Zákon o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov 185/2009 účinný od 01.01.2022

Platnosť od: 27.05.2009
Účinnosť od: 01.01.2022
Autor: Národná rada Slovenskej republiky
Oblasť: Dane z príjmu

Informácie ku všetkým historickým zneniam predpisu
HIST12JUD16DS14EUPPČL0

Informácie ku konkrétnemu zneniu predpisu
Zákon 185/2009 s účinnosťou od 01.01.2022 na základe 310/2021

Legislatívny proces k zákonu 310/2021

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

K predpisu 310/2021, dátum vydania: 05.08.2021

 

1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) ako aj novelizáciou č. 221/2019 Z. z. zanikla zákonná povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby predkladať orgánom verejnej moci výpisy z obchodného registra, živnostenského registra, katastra nehnuteľností, registra trestov, výpisov z registra mimovládnych organizácií, potvrdenia o návšteve školy, potvrdenia o nedoplatkoch na sociálnom poistení, nedoplatkoch na zdravotnom poistení, nedoplatkoch voči daňovým úradom a colným úradom a potvrdenia o dôchodkových dávkach a nemocenských dávkach.

Zároveň bola zavedená povinnosť pre jednotlivé orgány verejnej moci získavať a používať pre potreby svojej úradnej činnosti údaje evidované v informačných systémoch verejnej správy.

Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) bol vypracovaný ako iniciatívny materiál s cieľom pokračovať v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky v znižovaní administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb využívaním informačných systémov verejnej správy. Návrhom zákona sa rozširuje rozsah údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy, ktoré fyzické osoby a právnické osoby nebudú musieť orgánom verejnej moci v jednotlivých konaniach ako aj pri bežnej úradnej komunikácii predkladať v listinnej podobe. Zároveň sa odbúravaním administratívnej záťaže a zjednodušovaním procesov obmedzuje možnosť vzniku korupcie. V poradí tretia vlna znižovania administratívnej záťaže vypúšťa v jednotlivých novelizačných článkoch povinnosť predkladať orgánom verejnej moci tieto nasledovné výpisy a potvrdenia:

kópia rodného listu,

kópia sobášneho listu,

kópia úmrtného listu,

potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania,

potvrdenie o pobyte,

potvrdenie o pridelení IČO,

výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat,

potvrdenie že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, nie je v konkurze ani na neho nie je vyhlásený konkurz,

výpis z registra poskytovateľov sociálnych služieb,

výpis z registra sociálnych podnikov,

potvrdenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie,

2

vybraný okruh právoplatných rozhodnutí súdov,

výpis z registra / zoznamu advokátov,

výpis z centrálneho registra exekúcií,

potvrdenia o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi,

doklad preukazujúci ťažké zdravotné postihnutie,

údaje vzťahujúce sa k narodeniu dieťaťa a úmrtiu obsiahnuté vo vybraných informačných systémoch a registroch rezortu zdravotníctva,

potvrdenia o poberaní osobitného príspevku baníkom,

údaje potrebné na zápis do registra prijímateľov 2 %,

potvrdenia o poberaní dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.

Výber uvedených potvrdení a výpisov zaradených do návrhu novely bol vykonaný v spolupráci s rezortami, ktoré spravujú príslušné registre a vydávajú z nich aktuálne listinné výpisy a potvrdenia pre účely rôznych úradných konaní. Elektronizácia výpisov a potvrdení umožní odstránenie najčastejšie vyžadovaných príloh k predkladaným žiadostiam v rámci množstva úradných konaní vyplývajúcich z osobitných predpisov. Návrhom sa napr. skompletizuje odstránenie všetkých potvrdení a výpisov ako príloh predkladaných záujemcami o zákazky v rámci procesu verejného obstarávania, resp. vyžadovaných pri rôznych žiadostiach o financovania zo štátneho rozpočtu, európskych štrukturálnych a investičných fondov, žiadostiach o dotácie, granty a iné formy podpory vyplácané tiež obcami a vyššími územnými celkami. Vo vzťahu k občanom dôjde k debyrokratizácii rôznych konaní týkajúcich sa dávok poskytovaných rezortom práce a o digitalizáciu vybraných súvisiacich životných situácií, resp. agend verejnej správy súvisiacich s matričnou agendou najmä narodením dieťaťa a príslušnými štatistickými hláseniami a zápismi do matričných kníh vzťahujúcimi sa tiež k úmrtiam, rozvodom, učením opatrovníctva, atď. Elektronizácia všetkých z „výpisov“ zaradených do návrhu novely je ekonomicky efektívna a návratná vyplýva to priamo z jednotlivých častí doložky, kde sú priamo či nepriamo vyčíslené dopady a prínosy per každý jeden „výpis“.

Návrh zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na služby verejnej správy pre občana, na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať vplyv na životné prostredie, vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu ani sociálne vplyvy. Uvedené vplyvy sú bližšie špecifikované v doložke vybraných vplyvov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s predpismi Európskej únie. Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

3

Doložka vybraných vplyvov

1. Základné údaje

Názov materiálu

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

Materiál nelegislatívnej povahy

💧 Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

Transpozícia práva EÚ

Termín začiatku a ukončenia PPK

Začiatok: 08.02.2021Ukončenie: 26.02.2021

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

Február 2021

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

Máj 2021

2. Definícia problému

Problém, na ktorý novela zákona proti byrokracii reaguje, je v súčasnosti stále aktuálna a platná požiadavka orgánov verejnej moci v konaniach voči fyzickým a právnickým osobám dokladať skutočnosti obsiahnuté v potvrdeniach a výpisoch, definovaných v „Analýze vplyvov na služby verejnej správy pre občana“ (bod 7.1.2), v listinnej podobe. Je neúčelné, aby orgány verejnej moci požadovali preukazovanie skutočností uvedených v dokladaných listinných potvrdeniach a výpisoch príslušných registrov, ak si tieto skutočnosti vedia samé preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy alebo im známe z ich činnosti a zároveň ich od fyzických a právnických osôb požadovať za poplatok.

3. Ciele a výsledný stav

Cieľom predloženej novely zákona proti byrokracii je ďalšia vlna zrušenia povinnosti predkladania potvrdení a výpisov v listinnej podobe orgánom verejnej moci vychádzajúca z tzv. princípu „jedenkrát a dosť“ a odbremenenia tak občanov a podnikateľov od poskytovania údajov, ktoré dnes štát k dispozícii. Všetky tieto údaje si budú môcť oprávnení zamestnanci orgánov verejnej moci vo vzťahu k nimi vykonávanej úradnej činnosti získavať sami zabezpečením ich sprístupnenia prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.Ide o ďalší z krokov radu opatrení, ktoré postupne prispievajú k naplneniu vyššie uvedeného princípu „jedenkrát a dosť“. Ten hovorí, že pokiaľ štát disponuje údajom o občanovi alebo podnikateľskom subjekte, nebude ho viac vyžadovať, ale si ho pre potreby úradného konania získa sám.

4. Dotknuté subjekty

Orgány verejnej mociFyzické a právnické osoby s povinnosťou predkladať predmetné výpisy a potvrdenia.

5. Alternatívne riešenia

1.zachovanie súčasného stavu - táto alternatíva nie je vhodná z dôvodu zbytočného administratívneho zaťažovania fyzických a právnických osôb pri kontakte so štátom, čo im prináša zvýšené finančné i časové náklady

2.zmena súčasného stavu - nakoľko štát dnes disponuje údajmi, ktoré napriek tomu opakovane žiada od fyzických a právnických osôb pri viacerých životných situáciách, v rámci ktorých prichádzajú tieto subjekty so štátom do kontaktu, je neúčelné aby štát žiadal preukazovanie jemu známych skutočností naďalej opakovane od fyzických a právnických osôb dokladovaním v listinnej podobe.

4

6. Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov? 💧 Áno Nie

7. Transpozícia práva EÚ

8. Preskúmanie účelnosti**

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9. Vplyvy navrhovaného materiálu

Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na rozpočet verejnej správy z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

💧 Áno

Nie

Čiastočne

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na podnikateľské prostredie z toho vplyvy na MSP

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Sociálne vplyvy

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

💧 Pozitívne

Žiadne

Negatívne

Vplyvy na služby pre občana z toho vplyvy služieb verejnej správy na občana vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

Pozitívne

Žiadne

💧 Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Pozitívne

💧 Žiadne

Negatívne

10. Poznámky

11. Kontakt na spracovateľa

Ing. Andrej Hajduch, PhD., oddelenie dátovej kancelárie, odbor architektúry eGovernmentu, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR,

andrej.hajduch@vicepremier.gov.sk

02/20928232

Mgr. Dáša Blašková, riaditeľka odboru legislatívy, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR,

dasa.blaskova@vicepremier.gov.sk

, 02/20928150

12. Zdroje

Údaje, početnosti a príslušné správne poplatky získalo MIRRI SR od správcov jednotlivých dotknutých registrov.

Technické riešenie bolo analyzované a navrhnuté MIRRI SR ako správcom informačného systému centrálnej správy referenčných údajov a jeho nadstavbového portálu oversi.gov.sk v spolupráci so správcami informačných systémov verejnej správy (IS VS), v ktorých vedené jednotlivé registre a tiež tých ktoré sa majú na tieto registre automatizovane integrovať.

Správcovia IS VS za týmto účelom poskytli MIRRI SR súčinnosť prostredníctvom ich odborných zamestnancov.

13. Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

5

Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov je uvedený negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je rozpočtovo nezabezpečený. V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy sú kvantifikované nekryté výdavky spolu na rok 2021 v sume 5 449 446,84 eur, z toho MIRRI SR v sume 1 180 246, 84 eur, MV SR v sume 792 000 eur, ŠÚ SR v sume 200 000 eur, MS SR v sume 200 000 eur, MPRV SR v sume 150 000 eur, MPSVR SR v sume 618 000 eur, Národné centrum zdravotníckych informácií v sume 1 560 000 eur, Finančné riaditeľstvo SR v sume 250 000 eur, DEUS v sume 499 200 eur. Od roku 2022 sú kvantifikované rozpočtovo nekryté výdavky v sume 265 193 eur každoročne pre MIRRI SR. Výdavky budú vynaložené na úpravy informačných systémov, ich rozhraní, zaškolenia zamestnancov orgánov verejnej moci a prevádzku informačných systémov. V bode 2.1.1 Financovanie návrhu je uvedené, že financovanie návrhu bude zabezpečené prostredníctvom štátneho rozpočtu.

Zároveň od roku 2022 dochádza k poklesu príjmov rozpočtu verejnej správy spolu v sume 125 760 eur ročne, a to v dôsledku zníženia príjmov zo súdnych poplatkov vyberaných súdmi v sume 90 000 eur ročne (vo vzťahu k potvrdeniam, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz), ako aj z dôvodu zníženia príjmov samosprávnych krajov v sume 35 760 eur ročne (vo vzťahu k výpisom z nimi vedených zdrojových registrov poskytovateľov sociálnych služieb). V bode 2.2.4. predkladateľ uvádza, že výpadok príjmov bude kompenzovaný znížením prácnosti úradníkov súvisiacej s vystavovaním a vydávaním listinných potvrdení a výpisov vo vzťahu k občanom a podnikateľom.

Zvýšené rozpočtovo nezabezpečené požiadavky na rozpočet verejnej správy sú v rozpore s bodom C.13. uznesenia vlády SR č. 649/2020 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 „nepredkladať v roku 2021 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú nároky na zvýšenie počtu zamestnancov a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2021 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy“.

Vzhľadom na uvedené MF SR nesúhlasí s predloženým materiálom. MF SR žiada doložku vybraných vplyvov vrátane analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy prepracovať tak, že z nich nebude vyplývať rozpočtovo nekrytý vplyv. Všetky požiadavky vyplývajúce z návrhu novely zákona MF SR žiada zabezpečiť v rámci limitov výdavkov dotknutých kapitol na príslušný rozpočtový rok, bez dodatočných nárokov na rozpočet verejnej správy. V doložke by malo byť uvedené aj posúdenie možnosti financovania výdavkov vo vzťahu k plánu obnovy.

V analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je potrebné uviesť pri Národnom centre zdravotníckych informácií, Finančnom riaditeľstve SR a Datacentre elektronizácie územnej samosprávy Slovenska aj príslušné kapitoly štátneho rozpočtu.

V súvislosti s predpokladanými dosahmi návrhu zákona na oblasť zamestnanosti predkladateľ uvádza požiadavku na zvýšenie počtu zamestnancov a osobných výdavkov v kapitole MIRRI SR, a to v roku 2021 zvýšenie počtu zamestnancov o 4 osoby a osobných výdavkov o 19 198,84 eur, z toho mzdy 14 226,67 eur a od roku 2022 zvýšenie počtu zamestnancov o 4 osoby a osobných výdavkov o 115 193 eur, z toho mzdy 85 360 eur. Upozorňujeme na možný nesúlad kvantifikácie osobných výdavkov na rok 2021 a návrhu účinnosti zákona od 1. 9. 2021. Kvantifikácia požiadavky na osobné výdavky predložená predkladateľom by zodpovedala prijatiu 4 zamestnancov od 1. 11. 2021, teda nie odo dňa účinnosti zákona.

Komisia žiada aktualizovať analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, ktorá je v súčasnosti vyhotovená ako expertný odhad výdavkov. V poznámkach k podrobným tabuľkám č. 4 týkajúcich sa výdavkov jednotlivých dotknutých kapitol je uvedené, že sumy výdavkov boli stanovené na základe expertných odhadov v spolupráci s dotknutými organizáciami. Komisia považuje za potrebné pred realizáciou návrhu zostaviť rozpočet čo najpresnejšie tak, aby ho bolo možné overiť. Komisia upozorňuje tiež na povinnosť pripraviť a predložiť MF SR detailný rozpočet investičných projektov s výdavkami nad 1 mil. eur s DPH v zmysle úlohy C.5. uznesenia vlády SR č. 649/2020 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023.

Komisia žiada tiež o doplnenie zdôvodnenia výberu konkrétnych potvrdení a výpisov, ktoré majú byť elektronizované. Z predloženého materiálu nie je jasné, na základe čoho boli vybrané konkrétne potvrdenia a výpisy v tzv. tretej vlne znižovania administratívnej záťaže a rozšírenie rozsahu údajov evidovaných v informačných systémoch verejnej správy. Nie je teda jasné, či boli tieto potvrdenia a výpisy vybrané napr. na základe ich ročných počtov, časovej náročnosti agendy, alebo iného kritéria a či v porovnaní s inými potvrdeniami a výpismi majú teda potenciál priniesť najvyššie prínosy spomedzi všetkých vyžadovaných výpisov a potvrdení.

Do analýzy vplyvov na rozpočet Komisia žiada doplniť aj kalkulácie ekonomickej efektívnosti, resp. návratnosti na úrovni jednotlivých potvrdení a výpisov (rozdelenie nákladov a prínosov). MF SR Žiada realizovať len tie, ktoré sú preukázateľne ekonomicky návratné. Z poskytnutých podkladov nie je možné vyhodnotiť ekonomickú efektívnosť, resp. návratnosť podľa jednotlivých vybraných potvrdení a výpisov. Pre posúdenie je potrebné upraviť analýzu vplyvov na rozpočet tak, aby bolo možné vyhodnotiť návratnosť elektronizácie podľa jednotlivých potvrdení a výpisov. Následne MF SR žiada realizovať elektronizáciu len návratných potvrdení a výpisov.

6

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje nesúhlasné stanovisko s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie s odporúčaním na jeho dopracovanie podľa pripomienok v bode II.

IV. Poznámka: Predkladateľ zapracuje pripomienky a odporúčania na úpravu uvedené v bode II a uvedie stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov spolu s vyhodnotením pripomienok. Nesúhlasné stanovisko Komisie neznamená zastavenie ďalšieho schvaľovacieho procesu. Stanovisko Komisie slúži ako podklad pre informované rozhodovanie vlády Slovenskej republiky a ďalších subjektov v rámci schvaľovacieho procesu. Predkladateľ má možnosť dopracovať materiál podľa pripomienok a zaslať ho na opätovné schválenie Komisie, ktorá môže následne zmeniť svoje stanovisko.

Vyhodnotenie:

Detailný rozpočet projektu bude výstupom analýz a štúdií uskutočniteľnosti, ktoré budú môcť byť vykonané bezprostredne po medzirezortnom pripomienkovom konaní keď bude zrejmý predmet riešenia a identifikované všetky dopady na súvisiace agendy a ich požiadavky na upravené funkcionality IS VS a ich rozhraní.

Výber konkrétnych potvrdení a výpisov zaradených do návrhu novely bol vykonaný v spolupráci s rezortami, ktoré spravujú príslušné registre a vydávajú z nich výpisy a potvrdenia pre účely rôznych úradných konaní.

Výber výpisov a potvrdení sa viaže k najčastejšie vyžadovaným prílohám k predkladaným žiadostiam v rámci rôznych úradných konaní vyplývajúcich z osobitných predpisov. Návrhom sa napr. kompletizuje odstránenie všetkých potvrdení a výpisov ako príloh ku konaniam na Úrade pre verejné obstarávanie (zápis do registra hospodárskych subjektov), resp. vyžadovaných pri rôznych žiadostiach o dotácie, podpory, ... zo štátneho rozpočtu a EŠIF, ako aj pri konaniach o rôznych dávkach v rezorte práce na UPSVaR a Sociálnej poisťovni.

Návrh novely zákona zároveň napomáha pilotne riešiť digitalizáciu jednej z najkomplexnejších životných situácií – narodenie dieťaťa, ku ktorej sa vzťahuje množstvo čiastkových konaní, ktoré rieši viacero rezortov. Elektronizácia všetkých z „výpisov“ zaradených do návrhu novely je ekonomicky efektívna a návratná – vyplýva to priamo z jednotlivých častí doložky, kde priamo či nepriamo vyčíslené dopady a prínosy per každý jeden „výpis“.

stanovisko komisie

(ZÁVEREČNÉ POSÚDENIE)

K MATERIÁLU

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

I. Úvod: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR dňa 12. mája 2021 predložilo na záverečné posúdenie materiál „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré rozpočtovo zabezpečené, pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívnych vplyvov na malé a stredné podniky a pozitívne vplyvy na informatizáciu a pozitívne vplyvy služieb verejnej správy pre občana a negatívne vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe.

II. Pripomienky a návrhy zmien: Komisia neuplatňuje k materiálu žiadne pripomienky ani odporúčania.

III. Záver: Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadruje

súhlasné stanovisko

s materiálom predloženým na predbežné pripomienkové konanie.

7

IV. Poznámka: Predkladateľ uvedie toto stanovisko Komisie do doložky vybraných vplyvov.

8

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2021

2022

2023

2024

Príjmy verejnej správy celkom

0

-125 760,00

-125 760,00

-125 760,00

Všeobecná pokladničná správa

0

-90 000,00

-90 000,00

-90 000,00

z toho:

- vplyv na ŠR

0

-90 000,00

-90 000,00

-90 000,00

Rozpočtové prostriedky

0

-90 000,00

-90 000,00

-90 000,00

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

- 35 760,00

- 35 760,00

- 35 760,00

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

2 142 929,68

4 914 153,00

431 969,00

431 969,00

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR – úpravy modulu procesnej integrácie a integrácie údajov

342 237,68

477 881,00

265 193,00

265 193,00

Ministerstvo vnútra SR – úprava Centrálneho IS matričnej agendy

792 000,00

776 160,00

0

0

Štatistický úrad SR – úprava a integrácia Integrovaného štatistického IS

200 000,00

0

0

0

Ministerstvo spravodlivosti SR – úprava a integrácia IS v správe ministerstva

9 024,00

13 536,00

0

0

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR – Centrálna evidencia hospodárskych zvierat

150 000,00

0

0

0

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny – IS služieb zamestnanosti

0

1 420 600,00

0

0

Národné centrum zdravotníckych informácií – úpravy NZIS (rozp. kapitola MZ SR)

83 388,00

1 726 776,00

166 776,00

166 776,00

Finančné riaditeľstvo SR – úpravy IS Finančnej správy (rozp. kapitola MF SR)

566 280,00

0

0

0

Datacentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – úpravy IS DCOM

(rozp. kapitola MF SR)

0

499 200,00

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

2 142 929,68

4 914 153,00

431 969,00

431 969,00

Rozpočtové prostriedky

2 142 929,68

4 914 153,0

431 969,00

431 969,00

9

0

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

4

4

4

4

- vplyv na ŠR

4

4

4

4

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

89 320,52

207 094,36

207 094,36

207 094,36

- vplyv na ŠR

89 320,52

207 094,36

207 094,36

207 094,36

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte*

2 142 929,68

4 914 153,00

431 969,00

431 969,00

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

0

0

0

0

Pozn. Alokované finančné krytie viď. bod 2.1.1. nižšie

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie návrhu bude zabezpečené v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy v rámci rozpočtovej kapitoly Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a tiež prostriedkov alokovaných v kapitole Všeobecná pokladničná správa na jednotlivé roky. Identifikované rozpočtové výdavky ostatných dotknutých rozpočtových kapitol v rámci tabuľky 1 vyššie budú kryté prostredníctvom rozpočtových opatrení z uvedenej alokácie v rámci Všeobecnej pokladničnej správy. Podkladom pre uvoľnenie finančného krytia súvisiaceho s legislatívnym návrhom bude predloženie konsolidovanej dokumentácie obsahujúcej detailné rozpočty jednotlivých realizovaných zmien v rámci IS VS v súlade s Vyhláškou č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov. Vzhľadom na účinnosť vybraných ustanovení zákona k 1.1.2021 je zahájenie analytických činností, špecifikácií, ako aj samotného objednania a realizácii úprav u väčšiny dotknutých rozpočtových kapitol nevyhnutné v priebehu roka 2021 bezprostredne po schválení návrhu zákona vo Vláde SR, preto vplyvy na rozpočet predpokladajú v tomto roku. Za účelom skorej prípravy vyššie uvedenej konsolidovanej dokumentácie slúžiacej ako podklad k rozpočtovým opatreniam je potrebné v zmysle úlohy č. C.4. súvisiaceho návrhu uznesenia vlády vyčleniť z rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa bezodkladne (t.j. do 31. mája 2021) bežné výdavky v sume 200 000 Eur pre rozpočtovú kapitolu MIRRI SR.

10

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Návrh predpokladá vytvorenie nových a zmenu existujúcich služieb verejnej správy. Aktuálne sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch nachádza požiadavka na predkladanie potvrdení, výpisov a kópií od občana/podnikateľa v listinnej forme, použiteľných na právne účely. Tieto potvrdenia, výpisy poskytované na určených miestach občanovi/podnikateľovi, resp. občan/podnikateľ si musí zaobstarať výpisy/potvrdenia sám vyhotovením ich kópií / duplikátov. Návrh predpokladá zmenu metodík a zákonov tak, aby si pomocou vhodného technického riešenia dokázali zamestnanci verejnej správy pozrieť potvrdenia, výpisy použiteľné na právne účely, či údaje, ktoré majú referenčný charakter, a teda sa považujú za úplné a správne, za občana, bezodplatne a elektronicky.

Implementáciu návrhu bude zabezpečovať Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR, Štatistickým úradom SR, Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ministerstvom spravodlivosti SR, Ministerstvom zdravotníctva SR, Finančným riaditeľstvom SR, Slovenskou advokátskou komorou, Komorou notárov SR, Slovenskou komorou exekútorov a Datacentrom elektronizácie územnej samosprávy Slovenska.

Služba bude poskytovaná oprávneným zamestnancom orgánov verejnej moci, ktorí si priamo prostredníctvom modulu procesnej integrácie a integrácie údajov, resp. prostredníctvom jeho portálu oversi.gov.sk vyžiadajú potvrdenia a výpisy, definované časti 7.1.2 Analýzy vplyvov na služby verejnej správy pre občana bezodplatne na zákonom stanovené účely. Občan / podnikateľ nebude musieť predmetné výpisy a potvrdenia získavať osobne od ich poskytovateľov a následne ich nebude musieť predkladať v rámci konaní pred úradmi.

Návrh zároveň predpokladá vytvorenie nových elektronických služieb verejnej správy, prostredníctvom ktorých budú mať občania možnosť z pohodlia domova bez nutnosti návštevy úradov riešiť vybrané úkony vo vzťahu k životnej situácii narodenie dieťaťa ako napr. vyhlásenie o určení otcovstva, vyhlásenie o mene a priezvisku dieťaťa, vyzdvihnutie si rodného listu dieťaťa použiteľného na právne úkony cez poštovú schránku. Návrh tiež predpokladá úpravu existujúcich elektronických služieb verejnej správy s cieľom redukcie poskytovaných údajov občanmi v jednotlivých formulároch vzťahujúcich sa k vybraným úradným konaniam (napr. pri Žiadostiach o príspevok pri narodení dieťaťa), čo bude umožnené formou sprístupnenia týchto údajov správcami zdrojových evidencií a registrov prostredníctvom centrálnych spoločných modulov eGovernmentu.

Návrh predpokladá zníženie príjmov rozpočtu verejnej správy v dôsledku zníženia príjmov zo súdnych poplatkov vyberaných súdmi vo vzťahu k Potvrdeniam, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz, ako aj vo vzťahu k Výpisom z registrov poskytovateľov sociálnych služieb aktuálne vedených samosprávnymi krajmi. Vplyv návrhu na správne poplatky sa nepredpokladá.

Kvantifikované výdavky verejnej správy budú musieť byť vynaložené v súvislosti s legislatívnym návrhom na potrebné úpravy informačných systémov, ich rozhraní, potrebné zaškolenia zamestnancov orgánov verejnej moci a prevádzku informačných systémov (ich krytie viď. bod 2.1.1. vyššie).

2.2.2. Charakteristika návrhu:

x zmena sadzby

x zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

11

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

r

r + 1

r + 2

r + 3

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

V návrhu meníme spôsob, objem aktivít sa nezmení.

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Tabuľka č. 3

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Príjmy (v eurách)

2021

2022

2023

2024

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

0

-125 760

-125 760

-125 760

Granty a transfery (300)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

0

0

0

0

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

0

0

0

0

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

-125 760

-125 760

-125 760

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Predkladaný návrh vplyv na príjmy rozpočtu verejnej správy v dôsledku zníženia príjmov zo súdnych poplatkov vyberaných súdmi v sume 90 tis. eur ročne vo vzťahu k potvrdeniam, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz, ako aj z dôvodu zníženia príjmov samosprávnych krajov vo vzťahu k výpisom z nimi vedených zdrojových registrov poskytovateľov sociálnych služieb v celkovej sume 35 760 eur ročne.

Vplyv na iné správne a súdne poplatky sa nepredpokladá, pretože u ostatných typoch rušených výpisov a potvrdení sa poplatky buď nevyberajú, alebo ide iba o rušenie ich kópií originálnych výpisov, duplikátov a potvrdení, ktoré aktuálne predkladajú občania a podnikatelia orgánom verejnej moci ako prílohy k žiadostiam.

Výpadok príjmov u dotknutých subjektov bude kompenzovaný znížením prácnosti úradníkov súvisiacej s vystavovaním a vydávaním listinných potvrdení a výpisov vo vzťahu k občanom a podnikateľom.

12

Tabuľka č. 4

1.Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR – úpravy modulu procesnej integrácie a integrácie údajov

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

238 397,68

265 193

265 193

265 193

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

28 453,34

85 360

85 360

85 360

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

9 944,34

29 833

29 833

29 833

Tovary a služby (630)2

200 000

150 000

150 000

150 000

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

103 840

212 688

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

103 840

212 688

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

342 237,68

477 881

265 193

265 193

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Uvedené kapitálové výdavky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vzťahujúce sa k predkladanému návrhu sa viažu k prácam súvisiacim s nevyhnutnými úpravami a rozvojom Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov (MPIaIÚ) a jeho portálu oversi.gov.sk. Predmetné činnosti sa budú týkať analýzy, špecifikácie a implementácie nových služieb (zavedenia nových typov elektronických potvrdení a výpisov pre konzumentov, rozšírenia okruhu používateľských oprávnení vo väzbe na legislatívne účely) a tiež analýzy a špecifikácie úprav rozhraní centrálnych modulov zabezpečujúcich integrácie na informačné systémy poskytovateľov údajov, ktorými správcovia IS uvedení v doložke.

Bežné výdavky v sume 200 000 Eur sa viažu k službám vzťahujúcim sa k nevyhnutnému zabezpečeniu vytvorenia konsolidovanej projektovej dokumentácie v súlade s Vyhláškou č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov ako podkladu pre odsúhlasenie celkového projektového zámeru vrátane detailného rozpočtu a CBA/BC k projektu za všetky dotknuté IS VS. Bežné výdavky tiež nevyhnutné za účelom zabezpečenia prevádzky novo zavedených služieb MPIaIÚ a portálu oversi.gov.sk, projektovým riadením, potrebným metodickým usmernením dotknutých orgánov verejnej moci a občanov, zaškolením zamestnancov verejnej správy a súvisiacou medializáciou a osvetovou činnosťou. Rozsah výdavkov bol stanovený

13

expertným odhadom vychádzajúc z výdavkov ktoré sa vzťahovali k predchádzajúcim dvom vlnám debyrokratizácie, v rámci ktorých sa nasadzovali obdobné nové služby pri aplikácii ustanovení Zákona proti byrokracii.

14

3. Ministerstvo vnútra SR – úprava a integrácia Centrálneho IS matričnej agendy a IS Registra fyzických osôb

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

792 000

776 160

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

792 000

776 160

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

792 000

776 160

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Uvedené bežné výdavky sa vzťahujú k úpravám IS v správe rezortu Ministerstva vnútra SR (IS CISMA a IS RFO) za účelom:

1)umožnenia prístupu občanov k novým elektronickým službám matriky, v rámci ktorých budú / bude môcť:

-rodičia dieťaťa podávať elektronické súhlasné vyhlásenia o určení otcovstva súvisiacich so životnou situáciou narodenia dieťaťa,

-podávať elektronické vyhlásenia o určení mena a priezviska dieťaťa

-rodičia dieťaťa budú môcť určiť poštovú adresu kam chcú doručiť originál vydaného rodného listu bez nutnosti jeho osobného vyzdvihnutia na pracovisku matričného úradu

2)vytvorenia nových služieb s cieľom umožnenia ukladania údajov súvisiacich s narodením dieťaťa zo zdravotníckych zariadení, ako aj z vyhlásení rodičov dieťaťa do elektronickej zbierky listín matriky a avizovanie pracovníčky príslušného matričného úradu

3)vytvorenia nových integračných služieb, ktorými bude možné zabezpečiť zapisovanie údajov z eZdravia do IS CISMA za účelom digitalizácie štatistického Hlásenia o narodení dieťaťa, jeho následné spracovanie a doplnenie o údaje matriky a ďalej jeho automatizované posielanie z matričných úradov (IS CISMA) do IS ŠÚ SR

4)vytvorenia nových integračných služieb, ktorými budú IS VS oprávnených OVM prostredníctvom jednotných rozhraní CISMA/RFO cez

15

IS CSRÚ notifikované o narodení dieťaťa a vzťahových údajoch na jeho rodičov / zákonných zástupcov

5)úpravy integračných služieb IS CISMA, ktoré majú slúžiť na zápis údajov o úmrtiach z nového IS Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ePrehliadky a údajov z vybraných súdnych rozhodnutí súvisiacich s matričnou agendou z IS Súdneho manažmentu ministerstva spravodlivosti SR.

16

3. Štatistický úrad SR – úprava a integrácia Integrovaného štatistického IS

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

200 000

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

200 000

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

200 000

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Vo vzťahu k predmetu novely zákona proti byrokracii Štatistický úrad SR vykoná úpravy Integrovaného štatistického a to nasledovne:

-vytvorí novú elektronickú službu, ktorou bude umožnené zapisovať a spracovávať údaje v rozsahu štatistického hlásenia „Hlásenie o narodení dieťaťa“ (Obyv2-12) automatizovaným spôsobom Centrálneho IS matričnej agendy (IS CISMA) spravovaného rezortom vnútra. Týmto bude zabezpečené, že nebude potrebné zberať, nosiť a manuálne spracovávať listinné štatistické hlásenia súvisiace s narodenými deťmi medzi matričnými úradmi a pracoviskom ŠÚ SR zabezpečujúcich ich spracovanie,

-umožní sprístupnenie funkcionality na overovanie pridelených IČO nielen voči IČO subjektov zaevidovaných oficiálne v Registri právnických osôb ale všetkých IČO, ktoré ŠÚ SR pridelil a časť z nich je aktuálne vedená iba v štatistickom Registri organizácií vzhľadom na to, že nie všetci správcovia zdrojových registrov do dnes nenahlásili ŠÚ SR všetky nimi vedené subjekty (napr. obce ako správcovia registrov samostatne hospodáriacich roľníkov)

Vyššie uvedená suma výdavkov vzťahujúcich sa k úpravám príslušných IS bola poskytnutá formou expertného odhadu Štatistickým úradom SR

17

na základe konzultácií medzi zástupcami MIRRI SR, MV SR a ŠÚ SR.

18

4. Ministerstvo spravodlivosti SR – úprava a integrácia IS v správe ministerstva – Súdny manažment a IS Obchodného vestníka

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

9 024

13 536

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

9 024

13 536

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

9 024

13 536

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Vo vzťahu k predmetu novely zákona proti byrokracii Ministerstvo spravodlivosti SR vykoná úpravy informačných systémov, ktorých správcom je Ministerstvo spravodlivosti SR, a to nasledovne:

-Úprava informačného systému sudov – Súdny manažment (isvs_255) a Informačného systému Obchodného vestníka (isvs_9771), ak ide o údaje o tom, či je vedené konkurzné konanie, či bol vyhlásený konkurz, či bola povolená reštrukturalizácia, či bol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, alebo či bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, kde boli vyčíslené kapitálové výdavky v rozsahu 160 človekohodín a celkovej sume v hodnote 9 024 Eur s DPH (7 520 Eur bez DPH).

-Úprava informačného systému súdov Súdny manažment (isvs_255) za účelom zasielania vybraných súdnych rozhodnutí a s nimi súvisiacich štruktúrovaných metadát určeným adresátom, kde boli vyčíslené kapitálové výdavky v rozsahu 240 človekohodín a celkovej sume v hodnote 13 536 Eur s DPH (11 280 Eur bez DPH).

19

Vyššie uvedená suma výdavkov bola poskytnutá formou expertného odhadu dodávateľom príslušných informačných systémov spravovaných Ministerstvom spravodlivosti SR.

20

5. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR – Centrálna evidencia hospodárskych zvierat

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

150 000

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

150 000

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

150 000

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Vyššie uvedené výdavky súvisia s úpravami IS rezortu pôdohospodárstva, v rámci ktorých je nevyhnutné zabezpečiť sprístupnenie údajov z centrálnej evidencie hospodárskych zvierat (tzv. registra fariem) voči Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov (IS CSRÚ) a následne voči IS VS prevádzkovaných orgánmi verejnej moci oprávnenými konzumovať údaje z registra. Údaje by mali byť sprístupnené aj z Plemenných kníh a mali by tiež zabezpečiť prístup k údajom pre Pôdohospodársku platobnú agentúru.

Vyššie uvedená suma výdavkov vzťahujúcich sa k úpravám príslušných IS rezortu pôdohospodárstva bola poskytnutá formou expertného odhadu zástupcov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

21

6. Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny – úpravy IS služieb zamestnanosti, IS Riadenia sociálnych dávok, ....

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

1 420 600

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

1 420 600

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

1 420 600

0

0

Poznámka:

Vyššie uvedené výdavky je nevyhnutné vynaložiť v súvislosti s úpravami IS v správe rezortu práce (IS riadenia sociálnych dávok, IS KIDS IP, IS sociálnej ekonomiky, IS sociálnych služieb, IS služieb zamestnanosti) za účelom:

a)sprístupnenia údajov:

-z IS RSD obsahujúceho evidenciu osôb, ktorým bol vydaný preukaz FO s ťažkým zdravotným postihnutím; preukaz FO s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom; parkovací preukaz pre FO so zdravotným postihnutím, a tiež poberateľov dávok, týkajúcich sa poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi a príspevku k dávkam, súvisiacim s poskytovaním pomoci v hmotnej núdzi

-z IS Sociálnej ekonomiky a IS Sociálnych služieb obsahujúcich údaje o poskytovateľoch sociálnych služieb a sociálnych podnikoch

-z IS SAWO o údajoch vzťahujúcich sa k potvrdeniam k neporušeniu nelegálneho zamestnávania

22

b)zabezpečenia prístupu IS rezortu MPSVaR SR k novosprístupneným údajom na základe tejto novely zákona proti byrokracii prostredníctvom automatizovaných rozhraní cez Modul procesnej integrácie a integrácie údajov (IS CSRÚ) za účelom napr. redukcie údajov vyžadovaných ÚPSVaRmi od občanov v rámci predkladaných „Žiadostí o príspevok pri narodení dieťaťa“.

Ide o expertný odhad poskytnutý zástupcami MPSVaR ako správcom vyššie uvedených rezortných IS.

23

7. Národné centrum zdravotníckych informácií – úpravy Národného zdravotného informačného systému (NZIS) – rozp. kap. MZ SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

83 388,00

166 776,00

166 776,00

166 776,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

60 867,18

121 734,36

121 734,36

121 734,36

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

22 520,82

45 041,64

45 041,64

45 041,64

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

1 560 000,00

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

1 560 000,00

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

83 388,00

1 726 776,00

166 776,00

166 776,00

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Vyššie uvedené výdavky je nevyhnutné vynaložiť za účelom vytvorenia nového registra k narodeniam a sprístupnenia údajov z rezortu zdravotníctva konsolidovaných prostredníctvom Národného zdravotného IS (NZIS). Je potrebné, aby boli vytvorené nové a upravené existujúce rozhrania NZIS na IS zdravotníckych zariadení s cieľom zabezpečenia zberu a konsolidácie údajov a ich následnému odosielaniu novými rozhraniami v rozsahu potrebnému pre:

- matričné úrady používajúce IS CISMA vo vzťahu k „Hláseniu o narodení dieťaťa (Obyv2-12)“

- ÚPSVaR k Žiadostiam o príspevok pri narodení dieťaťa (za účelom eliminácie údajov na Potvrdeniach ošetrujúceho lekára matky (gynekológa), dieťaťa (pediatra) k zúčastňovaniu sa na preventívnych prehliadkach, údajoch o lekárovi, pracovisku lekára, uzatvorení dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti, údajoch o dieťati uzatvorenom verejnom zdravotnom poistení, ....).

Výdavky sa tiež vzťahujú k úpravám funkcionalít NZIS, bezpečnosti (penetračné testovanie, ...) a projektovému manažmentu súvisiacich so zabezpečením zberu a centralizácie údajov zo zdravotníckych zariadení. Bližšie zdôvodnenie k výdavkom na mzdy, platy, ... sa nachádza v časti

24

„Mzdové dopady“.

Ide o expertný odhad vykonaný NCZI na základe stretnutí s odbornými zástupcami MIRRI, MZ SR, MV SR a ŠÚ SR.

25

8. Finančné riaditeľstvo SR – IS Finančnej správy – rozp. kapitola MF SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

566 280

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

566 280

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

566 280

0

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Vyššie uvedené výdavky sa vzťahujú k nevyhnutným úpravám IS finančnej správy za účelom zabezpečenia jeho integrácie na novosprístupnené údaje vzťahujúce sa k predmetu novely zákona proti byrokracii, ktorými sú najmä:

-kópie rodných, sobášnych a úmrtných listov,

-potvrdení o pridelení IČO

-potvrdení o tom, že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, v konkurze, v likvidácii a ani nie je na neho vyhlásený konkurz,

-vybraných rozhodnutí súdov napr.:

•o vyhlásení za mŕtveho;

•o rozvode;

•o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

-notifikácií o narodení dieťaťa

26

-potvrdení o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi

Ide o expertný odhad vykonaný MIRRI SR v spolupráci so zástupcami FR SR na základe v minulosti realizovaných integrácií a úprav IS FS.

27

9. Datacentrum elektronizácie územnej samosprávy Slovenska – prispôsobenie IS DCOM – rozp. kapitola MF SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2021

2022

2023

2024

poznámka

Bežné výdavky (600)

0

0

0

0

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

0

0

0

0

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

0

0

0

0

Tovary a služby (630)2

0

0

0

0

Bežné transfery (640)2

0

0

0

0

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

0

499 200

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

0

499 200

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

0

499 200

0

0

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Vyššie uvedené výdavky súvisia úpravami IS dátového centra obcí a miest (IS DCOM) spravovaného organizáciou DEUS, prostredníctvom ktorého pristupuje viac ako 60 percent obcí k údajom evidovaným v IS VS poskytovateľov automatizovane. Ide o úpravy súvisiace so sprístupnením údajov pre obce a ich úradné konania, pri ktorých je nevyhnutné zabezpečiť prístup k údajom v rozsahu nasledovných potvrdení a výpisov:

-kópie rodných, sobášnych a úmrtných listov,

-potvrdení o pridelení IČO

-potvrdení o tom, že hospodársky subjekt nie je v reštrukturalizácii, v konkurze, v likvidácii a ani nie je na neho vyhlásený konkurz

-potvrdení o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania

-výpisov z centrálneho registra hospodárskych zvierat, tzv. registra fariem

-výpisov z registra poskytovateľov soc. služieb

-potvrdení z evidencie uchádzačov o zamestnanie

28

-vybraných súdnych rozhodnutí napr. vzťahujúcich sa k rozhodnutiam o rozvode

Vyššie uvedená suma výdavkov vzťahujúcich sa k úpravám rozhraní a funkcionalít IS DCOM bola poskytnutá zástupcami DEUS formou expertného odhadu, na základe v minulosti realizovaných integrácií na MPIaIÚ a tiež zapracovania procesných úprav vo vzťahu k dotknutým úradným konaniam.

29

MZDOVÉ DOPADY

1. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Zamestnanosť

2021

2022

2023

2024

Počet zamestnancov celkom

4

4

4

4

z toho vplyv na ŠR

4

4

4

4

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 778,33

1 778,33

1 778,33

1 778,33

z toho vplyv na ŠR

1 778,33

1 778,33

1 778,33

1 778,33

Osobné výdavky celkom (v eurách)

38 397,68

115 193

115 193

115 193

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

28 453,34

85 360

85 360

85 360

z toho vplyv na ŠR

28 453,34

85 360

85 360

85 360

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

9 944,34

29 833

29 833

29 833

z toho vplyv na ŠR

9 944,34

29 833

29 833

29 833

V súvislosti s legislatívnym návrhom bude potrebné vytvoriť 4 tabuľkové miesta a zabezpečiť finančné krytie mzdových výdavkov v rámci Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Tabuľkové miesta sa viažu k potrebnému zabezpečeniu úloh, súvisiacich s koordináciou úprav a rozvojom Modulu procesnej integrácie a integrácie údajov a jeho portálu oversi.gov.sk, ako aj za účelom zabezpečenia prevádzkovania systému (monitoringu prevádzky, riešenia L1 a L2 podpory, zakladania používateľských rolí, posudzovania legislatívnych nárokov na konzumovanie údajov), projektového riadenia, metodického usmerňovania dotknutých orgánov verejnej moci a občanov a tiež za účelom priebežného zaškoľovania zamestnancov verejnej správy z dôvodu ich fluktuácie atď.

30

2. Národné centrum zdravotníckych informácií SR

Hodnoty sú uvádzané v EUR.

Tabuľka č. 6

Vplyv na rozpočet verejnej správy

poznámka

Zamestnanosť

2021

2022

2023

2024

Počet zamestnancov celkom

0

0

0

0

z toho vplyv na ŠR

0

0

0

0

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 690,76

1 690,76

1 690,76

1 690,76

z toho vplyv na ŠR

1 690,76

1 690,76

1 690,76

1 690,76

Osobné výdavky celkom (v eurách)

83 388,00

166 776,00

166 776,00

166 776,00

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

60 867,18

121 734,36

121 734,36

121 734,36

z toho vplyv na ŠR

60 867,18

121 734,36

121 734,36

121 734,36

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

22 520,82

45 041,64

45 041,64

45 041,64

z toho vplyv na ŠR

22 520,82

45 041,64

45 041,64

45 041,64

V súvislosti s legislatívnym návrhom bude potrebné zabezpečiť dodatočné finančné krytie mzdových výdavkov v rámci Národného centra zdravotníckych informácií (ďalej len „NCZI“). Predmetné mzdové výdavky sa budú viazať k nevyhnutnému navýšeniu rozsahu činnosti zamestnancov NCZI vzhľadom na potrebné zabezpečenie úloh, súvisiacich s realizovaním a implementáciou nových integrácií NCZI s informačnými systémami Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (IS CISMA), ÚPSVaR SR (IS RSD), IS poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a s vytvorením a vedením nového „Registra záznamov o narodení“, ako aj so zabezpečením prevádzkovania súvisiaceho systému (monitoringu prevádzky, riešenia L1 a L2 podpôr), metodického usmerňovania dotknutých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a ich dodávateľov informačných systémov a občanov, so zabezpečovaním služieb Call centra NCZI.

Vzhľadom na účinnosť jednotlivých súvisiacich ustanovení novely zákona proti byrokracii a predmetné identifikované úpravy informačných systémov, vznik nového registra a pod. je nevyhnutné, aby vyššie uvedené činnosti a úlohy, týkajúce sa najmä analýz a špecifikácie riešení začali byť plnené už v priebehu roka 2021, preto je vplyv na ŠR alikvotne kvantifikovaný tiež na rok 2021.

31

32

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

(vrátane testu MSP)

Materiál bude mať vplyv s ohľadom na veľkostnú kategóriu podnikov:

iba na MSP (0 - 249 zamestnancov)

iba na veľké podniky (250 a viac zamestnancov)

na všetky kategórie podnikov

3.1 Dotknuté podnikateľské subjekty

- z toho MSP

Uveďte, aké podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené.

Aký je ich počet?

Budú dotknuté všetky kategórie podnikateľských subjektov, ktorých sa týka povinnosť predkladania potvrdení a výpisov definovaných v tabuľke č.2 nižšie.

Tabuľka č.1

Právna forma

Počet

Akciové spoločnosti

8 616

Spoločnosti s ručením obmedzeným

342 190

Ostatné obchodné spoločnosti

1 760

Družstvá

2 350

Štátne podniky

24

Príspevkové organizácie

1 320

Rozpočtové organizácie

12 689

Živnostníci

506 199

Ostatné právne formy

52 801

Spolu subjekty podľa právnej formy

927 949

Zdroj: Štatistický úrad za rok 2019

3.2 Vyhodnotenie konzultácií

- z toho MSP

Uveďte, akou formou (verejné alebo cielené konzultácie a prečo) a s kým bol návrh konzultovaný.

Ako dlho trvali konzultácie?

Uveďte hlavné body konzultácií a výsledky konzultácií.

Návrh bol počas uplynulých mesiacov konzultovaný s jednotlivými zástupcami orgánov verejnej moci ako správcov zdrojových registrov (poskytovateľov údajov) a partnerov projektu (DEUS sprístupňujúceho údaje obciam, NCZI konsolidujúceho údaje za zdravotnícke zariadenia), bankového sektoru, Notárskou komorou, Slovenskou advokátskou komorou, a zástupcami IT asociácie. Konzultácie boli uskutočnené osobne a tiež písomne formou neoficiálneho predbežného

33

pripomienkového konania. K legislatívnemu zámeru sa tiež vyjadril Klub 500 a Republiková únia zamestnávateľov v rámci konzultácií s podnikateľskými subjektami.

3.3 Náklady regulácie

- z toho MSP

3.3.1 Priame finančné náklady

Dochádza k zvýšeniu/zníženiu priamych finančných nákladov (poplatky, odvody, dane clá...)? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrhom sa predpokladá zníženie finančných nákladov na správne a súdne poplatky za získavané a následne predkladané výpisy definované v tabuľke č.2. Pri viacerých typov výpisov a potvrdení buď nie vyberané správne a súdne poplatky, resp. nie je k dispozícii početnosť koľko takýchto potvrdení vystavia orgány verejnej moci ročne. Tieto potvrdenia a výpisy budú po prijatí legislatívnej zmeny k nahliadnutiu oprávneným zamestnancom orgánov verejnej moci vo forme použiteľnej na právne účely, bezodplatne, za právnickú osobu, elektronicky. Úspora podnikateľov bola preto kvantifikovaná v oblasti nepriamych finančných nákladov.

Tabuľka č.2

Správne a súdne poplatky nasledovne

Správne a súdne poplatky/Rok 2018

Početnosť výpisov/12 mes.

Celkom EUR

Kópia dokladu o pridelení IČO

0 eur

N/A

0

Výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat

0 eur

64 800

0

Potvrdenie súdu, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz

2,5 eur

40 000

90 000

Potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania

0 eur

10 000

0

Potvrdenia pre Notársku komoru o vedení účtu v banke a Osvedčenia z registra prijímateľov podielu zo zaplatenej dane

0 eur

30 970

0

34

Výpis z registra sociálnych podnikov

0 eur

165

0

SPOLU

145 935

90 000

Zdroj: Správcovia jednotlivých registrov

3.3.2 Nepriame finančné náklady

Vyžaduje si predkladaný návrh dodatočné náklady na nákup tovarov alebo služieb? Zvyšuje predkladaný návrh náklady súvisiace so zamestnávaním? Ak áno, popíšte a vyčíslite ich. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

Tabuľka č.3

Názov nákladu

Priemerná cena VDP a ODP

Početnosť

Celkom v EUR

Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby

2,04 eur

145 935

- 297 707,4

Pozn. Vstupy v tab3 a 4: náklad na dopravu, cena práce ... a priemerná doba na získanie a predloženie listinných výpisov bola prevzatá z analýzy prínosov služieb portálu OverSi vypracovaná Inštitútom digitálnych a rozvojových politík MIRRI SR v spolupráci s UHP MF SR, ISA ÚV SR a slovensko.digital.

3.3.3 Administratívne náklady

Dochádza k zavedeniu nových informačných povinností alebo odstráneniu, príp. úprave existujúcich informačných povinností? (napr. zmena požadovaných dát, zmena frekvencie reportovania, zmena formy predkladania a pod.) Ak áno, popíšte a vyčíslite administratívne náklady. Uveďte tiež spôsob ich výpočtu.

Návrhom dochádza k zmene formy predkladania potvrdení a výpisov definovaných v tabuľke č.2. V priemere trvá podnikateľovi získanie a predloženie jedného výpisu orgánu verejnej moci 56,4 minúty. Priemerná cena 1 hodiny práce podnikateľa v národnom hospodárstve sa pohybuje na úrovni 8,48 eur. Počas analyzovaného obdobia (12 mesiacov) si podnikatelia vyžiadali spomínané potvrdenia a výpisy minimálne 145 935 krát.

Úspora administratívnych nákladov na strane podnikateľov výpočet (Tabuľka č.4):

Administratívne náklady nasledovne

Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.

Počet hodín strávených podnikateľmi pri získavaní a predkladaní výpisov

Celkom v EUR

35

Administratívne náklady za 1 hodinu práce

8,48 eur

137 178,9

-1 163 277,1

3.3.4 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Náklady na 1 podnikateľa

Náklady na celé podnikateľské prostredie

Priame finančné náklady

- 0,10 eur

- 90 000,0

Nepriame finančné náklady

- 0,32 eur

- 297 707,4

Administratívne náklady

-1,25 eur

- 1 163 277,1

Celkové náklady regulácie

-1,67 eur

- 1 550 984,5

3.4 Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

- z toho MSP

Dochádza k vytvoreniu bariér pre vstup na trh pre nových dodávateľov alebo poskytovateľov služieb? Bude mať navrhovaná zmena za následok prísnejšiu reguláciu správania sa niektorých podnikov? Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)? Ak áno, popíšte.

Aký vplyv bude mať navrhovaná zmena na obchodné bariéry? Bude mať vplyv na vyvolanie cezhraničných investícií (príliv /odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)? Ak áno, popíšte.

Ako ovplyvní cenu alebo dostupnosť základných zdrojov (suroviny, mechanizmy, pracovná sila, energie atď.)?

Ovplyvňuje prístup k financiám? Ak áno, ako?

Návrh nemá vplyv na konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu.

3.5 Inovácie

- z toho MSP

Uveďte, ako podporuje navrhovaná zmena inovácie.

Zjednodušuje uvedenie alebo rozšírenie nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh?

Uveďte, ako vplýva navrhovaná zmena na jednotlivé práva duševného vlastníctva (napr. patenty, ochranné známky, autorské práva, vlastníctvo know-how).

Podporuje vyššiu efektivitu výroby/využívania zdrojov? Ak áno, ako?

Vytvorí zmena nové pracovné miesta pre zamestnancov výskumu a vývoja v SR?

Návrh nemá vplyv na inovácie.

36

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

A – nová služba

B – zmena služby

Kód služby

Názov služby

Úroveň elektronizácie služby

(0 až 5)

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich elektronických služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb?

(Ak áno, uveďte zmenu služby alebo vytvorenie novej služby, ďalej jej kód, názov a úroveň elektronizácie podľa katalógu eGovernment služieb, ktorý je vedený v centrálnom metainformačnom systéme verejnej správy.)

B

as_53835

Získavanie údajov z iných systémov prostredníctvom integrácie

5

Infraštruktúra

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy?

(Ak áno, uveďte zmenu systému alebo vytvorenie nového systému, ďalej jeho kód a názov z centrálneho metainformačného systému verejnej správy.)

B

isvs_5836

Informačný systém centrálnej správy referenčných údajov verejnej správy

B

isvs_411

Štatistický informačný systém

B

isvs_255

Informačný systém súdov – súdny manažment

B

isvs_105

Centrálna evidencia hospodárskych zvierat (CEHZ)

B

isvs_6391

Dátové centrum obcí a miest (DCOM)

B

isvs_4859

Integrovaný systém Finančnej správy

B

isvs_6369

Centrálny register klientov (CRK)

B

isvs_278

IS služieb zamestnanosti (ISSZ)

B

isvs_279

Informačný systém

37

riadenia sociálnych dávok (RSD)

B

isvs_8992

Informačný systém Safe Work (IS SAWO)

B

isvs_7946

IS KIDS IP

A

Informačný systém Sociálnej ekonomiky

A

isvs_9627

Informačný systém sociálnych služieb (IS SocS)

B

isvs_9771

Informačný systém Obchodného vestníka

B

isvs_193

Centrálny informačný systém matričnej agendy (CISMA)

B

isvs_191

Register fyzických osôb

B

isvs_400

Národný zdravotnícky informačný systém (NZIS)

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

X

B

38

Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana

7.1 Identifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

7.1.1 Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcej služby verejnej správy alebo vytvorenie novej služby?

Zmena existujúcej služby (konkretizujte a popíšte)

Návrh predpokladá vytvorenie nových, ako aj zmenu existujúcich služieb verejnej správy. Dnes sa v zákonoch, vyhláškach, nariadeniach a metodických pokynoch vyskytujú požiadavky na predkladanie potvrdení definovaných v tabuľke č.1 nižšie v listinnej forme, vydaných konkrétnym orgánom verejnej moci použiteľných na právne účely. Tieto potvrdenia, výpisy a kópie sú poskytované príslušnými úradmi občanom, alebo v prípade kópií si ich musia občania zabezpečiť sami. Návrh predpokladá zmenu zákonov, vyhlášok, nariadení a metodík tak, aby boli zamestnanci orgánov verejnej moci oprávnení na zákonom vymedzený účel pomocou vhodného technického riešenia získať údaje z potvrdení, výpisov a kópií, považované za úplné a správne, bezodplatne a elektronicky bez toho, aby musel potvrdenia, výpisy a kópie predkladať občan / podnikateľ osobne.

Nová služba (konkretizujte a popíšte)

Návrh predpokladá vytvorenie nových služieb pre občanov. Občania budú mať možnosť pristupovať k novým elektronickým službám matriky, v rámci ktorých budú / bude môcť:

-rodičia dieťaťa podávať elektronické súhlasné vyhlásenia o určení otcovstva súvisiacich so životnou situáciou narodenia dieťaťa,

-podávať elektronické vyhlásenia o určení mena a priezviska dieťaťa v prípade zosobášených rodičov dieťaťa

-rodičia dieťaťa budú môcť určiť poštovú adresu kam chcú doručiť originál vydaného rodného listu bez nutnosti jeho osobného vyzdvihnutia na pracovisku matričného úradu

7.1.2 Špecifikácia služby verejnej správy, ktorá je dotknutá návrhom

Názov služby

a)Návrh predpokladá vytvorenie nových a úpravu existujúcich služieb verejnej správy, ktorých predmetom je zabezpečenie prístupov k údajom verených v registroch a IS verejnej správy správcov údajov. V rámci IS VS budú vytvorené / upravené elektronické služby a to nasledovne:

-vytvorená nová služba, ktorou bude umožnený zber a konsolidácia vstupných údajov zo zdravotníckych zariadení (pôrodníc) a ich sprístupnenie matričným úradom (IS CISMA) za účelom vytvorenia „Hlásenia o narodení (Obyv2-12).

-nová služba umožňujúca ukladanie údajov súvisiacich s narodením dieťaťa zo zdravotníckych zariadení, ako aj z vyhlásení rodičov dieťaťa do elektronickej zbierky listín a avizovanie pracovníčky príslušného matričného úradu

-vytvorená nová služba, ktorou bude možné zabezpečiť digitalizáciu štatistického Hlásenia o narodení dieťaťa a jeho automatizované posielanie z matričných úradov (IS CISMA) do IS ŠÚ SR

-vytvorené nové služby a register v Národnom zdravotnom IS (NZIS), ktorými bude umožnené sprístupnenie údajov o narodených deťoch, ich prihláškach k pediatrom (tzv. kapitácii), ošetrujúcich lekároch (gynekológoch) matiek a absolvovaní preventívnych prehliadok, ako aj ďalších súvisiacich údajov vo vzťahu k IS RSD (ÚPSVaR) za účelom odbúrania príloh a redukcii údajov na Žiadostiach o príspevok pri narodení dieťaťa

-vytvorené nové služby zabezpečujúce sprístupnenie údajov z IS Súdneho manažmentu v rozsahu právoplatných súdnych rozhodnutí:

▪o obmedzení spôsobilosti na právne úkony a určení opatrovníka;

▪o pozbavení spôsobilosti na právne úkony a určení opatrovníka;

▪o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti;

▪o vyhlásení za mŕtveho;

▪o rozvode;

▪o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

-vytvorené nové elektronické a integračné služby IS Obchodného vestníka a Centrálneho IS súdnictva umožňujúce sprístupnenie údajov pre IS CSRÚ a následne ostatné IS VS o konkurzoch, reštrukturalizáciách a likvidáciách

-upravené integračné služby IS v správe rezortu práce (IS riadenia sociálnych dávok, IS

39

sociálnej ekonomiky, IS sociálnych služieb, ...) za účelom sprístupnenia údajov o držiteľoch preukazov súvisiacich s ťažkým zdravotným postihnutím, hmotnej núdzi, poskytovateľoch sociálnych služieb, sociálnych podnikoch, nelegálnej práci, ako aj ďalších údajoch nevyhnutných pre dosiahnutie cieľov novely zákona proti byrokracii.

b)Návrh zároveň predpokladá vytvorenie / úpravu služieb pre elektronické a automatizované získavanie údajov v rozsahu potvrdení, výpisov alebo informácií na legislatívou vymedzené účely úradnej činnosti, resp. použiteľné na právne účely elektronicky zamestnancom orgánov verejnej moci za občana a to nasledovne:

-bude upravený spoločný centrálny komponent eGovernmentu Modul procesnej integrácie a integrácie údajov (jeho časť IS centrálnej správy referenčných údajov (CSRÚ)) za účelom napojenia údajov od ich poskytovateľov a ich sprístupnenia formou automatizovaných G2G služieb / rozhraní a tiež cez používateľské rozhranie prostredníctvom portálu oversi.gov.sk.

-budú upravené IS VS viacerých kľúčových inštitúcií verejnej správy (UPSVaR, FR SR, MV SR, MZ SR, ŠÚ SR, ....) za účelom automatizovaného volania služieb IS CSRÚ (novosprístupnených objektov evidencie), cez ktoré bude možné preberať a spracovávať údaje bez nutnosti manuálnych zásahov úradníkov (napr. údajov týkajúcich sa ťažkého zdravotného postihnutia, hmotnej núdzi, poskytovateľov sociálnych služieb, sociálnych podnikov, evidencie uchádzačov o zamestnanie, nelegálneho zamestnania, rozvodov, úmrtí, narodení detí, centrálneho registra exekúcií, registra prijímateľov podielu zaplatenej dane (2 percent), evidencie advokátov, .....). Úpravy by mali viesť k redukcii údajov vyžadovaných úradmi pri výkone úradnej činnosti napr. pri Žiadostiach o príspevok pri narodení dieťaťa.

Platná právna úprava, na základe ktorej je služba poskytovaná (ak ide o zmenu existujúcej služby)

Služba je dnes poskytovaná:

•Úradné výpisy (duplikáty) - Rodný list, Sobášny list, Úmrtný list (Zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách)

•Potvrdenie o pobyte (Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR)

•Kópia dokladu o pridelení IČO (Zákon č. 524/2010 o poskytnutí dotácií v pôsobnosti ÚV SR, ....)

•Výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat (Zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti)

•Potvrdenie súdu, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz (Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii)

•Potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania (Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

•Výpis z registra poskytovateľov sociálnych služieb (Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách)

•Výpis z registra sociálnych podnikov (Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike)

•Potvrdenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie (Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti)

•Právoplatné rozhodnutia súdov o obmedzení a pozbavení spôsobilosti a určení opatrovníka, o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti, o vyhlásení za mŕtveho, o rozvode, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností (Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch)

•Výpis zo zoznamu advokátov (Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii)

•Výpis z centrálneho registra exekúcií (Zákon č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti)

•Potvrdenia o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi (Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hm. núdzi)

•Doklady preukazujúce ťažké zdravotné postihnutie (Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia)

•Hlásenie o narodení dieťaťa (Zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme)

•Žiadosti o príspevok pri narodení dieťaťa (Zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa)

•Potvrdenie o poberaní osobitného príspevku baníkom (Zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom)

Subjekt, ktorý je na základe platnej právnej úpravy oprávnený službu poskytovať

Potvrdenia a výpisy definované vyššie sa aktuálne poskytujú nasledovne:

•Kópie - Rodný list, Sobášny list, Úmrtný list – občania si zabezpečujú samy kopírovaním originálu, alebo žiadajú o duplikáty

•Potvrdenie o pobyte – ohlasovne pobytu na obciach

•Kópia dokladu o pridelení IČO – pracoviská Štatistického úradu

40

•Výpis z centrálneho registra hospodárskych zvierat – Plemenárske služby SR, š.p.

•Potvrdenie súdu, že subjekt nie je v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii a nie je na neho vyhlásený konkurz – konkurzné súdy (okresné súdy v sídle kraja)

•Potvrdenie o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania – Inšpektoráty práce

•Výpisy z registra poskytovateľov sociálnych služieb (Vyššie územné celky)

•Výpisy (Osvedčenia) z registra sociálnych podnikov (Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR)

•Potvrdenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie (Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

•Právoplatné rozhodnutia súdov (okresné súdy)

•Výpisy zo zoznamu advokátov (Slovenská advokátska komora)

•Výpisy z centrálneho registra exekúcií (Slovenská komora exekútorov)

•Potvrdenia o vedení účtu v banke pre NK a Osvedčenia z registra prijímateľov podielu zaplatenej dane (banky a Notárska komora (NK))

•Potvrdenia o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi (Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

•Doklady preukazujúce ťažké zdravotné postihnutie (Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

•Hlásenia o narodení dieťaťa (zdravotnícke zariadenia / pôrodnice, matričné úrady, ŠÚ SR)

•Žiadosti o príspevok pri narodení dieťaťa – vybrané prílohy a údaje (Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

•Potvrdenia o poberaní osobitného príspevku baníkom (prenesený výkon št. správy na Rudné bane, š.p.)

7.1.3 O aký vplyv na službu verejnej správy ide?

Priamy vplyv (popíšte)

Návrhom novely zákona proti byrokracii digitalizujeme vybrané služby verejnej správy a meníme vybrané existujúce služby (viď. body 7.1.1 a 7.1.2 vyššie). Táto zmena má priamy dopad na občanov, podnikateľov a orgány verejnej moci. Zmenou oslobodzujeme občanov od povinnosti predkladať vyššie spomínané potvrdenia a výpisy z registrov v listinnej podobe vo vzťahu k orgánom verejnej moci pri výkone ich úradnej činnosti a zároveň umožňujeme občanom ohlasovať informácie vzťahujúce sa k vybraným životným situáciám bez nutnosti osobnej návštevy úradov prostredníctvom nových elektronických služieb.

Nepriamy vplyv (popíšte)

-

7.2 Vplyv služieb verejnej správy na občana

7.2.1 Náklady

Zníženie priamych finančných nákladov

Služba predpokladá zníženie priamych finančných nákladov občana pri zaobstaraní vybraných typov výpisov, potvrdení (správne poplatky) a kópií úradných dokladov podľa bodu 7.1. vyššie.

Tabuľka č. 1

Priame finančné náklady občana na:

Rok 2019

Početnosť

Celkom EUR

Kópia - Rodný list

0,075 eur

1 576 000

118 200

Kópia - Sobášny list

0,075 eur

112 142

8 410,65

Kópia - Úmrtný list

0,075 eur

87 430

6 557,25

Potvrdenie o pobyte

0,0 eur

N/A

N/A

Výpisy z registra poskytovateľov soc. služieb

5,0 eur

7 152

35 760

Potvrdenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie

0,0 eur

156 797

0

Kópie – Vybrané právoplatné rozhodnutia súdov

0,075 eur

571 205

42 840

Výpis z centrálneho registra exekúcií

0,0 eur

50 000

0

41

Potvrdenie o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi

0,0 eur

617 657

0

Doklady preukazujúce ťažké zdrav. postihnutie

0,0 eur

615 255

0

Hlásenia o narodení dieťaťa (vyhlásenia rodičov,..)

0,0 eur

114 432

0

Vybrané prílohy k Žiadostiam o príspevok pri narodení dieťaťa (Potvrdenia gynekológa a pediatra)

0,0 eur

114 432

Výpis zo zoznamu advokátov

0,0 eur

5 600

0

Potvrdenia o poberaní osobitného prísp. baníkom

0,0 eur

3 500

0

SPOLU

4 031 602

211 767,9

Tabuľka č.1.1

Prepočet jednotkových nákladov na vyhotovenie kópie

Xerox Phaser 4622V_DN

1. Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4

Cena zariadenia

1 144 EUR

Max. doba technickej využiteľnosti v rokoch

6

Mesačná zaťažiteľnosť v stranách A4

275 000

Životnosť v stranách A4

cca 1 200 000

Rýchlosť tlače za hodinu v A4

3 720

Priemerná cena strany po dobu využiteľnosti

0,00114

Cena toneru za 1 stranu A4

0,00877

Cena valec za 1 stranu A4

0,00240

Cena fuser za 1 stranu A4

0,00095

Cena za 1 takt (SLA pre tlačiarenský stroj)

0,00000

Náklady tlačiarenskej technológie na tlač 1 strany A4 spolu:

0,01326

2. Materiálové náklady na tlač 1 strany A4

Cena papiera 1 ks A4

0,01056

Materiálové náklady spolu na tlač 1 strany A4:

0,07560

Zvýšenie priamych finančných nákladov

42

Zníženie nepriamych finančných nákladov

Zníženie nákladov na dopravu k miestu poskytovania služby. Vo výpočtoch dopravných nákladov sme vychádzali z kvalifikovaného odhadu priemerovaného nákladmi na prepravu pomocou osobného dopravného prostriedku (ODP) a nákladmi na prepravu verejným dopravným prostriedkom (VDP).

Tabuľka č. 2

Názov nákladu

Priemerná cena VDP a ODP

Početnosť

Celkom v EUR / rok

Náklad na dopravu k miestu poskytovania služby

2,04 eur

4 031 602

-8 224 468,1

Zvýšenie nepriamych finančných nákladov

-

7.2.2 Časový vplyv

Zvýšenie času vybavenia požiadavky (popíšte)

-

Zníženie času vybavenia požiadavky (popíšte)

Zníženie nepriamych finančných nákladov na vybavenie požiadavky – v porovnaní so súčasnosťou

Vysvetlenie:Získanie jednej kópie, potvrdenia či výpisu na zákonné účely a jeho predloženia príslušnému úradu trvá občanovi v priemere 56,4 minút. V analyzovanom období za 12 mesiacov bolo vyžiadaných 4 031 602 kópií a občania tak strávili v priemere 3 789 705,9 hodín získavaním týchto výpisov a potvrdení a ich predkladaním úradom. V návrhu predpokladáme šetrenie celého času (56,4 minúty) občanovi, nakoľko tieto potvrdenia bude za neho získavať priamo zamestnanec orgánu verejnej moci, ako účastník konania, pre účely na to určené, bezodplatne.

Tabuľka č. 3

Názov nákladu

Celková cena práce / priemerná mzda v NH prepočítaná na 1 hod.

Počet hodín strávených získavaním a predkladaním výpisov a potvrdení

Celkom v EUR

Administratívne náklady za 1 hodinu práce

8,48 eur

3 789 705,9

-32 136 706,9

Pozn. Vyššie uvedené vstupy v tab2 a 3: náklad na dopravu, cena práce a priemerná doba na získanie a predloženie listinných výpisov bola prevzatá z analýzy prínosov služieb portálu OverSi vypracovaná Inštitútom digitálnych a rozvojových politík MIRRI SR v spolupráci s UHP MF SR, ISA ÚV SR a slovensko.digital.

7.2.3 Ktorá skupina občanov bude predloženým návrhom ovplyvnená?

Špecifikujte skupinu občanov, ktorá bude návrhom ovplyvnená (napr. držitelia vodičských oprávnení). Aká je veľkosť tejto skupiny?

43

Predloženým návrhom bude ovplyvnená široká skupina občanov.

7.2.4 Vyplývajú z návrhu pre občana pri vybavení svojej požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

-

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Občanovi zaniká povinnosť predkladať potvrdenia a kópie definované v tabuľke č. 1 vyššie na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa toto potvrdenie požaduje na príslušný zákonný účel.

7.3 Vplyv na procesy služieb vo verejnej správe

7.3.1 Ktoré sú dotknuté subjekty verejnej správy?

Ktoré subjekty verejnej správy sú účastné procesu poskytnutia služby?

Dotknuté sú všetky orgány verejnej moci bližšie špecifikované v návrhu.

7.3.2 Vyplývajú z návrhu pre orgán verejnej správy pri vybavení požiadavky nové povinnosti alebo zanikajú už existujúce povinnosti?

Nové povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy pribudne povinnosť získavať potvrdenia, výpisy, či informácie na právne účely v procese správneho alebo iného úradného konania, kde sa tieto požadujú na základe príslušného legislatívneho predpisu, za občana, a to elektronicky.

Zanikajúce povinnosti (identifikujte)

Orgánu verejnej správy zanikne povinnosť žiadať od občanov potvrdenia definované v tabuľke č. 1 vyššie na právne účely v procese správneho alebo iného konania, kde sa tento výpis zákonne požaduje v listinnej forme.

Vyhotovenie listinného výpisu / potvrdenia alebo ich kópií trvá dnes v priemere úradníkovi v priemere 10 minút. Z hľadiska celkových dopadov na úradnú činnosť jednotlivých OVM ide približne o neutrálny vplyv, resp. mierne pozitívny vplyv vzhľadom na to, že úradom aktuálne vyhotovujúcim a poskytujúcim výpisy a potvrdenia odbudne prácnosť a naopak úradom (OVM), ktoré nebudú mať svoje agendové systémy automatizovane procesne naintegrované prostredníctvom G2G služieb na zdrojové registre (IS VS evidujúce údaje) prácnosť naopak narastie, pretože si budú musieť údaje získavať buď prostredníctvom portálu Oversi.gov.sk alebo prostredníctvom eDesk schránok. Návrh práve počíta so sprístupnením rozhodujúcej väčšiny z údajov OVM formou automatizovaných rozhraní na agendové IS VS a teda negatívny dopad na prácnosť úradov konzumujúcich údaje bude nižší ako pozitívny vplyv na ich súčasných poskytovateľov.

44

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie.

a) v primárnom práve (uviesť názov zmluvy a číslo článku)

- čl. 16 a 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a

- čl. 7 a 8 Charty základných práv EÚ,

b) v sekundárnom práve (uviesť druh, inštitúciu, číslo, názov a dátum vydania právneho aktu vzťahujúceho sa na upravovanú problematiku, vrátane jeho gestora)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016),

-gestorom právneho aktu je Úrad na ochranu osobných údajov,

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1191 zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (nariadenie o verejných listinách) (Ú. v. EÚ L 200, 26.7.2016),

-gestorom právneho aktu je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1807 zo 14. novembra 2018 o rámci pre voľný tok iných ako osobných údajov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 303, 28.11.2018),

- gestorom právneho aktu je Ministerstvo investícií, regionálního rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky,

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (uviesť číslo a označenie relevantného rozhodnutia a stručne jeho výrok alebo relevantné právne vety)

-nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

45

a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení,

b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

Nebolo začaté konanie.

c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých uvádzané právne akty Európskej únie prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav.

Bezpredmetné.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

46

B. Osobitná časť

K Čl. I (Zákon č. 177/2018 Z. z.)

K bodu 1 (§ 1 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zmenou v § 1 ods. 4.

K bodu 2 (§ 1 ods. 3 písm. h)

V rámci informačného systému Sociálnej poisťovne sa rozširuje rozsah údajov, ktoré fyzické osoby a právnické osoby nebudú povinné preukazovať prostredníctvom dokladov v listinnej podobe. Ide o údaje o dôchodkoch starobného dôchodkového sporenia.

K bodom 3 až 8 (§ 1 ods. 3 a 4)

Rozširuje sa taxatívny výpočet informačných systémov z ktorých údaje, výpisy a potvrdenia už fyzické osoby a právnické osoby nebudú povinné preukazovať orgánom verejnej moci prostredníctvom dokladov v listinnej podobe.

V § 1 ods. 3 písm. k) prvom bode sa zavádza oprávnenie orgánov verejnej moci pri výkone svojej činnosti žiadať z informačných systémov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky údaje o tom, či je alebo nie je vedené konkurzné konanie, či bol alebo nebol vyhlásený konkurz na majetok „žiadateľa“, resp. „účastníka konania“ vedeného podľa osobitného predpisu, či bola alebo nebola povolená reštrukturalizácia alebo prípadne, či bol alebo nebol zrušený konkurz pre nedostatok majetku, alebo či bolo alebo nie konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní. Tieto informácie sa poskytnú príslušnému orgánu verejnej moci na účely preukazovania týchto skutočností, ak je ich preukázanie potrebné pre vedenie konania pred príslušným orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov.

V § 1 ods. 3 písm. k) druhom bode sa na účely rozhodovania štátneho orgánu o nároku na sociálne dávky (ide predovšetkým o veci týkajúce sa príspevkov a dávok poskytovaných úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, ako je prídavok na dieťa, príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, náhradné výživné, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, príspevok na starostlivosti o dieťa, rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa, dávku v hmotnej núdzi a pod.) tomto štátnemu orgánu sprístupnia právoplatné rozhodnutia súdu vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, vrátane súdnych rozhodnutí o rozvode, ak ich súčasťou je aj rozhodnutie o úprave výkonu práv a povinnosti k maloletému a právoplatné rozhodnutia súdu o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti. Príslušný štátny orgán na základe uvedeného taktiež prístup aj k právoplatným súdnym rozhodnutiam o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony a to vrátane s tým súvisiaceho rozhodnutia o určení opatrovníka. Tieto rozhodnutia sa sprístupnia príslušnému štátnemu orgánu na len na účely konania a rozhodovania o nárokoch na sociálne dávky podľa osobitných predpisov, čím sa čiastočne odbremeňujú účastníci konania od povinnosti predkladať príslušnému štátnemu orgánu tieto rozhodnutia, avšak uvedené nezbavuje účastníka takéhoto konania označiť dôkazy potrebné pre konanie a rozhodnutie v konkrétnej veci (je povinný označiť právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré je potrebné pre vedenie konkrétneho konania).

K bodu 9 (§ 1 ods. 6)

Navrhuje sa vyňatie Vojenského spravodajstva spod režimu zákona, nakoľko tak ako v režime Slovenskej informačnej služby ide o špecifický režim fungovania spravodajskej služby a potreby zachovania utajovaných skutočností a citlivých informácií, ktorými je i príslušnosť k spravodajskej službe a teda aj údaje príslušníkov a uchádzačov o službu v spravodajskej službe.

47

K bodu 10 (poznámka pod čiarou k odkazu 6)

Aktualizácia poznámok pod čiarou.

K Čl. II (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z.)

K bodu 1 (§ 8 ods. 3 písm. i))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o udelenia štátneho občianstva Slovenskej republiky predkladať k žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky potvrdenie o evidencii uchádzača o zamestnanie.

K bodom 2 a 4 (§ 9 ods. 6 písm. b) a § 9a ods. 4 písm. b))

Navrhovaná úprava ustanovenia vypúšťa povinnosť pre žiadateľa o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a žiadateľa o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky dokladať k žiadostiam ako povinnú prílohu rodný list. Rodný list si okresný úrad v sídle kraja získa prostredníctvom informačných systémov alebo portálu. Povinnosť predkladať rodný list sa ponecháva pre žiadateľa narodeného v cudzine, ak údaje o jeho narodení nie sú zapísané v osobitnej matrike.

K bodom 3 a 5 (§ 9 ods. 6 písm. c) a § 9a ods. 4 písm. c))

Vypúšťa sa povinnosť pre žiadateľa o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a žiadateľa o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky dokladať k žiadostiam ako povinnú prílohu sobášny list a úmrtný list, ak sobáš a úmrtie manžela nastali na území Slovenskej republiky, alebo zapísané v osobitnej matrike, pričom žiadateľ uvedie miesto sobáša a miesto úmrtia manžela.

K bodu 6 (§ 9a ods. 4 písm. d))

Cieľom navrhovanej úpravy je ustanoviť povinnosť okresným úradom v sídle kraja overovať údaje prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

K čl. III (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z.)

K bodu 1 (§ 11 ods. 2 písm. a) a d))

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť dokladať k žiadosti o zmenu mena alebo zmenu priezviska osvedčenú kópiu rodného listu, sobášneho listu a kópiu úmrtného listu, ak žiadateľ je vdovec alebo vdova a rozhodnutie súdu o rozvode manželstva, ak osoba, ktorej sa žiadosť týka, je rozvedená .

K bodu 2 (§ 11 ods. 3 písm. b))

Pri žiadosti o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého sa navrhuje vypustenie predkladania úmrtného listu rodiča maloletého, ak zomrel.

K bodu 3 (§11 ods. 4)

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K Čl. IV (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z.)

K bodu 1 (§ 5 ods. 1)

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti so skutočnosťou, že zápisy do knihy narodení sa budú vykonávať na základe údajov zaslaných elektronicky prostredníctvom informačného systému.

K bodu 2 (§ 13 ods. 3)

Navrhuje sa, aby príslušný matričný úrad vykonal zápis do knihy narodení na základe údajov získaných prostredníctvom informačného systému.

K bodu 3 (§ 15 ods. 2)

Navrhuje sa, aby príslušný matričný úrad vykonal zápis do knihy úmrtí na základe údajov získaných prostredníctvom informačného systému.

K bodu 4 (§ 27 ods. 1)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť štátneho občana Slovenskej republiky predkladať

48

pred uzavretím manželstva matričnému úradu rodný list, potvrdenie o pobyte, úmrtný list zomretého manžela a sobášny list zaniknutého manželstva a rozsudok o rozvode manželstva alebo vyhlásenia manželstva za neplatné.

K bodom 5 až 7 (§ 27 ods. 2 až 4)

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 8 (§ 27 ods. 8)

Upravuje sa postup matričných úradov pri overovaní údajov o štátnom občianstve a rodnom čísle občana Slovenskej republiky pred uzavretím manželstva.

K bodu 9 (§ 32 ods.1)

Navrhuje sa doplniť možnosť orgánom verejnej moci čerpať údaje o matričných udalostiach z informačných systémov verejnej správy.

K Čl. V (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z.)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť držiteľa motorového vozidla uplatňujúceho si nárok na prídavok na dieťa prikladať pri zápise kópiu rodného listu dieťaťa.

K Čl. VI (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z.)

K bodu 1 (§ 5 ods. 2)

Navrhuje sa, aby príslušný matričný úrad po pridelení rodného čísla narodenému dieťaťu, toto rodné číslo zaslal Národnému centru zdravotníckych informácií, čím sa skráti lehota pridelenia rodného čísla narodeného dieťaťa a zároveň sa odbúra papierová forma zasielania týchto údajov.

K bodu 2 (§ 7 ods. 4)

Navrhovaná úprava upravuje aby žiadateľ nemusel predkladať doklad o narodení, ak orgán oprávnený na vydanie dokladu má údaje o narodení.

K Čl. VII (Zákon č. 73/1998 Z. z.)

(§ 15 ods. 3 písm. d))

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti predkladania rodného listu, sobášneho listu a rodných listov detí k žiadosti o prijatie do služobného pomeru. Uchádzač o prijatie do služobného pomeru poskytne údaje o dieťati.

K Čl. VIII (Zákon č. 253/1998 Z. z.)

K bodu 1 (§ 3 ods. 8 písm. a))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť zákonného zástupcu dieťaťa narodeného na území Slovenskej republiky, ktoré nedovŕšilo 18 rokov predkladať k hláseniu trvalého pobytu rodný list tohto dieťaťa. Zákonný zástupca uvedie iba údaje dieťaťa. Ponecháva sa však povinnosť prekladať rodný list dieťaťa narodeného v zahraničí, nakoľko rodné číslo dostanú pri vydaní slovenského rodného listu a až následne sú zavedené do registra fyzických osôb.

K bodu 2 (§ 3 ods. 8 písm. c))

Legislatívno-technická úprava

K bodu 3 (§ 7 ods. 2 písm. a))

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti dokladať k návrhu na zrušenie trvalého pobytu právoplatné rozhodnutie súdu o rozvode manželstva.

K Čl. IX (Zákon č. 154/2001 Z. z.)

(§ 7 ods. 6 písm. c))

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť uchádzača o funkciu prokurátora okresnej prokuratúry predkladať úradne osvedčenú kópiu rodného listu na účely výberového konania.

49

K Čl. X (Zákon č. 315/2001 Z. z.)

(§ 20 ods. 3 písm. d))

Vypúšťa sa povinnosť uchádzača o prijatie do služobného pomeru predkladať v prijímacom konaní k žiadosti o prijatie do služobného pomeru rodný list alebo jeho osvedčenú kópiu.

K Čl. XI (Zákon č. 483/2001 Z. z.)

K bodu 1 (§7 ods. 16)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o udelenie bankového povolenia predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu každej dotknutej osoby na účely preverovania jej totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K bodu 2 (§ 91 ods. 4)

Navrhovaná úprava dôsledne reflektuje nevyhnutnosť reštriktívneho uplatňovania prelomenia bankového tajomstva, keď notárom umožňuje získavanie údajov o klientoch bánk iba v rozsahu nevyhnutnom na účel osvedčenia jedinej podmienky pri ich zápise do registra určených právnických osôb, a to že prijímateľ zriadený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky. A to v len v týchto prípadoch:

1. Ak prijímateľ požiada notára o osvedčenie splnenia podmienok registrácie do 30. novembra bežného roka /a to z dôvodu existencie lehoty na vybavenie vyššie definovanej žiadosti tzn., že ak by prijímateľ požiadal notára o osvedčenie splnenia stanovených podmienok v čase od 1. decembra do 15. decembra bežného roka notár z dôvodu na strane banky by nemusel byť schopný stihnúť lehotu registrácie v tejto časti sa ustanovenie bude uplatňovať pri nových registrujúcich sa prijímateľoch, teda tých, ktorí sa prvýkrát budú registrovať v období od 1. septembra 2022 a v ďalších rokoch a neregistrovali sa v období od 1. septembra 2021 do 15. decembra 2021;

2. V aktuálnom roku 2021 notári budú dôsledne zbierať údaje o účtoch prijímateľov na základe potvrdení z bánk. Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa predpokladá k 1. januáru 2022. Preto ak v ďalšom období nebude prijímateľ meniť číslo účtu, nie je povinný preukazovať jeho existenciu notárovi opätovným písomným potvrdením, ale notár túto skutočnosť automatizovane overí.

K Čl. XII (Zákon č. 566/2001 Z. z.)

K bodom 1 až 3 (§ 56 ods. 4 a 12)

Upravuje sa postup pri preukazovaní totožnosti Národnej banke Slovenska. Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o udelenie povolenia na poskytovanie investičných služieb zahraničnému obchodníkovi s cennými papiermi prostredníctvom jeho pobočky na území Slovenskej republiky a dotknutých osôb prikladať k žiadosti kópiu dokladu totožnosti a rodného listu na účel overenia totožnosti.

K Čl. XIII (Zákon č. 429/2002 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 4 ods. 4 a 12)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o vydanie povolenia na vznik a činnosť burzy predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu každej dotknutej osoby na účely preverovania jej totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. XIV (Zákon č. 463/2003 Z. z.)

(§ 3a ods. 3 písm. c))

50

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť prikladať k žiadosti o priznanie postavenia vojnového veterána in memoriam kópiu úmrtného listu zosnulej osoby, ak údaje obsiahnuté v informačnom systéme verejnej správy.

K Čl. XV (Zákon č. 595/2003 Z. z.)

K bodu 1 (§ 50 ods. 3 písm. d))

Navrhuje sa vypustiť „nadbytočné“ identifikačné údaje budúceho prijímateľa 2% dane vzhľadom na systém referencovania a referenčný register RPO, a tiež vzhľadom na skutočnosť, že názov/obchodné meno môže kvôli nejednotnej štruktúre v rozličných informačných systémoch pôsobiť popri IČO zmätočne.

K bodu 2 (§ 50 ods. 4 písm. a))

V súlade so skutočným stavom v záujme odstránenia interpretačných problémov sa do okruhu oprávnených prijímateľov 2% dane dopĺňa aj organizačná jednotka občianskeho združenia, ktorá koná vo svojom mene.

K bodu 3 (§ 50 ods. 6 písm. g))

Dotknuté ustanovenie sa rozširuje s cieľom zjednodušenia preukazovania neexistencie záznamu v evidencii neplatičov Soc. poisťovne v súlade s aplikačnou praxou. V danej súvislosti sa samozrejme predpokladá uplatnenie príslušných ustanovení zákona proti byrokracii.

K bodu 4 (§ 50 ods. 6 písm. h))

V nadväznosti na úpravu zákona o bankách sa odbúrať povinnosť pre prijímateľa preukazovať listinnými dokumentmi existenciu účtu v banke a jeho čísla. Uvedený typ komunikácie má prebehnúť medzi notármi a bankami elektronickým spôsobom.

Z upraveného znenia § 50 ods. 6 písm. h) je zrejmé, že pre väčšinu prípadov už prijímateľ nebude za účelom osvedčenia splnenia podmienky registrácie v registri určených právnických osôb, že má zriadený účet v banke/pobočke zahraničnej banky, povinný predkladať písomné potvrdenie vystavené bankou, pretože splnenie predmetnej podmienky bude overovať notár automatizovaným spôsobom prostredníctvom elektronickej žiadosti adresovanej na banku v nadväznosti na „prelomenie bankového tajomstva“ avšak v súlade so zásadou minimalizácie ustanoveného vo vyššie upravenej novele zákona o bankách. K takému automatizovanému osvedčeniu predmetnej skutočnosti teda dôjde:

1.Ak prijímateľ požiada notára o osvedčenia splnenia podmienok registrácie do 30. novembra bežného roka /a to z dôvodu existencie lehoty na vybavenie vyššie definovanej žiadosti – tzn., že ak by prijímateľ požiadal notára o osvedčenie splnenia stanovených podmienok v čase od 1. decembra do 15. decembra bežného roka notár z dôvodu na strane banky by nemusel byť schopný stihnúť lehotu registrácie.

2.V aktuálnom roku 2021 notári budú dôsledne zbierať údaje o účtoch prijímateľov na základe potvrdení z bánk. Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa predpokladá k 1. januáru 2022. Preto ak v ďalšom období nebude prijímateľ meniť číslo účtu, nie je povinný preukazovať jeho existenciu notárovi opätovným písomným potvrdením, ale notár túto skutočnosť automatizovane overí.

Prvý bod sa bude uplatňovať pri nových registrujúcich sa prijímateľoch, teda tých, ktorí sa prvýkrát budú registrovať v období od 1. septembra 2022 a v ďalších rokoch a neregistrovali sa v období od 1. septembra 2021 do 15. decembra 2021.

K bodu 5 (§ 50 ods. 8)

V záujme podporenia konceptu 1x a dosť a referencovania sa navrhuje zintenzívnenie činností správcu dane ako orgánu verenej moci pri poukazovaní príslušného podielu zaplatenej dane konkrétnemu prijímateľovi.

K bodom 6 až 7 (§ 50 ods. 13)

51

Príslušné ustanovenia sa dopĺňajú v záujme zefektívnenia činnosti notárov a Notárskej komory pri posudzovaní splnenia podmienky prijímateľa zverejnenia špecifikácie použitia prijatého podielu dane v Obchodnom vestníku.

K Čl. XVI (Zákon č. 596/2003 Z. z.)

K bodu 1 (§ 16 ods. 4)

Úpravou ustanovenia sa vypúšťa povinnosť pre zriaďovateľov škôl a školských zariadení, ktorí majú sídlo na území Slovenskej republiky preukazovať potvrdením súdu, že sa proti nim nevedie konkurzné konanie alebo vyrovnávacie konanie.

K bodu 2 (§ 16 ods. 9)

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje povinnosť Ministerstva školstva vedy výskumu a športu Slovenskej republiky overovať údaje prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

K Čl. XVII (Zákon č. 5/2004 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 21b ods. 4 písm. a) a § 22 ods. 3 písm. a))

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 3 (§ 70 ods. 8)

V súvislosti s doplnením informačného systému finančnej správy, Sociálnej poisťovne a informačných systémov zdravotných poisťovní medzi informačné systémy, z ktorých orgány verejnej moci oprávnené a povinné získavať údaje, a v súvislosti s navrhovanou právnou záväznosťou údajov uvedených v zozname nelegálnych zamestnávateľov, je potrebné vypustiť úpravu vyžiadania si údajov od týchto subjektov zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

K bodu 4 (príloha č.2)

V súvislosti s doplnením registra fyzických osôb medzi informačné systémy verejnej správy na účely zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov je potrebné vypustiť zo zoznamu požadovaných dokladov rodný list.

K Čl. XVIII (Zákon č. 43/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 46e ods. 7)

V nadväznosti na čl. I novelizačný bod 2, ktorým sa rozširuje taxatívny výpočet informačných systémov verejnej správy o centrálny ponukový informačný systém Sociálnej poisťovne, sa navrhuje rozšíriť okruh subjektov, ktorým Sociálna poisťovňa poskytuje informácie z centrálneho informačného ponukového systému s cieľom zabezpečiť jednotný prístup pre orgány verejnej moci k údajom, ktoré pri výkone svojej činnosti potrebujú (najmä informácia o sume starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo pozostalostného dôchodku vyplácaného poberateľovi).

K bodu 2

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 3 (§ 48 ods. 4)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť prikladať vyhlásenie zakladateľov dôchodkovej správcovskej spoločnosti, že na ich majetok nebol vyhlásený konkurz alebo návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku

K bodu 4 (§ 48 ods. 12)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o vydanie povolenia na vznik a činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

52

K bodu 5 (§ 71 ods. 4)

Vypúšťa sa povinnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti zaslať Národnej banke Slovenska uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

K Čl. XIX (Zákon č. 220/2004 Z. z.)

(§ 9 ods. 4 písm. a))

Navrhuje sa vypustiť povinnosť vlastníka alebo užívateľa poľnohospodárskej pôdy dokladať k žiadosti o zmenu poľnohospodárskeho druhu pozemku na lesný pozemok kópiu katastrálnej mapy.

K Čl. XX (Zákon č. 523/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 8a ods. 5)

Pre žiadateľa o dotáciu sa vypúšťa povinnosť predkladať potvrdenie príslušného konkurzného súdu, že voči nemu nie je vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Poskytovateľ dotácie si splnenie týchto podmienok overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodu 2 (§ 8a ods. 5)

Pre žiadateľa o dotáciu sa vypúšťa s účinnosťou od 1. januára 2024 povinnosť predkladať potvrdenie príslušného inšpektorátu práce, že neporušil v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania. Poskytovateľ dotácie si splnenie tejto podmienky overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodu 3 (§ 8a ods. 6)

V nadväznosti na vypustenie povinnosti žiadateľa o dotáciu predkladať potvrdenie príslušných subjektov na preukázanie splnenia podmienok o poskytnutie dotácie sa vypúšťa aj povinnosť bezplatného vydávania týchto potvrdení. Splnenie podmienok na poskytnutie dotácie nebude preukazovať žiadateľ o poskytnutie dotácie, ale tieto skutočnosti si poskytovateľ dotácie overí predovšetkým prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K Čl. XXI (Zákon č. 541/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 6)

V súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) a zákonom č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z. sa definuje účel spracúvania osobných údajov. Na základe aplikačnej praxe a zákona proti byrokracii sa navrhuje preverenie údajov vrátane osobných údajov získaných podľa atómového zákona alebo na jeho základe s údajmi vedenými v referenčných registroch a v informačných systémoch verejnej správy.

K bodu 2 (§ 24 ods. 18 až 22)

V súvislosti s požiadavkami vyplývajúcimi zo zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) týkajúcimi sa osobných údajov ako aj na základe aplikačnej praxe sa navrhuje zadefinovať rozsah osobných údajov ako aj ich preverenie s doručenou prihláškou v informačných systémoch verejnej správy na základe zákona proti byrokracii. Predloženie občianskeho preukazu, resp. preukazu totožnosti alebo cestovného dokladu v prípade občana členského štátu je potrebné iba z dôvodu stotožnenia uchádzača na

53

skúške, či sa dostavil uchádzač uvedený na prihláške. V prípade odseku 19 písmena h) a odseku 21 písmena h) sa vzdelávacou inštitúciou rozumie vzdelávacia inštitúcia v Slovenskej republike aj v zahraničí.

K bodu 3 (§ 24 ods. 23)

Precizovanie textu vo vzťahu k zmenám v § 24 ods. 18.

K bodu 4 (§ 35 ods. 1)

Navrhuje sa doplnenie osobitnej úpravy vo vzťahu k zverejňovaniu dokumentov a rozhodnutí úradu podľa § 3 ods. 6 zákona o správnom konaní, príp. aj stavebného zákona.

K bodu 5 (§ 35 ods.4)

Navrhuje sa doplnenie rozsahu osobných údajov, ktoré je možné zverejniť na účely informovania podľa atómového zákona a osobitných predpisov, napr. zákona o správnom konaní, zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, stavebný zákon.

K Čl. XXII (Zákon č. 578/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 16 ods. 3)

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť pre držiteľov povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby prikladať k oznámeniu o zmene údajov potvrdenie o zmene mena alebo priezviska, ak je držiteľom fyzická osoba.

K bodu 2 (§ 72 ods. 2)

Navrhuje sa vypustenie povinnosti pre držiteľa licencie predkladať príslušnej komore potvrdenie o zmene mena, priezviska, miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu ako povinnú súčasť oznámenia o zmene údajov. Príslušná komora si tieto skutočnosti overí prostredníctvom informačných systémov alebo portálu.

K bodu 3 (§ 79 ods. 1)

Navrhuje sa nová povinnosť pre všeobecné a špecializované nemocnice ústavnej zdravotnej starostlivosti ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, zasielať Národnému centru zdravotníckych informácií prostredníctvom národného zdravotníckeho informačného systému údaje o narodení živého dieťaťa a údaje o narodení mŕtveho dieťaťa, čím sa odstráni zasielanie týchto údajov v papierovej forme.

K bodu 4 (§ 79 ods. 3 písm. e)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s novelizačným bodom 1. Navrhuje sa, že uvedená nová povinnosť sa bude vzťahovať na všeobecné a špecializované nemocnice, ktoré prevádzkujú lôžkové pracovisko ústavnej zdravotnej starostlivosti v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo.

K bodu 5 (§ 82 ods. 1 písm. a))

Navrhuje sa, za porušenie novej povinnosti, v prípade jej porušenia možnosť uložiť sankciu vo výške do 663 eur. Túto sankciu je oprávnený uložiť orgán príslušný za vydanie povolenia t. j. príslušný samosprávny kraj alebo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

K Čl. XXIII (Zákon č. 580/2004 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 23 ods. 3 písm. a) a c))

Vypúšťa sa povinnosť poistenca predkladať zdravotnej poisťovni kópiu rodného listu.

K bodu 3 (§ 23 ods. 3 písm. d)

Navrhovanou zmenou sa vypúšťa povinnosť poistenca predkladať zdravotnej poisťovni kópiu sobášneho listu.

K bodu 4 (§ 23 ods. 7)

Navrhuje sa, aby matrika zaslala Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou informáciu len o tých úmrtiach a vyhlásení za mŕtveho, ktoré jej neboli oznámené zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou, ale z iných zdrojov (súdy, osobitná matrika).

54

K bodu 5 (§23 ods. 11)

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti poistenca preukazovať poisťovni ťažké zdravotné postihnutie preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

K Čl. XXIV (Zákon č. 581/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 20 ods. 1)

V nadväznosti na zavedenie informačného systému ePrehliadky Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude zasielať informáciu o úmrtí príslušnej matrike, Štatistickému úradu SR a Národnému centru zdravotníckych informácií elektronicky.

K bodom 2 a 3 (§ 47b ods. 3 a 4)

Zavedením informačného systému ePrehliadky dôjde k elektronizácii systému prehliadok mŕtvych tiel a prehliadajúci lekár nebude vypĺňať písomne tlačivo List o prehliadke mŕtveho tela a štatistické hlásenie o úmrtí, ale informácie o prehliadke mŕtveho tela zadá priamo do informačného systému ePrehliadky. V dôsledku uvedeného prehliadajúci lekár nebude Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou odovzdávať predmetné tlačivo.

K bodom 4 a 5

Legislatívno technická úprava vnútorných odkazov

K Čl. XXV (Zákon č. 650/2004 Z. z.)

K bodu 1 (§ 23 ods. 4 písm. d))

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť predkladať vyhlásenie zakladateľa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, že nie je osobou, na ktorú bola vyhlásená nútená správa, ktorá vstúpila do likvidácie, na ktorej majetok bol vyhlásený konkurz alebo na ktorej majetok nebol vyhlásený konkurz pre nedostatok majetku.

K bodu 2 (§ 23 ods. 13)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o vydanie povolenia na vznik a činnosť vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K bodu 3 (§ 41 ods. 4)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zaslať Národnej banke Slovenska uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu alebo o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

K Čl. XXVI (Zákon č. 726/2004 Z. z.)

(§ 3)

Cieľom navrhovanej úpravy ustanovenia je vypustenie povinnosti dokladať k žiadosti o poskytnutie príspevku pozostalým manželkám po osobách zaradených v rokoch 1948 1954 do vojenských táborov nútených prác úmrtný list a sobášny list, ak informačný systém verejnej správy obsahuje údaje o skutočnostiach v nich uvedených.

K Čl. XXVII (Zákon č. 305/2005 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 35 ods. 1 a ods. 4 písm. a))

Nakoľko cieľom návrhu zákona je ďalšie znižovanie administratívnej záťaže o. i. aj vypustením povinnosti fyzických osôb predkladať orgánom verejnej moci kópiu sobášneho listu, je potrebné premietnuť ciele návrhu zákona aj v zákone č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 3 (§ 79 ods. 1 písm. e))

55

Ako vyplýva z návrhu zákona, pokračuje sa v odbúravaní administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb prostredníctvom tzv. tretej vlny znižovania administratívnej záťaže tak, že sa vypúšťa v jednotlivých novelizačných článkoch povinnosť predkladať orgánom verejnej moci výpisy a potvrdenia, o. i. aj „potvrdenie o pobyte“. Vzhľadom na to, že potvrdenie o pobyte je podmienkou udelenia akreditácie, orgán verejnej moci jej preukazovanie zabezpečí podľa zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov (v poznámke pod čiarou).

K bodu 4 (§ 79 ods. 2 písm. a))

Ako vyplýva z návrhu zákona, pokračuje sa v odbúravaní administratívnej záťaže fyzických osôb a právnických osôb prostredníctvom tzv. tretej vlny znižovania administratívnej záťaže tak, že sa vypúšťajú v jednotlivých novelizačných článkoch povinnosť predkladať orgánom verejnej moci výpisy a potvrdenia, o. i. aj „potvrdenie o pridelení IČO“. Podľa doterajšej právnej úpravy žiadatelia o udelenie akreditácie mohli preukazovať splnenie podmienky podľa § 79 ods. 2 písm. a) zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, napríklad aj potvrdením o pridelení IČO. Vzhľadom na to, že potvrdenie o sídle alebo sídle pobočky na území Slovenskej republiky je podmienkou udelenia akreditácie, orgán verejnej moci jej preukazovanie zabezpečí podľa zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov (v poznámke pod čiarou).

K Čl. XXVIII (Zákon č. 326/2005 Z. z.)

Navrhovanou úpravou sa z konaní orgánov štátnej správy lesného hospodárstva vedených podľa zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov odstráni povinnosť predkladať katastrálnu mapu v prípade, ak pôjde v konaní o celú parcelu.

K Čl. XXIX (Zákon č. 473/2005 Z. z.)

K bodom 1 až 4 (§ 22 ods. 2 a § 23 ods. 2)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť pre fyzické osoby a právnické osoby prikladať k žiadosti o udelenie licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby potvrdenie o pridelení identifikačného čísla.

K bodom 5 a 6 (§ 71 ods. 2 a 6)

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov v súvisiacich so zmenou v novelizačných bodoch 1 a 3.

K Čl. XXX (Zákon č. 474/2005 Z. z.)

(§ 7 ods. 3)

Navrhovanou úpravou sa ustanovuje povinnosť Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí overovať údaje prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

K Čl. XXXI (Zákon č. 475/2005 Z. z.)

(§ 98 ods. 3)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť preukazovať príbuzenský vzťah k odsúdenému výpisom z matriky, sobášnym listom, rodným listom alebo potvrdením o pobyte, ak ide o druha alebo družku odsúdeného.

K Čl. XXXII (Zákon č. 538/2005 Z. z.)

(§ 11 ods. 3 písm. d))

Úprava ustanovenia za cieľ vypustiť povinnosť žiadateľa o vydanie povolenia využívať

56

zdroj predkladať k žiadosti kópiu katastrálnej mapy.

K Čl. XXXIII (Zákon č. 570/2005 Z. z.)

(§ 11 ods. 12)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť občana Slovenskej republiky, ktorý postúpil zmenu pohlavia predkladať okresnému úradu v sídle kraja originál rodného listu alebo jeho úradne overenú kópiu na účely vzniku alebo zániku brannej povinnosti. Ponecháva sa oznamovacia povinnosť.

K Čl. XXXIV (Zákon č. 124/2006 Z. z.)

(§ 24 ods. 12)

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti autorizovaného bezpečnostného technika predkladať k oznámeniu o zmene údajov potvrdenie o zmene svojho mena, priezviska alebo adresy trvalého pobytu na účel vydania nového osvedčenia.

K Čl. XXXV (Zákon č. 125/2006 Z. z.)

(§ 6 ods. 1)

Ustanovuje sa povinnosť Národnému inšpektorátu práce poskytnúť na žiadosť orgánu verejnej moci v elektronickej podobe údaje o tom, že ku dňu požiadania nebolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania na účely preukázania skutočnosti ustanovenej osobitným predpisom.

K Čl. XXXVI (Zákon č. 219/2006 Z. z.)

(§ 11b ods. 3 písm. c))

Cieľom navrhovanej úpravy je ustanoviť povinnosť Ústavu pamäti národa overovať údaje potrebné na účel konania o priznaní postavenia veterána protikomunistického odboja in memoriam prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

K Čl. XXXVII (Zákon č. 569/2007 Z. z.)

(§ 5 ods. 9)

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti prikladať k žiadosti o geologické oprávnenie doklad o pridelení identifikačného čísla organizácie.

K Čl. XXXVIII (Zákon č. 647/2007 Z. z.)

K bodu 1 (§ 5 ods. 3 písm. b))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pri žiadostiach o zapísanie údaju o ťažkom zdravotnom postihnutí do cestovného dokladu dokladať preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

K bodu 2 (§ 16 ods. 5)

Zmenou ustanovenia sa upravuje povinnosť okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky overovať údaje potrebné na vydanie o vydanie cestovného dokladu a žiadosť o predĺženie doby platnosti cestovného dokladu cudzinca prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.

K bodu 3 (§ 17 ods. 10)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť predkladať doklad o ťažkom zdravotnom postihnutí.

K Čl. XXXIX (Zákon č. 201/2008 Z. z.)

(§ 11 ods. 4 až 10)

V zákone č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005

57

Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. sa navrhuje nahradiť povinnosť predkladania právoplatného rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody, na základe ktorých povinná osoba je povinná platiť výživné oprávnenej osobe len uvedením európskeho identifikátora judikatúry (ECLI) v žiadosti, na základe ktorého si úrad práce, sociálnych vecí a rodiny predmetné rozhodnutie dohľadá prostredníctvom informačných systémov. Ďalej sa predmetným novelizačným článkom zabezpečí, aby skutočnosti, ktoré si úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vie získať z vlastnej činnosti alebo z dostupného informačného systému verejnej správy neboli vyžadované od občana. Zavedenie tohto ustanovenia je nevyhnuté najmä v spojitosti so sprístupnením Centrálneho registra exekúcií.

Navrhuje sa legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov a úprava prechodných ustanovení k úpravám účinných od 1. decembra 2022.

K Čl. XL (Zákon č. 447/2008 Z. z.)

(§ 64 ods. 3)

Navrhovaná úprava ustanovuje povinnosť Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny poskytovať údaje o ťažkom zdravotnom postihnutí dotknutej osoby orgánom verejnej moci na účely preukázania skutočnosti ustanovenej osobitným predpisom, bez súhlasu dotknutých osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú.

K Čl. XLI (Zákon č. 516/2008 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 20 ods. 2 písm. d) a f))

Navrhuje sa vypustenie povinnosti predkladania čestného vyhlásenia o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania, ak je žiadateľom o podporu audiovizuálneho priemyslu podnikateľ alebo združenie podnikateľov a čestného vyhlásenia, že žiadateľ o podporu audiovizuálneho priemyslu nie je v konkurze ani v likvidácii k žiadosti o podporu audiovizuálnej kultúry.

K bodu 3, 5 a 6 (§ 20 ods. 4 a 7 a § 22c ods. 3)

Požiadavka aplikačnej praxe, ktorou sa dosahuje odstránenie ďalšej byrokratickej záťaže.

K bodom 4, 8 a 10 (§ 20 ods. 7, § 22e ods. 4 a § 33 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodu 7 (§ 22e ods. 3)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť žiadateľa prikladať k žiadosti o podporu audiovizuálneho priemyslu potvrdenie príslušného súdu, že žiadateľ o podporu audiovizuálneho priemyslu nie je v konkurze ani v likvidácii, nie je voči nemu vedené exekučné konanie a potvrdenie príslušného inšpektorátu práce o neporušení zákazu nelegálneho zamestnávania.

K bodu 9

Požiadavka aplikačnej praxe, ktorou sa odstraňuje ďalšia formálna prekážka, aby bolo možné uzatvoriť zmluvu napríklad aj diaľkovým prístupom v informačnom systéme fondu.

K Čl. XLII (Zákon č. 583/2008 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 12 ods. 6 písm. b) a d))

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti prikladať k žiadosti o poskytnutie dotácie v oblasti prevencie kriminality ako povinnú prílohu potvrdenie konkurzného súdu, ktoré nie je staršie ako tri mesiace, že žiadateľ nie je v konkurze, reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku a potvrdenie inšpektorátu práce, že žiadateľ, ktorý oprávnenie podnikať neporušil zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

58

K Čl. XLIII (Zákon č. 8/2009 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 77 ods. 1písm. b) a c))

Navrhované znenie vypúšťa povinnosť pre žiadateľa o udelenie vodičského oprávnenia preukazovať splnenie podmienok potvrdením o štúdiu.

K Čl. XLIV (Zákon č. 185/2009 Z. z.)

(§ 6 ods. 3)

Navrhovaná zmena ustanovenia za cieľ zrušenie obligatórnej povinnosti predkladať ministerstvu k žiadosti o poskytnutie stimulov potvrdenia súdu, že žiadateľ nie je v konkurze, likvidácii, v súdom určenej správe alebo v inom obdobnom konaní a potvrdenie a inšpektorátu práce, že neporušil zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

K Čl. XLV (Zákon č. 186/2009 Z. z.)

K bodom 1 až 4 (§ 18 ods. 4 až 6)

Precizovanie ustanovenia súvisiace s aplikačnou praxou pri vyžiadaní výpisu z registra trestov.

K bodu 5 (§ 18 ods. 5 písm. a))

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti pre žiadateľa o vydanie povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a povolenie na vykonávanie činnosti finančného poradcu predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K bodu 6 (§ 22a ods. 7 písm. d))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k návrhu na zápis do registra poskytovateľov osobitného finančného vzdelávania kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. XLVI (Zákon č. 492/2009 Z. z.)

(§ 2 ods. 54)

Navrhovaná úprava vypúšťa povinnosť pre žiadateľa o vydanie povolenia na poskytovanie platobných služieb a dotknutej osoby predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. XLVII (Zákon č. 129/2010 Z. z.)

K bodom 1 až 3 (§ 20a ods. 3 a 12 a § 20b ods. 5)

Cieľom navrhovanej úpravy je vypustenie povinnosti pre žiadateľa o udelenie povolenia poskytovať spotrebiteľské úvery predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K bodu 4 (§ 24 ods. 7 písm. d))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľa o udelenie povolenia pre iného veriteľa poskytovať iné úvery a pôžičky predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. XLVIII (Zákon č. 267/2010 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 10 ods. 4)

59

Podľa § 2 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 272/2015 Z. z. sa do Registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci zapisujú aj právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia. V súčasnosti sa obchodné spoločnosti aj družstvá preverujú cez tento register a nemusia predkladať výpisy. v súčasnosti obce a mestá zapísali do tohto registra aj SHR, preto ak tam zapísaný je potrebné tento výpisy nevyžadovať ako pri iných subjektoch. Touto zmenou sa zníži ďalšia administratívna záťaž, nakoľko nebude nutné predkladať osvedčenie o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka nie staršie ako 60 dní a kópia potvrdenia o pridelení identifikačného čísla a výpis z registra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou nie starší ako 60 dní a potvrdenie o pridelení identifikačného čísla

K Čl. XLIX (Zákon č. 524/2010 Z. z.)

(§ 6 ods. 2 písm. g))

Navrhovaná úprava za cieľ vypustiť povinnosť dokladať k žiadosti o poskytnutie dotácie v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky kópiu dokladu o pridelení identifikačného čísla organizácie.

K Čl. L (Zákon č. 203/2011 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 28 ods. 4 a 11)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o udelenie povolenia na vytváranie a spravovanie štandardných fondov a európskych štandardných fondov, na vytváranie a spravovanie alternatívnych investičných fondov a zahraničných alternatívnych investičných fondov, na vytvorenie štandardného fondu, na vytvorenie verejného špeciálneho fondu a povolenia na spravovanie špeciálneho fondu kvalifikovaných investorov predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. LI (Zákon č. 226/2011 Z. z.)

(príloha)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o poskytovanie dotácie na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí prikladať k žiadosti potvrdenie príslušného inšpektorátu práce o neporušení zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

K Čl. LII (Zákon č. 404/2011 Z. z.)

(§ 62 ods. 2 písm. b))

Navrhuje sa vypustiť povinnosť dokladať k žiadosti o prechodný pobyt alebo trvalý pobyt dieťaťa rodný list dieťaťa, ktoré sa narodilo na území Slovenskej republiky štátnemu príslušníkovi tretej krajiny s udeleným trvalým pobytom alebo prechodným pobytom na území Slovenskej republiky. Ponecháva sa povinnosť predkladať rodný list dieťaťa, ktoré sa nenarodilo na území Slovenskej republiky, ale v členskom štáte, nakoľko jeho rodný list sa nenachádza v informačných systémoch Slovenskej republiky.

K Čl. LIII (Zákon č. 396/2012 Z. z.)

K bodu 1 (§ 3 ods. 4)

Navrhovanou úpravou sa rozširuje možnosť pre Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky vyžiadať si výpis z registra trestov na účely vymenovania členov rady Fondu na podporu vzdelávania. Ponecháva sa možnosť vyžiadania výpisu z registra trestov aj prostredníctvom Fondu na podporu vzdelávania v prípade členov vymenovaných Študentskou radou vysokých škôl.

K bodu 2 a 3 (§ 3 ods. 5 písm. a))

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením legislatívnej skratky v § 3 ods. 4.

60

K Čl. LIV (Zákon č. 153/2013 Z. z.)

K bodu 1 (§ 2 ods. 2)

Navrhuje sa rozšírenie údajovej základne o údaje z registra záznamov o narodení a zároveň sa precizuje obsah údajovej základe o údaje z účtu poistenca v súlade s § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 2 (§ 3 ods. 1 písm. f))

Navrhuje sa rozšírenie údajovej základne o údaje z registra záznamov o narodení v rozsahu údajov uvedených v prílohe, ktoré dôležité na prepojenie ich zasielania príslušnému matričnému úradu. Hlavným zámerom je odbúranie papierovej formy zasielania týchto údajov a skrátenie lehôt na pridelenie rodného čísla narodeného dieťaťa.

K bodu 3 (§ 3 ods. 5)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti so zriadením registra záznamov o narodení a rozsahom osobných údajov uvedených v prílohe č. 1a sa navrhuje účel spracúvania údajov z tohto registra, účel ich poskytovania, tretie strany, ktorým sa uvedené údaje poskytujú, účel sprístupňovania osobných údajov a príjemcovia, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú.

K bodu 4 (§ 12 ods. 3 písm. w))

Dopĺňa sa kompetencia Národnému centru zdravotníckych informácií, a to poskytovanie určených údajov Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny SR na základe ich vyžiadania za účelom poskytovania príspevku pri narodení dieťaťa alebo príspevku na viac súčasne narodených detí. Tieto údaje nevyhnutné pre správne posúdenie vzniku nároku oprávnenej osoby na príspevok pri narodení dieťaťa alebo príspevok na viac súčasne narodených detí podľa podmienok určených zákonom č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 5 (príloha č. 1a)

Navrhuje sa rozsah údajov v registri záznamov o narodení, ktoré nevyhnutné za vykonanie zápisu do knihy narodení a na pridelenie rodného čísla narodenému dieťaťu.

K Čl. LV (Zákon č. 383/2013 Z. z.)

K bodu 1, 5, 6, 11 až 14

Navrhujú sa úpravy v spojitosti s vypustením uplatňovania nároku na príspevok pri narodení dieťaťa a poskytovaním tohto príspevku ako proaktívneho príspevku.

K bodu 2, 3, 10 a 20

Navrhuje sa zmena definície bydliska tak, aby bolo možné všetky kritériá overiť v informačných systémoch, pričom podmienka bydliska na území SR by sa považovala za splnenú ak by oprávnená osoba spĺňala aspoň dve zo štyroch kritérií. Pri určovaní bydliska by sa skúmal status oprávnenej osoby, verejné zdravotné poistenie, poskytovanie zdravotnej starostlivosti u všeobecného lekára a u oprávnenej osoby, ktorá je matkou aj u gynekológa a návšteva školského zariadenia u staršieho dieťaťa.

K bodu 4

Legislatívno -technická úprava

K bodom 7 až 9 a 16

Navrhuje sa vypustiť podmienka dožitia dieťaťa 28 dní. Na prvé tri deti, by sa poskytoval príspevok pri narodení v sume 829,86 eur a na ďalšie deti v sume 151,37 eur.

K bodu 15

Navrhuje sa upraviť výplata tak, že v prípade príspevku pri narodení dieťaťa bude tento vyplatený najneskôr v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo preukázané splnenie podmienok nároku naň. Uvedené sa navrhuje v spojitosti s vypustením uplatňovania nároku na príspevok pri narodení dieťaťa.

61

K bodu 17

Navrhuje sa ako miesto výplaty pri príspevku pri narodení dieťaťa prioritne použiť účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, ktorý oprávnená osoba bez výzvy sama oznámila úradu, ak taký účet neexistuje, tak účet, na ktorý sa poukazuje tehotenské alebo tehotenské štipendium alebo adresu na výplatu príspevku v hotovosti, ktorú oprávnená osoba sama oznámila úradu, ak taká neexistuje, tak adresa, na ktorú sa poukazuje tehotenské, ak ani taká neexistuje, tak adresa, na ktorú sa oprávnenej osobe poskytuje iná opakovaná dávka poskytovaná úradom. Ak nemožno postupovať ani jedným z uvedených spôsobov, úrad oprávnenú osobu vyzve, aby mu oznámila miesto výplaty.

K bodu 18

Navrhuje sa upraviť povinnosť oprávnenej osoby vrátiť príspevok pri narodení dieťaťa alebo príspevok na viac súčasne narodených detí alebo jeho časť, ak jej bol poskytnutý neprávom alebo vo vyššej sume ako patril.

K bodu 19

Navrhuje sa predĺžiť lehotu zániku nároku na príspevok pri narodení dieťaťa zo šiestich mesiacov na dvanásť mesiacov. Uvedené sa navrhuje v spojitosti s automatizovaným poskytovaním príspevku pri narodení dieťaťa.

K bodu 21

Navrhuje sa upraviť konanie tak, aby konanie o príspevku pri narodení dieťaťa začínalo dňom doručenia informácie úradu o zápise dieťaťa do registra fyzických osôb. Súčasne sa ako druhá možnosť začatia konania navrhuje preukázanie narodenia dieťaťa mimo územia SR (t. j. doručením úradného prekladu rodného listu vydaného v cudzine). Druhá možnosť umožňuje oprávnenej osobe poskytnúť príspevok pri narodení dieťaťa skôr než bude dieťa narodené v cudzine zapísané prostredníctvom osobitnej matriky do registra fyzických osôb, nakoľko konanie o zápise dieťaťa do osobitnej matriky môže trvať aj niekoľko mesiacov.

Súčasne sa navrhuje úradu umožniť prerušiť alebo zastaviť konanie v prípade, že oprávnenú osobu vyzval na preukázanie skutočností rozhodujúcich na vznik nároku a na výplatu príspevku pri narodení dieťaťa.

Taktiež sa navrhuje umožnenie obnovy konania vo veciach príspevku pri narodení dieťaťa, ak sa preukážu skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku a výplatu príspevku pri narodení dieťaťa. Uvedeným sa docieli, že oprávnená osoba napríklad v prípade, že konanie bude zastavené, pretože na výzvu úradu nedoplnila, resp. nepreukázala skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku a na výplatu príspevku pri narodení dieťaťa (napr. číslo bankového účtu) nestratí nárok na príspevok pri narodení dieťaťa.

Navrhuje sa, aby oprávnená osoba bola na výzvu úradu povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku a na výplatu príspevku pri narodení dieťaťa, avšak len tých, ktoré úradu nie známe z vlastnej činnosti alebo si ich nemôže získať z dostupných informačných systémov.

K bodu 22

Navrhuje sa upraviť, aby Sociálna poisťovňa a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR poskytovali Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny na žiadosť údaj o bankovom účte, resp. adrese, na ktorú poskytujú tehotenské alebo tehotenské štipendium.

K Čl. LVI (Zákon č. 284/2014 Z. z.)

K bodu 1 a 6 (§ 20 ods. 1 a § 22 ods. 1)

Požiadavka aplikačnej praxe, ktorou sa odstraňuje ďalšia formálna prekážka, aby bolo možné uzatvoriť zmluvu napríklad aj diaľkovým prístupom v informačnom systéme fondu.

K bodom 2 až 4 (§ 20 ods. 2)

Cieľom navrhovanej úpravy je zrušenie povinnosti pre žiadateľa o finančné prostriedky dokladať Fondu na podporu umenia pred podpisom zmluvy čestné vyhlásenie, že nie je v

62

konkurze ani v reštrukturalizácii, neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania, ak je žiadateľom právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ. Navrhuje sa aj vypustenie predkladania čestného vyhlásenia žiadateľa, že vždy riadne a včas predložil vyúčtovanie finančných prostriedkov, ak mal takúto povinnosť.

K bodom 5, 10 a 11 (§ 20 ods. 7, § 27 ods. 4 a 6)

Legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.

K bodom 7 a 8 (§ 22 ods. 3 písm. d) a h))

Zmena vyplývajúca z aplikačnej praxe. Vypúšťa sa nadbytočná požiadavka uvádzať obsah projektu v zmluve o poskytnutí finančných prostriedkov. V bode 8 ide o spresnenie doterajšej právnej úpravy. Fond poskytuje finančné prostriedky formou dotácie, štipendia alebo pôžičky. Zmluva o poskytnutí finančných prostriedkov musí obsahovať podmienky vyúčtovania poskytnutých finančných prostriedkov, ak fond poskytne finančné prostriedky formou pôžičky alebo dotácie.

K bodu 9

Navrhuje sa, aby sa uvedené ustanovenie vzťahovalo okrem prijímateľa dotácie aj na prijímateľa štipendia.

K Čl. LVII (Zákon č. 371/2014 Z. z.)

(§ 4 ods. 5)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť člena rady pri riešení krízových situácií na finančnom trhu v Slovenskej republike predkladať kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov

K Čl. LVIII (Zákon č. 39/2015 Z. z.)

(§ 24 ods. 6)

Navrhovaná úprava za cieľ vypustiť povinnosť pre žiadateľov o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti predkladať Národnej banke Slovenska kópiu dokladu totožnosti a kópiu rodného listu na účely preverovania jeho totožnosti a správnosti údajov poskytnutých na účel vyžiadania výpisu z registra trestov.

K Čl. LIX (Zákon č. 281/2015 Z. z.)

(§ 18 ods. 5 písm. g))

Navrhuje sa vypustenie predkladania kópie rodného listu na účely výberového konania uchádzača o prijatie do štátnej služby.

K Čl. LX (Zákon č. 282/2015 Z. z.)

(§ 9 ods. 3 písm. c))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť prikladať k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania kópiu katastrálnej mapy.

K Čl. LXI (Zákon č. 138/2017 Z. z.)

K bodu 1 (§ 16 ods. 3)

V prípade, že by Fond na podporu kultúry národnostných menšín nespadal pod definíciu orgánu verejnej moci a nemal by v súlade s novelizovaným zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení neskorších predpisov prístup k informačným systémom verejnej správy, je potrebné aby mal fond možnosť overiť si potrebné skutočnosti vyhlásením žiadateľa. Podmienku uvedenú v odseku 2 písm. a) je možné realizovať vždy len čestným vyhlásením.

63

K bodom 2 až 4 (§ 17 ods. 1 a 6 a § 19 ods. 1)

Požiadavky aplikačnej praxe, ktorými sa dosiahnuť vyššia efektívnosti debyrokratizácie procesov. Odstraňuje sa aj ďalšia formálna prekážka, aby bolo možné uzatvoriť zmluvu napríklad aj diaľkovým prístupom v informačnom systéme fondu.

K bodu 5 (§ 19 ods. 6)

Nadbytočné a v prípade prístupu fondu k informačným systémom v súlade so zákonom proti byrokracii si bude fond overovať túto skutočnosť z Centrálneho registra exekúcií. V opačnom prípade žiadateľ túto skutočnosť preukáže vyhlásením podľa § 16 ods. 3 zákona o fonde.

K bodu 6 (§ 24 ods. 3)

V prípade, že by Fond na podporu kultúry národnostných menšín spadal pod definíciu orgánu verejnej moci a mal by v súlade s novelizovaným zákonom proti byrokracii prístup k informačným systémom verejnej správy, je potrebné aby fond uvedené skutočnosti overoval z týchto informačných systémov (konkrétne ide o pridanie § 16 ods. 2 písm. d) do § 24 ods. 3, ktorým sa overuje či proti žiadateľovi nie je vedená exekúcia alebo výkon rozhodnutia.

K Čl. LXII (Zákon č. 170/2018 Z. z.)

(§ 33a ods. 4 písm. a))

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť preukazovať zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie písomným oznámením.

K Čl. LXIII (Zákon č. 216/2018 Z. z.)

(§ 4 ods. 7 písm. d))

Navrhovaná úprava za cieľ vypustiť povinnosť žiadateľa dokladať Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky kópiu katastrálnej mapy.

K Čl. LXIV (Zákon č. 43/2019 Z. z.)

K bodu 1 (§ 2 ods. 1 písm. h)

Zmenou ustanovenia sa navrhuje zjednotiť terminológiu daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K bodom 2 a 3 (§ 2 ods. 3)

Navrhovanou úpravou sa vypúšťa povinnosť pre žiadateľov o poskytnutie pomoci v poľnohospodárskej prvovýrobe prikladať k žiadosti potvrdenie daňového úradu, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky, nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie, nedoplatky na povinných príspevkoch na starobné dôchodkové ako aj potvrdenie konkurzného súdu, že žiadateľ nie je v konkurze ani v reštrukturalizácii a potvrdenie inšpektorátu práce, že žiadateľ neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania.

K bodu 4 (§ 2 ods. 3 písm. d))

Na základe praktických skúseností sa navrhuje ponechať spôsob dokladovania korektnosti bankového spojenia na žiadateľovi, nakoľko v praxi môže dôjsť k situácii, že nemá k dispozícií zmluvu o vedení účtu v banke. Oba doklady po obsahovej stránke dostatočne napĺňajú zámer platobnej agentúry minimalizovať chybovosť žiadateľov pri zadávaní účtu, na ktorý žiadajú poskytnutie dotácie. Právna úprava sa týmto zosúlaďuje s príslušnou schémou štátnej pomoci v záujme znižovania byrokracie, a tiež redukcie súvisiacich nákladov žiadateľa.

K Čl. LXV (Zákon č. 213/2019 Z. z.)

K bodu 1 až 3 (§ 14 ods. 1 a 4)

Zmenou ustanovenia sa navrhuje zjednotiť terminológiu daňových nedoplatkov, nedoplatkov na sociálnom poistení, zdravotnom poistení a nedoplatkov na povinných príspevkoch na

64

starobné dôchodkové sporenie, ktoré v jednotlivých osobitných predpisoch formulované rozdielne.

K Čl. LXVI (Zákon č. 310/2019 Z. z.)

(§ 23 ods. 5)

Navrhuje sa doplnenie právomoci Ministerstva školstva vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky žiadať o výpis z registra trestov na účel overenia bezúhonnosti členov dozornej rady Fondu na podporu športu.

K Čl. LXVII (Zákon č. 299/2020 Z. z.)

K bodom 1 a 2 (§ 2 ods. 1 a § 5 ods. 1)

Navrhovaná novelizácia, popri aktualizácii dotačného titulu, zjednodušuje po evaluácii aplikačných skúsenosti s elektronickou správou dotačných žiadostí ich podávanie tak, aby bolo možné podať žiadosť o dotáciu aj len vyplnením formuláru v elektronickom prostredí dotačného systému ministerstva (cez užívateľské konto).

K Čl. LXVII

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2022. V časti zrušenia povinnosti predkladania potvrdení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, potvrdení o pomoci v hmotnej núdzi, potvrdení o ťažkom zdravotnom postihnutí a potvrdení z Národného zdravotníckeho informačného systému sa účinnosť navrhuje 1. apríla 2022. V časti zrušenia povinnosti predkladania právoplatných rozhodnutí súdov, potvrdení z registra úmrtí fyzických osôb, potvrdení o starobnom dôchodkovom sporení a potvrdení z Informačného systému sociálnych služieb sa účinnosť navrhuje 1. decembra 2022. V časti zrušenia povinnosti predkladania potvrdení z registra sociálnych podnikov a potvrdení o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania sa účinnosť navrhuje 1. januára 2024.

Bratislava 26. mája 2021

Eduard Heger v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Veronika Remišová v. r.

podpredsedníčka vlády a ministerka investícií,

regionálneho rozvoja a informatizácie

Slovenskej republiky

 

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

K predpisu 185/2009, dátum vydania: 27.05.2009

9

10

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Výskum a vývoj predstavujú nezastupiteľný intenzifikačný faktor ďalšieho ekonomického rozvoja Slovenska. Globálny tlak na zvyšovanie konkuren čnej schopnosti a garantovanie trvalo udržateľného rastu vyžaduje zefektívniť proces transferu poznatkov vedy a techniky do rozvojových zámerov podnikateľskej sféry. Takáto stratégia je deklarovaná rozvojovými zámermi EÚ aj vlády SR.

V súčasnosti zásadné technologické inovácie v rozhodujúcich odvetviach priemyslu Slovenska (hutníctvo, chémia, energetika, elektrotechnika, automobilový priemysel, celulózo-papierenský priemysel) sú realizovan é reštrukturalizáciou a modernizáciou týchto odvetví formou investičnej výstavby spojenej so vstupom zahraničného kapitálu.

Výrazným nedostatkom domáceho rozvojového kapitálu je jeho orientácia na podporu inovácií s nižšou pridanou hodnotou (modernizácia a rozvoj prostredníctvom investícií). Výdavky na vnútorný a vonkaj ší výskum a vývoj, ktorým priemyselné podniky zabezpečovali inovačný rozvoj predstavovali len niečo cez 10% z celkových výdavkov na inovácie. To poukazuje na slabú previazanosť zámerov výskumu a vý voja s ťažiskovými investičnými zámermi v oblasti priemyslu. Výsledkom klesajúcej účasti zdrojov podnikateľského sektora na financovaní výskumu a vývoja je podlimitný transfer poznatkov z univerzitnej a v ýskumnej oblasti do podnikateľskej sféry. Prispieva k tomu aj nízka mobilita zamestnancov výskumu a vývoja vo všetkých sektoroch výskumu a vývoja s možnosťou pružne prispôsobiť svoje pôsobenie v doč asne zriadených tímoch pre riešenie výskumných problémov a ich realizáciu v rámci stanovených programov, alebo riešených projektoch výskumu a vývoja.

Tieto skutočnosti majú odraz v hodnotení inovačnej aktivity podnikateľskej sféry na Slovensku. V rokoch 2002 - 2004 v odvetviach spracovateľského priemyslu v priemere len 26,8 % podnikov inovovalo (zaviedli technologickú inováciu produktu alebo procesov). V porovnaní s krajinami EÚ, kde sa k priebežným inováciám hlási asi 50 % podnikov, môžeme hovoriť o nízkej inovačnej aktivite podnikateľských subjektov v SR. Najväčš ia inovačná aktivita je zaznamenaná pri veľkých priemyselných podnikoch (61 %), kým pri stredných podnikoch je táto aktivita podstatne nižšia (34,2 %) a pri malých podnikoch prestavuje len 18,6 %.

Pri súčasnej nízkej úrovni transferu poznatkov výskumu a vývoja do podnikateľskej sféry a nedostatočnej inovačnej intenzite najmä malých a stredných podnikov sa dá ťažko očakávať, ž e v najbližšom časovom horizonte prispejú výsledky domáceho výskumu a vývoja k potrebným zmenám rozhodujúcich národohospodárskych ukazovateľov (pridaná hodnota, produktivita, konkurenčná schopnosť). Vy žaduje si to zásadnú zmenu v prístupe podnikateľskej sféry dlhodobo a cielene investovať do náročného (až rizikového) výskumu a vývoja, k čomu musia napomôcť aj motivačné stimuly podporené vlá dou SR.

Tieto zlyhania trhu vyplývajú z nedokonalého zladenia ponuky a dopytu v súvislosti s rizikovým kapitálom. V dôsledku toho môže byť úroveň rizikového kapitálu poskytovaného na trhu príliš obmedzen á a podniky nezískajú finančné prostriedky, napriek tomu, že majú hodnotný podnikateľský model a perspektívy rastu. Hlavný zdroj zlyhania trhu, pokiaľ ide o trhy s rizikovým kapitálom, ktorý ovplyvň uje najmä prístup MSP ku kapitálu a ktorý môže odôvodniť zásah štátu, súvisí s nesprávnymi alebo asymetrickými informáciami. Následkom toho by za určitých podmienok mali byť schémy rizikové ho kapitálu, ktoré majú podobu investičných fondov, kde sa dostačujúci podiel finančných prostriedkov berie do úvahy ako súkromný kapitál, vyňaté z notifikačnej povinnosti. Toto nariadenie sa nedotýka štatútu EIF a EIB, ako je stanovené v usmerneniach Spoločenstva o rizikovom kapitále. Po uplynutí 6 rokov prehodnotia príslušné členské štáty schémy rizikového kapitálu implementované v súlade s tý mto nariadením. Toto platí bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov po uskutočnení takéhoto prehodnotenia znovu prijať takéto opatrenia alebo podobné opatrenia v súlade s týmto nariadením

Slovenská republika doposiaľ nemá ucelený systémový nástroj stimulácie výskumu a vývoja vykonávaného podnikmi. Zákonnou úpravou príslušných častí legislatívy EÚ v slovenskom právnom poriadku bude garantovaná harmonizácia prá vneho prostredia aj pre oblasť výskumu a vývoja vykonávaného podnikmi.

V súčasnom období je priama podpora výskumu a vývoja v Slovenskej republike a obstarávania nehmotného majetku upravená v nasledujúcich zákonoch:

-zákone č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vý voja a o doplnení zákona č.575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorý stanovuje formy podpory výskumu a vývoja zo zdrojov štátneho rozpočtu (účelová, inštitucionálna) a spô soby ich poskytovania. Vymedzuje poskytovanie inštitucionálnych prostriedkov a prostriedkov na prevádzku infraštruktúry výskumu a vývoja a účelových (grantových) prostriedkov prostredníctvom Agentúry na podporu vý skumu a vývoja (ďalej len 'agentúra'), štátnych programov výskumu a vývoja, štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja. Zákon určuje druhy výdavkov, ktoré je možné zahrnú ť do nákladov na riešenie projektov výskumu a vývoja (priame, nepriame) a vymedzuje položky, ktoré nie sú považované za oprávnené náklady riešenia. Ïalej zá kon ustanovuje obsah zmluvy pre poskytnutie prostriedkov na podporu výskumu a vývoja, práva k výsledkom riešenia projektu výskumu a vývoja a určuje mechanizmy pre kontrolu riešenia a čerpania poskytnutých finančný ch prostriedkov,

-zákone č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje podmienky pre poskytovanie investičnej pomoci podnikateľom, ktorej hlavný m cieľom je podporovať rozvoj regiónov. V oblasti technického a technologického rozvoja regiónov vymedzuje nové organizačné štruktúry pre poskytovanie investičnej pomoci (technologické centrá, centrá strategick ých služieb). Stanovuje oprávnené náklady investičnej pomoci smerujúce na krytie nákladov spojených s obstarávaním nehmotného majetku (patentové právo, licencie, know-how, nepatentované technické poznatky). Ïalej zákon určuje postup podania žiadosti o poskytnutie investičnej pomoci, jej posudzovania, schvaľovania a kontroly použitia investičnej pomoci.

Nepriama podpora výskumu a vývoja (daňové a odvodové nástroje) nie je v súčasnosti upravená v právnom poriadku Slovenskej republiky. Pre porovnanie stavu v nepriamej podpore výskumu a vývoja v krajinách EÚ a v SR je v prílohe ku dôvodovej popísané, ako nepriamu podporu v tejto oblasti realizujú vybrané krajiny EÚ.

Ïalšou zákonnou úpravou podmieňujúcou štá tnu podporu vedy a techniky v Slovenskej republike sú:

-zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktor ý stanovuje základné pravidlá pre poskytnutie štátnej pomoci všeobecne, formy štátnej pomoci a výkon štátnej správy v oblasti štátnej pomoci,

-zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej sprá vy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý určuje základné pravidlá pre hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu.

Ciele Lisabonskej stratégie sledujú zvýšenie ú časti výskumu a vývoja vykonávaného hlavne malými a strednými na hospodárskom a spoločenskom rozvoji Európskej únie. Ku uskutočňovaniu týchto zámerov sú ustanovené aj právne akty Európskeho spolo čenstva zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie upravujúce túto oblasť:

-Rámec spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (Úradn ý vestník Európskej únie 2006/C 323/01), ktorý stanovuje pravidlá pre poskytovanie štátnej pomoci pre výskum, vývoj a inovácie v každom členskom štáte Európskej únie, ktoré sú vý chodiskom pre stanovenie podmienok poskytnutia štátnej pomoci v príslušnom členskom štáte EÚ,

-Nariadenie komisie (ES) č. 364/2004 z 25. februá ra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 70/2001 vzhľadom na rozšírenie jeho pôsobnosti na pomoc na výskum a vývoj, ktoré stanovuje pravidlá pre poskytovanie štátnej pomoci na výskum a vý voj, ktoré sú povinné pre každý členský štát Európskej únie,

-Nariadenie Komisie (ES) č.800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhl ásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách), ktoré stanovuje podmienky, za ktorých nie je potrebné predkladať poskytnutie štátnej pomoci na výskum a vývoj na schválenie Euró pskej komisii.

Preto hlavným cieľom navrhovaného zákona je aj v Slovenskej republike stanoviť pravidlá a postupy pre poskytovanie stimulov pre výskum a vývoj vykonávaný podnikateľmi zo všetkých odvetví národné ho hospodárstva Slovenskej republiky tak, aby podnikatelia boli motivovaní vo väčšej miere zakladať svoj rozvoj a podnikateľské zámery na výsledkoch výskumu a vývoja. 'Stimulom' sa označ uje poskytnutie dvoch podporných nástrojov pre výskum a vývoj vykonávaný podnikateľom, a to dotácie zo štátneho rozpočtu a úľavy na dani z príjmu.

Navrhovaný zákon takto vytvorí priaznivé podmienky pre zvyšovanie celkových výdavkov na výskum a vývoj o finančné prostriedky, ktoré podnikatelia budú vynakladať z vlastných zdrojov pri spolufinancovan í získaných stimulov. Zároveň budú vytvorené podmienky aj pre zvýšenie zapájania sa mikropodnikateľov, malých, stredných a veľkých podnikateľov do výskumu a vývoja a do plnenia cieľov Dlhodobé ho zámeru štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015 a cieľov Lisabonskej stratégie.

Navrhovaný zákon obsahuje aj pravidlá pre kontrolu efektívneho použitia prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnutých na stimuly. Kontrolné orgá ny (MŠ SR, MF SR) budú postupovať pri výkone kontroly v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nepriama fiškálna podpora výskumu a vývoja

Úvod

Európska únia si na lisabonskom summite v roku 2000 stanovila smelý cieľ - urobiť z Európskej únie do roku 2010 "najdynamickejšiu a najkonkurencieschopnejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku.' http://www.euractiv.sk/lisabonska-strategiaSlovensko svojím vstupom do EÚ v roku 2004 prevzalo aj túto agendu a je viazané prispieť čo najväčšou mierou k dosiahnutiu spoločného cieľa. Slovenská republika však vynakladá na výskum a vývoj v porovnaní so 'staršími členskými krajinami (pred rozšírením v roku 2004)' stále málo prostriedkov.http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid=1073,46870091&_dad=portal&_schema=PORTAL&p_product_code=TSIIR020 Kým Slovensko vynakladalo na podporu výskumu a vývoja v roku 2006 0,49% z HDP, priemer Európskej únie bol 1,78%. V porovnaní so susednými krajinami v tom istom roku Poľsko vynakladalo 0,55% z HDP, Maďarsko 1,00% z HDP a Èesko dokonca 1,54% z HDP na podporu výskumu a vývoja.

Súčasťou výskumu a vývoja je všetka tvorivá pr ácu vykonaná na systematickom základe s cieľom zvyšovať vedomosti a následne ich využiť na vypracovávanie nových aplikácii. Táto práca môže mať formu základného výskumu, aplikovaného vý skumu, alebo experimentálneho vývoja. Organisation for Economic Co-operation and Development, Frascati Manual: Proposed Standard Practice for Surveys on Research and Experimental Development (Paris, 2002). Produktom výskumu a vývoja sú technológie, čo je forma poznania využívaná na zvyšovanie produktivity ekonomického rastu a v konečnom dôsledku zvyšovanie životnej ú rovne.

Špecifickou kategóriou pri podpore výskumu a vývoja sú malé a stredné podniky. Úlohu týchto podnikov považuje Európska únia pri napredovaní výskumu a vývoja za kľúčovú. Èlenské štáty preto podporujú výskum a vývoj v tý chto podnikoch špeciálnymi nástrojmi.

Cieľom tejto krátkej štúdie je charakteristika nepriamej fiškálnej podpory výskumu, vývoja a inovačného rozvoja, jej výhod a nevýhod, stručné porovnanie aplikácie jednotlivých nástrojov v legislatíve členských krajín Európskej únie a analýza dopadov zavedenia takejto podpory v legislatíve SR.

1.Charakteristika nepriamej fiškálnej podpory výskumu a vývoja

Podľa definície OECD 'súčasťou výskumu a vývoja je všetka tvorivá prácu vykonaná na systematickom základe s cieľom zvyšovať vedomosti a následne ich využi ť na vypracovávanie nových aplikácii. Táto práca môže mať formu základného výskumu, aplikovaného výskumu, alebo experimentálneho vývoja.' http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/eu_rd_final_rep_dec_2004.pdf

Základný výskum je všetka experimentálna alebo teoretická činnosť s cieľom získania nových vedomostí o hlavných základoch javov a pozorovateľných skutočností bez konkrétneho využitia.

Aplikovaný výskum je podobne prvotným skúmaním, ktoré je ale od začiatku namierené konkrétnym smerom.

Experimentálny výskum je systematická práca, ktorá čerpá z už nadobudnutých poznatkov, z výskumu alebo praxe. Cieľom tejto formy výskumu je produkcia nových materiálov, produktov a zariadení, alebo vylepš enie už existujúcich produktov.

Produktom výskumu a vývoja sú technológie, čo je forma poznania využívaná na zvyš ovanie produktivity ekonomického rastu a v konečnom dôsledku zvyšovanie životnej úrovne. Tak ako ostatn é formy kapitálu, aj technológie sa skladujú a predávajú v podobe tovaru alebo služby a samozrejme sa tiež opotrebúvajú a po čase zastarávajú.

Technologický pokrok vo výrobe je považovaný za kľúčový faktor podčiarkujúci hospodársky rast. Na druhej strane ale metódy vývoja a šírenia technológií, miera ich prispievania k ekonomickému rastu a úloha štátu pri ich podpore nie sú úplne zrejmé.

Náklady v rámci výskumu a vývoja môžeme rozdeliť na bežné náklady a investičné náklady. Bežné náklady zahàňajú platy zamestnancov výskumu a vývoja, ako a režijné náklady a náklady na materiál. Investičné náklady na druhej strane zahàňajú cenu vybavenia a nehnuteľností.

Podľa odhadov sa takmer 90% každého dolára vynaloženého na výskum a vývoj pou žije na bežné náklady a zvyšok predstavuje kapitálové náklady alebo dlhodobý majetok HALL, B. (1995), 'Fiscal Policy Towards R&D in the United States: Recent Experience”, in OECD (1995)..

Európska únia nemá spoločný pojem pre 'výskum a vývoj' ani pre 'daňovo oprávnené č innosti na výskum a vývoj', aj keď zákony väčšiny členských krajín pojmy výskum a vývoj a 'oprávnené náklady na výskum a vývoj' poznajú (20/27) Všetky členské krajiny, okrem Bulharska, Cyprusu, Èeskej republiky, Estónska, Litvy, Luxemburska a Talianska. Definície č lenských krajín sú veľmi podobné s definíciou OECD definície 'výskumu a vývoja' členských krajín je možné nájsť na http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/eu_rd_final_rep_dec_2004.pdf a pre potreby tejto štúdie budú považované za ekvivalentné (Veľká Británia priznáva, že jej definícia výskumu a vývoja vychádza z definície OECD).

V 1963 sa Talianskom meste Frascati stretla skupina vedcov, ktorých OECD poverila vypracovaným základného dokumentu o výskume a vývoji, ktorého dôležitosť sa ani po 40 rokoch nezmenšila. Frascati manuál za výskum a vývoj nepovažuje tieto činnosti:

·vzdelávanie, okrem výskumu doktorandov na vysokých školách;

·ostatné činnosti spojené s výskumom a vývojom. Ide o zhromažďovanie, zaznamenávanie, kódovanie, triedenie, prekladanie (textu), analyzovanie, rozširovanie (informácií). Obmedzenie neplatí, keď sa tieto činnosti vykonávajú výhradne na podporu vedy a výskumu (napr. príprava počiatočnej správy o výsledkoch vedeckého bá danie sa považuje za činnosť v rámci vedy a výskumu);

·iné pracovné činnosti. Do tejto kategórie spadajú všetky vedecké, obchodné a finančné kroky iné ako výskum a vývoj, ktoré sú dô ležité pre obchodné využitie resp. realizáciu nových produktov. Táto kategória zahàňa nadobúdanie nových technológii, technologické inžinierstvo a technologický dizajn. Z ároveň zahàňa priemyselnú výrobu a predaj tovaru a služieb, ako aj ostatných príbuzných technických služieb;

·administratívne a iné podporné činnosti ako získavanie spravovanie a distribúcia peňazí určených na výskum a vývoj ministerstvami, nadáciami a neziskovými organizáciami. Podobne aj činnosti ako preprava, skladovanie, upratovanie, údržba a bezpečnostné aktivity (možno si na ne ale uplatniť úľavu v rámci nákladov spojených s vedou a výskumom).

Niektoré krajiny EÚ (Írsko, Veľká Británia, Holandsko) majú v právnom poriadku presne definované, ktoré aktivity spadajú pod výskum a vý voj a ktoré nie. Za výskum a vývoj sa v týchto krajinách nepovažuje:

·výskum v odbore spoločenských vied;

·kozmetické alebo štylistické zmeny už existujúcich výrobkov;

·prevádzkový výskum (napr. riadenie podniku);

·nápravné činnosti spôsobené zlyhaním obchodnej produkcie;

·právne a administratívne činnosti súvisiace so zí skaním patentu;

·výstavba alebo presťahovanie zariadení/vybavenia, ktoré nie sú využívané výlučne na výskum a vývoj;

·hľadanie a ťažba plynu alebo ropy;

·finančné a obchodné opatrenia súvisiace s marketingom resp. predajom nového produktu;

·administratívne a podporné činnosti, ktoré neslúž ia výhradne na výskum a vývoj;

·organizovanie seminárov, kurzov a sympózií;

·údržba a modernizácia softvéru.

Nepriama podpora výskumu a vývoja sú hlavne daňové stimuly, ktoré dopĺňajú priame dotácie na výskum a vývoj. Daňové stimuly redukujú celkové náklady na výskum a vývoj, a to znížením celkovej sumy, ktorú podnikateľský subjekt zaplatí na daniach. Tri najčastejšie formy daňových stimulov sú daňový odklad, daňová úľava a daňový dobropis (vo forme vrátenia dane).

Daňový odklad je odloženie zaplatenia dane, ktoré má zvyčajne podobu zrýchleného odpisu. Možno konš tatovať, že v rôznych modifikáciách sú formy daňového odkladu zakomponované do daňového systému v každej krajine EÚ.

Daňová úľava je výška nákladov na aktivity spojené s výskumom a vývojom, ktoré môžu byť odrátané z celkového mno žstva nákladov.

Daňový dobropis môže buď znížiť daňový výmer podnikateľského subjektu alebo môže pre niektoré malé a stredné podniky predstavovať aj príjem. http://www.oecd.org/dataoecd/12/27/2498389.pdf

Pri udeľovaní daňových stimulov právnickým osobám je potrebné vždy myslieť na kompatibilitu daného zákona s právnymi predpismi Európskej únie. Euró pska komisia pri posudzovaní stimulov na výskum a vývoj považuje priame územné obmedzenie za nezlučiteľné s európskymi zákonmi. Ako príklad zjavných obmedzení by sa dali uviesť právne opatrenia, ktoré obmedzujú stimuly na výskum a vývoj iba na činnosti vykonané v domovskej krajine. Takéto územné obmedzenia bránia právnickým osobám vykonávať výskum v iných členských krajinách Európskej ú nie.

Ako ilustrácia môže poslúžiť daňový stimul, ktorý formálne nerozlišuje medzi nákladmi na výskum a vývoj v danej členskej krajine a ostatných krajinách EÚ, ale iba po schválení ú radmi danej krajiny.

Ak sa schválenie vyžaduje iba na náklady na výskum a vývoj mimo daného štátu alebo ak sú zahraničné podnikateľské subjekty oveľa viac zaťažené administratívne, potom sú domáci poskytovatelia slu žieb výskumu a vývoja oproti zahraničným zjavne zvýhodnení, čo môže obmedzovať slobodu voľného poskytovania služieb.

Tabuľka č. 1 Porovnanie výhod a nevýhod jednotlivých foriem podpory výskumu a vývoja

Typ podporyVýhody NevýhodyPriama dotácia◊ Umožňuje zamerať sa na oblasti vysokej spoločenskej návratnosti

◊ Môže motivovať podnikateľské subjekty k väčším nákladom na výskum a vývoj

◊ Selektívna forma pomoci◊ Veľ ký zásah do trhu

◊ Každoročná závislosť na možnostiach rozpočtu

◊ Administratívna náročnosť

◊ Dočasnosť a nestálosťDaňový stimul◊ Malý zásah do trhu

◊ Stálosť politiky podpory výskumu a vývoja

◊ Menej byrokratický a viac predvídateľný

◊ ¼ahko realizovateľná forma pomoci

◊ Vyššie potenciálne výsledky inovácii

◊ Plošný nástroj- neumožňuje podporu výskumu a vývoja v konkré tnych oblastiach

◊ Nedostatočná návratnosť z ukončených projektov

◊ Možno ho považovať za nárok

Zdroj: vlastné spracovanie

2.Nepriama fiškálna podpora v krajinách Európskej únie

Diverzitu v Európskej únii je možné pozorovať aj v oblasti nepriamej fiškálnej podpory vedy a výskumu. Sú krajiny, ktoré poskytujú širokú škálu daňový ch stimulov, ale i také, ktoré neposkytujú daňové stimuly na výskum a vývoj. Prehľadné zobrazenie uvádza nasledovná tabuľka:

Tabuľka č. 2 Daňové stimuly v krajinách Európskej únie (okrem SR)

Krajiny poskytujúce daňové stimulyKrajiny neposkytujúce daňové stimuly·Belgicko

·Dánsko

·Francúzsko

·Grécko

·Holandsko

·Írsko

·Maďarsko

·Malta

·Poľsko

·Portugalsko

·Rakúsko

·Slovinsko

·Španielsko

·Taliansko

·Veľká Británia·Bulharsko

·Cyprus

·Èesko

·Estónsko

·Fínsko Fínsko v súčasnosti neposkytuje daňové stimuly na podporu výskumu a vývoja. Fíni považujú svoj systém za dobrý a v blízkej budúcnosti ho nemienia meniť http://www.sitra.fi/en/News/articles/article_2007-03-29.htm

·Litva

·Lotyšsko

·Luxembursko

·Nemecko

·Rumunsko

·ŠvédskoZdroj: vlastné spracovanie

Tabuľka č. 3: Prehľad k ľúčových prvkov fiškálnej podpory výskumu a vývoja v krajinách EÚ

KrajinaDefinovanie pojmov ' VaV' a 'náklady na VaV' Daňové stimuly na VaV Špeciálne výhody pre MSPŠpeciálne výhody pre 'Novovzniknuté podnikateľské subjekty'Má región vplyv na stimulBelgickoÁno / NieÁnoNieNieNieBulharskoNie_________CyprusNie / NieNie_________ÈeskoNie / NieNie______ ___DánskoÁno / NieÁnoEstónskoNie / NieNie___ ______FínskoÁno / ÁnoNie_________FrancúzskoÁno / ÁnoÁnoNieÁnoNieGréckoNie / ÁnoÁnoNieÁnoÁnoHolandskoNie / ÁnoÁnoNieNieNie ÍrskoÁno / NieÁnoNieNieNieLitvaNie / NieNie_________LotyšskoNie / NieNie___ ______LuxemburskoNie / NieNie_________MaďarskoÁno / NieÁnoÁnoÁnoÁnoMaltaÁno / NieÁnoNieÁnoNieNemeckoÁno / NieNie_________ PoľskoNie / ÁnoÁnoPortugalskoNie / ÁnoÁnoNieÁnoÁnoRakúskoÁno / ÁnoÁnoNieNieNieRumunskoNie_________SlovinskoNie / ÁnoÁnoNieNieÁnoŠpanielskoÁno / NieÁnoŠvédskoÁno / ÁnoNie_________TalianskoNie / NieÁnoVeľká BritániaÁno / ÁnoÁnoÁnoNieNieZdroj: vlastné spracovanie

Tabuľka č. 4: Hrubé domáce náklady na výskum a vývoj v krajinách EÚ

KrajinaCelkové náklady

(v mil. USD)Podiel (%) financovanýPodiel (%) ktorý vykonávaSúkromný sektorVládaSúkromný sektorVysoké školyVládaBelgicko6 472,459.724.767.922.38.6Bulharsko__________________Cyprus__________________Èesko3 489.156.939.066.215.917.5Dánsko4 651.659.527.666.6 26.16.7Estónsko__________________Fínsko6 283.366.625.171.5 18.79.7Francúzsko41 436.252.238.463.318.217.3Grécko1 734.667.646.830.0 47.820.8Holandsko9 959.036.27.6___14.1Írsko2 490.459.330.166.826.46.8Litva______ ____________Lotyšsko__________________Luxembursko 542.179.716.684.92.412.6Maďarsko1 831.343.344.8 48.3 24.425.4Malta______ ____________Nemecko66 688.667.628.469.916.313.8Poľsko3 110.033.157.531.5 31.037.0Portugalsko1 839.536.355.238.535.414.6Rakúsko7 865.346.737.467.7 26.75.1Rumunsko1 066.830.4 64.148.517.732.3Slovinsko 784.159.334.460.215.124.5Španielsko15 595.747.142.5 55.516.7Švédsko11 815.365.723.574.920.44.5Taliansko17 827.039.750.750.4 30.217.3Veľká Británia35 590.845.231.961.726.110.0Zdroj: OECD: Main Science and Technology Indicators 2008, vlastné spracovanie

11

3.Nepriama fiškálna podpora výskumu a vývoja v SR a jej dopady

Zákon č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v §35 s názvom 'Úľavy na dani,' odsek 14 s účinnosťou od 1.1.2001 hovoril, že daňovník 'si môže znížiť daň v príslušnom zdaňovacom období o sumu zodpovedajúcu 20 % výšky aktivovaných nákladov za zdaňovacie obdobie, vynaložených na vývoj.' Odsek 15 obmedzil výšku celkovej daňovej úľavy v úhrne najviac do výšky 10 % dane v zdaňovacom období, v ktorom boli náklady aktivované.

Zároveň §48 uviedol do praxe 'Vyhlásenie o možnosti použiť zaplatenú daň na verejnoprospešný účel,' v ktorom umožnil daňovníkovi predložiť správcovi dane 'vyhlásenie, že 1 % ním zaplatenej dane sa použije na ú hradu výdavkov na vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, sociálnu starostlivosť, na telovýchovu, šport, ochranu životného prostredia, kultúru a obnovu kultú rnych pamiatok, a to v prospech ním určenej právnickej osoby.' Vtedy ešte výskum a vývoj nebol zaradený medzi verejnoprospešné účely.

Nový zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, najskôr zrušil možnosť úľav na dani podľa §35 a s účinnosťou od 1.1.2005 v §50, ktorý sa týka 'Použitia podielu zaplatenej dane na osobitné účely,' S účinnosťou od 1.1.2002 bola prijatá novela zákona o dani z príjmov č. 561/2001, v ktorej sa § 48 premenoval na 'Použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely.' zvýšil podiel z 1 % na výšku 2 % podielu zo zaplatenej dane (okrem toho upravil minimálne hranice súm a počet právnických osôb, ktorým môže daňovník poukázať podiel zo zaplatenej dane podľa toho, či ide o daňovníkov fyzické osoby alebo právnické osoby). Stanovenú minimálnu hranicu sumy poukázanej daňovníkom určenej prá vnickej osobe zvýšila novela zákona č. 247/2002, s účinnosťou od 1.1.2003 (§51a) a zároveň vymenovala subjekty oprávnené podiel zaplatenej dane prijímať.

Nízka miera využívania daňových úľav podľa §35, ods. 14 a 15, s ktorou súvisela možnosť znížiť daň inovujúcim podnikateľský m subjektom, sa stala argumentom zrušenia tejto možnosti. Naďalej existujú snahy motivovať podnikateľské subjekty k väčšej inovačnej aktivite z verejných zdrojov nielen priamou formou. S účinnosť ou od 1.1. 2009 rozšírila novela zákona o dani z príjmov okruh prijímateľov aj o subjekty výskumu a vývoja. Podľa poznámky pod čiarou č. 142a), ktorá sa vzťahuje na subjekty vý skumu a vývoja, z §7 písm. a) a b) zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov vyplýva, že subjekty výskumu a vývoja, ktorým je možné poskytnúť podiel zaplatenej dane môžu byť len:

a)Slovenská akadémia vied a právnické osoby uskutočňujúce výskum a vý voj zriadené ústrednými orgánmi štátnej správy, (štátny sektor),

b)verejné, štátne, súkromné vysoké školy a nimi založené právnické osoby uskutočňujúce výskum a vývoj (sektor vysokých škôl).

Z toho vyplýva, že nepriama forma podpory výskumu a vývoja prostredníctvom mo žnosti znížiť si daň z príjmov právnických osôb, resp. spätného investovania 2 % zaplatenej dane, sa na vývoj vykonávaný podnikateľským sektorom nevzťahuje. Rozšírenie okruhu subjektov oprávnených prijímať 2 % podiel zaplatenej dane o subjekty výskumu a vývoja zníži náklady podnikateľských subjektov o náklady vynaložené na vlastný vývoj len, ak by vývoj pre podnikateľský subjekt vykonávali, resp. by sa na ňom podieľali štátne výskumné a vysokoškolské subjekty. Podporovanie spolupráce podnikateľ ského sektora a subjektov výskumu a vývoja patrí medzi priority štátnej podpory výskumu a vývoja. Takýto spôsob spolupráce však nevytvára transparentné vzťahy medzi podnikateľskými subjektami a subjektami štátneho a vysokoškolského sektora.

Negatívnym následkom môže byť presmerovanie použ itia zdrojov prerozdeľovaných z podielu zaplatenej dane od čisto verejnoprospešných účelov smerom k účelom tvorby zisku. Keďže inovatívne podniky sú však nielen v EÚ považované za jeden z hlavný ch zdrojov zvyšovania konkurencieschopnosti a zabezpečovania udržateľného rastu, pozitívnym následkom by bolo zvýšenie prostriedkov podnikateľských subjektov určených na výskum a vývoj a tým zvýš enie podielu výdavkov na výskumu a vývoj vo vyjadrení percentuálneho podielu z HDP z podnikateľských zdrojov. A to bez zvýšenia zdrojov zo štátneho rozpočtu.

Suma daňových úľav, ktorú využili podnikateľské subjekty v priebehu rokov 2000 až 2003 na základe § 35 ods. 14 a 15 predstavuje podiel na celkových úľavách menej ako 0,001 %.

Tabuľka č. 5 Hodnota a podiel uplatnenej úľavy na dani (podľa § 35 ods. 14 a 15) na úhrne daňových úľav v rokoch 2000-2003

rok/SKZníženie dane podľa § 35 ods. 14 a 15Úhrn úľav na dani20006 820 1212 796 150 46620017 593 2474 193 262 84720023 952 0954 485 899 77220033 695 4156 645 201 153Spolu22 060 87818 120 514 238Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov MFSR

Predpokladaný vysoký rozdiel medzi sumou, ktorá predstavuje úhrn úľav na dani vo výške 20 % aktivovaných nákladov vynaložených podnikmi na vývoj a sumou, ktorá predstavuje ú hrn 2 % podielu zaplatenej dane, ktorú by mohli podniky poskytnúť sami sebe na účely ďalšieho výskumu a vývoja naznačuje väčšiu schopnosť druhej formy stimulovať podniky k výskumu a vývoju. Štá tny rozpočet so znížením daňových príjmov z dôvodu využitia 2 % asignácií na osobitné účely počíta.

Nepriame formy št átnej podpory výskumu a vývoja nepredstavujú dostatočný stimul na zvýšenie investícií podnikateľských subjektov na výskum a vývoj, ale tvoria doplnkový nástroj, ktorý by mal byť súčasť ou spektra nástrojov štátnej podpory vytvárajúce proinovatívne prostredie. Dlhodobejší charakter daňových stimulov pre výskum a vývoj by zabezpeč il potrebnú predvídateľnosť nákladov na jednotlivé aktivity výskumnej a vývojovej činnosti a pri jasne definovaných príjemcoch a cieľoch by vyhodnocovanie efektívnosti využitia daňový ch stimulov ex post bolo jednoduchšie.

Zvýšenie využívania nepriamych nástrojov podpory vý skumu a vývoja je možné sledovať najmä v krajinách OECD, v ktorých priama podpora v priebehu dlhšieho obdobia postupne klesala (Expert Group 2003). Na začiatku 80-tych rokov tvorila priama grantová podpora výskumu a vývoja v krajinách OECD okolo 23 %. V roku 1990 klesol tento podiel na 17 %, v roku 2000 len na 7.5 %. Dirk Czarnitzki, Andreaes Fier: o R&D Subsidies Matter – Evidence for the German Services Sector, Discussion Paper No. 01-19. Centre for European Economic Research. March 2001 Èiastočne je pokles priamej podpory následkom zavedený ch rozpočtových obmedzení, ekonomických tlakov a meniacich sa priorít vládneho financovania.

Investície súkromného sektora do výskumu a vývoja v období 1994-2000 dosiahli priemernú hodnotu rastu vo výške 6.4 % ročne, kým z verejných zdrojov rástli investície len vo výške 3.6 %. Dôvodov vý razného nárastu výskumných aktivít v podnikoch boli okrem zvýšenia dostupnosti rizikového kapitálu v USA (OECD 2001) viac. Spektrum príležitostí vývoja technológií, zvyšovanie produktivity výskumný ch aktivít s pomocou nových techník a nástrojov, zvýšené konkurenčné tlaky nútiace podniky inovovať a priaznivé ekonomické podmienky či možnosti dovoliť si investovať do výskumu a vývoja. V konečnom dôsledku aj upevnenie a rozširujúca aplikácia práv intelektuálneho vlastníctva.

Základným účelom podpory výskumu a vývoja z verejných zdrojov je prekonanie bari ér a dosiahnutie tvorby sociálne optimálneho množstva nových poznatkov. Informačná asymetria, pozitívne externality v podobe prelievania poznatkov, ktoré z niektorých poznatkov robia verejné statky, predstavujú pre firmy neefektívnu investíciu. Rozloženie verejných zdrojov na podporu viacerých podnikov v tematicky špecifikovanej oblasti rozkladá riziko neúspechu medzi viacero účastníkov, ktorí by jednotlivo rozsiahlu invest íciu neboli schopní urobiť a zvyšuje potenciál posúvania hranice poznania v prospech celej spoločnosti.

Na jednej strane je predpokladom súkromných investícií ochrana práv duševného vlastníctva prostredníctvom legislatívy, ktorá zabezpečuje ich dodržiavanie. Ochrana práv vynálezcu vytvára dostatočné podnety na investovanie do nákladného výskumu a vývoja, lebo s exkluzívnymi právami môžu očakávať vysokú návratnosť investícií. Na druhej strane ochrana exkluzivity pri niektorý ch poznatkoch je takmer nemožná a z pohľadu sociálnej situácie dokonca neželateľná.

Účelom štátnej podpory výskumu a vývoja vykonávaného podnikateľským sektorom je zvýšenie celkových výdavkov štátu na výskum a vývoj. Predpokladom podpory a doplnenia súkromných investícií z verejných zdrojov je efekt dodatočnosti. Verejné zdroje nesmú spôsobiť pokles (efekt vytláčania) doteraz vynakladaných prostriedkov na výskum a vývoj zo súkromnej sféry, ale naopak zabezpečiť minimá lne ich proporcionálny, v lepšom prípade zrýchlený nárast.

Empirické štúdie skúmajúce vplyv veľkosti podniku na vznik či veľkosť efektu dodatočnosti pri financovaní výskumu a vývoja dokazujú, že malé a veľké podniky majú tendenciu investovať väčší rozsah vlastných prostriedkov na účely výskumu a vývoja, ak čerpajú zároveň prostriedky z verejných zdrojov. Malé podniky majú potrebu prekonať bariéru vstupu do odvetvia, veľké majú relatívne dostatok prostriedkov na priebežné ako aj nárazové investície na udržiavanie konkurenciesch opnosti. Stredne veľké podniky majú tendenciu investovať takmer rovnaký rozsah prostriedkov do výskumu a vývoja bez ohľadu na to, či dostanú podporu z verejných zdrojov alebo nie.

Pri odhadovaní efektov poskytnutých verejných prostriedkov na rozsah podnikových investícií na výskum a vývoj podľa toho, či vykonávajú výskum a vývoj pravidelne alebo len občas (podniky nevykoná vali najmenej 2, 3 roky žiaden výskum a vývoj) štúdia identifikovala, že podniky, ktoré nevykonávajú výskum a vývoj pravidelne vykazujú mierne väčší pákový efekt podpory z verejných zdrojov.Gerhard Streicher, Andreas Schibany, Nikolaus Gretzmacher, Institute of Technology and Regional Policy - Joanneum Research: Input Additionality Effects of R&D Subsidies in Austria. Empirical E vidence from Firm-level Panel Data. March 2004. Technology information policy consulting, Austria

Prirodzeným protiargumentom iných štúdií je, že absencia absorpčnej kapacity podnikov, chýbajúce predchádzajúce skúsenosti podnikov s vývojom znižujú efektívnosť alokácie prostriedkov poskytovaný ch verejných zdrojov na výskumnú činnosť.

Prípadné prijatie legislatívnych pravidiel, ktoré zahàňajú kritériá podmieňujúce poskytovanie štátnej podpory podnikom podľa 'Rámca Spoloč enstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie' (2006/C 323/01) by predstavoval posun od všeobecnej podpory, platnej na Slovensku do roku 2004 (§35 ods. 14 a 15 – 20 % ) ku konkrétnejšiemu definovaniu a klasifikácii nákladov oprávňujúcich podniky uchádzať sa o stimuly na výskum a vývoj.

Na dosiahnutie dvojtretinového podielu súkromných výdavkov na výskum a vý voj môžu prispieť rôzne opatrenia. Èlenské štáty pri koncepčnom riešení daňových stimulov pre výskum a vývoj prihliadajú na jednoduchosť, nenáročnú administratívu a primerané ná klady, zodpovedný prístup a dlhodobejší charakter daňových stimulov pre výskum a vývoj. Ïalej odporúčajú jasne definovať príjemcov a ciele, ktoré uľahčia vyhodnocovanie efektívnosti využitia da ňových stimulov ex post a pomôžu overiť, či daňové stimuly splnili svoje špecifické ciele, či bol účinný mechanizmus ich uskutočnenia/spravovania a aké boli ich širšie spoločenské účinky. Príloha 1 Dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015

Pred prijatím rozhodnutia o zavedení nepriamych nástrojov podpory výskumu a vý voja je potrebné porovnať existenciu podmienok, resp. okolnosti, v ktorých začal rásť podiel súkromných investícií do výskumu a vývoja v krajinách OECD s podmienkami na slovenskom trhu a zdôrazniť, že efekt dodatočnosti investícií do výskumu a vývoja pri iniciatívne sa zvyšujúcich súkromný ch investíciách predstavuje atraktívny spôsob synergie verejných a súkromných zdrojov.

Schopnosť jednotlivých klasifikovaných nákladov, ktorých odpočítanie od dane zvýši prostriedky podnikov na vykonávanie výskumu a vývoja, naozaj zvýšiť podiel inovujúcich podnikov nie je vylúčená . Potrvá však dlhšie obdobie, kým sa následky budú môcť potvrdiť alebo vyvrátiť. Absenciu vyvinutého kapitálového trhu na jednej strane a nízkej ponuky rizikového kapitálu a z oho vyplývajú ce jeho využívanie zo strany podnikov na strane druhej však nepriama podpora výskumu a vývoja nevykompenzuje. Nedostatočná ochrana práv duševného vlastníctva a hospodárska politika zameraná na udržiavanie konkure ncieschopnosti ekonomiky prostredníctvom nízkych nákladov naznačuje, že prínosy zavedenia nepriamej podpory sa v dosiahnutom štádiu vývoja trhu a priorít podnikov nedostavia ak predtým podniky nebudú nútené investovať do výskumu a vývoja viac. Vyššia inovačná výkonnosť nie je len dôsledkom ale aj predpokladom účinnosti nástrojov podpory výskumu a vývoja.

Podľa analýzy nedostatku trhu v oblasti financovania malý ch a stredných podnikov (tzv. Gap Analýza), ktorej účelom bolo zistiť medzery medzi ponukou a dopytom po inovatívnych finančných nástrojoch (nepriamych formách podpory) na trhu, sa zistili, okrem iného, nasledovné zlyhania trhu v súvislosti s prístupom MSP ku kapitálu v Slovenskej republike:

a) nízky podiel aktivít v oblasti rizikových fondov vo vzťahu k HDP a ostatným stredoeurópskym členským krajinám,

b) nízky podiel výskumu a vývoja na HDP,

c) slabý transfer technológií do praxe; pre porovnanie uvádzam podiel investícií rizikového kapitálu na HDP: ÈR – 0,315 %, Poľsko – 0,118 %, Maďarsko – 0,883 %, SR – 0,045 %.

Tabuľka č. 6 Vývoj podielu výdavkov súkromného sektora na celkových výdavkoch výskumu a vývoja

Súkromný sektor199619971998199920002001200220032004200520062007Nemecko59.6 (e) 61.362.465.46665.765.5 (e) 66.366.667.6: :Fínsko:62.963.966.970.270.869.57069.366.966.6:Švédsko: 67.8 (i) :67.8 (i) :71.5 (i) :65 (i) : 65.7 (b) ::Zdroj: Eurostat

Niektoré krajiny, ktoré patria medzi najväčších investorov do výskumu a vývoja, patria zároveň aj medzi krajiny, ktoré žiadne formy nepriamej podpory v legislatíve nemajú zakomponované . Existencia nepriamej podpory na zvýšenie motivácie súkromného sektora investovať do výskumu a vývoja pri jeho relatívne vysokom a zároveň rastúcom podiele na celkových výdavkoch môže v týchto krajin ách byť relatívne zbytočná. Ïalšie analýzy by sa mali zamerať na hlbšie skúmanie rámcových podmienok, ktoré vytvárajú predpoklady a motivácie zvyšovania súkromných výdavkov.

Zoznam použitej literatúry

Publikácie

1.Organisation for Economic Co-operation and Development, Frascati Manual: Proposed Standard Practice for Surveys on Research and Experimental Development (Paris, 2002).

2.HALL, B. (1995), 'Fiscal Policy Towards R&D in the United States: Recent Experience”, in OECD (1995).

Zdroje z internetu

1.http://ec.europa.eu

2.http://www.fin.gc.ca/resdev/why_e.html

3.http://infoscience.epfl.ch/record/64562/files/WP%20VÝSKUM A VÝVOJ%20Tax%20incentive.pdf

4.http://www.spp.gatech.edu/conference2006/PPTs/Nill_10B.pdf

5.http://eurochambers.eu/PDF/pdf_position_2006/Eurochambres%20Position%20on%20RD%20Tax%20incentive-final.pdf

6.http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=MEMO/06/440&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=en

7.http://www.lowtax.net/lowtax/html/offon/austria/austriaspec.html

8.http://www.ey.be/EYBE/inttaxal.nsf/f45956ee786c07c0c1256bab003712b4/6d7f7c40c72f1ffbc12572ab00256425/$FILE/A2007Ge_26_Belgium%20Introduces%20Special%20Tax%20Incentive%20for%20Patent%20Income.pdf

9.http://www.managingip.com/Article.aspx?ArticleID=1377085

10.http://www.invest-in-france.org/uploads/files-en/08-03-14_163506_Argumentaire_CIR_march_UK.pdf

11.http://www.nkth.gov.hu/english/hungarian-d-tax/hungarian-tax-incentives

12.http://www.kpmg.ie/inv_irl/Pubs/DB_IRL/R_and_D.pdf

13.www.miamalta.org/Neville_Gatt% 20.ppt

14.http://www.internationaltaxreview.com/Default.asp?Page=10&PUBID=35&ISS=24523&SID=701392&TYPE=20

15.http://www.lowtax.net/lowtax/html/offon/portugal/porcor.html

16.http://www.ukom.gov.si/eng/government/sessions/id/index.html?&i1=UVI&i2=ang&i3=1&i4=sjv&i5=ter_lst_021&i10=artic&i12=3F1E66FEABA2286EC125739C0035BED0

17.http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/08/216&format=HTML&aged=0&language=en&guiLanguage=en

18.http://www.ifs.org.uk/fs/articles/fsgrifetal.pdf

19.http://www.oecd.org/dataoecd/49/45/24236156.pdf

Ostatné

1.Daň ová legislatíva z príslušného obdobia

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Vplyvy na verejné financie:

Podpora výskumu a vývoja vykonávaného organizá ciami podnikateľského sektora z prostriedkov štátneho rozpočtu je v porovnaní s podporou výskumu a vývoja vykonávaného vysokými školami, ústavmi Slovenskej akadémie vied výrazne nižšia. Podnikateľsk é organizácie sa môžu o podporu nimi vykonávaného výskumu a vývoja z prostriedkov štátneho rozpočtu uchádzať jedine vo verejnej súťaži vypísanej buď Ministerstvom školstva SR (ďalej len ' ministerstvo školstva') ku štátnym programom výskumu a vývoja, štátnym programom rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja alebo vypísanej agentúrou. Tento stav potvrdzuje aj napr. skutočnosť, že v roku 200 7 agentúra podporovala 398 projektov vybraných na základe všeobecných výziev agentúry vo výške 656 279 tis. Sk zo štátneho rozpočtu a z nich bolo len 45 projektov riešených organizáciami podnikateľské ho sektora, ktoré získali spolu zo štátneho rozpočtu 112 774 tis. Sk. Pritom podnikateľská sféra sa podieľala na spolufinancovaní všetkých 398 projektov, a to spolu vo výške 144 642 tis. Sk. zo svojich vlastný ch zdrojov. Z uvedenej skutočnosti je zrejmé, že získanie prostriedkov štátneho rozpočtu je pre podnikateľské organizácie stimulom pre to, aby investovali svoje vlastné prostriedky do výskumu a vývoja. È o na druhej strane svedčí o záujme podnikateľov založiť si rozvoj svojich podnikov na využívaní výsledkov výskumu a vývoja. Z dôvodu zakladať rozvoj podnikateľskej sféry v EÚ na základe sofistikovan ých riešení, venuje Európska komisia vytváraniu legislatívnych a finančných nástrojov pre výskum a vývoj vykonávaný podnikmi veľkú pozornosť. Hlavnými legislatívnymi nástrojmi v tejto oblasti sú 'Rámec spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie' a 'Nariadenie Komisie (ES) č.800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločn ým trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách)'. Prá ve tieto dokumenty stanovujú podmienky, na základe splnenia ktorých môžu podnikatelia získať zvýšenú podporu na nimi vykonávaný výskum a vývoj. Zákon bude mať dopad na verejné financie. Uplatňovanie z ákona o stimuloch pre výskum a vývoj bude financované v rámci limitov prostriedkov štátneho rozpočtu schválených v rozpočtovej kapitole Ministerstva školstva SR (ďalej len 'ministerstvo školstva'). Kvantifik ácia úľavy na dani z príjmu pri poskytnutí stimulov a analýza podmienok a motivačného efektu stimulov na zvyšovanie súkromných výdavkov na výskum a vývoj sú priložené v osobitnej prílohe k Dolož ke finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnick ých osôb:

Uplatňovanie zákona o stimuloch pre výskum a vý voj predpokladá pozitívny dopad na obyvateľov a zvyšovanie kvality ich života. Zákon taktiež predpokladá pozitívny dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, nakoľko umožní , aby si tieto subjekty zabezpečovali svoj rozvoj prostredníctvom výsledkov výskumu a vývoja.

3.Vplyvy na životné prostredie:

Uplatňovanie zákona o stimuloch pre výskum a vý voj bude mať pozitívny dopad na životné prostredie, lebo technológie používané podnikmi budú založené na využívaní výsledkov výskumu a vývoja, ktoré musia zohľadňovať dopady na tvorbu a ochranu životného prostredia.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Uplatňovanie zákona o stimuloch pre výskum a vý voj predpokladá pozitívny dopad na zamestnanosť, hlavne na zvýšenie zamestnanosti v oblasti výskumu a vývoja, ktorá je oblasťou s vysokou pridanou hodnotou pre hospodársky a spoločenský rozvoj. Podmienka vytvorenia/roz šírenia pracoviska výskumu a vývoja v podniku pre poskytnutie stimulov je skutočnosťou, ktorá prispeje k celkovému nárastu ľudských zdrojov vo výskume a vývoji.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Uplatňovanie zákona o stimuloch pre výskum a vý voj predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie tým, že umožní podnikateľom stabilizovať existenciu svojich podnikov a dokonca zabezpečiť sofistikovanie ich rozvoja prostredníctvom výskumu a vý voja, inovovať ich výrobu a tým zvyšovať ich konkurencieschopnosť. Inovatívne finančné nástroje – rizikový kapitál nie sú súčasťou schémy štátnej pomoci, ktorou navrhovaný zá kon je. Navrhovaný zákon je schémou štátnej pomoci, na základe ktorej budú poskytované prostriedky štátneho rozpočtu (ako dotácia) alokované v rozpočtovej kapitole ministerstva školstva. Poskytovanie rizikov ého kapitálu vyžaduje vytvorenie špeciálneho prostredia – fondu rizikového kapitálu, ktorý ministerstvo školstva z prostriedkov štátneho rozpočtu nemôže zabezpečovať.

Príloha k doložke finančných, ekonomických, environment álnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Odhad dopadu návrhu zákona na verejné financie

a) Kvantifikácia úľavy na dani z príjmu pri poskytnutí stimulov

Nepriame nástroje – úľ ava na dani z príjmu sa viaže len na poskytnutie stimulov podľa tohto zákona.

Stimuly pre podporu základného výskumu vykonávané ho podnikateľom budú ojedinelé z dôvodu zložitého dokladovania nedostatočnej úrovne rozšírenia informácií o jeho výsledkoch, preto počítame, že najväčší počet žiadostí o stimuly bude pre aplikovaný výskum a pre experimentálny vývoj v menšej miere. V rámci žiadostí o podporu aplikovaného výskumu môže podnikateľ požiadať aj o stimuly pre zapožičanie vysokokvalifikovaných pracovníkov z univerzitného prostredia alebo verejného sektora a tiež pre ochranu priemyselného vlastníctva. Preto odhady výšky úľavy dane z príjmu sú kvantifikované pre projekty aplikovaného výskumu.

Podľa navrhovaného čl. II § 30b ods. 2 možno vypočítať výšku úľavy na dani z príjmu pri poskytnutí stimulov podľa nasledujúceho vzorca:

výška UDP = K. ZDP x 19%, pričom K= VN podnikateľa

100VN podnikateľa + dotácia zo ŠR

Vysvetlivky:

výška UDP – výška úľavy na dani z príjmu v mil. Sk, K – koeficient, ZDP – zá klad pre výpočet dane z príjmov v mil. Sk, dotácia zo ŠR – oprávnené ná klady, na ktoré boli poskytnuté stimuly z prostriedkov štátneho rozpočtu MŠ SR podnikateľovi, VN podnikateľa – vlastné náklady podnikateľa, ktoré sú povinné ako spolufinancovanie ku stimulom.

I. Modelový príklad pre odhad kvantifikácie výšky úľavy dane z prí jmov pri stimuloch poskytovaných so základnou intenzitou stimulov

Tab.1 Modelový príklad pre odhad kvantifikácie výšky úľavy dane z príjmov pri stimuloch poskytovaných so zá kladnou intenzitou stimulov a z toho vyplývajúce zaťaženie štátneho rozpočtu v rokoch 2010 až 2012 (mil. Sk)

rok 2010Počet projektov - nFSVPDotácia

Dotáciav%PVSP v %PVSP

KOdhad ZDP

DPvýška UDP AVMMPod. 100703042,860,3030057,017.1SPod.1506040100,000,4050095,038,0VPod.2505050250,000,501 000190,095,02010 500150,1

Rok 2011Počet projektov – n + 3FSVPDotácia

Dotácia v%PVSP

v %PVSP

KOdhad ZDP

DPvýška UDP AVMMPod. 100703042,860,3030057,017.1SPod.1506040100,000,4050095,038,0VPod.2505050 250,000,501 000190,095,0 2011(nové projekty)500 150,1S=2010+20111000150,1

+150,1=

300,2

Rok 2012Počet projektov – (n + 3)+3FSVPDotácia

Dotácia

v%PVSP

v %PVSP

KOdhad ZDP

DPvýška UDP AVMMPod. 100703042,860,3030057,017.1SPod.1506040100,000,4050095,038,0VPod.2505050 250,000,501 000190,095,0 2012(nové projekty)500 150,1S=2010+2011

+20121500150,1

+150,1

+150,1=

450,3

Vysvetlivky: FS - forma stimulov, AV – aplikovaný výskum, VP - veľkosť podnikateľa, MMPod. – mikropodnikateľ a malý podnikateľ, SPod. – stredný podnikateľ, VPod. – veľký podnikateľ, Dotácia - predpokladaná vý ška prostriedkov štátneho rozpočtu z MŠ SR poskytnutá podnikateľovi, Dotácia v % - základná intenzita dotácie poskytnutej podnikateľovi z rozpočtu MŠ SR v %, PVSP- predpokladaná výška spolufinancovania podnikateľom, K – koeficient, Odhad ZDP – odhad základu pre v ýpočet dane z príjmu podnikateľa, DP- daň z príjmov, výška UDP – odhad výšky úľavy na dani z príjmu podnikateľa

Popis odhadovaného zaťaženia štátneho rozpočtu z dô vodu poskytnutia úľav na dani z príjmov:

MŠ SR má v rozpočtovej kapitole pre rok 2009 alokovaných 500 mil. Sk, aby ich poskytlo ako dotáciu podľa zákona o stimuloch. Stimuly z tejto sumy 500 mil. Sk poskytne 3 podnikateľom, 1- malému, 1- strednému, 1 veľkému a to v základnej intenzite. Potom v roku 2010 celková výška úľav na dani z pr íjmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 150 mil. Sk.

Doba riešenia projektov je 3 roky.

V roku 2010 bude pokračovať riešenie 3-och projektov z roku 2009 a výška ich úľ av bude rovnaká, ako v roku 2009, lebo na projekty budú poskytované dotácie v každom roku v rovnakej výške.

Ale v tomto roku MŠ SR poskytne dotáciu 3-om novým projektom (3 podnikateľom: 1- malému, 1- stredné mu, 1 veľkému), v rovnakej výške ako v roku 2009. Celkovo v roku 2010 MŠ SR poskytne dotáciu v základnej intenzite 6-tim projektom (3-om pokračujúcim a 3-om novým) v celkovej výške 1 000 mil. Sk. Potom v roku 2011 celková výška úľav na dani z príjmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 300,2 mil. Sk.

V roku 2011 bude pokračovať riešenie 6-tich projektov z roku 2010 a výška ich úľ av bude rovnaká, ako v roku 2010, lebo na projekty budú poskytované dotácie v každom roku v rovnakej výške.

Ale v tomto roku MŠ SR poskytne dotáciu ďalším 3-om novým projektom (3 podnikateľom: 1- malé mu, 1- strednému, 1 veľkému), v rovnakej výške ako v roku 2010. Celkovo v roku 2011 MŠ SR poskytne dotáciu v základnej intenzite 9-tim projektom (6-im pokračujúcim a 3-om novým) v celkovej výške 1 500 mil. Sk. Potom v roku 2012 celková výška úľav na dani z príjmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 450,3 mil. Sk.

II. Modelový príklad pre kvantifikáciu výšky úľavy dane z príjmov pri stimuloch poskytovaných so zvýšenou intenzitou stimulov

Tab.2 Modelový príklad pre kvantifikáciu výšky úľavy dane z príjmov pri stimuloch poskytovaných so zvýšenou intenzitou stimulov a z toho vyplývajúce zaťaženie štátneho rozpočtu v rokoch 2010 až 2012 (mil. Sk)

rok 2010Počet projektov – nFSVPDotácia Dotácia v%PVSPv %PVSP

KOdhad ZDP

DP

výška UDPAVMMPod.100802025,00,2030057,011,40SPod.150752550,00,2550095,023,75VPod.2506535134,60,351 000190,066,502010500 101,65Vysvetlivky: FS - forma stimulov, AV – aplikovaný výskum, VP - veľkosť podnikateľa, MMPod. – mikropodnikateľ a malý podnikateľ, SPod. – stredný podnikateľ, VPod. – veľký podnikateľ, Dotácia - predpokladaná výška prostriedkov štátneho rozpočtu z MŠ SR poskytnutá podnikateľovi, Dotácia v % - základn á intenzita dotácie poskytnutej podnikateľovi z rozpočtu MŠ SR v %, PVSP- predpokladaná výška spolufinancovania podnikateľom v mil.Sk, K – koeficient, Odhad ZDP – odhad základu pre výpočet dane z príjmu podnikateľa, DP – daň z príjmov, vý ška UDP – odhad výšky úľavy na dani z príjmu podnikateľa

Rok 2011Počet projektov – n + 3FSVPDotácia

Dotácia v %PVSP

v %PVSP

KOdhad ZDP

DPvýška UDP AVMMPod. 100802025,00,2030057,011,40SPod.150752550,00,2550095,023,75VPod.2506535134,60,351 000190,066,502011(nové projekty)500 101,65S=2010+20111000101,65

+101,65=

203,3

Rok 2012Počet projektov – (n + 3)+3FSVPDotáciaDotácia

v %PVSP

v %PVSP

KOdhad ZDP

DPvýška UDP AVMMPod. 100802025,00,2030057,011,40SPod.150752550,00,2550095,023,75VPod.2506535134,60,351 000190,066,502012(nové projekty)500 S=2010+2011

+20121500101,65

+101,65

+101,65=

304,95

Popis odhadovaného zaťaženia štátneho rozpočtu z dôvodu poskytnutia úľav na dani z príjmov:

MŠ SR má v rozpočtovej kapitole pre rok 2009 alokovaných 500 mil. Sk, aby ich poskytlo ako dotáciu podľa zákona o stimuloch. Stimuly z tejto sumy 500 mil. Sk poskytne 3 podnikateľom, 1- malému, 1- strednému, 1 veľkému a to v zvýšenej intenzite. Potom v roku 2010 celková výška úľav na dani z prí jmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 101,65 mil. Sk.

Doba riešenia projektov je 3 roky.

V roku 2010 bude pokračovať riešenie 3-och projektov z roku 2009 a výška ich úľav bude rovnaká, ako v roku 2009, lebo na projekty budú poskytované dotácie v každom roku v rovnakej výške.

Ale v tomto roku MŠ SR poskytne dotáciu 3-om novým projektom (3 podnikateľom: 1- malému, 1- stredné mu, 1 veľkému), v rovnakej výške ako v roku 2009. Celkovo v roku 2010 MŠ SR poskytne dotáciu v základnej intenzite 6-tim projektom (3-om pokračujúcim a 3-om novým) v celkovej výške 1 000 mil. Sk. Potom v roku 2011 celková výška úľav na dani z príjmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 203,3 mil. Sk.

V roku 2011 bude pokračovať riešenie 6-tich projektov z roku 2010 a výška ich úľ av bude rovnaká, ako v roku 2010, lebo na projekty budú poskytované dotácie v každom roku v rovnakej výške.

Ale v tomto roku MŠ SR poskytne dotáciu ďalším 3-om novým projektom (3 podnikateľom: 1- malé mu, 1- strednému, 1 veľkému), v rovnakej výške ako v roku 2010. Celkovo v roku 2011 MŠ SR poskytne dotáciu v zvýšenej intenzite 9-tim projektom (6-im pokračujúcim a 3-om novým) v celkovej výške 1 500 mil. Sk. Potom v roku 2012 celková výška úľav na dani z príjmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 304,95 mil. Sk.

b) Analýza podmienok a motivačného efektu stimulov na zvyšovanie súkromných výdavkov na výskum a vývoj

Za posledné desaťročia môžeme v podpore výskumu a v ývoja vykonávaného podnikateľmi vidieť úzku koreláciu medzi výškou prostriedkov nimi vynakladaných z vlastných zdrojov ako spolufinancovanie pri poskytnutí prostriedkov zo štátneho rozpočtu (na zá klade verejnej súťaže).

Z uvedeného dôvodu poskytovanie stimulov vytvorí podmienky pre to, aby podnikateľ pri poskytnutí prostriedkov štátneho rozpočtu, poskytnutých v rámci stimulov, bol povinný investovať aj vlastné zdroje

Povinná výška spolufinancovania z podnikateľských zdrojov je presne definovaná v návrhu zákona a ak má byť urobená analýza jeho motivačného účinku môžeme tento motivačný účinok rozliš ovať v dvoch intenzitách. Iná intenzita motivačného účinku bude pri poskytovaní stimulov základnej intenzity (1. úroveň) a iná pri poskytovan í stimulov zvýšenej intenzity (2. úroveň).

Vzorový model motivačných účinkov zákona na zvyšovanie súkromných zdrojov na výskum a vývoj je uvedený v nasledujúcej tabuľke.

Tab.3 Modelový príklad viazania súkromných výdavkov na výskum a vývoj pri poskytovaní stimulov v mil. Sk (sumár z Ta.1 a Tab.2)

FSVPDotáciaDotácia v%PVSP

v %PVSP

Zá kladná intenitaAVMMPod100703042,86SPod.1506040100,00VPod.2505050250,00Zvýšená intenzitaAVMMPod100802025,0SPod.150752550,0VPod.2006535134,6Vysvetlivky: FS - forma stimulov, AV – aplikovaný výskum, VP - veľkosť podnikateľa, MMPod. – mikropodnikateľ a malý podnikateľ, SPod. – stredný podnikateľ, VPod. – veľký podnikateľ, Dotácia - predpokladaná výška prostriedkov štátneho rozpočtu z MŠ SR poskytnutá podnikateľovi, Dotácia v % - základn á intenzita dotácie poskytnutej podnikateľovi z rozpočtu MŠ SR v %, PVSP- predpokladaná výška spolufinancovania podnikateľom, ZvIS - zvýšená intenzita stimulu poskytnutá podnikateľovi, PVSP- predpokladaná výš ka spolufinancovania podnikateľom,

Z Tab.3 môžeme vidieť, že v 1. úrovni zá kladnej intenzity stimulov, kedy podnikateľ nebude spolupracovať so žiadnou organizáciou výskumu a vývoja, je povinná výška účasti jeho vlastných zdrojov vyššia oproti 2. úrovni a je odstupňovaná podľa veľkosti podniku. Najvyššia účasť podnikateľských zdrojov bude pri veľkých podnikoch.

V 2. úrovni zvýšenej intenzity stimulov, kedy podnikateľ môže spolupracovať s organizáciami vý skumu a vývoja verejného sektora (vysokými školami, organizáciami Slovenskej akadémie vied, rezortnými výskumnými ústavmi) a môže sa zapojiť do cezhrani čnej spolupráce, môže rozširovať výsledky výskumu a vývoja získané realizovaním na základe poskytnutia stimulov, bude miera účasti jeho vlastných zdrojov nižšia a tiež odstupňovaná podľ a jeho veľkosti. Aj v tejto úrovni bude najvyššia účasť podnikateľských zdrojov pri veľkom podniku.

Pri porovnaní oboch úrovni viazania spolufinancovania podnikateľských zdrojov vidíme, že ich účasť je vyššia v 1. úrovni ako v 2. úrovni. Je však otázne, či má byť preferované, aby boli poskytovan é stimuly len základnej intenzity, kedy účasť podnikateľských zdrojov bude vždy vyššia pri každej veľkosti podniku alebo bude preferovaný aj iný motivačný účinok stimulov, ktorým je podnietenie spolupráce podnikateľského sektora s organizáciami výskumu a vývoja verejného sektora a podnietenie jeho účasti v cezhraničnej spolupráci.

Z pozície Ministerstva školstva SR, ako ústredného orgánu štátnej správy SR zodpovedného za tvorbu a implementáciu štátnej vednej a technickej politiky a aj jej európskej dimenzie musí byť významný m faktorom pri jeho rozhodovaní aj vyššie uvedený iný motivačný účinok stimulov, ktorým je pr áve podnietenie prenosu poznatkov do praxe na základe vytvorenia spolupráce podnikateľa s organizáciami výskumu a vývoja verejného sektora alebo podnietenie cezhraničnej spolupráce.

Pri zobraní do úvahy tohto iného motivačného úč inku stimulov bude účasť podnikateľských zdrojov nižšia a ich príspevok k nárastu celkových podnikateľských zdrojov na celkovom zvyšovaní výdavkov na vedu a techniku nebude taký výrazný

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov - upravené znenie

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-primárnom

-Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v hlave XVIII 'Vý skum a technologicky rozvoj'

-V čl. 87 až 89 Zmluvy o založení Európskeho spoloč enstva, v časti Pomoc poskytovaná štátmi,

-sekundárnom

-Nariadenie komisie (ES) č. 364/2004 z 25. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺň a nariadenie (ES) č. 70/2001 vzhľadom na rozšírenie jeho pôsobnosti na pomoc na výskum a vývoj (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 08/zv. 03) Rámec spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inová cie (Ú. V. EÚ C323, 30. 12. 2006)

-Nariadenie Komisie (ES) č.800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách)

-Èl. 87 až 89 Zmluvy o založení ES.

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Eur ópskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Eur ópskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcové ho rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

bezpredmetné

b)informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

voči Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 tejto Zmluvy

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých s ú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republikyMinisterstvo školstva Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

II. Osobitná časť:

K Èl. 1:

K §1:

Definuje predmet úpravy zákona, ktorý je individuálnou schémou štátnej pomoci pre výskum a vývoj vykonávaný podnikateľmi.

K §2:

Definuje pojmy používané v zákone.

K §3:

Stanovuje dve formy stimulov pre výskum a vývoj:

— dotáciu zo štátneho rozpočtu (na základný výskum, aplikovaný výskum, experimentálny vý voj, štúdiu technickej realizovateľnosti projektu, zabezpečenie ochrany duševného a priemyselného vlastníctva, dočasné pridelenie vysokokvalifikovaného zamestnanca výskumu a vývoja),

— úľ avy na dani z príjmu pre prijímateľa stimulov,

ktoré budú poskytované súčasne.

Definuje kto môže požiadať o stimuly (mikropodnikateľ, malý podnikateľ, stredný podnikateľ a veľký podnikateľ) a teda kto je žiadateľom a prijímateľom stimulov. Definuje, že poskytovateľom stimul ov je Ministerstvo školstva SR a poskytovateľom úľav na dani je Ministerstvo financií SR prostredníctvom miestne príslušného daňového úradu.

K §4:

Ustanovuje základné podmienky, za ktorých môže podnikateľ získať stimuly pre výskum a vývoj a ktorými sú buď vytvorenie nového pracoviska vykonávajúceho výskum a vývoj v podniku, alebo rozš írenie už existujúceho. Tiež základnou podmienkou pre poskytnutie je, aby celkové oprávnené náklady na akýkoľvek z stimulov boli vyššie ako 0,25 milióna eur, čím nepôjde o podporu 'malých projektov ' a tým atomizovanie podpory z prostriedkov štátneho rozpočtu ale o koncentrovanie podpory.

Maximálnu výšku dotácie zo štátneho rozpočtu, ktorá bude poskytnutá pre jednotlivé druhy projektov určuje Nariadenie komisie (ES) č.800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) (Ú. v. EU L 214/3, 9.8.2008., s. 3). Okrem toho je určená minimálne výšky cel kových nákladov na projekt, ktoré sú ešte diferencované podľa jednotlivých druhov podnikateľov. Tiež stanovuje podmienky širšieho hospodárskeho a celospoločenského významu, ktoré žiadateľ o stimuly musí splniť, aby mu boli poskytnuté stimuly.

K §5:

Definuje druhy oprávnených nákladov, na ktoré budú poskytované stimuly, a to osobitne definuje oprávnené náklady na projekty základného výskumu, aplikovaného výskumu a experimentálneho výskumu, na zabezpe čenie ochrany duševného a priemyselného vlastníctva, na vypracovanie štúdie technickej realizovateľnosti projektov a na dočasné pridelenie (zapožičanie) vysokokvalifikovaných zamestnancov výskumu a vývoja z organizácií výskumu a vývoja do podniku.

K §6:

Upravuje obligatórne náležitosti žiadosti o poskytnutie stimulov pre výskum a vývoj a ďalšie náležitosti, ktoré žiadateľ musí predložiť ministerstvu školstva, ak žiada o stimuly.

K §7:

Upravuje proces schvaľovania podaných žiadostí o stimuly ministerstvom školstva a vládou SR.

V prípade, ak schválenie žiadosti podlieha oznamovacej povinnosti Európskej komisie, zákon upravuje povinnosť Ministerstva školstva SR do 30 dní požiadať Európsku komisiu o posúdenie zlučiteľ nosti navrhovanej pomoci so spoločným trhom o čom písomne informuje žiadateľa o stimuly.

Ustanovuje povinnosť uzavretia písomnej zmluvy medzi poskytovateľom stimulov a prijímateľom stimulov pre výskum a vývoj.

K §8:

Stanovuje obligatórne náležitosti rozhodnutia o schválení stimulov pre výskum a vývoj.

K §9:

Stanovuje povinnosti pre prijímateľa stimulov pri jednotlivých formách stimulov a po skončení ich poskytovania.

K §10:

Upravuje podmienky a postup pri zrušení, zastavení a vr átení poskytnutých stimulov.

K §11:

Upravuje kontrolu použitia stimulov poskytnutých ministerstvom školstva a lehoty jej vykonávania. Zákon tiež zavádza kontrolu poskytnutej úľavy na dani z príjmu, ktorú vykonáva príslušný správca dane.

K §12:

Splnomocňuje ministerstvo školstva na vydanie metodického postupu pre prípravu, spracovanie, predkladanie, hodnotenie žiadosti o stimuly, spôsob vypracovania o obsah zmluvy, kontrolu priebehu a realizá cie projektu, vedenie evidencie a kontroly údajov o projekte.

K Èl. II:

Obsahuje ustanovenia o zmene a doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Upravuje podmienky, za ktorých si môže žiadateľ o stimuly uplatniť nárok na úľavu na dani z príjmu ako jednej z foriem stimulov pre výskum a vývoj ako aj výšku úľavy na dani z príjmu, do ktorej mô že byť úľava poskytnutá.

K Èl. III:

Stanovuje dátum nadobudnutia účinnosti zá kona od 1. augusta 2009 s výnimkou čl. II, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2010.

Bratislava 28. januára 2009

Robert F i c o v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján M i k o l a j v. r.

podpredseda vlády a minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Načítavam znenie...
MENU
Hore