Zákon o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov 251/2012 účinný od 01.07.2016 do 31.01.2017

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike                       a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladá Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2017.

Navrhované zmeny v zákone č. 251/2012 Z. z. reflektujú dodatočné požiadavky Európskej komisie k transpozícii tretieho energetického balíčka a zabezpečenia súladu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES. V návrhu zákona sú taktiež zohľadnené požiadavky aplikačnej praxe.

Návrh zákona tiež komplexne upravuje stav núdze v elektroenergetike, predchádzanie stavu núdze v elektroenergetike, skúšku stavu núdze v elektroenergetike, súvisiace práva a povinnosti účastníkov trhu s elektrinou, spôsob vyhlasovania a oznamovania stavu núdze v elektroenergetike a obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike a ďalšie podmienky, ktoré so stavom núdze v elektroenergetike, predchádzaním stavu núdze v elektroenergetike a skúškami stavu núdze v elektroenergetike súvisia.

Predložený návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a nebude mať ani žiadne sociálne vplyvy a vplyv na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, ako aj s právom Európskej únie.


B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1
Navrhuje sa doplnenie definície distribučnej sústavy o slovné spojenie elektronické komunikačné siete, čím sa majú odstrániť výkladové nejasnosti v súvislosti s tým, čo sa považuje za telekomunikačné zariadenie. Explicitným doplnením pojmu elektronické komunikačné siete bude zrejmé, že za funkčnú súčasť distribučnej sústavy sa majú považovať ako aktívne, tak aj pasívne prvky telekomunikačných zariadení t.j. aj pasívne optické a metalické vedenia, a to za predpokladu, že tieto slúžia na účely prevádzkovania distribučnej sústavy. Uvedené navyše plne korešponduje s ustanovením § 31 ods. 1 písm. a) zákona                  č. 251/2012 Z. z., podľa ktorého má prevádzkovateľ distribučnej sústavy právo zriaďovať a prevádzkovať elektronickú komunikačnú sieť potrebnú na riadenie prevádzky sústavy a na zabezpečenie prenosu informácií potrebných na automatizáciu riadenia v súlade s osobitným predpisom.

K bodu 2
Navrhuje sa doplniť definície nových pojmov v oblasti elektromobility. Predmetné pojmy predstavujú transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá. Zadefinovanie pojmov v oblasti elektromobility na účely zákona č. 251/2012 Z. z. bolo potrebné v súvislosti s rozšírením negatívneho vymedzenia podnikania v energetike o činnosť prevádzkovania nabíjacích staníc.

K bodu 3
Legislatívno-technická úprava. Do definície plynárenského zariadenia sa dopĺňa zariadenie na skvapalňovanie zemného plynu.

K bodu 4
Navrhuje sa oprava nepresnosti v doterajšom znení zákona, keďže § 4 ods. 1 neupravuje cenu za jednotku dodanej elektriny a plynu.

K bodu 5
Pre vylúčenie pochybností týkajúcich sa zákonných povinností pri prevádzkovaní nabíjacej stanice a vytvorenie potrebného právneho rámca sa navrhuje jednoznačne ustanoviť, že prevádzkovanie nabíjacích staníc sa nepovažuje za podnikanie v energetike a na túto činnosť sa nevyžaduje oprávnenie na podnikanie v energetike.

K bodu 6
Nakoľko je pre Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nevyhnutné disponovať informáciami o subjektoch, ktoré prevádzkujú verejne prístupné nabíjacie stanice, tieto subjekty majú povinnosť v lehote do 30 dní oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví začiatok výkonu tejto činnosti, ukončenie činnosti a zmenu vykonávania činnosti. Zároveň sa táto oznamovacia povinnosť vypúšťa pre výrobcov elektriny v malom zdroji.

K bodu 7
Navrhuje sa jednoznačnejšia úprava podmienok pre vydávanie povolenia na distribúciu plynu v § 7, ako aj pre rozhodovanie o zmene povolenia na prevádzku distribučnej siete v § 10, ktorá určí pri budovaní energetických zariadení povinnosť získania osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia podľa ustanovení § 12.


K bodu 8
Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa navrhuje zmena lehoty na ustanovenie nového zodpovedného zástupcu.

K bodom 9 až 11
Navrhuje sa jednoznačnejšia úprava podmienok pre vydávanie povolenia na distribúciu plynu v § 7, ako aj pre rozhodovanie o zmene povolenia na prevádzku distribučnej siete v § 10, ktorá určí pri budovaní energetických zariadení povinnosť získania osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia podľa ustanovení § 12.

K bodu 12
Spresnenie druhej vety súčasného § 15 ods. 7 a zosúladenie ustanovenia s vyhláškou ÚRSO č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov.

K bodu 13
Úprava ustanovenia § 15 ods. 9 sa navrhuje za účelom zosúladenia súčasného znenia s potrebami organizátora krátkodobého trhu s elektrinou pre výkon jeho činností podľa § 37 ods. 4. Aktuálne znenie ustanovenia § 15 ods. 9 neupravuje poskytovanie údajov pre niektoré činnosti vykonávané organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou (správa a zber nameraných údajov a centrálna fakturácia). Úprava ustanovenia § 15 ods. 9 odstraňuje tento nedostatok, keď nahrádza doterajší nepostačujúci výpočet údajov údajmi potrebnými pre výkon činností organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, poskytovanými podľa pravidiel trhu a prevádzkového poriadku organizátora krátkodobého trhu s elektrinou, pričom medzi poskytovateľov údajov pridáva aj prevádzkovateľov priamych vedení a výrobcov elektriny. V tejto súvislosti sa ďalej navrhuje doplnenie povinnosti pre účastníkov trhu s elektrinou uzatvoriť zmluvu o poskytovaní údajov s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou, na základe ktorej budú tieto údaje poskytované.

K bodu 14
Dôvodom je potreba zosúladenia prevádzkových poriadkov na trhu s elektrinou a trhu                     s plynom, pričom sa bude vychádzať z jednotnej vzorovej úpravy vydanej a pravidelne aktualizovanej úradom. Navrhovaná úprava je v prospech všetkých účastníkov trhu. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej siete majú právo zapracovať osobitné podmienky prevádzkovania sústavy alebo siete do svojho prevádzkového poriadku. Doterajšia právna úprava cez prechodné ustanovenie § 45 ods. 5 zákona                           č. 250/2012 Z. z. z roku 2012 je už nedostatočná a prekonaná praxou, nakoľko neupravuje možnosť pravidelnej aktualizácie vzorových prevádzkových poriadkov vydaných v roku 2013.

K bodu 15
Všeobecne:
Pre prevádzku elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky je v poslednom období charakteristické časté neplnenie kritérií (N-1) a v určitých časových obdobiach dokonca preťažovanie vedení, čo vytvára riziko jej rozpadu. Súčasná právna úprava neposkytuje dostatočnú legislatívnu oporu na vykonávanie činností, ktorých cieľom je zabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti sústavy a je potrebné jej spresnenie. Zároveň v Slovenskej republike absentuje vykonávanie praktických skúšok opatrení a postupov určených na zabránenie alebo zmiernenie hroziaceho stavu núdze v elektroenergetike. Vzhľadom na závažnosť dôsledkov rozpadu elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky je potrebné presne definovať práva a povinnosti účastníkov trhu s elektrinou a rozsah ich zodpovednosti, pretože akékoľvek neočakávané poruchy v sústave môžu mať značné hospodárske dôsledky. Z uvedených dôvodov návrh novely komplexne upravuje stav núdze v elektroenergetike, predchádzanie stavu núdze v elektroenergetike, skúšku stavu núdze v elektroenergetike, súvisiace práva a povinnosti účastníkov trhu s elektrinou, spôsob vyhlasovania a oznamovania stavu núdze v elektroenergetike a obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike a ďalšie podmienky, ktoré so stavom núdze v elektroenergetike, predchádzaním stavu núdze v elektroenergetike a skúškami stavu núdze v elektroenergetike súvisia.

K § 20 ods. 1:
Navrhovaná právna úprava v porovnaní s doterajšou úpravou spresňuje, čo sa rozumie stavom núdze v elektroenergetike a čím je tento stav spôsobovaný.

K § 20 ods. 2:
Zavádza sa nová definícia predchádzania stavu núdze v elektoenergetike. Pri predchádzaní stavu núdze v elektroenergetike sú prevádzkovatelia prenosovej sústavy a distribučných sústav oprávnení prijímať opatrenia, ktorých cieľom je zabránenie hroziacemu stavu núdze. Takéto opatrenia majú dopad na účastníkov trhu s elektrinou a títo sú povinní predmetné opatrenia znášať.

K § 20 ods. 3 a 6:
Navrhuje sa zákonná úprava skúšky stavu núdze v elektroenergetike. Skúšky stavu núdze sa v Slovenskej republike nevykonávajú, pričom ide o veľmi dôležitú súčasť bezpečnosti a spoľahlivosti sústavy. Podobná previerka v Českej republike odhalila množstvo nedostatkov, ktoré by v prípade vzniku stavu núdze v elektroenergetike mohli viesť až k rozpadu sústavy. Na základe doterajšej úpravy boli prijaté pravidlá pre postupy ochrany a obnovy sústavy na vymedzenom území, ktoré vychádzajú z vykonaných výpočtov. Je však nevyhnutné niektoré postupy odskúšať aj prakticky v reálnej prevádzke a z tohto dôvodu je potrebné vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu skúšok stavu núdze a overenie súboru opatrení a postupov uplatňovaných pri stave núdze v elektroenergetike alebo pri predchádzaní stavu núdze v elektroenergetike, ktorými možno predísť stavom spôsobujúcim škody veľkého rozsahu. Kompetencia vykonať skúšku stavu núdze sa zveruje prevádzkovateľovi prenosovej sústavy. Počas skúšok stavu núdze v elektroenergetike je možné realizovať všetky obmedzujúce opatrenia v elektroenergetike a opatrenia zamerané na odstránenie stavu núdze v elektroenergetike, pričom počas skúšok stavu núdze v elektroenergetike sa neuplatňujú štandardy kvality a vyhodnotenie a zúčtovanie odchýlok a regulačnej elektriny sa uskutočňuje v rozsahu podľa pravidiel trhu. Účastníkom trhu s elektrinou sa ukladá povinnosť poskytnúť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy pri skúške stavu núdze v elektroenergetike a príprave na túto skúšku potrebnú súčinnosť a dodržiavať pokyny prevádzkovateľa prenosovej sústavy. Právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu realizácie opatrení a postupov a plnenia pokynov prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej sústavy pri skúškach skúške stavu núdze v elektroenergetike je vylúčené. Oprávnenosť nákladov vynaložených na vykonanie skúšok stavu núdze v elektroenergetike zohľadní Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v navrhovanom spôsobe cenovej regulácie.

K § 20 ods. 4 a 8:
Definuje sa, ktoré opatrenia sa považujú za obmedzujúce opatrenia v elektroenergetike, teda opatrenia realizované v sústave pri stave núdze v elektroenergetike, pri predchádzaní stavu núdze v elektroenergetike alebo pri skúške stavu núdze v elektroenergetike. Tieto opatrenia sú realizované jednak automaticky aktiváciou technických zariadení, ale tiež prostredníctvom postupov a pokynov dispečingov. Spôsob ich realizácie ustanoví vykonávací právny predpis. Prevádzkovateľovi prenosovej sústavy a prevádzkovateľom distribučných sústav sa ukladá povinnosť postupovať pri prijímaní obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike tak, aby v čo najmenšej možnej miere obmedzili zariadenia verejnoprospešných služieb a odberateľov elektriny v domácnosti. Vykonávací právny predpis zároveň určí, ktorým subjektom nemožno prerušiť alebo obmedziť dodávku elektriny vôbec.

K § 20 ods. 5:
Vzhľadom na nevyhnutnosť bezprostredne reagovať na vznik stavu núdze v elektroenergetike upravujú sa podrobnejšie okolnosti vyhlásenia stavu núdze v elektroenergetike, pričom povinnosť vyhlásiť stav núdze v elektroenergetike po posúdení dôsledkov jeho vzniku vyhlasuje a odvoláva na vymedzenom území alebo na časti vymedzeného územia prevádzkovateľ prenosovej sústavy. Túto povinnosť má prevádzkovateľ prenosovej sústavy pred prijatím obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike, s výnimkou situácie, ak hrozí rozpad sústavy alebo k rozpadu sústavy už došlo. Uvedená úprava je potrebná, pretože podmienky stavu núdze v elektroenergetike môžu nastať aj spontánne vo veľmi krátkom čase, ktorý neumožňuje dispečingu prevádzkovateľa prenosovej sústavy stav núdze v elektroenergetike vyhlásiť pred prijatím nevyhnutných opatrení na ochranu a obnovu sústavy. V tomto prípade je prevádzkovateľ prenosovej sústavy oprávnený vyhlásiť ustanoveným spôsobom stav núdze v elektroenergetike dodatočne. Všetky právne dôsledky súvisiace s vyhlásením stavu núdze v elektroenergetike sa v takomto prípade budú vzťahovať k okamihu, v ktorom stav núdze nastal a ktorý bol určený prevádzkovateľom prenosovej sústavy. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy má zároveň aj kompetenciu odvolať stav núdze v elektroenergetike.

K § 20 ods. 7:
V nadväznosti na kompetenciu prevádzkovateľa prenosovej sústavy vyhlasovať a odvolávať stav núdze v elektroenergetike sa mu ukladá aj kompetencia vyhlasovať a odvolávať obmedzujúce opatrenia v elektroenergetike pri stave núdze. Vzhľadom na skutočnosť, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy má najlepší prehľad o potrebe vyhlásenia obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike na časti vymedzeného územia, tieto vyhlasuje a odvoláva prevádzkovateľ prenosovej sústavy na základe žiadosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy. V prípade vyhlásenia obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike na základe žiadosti, pri ktorej neboli splnené podmienky na ich vyhlásenie, sa ustanovuje zodpovednosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy za spôsobenú škodu. Vzhľadom na skutočnosť, že v sústave je často potrebné riešiť situácie, ktoré by mohli viesť k stavu núdze v elektroenergetike, pričom podstatným pri riešení takýchto situácií je najmä rýchlosť reakcie, či situácie, ktoré sa týkajú len vymedzeného okruhu účastníkov, ustanovuje sa výnimka, podľa ktorej sa obmedzujúce opatrenia v elektroenergetike pri predchádzaní stavu núdze v elektroenergetike a skúške stavu núdze nevyhlasujú. Takéto opatrenia sa však musia oznámiť dotknutým účastníkom trhu s elektrinou najneskôr do jednej hodiny po ich prijatí.

K § 20 ods. 9:
Z dôvodu nutnosti zabezpečiť dodržiavanie obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike sa ustanovuje povinnosť pre účastníkov trhu s elektrinou podrobiť sa týmto obmedzujúcim opatreniam, ako aj opatreniam zameraným na odstránenie stavu núdze. Zároveň sa ustanovuje výnimka pre odberateľa elektriny, ktorý je v predmetnom čase galvanicky pripojený do sústavy mimo územia Slovenskej republiky (ostrovy zásobované zo sústav mimo územia Slovenskej republiky), keďže v tomto čase je odberateľ elektriny povinný sa riadiť podmienkami prevádzky takejto sústavy. Každý účastník je nielen povinný podrobiť sa obmedzujúcim opatreniam v elektroenergetike, ale v prípade vyhlásenia stavu núdze je povinný sa podieľať aj na odstránení príčin a dôsledkov stavu núdze v elektroenergetike a na obnove dodávok elektriny.



K § 20 ods. 10:
V porovnaní s doterajšou úpravou sa dopĺňa právo prevádzkovateľa distribučnej sústavy požadovať náhradu škody spôsobenej na časti vymedzeného územia. Predmetným ustanovením sa ustanovuje povinnosť účastníka trhu s elektrinou nahradiť škodu, ktorá vznikne prevádzkovateľovi prenosovej sústavy a v prípade časti vymedzeného územia prevádzkovateľovi distribučnej sústavy nedodržaním obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike po ich vyhlásení alebo oznámení. V prípade porušenia povinnosti účastníka trhu s elektrinou podrobiť sa obmedzujúcim opatreniam v elektroenergetike môže na strane prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľov distribučných sústav dôjsť ku škodám na technických zariadeniach alebo iným súvisiacim škodám. Keďže zabezpečenie zvládnutia stavu núdze v elektroenergetike, ako aj hrozby stavu núdze v elektroenergetike je verejným záujmom, je potrebné explicitne ustanoviť zodpovednosť za škodu spôsobenú účastníkmi trhu s elektrinou.

K § 20 ods. 11:
Stav bezpečnosti a spoľahlivosti sústavy je možné zabezpečiť len úpravou zariadení účastníkov trhu s elektrinou pripojených do sústavy v súlade s požiadavkami ustanovenými všeobecne záväznými právnymi predpismi a technickými podmienkami prevádzkovateľa prenosovej sústavy. V budúcnosti je navyše potrebné predpokladať, že na základe výsledkov vykonaných skúšok stavu núdze v elektroenergetike bude potrebné upraviť tieto technické požiadavky. Z uvedených dôvodov je potrebné ustanoviť povinnosť účastníkov trhu s elektrinou zabezpečiť úpravu svojich zariadení v súlade s ustanovenými technickými požiadavkami. Táto povinnosť sa bude vzťahovať nielen na nové, ale aj na existujúce zariadenia účastníkov trhu s elektrinou, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a spoľahlivosť sústavy. Oprávnenosť nákladov vynaložených na úpravu zariadení regulovaných subjektov zohľadní Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v navrhovanom spôsobe cenovej regulácie.

K § 20 ods. 12:
Právo na náhradu škody a ušlého zisku pri stave núdze v elektroenergetike a v čase trvania obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike je za ustanovených podmienok vylúčené. Realizáciou obmedzujúcich opatrení dochádza k odvráteniu škody alebo zmenšeniu jej rozsahu. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto mimoriadne okolnosti môžu spôsobiť mimoriadne závažné dôsledky v sústave, je potrebné vylúčiť zodpovednosť za škodu spôsobenú obmedzujúcimi opatreniami v elektroenergetike realizovanými v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Právo na náhradu škody a ušlého zisku pri stave núdze v elektroenergetike a v čase trvania obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike je vylúčené aj vtedy, ak došlo k odpojeniu zariadenia užívateľa sústavy v dôsledku činnosti technických prostriedkov zabezpečujúcich automatické odpájanie zariadení od sústavy. Pri stave núdze v elektroenergetike a v čase trvania obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike prestávajú platiť štandardné podmienky riadenia sústavy a vyrovnávania výkonovej bilancie. V neštandardnom režime prevádzky sústavy zúčtovateľ odchýlok nedisponuje technickými podkladmi pre vyhodnotenie odchýlok a regulačnej elektriny. Navrhuje sa preto, aby sa vyhodnotenie a zúčtovanie odchýlok a regulačnej elektriny počas obmedzujúcich opatrení v elektroenergetike riešilo v pravidlách pre fungovanie trhu s elektrinou.

K bodu 16
Navrhuje sa doplnenie ustanovenia tak, aby príslušní účastníci trhu s plynom už v čase predkladania návrhu spôsobu zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu informovali ministerstvo o už uzavretých zmluvách o prenesení zodpovednosti na iného účastníka trhu s plynom alebo o zámere splniť povinnosť zabezpečenia uzatvorením zmluvy o prenesení zodpovednosti na iného účastníka trhu s plynom.


K bodom 17 a 18
Kapacita pripojenia sa stanovuje v zmluve o pripojení do prenosovej sústavy, rovnako ako aj technické dimenzovanie pripojenia. Oba tieto pojmy predstavujú technický parameter popísaný v Technických podmienkach prístupu a pripojenia, pravidlá prevádzkovania prenosovej sústavy spoločnosti SEPS ako prevádzkovateľa prenosovej sústavy. V zmluve                o prístupe do prenosovej sústavy sa stanovuje rezervovaná kapacita. Navrhuje sa v tomto zmysle zosúladiť a upraviť súvisiace ustanovenia zákona o energetike. Cieľom je odstránenie pochybností účastníkov trhu v procese zosúlaďovania existujúcich zmlúv o pripojení                       s užívateľmi prenosovej sústavy so sieťovými predpismi v oblasti pripájania do sústav, v tomto prípade s nariadením Komisie 2016/1388 zo 17. augusta 2016, ktorým sa stanovuje sieťový predpis pre pripojenie odberateľov do elektrizačnej sústavy.

K bodu 19
V súvislosti s úpravou § 15 ods. 9 sa navrhuje doplniť do § 26 nový odsek 15, v ktorom sa zadefinuje zmluva o poskytovaní údajov, na základe ktorej budú účastníci trhu s elektrinou poskytovať údaje organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou.

K bodu 20
Legislatívno-technické úpravy súvisiace s vložením nového odseku 15 do § 26.

K bodu 21
Navrhovaná úprava odkazuje na právnu úpravu používania redispečingu a protiobchodu, na ktoré je prevádzkovateľ prenosovej sústavy oprávnený v súlade s priamo aplikovateľným právnym predpisom Európskej únie.

K bodu 22
Požaduje sa, aby boli plány rozvoja prenosovej sústavy predkladané jednotlivým orgánom zosúladené a jednotné. Ak nedôjde k požadovanej zmene termínu, prevádzkovateľ prenosovej sústavy bude musieť spracovávať viaceré rozvojové dokumenty, ktoré nebudú navzájom zosúladené a navyše môžu byť v rozpore s desaťročným plánom ENTSO-E. K aprílu kalendárneho roka sú už k dispozícii aj predbežné údaje o spotrebe a výrobe za predchádzajúci kalendárny rok a tiež je ukončené schvaľovanie investičného plánu prevádzkovateľa prenosovej sústavy (k 30. novembru je proces schvaľovania investičného plánu len na svojom začiatku). TYNDP ENTSO-E má periodicitu tiež každý druhý rok a niektorí prevádzkovatelia prenosových sústav v Európe už túto periodicitu TYNDP ENTSO-E aplikujú na svoje národné desaťročné plány.

K bodu 23
Legislatívno-technická úprava, ktorá zabezpečí plný súlad so smernicou 2009/72/ES.

K bodu 24
Spresňuje sa znenie ustanovenia v súlade s navrhovanou právnou úpravou stavu núdze                   v elektroenergetike.

K bodu 25
Navrhuje sa úprava ustanovenia § 31, ktorou sa upravuje povinnosť prevádzkovateľov distribučných sústav poskytovať údaje o meraní elektriny aj dodávateľom so spresnením označenia tohto dodávateľa a rovnako spresnenie, ktoré informácie je prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný poskytnúť pre jednotlivých účastníkov trhu s elektrinou (t.j. ktoré informácie poskytuje pre dodávateľa a ktoré pre OKTE).

K bodu 26
Spresňuje sa formulácia fikcie vydania predchádzajúceho súhlasu tak, aby bolo zrejmé, že táto fikcia sa uplatňuje len pri nevydaní (kladného alebo záporného) rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote. Taktiež sa zjednocujú zákonné lehoty na vydanie predchádzajúceho súhlasu so zákonom č. 250/2012 Z. z. Ustanovenie § 15 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. ustanovuje lehotu 21 dní od začatia konania pre vydávanie všetkých predchádzajúcich súhlasov v rámci vecnej regulácie (napr. predchádzajúci súhlas s vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa distribučnej sústavy, voľbou a odvolaním člena dozornej komisie prevádzkovateľa prepravnej siete                    a vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa prepravnej siete alebo vlastníka prepravnej siete a prevádzkovateľa distribučnej siete). Z nesúladu medzi ustanoveniami zákona č. 250/2012 Z. z. a 251/2012 Z. z. vyplýva rozdielne počítanie lehôt (buď podľa dní podľa zákona č. 250/2012 Z. z. alebo podľa týždňov podľa zákona č. 251/2012 Z. z.), aj keď výsledný deň je v konečnom dôsledku rovnaký.

K bodu 27
Dôvodom je potreba zosúladenia obchodných podmienok dodávateľov elektriny poskytujúcich univerzálnu službu, pričom sa bude vychádzať z jednotnej vzorovej úpravy vydanej a pravidelne aktualizovanej úradom podľa § 90 písm. d). Navrhovaná úprava je v prospech ochrany odberateľov elektriny v domácnosti a malých podnikov.

K bodu 28
Cieľom úpravy je upraviť vzťah medzi novým subjektom (nabíjacia stanica) a prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Súčasne navrhovaná úprava umožní lepšie technické dimenzovanie sústavy, ako i inštalácie príslušného určeného meradla.

K bodu 29
Prijatím zákona č. 315/2016 Z. z. bola určitej skupine odberateľov elektriny a plynu, ktorých dodávateľom je právnická osoba financovaná alebo kontrolovaná štátom alebo samosprávou, uložená povinnosť registrácie v registri partnerov verejného sektora. V dôsledku uloženia tejto povinnosti dochádza k diskriminácii predmetnej skupiny odberateľov, nakoľko odberatelia, ktorých dodávateľom je súkromný subjekt, sa v registri partnerov verejného sektora nemusia registrovať. Zároveň však dochádza aj k diskriminácii dodávateľov financovaných alebo kontrolovaných štátom, resp. samosprávou, pretože ich odberatelia majú v dôsledku registračnej povinnosti zvýšené náklady súvisiace s odberom elektriny a plynu, čo vytvára značnú konkurenčnú nevýhodu v porovnaní so súkromnými dodávateľmi. Takáto diskriminácia narúša fungovanie liberalizovaného a vysoko konkurenčného trhu dodávky elektriny a plynu a navrhované ustanovenia majú za cieľ ju odstrániť.

K bodu 30
Navrhuje sa upraviť znenie §43 ods. 10 písm. b), nakoľko v súčasnosti platnom znení zákona nie je taxatívne zakázaná výstavba stavieb, konštrukcii a skládok v ochrannom pásme elektrickej stanice s vonkajším vyhotovením.

K bodu 31
Spresňuje sa znenie ustanovenia vzhľadom na skutočnosť, že prepravnú kapacitu je možné rezervovať oddelene na vstupnom bode do prepravnej siete alebo na výstupnom bode z prepravnej siete.



K bodu 32
Legislatívno-technická úprava. Prevádzkovateľ zásobníka poskytuje užívateľom zásobníka prerušiteľnú uskladňovaciu kapacitu.

K bodu 33
Legislatívno-technická úprava. Zabezpečuje sa súlad s nariadením Európskeho parlamentu a Rady(ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005.

K bodu 34
Navrhuje sa spresnenie účastníkov trhu s plynom, ktorým prevádzkovateľ prepravnej siete umožňuje prístup k meradlu.

K bodu 35
V záujme zachovania fungovania trhu s plynom a jasného vymedzenia jednotlivých úloh                       a funkcií t.j. prepravy, distribúcie, uskladňovania a dodávky plynu sa navrhuje jednoznačné definovanie predpokladov pre pripájanie účastníkov trhu s plynom do prepravnej siete                      a zachovanie základnej úlohy prepravnej siete na vymedzenom území.
Prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území poskytuje vyjadrenie, či žiadateľa o pripojenie do prepravnej siete je možné pripojiť do distribučnej siete, pričom sa vyjadruje k ustanoveným dôvodom.

K bodu 36
Zjednocujú sa zákonné lehoty na vydanie predchádzajúceho súhlasu so zákonom č. 250/2012 Z. z. Ustanovenie § 15 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. ustanovuje lehotu 21 dní od začatia konania pre vydávanie všetkých predchádzajúcich súhlasov v rámci vecnej regulácie (napr. predchádzajúci súhlas s vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa distribučnej sústavy, voľbou a odvolaním člena dozornej komisie prevádzkovateľa prepravnej siete a vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa prepravnej siete alebo vlastníka prepravnej siete a prevádzkovateľa distribučnej siete). Z nesúladu medzi ustanoveniami zákona                        č. 250/2012 Z. z. a 251/2012 Z. z. vyplýva rozdielne počítanie lehôt (buď podľa dní podľa zákona č. 250/2012 Z. z. alebo podľa týždňov podľa zákona č. 251/2012 Z. z.), aj keď výsledný deň je v konečnom dôsledku rovnaký.

K bodu 37
Spresňuje sa znenie ustanovenia vzhľadom na skutočnosť, že schválenie investícií do prepravnej siete úradom je podľa ustanovení smernice 2009/73/ES potrebné bez ohľadu na to, ktorý z možných prístupov k uskutočneniu investície sa použije.

K bodu 38
Navrhuje sa špecifikovať povinnosť prevádzkovateľov distribučných sietí poskytovať informácie o distribuovanom plyne aj v energetických jednotkách. Zároveň sa navrhuje, že podrobnosti o použití údajov v objemových a energetických jednotkách by mal ustanovovať vykonávací predpis aj v prípade prevádzkovateľov distribučných sietí. Na aplikáciu navrhovaných ustanovení je potrebná novelizácia vykonávacieho predpisu (vyhláška MH SR č. 269/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zásadách prepočtu objemových jednotiek množstva na energiu a podmienky, za ktorých sa vykonáva určenie objemu plynu a spaľovacieho tepla objemového). Zabezpečí sa ňou zjednotenie prepočtov medzi prevádzkovateľmi distribučných sietí a dodávateľmi. Vzhľadom na administratívnu náročnosť v súvislosti s nutnou úpravou IT systémov účastníkov trhu s plynom sa navrhuje odloženie účinnosti týchto ustanovení na 1. január 2019.



K bodu 39
Navrhuje sa, aby dodávatelia mohli určovať spotrebu plynu medzi dvoma termínmi zisťovania stavu meradla na základe typového diagramu, ktorý zverejní prevádzkovateľ siete. Takýto postup je flexibilnejší, je v prospech odberateľa a už teraz funguje v rámci dodávky elektriny. Navrhuje sa teda zosúladiť ustanovenia týkajúce sa merania a vyhodnocovania dodávky plynu s podmienkami platnými v dodávke elektriny. Ustanovením sa spresňuje označenie dodávateľa, ktorému sa oznamuje určený typový diagram, rovnako aj spôsob a lehota na oznámenie typového diagramu.

K bodu 40
Spresňuje sa formulácia fikcie vydania predchádzajúceho súhlasu tak, aby bolo zrejmé, že táto fikcia sa uplatňuje len pri nevydaní (kladného alebo záporného) rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote. Taktiež sa zjednocujú zákonné lehoty na vydanie predchádzajúceho súhlasu so zákonom č. 250/2012 Z. z. Ustanovenie § 15 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z. z. ustanovuje lehotu 21 dní od začatia konania pre vydávanie všetkých predchádzajúcich súhlasov v rámci vecnej regulácie (napr. predchádzajúci súhlas s vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa distribučnej sústavy, voľbou a odvolaním člena dozornej komisie prevádzkovateľa prepravnej siete a vymenovaním alebo ustanovením a odvolaním osoby povinnej zabezpečiť súlad prevádzkovateľa prepravnej siete alebo vlastníka prepravnej siete a prevádzkovateľa distribučnej siete). Z nesúladu medzi ustanoveniami zákona č. 250/2012 Z. z. a 251/2012 Z. z. vyplýva rozdielne počítanie lehôt (buď podľa dní podľa zákona č. 250/2012 Z. z. alebo podľa týždňov podľa zákona č. 251/2012 Z. z.), aj keď výsledný deň je v konečnom dôsledku rovnaký.

K bodu 41
Navrhuje sa zosúladenie znenia zákona s potrebami aplikačnej praxe. Prevádzkovateľ zásobníka má na svojom webovom sídle zverejnené obchodné podmienky prístupu do zásobníka a uskladňovania plynu nepretržite, teda nielen k 31. októbru. Zároveň zmeny príslušných obchodných podmienok realizuje prevádzkovateľ zásobníka aj v iných termínoch počas roka, po konzultácii s účastníkmi trhu s plynom a na základe schválenia úradu. Určuje sa hraničný termín ich zverejnenia vzhľadom k nadobudnutiu ich účinnosti.

K bodu 42
Prevádzkovateľ zásobníka v súčasnosti predkladá informácie týkajúce sa rozvoja uskladňovacej kapacity nielen podľa zákona o energetike na obdobie piatich rokov, ale aj podľa vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1113/2014, avšak na obdobie troch rokov. Zároveň prevádzkovateľ zásobníka každoročne zasiela informácie o rozvoji uskladňovacej kapacity prevádzkovateľovi prepravnej siete za účelom vypracovania desaťročného plánu rozvoja siete, pričom tento dokument je následne aj verejne dostupný. V súvislosti s cieľom znižovania administratívnej záťaže sa navrhuje vypustenie uvedeného ustanovenia.

K bodu 43
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 44
Prijatím zákona č. 315/2016 Z. z. bola určitej skupine odberateľov elektriny a plynu, ktorých dodávateľom je právnická osoba financovaná alebo kontrolovaná štátom alebo samosprávou, uložená povinnosť registrácie v registri partnerov verejného sektora. V dôsledku uloženia tejto povinnosti dochádza k diskriminácii predmetnej skupiny odberateľov, nakoľko odberatelia, ktorých dodávateľom je súkromný subjekt, sa v registri partnerov verejného sektora nemusia registrovať. Zároveň však dochádza aj k diskriminácii dodávateľov financovaných alebo kontrolovaných štátom, resp. samosprávou, pretože ich odberatelia majú v dôsledku registračnej povinnosti zvýšené náklady súvisiace s odberom elektriny a plynu, čo vytvára značnú konkurenčnú nevýhodu v porovnaní so súkromnými dodávateľmi. Takáto diskriminácia narúša fungovanie liberalizovaného a vysoko konkurenčného trhu dodávky elektriny a plynu a navrhované ustanovenia majú za cieľ ju odstrániť.

K bodom 45 až 51
Úpravou sa precizuje transpozícia článku 36 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13.  júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES.

K bodu 52
Navrhuje sa ustanovenie povinnosti prevádzkovateľovi distribučnej siete v súvislosti s fyzickým odpočtom stavu počítadla určeného meradla minimálne raz za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Táto povinnosť prevádzkovateľa distribučnej siete je pri odberateľoch plynu mimo domácností stanovená k 31. decembru.
Navrhuje sa, aby mohol byť  použitý aj stav počítadla určeného meradla nahlásený odberateľom plynu a odsúhlasený prevádzkovateľom distribučnej siete. Vzájomným odsúhlasením by malo byť zabezpečené, že nahlásený stav bude zodpovedať spotrebe. Takýto postup je už v súčasnosti v praxi používaný. Ustanovuje sa lehota pre nahlásenie stavu počítadla určeného meradla pre odberateľov plynu mimo domácnosti. Samoodpočet meradla odberateľom môže zvýšiť mieru záujmu odberateľa a znížiť množstvo sporov.
Pre prevádzkovateľa distribučnej siete sa navrhuje ustanovenie lehoty na oznámenie údajov za odberné miesta odberateľov plynu mimo domácnosti dodávateľom.

K bodu 53
Navrhuje sa ustanovenie, že dodávateľ plynu fakturuje dodávku plynu najneskôr nasledujúci kalendárny mesiac po tom, ako prevádzkovateľ distribučnej siete oznámi dodávateľovi plynu údaje o množstve plynu, ktoré odberateľ plynu odobral za obdobie 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, a na základe údajov, ktoré prevádzkovateľ distribučnej siete zistil spôsobom podľa § 76 ods. 2. Zároveň sa umožňuje dodávateľom na účely vystavenia faktúry určiť množstvo dodaného plynu v obdobiach medzi dátumami, v ktorých prevádzkovateľ distribučnej siete odčíta skutočne namerané údaje o dodávke plynu podľa § 76 ods. 2, buď na základe vzájomne odsúhlaseného stavu počítadla určeného meradla medzi dodávateľom a odberateľom alebo na základe typového diagramu. Ustanovuje sa povinnosť pre dodávateľov uviesť v každej faktúre za dodávku plynu číslo odberného miesta, pod ktorým je odberné miesto evidované u príslušného prevádzkovateľa distribučnej siete.

K bodu 54
Navrhuje sa doplnenie právomocí ministerstva na základe nového nariadenia Európskej komisie, ktorým sa stanovuje sieťový predpis o stavoch núdze a obnovy prevádzky v sektore elektroenergetiky. Členský štát má podľa článku 4 tohto nariadenia právo určiť iný subjekt ako je regulačný orgán. Určený orgán má, okrem iného, právo schvaľovať návrhy uvedené v odseku 2 písm. a) až d) a písm. g) nariadenia, špecificky podmienky plnenia funkcie poskytovateľa služieb obrany a obnovy, zoznam významných používateľov siete, zoznam prioritných významných používateľov siete alebo zásady uplatňované na ich vymedzenie vrátane podmienok odpojenia a reaktivácie napájania a plán skúšania. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy určenému subjektu oznamuje plán obrany a plán obnovy podľa článku 4 ods. 5. Určený orgán má právo schvaľovať ďalšie požiadavky, podmienky alebo metodiky podľa článku 4 ods. 6 a práva týkajúce sa komunikačných systémov podľa článku 41. Na základe návrhu Ministerstva hospodárstva SR na rozdelenie rozhodovacích právomocí vyplývajúcich z implementácie sieťových predpisov v elektroenergetike medzi úradom a ministerstvom, určeným orgánom s právomocami vo vzťahu k špecifickým ustanoveniam tohto sieťového predpisu bude ministerstvo.

K bodu 55
Navrhuje sa doplnenie nových právomocí ministerstva na základe nariadení Európskej komisie, ktorými sa stanovujú sieťové predpisy a usmernenia. Podľa článku 13 odsek 4 nariadenia, ktorým sa stanovuje usmernenie o zabezpečovaní rovnováhy v elektrizačnej sústave má členský štát alebo prípadne príslušný regulačný orgán právo prideliť úlohy alebo povinnosti zverené prevádzkovateľovi prenosovej sústavy podľa tohto nariadenia, napr. zúčtovanie odchýlok jednej alebo viacerým tretím stranám. Analogicky má členský štát alebo prípadne regulačný orgán podľa článku 39 odsek 1 nariadenia,  ktorým sa ustanovuje sieťový predpis o stavoch núdze a obnovy prevádzky v sektore elektrickej energie, právo prideliť úlohy alebo povinnosti zverené prevádzkovateľovi prenosovej sústavy podľa tohto nariadenia, napr. zúčtovanie odchýlok v prípade pozastavenia trhových činností jednej alebo viacerým tretím stranám. Na základe návrhu Ministerstva hospodárstva SR na rozdelenie rozhodovacích právomocí vyplývajúcich z implementácie sieťových predpisov v elektroenergetike medzi úradom a ministerstvom, tieto právomoci bude vykonávať ministerstvo na základe zákona              č. 251/2012 Z. z.

K bodom 56 a 57
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 58
Dôvodom je potreba zosúladenia prevádzkových poriadkov prevádzkovateľov distribučných sústav a sietí a obchodných podmienok dodávateľov elektriny poskytujúcich univerzálnu službu, pričom sa bude vychádzať z jednotnej vzorovej úpravy vydanej a pravidelne aktualizovanej úradom. Táto úprava zároveň plne nahrádza už neaktuálnu právnu úpravu podľa prechodných ustanovení § 45 ods. 5 a 6 zákona č. 251/2012 Z. z. Navrhovaná úprava je v prospech ochrany odberateľov elektriny v domácnosti a malých podnikov ako aj ostatných účastníkov trhu.

K bodom 59 a 60
Legislatívno-technické úpravy.

K bodom 61
Navrhuje sa úprava týkajúca sa možnosti udeľovania pokút úradom v súlade s požiadavkami smernice 2009/72/ES resp. 2009/73/ES až do výšky 10 % z obratu v prípade porušenia konkrétnych povinností zo strany jednotlivých prevádzkovateľov. Doterajšia právna úprava, ktorá určovala maximálne sadzby pokút, obmedzovala úrad pokiaľ ide o možnosť určiť výšku pokuty podľa závažnosti porušenia povinností určených zákonom.

K bodu 62
Navrhuje sa úprava týkajúca sa výšky pokút, ktoré úrad udeľuje za porušenie povinností, ktoré nie sú ustanovené smernicou 2009/72/ES.

K bodu 63
V nadväznosti na znenie §15 ods. 9 sa do § 91 ods. 2 písm. c) navrhuje doplnenie sankcií pre prevádzkovateľa priameho vedenia pre prípad porušenia povinností vyplývajúcich                         z § 15 ods. 9, t.j. povinností poskytovať údaje organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou a uzatvoriť s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o poskytovaní údajov.

K bodom 64 a 65
Legislatívno-technická úprava.

K bodu 66
V nadväznosti na znenie §15 ods. 9 sa do § 91 ods. 2 písm. g) navrhuje doplnenie sankcií pre výrobcu elektriny za porušenie povinností vyplývajúcich z §15 ods. 9, t.j. povinností poskytovať údaje organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou a uzatvoriť s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou zmluvu o poskytovaní údajov.

K bodu 67
Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu potreby zosúladenia s novým znením § 91 ods. 2 písm. a) a b).

K bodu 68
V súlade s navrhovanou právnou úpravou stavu núdze v elektroenergetike sa spresňuje znenie splnomocňovacieho ustanovenia.

K bodu 69 a 70
Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 71
Navrhuje sa prechodné ustanovenie v súvislosti s novými ustanoveniami § 35 ods. 2 písm. j) a k).

K bodu 72
Dopĺňa sa transpozičná príloha.

K Čl. II   

Navrhuje sa dátum účinnosti.


V Bratislave 21. februára 2018






Robert Fico v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky




Peter Žiga v. r.
minister hospodárstva Slovenskej republiky

 

Vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013, ako aj na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 137 z 20. marca 2013 k Návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení, uznesenia vlády č. 235 z 31. mája 2012 k Akčnému plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016, uznesenia vlády č. 380 z 8. júla 2015 k Aktualizácii Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 – 2016 a uznesenia vlády č. 403 z 8. júla 2015 k Akčnému plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu.

Teoretických aj praktických prístupov sa pri riešení trestnej zodpovednosti právnických osôb uplatňuje niekoľko. Problematika trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je v posledných rokoch jednou z najdiskutovanejších tém v systéme práva, ktoré vychádza z kontinentálneho typu právnej kultúry. Vychádzajúc z poznatkov vedy trestného práva, ako aj existujúcich modelov trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb možno konštatovať, že sa uplatňujú rôzne prístupy k jej ponímaniu, či obsahovému vymedzeniu. Pre anglosaský systém práva, ale aj pre niektoré členské štáty Európskej únie (napr. Holandsko, Francúzsko, Portugalsko, Španielsko) je charakteristickým modelom tzv. priama trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb – v tomto prípade sa voči právnickým osobám vyvodzujú štandardné (priame) tresty, pričom tieto nie sú podmieňované trestným stíhaním fyzickej osoby. V rámci kontinentálneho systému práva sa uplatňoval aj model tzv. nepriamej resp. pseudo trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, kde formálno-právne trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb síce nie je vyjadrená a trestne zodpovedné sú len fyzické osoby (konajúce v mene právnickej osoby), ale zákon súčasne umožňuje právnickým osobám v trestnom konaní uložiť niektoré trestnoprávne sankcie, ktoré nie sú definované ako tresty ale ochranné opatrenia, ktoré sa právnickej osobe ukladajú nie ako dôsledok spáchania trestného činu, ale v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi (napr. do roku 2010 Španielsko). Tretím prístupom k chápaniu protiprávnej činnosti právnických osôb je postihovanie tohto konania normami administratívnoprávnej povahy, napr. v Nemecku prostredníctvom noriem správneho práva trestného, kde o sankcii proti právnickej osobe v prvom stupni rozhoduje správny orgán a v odvolacom konaní súd v trestnom konaní.

Bez ohľadu na rôzne teoretické alebo praktické prístupy k trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je nutné poznamenať, že jej samotná podstata do značnej miery narúša princípy (zásady) kontinentálneho modelu trestného práva. Narúša sa doterajší prísne individuálny charakter trestnej zodpovednosti, resp. jej vnímanie ako zodpovednosti fyzickej osoby. Na strane druhej však aktuálne vývojové trendy, hovoriace v prospech zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb, nepochybne súvisia s novými spoločenskými, ekonomickými a politickými zmenami, ktoré si často vyžadujú nielen individuálnu reakciu štátu, ale sú často prejavom vôle určitého medzinárodného spoločenstva, či zoskupenia štátov (EÚ, OECD, Rada Európy). Výsledkom činnosti medzinárodného spoločenstva je existencia niekoľkých medzinárodných a nadnárodných záväzkov a odporúčaní na zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, ktoré tieto organizácie adresujú svojim členským štátom. Nakoľko Slovenská republika je plnohodnotným členom týchto medzinárodných organizácií, očakávania vyslovené medzinárodným spoločenstvom sa musia premietnuť aj do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nutnosť zaviesť efektívny mechanizmus sankcionovania právnických osôb, ak došlo v súvislosti s ich činnosťou ku spáchaniu trestného činu, vyplýva z nasledujúcich medzinárodných dokumentov (nejde o vyčerpávajúci výpočet):

1. Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách prijatý negociačnou konferenciou 21. novembra 1997, podpísaný 17. decembra 1997 v Paríži, platný pre SR od 23. novembra 1999 (oznámenie č. 318/1999 Z. z.)
2. Odporúčanie v bode 246 Správy o aplikácii Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách schválená Pracovnou skupinou o podplácaní v medzinárodných obchodných transakciách 9. novembra 2005
3. Odporúčanie č. R (88) 18 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy týkajúce sa zodpovednosti podnikov, ktoré majú právnu subjektivitu, za trestné činy spáchané v súvislosti s ich činnosťou schválené na Výbore ministrov 20. októbra 1988 na 420. schôdzke ministerských zástupcov
4. Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (crime) prijatý 8. novembra 1990 v Štrasburgu (ETC 141), platný pre SR od 1. septembra. 2001 (oznámenie č. 109/2002 Z. z.)
5. Dohovor Rady Európy o praní, vyhľadávaní, zaistení a konfiškovaní ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu č. 198 prijatý 16. mája 2005 bol vo Varšave (ETC 198), (oznámenie č. 91/2009 Z. z.)
6. Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.)
7. XVI. odporúčanie Správy o dodržiavaní Slovenskej republiky, druhé hodnotiace kolo schválené GRECO na 28. plenárnej schôdzi v Štrasburgu dňa 12. mája 2006
8. Dohovor o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001 z Budapešti, všeobecne (pre štáty, ktoré ho ratifikovali) už nadobudol platnosť dňa 1. júla 2004 (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.)
9. Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)
10. Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi prijatý 16. mája 2005 vo Varšave (ETC 197) , ratifikovaný prezidentom SR 27. marca 2007
11. Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
12. Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004 (oznámenie č. 621/2003 Z. z.)
13. Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii prijatý 25. mája 2000 v New Yorku, platný pre SR od 25. júla 2004 (oznámenie č. 424/2004 Z. z.)
14. Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31. októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006 (oznámenie č. 434/2006 Z. z.)
15. Druhý protokol vyhotovený na základe článku k.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel
16. Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním z 1. júla 2010 v Lanzarote (ETC 201)
17. Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú.v. ES L 149, 2.6.2001)
18. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. ES L 164, 22.6.2002)
19. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. ES L 328, 5.12.2002)
20. Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. EÚ L 192, 31.7.2003)
21. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.11.2004)
22. Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú.v. EÚ L 76, 22.3.2005) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú.v. EÚ L 081, 27.3.2009)
23. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú.v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice 2009/123/ES
24. Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6.októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (Ú.v. EÚ L 328, 24.11.2006)
25. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)
26. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú.v. EÚ L 300, 11.11.2008)
27. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)
28. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)
29. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú.v. EÚ L 280, 27.10.2009)
30. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú.v. EÚ L 101, 15.4.2011)
31. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú.v. EÚ L 335, 17.12.2011),
32. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú.v. EÚ L 218, 14.8.2013),
33. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (Ú.v. EÚ L 151, 21.5.2014).

V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o prvú iniciatívu riešenia problematiky zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb bolo navrhované už v rámci rekodifikácie trestného práva v roku 2005, pričom k jej schváleniu nedošlo. Rovnako tak bol odmietnutý samostatný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb (dvakrát v roku 2006 a následne v roku 2007). Vo všetkých vymenovaných prípadoch išlo o tzv. priamej zodpovednosti právnických osôb.

K implementácii trestnej zodpovednosti právnických osôb do právneho poriadku Slovenskej republiky, aj keď v nepriamej forme tzv. pseudo trestnej zodpovednosti, došlo až prijatím zákona č. 224/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto zákonom sa zaviedli nové trestnoprávne sankcie v podobe ochranných opatrení voči právnickým osobám (zhabanie peňažnej čiastky, zhabanie majetku), pričom uloženie týchto ochranných opatrení nie je podmienené väzbou na trestné stíhanie fyzických osôb, ale však podmienené splnením podmienok podľa § 83a a 83b Trestného zákona v platnom znení. Materiálne tak Slovenská republika naplnila požiadavku vyvodiť v trestnom konaní voči právnickej osobe sankcie trestného charakteru a súčasne uznať trestnú zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb konajúcich v jej mene aj keď ju formálno-právne nevyjadrila. Vychádzajúc z dostupných štatistických údajov k dnešnému dňu predkladateľ neeviduje využitie týchto ustanovení v praxi, t.j. k ich aplikácii zatiaľ nedošlo a v trestnom konaní nebola prostredníctvom tejto úpravy platnej od roku 2010 postihnutá žiadna právnická osoba.

Slovenská republika ako zmluvná strana Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (ďalej len „Dohovor OECD“) je v pravidelných intervaloch hodnotená v pléne WGB/OECD. Najzávažnejším zisteným nedostatkom hodnotenia Slovenskej republiky zo strany OECD (Správa z tretej etapy hodnotenia Slovenskej republiky, ktorú vypracovala Pracovná skupina OECD pre podplácanie, hodnotí realizáciu a uplatňovanie Dohovoru o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z 15. Júna 2012) je nesúlad s požiadavkami čl. 2 Dohovoru OECD, teda absencia efektívnej úpravy zodpovednosti právnických osôb vo vzťahu k postihovaniu podplácania zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. WGB/OECD nepovažuje súčasne platnú právnu úpravu zodpovednosti právnických osôb upravenú v Trestnom zákone za efektívnu a spĺňajúcu požiadavky Dohovoru OECD. V tejto súvislosti Pracovná skupina OECD konštatuje, že „pracovnej skupine spôsobuje najväčšie obavy pretrvávajúca absencia trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorá 12 rokov od nadobudnutia účinnosti Dohovoru v Slovenskej republike ešte stále nie je upravená“ a súčasne uvádza, že „Slovenská republika musí prioritne zaviesť zodpovednosť právnických osôb, aby bolo možné stíhať právnické osoby za trestné činy poskytovania úplatkov zahraničným verejným činiteľom, vrátane poskytovania úplatkov“. Hodnotiaca správa platnú právnu úpravu Slovenskej republiky v podstate označila za úpravu konfiškácií vo vzťahu k právnickým osobám, a nie za zavedenie zodpovednosti právnickej osoby podľa trestného práva. Z hodnotiacej správy vyplýva záver, že súčasná právna úprava Slovenskej republiky týkajúcej sa zodpovednosti právnických osôb nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z Dohovoru OECD pre vyvodenie zodpovednosti právnických osôb. S cieľom splniť odporúčania vyslovené v rámci hodnotenia je pri koncipovaní novej legislatívnej úpravy nevyhnutné zohľadniť kritériá obsiahnuté v hodnotiacej správe. Detailne sú tieto odporúčania popísané v materiáli „Návrh opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení“, ktorý vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila uznesením č. 137 z 20. marca 2013. Jednou z úloh vyplývajúcich z označeného uznesenia vlády je aj úloha predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb (C.14.).

Východiskom pri koncipovaní predkladanej právnej úpravy boli primárne medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ako aj komparácia existujúcich úprav v rámci vybraných členských štátov Európskej únie. Z tejto komparácie vyplynulo, že v členských štátoch EÚ, s výnimkou Spolkovej republiky Nemecko, sú právnickým osobám ukladané súdmi v trestnom konaní tresty alebo ochranné opatrenia (ako jedna z foriem trestných sankcií) v rámci zavedenej trestnej zodpovednosti právnických osôb v podobe trestných dôsledkov trestného činu spáchaného fyzickou osobou konajúcou za právnickú osobu formou pričítania právnickej osobe. Koncept tzv. nepravej resp. pseudo trestnej zodpovednosti zaviedla len Slovenská republika po vzore Španielska, ktoré však od tohto konceptu ustúpilo prijatím osobitného zákona č. 5/2010 o trestnej zodpovednosti právnických osôb z 22. júna 2010).

Koncept zodpovednosti právnických osôb v podobe administratívnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom správneho práva trestného, po vzore právnej úpravy Spolkovej republiky Nemecko, by bol podľa názoru predkladateľa uplatniteľný v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky len za predpokladu vytvorenia novej hmotnoprávnej a procesnej úpravy v oblasti správneho práva a jeho previazania s trestným procesom s rizikom možnej pochybnosti o ústavnosti tohto riešenia.

V prvom rade je potrebné uviesť, že podľa čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.“. Trestné činy predstavujú kategóriu protiprávnych konaní, za ktoré pre ich vysokú spoločenskú škodlivosť hrozí závažná sankcia – trest, a preto je sankčný postih za tieto konania vyhradený výlučne nezávislej súdnej moci s ústavnou garanciou procesných práv účastníkov konania. Trestné činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. S prihliadnutím na čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je preto pochybné prečo voliť iný prístup v prípade právnickej osoby a fyzickej osoby, ak ide o typologicky rovnaké protiprávne konanie, najmä ak konanie pred nezávislým a nestranným súdom poskytuje vyšší štandard právnej ochrany ako administratívne konanie.

Ako je uvedené vyššie, riešenie trestnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom administratívnej zodpovednosti by si vyžiadalo potrebu zavedenia nových skutkových podstát správnych deliktov (obsahovo totožných so skutkovými podstatami trestných činov), rovnako aj zavedenie novej procesnej úpravy, ktorá by nevyhnutne musela inkorporovať mnohé procesné inštitúty trestného konania (odloženie veci, právo na obhajobu, práva a povinnosti účastníkov konania vrátane obhajcov, predvolanie, predvedenie, výsluch, postavenie poškodeného vrátane jeho práva na náhradu škody, opravné konanie, výkon sankcií, právny styk s cudzinou a pod.). Trestný proces už pritom všetky uvedené inštitúty pozná a orgány činné v trestnom konaní sú na rozdiel od správnych orgánov zvyknuté ich efektívne využívať. Správne orgány by museli byť nevyhnutne vybavené takým katalógom práv a povinností ako v súčasnosti orgány činné v trestnom konaní. Zavedenie administratívnej zodpovednosti právnických osôb by súčasne viedlo k limitom v rámci plnenia záväzkov Slovenskej republiky v oblasti medzinárodnej justičnej a policajnej spolupráce v trestných veciach a využívaní tých inštitútov a mechanizmov medzinárodnej spolupráce, ktoré možno využívať pri odhaľovaní závažných foriem trestnej činnosti. Tento záver platí rovnako aj pre oblasť záväzkov týkajúcich sa uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí vydaných cudzími štátmi v trestnom konaní voči právnickým osobám.

Návrh zákona upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní proti právnickým osobám.

V ďalších novelizačných článkoch sa navrhuje vykonanie novelizácie značného počtu súvisiacich zákonov. Tieto zmeny možno rozdeliť do troch skupín.

Prvú skupinu novelizovaných predpisov predstavujú zákony, ktorých zmena reaguje primárne na zrušenie doterajšej právnej úpravy tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb a jej nahradenie novou právnou úpravou. Ide najmä o novelizáciu Trestného zákona, Trestného poriadku, zákona o registri trestov, zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zákona o verejnom obstarávaní, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

Druhú skupinu predstavujú zákony, ktoré upravujú úradnú evidenciu zápisom do ktorej právnické osoby vznikajú. V tomto prípade sa novelizácie zameriavajú na rozšírenie údajov evidovaných o právnických osobách, a to o údaje o trestoch a ochranných opatreniach uložených v trestnom konaní právnickej osobe.

Tretiu skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú popísané v doložke vybraných vplyvov a v príslušných prílohách.



 
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie


1. Predkladateľ návrhu zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskej únie:

- v primárnom

Hlava VI Zmluvy o Európskej únii – „Ustanovenia o policajnej a justičnej spolupráci“

- v sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4. 2011)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v EÚ L 335, 17.12.2011)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

2. nelegislatívne akty

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 27.11.1995
Druhý protokol vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Bruseli

Dohovor z 25.6.1997 na základe čl. K3 Zmluvy o EÚ o boji proti úplatkárstvu, na ktorom sa podieľajú úradníci ES alebo členských štátov EÚ

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov, (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002)

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003)

Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009 (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008)

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.


4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001)

2. júna 2003

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002)

31. decembra 2002

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002)

5. decembra 2004

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003)

22. júla 2005

Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004)

12. mája 2006


Rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy (Ú. v. EÚ L 69, 16.03.2005)

16. marca 2007

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

26. decembra 2010

Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008)

11. mája 2010

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

28. novembra 2010

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)

20. júla 2011

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009)

5. decembra 2011

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4. 2011)

6. apríla 2013

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011)

18. decembra 2013

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

4. september 2015

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

23. máj 2016

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

do júna 2013

(bod 10. jún Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013 v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a s odporúčaniami medzinárodných organizácií)

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

bezpredmetné

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky



 
DOLOŽKA
vybraných vplyvov


A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:
Pozitívne Žiadne Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x x
3. Sociálne vplyvy x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x


A.3. Poznámky

Vplyvy na rozpočet verejnej správy nie je možné kvantifikovať, nakoľko nie je objektívne možné zhodnotiť koľko právnických osôb bude trestne stíhaných, v koľkých prípadoch sa uložia tresty, ktoré by mohli zakladať pozitívny vplyv na štátny rozpočet (napr. trest prepadnutia majetku, peňažný trest), resp. v koľkých prípadoch sa uplatnia inštitúty, ktoré by zakladali negatívne vplyvy na štátny rozpočet (napr. úhrada trov likvidácie v prípade nemajetnej spoločnosti). Prípadné výdavky budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu v jednotlivých rozpočtových rokoch, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

V rámci predbežného pripomienkového konania zaujali gestori stanoviská, ktoré sú zohľadnené v predloženom materiáli s výnimkou kvantifikácie vplyvov na rozpočet verejnej správy.







B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V úvodnom ustanovení sa upravuje predmet zákona a jeho vzťah k iným zákonom. Predmetom zákona je úprava základov trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhov trestov ukladaných právnickým osobám za spáchané trestné činy a osobitosti trestného konania proti právnickým osobám.

V odseku 2 sa upravuje subsidiárne použitie Trestného zákona vo vzťahu k trestnej zodpovednosti právnickej osoby a Trestného poriadku vo vzťahu ku konaniu voči právnickej osobe, ak zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje.

K § 2

Predmetné ustanovenie upravuje územnú pôsobnosť zákona vo vzťahu k právnickým osobám, pričom stanovuje nevyhnutné odchýlky od pôsobnosti Trestného zákona vo vzťahu k trestným činom fyzických osôb. Pri vymedzení územnej pôsobnosti zákona sa vychádzalo z požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná a identifikovaných špecifík právnických osôb s cieľom ich efektívneho stíhania.

K § 3

V tomto ustanovení sa uvádza taxatívny výpočet trestných činov upravených v osobitnej časti Trestného zákona, u ktorých dochádza k vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby, ak sú spáchané právnickou osobou spôsobom určeným návrhom zákona (§ 4). Vymedzený katalóg trestných činov zohľadňuje jednak medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z členstva v Európskej únii. Zoznam medzinárodných nástrojov ako aj príslušných právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré zaväzujú k vyvodeniu zodpovednosti voči právnickej osobe za spáchanie alebo jej účasť na trestnej činnosti je uvedený vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Katalóg trestných činov u ktorých vzniká trestná zodpovednosť právnickej osoby je súčasne doplnený o tie trestné činy, u ktorých je s ohľadom na ich povahu a na poznatky aplikačnej praxe ich stíhanie v záujme Slovenskej republiky (tzv. daňové trestné činy).

S ohľadom na stály vývoj medzinárodnej agendy je možné do budúcna očakávať potrebu ďalšej modifikácie tohto katalógu trestných činov.

Aktuálny navrhovaný katalóg trestných činov má nasledovný právny základ:

Nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 a 173 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.11.2004)

Šírenie toxikománie podľa § 174 Trestného zákona
Obchodovanie s ľuďmi podľa § 179 Trestného zákona

- Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi (ETC 197)
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011).

Sexuálne násilie podľa § 200 Trestného zákona
Sexuálne zneužívanie podľa § 201 až 202 Trestného zákona
Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011)

Podielnictvo podľa § 231 a 232 Trestného zákona
Legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 a 234 Trestného zákona

- Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (oznámenie č. 109/2002 Z. z.)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú. v. ES L 182, 5. 7. 2001)

Poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií podľa § 247 Trestného zákona
Poznámka: v nadväznosti na vládny návrh zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov tlač 1630, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV tu patria aj tiež novonavrhované skutkové podstaty
§ 247a Neoprávnený zásah do počítačového systému,
§ 247b Neoprávnený zásah do počítačového údaja,
§ 247c Neoprávnené zachytávanie počítačových údajov,
§ 247d Výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14. 8. 2013)
- Dohovor o počítačovej kriminalite (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.)

Neoprávnené zamestnávanie podľa § 251a Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)

Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až 263 Trestného zákona

- Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel a jeho protokoly

Falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 Trestného zákona
Uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 Trestného zákona
Výroba a držba falšovateľského náčinia podľa § 272 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV z 29. mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 1; Ú.v. ES L 140, 14.6.2000) v znení rámcového rozhodnutia Rady 2001/888/SVV zo 6. decembra 2001 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú.v. ES L 329, 14.12.2001)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú. v. ES L 149, 2. 6. 2001)

Všeobecné ohrozenie podľa § 284 a 285 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 a 295 Trestného zákona
Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11. 11. 2008)
- Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004, uverejnený pod č.621/2003 Z. z.

Založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002).
- Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
- Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

Nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov podľa § 298 a 299 Trestného zákona
Ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa § 300 a 301 Trestného zákona
Neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona
Neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok podľa § 302a Trestného zákona
Porušovanie ochrany vôd a ovzdušia podľa § 303 a 304 Trestného zákona
Porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 Trestného zákona
Porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008)
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27. 10. 2009)

Teror podľa § 313 a 314 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002)

Prijímanie úplatku podľa § 328 až 331 Trestného zákona
Podplácanie podľa § 332 až 335 Trestného zákona
Nepriama korupcia podľa § 336 Trestného zákona

- Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.)
- Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31.októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006,(ozn. č. 434/2006 Z. z.)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22.júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore

Prevádzačstvo podľa § 355 a 356 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 328, 5. 12. 2002)

Kupliarstvo podľa § 367 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011)

Výroba detskej pornografie podľa § 368 Trestného zákona
Rozširovanie detskej pornografie podľa § 369 Trestného zákona
Prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 Trestného zákona
Ohrozovanie mravnosti podľa § 371 a 372 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011)

Terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/919/SVV z 28. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV o boji proti terorizmu (Ú. v. EÚ L 330, 9. 12. 2008)
- Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
- Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422 Trestného zákona
Výroba extrémistických materiálov podľa § 422a Trestného zákona
Rozširovanie extrémistických materiálov podľa § 422b Trestného zákona
Prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c Trestného zákona
Popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d Trestného zákona
Hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona
Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 Trestného zákona
Podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

K § 4

Uvedené ustanovenie v odseku 1 definuje trestný čin spáchaný právnickou osobou a upravuje podmienky vyvodenia trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe za jeho spáchanie prostredníctvom tzv. pričítateľnosti trestného činu právnickej osobe. Uvedený koncept pričítateľnosti spáchania trestného činu právnickej osobe upravený v odseku 2 vychádza zo skutočnosti, že právnické osoby sú subjektom práva odlišným od fyzickej osoby, pričom ide o subjekty, ktoré sú právom umelo vytvorené s priznaním spôsobilosti k právam a povinnostiam, právnym a protiprávnym úkonom a zodpovednosti v právnych vzťahoch.
Vzhľadom k skutočnosti, že vznik a existencia právnických osôb predstavuje určitú právnu konštrukciu, musí byť právom konštruovaný i spôsob konania právnických osôb ako subjektov práva navonok, nakoľko právnická osoba ako celok nedisponuje vôľovou zložkou, nemôže teda podľa takejto vlastnej vôle jednať a navonok ju prejavovať. Z uvedeného dôvodu právny poriadok stanovuje, že vlastné konanie právnickej osoby predstavujú tie prejavy vôle, ktoré menom právnickej osoby konajú ňou určené orgány alebo zástupcovia právnickej osoby ako fyzické osoby a právne následky spojené s týmito prejavmi sa pričítajú priamo právnickej osobe ako subjektu práva.

Osoby, ktorých protiprávne konanie je následne pričítané právnickej osobe sú vymedzené v odseku 1 s ohľadom na požiadavky medzinárodných nástrojov a právne záväzných aktov EÚ. Skúmanie zavinenia u trestných činov právnických osôb je vylúčené z povahy veci, nakoľko právnická osoba ako právny konštrukt nedisponuje na rozdiel od fyzickej osoby vôľovou zložkou, ktorá je základom zavinenia u fyzických osôb.

Prvým predpokladom trestnej zodpovednosti právnickej osoby je, že došlo k spáchaniu trestného činu. Druhým predpokladom, kedy sa trestný čin považuje za spáchaný právnickou osobou je existencia príčinnej súvislosti na jednej strane medzi záujmom právnickej osoby, činnosťou právnickej osoby (bez ohľadu na okolnosť, či ide o činnosť, ktorú má povolenú resp. zapísanú v príslušnom registri ako predmet činnosti resp. podnikania) alebo tou okolnosťou, že právnická osoba vystupuje len ako prostriedok na páchanie trestnej činnosti a na druhej strane protiprávne konanie fyzickej osoby, ktorá

a) koná ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená menom právnickej osoby alebo za právnickú osobu konať (na základe zmluvného zastúpenia, napr. prokurista); štatutárnym orgánom resp. členom štatutárneho orgánu je ten, kto je na konanie za právnickú osobu oprávnený zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka),

b) vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby aj keď nemá iný vzťah k právnickej osobe; nemusí ísť len o také kontrolné orgány, ktorých postavenie priamo upravujú právne predpisy (dozorná rad, kontrolná komisia), ale aj o kontrolné orgány zriadené právnickou osobou nad rámec obligatórnych kontrolných orgánov; v tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe len ak konali v záujme právnickej osoby (viď odsek 2), právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme,

c) vykonáva rozhodujúci vplyv na riadenie tejto právnickej osoby, ak jeho konanie bolo aspoň jednou z podmienok zakladajúcich trestnú zodpovednosť právnickej osoby; tu ide o prípady tzv. „tieňových“ (shadow) manažérov, ktorí síce formálne ustanovia za štatutárny orgán alebo za členov štatutárneho orgánu iné osoby, avšak fakticky spoločnosť riadia oni (napr. dojednávajú zmluvy, aj keď fakticky ich v mene spoločnosti formálne uzatvára štatutárny orgán). Porovnaj v tejto súvislosti napr. čl. 22 ods. 7 návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločnostiach s ručením neobmedzeným s jediným spoločníkom (COM(2014) 212), v zmysle ktorého „Akákoľvek osoba, ktorej nariadenia alebo pokyny konatelia spoločnosti zvyčajne plnia, sa bez toho, aby bola formálne vymenovaná, sa považuje za konateľa, pokiaľ ide o všetky povinnosti a záväzky, ktorým podliehajú konatelia“. V tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe rovnako ako v osôb podlľa písm. b) len ak tieto osoby konali v záujme právnickej osoby (viď odsek 2), právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme,

d) iný zamestnanec alebo osoba v obdobnom postavení („dohodár“, prípadne príkazník, mandatár, resp. osoba plniaca úlohy pre právnickú osobu na základe zmluvného občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho vzťahu) pri plnení pracovných úloh pre právnickú osobu ak koná na základe rozhodnutia, schválenia alebo pokynu orgánov právnickej osoby alebo osoby uvedenej v písmenách a) až d) (bez ohľadu na okolnosť, akou formou udeleným), alebo ak konala preto, že orgány právnickej osoby alebo osoby uvedené v písmenách a) až d) si nesplnili zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov (napr. na úseku bezpečnosti práce), alebo ak tieto orgány alebo osoby nevykonali nevyhnutné opatrenia k zamedzeniu alebo odvráteniu následkov trestného činu. Trestná zodpovednosť právnickej osoby nevzniká pri excesívnom konaní zamestnanca, ktorý koná výlučne v svoj prospech.

V odseku 3 je upravený liberačný dôvod (materiálny korektív) vo vzťahu k vyvodeniu trestnej zodpovednosti právnickej osoby za konanie zamestnanca, ktoré bolo spôsobené výlučne tým, že právnická osoba nesplnila zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov. Právnickej osobe sa takýto trestný čin nepričíta ak význam nesplnenia týchto povinností k spáchanému trestnému činu je vzhľadom na predmet činnosti právnickej osoby, spôsob vykonania trestného činu a jeho následky a okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný nepatrný.

V zmysle odseku 4 sa pre vyvodenie trestnej zodpovednosti právnickej osoby nevyžaduje vyvodenie trestnej zodpovednosti fyzickej osoby a súčasne sa upravuje, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba za právnickú osobu konala.

Odsek 5 upravuje prípady vzniku právne dôležitých skutočností podľa osobitných prepisov, ktoré však nemajú vplyv na trestnú zodpovednosť právnickej osoby.

Odsek 6 upravuje ďalšie zákonné predpoklady, pri splnení ktorých sa rovnako aplikujú ustanovenia § 4 o trestnej zodpovednosti právnickej osoby.

K § 5

Uvedené ustanovenie expressis verbis vylučuje trestnú zodpovednosť právnických osôb určitých subjektov, ktoré sú v tomto ustanovení vymenované. Jedná sa o subjekty, ktoré priamo vykonávajú alebo plnia úlohy štátu alebo štátnej správy, alebo boli zriadené zákonom. Vyvodzovaním trestného postihu voči týmto právnickým osobám by štát jednak postihoval sám seba, ale taktiež by to mohlo mať dopad na výkon verejnej správy. Nie všetky právnické osoby budú teda podliehať trestnej zodpovednosti. Vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb sa týka najmä štátu a jeho orgánov, ako aj iných štátov, či medzinárodných organizácií, čo zodpovedá aj medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky.

Jedinou výnimkou v zmysle odseku 2 sú právnické osoby, v ktorých majú takéto subjekty majetkovú účasť. Voči takýmto právnickým osobám, je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť za spáchaný trestný čin. Ide najmä o právnické osoby - podniky s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávy.

K § 6

Uvedené ustanovenie definuje páchateľa trestného činu. Povaha právnickej osoby vylučuje prevzatie úpravy páchateľa, resp. spolupáchateľa z Trestného zákona (§ 19 a 20), nakoľko páchateľstvo právnickej osoby je viazané na pričítateľnosť škodlivého následku trestného činu. „Spôsobom uvedeným v tomto zákone“ sa rozumejú jak objektívne tak subjektívne predpoklady vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby. V odseku 2 sa definuje spolupáchateľstvo pri trestných činoch spáchaných právnickou osobou a v odseku 3 forma účastníctva právnickej osoby na spáchanom trestnom čine.

K § 7

Trestná zodpovednosť právnickej osoby je úzko spätá s problematikou právneho nástupníctva právnickej osoby. Otázku prechodu trestnej zodpovednosti právnických osôb je nevyhnutné výslovne upraviť v návrhu zákona, v opačnom prípade by zrušenie právnickej osoby s právnym nástupcom znamenal jednoduchý spôsob ako sa trestnej zodpovednosti vyhnúť. Takáto právna úprava nie je ojedinelá a možno ju považovať za štandard v rámci právnych úprav trestnej zodpovednosti právnických osôb. Na základe uvedeného bude teda trestná zodpovednosť právnickej osoby prechádzať na všetkých jej právnych nástupcov. Právne nástupníctvo bude úzko previazané najmä s prechodom imania zrušenej právnickej osoby, ktorý pojem vyjadruje najadekvátnejšie väzbu na (pôvodný) majetkový substrát právnickej osoby. Toto pravidlo bude mať jedinú výnimku, a to prípad keď celé imanie po zrušení právnickej osoby preberá fyzická osoba. Prechod trestnej zodpovednosti na jej právnych nástupcov sa týka aj uložených trestov. V prípade viacerých právnych nástupcov bude trestná zodpovednosť zaťažovať všetkých z nich a v to v rozsahu, ktorý určí súd v zmysle zásad pre ukladanie trestu (§ 11 ods. 3).

Podľa navrhovanej právnej úpravy budú všetky úkony smerujúce k zmene právnickej osoby (zmenou treba podľa odseku 4 rozumieť zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, prevod imania na spoločníka, zmenu právnej formy a premiestnenie sídla právnickej osoby do zahraničia) budú od momentu začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia proti právnickej osobe podliehať súhlasu súdu (§ 25 ods. 2). Nevylučuje sa teda, aby k zmene právnickej osoby mohlo dôjsť aj počas trestného stíhania danej právnickej osoby, pričom súd pri ukladaní trestu pre právnickú osobu, resp. nástupnícku právnickú osobu bude prihliadať na okolnosti podľa navrhovaného § 11 ods. 3.

Osobitne je v návrhu zákona riešená problematika zmeny alebo zrušenia právnickej osoby počas vykonávacieho konania, t.j. v čase keď sa už neuplatňujú obmedzenia týkajúce sa zmeny, zrušenia alebo zániku právnickej osoby podľa § 25. Návrh zákona v tomto prípade vychádza zo zásady, že trestná zodpovednosť postihuje aj právnych nástupcov odsúdenej právnickej osoby, ktorí sú právnickými osobami. Uvedené sa vzťahuje aj na nevykonané tresty a ochranné opatrenie. Pre prípad, že právnická osoba sa zlúči s inou právnickou osobou, alebo sa rozdelí, zmení právnu formu a pod. počas vykonávacieho konania, priamo zo zákona nastane prechod trestnej zodpovednosti na všetky právnické osoby, ktorá sú právnym nástupcom pôvodnej právnickej osoby. Tento záver je nevyhnutné prijať, a to v záujme zamedzenia vyhnutia sa výkonu uloženého trestu (alebo ochranného opatrenia) po právoplatnom skončení trestného konania. Súčasne sa však zohľadňuje fakt, že nástupnícke právnické osoby nie sú totožným subjektom ako pôvodná právnická osoba, a preto sa umožňuje, aby na ich návrh trestný súd zmenil účinky prechodu trestnej zodpovednosti, t.j. rozhodol či trestná zodpovednosť prechádza na všetkých právnych nástupcov a ak áno, tak v akom rozsahu.

Príklad: právoplatne odsúdená spoločnosť A, ktorej súd právoplatne uložil trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní v trvaní piatich rokov sa ešte pred vykonaním celého trestu rozdelí na spoločnosti B a C. Podľa § 7 ods. 1 návrhu zákona v spojitosti so zákonom o obchodnom registri pri zápise nových spoločností B a C zapíše registrový súd do obchodného registra aj to, že tieto spoločnosti postihuje nevykonaný trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. Spoločnosť B alebo C však bude môcť podať návrh súdu, aby rozhodol, že tento nevykonaný trest sa na ne nevzťahuje, alebo sa vzťahuje len v obmedzenom rozsahu. Súd podľa § 11 ods. 3 preskúma v akom rozsahu na niektorú z nich prešlo imanie zodpovedajúce prospechu alebo iné výhody zo spáchaného trestného činu, prípadne v akom rozsahu ktorákoľvek z nich pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin a na podklade toho vydá nový rozsudok.

K § 8

Na trestnú zodpovednosť právnických osôb sa samozrejme vzťahujú, s odchýlkami ustanovenými týmto návrhom zákona, aj všetky ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona o príprave na zločin, o pokuse, o okolnostiach vylučujúcich protiprávnosť činu, o základných zásadách ukladania sankcií, o ukladaní a výkone jednotlivých trestov, o zániku trestnosti a trestu.

Osobitne sa vo vzťahu k právnickým osobám upravuje problematika účinnej ľútosti. Tieto ustanovenia sú výsledkom prispôsobenia doteraz zaužívanej právnej úpravy potrebám zohľadňujúcim fungovanie právnických osôb. Právna úprava kladie dôraz na zabránenie vzniku škodlivého následku alebo jeho nápravu, ak už nastal. Uprednostňuje sa teda reparačné pôsobenie právnickej osoby pred samotným vyvodením trestnej zodpovednosti.

Aplikovanie účinnej ľútosti však bude vylúčené v prípade trestných činov korupcie, kde Slovenská republika ratifikáciou Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (oznámenie č. 318/1999 Z. z.) a Trestnoprávneho dohovoru o korupcii (oznámenie č. 375/2002 Z. z.) prevzala záväzok vylučujúci aplikáciu ustanovení o účinnej ľútosti v prípade trestných činov korupcie a rovnako sa vylučuje vo vzťahu k trestnému činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona.

K § 9

Ustanovujú sa podmienky pre zahladenie trestu právnickej osoby v trvaní vo vzťahu k jednotlivým kategóriám trestných činov. Navrhovaná právna úprava vychádza zo všeobecnej úpravy Trestného zákona (§ 92 a 93).

K § 10

Vymedzujú sa druhy trestov, ktoré môže súd uložiť právnickej osobe za spáchaný trestný čin.

K § 11

Ustanovujú sa zásady ukladania trestov pre právnické osoby založené na princípe proporcionality trestu. V odseku 1 sa ustanovuje, že súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliada najmä na povahu a závažnosť trestného činu, na pomery právnickej osoby vrátane jej doterajšej činnosti a na jej majetkové pomery, pričom prihliadne aj na to, či právnická osoba vykonáva činnosť vo verejnom záujme, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada tiež na to, aby postihovali právnickú osobu tak, aby bol zabezpečený ich čo najmenší vplyv na zamestnancov, na právom chránené záujmy poškodených a veriteľov právnickej osoby, ktorých pohľadávky voči trestne zodpovednej právnickej osobe vznikli v dobrej viere a nemajú pôvod alebo nesúvisia s trestným činom právnickej osoby, na pôsobenie právnickej osoby po spáchanom čine, najmä na jej účinnú snahu nahradiť spôsobenú škodu alebo odstrániť iné škodlivé následky trestného činu, na očakávaný dôsledok trestu pre jej ďalšiu činnosť, na pomer, v akom na ňu prešli výhody z trestného činu spáchaného v spolupáchateľstve (odsek 2)

V odseku 3 sa stanovujú podmienky pre ukladanie trestov právnym nástupcom právnickej osoby, pričom sa určuje, že pri rozhodovaní treba prihliadnuť primárne na to, v akom rozsahu na niektorého z nástupcov prešlo imanie zodpovedajúce prospechu, sekundárne na iné výhody zo spáchaného trestného činu a subsidiárne aj na to v akom rozsahu ktorýkoľvek z nástupcov pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin.

V odseku 4 sa stanovujú podmienky ukladania jednotlivých trestov popri sebe a výnimky z tohto pravidla.

K § 12

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zrušenia právnickej osoby. V odseku 1 sa navrhuje jeho obligatórne uloženie v prípadoch, ak činnosť právnickej osoby bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti, teda v prípadoch ak činnosť právnickej osoby je obmedzená na páchania trestnej činnosti. V odseku 2 sa upravuje fakultatívne uloženie trestu zrušenia právnickej osoby, a to v prípadoch, ak súd odsudzuje právnickú osobu za trestný čin, za ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie. V odseku 3 sa ustanovuje, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, takáto právnická osoba vstupuje do likvidácie. V odseku 4 sa stanovuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je komoditnou burzou a to vyžiadaním si vyjadrenia príslušného orgánu verejnej správy, ktorý udeľuje povolenie na vznik a činnosť komoditnej burzy osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V odseku 5 sa obdobným spôsobom upravuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska.

Podrobnosti výkonu trestu zrušenia právnickej osoby upravuje návrh zákona v § 30.

K § 13

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu prepadnutia majetku právnickej osoby, a to obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 2 Trestného zákona ak súčasne právnická osoba nadobudla majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti a rovnako obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 3 Trestného zákona.

V odseku 2 sa upravujú následky trestu prepadnutia majetku, ktorými sú vyhlásenie konkurzu na odsúdenú právnickú osobu, ktorý sa vykoná podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a okruh majetku, ktorý možno týmto trestom postihnúť. Trest prepadnutia majetku vo vzťahu k odsúdeným fyzickým osobám a právnickým osobám sa vykoná identicky, t. j. vyhlásením konkurzu na majetok odsúdenej osoby. Okruh majetku, ktorý možno postihnúť trestom prepadnutia majetku sa odvíja od právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V zmysle takejto úpravy, majetok, ktorý vo všeobecnosti nepodlieha konkurzu, nebude postihovaný ani trestnoprávnou sankciou. Takáto konštrukcia umožňuje, aby v rámci konkurzného konania, prostredníctvom jeho špecifických inštitútov (napr. odporovateľnosť) boli riešené aj právne úkony, ktoré boli odsúdeným dlžníkom vykonané v úmysle ukrátiť (aj budúce) pohľadávky veriteľov.

V odseku 3 sa ustanovuje, že vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. V tejto súvislosti rovnako ako s platnou úpravou trestu prepadnutia majetku u fyzických osôb, resp. ochranného opatrenia zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona, sa postihne majetok odsúdenej osoby, ktorý vlastní po skončení konkurzného konania a ten sa stane majetkom Slovenskej republiky, ak sa nerozhodne na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy inak.

V odseku 4 sa určuje postup súdu pri ukladaní trestu prepadnutia majetku právnickej osobe, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. V takomto prípade súd pred uložením trestu požiada o vyjadrenie Národnú banku Slovenska a pri ukladaní trestu prihliadne na jej vyjadrenie.

Návrh zákona tak preberá doterajšiu filozofiu Trestného zákona, ktorý kladie v prípade prepadnutia majetku dôraz na ochranu práva a právom chránených osôb – v tomto prípade veriteľov právnickej osoby.

V tejto súvislosti dochádza súčasne k precizovaniu doterajšej právnej úpravy v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (viď príslušný novelizačný článok).

K § 14

Pre uloženie trestu prepadnutia veci sa využije úprava Trestného zákona (§ 60). Trest prepadnutia veci bude možné uložiť za rovnakých podmienok ako u fyzickej osoby.

K § 15

Ustanovuje sa, že peňažný trest môže súd uložiť za trestný čin vo výške od 1500 eur do 1 600 000 eur. Peňažný trest bude možné uložiť právnickej osobe za všetky trestné činy uvedené § 3 návrhu zákona.

K § 16

Zákaz činnosti právnickej osoby sa týka určitej činnosti, ku ktorej je potrebné osobitné povolenie, alebo ktorých podmienky upravuje osobitný zákon a v súvislosti s ktorou došlo k spáchaniu trestného činu. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov.

Pre stanovenie druhu a výmery trestu pre právnickú osobu súd prihliadne okrem iného na následok uloženia trestu na samotnú budúcu činnosť právnickej osoby ako aj na dôsledky, ktoré môže mať uloženie takéhoto trestu na tretie osoby.

K § 17

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie. Jednou z foriem činnosti, ktorými právnická osoba vykonáva svoju činnosť a ktorá sa dotýka spoločenských záujmov, je účasť vo výberových konaniach na rôzne formy dotácií, príspevkov alebo iných plnení z verejných rozpočtov. Navrhuje sa, aby súd v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin spáchaný v súvislosti so žiadosťou, poskytnutím alebo využívaním dotácie alebo subvencie, príspevku alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce mohol takejto právnickej osobe uložiť trest zákazu ich prijímať na dobu jedného roka až desiatich rokov.

Trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie znemožňuje, aby sa odsúdená právnická osoba mohla o takéto finančné prostriedky uchádzať, resp. ich prijať. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

Na účely zabezpečenia riadneho výkonu tohto trestu sa do zákonov všeobecne upravujúcich poskytovanie dotácií zavádza nová podmienka, ktorá musí byť splnená, a to skutočnosť, že žiadateľovi o dotáciu, ktorým je právnická osoba, nebol právoplatne uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie.

Uloženie tohto trestu sa bude súčasne evidovať v registroch, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, a to v záujme zabezpečenia publicity tejto právnej skutočnosti, a to v záujme minimalizovať rizika porušovania uloženého zákazu.

K § 18

Trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie znemožňuje odsúdenej právnickej osobe prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov alebo o iné plnenie z fondov Európskej únie, s ich poskytovaním alebo využívaním. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

K § 19

Trest zákazu účasti na verejnom obstarávaní znemožňuje odsúdenej právnickej osobe zúčastniť sa verejného obstarávania na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti s verejným obstarávaním alebo v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie . Z povahy veci pôjde predovšetkým o niektorý z trestných činov machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až § 268 Trestného zákona. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

V nadväznosti na zavedenie tohto nového trestu sa súčasne navrhuje vykonať novelizáciu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej cieľom je nevyhnutným spôsobom upraviť procesy prebiehajúce v rámci verejného obstarávania alebo v súvislosti s ním.

K § 20

Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku môže pôsobiť ako veľmi účinný nový druh trestu, ktorý bude využívaný najmä v tých prípadoch, keď bude potrebné oboznámiť verejnosť s protiprávnou činnosťou odsúdenej právnickej osoby, napr. v prípadoch ohrozenia zdravia ľudí, zvierat, majetku alebo ochrany životného prostredia.

Primárne bude publikačným zdrojom Obchodný vestník, pričom súd bude môcť uložiť aj zverejnenie v inom verejnom oznamovacom prostriedku (napr. periodická tlač s celoslovenskou alebo regionálnou pôsobnosťou, nemožno vylúčiť ani zverejnenie na internete) alebo aj v prevádzkových priestoroch právnickej osoby. Náklady spojené so zverejnením rozsudku bude znášať vždy odsúdená právnická osoba.

V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o úplne neznámy typ sankcie ukladanej fyzickým osobám alebo právnickým osobám porušujúcim právne normy; k tomu pozri napr. § 71 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 21

Uvedené ustanovenie rieši zákaz dvojitého postihu právnickej osoby v správnom konaní a v trestnom konaní. Čiastočne rieši prípady ne bis in idem resp. prekážku veci rozhodnutej. V zmysle navrhovanej právnej úpravy sa správne konanie vedené voči právnickej osobe pre ten istý skutok, ktorý má znaky správneho deliktu prerušuje a nemožno v ňom pokračovať, ak sa vo veci pre ten istý skutok začne alebo vedie trestné stíhanie voči právnickej osobe. Začatím trestného stíhania proti právnickej osobe sa rozumie vznesenie obvinenia proti právnickej osobe. V zmysle ustálenej judikatúry európskych súdov sa taktiež navrhuje, aby právoplatné rozhodnutie v správnom konaní voči právnickej osobe, vydané pre ten istý skutok tvorilo prekážku veci rozhodnutej, pokiaľ takéto rozhodnutie nebolo predpísaným spôsobom zrušené.

V odseku 3 tohto ustanovenia sa rieši otázka plynutia premlčacej lehoty za správne delikty podľa správnych predpisov. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas, počas ktorého sa viedlo trestné konanie pre ten istý skutok.

K § 22

V uvedenom ustanovení sa upravuje miestna príslušnosť súdov na konanie o právnickej osobe. Tým sa taktiež určuje príslušnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vykonajú prípravné konanie

K § 23

Uvedené ustanovenie upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri upovedomovaní príslušných štátnych orgánov, ktoré vedú registre, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, štátnych orgánov dohľadu o začatí, prerušení alebo právoplatnom skončení trestného stíhania voči právnickej osobe. Orgány činné v trestnom konaní a súdy budú povinné upovedomiť tieto orgány o tom, že voči určitej právnickej osobe sa začalo trestné stíhanie, že sa právoplatne skončilo alebo prerušilo trestné stíhanie.

Distribúcia týchto informácií je dôležitá hľadiska riadneho výkonu štátnej správy a naplnenia zmyslu novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb. Upovedomovanie orgánov, ktoré vedú príslušné registre je dôležité z hľadiska aplikácie navrhovaného § 25 zákona, podľa ktorého zmena, zrušenia alebo zánik právnickej osoby po začatí trestného stíhania právnickej osoby bude podliehať súhlasnému rozhodnutiu súdu; toto obmedzenie bude trvať až do skončenia trestného stíhania. Upovedomenie orgánov štátneho dohľadu je dôležité z hľadiska výkonu oprávnení týchto orgánov rozhodovať o platnosti, či ďalšom trvaní, prípadne zrušení udeleného oprávnenia (licencie, povolenia a pod.).

Upovedomenie Úradu vlády Slovenskej republiky (odsek 2) pri konaniach pre trestný čin spáchaných v súvislosti s pomocou a podporou poskytovanou z fondov Európskej únie vyplýva z plnenia záväzkov Slovenskej republiky z právnych aktov EÚ (Nariadenie č. 1302/2008 o centrálnej databáze vylúčených subjektov, Nariadenie č. 1303/2013 ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006).

Upovedomenie Úradu pre verejné obstarávanie (odsek 2) pri konaniach pre trestný čin spáchaný v súvislosti s verejným obstarávaním má vplyv na aplikáciu § 21 návrhu zákona vo vzťahu ku konaniach o správnych deliktoch vedených Úradom pre verejné obstarávanie.

K § 24

Navrhované ustanovenie upravuje spoločné konanie voči právnickej osobe a voči fyzickej osobe a postup v ňom. Platí, že trestná zodpovednosť právnickej osoby a trestná zodpovednosť fyzickej osoby sa posudzujú samostatne, pričom ak sa má vykonať určitý procesný úkon vo vzťahu k obom osobám, platí zásada, že uvedený procesný úkon sa vykoná najprv vo vzťahu k fyzickej osobe.

K § 25

Účelom navrhovaného ustanovenia je zamedziť situácii, kedy by v priebehu trestného stíhania dochádzalo k účelovým zmenám v právnickej osobe alebo k jej zrušeniu (zániku) a tak aj k znižovaniu alebo zániku trestnej zodpovednosti právnickej osoby najmä v dôsledku uskutočňovania právnych úkonov. K zmenám v právnickej osobe môže dôjsť taktiež v dôsledku iných právnych skutočností. Čo treba rozumieť zmenou právnickej osoby vyplýva z § 7 ods. 4 návrhu zákona.

Na tento účel sa navrhuje, aby všetky právne úkony, ktorý vedú k zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby boli oznamované prokurátorovi, resp. predsedovi senátu. Plnenie tejto povinnosti zaťažuje štatutárny orgán právnickej osoby. Pokiaľ ide o iné právne skutočnosti, platí pre ich oznamovanie obdobná povinnosť, z povahy veci obmedzená okolnosťou, že štatutárny orgán o tom, že nastali vie, resp. musí vedieť (odsek 1). Na strane druhej, účinnosť právnych úkonov bude vždy podmienená súhlasom súdu (odseky 2 a 3). V konkrétnom prípade to znamená to, že napríklad trestne stíhaná spoločnosť s ručením obmedzeným sa bude môcť zlúčiť s inou právnickou osobou len so súhlasom sudcu. Začatie trestného stíhania bude oznamované štátnym orgánom, ktoré vedú registre, zápisom do ktorých právnická osoba vzniká podľa § 23, čím sa zabezpečí táto informácia aj pre štátne orgány, ktoré vedú príslušný register, či inú úradnú evidenciu. Od tohto momentu do momentu oznámenia právoplatného skončenia trestného stíhania bude akákoľvek zmena alebo návrh na zrušenie právnickej osoby podrobený skúmaniu, či je splnená podmienka existencie súhlasného rozhodnutia súdu (odsek 4). Povinnosť dokladovať tento súhlas bude mať právnická osoba, resp. osoby konajúce v jej mene pri podávaní návrhu do príslušného registra, či úradnej evidencie.

K § 26

Obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia smerujú k tomu, aby právnická osoba nepokračovala v trestnej činnosti alebo nedokonala čin, o ktorý sa pokúsila alebo aby nezmarila uloženie trestu postihujúceho jej majetok.

Právna úprava obmedzujúcich a zaisťovacích opatrení je subsidiárnou právnou úpravou vo vzťahu k úprave podľa štvrtej a piatej hlavy prvej časti Trestného poriadku.

Čo do výpočtu obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení je ich výpočet demonštratívny a nevylučuje uplatnenie aj iných opatrení, avšak pri ich ukladaní vždy platí, že súd musí zvažovať ich následky na právnickú osobu a jej činnosť a na tretie osoby.

Z procesného hľadiska sa obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia budú ukladať uznesením, proti ktorému bude prípustná sťažnosť, ktorá bude mať odkladný účinok jedine v obmedzenom rozsahu, ktorý vyplýva z odseku 6.

Pri realizácii týchto obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení sa bude postupovať podľa odseku 4, a teda ak napr. súd zakáže právnickej osobe nakladať s nehnuteľnosťami, zašle sa uznesenie súdu príslušnej správe katastra.

K § 27

Aby mohla právnická osoba vôbec vystupovať v trestnom konaní, navrhuje sa osobitná právna úprava vykonávania úkonov v mene právnickej osoby v trestnom konaní. Úprava vychádza z exitujúcich procesných kódexov (Občiansky súdny poriadok, Správny poriadok).

V prvom rade (odsek 1) budú úkony za právnickú osobu vykonávať jej štatutárne orgány. Nevylučuje sa však zastúpenie (odsek 2). Na preukázanie zastúpenia bude však potrebné špecifické plnomocenstvo, z ktorého obsahu vyplynie, že zástupca je fyzickou osobou zvolenou právnickou osobou špecificky na tento účel. Ingerencia súdu alebo prokurátora sa vyžaduje len v prípade, ak nie je možné zabezpečiť konania v mene právnickej osoby podľa navrhovaných odsekov 1 a 2. V tomto prípade sa právnickej osobe ustanoví opatrovník spravidla z radov advokátov, čo však nevylučuje opatrovníctvo aj inou osobou ako advokátom.

Osoba, ktorá bude konať v mene právnickej osoby v trestnom konaní bude mať možnosť využiť v konaní všetky procesné inštitúty, ktoré inak prináležia obvinenému, samozrejme v kontexte povahy toho ktorého inštitútu; k tomu pozri § 1 ods. 2 návrhu zákona a rozsah aplikovateľnosti Trestného poriadku.

Vykonať hlavné pojednávanie bez prítomnosti osoby oprávnenej konať v mene právnickej osoby bude možné len vo výnimočných situáciách, ktoré sú vymedzené v odseku 6 v analógii k úprave Trestného poriadku.

Právnu úpravu v § 27 je potrebné odlišovať od inštitútu obhajoby, ktorý je upravený v § 28, a teda voľba zástupcu podľa § 27 ods. 2 nijako neobmedzuje právnickú osobu zvoliť si súčasne obhajcu z radov advokátov tak ako každý iný obvinený.

K § 28

Uvedené ustanovenie upravuje základné ústavné právo obvineného, ktorým je právo na obhajobu (čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Právo zvoliť obhajcu právnickej osoby ma výlučne štatutárny orgán, takéto oprávnenie neprináleží zvolenému zástupcovi právnickej osoby podľa § 27 ods. 2. Obhajca právnickej osoby nemôže byť súčasne zástupcom právnickej osoby. Vo vzťahu k zvoleniu obhajcu právnickej osobe platia všetky ustanovenia Trestného poriadku s výnimkou ustanovení o tzv. povinnej obhajobe, ktorá sa v prípade právnických osôb z povahy veci nepoužije.

K § 29

Uvedené ustanovenie upravuje následnosť vykonávania procesných úkonov v spoločných konaniach voči fyzickej osobe a právnickej osobe vo vzťahu k výsluchu na hlavnom pojednávaní, záverečnej reči a poslednému slovu.

K § 30

Trest zrušenia právnickej osoby sa bude vykonávať formou zrušenia právnickej osoby s likvidáciou. Podľa návrhu zákona právnická osoba vstupuje do likvidácie právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku (pripustenie konceptu, aby v nadväznosti na trestné rozhodnutie sa spúšťal proces rozhodovania o likvidácii v osobitnom procese mimo trestného konania nie je namieste, preto sa účinok vstupu do likvidácie spája už s právoplatnosťou trestného rozsudku). Súd zabezpečí výkon rozsudku tak, že právoplatný rozsudok zašle príslušnému orgánu, ktorý vedie register, do ktorého zápisom právnická osoba vzniká (napr. registrový súd, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a pod.). Tento orgán na poklade rozhodnutia súdu vykoná zápis v príslušnom registri, čím sa zabezpečí publicita zrušenia právnickej osoby a jej vstup do likvidácie. Samotná likvidácia sa vykoná podľa pravidiel ustanovených osobitnými predpismi, resp. ak takejto osobitnej právnej úpravy niet, likvidácia sa vykoná podľa ustanovení Obchodného zákonníka (k tomu pozri § 20a Občianskeho zákonníka). Náklady spojené s likvidáciou sa budú primárne uhrádzať z majetku zrušovanej právnickej osoby (§ 35 návrhu zákona).





K § 31

§ 31 upravuje výkon trestu zákazu činnosti, trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

Podľa odseku 1 po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu činnosti, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku tomu kto vedie obchodný register (vo vzťahu k obchodným spoločnostiam) alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká (napr. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré vedie register nadácií, register občianskych združení, register neinvestičných fondov, register nadácií a pod.). Súčasne sa rovnopis takého rozsudku zasiela orgánu, ktorý vydáva oprávnenie na výkon tejto činnosti alebo ktorý výkon tejto činnosti eviduje (napr. ministerstvu spravodlivosti vo vzťahu k znaleckým ústavom, živnostenskému úradu a pod.) Výkon činnosti zo strany odsúdenej právnickej osoby, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Podľa odseku 2, len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Porušenie zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis Úradu vlády Slovenskej republiky a tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Porušenie zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku Úradu pre verejné obstarávanie (pozri aj súvisiacu zmenu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Porušenie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

K § 32

Ustanovenie upravuje výkon trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku. Navrhuje sa štandardný mechanizmus, podľa ktorého predseda senátu vyzve právnickú osobu, aby zverejnila právoplatný odsudzujúci rozsudok, a to v určenej lehote, v určenom rozsahu a určeným spôsobom – určenie týchto skutočností bude obsiahnuté už v odsudzujúcom rozsudku. Pre zaistenie riadneho výkonu tohto trestu sa navrhuje oprávnenie predsedu senátu uložiť právnickej osobe poriadkovú pokutu do výšky 16590 eur, a to aj opakovane. Sťažnosť proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty bude prípustná a bude mať odkladný účinok. Náklady spojené so zverejnením odsudzujúceho rozsudku bude znášať právnická osoba.

K § 33

Vzhľadom na charakter trestu zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje podobne ako v prípade trestu zákazu činnosti, pripustiť podmienečné upustenie od výkonu zvyšku týchto trestov.

Subsidiárne sa v tomto prípade použijú z hľadiska podmienok podmienečného upustenia od výkonu zvyšku týchto trestov ustanovenia Trestného zákona o podmienečnom upustení od zvyšku trestu zákazu činnosti.

K § 34

Vo vzťahu k právnemu styku s cudzinou platí zásada subsidiarity piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou, ak medzinárodná zmluva alebo osobitný zákon neustanovujú inak, v opačnom prípade sa postupuje podľa medzinárodnej zmluvy alebo osobitného zákona.

V tomto odseku sa taktiež rieši postup a konanie v prípade uznávania cudzích rozhodnutí. Platí, že samotné uznávacie konanie sa spravuje príslušnými ustanoveniami piatej časti Trestného poriadku o uznávaní cudzích rozhodnutí, pričom samotný výkon takéhoto uznaného rozhodnutia sa spravuje týmto zákonom.

K § 35

Navrhované ustanovenie vychádza z § 553 ods. 1 Trestného poriadku, pričom zásadu, podľa ktorej trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania znáša štát modifikuje tak, že tieto trovy sa prioritne uhrádzajú z majetku spoločnosti a až ak tento postup nie je možný, uhrádza ich štát. Tento postup sa uplatní aj v likvidačnom konaní, ktoré nasleduje po skončení trestného konania v súvislosti s výkonom trestu zrušenia právnickej osoby.

K § 36

Rešpektujúc ústavné zásady posudzovania trestnosti (čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky) sa navrhuje, aby zákon postihoval výlučne konania, ktoré nastanú po jeho účinnosti.

K § 37

Transpozičné ustanovenie odkazujúce na prílohu zákona – Zoznam preberaných právne záväzných dokumentov Európskej únie.



K čl. II
(Občiansky zákonník)

V nevyhnutnom rozsahu sa dopĺňajú zákony upravujúce vzťahy právnických osôb tak, aby v príslušnom registri alebo inej úradnej evidencii mohli byť uvádzané aj tresty uložené právnickej osobe v trestnom konaní a aby trest zrušenia právnickej osoby a jej likvidácia boli vykonateľné.

V tejto súvislosti treba poukázať aj na tú skutočnosť, že podľa právnej úpravy obsiahnutej v čl. I štátnym orgánom, ktoré vedú príslušný register, zápisom v ktorom právnická osoba vznik, sa budú zasielať len rozhodnutia (a teda oznamovať právoplatné uloženie trestov), ktorými sa ukladá trest zrušenia právnickej osoby, trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie a trest zákazu činnosti; k tomu pozri ustanovenia o výkone týchto trestov. V prípade trestu zrušenia právnickej osoby je rozhodnutie súdu podkladom, pre vykonanie všetkých úkonov spojených s likvidáciou právnickej osoby. V prípade trestov, ktorými sa zakazuje určitá činnosť alebo konania sa takto zabezpečí materiálna publicita obmedzenia činnosti právnickej osoby. Ostatné tresty sa oznamovať nebudú.

Nakoľko ďalšie novelizačné články obsahujú novelizácie zákonov, ktorých účel je rovnaký, osobitná časť odkazuje na odôvodnenie v čl. II.

K čl. III
(Trestný zákon)

K bodu 1

Podľa platnej právnej úpravy Trestného zákona sa páchateľstvo trestného činu obmedzuje výlučne na fyzické osoby. Trestnú zodpovednosť právnických osôb Trestný zákon v platnom znení nepripúšťa. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb nevyhnutne vyžaduje modifikáciu vymedzenia všeobecného páchateľstva podľa § 19 ods. 2 Trestného zákona, a to tak, že Trestný zákon ako kódex priamo a vyslovene pripustí aj páchateľstvo právnických osôb, pričom právna úprava trestnej zodpovednosti bude upravená v osobitnom zákone, ktorým je zákon navrhovaný v čl. I.

K bodom 2 a 3

V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ochranných opatrení zhabanie majetku (§83a) a zhabanie peňažnej čiastky (§83b). Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava týchto ochranných opatrení v Trestnom zákone.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

K bodu 5

Navrhuje sa upraviť nová skutková podstata trestného činu spočívajúca v neoprávnenom vyrobení, používaní alebo prechovávaní overovacej značky meradla alebo zabezpečovacej značky meradla podľa § 2 písm. k) a l) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z. na účel použiť ju ako pravú. Potreba ustanovenia navrhovanej novej skutkovej podstaty trestného činu je daná neustálym a výrazným nárastom protispoločenskej činnosti spočívajúcej v neoprávnenom odbere komodít ako elektrická energia, zemný plyn alebo voda, ktorý je podľa osobitných zákonov považovaný za neoprávnený práve v dôsledku porušenia alebo falšovania zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, ktorého funkciu plní overovacia značka meradla alebo zabezpečovacia značka meradla. Iba množstvo odhaleného neoprávnene odobratého zemného plynu v dôsledku poškodených, chýbajúcich alebo falšovaných značiek meradla dosiahlo v roku 2013 takmer 3 milióny m3 (ročná spotreba rodinného domu, ktorý využíva plyn na kúrenie je 1500-2500 m3). Možno pritom dôvodne predpokladať latentnosť páchania tejto trestnej činnosti, pričom odhalené prípady predstavujú iba „špičku ľadovca“ z celkového množstva všetkých takých skutkov. Orgány činné v trestnom konaní v súčasnosti nemôžu postihovať osoby, ktoré najmä organizovanou formou vykonávajú úpravy stavov počítadiel na meradlách spotreby uvedených komodít, a to ani pri zadržaní týchto osôb s nástrojmi (raznicami a značkami) umožňujúcimi neoprávnené označovanie meradiel overovacími značkami alebo zabezpečovacími značkami po úprave stavu meradiel. Prípady dokázaných falošných overovacích značiek a zabezpečovacích značiek následne postupujú okresným úradom na prejednanie priestupku, ktoré ich odložia záznamom a vo veci nevykonávajú žiadne šetrenie smerujúce k odhaleniu páchateľa. Navrhuje sa preto, aby trestným činom bolo samotné neoprávnené vyrobenie overovacej značky alebo zabezpečovacej značky, resp. raznice. Prísnejšie bude posudzovaný taký čin, ktorý bude vykonaný závažnejším spôsobom konania (napr. organizovanou skupinou) alebo z osobitného motívu (napr. na objednávku). Pokiaľ takým činom bude spôsobená škoda, pôjde o súbeh s trestným činom krádeže, nakoľko neoprávnené osadenie overovacej značky a zabezpečovacej značky je vykonávané po znížení stavu na počítadle meradla príslušnej komodity.

K bodom 6 a 7

Navrhuje sa precizovať doterajšiu právnu úpravu skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

K bodu 9

Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom v čl. I a s tým súvisiacich trestov pre právnické osoby, konkrétne trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákazu účasti vo verejnom obstarávaní je potrebné rozšíriť súčasný výpočet rozhodnutí, ktorých marenie zakladá trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona. Zavedenie týchto nových trestov spočívajúcich v zákaze určitej činnosti, či konania si nevyhnutne vyžaduje rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, čím sa vytvárajú predpoklady pre zabezpečenie riadneho výkonu novo zavádzaných trestov. Svojou povahou ide o tresty podobné ako trest zákazu činnosti [§ 348 ods. 1 písm. d)]. Z povahy veci je zrejmé, že páchateľom trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa nového písm. e) v § 348 ods. 1 môže byť len právnická osoba.

Uvedené doplnenie § 348 bude mať v praxi ten následok, že právnická osoba, ktorá poruší súdom uložený zákaz prijímať dotácie a subvencie, zákaz prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákaz účasti vo verejnom obstarávaní sa dopustí protiprávneho konania, ktoré bude napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

K čl. IV
(Trestný poriadok)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava znenia ustanovenia v súvislosti so zmenami pod bodom 3.

K bodu 2

S ohľadom na očakávanú zvýšenú náročnosť vedenia trestného konania zo strany orgánov činných v trestnom konaní sa ustanovuje, že v trestnom konaní proti právnickej osobe sa vykoná vždy vyšetrovanie, ktoré vykoná vyšetrovateľ Policajného zboru, resp. vyšetrovateľ colnej správy (policajt podľa § 10 ods. 8 písm. a) a b).

K bodom 3 až 14

V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ukladania ochranných opatrení zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a Trestného zákona a zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona. Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava ukladania týchto dvoch ochranných opatrení naprieč Trestným poriadkom, ktorá bola zavedená zákonom č. 224/2010 Z. z. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákonom č. 224/2010 Z. z. došlo okrem iného aj k rozšíreniu procesných práv zúčastnenej osoby, t.j. osoby, ktorej majetok je postihovaný ochranným opatrením zhabaním veci. Tento zákonný štandard procesných práv zostáva novou právnou úpravou trestnej zodpovednosti právnických osôb nedotknutý.

K bodom 16 až 19

V nadväznosti na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom uvedeným v čl. I návrhu sa nanovo sa koncipuje právna úprava výkonu cudzieho rozhodnutia vo vzťahu k právnickým osobám modifikáciou predmetných ustanovení piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou.

K čl. V
(zákon č. 51/1988 Zb.)

Samostatnú skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia a k zmene s tým súvisiacich, najmä procesných, ustanovení.

Podstata novelizácie spočíva primárne v rozšírení podmienok, ktoré musí právnická osoba spĺňať aj o podmienku bezúhonnosti. Ďalej sa podľa potreby a v nevyhnutnom rozsahu menia aj niektoré súvisiace ustanovenia, a to najmä ak ide o preukazovanie splnenia tejto podmienky (výpis z registra trestov ako povinná príloha žiadosti a pod.).

Súčasne sa do týchto zákonov vzhľadom na závažnosť problematiky trestnej zodpovednosti navrhuje doplniť všetky tieto osobitné zákony o prechodné ustanovenia, ktorých cieľom je zabezpečiť bezproblémovú aplikáciu posudzovania bezúhonnosti právnických osôb v osobitných povoľovacích, či licenčných konaniach, ktoré nebudú ku dňu účinnosti zákona právoplatne skončené. Navrhuje sa, aby sa tieto konania z hľadiska procesného dokončili podľa doterajších predpisov. Ak sa konajúci štátny orgán dozvie počas konania o tom, že právnická osoba bola právoplatné odsúdená pre trestný čin, ktorého spáchaním prestáva byť táto právnická osoba bezúhonnou, má konajúci štátny orgán možnosť neudeliť povolenie, či licenciu. V tomto prípade však pôjde skôr o výnimočné prípady, nakoľko trestnú zodpovednosť právnických osôb možno vyvodzovať len pre skutky, ktoré nastanú po účinnosti zákona (k tomu pozri § 2 ods. 1 Trestného zákona). Ak dôjde k oznámeniu zo strany súdu o právoplatnom odsúdení právnickej osoby po právoplatnom skončení konania podľa osobitného predpisu, ktorý je novelizovaný, tak príslušný štátny orgán začne konanie, ktoré povedie k odňatiu licencie, povolenia alebo oprávnenia z dôvodu, že príslušná právnická osoba nespĺňa podmienky pre jeho vydanie.

K bodom 1 a 2

Účelom zmeny zákona o banskej činnosti je doplnenie podmienky bezúhonnosti právnickej osoby, ktorá je žiadateľom o vydanie banského oprávnenia ako jednej z podmienok, ktorú musí právnická osoba spĺňať pre vydanie tohto oprávnenia. Preukazovať ju bude právnická osoba výpisom z registra trestov.

K bodu 3

Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia v zmysle vyššie popísaných pravidiel.

K čl. VI
(zákon č. 83/1990 Zb.)

Osobitosťou zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov je to, že bo prijatý pred zákonom č. 509/1991 Zb. ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník a Obchodným zákonníkom. Ako cit. novelizácia Občianskeho zákonníka, tak aj prijatie Obchodného zákonníka okrem iného výrazným spôsobom zasiahlo právnu úpravu právnických osôb, ktorá pretrváva dodnes. Zákon o združovaní občanov je teda v porovnaní s úpravou súkromnoprávnych kódexov prekonaný, keďže je úprava zániku občianskych združení nekorešponduje so všeobecnou úpravou zániku právnických osôb. V zákone o združovaní občanov absentuje inštitút zrušenia právnickej osoby, t.j. postupnosť predpokladaná ako Občianskym zákonníkom, tak aj Obchodným zákonníkom zrušenie – likvidácia – zánik, je v prípade občianskych združení modifikovaná do podoby zánik – likvidácia.

Novelizácia zákona o združovaní občanov v súvislosti so zavedením trestnej zodpovednosti právnických osôb zahŕňa preto rozšírenie dôvodov zániku občianskeho združenia, a to tak, že v právoplatné uloženie trestu zrušenia právnickej osoby bude na základe osobitnej zákonnej úpravy vyvolávať zánik občianskeho združenia (a jeho následnú likvidáciu), nakoľko zákon o združovaní občanov nepozná inštitút zrušenia občianskeho združenia. Z hľadiska dopadov tohto trestu však pôjde o rovnocennú právnu úpravu ako v prípade ostaných právnických osôb.

V bode 2 sa rozširuje právna úprava, ktorá zakladá oprávnenie (povinnosť) Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vymenovať likvidátora občianskeho združenia, a teda ministerstvo vnútra bude vymenúvať likvidátora aj tých občianskych združení, ku ktorých zániku dôjde v dôsledku právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

K čl. VII
(zákon č. 308/1991 Zb.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. VIII
(zákon č. 455/1991 Zb.)

K bodu 1

Podľa platného znenia živnostenského zákona je jednou z prekážok prevádzkovania živnosti súdom uložený zákaz činnosti týkajúci sa konkrétnej živnosti (§ 8 ods. 5 cit. zákona). Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb a s tým súvisiacu možnosť uloženia zákazu činnosti, ktorý sa môže týkať aj činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia, je potrebné, aby bola právna úprava doplnená aj o právnické osoby.

K bodu 2

Účelom zmeny § 8 ods. 5 je rozšíriť prekážky prevádzkovania živnosti aj o trest zákazu činnosti uložený právnickej osobe.

K bodu 3

Ide o zmenu, ktorou sa zosúlaďuje znenie § 10 ods. 4 s § 6 ods. 3, a to v súvislosti s vydávaním živnostenského oprávnenia založene právnickej osobe, ktorá ešte nebola zapísaná do obchodného registra (t.j. nevznikla).

K bodu 4

Tak ako je dôvodom zrušenia živnostenského oprávnenia strata bezúhonnosti pre fyzické osôb, bude dôvodom zrušenia aj v prípade právnických osôb.

K čl. IX
(zákon č. 71/1992 Zb.)

Zmena zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zohľadňuje existenciu trestnej zodpovednosti právnických osôb pri vydávaní potvrdenia o predchádzajúcom odsúdení v členskom štáte Európskej únie.

K čl. X
(zákon č. 78/1992 Zb.)

Zmena zákona o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov má za cieľ jednak zaviesť podmienku bezúhonnosti aj u právnických osôb, ktorá poskytujú daňové poradenstvo a rovnako aj zohľadniť stratu bezúhonnosti právnickej osoby ako podmienku vyčiarknutia zo zoznamu daňových poradcov.

K prechodným ustanoveniam pozri odôvodnenie čl. V.

K čl. XI
(zákon č. 566/1992 Zb.)

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XII
(zákon č. 202/1995 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XIII a XIV

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XV až XIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XX
(zákon č. 65/2001 Z. z.)

Novelizácia zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok má za cieľ zohľadniť zrušenie doterajšieho ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky, čo sa prejavuje vypustením zmienky o tomto ochrannom opatrení z platného znenia zákona.



K čl. XXI a XXII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXIII
(zákon č. 34/2002 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XXIV až XXIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXX
(zákon č. 530/2003 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XXXI a XXXII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXIII
(zákon č. 43/2004 Z. z.)

K bodu 1

Odsek 5 sa dopĺňa o navrhovanú vetu z dôvodu doplnenia § 48 ods. 2 písm. p) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa dôchodkovej správcovskej spoločnosti (ďalej len „DSS“). T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DSS. V spojitosti s tým sa v bode 11 rozširujú dôvody pre odobratie povolenia na vznik na činnosť DSS o skutočnosť, že DSS prestala byť bezúhonná osoba.

K bodu 2

Podmienka bezúhonnosti sa nanovo bude vyžadovať od zakladateľa DSS, ako aj od akcionára spoločnosti.

K bodu 3

Požiadavka dôveryhodnosti sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.




K bodu 4

Pojem bezúhonnosť sa rozširuje o bezúhonnosť právnickej osoby, preto dochádza k legislatívno-technickej úprave v tomto bode z „fyzickej“ osoby na „osobu“.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s bodom 3.

K bodu 6

Navrhuje sa vhodnosť akcionára s kvalifikovanou účasťou posudzovať aj z hľadiska trestnoprávnej roviny. Požiadavka vhodnosti akcionára sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce môže spĺňať požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

K bodu 7

Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DSS, je potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

K bodu 8

V § 52 ods. 2 sa upravujú, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

K bodu 9

Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DSS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DSS, navrhuje sa ukladať podmienku bezúhonnosti osobe, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

K bodu 10

Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je depozitár, ktorým môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež bude vzťahovať požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

K bodu 11

Ak bolo voči DSS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy sporiteľov zavedením nútenej správy po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.


K bodu 12

Ak bude DSS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DSS podľa § 48 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

K bodu 13

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXIV a XXXV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXVI
(zákon č. 523/2004 Z. z.)

Zmena zákon o rozpočtových pravidlách je vyvolaná zavedením nového trestu, ktorým je trest zákazu prijímať dotácie a subvencie, ako aj trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie. Podstata tohto trestu spočíva v spočíva v tom, že právnickej osobe sa počas doby určenej súdom zakáže uchádzať sa alebo prijať dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce.

Pre dosiahnutie tohto cieľa sa preto navrhuje zakomponovať do všeobecnej úpravy poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu (§ 8a) ako ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená pre udelenie dotácie, a to podmienku bezúhonnosti v rozsahu neexistencie právoplatného odsúdenia a uloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie.

Na všeobecnú úpravu v § 8a nadväzujú osobitné zákonné úpravy, ktoré upravujú detailnejšie poskytovanie dotácií, v tej ktorej oblasti verejnej správy. Všetky tieto osobitné zákony požadujú splnenie všeobecných podmienok udelenia dotácie podľa § 8a, a teda podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie bude platiť aj v týchto predpisoch.

K čl. XXXVII až XXXIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XL
(zákon č. 583/2004 Z. z.)

Na rozdiel od zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy absentuje detailná úprava poskytovania dotácií z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Preto novelizácia tohto zákona je vo svojej podstate zavedením zákonnej podmienky bezúhonnosti pre právnické osoby.




K čl. XLI
(zákon č. 650/2004 Z. z.)

K bodu 1

Odsek 5 sa dopĺňa o navrhovanú vetu z dôvodu doplnenia § 23 ods. 1 písm. o) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „DDS“). T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DDS. V spojitosti s tým sa v bode 10 rozširujú dôvody pre odobratie povolenia na vznik a činnosť DDS o skutočnosť, že DDS prestala byť bezúhonná osoba.

K bodu 2

Ustanovuje sa nová licenčná podmienka pre zakladateľa a akcionára DDS – bezúhonnosť právnickej osoby (uvádza sa bezúhonná „osoba“, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj právnickú osobu).

K bodu 3

Požiadavka dôveryhodnosti sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

K bodu 4

Pojem bezúhonnosť sa rozširuje o bezúhonnosť právnickej osoby, preto dochádza k legislatívno-technickej úprave v tomto bode.

K bodu 5

V § 23 ods. 15 ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s bodom 3.

K bodu 6

Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DDS, je potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

K bodu 7

V § 26 ods. 2 sa upravujú, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

K bodu 8

Vzhľadom na zosúladenie právnej úpravy udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení s právnou úpravou udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa navrhuje, aby na udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS na zmenu depozitára bolo potrebné preukázať aj splnenie podmienky odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti členov predstavenstva a prokuristov depozitára a vedúcich zamestnancov depozitára, ktorí zabezpečujú výkon činností depozitára.

K bodu 9

Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DDS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DDS, navrhuje sa ukladať podmienku bezúhonnosti aj pre osobu, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

K bodu 10

Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení je depozitár. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež bude vzťahovať požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

K bodu 11

Ak bolo voči DDS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy účastníkov a poberateľov dávok zavedením nútenej správy, po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.

K bodu 12

Ak bude DDS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DDS podľa § 23 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

K bodu 13

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLII a XLIII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLIV
(zákon č. 7/2005 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti za zrušenie právnej úpravy ochranného opatrenia zhabanie majetku.




K bodu 4

Výkon rozhodnutí súdov v trestnom konaní, ktoré postihujú celý majetok odsúdeného sa realizuje prostredníctvom konkurzného konania, pričom tento koncept bol zavedený zákonom č. 224/2010 Z. z. a zostáva zachovaný aj novou právnou úpravou, pričom v rámci zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa súčasne vykonávajú nevyhnutné zmeny pre riadny a efektívny výkon trestu prepadnutia majetku.

Navrhuje sa výslovne vyjadriť pravidlo, ktoré je riešením takej situácie, kedy po vyhlásení konkurzu bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok dlžníka (úpadcu) nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Ak má dlžník dostatok majetku na uspokojenie veriteľov, javí sa ako adekvátne, aby z dôvodu obmedzenia účinkov trestu na iné osoby ich pohľadávky, ktoré sú povahou seniorné, voči (nútene likvidovanej) majetkovej podstate dlžníka mali absolútnu prioritu na uspokojenie. Ak však majetková podstata dlžníka nestačí ani na to, aby sa uhradili vôbec čo i len náklady kolektívneho konania zameraného na uspokojenie veriteľov, takéto konanie nemôže ďalej pokračovať, konkurz musí byť zrušený a majetok dlžníka, ktorý po skončení konania zostal bude použitý na uspokojenie nároku štátu z prepadnutia majetku. Veritelia majú pritom možnosť nepriaznivé následky zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku odvrátiť využitím oprávnenia na zloženie preddavku na náklady konkurzu. Uplatnenie tohto inštitútu prichádza do úvahy najmä vtedy, ak konkurzná podstata dlžníka by mala byť tvorená z veľkej časti len nárokmi z titulu odporovateľnosti právnych úkonov.

K bodu 5

Predkladateľ má za to, že v aplikačnej praxi nebude výnimočnou situácia, kedy počas obdobia, kedy bolo voči právnickej osobe začaté trestné konanie a (kumulatívne) v tomto konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia a ukončením tohto konania, bude na majetok dlžníka - právnickej osoby - vyhlásený konkurz. Vyhlásenie konkurzu neruší účinky opatrení, o ktorých bolo rozhodnuté v trestnom konaní. Príslušným orgánom pokiaľ ide o majetok, ktorých sa tieto opatrenia týkajú bude konkurzný súd. Vychádza sa z toho, že práve tento súd bude v stave najlepšie vyhodnotiť, či tento majetok je potrebné speňažiť a prípadný výťažok zo speňaženia takéhoto majetku do skončenia trestného konania od ostatných výťažkov osobitne uschovať, alebo nie. Pokiaľ ide o majetok, kde inak správca musí k jeho speňaženiu pristúpiť urýchlene, keďže ide o majetok bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením, musí správca veľmi efektívne (bezodkladne) požiadať o súhlas so speňažením takéhoto majetku toho, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia. Aj po speňažení takéhoto majetku je však potrebné, aby výťažok ako tzv. surogačné plnenie správca viedol osobitne a oddelene od iných výťažkov, aby nedošlo k ich zmiešaniu.

Ďalším osobitným pravidlom pre konkurz vedený na majetok právnickej osoby v čase, kedy je voči nej vedené trestné konanie a v tomto trestnom konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia (bez ohľadu na ich rozsah), je pravidlo o možnosti súdu vymeniť (odvolať a ustanoviť nového) správcu aj vtedy, ak nejde o prípady opakovaného, či závažného porušenia povinností zo strany správcu. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu súdu nie je prípustné. Po odvolaní správcu sa uplatní pravidlo o zvolaní schôdze veriteľov a hlasovaní o návrhu na schválenie nového správcu. Súd však takýmto návrhom nie je viazaný a môže správcu schváleného schôdzou veriteľov odmietnuť ustanoviť a ustanoviť správcu bez návrhu schôdze veriteľov (obdobný postup ako podľa druhej vety § 42 ods. 5).

Tretie osobitné pravidlo upravuje nevyhnutnosť osobitného vedenia výťažkov zo speňaženia zaisteného majetku. Rozvrh, pokiaľ ide o výťažok zo speňaženia takéhoto majetku je možné splniť len vtedy, ak na to dá súhlas ten, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia.

Osobitne sa rieši aj situácia, kedy sa trestné konanie voči právnickej osobe začalo v čase, kedy už na jej majetok bol vyhlásený konkurz. Uplatnia sa primerane obdobné osobitné pravidlá ako platia pre prípad, kedy začatie trestného konania a (kumulatívne) uloženie obmedzujúcich alebo zaisťovacích opatrení, týkajúcich sa čo i len časti majetku, predchádzalo vyhláseniu konkurzu. Účinky tých úkonov (hmotnoprávnych, procesných), ktoré boli uskutočnené pred týmto dňom zostávajú zachované.

K čl. XLV a XLVI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLVII
(zákon č. 85/2005 Z. z.)

V bode 1 ide o analogickú úpravu detailne popísaná v odôvodnení k čl. II. V bode 2 sa rozširuje okruh dôvodov pre zrušenie politickej strany alebo hnutia, a to o dôvod právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

K čl. XLVIII až LI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LII
(zákon č. 25/2006 Z. z.)

Právoplatné odsúdenie v trestnom konaní má v súčasnosti význam vo verejnom obstarávaní v súvislosti s fyzickými osobami pri posudzovaní podmienok účasti vo verejnom obstarávaní a pri posudzovaní splnenia podmienok výkon funkcie v príslušnom orgáne. Je to dané povahou veci, nakoľko právnickú osobu nie je možné v súčasnosti právoplatne odsúdiť vo význame vyslovenia viny, čo však nevylučuje uloženie ochranných opatrení (nepravá trestná zodpovednosť). Ak sa zavedie trestná zodpovednosť právnických, je namieste ju zohľadniť v zákone o verejnom obstarávaní v rozsahu ako u fyzických osôb, t.j. tam kde je právoplatné odsúdenie v trestnom konaní na škodu fyzickej osobe, bude aj na škodu právnickej osobe.

Návrh zákona zavádza nový druh trestu, ktorým je zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Z hľadiska dôsledkov tohto trestu sú tieto rovnaké ako v prípade administratívnej sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní uloženom Úradom pre verejné obstarávanie. To znamená, že právoplatné uloženie tohto trestu by malo vyvolať rovnaké dopady na právnickú osobu ako uloženie zákazu účasti zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, a to v ktoromkoľvek štádiu verejného obstarávania.



K bodu 1

Medzi podmienky účasti vo verejnom obstarávaní týkajúce sa osobného postavenia sa navrhuje doplniť podmienku neuloženia trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že podmienky týkajúce sa osobného postavenia podľa platného znenia § 26 ods. 1 písm. a) a b) sa budú vzťahovať aj na právnickú osobu, a to aj bez zmeny tejto právnej úpravy. Tento záver možno odvodiť z dikcie úvodnej vety § 26 ods. 1 a z písmen a) a b) „...len ten, kto...“, resp. „nebol on...“. Za súčasného stavu je zrejmé, že právoplatné odsúdenie sa týka len fyzických osôb, nakoľko niet trestnej zodpovednosti právnických osôb.

K bodu 2

Splnenie podmienky podľa nového písmena h) v odseku 1 sa bude preukazovať výpisom z registra trestov.

K bodom 3 a 4

Ide o legislatívno-technické zmeny vyvolané prečíslovaním písmen v odseku 1.

K bodom 8 až 10

Zákonom č. 95/2013 Z. z. bol zavedený nový typ sankcie ukladanej Úradom pre verejné obstarávanie, ktorou je zákaz účasti vo verejnom obstarávaní a v tejto súvislosti aj register osôb so zákazom účasti vo verejnom obstarávaní.

Vzhľadom na zavedenie trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní a jeho blízku povahu administratívnej sankcii ukladanej Úradom pre verejné obstarávanie (vylúčenie z účasti vo verejnom obstarávaní na určitý čas vyplývajúci z rozhodnutia o sankcii/treste) je namieste, aby sa do registra osôb zo zákazom zapisovali aj právnické osoby, ktorým súd uloží trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

V praxi súd, ktorý uloží právnickej osobe trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní zašle Úradu pre verejné obstarávanie rovnopis právoplatného rozsudku, ktorý bude podkladom pre vykonanie zápisu v registri osôb so zákazom. Nakoľko z rozsudku súdu bude zrejmá aj doba na akú sa trest ukladá, rovnopis rozhodnutia súdu bude súčasne aj podkladom pre vyčiarknutie z registra osôb so zákazom (§ 149a ods. 6).

K bodu 10

Navrhované znenie prechodného ustanovenia zákona zakotvuje povinnosť verejné obstarávania vyhlásené pred účinnosťou navrhovaného zákona dokončiť podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na zavádzanie novej podmienky účasti by totiž v prípade verejných obstarávaní začatých pred účinnosťou navrhovaného zákona mohli nastávať problémy pri vyhodnocovaní podmienok účasti v zmysle § 33 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú verejní obstarávatelia, obstarávatelia a osoby podľa § 7 zákona o verejnom obstarávaní povinní posudzovať splnenie podmienok účasti v súlade s vopred definovanými podmienkami určenými napr. v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch. V praxi by sa tak tieto osoby v rámci vyhodnocovania novo zavedenej podmienky účasti podľa navrhovaného § 26 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní (t. j. ktorá nebola definovaná v ich skorších úkonoch) museli riadiť nejasne definovaným a adresovaným úkonom „upovedomenia príslušného súdu“, čím by zároveň boli nútené konať v rozpore s § 33 zákona o verejnom obstarávaní. Situáciu, kedy by vo verejnom obstarávaní vyhlásenom pred účinnosťou navrhovaného zákona jednému zo záujemcov, resp. uchádzačov bol právoplatne uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, je možné pokryť aplikáciou ustanovenia § 26 ods. 1 písm. a) a b) zákona o verejnom obstarávaní, resp. ustanovenia § 26 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní.

K čl. LIII a LIV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LV
(zákon č. 330/2007 Z. z.)

V zákone o registri trestov sa vykonávajú nevyhnutné zmeny, ktoré majú za cieľ jednak umožniť evidenciu údajov o trestnom stíhaní právnických osôb a súčasne umožniť vydávanie výpisov a odpisov z registra trestov na účely preukazovania bezúhonnosti v nadväznosti na rozvoj informačných systémov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K čl. LVI až LXI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXII
(zákon č. 528/2008 Z. z.)

V nadväznosti na zavedenie nových trestov, ktorým sú trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie alebo trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje doplnenie zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov o novú podmienku udelenia pomoci alebo podpory z fondov EÚ, ktorou je negatívna podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie.

K čl. LXIII až LXXI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXXII
(zákon č. 183/2011 Z. z.)

Zmena reaguje na zrušenie ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky. Nakoľko novelizovaný zákon bol koncipovaný od začiatku aj pre potreby výkonu trestných rozhodnutí postihujúcich určenú peňažnú čiastku voči právnickým osobám, nie je potrebné meniť ďalšie ustanovenia, nakoľko na peňažný trest sa aplikuje bez ohľadu na to, že či týka fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

K čl. LXXIII až LXXXV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXXXVI

Vzhľadom na legitímnu požiadavku na vytvorenie praktických predpokladov pre aplikáciu novej právnej úpravy sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2016, čo súčasne zabezpečuje dostatočne dlhú legisvakančnú lehotu.

K prílohe

V súlade s požiadavkou podľa čl. 4 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa v zákone zavádza transpozičná príloha.

V Bratislave, 26. augusta 2015






Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky






Tomáš Borec, v.r.
minister spravodlivosti Slovenskej republiky


 

Vládny návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov

63

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky predkladá návrh zá kona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov z dôvodu transpozície tzv. 3. energetického balíčka (ďalej len 'energetický balíček'), ktoré ho legislatívne podmienky sú obsiahnuté v dvoch smerniciach a troch nariadeniach. Energetický balíček bol prijatý Európskym parlamentom a Radou Európskej únie dňa 25. júna 2009 a účinnosť nadobudol dňa 3. septembra 2009.

Ide o:

- Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zruš uje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

- Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vn útorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spolupr ácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009, o podmienkach prístupu do sú stavy pre cezhraničné výmeny elektriny, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1228/2003 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009),

- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009, o podmienkach prístupu do prepravných siet í pre zemný plyn, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1775/2005 (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009).

Pravidlá obsiahnuté v právnych aktoch energetického balíč ka sú zamerané najmä na podporu liberalizácie trhu s elektrinou a plynom, na zlepšenie práv spotrebiteľov, posilnenie právomoci a nezávislosti regulačných orgánov, na podporu solidarity regiónov a regioná lnej spolupráce. Energetický balíček obsahuje aj ustanovenia o vytvorení nezávislej inštitúcie - európskej Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky ('Agentúra'), ktorej hlavnou úlohou bude vytvárať rámec pre spoluprácu regulačných orgánov členských štátov Európskej únie.

Predkladateľ pristúpil k vypracovaniu návrhu nového zákona z dôvodu rozsiahlej legislatívnej úpravy, vyplývajúcej z energetického balíčka a ako aj z aplikačnej praxe.

Návrh zákona obsahuje nový režim možností, ako oddeliť výrobné činnosti a dodávateľské činnosti od prevádzky prenosovej sústavy alebo prevádzky prepravnej siete. Oddelenie vý roby a dodávky elektriny od prenosovej sústavy bude realizované prostredníctvom modelu úplného oddelenia vlastníctva. Oddelenie výroby a dodávky plynu od prepravnej siete bude možné uskutočniť využití m 3 modelov – úplné oddelenie vlastníctva (OU), vytvorenie nezávislého prevádzkovateľa siete (ISO) a zriadenie nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete (ITO).

Návrh zákona ďalej výrazne posilňuje práva odberateľ a elektriny a odberateľa plynu s dôrazom na ochranu zraniteľných odberateľov, napr. ustanovuje možnosť zmeniť dodávateľa elektrickej energie a plynu v priebehu troch týždňov a bez poplatkov, právo spotrebite ľa dostať konečné vyúčtovanie do šiestich týždňov po zmene dodávateľa, právo odberateľov na relevantné údaje o spotrebe elektriny a plynu, právo na informácie o spotrebiteľských prá vach uvedené na faktúrach a webových sídlach energetických podnikov a ďalšie.

V porovnaní s platným zákonom sa navrhuje presnejšia formulácia obsahových náležitostí takejto zmluvy. Dopĺňa sa povinnosť poskytovať odberateľovi v domá cnosti informácie nákladoch na ukončenie zmluvy. Taktiež sa stanovuje povinnosť upraviť v zmluve povinnosť dodávateľa poskytnúť odberateľovi kompenzáciu za chybné alebo oneskorené vyúč tovanie platby za dodávku elektriny alebo plynu; príslušné dojednanie musí zohľadňovať prípadnú úpravu takejto povinnosti dodávateľa v štandardoch kvality stanovených Úradom pre reguláciu sieťový ch odvetví. Zmluva musí taktiež obsahovať informácie o právach odberateľa v domácnosti a to aspoň vo forme odkazu na informácie zverejnené na webovom sídle dodávateľa ako aj ďalšie z pohľadu odberate ľa dôležité náležitosti.

Tiež sa upravuje právo odberateľa elektriny a plynu vypovedať zmluvu v prípade zmeny ceny za dodávku elektriny a plynu alebo iných zmluvných podmienok. O tomto práve je dodávateľ povinn ý odberateľov elektriny a plynu informovať transparentným a zrozumiteľným spôsobom.

Nad rámec doterajšej úpravy sa v súvislosti so zmenou dod ávateľ stanovuje povinnosť pôvodného dodávateľa doručiť pri zmene dodávateľa konečné vyúčtovanie odberateľovi elektrinu alebo plynu do štyroch týždňov odo dňa zmeny na základe fyzické ho odpočtu stavu na určenom meradle.

Slovenská republika je podľa novej legislatívy povinná rovnako zabezpečiť, aby všetci odberatelia elektriny a plynu v domácnosti, a v prípade potreby aj malé podniky, využívali univerzá lnu službu, čo znamená právo na dodávku elektriny na ich území v určenej kvalite, za primerané, transparentné, porovnateľné a nediskriminačné ceny.

Zároveň sa do zákona navrhujú ustanovenia, ktoré zabezpečujú súlad s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dod ávky plynu, ktorým sa zrušuje smernica Rady 2004/67/ES (Ú. v. EÚ L 295, 12.11.2010).

Okrem toho sa v návrhu zákona aplikujú tiež niektoré legislat ívno-technické úpravy.

Predmetný návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov, nebude mať finančný, ekonomický, environmentálny vplyv a ani vplyv na zamestnanosť a ž ivotné prostredie.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou SR, s ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Osobitn á časť

K čl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy zákona, ktorý zahàňa stanovenie podmienok podnikania v energetike, v porovnaní s predchádzajúcou úpravou odchýlne upravené najmä vo vz ťahu k činnosti dodávateľov elektriny a plynu. Predmet úpravy zákona zahàňa taktiež opatrenia zamerané na zaistenie bezpečnosti dodávok elektriny a plynu, pričom nová úprava bezpečnosti dodávok plynu v plynárenstve vychádza z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenia bezpečnosti dodávky plynu. Zákon ďalej upravuje práva a povinnosti účastní kov trhu v energetike, ako aj úprava práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb, ktorých práva, chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike. Vzhľadom na nové požiadavky na regulovanie činností v elektroenergetike a plynárenstve sa novým spôsobom liberalizácie vnútorného trhu s energiou je osobitným spôsobom potrebné riešiť vý kon štátnej správy v energetike.

K § 2

Ustanovenie vymedzuje všeobecné základné pojmy a základné pojmy v elektroenergetike a plynárenstve, obsahuje i definície nových pojmov, ktoré sú upravené v transponovaných smerniciach 2009/72/ES a 2009/73/ES.

V porovnaní s platným zákonom sa navrhuje úprava definície prístupu do sústavy alebo do siete v nadväznosti na nové vymedzenie jednotlivých zmlúv týkajúcich sa prístupu do sú stavy alebo siete. Zároveň sa v rámci definície vymedzuje obsah pojmu prístup do sústavy alebo siete. Zmena reaguje na skutočnosť, že v aplikačnej praxi dochádza často k zámene pojmov pripojenie a prístup.

Z dôvodu duplicity resp. obsolétnosti sa navrhuje vypustiť definície národnej prenosovej sústavy alebo prepravnej siete, nového účastníka trhu a spoločnosti s malým podielom na trhu.

Vymedzuje sa definícia univerzálnej služby a podmienky dodávok v režime univerzálnej služby vychádzajúc z úpravy obsiahnutej v čl. 3 ods. 3, 4 a 7 Smernice 2009/72/ES. Univerzálna služba nie je časovo obmedzená a je regulovaná primárne vecne, nie cenovo. Nastavenie podmienok univerzálnej služby smeruje k zabezpečeniu dostatočnej úrovne hospodárskej súťa že v segmente dodávateľov poskytujúcich univerzálnu službu, v záujme dosiahnutia primeranej cenovej úrovne dodávok. Ceny dodávky v rámci univerzálnej služby by mali byť porovnateľné, tzn. rovnakej a č o najjednoduchšej štruktúry. V platnom zákone je univerzálna služba chápaná ako zmluva o združenej dodávke, čo je z pohľadu smernice nedostatočné.

Navrhuje sa ďalej v nadväznosti na poznatky aplikač nej praxe spresnenie vymedzenia pojmu odberné miesto. V tejto súvislosti sa taktiež novo definuje pojem merací bod.

Zavádza sa nová definícia pojmu inteligentný merací systém v rámci transpozície ustanovení prílohy I bod 2 Smernice 2009/72/ES a Smernice 2009/73/ES.

Navrhuje sa ďalej spresnenie pojmu odchýlka sústavy vzhľadom na aplikačné problémy pri aplikovaní doterajšej definície.

Spresňujú sa ustanovenia, ktoré sa týkajú činnosti organizátora krátkodobé ho trhu s elektrinou (OKTE, a.s.). Upravuje sa vecne nesprávna definícia organizovania krátkodobého trhu s elektrinou a nahrádza sa definíciou činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou.Navrhuje sa výslovne zahrnúť biometán do rozsahu definície pojmu plyn.

Navrhuje sa úprava definície distribučnej siete s cieľom jej spresnenia v nadvä znosti na úpravu definície prepravnej siete za účelom dosiahnutia súladu s novou definíciou pojmu preprava podľa čl. 2 bod 3 Smernice 2009/73/ES.

K § 3

Ustanovenie v súlade so zaužívanou legislatívnou praxou vymedzuje osoby v rozsahu relevantnom z pohľadu predmetu úpravy. Vymedzenie osôb v zásade zodpovedá doterajšej úprave.

Navrhuje sa zavedenie definície vertikálne integrovaného plynárenského podniku v rámci transpozície čl. 2 bod 20 Smernice 2009/73/ES. Navrhuje sa úprava definície plyn árenského podniku v nadväznosti na znenie čl. 2 bod 1 Smernice 2009/73/ES.

V súvislosti s novým vymedzením koncepcie univerzálnej služby sa definuje dod ávateľ poskytujúci univerzálnu službu ako každý dodávateľ, ktorý dodáva elektrinu alebo plynu odberateľom elektriny alebo plynu v domácnosti alebo malým podnikom. Dodávateľ poskytujúci univerzálnu službu má povinnosť dodávať elektrinu resp. plyn každému odberateľovi v domácnosti alebo malým podnikom, ktorý o to požiada, v režime univerzálnej služby. Dodávateľom poskytujúcim univerzálnu službu nie je dodávateľ bez koncových odberate ľov ani taký dodávateľ, ktorý nedodáva elektrinu resp. plyn domácnostiam alebo malým podnikom.

Navrhuje sa úprava definície dodávateľa elektriny v súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 4 Smernice 2009/72/ES, ktorého účelom je umožniť dodávateľom registrovaným v inom členskom štáte EÚ dod ávať elektrinu na vymedzenom území bez neprimeranej administratívnej záťaže.

Navrhuje sa úprava definície odberateľa elektriny v nadväznosti na vypustenie definície obchodní ka s elektrinou. Odberateľom elektriny nie je len koncový odberateľ, ale aj osoba, ktorá nakupuje elektrinu na účel jej ďalšieho predaja.

Navrhuje sa spresnenie definície pojmu poskytovateľ podporných služieb spôsobom, ktorý zohľadňuje existenciu subdodávateľských vzťahov pri poskytovaní podporných služieb.

Zavádza sa nová definícia pojmu zraniteľný odberateľ elektriny v domácnosti v zmysle čl. 3 ods. 7 Smernice 2009/72/ES. Vzhľadom na skutočnosť, že smernica ponecháva členským štátom právo vymedziť okruh zranite ľných odberateľov, navrhuje sa, aby sa osobitná ochrana vzťahovala na odberateľov, pre ktorých je dodávka elektriny otázkou prežitia. V pravidlách trhu sa podrobnejšie vymedzí postup pri uplatňovaní prá v zraniteľného odberateľa elektriny v domácnosti, vrátane bližšieho vymedzenia podmienok, za ktorých sa životné funkcie odberateľa považujú za závislé na odbere elektriny.

Navrhuje sa zmena definície dodávateľa plynu v súvislosti s transpozíciou č l. 3 ods. 6 Smernice 2009/73/ES, ktorého účelom je umožniť dodávateľom registrovaným v inom členskom štáte EÚ dodávať plyn na vymedzenom území bez neprimeranej administratívnej záťaž e. Navrhuje sa úprava znenia definície podpornej služby v nadväznosti na znenie čl. 2 bod 14 Smernice 2009/73/ES.

V súvislosti s právom členského štátu upraviť rozsah chránených odberateľov v zmysle čl. 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č . 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenia bezpečnosti dodávky plynu sa za chráneného odberateľa okrem odberateľov plynu v domácnosti považujú aj malé popdniky, výrobcovia tepla pre domácnosti a poskytovateľov sociálnych služieb za predpokladu, že nie sú schopní používať alternatívne palivo, a taktiež poskytovatelia sociálnych služieb (prevádzkovatelia zdravotníckych zariadení, zariadenia sociálnych služieb, zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a školy v zmysle § 27 školsk ého zákona). Ministerstvo hospodárstva SR sa zároveň splnomocňuje rozšíriť okruh chránených odberateľov vyhláškou, ktorá sa stanoví v akom rozsahu a za akých podmienok sa za chráneného odberate ľa považuje aj iný odberateľ plynu.

Návrh zákona definuje zraniteľného odberateľa plynu v domácnosti v zmysle požiadaviek č l. 3 ods. 3 Smernice 2009/73/ES. V pravidlách trhu sa podrobnejšie vymedzí postup pri uplatňovaní práv zraniteľného odberateľa plynu.

Navrhuje sa vypustiť definíciu obchodníka s elektrinou ako aj osobitnú úpravu práv a povinností obchodníka s elektrinou vzhľadom na skutočnosť, že kategória obchodníka sa prekrýva s kategóriou dodávateľa elektriny a z vecného hľadiska nie je vecne opodstatnená odlišná úprava ich práv a povinností (aj súčasná úprava ich práv a povinností je prakticky totožná).

K § 4

Upravuje sa predmet podnikania v energetike ako výkon jednotlivých činností, ktoré sú špecifickými oblasťami podnikania vo vzťahu k všeobecnej úprave, obsiahnutej v Obchodnom zákonníku, pričom návrh zákona tieto činnosti taxatívne vymedzuje. Jedná sa o podnikateľské činnosti, výkon ktorých je vzhľadom na potreby fungovania trhu v energetike potrebné definovať. Ná vrh zákona taxatívne určuje aj konkrétne činnosti, výkon ktorých nie je podnikaním v energetike, nakoľko sa realizujú len pre vlastnú spotrebu výrobcu, prepravcu a distribútora elektriny, resp. výrobcu a distribútora plynu.

Ustanovenie obsahuje taktiež negatívne vymedzenie pojmu podnikanie v energetike. V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje spresnenie, v zmysle ktorého podnikaním v energetike sa nerozumie činnosť dodávky elektriny a plynu pre iné fyzické alebo právnické osoby, ktoré dodávajú prostredníctvom sústavy alebo siete elektrinu alebo plyn za nákupné ceny (pričom pod ná kupnou cenou sa rozumie cena, ktorá zahàňa aj regulované zložky ceny za dodávku elektriny alebo plynu), bez ďalšieho zvýšenia ceny, pričom cena za jednotku dodanej elektriny a plynu musí byť rovnaká ako cena v daňovom doklade vystavenom v súvislosti s dodávkou elektriny alebo dodávkou plynu. Negatívne vymedzenie pojmu podnikanie sa však nevzťahuje na dodávku elektriny koncovým odberateľom elektriny pripojený m do miestnej distribučnej sústavy.

Osoby, ktoré dodávajú prostredníctvom sústavy alebo siete elektrinu alebo plyn pre iné fyzické alebo právnické osoby za nákupné ceny bez cenového zvýšenia, majú povinnosť v lehote do 30 dní oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví začiatok výkonu tejto činnosti, ukončenie činnosti a zmenu vykonávania činnosti.

K § 5

Upravujú sa podmienky pre vydanie osvedčenia pre odbornú spôsobilosť. Odborná spôsobilosť sa preukazuje dosiahnutým vzdelaním, odbornou praxou a vykonaním skúšky. Platnosť osvedčenia o odbornej spôsobilosti je päť rokov od jeho vydania. Ustanovuje sa, že platnosť osvedčenia sa automaticky jedenkrát predlžuje o päť rokov, ak sa držiteľ osvedč enia zúčastní na aktualizačnej odbornej príprave.

K § 6

Vzhľadom k tomu, že podnikanie v oblasti energetiky je špecifickou súčasťou podnikateľského prostredia, je potrebné nielen definovať predmet a druhy podnikateľských činností v energetike, ale taktiež ustanoviť zákonný predpoklad na podnikanie jednotlivých subjektov v oblasti energetiky, ktorým je povolenie k výkonu podnikateľskej činnosti v energetike, splnenie oznamovacej povinnosti resp. osvedčenie o práve dodáva ť elektriny alebo práve dodávať plyn. Súčasne je potrebné vymedziť, na ktoré činnosti zákon povolenie nevyžaduje.

Potvrdenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, preukazujúce splnenie oznamovacej povinnosti osôb, ktoré vykonávajú činnosť podľa § 6 ods. 4 písm. a) a ž i) je dokladom o oprávnení podnikať.

Povolenie na prenos elektriny a povolenie na organizovanie krátkodobého trhu s elektrinou sa vzhľadom na povahu týchto činností vydáva pre celé územie Slovenskej republiky.

V porovnaní s existujúcou úpravou sa navrhuje spresniť znenie ustanovenia s cie ľom jednoznačne vymedziť rozsah výnimky z požiadavky podnikať v energetike na základe povolenia vydávaného úradom. Povolenie sa v súvislosti s predajom skvapalneného plynného uhľovodíka určeného n a pohon motorových vozidiel nevyžaduje len v prípade plnenia nádrže motorového vozidla skvapalneným plynným uhľovodíkom určeným na pohon motorových vozidiel. Na plnenie tlakových nádob sa vyž aduje povolenie v zmysle § 6 ods. 2 písm. f) zákona o energetike.

V porovnaní so súčasnou úpravou sa v súvislosti s nahradením vecne nesprávnej definície organizovania krátkodobého trhu s elektrinou definíciou činnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou nahrá dza pojem povolenie na organizovanie trhu s elektrinou pojmom povolenie na činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. V rámci prechodných ustanovení sa stanovuje, že povolenie na organizovanie krátkodobé ho trhu s elektrinou vydané podľa doterajších predpisov sa považuje za povolenie na činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou.

V rámci transpozície čl. 3 ods. 4 Smernice 2009/72/ES a čl. 3 ods. 5 Smernice 2009/73/ES sa navrhuje osobitný režim pre podnikanie dodávateľov elektriny a plynu registrovaných v štátoch, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Navrhuje sa, aby na území Slovenskej republiky mohli dodávať elektrinu resp. plyn dodávatelia, ktorí majú (a) trvalý pobyt alebo sídlo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Európskeho hospodárskeho priestoru, a (b) oprávnenie dodávať elektrinu alebo plynu podľa práva štátu, ktorý je zmluvnou stranou Európskeho hospodárskeho priestoru (vzhľ adom na slobodu usadzovania vyplývajúcu z práva Európskej únie nemusí ísť nevyhnutne o štát sídla resp. trvalého pobytu).

Navrhuje sa, aby sa začiatok oprávnenia dodávať elektrinu resp. plyn na území Slovenskej republiky viazal na vydanie povolenia zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý by skúmal len otázku, či žiadateľ má oprávnenie dodávať elektrinu resp. plyn podľa práva niektorého zo štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Ak má žiadateľ oprávnenie dodávať elektrinu alebo plyn podľa práva štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, úrad mu vydá povolenie na dodávku elektriny alebo dodávku plynu. V záujme administratívneho zjednodušenia a predvídateľnosti procesu získavania osvedč enia sa navrhuje, aby úrad vymedzil všeobecne záväzným právnym predpisom náležitosti žiadosti.

Navrhuje sa zároveň upraviť podmienky zániku oprávnenia dodávať elektrinu resp. plyn na vymedzenom území, vrátane právomoci úradu zrušiť osvedčenie o práve dodávať elektrinu resp. plyn na vymedzenom území, ak jeho držiteľ závažným spôsobom alebo opakovane poru šuje povinnosti dodávateľa elektriny resp. plynu podľa slovenského práva alebo ak o to jeho držiteľ požiada (ide o obdobnú úpravu podmienok zániku oprávnenia na činnosť ako v prípade držiteľ ov povolenia podľa slovenského zákona o energetike).

K § 7

V súlade s doterajšou koncepciou zákon rozlišuje podmienky pre udelenia povolenia právnickým a fyzickým osobám. Splnenie taxatívne vymedzených podmienok je zákonným predpokladom pre vydanie povolenia Ú radom pre reguláciu sieťových odvetví. Povinnosť preukázať technické predpoklady na vykonávanie podnikateľskej činnosti korešponduje s doterajšou právnou úpravou, pričom splnenie povinnosti podľa pož adovaného druhu činnosti posudzuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ustanovuje sa výnimka pri preukázaní technických predpokladov na vykonávanie požadovanej činnosti, pri vydaní osvedčenia o sú lade investičného zámeru s energetickou politikou podľa § 12 zákona. Bezúhonnosť žiadateľa sa kvalifikuje špecifickým spôsobom v súlade s potrebou výkonu podnikateľskej činnosti na základe podm ienok, ustanovených v tomto zákone.

Upravujú sa podmienky pre vydanie povolenia na podnikanie podľa tohto zákona, okrem umiestnenia sídla právnickej osoby na vymedzenom území, aj alternatívu umiestnenia organizačnej zložky prá vnickej osoby na vymedzenom území.

Ustanovuje sa povinnosť žiadateľa o vydanie povolenia na distribúciu elektriny a distribúciu plynu preukázať v prípade nových distribučných sústav a sietí preukázať Úradu pre regulá ciu sieťových odvetví ako podmienku na vydanie povolenia podľa § 7 zákona, aj osvedčenie ministerstva podľa § 12 zákona o súlade investičného zámeru s energetickou politikou.

Pri osob ách, ktoré vykonávajú len činnosť dodávky elektriny resp. plynu, sa navrhuje vypustiť povinnosti súvisiace s ustanovením zodpovedného zástupcu v záujme odstránenia neopodstatnenej administratívnej záťa že a vylúčenia možnosti prípadnej diskriminácie slovenských dodávateľov elektriny resp. plynu voči dodávateľom, ktorí na vymedzenom území dodávajú elektrinu resp. plyn na základe osvedčenia vydá vaného úradom a vzhľadom na túto skutočnosť nemusia ustanovovať zodpovedného zástupcu.

Vo vzťahu k povoleniu na prenos elektriny a povoleniu na prepravu plynu sa ako osobitná podmienka ich vydania ustanovuje povinnosť získať osvedčenie o certifikácii podľa zákona o regulácii v sieťových odvetviach. T ýmto nie je v zmysle prechodných ustanovení dotknutá platnosť povolení na prenos elektriny alebo prepravu plynu vydaných podľa doterajších predpisov.

Navrhuje sa zároveň upraviť technické predpoklady na vykonávanie povoľovaných činností priamo v zákone.

K § 8

Vymedzuje sa postup pri vydávaní povolenia, ktoré je oprávnením na podnikanie v oblasti energetiky. Pri zavedenom pojme ž iadateľ sa nerozlišuje, či sa jedná o fyzickú osobu, alebo o právnickú. osobu. Náležitosti výroku rozhodnutia o vydaní povolenia sú upravené čiastoč ne odchylne od všeobecného predpisu o správnom konaní. Predmetom podnikania zapísaný v obchodnom registri musí byť zosúladený s vydaným povolením na podnikanie v energetike podľa § 6. Zápis do obchodné ho registra je obligatórny, nielen pre právnické, ale i pre fyzické osoby, ktoré vstupujú do podnikateľského prostredia v energetike.

Oproti doterajšej úprave sa spresňujú náležitosti obsahu výroku rozhodnutia o vydaní povolenia. Povolenie na dodávku elektriny alebo plynu, vydávané podľa slovenských predpisov, by nemalo byť teritoriálne limitované na územie Slovenskej republiky alebo jeho časť, vzhľadom na skutočnosť, že dodávateľ môže byť na jeho základe oprávnený podnikať aj v iných členských štátoch.

K § 9

Stanovuje sa, aby na odborné prevádzkovanie podnikateľskej činnosti v oblasti energetiky bol určený zodpovedný zástupca, ktorý má odbornú spôsobilosť na vykonávanie konkrétnej povolenej činnosti podľ a tohto zákona. Návrh zákona preberá v uvedenom ustanovení koncepciu pôvodnej právnej úpravy. Cieľom je zabezpečiť odborný výkon podnikania v oblasti energetiky, ako aj predísť nebezpečenstvu ohrozenia dodávky energie, zhoršenia jej kvality alebo ohrozenia bezpečnosti prevádzky energetických zariadení.

K § 10

V súlade s doterajšou úpravou sa ustanovuje postup pri zmene, zrušení a zániku vydaného povolenia na podnikanie v energetike. Žiadosť o zmenu povolenia je potrebné riadne odôvodniť, vrátane rozsahu požadovaných zmien. Zmeny v povolení sa vykonávajú na základe žiadosti držiteľa povolenia, ako aj z podnetu orgánu vyd ávajúceho povolenie, ktorým je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Vymedzujú sa podmienky pre stratu platnosti vydaného povolenia. Upravuje sa možnosť zrušenia povolenia úradom z taxatívne uvedených d ôvodov.

K § 11

V prvej časti zákona sú upravené práva a povinností držiteľov povolenia na podnikanie v energetike, ktoré sú spoločné pre všetkých držiteľov povolení. Určuje sa, aby jednotlivé oprávnenia dr žiteľov povolenia pri výkone podnikateľskej činnosti boli vykonávané vo verejnom záujme. Navrhovaná nová právna úprava v tomto prípade nadväzuje na rozsah oprávnení, ktorý je upravený v súč asne platnom zákone o energetike.

Vzhľadom na konkrétne potreby aplikačnej praxe sa v prípade bezprostredného ohrozenia života, zdravia alebo majetku osôb, stavu núdze a predchá dzania ich vzniku, poruchy a havárie na zariadeniach sústavy alebo siete umožňuje, aby držiteľ povolenia vykonal stanovené činnosti bez predchádzajúceho súhlasu vlastníka nehnuteľnosti.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa ustanovenie odseku 1 upravuje a vecne spresňuje za účelom zabezpečenia jeho vykonateľnosti a obmedzenia v súčasnosti možného zneužívania. Navrhuje sa skrátenie dneš nej lehoty na oznamovanie okliesňovania stromov a porastov, nakoľko ide o operatívnu činnosť a 3 mesiace sú neprimerane dlhý čas na to, aby prevádzkovateľ sústavy mohol tieto činnosti operatívne zabezpečovať. Z ároveň sa vzhľadom na poznatky aplikačnej praxe rozširujú práva držiteľa povolenia o právo vo verejnom záujme upravovať trávnaté porasty v súvislosti s výkonom jeho činnosti.

Navrhuje sa záväzne upraviť postup, akým má držiteľ povolenia oznamovať výkon svojich činností vlastníkom nehnuteľností. Navrhované ustanovenie zohľadňuje dnešnú prax držiteľov povolení ; absencia presnej úpravy však vnáša neistotu ohľadom splnenia alebo nesplnenia si oznamovacej povinnosti.

Navrhuje sa zapracovať mechanizmus, ktorým bude zaručené, že okliesňovanie stromov a porastov sa bude vykonávať v primeranom rozsahu a za primerané náklady, čím sa zamedzí možnosti zneužívania dnešné ho ustanovenia (z aplikačnej praxe prevádzkovateľov sústav je zrejmé, že niektorí vlastníci vykonajú výrub a okliesnenie sami a potom vyúčtujú prevádzkovateľovi sústavy náklady podstatne vyšš ie, ako keby túto činnosť vykonal prevádzkovateľ sústavy sám).

N ávrh v intenciách doterajšej úpravy jasne definuje jednoduchší postup pri povoľovaní stavieb vedení a zariadení elektroenergetickej prenosovej a distribučnej sústavy na cudzích pozemkoch mimo zastavaného ú zemia obce, samozrejme, len v nevyhnutnej miere a za jednorazovú náhradu. Ide o oprávnenie zodpovedajúce zákonnému vecnému bremenu spojenému s vlastníctvom dotknutej nehnuteľnosti. Pri povoľovaní zriaď ovania vedenia a zariadenia elektroenergetickej sústavy rozhodne stavebný úrad o rozsahu a možnosti prevádzkovania takejto stavby.

Ustanovenie vymedzuje presnejšie prechod oprávnení a povinností držiteľa povolenia v prípade právneho nástupníctva ako aj povinnosť držiteľa povolenia poskytnúť vlastníkovi nehnuteľnosti jednorazovú náhradu, ale len za výmeru, ktorú nemôže užívať v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena zo strany držiteľa oprávnenia. Novo sa navrhuje upraviť vo vzťahu k zákonným vecným bremenám zodpovedajúce oprávneniam držiteľa povolenia podľa § 11 ods. 1 písm. f) a g), ktoré vzniknú po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, zač iatok plynutia lehoty na uplatnenie nároku na jednorazovú zákonu a to dňom zápisu zákonného vecného bremena záznamom do katastra nehnuteľností.

Ústavne konformným spôsobom sa zároveň upravuje nárok vlastníkov pozemkov na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenia užívania pozemkov podľa ustanovení zákona o ochranných pásmach.

Novo sa navrhuje úprava podmienok, za ktorých zaniknú zákonné oprávnenia držiteľa povolenia k cudzím nehnuteľnostiam, a to v situácii, kedy predmetné elektrické vedenie resp. elektroenergetické zariadenie distribučnej sústavy umiestnené na cudzej nehnuteľnosti nie je viac ako päť rokov využívané na distribúciu elektriny, pripojení odberatelia na výzvu úradu nepreukážu opodstatnenosť pripojenia a opodstatnenosť pripojenia nevyplýva ani zo stanoviska prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Cieľom navrhovaného ustanovenia je umožniť riešenie situácie, kedy pretrvávajúce obmedzenie vlastníckeho prá va vlastníkov nehnuteľností je vzhľadom na dlhodobé nevyužívanie zariadení distribučnej sústavy zjavne neopodstatnené.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje ustanoviť záväznosť registrovaných technických pravidiel pre plyn. Pravidlá pre plyn v praxi rozpracúvajú požiadavky zákonov, vykonávajúcich prá vnych predpisov, právnych aktov Európskej únie a technických noriem s dôrazom na väčší stupeň podrobnosti s cieľom zabezpečiť odborný návod na zistenie optimálnej úrovne bezpečnosti a spoľ ahlivosti prevádzky a používania príslušných technických zariadení (obdobné predpisy predstavujú v Èeskej republike tzv. technické pravidlá Gas, resp. v Spolkovej republike Nemecko tzv. Regelwerke).

Technické zariadenia používané na výkon povolenej činnosti, okrem tých zariadení, na ktoré sa vzťahujú osobitné predpisy z oblasti štátnej banskej správy, musia byť v súlade s technickými pravidlami pre plyn, ktoré sú registrované pri príslušnej komore zriadenej zákonom, pričom touto komorou sa rozumie Slovenská obchodná a priemyselná komora.

Novo sa navrhuje upraviť povinnosť držiteľa povolenia oznamovať úradu začiatok, zmenu a ukončenie vykonávania povolenej činnosti. V praxi dnes úrad nemá možnosť zistiť rozsah skutoč ne vykonávaných povolených činností.

Vzhľadom na povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete súvisiace s prípravou národných, regionálnych a európskych plánov rozvoja sústavy resp. siete sa stanovuje povinnos ť držiteľov povolenia poskytnúť uvedeným prevádzkovateľom na tieto účely potrebné informácie.

K § 12

Z dôvodu zabezpečenia regulácie výstavby nových energetických zariadení, ako aj zosúladenia s určenými kritériami realizácie schvá lenej energetickej politiky sa v súlade s doterajšou úpravou naďalej vymedzuje inštitút osvedčenia o súlade investičného zámeru s energetickou politikou. Obligatórne je vymedzený postup pri vydaní osvedč enia a podmienky pre jeho udeľovanie. Vzhľadom na potrebu aplikácie schválenej energetickej politiky sa ako kompetentný orgán na vydanie osvedčenia určuje ministerstvo. Osvedčenie vydávané ministerstvom je dokladom pre realizáciu územného a stavebného konania, týkajúceho sa výstavby nových energetických zariadení. V porovnaní s doterajšou ú pravou sa nahrádza pojem dlhodobá koncepcia energetickej politiky v praxi používaným pojmom energetická politika.

Pod energetickým zariadením sa v kontexte doterajšej úpravy rozumie elektroenergetické zariadenie, plynárenské zariadenie, potrubie na prepravu pohonných látok alebo na prepravu ropy a zariadenie na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka.

Návrh zákona obsahuje taktiež vymedzenie energetických zariadení, pre ktoré nie je potrebné žiadať Ministerstvo hospodárstva SR o osvedčenie o súlade investičné ho zámeru pri výstavbe energetického zariadenia. V porovnaní s doterajšou úpravou sa stanovuje, že výstavba slnečnej elektrárne si nevyž aduje osvedčenie len v prípade jej umiestnenia na strešnej konštrukcii alebo obvodovom plášti budovy, ak jej inštalovaný výkon je do 100 kW vrátane. Na jednej budove je možné umiestniť len jedno také to zariadenie. Zároveň sa výslovne ustanovuje, že zvýšenie inštalovaného výkonu takéhoto energetického zariadenia nad 100 kW je možné iba na základe osvedčenia (obdobne pri zvýšení inštalované ho výkonu energetických zariadeniach na výrobu elektriny z iných obnoviteľných zdrojov nad 1 MW). Tým sa dosiahne lepšia regulácia vý stavby zdrojov, ktoré predstavujú riziko ohrozenia bezpečnosti a spoľahlivosti elektrizačnej sústavy. Návrh zákona zároveň vymedzuje ostatné energetické zariadenia na výrobu elektriny, pre ktoré nie je potrebn é žiadať o osvedčenie o súlade investičného zámeru pri výstavbe energetického zariadenia. V porovnaní s doterajšou úpravou sa opravujú chybné ustanovenia platného zákona, týkajúce sa výnimiek z vydávania osvedčenia o súlade investičného zámeru s energetickou politikou pri výstavbe energetického zariadenia na distribúciu elektriny resp. plynu. Osved čenie sa v zmysle novej úpravy nemá vzťahovať ani na rekonštrukciu alebo modernizáciu existujúcej prepravnej siete a rekonštrukciu alebo modernizáciu zásobníka.

Prevádzkovateľ prenosovej sústavy je zodpovedný za celú elektrizačnú sústavu Slovenskej republiky. Na základe toho musí mať možnosť vyjadriť sa aj k budovaniu cezhraničných vedení a budúcich cezhraničných prepojení. K výstavbe takejto distribučnej sústavy potrebuje preto prevádzkovateľ distribučnej sústavy osvedčenie o súlade investičného zá meru s energetickou politikou.

K všetkým relevantným žiadostiam musí prevádzkovateľ prenosovej sústavy oznámiť svoje stanovisko, nakoľko je zo zákona zodpovedný za bezpečnú a spoľahlivú prevádzku celej elektriza čnej sústavy a povinný zabezpečiť ďalšie činnosti v zmysle § 28 zákona o energetike. Podobne je to aj z hľadiska stanoviska príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

Upravuje sa taktiež povinnosť žiadateľa ako súčasť žiadosti predložiť vyjadrenie prevádzkovateľa potrubia, ku ktorému bude potrubie na prepravu pohonných látok alebo prepravu ropy pripojené , resp. vyjadrenie prevádzkovateľa distribučnej siete, ku ktorej bude pripojené zariadenie na rozvod skvapalneného plynného uhľovodíka, k spôsobu pripojenia a vplyvu na existujúce potrubia, alebo distribučnú sieť.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje sa rozšírenie podkladov investičného zámeru v súlade s požiadavkami čl. 7 ods. 2 písm. j) a k) Smernice 2009/72/ES a čl. 4 ods. 2 Smernice 2009/73/ES. Podrobnosti o preukazovaní uvedených náležitostí budú rozpracované v kritériách pre vydanie osvedčenia, ktoré vydáva ministerstvo.

Ustanovenie upravuje ako súčasť žiadosti o vydanie osvedčenia pri energetickom zariadení na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom nad 30 MW tiež povinnosť preukázať odbornú spôsobilosť žiadateľa, skúsenosť s prevádzkou obdobného zariadenia a odborné zabezpečenie prevádzky takého zariadenia.

Upravuje sa spôsob preukázania skúsenosti s prevádzkou zariadenia na výrobu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom nad 30 MW vo forme čestného vyhlásenia, v súlade s § 39 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní. Tento dôkaz musí obsahovať skutkové tvrdenia, ktoré správny orgán v konaní preveruje z hľadiska úplnosti a pravdivosti, v súlade s komplexným zabezpečovaním podkladov pre vydanie rozhodnutia. V záujme zmenšenia administratívnej záťa že sa vypúšťa sa povinnosť predkladať zoznam zamestnancov s údajmi o ich odbornosti a dobe trvania pracovného pomeru.

Ïalšia podmienka na vydanie osvedčenia je v súlade s doterajšou úpravou stanovená v súvislosti a budovaním nových zariadení na distribúciu elektriny resp. plynu (táto úprava sa nevzťahuje na rozší renie, modernizáciu alebo rekonštrukciu existujúcej distribučnej sústavy resp. siete). Účelom je efektívne využitie existujúcich sietí, alebo v pláne rozvoja sústavy a siete schválených distribučných s ústav a sietí.

Podľa článku 4 ods. 4 Smernice 2009/73/ES môžu členské štáty Európskej únie odmietnuť vý stavbu a prevádzku ďalších distribučných systémov, okrem iného, aj z dôvodu zabezpečenia efektívnej prevádzky vo všeobecnosti a za predpokladu, že nie je využitá existujúca alebo navrhovaná kapacita (prostredníctvom posilnenia siete v primeranom časovom období). Viaceré kapacity pre toho istého odberateľa spôsobujú z hľadiska celospoločenského vyššie náklady. Tým sa zabráni fragmentá cii distribučnej plynovodnej sústavy, ktoré by viedlo k zvýšeniu cien plynu v dôsledku rastu jednotkových nákladov na distribúciu plynu.

Distribučné tarifné systémy, sú takmer vždy založené (vrátane Slovenskej republiky) na princípe tzv. poštovej známky. Tento princíp spočíva v tom, že všetci odberatelia platia rovnak é distribučné poplatky bez ohľadu na to, do akej vzdialenosti im bol ich plyn distribučnou spoločnosťou distribuovaný a teda tiež bez ohľadu na rôznu výšku nákladov na distribúciu ich plynu.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa v nadväznosti na poznatky aplikačnej praxe predlžuje lehota na získanie územného rozhodnutia na výstavbu plánovanej distribučnej sústavy alebo siete z jedného na dva roky.

Ustanovenie upravuje povinnosť ministerstva stanoviť kritériá pre vydanie osvedčenia v súlade s energetickou politikou a záväznosť uvedených kritérií pre vydávanie osvedčenia.

Vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe, potreby monitoringu a prognóz rozvoja výrobných kapacít je potrebné, aby ministerstvo malo informácie o aktuálnom stave prípravy nových investícii, ako aj o tom, či dr žiteľ osvedčenia má skutočný záujem ho využiť.

K § 13

Vybudovanie priameho vedenia umožňuje všetkým výrobcom elektriny zásobovanie vlastných areálov, prepojených podnikov i oprávnených odberateľov. Stanovu je sa, aby kompetentným orgánom na udelenie súhlasu s výstavbou priameho vedenia bol úrad, ktorý pri udeľovaní súhlasu zohľadňuje potreby realizácie jednotlivých kritérií schvá lenej energetickej politiky. Ustanovuje sa podmienka budovať priame vedenie len po odmietnutí prístupu do sústavy, súčasne sa taxatívne vymedzujú tiež ostatné podmienky na súhlas s výstavbou priameho vedenia.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje stanoviť povinnosť úradu uverejňovať na svojom webovom sídle zoznam priamych vedení; množstvo elektriny prepravené priamym vedením zverejňuje na svojom webovom sídle prevádzkovateľ takéhoto vedenia.

K § 14

V prípade, že výrobcovi alebo oprávnenému odberateľovi bude odmietnutý prístup do prepravnej alebo distribučnej siete, má právo požiadať o súhlas s vý stavbou priameho plynovodu na prepravu plynu, určeného pre vlastnú spotrebu. Súhlas na výstavbu priameho plynovodu sa viaže na splnenie taxatívne vymedzených zákonných predpokladov. V súlade s doterajšou ú pravou sa určuje postup pre vydanie súhlasu Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

K § 15

Ustanovenie vo všeobecnosti vymedzuje predmet trhu s elektrinou a s plynom a účastníkov trhu s elektrinou a plynom. Otvorením trhu s plynom a elektrinou sa realizuje zabezpeč enie úplnej liberalizácie trhu s energiou. Definovanie predmetu trhu a účastníkov trhu s elektrinou a s plynom vychádza zo stanovených kritérií liberalizačných smerníc EÚ.

Regulovaný prístup na trh v súlade s kritériami implementovaných smerníc EÚ je vyjadrením konkrétnych možností otvorenia trhu a kompetencií regulačného orgánu podľa osobitného predpisu, ktorým je z ákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Dohodnutý prístup na trh vychádza s vopred zverejnených zmluvných podmienok prístupu a obchodných podmienok využ ívania sústavy alebo siete.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje stanoviť regulovaný prístup len do prepravnej siete a do distribučnej sieti. Regulovaný prístup do zásobníkov nie je vzhľadom na súčasné pod mienky na trhu uskladňovania plynu opodstatnený.

Navrhuje sa preto stanoviť dohodnutý prístup aj v prípade zásobníkov. Zároveň sa ustanovujú podmienky pre vypracovanie obchodných podmienok, ktoré sa týkajú prístupu a využívania ťažobnej siete, z ásobníka a akumulácie plynu v sieti, najmä možnosť užívateľov siete vyjadriť sa k návrhu obchodných podmienok ako aj k návrhom ich zmeny (čl. 33 ods. 3 Smernice 2009/73/ES).

V zmysle požiadaviek čl. 33 odsek 1 Smernice 2009/73/ES sa režim prístupu do zásobníka navr huje určovať podľa kritérií, ktoré sú upravené v zákone o regulácii sieťových odvetví. Uplatňovanie týchto kritérií v zmysle zákona o regulácií sieťových odvetví sleduje úrad a v súlade s týmito kritériami môže zmeniť na základe stanoviska ministerstva a v súlade s regulačnou politikou dohodnutý prístup na regulovaný a naopak.

Návrh zákona v súlade s doterajšou koncepciou zodpovednosti za odchýlku umožňuje účastníkovi trhu buď znášať zodpovednosť za odchýlku alebo ju prenies ť na iného účastníka trhu, ktorý je subjektom zúčtovania.

V súvislosti s odchýlkou účastníka trhu s elektrinou sa opravuje chybné ustanovenie platného zákona. Podľa súčasného znenia mal byť každý účastník trhu subjektom zúč tovania a súčasne mohol bez obmedzenia svoju zodpovednosť za odchýlku preniesť na iný subjekt. Navrhované znenie zároveň vo všeobecnosti neumožňuje reťazenie zodpovednosti za odchýlku, iba prenesenie na subjekt z účtovania. Účelom druhej vety odseku 7 je umožniť výnimku zo zákazu reťazenia zodpovednosti za odchýlku v prípade prevádzkovateľov miestnej distribučnej sústavy, ktorí dodávajú koncovým odberate ľom elektrinu za nákupnú cenu bez akéhokoľvek ďalšieho zvýšenia (pričom pod nákupnou cenou sa rozumie cena zahàňajúca aj regulované zložky ceny za dodávku elektriny). V praxi by koncový odberateľ elektriny mal mať právo preniesť svoju zodpovednosť za odchýlku na takéhoto prevádzkovateľa miestnej distribučnej sústavy, ktorý mu zároveň dodáva elektrinu, aj keď tento nie je subjektom zúč tovania (t.j. takýto PMDS má ďalej prenesenú zodpovednosť za odchýlku na iného účastníka trhu, v praxi dodávateľa elektriny, ktorý však musí byť subjektom zúčtovania).

Ustanovenie zároveň upravuje postup pri organizovaní krátkodobého trhu s energiou. Subjekty zúčtovania sú povinné odovzdávať zúčtovateľovi odchýlok údaje potrebné na zúč tovanie odchýlok a vyhodnotenie organizovaného krátkodobého trhu s elektrinou. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy sú povinní poskytnúť zúčtovateľovi odchýlok údaje potrebné na ich zúčtovanie a vysporiadanie organizovaného krátkodobého trhu s elektrinou. V porovnaní s doterajšou úpravou sa stanovuje povinnosť poskytovať údaje v kvalite stanovenej pravidlami trhu s elektrinou.

Navrhuje sa upraviť v tomto ustanovení povinnosť subjektov zúčtovania včas uhrádzať záväzky voči organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou (ide o presunutie danej úpravy z iných ustanovení doteraz platného zákona).

Podrobnosti o organizovaní krátkodobého trhu s elektrinou stanovujú pravidlá trhu.

V súlade s cieľom liberalizačných smerníc EÚ sa právo výberu dodávateľa vzťahuje na oprávnených odberateľov, ktorými sú od 1. júla 2007 vš etci odberatelia elektriny resp. plynu.

V záujme zabezpečenia účinnej možnosti odberateľov elektriny a plynu využiť výhody liberalizovaného trhu s elektrinou a plynom sa navrhuje osobitná úprava dĺžky (skrá tenie na jeden mesiac) výpovednej lehoty pri zmluvách o dodávke resp. združenej dodávke elektriny resp. plynu uzavretých na neurčitú dobu.

K § 16

V súlade s doterajšou koncepciou sa upravuje povinnosť oddelene viesť evidenciu pre potreby účtovníctva. Cieľom takejto úpravy je vytvoriť predpoklady pre zabezpečenie objektívnych podkladov pre kalkulácie cien, taríf a tarifných podmienok činností v tých prípadoch, keď pr ávnická osoba vykonáva viac činností a pri vzájomných vzťahoch sú vytvorené predpoklady na to, aby sa uplatnil personálny alebo vlastnícky vplyv na riadenie, výsledkom ktorého je porušenie princípu nezá vislého vzťahu pri obchodných podmienkach. Uvedené predstavuje negatívny vplyv na hospodársku súťaž, odklon od nediskriminačných pravidiel a vytvorenie priestoru pre možný vznik krížových dotácií. Pr áve zavedenie povinnosti viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov, zisku a straty a aktív má eliminovať tieto riziká.

Povinnosť oddelene viesť evidenciu sa v elektroenergetike primárne týka činností výroba, prenos a distribú cia elektriny a v plynárenstve činností výroba, preprava, distribúcia a uskladnenie plynu. Rovnako je stanovená povinnosť takúto evidenciu viesť aj za činnosti, ktoré sa netýkajú horeuvedených činností. V súvislosti s touto povinnosťou sa ukladá aj povinnosť zverejniť ročnú účtovnú uzávierku, vrátane prehľadu všetkých zmlúv, ktoré uzavrela právnická osoba s inou osobou, ktorá je s ň ou prepojená a to personálne alebo majetkovo. Týmto sa stransparentňujú vzťahy a umožní sa verejná kontrola dodržiavania princípu nezávislého vzťahu.

Upravuje sa taktiež povinnosť dodávateľa elektriny a dodávateľa plynu oddelene viesť evidenciu na účely účtovníctva osobitne pri dodávkach elektriny a plynu pre odberateľov v domácnosti a pre odberateľov mimo domácnosti a taktiež pri iných činnostiach vykonávaných v rámci podnikania.

Návrh zákona taktiež upravuje povinnosti súvisiace s vedením evidencie, vrátane povinnosti vyhotovovať a predkladať úradu v stanovenej lehote samostatný výkaz ziskov a strát a samostatný prehľad aktív a pasív a povinnosti prekladať úradu na schválenie pravidlá pre rozvrhovanie aktív a pasív. V porovnaní s platným zákonom sa odstraňuje zbytočná povinnosť predkladať každý rok úradu tie isté ná vrhy pravidiel na rozvrhovanie aktív a pasív. Nové rozvrhnutie aktív a pasív sa navrhuje uskutočniť iba pri zmenách alebo v prípade, keď Úrad pre reguláciu sieťových odvetví rozhodnutím existujúce pravidl á pre rozvrhnutie aktív a pasív zruší.

Týmto ustanovením nie sú dotknuté povinnosti právnických alebo fyzických osôb vyplývajúce zo zákona o účtovníctve.

K § 17

Ustanovenie upravuje podmienky ochrany odberateľov elektriny, odberateľov plynu a univerzálnu službu, pričom práva domácnosti s ú v upravené v súlade s požiadavkami transponovaných smerníc EÚ.

Vymedzenie práv domácností vychádza z koncepcie univerzálnej služby, v rámci ktorej majú domácnosti právo na dodávku elektriny resp. plynu v kvalite stanovenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a za jednoducho a zrozumiteľne porovnateľné, transparentné a nediskriminačné ceny.

V záujme realizácie tohto práva má odberateľ v domácnosti právo s dodávateľom uzavrieť zmluvu o združenej dodávke elektriny resp. plynu, ktorá je v súlade so základným vymedzením rozsahu univerzá lnej služby. Zmluva o združenej dodávke musí obsahovať taxatívne vymedzené náležitosti, ktoré zodpovedajú požiadavkám bodu 1 Prílohy I Smernice 2009/72/ES a Smernice 2009/73/ES.

V porovnaní s platným zákonom sa v záujme dôslednejšej transpozície navrhuje presnejšia formulácia obsahových náležitostí takejto zmluvy. Dopĺň a sa povinnosť poskytovať odberateľovi v domácnosti informácie nákladoch na ukončenie zmluvy. Taktiež sa stanovuje povinnosť upraviť v zmluve povinnosť dodávateľa poskytnúť odberateľovi kompenzá ciu za chybné alebo oneskorené vyúčtovanie platby za dodávku elektriny alebo plynu; príslušné dojednanie musí zohľadňovať prípadnú úpravu takejto povinnosti dodávateľa v štandardoch kvality stanoven ých Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Zmluva musí taktiež obsahovať informácie o právach odberateľa v domácnosti a to aspoň vo forme odkazu na informácie zverejnené na webovom sídle dodávate ľa.

Navrhuje sa ďalej povinnosť dodávateľa informovať o obsahu zmluvy v primeranom časovom predstihu pred jej uzavretím. V súlade so zaužívanou úpravou v spotrebite ľskej legislatíve sa primeraný časový predstih definuje ako čas, ktorý odberateľ potrebuje na posúdenie informácií o obsahu zmluvy.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa upravuje právo odberateľa elektriny a plynu v domácnosti odstúpiť od zmluvy počas tzv. lehoty na rozmyslenie v dĺžke siedmich pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy. Úč elom takejto úpravy je ochrániť najmä znevýhodnených odberateľov pred agresívnymi obchodnými praktikami, ktorých nárast nie je možné vylúčiť v súvislosti s pokračujúcou liberalizá ciou na trhu dodávok elektriny a plynu domácnostiam. Na zachovanie lehoty je potrebné, aby oznámenie o odstúpení bolo doručené dodávateľovi najneskôr v posledný deň lehoty na rozmyslenie. V opačnom prí pade by nebolo možné jednoznačným spôsobom ustáliť začiatok plynutia trojtýždňovej lehoty, v ktorej musí prevádzkovateľ sústavy resp. siete umožniť zmenu dodávateľa.

Navrhuje sa, aby dodávateľ bol povinný informovať odberateľa elektriny a plynu v domácnosti o práve odstúpiť od zmluvy počas lehoty na rozmyslenia najneskôr pri uzavret í zmluvy.

Upravuje sa ďalej právo odberateľa elektriny a plynu v domácnosti vypovedať zmluvu v prípade zmeny ceny za dodávku elektriny a plynu alebo iných zmluvných podmienok (ide o transpozícia prílohy I bod 1. písm. b) Smernice 2009/72/ES a 2009/73/ES, ktorá vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, aby odberatelia mohli slobodne odstú piť od zmlúv, ak nesúhlasia s novými podmienkami, ktoré im oznámil ich poskytovať príslušných služieb). O tomto práve je dodávateľ povinný odberateľov elektriny a plynu v domácnosti informovať. V súvislosti s poskytovaním informácií o zmene ceny za dodávku elektriny a plynu alebo iných zmluvných podmienok sa v súlade s po žiadavkami Smernice 2009/72/ES a 2009/73/ES vyžaduje, aby ich dodávateľ poskytoval transparentným a zrozumiteľným spôsobom. V prípade, že dodávateľ neposkytne informácie o zmene ceny alebo iných zmluvný ch podmienok najneskôr 30 dní pred plánovanou zmenou, predlžuje sa lehota na vypovedania zmluvy až na tri mesiace od účinnosti zmeny ceny resp. iných zmluvných podmienok. Možnosťou ukončiť zmluvný vzťah s doterajším dodávateľom samozrejme nie je dotknutá zodpovednosť odberateľa za zabezpečenie ukončenia procesu zmeny dodávateľa vo vzťahu k ostatným účastníkom trhu ku dňu skončenia zmluvného vzť ahu s doterajším odberateľom.

V súvislosti s právom odberateľa elektriny a plynu v domácnosti na výber spôsobu a formy platby sa v súlade s požiadavkami smerníc spresňuje, že musí ísť o nediskriminačné spôsoby a formy platby.

Spresňuje sa znenie doterajšieho ustanovenia, v zmysle ktorého sa ustanovenia o obsahu zmluvy, povinnosti poskytovať vymedzené informácie a výbere formy a spôsobu platieb uplat ňujú aj v prípade, že dodávateľ uzatvára zmluvu s odberateľom prostredníctvom tretej osoby. V takom prípade je dodávateľ povinný zabezpečiť, aby príslušné informácie poskytla odberateľovi tak áto tretia osoba.

Navrhuje sa aby náležitosťou zmluvy bol aj spôsob oznámenia term ínu na výmenu určeného meradla a informáciu o dôvodoch výmeny určeného meradla, ako aj náhradný spôsob určenia množstva dodanej elektriny alebo dodaného plynu v prípade poruchy určené ho meradla alebo mimo určeného termínu odpočtu.

Obdobne ako v platnom zákone sa stanovuje povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej siete zabezpečiť pripojenie odberate ľov elektriny a odberateľov plynu v domácnosti do sústavy a siete za podmienok stanovených Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.

Nad rámec doterajšej úpravy sa v súvislosti so zmenou dodávateľ stanovuje povinnosť pôvodného dodávateľa doručiť pri zmene dodávateľa konečné vyúčtovanie odberateľovi elektrinu alebo plynu do štyroch týždňov odo dňa zmeny na základe fyzického odpočtu stavu na určenom meradle.

V súlade s doterajšou koncepciou sa stanovuje povinnosť dodávateľa poskytovať odberateľovi elektriny resp. plynu v domácnosti informácie o regulovaných a neregulovaný ch zložkách ceny. Navrhuje sa umožniť, aby tieto informácie dodávateľ zasielal odberateľovi v osobitnom materiáli zasielanom spolu s faktúrou. V porovnaní s doterajš ou úpravou sa upravuje rozsah uvádzaných zložiek ceny.

V záujme transparentnosti a zlepšenia dostupnosti informácií o cenách dodá vky elektriny a plynu sa zavádza povinnosť dodávateľa poskytujúceho univerzálnu službu zverejniť cenník elektriny alebo plynu dodávaných v rámci poskytovania univerzálnej služby a povinnosť úradu zverej ňovať zoznam všetkých dodávateľov poskytujúcich univerzálnu službu spolu s odkazom na ich webové sídla.

V súvislosti s úpravou postupu pri vybavovaní reklamácií sa odkazuje na zákon o ochrane spotrebiteľa. V súvislosti s transpozíciou prílohy I bod 1. písm. f) Smernice 2009/72/ES a 2009/73/ES a transpozície čl. 3 ods. 13 Smernice 2009/72/ES resp. čl. 3 ods. 9 Smernice 2009/73/ES sa navrhuje úprava mimosú dneho riešenia sporov obdobná úprave podľa zákona o elektronických komunikáciách, v zmysle ktorej spory mimosúdne rieši Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky. Ide o mimosúdne riešenie sporov bez prá vomoci úradu prijímať záväzné rozhodnutia (úrad je len mediátor sporu odborne spôsobilý vecne posúdiť prípad), vyhovuje však požiadavkám tretieho energetického balíčka.

V prípade sporov týkajúcich sa porušenia povinnosti prevádzkovateľov sústav resp. sietí má odberateľ elektriny a plynu v domácnosti navyše právo iniciovať konanie pre Úradom pre reguláciu sieťový ch odvetví o uloženie povinnosti prevádzkovateľovi sústavy alebo sieti.

K § 18

Koncepcia dodávky poslednej inštancie sa v porovnaní s doterajšou úpravou vecne spresňuje a odstraňujú sa niektoré potenciálne problémy podmienok prechodu na dod ávku poslednej inštancie. Súčasné znenie bolo nedostatočné, nejednoznačné a ťažko vykonateľné. Návrh nového zákona tento inštitút upravuje tak, aby boli systémovo pokryté všetky relevantné situácie. Inštitút dodávateľa poslednej inštancie bude podrobnejšie upravený v sekundárnej legislatíve.

Ustanovuje sa dodávateľ poslednej inštancie, určený rozhodnutím úradu, ktorého povinnosťou je zabezpečiť dodávku elektriny alebo plynu v zákonom stanovených situáciách. Týmito situáciami sú v zmysle návrhu nového zákona tie situácie, v ktorých dodávateľ elektriny alebo plynu nezabezpečí pred odberateľa prístup do sústavy alebo siete, nemá platnú a účinnú zmluvu o zúčtovaní odchý lky alebo zmluvu o prevzatí zodpovednosti za odchýlku, dôjde k zastaveniu procesu zmeny dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu alebo dodávateľ stratí v priebehu výkonu činnosti povolenie alebo oprá vnenie uskutočňovať dodávku elektriny alebo plynu odberateľom, títo jeho odberatelia nemajú ku dňu, kedy ich dodávateľ stratil spôsobilosť dodávať elektrinu alebo plyn, zabezpečenú dodávku iným spô sobom.

Dodávateľ poslednej inštancie je v týchto situáciách povinný dodávať elektrinu alebo plyn odberateľom najviac po dobu troch mesiacov odo dňa, od ktorého predchádzajúci dodávateľ nie je schopný elektrinu alebo plyn dodávať.

Dodávateľ poslednej inštancie je stanovený úradom. Dodávateľ poslednej inštancie oznamuje úradu, že začal vykonávať dodávku poslednej inštancie t.j., že nastali situácie stanovené zákonom. V zmysle navrhovaných prechodných ustanovení sa dodávateľ poslednej inštancie určený podľa doterajších predpisov považuje za dodávateľa poslednej inštancie pod ľa nového zákona o energetike.

Kritériá výberu dodávateľa poslednej inštancie a rozhodnutie o výbere dodávateľa poslednej inštancie pre dané územie Úrad pre reguláciu sieťových odvetví oznámi vo vestní ku a svojej internetovej stránke.

Navrhuje sa ustanoviť oznamovaciu povinnosť pre prevádzkovateľa sústavy alebo siete, ktorý bude povinný oznamovať odberateľom a dodávateľovi poslednej inštancie, ž e dodávateľ stratil spôsobilosť dodávať elektrinu alebo plyn. Prevádzkovateľovi sústavy alebo siete oznamuje za týmto účelom príslušné informácie zúčtovateľ odchýlok, úrad a pôvodný dod ávateľ elektriny alebo plynu.

K§19

Keďže trh s elektrinou a plynom má špecifický charakter, je potrebné ho nielen regulovať, ale aj upraviť zásady, ktoré stanovujú pravidlá jeho organizovania. Taktiež je potrebné vymedziť technické podmienky prevádzkovania sústav a sietí, stanoviť podmienky prístupu do sústavy a siete a pripojenia do sústavy a siete, určiť obchodné podmienky pre prístup, pripojenie a prevádzkovanie sú stavy a siete. Prevádzkovateľom sústavy alebo siete sa v súlade s doterajšou úpravou stanovuje povinnosť vypracovať technické podmienky podľa tohto zákona a obligatórne vymedzeného postupu, súčasne tiež určiť obchodné podmienky pre prístup, pripojenie a prevádzkovanie sústavy alebo siete. Rozsah technických podmienok, ako aj rozsah obchodných podmienok je vymedzený všeobecne záväzným právnym predpisom.

Vzhľadom na požiadavky Smernice EP a Rady č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry, resp. riešenie potrieb aplikácie zákona je v technický ch podmienkach prevádzkovateľa sústavy potrebné vymedziť aj postupy na zachovanie prevádzkovej bezpečnosti sústavy.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa v záujme uľahčenia kontroly znenia technických podmienok zo strany úradu stanovuje povinnosť predkladať technické podmienky ú radu. Zároveň sa výslovne ustanovuje požiadavka, v zmysle ktorej musia byť technické podmienky nediskriminačné.

V zmysle zákonnej úpravy sú technické podmienky záväzné pre účastníkov trhu, na druhej strane však absentuje možnosť regulátora dosiahnuť ich zmenu, ak s ú v rozpore s právnymi predpismi (najmä ako sú technické podmienky diskriminačné). Navrhuje sa preto stanoviť povinnosť prevádzkovateľa sústavy alebo siete zmeniť na žiadosť úradu technické podmienky v požadovanom rozsahu. Návrh ďalej bližšie upravuje podmienky a spôsob vykonania oprávnenia úradu vyžadovať zmenu technických podmienok v stanovených prípadoch.

Zároveň sa navrhuje vecne spresniť rozsah obchodných podmienok, ktoré musia byť súčasťou prevádzkového poriadku.

K § 20

V súlade s doterajšou úpravou sa reguluje konanie držiteľov povolení v čase, kedy dôjde k náhlemu nedostatku elektriny na celom území SR, alebo na jeho č asti, resp. nedostatok elektriny hrozí. Definuje sa stav núdze aj postup kompetentného orgánu štátnej správy, ktorým je Ministerstvo. hospodárstva SR. Vzhľadom k tomu, že dodávka elektriny má strategický vý znam, je potrebné stanoviť postup ministerstva, ako aj oprávnenia na mimoriadne opatrenia a súvisiace povinnosti dotknutých subjektov. Z dôvodu požiadaviek Nariadenia č. 994/2010 sa zužuje doterajšia úprava stavu nú dze len na elektroenergetiku, pričom obdobná úprava pre plynárenstvo je obsiahnutá v Nariadení č. 994/2010 a v rozsahu potrebnom na jeho vykonanie v § 16 až 18 návrhu zákona.

Vzhľadom k nevyhnutnosti bezprostredne reagovať na náhly nedostatok alebo hroziaci nedostatok elektriny (stav núdze) ustanovenie upravuje podrobnejšie okolnosti vyhlásenia stavu núdze, pričom povinnosť vyhl ásiť stav núdze v elektroenergetike má prevádzkovateľ prenosovej sústavy.

Na základe doterajších skúseností s prerušením dodávok resp. z ohrozenia plynulého zásobovania v členských štátov Európskej únie je z dôvodov pružnosti a operatívnosti rozhodovania delegovan é vyhlasovanie stavov núdze na prevádzkovateľa prenosovej sústavy, aby sa predišlo prípadným škodám z oneskorenia. Vzhľadom na nutnosť rý chleho reagovania na aktuálnu situáciu pri vyhlasovaní stavu núdze, stav núdze vyhlasuje a odvoláva v elektroenergetike prevádzkovateľ prenosovej sústavy.

Rozsah náhleho nedostatku alebo hroziaceho nedostatku elektriny posudzuje v súlade s výkonom svojich oprávnení a povinností prevádzkovateľ prenosovej sústavy, ktorý musí operatívne vykonávať neodkladné a nevyhnutné opatrenia v sústave.

V elektroenergetike sa vyžaduje stanovenie a dodržiavanie kritérií riadenia nerovnováhy a spolupráca s prepojenými prenosovými sústavami pri obmedzení dodávok na základe transpozície Smernice EP a Rady č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investíci í do infraštruktúry.

Z dôvodu nutnosti zabezpečiť dodržiavanie obmedzujúcich opatrení počas stavu núdze, sa ustanovuje povinnosť účastníka trhu nahradiť škodu, ktoré vznikne prevádzkovateľovi prenosovej sústavy v dô sledku nedodržania obmedzujúcich opatrení počas stavu núdze, opatrení zameraných na predchádzanie stavu núdze a opatrení zameraných na odstránenie stavu núdze.

Účastníci trhu sú povinní podrobiť sa obmedzujúcim opatreniam prevádzkovateľa sústavy zameraným na predchádzanie stavu núdze a pri stave núdze. Zákon o energetike v § 15 ods. 4 stanov í poradie pre uplatňovanie obmedzujúcich opatrení pre jednotlivé kategórie odberateľov.

V súlade s doterajšou úpravou sa z kategórie ostatných odberateľov mimo domácností a zariadení verejnoprospešných služieb vyčleňuje kategória výrobcov elektriny, na ktorú sa vzť ahuje obmedzenie a prerušenie dodávok energie až po uplatnení obmedzujúcich opatrení pre uvedených ostatných priemyselných odberateľov.

Pri vyhlásení obmedzujúcich opatrení pri stave núdze prestávajú platiť štandardné podmienky riadenia sústavy a vyrovnávania výkonovej bilancie. V neštandardnom režime prevádzky elektrizačnej sú stavy zúčtovateľ odchýlok nedisponuje technickými podkladmi pre vyhodnotenie odchýlok a regulačnej elektriny. Navrhuje sa preto, aby sa vyhodnotenie a vysporiadanie regulačnej elektriny a zúčtovania odchýlok poč as obmedzujúcich opatrení riešilo v Pravidlách pre fungovanie trhu s elektrinou.

K § 21

Keďže opatrenia na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu sú upravené v Nariadení č. 994/2010, v zákone o energetike sa vzhľadom na priamu uplatniteľnosť nariadení EÚ navrhujú upraviť len ustanovenia potrebné na vykonanie Nariadenia č. 994/2010 v súlade s jeho čl. 3 ods. 2.

V súlade s doterajšou úpravou je za vyhlasovanie krízovej situácie v plynárenstve a jej konkrétnej úrovne v zmysle Nariadenia č. 994/2010 (včasné varovanie, pohotovosť a stav núdze) zodpovedný prevá dzkovateľ distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy dispečingu na vymedzenom území. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o delegovanie úloh ministerstva ako zodpovedného orgánu v zmysle Nariadenia č. 994/2010, je potrebné dôsledne upraviť oznamovacie povinnosti povereného prevádzkovateľa distribučnej siete voči ministerstvu (ktoré následne plní oznamovacie povinnosti zodpovedného orgánu vo či Komisii). Je taktiež potrebné stanoviť, že poverený prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný plniť svoje povinnosti v súlade s pokynmi ministerstva (vrátane bezodkladného odvolania krízovej situá cie).

V prípade vyhlásenia krízovej situácie sú účastníci trhu povinní podieľať sa na odstránení jej príčin a dôsledkov. Ak poverený prevádzkovateľ distribučnej siete vyhlási obmedzujú ce opatrenia na predchádzanie krízovej situácie resp. počas krízovej situácie alebo určí opatrenia zamerané na odstránenie krízovej situácie, účastníci trhu sú povinní sa nim podriadiť. V prípade, že obmedzujúce opatrenia spočívajú v obmedzení alebo prerušení dodávok plynu, návrh zákona upravuje poradie, v akom k nemu má dochádzať.

Poverený prevádzkovateľ distribučnej siete vyhlasuje a odvoláva aj obmedzujúce opatrenia a určuje opatrenia zamerané na odstránenie krízovej situácie. Vzhľadom na úlohy ministerstva ako zodpovedného orgánu v zmysle nariadenia č. 994/2010 sa stanovuje povinnosť povereného prevádzkovateľa distribučnej siete informovať ministerstvo a riadiť sa jeho pokynmi (vrátane povinnosti odvolať alebo zrušiť obmedzujúce op atrenia resp. opatrenia zamerané na odstránenie krízovej situácie).

Obdobne ako podľa doterajšej úpravy môže ministerstvo rozhodnúť o obmedzujúcich opatreniach aj priamo (pri výkone právomoci podľa § 3 ods. 2 písm. d) návrhu zákona).

Prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy dispečingu na vymedzenom území, v zásade vyhlasuje resp. určuje len opatrenia, ktorých vyhlásenie resp. urč enie sa predpokladá v núdzovom pláne podľa § 18. V prípade výnimočných situácií však môže za stanovených podmienok rozhodnúť o vyhlásení resp. určení opatrení aj nad rámec núdzov ého plánu podľa § 18.

Obdobne ako podľa doterajšej úpravy s upravujú určité aspekty zodpovednosti za škodu.

K § 22

Navrhuje sa uložiť povinnosť zabezpečovať splnenie jednotných štandardov bezpečnosti dodávok plynu v zmysle Nariadenia č. 994/2010 prevádzkovateľovi distribuč nej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území, dodávateľovi plynu a chránenému odberateľovi, ktorí si zabezpečujú dodávky plynu z ú zemie Európskej únie alebo z územia tretích krajín.

V súlade s doterajšou úpravou sa navrhuje riešiť spôsob zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu dodávkami plynu zo zásobníkov s disponibilitou dodávok plynu zo zásobníkov pri krízovej situá cii do siete na vymedzenom území alebo prostredníctvom zmluvne zabezpečených dodávok plynu z domácej ťažby. Alternatívne je možné zabezpečiť štandard bezpečnosti dodávok plynu v rozsahu 50% využit ím cezhraničnej kapacity sietí zmluvne zabezpečenými výpomocnými dodávkami plynu s disponibilitou počas krízovej situácie na vymedzenom území. Ide o diverzifikáciu opatrení, ktoré slúžia na predch ádzanie krízovej situácii na vymedzenom území Slovenskej republiky.

Obdobne ako v platnom zákone sa upravuje povinnosť navrhnúť spôsob zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu a povinnosť poskytovať ministerstvu príslušné informácie. Ministerstvo môže naď alej udeliť výnimku zo zákonom stanoveného spôsobu zabezpečenia štandardu bezpečnosti dodávok plynu.

V prechodných ustanoveniach sa navrhuje postupovať podľa pôvodných pravidiel o zabezpečení štandardov bezpečnosti dodávok plynu do 31. marca 2012.

K § 23

V nadväznosti na úpravu Nariadenia č. 994/2010 sa stanovuje povinnosť ministerstva ako zodpovedného orgánu vypracovať, prijímať a zverejňovať na svojom webovom sídle a vo vestníku preventívny akčný plán a núdzový plán v rozsahu stanovenom nariadením.

Navrhuje sa stanoviť povinnosť účastníkov trhu dodržiavať povinnosti ustanovené záväznou časťou preventívneho akčného plánu a núdzového plánu, ktoré vydáva ministerstvo. Rozsah závä znej časti preventívneho akčného plánu a núdzového plánu je stanovený Nariadením č. 994/2010.

K § 24

Rovnako ako v platnom zákone sa definuje pojem všeobecný hospodársky záujem v energetike v súlade so Smernicami 2009/72/ES a 2009/73/ES, pričom sa ustanovuje, že konkrétne vymedzenie všeobecného hospodárskeho zá ujmu v energetike schvaľuje na návrh ministerstva vláda Slovenskej republiky.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa spresňuje a rozširuje proces ukladania povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme. V zmysle navrhovanej úpravy ministerstvo musí pred predložením ná vrhu na konkrétne vymedzenie všeobecného hospodárskeho záujmu vláde vypracovať analýzu vplyvu navrhovaných opatrení na účastníkov trhu s elektrinou a trhu s plynom, na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie. Ministerstvo navrhne vláde schválenie všeobecného hospodárskeho záujmu len v prípade, že anal ýza opatrení vo všeobecnom hospodárskom záujme preukáže ich opodstatnenie.

Pre uplatňovanie všeobecného hospodárskeho záujmu je nevyhnutné, aby zo strany ministerstva boli ukladané taxatívne vymedzené povinnosti výrobcovi elektriny, prevá dzkovateľovi sústavy a siete, prevádzkovateľovi zásobníka, dodávateľovi elektriny a plynu, osobitne v záujme ochrany domácnosti, ktorá je najzraniteľnejš ím účastníkom trhu.

Ustanovenie sa zároveň vzťahuje aj na oblasť poskytovania podporných služieb. Obdobne ako podľa doterajšej úpravy je vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe a skú senosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy možné vo všeobecnom hospodárskom záujem uložiť povinnosť poskytovať podporné služby výrobcom elektriny bez ohľadu na jeho celkový inštalovaný výkon.

K § 25

V súlade s doterajšou úpravou sa umožňuje ministerstvo stanoviť povinnosť v ýberového konania pre nové elektroenergetické zariadenia na získanie investora na výstavbu technológií, ktoré zabezpečia zvýšenie energetickej efektívnosti sústavy, zníženie spotreby elektriny a vybudovanie energetických zariadení za taxatí vne ustanovených podmienok. Osobitným zákonným predpokladom pre vypísanie výberového konania je nedostatok jestvujúcich kapacít a nezabezpečenie bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok z dlhodobého hľadiska u s účasných kapacít energetických zariadení. V nadväznosti na vypísanie výberového konania sa ustanovuje postup pri jeho zverejnení.

K §26

Navrhuje sa v zákone vymedziť hlavné typy zmlúv na trhu s elektrinou. V prípadoch niektorých zmlúv takéto základné vymedzenie absentovalo, čo v praxi viedlo k nekonzistentnému používaniu pojmov a nejednotnej praxi pri využívaní jednotlivých zmluvných typov.

K § 27

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti výrobcu elektrickej energie. Napriek tomu, že výroba je plne liberalizovaná, je potrebné z dôvodov bezpečnosti zásobovania ako aj s ohľadom na dominantné postavenie jedného v ýrobcu v Slovenskej republike, aby v uvedenom minimálnom rozsahu boli práva a povinnosti výrobcu elektrickej energie ustanovené zákonom.

Návrh nového zákona pri úprava poskytovania podporných služieb vychádza z doterajšej koncepcie. Je preto potrebné, aby bol zachovaný široký diapazón zdrojov ponúkajúcich podporné služby, teda výrobných zdrojov, ktoré budú mať zo zákona povinnosť inštalovať zariadenia na poskytovanie podporných služieb (hranice inštalovaného výkonu zostáva naďalej 50 MW).

Vzhľadom na situáciu na trhu poskytovania podporných služieb sa navrhuje vypustiť v súčasnosti už nadbytočne zákonom ukladanú povinnosť ponúkať a poskyt ovať podporné služby.

Rozširujú sa povinnosti aj pre výrobcu elektriny vo vzťahu k organizátorovi krátkodobého trhu s elektrinou, povinnosť uzatvoriť zmluvu o zúčtovaní odchýlky v prí pade poskytovania podporných služieb, povinnosť poskytovať zúčtovateľovi odchýlok (ZO) technické údaje o dodávke elektriny na účely vyhodnotenia odchýlok a ďalšie informácie pre potreby organizá tora krátkodobého trhu s elektrinou. (OKT). Výrobcovi sa udeľuje oprávnenie zúčastňovať sa na krátkodobom trhu s elektrinou.

Ustanovuje sa povinnosť výrobcu elektriny poskytovať prevádzkovateľovi prenosovej sústavy technické údaje, potrebné na prípravu prevádzky sústavy, za účelom spracovania správy o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny, ako aj na účely fakturácie za poskytovanie systémových služieb a prevá dzkovanie systému, z dôvodov transpozície Smernice EP a Rady č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry. V porovnaní s doterajšou úpravou sa rozširuje účel poskytovania údajov na riadenie prevádzky sústavy a na hodnotenie prevádzky sústavy a špecifikuje sa rozsah niektorých poskytovaných ú dajov odkazom na technické podmienky prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

Navrhuje sa úprava ustanovenia v súladu s relevantnou legislatívou týkajúcou sa odvodu do jadrového fondu. Povinnosti týkajúce sa odvodu do jadrového fondu mali podľa doterajšieho znenia zákona o energetike iba prevádzkovatelia sústav.

K § 28

Základnou úlohou prevádzkovateľa prenosovej sústavy je prenos elektriny v rámci regulovanej sústavy, vyrovnávanie salda, koordinácia a spolupráca s prenosovými sústavami susedných krajín, zabezpeč ovanie systémových služieb, zúčtovanie odchýlok a prideľovanie prenosových kapacít. Práva a povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy je potrebné taxatívne vymedziť, pričom ich vymedzenie v ná vrhu zákona vychádza z doterajšej úpravy.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje spresnenie práv a povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy v súlade s čl. 15 ods. 6 Smernice 2009/72/ES, pričom sa spresňuje povinnosť nakupovať podporné slu žby na základe transparentných, nediskriminačných a trhových postupov. V porovnaní s doterajšou úpravou sa vzhľadom na požiadavky smernice vypúšťa možnosť uzatvárať mimo výberového konania dlhodobé zmluvy o poskytnutí podporných služieb. Možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytnutí podporných služieb priamo a to len na nevyhnutnú dobu sa ponecháva výlučne v prípade ohrozenia bezpeč nosti (napr. havarijná situácia); podrobnosti ustanoví prevádzkový poriadok prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

Sprísňuje sa úprava neoprávneného odberu elektriny, pričom sa navrhuje umožniť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy prerušiť resp. obmedziť prenos elektriny aj v prípade opakovaného neumožnenia prí stupu k meraciemu zariadeniu. Taktiež sa navrhuje stanoviť právo prevádzkovateľa prenosovej sústavy obmedziť alebo prerušiť prenos v prípade žiadosti dodávateľa pod ľa § 33 ods. 1 písm. f) (t.j. v prípade podstatného porušovania zmluvy o združenej dodávke zo strany odberateľa).

Navrhuje sa stanoviť právo prevádzkovateľa prenosovej sústavy zrušiť miesto pripojenia na základe rozhodnutia úradu. Postup podrobnejšie upravia pravidlá trhu s elektrinou.

Navrhuje sa rozšíriť vymedzenie účelu poskytovania údajov prevádzkovateľovi prenosovej sú stavy.

V súvislosti s transpozíciou čl. 12 písm. a) Smernice 2009/72/ES sa spresňuje formulácia povinnosti prevádzkovateľa prenosovej sústavy zabezpečiť dlhodobú schopnosť sústavy uspokojovať primerané požiadavky na prenos elektriny, prevádzku, udržiavanie a rozvoj bezpečných, spoľahlivých a efektívnych prenosových sústav za hospodárnych podmienok, pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia.

Stanovuje sa povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy dodržiavať minimálne normy pre údržbu a rozvoj prenosovej sústavy vrátane kapacity prepojenia stanovené technickými podmienkami podľa § 21 návrhu z ákona v súvislosti s transpozíciou čl. 15 ods. 5 Smernice 2009/72/ES.

V zmysle čl. 32 ods. 2 Smernica č. 2009/72/ES sa definuje povinnosť zdôvodnenia odmietnutia prístupu do sústavy.

Navrhuje sa stanoviť povinnosť zabezpečovať nákup podporných služieb na základe transparentných, nediskriminačných a trhových postupov (čl. 15 ods. 6 Smernice 2009/72/ES).

Navrhuje sa rozšírenie povinností prevádzkovateľa prenosovej sústavy v zá ujme transpozície čl. 12 písm. d) a h) Smernice 2009/72/ES.

Stanovuje sa povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy vypracovať každoročne 10-ročný plán rozvoja sústavy a predkladať ho ministerstvu a úradu.

Upravujú sa ustanovenia týkajúce sa dodávky poslednej inštancie v záujme ich zosúladenia s upravenou koncepciou tohto inštitútu.

V rámci všeobecného sprísnenia povinnosti presné údaje sa stanovuje povinnosť poskytovať namerané údaje v kvalite stanovenej pravidlami trhu s elektrinou.

Návrh ďalej transponuje čl. 3 ods. 5 Smernice 2009/72/ES v súvislosti s povinnosťou prevádzkovateľa sústavy umožniť zmenu dodávateľa do 3 týždňov. V zmysle poslednej vety článku 3 ods. 7 v spojení s bodom 1 písm. h) Prílohy I Smernice 2009/72/ES nemožno za poskytnutie údajov účtovať žiadne poplatky minimálne odberateľovi elektriny v domácnosti.

Ustanovenie v rámci transpozície čl. 3 ods. 5 Smernice 2009/72/ES definuje právo odberateľa na údaje o spotrebe, ktoré musia byť poskytované nediskriminačným spôsobom, pokiaľ ide o náklady, úsilie alebo č as.

Podľa Prílohy I bodu 1 písm. h) Smernice 2009/72/ES určuje formát údajov a postup pre dodávateľov a spotrebiteľov na získanie prístupu k údajom členský štát. Navrhuje sa formát údajov a postup na ich z ískanie upraviť všeobecne záväzným predpisom, ktorý vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 16 Smernice sa zavádza povinnosť prevádzkovateľa informovať odberateľov o zverejnení materiálov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie a uverejnený ch ministerstvom.

Navrhuje sa upraviť povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy zabezpečiť inštaláciu priebehových meradiel s diaľkovým odpočtom pre nové odberné miesta resp. odberné miesta, na ktorých dochádza k v ýmene meradla, za predpokladu splnenia podmienok, ktoré stanovia pravidlá trhu.

V porovnaní s platnou úpravou sa navrhuje vypustiť povinnosť vypracovať program súladu. Vzhľadom na navrhované vlastnícke oddelenie nie je vypracúvanie programu súladu ďalej odôvodnené.

Stanovuje sa všeobecne povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy mať rozhodnutie o certifikácii vydávané ú radom podľa zákona o regulácii v sieťových odvetví. V prípade, že prevádzkovateľ prenosovej sústavy podá návrh na začatie prvého konania o certifikácii v lehote vyžadovanej zákonom o regulá cii v sieťových odvetviach, uvedené ustanovenie sa použije až odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu vydaného v konaní o certifikácii.

K § 29

Návrh ustanovenia upravuje postup prípravy, prijímania a monitorovania desaťročného plá nu rozvoja siete, spolu s právomocami úradu nariadiť zmeny desaťročného plánu rozvoja siete a zabezpečiť realizáciu plánovaných investícií.

K § 30

Návrh vychádza z transpozície článku 9 Smernice 2009/72/ES o vlastníckom oddelení. Navrhuje sa vymedziť povinnosť vlastníka prenosovej sústavy konať ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy, vymedziť nezávislosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy a rozsah podmienok, ktoré musí spĺňať prevádzkovateľ prenosovej sústavy, ktorý nie je súčasť ou vertikálne integrovaného podniku.

V zmysle prechodných ustanovení majú osoby, ktoré sú súčasťou príslušného vertikálne integrovaného podniku a osoby, ktoré ich priamo alebo nepriamo kontrolujú, povinnosť zabezpečiť súlad s pož iadavkami vlastníckeho oddelenia do 3. marca 2012.

K § 31

Distribučná sústava musí mať bez ohľadu na vlastnícke vzťahy ustanoveného prevádzkovateľa. Základnou úlohou prevádzkovateľa distribučnej sústavy je rozvod elektrickej energie v rámci distribučnej s ústavy, koordinácia resp. spolupráca so susednými sústavami a prevádzkovateľmi prenosovej sústavy.

Povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy sú zamerané hlavne na poskytovanie transparentného nediskriminačného prístupu do sústavy a dodržiavanie akostný ch parametrov dodávanej elektriny a služieb. Práva a povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy je potrebné v zákone vymedziť taxatívne, pričom toto vymedzenie vychádza z doterajšej úpravy.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa rozširujú oprávnenia prevádzkovateľa distribučnej sústavy obmedziť alebo prerušiť distribúciu elektriny.

Spresňuje sa zároveň vymedzenie povinností prevádzkovateľa distribučnej sústavy vzhľadom na znenie čl. 25 ods. 1 Smernice 2009/72/ES, najmä povinnosť prevá dzkovať sústavu s náležitým ohľadom na životné prostredie a energetickú účinnosť a povinnosť zabezpečiť rozvoj sústavy, pri zohľadnení daných ekonomických podmienok, tak, aby kapacita sú stavy dlhodobo zodpovedala odôvodneným požiadavkám účastníkov trhu na prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny. Obdobne ako v prípade prevádzkovateľa prenosovej sústavy sa stanovuje povinnos ť prevádzkovať sústavu hospodárne.

V súvislosti s transpozíciou čl. 32 ods. 2 Smernice 2009/72/ES sa stanovuje povinnosť zdôvodnenia odmietnutia prístupu do sústavy.

Vzhľadom na skúsenosti z aplikačnej praxe, kedy kvalita poskytovaných údajov je často nedostatočná a táto skutočnosť spôsobuje významné zvýšenie ná kladov pre dodávateľov elektriny, sa navrhuje povinnosť povinnosť poskytovať údaje v kvalite stanovenej pravidlami trhu s elektrinou.

Navrhuje sa stanoviť povinnosť predkladať ministerstvu správu o plnení plánu rozvoja distribučnej sústavy za predchádzajúci rok.

Navrhuje sa povinnosť vypracovať plány obmedzujúcich opatrení podľa pokynov prevádzkovateľa prenosovej sústavy.

Vzhľadom na potrebu zjednodušenia komunikácia a umožnenia potrebných nepredvídateľných prevádzkových úkonov sa navrhuje novo upraviť oznamovacia povinnosť pri obmedzení alebo prerušení distribúcie elektriny. Navrhuje sa jednak spresnenie spôsobu oznamovania, a jednak sa navrhuje zaviesť výnimka z ohlasovania prerušenia distribúcie, ak ide o nevyhnutné prevádzkové ú kony s časom trvania 20 minút na nn napäťovej úrovni. Ustanovením sa sleduje možnosť efektívnejšej údržby a prevádzky pre prevádzkovateľa sústavy, pri zakotvení povinnosti konať tak, aby sa predchá dzalo škodám.

V súvislosti s navrhovanými zmenami inštitútu dodávky poslednej inštancie sa navrhuje stanoviť povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy oznamovať pr íslušné skutočnosti odberateľom elektriny a dodávateľovi poslednej inštancie.

Spresňuje sa rozsah a účel údajov poskytovaných prevádzkovateľovi prenosovej sústavy.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 5 Smernice 2009/72/ES sa stanovuje povinnosť prevádzkovateľa sústavy umožniť zmenu dodávateľa do 3 týždň ov. V zmysle poslednej vety článku 3 ods. 7 v spojení s bodom 1 písm. h) Prílohy I Smernice 2009/72/ES nemožno za poskytnutie údajov účtovať žiadne poplatky minimálne odberateľovi elektriny v domácnosti.

Ustanovenie v rámci transpozície čl. 3 ods. 5 Smernice 2009/72/ES definuje právo odberateľa na údaje o spotrebe, ktoré musia byť poskytované nediskriminačným spô sobom, pokiaľ ide o náklady, úsilie alebo čas.

Podľa Prílohy I bodu 1 písm. h) 2009/72/ES určuje formát údajov a postup pre dodávateľov a spotrebiteľov na získanie prístupu k údajom členský štát. Navrhuje sa formát údajov a postup na ich zí skanie upraviť všeobecne záväzným predpisom, ktorý vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 16 Smernice sa zavádza povinnosť prevádzkovateľa informovať odberateľov o zverejnení materiálov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie a uverejnený ch ministerstvom.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3. ods. 7 Smernice č. 2009/72/ES sa zavádza povinnosť viesť evidenciu zraniteľných odberateľov. Návrh nového zákona zároveň vymedzuje osobitné povinnosti prevádzkovate ľa distribučnej sústavy zamerané na poskytnutie potrebnej ochrany zraniteľným odberateľom elektriny.

Navrhuje sa nová povinnosť prevádzkovateľa inštalovať inteligentné meracie systémy (transpozícia prílohy I bod 2 Smernice 2009/72/ES).

Navrhuje sa upraviť povinnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy zabezpečiť inštaláciu priebehových meradiel s diaľkovým odpočtom pre nové odberné miesta a odberné miesta, na ktorých dochádza k výmene meradla, za predpokladu splnenia podmienok, ktoré stanovia pravidlá trhu.

Spresňujú sa povinnosti týkajúce sa vypracovania a zverejňovania výročnej správy o plnení opatrení prijatých v programe súladu v nadväznosti na znenie čl. 26 ods. 2 písm. d) Smernice 2009/72/ES. Zároveň sa stanovuje zodpovednosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy za riadne plnenie úloh osoby povinnej zabezpeči ť súlad.

V záujme účinného priebežného monitorovania vzťahov medzi vertikálne integrovaným podnikom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy, ktorý je jeho súčasťou, s cieľom zabezpečiť skutočné funkčné oddelenie takéhoto prevádzkovateľa distribučnej sústavy (vrátane dôsledného informačného oddelenia v súlade s § 78 návrhu zákona) a vylúčenie existencie krížových dotácií , je nevyhnutné stanoviť povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy predkladať úradu v rámci stanovenej lehoty všetky zmluvy uzatvárané medzi týmito subjektmi. V zmysle navrhovaných prechodný ch ustanovení sa povinnosť predložiť takéto zmluvy úradu vzťahuje aj na zmluvy, ktoré sú platné a účinné ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona, a to v lehote 30 dní od nadobudnutia účinnosti z ákona.

Navrhuje sa taktiež spresnenie úpravy oprávnenia úradu odsúhlasovať podmienky prepravy elektriny v režime prepravy distribučnou sústavou v prí padoch tzv. ostrovnej prevádzky.

K § 32

Vychádzajúc s doterajšej úpravy sa stanovujú základné požiadavky na oddelenie distribučnej sústavy v prípadoch, ak je jej prevádzkovateľ súčasť ou vertikálne integrovaného podniku. Minimálne požiadavky sa nevzťahujú vo vymedzených prípadoch na malé distribučné spoločnosti. Ak prevádzkovateľ distribučnej siete je súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť nezávislý z hľadiska právnej subjektivity i z hľadiska organizácie a rozhodovania od iných činností, ktoré sa netýkajú distribúcie elektriny. Právne oddelenie však neznamená zmenu vlastníctva majetku, ani nebráni tomu, aby obdobné podmienky zamestnanosti boli uplatňované v celej skupine vertikálne integrovaných podnikov. Je potrebné ale zabezpečiť nediskriminačný charakter rozhodovacieho procesu, prostredníctvom organizačných opatrení, týkajúcich sa zabezpečenia nezávislosti od osôb, ktoré majú rozhodovacie právomoci v iných č innostiach, ako distribúcia elektrickej energie. Stanovujú sa základné kritériá pre zabezpečenie nezávislosti prevádzkovateľa distribučnej siete.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa v nadväznosti na čl. 26 ods. 2 písm. c) druhá veta Smernice 2009/72/ES výslovne stanovuje povinnosť prevádzkovateľa distribučnej sústavy disponovať zdrojmi vrátane ľ udských, technických, materiálnych a finančných, ktoré sú potrebné na účely prevádzkovania, údržby a rozvoja distribučnej sústavy. V tejto súvislosti je dôležitá najmä otázka zabezpeč enia skutočne nezávislých rozhodovacích práv prevádzkovateľa distribučnej sústavy ohľadom rozsahu a spôsobu využitia potrebných zdrojov za účelom zabezpečenia uvedených činností vrátane skuto čne nezávislého prístupu prevádzkovateľa distribučnej sústavy k týmto zdrojom. Priebežnú kontrolu nad dodržiavaním tejto povinnosti bude zabezpečovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

Spresňuje sa nejasné ustanovenie týkajúce sa nezávislosti osôb zodpovedných za riadenie distribučnej sústavy. Nestačí zabezpečiť nezávislosť osôb zodpovedných za riadenie distribučnej sú stavy od zodpovednosti za riadenie iných činností nesúvisiacich od iných činností nesúvisiacich s distribúciou elektriny. Osoby zodpovedné za riadenie distribučnej sústavy (t.j. členovia štatutárneho orgá nu a vrcholový manažment prevádzkovateľa distribučnej sústavy) musia mať vytvorené podmienky (vrátane systému odmeňovania, pravidiel ich vymenúvania a odvolávania a pravidiel o konflikte záujmov), ktoré zabezpečia ich nezávislosť od záujmov iných častí integrovaného podniku a vylúčia možnosť ovplyvňovania ich rozhodovania zo strany iných častí integrovaného podniku nad rozsah, ktorý zákon prip úšťa v záujme ochrany práva na majetok integrovaného podniku. V tejto súvislosti sa navrhuje výslovne upraviť zákaz majetkovej účasti a prijímania akýchkoľvek finančných plnení osoby zodpovednej za riadenie distribučnej sústavy od ostatných častí integrovaného podniku. Odmeňovanie týchto osôb môže závisieť len od hospodárskych výsledkov prevádzkovateľa distribučnej sú stavy.

Navrhuje sa podrobná úprava postavenia a úloh osôb povinných zabezpečiť súlad ('compliance officer') u prevádzkovateľov distribučnej sústavy v nadväznosti na čl. 26 ods. 2 Smernice č . 2009/72/ES. Povinnosť takejto osoby zahàňa aj bezodkladné oznamovanie závažných porušení programu súladu úradu.

V záujme zabezpečenia skutočnej nezávislosti osoby povinnej zabezpečiť súlad sa navrhuje zaviesť viaceré mechanizmy, ktoré by mali zabrániť vzniku konfliktu záujmov, ktorý by prípadne mohol vyplývať zo zmluvného vzťahu medzi prevádzkovateľom distribučnej sústavy a osobou povinnou zabezpečiť súlad. Osobitné záruky nezávislosti sú nevyhnutné v prípadoch, kedy je osoba povinná zabezpečiť súlad zamestnancom prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

Definuje sa povinnosť vertikálne integrovaného podniku konať takým spôsobom, aby pri nedochádzalo k zámene dodávateľa elektriny alebo výrobcu elektriny s prevádzkovateľom distribučnej sústavy (č l. 26 ods. 3 Smernice 2009/72/ES).

K § 33

Vymedzujú sa povinnosti elektroenergetických dispečingov, ktoré zriaďuje prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy na riadenie sústavy na vymedzenom území. Ná vrh zákona vymedzuje povinnosti jednotlivých dispečingov, ktorých úlohou je zabezpečiť technickú rovnováhu medzi zdrojmi a spotrebou elektriny za účelom dosiahnutia spoľahlivej prevádzky konkrétnej sú stavy. Pri vymedzení povinností sa zohľadňuje členstvo prevádzkovateľa prenosovej sústavy v medzinárodnom združení ENTSO pre elektrinu.

Ustanovuje sa povinnosť elektroenergetického dispečingu prevádzkovateľa prenosovej sústavy zabezpečovať dodržiavanie pravidiel operatívneho riadenia sú stavy v spolupráci s prevádzkovateľmi prenosových sústav susedných štátov, vyhodnocovať a schvaľovať výmenu elektriny medzi prenosovými sústavami.

Vzhľadom na potreby aplikačnej praxe sa obdobne ako v predchádzajúcej úprave navrhuje, aby elektroenergetický dispečing mal právo na informácie o objeme plánovaných obchodn ých transakcií na vymedzenom území.

V súlade s doterajšou úpravou sa navrhuje, aby pravidlá vzájomnej spolupráce medzi dispečingami navzájom určil dispečerský poriadok, ktorý po schválení úradom vydá prevádzkovateľ prenosovej sústavy. Stanovuje sa, že dispečerský poriadok je záväzný pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou.

K § 34

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti dodávateľa elektriny v nadväznosti na doterajšiu úpravu pri zohľadnení novej koncepcie univerzálnej služby a rozší renia úpravy spotrebiteľských práv v zmysle Smernice 2009/72/ES. Úprava práv a povinností dodávateľa elektriny sa vzťahuje aj na osoby, ktoré podľa doterajšej úpravy spadajú do kategórie obchodníkov s elektrinou (táto kategória sa ako nadbytočná zo zákona o energetike navrhuje vypustiť).

Ustanovuje sa, že dodávateľ elektriny má právo na prenos resp. distribúciu elektriny prenosovou a distribučnou sústavou. V súvislosti s právom dodávateľa z účastňovať sa na organizovanom krátkodobom trhu s elektrinou sa navrhuje precizovať, že dodávateľ musí byť v takom prípade subjektom zúčtovania. V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje vymedzi ť právo dodávateľa na poskytnutie údajov a opravných údajov od zúčtovateľa odchýlok v rozsahu a kvalite podľa pravidiel trhu s elektrinou. V prechodných ustanoveniach sa navrhuje upraviť povinnosť prevá dzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa distribučnej sústavy poskytovať dodávateľovi elektriny údaje potrebné na vyúčtovanie dodávok elektriny v rozsahu a kvalite podľ a pravidiel trhu do 31. decembra 2012 a to vzhľadom na skutočnosť, že centrálny dátový sklad začne zabezpečovať OKTE, a.s. až od 1. januára 2013.

Takisto sa navrhuje stanoviť právo dodávateľa požiadať prevádzkovateľa sústavy o prerušenie alebo obmedzenie dodávky elektriny do odberného miesta, ak odberateľ podstatným spôsobom porušuje zmluvu o zdru ženej dodávke elektriny. Pri súčasnom znení zákona dodávateľ, ktorý má s odberateľom zmluvu o združenej dodávke, je povinný platiť prevádzkovate ľovi distribučnej sústavy platbu za distribúciu elektriny odberateľovi, a to aj v prípadoch, keď odberateľ jemu neplatí. V súčasnosti je preto jedinou možnosťou dodávateľa odstúpenie od zmluvy.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 9 Smernice 2009/72/ES (tzv. electricity labelling) sa spresňuje povinnosť dodávateľa elektriny poskytovať všetkým odberate ľom elektriny (t.j. nie len koncovým odberateľom ale aj odberateľom, ktorí nakupujú elektrinu za účelom jej ďalšieho predaja) informácie o podiele jednotlivých druhov primárnych energetický ch zdrojov na elektrine nakúpenej alebo vyrobenej dodávateľom za účelom jej ďalšieho predaja. Doterajšia úprava spôsobovala nevykonateľnosť tejto povinnosti (keďže ukladala dodávateľom povinnosť poskytova ť údaje, ktoré nemajú k dispozícii) a nezohľadňovala jej účel v zmysle európskej legislatívy (keďže jej účelom nie je poskytovať súhrnné údaje o energetickom mixe vyrobenej a dodanej elektriny ale o energetickom mixe elektriny nakúpenej dodávateľom elektriny za účelom jej ďalšieho predaja). Novou úpravou sa v súlade s požiadavkami smernice zabezpečí, aby sa informácie o energetickom mixe dostali od výrobcov elektriny ku koncovým odberateľom elektriny. V prípade elektriny, u ktorej nie je možné zistiť informácie o energetickom mixe (elektrina nakúpená na burze resp. dovezená z tretí ch krajín, v ktorých dodávatelia nemajú povinnosť poskytovať informácie o energetickom mixe), sa použijú súhrnné štatistické údaje o podiele jednotlivých druhov primárnych energetický ch zdrojov na elektriny vyrobenej v rámci Európskej únie. Predmetné údaje je dodávateľ povinný poskytovať zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje ich jednoduchú porovnateľnosť s obdobnými inform áciami poskytovanými inými dodávateľmi elektriny dodávajúcimi elektrinu na vymedzenom území. V súvislosti s navrhovaným ustanovením sa navrhuje povinnosť úradu vydať metodické usmernenia týkajú ce sa postupu pri jeho uplatňovaní.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 9 Smernice 2009/72/ES sa zavádza povinnosť dodávateľa elektriny uverejňovať informácie o dopade nakúpenej alebo vyrobenej elektriny na životné prostredie, emisiách CO2 a rádioaktívnom odpade. Informácie dodávateľ poskytuje všetkým odberateľom, t.j. aj odberateľ om, ktorí nakupujú elektrinu za účelom jej ďalšieho predaja. Takýmto spôsobom sa zabezpečí, aby sa predmetné informácie dostali od výrobcu elektriny ku koncovým dodávateľom. V prípade elektriny, u ktorej nie je možné zistiť predmetné informácie (elektrina nakúpená na burze resp. dovezená z tretích krajín, v ktorých dodávatelia nemajú povinnosť poskytovať takéto informácie), sa použijú sú hrnné štatistické údaje týkajúce sa elektriny vyrobenej v rámci Európskej únie. V súvislosti s navrhovaným ustanovením sa navrhuje povinnosť úradu vydať metodické usmernenia týkajú ce sa postupu pri jeho uplatňovaní.

V súvislosti s novo vymedzenou koncepciou univerzálnej služby sa definujú povinností dodávateľa elektriny a upravujú nepresné ustanovenia. Stanovuje sa kontraktačná povinnosť dodávateľ elektriny spočívaj úca v uzavretí zmluvy o združenej dodávke elektriny na vymedzenom území (ktoré z obsahového hľadiska zodpovedá požiadavkám podľa § 24 ods. 1 zákona) s každým odberateľom elektriny v domá cnosti, ktorý o to požiada a splní obchodné podmienky dodávateľa elektriny.

Obdobne ako podľa platného zákona sa stanovuje povinnosť informovať domácnosti o možnosti uzatvoriť zmluvu o združenej dodávke elektriny, ktorou sa poskytuje univerzálna služba.

V záujme zabezpečenia vysokého stupňa ochrany spotrebiteľa a transparentnosti zmluvných podmienok v zmysle čl. 3 ods. 7 Smernice 2009/72/ES sa navrhuje osobitná úprava týkajúca sa vypracovania a monitorovania primeranosti obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby. V zmysle návrhu je dodávateľ elektriny povinný vypracovať takéto obchodné podmienky, pričom tieto musia spĺňať požiadavky v zm ysle všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/72/ES sa osobitne stanovuje, že obchodné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumite ľne (t.j. požiadavka týkajúca sa zrozumiteľnosti jazyka použitého v obchodných podmienkach z pohľadu odberateľa elektriny v domácnosti) a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré neprimeraným spôsobom sťa žujú alebo znemožňujú výkon práv odberateľa elektriny v domácnosti (napr. neprimerane krátke lehoty na uplatnenie práv odberateľa elektriny v domácnosti alebo neodôvodnené formálne požiadavky na komunik áciu medzi dodávateľom elektriny a odberateľom elektriny v domácnosti).

Navrhuje sa zaviesť taktiež mechanizmus ex post kontroly obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby zo strany úradu (ex post kontrola nebude predstavovať administratívnu prekážku vstupu dodávateľ ov na trhu dodávok elektriny odberateľom elektriny v domácnosti). V rámci tohto mechanizmu je dodávateľ elektriny povinný predkladať úradu obchodné podmienky a každú ich zmenu najneskôr v deň nadobudnutia ich platnosti. Úrad je oprávnený požiadať dodávateľa o zmenu obchodných podmienok, ak obchodné podmienky nespĺňajú zákonom stanovené požiadavky na ich obsah alebo ak má úrad dôvodné podozrenie, že dodávateľ elektriny uplatňuje obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby neprimeraným alebo diskriminačným spôsobom (obdobnú právomoc úradu, t.j. právomoc úradu vyžadovať zmenu podmienok, ak sa uplatňujú neprimeraným alebo diskriminačným spôsobom, upravujú smernice vo vzťahu k prevádzkovateľom sústav a sietí v prípade prístupu do sústavy alebo siete). Dodávateľ elektriny je povinný predložiť úradu do 30 dní návrh zmeny obchodných podmienok v rozsahu vyžadovanom úradom. Ak úrad nepožiada o ďalšiu úpravu návrhu zmeny obchodných podmienok, dodávateľ zmení obchodné podmienky do 40 dní (lehota 40 dní zohľadňuje povinnosť zverejniť každú zmenu obchodných podmienok na webovom sídle dodávateľa elektriny najmenej 30 dní pred účinnosťou tejto zmeny).

Z dô vodu aplikácie zákona v praxi sa navrhuje, aby dodávateľ vypracoval obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby a predložil ich a každú ich zmenu na schválenie úradu najneskôr 30 dní pred dňom nadobudnutia ich platnosti, pričom obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby musia spĺňať požiadavky ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, musia obsahovať spô sob predaja elektriny a reklamačný poriadok, musia byť formulované jasne a zrozumiteľne a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré neprimeraným spôsobom sťažujú alebo znemožňujú výkon práv odberateľa elektriny v domácnosti.

V zmysle navrhovaných prechodných ustanovení je dodávateľ elektriny, ktorý poskytuje univerzálnu službu, povinný predložiť úradu obchodné podmienky pos kytovania univerzálnej služby do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona.

Stanovuje sa taktiež povinnosť dodávateľa zverejňovať obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby a každú ich zmenu na jeho webovom sídle a taktiež zverejniť každú zmenu obchodný ch podmienok najmenej 30 dní pred účinnosťou takejto zmeny.

V nadväznosti na úpravu práv odberateľa elektriny v domácnosti na informácie podľa § 24 zákona o energetike sa výslovne stanovujú povinnosti dodávateľa elektriny tieto informácie poskytnúť.

V súlade s čl. 3 ods. 9 Smernice 2009/72/ES sa stanovuje povinnosť dodávateľa elektriny poskytovať odberateľovi elektriny základné informácie o jeho právach v súvislosti s dostupný mi prostriedkami na urovnanie sporu.

Z dôvodu transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/89/ES o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investícií do infraštruktúry sa ustanovujú dodávateľ ovi elektriny osobitné povinnosti, najmä povinnosť poskytovať údaje prevádzkovateľovi prenosovej sústavy pre spracovanie návrhov na riešenie rovnováhy medzi ponukou a dopytom, pričom v porovnaní s predchádzajúcou úpravou sa spresňuje rozsah poskytovaných informácií odkazom na technické podmienky prevádzkovateľa prenosovej sústavy. V zmysle nariadenia vlády o pravidlách trhu s elektrinou sa ukladá povinnosť preukazovať prevádzkovateľovi prenosovej sústavy krajinu pôvodu elektriny ur čenej na vývoz v prípade, ak elektrina bola na vymedzené územie dovezená.

V rámci transpozície čl. 3 ods. 16 Smernice sa zavádza povinnosť dodávateľa informovať odberateľov o zverejnení materiálov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie a uverejnených ministerstvom.

Navrhuje sa úprava ustanovenia o odvodoch do jadrového fondu v súlade s relevantnou legislatívou.

Zakotvuje sa povinnosť umožniť odberateľovi bezplatnú zmenu dodávateľa elektriny.

Vymedzujú sa povinnosti uchovávať údaje o obchodoch s elektrinou na veľkoobchodnej úrovni, ktoré majú v zmysle Smernice 2009/72/ES zahàňať podrobné informácie o takých charakteristikách príslušný ch transakcií, ako je napr. dĺžka trvania, pravidlá dodávky a vyrovnania, množstvo, dátumy a časy realizácie a ceny transakcií a spôsoby identifikácie príslušných veľkoobchodných odberateľov, a uvá dzať aj podrobné informácie o všetkých nesplnených zmluvách o dodávke elektriny a derivátoch elektriny. Podrobnosti o rozsahu uchovávaných údajov stanoví vo vzťahu k spotovým obchodom s elektrinou vš eobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad. Vo vzťahu k derivátovým obchodom stanoví rozsah uchovávaných údajov v zmysle čl. 40 ods. 4 a 5 Smernice 2009/72/ES Komisia.

V súvislosti s poskytovaním informácií o energetickom mixe portfólia dodávateľa elektriny a informácií o prostriedkoch na urovnanie sporu sa navrhuje oprava chybného ustanovenia. Uvedené informácie je v zmysle č lánku 3 ods. 9 Smernice 2009/72/ES potrebné uvádzať jednak na faktúre alebo alternatívne v materiáli zasielanom odberateľovi spoločne s faktúrou a jednak v propagačných materiáloch zasielaných odberateľ om. Informácie poskytované v súvislosti s electricity labellingom musia byť zrozumiteľné a jednoducho porovnateľné.

Z evidencie koncových odberateľov elektriny sa navrhuje vypustiť informácia o štátnom občianstve, keďže jej spracúvanie je z hľadiska účelu spracúvania vecne neodôvodnené.

K § 35

V nadväznosti na doterajšiu úpravu ustanovenie vymedzuje taxatívnym spôsobom práva a povinnosti oprávnených odberateľov elektriny v súvislosti s jej dodávkou, vrátane určenia zodpovednosti za technické opatrenia, zabraňujúce ovplyvňovaniu kvality dodávky elektriny. Oprávnenými odberateľmi elektriny sú v súčasnosti všetci odberatelia elektriny, vrátane koncových odberateľov elektriny.

Vymedzuje sa právo na uzatvorene zmlúv o prístupe do sústavy a zmluvy o pripojení odberného elektrického zariadenia. Upravuje sa taktiež právo preniesť svoju zodpovednosť za odchýlku na in ého účastníka trhu, pričom v súlade s navrhovaným § 22 ods. 7 musí byť takýto iný účastník trhu v zásade subjektom zúčtovania (vý nimka sa vzťahuje na prevádzkovateľov miestnej distribučnej sústavy, ak pripojeným koncovým odberateľom elektriny zároveň dodávajú elektrinu). Upravujú sa taktiež práva v rámci krátkodobého trhu s elektrinou za uvedených podmienok, právo na poskytnutie údajov a opravných údajov od ZO na vyúčtovanie dodávok a odchýlky, úprava povinnosti pri poskytovaní technických údajov o dodávke elektriny (prevádzkovateľovi a zúčtovateľovi odchýlok v prípade, ak je subjektom zúčtovania).

V porovnaní s doterajšou úpravou ustanovenie vymedzuje právo na bezplatnú zmenu registrácie odberného miesta na nového dodávateľa do 3 týždňov v rá mci transpozície čl. 3 ods. 5 Smernice 2009/72/ES. Stanovuje sa taktiež právo na bezplatné získanie meraných údajov o spotrebe (v zmysle poslednej vety článku 3 ods. 7 v spojení s bodom 1 písm. h) Prí lohy I Smernice 2009/72/ES nemožno za poskytnutie údajov účtovať žiadne poplatky minimálne odberateľovi elektriny v domácnosti). Podľa Prílohy I bodu 1 pí sm. h) 2009/72/ES určuje formát údajov a postup pre dodávateľov a spotrebiteľov na získanie prístupu k údajom členský štát. Navrhuje sa formát údajov a postup na ich získanie upraviť všeobecne záv äzným predpisom, ktorý vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

Odberatelia majú možnosť zvoliť si jeden z nasledovných zmluvných modelov: buď zmluvu o združenej dodávke elektriny, kedy dodávateľ zabezpečuje zároveň aj distribúciu elektriny a prevezme zodpovednosť odberateľa za odchýlku, alebo alternatívne samostatnú zmluvu o dodávke elektriny; v takom prípade uzatvára s prevádzkovateľom sústavy samostatnú zmluvu o prenose resp. distribú cii elektriny. Navrhuje sa, aby odberateľ mal možnosť priameho kontaktu s prevádzkovateľom sústavy aj v prípade, že s ním nemá uzatvorenú zmluvu o prenose resp. distribúcii.

Zakotvuje sa právo odberateľa s výnimkou domácností uzatvoriť zmluvu o dodávke s viacerými dodávateľmi elektriny súčasne za podmienok stanovených pravidlami trhu.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa stanovuje povinnosť odberateľa umožniť prevádzkovateľovi sústavy prístup k určenému meradlu.

V súvislosti s úpravou odvodov do jadrového fondu sa navrhuje zosúladenie ustanovenia s relevantnou legislatívou. Podľa súčasného znenia zákona o energetike majú povinnosti týkajúce sa odvodov do jadrové ho fondu iba prevádzkovatelia sústav.

K § 36

Domácnosť je odberateľom, ktorý v prechodnej etape otvárania trhu musí byť osobitne chránený proti dominantn ému správaniu sa dodávateľa, čo sa zvýrazňuje osobitne v tomto ustanovení. Zároveň sa určujú povinnosti domácností, z ktorých je potrebné zvýrazniť povinnosť udržiavať odberné elektrick é zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

Zodpovedajúcimi technickými opatreniami na zabránenie možnosti ovplyvniť kvalitu dodávanej elektriny sa rozumejú technické opatrenia, ktoré domácnosti oznámi prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorý vych ádza z technického stravu sústavy a princípov operatívneho riadenia sústavy. V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje presunúť úpravu povinností vlastníka alebo správcu nehnuteľnosti voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a domácnostiam v súvislosti s dodávkou elektrickej energie do ustanovení o technických zariadeniach.

V súvislosti s úpravou odvodov do jadrového fondu sa navrhuje zosúladenie ustanovenia s relevantnou legislatívou. Podľa súčasného znenia zákona o energetike majú povinnosti týkajú ce sa odvodov do jadrového fondu iba prevádzkovatelia sústav.

K § 37

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Definuje sa spôsob jeho vzniku, kompetencia a postavenie. Definujú sa práva pre jeho spoľahlivé fungovanie, najm ä právo na poskytnutie údajov a informácií potrebných na jeho činnosť od účastníkov trhu s elektrinou. Definujú sa jeho povinnosti vyplývajúce z jeho činnosti a vzťahov k iným účastní kom trhu s elektrinou, najmä vyhodnocovanie, zúčtovanie a vysporiadanie odchýlok, organizovanie a krátkodobého trhu s elektrinou, vedenie správy meraní, vykonávanie fakturácie poplatkov, spracovanie podkladov pre ná vrh pravidiel trhu s elektrinou, evidencia subjektov zúčtovania, spracovanie obchodných podmienok organizovaného krátkodobého trhu s elektrinou, uzatvorenie príslušných zmlúv so subjektmi zúčtovania a účastn íkmi krátkodobého trhu s elektrinou. Podrobnosti o správe centrálnej databázy nameraných dát a centrálnej fakturácie upravia pravidlá trhu s elektrinou.

V porovnaní so súčasnou úpravou sa navrhuje výslovne vymedziť právo organizátora krátkodobého trhu s elektrinou na poskytovanie údajov v kvalite stanovenej v pravidlách trhu s elektrinou. Navrhuje sa taktiež vypustenie ustanovenia o povinnosti oznamovať neodovzdanie denného diagramu subjektom zúčtovania; v súvislosti s novou úpravou dodávky poslednej inštancie je nadbytoč né. Neodovzdanie denného diagramu nie je dôvod pre dodávku poslednej inštancie.

K § 38

V súlade s doterajšou koncepciou sa v zákone upravuje uprednostnenie elektriny, ktorá na výrobu využíva domáce uhlie, do výšky 15 % z celkového vyrobeného množ stva elektriny, potrebnej na pokrytie spotreby elektriny na vymedzenom území. Dôvodom uprednostňovania elektriny zo zdrojov používajúcich domáce uhlie je predovšetkým zvýšenie bezpečnosti dodá vky elektriny, ako aj ochrana využívania domácich zdrojov energie.

K § 39

Rovnako ako podľa platného zákona môže elektrickú prípojku realizovať len dodávateľ, alebo za ním určených podmienok aj iná oprávnená fyzická alebo právnická osoba. V súlade so súčasnou úpravou sa vlastníkom prípojky stáva ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie. Predmetné ustanovenie definuje odberné elektrické zariadenie a spôsob jeho zriadenia resp. prevádzkovania. Vymedzujú sa tiež povinnosti spojené s jeho údržbou a prevádzkou. Súčasne sa navrhuje uloženie povinnosti pre vlastníkov nehnuteľnosti umožniť zriadenie elektrickej prípojky a vybudovanie odberného elektrického zariadenia.

V porovnaní s platným zákonom sa navrhuje spresnenie úpravy týkajúcej sa zodpovednej osoby za zriadenie a prevádzku energetického zariadenia (vždy to musí byť osoba, ktorá s prevádzkovateľom sústavy uzatvorila zmluvu o pripojení, v opačnom prípade by prevádzkovateľ sústavy mal len limitované možnosti zabezpečiť kontrolovateľnosť plnenia jej povinností ). Takisto sa dopĺňa chýbajúca úprava procesu (najmä časový aspekt) v súvislosti s preverovaním a zdokladovaním technickej spôsobilosti energetického zariadenia.

K § 40

Meranie elektriny je jednou zo základných podmienok dodávky elektriny. V súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 142/2000 Zb. o metrológii sa z dôvodu presnosti merania sa zavádza pojem určené meradlo. Ustanovenie upravuje práva a povinnosti dodávateľa elektriny i odberateľa elektriny, súvisiace so zapojením určeného meradla, overovaním správnosti jeho merania, vrátane úhrady nákladov spojených s montážou a prevádzkou meracieho zariadenia. Zakazuje sa akýkoľvek neoprávnený zásah do určeného meradla.

V porovnaní s platným zákonom sa navrhuje povinnosť písomne informovať odberateľa elektriny o termíne plánovanej výmeny určeného meradla aspoň 15 dní vopred (prípadne neskôr, ak s t ým odberateľ súhlasí). Zároveň sa navrhuje umožnenie verifikácie údajov v prípade neprítomnosti odberateľa pri výmene elektromera. V praxi často nie je možné zabezpečiť účasť odberateľ a pri výmene elektromera (v zásade sa tieto činnosti vykonávajú v pracovnej dobe). Preto v záujme odberateľa sa navrhuje uskladniť určené meradlo, ktoré bolo vymenené bez účasti odberateľa elektriny, minimá lne po dobu 60 dní, aby si odberateľ mohol overiť stavy určeného meradla.

Zavádza sa nová povinnosť pre prevádzkovateľa distribučnej s ústavy, ktorý e povinný vykonať fyzický odpočet určeného meradla na odbernom mieste, ktoré nie je vybavené priebehovým meraním, každoročne k 31. decembru, najneskôr do 30 dní po skončení roka.

K § 41

Ustanovenie upravuje meranie vyrobenej elektriny na svorkách zariadenia na výrobu elektriny v nadväznosti na doterajšiu úpravu.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa stanovuje povinnosť výrobcu elektriny používať priebehové meranie elektriny s diaľkovým odpočtom údajov, ak je inštalovan ý výkon zariadenia viac ako 1 MW a v prípade zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov bez obmedzenia inštalovaného výkonu V ostatných zariadeniach je výrobca elektriny povinný zabezpečiť priebehové merania bez diaľkového odpočtu údajov, možnosť merania bez priebehového merania sa vypúšťa. Navrhovaná ú prava je v súlade s cieľom zabezpečiť jednoduchší a efektívnejší zber údajov o vyrobenej elektriny s priaznivým vplyvom na možnosti riadenia sústavy na vymedzenom území.

Vzhľadom na požiadavky týkajúce sa riadenia sústavy a nepredvídateľnosť využiteľnosti solárnej energie je potrebné ustanoviť povinnosť výrobcu zabezpečiť inštaláciu zariadení na meranie meteorologických údajov na zariadeniach na výrobu elektriny zo solárnej energie a namerané údaje poskytovať prevádzkovateľovi prenosovej sústavy.

V zmysle navrhovaných prechodných ustanovení je výrobca elektriny povinný pri zariadeniach na výrobu elektriny uvedených do prevádzky pred účinnosťou nového zákona o energetike uviesť spô sob merania vyrobenej elektriny do súladu s novými požiadavkami do 24 mesiacov.

K § 42

V súvislosti s transpozíciou prílohy I bod 2 Smernice 2009/72/ES sa zavádza definícia inteligentného meracieho systému a zároveň sa vymedzuje proces, na základe ktoré ho by mali byť inteligentné meracie systémy zavedené. Ministerstvo vypracuje analýzu za účelom posúdenia, u ktorých kategórií odberateľov je finančne nákladné zavedenie týchto meracích systé mov opodstatnené. Túto analýzu vyhodnotí. V prípade, že ministerstvo uloží povinnosť prevádzkovateľovi sústavy zavies ť inteligentné meracie systémy vo vzťahu k minimálne 80 percent odberných miest konkrétnej kategórii koncových odberateľov elektriny, prevádzkovateľ sústavy bude povinný ich zaviesť do 1. januá ra 2020. Podrobnosti o zavádzaní inteligentných meracích systémov stanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

K § 43

Ustanovenie definuje ochranné pásma, ktoré umožňujú spoľahlivú prevádzku energetického zariadenia a súčasne slúžia na ochranu bezpečnosti, zdravia a života osôb a majetku. Ochrana energetický ch zariadení je v záujme účastníkov trhu s elektrinou, ako aj iných fyzických a právnických osôb, nachádzajúcich sa v blízkosti energetických zariadení.

V porovnaní so súčasným znením zákona sa navrhuje sa spresnenie možnosti zriaďovať stavby v ochrannom pásme elektroenergetického zariadenia po predchádzaj úcom súhlase prevádzkovateľa sústavy. Pojem zriadenie stavby je použitý ako všeobecný pojem, ktorý nie je zákonom upravený; na príslušné ustanovenia stavebného zákona, na ktoré sa pojem zriadenie stavby vzťahuje, odkazuje poznámka pod čiarou. Obdobná úprava sa v súčasnosti uplatňuje v prípade ochranných pásiem plynárenských zariadení.

K § 44

Elektroenergetické zariadenia sú aj stavby líniového charakteru, preto vzhľadom k ich rozsahu môže dochádzať ku križovaniu alebo súbehu s líniovými stavbami iného určenia. Ustanovení m sa sleduje zaistenie bezpečnosti všetkých stýkajúcich sa zariadení líniového charakteru.

K § 45

Predmetné ustanovenie definuje preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia, určuje kto ju financuje, realizuje a ustanovuje jej vlastníka.

Navrhuje sa, aby preložku elektroenergetického zariadenia mohol vykonávať iba prevádzkovateľ sústavy alebo iná oprávnená osoba za podmienok, ktoré určí prevádzkovateľ sústavy.

K § 46

Upravuje sa pojem neoprávneného odberu elektriny. Keďže neoprávnený odber spôsobuje dotknutým subjektom škody, ktorých skutočnú výšku je v praxi často nemožné zistiť, v súlade s doterajšou úpravou sa splnomocňuje ministerstvo, aby spôsob výpočtu škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny upravilo všeobecne záväzným právnym predpisom.

V porovnaní s platným zákonom sa navrhuje úpravy ustanovenia, ktoré jednak precizujú dnešnú úpravu (zúženie vnímania neoprávneného odberu, prič om za neoprávnený odber by mal byť považovaný len odber bez zmluvy a nie v rozpore so zmluvou), a jednak umožňujú prevádzkovateľom sústav efektívne odstraňovať neoprávnené odbery a riziká ich vzniku.

Vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe sa navrhuje, aby porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (pri ktorom sa neskúma, kto plombu porušil) bolo považované za neoprávnený odber elektriny len v prí pade, že meracie zariadenie, na ktorom je porušená plomba nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny.

Navrhuje sa, aby v prípade prvého porušenia zabezpečenia p roti neoprávnenej manipulácii bolo možné uplatniť si nárok na náhradu škody len vo výške stanovenej odberovým diagramom.

K § 47

Navrhuje sa v zákone vymedziť hlavné typy zmlúv na trhu s plynom. V prípadoch niektorých zmlúv takéto základné vymedzenie absentovalo, čo v praxi viedlo k nekonzistentnému použí vaniu pojmov a nejednotnej praxi pri využívaní jednotlivých zmluvných typov.

K § 48

Predmetné ustanovenie upravuje práva a povinnosti výrobcu plynu.

Stanovuje sa povinnosť umožniť plynárenskému podniku alebo oprávnenému odberateľovi plynu prístup do ťažobnej plynárenskej siete v súlade s príslu šnými ustanoveniami plynárenskej smernice Európskej únie. Medzi základné práva výrobcu patrí právo uzatvoriť zmluvu o pripojení ťaž obnej siete k prepravnej alebo distribučnej sieti. Medzi významné povinnosti výrobcu patrí povinnosť uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu a umožniť prevádzkovateľovi prepravnej alebo distribučnej siete inštalá ciu určeného meradla. Upravujú sa taktiež povinnosti výrobcu voči ministerstvu.

K § 49

Upravujú sa práva a povinnosti prevádzkovateľa prepravnej siete v nadväznosti na doterajšiu úpravu v platnom zákone o energetike.

Medzi základné práva prevádzkovateľa patrí právo nakupovať, uskladňovať a predávať plyn účastníkom trhu s plynom na zákonom vymedzené účely, ako aj odmietnuť prístup do siete za taxatí vne vymedzených podmienok. V porovnaní s doterajšou úpravou návrh zákona uvádza, že ide o právo nakupovať, uskladňovať a predávať plyn na zá klade transparentných, nediskriminačných a trhových postupov v súlade s čl. 13 ods. 5 Smernice 2009/73/ES. Navrhuje sa taktiež rozšíriť okruh činností prevádzkovateľa prepravnej siete, pri ktorých plnení má prevádzkovateľ prepravnej siete právo nakupovať , uskladňovať a predávať plyn.

V súvislosti s transpozíciou čl. 13 ods. 1 písm. a) Smernice 2009/73/ES sa vymedzuje účel prevádzkovania prepravnej siete, ktorým je vytvorenie otvoreného trhu s plynom.

Navrhuje sa ustanoviť novú povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete budovať cezhraničné prepojenia, ktorá súvisí s požiadavkami na vybudovanie jednotné ho a likvidného trhu s plynom v nadväznosti na čl. 13 ods. 2 Smernice 2009/73/ES ako aj požiadavkami Nariadenia 994/2010.

Zároveň sa navrhujú legislatívno-technické úpravy s ohľadom na úpravu definícii jednotlivých typov zmlúv.

Vymedzuje sa povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete nakupovať, uskladňovať a predávať plyn na vymedzené účely na základe transparentných, nediskriminačných a trhových postupov v súlade s čl. 13 ods. 5 Smernice 2009/73/ES.

Stanovuje sa povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete vypracovať každoročne 10-ročný plán rozvoja sústavy a predkladať ho ministerstvu a úradu.

Upravujú sa zároveň niektoré povinnosti prevádzkovateľa prepravnej siete v nadväznosti na novú úpravu krízovej situácie v plynárenstve.

Návrh ďalej transponuje čl. 3 ods. 6 Smernice 2009/73/ES v súvislosti s povinnosťou prevádzkovateľa siete umožniť zmenu dodávateľa do 3 týždňov. V zmysle poslednej vety člá nku 3 ods. 3 v spojení s bodom 1 písm. h) Prílohy I Smernice 2009/73/ES nemožno za poskytnutie údajov účtovať žiadne poplatky minimálne odberateľovi plynu v domácnosti.

Ustanovenie v rámci transpozície čl. 3 ods. 6 Smernice 2009/73/ES definuje právo odberateľa na údaje o spotrebe, ktoré musia byť poskytované nediskriminačným spôsobom, pokiaľ ide o náklady, úsilie alebo č as.

Podľa Prílohy I bodu 1 písm. h) Smernice 2009/73/ES určuje formát údajov a postup pre dodávateľov a spotrebiteľov na získanie prístupu k údajom členský štát. Navrhuje sa formát údajov a postup na ich z ískanie upraviť všeobecne záväzným predpisom, ktorý vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 12 Smernice sa zavádza povinnosť prevádzkovateľa informovať odberateľov o zverejnení materiálov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie a uverejnený ch ministerstvom.

Navrhovaným ustanovením sa ďalej transponuje nové znenie čl. 13 ods. 1 písm. a) Smernice 2009/73/ES a stanovuje povinnosť zabezpečiť zdroje na plnenie povinností prevádzkovateľa prepravnej siet e.

V nadväznosti na požiadavky nariadenia č. 994/2010 sa stanovuje povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete predložiť úradu návrh kapacity spätného toku alebo žiadosť o vyňatie z povinnosti umožniť obojsmernú kapacitu podľa nariadenia č. 994/2010 aj v prípade, ak o to požiada ministerstvo. Ministerstvo požiada o predloženie takéhoto návrhu na základe žiadosti iného členského štátu Európskej ú nie v zmysle čl. 6 ods. 6 nariadenia č. 994/2010. V ostatných prípadoch vyplýva povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete predkladať príslušný návrh resp. žiadosť z priamo uplatniteľného č l. 7 nariadenia č. 994/2010.

V súvislosti s nariadením č. 994/2010 sa taktiež stanovuje povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete zabezpečiť na žiadosť úradu testovanie trhu (tzv. open season) v prípade investícií, ktoré sa vyž adujú na splnenie štandardu infraštruktúry.

V porovnaní s platnou úpravou sa navrhuje vypustiť povinnosť vypracovať program súladu. V prípade vlastníckeho oddelenia nie je vypracúvanie programu súladu ďalej odôvodnené. V prípade realizácie modelu nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete je požiadavka vypracovať program súladu podrobne upravená v § 56 návrhu zákona.

Osobitným spôsobom sa navrhuje upraviť otázka pripojenia odberných plynových zariadení do prepravnej siete v záujme zabezpečenia efektívneho využitia existujúcich distribučných kapacít v nadväznosti na účel čl. 4 ods. 4 Smernice 2009/73/ES.

Stanovuje sa všeobecne povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete mať rozhodnutie o certifikácii vydávané ú radom podľa zákona o regulácii v sieťových odvetví. V prípade, že prevádzkovateľ prepravnej siete podá návrh na začatie prvého konania o certifikácii v lehote vyžadovanej zákonom o regulácii v sieťových odvetviach, uvedené ustanovenie sa použije až odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu vydaného v konaní o certifikácii.

K § 50

Ustanovenie upravuje vlastnícke oddelenie prevádzkovateľa prepravnej siete. V zmysle požiadaviek Smernice 2009/73/ES nesmie právna úprava členského štátu bráni ť realizácii modelu vlastníckeho oddelenia prevádzkovateľa prepravnej siete (tzv. OU model), a to ani v prípade, ak členský štát umožní realizáciu iného modelu oddelenia prevádzkovateľ a prepravnej siete (model nezávislého prevádzkovateľa systému – ISO model alebo model nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete – ITO model).

Ustanovenia o vlastníckom oddelení prevádzkovateľa prepravnej siete sa použijú len v prípade, že sa vertikálne integrovaný plynárenský podnik rozhodne realizovať vlastnícke oddelenie prevádzkovateľa prepravnej siete.

Návrh vzhľadom na uvedené vychádza z transpozície článku 9 Smernice 2009/73/ES o vlastníckom oddelení. Navrhuje sa vymedziť povinnosť vlastníka prepravnej siete konať ako prevádzkovateľ prepravnej siete, vymedziť nezávislosť prevádzkovateľa prepravnej siete a rozsah podmienok, ktoré musí spĺňať prevádzkovateľ prepravnej siete, ktorý nie je súčasťou vertikálne integrovaného podniku.

Postup a spôsob zabezpečenia nezávislosti prevádzkovateľa prepravnej siete podľa odsekov 1 až 7 § 50 alebo podľa § 51 až 60 určí na návrh ministerstva vláda.

K § 51

V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/73/ES návrh upravuje otázky súvisiace s právnou formou, organizáciou a riadením nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete. Na prevádzkovateľa prepravnej siete sa vzťahuje ustanovenia Obchodného zákonníka s odchýlkami upraven ými v § 50 až 58 návrhu zákona. Návrh zákona uvádza osobitné náležitosti stanov prevádzkovateľa prepravnej siete.

K § 52

V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/73/ES návrh upravuje postup vymenúvania a odvolávania štatutarného orgánu resp. členov štatutárneho orgánu.

K § 53

Návrh upravuje požiadavky na nezávislosť štatutárneho orgánu, členov štatutárneho orgánu a zamestnancov nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete v súlade so Smernicou 2009/73/ES.

K § 54

Navrhuje sa stanoviť povinnosť prevádzkovateľa prepravnej siete zriadiť stanovami dozornú komisiu ako osobitný orgán prevádzkovateľa prepravnej siete s pôsobnos ťou zodpovedajúcou požiadavkam Smernice 2009/73/ES. Pôsobnosť iných orgánov spoločnosti v zmysle Obchodného zákonníka tým nie je dotknutá, ak zákon o energetike neustanovuje inak.

Dozorným orgánom v zmysle smernice nemôže byť pri ITO modeli valné zhromaždenie. Na valnom zhromaždení spoločnosti sa totiž zúčastňujú jej akcionári (resp. zástupcovia akcionárov), na ktorých z vecného hľadiska nemožno vztiahnuť požiadavky čl. 20 ods. 3 Smernice 2009/73/ES na členov dozorného orgánu.

Konkrétne, v zmysle smernice (čl. 20 ods. 3) sa na polovicu mínus jedného člena dozorného orgánu vzťahujú požiadavky čl. 19 ods. 2 prvý pododsek a článok 19 ods. 3 až 7. Na všetkých členov dozorné ho orgánu sa navyše vzťahuje čl. 19 ods. 2 druhý pododsek písm. b), podľa ktorého má regulátor právo vetovať predčasné ukončenie funkčného obdobia, ak existujú pochybnosti v súvislosti s dô vodmi tohto predčasného ukončenia.

K § 55 a 56

Navrhované ustanovenie v nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/73/ES vymedzuje povinnosti nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete, spolu s pravidlami týkajúcimi sa schopnosti nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete plniť tieto povinnosti s použitím primárne vlastných zdrojov. Navrhované znenie § 54 ods. 1 písm. h) neustanovuje povinnosť nezávislého prevádzkovateľ a prepravnej siete zabezpečovať činnosti, ktoré priamo nesúvisia s fungovaním podniku prevádzkovateľa prepravnej siete, ako napríklad upratovacie služby alebo strážne služby.

Podrobnejšie sa taktiež ustanovujú podmienky, za akých môže prevádzkovateľ prepravnej siete a ostatné časti vertikálne integrovaného podniku využívať rovnaké štandardné softvérové riešenia s cieľom zabezpečiť primeranosť aplikácie pravidiel týkajúcich sa používania rovnakých systémov informačných technológií. Podrobnejšie sú upravené taktiež pravidlá týkajúce sa využí vania zariadení informačných technológií s cieľom neznemožniť využívanie štandardných služieb dátových centier poskytovaných tretími stranami, pri ktorých nehrozí riziko poruš enia pravidiel informačného oddelenia.

V súlade s účelom smerníc sa taktiež upravuje právo audítora vertikálne integrovaného podniku nahliadnuť do účtovníctva prevádzkovateľa prepravnej siete v rozsahu potrebnom na overenie konsolidovanej ú čtovnej závierky; navrhovaná úprava zabezpečuje možnosť účtovnej konsolidácie vertikálne integrovaného podniku za súčasného rešpektovania cieľov sledovaných smernicami.

K § 57

V záujme zabezpečiť skutočnú nezávislosť prevádzkovateľa prepravnej siete od ostatných častí vertikálne integrovaného podniku návrh zákona v sú lade s požiadavkami Smernice 2009/73/ES upravuje podrobné pravidlá zabezpečujúce nezávislé správanie sa prevádzkovateľ a prepravnej siete. Ustanovenie taktiež v záujme umožnenia účinného sledovania vzťahov medzi prevádzkovateľom prepravnej siete a ostatnými členmi vertikálne integrovaného podniku upravuje povinnosti týkajú ce sa poskytovania relevantných údajov a dokumentov úradu.

K § 58

Návrh ustanovenia obsahuje úpravu otázok súvisiacich s vypracúvaním a monitorovaním programu súladu a postavením osoby povinnej zabezpečiť súlad (tzv. compliance officer) a to v súlade s detailnými požiadavkami Smernice 2009/73/ES.

K § 59

V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/73/ES návrh ustanovenia upravuje postup prípravy, prijímania a monitorovania desaťročného plánu rozvoja siete, spolu s prá vomocami úradu nariadiť zmeny desaťročného plánu rozvoja siete a zabezpečiť realizáciu plánovaných investícií.

K § 60

Návrh upravuje osobitné pravidlá pre pripojenie nových zásobníkov, zariadení na skvapalňovanie plynu a odberných plynových zariadení odberateľov plynu mimo dom ácnosti. Vyžaduje sa najmä prijatie transparentných a účinných postupov na nediskriminačné pripojenie uvedených zariadení. Zároveň sa ukladá povinnosť prevádzkovateľovi prepravnej siete pripojiť uvedené zariadenia aj v prípade, že pripojenie vyvolá potrebu zvýšenia prepravnej kapacity.

K § 61

Smernica len veľmi rámcovo upravuje právomoc úradu zveriť prevádzku prepravnej siete nezávislému prevádzkovateľovi siete s súlade s požiadavkami ISO modelu v prípade závažného dlhodobého porušovania povinností nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete. Z tohto dôvodu je potrebné podrobnejšie upraviť mechanizmus, na základe ktorého dôjde k realizá cii ISO modelu v zmysle príslušného rozhodnutia úradu. Keďže základnými aspektmi ISO modelu sú oddelenie vlastníka prepravnej siete, výber vhodného kandidáta na prevádzkovateľ a prepravnej siete zo strany vlastníka prepravnej siete a zmluvná úprava vzťahov medzi vlastníkom a prevádzkovateľom prepravnej siete, je vhodné naviazať na príslušné rozhodnutie úradu povinnosť vertiká lne integrovaného podniku zabezpečiť realizáciu týchto krokov v rámci 6-mesačného prechodného obdobia.

K § 62

Navrhuje sa úprava požiadaviek na oddelenie vlastníka prepravnej siete v súlade s požiadavkami Smernice 2009/73/ES.

K § 63

V súlade so smernicou obsahuje ustanovenie návrh úpravy osobitných práv a povinností vlastníka a prevádzkovateľa prepravnej siete pri ISO modeli.

K § 64

Návrh upravuje podobne ako pri prevádzkovateľovi prepravnej siete aj práva a povinnosti prevádzkovateľov distribučnej siete vrátane povinnosti prístupu k sieti, k akumulácii a k podporným službá m, ako aj povinnosti zabezpečovať vyvažovanie siete.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa navrhuje rozšíriť právo prevádzkovateľa distribučnej siete obmedziť alebo prerušiť distribúciu plynu aj v prí pade opakovaného neumožnenia prístupu k plynárenským zariadeniam nachádzajúcim sa na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti a taktiež v prípade zápornej revíznej správy odberného plynové ho zariadenia.

Spresňuje sa zároveň vymedzenie povinností prevádzkovateľa distribučnej sústavy vzhľadom na znenie čl. 25 ods. 1 Smernice 2009/73/ES, najmä povinnosť prevá dzkovať sieť s náležitým ohľadom na životné prostredie a energetickú účinnosť a povinnosť zabezpečiť rozvoj siete, pri zohľadnení daných ekonomický ch podmienok, tak, aby kapacita siete dlhodobo zodpovedala odôvodneným požiadavkám účastníkov trhu na prístup do distribučnej siete a distribúciu plynu. Navrhuje sa taktiež výslovne stanoviť povinnosť prevá dzkovať distribučnú sieť hospodárne.

Navrhuje sa stanoviť povinnosť predkladať ministerstvu správu o plnení plánu rozvoja distribučnej siete.

Navrhuje sa rozšíriť povinnosti prevádzkovateľa distribučnej siete v súlade s požiadavkami Smernice 2009/73/ES, ktoré sa týkajú zmeny dodávateľa, prístupu do siete a poskytovania informácií odberateľ om; postup pri evidencii zraniteľných zákazníkov a postup prevádzkovateľa distribučnej siete pri zavádzaní inteligentných meracích systémov.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 6 Smernice 2009/73/ES sa stanovuje povinnosť prevádzkovateľa siete umožniť zmenu dodávateľa do 3 týždňov. V zmysle poslednej vety článku 3 ods. 3 v spojení s bodom 1 písm. h) Prílohy I Smernice 2009/73/ES nemožno za poskytnutie údajov účtovať žiadne poplatky minimálne odberateľovi elektriny v domácnosti.

Ustanovenie v rámci transpozície čl. 3 ods. 3 Smernice 2009/73/ES definuje právo odberateľa na údaje o spotrebe, ktoré musia byť poskytované nediskriminačným spôsobom, pokiaľ ide o náklady, úsilie alebo č as.

Podľa Prílohy I bodu 1 písm. h) určuje formát údajov a postup pre dodávateľov a spotrebiteľov na získanie prístupu k údajom členský štát. Navrhuje sa formát údajov a postup na ich získanie upravi ť všeobecne záväzným predpisom, ktorý vydá Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3 ods. 12 Smernice 2009/73/ES sa zavádza povinnosť prevádzkovateľa informovať odberateľov o zverejnení materiálov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie a uverejnený ch ministerstvom.

V súvislosti s transpozíciou čl. 3. ods. 3 Smernice č. 2009/73/ES sa zavádza povinnosť viesť evidenciu zraniteľných odberateľov. Vymedzujú sa zároveň osobitné povinnosti prevádzkovateľa distribuč nej siete vo vzťahu k zraniteľným odberateľom.

Zavádza sa nová povinnosť prevádzkovateľa inštalovať inteligentné meracie systémy (transpozícia prílohy I bod 2 Smernice 2009/73/ES).

Upravujú sa taktiež niektoré povinnosti v súvislosti s novou úpravou krízovej situácie v plynárenstve.

Spresňujú sa povinnosti týkajúce sa vypracovania a zverejňovania výročnej správy o plnení opatrení prijatých v programe súladu v nadväznosti na znenie čl. 26 ods. 2 pí sm. d) Smernice 2009/73/ES. Zároveň sa stanovuje zodpovednosť prevádzkovateľa distribučnej siete za riadne plnenie úloh osoby povinnej zabezpečiť súlad.

V záujme účinného priebežného monitorovania vzťahov medzi vertikálne integrovaným podnikom a prevádzkovateľom distribučnej siete, ktorý je jeho súčasťou, s cieľom zabezpečiť skutočné funkčné oddelenie takéhoto prevádzkovateľa distribučnej siete (vrátane dôsledného informačného oddelenia v súlade s § 90 návrhu zákona) a vylúč enie existencie krížových dotácií, je nevyhnutné stanoviť povinnosť prevádzkovateľa distribučnej siete predkladať úradu v rámci stanovenej lehoty všetky zmluvy uzatvárané medzi týmito subjektmi. V zmysle navrhovaných prechodných ustanovení sa povinnosť predložiť takéto zmluvy úradu vzťahuje aj na zmluvy, ktoré sú platné a účinné ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona, a to v lehote 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona.

Z dôvodu aplikačnej praxe sa navrhuje, aby prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý poskytuje služby pre viac ako 100 000 pripojených odberateľov plynu, bol povinný na základe ž iadosti prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý poskytuje služby pre menej ako 100 000 pripojených odberateľov plynu alebo na základe žiadosti vlastníka plynárenského zariadenia, odkúpiť distribučnú sieť, ktorá bola postavená po ú činnosti tohto zákona, za regulovanú cenu určenú úradom. Ak predávajúci prevádzkovateľ distribučnej siete nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa plynárenské zariadenie nachádza, k predaju distribučnej siete je potrebný súhlas vlastníka pozemku. Prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý poskytuje služ by pre viac ako 100 000 pripojených odberateľov môže na výkup distribučných sietí v jednom kalendá rnom roku použiť prostriedky, ktorých maximálna výška nesmie presiahnuť 50% z ročnej hodnoty súčtu úradom určenej výšky primeraného zisku a úradom povolených plánovaných investícií.

K § 65

Ak je prevádzkovateľ distribučnej siete súčasťou vertikálne integrovaného podniku, musí byť nezávislý z hľadiska svojej právnej formy, organizácie a rozhodovania od iných činností, ktoré sa net ýkajú distribúcie plynu. To neplatí pre integrované plynárenské podniky, ktoré poskytujú služby pre menej než 100 000 pripojených odberateľov.

Právne oddelenie neznamená zmenu vlastníctva majetku, ani nebráni tomu, aby boli podobné alebo rovnaké podmienky zamestnanosti uplatňované v celej skupine vertikálne integrovaných podnikov. Je však potrebné zabezpeči ť nediskriminačný charakter rozhodovacieho procesu pomocou organizačných opatrení týkajúcich sa nezávislosti osôb s rozhodovacími právomocami prevádzkovateľa prepravnej siete.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa v nadväznosti na čl. 26 ods. 2 písm. c) druhá veta Smernice 2009/73/ES výslovne stanovuje povinnosť prevádzkovateľ a distribučnej siete disponovať zdrojmi vrátane ľudských, technických, materiálnych a finančných, ktoré sú potrebné na účely prevádzkovania, údržby a rozvoja distribučnej siete. V tejto sú vislosti je dôležitá najmä otázka zabezpečenia skutočne nezávislých rozhodovacích práv prevádzkovateľa distribučnej siete ohľadom rozsahu a spôsobu využitia potrebných zdrojov za účelom zabezpe čenia uvedených činností vrátane skutočne nezávislého prístupu prevádzkovateľa distribučnej siete k týmto zdrojom. Priebežnú kontrolu nad dodržiavaním tejto povinnosti bude zabezpečovať Ú rad pre reguláciu sieťových odvetví.

Spresňuje sa nejasné ustanovenie týkajúce sa nezávislosti osôb zodpovedných za riadenie distribučnej siete. Nestačí zabezpečiť nezávislosť osôb zodpovedných za riadenie distribuč nej siete od zodpovednosti za riadenie iných činností nesúvisiacich od iných činností nesúvisiacich s distribúciou plynu. Osoby zodpovedné za riadenie distribučnej siete (t.j. členovia štatutárneho orgá nu a vrcholový manažment prevádzkovateľa distribučnej siete) musia mať vytvorené podmienky (vrátane systému odmeňovania, pravidiel ich vymenúvania a odvolávania a pravidiel o konflikte záujmov), ktoré zabezpe čia ich nezávislosť od záujmov iných častí integrovaného podniku a vylúčia možnosť ovplyvňovania ich rozhodovania zo strany iných častí integrovaného podniku nad rozsah, ktorý zákon pripúš ťa v záujme ochrany práva na majetok integrovaného podniku. V tejto súvislosti sa navrhuje výslovne upraviť zákaz majetkovej účasti a prijímania akýchkoľvek finančných plnení osoby zodpovednej za riadenie distribučnej siete od ostatných častí integrovaného podniku. Odmeňovanie týchto osôb môže závisieť len od hospodárskych výsledkov prevádzkovateľa distribučnej siete.

Navrhuje sa podrobná úprava postavenia a úloh osôb povinných zabezpečiť súlad ('compliance officer' ) u prevádzkovateľov distribučnej siete v nadväznosti na čl. 26 ods. 2 Smernice 2009/73/ES. Povinnosť takejto osoby zahàňa aj bezodkladné oznamovanie závažných porušení programu súladu úradu.

V záujme zabezpečenia skutočnej nezávislosti osoby povinnej zabezpečiť súlad sa navrhuje zaviesť viaceré mechanizmy, ktoré by mali zabrániť vzniku konfliktu záujmov, ktorý by prípadne mohol vyplývať zo zmluvného vzťahu medzi prevádzkovateľom distribučnej siete a osobou povinnou zabezpečiť súlad. Osobitné záruky nezávislosti sú nevyhnutné v prípadoch, kedy je osoba povinná zabezpečiť súlad zamestnancom prevádzkovateľa distribučnej siete.

Definuje sa povinnosť vertikálne integrovaného podniku konať takým spôsobom, aby pri nedochádzalo k zámene dodávateľa plynu alebo výrobcu plynu s prevádzkovateľom distribučnej siete (č l. 26 ods. 3 Smernice 2009/73/ES).

K § 66

Predmetné ustanovenie upravuje zriadenie ako aj úlohy plynárenského dispečingu, pričom držiteľa povolenia na distribúciu plynu povinného zabezpečiť úlohy dispečerského riadenia prepojených distribučný ch sietí prostredníctvom tohto dispečingu určuje rozhodnutím ministerstvo.

Plynárenský dispečing okrem iného spracúva na základe bilancií od účastníkov trhu ako i na základe vlastných analýz celkovú ročnú bilanciu prepojenej plynárenskej sústavy s vý nimkou prepravnej siete a predkladá ju ministerstvu a úradu. Spracováva štatistiku oprávnených odberateľov, ktorí zmenili dodávateľa plynu.

Plynárenský dispečing má významnú úlohu v súvislosti s krízovou situáciou v plynárenstve a s opatreniami na ich riešenie, ako aj opatreniami pri č innostiach bezprostredne zamedzujúcich vznikom krízovej situácie. Vyhlasuje a odvoláva krízovú situáciu v plynárenstve a jej úroveň v zmysle nariadenia č . 994/2010. Vyhlasuje a odvoláva obmedzujúce opatrenia, určuje opatrenia zamerané na odstránenie krízovej situácie v plynárenstve a riadi prepojenú plynárenskú sústavu pri krízovej situácii. V porovnaní so súčasnou úpravou sa stanovuje povinnosť predkladať ministerstvu za každý deň výpočet tzv. štandardu infraštruktúry N-1 v zmysle nariadenia č . 994/2010.

Ustanovuje sa, že plynárenský dispečing má nielen právo vyžadovať od účastníkov trhu s plynom pripojených na distribučnú sieť informácie potrebné na plnenie svojich úloh, ale aj účastník trhu s plynom je vyžadované informácie povinný poskytnúť.

V porovnaní s platným zákonom sa stanovuje povinnosť plynárenského dispečingu riadiť sa pokynmi ministerstva v prípade plnenia úloh týkajúcich riešenia krí zovej situácie v plynárenstve a to vzhľadom na úlohy ministerstva ako zodpovedného orgánu v zmysle nariadenia č. 994/2010.

V súlade s doterajšou úpravou sa stanovuje, že prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorý neplní úlohy plynárenského dispečingu, môže zabezpečiť plnenie úloh dispečerského riadenia prostrední ctvom už zriadeného plynárenského dispečingu, pokiaľ mu to umožňujú technické podmienky. V prípade, ak technické podmienky toto neumožňujú , bude si povinný zriadiť vlastný dispečing.

K § 67

Ustanovenie definuje práva a povinnosti prevádzkovateľa zásobníka plynu v súlade s doterajšou koncepciou právnej ú pravy. Medzi osobitne dôležité oprávnenia prevádzkovateľa zásobníka patrí právo odmietnuť prístup do zásobníka z taxatívne vymedzených dôvodov a oprávnenie obmedziť alebo prerušiť uskladň ovanie plynu po nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnom rozsahu. Dôležitou skutočnosťou z hľadiska fungovania trhu a účinného prístupu do sietí je stanovenie povinnosti umožniť dohodnutý prístup k zásobníkom vrátane prístupu k podporným službám.

Ustanovuje sa oprávnenie prevádzkovateľa zásobníka nakupovať plyn potrebný na krytie vlastných strát alebo pre vlastnú spotrebu alebo na technologické účely.

V záujme riadneho výkonu kompetencií ministerstva je nevyhnutné, aby toto disponovalo údajmi zo zmlúv o uskladňovaní plynu, a to štvrťročne aktualizované, resp. v prípade zmeny bezodkladne.

Ustanovuje sa, že prevádzkovateľ zásobníka v prípade stavu núdze je povinný na zá klade rozhodnutia ministerstva bezodkladne prerušiť ťažbu plynu zo zásobníka pre tých účastníkov trhu s plynom, ktorí uskladňujú plyn pre odberateľov mimo vymedzeného územia Slovenskej republiky. Po odvolen í stavu núdze prevádzkovateľ zásobníka má povinnosť bezodkladne obnoviť ťažbu plynu zo zásobníka. V porovnaní s platným zákonom a v nadväznosti na po žiadavky nariadenia č. 994/2010 sa stanovuje, že táto povinnosť sa uplatňuje v prípade potreby zaistiť technickú bezpečnosť siete na vymedzenom území. Zároveň sa vypúšťa prá vomoc ministerstva rozhodnúť o uložení tejto povinnosti z vlastného podnetu s prihliadnutím na skutočnosť, že ministerstvo nedisponuje potrebnými informáciami o technickej bezpečnosti plynárenských zariaden í. Ministerstvo bude rozhodovať na návrh prevádzkovateľa distribučnej siete, ktorý na základe rozhodnutia ministerstva plní úlohy plynárenského dispečingu na vymedzenom území.

V porovnaní so súčasnou úpravou sa v súlade s čl. 13 ods. 1 písm. a) Smernice 2009/73/ES navrhuje výslovne upraviť povinnosť prevá dzkovať zásobník v záujme vytvorenia otvoreného trhu s plynom a zabezpečiť primerané zdroje na plnenie povinností prevádzkovateľa zásobníka..

V súlade s čl. 33 ods. 1 Smernice 2009/73/ES sa zároveň stanovuje povinnosť zverejňovať informáciu o uplatňovaní regulovaného prístupu alebo dohodnuté ho prístup k zásobníku.

Doplnenie ustanovenia v nadväznosti na novú úpravu zaistenia bezpečnosti dodávok plynu vyplývajúcu z Nariadenia 994/2010.

K § 68

Navrhovaná právna úprava v súlade s doterajšou koncepciou vymedzuje pojem prevádzkovateľa kombinovanej siete. Zákon umožňuje v sú lade so Smernicou 2009/73/ES prevádzkovať prepravnú sieť, distribučné siete a zásobníky alebo niektoré z týchto sietí prostredníctvom spoločného prevá dzkovateľa týchto sietí. Prevádzkovateľ kombinovanej siete má rovnaké práva a povinnosti ako prevádzkovateľ prepravnej, distribučnej siete a prevádzkovateľ zásobníka, ale v priamej závislosti od kombin ácie siete.

K § 69

Taxatívne sa vymedzujú práva dodávateľa plynu spôsobom, ktorý vychádza z doterajšej úpravy. Dôležitou je skutočnosť, že dodávateľ plynu má právo prístupu na základe transparentných a nediskriminačných podmienok do prepravnej siete, distribučný ch sietí, ťažobných plynovodných sietí a zásobníkov spôsobom stanoveným v zákone.

V súvislosti s novo vymedzenou koncepciou univerzálnej služby sa definujú povinností dodávateľa plynu a spresňujú niektoré ustanovenia. Stanovuje sa kontrakta čná povinnosť dodávateľ plynu spočívajúca v uzavretí zmluvy o združenej dodávke plynu na vymedzenom území (ktoré z obsahového hľadiska zodpovedá požiadavkám podľa § 24 ods. 1 zákona) s každým odberateľom plynu v domácnosti, ktorý o to požiada a splní obchodné podmienky dodávateľa plynu, za podmienky, že je k dispozícii dostatočná prepravná, distribučná a uskladňovacia kapacita a dostatočné množstvo plynu.

Stanovuje sa povinnosť informovať domácnosti o možnosti uzatvoriť zmluvu o združenej dodávke elektriny, ktorou sa poskytuje univerzálna služba.

V záujme zabezpečenia vysokého stupňa ochrany spotrebiteľa a transparentnosti zmluvných podmienok v zmysle čl. 3 ods. 3 Smernice 2009/73/ES sa navrhuje osobitná úprava týkajúca sa vypracovania a monitorovania primeranosti obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby. V zmysle návrhu je dodávateľ plynu povinný vypracovať takéto obchodné podmienky, pričom tieto musia spĺňať požiadavky v zmysle všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/73/ES sa osobitne stanovuje, že obchodné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne (t.j. požiadavka týkajúca sa zrozumiteľnosti jazyka použitého v obchodných podmienkach z pohľadu odberateľa plynu v domácnosti) a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré neprimeraným spôsobom s ťažujú alebo znemožňujú výkon práv odberateľa plynu v domácnosti (napr. neprimerane krátke lehoty na uplatnenie práv odberateľa plynu v domácnosti alebo neodôvodnené formálne požiadavky na komunik áciu medzi dodávateľom plynu a odberateľom plynu v domácnosti).

Navrhuje sa zaviesť taktiež mechanizmus ex post kontroly obchodných podmienok poskytovania univerzálnej služby zo strany úradu (ex post kontrola nebude predstavovať administratívnu prekážku vstupu dodávateľov na trhu dodávok plynu odberateľom plynu v domácnosti). V rámci tohto mechanizmu je dodávateľ plynu povinný predkladať úradu obchodné podmienky a každú ich zmenu najneskôr v deň nadobudnutia ich platnosti. Ú rad je oprávnený požiadať dodávateľa o zmenu obchodných podmienok, ak obchodné podmienky nespĺňajú zákonom stanovené požiadavky na ich obsah alebo ak má úrad dôvodné podozrenie, že dodávateľ plynu uplatňuje obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby neprimeraným alebo diskriminačným spôsobom (obdobnú právomoc úradu, t.j. právomoc úradu vyžadovať zmenu podmienok, ak sa uplatňujú neprimeraným alebo diskriminačným spôsobom, upravujú smernice vo vzťahu k prevádzkovateľom sústav a sietí v prípade prístupu do sústavy alebo siete). Dodávateľ plynu je povinný predložiť ú radu do 30 dní návrh zmeny obchodných podmienok v rozsahu vyžadovanom úradom. Ak si úrad nevyžiada úpravu návrhu zmeny obchodných podmienok, dodávateľ zmení obchodné podmienky do 40 dní (lehota 40 dní zoh ľadňuje povinnosť zverejniť každú zmenu obchodných podmienok na webovom sídle dodávateľa plynu najmenej 30 dní pred účinnosťou tejto zmeny).

Z dô vodu aplikácie zákona v praxi sa navrhuje, aby dodávateľ plynu vypracoval obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby a predložil ich a každú ich zmenu na schválenie úradu najneskôr 30 dní pred dňom nadobudnutia ich platnosti, pričom obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby musia spĺňať požiadavky ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvá ch, musia obsahovať spôsob predaja plynu a reklamačný poriadok, musia byť formulované jasne a zrozumiteľne a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré neprimeraným spôsobom sťažujú alebo znemožňujú výkon práv odberateľa plynu v domácnosti.

V zmysle navrhovaných prechodných ustanovení je dodávateľ plynu, ktorý poskytuje univerzálnu službu, povinný predložiť úradu obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona.

Stanovuje sa taktiež povinnosť dodávateľa zverejňovať obchodné podmienky poskytovania univerzálnej služby a každú ich zmenu na jeho webovom sídle a taktiež zverejniť každú zmenu obchodný ch podmienok najmenej 30 dní pred účinnosťou takejto zmeny.

V nadväznosti na úpravu práv odberateľa plynu v domácnosti na informácie podľa § 24 zákona o energetike sa výslovne stanovujú povinnosti dodávateľa plynu tieto informácie poskytnúť .

V rámci transpozície čl. 3 ods. 12 Smernice 2009/73/ES sa zavádza povinnosť dodávateľa informovať odberateľov o zverejnení materiálov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie a uverejnen ých ministerstvom.

Zakotvuje sa povinnosť umožniť odberateľovi bezplatnú zmenu dodávateľa plynu .

Vymedzujú sa povinnosti uchovávať údaje o obchodoch s plynom na veľkoobchodnej úrovni, ktoré majú v zmysle Smernice 2009/73/ES zahàňať podrobné informácie o takých charakteristikách príslušný ch transakcií, ako je napr. dĺžka trvania, pravidlá dodávky a vyrovnania, množstvo, dátumy a časy realizácie a ceny transakcií a spôsoby identifikácie príslušných veľkoobchodných odberateľov, a uvá dzať aj podrobné informácie o všetkých nesplnených zmluvách o dodávke plynu a derivátoch plynu. Podrobnosti o rozsahu uchovávaných údajov stanoví vo vzťahu k spotovým obchodom s plynom všeobecne záv äzný právny predpis, ktorý vydá úrad. Vo vzťahu k derivátovým obchodom stanoví rozsah uchovávaných údajov v zmysle čl. 44 ods. 4 a 5 Smernice 2009/73/ES Komisia.

Upravujú sa povinnosti dodávateľa plynu poskytnúť odberateľom plynu informácie týkajúce skladby ceny za dodávku plynu, ako tiež povinnosť poskytovať pre prevá dzkovateľa siete, ktorej je užívateľom, údaje o odberateľoch, potrebné na uzavretie zmluvy o dodávke plynu.

Povinnosť dodržiavať štandard bezpečnosti dodávok sa navrhuje ustanoviť pre dodávateľa plynu. Nedodržanie povinnosti u konkrétnych účastníkov trhu s plynom bude podľa návrhu zákona sankcionované Š tátnou energetickou inšpekciou.

Navrhuje sa vypustenie ods. 3 z dôvodu riešenia problematiky univerzálnej služby iným spôsobom.

V súvislosti s novou úpravou krízovej situácie v plynárenstve s spresňujú niektoré povinnosti dodávateľa plynu.

K § 70

Určujú sa práva a povinnosti oprávneného odberateľa plynu. Navrhuje sa úprava ustanovenia, ktor ým sa vymedzí právo odberateľa na uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu a povinnosť dodávateľa odôvodniť odmietnutie uzatvorenia zmluvy.

V porovnaní s doterajšou úpravou ustanovenie vymedzuje právo na bezplatnú priradenie odberného miesta k novému dodávateľovi plynu do 3 týždňov v súlade s č l. 3 ods. 6 Smernice 2009/73/ES. Stanovuje sa taktiež právo na bezplatné získanie meraných údajov o spotrebe (v zmysle poslednej vety článku 3 ods. 3 v spojení s bodom 1 písm. h) Prílohy I Smernice 2009/73/ES nemož no za poskytnutie údajov účtovať žiadne poplatky minimálne odberateľovi plynu v domácnosti). Podľa Prílohy I bodu 1 písm. h) 2009/73/ES určuje formát ú dajov a postup pre dodávateľov a spotrebiteľov na získanie prístupu k údajom členský štát. Navrhuje sa formát údajov a postup na ich získanie upraviť všeobecne záväzným predpisom, ktorý vydá Ú rad pre reguláciu sieťových odvetví.

K § 71

Určujú sa práva a povinnosti odberateľov plynu v domácnosti.

Vymedzuje sa právo odberateľa plynu v domácnosti na univerzálnu službu v zmysle § 24.

V porovnaní s doterajšou úpravou sa povinnosti vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, do ktorej sa zabezpečuje dodávka plynu, upravujú v ustanoveniach o technických zariadeniach. V tejto súvislosti sa povinnosti, ktoré sa pôvodne vzťahovali len na vlastníka dotknutej nehnuteľnosti, rozširujú aj na osoby, ktoré sú oprávnené užívať alebo spravovať plynové zariadenie, prostredníctvom ktorého sú pripojení koncoví odberatelia plynu k distribučnej sieti a na vlastníka nehnuteľ nosti, do ktorej je dodávaný plyn.

K § 72

Ustanovením sa navrhuje upraviť výstavba, prevádzkovanie a kontrola odberných plynových zariadení, ktoré si stavia odberateľ na vlastné náklady. Dochádza k spresneniu používaných pojmov.

K § 73

Ustanovením sa upravujú podmienky vybudovania a pripojenia odberného plynového zariadenia. Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontroly odberného plynové ho zariadenia a určeného meradla.

K § 74

Návrh zákona ukladá prevádzkovateľovi prepravnej siete povinnosť zabezpečiť prístup do siete každému, kto spĺňa podmienky stanoven é týmto zákonom transparentným a nediskriminačným spôsobom. Prístup iného dodávateľa do prepravnej siete je možné odmietnuť len z taxativne vymedzených dôvodov. Uvedené ustanovenie návrhu zá kona sa týka osobitne dodávateľov, ktorí majú uzavreté zmluvy typu 'take or pay', teda zmluvy o dodávke plynu s pevne dohodnutým objemom dodávky a s povinnos ťou zaplatiť bez ohľadu na odobraté množstvo plynu. Návrh zákona umožňuje požiadať regulátora – Úrad pre reguláciu sie ťových odvetví - o povolenie dočasnej výnimky z povinnosti zabezpečiť prevádzkovateľovi prepravnej siete prístup iného dodávateľa do prepravnej siete. Táto žiadosť sa môže týkať aj prevádzkovateľa distribučnej siete a prevádzkovateľa zásobníka. Ná vrh zákona ustanovuje výpočet skutočností, na ktoré regulátor pri posudzovaní žiadosti dodávateľa plynu povinný prihliadať a náležitosti jeho rozhodnutia.

K § 75

Zavádza sa pojem nového významného plynárenského zariadenia a navrhujú sa stanoviť podmienky pre udelenie výnimky z povinnosti zabezpečiť prístup tretích strán do siete a zásobníka pre nové významn é plynárenské zariadenia, alebo zrekonštruované plynárenské zariadenia.

V porovnaní s doterajšou úpravou je možné v zmysle čl. 36 ods. 1 Smernice 2009/73/ES udeliť výnimku aj z povinnosti zabezpečiť vlastnícke oddelenie prevádzkovateľa prepravnej siete. Takisto s a upravuje povinnosť žiadateľa priložiť k žiadosti o výnimku zhrnutie postupov prideľovania kapacity v novom významnom plynárenskom zariadení podľa pravidiel určených úradom. V zmysle tý chto pravidiel sa všetci potenciálni užívatelia kapacity v novom významnom plynárenskom zariadení musia vyzvať, aby sa vyjadrili, či majú záujem o pridelenie zmluvnej kapacity (čl. 36 ods. 6 a prvej vety čl. 36 ods. 8 Smernice 2009/73/ES).

Spresňujú sa niektoré aspekty konania o udelení výnimky, vrátane zavedenia možnosti, aby v stanovených prípadoch o výnimke rozhodla Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky.

Navrhuje sa doplnene nového odseku, ktorým sa upravuje postup úradu v prípade rozhodnutia Komisie, v ktorom požiada o zrušenie výnimky. Zároveň sa upravuje dĺžka platnosti rozhodnutia o vý nimke a postup v prípade vydania rozhodnutia Komisie o dôvodoch omeškania. Ustanovenie je v súlade s požiadavkami čl. 36 ods. 9 Smernice 2009/73/ES.

K § 76

Ustanovenie upravuje povinnosti pri dodávke plynu a meraní plynu, vzťahujúce sa na dodávateľa a odberateľa plynu a prevádzkovateľa distribučnej siete.

Vyjadrovanie zemného plynu v energetických jednotkách vystihuje lepšie množstvo energie, ktorá je viazaná v zemnom plyne. Množstvo energie, ktoré sa dá získať zo zemného plynu je najlepšie vyjadrené spaľ ovacím teplom.

Na strane zákazníka nie je potrebné v tejto súvislosti realizovať žiadne zmeny či už pri meraní alebo na používaných spotrebičoch. Spotreba sa naďalej meria v m3, pri fakturácii sa však na základe určenej metodiky prepočítava na kWh.

Ustanovuje sa pre prevádzkovateľa distribučnej siete oprávnenie použiť typové diagramy dodávky ako náhradnej metódy na určenie dodaného množstva plynu odberate ľom v prípade, ak nemá k dispozícii údaje namerané určeným meradlom, Prevádzkovateľ distribučnej siete je na základe uzatvorenej zmluvy o distribú cii plynu povinný umožniť prístup k nameraným údajom alebo k údajom určeným použitím typových diagramov dodávky o dodávke plynu. Dodávateľ plynu je povinný fakturovať dodané množstvo plynu na z áklade skutočne nameraných údajov o dodávke plynu.

Novo sa navrhuje upraviť postup pri výmene určeného meradla obdobne ako v sektore elektroenergetiky.

K §77

Navrhuje sa vloženie nového ustanovenia, ktoré upravuje podmienky pre zavedenie inteligentných meracích systémov v zmysle požiadavky Prílohy I bod 2 Smernice 2009/73/ES.

K § 78

S odvolaním sa na osobitné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti tlakových, zdvíhacích, elektrických a plynových zariadení a o odbornej spôsobilosti, ustanovenie určuje, ktor é činnosti na plynových zariadeniach smú vykonávať len odborne spôsobilé osoby.

K § 79

Ustanovenie upravuje zriaďovanie ochranných pásiem na ochranu plynárenských zariadení a priamych plynovodov a vymedzuje ich vzdialeností pre plynárenské zariadenia v závislosti od ich parametrov.

Zriaďovanie stavby v ochrannom pásme plynárenského zariadenia sa podmieňuje predchádzajúcim súhlasom prevádzkovateľa siete.

K § 80

Navrhovaná právna úprava definuje pojem bezpečnostných pásiem, ich účel a stanovuje vzdialenosti bezpečnostných pásiem od osi plynovodu alebo pôdorysu plynové ho zariadenia v závislosti od ich parametrov.

Zriaďovanie stavby v bezpečnostnom pásme plynárenského zariadenia sa podmieňuje predchádzajúcim súhlasom prevádzkovateľa siete.

Navrhuje sa rozšíriť úpravu aj na regulačné stanice so vstupným tlakom nižším ako 0,4 MPa lokalizované v súvislej zástavbe.

K § 81

Ustanovením sa definuje preložka plynárenského zariadenia. Náklady na preložku znáša ten kto ju vyvolal, pritom vlastníctvo k zariadeniu sa po vykonaní preložky nemení.

Navrhuje sa, aby preložku elektroenergetického zariadenia mohol vykonávať iba prevádzkovateľ sústavy alebo iná oprávnená osoba za podmienok, ktoré určí prevádzkovateľ sústavy.

K § 82

Navrhovaná úprava taxatívne upravuje zákonné podmienky, kedy je odber plynu definovaný ako neoprávnený. Spôsob výpočtu škody vzniknutej neoprávneným odberom plynu sa v zmysle doterajš ej koncepcie navrhuje upraviť podzákonnou normou.

Neoprávneným odberom plynu je aj skutočnosť, že odberateľ nedodržal taktiež obmedzenia určené prevádzkovateľom zásobníka.

Navrhuje sa, aby v prípade prvého porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bolo možné uplatniť si nárok na náhradu škody len vo výške stanovenej typovým diagramom dodá vky plynu.

K § 83

Obdobne ako v zákone č. 656/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sa osobitným spôsobom upravuje podnikanie v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných láto k alebo ropy (potrubie) a podnikanie so skvapalneným plynným uhľovodíkom.

Oprávnenie podnikať v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok alebo ropy a so skvapalneným plynným uhľovodíkom (ďalej len 'LPG') vzniká právnickej alebo fyzickej osobe na zá klade povolenia, ktoré udeľuje úrad.

Podnikanie v oblasti prevádzkovania potrubí pre prepravu pohonných látok, ropy a LPG nie je predmetom štátnej regulácie, vykonávanej na základe zákona o regulácii v sieťových odvetviach.

K § 84

Ustanovenie upravuje spoločné práva a povinnosti prevádzkovateľa potrubia s tým, že na držiteľa povolenia sa vzťahuje úprava aj práv a povinností vymedzená v prvej časti návrhu zákona v ustanovení § 10.

K § 85

Ustanovenie upravuje práva a povinnosti osobitne držiteľa povolenia na prevádzku plynárenského zariadenia na plnenie tlakových nádob a držiteľa povolenia na prevádzkovanie zariadenia na rozvod skvapalneného plynné ho uhľovodíka, s tým, že na držiteľov povolenia sa vzťahuje rovnako úprava, vymedzená v prvej časti návrhu zákona.

K § 86

Definujú sa ochranné pásma potrubia na zabezpečenie plynulej prevádzky potrubia a na zaistenie bezpečnosti osôb a majetku , ktoré je vymedzené zvislými plochami vedenými vo vodorovnej vzdialenosti 300 m po oboch stranách od osi potrubia.

K § 87

Negatívne sa vymedzujú činnosti, ktoré nie je možné realizovať v ochrannom pásme potrubia realizovať a súčasne aj stanovujú obmedzenia v ochrannom pásme potrubia, ktoré sú určujúcimi kritériami v prípadnom stavebnom konaní.

Navrhuje sa doplniť požiadavku získania predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa potrubia na zriaďovanie stavieb v ochrannom pá sme resp. na výkon ďalších vymedzených činností obdobne, ako v prípade úpravy ochranných pásiem v elektroenergetike a plynárenstve.

K § 88

Toto ustanovenie upravuje výkon štátnej správy v energetike, ktorú podľa tohto zákona zabezpečuje Ministerstvo hospodárstva SR, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a Štátna energetická inš pekcia. Upravujú sa tiež možnosti uplatnenia mimoriadnych opatrení v zákonom stanovených prípadoch, ktoré je na základe svojich kompetencií ministerstvo oprávnené vykonávať. V rámci systé mu ochrany fungovania trhu s elektrinou a plynom je potrebné, aby ministerstvo tieto opatrenia za určitých okolností ukladalo. Na uvedené opatrenia sa uplatňuje všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkami podľ a tohto zákona. Ustanovenie upravuje aj osobitné povinnosti ministerstva, ktoré vyplývajú z preberaných smerníc EÚ.

Ustanovenie upravuje taktiež povinnosti ministerstva z dôvodu transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/89/ES zo dňa 18. januára 2006 o opatreniach na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a investíci í do infraštruktúry a v súvislosti s požiadavkami Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenia bezpečnosti dodávky plynu.

Upravuje sa postup ministerstva pri návrhu opatrení podľa odseku 2 písm. d), s poukazom na povinnosť vypracúvať návrh opatrení, zameraných na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny a plynu, pod ľa doterajšej právnej úpravy. Upravuje sa povinnosť ministerstva informovať Komisiu o vypracovaní návrhu opatrení zameraných na zabezpečenie bezpečnosti dodá vok elektriny a plynu. Ministerstvo je povinné zrušiť uložené opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti dodá vok elektriny a plynu, ak odpadnú dôvody, pre ktoré boli uložené. Uvedené povinnosti môžu byť uložené len v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas.

Ministerstvo je povinné zabezpečiť, aby uverejňovaná správa o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny a o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok plynu podľa § 87 odseku 2 p ísm. j) zákona obsahovala zákonom ustanovené náležitosti.

Návrh zákona oproti platnej úprave neobsahuje právomoc ministerstva určovať zodpovednosť za vyrovnanie odchýlky sústavy. Zodpovednosť za riadenie sústavy má zo zákona prevádzkovateľ prenosovej sústavy, zodpovednosť za zúčtovanie odchýlok má zúčtovateľ odchýlok.

Navrhuje sa úprava právomocí ministerstva vo vzťahu k príprave regulačnej politiky a cenovému konaniu. Podľa čl. 35 ods. 4 Smernice 2009/72/ES a čl. 39 ods. 4 Smernice 2009/73/ES má byť regulač ný orgán nezávislý od trhových záujmov a politických vplyvov. Usmernenia zo strany vlády sa pripúšťajú len v oblastiach, ktoré sa netýkajú pôsobnosti regulačného orgánu v zmysle smerní c. Navrhovaným znením sa preto Ministerstvu hospodárstva SR umožňuje zasahovať do prípravy regulačnej politiky len v otázkach súvisiacich so súladom s energetickou politikou a s energetickou bezpečnosťou. Otá zky týkajúce sa cenovej regulácie spadajú do výlučnej pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

V nadväznosti na čl. 33 ods. 1 Smernice 2009/73/ES sa navrhuje upraviť právomoc Ministerstva hospodárstva SR vydávať stanoviská k zámeru úradu zmeniť spôsob prístupu do zásobníka z dohodnuté ho na regulovaný a naopak.

Navrhuje sa upraviť právomoc Ministerstva hospodárstva SR poskytovať pre prípad certifikácie prevádzkovateľa prenosovej sústavy/prevádzkovateľa prepravnej siete, nad ktorým vykonáva kontrolu osoba s krajiny mimo Eur ópskej únie, stanovisko ohľadom dodržania bezpečnosti dodávok elektriny alebo plynu na vymedzenom území alebo na území Európskej únie.

V súvislosti s konaním o certifikácii sa upravuje právomoc Ministerstva hospodárstva SR rozhodnúť o určení prevádzkovateľa prenosovej sústavy a prevádzkovateľa prepravnej siete za prevádzkovateľa, ktor ý spĺňa požiadavky účinného oddelenia.

Zavádza sa povinnosť uverejnenia informácií o právach odberateľov vypracovaných Komisiou pre spotrebiteľov energie na základe čl. 3 ods. 16 Smernice 2009/72/ES a čl. 3 ods. 12 Smernice 2009/73/ES.

Navrhuje sa určiť ministerstvo za zodpovedný orgán v zmysle Nariadenia č . 994/2010. Navrhuje sa stanoviť povinnosť ministerstva uverejňovať informácie o uložení povinností vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré sa týkajú bezpečnosti dodávok plynu, v súlade s pož iadavkami čl. 13 ods. 1 Nariadenia č. 994/2010.

V nadväznosti na požiadavky čl. 13 ods. 6 písm. a) Nariadenia č . 994/2010 sa stanovuje povinnosť ministerstva informovať Komisiu o existujúcich medzivládnych dohodách s tretími krajinami, ktoré majú vplyv na rozvoj plynárenských infraštruktúr a dodávok plynu ako aj o uzavret í takýchto nových medzivládnych dohôd. Ministerstvo je taktiež povinné predkladať Komisii preventívny akčný plán a núdzový plán pripravovaný v zmysle čl. 4 Nariadenia č. 994/2010.

Vzhľadom na zrušenie Smernice 2004/67/ES sa upravuje znenie ustanovenia o príprave správy o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok plynu v nadväznosti na čl. 5 Smernice 2009/73/ES.

Z ustanovenia sa navrhujú vypustiť niektoré obsolétne ustanovenia týkajúce sa pôsobnosti ministerstva v oblasti podpory obnoviteľných zdrojov.

K § 89 a 90

V nadväznosti na novú úpravu postavenia národných regulačných orgánov podľa Smernice 2009/72/ES a 2009/73/ES sa navrhuje zúžiť rozsah, v akom štátny dozor nad dodržiavaním zákona o energetike vykonáva Štátna energetická inšpekcia. Vykonávanie dozoru nad dodržiavaním povinností účastníkov trhu s elektrinou a plynom, má byť v zmysle návrhu nového zákona o energetike primárne v pôsobnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (výnimku tvorí najmä dodržiavania povinností týkajúcich sa plnenia úloh vo všeobecnom hospodárskom záujme, stavu núdze v elektroenergetike resp. krí zovej situácie v plynárenstve, a plnenia opatrení uložených ministerstvom, pri ktorých bude štátny dozor naďalej vykonávať Štátna energetická inšpekcia).

Upravuje sa štátny dozor nad dodržiavaním niektorých povinností fyzických a právnických osôb ustanovených v prvej a druhej časti zákona ako aj podľa osobitných predpisov. Vymedzujú sa organizácia a úlohy Štátnej energetickej inšpekcie.

V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/73/ES sa stanovuje povinnosť Štátnej energetickej inšpekcie poskytovať vymedzené údaje Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Upravuje sa zárove ň oprávnenie Štátnej energetickej inšpekcie požadovať súčinnosť od iných orgánov verejnej správy.

K § 91

Navrhuje sa nová úprava ustanovení týkajúcich sa sprá vnych deliktov v súvislosti s transpozíciou predmetných európskych smerníc do slovenského práva.

Ustanovenia upravujú sankciu za dopustenie sa správnych deliktov, a to pokutu. Pokuty ako jeden z predpokladov účinného prevenčného pôsobenia v praxi sú v návrhu taxat ívne vymedzené, pričom sa zachováva ich rozdelenie na skupiny s odstupňovaním výšky pokuty. Pokuty korešpondujú s povinnosťami, ktoré ukladá zákon a osobitné právne predpisy.

Podľa navrhovaného ustanovenia pokuty možno ukladať do jedného roka odo dňa, keď úrad resp. inšpekcia zistila porušenie zákonom ustanovených povinností fyzickými osobami alebo právnickými osobami, najnesk ôr však do piatich rokov od ich porušenia. Pri určení výšky pokuty úrad resp. inšpekcia prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky protiprávneho konania a na skutočnosť, č i povinnosť porušila fyzická osoba alebo právnická osoba.

V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/72/ES a 2009/73/ES sa stanovuje, že úrad ukladá v prípade správnych deliktov prevádzkovateľa sústavy alebo siete pokutu a ž do výšky 10% celkového obratu prevádzkovateľa sústavy alebo siete za rok predchádzajúci spáchaniu deliktu. Ak je prevádzkovateľ sústavy alebo siete súčasťou vertikálne integrovaného podniku, ú rad uloží pokutu až do výšky 10% celkového obratu vertikálne integrovaného podniku.

K § 92

Navrhuje sa vymedziť, že na konania vo veciach upravených v tomto zákone sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaním, ak zákon nestanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nepoužijú v súvislosti s preložkami elektroenergetického rozvodného zariadenia, ako aj preložkami plynárenského zariadenia.

K § 93

Upravuje sa vzťah k všeobecnému predpisu o službách na vnútornom trhu.

K § 94

Upravuje sa zákonným spôsobom povinnosť zachovávať dôvernosť informácií pri vykonávaní prenosu elektriny, distribúcie elektriny, prepravy plynu, distribúcie plynu a uskladňovania plynu. V nadväznosti na požiadavky Smernice 2009/72/ES a Smernice 2009/73/ES sa navrhuje spresnenie znenia týchto ustanovení za účelom dosiahnutia dôsledného informačné ho oddelenia prevádzkovateľov sústav a sietí v rámci vertikálne integrovaných podnikov (pri zohľadnení možnosti informačných tokov prostredníctvom osôb, ktoré vykonávajú priamo alebo nepriamo kontrolu nad osobami, ktoré sú súčasťou vertikálne integrovaného podniku), a teda dodržiavania dôvernosti informácii medzi právne odčlenenými spoločnosťami. Týka sa to najmä inform ácií, ktoré získavajú prevádzkovatelia pri výkone svojej činnosti, a ktoré by mohli byť zneužité za účelom poskytnutia výhody členov skupiny, ktorí pôsobia na trhu dodávok elektriny alebo plynu.

Ustanovuje sa zároveň povinnosť zverejňovať informácie transparentným a nediskriminačným spôsobom prevádzkovateľmi v zmysle čl. 16 ods. 3 Smernice 2009/72/ES a Smernice 2009/73/ES.

K § 95

Ustanovenie obsahuje splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstvom a úradom v rozsahu potrebnom na vykonanie zákona.

K § 96

V prechodných ustanoveniach sa navrhujú riešiť otázky súvisiace s platnosťou povolení, osvedčení o odbornej spôsobilosti a osvedčení o súlade investičného zámeru s energetickou politikou vydaný ch podľa doterajších právnych predpisov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Upravujú sa taktiež otázky súvisiace s konaniami a výkonom dozoru, ktorý sa začal pred nadobudnutím účinnosti zá kona, a niektoré ďalšie otázky týkajúce sa zachovania práv priznaných podľa doterajších predpisov.

V súvislosti so zmenou vymedzenia niektorých typov zmlúv sa stanovuje, ktoré zmluvy uzavreté podľa doterajších predpisov sa považujú za zmluvy upravené novým zákonom o energetike. Ustanovenia zmlúv uzatvorený ch podľa doterajších predpisov, ktoré sú v rozpore s novým zákonom, sú účastníci zmlúv povinní uviesť do súladu s novým zákonom do 31. decembra 2012.

K § 97

Ustanovením sa plní povinnosť uvádzať transpozičný odkaz.

K§ 98

V ustanovení sa vymedzuje derogácia doteraz platnej právnej úpravy.

K čl. II

V nadväznosti na osobitnú úpravu niektorých aspektov určitých pracovnoprávnych vzťahov, ktorá vyplýva z návrhu nového zákona o energetike, navrhuje sa zmena ustanovenia o podpornej pôsobnosti Zákonníka práce.

K čl. III

Navrhuje sa zmena živnostenského zákona vzhľ adom na skutočnosť, že povolenie na činnosť organizátora krátkodobého trhu s elektrinou je upravené v zákone o energetike.

K čl. IV

Navrhuje sa zmena zákona o tepelnej energetike v súvislosti s potrebou aktualizačnej prípravy držiteľov osvedčení o odbornej spôsobilosti.

K čl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona.

Bratislava 31. mája 2012

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Tomáš Malatinský v. r.

minister hospodárstva Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu