuje sa znenie povinnosti pre akcionárov a ostatných podriadených veriteľov podieľať sa na znášaní strát vybranej inštitúcie, pričom táto povinnosť musí byť splnená pred uplatnením vládnych stabilizačných opatrení. Zároveň je ustanovená povinnosť rady v procese prípravy žiadosti o uplatnenie vládnych stabilizačných opatrení skúmať možnosť uplatnenia a vykonateľnosti iných opatrení na riešenie krízových situácií podľa tohto zákona a požiadať o ich uplatnenie len v prípade ak iné opatrenia nie je možné použiť alebo už použité boli, avšak toto ich použitie neviedlo k vyriešeniu krízovej situácie.

Nasledujúce § 74 a 75 upravujú opatrenia verejnej kapitálovej podpory a dočasného verejného vlastníctve. Obe sú previazané s postupom pre schvaľovanie stabilizačnej pomoci podľa zákona č. 276/2009 Z. z. o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej hospodárskej krízy na bankový sektor a potrebu ich schválenia Európskou komisiou pre ich uplatnením. Zároveň je zdôraznená ich dočasnosť tak, aby keď odpadnú dôvody, ktoré viedli k ich uplatneniu a teda najmä sa obnoví fungovanie vybranej inštitúcie a jej schopnosť zabezpečenia primeranosti kapitálových zdrojov a zdrojov likvidity, mohol štát odpredať kapitálové nástroje alebo vlastnícky podiel na vybranej inštitúcií a tým ukončiť riešenie krízovej situácie pri zachovaní finančnej stability a pokračovaní kritických funkcií vybranej inštitúcií.

K bodom 180 až 183
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia oceňovania rozdielneho zaobchádzania pre ochranu účastníkov rezolučného konania a posilnenie ich postavenia, najmä vzhľadom na možnú náhradu vzniknutej škody.

K bodu 184
Legislatívno-technická úprava textu zákona.

K bodu 185
Návrh dopĺňa procesnú formu ochrany a uplatnenia práva akcionárov a veriteľov na náhradu prípadnej vyššej straty, ktorú by mohli utrpieť v dôsledku rozhodnutia o odpísaní a konverzii kapitálových nástrojov alebo rozhodnutia o uložení opatrenia zasahujúceho do vlastníctva vlastníkov nástrojov alebo práv veriteľov vybranej inštitúcie. Nevyhnutnou súčasťou uvedených rozhodnutí bude výzva na podanie prihlášky na vyplatenie náhrad vyplývajúcich z ocenenia rozdielneho zaobchádzania podľa § 77 zákona.  O priznaní náhrady vyplývajúcej z ocenenia rozdielneho zaobchádzania rozhoduje rada formou individuálneho správneho aktu – rozhodnutia. Výroková časť rozhodnutia musí okrem náležitostí podľa § 27 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom aj výšku náhrady, osobu oprávnenú na prijatie náhrady a osobu povinnú na vyplatenie náhrady.

K bodu 186
Legislatívno-technická úprava textu zákona.

K bodu 187
Legislatívno-technická úprava textu zákona.

K bodom 188 až 194
Legislatívno-technická úprava textu zákona za účelom sprehľadnenia a zjednotenia s inými ustanoveniami zákona.

K bodu 195
Návrh doplnenia a spresnenia úpravy znenia zákona.

K bodu 196
Navrhované znenie vyplýva z potreby oddelenia správy jednotlivých foriem príspevkov, ktoré sú vybrané inštitúcie povinné uhrádzať na financovanie riešenia krízových situácií. 
Navrhovanou zmenou sa precizuje definícia ročného príspevku. Systematicky sa z § 89 odseku 2 vypúšťa spôsob úhrady ročného príspevku a presúva sa do ustanovenia § 88 a dopĺňa sa formy úhrady mimoriadneho príspevku v hotovosti v eurách.
Úpravou predmetného paragrafu sa zasahuje do výpočtu výšky ročného príspevku, tak že chránený klientsky majetok podľa osobitného predpisu do tohto výpočtu nevstupuje.

K bodu 197
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – spresnenie znenia a o zosúladenie odkazu  pod čiarou s osobitným predpisom upravujúcim výšku sankcie, ak príspevky nebudú uhradené včas a riadne,  t. j.  čl. 13 Delegovaného nariadenia komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií.

K bodu 198
Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti so zmenou navrhnutou v § 90 odsek 3 zákona.

K bodu 199
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu. Do § 91 sa systematicky presúva upravené znenie problematiky prostriedkov riešenia krízových situácií pôvodne uvedených v § 93. Pôvodné znenie § 91 sa presúva do § 92 a upravuje sa najmä v súvislosti s potrebou špecifikácie kompetencií a obsahu výkonu správy národného fondu. Podľa § 89 odsek 3 zákona môže rada určiť, že ročný príspevok do národného fondu môže byť čiastočne uhradený neodvolateľným platobným záväzkom vybranej inštitúcie, ktorého splnenie je v plnej miere zabezpečené majetkom s nízkym rizikom a vysokou likviditou, ktorý nie je zaťažený žiadnymi právami tretích osôb a ktorý možno použiť na účely podľa § 91 odsek 5 (ďalej len „neodvolateľný platobný záväzok“). Ak by rada alebo Jednotná rada podľa čl. 42 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 rozhodla, že ročné príspevky je možné uhrádzať neodvolateľnými platobnými záväzkami, bude potrebné zabezpečiť ich správu, ktorá si  vyžaduje zvýšené nároky na personálne a finančné zdroje. S ohľadom na komplikovanosť problematiky spravovania neodvolateľných platobných záväzkov sa vytvára potreba zabezpečenia priestoru na výkon správy prostriedkov fondu aj inými subjektmi ako Fondom ochrany vkladov. Nové znenie umožňuje rade zveriť výkon aj len časti činností súvisiacich so správou prostriedkov zábezpeky inému subjektu.
Pôvodné znenie § 92 sa vypúšťa nakoľko prevod peňažných prostriedkov národného fondu do jednotného fondu na riešenie krízových situácií ustanoveného čl. 67 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 je premetom IGA.
Nové znenie § 93 spresňuje znenie v súvislosti s doplnením nového § 6g a úpravy vykonateľnosti radou určených príspevkov.

K bodom 200 až 210
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodom 211 až 213
Návrh zavádza nový druh sankcie obmedzením alebo pozastavením výkonu niektorej činnosti, služby alebo obchodu v prípade zistenia porušení zákona, nakoľko je vhodné, aby takéto oprávnenia v prípade porušenia zákona mala aj rada. Národná banka Slovenska naďalej disponuje takýmto nástrojom v prípade porušenia predpisov, ktorých dodržiavanie kontroluje ako orgán dohľadu nad finančným trhom.

K bodu 214
Ide o legislatívno-technickú zmenu – v súvislosti s navrhovanou zmenou upraviť toto znenie v § 98 odsek 10 zákona.

K bodu 215
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 216
Ide o legislatívno-technickú zmenu – sprehľadnenie znenia a úprava v súvislosti s doplnením nového § 6g.

K bodu 217 až 219
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – úprava spoločných a zavedenie prechodných ustanovení.

K bodu 220
Návrh pojmovo precizuje znenie zákona a pôvodne používaný pojem „príjemca“ nahrádza vecne vhodnejším pojmom „nadobúdateľ“ v príslušných ustanoveniach zákona.


Čl. II

K bodom 1 až 6
Ide o legislatívno-technickú zmenu - v súvislosti s novelizáciou zákona o bankách sa mení aj režim elektronickej komunikácie súdnych exekútorov s bankami, a to vo sfére poskytovania súčinnosti a rovnako v prípade výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu sa právny režim elektronickej komunikácie zjednocuje tak v § 34 ods. 13, ako aj v § 95 ods. 2 a v nadväzujúcom § 96 ods. 2 a 4 Exekučného poriadku. Navrhovaná právna úprava je založená na zákonnej povinnosti súdnych exekútorov komunikovať s bankami a pobočkami zahraničných bánk elektronicky, ak neexistujú technické prekážky elektronickej komunikácie. Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu sa zjednocuje pojem dohody, ktorá upraví podmienky elektronickej komunikácie medzi súdnymi exekútormi a bankami a pobočkami zahraničných bánk. Právna úprava bude tak definovať zákonnú povinnosť prioritnej elektronickej komunikácie tak pre súdnych exekútorov, ako i pre banky a pobočky zahraničných bánk. Navrhovaná právna úprava počíta aj s alternatívnou formou komunikácie pre prípad, že budú existovať technické prekážky elektronickej komunikácie. V tomto prípade bude môcť súdny exekútor s bankou komunikovať v písomnej – listinnej podobe a v prípade výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke doručovaním príkazu do vlastných rúk. Režim doručovania v listinnej podobe bude zachovaný do 1. augusta 2016, resp. do dátumu, kedy bude z osobitných predpisov vyplývať povinnosť komunikovať prostredníctvom dátových schránok.

Dohoda medzi komorou exekútorov a záujmovým združením bánk, ktorá rieši oba prípady elektronickej komunikácie, bude ponímať iný formálny štatút, pokiaľ ide o jej uzavretie, keďže v navrhovanom znení sa upúšťa od režimu § 213 ods. 3 tretia veta a uzavretie dohody bude vyhradené prezídiu komory. V tejto súvislosti sa v § 214 dopĺňa odsek 7, ktorý zaväzuje komoru po schválení dohody týkajúcej sa práv a povinností exekútorov zo strany prezídia komory, povinnosťou poskytnúť túto každému exekútorovi. V tejto súvislosti sa vyzdvihuje záujem na informovanosti exekútorov, keďže tak, ako je tomu v prípade dohody o elektronickej komunikácii, bude jej realizácia spočívať práve vo sfére výkonu exekučnej činnosti jednotlivými exekútormi.

Pokiaľ ide o dohodu o elektronickej komunikácii, táto bude obsahovať najmä technické riešenia, podmienky elektronickej komunikácie, rámcové záväzky plynúce z realizácie režimu elektronickej komunikácie a podobne. V súvislosti so zákonným režimom je potrebné ešte doplniť, že dohoda bude upravovať podmienky a podrobnosti elektronickej komunikácie, samotná povinnosť elektronicky komunikovať však bude plynúť z Exekučného poriadku.

V rámci zachovania právnej istoty a reálnosti realizácie elektronickej komunikácie sa pre exekútorov zavádza prechodné obdobie, počas ktorého sú povinní prijať všetky potrebné opatrenia, aby mohli plnohodnotne elektronicky komunikovať najneskôr 1. augusta 2016, a rovnako sa výslovne ustanovuje, že doposiaľ uzavretá dohoda podľa § 34 ods. 13 je dohodou podľa tohto zákona, podliehajúcou režimu vzniku, resp. zmien a doplnení podľa ustanovení tohto zákona.

Čl. III

K bodu 1
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – doplnením definície pojmu „skupina“ na účely ustanovení upravujúcich ozdravné plány a vnútroskupinovú finančnú podporu.

K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – doplnením pojmu „zahraničná banka“ do ustanovenia § 7 ods. 15 písmena b) až d) sa zabezpečí, že dôveryhodnosť stanovených osôb sa bude posudzovať aj vo väzbe na ich pôsobenia v tomto subjekte.  

K bodu 3
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – v nadväznosti na ustanovenie § 7 ods. 15. Doplnením druhej vety do § 7 ods. 16 zákona o bankách sa pri posudzovaní dôveryhodnosti príslušných osôb bude zohľadňovať, či napr. spoločnosť vstúpila do likvidácie dobrovoľne t.j. bez finančných problémov z dôvodu, že sa sama rozhodla ukončiť činnosť. Obdobne sa bude posudzovať aj odobratie povolenia, keďže z praxe vyplynulo, že odobratie povolenia môže byť v iných krajinách vnímané ako dobrovoľné ukončenie činnosti na základe žiadosti t.j. ekvivalent žiadosti o vrátanie povolenia napr. na základe zákona o bankách.

K bodu 4
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – z dôvodu jednoznačnosti výkladu ustanovenia a jeho aplikácie sa navrhuje ustanovenie upraviť tak, aby bolo zrejmé, že predchádzajúci súhlas na voľbu resp. ustanovenie osôb uvedených v § 9 ods. 4 zákona o bankách sa vyžaduje pre každú voľbu (ustanovenie do funkcie), či už prvotnú alebo nasledujúcu po skončení funkčného obdobia. Súčasne sa do ustanovenia § 9 ods. 4 zákona o bankách dopĺňa povinnosť pre banky písomne informovať Národnú banku Slovenska o dni vzniku a dni zániku funkcie člena štatutárneho orgánu a člena dozornej rady. Taktiež sa navrhuje upraviť odsek 5 tak,  aby bolo zrejmé, že predchádzajúci súhlas na ustanovenie osôb uvedených v § 9 ods. 5 zákona o bankách sa vyžaduje pre každé ustanovenie do predmetnej funkcie, či už prvotné alebo nasledujúce po skončení funkčného obdobia.

K bodu 5
Ide o technicko-vecnú zmenu - do § 23a ods. 1 zákona o bankách sa navrhujú doplniť nové písmená, v ktorých sa uvádzajú osoby, na ktoré sa majú ustanovenia o odmeňovaní aplikovať. Okrem iného sú to aj osoby podľa Nariadenia EK. V dôsledku doplnenia týchto písmen sa rozšíril okruh osôb, na ktoré sa majú aplikovať zásady odmeňovania. S odsekom 1 je spojený odsek 2, ktorý člení typ odmeny na zaručenú pevnú zložku celkovej odmeny a pohyblivú zložku celkovej odmeny. Zaručená zložka odmeny sa v závislosti od typu osoby, ktorej sa vypláca člení na mzdu a odmenu. Mzda je určená zamestnancom a odmena členom štatutárneho orgánu a dozornej rady. V odseku 2 sa teda navrhuje zohľadniť rozšírený okruh osôb, v dôsledku čoho v odseku 2 je potrebné doplniť, aký typ zaručenej pevnej zložky celkovej odmeny sa vypláca osobám, ktorý boli doplnený do odseku 1 (s výnimkou členov dozornej rady).

K bodu 6
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 92 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ  o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES  sa dopĺňajú ďalšie osoby, na ktoré sa budú vzťahovať zásady odmeňovania. Uvedené rozšírenie okruhu osôb na ktoré sa budú vzťahovať zásady odmeňovanie vyplýva z článku 92 ods. 2 písm. e) smernice a z Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 604/2014 vydaného podľa článku 92 od. 4 smernice na základe ktorého sa určujú kvalitatívne a kvantitatívne kritéria na vymedzenie osôb zodpovedných za rizikový profil banky.

K bodu 7
Ide o legislatívno-technickú zmenu  – v spojitosti s doplnením § 23a ods. 1. písm. a).

K bodu 8
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 23a odseku 6, ktorá vyplýva z transpozície článku 93 smernice 2013/36/EÚ. Touto zmenou sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 9
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 23b odseku 1 písm. e) ktorá vyplýva z ustanovenia článku 94 ods. l) smernice 2013/36/EÚ. Touto úpravou sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou. Navrhovanou zmenou sa dosiahne to, že pohyblivá zložka odmeňovania bude tvorená zo zložiek uvedených v § 23b ods. 1 a v spojení s ustanovením § 23b ods. 5 bude musieť byť poskytovaná aj vo forme cenných papierov a iných finančných nástrojov, a to vo výške 50% sumu pohyblivej zložky celkovej odmeny. Vzhľadom aktuálne podmienky na finančnom trhu (neexistencia potrebných cenných papierov alebo finančných nástrojov) nebude uplatnenie tejto požiadavky pre dotknuté subjekty jednoduché.

K bodu 10
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 23b odseku 6, ktoré vyplýva z článku 94 ods. 1 písm. e) smernice 2013/36/EÚ a ktorou sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 11
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu ustanovenia § 23b odseku 8, ktorá vyplýva z článku 94 ods. 1 písm. n) smernice 2013/36/EÚ. Touto úpravou sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 12
Navrhovaným doplnením druhej vety do ustanovenia  § 23d odseku 2, ktoré vyplýva z článku 95 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 13
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 5 odsek 1 smernice v spojení s článkom 74 nariadenia CRD IV. Navrhovanou úpravou sa zohľadňuje, že je na samotnej ECB, akú formu ozdravných plánov zvolí v prípade ňou dohliadaných subjektov. Súčasne sa do ustanovenia dopĺňa, že takéto ozdravné plány sú súčasťou systému riadenia banky.

K bodu 14 až 18
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 19
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 20
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 5 odsek 2 smernice. Touto úpravou sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 21
Ide o vecnú a legislatívno-technickú zmenu – navrhuje sa špecifikovať do kedy po schválení ozdravného plánu je banka povinná predložiť ozdravný plán Národnej banke Slovenska.
K bodu 22
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia vzhľadom na úpravu navrhovanú v § 33p odsek 1 zákona o bankách.

K bodu 23
Ide o vecnú zmenu – navrhuje sa primerané predĺženie lehoty na predloženie ozdravného plánu rade. Berúc do úvahy celkovú lehotu na posúdenie ozdravného plánu (6 mesiacov od predloženia) aj primerané predĺženie lehoty na predloženie ozdravného plánu rade jej stále dáva dostatok času na predloženie oznámenia Národnej banke Slovenska, ktoré má charakter odporúčania.

K bodom 24 a 25
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 6 smernice.

K bodom 26 a 27
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 1 odsek 2 bod 85 smernice. Pomocou tejto úpravy sa špecifikuje lehota, v akej banka predkladá skupinový ozdravný plán Národnej banke Slovenska na posúdenie.

K bodu 28
Ide o vecnú zmenu – vzhľadom k tomu, že Národná banka Slovenska v tomto prípade vystupuje ako orgán dohľadu na konsolidovanom základe a skupinový ozdravný plán sa predkladá orgánu dohľadu iného členského štátu, jedná sa o orgán dohľadu príslušný pre dohľad nad zahraničnou bankou t.j. subjektom, ktorý nemá sídlo na území Slovenska.

K bodu 29
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 30
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena pojmov.

K bodu 31
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 8 smernice. Upravuje sa procesný postup schvaľovania skupinových ozdravných plánov.

K bodu 32
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 33
Ide o legislatívno-technickú zmenu – z dôvodu novely zákona o úveroch na bývanie navrhovanej úpravy opatrení včasnej intervencie v osobitnom novom § 65a zákona o bankách. Zmena pojmu v súlade s transpozíciou pojmu „collateral“  do zákona v podobe pojmu „zábezpeka“.

K bodu 34
Ide o legislatívno-technickú zmenu – z dôvodu novely zákona o úveroch na bývanie navrhovanej úpravy opatrení včasnej intervencie v osobitnom novom § 65a zákona o bankách.

K bodu 35
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 19 odsek 7 smernice. Podľa súčasnej formulácie tohto ustanovenia by k ustanoveniu hodnoty protiplnenia za poskytnutie skupinovej podpory nemalo dôjsť skôr ako v čase jej poskytnutia. Hodnota protiplnenia musí byť však stanovená už v zmluve a jej uzavretie predchádza poskytnutiu takejto podpory, preto by hodnota protiplnenia mala byť v čase poskytnutia už známa. Z uvedeného dôvodu sa ustanovenie upravuje tak, že hodnota protiplnenia nie je ešte ustanovená v čase keď sa ešte len rozhoduje o poskytnutí skupinovej podpory.

K bodu 36
Ide o legislatívno-technickú zmenu – z dôvodu úpravy opatrení včasnej intervencie v osobitnom novom § 65a zákona o bankách.

K bodu 37
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 19 odsek 5 smernice.

K bodu 38
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 20 smernice. Upravuje sa procesný postup schvaľovania návrhov zmlúv o skupinovej podpore.

K bodu 39
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena pojmov a spresnenie znenia.

K bodu 40
Ide o legislatívno-technickú zmenu – zmena pojmov a spresnenie znenia.

K bodu 41
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia vzhľadom na úpravu navrhovanú v § 33u zákona o bankách.

K bodu 42
Ide o vecnú zmenu – navrhované znenie § 37 ods. 4 dopĺňa povinnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk, vrátane bánk a ich pobočiek, ktoré sa nezúčastňujú na systéme ochrany vkladov v Slovenskej republike. Legislatívnym odkazom sa definuje obsah povinností, ktorý bude stanovený výlučne zákonom o ochrane vkladov ako osobitným predpisom. Zároveň sa odstraňuje pôvodná posledná veta, pretože táto je plnohodnotne nahradená informačnými povinnosťami v zmysle návrhu novely zákona o ochrane vkladov.

K bodu 43
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 111 odsek 2 písm. d) smernice.

K bodu 44
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 111 odsek 2 písm. a) a b) smernice. Úprava danej problematiky sa novelou zákona o úveroch na bývanie presúva do nového § 65a zákona o bankách.

K bodu 45
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 111 odsek 2 písm. e) smernice.

K bodu 46
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia z dôvodu úpravy opatrení včasnej intervencie v novom § 65a a navrhovanej novelou zákona o úveroch na bývanie.

K bodu 47
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 29 smernice.

K bodu 48
Ide o vecnú zmenu – navrhuje sa, aby sa ustanovili primerané požiadavky na odbornú spôsobilosť a zamedzenie konfliktu záujmov členov štatutárneho orgánu správcu, ktorým je právnická osoba. 

K bodu 49
Ide o vecnú zmenu – navrhuje sa, aby sa ustanovili primerané požiadavky na odbornú spôsobilosť správcu.

K bodu 49
Ide o vecnú zmenu – na spoločníkov alebo akcionárov správcu, ktorý je právnickou osobou, na štatutárny orgánom, členov štatutárneho orgánu, členov dozorného orgánu tejto právnickej osoby a zamestnancov tejto právnickej osoby, prostredníctvom ktorých správca vykonáva nútenú správu sa vzťahujú obmedzenia ako pri fyzickej osobe správcovi v nadväznosti na zabránenie konfliktu záujmov voči banke, v ktorej správca vykonáva nútenú správu. 

K bodu 50
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia, keďže výkon funkcie zástupcu správcu sa považuje za verejnú funkciu, ak je zástupca správcu fyzickou osobou.

K bodu 51
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 29 odsek 2 smernice.

K bodu 52
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 29 odsek 5 smernice.

K bodu 53
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 29 odsek 1 smernice.

K bodu 54
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia vzhľadom na úpravu procesu zavádzania nútenej správy nad bankou, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku. 

K bodu 55
Ide o vecnú zmenu – navrhovanou úpravou sa mení režim elektronickej komunikácie súdnych exekútorov s bankami, a to vo sfére poskytovania súčinnosti a rovnako v prípade výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Navrhovaná právna úprava je založená na zákonnej povinnosti súdnych exekútorov komunikovať s bankami a pobočkami zahraničných bánk elektronicky, ak neexistujú technické prekážky elektronickej komunikácie. Navrhovaná právna úprava počíta aj s alternatívnou formou komunikácie pre prípad, že budú existovať technické prekážky elektronickej komunikácie. V tomto prípade bude môcť súdny exekútor s bankou komunikovať v písomnej – listinnej podobe a v prípade výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke doručovaním príkazu do vlastných rúk.

K bodu 56 a 57
Ide o vecnú zmenu – navrhnutou úpravou sa dopĺňa zákon novým písmenom u) do § 91 ods. 4 a zároveň sa dopĺňa § 91 ods. 6.zákona o bankách tak, aby banky a pobočky zahraničných banky mali povinnosť poskytovať informácie (údaje), ktoré sú predmetom bankového tajomstva Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky v rozsahu nevyhnutnom na plnenie jeho úloh pri ochrane hospodárskej súťaže podľa zákona o ochrane hospodárskej súťaže (teda zákona č. 136/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) a podľa nariadenia ES/EÚ o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže (teda nariadenia ES č. 1/2003 v platnom znení).

K bodu 58
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície v spojitosti s prevzatím obozretného dohľadu  Európskou centrálnou bankou v rámci Jednotného mechanizmu dohľadu, pričom jednou z nich je aj posudzovanie vhodnosti členov manažmentu banky. Hoci v zmysle príslušnej európskej legislatívy sa žiadosť o prechádzajúci súhlas na voľbu stanovených osôb predkladá národnému orgánu dohľadu, v tomto prípade Národnej banke Slovenska, ktorá žiadosť posúdi v zmysle vnútroštátnych požiadaviek, konečné rozhodnutie prijíma Európska centrálna banka. V nadväznosti na uvedenú skutočnosť a na nevyhnutnú vzájomnú spoluprácu medzi Európsku centrálnou bankou a Národnou bankou Slovenska, celý proces posúdenia vhodnosti člena manažmentu banky tak vyžaduje dlhšie časové obdobie, preto sa v ustanovení navrhuje predĺžiť lehotu na rozhodnutie vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu podľa § 9 ods. 4 zákona o dohľade o jeden mesiac, v dôsledku čoho lehota na vydanie rozhodnutia bude dva mesiace od doručenia úplnej žiadosti. Lehota na rozhodnutie o udelení súhlasu na zmenu stanov zostáva nezmenená.

Čl. IV

K bodu 1
Podľa článku 92 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ  o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES sa dopĺňajú ďalšie osoby, na ktoré sa budú vzťahovať zásady odmeňovania. Uvedené rozšírenie okruhu osôb, na ktoré sa budú vzťahovať zásady odmeňovania, vyplýva z článku 92 ods. 2 písm. e) smernice a z Delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 604/2014, vydaného podľa článku 92 od. 4 smernice, na základe ktorého sa určujú kvalitatívne a kvantitatívne kritéria na vymedzenie osôb zodpovedných za rizikový profil obchodníka s cennými papiermi.

K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú zmenu v spojitosti s doplnením § 71da ods. 1.

K bodu 3
Navrhovaným doplnením ustanovenia § 71db odseku 6, ktoré vyplýva z článku 94 ods. 1 písm. e) smernice 2013/36/EÚ sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 4
Navrhovanou úpravou ustanovenia § 71db odseku 8, ktorá vyplýva z článku 94 ods. 1 písm. n) smernice 2013/36/EÚ sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 5
Navrhovaným doplnením druhej vety do ustanovenia § 71dd odseku 2, ktoré vyplýva z článku 95 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ, sa dosiahne vyšší stupeň súladu s európskou legislatívou.

K bodu 6 až 13
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 14
Ide o legislatívno-technickú úpravu – úprava vnútorného odkazu v nadväznosti na bod 38, ktorým sa v § 144 vypúšťa odsek 29.

K bodu 15
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 16
Ide o transpozičnú zmenu – zosúladenie s článkom 5 odsek 2 smernice.

K bodu 17
Ide o vecnú a legislatívno-technickú zmenu – navrhuje sa špecifikovať dokedy po schválení ozdravného plánu je obchodník s cennými papiermi povinný predložiť ozdravný plán Národnej banke Slovenska.

K bodom 18 a 20
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 21
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia vzhľadom na úpravu navrhovanú v  § 71 dg odsek 1 zákona o cenných papieroch.

K bodu 22
Ide o vecnú zmenu – navrhuje sa primerané predĺženie lehoty na predloženie ozdravného plánu rade. Berúc do úvahy celkovú lehotu na posúdenie ozdravného plánu (6 mesiacov od predloženia) aj primerané predĺženie lehoty na predloženie ozdravného plánu rade, ktorá má tak dostatok času na predloženie oznámenia Národnej banke Slovenska, ktoré má charakter odporúčania.

K bodu 23 až 25
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 6 smernice.

K bodu 26 až 30
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 31
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 32
Ide o sprehľadnenie a legislatívno-technickú úpravu znenia transpozície článku 8 smernice. Upravuje sa procesný postup pri schvaľovaní skupinových ozdravných plánov.

K bodu 33
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia

K bodu 34
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 35
Ide o legislatívno-technickú úpravu – úprava vnútorných odkazov.

K bodu 36
Ide o legislatívno-technickú úpravu – úprava vnútorných odkazov v nadväznosti na bod 30, ktorým sa v § 144 vypúšťa odsek 29, a bod 31, ktorým sa vypúšťa § 144a.

K bodu 37 a 38
Vypustením ustanovení dochádza k predchádzaniu neurčitosti týchto ustanovení a aj v záujme správnej systematiky vo veci správneho zaradenia opatrení včasnej intervencie, ktoré majú slúžiť na predchádzanie aj riešenie krízových situácií bánk (úverových inštitúcií) ako vybraných finančných inštitúcií, keďže – aj vzhľadom na reguláciu riešenia krízových situácií na finančnom trhu podľa zákona č. 371/2014 Z. z. v znení zákona č. 39/2015 Z. z. – sa opatrenia včasnej intervencie majú uplatňovať pri dôvodne hroziacom porušení, kým za vzniknuté a zistené porušenie sa uplatňujú sankcie upravené v § 144 a nasl. zákona o cenných papieroch.

K bodu 39
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia. 

K bodu 40
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.



Čl. V

K bodu 1
Podľa zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov majú vybrané inštitúcie povinnosť zúčastňovať sa na riešení krízových situácií uhrádzaním príspevku do Národného fondu na financovanie účinného ukladania opatrení na riešenie krízových situácií a právomocí Rady. Príspevok uhrádzaný peňažnou formou nie je s účinnosťou od 1.1.2015 považovaný za daňový výdavok podľa zákona  č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Keďže novelou zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu sa umožňuje uhradiť ročný príspevok aj formou neodvolateľného platobného záväzku, pričom na tento účel sa príspevky osobitne uhrádzajú do peňažného fondu, nebude príspevok do Národného fondu bez ohľadu na formu jeho splatenia daňovým výdavkom podľa zákona o dani z príjmov.

Čl. VI

K bodu 1
Ide o vecnú a legislatívno-technickú zmenu – navrhuje sa rozšíriť okruh subjektov oprávnených na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu o radu, právomoc ktorej vo veci návrhu na vyhlásenie konkurzu ustanovuje § 24 odsek 2 zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu.

Čl. VII

K bodu 1
V návrhu zákona sa zavádza pojem „odborný garant“, ktorý svojou podstatou nahrádza v zákone používaný pojem „vedúci zamestnanec“. Účelom navrhovanej zmeny je jednoznačne a presne vymedziť osobu zodpovednú za vykonávanie finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva takým spôsobom, aby sa eliminovala doterajšia výkladová nejednoznačnosť a právna neistota pri používaní pojmu „vedúci zamestnanec“ na účely zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tento termín často krát vytvára mylný dojem, že ide o pozíciu vedúceho zamestnanca v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), čím môžu vznikať závažné výkladové a aplikačné problémy, preto je potrebné jednoznačne ustanoviť možný právny vzťah medzi osobou zodpovednou za vykonávanie finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva a finančným agentom alebo finančným poradcom tak, aby nedochádzalo k jeho mylnej interpretácii v súvislosti so znením ďalších právnych predpisov.
Všetky povinnosti vyplývajúce pre odborného garanta voči Národnej banke Slovenska aj voči finančným agentom a finančným poradcom však zostávajú zachované.

K bodu 2
Vzhľadom na vymedzenie pojmu odborného garanta v bode 1 návrhu zákona, je potrebné vypustiť jeho definíciu v uvedenom ustanovení zákona, nakoľko by sa jednalo o duplicitné zadefinovanie odborného garanta v dvoch ustanoveniach zákona.

K bodu 3
Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so zmenou pojmu „vedúci zamestnanec“ na „odborný garant“ upravenú v bode 1.


Čl. VIII

K bodu 1
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – zákon stráca charakter schémy štátnej pomoci a nadobúda charakter legislatívneho zakotvenia procesu poskytovania individuálnej štátnej pomoci banke, ktorá sa vplyvom finančnej krízy alebo inej krízovej situácie ocitla v situácií, kedy nie je možné zabezpečiť jej stabilizáciu bez rizika rozšírenia negatívnych dopadov na iné finančné inštitúcie a finančný trh bez uplatnenia stabilizačnej pomoci v súlade s týmto zákonom.

K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhovaná zmena znenia § 1 ods. 1 písm. a) zákona premieta do znenia zákona súčasné obdobie, kedy doznievajú negatívne vplyvy globálnej finančnej krízy, ale nie je možné vylúčiť ani vznik nových globálnych, ale aj lokálnych finančných kríz a je potrebné zabezpečiť možnosť využitia postupu stanoveného týmto zákonom aj na riešenie možných budúcich situácií bez obmedzovania na vplyvy doznievajúcej globálnej krízy. Zároveň znenie odzrkadľuje a prepája zákon s novou úpravou riešenia krízových situácií. Predmetný bod zavádza nové pojmy „finančná kríza“ a krízová situácia. Finančnou krízou rozumieme takú situáciu, pri ktorej dochádza k systémovému zlyhaniu ekonomiky s priamym dopadom na stabilitu finančných trhov, zatiaľ čo pod pojmom krízová situácia je chápaná situácia, keď sú splnené podmienky na začatie rezolučného konania podľa § 32 zákona č. 371/2014 o riešení krízových situácií na finančnom trhu.

K bodu 3
Ide o legislatívno-technickú zmenu – jedná sa o spresnenie a aktualizáciu textu a odkazov v texte zákona v súlade so súčasným stavom právnych predpisov.

K bodu 4
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – ustanovenie zavádza novú formu stabilizačnej pomoci v súlade so zákonom o riešení krízových situácií pre prípady, ak stabilizačná pomoc je uplatnením vládnych stabilizačných opatrení pri riešení krízovej situácie banky. Dočasné verejné vlastníctvo je rozšírením a doplnením foriem stabilizačnej pomoci a zároveň efektívne dopĺňa rámec zákona ako aj rámec pre riešenie krízových situácií.

K bodu 5
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhuje sa rozšírenie a spresnenie znenia zákona v súvislosti s rozšírením foriem stabilizačnej pomoci.

K bodu 6
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhuje sa rozšírenie a spresnenie znenia zákona v súvislosti s rozšírením foriem stabilizačnej pomoci.

K bodu 7
Ide o legislatívno-technickú zmenu – v súvislosti s navrhovanými zmenami ustanovenia § 2 ods. 1 zákona.

K bodu 8
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – ustanovenie prepája znenie zákona so zákonom o riešení krízových situácií pre prípady, ak stabilizačná pomoc je uplatnením vládnych stabilizačných opatrení pri riešení krízovej situácie banky, o ktorú môže požiadať Rada pre riešenie krízových situácií podľa uvedeného zákona.

K bodu 9
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – doplnenie upravuje počet žiadostí a subjekty, ktorým je zasielaná žiadosť o stabilizačnú pomoc v súlade so zapracovaním Európskej Komisie do procesu schvaľovania stabilizačnej pomoci.

K bodu 10
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 11
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – návrh ustanovenia zakotvuje povinnosť uskutočniť opatrenia na doplnenie kapitálu a opatrenie kapitalizácie pred podaním žiadosti o stabilizačnú pomoc. Tieto sú podmienkou na schválenie stabilizačnej pomoci zo strany Európskej Komisie a vlády SR. Ustanovenie rovnako prepája znenie zákona so zákonom o riešení krízových situácií pre prípady, ak stabilizačná pomoc je uplatnením vládnych stabilizačných opatrení pri riešení krízovej situácie banky podľa uvedeného zákona.

K bodu 12
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – návrh ustanovenia zakotvuje povinnosť vypracovania plánu na doplnenie kapitálu v súlade s požiadavkami na schválenie stabilizačnej pomoci v súlade s rámcom Európskej Únie pre štátnu pomoc - Oznámením Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou.

K bodu 13
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhované znenie upravuje proces schvaľovania stabilizačnej pomoci vo vzťahu k jej schvaľovaniu zo strany Európskej Komisie a k náležitostiam návrhu na schválenie stabilizačnej pomoci najmä vo vzťahu k posúdeniu vykonateľnosti plánu na doplnenie kapitálu a vypracovaniu analýzy dôvodov vzniku nedostatku kapitálu banky.

K bodu 14
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – jedná sa zavedenie nového prvku s procese schvaľovania stabilizačnej pomoci vo vzťahu k jej schvaľovaniu zo strany Európskej Komisie.

K bodu 15
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhované znenie upravuje proces schvaľovania stabilizačnej pomoci vo vzťahu k jej schvaľovaniu zo strany Európskej Komisie a k náležitostiam návrhu na schválenie stabilizačnej pomoci.

K bodu 16
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – jedná sa úpravu procesu schvaľovania stabilizačnej pomoci vo vzťahu k jej schvaľovaniu zo strany Európskej Komisie a k náležitostiam návrhu na schválenie stabilizačnej pomoci.

K bodu 17
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia uvedením správneho krížového odkazu.

K bodu 18
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia vo vzťahu k povinnosti schvaľovania stabilizačnej pomoci zo strany Európskej Komisie.

K bodu 19
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – spresnenie znenia zákona a novelizáciu znenia pri odkaze na rámec Európskej Únie pre štátnu pomoc vo forme Oznámením Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou.

K bodu 20
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhované zmeny reflektujú povinnosti vyžadované Oznámením o bankovníctve (2013/C 216/01 Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013), plnenie ktorých Európska Komisia vyžaduje pred a po schválení stabilizačnej pomoci. Navrhované ustanovenia prepájajú znenie zákona so znením zákona č. 371/2014 Z.z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje pravidlá pre odpis a kapitalizáciu. Zároveň sa umožňuje s predchádzajúcim súhlasom Európskej Komisie odklon od povinností odpisu dlhu a kapitalizácie v prípadoch stanovených zákonom, ak by najmä vykonanie kapitalizácie bolo v neúčelné alebo by mohlo ohroziť finančnú stabilitu banky, ktorej sa má stabilizačná pomoc poskytnúť.

K bodu 21
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia uvedením správneho krížového odkazu.

K bodu 22
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia.

K bodu 23
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhovaná zmena upravuje povinnosť vyplývajúcu z Oznámenia o bankovníctve (2013/C 216/01 Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013), plnenie ktorej Európska Komisia vyžaduje pred a po schválení stabilizačnej pomoci.

K bodu 24
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – navrhované zmeny reflektujú povinnosti vyžadované Oznámením o bankovníctve (2013/C 216/01 Oznámenie Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci na podporné opatrenia v prospech bánk v súvislosti s finančnou krízou od 1. augusta 2013), ktoré Európska Komisia vyžaduje pred a po schválení stabilizačnej pomoci.

K bodu 25
Ide o legislatívno-technickú zmenu –  v súvislosti s navrhovanými úpravami § 2 ods. 1.

K bodu 26
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia uvedením správneho krížového odkazu.

K bodu 27
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – návrh úpravy zohľadňuje doplnenie rozsahu nástrojov stabilizačnej pomoci v § 2 ods. 1, kedy je potrebné v Zmluve o stabilizačnej pomoci špecifikovať finančné nástroje tvoriace položky vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 alebo kapitálu Tier 2 alebo vlastnícky podiel v banke a to v záujme ochrany záujmov štátu a verejných prostriedkov, ktoré sa na poskytnutie stabilizačnej pomoci môžu použiť.

K bodu 28
Ide o legislatívno-technickú a vecnú zmenu – v súvislosti so zavedením povinnosti vytvárania plánu doplnenia kapitálu a možnosti prevodu vlastníckeho podielu v banke pri poskytnutí stabilizačnej pomoci podľa nových ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) a b) sa plán doplnenia kapitálu a zmluva, ktorou sa prevádza vlastníci podiel v banke navrhujú ustanoviť ako príloha k Zmluve o stabilizačnej pomoci.

K bodu 29
Ide o vecnú zmenu – ruší sa povinnosť informovať o stabilizačnej pomoci Európsku Komisiu a potreba predkladania pravidelných správ o prehodnotení opodstatnenosti schémy štátnej pomoci, nakoľko zaniká štatút schémy štátnej pomoci. 


K bodu 30
Ide o legislatívno-technickú zmenu – spresnenie znenia uvedením správneho krížového odkazu.

K bodu 31

Ide o vecnú zmenu – časové ohraničenie možnosti uzavrieť zmluvu o stabilizačnej pomoci sa navrhuje zo zákona vypustiť, aby sa tým vytvorila možnosť uplatniť rámec stabilizačnej pomoci pre banky aj pre prípad budúcich finančných kríz a riešenia krízových situácií na finančnom trhu.

Čl. IX

Týmto článkom sa novelizuje zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom tejto novely je vrátiť zákon o osobitnom odvode do pôvodného stavu pred novelou z 23. apríla 2015.

K bodu 1
Novým odsekom 6 v § 4 sa upravuje spätné vrátenie použitých prostriedkov od právnickej osoby so 100 % majetkovou účasťou štátu do štátnych finančných aktív osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií, resp. bánk a pobočiek zahraničných bánk (ďalej len „osobitný odvod“).

K bodu 2
Novým § 10 sa navrhuje, že od účinnosti predmetnej novely, tzn. od 1 júla 2016 nebudú môcť byť štátne finančné aktíva použité na posilnenie vlastných zdrojov financovania právnických osôb so 100 % majetkovou účasťou štátu a ruší sa možnosť vydať na tento účel nariadenie vlády SR.

Čl. X

K bodu 1
Doplnenie preverenia blízkych osôb akcionárov s kvalifikovanou účasťou, ktoré sú v čase podania žiadosti o povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k subjektom pôsobiacim na finančnom trhu sa navrhuje z dôvodu, aby bolo možné efektívnejším spôsobom preveriť vhodnosť akcionárov a prípadné potenciálne konflikty záujmov.

K bodu 2
Doplnenie preverenia blízkych osôb akcionárov s kvalifikovanou účasťou, ktoré sú v čase podania žiadosti o povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k subjektom pôsobiacim na finančnom trhu sa navrhuje z dôvodu, aby bolo možné efektívnejším spôsobom preveriť vhodnosť akcionárov a prípadné potenciálne konflikty záujmov.

K bodom 3 a 4
Nakoľko Európska komisia plánuje tento rok revidovať dohodu medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o priamom poistení s výnimkou životného poistenia, je potrebné v zákone o poisťovníctve stanoviť, že tento zákon sa uplatňuje na vykonávanie neživotného poistenia zahraničnými poisťovňami so sídlom v  Švajčiarskej konfederácií na území Slovenskej republiky a poisťovňami so sídlom v Slovenskej republike na území Švajčiarskej konfederácie len, ak predmetná dohoda nestanovuje inak.

K bodu 5
Zákon a ani súvisiace nariadenia neobsahujú vymedzenie obsahu koncepcie investičnej politiky. Nakoľko by uvedená skutočnosť mohla v aplikačnej praxi spôsobovať obsahovo nevyrovnané informovanie klientov poisťovní a problémy pri výkone dohľadu nad spĺňaním uvedenej povinnosti, navrhuje sa doplnenie základných požiadaviek na obsah predmetnej koncepcie.

K bodu 6
Navrhuje sa do okruhu existujúcich subjektov (Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo), ktorým sa poskytne informácia na účely vykonávania bezpečnostných previerok, doplniť aj Národný bezpečnostný úrad. Uvedené je potrebné na základe potreby odôvodnenej v osobitnom predpise, ktorým je zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na ktorý v zákone odkazuje poznámka pod čiarou k odkazu 38.

K bodu 7
Odhaduje sa, že neodhalené poisťovacie podvody sa celosvetovo  pohybujú v rozsahu až 20 až 30 % celkového predpísaného poistného. Každý poisťovací podvod (t.j. každé neoprávnene vyplatené poistné plnenie) priamo ovplyvňuje ostatných poistených, nakoľko znižuje finančnú rezervu na výplatu oprávnených nárokov a tým vzniká potreba zvyšovania poistného, čo je v priamom protiklade so záujmami klientov.
Z uvedeného dôvodu sa s cieľom ochrany klientov a prevencie pred poisťovacími podvodmi stanovuje, že za porušenie mlčanlivosti sa nepovažuje okrem iného aj výmena a zdieľanie vybraných informácií medzi poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných poisťovní, zaisťovňami, zaisťovňami z iného členského štátu a pobočkami zahraničných zaisťovní.

K bodu 8
V nadväznosti na bod 7 novely sa za účelom výmeny informácií nevyhnutných na overenie pravdivosti a úplnosti údajov o poistných udalostiach alebo škodových udalostiach stanovuje možnosť vytvorenia registra vybraných informácií o poistných udalostiach. Možnosť vytvoriť register sa stanovuje poisťovniam, pobočkám poisťovní z iných členských štátov a pobočkám zahraničných poisťovní, ktoré jeho prevádzkovanie zveria tretej osobe. Treťou osobou môže byť napr. Slovenská asociácia poisťovní. Stanovuje sa rozsah údajov vedených v registri poistných udalostí. Zároveň sa stanovujú požiadavky na ochranu týchto údajov, ich poskytnutie tretím osobám a ich uchovávanie. Za účelom ochrany klientov poisťovní, pobočiek poisťovní z iných členských štátov a pobočiek zahraničných poisťovní sa stanovuje ich právo požiadať o poskytnutie zoznamu údajov, ktoré sú o nich v registri vedené a právo podať sťažnosť proti zápisu v registri.    

K bodu 9
Rozširuje sa rozsah údajov poskytovaných klientmi a ich zástupcami o doklady a údaje preukazujúce zdravotný stav za účelom zistenia rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie.

K bodu 10
Stanovuje sa, že na účely výpočtu priemeru z podielov, kedy sú činnosti vo finančnom sektore významné a na meranie najmenšieho finančného sektora a najvýznamnejšieho finančného sektora vo finančnom konglomeráte sa bankový sektor a sektor investičných služieb považujú za jeden sektor.

K bodu 11
Je potrebné stanoviť, že na poisťovne v osobitnom režime sa vzťahujú aj požiadavky ustanovené v § 31 (Konflikt záujmov) a § 32 (Vybavovanie sťažností) a naopak, nevzťahuje sa na ne požiadavka § 75 (Oznamovacia povinnosť), nakoľko poisťovňa v osobitnom režime nemôže vykonávať poisťovaciu činnosť mimo územia Slovenskej republiky.

K bodu 12
Navrhované znenie postihuje povahu záväzkov, ktoré kryjú technické rezervy.

K bodu 13
V § 178 ods. 1 sú ustanovené kategórie aktív do ktorých je poisťovňa, na ktorú sa uplatňuje osobitný režim a Slovenská kancelária poisťovateľov oprávnená umiestniť prostriedky technických rezerv. Položky v písmenách s) a t) do tejto kategorizácie nepatria, nakoľko vzhľadom na svoju povahu do nich nie je možné umiestniť prostriedky technických rezerv. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje ich vypustenie. 

K bodu 14
Nakoľko pre efektívny výkon dohľadu na diaľku nie je potrebné, aby Národná banka Slovenska disponovala overenou kópiou platných stanov, navrhuje sa úprava uvedeného ustanovenia.

K bodu 15
Navrhuje sa doplnenie povinnosti poisťovní predložiť výkazy, hlásenia, prehľady a iné správy o skutočnostiach, ktoré nastali do 31. decembra 2015 ako aj správy o činnosti za rok 2015, nakoľko v prípade absencie predmetného ustanovenia, by z dôvodu straty účinnosti predmetných podzákonných právnych predpisov, neboli poisťovne povinné vykázať Národnej banke Slovenska údaje za kalendárny rok 2015.

K bodu 16
V súvislosti s bodmi 3 a 4 návrhu zákona sa dopĺňa príloha č. 2 zákona o poisťovníctve o smernicu Rady 91/371/EHS z 20. júna 1991 o vykonávaní dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o priamom poistení s výnimkou životného poistenia.

Čl. XI

Týmto článkom bolo doplnené splnomocňovacie ustanovenie na vyhlásenie úplného znenia zákona v zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Čl. XII

Navrhuje sa účinnosť zákona k 1. januáru 2016.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 26. augusta 2015.



Robert  F i c o, v.r.
predseda vlády
Slovenskej republiky






Peter K a ž i m í r, v.r.
podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej republiky


 

Vládny návrh zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

V dôsledku globálnej finančnej krízy, ktorá sa začala prejavovať v druhej polovici roka 2007, sú finančné trhy vystavené mimoriadne turbulentnému vývoju. Súčasná kríza sa vyznačuje najmä poklesom dôvery investorov a jej charakteristickým znakom sa stala rýchlosť, s akou dokáže zasiahnuť vybrané segmenty finančného trhu. Vzhľadom na vzájomné prepojenia národných finančných trhov nemožno ani v Slovenskej republike vylúčiť scenáre podobné tým, ktoré nastali v niektorých iných krajinách. V záujme posilnenia predpokladov na zachovanie fungovania finančného trhu a udržanie finančnej stability, ako aj vytvorenia mechanizmu na nápravu potenciálnej vážnej poruchy v hospodárstve Slovenskej republiky, je potrebné prijatie určitých preventívnych opatrení, ktoré zvýšia úroveň pripravenosti na riešenie krízovej finančnej situácie v bankách.

Cieľom návrhu zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor je vytvorenie predpokladov na zachovanie stability finančného systému a zároveň zmiernenie možného prenosu krízy z finančného sektora do reálnej ekonomiky. Oba tieto ciele, ako aj návrh zákona sú v súlade s Koordinovaným európskym akčným plánom krajín eurozóny, prijatým dňa 12. októbra 2008 na stretnutí hláv štátov a vlád krajín eurozóny, dokumentmi Európskej komisie prijatými pre oblasť poskytovania štátnej pomoci finančným inštitúciám v súvislosti s globálnou finančnou krízou, ako aj s odporúčaniami Európskej centrálnej banky pre oceňovanie tejto pomoci. Ide o nasledovné dokumenty:

1.Oznámenie Komisie – Uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou (Ú. v. EÚ C 270, 25.10.2008, s. 8).

2.Oznámenie Komisie – Rekapitalizácia finančných inštitúcií v súčasnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže (Ú. v. EÚ C 010, 15.1.2009 s. 2).

3.Odporúčanie Rady guvernérov Európskej centrálnej banky o štátnych zárukách za dlhy bánk, zverejnené dňa 19. decembra 2008.

4.Odporúčanie Rady guvernérov Európskej centrálnej banky o oceňovaní rekapitalizácií, zverejnené dňa 19. decembra 2008.

Z hľadiska pôsobnosti sa návrh zákona vzťahuje na všetky banky so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorým bolo vydané povolenie na vykonávanie bankových činnosti. Vytvára podmienky na rýchle a efektívne poskytnutie osobitnej záruky banke alebo na rekapitalizáciu banky zo strany štátu. O poskytovaní pomoci bude rozhodovať vláda Slovenskej republiky, poskytovateľom pomoci bude Ministerstvo financií SR. Pomoc sa bude poskytovať na základe žiadosti banky. Administratívny proces predkladania a posudzovania žiadosti sa navrhuje veľmi flexibilný, v ideálnom prípade by mal trvať štyri kalendárne dni. K žiadosti sa vyjadruje Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu nad finančným trhom.

Návrh zákona ďalej stanovuje podmienky poskytnutia osobitnej záruky a vkladu majetku štátu (najmä zaplatenie odplaty) a upravuje opatrenia, ktoré banka musí prijať na zabránenie zneužitia poskytnutej pomoci.

V súlade s oznámeniami Európskej komisie týkajúcimi sa poskytovania štátnej pomoci, návrh zákona zakotvuje povinnosť Ministerstva financií SR monitorovať fungovanie, účinnosť opatrení pomoci a využitie jednotlivých nástrojov.

Doložka pre posudzovanie vplyvov

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Poskytnutie stabilizačnej pomoci formou rekapitalizácie banky (zvýšenie základného imania zo štátnych finančných aktív) a formou poskytnutia osobitnej záruky za dlhové cenné papiere banky alebo za úver banky môže mať negatívny vplyv na schodok a dlh verejnej správy a to v závislosti od schopnosi jednotlivých bánk tieto prostriedky do štátnych finančných aktív vrátiť. Správne posúdenie tejto schopnosti bude vyžadovať uplatnenie individuálneho prístupu k dotknutým bankám podľa pravidiel ESA 95.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Návrh zákona nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Predmetom právnej úpravy zákona je vytvorenie predpokladov na zachovanie stability finančného systému ako celku a na zmiernenie možného prenosu vplyvov globálnej finančnej krízy z bankového sektora do hospodárstva SR, čo môže mať pozitívny vplyv aj na bezpečnosť úspor a vkladov obyvateľstva a podnikateľskej sféry.

3.Odhad dopadov na životné prostredie:

Nepredpokladá sa vplyv na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť:

Zámerom poskytnutia stabilizačnej pomoci banke je pokračovanie jej ďalšieho fungovania a tým aj vytvorenia predpokladov pre výkon úverových a iných aktívnych obchodov, čo by malo prispieť k rozšíreniu zdrojových možností pre financovanie prevádzkových ale aj vývozných činností podnikov a tým aj k udržaniu, resp. k postupnému rastu zamestnanosti v SR.

5.Odhad dopadov na podnikateľské prostredie:

Cieľom zákona je zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na slovenský bankový sektor, pričom jedným z účelov poskytnutia stabilizačnej pomoci banke je podpora ekonomiky prostredníctvom poskytovania úverov na uspokojenie existujúceho dopytu po úveroch, čo by malo pozitívne vplývať na udržanie, resp. rozvoj podnikateľských aktivít a sekundárne na celkové zvýšenie spotreby.

6.Odhad dopadov na informatizáciu spoločnosti:

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor, a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev:

Primárne právo:

◊čl. 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení,

Sekundárne právo:

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov v platnom znení ( Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv.2),

◊smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií v platnom znení (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006),

◊Usmernenie Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (2004/C 244/02) (Ú.v. EÚ C 244, 1.10.2004),

◊oznámenie Komisie - Uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou krízou (2008/C 270/02) (Ú. v. EÚ C 270, 25.10.2008),

◊oznámenie Komisie - Rekapitalizácia finančných inštitúcií v súčastnej finančnej kríze: obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a opatrenia proti neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže (2009/C 10/03) (Ú. v. EÚ C 10, 15.1.2009).

b)nie je upravená v práve Európskej únie.

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)Bezpredmetné.

b)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení.

c)Smernica 2006/48/ES bola prebratá do zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska.

B. Osobitná časť

K článku◊I

K §◊1

Ustanovenie § 1 upravuje predmet zákona, ktorým sú podmienky, postup poskytovania stabilizačnej pomoci bankám s cieľom zmiernenia možného prenosu vplyvov globálnej finančnej krízy z bankového sektora na ekonomiku Slovenska a kontrola dodržiavania podmienok tejto stabilizačnej pomoci.

K § 2

Ustanovenie § 2 vymedzuje formy stabilizačnej pomoci banke, ktorými môžu byť peňažný vklad zo štátnych finančných aktív v správe Ministerstva financií SR do základného imania banky a osobitná záruka za zákonom stanovené záväzky banky, ktorými môžu byť dlhopisy vydané bankou s termínom splatnosti najmenej tri mesiace a najviac tri roky a krátkodobý úver s lehotou splatnosti od troch mesiacov do jedného roka poskytnutý banke napr. inou bankou, Národnou bankou Slovenska alebo inou osobou, napr. materskou bankou. V prípade úveru od Národnej banky Slovenska môže ísť o krátkodobý úver na dočasnú podporu likvidity banky za podmienok vymedzených v § 24 ods. 1 zákona o Národnej banke Slovenska. V prípade krátkodobého úveru od inej banky sa môže osobitná záruka poskytnúť len na úverový záväzok banky a nemôže sa týkať medzibankových depozít. Stabilizačná pomoc môže byť poskytnutá len na zákonom stanovené účely. Maximálna výška stabilizačnej pomoci vo forme peňažného vkladu zo štátnych finančných aktív v správe Ministerstva financií SR do základného imania banky poskytnutá jednej banke nesmie presiahnuť 50 % požiadaviek na vlastné zdroje banky. Stabilizačnú pomoc poskytuje Ministerstvo financií SR, prijímateľom je banka, možno ju poskytnúť opakovane a súbežne, avšak na jej poskytnutie nie je právny nárok. Jednotlivú stabilizačnú pomoc formou osobitnej záruky za dlhopisy možno poskytnúť najdlhšie na obdobie troch rokov, za krátkodobý úver najdlhšie na obdobie jedného roka.

K § 3

Ustanovenie § 3 upravuje proces schvaľovania stabilizačnej pomoci, ktorú možno poskytnúť na základe žiadosti o poskytnutie stabilizačnej pomoci, ktorú predkladá banka. Vymedzujú sa tu náležitosti žiadosti, vrátane príloh (odseky 3 a 4). Úplnú žiadosť predkladá Ministerstvo financií SR na zaujatie stanoviska Národnej banke Slovenska (odsek 5). Národná banka Slovenska svoje stanovisko k žiadosti predloží do 2 kalendárnych dní od jej doručenia. Obsah stanoviska je vymedzený v odseku 6.

K § 4

Ustanovenie § 4 upravuje postup Ministerstva financií SR v závislosti od stanoviska Národnej banky Slovenska k predloženej žiadosti banky o poskytnutie stabilizačnej pomoci. Ak Národná banka Slovenska vo svojom stanovisku odporúča poskytnúť stabilizačnú pomoc, Ministerstvo financií SR predloží návrh na poskytnutie stabilizačnej pomoci vláde na schválenie do dvoch kalendárnych dní od doručenia tohto stanoviska. V prípade neodporučenia poskytnúť stabilizačnú pomoc Ministerstvo financií SR banke oznámi, že žiadosť zamieta.

Vláda o poskytnutí, resp. neposkytnutí stabilizačnej pomoci rozhodne do 2 kalendárnych dní od doručenia návrhu zo strany Ministerstva financií SR. Ministerstvo financií SR bezodkladne po schválení poskytnutia stabilizačnej pomoci vládou vydá rozhodnutie o schválení stabilizačnej pomoci banke a o vydaní rozhodnutia informuje Národnú banku Slovenska. Ak vláda návrh na poskytnutie stabilizačnej pomoci neschváli, Ministerstvo financií SR banke oznámi, že žiadosť zamieta.

Rozhodnutie Ministerstva financií SR o schválení stabilizačnej pomoci okrem náležitostí podľa zákona č. 71/1967 Zb. obsahuje aj formu schválenej stabilizačnej pomoci, jej výšku, účel a dobu, na ktorú sa poskytuje. Prílohou tohto rozhodnutia je stabilizačný plán. Ak ide o stabilizačnú pomoc formou poskytnutia osobitnej záruky rozhodnutie Ministerstva financií SR obsahuje aj špecifikáciu krátkodobého úveru alebo dlhopisov, za ktoré sa osobitná záruka poskytuje. Ak zo stanoviska Národnej banky Slovenska vyplýva, že finančná situácia v banke je obzvlášť nepriaznivá, stabilizačný plán musí spĺňať aj náležitosti reštrukturalizačného plánu podľa Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok a toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom.

K § 5

Ustanovenie § 5 upravuje podmienky poskytnutia stabilizačnej pomoci, ktoré je povinná banka, ktorej bola schválená stabilizačná pomoc splniť. Sú to najmä nasledovné podmienky: zaplatenie odplaty, použitie stabilizačnej pomoci na schválený účel a v súlade so zmluvou o poskytnutí stabilizačnej pomoci a so stabilizačným plánom, prijatie opatrení bankou na zabránenie zneužitia stabilizačnej pomoci a ďalšie podmienky uvedené v zmluve o poskytnutí stabilizačnej pomoci. Podrobnosti o určovaní výšky odplaty, o zmene jej výšky, spôsob jej platenia a podrobnosti o spôsobe vrátenia stabilizačnej pomoci ustanoví vyhláška Ministerstva financií SR po dohode s Národnou bankou Slovenska. V prípade porušenia stanovených podmienok sú v predmetnom ustanovení (odseky 7 a 8) vymedzené sankčné mechanizmy.

K § 6

V § 6 odsek 1 sa ustanovuje, že Ministerstvo financií SR uzatvorí s bankou zmluvu o stabilizačnej pomoci bezodkladne po vydaní rozhodnutia o schválení stabilizačnej pomoci. Zmluva sa uzatvára medzi Ministerstvom financií SR a bankou. Zároveň sa v odsekoch 2 a 3 vymedzujú náležitostí tejto zmluvy, pričom jej prílohou je stabilizačný plán. Zmluva bude okrem iných náležitosti podrobne upravovať aj spôsob vrátenia stabilizačnej pomoci, ak ide o stabilizačnú pomoc formou peňažného vkladu do základného imania banky. Takýmto spôsobom môže byť spätné odkúpenie štátneho podielu alebo spätné zníženie základného imania banky a vyplatenie štátu ako akcionára.

K § 7

Ustanovenie § 7 upravuje problematiku kontroly dodržiavania podmienok, za ktorých bola stabilizačná pomoc poskytnutá a plnenia záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o stabilizačnej pomoci bankou. Túto kontrolu vykonáva Ministerstvo financií SR, ktoré prvýkrát vykoná kontrolu po uplynutí dvoch mesiacov uzavretia zmluvy o stabilizačnej pomoci. Pri výkone kontroly postupuje Ministerstvo financií SR primerane podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.

Ustanovenie § 7 zároveň vymedzuje právomoc MF SR ukladať a vymáhať sankcie podľa tohto zákona.

Ak je predmetom kontroly splnenie povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a), Ministerstvo financií SR je oprávnené prizvať zamestnancov Národnej banky Slovenska, ktorí sa na môžu na takejto kontrole zúčastniť na zmluvnom základe.

K § 8

Ustanovenie § 8 je spoločným a prechodným ustanovením. Predovšetkým ustanovuje, aby banka vytvorila predpoklady na poskytnutie stabilizačnej pomoci formou peňažného vkladu zo štátnych finančných aktív v správe Ministerstva financií SR do základného imania banky spočívajúce v zabezpečení vylúčenia práv akcionárov na prednostné upisovanie akcií postupom podľa § 204a ods. 5 Obchodného zákonníka. Zároveň sa ustanovuje, že na postup pri vrátení takejto stabilizačnej pomoci sa nepoužije osobitný predpis, t.j. zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje postup nakladania s majetkovými účasťami štátu na podnikaní právnických osôb. Ďalej sa ustanovuje správa poskytnutých osobitných záruk, ktorú vykonáva Ministerstvo financií SR, ak dôjde k realizácií osobitnej záruky pri stabilizačnej pomoci poskytnutej formou záruk. V tomto prípade sa ďalej ustanovuje povinnosť pre banku uzavrieť s Ministerstvom financií SR písomnú zmluvu o návratnej finančnej výpomoci a jej náležitosti. Upravuje sa aj mechanizmus v prípade, ak banka túto povinnosť nesplní. Ustanovenie § 8 v odsekoch 6 a 7 obsahuje informačnú povinnosť voči Európskej komisii.

K § 9

V § 9 sa ustanovuje, že na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a ani ustanovenia zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom okrem ustanovenia § 7 ods. 1, ktoré upravuje ukladanie a vymáhanie sankcii podľa tohto zákona.

K § 10

§ 10 stanovuje najneskorší termín, do ktorého je možné uzavrieť zmluvu o poskytnutí stabilizačnej pomoci banke podľa tohto zákona, ktorým 31. december 2010.

K čl. II

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Cieľom je vytvoriť priestor na možnosť vylúčenia prednostného práva na upisovanie akcií, ak je to potrebné na dosiahnutie účelu návrhu zákona o zmiernení vplyvov globálnej finančnej krízy na slovenský bankový sektor.

K bodu 2

Navrhnuté doplnenie § 408a ods. 8 Obchodného zákonníka je nevyhnutné na zachovanie účinkov záväzku podriadenosti v prípade zmeny veriteľa pohľadávky, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti. Inak by sa v prípade zmeny veriteľa stratil a zanikol by zmysel a podstata existencie pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti, čo by mohlo ohroziť klientov dlžníkov z pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti, napríklad klientov finančných inštitúcií, ktoré sú dlžníkmi z pohľadávky spojenej so záväzkom podriadenosti. Ide o opatrenie súvisiace so stabilizáciou finančnej situácie banky.

K čl. III

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, konkrétne sa upravuje poznámka pod čiarou k odkazu 3f) o zákon č. 386/1992 Zb. o štátnom dlhu a štátnych zárukách v znení neskorších predpisov, čím sa umožní vydať štátne dlhopisy na účely zvýšenia štátnych finančných aktív na základe rozhodnutia vlády SR. Ide o opatrenie, ktoré umožňuje získať dodatočné volné zdroje na realizáciu protikrízových opatrení vlády vrátane stabilizácie bankového sektora.

K čl. IV

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Navrhovaným ustanovením sa vypúšťa možnosť predĺžiť lehotu na vyplatenie náhrad za nedostupné vklady, ktorá je v trvaní troch mesiacov. Ide o transpozíciu čl. 1, bodu 6, písm. b) Smernica európskeho parlamentu a Rady 2009/14/ES z 11. marca 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/19/ES o systémoch ochrany vkladov, pokiaľ ide o úroveň krytia a výplatnú lehotu.

K bodu 2

Navrhovaným ustanovením sa mení transpozičná príloha o Smernicu európskeho parlamentu a Rady 2009/14/ES z 11. marca 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/19/ES o systémoch ochrany vkladov, pokiaľ ide o úroveň krytia a výplatnú lehotu.

K čl. V

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 1 až 3, 5 a 10 až 12, 14 a 17

Tieto zmeny majú terminologicky vyriešiť čiastočne chybnú transformáciu pojmu „primeranosti vlastných zdrojov“ na pojem „požiadaviek na vlastné zdroje“, ako bolo uskutočnené zákonom č. 644/2006 Z. z., čím sa do znenia zákona č. 483/2001 Z. z. neúmyselne dostala určitá terminologická dvojkoľajnosť používania označovania „požiadaviek na vlastné zdroje“. V uvedených prípadoch ustanovení tohto zákona sa bude text upravovať v tom zmysle, ako je banka povinná „udržiavať svoje vlastné zdroje najmenej vo výške“ súčtu položiek požiadaviek na vlastné zdroje, ako je upravené v § 30 ods. 5 písm. a) až d) zákona č. 483/2001 Z. z.

K bodu 4

V dôsledku prijatia zahraničných stabilizačných opatrení sledujúcich zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy môže dôjsť k nadobudnutiu nepriameho podielu na základnom imaní alebo na hlasovacích právach banky, a to ako následok zásahu členského štátu Európskej únie, štátu Európskeho hospodárskeho priestoru alebo iného štátu do podnikania priameho alebo nepriameho akcionára banky. V takýchto prípadoch, ak je zásah zo strany akéhokoľvek štátu nevyhnutný, a je zároveň potrebné konať bezodkladne, nie je možné zo strany dotknutého štátu analyzovať všetky právne riziká spojené s automatickým nadobúdaním nepriamych podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach v dcérskych spoločnostiach materskej spoločnosti, ktorej sa poskytuje pomoc prostredníctvom zásahu štátu.

Dcérske spoločnosti zásahom dotknutej materskej spoločnosti sa môžu spravovať iným právnym poriadkom (napr. slovenským) než je právny poriadok štátu, ktorý vykonáva zásah za účelom zmiernenia dopadov finančnej krízy. Dotknutý štát poskytuje prostredníctvom zásahu materskej spoločnosti, ktorá vykazuje nedostatky v hospodárení, pomoc. Dôveryhodnosť a finančné zázemie nepriameho akcionára banky, nad ktorou vykonáva Národná banka Slovenska dohľad, sa preto vykonaním zásahu štátu zvyšuje. Za takýchto okolností nie je potrebné vykonávať hodnotenie vhodnosti nového nepriameho akcionára banky, ktorú reguluje Národná banka Slovenska.

Pre výnimku z ods. 1 písm. d) je dôvod rovnaký ako v prípade výnimky z odseku 1 písm. a) s tým rozdielom, že tu sa v dôsledku vykonania zásahu štátu môže meniť vlastník zahraničnej pobočky banky, a teda sa predpokladá zásah štátu na inom právnom základe, než je vstup do základného imania resp. do hlasovacích práv.

Stanovenie výnimiek z neplatnosti právnych úkonov odstraňuje tvrdosť sankcie neplatnosti právneho úkonu, kedy sa evidentne zlepšuje postavenie nepriameho akcionára banky alebo postavenie vlastníka pobočky zahraničnej banky. Tieto výnimky zároveň odstraňujú výkladové nejednoznačnosti v oblasti, ktorú doposiaľ slovenský právny poriadok nepredpokladal.

K bodu 6

Úvodná veta pôvodného § 33e ods. 8 sa spresňuje tak, aby bolo jasné, že výnimky podľa tohto ustanovenia sa netýkajú plnenia celkového limitu 800 % vlastných zdrojov banky podľa § 33e ods. 2. Zároveň sa v úvodnej vete spolu s pôvodným textom, ktorý je teraz navrhovaný do písmena a), upravuje gramatika tak, aby sa povolené výnimky podľa tohto ustanovenia vzťahovali na banku, na rozdiel od súčasného znenia, ktoré vyžaduje, aby povolené výnimky realizovala Národná banka Slovenska, čo nie je celkom v súlade s povahou povinností podľa § 33e (adresátom povinností sú banky, preto sú banky adresátom aj udeľovaných výnimiek). Z dôvodu zreteľnosti ustanovenia sa explicitne zavádza aj mechanizmus podania žiadosti banky, čo síce doterajšia prax vyžadovala, ale ustanovenie v tomto ohľade nebolo celkom úplné.

V novom písmene b) a c) sa ustanovuje čiastková výnimka v súlade s článkom 111 ods. 2 smernice 2006/48/ES v spojení s článkom 113 ods. 2 tejto smernice, a to vo vzťahu k dcérskym spoločnostiam bánk a vo vzťahu k skupinám hospodársky spojených osôb, ktorých súčasťou sú dcérske spoločnosti banky. Ide o možnosť uplatňovania menej prísneho 25%-tného limitu majetkovej angažovanosti banky voči svojim dcérskym spoločnostiam, namiesto štandardného a inak smernicou vyžadovaného 20%-tného limitu. Ak sa táto možnosť použije, na základe využitia oprávnenia Národnej banky Slovenska to banke umožniť, v uvedených prípadoch expozícií banky voči svojim dcérskym spoločnostiam, možno, ak sa tak Národná banka Slovenska rozhodne, tieto expozície vyňať zo súhrnu expozícií banky voči takých skupinám hospodársky spojených osôb, v ktorých sú zahrnuté aj jej dcérske spoločnosti. Ustanovenie sa netýka vzťahu banky voči jej materskej spoločnosti ani vzťahu banky voči iným dcérskym spoločnostiam jej materskej spoločnosti ani vzťahu banky voči inak definovaným skupinám hospodársky spojených osôb. Cieľom úpravy týchto nových výnimiek je zefektívnenie činnosti banky vzhľadom na meniace sa podmienky na vnútornom trhu a podpora podnikania banky na vnútornom trhu prostredníctvom svojich dcérskych spoločností; dochádza týmto krokom k optimalizácii regulačného rámca banky.

K bodu 7

Výnimky podľa § 33e ods. 8 písm. b) a c) sa nemajú zohľadňovať v prípade výpočtov majetkových angažovaností na konsolidovanom základe. Preto, z dôvodu jednoznačnosti a právnej istoty, sa v novom § 33e ods. 13 ustanovuje, že predmetné výnimky sa na tento účel (účel dohľadu na konsolidovanom základe a na účel výpočtu majetkových angažovaností banky za konsolidovaný celok) neberú do úvahy.

Výnimky podľa § 33e ods. 8 nemajú platiť natrvalo. Je potrebné preto ustanoviť (viď nový odsek 14 v § 33e), z dôvodu jednoznačnosti a právnej istoty, mechanizmus a právne a vecné predpoklady, za ktorých sa tieto výnimky ďalej nesmú uplatňovať. Novým odsekom 15 v § 33e sa spresňuje, že postup podľa § 33e ods. 8 a 14 sa procesne realizuje mimo konania pred Národnou bankou Slovenska resp. mimo konania podľa iného predpisu v oblasti správneho konania.

K bodu 8

Navrhuje sa legislatívne spresniť ustanovenie § 42 ods. 1 v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, v danom prípade ustanovení § 73 ods. 6 zákona o cenných papieroch a investičných službách, § 47 ods. 9 zákona o poisťovníctve a § 42 ods. 1 zákona o bankách.

K bodu 9

Je žiaduce, aby pri uplatňovaní výnimky podľa § 33e ods. 8 písm. b) a c) banka riadila svoje riziká v súlade s § 27 aj na konsolidovanom základe, nakoľko predmetnými dcérskymi spoločnosťami môžu byť aj osoby, nad ktorými Národná banka Slovenska priamo nevykonáva dohľad. Vyžadovať zriadenie a prevádzku systému riadenia rizík banky tak, aby v ňom boli zohľadnené riziká vyplývajúce z činností všetkých členov príslušného konsolidovaného celku, je efektívny nástroj dohľadu na zabránenie vzniku neprimeraných strát a škôd banky v dôsledku nesprávneho výkonu svojich činností ale aj činností svojich dcérskych spoločností. Uvedená úprava je aj v súlade s požiadavkou podľa ustanovenia článku 113 ods. 2 v spojení s článkom 111 ods. 2 smernice 2006/48/ES.

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom zjednotenia charakteristiky opatrenia, ktorým je nútená správa, s charakteristikou v iných zákonoch v oblasti finančného trhu a s terminológiou o reštrukturalizácii finančných inštitúcií v ustanoveniach zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 15

Navrhovaná zmena je potrebná v záujme ochrany práv klientov banky, pobočky zahraničnej banky a zvýšenia efektívnosti dohľadu.

K bodu 16

Podmienka neobmedzeného poistenia, ktorá je ustanovená doterajším predpisom sa javí ako nesplniteľná pre stanovenie právnickej osoby za núteného správcu. Pokiaľ ide o právnickú osobu, ktorá je zriadená na spoločný výkon advokácie je účelné, aby mala možnosť pribrať odborných poradcov napr. z oblasti auditu.

K bodu 18

Navrhuje sa doplnenie ustanovení § 63 odseku 2 o nové písmená g) a h) v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, v danom prípade ustanovení § 63 ods. 2 zákona o bankách, § 82 ods. 2 zákona o poisťovníctve a § 156 ods. 2 zákona o cenných papieroch a investičných službách.

K bodu 19

Navrhovanou zmenou sa umožní, aby Národná banka Slovenska v konaní postupovala pri vypracovávaní stanovísk k žiadostiam o poskytnutie stabilizačnej pomoci podľa zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. VI

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

K bodom 1 a 5

Ide o spresnenie náležitostí a evidencie nekapitálových cenných papierov s pohľadávkou, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti.

K bodu 2

Navrhuje sa do zákona o cenných papieroch a investičných službách doplniť nový § 52a, ktorý súvisí najmä s navrhnutými doplneniami v § 12 ods. 1 a § 103 ods. 2 písm. t) zákona o cenných papieroch a investičných službách, ktorých spoločným cieľom je zabezpečiť jasné náležitosti, prehľadnú evidenciu a potrebné údaje na evidenciu cenných papierov s pohľadávkami spojenými so záväzkom podriadenosti.

K bodu 3

Navrhuje sa legislatívne spresniť ustanovenie § 73 ods. 6 v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, v danom prípade ustanovení § 73 ods. 6 zákona o cenných papieroch a investičných službách, § 47 ods. 9 zákona o poisťovníctve a § 42 ods. 1 zákona o bankách.

K bodom 4 a 9 až 12, 14 a 19

Navrhnuté zmeny majú terminologicky vyriešiť čiastočne chybnú a niekedy aj neúplnú transformáciu pojmu „primeranosti vlastných zdrojov“ na pojem „požiadaviek na vlastné zdroje“, ako bolo uskutočnené zákonom č. 644/2006 Z. z., čím sa do znenia zákona č. 566/2001 Z. z. neúmyselne dostala určitá terminologická dvojkoľajnosť používania označovania „požiadaviek na vlastné zdroje“. V uvedených prípadoch ustanovení tohto zákona sa bude text upravovať v tom zmysle, ako je obchodník s cennými papiermi povinný „udržiavať svoje vlastné zdroje najmenej vo výške“ súčtu položiek požiadaviek na vlastné zdroje, ako je upravené v § 74 zákona č. 566/2001 Z. z.

K bodom 6 až 8

Navrhuje sa spresniť dikciu ustanovenia § 135 ods. 1 a 2 zákona o cenných papieroch a investičných službách (a zároveň vypustiť poznámku pod čiarou k odkazu 108a) tak, aby novelizovaná dikcia § 135 ods. 1 a 2 explicitne a precíznejšie zohľadňovala vzájomné súvislosti medzi ustanovením § 135 ods. 2 a ďalšími ustanoveniami zákona o cenných papieroch a investičných službách (napríklad § 135 ods. 1, § 144 ods. 1, § 138 ods. 3 a § 143a zákona o cenných papieroch a investičných službách) a tiež súvislosti medzi ustanoveniami zákona o cenných papieroch a investičných službách a ustanoveniami iných zákonov súvisiacich so zákonom o cenných papieroch a investičných službách (predovšetkým zákona o dohľade nad finančným trhom).

