Zákon o dani z pridanej hodnoty 222/2004 účinný od 01.01.2024 do 29.02.2024
Platnosť od: | 28.04.2004 |
Účinnosť od: | 01.01.2024 |
Účinnosť do: | 29.02.2024 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Oblasť: | Právo EÚ, Daň z pridanej hodnoty |
Originál dokumentu: |
Legislatívny proces k zákonu 530/2023
Legislatívny proces k zákonu 516/2022
-
Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií
K predpisu 530/2023, dátum vydania: 30.12.20231Dôvodová správa
Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, sa predkladá ako iniciatívny materiál.
Vzhľadom na vysoký deficit verejných financií a enormné zadlženie Slovenska sa predkladaným zákonom navrhuje súbor konsolidačných opatrení, realizáciou ktorých sa zabezpečia dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, čo prispeje k stabilizácii verejných financií a k eliminácii negatívnych vplyvov na vývoj hospodárenia Slovenskej republiky. Pri prijímaní týchto opatrení sa sleduje cieľ primeraného rozdelenia daňovej záťaže medzi rôzne daňové subjekty. Opatrenia v jednotlivých článkoch zákona sú navrhnuté tak, aby mali čo najmenšie negatívne vplyvy na obyvateľov a aby primerane, proporcionálne a nediskriminačne zasiahli predovšetkým subjekty, ktoré dosahovali a je predpoklad, že budú dosahovať mimoriadne zisky.
Zámerom legislatívnej úpravy zákona o správnych poplatkoch a zákona o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov je valorizácia sadzieb vybraných poplatkov, z ktorých väčšina sa naposledy menila skôr ako pred zavedením eura na Slovensku (rok 2009). Primárne ide o úpravu sadzieb poplatkov v nadväznosti na infláciu (jej zohľadnenie od roku 2009 predstavuje nárast spotrebiteľských cien o približne 54 %), keďže náklady štátu na agendu správnych orgánov, súdov, orgánov súdov a prokuratúry priebežne rastú (mzdy, réžia, IT systémy). V roku 2022 úhrady správnych a súdnych poplatkov do štátneho rozpočtu predstavovali 205 mil. eur (z toho 37,5 mil. eur tvoria súdne poplatky). Valorizácia sadzieb poplatkov sa netýka tzv. percentuálne určených sadzieb poplatkov, pri ktorých sa výška automaticky mení v závislosti od základu poplatku, ako aj poplatkov, pri ktorých nie je rozpočtový vplyv významný alebo došlo k zmene príslušnej časti sadzobníka v posledných rokoch. Nezasahuje sa do nárokov na úľavy a oslobodenia. Zároveň sa preferuje zaokrúhľovanie nových sadzieb poplatkov s cieľom minimalizovať manipuláciu s hotovosťou.
Novelizuje sa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov („ďalej len zákon o stavebnom sporení“), pričom predmetom predloženého návrhu je vypustenie ustanovení zavedených poslednou poslaneckou priamou novelou zákona o stavebnom sporení (zákon č. 316/2023 Z. z.), ktorá by nadobudnutím účinnosti mohla nejednoznačnou vykonateľnosťou, ako aj zavedením diskriminačných prvkov spôsobiť problémy v aplikačnej praxi. Predmetná poslanecká novela zákona o stavebnom sporení nebola prerokovaná ani v Legislatívnej rade vlády SR.
Vytvorenie tzv. rodinnej zmluvy o stavebnom sporení, pri ktorej je stavebný sporiteľ neprimerane zvýhodnený oproti inému stavebnému sporiteľovi, spôsobuje diskrimináciu ad 1 vo vzťahu k posudzovaniu príjmového limitu, ad 2 vo vzťahu k výške štátnej prémie a ad 3 vo vzťahu k výške poplatkov za vedenie účtu stavebného sporiteľa. Zároveň zavedenie tzv. rodinného stavebného sporenia je podľa názoru Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR výrazne diskriminačné aj z dôvodu, že sa nevzťahuje na jednorodičovské domácnosti s maloletým dieťaťom/deťmi (vrátane osamelých rodičov, ako napr. vdova, vdovec) a tiež ani na domácnosti s maloletým dieťaťom/deťmi, v ktorých rodičovské práva a povinnosti vykonávajú osoby, ktoré nie sú manželmi.
2
Schválením zákona č. 316/2023 Z. z. sa vytvorilo neadresné poskytovanie štátnej prémie z hľadiska príjmov stavebných sporiteľov a založili sa výrazne zvýšené nároky na štátny rozpočet. Všetky predchádzajúce úpravy zákona o stavebnom sporení viedli k účelovosti, adresnosti a efektívnosti stavebného sporenia, a to aj tým spôsobom, aby prijímateľmi štátnej prémie mohli byť len ľudia s nižšími príjmami (testuje sa príjem 1,3-násobku priemernej mzdy, nad ktorý už stavebný sporiteľ nemá nárok na štátnu prémiu). Výdavky štátneho rozpočtu na štátnu prémiu sa postupne znížili z cca 20 mil. eur ročne na cca 6. mil. eur ročne. Oproti tomu, v prípade stavebného sporiteľa - člena domácnosti, ktorú tvoria manželia a maloleté dieťa, sa zvyšuje limit spoločného príjmu domácnosti na 3,25-násobok priemernej mzdy, pričom za každé ďalšie dieťa sa limit zvyšuje o ďalších 0,65-násobku priemernej mzdy. Príjmová hranica na získanie podpory tak môže vzrásť až na cca 4-násobok súčasnej hodnoty v prípade sporiteľa v manželskom zväzku s dvoma maloletými deťmi. Keďže priemerná mzda v národnom hospodárstve za rok 2022 dosiahla 1 304 eur, nárok na štátnu prémiu bude mať v takomto prípade aj manžel (ako aj manželka), ktorý zarába až do 5 000 eur mesačne (ak majú rodičia 2 deti). Ak k tomu zohľadníme dvojnásobnú percentuálnu výšku štátnej prémie, domácnosť s vyššími príjmami dokáže bez problémov vložiť znížený efektívny ročný vklad 500 eur za každého sporiteľa (manžel, manželka, 1. dieťa, 2. dieťa - spolu 2 000 eur ročne) a získať tak celkovú ročnú štátnu prémiu vo výške 280 eur. Takéto nastavenie však spôsobuje vyššie zvýhodnenie vysokopríjmových rodín oproti rodinám a slobodným jednotlivcom s nižšími príjmami a neprimerane zvýšené nároky na štátny rozpočet.
Vypustením ustanovení súvisiacich s definíciou domácnosti sa zároveň riešia aj legislatívno-právne nedostatky, ktoré by v praxi spôsobovali nutnosť ďalšej právnej úpravy. Procesne zákon č. 316/2023 Z. z. napríklad vôbec nerieši, kedy a komu bude stavebný sporiteľ dokladovať skutočnosti, že je členom domácnosti, a pod. Zákon neupravuje ani nahlasovanie zmien v centrálnej evidencii zmlúv o stavebnom sporení s nárokom na štátnu prémiu v prípade rodinných zmlúv, že daná domácnosť prestala spĺňať zákonné podmienky domácnosti (napr. manželia sa rozviedli, maloleté dieťa sa stalo dospelým a pod.). Z tohto dôvodu nebude možné kontrolovať oprávnenosť zvýšených nárokov na štátnu prémiu.
Mení a dopĺňa sa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Cieľom návrhu zákona je vytvorenie predpokladov pre konsolidáciu verejných financií. Zákon o dani z príjmov sa v rámci konsolidačných opatrení zameral predovšetkým na zvýšenie sadzby dane na podiely na zisku (dividendy) vyplácané fyzickým osobám zo 7 na 10 %, zavedenie minimálnej dane pre právnické osoby, na odstránenie nesystémových opatrení zavedených pri zdaňovaní príjmov z kapitálového majetku a virtuálnej meny a na legislatívno-technické spresnenie v súvislosti s predchádzajúcimi novelami.
Cieľom zvýšenia sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov je stabilizovať daňové príjmy, zabrániť ich poklesu a zároveň dosiahnuť rovnováhu aj s cieľmi v oblasti ochrany zdravia obyvateľov, a to s vopred preddefinovaným zvyšovaním sadzieb dane na strednodobý časový horizont, čím sa vytvorí efektívny nástroj predvídateľnosti podnikateľského prostredia a zabezpečenia daňových príjmov. Pokračovanie v daňovom kalendári, pokiaľ ide o sadzby spotrebnej dane z tabakových výrobkov, zabezpečí pre dotknuté daňové subjekty právnu istotu v predikcii sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov a transparentnosť zo strany štátu. S cieľom dosiahnutia adekvátneho daňového zaobchádzania s tabakovými výrobkami sa navrhuje úprava sadzieb spotrebnej dane pri cigaretách, tabaku a bezdymovom tabakovom výrobku v dvoch krokoch, v prípade cigár a cigariek sa navrhuje jednokroková úprava sadzby spotrebnej dane.
3
Doplnením zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov dôjde od 1. januára 2024 k vylúčeniu podávania alkoholických nápojov z uplatňovania zníženej sadzby dane vo výške 10 % zo základu dane, ktorá sa uplatňuje na reštauračné a stravovacie služby. Podávanie alkoholických nápojov v rámci poskytovania reštauračných a stravovacích služieb bude podliehať základnej sadzbe dane vo výške 20 % zo základu dane.
Novelizácia zákona o osobitnom odvode predstavuje nevyhnuté opatrenie v rámci konsolidácie verejných financií. V súčasnosti nie je možné konsolidovať verejné financie len cez znižovanie výdavkov bez zvyšovania príjmov štátu. Keďže subjekty patriace do jedného regulovaného sektora dosahujú výrazne vyššie zisky oproti iným regulovaným sektorom, zákonodarca pristúpil k úprave zákona o osobitnom odvode a osobitných sadzieb v ňom zakotvených. Sektorové dane sú štandardnou súčasťou daňových systémov a štáty nimi sledujú objektívne ciele svojej fiškálnej politiky, ktoré súvisia s výzvami vo verejných financiách a so správnym výkonom vnútroštátnych právomocí v daňovej oblasti. Tieto dane zaťažujú navyše daňovníkov, pri ktorých je predpoklad, že majú schopnosť platiť do verejných zdrojov viac ako iné daňové subjekty.
V návrhu zákona, ktorý mení a dopĺňa zákon o solidárnom príspevku sa navrhuje predlžiť uplatňovanie solidárneho príspevku aj na zdaňovacie obdobia dane z príjmov začínajúce po 31. decembri 2023 z dôvodu, že rozdiel medzi ropou Urals a Brent zostáva stále na vysokej úrovni, čo vytvára potenciál pre dodatočné nadzisky firiem aj v roku 2024.
Mení sa zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov spôsobom, že sa novelizuje v ňom obsiahnutý zákon o dani z príjmov, kde sa vykonali potrebné legislatívno-technické zmeny.
Mení sa zákon č. 315/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Úpravou návrhu zákona sa odstraňujú nesystémové opatrenia zavedené pri zdaňovaní príjmov z kapitálového majetku vrátane príjmov súvisiacich so zdanením virtuálnej meny, ktoré narúšali horizontálnu spravodlivosť medzi podobnými aktívami, keďže išlo o výnimku pre špecifický druh majetku.
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, je zvýšenie sadzby spotrebnej dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh.
V zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa navrhuje, aby sa rodičovský dôchodok vyplatil každý rok raz ročne v júni v jednej úhrnnej splátke.
Súčasne sa navrhuje zvýšenie sadzby poistného na starobné poistenie pre sporiteľov v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zníženie sadzby povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z uvedeného dôvodu sa súčasne navrhuje upraviť aj krátenie sumy dôchodku z I. piliera pre poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.
V zákone č. 580/2004 Z. z. sa navrhuje zvýšenie sadzieb odvodov na zdravotné poistenie pre zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnú osobu a tzv. samoplatiteľa z dôvodu kritickej
4
situácie s verejnými financiami, kedy príjmy nepostačujú na krytie výdavkov na zdravotnú starostlivosť.
Súčasne sa navrhuje zníženie výšky percentuálnej sadzby príspevkov na činnosť Operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby, Národného centra zdravotníckych informácií a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keďže príjmy sú výrazne vyššie, a v záujme šetrenia prostriedkov verejného zdravotného poistenia, je tento krok nevyhnutný.
V zákone č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska sa v súvislosti s potrebou ozdravenia verejných financií ustanovuje príspevok pre RTVS vo výške najmenej 0,12% z HDP.
Novelizuje sa aj zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Pre štátny sviatok 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky sa navrhuje ustanoviť výnimka z pravidla, že štátne sviatky sú dňami pracovného pokoja. 1. september bude štátnym sviatkom, ale nebude dňom pracovného pokoja, ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. Uvedená úprava sa navrhuje z dôvodu potreby zníženia celkového počtu dní pracovného pokoja, čo bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie štátu a zamestnanosť.
Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona, pričom z dôvodu potreby konsolidácie verejných financií by väčšina opatrení mala nadobudnúť účinnosť ku koncu roka 2023, resp. 1. januára 2024.
Návrh zákona predpokladá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti a sociálne vplyvy a nepredpokladá vplyv na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Jednotlivé vplyvy sú uvedené v doložke vybraných vplyvov a v príslušných analýzach vplyvov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
5
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií.
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
☒
Transpozícia/ implementácia práva EÚ
V prípade transpozície/implementácie uveďte zoznam transponovaných/implementovaných predpisov:
Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení.
Termín začiatku a ukončenia PPK
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
december 2023
2.Definovanie problému
Prijatím zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií sa navrhuje konsolidácia verejných financií a stabilizácia verejného dlhu, nakoľko je nevyhnutné znížiť deficit štátneho rozpočtu.
Zákon o súdnych a správnych poplatkoch
Zámerom legislatívnej úpravy zákona o súdnych poplatkoch a zákona o správnych poplatkoch je valorizácia sadzieb vybraných poplatkov, z ktorých väčšina sa naposledy menila skôr ako pred zavedením eura na Slovensku (rok 2009). Primárne ide o úpravu sadzieb poplatkov v nadväznosti na infláciu (jej zohľadnenie od roku 2009 predstavuje nárast spotrebiteľských cien o približne 54 %), nakoľko náklady štátu na agendu správnych orgánov, súdov, orgánov súdov a prokuratúry priebežne rastú (mzdy, réžia, IT systémy).
Zákon o stavebnom sporení
Poslednou poslaneckou priamou novelou zákona o stavebnom sporení /zákon č. 316/2023 Z. z./ sa zaviedla definícia domácnosti, ktorú tvoria manžel, manželka a ich deti, pričom stavebný sporiteľ, ktorý je členom domácnosti – manžel alebo manželka, je oproti stavebnému sporiteľovi, ktorý nie je členom domácnosti, neprimerane zvýhodnený oproti inému stavebnému sporiteľovi a spôsobuje diskrimináciu ad 1 vo vzťahu k posudzovaniu príjmového limitu, ad 2 vo vzťahu k výške štátnej prémie a ad 3 vo vzťahu k výške poplatkov za vedenie účtu stavebného sporiteľa. Zároveň je zavedenie tzv. rodinného stavebného sporenia výrazne diskriminačné aj z dôvodu, že sa nevzťahuje na jednorodičovské domácnosti s maloletým dieťaťom/deťmi (vrátane osamelých rodičov ako napr. vdova, vdovec) a tiež ani na domácnosti s maloletým dieťaťom/deťmi, v ktorých rodičovské práva a povinnosti vykonávajú osoby, ktoré nie sú manželmi. Takéto nastavenie však spôsobuje aj vyššie zvýhodnenie vysokopríjmových rodín oproti rodinám a slobodným jednotlivcom s nižšími príjmami. Naviac uvedená úprava veľmi výrazne posúva nahor príjmovú hranicu na získanie podpory a zároveň významne rozširuje okruh oprávnených osôb zvýšením príjmovej hranice na získanie štátnej prémie, čo má za následok znegovanie poskytovania štátnej podpory pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Takéto nastavenie zakladá výrazne zvýšené nároky na štátnu prémiu.
Zákon o dani z príjmov
1.Zrážková daň z dividend
Z medzinárodného pohľadu má Slovensko jedno z najnižšieho efektívneho zdanenia dividend. Aktuálne je efektívne zdanenie dividend (vrátane korporátnej dane vo výške 21 %) 26,5 %. V rámci V4 je to po Maďarsku
6
druhé najnižšie zaťaženie. Z pohľadu EÚ krajín v OECD sme hlboko pod priemerom. Ak by sa zrážková daň z dividend zvýšila zo 7 % na 10 %, efektívne zdanenie by sa zvýšilo na úroveň 32,9 %.
2.Kapitálové príjmy fyzických osôb
Žiadny z druhov „majetkových príjmov“ nemá toľko oslobodení, ako majú práve investície fyzických osôb do cenných papierov.
3.Minimálna daň pre právnické osoby
Do zákona o dani z príjmov sa dopĺňa inštitút minimálnej dane pre vymedzené právnické osoby. V prípade právnických osôb dochádza dlhodobo k optimalizácií daňovej povinnosti, čo má za následok nižšie príjmy štátneho rozpočtu.
4.Zvýšenie hranice pre použitie sadzby dane 15 % a súčasne pre využitie statusu mikrodaňovníka
Hranica výšky zdaniteľných príjmov rozhodná pre zníženej sadzby dane z príjmov 15 % sa zvyšuje z úrovne 49 790 eur na pevne stanovenú sumu 60 000 eur. Táto hranica sa použije rovnako pre použitie statusu mikrodaňovníka, ktorý požíva niektoré daňové výhody spojené so zisťovaním základu dane.
Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov
Primárnym dôvodom novelizácie zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 106/2004 Z. z.“) je pokračovanie v nastavení mechanizmu zvyšovania sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov vo viacročnom horizonte (v tzv. daňovom kalendári) s cieľom zabezpečiť nielen daňové výnosy zo spotrebnej dane z tabakových výrobkov, a tým aj predvídateľnosť daňovej legislatívy pre dotknuté podnikateľské prostredie, ale aj dosiahnuť ciele v oblasti verejného zdravia.
Zákon o dani z pridanej hodnoty
Znížená sadzba dane vo výške 10 % zo základu dane na poskytovanie reštauračných a stravovacích služieb tak, ako sú vymedzené v článku 6 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zavedená od 1. januára 2023 vzhľadom na vtedajšiu negatívnu situáciu, sa vzťahuje aj na podávanie alkoholických nápojov.
Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov
V rámci konsolidácie verejných financií sa navrhuje zvýšiť spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorým je lieh.
Zákon o Rozhlase a televízii Slovenska
Nárokovateľný príspevok sa aktuálne v zmysle platnej legislatívy poskytuje každoročne zo štátneho rozpočtu v sume rovnajúcej sa 0,17 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky vyjadreného v bežných cenách za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa nárokovateľný príspevok poskytuje.. Navrhuje sa zníženie percentuálneho podielu z 0,17 % HDP na 0,12 % HDP, čím by sa zabezpečila porovnateľná úroveň štandardných príjmov RTVS z predchádzajúcich rokov.
Zákon o sociálnom poistení
V roku 2023 dosahuje sadzba povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenia úroveň 5,5 % z vymeriavacieho základu. Na základe súčasného právneho stavu sa zároveň sadzba povinných príspevkov do II. piliera má postupne zvyšovať a v roku 2027 mala dosiahnuť konečnú hodnotu 6 % z vymeriavacieho základu.
Zákon o zdravotnom poistení
Navrhuje sa zvýšiť sadzba poisteného pre:
a)zamestnávateľa z 10% na 11%, ak zamestnávateľ zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného sa upravuje z 5% na 5,5% z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1,
b)samostatne zárobkovo činnú osobu z 14% na 15%, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu so zdravotným postihnutím z 7% na 7,5% z vymeriavacieho základu,
c)tzv. samoplatiteľa zo 14 % na 15 % z vymeriavacieho základu.
Zákon o štátnych sviatkoch
Slovensko má najväčší počet dní pracovného pokoja v rámci Európskej únie. Na Slovensku je 15 dní pracovného pokoja okrem tých, ktoré pravidelne spadajú na nedeľu. Portugalsko, Španielsko, Švédsko a Chorvátsko majú 14 a ostatné krajiny ešte menej. Slovensko, podobne ako iné krajiny, čelia zlému demografickému vývoju a každoročne dochádza k poklesu počtu ľudí v práceschopnom veku. Preto sa navrhuje znížiť počet sviatkov na úroveň okolitých krajín. Návrh predpokladá zrušenie 1.9. ako štátneho sviatku.
7
3.Ciele a výsledný stav
Zákon o súdnych a správnych poplatkoch
Valorizácia sadzieb poplatkov, ktoré sú nastavené v sadzobníkoch pevnou sumou, t. j. nebude sa to týkať tzv. percentuálne určených sadzieb poplatkov, pri ktorých sa výška automaticky mení od základu poplatku, ďalej poplatkov, pri ktorých nie je rozpočtový vplyv významný alebo došlo k zmene príslušnej časti sadzobníka v posledných rokoch. Nezasahuje sa do nárokov na úľavy a oslobodenia. Zároveň sa preferuje zaokrúhľovanie nových sadzieb poplatkov za účelom minimalizácie manipulácie s hotovosťou.
Zákon o stavebnom sporení
Cieľom návrhu novely zákona o stavebnom sporení je vypustenie pojmu domácnosť, ktorú tvoria manžel, manželka a ich deti a s tým súvisiacich ustanovení tak, aby sa znegovali zvýšené nároky na štátny rozpočet.
Zákon o dani z príjmov
1.Zrážková daň z dividend
Z dôvodu konsolidácie verejných financií sa s účinnosťou od 1. 1. 2024 navrhuje zvýšenie sadzby pre podiely na zisku vyplácané fyzickým osobám zo sadzby dane 7 % na 10 % (obdobne aj pre vyrovnacie podiely, likvidačné zostatky a podiel na zisku vyplácaný tichému spoločníkovi). Predmetné zvýšenie bude uplatňované už pri podieloch na zisku vykázaných z hospodárskeho výsledku vyčísleného za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. 1. 2023.
2.Kapitálové príjmy fyzických osôb
Zrušiť:
- výnimku spočívajúcu v oslobodení príjmov z výmeny virtuálnej meny za majetok alebo službu vo výške 2 400 eur,
- časový test pre uplatnenie nižšieho zdanenia príjmov z predaja virtuálnej meny po uplynutí 1 roka,
- výnimku spočívajúcu v oslobodení príjmov z vrátenia podielových listov po uplynutí 3 rokov,
Navrhované úpravy rušia opatrenia, ktoré boli schválené zákonom č. 315/2023 Z. z., ktorý mal nadobudnúť účinnosť 1. januára 2024.
3.Minimálna daň pre právnické osoby
Cieľom je zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu a boj proti daňovej optimalizácií firiem. Daňová licencia tak pomáha zmierňovať nedostatky daňového systému v podobe chýbajúcej daňovej kontroly finančnej správy. Minimálnu daň platí daňovník, ktorého daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako ustanovená výška minimálnej dane pre daňovníka – právnickú osobu, t. j. tento daňovník minimálnu daň platí aj v prípade vykázania daňovej straty. Ustanovená sadzba minimálnej dane sa znižuje na polovicu, ak ide o daňovníka, ktorý zamestnáva pracovníkov so zdravotným postihnutím. Minimálna daň je splatná v rovnakej lehote ako daňová povinnosť, t. j. v lehote na podanie daňového priznania. Súčasne sa ustanovuje možnosť zápočtu zaplatenej minimálnej dane (resp. kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní) v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, ale len vo výške, ktorá presahuje minimálnu daň. V ustanovení sú navrhnuté aj situácie, kedy sa minimálna daň neplatí.
4.Zvýšenie hranice pre použitie sadzby dane 15 % a súčasne pre využitie statusu mikrodaňovníka
Cieľom je zvýšenie hranice výšky zdaniteľných príjmov, ktorá je rozhodná pre zníženej sadzby dane z príjmov 15 % a to tak, že sa zvyšuje z úrovne 49 790 eur na pevne stanovenú sumu 60 000 eur. Táto hranica sa použije rovnako pre použitie statusu mikrodaňovníka, ktorý požíva niektoré daňové výhody spojené so zisťovaním základu dane.
Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov
Cieľom zvýšenia sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov je stabilizovať daňové príjmy, zabrániť ich poklesu a zároveň dosiahnuť rovnováhu aj s cieľmi v oblasti ochrany zdravia obyvateľov, a to s vopred preddefinovaným zvyšovaním sadzieb dane na strednodobý časový horizont, čím sa vytvorí efektívny nástroj predvídateľnosti podnikateľského prostredia a zabezpečenia daňových príjmov. Pokračovanie v daňovom kalendári, pokiaľ ide o sadzby spotrebnej dane z tabakových výrobkov, zabezpečí pre dotknuté daňové subjekty právnu istotu v predikcii sadzieb spotrebnej dane z tabakových výrobkov a transparentnosť zo strany štátu.
8
S cieľom dosiahnutia adekvátneho daňového zaobchádzania s tabakovými výrobkami sa navrhuje úprava sadzieb spotrebnej dane pri cigaretách, tabaku a bezdymovom tabakovom výrobku v dvoch krokoch, v prípade cigár a cigariek sa navrhuje jednokroková úprava sadzby spotrebnej dane.
Zákon o dani z pridanej hodnoty
Alkoholické nápoje sa vylúčia z uplatňovania zníženej sadzby dane na reštauračné a stravovacie služby. Za alkoholický nápoj sa bude považovať taký nápoj, v ktorom obsah alkoholu prevyšuje 0,5 % jeho objemu. Podávanie alkoholických nápojov v rámci poskytovania reštauračných a stravovacích služieb tak bude podliehať základnej sadzbe dane vo výške 20 % zo základu dane.
Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach
Nadväzne na potrebu zvýšenia príjmu do štátneho rozpočtu sa v navrhuje rozšíriť okruh regulovaných osôb o také subjekty, ktoré majú oprávnenie na výkon činnosti v oblasti vykonávanej na základe povolenia vydaného alebo udeleného NBS.
Zákon o solidárnom príspevku
S cieľom konsolidácie verejných financií sa v novele zákona o solidárnom príspevku navrhuje predĺžiť uplatňovanie solidárneho príspevku aj na zdaňovacie obdobia dani z príjmov začínajúce po 31. decembri 2023 z dôvodu, že rozdiel medzi ropou Urals a Brent zostáva naďalej na vysokej úrovni, čo vytvára potenciál pre dodatočné nadzisky firiem aj v roku 2024.
Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov
Cieľom návrhu je získať dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu prostredníctvom vyššieho zdanenia negatívnych externalít.
Zákon o Rozhlase a televízii Slovenska
Znižuje sa percentuálny podiel z 0,17 % HDP na 0,12 % HDP, čím by sa zabezpečila porovnateľná úroveň štandardných príjmov RTVS z predchádzajúcich rokov.
Zákon o sociálnom poistení
Cieľom predkladaného návrhu zákona je trvalé zníženie percentuálnej sadzby povinných príspevkov do II. piliera na úroveň 4 % z vymeriavacieho základu s účinnosťou od 1.1.2024. Súčasne sa zníži krátenie starobného dôchodku z I. piliera pre poistenca, ktorý je sporiteľom na cca 17,6 %.
Zákon o zdravotnom poistení
Navrhuje sa zvýšiť sadzba poisteného pre:
a)zamestnávateľa z 10% na 11%, ak zamestnávateľ zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného sa upravuje z 5% na 5,5% z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1,
b)samostatne zárobkovo činnú osobu z 14% na 15%, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu so zdravotným postihnutím z 7% na 7,5% z vymeriavacieho základu,
c)tzv. samoplatiteľa zo 14 % na 15 % z vymeriavacieho základu.
Zákon o štátnych sviatkoch
Slovensko má najväčší počet dní pracovného pokoja v rámci Európskej únie. Na Slovensku je 15 dní pracovného pokoja okrem tých, ktoré pravidelne spadajú na nedeľu. Portugalsko, Španielsko, Švédsko a Chorvátsko majú 14 a ostatné krajiny ešte menej. Slovensko, podobne ako iné krajiny, čelia zlému demografickému vývoju a každoročne dochádza k poklesu počtu ľudí v práceschopnom veku. Preto sa navrhuje znížiť počet sviatkov na úroveň okolitých krajín. Návrh predpokladá zrušenie 1.9. ako štátneho sviatku.
4.Dotknuté subjekty
Zákon o stavebnom sporení
Stavebné sporiteľne a stavební sporitelia.
Zákon o súdnych a správnych poplatkoch
Fyzické osoby a právnické osoby, ktorých povinnosťou je platenie poplatkov (správne a súdne poplatky) za požadované úkony a konania.
Zákon o dani z príjmov
1.Zrážková daň z dividend
Príjemcovia dividend – fyzické osoby
9
2.Kapitálové príjmy fyzických osôb
Vysoko rizikoví bonitní investori
3.Minimálna daň pre právnické osoby
Právnické osoby vykazujúce nízky alebo žiadny zisk
4.Zvýšenie hranice pre použitie sadzby dane 15 % a súčasne pre využitie statusu mikrodaňovníka
Fyzické osoby – podnikatelia
Právnické osoby.
Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov
Podnikateľské subjekty, ktoré obchodujú s tabakovými výrobkami podľa zákona č. 106/2004 Z. z. a koneční spotrebitelia tabakových výrobkov.
Zákon o dani z pridanej hodnoty
Finančné riaditeľstvo SR, daňové úrady, zdaniteľné osoby, fyzické osoby.
Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach
Medzi dotknuté subjekty sa zaraďujú subjekty, ktoré majú oprávnenie na výkon činnosti v oblasti vykonávanej na základe povolenia vydaného alebo udeleného Národnou bankou Slovenska.
Zákon o solidárnom príspevku
Dotknuté subjekty, ktoré podnikajú v oblasti rafinérií.
Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov
Podnikateľské subjekty, ktoré vyrábajú, spracúvajú alebo podnikajú s alkoholickým nápojom, ktorým je lieh a koneční spotrebitelia.
Zákon o Rozhlase a televízii Slovenska
Rozhlas a televízia Slovenska.
Zákon o sociálnom poistení
Sporitelia v systéme starobného dôchodkového sporenia a dôchodkové správcovské spoločnosti.
Zákon o zdravotnom poistení
Verejné zdravotné poistenie, subjekty verejnej správy, zamestnávatelia.
5.Alternatívne riešenia
Zákon o stavebnom sporení
Nulový variant - zachovanie doterajšej právnej úpravy by spôsobilo, že na získanie podpory vo forme štátnej prémie by sa príjmová hranica stavebného sporiteľa, ktorý je členom domácnosti výrazne posunula nahor a zároveň by sa rozšíril aj okruh oprávnených osôb na získanie štátnej prémie, a to v dvojnásobnej výške percentuálnej sadzby.
Zákon o dani z príjmov
1.Zrážková daň z dividend
Nulový variant – pri ponechaní aktuálnej výšky sadzby zrážkovej dane z dividend nedôjde k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu.
2.Kapitálové príjmy fyzických osôb
Nulový variant – nezavedením zdanenia kapitálových príjmov fyzických osôb nadobudne platnosť zákon č. 315/2023 Z. z., podľa ktorého by sa od 1. januára 2024 malo zaviesť viacero oslobodení a výnimiek zo zdanenia pre príjmy z kapitálového majetku a virtuálnej meny.
3.Minimálna daň pre právnické osoby
Nulový variant – nezavedením minimálnej výšky dane z príjmov právnických osôb by malo za následok pri subjektoch, ktoré dosahujú daňovú stratu neodvedenie dane a nenaplnenie príjmov štátneho rozpočtu.
4.Zvýšenie hranice pre použitie sadzby dane 15 % a súčasne pre využitie statusu mikrodaňovníka
Nulový variant – nezvýšením hranice zdaniteľných príjmov by ostal zachovaný súčasný stav, keď použitie zníženej 15 % sadzby dane z príjmov by sa vzťahovalo daňovníkov so zdaniteľnými príjmami do výšky 49 790 eur. Rovnako aj pre použitie statusu mikrodaňovníka.
10
Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov
Nulový variant - zachovanie doterajšej právnej úpravy.
Nedôjde k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu.
Zákon o dani z pridanej hodnoty
Nulový variant - zachovanie doterajšej právnej úpravy.
Nedôjde k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu.
Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach
Alternatívnym riešením k regulovanému odvodu by bolo opätovné zavedenie osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií, ktorý ako základ pre výpočet odvodu stanovil pasíva bankových subjektov, ktoré majú byť znížené o sumu vlastného imania. Predmetný osobitný odvod bol zrušený zákonom č. 353/2020 Z. z.
Zákon o solidárnom príspevku
Nulový variant - zachovanie doterajšej právnej úpravy.
Nedôjde k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu.
Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov
Nulový variant - zachovanie doterajšej právnej úpravy.
Nedôjde k zvýšeniu príjmov štátneho rozpočtu.
Zákon o Rozhlase a televízii Slovenska
Nulový variant, t. j. výrazné tempo rastu nárokovateľného príspevku by v dlhšom časovom horizonte znamenalo neúmerné zaťaženie verejných financií. Za účelom dosiahnutia hospodárnosti a efektívnosti vynakladania verejných zdrojov bola skúmaná aj alternatíva opätovného zavedenia výberu daňových príjmov RTVS a zmena nastavenia percentuálneho podielu nárokovateľného príspevku na HDP.
Zákon o sociálnom poistení
Nulový variant predstavuje zachovanie súčasného mechanizmu zvyšovania sadzieb povinných príspevkov na úrovni 5,5 % v roku 2024, 5,75 % v rokoch 2025 a 2026 a 6 % v roku 2027 a neskôr.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☐ Áno
☒ Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
7.Transpozícia/implementácia práva EÚ
Uveďte, či v predkladanom návrhu právneho predpisu dochádza ku goldplatingu podľa tabuľky zhody, resp. či ku goldplatingu dochádza pri implementácii práva EÚ.
☐ Áno ☒ Nie
Ak áno, uveďte, ktorých vplyvov podľa bodu 9 sa goldplating týka:
8.Preskúmanie účelnosti
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
*** posudzovanie sa týka len zmien v I. a II. pilieri univerzálneho systému dôchodkového zabezpečenia s identifikovaným dopadom od 0,1 % HDP (vrátane) na dlhodobom horizonte.
9.Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
11
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
☒
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
v tom vplyvy na rozpočty obcí a vyšších územných celkov
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho vplyvu
☐
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
Vplyv na dlhodobú udržateľnosť verejných financií v prípade vybraných opatrení ***
☒
Áno
☐
Nie
Vplyvy na limit verejných výdavkov
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
☒
Áno
☐
Nie
Sociálne vplyvy
☐
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Materiál je posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
☐
Áno
☐
Nie
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
10.Poznámky
Zákon o súdnych a správnych poplatkoch
V prípade vplyvov na informatizáciu je pri valorizácii správnych a súdnych poplatkov potrebné prepracovať číselník poplatkov (a číselník služieb), ktorý sa vedie v IS PEP. Túto zmenu je potrebné vykonať formou implementácie zmenovej požiadavky, na základe ktorej sa spracuje skript s novými sadzbami správnych a súdnych poplatkov, ktorý sa následne nasadzuje do šablón pre jednotlivé technické zariadenia. Vplyv na rozpočet je marginálny (odhadovaná suma implementácie okolo 30 000 eur, čas potrebný na spracovanie sa odhaduje na 3 mesiace).
Zákon o stavebnom sporení
Predložený návrh novely zákona o stavebnom sporení má potenciálny pozitívny vplyv na verejné financie z dôvodu, že uvedený návrh eliminuje predpokladané zvýšené výdavky štátneho rozpočtu na štátnu prémiu od roku 2025, ktoré by bolo potrebné vynaložiť na štátnu prémiu v prípade ponechania súčasnej právnej úpravy. Na základe súčasnej právnej normy sa od 1.1.2024 pre stavebného sporiteľa - člena domácnosti, ktorú tvoria napr. manželia a jedno maloleté dieťa, zvyšuje limit spoločného príjmu domácnosti na 3,25-násobok priemernej mzdy, pričom za každé ďalšie dieťa sa limit zvyšuje o ďalších 0,65-násobku priemernej mzdy. Príjmová hranica na získanie podpory tak môže vzrásť až na cca 4-násobok súčasnej hodnoty v prípade sporiteľa v manželskom zväzku s dvoma maloletými deťmi. Keďže priemerná mzda v národnom hospodárstve za rok 2022 dosiahla 1 304 eur, nárok na štátnu prémiu bude mať v takomto prípade aj manžel (ako aj manželka), ktorý zarába až do 5 000 eur mesačne (ak % majú rodičia 2 deti). Zo zdvojnásobenia štátnej prémie (aktuálne 2 x 7 % = 14 %) vyplýva, že domácnosť s vyššími príjmami dokáže bez problémov vložiť znížený efektívny ročný vklad 500 eur za každého sporiteľa (manžel, manželka, 1. dieťa, 2. dieťa/ spolu 2 000 eur ročne) a získať tak celkovú ročnú štátnu prémiu 280 eur. Takéto nastavenie však spôsobuje vyššie zvýhodnenie vysokopríjmových rodín oproti rodinám a slobodným jednotlivcom s nižšími príjmami a neprimerane zvýšené nároky na štátny rozpočet.
12
Detailnú analýzu vplyvu na rozpočet verejnej správy však nie je možné poskytnúť, pretože Ministerstvo financií SR nedisponuje dátami, ktoré by umožnili vykonať kvantifikáciu dopadov. Chýbajú individuálne dáta o poberateľoch štátnej prémie, ktoré by boli prepojené s príjmami na počet detí. Predložený návrh zákona nemá sociálne vplyvy, ani vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, služby verejnej správy pre občana a manželstvo rodičovstvo a rodinu.
Zákon o dani z príjmov
1. Zrážková daň z dividend
Dochádza k pozitívnym vplyvom na informatizáciu spoločnosti – v úpravách tlačiva „OZNÁMENIE platiteľa dane o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou podľa § 43 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov“ – upraviť tabuľku súhrnných údajov o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou tak, aby bolo možné rozlíšiť, aká časť dane sa vzťahuje na dividendy zdanené 7 % sadzbou dane a aká časť na dividendy zdanené 10 % sadzbou dane.
3. Minimálna daň právnických osôb
V dôsledku negatívneho vplyvu na podnikateľské prostredie je možné, že niektoré z firiem v dôsledku tohto opatrenia zaniknú,alebo prípadne začnú vykazovať zisky, ktoré by v opačnom prípade nevykazovali.
Dochádza k pozitívnym vplyvom na informatizáciu spoločnosti – je potrebná úprava tlačiva daňového priznania k dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie od 1. 1. 2024.
Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach
Predloženým návrhom zákona sa predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, banková daň bude príjmom štátneho rozpočtu.
Negatívny vplyv na podnikateľské prostredie zakladá nová úprava osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach pre subjekty, ktoré majú oprávnenie na výkon činnosti v oblasti vykonávanej na základe povolenia vydaného alebo udeleného NBS, ktorá zavádza oznamovaciu povinnosť a to raz za účtovné obdobie.
V kontexte vyššie uvedeného predkladateľ vypracoval analýzu vplyvov na podnikateľské prostredie.
Zákon o solidárnom príspevku
Predloženým návrhom novely zákona sa predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Negatívny vplyv na podnikateľské prostredie spočíva v predĺžení obdobia na platenie solidárneho príspevku.
Zákon o Rozhlase a televízii Slovenska
Predpokladá sa úspora výdavkov štátneho rozpočtu kapitoly Ministerstva kultúry SR, cez ktorú bol poskytovaný transfer pre Rozhlas a televíziu Slovenska.
Zákon o sociálnom poistení
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a neutrálne sociálne vplyvy nakoľko sa predpokladá, že znížená sadzba do II. piliera bude kompenzovaná zvýšenými starobnými dôchodkami z I. piliera.
Návrh zákona bude mať negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie vo forme zníženia výnosov dôchodkových správcovských spoločností v sledovanom horizonte (2024-2026) o cca 10,3 milióna eur. Uvedený vplyv sa nebude započítavať do mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov v súlade s bodom 6.5 Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.
11.Kontakt na spracovateľa
JUDr. Marcel Moravčík, riaditeľ odboru legislatívy, Ministerstvo financií SR,
12.Zdroje
Inštitút finančnej politiky MF SR
13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☐ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
13
14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☐ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
Príloha č. 2
14
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu )(Sumárna analýza vplyvov)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
1 523 702 734
1 569 900 871
1 692 500 048
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
z toho:
- vplyv na ŠR
0
803 619 336
659 596 368
726 459 141
Rozpočtové prostriedky (Zákon o súdnych a správnych poplatkoch)
0
36 750 000
49 000 000
51 000 000
Rozpočtové prostriedky (Zákon o dani z príjmov)
0
136 763 000
113 592 000
118 795 000
Rozpočtové prostriedky (Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov)
0
106 254 000
151 431 000
261 222 000
Rozpočtové prostriedky (Zákon o dani z pridanej hodnoty)
0
27 009 502
28 200 327
28 985 915
Rozpočtové prostriedky (Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov)
0
17 903 000
20 853 000
20 904 000
Rozpočtové prostriedky (Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach)
0
335 600 000
281 300 000
237 900 000
Rozpočtové prostriedky (Predĺženie solidárneho príspevku z činností v odvetviach ropy na rok 2024)
0
179 800 000
0
0
Rozpočtové prostriedky (Zákon o zdravotnom poistení - zníženie DPPO)
0
-42 000 000
-44 000 000
-46 000 000
Rozpočtové prostriedky (Zákon o štátnych sviatkoch)
0
5 539 834
59 220 041
53 652 226
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce, z toho:
1 648 744
19 092 820
21 405 429
- vplyv na obce (Zákon o dani z príjmov)
0
0
8 055 600
8 027 600
- vplyv na obce (Zákon o súdnych a správnych poplatkoch)
0
750 000
1 000 000
1 000 000
- vplyv na obce (Zákon o štátnych sviatkoch)
0
898 744
10 037 220
12 377 829
- vplyv na vyššie územné celky, z toho:
0
385 176
7 754 066
8 745 184
- vplyv na vyššie územné celky (Zákon o dani z príjmov)
0
0
3 452 400
3 440 400
- vplyv na vyššie územné celky (Zákon o štátnych sviatkoch)
0
385 176
4 301 666
5 304 784
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy, z toho:
0
718 049 478
883 457 617
935 890 294
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (Zákon o RTVS)
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (Sociálna poisťovňa - Zákon o sociálnom poistení)
0
364 707 273
461 888 000
496 972 304
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (Sociálna poisťovňa - Zákon o štátnych sviatkoch)
3 415 023
37 172 453
38 573 694
Príloha č. 2
15
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (VZP - Zákon o dani z príjmov)
0
4 000 000
4 000 000
4 000 000
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (VZP - Zákon o zdravotnom poistení)
0
399 000 000
421 000 000
440 000 000
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (VZP - Zákon o štátnych sviatkoch)
0
1 761 223
19 268 620
20 091 468
Výdavky verejnej správy celkom
0
-13 564 913
-20 409 365
-24 847 619
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
41 201 959
39 128 544
38 252 828
Rozpočtové prostriedky (Zákon o súdnych a správnych poplatkoch - vplyv na MF SR)
0
36 000
0
0
Rozpočtové prostriedky (Zákon o RTVS - vplyv na MK SR)
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
Rozpočtové prostriedky (Zákon o zdravotnom poistení - vplyv na ŠR a OSVS)
0
96 000 000
99 000 000
102 000 000
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (Sociálna poisťovňa - Zákon o sociálnom poistení)
0
67 169
333 547
646 725
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (RTVS - Zákon o RTVS)
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
36 000
0
0
v tom: MF SR
0
36 000
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora - Celkový vplyv na rozpočet (+negatívum/-pozitívum)
0
-1 537 303 647
-1 590 310 236
-1 717 347 667
Pozn.: Detailné analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy sú priložené v samostatných súboroch za novelizačné články Návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií.
Príloha č. 2
16
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o súdnych a správnych poplatkoch)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1/A
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
37 500 000
50 000 000
52 000 000
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
36 750 000
49 000 000
51 000 000
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
750 000
1 000 000
1 000 000
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
36 000
0
0
v tom: MF SR
0
36 000
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
36 000
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
36 000
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
36 000
0
0
v tom: MF SR
0
36 000
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
Príloha č. 2
17
Tabuľka č. 1/B
2023
2024
2025
2026
Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
vplyv na limit verejných výdavkov ŠR
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Návrh predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v dôsledku zvýšenia sadzieb správnych poplatkov a súdnych poplatkov. Časť poplatkov, ktorým sa mení sadzba, je preneseným výkonom štátnej správy na úseku matričných činností, preto sa indikuje zvýšenie príjmov územnej samosprávy (obce) o 1 mil. eur ročne. Ide o expertný odhad, nakoľko údaje o vybraných správnych poplatkoch za konkrétne úseky činností sa na centrálnej úrovni nezbierajú.
Na strane výdavkov sa odhadovaná suma 36 000 eur použije na úpravu softvéru služby eKolok (nasadenie scriptu do IS PEP a nových šablón na platobné zariadenia). Táto suma je alokovaná v rozpočte MF SR na službu eKolok v roku 2024 a výdavok je rozpočtovo krytý.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
Úprava súdnych a správnych poplatkov.
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Valorizácia sadzieb vybraných poplatkov, z ktorých väčšina sa naposledy menila skôr ako pred zavedením eura na Slovensku (rok 2009). Primárne ide o úpravu sadzieb poplatkov v nadväznosti na infláciu (jej zohľadnenie od roku 2009 predstavuje nárast spotrebiteľských cien o približne 54%), nakoľko náklady štátu na agendu správnych orgánov, súdov, orgánov súdov a prokuratúry priebežne rastú (mzdy, réžia, IT systémy). Predmetná valorizácia bude implementovaná prevádzkovateľom systému eKolok – Slovenskou poštou a. s. na základe úpravy číselníka služieb. Okruh a spôsob poskytovania služieb zostane zachovaný.
Príloha č. 2
18
2.2.2. Charakteristika návrhu:
X zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
V roku 2022 bolo na správnych a súdnych poplatkoch vybratých 205 mil. eur. Návrh sa zameriava na valorizáciu správnych a súdnych poplatkov v sume 116 mil. eur (z toho 22,5 mil. eur súdne poplatky). Valorizácia naviazaná na infláciu od roku 2009 sa týka najmä týchto poplatkov:
Tabuľka č. 2
Kategória SP
Objem v 2022 (mil. eur)
Objem po valorizácii 2024 (mil. eur)
Rozdiel
(mil. eur)
Kataster
29,1
40,9
11,8
Doklady (OP, VP, CP)
22,9
32,2
9,3
Súdne poplatky (fixné)
22,5
31,6
9,1
Jednotlivo schvaľované vozidlá*
6,3
7,9
1,6
Cudzinecká polícia
7,4
10,4
3,0
Vodičské oprávnenia
3,1
4,4
1,3
Matrika
2,5
3,5
1,0
Ostatné
18,5
31,4
12,9
Spolu
115,9
165,9
50,0
*Indexácia od 2018
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Na výpočty poslúžili údaje z centrálnej evidencie správnych a súdnych poplatkov v rámci služby eKolok za rok 2022.
Príloha č. 2
19
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy štátny rozpočet (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
36 750 000
49 000 000
51 000 000
Príjmy VPS.
z toho súdne poplatky (221001)
6 825 000
9 100 000
9 300 000
Príjmy VPS.
z toho správne poplatky (221004)
29 925 000
39 900 000
41 700 000
Príjmy VPS.
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Vplyv na príjmy verejnej správy celkom
36 750 000
49 000 000
51 000 000
Príloha č. 2
20
Tabuľka č. 3
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy obce (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
750 000
1 000 000
1 000 000
z toho správne poplatky (221004)
750 000
1 000 000
1 000 000
Príjmy obcí zo správnych poplatkov na matričnú činnosť.
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Vplyv na príjmy verejnej správy celkom
750 000
1 000 000
1 000 000
Príloha č. 2
21
Tabuľka č. 4/A
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
36 000
0
0
Rozpočtová kapitola MF SR na službu eKolok.
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
36 000
0
0
Príloha č. 2
22
Tabuľka č. 4/B
2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy
Vplyvy (v metodike ESA 2010)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Kapitálové príjmy (230)
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
36 000
0
0
Rozpočtová kapitola MF SR na službu eKolok.
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom
36 000
0
0
Príloha č. 2
23
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2023
2024
2025
2026
poznámka
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Príloha č. 2
24
2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií
Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.
Tabuľka č. 6
Vplyv na verejné financie
Dlhodobá udržateľnosť
d
d + 10
d + 20
d + 30
d + 40
Poznámka
Vplyv na výdavky v p. b. HDP
Vplyv na príjmy v p. b. HDP
Vplyv na bilanciu v p. b. HDP
Poznámka:
Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády
Príloha č. 2
25
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o dani z príjmu)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
140 763 000
129 100 000
134 263 000
z toho:
- vplyv na ŠR
0
136 763 000
113 592 000
118 795 000
Rozpočtové prostriedky
0
136 763 000
113 592 000
118 795 000
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
0
11 508 000
-40 000
-43 000
v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb
0
102 892 000
86 732 000
86 575 000
v tom: (113) daň z príjmov vyberaná zrážkou
0
22 363 000
26 900 000
32 263 000
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
8 055 600
8 027 600
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
0
0
8 055 600
8 027 600
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
3 452 400
3 440 400
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
0
0
3 452 400
3 440 400
- vplyv na zdravotné poisťovne
0
4 000 000
4 000 000
4 000 000
v tom: (154) poistné
0
0
4 000 000
4 000 000
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
Príloha č. 2
26
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
Príloha č. 2
27
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
140 763 000
129 100 000
134 263 000
Úprava zdanenia kapitálových príjmov fyzických osôb
33 000 000
33 000 000
33 000 000
Zvýšenie sadzby zrážkovej dane z dividend na 10 %
5 363 000
9 900 000
15 263 000
Zavedenie minimálnej dane z príjmov právnických osôb
107 492 000
91 532 000
91 575 000
Zmena hranice príjmu mikrodaňovníkov na 60 tis.
-5 092 000
-5 332 000
-5 575 000
K novele zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
Zvýšenie sadzby zrážkovej dane z dividend na 10 %
S účinnosťou od 1.1.2024 sa zvyšuje sadzba zrážkovej dane z dividend zo 7 % na 10 %. Zvýšenie sadzby sa týka dividend vyplatených zo ziskov za roky 2023 a neskôr. Dividendy zo ziskov spred roka 2023 budú naďalej zdaňované 7 % sadzbou.
Úprava zdanenia kapitálových príjmov fyzických osôb
S účinnosťou od 1.1.2024 sa ruší oslobodenie a daňové zvýhodnenie v prípade neregulovaných cenných papierov (CP), podielových listov a výnosov z predaja kryptomeny, ktoré malo začať platiť od 1.1.2024.
Zavedenie minimálnej dane z príjmov právnických osôb
S účinnosťou od 1.1.2024 sa zavádza minimálna výška dane z príjmov právnických osôb, ktorú musí daňovník odviesť bez ohľadu na výšku daňového základu resp. straty. Výška minimálnej dane je v závislosti od ročného obratu určená podľa Tabuľky 1.
Tabuľka 1: Minimálna daň firmy v závislosti od jej ročného obratu
Výška obratu
Minimálna daň (v eur)
Do 50 000 eur
340
50 000 – 250 000 eur
960
250 000 – 500 000 eur
1 920
Nad 500 000 eur
3 840
Príloha č. 2
28
Zvýšenie hranice zdaniteľných príjmov pre klasifikáciu mikrodaňovníkov zo 49,7 na 60 tis. eur.
Súčasne platná legislatíva klasifikuje mikrodaňovníkov, ktorých daňová sadzba je znížená na 15 %, ako fyzické alebo právnické osoby, ktorých ročný zdaniteľný príjem nepresiahol hodnotu 49,7 tis. eur. S účinnosťou od 1.1.2024 bude táto hranica navýšená na 60 tis. eur. Opatrenie zasiahne približne 15 000 subjektov a náklady spojené s opatrením sa predpokladajú vo výške 4,6 mil. eur. v roku 2024.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
x kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
K novele zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
Zvýšenie sadzby zrážkovej dane z dividend na 10 %
Zvýšené zdanenie sa bude týkať len zdanenia domácich investorov. Predpokladáme, že v rámci optimalizácie budú firmy prvé roky vo väčšej miere vyplácať dividendy zo starých nerozdelených ziskov.
Úprava zdanenia kapitálových príjmov fyzických osôb
Kvantifikácia je založená na údajoch o zdanení podielových fondov a o príjmoch z predaja virtuálnych mien v roku 2022. Opatrenie bude mať vplyv na daň z príjmu fyzických osôb z podnikania, daň z príjmu vyberanú zrážkou a na zdravotné odvody.
Zavedenie minimálnej dane z príjmov právnických osôb
Opatrenie zasiahne celkovo 200 tis. subjektov a prinesie do štátneho rozpočtu približne 120 mil. eur v roku 2024. Výpočet bol zhotovený pomocou daňových priznaní z predošlých rokov.
Zvýšenie hranice zdaniteľných príjmov pre klasifikáciu mikrodaňovníkov zo 49,7 tis. eur na 60 tis. eur.
Zvýšenie limitu príjmu mikrodaňovníka na 60 tisíc eur sa dotkne približne 15 000 subjektov. Výpadok na dani z príjmu odhadujeme medzi 4,6 až 5 mil. eur v nasledujúcich troch rokoch. Výpočet bol spravený na daňových priznaniach za posledných 5 rokov.
Príloha č. 2
29
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Vplyv na štátny rozpočet
Príjmy štátneho rozpočtu (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
136 763 000
113 592 000
118 795 000
Rozpočtové prostriedky
0
136 763 000
113 592 000
118 795 000
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
0
11 508 000
-40 000
-43 000
v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb
0
102 892 000
86 732 000
86 575 000
v tom: (113) daň z príjmov vyberaná zrážkou
0
22 363 000
26 900 000
32 263 000
Nedaňové príjmy (200)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy štátneho rozpočtu celkom
0
136 763 000
113 592 000
118 795 000
Príloha č. 2
30
Vplyv na rozpočet obcí
Príjmy obcí (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
0
8 055 600
8 027 600
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
0
0
8 055 600
8 027 600
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy obcí
0
0
8 055 600
8 027 600
Príloha č. 2
31
Vplyv na rozpočet vyšších územných celkov
Príjmy vyšších územných celkov (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
0
3 452 400
3 440 400
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
0
0
3 452 400
3 440 400
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy vyšších územných celkov
-
-
3 452 400
3 440 400
Príloha č. 2
32
Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní
Príjmy zdravotných poisťovní (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
4 000 000
4 000 000
4 000 000
v tom: (154) poistné na zdravotné odvody
0
4 000 000
4 000 000
4 000 000
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy zdravotných poisťovní
0
4 000 000
4 000 000
4 000 000
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Príloha č. 2
33
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
v tom: zmeny v informačných systémoch FR SR
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
Príloha č. 2
34
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2023
2024
2025
2026
poznámka
Počet zamestnancov celkom
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Príloha č. 2
35
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o spotrebnej dani z tabakových výrobkov)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
106 254 000
151 431 000
261 222 000
z toho:
- vplyv na ŠR
0
106 254 000
151 431 000
261 222 000
Rozpočtové prostriedky
0
106 254 000
151 431 000
261 222 000
v tom: (131) daň z pridanej hodnoty
0
17 709 000
25 239 000
43 538 000
v tom: (132 009) spotrebná daň z tabakových výrobkov
0
88 545 000
126 192 000
217 684 000
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
v tom: daňový bonus na hypotéky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Príloha č. 2
36
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
K novele zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov
S účinnosťou od 1.2.2024 a od 1.2.2026 sa zvyšujú sadzby spotrebných daní z tabakových výrobkov. Sadzby z cigariet sa zvyšujú tak, aby konečné ceny spotrebiteľského balenia cigariet vzrástli o 40 centov v obidvoch rokoch. Zvyšujú sa aj sadzby z bezdymových tabakových výrobkov a z tabaku. Sadzba z cigár a cigariek sa zvyšuje až v roku 2026.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
x kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
K novele zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov
Výpočet vplyvu zvýšenia sadzby spotrebnej dane z tabakových výrobkov od 1.2.2024 a od 1.2.2026 vychádza z údajov agregovaných daňových priznaní o množstve jednotlivých tabakových výrobkov za rok 2022. Na ďalšie roky bola použitá prognóza z Výboru pre daňové prognózy z novembra 2023. Kvantifikácia vplyvov na daňové príjmy je nastavená na nasledovné doby dopredaja tabakových výrobkov: cigarety 2 mesiace, bezdymové tabakové výrobky 3 mesiace, tabak 6 mesiacov, cigary a cigarky 22 mesiacov.
Príloha č. 2
37
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
106 254 000
151 431 000
261 222 000
v tom: (131) daň z pridanej hodnoty
17 709 000
25 239 000
43 538 000
v tom: (132 009) spotrebná daň z tabakových výrobkov
88 545 000
126 192 000
217 684 000
Nedaňové príjmy (200)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
106 254 000
151 431 000
261 222 000
Príloha č. 2
38
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
0
0
0
v tom: daňový bonus na hypotéky
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
v tom: zmeny v informačných systémoch FR SR
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
Príloha č. 2
39
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2023
2024
2025
2026
poznámka
Počet zamestnancov celkom
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Príloha č. 2
40
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o DPH)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
27 009 502
28 200 327
28 985 915
z toho:
- vplyv na ŠR
27 009 502
28 200 327
28 985 915
Rozpočtové prostriedky
27 009 502
28 200 327
28 985 915
v tom: (131) daň z pridanej hodnoty
27 009 502
28 200 327
28 985 915
EÚ zdroje
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
v tom: daňový bonus na hypotéky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
Príloha č. 2
41
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
K novele zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
S účinnosťou od 1.1.2024 sa zvyšuje sadzba DPH v sektore gastro na alkoholické nápoje z 10 % na 20 % (dochádza k zúženiu rozsahu zníženej sadzby DPH pre stravovacie a reštauračné služby o alkoholické nápoje).
2.2.2. Charakteristika návrhu:
x zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
K novele zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
Výpočet vplyvu zvýšenia sadzby DPH na 20 % na alkohol v reštauračných a stravovacích zariadeniach vychádza z údajov zo systému eKasa (kvantifikácia zahŕňa všetky pokladnice napojené na portál FS SR v roku 2022 u podnikateľských subjektov pôsobiacich v sektore s NACE kódom 56). Indexované na ďalšie roky rastom nominálnej konečnej spotreby domácností v oblasti alkoholických nápojov, tabakových výrobkov a narkotík, vychádzajúca z Výboru pre daňové prognózy z novembra 2023.
Príloha č. 2
42
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
27 009 502
28 200 327
28 985 915
v tom: (131) daň z pridanej hodnoty
27 009 502
28 200 327
28 985 915
Nedaňové príjmy (200)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
27 009 502
28 200 327
28 985 915
Príloha č. 2
43
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
0
0
0
v tom: daňový bonus na hypotéky
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
v tom: zmeny v informačných systémoch FR SR
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
Príloha č. 2
44
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2023
2024
2025
2026
poznámka
Počet zamestnancov celkom
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Príloha č. 2
45
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
(Zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
17 903 000
20 853 000
20 904 000
z toho:
- vplyv na ŠR
0
17 903 000
20 853 000
20 904 000
Rozpočtové prostriedky
0
17 903 000
20 853 000
20 904 000
v tom: (131) daň z pridanej hodnoty
0
2 984 000
3 476 000
3 484 000
v tom: (132 003) spotrebná daň za liehu
0
14 919 000
17 377 000
17 420 000
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
v tom: daňový bonus na hypotéky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
Príloha č. 2
46
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
K novele zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov
Zdaňovanie alkoholického nápoja, ktorým je lieh. S účinnosťou od 1.1.2024 sa zvyšuje základná ako aj znížená sadzba dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh. Nové sadzby vzrastú oproti súčasným sadzbám o 6,2 %, základná sadzba na 1 490,40 eura/hl a., znížená sadzba na 745,20 eura/hl a..
2.2.2. Charakteristika návrhu:
x zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
K novele zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov
Výpočet vplyvu zvýšenia sadzby spotrebnej dane z liehu od 1.1.2024 vychádza z údajov agregovaných daňových priznaní o množstve zdaneného liehu za rok 2022. Na ďalšie roky bola použitá prognóza z Výboru pre daňové prognózy z novembra 2023. Predpokladá sa predzásobenie obchodníkov liehom v objeme dvojmesačného výnosu dane.
Príloha č. 2
47
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
17 903 000
20 853 000
20 904 000
v tom: (131) daň z pridanej hodnoty
2 984 000
3 476 000
3 484 000
v tom: (132 003) spotrebná daň za liehu
14 919 000
17 377 000
17 420 000
Nedaňové príjmy (200)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
17 903 000
20 853 000
20 904 000
Príloha č. 2
48
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
0
0
0
v tom: daňový bonus na hypotéky
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
v tom: zmeny v informačných systémoch FR SR
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
Príloha č. 2
49
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2023
2024
2025
2026
poznámka
Počet zamestnancov celkom
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Príloha č. 2
50
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
335 600 000
281 300 000
237 900 000
z toho:
- vplyv na ŠR
335 600 000
281 300 000
237 900 000
Rozpočtové prostriedky
335 600 000
281 300 000
237 900 000
v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb
-89 200 000
-74 800 000
-63 300 000
v tom: (192) osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach
424 800 000
356 100 000
301 200 000
EÚ zdroje
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
v tom: daňový bonus na hypotéky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
Príloha č. 2
51
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
K novele zákona č 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach
Rozširuje sa osobitný odvod (OO) z podnikania v regulovaných odvetviach aj na ostatné subjekty s licenciou NBS a pre banky navyše zavádza osobitnú sadzbu odvodu vo výške 30 % v roku zavedenia. Osobitná sadzba pre banky bude postupne každoročne klesať až na úroveň 15 % v roku 2027. Od roku 2028 sa už osobitná sadzba pre banky nebude uplatňovať, avšak banky budú podliehať štandardnej sadzbe osobitného odvodu.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
x kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Rozšírenie osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach (banková daň)
K novele zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach
Výpočet vplyvu vychádza z účtovných závierok dotknutých subjektov, kde bol odhadnutý výsledok hospodárenia za pomoci údajov o raste ekonomiky z poslednej makroekonomickej prognózy. Na odhadnutý výsledok hospodárenia pre vybrané subjekty bola aplikovaná sadzba osobitného odvodu v danom roku. Samotný fiškálny vplyv je ponížený o výpadok na dani z príjmov právnický osôb, nakoľko odvod má negatívny vplyv na základ dane DPPO a tým pádom aj spôsobí výpadok korporátnej dane.
Príloha č. 2
52
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
335 600 000
281 300 000
237 900 000
v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb
-89 200 000
-74 800 000
-63 300 000
v tom: (192) osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach
424 800 000
356 100 000
301 200 000
Nedaňové príjmy (200)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
335 600 000
281 300 000
237 900 000
Príloha č. 2
53
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
v tom: zmeny v informačných systémoch FR SR
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
Príloha č. 2
54
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2023
2024
2025
2026
poznámka
Počet zamestnancov celkom
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Príloha č. 2
55
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o solidárnom príspevku)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
179 800 000
0
0
z toho:
0
0
- vplyv na ŠR
0
179 800 000
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
179 800 000
0
0
v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb
0
-47 800 000
0
0
v tom: (197) Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií
0
227 600 000
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
v tom: daňový bonus na hypotéky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
Príloha č. 2
56
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Predĺženie solidárneho príspevku z činností v odvetviach ropy na rok 2024
Opatrenie sa týka právnických osôb podnikajúcich v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií. Tieto subjekty odvedú tzv. solidárny príspevok vo výške 70 % nadzisku oproti priemernému zisku v rokoch 2018 až 2021 zvýšenému o 20%. Opatrenie tak ostáva v rovnakom znení ako v roku 2023.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
x kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Predĺženie solidárneho príspevku z činností v odvetviach ropy na rok 2024
Hlavným dôsledkom vysokých ziskov firiem pôsobiacich v danom odvetví sú vysoké hodnoty spreadu cien medzi ruskou ropou Urals a referenčnou ropou Brent. Pri výpočte boli preto využité informácie o hodnote tohto spreadu, získané prostredníctvom stránky Bloomberg, dáta o importoch ropy z Ruska, zverejnené Eurostatom a informácie o tržbách a ziskoch firiem, získané z daňových priznaní a účtovných uzávierok.
57
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
179 800 000
0
0
v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb
-47 800 000
0
0
v tom: (197) Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií
227 600 000
0
0
Nedaňové príjmy (200)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
179 800 000
0
0
58
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
v tom: zmeny v informačných systémoch FR SR
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
59
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2023
2024
2025
2026
poznámka
Počet zamestnancov celkom
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
60
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o zdravotnom poistení)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1/A
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
357 000 000
377 000 000
394 000 000
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
negatívny vplyv na výpadok daní DPPO pri 21% dani z príjmov PO
0
-42 000 000
-44 000 000
-46 000 000
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
vplyv na rozpočet verejného zdravotného poistenia
0
399 000 000
421 000 000
440 000 000
Výdavky verejnej správy celkom
0
96 000 000
99 000 000
102 000 000
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
z toho:
- vplyv na ŠR a ostatné subjekty VS
0
96 000 000
99 000 000
102 000 000
Rozpočtové prostriedky
0
96 000 000
99 000 000
102 000 000
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
61
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv (+) / úspora (-)
0
-261 000 000
-278 000 000
-292 000 000
Tabuľka č. 1/B
2023
2024
2025
2026
Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
vplyv na limit verejných výdavkov ŠR
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy z toho
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
62
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Odôvodnenie k zákonu č. 580/2004 Z. z.
Zvýšenie sadzby pre zamestnávateľa
Navrhuje sa zvýšiť sadzba poisteného pre
d)zamestnávateľa z 10% na 11%, ak zamestnávateľ zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného sa upravuje z 5% na 5,5% z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1,
e)samostatne zárobkovo činnú osobu z 14% na 15%, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu so zdravotným postihnutím z 7% na 7,5% z vymeriavacieho základu,
f)tzv. samoplatiteľa zo 14 % na 15 % z vymeriavacieho základu.
Pri realizácii akejkoľvek zásadnej zmeny v odvodovej povinnosti musia zmeny, spočívajúce v zmene sadzby realizovať vždy k 1. januáru. Hlavným dôvodom je existencia ročného zúčtovania poistného, pri ktorom akákoľvek takáto zmena v priebehu kalendárneho roka do značnej miery výrazne skomplikuje realizáciu ročného zúčtovania poistného.
.......................................................................................................................................................
2.2.2. Charakteristika návrhu:
x zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
63
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Odhad dopadu zvýšenia sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie za zamestnávateľa z 10% na 11%, samostatne zárobkovo činné osoby z 14% na 15% a samoplatiteľov z 14% na 15%.
Pri simulácii boli použité nasledovné predpoklady:
-štruktúra príjmov zdravotných poisťovní od ekonomicky aktívnych osôb za roky 2022 a 2023 ostane zachovaná aj v ďalšom období,
-štruktúra platiteľov poistného (zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby, samoplatitelia, poistenci štátu) za roky 2022 a 2023 ostane zachovaná aj v ďalšom období,
-opatrenie nebude mať vplyv na mzdovú úroveň v oblasti závislej činnosti (zamestnanci).
Peňažné hodnoty sú uvádzané v eurách.
Dodatočné zdroje, ktoré prinesie zvýšenie sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie o 1% v sume 399 mil. eur ročne je však potrebné upraviť (znížiť) o výpadok na firemnej dani. Predpokladáme negatívny vplyv na výpadok daní DPPO pri 21% dani z príjmov PO pre rok 2024 vo výške 42 mil. eur, pre rok 2025 vo výške 44 mil. eur, pre rok 2026 vo výške 46 mil. eur.
Predpokladáme negatívny vplyv na verejnú správu - z dôvodu vyššieho poistného 620 pre rok 2024 vo výške 96 mil. eur, pre rok 2025 vo výške 99 mil. eur a pre rok 2026 vo výške 102 mil. eur.
Po odpočítaní negatívneho vplyvu na verejnú správu z dodatočných zdrojov zo zvýšenia sadzieb poistného na verejné zdravotné poistenie o 1% ide v roku 2024 o netto sumu pre verejné zdravotné poistenie vo výške 261 mil. eur, pre rok 2025 ide o netto sumu vo výške 278 mil. eur a pre rok 2026 ide o netto sumu 292 mil. eur.
Dodatočné zdroje získané so zvýšeného poistného budú použité na konsolidáciu nemocníc z dôvodu zamedzenia nového zadlžovania nemocníc.
64
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
357 000 000
377 000 000
394 000 000
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Vplyv na príjmy verejnej správy celkom
0
357 000 000
377 000 000
394 000 000
65
Tabuľka č. 4/A
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
96 000 000
99 000 000
102 000 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
96 000 000
99 000 000
102 000 000
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
0
96 000 000
99 000 000
102 000 000
66
Tabuľka č. 4/B
2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy
Vplyvy (v metodike ESA 2010)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Kapitálové príjmy (230)
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom
0
0
0
0
67
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2023
2024
2025
2026
poznámka
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
96 000 000
99 000 000
102 000 000
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
96 000 000
99 000 000
102 000 000
z toho vplyv na ŠR
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
68
2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií
Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.
Tabuľka č. 6
Vplyv na verejné financie
Dlhodobá udržateľnosť
d
d + 10
d + 20
d + 30
d + 40
Poznámka
Vplyv na výdavky v p. b. HDP
Vplyv na príjmy v p. b. HDP
Vplyv na bilanciu v p. b. HDP
Poznámka:
Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.
Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“
Príloha č. 2
69
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
(Zákon o štátnych sviatkoch)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
12 000 000
130 000 000
130 000 000
z toho:
- vplyv na ŠR
5 539 834
59 220 041
53 652 226
Rozpočtové prostriedky
5 539 834
59 220 041
53 652 226
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
256 784
2 559 636
156 818
v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb
1 736 427
15 039 669
13 588 709
v tom: (113) daň z príjmov vyberaná zrážkou
103 288
944 843
988 021
v tom: (131) daň z pridanej hodnoty
2 707 678
33 481 917
32 839 072
v tom: (132) spotrebné dane
735 658
7 193 976
6 079 607
EÚ zdroje
0
0
0
- vplyv na obce
898 744
10 037 220
12 377 829
v tom: (112) daň z príjmov fyzických osôb
898 744
10 037 220
12 377 829
- vplyv na vyššie územné celky
385 176
4 301 666
5 304 784
v tom: (112) daň z príjmov fyzických osôb
385 176
4 301 666
5 304 784
- vplyv na Sociálnu poisťovňu
3 415 023
37 172 453
38 573 694
v tom: (150 okrem 154) poistné
3 415 023
37 172 453
38 573 694
- vplyv na zdravotné poisťovne
1 761 223
19 268 620
20 091 468
v tom: (154) poistné
1 761 223
19 268 620
20 091 468
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Príloha č. 2
70
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Slovensko má najväčší počet dní pracovného pokoja v rámci Európskej únie. Na Slovensku je 15 dní pracovného pokoja okrem tých, ktoré pravidelne spadajú na nedeľu. Portugalsko, Španielsko, Švédsko a Chorvátsko majú 14 a ostatné krajiny ešte menej. Slovensko, podobne ako iné krajiny, čelia zlému demografickému vývoju a každoročne dochádza k poklesu počtu ľudí v práceschopnom veku. Preto sa navrhuje znížiť počet sviatkov na úroveň okolitých krajín. Znamená to pomôcť zvýšiť počet odpracovaných hodín a aj zamestnanosť. Toto štrukturálne opatrenie by sa malo trvalo premietnuť do mierne vyššej mzdy, daňovo-odvodových príjmov z práce a následne v celej ekonomike. Návrh predpokladá zrušenie 1.9. ako štátneho sviatku.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
x kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Príloha č. 2
71
Podľa našich aj zahraničných odhadov zvyšuje zníženie jedného dňa pracovného pokoja ponuku práce asi o 0,23 %. To by prinieslo do rozpočtu asi 130 mil. eur ročne. Makroekonomická simulácia naznačuje, že v prvom roku by bol benefit len na úrovni 12 mil. eur, keďže uvedený sviatok v roku 2024 pripadne na nedeľu. V tento deň budú otvorené obchody (ktoré by inak boli zavreté) a to je efekt s ktorým počítame pri analýzy dopadov na rok 2024. Celkovo je dôležité, aby sa navýšenie odpracovaných hodín prenieslo do vyšších miezd, tým by rozpočet pocítil plný efekt.
Podľa skúsenosti zo zahraničia povedie zníženie počtu dní pracovného pokoja k vyššiemu počtu odpracovaných hodín v ekonomike a teda aj k vyššiemu HDP. Empirický odhad MMF na príklade
1 uvádza, že zrušenie jedného sviatku vedie k zvýšeniu ponuky práce
o 0,14 až 0,34 percenta. Efekt 0,14 % vychádza z empiricky odmeranej elasticity jedného pracovného dňa na HDP vo výške 0,2 bodu a 2/3 váhy práce v produkčnej funkcii dánskej ekonomiky.
Empirické odhady na slovenských dátach predikujú pre jeden pracovný deň navyše zvýšenie počtu odpracovaných hodín asi o 0,23 %. Tento odhad je pomerne robustný, keďže je rovnaký pre rôzne typy údajov.
•V rámci sektora priemyselnej výroby sme merali vplyv dodatočného pracovného dňa na celkový počet odpracovaných hodín zamestnancami medzi rokmi 2009 až 2022 na mesačných údajoch. Dodatočný pracovný deň (po zohľadnení efektov jednotlivých kalendárnych rokov a mesiacov) zvýšil v priemere počet odpracovaných hodín asi o 2,4 % v mesiaci, teda asi o 0,2 % ročne. Priemysel by mal byť pritom menej citlivý na počet dní pracovného pokoja, keďže vo veľkých firmách sa pracuje aj počas sviatkov a víkendov.
•Na celoročných údajoch z jednotlivých sektorov ekonomiky sme odmerali, že dodatočný pracovný deň zvyšuje počet odpracovaných hodín na zamestnanca o 0,23 % (ESA štatistika). Rovnaký efekt sme namerali, ak sme využili údaje o odpracovaných hodinách podľa VZPS štatistiky.2
Celkové HDP by mohlo v dlhom horizonte stúpnuť od 0,1 do 0,23 percenta. Výsledok závisí od predpokladu, koľko dodatočného kapitálu počas dodatočného pracovného dňa vznikne. Ak sa nevytvorí žiaden kapitál, tak HDP stúpne len o váhu práce v produkčnej funkcii slovenskej ekonomiky, t.j. 44% z 0,23 % = 0,1 %. Ak kapitál stúpne podobne ako práca o 0,23 %, tak aj HDP stúpne o 0,23 %.
V krátkom horizonte však môže byť vplyv nižší ako v dlhom. Záleží tiež na tom, ako rýchlo stúpnu mzdy zamestnancom. Hraničný benefit z opatrenia je spravidla nižší ako priemerný benefit a trh sa prispôsobuje postupne. Niektoré fabriky produkujú už dnes počas sviatkov, SZČO na zmenu pravdepodobne až tak nezareagujú, atď. Aby sme presnejšie odhadli aj krátkodobé vplyvy opatrenia, simulovali sme zvýšenie ponuky práce v prognostickom modeli.
1
https://www.elibrary.imf.org/view/journals/018/2023/053/article-A001-en.xml#A001fn03
2 Podľa údajov Trexima pracovalo v roku 2019 asi 21% zamestnancov vo väčších podnikoch aj počas sviatku. Počet odpracovaných hodín počas sviatkov tvoril 0,5 % z celkového počtu odpracovaných hodín.
Príloha č. 2
72
Makroekonomická simulácia naznačuje, že zníženie jedného dňa pracovného pokoja prináša v prvom roku prínos pre verejné financie v sume asi 12 mil. eur (sviatok pripadne na nedeľu a efekt je len z otvorených obchodov), a v ďalších rokoch asi 130 mil. eur.
Uvedené oparenie bude premietnuté priamo do makroekonomickej prognózy cez dodatočný rast odpracovaných hodín, mierne vyššej mzdy a spotreby domácnosti v roku 2024 a 2025. Vplyv na daňové a odvodové príjmy nie je možné priamo vyčísliť cez zmenové tabuľky v rámci Doložky vplyvov ako v prípade napr. zmeny daňovej sadzby.
Príloha č. 2
73
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
12 000 000
130 000 000
130 000 000
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
1 540 704
16 898 522
17 839 431
v tom: (112) daň z príjmov právnických osôb
1 736 427
15 039 669
13 588 709
v tom: (113) daň z príjmov vyberaná zrážkou
103 288
944 843
988 021
v tom: (131) daň z pridanej hodnoty
2 707 678
33 481 917
32 839 072
v tom: (132) spotrebná daň
735 658
7 193 976
6 079 607
v tom: (150) poistné na sociálne odvody
0
3 415 023
37 172 453
38 573 694
v tom: (150) poistné na zdravotné odvody
1 761 223
19 268 620
20 091 468
Nedaňové príjmy (200)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
12 000 000
130 000 000
130 000 000
Príloha č. 2
74
Vplyv na rozpočet obcí
Príjmy obcí (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
898 744
10 037 220
12 377 829
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
0
898 744
10 037 220
12 377 829
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy obcí
0
898 744
10 037 220
12 377 829
Príloha č. 2
75
Vplyv na rozpočet vyšších územných celkov
Príjmy vyšších územných celkov (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
385 176
4 301 666
5 304 784
v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb
0
385 176
4 301 666
5 304 784
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy vyšších územných celkov
-
385 176
4 301 666
5 304 784
Príloha č. 2
76
Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní
Príjmy zdravotných poisťovní (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
1 761 223
19 268 620
20 091 468
v tom: (154) poistné na zdravotné odvody
0
1 761 223
19 268 620
20 091 468
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy zdravotných poisťovní
0
1 761 223
19 268 620
20 091 468
Príloha č. 2
77
Vplyv na rozpočet zdravotných poisťovní
Príjmy Sociálnej poisťovne (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
3 415 023
37 172 453
38 573 694
v tom: (150 okrem 154) poistné
0
3 415 023
37 172 453
38 573 694
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy zdravotných poisťovní
0
3 415 023
37 172 453
38 573 694
Príloha č. 2
78
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2022
2023
2024
2025
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)2
0
0
0
0
Bežné transfery (640)2
0
0
0
0
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
0
0
0
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
0
0
v tom: zmeny v informačných systémoch FR SR
0
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
0
0
Príloha č. 2
79
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2022
2023
2024
2025
poznámka
Počet zamestnancov celkom
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Príloha č. 2
80
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o RTVS)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1/A
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (RTVS)
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
Výdavky verejnej správy celkom
0
-109 668 082
-119 742 912
-127 494 344
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
Rozpočtové prostriedky (MK SR)
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy (RTVS)
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv (+) / úspora (-)
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
Príloha č. 2
81
Tabuľka č. 1/B
2023
2024
2025
2026
Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
v tom: RTVS
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
z toho:
vplyv na limit verejných výdavkov ŠR
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Nárokovateľný príspevok sa aktuálne v zmysle platnej legislatívy poskytuje každoročne zo štátneho rozpočtu v sume rovnajúcej sa 0,17 % z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky vyjadreného v bežných cenách za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa nárokovateľný príspevok poskytuje.
Navrhovanou zmenou zákona sa rieši zníženie percentuálneho podielu z 0,17 % HDP na 0,12 % HDP, čo by predstavovalo zachovanie porovnateľnej úrovne príjmov so štandardnými príjmami RTVS predchádzajúcich rokov.
Cieľom právnej úpravy je zmiernenie tempa rastu nárokovateľného príspevku primerane k úrovni rozpočtovaných príjmov RTVS v predchádzajúcich rokoch (príjmy z úhrad za služby verejnosti a zo zmluvy so štátom).
Celková predpokladaná úspora, resp. zníženie sumy nárokovateľného príspevku poskytovaného Ministerstvom kultúry SR predstavuje v roku 2024 54,8 mil. eur, v roku 2025 59,9 mil. eur a v roku 2026 63,7 mil. eur.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
.......................................................................................................................................................
2.2.2. Charakteristika návrhu:
x zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Príloha č. 2
82
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Pri výpočte dopadov návrhu zákona na rozpočet verejnej správy na roky 2024 - 2026 sa vychádzalo z porovnania úrovne hrubého domáceho produktu v bežných cenách v rokoch 2022 – 2024 podľa júnovej makroekonomickej prognózy, na základe ktorej bol vypracovaný Návrh rozpočtového plánu (DBP) a novembrovej makroekonomickej prognózy MF SR. Do výpočtu ďalej vstupuje zmena percentuálneho podielu z 0,17% HDP v b.c. na 0,12% HDP v b.c.
Príloha č. 2
83
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy (MK SR)
Príjmy (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Vplyv na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
Vplyv na rozpočet verejnej správy (RTVS)
Príjmy (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Vplyv na príjmy verejnej správy celkom
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
Príloha č. 2
84
Tabuľka č. 4/A
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Vplyv na rozpočet verejnej správy (MK SR)
Výdavky (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
- 54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
EKRK 641012
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
Vplyv na rozpočet verejnej správy (RTVS)
Výdavky (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Bežné výdavky (600)
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
Úspora sa predpokladá na bežných výdavkoch
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
Príloha č. 2
85
Tabuľka č. 4/B
2 – výdavky rozpísať až do podpoložiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy RTVS
Vplyvy (v metodike ESA 2010)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Kapitálové príjmy (230)
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom
0
-54 834 041
-59 871 456
-63 747 172
Príloha č. 2
86
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
r
r + 1
r + 2
r + 3
poznámka
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
Príloha č. 2
87
2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií
Uveďte model, ktorý bol použitý na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky v dlhodobom horizonte, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali a boli v modeli zahrnuté. Popíšte použitý model spolu s jeho modifikáciami, ak boli pri výpočte vykonané.
Tabuľka č. 6
Vplyv na verejné financie
Dlhodobá udržateľnosť
d
d + 10
d + 20
d + 30
d + 40
Poznámka
Vplyv na výdavky v p. b. HDP
Vplyv na príjmy v p. b. HDP
Vplyv na bilanciu v p. b. HDP
Poznámka:
Písmeno „d“ označuje prvý rok nasledujúcej dekády.
Tabuľka sa vypĺňa pre každé opatrenie samostatne. V prípade zavádzania viacerých opatrení sa vyplní aj tabuľka obsahujúca aj kumulatívny efekt zavedenia všetkých opatrení súčasne.“
Príloha č. 2
88
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu (Zákon o sociálnom poistení)
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1/A
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2023
2024
2025
2026
Príjmy verejnej správy celkom
0
364 707 273
461 888 000
496 972 304
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na Sociálnu poisťovňu
0
364 707 273
461 888 000
496 972 304
Výdavky verejnej správy celkom
0
67 169
333 547
646 725
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
Spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
z toho vplyv nových úloh v zmysle ods. 2 Čl. 6 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
0
0
0
0
- vplyv na Sociálnu poisťovňu
0
67 169
333 547
646 725
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
364 640 104
461 554 453
496 325 580
Príloha č. 2
89
Tabuľka č. 1/B
2023
2024
2025
2026
Vplyvy na limit verejných výdavkov verejnej správy celkom (v metodike ESA 2010)
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
vplyv na limit verejných výdavkov ŠR
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ostatných subjekty verejnej správy
0
0
0
0
vplyv na limit verejných výdavkov ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne v dôsledku zníženia sadzieb povinných príspevkov do II. piliera. Uvedeným opatrením dôjde k navýšeniu príjmov Sociálnej poisťovne o časť poistného, ktoré malo byť prevedené na účty sporiteľov v dôchodkových správcovských spoločnostiach.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Navrhuje sa zvýšenie sadzby poistného na starobné poistenie pre sporiteľov v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zníženie sadzby povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v zákone č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu sa súčasne navrhuje upraviť aj krátenie sumy dôchodku z I. piliera pre poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
x zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
Príloha č. 2
90
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Vzhľadom na demografickú štruktúru sporiteľov v II. pilieri predpokladáme, že medzi rokmi 2024 až 2026 dovŕši dôchodkový vek približne 36 680 sporiteľov.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
2023
2024
2025
2026
Odhadovaný počet sporiteľov, ktorí dosiahnu dôchodkový vek
-
9 505
12 479
14 696
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Pri kvantifikácii boli použité údaje o počtoch sporiteľov z mikroúdajov Sociálnej poisťovne. Použité ekonomické predpoklady vychádzajú z makroekonomickej prognózy MF SR z novembra 2023. V prípade odhadu dlhodobých vplyvov boli použité makroekonomické predpoklady AWG a údaje populačnej prognózy EUROPOP 2023.
Príloha č. 2
91
Tabuľka č. 3
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Poistné na starobné poistenie (152)
0
364 707 273
461 888 000
496 972 304
Zamestnanci (152001)
0
0
0
0
Samostatne zárobkovo činné osoby (152002)
0
16 061 706
20 319 504
21 816 705
Zamestnávatelia (152004)
0
330 915 399
418 638 798
449 487 309
Štát (152005)
0
17 139 203
22 185 393
24 880 061
Sociálna poisťovňa (152006)
0
198 426
247 631
255 055
Dlžné poistné (152008)
0
0
0
0
Dobrovoľní platitelia (152009)
0
392 538
496 675
533 175
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Granty a transfery (300)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
0
0
0
0
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
0
0
0
0
0
0
0
0
Vplyv na príjmy verejnej správy celkom
0
364 707 273
461 888 000
496 972 304
Príloha č. 2
92
Tabuľka č. 4/A
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
67 169
333 547
646 725
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)
0
0
0
0
Bežné transfery (640)
0
67 169
333 547
646 725
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
67 169
333 547
646 725
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0
0
0
0
Kapitálové transfery (720)2
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Vplyv na výdavky verejnej správy celkom
0
67 169
333 547
646 725
Príloha č. 2
93
Tabuľka č. 4/B
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy
Vplyvy (v metodike ESA 2010)
2023
2024
2025
2026
poznámka
Kapitálové príjmy (230)
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
Kapitálové transfery (720)2
Vplyv na limit verejných výdavkov subjektu verejnej správy celkom
0
0
0
0
Príloha č. 2
94
Návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na zamestnanosť vo verejnej správy, t. j. nezvyšuje ich ani ich neznižuje
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2023
2024
2025
2026
poznámka
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
Príloha č. 2
95
2.2.5. Výpočet vplyvov na dlhodobú udržateľnosť verejných financií
Vplyv na dlhodobú udržateľnosť bol posúdený modelom SLOPEM – Slovak pension model na základe demografickej prognózy EUROPOP2023 a makroekonomickej prognózy AWG. Uvedené vplyvy ilustrujú izolovaný dlhodobý dopad zníženia sadzieb povinných príspevkov do II. piliera na úroveň 4 % z vymeriavacieho základu na príjmy a výdavky dôchodkového systému. Dopad na indikátor dlhodobej udržateľnosti S2 sa v závislosti od použitej metodiky môže líšiť.
Tabuľka č. 6
Vplyv na verejné financie
Dlhodobá udržateľnosť
2030
2040
2050
2060
2070
Poznámka
Vplyv na výdavky v p. b. HDP
0,01
0,06
0,16
0,25
0,29
Vplyv na príjmy v p. b. HDP
0,43
0,49
0,56
0,63
0,68
Vplyv na bilanciu v p. b. HDP
0,42
0,43
0,40
0,38
0,39
Príloha č. 3a
96
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií
Predkladateľ: Ministerstvo financií Slovenskej republiky
3.1 Náklady regulácie
3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov, náklady goldplatingu3 na podnikateľské prostredie.
Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na
, (ďalej len
„Kalkulačka nákladov“):
TYP NÁKLADOV
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality
387 138 924
B. Iné poplatky
C. Sankcie a pokuty
D. Nepriame finančné náklady
E. Administratívne náklady
Spolu = A+B+C+D+E
387 138 924
Harmonizácia práva EÚ
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)
G. Goldplating
VÝPOČET PRAVIDLA 1in 2out:
IN
OUT
H. Náklady okrem výnimiek = B+D+E-F
3 Definícia goldplatingu je uvedená v bode 4 časti III. jednotnej metodiky.
Príloha č. 3a
97
3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov
Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):
P.č.
Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP a dôvod ponechania nákladov na PP, ktoré sú goldplatngom)
Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)
Lokalizácia(§, ods., čl.,...)
Pôvod regulácie: SK/EÚ úplná harm./
Goldplating
Účinnosť regulácie
Kategória dotk. subjektov
Počet
dotk. subjektov spolu
Vplyv na 1 podnik. v €
Vplyv na kateg. dotk. subjekt. v €
Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) /
Out (znižuje náklady)
/ Nemení sa
1in
2out celkom
Goldplating celkom
1.
zvýšenie sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie
zákon 580/2004 Z. z.
§ 12
1.SK
01.01.24
zamestnávatelia, samostatne zárobkovo činné osoby
630 000
615
387 138 924
In (zvyšuje náklady)
0
0
Príloha č. 3a
98
3.1.3 Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu
nákladov
Zvýšenie sadzby poistného sa dotkne každého zamestnávateľa a každej samostatne zárobkovo činnej osoby.
Počet dotknutých subjektov (630 tis. subjektov) predstavuje odhad z verejne dostupných zdrojov – údajov Sociálnej poisťovne o počte platiteľov-zamestnávateľov (187 000) a údajov od zdravotných poisťovní o počte samostatne zárobkovo činných osôb.
Zvýšenie sadzby pre zamestnávateľa
Navrhuje sa zvýšiť sadzba poisteného pre
g)zamestnávateľa z 10% na 11%, ak zamestnávateľ zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného sa upravuje z 5% na 5,5% z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1,
h)samostatne zárobkovo činnú osobu z 14% na 15%, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu so zdravotným postihnutím z 7% na 7,5% z vymeriavacieho základu,
i)tzv. samoplatiteľa zo 14 % na 15 % z vymeriavacieho základu.
Pri realizácii akejkoľvek zásadnej zmeny v odvodovej povinnosti musia zmeny, spočívajúce v zmene sadzby realizovať vždy k 1. januáru. Hlavným dôvodom je existencia ročného zúčtovania poistného, pri ktorom akákoľvek takáto zmena v priebehu kalendárneho roka do značnej miery výrazne skomplikuje realizáciu ročného zúčtovania poistného.
Odhad dopadu zvýšenia sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie za zamestnávateľa z 10% na 11%, samostatne zárobkovo činné osoby z 14% na 15% a samoplatiteľov z 14% na 15%.
Pri simulácii boli použité nasledovné predpoklady:
-štruktúra príjmov zdravotných poisťovní od ekonomicky aktívnych osôb za roky 2022 a 2023 ostane zachovaná aj v ďalšom období,
-štruktúra platiteľov poistného (zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby, samoplatitelia, poistenci štátu) za roky 2022 a 2023 ostane zachovaná aj v ďalšom období,
-opatrenie nebude mať vplyv na mzdovú úroveň v oblasti závislej činnosti (zamestnanci).
Podrobné výpočty sú uvedené v Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrh3.1.4 Odôvodnenie goldplatingu podľa bodu 4 časti
III jednotnej metodiky a ďalšie doplňujúce informácie4
Nie je goldplating.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním
4 Informácie sa uvádzajú iba v prípade, ak sa predkladaným návrhom regulácie vykonáva transpozícia smernice EÚ a bol identifikovaný goldplating podľa tabuľky zhody alebo sa vykonáva implementácia nariadenia EÚ s goldplatingom. Informácie sa uvádzajú aj v prípade (ak nejde o transpozíciu smernice EÚ alebo implementáciu nariadenia EÚ), ak sa predloženým návrhom odstraňuje goldplating, ktorého pôvod je v skoršom zachovaní existujúcej právnej úpravy (existujúcich vnútroštátnych požiadaviek).
Príloha č. 3a
99
3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu
Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?
Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?
Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?
Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?
Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?
Ak bol identifikovaný goldplating, prispieva k zníženiu konkurencieschopnosti a produktivity? Akým spôsobom?
Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?
Vzhľadom k skutočnosti, že daná regulácia sa týka každého podnikateľského subjektu v SR v rovnakej miere, konkurencieschopnosť na vnútornom trhu sa nemení.
Zmena môže negatívne ovplyvniť cezhraničné investície a konkurencieschopnosť SR v rámci EÚ, keďže sa zvyšuje cena práce a odvodové zaťaženie.
Konkurencieschopnosť:
Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:
☐ zvyšuje X nemení☐ znižuje
Produktivita:
Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?
Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:
☐ zvyšuje ☐ nemeníX znižuje
3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie
Ak má materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:
a)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sú sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;
b)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;
c)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.,
d)iné vplyvy podľa písm. a) až c), ktoré sú goldplatingom.
Príloha č. 4
100
Analýza sociálnych vplyvov
Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť
(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)
4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?
Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).
a)
4.1.1 Pozitívny vplyv
b)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 1
c)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
d)
Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 1
e)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
f)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
g)
4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia
(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)
h)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 1
i)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
j)
Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Ovplyvnená skupina č. 1
k)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
l)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
a)
4.1.2 Negatívny vplyv
b)
Úprava sadzieb súdnych a správnych poplatkov
c)
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Fyzické osoby, ktoré sú povinné platiť poplatky pri žiadosti o vykonanie úkonu alebo konania.
Príloha č. 4
101
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
d)
Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Zvýšenie sadzieb poplatkov, predstavuje nárast o cca. 40%. Uvedené zvýšenie sa dotýka prevažnej časti obyvateľstva.
e)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
f)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
Nedá sa odhadnúť početnosť úkonov a konaní, nakoľko ide o širokú škálu životných situácií a preto nie je možné doložiť verifikovanú kvantifikáciu.
g)
4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia
(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)
h)
Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:
Špecifikujte ovplyvnené skupiny:
Ovplyvnená skupina č. 1
i)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
j)
Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.
-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:
-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):
Fyzické osoby, ktoré sú povinné platiť poplatky pri žiadosti o vykonanie úkonu alebo konania.
k)
Ovplyvnená skupina č. 3
Ovplyvnená skupina č. 2
l)
Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:
Nedá sa odhadnúť početnosť úkonov a konaní, nakoľko ide o širokú škálu životných situácií a preto nie je možné doložiť verifikovanú kvantifikáciu.
Príloha č. 4
102
4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.
Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?
Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
a)
Rozumie sa najmä na prístup k:
-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
-doprave,
-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
-informáciám,
-k iným právam (napr. politickým).
b)
Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?
Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.
c)
Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:
-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,
-deti (0 – 17),
-mladí ľudia (18 – 25 rokov),
-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,
-ľudia so zdravotným postihnutím,
-marginalizované rómske komunity
-domácnosti s 3 a viac deťmi,
-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,
-iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia
Príloha č. 4
103
4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.
Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.
a)
4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?
b)
c)
4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.
d)
Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:
e)
Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:
f)
Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.
g)
Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.
V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:
-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti
-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,
-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,
-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,
-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,
-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,
-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.
Príloha č. 4
104
4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.
V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.
a)
Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.
b)
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.
c)
Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu
d)
Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.
e)
Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?
f)
Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.
g)
Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?
h)
Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).
i)
Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?
j)
Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.
k)
Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?
l)
Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.
ríloha č. 4Príloha č. 6
105
Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Biznis vrstva
A – nová služba
B – zmena služby C-zvýšené používanie služby
Kód koncovej služby
Názov koncovej služby
Úroveň elektronizácie – pre C odhad počtu podaní
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy ,vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa alebo má vplyv na zvýšené používanie existujúcich služieb?
B
ks_338997
ks_339003
sluzba_egov_1922
sluzba_egov_1930
Podávanie daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby
Podávanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby SZČO (typ B)
Poskytovanie informácii o saldokonte fyzickej osoby
Podávanie daňových priznaní právnickej osoby
Používanie osobného účtu právnickej osoby (saldokonto)
4
ríloha č. 4Príloha č. 6
106
sluzba_egov_1932
sluzba_egov_1937
Podávanie daňových priznaní
Aplikačná a technologická vrstva
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
Vo vládnom cloude – áno / nie
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?
B
B
isvs_7213
isvs_7714
Portál Finančnej správy (PFS)
Integrovaný systém finančnej správy – správa daní (ISFS-SD)
NIE
NIE
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň
A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
X
B
Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie
ríloha č. 4Príloha č. 6
107
Elektronické konanie
6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, o aké konanie ide.)
6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?
☐
Áno
☐
Nie
(Ak sú niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)
6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?
☐
Áno
☐
Nie
(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)
Zásada „jedenkrát a dosť“
6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, o aké údaje ide a v akom konaní.)
6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?
☐
Áno
☐
Nie
(Uveďte, o akú evidenciu ide.)
6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?
☐
Áno
☐
Nie
(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)
6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?
☐
Áno
☐
Nie
(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)
ríloha č. 4Príloha č. 6
108
Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci
6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje.)
6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?
☐
Áno
☐
Nie
(Uveďte, ktorým orgánom verejnej moci, resp. iným osobám nie je možné údaje z evidencie poskytnúť, aj ak ich na plnenie zákonných úloh potrebujú a z akého dôvodu.)
6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?
☐
Áno
☐
Nie
(Uveďte, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie pre iné subjekty na plnenie ich zákonných úloh. Ak sa na poskytovanie údajov nepoužíva modul procesnej integrácie a integrácie údajov, uveďte dôvod. Ak je elektronické alebo automatizované poskytovanie vylúčené, uveďte dôvod.)
6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?
☐
Áno
☐
Nie
(Uveďte, ako je na zákonnej úrovni inštitucionalizované elektronické a automatizované poskytovanie údajov z evidencie, akým režimom sa riadi. Ak je použitie zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov vylúčené, uveďte dôvod.)
Referenčné údaje
6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje a ktoré údaje z nej budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Ak sa neplánuje zaradenie žiadnych údajov, uveďte dôvod)
6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?
(Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.)
ríloha č. 4
109
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií
3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a)Primárne právo:
-čl. 106, čl. 110 až 113, čl. 122 ods. 1, čl. 194, čl. 349 a čl. 355 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016),
-čl. 52 Zmluvy o Európskej únii (Ú. v. EÚ C 202, 7. 6. 2016).
b)Sekundárne právo:
-smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11. 12. 2006) v platnom znení, gestor: MF SR,
-smernica Rady (EÚ) 2020/262 z 19. decembra 2019, ktorou sa ustanovuje všeobecný systém
spotrebných daní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 58, 27.2.2020) v platnom znení, gestor: MF SR,
-smernica Rady (EÚ) 2019/2235 zo 16. decembra 2019, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a smernica 2008/118/ES o všeobecnom systéme spotrebných daní, pokiaľ ide o obranné úsilie v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 336, 30.12.2019), gestor: MF SR,
-smernica Rady (EÚ) 2019/475 z 18. februára 2019, ktorou sa menia smernice 2006/112/ES
a 2008/118/ES, pokiaľ ide o začlenenie talianskej obce Campione d´Italia a talianskych vôd jazera Lugano do colného územia Únie a do územnej pôsobnosti smernice 2008/118/ES (Ú. v. EÚ L 83, 25.3.2019), gestor: MF SR,
-smernica Rady 2011/64/EÚ z 21. júna 2011 o štruktúre a sadzbách spotrebnej dane
z tabakových výrobkov (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 176, 5.7. 2011), gestor: MF SR,
-smernica Rady 2008/118/ES z 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní
a o zrušení smernice 92/12/EHS (Ú. v. EÚ L 9, 14.1. 2009) v platnom znení, gestor: MF SR,
-smernica Rady 2007/74/ES z 20. decembra 2007 o oslobodení tovaru, ktorý dovážajú osoby
cestujúce z tretích krajín, od dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane (Ú. v. EÚ L 346, 29. 12. 2007), gestor: MF SR,
-smernica Rady 2006/79/ES z 5. októbra 2006 o oslobodení od daní pri dovoze malých
zásielok tovaru neobchodného charakteru z tretích krajín (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 286, 17.10.2006), gestor: MF SR,
ríloha č. 4
110
-smernica Rady 92/84/EHS z 19. októbra 1992 o aproximácii sadzieb spotrebnej dane
na alkohol a alkoholické nápoje (Ú. v. ES L 316, 31.10.1992; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 9/zv. 1), gestor: MF SR,
-smernica Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre
etanol a alkoholické nápoje (Ú. v. ES L 316, 31.10.1992; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap.9/zv. 1) v platnom znení, gestor: MF SR,
-delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015) v platnom znení, gestor: MF SR,
-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú
podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015) v platnom znení, gestor: MF SR,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú. v. EÚ L 257, 28. 8. 2014), gestori: NBÚ, MIRRI SR, MV SR,
-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa
ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013), v platnom znení, gestor: MF SR,
-nariadenie Rady (EÚ) č. 389/2012 z 2. mája 2012 o administratívnej spolupráci v oblasti
spotrebných daní a zrušení nariadenia ES č. 2073/2004 (Ú. v. EÚ L 121, 8.5. 2012) v platnom znení, gestor: MF SR,
-nariadenie Komisie (ES) č. 684/2009 z 24. júla 2009, ktorým sa implementuje smernica Rady
2008/118/ES, pokiaľ ide o elektronické postupy pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane (Ú. v. EÚ L 197, 29.7.2009) v platnom znení, gestor: MF SR,
-nariadenie Komisie (ES) 31/96 z 10. januára 1996 o osvedčení o oslobodení od spotrebnej
dane (Ú. v. ES L 8, 11.1.1996; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 9/ zv. 1), gestor: nebol určený,
-rozhodnutie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2020/263 z 15. januára 2020 o informatizácii
prepravy a kontroly tovaru podliehajúceho spotrebnej dani (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 58, 27.2.2020), gestor: zatiaľ nebol určený,
-nariadenie Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť
vysoké ceny energie (Ú. v. EÚ L 261I , 7.10.2022), gestor: zatiaľ nebol určený,
-nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým
sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006), v platnom znení, gestor: ŠÚ SR.
c)Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie:
ríloha č. 4
111
-rozhodnutie Súdneho dvora (prvá komora) vo veci C‑703/19 J. K. proti Dyrektor Izby Administracji Skarbowej w Katowicach, [2021]
Výrok rozhodnutia:
„Článok 98 ods. 2 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej smernicou Rady 2009/47/ES z 5. mája 2009, v spojení s prílohou III bodom 12a tejto smernice a článkom 6 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES sa má vykladať v tom zmysle, že pod pojem „reštauračné a stravovacie služby“ patrí poskytovanie jedál sprevádzané dostatočne podpornými službami určenými na umožnenie okamžitej konzumácie týchto jedál konečným zákazníkom, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Ak sa konečný zákazník rozhodne nepoužívať materiálne a ľudské prostriedky, ktoré mu zdaniteľná osoba poskytla na účely sprevádzania konzumácie dodaných jedál, treba dospieť k záveru, že poskytovanie týchto jedál nesprevádza žiadna podporná služba.“.
-rozhodnutie Súdneho dvora (druhá komora) vo veci C-140/05, Amalia Valeško proti Zollamt Klagenfurt, [2006]
Výrok rozhodnutia:
„1. Bod 6 ods. 2 prílohy XIII Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia, sa má vykladať tak, že mu neodporuje to, aby Rakúska republika prechodne zachovala svoju právnu úpravu týkajúcu sa oslobodenia od spotrebnej dane obmedzeného na 25 kusov pre cigarety pochádzajúce zo Slovinska, dovezené na územie Rakúskej republiky v osobnej batožine cestujúcich, ktorí majú bydlisko v Rakúskej republike a vstupujú priamo na jej územie cez pozemnú hranicu alebo vnútrozemské vody tohto členského štátu.
2. Články 23 ES, 25 ES a 26 ES sa majú vykladať tak, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, akou je právna úprava sporná v konaní vo veci samej, podľa ktorej je oslobodenie od spotrebnej dane obmedzené na 25 kusov pre cigarety dovážané v osobnej batožine cestujúcich pri vstupe na územie Rakúskej republiky z niektorých iných členských štátov, najmä Slovinskej republiky, bez ohľadu na skutočnosť, že v dôsledku posledného rozšírenia Únie sa už toto obmedzené oslobodenie od spotrebnej dane neuplatňuje na žiadny tretí štát s jedinou výnimkou švajčiarskeho slobodného colného pásma Samnauntal a že pri dovozoch cigariet pochádzajúcich z tretích krajín sa vo všeobecnosti oslobodenie od spotrebnej dane vzťahuje na 200 kusov.“
-rozhodnutie Súdneho dvora (prvá komora) vo veci C-64/15, BP Europa SE proti Hauptzollamt Hamburg-Stadt, [2016]
Výrok rozhodnutia:
„1. Článok 20 ods. 2 smernice Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane v zmysle tohto ustanovenia v situácii, ako je situácia v konaní vo veci samej, končí v čase, keď príjemca tohto tovaru pri ukončení úplnej vykládky dopravného prostriedku obsahujúceho predmetný tovar konštatuje, že chýba určité množstvo tohto tovaru v porovnaní s množstvom, ktoré sa mu malo dodať.
ríloha č. 4
112
2. Spojené ustanovenia článku 7 ods. 2 písm. a) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/118 sa majú vykladať v tom zmysle, že:
– situácie, ktoré upravujú, sa odlišujú od situácie upravenej článkom 7 ods. 4 tejto smernice a
– okolnosť, že vnútroštátne ustanovenie preberajúce článok 10 ods. 2 smernice 2008/118, ako je ustanovenie sporné v konaní vo veci samej, výslovne neuvádza, že nezrovnalosť, ktorú toto ustanovenie smernice upravuje, musí mať za následok uvedenie predmetného tovaru do daňového voľného obehu, nemôže brániť uplatneniu tohto vnútroštátneho ustanovenia pri konštatovaní chýbajúceho množstva, pri ktorom sa nevyhnutne predpokladá takéto uvedenie do daňového voľného obehu.
3.Článok 10 ods. 4 smernice 2008/118 sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje, nielen keď na miesto určenia nedorazí všetok tovar prepravovaný v režime pozastavenia dane, alebo tiež v prípade, ak na miesto určenia nedorazí len časť tohto tovaru.“
-rozhodnutie Súdneho dvora (prvá komora) vo veci C-165/13, Stanislav Gross proti Hauptzollamt Braunschweig, [2014]
Výrok rozhodnutia:
„Článok 9 ods. 1 smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 92/108/EHS zo 14. decembra 1992, v spojení s článkom 7 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie umožňuje, aby členský štát označil za platiteľa spotrebnej dane osobu, ktorá má v držbe na daňovom území tohto štátu na komerčné účely výrobky podliehajúce spotrebnej dani uvoľnené na spotrebu v inom členskom štáte, za okolností, akými sú okolnosti sporu vo veci samej, aj keď táto osoba nebola v členskom štáte určenia prvým držiteľom týchto výrobkov.“
- rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-83/08, Glückauf Brauerei GmbH proti Hauptzollamt Erfurt, [2009]
Výrok rozhodnutia:
„Článok 4 ods. 2 smernice Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje sa má vykladať v tom zmysle, že situácia charakterizovaná existenciou štrukturálnych prepojení medzi rôznymi pivovarmi z hľadiska majetkových účastí a hlasovacích práv, ktorá vyúsťuje do toho, že tá istá osoba vykonávajúca riadiace funkcie vo viacerých z dotknutých pivovarov má nezávisle od svojho skutočného správania možnosť vykonávať vplyv na prijímanie obchodných rozhodnutí týmito pivovarmi, vylučuje, aby sa tieto pivovary mohli považovať za hospodársky nezávislé jeden od druhého.“
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-163/09, Repertoire Culinaire Ltd v. The Commissioners for Her Majesty’s Revenue & Customs, [2010]
Výrok rozhodnutia:
„1. Článok 20 prvá zarážka smernice Rady 92/83/EHS z 19. októbra 1992 o zosúladení štruktúr spotrebných daní pre etanol a alkoholické nápoje sa má vykladať v tom zmysle, že definícia „etanolu“ uvedená v tomto ustanovení sa uplatňuje na víno na varenie a na portské na varenie.
ríloha č. 4
113
2. Za okolností, ako sú vo veci samej, sa na oslobodenie od zosúladenej dane z vína na varenie, portského na varenie a koňaku na varenie vzťahuje článok 27 ods. 1 písm. f) smernice 92/83.
3. Za predpokladu, že výrobky, akými sú víno na varenie, portské na varenie a koňak na varenie dotknuté v spore vo veci samej, ktoré sa považovali za výrobky nepodliehajúce spotrebnej dani alebo za oslobodené od spotrebnej dane podľa smernice 92/83 a uvoľnené na spotrebu v členskom štáte, kde boli vyrobené, sú určené na uvedenie na trh v inom členskom štáte, posledný uvedený členský štát musí priznať týmto výrobkom na jeho území rovnaké zaobchádzanie, ibaže existujú konkrétne, objektívne a overiteľné skutočnosti dokazujúce, že prvý členský štát správne neuplatnil ustanovenia tejto smernice alebo že podľa jej článku 27 ods. 1 je odôvodnené prijatie opatrení na boj proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa plateniu spotrebných daní a ich zneužívaniu a na zabezpečenie ich správneho a čestného uplatnenia.
4. Článok 27 ods. 1 písm. f) smernice 92/83 sa má vykladať v tom zmysle, že priznanie oslobodenia upravené v tomto ustanovení môže podliehať dodržaniu podmienok, ako sú podmienky upravené vnútroštátnou právnou úpravou dotknutou v spore vo veci samej, a to obmedzenie osôb oprávnených podať žiadosť o vrátenie, lehota štyroch mesiacov na predloženie takejto žiadosti a stanovenie minimálnej sumy na vrátenie, iba vtedy, ak z konkrétnych, objektívnych a overiteľných skutočností vyplýva, že tieto podmienky sú nevyhnutné na účely zabezpečenia správnej a čestnej aplikácie tohto oslobodenia od daní, ako aj na účely ochrany pred daňovými únikmi, vyhýbaním sa plateniu daní a ich zneužívaním. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby preveril, či ide o takýto prípad, pokiaľ ide o podmienky upravené touto právnou úpravou.“
-rozhodnutie Súdneho dvora (prvá komora) vo veci C-64/15, BP Europa SE proti Hauptzollamt Hamburg-Stadt, [2016]
Výrok rozhodnutia:
„1. Článok 20 ods. 2 smernice Rady 2008/118/ES zo 16. decembra 2008 o všeobecnom systéme spotrebných daní a o zrušení smernice 92/12/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane v zmysle tohto ustanovenia v situácii, ako je situácia v konaní vo veci samej, končí v čase, keď príjemca tohto tovaru pri ukončení úplnej vykládky dopravného prostriedku obsahujúceho predmetný tovar konštatuje, že chýba určité množstvo tohto tovaru v porovnaní s množstvom, ktoré sa mu malo dodať.
2. Spojené ustanovenia článku 7 ods. 2 písm. a) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/118 sa majú vykladať v tom zmysle, že:
– situácie, ktoré upravujú, sa odlišujú od situácie upravenej článkom 7 ods. 4 tejto smernice a
– okolnosť, že vnútroštátne ustanovenie preberajúce článok 10 ods. 2 smernice 2008/118, ako je ustanovenie sporné v konaní vo veci samej, výslovne neuvádza, že nezrovnalosť, ktorú toto ustanovenie smernice upravuje, musí mať za následok uvedenie predmetného tovaru do daňového voľného obehu, nemôže brániť uplatneniu tohto vnútroštátneho ustanovenia pri konštatovaní chýbajúceho množstva, pri ktorom sa nevyhnutne predpokladá takéto uvedenie do daňového voľného obehu.
3.Článok 10 ods. 4 smernice 2008/118 sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje, nielen keď na miesto určenia nedorazí všetok tovar prepravovaný v režime pozastavenia dane, alebo tiež v prípade, ak na miesto určenia nedorazí len časť tohto tovaru.“
ríloha č. 4
114
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)Lehota na prebratie smernice 2006/112/ES bola stanovená do 1. 1. 2008.
Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2020/262 je stanovená do 31. decembra 2021.
Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2019/475 bola stanovená do 31. decembra 2019.
Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2019/2235 je stanovená do 30. júna 2022.
Lehota na prebratie smernice 2011/64/EÚ: ide o kodifikované znenie, pričom termíny prebratia vyplývajú z pôvodných smerníc.
Lehota na prebratie smernice 92/84/EHS bola stanovená do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii, t. j. do 1.5. 2004.
b)Proti SR bolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260, a to:
- konanie č. 2020/116 v súvislosti s nesplnením si povinnosti vyplývajúcej zo smernice Rady (EÚ) 2019/475,
- formálna výzva Slovenskej republike listom SG(2020)D/721 zo dňa 15. júna 2020
c)Smernica 2006/112/ES bola prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Smernica 2011/64/EÚ bola prebratá do zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.
Smernica 92/84/EHS bola prebratá do zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.
5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
Úplne.
ríloha č. 4
115
Dôvodová správa
B. Osobitná časť
K čl. I (Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov)
K bodom 1 až 3
Navrhuje sa úprava súvisiaca so zvýhodnením podania návrhu elektronickými prostriedkami pri zachovaní 50 % zníženia sadzby poplatku so stanovením maximálneho zníženia výslednej sumy poplatku z pôvodných 70 eur na 50 eur. V nadväznosti na prijatie úpravy sadzieb poplatkov sa upravuje aj suma vrátenia preplatku, ak presahuje sumu 2,5 eura a súčasne sa stanovuje úprava sumy krátenia poplatku pri jeho vrátení zo zákonného dôvodu nastavením najnižšej sumy na úrovni 10 eur.
K bodu 4
Navrhuje sa prechodné ustanovenie na určenie nových sadzieb poplatkov pre všetky podania po účinnosti zákona, ako aj na všetky úkony a konania začaté a neskončené do účinnosti zákona. Tento mechanizmus je dôležitý pre centrálnu evidenciu poplatkov, ktorá po účinnosti zákona bude viesť „precenený“ číselník poplatkov s jednou sadou šablón na technických zariadeniach služby eKolok.
K bodom 5 až 45
Úpravy sadzieb poplatkov v samotnom sadzobníku súdnych poplatkov sa navrhujú pri poplatkoch, ktoré sú v sadzobníku ustanovené pevnou sumou. Pri sadzbách poplatkov určených percentom zo základu poplatku sa mení iba minimálna a/alebo maximálna suma výsledného poplatku. Zvolený mechanizmus úpravy sadzieb poplatkov sa odvíja od miery spotrebiteľskej inflácie od januára 2009, od kedy väčšina poplatkov bola menená iba prepočítaním konverzným kurzom pri prijatí meny EURO.
Spôsob legislatívnej úpravy vybraných sadzieb poplatkov bol zvolený z dôvodu jednoznačnosti a prehľadnosti úpravy jednotlivých položiek sadzobníka súdnych poplatkov a tiež z dôvodu jednoduchšieho zapracovania prijatých zmien do Zbierky zákonov.
K čl. II (Zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov)
K bodu 1
Vypúšťa sa pojem domácnosť, ktorú tvoria manžel, manželka a ich deti, a to z dôvodu, že stavebný sporiteľ, ktorý je členom domácnosti – manžel alebo manželka, je oproti stavebnému sporiteľovi, ktorý nie je členom domácnosti, neprimerane zvýhodnený.
K bodu 2
Legislatívno – technická úprava súvisiaca s bodom 4.
ríloha č. 4
116
K bodu 3
Vypúšťa sa nárok na 50 %-nú výšku poplatku za vedenie účtu stavebného sporenia počas obdobia 12 kalendárnych mesiacov odo dňa poskytnutia štátnej prémie stavebnou sporiteľňou pre stavebného sporiteľa - člena domácnosti.
K bodu 4
Rušia sa osobitné podmienky pre určenie hranice priemerného mesačného príjmu pre stavebných sporiteľov - členov domácnosti, ktorí pri uzatvorení zmluvy o stavebnom sporení písomne vyhlásili, že ich zmluvy o stavebnom sporení budú s nárokom na štátnu prémiu. Zároveň sa ruší povinnosť stavebných sporiteľní upraviť vo všeobecných obchodných podmienkach ustanovenia zmlúv o stavebnom sporení a podmienok pri uzatváraní zmlúv o stavebnom sporení stavebnými sporiteľmi - členmi domácnosti.
K bodu 5
Ruší sa dvojnásobná výška percentuálneho podielu štátnej prémie pre stavebného sporiteľa - člena domácnosti.
K bodu 6
Legislatívno – technická úprava súvisiaca s bodom 1.
K bodu 7
Legislatívno – technická úprava súvisiaca s bodom 3.
K bodu 8
Z dôvodu vypustenia všetkých vecných úprav v zákone o stavebnom sporení zavedených novelou č. 316/2023 Z. z. stráca prechodné ustanovenie § 13l viažuce sa k týmto úpravám svoje opodstatnenie.
K čl. III (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov)
Pre štátny sviatok 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky sa navrhuje ustanoviť výnimka z pravidla, že štátne sviatky sú dňami pracovného pokoja. 1. september bude štátnym sviatkom, ale nebude dňom pracovného pokoja, ani sviatkom v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. Uvedená úprava sa navrhuje z dôvodu potreby zníženia celkového počtu dní pracovného pokoja, čo bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie štátu a zamestnanosť.
K čl. IV (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov)
K bodom 1 a 2
Navrhuje sa úprava súvisiaca so zvýhodnením podania návrhu elektronickými prostriedkami pri zachovaní 50 % zníženia sadzby poplatku so stanovením maximálneho
ríloha č. 4
117
zníženia výslednej sumy poplatku z pôvodných 70 eur na 50 eur. V nadväznosti na prijatie úpravy sadzieb poplatkov sa upravuje aj suma vrátenia preplatku, ak presahuje sumu 2,5 eura.
K bodu 3
Navrhuje sa prechodné ustanovenie na určenie nových sadzieb poplatkov pre všetky podania po účinnosti zákona ako aj na všetky úkony a konania začaté a neskončené do účinnosti zákona. Tento mechanizmus je dôležitý pre centrálnu evidenciu poplatkov, ktorá po účinnosti zákona bude viesť „precenený“ číselník poplatkov s jednou sadou šablón na technických zariadeniach služby eKolok.
K bodom 4 až 185
Úpravy sadzieb poplatkov v samotnom sadzobníku správnych poplatkov sa navrhujú pri poplatkoch, ktoré sú v sadzobníku ustanovené pevnou sumou s výnimkou tých, ktoré boli v posledných rokoch komplexne upravované v rámci novelizácie vecného právneho predpisu (napr. poplatky za registráciu liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, alebo poplatky za patenty, poplatky za veterinárnu správu a pod.). Pri sadzbách poplatkov určených percentom zo základu poplatku sa mení iba minimálna a/alebo maximálna suma výsledného poplatku. Zvolený mechanizmus úpravy sadzieb poplatkov sa odvíja od miery spotrebiteľskej inflácie od januára 2009, od kedy väčšina poplatkov bola menená iba prepočítaním konverzným kurzom pri prijatí meny EURO.
Spôsob legislatívnej úpravy vybraných sadzieb poplatkov bol zvolený z dôvodu jednoznačnosti a prehľadnosti úpravy jednotlivých položiek sadzobníka správnych poplatkov a tiež z dôvodu jednoduchšieho zapracovania prijatých zmien do Zbierky zákonov.
K čl. V (Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov)
K bodom 1, 2 5 a 6 [§ 66 ods. 6 písm. h) až j), § 131 ods. 2]
V súvislosti so znížením sadzby povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v čl. VII sa od 1. januára 2024 navrhuje zvýšenie sadzby poistného na starobné poistenie pre sporiteľov. Z uvedeného dôvodu sa súčasne navrhuje upraviť aj krátenie sumy dôchodku z I. piliera pre poistenca, ktorý je sporiteľ alebo bol sporiteľ za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.
K bodom 3 a 4 [§ 66b ods. 6, § 116 ods. 3]
Navrhuje sa, aby sa rodičovský dôchodok vyplatil každý rok raz ročne v júni v jednej úhrnnej splátke. V prípade, ak nárok na rodičovský dôchodok vznikne prvý krát napríklad v auguste, vyplatí sa rodičovský dôchodok za mesiace august až december v mesiaci, v ktorom sa prvý krát vyplatí dôchodok od ktorého je odvodený nárok na výplatu rodičovského dôchodku. Z uvedeného dôvodu sa tiež navrhujú upraviť podmienky nároku na rodičovský dôchodok a nároku na jeho výplatu tak, aby sa podmienka poberania starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku považovala na tento účel od 1. júna príslušného kalendárneho roka do konca tohto roka za splnenú. V prípade, ak nárok na výplatu dôchodku, od ktorého je nárok na rodičovský dôchodok odvodený, zanikol pred 1. júnom, rodičovský dôchodok bude patriť iba za obdobie nároku na výplatu tohto dôchodku.
ríloha č. 4
118
K čl. VI (Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov)
K bodu 1 - § 2 písm. w) a § 15 písm. a) druhý bod a písm. b) prvý bod podbod 1a.
Z dôvodu právnej istoty daňovníkov a jednoznačného určenia hranice zdaniteľných príjmov pre uplatnenie 15 % sadzby dane sa zavádza pevná dobre zapamätateľná suma vo výške 60 000 eur. V tejto súvislosti sa vypúšťa aj poznámka pod čiarou k odkazu 2a.
K bodom 2, 5 a 10 - § 5 ods. 7 písm. q), § 9 ods. 1 písm. p) a § 52zzz ods. 2 a 3
Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje vykonať legislatívno-technické zmeny prostredníctvom spresnenia textu a v tejto súvislosti sa ustanovuje prechodné ustanovenie.
K bodu 3 - § 9 ods. 1 písm. i)
Ide o vykonanie legislatívno-technickej úpravy v nadväznosti na novelizáciu zákona č. 309/2023 Z. z.
K bodu 4 - § 9 ods. 1 písm. k)
Navrhovanou úpravou sa ponecháva oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu alebo obdobnom zahraničnom regulovanom trhu tak, ako je platné do 31. decembra 2023. Zároveň sa ustanovenie dopĺňa a legislatívne spresňuje v nadväznosti na zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločnosti a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K bodom 6 a 7 - § 12 ods. 3 písm. a) a § 13 ods. 1 písm. g)
Navrhovanou úpravou sa rozširuje okruh právnych foriem daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie, ktorí si môžu uplatniť oslobodenie príjmov z tzv. charitatívnej reklamy. Zároveň dochádza k zvýšeniu hornej hranice oslobodených príjmov plynúcich z charitatívnej reklamy, a to z 20 000 eur na 30 000 eur.
K bodu 8 - § 15 písm. a) piaty bod a § 43 ods. 1 písm. a)
Z dôvodu konsolidácie verejných financií sa navrhuje zvýšenie sadzby dane pre podiely na zisku vyplácané fyzickým osobám zo sadzby dane 7 % na 10 %.
K bodu 9 - § 46b
Do zákona o dani z príjmov sa dopĺňa inštitút minimálnej dane pre vymedzené právnické osoby. Minimálnu daň platí daňovník, ktorého daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako ustanovená výška minimálnej dane pre daňovníka – právnickú osobu, t. j. tento daňovník platí minimálnu daň aj v prípade vykázania daňovej straty. Ustanovená sadzba minimálnej dane sa znižuje na polovicu, ak ide o daňovníka, ktorý zamestnáva pracovníkov so zdravotným postihnutím. Podmienkou však je, že priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách so zdravotným poistením je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách podľa vyhlášky ŠÚ SR č. 425/2023 Z. z. Na základe tejto vyhlášky je spôsob výpočtu uvedeného ukazovateľa ustanovený v štvrťročnom výkaze o práci „Práca 2-04“. Minimálna daň je splatná v rovnakej lehote ako daňová povinnosť, t. j. v lehote na podanie daňového priznania. Súčasne sa ustanovuje možnosť zápočtu zaplatenej minimálnej dane (resp. kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou
ríloha č. 4
119
vypočítanou v daňovom priznaní) v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, ale len vo výške, ktorá presahuje minimálnu daň. V prípade kratšieho zdaňovacieho obdobia (napr. pri prechode z kalendárneho roka na hospodársky rok a naopak alebo zdaňovacie obdobie do dňa vstupu do likvidácie alebo konkurzu) sa výška minimálnej dane znižuje úmerne podľa počtu mesiacov tohto zdaňovacieho obdobia. Rovnako zákon o dani z príjmov vymedzuje daňovníkov – právnické osoby, ktoré nepodliehajú povinnosti platiť minimálnu daň. Daňovník, ktorému zanikol nárok na započítanie zaplatenej minimálnej dane z dôvodu, že uplynula ustanovená 3-ročná doba, stráca nárok na jej vrátenie. Súčasne nárok na jej vrátenie zaniká aj daňovníkovi, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, a to ku dňu zrušenia bez likvidácie a daňovníkovi vstupujúcemu do konkurzu alebo likvidácie ku dňu vstupu do tohto režimu. Zároveň sa spresňuje postup pri započítaní zaplatených preddavkov v prípade, ak má daňovník súčasne nárok na zápočet minimálnej dane. Možnosť poukázania podielu zaplatenej dane ostáva zachovaná aj v prípade povinnosti platenia minimálnej dane, a to z celej výšky zaplatenej minimálnej dane.
K bodu 10 - § 52zzy a § 52zzz
§ 52zzy - Prechodné ustanovenia účinné od 31. decembra 2023
Zvýšenie sadzby dane na podiely na zisku (dividendy) sa uplatní už pri podieloch na zisku vykázaných z hospodárskeho výsledku vyčísleného za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2023. V prípade podielov na likvidačnom zostatku uvedené zvýšenie nastáva, ak vstúpi spoločnosť alebo družstvo do likvidácie najskôr 1. januára 2023, pričom však k výplate týchto podielov na likvidačnom zostatku došlo až po 31. decembri 2023. Obdobne sa postupuje aj pri vyrovnacích podieloch.
§ 52zzz – Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2024
Odsek 1 – Zmena hranice pre uplatnenie 15 % sadzby dane sa použije prvýkrát v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2024, t. j. v prípade daňovníka so zdaňovacím obdobím hospodársky rok najskôr v zdaňovacom období, ktoré začína v priebehu kalendárneho roka 2024.
Odseky 4 až 6 - Minimálna daň pre právnické osoby bude prvýkrát splatná za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2024, t. j. povinnosť jej zaplatenia sa nebude týkať zdaňovacieho obdobia, ktoré začalo v kalendárnom roku 2023. Okrem prípadov uvedených v § 46b ods. 7 nepodlieha povinnosti platenia minimálnej dane ani daňovník, ktorý sa v priebehu kalendárneho roka 2024 zrušuje s likvidáciou alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz, a to aj napriek tomu, že jeho zdaňovacie obdobie, ktoré je ukončené dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie alebo dňu vyhlásenia konkurzu, sa začalo najskôr 1. januára 2024. Zároveň sa ustanovuje, že prechod z kalendárneho roka na hospodársky rok uskutočnený v kalendárnom roku 2024 nemá vplyv na povinnosť platenia minimálnej dane. Minimálna daň za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu tejto zmeny sa uhradí spolu s minimálnou daňou za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína dňom zmeny, t. j. uhradí sa v roku 2025.
K čl. VII (Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
ríloha č. 4
120
S účinnosťou od 1. januára 2024 sa navrhuje trvalé zníženie sadzby povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie na 4 % z vymeriavacieho základu sporiteľa.
K čl. VIII (Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov)
K bodom 1 a 3
Navrhovanou úpravou sa upravuje sadzba dane z cigár a cigariek, sadzba dane z tabaku, špecifická časť kombinovanej sadzby dane z cigariet, minimálna sadzba dane z cigariet a sadzba dane z tabaku v bezdymovom tabakovom výrobku, a to s účinnosťou od 1. februára 2026.
K bodu 2
Legislatívno-technická úprava týkajúca sa zosúladenia legislatívy v oblasti spotrebných daní pri objednávaní a tlači kontrolných známok.
K bodu 4
V súvislosti s navrhovanými zmenami uvedenými v bodoch 1 a 2 sa upravujú prechodné ustanovenia. Súčasne sa navrhuje upraviť sadzbu dane z tabaku, špecifickú aj percentuálnu časť kombinovanej sadzby dane z cigariet, minimálnu sadzbu dane z cigariet a sadzbu dane z tabaku v bezdymovom tabakovom výrobku platnú v období od 1. februára 2024 do 31. januára 2026. Zároveň sa stanovujú znaky pre príslušnú sadzbu dane a upravujú sa lehoty na predaj zdanených tabakových výrobkov pri zmene sadzby dane.
K čl. IX (Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov)
Znížená sadzba dane vo výške 10 % zo základu dane na poskytovanie reštauračných a stravovacích služieb tak, ako sú vymedzené v článku 6 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011 z 15. marca 2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, bola od 1. januára 2023 zavedená vzhľadom na vtedajšiu bezprecedentnú situáciu na trhu s energiami, ale aj na negatívnu situáciu v sektore spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19. Cieľom bolo pomôcť podnikateľom stabilizovať ceny týchto služieb, prípadne ceny v tomto sektore aj znížiť. Navrhuje sa však vylúčenie podávania alkoholických nápojov, v ktorých obsah alkoholu prevyšuje 0,5 % jeho objemu, z uplatňovania zníženej sadzby dane na reštauračné a stravovacie služby od 1. januára 2024. Odôvodnenosť tohto opatrenia vyplýva na jednej strane z potreby konsolidácie verejných financií. Na strane druhej, alkoholické nápoje negatívne vplývajú na ľudské zdravie, rodinné vzťahy, prípadne iné sociálne oblasti, čo vyvoláva zvýšené náklady verejných financií na elimináciu týchto škodlivých následkov. Nie je preto žiaduce, aby podávanie alkoholických nápojov v rámci stravovacích a reštauračných služieb naďalej podliehalo zníženej sadzbe dane. Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení v prílohe č. III stanovuje, že znížená sadzba dane sa môže uplatniť na reštauračné a stravovacie služby s možnosťou vylúčiť dodávanie alkoholických nápojov. Aj väčšina členských štátov Európskej únie, ktoré uplatňujú zníženú sadzbu dane na predmetné služby, túto možnosť využila. Podávanie alkoholických nápojov v rámci poskytovania
ríloha č. 4
121
reštauračných a stravovacích služieb tak bude podliehať základnej sadzbe dane vo výške 20 % zo základu dane.
K čl. X (Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
Navrhuje sa zvýšiť sadzba poisteného pre
j)zamestnávateľa z 10% na 11%, ak zamestnávateľ zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, sadzba poistného sa upravuje z 5% na 5,5% z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1,
k)samostatne zárobkovo činnú osobu z 14% na 15%, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu so zdravotným postihnutím z 7% na 7,5% z vymeriavacieho základu,
l)tzv. samoplatiteľa zo 14 % na 15 % z vymeriavacieho základu.
Pri realizácii akejkoľvek zásadnej zmeny v odvodovej povinnosti sa musia zmeny spočívajúce v zmene sadzby realizovať vždy k 1. januáru. Hlavným dôvodom je existencia ročného zúčtovania poistného, pri ktorom akákoľvek takáto zmena v priebehu kalendárneho roka do značnej miery výrazne skomplikuje realizáciu ročného zúčtovania poistného.
Uvedené zvýšenie sa navrhuje z dôvodu kritickej situácie s verejnými financiami, kedy príjmy nepostačujú na krytie výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Vzhľadom na solidárny systém verejného zdravotného poistenia neexistujú iné možnosti dofinancovania systému.
Zvýšenie sadzby poistného zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnej osoby a tzv. samoplatiteľa (osoba, ktorá nie je zamestnancom, nie je samostatne zárobkovo činná osoba a nie je ani poistenec štátu) nezmení disponibilné zdroje zamestnanca a zníži disponibilné zdroje samostatne zárobkovo činnej osoby a samoplatiteľa.
K čl. XI (Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
V roku 2023 rástli výdavky na zdravotnú starostlivosť významne nad rámec očakávania vzhľadom na mimoriadne zvyšovanie platov ako aj dofinancovanie v roku 2023. V roku 2022 bol novelizovaný zákon č. 581/2004 Z. z. (zákonom č. 518/2022 Z. z.) a navrhnuté príspevky na činnosť Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR, Národného centra zdravotníckych informácií a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou boli nastavené na očakávané príjmy verejného zdravotného poistenia o 1 mld. eur nižšie. Navrhuje sa zníženie výšky percentuálnej sadzby príspevkov na činnosť Operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby, Národného centra zdravotníckych informácií a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keďže príjmy sú výrazne vyššie, a v záujme šetrenia prostriedkov verejného zdravotného poistenia, je tento krok nevyhnutný.
K čl. XII (Zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
ríloha č. 4
122
V súvislosti s potrebou ozdravenia verejných financií sa prijíma konsolidačné opatrenie, ktorým sa zabezpečuje príspevok pre RTVS vo výške najmenej 0,12% z HDP. Výška príspevku vychádza zo skutočných výdavkov predchádzajúcich období.
K čl. XIII (Zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
K bodu 1 (§ 3)
Navrhuje sa rozšírenie rozsahu regulovaných osôb o ďalšie regulované subjekty, ktoré realizujú svoju činnosť na území SR v oblasti vykonávanej na základe povolenia vydaného alebo udeleného zo strany NBS podľa osobitných predpisov, resp. vydaného príslušným regulačným orgánom v inom členskom štáte EÚ a štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHS. Navrhovaná právna úprava zaťažuje hospodársky výsledok bánk a nie bankové pasíva, ako to bolo v prípade predchádzajúcich odvodov bánk. Nie je preto dôvodné predpokladať, že nastane situácia, v ktorej by banky z dôvodu úhrad osobitného odvodu dosahovali straty.
K bodom 2 a 5 (§ 6, § 15 ods. 7 až 10)
Zavádza sa vyššia sadzba pre banky, ktorá bude postupne vyklesávať do 31. 12. 2027. Po tomto dátume bude výška odvodu pre všetky regulované subjekty rovnaká. Z dôvodu nadštandardnej zvýšenej ziskovosti bankového sektora, ktorá bola spôsobená vývojom úrokových sadzieb, je možné konštatovať, že navrhované daňové zaťaženie neukladá nadmerné bremeno daňového zaťaženia a sleduje spravodlivú rovnováhu medzi verejným záujmom a individuálnymi záujmami dotknutých právnických osôb.
Osobitne vyššou sadzbou sú zdaňované banky. Práve banky boli identifikované ako účastníci trhu s vysokými ziskami, ktorí majú zdaniteľný potenciál oproti ostatným regulovaným sektorom. Zisky v oblasti bankového sektora je možné označiť ako nadmerné z dôvodu, že nie sú dôsledkom podnikateľskej aktivity bánk v sektore ich podnikania, ale sú dôsledkom vývoja na finančných trhoch, ktorý nebolo možné predpokladať a ktorý umožnil bankám získať v porovnaní s inými subjektami finančného trhu, ako aj v porovnaní s inými podnikateľskými subjektami výrazné výnosy. Táto anomália finančného trhu umožňuje štátu prijať opatrenia na nastolenie rovnováhy tak, aby banky ako účastníci finančného trhu za takýchto okolností znášali zvýšené daňové zaťaženie, a tým sa v zmysle zásady daňovej solidarity podieľali na zlepšení stavu verejných financií. Z dôvodu aktuálneho vývoja na finančných trhoch je možné naďalej predpokladať zvýšenú ziskovosť bankového sektora.
Vývoj európskej ekonomiky, zvyšovanie úrokových sadzieb ECB a ďalšie opatrenia vytvorili podmienky pre zvýšenú ziskovosť bankového sektora, čo malo za následok prijímanie zvýšených daňových sadzieb nielen vo vzťahu k bankovému sektoru. Zvýšený zisk bánk podmienil prijímanie reštriktívnych daňových opatrení v iných krajinách ako Maďarsko, Česká republika, Španielsko, Litva, Taliansko, Švédsko a Veľká Británia, pričom Slovinsko zavedenie zvýšeného zdanenia bánk plánuje.
K bodom 3 až 5 (§ 12, § 15 ods. 12)
Navrhuje sa, aby uhradené odvody a uhradené nedoplatky zo zúčtovania odvodov boli príjmom štátneho rozpočtu. Legitímny cieľ predstavuje v danom prípade vyšší príjem do štátneho
ríloha č. 4
123
rozpočtu s cieľom konsolidovať verejné financie. Vyššie príjmy spolu s konsolidačnými opatreniami by mali zabezpečiť nižší deficit, čo by malo viesť k zlepšeniu stavu verejných financií.
K bodu 5 (§ 15 ods. 1 až 6 a 11)
Z dôvodu zaradenia nových subjektov medzi regulované osoby a nastavenia ich statusu regulovanej osoby, ako aj z toho vyplývajúcich povinností, sa navrhujú prechodné ustanovenia.
Subjekty, ktoré sa stanú regulovanými osobami podľa zákona účinného po 31. decembri 2023, budú mať prvé odvodové obdobie január 2024.
Nová sadzba odvodu sa prvýkrát použije na odvodové obdobie, ktorým je január 2024 / patriace do účtovného obdobia, ktoré začína po 31. decembri 2023.
Zároveň sa navrhuje, aby sa doterajšie postupné vyklesávanie sadzby odvodu zastavilo.
K čl. XIV (Zákon č. 519/2022 Z. z. o solidárnom príspevku z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 124/2023 Z. z.)
Napriek postupnému doznievaniu energetickej krízy existuje pre vybrané firmy pôsobiace v dotknutých odvetviach priestor dosahovať nadmerné zisky. V minulosti nadmerné zisky plynuli hlavne z rozdielu medzi referenčnou ropou Brent a spracovanou ruskou ropou Urals, ktorá mala výrazne nižšiu cenu. Zatiaľ čo v minulosti bol rozdiel na úrovni 5 USD, v roku 2022 vystúpil na 35 USD za barel. Rozdiel medzi Uralsom a Brentom zostáva stále na vysokej úrovni 18 USD za barel, čo vytvára potenciál pre dodatočné nadzisky firiem aj v roku 2024.
K čl. XV (Zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
Uvedená úprava sa navrhuje z dôvodu legislatívno-technickej úpravy a spresnenia ustanovení zákona o dani z príjmov.
K čl. XVI (Zákon č. 315/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony)
Uvedená úprava sa navrhuje z dôvodu konsolidácie príjmov verejnej správy.
K čl. XVII (Zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov)
K bodu 1
Navrhuje sa zvýšiť základnú sadzbu dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh.
K bodu 2
ríloha č. 4
124
Znížená sadzba dane bude aj po zvýšení predstavovať 50 % zo sadzby dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh.
K čl. XVIII (Účinnosť)
Navrhuje sa účinnosť návrhu zákona, pričom z dôvodu potreby konsolidácie verejných financií by väčšina opatrení mala nadobudnúť účinnosť ku koncu roka 2023, resp. 1. januára 2024.
V Bratislave dňa 4. decembra 2023
Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky
minister financií Slovenskej republiky
-
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
K predpisu 516/2022, dátum vydania: 30.12.2022Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako iniciatívny materiál.
Primárnym cieľom predkladaného návrhu zákona je transpozícia smernice Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb.
Hlavným dôvodom prijatia tejto smernice bola zmena nákupného správania zákazníkov a masívny rozmach elektronického obchodu. Zákazníci čoraz častejšie využívajú možnosť nákupov prostredníctvom webových sídiel zahraničných dodávateľov alebo prostredníctvom rôznych platforiem, ktoré im umožňujú na jednom mieste nakupovať tovary alebo služby od rôznych dodávateľov.
Častokrát teda dochádza k situácii, kedy dodávateľ tovaru alebo služby je usadený v jednom členskom štáte, prípadne v tretej krajine, a jeho zákazník v inom členskom štáte, kde podľa súčasných pravidiel je aj miesto dodania tovaru alebo služby. Keďže zákazník nemá vo vzťahu k uskutočnenému nákupu voči finančnej správe žiadne evidenčné, prípadne záznamové povinnosti, je zjavné, že daňové orgány jednotlivých členských štátov sú pri kontrole plnenia daňových povinností nútené spoliehať sa na informácie o dodávkach tovarov a služieb od ich dodávateľov podľa toho, ako ich priznajú, pretože reálna kontrola týchto obchodov je prakticky nemožná.
Platby za uvedené cezhraničné dodania tovarov alebo služieb sa realizujú prevažne využitím služieb, ktoré poskytujú jednotliví poskytovatelia platobných služieb. Na nepriznávanie daňovej povinnosti, prípadne podhodnocovanie výšky daňovej povinnosti u týchto dodávateľov, reaguje smernica Rady (EÚ) 2020/284 zavedením osobitnej záznamovej povinnosti pre poskytovateľov platobných služieb, cez ktorých sa realizujú platby za dodané tovary alebo služby. V súlade s uplatnením tzv. follow-the-money princípu to znamená, že pri dosiahnutí určitého počtu platobných služieb poskytnutých tomu istému príjemcovi cezhraničných platieb za stanovené obdobie, budú poskytovatelia platobných služieb, ktorí v súvislosti s týmito cezhraničnými platbami týmto osobám poskytujú platobné služby, povinní viesť osobitné záznamy a údaje z nich oznámiť Finančnému riaditeľstvu SR. Tieto záznamy sa následne každým členským štátom budú zasielať do centrálneho európskeho systému o platbách (tzv. CESOP), kde sa potom podrobia krížovej kontrole a vyhodnotia.
Popri transpozícii uvedenej smernice je predmetom návrhu zákona aj úprava rôznych ustanovení zákona o DPH, ktorých cieľom je zníženie administratívnej záťaže. Patrí sem napríklad upustenie od povinnosti registrovať sa za platiteľa dane pre zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú výlučne finančné alebo poisťovacie služby alebo oslobodený prenájom nehnuteľnosti, s možnosťou zdaniteľných osôb, ktoré sú z titulu uskutočňovania uvedených transakcií v súčasnosti registrovanými platiteľmi dane, požiadať o zrušenie registrácie.
Okrem toho je cieľom návrhu zákona aj odstránenie niektorých nedostatkov zákona, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Ide napríklad o určenie spôsobu stanovenia výšky opravy odpočítanej dane pri krádeži zákonom presne vymedzeného tovaru, pri ktorom sa uplatní
2
zákonná fikcia posudzovania ako povinne odpisovaného majetku rovnomerne po dobu štyroch rokov.
Predmetom návrhu zákona je aj zavedenie povinnosti odberateľa vykonať opravu odpočítanej dane, ak v ustanovenom období po splatnosti neuhradí protihodnotu za dodanie tovaru alebo služby. Predmetný návrh je plne v súlade s legislatívou Európskej únie, a zároveň sa ním sleduje aj zlepšenie platobnej disciplíny v obchodných vzťahoch. Ďalej sa ním sleduje aj podpora naplnenia aj ďalších čiastkových cieľov vlády SR proklamovaných v Programovom vyhlásení vlády SR na obdobie rokov 2021 - 2024, nakoľko toto opatrenie má potenciál prispieť taktiež k zníženiu únikov na DPH, ako aj medzery vo výbere DPH. Na druhej strane, keďže táto povinnosť je z hľadiska mechanizmu DPH úzko previazaná s inštitútom opravy základu dane u dodávateľa tovaru alebo služby, navrhuje sa do značnej miery zjednodušiť podmienky vzniku nevymožiteľnej pohľadávky na účely zákona o DPH, čo predstavuje základný predpoklad pre uplatnenie práva na opravu základu dane v prípadoch, kedy tento nezískal protihodnotu za ním dodaný tovar alebo službu. Navrhované ustanovenia zamerané na zlepšenie podnikateľského prostredia a na zníženie administratívnej záťaže predstavujú opodstatnenú transpozíciu príslušných dispozitívnych článkov smernice 2006/112/ES a nie sú nadbytočnou reguláciou.
Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu sú uvedené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, a nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, služby verejnej správy pre občana a ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona nemá byť predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2023, okrem čl. I bodov 20 a 30, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2024.
3
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
☐
Materiál nelegislatívnej povahy
☒
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
☒
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Smernica Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb.
Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení.
Smernica Rady 2006/79/ES z 5. októbra 2006 o oslobodení od daní pri dovoze malých zásielok tovaru neobchodného charakteru z tretích krajín (kodifikované znenie).
Termín začiatku a ukončenia PPK
apríl 2022
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
máj 2022
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
august 2022
2.Definovanie problému
Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).
Primárnym dôvodom na vypracovanie predkladaného materiálu je transpozícia Smernice Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb.
Aktuálne znenie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) neobsahuje špecifické opatrenia zamerané na boj proti daňovým podvodom v oblasti cezhraničného elektronického obchodu. Moderná doba a jej kontinuálny vývoj so sebou priniesli okrem iného aj rozmach elektronického obchodu, ktorý uľahčuje cezhraničný predaj tovaru a poskytovanie služieb konečným spotrebiteľom v členských štátoch Európskej únie. Pri cezhraničnom elektronickom obchode sa jedná o dodávky tovarov, resp. poskytovanie služieb, kedy je DPH splatná v jednom členskom štáte Európskej únie, pričom dodávateľ, resp. poskytovateľ, je usadený v inom členskom štáte Európskej únie alebo v treťom štáte. Niektoré podniky pritom môžu zneužívať príležitosti, ktoré im ponúka elektronický obchod na to, aby obchádzaním povinností nekalo získavali trhové výhody. Nakoľko spotrebiteľom nie je ukladaná povinnosť viesť účtovníctvo, členské štáty spotreby potrebujú primerané nástroje na odhaľovanie a kontrolu takýchto podvodných dodávateľov, resp. poskytovateľov.
Keďže spotrebitelia v Európskej únii v prevažnej väčšine vykonávajú platby za svoje online nákupy prostredníctvom poskytovateľov platobných služieb, sú to práve poskytovatelia platobných služieb, ktorí disponujú konkrétnymi informáciami umožňujúcimi identifikovať príjemcu príslušnej platby, vrátane podrobných údajov o dátume platby, sume a členskom štáte pôvodu platby, ako aj informáciami o tom, či bola platba iniciovaná vo fyzických priestoroch obchodníka.
Tieto údaje a informácie môžu slúžiť orgánom finančnej správy na odhaľovanie podvodných podnikov a kontrolu povinností súvisiacich s DPH. Za týmto účelom je nevyhnutné, aby dotknuté skupiny
4
poskytovateľov platobných služieb sprístupnili takéto informácie orgánom finančnej správy s cieľom pomôcť im pri odhaľovaní cezhraničných podvodov v oblasti DPH a v boji proti týmto podvodom.
Dôvodom ďalších navrhovaných právnych úprav sú najmä poznatky zistené z praxe pri aplikácii zákona o DPH, ktorých cieľom je eliminovať nadbytočnú administratívnu záťaž.
V súčasnosti vzniká neúmerná administratívna záťaž aj registráciou zdaniteľných osôb, ktoré poskytujú výlučne plnenia oslobodené od dane podľa § 37 až 39 zákona o DPH, za platiteľa dane.
Aktuálne znenie § 21 ods. 5 zákona o DPH rieši len úrok z omeškania, ktorý vzniká len pri oneskorene zaplatenej platbe DPH pri dovoze tovaru. Podľa colných predpisov úrok z omeškania podľa čl. 114 Colného kódexu Únie vzniká nielen pri oneskorene zaplatenej platbe (čl. 114 ods. 1 Colného kódexu Únie), ale aj v iných prípadoch, ktoré sú uvedené v čl. 114 ods. 2 Colného kódexu Únie. Nakoľko sa podľa § 12 zákona o DPH na daň pri dovoze tovaru vzťahujú colné predpisy, ak zákon o DPH neustanovuje inak, za súčasného právneho stavu vzniká nerovnaký postup colných orgánov pri vymeraní úroku z omeškania pokiaľ ide o colný dlh a DPH pri dovoze.
Podmienky nevymožiteľných pohľadávok sú nastavené prísne, pretože tento právny nástroj má výrazný vplyv na štátny rozpočet. Odborná verejnosť však už od prvopočiatku požadovala zjemnenie tohto nastavenia. Aplikačná prax preukázala, že platitelia dane sa nevedia účinne domôcť tohto ustanovenia.
Aktuálne znenie zákona o DPH v časti ohľadom oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu a oslobodenia od dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vyžaduje transpozíciu ustanovenia čl. 151 ods. 1 písm. ab) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) s cieľom zosúladiť právnu úpravu s právom EÚ.
Aplikačná prax identifikovala aj problémy, ktoré vedú k nejasnostiam pri výklade, čo sa považuje za malú zásielku neobchodného charakteru, ak ide o oslobodenie od dane pri dovoze tovaru, ale aj nejasností pri uplatnení práva na odpočítanie dane, ak následné plnenie nemá striktne podnikateľský účel.
Zákon o DPH sa v súčasnosti vyznačuje rozdielnym zaobchádzaním pri oprave odpočítanej dane z dôvodu krádeže určitého tovaru v porovnaní s uplatňovaním tohto režimu pri tovare v prípade jeho dodania na osobnú spotrebu, pri bezodplatnom dodaní alebo vo všeobecnosti pri jeho dodaní na iné účely ako na podnikanie.
Spoločný mechanizmus DPH je založený na zásade, že odberateľ za kúpený tovar alebo službu v blízkej budúcnosti zaplatí. Aj keď z nastavených pravidiel vyplýva, že právo na odpočítanie DPH zaplatenej v cene kúpeného tovaru alebo služby síce vzniká nezávisle od úhrady protihodnoty a v zásade tejto skutočnosti predchádza, nie je však možné aby toto právo ostalo priznané v prípade, ak k úhrade protihodnoty zo strany odberateľa nedôjde v krátkom čase od dodania, resp. vôbec.
Doterajšia úprava obligatórneho vykonania daňovej kontroly v prípade, ak odpočítanie dane prevyšuje daň, ktorú je osoba povinná platiť, je vzhľadom na minimálny príjem do štátneho rozpočtu neopodstatnená a zbytočne viaže kapacity kontrolórov vo veľkom nepomere vzhľadom k účelu, ktorý sa má dosiahnuť.
3.Ciele a výsledný stav
Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).
Zmenami a doplnením zákona o DPH vyvolanými transpozíciou smernice, ktorá zavádza požiadavky na poskytovateľov platobných služieb, dôjde k zavedeniu harmonizovaných pravidiel, ktoré slúžia na
5
boj proti daňovým podvodom v oblasti cezhraničného elektronického obchodu, ako aj na kontrolu správnosti výšky priznanej dane. Vybraná skupina poskytovateľov platobných služieb bude povinná jednak viesť za každý kalendárny štvrťrok dostatočne podrobné záznamy o príjemcoch platieb a o cezhraničných platbách v súvislosti s platobnými službami, ktoré poskytuje, a zároveň tieto záznamy následne sprístupniť Finančnému riaditeľstvu SR.
S cieľom vyriešiť neúmernú administratívnu záťaž jednak pre zdaniteľné osoby, ktoré dosiahli obrat na povinnú registráciu podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH výlučne z oslobodených plnení podľa § 37 až § 39 zákona o DPH, ako aj pre platiteľov dane registrovaných podľa § 4 alebo § 5 zákona o DPH, ktorí uskutočňujú len plnenia oslobodené od dane podľa § 28 až § 42 zákona o DPH, sa navrhuje neukladať týmto zdaniteľným osobám povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň a už zaregistrovaným platiteľom sa v takýchto prípadoch navrhuje ustanoviť právo požiadať daňový úrad o zrušenie registrácie pre daň.
Zámer úpravy ustanovenia § 21 ods. 5 zákona o DPH spočíva v zosúladení prípadov vymerania úroku z omeškania týkajúceho sa dane pri dovoze tovaru s prípadmi vymerania úroku z omeškania týkajúceho sa colného dlhu, ktoré doteraz neboli v zákone o DPH upravené. Úrok z omeškania sa v uvedených prípadoch vymeria podľa príslušných ustanovení colných predpisov.
Upravuje sa § 25a, podľa ktorého dodávateľ môže opraviť základ dane, ak mu odberateľ úplne alebo sčasti nezaplatí za dodanie tovaru alebo služby, teda vtedy, ak sa jeho pohľadávka na účely tohto zákona stane nevymožiteľnou, a to tak, že sa zjemňujú zákonné podmienky vzniku nevymožiteľnej pohľadávky. Úprava je vykonaná v súvislosti s navrhovaným ustanovením § 53b.
Transpozíciou čl. 151 ods. 1 písm. ab) smernice o DPH dochádza k rozšíreniu prípadov, pri ktorých sa uplatňuje oslobodenie od dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. V tejto súvislosti rovnako dochádza k úprave ďalšej situácie, pri ktorej sa uplatňuje oslobodenie od dane pri dodaní tovaru a služby z tuzemska do iného členského štátu Európskej komisii, agentúre alebo orgánu zriadenému podľa práva Európskej únie, určených na plnenie úloh, ktoré im boli zverené právom Európskej únie, súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19.
Vychádzajúc zo smerníc a nariadení dochádza k legálnemu vymedzeniu pojmu malá zásielka tovaru neobchodného charakteru priamo v zákone o DPH, čím sa sleduje vyriešenie výkladových nejasností ohľadom tohto pojmu v aplikačnej praxi.
Zohľadňujúc aplikačnú prax sa ďalej navrhuje, aby aj v prípade krádeže majetku platiteľa s obstarávacou cenou nižšou ako 1 700 eur a dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorý nebol kúpený na účel jeho ďalšieho predaja, sa prihliadlo na opotrebenie pri výpočte opravy odpočítanej dane, ktorá sa má vrátiť do štátneho rozpočtu, rovnako, ako je tomu pri dodaniach tovaru na osobnú spotrebu, pri bezodplatných dodaniach, či dodaniach tovaru na iný účel ako podnikanie.
Navrhovanou úpravou ustanovenia § 53b sa zavádza povinnosť odberateľa vykonať opravu odpočítanej dane z kúpených tovarov alebo služieb, v cene ktorých bola daň uplatnená, ak sčasti alebo úplne neuhradí záväzok v určenej lehote po jeho splatnosti.
S ohľadom na neraz zbytočné viazanie kontrolórov finančnej správy sa ustanovuje, že ak pri oneskorenej registrácii zdaniteľnej osoby za platiteľa dane odpočítanie dane, na ktoré má dotknutá zdaniteľná osoba podľa § 55 zákona o DPH právo, prevyšuje daň, ktorú je táto osoba povinná platiť podľa § 69 ods. 13 zákona o DPH, možnosť vykonania daňovej kontroly namiesto povinnosti, a tým umožniť správcovi dane preveriť údaje v podanom daňovom priznaní aj inými úkonmi správy daní, napr. miestnym zisťovaním.
Týmito navrhovanými úpravami sa zjednodušujú povinnosti pre zdaniteľné osoby, resp. sa ich povinnosti za účelom jednoznačnosti precizujú.
6
4.Dotknuté subjekty
Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:
Finančná správa, poskytovatelia platobných služieb, daňové subjekty.
5.Alternatívne riešenia
Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?
Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.
Neboli posudzované alternatívne riešenia.
Nulový variant nie je možné realizovať, keďže ide o transpozíciu smernice Rady (EÚ) 2020/284 v nutnom rozsahu a v prípade nesplnenia povinnosti transpozície Európska komisia začne voči Slovenskej republike konanie o porušení podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
☐ Áno
☒ Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
7.Transpozícia práva EÚ
Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.
Pri transpozícii čl. 90 ods. 2, čl. 185 a čl. 272 ods. 1 písm. c) smernice ide o transpozíciu, pri ktorej sa nemení textácia smernice a táto transpozícia nepredstavuje nadbytočnú reguláciu. Čl. 185 smernice, ktorý je v kontexte judikatúry Súdneho dvora EÚ transponovaný do § 53b – Oprava odpočítanej dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty za dodanie tovaru alebo služby predpokladá zvýšenú motiváciu podnikateľov k uhrádzaniu nesplatených záväzkov v obchodno-právnych vzťahoch, keďže nezaplatenie záväzkov bude viesť k povinnosti opravy odpočítanej dane, čo by mohlo mať vplyv na zníženie počtu neuhradených pohľadávok. Predmetnou úpravou sa zároveň sleduje aj čiastočné naplnenie cieľov Programového vyhlásenia vlády SR na obdobie rokov 2021 až 2024, podľa ktorého je pre vládu SR prioritou „znižovanie únikov na DPH a znižovanie medzery vo výbere DPH na priemer EÚ“. Ďalej podľa Programového vyhlásenia vlády SR, sa má vláda SR zasadiť o to „aby podnikateľské subjekty a iné inštitúcie boli povinné uhrádzať záväzky faktúry podľa poradia, v akom boli zavedené do účtovníctva a aby svojvoľné nezaplatenie faktúry bolo trestným činom“. V dôsledku aplikácie ustanovenia sa očakáva zlepšenie platobnej disciplíny v obchodno-právnych vzťahoch. V súvislosti s uvedeným ustanovením sa upravuje aj § 25a (transpozícia č. 90 ods. 2 smernice), tým spôsobom, že sa pre účely opravy základu dane zjemňujú podmienky nevymožiteľných pohľadávok. Teda zavedenie včasnej povinnosti odberateľa podľa § 53b vytvára priestor na zľavenie prísnosti pre možnosť dodávateľa konať podľa § 25a. Transpozícia čl. 272 ods. 1 písm. c) spočíva v možnosti pre vybrané skupiny zdaniteľných osôb rozhodnúť sa, či sa po presiahnutí obratu 49 790 eur zaregistrujú pre daň, alebo nie. Ide o zdaniteľné osoby, ktoré uskutočňujú výhradne činnosti oslobodené od dane podľa § 37 až 39 zákona o DPH. Ide teda jednoznačne o pro-podnikateľské opatrenia. Transpozíciu čl. 90 ods. 2, čl. 185 a čl. 272 ods. 1 písm. c) možno v zmysle uvedeného považovať za opodstatnenú transpozíciu. Národná právna úprava teda nejde nad rámec požiadaviek EÚ. Pri ďalších článkoch ide o úplnú/minimalistickú transpozíciu smerníc.
8.Preskúmanie účelnosti
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
7
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
9.Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
☒
Áno
☐
Nie
☐
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☒
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
☒
Áno
☐
Nie
Sociálne vplyvy
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
☒
Pozitívne
☐
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
☐
Pozitívne
☒
Žiadne
☐
Negatívne
10.Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.
Primárny dôvod na vypracovanie predkladaného návrhu zákona, teda transpozícia smernice, ktorou sa zavádzajú určité požiadavky na poskytovateľov platobných služieb, predstavuje v rámci návrhu zákona jediný kvantifikovateľný negatívny finančný vplyv na štátny rozpočet a týka sa úprav informačných systémov FR SR. Táto úprava bude mať zároveň negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, konkrétne na úpravou dotknutých poskytovateľov platobných služieb. Zavedením pravidiel vyplývajúcich zo smernice sa predpokladá aj pozitívny vplyv na štátny rozpočet, pretože analýza získaných údajov prispeje k eliminácii daňových podvodov v oblasti cezhraničného elektronického obchodu, čo následne zlepší výber DPH, ale jeho výšku nie je možné kvantifikovať.
Ďalšie navrhované zmeny svojím charakterom prispievajú v zásade k zlepšeniu podnikateľského prostredia. Napríklad sa navrhuje, aby sa aj v prípade krádeže majetku platiteľa s obstarávacou cenou nižšou ako 1 700 eur a dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, prihliadlo na opotrebenie pri výpočte opravy odpočítanej dane, ktorá sa má vrátiť do štátneho rozpočtu. Kvantifikovaný pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie spočíva vo vylúčení zdaniteľných osôb spod povinnej registrácie podľa § 4 zákona o DPH, pokiaľ vykonávajú výlučne plnenia oslobodené od dane podľa § 37 až § 39 zákona o DPH. V súvislosti s úpravou povinnosti vrátiť odpočítanú daň, na strane odberateľa (dlžníka), ak nezaplatí za dodanie tovaru alebo služby v tom zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 100 dní odo dňa splatnosti záväzku, sa predpokladá zlepšenie platobnej disciplíny medzi podnikateľmi v obchodno-právnych vzťahoch. Zároveň sa zjemňujú podmienky nevymožiteľných pohľadávok pre účely opravy základu dane.
11.Kontakt na spracovateľa
Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.
Mgr. Filip Richter, Ministerstvo financií SR, Oddelenie DPH, Odbor nepriamych daní, Sekcia daňová a colná, e-mail:
JUDr. Ján Dancák, Ministerstvo financií SR, Oddelenie DPH, Odbor nepriamych daní, Sekcia daňová a colná, e-mail:
8
12.Zdroje
Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.
Aplikačná prax Ministerstva financií Slovenskej republiky a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.
Analýza vplyvov Finančného riaditeľstva SR a Inštitútu finančnej politiky.
Európska komisia:
Dokument EK SWD (2018) 488 final: Impact assessment k návrhu smernice Rady (EÚ) 2020/284.
13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 082/2022
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☒ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
K doložke vybraných vplyvov
Komisia žiada predkladateľa v Doložke vybraných vplyvov v časti 9. „Vybrané vplyvy materiálu“ o vyznačenie uplatňovania mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.
Pripomienka akceptovaná.
Vyznačené.
Komisia odporúča doplniť v časti 8. „Preskúmanie účelnosti“ termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu a kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
Pripomienka neakceptovaná.
K vplyvom na podnikateľské prostredie
Komisia žiada predkladateľa uviesť v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie samostatne ku regulácii č.1 a 2 jednoznačný postup výpočtu pod tabuľku č. 2 v časti „Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov“ a kvantifikovať náklady na celé podnikateľské v členení na banky, pobočky zahraničných bánk a vybrané skupiny poskytovateľov platobných služieb.
Pripomienka akceptovaná.
Výpočet regulácií upravený. Suma 10 000 eur nebola kvantifikovaná v zmysle požiadavky RÚZ.
Komisia žiada predkladateľa o dopracovanie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.
Pripomienka akceptovaná.
Prvé dve požiadavky v rámci pripomienky zapracované, tretia požiadavka zapracovaná inak.
Komisia žiada predkladateľa o priloženie Kalkulačky nákladov.
Pripomienka akceptovaná.
V MPK bude kalkulačka nákladov priložená.
Komisia odporúča predkladateľovi upraviť expertný odhad trvania povinnosti k regulácii č. 4.
Pripomienka akceptovaná.
Expertný odhad bol doplnený a kvantifikovaný aj v kalkulačke nákladov.
K vplyvom na informatizáciu spoločnosti
Je nutné dopracovať analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti, nakoľko je momentálne v nesúlade s rozpočtovou analýzou, v časti financovania úpravy informačných systémov. Uvedené
9
musí byť zapísané aj v analýze vplyvov na informatizáciu spoločnosti v časti 6.2., kde majú byť zapísané upravované/vytvárané informačné systémy v zmysle metodiky. Ďalej v analýze vplyvov absentuje aj elektronická služba súvisiaca s výmenou informácií cez elektronické formuláre.
Pripomienka akceptovaná.
Doplnené.
Informácie ohľadom elektronickej služby boli doplnené, ale služba ešte nie je zaevidovaná.
Pripomienky RUZ:
K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
V procese prípravy materiálu na vyčíslení nákladov spolupracovala aj Slovenská banková asociácia členská organizácie Republikovej únie zamestnávateľov Ako sme informovali zástupcov MF SR v pôvodnej komunikácii, v rámci prieskumu odhadu nákladov medzi našimi členmi, sme dostali odpovede od malého počtu bánk (približne 19 %) vzhľadom na tú skutočnosť, že bez poznania textu návrhu zákona o DPH banky neboli schopné urobiť kvalifikovaný odhad. Zároveň platí, že spôsoby získavania obdobných údajov od našich členov boli anonymné, takže SBA nevie, ktorý subjekt údaje poskytol. Preto nami zistené údaje nie je možné považovať za reprezentatívnu vzorku respondentov (zástupcov bankového sektora) a tak sumu odhadovaných nákladov podľa výpočtu MF SR považujeme za orientačnú informáciu a nie smerodajnú a reprezentatívnu hodnotu.
Dovoľujeme si preto požiadať, aby pre účely MPK boli z dokumentu Analýza vypustená nasledujúce časti textu na strane 4:
“ V tomto anonymnom prieskume odpovedalo SBA päť bánk, ktorých náklady spolu sú v rozsahu 1 045 000 eur až 1 100 000 eur. Odhad iných nákladov spojených s novými povinnosťami (jednorazových a pravidelných ročných) je vo výške 10 000 eur na jeden subjekt, pričom na tento odhad odpovedali v prieskume 4 banky.“
Po oboznámení sa s legislatívnym textom návrhu v zaslanom znení odhadujeme náklady na zavedenie smernice v bankovom sektore ako celku na približne 6,4 mil. € (žiaľbohu bez toho, aby sme poznali znenie nadväzujúceho vykonávacieho predpisu Európskej komisie).
Pripomienka akceptovaná.
14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. 082/2022 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
☐ Súhlasné
☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie
☒ Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
K doložke vybraných vplyvov
Komisia odporúča predkladateľovi doplniť bod 10. Poznámky v Doložke vybraných vplyvov.
Odôvodnenie: Návrh zákona zakladá viacero vplyvov pozitívnych aj negatívnych na rôzne oblasti. Bod
10. slúži na zhrnutie vplyvov a uvedenie prevládajúceho charakteru vplyvu.
Pripomienka akceptovaná.
Doplnené.
K vplyvom na podnikateľské prostredie
Komisia žiada predkladateľa o vyplnenie aktuálnej verzie Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie.
Pripomienka akceptovaná.
Komisia žiada predkladateľa o úpravu frekvencie plnenia povinnosti regulácie č. 3 a 4 v Kalkulačke nákladov.
Pripomienka akceptovaná.
10
K vplyvom na informatizáciu spoločnosti
Predkladateľ zásadnú pripomienku z MPK vyhodnotil ako akceptovanú a zapracovanú, no nie je zapracovaná v plnom rozsahu vznesenej pripomienky. Predkladateľ neupravil analýzu vplyvov v celom rozsahu a je preto ešte nutné zaregistrovať elektronickú službu do MetaIS a doplniť jej názov a kód do bodu 6.1. analýzy vplyvov na informatizáciu spoločnosti.
Pripomienka akceptovaná.
Elektronická služba bola do MetaIS zaregistrovaná.
11
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2022
2023
2024
2025
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
38 548,80
288 000,00
0
0
v tom: kapitola MF SR/0EK0D14, 0EK0D1I, 0EK0D1M – MF SR (org. FR SR)
38 548,80
288 000,00
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
38 548,80
288 000,00
0
0
Rozpočtové prostriedky
38 548,80
288 000,00
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
38 548,80
288 000,00
0
0
v tom: kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR
38 548,80
288 000,00
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
12
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Plnenie návrhu zákona je podmienené úpravami informačných systémov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) v celkovej výške 326 548,80 eur (kapitálové výdavky, rozpočtová položka 718, podprogram 0EK 0D – Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií Slovenskej republiky), a to:
- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD) v sume 38 548,80 eur na rok 2022, ktoré kapitola MF SR zabezpečí v rozpočte na rok 2022 v rámci schválených limitov,
- Elektronická komunikácia s bankami (EKB) v sume 168 000,00 eur a VAT Information Exchange System (VIES) v sume 120 000,00 eur na rok 2023, ktoré kapitola MF SR zabezpečí v rozpočte na rok 2023 v rámci schválených limitov.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa prioritne zaoberá transpozíciou Smernice rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb, ktorá spočíva v zavedení harmonizovaných pravidiel, ktoré slúžia na boj proti daňovým podvodom v oblasti cezhraničného elektronického obchodu, ako aj na kontrolu správnosti výšky priznanej dane.
Platby za cezhraničné dodania tovarov alebo služieb sa realizujú prevažne využitím služieb, ktoré poskytujú jednotliví poskytovatelia platobných služieb. Na nepriznávanie daňovej povinnosti, prípadne podhodnocovanie výšky daňovej povinnosti u týchto dodávateľov, reaguje smernica Rady (EÚ) 2020/284 zavedením osobitnej záznamovej povinnosti pre poskytovateľov platobných služieb (napr. pre banky a iné platobné inštitúcie) cez ktorých sa realizujú platby za dodané tovary alebo služby. V súlade s uplatnením tzv. follow-the-money princípu to znamená, že pri dosiahnutí určitého počtu platobných služieb poskytnutých tomu istému príjemcovi cezhraničných platieb za stanovené obdobie, sú povinní poskytovatelia platobných služieb, ktorí v súvislosti s týmito cezhraničnými platbami týmto osobám poskytujú platobné služby, údaje o nich oznámiť finančnej správe. Tieto záznamy sa následne každým členským štátom budú zasielať do centrálneho európskeho systému o platbách (tzv. CESOP), kde sa potom podrobia krížovej kontrole a vyhodnotia.
Prínosy
CESOP má slúžiť na odhaľovanie podvodov na DPH v oblasti cezhraničného e-commerce (B2C transakcií), teda:
−identifikácie nesplnenia povinnosti registrácie ako platiteľa DPH,
−krátenia DPH,
−podvodov na DPH spojených aj s inými typmi podvodov na DPH,
−údaje by mohli byť využiteľné aj pre iné oblasti štátnej správy, napr. vo vzťahu k oprávneniu na podnikanie.
13
CESOP teda poskytne daňovým správam jednotlivých členských štátov technický nástroj na efektívnejší boj proti cezhraničným daňovým podvodom spojených s elektronickým obchodom.
Dopady
Pre účelné využívanie dát o cezhraničných platbách Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len „FR SR“) potrebuje:
−vyvinúť a zaviesť funkčný IT systém zhromažďovania dát od PPS,
−vyvinúť a zaviesť funkčné používateľské rozhranie pre príslušníkov FR SR,
−vyvinúť a zaviesť účinné metódy odhaľovania podvodov v oblasti e-commerce a identifikácie predávajúcich,
−vytvoriť legislatívny rámec, ktorý využite týchto dát umožní,
−vyvinúť a zaviesť spôsoby využitia týchto údajov,
−oboznámiť dostatočný počet daňových kontrolórov s týmito novými postupmi a zabezpečiť organizačné útvary, ktoré sa budú zaoberať týmito subjektami.
Štatistiky
- celkovo je momentálne v NBS registrovaných 25 bánk a pobočiek zahraničných bánk,
- nie je možné nateraz presne určiť, koľko subjektov našich bánk a iných PPS prijíma viac než 25 cezhraničných platieb štvrťročne (podmienka pre nahlasovanie do systému CESOP),
- SR v r. 2019 zaznamenala 57 miliónov cezhraničných platieb (na základe údajov z Európskej centrálnej banky),
- 15 630 e-shopov (údaj za r. 2021 v SR),
- počet subjektov z ostatných členských štátov EÚ – e-shopy, predajcovia cez platformy, sociálne siete, inzertné portály, ktoré cezhranične dodávajú tovar a služby koncovým zákazníkom v SR – nedá sa odhadnúť
Návrh zákona sa popri tom zároveň orientuje na úpravu v podobe zmien a doplnení niektorých ustanovení zákona o DPH, a to s cieľom vyriešiť identifikované problémy v aplikačnej praxi a zjednodušiť, prípadne precizovať povinnosti daňových subjektov. Uvedené spočíva
-vo vyriešení nerovnakého zaobchádzania pri oprave odpočítanej dane z dôvodu krádeže určitého tovaru v porovnaní s uplatňovaním tohto režimu pri tovare v prípade jeho dodania na osobnú spotrebu, pri bezodplatnom dodaní alebo vo všeobecnosti pri jeho dodaní na iné účely ako na podnikanie,
-vo vylúčení zdaniteľných osôb spod povinnej registrácie podľa § 4 zákona o DPH, pokiaľ vykonávajú výlučne plnenia oslobodené od dane podľa § 37 až § 39 zákona o DPH a zároveň vylúčenie platiteľov registrovaných podľa § 4 a § 5 zákona o DPH spod registrácie, ak uskutočňujú len plnenia oslobodené od dane podľa § 28 až 42 zákona o DPH, pričom pri platiteľoch registrovaných podľa § 4 zákona o DPH spočíval dôvod ich registrácie len v tom, že za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahli obrat výlučne len z plnení oslobodených od dane podľa § 37 až § 39 zákona o DPH,
-v zmene obligatórneho výkonu daňovej kontroly pri oneskorenej registrácii na fakultatívny výkon, ak odpočítanie dane prevyšuje daň, ktorú je osoba povinná platiť, pričom povinnosť správcu dane preveriť údaje v podanom daňovom priznaní, napr. aj miestnym zisťovaním, ostáva zachovaná,
-v povinnosti opraviť odpočítanú daň po uplynutí určenej lehoty po splatnosti záväzku a následne v oprávnení dodávateľa opraviť základ dane a
-v odstránení aplikačných problémov pri výklade pojmu malá zásielka tovaru neobchodného charakteru, ak ide o oslobodenie od dane pri dovoze tovaru.
14
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
X nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
X iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 2
Odhadované objemy
Objem aktivít
r
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.
Negatívny vplyv na rozpočet:
Ministerstvo financií SR požiadalo FR SR o kvantifikáciu dopadov na informačné systémy finančnej správy v súvislosti so zmenami vyplývajúcimi z jednotlivých ustanovení návrhu zákona, ktoré bude potrebné zapracovať. Najväčší vplyv na rozpočet verejnej správy bude mať nevyhnutná transpozícia smernice. Navrhované zmeny predpokladajú požiadavky na systémy finančnej správy v súvislosti so zasielaním údajov do novo-zriadeného systému CESOP. Z odpovedí FR SR vyplynulo, že odhadovaný hrubý finančný dopad na zmenu informačných systémov je jednak vo vzťahu k informačným systémom samostatne a jednak vo vzťahu k informačným systémom v súvislosti so systémom CESOP.
Odhadovaný hrubý finančný dopad na systémy finančnej správy vyvolaný úpravami súčasných ustanovení zákona o DPH je vo výške 38 548,80 eur s DPH, z toho:
-ISFS – SD38 548,80 eur s DPH
-PFSv tejto fáze neidentifikujeme vplyv
Samotný systém CESOP nebude mať vplyv na PFS (Portál finančnej správy), ale povinnosti v súvislosti s cezhraničnými platbami vyvolávajú odhadovaný hrubý finančný dopad na informačné systémy finančnej správy vo výške 288 000,00 eur s DPH, z toho:
-Elektronická komunikácia s bankami (EKB)168 000,00 eur s DPH
-VAT Information Exchange System (VIES)120 000,00 eur s DPH
15
Návrh zákona vyvoláva úpravy informačných systémov FR SR v celkovej výške 326 548,80 eur (kapitálové výdavky, rozpočtová položka 718, podprogram 0EK 0D – Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií Slovenskej republiky), a to:
- Integrovaný systém Finančnej správy – správa daní (ISFS-SD) v sume 38 548,80 eur na rok 2022, ktoré kapitola MF SR zabezpečí v rozpočte na rok 2022 v rámci schválených limitov,
- Elektronická komunikácia s bankami (EKB) v sume 168 000,00 eur a VAT Information Exchange System (VIES) v sume 120 000,00 eur na rok 2023, ktoré kapitola MF SR zabezpečí v rozpočte na rok 2023 v rámci schválených limitov.
Odhad FR SR je urobený pri súčasnej miere poznania. Skutočnú prácnosť bude možné určiť až vo fáze realizácie príslušnej požiadavky.
Z uvedeného vyplýva, že FR SR odhaduje hrubý finančný dopad v celkovej výške spolu 326 548,80 eur s DPH, z čoho krytie na požiadavky týkajúce sa úprav systémov finančnej správy potrebných pre zabezpečenie výkonu správy daní od 1. januára 2023 kapitola MF SR zabezpečí v rozpočte na rok 2022 v rámci schválených limitov.
V súvislosti s požiadavkami na úpravu informačných systémov finančnej správy v súvislosti so zabezpečením zasielania údajov do systému CESOP vo výške 288 000,00 eur, kapitola MF SR zabezpečí v rozpočte na rok 2023 v rámci schválených limitov.
Pozitívny vplyv na rozpočet:
Pozitívny vplyv sa predpokladá zavedením pravidiel vyplývajúcich zo smernice, ktorými možno eliminovať daňové podvody v oblasti cezhraničného elektronického obchodu, čo následne prispeje k lepšiemu výberu DPH. Podvody v oblasti DPH sú spoločným problémom pre všetky členské štáty, ale členské štáty samostatne nemusia mať všetky informácie potrebné na zabezpečenie správneho uplatňovania pravidiel DPH, ak ide o cezhraničný elektronický obchod. Prijatím a realizáciou navrhovaných zmien sa záznamy o cezhraničných platbách budú zasielať do systému CESOP, kde sa podrobia krížovej kontrole a vyhodnotia a následne budú podkladom pre kontrolu obchodov, prípadne odhaľovanie podvodov.
Pozitívny vplyv tohto opatrenia z dôvodu nemožnosti prognózovať podnikateľské správanie však nie je možné presne vyčísliť.
Pozitívny vplyv na rozpočet sa predpokladá aj v súvislosti s povinnosťou opraviť odpočítanú daň pri neuhradení záväzku, ale pre určenie výšky pozitívneho vplyvu nedisponuje MF SR potrebnými dátami, pretože nie je možné zistiť správanie podnikateľov pri plnení ich záväzkov.
16
Tabuľka č. 3
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
r
r + 1
r + 2
r + 3
poznámka
Daňové príjmy (100)1
Nedaňové príjmy (200)1
Granty a transfery (300)1
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
17
Tabuľka č. 4
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2022
2023
2024
2025
poznámka
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2
Kapitálové výdavky (700)
38 548,80
288 000,00
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
38 548,80
288 000,00
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
38 548,80
288 000,00
0
0
18
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
r
r + 1
r + 2
r + 3
poznámka
Počet zamestnancov celkom
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
z toho vplyv na ŠR
Poznámky:
Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.
19
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Predkladateľ: Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
3.1 Náklady regulácie
3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.
Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na
, (ďalej len
„Kalkulačka nákladov“):
TYP NÁKLADOV
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
A.Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality
0
0
B. Iné poplatky
0
0
C. Nepriame finančné náklady
6 753 846
0
D. Administratívne náklady
0
76 731
Spolu = A+B+C+D
6 753 846
76 731
Z toho
E. Vplyv na mikro, malé a stredné podn.
0
0
F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)
6 753 846
0
VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:
IN
OUT
G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F
0
76 731
20
3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov
Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):
P.č.
Zrozumiteľný a stručný opis regulácie vyjadrujúci dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP
Číslo normy
(zákona, vyhlášky a pod.)
Lokalizácia (§, ods.)
Pôvod regulácie:
SK/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby
Účinnosť
regulácie
Kategória dotk. subjektov
Počet subjektov v dotk. kategórii
Počet subjektov MSP v dotk. kategórii
Vplyv na 1 podnik. v €
Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €
Druh vplyvu
In (zvyšuje náklady) /
Out (znižuje náklady)
1
Povinnosť vedenia záznamov týkajúcich sa cezhraničných platieb a ich následné sprístupňovanie svojmu domovskému ČŠ alebo hostiteľským ČŠ (iba banky a pobočky zahraničných bánk)
Zákon č. 222/2004 Z. z.
§ 70a
EÚ úplná harmonizácia
01.01.24
banky a pobočky zahraničných bánk
25
N
246 154
6 153 846
In (zvyšuje náklady)
2
Povinnosť vedenia záznamov týkajúcich sa cezhraničných platieb a ich následné sprístupňovanie svojmu domovskému ČŠ alebo hostiteľským ČŠ (iba tuzemský PPS, bez bánk a pobočiek zahraničných bánk)
Zákon č. 222/2004 Z. z.
§ 70a
EÚ úplná harmonizácia
01.01.24
tuzemskí poskytovatelia platobných služieb
15
N
40000
600 000
In (zvyšuje náklady)
3
Zrušenie existujúcej registrácie pre zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39 ZoDPH
Zákon č. 222/2004 Z. z.
§ 81 ods. 1
EÚ harmonizácia S možnosťou voľby
01.01.23
zdaniteľné osoby
881
N
82
72 121
Out (znižuje náklady)
4
Zrušenie registračnej povinnosti pre zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39 ZoDPH (výpočet trvania pre daňové priznanie a kontrolný výkaz)
Zákon č. 222/2004 Z. z.
§ 4 ods. 1
EÚ harmonizácia S možnosťou voľby
01.01.23
zdaniteľné osoby
53
N
82
4 339
Out (znižuje náklady)
5
Zrušenie registračnej povinnosti pre zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39 ZoDPH (výpočet trvania pre registráciu pre DPH)
Zákon č. 222/2004 Z. z.
§ 4 ods. 1
EÚ harmonizácia S možnosťou voľby
01.01.23
zdaniteľné osoby
53
N
5
271
Out (znižuje náklady)
21
Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov
Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.
1. Povinnosť vedenia záznamov týkajúcich sa cezhraničných platieb a ich následné sprístupňovanie svojmu domovskému ČŠ alebo hostiteľským ČŠ (iba banky a pobočky zahraničných bánk)
Primárnym dôvodom vypracovania a predloženia návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) je transpozícia smernice Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb (ďalej aj ako „PPS“).
Vzhľadom na špecifickú povahu navrhovaných zmien, a to najmä čo sa týka nových povinností vybraných skupín poskytovateľov platobných služieb, návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ktorý spočíva vo vzniku nákladov na nákup tovarov alebo služieb súvisiacich napríklad s úpravou informačných systémov dotknutých poskytovateľov platobných služieb, čo sa zároveň môže odzrkadliť v dopade na zvýšenú zamestnanosť a s ňou spojenými nákladmi. Vychádzajúc z nových povinností je nevyhnutné, aby vznikol taký systém reportovania cezhraničných platieb na strane tuzemských poskytovateľov platobných služieb, ktorý vygeneruje využiteľné dáta pre finančnú správu a tiež bude dbať na zachovanie efektívnosti a funkčnosti poskytovania platobných služieb a nebude spôsobovať záťaž ani u poskytovateľov platobných služieb.
V tabuľke nižšie je uvádzaný predpokladaný počet návrhom zákona dotknutých poskytovateľov platobných služieb. Zistený počet vychádza z údajov Národnej banky Slovenska zverejnených na internetovej stránke
https://subjekty.nbs.sk/?s=930
.
PPS so sídlom v SR
Zahraničný PPS pôsobiaci v SR
Banky a pobočky zahraničných bánk
25
Inštitúcie elektronických peňazí
1
190
Platobné inštitúcie
12
243
Poskytovatelia platobných služieb v obmedzenom rozsahu
2
Celkový počet dotknutých poskytovateľov platobných služieb
40
433
Značný počet poskytovateľov platobných služieb nedovoľuje jednoznačne a v reálnom čase kvantifikovať celkové finančné vplyvy v dôsledku transponovania smernice Rady (EÚ) 2020/284. Uvedený počet poskytovateľov platobných služieb nie je stabilný. V období od 22. 3.2022 do ukončenia PPK (4.5.2022) ich počet stúpol o 5 (pribudlo 6 subjektov a odbudol 1 subjekt). Aktuálny počet poskytovateľov platobných služieb je uvedený v tabuľke vyššie (stav k 7. júlu 2022). Konečný dopad závisí aj od rozsahu platobných služieb poskytovaných konkrétnym subjektom, s priamym následkom na finančné náklady. Konkrétnejšie podrobnosti pre informačné povinnosti budú ešte navyše upresnené vykonávacím nariadením Európskej komisie v tejto veci.
22
Ministerstvo financií SR (ďalej len „MF SR“) sa vo veci odhadu nákladov na podnikateľské prostredie obrátilo na Slovenskú bankovú asociáciu (ďalej len „SBA“), ktorej členmi sú najmä banky a pobočky zahraničných bánk. SBA v zmysle požiadavky MF SR zisťovala odhad nákladov, ktoré dotknutým poskytovateľom platobných služieb, konkrétne bankám a pobočkám zahraničných bánk, vzniknú v súvislosti s úpravami informačných systémov, ktoré sú potrebné na plnenie povinností vyplývajúcich z predmetnej smernice a zisťovala aj odhad iných súvisiacich nákladov. SBA zisťovala odhad nákladov anonymne. Suma odhadovaných nákladov v prípade bánk a pobočiek zahraničných bánk, ktorých v Slovenskej republike pôsobilo 26, teda celého bankového sektora, bola spolu vo výške cca 6 400 000 eur (prvotný odhad na základe zverejnenej predbežnej informácie a následných konzultácií bol vo výške 5 720 000 eur). K 7. júlu 2022 sa však počet bánk a pobočiek zahraničných bánk znížil o jeden subjekt, čo predstavuje odhadované náklady vo výške cca 6 153 846 eur (vplyv na jeden subjekt je cca 246 154 eur). Uvedené náklady však závisia od konkrétneho znenia prijatého návrhu zákona, konkrétnej štruktúry a formy reportovania, aj od znenia nadväzujúceho vykonávacieho nariadenia Európskej komisie, a preto je náročné urobiť odhad nákladov. Náklady na jednu banku, resp. pobočku zahraničnej banky sú rôzne v závislosti od konkrétneho subjektu. MF SR zistenú sumu za účelom vyplnenia kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia spriemerovalo za jeden subjekt, teda jednu banku.
Uvedený odhad avšak nezahŕňa všetkých poskytovateľov platobných služieb, ktorí sú uvedení v tabuľke vyššie, ale len banky a pobočky zahraničných bánk.
2. Povinnosť vedenia záznamov týkajúcich sa cezhraničných platieb a ich následné sprístupňovanie svojmu domovskému ČŠ alebo hostiteľským ČŠ (iba tuzemský PPS bez bánk a pobočiek zahraničných bánk)
MF SR oslovilo za účelom odhadu nákladov aj všetkých ostatných poskytovateľov platobných služieb so sídlom v Slovenskej republike. Spätnú väzbu ohľadom výšky nákladov získalo MF SR len od jedného subjektu. Na žiadosť MF SR reagoval ešte jeden subjekt, ale ten požiadal o doplnenie informácií k technickej špecifikácií požiadaviek na systém, aby mohol poskytnúť relevantné informácie k nákladom spojeným so zmenou systému. Od náročnosti implementácie a jej časového odhadu bude vedieť presnejšie odhadnúť sumu nákladov spojených so zavedením systémových zmien. Pretože tieto údaje nie sú nateraz jednoznačne špecifikované, MF SR vychádzalo len z informácií zaslaných jedným poskytovateľom platobných služieb. Zo zistených informácií vyplývajú priemerné odhadované náklady vo výške 40 000 eur v prvom roku implementácie na jeden subjekt. V prípade tuzemských poskytovateľov platobných služieb sú teda súhrnné odhadované náklady vo výške 600 000 eur. Finálna výška nákladov závisí od bližšej špecifikácie technických požiadaviek.
MF SR zároveň požiadalo o odhad výšky nákladov vyvolaných novými povinnosťami aj vybraných zahraničných poskytovateľov platobných služieb. Od týchto PSP ale neboli získané žiadne podklady, ktoré by umožňovali vykonať akýkoľvek odhad vyvolaných nákladov. Jednotlivé náklady u zahraničných poskytovateľov platobných služieb môžu byť výrazne odlišné a prípadný predpokladaný finančný dopad komplikuje aj prítomný cezhraničný charakter nimi poskytovaných služieb. Obvykle títo poskytovatelia platobných služieb pôsobia na oveľa väčších trhoch v iných členských štátoch, takže reportovacie povinnosti v Slovenskej republike budú predstavovať len časť ich nákladov a vzniknuté náklady bude znášať ich ústredie. Taktiež sme nezískali ani odhad, koľko zahraničných poskytovateľov platobných služieb v Slovenskej republike aj reálne vykonáva svoju činnosť, teda poskytuje platobné služby. Mnohí z týchto poskytovateľov pôsobia vo viacerých členských štátoch len na základe jednej licencie, získanej od centrálnej banky členského štátu, v ktorom majú sídlo a nepodliehajú ani dohľadu Národnej banky Slovenska v takom rozsahu, ako tuzemskí poskytovatelia platobných služieb. Vzhľadom ku skutočnosti, že sa zahraniční poskytovatelia platobných služieb neprihlásili do konzultačného procesu, nevzniesli pripomienky k návrhu zákona v rámci medzirezortného pripomienkového konania a výšku odhadovaných nákladov
23
v súvislosti s transpozíciou smernice nezaslali ani na adresovanú na žiadosť MF SR , nie je možné tento vplyv jednoznačnejšie kvantifikovať, a to ani na úrovni expertného odhadu.
3. Zrušenie existujúcej registrácie pre zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39 ZoDPH
Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, spočívajúci najmä v zjednodušení administratívnych povinností zdaniteľných osôb a platiteľov dane, a to napríklad úpravou možnosti podať žiadosť o zrušenie registrácie pre daň platiteľmi dane registrovanými podľa § 4 alebo § 5 zákona o DPH, ktorí uskutočňujú len plnenia oslobodené od dane podľa § 28 až § 42 zákona o DPH, pričom pri platiteľoch dane registrovaných podľa § 4 zákona o DPH spočíval dôvod ich registrácie v tom, že za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahli obrat výlučne len z plnení oslobodených od dane podľa § 37 až § 39 zákona o DPH; rovnako sa zrušuje povinnosť registrácie podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH pre zdaniteľné osoby, ktoré dosiahli obrat na povinnú registráciu podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH výlučne z oslobodených plnení podľa § 37 až § 39 zákona o DPH. Týmto subjektom následne odpadá povinnosť podávať daňové priznanie a povinnosť podávať kontrolný výkaz, pričom expertný odhad na každú povinnosť samostatne je cca 20 min.
Z analýzy FR SR v zmysle požiadavky MF SR vo veci poskytnutia údajov o povinne registrovaných subjektoch, ktoré dosiahli obrat z oslobodených činností bez nároku na odpočítanie (hrubý odhad počtu týchto dotknutých subjektov sa posudzoval na základe údajov z DP DPH po registrácii týchto subjektov) vyplynulo, že doteraz platná povinnosť sa týkala 881 daňových subjektov. Teda dohromady 881 daňových subjektov sa muselo registrovať len preto, že za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahli obrat vo výške najmenej 49 790 eur výlučne len z plnení oslobodených od dane podľa § 37 až § 39 zákona o DPH.
Počet dotknutých subjektov, ktoré budú môcť podať žiadosť o zrušenie registrácie pre DPH teda odhaduje FR SR na cca 881. Uvedené subjekty musia pravidelne v lehote do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia podávať daňové priznanie a kontrolný výkaz. Na základe reálnej skúsenosti je v týchto prípadoch expertný odhad časovej náročnosti 20 min. v prípade nulového daňového priznania za jeden mesiac (240 min. na jeden subjekt za rok) a 20 min. v prípade nulového kontrolného výkazu za jeden mesiac (240 min. na jeden subjekt za rok).
odhad výpočtu vplyvov (zrušenie existujúcej registrácie):
počet daňových subjektov, ktoré budú môcť podať žiadosť o zrušenie registrácie pre DPH: 881
odhad trvania oznamovacích povinnosti: 240 min. + 240 min.
frekvencia plnenia povinnosti: ročne
náklady na celé podnikateľské prostredie cca. 72 121 eur / jeden podnikateľský subjekt 82 eur
4. Zrušenie registračnej povinnosti pre zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39 ZoDPH (výpočet trvania pre daňové priznanie a kontrolný výkaz)
a
5. Zrušenie registračnej povinnosti pre zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39 ZoDPH (výpočet trvania pre registráciu pre DPH)
24
Povinná registrácia zdaniteľných osôb podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH, ktoré dosiahli obrat výlučne z oslobodených plnení podľa § 37 až § 39 zákona o DPH sa ročne týka cca 53 subjektov (vypočítané ako priemer z celkového počtu daňových subjektov registrovaných pre DPH, zdroj FS SR: 247 615 a počtu daňových subjektov, ktoré uskutočňujú výlučne plnenia oslobodené od dane podľa § 37 až 39 zákona o DPH – 881, pričom v roku 2020 sa pre DPH registrovalo 15138 daňových subjektov). Registrácia na účely DPH v prípade takýchto subjektov tiež nie je zanedbateľná z pohľadu administratívnej náročnosti. Expertný odhad časovej náročnosti tohto úkonu je 30 min.
odhad výpočtu vplyvov (zrušenie registračnej povinnosti):
počet daňových subjektov, ktorým každoročne vznikne povinnosť podať žiadosť o registráciu pre DPH: 53
odhad trvania oznamovacích povinnosti: 240 min. + 240 min. + 30 min.
frekvencia plnenia povinnosti: ročne
náklady na celé podnikateľské prostredie cca. 4 610 eur (4 339 + 271) / jeden podnikateľský subjekt 82 / 5 eur
poznámka: výpočet uskutočnený spolu za 4. aj 5. odstraňovanú reguláciu
Pozitívny dosah na podnikateľské prostredie je v tomto prípade vzhľadom na počet dotknutých subjektov zanedbateľný. Iný vplyv na podnikateľské prostredie, ale zakladá možnosť požiadať o zrušenie registrácie pre DPH.
Ďalšími navrhovanými úpravami sa zjednodušujú povinnosti pre zdaniteľné osoby, resp. sa ich povinnosti za účelom jednoznačnosti precizujú. Navrhované úpravy pri jednotlivých reguláciách nie je možné vzhľadom na dostupné údaje jednoznačne kvantifikovať.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním
Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.
Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.
Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.
Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.
Na konzultácie boli prizvaní:
Ministerstvo hospodárstva SR
Republiková únia zamestnávateľov SR
Slovenská asociácia finančníkov
Slovenská banková asociácia
Slovenská komora daňových poradcov
Zväz automobilového priemyslu SR
V priebehu mesiaca február 2022 a 17. marca 2022 sa v nadväznosti na Jednotnú metodiku posudzovania vybraných vplyvov uskutočnili konzultácie k predbežnej informácii PI/2022/9 - Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, stretnutia so zástupcami Republikovej únie zamestnávateľov SR,
25
Slovenskej bankovej asociácie, Slovenskej komory daňových poradcov a Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky.
V úvode konzultácií MF SR predstavilo základné ciele pripravovaného návrhu zákona spočívajúce v splnení si povinnosti vyplývajúcej z práva Európskej únie, teda povinnosti transponovať pravidlá uvedené v smernici Rady (EÚ) 2020/284, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb a zároveň prispôsobiť niektoré ustanovenia zákona o DPH potrebám aplikačnej praxe. MF SR následne v stručnosti ozrejmilo navrhované zmeny zákona o DPH. MF SR po svojom výstupe dalo priestor na vyjadrenie zástupcom prizvaných subjektov.
Úprava registračnej povinnosti zdaniteľných osôb
SKDP
Zástupcovia SKDP si chceli ozrejmiť cieľ navrhovanej úpravy registračnej povinnosti zdaniteľných osôb, pričom MF SR adresovali otázku, či zdaniteľné osoby, ktoré dosiahli obrat výlučne z oslobodených plnení, ktoré sa zahŕňajú do obratu na účely povinnej registrácie v § 4 zákona o DPH, nebudú v tejto súvislosti povinné podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 zákona o DPH.
MF SR
MF SR odpovedalo, že tieto zdaniteľné osoby nebudú povinné podať žiadosť o registráciu za platiteľa dane. Týka sa to ale výlučne len zdaniteľných osôb, ktoré dosiahli obrat výlučne z oslobodených plnení, ktoré sa zahŕňajú do obratu na účely registrácie, pričom zároveň nesmú dosiahnuť obrat z inej ekonomickej činnosti. Cieľom tohto opatrenia je eliminovať administratívnu záťaž v podávaní „nulových“ daňových priznaní, resp. len vypĺňaním riadku 13 daňového priznania k DPH a v podávaní „nulových“ kontrolných výkazov.
SKDP
Zástupcovia SKDP reagovali otázkou, čo v prípade zdaniteľných osôb, ktoré prijímajú určité služby a sú osobami povinnými platiť daň z titulu prenosu daňovej povinnosti.
MF SR
MF SR sa vyjadrilo, že úhrada za služby poskytnuté zahraničnými osobami sa nezahŕňa do obratu na účely registrácie podľa § 4 zákona o DPH, no pokiaľ tieto zdaniteľné osoby prijímajú službu od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej sú osobami povinnými platiť daň podľa § 69 ods. 3 zákona o DPH, sú povinné podať žiadosť o registráciu podľa § 7a zákona o DPH.
Oprava odpočítanej dane pri ukradnutom tovare
SKDP
Zástupcovia SKDP sa spýtali, či bude predmetom opravy odpočítanej dane pri ukradnutom tovare iba odpisovaný majetok podobne ako v § 54 zákona o DPH.
MF SR
MF SR bližšie objasnilo zámer navrhovanej úpravy a dodalo, že oprava odpočítanej dane sa bude vzťahovať na ukradnutý tovar, ktorý nebol odpisovaným majetkom, bol nadobudnutý na iný účel ako na ďalší predaj s obstarávacou cenou nižšou ako 1 700 eur a s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, pričom sa bude postupovať rovnakou logikou ako v § 22 ods. 5 zákona o DPH, teda nastane fikcia, že sa naň hľadí ako na odpisovaný majetok s dobou odpisovania 4 rokov. Pokiaľ bude mať tento tovar viac ako 4 roky, platiteľ nebude mať povinnosť opraviť odpočítanú daň z titulu krádeže tohto tovaru.
26
Podávanie súhrnného výkazu pri oneskorenej registrácii (pozn. na základe vykonaných analýz sa od tohto zámeru upustilo)
SKDP
Zástupcov SKDP zaujímalo, či sa oslobodenie od dane uplatní na dodávky tovaru do iného členského štátu uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá podá žiadosť o registráciu za platiteľa dane oneskorene a následne podá súhrnný výkaz, v ktorom vykáže všetky predmetné transakcie, ktoré mali byť oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH.
MF SR
MF SR zdôraznilo, že tieto transakcie uvedené v súhrnnom výkaze budú oslobodené od dane, nakoľko cieľom uvedeného opatrenia je eliminácia dvojitého zdanenia.
Možnosť zahrnúť uskutočnené nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu za obdobie, kedy mal byť daňový subjekt platiteľom do daňového priznania podľa § 78 ods. 9 zákona o DPH.
SKDP
Zástupcovia SKDP predložili pripomienku a požiadali MF SR o prehodnotenie možnosti zahrnúť uskutočnené nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu do daňového priznania podľa § 78 ods. 9 zákona o DPH.
MF SR
MF SR zanalyzuje uvedenú problematiku v kontexte judikatúry Súdneho dvora EÚ [napríklad A. (Exercice du droit à déduction), C-895/19] a zároveň osloví finančnú správu so žiadosťou o vyjadrenie k predmetnej problematike.
Nová skutočnosť, na základe ktorej by sa pohľadávka z dodania tovaru alebo služby stala nevymožiteľnou pohľadávkou
ZAP SR
Zástupca ZAP SR predložil pripomienku a požiadal MF SR o prehodnotenie možnosti upraviť, resp. zosúladiť zákona o DPH so zákonom o dani z príjmov doplnením novej skutočnosti do ustanovenia § 25a zákona o DPH, na základe ktorej by sa pohľadávka z dodania tovaru alebo služby stala nevymožiteľnou pohľadávkou, a to za podmienky, že by od splatnosti tejto pohľadávky uplynulo 1080 dní, bez ohľadu na výšku tejto pohľadávky.
MF SR
MF SR požiadalo zástupcu ZAP SR, aby predloženú pripomienku uplatnil prostredníctvom systému SLOV-LEX a predložil MF SR dodatočné dáta k uvedenej pripomienke. MF SR po analýze a na základe jej výsledkov zváži možnosť úpravy ustanovenia § 25a zákona o DPH.
Zástupcovia RÚZ nemali k predmetu konzultácií žiadne výhrady, iba zdôraznili potrebu transpozície vedenia záznamovej povinnosti dotknutých poskytovateľov platobných služieb v takom zmysle, aby obsahové náležitosti týchto záznamov korešpondovali s vecným rozsahom určeným v smernici Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb. Zástupcovia RÚZ okrem toho MF SR adresovali otázku, či sa na základe podnetov iných subjektov zvažuje zaviesť aj iné zmeny znižujúce administratívnu záťaž pre podnikateľské subjekty.
MF SR
MF SR zdôraznilo, že navrhované znenie novely zákona o DPH ohľadom obsahových náležitostí záznamov bude zodpovedať vecnému rozsahu uvedenému v smernici Rady (EÚ)
27
2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb. MF SR sa s akýmikoľvek pripomienkami od subjektov vysporiada v rámci medzirezortného pripomienkového konania.
Zástupcovia združení v SBA k problematike zameranej v smernici Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb, a to s cieľom objasnenia širších súvislostí a vzniknutých nejasností, položili v rámci diskusie MF SR niekoľko otázok, týkajúcich sa najmä
-subjektov, ktorým transpozíciou už citovanej smernice vzniknú nové povinnosti v oblasti nahlasovania vybraných údajov,
-prahovej hodnoty uskutočnených cezhraničných transakcií a jej prekročenia,
-uchovávania a zberu údajov,
-objasnenia niektorých termínov použitých v citovanej smernici,
-povahy transakcií, ktoré budú podliehať ohlasovacej povinnosti atď.
MF SR
MF SR prítomným zástupcom združeným v SBA bližšie vysvetlilo jednotlivé súvislosti a nezrovnalosti v rámci niektorých položených otázok:
-údaje budú predkladať poskytovatelia platobných služieb príjemcov platieb, ak ide o cezhraničnú platbu realizovanú medzi platiteľom a príjemcom, ktorí sú usadení v EÚ. V prípade, ak ide o cezhraničnú platbu príjemcovi, ktorého poskytovateľ sa nachádza na území tretieho štátu, bude musieť údaje predkladať poskytovateľ platobných služieb platiteľa,
-poskytovateľ platobných služieb predkladá len tie informácie, ktoré má k dispozícii vo svojej evidencii,
-poskytovatelia platobných služieb budú predkladať údaje Finančnej správe SR prostredníctvom jednotného elektronického formulára, ktorý určí vykonávací predpis Európskej komisie, údaje budú ďalej zasielané do systému CESOP,
-MF SR prisľúbilo, že bude SBA informovať, keď dostane podrobné metodické usmernenie od EÚ k smernici.
Vzhľadom na komplikovanú povahu zvyšných otázok (problematika identifikácie príjemcu kartových transakcií, ktorý sa nachádza na území tretieho štátu z pohľadu poskytovateľa platobných služieb platiteľa, problematika neautorizovaných transakcií, refundácií a pod.), prítomní zástupcovia združení v SBA súhlasili s ich zaslaním v písomnej forme, aby sa nimi MF SR mohlo náležite zaoberať. MF SR opätovne požiadalo zástupcov združených v SBA o vyčíslenie odhadovaných dopadov na výdavky vybraných poskytovateľov platobných služieb súvisiacich s úpravou nastavenia systémov, za účelom prípravy materiálov do legislatívneho procesu.
SBA navrhuje spoluprácu medzi MF SR, FR SR a SBA aj pri implementovaní oznamovacej povinnosti poskytovateľov platobných služieb voči FRSR/EK v neskoršej fáze (pred nasadením CESOP a systému zberu dát FR SR do prevádzky).
MF SR zdôraznilo, že navrhované znenie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, preberá ustanovenia citovanej smernice, pričom neukladá žiadne ďalšie povinnosti vybraných poskytovateľov platobných služieb vo vzťahu k nahlasovaniu údajov o cezhraničných platbách nad rámec citovanej smernice a vymedzenie základných pojmov v tejto problematike vychádza zo zákona č.
28
492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
MF SR uzavrelo konzultácie s tým, že návrh novely zákona o DPH je v prípravnej fáze a jeho znenie bude zverejnené v MPK. MF SR poďakovalo zástupcom prizvaných subjektov za účasť, konštruktívnu diskusiu a podnetné informácie.
Verejnosť bola o príprave návrhu zákona informovaná prostredníctvom predbežnej informácie č. PI/2022/9 zverejnenej v informačnom systéme verejnej správy Slov-Lex (internetová stránka www.slov-lex.sk) od 24.01.2022, s termínom ukončenia pripomienkového konania dňa 28.02.2022. K predbežnej informácií boli zaslané 2 pripomienky verejnosti. Pripomienka Asociácie leasingových spoločností (ZAP SR) konkretizovala požiadavku ZAP SR uplatnenú na konzultáciách dňa 16.02.2022. Pripomienka Slovenskej bankovej asociácie reflektovala skoršiu požiadavku v súvislosti s prijatím smernice, teda že podmienky uplatňovania smernice je potrebné nastaviť tak, aby boli vykonateľné s primeraným úsilím, a aby viedli k zmysluplným informáciám pre daňové orgány.
3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu
Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?
Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?
Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?
Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?
Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?
Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?
Nedochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových poskytovateľov platobných služieb, pretože novo-zavádzané povinnosti sa dotknú všetkých poskytovateľov platobných služieb, ktorí spadajú do vybraných kategórií, pričom žiadna z týchto povinností nijakým spôsobom nezasahuje do oblastí upravujúcich podmienky, ktoré musia byť splnené, aby mohla inštitúcia nadobudnúť postavenie poskytovateľa platobných služieb.
Návrh zákona nepredpokladá žiadny vplyv na obchodné bariéry a ani vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií. Rovnako sa predmetným návrhom zákona neovplyvní cena alebo dostupnosť základných zdrojov a ani prístup k financiám.
Návrh zákona nepredpokladá vplyv na konkurencieschopnosť a správanie podnikov na trhu.
Konkurencieschopnosť:
Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:
☐ zvyšuje ☒ nemení☐ znižuje
Produktivita:
Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?
Materiál nemá vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi.
29
Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:
☐ zvyšuje ☒ nemení☐ znižuje
3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie
Ak má materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:
a)sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;
b)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sú sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;
c)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;
d)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.
Návrh zákona sa popri už uvedených reguláciách zároveň orientuje na ďalšie úpravy v podobe zmien a doplnení niektorých ustanovení zákona o DPH, a to s cieľom vyriešiť identifikované problémy v aplikačnej praxi a zjednodušiť, prípadne precizovať povinnosti daňových subjektov:
- transpozíciou čl. 151 ods. 1 písm. ab) smernice o DPH dochádza k rozšíreniu prípadov, pri ktorých sa uplatňuje oslobodenie od dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. V tejto súvislosti rovnako dochádza k úprave ďalšej situácie, pri ktorej sa uplatňuje oslobodenie od dane pri dodaní tovaru a služby z tuzemska do iného členského štátu Európskej komisii, agentúre alebo orgánu zriadenému podľa práva Európskej únie, určených na plnenie úloh, ktoré im boli zverené právom Európskej únie, súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19,
- úpravou § 53 ods. 5 dochádza k vyriešeniu nerovnakého zaobchádzania pri oprave odpočítanej dane z dôvodu krádeže určitého tovaru v porovnaní s uplatňovaním tohto režimu pri tovare v prípade jeho dodania na osobnú spotrebu, pri bezodplatnom dodaní alebo vo všeobecnosti pri jeho dodaní na iné účely ako na podnikanie,
- navrhuje sa, aby platiteľ dane registrovaný podľa § 5, pokiaľ uskutočnil len trojstranný obchod pod identifikačným číslom pre daň prideleným v tuzemsku ako prvý odberateľ, nebol povinný „prázdne“ daňové priznanie podať,
- zavedením povinnosti opraviť odpočítanú daň pri neuhradení záväzku sa predpokladá taktiež motivácia k uhrádzaniu nesplatených záväzkov v obchodno-právnych vzťahoch, keďže nezaplatenie záväzkov bude viesť k povinnosti opravy odpočítanej dane, čo by mohlo mať vplyv na zníženie počtu neuhradených pohľadávok.
Uvedené zmeny svojím charakterom prispievajú k zlepšeniu podnikateľského prostredia, avšak vzhľadom na nedostupnosť dát ich nie je možné kvantifikovať.
V prípade zrušenia povinnosti podávať „prázdne“ daňové priznanie je expertný odhad na tento úkon 20 min., avšak počet týchto prípadov, ak bol uskutočnený len trojstranný obchod, nemožno určiť.
Návrhom na úpravu ustanovenia § 53b sa zavádza povinnosť odberateľa opraviť odpočítanú daň z kúpených tovarov a služieb, v cene ktorých bola daň uplatnená, aj v prípade, ak úplne alebo sčasti neuhradí záväzok do 100 dní po jeho splatnosti. Spoločný mechanizmus DPH je založený na zásade, že odberateľ za kúpený tovar alebo službu v blízkej budúcnosti zaplatí. Technika vzniku daňovej povinnosti, ku ktorej dochádza už v okamihu dodania tovaru alebo služby, je rovnako založená na predpoklade, že zaplatenie dohodnutej protihodnoty nasleduje bezodkladne po tomto dodaní. Aj keď z takto nastavených pravidiel vyplýva, že
30
právo na odpočítanie DPH zaplatenej v cene kúpeného tovaru alebo služby síce vzniká nezávisle od úhrady protihodnoty a v zásade tejto skutočnosti predchádza, nie je však možné aby toto právo ostalo priznané v prípade, ak k úhrade protihodnoty zo strany odberateľa nedôjde v krátkom čase od dodania, resp. vôbec.
Podmienky nevymožiteľných pohľadávok v § 25a sú v súčasnosti nastavené prísne, nakoľko tento právny nástroj má výrazný vplyv na štátny rozpočet. Odborná verejnosť však už od prvopočiatku požadovala zjemnenie tohto nastavenia. Zavedenie včasnej povinnosti odberateľa podľa § 53b vytvára priestor na zľavenie prísnosti pre možnosť dodávateľa konať podľa § 25a.
V tejto súvislosti sa upravuje § 25a, podľa ktorého dodávateľ môže opraviť základ dane, ak mu odberateľ úplne alebo sčasti nezaplatí za dodanie tovaru alebo služby, teda vtedy, ak sa jeho pohľadávka na účely tohto zákona stane nevymožiteľnou. Podmienky pre vznik nevymožiteľnej pohľadávky na strane dodávateľa sa teda výrazne zjemňujú.
31
Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Biznis vrstva
A – nová služba
B – zmena služby
Kód koncovej služby
Názov koncovej služby
Úroveň elektronizácie
6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?
A
ks_351371
zber údajov pre Centrálny elektronický systém platobných informácií
4
Aplikačná a technologická vrstva
A – nový systém
B – zmena systému
Kód systému
Názov systému
Vo vládnom cloude – áno / nie
6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?
B
isvs_7714
Integrovaný systém Finančnej správy - správa daní (ISFS-SD)
nie
B
isvs_9247
Elektronická komunikácia s bankami (EKB)
nie
B
isvs_7136
VAT Information Exchange System (VIES)
nie
Financovanie procesu informatizácie
Rezortná úroveň
Nadrezortná úroveň
A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania
6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)
X
Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie
Elektronické konanie
6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, o aké konanie ide.)
6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?
☐
Áno
☐
Nie
(Ak sú niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)
6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?
☐
Áno
☐
Nie
(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)
Zásada „jedenkrát a dosť“
6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, o aké údaje ide a v akom konaní.)
32
preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?
6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?
☐
Áno
☐
Nie
(Uveďte, o akú evidenciu ide.)
6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?
☐
Áno
☐
Nie
(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)
6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?
☐
Áno
☐
Nie
(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)
Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci
6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje.)
6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?
☐
Áno
☐
Nie
(Uveďte, ktorým orgánom verejnej moci, resp. iným osobám nie je možné údaje z evidencie poskytnúť, aj ak ich na plnenie zákonných úloh potrebujú a z akého dôvodu.)
6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?
☐
Áno
☐
Nie
(Uveďte, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie pre iné subjekty na plnenie ich zákonných úloh. Ak sa na poskytovanie údajov nepoužíva modul procesnej integrácie a integrácie údajov, uveďte dôvod. Ak je elektronické alebo automatizované poskytovanie vylúčené, uveďte dôvod.)
6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?
☐
Áno
☐
Nie
(Uveďte, ako je na zákonnej úrovni inštitucionalizované elektronické a automatizované poskytovanie údajov z evidencie, akým režimom sa riadi. Ak je použitie zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov vylúčené, uveďte dôvod.)
Referenčné údaje
6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?
☐
Áno
☒
Nie
(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje a ktoré údaje z nej budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Ak sa neplánuje zaradenie žiadnych údajov, uveďte dôvod)
6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?
(Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.)
33
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a)Primárne právo:
-čl. 110 až 113, čl. 349 a 355 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 2020, 7. 6. 2016) v platnom znení,
b)Sekundárne právo:
-Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11. 12. 2006) v platnom znení, gestor: MF SR,
-Smernica Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb (Ú. v. EÚ L 62, 2. 3. 2020), gestor: MF SR,
-Smernica Rady 2006/79/ES z 5. októbra 2006 o oslobodení od daní pri dovoze malých zásielok tovaru neobchodného charakteru z tretích krajín (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 286, 17. 10. 2006), gestor: MF SR,
-Nariadenie Rady (EÚ) 2020/283 z 18. februára 2020, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o opatrenia na posilnenie administratívnej spolupráce v záujme boja proti podvodom v oblasti DPH (Ú. v. EÚ L 62, 2. 3. 2020), gestor: MF SR,
-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 260/2012 zo 14. marca 2012, ktorým sa ustanovujú technické a obchodné požiadavky na úhrady a inkasá v eurách a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 924/2009 Text s významom pre EHP (Ú. v. EÚ L 94, 30. 3. 2012) v platnom znení, gestori: MF SR, NBS,
-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 269, 10. 10. 2013) v platnom znení, gestor: MF SR.
c)Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie:
-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C- 273/16 Agenzia delle Entrate proti Federal Express Europe Inc.
Výrok rozsudku:
„Článok 144 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení s článkom 86 ods. 1 písm. b) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá na účely uplatnenia oslobodenia od dane z pridanej hodnoty v prípade
34
vedľajších služieb, vrátane prepravných služieb, stanovuje nielen to, aby bola do základu dane započítaná hodnota týchto služieb, ale aj to, aby tieto služby pri dovoze skutočne podliehali dani z pridanej hodnoty na colné účely.“
-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C- 396/16 T – 2, družba za ustvarjanje, razvoj in trženje elektronskih komunikacij in opreme, d.o.o. proti Republika Slovenija.
Výrok rozsudku:
„1. Článok 185 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že zníženie záväzkov dlžníka, ktoré vyplýva z právoplatného potvrdenia vyrovnania, predstavuje zmenu vo faktoroch, ktoré boli použité pri určení výšky odpočítanej dane v zmysle tohto ustanovenia.
2. Článok 185 ods. 2 prvý pododsek smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že zníženie záväzkov dlžníka vyplývajúce z právoplatného potvrdenia vyrovnania nepredstavuje celkovo alebo čiastočne nezaplatenú transakciu, pri ktorej nemožno vykonať úpravu pôvodne uplatneného odpočítania dane, keďže toto zníženie je definitívne, čo však musí overiť vnútroštátny súd.
3. Článok 185 ods. 2 druhý pododsek smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že na účely vykonania možnosti stanovenej v tomto ustanovení členský štát nemusí výslovne stanoviť povinnosť vykonať úpravu odpočítaní v prípade celkovo alebo čiastočne nezaplatených transakcií.“
-Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-335/19 E. sp. z o.o. sp. k.
Výrok rozsudku:
„Článok 90 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá podriaďuje zníženie základu dane na dani z pridanej hodnoty (DPH) podmienke, že ku dňu dodania tovaru alebo poskytnutia služieb, ako aj ku dňu, ktorý predchádza podaniu opravy daňového priznania, ktorého cieľom je toto zníženie, je dlžník zaregistrovaný ako zdaniteľná osoba na účely DPH a nenachádza sa v insolvenčnom konaní ani v likvidácii, ako aj tej, že ku dňu, ktorý predchádza podaniu opravy daňového priznania, je sám veriteľ stále zaregistrovaný ako zdaniteľná osoba na účely DPH.“
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)Lehota na prebratie smernice 2006/79/ES nebola stanovená, jedná sa o kodifikované znenie.
Lehota na prebratie smernice 2006/112/ES bola stanovená do 1. 1. 2008.
Lehota na prebratie smernice (EÚ) 2020/284 je stanovená do 31. 12. 2023.
b)Proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie Súdneho dvora EÚ proti SR podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
c)Smernica 2006/79/ES bola prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.
Smernica 2006/112/ES bola prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
35
5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
Úplne.
36
B. Osobitná časť
K Čl. I bodom 1, 27 a 28 (§ 4 ods. 1, § 81 ods. 1 a § 85km ods. 1 a ods. 7)
S cieľom znížiť administratívnu náročnosť spojenú s registráciou za platiteľa dane sa v súlade s čl. 272 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) navrhuje, aby vybrané skupiny zdaniteľných osôb mali možnosť rozhodnúť sa, či sa po presiahnutí obratu 49 790 eur zaregistrujú pre daň, alebo nie. Ide o zdaniteľné osoby, ktoré uskutočňujú výhradne činnosti oslobodené od dane podľa § 37 až 39 zákona o DPH, keďže hodnota týchto služieb vstupuje do obratu na účely povinnej registrácie zdaniteľnej osoby za platiteľa dane. Ak však takéto osoby dosiahnu obrat aj z iných činností, ako sú činnosti oslobodené od DPH podľa § 37 až 39 zákona o DPH, budú naďalej povinné, bez ohľadu na výšku dosiahnutého obratu z týchto iných činností, podať žiadosť o registráciu pre daň.
Ak sa už zdaniteľná osoba stala v minulosti platiteľom dane a za 12 predchádzajúcich, po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahne obrat 49 790 eur výlučne z dodaní tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39, má takáto zdaniteľná osoba možnosť požiadať o zrušenie registrácie pre daň. Zároveň sa z dôvodu rovnakého zaobchádzania s platiteľmi dane navrhuje umožniť zahraničným osobám podať žiadosť o zrušenie registrácie pre daň, ak zahraničná osoba odôvodnene predpokladá, že bude na území Slovenskej republiky výlučne dodávať tovary a služby vymedzené v ustanovení § 5 ods. 1 písm. a) až h) (§ 81 ods. 1 zákona o DPH).
V súlade s doplnením v § 4 ods. 1 sa navrhuje v § 85km ods. 1 zákona o DPH upraviť prípady, kedy zdaniteľná osoba riadne podala žiadosť o registráciu pre daň ešte v priebehu roka 2022, avšak registrácia pre daň takejto zdaniteľnej osoby má byť vykonaná daňovým úradom až po 31. decembri 2022; v tomto prípade je na zvážení zdaniteľnej osoby, či jej záujem o registráciu pre daň pretrváva. Ak takáto zdaniteľná osoba vezme žiadosť o registráciu späť, navrhuje sa, aby daňový úrad zastavil daňové konanie podľa § 62 ods. 1 písm. h) daňového poriadku.
V prechodnom ustanovení § 85km ods. 7 sa ďalej navrhuje, aby zdaniteľná osoba, ktorej vznikla registračná povinnosť v roku 2022 a skôr, výlučne z dôvodu dosiahnutia obratu z činností oslobodených od dane podľa § 37 až 39, a ktorá okrem týchto činností vykonáva výlučne ekonomickú činnosť oslobodenú od dane podľa § 28 až 42, nebola povinná podať osobitné daňové priznanie ustanovené v § 78 ods. 9 z dôvodu nesplnenia, respektíve oneskoreného splnenia si tejto registračnej povinnosti, keďže sa v navrhovanom § 4 ods. 1 upúšťa od registračnej povinnosti v takýchto prípadoch. Zároveň sa navrhuje, aby v prípade, ak bola žiadosť o registráciu pre daň podaná s oneskorením viac ako 30 dní, a daňový úrad o tejto žiadosti do konca roka 2022 ešte nerozhodol, daňový úrad zastavil registračné konanie, ak táto zdaniteľná osoba vezme žiadosť o registráciu späť.
K Čl. I bodom 2 a 3 (§ 21 ods. 5 a ods. 6)
Navrhuje sa zosúladiť prípady vymerania úroku z omeškania týkajúceho sa sumy dane pri dovoze tovaru, s prípadmi vymerania úroku z omeškania týkajúceho sa colného dlhu. Úrok z omeškania sa vymeria podľa príslušných ustanovení colných predpisov.
K Čl. I bodom 4 až 8 a 28 (§ 25a ods. 2, ods. 5, ods. 15 a 16, § 85km ods. 2 až 4)
V súvislosti s navrhovanou úpravou ustanovenia § 53b, ktorou sa zavádza povinnosť odberateľa opraviť odpočítanú daň z kúpených tovarov a služieb, v cene ktorých bola daň uplatnená, ak úplne alebo sčasti neuhradí záväzok do 100 dní po jeho splatnosti, sa navrhuje upraviť § 25a, podľa ktorého dodávateľ môže opraviť základ dane, ak mu odberateľ úplne alebo
37
sčasti nezaplatí za dodanie tovaru alebo služby, a jeho pohľadávka sa na účely zákona o DPH stane nevymožiteľnou.
Podmienky nevymožiteľných pohľadávok sú podľa súčasnej právnej úpravy nastavené mimoriadne prísne, nakoľko tento právny nástroj má výrazný vplyv na štátny rozpočet. Odborná verejnosť však už od prvopočiatku požadovala zjemnenie tohto nastavenia. Zavedenie včasnej povinnosti odberateľa podľa § 53b pritom dáva priestor na zľavenie prísnosti pokiaľ ide o stanovenie podmienok pre to, aby sa pohľadávka na účely zákon o DPH považovala za nevymožiteľnú pohľadávku.
Inštitúty opravy základu dane a opravy odpočítanej dane sú síce vzájomne previazané, nemusí k nim však dôjsť v rovnakom čase, pričom sa pripúšťa, aby oprava odpočítanej dane bola vykonaná skôr (C-335/19 E. Sp. z o.o. sp. k. proti Minister Finansów, bod 42.).
V § 25a ods. 2 sa navrhuje vypustiť skutočnosť, že nevymožiteľnou pohľadávkou sa stáva taká pohľadávka, ktorá je vymáhaná v exekučnom konaní [pôvodne v písm. a) uvedeného ustanovenia], pretože sa stane nadbytočnou vzhľadom na navrhovanú novú úpravu, ktorá bude obsahom novo navrhnutého znenia v písmene a). Pôvodné písmeno f) sa vypúšťa a doterajšie písmeno g) sa označí ako písmeno f).
V § 25a ods. 2 sa novo navrhované znenie písmena a) upravuje tak, že nevymožiteľnou pohľadávkou sa stane taká, od splatnosti ktorej uplynulo 150 dní, pričom podľa navrhovaného prechodného ustanovenia § 85km ods. 2 je zrejmé, že moment uplynutia 150 dní od splatnosti musí nastať po 31. 12. 2022. Splatnosť záväzku je lehota určená zmluvnými stranami na splnenie peňažného záväzku dlžníka. Navrhované ustanovenie sa nedotýka úpravy dĺžky lehoty splatnosti pohľadávky, ktorú ustanovuje napríklad § 340 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Zákon o DPH nevymedzuje splatnosť faktúry, ako jej obligatórnu náležitosť. Zmluvné strany však v prípade uplatňovania navrhovaného ustanovenia § 25a ods. 2 budú musieť relevantne preukázať lehotu splatnosti pohľadávky, vrátane jej dodatočných zmien (napríklad v uzatvorenej zmluve). Ak sa zmluvné strany dohodnú na dodatočnej úprave dĺžky lehoty splatnosti pohľadávky, dodávateľ zohľadní upravenú dĺžku lehoty splatnosti pri oprave základu dane a rovnako aj odberateľ ju zohľadní pri oprave odpočítanej dane, ak úplne alebo čiastočne nezaplatil. Ak bol však medzi dodávateľom a odberateľom dohodnutý splátkový kalendár za poskytnutie služby alebo dodanie tovaru, pri splatnosti pohľadávky je nevyhnutné vychádzať z dohody zmluvných strán a príslušných ustanovení osobitných predpisov (napr. § 565 Občianskeho zákonníka). Po splnení podmienky, podľa ktorej uplynie 150 dní od lehoty splatnosti, nasleduje podmienka závisiaca od sumy pohľadávky.
Ak je suma pohľadávky vo výške najviac tisíc eur vrátane dane, bude pre splnenie zákonných podmienok nevymožiteľnosti, ustanovených v prvom bode § 25a ods. 2 písm. a), postačovať, aby dodávateľ (platiteľ dane) preukázal, že vykonal akýkoľvek úkon, ktorý smeroval k získaniu úhrady pohľadávky (napr. výzva na úhradu odoslaná odberateľovi elektronicky).
Ak je suma pohľadávky viac ako tisíc eur vrátane dane, bude v súlade s druhým bodom § 25a ods. 2 písm. a) pre posúdenie pohľadávky ako nevymožiteľnej na účely zákona o DPH taktiež potrebné, aby dodávateľ (platiteľ dane) preukázal, že sa domáha zaplatenia pohľadávky žalobou na súde s výnimkou rozhodcovského súdu. Ak dodávateľ (platiteľ dane) disponuje exekučným titulom, ktorým je napríklad vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní alebo notárska zápisnica spĺňajúca podmienky ustanovené § 45 ods. 2 písm. c) exekučného poriadku, bude pre vznik nevymožiteľnej pohľadávky potrebné, aby preukázal, že je pohľadávka
38
vymáhaná v exekučnom konaní podľa posledného citovaného zákona (§ 25a ods. 2 písm. a) tretí bod).
Pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s opakovaným alebo čiastkovým dodaním tovarov alebo služieb, sa považujú za samostatné pohľadávky, od ktorých sa osobitne odvíja dĺžka splatnosti a v prípade ich nezaplatenia aj vznik nároku na opravu základu dane podľa navrhovaného nového znenia ustanovenia § 25a ods. 2 písm. a).
V ustanovení § 25a ods. 5 sa v nadväznosti na vyššie uvedené úpravy ďalej navrhuje upraviť podmienky neplynutia prekluzívnej lehoty, a to počas súdneho konania alebo rozhodcovského konania, a vzhľadom na vypustenie pôvodného ustanovenia § 25a ods. 2 písm. a) v znení účinnom do 31. 12. 2022, sa vypúšťa neplynutie doby počas exekučného konania vedeného za účelom vymoženia pohľadávky platiteľa dane do uplynutia 12 mesiacov odo dňa jeho začatia.
Do § 25a sa navrhujú doplniť nové odseky 15 a 16, ktorými sa zavádza povinnosť pre dodávateľa (platiteľa dane), ktorého pohľadávka sa stala nevymožiteľnou podľa odseku 2 písm. a) druhého bodu, vykonať opravu zníženého základu dane, ak po znížení základu dane podľa odseku 3 nastane niektorá z taxatívne uvedených skutočností v tomto ustanovení. Opravu zníženého základu dane má platiteľ povinnosť vykonať v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo ku skutočnostiam ustanoveným zákonom, a to vo výške, ktorá zodpovedá sume, v akej sa platiteľ už nemôže domáhať zaplatenia pohľadávky v príslušnom konaní (napríklad z dôvodu, že na jeho podnet došlo k úplnému alebo čiastočnému zastaveniu konania pred súdom alebo z dôvodu, že súd právoplatne rozhodol o úplnom alebo čiastočnom nepriznaní uplatňovaného nároku).
Cieľom navrhovaných prechodných ustanovení § 85km ods. 3 a 4 je, aby sa ustanovenia § 25a ods. 2 písm. a) a ods. 5 písm. a) a b) a § 25a ods. 2 písm. f) v znení účinnom do 31. 12. 2022 uplatnili na pohľadávky za dodanie tovaru alebo služby, ktoré sa nestanú nevymožiteľnými pohľadávkami podľa ustanovenia § 25a ods. 2 písm. a) v znení účinnom od 1. 1. 2023. Inými slovami, dôležitou skutočnosťou je moment uplynutia 150 dní od splatnosti pohľadávky, ktorý musí nastať 1. 1. 2023 a neskôr. Ak 150 dní od splatnosti pohľadávky uplynie do konca roka 2022, budú sa na danú pohľadávku vzťahovať ustanovenia § 25a ods. 2 písm. a) alebo písm. f) v znení účinnom do 31. 12. 2022.
K Čl. I bodu 9 (§ 43 ods. 6 písm. f)
V súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 sa navrhuje oslobodiť od dane dodanie tovaru alebo služby Európskej komisii, agentúre alebo inému orgánu zriadenému podľa práva Európskej únie na plnenie úloh im zvereným právom Európskej únie v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, ktoré nie sú určené na ďalšie dodanie za protihodnotu v tuzemsku, ale budú prepravené do iného členského štátu na účely bezodplatného poskytnutia oprávneným subjektom.
K Čl. I bodu 10 (§ 44 písm. b)
V súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 sa navrhuje oslobodiť od dane nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu Európskou komisiou, agentúrou alebo iným orgánom zriadeným podľa práva Európskej únie, na plnenie úloh im zvereným právom Európskej únie v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, ak tento tovar nie je určený na ďalšie dodanie za protihodnotu v tuzemsku, ale bude bezodplatne poskytnutý oprávneným subjektom.
39
K Čl. I bodu 11 (§ 48 ods. 14)
Z dôvodu aplikačných problémov a nejasného vzťahu medzi colnými predpismi a predpismi upravujúcimi daň z pridanej hodnoty sa navrhuje precizovať právny text a podrobnejšie vysvetliť, čo sa na účely zákona o DPH považuje za malú zásielku tovaru neobchodného charakteru, ktorej dovoz je oslobodený od DPH. Z relevantných ustanovení smernice Rady 2006/79/ES o oslobodení od daní pri dovoze malých zásielok tovaru neobchodného charakteru z tretích krajín vyplýva rozdiel vo vecnom rozsahu uplatnenia oslobodenia od DPH pri dovoze tovaru v malých zásielkach od uplatnenia oslobodenia od dovozného cla, ktorý je ustanovený v príslušných ustanoveniach nariadenia Rady (ES) č. 1186/2009. Ak bude obsah malej zásielky neobchodného charakteru pozostávať z kávy, vrátane kávového extraktu a esencie, alebo čaju, vrátane čajového extraktu alebo esencie, uplatnenie oslobodenia bude naďalej závislé aj od splnenia množstevných obmedzení ustanovených v § 48 ods. 2 písm. a) prvom, resp. druhom bode.
K Čl. I bodu 12 (§ 53 ods. 5)
Navrhuje sa ustanoviť spôsob stanovenia výšky opravy odpočítanej dane pri krádeži zákonom presne vymedzeného majetku (majetok v obstarávacej cene nižšej ako 1700 eur, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, kúpený na iný účel ako ďalší predaj), pričom sa uplatní zákonná fikcia posudzovania tohto majetku, akoby išlo o povinne odpisovaný majetok na účely zákona o dani z príjmov. Ide napr. o krádež počítača s obstarávacou cenou 1 000 eur, ktorý bol používaný platiteľom dane na podnikanie, ktorá nastala v treťom roku od jeho kúpy. Uvedené ustanovenie kopíruje už skôr prijatý postup výpočtu opravy odpočítanej dane, ktorú má vrátiť platiteľ dane, pričom sa zohľadňuje opotrebenie takéhoto majetku, rovnako ako napríklad pri bezodplatnom dodaní takéhoto majetku, kedy sa základ dane určuje podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH.
K Čl. I bodom 13, 15, 17, 19, 24 až 26 a 28 (§ 53b, § 55 ods. 2 až 4, § 70 ods. 2 písm. j), 78a ods. 10, ods. 11 a ods. 15 a § 85km ods. 5 a 6)
Upraveným ustanovením § 53b sa zavádza povinnosť odberateľa vykonať opravu odpočítanej dane z kúpených tovarov alebo služieb, v cene ktorých bola daň uplatnená, ak sčasti alebo úplne neuhradí záväzok do 100 dní po jeho splatnosti. V súlade so základnou zásadou systému DPH, daňová povinnosť zaťažuje iba konečné štádium spotreby. Do tejto doby, aj keď sa daň vyberá na každom stupni výroby a distribúcie tovarov a služieb, systém odpočtov má zabezpečiť neutrálny účinok DPH vo vzťahu ku všetkým zdaniteľným osobám, ktoré vystupujú vo výrobnom a distribučnom procese. Spoločný mechanizmus DPH je pritom založený na zásade, že odberateľ za kúpený tovar alebo službu v blízkej budúcnosti zaplatí. Technika vzniku daňovej povinnosti, ku ktorej dochádza už v okamihu dodania tovaru alebo služby, je rovnako založená na predpoklade, že zaplatenie dohodnutej protihodnoty nasleduje bezodkladne po tomto dodaní. Aj keď z takto nastavených pravidiel vyplýva, že právo na odpočítanie DPH zaplatenej v cene kúpeného tovaru alebo služby síce vzniká nezávisle od úhrady protihodnoty, a v zásade tejto skutočnosti predchádza, nie je však možné aby toto právo ostalo priznané v prípade, ak k úhrade protihodnoty zo strany odberateľa nedôjde v krátkom čase od dodania, resp. vôbec.
Navrhované ustanovenie vychádza zo znenia článkov 184 a 185 smernice o DPH vyložených nedávnou judikatúrou Súdneho dvora (C-335/19 E. sp. z o.o. sp. k. proti Minister Finansów), z ktorej je zrejmá možnosť členských štátov požadovať, v prípade nezaplatenia záväzku zo strany odberateľa, ktorý si z kúpeného tovaru alebo služby odpočítal daň, vykonanie opravy tejto odpočítanej dane ešte pred momentom, kedy si dodávateľ bude na základe zákonom stanovených možností nárokovať vrátenie dane z nezaplatenej pohľadávky.
40
Zavedením opatrenia sa predpokladá taktiež motivácia k uhrádzaniu nesplatených záväzkov v obchodno-právnych vzťahoch, keďže nezaplatenie záväzkov bude viesť k povinnosti opravy odpočítanej dane, čo by mohlo mať vplyv na zníženie počtu neuhradených pohľadávok.
Predmetnou úpravou sa sleduje aj čiastočné naplnenie cieľov Programového vyhlásenia vlády SR na obdobie rokov 2021 až 2024, podľa ktorého je pre vládu SR prioritou „znižovanie únikov na DPH a znižovanie medzery vo výbere DPH na priemer EÚ“. Ďalej podľa Programového vyhlásenia vlády SR, sa má vláda SR zasadiť o to „aby podnikateľské subjekty a iné inštitúcie boli povinné uhrádzať záväzky faktúry podľa poradia, v akom boli zavedené do účtovníctva a aby svojvoľné nezaplatenie faktúry bolo trestným činom“.
V novo navrhovanom ustanovení § 53b ods. 1 písm. a) sa v súlade s vyššie uvedeným pravidlom ustanovuje povinnosť odberateľa opraviť odpočítanú daň v rozsahu neuhradeného záväzku, a to v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 100 dní od jeho splatnosti. V prípadoch, kedy si odberateľ uplatní právo na odpočítanie dane tovaru alebo služby neskôr, než je stanovená lehota na opravu odpočítanej dane podľa predchádzajúcej vety, je táto osoba povinná v zmysle navrhovaného odseku 2 vykonať opravu odpočítanej dane v rovnakom zdaňovacom období, kedy si uplatní právo na odpočet dane tovaru alebo služby, a to v rozsahu v akom za dodanie tohto tovaru alebo služby nezaplatila.
V prípadoch, keď odberateľ nebol povinný opraviť odpočítanú daň podľa predchádzajúceho odseku, je naďalej zachovaná povinnosť jej opravy v prípadoch, keď nastanú skutočnosti podľa § 25a ods. 2 písm. b), c) alebo písm. f) a keď odberateľ zároveň dostal opravný doklad o oprave základu dane.
Ak odberateľ pôvodné odpočítanie dane vykonal v pomernej výške (§ 49 ods. 4, 5 alebo § 49a), respektíve vykonal opravu, či úpravu odpočítanej dane (napríklad podľa § 54), tieto skutočnosti zohľadní pri oprave odpočítanej dane pri neuhradení záväzku.
Podľa navrhovaného § 53b odseku 4, ak po oprave odpočítanej dane podľa odseku 1 písm. a) alebo odseku 2 dôjde čo i len k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky dodávateľa, a odberateľ nedostal od dodávateľa do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania doklad o oprave základu dane z dôvodu vzniku nevymožiteľnej pohľadávky, vzniká odberateľovi, ktorý vykonal opravu odpočítanej dane podľa odseku 1 písm. a), resp. odseku 2, právo opraviť opravenú odpočítanú daň. Právo na opravu vzniká v rozsahu sumy zaplatenej za dodaný tovar alebo službu. Odberateľ toto právo uplatní v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k predmetnému zaplateniu. Obdobne postupuje odberateľ aj v tom prípade, keď dostane doklad o oprave základu dane, ktorým sa znížil základ dane z dôvodu prijatia akejkoľvek platby príslušnej nevymožiteľnej pohľadávky. Odberateľ v týchto prípadoch opätovne zohľadní pri oprave odpočítanej dane pomerné odpočítanie dane a vykonané opravy, či úpravy odpočítanej dane.
V navrhovanom § 53b odseku 7 sa zavádza povinnosť vedenia záznamov o oprave odpočítanej dane, ako aj jej prípadnej opravy, podľa § 70 ods. 2 písm. j).
V navrhovanom doplnení § 55 ods. 2 sa ustanovuje, že pri uplatnení práva na odpočítanie dane pri registrácii platiteľa je tento povinný zohľadniť aj skutočnosť, že za tovary a služby úplne, resp. čiastočne nezaplatil, ak je s úhradou v omeškaní viac ako 100 dní. V takomto prípade si nebude môcť uplatniť odpočítanie dane, prípadne si ho uplatní v pomernej výške zodpovedajúcej zaplatenej časti protihodnoty za dodaný tovar alebo službu, keďže ak by mal štatút platiteľa dane, bol by povinný postupovať v súlade s navrhovaným § 53b ods. 1 písm. a). Obdobný postup sa navrhuje aj v ustanoveniach § 55 ods. 3 a 4, keď tuzemskej, ako aj zahraničnej osobe, ktorá si nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, vzniká povinnosť opravy odpočítanej dane podľa navrhovaného § 53b ods. 1 písm. a) v súvislosti s právom na odpočítanie dane počas obdobia, v ktorom mala byť platiteľom.
V súvislosti s novo navrhovaným ustanovením § 53b sa ďalej zavádza v ustanovení § 78a ods. 10 a ods. 11 povinnosť uvádzania opravy odpočítanej dane podľa § 53b ods. 1 a 2, ako aj opravy
41
opravenej odpočítanej dane podľa § 53b ods. 4 v kontrolnom výkaze, pričom v súvislosti s pohľadávkou po splatnosti viac ako 100 dní, ku ktorej bola vykonaná oprava odpočítanej dane, prípadne aj oprava opravenej odpočítanej dane, odberateľ v kontrolnom výkaze nebude uvádzať číselnú identifikáciu opravného dokladu. V dôsledku doplnenia nového ustanovenia § 78a ods. 11 sa mení aj označenie nasledujúcich odsekov.
Povinnosť vykonať opravu odpočítanej dane sa bude, vzhľadom na jeho účinnosť, aplikovať aj na dodania tovaru alebo služby uskutočnené pred 1. januárom 2023, ak 100 dní po splatnosti za dodaný tovar alebo službu uplynie najskôr 1. januára 2023. V prípadoch, keď 100 dní odo dňa splatnosti záväzku uplynie pred nadobudnutím účinnosti navrhovaného ustanovenia, sa predmetná povinnosť nebude z dôvodu zásady zákazu retroaktivity uplatňovať.
Prechodným ustanovením § 85km ods. 5 sa v nadväznosti na situáciu, keď platiteľ dane (odberateľ) dostane od svojho dodávateľa opravný doklad po 31. 12. 2022 z dôvodu opravy základu dane pri vzniku nevymožiteľnej pohľadávky podľa § 25a ods. 2 písm. a) alebo písm. f) v znení účinnom do 31. 12. 2022, ustanovuje odberateľovi povinnosť vykonať opravu odpočítanej dane. Toto ustanovenie sa tak vzťahuje na situácie, keď dodávateľ opraví základ dane a vyhotoví opravný doklad z dôvodu vzniku nevymožiteľnej pohľadávky podľa niektorého z posledných citovaných ustanovení zákona o DPH, ku ktorému dôjde buď po 31. 12. 2022 (pozri súvis s navrhovaným § 85km ods. 3), a taktiež na situáciu, keď nevymožiteľná pohľadávka vznikla podľa § 25 ods. 2 písm. a) alebo písm. f) do 31.12.2022, avšak dodávateľ pristúpil k výkonu svojho práva na opravu základu dane až v roku 2023 (príp. neskôr). Prechodným ustanovením sa ďalej zavádza aj časový rámec na opravu odpočítanej dane (v zdaňovacom období, v ktorom dostane tento opravný doklad), ako aj ďalšie povinnosti súvisiace s opravou odpočítanej dane ustanovené v § 53b a § 78a v znení účinnom do 31. 12. 2022.
Príklad: Odberateľ dostane od dodávateľa opravný doklad 5. 7. 2023 (vyhotovený a odoslaný dodávateľom v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2023), nakoľko si dodávateľ opravil základ dane z dôvodu vzniku nevymožiteľnej pohľadávky podľa ustanovenia § 25a ods. 2 písm. a) v znení účinnom do 31. 12. 2022 (táto možnosť vyplýva z prechodného ustanovenia § 85km ods. 3), keďže pohľadávka bola vymáhaná v exekučnom konaní a v máji 2023 uplynulo 12 mesiacov od jeho začatia, pričom pohľadávka nebola vôbec uspokojená. Odberateľ je povinný vykonať opravu odpočítanej dane v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, v ktorom dostal opravný doklad (v prípade mesačného platiteľa za júl 2023 a v prípade štvrťročného platiteľa dane za tretí kalendárny štvrťrok 2023). V takomto prípade vzniká odberateľovi aj záznamová povinnosť podľa § 53b ods. 4 v znení účinnom do 31. 12. 2022, ako aj povinnosť vykázať opravu odpočítanej dane v kontrolnom výkaze podľa ustanovenia § 78a v znení účinnom do 31. 12. 2022.
V navrhovanom prechodnom ustanovení § 85km ods. 6 sa ponecháva nárok odberateľa opraviť opravenú odpočítanú daň v súvislosti s nevymožiteľnými pohľadávkami podľa § 25a ods. 2 písm. a) alebo písm. f) v prípade, ak dôjde čo i len k čiastočnej úhrade v súvislosti s touto pohľadávkou, a to v zmysle postupu ustanoveného podľa § 53b v znení účinnom do 31. 12. 2022. V súvislosti s opravou opravenej odpočítanej dane sa povinnosť jej vykázania v kontrolnom výkaze uplatňuje aj naďalej.
K Čl. I bodu 14 (§ 54b ods. 1 a ods. 2)
Z dôvodu nerovnakého zaobchádzania s majetkom, a to v závislosti od jeho druhu, sa pri prechode majetku na právneho nástupcu platiteľa dane, za ktorého sa na účely § 54b považuje aj platiteľ dane, ktorý nadobudol podnik alebo časť podniku bez dane podľa § 10 ods. 1 zákona o DPH, navrhuje zosúladenie prístupu a zavedenie povinnosti pre právneho nástupcu pokračovať v úprave odpočítanej dane aj pri hnuteľnom investičnom majetku podľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.
42
K Čl. I bodu 16 a 18 (§ 55 ods. 3 a § 69 ods. 13)
Keďže v prípade podania žiadosti o registráciu zdaniteľnej osoby za platiteľa dane podľa § 4 ods. 1, je daňový úrad povinný rozhodnúť o registrácii do 21 dní, navrhuje sa ustanoviť rovnaká logika (zohľadnenie predmetnej lehoty) aj pre určenie obdobia, v ktorom sa zdaniteľná osoba, ktorá si nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň, resp. ju splnila oneskorene, považuje za platiteľa dane.
K Čl. I bodu 20 (§ 70a)
S účinnosťou od 1.1.2024 smernica Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES zavádza určité požiadavky na poskytovateľov platobných služieb.
Cieľom tejto smernice je primárne boj proti daňovým únikom spojených s rozmachom cezhraničného elektronického obchodu, keď sa zákazník nachádza v jednom členskom štáte a dodávateľ tovarov alebo služieb sa nachádza v inom členskom štáte, prípadne v treťom štáte, pričom celý nákup sa realizuje v online priestore. Keďže zákazník nemá žiadnu informačnú povinnosť, a ani povinnosť viesť účtovníctvo vo vzťahu k uskutočnenému nákupu, finančné správy v jednotlivých členských štátoch sú odkázané na informácie od dodávateľov týchto nákupov, ktoré sú však nie vždy presné a úplné.
Aby finančné správy v rámci EÚ mali dostatočné nástroje na kontrolu a odhaľovanie takýchto obchodov, zavádza sa uvedenou smernicou povinnosť pre poskytovateľov platobných služieb (prevažne banky), prostredníctvom ktorých sa realizujú platby za takéto nákupy, viesť záznamy a informovať finančné správy v jednotlivých členských štátoch o platbách uskutočnených v prospech dodávateľov týchto cezhraničných nákupov, ktorí sú v postavení príjemcov takýchto platieb. Získané záznamy od poskytovateľov platobných služieb budú následne členské štáty zasielať do centrálneho európskeho systému o platbách (tzv. CESOP), kde sa získané údaje podrobia rizikovým analýzam, krížovej kontrole s následným vyhodnotením.
V odseku 1 sa navrhuje na účely tejto časti zákona definovať základné používané pojmy. Pôjde predovšetkým o pojmy ako poskytovateľ platobných služieb, príjemca platby, platobná služba, platba, cezhraničná platba a ďalšie pojmy, definované s odkazom na príslušné ustanovenie zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách, respektíve na iné právne predpisy.
V odseku 2 sa ustanovuje pre tuzemských poskytovateľov platobných služieb, ktorými sa na účely navrhovaného § 70a rozumie každý poskytovateľ platobných služieb, ktorého domovským alebo hostiteľským členským štátom je Slovenská republika, záznamová povinnosť o príjemcovi cezhraničnej platby, ako aj o cezhraničných platbách, ktoré súvisia s platobnou službou, ktorú poskytli. Predpokladom záznamovej povinnosti o platbe je, že miesto dodania tovaru alebo služby, za ktorú sa takáto platba uhrádza, je na území Európskej únie. Pôjde napríklad o cezhraničnú platbu z Českej republiky uskutočnenú českou nezdaniteľnou osobou (konečným spotrebiteľom) za tovar dodaný od slovenského dodávateľa, ktorý má svoj bankový účet v jednej z tuzemských bánk.
Ďalej sa v odseku 2 ustanovuje obdobie, počas ktorého je tuzemský poskytovateľ platobných služieb povinný sledovať a zaznamenávať cezhraničné platby uskutočnené pre jedného príjemcu platby. Zároveň sa taxatívne určuje počet platobných služieb zodpovedajúcich cezhraničným platbám rovnakému príjemcovi platby (25), po presiahnutí ktorého má tuzemský poskytovateľ platobných služieb túto záznamovú povinnosť a aj povinnosť tieto záznamy sprístupniť v zmysle navrhovaného odseku 5. Na účely určenia počtu cezhraničných platieb sa použijú buď identifikátory určujúce miesto príjemcu platby, ustanovené v navrhovanom odseku 7, alebo ak má poskytovateľ platobných služieb informáciu, že príjemca platby má niekoľko identifikátorov (napríklad viacero bankových účtov), počet cezhraničných platieb sa určí podľa príjemcu platby. Pri určení počtu cezhraničných platieb tuzemský poskytovateľ platobných služieb vychádza z celkového počtu uskutočnených cezhraničných platieb voči konkrétnemu
43
príjemcovi platby, ktorého miesto sa nachádza mimo členských štátov EÚ, a to bez ohľadu na to, či tieto cezhraničné platby realizoval jeden alebo viacerí poskytovatelia platieb tuzemského poskytovateľa platobných služieb (napr. banky). V jednoduchosti povedané, tuzemský poskytovateľ platobných služieb spočíta za príslušný kalendárny štvrťrok všetky cezhraničné platby smerované na konkrétneho príjemcu platby, a to aj v tom prípade, ak tieto cezhraničné platby uskutočnili viacerí klienti tohto poskytovateľa platobných služieb.
V odseku 3 sa určuje personálna pôsobnosť navrhovaného § 70a, z ktorej vyplýva, že záznamové povinnosti budú mať predovšetkým tuzemskí poskytovatelia platobných služieb príjemcu platby. Avšak v prípade, že ide o platobnú operáciu, na realizácii ktorej sa podieľa jeden alebo viacero poskytovateľov platobných služieb príjemcu platby, z ktorých sa ani jeden nenachádza na území Európskej únie, bude mať záznamovú povinnosť v tomto osobitnom prípade tuzemský poskytovateľ platobných služieb poskytovateľa platby, to znamená napríklad tuzemská banka klienta, ktorý platbu odoslal. Túto povinnosť bude mať tuzemský poskytovateľ platobných služieb poskytovateľa platby výlučne vo vzťahu k platobným službám vzťahujúcim sa k cezhraničným platbám smerujúcim do tretích štátov tomu istému príjemcovi platby, ak túto skutočnosť vie preukázateľne určiť a ak počet poskytnutých platobných služieb súvisiacich so všetkými cezhraničnými platbami (v EÚ a aj do tretích štátov) pre toho istého príjemcu v priebehu kalendárneho štvrťroka presiahol 25.
Ak sa záznamová povinnosť týka výnimočne tuzemského poskytovateľa platobných služieb poskytovateľa platby podľa navrhovaného odseku 3 písm. b), v takom prípade sa podľa odseku 4 určí počet cezhraničných platieb pre jedného príjemcu bez ohľadu na to, či ide o cezhraničné platby uskutočnené do iných členských štátov alebo tretích štátov, ak ide o totožného príjemcu platby.
Pre lepšie objasnenie určenia počtu cezhraničných platieb a personálnej pôsobnosti navrhovaného ustanovenia § 70a uvádzame nasledovné príklady:
Príklad: Poskytovateľ platby, ako aj príjemca platby sú usadení na území Českej republiky, pričom príjemca platby využíva služby tuzemského poskytovateľa platobných služieb, ktorý je usadený na území Slovenskej republiky. Keďže IBAN platobného účtu príjemcu platby je prepojený s miestom jeho poskytovateľa platobných služieb a nie s miestom samotného príjemcu platby, platba medzi poskytovateľom platby a príjemcom platby sa bude považovať za cezhraničnú platbu a bude vstupovať do určenia počtu cezhraničných platieb pre účely navrhovaného ustanovenia § 70a. V prípade, ak by sa poskytovateľ platby nachádzal na území Českej republiky a príjemca platby na území Slovenskej republiky, pričom obidve osoby využívajú pre platbu služby tuzemských bánk (tuzemských poskytovateľov platobných služieb), tuzemskej banke nevzniká záznamová povinnosť, nakoľko z identifikátora príjemcu platby sa javí, že ide o vnútroštátnu platbu.
Príklad: Klient banky (príjemca platby) prijal 26 platieb (z toho 1 platba bola tuzemská a 25 platieb bolo cezhraničných) počas jedného mesiaca. Vo zvyšnom období sledovaného štvrťroka už neprijal žiadne platby. V tomto prípade tuzemskému poskytovateľovi platobných služieb príjemcu platby záznamová povinnosť vo vzťahu k tomuto príjemcovi nevznikne.
Príklad: Počas kalendárneho štvrťroka, klient banky (príjemca platby) prijal 20 cezhraničných platieb z iných členských štátov a z tretích krajín prijal 10 cezhraničných platieb. Tuzemskému poskytovateľovi platobných služieb príjemcu platby vznikla záznamová povinnosť vo vzťahu ku všetkým prijatým cezhraničným platbám.
Príklad: Každý z desiatich klientov banky (tuzemského poskytovateľa platobných služieb) realizoval 4 cezhraničné platby tomu istému príjemcovi, pričom poskytovateľ platobných služieb príjemcu platby sa nenachádza na území EÚ. Záznamová povinnosť vzniká tuzemskému poskytovateľovi platobných služieb poskytovateľa platby, nakoľko vykonal 40 cezhraničných platieb v prospech toho istého príjemcu platby, ktorého poskytovateľ platobných služieb sa nachádza mimo územia EÚ. Záznamová povinnosť tuzemskému poskytovateľovi platobných služieb poskytovateľa platby vzniká jedine v tom prípade, ak má v čase realizácie
44
platby k dispozícií dostatočné informácie, ktoré jednoznačne identifikujú, že ide o toho istého príjemcu platby. Tuzemský poskytovateľ platobných služieb nie je povinný dodatočne vyhľadávať a získavať informácie o príjemcovi platby.
Príklad: Počas kalendárneho štvrťroka tuzemský poskytovateľ platobných služieb realizoval pre svojho klienta (poskytovateľa platby) 52 cezhraničných platieb, z toho 26 cezhraničných platieb bolo uskutočnených voči príjemcovi platby nachádzajúceho na území Poľska a 26 cezhraničných platieb bolo uskutočnených voči príjemcovi platby, ktorý sa nachádza na území Číny. V tomto prípade vznikne záznamová povinnosť tuzemskému poskytovateľovi platobných služieb poskytovateľa platby vo vzťahu k 26 cezhraničným platbám zaslaným do Číny. Avšak pre účely určenia počtu realizovaných cezhraničných platieb sa zahŕňajú nielen cezhraničné platby realizované pre príjemcu platby v treťom štáte, ale aj cezhraničné platby, ktoré boli zasielané do iných členských štátov (t. j. všetkých 52 cezhraničných platieb).
Príklad : Niekoľko poskytovateľov platieb má zriadené platobné účty u toho istého tuzemského poskytovateľa platobných služieb. Títo klienti iniciujú platby voči jedinému príjemcovi platby, ktorého poskytovateľ platobných služieb sa nachádza mimo územia EÚ. Príjemca platby ponúka rôzne spôsoby realizácie platby, napr. prevod, inkaso, platba kartou. Pre účely výpočtu by mal tuzemský poskytovateľ platobných služieb poskytovateľov platieb zvyčajne vypočítať prahovú hodnotu pomocou každého identifikátora samostatne (podľa spôsobu realizácie platby). Ak je však meno a adresu príjemcu platby pre všetky spôsoby platieb rovnaké, pre tuzemského poskytovateľa platobných služieb platiteľa by mali byť údaje dostatočne zrejmé na to, aby zlúčil všetky tieto cezhraničné platby pod jediného príjemcu platby a následne splnil záznamovú povinnosť, ak tento počet platieb presiahol hranicu 25 cezhraničných platieb.
V odseku 5 sa určuje vo vzťahu k záznamovej povinnosti spôsob a obdobie vedenia týchto záznamov, a zároveň povinnosť sprístupniť elektronickými prostriedkami tieto záznamy finančnej správe v určenej lehote prostredníctvom elektronického formulára, ktorého vzor ustanoví vykonávacie nariadenie Komisie, a to ak ide o tuzemského poskytovateľa platobných služieb.
V odsekoch 6 a 7 sa identifikuje, bez ohľadu na miesto dodania tovaru alebo služby, za ktoré sa poskytuje úhrada, miesto poskytovateľa cezhraničnej platby a miesto príjemcu cezhraničnej platby prostredníctvom stanovených identifikátorov.
K stanoveniu identifikátorov uvádzame pre lepšie objasnenie, okrem vyššie uvedených príkladov v súvislosti s navrhovanými ustanoveniami § 70a ods. 2 a 3, aj príklady týkajúce sa transakcií uskutočnených platobnou kartou a prostredníctvom elektronických peňazí:
Príklad: Príjemca platby usadený na Slovensku, ktorý poskytuje elektronické služby, prijíma od zákazníkov platby za tieto služby na svoj bankový účet zriadený u tuzemského poskytovateľa platobných služieb (slovenská banka) využitím online rozhrania (platobnej brány), ktorú prevádzkuje iný tuzemský poskytovateľ platobných služieb. Poskytovatelia platby, ktorí sú usadení v rôznych iných členských štátoch EÚ, uskutočňujú platby tomuto príjemcovi prostredníctvom platobných kariet vydaných poskytovateľmi platobných služieb v členských štátoch ich usadenia. Relevantným identifikátorom pri platbách kartou je pre určenie miesta poskytovateľa platby bankové identifikačné číslo (BIN) a miesta príjemcu platby jeho adresa alebo iný vhodný identifikátor obchodníka. V takýchto prípadoch ide o cezhraničné platby, ktoré podlieha záznamovej a oznamovacej povinnosti tuzemských poskytovateľov platobných služieb, v prípade, že títo poskytli príjemcovi platby platobné služby zodpovedajúce viac ako 25-tim cezhraničným platbám .
Príklad: Poskytovatelia platieb realizujú úhrady za elektronicky poskytované služby a za tovary predávané na diaľku príjemcom platieb prostredníctvom inštitúcie elektronických peňazí alebo e-trhoviska. Inštitúcie elektronických peňazí, ako aj e-trhoviská, disponujú z dôvodu uzatvorenia zmluvných vzťahov množstvom identifikátorov a údajov, ktorými môžu zistiť miesto usadenia poskytovateľa platby, ako aj miesto príjemcu platby (IBAN, BIN, adresa zadaná pri registrácii klienta a iné). Tuzemský poskytovateľ platobných služieb by mal tieto
45
informácie použiť na určenie miesta príslušných klientov. Pomocou vybraného identifikátora bude následne tuzemský poskytovateľ platobných služieb určovať, či sú jednotlivé transakcie v zmysle navrhovaného ustanovenia považované za cezhraničnú platbu alebo pôjde o vnútroštátne platby, ktoré nepodliehajú záznamovej povinnosti.
V odsekoch 8 až 10 sa uvádza rozsah údajov, ktoré by mali byť obsahom záznamovej povinnosti.
K Čl. I bodu 21 (§ 78 ods. 2)
Keďže s účinnosťou od 1.1.2021 bola zo zákona o DPH vypustená povinnosť platiteľa dane vyplniť príslušný riadok v daňovom priznaní, ktorým sa deklarovala účasť na trojstrannom obchode v postavení prvého odberateľa, navrhuje sa v tejto súvislosti, aby platiteľ dane registrovaný podľa § 5, pokiaľ uskutočnil len trojstranný obchod pod identifikačným číslom pre daň prideleným v tuzemsku ako prvý odberateľ, nebol povinný takéto „prázdne“ daňové priznanie podať.
K Čl. I bodu 22 (§ 78 ods. 4)
Z dôvodu aplikačných problémov v prípadoch, keď osoba v čase nadobudnutia nového dopravného prostriedku z iného členského štátu nedisponuje číslom účtu správcu dane, na ktorý má uhradiť daň, sa navrhuje stanoviť osobitná lehota na zaplatenie tejto dane, a to do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia o pridelení čísla účtu správcu dane vedeného pre túto osobu.
K Čl. I bodu 23 a 28 (§ 78 ods. 9 a § 85km ods. 8)
Navrhované ustanovenie upravuje možnosť pre finančnú správu v prípade, kedy si osoba nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň, alebo žiadosť o registráciu pre daň podala oneskorene, a z podaného daňového priznania za obdobie, v ktorom táto osoba mala byť platiteľom dane (§ 55 ods. 3 alebo 4), vyplýva, že odpočítaná daň prevyšuje splatnú daň, preveriť údaje v takomto daňovom priznaní iným spôsobom, ako doteraz zákonne ustanovenou povinnou daňovou kontrolou, napr. miestnym zisťovaním. Daň sa navrhuje vrátiť na bankový účet oznámený podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo § 85kk.
Cieľom navrhovaného prechodného ustanovenia § 85km ods. 8 je, aby mala finančná správa možnosť postupovať v súlade s novým znením ustanovenia § 78 ods. 9 (účinným od 1.1.2023), aj v tých prípadoch, kedy daňový subjekt podal daňové priznanie do konca roka 2022 za obdobie, v ktorom táto osoba mala byť platiteľom dane, pričom lehota stanovená na začatie daňovej kontroly daňovým úradom uplynie po 1.1.2023.
K Čl. I bodu 29 a 30
Do Zoznamu preberaných právne záväzných aktov Európskej únie (príloha č. 6 zákona o DPH) sa navrhuje doplniť smernica Rady 2006/79/ES z 5. októbra 2006 o oslobodení od daní pri dovoze malých zásielok tovaru neobchodného charakteru z tretích krajín (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 286, 17. 10. 2006) a smernica Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb (Ú. v. EÚ L 62, 2. 3. 2020).
K Čl. II
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2023, okrem čl. I bodov 20 a 30, nadobudnutie účinnosti ktorých sa navrhuje na 1. január 2024.
46
V Bratislave dňa 25. augusta 2022.
Eduard Heger v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Igor Matovič v. r.
podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky