Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov 233/1995 účinný od 01.01.2015 do 22.12.2015

§ 10

(1)
Za exekútora možno vymenovať občana,
a)
ktorý je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,
b)
ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike3) alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo,
c)
ktorý je bezúhonný,
d)
ktorý aspoň päť rokov vykonával právnu prax, z toho najmenej tri roky exekučnú prax,
e)
ktorý zložil odbornú skúšku,
f)
ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu funkcie exekútora podľa § 221 ods. 2 písm. c),
g)
ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutia zo zoznamu advokátov, disciplinárne opatrenie zbavenia notárskeho úradu, disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu funkcie prokurátora alebo disciplinárne opatrenie odvolania z funkcie sudcu podľa osobitných predpisov,3a)
h)
ktorý úspešne absolvoval výberové konanie.
(2)
Exekučná prax je prax exekútora a exekútorského koncipienta podľa tohto zákona, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1 písm. a) až c). Komora započíta do exekučnej praxe prax sudcu, prokurátora, advokáta, notára, vyššieho súdneho úradníka, justičného čakateľa, právneho čakateľa prokuratúry, advokátskeho koncipienta, notárskeho koncipienta. Komora môže do exekučnej praxe započítať aj inú právnu prax, maximálne však v trvaní dvoch rokov.
(3)
Odbornou skúškou sa rozumie odborná skúška exekútora podľa tohto zákona. Komora uzná odbornú justičnú skúšku, prokurátorskú skúšku, advokátsku skúšku, notársku skúšku a odbornú skúšku komerčného právnika za odbornú skúšku podľa tohto zákona.
(4)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a v prípade obzvlášť závažného úmyselného trestného činu, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, trestného činu podplácania a trestného činu nepriamej korupcie aj ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol za takýto trestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu.3b)
(5)
Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov3c) nie starším ako tri mesiace.

§ 16a

(1)
V prípade zániku výkonu funkcie exekútora podľa § 16 ods. 1 písm. a) a b) náhradník exekútora v súčinnosti s prezídiom komory (§ 214) vykoná do 30 dní po zániku výkonu funkcie exekútora súpis stavu exekučných spisov podľa registra vedeného na exekútorskom úrade. Náhradník exekútora vykoná finančné vyúčtovanie spisov ku dňu zániku výkonu funkcie exekútora na základe dokladov, ktoré sú súčasťou exekučného spisu.
(2)
V prípade zániku výkonu funkcie exekútora podľa § 16 ods. 1 písm. c) náhradník exekútora v súčinnosti s prezídiom komory (§ 214) a poverení zástupcovia ministerstva v súčinnosti s útvarom Policajného zboru vykonajú do 30 dní po zániku výkonu funkcie exekútora súpis stavu exekučných spisov podľa registra vedeného na exekútorskom úrade. Zároveň vykonajú finančné vyúčtovanie spisov ku dňu zániku výkonu funkcie exekútora na základe dokladov, ktoré sú súčasťou exekučného spisu. Exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, je povinný poskytnúť pri výkone súpisu stavu exekučných spisov bezodplatne potrebnú súčinnosť vrátane odovzdania technických nosičov dát a vrátiť komore preukaz exekútora, pečiatku, pečatidlo a odznak.
(3)
Náhradník exekútora zabezpečí výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach. Náhradník exekútora je oprávnený disponovať s osobitným bankovým účtom exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol.
(4)
Ak exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, alebo iné osoby neumožnia náhradníkovi exekútora prevzatie exekučných spisov do 15 dní od zániku výkonu funkcie exekútora, prezídium komory (§ 214), poverení zástupcovia ministerstva a náhradník exekútora si môžu vynútiť vstup do priestorov exekútorského úradu, prípadne do iných priestorov, kde sa exekučné spisy nachádzajú. Na ten účel náhradník exekútora môže požiadať o súčinnosť príslušný útvar Policajného zboru.
(5)
Ak náhradník exekútora z dôvodov podľa § 44 ods. 4, § 57 alebo § 60 nebude pokračovať v konaniach podľa odseku 3, je povinný v lehote 14 dní vyporiadať plnenia, ktoré vymohol exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, vrátane trov exekútora, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol.
(6)
Vyporiadaním plnenia podľa odseku 5 na účely tohto zákona je poukázanie vymoženého plnenia po odčítaní trov náhradníka exekútora
a)
oprávnenému,
b)
exekútorovi, ktorého určí prezídium komory (§ 214) na pokračovanie v exekučnom konaní,
c)
povinnému po uspokojení všetkých pohľadávok.
(7)
Skončené exekučné spisy odovzdá náhradník exekútora do exekútorského archívu.
(8)
Náhradník exekútora nezodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, ktorému výkon funkcie zanikol.
(9)
Postup pri vykonaní súpisu stavu exekučných spisov, finančného vyúčtovania spisov a spôsob použitia a vyporiadania peňažnej zábezpeky na úhradu nákladov spojených so zánikom výkonu funkcie exekútora upraví komora vnútorným predpisom.

§ 21

(1)
Komora zapíše do zoznamu koncipientov na návrh exekútora občana,
a)
ktorý je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,
b)
ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike3) alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore právo,
c)
ktorý je bezúhonný,
d)
ktorý je v pracovnom pomere u exekútora.
(2)
Zápis podľa odseku 1 vykoná komora do jedného mesiaca odo dňa doručenia návrhu. Vykonanie zápisu oznámi komora koncipientovi a exekútorovi, u ktorého je koncipient v pracovnom pomere.
(3)
Ten, kto nebol v ustanovenej lehote zapísaný do zoznamu koncipientov, má právo domáhať sa vykonania zápisu do zoznamu koncipientov návrhom na súde.

§ 41

(1)
Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
(2)
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a)
rozhodnutí orgánov Európskej únie,4e)
b)
cudzieho exekučného titulu,
c)
notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,
d)
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
e)
osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených,
f)
vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste,
g)
platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi,
h)
vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i)
iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j)
dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.4eaa)
(3)
Ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.
(4)
Na exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov sa nevzťahuje ustanovenie § 39 ods. 3, § 42 ods. 4, § 44 ods. 6 a 7, § 56 ods. 2 až 4 a 6 a § 57 ods. 1 písm. g).

§ 42

(1)
Potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 41 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.
(2)
Potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 41 ods. 2 orgán na to oprávnený. Rozhodnutia Rady, Komisie a Európskej centrálnej banky opatrí potvrdením o vykonateľnosti Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Rozhodnutia Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa opatrí potvrdením o vykonateľnosti ministerstvo. Tieto orgány pri potvrdzovaní vykonateľnosti skúmajú a overujú iba pravosť rozhodnutí.
(3)
Potvrdenie o vykonateľnosti dohody, ktorej súdnu exekúciu zákon pripúšťa, vydáva orgán, ktorý dohodu schválil.
(4)
Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje pri cudzom exekučnom titule, ktorého uznanie sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím4eab) alebo ktorý bol osvedčený podľa osobitného predpisu.4eac) Pri ostatných cudzích exekučných tituloch potvrdenie o vykonateľnosti nahrádza rozhodnutie súdu o ich uznaní alebo ich vyhlásení za vykonateľné.

§ 44

(1)
Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
(2)
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
(3)
Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore4ead) preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
(4)
Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
(5)
Odseky 1, 2 a 4 sa nepoužijú v konaní o výkon rozhodnutia, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné trovy súdneho konania.
(6)
Ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu, ktorého uznanie sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím,4eab) ktorý bol osvedčený podľa osobitného predpisu,4eac) alebo ak bol súdu doručený návrh na vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným postupom upraveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,4eb) alebo ak takáto medzinárodná zmluva upravuje, že návrh na uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu sa podáva na súd, doručí súd návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk; to neplatí, ak o uznaní súd rozhodol v osobitnom konaní. Ak povinný do 15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neuvedie dôvody, ktoré by uznaniu alebo vykonaniu cudzieho exekučného titulu bránili, alebo nepodá návrh na jeho samostatné uznanie, ak to osobitný predpis pripúšťa,4eae) súd preskúma podmienky uznania a vykonania, ktoré má povinnosť skúmať aj bez návrhu, a ak prekážky uznania alebo vykonania nezistí a sú splnené podmienky podľa odseku 2, poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie má účinky uznania cudzieho exekučného titulu.
(7)
Ak ide o vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným postupom upraveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,4eb) alebo ak takáto medzinárodná zmluva upravuje, že návrh na uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu sa podáva na súd, určí súd v poverení exekútora, ktorý exekúciu vykoná.
(8)
Poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje označenie
a)
súdu, ktorý poveruje exekútora vykonaním exekúcie,
b)
exekútora, ktorý je poverený vykonaním exekúcie,
c)
exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal,
d)
oprávneného a povinného,
e)
vymáhaného nároku,
f)
prípadne potvrdenie o vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu.
(9)
Ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje okrem náležitostí podľa odseku 8 aj výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov podľa § 197 ods. 3.
(10)
Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
(11)
Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 10 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

§ 45

(1)
Poveriť exekútora vykonaním exekúcie a konať ďalej ako exekučný súd je príslušný okresný súd, ak osobitný predpis3f) neustanovuje inak.
(2)
Miestne príslušný súd je všeobecný súd povinného. Ak povinný nemá všeobecný súd v Slovenskej republike, príslušný je súd, v ktorého obvode má povinný majetok; ak je niekoľko príslušných súdov, rozhoduje súd, ktorému bola žiadosť doručená ako prvému. Ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, miestne príslušný súd je Okresný súd Malacky.
(3)
Ak podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul podľa § 41 ods. 2, poveriť exekútora vykonaním exekúcie a konať ďalej ako exekučný súd je príslušný všeobecný súd povinného. Ak povinný nemá všeobecný súd v Slovenskej republike, príslušný je súd, v ktorého obvode má povinný majetok; ak je niekoľko príslušných súdov, rozhoduje súd, ktorému bola žiadosť doručená ako prvému.

§ 47

(1)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50,
b)
zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha exekúcii okrem nakladania za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu v banke.
(2)
Exekútor upovedomí povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania pred vydaním exekučného príkazu.
(3)
Ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom4f) v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
(4)
Ak exekúcia postihuje majetok alebo práva štátu alebo majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, doručí exekútor povinnému spolu s upovedomením o začatí exekúcie aj oznámenie, v ktorom označí majetok podľa § 61c ods. 2.
(5)
Účinky upovedomenia o začatí exekúcie podľa odseku 1 nastávajú márnym uplynutím lehoty podľa § 61c ods. 2, uzavretím dohody podľa § 56 ods. 11 v rozsahu uzavretej dohody alebo právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí návrhu podľa § 57 ods. 1 písm. k).

§ 48

(1)
Upovedomenie o začatí exekúcie musí obsahovať označenie
a)
exekútora, ktorý ho vydal,
b)
exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal,
c)
oprávneného a povinného,
d)
vymáhaného nároku,
e)
poučenie o námietkach proti exekúcii a trovám exekúcie a o lehote na ich vznesenie a poučenie o následkoch podľa § 36 ods. 11 a o účinkoch podľa § 46 ods. 3.
(2)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu4ead) v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.4g)
(3)
Ak podkladom na vykonanie exekúcie je cudzí exekučný titul, pripojí exekútor k upovedomeniu o začatí exekúcie aj jeho odpis alebo kópiu, a ak tak ustanovuje osobitný predpis,4h) aj iné listiny.

§ 56
Odklad exekúcie

(1)
Na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
(2)
Aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
(3)
Súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, až do právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku alebo ak bol podaný návrh na neuznanie cudzieho rozhodnutia osobitným rozhodnutím, ak podanie takého návrhu pripúšťa osobitný predpis.6a)
(4)
Súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov.6aa) Súd rozhodne o odklade do 30 dní od podania návrhu.
(5)
Súd povolí odklad exekúcie, ak povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia zamietne, po právoplatnosti rozhodnutia sa v exekúcii pokračuje. Ak súd žalobe vyhovie a rozhodcovské rozhodnutie zruší, súd exekúciu podľa tohto zákona zastaví.
(6)
Do rozhodnutia súdu o odklade exekúcie môže exekútor vykonávať len úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku povinného.
(7)
Odklad exekúcie z tých istých dôvodov nemôže byť povolený opakovane.
(8)
Proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie.
(9)
Rozhodnutie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
(10)
Exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.
(11)
Ak exekúcia postihuje majetok alebo práva štátu alebo majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, exekútor môže s povinným v lehote 60 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uzavrieť písomnú dohodu o majetku podliehajúcom exekúcii podľa § 61c ods. 2. Počas plnenia písomnej dohody o majetku podliehajúcom exekúcii podľa § 61c ods. 2 exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.

§ 57

(1)
Exekúciu súd zastaví, ak
a)
sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b)
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,
c)
zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d)
exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,6b)
e)
bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55),
f)
po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g)
exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h)
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i)
oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j)
pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k)
rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh,
l)
je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom,
(2)
Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
(3)
Ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
(4)
Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

§ 58

(1)
Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
(2)
Ak súd rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. k), nariadi pojednávanie; ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j), môže nariadiť pojednávanie, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci.
(3)
Zastavenie exekúcie nemožno uplatňovať z dôvodu, že sa zmenili okolnosti rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok a splátok.7)
(4)
Rozhodnutie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.
(5)
Proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) a l) je prípustné odvolanie.
(6)
Proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

§ 79

(1)
Ak súd povolí odklad exekúcie podľa § 56 ods. 1, exekútor upovedomí o tom platiteľa mzdy do troch dní od doručenia rozhodnutia. Platiteľ mzdy po doručení tohto upovedomenia prestane vykonávať zrážky zo mzdy povinného, a to až do času, kým mu exekútor nedoručí príkaz, aby sa v zrážkach pokračovalo.
(2)
Ak súd povolí odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 alebo ods. 5, platiteľ mzdy vykonáva zrážky ďalej, ale nevypláca ich oprávnenému, kým sa odklad exekúcie nezruší. Ak súd zastaví exekúciu, platiteľ mzdy vyplatí zrazené sumy povinnému.

§ 100

(1)
Ak súd povolí odklad exekúcie podľa § 56 ods. 1 a ide o rozhodnutie podľa § 99, banka neblokuje pohľadávky na účte povinného odo dňa, keď jej exekútor oznámi rozhodnutie súdu o odklade exekúcie, kým jej exekútor nedoručí príkaz, aby sa v blokovaní pohľadávky pokračovalo.
(2)
Ak súd povolí odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 alebo ods. 5 a ide o rozhodnutie podľa § 99, banka blokuje pohľadávky na účte povinného ďalej, ale blokované sumy nepoukazuje oprávnenému, kým sa odklad exekúcie nezruší. Ak súd exekúciu zastaví, poukáže banka blokované sumy povinnému.

§ 141

(1)
Dražobná vyhláška sa doručí
a)
oprávnenému, povinnému, spoluvlastníkovi a každému, kto má k nehnuteľnosti vecné alebo predkupné právo, ak sú zjavné zo spisov alebo z katastra nehnuteľností,
b)
orgánom, ktoré vyrubujú a vymáhajú dane a verejné dávky, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie,
c)
úradom uvedeným v § 137 ods. 2.
(2)
Osobám uvedeným v odseku 1 písm. a) sa doručí dražobná vyhláška do vlastných rúk.
(3)
Exekútor vyvesí dražobnú vyhlášku na svojej úradnej tabuli a požiada obec, v ktorej obvode je nehnuteľnosť, aby podstatný obsah vyhlášky uverejnila spôsobom v mieste obvyklým. Exekútor môže uverejniť dražobnú vyhlášku v tlači a môže požiadať okresný úrad, aby uverejnil vyhlášku na svojej úradnej tabuli. Dražobnú vyhlášku o dražbe zašle exekútor bez zbytočného odkladu ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.
(4)
Ak sa oprávnený z predkupného práva prihlási neskôr, doručí sa mu dražobná vyhláška do vlastných rúk tak, aby ju mal doručenú ešte pred začatím dražby.
(5)
Povinný umožní obhliadku draženej nehnuteľnosti v termíne určenom v dražobnej vyhláške, a to za prítomnosti exekútora alebo jeho zamestnancov.
(6)
Na účely obhliadky draženej nehnuteľnosti je exekútor alebo jeho zamestnanec oprávnený vymôcť si na draženú nehnuteľnosť prístup.
(7)
Ak po doručení dražobnej vyhlášky podá povinný opakovaný návrh na odklad exekúcie, ustanovenie § 56 ods. 6 sa nepoužije.

§ 186

(1)
Ak vykonateľné rozhodnutie ukladá, aby povinný vydal alebo dodal oprávnenému vec alebo listinné cenné papiere, exekúcia sa vykoná odobratím veci povinnému so všetkým, čo k nej patrí, alebo listinných cenných papierov a odovzdaním oprávnenému. Exekútor k tomuto úkonu priberie vhodnú osobu, podľa možností zástupcu obce.
(2)
Ak na užívanie odobratej veci treba listinu, odoberie sa aj táto listina povinnému a odovzdá sa oprávnenému spolu s vecou, ktorá sa odobrala povinnému.
(3)
Ak ide o cenné papiere, ktoré majú podobu zaknihovaných cenných papierov, exekútor vykoná namiesto povinného (majiteľa cenných papierov) úkony potrebné na registráciu pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi na účte majiteľa cenných papierov a na registráciu prevodu z účtu majiteľa cenných papierov povinného v prospech účtu cenných papierov oprávneného príkazom podľa osobitného zákona.17a)
(4)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie odobratím veci alebo cenných papierov a odníme povinnému cenné papiere alebo vec so všetkým, čo k nej patrí,
b)
po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli (§ 50), vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie odobratím veci, príkaz na vykonanie exekúcie odobratím cenných papierov) a odobratú vec so všetkým, čo k nej patrí, alebo cenné papiere odovzdá oprávnenému.
(5)
Upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí povinnému až pri odobratí veci alebo cenných papierov. Exekútor upovedomí oprávneného o čase výkonu vopred. Odobratie veci alebo listinných cenných papierov sa nevykoná, ak nebude pri ňom prítomný oprávnený alebo jeho zástupca.
(6)
Ak to vyžaduje účel exekúcie, je exekútor oprávnený urobiť osobnú prehliadku povinného a prehliadku bytu a iných miestností povinného, kde je podľa odôvodneného predpokladu vec alebo listinné cenné papiere, ktoré má povinný vydať alebo dodať oprávnenému; na tento účel je exekútor oprávnený vymôcť si do bytu povinného alebo do inej miestnosti povinného prístup.
(7)
Jadrové materiály11e) a iné nebezpečné látky možno odobrať povinnému a odovzdať oprávnenému, len ak oprávnený spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov.11f)

§ 212
Slovenská komora exekútorov

(1)
Zriaďuje sa Slovenská komora exekútorov (§ 7) so sídlom v Bratislave. Komora je právnická osoba. V sídle komory je komora povinná zriadiť verejne dostupnú podateľňu. Osobné doručenie písomnosti komora na požiadanie vždy písomne potvrdí.
(2)
Komora je samosprávnou stavovskou organizáciou, ktorá združuje všetkých exekútorov a vedie ich zoznam. Exekútor sa stáva členom komory dňom jeho vymenovania za exekútora. Členstvo v komore zaniká jeho odvolaním, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(3)
Poslaním komory a jej orgánov je chrániť záujmy exekútorského stavu, dohliadať na činnosť exekútorov a obstarávať ďalšie záležitosti, ktoré sú jej zverené týmto zákonom.
(4)
Príjmy komory tvoria členské príspevky, dary a iné príjmy. Členské príspevky sú exekútori povinní platiť v určenej výške.
(5)
Orgánmi komory sú
a)
konferencia exekútorov,
b)
prezídium komory,
c)
revízna komisia,
d)
vzdelávacia komisia,
e)
disciplinárna komisia.
(6)
Funkčné obdobie členov orgánov komory je trojročné.

§ 213
Konferencia exekútorov

(1)
Konferencia exekútorov je najvyšší orgán komory, ktorý tvoria exekútori zapísaní v zozname exekútorov. Ostatné orgány komory volí konferencia exekútorov.
(2)
Konferenciu exekútorov zvoláva prezídium komory spravidla raz za rok. Ak o to písomne požiada aspoň tretina exekútorov, revízna komisia, prezident komory alebo minister, prezídium komory je povinné zvolať konferenciu exekútorov do jedného mesiaca odo dňa doručenia žiadosti.
(3)
Konferencia exekútorov je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina exekútorov zapísaných v zozname exekútorov. Na platnosť uznesenia konferencie exekútorov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných exekútorov. Na platnosť uznesenia, ktorým sa schvaľuje dohoda podľa § 34 ods. 13, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých exekútorov.
(4)
Konferencia exekútorov najmä
a)
volí a odvoláva volených členov prezídia komory a členov ostatných jej orgánov vrátane náhradníkov členov disciplinárnej komisie,
b)
schvaľuje organizačný, disciplinárny a volebný poriadok,
c)
zrušuje alebo mení rozhodnutia prezídia komory,
d)
schvaľuje výšku ročného členského príspevku exekútorov na činnosť komory,
e)
schvaľuje výšku náhrady za stratu času pri výkone funkcií v orgánoch komory,
f)
prerokúva a schvaľuje správu o činnosti ostatných orgánov komory,
g)
určuje počet zamestnancov komory,
h)
uznáša sa o ďalších veciach, ktoré si sama vyhradí.

§ 214

(1)
Prezídium komory riadi činnosť komory medzi konferenciami exekútorov, najmä
a)
zastupuje komoru v styku s ministerstvami a s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, s inštitúciami, s právnickými osobami a fyzickými osobami a v medzinárodnej oblasti,
b)
zastupuje, chráni a presadzuje záujmy exekútorov,
c)
podáva ministrovi návrhy v prípadoch, keď to tento zákon ustanovuje,
d)
vedie zoznam koncipientov, vykonáva v ňom zmeny a zabezpečuje jeho zverejňovanie a pravidelnú aktualizáciu na webovom sídle komory,
e)
vykonáva kontrolu nad činnosťou exekútorov, ich zástupcov a náhradníkov exekútorov,
f)
vypracúva návrh organizačného, volebného a disciplinárneho poriadku a predkladá ich konferencii exekútorov na schválenie,
g)
vypracúva správu o činnosti komory a činnosti exekútorov,
h)
predkladá návrh kancelárskeho poriadku ministrovi,
i)
hospodári s majetkom komory,
j)
schvaľuje študijný plán a skúšobný poriadok odbornej skúšky,
k)
vyjadruje sa o návrhu právnych predpisov týkajúcich sa činnosti exekútorov,
l)
na webovom sídle komory zverejňuje členov orgánov komory a ich zmeny,
m)
na webovom sídle komory zverejňuje zástupcov exekútorov, náhradníkov exekútorov, ich zmeny a ďalšie údaje, ktorých zverejňovanie ustanovuje tento zákon,
n)
na podklade údajov vedených ministerstvom zverejňuje na webovom sídle komory zoznam exekútorov,
o)
vykonáva ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.
(2)
Na webovom sídle komory sa zverejňuje aj informácia o právoplatnom uložení konkrétneho disciplinárneho opatrenia exekútorovi, o pozastavení výkonu funkcie exekútora, o dátume pozastavenia výkonu funkcie exekútora a dátume jeho zániku a o prerušení výkonu funkcie exekútora, dátume prerušenia výkonu funkcie exekútora a čase jeho trvania. Na účel vedenia zoznamu exekútorov a jeho aktualizácie komora ministerstvu bezodkladne oznamuje najmä zmenu sídla exekútorského úradu podľa § 15 ods. 1 a zánik výkonu funkcie exekútora podľa § 16 ods. 1 písm. a) a b).
(3)
Prezídium má jedenásť členov vrátane prezidenta komory; z nich deviatich volí a odvoláva konferencia exekútorov a dvoch vymenúva a odvoláva minister. Členovia prezídia, ktorých vymenoval minister, nemusia byť exekútormi.
(4)
Prezídium komory volí a odvoláva zo svojich členov prezidenta a viceprezidenta komory. Prezident komory zastupuje komoru navonok a koná v jej mene vo všetkých veciach. V čase medzi zasadnutiami prezídia komory vydáva aj neodkladné rozhodnutia a riadi pracovníkov komory. Viceprezident komory zastupuje prezidenta komory v rozsahu určenom organizačným poriadkom.
(5)
Zasadnutia prezídia komory zvoláva prezident komory spravidla raz za mesiac, najmenej raz za tri mesiace.
(6)
Členstvo v prezídiu komory je nezlučiteľné s členstvom v disciplinárnej komisii alebo v revíznej komisii.

§ 218d

(1)
Kontrolou exekučnej činnosti sa overuje najmä
a)
dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov exekútorom a dodržiavanie ustanovení tohto zákona pri nakladaní s prostriedkami účastníkov konania, s ktorými disponuje exekútor,
b)
dostupnosť, správnosť a úplnosť informácií o vykonávaných úkonoch exekútora pri hospodárení s prostriedkami účastníkov konania a správnosť vedenia a evidencie účtovných a iných dokladov preukazujúcich prijaté a poukázané plnenia,
c)
splnenie opatrení uložených na nápravu nedostatkov zistených pri kontrole exekučnej činnosti a na odstránenie príčin ich vzniku.
(2)
Kontrolu exekučnej činnosti možno vykonať na podnet súdu, na základe sťažností fyzických osôb a právnických osôb alebo na podnet prezidenta komory a iných orgánov komory alebo orgánov verejnej moci. Kontrola exekučnej činnosti sa vykoná vždy, ak o to požiada ministerstvo.

§ 222b

(1)
O disciplinárnej zodpovednosti exekútora rozhoduje a disciplinárne opatrenia podľa tohto zákona ukladá disciplinárna komisia prostredníctvom disciplinárneho senátu.
(2)
Disciplinárny senát je trojčlenný a skladá sa z predsedu disciplinárneho senátu a dvoch členov disciplinárneho senátu.
(3)
Činnosť disciplinárnych senátov organizačne a technicky zabezpečuje komora.
(4)
Prezident komory je povinný bezodkladne zabezpečiť zverejnenie zloženia disciplinárnych senátov na webovom sídle komory; rovnako je povinný zabezpečiť zverejnenie zmeny v personálnom zložení disciplinárnych senátov.

§ 222c

(1)
Predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu, ktorý je exekútorom, musí spĺňať tieto podmienky:
a)
pôsobí vo funkcii najmenej päť rokov,
b)
nevedie sa proti nemu disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie,
c)
nie je mu pozastavený výkon funkcie exekútora,
d)
v posledných troch rokoch mu nebolo uložené disciplinárne opatrenie,
e)
nie je členom niektorého z iných orgánov komory.
(2)
Funkcia predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu, ktorý je exekútorom, zaniká
a)
uplynutím funkčného obdobia, ak disciplinárny poriadok neustanoví inak,
b)
ak prestal spĺňať podmienky na výkon funkcie exekútora alebo podmienky podľa odseku 1,
c)
vzdaním sa funkcie v disciplinárnej komisii.
(3)
Exekútor má ako predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu nárok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Podrobnosti o určení odmeny a náhrady hotových výdavkov a jej výške upraví vnútorný predpis komory.

§ 224
Vylúčenie predsedu disciplinárneho senátu a člena disciplinárneho senátu

(1)
Predseda disciplinárneho senátu a člen disciplinárneho senátu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, k jeho zástupcovi alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
(2)
Len čo sa predseda disciplinárneho senátu a člen disciplinárneho senátu dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne predsedovi disciplinárnej komisie. V konaní zatiaľ môže robiť len tie úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
(3)
Účastník disciplinárneho konania má právo vzniesť námietku zaujatosti predsedu disciplinárneho senátu a člena disciplinárneho senátu. Dôvod vylúčenia predsedu disciplinárneho senátu a člena disciplinárneho senátu je účastník povinný oznámiť predsedovi disciplinárneho senátu do siedmich dní odo dňa, keď sa o existencii tohto dôvodu dozvedel. K námietke zaujatosti je účastník povinný priložiť dôkazy preukazujúce existenciu dôvodov vylúčenia a včasnosť podania námietky zaujatosti.
(4)
Exekútor, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, má právo vyjadriť sa ku skutočnostiam, pre ktoré je predseda disciplinárneho senátu a člen disciplinárneho senátu vylúčený.
(5)
O vylúčení predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu rozhodne po zadovážení vyjadrenia predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu bezodkladne predseda disciplinárnej komisie; o vylúčení predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu, ktorý je predsedom disciplinárnej komisie, rozhodne prezídium komory.

§ 226

(1)
Po začatí disciplinárneho konania predseda disciplinárneho senátu disciplinárne obvinenému, jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi
a)
doručí návrh na začatie disciplinárneho konania do vlastných rúk,
b)
oznámi zloženie disciplinárneho senátu,
c)
vyzve ho, aby sa k návrhu na začatie konania vyjadril v lehote 15 dní od jeho doručenia a aby predložil alebo označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
d)
vyzve ho, aby v lehote 15 dní predložil originál alebo kópiu exekučného spisu vo veci, ktorej sa disciplinárne konanie týka, a
e)
poučí ho o práve zvoliť si zástupcu a o práve vzniesť námietku zaujatosti predsedu disciplinárneho senátu a členov disciplinárneho senátu do piatich dní od doručenia návrhu.
(2)
Návrh na začatie disciplinárneho konania predseda disciplinárneho senátu doručí aj ministrovi, ak nie je navrhovateľom.
(3)
S vyjadrením a dôkazmi podľa odseku 1 písm. c) predseda disciplinárneho senátu oboznámi navrhovateľa a umožní mu, aby sa k nim v lehote nie kratšej ako 15 dní vyjadril.
(4)
Prešetrenie účastníkmi uvádzaných tvrdení a skutočností a ak je to pre rozhodnutie disciplinárneho senátu potrebné, ďalšie podklady a dôkazy pre náležité objasnenie veci zabezpečuje a vykoná predseda disciplinárneho senátu alebo iný člen disciplinárneho senátu. Ak je potrebné zabezpečiť vyjadrenie alebo ďalšie podklady rozhodnutia od tretích osôb, postupuje disciplinárny senát podľa ustanovení § 34 a 35; osoby požiadané o súčinnosť sú povinné poskytnúť požadované podklady bezodplatne a v lehote, ktorú určí disciplinárny senát, inak bezodkladne.
(5)
Ak § 228a neustanovuje inak, po uplynutí lehoty podľa odseku 1 písm. c) predseda disciplinárneho senátu nariadi ústne pojednávanie; termín ústneho pojednávania sa vytýči tak, aby sa ústne pojednávanie uskutočnilo najneskôr do troch mesiacov od začatia disciplinárneho konania a každé ďalšie ústne pojednávanie, ak je potrebné, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa konania predchádzajúceho ústneho pojednávania. Oznámenie o nariadení ústneho pojednávania sa disciplinárne obvinenému, jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi a navrhovateľovi doručí najneskôr 10 dní pred termínom pojednávania; lehota na prípravu na ústne pojednávanie sa týmto považuje za zachovanú. Ak disciplinárny senát z dôvodov verejného záujmu alebo ochrany oprávnených záujmov disciplinárne obvineného nerozhodne inak, je ústne pojednávanie vždy verejné. Termín ústneho pojednávania zverejní komora na svojom webovom sídle najneskôr päť dní pred termínom pojednávania.
(6)
Ústne pojednávanie možno odročiť iba z vážnych a ospravedlniteľných dôvodov a ak nemôže byť účastník na pojednávaní zastúpený. O odročenie pojednávania je účastník povinný požiadať najneskôr päť dní pred jeho uskutočnením; o odročení rozhodne bezodkladne predseda disciplinárneho senátu.
(7)
Tomu, kto sťažuje priebeh disciplinárneho konania najmä tým, že sa bez závažných dôvodov nedostaví na ústne pojednávanie, ruší napriek predchádzajúcemu napomenutiu poriadok, bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď, predloženie listiny alebo vykonanie ohliadky, môže disciplinárny senát uložiť poriadkovú pokutu až do výšky 1 000 eur, a to aj opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty je prípustné odvolanie; o odvolaní rozhoduje prezident komory. Disciplinárny senát môže poriadkovú pokutu odpustiť.
(8)
Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia sa doručujú navrhovateľovi, disciplinárne obvinenému a ak je disciplinárne obvinený zastúpený advokátom alebo opatrovníkom, len jeho advokátovi alebo opatrovníkovi. Rozhodnutie o disciplinárnom previnení sa vždy doručuje aj ministrovi, ak nie je účastníkom disciplinárneho konania.

§ 228a
Zastavenie disciplinárneho konania

(1)
Disciplinárny senát aj bez ústneho pojednávania disciplinárne konanie zastaví, ak
a)
bol návrh na začatie disciplinárneho konania podaný oneskorene,
b)
bol návrh na začatie disciplinárneho konania vzatý späť,
c)
navrhovateľ na výzvu disciplinárneho senátu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho návrhu a bol o možnosti zastavenia konania poučený,
d)
zanikla zodpovednosť za disciplinárne previnenie,
e)
disciplinárne obvinený bol právoplatne odsúdený v trestnom konaní za skutok, ktorý je predmetom disciplinárneho konania, alebo
f)
disciplinárne obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
(2)
Proti rozhodnutiu o zastavení disciplinárneho konania podľa odseku 1 písm. a), c) a d) je prípustné odvolanie; o odvolaní rozhoduje iný disciplinárny senát.
(3)
Každé ďalšie odvolanie podané proti rozhodnutiu o zastavení konania sa prideľuje disciplinárnemu senátu podľa odseku 2, ktorý rozhodol v tomto disciplinárnom konaní o skôr podanom odvolaní.

§ 228g

(1)
Ak predseda disciplinárneho senátu nevykoná úkon alebo nerozhodne v lehote, ktorú mu ukladá tento zákon, vykoná úkon bezodkladne iný člen disciplinárneho senátu alebo prezident komory. Ak úkon nevykoná alebo v lehote, ktorú mu ukladá tento zákon, nerozhodne predseda disciplinárnej komisie, vykoná úkon bezodkladne prezident komory. Informácia o vykonaní úkonu sa poskytne predsedovi disciplinárneho senátu, predsedovi disciplinárnej komisie a prezidentovi komory.
(2)
Ak prezident komory nevykoná úkon alebo nerozhodne v lehote, ktorú mu ukladá tento zákon, vykoná úkon na podnet predsedu disciplinárneho senátu alebo niektorého člena disciplinárneho senátu bezodkladne minister; o vykonaní úkonu minister informuje prezidenta komory, predsedu disciplinárnej komisie a predsedu disciplinárneho senátu.

4d)  Napríklad § 47 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (Ú. v. EÚ L 143, 30. 4. 2004).

6a)  § 67 ods. 2 a 3 zákona č. 97/1963 Zb. v znení zákona č. 388/2011 Z. z. Nariadenie (ES) č. 805/2004. Nariadenie (ES) č. 1896/2006. Nariadenie (ES) č. 861/2007. Nariadenia (ES) č. 4/2009. Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012. Nariadenie (EÚ) č. 606/2013.