K bodu 13

Ide o legislatívno-technickú úpravu za účelom zjednotenia charakteristiky opatrenia, ktorým je nútená správa, s charakteristikou v iných zákonoch v oblasti finančného trhu a s terminológiou o reštrukturalizácii finančných inštitúcií v ustanoveniach zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodom 15 a 16

Zákon o cenných papieroch podľa súčasného znenia neumožňuje, aby nútenú správu vykonávala aj právnická osoba. Podľa zákona o poisťovníctve a zákona o bankách však môže nútenú správu za podmienok stanovených v zákone vykonávať aj právnická osoba. Doplnením právnickej osoby za núteného správcu v zákone o cenných papieroch sa zosúladí osoba núteného správcu v predmetnom zákone so zákonom o bankách a zákonom o poisťovníctve.

K bodu 17

Ukončiť činnosť obchodníka s cennými papiermi môže len orgán dohľadu a to odobratím povolenia, preto je potrebné túto kompetenciu núteného správcu spresniť tak, aby sa vzťahovala len na pobočky a iné organizačné zložky obchodníka s cennými papiermi. Zároveň sa zabezpečuje harmonizácia tohto ustanovenia s analogickým ustanovením v § 55 ods. 3 zákona o bankách.

K bodu 18

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s doplnením § 149 o nový odsek 4.

K bodom 20 a 21

Navrhuje sa upraviť v § 156 ods. 2 písmeno g), tak, že sa konkrétnejšie špecifikuje dôvod pre ktorý Národná banka Slovenska môže odobrať povolenie obchodníkovi s cennými papiermi pri marení výkonu dohľadu a zároveň sa navrhuje doplniť ustanovenie § 156 odseku 2 o nové písmeno h) v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, v danom prípade ustanovení § 156 ods. 2 zákona o cenných papieroch a investičných službách, § 82 ods. 2 zákona o poisťovníctve a § 63 ods. 2 zákona o bankách.

K bodu 22

V dôsledku prijatia zahraničných stabilizačných opatrení sledujúcich zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy môže dôjsť k nadobudnutiu nepriameho podielu na základnom imaní alebo na hlasovacích právach obchodníka s cennými papiermi, a to ako následok zásahu členského štátu Európskej únie, štátu Európskeho hospodárskeho priestoru alebo iného štátu do podnikania priameho alebo nepriameho akcionára obchodníka s cennými papiermi. V takýchto prípadoch, ak je zásah zo strany akéhokoľvek štátu nevyhnutný, a je zároveň potrebné konať bezodkladne, nie je možné zo strany dotknutého štátu analyzovať všetky právne riziká spojené s automatickým nadobúdaním nepriamych podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach v dcérskych spoločnostiach materskej spoločnosti, ktorej sa poskytuje pomoc prostredníctvom zásahu štátu.

Dcérske spoločnosti zásahom dotknutej materskej spoločnosti sa môžu spravovať iným právnym poriadkom (napr. slovenským) než je právny poriadok štátu, ktorý vykonáva zásah za účelom zmiernenia dopadov finančnej krízy. Dotknutý štát poskytuje prostredníctvom zásahu materskej spoločnosti, ktorá vykazuje nedostatky v hospodárení, pomoc. Dôveryhodnosť a finančné zázemie nepriameho akcionára obchodníka s cennými papiermi, nad ktorým Národná banka Slovenska vykonáva dohľad, sa preto vykonaním zásahu štátu zvyšuje. Za takýchto okolností nie je potrebné vykonávať hodnotenie vhodnosti nového nepriameho akcionára obchodníka s cennými papiermi, ktorého činnosť dohliada Národná banka Slovenska.

Pre výnimku z § 70 odseku 1 písm. f) je dôvod rovnaký ako v prípade výnimky z § 70 odseku 1 písm. a) s tým rozdielom, že tu sa v dôsledku vykonania zásahu štátu môže meniť vlastník zahraničnej pobočky obchodníka s cennými papiermi, a teda sa predpokladá zásah štátu na inom právnom základe, než je vstup do základného imania resp. do hlasovacích práv.

Stanovenie výnimiek z neplatnosti právnych úkonov odstraňuje tvrdosť sankcie neplatnosti právneho úkonu, kedy sa evidentne zlepšuje postavenie nepriameho akcionára obchodníka s cennými papiermi alebo postavenie vlastníka pobočky zahraničného obchodníka s cennými papiermi. Tieto výnimky zároveň odstraňujú výkladové nejednoznačnosti v oblasti, ktorú doposiaľ slovenský právny poriadok nepredpokladal.

K bodu 23

Navrhované ustanovenie je prechodným ustanovením, ktorým ukladá povinnosť, aby Centrálny depozitár zriadil evidenciu cenných papierov s pohľadávkou, s ktorou je spojený záväzok podriadenosti (§ 103 ods. 2 písm. t)) a zosúladil prevádzkový poriadok s ustanoveniami tohoto zákona do 31. decembra 2009.

K čl. VII

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Ide o vylúčenie mechanizmu osobitných záruk poskytovaných podľa návrhu zákona o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor z pôsobnosti zákona o štátnom dlhu a štátnych zárukách.

K bodu 2

Emisiami štátnych cenných papierov v roku 2009 a 2010 sa sleduje možnosť zvýšenia štátnych finančných aktív na základe rozhodnutia vlády SR. Na použitie získaných peňažných prostriedkov sa vzťahuje zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o zmenu súvisiacu s čl. IV (viď. odôvodnenie k čl. IV).

K čl. VIII

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 2 ods. 7 druhej vety tak, aby sa zdokonalili legislatívne predpoklady na reálnu vykonateľnosť tohto ustanovenia, čím sa celkovo zdokonalia aj legislatívne predpoklady na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu nad dohliadanými subjektmi finančného trhu, čo je potrebné nielen vo všeobecnosti, ale môže to by potrebné aj pri výkone niektorých opatrení súvisiacich s vplyvmi globálnej finančnej krízy.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú aktualizáciu poznámky pod čiarou k odkazu 1 [ktorá je zavedení v § 1 ods. 2] v nadväznosti na zmeny legislatívy, ktoré nastali medzičasom (nový zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti).

K bodom 3 a 4

Cieľom navrhovaných zmien je spresniť kompetencie pri výkone dohľadu na mieste a posilniť predpoklady na zabezpečenie efektívneho výkonu dohľadu nad finančným trhom aj v záujme zmiernenia možného prenosu vplyvov globálnej finančnej krízy do slovenského finančného systému a hospodárstva Slovenskej republiky.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú aktualizáciu poznámky pod čiarou k odkazu 25 [ktorá je zavedená v § 12 ods. 1] v nadväznosti na zmeny legislatívy, ktoré nastali medzičasom.

K bodu 6

Navrhuje sa doplniť ustanovenia § 37 ods. 3 o nové písmeno e) jednak v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení § 37 ods. 3 zákona o dohľade nad finančným trhom s ustanoveniami § 44 zákona o NBS a jednak sa NBS umožní zverejňovať aj také dôležité oznámenia Národnej banky Slovenska týkajúce sa dohliadaných subjektov alebo ich činnosti, ktoré môžu mať pozitívny vplyv na úspešnosť niektorých riešení a opatrení, ktorých cieľom je zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na slovenský bankový sektor a vôbec finančný trh.

K bodom 7 a 8

Navrhuje sa v § 38 upraviť odsek 2 a doplniť nový odsek 6, ktorého cieľom je zvýšenie vymožiteľnosti práva a účinnosti súčasnej právnej úpravy o výkone dohľadu nad finančným trhom v záujme zabezpečenia ochrany záujmov spotrebiteľov (klientov dohliadaných subjektov finančného trhu). Pritom navrhnutou úpravou sa zdokonalia legislatívne predpoklady na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu dohliadaných subjektov finančného trhu (ak je výkon tohto dohľadu sťažovaný), čo je potrebné nielen vo všeobecnosti, ale môže to by potrebné aj pri výkone niektorých opatrení súvisiacich s vplyvmi globálnej finančnej krízy.

K bodu 9

Navrhuje sa spresniť ustanovenie § 43 ods. 2 tak, aby pri postupe podľa § 43 ods. 2 bolo jednoznačne zrejmé, že žiadosť na ochranu aj v prípade prizvaných osôb a ďalších osôb zúčastnených na výkone dohľadu uplatňuje a predkladá Národná banka Slovenska.

K čl. IX

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodom 1 a 2 (§ 46 ods. 1, 2 a 3)

Cieľom navrhnutých úprav § 46 ods. 1 (ktorý pôvodne tvoril jediný odsek v § 46) a doplnenia § 46 o nový odsek 2 je zmiernenie a preklenutie negatívnych dôsledkov terajšej právnej úpravy konkurzného konania (v zákone č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorá (na rozdiel od niektorých výnimiek v predchádzajúcej právnej úprave podľa zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) nedomyslene a neopodstatnene zakotvuje splatnosť všetkých pohľadávok všetkých úpadcov už od vyhlásenia konkurzu (vrátane všetkých pohľadávok finančných inštitúcií a tiež vrátane osobitných pohľadávok spojených so záväzkom podriadenosti, tzv. podriadených pohľadávok). Napríklad pri pohľadávkach úpadcu spojených so záväzkom podriadenosti pohľadávky (podriadených pohľadávkach) ide o neopodstatnenú anomáliu v porovnaní s inými krajinami, keďže tieto podriadené pohľadávky plnia funkciu vlastných zdrojov financovania (teda majú porovnateľnú funkciu ako vklady do základného imania).

Zákon o bankách (zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) a nadväzné opatrenie NBS č. 4/2007 vyhlásené pod č. 121/2007 Z. z. (viď § 5 a § 7 predmetného opatrenia) obsahujú právnu úpravu, podľa ktorej medzi regulatórne vlastné zdroje banky/obchodníka s cennými papiermi patria aj finančné prostriedky nadobudnuté bankou/obchodníkom s cennými papiermi na základe zmluvy spĺňajúcej špecifické podmienky záväzku podriadenosti (viď § 5 a § 7 predmetného opatrenia).

Vzhľadom na funkciu vlastných zdrojov vyplývajúcu zo zákona o bankách (predstavujú určitú „rezervu“ pre prípad, ak by banka utrpela väčšiu stratu ako pôvodne očakávala) je nutné, aby výška vlastných zdrojov bola čo najstabilnejšia, respektíve čo najlepšie predvídateľná. Požadovaná „stabilita“ však je v terajšej právnej úprave zabezpečená len v súkromnoprávnej rovine ustanoveniami § 408a ods. 3 až 9 Obchodného zákonníka (v rámci zmluvy obsahujúcej záväzok podriadenosti pohľadávky nie je možné dohodnúť podmienky, ktoré by viedli k predčasnému zániku tejto pohľadávky, napríklad predčasnou splatnosťou a splatením tejto pohľadávky). Pokiaľ ide o terajšiu právnu úpravu konkurzného konania, tak zákon o konkurze a reštrukturalizácii neopodstatnene ustanovuje – ako jeden z účinkov vyhlásenia konkurzu – aj splatnosť všetkých pohľadávok všetkých úpadcov už od vyhlásenia konkurzu (§ 46 ods. 1). To znamená, že pokiaľ by bol vyhlásený konkurz na majetok subjektu oprávneného zo zmluvy obsahujúcej záväzok podriadenosti, tak vyhlásením konkurzu na majetok tohto subjektu by sa stali (predčasne) splatné aj jeho pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy obsahujúcej záväzok podriadenosti. Uvedené by mohlo mať za následok náhly pokles vlastných zdrojov banky ako prijímateľa finančných prostriedkov na základe zmluvy obsahujúcej záväzok podriadenosti, čo by mohlo ohroziť aj jej samotnú existenciu (uvedené by mohlo viesť k zníženiu ratingu banky, čo okrem iného znamená zvýšenie nákladov na obstarávanie zdrojov banky – okrem iného aj na predčasné splatenie záväzku banky voči úpadcovi, a následne by mohla hroziť banke strata likvidity, teda schopnosť vyplatiť klientom ich vklady).

Ak by sa na pohľadávky vyplývajúce zo zmlúv obsahujúcich záväzok podriadenosti vzťahoval režim hnuteľných vecí podľa navrhnutého doplnenia § 46 o nový odsek 2 a keby a taktiež upravil § 46 odsek 1 (pôvodný jediný odsek v § 46) smerovalo by to k podstatnému zmierneniu a preklenutie negatívnych dôsledkov terajšej právnej úpravy konkurzného konania (v zákone č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorá zakotvuje splatnosť všetkých pohľadávok všetkých úpadcov ako účinok vyhlásenia konkurzu.

V ustanovení § 46 nového ods. 3 sa zámerne navrhuje uplatňovať režim hnuteľných vecí len na nekapitálové cenné papiere, ktoré sú súčasťou majetku, na ktorý je vyhlásený konkurz, keďže v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, ktorá je súčasne aj majiteľom nekapitálového cenného papiera, je nutné aj naďalej uplatňovať právny režim (bežného) záväzku splatného v okamihu vyhlásenia konkurzu. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je preklenutie negatívnych účinkov ustanovenia § 46 ods. 1 (pôvodne jediného ods. v § 46) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, respektíve vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, ktorá je súčasne aj majiteľom nekapitálového cenného papiera, a to negatívnych účinkov na emitenta (napríklad banku) nekapitálového cenného papiera. Uvedené by navyše prispelo aj k objasneniu postavenia dlhových cenných papierov (napríklad zmeniek, dlhopisov a pokladničných poukážok) v rámci súčasnej právnej úpravy konkurzného konanie (najmä pokiaľ ide o (ne)aplikáciu ustanovenia § 46 ods. 1 (pôvodne jediného ods. v § 46) zákona o konkurze a reštrukturalizácii), a tým aj podpore predpokladov na rozvoj trhu s cennými papiermi na Slovensku.

K bodom 3, 4 a 5 (§ 88 ods. 1 a § 92 ods. 3 a 6)

Úpravou § 88 ods. 1 sa precizujú ustanovenia o prevádzkovaní úpadcovho podniku po vyhlásení konkurzu (vrátane podniku finančnej inštitúcie v úpadku) tak, že konkurzný správca môže po vyhlásení konkurzu pokračovať v prevádzkovaní úpadcovho podniku, ak možno odôvodnene predpokladať, že podstatne vyšší efekt z konkurzu (výťažok zo speňaženia majetku patriaceho k podniku) sa získa právnymi úkonmi počas prevádzkovania úpadcovho podniku, ako keby sa postupovalo inými spôsobmi. Úpravami § 92 ods. 3 a 6 sa precizujú ustanovenia o spôsobe speňažovania majetku patriaceho k úpadcovmu podniku (vrátane podniku finančnej inštitúcie v úpadku) tak, že podnik, časť podniku alebo podstatnú časť majetku patriaceho k podniku úpadcu, na ktorého prevádzkovanie sa vyžaduje povolenie alebo licencia podľa osobitného predpisu (vrátane finančnej inštitúcie), môže správca previesť alebo prenajať na účely ďalšieho prevádzkovania len na subjekt, ktorý má príslušné povolenie alebo licenciu. Navrhnutými úpravami ustanovení § 88 ods. 1 a § 92 ods. 3 a 6 sa vytvárajú predpoklady na efektívnejší postup ako podľa doterajšej úpravy pre prípad, keby došlo ku konkurzu na majetok podniku finančnej inštitúcie tak, aby zdravé časti (zdravé časti podniku alebo zdravé súbory majetku) finančnej inštitúcie v úpadku mohli získať iné finančné inštitúcie rovnakého druhu (napríklad banky), čo je v konečnom dôsledku v záujme zachovania stability finančného systému a rovnako v záujme eventuálne dotknutých klientov finančných inštitúcií.

K bodom 6 a 7 (§ 195)

Zavádza sa označenie oddielu, ktorý je úpravou pre spoločné ustanovenia pre konkurz slovenských finančných inštitúcií. Doplnením § 195 o nový odsek 1 sa vytvárajú predpoklady na to, aby do kľúčových krokov pri prípadných konkurzoch na slovenské finančné inštitúcie bol zainteresovaný aj orgán dohľadu nad príslušnou finančnou inštitúciou. Doplnením § 195 o nový odsek 2 sa spresňujú osobitné postupy pre konkurz na slovenské finančné inštitúcie postupoch pri konkurze na slovenské finančné inštitúcie a vytvárajú sa predpoklady na efektívnejší postup ako podľa doterajšej úpravy pre prípad, keby došlo ku konkurzu na majetok podniku finančnej inštitúcie tak, aby zdravé časti (zdravé časti podniku alebo zdravé súbory majetku) finančnej inštitúcie v úpadku mohli získať iné finančné inštitúcie rovnakého druhu (napríklad banky), čo je v konečnom dôsledku v záujme zachovania stability finančného systému a rovnako v záujme eventuálne dotknutých klientov finančných inštitúcií. Legislatívno-technické doplnenie označenia a nadpisu tretieho oddielu nad § 195 prispieva k sprehľadneniu ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii (zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov).

K čl. X

Navrhovaným článkom sa novelizuje zákon č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 1

Navrhuje sa legislatívne spresniť ustanovenie § 43 ods. 6 v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, v danom prípade ustanovení § 77 ods. 7 zákona o cenných papieroch a investičných službách, § 43 ods. 6 a § 66 ods. 1 zákona o poisťovníctve a § 42 ods. 2 zákona o bankách.

K bodu 2

Ide o legislatívne spresnenie § 45 ods. 2 písm. a), ktoré je potrebné vzhľadom na poznatky z aplikácie predmetného ustanovenia v praxi.

K bodu 3

Navrhované zmeny si vyžiadala aplikačná prax v záujme zabezpečenia plynulého výkonu funkcie aktuára a zdokonalenia legislatívnych predpokladov na účinnejší a efektívnejší výkon dohľadu nad činnosťou a výkonom funkcie aktuárov.

K bodu 4

Navrhuje sa legislatívne spresniť ustanovenie § 47 ods. 9 v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, v danom prípade ustanovení § 73 ods. 6 zákona o cenných papieroch a investičných službách, § 47 ods. 9 zákona o poisťovníctve a § 42 ods. 1 zákona o bankách.

K bodom 5 a 6

Navrhuje sa spresniť dikciu ustanovenia § 48 ods. 1 a 2 zákona o poisťovníctve tak, aby novelizovaná dikcie § 48 ods. 1 a 2 explicitne a precíznejšie zohľadňovali vzájomné súvislosti medzi ustanoveniami § 48 ods. 1 a 2 a ďalšími ustanoveniami zákona o poisťovníctve (napríklad § 67 ods. 1, § 49 ods. 2 a § 52 zákona o poisťovníctve) a tiež súvislosti medzi ustanoveniami zákona o poisťovníctve a ustanoveniami iných zákonov súvisiacich so zákonom o poisťovníctve (predovšetkým zákona o dohľade nad finančným trhom).

K bodu 7

Navrhuje sa doplniť do ustanovenia § 48 nový odsek 11 v záujme zabezpečenia harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, pri ktorých by mali byť rovnako uplatňované pravidlá a postup pri výkone dohľadu. V danom prípade sa zabezpečenia harmonizácie medzi ustanovením § 48 nového odseku 11 zákona o poisťovníctve a ustanoveniami § 6 ods. 7 zákona o bankách a § 135 ods. 4 zákona o cenných papieroch.

K bodu 8

Ide o legislatívnotechnickú úpravu a spresnenie úvodnej vety v § 67 ods. 1.

K bodu 9

Navrhuje sa doplniť do § 69 nový odsek 6, ktorým sa Národnej banke Slovenska umožní znížiť koeficient zaistenia v prípade, ak sa povaha alebo kvalita zaistných zmlúv od posledného finančného roku podstatne zmenila, prípadne ak v zaistných zmluvách nie je zabezpečený prenos rizika, alebo je tento prenos iba obmedzený. Navrhnutá úprava korešponduje so smernicou EP a Rady č.2005/68/ES zo 16.11.2005 o zaistení (Ú.v. EÚ L323, 9.12.2005) v platnom znení.

K bodu10

Zmena sa navrhuje v záujme zvýšenia miery harmonizácie s inými zákonmi v oblasti finančného trhu, zvýšenia ochrany klientov a zvýšenia efektívnosti dohľadu.

K bodu 11

Ide o legislatívne spresnenie v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, v danom prípade ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o poisťovníctve a ustanovení § 148 ods. 1 zákona o cenných papieroch a investičných službách, a § 54 ods. 1 zákona o bankách.

K bodu12

Podmienka neobmedzeného poistenia, ktorá je ustanovená doterajším predpisom sa javí ako nesplniteľná pre stanovenie právnickej osoby za núteného správcu. Pokiaľ ide o právnickú osobu, ktorá je zriadená na spoločný výkon advokácie je účelné, aby mala možnosť pribrať odborných poradcov napr. z oblasti auditu.

K bodu13

Navrhnutou úpravou sa precizujú kompetencie správcu vo vzťahu k poistnému a zaistnému kmeňu a zároveň sa zohľadňuje skutočnosť, že ukončiť činnosť obchodníka s cennými papiermi môže len orgán dohľadu a to odobratím povolenia, preto je potrebné túto kompetenciu núteného správcu spresniť tak, aby sa vzťahovala len na prípadne pobočky a iné organizačné zložky poisťovne alebo zaisťovne.

K bodu 14

Zmenu názvu zmluvy, ktorá sa uzatvára medzi Národnou bankou Slovenska a núteným správcom, sa navrhuje, z dôvodu jednotného pomenovania a zosúladenia názvu tejto zmluvy so zákonom o bankách, pričom vypustenie odkazu na Obchodný zákonník umožňuje upraviť ustanovenia zmluvy odlišne od Obchodného zákonníka, ktorého ustanovenia nemusia vyhovovať pre úpravu zmluvy o výkone činnosti núteného správcu.

K bodu 15

Zánik povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti je skutočnosť, ktorá má za následok ukončenie nútenej správy, preto je potrebné ho doplniť ako jeden z dôvodov v dôsledku ktorého sa skončí nútená správa. Doplnenie tohto dôvodu skončenia nútenej správy je potrebný aj z titulu zosúladenia právnej úpravy skončenia nútenej správy podľa zákona o poisťovníctve s právnou úpravou podľa zákona o bankách a zákona o cenných papieroch.

K bodu 16

Vzhľadom na náročný proces prevodu poistného kmeňa sa lehota na predloženie návrhu postupu prevodu poistného kmeňa poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovni na schválenie Národnej banke Slovenska navrhuje predĺžiť.

K bodu 17

Vzhľadom na náročný proces prevodu poistného kmeňa je lehota na ukončenie celého prevodu krátka, preto sa navrhuje predĺženie času na nájdenie dobrovoľného záujemcu a dosiahnutie dohody s týmto záujemcom.

K bodom 18 a 19

Navrhuje sa doplniť ustanovenie § 82 ods. 2 o nové písmeno g) a upraviť preznačené písmeno h) v záujme zvýšenia miery harmonizácie navzájom obsahovo a významovo porovnateľných ustanovení zákonov v oblasti finančného trhu, v danom prípade ustanovení § 156 ods. 2 zákona o cenných papieroch a investičných službách, § 82 ods. 2 zákona o poisťovníctve a § 63 ods. 2 zákona o bankách.

K bodu 20

V dôsledku prijatia zahraničných stabilizačných opatrení sledujúcich zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy môže dôjsť k nadobudnutiu nepriameho podielu na základnom imaní alebo na hlasovacích právach poisťovne alebo zaisťovne, a to ako následok zásahu členského štátu Európskej únie, štátu Európskeho hospodárskeho priestoru alebo iného štátu do podnikania priameho alebo nepriameho akcionára poisťovne resp. zaisťovne.

V takýchto prípadoch, ak je zásah zo strany akéhokoľvek štátu nevyhnutný, a je zároveň potrebné konať bezodkladne, nie je možné zo strany dotknutého štátu analyzovať všetky právne riziká spojené s automatickým nadobúdaním nepriamych podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach v dcérskych spoločnostiach materskej spoločnosti, ktorej sa poskytuje pomoc prostredníctvom zásahu štátu.

Dcérske spoločnosti zásahom dotknutej materskej spoločnosti sa môžu spravovať iným právnym poriadkom (napr. slovenským) než je právny poriadok štátu, ktorý vykonáva zásah za účelom zmiernenia dopadov finančnej krízy. Dotknutý štát poskytuje prostredníctvom zásahu materskej spoločnosti, ktorá vykazuje nedostatky v hospodárení, pomoc. Dôveryhodnosť a finančné zázemie nepriameho akcionára poisťovne resp. zaisťovne, nad ktorými vykonáva Národná banka Slovenska dohľad, sa preto vykonaním zásahu štátu zvyšuje. Za takýchto okolností nie je potrebné vykonávať hodnotenie vhodnosti nového nepriameho akcionára poisťovne ani zaisťovne, ktorých činnosť dohliada Národná banka Slovenska.

Pre výnimku z § 45 odseku 1 písm. f) je dôvod rovnaký ako v prípade výnimky z § 45 odseku 1 písm. a) s tým rozdielom, že tu sa v dôsledku vykonania zásahu štátu môže meniť vlastník pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, a teda sa predpokladá zásah štátu na inom právnom základe, než je vstup do základného imania resp. do hlasovacích práv.

Stanovenie výnimiek z neplatnosti právnych úkonov odstraňuje tvrdosť sankcie neplatnosti právneho úkonu, kedy sa evidentne zlepšuje postavenie nepriameho akcionára poisťovne alebo zaisťovne. Rovnako sa zlepšuje postavenie vlastníka pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne. Tieto výnimky zároveň odstraňujú výkladové nejednoznačnosti v oblasti, ktorú doposiaľ slovenský právny poriadok nepredpokladal.

K čl. XI

Účinnosť zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 10. júna 2009.

Robert F i c o, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v.r.

minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu