Zákon o správe, prevádzke a používaní informačného systému Centrálny elektronický priečinok pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru a o doplnení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) 214/2014 účinný od 01.03.2016

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Dôvodom predloženia uvedeného návrhu zákona do legislatívneho procesu je prijatie novej právnej úpravy na úrovni Európskej únie v colnej oblasti, a to nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (ďalej len „kódex“), vrátane vykonávacieho nariadenia ku kódexu, delegovaného nariadenia ku kódexu a delegovaného nariadenia upravujúceho prechodné obdobie pre implementáciu informačných systémov vyžadovaných kódexom.

Uvedené právne predpisy sa dňom 1. mája 2016 (ak nedôjde k posunu dátumu uplatňovania kódexu) stanú základnými predpismi colného práva priamo aplikovateľnými a záväznými v Slovenskej republike a súčasné platné colné predpisy EÚ (nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva a nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva) budú k tomuto dátumu zrušené.

Je potrebné zdôrazniť, že vykonávacie nariadenie ku kódexu, delegované nariadenie ku kódexu a delegované nariadenie upravujúce prechodné obdobie pre implementáciu informačných systémov vyžadovaných kódexom sa v súčasnosti nachádzajú v legislatívnom procese na úrovni Európskej komisie a nie je preto k dispozícii ich konečné znenie. Vzhľadom na uvedené nie je možné v texte návrhu zákona uvádzať odkazy na ustanovenia týchto predpisov. Súčasne, vzhľadom na to, že do dňa predloženia návrhu zákona nebol stanovený názov týchto predpisov, odkazuje na ne dôvodová správa v jej ďalších častiach formuláciou „nové colné predpisy EÚ“.

Colné predpisy EÚ prenechávajú úpravu niektorých špecifických oblastí na národnú legislatívu jednotlivých členských štátov, a zároveň umožňujú niektoré práva a povinnosti, resp. podmienky národnou úpravou modifikovať. Vzhľadom na uvedené dňa 15. apríla 2004 nadobudol účinnosť zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravujúci najmä pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa zabezpečuje uplatňovanie opatrení zavedených EÚ pre pohyb tovaru medzi EÚ a tretími štátmi na území Slovenskej republiky a opatrenia na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi EÚ a tretími štátmi na území Slovenskej republiky.

Zmena colnej legislatívy EÚ si nevyhnutne vyžaduje revíziu ustanovení Colného zákona z hľadiska absencie príslušnej právnej úpravy, ak colné predpisy EÚ niektoré otázky samé neupravujú, spresnenie na národnej úrovni pripúšťajú alebo explicitne vyžadujú. Zároveň je potrebné Colný zákon revidovať aj z pohľadu eliminácie tých ustanovení, ktoré sú s colnými predpismi Európskej únie kontradiktórne alebo duplicitné.

Kódex zohľadňuje požiadavku zosúladenia textu so Zmluvou o fungovaní Európskej únie a odráža vývoj práva Európskej únie. Zásadným spôsobom zakotvuje právny rámec pre vykonávanie rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 70/2008/ES o colnom a obchodnom prostredí bez dokladov v papierovej forme a zásadu, že všetky colné a obchodné transakcie sa musia vykonávať elektronicky. Informačné a komunikačné systémy pre colné operácie by mali uľahčovať obchod, znižovať náklady a riziká a hospodárskym subjektom v členských štátoch ponúkať rovnaké možnosti. Colným orgánom by mali umožniť efektívnejší výkon colných kontrol založených na analýze rizika.

Predkladaný návrh zákona vychádza z uvedenej zásady elektronickej komunikácie, ktorá sa v podmienkach Slovenskej republiky bude uplatňovať v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), pričom komunikácia v listinnej podobe bude predstavovať dočasnú alebo trvalú výnimku zo zásady elektronickej komunikácie.

Ustanovenia návrhu zákona sa týkajú najmä zosúladenia ustanovení zákona s kódexom, vykonávacími aktmi a delegovanými aktmi, vypustenia tých častí, ktoré by boli vzhľadom na kódex, vykonávacie akty a delegované akty kontradiktórne alebo duplicitné, ako aj zosúladenia používanej terminológie s novými colnými predpismi Európskej únie.

Ďalšími ťažiskovými bodmi návrhu zákona je najmä vyvolaná zmena koncepcie oznamovania colného dlhu, nová úprava inštitútu záruky na colný dlh s osobitným dôrazom na záruku formou ručenia, ako aj zmeny vyvolané potrebami aplikačnej praxe, napr. legislatívne zakotvenie zníženia sadzby pokuty za colný delikt alebo colný priestupok, ak deklarant dobrovoľne oznámi uvedenie nesprávnych alebo neúplných údajov.

V nadväznosti na navrhované zmeny colných predpisov sa zároveň navrhuje v článkoch II až IX upraviť relevantné ustanovenia zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a zákonov upravujúcich spotrebné dane.

Vplyvy návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. marca 2016 okrem čl. I až VIII, ktoré nadobudnú účinnosť dňom začatia uplatňovania všetkých článkov kódexu, čo by malo byť 1. mája 2016.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie
- dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x
3. Sociálne vplyvy
- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
- sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť x
4. Vplyvy na životné prostredie x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x


A.3. Poznámky


A.4. Alternatívne riešenia
Bezpredmetné


A.5. Stanovisko gestorov

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
s právom Európskej únie
1. Predkladateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
2. Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
3. Problematika návrhu zákona:
a) je upravená v práve Európskej únie:
Primárne právo:
- čl. 3 ods. 1 písm. a), čl. 28 až 37 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):
- nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 269, 10. 10. 2013) v platnom znení.
b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
- rozhodnutie Súdneho dvora v spojených veciach C 129/13 a C 130/13, Kamino International Logistics BV (C-129/13) a Datema Hellmann Worldwide Logistics BV (C-130/13) v. Staatssecretaris van Financiën, [2014].
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) Lehota na implementáciu nariadenia č. 952/2013 je určená do 1. mája 2016.
b) Lehota na prebratie smernice alebo rámcového rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.
c) Proti SR nebolo začaté konanie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
d) Bezpredmetné.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1
Vypúšťa sa pojem „slobodný sklad“, keďže inštitút slobodného skladu sa už v kódexe, ani v delegovaných aktoch, ani vo vykonávacích aktoch neustanovuje.

K bodu 2
Vypúšťa sa odsek upravujúci podmienky, za ktorých tovar polieha colnému dohľadu, a to z dôvodu konkurencie s čl. 134 kódexu, ktorý predmetnú otázku upravuje komplexne.

K bodu 3
Upravujú sa formy, ktorými sa vykonáva colný dohľad. V prípade „colných formalít“ a „kontroly po prepustení“ ide o zjednotenie terminológie s terminológiou použitou vo vymedzení pojmov uvedených v čl. 5 kódexu a v prípade „iného postupu colného orgánu“ je postačujúce takýto postup naviazať na colné predpisy, ktoré sú zadefinované.

K bodu 4
K nahradeniu pojmu „tlačivo“ pojmom „formulár“ dochádza z dôvodu prechodu na elektronickú komunikáciu, pri ktorej sa už nebudú naďalej používať tlačivá, ktoré by sa po ich vyplnení mali predkladať v listinnej podobe.

K bodu 5
Zosúlaďuje sa terminológia s terminológiou použitou v colných predpisoch EÚ.

K bodu 6
Je potrebné precizovať znenie predmetného ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, že colný orgán nezodpovedá za škodu vzniknutú z dôvodov tam uvedených nielen počas colného konania, ale počas vykonávania colného dohľadu ako takého. V súlade s čl. 5 bodom 27 kódexu colné orgány práve prostredníctvom colného dohľadu zabezpečujú dodržiavanie colných predpisov a prípadne ďalších ustanovení, ktoré sa vzťahujú na tovar podliehajúci takejto činnosti.

K bodu 7
Povinnosť uchovávať všetky doklady súvisiace priamo alebo nepriamo s dovozom, vývozom alebo tranzitom tovaru sa dáva do súladu so znením čl. 51 ods. 2 kódexu.

K bodu 8
Aktualizuje sa znenie poznámky pod čiarou.

K bodu 9
Doteraz zaužívaný pojem „následná kontrola“ sa dáva do súladu s terminológiou používanou v kódexe (napr. čl. 48) a na všetkých miestach výskytu sa nahrádza pojmom „kontrola po prepustení“.

K bodu 10
Kódex považuje elektronickú formu komunikácie za primárnu, preto sa upúšťa od požiadavky vlastnoručného podpisu colníkov vykonávajúcich kontrolu po prepustení na zázname a protokole z kontroly.

K bodu 11
Z dôvodu elektronickej komunikácie sa upravujú náležitosti záznamu, pokiaľ ide o osobu konajúcu v mene colného úradu. Ak sa vyhotovuje záznam v elektronickej podobe, vlastnoručný podpis sa nahrádza zaručeným elektronickým podpisom. Vlastnoručný podpis a odtlačok služobnej pečiatky bude náležitosťou, ak ide o záznam v listinnej podobe.

K bodu 12
Z dôvodu elektronickej komunikácie sa upravujú náležitosti protokolu, pokiaľ ide o osobu konajúcu v mene colného úradu. Ak sa vyhotovuje protokol v elektronickej podobe, vlastnoručný podpis sa nahrádza zaručeným elektronickým podpisom. Vlastnoručný podpis a odtlačok služobnej pečiatky bude náležitosťou, ak ide o protokol v listinnej podobe.

K bodu 13
Vypúšťa sa text týkajúci sa zápisu sumy colného dlhu do účtovnej evidencie, pretože povinnosť zápisu už nie je v kódexe konštruovaná ako nevyhnutná podmienka oznámenia colného dlhu, ktorej splnenie by muselo časovo predchádzať momentu oznámenia.

K bodu 14
Kontroly po prepustení v súlade s čl. 48 kódexu nie je možné zúžiť len na kontroly zamerané na tovar prepustený do colného režimu na základe colného vyhlásenia. Okrem colného vyhlásenia overovaniu presnosti a úplnosti informácií v nich uvedených podlieha aj vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze.

K bodu 15
V nadväznosti na úpravu navrhovanú v zákone č. 652/2004 Z. z. sa vypúšťa označenie „pohraničný“ pri colnom úrade, ktorý je oprávnený vydávať príslušné povolenie.

K bodu 16
Odsek 10 sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 17
Vypúšťa sa pojem „slobodný sklad“, keďže inštitút slobodného skladu sa už v kódexe, ani v delegovaných aktoch, ani vo vykonávacích aktoch neustanovuje.

K bodu 18
Náklady a ich úhrada boli pôvodne upravené v § 18, avšak len v súvislosti s vydaním záväznej informácie. V podstate identické ustanovenia boli presunuté do nového § 15a tak, aby bolo zrejmé, že náklady špecifikované v odseku 1 znáša žiadateľ o vydanie akéhokoľvek rozhodnutia o uplatnení colných predpisov vrátane záväzných informácií.

K bodu 19
V súlade s novými colnými predpismi EÚ na rozdiel od záväzných informácií o nomenklatúrnom zatriedení (ďalej len „ZINZ“) je režim pre záväzné informácie o pôvode tovaru (ďalej len „ZIPT“) upravený odlišne. Pri ZIPT sa neuvažuje s elektronickou formou a členské štáty sú oprávnené upraviť spôsob, ako možno predložiť žiadosť o vydanie ZIPT a vydať rozhodnutie o ZIPT inak, ako elektronicky. Vzor rozhodnutia o ZIPT je ustanovený novými colnými predpismi EÚ.

K bodu 20
Identické znenie s pôvodným § 18 sa prenieslo do nového § 15a tak, aby sa zabezpečilo, že náklady tam špecifikované znáša žiadateľ o vydanie akéhokoľvek rozhodnutia o uplatnení colných predpisov vrátane záväzných informácií.

K bodu 21
Ustanovuje sa povinnosť registrácie osôb iných, ako hospodárske subjekty a spôsob predloženia žiadosti o registráciu inak, ako elektronicky. Podľa nových colných predpisov EÚ môže národná právna úprava ustanoviť povinnú registráciu aj pre osoby iné ako hospodárske subjekty. Žiadosť o registráciu bude možné podať aj v listinnej podobe. V takom prípade sa podá na formulári, ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K bodu 22
Ide o spresnenie znenia nadpisu, ktorý tak lepšie korešponduje s obsahom nasledujúcich ustanovení.

K bodu 23
Vzhľadom na novú definíciu predloženia tovaru colným orgánom podľa čl. 5 bodu 33 kódexu je potrebné špecifikovať, že okrem oznámenia o príchode tovaru na určené alebo schválené miesto sa má tovar na danom mieste aj fyzicky predložiť na vykonanie colnej kontroly.

K bodu 24
Ide o precizovanie textu.

K bodu 25
Vzhľadom na definíciu predloženia tovaru colným orgánom podľa čl. 5 bodu 33 kódexu, precizovanie textu v § 19 a štandardnú elektronickú komunikáciu sa ustanovenia § 20 vypúšťajú ako nadbytočné. § 21 sa vypúšťa s dôvodu duplicity s čl. 141 ods. 1 kódexu.

K bodu 26
Vypustené z dôvodu nadbytočnosti.

K bodu 27
Vypúšťa sa pojem „slobodný sklad“, keďže inštitút slobodného skladu sa už v kódexe, ani v delegovaných aktoch, ani vo vykonávacích aktoch neustanovuje.

K bodom 28 a 29
Ide o zosúladenie terminológie s colnými predpismi EÚ. Pojem „colný sklad typu F“ sa v nových colných predpisoch EÚ nevyskytuje.

K bodu 30
Odseky 1 a 2 pôvodného § 24 bolo potrebné zosúladiť s kódexom, pretože v súlade s čl. 5 bodmi 12 a 13 kódexu sa popri colnom vyhlásení, ktoré sa považuje za úkon, ktorým osoba v predpísanej forme a predpísaným spôsobom prejavuje svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do navrhovaného colného režimu, zavádza pojem vyhlásenie o spätnom vývoze. Vyhlásenie o spätnom vývoze sa považuje za úkon, ktorým osoba v predpísanej forme a predpísaným spôsobom prejavuje svoju vôľu prepraviť tovar, ktorý nie je tovarom Únie, s výnimkou tovaru, ktorý je v colnom režime slobodné pásmo alebo dočasné uskladnenie, z colného územia Únie. Podanie colného vyhlásenia a vyhlásenia o spätnom vývoze je rozhodnou skutočnosťou pre začiatok colného konania.

Odseky 3 a 4 upravovali štandardný postup colného konania a zjednodušený postup colného konania. Kódex (napr. čl. 162 až 167) a ďalšie nové colné predpisy EÚ dostatočne podrobne upravujú colné konanie na základe štandardného colného vyhlásenia alebo zjednodušeného colného vyhlásenia, a preto sa odseky 3 a 4 vypúšťajú.

K bodu 31
Pôvodný § 25 sa z dôvodu duplicity s čl. 18 až 21 kódexu vypúšťa. Zároveň sa v § 85 dopĺňa nový odsek 3.

K bodom 32 a 33
Znenie § 19 ustanovuje, že tovar sa fyzicky predkladá v colnom priestore príslušného colného úradu počas jeho úradných hodín. Pôvodné znenie § 26 explicitne ustanovovalo možnosť požiadať o colné konanie mimo colný priestor colného úradu. Účelom nového znenia je precizovať túto úpravu a rozšíriť ju výslovne o možnosť požiadať o vykonanie colného konania mimo úradných hodín.

K bodu 34
V súlade s novými colnými predpismi EÚ sa zavádza zvýhodnenie pre držiteľov statusu schválený hospodársky subjekt pre zjednodušené colné postupy (čl. 38 ods. 2 písm. a) kódexu).

Ustanovuje sa povinnosť deklaranta uhradiť náklady na colné konanie v prípade, ak sa toto colné konanie neuskutočnilo z dôvodov na strane deklaranta.

Zavádza sa možnosť požiadať o povolenie výnimky z colného priestoru alebo úradných hodín aj v súvislosti s ukončovaním colného režimu tranzit.

K bodu 35
Ide o zmenu znenia nadpisu, ktorý tak lepšie korešponduje s obsahom nasledujúcich ustanovení.

K bodu 36
V súvislosti s vymedzením pojmu „deklarant“ v čl. 5 bodu 15 kódexu nemôže vzniknúť žiadna pochybnosť o účastníkovi colného konania, a preto sa vypúšťa text, ktorý by mohol pôsobiť zmätočne.

K bodu 37
Odsek 3 sa vypúšťa z dôvodu, že v súlade s kódexom sa s deklaráciou údajov o colnej hodnote ako samostatným tlačivom, ktoré sa za určitých podmienok prikladalo k colnému vyhláseniu, naďalej nepočíta. Niektoré údaje z deklarácie prechádzajú do súboru dát elektronického colného vyhlásenia.

K bodu 38
Ide o zmenu znenia nadpisu, ktorý tak lepšie korešponduje s obsahom nasledujúcich ustanovení.

K bodu 39
Spresňuje sa príslušnosť na podanie colného vyhlásenia a predloženie tovaru. Súbežne s touto zmenou sa navrhuje aj úprava uvedená v zákone č. 652/2004 Z. z. Pritom zostáva nezmenené, že v colnom konaní koná a rozhoduje príslušný colný úrad prostredníctvom konkrétnej pobočky ako svojej vnútornej organizačnej zložky.

K bodu 40
Ide o odstránenie významovej nezrovnalosti.

K bodu 41
Vypustenie odseku 2 v § 31 súvisí so zmenou v colných predpisoch EÚ. Podľa nových colných predpisov EÚ sa kontrolný výtlačok T5 prestane používať a nebude ho teda možné predkladať spolu so žiadosťou o vyplatenie vývoznej náhrady.

K bodu 42
Ide o zosúladenie terminológie s novými colnými predpismi EÚ. Pojem „jednotný colný doklad“ sa nebude používať. Zároveň dochádza k nahradeniu pojmu „tlačivo“ pojmom „formulár“, a to z dôvodu prechodu na elektronickú komunikáciu, pri ktorej sa už nebudú naďalej používať tlačivá, ktoré by sa po ich vyplnení mali predkladať v listinnej podobe.

K bodu 43
Vypúšťa sa odsek 3 v § 32 z dôvodu, že nie je potrebné osobitne upravovať elektronickú formu colného vyhlásenia, ktorá bude bežnou a štandardnou formou, pričom sa uplatnia všeobecné ustanovenia zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

K bodu 44
K § 33
Precizuje sa ustanovenie o podaní colného vyhlásenia v listinnej podobe. Colník svojím podpisom najprv osvedčí podanie colného vyhlásenia (úkonu deklaranta) a po splnení podmienok uvedených v článku 172 kódexu potvrdí aj prijatie colného vyhlásenia (úkon colníka).

K § 34
Ustanovuje sa, kedy má colný úrad povinnosť odmietnuť prijatie colného vyhlásenia a tiež, kedy má možnosť odmietnuť prijatie colného vyhlásenia.

K § 35
Precizujú sa ustanovenia o zrušení colného vyhlásenia. Colné konanie možno považovať za zastavené iba v prípade, ak k zrušeniu colného vyhlásenia došlo pred prepustením tovaru (t. j. pred ukončením colného konania). Colné vyhlásenia sa budú podávať v súlade s novými colnými predpismi vo väčšine prípadov v elektronickej podobe. Z objektívnych dôvodov možno na colnom vyhlásení vyznačiť zrušenie colného vyhlásenia len v prípade, ak colné vyhlásenie bolo podané v listinnej podobe.

K bodu 45
Analogicky sa úprava v § 32 ods. 1 a § 33 až 35 rozširuje aj na vyhlásenie o spätnom vývoze. Vzhľadom na povahu tohto právneho úkonu sa obdobným spôsobom upravujú vzťahy súvisiace s jeho podaním, prijatím, odmietnutím prijatia alebo zrušením.

K bodu 46
V navrhovanom znení písmena e) ide o precizovanie textu.

V písmene f) sa konkretizujú náležitosti písomného vyhotovenia rozhodnutia v colnom konaní v závislosti od toho, či ide o rozhodnutie v elektronickej podobe alebo v listinnej podobe.

K bodu 47
Ide o úpravu nadväzujúcu na bod 46 (§ 36 ods. 1 písm. e) a f)).

K bodu 48
Ustanovuje sa písomná forma rozhodnutia v colnom konaní s jedinou výnimkou - ak je colné vyhlásenie podané ústne, rozhodnutie v colnom konaní sa rovnako vydáva ústne.

K bodu 49
Ustanovuje sa ako jeden z druhov rozhodnutia v colnom konaní rozhodnutie vydané automaticky elektronickou podateľňou Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Takéto rozhodnutie musí obsahovať zaručenú elektronickú pečať s pripojenou časovou pečiatkou. Úprava zaručenej elektronickej pečate a časovej pečiatky je obsiahnutá v osobitnom predpise, ktorým je zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 50
Navrhuje sa nový názov a nové znenie § 36a tak, aby sa vzťahoval na zničenie tovaru v rámci colného režimu aktívny zušľachťovací styk. Vypustením časti úpravy sa odstraňuje nesúlad s ustanoveniami kódexu upravujúcimi aktívny zušľachťovací styk (čl. 256 a nasl. kódexu) a ustanovujú sa osobitné podmienky pre zničenie tovaru, ktorý je odpadom.

K bodu 51
Ide o úpravu súvisiacu s úpravou v bode 80 (§ 84b).

K bodu 52
Ide o úpravu textu v nadväznosti na článok 103 kódexu.

K bodu 53
Vypustením časti úpravy sa odstraňuje duplicita s článkom 77 ods. 3 kódexu. Zároveň sa ustanovuje obmedzenie hotovostnej úhrady colného dlhu do výšky 1500 eur a precizuje sa ustanovenie o úhrade colného dlhu v splátkach.

K bodu 54
Špeciálne ustanovenie o príslušnosti colných úradov sa vypúšťa, pričom sa uplatní všeobecná úprava príslušnosti podľa čl. 22 ods. 1 kódexu.

K bodu 55
V nadväznosti na absenciu rozdelenia slobodných pásiem na kontrolné typy, ako aj inštitútu slobodného skladu, v nových colných predpisoch EÚ sa náležite upravuje § 40 zákona a všetky ostatné ustanovenia upravujúce inštitút slobodného skladu.

K bodu 56
Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu duplicity s článkom 244 ods. 1 kódexu.

K bodu 57
V nadväznosti na absenciu inštitútu slobodného skladu v nových colných predpisoch EÚ sa ustanovenia o zriadení slobodného skladu, náležitostiach žiadosti o povolenie zriadenia slobodného skladu a zrušení slobodného skladu vypúšťajú.

K bodu 58
Z dôvodu absencie povinnosti schvaľovať skladovú evidenciu (čl. 803 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93) v nových colných predpisoch EÚ sa z platného znenia § 43 zákona vypúšťa ustanovenie o zrušení schválenia takejto evidencie.

K bodu 59
Precizuje sa text ustanovenia tak, aby bolo zrejmé, že žiadosť o oslobodenie tovaru od dovozného cla sa v colnom konaní vyznačuje v colnom vyhlásení. Zároveň sa ustanovuje zjednodušený režim v prípade, ak ide o podanie colného vyhlásenia ústne.

K bodu 60
Ide o úpravu textu v nadväznosti na bod 59 (§ 44 ods. 1).

K bodu 61
Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu duplicity. Možnosť podávania ústneho colného vyhlásenia pri vývoze upravujú nové colné predpisy EÚ.

K bodu 62
K § 53
Ustanovujú sa procesné pravidlá pre oznámenie sumy colného dlhu. Vzhľadom na špecifický charakter a náležitosti rozhodnutia o určení colného dlhu podľa odseku 1 písm. a) sa vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu vylučuje subsidiárna pôsobnosť zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

V nadväznosti na čl. 103 ods. 2 kódexu sa desaťročná prekluzívna lehota na oznámenie sumy colného dlhu, ak tento vznikol v súvislosti s konaním, ktoré v čase jeho uskutočnenia malo znaky trestného činu, skracuje na 5 rokov odo dňa vzniku colného dlhu.

Subsidiárna pôsobnosť správneho poriadku sa vylučuje aj vo vzťahu k inštitútom o preskúmaní rozhodnutí. Náprava sa dosiahne osobitnými inštitútmi ustanovenými colnými predpismi.

K § 54
Upravuje sa názov pod § 54, čím sa dáva do súladu s predmetom úpravy tohto paragrafu. Zároveň sa upravuje terminológia v nadväznosti na terminológiu použitú v nových colných predpisoch EÚ (napr. čl. 89 ods. 2 predvetie kódexu).

Vzhľadom na špecifickú povahu inštitútu celkovej záruky podľa colných predpisov a vzhľadom na požiadavky nových colných predpisov EÚ na riadenie celkovej záruky nemožno takúto záruku realizovať zložením peňažných prostriedkov v hotovosti. Zloženie peňažných prostriedkov v hotovosti sa preto navrhuje použiť iba na jednotlivú záruku (t. j. inú, ako celkovú záruku).

K § 55
K odseku 1
Navrhovaná úprava nadväzuje na čl. 89 až 100 kódexu a relevantných ustanovení nových colných predpisov EÚ. Kódex rozlišuje dva druhy poskytnutia záruky na colný dlh - jednotlivú a celkovú záruku. V súlade s čl. 89 ods. 5 kódexu sa celkovou zárukou rozumie zabezpečenie sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, v súvislosti s dvoma alebo viacerými operáciami, colnými vyhláseniami alebo režimami. Jednotlivú záruku možno charakterizovať ako záruku inú ako záruku uvedenú v čl. 89 ods. 5 kódexu.

K odseku 2
Navrhuje sa upraviť koncepciu právnej úpravy ručenia v dvoch krokoch. Prvým je schválenie osoby ako ručiteľa podľa odseku 2. Na základe tohto statusu je predmetná osoba oprávnená predkladať ručiteľské vyhlásenia (druhý krok). V odseku 2 písm. a) navrhovaného § 55 sa v súlade s čl. 94 kódexu vyčleňujú úverové inštitúcie, finančné inštitúcie a poisťovacie spoločnosti akreditované v EÚ v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ. V podmienkach Slovenskej republiky ide banku, zahraničnú banku so sídlom v členskom štáte alebo poisťovňu, alebo poisťovňu z iného členského štátu. Uvedené inštitúcie sú ipso iure oprávnené byť ručiteľom (čl. 94 ods. 1 kódexu).

K odseku 3
V prípade inej osoby sa navrhuje, aby colný úrad v správnom konaní schválil osobu ako ručiteľa, ak ide o osobu s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a kumulatívne spĺňa podmienky taxatívne uvedené v § 55 ods. 3. V odseku 3 písm. b) sa zároveň upravuje povinnosť osoby uvedenej v odseku 2 písm. b) zabezpečiť pohľadávku vinkulovaním vkladu alebo sekundárnym ručením. Na účely sekundárneho ručenia sa zakotvuje splnomocňujúce ustanovenie na vydanie vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa upraví vzor ručiteľského vyhlásenia - záruky pre osoby uvedené v odseku 2 písm. b) poskytovanej finančnými inštitúciami.

K odsekom 4 a 5
Ustanovuje sa výnimka z povinnosti skúmať kritérium uvedené v odseku 3 písm. c) (absencia akéhokoľvek závažného porušenia alebo opakovaných porušení colných a daňových predpisov vrátane absencie závažných trestných činov súvisiacich s hospodárskou činnosťou žiadateľa) vzhľadom na to, že podmienkou získania a požívania statusu schváleného hospodárskeho subjektu je okrem iného aj plnenie kritéria podľa odseku 3 písm. c).

Vzhľadom na špecifické postavenie Exportno-importnej banky Slovenskej republiky sa vo vzťahu k nej ustanovuje domnienka splnenia kritéria uvedeného v odseku 3 písm. a). Vzhľadom na to, že vo vzťahu k ručeniu má Exportno-importná banka Slovenskej republiky obdobné postavenie ako úverové a finančné inštitúcie, navrhuje sa upustiť od povinnosti zabezpečiť pohľadávku vinkulovaním vkladu alebo sekundárnym ručením.

K odsekom 6 až 15
Ustanovujú sa pravidlá pre podávanie žiadosti o schválenie byť ručiteľom, príslušnosť na podanie žiadosti, obsahové náležitosti rozhodnutia, ktorým sa osoba schvaľuje ako ručiteľ a podmienky na zrušenie tohto rozhodnutia. Zároveň sa ustanovujú opatrenia na elimináciu konania bez oprávnenia alebo nad rámec oprávnenia v prípade osôb konajúcich v mene potenciálneho ručiteľa, ako aj na účely prevencie podvodného konania.

Ustanovuje sa moment vzniku ručiteľského záväzku a právne účinky zrušenia rozhodnutia o schválení osoby ako ručiteľa na použitie ručiteľských vyhlásení vystavených ručiteľom, ktorému bolo takéto rozhodnutie zrušené. Zároveň sa navrhuje stanoviť informačnú povinnosť colného úradu vo vzťahu k držiteľovi celkovej záruky v súvislosti so zrušením rozhodnutia o schválení osoby ako ručiteľa alebo s vypovedaním ručiteľského vyhlásenia ručiteľom. Držiteľ celkovej záruky je následne povinný poskytnúť náhradnú záruku na existujúci alebo potenciálny colný dlh.

K bodu 63
Ustanovenie § 57 sa upravuje v nadväznosti na obsahové a terminologické zmeny v nových colných predpisoch EÚ. Predchádzajúca právna úprava ustanovovala možnosť členského štátu stanoviť tzv. zanedbateľné sumy až do výšky 10 eur, ktoré nie je potrebné zapisovať do účtovnej evidencie. Nové colné predpisy EÚ stanovujú, že colný úrad nemusí oznámiť colný dlh, ak jeho výška nepresahuje 10 eur. Ustanovením § 57 sa zakotvuje presný limit, pričom v prípadoch, v ktorých sa nebude oznamovať clo sa neoznámi ani DPH a spotrebná daň, ak súčet týchto daní v konkrétnom prípade nedosiahne 10 eur.

K bodom 64, 66 a 68
Spôsob výpočtu úroku z omeškania ustanovuje čl. 114 ods. 1 kódexu. Pôvodný spôsob výpočtu úroku z omeškania sa preto ako kontradiktórny vypúšťa.

K bodu 65
Ustanovenie sa vypúšťa s dôvodu duplicity s § 38 ods. 1.

K bodu 67
Ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu duplicity s článkom 114 ods. 4 kódexu.

K bodu 69
Úprava reflektuje nahradenie pojmu „Európske spoločenstvo“ pojmom „Európska únia“ v rámci lisabonizácie práva EÚ a zrušenia trojpilierovej štruktúry Európskych spoločenstiev. Pojem „Európska únia“ je zakotvený aj v nových colných predpisoch EÚ.

K bodu 70
Dôvod úpravy je identický s dôvodom v bode 9.

K bodu 71
Upravuje sa terminológia v nadväznosti na terminológiu použitú v nových colných predpisoch EÚ (napr. čl. 89 ods. 2 predvetie kódexu).

K bodu 72
Ustanovenie § 68 sa vypúšťa z dôvodu, že prenechanie tovaru v prospech štátu je upravené novými colnými predpismi EÚ.

K bodu 73
Dopĺňa sa odkaz na nové colné predpisy EÚ tak, aby bolo zrejmé, že dispozičné právo colného úradu k tovaru je limitované podmienkami v nich ustanovenými.

K bodu 74
Dopĺňa sa odkaz na nové colné predpisy EÚ tak, aby bolo zrejmé, že dispozičné právo colného úradu k tovaru je limitované podmienkami v nich ustanovenými.

K bodom 75 a 76
Zosúlaďuje sa terminológia s terminológiou použitou v ustanoveniach kódexu upravujúcich osobitné colné režimy (čl. 210 a nasl. kódexu).

K bodu 77
V nadväznosti na absenciu inštitútu slobodného skladu v nových colných predpisoch EÚ a potrebu zosúladenia terminológie s predmetnými novými colnými predpismi EÚ sa náležite upravuje § 72 ods. 1 písm. e) šiesty bod zákona.

K bodu 78
V nadväznosti na bod 51 sa upravuje skutková podstata colného deliktu alebo colného priestupku podľa § 72 ods. 1 písm. n) vypustením časti týkajúcej sa nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa § 36b.

K bodu 79
V nadväznosti na bod 19, ktorým sa ustanovuje nové znenie § 16 a v ktorom absentuje pôvodný odsek 5, sa vypúšťa skutková podstata colného deliktu alebo colného priestupku pozostávajúca z nesplnenia povinnosti predložiť colnému orgánu platnú záväznú informáciu podľa § 16 ods. 5.

K bodu 80
Zakotvuje sa osobitné ustanovenie o zodpovednosti za porušenie colných predpisov spôsobené predložením nesprávnych alebo nepravdivých údajov. Návrhom sa nerozširuje zodpovednosť za porušenie colných predpisov, t. j. znižuje sa sankcia za konanie, ktoré je colným deliktom alebo colným priestupkom už aj v súčasnosti.

Predmetom ustanovenia je znížiť nepriaznivý vplyv uloženia peňažnej sankcie - pokuty na najnižšiu možnú mieru v tých konkrétnych prípadoch spáchania colného deliktu alebo colného priestupku, v ktorých páchateľ iniciatívne sám oznámi uvedenie nesprávnych alebo nepravdivých údajov a prispeje tak k náprave protiprávneho stavu.

Návrh zároveň dbá o to, aby k aplikácii zmiernenia pokuty došlo iba v prípadoch spĺňajúcich prísne, taxatívne vymedzené kritériá.

Ustanovenie zároveň nahrádza vypustený § 36b, ktorý deklarantovi ukladal povinnosť nahlásiť colnému úradu, že bol tovar prepustený do colného režimu na základe nesprávnych alebo nepravdivých údajov. Ide o úpravu v bode 51.

K bodu 81
K odseku 2
Ustanovenie je spresnením čl. 6 ods. 3 kódexu upravujúceho trvalú alebo dočasnú výnimku z povinnosti využívania techník elektronického spracovania údajov pri výmene informácií medzi colnými orgánmi a hospodárskymi subjektmi alebo medzi colnými orgánmi navzájom. Vzhľadom na to, že predmetné ustanovenie kódexu neuvádza konkrétnu formu výmeny informácií, navrhuje sa špecifikovať, že výnimkou sa podľa čl. 6 ods. 3 kódexu rozumie listinná, t. j. papierová podoba.

K odseku 3
Ustanovuje sa spôsob preukazovania oprávnenia zástupcu konať v prospech zastúpeného. Úprava súvisí s bodom 31, ktorým sa vypúšťa § 25, pričom prvá veta § 25 sa z hľadiska systematiky právneho predpisu navrhuje presunúť do § 85 ods. 3.

K odseku 4
V nadväznosti na elektronizáciu procesov v colnej oblasti a vzhľadom na to, že veľká časť výmeny informácií medzi colnými orgánmi a hospodárskymi subjektmi a medzi colnými orgánmi navzájom pri uplatňovaní colných predpisov bude uskutočňovaná v elektronickej podobe, zakotvuje sa, že pod písomnou podobou podľa tohto zákona je potrebné rozumieť nielen listinnú (papierovú) podobu, ale aj elektronickú podobu. Ponecháva sa tak doterajší spôsob vyjadrovania bez podstatnej modifikácie relevantných ustanovení zákona a aplikácia týchto ustanovení sa tak rozširuje aj na elektronickú komunikáciu v súlade s požiadavkami nových colných predpisov EÚ.

K odseku 5
Navrhuje sa, aby rozhodnutia vydávané v colnoprávnych vzťahoch nemuseli obsahovať odôvodnenie a poučenie o odvolaní. To samozrejme neplatí v prípadoch, ak pôjde o tzv. negatívne rozhodnutie, t. j. rozhodnutie v neprospech žiadateľa, resp. účastníka konania (napr. rozhodnutie o zamietnutí žiadosti, rozhodnutie o uložení sankcie), ako aj v prípadoch, keď colné predpisy explicitne odôvodnenie alebo poučenie o odvolaní vyžadujú.

K bodu 82
V súvislosti s elektronizáciou colného konania možno doručovať rozhodnutie o dodatočnom vymeraní colného dlhu, ako aj protokol o vykonaní kontroly po prepustení nielen v listinnej podobe, ale aj v elektronickej podobe. Pôvodný zámer neuvádzať v rozhodnutí o dodatočnom vymeraní colného dlhu odôvodnenie, ak sa spolu s rozhodnutím doručuje aj protokol, je potrebné prispôsobiť podmienkam doručovania elektronických dokumentov. V nadväznosti na uvedené sa ustanovuje, že odôvodnením tohto rozhodnutia môže byť aj odkaz na protokol o vykonaní kontroly po prepustení, ak bol doručený kontrolovanej osobe pred doručením rozhodnutia.

K bodu 83
Ustanovenie § 85 ods. 10 sa vypúšťa vzhľadom na jeho duplicitu s čl. 45 kódexu. Všetky rozhodnutia vydané na základe colných predpisov sú predbežne vykonateľné. Odklad vykonateľnosti takýchto rozhodnutí možno priznať, iba ak sú splnené podmienky ustanovené v čl. 45 ods. 2 a 3 kódexu.

K bodu 84
Rozširuje sa výnimka pre spotrebné dane z colného režimu tranzit aj na ostatné colné režimy v súvislosti s prípadmi, v ktorých je možné použiť celkovú záruku v zníženej výške alebo možno od zabezpečenia colného dlhu upustiť. Spotrebná daň sa aj v takýchto prípadoch považuje za zabezpečenú. Obdobne sa ustanovuje aj výnimka pre daň z pridanej hodnoty.

K bodu 85
Zakotvuje sa nový spôsob identifikácie colnej pohľadávky. Predchádzajúce znenie ustanovovalo ako spôsob takejto identifikácie uvedenie colného úradu, ktorý vykonal zápis do účtovnej evidencie a číslo rozhodnutia, ktorým bol colný dlh vymeraný. Podľa čl. 104 kódexu však zápis do účtovnej evidencie nie je nevyhnutným predpokladom pre oznámenie sumy colného dlhu. Zápis do účtovnej evidencie a oznámenie sumy colného dlhu sú na sebe v zásade nezávislé úkony colného úradu, a možno ich vykonať aj paralelne. Na účely identifikácie colnej pohľadávky, ktorá sa má započítať, je preto potrebné uviesť colný úrad, ktorý vydal rozhodnutie, ktorým bol oznámený colný dlh (čl. 102 kódexu) a číslo tohto rozhodnutia. Úprava zároveň súvisí s úpravou v bode 62 (§ 53).

K bodu 86
K odseku 1
Ustanovuje sa doba, počas ktorej môžu osoby schválené byť ručiteľom podľa doterajších predpisov požívať tento status bez toho, aby colný úrad vydal nové rozhodnutie o schválení byť ručiteľom podľa nových colných predpisov EÚ. Tieto osoby však budú povinné predkladať ručiteľské vyhlásenia v súlade s novými právnymi predpismi.

K odseku 2
Zakotvuje sa prechodné ustanovenie upravujúce trvanie záruky na colný dlh formou zloženia peňažných prostriedkov v hotovosti aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

K odseku 3
Ustanovenie upravuje konkurenciu starej a novej právnej úpravy v situácii, keď ku konaniu majúcemu znaky trestného činu došlo pred účinnosťou tohto zákona. Vzhľadom na to, že skrátenie dodatočnej prekluzívnej lehoty na oznámenie sumy colného dlhu z 10 na 5 rokov je pre dlžníka nepochybne priaznivejšie, v predmetnej situácii sa navrhuje použiť nová právna úprava s 5 ročnou prekluzívnou lehotou.

K odseku 4
Ustanovenie upravuje časovú pôsobnosť právnej normy obsiahnutej v bode 80 (§ 84b). V súlade so zásadami trestania podľa trestného práva, ktoré je potrebné aplikovať aj na administratívne trestanie, sa navrhuje, aby neskoršia úprava bola použitá aj na zmiernenie sankcie pri tých colných deliktoch a colných priestupkoch spáchaných uvedením nesprávnych alebo nepravdivých údajov, ku ktorých spáchaniu došlo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, vzhľadom na to, že je to pre páchateľa tohto colného deliktu alebo colného priestupku priaznivejšie.

K bodu 87
K prílohe č. 3
Príloha č. 3 (žiadosť o vykonanie colného konania mimo colného priestoru podľa § 26 ods. 2 Colného zákona) sa navrhuje vypustiť a vložiť do vyhlášky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zmena súvisí s úpravou v bode 32 (§ 26 ods. 2).

K prílohe č. 4
Príloha č. 4 (záručná listina na zabezpečenie colného dlhu poskytnutím záruky inou osobou ako bankou, zahraničnou bankou, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, poisťovňou, zahraničnou poisťovňou, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnenú svoju pobočku, alebo Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky) sa navrhuje vypustiť, keďže vzor ručiteľského vyhlásenia bude ustanovený v nových colných predpisoch EÚ.

K čl. II, III, VI a VIII

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s nadobudnutím platnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie.

K čl. IV

Navrhuje sa zmeniť príslušné ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty nadväzne na prijatie novej právnej úpravy na úrovni Európskej únie v colnej oblasti. Nejde o vecnú zmenu daňovej povinnosti pri dovoze tovaru z tretích štátov.

K čl. V

K bodu 1
V súvislosti s úpravou príslušnosti v § 29 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bolo potrebné primerane upraviť aj § 9 ods. 8 zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nové znenie je vhodnejším vyjadrením skutočného stavu, pretože väčšina colných úradov má aj vnútrozemské pobočky aj pohraničné pobočky, čo môžu byť, okrem klasických pobočiek umiestnených na colných priechodoch, tiež pošty a letiská umiestnené vo vnútrozemí. Nedá sa preto jednoznačne hovoriť o pohraničných a vnútrozemských colných úradoch, ale o pohraničných a vnútrozemských pobočkách colných úradov.

Navrhnutá úprava je z uvedeného dôvodu vhodnejšia pre jednoznačnú úpravu príslušnosti na predloženie tovaru a podanie colného vyhlásenia.

K bodu 2
Vzhľadom na špecifickú povahu osobných údajov (vyznačujúcich sa osobitným režimom právnej regulácie) je podľa § 10 ods. 2 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov finančná správa ako prevádzkovateľ informačných systémov oprávnená spracúvať osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby len vtedy, ak účel spracúvania osobných údajov, okruh dotknutých osôb a zoznam osobných údajov ustanovuje osobitný zákon.

Osobitným zákonom je v podmienkach finančnej správy zákon č. 652/2004 Z. z. Zoznam osobných údajov spracúvaných v informačných systémoch finančnej správy je upravený v prílohe č. 2 k uvedenému zákonu.

V nadväznosti na identifikovanú potrebu finančnej správy spracúvať aj osobné údaje, akými sú funkcia, telefónne číslo a adresa elektronickej pošty, sa rozširuje taxatívny výpočet osobných údajov, ktoré je finančná správa oprávnená spracúvať v jej informačných systémoch.

K čl. VII

Znenie § 4 ods. 3 písm. j) zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov sa mení tak, že doterajšia pôsobnosť Finančného riaditeľstva SR v oblasti rozhodovania o upustení od záruky na colný dlh v colnom režime tranzit sa rozširuje na rozhodovanie o upustení od záruky na colný dlh formou celkovej záruky vo všetkých prípadoch, bez obmedzenia na konkrétny colný režim.

K čl. IX

Vzhľadom na to, že Finančné riaditeľstvo SR zabezpečuje prevádzku všetkých informačných systémov v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 písm. j) zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov existujúci mechanizmus vo vzťahu medzi Finančným riaditeľstvom SR a Ministerstvom financií SR predstavuje nadbytočnú administratívnu záťaž.

Na účely splnenia povinnosti podľa zákona o e-Governmente (publikácia elektronických formulárov v module elektronických formulárov) sa Finančnému riaditeľstvu SR ukladá povinnosť poskytnúť Ministerstvu financií SR tieto formuláre tak, aby Ministerstvo financií SR malo dostatočný časový priestor na splnenie tejto povinnosti.

K čl. X

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. marca 2016 okrem čl. I až VIII, ktoré nadobudnú účinnosť dňom začatia uplatňovania všetkých článkov kódexu.

Všetky články Colného kódexu Únie majú byť v súlade s jeho čl. 288 ods. 1 a 2 uplatňované od 1. mája 2016. Vzhľadom na meškajúci legislatívny proces k delegovaným a vykonávacím aktom k Colnému kódexu Únie však v súčasnosti nemožno vylúčiť posun tohto dátumu na neskôr. Berúc do úvahy parlamentné voľby v prvom kvartáli 2016 a s tým spojený problém týkajúci sa plného zapojenia novej Národnej rady SR v nasledujúcom volebnom období do legislatívnej činnosti tak hrozí, že by Slovenská republika na prípadný posun uplatňovania Colného kódexu Únie nemohla včas legislatívne reagovať a posunúť aj účinnosť predmetnej novely Colného zákona. Preto je potrebné viazať účinnosť tohto zákona nie na konkrétny dátum, ale na konkrétnu a presne určenú právnu skutočnosť, ktorou je nadobudnutie účinnosti všetkých ustanovení Colného kódexu Únie. Dátum, kedy táto právna skutočnosť nastane, vyplýva priamo z právne záväzného aktu EÚ (čl. 288 ods. 2 Colného kódexu Únie), ktorý ako taký je publikovaný v Úradnom vestníku Európskej únie, čo samozrejme platí aj o jeho prípadnej novele. Zároveň podľa § 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie (analogicky ako je takáto domnienka upravená v zákone o Zbierke zákonov) o všetkom, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná. Dátum, kedy nastane skutočnosť relevantná pre nadobudnutie účinnosti tohto zákona, je tak vymedzený dostatočne určito a akýkoľvek subjekt sa s ním môže veľmi jednoducho a s absolútnou istotou oboznámiť prostredníctvom Úradného vestníka Európskej únie. A v prípade, ak by došlo k posunu dátumu uplatňovania Colného kódexu Únie z 1. mája 2016 na neskorší dátum, Ministerstvo financií SR bude o tejto skutočnosti verejnosť informovať prostredníctvom svojho webového sídla, webového sídla Finančného riaditeľstva SR a prípadne aj prostredníctvom digitálnych a printových médií.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 26. augusta 2015.



Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky



Peter Kažimír, v. r.
podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky
 

Vládny návrh zákona o správe, prevádzke a používaní informačného systému Centrálny elektronický priečinok pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru a o doplnení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)

21

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Návrh zákona o správe, prevádzke a používaní informačného systému Centrálny elektronický priečinok pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru a o doplnení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výk onu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) predstavuje nástroj na legislatívne zabezpečenie Národného projektu Elektronické služby centrálneho elektronického prie činka, ktorý sa realizuje v súlade s koncepciou vybudovania centrálneho elektronického priečinka, ktorú schválila vlá da Slovenskej republiky v roku 2008 uznesením č. 39/2008, a ktorou reagovala na odporúčanie č. 33 Európskej hospodárskej komisie OSN pre uľahč ovanie obchodu a elektronick é obchodovanie (UN/CEFACT), s cieľom zavedenia jednoduchého, transparentného a efektívneho procesu pre globálne obchodovanie. Projekt Elektronické služby centrálneho elektronického priečinka je spolufinancovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Operačné ho programu Informatizácia spoločnosti - OPIS. Práce na realizácii projektu sa začali v priebehu roka 2010 a návrh uvedeného zá kona by mal zabezpečiť plnohodnotné uplatňovanie a využívanie informačného systému v praxi.

Návrh zákona nadväzuje na skôr prijaté všeobecne záväzné právne predpisy pre oblasť elektronickej komunikácie, ktorými sú najmä zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) a zákon č. 275/2006 Z. z. o informa čných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedené predpisy spolu vytvárajú legislatívne predpoklady pre ukončenie projektu a uvedenie informačné ho systému Centrálny elektronický priečinok do produkčnej prevádzky, čím sa umožní elektronizácia služieb v medzinárodnom obchode a integrácia informačného systému Centrálny elektronický priečinok v rá mci relevantných informačných systémov používaných orgánmi verejnej moci na výkon ich pôsobnosti. Projekt prispieva k plneniu cieľov rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č . 70/2008/ES o colnom a obchodnom prostredí bez dokladov v papierovej forme.

Používateľské rozhranie informačného systému Centrálny elektronický priečinok, pomocou ktorého môžu vzájomne komunikovať fyzické osoby a právnické osoby a orgány verejnej moci, bude poskytovaný bezodplatne, v dôsledku čoho sa nepredpokladajú žiadne zvýšené náklady na komunikáciu zúčastnených subjektov. V súvislosti s výkonom funkcie prevádzkovateľa informač ného systému Centrálny elektronický priečinok sa na strane Finančného riaditeľstva SR nepočíta s vytvorením osobitného nového útvaru, v dôsledku čoho nevzniknú žiadne zvýšené nároky na rozpočet.

Prínosom informačného systému Centrálny elektronický priečinok pre fyzické osoby a právnické osoby bude zníženie nákladov vďaka elektronizácii podaní v zahrani čnom obchode, zníženie časových strát a administratívnej záťaže. Nezanedbateľným pozitívom bude aj získanie okamžite dostupného prehľadu, v elektronickej forme, o aktuálnom stave všetkých podan í realizovaných prostredníctvom informačného systému Centrálny elektronický priečinok.

Doplnením § 60 ods. 10 zákona o e-Governmente sa vytvorí možnosť aktivácie zriadenej elektronickej schránky pre právnickú osobu ešte pred uplynutím prechodného obdobia ustanoveného v predmetnom ustanovení, čím sa vytvorí legislatívny predpoklad pre elektronickú komuniká ciu prostredníctvom informačného systému Centrálny elektronický priečinok od 1. 10. 2014.

V záujme vytvoriť pre právnické osoby dostatočný časový priestor na požiadanie o aktiváciu elektronických schránok pred spustením informačného systému Centrálny elektronický priečinok do produkčnej prevádzky, sa účinnosť zákona navrhuje dňom vyhlásenia, okrem čl. I a čl. II bodov 1 až 6, ktorých účinnosť sa navrhuje od 1. októbra 2014.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona o správe, prevádzke a používaní informačného systému Centrálny elektronický priečinok pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru a o doplnení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (z ákon o e-Governmente)

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

PozitívneŽiadneNegatívne1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie

- dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvy

- vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

- sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosťx4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

V rámci projektu Elektronické služby centrálneho elektronického priečinka budú pre používateľov na strane orgánov verejnej moci dodané softvérové nástroje, prostredníctvom ktorých budú vedieť využívať služ by informačného systému Centrálny elektronický priečinok a bezproblémovo aplikovať ustanovenia zákona o správe, prevádzke a používaní informačn ého systému Centrálny elektronický priečinok pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru a o doplnení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Žiadne iné špecializované softvérové alebo hardvérové komponenty nie sú pre využívanie informačného systému Centrá lny elektronický priečinok vyžadované. Avš ak predpokladom pre využívanie softvérového nástroja centrálneho elektronického priečinka je, že príslu šný orgán verejnej moci má k dispozícii základné IT vybavenie, t. z. PC, internetové pripojenie, ná stroj pre vytváranie ZEP, kvalifikovaný certifikát.

V rámci projektu Elektronické služby centrálneho elektronického priečinka je jednotlivým orgánom verejnej moci, do pôsobnosti ktorých patria agendy verejnej správy sú visiace s dovozom, vývozom a tranzitom tovaru dodávaných 290 ks PC a 290 ks displejov.

Projekt Elektronické služby centrálneho elektronick ého priečinka je spolufinancovaný z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Operačného programu Informatizácia spoločnosti – OPIS. Ukončenie projektu a uvedenie informačného systé mu Centrálny elektronický priečinok do produkčnej prevádzky je kryté v rámci schválených rozpočtových limitov a nezakladá zvýšené nároky na prostriedky rozpočtu verejnej správy.

V budúcnosti sa dá predpokladať negatívny vplyv na verejné financie, ktorý súvisí s údržbou a prevádzkou informačného systému ako takého. Uvedený negatívny vplyv vychádza z potreby podpory informačn ého systému CEP (supportnou zmluvou). V súčasnosti nie je možné tento vplyv bližšie kvantifikovať, ale dá sa predpokladať, že bude predstavovať od 12 do 18 percent z obstarávacej ceny informačného systému CEP vychádzajúcej zo zmluvy č. Z2111012001701 pre projekt Elektronické služby centrálneho elektronického priečinka. Tento vplyv bude krytý v rámci schválených limitov rozpočtu kapitoly Ministerstva financií SR.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Áno. Zavedením IS CEP ako výstupu realizované ho projektu ES CEP bude k dispozícii 28 nových elektronických služieb verejnej správy s úrovňou poskytovania 4.

Informovanie sa o podmienkach realizácie zahranič noobchodnej transakcie

Služba poskytne informácie o podmienkach realizácie zahranič noobchodnej transakcie (dovoz, vývoz, tranzit, ďalej len 'ZOT'). Informácie o podmienkach realizácie ZOT budú zahà ňať: informácie o opatreniach týkajúcich sa danej ZOT z TARIC SK, zoznam potrebných obchodných, prepravných dokumentov, licencie a spôsob ich získania (kto vydáva licenciu, za akých podmienok je licencia vydaná (napr. väzba na inú licenciu, správny poplatok, parametre platby, lehoty, príslušné formuláre, a tak ďalej)). Tieto informácie budú sprístupnené IS CEP voľne bez potreby registrácie používateľa. Služba bude súčasťou informačn ého procesu a zabezpečí prepojenie portálu CEP s informačnými portálmi o podmienkach ZOT ďalších krajín E Ú. Služba bude napĺňať naše smerovanie k vybudovaniu EU Customs Information Portal podľa plánu MASP (Electronic Customs Multi-Annual Strategic Plan).

Podanie požiadavky na založenie prípadu ZOT

Na základe atribútov a podmienok pre realizáciu ZOT služba umožní založiť prípad ZOT (vytvoriť virtuálny adresár dokumentov ZOT) v IS CEP, v ktorom budú uvedené všetky potrebné informácie, formuláre a dokumenty, na základe ktorých získa používateľ licencie nevyhnutné pre uskutočnenie ZOT. Ku každému prípadu bude vytvorený priestor (úložisko), v ktorom budú vo forme referencií ukladané informácie o existujúcich a priebežne získavaných licenciách. Služba bude súčasť ou procesu plnenia podmienok pre realizáciu ZOT.

Informovanie sa o plnení podmienok pre realizáciu zahraničnoobchodnej transakcie

Služba vyhodnotí podmienky pre realizáciu ZOT a identifikuje licencie potrebné na realizáciu ZOT. Porovná zoznam požadovaných licencií s licenciami, ktoré sú uložené v úložisku dokumentov. Služba identifikuje chýbajúce licencie, navrhne spôsob a postupnosť ich získania od príslušných orgánov štátnej správy. Služba je súčasťou procesu plnenia podmienok pre realizáciu ZOT a plní pre používateľa kontrolnú funkciu.

Vytvorenie žiadosti na získanie licencie pre realizáciu zahraničnoobchodných transakcií

Služba umožní vytvorenie žiadostí pre vydanie licencií, ktoré sú potrebné pre realizáciu ZOT.

Pre tvorbu žiadostí poskytne služba príslušný elektronický formulár. K žiadostiam umožní pripojiť elektronické dokumenty, ktoré má používateľ uložené vo svojom úložisku dokumentov alebo umožní vykonať nahratie nového elektronického dokumentu.

Pre licencie, ktorých vydanie je podmienené existenciou iných licencií, a používateľ ich nemá k dispozícii, systém ich zahrnie do skupiny žiadostí. Služba umožní ukladať pripravené žiadosti a vytvárať predvyplnené žiadosti o vydanie licencií. Služba podporuje proces plnenia podmienok pre realizáciu ZOT.

Podanie žiadosti o vydanie licencie pre realizáciu zahranič noobchodnej transakcie

Služba umožní elektronické podanie žiadosti o vydanie požadovanej licencie. Služba odošle žiadosť príslušnému orgánu štátnej správy pričom využije elektronickú službu orgánu štátnej správy, ÚPVS alebo využije integrovanú elektronick ú podateľňu IS CEP. Služba potvrdí podanie žiadosti o vydanie licencie.

Služba podporuje proces plnenia podmienok pre realizáciu ZOT.

Zmena licencie pre zahraničnoobchodné transakcie

Služba umožní používateľovi požiadať o realizáciu zmeny vydanej licencie:

-prevod práv licencie,

-predĺženie licencie,

-zmena parametrov licencie,

-zrušenie licencie.

Služba podporuje proces plnenia podmienok pre realizáciu ZOT.

Podanie opravného prostriedku voči rozhodnutiu o vydaní licencie

Služba umožní používateľovi reagovať na rozhodnutie o vydaní licencie a odvolať sa resp. podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu. Služ ba podporuje proces plnenia podmienok pre realizáciu ZOT.

Získanie parametrov správneho poplatku pre získanie licencie pre realizáciu zahraničnoobchodnej transakcie

Služba priamo určí parametre správneho poplatku viazaného k vydaniu príslušnej licencie, v prípadoch keď nie je pre ich určenie potrebná interakcia orgá nu štátnej správy. Ak parametre platby vie určiť len príslušný orgán štátnej správy respektíve ním prevádzkovaný IS, služba sprostredkuje tieto informácie používateľovi IS. Služba podporuje proces plnenia podmienok pre realizáciu ZOT.

Podanie úhrady správneho poplatku pre získanie licencie pre realizáciu zahraničnoobchodnej transakcie

Služba umožní vykonať úhradu správneho resp. iného poplatku podmieňujúceho vydanie licencie volaním služieb platobného modulu ÚPVS a zabezpečí registráciu tejto úhrady v IS CEP. Služba podporuje proces plnenia podmienok pre realizáciu ZOT:

Informovanie sa o stave konania pre zahraničnoobchodnú transakciu

Služba poskytne informáciu o aktuálnom stave spracovania žiadosti o vydanie licencie respektíve colného vyhlásenia. Služba podporuje procesy plnenia podmienok pre realizáciu ZOT.

Vytvorenie colného vyhlásenia s prílohami

Služba umožní vytvorenie colného vyhlásenia s príslušnými prílohami, ktoré tvoria licencie vydané inými správnymi orgánmi a obchodný mi dokumentmi. Služba poskytne príslušný formulár. Služba umožní ukladať rozpracované colné vyhlásenia a vytvárať predvyplnené vzorové colné vyhlásenia.

Služba podporuje procesy realizácie ZOT.

Podanie colného vyhlásenia s prílohami

Služba umožní podanie colného vyhlásenia aj s príslušnými prílohami. Colné vyhlásenie bude podané príslušnému colnému úradu. Služ ba poskytne informáciu o obdàžaní podania príslušným colným úradom. Služba podporuje procesy realizá cie ZOT. Služba bude napĺňať naše smerovanie k SEAP (Single Electronic Access Points) podľa plánu MASP.

Zmena colného vyhlásenia

Služba umožní používateľovi zmeniť podané colné vyhlásenie, ak to vyžaduje proces colného konania, alebo vzniknutá situácia: podanie opravného colného vyhlásenia,

zrušenie colného vyhlásenia. Služba podporuje procesy realizácie ZOT.

Podanie opravného prostriedku voči rozhodnutiu v colnom konaní

Služba umožní používateľovi reagovať na rozhodnutie v colnom konaní a odvolať sa resp. podať opravný prostriedok voči rozhodnutiu. Služ ba podporuje proces realizácie ZOT.

Informovanie sa o vydaných licenciách pre zahraničnoobchodné transakcie

Služba poskytne informácie súvisiace s vydanou licenciou. Služba poskytne tieto informácie držiteľovi licencie, vydávajúcemu správnemu orgánu a colným org ánom v rozsahu im prislúchajúcim. Služba poskytne sadu výberových kritérií pre vyhľadávanie požadovanej licencie alebo množiny licencií. Služba patrí medzi všeobecné služby.

Získanie overenia platnosti vydaných licencií pre zahraničnoobchodné transakcie

Služba umožní príslušnému správnemu orgánu, na základe nastavenia parametrov priradených k vydanej licencii, automatizovať sledovanie dodržan ia plnenia podmienok platných pre držiteľov licencií. Služba patrí medzi všeobecné služby pre povinné osoby.

Podanie digitalizovaných podporných dokumentov do systému CEP

Služba poskytne nástroj pre digitalizáciu papierových dokumentov a ich následný upload a uloženie do úložiska dokumentov. Následne je možné tieto dokumenty priraďovať k príslušným prípadom ZOT, ako prílohy k žiadostiam o vydanie licencie alebo colným vyhlá seniam. Služba patrí medzi všeobecné služby IS CEP.

Získanie informácií o platbách z platobného modulu ÚPVS pre procesy IS CEP

Služba poskytne správnemu orgánu informáciu o platbe získanú od platobného modulu ÚPVS a umožní ich automatické alebo manuálne priradenie k prísluš nej žiadosti o vydanie licencie.

Získanie obsahu číselníka z informačného systému CEP

Služba sprístupní vybrané číselníky pre iné informačné systémy verejnej správy a verejnosť pomocou prezentačného rozhrania alebo webovej služ ba.

IS CEP poskytne prostriedky pre správu potrebných číselníkov.

Získanie štatistických prehľadov o zahraničnoobchodných transakciách

Služba poskytne prostriedky na tvorbu používateľsky definovateľných štatistických prehľadov z údajovej základne IS CEP. Služba zároveň zabezpečí transport údajov pre potreby štatistiky. Služba patrí medzi všeobecné služby IS CEP.

Podanie žiadosti o registráciu v informačnom systéme IS CEP

Služba poskytne prostriedky pre registráciu nových používateľov IS CEP zo strany obchodníkov na základe interakcie s modulom IAM ÚPVS. Služba patrí medzi všeobecné služby IS CEP.

Podanie dokumentov do informačného systému CEP cez elektronickú podateľňu

Služba poskytne prostriedky elektronickej podateľne pre tie orgány štátnej správy, ktoré využívajú služby IS CEP a nemajú implementovanú vlastnú elektronickú podateľňu. Služba patrí medzi všeobecné služby IS CEP.

Podanie hodnotenia spokojnosti obchodníkom

Služba poskytne prostriedky pre hodnotenie spokojnosti používateľov systému a tieto sprístupní správcovi a prevádzkovateľovi systému.

Služba patrí medzi všeobecné služby IS CEP.

Overenie podania žiadosti o licenciu pre zahraničnoobchodné transakcie

Služba poskytne správnemu orgánu možnosť získať informácie (aktuálnosť iných licencií alebo splnenie podmienok v inom úseku správy) viažuce sa k podaniu žiadosti o vydanie licencie potrebnej k realizácii ZOT, respektíve k colnému vyhláseniu. Služba podporuje proces plnenia podmienok pre realizáciu ZOT.

Vydanie licencie pre realizáciu zahraničnoobchodných transakcií

Služba umožní správnemu orgánu vykonať vydanie licencie na základe žiadosti podanej prostredníctvom IS CEP. Doručenie vydanej licencie služba zabezpečí prostredníctvom modulu elektronického doručovania ÚPVS. Služba podporuje procesy plnenia podmienok pre realizáciu ZOT.

Vydanie rozhodnutia v colnom konaní

Služba zabezpečí doručenie vydaného rozhodnutia v colnom konaní, ktoré vydá príslušný colný úrad na základe podania vykonaného prostrední ctvom služby 'Podanie colného vyhlásenia s prílohami'. Služba poskytne možnosť zvolenia služby umož ňujúcej vykonať úhradu colného dlhu, ak je tak určené v rozhodnutí. Služba podporuje procesy realizácie ZOT.

Vydanie informácií z colného konania pre iné orgány štátnej správy

Služba poskytne prostriedky pre zaznamenanie vybraných informácií k príslušnej vydanej licencii po vydaní rozhodnutia v colnom konaní. Tieto informácie sa poskytn ú príslušným správnym orgánom, ktoré ich využívajú pri správe vydaných licencií. Služ ba podporuje následné procesy po colnom konaní.

Poskytnutie relevantných informácií produkčným informačným systémom colnej správy a iným IS VS

Služba poskytne informácie o vydaných licenciách a informácie zo systému správy opatrení o IS CEP o licenčných opatreniach, národný ch opatreniach a opatreniach EÚ vzťahujúcich sa na dovoz, vývoz a tranzit vybraného tovaru. Služba patrí medzi vš eobecné služby IS CEP a zabezpečuje jeho základnú procesnú a aplikačnú integráciu.6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Áno. Zavedením IS CEP sa vytvárajú podmienky pre sémantickú interoperabilitu pre informácie o licenciách (resp. iných povoleniach) vydaných prostredníctvom IS CEP. Tieto informácie sú dostupné iným informačný m systémom prostredníctvom elektronických služieb zavádzaného IS CEP.

V prípade využívaných informácií je pre zavádzaný IS CEP sémantická interoperabilita zabezpečená integráciou so základnými registrami (napr. RFO – využ itie referenčných údajov o fyzických osobách) a so spoločnými modulmi ÚPVS (napr. autentifikácia používateľa).¼udia6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)Áno. Publikovaním výstupov projektu ES CEP využitých pri školeniach š koliteľov v e-learningovom prostredí finančnej správy a sprístupnením používateľom IS CEP.6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)

Nie6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)Áno. Zavedenie projektu IS CEP je predpokladom efektívnejšej komunikácie medzi orgánmi štátnej správy navzájom ako aj medzi podnikateľom/občanom a orgánom štátnej správy. Výstupy projektu sú poskytované plo šne na celom území Slovenskej republiky. Elektronizácia služieb podporuje princíp nediskriminácie a rovnosti príležitostí pre všetkých občanov SR bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu, etnický pôvod č i zdravotný stav a zároveň zabezpečuje vyššiu prístupnosť služieb pre obyvateľov s obmedzenou mobilitou a orientáciou nakoľko odstraňuje nevyhnutnosť fyzického kontaktu s príslušnými orgánmi š tátnej správy a nutnosť dopravy do sídla týchto inštitúcií. Elektronizácia služieb má pozitívny prí nos z pohľadu marginalizovaných rómskych komunít a to v smere eliminácie možnej diskriminácie rómskych komunít.Infraštruktúra6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Áno, zavádza sa IS CEP, ktorý umožňuje všetkým stranám zapojeným v medzinárodnom obchode a preprave tovaru podať a vybaviť štandardizované informácie a dokumenty v jedinom vstupnom bode, a splniť tak všetky požiadavky súvisiace s dovozom, vývozom a tranzitom tovaru. 6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

Nie6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým slu žbám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Áno. Zavedením IS CEP ako špecializovaného portálu budú sprístupnené nové elektronické služby, pričom je zabezpečená integrácia k ústrednému portálu verejnej správy (napr. využitím autentifikácie používateľa, doručovaním do elektronických schránok a sprí stupnením ich obsahu aj v prostredí IS CEP, realizáciou úhrad správnych poplatkov prostredníctvom modulu elektronických platieb).6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Áno, pri vytvorení IS CEP bola zohľadnená technická interoperabilita v zmysle platného výnosu o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy.6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)NieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)Nejde o nelegislatívny materiál.

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona o správe, prevádzke a používaní informačného systému Centrálny elektronický priečinok pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru a o doplnení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zá kon o e-Governmente)

s právom Európskej únie

1. Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o správe, prevádzke a používaní informačného systému Centrálny elektronický priečinok pri dovoze, vý voze a tranzite tovaru a o doplnení zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

3. Problematika návrhu zákona:

a)je upravená v práve Európskej únie:

primárnom

- čl. 3, 33, 114 a čl. 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve - po 30. novembri 2009):

Žiadne.

sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o Európskom spoločenstve - do 30. novembra 2009):

- Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 70/2008/ES z 15. januára 2008 o colnom a obchodnom prostredí bez dokladov v papierovej forme (Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2008).

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na implementáciu rozhodnutia č. 70/2008/ES: bezpredmetné.

b) Lehota určená na predloženie návrhu zá kona na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných prá vnych predpisov: bezpredmetné.

c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)Informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia: bezpredmetné.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky,

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky,

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky,

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky,

Slovenská obchodná a priemyselná komora,

Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky,

II. Osobitná časť

Èl. I

K § 1

Ustanovuje sa predmet a pôsobnosť úpravy tak, aby bolo zrejmé na aký účel a akým spôsobom sa informačný systém Centrálny elektronický priečinok bude používať a pre ktoré subjekty je primárne určený. Vzhľadom na skutočnosť, že o dani z pridanej hodnoty, resp. o spotrebných daniach sa pri dovoze rozhoduje v colnom konaní, sa na účely tohto zákona predpismi upravujúcimi dovoz, vývoz a tranzit tovaru rozumej ú okrem colných predpisov aj predpisy upravujúce predmetné dane ( ďalej len 'predpisy upravujúce dovoz, vývoz a tranzit tovaru').

Informačný systém Centrálny elektronický prieč inok predstavuje technický prostriedok na realizáciu elektronickej komunikácie medzi fyzickými osobami alebo právnickými osobami a orgánmi verejnej moci, ktoré majú v informačnom systéme Centrálny elektronický prie činok implementované svoje procesy. Pod implementáciou procesov sa rozumie jeden alebo viacero elektronických formulárov, ktorých vyplnenie a odoslanie je možné v prostredí informačného systému Centrálny elektronický priečinok, a medzi ktorými sú presne zadefinované vzťahy. Tieto formuláre sú dostupné podľa ich účelu fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá realizuje zahraničnoobchodnú operáciu alebo orgánu verejnej moci. Fyzická osoba alebo právnická osoba aj orgán verejnej moci majú k dispozícii používateľské rozhranie (portál) na vyhľadanie príslušn ého formulára, jeho vyplnenie a odoslanie druhej strane. Zároveň prostredníctvom tohto prostredia môže používateľ čítať prijaté formuláre a reagovať na ne na základe definovaných vzťahov formulá rov.

K § 2

Definuje sa informačný systém Centrálny elektronický prieč inok ako prístupové miesto pre poskytovanie elektronických služieb pre komunikáciu medzi fyzickými, právnickými osobami a príslušnými orgánmi verejnej moci, do ktorých pôsobnosti patria úlohy verejnej správy súvisiace s dovozom, vývozom a tranzitom tovaru medzi Európskou úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky, ako aj medzi príslušnými orgánmi verejnej moci navzájom. Elektronické služby sa budú poskytovať v rozsahu procesov, ktoré vyplývajú z predpisov upravujúcich dovoz, vývoz a tranzit tovaru a boli do informačného systému zapracované. Proces je v zmysle uvedené ho ustanovenia potrebné chápať všeobecne ako určitý postup, ktorý sa začína na základe relevantnej skutočnosti a smeruje k dosiahnutiu zamýšľaného, prá vom upraveného a predvídaného cieľa. Elektronické služby informačného systému Centrálny elektronický priečinok budú poskytované len na tie procesy, ktorých zoznam bude zverejnený na webovom sídle informačného systému Centrálny elektronický priečinok.

K § 3

Ustanovuje sa, ktorým orgánom verejnej moci a akým spô sobom bude informačný systém Centrálny elektronický priečinok spravovaný a prevádzkovaný.

Na povinnosti správcu a prevádzkovateľa sa vzť ahuje zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy v znení neskorší ch predpisov. Zámer prevádzkovateľa na vykonanie činností súvisiacich s vytváraním a rozvojom informačného systému sa predkladá správcovi, ktorý na realizáciu takýchto činností vydáva písomný súhlas.

Navrhuje sa, aby bol realizáciou niektorých povinností správcu ex lege poverený prevádzkovateľ. Rozsah elektronických služieb informačného systému Centrálny elektronický priečinok bol vymedzený zoznamom procesov, ktorý bude prevádzkovateľ informačného systému priebežne udržiavať na webovom sídle informačného systému.

Informačný systém Centrálny elektronický priečinok ako súč asť e-Governmentu bude plniť funkciu špecializovaného portálu, na ktorý môžu byť v prípade potreby a súhlasu správcu integrované iné informačné systémy orgánov verejnej moci tak pre oblasť procesov elektronickej komunikácie, ako aj na účely integrácie údajov a prepojenia na databázy iných orgánov verejnej moci.

K § 4

Na elektronickú komunikáciu prostredníctvom centrálneho elektronického priečinka sa v plnom rozsahu uplatnia podmienky ustanovené v zákone o e-Governmente. Cieľom návrhu zákona nie je regulovať elektronickú komuniká ciu ako takú, ale len elektronickú komunikáciu prostredn íctvom uvedeného informačného systému. To znamená, že fyzická osoba, resp. právnická osoba bude na elektronickú komunikáciu bezodplatne využívať informačný syst ém Centrálny elektronický priečinok, a to v rozsahu zapracovaných a zverejnených procesov.

Elektronické podanie podané orgánu verejnej moci prostredníctvom informačného systému Centrálny elektronický priečinok, musí byť v tomto prostredí spracované, a rovnakým spôsobom musí byť žiadateľovi doručený výsledok podania. Vo vzťahu k elektronickému doručovaniu sa uplatnia pravidlá doručovania do elektronickej schránky podľa z ákona o e-Governmente.

V tejto časti sa tiež ustanovujú prípady, keď sa centrá lny elektronický priečinok nepoužije, a to vtedy, ak by predmetom elektronickej komunikácie mali byť utajované skutočnosti podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností alebo citlivé informácie podľa § 3 ods. 14 a 15 z ákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Správca v spolupráci s prevádzkovateľ om vypracuje usmernenie týkajúce sa technických podmienok a spôsobu použitia informačného systému Centrálny elektronický priečinok, ktoré musí zodpovedať požiadavkám podľa osobitných predpisov, a toto usmernenie zverejní na webovom sídle informačného systému Centrálny elektronický priečinok.

K § 5

Ustanovuje sa okruh povinných osôb, do pôsobnosti ktorý ch patria agendy verejnej správy súvisiace s dovozom, vývozom a tranzitom tovaru medzi Európskou úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky.

Na zabezpečenie funkcionality informačného systému Centrálny elektronický priečinok sú potrebné informácie o opatreniach na dovoz, vývoz a tranzit tovaru. Veľká časť opatrení je aplikáciou prá vnych predpisov, na základe ktorých konajú povinné osoby, ktoré budú elektronicky komunikovať prostredníctvom informačného systému Centrálny elektronický priečinok. Tieto opatrenia a spôsob ich apliká cie budú do informačného systému Centrálny elektronický priečinok zadávané špecializovaným útvarom prevádzkovateľa (Finančného riaditeľstva SR). Aby tieto opatrenia boli v systéme implementované v čas a správne, je potrebné, aby povinné osoby informovali špecializovaný útvar finančnej správy o legislatí vnych a nelegislatívnych zmenách a spôsobe ich aplikácie, potvrdzovali správnosť ich implementácie, sprostredková vali, alebo priamo vykonávali zverejňovanie elektronických formulárov a poskytovali ďalšiu súčinnosť správcovi a prevádzkovateľovi informačného systému Centrá lny elektronický priečinok.

Ustanovujú sa tiež podrobnosti poskytovania údajov a pravidiel povinnými osobami a to tak na účely vytvárania a spravovania elektronických formulárov, ako aj na účely poskytovania služ ieb elektronickej komunikácie.

Zavedenie informačného systému Centrálny elektronický prie činok do produkčnej prevádzky vytvorí podmienky na to, aby podania v prípadoch súvisiacich s dovozom, vývozom a tranzitom tovaru podané fyzickou osobou alebo právnickou osobou elektronicky prostredníctvom informačného systému Centrálny elektronický priečinok boli vybavované rýchlejšie, hospodárnejšie a efektívnejšie (bez dodatočných n árokov na rozpočtové prostriedky na strane povinných osôb). Na tento účel by v prípade potreby malo na strane povinných osôb dôjsť k úprave v súčasnosti zavedených interných postupov vrátane tý ch, ktoré sú realizované elektronicky prostredníctvom iného informačného systému.

K § 6

Ustanovuje sa zodpovednosť orgánov verejnej moci, ktoré sú povinnými osobami podľa § 5 ods. 1, za škodu, ktorá vznikne z dôvodu nesplnenia povinnosti vyplývajúcej im z § 5 ods. 2.

K § 7

V informačnom systéme Centrálny elektronický prie činok budú spracúvané aj údaje, ktoré sú osobnými údajmi a v takom prípade sa na zabezpečenie ich ochrany použije zákon o ochrane osobných údajov spolu s predpismi upravujúcimi dovoz, vývoz a tranzit tovaru.

K § 8

V rámci prechodných ustanovení sa určuje postup pre prípad, že v čase nadobudnutia účinnosti zákona o informačnom systéme Centrálny elektronický prieč inok nebudú funkčné všetky povinné moduly ústredného portálu verejnej správy podľa zákona o e-Governmente. Preto je potrebné upraviť dočasný postup pre sprístupňovanie a ukončovanie platnosti elektronických formulárov v informačnom systéme Centrálny elektronický priečinok namiesto modulu elektronických formulárov ústredného portá lu verejnej správy, a to až do doby jeho plnej funkč nosti.

Z dôvodu zabezpečenia kontinuity v používaní elektronických formulárov platných pred vytvorením modulu elektronických formulárov budú tieto bezprostredne po vytvorení a uvedení do prevádzky uvedeného modulu prevádzkovateľom poskytnuté povinnej osobe na účely splnenia povinností ich zverejnenia podľa zákona o e-Governmente.

V navrhovanom znení odseku 4 je premietnutý nevyhnutný predpoklad riadnej a včasnej implementácie údajov a pravidiel do informačného systé mu, t. j. vytvorenie dostatočného časového priestoru od ich nahlásenia po požadovaný deň spustenia produkčnej prevádzky centrálneho elektronického priečinka vo vzťahu k výkonu verejnej moci, ktorej sa poskytnut é údaje a pravidlá týkajú. Ak táto podmienka nebude zo strany príslušnej osoby (orgánu verejnej moci) splnená, bez ohľadu na to či sa tak stane zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov, je zrejmé, ž e funkcionalita centrálneho elektronického priečinka nebude (aspoň istý čas) korešpondovať s platným právnym stavom. Je preto potrebné legislatívne upraviť aj takéto situácie v rámci prechodného obdobia upraveného zákonom o e-Governmente. Vytvára sa tým pre prevádzkovateľa časový rámec nevyhnutný na implementáciu zmien v informačnom systéme, najdlhšie vš ak 6 mesiacov od poskytnutia údajov a pravidiel povinnou osobou.

Predmetné pravidlo však nič nemení na kategorickej povinnosti každej povinnej osoby poskytnúť prevádzkovateľovi príslušné údaje a pravidlá hneď po tom ako sú jej známe. V prípade poruš enia tejto povinnosti sa povinná osoba vystavuje nebezpečenstvu, že bude musieť znášať zodpovednosť za škodu ustanovenú v § 6.

V záujme zabezpečenia formálnej publicity skutočnosti, že informačný systém nemožno v aktuálnom čase použiť na elektronickú komunikáciu s orgá nmi verejnej moci, sa prevádzkovateľovi ustanovuje povinnosť zverejniť takúto informáciu na internete.

Èl. II

K bodu 1

Rovnako ako občiansky preukaz s elektronickým č ipom a bezpečnostným osobným kódom, aj doklad o pobyte s elektronickým čipom a bezpečnostným osobným kódom bude slúžiť ako autentifikačný prostriedok v elektronickej komunikácii podľa zákona č . 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Do elektronického čipu dokladu o pobyte s elektronickým čipom možno zap ísať všetky údaje v rozsahu a za podmienok určených predpismi upravujúcimi pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky a elektronický podpis.

K bodu 2

Vydanie dokladu o pobyte s elektronickým čipom a bezpeč nostným osobným kódom upravuje § 73 a 73a zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Držiteľ elektronického dokladu o pobyte, ktorý plánuje využívať elektronické služby, môže požiadať o aktiváciu čipu, čiže si zvolí svoj bezpečnostný osobný kód - BOK. Kód slúž i na potvrdenie totožnosti držiteľa pri elektronickej komunikácii s informačnými systémami fyzických osôb a právnických osôb, a postupne aj s informačnými systémami verejnej sprá vy. Automaticky sa zablokuje po piatom nesprávnom zadaní, odblokovať ho bude možné len na policajnom útvare, rovnako ako keď držiteľ svoj bezpečnostný osobný kód zabudne.

Ak sa držiteľ rozhodol pre využívanie elektronických služieb a určil si svoj bezpečnostný osobný kód , pri preberaní nového dokladu s kontaktným čipom má možnosť požiadať pracovisko cudzineckej polície o vydanie kvalifikovaného certifikátu na tvorbu zaručeného elektronického podpisu (ZEP), táto možnosť platí kedykoľvek počas platnosti dokladu, nielen pri jeho vydaní na pracovisku.

K bodom 3 až 6

Legislatívno – technická zmena súvisiaca s bodmi 1 a 2.

K bodu 7

Podľa § 60 ods. 10 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zá konov (zákon o e-Governmente) úrad vlády aktivuje elektronickú schránku právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky dňom nasledujúcom po dni, keď uplynie 18 mesiacov od jej zriadenia. Takto formulované prechodn é ustanovenie by mohlo byť neprekonateľnou prekážkou uplatňovania návrhu zákona o informačnom systéme Centrálny elektronický priečinok a prevádzky tohto informačného systému od zamýšľaného d átumu. Vzhľadom na uvedené a s prihliadnutím na skutočnosť, že elektronická schránka je určená na elektronickú komunikáciu (doručovanie elektronických dokumentov a zasielanie elektronických podaní) právnickej osoby s orgánmi verejnej moci sa navrhuje doplnenie predmetného ustanovenia zákona o e-Governmente tak, aby bolo aj počas prechodného obdobia možné zriadenú elektronickú schránku prá vnickej osoby aktivovať, ak o to požiada.

Èl. III

Deň nadobudnutia účinnosti zákona je navrhnutý s ohľadom na potrebu zabezpečiť, aby účinnosti nových ustanovení v č l. I predchádzalo obdobie, počas ktorého budú môcť právnické osoby a zapísané organizačné zložky požiadať úrad vlády o aktiváciu elektronickej schránky. Účinnosť ustanovení uvedený ch v čl. I je navrhnutá s prihliadnutím na predpokladané ukončenie Národného projektu Elektronické služby Centrálneho elektronického prie činka, ktorého cieľom, okrem iného, je vytvoriť informačný systém Centrálny elektronický priečinok, prostredníctvom ktorého sa budú zabezpečovať elektronické služby v medzinárodnom obchode a integr ácia informačného systému Centrálny elektronický priečinok v rámci relevantných informačných systémov pri výmene informácií.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 16. apríla 2014.

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu