Zákon o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov 25/2006 účinný od 18.04.2016

Vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

A. Všeobecná časť

1. Doterajšia legislatívna úprava

Po prechode Slovenskej republiky na trhovú ekonomiku po roku 1989 nastala potreba legislatívne upraviť pravidlá pri vynakladaní verejných (štátnych, obecných) finančných prostriedkov pri zabezpečovaní potrieb zo strany subjektov zapojených na štátny, resp. obecný rozpočet.

Pravidlá verejného obstarávania sú v Slovenskej republike uplatňované od roku 1994, kedy nadobudol účinnosť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác.

Pri tvorbe tohto zákona sa vychádzalo z modelového zákona Komisie pre obchodné právo pri OSN (UNCITRAL). S vedomím ťažkostí pri uplatňovaní novej právnej úpravy hospodárenia s verejnými prostriedkami a naviac v období prechodu na trhovú ekonomiku sa zvolila čo najjednoduchšia forma zákona s dôrazom na základné princípy verejného obstarávania, a aby sa dosiahla tzv. „najlepšia hodnota peňazí” (best value for money), čo je možné najmä vytvorením konkurenčného, súťažného prostredia so stanovením rovnakých pravidiel a podmienok pre všetkých účastníkov. Zákon o verejnom obstarávaní zabezpečoval uplatňovanie základných princípov verejného obstarávania, ako transparentnosť procesu verejného obstarávania, nediskriminácia a zabezpečenie rovnakých podmienok uchádzačov a efektívnosť pri vynakladaní verejných prostriedkov.

Od roku 1998 sa začali práce na novom zákone o verejnom obstarávaní, pričom ako východisko boli vzaté smernice Európskych spoločenstiev upravujúce oblasť verejného obstarávania. Dôvodom pre vypracovanie nového zákona o verejnom obstarávaní bola potreba aproximácie práva  Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev. Prijatie zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo 14. septembra  1999 predstavovalo významný posun v uplatňovaní pravidiel verejného obstarávania v súlade so smernicami Európskych spoločenstiev pre túto oblasť. Pravidlá a postupy verejného obstarávania  začali uplatňovať štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, štátne účelové fondy, obce a nimi zriadené organizácie, právnické osoby zriadené zákonom ako verejnoprávne inštitúcie, zdravotné poisťovne a právnické osoby, na ktoré má štát alebo obec rozhodujúci vplyv a  ktoré podnikajú v oblastiach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií.

Na základe tohto zákona bol zriadený 1. januára 2000 Úrad pre verejné obstarávanie s kompetenciami pre riadenie politiky verejného obstarávania a koncesného obstarávania, pre výkon dohľadu nad verejným obstarávaním, vrátane riešenia námietok proti postupu obstarávateľa, výkon dohľadu nad koncesným obstarávaním, vydávanie Vestníka verejného obstarávania, vedenie zoznamu podnikateľov a pre prípravu odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie.

V roku 2001 bol  prijatý zákon č. 557/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vecným dôvodom pre prijatie tejto právnej normy bolo podriadiť modifikovaným pravidlám aj väčšinu plnení, ktoré boli dovtedy vyňaté z verejného obstarávania, išlo o tzv. podprahové obstarávanie (obstarávanie predmetov „nízkych hodnôt“, príp. o tzv. small value contracts – zákazky nízkych hodnôt). Prvoradým cieľom tejto právnej úpravy bolo, okrem iného, prispieť aj k naplneniu cieľov Národného programu boja proti korupcii.

V januári 2003 nadobudol účinnosť zákon č. 530/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 557/2001 Z. z. Účelom tohto zákona bolo  ďalšie  doplnenie, resp.  zmena ustanovení vyplývajúca zo smerníc Európskych  spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania. Upravila  sa  definícia obstarávateľa tak, že sa stanovili základné znaky, ktoré tieto organizácie a podniky musia spĺňať, upravila sa aj definícia uchádzača a záujemcu, ktorí boli pôvodne definovaní cez pojem podnikateľa podľa Obchodného zákonníka, čo bolo vnímané ako diskriminácia voči účastníkom verejného obstarávania z iných krajín. Zaviedli sa zrýchlené postupy verejného obstarávania v užšej súťaži a rokovacom konaní so zverejnením, ktoré obstarávateľ môže použiť v osobitných prípadoch, ak sa nachádza v časovej tiesni.

Ďalším legislatívnym míľnikom v oblasti reglementácie pravidiel verejného obstarávania bol zákon č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004 a ktorý nahradil predchádzajúci zákon o verejnom obstarávaní. Do tohto zákona boli riadne transponované všetky vtedy platné smernice ES upravujúce oblasť verejného obstarávania. Aproximácia práva Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev bola jednou z podmienok vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a prispela k úspešnému začleneniu do ďalších európskych a svetových hospodárskych štruktúr.

Prijatie zákona o verejnom obstarávaní, v porovnaní s predchádzajúcimi právnymi úpravami, umožnilo obstarávateľom postupovať  pri výbere zmluvného partnera formou spoločného obstarávania, upresnila sa definícia obstarávateľa, súčasne sa upresnilo stanovenie predpokladanej ceny predmetu obstarávania, podmienky účasti uchádzačov a záujemcov, najmä preukazovanie ich finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti.

Odlišným spôsobom vyhlasujú verejné obstarávanie obstarávatelia z klasického sektora a obstarávatelia z vybraných odvetví, ktorým sa zároveň vytvárajú väčšie možnosti výberu postupov verejného obstarávania, ako je vedenie vlastných kvalifikačných systémov spôsobilých právnických alebo fyzických osôb, s ktorými môžu podľa potreby uzavrieť zmluvu efektívnym spôsobom. Obsah a vzory jednotlivých oznámení upravuje Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 575/2003 Z. z. o obsahu a vzoroch oznámení používaných vo verejnom obstarávaní.

Do zákona o verejnom obstarávaní sa premietli postupy pri uzavieraní koncesných zmlúv vzhľadom na to, že na ich uzavieranie sa používajú rovnaké postupy verejného obstarávania, ako pri zmluvách na uskutočnenie stavebných prác a postupy uplatňované pre verejnú bytovú výstavbu.

Najvýznamnejšou zmenou oproti predchádzajúcej právnej úprave bolo vytvorenie nového spôsobu riešenia revíznych postupov v procese verejného obstarávania, kde sa zaviedol nový inštitút vybavovania žiadosti o nápravu obstarávateľom, ktorý predchádza konaniu úradu, t. j. konaniu o námietkach alebo výkonu kontroly. Rozhodovanie o námietkach sa uskutočňuje v trojčlenných alebo päťčlenných komisiách za účasti aj externých členov.

2. Súčasná legislatívna úprava

Pravidlá verejného obstarávania sú v súčasnosti komplexne reglementované v zákone č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon nadobudol účinnosť 01. 02. 2006 a jeho kreovanie vyplynulo z potreby transponovania smerníc pre oblasť verejného obstarávania, konkrétne smernice  2004/18/ES  o koordinácii postupov pri zadávaní verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (tzv. klasický sektor) a smernice 2004/17/ES o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (tzv. vybrané odvetvia), ktoré Európsky parlament a Rada schválili 31. 03 2004. Súčasne platný a účinný zákon o verejnom obstarávaní bol predmetom mnohých novelizácií, pričom najzásadnejšie zmeny priniesli jeho novelizácie, ktoré boli predmetom zákona č. 28/2013 Z. z. a zákona č. 95/2013 Z. z.

3.Dôvody pre novú legislatívu

Oblasť verejného obstarávania je jednou z najsledovanejších oblastí, ktorá spolu s ďalšími pravidlami pre voľný pohyb tovarov, služieb, pracovných síl a kapitálu vytvára prostredie pre konkurenciu v rámci spoločného vnútorného trhu a spolu s nimi je zárukou vyrovnaného a udržateľného rastu, vyššej zamestnanosti a sociálnej starostlivosti, vyššej životnej úrovne a kvality života, ako aj ekonomickej a sociálnej súdržnosti.

Dňa 15. januára 2014 boli v Európskom parlamente schválené návrhy nových smerníc upravujúcich oblasť verejného obstarávania, a síce Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní – tzv. „Klasická smernica“ (ďalej tiež ako „smernica 2014/24“), Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb – tzv. „Sektorová smernica“ (ďalej tiež ako „smernica 2014/25“) a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ o udeľovaní koncesií (ďalej tiež ako „smernica 2014/23“). Prvé dve menované smernice zrušujú a nahrádzajú doterajšie smernice č. 2004/17/ES a 2004/18/ES a tretia menovaná je úplne novou samostatnou právnou úpravou. Všetky tri smernice nadobudli účinnosť 20. dňom od ich zverejnenia, t. j. 18. apríla 2014 a od tohto dátumu začala členským štátom plynúť 24-mesačná transpozičná lehota (36 mesiacov pre Centrálne obstarávanie a 54 mesiacov pre zavedenie povinnej elektronizácie).

Nové smernice v podstate vychádzajú zo zásad a princípov založených ich predchodcami, pričom ich hlavnými cieľmi sú zefektívnenie a urýchlenie procesov verejného obstarávania prostredníctvom povinnej elektronizácie, väčšia flexibilita a zníženie administratívnej záťaže, uľahčenie prístupu malým a stredným podnikom na trh, podpora využívania verejného obstarávania ako kľúčového nástroja na plnenie cieľov environmentálnej a sociálnej politiky a taktiež zavedenie väčšej právnej istoty pri aplikácii jednotlivých inštitútov.

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.   Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.   Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.   Problematika návrhu právneho predpisu:

a)   je upravená v práve Európskej únie

-  primárnom

Zmluva o Európskej únii, čl. 53 ods. 1, čl. 62 a 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

-  sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.   legislatívne akty

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 243)

2.   nelegislatívne akty

-  sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

b)   je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

napríklad C-615/10, C-348/10, C-94/12, C-327/12, C-19/13, C-161/13, C-470/13,

C- 538/13, C-549/13, C-568/13, C-601/13, C-278/14

4.   Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii

a)   lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 v platnom znení - 21. 12. 2009 Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992 v platnom znení - 21. 12. 2009

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES v platnom znení - 21. 8. 2011 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 - 18. 4. 2016 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 - 18. 4. 2016 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ - 18. 4. 2016

b)   lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

      31.10.2015

c)   informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti Slovenskej republike nie je začaté konanie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)  informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 v platnom znení, smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992 v platnom znení a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES v platnom znení sú v plnom rozsahu prebraté zákonom č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.   Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.   Gestor a spolupracujúce rezorty:

Úrad pre verejné obstarávanie

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

        Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

A.3. Poznámky

Návrh zákona nevykazuje vplyvy na rozpočet verejnej správy, nedochádza ním k zvýšeniu regulačného zaťaženia podnikateľského prostredia (opatrenia s vplyvom na podnikateľské prostredie boli zavedené poslednými novelizáciami zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom tieto opatrenia premieta aj navrhovaná úprava).

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

B. Osobitná časť

Čl. I

K § 1

Predmetné ustanovenie vymedzuje pôsobnosť zákona o verejnom obstarávaní, ktorý sa vzťahuje na zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, zadávanie koncesií na stavebné práce a služby a na súťaž návrhov. Smernice Európskej únie o verejnom obstarávaní vyžadujú, aby bolo zadávanie zákaziek realizované v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie, najmä so zásadami voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovania služby, ako aj s princípmi, ktoré z týchto slobôd vyplývajú, t. j. v súlade s princípom rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie, vzájomného uznávania, proporcionality a transparentnosti.

Ustanovenie reflektuje konečnú množinu exempcií, ktoré umožňujú smernice Európskej únie o verejnom obstarávaní, pri ktorých nie je povinnosť aplikovať postupy a pravidlá verejného obstarávania. V ustanovení je riešená výnimka týkajúca sa ochrany základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Ide o krajné bezpečnostné záujmy, pri ktorých je zadávanie zákazky alebo koncesie postupmi verejného obstarávania, vrátane postupov, ktoré sa týkajú zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti, vylúčené z dôvodu, ktorý je uznaný Zmluvou o fungovaní Európskej únie (národná bezpečnosť).

Ďalšie exempcie predstavujú rozhodcovské a zmierovacie konania, nadobúdanie práv k existujúcim stavbám a iným nehnuteľnostiam.

Predmetom zákonnej exempcie sú aj výskumné a vývojové služby, okrem výskumných a vývojových služieb určených CPV kódmi skupiny týchto služieb, ktoré slúžia na plnenie úloh verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a k jeho prospechu, za predpokladu, že sú plne financované verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. Iba predstierané podieľanie sa na výsledkoch výskumu a vývoja alebo iba symbolická účasť na odplate pre poskytovateľa služieb nie je naplnením predmetnej výnimky.

Právna úprava ďalej ustanovuje výnimku s postupov verejného obstarávania, ak ide o uzatváranie pracovnoprávnych vzťahov.

Ďalšou výnimkou je obstarávanie vykonávané podľa pravidiel medzinárodnej organizácie. Ďalej sú z pôsobnosti zákona vyňaté zákazky týkajúce sa určitých služieb na úseku civilnej obrany alebo ochrany, ak ich vykonáva nezisková organizácia alebo združenie.

Ďalej sú vyňaté civilné zákazky alebo koncesie, ktorých predmetom sú určité finančné služby.

Osobitnú výnimku predstavuje zákazka, ktorej cieľom je poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb alebo poskytovanie alebo využívanie verejnej elektronickej komunikačnej siete, čo môže predstavovať situáciu, keď verejný obstarávateľ má v úmysle využiť už určité geograficky dislokované siete s cieľom využiť ich ako prípadný poskytovateľ komunikačných služieb. Nejde teda o prípady, keď má verejný obstarávateľ záujem o služby poskytovateľov hlasových alebo dátových elektronických služieb s cieľom získať telefonické alebo internetové prepojenie.

Pri zadávaní verejných zákaziek na určité audiovizuálne a rozhlasové mediálne služby poskytovateľmi mediálnych služieb by sa malo umožniť zohľadnenie aspektov kultúrneho alebo sociálneho významu, v dôsledku čoho sa uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania stáva nevhodným. Z týchto dôvodov je opodstatnená výnimka v prípade verejných zákaziek na služby, ktoré zadávajú samotní poskytovatelia mediálnych služieb, na kúpu, vývoj, produkciu alebo koprodukciu predpripravených programov a iných prípravných služieb, ako sú napríklad služby súvisiace so scenármi alebo umeleckými výkonmi potrebnými na výrobu programu. Uvedené vylúčenie by sa malo vzťahovať rovnako na vysielacie mediálne služby a na služby na požiadanie - nelineárne služby. Uvedené vylúčenie sa však nevzťahuje na dodanie technického vybavenia potrebného na produkciu, koprodukciu a vysielanie takýchto programov.

V prípade zákaziek, súťaží návrhov alebo koncesií, ktoré sú plne financované medzinárodnou organizáciou alebo medzinárodnou finančnou inštitúciou, sa na zadávanie zákaziek, koncesií alebo súťaže návrhov neuplatní zákonná úprava, ak sa pri ich zadávaní postupuje podľa osobitných pravidiel týchto financujúcich subjektov. V prípade spolufinancovania takýmito subjektami sa zmluvné strany dohodnú na pravidlách, ktoré sa aplikujú.

Určité právne služby sa poskytujú spôsobom, ktorý sa nemôže riadiť pravidlami verejného obstarávania - ide napr. o prípad, keď je poskytovateľ určitej právnej služby ustanovený súdom alebo táto služba je vykonávaná ex lege. Z pôsobnosti zákona sú vyňaté taktiež zákazky týkajúce sa politickej kampane, ako sú najmä výroba propagačných filmov a videonahrávok.

Ďalšou z exempcií je poskytovanie centralizovaných činností vo verejnom obstarávaní centrálnou obstarávacou organizáciou, vrátane podporných činností vo verejnom obstarávaní, ak sú tieto poskytované centrálnou obstarávacou organizáciou zároveň s centralizovanými činnosťami vo verejnom obstarávaní.

Ďalej sú z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní vyňaté zákazky na služby, ktoré sa týkajú verejnej osobnej dopravy na dráhach.

Osobitnú kategóriu exempcií predstavujú zákazky zadávané obstarávateľom, ktorý zároveň nespĺňa definičné znaky verejného obstarávateľa, t. j. ide o zadávanie zákaziek obstarávateľom a zákazka sa týka činností mimo rozsahu vybratých činností, kde sa uplatňuje regulácia zákona o verejnom obstarávaní. Pri takýchto zákazkách nie je obstarávateľ povinný zadávať zákazku prostredníctvom postupov stanovených zákonom o verejnom obstarávaní; to však nevylučuje jeho povinnosť reflektovať povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Z pôsobnosti zákona sú vyňaté aj špecifické zákazky a koncesie súvisiace s plnením úloh ozbrojených síl, ako aj určité zákazky a koncesie v oblasti obrany a bezpečnosti. V prvom prípade sú v zmysle § 1 ods. 2 písm. x) a y) vyňaté akékoľvek zákazky, súťaže návrhov (t. j. aj civilné) a koncesie v oblasti obrany a bezpečnosti súvisiace s rozmiestnením ozbrojených síl, ak sa pri ich zadávaní postupuje podľa pravidiel medzinárodnej zmluvy, resp. pokiaľ ide o nasadenie týchto síl v tretej krajine a operačné potreby vyžadujú, aby plnenie poskytovali subjekty v oblasti operácie (napr. môže ísť o poskytovanie logistickej podpory pre vojská nasadené vo vojnovej operácii). V druhom prípade, § 1 ods. 2 písm. z) až ac) poskytujú výpočet výnimiek vzťahujúci sa len na zákazky (príp. aj koncesie) v oblasti obrany a bezpečnosti, nakoľko tieto výnimky spadajú len pod pôsobnosť smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (ďalej len „smernica 2009/81/ES“), a preto ich nemožno aplikovať na civilné zákazky.

Ďalej sú z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní vyňaté určité koncesie, predovšetkým ak ide o koncesiu týkajúcu sa poskytovania alebo prevádzkovania pevných sietí za účelom poskytovania služby verejnosti v súvislosti s výrobou, prepravou alebo distribúciou pitnej vody alebo dodávaním pitnej vody do sietí. Ďalšiu výnimku predstavujú vymedzené služby spojené s prenosom elektronickej pošty, poštovými bezhotovostnými prevodmi a filatelistickými službami.

Na základe príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa spresňuje, v ktorých prípadoch nepodliehajú zmluvy uzavierané v rámci verejného sektora uplatňovaniu pravidiel verejného obstarávania. Zákon o verejnom obstarávaní sa nevzťahuje na zákazku zadávanú verejným obstarávateľom inej právnickej osobe za predpokladu, že sú splnené kumulatívne podmienky predmetného ustanovenia, t.j. je splnený predpoklad kontroly nad právnickou osobou, rozsah činností, ktorými je takáto osoba poverovaná a predpoklad neúčasti súkromného kapitálu. Obdobná výnimka sa uplatňuje aj v prípade zákazky, ktorú zadáva kontrolovaná osoba kontrolujúcej osobe.

Ďalšiu výnimku predstavuje zadávanie zákazky verejným obstarávateľom právnickej osobe za predpokladu, že verejný obstarávateľ spoločne s inými verejnými obstarávateľmi vykonáva kontrolu nad touto osobou ako nad svojimi vlastnými organizačnými zložkami. Zároveň musí byť dodržaný rozsah činností, ktoré táto osoba vykonáva pre kontrolujúcich verejných obstarávateľov a musí byť splnená podmienka neúčasti súkromného kapitálu.

Ďalšiu kategóriu výnimiek predstavujú zákazky alebo koncesie, ak sa zmluva alebo koncesia uzatvára len medzi kontrahujúcimi verejnými obstarávateľmi. V tomto prípade musia byť splnené všetky kumulatívne podmienky predmetného ustanovenia.

Nad rámec exempcií, ktoré vyplývajú zo smerníc o verejnom obstarávaní, zákon reguluje ďalšie výnimky do finančného limitu nadlimitnej zákazky. Aj v tejto oblasti je potrebné starostlivo vyhodnocovať, či prípadná exempcia nie je vylúčená z dôvodu existencie cezhraničného záujmu o zákazku, tak ako ho identifikuje vo svojej judikatúre Súdny dvor Európskej únie. Ide najmä o situácie, kde je použitie zákona o verejnom obstarávaní komplikované, resp. hospodárska súťaž je vylúčená alebo podstatne zúžená.

Pre účely odstránenia možných interpretačných problémov je potrebné taktiež poznamenať, že pod pôsobnosť zákona o verejnom obstarávaní nespadá ani uzatváranie zmlúv o poskytovaní  zdravotnej starostlivosti, ktoré uzatvára zdravotná poisťovňa podľa osobitného predpisu. Uvedené vychádza z bodu 5 preambuly smernice 2014/24, podľa ktorého „táto smernica by sa nemala vzťahovať na poskytovanie služieb vyplývajúcich zo zákonov, iných právnych predpisov, či zamestnaneckých zmlúv.“.

Zákon stanovuje pravidlo, ktoré zabraňuje účelovému zneužitiu exempcií z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní. Predmetné výnimky z povinnej aplikácie zákona je potrebné vykladať reštriktívne a dôkazné bremeno ich použitia leží na konkrétnom verejnom obstarávateľovi alebo obstarávateľovi, ktorý musí každý prípad exempcie náležite preskúmať a zadovážiť dostatočné dôkazné prostriedky odôvodňujúce vyňatie určitej zákazky z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní.

K § 2

Predmetné ustanovenie objasňuje základnú terminológiu zákona o verejnom obstarávaní.

Verejným obstarávaním sa rozumejú pravidlá a postupy, ktoré predpisuje zákon v súvislosti s uzatváraním zmlúv povinnými subjektami.

Definícia hospodárskeho subjektu predstavuje najširšie vyjadrenie potenciálneho dodávateľa tovarov, poskytovateľa služieb alebo realizátora stavebných prác. Hospodársky subjekt, ktorý má záujem o účasť vo verejnom obstarávaní je záujemcom, ktorý sa predložením ponuky stáva uchádzačom. Predmetná terminológia nadväzuje na jednotlivé etapy procesu verejného obstarávania. Koncesionár je hospodársky subjekt, s ktorým bola uzavretá koncesná zmluva.

Definícia stavby vychádza z definície upravenej smernicami pre oblasť verejného obstarávania a je rozdielna od definície stavby podľa stavebného zákona slúžiacej účelom stavebného konania. Na účely zákona o verejnom obstarávaní ide v podstate o stavbu v zmysle investičného zabezpečenia stavebno-inžinierskych prác.

Ďalším inštitútom zákona o verejnom obstarávaní je rámcová dohoda. Ide o druh zmluvy, ktorá vymedzuje len určitý rámec plnenia na rozdiel od zmluvy, ktorá obsahuje všetky kontraktačné podmienky súvisiace s predmetom zákazky a tvorí konečnú úpravu vzájomných vzťahov zmluvných strán.

Ustanovenie taktiež poskytuje legálne definície spojené s komunikáciou, a síce vysvetlenie pojmov „písomne“ a elektronické prostriedky. Taktiež je bližšie špecifikované, čo sa rozumie pod pojmami „žiadosť o účasť“, „informácie potrebné na vypracovanie ponuky“ a „dokumenty potrebné na vypracovanie ponuky“.

Podporná činnosť vo verejnom obstarávaní zahŕňa najmä poskytovanie elektronických zariadení a komunikačných platforiem pre proces verejného obstarávania, poskytovanie poradenstva v oblasti verejného obstarávania a samotnú realizáciu verejného obstarávania vrátane jeho prípravy.

Pojem životný cyklus zahŕňa všetky fázy spojené s obstaraním, využívaním a príp. likvidáciou predmetu zákazky.

V právnej úprave sa legálne vymedzuje pojem inovácia. Výskum a inovácie vrátane ekologických a sociálnych inovácií patria medzi hlavné hnacie sily budúceho rastu. Zo strategického hľadiska by verejní obstarávatelia a obstarávatelia mali čo najlepšie využiť verejné obstarávanie na podporu inovácií. Nákup inovačných výrobkov, stavebných prác a služieb zohráva dôležitú úlohu pri zvyšovaní účinnosti a kvality verejných služieb a zároveň reaguje na veľké spoločenské výzvy. Prispieva k dosiahnutiu čo najefektívnejšieho využívania verejných finančných prostriedkov, ako aj k rozsiahlejším hospodárskym, environmentálnym a spoločenským prínosom z hľadiska nových nápadov a ich zhmotnenia do inovačných výrobkov a služieb, čím sa podporuje udržateľný hospodársky rast. Vzhľadom na význam inovácií by verejní obstarávatelia a obstarávatelia mali čo najčastejšie umožňovať predkladanie variantných riešení. Pozornosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa by sa mala upriamiť na potrebu vymedziť minimálne požiadavky, ktoré by takéto variantné riešenia mali spĺňať.

„Inovácia“ je zavedenie nového alebo významne vylepšeného výrobku, služby alebo procesu vrátane, ale nie výlučne, výrobných, stavebných alebo konštrukčných procesov, novej marketingovej metódy alebo novej organizačnej metódy do podnikateľskej praxe, organizácie pracovného miesta alebo vonkajších vzťahov okrem iného s cieľom pomôcť riešiť spoločenské výzvy alebo podporiť stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

Cieľom definície tovarov, služieb alebo stavebných prác bežne dostupných na trhu je vyjadriť bežnú dostupnosť ako stav, keď ide o také tovary, stavebné práce alebo služby, ktoré sa dodávajú na trhu takpovediac v rovnakej podobe, rovnakým spôsobom komukoľvek a nie sú špecificky upravené pre potreby verejného obstarávateľa v danom prípade. Ako príklad je možné uviesť software, ktorým je operačný systém, ktorý je bežným tovarom, keďže je v rovnakej podobe a spôsobom dodávaný komukoľvek. Naproti tomu software, ktorý si vyžaduje prispôsobenie vždy na konkrétne požiadavky verejného obstarávateľa, je teda svojim spôsobom vždy jedinečný a s takýmto prispôsobením nie je bežne dodávaný, nebude bežným tovarom. Obdobne osobné motorové vozidlo je bežným tovarom aj vrátane modifikácií, ak ich bežne predávajúci či výrobca ponúka aj iným odberateľom na trhu, avšak v prípade, ak ide o dodanie napríklad automobilu prispôsobeného na záchranárske či iné obdobné činnosti, nepôjde o bežný tovar. Pri službách a prácach bude posudzovanie obdobné - ak pôjde o služby alebo stavebné práce, ktoré sú bežne ponúkané bez ohľadu na napríklad miesto plnenia len v závislosti od ich rozsahu, resp. iných, bežne ponúkaných podmienok, pôjde o bežne dostupné služby a práce. Naopak, ak budú jedinečne dohodnuté pre daný konkrétny prípad so všetkými špecifikami z neho vyplývajúcimi, nepôjde o bežnú dostupnosť. Orientáciu poskytne v prvom kroku už ponuka, ktorá bude formulovaná spôsobom "tak ako je". Ustanovenie ďalej obsahuje demonštratívny výpočet príkladov, kedy ide o bežne dostupné tovary, služby alebo stavebné práce. Pre úplnosť je napokon potrebné dodať, že definícia bežnej dostupnosti nevychádza z účtovných predpisov, a teda nie je relevantné, či v zmysle nich ide o tovary služby spotrebného charakteru alebo investičný majetok. Bežnú dostupnosť na účely tohto zákona je tak potrebné posudzovať vždy „ad hoc“, nakoľko môžu nastať prípady kedy investičný majetok bude bežne dostupný a naopak, tovar spotrebného charakteru nebude.

K § 3

Návrh zákona kategorizuje zákazky, ktoré zadáva verejný obstarávateľ a zákazky zadávané obstarávateľom, ktoré sú zadávané v procese verejného obstarávania a súčasne určuje vzťahy medzi nimi.  Zákazka na účely tohto zákona je zákazka, ktorá sa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy s plnením vyjadriteľným v peniazoch uzavretá s jedným alebo viacerými uchádzačmi a verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi a ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác, poskytnutie služieb alebo dodanie tovarov.

V súlade s právom Európskej únie pre oblasť verejného obstarávania sa definujú zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na dodanie tovaru a zákazky na poskytnutie služieb. Ďalším elementárnym členením zákaziek je delenie zákaziek na zákazky civilné a zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti.

K § 4

Ďalším základným inštitútom verejného obstarávania je koncesia. Koncesia je zákazkou rovnakého typu ako zákazka na uskutočnenie stavebných prác alebo zákazka na poskytnutie služieb, avšak protiplnením za plnenie dodávateľa je určité právo, ktoré môže byť spojené s finančným plnením. Nevyhnutým rozlišovacím znakom koncesie je existencia prenosu prevádzkového rizika na koncesionára, t.j. koncesionár pri svojej činnosti nesie riziko vystavenia sa podmienkam trhu. Príkladom koncesie môže byť napr. výstavba diaľnice, ktorú prevádzkuje koncesionár počas určitého časového obdobia, kedy výnosy z používania diaľnice platia jednotliví užívatelia diaľnice, avšak prípadné straty z nevyužívania tejto diaľnice nesie koncesionár, nie verejný obstarávateľ, t.j. koncesionár nesie riziko, že sa mu nevrátia investície vynaložené a náklady vzniknuté pri prevádzkovaní diaľnice. Uplatňovanie osobitných pravidiel upravujúcich udeľovanie koncesií by nebolo odôvodnené, ak by verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oslobodil koncesionára od akejkoľvek prípadnej straty tým, že by mu zaručil minimálny príjem rovnaký alebo vyšší ako vynaložené investície a náklady, ktoré tento hospodársky subjekt musí vynaložiť v súvislosti s plnením zmluvy. V takomto prípade by išlo o zákazku.

K § 5

V súlade s právom Európskej únie sa navrhuje stanovenie finančných limitov pre tovary, služby a stavebné práce v závislosti od predpokladanej hodnoty zákazky a typu verejného obstarávateľa, ktorý je povinný uplatňovať postupy pre nadlimitné zákazky a s nimi súvisiace povinnosti. Hodnota finančného limitu je vyjadrená v eurách bez DPH.

Európska komisia si i naďalej vyhradzuje právo meniť výšku finančných limitov, pričom zmena sa bude uskutočňovať na základe jej právnych aktov. Preto je vhodné, aby sa limit nadlimitnej zákazky na úrovni Slovenskej republiky ustanovoval všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Úrad pre verejné obstarávanie. Vykonávací predpis umožní pružne reagovať na predmetné právne akty Európskej únie.

V návrhu ustanovenia sa verejnému obstarávateľovi stanovujú, v závislosti od výšky predpokladanej hodnoty zákazky, tri postupy, a to konkrétne pre nadlimitné zákazky, podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou, pričom obstarávateľovi sa stanovuje povinný postup pre nadlimitné zákazky, ktoré sa týkajú tzv. vybraných činností.

K § 6

Dôvodom navrhovanej úpravy je zabezpečenie určenia správnej predpokladanej hodnoty. Predpokladaná hodnota zákazky sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty v plánovacej etape procesu verejného obstarávania, pričom predpokladaná hodnota zákazky musí byť založená na predošlých skúsenostiach verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa alebo na údajoch získaných prieskumom trhu v čase pred samotným odoslaním oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž alebo v čase začatia postupu zadávania zákazky, ak sa publikácia oznámenia nevyžaduje. Pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky vychádza verejný obstarávateľ a obstarávateľ predovšetkým z vlastných skúseností a zmlúv, ktorých plnenie bolo vykonané v predchádzajúcom období. V súvislosti s určovaním predpokladanej hodnoty zákazky je vhodné, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ vykonával prieskum trhu všetkými dostupnými prostriedkami až do zaslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž na zverejnenie a sledoval aj iné skutočnosti ovplyvňujúce určenie predpokladanej  hodnoty zákazky, ako napr. vývoj na komoditnom trhu alebo informácie z katalógov internetu a pod. Uvedené je možné realizovať prostredníctvom prieskumu cenníkov, produktových katalógov, štatistických údajov o vývoji cien, využívaním pomôcok na výpočet cien (tzv. konfigurátorov) a pod.

Pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky sa musia vziať do úvahy všetky príjmy plánované vynaložiť dodávateľovi za predmet zákazky, či už od verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo od tretích strán. Na účely určenia PHZ by sa pojem „porovnateľný predmet plnenia“ mal chápať ako výrobky, ktoré sú určené na rovnaké alebo podobné použitie, ako sú tovary predstavujúce určitú škálu potravín alebo rôzne položky kancelárskeho nábytku. Obvykle by hospodársky subjekt, ktorý je činný v danej oblasti, pravdepodobne vykonával dodanie takéhoto tovaru ako súčasť svojej bežnej škály produktov.

Na účely určenia predpokladanej hodnoty daného obstarávania by sa malo spresniť, že pri určovaní predpokladanej hodnoty by sa malo umožniť vychádzať z rozdelenia obstarávania len vtedy, keď je to odôvodnené z objektívnych dôvodov. Napríklad by mohlo byť dôvodné určiť predpokladanú hodnotu zákazky na úrovni samostatnej prevádzkovej jednotky verejného obstarávateľa, akou sú napríklad školy alebo materské školy, a to za predpokladu, že daná jednotka je samostatne zodpovedná za svoje obstarávanie. To možno predpokladať, ak samostatná prevádzková jednotka nezávisle vykonáva postupy obstarávania a prijíma rozhodnutia o nákupe, disponuje samostatným rozpočtom pre predmetné obstarávanie, uzaviera zmluvu nezávisle a financuje zákazku z rozpočtu, ktorý má k svojej dispozícii. Rozdelenie nie je odôvodnené, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ iba decentralizovane organizuje obstarávanie.

Navrhovanými ustanoveniami sa ustanovujú pravidlá na určenie predpokladanej hodnoty zákazky, ak ide o tovary, služby a stavebné práce. Pri opakovaných zadávaniach zákazky sa predpokladaná hodnota zákazky určuje aj vrátane nasledujúcich opakovaných plnení s pôvodným zmluvným partnerom. Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ udeľuje ceny a odmeny uchádzačom alebo účastníkom v súťaži návrhov, tieto sa započítajú do predpokladanej hodnoty zákazky. Do pravidiel určovania predpokladanej hodnoty zákazky na stavebné práce je zaradené aj pravidlo pre určenie predpokladanej hodnoty stavebných prác, ak na uskutočnenie stavebných prác poskytne verejný obstarávateľ a obstarávateľ určité tovary, pokiaľ sú tieto tovary nevyhnutné na vykonanie daných stavebných prác. Predpokladaná hodnota týchto tovarov, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ poskytne v súvislosti so zadávaním zákazky na stavebné práce, sa zahŕňa do predpokladanej hodnoty stavebnej práce. Stanovenie tohto pravidla zabraňuje zníženiu predpokladanej hodnoty zákazky na stavebné práce, a tým aj možnosti vyhnúť sa aplikácii pravidiel a postupov stanovených napríklad pre nadlimitné zákazky  z hľadiska stanovených finančných limitov.

Ďalej sa ustanovuje pravidlo týkajúce sa rozdelenia zákazky na časti, ak ide o stavebné práce a služby a samostatne pre tovary. Navrhovaným ustanovením sa vytvára predpoklad na obmedzenie situácií, v ktorých dochádza k obchádzaniu postupov upravených zákonom.

Základom pre určovanie predpokladanej hodnoty zákazky na dodanie tovaru je dĺžka trvania zmluvného vzťahu. Pri uzatváraní zmluvy, ak ide o zmluvu uzavretú na pevne stanovené obdobie, sa predpokladaná hodnota zákazky stanovuje  na celé obdobie trvania zmluvy. Ak sa zmluva uzatvára na neurčitú dobu alebo dobu dlhšiu ako 4 roky, predpokladaná hodnota zákazky sa určuje 48-násobkom predpokladanej mesačnej platby. Medzi pravidlá na určenie predpokladanej hodnoty zákazky na dodanie tovaru sa zahrnuli aj lízingové zmluvy, nájomné zmluvy a zmluvy o kúpe tovarov na splátky.

V predmetnom  ustanovení sú definované náklady, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí zahrnúť do predpokladanej hodnoty zákazky na služby, ak ide o poisťovacie služby, bankové a iné finančné služby alebo náklady súvisiace so súťažou návrhov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ určí predpokladanú hodnotu zákazky, ak výsledkom procesu obstarávania je zmluva uzavretá na dobu do 4 rokov tak, že vezme do úvahy celé obdobie plnenia zmluvy.

Pri uzatváraní zmluvy na dobu dlhšiu ako 4 roky alebo na dobu neurčitú sa určuje predpokladaná hodnota zákazky 48-násobkom mesačnej platby.

Pre stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky sa definujú prípady, keď nie je možné určiť, či ide o zákazku na tovar alebo službu, teda nie je možné stanoviť ich podiely. Je to najmä pri zákazkách na dodanie tovaru a poskytnutie služby, ktoré nie je možné oddeliť, a preto sa predpokladaná hodnota zákazky stanoví ako celková hodnota tovaru a služby bez ohľadu na ich podiely, kde sa zahrnie aj hodnota montážnych a inštalačných prác.

Ak sa verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodne uplatniť dynamický nákupný systém alebo uzavrieť rámcovú dohodu, do predpokladanej hodnoty zákazky pre dynamický nákupný systém, resp. rámcovú dohodu musí zarátať všetky predpokladané hodnoty zákaziek, ktoré má v úmysle počas dĺžky trvania týchto systémov  a v rámci nich zadávať.

Taktiež sa stanovujú pravidlá pre výpočet predpokladanej hodnoty zákazky v prípade inovatívneho partnerstva.

Zároveň sa stanovuje postup pri určovaní predpokladanej hodnoty koncesie.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný používať pri výbere zmluvného partnera pravidlá a postupy upravené zákonom. Zakazuje sa rozdeliť predmet zákazky tak, aby toto rozdelenie umožnilo aplikovať postup platný pre nižšie finančné limity, čo by spôsobilo najmä nesplnenie požiadaviek na transparentnosť, keď sa napr. pre nadlimitné zákazky vyžaduje zverejnenie zadávania zákazky alebo koncesie v Úradnom vestníku Európskej únie.

Stanovuje sa pravidlo povinného uverejnenia predpokladanej hodnoty, množstva alebo rozsahu obstarávaných tovarov, stavebných prác alebo služieb v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v oznámení o koncesii. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ určuje podmienky účasti vo väzbe na predpokladanú hodnotu zákazky alebo na predpokladanú hodnotu koncesie, musí uviesť predpokladanú hodnotu v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v oznámení o koncesii. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pri zadávaní zákazky vyžaduje zábezpeku, rovnako musí v príslušnom oznámení uviesť predpokladanú hodnotu zákazky. V súlade s princípom transparentnosti sa expressis verbis ustanovuje povinnosť v dokumentácii k verejnému obstarávaniu uchovávať aj informácie a podklady, na základe ktorých sa určila predpokladaná hodnota, ako sú napr. prieskumy trhu, katalógy, cenníky, predošlé faktúry a pod.

K § 7

V súlade s legislatívou Európskej únie sa ustanovujú jednotlivé kategórie verejného obstarávateľa. Zadávanie verejných zákaziek orgánmi členských štátov alebo v ich mene musí byť v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä so zásadami voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, ako aj so zásadami, ktoré z nich vyplývajú, ako sú rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, vzájomné uznávanie, proporcionalita a transparentnosť.

Ustanovením sa vymedzuje okruh subjektov, tzv. klasický sektor–verejný obstarávateľ, na ktoré sa vzťahuje povinné uplatňovanie zákona. Zákon o verejnom obstarávaní je povinný aplikovať každý subjekt, ktorý používa verejné financie alebo podlieha kontrole alebo riadeniu iného verejného obstarávateľa.

Definícia zahŕňa štátne, regionálne a miestne organizácie a ďalšie organizácie v pôsobnosti verejného práva. Ide o také vymedzenie pojmu, ktorý zahŕňa všetkých verejných obstarávateľov z verejného sektora (klasického sektora, ako ho určuje Smernica  2014/24/EÚ - sekundárne právo EÚ pre oblasť verejného obstarávania).

Do kategórie verejných obstarávateľov uvedených pod písmenom a) patria napríklad Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta republiky Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, sústava ústredných orgánov štátnej správy a miestnej štátnej správy, sústava súdnych orgánov a orgánov prokuratúry, účelové fondy.

Územná samospráva je časťou správy štátu decentralizovanou na územné jednotky. Do kategórie verejných obstarávateľov uvedených pod písmenom b) a c) patria mestá a obce a vyššie územné celky.

Do kategórie verejných obstarávateľov uvedených pod písmenom d) patria napríklad zriadené zákonom alebo na základe zákona, ako sú príspevkové organizácie, verejnoprávne organizácie, zdravotné poisťovne, Národná banka Slovenska atď. Do tejto kategórie verejných obstarávateľov spadajú aj organizácie, ktoré boli zriadené alebo založené vyššie uvedenými verejnými obstarávateľmi. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podmienka „právnickej osoby založenej alebo zriadenej na osobitný účel plnenia potrieb vo všeobecnom záujme, ktoré nemajú komerčný ani priemyselný charakter“ v žiadnom prípade neznamená, že takáto právnická osoba by mala vykonávať len činnosti vo všeobecnom záujme, ktoré nemajú komerčný ani priemyselný charakter. Dokonca subjekt musí byť považovaný za verejného obstarávateľa aj v prípade, keď jeho činnosť súvisiaca s uspokojovaním potrieb vo všeobecnom záujme tvorí len malú časť jeho celkovej činnosti, ktorú vykonáva. Verejný obstarávateľ–právnická osoba podľa ods. 1 písm. d) je definovaná rovnako, ako v práve Európskej únie na základe troch kritérií. Týmto sa vytvára predpoklad pre interpretáciu, aby sa zákon vzťahoval na každú organizáciu zriadenú alebo založenú vo verejnom záujme, ktorej prevádzkové rozhodnutia a činnosť sú alebo môžu byť ovplyvnené verejným obstarávateľom ako dôsledok vzájomných vzťahov. Verejným obstarávateľom je v tomto  prípade právnická osoba založená alebo zriadená na osobitný účel plnenia potrieb vo verejnom záujme, ktorý nemá priemyselný alebo komerčný charakter a súčasne spĺňa aspoň jednu z troch podmienok.

Podobne ako pri pojme štát v kontexte smerníc týkajúcich sa verejného obstarávania sa aj právnická osoba podľa ods. 1 písm. d), podľa výkladu vydaného Súdnym dvorom Európskej únie, musí interpretovať funkcionálnym spôsobom. Právnická osoba podľa ods. 1 písm. d), ktorá nie je nastavená na tvorbu zisku v rámci svojej hlavnej aktivity, obyčajne nie je vystavená konkurencii zo strany iných subjektov voľného trhu, cieľom jej činnosti je uspokojovanie potrieb vo verejnom záujme, ktoré nie sú uspokojované súkromnými podnikateľmi, alebo  na uspokojovanie potrieb vo verejnom záujme chce mať štát alebo orgán samosprávy výhradný alebo rozhodujúci vplyv. Pri zakladaní právnickej osoby podľa ods. 1 písm. d) z dôvodov plnenia potrieb vo všeobecnom záujme sa štát alebo orgán samosprávy rozhoduje, či  dané potreby bude uspokojovať sám, alebo si zachová rozhodujúci vplyv nad ich uspokojovaním.  Právnická osoba podľa ods. 1 písm. d) uspokojujúca potreby vo verejnom záujme, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný záujem, sa môže riadiť inými hľadiskami, než sú ekonomické hľadiská. Preto úplná neexistencia konkurencie, ako aj naproti tomu existencia silnej konkurencie, nie je rozhodujúcou podmienkou pre to, aby sa jednoznačne dalo určiť, či konkrétna potreba je potrebou vo verejnom záujme, ktorá nemá priemyselný alebo obchodný charakter. V situácii, ak daná právnická osoba podľa ods. 1 písm. d) bežne vykonáva aj iné úlohy, než verejné, rozhodujúci význam má zhodnotenie prvotného cieľa stanoveného pri jej založení. Ak bola táto právnická osoba vytvorená s cieľom zabezpečovania potrieb vo verejnom záujme a bežne popritom vykonáva hospodárske aktivity zamerané na zisk, nie je tu právny dôvod jej vyňatia spod pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní, a to dokonca ani vtedy, ak jej činnosť vo verejnom záujme bežne predstavuje len neveľkú časť v porovnaní s rozsahom jej obchodnej činnosti. K tomuto výkladu dospel SDEÚ (Rozhodnutie SDEÚ z 15. 01. 1998 vo veci C-44/96 Mannesmann).

K § 8

Navrhovaným znením sa zakladá povinnosť aplikovať postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní aj osobám, ktoré za štandardných okolností nie sú povinné aplikovať postupy verejného obstarávania. Predmetným ustanovením sa zakotvuje pravidlo prenesenia povinnosti aplikovať postupy verejného obstarávania, pričom legislatívna úprava priznáva „dotovaným subjektom“ rozličný status v závislosti od percentuálnej miery výšky poskytnutých finančných prostriedkov.

K § 9

I naďalej je potrebné, aby sa zachovali pravidlá obstarávania, ktoré vykonávajú subjekty pôsobiace v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, keďže vnútroštátne orgány v rámci Európskej únie môžu aj naďalej ovplyvňovať konanie takýchto subjektov vrátane účasti na ich kapitáli a zastúpenia v ich správnych, riadiacich alebo dozorných orgánoch. Ďalším dôvodom na pokračovanie s reguláciou obstarávania v týchto odvetviach je uzatvorená povaha trhov, na ktorých subjekty v týchto odvetviach pôsobia, zapríčinená existenciou osobitných alebo výlučných práv, ktoré udeľujú členské štáty a ktoré sa týkajú zásobovania sietí, poskytovania prístupu do sietí alebo prevádzkovania sietí na účely poskytovania príslušných služieb.

Ustanovením sa definuje okruh obstarávateľov pôsobiacich v oblasti vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, ktorí sú povinní aplikovať zákon pri splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení. Týmto ustanovením sa jednoznačne a vyčerpávajúco vymedzuje skupina obstarávateľov, tzv. vybrané odvetvia, tak ako to rozpracováva právo Európskej únie, ktoré rozlišuje verejných obstarávateľov v klasickom sektore a obstarávateľov z vybraných odvetví. Na rozdiel od verejných obstarávateľov (klasický sektor), na ktorých sa zákon vzťahuje vždy.

Ak verejný obstarávateľ vykonáva niektorú z vybraných činností postupuje pri zadávaní takejto zákazky ako obstarávateľ. Takýto verejný obstarávateľ postupuje podľa zákona o verejnom obstarávaní, ak zadáva zákazky na tovary, služby a stavebné práce v súvislosti s činnosťami v odvetví energetiky a tepelnej energetiky, vodného hospodárstva, dopravy, poštových služieb a s ťažbou ropy, plynu, uhlia a ostatných tuhých palív, prieskumom ložísk uhlia alebo ostatných tuhých palív, ako aj s činnosťami súvisiacimi s prevádzkovaním prístavov a letísk.

Obstarávateľom je aj právnická osoba, na ktorú má verejný obstarávateľ vykonávajúci aspoň jednu z vymedzených činností priamy alebo nepriamy rozhodujúci vplyv z hľadiska majetku, obchodného podielu alebo jej spravovania a súčasne vykonáva aspoň jednu z činností, ktoré zákon vymedzuje ako vybranú činnosť. Ustanovenie taxatívne vymedzuje, čo sa rozumie pod rozhodujúcim vplyvom na právnickú osobu.

Medzi obstarávateľov sa zaraďujú subjekty, ktoré disponujú osobitným právom alebo výlučným právom, ktoré pochádza z oprávnení pridelených zákonom alebo individuálnym správnym aktom vydaným príslušným orgánom, ktorých výsledkom je obmedzenie výkonu činností ustanovených zákonom, alebo stav, kedy určité podmienky umožňujú podstatným spôsobom ovplyvňujú schopnosť vykonávať takéto činnosti inými subjektami. Môže ísť o prípady, kde v dôsledku tohto výlučného práva bude môcť byť obmedzené vlastnícke právo k pozemkom čiastočne alebo úplne tým, že  na týchto pozemkoch môžu byť umiestnené siete alebo zariadenia s nimi súvisiace na pozemku, pod pozemkom alebo nad pozemkom.

Navrhovanými ustanoveniami sa taxatívne vymedzujú činnosti v oblasti energetiky, tepelnej energetiky, vodného hospodárstva, dopravy a poštových služieb.

Do sféry pôsobnosti zákona sa zahŕňajú činnosti súvisiace s vodohospodárskymi dielami, zavlažovaním, odvodňovaním pôdy, likvidáciou alebo úpravou odpadových vôd za splnenia zákonných podmienok a činnosti súvisiace s odpadovými vodami, avšak len vtedy, ak obstarávateľ súčasne vykonáva činnosti súvisiace s výrobou, dopravou alebo distribúciou pitnej vody.

Navrhované ustanovenie definuje, čo sa rozumie pod poštovými službami a inými službami, ako poštové služby v súlade s transponovanou smernicou EÚ pre vybrané odvetvia.

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje, pri zadávaní ktorých zákaziek, za akých podmienok a pri ktorých činnostiach musí obstarávateľ v sektore vybraných odvetví postupovať podľa zákona. V súlade s právom Európskej únie zavádza všeobecný postup, ktorým sa riadia subjekty z vybraných odvetví využívajúce určitú geografickú oblasť na účely prieskumu alebo ťažby ropy, plynu, uhlia a ostatných tuhých palív. Povinnosť aplikovať právnu úprava zákona vzniká aj vtedy, ak sa geografické oblasti využívajú ako prístavy a verejné letiská.

V odvetví prieskumu nálezísk ropy a plynu vládne taký konkurenčný tlak, že disciplína pri obstarávaní, ktorá vyplýva z pravidiel obstarávania na úrovni Európskej únie, už nie je potrebná. Vzhľadom na to, že ťažba ropy a plynu patrí naďalej do rozsahu pôsobnosti smerníc EÚ o verejnom obstarávaní, je potrebné rozlišovať medzi prieskumom a ťažbou. V takomto prípade by sa za „prieskum“ mali považovať aj činnosti, ktoré sa vykonávajú so zámerom preskúmania skutočnosti, či sa v danej oblasti nachádza ropa a plyn, a ak áno, či sú komerčne využiteľné, zatiaľ čo „ťažba“ by sa mala považovať za „produkciu“ ropy a plynu. V súlade s osvedčenou praxou pri fúziách by „produkcia“ mala tiež zahŕňať „rozvoj“, t. j. vytvorenie primeranej infraštruktúry pre budúcu produkciu (ropné plošiny, ropovody, terminály atď.).

K § 10

Predmetné pravidlo expressis verbis zakotvuje povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa pri zadávaní zákaziek (koncesií, súťaži návrhov) postupovať podľa pravidiel, ktoré zakotvuje zákon o verejnom obstarávaní. Povinnosť postupovať pri zadávaní zákaziek (koncesií, súťaži návrhov) vyplýva aj pre subjekt, ktorý zákon o verejnom obstarávaní vymedzuje v § 8. Ide o subjekt, ktorý nie je verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom alebo môže ísť o obstarávateľa, ktorému finančné prostriedky poskytol verejný obstarávateľ. Takáto osoba je povinná taktiež realizovať postup podľa zákona.

Verejné obstarávania sa musí realizovať v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ide najmä o zásadu voľného pohybu tovaru, slobodu usadiť sa a slobodu poskytovať služby, ako aj s princípmi, ktoré z nich vyplývajú, ako sú rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, vzájomné uznávanie, proporcionalita a transparentnosť. Predmetné princípy sledujú primárny cieľ, aby sa verejné obstarávanie otváralo hospodárskej súťaži, aby túto rozvíjalo a chránilo. Tieto zásady (princípy) majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov, t. j. prvotný záujem je na efektívnej konkurencii s tým, že záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi. Zásada rovnakého zaobchádzania je pritom určitou špecifikáciou všeobecnejšej zásady nediskriminácie. Podstatou tejto zásady je pravidlo, že žiadny zo záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Zásada transparentnosti má zabezpečiť, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom. Transparentnosť procesu zadávania zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov. Princíp transparentnosti predstavuje hlavnú zásadu pre celé verejné obstarávanie, pričom podmienkou dodržania tohto princípu je priebeh verejného obstarávania takým spôsobom, ktorý sa navonok javí ako férový a riadny. Motívy jednotlivých osôb participujúcich na výbere uchádzačov o zákazku (či by išlo o motívy plne zákonné, dané len neschopnosťou navonok pôsobiť férovo a riadne, event. nezákonné alebo dokonca kriminálne) sú v tomto ohľade pre posúdenie porušenia zásady transparentnosti irelevantné. Porušenie zásady transparentnosti nastáva nezávisle na tom, či sa podarí preukázať porušenie niektorej zákonnej povinnosti.

Z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-225/98 Komisia proti Francúzska republika alebo z rozsudku tohto súdu C – 199/07 Komisia proti Helénska republika vyplýva, že prístup verejného obstarávateľa, ktorý v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania požadoval predloženie konkrétnych národných certifikátov je porušením slobody poskytovania služieb. Navyše Súdny dvor Európskej únie konštatuje, že vyžadovanie členstva v národných profesijných organizáciách, komorách, resp. registroch môže mať odradzujúci účinok na záujemcov alebo uchádzačov z iných členských štátov, čo je neprípustná diskriminácia a prekážka voľného poskytovania služieb.

Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, princíp rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi, resp. záujemcami spočíva na tom, že verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ pristupuje principiálne rovnakým spôsobom voči všetkým uchádzačom, resp. záujemcom, pričom nemôže žiadneho z nich priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodňovať alebo znevýhodňovať oproti iným uchádzačom alebo záujemcom v rovnakom postavení. Účelom zásady transparentnosti tak je predchádzať riziku akéhokoľvek zvýhodňovania alebo svojvôle na strane verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-496/99 Komisia proti CAS Succhi di Frutta). V rozpore s princípom transparentnosti, a teda aj v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, je akékoľvek konanie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné. K porušeniu princípu transparentnosti môže dôjsť vtedy, ak sa v postupe verejného obstarávateľa vyskytujú také prvky, ktoré by verejné obstarávanie robili nekontrolovateľným, resp. horšie kontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným, alebo ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krokov verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Nevyhnutnou súčasťou riadneho uplatnenia princípu transparentnosti je teda taký postup, ktorým je zabezpečená náležitá preskúmateľnosť každého úkonu vykonaného v súvislosti so zadávaním zákazky. Postupom verejného obstarávania sa zabezpečuje čestná hospodárska súťaž, z čoho vyplýva, že nie je prípustné, aby sa umožnilo akékoľvek nepreskúmateľné či nekontrolovateľné konanie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktoré môže ovplyvniť výsledok verejného obstarávania.

Požiadavka jednoznačnosti, konkrétnosti a presnosti procesu verejného obstarávania teda vyplýva zo všeobecnej zásady transparentnosti, ktorej cieľom je zabezpečenie toho, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom za vopred jasne a zrozumiteľne stanovených podmienok. Porušením tejto zásady je potom akékoľvek konanie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktoré spôsobuje nečitateľnosť obstarávania. Tak tomu môže byť napr. aj vtedy, ak dokumentácia k verejnému obstarávaniu neobsahuje jednoznačne a zrozumiteľne formulované pravidlá. V prípade, ak dokumentácia, resp. v nej obsiahnuté požiadavky, celkom zjavne pripúšťajú rozdielny výklad, nemôže táto interpretačná neistota vo svetle princípu transparentnosti postihovať žiadny hospodársky subjekt, ale len samotného verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Je potrebné zdôrazniť, že je to práve verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ, kto dokumentáciu vo verejnom obstarávaní vyhotovuje a stanovuje jednotlivé požiadavky, a teda potom za správnosť a úplnosť dokumentácie a pravidiel zodpovedá.

Účel princípu hospodárnosti a efektívnosti vo verejnom obstarávaní nie je možné vnímať čisto gramaticky, t.j. tieto princípy nesledujú cieľ, aby verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vždy nakupoval len najlacnejšie predmety zákaziek, práve naopak, verejný obstarávateľ a obstarávateľ by mal za vynaložené verejné finančné prostriedky/finančné prostriedky získať najlepšiu hodnotu, ktorá sa generuje v prostredí hospodárskej súťaže. Predmetné princípy by mali zabezpečiť hospodárne, efektívne a transparentné nakladanie s verejnými peňažnými prostriedkami/finančnými prostriedkami, nakoľko hlavným cieľom verejného obstarávania je efektívnosť vynakladania peňažných prostriedkov a ich priama či nepriama úspora a zabezpečenie účinnej konkurencie. Ďalším cieľom verejného obstarávania je zabezpečovanie voľnej hospodárskej súťaže hospodárskych subjektov o zákazky financované z verejných rozpočtov, ktorá je založená na princípoch efektívnej konkurencie a samozrejme, záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov.

Princíp proporcionality vo verejnom obstarávaní má predstavovať požiadavku na primerané aplikovanie inštitútov zákona, napr. pri nejasnostiach ponuky by verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nemal automaticky ponuku vylúčiť, ale by požiadať o vysvetlenie nezrovnalostí a až na základe presvedčivo zisteného skutkového stavu by mal rozhodnúť o vylúčení alebo nevylúčení ponuky.

Predmetná právna úprava expressis verbis zakazuje, aby sa verejné obstarávanie, vrátane jeho prípravy uskutočňovalo s cieľom nedovoleného uplatnenia výnimky alebo zúženia hospodárskej súťaže.

Za narušenie hospodárskej súťaže je možné považovať napr. situáciu, ak by verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ viedol prípravné trhové konzultácie s hospodárskym subjektom s úmyslom vyšpecifikovať predmet zákazky takým spôsobom, aby navonok pôsobil technicky neutrálne, čo by navodzovalo dojem jeho súladu s pravidlami zákona a so základnými princípmi verejného obstarávania, avšak de facto by takýto navonok „technicky neutrálny“ opis predmetu zákazky obsahoval požiadavky, ktoré by zvýhodňovali hospodársky subjekt, ktorý sa zúčastnil prípravných trhových konzultácií alebo jeho obchodných partnerov.

Ustanovuje sa pravidlo, podľa ktorého pri zákazkách na určité stavebné práce, tovary a služby podľa medzinárodných dohôd, ktorými je EÚ viazaná (napr. Dohoda o vládnom obstarávaní), musia verejní obstarávatelia poskytovať v súvislosti s týmito stavebnými prácami, tovarom, službami a hospodárskymi subjektmi signatárov týchto dohôd, zaobchádzanie, ktoré nesmie byť nepriaznivejšie než zaobchádzanie, ktoré poskytujú v súvislosti s prácami, tovarom, službami a hospodárskymi subjektmi EÚ.

Stanovuje sa aj ďalšie základné pravidlo, podľa ktorého pri zákazkách a koncesiách týkajúcich sa jednotlivých vybraných činností postupuje verejný obstarávateľ podľa pravidiel a postupov zadávania nadlimitných zákaziek a koncesií platných pre obstarávateľa. Predmetným pravidlom sa zosúlaďuje postup verejného obstarávateľa a obstarávateľa, ak ide o zákazky v rámci vybraných činností, čo umožňuje aj verejnému obstarávateľovi použiť flexibilnejšie a menej striktné postupy verejného obstarávania pri týchto zákazkách alebo koncesiách.

K § 11

Definuje sa konečný užívateľ výhod na účely zákona o verejnom obstarávaní. Definícia pojmu konečný užívateľ výhod má svoj pôvod v zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu“), avšak vzhľadom na možné legislatívne a vecné problémy, ktoré by spôsobil odkaz na definíciu v inom zákone než zákone o verejnom obstarávaní, sa navrhuje zaviesť samostatná definícia konečného užívateľa výhod na účely verejného obstarávania. Osobitne je zadefinovaný konečný užívateľ výhod pri právnickej osobe, pri fyzickej osobe a zároveň aj pri združení majetku.

K § 12

Ustanovuje sa povinnosť verejného obstarávateľ a obstarávateľa, t. j. verejného obstarávateľa a obstarávateľa v jurisdikcii právneho poriadku Slovenskej republiky, aby vyhotovil referenciu, potvrdzujúcu dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby prostredníctvom informačného systému Evidencia referencií.

K § 13 a 14

Navrhovanými ustanoveniami sa umožňuje využitie elektronického trhoviska aj pri nadlimitných zákazkách.

K § 15

Zákon definuje množinu subjektov, ktoré môžu pôsobiť ako centrálna obstarávacia organizácia a vykonávať nepretržitú centralizovanú činnosť vo verejnom obstarávaní s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu, vrátane využitia nižších cien a transakčných nákladov a s cieľom zlepšiť a profesionalizovať riadenie a vedenie postupov verejného obstarávania. Nákupy je možné sústrediť pod centralizované obstarávanie buď podľa počtu zúčastnených verejných obstarávateľov, alebo podľa objemu a hodnoty v čase. Spájanie a centralizácia obstarávania by sa však mali dôkladne vyhodnocovať ako aj monitorovať, nakoľko nadmerná koncentrácia kúpnej sily nemusí priaznivo pôsobiť na hospodársku súťaž. Zákazky obrovského rozsahu takisto môžu vyvolávať snahu o nekalosúťažné praktiky a tajné dohody hospodárskych subjektov, ktorých cieľom je narušiť hospodársku súťaž. Nemožno zabúdať na to, že vo verejnom obstarávaní je potrebné vytvárať podmienky pre prístup na trh pre malých a stredných podnikateľov vzhľadom na ich potenciál v oblasti tvorby pracovných miest, rastu a inovácie.

Centrálne obstarávacie organizácie pracujú dvomi základnými postupmi. Vykonávajú centrálne verejné obstarávanie ako veľkoobchodníci, t.j. nakupujú, skladujú a opätovne predávajú tovary, služby alebo stavebné práce. Druhý spôsob realizácie centrálneho verejného obstarávania centrálna obstarávacia organizácia realizuje ako sprostredkovateľ tak, že zadáva zákazky, prevádzkuje dynamické nákupné systémy alebo uzaviera rámcové dohody, ktoré využívajú verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia (v nadväznosti na to, či je centrálna obstarávacia organizácia verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ). Takéto sprostredkovanie sa v niektorých prípadoch uskutočňuje samostatným vykonávaním príslušných postupov zadávania verejných zákaziek bez podrobných pokynov dotknutých verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov; v iných prípadoch sa príslušné postupy zadávania verejných zákaziek realizujú na základe pokynov dotknutých verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov v ich mene a na ich účet.

Zákon stanovuje pravidlá aj pre rozdelenie zodpovednosti za plnenie záväzkov medzi centrálnou obstarávacou organizáciou a verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi, ktorí obstarávajú od centrálnej obstarávacej organizácie alebo jej prostredníctvom. V prípade, že má centrálna obstarávacia organizácia výhradnú zodpovednosť za vykonávanie postupov obstarávania, je výhradne a priamo zodpovedná aj za zákonnosť realizovaných postupov. V prípade, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vykonáva niektoré časti postupu, napríklad opätovné otvorenie súťaže podľa rámcovej dohody alebo zadanie jednotlivých zákaziek na základe dynamického nákupného systému, tento je aj zodpovedný za tie fázy postupu, ktoré uskutočnil alebo uskutočňuje.

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia sú oprávnení zadať verejnú zákazku na poskytnutie služieb, ktoré sa týkajú vykonávania centrálnych obstarávacích činností, centrálnej obstarávacej organizácii bez uplatnenia postupov verejného obstarávania. Takéto verejné zákazky na poskytnutie služieb môžu zahŕňať poskytovanie pomocných obstarávacích činností. Verejné zákazky na poskytnutie služieb týkajúce sa vykonávania pomocných obstarávacích činností sa v prípade, že sa vykonávajú inak než prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie v súvislosti s vykonávaním centrálnych obstarávacích činností pre dotknutého verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, musia zadávať v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Podmienkou pre činnosť centrálnej obstarávacej organizácie je vykonávanie všetkých postupov verejného obstarávania prostredníctvom elektronických prostriedkov komunikácie.

K § 16

Uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa centrálnych obstarávacích organizácií (s výnimkou centralizovaného verejného obstarávania, ktoré vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky pre verejných obstarávateľov podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní) by v žiadnom prípade nemalo brániť uplatňovať postupy príležitostného spoločného obstarávania, t. j. menej inštitucionalizovaného a systematického spoločného obstarávania alebo zavedenej praxe obrátiť sa na poskytovateľov služieb, ktorí pripravujú a riadia postupy obstarávania v mene a na účet verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a na základe jeho pokynov.

Spoločné obstarávanie môže mať mnoho rôznych foriem, počnúc koordinovaným obstarávaním, cez prípravu spoločných technických špecifikácií pre zákazku na uskutočnenie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, ktoré obstarajú viacerí verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia, z ktorých každý vykonáva samostatný postup obstarávania, až po situácie, keď dotknutí verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia uskutočňujú spoločne jeden postup obstarávania tak, že konajú spoločne alebo poveria jedného verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa riadením postupu obstarávania v mene všetkých verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov.

Ak niekoľko verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov spoločne vykonáva postup obstarávania, títo sú spoločne zodpovední za plnenie svojich povinností podľa zákona. Ak však verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vykonávajú spoločne len časti postupu obstarávania, spoločná zodpovednosť sa uplatňuje len na tie časti postupu, ktoré sa vykonali spoločne. Každý verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ je výlučne zodpovedný za postupy alebo ich časti, ktoré vykonal on sám, ako je napríklad zadanie zákazky, uzavretie rámcovej dohody, prevádzkovanie dynamického nákupného systému, opätovné otvorenie súťaže na základe rámcovej dohody alebo stanovenie, ktorý z hospodárskych subjektov, ktorý je zmluvnou stranou rámcovej dohody, vykoná príslušnú úlohu.

K § 17

Spoločné zadávanie verejných zákaziek verejnými obstarávateľmi z rôznych členských štátov Európskej únie v minulosti narážalo na právne problémy týkajúce sa konfliktov medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi. S cieľom umožniť získať maximálny úžitok z potenciálu vnútorného trhu z hľadiska úspor z rozsahu a rozdelenia rizík a prínosov, a to nielen pre inovačné projekty s väčšou mierou rizika, než je miera rizika primeraná pre jedného verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, sa ustanovujú podmienky pre vykonávanie cezhraničného obstarávania. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by však nemali využívať možnosti na cezhraničné spoločné obstarávanie na účely obchádzania povinných pravidiel verejného práva, ktoré sa na nich vzťahujú v členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú alebo sídlia.

K § 18

Zákon ustanovuje podmienky, za ktorých si úprava zákazky počas jej plnenia vyžaduje nový postup verejného obstarávania, so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Nový postup obstarávania je potrebný, ak sa v pôvodnej zákazke uskutočnia závažné zmeny, najmä pokiaľ ide o rozsah a obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Takéto zmeny poukazujú na zámer zmluvných strán opätovne dohodnúť základné podmienky zákazky. Platí to najmä v prípade, ak by zmenené podmienky mali vplyv na výsledok postupu, keby boli súčasťou pôvodného postupu zadávania zákazky alebo koncesie.

Úpravy zmluvy počas jej trvania, ktorých dôsledkom je malá zmena hodnoty zákazky alebo koncesie do určenej hodnoty, sú dovolené bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup verejného obstarávania. Úpravy zákazky nad povolený finančný limit je možné realizovať bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup verejného obstarávania, iba pokiaľ sú splnené explicitne uvedené dôvody.

Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu čeliť situáciám, v ktorých sú potrebné doplňujúce stavebné práce, tovar alebo služby; v takých prípadoch môže byť odôvodnená úprava pôvodnej zmluvy bez nového postupu obstarávania, najmä ak sú doplňujúce dodania určené ako čiastočná náhrada alebo ako rozšírenie existujúcich služieb, tovaru či zariadení, ak by v dôsledku zmeny dodávateľa musel verejný obstarávateľ nadobudnúť tovar, práce alebo služby s odlišnými technickými charakteristikami, čo by malo za následok nezlučiteľnosť alebo neprimerané technické ťažkosti pri prevádzke a údržbe.

Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu byť konfrontovaní s vonkajšími okolnosťami, ktoré nemohli predvídať pri zadávaní zákazky. V takomto prípade je potrebná určitá miera pružnosti na prispôsobenie zákazky týmto okolnostiam bez nového postupu verejného obstarávania. Pojem nepredvídateľných okolností sa vzťahuje na okolnosti, ktoré nebolo možné predvídať napriek primerane dôkladnej príprave pôvodného zadania zákazky verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom so zreteľom na dostupné prostriedky, povahu a charakteristické znaky konkrétneho projektu, osvedčené postupy v danej oblasti a potrebu zabezpečiť zodpovedajúci súlad medzi prostriedkami vynaloženými pri príprave zadávania zákazky a jej predpokladanou hodnotou. Neplatí to však v prípadoch, keď úprava vedie k zmene celkovej povahy verejného obstarávania, napríklad tým, že nahradí práce, tovar alebo služby, ktoré sa majú obstarať, niečím iným, alebo zásadne zmení druh obstarávania, pretože v takejto situácii možno predpokladať hypotetický vplyv na výsledok verejného obstarávania odlišný od pôvodného výsledku.

V prípadoch podľa predošlých dvoch odsekov je uzatváranie dodatkov limitované hodnotou plnenia súhrnne nepresahujúcou 50% pôvodného zmluvného plnenia a zároveň nie je možné uskutočniť ho za účelom obchádzania zákona – napr. prekročiť finančný limit platný pre pôvodnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu, nakoľko na pôvodné verejné v takom prípade obstarávania mal byť uplatnený odlišný postup zadávania zákazky.

V súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania a transparentnosti by úspešný uchádzač nemal, napríklad, ak je zmluva vypovedaná v dôsledku nedostatkov v plnení, byť nahradený iným hospodárskym subjektom bez opätovného realizovania verejného obstarávania. Úspešný uchádzač plniaci zákazku by však mal mať možnosť, najmä ak bola zákazka zadaná viac než jednému hospodárskemu subjektu, počas plnenia zákazky prejsť určitými štrukturálnymi zmenami, ako sú čisto vnútorné reorganizácie, prevzatia, zlúčenia a splynutia alebo platobná neschopnosť. Takéto štrukturálne zmeny by si nemali automaticky vyžadovať nový postup verejného obstarávania pre všetky verejné zákazky vykonávané týmto uchádzačom.

Verejní obstarávatelia by v rámci jednotlivých zmlúv mali mať možnosť ustanoviť úpravy zákazky prostredníctvom doložiek o preskúmaní alebo opcií, ale takéto doložky by im nemali umožňovať neobmedzenú mieru voľného rozhodovania. V dostatočne jasne vypracovaných doložkách o preskúmaní alebo opcii sa môže ustanoviť napríklad cenová indexácia alebo zabezpečiť, aby napr. komunikačné zariadenie, ktoré sa má dodať za určitý čas, bolo naďalej vyhovujúce, a to aj v prípade zmien komunikačných protokolov alebo iných technologických zmien. V rámci dostatočne jasných doložiek by tiež malo byť možné ustanoviť úpravy zákazky nevyhnutné v dôsledku technických ťažkostí, ktoré vznikli počas prevádzky alebo údržby. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže koncipovať návrh zmluvy tak, že bude predvídať bežnú údržbu, ako aj stanovovať mimoriadne údržbárske zásahy, ktoré by mohli byť potrebné s cieľom zabezpečiť kontinuitu verejnej služby alebo služby.

K § 19

Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu v praxi čeliť okolnostiam, ktoré si vyžadujú predčasné ukončenie záväzkov, ktoré boli uzatvorené podľa zákona, a to i mimo dôvodov, ktoré vyplývajú z právnej úpravy podľa obchodnoprávnej úpravy. Môže ísť o situáciu, keď je potrebné od zmluvy odstúpiť, aby sa dosiahol súlad s povinnosťami podľa práva Európskej únie v oblasti verejného obstarávania. Zákon preto stanovuje tieto osobitné dôvody, kedy je možné od zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy uzavretej podľa pravidiel a postupov verejného obstarávania odstúpiť. Uvedené je vhodné najmä v prípadoch, keď pri spolufinancovaných projektoch z verejných rozpočtov EÚ došlo k porušeniu zákona a ukončenie zmluvného záväzku môže minimalizovať škody alebo ich hrozbu spôsobenú verejným rozpočtom či už verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

Navrhovanou úpravou sa poskytuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi oprávnenie odstúpiť aj od zmluvy uzavretej s uchádzačom, ktorý nemal v čase uzavretia zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody v registri konečných užívateľov výhod zapísaných konečných užívateľov výhod alebo ak bolo právoplatne rozhodnuté o vyčiarknutí tohto uchádzača z registra konečných užívateľov výhod alebo ak mu bol právoplatne uložený zákaz účasti. Oprávnenie odstúpiť od zmluvy verejným obstarávateľom a obstarávateľom sa má stať účinným nástrojom pre zabezpečenie riadneho a včasného plnenia povinností súvisiacich so zápisom konečných užívateľov výhod do registra konečných užívateľov výhod.

Pre úplnosť treba dodať, že navrhovaná právna úprava v súlade s § 344 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) nebráni odstúpeniu od zmluvy z dôvodov podľa iných právnych predpisov, ako aj kontraktačnej voľnosti, na základe ktorej je možné zmluvne dohodnúť si aj iné dôvody odstúpenia.

K § 20

Elektronické informačné a komunikačné prostriedky značne zjednodušujú proces verejného obstarávania, pričom zvyšujú efektívnosť a transparentnosť tohto procesu. Elektronická komunikácia vo veľkej miere rozširuje možnosti účasti hospodárskych subjektov na postupoch obstarávania na celom vnútornom trhu EÚ. Po uplynutí prechodného obdobia 30 mesiacov sa má dosiahnuť úplná elektronická komunikácia, t. j. komunikácia elektronickými prostriedkami vo všetkých fázach postupu verejného obstarávania, vrátane zasielania, resp. predkladania žiadostí o účasť a najmä zasielania, resp. predkladania ponúk. Z povinného používania elektronických prostriedkov komunikácie nevyplýva povinnosť, aby sa vykonávalo elektronické spracovanie, ani povinnosť elektronického vyhodnotenia či automatického spracovania ponúk, ak však verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sú schopní predmetné realizovať prostredníctvom elektronických prostriedkov, nič nebráni, aby túto formu komunikácie a výmeny informácií realizovali.

Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia by s výnimkou určitých špecifických situácií mali využívať elektronické prostriedky komunikácie, ktoré sú nediskriminačné, všeobecne dostupné a interoperabilné s produktmi IKT, ktoré sa bežne používajú, a neobmedzujú prístup hospodárskych subjektov k postupu verejného obstarávania. Využívanie takýchto prostriedkov komunikácie by malo náležite zohľadňovať aj prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím. Malo by sa spresniť, že povinnosť používať elektronické prostriedky vo všetkých fázach postupu verejného obstarávania by nebola vhodná, ak by si používanie elektronických prostriedkov vyžadovalo špecializované nástroje alebo formáty súborov, ktoré nie sú všeobecne dostupné, a ani ak by sa predmetná komunikácia mohla vykonávať len s použitím špecializovaných kancelárskych zariadení. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by preto nemali mať povinnosť vyžadovať v procese predkladania ponúk v určitých prípadoch používanie elektronických prostriedkov komunikácie. Ide napr. o situácie, ak by si elektronická komunikácia napr. vyžadovala používanie špecializovaných kancelárskych zariadení, ktoré nie sú všeobecne dostupné verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, ako sú napríklad širokoformátové tlačiarne. V prípade niektorých postupov obstarávania si môžu súťažné podklady vyžadovať predloženie fyzických modelov alebo modelov v pomernej veľkosti, ktoré nemožno verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom predložiť elektronicky. V takých prípadoch by sa mal model zaslať verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom poštou alebo iným vhodným doručovateľom. Použitie iných prostriedkov komunikácie by sa malo obmedziť na tie prvky ponuky, v prípade ktorých sa nevyžadujú elektronické prostriedky komunikácie. Ak je to z technických dôvodov nevyhnutné, verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia by mali v podmienkach kladených na komunikáciu stanoviť maximálnu veľkosť súborov, ktoré možno predložiť.

Použitie elektronických prostriedkov komunikácie nie je povinné, ak je to nevyhnutné na ochranu osobitne citlivej povahy informácií, ktoré sa majú poskytovať alebo prijímať. Platí, že ak nevyhnutnú úroveň ochrany môže poskytnúť použitie elektronických nástrojov, ktoré nie sú všeobecne dostupné, mali by sa použiť tieto elektronické nástroje. To môže byť napríklad prípad, keď verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vyžadujú použitie špecializovaných zabezpečených prostriedkov komunikácie, ku ktorým ponúkajú prístup.

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia by predtým, ako stanovia úroveň zabezpečenia požadovanú pre elektronické prostriedky komunikácie, ktoré sa majú používať v rôznych fázach postupu zadávania verejných zákaziek, mali vyhodnotiť primeranosť medzi požiadavkami zameranými na zabezpečenie správnej a spoľahlivej identifikácie odosielateľov predmetnej komunikácie, ako aj integritou jej obsahu na jednej strane a rizikom problémov, ako sú situácie, keď sú správy odoslané iným odosielateľom, než je uvedený, na strane druhej. Napr. mohlo by byť dostatočné, aby vysvetľovanie súťažných podkladov mohlo prebiehať emailovou správou, pričom viac zabezpečený spôsob elektronickej komunikácie by bol určený pre predloženie samotnej ponuky, ktorá predstavuje pre hospodársky subjekt záväznú ponuku. Podobne výsledkom stanovenia pravidiel komunikácie zo strany verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa by mohli byť nižšie úrovne zabezpečenia vyžadované v spojení s opätovným predložením elektronických katalógov alebo s predložením ponúk v kontexte minisúťaží na základe rámcovej dohody.

Požiadavky na komunikáciu majú zabezpečovať primeranú úroveň transparentnosti, ktorá umožňuje overiť, či bola dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania. Dôležité je najmä to, aby sa príležitostná ústna komunikácia s uchádzačmi, ktorá by mohla mať vplyv na obsah a posúdenie ich ponúk, zdokumentovala v dostatočnom rozsahu a vhodnými prostriedkami, ako sú písomné alebo zvukové záznamy.

K § 21

Zákon o verejnom obstarávaní ustanovuje pravidlá ohľadne počítania lehôt. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pri stanovení lehoty na predkladanie ponúk a lehoty na predloženie žiadosti o účasť musí zohľadniť zložitosť predmetu zákazky a čas potrebný na vypracovanie ponúk. Poskytnutie dostatočného časového priestoru pre prípravu ponuky alebo žiadosti o účasť je predpokladom čestnej hospodárskej súťaže, nakoľko sa vytvára priestor, aby hospodárske subjekty nekonali pri príprave ponúk alebo žiadostí o účasť pod značným časovým stresom a zároveň, aby ich ponuky predstavovali to najlepšie, čo je možné z ich strany ponúknuť na uspokojenie potrieb verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Zároveň sa upravuje inštitút ohliadky miesta dodania.

Stanovujú sa pravidlá, podľa ktorých sú verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinní primerane predĺžiť lehotu na predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť. Za podstatnú zmenu dokumentov potrebných na vypracovanie ponuky je považované najmä rozšírenie alebo zúženie podmienok účasti, zmena rozsahu zadanej zákazky alebo zásadná zmena termínu plnenia.

Zároveň sa stanovuje použitie štátneho jazyka ako jazyka pre komunikáciu vo verejnom obstarávaní, pričom konkrétny verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže umožniť predloženie ponuky aj v inom jazyku.

K § 22

Predmetná úprava stanovuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi povinnosť zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách, ktoré boli poskytnuté zo strany hospodárskych subjektov. Predmetnú povinnosť by mal verejný obstarávateľ a obstarávateľ stanoviť pre osoby, ktoré v jeho mene a na jeho účet realizujú verejné obstarávanie.

K § 23

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí zabrániť konfliktu záujmov s cieľom zabrániť narušeniam postupov verejného obstarávania, jeho transparentnosti a férovosti. Jeho činnosť má zahŕňať postupy na identifikáciu konfliktov záujmov, predchádzanie týmto konfliktom a ich nápravu. Za týmto účelom legislatíva poskytuje definíciu pojmov „konflikt záujmov“, „zainteresovaná osoba“.

K § 24

V súlade s princípom transparentnosti verejného obstarávania je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania.

K § 25

Právna úprava zakotvuje inštitút prípravných trhových konzultácií a predbežného zapojenia hospodárskych subjektov. Podstatným elementom prípravných trhových konzultácií je povinnosť nenarušenia hospodárskej súťaže a neporušenia princípu nediskriminácie a princípu transparentnosti. Uvedené spočíva v povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa prijať v súvislosti s prípravnými trhovými konzultáciami a predbežným zapojením hospodárskych subjektov do prípravy verejného obstarávania primerané opatrenia pre ochranu hospodárskej súťaže a predmetných princípov, čo môže spočívať napr. vo zverejnení záznamu o realizácii prípravných trhových konzultácií. V praxi pôjde napr. o také situácie, keď sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pri obstarávaní sofistikovaného predmetu zákazky obráti na nezávislých odborníkov alebo pracovné skupiny, ktoré sa podieľajú na tvorbe noriem v určitej oblasti špecializácie a požiada ich o pomoc pri definovaní požiadaviek na predmet zákazky tak, aby odrážali najnovšie poznatky z určitého vedného odvetvia alebo oblasti. Týmto postupom nie je možné uskutočňovať účelové marenie hospodárskej súťaže alebo neprimerané selektovanie určitých hospodárskych subjektov alebo ich výrobkov, resp. výkonov, ale mali by sa podporovať inovatívne nákupy a sledovanie princípu efektívnosti a hospodárnosti. Požiadavka transparentnosti tohto postupu by mala predstavovať záruku, že predmetný postup nebude zneužívaný.

K § 26

Ustanovenie legislatívne zakotvuje druhy oznámení používaných vo verejnom obstarávaní pre nadlimitné zákazky (ďalej len „oznámenia“). Aj naďalej ostáva zachovaná koncepcia osobitného uverejňovania oznámení na národnej úrovni vo Vestníku verejného obstarávania (ďalej len „vestník“) vedeného Úradom pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) a na európskej úrovni v Úradnom vestníku Európskej únie (ďalej len „európsky vestník“) vedenom Úradom pre úradné publikácie Európskej únie (ďalej len „publikačný úrad“). Oznámenia sa zasielajú zásadne elektronickými prostriedkami vo formáte štandardných formulárov.

Obsah oznámení používaných vo verejnom obstarávaní a ich vzory (štandardné formuláre) pri nadlimitných postupoch ustanovuje právny akt Európskej únie, pričom tieto vzory sú rovnaké pre všetky členské štáty Európskej únie. Vzory formulárov sú dostupné na http://simap.europa.eu/.

Oznámenia sa uverejňujú v plnom znení v úradnom jazyku EÚ, ktorý si zvolí verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ. Zhrnutie dôležitých aspektov oznámenia sa uverejňuje aj v ostatných jazykoch EÚ.

Legislatíva zachováva možnosť publikácie predbežného oznámenia (ak ide o verejného obstarávateľa) a pravidelného informatívneho oznámenia (ak ide o obstarávateľa), len v profile verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa (to neplatí pre pravidelné informatívne oznámenie s výzvou na súťaž). V prípade využitia tejto možnosti je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný však prostredníctvom štandardného formulára odoslať publikačnému úradu a úradu oznámenie o tom, že predmetné oznámenia budú uverejnené na profile.

V nadväznosti na možnosť zverejňovať predbežné oznámenia a pravidelné informatívne oznámenia len v profile verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, aj v tomto prípade je prvoradé splnenie notifikačnej povinnosti voči publikačnému úradu. Na základe toho tak oznámenie je možné v profile zverejniť až po oznámení publikačnému úradu o použití tejto formy publikácie. Povinnou obsahovou náležitosťou takýchto oznámení je dátum odoslania oznámenia o jeho uverejnení v profile publikačnému úradu.

Pre oznámenia o výsledku verejného obstarávania, ako aj oznámenia o zmenách zmlúv, rámcových dohôd alebo koncesných zmluvách uzavretých na základe § 15 ods. 1 písm. b) a c) platí pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov povinnosť zaslať príslušné oznámenie na uverejnenie v lehote do 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy, rámcovej dohody a koncesnej zmluvy, resp. jej dodatku. V prípade, že dôjde k zrušeniu verejného obstarávania, ktoré bolo predtým vyhlásené prostredníctvom oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, alebo prostredníctvom oznámenia použitého ako výzva na súťaž, verejní obstarávatelia a obstarávatelia sú povinní oznámenie o tom zaslať na uverejnenie bezodkladne po rozhodnutí o zrušení verejného obstarávania.

Z dôvodu hospodárnosti a zamedzenia neprimeranej administratívnej záťaže, verejní obstarávatelia a obstarávatelia môžu oznámenia o výsledku za čiastkové zmluvy uzatvorené na základe rámcových dohôd, ale aj dynamického nákupného systému posielať na súhrnnom základe za každý štvrťrok, a to vždy do 30 dní po jeho skončení.

Verejným obstarávateľom a obstarávateľom je ďalej poskytovaná aj možnosť uverejňovať oznámenia o zákazkách, ktorých uverejňovanie im priamo nevyplýva z tohto zákona, ale z dôvodu zvýšenia transparentnosti majú záujem, aby sa o ich zámere dozvedel čo najširší okruh hospodárskych subjektov. Použitie priameho rokovacieho konania (s výnimkou dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom) sú však verejní obstarávatelia a obstarávatelia povinní oznámiť publikačnému úradu a úradu. Na uvedené účely slúži formulár oznámenie o dobrovoľnej ex ante transparentnosti. Pri posudzovaní, či ide o mimoriadnu udalosť podľa tohto zákona možno vychádzať z ustanovenia zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny v znení neskorších predpisov a zákona. č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, pričom druhý menovaný predpis definuje mimoriadnu udalosť ako živelnú pohromu, haváriu, katastrofu, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo teroristický útok, pričom 1/ živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok, 2/ havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok a 3/ katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

Navrhovaná úprava napokon rieši aj možnú kolíziu rozsahu zverejňovaných údajov a informácií s inými právnymi predpismi, resp. verejným záujmom a čestnou hospodárskou súťažou. Zákon v tejto súvislosti ustanovuje konkrétny rozsah osobných údajov, ktoré je možné uvádzať za predpokladu, že tomu nebránia osobitné predpisy (predovšetkým zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a taktiež zavádza výnimku na zverejňovanie informácií, ktoré by mohli byť v rozpore s inými zákonmi, verejným záujmom alebo by to bránilo čestnej hospodárskej súťaži (tu môže ísť napr. o informácie týkajúce sa obchodného tajomstva).

K § 27

Ustanovenie v nadväznosti na § 26 zakotvuje spôsob zasielania oznámení používaných vo verejnom obstarávaní pre nadlimitné zákazky v závislosti od dostupnosti služby eSender pre jednotlivé typy formulárov. Oznámenia sa aj naďalej vypĺňajú a zasielajú výlučne v elektronickej forme, pričom konkrétny postup upravia pokyny zverejnené na webovom sídle publikačného úradu a úradu.

Za odoslanie oznámení, ako aj obsah je vždy zodpovedný sám verejný obstarávateľ a obstarávateľ a z tohto titulu je na ňom dôkazné bremeno preukazovania dátumu a času odoslania.

Legislatíva ďalej priorizuje zverejňovanie oznámení v európskom vestníku a preto platí, že akákoľvek iná publikácia oznámenia môže nastať až po tej v európskom vestníku. Výnimkou je prípad, pokiaľ verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi nebude do 48 hodín od potvrdenia prijatia zaslaného oznámenia z európskeho vestníka doručená aj notifikácia o jeho plánovanom uverejnení. V takom prípade postačí verejným obstarávateľom a obstarávateľom počkať 48 hodín a oznámenie môže byť zverejnené na národnej úrovni bez ohľadu na to, či sa tak stalo aj na tej európskej.

Vzájomná komunikácia medzi európskym vestníkom a vestníkom má byť primárne zabezpečená prostredníctvom automatizovanej služby eSender. Pokiaľ táto nie je poskytovaná, v nadväznosti na zodpovednosť samotných verejných obstarávateľov a obstarávateľov za preukazovanie dátumu odoslania oznámenia, sú títo povinní úradu na účely zverejňovania oznámení vo vestníku oznámiť predpokladaný dátum uverejnenia oznámenia v európskom vestníku, ktorý im oznámil publikačný úrad alebo informáciu, že publikačný úrad v lehote 48 hodín od potvrdenia prijatia oznámenia im túto skutočnosť neoznámil.

Pre naplnenie princípov transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania je dôležité, aby obsah oznámení uverejnených na národnej úrovni bol totožný s tým podľa európskeho vestníka.

Za účelom umožnenia vyššej transparentnosti legislatíva prirodzene dovoľuje verejným obstarávateľom a obstarávateľom rovnakým spôsobom zverejňovať aj oznámenia, ktorých zverejnenie zo zákona nie je povinné.

Vzhľadom na neustálu otvorenosť dynamického nákupného systému počas celej doby jeho trvania (hospodárske subjekty môžu kedykoľvek požiadať o účasť a do systému pristúpiť), je potrebné zabezpečiť nepretržitú publikáciu oznámenia, ktorým bol tento systém zriadený.

K § 28

Ide o nové ustanovenie, ktoré nebolo obsiahnuté v predošlej legislatíve a jeho cieľom je podpora rozdeľovania zákaziek alebo koncesií na menšie časti, čím sa vytvára možnosť väčšieho prístupu malých a stredných podnikov k verejným zákazkám. Verejným obstarávateľom a obstarávateľom sa tak explicitne vytvára legislatívny priestor na delenie zákaziek, pričom využitie tejto možnosti musí priamo vyplývať už z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania  oznámení použitých ako výzva na účasť, kde zároveň musí byť uvedená aj veľkosť jednotlivých častí a ich predmet. Taktiež je dôležité aj uvedenie skutočnosti, či ponuky je možné predložiť len na jednu časť alebo aj na viaceré, resp. všetky časti.

Aplikáciu rozdeľovania zákaziek verejnými obstarávateľmi má podporiť aj zavedenie povinnosti pre verejných obstarávateľov odôvodňovať nerozdelenie zákazky (neplatí pre koncesiu) buď v samotnom oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v správe o zákazke.

Z dôvodu zaistenia spoľahlivosti dodávok alebo zamedzenia možným narušeniam pravidiel hospodárskej súťaže verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia majú možnosť obmedziť počet častí, ktoré možno zadať jednému uchádzačovi. Takéto obmedzenie však musí byť transparentným spôsobom uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo oznámení o koncesii. V súťažných podkladoch je ďalej povinné uvedenie objektívneho a nediskriminačného spôsobu na určenie, ktorá časť zákazky sa zadá konkrétnemu uchádzačovi v prípade, že uspel vo viacerých častiach.

Legislatíva rieši aj situáciu kedy je možné jednému uchádzačovi zadať viac častí zákazky alebo aj všetky. Túto skutočnosť je potrebné uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo oznámení o koncesii spolu s možnými kombináciami. V súťažných podkladoch verejní obstarávatelia a obstarávatelia uvedú objektívne a nediskriminačné pravidlá, ktoré uplatní na určenie častí zákazky, ktoré sa zadajú jednému uchádzačovi.

K § 29

Ustanovenie taxatívnym spôsobom uvádza výpočet postupov vo verejnom obstarávaní pre zadávanie nadlimitných zákaziek. Oproti predchádzajúcej legislatívnej úprave dochádza k rozšíreniu výpočtu o nový postup, ktorým je inovatívne partnerstvo.

K § 30 a 31

Rôznorodosť režimov vo verejnom obstarávaní vyplývajúca z rozdielnych postavení jednotlivých subjektov (verejný obstarávateľ, obstarávateľ, osoba podľa § 8 zákona), pováh plnenia (tovar, služba, stavebná práca) osobitnej oblasti plnenia (zákazky na činnosti vo vybraných odvetviach, zákazky na úseku obrany a bezpečnosti, koncesie a napokon plnenia vyňaté z pôsobnosti legislatívy verejného obstarávania) a v neposlednom rade aj hodnôt plnenia, umožňuje širokú škálu možných kombinácií. V prípade výskytu prvkov spadajúcich pod rôzne režimy je preto potrebné stanoviť jednotné pravidlá určujúce postup, ktorý bude konkrétny verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ aplikovať. Cieľom ustanovení je uviesť výpočet možných situácií, ktoré môžu nastať v praxi a pomôcť tak pri aplikácii zákona.

K § 32

Ustanovenie legislatívne zakotvuje taxatívny výpočet základných statusových požiadaviek na hospodárske subjekty, ktoré sa zúčastňujú verejného obstarávania. V súlade so zásadami určovania podmienok účasti pri nadlimitných zákazkách je povinné stanovenie podmienok účasti osobného postavenia pre verejných obstarávateľov a dobrovoľné pre obstarávateľov.

V rámci podmienok účasti navrhovaná úprava explicitne, aj pomocou odkazov poukazuje na závažné porušovanie povinností na úseku environmentálneho, sociálneho a pracovného práva, za ktoré bola orgánom aplikácie práva uložená sankcia. V súvislosti s účasťou na dohodách obmedzujúcich hospodársku súťaž vo verejnom obstarávaní, v obchodnej verejnej súťaž alebo inej obdobnej súťaži, zákonná úprava predpokladá, že v takých prípadoch bude ukladaný zákaz účasti vo verejnom obstarávaní priamo v rozhodnutí týkajúceho sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže. Okrem toho, osobitnú podmienku účasti tvorí nedopustenie sa závažného porušenia profesijných povinností, pod ktorým možno rozumieť, napr. závažné porušenie stavovských predpisov pri výkone slobodných povolaní. Profesijnou povinnosťou podnikateľov je aj náležité, poctivé a odborné vykonávanie činností, aby nedochádzalo k dodávaniu nekvalitných tovarov, stavebných prác a služieb z dôvodov porušovania osobitných predpisov, najmä technických noriem a profesijných zvyklostí.

V prípade zákazky alebo koncesie v oblasti obrany a bezpečnosti môže byť uchádzač alebo záujemca vylúčený aj v prípade, keď u neho existujú riziká súvisiace s ochranou národných bezpečnostných záujmov.

V nadväznosti na dôvody na vylúčenie, navrhovaná úprava uvádza aj výpočet dokladov na preukázanie ich neexistencie, ako aj pravidlá preukazovania uchádzačmi alebo záujemcami so sídlom alebo bydliskom v inom členskom štáte EÚ.

Ďalej sa v norme ustanovuje definícia pojmu „konečné rozhodnutie“ a taktiež možnosť pre uchádzačov alebo záujemcov, u ktorých sú vykazované nedoplatky na daniach, sociálnom a zdravotnom poistení alebo príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie predísť vylúčeniu z verejného obstarávania dodatočným splnením svojich povinností, a to aj vo forme platieb v splátkach. Uchádzač je povinný uvedené preukázať v lehote na predkladane ponúk.

K § 33

Koncepcia podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia zostáva nezmenená oproti predchádzajúcej úprave, výpočet podmienok uvádzaných v zákone je naďalej založený na demonštratívnom základe.

Taktiež ostáva zachovaná možnosť pre záujemcov alebo uchádzačov preukazovať splnenie podmienok účasti prostredníctvom ekvivalentného dokladu, pokiaľ z objektívnych dôvodov nie sú schopní predložiť doklad vyžadovaný verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom a zároveň právna úprava počíta aj s možnosťou využitia zdrojov tretích osôb za predpokladu, že dotknutý uchádzač alebo záujemca predloží písomný zmluvný záväzok, z ktorého vyplýva, že pri plnení zmluvy alebo koncesnej zmluvy bude môcť reálne disponovať zdrojmi tejto osoby. Tretia osoba musí zároveň spĺňať vymedzené podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia a nesmú u nej existovať niektoré dôvody na vylúčenie. Nóvum však v tomto smere predstavuje zavedenie spoločnej zodpovednosti, na základe čoho bude môcť verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžadovať, aby tretia osoba, ktorá sa zaviazala poskytnúť svoje spoločne zodpovedala za plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy s úspešným uchádzačom, s ktorým bola uzavretá zmluva. Účelom navrhovanej úpravy, je okrem transpozície príslušných článkov smerníc, predídenie „špekulatívnemu obchodovaniu“ so zdrojmi a kapacitami tretích subjektov.

K § 34

Podmienky účasti týkajúce sa technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti ostávajú v zásade nezmenené oproti predchádzajúcej normatívnej úprave, v súlade s transpozíciou smerníc sa však zavádza jedna nová podmienka, ktorou je uvedenie údajov o riadení dodávateľského reťazca a systému sledovania (tzv. tracking system). Naďalej zákonný výpočet podmienok účasti je pre verejných obstarávateľov taxatívny a nie je ho možné ho rozširovať. Na druhej strane, obstarávateľ v súlade so zásadami určovania podmienok je oprávnený určiť aj iné podmienky účasti týkajúce sa technickej alebo odbornej spôsobilosti.

Tak, ako pri preukazovaní splnenia podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia, aj v tomto prípade legislatíva ponúka uchádzačom alebo záujemcom možnosť využiť kapacity tretích osôb, za predpokladu predloženia písomnej zmluvy, v ktorej sa táto osoba zaviaže predmetné kapacity poskytnúť k dispozícii na plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy. Na naplnenie účelu tejto normatívnej úpravy (predovšetkým na zabránenie jej účelovému obchádzaniu) musí osoba, ktorej kapacity majú byť použité pri plnení zároveň preukázať splnenie rovnakých podmienok účasti ako uchádzač alebo záujemca a neexistenciu niektorých zákonom stanovených dôvodov na vylúčenie, pričom pri preukazovaní oprávnenia dodávať tovar, poskytovať službu, alebo uskutočňovať stavebnú prácu postačí preukázanie len vo vzťahu k tej časti plnenia, na ktorú sa kapacity poskytované. Z dôvodu zamedzenia účelovému obchádzaniu a čisto formálnemu deklarovaniu splnenia podmienky týkajúcej sa uvedenia údajov o vzdelaní, odbornej praxi alebo kvalifikácii osôb určených na uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb, legislatíva vyslovuje explicitnú požiadavku, aby osoba, ktorá sa svoje kapacity na účely preukázania splnenia podmienok účasti zaväzuje dotknutému uchádzačovi alebo záujemcovi poskytnúť, aj reálne v prípade zadania zákazky tomuto uchádzačovi alebo záujemcovi predmet zákazky plnila. Zámer sťažiť špekulatívne správanie hospodárskych subjektov má aj novozavádzaný inštitút spoločnej zodpovednosti, ktorý je možné uplatniť obdobným spôsobom ako pri podmienkach účasti finančného a ekonomického postavenia.

K § 35 a 36

Navrhované ustanovenia zavádzajú pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov možnosť vyžadovať vo verejnom obstarávaní od uchádzačov a záujemcov predloženie dokladov potvrdzujúcich splnenie zavedených noriem kvality (napr. certifikát ISO 9001), do ktorých môžu spadať aj požiadavky dostupnosti osôb so zdravotným postihnutím alebo požiadavky environmentálneho manažérstva (napr. ISO 14001). V oboch prípadoch platí možnosť odkazovať na systémy manažérstva vyplývajúce z európskych alebo medzinárodných noriem a zároveň platí aj povinnosť uznávať rovnocenné doklady vydávané príslušnými orgánmi v jednotlivých členských štátoch EÚ. Z dôvodu zabezpečenia rovnakého prístupu k zákazkám pre všetky hospodárske subjekty, a teda zamedzeniu možnej diskriminácii, legislatíva pamätá aj na situácie, kedy dotknutý uchádzač alebo záujemca z objektívnych dôvodov nemal možnosť v stanovenej lehote vyžadovaný certifikát získať. V takom prípade je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ povinný akceptovať aj iné dôkazy predložené uchádzačom alebo záujemcom, z ktorých jednoznačným spôsobom vyplýva splnenie tých istých požiadaviek, ako vyžadujú dotknuté normy, resp. certifikačné orgány na udelenie certifikátu. Dôkazné bremeno preukazovania objektívnej nemožnosti získať vyžadovaný certifikát, ako aj splnenia požiadaviek stanovených normami (resp. certifikačnými autoritami) zaťažuje výlučne samotného uchádzača alebo záujemcu, ktorý tieto skutočnosti musí jednoznačným spôsobom preukázať.

K § 37

Navrhovanou úpravou sa zakotvuje možnosť, aby hospodárske subjekty mohli na účely verejného obstarávania spájať svoje schopnosti a kapacity prostredníctvom spoločného predkladania ponuky, čo má význam tak pri zložitých predmetoch zákazky alebo koncesie, ako aj pre otváranie trhu verejných zákaziek (koncesií) pre malé a stredné podniky, ktoré by samostatne neboli schopné predmet zákazky zrealizovať. Z dôvodu zamedzenia zbytočnej administratívnej záťaži pre hospodárske subjekty, možnej diskriminácii a nerovnakému zaobchádzaniu, nie je možné od hospodárskych subjektov na účely vyhotovovania a predkladania ponuky vyžadovať vytvorenie určitej právnej formy. To je možné vyžadovať až od skupiny, ktorá je úspešným uchádzačom a to za účelom zabezpečenia predovšetkým právnych záruk na riadne plnenie zmluvy.

Ďalej sa ustanovuje pravidlo, že každý subjekt tvoriaci skupinu predkladá doklady, ktorými preukazuje splnenie podmienok účasti osobného postavenia osobitne (t. j. každý člen predkladá všetky doklady sám za seba), pričom oprávnenie dodávať tovar, poskytovať službu alebo uskutočňovať stavebné práce preukazujú členovia len za svoju časť plnenia, ktorú majú realizovať. Dôkazy o ekonomickom a finančnom postavení a technickej alebo odbornej spôsobilosti predkladá skupina spoločne za celú skupinu.

Skupine dodávateľov sa na účely preukázania splnenia podmienok účasti týkajúcich sa finančnej a ekonomickej spôsobilosti a technickej alebo odbornej spôsobilosti taktiež umožňuje využitie zdrojov a kapacít tretích osôb.

Ustanovenie napokon v súvislosti s plnením zmluvy alebo koncesnej zmluvy rieši možnosť vyžadovať od skupiny dodávateľov splnenie osobitných podmienok oproti individuálnym uchádzačom, ktoré musia byť proporčné a objektívne odôvodnené. Môže ísť napr. o určenie spoločného zastúpenia, resp. vedúceho partnera alebo poskytnutie informácií o zložení skupiny.

K § 38

Legislatívna úprava v tomto ustanovení zakotvuje spoločné pravidlá určovania podmienok účasti. Čo sa týka výberu konkrétnych podmienok platí, že verejní obstarávatelia sú v každom prípade povinní určiť podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia (a to aj keď ide o zadávanie zákazky na tzv. odvetvové činnosti podľa § 9). Stanovenie podmienok účasti ekonomického a finančného postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti závisí naopak od ich vôle. Kým podmienky účasti týkajúce sa finančného a ekonomického postavenia sú v zákone uvedené demonštratívnym spôsobom, pre technickú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť platí taxatívny výpočet. Pre obstarávateľov v tomto smere platí voľnejší režim, určenie a výber konkrétnych podmienok účasti závisí výlučne od ich rozhodnutia (pokiaľ stanovia podmienky účasti podľa § 32 až 36 nesmú sa od týchto pravidiel odchýliť). Stanovené podmienky účasti musia byť zrejmé už z oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, resp. oznámenia použitého ako výzva na súťaž. Predmetné oznámenia musia taktiež obsahovať aj podmienku vyplývajúcu z  novozavádzaného dôvodu vylúčenia, ktorým je dôvodné podozrenie o uzavretí dohody narúšajúcej hospodársku súťaž (§ 40 ods. 6 písm. g)), pokiaľ verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ bude tento dôvod vylúčenia chcieť neskôr aplikovať.

V súvislosti so zákazkami na dodanie tovarov, ktorých súčasťou je aj umiestnenie alebo montáž takéhoto tovaru, zákazkami na poskytnutie služieb alebo uskutočnenie stavebných prác, je verejným obstarávateľom, ale aj obstarávateľom poskytnutá legislatívna možnosť vyžadovať, aby rozhodujúcu časť plnenia uskutočňoval sám uchádzač alebo člen skupiny dodávateľov. To, čo sa považuje za rozhodujúcu časť plnenia nie je možné plošne stanoviť všeobecným pravidlom (napr. určitým percentuálnym podielom), ale vždy je potrebné vychádzať z konkrétneho predmetu plnenia.

Nová legislatíva ďalej zachováva základné pravidlo z predošlej právnej úpravy, a síce, že podmienky účasti týkajúce sa finančného a ekonomického postavenia musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky (koncesie) a taktiež na tieto podmienky účasti môžu byť naviazané aj minimálne predpoklady, ktoré majú všetci uchádzači alebo záujemcovia spĺňať. Novinkou je však v tomto smere obmedzenie maximálnej výšky obratu na dvojnásobok predpokladanej hodnoty zákazky (rámcovej dohody, koncesie), resp. jej pomernej čiastky vypočítanej na obdobie 12 mesiacov, ak je predpokladaná dĺžka plnenia dlhšia ako 12 mesiacov. V náležite odôvodnených prípadoch by však malo byť možné uplatniť aj vyššie požiadavky na obrat. Takéto okolnosti môžu súvisieť s vysokým rizikom spojeným s plnením zákazky alebo so skutočnosťou, že jej včasné a náležité plnenie má zásadný význam, napríklad preto, že je nevyhnutnou podmienkou na plnenie iných zákaziek. Odôvodnenie takejto požiadavky musí byť vždy uvedené v súťažných podkladoch alebo koncesnej dokumentácii.

Za účelom odstránenia interpretačných problémov sa v súvislosti s preukazovaním výšky obratu za obdobie dlhšie ako 12 mesiacov ustanovuje pravidlo, že výška obratu sa určuje vždy súhrnne za celé obdobie.

Verejným obstarávateľom a obstarávateľom sa taktiež umožňuje požadovať napríklad informácie o pomere medzi aktívami a pasívami vykázanými v účtovnej závierke, nakoľko sa predpokladá, že kladná hodnota pomeru by mohla poskytnúť dodatočný dôkaz o tom, že finančná kapacita hospodárskych subjektov je dostatočná.

Legislatíva taktiež spresňuje pravidlá určovania podmienok účasti pre prípady delenia zákazky (koncesie) na časti, zákazky zadávané na základe rámcových dohôd s opätovným otvorením súťaže a podnecuje na využívanie systému e-Certis.

Napokon sa v súvislosti so zákazkami na dodanie tovaru spojenými s jeho montážou alebo umiestnením, zákazkami na služby alebo na stavebné práce, alebo v súvislosti s koncesiami zakotvuje aj možnosť, aby verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia mohli v ponuke vyžadovať údaje o zamestnancoch zodpovedných za zmluvné plnenie.

K § 39

Európska legislatíva za účelom zníženia administratívnej záťaže zavádza inštitút jednotného európskeho dokumentu, ako štandardizovaného elektronického formulára slúžiaceho ako predbežný doklad na preukázanie splnenia podmienok účasti. Vzor tohto formulára ustanoví Európska komisia vo vykonávacom predpise. Z hľadiska povahy ide o čestné vyhlásenie, v ktorom predkladajúci subjekt deklaruje, že u neho neexistujú vymedzené dôvody na vylúčenie, spĺňa kritériá pre obmedzenie počtu záujemcov (platí pre užšiu súťaž, rokovacie konania, súťažný dialóg, inovatívne partnerstvo) a zároveň, že k uvedeným skutočnostiam na požiadanie verejného obstarávateľova alebo obstarávateľa poskytne relevantné doklady. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže počas postupu zadávania zákazky požiadať o predloženie dokladov ktoréhokoľvek uchádzača a záujemcu, pričom vo vzťahu k uchádzačovi, s ktorým má byť uzavretá zmluva to platí ako povinnosť. Jednotný európsky dokument poskytuje priestor aj na uvedenie ďalších informácií podľa požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ako aj informácií o orgánoch, ktoré vydávajú príslušné doklady.

Jednotný európsky dokument je možné aplikovať aj na prípady, keď uchádzač alebo záujemca preukazuje splnenie podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia a technickej alebo odbornej spôsobilosti prostredníctvom tretích osôb.

K zníženiu administratívneho bremena má prispieť aj opätovná využiteľnosť jednotného európskeho dokumentu, ktorý má verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ k dispozícii v súvislosti s predchádzajúcim postupom zadávania zákazky, ako aj povinnosť nevyžadovať predloženie dokladov, ktoré má verejný obstarávateľ k dispozícii a sú naďalej platné alebo ktoré sú priamo a bezplatne prístupné v elektronických databázach.

K § 40

Navrhované ustanovenie zakotvuje zásady vyhodnocovania podmienok účasti, pričom primárne platí, že sa tak musí diať v súlade s vopred určenými pravidlami, čím dochádza k naplneniu princípov transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. Pre verejného obstarávateľa (v zákazkách v oblasti obrany a bezpečnosti aj pre obstarávateľa) platí povinnosť postupovať podľa znenia podmienok uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení o koncesii. Zároveň platí, že znenie podmienok účasti uvedených v súťažných podkladoch (koncesnej dokumentácii) musí byť totožné s tým, ktoré je obsiahnuté v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania (oznámení o koncesii). Obstarávateľ je taktiež povinný držať sa pravidiel, ktoré vopred určil a od všetkých záujemcov musí vyžadovať rovnaké požiadavky.

Legislatíva ďalej upravuje inštitúty vysvetľovania a doplňovania dokladov. V prípade pochybností, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nevie z predložených dokladov posúdiť splnenie podmienok účasti alebo nevie posúdiť platnosť týchto dokladov, je povinný písomne požiadať uchádzača alebo záujemcu o vysvetlenie alebo predloženie doplňujúcich dokladov k dokladom už obsiahnutým v ponuke alebo v žiadosti o účasť.

Novým inštitútom je povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa požiadať uchádzača alebo záujemcu o nahradenie osoby, prostredníctvom ktorej preukazuje splnenie podmienok účasti finančného a ekonomického postavenia alebo technickej alebo odbornej spôsobilosti, ak u tejto osoby existuje niektorý z dôvodov na vylúčenie. Dotknutý uchádzač alebo záujemca je tak pod sankciou vylúčenia povinný nahradiť túto osobou v lehote piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, ak verejný obstarávateľa alebo obstarávateľ neurčil dlhšiu lehotu.

Navrhovaná úprava ďalej poskytuje výpočet dôvodov na vylúčenie, pričom oproti predchádzajúcej úprave dochádza k ich rozšíreniu napr. o konflikt záujmov, pokus o ovplyvňovanie verejného obstarávania, pokus o získanie dôverných informácií, nenahradenie subdodávateľa nespĺňajúceho podmienky účasti osobného postavenia, dôvodné podozrenie o uzavretí dohody narúšajúcej hospodársku súťaž, a napokon o identifikáciu protichodných záujmov záujemcu alebo uchádzača a verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa s možným nepriaznivým vplyvom na plnenie. V poslednom prípade by mohlo by ísť napr. o situáciu kedy by sa do verejného obstarávania na výkon stavebného dozoru prihlásil aj hospodársky subjekt (resp. s ním prepojená osoba) uskutočňujúci stavebné práce, ktoré majú byť predmetom dozoru. Aj v takomto prípade je však potrebné zohľadniť princíp proporcionality, t.j. objektívne zistiť, či takáto osoba má naozaj protichodné záujmy. V zmysle ods. 12, právne účinky niektorých dôvodov na vylúčenie trvajú až po obdobie jedného roka odo dňa, keď došlo k udalosti zakladajúcej dôvod vylúčenia.

Ďalším z nových inštitútov vyplývajúcich priamo z európskej legislatívy je tzv. samoočisťovací mechanizmus, ktorého účelom je poskytnúť možnosť zúčastniť sa verejného obstarávania aj subjektom, u ktorých existujú vymedzené dôvody na vylúčenie, a to za predpokladu vykonania dostatočných nápravných opatrení. Medzi tieto opatrenia môžu patriť napr. personálne a organizačné zmeny, zavedenie a realizácia mechanizmov kontroly, vytvorenie štruktúry interného auditu, zaplatenie náhrad za spôsobené škody a pod. Samoočisťovací mechanizmus však nie je možné aplikovať na prípady, keď bol uchádzačovi alebo záujemcovi konečným rozhodnutím uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. Dostatočnosť prijatých opatrení posudzuje samotný verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, a to v kontexte závažnosti pochybenia. Pokiaľ verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ dospeje k záveru, že tieto opatrenia nie sú dostatočné, uchádzača alebo záujemcu vylúči.

Legislatíva napokon v rámci vyhodnocovania podmienok účasti upravuje aj možnosť zriadenia komisie za týmto účelom, povinnosť vyhotovovania zápisnice a jej minimálne obsahové náležitosti, ako aj oznamovaciu povinnosť uchádzačom a záujemcom, ktorí boli vylúčení, resp. nebudú vyzvaní na predloženie ponuky, rokovanie alebo dialóg.

K § 41

Účelom navrhovaného ustanovenia je vytvoriť právny rámec pre vzťahy so subdodávateľmi. V prvom rade legislatíva ponúka verejným obstarávateľom možnosť od uchádzača vyžadovať, aby už v ponuke uviedol podiel zákazky, ktorý má v úmysle zadať subdodávateľom, vymenoval navrhovaných subdodávateľov a taktiež môže vzniesť požiadavku, aby navrhovaný subdodávateľ spĺňal podmienky účasti osobného postavenia a preukázal to náležitými dokladmi. V prípade nenaplnenia druhej požiadavky, je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ povinný písomne požiadať o nahradenie dotknutého subdodávateľa. Zároveň sa však zavádza povinnosť zakotvenia zmluvnej podmienky, na základe ktorej je úspešný uchádzač najneskôr ku dňu uzavretia zmluvy povinný uviesť všetky relevantné údaje o subdodávateľoch a následne oznamovať aj akúkoľvek zmenu týchto údajov. Návrh zmluvy má okrem toho obsahovať aj pravidlá pre zmenu subdodávateľa a oznamovanie zmien údajov o nich.

Legislatíva má zároveň za cieľ riešiť aj problematiku nevyplácania odmien subdodávateľom transponovaním možnosti zmluvného zakotvenia inštitútu priamych platieb. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ si na základe toho môže v zmluve alebo rámcovej dohode vyhradiť, že vykoná úhradu za plnenie uskutočnené v súvislosti s realizáciou predmetu zákazky priamo subdodávateľovi, ak o to tento požiada. Konkrétny mechanizmus inštitútu priamych platieb ponecháva legislatíva na vôľu samotných verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov.

Na rozdiel od solidárnej zodpovednosti, vo vzťahoch medzi dodávateľom a jeho subdodávateľmi podľa tohto zákona zodpovedá za plnenie zmluvy, koncesnej zmluvy vždy dodávateľ.

K § 42

Ustanovenie rieši obsahové náležitosti súťažných podkladov, z ktorých sa osobitne venuje predovšetkým opisu predmetu zákazky. Z hľadiska technických požiadaviek sa kladie dôraz na zohľadnenie dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím a zabezpečenie prístupu pre všetkých uchádzačov alebo záujemcov, a teda aj čestnej hospodárskej súťaže.

Predmet zákazky je potrebné opísať na základe technických požiadaviek, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi harmonizovanými s právom Európskej Únie, a to buď odkazom na slovenské technické normy, európske technické osvedčenia, spoločné technické špecifikácie, medzinárodné normy a iné referenčné systémy zavedené európskymi úradmi pre normalizáciu, alebo pomocou výkonnostných a funkčných požiadaviek, resp. ich kombináciou.

Technické požiadavky vypracované verejným obstarávateľom a obstarávateľom musia umožňovať, aby bolo verejné obstarávanie liberalizované a otvorené ekvivalentným riešeniam. Z tohto dôvodu sa v zásade zakazuje odvolávať sa na konkrétneho výrobcu, výrobný postup, obchodné označenie, patent, typ, krajinu, oblasť alebo miesto pôvodu alebo výroby. Popri tom sa verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi zakazuje zamietnuť ponuku uchádzača z dôvodu, že výrobky, služby alebo stavebné práce nespĺňajú verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom definované technické požiadavky za predpokladu, že uchádzač akýmkoľvek spôsobom preukáže, rovnocennosť jeho technické riešenia k určeným technickým požiadavkám.

Environmentálne aspekty vyjadruje požiadavka na obstarávanie takých energeticky významných výrobkov, ktoré patria do najvyššej energetickej triedy a spĺňajú najvyššie kritériá výkonnosti. Výnimkami sú podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou, ekonomická neúnosnosť, nedostupnosť technických riešení, alebo absencia hospodárskej súťaže.

V súvislosti s opisom predmetu zákazky sa v navrhovanom ustanovení taktiež zakotvuje rámec používania značiek ako dôkazových prostriedkov, že tovar, stavebné práce alebo služby zodpovedajú určitým osobitným charakteristikám. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže vyžadovať aj splnenie iba niektorých požiadaviek na získanie konkrétnej značky a naopak nesmie vyžadovať konkrétnu značku, ak na jej udelenie je potrebné splniť aj podmienky nesúvisiace s predmetom zákazky. Taktiež aj v prípade značiek platí povinnosť akceptácie ekvivalentných značiek, resp. za určitých okolností aj iných dôkazov, z ktorých vyplýva, že tovar, stavebné práce alebo služby spĺňajú podmienky na udelenie konkrétnej značky.

Okrem značiek legislatíva rieši aj problematiku vyžadovania skúšobných protokolov alebo osvedčení o zhode, vrátane kalibrácie, skúšania, osvedčovania a inšpekcie. V tomto prípade platí vzájomné uznávanie dokladov vydaných oprávnenými orgánmi v rôznych členských štátoch EÚ.

Ďalej sa v ustanovení vymedzujú aj ostatné obsahové náležitosti súťažných podkladov, medzi ktoré môžu patriť napr. aj plány, modely, fotografie. Nevyhnutnou náležitosťou súťažných podkladov je návrh zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy, ktorý môže obsahovať aj určité osobitné podmienky plnenia zohľadňujúce predovšetkým ekonomické, sociálne a environmentálne hľadiská. Medzi také je možné zaradiť, napr. záväzok vytvoriť alebo udržať určitý pracovných miest, zamestnať príslušníkov sociálne znevýhodnených skupín alebo naopak vysokokvalifikovaných odborníkov. Do zmluvy a rámcovej dohody je potrebné premietnuť aj návrh na plnenie kritérií z víťaznej ponuky.

Z predchádzajúcej zákonnej úpravy legislatíva recipuje aj inštitút tzv. „negatívneho cenového floatingu“ umožňujúceho v prípade zákaziek s opakovaným plnením znižovať cenu plnenia na základe cenového vývoja relevantného trhu. Na uvedené môže byť naviazané aj dojednanie možnosti výpovede, ak dodávateľ nedokáže dodať plnenie za zníženú cenu.

K § 43

Ustanovením dochádza k reglementácií povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa zabezpečiť bezplatný, neobmedzený, úplný a priamy prístup prostredníctvom elektronických prostriedkov v podstate k akejkoľvek dokumentácií viažucej sa k procesu verejného obstarávania. Zákonná úprava pritom vyžaduje zabezpečenie tejto publikačnej povinnosti prostredníctvom profilu zriadeného verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. Zákonná úprava zároveň exaktne vymedzuje povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa zverejniť súťažné podklady, informatívny dokument alebo súťažné podmienky vo svojom profile v deň uverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž, oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov alebo oznámenia o koncesii v európskom vestníku.

Výnimku z tejto zverejňovacej povinnosti zakladajú dôvody upravené v § 20 ods. 5, v rámci ktorých sú predvídané situácie, kedy verejný obstarávateľ a obstarávateľ nie je povinný zabezpečiť komunikáciu vo verejnom obstarávaní prostredníctvom elektronických prostriedkov. Ďalšou výnimkou z aplikácie zverejňovacej povinnosti podľa tohto ustanovenia je ochrana dôverných informácií, ktoré verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sprístupňuje v priebehu verejného obstarávania.

K § 44 a 45

Určovanie kritérií na vyhodnotenie ponúk primárne vychádza z požiadavky, aby stanovené kritéria súviseli s predmetom zákazky a zároveň boli koncipované v súlade so zásadami transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, čím sa má zabezpečiť vyhodnocovanie ponúk v podmienkach efektívnej a čestnej hospodárskej súťaže. Základným cieľom takto stanovených kritérií na vyhodnotenie ponúk je výber ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

Nová úprava umožňuje výber ekonomicky najvýhodnejšej ponuky dosiahnuť prostredníctvom prístupu založeného na najlepšom pomere ceny a kvality, čo by malo vždy zahŕňať prvok ceny alebo nákladov. Navrhovaná úprava taktiež umožňuje hodnotenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky  len na základe cenovej alebo nákladovej efektívnosti. V intenciách novej právnej úpravy by nemal byť výber ekonomicky najvýhodnejšej ponuky založený výlučne na tzv. nenákladových kritériách. Kvalitatívne kritériá na vyhodnotenie ponúk by preto mali byť sprevádzané nákladovým kritériom, ktorým by mohla byť cena alebo prístup založený na nákladovej efektívnosti, ako je napríklad prístup spočívajúci v určení nákladov na životný cyklus.

Za účelom posúdenia najlepšieho pomeru ceny a kvality je podľa novej úpravy potrebné stanoviť ekonomické a kvalitatívne kritériá súvisiace s predmetom zákazky, ktoré sa použijú na tieto účely. Tieto kritériá by mali umožniť porovnávacie posúdenie úrovne plnenia, ktorá vyplýva z jednotlivých ponúk vzhľadom na vymedzený opis predmetu zákazky.  V súvislosti s najlepším pomerom ceny a kvality navrhovaná úprava príkladmo reglementuje možné kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré môžu vychádzať aj z environmentálnych a sociálnych aspektov. Vzhľadom na to, že dodacie podmienky nemožno stotožňovať s platobnými podmienkami, ustanovenia o limitácii dĺžky lehoty splatnosti faktúr a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi podľa Obchodného zákonníka, za kritérium vyhodnotenia ponúk naopak nemožno zvoliť lehotu splatnosti faktúr.

Navrhovaná úprava umožňuje za účelom výberu ekonomicky najvýhodnejšej ponuky stanoviť ako kritérium na vyhodnotenie ponúk kvalifikáciu a skúsenosti zamestnancov určených na plnenie zmluvy alebo koncesnej zmluvy, ak kvalita týchto zamestnancov môže mať významný vplyv na úroveň plnenia. Uvedené sa môže týkať napríklad zákaziek, ktorých predmetom sú služby duševného alebo intelektuálneho charakteru, ako sú napríklad konzultačné alebo architektonické služby. Verejní obstarávatelia a obstarávatelia, ktorí využívajú túto možnosť, by mali vhodnými zmluvnými prostriedkami zabezpečiť, aby zamestnanci určení na plnenie zákazky skutočne spĺňali deklarované kvalitatívne požiadavky.

V rámci novej úpravy ďalej môžu verejní obstarávatelia a obstarávatelia určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku použitím prístupu spočívajúceho v určení nákladov na životný cyklus. Pojem náklady na životný cyklus zahŕňa všetky náklady počas životného cyklu prác, tovaru alebo služieb. Pričom môže ísť o náklady, ako sú náklady na výskum, ktorý sa má vykonať, vývoj, výrobu, dopravu, používanie, údržbu a náklady na likvidáciu po skončení životnosti, ale môže ísť aj o náklady vyplývajúce z environmentálnych externalít, ako je znečistenie spôsobené ťažbou surovín použitých v produkte alebo spôsobené samotným produktom alebo jeho výrobou, a to za predpokladu, že ich možno vyjadriť peňažne a monitorovať. Metódy, ktoré verejní obstarávatelia a obstarávatelia použijú pri posudzovaní nákladov vyplývajúcich z environmentálnych externalít, sa musia vopred stanoviť a musia byť prístupné všetkým zainteresovaným hospodárskym subjektom. Tieto metódy sa však z dôvodu, aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže prostredníctvom „metód šitých na mieru“, musia koncipovať všeobecne a to v tom zmysle, že by sa nemali osobitne stanovovať pre konkrétny postup zadávania zákazky.

Navrhovaná úprava taktiež uvádza aj výpočet zakázaných kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktorými sú dĺžka záruky, podiel subdodávok a inštitúty zabezpečujúce zmluvné plnenie (výška zmluvnej pokuty, zábezpeky, alebo napr. aj úroku z omeškania). Dôvodom je skutočnosť, že okolnosti, z ktorých tieto kritéria vychádzajú nemusia nikdy nastať a preto nie je spravodlivé o ne súťažiť a v praxi by spôsobovali aplikačné problémy. Hospodárske subjekty by totiž boli zvádzané v návrhoch na plnenie kritérií s cieľom získania maximálneho bodového ohodnotenia uvádzať napr. 100-ročnú dĺžku záručnej doby, zmluvnú pokutu v mil. eur a pod.. Prirodzene, verejným obstarávateľom a obstarávateľom nič nebráni požiadavky na zabezpečovacie inštitúty alebo dĺžku záruky zakotviť do zmluvných ustanovení. Zároveň kritériá na vyhodnotenie ponúk majú odrážať princíp získania najlepšej hodnoty za vynaložené finančné prostriedky, t. j. majú sledovať ekonomickú výhodnosť a kvalitu.

K § 46

Účelom vyžadovania zábezpeky v procese zadávania zákazky je vynútiť viazanosť ponúk počas celej doby viazanosti ponúk. Ustanovenie taxatívne vymedzuje spôsob zloženia zábezpeky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nemá možnosť vylúčiť použitie niektorého zo spôsobov zloženia zábezpeky upravenej v tomto ustanovení, a teda musí akýkoľvek zo spôsobov jej predloženia prijať.

Navrhovaná úprava taktiež presne vymedzuje dôvody prepadnutia zábezpeky v prospech verejného obstarávateľa a obstarávateľa a dôvody uvoľnenia a vrátenia zábezpeky uchádzačovi.

K § 47

Navrhovaná úprava umožňuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi v procese verejného obstarávania povoliť predloženie variantných riešení. Využitie tohto inštitútu v procese verejného obstarávania umožňuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi akceptovať vo vzťahu k požadovanému tovaru, službe alebo stavebnej práci aj také riešenie, ktoré nemusí byť v súlade so všetkými požiadavkami vymedzenými pre primárne obstarávaný predmet zákazky, napr. v rámci trhu môže existovať inovatívnejšie riešenie realizácie konkrétneho predmetu zákazku v porovnaní s riešením vymedzeným verejným obstarávateľom resp. obstarávateľom. Zmyslom a účelom tohto inštitútu z pohľadu jeho účinkov na samotný trh je teda nielen zintenzívnenie hospodárskej súťaže ale taktiež stimulácia inovácie tovarov, služieb a stavebných prác poskytovaných na trhu. V kontexte doterajších praktických skúseností s aplikáciou tohto inštitútu je však potrebné uviesť, že v podmienkach právneho poriadku SR je inštitút variantných riešení v pozícií „obsolentného inštitútu“, nakoľko jeho doterajšie praktické využívanie vo verejnom obstarávaní je len sporadické. Slovenská republika patrí medzi členské štáty EÚ s najnižšou mierou využívania tohto inštitútu.

Ak verejný obstarávateľ má v úmysle povoliť alebo vyžadovať variantné riešenia musí túto informáciu uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, resp. obstarávateľ v oznámení použitom ako výzva na súťaž. Zároveň je v takom prípade potrebné v súťažných podkladoch uviesť minimálne požiadavky, ktoré musia variantné riešenia spĺňať a taktiež podmienky predloženia variantných riešení, t. j. napr. či sa variantné riešenie môže predložiť v prípade, ak sa predloží aj ponuka, ktorá nie je variantným riešením.

K § 48

Navrhovaným ustanovením sa upravuje komunikačná platforma na strane jednej medzi záujemcom alebo uchádzačom a na strane druhej, verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, ktorej účelom je, aby verejný obstarávateľ (obstarávateľ) na základe dopytu záujemcu alebo uchádzača poskytol informácie potrebné na skoncipovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu. Aplikáciou tohto inštitútu teda nemôže dochádzať k doplneniu nových požiadaviek alebo podmienok potrebných pre skoncipovanie ponuky alebo žiadosti o účasť. Navrhované ustanovenie taktiež reflektuje požiadavku nových smerníc a síce zabezpečiť k relevantným informáciám pre postup zadávania zákazky bezplatný, neobmedzený, úplný a priamy prístup prostredníctvom elektronických prostriedkov, konkrétne sa upravuje povinnosť bezodkladne zverejniť vysvetľujúce informácie v profile. Zároveň zostáva zachovaná úprava reglementujúca povinnosť oznamovať vysvetľujúce informácie všetkým záujemcom a to najneskôr šesť dní pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk alebo lehoty na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti a to za predpokladu, že o vysvetlenie sa požiada dostatočne vopred. V prípade použitia zrýchleného postupu je táto lehota štyri dni.

K § 49

Navrhovaným ustanovením sa upravujú pravidlá pre predkladanie ponúk. Základným pravidlom pre predloženie ponuky je jej predloženie v lehote na predkladanie ponúk. Lehota na predkladanie ponúk nemá charakter procesnej lehoty, ale je svojou povahou hmotnoprávna, t. j. ponuku je potrebné najneskôr v posledný deň lehoty doručiť do dispozičnej sféry verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Navrhovaná úprava predvída dve základne formy predloženia ponuky a to elektronicky alebo doručením, či už osobne, prostredníctvom pošty alebo iného doručovateľa. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že v rámci navrhovanej úpravy sa počíta s odkladom plne elektronickej komunikácie vo verejnom obstarávaní, ktorá zahŕňa aj predkladanie ponúk do 01. apríla 2017. Po uplynutí tohto prechodného obdobia bude možné ponuky vo verejnom obstarávaní predkladať výlučne elektronicky, okrem zákon explicitne stanovených výnimkách z použitia elektronickej komunikácie.

Ponuka predložená po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk sa nevyhodnocuje, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sa s obsahom takejto ponuky neoboznamuje, t. j. v prípade ponuky predloženej elektronicky ponuku nesprístupňuje a v prípade ponuky doručenej listinne vráti neotvorenú ponuku uchádzačovi. Ponuka predložená po lehote na predkladanie ponúk je zároveň v rámci úpravy rokovacieho konania so zverejnením kvalifikovaná ako neregulárna ponuka.

V prípade ponuky predkladanej elektronicky navrhovaná úprava pod sankciou vylúčenia uchádzača vyžaduje, aby ponuka bola predložená prostredníctvom komunikačných formátov stanovených verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, taktiež vyžaduje aby obsah elektronicky predloženej ponuky bolo možné sprístupniť a v neposlednom rade navrhovaná úprava vyžaduje elektronické predkladanie ponúk vo vyžadovanom formáte kódovania a šifrovania.

Ak by si v intenciách navrhovanej úpravy verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ stanovil elektronickú formu komunikácie (napr. prostredníctvom systému EVO), ktorej súčasťou je aj elektronické predkladanie ponúk a uchádzač by predložil ponuku v listinnej podobe, tak takáto situácia by zakladala dôvod pre vylúčenie uchádzača.

V rámci navrhovanej úpravy zostáva zachovaný koncept predkladanie tzv. dvojobálkovej ponuky pozostávajúcej z osobitnej časti obsahujúcej návrh na plnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk a osobitnej časti obsahujúcej ostatnú časť ponuky. Výnimkou z prekladania tzv. dvojobálkovej ponuky je tzv. reverzná verejná súťaž, t. j. postup pri verejnej súťaži, v rámci ktorého verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyhodnocuje v chronologickom slede najprv ponuky z pohľadu splnenia požiadaviek na predmet zákazky a návrhov na plnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk a až následne pristupuje k vyhodnoteniu splnenia podmienok účasti. Ďalšou výnimku z dvojobálkového predkladania ponúk je zadávanie zákazky v rámci dynamického nákupného systému a v prípade použitia elektronických katalógov.

K § 50

Navrhovanou úpravou sa verejným obstarávateľom a obstarávateľom umožňuje požadovať elektronické katalógy v postupoch zadávania zákaziek, v ktorých sa požaduje používanie elektronických prostriedkov komunikácie. Elektronické katalógy predstavujú formát predkladania ponúk spôsobom, ktorý je spoločný pre všetky subjekty predkladajúce ponuku a ktorý umožňuje elektronické spracovanie. Príkladom môžu byť ponuky predložené vo forme tabuľkového procesora. Používanie elektronických katalógov v procese verejného obstarávania môže mať vplyv na zvýšenie hospodárskej súťaže a zefektívnenie verejného obstarávania, najmä pokiaľ ide o úsporu času a finančných prostriedkov. Elektronický katalóg je teda špecifická forma ponuky alebo špecifická súčasť ponuky, ktorú záujemca zostavuje na základe požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na predmet zákazky. Používanie elektronických katalógov na predkladanie ponúk teda neumožňuje záujemcom predkladať svoje všeobecné katalógy, ktoré nie sú prispôsobené konkrétnym požiadavkám na predmet zákazky.

K § 51

Navrhovaná úprava reglementuje základné pravidlá, týkajúce sa komisie na vyhodnotenie ponúk, a to predovšetkým jej zriadenie, zloženie, podmienky členstva v tejto komisii a niektoré procedurálne pravidlá komisie a procedurálne úkony členov komisie. Komisia na vyhodnotenie ponúk predstavuje kolektívny orgán zriadený verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom na účely vyhodnotenia ponúk, t. j. procesnej fázy verejného obstarávania, v rámci ktorej sa najmä vyhodnocujú požiadavky na predmet zákazky (koncesie), hodnotia sa podrobnosti ponuky na účely posúdenia, či ponuka nevykazuje znaky mimoriadne nízkej ponuky a v neposlednom rade sa v tejto fáze ponuky hodnotia na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk. Vyhodnotenie ponúk teda predstavuje nosné procesné štádium postupu zadávania zákazky, v dôsledku čoho má zásadný význam, aby členovia komisie na vyhodnotenie ponúk disponovali náležitou odbornou zdatnosťou.

Navrhovaná úprava stanovuje dôvody pre ktoré nemožno osoby vymenovať za člena komisie na vyhodnotenie ponúk. V kontexte novej právnej úpravy reglementujúcej konflikt záujmov je potrebné zdôrazniť, že člen hodnotiacej komisie predstavuje tzv. zainteresovanú osobu, t. j. osobu, ktorá môže ovplyvniť výsledok alebo priebeh verejného obstarávania. V kontexte úpravy konfliktu záujmov je člen komisie na vyhodnotenie ponúk ako zainteresovaná osoba povinný bezodkladne oznámiť verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi akýkoľvek konflikt záujmov vo vzťahu k hospodárskemu subjektu, ktorý sa zúčastňuje prípravných trhových konzultácií, záujemcovi, uchádzačovi alebo dodávateľovi.  Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ musí v takomto prípade prijať opatrenia potrebné na odstránenie konfliktu záujmov, čo v prípade člena komisie na vyhodnotenie ponúk, znamená v podstate jeho vylúčenie z komisie na vyhodnotenie ponúk. Ak by v takomto prípade nedošlo k prijatiu účinných opatrení na odstránenie konfliktu záujmov došlo by k naplneniu dôvodu pre vylúčenie záujemcu alebo uchádzača z procesu verejného obstarávania.

K § 52

Predmetné ustanovenie zachováva doterajší dvojstupňový model otvárania ponúk reflektujúci dvojobálkové ponuky. Taktiež sa zohľadňuje výnimka z dvojobálkového modelu a zavádzajú sa pravidlá pre otváranie ponúk v týchto prípadoch.

K § 53

Navrhovaným ustanovením sa upravuje procesné štádium vyhodnocovania ponúk v rámci ktorého sú predmetom hodnotenia požiadavky na predmet zákazky a návrhy na plnenie kritérií. Ide teda o procesné štádium verejného obstarávania v rámci ktorého sa vyhodnocujú informácie, ktoré sú súčasťou časti ponuky označenej ako „ostatné“ a taktiež časti ponuky označenej ako „kritéria“. Požiadavky na predmet zákazky verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vymedzuje predovšetkým v rámci opisu predmetu zákazky a to stanovením konkrétnych kvalitatívnych, kvantitatívnych, technických a iných požiadaviek, ktoré sa týkajú obstarávaného predmetu zákazky. Úlohou komisie na vyhodnotenie ponúk je primárne preskúmanie, či ponuka obsahuje požadované informácie preukazujúce splnenie stanovených požiadaviek na predmet zákazky. V rámci hodnotenia stanovených požiadaviek na predmet zákazky musí byť komisia na vyhodnotenie ponúk vzhľadom na vyžadovanú odbornú zdatnosť a praktické skúsenosti jej členov schopná proaktívne overovať správnosť informácií a dôkazov poskytnutých uchádzačmi na účely preukázania splnenia podmienok účasti. Ak komisia na vyhodnotenie ponúk v procese hodnotenia splnenia požiadaviek na predmet zákazky identifikuje nejasnosti alebo nezrovnalosti v informáciách poskytnutých uchádzačom je povinná požiadať uchádzača o vysvetlenie ponuky a ak je potrebné aj o predloženie dôkazov.

V rámci navrhovaného ustanovenia sa ďalej upravuje inštitút mimoriadne nízkej ponuky, ktorého primárnym účelom je chrániť verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa pred neserióznymi ponukami. Navrhovanou úpravou sa stanovuje povinnosť komisie na vyhodnotenie ponúk požiadať uchádzača o vysvetlenie ak sa  ponuka vyjadrená návrhmi na plnenie kritérií javí ako mimoriadne nízka vo vzťahu k obstarávanému predmetu zákazky. Diskrečná úvaha o tom, či konkrétna ponuka vykazuje znaky mimoriadne nízkej ponuky je vo výlučnej právomoci verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

Navrhovaná úprava stanovuje dôvody pre vylúčenie ponuky a povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa písomne oznámiť uchádzačovi vylúčenie jeho ponuky spolu s uvedením dôvodov a lehoty, v ktorej môže doručiť námietku.

K § 54

Navrhovanou úpravou sa reglementuje možnosť využitia elektronickej aukcie v procese verejného obstarávania. Elektronická aukcia je opakujúci sa proces využívajúci elektronické prostriedky, používa sa po úplnom úvodnom vyhodnotení ponúk. V každej etape elektronickej aukcie musí byť zabezpečené rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi a aukcia musí byť vedená v súlade s princípom nediskriminácie a transparentnosti.

Elektronická aukcia sa používa na účely automatického vyhodnotenia ponúk elektronickými prostriedkami, bez akéhokoľvek zásahu alebo posudzovania verejným obstarávateľom a obstarávateľom. Elektronickú aukciu je vhodné a možné použiť predovšetkým pre tie predmety obstarávania, ktorých charakteristiky a hodnoty je možné vyjadriť číselne alebo percentuálne, čiže možno ich presne kvantifikovať. Nekvantifikovateľné parametre nesmú byť predmetom elektronickej aukcie (z dôvodu princípov na ktorých je založená – automatizované porovnávanie cien alebo vyčísliteľných návrhov), z čoho vyplýva, že určité zákazky na stavebné práce alebo služby vyžadujúce intelektuálne plnenie, resp. ktorých predmetom je plnenie duševného charakteru nebudú súťažené prostredníctvom elektronickej aukcie. Pôjde predovšetkým napr. o právne služby, analytické služby, vedeckú a výskumnú činnosť, služby architektov a pod., t. j. služby ktorých kvalitu nie je možné vyhodnotiť výlučne kvantifikovateľnou hodnotou. Použitie aukcie by v týchto prípadoch predstavovalo reálne riziko, že znižovaním ceny dôjde k uprednostneniu ceny na úkor kvality obstaranej služby. Obdobne to platí aj v rámci zadávania zákaziek na stavebné prace, kde napr. vypracovanie projektovej dokumentácie k stavbe (ako súčasť zákazky) nie je možné vyhodnocovať prostredníctvom elektronickej aukcie.  Naopak, pokiaľ ide o také stavebné, ktorých technické požiadavky je možné presne a jednoznačne určiť a kvantifikovať, elektronickú aukciu je možné použiť.

Použitie elektronickej aukcie musí byť uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž. Všetky podrobnosti ohľadom realizovania elektronickej aukcie sa uvedú v súťažných podkladoch, pričom navrhovaná úprava ďalej definuje sumár informácií týkajúcich sa elektronickej aukcie, ktoré musia byť obsahom súťažných podkladov.

Po vyhodnotení ponúk verejný obstarávateľ a obstarávateľ v rámci zvoleného postupu zadávania zákazky elektronickými prostriedkami vyzve všetkých uchádzačov, ktorých ponuky splnili požiadavky na predmet zákazky a neboli vylúčené, aby sa zúčastnili elektronickej aukcie. Navrhovaná úprava vymedzuje sumár informácií, ktoré musí verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uviesť vo výzve na účasť v elektronickej aukcii.

Elektronická aukcia sa môže realizovať v niekoľkých etapách a nesmie sa začať skôr než dva pracovné dni odo dňa odoslania výzvy elektronickými prostriedkami na účasť v elektronickej aukcii.

V priebehu elektronickej aukcie verejný obstarávateľ  a obstarávateľ bezodkladne oznamuje všetkým uchádzačom informácie o ich poradí a môže ich informovať aj o ďalších skutočnostiach, ak to uviedol v súťažných podkladoch. Jednotliví uchádzači predkladajú svoje nové ceny alebo nové ceny a hodnoty v rámci stanovených etáp aukcie, pričom majú zobrazené dostupné informácie.

V rámci navrhovanej úpravy sa určujú aj podmienky ukončenia elektronickej aukcie v závislosti od zvoleného typu aukcie (jedna etapa alebo viac etáp aukcie), pričom systém ukončí elektronickú aukciu v súlade so stanovenými podmienkami jej ukončenia. Celý proces sa zavŕši  uzavretím zmluvy na základe výsledkov elektronickej aukcie.

Navrhovaná úprava stanovuje nové pravidlo, ktoré sa vzťahuje na situáciu, ak by si verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž stanovil použitie elektronickej aukcie, pričom elektronickej aukcie by sa zúčastnil len jeden uchádzač a to napr. z dôvodu, že ponuky ostatných uchádzačov boli vylúčené. V takom prípade navrhovaná úprava umožňuje nepoužiť elektronickú aukciu, nakoľko v takejto situácií použite elektronickej aukcie stráca opodstatnenie.

K § 55

Navrhovaná úprava reglementuje postup verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa chronologicky po zostavení výsledného poradia uchádzačov na základe vyhodnotenia návrhov na plnenie kritérií alebo na základe výsledku elektronickej aukcie. V prípade ak uchádzači resp. niektorí s uchádzačov, ktorí sa v rámci výsledného poradia umiestnili na prvom až treťom mieste nepredložil doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti z dôvodu predloženia jednotného európskeho dokumentu, je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ povinný u takéhoto uchádzača vyhodnotiť splnenie podmienok účasti. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v tejto situácii vylúči jedného z uchádzačov je povinný vyhodnotiť splnenie podmienok účasti u ďalšieho uchádzača v poradí, ak tento „kooptovaný“ uchádzač nepredložil doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti.

V rámci navrhovanej úpravy sa stanovuje povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa písomne oznámiť všetkým uchádzačom, ktorých ponuky sa vyhodnocovali a súčasne zverejniť v profile výsledok vyhodnotenia ponúk, vrátane poradia uchádzačov. Ak po realizácií tohto úkonu nie sú uplatnené revízne postupy ide v podstate o posledný procesný úkon verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa pred uzavretím zmluvy. Prípustným odklonom od bezodkladnej akceptácie víťaznej ponuky je podliehanie prvotnému povinnému schvaľovaciemu mechanizmu podľa osobitných právnych predpisov, tak ako je to napr. v prípade využívania audítorských služieb Národnou Bankou Slovenska na účely overovania jej účtovnej závierky, kde externý audítor podlieha schvaľovaciemu postupu v súlade s článkom 27 odseku 27.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a Európskej centrálnej banky (ECB) v platnom znení. V takomto prípade je možné oznámiť výsledok vyhodnotenia ponúk s odkladacou podmienkou.

K § 56

Navrhovaná úprava reglementuje pravidlá pre uzavretie zmluvy v procese verejného obstarávania. Základným pravidlom je, aby uzavretá zmluva bola v súlade so súťažnými podkladmi alebo koncesnou dokumentáciou a ponukou predloženou úspešným uchádzačom resp. uchádzačmi.

Navrhovaná úprava taktiež v súlade so smernicou 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác upravuje tzv. odkladné lehoty pre uzavretie zmluvy, ktorých účelom je predovšetkým vytvoriť uchádzačom časový priestor pre využitie revíznych nástrojov, t. j. žiadosti o nápravu alebo námietok a  zamedziť uzavretiu zmluvy pokiaľ boli uplatnené tieto revízne nástroje.

V rámci navrhovanej úpravy je taktiež zachované pravidlo umožňujúce uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý sa umiestnil ako druhý v poradí, ak úspešný uchádzač neposkytol súčinnosť potrebnú pre uzavretie zmluvy alebo odmietol uzavrieť zmluvu, resp. pravidlo umožňujúce uzavrieť zmluvu s uchádzačom, ktorý sa umiestnil ako tretí v poradí, ak uchádzač, ktorý sa umiestnil ako druhý v poradí neposkytol súčinnosť potrebnú pre uzavretie zmluvy alebo odmietol uzavrieť zmluvu.

Z predchádzajúcej právnej úpravy sa preberá aj povinnosť pre uchádzačov, subdodávateľov vyšpecifikovaných v odseku 9 a osoby, ktorých finančné zdroje uchádzač alebo uchádzači využili na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a osoby, ktorých technické a odborné kapacity uchádzač alebo uchádzači využili na preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, a to mať pred uzavretím zmluvy alebo rámcovej dohody zapísaných v registri konečných užívateľov výhod svojich konečných užívateľov výhod. Podstatou navrhovanej právnej úpravy je zákonná požiadavka, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu vo verejnom obstarávaní s uchádzačom alebo uchádzačmi, ktorí nemajú v registri konečných užívateľov výhod vedenom úradom zapísaných svojich konečných užívateľov výhod, taktiež pokiaľ ich subdodávatelia a zároveň osoby, ktorých zdroje alebo kapacity využili nemajú v registri konečných užívateľov výhod zapísaných konečných užívateľov výhod. Ak napriek nesplnenej povinnosti zapísať svojich konečných užívateľov výhod v registri konečných užívateľov výhod dôjde k uzavretiu zmluvy alebo rámcovej dohody, navrhuje sa uloženie rôznych sankcií nielen pre povinné subjekty, ale tiež pre verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktorý uzavrie s týmito subjektmi zmluvu.

K § 57

Navrhované ustanovenie upravuje pravidlá zrušenia použitého verejného obstarávania, v rámci ktorých sú upravené obligatórne a fakultatívne dôvody zrušenia verejného obstarávania. Navrhovaná úprava taktiež predvída eventualitu zrušenia časti postup zadávania zákazky, ak je zákazka v rámci jedného postupu zadávania rozdelená na časti.

V rámci navrhovanej úpravy je reglementované pravidlo, ktoré umožňuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi zrušiť verejné obstarávanie aj v prípade, ak sa v priebehu postupu verejného obstarávania vyskytli dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa požadovať, aby vo verejnom obstarávaní pokračoval. Ide najmä o prípady, keď verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v priebehu verejného obstarávania identifikuje porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré má alebo by mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, čím sa v podstate umožňuje vykonanie autoremedúry. Taktiež by mohlo ísť napr. o situácie narušenia hospodárskej súťaže vyplývajúce z prípravných trhových konzultácií, kde by neodstrániteľným spôsobom mohlo dôjsť k zvýhodneniu určitého uchádzača. Taktiež môže ísť o prípad, kedy by verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sám identifikoval porušenie čestnej hospodárskej súťaže, bez toho aby bolo potrebné konštatovať existenciu dohody obmedzujúcej súťaž zo strany orgánu ochrany hospodárskej súťaže.

Navrhovaná úprava taktiež umožňuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi zrušiť verejné obstarávanie ak navrhované ceny v predložených ponukách sú vyššie ako stanovená predpokladaná hodnota zákazky.

Zrušenie verejného obstarávania alebo jeho časti musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ oznámiť všetkým uchádzačom a záujemcom spolu s uvedením dôvodu a informácie aký postup zadávania zákazky použije pre obstaranie pôvodného predmetu zákazky (koncesie).

K § 58 až 61

Účelom navrhovanej zmeny je úprava ustanovení o dynamickom nákupnom systéme vo väzbe na navrhované zmeny a úpravy tohto spôsobu verejného obstarávania na nové pravidlá v oblasti elektronickej komunikácie. Vzhľadom na zmeny v celkovom nastavení dynamických nákupných systémov je potrebné nastaviť dynamické nákupné systémy na primerané použitie pravidiel užšej súťaže a nadväzne na to vylúčiť aplikáciu tých ustanovení zákona, ktoré majú inú, osobitnú úpravu v paragrafoch upravujúcich dynamické nákupné systémy.

Zmeny posunú dynamický nákupný systém k pravidlám zavádzaným novou európskou smernicou.

Ustanovenie predstavuje zmeny v úprave dynamických nákupných systémov. Dôvodom je snaha o prehľadnejšie popísanie procesu DNS, so zapracovaním inštitútov elektronickej komunikácie. Navrhovanými ustanoveniami sa upravujú pravidlá pre dynamický nákupný systém, ktorý predstavuje plne elektronický procesný postup na obstarávanie tovaru, stavebných prác alebo služieb bežne dostupných na trhu.  Hlavným posunom oproti platnej úprave je presnejšie popísanie procesu a tým aj jeho sfunkčnenie, ako aj upustenie od postupu verejnej súťaže a príklon k postupu, ktorý sa najviac blíži užšej súťaži. Navrhovanými zmenami sa dynamické nákupné systémy posunú k pravidlám ustanoveným novou európskou smernicou.

K § 62 a 63

Navrhovanou úpravou sa zavádzajú oznamovacie povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa voči Európskej komisii, pričom poskytovanie určitých informácií Európskej komisii je naviazané na konkrétnu skutočnosť, t. j. tieto informácie sa poskytujú Európskej komisii bez dožiadania zo strany Európskej komisie napr. informácia o vylúčení mimoriadne nízkej ponuky, alebo informácie týkajúce sa zmeny doby platnosti dynamického nákupného systému. Navrhovaná úprava ďalej vymedzuje, ktoré informácie poskytuje verejný obstarávateľ a obstarávateľ Európskej komisii na jej žiadosť.

Navrhované ustanovenie ďalej upravuje informačné povinnosti verejného obstarávateľa, obstarávateľa a kontrolných orgánov voči úradu.

K § 64

Navrhované ustanovenie zavádza povinnosť zverejňovať na profile v systematickom členení v podstate celý životný cyklus zákazky, až po informáciu o skutočne poskytnutých plneniach. Na zamedzenie duplicity, niektoré informácie zverejňuje úrad, resp. je ich možné zverejniť odkazom na už zverejnenú informáciu v registri zmlúv.

Rozširujú sa možnosti zverejňovania dokumentov a informácií na profile, keď sa navrhuje umožniť zverejňovanie aj spôsobom, ktorý zverejní odkaz na dokumenty a informácie na inom webovom sídle. Všetky podmienky zverejnenia a prístupu k nim musia byť dodržané aj pri takomto zverejnení.

K § 65

Uverejnením predbežného oznámenia sa ustanovuje pre verejného obstarávateľa možnosť oznámiť svoj zámer uskutočniť plánované verejné obstarávanie.

Ustanovením sa upravuje vyhlasovanie verejného obstarávania pre nadlimitné zákazky, pre ktoré sa oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie (Office Journale) a  aj vo Vestníku verejného obstarávania.

Navrhovaný odsek 3 predstavuje doplnenie, nadväzujúce na funkcionalitu elektronického trhoviska, ktorej prostredníctvom bude možné využiť elektronické trhovisko v nadlimitnom obstarávaní.

K § 66

Postup verejnej súťaže sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov.

Vo verejnej súťaži sa ustanovujú minimálne lehoty na predkladanie ponúk, a je ich potrebné dodržiavať z hľadiska princípu transparentnosti. Ustanovením minimálnych lehôt sa sleduje vytvorenie predpokladov pre kvalitné spracovanie ponúk. Uverejnením predbežného oznámenia je verejný obstarávateľ oprávnený skrátiť lehotu na predkladanie ponúk súčasne sa upravujú ďalšie predpoklady pre ďalšie skrátenie tejto lehoty. Ide o prípady, keď verejný obstarávateľ vyžaduje predkladanie ponúk elektronickými prostriedkami. Zároveň sa ustanovuje možnosť z dôvodu naliehavej situácie, ktorú je verejný obstarávateľ povinný riadne odôvodniť, stanoviť minimálne 15- dňovú lehotu na predkladanie ponúk. Za naliehavú situáciu je možné považovať akékoľvek okolnosti nezávislé od vôle verejného obstarávateľa spôsobujúce takú časovú tieseň, že objektívne nie je možné stihnúť 35-dňovú lehotu. Existenciu naliehavej situácie je v súlade s princípom transparentnosti potrebné preukázať.

Ustanovujú sa lehoty na predkladanie ponúk v prípadoch, kedy verejný obstarávateľ neumožňuje úplný, neobmedzený a priamy prístup k súťažným podkladom.

Vzhľadom na to, že vo verejnej súťaži sú súčasťou ponuky aj doklady, ktorými uchádzač preukazuje splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, je potrebné jasne stanoviť postup pri vyhodnocovaní ponúk. Vo verejnej súťaži je preto potrebné najskôr vyhodnotiť splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní spôsobom a následne vyhodnocovať ponuky uchádzačov, ktorí splnili podmienky účasti vo verejnom obstarávaní, podľa stanovených kritérií a pravidiel vyhodnocovania.

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje verejným obstarávateľom uskutočniť vyhodnotenie splnenia podmienok účasti až po uskutočnení vyhodnotenia ponúk.

Ustanovenie o verejnej súťaži sa dopĺňa o možnosť realizovať nákup tovarov a služieb bežne dostupných na trhu aj v nadlimitnom obstarávaní cez elektronické trhovisko. Pôjde o možnosť a nie o povinný postup a jeho použitie bude viazané na charakter obstarávania. Ak obstarávateľovi bude postačovať využitie len podmienok účasti v osobnom postavení a nepôjde o komplikované obstarávanie, bude ho môcť zrealizovať cez elektronické trhovisko.

K § 67 až 69

Užšia súťaž sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov. Verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predkladanie základných ponúk, a to najmenej na päť.

Užšia súťaž je postup, ktorý má dve fázy. V prvej fáze užšej súťaže sa predkladajú doklady, ktorými sa preukazuje splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní. Tieto sa vyhodnocujú na základe vopred stanovených pravidiel. Až po ich vyhodnotení nasleduje druhá fáza užšej súťaže, keď sa posiela vybratým záujemcom výzva na predloženie ponúk.

V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v užšej súťaži sa určí lehotu na predkladanie žiadostí o účasť, pravidlá na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti v užšej súťaži a obmedzenie počtu záujemcov, ak sa uplatňuje Je to podstatný rozdiel oproti verejnej súťaži, kde sa v rámci ponuky preukazuje aj splnenie podmienok účasti. V tejto súvislosti sa ustanovuje aj minimálna lehota na predloženie žiadostí o účasť.

Pri použití užšej súťaže sa verejnému obstarávateľovi umožňuje použiť tzv. skrátenú lehotu na predloženie žiadosti o účasť, ak sa nachádza v odôvodnenej naliehavej situácii, ktorú si nezavinil sám. Taktiež sa pre vymedzené kategórie verejných obstarávateľov vytvárajú legislatívne predpoklady na určenie lehoty na predkladanie ponúk dohodou.

Záujemcom, ktorí splnili podmienky účasti vo verejnom obstarávaní sa posiela výzva na predkladanie ponúk súčasne. V rámci jedného postupu je možné vyzvať na predkladanie ponuky len tých záujemcov, ktorí požiadali o účasť a splnili podmienky účasti a minimálnu úroveň spôsobilosti. Ak sa nedosiahne minimálny počet záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti, môže verejný obstarávateľ vyzvať na predloženie ponuky aj nižší počet už kvalifikovaných záujemcov.

Ak verejný obstarávateľ neponúka úplný, priamy a neobmedzený prístup k súťažným podkladom alebo tieto súťažné podklady neboli už dostupné iným spôsobom, tak musia byť súčasťou prílohy k výzve na predkladanie ponúk.

Ustanovujú sa minimálne lehoty na predkladanie ponúk v užšej súťaži, ako aj plynutie tejto lehoty v závislosti od odoslania výzvy na predkladanie ponúk.  Zároveň sa ustanovujú podmienky, kedy je možné túto lehotu na predkladanie ponúk v užšej súťaži skrátiť. Ide o prípady, keď verejný obstarávateľ vyžaduje predkladanie ponúk elektronickými prostriedkami.

Ak sa verejný obstarávateľ  nachádza v odôvodnenej časovej tiesni, ktorú si nezavinil sám, umožňuje sa verejnému obstarávateľovi použiť tzv. skrátenú lehotu na predkladanie ponúk, táto však nesmie byť kratšia ako desať dní odo dňa odoslania výzvy na predkladanie ponúk.

Ustanovujú sa lehoty na predkladanie ponúk v prípadoch, kedy verejný obstarávateľ neumožňuje úplný, neobmedzený a priamy prístup k súťažným podkladom.

K § 70 až § 73

Upravuje sa použitie rokovacieho konania so zverejnením ustanovením podmienok, za ktorých sa môže použiť. Je postačujúce, ak je splnená aspoň jedna z podmienok reagujúcich na situácie, ktoré môžu vzniknúť pri zabezpečovaní jednotlivých predmetov zákazky.

Z hľadiska právnej istoty v aplikačnej praxi navrhovaná právna úprava definuje pojem neregulárnej alebo inak neprijateľnej ponuky.

Rokovacie konanie so zverejnením sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov. Verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predkladanie základných ponúk, a to najmenej na troch. Spôsob ich výberu musí byť vopred uverejnený v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.

Rokovacie konanie so zverejnením je postup, ktorý sa rovnako ako užšia súťaž uskutočňuje vo dvoch fázach.

Verejný obstarávateľ je povinný určiť lehotu na predkladanie žiadostí o účasť v rokovacom konaní so zverejnením, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. Ak sa zadáva zákazka na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služby v naliehavej situácii nespôsobenej verejným obstarávateľom, je ustanovená minimálna lehota na predkladanie žiadostí o účasť 15 dní. Túto lehotu je možné skrátiť na desať dní, ak oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania je vypracované a posielané elektronickými prostriedkami.

Prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk vyzve verejný obstarávateľ tých záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti vo verejnom obstarávaní, aby predložili svoje základné ponuky. Ak verejný obstarávateľ obmedzil počet záujemcov, a tento počet po vyhodnotení splnenia podmienok účasti sa nenaplnil, potom môže vyzvať na predkladanie ponúk aj nižší počet záujemcov. Nesmie však vyzvať na predkladanie ponúk toho záujemcu, ktorý nepožiadal o účasť. Zároveň je upravený obsah výzvy na predkladanie ponúk, ktorú verejný obstarávateľ posiela vybratým záujemcom, ktorí splnili podmienky účasti. Ak verejný obstarávateľ neponúka úplný, priamy a neobmedzený prístup k súťažným podkladom alebo tieto súťažné podklady neboli už dostupné iným spôsobom, tak musia byť súčasťou prílohy k výzve na predkladanie ponúk.

Navrhovaným ustanovením sa stanovuje minimálna lehota na predkladanie základných ponúk. Zároveň sa ustanovujú podmienky, kedy je možné túto lehotu na predkladanie ponúk v rokovacom konaní so zverejnením skrátiť. Ide o prípady, keď verejný obstarávateľ vyžaduje predkladanie ponúk elektronickými prostriedkami.

Ak sa verejný obstarávateľ  nachádza v odôvodnenej časovej tiesni (za predpokladu možnosti jej objektívneho preukázania), ktorú si nezavinil sám, umožňuje sa verejnému obstarávateľovi použiť tzv. skrátenú lehotu na predkladanie ponúk, táto však nesmie byť kratšia ako desať dní odo dňa odoslania výzvy na predkladanie ponúk. Ustanovujú sa lehoty na predkladanie ponúk v prípadoch, kedy verejný obstarávateľ neumožňuje úplný, neobmedzený a priamy prístup k súťažným podkladom.

Počet rokovaní nie je obmedzený, avšak verejný obstarávateľ môže stanoviť, že rokovania sa uskutočnia v niekoľkých po sebe nasledujúcich etapách so zámerom zníženia počtu ponúk, ktoré majú byť prerokované. Túto možnosť musí verejný obstarávateľ uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch, pričom počet uchádzačov dosiahnutý v poslednej etape musí zabezpečovať efektívnu hospodársku súťaž. Verejný obstarávateľ musí v rámci rokovaní vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov a zároveň zachovať dôvernosť o obsahu rokovaní. Z každého rokovania je verejný obstarávateľ povinný vyhotoviť zápisnicu. O konečných ponukách sa už nerokuje.

Na žiadosť uchádzača, ktorý sa zúčastňuje rokovania, verejný obstarávateľ poskytne informáciu o priebehu a pokroku rokovania.

Zároveň sa ustanovuje možnosť vyhradiť si v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania zadať zákazku len na základe základných ponúk bez uskutočnenia rokovania.

K § 74 až § 77

Súťažný dialóg môže verejný obstarávateľ použiť len v prípade, ak je splnená aspoň jedna z ustanovených podmienok. Pri použití súťažného dialógu sa ponuky vyhodnocujú na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality. Súťažný dialóg sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov, pričom verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na účasť na dialógu,  najmenej však na troch. Aj pri súťažnom dialógu je stanovená minimálna 30-dňová lehota na predkladanie žiadostí o účasť.

Ustanovuje sa povinnosť uvádzať plánovaný časový rámec súťažného dialógu, buď v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v informatívnom dokumente.

Verejný obstarávateľ môže vyzvať na účasť na dialógu len tých záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti. Upravuje sa obsah výzvy na účasť na dialógu a priebeh rokovaní v rámci dialógu. Dialóg sa môže uskutočniť v niekoľkých po sebe nasledujúcich etapách, pričom sa prerokovávajú všetky hľadiská projektu s cieľom znižovať počet navrhovaných riešení. V dialógu sa pokračuje dovtedy, pokým sa nenájde riešenie alebo verejným obstarávateľom stanovený počet riešení, ktoré spĺňajú jeho potreby. Verejný obstarávateľ nesmie poskytnúť informácie ostatným účastníkom týkajúce sa navrhnutých riešení, ani iné dôverné informácie z uskutočnených dialógov bez súhlasu dotknutej osoby. Analogicky, ako pri rokovacích konaniach, aj v tomto postupe zadávania zákazky sa obligatórne spíše zápisnica z každého jednotlivého rokovania. Na žiadosť uchádzača, ktorý sa zúčastňuje dialógu, verejný obstarávateľ poskytne informáciu o priebehu a pokroku rokovania.

Po ukončení dialógu a informovaní účastníkov o jeho skončení, verejný obstarávateľ vyzve uchádzačov, aby predložili svoje konečné ponuky na základe vyšpecifikovaných riešení počas dialógu. Upravuje sa minimálny obsah výzvy na predkladanie konečných ponúk. Minimálna lehota na predkladanie konečných ponúk nie je stanovená zákonom, verejný obstarávateľ túto lehotu stanovuje sám a uvedie ju vo výzve na predkladanie konečných ponúk spolu s ďalšími potrebnými informáciami.

Aplikácia tohto postupu zadávania zákazky v praxi by mala podporovať spravodlivú hospodársku súťaž, a teda nesmie ňou dôjsť najmä k meneniu základných aspektov ponuky alebo výzvy na predkladanie ponúk, k stanoveniu podstatne nových požiadaviek, k nerovnakému zaobchádzaniu s uchádzačmi, ako aj k prijatiu iného uchádzača, ako toho, ktorý splnil podmienky účasti.

Ustanovuje sa možnosť pre verejného obstarávateľa požiadať úspešného uchádzača o vysvetlenie, upresnenie alebo optimalizáciu jeho konečnej ponuky. Taktiež sa upravuje možnosť rokovať s úspešným uchádzačom o potvrdení finančných záväzkov alebo iných podmienok uvedených v ponuke finalizovaním zmluvy. Využitie týchto možností však nesmie mať za následok rozpor s pravidlami spravodlivej hospodárskej súťaže, a to najmä menením základných aspektov ponuky alebo obstarávania, vrátane potrieb a požiadaviek uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo informatívnom dokumente.

K §78 až 80

Inovatívne partnerstvo predstavuje nový špecifický postup verejného obstarávania. Jeho použitie je naviazané na existenciu potreby vyvinúť inovačný výrobok, službu alebo inovačné stavebné práce a potreby kúpiť takéhoto výrobku, služby alebo stavebných prác. To znamená, že daný predmet zákazky ešte neexistuje na trhu, avšak verejný obstarávateľ/obstarávateľ môže použitím inovatívneho partnerstva svoje potreby uspokojiť.

Inovatívne partnerstvo by malo vychádzať z procesných pravidiel, ktoré sa uplatňujú pri rokovacom konaní so zverejnením. Inovatívne partnerstvo sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov. Verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predkladanie základných ponúk, a to najmenej na troch. Spôsob ich výberu musí byť vopred uverejnený v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ však nesmie obmedzením počtu záujemcov v rámci tohto postupu narušiť skutočnú hospodársku súťaž tým, že znemožní ostatným vhodným záujemcom pôsobiacim na trhu požiadať o účasť/predložiť základnú ponuku. Takéto obmedzenie neprispieva k zachovaniu základných princípov verejného obstarávania, akými sú transparentnosť, nediskriminácia a rovnaké zaobchádzanie. Verejní obstarávateľ použije pri výbere záujemcov najmä kritériá týkajúce sa kapacity záujemcov v oblasti výskumu a vývoja a vypracovávania a zavádzania inovačných riešení.

Verejnému obstarávateľovi sa ukladá sa povinnosť určiť lehotu na predkladanie žiadostí o účasť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.

Potrebu inovačného výrobku, stavebných prác alebo služieb uvedie verejný obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Upresnenie opisu potreby inovačného výrobku, stavebných prác alebo služieb musí byť uvedené v súťažných podkladoch. V súťažných podkladoch verejný obstarávateľ určí aj, ktoré prvky tohto opisu vymedzujú minimálne požiadavky, ktoré majú splniť všetci uchádzači. Zákazky sa zadávajú výlučne na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality, keďže toto kritérium je najvhodnejšie na porovnanie ponúk inovačných riešení.

Kľúčovým rozhodnutím je stanovenie, či sa inovatívne partnerstvo založí s jedným alebo viacerými partnermi.

Ak verejný obstarávateľ obmedzil počet záujemcov, a tento počet po vyhodnotení splnenia podmienok účasti sa nenaplnil, potom môže vyzvať na predkladanie ponúk aj nižší počet záujemcov. Nesmie však vyzvať na predkladanie ponúk toho záujemcu, ktorý nepožiadal o účasť.

Základná štruktúra inovatívneho partnerstva po realizácii rokovaní a následnom zadaní zákazky/ uzatvorení zmluvy/zmlúv pozostáva z dvoch fáz, a to z fázy výskumu a vývoja inovačného výrobku, služby alebo stavebných prác a z fázy nákupu výsledných tovarov, služieb a stavebných prác, za predpokladu, že tieto tovary, služby alebo stavebné práce zodpovedajú dohodnutej úrovni výkonu a dohodnutým nákladom.

Inovatívne partnerstvo má byť vo fáze výskumu a vývoja štruktúrované do postupne za sebou nasledujúcich fáz sledujúc kroky procesu výskumu a vývoja a  inovačného procesu.  Musia sa stanoviť priebežné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť a taktiež sa musí zabezpečiť vyplácanie odmeny v primeraných splátkach. Vychádzajúc zo stanovených cieľov môže verejný obstarávateľ/obstarávateľ po ktorejkoľvek fáze ukončiť inovatívne partnerstvo. V prípade viacerých partnerov môže verejný obstarávateľ po ktorejkoľvek fáze znížiť počet partnerov, za predpokladu, že takúto možnosť a podmienky takéhoto znižovania určil v súťažných podkladoch.

Inovatívne partnerstvo vo fáze nákupu zahŕňa nákup výsledných tovarov, stavebných prác alebo služieb avšak len za predpokladu, že výsledky výskumu a vývoja spĺňajú dohodnutú úroveň vyhotovenia a dohodnutým nákladom. V prípade viacerých partnerov ide o konečné vyhodnotenie a určenie riešenia, ktoré najlepšie spĺňa relevantné parametre, pričom pravidlá vyhodnocovania musia byť stanovené v zmluve.

Prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk vyzve verejný obstarávateľ tých záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti vo verejnom obstarávaní, aby predložili svoje základné ponuky. Verejný obstarávateľ následne rokuje o základných ponukách a o všetkých nasledujúcich ponukách s cieľom vylepšiť ich obsah. O konečných ponukách sa už nerokuje.

Počet rokovaní nie je obmedzený, avšak verejný obstarávateľ môže stanoviť, že rokovania sa uskutočnia v niekoľkých po sebe nasledujúcich etapách so zámerom zníženia počtu ponúk, ktoré majú byť prerokované. Túto možnosť musí verejný obstarávateľ uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ musí v rámci rokovaní vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov a zároveň zachovať dôvernosť o obsahu rokovaní. Z každého rokovania je verejný obstarávateľ povinný vyhotoviť zápisnicu. Na žiadosť uchádzačova, ktorý sa zúčastňuje rokovania, verejný obstarávateľ poskytne informáciu o priebehu a pokroku rokovania.

V súťažných podkladoch sa stanovia pravidlá na práva duševného vlastníctva. V prípade inovatívneho partnerstva s viacerými partnermi nesmie bez súhlasu partnera sprístupniť jeho navrhované riešenie ostatným partnerom.

Inovatívne partnerstvo obsahuje aj bezpečnostnú klauzulu a tou je, že verejný obstarávateľ musí zabezpečiť, aby sa do štruktúry partnerstva, a najmä do doby jeho trvania a hodnoty jednotlivých fáz premietla úroveň inovácie navrhovaného riešenia a postupnosť výskumných a inovačných činností, ktoré sú potrebné na vývoj inovačného riešenia, ktoré ešte nie je na trhu dostupné. Predpokladaná hodnota tovaru, stavebných prác alebo služieb nesmie byť neprimeraná investíciám potrebným na ich vývoj.

K § 81 a 82

Priame rokovacie konanie je možné použiť, ak je splnená aspoň jedna z ustanovených podmienok. Napríklad pôjde o situáciu, keď v predchádzajúcej verejnej súťaži alebo užšej súťaži neboli predložené žiadne ponuky alebo žiadne vhodné ponuky ani žiadne žiadosti o účasť ani žiadne vhodné žiadosti o účasť za predpokladu, že pôvodné podmienky zákazky sa podstatne nezmenili. Ďalším príkladom sú podmienky, keď z objektívneho hľadiska existuje len jeden hospodársky subjekt, ktorý môže túto zákazku realizovať. To je napríklad prípad umeleckých diel, keď osoba umelca štandardne určuje jedinečný charakter a hodnotu samotného umeleckého predmetu. Výlučnosť môže vyplývať aj z iných dôvodov, ale využitie priameho rokovacieho konania, keď situáciu výlučnosti nevytvoril samotný verejný obstarávateľ so zreteľom na budúci postup obstarávania, môžu odôvodniť len situácie objektívnej výlučnosti.

Ďalšou podmienkou použitia priameho rokovacieho konania je zadávanie zákazky z dôvodu mimoriadnej udalosti. Je však potrebné preukázať, že verejný obstarávateľ sa dostal do mimoriadnej situácie nie vlastným zavinením, a túto mimoriadnu situáciu nebolo objektívne možné vopred predpokladať, pričom je nútený v stanovenom časovom období zabezpečiť uzavretie zmluvy a jej plnenie. Z rozhodnutí SDEÚ vyplýva, že v prípade uzavretia zmlúv, kde prichádza do úvahy uplatnenie priameho rokovacieho konania z dôvodu mimoriadnej udalosti musia byť súčasne splnené tri podmienky a to existencia nepredvídateľnej udalosti, časová tieseň, kedy nie je možné dodržať časové limity stanovené pri iných súťažných postupoch verejného obstarávania a kauzálna väzba medzi nepredvídateľnou udalosťou a časovou tiesňou, ktorá z nej vyplýva. Ak jedna z týchto troch podmienok nie je splnená, použitie priameho rokovacieho konania nebude opodstatnené.  Pri posudzovaní, či ide o mimoriadnu udalosť podľa tohto zákona možno vychádzať z ustanovení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny v znení neskorších predpisov a zák. č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov za mimoriadnu udalosť, pričom druhý menovaný predpis definuje mimoriadnu udalosť ako živelnú pohroma, haváriu, katastrofu, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo teroristický útok, pričom 1/ živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok, 2/ havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok a 3/ katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

Priame rokovacie konanie je možné použiť aj keď tovar kupuje verejný obstarávateľ priamo na komoditnej burze. Pojem „komoditná burza“ používa aj slovenská legislatíva – zákon č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V bode 50 štvrtý pododsek preambuly smernice 2014/24/EÚ sa uvádza, cit.: „...postup obstarávania nie je užitočný, ak sa tovar kupuje priamo na komoditnom trhu vrátane obchodných platforiem pre komodity, ako sú burzy poľnohospodárskych výrobkov, surovín a energie, v prípade ktorých je prirodzenou zárukou trhových cien regulovaná mnohostranná obchodná štruktúra, nad ktorou sa vykonáva dohľad.“. Z uvedeného vyplýva, že priame rokovacie konanie možno použiť pri kúpe tovaru priamo na komoditnom trhu, nad ktorým sa vykonáva dohľad. Takouto obchodnou platformou pre organizáciu komoditných obchodov je podľa platnej slovenskej legislatívy komoditná burza. Toto však nevylučuje, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uskutoční obstarávanie prostredníctvom priameho rokovacieho konania na komoditnej burze mimo územia Slovenskej republiky. V takomto prípade, však musí byť splnená požiadavka, aby táto burza spĺňala požiadavky vyjadrené v preambule smernice, t. j. – prirodzenou zárukou tvorby cien je regulovaná obchodná štruktúra, nad ktorou je vykonávaný dohľad. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí byť schopný uniesť dôkazné bremeno oprávňujúce ho k použitiu tohto postupu verejného obstarávania.

Podmienkou použitia priameho rokovacieho konania je aj umožnenie obstarávania doplňujúcich tovarov za stanovených podmienok, pričom takéto zákazky, ktoré zadáva verejný obstarávateľ nesmú súhrnne trvať dlhšie ako tri roky. Ďalej sú taxatívne uvedené prípady, keď verejný obstarávateľ môže použiť priame rokovacie konanie, napríklad ak nadobúda tovar od likvidátora, správcu konkurznej podstaty, exekútora.

Verejný obstarávateľ vyzve na rokovania jedného alebo viacerých vybraných záujemcov, pričom ich môže vyzvať na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní v závislosti od podmienky priameho rokovacieho konania a od predmetu zákazky. Verejný obstarávateľ rokuje o podmienkach zákazky, najmä administratívnych, technických a finančných podmienkach zmluvy, pričom je povinný zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými záujemcami a zároveň zachovať dôvernosť o obsahu rokovaní. Z každého rokovania verejný obstarávateľ  vyhotoví zápisnicu.

V prípade, ak nebolo uverejnené oznámenie o zámere uzavrieť zmluvu, verejnému obstarávateľovi sa ustanovuje povinnosť poslať úradu pred uzavretím zmluvy oznámenie, v ktorom verejný obstarávateľ odôvodní použitie priameho rokovacieho konania z dôvodu mimoriadnej udalosti.

K § 83

Navrhované ustanovenie upravuje podmienky uzatvárania rámcových dohôd a následného zadávania zákaziek na základe rámcovej dohody. Rámcovú dohodu možno okrem výnimočných prípadov odôvodnených predmetom zákazky uzatvárať najviac na štyri roky. Rámcová dohoda predstavuje uzavretú kontraktačnú platformu, čo vyjadruje predovšetkým požiadavka, že na základe rámcovej dohody môže zadávať zákazku len verejný obstarávateľ resp. verejní obstarávatelia, ktorí boli jasne a určito identifikovaný v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Navrhovaná úprava bližšie precizuje pravidlá zadávania zákaziek na základe rámcovej dohody v závislosti od toho, či bola rámcová dohoda uzavretá s jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi, taktiež v závislosti od toho, či sa v postupe verejného obstarávania vedúceho k uzavretiu rámcovej dohody predkladali elektronické katalógy.

K § 84

Ustanovuje sa povinnosť obstarávateľa postupovať pri zadávaní nadlimitnej zákazky primárne podľa tretej hlavy druhej časti zákona o verejnom obstarávaní a subsidiárne podľa hlavy druhej (zadávanie nadlimitných zákaziek verejným obstarávateľom) zákona o verejnom obstarávaní, ak nie je v tretej hlave ustanovené inak. Zároveň sa aplikujú ustanovenia prvej hlavy druhej časti zákona (spoločné ustanovenia).

K § 85

Ustanovujú sa špecifické výnimky. Pri obstarávateľoch pôsobiacich v odvetví pitnej vody môže ísť aj o iné činnosti týkajúce sa vody, ako napr. projekty využívania vodnej energie, zavlažovania, odvodňovania pôdy alebo likvidácie a čistenia odpadových vôd. Obstarávatelia uplatňujú postupy obstarávania pri všetkých svojich činnostiach týkajúcich sa vody nezávisle od toho, na ktorú časť „vodného cyklu“ sa vzťahujú. Pravidlá obstarávania navrhnuté pre dodávku výrobkov však nie sú vhodné na nákup vody, keďže je potrebné, aby sa voda obstarávala zo zdrojov v blízkosti oblasti, v ktorej sa použije. Postupy podľa zákona by mohli spôsobovať prekážky aj pri nákupoch energií a palív na výrobu energií v energetickom sektore, preto nie je vhodná aplikácia zákona o verejnom obstarávaní.

Podniky by sa mali považovať za prepojené, ak medzi obstarávateľom a príslušným podnikom existuje priamy alebo nepriamy dominantný vplyv alebo ak sú obaja pod dominantným vplyvom iného podniku; v tejto súvislosti by súkromná účasť ako taká nemala byť relevantná. Overenie skutočnosti, či je podnik prepojený k danému obstarávateľovi, by malo byť čo najľahšie. Vzhľadom na to, že možná existencia takéhoto priameho alebo nepriameho dominantného vplyvu by už musela byť overená na účely rozhodnutia o tom, či by sa ročná účtovná závierka dotknutých podnikov a subjektov mala konsolidovať, podniky by sa teda mali považovať za prepojené, keď je ich ročná účtovná závierka konsolidovaná. Pravidlá Európskej únie týkajúce sa konsolidovaných účtovných závierok sa však v niektorých prípadoch neuplatňujú, napríklad v dôsledku veľkosti príslušných podnikov alebo nesplnenia určitých podmienok súvisiacich s ich právnou formou. V takých prípadoch je potrebné preskúmať, či existuje priamy, alebo nepriamy dominantný vplyv pri zohľadnení vlastníctva, finančnej účasti alebo pravidiel, ktoré sa vzťahujú na podniky.

K § 86

Rozhodnutím Rady 94/800/ES (15) sa schválila najmä Dohoda Svetovej obchodnej organizácie o vládnom obstarávaní (ďalej len „GPA“). Zámerom GPA je vytvoriť multilaterálny rámec vyvážených práv a povinností týkajúcich sa verejných zákaziek s cieľom dosiahnuť liberalizáciu a expanziu svetového obchodu. V prípade zákaziek, na ktoré sa vzťahujú prílohy 3, 4 a 5 a všeobecné poznámky k dodatku č. I Európskej únie ku GPA, ako aj iné relevantné medzinárodné dohody, ktorými je Európska únia viazaná, by obstarávatelia mali splniť povinnosti vyplývajúce z týchto dohôd uplatňovaním tejto smernice na hospodárske subjekty tretích krajín, ktoré sú signatármi týchto dohôd.

Navrhované ustanovenie je možné uplatniť pri zadávaní zákaziek na tovar obstarávateľom. V súlade so smernicou EÚ je umožnené obstarávateľom vylúčiť tie ponuky, ktoré zahŕňajú viac ako 50 % výrobkov pôvodom z tretích krajín, s ktorými Európska únia neuzavrela dvojstranné alebo viacstranné dohody zabezpečujúce porovnateľný a účinný prístup pre dodávateľov z Európskej únie na trhy týchto štátov.

Ďalej sa uvádzajú podmienky uprednostňovania ekvivalentných ponúk na tovar z Európskej únie vyhodnocovaných podľa stanovených kritérií. Prednosť sa dáva ponuke, ktorú nie je možné vylúčiť na základe pôvodu tovaru a cenový rozdiel nesmie presiahnuť 3 %. Toto ustanovenie nebude obstarávateľ aplikovať, ak by v dôsledku jeho aplikácie uzavrel zmluvu na tovar s odlišnými technickými vlastnosťami spôsobujúcimi prevádzkové problémy.

K § 87

Prostredníctvom pravidelného informatívneho oznámenia obstarávateľ môže uverejňovať informácie o pripravovaných postupoch zadávania zákazky a o predmetoch zákaziek.

Navrhované ustanovenie upravuje vyhlasovanie verejného obstarávania prostredníctvom oznámenia použitého ako výzva na súťaž pre nadlimitné zákazky, ktoré sa prioritne uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie a následne aj vo vestníku.

Ustanovením sa uvádzajú oznámenia, ktoré môže obstarávateľ použiť ako výzvu na súťaž. Okrem oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania je to aj pravidelné informatívne oznámenie s výzvou na súťaž a oznámenie o existencii kvalifikačného systému.

Zákon povoľuje určité výnimky ohľadom uverejňovania oznámenia o výsledku verejného obstarávania, keď závisí od rozhodnutia obstarávateľa, či súhlasí s uverejnením tohto oznámenia alebo pre zákazky na výskumné a vývojové služby, keď obstarávateľ môže obmedziť informácie určené na zverejnenie. Oznámenia sa zasielajú na štatistické účely a Komisia stanoví pravidlá zostavovania štatistických správ na základe týchto oznámení.

K § 88

Ustanovením sa stanovuje obsah pravidelného informatívneho oznámenia s výzvou na súťaž, ak toto oznámenie obstarávateľ použije ako výzvu na súťaž. Pri pravidelnom informatívnom oznámení s výzvou na súťaž obstarávateľ uvedie, či zmluvu uzavrie na základe výsledku užšej súťaže alebo rokovacieho konania so zverejnením. Súčasne uvádza v oznámení aj ďalšie informácie, ustanovené zákonom. Pravidelné informatívne oznámenie s výzvou na súťaž sa uverejňuje najneskôr 12 mesiacov pred odoslaním výzvy, ktorou obstarávateľ požiada záujemcov, aby opätovne potvrdili svoj záujem, súčasne sa ustanovením určuje aj minimálny obsah tejto výzvy.

Ďalej pokračuje obstarávateľ spôsobom podľa zvoleného postupu zadávania zákazky. Po zverejnení pravidelného informatívneho oznámenia s výzvou na súťaž nie je potrebné zverejňovať oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

K § 89 a 90

Navrhovaným ustanovením v súlade so smernicou EÚ pre obstarávateľov sa umožňuje v záujme rešpektovania ich postavenia ako podnikateľských subjektov efektívnym spôsobom uzavierať zmluvy. Na tento účel sa zavádza aj kvalifikačný systém, ktorý sa musí viesť na základe objektívnych kritérií a pravidiel. Tento môžu obstarávatelia viesť na rôznych úrovniach a stupňoch.

Ak sa obstarávateľ rozhodne zriadiť kvalifikačný systém, má povinnosť zverejniť túto skutočnosť prostredníctvom uverejnenia oznámenia o existencii kvalifikačného systému. Takisto sa stanovujú podmienky pre obsah a ďalšie oznamovanie o existencii kvalifikačného systému v závislosti od dĺžky trvania systému.

Kvalifikačný systém musí fungovať podľa objektívnych pravidiel a kritérií, ktoré sa podľa výberu obstarávateľa môžu týkať schopností záujemcov alebo druhu stavebných prác, tovaru alebo služieb, na ktoré sa daný systém vzťahuje. Na účely kvalifikácie môžu obstarávatelia robiť svoje vlastné testy na vyhodnotenie charakteristík príslušných stavebných prác, tovaru alebo služieb, najmä pokiaľ ide o ich kompatibilitu a bezpečnosť. Princíp vytvorenia a vedenia kvalifikačného systému je založený na hodnotení stanovených kvalifikačných predpokladov na základe kritérií a pravidiel vedenia kvalifikačného systému.

Obstarávateľ môže použitím oznámenia o existencii kvalifikačného systému ako výzvou na súťaž vybrať pre užšiu súťaž a pre rokovacie konanie so zverejnením tých, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky z kvalifikovaných záujemcov.

K § 91

Predmetné ustanovenie zakotvuje pravidlá regulujúce verejnú súťaž, ktoré sú obdobné ako pravidlá platné pre postup verejného obstarávateľa.

Navrhovaným ustanovením sa určujú minimálne lehoty na predkladanie ponúk vo verejnej súťaži,  ktoré vychádzajú zo smernice EÚ, a je ich potrebné dodržiavať z hľadiska princípu transparentnosti. Určením minimálnych lehôt sa sleduje vytvorenie predpokladov pre kvalitné spracovanie ponúk zo strany uchádzačov. Zároveň sa ustanovením stanovuje lehota na predkladanie ponúk.

K § 92 a 93

V užšej súťaži môže obstarávateľ obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky.  Z hľadiska zabezpečenia konkurencie pri predkladaní ponúk však musí obstarávateľ prihliadať na zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže. Pri určení kritérií na obmedzenie počtu uchádzačov by mal obstarávateľ vychádzať predovšetkým z objektívnej potreby znížiť počet uchádzačov na úroveň, ktorá je opodstatnená potrebou vyvážiť charakter predmetu zákazky so zdrojmi potrebnými na jeho uskutočnenie.

Navrhovaným ustanovením sa ukladá obstarávateľovi povinnosť v pravidelnom informatívnom oznámení s výzvou na súťaž, alebo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania  určiť lehotu na predkladanie žiadostí o účasť a podmienky účasti, ak si ich obstarávateľ stanovil. Ponuku môže predložiť len taký záujemca, ktorého obstarávateľ vyzval na predloženie ponuky.

K § 94 a 95

Použite rokovacieho konania so zverejnením nie je na rozdiel od verejného obstarávateľa naviazané na splnenie podmienok na jeho použitie.

K § 96

Aj obstarávateľom sa ustanovuje možnosť použitia súťažného dialógu, pričom tak ako aj u verejného obstarávateľom je jeho cieľom nájsť a definovať najvhodnejší spôsob na uspokojenie potrieb obstarávateľa.

Ako kritérium na vyhodnotenie ponúk sa použije najlepší pomer ceny a kvality. Súťažný dialóg sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov, pričom obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na účasť na dialógu.

Stanovuje sa lehota na predloženie žiadostí o účasť, ktorá v žiadnom prípade nesmie byť kratšia ako 15 dní.

Uplatňujú sa rovnaké procesné pravidlá ako v súťažnom dialógu pre verejného obstarávateľa.

Aj obstarávateľ môže požiadať úspešného uchádzača o vysvetlenie, upresnenie alebo optimalizáciu jeho konečnej ponuky. Taktiež sa upravuje  možnosť rokovať s úspešným uchádzačom o potvrdení finančných záväzkov alebo iných podmienok uvedených v ponuke finalizovaním zmluvy. Využitie týchto možností však nesmie mať za následok rozpor s pravidlami spravodlivej hospodárskej súťaže, a to najmä menením základných aspektov ponuky alebo obstarávania, vrátane potrieb a požiadaviek uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo informatívnom dokumente.

K § 97

Inovatívne partnerstvo sa vyhlasuje pre neobmedzený počet hospodárskych subjektov. Obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predkladanie ponúk. Spôsob ich výberu musí byť vopred uverejnený v oznámení použitom ako výzva na súťaž. Obstarávateľ však nesmie obmedzením počtu záujemcov v rámci tohto postupu narušiť skutočnú hospodársku súťaž tým, že znemožní ostatným vhodným záujemcom pôsobiacim na trhu požiadať o účasť/predložiť základnú ponuku.

Stanovuje sa lehota na predloženie žiadostí o účasť, ktorá v žiadnom prípade nesmie byť kratšia ako 15 dní.

Uplatňujú sa rovnaké procesné pravidlá ako v inovatívnom partnerstve pre verejného obstarávateľa.

K § 98

Navrhované ustanovenie taxatívne ustanovuje pre obstarávateľa podmienky na použitie priameho rokovacieho konania. Priame rokovacie konanie je možné použiť, ak je splnená aspoň jedna z ustanovených podmienok. Ako prvú podmienku aplikácie tohto postupu zadávania zákazky navrhovaná právna úprava uvádza situáciu, keď obstarávateľovi v predchádzajúcom postupe, ktorý bol vyhlásený prostredníctvom oznámenia použitého ako výzva na súťaž, počas stanovenej lehoty na predkladanie ponúk, nebola doručená žiadna ponuka, alebo všetky doručené ponuky nespĺňajú charakteristiky predmetu zákazky stanovené obstarávateľom. Analogicky sa bude postupovať, ak obstarávateľ neobdržal žiadnu žiadosť o účasť. Súčasne je ale nevyhnutné zachovať pôvodné podmienky zadávania zákazky, ktoré boli pôvodne stanovené. Obstarávatelia môžu použiť tento postup aj vtedy, ak zadávaná zákazka je určená výlučne na výskumné, experimentálne, študijné alebo vývojové účely, a nie na zabezpečenie zisku alebo na krytie nákladov vynaložených na výskum a vývoj.  Okolnosťou oprávňujúcou obstarávateľa použiť priameho rokovacieho konania je aj existencia výhradných práv, ktoré umožňujú zadávať zákazku len určitému uchádzačovi. Takýto postup je však možný len v prípadoch, aj neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a ak takéto zúženie hospodárskej súťaže nespôsobil sám obstarávateľ napr. v predchádzajúcom postupe zadávania zákazky nestanovil požiadavku na to, aby bola spolu s autorským dielom obstarávateľovi udelená aj licencia na úpravu diela alebo jeho zmenu zo strany obstarávateľa alebo ním oprávnených osôb.

Ďalšou podmienkou použitia priameho rokovacieho konania je zadávanie zákazky z dôvodu mimoriadnej udalosti. Je však potrebné preukázať, že obstarávateľ sa dostal do mimoriadnej situácie nie vlastným zavinením (napr. dlhodobé zanedbávanie starostlivosti o určitú budovu alebo stroj), a túto mimoriadnu situáciu nebolo objektívne možné vopred predpokladať, pričom  je nútený v stanovenom časovom období zabezpečiť bezodkladné uzavretie zmluvy a jej plnenie. Pri posudzovaní, či ide o mimoriadnu udalosť podľa tohto zákona možno vychádzať z ustanovenia zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny v znení neskorších predpisov a zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, pričom druhý menovaný predpis definuje mimoriadnu udalosť ako živelnú pohroma, haváriu, katastrofu, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo teroristický útok, pričom 1/ živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok, 2/ havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok a 3/ katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

Podmienkou použitia priameho rokovacieho konania je aj umožnenie obstarávania doplňujúcich tovarov od pôvodného dodávateľa určených na čiastočné nahradenie obvyklých tovarov, ak by zmena dodávateľa nútila obstarávateľa získavať materiál rozdielnych technických charakteristík. Ďalej sú taxatívne definované prípady, keď obstarávateľ môže použiť toto rokovacie konanie na zabezpečenie tovaru za zvýhodnenú cenu, od likvidátora, získanie tovaru na komoditnej burze.

Navrhovaným ustanovením sa upravuje aj postup v priamom rokovacom konaní. Obstarávateľ vyzve na rokovania jedného alebo viacerých vybraných uchádzačov, pričom ich môže vyzvať na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti v závislosti od podmienky použitia priameho rokovacieho konania a od predmetu zákazky. Obstarávateľ rokuje s uchádzačmi o podmienkach zákazky, najmä administratívnych, technických a finančných, pričom je povinný zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými uchádzačmi.

K § 99

Ustanovením sa upravuje použitie rámcovej dohody.

Obstarávateľ môže rámcovú dohodu uzavrieť s jedným alebo viacerými uchádzačmi. Ak obstarávateľ uzavrie rámcovú dohodu postupmi podľa zákona, zákazky sa zadávajú na základe podmienok, ktoré boli stanovené rámcovou dohodou.

Ak obstarávateľ uzavrel rámcovú dohodu s viacerými uchádzačmi, špecifické zmluvy sa uzatvárajú v súlade s podmienkami rámcovej dohody. Obstarávateľ pri definovaní podmienok rámcovej dohody stanoví postup uzavierania zmlúv a zároveň spôsob výberu zmluvného partnera z účastníkov rámcovej dohody.

K § 100 až 107

Navrhované ustanovenia upravujú postup verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa pri udeľovaní koncesií, ktorých predpokladaná hodnota presahuje zákonom stanovený limit. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií zakotvuje pravidlá, ktorými sa upravuje základný rámec pre udeľovanie koncesií. Koncesie predstavujú v tejto súvislosti významné nástroje dlhodobého štrukturálneho rozvoja infraštruktúry a strategických služieb, čím prispievajú k rozvoju hospodárskej súťaže, umožňujú využívať odbornosť súkromného sektora a pomáhajú dosahovať efektívnosť a inovácie.

Navrhovaná úprava umožňuje uzatvárať koncesné zmluvy, ktoré predstavujú špecifické zmluvné vzťahy medzi verejnými a súkromnými subjektami, ktorých cieľom je zabezpečenie určitých potrieb vo verejnom záujme, a to najmä v podobe PPP projektov (z ang. Public Private Partnership). V rámci týchto zmluvných vzťahov sa súkromný subjekt zaväzuje k výkonu konkrétnych činností, za čo získava určité práva. Napríklad súkromný subjekt na svoje náklady vybuduje diaľnicu a získa právo vyberať poplatky alebo mýto za používanie diaľnic na určité časové obdobie. Koncesné zmluvy zároveň môžu, ale nevyhnutne nemusia, zahŕňať prevod vlastníctva na verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov, ale verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vždy získavajú úžitky vyplývajúcich z predmetných stavebných prác alebo služieb.

Navrhované ustanovenia špecifikujú postupy, ktoré môže verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ využiť pri zadávaní koncesie. Navrhovaná úprava na jednej strane dáva verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi možnosť vybrať si jeden z postupov používaných aj pri zadávaní zákaziek, t.j. verejná súťaž, užšia súťaž, súťažný dialóg alebo rokovacie konanie so zverejnením. Na druhej strane umožňuje použitie osobitného postupu pre zadávanie koncesií, ktorým je koncesný dialóg. Rovnako sa umožňuje použitie obchodnej verejnej súťaže.

Navrhované ustanovenia taktiež zakotvujú základné povinnosti a podmienky, ktoré musia verejní obstarávatelia a obstarávatelia dodržať pri zadávaní koncesie, napr. pri určovaní podmienok účasti, pri príprave koncesnej dokumentácie, či pri určovaní kritérií na vyhodnotenie ponúk.

Podľa navrhovanej úpravy môže verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pri zadávaní koncesie zvoliť osobitný postup, ktorým je koncesný dialóg. Vzhľadom na zložiť zákaziek typu koncesia, pri ktorých je náročné vopred komplexne zadefinovať podrobnosti koncesie, je žiaduce umožniť použitie takého postupu, ktorý dáva priestor na sprecizovanie podrobností zadania koncesie v spolupráci, resp. na základe konzultácii, s relevantnými súkromnými subjektmi. Na tento účel slúži možnosť využitia viackolového dialógu, ktorý môže byť napríklad rozdelený na technické otázky, finančné otázky a právne otázky zadávanej koncesie. Finálna koncesná dokumentácia, na základe ktorej následne súkromné subjekty predkladajú ponuky potom reflektuje výsledky realizovaných diskusií, pričom takýto postup by mal byť zárukou úspešnej realizovateľnosti zadávanej koncesie.

Uplatnenie možnosti využitia postupu obchodnej verejnej súťaže dáva verejným obstarávateľom a obstarávateľom možnosť adekvátne adresovať špecifiká a osobitosti projektov typu koncesia v prípade, ak nie je využitie postupu podľa zákona o verejnom obstarávaní optimálne vzhľadom na charakter a parametre zadávanej koncesie.

Navrhované ustanovenia zakotvujú publikačné povinnosti pri vyhlasovaní koncesie, oznamovaní výsledku zadávania koncesie a uzatváraní dodatkov. Zároveň sa zakotvujú základné podmienky pri stanovovaní lehôt v procese zadávania koncesií, ktoré vychádzajú z práva Európskych spoločenstiev a je ich potrebné dodržiavať z hľadiska princípu transparentnosti.

Navrhovaná úprava v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií zakotvuje osobitný postup pre koncesie na sociálne a iné osobitné služby, ktoré sú vyňaté zo štandardného postupu pri zadávaní koncesií a pri ktorých sa oznamuje zámer o plánovanom udelení koncesie zverejnením predbežného oznámenia v súlade s požiadavkami na informácie v ňom uvedené podľa príslušnej prílohy zákona o verejnom obstarávaní. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ je zároveň povinný poslať úradu oznámenie o výsledku verejného obstarávania v zákonom stanovenej lehote.

Navrhovaná úprava zakotvuje povinnosť postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní aj pre koncesionárov, ktorý sú verejným obstarávateľom.

V súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií špecifikujú navrhované ustanovenia okruh dotknutých obstarávateľov, ktorí sú povinní pri zadávaní koncesie postupovať podľa tejto hlavy zákona o verejnom obstarávaní.

Navrhovaná úprava reflektuje potrebu zakotvenia základného zákonného rámca pre projekty typu inštitucionálnych PPP, ktoré sa realizujú založením novej právnej entity, ktorej bude zadaná koncesia. Takouto novou právnou entitou je spoločný podnik kontrolovaný spoločne súkromným a verejným subjektom. Navrhovaná úprava nadväzuje na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

K § 108

Navrhovaná úprava zavádza úpravu postupov pri podlimitných zákazkách. Východiskom tejto úpravy je delenie zákaziek z hľadiska ich predmetu na bežné tovary, služby a práce a iné zákazky.

Zachováva sa inštitút tzv. vyhradených zákaziek, ako ďalšieho zo sociálnych aspektov verejného obstarávania. Cieľom je vyhradiť realizáciu zákazky pre subjekty zamestnávajúce, resp. združujúce marginalizované skupiny a vytvoriť tak súťaž len medzi nimi, čo znamená požiadavku, aby znevýhodnené skupiny aj skutočne predmet zákazky plnili. Podľa novej úpravy sa okrem chránených dielní a chránených pracovísk uchádzačom môže stať aj subjekt plniaci úlohy v rámci programov podpory znevýhodnených osôb za predpokladu, že na realizácii zákazky sa bude podieľať aspoň 30% zamestnancov patriacich do tejto skupiny.

K § 109 až 112

Tovary, služby a práce, ktoré sú bežne dostupné na trhu, by mali byť obstarávané s využitím elektronického trhoviska. Elektronické trhovisko predstavuje informačný systém, ktorého správcom je ministerstvo vnútra a ktorý funguje spôsobom ako bežne známe systémy, určené na elektronický nákup. Princípom elektronického trhoviska je najmä to, že je bezplatne prístupné všetkým dodávateľom, ktorí o registráciu na ňom prejavia záujem a bude permanentne generovať ponuku, a teda aj ceny bežných tovarov, služieb a prác. Podmienky realizácie obchodov na trhovisku budú upravené rovnako pre všetky druhovo rovnaké prípady, a to prostredníctvom obchodných podmienok. Obchodné podmienky zároveň pre druhovo rovnaké obchody budú upravovať opakovane použiteľné základné náležitosti zmlúv, ktoré budú na elektronickom trhovisku uzatvárané. Realizácia obstarávania bude založená na princípe predbežnej akceptácie najvýhodnejšej ponuky, s následným umožnením registrovaným dodávateľom predložiť konkurenčnú, výhodnejšiu ponuku. Obdobným spôsobom bude verejný obstarávateľ postupovať aj vtedy, ak ani jedna z ponúk nevyhovuje jeho potrebám a zverejní na elektronickom trhovisku svoj dopyt.

K § 113 až 116

Navrhované ustanovenia majú za cieľ upraviť postup pre zadávanie podlimitných zákaziek týkajúcich sa tovarov, služieb a stavebných prác, ktoré nie sú bežne dostupné na trhu.

V prvom rade sa ustanovuje použitie základných ustanovení zákona a subsidiárna aplikácia všeobecných ustanovení zadávania nadlimitných zákaziek verejným obstarávateľom s doplnením ustanovení, ktoré sú vylúčené.

Vo vzťahu k vestníku je verejný obstarávateľ povinný zasielať výzvu na predkladanie ponúk, oznámenie o použití priameho rokovacieho konania, informáciu o výsledku a napokon oznámenie o uzavretí dodatku k zmluve alebo rámcovej dohode. Zákon zároveň ďalej osobitne upravuje aj lehoty, v ktorých sa majú tieto notifikačné úkony zasielať. Okrem vestníka ich úrad uverejňuje aj v profile, v ktorom sa rovnako ako pri nadlimitných zákazkách uverejňujú aj výstupy z výkonu dohľadu viažuceho sa na toto verejné obstarávanie.

Pri určení predpokladanej hodnoty zákazky potreba odchylnej úpravy vyplynula z toho, že verejné obstarávanie sa v tomto vyhlasuje prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk zasielanej do vestníka. V ostatnom sa určovanie predpokladanej hodnoty zákazky riadi všeobecnými pravidlami.

Koncepcia stanovovania podmienok účasti vychádza len z povinného vyžadovania dokladu preukazujúceho oprávnenie na činnosť viažucu sa na predmet zákazky. Výber ostatných podmienok účasti závisí od vôle verejného obstarávateľa, pričom pokiaľ sa tak rozhodne, je povinný postupovať podľa § 29 až 33. Znamená to, že pri osobnom postavení a technickej alebo odbornej spôsobilosti nie je verejný obstarávateľ oprávnený stanovovať iné podmienky a vyžadovať iné doklady, ako predpokladajú tieto ustanovenia.

Oproti postupom zadávania nadlimitných zákaziek zákonná úprava osobitne upravuje aj náležitosti výzvy na predkladanie ponúk, ako aj lehoty na predkladanie ponúk. Pri stanovovaní minimálnych legislatívnych lehôt bolo cieľom vziať do úvahy jednak umožnenie zrýchlenia procesu verejného obstarávania a na druhej strane náročnosť vypracovania ponuky vo väzbe na možnú zložitosť predmetu zákazky, hodnotu plnenia, administratívne požiadavky verejného obstarávateľa súvisiace s predkladaním dokladov a napokon elektronizáciu verejného obstarávania. Na základe uvedeného bola ustálená 10 dňová lehota na zákazky na tovary alebo služby a 25 dňová lehota na zákazky na stavebné práce, pričom v oboch prípadoch sa lehota počíta odo dňa uverejnenia výzvy na predkladanie ponúk vo vestníku. Výnimku z možného stanovenia tak krátkych lehôt je neposkytnutie priameho prístupu k súťažným podkladom alebo inej sprievodnej dokumentácii, pričom sa tu uplatní najmenej 30-dňová lehota. V nadväznosti na to je potrebné zdôrazniť, že aj v tomto prípade sa primárne počíta s neobmedzeným, bezplatným a priamym prístupom k súťažným podkladom, ktoré musia byť takto dostupné od uverejnenia výzvy na predkladanie ponúk vo vestníku.

Navrhovaná úprava ďalej osobitne upravuje inštitút vysvetľovania informácií uvedených vo výzve na predkladanie ponúk, ako aj v súťažných podkladoch. Verejný obstarávateľ musí vysvetlenie bezodkladne zverejniť v profile a zároveň aj osobitne oznámiť všetkým záujemcom najneskôr dva pracovné dni pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk, pričom netreba opomenúť dodržanie princípov transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania.

Aj v prípade podlimitných zákaziek je v súlade s pravidlami spravodlivej hospodárskej súťaže pri použití elektronickej aukcie otváranie ponúk neverejné.

Okrem elektronickej aukcie je na zadávania podlimitných zákaziek možné využiť aj dynamický nákupný systém.

Pri zadávaní podlimitných zákaziek zákonná úprava umožňuje využiť aj priame rokovacie konanie, ktorého aplikačné podmienky v zásade kopírujú tie pre zadávanie nadlimitných zákaziek. Potreba sčasti odchylnej úpravy vyplynula z rozdielnosti niektorých inštitútov, ktoré sa uplatňujú pri podlimitných zákazkách (oznámenia používané vo verejnom obstarávaní, druhy postupov zadávania zákaziek). Aj v tomto prípade pri posudzovaní, či ide o mimoriadnu udalosť podľa tohto zákona možno vychádzať z ustanovenia zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny v znení neskorších predpisov a zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, pričom druhý menovaný predpis definuje mimoriadnu udalosť ako živelnú pohroma, haváriu, katastrofu, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa alebo teroristický útok, pričom 1/ živelná pohroma je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k nežiaducemu uvoľneniu kumulovaných energií alebo hmôt v dôsledku nepriaznivého pôsobenia prírodných síl, pri ktorej môžu pôsobiť nebezpečné látky alebo pôsobia ničivé faktory, ktoré majú negatívny vplyv na život, zdravie alebo na majetok, 2/ havária je mimoriadna udalosť, ktorá spôsobí odchýlku od ustáleného prevádzkového stavu, v dôsledku čoho dôjde k úniku nebezpečných látok alebo k pôsobeniu iných ničivých faktorov, ktoré majú vplyv na život, zdravie alebo na majetok a 3/ katastrofa je mimoriadna udalosť, pri ktorej dôjde k narastaniu ničivých faktorov a ich následnej kumulácii v dôsledku živelnej pohromy a havárie.

V rokovacom konaní je potrebné zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými záujemcami a z každého rokovania je v súvislosti zo zabezpečením transparentnosti potrebné vyhotoviť zápisnicu. Z hľadiska povinností voči úradu, je verejný obstarávateľ najneskôr päť pracovných dní pred odoslaním výzvy na predkladanie ponúk povinný úradu odoslať oznámenie o použití priameho rokovacieho konania, ktorého zásadnou náležitosťou je uvedenie podmienky použitia rokovacieho konania spolu s odôvodnením jej splnenia. V prípade vzniku mimoriadnej udalosti alebo obstarávania tovarov na komoditnej burze sa oznámenie úradu posiela pred uzavretím zmluvy.

K § 117

Cieľom ustanovenia je inštitucionalizovane upraviť zadávanie zákaziek s najnižšími hodnotami (pozn. postup v zmysle § 9 ods. 9 predchádzajúcej úpravy) tak, aby v praxi nevznikali interpretačné problémy. Zákonná úprava osobitne zdôrazňuje efektívne vynakladanie verejných prostriedkov s poukazom na vyvážený pomer medzi kvalitou a cenou. Z dôvodu snahy o čo najnižšie administratívne zaťaženie pri dodržaní aspoň základnej transparentnosti a kontrolovateľnosti, legislatíva vyžaduje požiadavku zverejňovania súhrnných správ v profile za zákazky s hodnotou nižšou ako 5 000 eur a päť ročná archivačná povinnosť dokladov a dokumentov vzťahujúcich sa na tieto zákazky. Naopak, okrem prípadov vyžadovaných osobitnou právnou úpravou, nie je potrebné uzatvárať zmluvy v písomnej forme.

K § 118

V súlade so základnými princípmi verejného obstarávania berúc do úvahy výkladové oznámenie Komisie Európskej únie sa zakotvujú základné povinnosti pre prípad zadávania tzv. podlimitných koncesií, ktorými sú koncesie s predpokladanou hodnotou nižšou ako ustanovený finančný limit. Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť, aby aj v prípade podlimitných koncesií boli dodržané základné princípy verejného obstarávania, vrátane adekvátnej publikačnej povinnosti.

K § 119 až 125

Inštitút súťaže návrhov predstavuje osobitný postup verejného obstarávania, ktorý umožňuje vyhlasovateľovi – verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi získať návrhy v rámci samostatného postupu alebo v rámci postupu vedúceho k uzavretiu zmluvy, najmä v prípadoch náročných činností, akými sú spracovanie napríklad územnoplánovacích dokumentácií alebo architektonických návrhov, ktoré majú charakter duševnej činnosti a môžu byť spojené s výhradnými právami.

Navrhovaným postupom pri súťaži návrhov sa dosahuje súlad s právom Európskych únie. Postupy uvedené v týchto ustanoveniach sú záväzné pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa od finančných limitov stanovených vo vykonávacom právnom predpise, nakoľko limit sa môže meniť vykonávacím nariadením Európskej komisie.

Navrhované ustanovenia rozlišujú medzi súťažou návrhov (výsledkom nie je uzavretá zmluva), ktorá je samostatným postupom a medzi súťažou návrhov, ktorá je súčasťou postupu, ktorý vedie k zadávaniu zákazky na služby, teda k uzavretiu zmluvy na poskytnutie služby.

Ak ide o súčasť postupu vedúceho k uzavretiu zmluvy na poskytnutie služby, pri určovaní predpokladanej hodnoty sa vychádza z celkovej sumy cien a odmien, ktoré budú poskytnuté účastníkom takejto súťaže.

Pri súťaži návrhov nesmú byť obmedzovaní uchádzači na základe regionálneho prístupu, t. j. musí sa umožniť účasť uchádzačov alebo záujemcov bez ohľadu na územie, prípadne štát a podobne.

Zároveň verejný obstarávateľ a obstarávateľ nemôže obmedzovať výber záujemcov alebo uchádzačov požiadavkou, ktorou by stanovoval určitú právnu formu pre tieto subjekty. Musí teda umožniť prístup do súťaže aj pre fyzické osoby - nepodnikateľov alebo združenia. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ však môže obmedziť počet záujemcov, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonov a zároveň pritom prihliadne na zabezpečenie skutočnej hospodárskej súťaže.

Ustanovením sa ukladá povinnosť verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi vyhlásiť súťaž návrhov spôsobom stanoveným v tomto zákone, ako aj oznámiť výsledok takejto súťaže. Verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi sa ukladá povinnosť zriadiť na vyhodnotenie súťaže návrhov najmenej päťčlennú porotu, ktorej minimálne tretina členov musí spĺňať rovnakú alebo podobnú kvalifikáciu, aká sa vyžaduje od účastníkov. Súčasne sa kladie dôraz na anonymitu návrhov, ktoré budú porotou hodnotené iba na základe kritérií uvedených v oznámení, čím sa sleduje objektivita hodnotenia. O hodnotení predložených návrhov porota vyhotoví zápisnicu. Obsah zápisnice nie je vymedzený taxatívne, takže môže obsahovať aj ďalšie náležitosti, ktoré môžu byť do nej zaznamenané, ak to členovia poroty uznajú za vhodné.

K § 126 až 139

Predmetná úprava predstavuje transpozíciu právnej úpravy, ktorá je priamo determinovaná smernicou 2009/81/ES. Právna úprava rešpektuje skutočnosť, že národná bezpečnosť zostáva vo výlučnej zodpovednosti každého členského štátu. Je však potrebné zohľadniť, že postupné vytváranie európskeho trhu s obrannými zariadeniami je nevyhnutné z hľadiska posilňovania európskej priemyselnej a technologickej základne obrany a z hľadiska rozvoja vojenských spôsobilostí potrebných na realizáciu európskej bezpečnostnej a obrannej politiky. Členské štáty sa zhodujú na potrebe posilňovať, rozvíjať a udržiavať európsku technologickú a priemyselnú základňu obrany, ktorá je zameraná na spôsobilosť, kvalifikovaný prístup a konkurencieschopnosť, čo smeruje ku skutočnému európskemu trhu s obrannými zariadeniami a rovnakým podmienkam na európskej aj celosvetovej úrovni. Transpozíciou právnej úpravy sa prispieva aj k rozvoju diverzifikácie európskej dodávateľskej základne v oblasti obrany, najmä presadzovaním účasti malých a stredných podnikov a netradičných dodávateľov v európskej technologickej a priemyselnej základni obrany, posilňovaním priemyselnej spolupráce a podporovaním hospodárnych a pohotových dodávateľov na nižšej úrovni.

Nosná časť novej právnej úpravy je obsiahnutá v novej piatej časti návrhu zákona. Postupy pri zadávaní zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti sú užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, súťažný dialóg, . Pri zákazkách v oblasti obrany a bezpečnosti existuje reálny predpoklad vzniku alebo postupovania utajovanej skutočnosti. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ má preto právo určiť požiadavky a opatrenia na ochranu utajovaných skutočností, ktoré uchádzač alebo záujemca je povinný zabezpečiť. Predloženie dôkazu na preukázanie splnenia požiadaviek a opatrení určených na ochranu utajovaných skutočností možno požadovať v každej etape procesu verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže určiť, aby uchádzač alebo záujemca zabezpečil ochranu utajovaných skutočností aj zo strany svojho subdodávateľa. Uvedeným systémom opatrení verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže pri zadávaní zákazky vytvoriť priestor pre hospodársku súťaž medzi overenými a bezpečnostne spoľahlivými súťažiteľmi. Verejným obstarávaním sa tak aj v oblasti obrany a bezpečnosti vytvára priestor pre čestnú hospodársku súťaž s cieľom získať za vynaložené verejné prostriedky čo možno najlepšiu hodnotu, a to pri akceptácii potrebných bezpečnostných opatrení a prostriedkov.

Nenahraditeľnú úlohu v procese ochrany utajovaných skutočností má v podmienkach Slovenskej republiky Národný bezpečnostný úrad. Okrem akceptácie jeho osvedčení musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ uznať aj oprávnenia vydávané príslušnými orgánmi iných členských štátov za podmienky, ak sú rovnocenné s požadovaným oprávnením.

Ďalším z prostriedkov ochrany bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky je inštitút „Bezpečnosti dodávok“.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže pri zadávaní zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti požiadať príslušný bezpečnostný orgán členského štátu záujemcu, aby preveril súlad priestorov a zariadení, ktoré sa majú využívať, výrobné a administratívne postupy, ktoré sa majú dodržať, metódy riadenia informácií alebo spôsobilosť zamestnancov, ktorí budú realizovať zmluvu, čím sa dotvára rámec kooperácie národných bezpečnostných autorít.

Spoľahlivosť dodávateľa, ktorý získa zákazku, je rozhodujúca vzhľadom na citlivosť zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti a závisí hlavne od jeho schopnosti plniť požiadavky verejného obstarávateľa a obstarávateľa na bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností a bezpečnosť dodávok. Ako vyplýva z preambuly 65 smernice 2009/81/ES, riziká bezpečnosti by mohli vyplývať z určitých vlastností výrobkov, ktoré záujemca dodáva alebo z akcionárskej štruktúry záujemcu, čo potvrdzuje, že spoľahlivosť záujemcov môže závisieť aj od iných faktorov, nielen od ich schopnosti zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností.

Táto požiadavka týkajúca sa osobného postavenia poukazuje na prípady, keď verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže skúmať spoľahlivosť záujemcu, o ktorej má pochybnosti, a to aj napriek tomu, že tento záujemca má bezpečnostnú previerku od príslušného národného orgánu. V týchto prípadoch, ktoré ďaleko presahujú rámec obstarávania ako takého, môžu byť chránené zdroje údajov naozaj dôležitým, ak nie je jediným, prostriedkom na preukázanie, že riziká bezpečnosti nemožno vylúčiť.

Vylúčenie pre nespoľahlivosť musí byť založené na rizikách bezpečnosti štátu. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí byť pripravený preukázať hodnovernosť svojho rozhodnutia, ak to bude potrebné v konaní o námietkach.

Zabezpečenie bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností a bezpečnosti dodávok je dôležitým prvkom zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti a je aj súčasťou podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia. Porušenie záväzkov ohľadom bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností a bezpečnosti dodávok sa považuje za závažné porušenie odborných povinností. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúči z procesu verejného obstarávania toho záujemcu, ktorému na základe objektívnej a overenej informácie preukáže, že počas predchádzajúcej zákazky/zmluvy porušil povinnosti týkajúce sa bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností alebo bezpečnosti dodávok vo vzťahu k inému verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi. V záujme zabezpečenia bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností alebo bezpečnosti dodávok sa nevyžaduje konečné rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci.

Pravidlá a postupy pre zadávanie zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti sa použijú pri zadávaní nadlimitných a podlimitných zákaziek. V ustanovení sa uvádzajú konkrétne ustanovenia, ktoré sa nepoužijú pri zadávaní zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti. Ide napríklad o ustanovenia týkajúce sa verejnej súťaže, dynamického nákupného systému, koncesií, súťaže návrhov a vzhľadom na to, že zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti svojou povahou majú charakter citlivých zákaziek, pri ktorých existuje veľké riziko zneužitia chránených informácií, navrhuje sa vylúčiť aj posielanie ustanovených častí dokumentácie úradu a ich zverejňovanie.

Pri zadávaní zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti je však potrebné uplatňovať základné princípy vo verejnom obstarávaní, najmä transparentnosť, rovnaké zaobchádzanie a zákaz diskriminácie. So zreteľom na tieto princípy Súdny dvor EÚ opakovane uviedol, že vo verejnom obstarávaní cieľom princípu rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi a záujemcami je, aby všetci mali rovnaké šance pri vypracovávaní svojich ponúk, a to nezávisle od svojej štátnej príslušnosti (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípade C-458/03). Princíp nediskriminácie nezakazuje len otvorenú diskrimináciu z hľadiska štátnej príslušnosti, sídla (usídlenia), ale aj všetky formy skrytej diskriminácie predstavujúce rozdiel v zaobchádzaní vedúci k ujme podnikov usadených v iných členských štátoch, ktoré by mohli mať o túto zmluvu záujem (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípadoch C-225/98, C-507/03, C-231/03).

Princíp nediskriminácie je potrebné uplatňovať aj pri určení požiadaviek na bezpečnosť dodávok, to znamená, že v rámci EÚ štátna príslušnosť uchádzača alebo záujemcu, jeho sídlo (usídlenie) samo o sebe nemôže byť považované za požiadavku na bezpečnosť dodávky. Rovnako tieto požiadavky nesmú byť formulované takým spôsobom, že ich môžu splniť len národní dodávatelia, to znamená najmä to, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie používať len samotný fakt, že dodávatelia z iných členských štátov potrebujú transferovú licenciu, ako argument na ich vylúčenie z procesu verejného obstarávania.

Požiadavky na bezpečnosť dodávok musia byť aj v súlade so zásadou proporcionality, keď zužujú prístup na trh pre dodávateľov z iných členských štátov (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v prípade C-213/07). Ak požiadavky na bezpečnosť dodávok takéto obmedzenia obsahujú, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí vedieť preukázať, že takáto požiadavka bola primeraná na dosiahnutie cieľa, ktorou je zabezpečenie bezpečnosti dodávky a tento cieľ nie je možné dosiahnuť menej reštriktívnymi požiadavkami. Odôvodnenie musí byť založené na špecifickej povahe konkrétneho projektu. Požiadavky na bezpečnosť dodávok by mali byť popísané tak neutrálne a objektívne ako je to len možné použitím technických a funkčných termínov. Akékoľvek rozhodnutie ohľadom vylúčenia uchádzača musí byť odôvodnené na základe individuálnej situácie daného uchádzača.

Súčasne sa sleduje, aby celý proces zadávania zákazky rešpektoval základné slobody vyplývajúce zo Zmluvy o Európskej únii. Ide predovšetkým o voľný pohyb tovarov, voľný pohyb služieb, voľný pohyb kapitálu, ako teda aj princípy z nich vyplývajúce, ktorými sú nediskriminácia a rovnaké zaobchádzanie a transparentnosť.

Upravuje sa uverejňovanie jednotlivých oznámení pri zadávaní zákaziek postupom užšej súťaže, rokovacieho konania so zverejnením alebo súťažného dialógu a to osobitne pre nadlimitné zákazky. V prípade zadávania nadlimitných zákaziek sa oznámenia posielajú publikačnému úradu a úradu. V prípade zadávania podlimitných zákaziek sa informácie uverejnia vo vestníku, v profile a na webovom sídle.

Upravuje sa pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa povinnosť posielať oznámenia o výsledku verejného obstarávania, ako aj hraničné lehoty na odoslanie tohto oznámenia.

Tiež sa upravuje možnosť, aby sa v rámci informácií o výsledku verejného obstarávania neuverejnili informácie, ktorých uverejnenie by mohlo byť v rozpore so zákonom, s verejným záujmom, najmä s obrannými a bezpečnostnými záujmami, mohlo by poškodiť oprávnené záujmy iných osôb.

Uvádzajú sa postupy, ktoré sa použijú pri zadávaní zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti. Týmito postupmi sú užšia súťaž, rokovacie konania a súťažný dialóg, ktorý je možné použiť len v prípade, ak ide o obzvlášť zložitú zákazku a nemožno použiť užšiu súťaž alebo rokovacie konanie so zverejnením.

Pre danú citlivú povahu viacerých obranných a bezpečnostných obstarávaní je bezpečnosť informácií dôležitým znakom smernice 2009/81/ES. Tieto požiadavky sa týkajú najmä nákupov zbraní, munície a vojenského materiálu pre ozbrojené sily, ako aj s nimi priamo spojených služieb a stavebných prác, a aj niektorých zvlášť citlivých nákupov v oblasti nevojenskej bezpečnosti. Schopnosť a spoľahlivosť záujemcov a uchádzačov chrániť utajované skutočnosti sú skutočne kľúčovými pre zadávanie a realizáciu viacerých obranných a citlivých bezpečnostných zákaziek/zmlúv. Požiadavky na bezpečnosť informácií pretrvávajú počas životnosti zmluvy a prakticky budú aj testované počas realizácie zmluvy.

Otvorenie obranných a bezpečnostných trhov v EÚ je komplikované z dôvodu absencie EÚ-širokého režimu pre bezpečnosť informácií. Je na každom členskom štáte, aby určil, ktoré informácie a v akom stupni utajenia majú byť chránené, a každý členský štát poskytuje svoje vlastné bezpečnostné previerky potvrdzujúce dodávateľskú spôsobilosť chrániť utajované skutočnosti. Tieto bezpečnostné previerky nie sú automaticky uznávané inými členskými štátmi. Vo viacerých prípadoch však bilaterálne a iné náležité bezpečnostné dohody alebo dohovory obsahujú podmienky týkajúce sa vzájomného uznávania bezpečnostných previerok.

Podľa článku 1 ôsmy bod smernice 2009/81/ES „utajované skutočnosti" sú akékoľvek informácie alebo materiál bez ohľadu na formu, charakter alebo spôsob ich prenosu, ktorým bola prisúdená určitá úroveň bezpečnosti alebo úroveň ochrany a ktoré si v záujme národnej bezpečnosti a v súlade so zákonmi, predpismi alebo administratívnymi opatreniami platnými v príslušnom členskom štáte vyžadujú ochranu pred odcudzením, zničením, odstránením, odhalením, stratou alebo prístupom akejkoľvek nepovolanej osoby alebo pred akýmkoľvek iným druhom kompromitovania.

Prvý odsek ustanovenia § 129 týkajúceho sa bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností je súčasťou všeobecných pravidiel na uskutočnenie procesu verejného obstarávania. Verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi sa umožňuje, aby pre uchádzačov alebo záujemcov určil povinnosti zamerané na ochranu utajovaných skutočností, ktoré odovzdávajú počas výberovej/kvalifikačnej a/alebo zadávacej etapy (etapa vyhodnocovania ponúk) procesu verejného obstarávania. Taktiež môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ požadovať od uchádzačov alebo záujemcov, aby zabezpečili dodržiavanie týchto požiadaviek zo strany svojich subdodávateľov. Týmto ustanovením sa zabezpečuje bezpečnosť a ochrana utajovaných skutočností, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ odovzdáva/poskytuje všetkým uchádzačom alebo záujemcom do uzavretia zmluvy. Verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi sa umožňuje podmieniť akúkoľvek účasť v procese verejného obstarávania, najmä poskytnutie súťažných podkladov vybraným záujemcom, predzmluvnými záväzkami záujemcov/uchádzačov patrične zabezpečiť bezpečnosť a ochranu všetkých utajovaných skutočností, s ktorými budú oboznámení a/alebo poskytnúť, ak je to potrebné, špecifické bezpečnostné oprávnenie.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže stanoviť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch, resp. v informatívnom dokumente osobitné podmienky plnenia zmluvy, zabezpečujúce bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností. Vychádzať možno z príkladmo uvedených požiadaviek a opatrení na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností  Podľa preambuly 41 smernice 2009/81/ES „Podmienky plnenia zmluvy sú v súlade s touto smernicou za predpokladu, že nie sú priamo ani nepriamo diskriminačné a sú uvedené v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania alebo v zadávacích podkladoch.“ Ide teda o zmluvné podmienky ukladajúce osobitné povinnosti úspešnému uchádzačovi na zabezpečenie bezpečnosti s ochrany utajovaných skutočností v súlade so zákonom č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Z hľadiska procesu verejného obstarávania je dôležité, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ informoval komplexne a načas všetkých záujemcov a uchádzačov o požiadavkách na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností a ako ich splniť, a tak poskytol zdravý základ na prípravu ponúk. Preto verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uviesť prinajmenšom komplexný zoznam všetkých požiadaviek na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností a detailnejšie ho rozviesť v súťažných podkladoch, resp. v informatívnom dokumente – povinnosti na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností podľa zmluvy a údaje (záväzky, informácie), ktoré je potrebné predložiť v ponuke na preukázanie, že požiadavky na bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností sú splnené.

Záväzok uchádzača a už vybraného subdodávateľa a záväzok uchádzača získať od subjektu, ktorý sa stane subdodávateľom, záväzok dodržiavať povinnosti na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších poskytujú vhodné doplnenie k podmienke účasti (kvalifikačnému kritériu) týkajúcej sa technickej alebo odbornej spôsobilosti – dôkazu o schopnosti zabezpečiť požadovanú úroveň bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností. Dôkaz o schopnosti zabezpečiť požadovanú úroveň bezpečnosti a ochrany utajovaných skutočností umožňuje overiť na základe bezpečnostných previerok všeobecnú spôsobilosť chrániť utajované skutočnosti na požadovanej úrovni (požadovanom stupni utajenia), podmienka plnenia zmluvy umožňuje získať pevný záväzok opretý o bezpečnostnú previerku, použiť túto spôsobilosť chrániť konkrétne informácie prijaté v súvislosti so zmluvou. Takýto záväzok sa môže vyžadovať nielen od uchádzačov, ale aj od subdodávateľov. Tieto dve ustanovenia formujú koherentný (súvislý) systém, ktorý dovoľuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi zabezpečiť prvotne, že len spoľahliví záujemcovia majúci potrebné schopnosti budú vyzvaní na predloženie ponuky a druhotne, že zabezpečia adekvátnu ochranu utajovaných skutočností.

Tieto ustanovenia sú ďalším prvkom systému na ochranu utajovaných skutočností. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže požadovať, aby uchádzači predložili informácie o svojich dodávateľoch tak, aby si mohol overiť ich schopnosť chrániť utajované skutočnosti, ktoré sa im sprístupnia. V praxi táto informácia môže znamenať predloženie potvrdení od ich národných bezpečnostných autorít, že majú bezpečnostnú previerku na požadovanej bezpečnostnej úrovni. Túto informáciu si potom môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ overiť u národnej bezpečnostnej autority. Takto možno overiť spoľahlivosť nielen hlavného dodávateľa, ale aj subdodávateľov.

Požiadavky na bezpečnosť dodávok určené verejným obstarávateľom a obstarávateľom sú záväzkové požiadavky na zabezpečenie spoľahlivého a včasného dodania obranného a bezpečnostného vybavenia a služieb a rovnako aj kontinuálna dostupnosť kapacít na údržbu a opravu, na dodávku náhradných dielov a inej podpory za akýchkoľvek podmienok, zvlášť však v čase krízy.

Požiadavky týkajúce sa bezpečnosti dodávok je potrebné špecifikovať v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v súťažných podkladoch, prípadne v informatívnom dokumente. Tieto požiadavky môžu mať typicky formu podmienok pre realizáciu zmluvy (zmluvné podmienky), môžu byť použité ako výberové kritérium z hľadiska technickej alebo odbornej spôsobilosti alebo môžu byť použité ako kritérium na vyhodnotenie ponúk.

Návrh zákona, rovnako ako smernica 2009/81/ES, uvádza oblasti, ktoré požiadavky na bezpečnosť dodávok môžu pokrývať, ale nepopisuje konkrétny obsah týchto požiadaviek. Preambula 44 smernice 2009/81/ES len uvádza „Bezpečnosť dodávky môže priniesť široké spektrum požiadaviek vrátane napríklad vnútropodnikových pravidiel vzťahu medzi dcérskou spoločnosťou a materskou spoločnosťou v oblasti práv duševného vlastníctva alebo zaistenie kapacít pre kritickú službu, údržbu a generálnu opravu na zabezpečenie podpory pre nakúpené zariadenie počas jeho životného cyklu.“ Toto ustanovenie poskytuje zoznam podrobností, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže zahrnúť do súťaže. Zoznam však nie je vyčerpávajúci a väčšina týchto podrobností opisuje skôr akú informáciu poskytnúť a aký záväzok požadovať než konkrétne požiadavky. Rovnako to platí aj pre technickú alebo odbornú spôsobilosť, ktorý popisuje skôr prostriedky, ktorými možno preukázať technickú alebo odbornú spôsobilosť, ale nie priamo výberové kritériá formulované verejným obstarávateľom a obstarávateľom. Týmto je ponechaná verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi flexibilita na definovanie požiadaviek na bezpečnosť dodávky, ktorá je potrebná na účely prispôsobenia týchto požiadaviek konkrétnemu projektu a vyrovnania sa so všetkými rizikami bezpečnosti dodávky v závislosti od individuálnej situácie každého uchádzača.

Požiadavka týkajúca sa exportu, prepravy a tranzitu tovaru by mala byť zárukou proti rizikám bezpečnosti dodávok, ktoré sú špecificky spojené s cezhraničným presunom obranného vybavenia. Tieto riziká sa týkajú najmä možných zamietnutí, zrušení alebo oneskorení relevantných exportných a transferových povolení, ale taktiež možných podmienok spojených s týmito povoleniami, ktoré by mohli mať negatívny dopad na schopnosť dodávateľa splniť požiadavky verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa týkajúce sa bezpečnosti dodávok, napríklad neskoršia schopnosť uvedenia do činnosti, udržiavania alebo modifikovania kúpeného zariadenia. Keďže sa táto požiadavka týka najmä dodávateľov z iných členských štátov, je dôležité ju uplatniť v súlade s princípom nediskriminácie. To znamená, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie požadovať, aby zariadenie, ktoré sa má dodať, nemôže byť predmetom licenčných požiadaviek, pretože takáto podmienka by viedla k všeobecnému vylúčeniu dodávateľov usídlených v iných členských štátoch. Okrem toho, v čase prípravy ponuky, povolenie na transfer zvyčajne nie je udelené. Táto situácia sa zmení pre zariadenia pokryté všeobecnou licenciou (vydaním všeobecnej licencie nebudú potrebné žiadosti na individuálne licencie pre takéto zariadenia) aplikáciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva.

Do času vydania všeobecnej licencie na určité zariadenia a pre zariadenia, ktoré všeobecná licencia nepokrýva, môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ požadovať, aby uchádzači poskytli určené prvky, aby preukázali, že budú schopní získať požadované licencie (povolenia), ak bude s nimi uzavretá zmluva na dodávku konkrétneho zariadenia. Na tento účel možno poskytnúť napríklad dokument z minulých transferov takéhoto zariadenia do ktoréhokoľvek členského štátu EÚ (pre objasnenie – za normálnych okolností príslušné národné autority neodmietajú vydanie transferovej licencie) alebo akýkoľvek dokument získaný od príslušnej národnej autority cez vysvetľujúce informácie alebo iné oficiálne kontakty. Na účely zabezpečenia, že zmluvný partner včas a správne vybaví transferovú licenciu, môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ požadovať od uchádzačov, aby poskytli dôkaz na preukázanie ich návrhov a zdrojov na získanie transferov alebo vývozných licencií.

Ustanovenie uvádzajúce možnosť požadovať údaje o akýchkoľvek obmedzeniach zahŕňa najmä tzv. „čierne skrinky“ a „protitankové zariadenia“, t. j. komponenty a subsystémy, ktoré sú súčasťou nakupovaného zariadenia, ale ktoré nemôžu byť sprístupnené alebo menené zákazníkom. Taktiež sa týka položiek pokrytých režimom vývoznej kontroly alebo špeciálneho monitorovania konečného použitia výrobku. Uchádzač v tomto prípade musí poskytnúť detailnú informáciu o existujúcich reštrikciách (ak nejaké sú), aby splnil takúto podmienku. Toto ustanovenie je v podstate doplnením predchádzajúceho ustanovenia, ktoré možno skombinovať. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže požadovať, aby uchádzači preukázali, že s najväčšou pravdepodobnosťou dostanú vývozné a transferové licencie, ktoré mu umožnia realizovať zmluvu, v kombinácii s požiadavkou na uvedenie obmedzení, ktoré sa týkajú konkrétneho zariadenia.

Organizácia dodávateľského reťazca zo strany uchádzača pokrýva všetky potrebné zdroje a aktivity potrebné na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb, ktoré sú predmetom zákazky. Analýza tohto reťazca musí byť založená na objektívnych úvahách orientovaných na plnenie zmluvy. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže teda vyžadovať dôkaz, že dodávateľský reťazec je stabilný a spoľahlivý. Navyše môže požadovať identifikáciu rizikových bodov (možné zlyhanie niektorého) a opatrenia prijaté na riadenie týchto rizík. Na zaručenie bezpečnostných záujmov verejného obstarávateľa a obstarávateľa môže tento požadovať napríklad, aby uchádzač využil len spoľahlivých subdodávateľov zo spojeneckých krajín, alebo aby sa vyhýbal subdodávateľom, ktorí musia konať v súlade so špecifickými režimami exportnej kontroly v tretích krajinách, takéto podmienky však musia byť vhodné a primerané.

Ďalšie ustanovenia pokrývajú riziká spojené s dodatočnými potrebami v čase krízy, ktorej pojem je na účely zákona o verejnom obstarávaní definovaný. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže od uchádzačov požadovať, aby si vytvorili a udržiavali produkčné kapacity na účely pokrytia dodatočných potrieb v prípade krízy. Väčšinu lehôt a podmienok bude zrejme možné dohodnúť až v čase vzniku krízy, pretože až vtedy bude verejný obstarávateľ a obstarávateľ presne poznať svoje potreby, a až v tejto konkrétnej situácii úspešný uchádzač bude schopný zhodnotiť konkrétne potreby verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa a vedieť sa s nimi vysporiadať. Alternatívne môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ zvážiť zabezpečenie dodatočných potrieb opciami alebo zmluvnými podmienkami.

Podporná dokumentácia je zameraná na záväzok uchádzača týkajúci sa dodatočných potrieb v čase krízy. Typicky môže byť založená na dohovoroch bezpečnosti dodávok ako sú tie, ktoré sú uzavreté členskými štátmi v rámci procesu „Listu zámeru“ (Letter of Intent) alebo EDA.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže vyžadovať záväzok na realizáciu nasledujúcich služieb. V praxi sa odporúča špecifikovať takýto záväzok detailnejšími podmienkami charakteru a objemu údržby, modernizácie alebo opravy, ktorá sa má vykonať a ak je to možné aj všeobecnou dohodou o cenách.

Účelom záväzku uchádzača informovať verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa o zmenách v organizácii dodávateľského reťazca alebo vo svojej priemyselnej stratégii je uistiť sa, že nebude prekvapený podnikateľskými rozhodnutiami, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť dodávok.

Záväzok uchádzača poskytnúť verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi všetky potrebné špecifické prostriedky v prípade straty schopnosti dodávať predmetné zariadenia sa týka rizika vyplývajúceho zo zastavenia výroby predmetného zariadenia. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže vyžadovať záväzok, ktorý by mu dovoľoval získať všetky špecifické prostriedky potrebné na výrobu zariadenia. Toto môže byť prípad, ak sa dodávateľ rozhodne vzdať špecifických činností alebo bankrot dodávateľa.

V kvalifikačnej/výberovej etape procesu verejného obstarávania verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyhodnotí spoľahlivosť/spôsobilosť záujemcov na základe určených podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia, finančného a ekonomického postavenia a technickej alebo odbornej spôsobilosti. Pri zadávaní obranných a citlivých bezpečnostných zákaziek je spoľahlivosť/spôsobilosť garantovať bezpečnosť informácií jedným z kľúčových kritérií pre kvalitatívny výber záujemcov. Kvalitatívny výber záujemcov je potrebné odlíšiť od vyhodnotenia ponúk v zadávacej etape procesu verejného obstarávania. Kvalitatívny výber záujemcov je limitovaný vhodnosťou a schopnosťou záujemcov realizovať predmet zákazky a týka sa ich postavenia, schopnosti, výkonnosti, skúsenosti a spoľahlivosti a nie výrobkov a služieb, ktoré navrhujú na realizáciu zmluvy.

V užšej súťaži, v rokovacom konaní so zverejnením a v súťažnom dialógu sa výber záujemcov koná v čase pred vyzvaním na predloženie ponuky, resp. pred výzvou na dialóg. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže obmedziť počet vhodných záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky, resp. na dialóg použitím objektívnych a nediskriminačných kritérií výberu. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže vyžadovať od záujemcov, aby splnili určitý minimálny stupeň spôsobilosti.

V navrhovanom ustanovení sa popisujú prostriedky, ktorými možno preukázať technickú alebo odbornú spôsobilosť. Tieto môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ použiť ako kritériá výberu záujemcov, a to určením minimálnej úrovne technickej alebo odbornej spôsobilosti alebo ich použitím ako základu pre zostavenie poradia vhodných záujemcov, ak sa verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodne obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky, resp. na účasť na dialógu. Verejným obstarávateľom a obstarávateľom určený rozsah a minimálna úroveň technickej alebo odbornej spôsobilosti musí byť primeraná predmetu zákazky a musí súvisieť s predmetom zákazky.

V ustanovení sa opisujú rozličné prostriedky, ktorými záujemcovia môžu preukázať technickú spôsobilosť. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže použiť prostriedky uvedené v tomto ustanovení ako základ pre určenie výberových kritérií. Výberové kritériá možno použiť dvomi spôsobmi, a to stanovením minimálnej úrovne spôsobilosti pre konkrétnu zákazku, ktorá musí súvisieť a byť primeraná k predmetu zákazky. Tiež ich možno použiť ako základ pre hodnotenie, v prípade obmedzenia počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky, resp. na účasť na dialógu.

Podľa preambuly 44 smernice 2009/81/ES „Bezpečnosť dodávok môže priniesť široké spektrum požiadaviek napríklad vrátane vnútropodnikových pravidiel vzťahu medzi dcérskou spoločnosťou a materskou spoločnosťou v oblasti práv duševného vlastníctva ....“. To znamená napríklad, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže určiť ako výberové kritérium požiadavku, že záujemca má štandardy manažmentu intelektuálneho vlastníctva zabezpečujúce špecifický stupeň ochrany.

V navrhovanom ustanovení sa uvádza strojové, technické a materiálové vybavenie, počet zamestnancov a ich skúsenosti, dodávateľské zdroje s uvedením geografického umiestnenia, ak je mimo územia EÚ, ktoré má uchádzač alebo záujemca k dispozícii na realizáciu zmluvy, na vyrovnanie sa s prípadným zvýšením potrieb verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v dôsledku krízy alebo na zabezpečenie údržby, modernizácie alebo úprav dodávok, ktoré sú predmetom zákazky. To znamená, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže určiť ako výberové kritérium požiadavku, aby záujemcovia detailne preukázali svoju technickú spôsobilosť realizovať zákazku. Výslovný odkaz na uvedenie geografického umiestnenia, ak sa nachádza mimo územia EÚ znamená, že umiestnenie v tretích krajinách môže byť relevantné pre zhodnotenie schopnosti uchádzača alebo záujemcu realizovať zmluvu. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže preto vylúčiť uchádzača alebo záujemcu z postupu zadávania zákazky, ak posúdi/uváži, že geografická poloha zdrojov mimo územia EÚ by mohla kompromitovať ich schopnosť vyhovieť požiadavkám verejného obstarávateľa a obstarávateľa, ktoré sa týkajú najmä bezpečnosti dodávok. Navyše, ak úspešný uchádzač je povinný zadávať subdodávky v súlade s ustanovenými pravidlami, možno z rovnakých dôvodov vylúčiť aj subdodávateľa. Avšak akékoľvek takéto rozhodnutie o vylúčení, musí vychádzať z individuálnych okolností každého konkrétneho prípadu verejného obstarávania a musí sa týkať samotného predmetu zákazky.

Kritériá bezpečnosti dodávok môžu byť relevantné vo fáze kvalitatívneho výberu. Potvrdzuje to aj preambula 67 smernice 2009/81/ES, ktorá uvádza „Vzhľadom na citlivosť sektora je rozhodujúca spoľahlivosť hospodárskych subjektov, ktoré získajú zákazku. Táto spoľahlivosť závisí hlavne od ich schopnosti splniť požiadavky verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v oblasti bezpečnosti dodávok a bezpečnosti informácií.“.

Ak ide o zákazku, ktorá je spojená s utajovanou skutočnosťou, to znamená obsahuje alebo si vyžaduje utajovanú skutočnosť, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže požadovať predloženie dôkazu o schopnosti záujemcu spracovávať, ukladať a prenášať utajované skutočnosti na požadovanom stupni utajenia. Jediným dôkazom záujemcovej schopnosti oboznamovať sa/manipulovať s utajovanými skutočnosťami na požadovanom stupni utajenia je certifikát/oprávnenie na oboznamovanie sa/manipuláciu s utajovanými skutočnosťami vydaný príslušnou autoritou podľa národných právnych predpisov. V Slovenskej republike takúto autoritu predstavuje Národný bezpečnostný úrad.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže požadovať od záujemcov napríklad vyhlásenie, že vlastnia certifikát/oprávnenie na oboznamovanie sa/manipuláciu s utajovanými skutočnosťami na požadovanej úrovni, alebo že iniciovali vykonanie bezpečnostnej previerky na požadovanej úrovni. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí potom kontaktovať príslušnú národnú autoritu, aby získal potvrdenie, že záujemca má previerku na požadovanej úrovni, alebo kde je to vhodné, požadovať, aby bezpečnostná previerka bola začatá.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ by mal uznať bezpečnostný certifikát/oprávnenie na oboznamovanie sa/manipuláciu s utajovanými skutočnosti na požadovanej úrovni vydaný príslušnou národnou autoritou členského štátu ako rovnocenný s bezpečnostným certifikátom/oprávnením vydaným podľa slovenských právnych predpisov v prípadoch, ak Slovenská republika má uzavretú bilaterálnu bezpečnostnú dohodu alebo dohovor týkajúcu sa ekvivalentnosti bezpečnostných klasifikácií a bezpečnostných požiadaviek s členským štátom, v ktorom sa záujemca nachádza. Avšak aj v prípade existencie bezpečnostnej dohody alebo dohovoru, spôsobilosť záujemcu z iného členského štátu možno overiť. Takéto overovanie môže byť vykonané len príslušnou národnou autoritou členského štátu, v ktorom sa záujemca nachádza, prostredníctvom Národného bezpečnostného úradu.

S cieľom zlepšiť prístup na trh pre „nováčikov/začiatočníkov“ a rozšíriť dodávateľskú základňu v oblasti obrany a bezpečnosti o neetablovaných „hráčov“, môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ, ak je to možné, umožniť vykonanie bezpečnostnej previerky aj pre týchto záujemcov a poskytnúť im dostatočný čas na získanie bezpečnostnej previerky.

Podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia, finančného a ekonomického postavenia, ako aj technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti a doklady na ich preukázanie uvedie verejný obstarávateľ a obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Podmienky účasti, ktoré stanoví verejný obstarávateľ a obstarávateľ, musia byť primerané k predmetu zákazky a musia súvisieť s predmetom zákazky. Taktiež je možné vyžadovať od uchádzačov alebo záujemcov minimálnu úroveň v prípade podmienok účasti týkajúcich sa finančného a ekonomického postavenia, technickej alebo odbornej spôsobilosti.

V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania sa uvedú aj kritériá na vyhodnotenie ponúk. V oznámení možno požadovať, aby uchádzač alebo záujemca preukázal, že v krajine svojho sídla je oprávnený poskytovať službu vyhradenú pre príslušnú profesiu alebo je členom príslušnej organizácie.

Upravuje sa možnosť uzatvárania rámcovej dohody. Na uzavretie rámcovej dohody je možné použiť užšiu súťaž, rokovacie konanie so zverejnením a súťažný dialóg. Ustanovenie ďalej upravuje časové obmedzenie trvania rámcovej dohody, ktorú možno uzavrieť najviac na sedem rokov. Existujú však určité výnimky, keď je možné uzavrieť rámcovú dohodu aj na dlhšie obdobie. Ide o prípady odôvodnené predpokladanou životnosťou dodávaného tovaru, inštalácií, systémov alebo technickými problémami, ktoré by zmena dodávateľa spôsobila.

Upravuje sa možnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa obmedziť počet záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky alebo účasti na dialógu v užšej súťaži, rokovacom konaní so zverejnením a pri súťažnom dialógu, a to najmenej na troch. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže pozastaviť postup zadávania zákazky a opätovne poslať na uverejnenie oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, ak sa domnieva, že počet vybratých záujemcov nie je dostačujúci na umožnenie hospodárskej súťaže. Opätovné oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania má len aktualizované lehoty na predloženie žiadostí o účasť, ako aj aktuálny dátum odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

Navrhované ustanovenie viažuce sa na použitie priameho rokovacieho konania obsahuje vyčerpávajúci zoznam prípadov oprávňujúcich verejného obstarávateľa a obstarávateľa použiť tento postup. Na rozdiel od rokovacieho konania so zverejnením, ktoré je pre oblasť zadávania zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti jedným zo súťažných postupov vo verejnom obstarávaní (pri zadávaní obranných a bezpečnostných zákaziek sa nevyžaduje pre použitie rokovacieho konania so zverejnením splnenie žiadnej podmienky), priame rokovacie konanie je výnimočný postup, ktorý možno použiť len na určité špecifické prípady a okolnosti, ak by použitie rokovacieho konania so zverejnením nebolo možné alebo by bolo úplne nevhodné.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ rokuje s jedným alebo viacerými vybratými záujemcami o podmienkach zmluvy pri dodržaní základných princípov verejného obstarávania najmä princípov rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a transparentnosti. Oznámenie o výsledku verejného obstarávania je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný zverejniť v závislosti od typu zákazky v európskom vestníku a/alebo vo vestníku.

V taxatívnom výpočte podmienok použitia priameho rokovacieho konania sa na oblasť výskumu a vývoja vzťahujú dve podmienky, pri ktorých splnení je verejný obstarávateľ a obstarávateľ oprávnený použiť priame rokovacie konanie. Ide o výskumné a vývojové služby okrem tých služieb výskumu a vývoja, ktoré pokrýva výnimka z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní. Táto podmienka pre použitie priameho rokovacieho konania sa teda vzťahuje na služby výskumu a vývoja, ktoré sú plne financované verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom a ak výhody/úžitky (napríklad intelektuálne majetkové práva, práva na použitie) vznikajú výhradne verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi.

V druhom prípade ide o zákazku na dodanie tovaru, ak predmetom zákazky sú výrobky vyrobené výlučne na výskumné a vývojové účely s výnimkou výroby vo veľkom na dosiahnutie obchodnej životaschopnosti alebo na získanie náhrady nákladov vynaložených na výskum a vývoj. Pod výrobkami vyrobenými výlučne na výskumné a vývojové účely sa rozumejú nielen výrobky, ktoré sú „šité na mieru“, ale aj výrobky vyplývajúce z týchto výskumných a vývojových aktivít.

Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, ktorý uzavrel zmluvu na vývoj, ktorá je pokrytá výnimkou z pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní podľa alebo spĺňa podmienku na použitie priameho rokovacieho konania a má v zámere zadať nasledujúce zákazky na predvýrobnú fázu alebo zadať zákazky na tovary na výrobnú fázu, musí použiť súťažné postupy vo verejnom obstarávaní (užšiu súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, prípadne súťažný dialóg).

V obrannom a bezpečnostnom sektore zavádza smernica 2009/81/ES aj nové pravidlá pre zadávanie subdodávok uplatňované úspešným uchádzačom. Úspešný uchádzač môže zadať subdodávku priamo ním zvolenému/navrhnutému subdodávateľovi alebo subdodávateľom v prípade, ak ho verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nezaviaže aplikáciou pravidiel pre zadávanie subdodávok pri určenej subdodávke alebo subdodávkach, alebo ak predpokladaná hodnota subdodávky je nižšia stanovená hodnota.

Pravidlá pre zadávanie subdodávok sú postavené na princípe nediskriminácie. To znamená,

– ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ požaduje, aby úspešný uchádzač zadal tretej osobe určitý minimálny podiel z celkovej hodnoty zákazky, potom daná subdodávka alebo subdodávky musia byť zadávané podľa pravidiel pre zadávanie subdodávok. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie od úspešného uchádzača požadovať, aby zadal subdodávku špecifickým subdodávateľom alebo subdodávateľom špecifickej štátnej príslušnosti,

– ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ požaduje, aby úspešný uchádzač zadal špecifickú subdodávku prostredníctvom súťaže, táto súťaž sa musí realizovať na širokej európskej úrovni, transparentným a spravodlivým spôsobom,

– ani v prípade ďalších subdodávok nemožno od úspešného uchádza požadovať, aby diskriminoval potenciálnych subdodávateľov na základe štátnej príslušnosti.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže zaviazať úspešného uchádzača, aby zadal tretej osobe určitý minimálny podiel z celkovej hodnoty zákazky a/alebo môže zasahovať do spôsobu výberu subdodávateľa úspešným uchádzačom. Pravidlá pre zadávanie subdodávok sa vzťahujú na subdodávky zadávané tretím osobám, pričom za tretie osoby sa nepovažujú skupiny osôb, ktoré sa vytvorili na účely získania zákazky a prepojené podniky. To znamená, že zmluvy uzavreté medzi osobami tvoriacimi skupinu nie sú predmetom požiadaviek na subdodávky, najmä možnej povinnosti zadávať subdodávky súťažným postupom.

Pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa sa upravujú tri možné spôsoby zadávania subdodávok

– prvou je, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ ponechá na úspešnom uchádzačovi, aby určil, aký podiel z celkovej hodnoty zákazky, ktorú časť/časti zákazky a komu zadá subdodávky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ by v podstate akceptoval návrh uchádzača týkajúci sa subdodávok s možnosťou overenia kritérií, ktoré úspešný uchádzač použil pri výbere subdodávateľa,

– druhou možnosťou je, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ ponechá na úspešnom uchádzačovi, aby určil aký podiel z celkovej hodnoty zákazky a ktorú časť/časti zákazky zadá ako subdodávky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ však rozhodne, ktoré subdodávky sa musia zadávať súťažným postupom. V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uvedie túto možnosť. Uchádzači vo svojich ponukách najskôr navrhnú svoje zámery týkajúce sa subdodávok (koľko, ktorú časť/časti a navrhovaných subdodávateľov). Verejný obstarávateľ a obstarávateľ potom uchádzačom povie, ktorá časť/časti musia byť zadávané súťažným postupom. Úspešného uchádzača zaviaže zadať predmetné subdodávky súťažným postupom,

– treťou možnosťou je, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ stanoví minimálny percentuálny podiel, ktorý má byť zadávaný súťažným postupom a navyše môže požadovať od úspešného uchádzača, aby pri zadávaní určených subdodávok nad rámec minimálneho podielu použil súťažný postup. V tomto prípade by verejný obstarávateľ a obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania špecifikoval minimálny percentuálny podiel z hlavnej zákazky, ktorý chce, aby bol subdodávaný a od uchádzačov by vyžadoval, aby vo svojich ponukách uviedli, ktoré časti ich ponuky majú v zámere zadať subdodávateľovi, aby splnili požiadavku minimálneho percentuálneho podielu a ktoré časti ich ponuky nad rámec požadovaného percentuálneho podielu majú v zámere zadať subdodávateľovi. Na základe predloženej ponuky by potom verejný obstarávateľ a obstarávateľ požadoval, aby sa niektoré alebo všetky navrhované subdodávky presahujúce požadovaný percentuálny podiel zadávali súťažným postupom. Rozhodnutie, ktorú časť alebo časti zákazky chce subkontrahovať, zostáva na uchádzačovi, musí však dodržať verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom určený minimálny percentuálny podiel. V každom prípade všetky zákazky určené verejným obstarávateľom a obstarávateľom musia byť zadávané súťažným postupom.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný určiť svoje požiadavky týkajúce sa zadávania subdodávok v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a vzťahuje sa to na každú z troch poskytnutých možností a vo všetkých prípadoch, kde sa použije súťažný postup, to znamená nevyhnutnosť uverejnenia oznámenia o subdodávke úspešným uchádzačom (v prípade, ak je splnená niektorá podmienka pre použitie priameho rokovacieho konania, oznámenie o subdodávke nie je povinné).

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ najmä v prípade druhej a tretej možnosti určenia požiadaviek na subdodávky by mal v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uviesť čo najviac informácií o požiadavkách a kritériách, ktoré má v zámere použiť pri zadávaní subdodávok podľa súťažného postupu. Napríklad informáciu, že má v zámere, aby bol súťažný postup použitý na všetky navrhované subdodávky alebo na určité časti zákazky (napr. na špecifické subsystémy), ak uchádzač navrhne subdodávky na tieto časti.

Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ bude aplikovať tretiu možnosť na subdodávky musí v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania uviesť minimálny percentuálny podiel z celkovej hodnoty zákazky, ktorý požaduje zadávať súťažným postupom.

V každom prípade by mal verejný obstarávateľ a obstarávateľ uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania požiadavky, dokumenty, informácie a kritériá týkajúce sa postavenia, odbornosti a spôsobilosti subdodávateľov, čo môže viesť k zamietnutiu potenciálnych subdodávateľov zo strany verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Zamietnutie subdodávateľa môže byť založené len na kritériách, ktoré boli použité verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom na výber záujemcov (uchádzačov) pri zadávaní hlavnej zákazky.

Ak úspešným uchádzačom bude subjekt v postavení verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, tento musí pri zadávaní subdodávky postupovať podľa zákona, to znamená, že pri zadávaní subdodávky uplatní postup a pravidlá ako pri zadávaní zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti. Iný úspešný uchádzač uplatní pravidlá na zadávanie subdodávok, a to v prípadoch, ak predpokladaná hodnota subdodávky je vyššia ako stanovená hodnota, alebo ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zaviazal úspešného uchádzača aplikáciou týchto pravidiel. Pre úspešného uchádzača, ktorý nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom, nie je ustanovená povinnosť aplikovať ustanovené formálne postupy ako má uplatňovať verejný obstarávateľ a obstarávateľ pri zadávaní zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti. Základnými pravidlami, ktoré musí úspešný uchádzač, ktorý nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom, aplikovať pri zadávaní subdodávky, je uplatňovanie princípov, t. j. musí konať transparentne a zaobchádzať so všetkými potenciálnymi subdodávateľmi rovnakým a nediskriminačným spôsobom.

Úspešný uchádzač, ktorý nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom, má povinnosť uverejniť oznámenie o subdodávke s relevantnými informáciami o konkrétnej subdodávke, ktoré posiela elektronicky určeným postupom a formátmi na uverejnenie publikačnému úradu a úradu. Ak je splnená niektorá z podmienok pre použitie priameho rokovacieho konania, tento úspešný uchádzač nie je povinný uverejniť oznámenie o subdodávke. Okrem základným princípov – transparentnosť, nediskriminácia a rovnaké zaobchádzanie – úspešný uchádzač, ktorý nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom, aplikuje pri kvalitatívnom výbere subdodávateľov aj kritériá výberu, ktoré môžu byť určené verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom alebo určené úspešným uchádzačom. Tieto kritériá výberu musia byť objektívne, nediskriminačné, primerané predmetu subdodávky a zhodné s kritériami výberu použitými verejným obstarávateľ a obstarávateľom pri zadávaní hlavnej zákazky. Po uskutočnení výberu subdodávateľa/subdodávateľov úspešným uchádzačom, verejný obstarávateľ a obstarávateľ overí vhodnosť subdodávateľa, ktoré môže byť založené len na kritériách výberu záujemcov alebo uchádzačov použitých pri zadávaní hlavnej zákazky. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zamietne navrhovaných subdodávateľov, písomne oznámi toto svoje rozhodnutie čo najskôr úspešnému uchádzačovi spolu s odôvodnením, prečo sa domnieva, že subdodávateľ nespĺňa výberové kritériá. Pri zadávaní subdodávok nie je možné uplatniť revízne postupy.

Zároveň sa pre verejného obstarávateľa upravujú aj všeobecné pravidlá, ktoré má aplikovať pri zadávaní zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti, ktorých predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit ustanovený pre tieto zákazky smernicou 2009/81/ES.

K § 140 až 150

Navrhovaná úprava v rámci reglementácie správy vo verejnom obstarávaní zachováva doterajšiu úpravu, v rámci ktorej je Úrad pre verejné obstarávanie ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie.  Navrhovaná úprava ďalej podrobne vymedzujú orgány úradu, spôsob ich kreovania, základný rozsah ich kompetencií a niektoré základné pravidlá ich činnosti. V rámci navrhovanej úpravy sa taktiež vymedzuje rozsah pôsobnosti úradu, pričom sa bližšie precizuje pôsobnosť úradu, ktorá sa týka vedenia Vestníka.

K § 151

Navrhovaná úprava rieši problematiku certifikácie systémov na uskutočnenie elektronickej aukcie, ktorej účelom je zabezpečiť, aby sa v procese verejného obstarávania používali výlučne systémy na uskutočnenie elektronickej aukcie, ktoré sú súladné s požiadavkami zákona.

K § 152 až 158

Navrhovaná úprava zoznamu hospodárskych subjektov koncepčne vychádza z doterajšej úpravy zoznamu podnikateľov, čo znamená, že základným účelom navrhovanej úpravy je umožniť hospodárskym subjektom zapísaným v tomto zozname administratívne jednoduchšie preukazovanie splnenia vymedzených podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia a to prostredníctvom zápisu do tohto zoznamu.

Zoznam hospodárskych subjektov je verejne prístupný zoznam, vedený na webovej stránke úradu obsahujúci identifikačné údaje zapísaného subjektu, zoznam dokladov, ktorými zapísaný subjekt preukázal splnenie podmienok účasti potrebných pre zápis a zoznam osôb oprávnených konať za zapísaný subjekt a spôsob ich konania.

Navrhovanou úpravou sa ďalej vymedzuje, že údaje zapísané v tomto zozname nie je potrebné v postupoch verejného obstarávania overovať. Zároveň však navrhovaná úprava umožňuje  verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi vyžadovať od subjektu zapísaného v zozname podnikateľov doklady preukazujúce absenciu daňových nedoplatkov a absenciu nedoplatkov do poistných fondov.

Navrhovaná úprava ďalej vymedzuje pravidlá pre zápis do zoznamu hospodárskych subjektov, zmenu údajov  a vyčiarknutie z tohto zoznamu.

K § 159 až 162

Register konečných užívateľov výhod, ktorý vedie úrad, obsahuje údaje týkajúce sa konečných užívateľov výhod, teda fyzických osôb, ktoré skutočne (nielen formálne) vlastnia fyzické a právnické osoby participujúce na verejnom obstarávaní. Register konečných užívateľov výhod sa zverejňuje na webovom sídle úradu a je verejne prístupný. Z registra je možné okrem identifikácie konečného užívateľa výhod zároveň zistiť, či koneční užívatelia výhod sú alebo nie sú verejnými funkcionármi v zmysle ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. Na základe uvedených údajov má úrad pri výkone dohľadu nad zadávaním zákazky nástroj na posúdenie konfliktu záujmov verejného funkcionára.

Podkladom pre zápis konečných užívateľov výhod do registra konečných užívateľov výhod je okrem samotnej žiadosti o zápis do registra konečných užívateľov výhod aj doklad o oprávnení dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať službu, čestné vyhlásenie, že konečný užívateľ výhod spĺňa vybrané podmienky týkajúce sa jeho bezúhonnosti a zároveň aj čestné vyhlásenie o pravdivosti a úplnosti údajov o konečných užívateľov výhod uvedených v žiadosti o zápis do registra konečných užívateľov výhod.

Pri zápise konečných užívateľov výhod sa uplatňuje prezumpcia správnosti údajov uvedených v čestnom vyhlásení, a teda pokiaľ sa nepreukáže opak, považujú sa tieto údaje za pravdivé. Zápis konečných užívateľov výhod do registra konečných užívateľov výhod sa navrhuje bez úhrady akéhokoľvek správneho poplatku.

Zároveň sa ukladá povinnosť pre fyzickú osobu a právnickú osobu, ktorej konečný užívateľ výhod je zapísaný v registri konečných užívateľov výhod, aby na žiadosť úradu predložila doklady a dokumenty preukazujúce pravdivosť a úplnosť údajov a informácií uvedených v čestných vyhláseniach a zapísaných v registri konečných užívateľov výhod, a to v lehote určenej úradom, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní.

Údaje o konečných užívateľoch výhod sa zapisujú s platnosťou na dobu neurčitú. Platnosť zápisu údajov o konečných užívateľoch výhod na dobu neurčitú je odôvodnená skutočnosťou, že ide o snahu predísť nadmernému navýšeniu administratívnej záťaže.

Navrhovanou úpravou sa ukladá povinnosť fyzickým a právnickým osobám zapísaným do registra konečných užívateľov výhod oznámiť úradu zmenu údajov o konečných užívateľov výhod. Lehota pre splnenie oznamovacej povinnosti je stanovená na 60 dní odo dňa, kedy k zmene došlo. V prípade takejto zmeny sa stanovuje týmto osobám aj súčasne povinnosť doložiť dokumenty, ktoré sa predkladajú ako prílohy k žiadosti o zápis do registra konečných užívateľov výhod. Navrhovanou úpravou sa má docieliť aktuálnosť zapísaných údajov v registri konečných užívateľov výhod.

Zároveň sa navrhuje mechanizmus na zisťovanie a preverovanie pravdivosti zapísaných údajov v registri konečných užívateľov výhod týkajúcich sa konečných užívateľov výhod a vzájomnej súčinnosti subjektov podieľajúcich sa na identifikácii konečných užívateľov výhod. Navrhovaná úprava súčasne špecifikuje obsahové náležitosti kvalifikovaného podnetu.

Navrhovaná úprava stanovuje aj osobitné ustanovenia o vyčiarknutí z registra konečných užívateľov výhod, ak nie je možné overiť identifikáciu konečného užívateľa výhod fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá má v registri konečných užívateľov výhod zapísaných konečných užívateľov výhod, pretože štát, v ktorom má adresu pobytu alebo sídlo táto osoba alebo štát, v ktorom má sídlo právnická osoba, ktorá sa na jej podnikaní, riadení alebo kontrole podieľa spôsobom podľa § 11 ods. 1, nespolupracuje s orgánmi Slovenskej republiky pri overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod. V danom prípade je úrad povinný vyzvať fyzickú osobu alebo právnickú osobu, aby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy hodnoverným spôsobom preukázala identifikáciu konečného užívateľa výhod. Ak táto fyzická osoba alebo právnická osoba nepreukáže hodnoverným spôsobom identifikáciu svojho konečného užívateľa výhod, úrad ju vyčiarkne z registra konečných užívateľov výhod.

Úrad vyčiarkne z registra konečných užívateľov výhod fyzickú osobu alebo právnickú osobu aj v prípade, že jej bola právoplatne uložená pokuta alebo zákaz účasti za to, že na účely zápisu konečných užívateľov výhod do registra konečných užívateľov výhod predložila údaje, informácie alebo čestné vyhlásenie, ktoré nie sú pravdivé alebo úplné.

K § 163 až 165

Revízne postupy vo verejnom obstarávaní sa v súlade so súčasnou právnou úpravou členia na revízne postupy, ktoré sú riešené bez ingerencie úradu (žiadosť o nápravu) a revízne postupy predstavujúce dohľad nad verejným obstarávaním vykonávaný samotným úradom.

Povinnosť podať žiadosť o nápravu verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobe podľa § 8 zostáva zachovaná, ak ňou žiadateľ napáda zámer uzavrieť zmluvu alebo koncesnú zmluvu v prípadoch, keď verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pokladá zákazku za takú, pri ktorej zadávaní nie je povinný uverejniť oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž, oznámenie o koncesii alebo oznámenie o vyhlásení súťaže návrhov.

Rovnako je povinnosť podať žiadosť o nápravu zachovaná v prípadoch, keď ňou žiadateľ napáda podmienky stanovené verejným obstarávateľom, obstarávateľom alebo osobou podľa § 8 v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž, v oznámení o koncesii a v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov, vo výzve na predkladanie ponúk, ktorá sa pri podlimitnej zákazke zverejňuje vo vestníku, v súťažných podkladoch, v koncesnej dokumentácii,  alebo v  iných dokumentoch poskytnutých verejným obstarávateľom, obstarávateľom alebo osobou podľa § 8 v lehote na predkladanie ponúk, podmienky uvedené v súťažných podmienkach v súťaži návrhov, podmienky uvedené v iných dokumentoch poskytnutých v lehote na predkladanie návrhov, ako aj podmienky uvedené vo výzve na predkladanie ponúk pri nadlimitnej zákazke alebo vo výzve na predkladanie návrhov v súťaži návrhov.

Vo všetkých uvedených prípadoch je doručenie žiadosti o nápravu v zákonnej lehote verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobe podľa § 8 obligatórnym predpokladom uplatnenia námietok, o ktorých rozhoduje úrad. Navrhovanou úpravou sa ustanovuje, že žiadosť o nápravu musí byť podaná buď v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Ustanovuje sa tiež konečný termín na podanie žiadosti o nápravu smerujúcej proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch alebo v iných dokumentoch poskytnutých v lehote na predkladanie ponúk alebo proti podmienkam uvedeným v súťažných podmienkach alebo v iných dokumentoch poskytnutých v lehote na predkladanie návrhov v súťaži návrhov. Táto žiadosť o nápravu sa podáva do desiatich dní odo dňa prevzatia predmetných dokumentov, najneskôr však do desiatich dní odo dňa uplynutia lehoty na predkladanie ponúk alebo návrhov.

K § 166

Navrhovanou úpravou sa redukuje rozsah oznamovacích povinností verejných obstarávateľov, obstarávateľov a osôb podľa § 8 voči úradu. Oznamovacie povinnosti nadväzujú na tzv. dvojobálkový systém predkladania ponúk, podľa ktorého sa ponuky predkladajú tak, aby obsahovali osobitne oddelenú a uzavretú časť týkajúcu sa návrhu na plnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk, označenú slovom „Kritériá“ a osobitne oddelenú a uzavretú ostatnú časť ponuky, označenú slovom „Ostatné“. Cieľom navrhovanej úpravy je vymedziť oznamovacie povinnosti len na tie situácie, ktoré majú pre úrad význam z hľadiska začatia konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok.

Pred otváraním častí ponúk, označených slovom „Kritériá“, verejný obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa § 8 pošlú úradu buď informáciu o tom, že nebol vylúčený žiaden z uchádzačov, záujemcov alebo účastníkov, alebo informáciu o tom, že všetkým uchádzačom, záujemcom a účastníkom, ktorí boli do tohto štádia procesu verejného obstarávania vylúčení, bolo doručené oznámenie o ich vylúčení. V tomto prípade verejný obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa § 8 v oznámení posielanom úradu uvedú dátum doručenia oznámenia o vylúčení tomu uchádzačovi, záujemcovi alebo účastníkovi, ktorému bolo oznámenie o vylúčení z časového hľadiska doručené ako poslednému.

Po otváraní častí ponúk, označených slovom „Kritériá“, verejný obstarávateľ, obstarávateľ a osoba podľa § 8 pošlú úradu informáciu o tom, že všetkým uchádzačom a účastníkom, ktorých ponuky alebo návrhy sa vyhodnocovali, doručili oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov. V oznámení uvedú dátum doručenia oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk alebo návrhov poslednému uchádzačovi alebo účastníkovi, ktorého ponuka alebo návrh sa vyhodnocoval.

Povinnosť posielať úradu predmetné informácie sa nevzťahuje na zákazky, pri ktorých nemožno podať námietky a na zákazky, pri ktorých sa ponuky nepredkladajú tzv. dvojobálkovým systémom (§ 49 ods. 6).

K § 167

Navrhované ustanovenie definuje dohľad, ktorý vykonáva úrad nad verejným obstarávaním a vymedzuje činnosti uskutočňované úradom pri výkone dohľadu. Ide najmä o ex ante posúdenie dokumentov vo verejnom obstarávaní z pohľadu ich súladu so zákonom o verejnom obstarávaní, preskúmanie úkonov kontrolovaného v procese verejného obstarávania, rozhodovanie o správnych deliktoch vo verejnom obstarávaní a ďalšie činnosti vykonávané úradom štvrtej hlavy šiestej časti zákona o verejnom obstarávaní, ako je podávanie návrhov na určenie neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy, rámcovej dohody alebo ich dodatku súdom.

K § 168

Ex ante posúdením sa nahrádza doterajší inštitút ex ante kontroly s tým rozdielom, že o vykonanie ex ante posúdenia môže úrad požiadať nielen verejný obstarávateľ, ale aj obstarávateľ a osoba podľa § 8. Cieľom je preventívne predchádzať nedostatkom v dokumentoch spracúvaných verejnými obstarávateľmi, obstarávateľmi a osobami, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky z fondov Európskej únie, pred vyhlásením, resp. začatím procesu verejného obstarávania, ktoré zakladajú porušenia zákona o verejnom obstarávaní. Predmetom ex ante posúdenia teda budú najmä oznámenia, prostredníctvom ktorých sa vyhlasujú, resp. začínajú verejné obstarávania, súťažné podklady a výzvy na predkladanie ponúk. Predmetom ex ante posúdenia nie sú technické požiadavky obsiahnuté v opise predmetu zákazky (technické špecifikácie, výkonnostné a funkčné požiadavky a charakteristiky a odborné požiadavky predmetu zákazky).

V záujme zvýšenia preventívneho a edukatívneho pôsobenia sa navrhuje, aby úrad zverejňoval oznámenie o súlade, ako aj oznámenie o nesúlade dokumentov, ktoré boli predmetom ex ante posúdenia, na svojom webovom sídle.

K § 169

Konaním o preskúmanie úkonov kontrolovaného sa zavádza jednotný systém výkonu preskúmavacej činnosti úradu. V súčasnom období úrad rozhoduje o námietkach vo verejnom obstarávaní a vykonáva kontrolu postupu verejného obstarávania, pričom každé z týchto konaní podlieha iným procesným pravidlám. V rámci zjednodušenia administratívnych postupov na strane úradu, ako aj verejných obstarávateľov, obstarávateľov a osôb podľa § 8, sa navrhuje ustanoviť jednotný systém preskúmania postupov verejného obstarávania, ktorý úrad vykonáva na základe námietok, na základe podnetov oprávnených osôb a z vlastného podnetu.

S cieľom predchádzať zisteniam porušení zákona o verejnom obstarávaní pri verejných obstarávaniach projektov financovaných z fondov Európskej únie až po ukončení verejného obstarávania a po uzavretí zmluvy, ktorá je jeho výsledkom, sa ustanovuje povinnosť verejných obstarávateľov, obstarávateľov a osôb podľa § 8 podať úradu podnet na výkon kontroly ním zadávanej zákazky, ak ide o nadlimitnú zákazku.

K § 170

Ustanovenie komplexne upravuje podrobnosti o podávaní námietok v procesoch verejného obstarávania. Okruh subjektov oprávnených na podanie námietok zostáva nezmenený, rovnako aj lehoty na ich podanie. Namietať naďalej možno ktorýkoľvek úkon kontrolovaného (napr. aj zrušenie verejného obstarávania). Námietky možno podať pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva, pričom musia byť doručené úradu a kontrolovanému v zákonom ustanovených lehotách. Výnimkou sú námietky podávané orgánom štátnej správy, ktorý osvedčí právny záujem v danej veci týkajúce sa verejného obstarávania, v ktorom boli kontrolovanému poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej únie. Pri týchto námietkach postačuje, ak boli predmetným orgánom štátnej správy doručené úradu a kontrolovanému pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva.

 V záujme zníženia administratívnej záťaže sa navrhuje znížiť počet povinných príloh námietok, a to tak, že námietky už nemusia obsahovať doklad o poukázaní kaucie na účet úradu. Okrem toho námietky nemusia obsahovať ani doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky v prípade, ak bol predložený kontrolovanému napríklad v ponuke alebo v žiadosti o účasť navrhovateľa alebo ak osoba alebo osoby, ktoré podpísali námietky, sú podľa údajov zapísaných v zozname hospodárskych subjektov oprávnené podpisovať námietky za navrhovateľa. Námietky sa podávajú buď v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe súladnej so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 214/2014 Z. z.

K § 171

Vzhľadom na existenciu tzv. dvojobálkového systému predkladania ponúk, konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok zostáva koncentrované do dvoch základných konaní, a to konanie, v ktorom úrad rozhodne o námietkach doručených pred otváraním častí ponúk, označených ako „Kritériá“, a konanie uskutočnené na základe námietok doručených po otváraní častí ponúk, označených ako „Kritériá“. Rozhodujúcim pre určenie času začatia konania o preskúmanie na základe námietok je dátum doručenia písomnej informácie podľa § 166 úradu kontrolovaným.

Vzhľadom k tomu, že prvé z uvedených konaní začína až po predložení ponúk a vyhodnotení častí ponúk, označených ako „Ostatné“, pričom v tomto konaní sa rozhoduje aj o námietkach smerujúcim proti podmienkam uvedeným v oznámení, prostredníctvom ktorého sa vyhlasuje verejné obstarávanie, vo výzve na predkladanie ponúk a v súťažných podkladoch, navrhuje sa, aby úrad mohol začať konanie o námietkach aj skôr, ako po doručení informácie podľa § 166. Pri skoršom začatí konania totiž bude možné zabezpečiť odstránenie diskriminačných a nezákonných podmienok uvedených v týchto dokumentoch ešte pred uplynutím lehoty na predkladanie žiadostí o účasť, resp. lehoty na predkladanie ponúk, a tým predísť nariadeniu zrušenia postupu verejného obstarávania.

Ďalej sa ustanovuje, že v prípade, ak navrhovateľ vezme späť svoje námietky ešte pred začatím konania o námietkach, platí, že tieto námietky neboli podané a konanie na základe týchto námietok nezačne. Odstráni sa tým povinnosť úradu začať konanie aj na základe tých námietok, ktoré boli vzaté späť ešte pred začatím konania. Kaucia sa v tomto prípade vráti navrhovateľovi v celej zloženej výške na rozdiel od prípadu, keď k späťvzatiu námietok navrhovateľom dôjde až po začatí konania, ktoré má za následok prepadnutie sumy predstavujúcej 35 % výšky kaucie.

Vzhľadom na koncentráciu konania sú účastníkmi konania o  preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok všetci navrhovatelia, o ktorých námietkach sa v tomto konaní rozhoduje a kontrolovaný.

Konanie o  preskúmanie úkonov kontrolovaného z vlastného podnetu úradu alebo na základe podnetu oprávnenej osoby začína dňom doručenia oznámenia o začatí konania kontrolovanému a jeho účastníkom je len kontrolovaný.

K § 172

Navrhovaným ustanovením sa upravujú pravidlá výpočtu kaucie, ktorej zloženie na účet úradu je nevyhnutným predpokladom meritórneho rozhodovania o námietkach. Okrem toho sa s cieľom eliminovať prípady zastavenia konania o námietkach z dôvodu oneskoreného pripísania kaucie na účet úradu predlžuje lehota na jej pripísanie, pričom sa navrhuje, aby koniec tejto lehoty pripadol na najbližší nasledujúci pracovný deň.

Pri podaní námietok pred otváraním častí ponúk, označených ako „Kritériá“, sa kaucia určuje podľa príslušného percentuálneho podielu predpokladanej hodnoty zákazky v závislosti od jej typu a finančného limitu, pričom maximálne výšky kaucií zostávajú zachované. Pri podaní námietok po otváraní častí ponúk, označených ako „Kritériá“, je kaucia jedno percento z ponukovej ceny daného uchádzača, pričom sa znižuje maximálna výška tejto kaucie zo súčasných 300 000 eur na 150 000 eur. Maximálne výšky kaucií sa pre prípady námietok smerujúcich proti vylúčeniu uchádzača po otváraní častí ponúk označených ako „Kritériá“ znižujú, pričom sa zosúlaďujú s maximálnymi výškami kaucií platnými pre námietky podávané pred otváraním častí ponúk označených ako „Kritériá“. Osobitnou je výška kaucie pri námietkach smerujúcich proti vylúčeniu uchádzača pre mimoriadne nízku ponuku, ktorá je ohraničená minimálnou sumou 600 eur a maximálnou sumou 30 000 eur.

Upravujú sa tiež pravidlá pre výpočet kaucie pri zákazke alebo koncesii rozdelenej na časti, ak sa námietky týkajú len jednej alebo len niektorých častí zákazky alebo koncesie, ako aj pri zákazke alebo koncesii, ktorej predpokladaná hodnota nebola zverejnená. V špecifických prípadoch, keď výšku kaucie nemožno určiť podľa uvedených pravidiel, je potrebné zložiť kauciu v nezmenenej paušálnej čiastke 3 000 eur.

K § 173

Ustanovenie upravuje procesný priebeh konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po začatí tohto konania.

Podľa aktuálnej právnej úpravy ak kontrolovaný nedoručí úradu kompletnú dokumentáciu do piatich pracovných dní odo dňa doručenia výzvy úradu, úrad rozhodnutím preruší konanie a nariadi kontrolovanému doručiť absentujúcu dokumentáciu v dodatočnej lehote, pričom následkom nesplnenia tejto povinnosti je nariadenie úradu zrušiť použitý postup zadávania zákazky. S cieľom znížiť počet prípadov, kedy úrad nariadi zrušiť verejné obstarávanie z dôvodu nedoručenia kompletnej dokumentácie úradu ani v dodatočne na to určenej lehote, sa navrhuje, aby úrad v takýchto prípadoch prioritne prikročil k uloženiu poriadkovej pokuty. Súčasne sa tým kontrolovanému poskytne ďalšia dodatočná lehota (lehota na úhradu poriadkovej pokuty), do uplynutia ktorej môže doplniť chýbajúcu časť dokumentácie.

Navrhovanou úpravou sa okrem toho úradu vracia možnosť vydať predbežné opatrenie, ktorým pozastaví konanie kontrolovaného, a ktorým tiež môže určiť, že počas jeho trvania lehoty neplynú. Predbežné opatrenie má význam najmä v prípadoch, keď úrad začne konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok skôr ako po doručení informácie podľa § 160. V prípade pozastavenia lehôt v procese verejného obstarávania je umožnené, aby úrad rozhodol o namietaných podmienkach verejného obstarávania ešte pred uplynutím lehoty na predkladanie žiadostí o účasť alebo lehoty na predkladanie ponúk a predísť tak zrušeniu verejného obstarávania z dôvodu nezákonných podmienok v štádiu po predložení žiadostí o účasť, resp. ponúk.

Súčasne sa ustanovuje, že úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného (s výnimkou konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok) vyzve kontrolovaného, aby sa v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, písomne vyjadril k úradom zisteným skutočnostiam. Predmetný inštitút predstavuje paralelu inštitútu vyjadrenia sa kontrolovaného k podaným námietkam, ktorý sa uplatňuje v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok.

K § 174

Navrhovaným ustanovením sa upravuje okruh dôvodov, pri naplnení ktorých úrad zastaví konanie bez vydania meritórneho rozhodnutia. Ide najmä o prípady procesných nedostatkov na strane navrhovateľa (napr. námietky neboli podané oprávnenou osobou, neboli doručené v zákonom ustanovenej forme alebo lehote, neboli doručené kontrolovanému, žiadosť o nápravu nebola doručená kontrolovanému v ustanovenej lehote).

K zastaveniu konania tiež dôjde v situácii, keď kontrolovaný zrušil použitý postup zadávania zákazky, alebo súťaž návrhov alebo ak úrad v tom istom postupe zadávania zákazky alebo v tej istej súťaži návrhov už vydal rozhodnutie, ktorým nariadil zrušiť tento postup alebo súťaž návrhov. Aby sa však zabezpečilo účinné preskúmanie úkonu kontrolovaného, ktorým tento zrušil verejné obstarávanie, navrhuje sa v zákone výslovne ustanoviť, že k zastaveniu konania nedôjde, ak námietky smerujú proti tomuto úkonu. Povinnosť zabezpečiť účinné preskúmanie zrušenia použitého postupu zadávania zákazky na základe námietok vyplýva zo smerníc Európskej únie upravujúcich revízne postupy vo verejnom obstarávaní a príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom k tomu, že jedným z dôvodov zastavenia konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe podnetu kontrolovaného na výkon kontroly ním zadávanej zákazky je späťvzatie tohto podnetu kontrolovaným, ustanovuje sa, že k zastaveniu konania z tohto dôvodu dochádza len vtedy, ak kontrolovaný vezme späť svoj podnet najneskôr do momentu odoslania výzvy, ktorou úrad oboznamuje kontrolovaného so skutočnosťami, ktoré úrad zistil v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného a ktoré zakladajú porušenia tohto zákona. K zastaveniu konania tiež nedôjde vtedy, ak podnet na výkon kontroly ním zadávanej zákazky alebo koncesie vezme späť kontrolovaný, ktorému zákon ukladá povinne podať takýto podnet pred uzavretím zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, pred ukončením súťaže návrhov, pred zadaním zákazky na základe rámcovej dohody alebo pred ukončením postupu inovatívneho partnerstva (v prípade nadlimitných zákaziek alebo koncesií financovaných čo len z časti z prostriedkov Európskej únie).

K § 175 a 176

Predmetné ustanovenie vymedzuje typy rozhodnutí, ktoré úrad vydáva ako výsledok konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ako aj niektoré špecifické obsahové náležitosti týchto rozhodnutí.

Úrad môže v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného odstrániť protiprávny stav alebo zrušiť použitý postup zadávania zákazky, postup zadávania časti zákazky alebo súťaž návrhov, a to za podmienky, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. K uvedenému úrad pristúpi len v konaní pred uzavretím zmluvy. Ak úrad v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného na základe námietok nezistí porušenie tohto zákona, na ktoré poukazuje navrhovateľ v podaných námietkach a ktoré by mohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, námietky sa zamietnu ako neopodstatnené. Okrem toho je úrad oprávnený nariadiť odstránenie protiprávneho stavu, ak v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok zistí porušenie tohto zákona, ktoré nemohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania.

Ak dôjde k zisteniu porušenia tohto zákona, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, úrad v rozhodnutí uvedie taxatívny výpočet ustanovení tohto zákona, ktorých porušenie zistil, ak tieto porušenia mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.

Vzhľadom na princíp koncentrácie konania úrad v konaní, v ktorom rozhoduje o dvoch alebo viacerých námietkach, vydá len jedno rozhodnutie, v ktorom rozhodne všetkých námietkach, ktoré sú predmetom konania v danej etape verejného obstarávania.

V konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok sa uplatňuje princíp viazanosti úradu obsahom podaných námietok, ktorého následkom je, že úrad je v tomto konaní oprávnený rozhodnúť len o namietaných skutočnostiach. Ak úrad v tomto konaní zistí aj iné porušenia tohto zákona kontrolovaným než tie, ktoré boli obsahom námietok, tieto môžu byť predmetom samostatného konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného, napr. z vlastného podnetu úradu.

Princíp viazanosti úradu obsahom podaných námietok sa neuplatňuje pri námietkach podaných orgánom štátnej správy, ktorý osvedčí právny záujem v danej veci týkajúce sa verejného obstarávania, v ktorom boli kontrolovanému poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej únie.

Okrem toho bude úrad povinný vo všetkých rozhodnutiach, v ktorých konštatoval zistenie porušenia tohto zákona, preventívne stručne vysvetliť kontrolovanému, ako sa v budúcich skutkovo totožných prípadoch vyhnúť porušeniam zákona, ktorých sa kontrolovaný dopustil.

Z dôvodu finančnej náročnosti znaleckých posudkov a odborných stanovísk, ktoré sú v niektorých prípadoch nevyhnutnú pre vydanie rozhodnutia vo veci, sa ustanovuje možnosť úradu uložiť povinnosť nahradiť trovy konania tomu účastníkovi konania, ktorý nemal v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok úspech.

K § 177 až 180

Navrhovaným ustanovením sa významne rozširuje možnosť podať odvolanie, o ktorom rozhoduje rada úradu ako kolektívny orgán. Zatiaľ čo v súčasnosti je možné podať odvolanie len proti rozhodnutiam úradu o námietkach, navrhuje sa rozšíriť možnosť domáhať sa zmeny rozhodnutia úradu v odvolacom konaní aj v prípade rozhodnutí, ktoré úrad vydá v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného z vlastného podnetu úradu alebo z podnetu oprávnených osôb. Tiež sa navrhuje možnosť podať odvolanie rade úradu aj v prípade rozhodnutí, ktorými úrad nariadil zrušiť verejné obstarávanie z dôvodu nedoručenia kompletnej dokumentácie úradu.

Súčasne sa rozširuje okruh subjektov oprávnených podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, a to z účastníkov konania o preskúmanie na všetkých úradu známych uchádzačov, záujemcov a účastníkov, ak úrad z dôvodu zistenia, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, nariadil odstrániť protiprávny stav alebo zrušiť použitý postup zadávania zákazky.

Návrh na určenie neplatnosti zmluvy sa preberá zo súčasnej právnej úpravy, pričom zostáva zachovaná možnosť úradu domáhať sa pred súdom určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy, rámcovej dohody, ako aj určenia neplatnosti dodatku k nim pred súdom. Žalobu je v takom prípade potrebné podať v jednoročnej lehote plynúcej od ich uzavretia.

K § 181

Zachovaný zostáva inštitút podania návrhu oprávnenej osoby na určenie neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorý môže uplatniť uchádzač, záujemca, účastník alebo osoba, ktorá mohla mať záujem o získanie konkrétnej nadlimitnej zákazky alebo nadlimitnej koncesie.

K § 182

Navrhované ustanovenie taxatívne vymedzuje porušenia zákona, za ktoré úrad obligatórne ukladá sankcie. Sankcie za správny delikt sa ukladajú buď verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi alebo hospodárskym subjektom, resp. účastníkom procesu verejného obstarávania. Sankcie ukladané verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi majú povahu peňažnej pokuty. Sankcie ukladané hospodárskym subjektom resp. účastníkom procesu verejného obstarávania majú buď povahu peňažnej sankcie, zákazu účasti vo verejnom obstarávaní alebo ich kombinácie.

Úrad rozhoduje o ukladaní sankcií za správne delikty v správnom konaní, ktorého postup upravuje správny poriadok. Ustanovením je stanovená aj subjektívna a objektívna lehota na začatie správneho konania.

K § 183

Navrhované ustanovenie upravuje register osôb so zákazom účasti a nadväzuje na úpravu správnych deliktov, v rámci ktorej úrad ukladá za vymedzené správne delikty sankcie v podobe zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. Účelom registra je jednoduchšia orientácia pre úrad ale aj pre verejných obstarávateľov a obstarávateľov, pokiaľ ide o osoby, ktoré majú tento zákaz uložený.

K § 184

Navrhované ustanovenie zavádza osobitný inštitút, ktorý sa uplatňuje vo vzťahu k obstarávateľovi. V rámci tejto úpravy sa zohľadňuje, že v rámci relevantného trhu vymedzeného konkrétnym geografickým územím môžu byť niektoré odvetvové činnosti vystavené hospodárskej súťaži vystavené takej intenzite, že ďalšia regulácia pravidlami verejného obstarávania nie je potrebná. Navrhovaným ustanovením sa upravuje základný procesný rámec pre iniciovanie konanie pred Európskou komisiou o ustanovenie výnimky z používania pravidiel verejného obstarávania.

K § 185

Navrhovanou úpravou sa zavádzajú ustanovenia reglementujúce vzťah všeobecného predpisu o správnom konaní k normatívnej úprave tohto zákona.

K § 186 a 187

Úprava splnomocňovacích a prechodných ustanovení.

K § 188

Úprava zoznamu preberaných právnych aktov Európskej únie.

K § 189

Úprava derogačných ustanovení.

Čl. II

K bodu 1

Zavádza sa sankcia za porušenie zákazu uloženého podľa § 38h.

K bodu 2

Navrhovaným znením sa transformuje súčasná právna úprava vo forme zákonnej povinnosti vylúčiť z procesu verejného obstarávania  podnikateľa podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, ktorý sa dopustil dohody obmedzujúcej súťaž, na uloženie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní rozhodnutím úradu. Uvedená zmena zvyšuje právnu istotu podnikateľov, ktorým bude takéto rozhodnutie adresované, ako aj verejných obstarávateľov a obstarávateľov, keďže bude jednoznačné, v akej dobe a na akých podnikateľov sa zákaz vzťahuje a nebude to na posúdení verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

Navrhovaná právna úprava je bežná v krajinách Európskej únie a podobný model sa uplatňuje v Českej republike.

Úrad bude mať povinnosť uložiť zákaz účasti na verejnom obstarávaní vždy, keď ukladá pokutu za tzv. bid rigging, t.j kolúziu v tendroch, a teda nebude mať diskrečnú právomoc na posúdenie, kedy zákaz uložiť a kedy nie.

Výnimkou z uloženia zákazu je uplatnenie programu zhovievavosti, kedy podnikateľovi, ktorému na základe uplatnenia tohto programu nebola uložená pokuta alebo mu bola pokuta znížená, sa zákaz účasti neuloží. Táto úprava kopíruje súčasný právny stav a prispieva k atraktivite programu zhovievavosti, čo má za následok efektívnejšie odhaľovanie kartelov.

V prípade urovnania sa redukuje doba zákazu účasti, čo má na jednej strane motivovať účastníkov konania k efektívnemu ukončeniu konania, čo má za cieľ šetriť verejné zdroje a zároveň zabezpečiť čo najefektívnejší zásah úradu.

Pre odstránenie pochybností sa upravuje jednoznačne moment začatia doby uplatňovania zákazu.

Vzhľadom na to, že Úrad pre verejné obstarávanie bude viesť register osôb, ktorým bol uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, úrad bude zasielať konečné rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie.

K bodu 3

Vzhľadom na to, že prichádza k zmene kompetencie je potrebné upraviť právomoc úradu tak, aby zákaz účasti na verejnom obstarávaní mohol uložiť za konanie pred účinnosťou zákona len vtedy, ak by sa takýto zákaz uplatňoval ex lege podľa  predpisov účinných v čase spáchania správneho deliktu.

Čl. III

Zmena vyvolaná potrebou zjednotenia terminológie s navrhovanou legislatívnou úpravou.

Čl. IV

Úprava účinnosti zákona.

V Bratislave, 26. augusta 2015

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Zita Táborská v. r.

predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie

Vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní

81

D ô v o d o v á s p r á v a

A.Všeobecná časť

1.Doterajšia legislatívna úprava

Po prechode Slovenskej republiky na trhovú ekonomiku po roku 1989 nastala potreba legislatívne upraviť pravidlá pri vynakladaní verejných (štátnych, obecných) finančných prostriedkov pri zabezpečovaní potrieb zo strany subjektov zapojených na štátny, resp. obecný rozpočet.

Pravidlá verejného obstarávania sú v Slovenskej republike uplatňované od roku 1994, kedy nadobudol účinnosť zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác (Zákon o verejnom obstarávaní). Pri tvorbe tohto zákona sa vychádzalo z modelového zákona Komisie pre obchodné právo pri OSN (UNCITRAL). S vedomím ťažkostí pri uplatňovaní novej právnej úpravy hospodárenia s verejnými prostriedkami a naviac v období prechodu na trhovú ekonomiku sa zvolila čo najjednoduchšia forma zákona s dôrazom na základné princípy verejného obstarávania, a aby sa dosiahla tzv. „najlepšia hodnota peňazí” (best value for money), čo je možné najmä vytvorením konkurenčného, súťažného prostredia so stanovením rovnakých pravidiel a podmienok pre všetkých účastníkov. Zákon o verejnom obstarávaní zabezpečoval uplatňovanie základných princípov verejného obstarávania, ako transparentnosť procesu verejného obstarávania, nediskriminácia a zabezpečenie rovnakých podmienok uchádzačov a efektívnosť pri vynakladaní verejných prostriedkov.

Na základe iniciatívy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky bol prijatý zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 81/1994 Z. z., s účinnosťou od 1. apríla 1994, ktorý menil a dopĺňal zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. v dvoch ustanoveniach, ktorými sa upravovali finančné limity pre použitie cenovej ponuky a priameho zadania.

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1996 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 81/1994 Z. z., možno označiť ako prvý krok k aproximácii pravidiel verejného obstarávania s právom Európskych spoločenstiev. V tomto zákone sa premietli viac ako dvojročné skúsenosti z fungovania systému verejného obstarávania v podmienkach trhu Slovenskej republiky. Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešli kompetencie výkonu štátneho dohľadu nad verejným obstarávaním z Ministerstva výstavby a verejných prác Slovenskej republiky na novozriadené krajské úrady.

Od roku 1998 sa začali práce na novom zákone o verejnom obstarávaní, pričom ako východisko boli vzaté smernice Európskych spoločenstiev upravujúce oblasť verejného obstarávania. Dôvodom pre vypracovanie nového zákona o verejnom obstarávaní bola potreba aproximácie práva Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev. Prijatie zákona č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) zo 14. septembra 1999 predstavovalo významný posun v uplatňovaní pravidiel verejného obstarávania v súlade so smernicami Európskych spoločenstiev pre túto oblasť. Pravidlá a postupy verejného obstarávania začali uplatňovať štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, štátne účelové fondy, obce a nimi zriadené organizácie, právnické osoby zriadené zákonom ako verejnoprávne inštitúcie, zdravotné poisťovne a právnické osoby, na ktoré má štát alebo obec rozhodujúci vplyv a ktoré podnikajú v oblastiach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií.

Na základe tohto zákona bol zriadený 1. januára 2000 Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) s kompetenciami pre riadenie politiky verejného obstarávania a koncesného obstarávania, pre výkon dohľadu nad verejným obstarávaním, vrátane riešenia námietok proti postupu obstarávateľa, výkon dohľadu nad koncesným obstarávaním, vydávanie Vestníka verejného obstarávania, vedenie zoznamu podnikateľov a pre prípravu odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie.

V roku 2001 bol prijatý zákon č. 557/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vecným dôvodom pre prijatie tejto právnej normy bolo podriadiť modifikovaným pravidlám aj väčšinu plnení, ktoré boli dovtedy vyňaté z verejného obstarávania, išlo o tzv. podprahové obstarávanie (obstarávanie predmetov „nízkych hodnôt“, príp. o tzv. small value contracts – zákazky nízkych hodnôt). Prvoradým cieľom tejto právnej úpravy bolo, okrem iného, prispieť aj k naplneniu cieľov Národného programu boja proti korupcii.

V januári 2003 nadobudol účinnosť zákon č. 530/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 263/1999 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 557/2001 Z. z. Účelom tohto zákona bolo ďalšie doplnenie, resp. zmena ustanovení vyplývajúca zo smerníc Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania. Upravila sa definícia obstarávateľa tak, že sa stanovili základné znaky, ktoré tieto organizácie a podniky musia spĺňať, upravila sa aj definícia uchádzača a záujemcu, ktorí boli pôvodne definovaní cez pojem podnikateľa podľa Obchodného zákonníka, čo bolo vnímané ako diskriminácia voči účastníkom verejného obstarávania z iných krajín. Zaviedli sa zrýchlené postupy verejného obstarávania v užšej súťaži a rokovacom konaní so zverejnením, ktoré obstarávateľ môže použiť v osobitných prípadoch, ak sa nachádza v časovej tiesni.

Na základe tohto zákona bola prijatá Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 722/2001 Z. z. o obsahu predbežného oznámenia, oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania, oznámenia o výsledku verejného obstarávania, oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov a oznámenia o výsledku súťaže návrhov.

2.Zhodnotenie súčasného stavu

V súčasnom období je v Slovenskej republike oblasť verejného obstarávania upravená zákonom č. 523/2003 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004. Zákon o verejnom obstarávaní bol plne aproximovaný s vtedy platnými smernicami ES upravujúcimi oblasť verejného obstarávania. Aproximácia práva Slovenskej republiky s právom Európskych spoločenstiev bola jednou z podmienok vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a prispela k úspešnému začleneniu do ďalších európskych a svetových hospodárskych štruktúr.

Prijatie zákona o verejnom obstarávaní, v porovnaní s predchádzajúcimi právnymi úpravami, umožnilo obstarávateľom postupovať pri výbere zmluvného partnera formou spoločného obstarávania, upresnila sa definícia obstarávateľa, súčasne sa upresnilo stanovenie predpokladanej ceny predmetu obstarávania, podmienky účasti uchádzačov a záujemcov, najmä preukazovanie ich finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti.

Odlišným spôsobom vyhlasujú verejné obstarávanie obstarávatelia z klasického sektora a obstarávatelia z vybraných odvetví, ktorým sa zároveň vytvárajú väčšie možnosti výberu postupov verejného obstarávania, ako je vedenie vlastných kvalifikačných systémov spôsobilých právnických alebo fyzických osôb, s ktorými môžu podľa potreby uzavrieť zmluvu efektívnym spôsobom. Obsah a vzory jednotlivých oznámení upravuje Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 575/2003 Z. z. o obsahu a vzoroch oznámení používaných vo verejnom obstarávaní.

Do zákona o verejnom obstarávaní sa premietli postupy pri uzavieraní koncesných zmlúv vzhľadom na to, že na ich uzavieranie sa používajú rovnaké postupy verejného obstarávania, ako pri zmluvách na uskutočnenie stavebných prác a postupy uplatňované pre verejnú bytovú výstavbu.

Najvýznamnejšou zmenou oproti predchádzajúcej právnej úprave bolo vytvorenie nového spôsobu riešenia revíznych postupov v procese verejného obstarávania, kde sa zaviedol nový inštitút vybavovania žiadosti o nápravu obstarávateľom, ktorý predchádza konaniu úradu, t.j. konaniu o námietkach alebo výkonu kontroly. Rozhodovanie o námietkach sa uskutočňuje v trojčlenných alebo päťčlenných komisiách za účasti aj externých členov.

V ročnej správe o činnosti úradu sa poukazuje na niektoré problémy, ktoré súvisia s uplatňovaním pravidiel verejného obstarávania. Tieto problémy súvisia predovšetkým s tým, že viacerí obstarávatelia v nie dostatočnej miere uplatňujú prvky plánovania, princípy transparentnosti a nediskriminácie, ktoré sú zárukou pre vytvorenie potrebného konkurenčného prostredia, kulminujúceho do efektívneho a hospodárneho výsledku procesu verejného obstarávania.

Súčasný neuspokojivý stav vo verejnom obstarávaní sa vo väčšine prisudzuje len aplikácii zákona o verejnom obstarávaní, ktorý je z pohľadu dodržiavania jedným z najviac kritizovaných, napriek tomu, že vo všeobecne záväzných právnych predpisoch súvisiacich s verejným obstarávaním absentujú viaceré pravidlá, napr. pravidlá hospodárenia verejnoprávnych organizácií, alebo nástroje, ktoré by umožňovali objektívne stanoviť predpokladané náklady obstarávanej stavby.

Vo viacerých obstarávateľských organizáciách nie sú naviac vytvorené potrebné podmienky na samotnú aplikáciu zákona tým, že nie sú odovzdávané skúsenosti už z uskutočnených dodávok pre nové obstarávania. To vyúsťuje v konečnom dôsledku do zvýšených nákladov obstarávateľov, pretože aj opakujúce sa a rovnaké plnenia sú vytvárané vždy ako nové zmluvy s rôznym obsahom. Napriek tomu, že zákon o verejnom obstarávaní pri vypracovaní súťažných podkladov ukladá obstarávateľovi povinnosť určiť obchodné podmienky dodania predmetu obstarávania, obstarávatelia časť zmluvy ponechávajú na uchádzačov, čím sa stávalo aj v minulosti, že uzatvárali nevýhodné zmluvy.

Napriek tomu, že počet vyhlásených súťažných metód verejného obstarávania sa zvyšuje, stále je pomerne vysoký počet zmlúv, ktoré sa uzatvárajú na základe rokovacieho konania bez zverejnenia.

Uvedené skutočnosti výrazne ovplyvňujú kvalitu organizovania procesu verejného obstarávania. Obstarávatelia preto často organizujú súťaže, v ktorých sú zákon o verejnom obstarávaní, ako aj súvisiace predpisy porušované. Je preto naďalej potrebné vytvárať podmienky pre správnu aplikáciu ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, ktoré sú predpokladom pre efektívne a hospodárne využitie verejných prostriedkov.

3. Dôvody pre novú legislatívu

Oblasť verejného obstarávania je jednou z najsledovanejších oblastí, ktorá spolu s ďalšími pravidlami pre voľný pohyb tovarov, služieb, pracovných síl a kapitálu vytvára prostredie pre konkurenciu v rámci spoločného vnútorného trhu a spolu s nimi je zárukou vyrovnaného a udržateľného rastu, vyššej zamestnanosti a sociálnej starostlivosti, vyššej životnej úrovne a kvality života, ako aj ekonomickej a sociálnej súdržnosti.

Dňa 16. apríla 2003 bola v Aténach podpísaná Zmluva o pristúpení, ktorou sa zavŕšil pre asociované krajiny prístupový proces do Európskej únie a od 1. mája 2004 sa tieto krajiny vrátane Slovenskej republiky stali plnoprávnymi členmi Európskej únie, so všetkými právami, ale aj povinnosťami z toho vyplývajúcimi.

Európsky parlament a Rada dňa 31. marca 2004 schválili pre oblasť verejného obstarávania smernicu 2004/18/ES o koordinácii postupov pri zadávaní verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (tzv. klasický sektor) a smernicu 2004/17/ES o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (tzv. vybrané odvetvia).

Pre Slovenskú republiku prijatím nových smerníc vyplynula úloha prebrať nové smernice do legislatívy o verejnom obstarávaní do 21 mesiacov, t. j. do 31. 1. 2006. Prebratie smerníc Európskeho spoločenstva do národnej legislatívy je povinnosťou každého členského štátu Európskej únie.

Oblasť verejného obstarávania je upravená nasledovnými základnými predpismi a ich novelami:

1.Smernica 89/665/EHS, upravujúca postup pri koordinácii predpisov upravujúcich proces kontroly schvaľovania zmlúv,

2.Smernica 92/13/EHS, upravujúca postup pri koordinácii procesu verejného obstarávania a opravných prostriedkov pre subjekty pôsobiace v sektoroch vodného hospodárstva, energie, dopravy a telekomunikácií,

3.Smernica 2001/78/ES, ktorá mení a dopĺňa Smernice 93/36/EHS, 93/37/EHS, 92/50/EHS v znení Smernice 97/52/ES a mení a dopĺňa Smernicu 93/38/EHS v znení Smernice 98/4/ES,

4.Smernica 2004/17/ES o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (tzv. vybrané odvetvia),

5.Smernica 2004/18/ES o koordinácii postupov pri zadávaní verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (tzv. klasický sektor).

Na účel štandardizácie údajov používaných obstarávateľmi na definovanie predmetu obstarávania Európske spoločenstvá zaviedli jednotný klasifikačný systém pre verejné obstarávanie, ktorý upravuje:

1.Nariadenie Komisie (ES) č. 2151/2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 2195/2002 Európskeho parlamentu a Rady o spoločnom slovníku obstarávania (CPV) zo 16. decembra 2003.

Na účel zjednotenia finančných limitov pre použitie nadlimitného verejného obstarávania, resp. limitov rozhodujúcich pre povinnú aplikáciu smerníc Európskych spoločenstiev v období od 1. 1. 2004 do 31. 12. 2004, kedy by mohla vzniknúť situácia, že výška prahovej hodnoty vyjadrená vo zvláštnych právach čerpania, tzv. SDR a v EUR nie sú zhodné, limity upravuje:

1.Nariadenie Komisie (ES) č. 1874/2004, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES a 2004/18/ES, pokiaľ ide o ich prahy uplatňovania v oblasti postupov uzatvárania zmlúv, z 28. októbra 2004.

Prebratie nových smerníc Európskych spoločenstiev prijatím novely zákona o verejnom obstarávaní, vzhľadom na rozsah tejto právnej úpravy, by neúmerne sťažilo jeho aplikáciu nielen zo strany obstarávateľov a tuzemských účastníkov procesu verejného obstarávania, ale najmä zo strany zahraničných účastníkov. Preto sa pôvodne uvažovalo aj s možnosťami novej právnej úpravy v dvoch právnych predpisoch (samostatne pre klasický sektor a samostatne pre vybrané odvetvia) z dôvodu rozdielov v terminológii upravujúcej základné pojmy pre klasický sektor a vybrané odvetvia a taktiež z dôvodu jednoduchších postupov obstarávania pre subjekty pôsobiace vo vybraných odvetviach, ktoré upravujú nové smernice ES. Nie je obvyklé, aby rovnakú problematiku upravovali dva právne predpisy. Z tohto dôvodu sa navrhujú postupy pre obstarávanie klasického sektora aj vybraných odvetví upraviť v jednom právnom predpise - v novom zákone o verejnom obstarávaní.

Štruktúra návrhu nového zákona je upravená tak, že v samostatnej časti sú upravené základné ustanovenia všeobecne platné pre verejné obstarávanie. V samostatnej časti sa navrhuje upraviť postupy pri zadávaní nadlimitných zákaziek. V rámci tejto časti sú spoločné ustanovenia, ktoré spoločne platia pre verejných obstarávateľov (klasický sektor) aj pre obstarávateľov (vybrané odvetvia). Samostatne sa navrhuje upraviť postupypre zadávanie nadlimitných zákaziek klasickým sektorom a samostatne pre vybrané odvetvia, tak ako sú upravené smernicami ES. Smernica 2004/18/ES upravuje zadávanie zákaziek pre verejných obstarávateľov a smernica 2004/17/ES upravuje zadávanie zákaziek pre tzv. vybrané odvetvia – obstarávateľov. Cieľom navrhovanej úpravy je zachovať kompletnosť a ucelenosť postupov pre rôzne subjekty v samostatných hlavách druhej časti návrhu zákona.

V samostatnej časti návrhu zákona sa upravujú postupy pre tzv. národnú legislatívu, ktorá upravuje zadávanie zákaziek s finančnými limitmi nižšími, ako sú limity stanovené Európskou komisiou. Táto časť spoločne upravuje postupy pre verejného obstarávateľa a pre obstarávateľa. V závislosti od výšky finančného limitu zadávanie zákaziek pre verejného obstarávateľa sa ustanovujú tri postupy, a to zadávanie zákaziek nízkej hodnoty, podprahové zákazky a podlimitné zákazky. Vzhľadom na špecifické postavenie tzv. vybraných odvetví – obstarávateľa, pre ktorého sú upravené len dva postupy, a to pre podprahové zákazky a pre podlimitné zákazky, avšak s vyššími finančnými limitmi, ako sú limity pre verejného obstarávateľa.

Súčasne sa zjednodušuje právny rámec národných postupov verejného obstarávania a prispôsobuje sa využívaniu informačných a komunikačných technológií, ktorými je možné proces verejného obstarávania zefektívniť, zrýchliť a administratívne zjednodušiť.

V samostatnej časti návrhu zákona sa navrhuje upraviť súťaž návrh, vzhľadom na jej špecifiká a potrebu individuálneho prístupu jej uplatňovania.

V záujme sprehľadnenia a lepšej orientácie sa navrhuje táto štruktúra nového zákona o verejnom obstarávaní

-Prvá časť – Základné ustanovenia

-Druhá časť – Postupy zadávania nadlimitných zákaziek

-Tretia časť – Postupy zadávania podlimitných zákaziek, podprahových zákaziek a zákaziek s nízkymi hodnotami (klasický sektor a vybrané odvetvia)

-Štvrtá časť – Súťaž návrhov

-Piata časť – Správa vo verejnom obstarávaní

-Šiesta časť – Záverečné ustanovenia

Vecným zámerom návrhu nového zákona o verejnom obstarávaní je zavedenie takého systému verejného obstarávania, ktorý by odzrkadľoval

◊nové trendy v tejto oblasti, ktorými sú najmä

-zohľadnenie záväzkov EÚ vyplývajúcich z medzinárodných obchodných vzťahov uzavretých medzi ňou a tretími krajinami, ako napríklad Dohody o vládnom obstarávaní (Government Procurement Agreement – GPA) uzavretej na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO),

-zamedzenie zadávania zákaziek dodávateľom, ktorí boli členmi zločineckej organizácie, ktorí boli odsúdení za trestný čin korupcie, podvodu alebo prania špinavých peňazí,

-zavedenie vhodných postupov, ktoré by umožňovali využitie nových techník elektronického obstarávania, ktoré pomôžu zlepšiť hospodársku súťaž a zefektívniť zadávanie zákaziek, najmä čo sa týka časových a finančných úspor (e-komunikácia),

-potreba definovať nové, úplne elektronické systémy (Dynamický nákupný systém, e-aukcie),

-zavedenie určitých techník centralizovaného obstarávania pre nákupy veľkých objemov a súčasne definovanie centrálnej obstarávacej organizácie, ktorá môže obstarávať v mene verejných obstarávateľov,

-ochrana životného prostredia a podpora trvalo udržateľného rozvoja pri súčasnom zabezpečení najlepšej hodnoty za vynaložené peniaze,

-zavedenie systémov environmentálneho riadenia počas plnenia zmluvy a uplatňovanie environmentálnych značiek,

-liberalizácia trhu, hospodárska súťaž a konkurenčné prostredie v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky a dopravy, ktorá vedie k definovaniu zjednodušeného mechanizmu pri zadávaní zákaziek týmito subjektami, a tým aj ich lepšiemu prispôsobeniu sa podmienkam trhovej ekonomiky,

-vývoj v oblasti poskytovania poštových služieb, ktorý by mal umožniť týmto subjektom väčšiu flexibilitu pri zadávaní zákaziek, ako im doteraz ponúkali postupy definované pre tzv. klasický sektor. Z toho dôvodu subjekty poskytujúce poštové služby sú začlenené medzi postupy uplatňujúce vybrané odvetvia – teda obstarávateľa,

-ďalšia liberalizácia trhu a efektívna hospodárska súťaž v oblasti poskytovania telekomunikačných služieb, z čoho vyplýva, že už nie je potrebné naďalej upravovať zadávanie zákaziek pre subjekty pôsobiace v tomto sektore,

-zadávanie zákaziek zahrňujúcich niekoľko činností, ktoré by mohli podliehať rôznym obstarávacím postupom, a preto sa stanovujú presnejšie postupy vzťahujúce sa na takého prípady.

◊skúsenosti z uplatňovania doterajšieho systému verejného obstarávania a z toho vyplývajúca potreba

-zjednodušenia postupov zadávania zákaziek, najmä čo sa týka národného obstarávania,

-prehodnotenia národných limitov,

-riešenia nových situácií vyplývajúcich zo zavedenia moderných informačných technológií do procesu verejného obstarávania.

Prvá časť návrhu zákona – Základné ustanovenia – je spoločná pre verejné obstarávanie oboch sektorov. V tejto časti sa ustanovuje predmet úpravy, definujú sa základné pojmy, pričom pojem uzavieranie zmlúv sa nahrádza novým pojmom zadávanie zákaziek, ktoré zadávajú verejní obstarávatelia z klasického sektora a zákaziek, ktoré zadávajú obstarávatelia z vybraných odvetví. Vymedzujú sa finančné limity pre uplatňovanie postupov verejného obstarávania a pravidlá výpočtu predpokladanej hodnoty zákazky. Finančné limity pre zadávanie nadlimitných zákaziek, ktoré sú upravené v návrhu zákona vychádzajú zo smerníc Európskych spoločenstiev, pričom právo upravovať tieto limity, prepočítavať ich a vyhlasovať je dané Komisii. Navrhuje sa ustanoviť možnosť zabezpečovať verejné obstarávanie prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie. Vymedzujú sa aj zákazky vyňaté z aplikácie zákona, definujú sa subjekty, ktoré sú viazané aplikáciou zákona, tak pre klasický sektor, ako aj pre vybrané odvetvia, ku ktorým sa viažu aj činnosti pre tieto vybrané odvetvia. Pojem „obstarávateľ“ sa zavedie pre subjekty z vybraných odvetví, pre subjekty z klasického sektora sa zavedie pojem „verejný obstarávateľ“. Oproti terajšiemu zneniu z vybraných odvetví vypadla činnosť telekomunikácií, ale naviac sú tu zaradené poštové služby.

Druhá časť návrhu zákona – Postupy zadávania nadlimitných zákaziek – navrhuje sa úprava súťažných podkladov na vypracovanie ponúk. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže použiť na zadávanie zákazky tie isté postupy ako v terajšom znení zákona, t. j. verejnú súťaž, užšiu súťaž, rokovacie konanie so zverejnením a rokovacie konania bez zverejnenia. Postupy pri zadávaní nadlimitných zákaziek verejným obstarávateľom sú podľa smernice 2004/18/ES doplnené o nový postup, ktorým je súťažný dialóg. Súťaž návrhov tu nie je zaradená, nakoľko rovnako ako koncesia na stavebné práce si vyžaduje úpravu samostatných postupov. Podrobnejšie sa upravuje rámcová dohoda pre klasický sektor. Novým prostriedkom vo verejnom obstarávaní je možnosť používať dynamický nákupný systém, na ktorého vytvorenie sa použije postup verejnej súťaže. Dynamický nákupný systém je reakciou na využívanie elektronických prostriedkov vo verejnom obstarávaní, pričom pri jeho zriadení a využívaní sa vyžaduje výhradne ich používanie. Podmienky účasti sa rozširujú o prvky environmentálneho riadenia, ktoré sa budú používať počas realizácie zmluvy. Ďalším novým prvkom je použitie elektronických aukcií, ktoré sa môžu použiť pri organizovaní verejnej súťaže, užšej súťaže a rokovacom konaní so zverejnením. Použitie elektronických prostriedkov vo verejnom obstarávaní bude mať vplyv na úpravy najmä v ustanoveniach, ktoré sa týkajú vysvetľovania, predkladania ponúk, otvárania ponúk, vyhodnotenia ponúk, a dotýka sa samotných postupov vo vzťahu k lehotám, napríklad lehota na predkladanie dokladov, lehota na predkladanie ponúk. V rokovacom konaní so zverejnením sa navrhuje zmena postupu, na základe ktorého sa rokuje o predložených ponukách vypracovaných v súlade s poskytnutými súťažnými podkladmi a s možnosťou znižovania počtu ponúk, ktoré sa majú ďalej prerokovať. Súťažným dialógom sa zavádza osobitný postup pri zadávaní zákaziek s cieľom realizácie zložitých projektov vyžadujúcich verejno-súkromné partnerstvá. Vzhľadom na osobitné postavenie subjektov spadajúcich do vybraných odvetví ako podnikateľských subjektov, v postupoch majú väčšiu flexibilitu napr. pri stanovení podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, možnosť zriadenia kvalifikačného systému. Naopak, nemajú upravený súťažný dialóg. Obstarávateľ môže svoje postupy používané pri zadávaní zákazky podrobiť pravidelnej previerke s cieľom získať osvedčenie o atestácii podľa EN 45 503.

V tretej časti návrhu zákona – Postupy zadávania podlimitných zákaziek, podprahových zákaziek a zákaziek s nízkymi hodnotami (národné postupy verejného obstarávania) sa navrhuje upraviť postupy spoločne pre obidva sektory, pre klasický sektor, ako aj vybrané odvetvia, avšak s tým rozdielom, že obstarávateľ z vybraných odvetví neaplikuje zákon pri zadávaní zákaziek s nízkymi hodnotami. Finančné limity pre verejného obstarávateľa, ktoré uplatňuje v rámci zadávania zákaziek s nízkymi hodnotami, podprahových zákaziek a podlimitných zákaziek a pre obstarávateľa pri zadávaní podprahových zákaziek a podlimitných zákaziek, sú uvedené z dôvodu prehľadnosti v tabuľke.

Verejný obstarávateľZákazky s nízkymi hodnotamiPodprahové zákazkyPodlimitné zákazkyTovar

Služba≤ 1 000 000,- Sk > 1 000 000,- Sk

≤ 154 000,- EUR

≤ 236 000,- EURPráca≤ 4 000 000,- Sk > 4 000 000,- Sk

Služba-≥ 3 000 000,- Sk

-≥ 5 000 000,- Sk

Pod postupy upravené v tejto časti sa navrhuje zahrnúť aj zadávanie nadlimitných zákaziek na služby iné, ako sú prioritné služby stanovené smernicou 2004/18/ES (služby uvedené v prílohe č. 3 k zákonu), ktorých postupy pri ich zadávaní smernice neupravujú a ponechávajú na úpravu členskému štátu. Pri zadávaní podlimitných zákaziek verejný obstarávateľ a obstarávateľ používa postupy ustanovené v prvej a druhej časti návrhu zákona, teda verejnú súťaž, užšiu súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, rokovacie konanie bez zverejnenia a súťažný dialóg (len verejný obstarávateľ), okrem ustanovení, ktoré sú z aplikácie vylúčené. Oznámenia sa uverejňujú vo Vestníku verejného obstarávania. Pri zadávaní podprahových zákaziek, verejný obstarávateľ a obstarávateľ aplikuje postup priamo ustanovený v tretej časti návrhu zákona, pričom môžu použiť aj osobitný postup, ak je splnená aspoň jedna podmienka pre použitie rokovacieho konania bez zverejnenia. Výzvy a oznámenia o výsledku sa neuverejňujú vo vestníku, úradu sa posiela informácia o uzavretí zmluvy. Pri zadávaní zákaziek s nízkymi hodnotami verejný obstarávateľ postupuje tak, aby vynaložené náklady na získanie zákazky boli primerané kvalite a cene predmetu zákazky. Výsledky sa neuverejňujú vo vestníku a verejný obstarávateľ vtedy nemusí vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom odborne spôsobilej osoby.

V štvrtej časti návrhu zákona – Súťaž návrhov – sa navrhuje úprava špecifického postupu, ktorým verejný obstarávateľ a obstarávateľ získava projekty týkajúce sa duševnej činnosti. Tieto postupy môže použiť aj osoba, ktorá nie je viazaná ich aplikáciou.

V piatej časti návrhu zákona – Správa vo verejnom obstarávaní – sa uvádza, ako samostatný ústredný orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou pre oblasť verejného obstarávania, Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý v záujme zvýšenia operatívnosti svojej činnosti môže zriaďovať stále alebo dočasné pracoviská bez právnej subjektivity. Určuje sa štatutárny orgán úradu a upravuje sa dĺžka jeho funkčného obdobia. Taktiež sa stanovuje pôsobnosť úradu, ktorá je zameraná na činnosti vyplývajúce z verejného obstarávania. Ciele, ktoré sa zabezpečujú týmito činnosťami sú smerované ku skvalitneniu procesu verejného obstarávania, jeho transparentnosti a odstraňovaniu diskriminácie uchádzačov alebo záujemcov. V súlade s požiadavkami práva Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania ustanovujú sa povinnosti úradu voči Európskej komisii, ktoré sa týkajú štatistických správ z verejného obstarávania. Okrem usmerňovania politiky verejného obstarávania, medzi ďalšie činnosti patrí napríklad vydávanie vestníka, vedenie zoznamu odborne spôsobilých osôb, vedenie zoznamu podnikateľov. Jednou z ťažiskových činností úradu je vykonávanie dohľadu nad verejným obstarávaním, ktoré vyžaduje právo Európskych spoločenstiev. Pri výkone dohľadu úrad rozhoduje o námietkach, vykonáva kontrolu postupu verejných obstarávateľov a obstarávateľov podľa tohto zákona a ukladá pokuty za porušenie tohto zákona. Súčasťou revíznych postupov je aj riešenie žiadostí o nápravu, ktorých vybavovanie je v kompetencii verejného obstarávateľa a obstarávateľa. Podanie žiadosti o nápravu uchádzačom alebo záujemcom je podmienkou pre následné podanie námietok z ich strany, ktoré rieši úrad. Úrad vykonáva kontrolu postupu verejného obstarávania po ukončení procesu, teda po uzavretí zmluvy. Návrh zákona taktiež stanovuje výšky pokút pri konkrétnych porušeniach tohto zákona a lehota, dokedy môže úrad začať konanie o uložení pokuty. Pre obstarávateľa (vybrané odvetvia) je upravená možnosť získať osvedčenie o atestácii, zmierovacie konanie a posudzovanie činností v jednotlivých odvetviach, či sú priamo vystavené hospodárskej súťaži na trhu.

Šiesta časť návrhu zákona – Záverečné ustanovenia – obsahuje generálnu klauzulu, podľa ktorej sa na konania upravené v návrhu zákona nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, okrem rozhodovania úradu pri zápise a vyčiarknutí zo zoznamu odborne spôsobilých osôb, pri zápise a vyčiarknutí zo zoznamu podnikateľov a pri ukladaní pokút. Navrhuje sa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacích predpisov, ktoré sa týkajú oznámení používaných vo verejnom obstarávaní, ich obsahu, vzorov oznámení používaných pri podlimitnom zadávaní zákaziek, vzoru informácie obsahujúcej údaje o plnení zmluvy a vzoru informácie o uzavretí zmluvy pri zadávaní podprahových zákaziek z dôvodu povinnosti úradu poskytovať štatistické údaje Európskej komisii. V prechodných ustanoveniach sú riešené prípady v rozpracovaných postupoch zadávania zákazky, v konaniach úradu a ukončenia možnosti uzatvárania čiastkových zmlúv na základe rámcovej zmluvy uzavretej podľa doterajších predpisov. Týmto zákonom sa zrušuje doterajšia legislatíva upravujúca oblasť verejného obstarávania.

4. Zhodnotenie finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Predkladaný návrh zákona o verejnom obstarávaní nebude mať priamy vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť ani podnikateľské prostredie.

Návrh zákona neukladá verejným obstarávateľom a obstarávateľom povinnosť zaviesť systém elektronického obstarávania, avšak otvára priestor pre budúci vývoj v tejto oblasti. Zo skúseností členských krajín Európskej únie, ktoré elektronické obstarávanie zaviedli a majú s ním praktické skúsenosti, vyplývajú úspory pri aplikácii nových postupov zadávania zákazky za predpokladu, že boli plne využité všetky prvky elektronického obstarávania v spojení so spoločným obstarávaním a rámcovými dohodami.

Cieľom návrhu zákona je dosiahnuť zvýšenie transparentnosti procesu verejného obstarávania, zefektívnenie kontroly vynakladania verejných prostriedkov, a tým výrazne prispieť k boju proti korupcii vo verejnej správe. Nepredpokladajú sa negatívne dosahy na podnikateľské subjekty v Slovenskej republike, naopak, po zavedení systému elektronického obstarávania a unifikácii postupov obstarávania v členských štátoch EÚ, možno očakávať širší prístup podnikateľských subjektov k zákazkám v rámci Slovenskej republiky i celej Európskej únie.

5. Ekonomické prínosy

Z výsledkov štatistického zisťovania o použitých metódach verejného obstarávania za rok 2003 vyplýva, že uplatňovanie postupov verejného obstarávania prináša úsporu výdavkov štátneho rozpočtu vo výške 9,35 % z predpokladaných nákladov, pričom porovnateľná úspora sa v roku 2000 až 2002 pohybovala v rozpätí od 4,7 % do 7,2%.

6.Súlad s inými predpismi

Navrhované znenie zákona o verejnom obstarávaní je v súlade s Čl. 35 a Čl. 55 Ústavy Slovenskej republiky a ďalšími zákonmi. Zákon, ktorého ustanovenie je týmto zákonom dotknuté, je uvedený v návrhu tohto zákona.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky listom č. MF/10320/2005-411 zo dňa 21. 03. 2005 vzalo na vedomie, že návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1. Navrhovateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o verejnom obstarávaní

3. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii:

Vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je bezpredmetné vyjadrovať sa k záväzkom Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únii z hľadiska priorít aproximácie práva podľa článku 70 Európskej dohody o pridružení, ďalej podľa Národného programu pre prijatie acquis communautaire, Partnerstva pre vstup, Bielej knihy, ako aj screeningu.

Záväzky Slovenskej republiky v danej oblasti vyplývajú zo Zmluvy o pristúpení k Európskej únii z roku 2003. Návrh zákona sa svojou problematikou dotýka Prílohy č. 2 k Aktu o podmienkach pristúpenia, bod 1 – Voľný pohyb tovaru, písm. I – Verejné obstarávanie.

4. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych spoločenstiev

Základné smernice upravujúce oblasť verejného obstarávania:

◊Smernica 2004/17/ES Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb,

◊Smernica 2004/18/ES Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004 o koordinácii postupov pri zadávaní verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby,

◊Smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác,

◊Smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore.

Nariadenie Európskej komisie:

◊Nariadenie Komisie (ES) č. 1874/2004 z 28. októbra 2004, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a rady 2004/17/ES a 2004/18/ES, pokiaľ ide o ich prahy uplatňovania v oblasti postupov uzatvárania zmlúv.

Ďalšia smernica, ktorá upravuje vyššie uvedenú oblasť (pozn.: nie je predmetom návrhu zákona, bude riešená samostatným vykonávacím predpisom):

◊Smernica Komisie 2001/78/ES z 13. septembra 2001 o zmene a doplnení Prílohy IV k Smernici Rady 93/36/EHS, Príloh IV, V a VI k Smernici Rady 93/37/EHS, Príloh III a IV k Smernici Rady 92/50/EHS, v znení zmenenom Smernicou 97/52/ES, a Príloh XII až XV, XVII a XVIII k Smernici Rady 93/38/EHS, v znení zmenenom a doplnenom Smernicou 98/4/ES (Smernica o používaní štandardných formulárov pri uverejňovaní oznámení o verejných zmluvách).

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:

a)úplná

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Gestorom návrhu právneho predpisu je Úrad pre verejné obstarávanie.

7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie (špecifikácia úrovne a spôsobu expertnej účasti, napr. konzultácie a pod.):

Pri príprave návrhu zákona nespolupracoval Úrad pre verejné obstarávanie so žiadnymi expertami.

B. Osobitná časť

K § 1

Navrhovaným znením ustanovenia sa určuje predmet úpravy zákona, ktorým je verejné obstarávanie zákaziek a aplikujú ich pri zadávaní zákaziek subjekty z klasického sektora, na účely tohto zákona označené ako „verejný obstarávateľ“, a subjekty z vybraných odvetví pri zadávaní zákaziek, na účely tohto zákona označené ako „obstarávateľ“. Ustanovujú sa zákazky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác, poskytnutie služieb, koncesie na stavebné práce a súťaž návrhov, ktoré zadávajú verejní obstarávatelia a obstarávatelia. Ustanovením sa ďalej upravuje správa vo verejnom obstarávaní.

Ustanovením sa upravujú výnimky z použitia tohto zákona.

Smernice ES odporučili členským štátom vzhľadom na efektívnu hospodársku súťaž v odvetví telekomunikácií po implementácii pravidiel Európskych spoločenstiev zameraných na liberalizáciu tohto odvetvia vyňať zadávanie zákaziek, ktoré majú umožniť verejnému obstarávateľovi poskytovať alebo využívať verejné služby v tomto odvetví.

Ďalej ide najmä o zákazky, ktorými sa zabezpečujú predmety, ktoré sú dôverné z dôvodu možného zneužitia, napríklad, ak predmet zákazky bude tvoriť utajovanú skutočnosť, ktorá je obmedzená na stupeň utajenia Prísne tajné a Tajné.

Osobitne sa návrh zákona nebude vzťahovať na zákazku, ktorá súvisí s ochranou utajovaných skutočností ako aj na zákazku, pri ktorej je nevyhnutné použiť osobitné bezpečnostné opatrenia alebo na zákazku, pri ktorej to bude vyžadovať ochrana základných záujmov štátu.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania sa navrhuje, aby zákazky z dôvodov týkajúcich sa štátnej bezpečnosti alebo štátneho tajomstva, alebo z dôvodu uplatňovania špecifických postupov pri zadávaní zákaziek, ktoré sú špecifické pre medzinárodné organizácie, alebo vyplývajú z medzinárodných dohôd týkajúcich sa umiestňovania vojsk, je potrebné, aby sa na takéto zákazky zákon neuplatňoval.

Podľa tohto zákona nepostupuje verejný obstarávateľ na úseku obrany pri zadávaní zákazky v oblastiach vymedzených v článku 296 Zmluvy o Európskej únii (Amsterdamské znenie). Ide o opatrenia nevyhnutné na ochranu základných záujmov bezpečnosti Slovenskej republiky, ktoré sú spojené s výrobou zbraní, munície a bojového materiálu alebo obchodu s nimi. Tieto opatrenia však nesmú nepriaznivo ovplyvniť súťaž na spoločnom trhu výrobkov, ktoré nie sú určené špeciálne na vojenské účely.

Podľa tohto zákona sa nepostupuje, ak sa uplatnia osobitné pravidlá stanovené medzinárodnou organizáciou napríklad Svetovou bankou, ktorá verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi poskytne finančné prostriedky a ich vynakladanie podmieni aplikovaním ňou konkretizovaného osobitného postupu zadávania zákazky.

Z dôvodu precíznejšieho vymedzenia a v súlade s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania sa navrhuje okruh zadávania zákaziek vyňatých z pôsobnosti zákona, ktoré sa riadia inými pravidlami postupu a prijímania, ako upravuje tento zákon. Tieto pravidlá sú určené v bilaterálnej alebo multilaterálnej dohode medzi Slovenskou republikou a krajinami, ktoré nie sú členom Európskych spoločenstiev.

Zmluvy, ktorých predmetom je nadobúdanie vlastníctva alebo nájom nehnuteľného majetku alebo iné práva súvisiace s nadobúdaním alebo nájmom nehnuteľností, majú špecifické vlastnosti, pre ktoré nie je vhodné, aby sa na výber zmluvného partnera použili postupy podľa tohto zákona. Navrhovanou úpravou sa ďalej sleduje, aby sa v súvislosti s nájmom alebo kúpou nehnuteľností zabránilo, aby verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ bez uplatnenia postupov verejného obstarávania uzavieral zmluvy na finančné služby v súvislosti s kúpou alebo nájmom nehnuteľností. Uzatváranie lízingových zmlúv (finančný lízing) v súvislosti s nehnuteľnosťami bude preto podliehať režimu návrhu zákona vzhľadom na to, že ide o finančné služby, ktoré súvisia s kúpou alebo nájmom nehnuteľností.

Zadávanie zákaziek verejným obstarávateľom na určité audiovizuálne služby v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania umožňuje zohľadnenie kultúrneho alebo spoločenského významu, čo má za následok, že uplatňovanie postupov podľa tohto zákona na ne, nie je vhodné. Táto výnimka sa týka napríklad služieb na scenáre alebo umelecké výkony potrebné na výrobu programu. Nevzťahuje sa však na dodávku technického vybavenia potrebného pre produkciu, koprodukciu a vysielanie takýchto programov.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania sa navrhuje upraviť zadávanie zákaziek vyňatých z pôsobnosti zákona, ktoré sa týkajú služieb vo veciach rozhodcovských alebo v zmierovacích konaniach. Môže ísť o zmierovateľa stanoveného v záväzkovom vzťahu, ktorý bude riešiť prípadné spory medzi zmluvnými partnermi pred ich riešením súdnou cestou.

Zo zákona sú vyňaté určité finančné služby, ktorými sú nástroje menovej politiky, výmenné kurzy, verejný dlh, správa rezerv a iné politiky zahŕňajúce transakcie s cennými papiermi alebo inými finančnými nástrojmi, najmä transakcie verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov na získanie peňazí alebo kapitálu. Výnimku majú aj služby centrálnej banky – Národnej banky Slovenska.

Pod tento zákon nespadá ani uzatváranie zmlúv v pracovnoprávnych vzťahoch, ani samotný proces, ktorý vedie k ich uzavretiu s verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom.

Výnimkou z aplikácie ustanovení zákona je aj zabezpečovanie úloh výskumu a vývoja, ktoré neslúžia výlučne pre potreby verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Toto ustanovenie je určené najmä ak ide o úlohy výskumu a vývoja pre potreby subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií, ktoré sú podľa zákona obstarávateľom, a výsledky z týchto úloh neslúžia na účely zabezpečenia zisku. Podmienkou je, že úhradu za ich dodanie vykoná verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ z vlastných finančných prostriedkov v celej výške.

Verejný obstarávateľ postupuje podľa ustanovení tohto zákona pri zadávaní koncesií na stavebné práce. Pri zadávaní koncesií na služby, v súlade s právom Európskych spoločenstiev, sa dáva verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi výnimka z postupov uvedených v tomto zákone. Ak ide o obstarávateľov, tak sa uplatňuje výnimka aj pri zadávaní koncesií na stavebné práce.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania sa upravuje výnimka z aplikácie tohto zákona, pri zadávaní zákaziek na poskytovanie služieb, na ktoré má subjekt, ktorý je sám verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, výlučné práva udelené na základe platných právnych predpisov, ktoré sú zlučiteľné s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania. Jedná sa o také služby, ktorých poskytovatelia majú určitú exkluzivitu garantovanú štátom.

Obstarávateľ nemusí postupovať podľa ustanovení tohto zákona pri vykonávaní svojej bežnej podnikateľskej činnosti, ktorou je kúpa alebo nájom hnuteľných vecí, ktoré obstaráva na účely ich ďalšieho predaja alebo nájmu. Samozrejme, je potrebné, aby bola splnená podmienka existencie dokonalého konkurenčného prostredia v tejto oblasti.

Obstarávateľ nemusí postupovať podľa ustanovení tohto zákona, ak zadávaná zákazka nesúvisí s činnosťou, ktorú vykonáva ako činnosť uvedenú v § 7 ods. 3 až 9 tohto zákona. Táto výnimka sa však nevzťahuje na obstarávateľa, ktorý je verejným obstarávateľom. V takýchto prípadoch pri zadávaní zákaziek, ktoré nesúvisia s činnosťou uvedenou v § 7 ods. 3 až 9, je povinný postupovať podľa ustanovení tohto zákona týkajúcich sa verejného obstarávateľa.

Ak obstarávateľ vykonáva svoju činnosť v nečlenskom štáte Európskej únie, z dôvodu konkurencieschopnosti v danej oblasti, kde iné subjekty nie sú povinné postupovať podľa práva Európskych spoločenstiev sa na obstarávateľa vzťahuje výnimka spod pôsobnosti tohto zákona za splnenia v zákone uvedených podmienok.

Obstarávateľ nepostupuje podľa ustanovení tohto zákona, ak hodnota zákazky, ktorej predmetom sú tovary alebo služby, je nižšia ako 3 000 000 Sk v priebehu kalendárneho roka alebo počas trvania zmluvy, ak sa zmluva uzavrie na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok, ak ide o stavebné práce nižšie ako 5 000 000 Sk počas trvania zmluvy.

Zákon sa nevzťahuje ani na zadávanie zákaziek na služby, ktoré poskytujú znalci, tlmočníci a prekladatelia. Z dôvodov aplikačnej praxe a vzhľadom na to, že táto problematika je upravená inými právnymi predpismi, sa navrhuje ak ide o podlimitnú zákazku, podprahovej zákazky a zákazky s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je činnosť znalca, tlmočníka, prekladateľa, odborná činnosť na účely trestného konania, na účely kontroly, dozoru, dohľadu alebo na účely správneho konania vyňať z aplikácie zákona. Taktiež verejný obstarávateľ a obstarávateľ nie je povinný používať zákon pri zabezpečovaní knižničných fondov. Podľa tohto zákona nepostupujú ani zastupiteľské úrady Slovenskej republiky pri zadávaní zákazky v zahraničí. Zákon neuplatní štát zastúpený štátnymi orgánmi a úradmi, ak zadávajú zákazku, ktorá je zabezpečená zamestnávaním odsúdených a obvinených. Práca odsúdených a obvinených má z hľadiska ich resocializácie nezastupiteľné miesto, vytvára predpoklad návratnosti časti štátom vynaložených nákladov na výkon trestu odňatia slobody a eliminácie výplaty sociálneho vreckového týmto osobám z prostriedkov štátneho rozpočtu. Ďalším ekonomickým prínosom je odvádzanie poistného, daní z príjmu, výživného a ďalších zrážok odsúdených.

K § 2

Pojem verejné obstarávanie zahŕňa niekoľko činností, ako je plánovanie, výber zmluvného partnera a plnenie zmluvy. Jednou z častí verejného obstarávania sú aj postupy pri zadávaní zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác a zákazky na poskytnutie služby upravené týmto zákonom. Pod verejné obstarávanie spadajú tiež pravidlá pri koncesii a postupy pri súťaži návrhov.

K § 3

Návrh zákona kategorizuje zákazky, ktoré zadáva verejný obstarávateľ a zákazky zadávané obstarávateľom, ktoré sú zadávané v procese verejného obstarávania a súčasne určuje vzťahy medzi nimi. Zákazka na účely tohto zákona je zákazka, ktorá sa uskutočňuje na základe písomnej zmluvy s peňažným plnením uzavretej s jedným alebo viacerými uchádzačmi a verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi, a ktorej predmetom je uskutočnenie stavebných prác, poskytnutie služieb alebo dodanie tovarov.

Podľa Obchodného zákonníka je možné zmluvu uzavrieť aj ústnou dohodou. Pre zabezpečenie priehľadnosti postupu verejného obstarávania sa iná, než písomná forma zmluvy nepripúšťa. Výnimku tvorí zadávanie zákaziek nízkych hodnôt, keď sa nemusí vyžadovať písomná forma zmluvy.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania sa definujú zákazky na uskutočnenie stavebných prác s odkazom na prílohu č. 1 zákona, ktorá obsahuje zoznamy odborných činností týkajúcich sa stavebných prác podľa klasifikácie OSN používanej členskými štátmi Európskej únie pri definovaní stavebných prác.

Predmetom zákazky na dodanie tovaru sú okrem kúpy tovaru aj lízingové zmluvy, zmluvy na nákup tovaru na splátky alebo zmluvy na prenájom tovaru.

Predmetom zákazky na poskytnutie služby sú služby uvedené v prílohe č. 2 zákona, tzv. prioritné služby a služby uvedené v prílohe č. 3 zákona, tzv. neprioritné služby, ktoré sú v súlade s právom Európskych spoločenstiev rozdelené do kategórií zodpovedajúcich jednotlivým položkám spoločnej klasifikácie. Zároveň sa ustanovením stanovuje pravidlo, kedy sa zákazka považuje za zákazku na poskytnutie služieb vtedy, keď zákazka obsahuje aj tovary a stavebné práce.

K § 4

V súlade s právom Európskych spoločenstiev sa navrhuje stanovenie finančných limitov pre tovary, služby a stavebné práce, v závislosti od predpokladanej hodnoty zákazky a typu verejného obstarávateľa, ktorý je povinný uplatňovať postupy pre nadlimitné zákazky a s nimi súvisiace povinnosti. Hodnota finančného limitu je vyjadrená v EUR.

Výpočet výšky týchto limitov vychádza z priemernej dennej hodnoty eura vyjadrenej v SDR/ZPČ za 24 mesiacov, ktoré sa končia v posledný augustový deň pred revíziou s účinnosťou od 1. januára. Revidované finančné limity a ich zodpovedajúce hodnoty v národných menách uverejňuje Komisia v Úradnom vestníku Európskej únie na začiatku novembra, ktorý nasleduje po ich revízii.

Európska komisia si vyhradila právo meniť výšku finančných limitov, pričom zmena sa bude uskutočňovať na základe právnych aktov Európskych spoločenstiev. Výška finančného limitu je stanovená nariadením Komisie (ES) č. 1874/2004 z 28. októbra 2004, ktorým sa dopĺňajú smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES a 2004/18/ES. Nariadenie Komisie je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch Európskej únie.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania sa navrhuje stanovenie finančných limitov pre tovary, služby a stavebné práce, v závislosti od predpokladanej hodnoty zákazky. Ak predpokladaná hodnota zákazky bez DPH je rovná alebo vyššia ako zákonom stanovené finančné limity, verejný obstarávateľ je povinný uplatňovať postupy pre zadávanie nadlimitných zákaziek a s nimi súvisiace povinnosti. Hodnota finančného limitu je vyjadrená v EUR.

V návrhu ustanovenia sa verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi stanovujú, v závislosti od výšky predpokladanej hodnoty zákazky tri postupy, a to konkrétne pre nadlimitné zákazky, podlimitné zákazky a pre podprahové zákazky, pričom verejnému obstarávateľovi sa stanovuje postup aj pre zákazky s nízkymi hodnotami.

Verejný obstarávateľ postupuje podľa postupov pre podlimitné zákazky, ak predpokladaná hodnota zákazky na tovary a služby bez DPH je rovnaká alebo vyššia ako 2 000 000 Sk, pre zákazky na stavebné práce je rovnaká alebo vyššia ako 12 000 000 Sk a súčasne nižšia ako finančný limit pre zadávanie nadlimitných zákaziek. Obstarávateľ postupuje podľa postupov pre podlimitné zákazky, ak predpokladaná hodnota zákazky na tovary a služby bez DPH je rovnaká alebo vyššia ako 7 000 000 Sk, pre zákazky na stavebné práce je rovnaká alebo vyššia ako 25 000 000 Sk a súčasne nižšia ako finančný limit pre zadávanie nadlimitných zákaziek. Pri zadávaní podlimitnej zákazky má verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinnosť vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom osôb, ktoré získali odbornú spôsobilosť na verejné obstarávanie.

Verejný obstarávateľ postupuje podľa postupov ustanovených pre podprahové zákazky, ak predpokladaná hodnota zákazky na tovary a služby bez DPH je rovnaká alebo vyššia ako 1 000 000 Sk a súčasne nižšia ako 2 000 000 Sk a pre zákazky na stavebné práce je predpokladaná hodnota rovnaká alebo vyššia ako 4 000 000 Sk a súčasne nižšia ako 12 000 000 Sk. Obstarávateľ postupuje podľa postupov pre podprahové zákazky, ak predpokladaná hodnota zákazky na tovary a služby bez DPH je vyššia ako 3 000 000 Sk a súčasne nižšia ako 7 000 000 Sk a pre zákazky na stavebné práce je vyššia ako 5 000 000 Sk a súčasne nižšia ako 25 000 000 Sk. Pri zadávaní podprahových zákaziek má verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinnosť vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom osôb, ktoré získali odbornú spôsobilosť na verejné obstarávanie.

Verejný obstarávateľ postupuje podľa postupov pre zákazky s nízkymi hodnotami, ak predpokladaná hodnota zákazky na tovary a služby bez DPH je najviac 1 000 000 Sk a pre zákazky na stavebné práce je najviac 4 000 000 Sk. Pri zadávaní zákaziek s nízkymi hodnotami nemá verejný obstarávateľ povinnosť vykonávať činnosti vo verejnom obstarávaní prostredníctvom osôb, ktoré získali odbornú spôsobilosť na verejné obstarávanie.

K § 5

Dôvodom navrhovanej úpravy je zabezpečenie určenia správnej predpokladanej hodnoty zákazky. Predpokladaná hodnota zákazky sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty v plánovacej etape procesu verejného obstarávania, pričom predpokladaná hodnota zákazky musí byť reálna a platná v čase pred samotným odoslaním oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo v čase začatia postupu zadávania zákazky, ak sa oznámenie nevyžaduje.

Pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky vychádza verejný obstarávateľ a obstarávateľ predovšetkým z vlastných skúseností a zmlúv, ktorých plnenie bolo vykonané v predchádzajúcom období. V súvislosti s určovaním predpokladanej hodnoty zákazky je vhodné, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ vykonával prieskum trhu všetkými dostupnými prostriedkami až do zaslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž na zverejnenie a sledoval aj iné skutočnosti ovplyvňujúce určenie predpokladanej hodnoty zákazky.

Navrhovanými ustanoveniami sa ustanovujú pravidlá na určenie predpokladanej hodnoty zákazky ak ide o tovary, služby a stavebné práce. Pri opakovaných zadávaniach zákazky sa predpokladaná hodnota zákazky určuje aj vrátane nasledujúcich opakovaných plnení s pôvodným zmluvným partnerom. Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ udeľuje ceny a odmeny uchádzačom alebo účastníkom v súťaži návrhov, tieto sa započítajú o predpokladanej hodnoty zákazky.

Do pravidiel určovania predpokladanej hodnoty zákazky na stavebné práce je zaradené aj pravidlo pre určenie predpokladanej hodnoty stavebných prác, ak na uskutočnenie stavebných prác poskytne verejný obstarávateľ a obstarávateľ určité tovary, pokiaľ sú tieto tovary nevyhnutné na vykonanie daných stavebných prác. Predpokladaná hodnota týchto tovarov, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ poskytne v súvislosti so zadávaním zákazky na stavebné práce, sa zahŕňa do predpokladanej hodnoty stavebnej práce. Stanovenie tohto pravidla zabraňuje zníženiu predpokladanej hodnoty zákazky na stavebné práce, a tým aj možnosti vyhnúť sa aplikácii pravidiel a postupov stanovených napríklad pre nadlimitné zákazky z hľadiska stanovených finančných limitov.

Ďalej sa ustanovuje pravidlo týkajúce sa rozdelenia zákazky na časti, ak ide o stavebné práce a služby a samostatne pre tovary. Navrhovaným ustanovením sa vytvára predpoklad na obmedzenie situácií, v ktorých dochádza k obchádzaniu postupov upravených týmto zákonom.

Základom pre určovanie predpokladanej hodnoty zákazky na tovar je dĺžka trvania zmluvného vzťahu. Pri uzatváraní zmluvy, ak ide o zmluvu uzavretú na pevne stanovené obdobie, predpokladaná hodnota zákazky sa stanovuje na celé obdobie trvania zmluvy. Ak sa zmluva uzatvára na neurčitú dobu alebo dobu dlhšiu ako 4 roky, predpokladaná hodnota zákazky sa určuje 48-násobkom predpokladanej mesačnej platby. Medzi pravidlá na určenie predpokladanej hodnoty zákazky na tovar sa zahrnuli aj lízingové zmluvy, nájomné zmluvy a zmluvy o kúpe tovarov na splátky.

V predmetnom ustanovení sú definované náklady, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí zahrnúť do predpokladanej hodnoty zákazky na služby, ak ide o poisťovacie služby, bankové a iné finančné služby alebo náklady súvisiace so súťažou návrhov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ určí predpokladanú hodnotu zákazky, ak výsledkom procesu obstarávania je zmluva uzavretá na dobu do 4 rokov tak, že vezme do úvahy celé obdobie plnenia zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy na dobu dlhšiu ako 4 roky alebo na dobu neurčitú, určuje sa predpokladaná hodnota zákazky 48-násobkom mesačnej platby.

Pre stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky sa definujú prípady, keď nie je možné určiť, či ide o zákazku na tovar alebo službu, teda nie je možné stanoviť ich podiely. Je to najmä pri zákazkách na tovary a služby, ktoré nie je možné oddeliť, a preto sa predpokladaná hodnota zákazky stanoví ako celková hodnota tovaru a služby bez ohľadu na ich podiely, kde sa zahrnie aj hodnota montážnych a inštalačných prác.

Ak sa verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodne uplatniť dynamický nákupný systém alebo uzavrieť rámcovú dohodu, do predpokladanej hodnoty zákazky pre dynamický nákupný systém, resp. rámcovú dohodu musí zarátať všetky predpokladané hodnoty zákaziek, ktoré má v úmysle počas dĺžky trvania týchto systémov a v rámci nich zadávať.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný používať pri výbere zmluvného partnera pravidlá a postupy upravené zákonom. Zakazuje sa mu rozdeliť predmet zákazky. Takisto pri stanovení predpokladanej hodnoty zákazky má postupovať tak, aby sa nevyhol použitiu pravidiel a postupov podľa zákona.

K § 6

Ustanovením sa vymedzuje okruh subjektov, tzv. klasický sektor – verejný obstarávateľ, na ktoré sa vzťahuje povinné uplatňovanie zákona. Je vo verejnom záujme, aby zákon o verejnom obstarávaní uplatňoval každý subjekt, ktorý používa verejné financie, podlieha kontrole alebo riadeniu iného verejného obstarávateľa.

Verejný obstarávateľ je definovaný čo najvšeobecnejšie, pomocou pojmov verejné právo a všeobecný záujem, aj napriek tomu, že tieto pojmy nie sú v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky, ale ani v právnych poriadkoch iných štátov nie sú definované a vymedzené tak, aby mohli byť všeobecne akceptované.

Definícia zahŕňa štátne, regionálne a miestne organizácie a ďalšie organizácie v pôsobnosti verejného práva. Ide o také vymedzenie pojmu, ktorý zahŕňa všetkých verejných obstarávateľov z verejného sektora (klasického sektora, ako ho určuje Smernica 2004/18/ES - sekundárne právo EÚ pre oblasť verejného obstarávania).

Kontext štátu, regionálnej a miestnej samosprávy sa neobmedzuje len na administratívu, ale zahŕňa aj úrady a organizácie, ktoré aj keď nie sú formálne časťou tradičnej administratívnej štruktúry, nemajú vlastnú právnu subjektivitu a vykonávajú úlohy, ktoré sú bežne povinnosťou štátu alebo samosprávy, ktoré úplne zastupujú rôznymi spôsobmi. Podľa výkladu tohto článku vydaným Európskym súdnym dvorom v prípade „Beentjes versuz Holandský štát“ definícia štátu musí byť chápaná logicky. Musí zahŕňať inštitúcie, ktoré aj keď sú formálne oddelené od verejných obstarávateľov, v skutočnosti na nich úplne závisia a plnia v ich mene úlohy. V tomto prípade súd rozhodol, že inštitúcia, ktorej zloženie a štruktúra sú dané zákonom, a ktorej členovia sú menovaní úradmi, ktorých kompetencie sú garantované štátom, a ktorá financuje zmluvy o verejných prácach, ktoré je jej úlohou prijať, musí byť považovaná za spadajúcu pod pojem štát, aj keď formálne netvorí časť štátnej administratívy. Tento princíp by mal byť použitý pre všetkých ďalších verejných obstarávateľov, uvedených v smerniciach, teda by to malo byť chápané ako zahrnutie akýchkoľvek organizácií (inštitúcií), ktoré sa vytvorili na základe zákona, nariadenia alebo administratívneho aktu. Do tejto kategórie spadajú štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, vyššie územné celky, miestna samospráva, rozpočtové organizácie vyšších územných celkov alebo rozpočtové organizácie miestnej samosprávy.

Do kategórie verejných obstarávateľov uvedených pod písmenom a) patria napríklad Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta republiky Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, a sústava ústredných orgánov štátnej správy a miestnej štátnej správy, sústava súdnych orgánov a orgánov prokuratúry, účelové fondy.

Územná samospráva je časťou správy štátu decentralizovanou na územné jednotky. Do kategórie verejných obstarávateľov uvedených pod písmenom b) a c) patria mestá a obce a vyššie územné celky.

Do kategórie verejných obstarávateľov uvedených pod písmenom d) patria napríklad organizácie zriadené verejnými obstarávateľmi zahrnutými pod písmenom a) až c), zriadené zákonom alebo na základe zákona, ako príspevkové organizácie, verejnoprávne organizácie, zdravotné poisťovne, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, Národná banka Slovenska. Do tejto kategórie verejných obstarávateľov spadajú aj organizácie, ktoré boli zriadené alebo založené vyššie uvedenými verejnými obstarávateľmi.

Združenie môže byť právnická osoba, ktorú vytvorila jedna alebo viacero organizácií uvedených v písmene a) až d). Platí to aj pre prípad združenia, v ktorom je aspoň jeden z jeho členov verejným obstarávateľom. Vzhľadom na to, že verejní obstarávatelia sa pri vytváraní združení riadia osobitnými predpismi, ktoré upravujú ich činnosť, práva a povinnosti, nie je potrebné, aby zákon bližšie určoval typ združenia.

Verejný obstarávateľ – právnická osoba podľa ods. 1 písm. d) je definovaná rovnako, ako v práve Európskych spoločenstiev na základe troch kritérií. Týmto sa vytvára predpoklad pre interpretáciu, aby sa zákon vzťahoval na každú organizáciu zriadenú alebo založenú vo verejnom záujme, ktorej prevádzkové rozhodnutia a činnosť sú alebo môžu byť ovplyvnené verejným obstarávateľom ako dôsledok vzájomných vzťahov v duchu jednej alebo viacerých podmienok, ktoré vytvárajú tretie kritérium. Verejným obstarávateľom je v tomto prípade právnická osoba založená alebo zriadená na osobitný účel plnenia potrieb vo verejnom záujme, ktorý nemá priemyselný alebo komerčný charakter a súčasne spĺňa aspoň jednu z troch podmienok.

Podobne ako pri pojme štát v kontexte smerníc týkajúcich sa verejného obstarávania, sa aj právnická osoba podľa ods. 1 písm. d), podľa výkladu vydaného Európskym súdnym dvorom, musí interpretovať funkcionálnym spôsobom. Právnická osoba podľa ods. 1 písm. d), ktorá nie je nastavená na tvorbu zisku v rámci svojej hlavnej aktivity, obyčajne nie je vystavená konkurencii zo strany iných subjektov voľného trhu, cieľom jej činnosti je uspokojovanie potrieb vo verejnom záujme, ktoré nie sú uspokojované súkromnými podnikateľmi, alebo na uspokojovanie potrieb vo verejnom záujme chce mať štát výhradný alebo rozhodujúci vplyv. Pri zakladaní právnickej osoby podľa ods. 1 písm. d) z dôvodov plnenia potrieb vo všeobecnom záujme sa štát rozhoduje, či dané potreby bude uspokojovať sám, alebo si zachová rozhodujúci vplyv nad ich uspokojovaním. Právnická osoba podľa ods. 1 písm. d), uspokojujúca potreby vo verejnom záujme, ktoré nemajú priemyselný alebo obchodný záujem, sa môže riadiť inými hľadiskami, než sú ekonomické hľadiská. Preto úplná neexistencia konkurencie, ako aj naproti tomu existencia silnej konkurencie, nie je rozhodujúcou podmienkou preto, aby sa jednoznačne dalo určiť, či konkrétna potreba je potrebou vo verejnom záujme, ktorá nemá priemyselný alebo obchodný charakter.

V situácii, ak daná právnická osoba podľa ods. 1 písm. d) bežne vykonáva aj iné úlohy, než verejné, rozhodujúci význam má zhodnotenie prvotného cieľa stanoveného pri jej založení. Ak bola táto právnická osoba vytvorená s cieľom zabezpečovania potrieb vo verejnom záujme a bežne popritom vykonáva hospodárske aktivity zamerané na zisk, nie je tu právny dôvod jej vyňatia spod pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní, a to dokonca ani vtedy, ak jej činnosť vo verejnom záujme bežne predstavuje len neveľkú časť v porovnaní s rozsahom jej obchodnej činnosti. K tomuto výkladu dospel ESD (Rozhodnutie ESD z 15. 01. 1998 v kauze C-44/96 Mannesmann).

Navrhovaným znením sa zakladá povinnosť pre osoby, ktoré nie sú verejnými obstarávateľmi na základe znakov, ktoré zákon o verejnom obstarávaní ustanovuje, aplikovať postupy podľa zákona v prípadoch, ak mu verejný obstarávateľ z klasického sektora poskytne finančné prostriedky na tovary, na stavebné práce alebo na služby. Ďalšie podmienky, ktoré musia byť splnené sú, že výška poskytnutých finančných prostriedkov je viac ako polovica nákladov na tovar, na stavebné práce alebo na služby. Znamená to, že ak osobe budú poskytnuté finančné prostriedky, musí pri zadávaní nadlimitných zákaziek na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác alebo na poskytnutie služieb používať postupy zadávania nadlimitných zákaziek, tak ako verejný obstarávateľ. Obdobný princíp obsahuje aj právo Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania. Pri zadávaní podlimitných zákaziek postupuje podľa postupov ustanovených pre zadávanie podprahových zákaziek.

K § 7

Ustanovením sa definuje okruh obstarávateľov pôsobiacich v oblasti vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, ktorí sú povinní aplikovať zákon pri splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení. Týmto ustanovením sa jednoznačne a vyčerpávajúco vymedzuje skupina obstarávateľov, tzv. vybrané odvetvia, tak ako to rozpracováva právo Európskych spoločenstiev, ktoré rozlišuje verejných obstarávateľov v klasickom sektore a obstarávateľov z vybraných odvetví. Na rozdiel od verejných obstarávateľov (klasický sektor), na ktorých sa zákon vzťahuje vždy.

Obstarávateľom podľa odseku 1 písm. a) je verejný obstarávateľ (§ 6), ktorý vykonáva aspoň jednu z vymedzených činností v oblastiach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy alebo poštových služieb. Takýto verejný obstarávateľ, postupuje podľa druhej časti prvej a štvrtej hlavy zákona a tretej časti zákona, ak zadáva zákazky na tovary, služby a stavebné práce v súvislosti s činnosťami v odvetví energetiky a tepelnej energetiky, vodného hospodárstva, dopravy, poštových služieb a s prieskumom alebo ťažbou ropy, plynu, uhlia a ostatných tuhých palív, ako aj s činnosťami súvisiacimi s prevádzkovaním prístavov a letísk. Ak zadáva zákazky nesúvisiace s vyššie uvedenými činnosťami, postupuje podľa druhej časti prvej a druhej hlavy zákona.

Obstarávateľom je aj právnická osoba, na ktorú má verejný obstarávateľ vykonávajúci aspoň jednu z vymedzených činností priamy alebo nepriamy rozhodujúci vplyv z hľadiska majetku, obchodného podielu alebo jej spravovania a súčasne vykonáva aspoň jednu z činností, ktoré zákon vymedzuje v súlade s právom ES. Ustanovenie taxatívne vymedzuje, čo sa rozumie pod rozhodujúcim vplyvom na právnickú osobu.

Medzi obstarávateľov sa zaraďujú subjekty, ktoré disponujú osobitným právom alebo výlučným právom, ktoré pochádza z oprávnení pridelených zákonom alebo individuálnym správnym aktom vydaným príslušným orgánom, ktorých výsledkom je obmedzenie výkonu činností ustanovených zákonom, alebo podstatným spôsobom ovplyvňujú schopnosť vykonávať takéto činnosti inými subjektami. Môže ísť o prípady, kde v dôsledku tohto výlučného práva bude môcť byť obmedzené vlastnícke právo k pozemkom čiastočne alebo úplne tým, že na týchto pozemkoch môžu byť umiestnené siete alebo zariadenia s nimi súvisiace na pozemku, pod pozemkom alebo nad pozemkom.

Do pôsobnosti súčasne platného zákona o verejnom obstarávaní, ako aj do pôsobnosti smernice 98/38/EHS spadali zákazky zadávané obstarávateľmi pôsobiacimi v odvetví telekomunikácií. Vzhľadom na výsledky uvedené v „Štvrtej správe o vykonaní telekomunikačných nariadení“ z 25. 11. 1998, bol vytvorený legislatívny rámec na liberalizáciu tohto odvetvia. Jedným z dôsledkov bolo zavedenie efektívnej hospodárskej súťaže v tomto odvetví. Keďže ďalší pokrok v oblasti liberalizácie telekomunikačného trhu zaznamenala aj „Siedma správa o vykonaní telekomunikačných nariadení“ z 26. 11. 2001, nie je naďalej potrebné upravovať zadávanie zákaziek pre subjekty pôsobiace v tomto odvetví.

Navrhovanými ustanoveniami sa taxatívne vymedzujú činnosti v oblasti energetiky, tepelnej energetiky, vodného hospodárstva, dopravy a poštových služieb.

Do sféry pôsobnosti zákona sa zahŕňajú činnosti súvisiace s vodohospodárskymi dielami, zavlažovaním, odvodňovaním pôdy, likvidáciou alebo úpravou odpadových vôd za splnenia zákonných podmienok a činnosti súvisiace s odpadovými vodami, avšak len vtedy, ak obstarávateľ súčasne vykonáva činnosti súvisiace s výrobou, dopravou alebo distribúciou pitnej vody.

Subjekty poskytujúce poštové služby, bez ohľadu na ich právne postavenie, podľa súčasne platnej legislatívy, ako aj práva Európskych spoločenstiev, podliehajú postupom pre zadávanie zákaziek, ktoré aplikuje klasický sektor – verejný obstarávateľ. Vzhľadom na liberalizáciu trhu v oblasti poštových služieb, a na skutočnosť, že takéto služby už môžu na trhu poskytovať aj iné subjekty, čím sa vytvára predpoklad pre zdravú konkurenciu, je potrebné, aby obstarávatelia poskytujúci poštové služby mali pri zadávaní zákaziek väčšiu flexibilitu, ktorú poskytujú postupy pre vybrané odvetvia - obstarávateľov.

Navrhované ustanovenie definuje, čo sa rozumie pod poštovými službami a inými službami, ako poštové služby v súlade so smernicou ES pre vybrané odvetvia. Navrhovaný zákon využíva odkazy na platnú legislatívu upravujúcu poštové služby.

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje, pri zadávaní ktorých zákaziek, za akých podmienok a pri ktorých činnostiach musí obstarávateľ v sektore vybraných odvetví postupovať podľa zákona. S cieľom predísť množstvu osobitných povolení platných len pre určité odvetvia, sa v súlade s právom Európskych spoločenstiev zavádza všeobecný postup, ktorým sa riadia subjekty z vybraných odvetví využívajúce určitú geografickú oblasť na účely prieskumu alebo ťažby ropy, plynu, uhlia a ostatných tuhých palív, aj vtedy, že tieto geografické oblasti využívajú prístavy a verejné letiská.

Do kategórie týchto obstarávateľov nie je možné zahrnúť podnikateľské subjekty v oblasti poskytovania autobusovej dopravy, ak ich vykonávajú paralelne a za rovnakých podmienok, ako verejní prepravcovia.

K § 8

Povinnosti verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ktoré sú povinní plniť v procese zadávania zákaziek, smerujú najmä k povinnej aplikácii zákona. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí pri získavaní zmluvného partnera na dodanie tovarov, stavebných prác alebo služieb postupovať podľa tohto zákona.

Súčasne sa sleduje, aby celý proces zadávania zákazky rešpektoval základné slobody vyplývajúce zo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Ide predovšetkým o voľný pohyb tovarov, voľný pohyb služieb, voľný pohyb kapitálu, ako aj princípy z nich vyplývajúce, ktorými sú nediskriminácia a rovnaké zaobchádzanie a priehľadnosť.

Cieľom Dohody o vládnom obstarávaní (dohoda) je vytvoriť multilaterálny rámec vyvážených práv a povinností, ktoré sa týkajú zákaziek, zároveň s dosiahnutím liberalizácie a rozšírenia svetového obchodu. Opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať na uchádzačov alebo záujemcov pochádzajúcich zo signatárskych tretích krajín dohody, majú byť opatreniami definovanými v dohode, táto však nemá priamy účinok. Pre uchádzačov alebo záujemcov z členských štátov Európskej únie musia byť podmienky účasti vo verejnom obstarávaní rovnaké, ako majú uchádzači alebo záujemcovia z tretích krajín, ktoré sú signatármi dohody.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev sa ustanovuje pravidlo, podľa ktorého je povinná postupovať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je verejným obstarávateľom za predpokladu, že jej verejný obstarávateľ udelí osobitné právo alebo výlučné právo na poskytovanie služieb vo verejnom záujme. Vtedy verejný obstarávateľ v zmluve alebo v inom dokumente, v ktorom tejto osobe osobitné právo alebo výlučné právo udelil, uvedie, že pri zadávaní zákazky tretím subjektom na dodanie tovaru v súvislosti s poskytovaním služby vo verejnom záujme, je táto fyzická osoba alebo právnická osoba povinná dodržiavať princíp nediskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti. Táto fyzická osoba alebo právnická osoba nie je povinná postupovať podľa tohto zákona, pokiaľ jej túto povinnosť neukladá zmluva alebo iný dokument, ktorým sa osobitné právo alebo výlučné právo udeľuje.

K § 9

Vzhľadom na využívanie techník centralizovaného obstarávania v členských štátoch Európskej únie sa ustanovením dáva verejným obstarávateľom a obstarávateľom možnosť zadávať zákazky prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie. Centrálna obstarávacia organizácia je potom zodpovedná za zadávanie zákaziek na dodanie tovarov, stavebných prác alebo služieb za verejných obstarávateľov a za obstarávateľov. Využívanie techník centralizovaného obstarávania, so zreteľom na veľké objemy nákupov, napomáha rozširovaniu hospodárskej súťaže a zefektívneniu verejného obstarávania.

Ustanovením sa definuje centrálna obstarávacia organizácia, ktorá musí byť verejným obstarávateľom. V praxi to znamená, že napríklad verejný obstarávateľ je poverený obstarávaním určitých predmetov zákaziek pre iných verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov. Centrálna obstarávacia organizácia môže zadávať zákazky na tovary, služby alebo stavebné práce, alebo uzatvárať rámcové dohody na účet verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov. Centrálna obstarávacia organizácia zodpovedá za porušenie tohto zákona pri zadávaní zákazky. Centrálna obstarávacia organizácia musí aplikovať príslušné postupy podľa tohto zákona.

K § 10

Navrhovaným ustanovením sa upravuje pojem rámcovej dohody, v ktorej sa určujú strany dohody, podmienky týkajúce sa ceny, predpokladaného množstva a postupy pre zadávanie následných zákaziek, ktoré sa majú zadávať počas jej platnosti a na jej základe.

Rámcová dohoda je písomná dohoda medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo jedným alebo viacerými obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými dodávateľmi na strane druhej. Rámcové dohody je možné vnímať ako trvajúce ponuky, ktoré ostávajú v platnosti počas dohodnutej doby.

K § 11 a § 12

Pojmy uchádzač a záujemca sa navrhujú upraviť v súlade s pojmami, ktoré sú definované právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania a sú vyjadrené čo najvšeobecnejšie.

Uchádzačom je fyzická osoba alebo právnická osoba alebo skupina týchto osôb oprávnená dodávať na trhu tovar, uskutočňovať stavebnú prácu alebo poskytovať službu a predložila ponuku.

Na účely zákona sa zavádza aj pojem záujemca. Toto členenie rozlišuje účastníkov procesu verejného obstarávania z hľadiska časovej rozdielnosti preukazovania podmienok účasti pri zadávaní zákazky pre prehľadnejšiu identifikáciu subjektov zúčastňujúcich sa tohto procesu.

Záujemcom je fyzická alebo právnická osoba alebo skupina týchto osôb oprávnená dodávať na trhu tovar, uskutočňovať stavebnú prácu alebo poskytovať službu, ktorá má záujem o účasť v užšej súťaži, v rokovacom konaní alebo v súťažnom dialógu a vo verejnej súťaži si prevzala súťažné podklady.

K § 13

Vzhľadom na to, že na uzavretie koncesnej zmluvy sa navrhuje používať pravidlá ustanovené týmto zákonom, je definovaný aj pojem koncesionár, ktorým sa stane úspešný uchádzač – fyzická osoba, právnická osoba alebo skupina takýchto osôb a verejný obstarávateľ s ním uzavrie koncesnú zmluvu.

K § 14

Navrhovaným ustanovením sa definuje koncesia, ktorá je výsledkom verejného obstarávania stavebných prác. Podstatným rozdielom je, že úhrada za uskutočnené stavebné práce je kompenzovaná, buď len právom užívať stavbu na dohodnutú dobu, alebo toto právo užívať stavbu môže byť spojené s peňažných plnením, zo strany verejného obstarávateľa.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev sa definuje aj koncesia na služby, ktorá je výsledkom verejného obstarávania služieb. Podobne, ako pri koncesii na práce, je úhrada za poskytnuté služby kompenzovaná, buď len právom užívať služby, alebo toto právo užívať služby môže byť spojené s peňažných plnením, zo strany verejného obstarávateľa. Navrhovaný zákon neupravuje pravidlá pre získanie koncesie na služby.

K § 15 až 17

Navrhovaným znením sa ustanovuje povinnosť zabezpečiť spôsob komunikácie medzi verejným obstarávateľom a obstarávateľom a uchádzačom alebo záujemcom tak, aby bolo zaručené trvalé zachytenie jej obsahu a ochrana dôverných údajov uvedených v ponukách a žiadostiach o účasť, určujú sa podmienky, ktoré musí spôsob komunikácie spĺňať pri dodržaní princípu rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie uchádzačov a záujemcov.

Prostriedky, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ určí na komunikáciu, musia byť všeobecne dostupné z dôvodu, aby sa neobmedzoval prístup uchádzačov alebo záujemcov do súťaže. Okrem komunikácie uskutočňovanej poštou a faxom sa zavádza aj elektronická komunikácia.

V navrhovanom ustanovení sa definuje, čo sa rozumie pod pojmom žiadosť o účasť. Upravuje sa obsah žiadosti o účasť v závislosti od jednotlivých postupov verejného obstarávania. Pri použití verejnej súťaže je žiadosťou o účasť žiadosť uchádzača o poskytnutie súťažných podkladov. Pri použití užšej súťaže, rokovacieho konania so zverejnením alebo súťažného dialógu je žiadosťou o účasť žiadosť záujemcu o jeho zaradenie do príslušného postupu a predloženie dokladov, ktorými preukazuje splnenie podmienok účasti.

Ak je žiadosť o účasť poslaná faxom, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže stanoviť podmienku jej dodatočného potvrdenia poštou, elektronickými prostriedkami alebo osobným doručením. Toto sa nevzťahuje na doklady preukazujúce plnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, nakoľko ich nemožno poslať faxom. Žiadosť o účasť možno podať aj telefonicky, musí sa však doplniť aj v písomnej forme. Táto možnosť je vhodná najmä v užšej súťaži a rokovacom konaní so zverejnením pri požiadavke o vysvetlenie podmienok účasti.

Navrhovaným ustanovením sa súčasne upresňujú kritériá a pravidlá pre elektronický spôsob predkladania a prijímania žiadostí o účasť a ponúk. Pravidlá sa týkajú najmä skutočností, aby bolo možné pri prenose elektronickými prostriedkami presne zistiť čas a dátum predkladania žiadostí o účasť a ponúk, aby bolo zabezpečené, že do stanovených lehôt nikto nemôže mať prístup k údajom prenášaným elektronickými prostriedkami a pri porušení, aby bolo možné identifikovať presné zistenie tohto porušenia. V rámci procesu zadávania zákazky môžu len oprávnené osoby manipulovať so súbormi údajov prenášanými elektronicky, napríklad pri zmene lehôt môžu stanoviť alebo zmeniť dátumy pre otváranie prijatých súborov. Súbory údajov (napríklad ponuky) môžu byť sprístupnené len tým osobám, ktoré sú oprávnené sa s nimi oboznámiť (napríklad komisia).

V každom prípade pri spôsobe komunikácie elektronickými prostriedkami musí byť zabezpečené, že bude zachovaná dôvernosť všetkých poskytnutých údajov, ako aj ponúk, a bude zabránená manipulácia s nimi pred tým, ako budú otvorené.

V rámci komunikácie elektronickými prostriedkami medzi verejným obstarávateľom a obstarávateľom a uchádzačmi a záujemcami by mali byť všetky dôležité postupové kroky zdokumentované, pričom podstatné materiály by mali byť opatrené elektronickým podpisom. Povinnosť používať elektronický podpis sa priamo zo zákona vyžaduje pri predkladaní ponúk, pričom všetky ponuky predkladané elektronickými prostriedkami musia byť opatrené elektronickým podpisom. Právny rámec pre používanie elektronických podpisov je v Slovenskej republike upravený v zákone č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Elektronický podpis je významným prvkom bezpečnosti v oblasti elektronickej komunikácie, najmä v podmienkach štátnej správy.

Používanie elektronických prostriedkov vedie k finančným úsporám, úsporám času, zjednodušeniu, efektívnosti a zvýšeniu priehľadnosti postupov zadávania zákazky. Ustanovením sa preto definujú komunikačné prostriedky používané pri zadávaní zákazky, pričom elektronické prostriedky sa zrovnoprávňujú s klasickými prostriedkami používanými na výmenu informácií (doručovanie poštou alebo osobne). Elektronický dokument a elektronická pošta už zaujali svoje miesto v každodennej praxi. V tejto súvislosti má opodstatnenie vo sfére elektronickej komunikácie aj elektronický podpis, ktorý sa v elektronickej komunikácii používa všade tam, kde sa vyžaduje prejav subjektu smerujúci k potvrdeniu autorstva dokumentu, teda kde sa obvykle používa ručný písomný podpis.

K § 18

Navrhovaným ustanovením sa všeobecne upravuje spôsob počítania lehôt, ktorých priebeh závisí od určitej skutočnosti. Napríklad v procese verejného obstarávania je touto skutočnosťou odoslanie oznámenia na uverejnenie, od ktorej sa odvíja určenie a počítanie lehoty na predkladanie ponúk vo verejnej súťaži, určenie a počítanie lehoty na prekladanie žiadostí o účasť v užšej súťaži, v rokovacom konaní so zverejnením alebo v súťažnom dialógu, odoslanie výzvy na predkladanie ponúk, od ktorej sa odvíja určenie a počítanie lehoty na predkladanie ponúk v užšej súťaž alebo v rokovacom konaní so zverejnením. Tieto lehoty sú určené dňom a začínajú plynúť nasledujúci deň.

Cieľom navrhovanej úpravy je, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ stanovil jazyk, v ktorom sa budú predkladať doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti, ponuky, ako aj ďalšie dokumenty v procese verejného obstarávania. Z ustanovenia vyplýva, že doklady na splnenie podmienok účasti je možné predkladať len v štátnom jazyku, t. j. slovenskom. V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže umožniť uchádzačom alebo záujemcom predkladanie ponúk okrem štátneho jazyka, aj v inom jazyku, ako je štátny jazyk.

Ak má uchádzač alebo záujemca sídlo mimo územia Slovenskej republiky, musia byť doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti predložené v jazyku krajiny jeho sídla a súčasne aj ich preklad do slovenského jazyka.

K § 19

Uchádzač alebo záujemca sa môže podľa vlastného uváženia rozhodnúť, že určité informácie, ktoré poskytuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi v procese verejného obstarávania, označí ako dôverné. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný túto požiadavku rešpektovať a označené informácie nezverejňuje, ak tento zákon neustanovuje inak. Pojem informácie označené ako dôverné nemožno stotožňovať s pojmom utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ustanovením sa deklaruje právo uchádzača alebo záujemcu zabezpečiť dôvernosť takých informácií, ktoré sám označí ako dôverné tým, že verejný obstarávateľ zabezpečí ich ochranu na základe prejavu vôle uchádzača alebo záujemcu. Povinnosť mlčanlivosti sa tak bude vzťahovať na akékoľvek informácie obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy, alebo iné informácie označené uchádzačom alebo záujemcom, teda nielen na informácie, ktoré sú predmetom právnej úpravy zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, alebo ktorých ochranu zabezpečujú osobitné predpisy.

K § 20

Na zabezpečenie sledovania postupu verejného obstarávateľa a obstarávateľa aj po uzavretí zmluvy, ukladá sa povinnosť verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi evidovať a archivovať všetky dokumenty, ktoré vznikajú v procese verejného obstarávania päť rokov od uplynutia lehoty viazanosti ponúk. Súčasťou dokumentácie, ktorú je potrebné archivovať, je odôvodnenie výberu postupu verejného obstarávania v zákonom uvedených prípadoch (napr. pri rokovacom konaní so zverejnením alebo rokovacom konaní bez zverejnenia) a správa.

Správu vypracuje verejný obstarávateľ a obstarávateľ pre každú uzavretú zmluvu, rámcovú dohodu a pre každé zriadenie dynamického nákupného systému. Ustanovenie uvádza, najmä ktoré údaje má správa obsahovať. Povinnosťou verejného obstarávateľa a obstarávateľa je zdokumentovať postup verejného obstarávania aj vtedy, že sa ho rozhodol realizovať elektronickými prostriedkami.

Ustanovením sa upravuje povinnosť verejného obstarávateľa a obstarávateľa poskytnúť kompletnú dokumentáciu kontrolným orgánom Slovenskej republiky, ktoré si ju môžu vyžiadať na základe osobitného právneho predpisu v rámci svojich kompetencií, ako aj Protimonopolnému úradu SR, súdom a orgánom činným v trestnom konaní. Pri medzinárodnom spore prichádza do úvahy poskytnutie dokumentácie aj medzinárodným súdnym inštitúciám a Európskemu súdnemu dvoru.

K § 21

Navrhované ustanovenie upravuje uverejňovanie oznámení pre nadlimitné zákazky. Tieto oznámenia sa uverejňujú prioritne v Úradnom vestníku Európskej únie (Office Journale) a následne aj vo Vestníku verejného obstarávania (vestník).

Verejnému obstarávateľovi sa dáva možnosť použiť na uverejnenie predbežných oznámení definovaných v tomto zákone, aj ich uverejnenie na internete v tzv. profile verejného obstarávateľa. Obstarávateľovi sa dáva možnosť uverejniť pravidelné informatívne oznámenie na internete v tzv. profile obstarávateľa. Ustanovením sa definuje, čo môže tento profil obsahovať a aké informácie môže verejný obstarávateľ a obstarávateľa prostredníctvom svojho profilu uverejňovať, napríklad informácie o výzvach na predkladanie ponúk. V záujme zvýšenia informovanosti môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ vo svojom profile uverejňovať aj ďalšie všeobecné informácie, ako napríklad kontaktné osoby, ale aj súťažné podklady, technické požiadavky, dodatočné dokumenty, prípadne ďalšie potrebné informácie.

Predbežné oznámenia sa uverejnia v profile verejného obstarávateľa podľa možnosti čo najskôr po začatí kalendárneho roka, ak ide o stavebné práce čo najskôr po schválení plánovaných zákaziek na stavebné práce.

Oznámenie o profile verejného obstarávateľa zasiela verejný obstarávateľ na uverejnenie publikačnému úradu a úradu.

Obstarávateľ zasiela oznámenie o profile obstarávateľa na uverejnenie publikačnému úradu a úradu.

Jednou z posledných povinností verejného obstarávateľa a obstarávateľa v procese zadávania zákazky je zaslanie oznámenia o výsledku verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ je povinný zaslať výsledky verejného obstarávania vždy, t. j. ak zadával zákazku postupom verejnej súťaže, užšej súťaže, rokovacieho konania so zverejnením aj bez zverejnenia ako aj súťažným dialógom aj pri uzatvorení rámcovej dohody.

Ak ide o dynamický nákupný systém, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní poslať oznámenie o výsledku verejného obstarávania pre každú zákazku zadanú v rámci tohto systému. Takéto oznámenie môže však verejný obstarávateľ spojiť za každý kalendárny štvrťrok do jednej skupiny. Vtedy pošle „zoskupené oznámenie“ do 48 dní po skončení každého kalendárneho štvrťroka. Obstarávateľ taktiež môže spojiť oznámenie za každý štvrťrok do jednej skupiny. Vtedy pošle „zoskupené oznámenie“ do dvoch mesiacov po skončení každého štvrťroku.

Pri nadlimitnom zadávaní zákazky sa výsledky prioritne zverejňujú prostredníctvom oznámení o výsledkoch v Úradnom vestníku Európskej únie (Office Journale) a vo vestníku. Lehota na odoslanie oznámenia o výsledku nadlimitného zadávania zákazky je pre verejné obstarávanie do 48 dní po uzavretí zmluvy a pre obstarávateľa do dvoch mesiacov po uzavretí zmluvy.

Pokiaľ ide o rámcovú dohodu, verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi zo zákona nevyplýva povinnosť zasielať publikačnému úradu oznámenie o výsledku verejného obstarávania pre každú zákazku zadanú na základe rámcovej dohody, avšak má povinnosť zaslať toto oznámenie úradu pre zabezpečenie úplnosti štatistických správ poskytovaných Európskej komisii.

Navrhované ustanovenie umožňuje určité výnimky ohľadom uverejňovania oznámenia o výsledku verejného obstarávania, ak ide o zákazky pre tzv. neprioritné služby (príloha č. 3 zákona), keď závisí od rozhodnutia verejného obstarávateľa a obstarávateľa, či súhlasí s uverejnením tohto oznámenia. Oznámenia sa zasielajú na štatistické účely a Komisia ustanoví pravidlá zostavovania štatistických správ na základe týchto oznámení.

K § 22

Ustanovením sa určujú pravidlá pre zasielanie oznámení pri nadlimitných postupoch zadávania zákazky publikačnému úradu. Oznámenia sa zasielajú buď elektronickými prostriedkami vo formáte štandardných formulárov a podľa postupov elektronického zasielania oznámení, ktoré sú dostupné na internetovej adrese http://simap.eu.int, alebo iným spôsobom (napríklad faxom, e-mailom), pričom dátum odoslania oznámenia preukazuje verejný obstarávateľ a obstarávateľ.

Obsah a vzory (štandardné formuláre) používané vo verejnom obstarávaní pri nadlimitných postupoch ustanovuje právny akt Európskych spoločenstiev (smernica 2001/78/ES, ktorá mení a dopĺňa Smernice 93/36/EHS, 93/37/EHS, 92/50/EHS v znení Smernice 97/52/ES a mení a dopĺňa Smernicu 93/38/EHS v znení Smernice 98/4/ES) a sú rovnaké pre všetky členské štáty Európskej únie.

Oznámenia sa uverejňujú v plnom znení v úradnom jazyku EÚ, ktorý si zvolí verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ. Zhrnutie dôležitých aspektov oznámenia sa uverejňuje aj v ostatných jazykoch EÚ.

Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ uverejní predbežné oznámenie alebo pravidelné informatívne oznámenie vo svojom profile, upovedomí o tom publikačný úrad prostredníctvom štandardného formulára - Oznámenie o profile verejného obstarávateľa alebo Oznámenie o profile obstarávateľa.

Deň nasledujúci po dni zaslania oznámenia publikačnému úradu, verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný zaslať oznámenie týkajúce sa nadlimitného zadávania zákazky aj úradu. Oznámenia sa zasielajú buď elektronickými prostriedkami, alebo iným spôsobom (napríklad faxom, e-mailom, poštou), pričom dátum odoslania oznámenia úradu preukazuje verejný obstarávateľ a obstarávateľ. Oznámenie musí obsahovať tie isté informácie, ktoré boli uvedené v oznámení zaslanom publikačnému úradu alebo zverejnené v profile verejného obstarávateľa alebo v profile obstarávateľa.

Zároveň sa ustanovením definujú povinnosti úradu, týkajúce sa lehôt na uverejnenie zasielaných oznámení v závislosti od spôsobu zaslania a v nadväznosti na zvolený postup zadávania zákazky.

Verejným obstarávateľom a obstarávateľom sa prostredníctvom tohto ustanovenia dáva možnosť uverejňovať oznámenia o zákazkách, ktorých uverejňovanie mu priamo nevyplýva z tohto zákona.

K § 23

Ustanovením sa taxatívne určujú postupy, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ použije pri výbere zmluvného partnera v procese zadávania zákazky. Sú to verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, rokovacie konanie bez zverejnenia a súťažný dialóg.

Ďalej sa upravuje základné pravidlo pre používanie jednotlivých postupov zadávania zákazky. Z ustanovenia vyplýva rovnocennosť verejnej súťaže a užšej súťaže. Je na verejnom obstarávateľovi a obstarávateľovi, aby sa rozhodol, ktorý postup použije na získanie zmluvného partnera.

Osobitnými postupmi sú rokovacie konanie so zverejnením a rokovacie konanie bez zverejnenia, ktoré môžu verejní obstarávatelia a obstarávatelia použiť iba vtedy, ak je splnená niektorá z podmienok pre ich použitie. Súťažný dialóg, ktorý môže verejný obstarávateľ použiť iba ak ide o obzvlášť zložité projekty a za osobitných okolností definovaných v zákone. Súťažný dialóg je postup určený len pre verejného obstarávateľa. Pre obstarávateľa nie sú stanovené podmienky pre použitie rokovacieho konania so zverejnením.

Verejná súťaž sa z procesného hľadiska odlišuje od ostatných postupov zadávania zákazky tým, že splnenie podmienok účasti uchádzači preukazujú priamo v predložených ponukách.

Verejná súťaž sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov. Tento spôsob zadávania zákazky je vhodný pre zabezpečovanie bežných, jednoduchých predmetov obstarávania, ktoré nevyžadujú náročné špecifikácie, alebo osobitné kvalifikácie na uchádzačov a záujemcov.

Navrhované ustanovenie upravuje pojem užšej súťaže, ktorá sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ však môže obmedziť počet uchádzačov, ktorých vyzve na predloženie ponuky.

Ustanovením je definované rokovacie konanie so zverejnením, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ však môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na rokovanie, pričom prihliada na zachovanie efektívnej hospodárskej súťaže.

Postupom rokovacieho konania bez zverejnenia sa zakazuje uzatvárať rámcové dohody.

Pri realizovaní obzvlášť zložitých projektov môže nastať situácia, keď verejný obstarávateľ z objektívnych príčin nevie zadefinovať prostriedky na splnenie svojich potrieb, alebo nevie posúdiť, čo poskytuje trh v oblasti technických riešení, ale aj finančných alebo právnych. Takáto situácia môže vzniknúť najmä pri realizácii projektov integrovanej dopravnej infraštruktúry, veľkých počítačových sietí alebo projektov, ktoré si vyžadujú komplexné a štruktúrované financovanie, ktorých finančné a právne zloženie nie je možné zadefinovať vopred. Keďže na zadávanie takých zákaziek nie je možné použiť verejnú alebo užšiu súťaž, zákonom sa stanovuje tzv. súťažný dialóg, ktorý zachováva hospodársku súťaž medzi uchádzačmi a taktiež umožňuje verejným obstarávateľom prediskutovať všetky aspekty zákazky s každým uchádzačom.

K § 24

Ďalšie pravidlo určenia predpokladanej hodnoty zákazky sa týka zadávania zákazky na služby, ktoré sú v súlade s právom Európskych spoločenstiev rozdelené na dve kategórie služieb tvoriace prílohy č. 2 a 3 k zákonu, pričom každá kategória služieb sa riadi iným postupom zadávania zákazky.

Ak nadlimitnú zákazku na poskytnutie služieb tvoria prevažne služby (jedna, alebo aj viac) uvedené v prílohe č. 2 zákona (tzv. prioritné služby), verejný obstarávateľ a obstarávateľ zadáva zákazku podľa postupov pre nadlimitné zákazky. Ak na základe stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky na služby prevažuje predpokladaná hodnota služieb uvedených v prílohe č. 3 (tzv. neprioritné služby), teda nadlimitnú zákazku tvoria prevažne neprioritné služby, verejný obstarávateľ a obstarávateľ použije postup pre zadávanie podprahových zákaziek. Okrem toho je povinný verejný obstarávateľ a obstarávateľ poslať oznámenie o výsledku verejného obstarávania publikačnému úradu a úradu.

K § 25

Navrhované ustanovenie vymedzuje v súlade so smernicami ES okruh skutočností, ktoré musí uchádzač alebo záujemca spĺňať, ak sa chce procesu zadávania zákazky zúčastniť. V procese verejného obstarávania sa skutočnosti, ktoré sa týkajú osobného postavenia preukazujú čestným vyhlásením. Úspešným uchádzač musí čestné vyhlásenie nahradiť predložením príslušných dokladov.

Je v záujme štátu, obcí i spoločnosti, aby sa verejné zmluvy neuzatvárali s podnikateľskými subjektami, ktorých činnosť riadia, kontrolujú resp. konajú za takýto subjekt osoby, ktoré nie sú bezúhonné, t. j. osoby, ktoré boli právoplatne odsúdené za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním, za trestný čin korupcie, legalizácie príjmov z trestnej činnosti, poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev - podľa dohody o ochrane záujmov Európskych spoločenstiev, alebo ak takáto osoba spáchala trestný čin ako člen zločineckej skupiny. V tejto súvislosti možno naznačiť, že ide o viacero skutkových podstát trestných činov, ktoré upravuje Trestný zákon. Povinnosť preukazovať splnenie tejto podmienky výpisom z registra trestov sa týka všetkých osôb, ktoré predstavujú štatutárny orgán uchádzača.

Zároveň je v záujme verejného obstarávateľa a obstarávateľa, aby s uchádzačom, ktorý má problémy s plnením svojich záväzkov napríklad pre dlhy voči veriteľom, neuzavrela zmluva. V takomto prípade ide o ochranu verejného obstarávateľa a obstarávateľa pred subjektami, ktoré ho môžu dostať do zložitej situácie, ak by zmluva nebola splnená v stanovených termínoch a kvalitne.

Na procese verejného obstarávania sa nemôže zúčastniť uchádzač alebo záujemca, ktorý sa dopustil deliktu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V súlade so smernicami ES je potrebné, aby sa verejného obstarávania nezúčastňovali uchádzači alebo záujemcovia, ktorí sa dopustili určitých závažných porušení svojich profesionálnych povinností (napr. proti životnému prostrediu). Verejný obstarávateľ a obstarávateľ však takéto porušenie bude musieť preukázať, to znamená, že ak vylúči uchádzača alebo záujemcu z takéhoto dôvodu, dôkazné bremeno spočíva na ňom. Uchádzač alebo záujemca nie je povinný na potvrdenie tejto podmienky poskytnúť žiadny doklad a verejný obstarávateľ a obstarávateľ nemôže od neho potvrdenie o takejto skutočnosti vyžadovať.

Možno konštatovať, že rovnako nie je v záujme štátu alebo obce, aby podnikateľ získaval finančné prostriedky pri svojom podnikaní zo zdrojov štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu obcí alebo od iných subjektov, ktoré sú podľa tohto zákona verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi, ak nemá vyrovnané povinné platby voči štátu, obciam, zdravotným poisťovniam a ďalším orgánom, ktoré zabezpečujú politiku štátu v daných oblastiach.

Jednou z podmienok účasti v súťaži o uzavretie zmluvy na určitý predmet – teda na tovar, stavebnú prácu alebo službu, je aj oprávnenie, ktoré umožňuje podnikateľovi preukázať, že podniká v oblasti, ktorej sa predmet zákazky týka. V súlade s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania sa splnenie podmienky, že uchádzač je oprávnený dodávať tovar, uskutočňovať stavebnú prácu alebo poskytovať službu, preukazuje príslušným dokladom, potvrdením príslušného orgánu alebo čestným vyhlásením. Závisí to od povolenia vykonávať činnosti, v tej - ktorej krajine.

Splnenie podmienok sa preukazuje dokladmi uvedenými v odseku 4 tohto ustanovenia. Uvedené sú doklady, ktorými sa preukazuje splnenie podmienok uvedených v odseku 1.

Súčasne sa týmto ustanovením stanovujú aj lehoty platnosti dokladov, ktoré sa predkladajú na preukázanie splnenia podmienok účasti v procese verejného obstarávania.

K § 26 a 27

Na preukázanie finančného a ekonomického postavenia, či technickej a odbornej spôsobilosti je možné vyžadovať doklady, z ktorých sa dá primerane zistiť ich situácia alebo spôsobilosť vykonávať určitú činnosť. Z hľadiska dodržiavania základných princípov vo verejnom obstarávaní by to mali byť podmienky splniteľné a nediskriminačné a mali by sa vzťahovať na zadávanú zákazku, teda verejný obstarávateľ a obstarávateľ nepožaduje od uchádzačov alebo záujemcov preukázanie skutočnosti, že má k dispozícii technológiu potrebnú na vykonanie ropného vrtu, ak je predmetom zákazky inštalácia vodnej turbíny. Od verejného obstarávateľa a obstarávateľa sa požaduje iba to, aby primerane k predmetu zákazky stanovil dôkazy napríklad o technickej alebo odbornej spôsobilosti uchádzača alebo záujemcu.

Uchádzač alebo záujemca môže preukázať ekonomické, finančné postavenie alebo technickú a odbornú spôsobilosť aj postavením iného subjektu, bez ohľadu na právnu povahu väzieb s ním, len vtedy, ak preukáže, že zdroje tohto subjektu bude mať reálne k dispozícii pre realizáciu zmluvy. Napríklad prísľubom určitého subjektu o poskytnutí strojového parku na realizáciu predmetu zákazky, ak uchádzač alebo záujemca bude úspešný v súťaži o zadávaní zákazky. Rovnako môže postupovať aj skupina, ktorá môže využiť zdroje jednotlivých subjektov tvoriacich skupinu, ale aj zdroje iných subjektov.

Uchádzač alebo záujemca môže preukázať finančné a ekonomické postavenie, technickú a odbornú spôsobilosť iným dokladom ako požadoval verejný obstarávateľ a obstarávateľ, ak týmto dokladom preukáže určené požiadavky.

Doklady na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a technickej a/alebo odbornej spôsobilosti sú uvedené príkladmo a verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže použiť niektoré z uvedených, ich kombináciu, alebo aj iné, v závislosti od zložitosti a náročnosti predmetu zákazky.

K § 28 a 29

Navrhovaným ustanovením sa upresňuje, že ak sa verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodne, že bude vyžadovať predloženie osvedčenia preukazujúceho zabezpečenie kvality, napr. certifikát ISO 9001:2000 alebo predloženie osvedčenia, ktorým dodávateľ potvrdí splnenie noriem environmentálneho riadenia, napr. certifikát systému environmentálneho manažérstva ISO 14001:1996, tak musia uznávať aj iné rovnocenné certifikáty vydané príslušnými orgánmi z krajín Európskych spoločenstiev. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí prijať aj iné dôkazy o zabezpečení systému riadenia kvality alebo o splnení noriem environmentálneho riadenia dodávateľmi, ktoré mu predložia. Tieto dôkazy však musia byť rovnocenné s požadovanými certifikátmi, teda mali by spĺňať minimálne požiadavky, ktoré zaručujú uvedené vydané osvedčenia.

K § 30

Navrhovaným znením sa upravuje pravidlo, ktoré obsahujú smernice ES pre oblasť verejného obstarávania, ktoré má umožniť uchádzačovi alebo záujemcovi najmä pri zložitých predmetoch zákazky, ktoré nedokáže zabezpečiť sám, vytvoriť určité zoskupenie viacerých subjektov, ktoré spoločne predkladajú ponuku. Vytvorenie špecifickej právnej formy môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ od takejto skupiny požadovať až potom, ako ich ponuka bola prijatá.

Ak ponuku predkladá skupina, každý subjekt tvoriaci túto skupinu predkladá doklady, ktorými preukazuje splnenie podmienok účasti týkajúcich sa osobného postavenia osobitne, ale dôkazy o ekonomickom a finančnom postavení a technickej spôsobilosti predkladajú z hľadiska výkonu a zodpovednosti za plnenie budúcej zmluvy spoločne za celú skupinu.

K § 31

Určenie podmienok účasti uvedie verejný obstarávateľ a obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, resp. v oznámení použitom ako výzva na súťaž. Obstarávateľ na rozdiel od verejného obstarávateľa môže určiť podmienky účasti (osobné postavenie).

Navrhované ustanovenie dáva možnosť obstarávateľovi, aby určil podmienky účasti pre uchádzača alebo záujemcu. Táto voľnosť je obmedzená pre verejného obstarávateľa, ktorý je obstarávateľom z dôvodu, že vykonáva niektorú z činností v oblasti energetiky, tepelnej energetiky, vodného hospodárstva, dopravy, poštových služieb alebo činnosť súvisiacu s prieskumom alebo ťažbou ropy, plynu, uhlia a ostatných tuhých palív, či súvisiacu s prevádzkovaním prístavov a letísk. Keďže ide o verejného obstarávateľa, je v záujme štátu, obcí i spoločnosti, aby zákazky nezískavali podnikateľské subjekty, ktorých činnosť riadia, kontrolujú resp. konajú za takýto subjekt osoby, ktoré nie sú bezúhonné, t. j. osoby, ktoré boli právoplatne odsúdené za niektorý z trestných činov, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním alebo za trestný čin korupcie, legalizácie príjmov z trestnej činnosti alebo poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev.

Ak sa obstarávateľ rozhodne, že určí podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia vymedzené týmto zákonom, na ich splnenie je potrebné, aby ich uchádzači alebo záujemcovia preukazovali taktiež spôsobom ustanoveným v tomto zákone, teda ak napríklad určí, že podmienkou účasti bude podmienka, ktorá vyžaduje od uchádzača alebo záujemcu, aby bol oprávnený uskutočňovať určitý druh činnosti, tak dôkazom o tomto oprávnení je pre subjekty zo Slovenskej republiky napríklad výpis z obchodného registra alebo živnostenské oprávnenie. Samozrejmosťou je aj skutočnosť, že ak sa vyžaduje na preukázanie podmienky účasti predloženie určitého dokladu, a takýto doklad sa nevydáva v krajine sídla uchádzača alebo záujemcu, musí obstarávateľ pripustiť predloženie obdobného dokladu alebo vyhlásenia, že spĺňa uloženú podmienku.

Navrhovaným znením ustanovenia sa sleduje, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ primerane k predmetu zákazky stanovil dôkazy o ekonomickom a finančnom postavení, technickej alebo odbornej spôsobilosti. Požadované doklady musia súvisieť s predmetom zákazky.

K § 32

Navrhovaným ustanovením sa dáva verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi možnosť žiadať od záujemcov alebo uchádzačov, aby objasnili predložené doklady, ktoré predložili na základe požiadaviek verejného obstarávateľa a obstarávateľa podľa § 25 až 29 tohto zákona, alebo aby doplnili takéto doklady a dokumenty. Nemyslí sa tým doplnenie fyzicky chýbajúcich dokladov, toto zákon neumožňuje, ale o vysvetlenie dokladov už predložených alebo doplnenie k už predloženému dokladu. Požiadavka na takéto doplnenie nesmie byť nad rámec požiadaviek uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje, aby sa splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní posudzovalo podľa oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a zároveň, aby podmienky uvedené v súťažných podkladoch neboli iné, ako bolo uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania.

Navrhované ustanovenie upravuje vylúčenie uchádzača alebo záujemcu z verejného obstarávania ak nesplnil podmienky účasti, alebo ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ zistil, že predložené doklady sú neplatné, pričom sa taktiež definuje, čo sa rozumie pod neplatnými dokladmi. Zároveň ustanovenie rieši možnosti vylúčenia uchádzača alebo záujemcu z procesu verejného obstarávania, ak nesplnil nielen požiadavky týkajúce sa osobného postavenia, ale aj podmienky, ktorými preukazuje finančné a ekonomické postavenie, technickú a/alebo odbornú spôsobilosť na dodanie predmetu zákazky, alebo verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi poskytol skreslené alebo nepravdivé informácie.

Ustanovenie umožňuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi zriadiť na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti komisiu.

Z posúdenia splnenia podmienok účasti je povinnosť vyhotoviť zápisnicu. Jednotlivé údaje, ktoré má zápisnica obsahovať, sú uvedené v ustanovení zákona.

Zároveň sa upravuje povinnosť pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa bezodkladne písomne upovedomiť uchádzačov alebo záujemcov o dôvodoch ich vylúčenia alebo o dôvodoch, pre ktoré nebudú vyzvaní na predloženie ponuky alebo rokovanie. Bezodkladne treba chápať ako v čase po tom, ako verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zistil alebo sa dozvedel od komisie dôvody na vylúčenie alebo nevyzvanie uchádzača alebo záujemcu, najneskôr však do času, kedy je ešte objektívne možné použiť opravný prostriedok vylúčeným alebo nevyzvaným uchádzačom alebo záujemcom proti rozhodnutiu verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa.

Navrhovaným znením sa ustanovuje, aby sa splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní posudzovalo podľa objektívnych kritérií, ktoré si určí obstarávateľ. Objektívnosťou sa rozumie ich transparentnosť, nediskriminácia a rovnaké zaobchádzanie v podmienkach spravodlivej hospodárskej súťaže. Objektívnosť sa posudzuje spôsobom, pri ktorom sa berie do úvahy charakter príslušného odvetvia.

K § 33

Navrhované znenie ustanovenia sa týka súťažných podkladov a technických špecifikácií a plne korešponduje s požiadavkami na vymedzenie a opis predmetu zákazky uvedenými v práve Európskych spoločenstiev.

Vymedzuje sa, akým spôsobom má byť predmet zákazky opísaný, pričom hlavný dôraz sa kladie na technické požiadavky, ktoré nesmú byť stanovené diskriminačným spôsobom, a zohľadňujú dostupnosť pre zdravotne postihnuté osoby a zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže.

Ako vyplýva z práva Európskych spoločenstiev, verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi sa ustanovuje spôsob vypracovania technických požiadaviek pri zadávaní zákaziek. Predmet zákazky je potrebné opísať na základe technických požiadaviek, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi harmonizovanými s právom Európskych spoločenstiev, buď odkazom na slovenské technické normy, európske technické osvedčenia, alebo spoločné technické špecifikácie, medzinárodné normy a iné referenčné systémy zavedené európskymi úradmi pre normalizáciu, alebo pomocou výkonnostných a funkčných požiadaviek, prípadne ich kombináciou.

Technické požiadavky vypracované verejným obstarávateľom a obstarávateľom musia umožňovať, aby bolo verejné obstarávanie liberalizované. Za týmto účelom musí byť možné predložiť ponuky, ktoré odrážajú rozmanitosť technických riešení. Preto sa súčasne ustanovením zakazuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi zamietnuť ponuku uchádzača z toho dôvodu, že výrobky, služby alebo stavebné práce nespĺňajú vyššie uvedené technické požiadavky vtedy, ak uchádzač akýmkoľvek spôsobom preukáže k spokojnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa, že jeho technické riešenie rovnocenným spôsobom spĺňa požiadavky definované v technických požiadavkách. Definuje sa, čo je možné považovať za vhodný spôsob preukazovania rovnocennosti, pričom verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí byť schopný uviesť dôvod svojho rozhodnutia, že v danom prípade neexistuje rovnocennosť.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ, ktorý zadefinuje environmentálne požiadavky pre technické požiadavky, môže určiť environmentálne charakteristiky, ako napríklad výrobná metóda, alebo špecifikovať environmentálne účinky skupín výrobkov alebo služieb. Môžu sa použiť špecifikácie definované v environmentálnych označeniach, napríklad európskych, resp. národných environmentálnych označeniach za predpokladu, že požiadavky označovania sú vypracované a prijaté na základe vedeckých informácií a v rámci postupu, ktorého sa môžu zúčastniť všetci zainteresovaní a sú prístupné a dostupné pre všetkých zainteresovaných.

Všeobecným cieľom uplatňovania environmentálneho označovania je podpora tých tovarov, ktoré znamenajú menšiu záťaž pre životné prostredie. Tým sa umožňuje prostredníctvom pôsobenia trhu podporiť požiadavku na tvorbu a ochranu životného prostredia a realizáciu stratégie trvalo udržateľného rozvoja. Environmentálne označovanie tovarov sa realizuje podľa medzinárodne platných technických predpisov. Ide o STN EN 14 024, podľa ktorej environmentálne označovanie vykonávajú spravidla štátne organizácie alebo agentúry a o STN ISO 14 021, podľa ktorej môžu environmentálne označovanie vykonávať výrobcovia, dovozcovia, distribútori a ďalší, ktorí majú z takýchto tvrdení úžitok.

Kladne sa vymedzuje, čo majú súťažné podklady obsahovať, ako napríklad plány, modely, fotografie potrebné na vypracovanie ponuky a pravidlá ich uplatnenia a skutočnosti rozhodné pre plnenie zmluvy. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodne, ktoré časti súťažných podkladov budú súčasťou zmluvy.

Pri aplikácii zákona sa vyskytujú situácie, keď verejný obstarávateľ a obstarávateľ v čase poskytovania súťažných podkladov zistí, že je potrebné doplniť niektorú informáciu uvedenú v súťažných podkladoch. Navrhovaným ustanovením je umožnené verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi v týchto výnimočných situáciách tak urobiť. Z dôvodu ponechania dostatočného časového priestoru uchádzačom na vypracovanie ponuky vo vzťahu k doplneniu a objasneniu, sa stanovuje lehota na ich poskytnutie. Princíp rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi alebo záujemcami zostáva nedotknutý a musí byť zachovaný.

Zákon ustanovuje osobitný postup upravujúci vyžiadanie a poskytnutie súťažných podkladov a inej doplňujúcej dokumentácie vtedy, keď týmito dokumentmi disponuje subjekt poverený verejným obstarávateľom a obstarávateľom zadávaním zákazky.

Vymedzujú sa aj údaje, ktoré nie je prípustné, aby ich súťažné podklady obsahovali. Týmto vymedzením sa má zabrániť možnej diskriminácii uchádzačov.

Navrhovaným ustanovením je daná možnosť verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi určiť osobitné podmienky plnenia zmluvy. Tieto podmienky nesmú byť priamo i nepriamo diskriminačné a musia byť uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch. Môžu byť určené najmä v prospech odborného vzdelávania priamo na mieste výkonu práce, zamestnávania osôb, ktoré majú problémy so začlenením do spoločnosti, boja proti nezamestnanosti alebo ochrany životného prostredia. Môžu to byť napr. požiadavky platné počas plnenia zmluvy na nábor dlhodobo nezamestnaných, na vykonanie opatrení odbornej prípravy pre nezamestnaných alebo mladé osoby, alebo na nábor viacerých postihnutých osôb, ako vyžaduje osobitný predpis.

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi požadovať od uchádzača, aby stanovil, aký podiel zo zákazky bude plniť prostredníctvom tretej osoby, teda aká časť zmluvy bude dodaná subdodávateľsky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže taktiež požadovať od uchádzača, aby označil tretie osoby, ktoré budú jeho subdodávateľmi pri realizácii zmluvy. Cieľom ustanovenia je podpora účasti malých a stredných podnikateľov na trhu pri nadlimitnom zadávaní zákaziek. Týmto ustanovením sa zároveň zabezpečuje, že pri realizácii zmluvy vykonanej subdodávateľsky nesie zodpovednosť za celkovú realizáciu ten, ktorý zákazku získal a verejný obstarávateľ má možnosť domáhať sa plnenia od svojho zmluvného partnera.

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi uvádzať v súťažných podkladoch odkazy na príslušné štátne orgány a organizácie, kde môže dodávateľ získať príslušné informácie v daných oblastiach. Keďže ide o nadlimitné zadávanie zákaziek, ktoré sa vyhlasuje v Úradnom vestníku EÚ, do súťaže sa môžu prihlásiť dodávatelia z krajín, ktoré majú odlišne upravené predpisy týkajúce sa týchto oblastí. Ak tieto informácie verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvedie, nesplnenie uvedených povinností sa považuje za závažné porušenie povinností, ktoré môže mať za následok vylúčenie takéhoto subjektu z procesu zadávania zákaziek. Samozrejme, podmienkou je, že informuje o tom dodávateľov, a že osobitné predpisy sú v súlade s právom Európskych spoločenstiev.

K § 34

Navrhovaným ustanovením sa prihliada na skutočnosť, že zákazky by mali byť zadávané na základe objektívnych kritérií, ktoré sú v súlade so zásadami transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, čím sa zabezpečí, aby sa ponuky posudzovali v podmienkach efektívnej hospodárskej súťaže.

Z tohto dôvodu zákon definuje dve kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktorými sú ekonomicky najvýhodnejšia ponuka, alebo najnižšia cena. Prvou možnosťou je určenie kritérií súvisiacich s predmetom zákazky za účelom posúdenia ponuky s cieľom zistiť, ktorá z nich ponúka najlepšiu hodnotu za vynaložené peniaze. Vtedy verejný obstarávateľ a obstarávateľ berie do úvahy rôzne charakteristiky predmetu zákazky, ako sú napríklad vplyv na životné prostredie, sociálne aspekty, technické vyhotovenie, prevádzkové náklady a ďalšie, pričom ako celok mu musia umožniť určenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.

Určeniu týchto kritérií a priradeniu relatívnych váh každému z nich by mali verejní obstarávatelia a obstarávatelia venovať náležitú pozornosť. Relatívnu váhu môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyjadriť pomocou intervalu zahrňujúceho maximálne rozpätie. V opodstatnených prípadoch (najmä z dôvodu zložitosti zákazky), keď nie je možné určiť relatívne váhy pre jednotlivé kritériá, verejný obstarávateľ a obstarávateľ ich môže uviesť zostupne podľa poradia ich dôležitosti.

V druhom prípade, ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ určí len jedno kritérium, je ním vždy len najnižšia cena.

Všetci uchádzači majú byť primerane informovaní o relatívnych váhach pre všetky určené kritériá, alebo o zostupnom poradí dôležitosti stanovených kritérií, na základe ktorých bude verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyberať ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. Z uvedeného dôvodu verejný obstarávateľ a obstarávateľ má povinnosť zverejniť tieto údaje v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, alebo vo výzve na predkladanie ponúk, alebo v informatívnom dokumente.

Je potrebné, aby kritériá na vyhodnotenie ponúk boli zamerané na obsah a kvalitu zmluvného záväzku vo vzťahu k predmetu zákazky.

K § 35

Účelom vyžadovania zábezpeky v procese zadávania zákazky je vynútiť viazanosť ponúk, najmä vo finančne náročných projektov. Ustanovenie taxatívne vymedzuje, čo možno považovať za zábezpeku. Vymedzením pojmu sa umožňuje všetkým uchádzačom reagovať na požiadavku verejného obstarávateľa a obstarávateľa, ak si ju uplatní. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nemá možnosť vylúčiť použitie niektorého zo spôsobov zloženia zábezpeky upravenej v tomto ustanovení, a teda musí akýkoľvek zo spôsobov jej predloženia prijať.

Účel zábezpeky v procese zadávania zákazky nie je totožný so zárukami požadovanými pre zabezpečenie plnenia zmluvy, ktoré upravuje Obchodný zákonník.

Navrhovaným ustanovením sa verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi pri nadlimitnom zadávaní zákaziek umožňuje, aby na účely viazanosti ponúk vyžadoval zábezpeku. Ak sa verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodne vyžadovať zábezpeku od uchádzača, podmienky jej zloženia, uvoľnenia a vrátenia určí v súťažných podkladoch tak, aby si spôsob jej zloženia mohol vybrať uchádzač. Výška zábezpeky, ktorú môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ od uchádzača vyžadovať, je ustanovená maximálne na 5 % z predpokladanej hodnoty zákazky a však maximálne 10 000 000 Sk.

Ustanovením sa umožňuje uchádzačom preukázať zloženie zábezpeky dvoma spôsobmi. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný akceptovať obidva spôsoby zloženia zábezpeky. Spôsob zloženia stanovuje verejný obstarávateľ a obstarávateľ už v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a podrobnejšie v súťažných podkladoch. Z tohto dôvodu je potrebné vychádzať zo súťažných podkladov vypracovaných verejným obstarávateľom a obstarávateľom. Stanoviť termín na zloženie zábezpeky by mal verejný obstarávateľ a obstarávateľ formou finančných prostriedkov na svoj účet tak, aby finančné prostriedky boli najneskôr v deň uplynutia lehoty na predkladanie ponúk zložené na účte verejného obstarávateľa a obstarávateľa. Túto skutočnosť si komisia na hodnotenie ponúk overí v rámci procesu vyhodnocovania ponúk.

Navrhované ustanovenie taxatívne vymedzuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi podmienky vrátenia zábezpeky uchádzačovi pred uplynutím lehoty viazanosti ponúk. Zároveň je riešená situácia, kedy môže zábezpeka prepadnúť v prospech verejného obstarávateľa a obstarávateľa.

Navrhuje sa, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ uvoľnil uchádzačom zábezpeku najneskôr do siedmich dní od uzavretia zmluvy, a to z dôvodu, aby zábezpeka nebola zbytočne viazaná neprimerane dlhú dobu, ak zmluva bola už uzavretá. Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ zruší vyhlásené verejné obstarávanie, zábezpeku vráti uchádzačom bezodkladne.

K § 36

Navrhovaným ustanovením sa upravuje, akým spôsobom verejný obstarávateľ a obstarávateľ nakladá s predloženými variantnými riešeniami a upravujú sa podmienky, kedy môže umožniť predloženie variantného riešenia a vyhodnocovať ponuku s variantným riešením.

Možnosť predkladania variantov sa uvedie v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž a v súťažných podkladoch, kde sa uvedú minimálne požiadavky na ich splnenie a osobitné požiadavky na ich prezentáciu.

Varianty sú prípustné iba vtedy, ak spôsob hodnotenia je založený na výbere ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Zároveň sa upravuje dôvod, kedy verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie vylúčiť variantné riešenie z vyhodnotenia ponúk.

K § 37

Z hľadiska zabezpečenia princípu transparentnosti a rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi alebo záujemcami je v tomto ustanovení zakotvené právo uchádzačov alebo záujemcov požadovať vysvetlenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní alebo súťažných podkladov, avšak len za stanovených podmienok. Súčasne ukladá povinnosť verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi poskytnúť vysvetlenie v ustanovených lehotách všetkým záujemcom alebo uchádzačom rovnakou mierou.

Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ poskytol vysvetlenie súťažných podkladov a po ich zaslaní poskytuje súťažné podklady ďalším uchádzačom, musí tieto doplniť o poskytnuté vysvetlenia.

Navrhovaným ustanovením sa pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa stanovuje aj hraničná lehota na poskytnutie vysvetlenia, ktorá závisí od lehoty stanovenej na predkladanie ponúk alebo dokladov na preukázanie splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní.

K § 38

Navrhovaným ustanovením sa upravuje spôsob predkladania ponúk tak, aby boli dodržané princípy transparentnosti a nediskriminácie.

Ponuky musia byť doručené verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi najneskôr v deň určený na predkladanie ponúk. Lehota na predkladanie ponúk je uvedená v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na predkladanie ponúk. Ak je ponuka predložená po uplynutí lehoty určenej na predkladanie ponúk je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný vrátiť oneskorenú ponuku v neporušenom obale odosielateľovi.

Stanovenie dĺžky lehoty na prekladanie ponúk je v kompetencii verejného obstarávateľa a obstarávateľa, závisí od zložitosti predmetu zákazky a zákon taxatívne ustanovuje iba minimálnu hranicu lehoty na predkladanie ponúk pri jednotlivých postupoch verejného obstarávania.

Uchádzači môžu predkladať ponuky verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi prostredníctvom pošty (vrátane osobného doručenia) alebo elektronickými prostriedkami s uvedením obchodného mena, sídla uchádzača alebo miesta podnikania, s označením a heslom súťaže. Z hľadiska právnej istoty a preukázateľnosti však navrhovaná právna úprava ustanovuje osobitnú požiadavku vzťahujúcu sa na predkladanie ponúk elektronickými prostriedkami, a to jej podpísanie elektronickým podpisom. Takto doručené ponuky je možné do lehoty na predkladanie ponúk meniť rovnakým postupom, ako boli pôvodne predložené.

Uchádzač v procese verejného obstarávania nie je oprávnený predložiť v konkrétnom postupe zadávania zákazky viacero ponúk. Súčasne sa mu neumožňuje ani stať sa subdodávateľom iného uchádzača alebo členom skupiny takýchto subjektov. Navrhovaná právna úprava má takto docieliť výslovné vylúčenie možnosti uchádzačov koordinovať svoje správanie v procese verejného obstarávania, ktorá potenciálne v praxi môže viesť aj k naplneniu skutkovej podstaty dohody obmedzujúcej súťaž podľa zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy SR v znení neskorších predpisov, a jej posudzovanie patrí do právomoci Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.

K § 39

Ustanovenie upravuje zriadenie komisie na vyhodnotenie ponúk. Pozitívne vymedzuje podmienky, ktoré musia osoby spĺňať, aby mohli byť členmi komisie na vyhodnotenie ponúk. Súčasne sa negatívnym vymedzením určuje, ktorá osoba sa nemôže stať členom komisie na vyhodnotenie ponúk.

Ustanovením sa sleduje aj nezávislosť členov komisie na vyhodnotenie ponúk od uchádzačov a súčasne sa zdôrazňuje minimálny počet jej členov.

Na zabezpečenie transparentnosti procesu vyhodnotenia ponúk môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ menovať do komisie aj ďalších členov bez práva vyhodnocovať ponuky, avšak títo musia spĺňať rovnaké podmienky, aké sú kladené na členov komisie, ktorí vyhodnocujú ponuky. Títo členovia sa nezapočítavajú do počtu členov s právom vyhodnocovať ponuky

K § 40

Navrhované ustanovenie upravuje postup pri otváraní obálok s ponukami.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí umožniť účasť všetkým uchádzačom, ktorí predložili ponuky v lehote na predkladanie ponúk, na otváraní obálok s ponukami, čím sa zabezpečí jeho transparentnosť. Všetkým zúčastneným sa z predložených ponúk zverejní obchodné meno, adresa alebo sídlo uchádzača a návrhy na plnenie jednotlivých kritérií, ktoré sa dajú vyjadriť číslicou.

Z otvárania ponúk komisia vyhotoví zápisnicu, ktorá sa posiela najneskôr do piatich dní všetkým uchádzačom, ktorí predložili ponuky v určenej lehote na predkladanie ponúk.

K § 41

Postup komisie pri vyhodnotení ponúk je neverejný a zároveň je upravený tak, aby umožnil komisii vylúčiť uchádzačov nespĺňajúcich podmienky účasti a požiadavky verejného obstarávateľa a obstarávateľa uvedené v oznámení alebo v súťažných podkladoch, požiadať uchádzačov o vysvetlenie ponúk alebo povinnosť požiadať o vysvetlenie neobvykle nízkych ponúknutých cien. Súčasne sa uvádza, k akým skutočnostiam má smerovať požiadavka komisie o vysvetľovanie návrhu ceny, aby vysvetľovanie plnilo svoj účel.

Vyhodnocovanie ponúk je potrebné vykonávať vzájomným porovnávaním jednotlivých ponúk a hodnotiť ich na základe určených kritérií a pravidiel hodnotenia. V porovnaní s úspešnou ponukou komisia odôvodní neprijatie ostatných ponúk, ktoré sa vyhodnocovali. V priebehu vyhodnocovania ponúk členovia komisie nesmú poskytovať informácie o ich obsahu a ich vyhodnocovaní, rovnako sa na členov komisie vzťahuje aj povinnosť zachovávať mlčanlivosť o obsahu ponúk.

Komisia zriadená verejným obstarávateľom a obstarávateľom na vyhodnotenie ponúk v zápisnici identifikuje úspešného uchádzača. Ak ide o neúspešných uchádzačov, ktorých ponuky podliehali vyhodnoteniu, uvedie a odôvodní sa neúspešnosť ponuky v porovnaní s ponukou úspešného uchádzača. Predpokladom spracovania tejto časti zápisnice je, že komisia pri vyhodnocovaní ponúk postupuje spôsobom vzájomného porovnávania ponúk. Vyhotovenú zápisnicu podpisujú všetci prítomní členovia komisie a predseda komisie ju odovzdá spolu s ponukami verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi. Člen komisie, ktorý odmietne podpísať zápisnicu z vyhodnocovania ponúk, uvedie dôvody odmietnutia.

K § 42

Navrhovaným ustanovením sa zavádza používanie elektronických prostriedkov do procesu vyhodnotenia ponúk. Elektronickú aukciu je možné použiť len na zadávanie zákazky na stavebné práce, tovary a služby, pri ktorých je možné určiť ich presnú špecifikáciu. Malo by to byť v prípadoch jednoduchých predmetov zákazky, prípadne pri opakujúcich sa zákazkách. Elektronická aukcia je opakujúci sa proces využívajúci elektronické prostriedky, používa sa po úplnom úvodnom vyhodnotení ponúk, pričom musí byť možné určiť poradie uchádzačov v každej etape aukcie, v rámci ktorej sa predkladajú nové ceny upravené smerom nadol alebo nové ceny a nové prvky ponúk.

V každej etape elektronickej aukcie musí byť zabezpečené rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi a aukcia musí byť vedená v súlade s princípom nediskriminácie a transparentnosti.

Ustanovenie upravuje použitie elektronických aukcií verejným obstarávateľom a obstarávateľom vo verejnej súťaži, užšej súťaži, rokovacom konaní so zverejnením, v rámci dynamického nákupného systému alebo pri opätovnom otvorení súťaže medzi všetkými účastníkmi rámcovej dohody. Elektronická aukcia sa používa na účely automatického vyhodnotenia ponúk elektronickými prostriedkami, bez akéhokoľvek zásahu alebo posudzovania verejným obstarávateľom a obstarávateľom. Elektronickú aukciu je možné použiť predovšetkým pre tie predmety obstarávania, ktorých charakteristiky a hodnoty je možné vyjadriť číselne alebo percentuálne, čiže možno ich presne kvantifikovať. Nekvantifikovateľné parametre nesmú byť predmetom elektronickej aukcie, z čoho vyplýva, že určité zákazky na stavebné práce alebo služby vyžadujúce intelektuálne plnenie nie je možné vyhodnocovať prostredníctvom elektronickej aukcie.

Elektronická aukcia je opakujúci sa proces, ktorý zahŕňa použitie elektronických prostriedkov na prezentáciu nových cien upravených smerom nadol, nových cien upravených smerom nadol a zlepšených hodnôt určitých prvkov ponúk alebo hodnôt určitých prvkov ponúk, ktoré sa majú kvalitatívne zlepšiť. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ však nesmie používať elektronickú aukciu spôsobom, ktorý by narušil spravodlivú hospodársku súťaž. Samotný proces elektronickej aukcie nasleduje po úvodnom vyhodnotení ponúk na základe stanovených kritérií určených na vyhodnotenie ponúk a im priradených relatívnych váh v príslušnom postupe zadávania zákazky, a umožní zostavenie poradia ponúk. Elektronická aukcia vychádza buď len z ceny, ak je stanovené len jedno kritérium na vyhodnotenie ponúk, ktorým je najnižšia cena, z ceny a nových hodnôt charakteristických parametrov ponúk, alebo nových hodnôt charakteristických parametrov ponúk, ktoré sú uvedené v technických špecifikáciách predmetu zákazky, ak kritériom na vyhodnotenie ponúk je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka.

Použitie elektronickej aukcie musí byť uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, kde sú zároveň stanovené pevné parametre pre elektronickú aukciu. Všetky podrobnosti ohľadom realizovania elektronickej aukcie sa uvedú v súťažných podkladoch, pričom ustanovenie ďalej taxatívne definuje obsah špecifikácií/súťažných podkladov v rámci elektronickej aukcie.

Po vyhodnotení ponúk verejný obstarávateľ a obstarávateľ v rámci zvoleného postupu zadávania zákazky elektronickými prostriedkami vyzve všetkých uchádzačov, ktorých ponuky boli prijateľné, aby sa zúčastnili elektronickej aukcie. Vo výzve uvedie informácie týkajúce sa pripojenia k používanému zariadeniu, dátumu a času začatia elektronickej aukcie, podmienok ukončenia aukcie a vzorec na určenie poradia predložených nových cien, alebo nových cien a hodnôt, prípadne osobitný vzorec pre každé variantné riešenie, ak sa pripúšťa. Ak kritériom na vyhodnotenie ponúk je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka, k elektronickej výzve na účasť v aukcii sa priloží výsledok celkového vyhodnotenia príslušnej ponuky. Elektronická aukcia sa môže realizovať v niekoľkých etapách a nesmie sa začať skôr než dva pracovné dni odo dňa odoslania výzvy elektronickými prostriedkami na účasť v elektronickej aukcii.

Systém, v ktorom sa elektronická aukcia realizuje, automaticky otvorí aukciu, keď sa dosiahne určený dátum a čas jej začatia. V priebehu elektronickej aukcie verejný obstarávateľ a obstarávateľ bezodkladne oznamuje všetkým uchádzačom informácie o ich poradí a môže ich informovať aj o ďalších skutočnostiach, ak to uviedol v súťažných podkladoch. Jednotliví uchádzači predkladajú svoje nové ceny alebo nové ceny a hodnoty v rámci stanovených etáp aukcie, pričom majú zobrazené dostupné informácie. Ustanovením sa určujú aj podmienky ukončenia elektronickej aukcie v závislosti od zvoleného typu aukcie (jedna etapa alebo viac etáp aukcie), pričom systém ukončí elektronickú aukciu v súlade s nadefinovanými podmienkami jej ukončenia. Celý proces sa zavŕši uzavretím zmluvy na základe výsledkov elektronickej aukcie.

K § 43

Navrhovaným znením ustanovenia sa systémovo rieši postup verejného obstarávateľa a obstarávateľa od prevzatia zápisnice z vyhodnotenia ponúk až po oznámenie výsledku verejného obstarávania.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný bez zbytočného odkladu písomne oznámiť výsledok vyhodnotenia ponúk uchádzačom, ktorých ponuky boli vyhodnocované. Neúspešnému uchádzačovi sa uvedú aj dôvody neúspešnosti jeho ponuky v porovnaní s ponukou úspešného uchádzača. Úspešnému uchádzačovi sa oznámi prijatie jeho ponuky. Oznamovacej povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa však nepodliehajú informácie, ak by poskytnutie bolo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, s verejným záujmom alebo by mohlo poškodiť právom chránené záujmy právnických osôb alebo fyzických osôb alebo by narušilo čestnú hospodársku súťaž.

K § 44

Uzavretie zmluvy alebo rámcovej dohody je podmienené možnosťou uplatnenia revíznych postupov zo strany účastníkov procesu verejného obstarávania alebo dotknutých osôb pred uzavretím zmluvy.

Ak nie sú mechanizmy revíznych postupov uplatnené, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu alebo rámcovú dohodu v ustanovených lehotách, ktoré sa viažu k doručeniu oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk, pričom verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie použiť ponuku ani jej časti bez súhlasu uchádzača.

K § 45

Ustanovenie taxatívne určuje podmienky zrušenia použitého postupu zadávania zákazky. Zrušenie postupu musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ oznámiť všetkým zúčastneným a zároveň poslať oznámenie o výsledku verejného obstarávania úradu.

Ak sa verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodne po zrušení použitého postupu zadávania zákazky pokračovať vo výbere zmluvného partnera, uvedie, aký postup použije na výber dodávateľa. Dôvody zrušenia postupu zadávania zákazky a ďalší postup, ktorý verejný obstarávateľ a obstarávateľ použije na zadávanie pôvodného predmetu zákazky, oznámi všetkým uchádzačom a záujemcom a na požiadanie aj Komisii.

K § 46

Vzhľadom na rýchly rozvoj elektronických komunikačných prostriedkov sa zavádzajú postupy, ktoré by verejným obstarávateľom a obstarávateľom umožňovali v plnom rozsahu využívať možnosti, ktoré tieto prostriedky poskytujú. Z tohto dôvodu sa v navrhovanom ustanovení definuje plne elektronický dynamický nákupný systém pre bežné nákupy a ustanovujú sa osobitné postupy pre zriadenie a prevádzku takéhoto systému s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s každým dodávateľom, ktorý sa na ňom zúčastňuje. Každý uchádzač alebo záujemca, ktorý splní podmienky účasti a predloží informatívnu ponuku v súlade s technickými požiadavkami, musí mať možnosť sa do takéhoto systému v priebehu jeho trvania zapojiť.

Predmetné ustanovenie umožňuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi využívať v súlade s postupmi verejnej súťaže dynamický nákupný systém, ktorý je plne elektronickým procesom. Trvanie systému je ohraničené obdobím štyroch rokov, pričom jeho použitím nesmie dôjsť k porušeniu pravidiel spravodlivej a efektívnej hospodárskej súťaže a verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie účtovať žiadne poplatky účastníkom systému.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyjadrí svoj záujem vytvoriť dynamický nákupný systém uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, v ktorom uvedie internetovú adresu umožňujúcu neobmedzený, priamy prístup elektronickými prostriedkami k súťažným podkladom a doplňujúcim podkladom. Umožní uchádzačom predkladať svoje informatívne ponuky, ktoré následne vyhodnotí do 15 dní od lehoty stanovenej na ich predkladanie a, po uplynutí ktorej im oznámi, či ich zaradí alebo nezaradí do systému. Ak sa verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodne nezaradiť uchádzača do dynamického nákupného systému, v tomto rozhodnutí mu súčasne obligatórne oznámi aj dôvody tohto nezaradenia. Do systému musí byť zaradený každý uchádzač, ktorý splnil podmienky účasti a predložil informatívnu ponuku v súlade s technickými požiadavkami uvedenými v súťažných podkladoch a doplňujúcimi podkladmi.

Dynamický nákupný systém je počas svojho trvania otvoreným systémom, čo znamená, že umožňuje novým uchádzačom, ktorí prejavili záujem zapojiť sa do verejnej súťaže v rámci systému, aby predkladali svoje informatívne ponuky. Po vyhodnotení verejným obstarávateľom a obstarávateľom môžu byť zaradení do systému. Súčasne je daná možnosť už v systéme zaradeným uchádzačom, aby zlepšovali svoje informatívne ponuky za predpokladu, že aj naďalej budú v súlade so súťažnými podkladmi.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ na každú osobitnú zadávanú zákazku uverejní zjednodušené oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, v ktorom vyzve všetkých zainteresovaných uchádzačov (zaradených do systému, a aj noví sa môžu prihlásiť), aby predložili svoje informatívne ponuky v ustanovenej lehote, prípadne ich zlepšili. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ opätovne v tejto fáze informatívne ponuky vyhodnotí a uchádzačov, ktorí splnili požiadavky verejného obstarávateľa a obstarávateľa, zaradí do systému. Následne všetkých zaradených vyzve na predloženie ponuky v určenej lehote. Systém zaznamenáva úplnosť a pravosť všetkých predložených ponúk a zabezpečí ich dôvernosť v chránenej bezpečnostnej zóne až do ich otvárania. Po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk verejný obstarávateľ a obstarávateľ prostredníctvom na to oprávnených osôb pristúpi k vyhodnocovaniu ponúk podľa vopred stanovených pravidiel. V tejto etape v rámci dynamického nákupného systému môže byť využitá aj elektronická aukcia, na účely zníženia ponúknutej ceny alebo zlepšenia niektorých parametrov ponúk. Následne po ukončení elektronickej aukcie, verejný obstarávateľ a obstarávateľ uzatvorí s úspešným uchádzačom zmluvu, vyzve ho k jej plneniu a ostatným oznámi, že zmluva bola už uzavretá. Celý proces uzatvárania zmluvy je ukončený odoslaním oznámenia o výsledku verejného obstarávania.

K § 47

Z práva Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania vyplýva povinnosť poskytovať určité informácie zo strany verejných obstarávateľov a obstarávateľov priamo Európskej komisii, ak o to požiada. U verejného obstarávateľa sa to týka správy alebo časti správ pre každú uzavretú zmluvu, uzavretú rámcovú dohodu alebo pre každé zriadenie dynamického nákupného systému, ktoré sa zadávali použitím nadlimitných postupov zadávania zákaziek. Ďalšími informáciami obsiahnutými v tejto správe môžu byť informácie o použití rokovacieho konania bez zverejnenia, prípadne o vylúčení ponuky s neobvykle nízkou cenou.

U obstarávateľov sa to týka správy alebo časti správ pre všetky kategórie výrobkov alebo činností, ktoré sa považujú za vylúčené na základe zákonom definovaných podmienok. Na žiadosť Európskej komisie obstarávateľ musí poskytnúť informácie týkajúce sa uzavretia medzinárodných dohôd uzatvorených medzi SR a jednou alebo viacerými tretími krajinami v súlade so Zmluvou o založení Európskych spoločenstiev, ktoré sa riadia inými pravidlami postupu. Ďalej sa môže poskytovanie informácií týkať zákaziek, ktoré obstarávateľ zadáva prepojenému podniku, na ktoré sa postupy zadávania nadlimitných zákaziek nevzťahujú.

Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ v rámci vyhodnotenia ponúk vylúčil ponuku s neobvykle nízkou cenou, v ktorej uchádzač dostatočne nezdôvodnil a nepreukázal získanie štátnej pomoci v súlade s právnymi predpismi, musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ tieto informácie oznámiť Európskej komisii zaslaním správy alebo jej časti.

K § 48

Pre zabezpečenie princípu transparentnosti je potrebné sústreďovať informácie súvisiace s verejným obstarávaním, napríklad na účely informovania verejnosti alebo výmeny informácií medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi EÚ, EFTA a úloh, ktoré vyplývajú Slovenskej republike z bilaterálnych dohôd o voľnom obchode.

Smernice ES upravujú pre členské krajiny povinnosť predkladať ročné správy s podrobnými údajmi o uzavretých zmluvách, rámcových dohodách a zriadených dynamických nákupných systémoch, predovšetkým o predmetoch zákaziek, ktoré sa získavajú nadlimitnými postupmi zadávania zákaziek, z toho dôvodu má verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinnosť poskytnúť úradu informácie o týchto zákazkách, rámcových dohodách a dynamických nákupných systémoch.

Úrad môže dodatočne vyžadovať od verejných obstarávateľov a obstarávateľov poskytnutie ďalších doplňujúcich údajov alebo informácií.

Ďalšou povinnosťou verejného obstarávateľa a obstarávateľa voči úradu je poskytnutie informácie o plnení zmluvy, ktorá bola uzavretá podľa postupov zadávania nadlimitných zákaziek alebo o uzavretí dodatku k takejto zmluve. Informácia sa zverejní vo vestníku.

K § 49

Predbežným oznámením verejný obstarávateľ zverejňuje informácie o pripravovaných prípadoch zadávania zákaziek (verejnej súťaži, užšej súťaži, rokovacom konaní so zverejnením a súťažnom dialógu) a o predmetoch zákazky. Súčasne sa ustanovuje pre verejného obstarávateľa povinnosť zverejniť predbežné oznámenie vtedy, ak objem predpokladaných hodnôt zákaziek alebo rámcových dohôd všetkých tovarov, zoskupených podľa skupín výrobkov obstarávaných v priebehu jedného kalendárneho roka, presiahne finančný limit 750 000 EUR. Toto isté pravidlo sa uplatňuje aj pre tzv. prioritné služby uvedené v prílohe č. 2 zákona.

Predbežné oznámenie je verejný obstarávateľ povinný uverejniť čo najskôr po začatí kalendárneho roka, v ktorom má úmysel zadávať plánované predmety postupom pre zadávanie nadlimitných zákaziek, ak zadáva nadlimitné stavebné práce, čo najskôr po začatí kalendárneho roka alebo čo najskôr po schválení plánovaných zákaziek na stavebné práce.

Štátne orgány majú ročný rozpočet, a teda mali by už na začiatku roku poznať všetky investície, ktoré majú v úmysle zadávať postupmi pre nadlimitné zákazky. Ak ide o obce a verejnoprávne inštitúcie môže dôjsť k schváleniu investície aj v priebehu kalendárneho roka, keď je potrebné následne, ak ide o nadlimitné zákazky uverejniť predbežné oznámenie.

Predbežné oznámenie verejný obstarávateľ zasiela na uverejnenie publikačnému úradu, alebo ho uverejní vo svojom „profile verejného obstarávateľa“, zasiela ho na uverejnenie aj úradu.

Navrhované ustanovenie upravuje vyhlasovanie verejného obstarávania pre nadlimitné zákazky, pre ktoré sa oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania uverejňujú prioritne v Úradnom vestníku Európskej únie (Office Journale) a následne aj vo Vestníku verejného obstarávania (vestník).

Ak by uverejnenie určitých informácií malo za následok porušenie platných právnych predpisov, ohrozenie verejného záujmu alebo právom chránených záujmov právnických osôb alebo fyzických osôb, tieto informácie sa neuverejnia.

K § 50

Navrhovaným ustanovením sa určujú minimálne lehoty na predkladanie ponúk vo verejnej súťaži, ktoré vychádzajú z práva Európskych spoločenstiev a je ich potrebné dodržiavať z hľadiska princípu transparentnosti. Ustanovením minimálnych lehôt sa sleduje vytvorenie predpokladov pre kvalitné spracovanie ponúk. Zároveň sa ustanovením upravuje plynutie lehoty na predkladanie ponúk v závislosti od odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, prípadne aj predbežného oznámenia, ktoré umožňuje skrátiť lehotu na predkladanie ponúk a ďalšie podmienky, keď je možné túto lehotu ešte skrátiť. Ide o prípady, keď verejný obstarávateľ používa elektronické komunikačné prostriedky, konkrétne, keď vypracuje a zasiela oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania elektronicky a aj súťažné podklady, keď umožňuje k nim neobmedzený a priamy prístup elektronickými prostriedkami.

Predmetným ustanovením sa určuje maximálna lehota, v ktorej je verejný obstarávateľ povinný poskytnúť uchádzačovi súťažné podklady. Ak spracovanie ponúk vyžaduje obhliadku miesta dodania predmetu zákazky, ukladá sa verejnému obstarávateľovi povinnosť zohľadniť tieto skutočnosti pri určení lehoty na predkladanie ponúk tak, že ju primerane predĺži, aby sa príslušní uchádzači mohli oboznámiť so všetkými informáciami, ktoré sú potrebné na vypracovanie ponuky.

Ustanovením sa upravuje predkladanie ponuky vo verejnej súťaži, ak verejný obstarávateľ neposkytuje neobmedzený a plne elektronický priamy prístup k súťažným podkladom a sprievodnej dokumentácii, ktoré je podmienené vyžiadaním a poskytnutím súťažných podkladov.

Vzhľadom na to, že vo verejnej súťaži sú súčasťou ponuky aj doklady, ktorými uchádzač preukazuje splnenie podmienok účasti, je potrebné jasne stanoviť postup pri vyhodnocovaní ponúk. Vo verejnej súťaži je preto potrebné najskôr vyhodnotiť splnenie podmienok účasti spôsobom, ktorý je upravený zákonom a následne vyhodnocovať ponuky uchádzačov, ktorí splnili podmienky účasti postupom určeným na vyhodnocovanie ponúk.

K § 51

Navrhovaným ustanovením sa ukladá verejnému obstarávateľovi povinnosť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v užšej súťaži určiť lehotu na predkladanie žiadostí o účasť, kritériá a pravidlá na vyhodnotenie splnenia podmienok účasti v užšej súťaži pred poskytovaním súťažných podkladov a obmedzenie počtu záujemcov, ak sa uplatňuje. Súťažné podklady môže získať len taký uchádzač, ktorý vyhovuje podmienkam účasti v súťaži. Je to podstatný rozdiel oproti verejnej súťaži, kde podmienky splnenia účasti uchádzačov vo verejnej súťaži sa posudzujú po predložení ponúk.

Navrhovaným ustanovením sa ustanovuje minimálna lehota na predloženie žiadosti o účasť, ako aj plynutie tejto lehoty v závislosti od odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

Z hľadiska zabezpečenia konkurencie pri predkladaní ponúk zákon ustanovuje minimálny počet záujemcov, ktorým má verejný obstarávateľ poskytnúť súťažné podklady, ak splnia podmienky účasti vo verejnom obstarávaní. Ak však verejný obstarávateľ vie, že na trhu existuje napríklad sedem dodávateľov, nemal by obmedziť počet záujemcov na päť. Počet záujemcov by mal byť stanovený tak, aby umožnil hospodársku súťaž.

Pri použití užšej súťaže sa verejnému obstarávateľovi umožňuje použiť tzv. skrátenú lehotu na predloženie žiadosti o účasť, ak sa nachádza v odôvodnenej časovej tiesni, ktorú si nezavinil sám. Ak verejný obstarávateľ navyše vypracuje a posiela oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania elektronickými prostriedkami, môže lehotu na predkladanie žiadosti o účasť skrátiť o ďalších päť dní.

K § 52

Záujemcom, ktorí splnili podmienky účasti, verejný obstarávateľ posiela súčasne výzvu na predkladanie ponúk. V rámci jedného postupu verejný obstarávateľ môže vyzvať na predkladanie ponuky len tých záujemcov, ktorí požiadali o účasť a splnili podmienky účasti a minimálnu úroveň spôsobilosti. Ak sa nedosiahne minimálny počet záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti, môže verejný obstarávateľ vyzvať na predloženie ponuky aj nižší počet už kvalifikovaných záujemcov.

Navrhovaným ustanovením sa v postupoch v užšej súťaži ustanovuje obsah výzvy na predkladanie ponúk. Umožňuje sa, aby verejný obstarávateľ vo výzve na predkladanie ponúk požadoval doplňujúce doklady, ktoré slúžia na overenie už predložených vyhlásení pri posudzovaní kvalifikácie alebo doplnenie údajov požadovaných v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, ak sú potrebné. Nesmú sa však vyžadovať iné, ako boli pôvodne určené v oznámení o vyhlásení užšej súťaže. Súčasťou výzvy na predkladanie ponúk môžu byť aj súťažné podklady. Ak súťažné podklady nie sú súčasťou výzvy na predkladanie ponúk, verejný obstarávateľ ich záujemcom poskytne bezodkladne po ich vyžiadaní.

K § 53

Navrhovaným ustanovením sa určujú minimálne lehoty na predkladanie ponúk v užšej súťaži, ako aj plynutie tejto lehoty v závislosti od odoslania výzvy na predkladanie ponúk. Zároveň sa ustanovujú podmienky, kedy je možné túto lehotu na predkladanie ponúk v užšej súťaži skrátiť. Okrem skrátenia lehoty na predkladanie ponúk vyplývajúceho z toho, že verejný obstarávateľ zverejnil predbežné oznámenie, je možno túto lehotu skrátiť, aj keď umožňuje neobmedzený a priamy prístup elektronickými prostriedkami k súťažným podkladom a ku všetkým doplňujúcim podkladom.

Ak sa verejný obstarávateľ nachádza v odôvodnenej časovej tiesni, ktorú si nezavinil sám, umožňuje sa verejnému obstarávateľovi použiť tzv. skrátenú lehotu na predkladanie ponúk, táto však nesmie byť kratšia ako desať dní odo dňa odoslania výzvy na predkladanie ponúk.

Podobne ako pri verejnej súťaži, aj v užšej súťaži sa určuje maximálna lehota, v ktorej je verejný obstarávateľ povinný poskytnúť záujemcovi súťažné podklady. Ak spracovanie ponúk vyžaduje preskúmanie rozsiahlej dokumentácie alebo obhliadku miesta dodania predmetu zákazky, ukladá sa verejnému obstarávateľovi povinnosť zohľadniť tieto skutočnosti pri stanovení lehoty na predkladanie ponúk tak, že ju primerane predĺži, aby sa príslušní záujemcovia mohli oboznámiť so všetkými informáciami, ktoré sú potrebné na vypracovanie ponuky.

K § 54 až 56

Ustanovením sa upravuje použitie rokovacieho konania so zverejnením, ktoré má ustanovené podmienky použitia. Pre použitie rokovacieho konania so zverejnením je postačujúce, ak je splnená aspoň jedna z podmienok reagujúcich na situácie, ktoré môžu vzniknúť pri zabezpečovaní jednotlivých predmetov zákazky, napríklad, keď okolnosti neumožnili úspešnú aplikáciu verejnej súťaže, užšej súťaže alebo súťažného dialógu, napríklad ak zadávanie zákazky je takého charakteru, keď postupy podľa verejnej súťaže, užšej súťaže alebo súťažného dialógu nie je možné aplikovať v celom rozsahu.

Jednou z podmienok je napríklad, ak v predchádzajúcej verejnej súťaži, užšej súťaži alebo v súťažnom dialógu boli všetky ponuky vylúčené alebo neprijateľné a pôvodné podmienky zadávania zákazky sa podstatne nezmenia. Podmienkou je, aby boli vyzvaní všetci uchádzači, ktorí v predchádzajúcej verejnej súťaži, užšej súťaži alebo v súťažnom dialógu splnili podmienky účasti vo verejnom obstarávaní.

Z hľadiska právnej istoty v aplikačnej praxi navrhovaná právna úprava definuje pojem neregulárnej alebo inak neprijateľnej ponuky, za ktorú možno považovať napríklad ponuku, ktorá len čiastočne napĺňa potreby verejného obstarávateľa. Ide o prípady, keď by sa vo verejnej súťaži, v užšej súťaži alebo v súťažnom dialógu nedosiahol žiadúci výsledok, avšak verejný obstarávateľ usudzuje, že takýto výsledok je možné docieliť ďalším rokovaním s uchádzačmi, ktorí splnili podmienky účasti. Za neregulárnu alebo inak neprijateľnú ponuku možno považovať aj napríklad jednostranne zaväzujúcu ponuku, ponuku obsahujúcu neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, jednostrannú možnosť odstúpenia od zmluvy alebo zrušenia zmluvy zaplatením odstupného, ktoré sú zjavne nevýhodné pre jednu z potenciálnych zmluvných strán.

Navrhovaným ustanovením je definovaný postup zadávania zákazky, rokovacie konanie so zverejnením, ktorý sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov. Verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predkladanie ponúk, a to najmenej na troch. Spôsob ich výberu musí byť vopred zverejnený v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ však nesmie obmedzením počtu záujemcov v rámci rokovacieho konania so zverejnením narušiť skutočnú hospodársku súťaž tým, že znemožní ostatným vhodným záujemcom pôsobiacim na trhu predložiť ponuky. Takéto obmedzenie neprispieva k zachovaniu základných princípov verejného obstarávania, akými sú transparentnosť, nediskriminácia a rovnaké zaobchádzanie.

Zároveň navrhované ustanovenie ukladá povinnosť verejnému obstarávateľovi určiť lehotu na predkladanie žiadostí o účasť v rokovacom konaní so zverejnením, ktorá nesmie byť kratšia ako 37 dní. Túto lehotu je možné skrátiť vtedy, ak je oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania vypracované a zasielané elektronickými prostriedkami, vtedy je lehota 30 dní. Alebo ak sa zadáva tovar, stavebné práce alebo služby v časovej tiesni, minimálna lehota na predkladanie žiadostí o účasť je 15 dní a ak oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania je vypracované a posielané elektronickými prostriedkami v časovej tiesni je desať dní. Lehota na predkladanie žiadostí o účasť začína plynúť nasledujúci deň po dni odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania na uverejnenie publikačnému úradu.

Verejný obstarávateľ vyzve prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk tých záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti, aby predložili svoje ponuky. Ak verejný obstarávateľ obmedzil počet záujemcov, a tento počet po vyhodnotení splnenia podmienok účasti sa nenaplnil, potom môže vyzvať na predkladanie ponúk aj nižší počet záujemcov. Verejný obstarávateľ nesmie vyzvať na predkladanie ponúk toho záujemcu, ktorý nepožiadal o účasť. Zároveň je upravený obsah výzvy na predkladanie ponúk, ktorú verejný obstarávateľ zasiela vybratým záujemcom, ktorí splnili podmienky účasti. Lehota na predkladanie ponúk nesmie byť kratšia ako 22 dní odo dňa na odoslanie výzvy na predkladanie ponúk. Dĺžka tejto lehoty stanovená verejným obstarávateľom by mala zohľadňovať čas potrebný na vypracovanie ponuky, ako aj čas potrebný napríklad na obhliadku miesta dodania predmetu zákazky. Verejný obstarávateľ môže vo výzve na predkladanie ponúk požadovať ďalšie doklady, ktoré slúžia na overenie alebo doplnenie údajov uvedených v už predložených dokladoch, ak sú potrebné. Tieto doklady však musia súvisieť s dokladmi požadovanými ako dôkazy na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a technickej a/alebo odbornej spôsobilosti.

Navrhovaným ustanovením sa ustanovujú postupy verejného obstarávateľa pri rokovaní. Počet rokovaní nie je zákonom obmedzený, avšak verejný obstarávateľ môže stanoviť, že rokovania sa uskutočnia v niekoľkých po sebe nasledujúcich etapách so zámerom zníženia počtu ponúk, ktoré majú byť prerokované. Túto možnosť musí verejný obstarávateľ uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch, pričom počet uchádzačov dosiahnutý v poslednej etape musí zabezpečovať efektívnu hospodársku súťaž. Verejný obstarávateľ musí v rámci rokovaní vytvoriť totožné podmienky pre všetkých uchádzačov na získanie rovnakých informácií a zároveň zachovať dôvernosť o obsahu rokovaní. Z každého rokovania verejný obstarávateľ, s cieľom informovať uchádzačov o jeho obsahu, povinne vyhotoví zápisnicu.

K § 57 a 58

Navrhované ustanovenie taxatívne ustanovuje pre verejného obstarávateľa podmienky na použitie rokovacieho konania bez zverejnenia. Rokovacie konanie bez zverejnenia je možné použiť, ak je splnená aspoň jedna z podmienok stanovených v tomto ustanovení. Napríklad pôjde o situáciu, keď žiadny uchádzač nepodal ponuku vo verejnej súťaži alebo užšej súťaži, alebo keď žiadna predložená ponuka nespĺňala požiadavky na predmet zákazky, ktoré verejný obstarávateľ definoval v súťažných podkladoch. Ďalším príkladom sú podmienky vzťahujúce sa na autorské práva, práva priemyselného vlastníctva, patentové práva, keď je možné zadávať zákazku len určitému uchádzačovi, ktorým je napríklad autorských právach autor.

Ďalšou podmienkou použitia rokovacieho konania bez zverejnenia je zadávanie zákazky z dôvodu mimoriadnej udalosti. Je však potrebné preukázať, že verejný obstarávateľ sa dostal do mimoriadnej situácie nie vlastným zavinením, a túto mimoriadnu situáciu nebolo objektívne možné vopred predpokladať, pričom je nútený v stanovenom časovom období zabezpečiť uzavretie zmluvy a jej plnenie. V ustanovení sa súčasne definuje, čo je možné považovať za mimoriadnu udalosť. Môže ísť napríklad o živelnú pohromu a v tejto súvislosti odstraňovanie jej následkov. Povinnosť aplikovať postupy s možným využitím skrátených lehôt, ako užšiu súťaž a rokovacie konanie so zverejnením v časovej tiesni, má verejný obstarávateľ pri zadávaní ďalších súvisiacich zákaziek.

Podmienkou použitia rokovacieho konania bez zverejnenia je aj umožnenie obstarávania doplňujúcich tovarov, stavebných prác a služieb za stanovených podmienok, pričom takéto zákazky alebo opakujúce sa zákazky, ktoré zadáva verejný obstarávateľ nesmú trvať dlhšie ako tri roky. Ďalej sú taxatívne uvedené prípady, keď verejný obstarávateľ môže použiť rokovacie konanie bez zverejnenia, napríklad ak nadobúda tovar od likvidátora, správcu konkurznej podstaty, exekútora, prípadne ide o získanie tovaru na komoditnej burze.

Pri použití rokovacieho konania bez zverejnenia sa verejnému obstarávateľovi ukladá povinnosť písomne oznámiť úradu jeho začatie bezodkladne po odoslaní výzvy na rokovanie. Súčasne je stanovený aj najneskorší termín, a to 14 dní pred uzavretím zmluvy. Výnimkou je mimoriadna situácia definovaná v § 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, ako obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo na majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona, a počas ktorej sú vykonávané opatrenia na znižovanie rizík ohrozenia, alebo sú vykonávané postupy a činnosti na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti. Z praktických dôvodov sa povinnosť verejného obstarávateľa oznámiť úradu začatie rokovacieho konania bez zverejnenia nevzťahuje ani na získavanie tovaru, ak jeho cena je kótovaná na komoditnej burze. V ustanovení sa uvádza obsah oznámenia, ktoré sa posiela úradu. Úrad tieto oznámenia bude zverejňovať na internetovej stránke s cieľom zabezpečenia transparentnosti použitia tohto postupu.

Navrhovaným ustanovením sa upravuje postup v rokovacom konaní bez zverejnenia. Verejný obstarávateľ vyzve na rokovania jedného alebo viacerých vybraných záujemcov, pričom ich môže vyzvať na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti v závislosti od podmienky použitia rokovacieho konania bez zverejnenia a od predmetu zákazky. Verejný obstarávateľ rokuje o podmienkach zákazky, najmä administratívnych, technických a finančných, pričom je povinný zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými záujemcami. Z každého rokovania verejný obstarávateľ povinne vyhotoví zápisnicu.

K § 59 až 62

Súťažný dialóg je možné použiť len, ak ide o obzvlášť zložitý projekt a zároveň kritériom na vyhodnotenie ponúk je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka. Súčasne sa definuje, čo je možné považovať za obzvlášť zložitý projekt. Súťažný dialóg sa vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov, pričom verejný obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na účasť na dialógu, najmenej však na troch. Verejný obstarávateľ môže vyzvať na účasť na dialógu len tých záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti. Podobne ako pri predchádzajúcich postupoch verejného obstarávania, aj pri súťažnom dialógu je stanovená minimálna lehota na predkladanie žiadosti o účasť, jej plynutie a možnosť jej skrátenia pri použití elektronických prostriedkov.

Ustanovením sa ďalej upravuje obsah výzvy na účasť na dialógu a priebeh rokovaní v rámci dialógu. Dialóg sa môže uskutočniť v niekoľkých po sebe nasledujúcich etapách, pričom sa prerokovávajú všetky hľadiská projektu s cieľom znižovať počet riešení, ktoré sa prerokovávajú počas dialógu. V dialógu sa pokračuje dovtedy, pokým sa nenájde riešenie alebo verejným obstarávateľom stanovený počet riešení, ktoré spĺňajú jeho potreby. Verejný obstarávateľ nesmie prezradiť ostatným účastníkom navrhnuté riešenie/riešenia, ani iné dôverné informácie, ktoré získa od záujemcu, ktorý sa na dialógu zúčastňuje bez jeho súhlasu. Analogicky, ako pri rokovacích konaniach, aj v tomto postupe zadávania zákazky sa obligatórne spíše zápisnica z každého jednotlivého rokovania. Aplikácia tohto postupu zadávania zákazky v praxi by mala podporovať spravodlivú hospodársku súťaž, a teda nesmie ňou dôjsť najmä k meneniu základných aspektov ponuky alebo výzvy na predkladanie ponúk, k stanoveniu podstatne nových požiadaviek, k nerovnakému zaobchádzaniu s uchádzačmi, ako aj k prijatiu iného uchádzača, ako toho, ktorý splnil podmienky účasti.

Po vyhlásení, že sa dialóg skončil a po informovaní účastníkov o skončení dialógu, verejný obstarávateľ vyzve uchádzačov, aby predložili svoje konečné ponuky na základe vyšpecifikovaných riešení počas dialógu. Ustanovením sa upravuje minimálny obsah výzvy na predkladanie ponúk. Minimálna lehota na predkladanie ponúk nie je stanovená zákonom, verejný obstarávateľ túto lehotu stanovuje sám a uvedie ju vo výzve na predkladanie ponúk spolu s ďalšími potrebnými informáciami.

Jedným z posledných postupových krokov pred zaslaním oznámenia o výsledku verejného obstarávania (zadávania zákazky v súťažnom dialógu) je otváranie a vyhodnotenie ponúk. Na otváranie a vyhodnotenie ponúk sa nevzťahujú všeobecné postupy podľa § 40 a § 41 zákona. Verejný obstarávateľ otvára ponuky na mieste a v čase ním stanovenom a uvedenom vo výzve na predloženie konečnej ponuky. Komisia vyhodnocuje ponuky podľa kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré verejný obstarávateľ uviedol v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo vo výzve na účasť na dialógu alebo v informatívnom dokumente a spôsobom uvedeným v informatívnom dokumente.

Verejný obstarávateľ môže požiadať úspešného uchádzača o vysvetlenie jeho ponuky a potvrdenie záväzkov uvedených v ponuke. Toto však nesmie mať za následok rozpor s pravidlami spravodlivej hospodárskej súťaže, a to najmä menením základných aspektov ponuky alebo stanovením podstatne nových požiadaviek pre úspešného uchádzača, ako aj prijatím iného uchádzača, ako toho, ktorý predložil ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku.

Súťažným dialógom sa otvára cesta pre uplatňovanie verejno-súkromných partnerstiev transparentným spôsobom.

K § 63

Ustanovením sa definuje použitie rámcových dohôd. Rámcové dohody je možné použiť pri verejnej súťaži, užšej súťaži a rokovacom konaní so zverejnením len pre stavebné práce, služby alebo tovary, ktoré nevyžadujú zložité technické špecifikácie.

Verejný obstarávateľ môže rámcovú dohodu na uskutočnenie stavebných prác, dodávku tovaru alebo poskytnutie služby uzavrieť s jedným alebo viacerými uchádzačmi. Ak verejný obstarávateľ uzavrie rámcovú dohodu s jedným uchádzačom, zákazky sa zadávajú na základe podmienok, ktoré boli stanovené rámcovou dohodou. Celý proces zadávania zákaziek môže byť realizovaný formou objednávok, ktoré zasiela verejný obstarávateľ vybratému uchádzačovi. Uchádzač akceptuje objednávku, prípadne ju doplní, ak túto možnosť vopred uviedol verejný obstarávateľ. Verejný obstarávateľ ju následne vyhodnotí na základe stanovených podmienok rámcovej dohody a rozhodne sa, či uzavrie zmluvu alebo nie.

Ak rámcová dohoda bola uzavretá s viacerými uchádzačmi, ustanovenie ďalej umožňuje verejnému obstarávateľovi zadávať zákazky na základe takejto dohody bez opätovného otvárania súťaže alebo opätovným otvorením súťaže. V prvom prípade verejný obstarávateľ pri definovaní podmienok rámcovej dohody stanoví postup uzavierania zmlúv a zároveň spôsob výberu zmluvného partnera z účastníkov rámcovej dohody.

V druhom prípade nie sú v rámcovej dohode stanovené všetky podmienky a vybratí uchádzači opäť súťažia na základe presnejšie formulovaných podmienok v rámci zvoleného postupu zadávania zákazky. Verejný obstarávateľ vyzve na predkladanie ponúk všetkých uchádzačov, s ktorými podpísal rámcovú dohodu a zároveň stanoví dostatočne dlhú lehotu na predkladanie ponúk. Uchádzači predkladajú písomne ponuky, ktorých obsah zostáva dôverný až do uplynutia stanovenej lehoty. Následne verejný obstarávateľ vyhodnotí predložené ponuky v súlade s kritériami definovanými v rámcovej dohode. Verejný obstarávateľ môže pred uzavretím zmluvy použiť aj elektronickú aukciu, ak tak vopred stanovil. Zmluva sa uzavrie s úspešným uchádzačom a pri elektronickej aukcii v súlade s jej výsledkom.

K § 64

Ak ide o zmluvy uzavierané verejnými obstarávateľmi, ktoré sa týkajú projektovania a verejnej bytovej výstavby, pričom ich rozsah, zložitosť a predpokladaná doba trvania stavebných prác si vyžadujú, aby plánovanie bolo od začiatku založené na úzkej spolupráci v rámci skupiny zloženej zo zástupcov verejného obstarávateľa, projektantov a zhotoviteľov stavebných prác, je možné použiť osobitný postup na výber najvhodnejších dodávateľov na začlenenie do tejto skupiny. V oznámení o jej vyhlásení sa musí uviesť čo najpresnejší opis stavebných prác, aby si uchádzači vytvorili reálnu predstavu o stavebných prácach, ktoré je potrebné vykonať. Súčasne uvedie aj podmienky účasti vo verejnom obstarávaní.

K § 65 až 70

Navrhované ustanovenie upravuje koncesné obstarávanie stavebných prác. Právo Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania upravuje aj postup pri uzavieraní koncesných zmlúv na stavebné práce. Z uvedeného dôvodu sa upravujú v zákone o verejnom obstarávaní ustanovenia, ktoré sa budú používať pri uzavieraní koncesných zmlúv na stavebné práce a pravidlá, podľa ktorých koncesionár postupuje ak je verejným obstarávateľom a ak nie je verejným obstarávateľom podľa tohto zákona.

Navrhovaná úprava týmto umožňuje vytvárať zmluvné vzťahy medzi verejnými a súkromnými subjektami. Ide o zabezpečenie určitých potrieb vo verejnom záujme, najmä o tzv. PPP projekty (z ang. Public Private Partnership). V rámci týchto zmluvných vzťahov sa súkromný subjekt zaväzuje k výkonu určitých činností, za čo získava určité práva. Napríklad súkromný subjekt na svoje náklady vybuduje diaľnicu a získa právo vyberať poplatky alebo mýto za používanie diaľnic na určité časové obdobie.

Súkromný subjekt sa môže stať zmluvným partnerom na uvedené projekty len, ak sú splnené ustanovenia tohto zákona pre výber zmluvného partnera v súťaži, to znamená, že takýto subjekt zvíťazí a získa koncesiu.

Osobitne sú v navrhovaných ustanoveniach uvedené pravidlá pre koncesionára, ktorý je verejným obstarávateľom a osobitne pre koncesionára, ktorý nie je verejným obstarávateľom. V prvom prípade postupuje koncesionár pri uzavieraní zmlúv s tretími osobami podľa zákona o verejnom obstarávaní v plnom rozsahu.

Ak koncesionár nie je verejným obstarávateľom, pri zadávaní zákaziek s tretími osobami použije zákon o verejnom obstarávaní, ak postupuje nadlimitným zadávaním zákaziek a riadi sa pravidlami uvedenými v zákone (ako napríklad povinnosť dodržať pravidlá oznamovania pri súťažných postupoch verejného obstarávania, stanovenie minimálnej lehoty na doručenie žiadosti o účasť a dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, na predkladanie ponúk). Nemusí však uverejňovať oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, ak spĺňa aspoň jednu z podmienok pre použitie rokovacieho konania bez zverejnenia.

Za tretie osoby podľa týchto ustanovení sa nepovažujú subjekty tvoriace skupinu uchádzačov, s ktorou bola uzavretá koncesná zmluva alebo prepojený podnik.

Navrhovanou úpravou sa určuje aj maximálna koncesná doba, počas ktorej má koncesionár právo užívať predmet koncesnej zmluvy.

K § 71

Navrhovaným ustanovením sa obstarávateľovi stanovuje povinnosť postupovať pri zadávaní nadlimitných zákaziek ako verejnému obstarávateľovi, ak nie je pre neho ustanovený iný postup.

K § 72

Navrhovaným ustanovením sa vylučuje z aplikácie zadávanie takých nadlimitných zákaziek obstarávateľom, pri zadávaní ktorých nie je vhodné, aby obstarávateľ uplatňoval postupy verejného obstarávania.

Postupy zadávania zákaziek nie je vhodné aplikovať pri nákupoch vody, ktorú je potrebné obstarávať zo zdrojov blízkych oblastí, kde má byť použitá. Postupy podľa zákona by mohli spôsobovať prekážky aj pri nákupoch energií a palív na výrobu energií v energetickom sektore, preto nie je vhodná aplikácia zákona o verejnom obstarávaní.

V súlade s právom Európskych spoločenstiev sú pre obstarávateľa vylúčené z pôsobnosti zákona niektoré zákazky na stavebné práce, služby alebo tovary, ak sú tieto zadávané prepojenému podniku, ktorého hlavnou činnosťou je uskutočňovanie stavebných prác, poskytovanie služieb alebo dodávanie tovaru pre skupinu, ktorej je členom, a teda nie ich ponúkanie na trhu. Podobne sa vylučujú zákazky na stavebné práce, služby alebo tovary, ktoré obstarávateľ zadáva právnickej osobe (spoločný podnik), ktorú vytvorilo niekoľko obstarávateľov na účely vykonávania činností definovaných v tomto zákone (§ 7 ods. 3 až 9), a ktorého členom je aj táto právnická osoba. Pri aplikácii tohto ustanovenia je potrebné splniť aj ďalšie zákonom stanovené podmienky.

Pre správnu aplikáciu sa súčasne definujú znaky prepojeného podniku, ktoré vychádzajú zo zákona o účtovníctve a z účasti na ich kapitálovom majetku alebo na ich riadení.

K § 73

Zákazky sa môžu zadávať na účely splnenia požiadaviek niekoľkých činností, ktoré by mohli podliehať rozličným právnym režimom, resp. rozličným postupom podľa tohto zákona, napríklad postupom pre zadávanie zákaziek verejným obstarávateľom alebo postupom pre zadávanie zákaziek obstarávateľom.

Navrhované ustanovenie stanovuje pravidlo pre zadávanie zákaziek, ktoré zahŕňajú niekoľko činností, pričom zadanie zákazky podlieha postupom vzťahujúcim sa na činnosť, na ktorú je zákazka predovšetkým určená. Stanovenie činnosti, na ktorú je zákazka predovšetkým určená, vychádza z analýzy požiadaviek, ktoré špecifická zákazka musí spĺňať. Analýzu vykoná obstarávateľ na účely odhadu predpokladanej hodnoty zákazky a vypracovania súťažných podkladov.

Keď nie je možné objektívne určiť príslušnú mieru využitia v rámci viacerých činností, zákazka sa zadá podľa postupov pre zadávanie zákaziek verejným obstarávateľom vtedy, ak časť by sa mala zadať podľa postupov zadávania nadlimitných zákaziek verejným obstarávateľom a časť podľa postupov pre zadávanie nadlimitných zákaziek obstarávateľom.

K § 74

Navrhované ustanovenie je možné uplatniť pri zadávaní zákaziek na tovar obstarávateľom. V súlade so smernicou ES je umožnené obstarávateľom zamietnuť tie ponuky, ktoré zahŕňajú viac ako 50 % výrobkov pôvodom z tretích krajín, s ktorými Európske spoločenstvá neuzavreli dvojstranné alebo viacstranné dohody zabezpečujúce porovnateľný a účinný prístup pre dodávateľov Európskych spoločenstiev na trhy týchto štátov.

Ďalej sa uvádzajú podmienky uprednostňovania ekvivalentných ponúk vyhodnocovaných podľa stanovených kritérií. Prednosť sa dáva ponuke, ktorú nie je možné zamietnuť na základe pôvodu tovaru a cenový rozdiel nesmie presiahnuť 3 %. Toto ustanovenie nebude obstarávateľ aplikovať, ak by v dôsledku jeho aplikácie uzavrel zmluvu na tovar s odlišnými technickými vlastnosťami spôsobujúcimi prevádzkové problémy.

K § 75

Pravidelným informatívnym oznámením obstarávateľ uverejňuje informácie o pripravovaných postupoch zadávania zákazky (verejnej súťaži, užšej súťaži, rokovacom konaní so zverejnením) a o predmetoch zákazky. Súčasne sa ustanovuje pre obstarávateľa povinnosť uverejniť pravidelné informatívne oznámenie, ak objem predpokladaných hodnôt zákaziek alebo rámcových dohôd všetkých tovarov, zoskupených podľa skupín výrobkov obstarávaných v priebehu jedného kalendárneho roka, presiahne finančný limit 750 000 EUR. Toto isté pravidlo sa uplatňuje aj pre tzv. prioritné služby, uvedené v prílohe č. 2 zákona.

Pravidelné informatívne oznámenie je obstarávateľ povinný uverejniť čo najskôr po začatí kalendárneho roka, v ktorom má úmysel zadávať plánované predmety zákazky postupom pre zadávanie nadlimitných zákaziek, pri obstarávaní nadlimitných stavebných prác, čo najskôr po začatí kalendárneho roka alebo čo najskôr po schválení plánovaných zákaziek na stavebné práce.

Pravidelné informatívne oznámenie obstarávateľ zasiela na uverejnenie publikačnému úradu, alebo ho uverejní vo svojom „profile obstarávateľa“ a posiela sa na uverejnenie vo vestníku aj úradu.

Ak obstarávateľ nebol povinný podľa tohto zákona zverejniť pravidelné informatívne oznámenie, ale ho uverejnil, nemusí potom informácie uverejnené v pravidelnom informatívnom oznámení uverejniť opakovane v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania pokiaľ uvedie, že oznámenie je doplňujúce k príslušnému pravidelnému oznámeniu.

K § 76

Navrhované ustanovenie upravuje vyhlasovanie verejného obstarávania prostredníctvom oznámenia použitého ako výzva na súťaž pre nadlimitné zákazky, ktoré sa prioritne uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie (Office Journale) a následne aj vo vestníku.

Obstarávatelia sú povinní zaslať tieto oznámenia na uverejnenie, ak chcú zadávať nadlimitnú zákazku alebo uzatvoriť rámcovú dohodu postupmi podľa tejto časti zákona, okrem rokovacieho konania bez zverejnenia.

Ustanovením sa uvádzajú oznámenia, ktoré môže obstarávateľ použiť ako výzvu na súťaž. Okrem oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania je to aj pravidelné informatívne oznámenie s výzvou na súťaž a oznámenie o existencii kvalifikačného systému.

Obstarávatelia, ktorí chcú vytvoriť dynamický nákupný systém, takisto oznámia svoj zámer prostredníctvom oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Ak na základe dynamického nákupného systému, následne počas platnosti systému, sa rozhodnú zadávať konkrétnu špecifickú zákazku, oznámia svoj zámer prostredníctvom zjednodušeného oznámenia.

K § 77

Navrhovaným ustanovením v súlade so smernicou ES pre obstarávateľov sa umožňuje v záujme rešpektovania postavenia obstarávateľov ako podnikateľských subjektov efektívnym spôsobom uzavierať zmluvy. Na tento účel sa zavádza pravidelné informatívne oznámenie s výzvou na súťaž.

Ustanovením sa stanovuje obsah pravidelného informatívneho oznámenia s výzvou na súťaž, ak toto oznámenie obstarávateľ použije ako výzvu na súťaž. Pri pravidelnom informatívnom oznámení s výzvou na súťaž obstarávateľ uvedie, či zmluvu uzavrie na základe výsledku užšej súťaže alebo rokovacieho konania so zverejnením. Súčasne uvádza v oznámení aj ďalšie informácie, ustanovené zákonom. Pravidelné informatívne oznámenie s výzvou na súťaž sa uverejňuje najneskôr 12 mesiacov pred odoslaním výzvy, ktorou obstarávateľ požiada záujemcov, aby opätovne potvrdili svoj záujem, súčasne sa ustanovením určuje aj minimálny obsah tejto výzvy.

Ďalej pokračuje obstarávateľ spôsobom podľa zvoleného postupu zadávania zákazky. Po zverejnení pravidelného informatívneho oznámenia s výzvou na súťaž nie je potrebné zverejňovať oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania.

K § 78

Zákon povoľuje určité výnimky ohľadom uverejňovania oznámenia o výsledku verejného obstarávania pre zákazky napríklad pre tzv. neprioritné služby (príloha č. 3 zákona), keď závisí od rozhodnutia obstarávateľa, či súhlasí s uverejnením tohto oznámenia alebo pre zákazky na výskumné a vývojové služby, keď obstarávateľ môže obmedziť informácie určené na zverejnenie. Oznámenia sa zasielajú na štatistické účely a Komisia stanoví pravidlá zostavovania štatistických správ na základe týchto oznámení.

K § 79

Navrhovaným ustanovením v súlade so smernicou ES pre obstarávateľov sa umožňuje v záujme rešpektovania ich postavenia ako podnikateľských subjektov efektívnym spôsobom uzavierať zmluvy. Na tento účel sa zavádza aj kvalifikačný systém. Tento môžu obstarávatelia viesť na rôznych úrovniach a stupňoch.

Ak sa obstarávateľ rozhodne zriadiť kvalifikačný systém, má povinnosť zverejniť túto skutočnosť prostredníctvom uverejnenia oznámenia o existencii kvalifikačného systému. Takisto sa stanovujú podmienky pre obsah a ďalšie oznamovanie o existencii kvalifikačného systému v závislosti od dĺžky trvania systému.

Kvalifikačný systém musí fungovať podľa objektívnych pravidiel a kritérií, ktoré sa podľa výberu obstarávateľa môžu týkať schopností záujemcov alebo druhu stavebných prác, tovaru alebo služieb, na ktoré sa daný systém vzťahuje. Na účely kvalifikácie môžu obstarávatelia robiť svoje vlastné testy na vyhodnotenie charakteristík príslušných stavebných prác, tovaru alebo služieb, najmä pokiaľ ide o ich kompatibilitu a bezpečnosť. Princíp vytvorenia a vedenia kvalifikačného systému je založený na hodnotení stanovených kvalifikačných predpokladov na základe kritérií a pravidiel vedenia kvalifikačného systému.

Obstarávateľ môže použitím oznámenia o existencii kvalifikačného systému ako výzvou na súťaž vybrať pre užšiu súťaž a pre rokovacie konanie so zverejnením tých, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky z kvalifikovaných záujemcov.

K § 80

Navrhovaným ustanovením sa určujú minimálne lehoty na predkladanie ponúk vo verejnej súťaži, ktoré vychádzajú z práva Európskych spoločenstiev, a je ich potrebné dodržiavať z hľadiska princípu transparentnosti. Určením minimálnych lehôt sa sleduje vytvorenie predpokladov pre kvalitné spracovanie ponúk. Zároveň sa ustanovením upravuje plynutie lehoty na predkladanie ponúk v závislosti od odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, alebo aj pravidelného informatívneho oznámenia, ktoré umožňuje skrátiť lehotu na predkladanie ponúk, táto však nesmie byť kratšia ako 22 dní. Ďalšie skrátenie lehoty na predkladanie ponúk prichádza do úvahy, keď obstarávateľ používa elektronické komunikačné prostriedky, konkrétne, keď vypracuje a zasiela oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania elektronickými prostriedkami, a podobne aj pri súťažných podkladoch, keď k nim umožňuje neobmedzený a priamy prístup elektronickými prostriedkami. Ustanovenie určuje aj minimálnu lehotu na predkladanie ponúk, ktorá nemôže byť v žiadnom prípade kratšia ako 15 dní.

Ak spracovanie ponúk vyžaduje obhliadku miesta dodania predmetu zákazky, ukladá sa obstarávateľovi povinnosť zohľadniť tieto skutočnosti pri stanovení lehoty na predkladanie ponúk. Súčasne obstarávateľ predĺži lehotu na predkladanie ponúk aj vtedy, ak neposkytol súťažné podklady, sprievodnú dokumentáciu alebo doplňujúce informácie v určených lehotách, aj napriek tomu, že boli vyžiadané dostatočne vopred. Ak obstarávateľ neposkytol záujemcom neobmedzený a priamy prístup elektronickými prostriedkami k súťažným dokladom a k sprievodnej dokumentácií, je povinný zaslať túto dokumentáciu do šiestich dní od prijatia žiadosti o účasť, ak bola vyžiadaná dostatočne vopred.

Predmetným ustanovením sa určuje maximálna lehota, v ktorej je obstarávateľ povinný poskytnúť záujemcovi súťažné podklady.

Ustanovením sa upravuje predloženie ponuky vo verejnej súťaži, ak obstarávateľ neposkytuje neobmedzený a priamy prístup elektronickými prostriedkami k súťažným podkladom a sprievodnej dokumentácii, ktoré sú podmienené vyžiadaním a poskytnutím súťažných podkladov.

Ponuku môže predložiť len ten uchádzač, ktorý si vyžiadal od obstarávateľa súťažné podklady, a ktorému ich aj poskytol. Pri stanovení podmienok účasti ich obstarávateľ posúdi v súlade s určenými kritériami a pravidlami. Následne obstarávateľ vyhodnotí ponuky tých uchádzačov, ktorí splnili podmienky účasti.

K § 81

V užšej súťaži môže obstarávateľ obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na predloženie ponuky. Z hľadiska zabezpečenia konkurencie pri predkladaní ponúk však musí obstarávateľ prihliadať na zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže. Pri určení kritérií na obmedzenie počtu uchádzačov by mal obstarávateľ vychádzať predovšetkým z objektívnej potreby znížiť počet uchádzačov na úroveň, ktorá je opodstatnená potrebou vyvážiť charakter predmetu zákazky so zdrojmi potrebnými na jeho uskutočnenie.

Navrhovaným ustanovením sa ukladá obstarávateľovi povinnosť v pravidelnom informatívnom oznámení s výzvou na súťaž, alebo v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania určiť lehotu na predkladanie žiadostí o účasť a podmienky účasti, ak si ich obstarávateľ stanovil. Súťažné podklady môže získať len taký záujemca, ktorý vyhovuje podmienkam účasti v užšej súťaži. Je to podstatný rozdiel oproti verejnej súťaži, kde podmienky splnenia účasti vo verejnej súťaži sa posudzujú po predložení ponúk.

Navrhovaným ustanovením sa určuje minimálna lehota na predloženie žiadosti o účasť, ako aj plynutie tejto lehoty v závislosti od spôsobu odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo pravidelného informatívneho oznámenia s výzvou na súťaž publikačnému úradu. Dĺžka tejto lehoty závisí od toho, či obstarávateľ zasiela vyššie uvedené oznámenia elektronickými prostriedkami, faxom alebo inak ako elektronickými prostriedkami či faxom.

K § 82

V užšej súťaži obstarávateľ súčasne posiela záujemcom, ktorí splnili podmienky účasti, výzvu na predkladanie ponúk.

Navrhovaným ustanovením sa v postupe v užšej súťaži ustanovuje obsah výzvy na predkladanie ponúk. Umožňuje sa, aby obstarávateľ vo výzve na predkladanie ponúk požadoval doplňujúce doklady tam, kde to prichádza do úvahy, ako aj lehotu na ich vyžiadanie, cenu a podmienky ich úhrady. Nesmú sa však vyžadovať iné, ako boli pôvodne stanovené v oznámení o vyhlásení užšej súťaže. Súčasťou výzvy na predkladanie ponúk môžu byť aj súťažné podklady, ak nie sú jej súčasťou, obstarávateľ ich záujemcom poskytne bezodkladne po ich vyžiadaní.

K § 83

Navrhovaným ustanovením je možné lehotu na predkladanie ponúk v užšej súťaži určiť dohodou medzi obstarávateľom a vybratými záujemcami iba, ak všetci záujemcovia budú mať rovnaký čas na prípravu a predkladanie svojich ponúk. Ak nie je možné dosiahnuť dohodu, obstarávateľ má zo zákona oprávnenie určiť lehotu, ktorá však nemôže byť kratšia ako 24 dní a v žiadnom prípade nie kratšia ako desať dní.

Zároveň sa stanovujú podmienky, keď je možné túto lehotu na predkladanie ponúk v užšej súťaži skrátiť. Ak obstarávateľ umožnil priamy prístup elektronickými prostriedkami k súťažným podkladom a ku všetkým doplňujúcim podkladom, môže lehotu na predkladanie ponúk skrátiť o päť dní, v žiadnom prípade však nemôže byť kratšia ako desať dní.

Podobne, ako pri verejnej súťaži, aj v užšej súťaži sa určuje maximálna lehota, v ktorej je obstarávateľ povinný poskytnúť záujemcom súťažné podklady. Ak spracovanie ponúk vyžaduje preskúmanie rozsiahlej dokumentácie alebo obhliadku miesta dodania predmetu zákazky, ukladá sa obstarávateľovi povinnosť zohľadniť tieto skutočnosti pri stanovení lehoty na predkladanie ponúk tak, že ju primerane predĺži, aby sa vybraní záujemcovia mohli oboznámiť so všetkými informáciami, ktoré sú potrebné na vypracovanie ponuky. Uvedené predĺženie sa nevzťahuje na lehotu, ktorá bola stanovená dohodou medzi obstarávateľom a vybratými záujemcami.

K § 84 až 86

Navrhované ustanovenie ukladá povinnosť obstarávateľovi určiť lehotu na predkladanie žiadostí o účasť v rokovacom konaní so zverejnením. Túto lehotu a podmienky účasti, ak ich obstarávateľ určil, uvedie v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v pravidelnom informatívnom oznámení s výzvou na súťaž. Lehota na predkladanie žiadostí o účasť začína plynúť nasledujúcim dňom po dni odoslania oznámení a končí sa uplynutím posledného dňa danej lehoty.

Navrhovaným ustanovením sa určuje minimálna lehota na predloženie žiadosti o účasť, ako aj plynutie tejto lehoty v závislosti od spôsobu odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo pravidelného informatívneho oznámenia s výzvou na súťaž publikačnému úradu. Dĺžka tejto lehoty závisí od toho, či obstarávateľ zasiela vyššie uvedené oznámenia elektronickými prostriedkami, faxom, alebo inak.

Obstarávateľ vyzve prostredníctvom výzvy na predkladanie ponúk tých záujemcov, ktorí splnili podmienky účasti, aby predložili svoje ponuky. Výzvu posiela záujemcom poštou alebo elektronickými prostriedkami. Zároveň navrhované ustanovenie upravuje obsah výzvy na predkladanie ponúk, ktorú obstarávateľ zasiela vybratým záujemcom. Súčasťou výzvy na predkladanie ponúk môžu byť súťažné podklady alebo odkazovať na priamy elektronický prístup k nim. Ak nie sú súťažné podklady súčasťou výzvy, obstarávateľ ich musí bezodkladne po vyžiadaní poskytnúť záujemcovi. Lehotu na predkladanie ponúk môže určiť dohodou s vybratými záujemcami len vtedy, ak všetci budú mať rovnaký čas na prípravu a predloženie ponúk. V prípade, ak nemožno určiť túto lehotu dohodou, obstarávateľ určí lehotu na predkladanie ponúk v súlade s minimálnymi lehotami ustanovenými zákonom.

Dĺžka tejto lehoty stanovená obstarávateľom by mala zohľadňovať čas potrebný na vypracovanie ponuky, ako aj čas potrebný napríklad na obhliadku miesta dodania predmetu zákazky.

Navrhovaným ustanovením sa upravujú postupy obstarávateľa pri rokovaní. Počet rokovaní nie je zákonom obmedzený, avšak obstarávateľ môže určiť, že rokovania sa uskutočnia v niekoľkých po sebe nasledujúcich etapách s cieľom znížiť počet ponúk, ktoré majú byť prerokované.

Kritériá na zníženie počtu záujemcov môžu vychádzať z objektívnej potreby obstarávateľa znížiť počet uchádzačov na úroveň, ktorá je opodstatnená potrebou vyvážiť charakter predmetu zákazky so zdrojmi potrebnými na jeho uskutočnenie.

Túto možnosť musí obstarávateľ uviesť v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch, pričom počet uchádzačov dosiahnutých v poslednej etape musí zabezpečovať efektívnu hospodársku súťaž, pokiaľ je dostatok vhodných uchádzačov. Obstarávateľ musí v rámci rokovaní vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov na získanie rovnakých informácií a zároveň zachovať dôvernosť o obsahu rokovaní.

K § 87 a 88

Navrhované ustanovenie taxatívne ustanovuje pre obstarávateľa podmienky na použitie rokovacieho konania bez zverejnenia. Rokovacie konanie bez zverejnenia je možné použiť, ak je splnená aspoň jedna z ustanovených podmienok. Ako prvú podmienku aplikácie tohto postupu zadávania zákazky navrhovaná právna úprava uvádza situáciu, keď obstarávateľovi vo verejnej súťaži, počas ním stanovenej lehoty na predkladanie ponúk, nebola doručená žiadna ponuka, alebo všetky doručené ponuky nespĺňajú charakteristiky predmetu zákazky stanovené obstarávateľom. Analogicky sa bude postupovať, ak obstarávateľ neobdržal žiadnu žiadosť o účasť v užšej súťaži alebo v rokovacom konaní so zverejnením. Súčasne je ale nevyhnutné zachovať pôvodné podmienky zadávania zákazky, ktoré boli stanovené vo verejnej súťaži, v užšej súťaži alebo v rokovacom konaní so zverejnením.

Obstarávatelia môžu použiť tento postup aj vtedy, ak zadávaná zákazka je určená výlučne na výskumné, experimentálne, študijné alebo vývojové účely, a nie na zabezpečenie zisku alebo na krytie nákladov vynaložených na výskum a vývoj.

Okolnosťou oprávňujúcou obstarávateľa použiť postup rokovacieho konania bez zverejnenia sú aj autorské práva, práva priemyselného vlastníctva, patentové práva, ktoré umožňujú zadávať zákazku len určitému uchádzačovi, ktorým napríklad pri autorských právach je autor.

Ďalšou podmienkou použitia rokovacieho konania bez zverejnenia je zadávanie zákazky z dôvodu mimoriadnej udalosti. Je však potrebné preukázať, že obstarávateľ sa dostal do mimoriadnej situácie nie vlastným zavinením, a túto mimoriadnu situáciu nebolo objektívne možné vopred predpokladať, pričom je nútený v stanovenom časovom období zabezpečiť uzavretie zmluvy a jej plnenie. V ustanovení sa súčasne definuje, čo je možné považovať za mimoriadnu udalosť, môže ísť napríklad o živelnú pohromu a v tejto súvislosti odstraňovanie jej následkov. Povinnosť aplikovať postupy s využitím skrátených lehôt, ako užšiu súťaž a rokovacie konanie so zverejnením v časovej tiesni, má obstarávateľ pri zadávaní ďalších súvisiacich zákaziek.

Podmienkou použitia rokovacieho konania bez zverejnenia je aj umožnenie obstarávania doplňujúcich tovarov od pôvodného dodávateľa určených na čiastočné nahradenie obvyklých tovarov, ak by zmena dodávateľa nútila obstarávateľa získavať materiál rozdielnych technických charakteristík. Ďalej sú taxatívne definované prípady, keď obstarávateľ môže použiť rokovacie konanie bez zverejnenia napríklad na zabezpečenie tovaru za zvýhodnenú cenu, od likvidátora, získanie tovaru na komoditnej burze.

Pri použití rokovacieho konania bez zverejnenia sa obstarávateľovi ukladá povinnosť písomne oznámiť úradu jeho začatie bezodkladne po odoslaní výzvy na rokovanie s výnimkou explicitne vylúčených prípadov. Na rozdiel od postupov zadávania zákazky, platných pre verejného obstarávateľa, právna úprava nevyníma z povinnosti obstarávateľa oznámiť úradu začatie rokovacieho konania bez zverejnenia z dôvodu mimoriadnej udalosti len situáciu, ktorá napĺňa znaky mimoriadnej situácie, podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že obstarávateľ nie je povinný oznamovať úradu začatie rokovacieho konania bez zverejnenia z dôvodu mimoriadnej udalosti vo všeobecnosti, čo je plne odôvodnené jeho špecifickým právnym postavením a jeho podnikateľským zameraním. Súčasne je ustanovený aj najneskorší termín zaslania takéhoto oznámenia, a to 14 dní pred uzavretím zmluvy. V ustanovení sa uvádza obsah oznámenia, ktoré sa posiela úradu. Úrad tieto oznámenia bude zverejňovať na internetovej stránke s cieľom zabezpečiť transparentnosť použitia tohto postupu.

Navrhovaným ustanovením sa upravuje postup v rokovacom konaní bez zverejnenia. Obstarávateľ vyzve na rokovania jedného alebo viacerých vybraných uchádzačov, pričom ich môže vyzvať na predloženie dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti v závislosti od podmienky použitia rokovacieho konania bez zverejnenia a od predmetu zákazky. Obstarávateľ rokuje s uchádzačmi o podmienkach zákazky, najmä administratívnych, technických a finančných, pričom je povinný zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými uchádzačmi. Následne z každého rokovania sa vyhotovuje zápisnica.

K § 89

Ustanovením sa upravuje použitie rámcovej dohody, na uzavretie ktorej je možné aplikovať postup verejnej súťaže, užšej súťaže a rokovacieho konania so zverejnením.

Obstarávateľ môže rámcovú dohodu uzavrieť s jedným alebo viacerými uchádzačmi. Ak obstarávateľ uzavrie rámcovú dohodu postupmi podľa zákona, zákazky sa zadávajú na základe podmienok, ktoré boli stanovené rámcovou dohodou.

Ak obstarávateľ uzavrel rámcovú dohodu s viacerými uchádzačmi, špecifické zmluvy sa uzatvárajú v súlade s podmienkami rámcovej dohody. Obstarávateľ pri definovaní podmienok rámcovej dohody stanoví postup uzavierania zmlúv a zároveň spôsob výberu zmluvného partnera z účastníkov rámcovej dohody.

K § 90

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ pri podlimitných zákazkách t. j. ak ide o zadávanie zákaziek s finančnými limitmi nižšími ako sú finančné limity ustanovené pre nadlimitné zákazky, postupuje obdobne ako pri zadávaní nadlimitných zákaziek s výnimkou ustanovení týkajúcich sa zverejňovania oznámení v Úradnom vestníku EÚ, povinností verejného obstarávateľa a obstarávateľa voči Európskej komisii. Vylúčené sú činnosti prevádzkovania letísk, prístavov a ich terminálových zariadení.

K § 91

Navrhované ustanovenie upravuje vyhlasovanie verejného obstarávania pre podlimitné zákazky, pre ktoré sa oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, resp. oznámenia používané ako výzva na súťaž posielajú úradu na zverejnenie vo vestníku.

Verejní obstarávatelia sú povinní zaslať oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania na uverejnenie, ak chcú zadávať podlimitnú zákazku alebo uzatvoriť rámcovú dohodu alebo vytvoriť dynamický nákupný systém, okrem rokovacieho konania bez zverejnenia.

Obstarávatelia, ktorí chcú zadávať podlimitnú zákazku, sú povinní zaslať na uverejnenie oznámenie, ktoré sa používa ako výzva na súťaž, t. j. oznámenie o existencii kvalifikačného systému, resp. oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania.

Ak sa verejní obstarávatelia a obstarávatelia rozhodnú vytvoriť dynamický nákupný systém, oznámia svoj zámer prostredníctvom oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. Ak na základe dynamického nákupného systému, následne počas platnosti systému, sa rozhodnú zadávať konkrétnu špecifickú zákazku, oznámia svoj zámer prostredníctvom zjednodušeného oznámenia.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný zaslať výsledky verejného obstarávania vždy, t. j. ak zadával zákazku postupom verejnej súťaže, užšej súťaže, rokovacím konaním so zverejnením aj bez zverejnenia, ako aj súťažným dialógom (verejný obstarávateľ) a pri uzatvorení rámcovej dohody.

Pri uplatnení dynamického nákupného systému verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní poslať oznámenie o výsledku verejného obstarávania pre každú zákazku zadanú v rámci tohto systému. Takéto oznámenie však môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ spojiť za každý štvrťrok do jednej skupiny. Vtedy pošle „zoskupené oznámenie“ do 14 dní po skončení každého štvrťroku.

Pri podlimitnom zadávaní zákazky sa výsledky zverejňujú prostredníctvom oznámení o výsledku verejného obstarávania vo vestníku. Lehota na odoslanie oznámenia o výsledku podlimitnej zákazky je 14 dní.

Ak ide o rámcovú dohodu verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi zo zákona vyplýva povinnosť zasielať oznámenie o výsledku verejného obstarávania pre každú zákazku zadanú na základe rámcovej dohody.

Súčasne sa verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi zakazuje uverejňovať prostredníctvom oznámenia o výsledku verejného obstarávania určité informácie o zadávaní zákaziek vtedy, keď by uverejnenie týchto informácií škodilo oprávneným záujmom právnických osôb alebo fyzických osôb, keď by porušilo pravidlá čestnej hospodárskej súťaže, alebo by bolo inak v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo verejným záujmom.

Verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi sa dáva možnosť použiť na uverejnenie oznámení definovaných v tomto zákone aj ich uverejnenie na internete v tzv. profile verejného obstarávateľa a obstarávateľa. Ustanovením sa definuje, kedy môžu byť oznámenia uverejnené v profile verejného obstarávateľa a obstarávateľa, čo môže tento profil obsahovať a aké informácie môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ prostredníctvom svojho profilu uverejňovať. Sú to napríklad informácie o výzvach na predkladanie ponúk. V záujme zvýšenia informovanosti sa môžu v takomto profile uverejňovať aj ďalšie všeobecné informácie, ako napríklad kontaktné osoby, ale aj súťažné podklady a technické špecifikácie, dodatočné dokumenty, alebo potrebné informácie.

K § 92

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní zaslať oznámenia týkajúce sa podlimitného zadávania zákaziek úradu. Oznámenia sa zasielajú buď elektronickými prostriedkami alebo iným spôsobom (napríklad faxom, e-mailom, prostredníctvom pošty, osobne), pričom dátum odoslania oznámenia úradu preukazuje verejný obstarávateľ, obstarávateľ.

Zároveň sa ustanovením definujú povinnosti úradu, týkajúce sa lehôt na uverejnenie zasielaných oznámení v závislosti od spôsobu zaslania a vo väzbe na postup zadávania zákazky.

K § 93 a 94

S cieľom zjednodušenia administratívy pri verejnom obstarávaní sa umožňuje v tzv. národnej legislatíve (podlimitné a podprahové zákazky), aby sa splnenie podmienok účasti týkajúce sa osobného postavenia preukazovalo čestným vyhlásením, okrem dokladu o oprávnení podnikať.

Verejný obstarávateľ a obstarávateľ po vyhodnotení ponúk v informácii o výsledku vyzve uchádzača umiestneného na 1. mieste na predloženie dokladov, ktoré nahradil v predloženej ponuke čestným vyhlásením. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ si musí vytvoriť časový priestor v procese zadávania zákazky tak, aby uchádzač mohol predložiť požadované doklady.

K § 95

Ustanovujú sa postupy, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ použijú pri zadávaní podlimitných zákaziek na poskytnutie služieb uvedených v prílohe č. 3 zákona (neprioritné služby). Verejný obstarávateľ a obstarávateľ postupuje pri obstarávaní týchto služieb postupom ustanoveným pre zadávanie podprahových zákaziek.

K § 96

Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ použije na zadávanie zákazky verejnú súťaž, aplikuje postupy týkajúce sa postupov pri zadávaní nadlimitných zákaziek verejnou súťažou, okrem tých, ktoré sú vylúčené. Podstatnou odlišnosťou je dĺžka lehoty na predkladanie ponúk, ktorá je pri zadávaní podlimitných zákaziek ustanovená odlišne a je minimálne 36 dní odo dňa odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania zaslaného úradu. Zároveň sa môže využívať skrátenia pri použití elektronických prostriedkov.

Navrhovaným ustanovením sa pri zadávaní podlimitných zákaziek užšou súťažou upravujú niektoré postupové kroky odlišne, ako pri nadlimitných postupoch pre užšiu súťaž, Lehota na predkladanie žiadostí o účasť je minimálne 22 dní. Ak zákazku zadáva verejný obstarávateľ, lehota na predkladanie ponúk, ktorá je minimálne 22 dní. Zároveň sa môže využívať skrátenia pri použití elektronických prostriedkov.

Obstarávateľ aplikuje pre užšiu súťaž všetky kroky zadefinované pre nadlimitné zákazky zadávané užšou súťažou, okrem tých, ktoré sú vylúčené.

K § 97

Navrhovaným ustanovením sa ustanovujú pravidlá koncesie na stavebné práce pre verejného obstarávateľa. Verejný obstarávateľ aplikuje postup, ktorý je ustanovený v tretej hlave druhej časti zákona, pri uzatváraní koncesnej zmluvy, ktorej predpokladaná hodnota sa rovná alebo je vyššia ako 12 000 000 Sk bez DPH a súčasne nižšia ako finančný limit pre nadlimitné stavebné práce.

Stanovujú sa pravidlá, týkajúce sa stanovenia predpokladanej hodnoty koncesnej zmluvy na stavebné práce a taktiež pravidlá uverejňovania oznámení pre koncesiu. Verejný obstarávateľ má povinnosť stanoviť lehotu na predkladanie žiadosti o koncesiu, ktorá nesmie byť kratšia ako 52 dní odo dňa odoslania oznámenia o koncesii do vestníka.

K § 98

Navrhovaným ustanovením sa stanovujú pravidlá pre koncesionára, ktorý nie je verejným obstarávateľom. Koncesionár, ktorý je verejným obstarávateľom, postupuje pri uzavieraní zmlúv s tretími osobami podľa príslušných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní v plnom rozsahu, ak koncesionár nie je verejným obstarávateľom, pri uzavieraní zmlúv s tretími osobami sa riadi osobitnými pravidlami definovanými v tomto ustanovení.

Koncesionár, ktorý nie je verejným obstarávateľom, má napríklad povinnosť dodržať pravidlá pre stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky, pravidlá uverejňovania oznámení, určenie minimálnej lehoty na doručenie žiadosti o účasť a dokladov na splnenie podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, ako aj stanovenie lehoty na predkladanie ponúk. Nemusí však uverejňovať oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, ak spĺňa aspoň jednu z podmienok pre použitie rokovacieho konania bez zverejnenia.

K § 99

V navrhovanom ustanovení sa ustanovujú všeobecné postupy pri zadávaní podprahových zákaziek tak, aby boli dodržané princípy zadávania zákaziek, ale súčasne aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ pomerne v krátkom časovom období zabezpečil výber zmluvného partnera na požadovaný predmet zákazky.

Tieto postupy sa týkajú stanovenia predpokladanej hodnoty predmetu zákazky, splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní, kde je povinnosť vyžadovať doklad o oprávnení podnikať, ako aj ďalšie doklady, ktoré sú závislé od predmetu zákazky. V súťažných podkladoch musí byť uvedený podrobný opis predmetu zákazky, pri dodržaní princípu nediskriminácie uchádzačov, ako aj obchodné podmienky dodania predmetu zákazky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ má povinnosť stanoviť lehotu na predkladanie ponúk tak, aby zohľadnil dostatočný čas na spracovanie ponuky a vytvoril priestor na vysvetľovanie ponúk. Súčasne je stanovená lehota na vysvetľovanie údajov uvedených vo výzve na predkladanie ponúk. Je na rozhodnutí verejného obstarávateľa a obstarávateľa, či zriadi komisiu na vyhodnotenie ponúk alebo nie, avšak musí určiť lehotu viazanosti ponúk, pri stanovení ktorej zohľadní časové obdobie potrebné na vyhodnotenie ponúk, ako aj komunikáciu medzi komisiou, verejným obstarávateľom a obstarávateľom a uchádzačom, na záver s úspešným uchádzačom v lehote viazanosti uzavrie zmluvu, a ostatným oznámi, že neuspeli.

Navrhovaným ustanovením sa určuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi povinnosť zverejniť výzvu a po dni zverejnenia môže verejný obstarávateľ a obstarávateľ vyzvať na predkladanie ponúk vybraných uchádzačov. Toto zverejnenie výzvy slúži ako informácia pre ďalších potencionálnych uchádzačov a dáva im možnosť požiadať verejného obstarávateľa a obstarávateľa o poskytnutie súťažných podkladov potrebných na vypracovanie ponuky.

Ak obstarávateľ z vybraných odvetví vedie kvalifikačný systém, na predloženie ponuky vyzve záujemcov, ktorí sa kvalifikovali v jeho systéme.

Navrhovaná právna úprava poskytuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi možnosť, aby účasť v postupe zadávania zákazky obmedzil výlučne na uchádzačov, ktorí majú štatút chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, vyhlásia, že na plnení zmluvy, ktorá sa uzavrie ako výsledok procesu zadávania zákazky, budú pracovať občania so zdravotným postihnutím. Ustanovenie tak umožňuje verejnému obstarávateľovi napríklad splniť si povinnosť náhradného plnenia, ktorým zabezpečuje plnenie povinnosti zamestnávania povinného podielu občanov so zdravotným postihnutím podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Aplikácia tohto ustanovenia sa nepovažuje za porušenie princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov.

K § 100

Navrhovaným ustanovením sa umožňuje verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi použiť osobitný postup pri zadávaní podprahových zákaziek, ak je splnená aspoň jedna z podmienok pre použitie rokovacieho konania bez zverejnenia.

K § 101

Verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi sa ukladá povinnosť viesť dokumentáciu zo zadávania podprahových zákaziek a archivovať ju päť rokov od uzavretia zmluvy. Súčasne sa v lehote do 14 dní od uzavretia zmluvy ustanovuje povinnosť verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi poslať úradu informáciu o uzavretí zmluvy, pričom sa ustanovuje aj minimálny obsah tejto informácie. Pri použití osobitného postupu je súčasťou informácie aj odôvodnenie splnenia podmienky rokovacieho konania bez zverejnenia.

K § 102

Navrhovaným ustanovením sa stanovujú, avšak len pre verejného obstarávateľa, určité všeobecné povinnosti v súvislosti so zadávaním zákaziek s nízkymi hodnotami, ktorých predpokladaná hodnota tovarov a služieb nie je vyššia, alebo sa rovná 1 000 000 Sk bez DPH v priebehu kalendárneho roka alebo počas trvania zmluvy a zmluva sa uzavrie na dlhšie obdobie ako jeden rok a pri stavebných prácach 4 000 000 Sk bez DPH počas trvania zmluvy. Výber dodávateľa verejný obstarávateľ môže uskutočňovať na základe prieskumu trhu, napríklad použitím aktuálnych katalógov, prostredníctvom elektronických zariadení. Náklady vynaložené na získanie zákazky musia byť primerané kvalite a cene predmetu zákazky. Odporúča sa, aby verejný obstarávateľ pri zadávaní zákaziek nízkych hodnôt v čo najväčšej miere využíval moderné techniky elektronického obstarávania, ako elektronické tržnice, elektronické katalógy, ako aj elektronické platobné karty.

Pri zadávaní zákaziek s nízkymi hodnotami sa nevyžaduje písomná forma zmluvy okrem zmlúv, pri ktorých to vyžaduje zákon.

V ustanovení sa deklaruje, že verejný obstarávateľ činnosti pri zadávaní zákaziek s nízkymi hodnotami nemusí vykonávať prostredníctvom odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie.

Verejnému obstarávateľovi sa ukladá povinnosť viesť dokumentáciu zo zadávania zákaziek s nízkymi hodnotami a archivovať ju päť rokov od uzavretia zmluvy.

K § 103 až 108

Pojem súťaž návrhov definuje osobitný postup pri zadávaní zákazky, ktorý umožňuje vyhlasovateľovi - verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi získať návrhy v rámci samostatného postupu alebo v rámci postupu vedúceho k uzavretiu zmluvy, najmä v prípadoch náročných činností, akými sú spracovanie napríklad územnoplánovacích dokumentácií alebo architektonických návrhov, ktoré majú charakter duševnej činnosti a môžu byť spojené s autorskými právami.

Navrhovaným postupom pri súťaži návrhov sa dosahuje súlad s právom Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania. Postupy uvedené v týchto ustanoveniach sú záväzné pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa od určitých finančných limitov stanovených v týchto ustanoveniach. Tieto limity sa môžu meniť nariadením Komisie. O takejto zmene finančných limitov bude úrad včas informovať obstarávateľskú obec.

Navrhované ustanovenia rozlišujú medzi súťažou návrhov (výsledkom nie je uzavretá zmluva), ktorá je samostatným postupom a medzi súťažou návrhov, ktorá je súčasťou postupu, ktorý vedie k zadávaniu zákazky na služby, teda k uzavretiu zmluvy na poskytnutie služby.

Ak ide o súčasť postupu vedúceho k uzavretiu zmluvy na poskytnutie služby, pri určovaní predpokladanej hodnoty sa vychádza z celkovej sumy cien a odmien, ktoré budú poskytnuté účastníkom takejto súťaže.

Pri súťaži návrhov nesmú byť obmedzovaní uchádzači na základe regionálneho prístupu, t. j. musí sa umožniť účasť uchádzačov alebo záujemcov bez ohľadu na územie, prípadne štát a podobne.

Zároveň verejný obstarávateľ a obstarávateľ nemôže obmedzovať výber záujemcov alebo uchádzačov požiadavkou, ktorou by stanovoval určitú právnu formu pre tieto subjekty. Musí teda umožniť prístup do súťaže aj pre fyzické osoby - nepodnikateľov alebo združenia. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ však môže obmedziť počet záujemcov, ak splní podmienky ustanovené týmto zákonov a zároveň pritom prihliadne na zabezpečenie skutočnej hospodárskej súťaže, to znamená, že nebolo by vhodné, ak by existovalo napríklad sedem záujemcov, ktorí sú schopní vypracovať návrh rozsiahlejšieho projektu, ktorý verejný obstarávateľ a obstarávateľ požaduje a on obmedzí počet na päť.

Osobitne sa upravuje, že pri súťaži návrhov nie je možné vyžadovať zábezpeku. Taktiež sa zákonom osobitne upravuje obsah súťažných podmienok, podľa ktorých sa uskutočňuje súťaž návrhov.

Ak verejný obstarávateľ a obstarávateľ v oznámení o vyhlásení súťaže návrhov uvedie, že ide o súťaž návrhov vedúcu k uzavretiu zmluvy a rozhodnutie poroty bude pre neho záväzné, potom s uchádzačom, ktorého predložený návrh bol vyhodnotený porotou ako víťazný, uzavrie zmluvu rokovacím konaním bez zverejnenia. Ak je viac víťazov, na rokovanie vyzve všetkých.

Ustanovením sa ukladá povinnosť verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi vyhlásiť súťaž návrhov spôsobom stanoveným v tomto zákone, ako aj oznámiť výsledok takejto súťaže. Takisto sa splnomocňuje úrad na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorým sa vymedzí obsah oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov a o výsledku súťaže návrhov.

Verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi sa ukladá povinnosť zriadiť na vyhodnotenie súťaže návrhov najmenej päťčlennú porotu, ktorej minimálne tretina členov musí spĺňať rovnakú alebo podobnú kvalifikáciu, aká sa vyžaduje od účastníkov. Súčasne sa kladie dôraz na anonymitu návrhov, ktoré budú porotou hodnotené iba na základe kritérií uvedených v oznámení, čím sa sleduje objektivita hodnotenia. O hodnotení predložených návrhov porota vyhotoví zápisnicu. Obsah zápisnice nie je vymedzený taxatívne, takže môže obsahovať aj ďalšie náležitosti, ktoré môžu byť do nej zaznamenané, ak to členovia poroty uznajú za vhodné.

K § 109 až 111

Navrhovaným ustanovením sa pre oblasť verejného obstarávania uvádza ako samostatný ústredný orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou Úrad pre verejné obstarávanie. Problematika verejného obstarávania je nadrezortného charakteru, preto si vyžaduje osobitné postavenie v sústave štátnych orgánov, aby tak mohli byť racionálne a efektívne zabezpečované úlohy vyplývajúce z medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, napríklad zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, Dohody o vládnom obstarávaní (GPA) prijatej Svetovou obchodnou organizáciou, Európskej dohody o pridružení uzavretej medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi EÚ, Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a krajinami EFTA, bilaterálnymi dohodami o voľnom obchode.

Na zabezpečenie zvýšenia operatívnosti činnosti úradu zákonom je mu umožnené zriaďovať stále alebo dočasné pracoviská bez právnej subjektivity s obmedzenou územnou pôsobnosťou.

Navrhované ustanovenie určuje štatutárny orgán úradu a upravuje dĺžku ich funkčného obdobia. Dĺžka funkčného obdobia je stanovená na päť rokov. Dĺžka funkčného obdobia štatutárneho orgánu úradu je stanovená rozdielne od funkčného obdobia členov vlády, čo je zárukou proti dlhodobému obsadeniu tejto funkcie, aj vzhľadom na zachovanie objektivity a nezávislosti konkrétnej osoby pri zabezpečovaní činnosti úradu. Ďalším obmedzením je, že štatutárny orgán úradu môže byť do funkcie menovaný maximálne na dve funkčné obdobia tak, aby výkon funkcie nepresiahol 10 rokov.

K § 112

Navrhovaným ustanovením je vymedzená pôsobnosť úradu, ktorá je zameraná na činnosti vyplývajúce z verejného obstarávania. Druh činnosti úradu nie je totožný s činnosťou vykonávanou verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi, ani s činnosťami typickými pre orgány štátnej správy a miestnej samosprávy. Ciele, ktoré sa zabezpečujú týmito činnosťami, sú smerované ku skvalitneniu procesu verejného obstarávania, jeho transparentnosti a odstraňovaniu diskriminácie uchádzačov alebo záujemcov.

Okrem usmerňovania politiky verejného obstarávania, je ďalšou ťažiskovou oblasťou riešenie nezávislosti vykonávania dohľadu nad verejným obstarávaním, ktoré vyžaduje právo Európskych spoločenstiev. Úrad pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje s Európskou komisiou a plní informačné povinnosti voči nej, ktoré sú v pôsobnosti tohto zákona. Medzi ďalšie činnosti úradu patrí napríklad vydávanie vestníka, vedenie zoznamu podnikateľov, vedenie zoznamu odborne spôsobilých osôb, metodické usmerňovanie účastníkov procesu verejného obstarávania.

K § 113

Na naplnenie princípu transparentnosti a nediskriminácie v procese verejného obstarávania sa navrhovaným ustanovením upravuje zverejňovanie informácií vyplývajúcich z procesu verejného obstarávania. Z uvedeného dôvodu úrad vydáva Vestník verejného obstarávania, kde okrem informácií, ktorých zverejnenie sa vyžaduje zákonom, sa zverejňujú aj informácie úradu, ktoré majú verejným obstarávateľom a obstarávateľom napomáhať pri aplikácii zákona.

Na zabezpečenie aktuálnych informácií verejným obstarávateľom a obstarávateľom a pre skvalitnenie procesu verejného obstarávania sa vo vestníku uverejňujú okrem oznámení napríklad aj zoznam podnikateľov, zoznam odborne spôsobilých osôb a potrebné informácie týkajúce sa odbornej spôsobilosti na verejné obstarávanie, prepočty finančných limitov a ďalšie informácie podľa rozhodnutia úradu.

K § 114

Navrhovaným ustanovením sa v súlade s požiadavkami práva Európskych spoločenstiev pre oblasť verejného obstarávania určujú povinnosti úradu voči Európskej komisii. Jednou z povinností je vypracovávanie a predkladanie štatistických výkazov o zmluvách uzatvorených verejnými obstarávateľmi a obstarávateľmi za predchádzajúci rok podľa požiadaviek Európskej komisie. Medzi ďalšie povinnosti patrí oznamovanie zmien v zozname verejných obstarávateľov a obstarávateľov alebo znenie platných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania.

Ustanovením sa upravuje aj obsah štatistického výkazu osobitne pre verejného obstarávateľa a obstarávateľa.

K § 115

Ak Európska komisia zistí, že došlo k porušeniu práva ES, oznámi Slovenskej republike, verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi dôvody vedúce k tomuto záveru a požiada o nápravu.

V navrhovanom ustanovení sú definované povinnosti úradu voči Európskej komisii a lehoty, v ktorých je úrad povinný oznámiť Európskej komisii informáciu o náprave porušenia, resp. vysvetlenie prečo k náprave nedošlo.

K § 116 až 127

Navrhovanými ustanoveniami je upravená odborná spôsobilosť na verejné obstarávanie. Inštitút odbornej spôsobilosti slúži na účely zabezpečenia profesionalizácie činnosti v oblasti verejného obstarávania. Procesná úprava odbornej spôsobilosti je určená pre fyzické osoby.

Z ustanovenia vyplýva povinnosť pre subjekty v postavení verejného obstarávateľa a obstarávateľa zabezpečovať činnosti spojené s verejným obstarávaním prostredníctvom odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie, ktoré sú zapísané v zozname odborne spôsobilých osôb. To znamená, že každý verejný obstarávateľ a obstarávateľ musí mať odborne spôsobilú osobu v pracovnom pomere alebo v inom obdobnom pracovnom vzťahu. Právna úprava umožňuje vykonávať tieto činnosti aj na základe živnostenského oprávnenia. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ si takúto osobu na poskytnutie služby vyberá postupom podľa zákona. Vtedy musí mať verejný obstarávateľ a obstarávateľ uzatvorenú osobitnú zmluvu s odborne spôsobilou osobou (napríklad mandátnu zmluvu). Informácie o osobách, ktoré sú odborne spôsobilé, vedie úrad v zozname odborne spôsobilých osôb. Odborne spôsobilá osoba svoje oprávnenie na vykonávanie činností vo verejnom obstarávaní preukazuje preukazom o odbornej spôsobilosti. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu na výkon činnosti vo verejnom obstarávaní aj s právnickou osobou, ak je táto činnosť predmetom jej podnikania.

V pojme odborná spôsobilosť je vyjadrený obsah a rozsah odborných vedomostí a praktických skúseností, čo znamená, že osoba odborne spôsobilá má garantovať správnu aplikáciu zákona, nie však správnosť rozhodnutí verejného obstarávateľa a obstarávateľa o určení jeho potrieb. Z uvedeného vyplýva, že od odborne spôsobilej osoby nemožno očakávať odborné vedomosti k celej škále predmetov zákaziek (tovary, služby, stavebné práce) z hľadiska vecnej povahy predmetu zákazky. Napríklad pri spracovaní súťažných podkladov odborne spôsobilá osoba môže garantovať len rozsah súťažných podkladov podľa zákona o verejnom obstarávaní. To znamená, že za vecnú stránku súťažných podkladov z hľadiska technického, ekonomického, právneho musia prevziať zodpovednosť príslušní odborníci.

Ustanovením sú vymedzené predpoklady pre získanie odbornej spôsobilosti, ktorými sú bezúhonnosť, dosiahnuté vzdelanie a odborná prax, absolvovanie odbornej prípravy a úspešné vykonanie skúšky.

Odbornú prípravu môžu vykonávať iba organizátori školenia, ktorí majú uzavretú zmluvu s úradom. Úrad zabezpečuje garanciu odbornej úrovne v procese vzdelávania vo verejnom obstarávaní s cieľom zvýšiť kvalitu obstarávania. Po absolvovaní odbornej prípravy je organizátor školenia povinný vydať účastníkovi potvrdenie o absolvovaní odbornej prípravy, ktoré je podmienkou zaradenia žiadateľa na vykonanie skúšky.

Zákonom sa určujú podmienky pre zriadenie skúšobnej komisie, práva a povinnosti jej členov a predsedu komisie, ktoré sú upravené v štatúte skúšobnej komisie. Priebeh skúšky a rozhodovanie skúšobnej komisie upravuje skúšobný poriadok. Skúšobná komisia musí byť najmenej trojčlenná, predsedu skúšobnej komisie a jej členov vymenúva a odvoláva predseda úradu.

Skúška sa vykonáva bezodplatne. Termíny skúšok úrad vyhlasuje vo vestníku, alebo iným verejne prístupným spôsobom (napr. zverejnením na internetovej stránke úradu alebo vyvesením oznamu na úradnej tabuli). Desaťdňová lehota na oznámenie pozvania žiadateľa na skúšku je objektívnou lehotou pre úrad, pred uplynutím ktorej musí úrad zaslať pozvanie na skúšku a počas ktorej môže oznámiť pozvanie aj iným dostupným spôsobom /fax, e-mail/. Ustanovenie určuje priebeh skúšky, pozostávajúci z písomnej a ústnej časti.

Žiadateľ sa úspešným vykonaním skúšky (vyhovel z písomnej aj ústnej časti skúšky) a prevzatím potvrdenia o úspešnom vykonaní skúšky bezprostredne po jej ukončení, stáva odborne spôsobilou osobou na verejné obstarávanie.

Úspešným vykonaním skúšky, požiadaním o zapísanie do zoznamu odborne spôsobilých osôb a zaplatením správneho poplatku sú splnené všetky podmienky pre zapísanie odborne spôsobilej osoby do zoznamu a pre vydanie preukazu odbornej spôsobilosti.

Zoznam odborne spôsobilých osôb vedie úrad, má povahu verejného zoznamu, do ktorého môže nazerať ktokoľvek. Zoznam odborne spôsobilých osôb je zverejňovaný vo vestníku a na internetovej stránke úradu s cieľom zabezpečenia informovanosti v oblasti verejného obstarávania.

Konanie vo veciach vedenia zoznamu odborne spôsobilých osôb je upravené navrhovaným zákonom a zákonom o správnom konaní. Na procesné úkony, ktoré nie sú upravené zákonom o verejnom obstarávaní, sa vzťahujú ustanovenia zákona o správnom konaní.

Ustanovenie taxatívne vymedzuje nielen podmienky zápisu do zoznamu odborne spôsobilých osôb na verejné obstarávanie, ale taktiež vymedzuje skutočnosti, na základe ktorých je možné odborne spôsobilú osobu zo zoznamu vyčiarknuť.

Najneskôr do 30 dní odo dňa zápisu do zoznamu odborne spôsobilých osôb obdrží osoba preukaz o odbornej spôsobilosti. Odborne spôsobilá osoba je povinná oznámiť úradu stratu, odcudzenie alebo zničenie dokladu a na požiadanie úradu predkladať informácie o činnostiach vykonávaných vo verejnom obstarávaní.

Vzhľadom na to, že sa na odborne spôsobilé osoby kladú vysoké nároky na odbornosť, je v zákone zakotvená povinnosť zúčastniť sa na výzvu úradu, ktorá sa zverejňuje aj vo vestníku na preškolení z právnych predpisov o verejnom obstarávaní. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na odborne spôsobilé osoby, ktoré po obdržaní potvrdenia o úspešnom vykonaní skúšky ešte nepožiadali o zápis do zoznamu odborne spôsobilých osôb. Úrad môže nariadiť aj preskúšanie odborne spôsobilých osôb.

K § 128 až 134

Zákon umožňuje preukázať splnenie podmienok vyplývajúcich z tohto zákona a týkajúcich sa osobného postavenia tým, že podnikateľ predloží verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi v procese verejného obstarávania potvrdenie úradu o tom, že je zapísaný v zozname podnikateľov, a tak splní požadované podmienky, čím sa vytvárajú predpoklady pre odstránenie administratívnej náročnosti spočívajúcej v množstve predkladaných dokladov, ktoré musí uchádzač alebo záujemca predložiť. V priemere ide o sedem až dvanásť dokladov, v závislosti od počtu členov štatutárneho orgánu, počtu zdravotných poisťovní, v ktorých má poistených zamestnancov.

Navrhovanými ustanoveniami sa upravuje zápis do zoznamu podnikateľov a vedenie zoznamu podnikateľov. Zoznam podnikateľov sa navrhuje viesť z toho dôvodu, že systém preukazovania spôsobilosti na uzavieranie zmlúv na dodanie predmetu zákazky si vyžaduje od uchádzača alebo záujemcu predkladať viacero druhov dokladov. Vzhľadom na to, že činnosť pri ich zabezpečovaní je administratívne náročná, navrhuje sa umožniť nahradiť tieto doklady potvrdením úradu, ak je uchádzač alebo záujemca evidovaný v zozname podnikateľov pre verejné obstarávanie vedeného úradom.

Ustanovením sa určuje obsah žiadosti o zapísanie do zoznamu, určujú sa lehoty, v ktorých sa zápis do zoznamu vykoná a platnosť zápisu. Súčasne sa umožňuje doplnenie dokladov, ak podnikateľ predloží neúplnú žiadosť. Lehoty na vykonanie zápisu a vydanie potvrdenia stanovené zákonom pri neúplnej žiadosti začínajú plynúť až odo dňa, keď žiadosť bola doplnená o chýbajúce doklady a stala sa úplnou.

Vzhľadom na to, že pri záujme o zapísanie do zoznamu podnikateľov musia podnikatelia spĺňať podmienky účasti vo verejnom obstarávaní, tzv. osobné predpoklady, ktoré preukazujú dokladmi vymenovanými v zákone, navrhuje sa odkazom na toto ustanovenie riešiť aj doklady, ktoré je potrebné predkladať ako súčasť žiadosti o zápis do zoznamu podnikateľov.

Ďalej sa ustanovením určujú údaje, ktoré sa zapisujú do zoznamu podnikateľov.

Vedenie zoznamu podnikateľov je pracnou činnosťou z dôvodu jednoročnej platnosti zápisu, ale aj kontroly dokladov, ktoré majú zákonom stanovené lehoty platnosti. V roku 2004 bolo úradom vydaných viac ako 3500 potvrdení a na základe žiadostí podnikateľov viac ako 50 duplikátov potvrdení o zapísaní do zoznamu, pričom bolo odoslaných viac ako 1100 výziev na doplnenie žiadostí o zapísanie do zoznamu.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sa ustanovením navrhuje, aby bolo konanie vo veciach vedenia zoznamu podnikateľov upravené navrhovaným zákonom a zákonom o správnom konaní. Na procesné úkony, ktoré nie sú upravené zákonom o verejnom obstarávaní, sa vzťahujú ustanovenia zákona o správnom konaní.

Na zabezpečenie vedenia kvalitného zoznamu podnikateľov je potrebné zabezpečiť aktualizáciu údajov o podnikateľovi zaradenom v zozname. Preto sa ustanovením určujú povinnosti pre podnikateľov, ktorými sa aktualizácia vykoná, vrátane lehôt na predloženie dokladov.

Aby bolo využívanie zoznamu podnikateľov efektívne, je potrebné, aby podnikatelia v krátkej dobe obdržali potvrdenie úradu. Ustanovením sa určuje lehota, do ktorej musí úrad na základe žiadosti potvrdenie vydať, obsah žiadosti a obsah potvrdenia.

Ustanovením sa určujú podmienky vyčiarknutia zo zoznamu podnikateľov. Vo vybraných prípadoch je vylúčenie časovo ohraničené a vzťahuje sa ku konkrétnym podmienkam uvedeným v tomto ustanovení.

K § 135

Navrhované ustanovenia vychádzajú zo smerníc 89/556/EEC a 92/13/EEC a z potreby praxe presnejšie vymedziť postup úradu pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch, pri tzv. revíznych postupoch.

V súlade s možnosťou danou smernicami sa zavádza inštitút „žiadosti o nápravu“ a „dohľad nad verejným obstarávaním“.

Vybavovanie žiadostí o nápravu je osobitným postupom prebiehajúcim mimo pôsobnosti úradu, je to vykonanie nápravy porušenia zákona priamo verejným obstarávateľom a obstarávateľom, bez zasahovania úradu.

Dohľad nad verejným obstarávaním, vykonávaný samotným úradom, zahŕňa konanie o námietkach a kontrolu postupu zadávania zákaziek, ukladanie pokút a vykonávanie iných činností podľa štvrtej hlavy piatej časti zákona.

K § 136

Inštitút žiadosti o nápravu je osobitnou formou „zmierovacieho konania“ medzi uchádzačom alebo záujemcom a verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, pričom možnosť vykonania nápravy je na samotnom verejnom obstarávateľovi alebo obstarávateľovi, alebo na osobe podľa § 6 ods. 3 zákona.

Dôvodom je snaha dať verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi možnosť vykonať rýchlu nápravu, napríklad svojho protiprávneho postupu, na ktorý je v rámci žiadosti o nápravu upozornený.

Navrhované ustanovenie určuje skutočnosti, proti ktorým žiadateľ, čiže uchádzač alebo záujemca alebo osoba, ktorá sa domnieva, že jej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté, môže podať žiadosť o nápravu.

Ustanovenie umožňuje žiadateľom domáhať sa nápravy aj pri iných skutočnostiach, ktoré nie sú priamo uvedené v tomto ustanovení, čím je poskytnutá maximálna možnosť domáhania sa nápravy. Ďalej sú upravené náležitosti žiadosti o nápravu.

Zároveň sú určené hmotnoprávne lehoty na doručenie žiadosti o nápravu verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi a osobe podľa § 6 ods. 3 zákona. Lehoty sú sedemdňové, okrem žiadosti o nápravu proti inému úkonu verejného obstarávateľa/obstarávateľa/osoby podľa § 6 ods. 3 zákona, ktoré možno podať kedykoľvek pred uzavretím zmluvy.

Ak žiadosť o nápravu neobsahuje predpísané náležitosti, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ alebo osoba podľa § 6 ods. 3 zákona musí do troch pracovných dní od jej doručenia vyzvať žiadateľa, aby nedostatky odstránil. Zákon jasne stanovuje, že ide o hmotnoprávnu lehotu, teda doplnená žiadosť o nápravu musí byť tretí pracovný deň od prevzatia výzvy na doplnenie doručená verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi alebo osobe podľa § 6 ods. 3 zákona.

Navrhované ustanovenie presnejšie špecifikuje dôvody zamietnutia žiadosti o nápravu. Ak je splnený niektorý z dôvodov v tomto ustanovení, verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 6 ods. 3 zákona žiadosť o nápravu zamietne.

K § 137

V návrhu ustanovenia je zavedená legislatívna skratka – kontrolovaný – pre verejného obstarávateľa, obstarávateľa a pre osobu podľa § 6 ods. 3 zákona, u ktorej môže úrad vykonať dohľad nad verejným obstarávaním. Pod tento pojem spadá tak verejný obstarávateľ a obstarávateľ, ako aj právnická osoba alebo fyzická osoba iná ako verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, ak jej verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov na predmet zákazky. V uvedenej definícii je teda zahrnutá aj osoba, ktorá je povinná postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní len v konkrétnom prípade na základe pridelenia verejných prostriedkov so stanoveným finančným limitom.

Ustanovenie ďalej uvádza štyri zložky dohľadu vykonávaného úradom.

Navrhovaná právna úprava výslovne deklaruje právny nárok uchádzača, záujemcu alebo iných osôb, ktoré sa domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 6 ods. 3 (kontrolovaný), domáhať sa na súde práva na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená konaním alebo opomenutím kontrolovaného, ktorým porušil tento zákon.

K § 138

Podanie žiadosti o nápravu je obligatórnou podmienkou na podanie námietok na úrad. Novým inštitútom je zavedenie kaucie, ako podmienky na začatie konania o námietkach. Ide o reakciu na veľmi časté neopodstatnené podávanie námietok aj v prípadoch, keď bol postup verejného obstarávateľa/obstarávateľa zjavne v súlade so zákonom a uchádzačom alebo záujemcom slúžil len ako prostriedok na šikanovanie verejného obstarávateľa/obstarávateľa a predlžovanie procesu verejného obstarávania bez toho, aby samotní uchádzači alebo záujemcovia verili v úspech konania o námietkach. Očakávaným efektom zaplatenia predbežnej kaucie ako predpokladu konania o námietkach navrhovateľov by mala byť aj ich väčšia pozornosť pri vypracovávaní námietok, kompletizácií ich príloh a sledovaní zákonných lehôt, čím príde k zvýšeniu kvalifikovaných podaní.

V ustanovení je definovaný subjekt, ktorý sa podaním námietok domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, ktoré boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného. Definícia navrhovateľa je dostatočne široká, aby sprístupnila tento inštitút všetkým dotknutým subjektom – uchádzačom/záujemcom, a to aj potenciálnym. Okruh skutočností, voči ktorým možno podať námietky, je totožný s okruhom skutočností, voči ktorým možno podať žiadosť o nápravu, ktorá musí vždy predchádzať podaniu námietok.

Ďalej je upravený okruh účastníkov konania, ako aj okamih začatia konania o námietkach.

Procesnoprávna lehota na podanie námietok (§ 138 ods. 5 zákona) je sedem dní od doručenia oznámenia o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu alebo od uplynutia lehoty na doručenie oznámenia o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu, ak kontrolovaný včas nevybavil žiadosť o nápravu.

Ustanovením sa definujú formálne náležitosti, ktoré musia obsahovať námietky podané úradu, ako aj kontrolovanému. Námietky doručované kontrolovanému nemusia obsahovať náležitosti podľa odseku 6 písm. g) a i) zákona, keď žiadosť o nápravu mal vybaviť samotný kontrolovaný. Kontrolovaný je po doručení námietok povinný doručiť úradu do dvoch pracovných dní vyjadrenie k námietkam, s uvedením predpokladanej hodnoty zákazky a dokumentáciu, pričom vynucovanie tejto povinnosti je zabezpečované vydávaním rozhodnutia o prerušení konania.

Úrad je oprávnený prerušiť konanie o námietkach nielen z dôvodu nedoručenia písomného vyjadrenia k podaným námietkam s uvedením predpokladanej hodnoty zákazky a kompletnej dokumentácie, ale aj z dôvodu získania odborného stanoviska. Námietky sa čoraz častejšie týkajú špecifických predmetov zákazky, keď je pre meritórne rozhodnutie podstatné zodpovedanie otázok, priamo nesúvisiacich so zákonom o verejnom obstarávaní. Z tohto dôvodu si musí úrad v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci zadovážiť odborné stanovisko inštitúcií alebo špecialistov na daný predmet zákazky. Nájdenie vhodného odborníka na vypracovanie tohto stanoviska, správne naformulovanie otázok a samotné vypracovanie odborného stanoviska zaberie spravidla dlhší čas. Prerušenie konania v niektorých obzvlášť zložitých prípadoch môže oddialiť vydanie meritórneho rozhodnutia, no táto nevýhoda je vyvážená lepšou možnosťou úradu zistiť skutkový stav veci, čo je v záujme tak navrhovateľa, ako aj kontrolovaného, a v neposlednom rade aj v prospech náležitého priebehu procesu zadávania zákazky.

Podanie námietok má odkladný účinok na plynutie lehôt v konkrétnom postupe zadávania zákazky, teda tieto lehoty neplynú. Výnimkou sú námietky proti inému úkonu, kde je ale možné vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým sa pozastaví konanie kontrolovaného. Aj pri námietkach podľa odseku 1 písm. a) až f) zákona môže kontrolovaný v určitých prípadoch konať, a to vtedy, ak úrad rozhodnutím odňal ich odkladný účinok, pretože negatívne dôsledky odkladného účinku ohrozujú verejný záujem, alebo iné oprávnené záujmy fyzických osôb alebo právnických osôb.

Zároveň sa ustanovuje výška kaucie a podmienky jej vrátenia a prepadnutia.

K § 139

Navrhované ustanovenie taxatívne určuje dôvody zastavenia konania o námietkach, ktoré sa týkajú objektívnej nemožnosti konať o podaných námietkach, neúčelnosti rozhodovania, ako aj sankcie pre nesplnenie všetkých podmienok nevyhnutných na konanie o námietkach. Úrad môže konanie o námietkach zastaviť aj vtedy, ak sa kontrolovaný rozhodol zrušiť použitý postup zadávania zákazky.

Ďalším dôvodom na vydanie rozhodnutia o zastavení konania o námietkach je nesplnenie povinnosti doručenia námietok úradu a súčasne aj kontrolovanému. Toto ustanovenie poskytuje právnu ochranu kontrolovanému, ktorý sa nedokáže brániť námietkam, o ktorých nevie a nemôže tak ani splniť povinnosť doručenia písomného vyjadrenia k podaným námietkam.

Navrhovaným ustanovením sa vymedzujú možnosti konania úradu pri rozhodovaní o námietkach. Úrad napríklad nariadi zrušenie diskriminačných technických, ekonomických a finančných požiadaviek verejného obstarávateľa a obstarávateľa, uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v súťažných podkladoch alebo v inom doklade týkajúcom sa verejného obstarávania.

Ak úrad v konaní o námietkach zistí porušenie zákona, na ktoré poukazoval navrhovateľ v podaných námietkach, námietkam podľa tohto ustanovenia vyhovie a vo výroku rozhodnutia ho uvedie.

Ustanovením sa upravuje vydanie rozhodnutia o zamietnutí námietok, dĺžka lehôt na vydanie rozhodnutia, ako aj okruh adresátov rozhodnutia.

K § 140 a 141

Konanie o námietkach je možné pri zadávaní podlimitných a nadlimitných zákaziek. Námietky nemožno podať pri zadávaní podprahových zákaziek a zadávaní zákaziek s nízkymi hodnotami. Táto úprava vychádza z praxe väčšiny európskych krajín v rámci Európskej únie a z potreby venovať sa prostredníctvom inštitútu námietok najmä zákazkám s vyššími hodnotami. Je to aj v súlade s koncepciou zjednodušenia zadávania zákaziek s nízkymi hodnotami a zadávania podprahových zákaziek.

Kvôli nemožnosti spätného preskúmavania regulárnosti priebehu elektronickej aukcie a zjednania akejkoľvek dodatočnej nápravy nebude možné podať námietky proti priebehu elektronickej aukcie a automatizovanému vyhodnoteniu ponúk. Tým nie je dotknutá možnosť podávania námietok proti ďalším skutočnostiam v postupe kontrolovaného, ktoré predchádzali samotnej elektronickej aukcii (napr. námietky proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch, alebo proti vylúčeniu).

Ustanovenie explicitne uvádza, že proti rozhodnutiu úradu o námietkach nie je možné podať žiadny riadny opravný prostriedok. Toto rozhodnutie však podlieha preskúmaniu príslušným súdom za predpokladu, že oprávnený subjekt podá žalobu na tomto súde do desiatich dní od jeho právoplatnosti, t. j. od jeho doručenia. V zmysle pripravovanej koncepcie optimalizácie správneho súdnictva Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky je súdom príslušným na preskúmanie právoplatných rozhodnutí správnych orgánov v prvom stupni krajský súd. V druhom stupni o týchto žalobách rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Ustanovenie určuje nadobúdanie právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí o námietkach, ako aj rozhodovanie o námietkach v komisiách, a takisto aj povinnosť uskutočniť ústne pojednávanie pri nadlimitných zákazkách.

V ustanovení sa upravuje aj povinnosť mlčanlivosti osôb, ktoré rozhodujú v konaní o námietkach a súčasne sa stanovuje, sprístupnenie ktorých informácií nemožno považovať za porušenie tejto povinnosti. Účelom právnej úpravy je zamedziť rozširovaniu informácií, ktoré sú predmetom prebiehajúceho konania o námietkach, alebo ktoré možno považovať za dôverné, najmä ak by ich zverejnenie mohlo privodiť príslušnému subjektu ujmu.

K § 142 a 143

Keďže v konaní o námietkach je vylúčená pôsobnosť zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon obsahuje aj ustanovenia o doručovaní v konaní o námietkach.

K § 144

Povaha lehôt na podanie námietok je procesnoprávna, na rozdiel od hmotnoprávnej povahy lehôt v konaní o žiadosti o nápravu, ktoré musí prebiehať rýchlejšie, keďže verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi pri podaní žiadosti o nápravu lehoty naďalej plynú.

K § 145

Ustanovenie presnejšie špecifikuje podobu odôvodnenia rozhodnutia o námietkach, čo je v záujme väčšej transparentnosti, zrozumiteľnosti a presvedčivosti rozhodnutí o námietkach.

Úradu je v rozhodnutiach o námietkach uložená povinnosť uviesť v poučení aj zmienku o možnosti ich preskúmania príslušným súdom, čo je v súlade so špecifickým charakterom rozhodnutí o námietkach a skutočnosťou, že rozhodnutie o námietkach nie je napadnuteľné riadnym opravným prostriedkom. Ustanovenie reaguje aj na zmenu správneho poriadku, podľa ktorého je správny orgán povinný v poučení uviesť aj údaj o tom, či je jeho rozhodnutie preskúmateľné súdom.

K § 146

Navrhovaným znením ustanovenia sa upravuje spôsob kontroly a termín začatia kontroly. Na výkon kontroly po uzavretí zmluvy sa použijú ustanovenia zákona o kontrole v štátnej správe, okrem kontrolnej činnosti zameranej na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť plnenia úloh.

K § 147

Ustanovenia určujú povinnosti iných kontrolných orgánov, aby popri svojej činnosti vykonávali kontrolu postupu zadávania podprahových zákaziek a zákaziek s nízkymi hodnotami podľa tohto zákona. Týmto nie sú dotknuté oprávnenia úradu a iných kontrolných orgánov.

Pri výkone kontroly postupu zadávania zákaziek sú kontrolné orgány povinné spolupracovať s úradom.

K § 148

Ustanovením sa dáva možnosť úradu podať na súd návrh na určenie neplatnosti zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorej uzavretie vyplynulo z procesu zadávania zákazky, ak sa zistí, že počas postupu zadávania zákazky bol porušený tento zákon.

K § 149

Navrhované ustanovenie taxatívne vymedzuje porušenia zákona, za ktoré úrad obligatórne ukladá pokutu, teda kedy musí uložiť pokutu.

Úrad rozhoduje o uložení pokuty v správnom konaní, ktorého postup upravuje správny poriadok. Ustanovením je stanovená aj subjektívna a objektívna lehota na začatie správneho konania.

K § 150

Navrhované ustanovenie zavádza osobitný inštitút, ktorý sa uplatňuje vo vzťahu k obstarávateľovi a povinnosť jeho transponovania do právneho poriadku Slovenskej republiky ukladajú smernice 89/556/EEC a 92/13/EEC. Fakultatívnu atestáciu súladu postupov používaných pri zadávaní zákaziek obstarávateľmi uvedenými v § 7 so smernicami ES a so zákonom o verejnom obstarávaní vykonáva na ich žiadosť nezávislá akreditovaná osoba v súlade s Európskou normou EN 45503.

Ustanovenie definuje podmienky posudzovania súladu akreditovanou osobou a zároveň dáva možnosť obstarávateľovi, ktorému bola atestácia udelená, aby v oznámeniach používaných vo verejnom obstarávaní uvádzal, že je držiteľom osvedčenia o atestácii.

Na akreditáciu atestátorov a atestačných osôb, osvedčujúcich súlad postupov používaných pri zadávaní zákaziek s týmto zákonom a s právom Európskych spoločenstiev, je v súčasnej dobe oprávnená Slovenská národná akreditačná služba.

K § 151

Navrhované ustanovenie upravuje postup v zmierovacom konaní, o ktoré môže požiadať dotknutá osoba príslušný orgán Európskych spoločenstiev a zároveň upravuje aj povinnosti obstarávateľa v zmierovacom konaní.

K § 152

V súlade so smernicou 2004/17/ES právna úprava umožňuje, aby sa postupy zadávania zákazky neuplatňovali vo vzťahu k obstarávateľom vykonávajúcim činnosť, ktorá je priamo vystavená hospodárskej súťaži na trhu, na ktorý nie je obmedzený prístup.

O tejto skutočnosti rozhoduje Komisia postupom upraveným v článku 30 uvedenej smernice buď na základe podnetu príslušného orgánu Slovenskej republiky, alebo z vlastnej iniciatívy v trojmesačnej lehote. Túto lehotu možno predĺžiť najviac o tri mesiace, ak to odôvodňujú okolnosti, napríklad ak informácie v žiadosti sú neúplné, nepresné, alebo ak došlo k ich podstatným zmenám. Vo výnimočných prípadoch je možné predĺžiť lehotu na vydanie rozhodnutia Komisiou len o jeden mesiac, a to ak príslušný vnútroštátny orgán preukáže postupom ustanoveným v smernici, že konkrétna činnosť je priamo vystavená hospodárskej súťaži na trhu, na ktorý nie je obmedzený prístup.

Obstarávateľ nie je povinný uplatňovať pravidlá a postupy podľa tohto zákona odo dňa, ktorým nadobudne účinnosť rozhodnutie komisie, na základe ktorého sa konkrétna činnosť vyníma spod pôsobnosti uvedenej smernice, alebo márnym uplynutím lehoty na vydanie takéhoto rozhodnutia.

K § 153

Správne konanie sa aplikuje pri konaniach úradu týkajúcich sa zápisu a vyčiarknutia osôb zo zoznamov, ktoré vedie úrad t.j. zoznam odborne spôsobilých osôb a zoznam podnikateľov a na ukladanie pokút.

K § 154

Splnomocňovacím ustanovením je úrad poverený na vydanie vykonávacích predpisov na úpravu obsahov oznámení používaných pri zadávaní nadlimitných zákaziek, o obsahu oznámení používaných pri súťaži návrhov, obsahu a vzorov oznámení používaných pri zadávaní podlimitných zákaziek, obsahu a vzoru informácie o plnení zmluvy, vzoru informácie o uzavretí zmluvy, podrobnosti o druhoch súťaži návrhov, o obsahu súťažných podmienok a činnosti poroty.

K § 155

Navrhované prechodné ustanovenie rieši postup obstarávateľa pri zadávaní zákaziek, ktoré boli vyhlásené pred účinnosťou tohto zákona. Súčasne rieši postup obstarávateľa pri použití rokovacieho konania bez zverejnenia, ktoré bolo začaté pred účinnosťou tohto zákona, napríklad zaslaním výzvy na rokovanie. Pri uzavretí rámcových zmlúv podľa doterajších predpisov môže obstarávateľ použiť rokovacie konanie bez zverejnenia najneskôr do konca roka 2007.

V navrhovaných prechodných ustanoveniach sa rieši postup v konaniach, ktoré vykonáva úrad.

Navrhovaná právna úprava výslovne ustanovuje, že odborná spôsobilosť na verejné obstarávanie nadobudnutá podľa doterajších predpisov nie je navrhovaným zákonom dotknutá. V súlade s princípom zákazu retroaktivity v právnom poriadku Slovenskej republiky možno uviesť, že žiadateľ, ktorý požiadal o zaradenie do odbornej prípravy alebo o vykonanie skúšky za účinnosti doterajších predpisov, túto prípravu a skúšku vykoná podľa predpisov účinných v čase podania takejto žiadosti.

Funkčné obdobie predsedu úradu a podpredsedu úradu sa navrhovaným zákonom nemení a bude sa posudzovať podľa doterajších predpisov.

K § 156

Preberajú sa právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sú uvedené v prílohe č. 7 k zákonu.

K § 157

Navrhované ustanovenie obsahuje zoznam zrušeného právneho predpisu a zrušených častí právnych predpisov.

K § 158

Účinnosť tohto zákona sa navrhuje 1. januárom 2006.

K prílohám č. 1 až 3

V súlade s právom Európskych spoločenstiev sú súčasťou navrhovaného zákona prílohy, ktoré obsahujú zoznam odborných činností podľa Všeobecnej priemyselnej klasifikácie ekonomických činností v Európskych spoločenstvách (NACE 70) a CPV, podľa ktorej sa zatrieďujú stavebné práce a kategórie služieb zatriedené podľa klasifikácie CPC. Príloha č. 2 obsahuje zoznam služieb – prioritné služby, pri zadávaní ktorých sa uplatňujú pravidlá a postupy zadávania zákazky podľa tohto zákona a príloha č. 3 obsahuje zoznam služieb – neprioritné služby, pri ktorých sú pravidlá a postupy upravené zjednodušene, vzhľadom na ich charakter.

K prílohe č. 4

Navrhovaná príloha obsahuje zoznam tovarov pre rezort Ministerstva obrany SR, ktoré majú na stanovenie predpokladanej ceny tovarov vo vzťahu k použitiu nadlimitnej metódy verejného obstarávania.

K prílohe č. 5

V súlade so smernicami ES upravujúcimi oblasť verejného obstarávania sa v navrhovanej prílohe definujú technické požiadavky na stavebné práce, tovary a služby. Zároveň sa definujú ďalšie pojmy ako napr. norma, európska norma, slovenská technická norma.

K prílohe č. 6

Navrhovaná príloha obsahuje vzor vyhlásenia obstarávateľa, ktorý získal osvedčenie o atestácii.

K prílohe č. 7

Súčasťou navrhovaného zákona je príloha, ktorá obsahuje zoznam prebraných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

Bratislava 28. september 2005

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Béla Angyal v. r.

predseda Úradu pre verejné obstarávanie

zobraziť dôvodovú správu