Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov 200/2008 účinný od 12.06.2008

Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Marty DAMBORSKEJ, Ľudmily MUŠKOVEJ a Jána PODMANICKÉHO na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

Dôvodová správai. Všeobecná časť

V aplikačnej praxi sa stále častejšie vyskytujú prípady, kedy sú zamestnanci nútení k výkonu práce počas Veľkonočnej nedele a počas ostatných, najmä vianočných sviatkov a Nového roka, napriek tomu, že im sviatkové právo zaručuje platené pracovné voľno. Zamestnanci, vykonávajúci prácu v predajniach sa počas sviatkov nemôžu riadne venovať svojim rodinám, pretože v čase, keď sú ich deti a ostatní rodinní príslušníci doma, títo zamestnanci pracujú. Ochranu manželstva, rodičovstva, rodiny a osobitne detí a mladistvých garantuje Ústava SR. Práca, ktorou je počas sviatkov predaj tovaru, nie je dôležitejšia ako rodina, ako deti, ktorým sa rodičia nemôžu venovať, napriek tomu, že platené pracovné voľno im garantujú právne predpisy platné v Slovenskej republike.

Keďže štát má, v zmysle medzinárodných dokumentov a v zhode so zásadou zosúlaďovania rodinného a pracovného života, presadzovanou v pracovnom práve EÚ a v právnych úpravách jednotlivých členských krajín EÚ, vytvárať predpoklady pre spravodlivé a primerané pracovné podmienky, navrhuje sa zákaz určitých prác počas sviatkov a počas Veľkonočnej nedele.

Navrhovanou úpravou sa zakazuje práca, ktorou je maloobchodný predaj tovaru v obchode a v niektorých ďalších zariadeniach, počas sviatkov a Veľkonočnej nedele, s výnimkou predaja tovarov, ktoré sú taxatívne vymedzené v prílohe návrhu zákona.

Navrhovaná úprava je v súlade s čl. 2 Európskej sociálnej charty, ktorá garantuje zamestnancom platené sviatky a v súlade so Smernicou o pracovnom čase, ktorou sa zamestnancom garantuje nepretržitý odpočinok v týždni. Zamestnanci majú zaručené platené pracovné voľno vo sviatok v zmysle zákona č.241/1993 Z. z o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Štátne sviatky a ostatné sviatky sú dni pracovného pokoja. Zákonník práce len výnimočne umožňuje v tieto dni výkon prác, ktoré vzhľadom na ich povahu nie je možné vykonávať len v pracovných dňoch. Ide o práce najmä v nepretržitých prevádzkach alebo napríklad o práce, ktoré sú tak nevyhnutné, že ich nevykonaním by mohol byť ohrozený život alebo zdravie. Tieto práce sú taxatívne vymedzené v § 94 Zákonníka práce. Napriek dlhoročnej právnej úprave sviatkového práva v Zákonníku práce a v osobitnom zákone o sviatkoch a dlhoročným tradíciám pracovného voľna počas sviatkov v Slovenskej republike, sa neustále rozširuje predajný čas aj počas sviatkov.

Návrhom zákona sa precizuje úprava pracovného času obsiahnutá v súčasnosti v Zákonníku práce a v zákone č. 241/1993 Z. z o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Navrhované znenie zosúlaďuje úpravu pracovného času, nepretržitého odpočinku v týždni a plateného pracovného voľna vo sviatok s úpravou pracovného času vo viacerých medzinárodných dokumentoch a v pracovnom práve Európskej únie. Uvedená oblasť právnych vzťahov je upravená najmä v Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, v Európskej sociálnej charte, v Smernici č.2003/88 EÚ, týkajúcej sa určitých aspektov organizácie pracovného času.

V snahe predísť komercializácii v dňoch, ktoré sú v Európe striktne dňami pracovného voľna, navrhuje sa zákaz predaja všetkých druhov tovaru s výnimkou taxatívne uvedených tovarov. V pôvodných členských krajinách EÚ sa dodržuje zákaz práce vo sviatok. Len v nových členských krajinách Strednej a Východnej Európy zamestnávatelia – obchodné reťazce, nedodržujú túto právnu úpravu, a preto niektoré krajiny pristúpili k jej precizovaniu.

Účelom návrhu zákona je aj umožniť zamestnávateľom flexibilnejšie rozvrhnutie pracovného času pri jeho rovnomernom rozvrhnutí. Zamestnávatelia, najmä v maloobchode, budú môcť rozvrhnúť výnimočne pracovný čas aj na šesť pracovných dní v týždni po sebe s tým, že zamestnancom sa garantuje nepretržitý odpočinok v týždni, ktorý by mal pripadnúť na nedeľu.

II. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1.

Účelom návrhu zákona je umožniť zamestnávateľom flexibilnejšie rozvrhnutie pracovného času aj pri jeho rovnomernom rozvrhnutí.

K bodu 2.

V prípade, že zamestnávateľovi povaha práce alebo podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas podľa § 93 ods. 1,2, 3 Zákonníka práce, dáva sa mu možnosť rozvrhnúť pracovný čas tak, že zamestnancom poskytne minimálny nepretržitý odpočinok v týždni v rozsahu 35 hodín. 24 hodín tohto odpočinku musí byť určených na nedeľu, zvyšok na sobotu alebo pondelok.

K bodu 3.

V záujme ochrany zamestnancov sa v súlade s kultúrnymi tradíciami Slovenskej republiky ustanovujú dni, počas ktorých nie je možné nariadiť a ani dohodnúť so zamestnancom prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“). Týmito dňami sú 1. január, Veľkonočná nedeľa, 24. december po 12. hodine a 25. december.

K bodu 4.

Ide o legislatívno-technickú úpravu § 232 Zákonníka práce.

K bodu 5.

Na zabezpečenie nevyhnutných potrieb obyvateľstva sa v prílohe ustanovujú výnimky, v ktorých je možné zamestnancovi nariadiť alebo sa s ním dohodnúť výkon prác.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť zákona dňom vyhlásenia.

zobraziť dôvodovú správu