Zákon o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov 185/2009 účinný od 01.07.2016 do 31.08.2018

Vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013, ako aj na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 137 z 20. marca 2013 k Návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení, uznesenia vlády č. 235 z 31. mája 2012 k Akčnému plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016, uznesenia vlády č. 380 z 8. júla 2015 k Aktualizácii Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 – 2016 a uznesenia vlády č. 403 z 8. júla 2015 k Akčnému plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu.

Teoretických aj praktických prístupov sa pri riešení trestnej zodpovednosti právnických osôb uplatňuje niekoľko. Problematika trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je v posledných rokoch jednou z najdiskutovanejších tém v systéme práva, ktoré vychádza z kontinentálneho typu právnej kultúry. Vychádzajúc z poznatkov vedy trestného práva, ako aj existujúcich modelov trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb možno konštatovať, že sa uplatňujú rôzne prístupy k jej ponímaniu, či obsahovému vymedzeniu. Pre anglosaský systém práva, ale aj pre niektoré členské štáty Európskej únie (napr. Holandsko, Francúzsko, Portugalsko, Španielsko) je charakteristickým modelom tzv. priama trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb – v tomto prípade sa voči právnickým osobám vyvodzujú štandardné (priame) tresty, pričom tieto nie sú podmieňované trestným stíhaním fyzickej osoby. V rámci kontinentálneho systému práva sa uplatňoval aj model tzv. nepriamej resp. pseudo trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, kde formálno-právne trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb síce nie je vyjadrená a trestne zodpovedné sú len fyzické osoby (konajúce v mene právnickej osoby), ale zákon súčasne umožňuje právnickým osobám v trestnom konaní uložiť niektoré trestnoprávne sankcie, ktoré nie sú definované ako tresty ale ochranné opatrenia, ktoré sa právnickej osobe ukladajú nie ako dôsledok spáchania trestného činu, ale v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi (napr. do roku 2010 Španielsko). Tretím prístupom k chápaniu protiprávnej činnosti právnických osôb je postihovanie tohto konania normami administratívnoprávnej povahy, napr. v Nemecku prostredníctvom noriem správneho práva trestného, kde o sankcii proti právnickej osobe v prvom stupni rozhoduje správny orgán a v odvolacom konaní súd v trestnom konaní.

Bez ohľadu na rôzne teoretické alebo praktické prístupy k trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je nutné poznamenať, že jej samotná podstata do značnej miery narúša princípy (zásady) kontinentálneho modelu trestného práva. Narúša sa doterajší prísne individuálny charakter trestnej zodpovednosti, resp. jej vnímanie ako zodpovednosti fyzickej osoby. Na strane druhej však aktuálne vývojové trendy, hovoriace v prospech zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb, nepochybne súvisia s novými spoločenskými, ekonomickými a politickými zmenami, ktoré si často vyžadujú nielen individuálnu reakciu štátu, ale sú často prejavom vôle určitého medzinárodného spoločenstva, či zoskupenia štátov (EÚ, OECD, Rada Európy). Výsledkom činnosti medzinárodného spoločenstva je existencia niekoľkých medzinárodných a nadnárodných záväzkov a odporúčaní na zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, ktoré tieto organizácie adresujú svojim členským štátom. Nakoľko Slovenská republika je plnohodnotným členom týchto medzinárodných organizácií, očakávania vyslovené medzinárodným spoločenstvom sa musia premietnuť aj do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nutnosť zaviesť efektívny mechanizmus sankcionovania právnických osôb, ak došlo v súvislosti s ich činnosťou ku spáchaniu trestného činu, vyplýva z nasledujúcich medzinárodných dokumentov (nejde o vyčerpávajúci výpočet):

1. Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách prijatý negociačnou konferenciou 21. novembra 1997, podpísaný 17. decembra 1997 v Paríži, platný pre SR od 23. novembra 1999 (oznámenie č. 318/1999 Z. z.)
2. Odporúčanie v bode 246 Správy o aplikácii Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách schválená Pracovnou skupinou o podplácaní v medzinárodných obchodných transakciách 9. novembra 2005
3. Odporúčanie č. R (88) 18 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy týkajúce sa zodpovednosti podnikov, ktoré majú právnu subjektivitu, za trestné činy spáchané v súvislosti s ich činnosťou schválené na Výbore ministrov 20. októbra 1988 na 420. schôdzke ministerských zástupcov
4. Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (crime) prijatý 8. novembra 1990 v Štrasburgu (ETC 141), platný pre SR od 1. septembra. 2001 (oznámenie č. 109/2002 Z. z.)
5. Dohovor Rady Európy o praní, vyhľadávaní, zaistení a konfiškovaní ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu č. 198 prijatý 16. mája 2005 bol vo Varšave (ETC 198), (oznámenie č. 91/2009 Z. z.)
6. Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.)
7. XVI. odporúčanie Správy o dodržiavaní Slovenskej republiky, druhé hodnotiace kolo schválené GRECO na 28. plenárnej schôdzi v Štrasburgu dňa 12. mája 2006
8. Dohovor o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001 z Budapešti, všeobecne (pre štáty, ktoré ho ratifikovali) už nadobudol platnosť dňa 1. júla 2004 (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.)
9. Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)
10. Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi prijatý 16. mája 2005 vo Varšave (ETC 197) , ratifikovaný prezidentom SR 27. marca 2007
11. Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
12. Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004 (oznámenie č. 621/2003 Z. z.)
13. Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii prijatý 25. mája 2000 v New Yorku, platný pre SR od 25. júla 2004 (oznámenie č. 424/2004 Z. z.)
14. Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31. októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006 (oznámenie č. 434/2006 Z. z.)
15. Druhý protokol vyhotovený na základe článku k.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel
16. Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním z 1. júla 2010 v Lanzarote (ETC 201)
17. Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú.v. ES L 149, 2.6.2001)
18. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. ES L 164, 22.6.2002)
19. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. ES L 328, 5.12.2002)
20. Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. EÚ L 192, 31.7.2003)
21. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.11.2004)
22. Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú.v. EÚ L 76, 22.3.2005) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú.v. EÚ L 081, 27.3.2009)
23. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú.v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice 2009/123/ES
24. Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6.októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (Ú.v. EÚ L 328, 24.11.2006)
25. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)
26. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú.v. EÚ L 300, 11.11.2008)
27. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)
28. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)
29. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú.v. EÚ L 280, 27.10.2009)
30. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú.v. EÚ L 101, 15.4.2011)
31. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú.v. EÚ L 335, 17.12.2011),
32. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú.v. EÚ L 218, 14.8.2013),
33. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (Ú.v. EÚ L 151, 21.5.2014).

V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o prvú iniciatívu riešenia problematiky zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb bolo navrhované už v rámci rekodifikácie trestného práva v roku 2005, pričom k jej schváleniu nedošlo. Rovnako tak bol odmietnutý samostatný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb (dvakrát v roku 2006 a následne v roku 2007). Vo všetkých vymenovaných prípadoch išlo o tzv. priamej zodpovednosti právnických osôb.

K implementácii trestnej zodpovednosti právnických osôb do právneho poriadku Slovenskej republiky, aj keď v nepriamej forme tzv. pseudo trestnej zodpovednosti, došlo až prijatím zákona č. 224/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto zákonom sa zaviedli nové trestnoprávne sankcie v podobe ochranných opatrení voči právnickým osobám (zhabanie peňažnej čiastky, zhabanie majetku), pričom uloženie týchto ochranných opatrení nie je podmienené väzbou na trestné stíhanie fyzických osôb, ale však podmienené splnením podmienok podľa § 83a a 83b Trestného zákona v platnom znení. Materiálne tak Slovenská republika naplnila požiadavku vyvodiť v trestnom konaní voči právnickej osobe sankcie trestného charakteru a súčasne uznať trestnú zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb konajúcich v jej mene aj keď ju formálno-právne nevyjadrila. Vychádzajúc z dostupných štatistických údajov k dnešnému dňu predkladateľ neeviduje využitie týchto ustanovení v praxi, t.j. k ich aplikácii zatiaľ nedošlo a v trestnom konaní nebola prostredníctvom tejto úpravy platnej od roku 2010 postihnutá žiadna právnická osoba.

Slovenská republika ako zmluvná strana Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (ďalej len „Dohovor OECD“) je v pravidelných intervaloch hodnotená v pléne WGB/OECD. Najzávažnejším zisteným nedostatkom hodnotenia Slovenskej republiky zo strany OECD (Správa z tretej etapy hodnotenia Slovenskej republiky, ktorú vypracovala Pracovná skupina OECD pre podplácanie, hodnotí realizáciu a uplatňovanie Dohovoru o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z 15. Júna 2012) je nesúlad s požiadavkami čl. 2 Dohovoru OECD, teda absencia efektívnej úpravy zodpovednosti právnických osôb vo vzťahu k postihovaniu podplácania zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. WGB/OECD nepovažuje súčasne platnú právnu úpravu zodpovednosti právnických osôb upravenú v Trestnom zákone za efektívnu a spĺňajúcu požiadavky Dohovoru OECD. V tejto súvislosti Pracovná skupina OECD konštatuje, že „pracovnej skupine spôsobuje najväčšie obavy pretrvávajúca absencia trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorá 12 rokov od nadobudnutia účinnosti Dohovoru v Slovenskej republike ešte stále nie je upravená“ a súčasne uvádza, že „Slovenská republika musí prioritne zaviesť zodpovednosť právnických osôb, aby bolo možné stíhať právnické osoby za trestné činy poskytovania úplatkov zahraničným verejným činiteľom, vrátane poskytovania úplatkov“. Hodnotiaca správa platnú právnu úpravu Slovenskej republiky v podstate označila za úpravu konfiškácií vo vzťahu k právnickým osobám, a nie za zavedenie zodpovednosti právnickej osoby podľa trestného práva. Z hodnotiacej správy vyplýva záver, že súčasná právna úprava Slovenskej republiky týkajúcej sa zodpovednosti právnických osôb nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z Dohovoru OECD pre vyvodenie zodpovednosti právnických osôb. S cieľom splniť odporúčania vyslovené v rámci hodnotenia je pri koncipovaní novej legislatívnej úpravy nevyhnutné zohľadniť kritériá obsiahnuté v hodnotiacej správe. Detailne sú tieto odporúčania popísané v materiáli „Návrh opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení“, ktorý vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila uznesením č. 137 z 20. marca 2013. Jednou z úloh vyplývajúcich z označeného uznesenia vlády je aj úloha predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb (C.14.).

Východiskom pri koncipovaní predkladanej právnej úpravy boli primárne medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ako aj komparácia existujúcich úprav v rámci vybraných členských štátov Európskej únie. Z tejto komparácie vyplynulo, že v členských štátoch EÚ, s výnimkou Spolkovej republiky Nemecko, sú právnickým osobám ukladané súdmi v trestnom konaní tresty alebo ochranné opatrenia (ako jedna z foriem trestných sankcií) v rámci zavedenej trestnej zodpovednosti právnických osôb v podobe trestných dôsledkov trestného činu spáchaného fyzickou osobou konajúcou za právnickú osobu formou pričítania právnickej osobe. Koncept tzv. nepravej resp. pseudo trestnej zodpovednosti zaviedla len Slovenská republika po vzore Španielska, ktoré však od tohto konceptu ustúpilo prijatím osobitného zákona č. 5/2010 o trestnej zodpovednosti právnických osôb z 22. júna 2010).

Koncept zodpovednosti právnických osôb v podobe administratívnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom správneho práva trestného, po vzore právnej úpravy Spolkovej republiky Nemecko, by bol podľa názoru predkladateľa uplatniteľný v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky len za predpokladu vytvorenia novej hmotnoprávnej a procesnej úpravy v oblasti správneho práva a jeho previazania s trestným procesom s rizikom možnej pochybnosti o ústavnosti tohto riešenia.

V prvom rade je potrebné uviesť, že podľa čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.“. Trestné činy predstavujú kategóriu protiprávnych konaní, za ktoré pre ich vysokú spoločenskú škodlivosť hrozí závažná sankcia – trest, a preto je sankčný postih za tieto konania vyhradený výlučne nezávislej súdnej moci s ústavnou garanciou procesných práv účastníkov konania. Trestné činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. S prihliadnutím na čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je preto pochybné prečo voliť iný prístup v prípade právnickej osoby a fyzickej osoby, ak ide o typologicky rovnaké protiprávne konanie, najmä ak konanie pred nezávislým a nestranným súdom poskytuje vyšší štandard právnej ochrany ako administratívne konanie.

Ako je uvedené vyššie, riešenie trestnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom administratívnej zodpovednosti by si vyžiadalo potrebu zavedenia nových skutkových podstát správnych deliktov (obsahovo totožných so skutkovými podstatami trestných činov), rovnako aj zavedenie novej procesnej úpravy, ktorá by nevyhnutne musela inkorporovať mnohé procesné inštitúty trestného konania (odloženie veci, právo na obhajobu, práva a povinnosti účastníkov konania vrátane obhajcov, predvolanie, predvedenie, výsluch, postavenie poškodeného vrátane jeho práva na náhradu škody, opravné konanie, výkon sankcií, právny styk s cudzinou a pod.). Trestný proces už pritom všetky uvedené inštitúty pozná a orgány činné v trestnom konaní sú na rozdiel od správnych orgánov zvyknuté ich efektívne využívať. Správne orgány by museli byť nevyhnutne vybavené takým katalógom práv a povinností ako v súčasnosti orgány činné v trestnom konaní. Zavedenie administratívnej zodpovednosti právnických osôb by súčasne viedlo k limitom v rámci plnenia záväzkov Slovenskej republiky v oblasti medzinárodnej justičnej a policajnej spolupráce v trestných veciach a využívaní tých inštitútov a mechanizmov medzinárodnej spolupráce, ktoré možno využívať pri odhaľovaní závažných foriem trestnej činnosti. Tento záver platí rovnako aj pre oblasť záväzkov týkajúcich sa uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí vydaných cudzími štátmi v trestnom konaní voči právnickým osobám.

Návrh zákona upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní proti právnickým osobám.

V ďalších novelizačných článkoch sa navrhuje vykonanie novelizácie značného počtu súvisiacich zákonov. Tieto zmeny možno rozdeliť do troch skupín.

Prvú skupinu novelizovaných predpisov predstavujú zákony, ktorých zmena reaguje primárne na zrušenie doterajšej právnej úpravy tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb a jej nahradenie novou právnou úpravou. Ide najmä o novelizáciu Trestného zákona, Trestného poriadku, zákona o registri trestov, zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zákona o verejnom obstarávaní, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

Druhú skupinu predstavujú zákony, ktoré upravujú úradnú evidenciu zápisom do ktorej právnické osoby vznikajú. V tomto prípade sa novelizácie zameriavajú na rozšírenie údajov evidovaných o právnických osobách, a to o údaje o trestoch a ochranných opatreniach uložených v trestnom konaní právnickej osobe.

Tretiu skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú popísané v doložke vybraných vplyvov a v príslušných prílohách.



 
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie


1. Predkladateľ návrhu zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskej únie:

- v primárnom

Hlava VI Zmluvy o Európskej únii – „Ustanovenia o policajnej a justičnej spolupráci“

- v sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4. 2011)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v EÚ L 335, 17.12.2011)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

2. nelegislatívne akty

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 27.11.1995
Druhý protokol vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Bruseli

Dohovor z 25.6.1997 na základe čl. K3 Zmluvy o EÚ o boji proti úplatkárstvu, na ktorom sa podieľajú úradníci ES alebo členských štátov EÚ

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov, (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002)

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003)

Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009 (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008)

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.


4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001)

2. júna 2003

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002)

31. decembra 2002

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002)

5. decembra 2004

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003)

22. júla 2005

Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004)

12. mája 2006


Rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy (Ú. v. EÚ L 69, 16.03.2005)

16. marca 2007

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

26. decembra 2010

Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008)

11. mája 2010

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

28. novembra 2010

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)

20. júla 2011

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009)

5. decembra 2011

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4. 2011)

6. apríla 2013

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011)

18. decembra 2013

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

4. september 2015

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

23. máj 2016

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

do júna 2013

(bod 10. jún Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013 v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a s odporúčaniami medzinárodných organizácií)

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

bezpredmetné

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky



 
DOLOŽKA
vybraných vplyvov


A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:
Pozitívne Žiadne Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x x
3. Sociálne vplyvy x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x


A.3. Poznámky

Vplyvy na rozpočet verejnej správy nie je možné kvantifikovať, nakoľko nie je objektívne možné zhodnotiť koľko právnických osôb bude trestne stíhaných, v koľkých prípadoch sa uložia tresty, ktoré by mohli zakladať pozitívny vplyv na štátny rozpočet (napr. trest prepadnutia majetku, peňažný trest), resp. v koľkých prípadoch sa uplatnia inštitúty, ktoré by zakladali negatívne vplyvy na štátny rozpočet (napr. úhrada trov likvidácie v prípade nemajetnej spoločnosti). Prípadné výdavky budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu v jednotlivých rozpočtových rokoch, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

V rámci predbežného pripomienkového konania zaujali gestori stanoviská, ktoré sú zohľadnené v predloženom materiáli s výnimkou kvantifikácie vplyvov na rozpočet verejnej správy.







B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V úvodnom ustanovení sa upravuje predmet zákona a jeho vzťah k iným zákonom. Predmetom zákona je úprava základov trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhov trestov ukladaných právnickým osobám za spáchané trestné činy a osobitosti trestného konania proti právnickým osobám.

V odseku 2 sa upravuje subsidiárne použitie Trestného zákona vo vzťahu k trestnej zodpovednosti právnickej osoby a Trestného poriadku vo vzťahu ku konaniu voči právnickej osobe, ak zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje.

K § 2

Predmetné ustanovenie upravuje územnú pôsobnosť zákona vo vzťahu k právnickým osobám, pričom stanovuje nevyhnutné odchýlky od pôsobnosti Trestného zákona vo vzťahu k trestným činom fyzických osôb. Pri vymedzení územnej pôsobnosti zákona sa vychádzalo z požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná a identifikovaných špecifík právnických osôb s cieľom ich efektívneho stíhania.

K § 3

V tomto ustanovení sa uvádza taxatívny výpočet trestných činov upravených v osobitnej časti Trestného zákona, u ktorých dochádza k vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby, ak sú spáchané právnickou osobou spôsobom určeným návrhom zákona (§ 4). Vymedzený katalóg trestných činov zohľadňuje jednak medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z členstva v Európskej únii. Zoznam medzinárodných nástrojov ako aj príslušných právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré zaväzujú k vyvodeniu zodpovednosti voči právnickej osobe za spáchanie alebo jej účasť na trestnej činnosti je uvedený vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Katalóg trestných činov u ktorých vzniká trestná zodpovednosť právnickej osoby je súčasne doplnený o tie trestné činy, u ktorých je s ohľadom na ich povahu a na poznatky aplikačnej praxe ich stíhanie v záujme Slovenskej republiky (tzv. daňové trestné činy).

S ohľadom na stály vývoj medzinárodnej agendy je možné do budúcna očakávať potrebu ďalšej modifikácie tohto katalógu trestných činov.

Aktuálny navrhovaný katalóg trestných činov má nasledovný právny základ:

Nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 a 173 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.11.2004)

Šírenie toxikománie podľa § 174 Trestného zákona
Obchodovanie s ľuďmi podľa § 179 Trestného zákona

- Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi (ETC 197)
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011).

Sexuálne násilie podľa § 200 Trestného zákona
Sexuálne zneužívanie podľa § 201 až 202 Trestného zákona
Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011)

Podielnictvo podľa § 231 a 232 Trestného zákona
Legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 a 234 Trestného zákona

- Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (oznámenie č. 109/2002 Z. z.)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú. v. ES L 182, 5. 7. 2001)

Poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií podľa § 247 Trestného zákona
Poznámka: v nadväznosti na vládny návrh zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov tlač 1630, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV tu patria aj tiež novonavrhované skutkové podstaty
§ 247a Neoprávnený zásah do počítačového systému,
§ 247b Neoprávnený zásah do počítačového údaja,
§ 247c Neoprávnené zachytávanie počítačových údajov,
§ 247d Výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14. 8. 2013)
- Dohovor o počítačovej kriminalite (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.)

Neoprávnené zamestnávanie podľa § 251a Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)

Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až 263 Trestného zákona

- Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel a jeho protokoly

Falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 Trestného zákona
Uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 Trestného zákona
Výroba a držba falšovateľského náčinia podľa § 272 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV z 29. mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 1; Ú.v. ES L 140, 14.6.2000) v znení rámcového rozhodnutia Rady 2001/888/SVV zo 6. decembra 2001 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú.v. ES L 329, 14.12.2001)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú. v. ES L 149, 2. 6. 2001)

Všeobecné ohrozenie podľa § 284 a 285 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 a 295 Trestného zákona
Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11. 11. 2008)
- Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004, uverejnený pod č.621/2003 Z. z.

Založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002).
- Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
- Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

Nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov podľa § 298 a 299 Trestného zákona
Ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa § 300 a 301 Trestného zákona
Neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona
Neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok podľa § 302a Trestného zákona
Porušovanie ochrany vôd a ovzdušia podľa § 303 a 304 Trestného zákona
Porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 Trestného zákona
Porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008)
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27. 10. 2009)

Teror podľa § 313 a 314 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002)

Prijímanie úplatku podľa § 328 až 331 Trestného zákona
Podplácanie podľa § 332 až 335 Trestného zákona
Nepriama korupcia podľa § 336 Trestného zákona

- Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.)
- Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31.októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006,(ozn. č. 434/2006 Z. z.)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22.júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore

Prevádzačstvo podľa § 355 a 356 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 328, 5. 12. 2002)

Kupliarstvo podľa § 367 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011)

Výroba detskej pornografie podľa § 368 Trestného zákona
Rozširovanie detskej pornografie podľa § 369 Trestného zákona
Prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 Trestného zákona
Ohrozovanie mravnosti podľa § 371 a 372 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011)

Terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/919/SVV z 28. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV o boji proti terorizmu (Ú. v. EÚ L 330, 9. 12. 2008)
- Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
- Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422 Trestného zákona
Výroba extrémistických materiálov podľa § 422a Trestného zákona
Rozširovanie extrémistických materiálov podľa § 422b Trestného zákona
Prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c Trestného zákona
Popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d Trestného zákona
Hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona
Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 Trestného zákona
Podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

K § 4

Uvedené ustanovenie v odseku 1 definuje trestný čin spáchaný právnickou osobou a upravuje podmienky vyvodenia trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe za jeho spáchanie prostredníctvom tzv. pričítateľnosti trestného činu právnickej osobe. Uvedený koncept pričítateľnosti spáchania trestného činu právnickej osobe upravený v odseku 2 vychádza zo skutočnosti, že právnické osoby sú subjektom práva odlišným od fyzickej osoby, pričom ide o subjekty, ktoré sú právom umelo vytvorené s priznaním spôsobilosti k právam a povinnostiam, právnym a protiprávnym úkonom a zodpovednosti v právnych vzťahoch.
Vzhľadom k skutočnosti, že vznik a existencia právnických osôb predstavuje určitú právnu konštrukciu, musí byť právom konštruovaný i spôsob konania právnických osôb ako subjektov práva navonok, nakoľko právnická osoba ako celok nedisponuje vôľovou zložkou, nemôže teda podľa takejto vlastnej vôle jednať a navonok ju prejavovať. Z uvedeného dôvodu právny poriadok stanovuje, že vlastné konanie právnickej osoby predstavujú tie prejavy vôle, ktoré menom právnickej osoby konajú ňou určené orgány alebo zástupcovia právnickej osoby ako fyzické osoby a právne následky spojené s týmito prejavmi sa pričítajú priamo právnickej osobe ako subjektu práva.

Osoby, ktorých protiprávne konanie je následne pričítané právnickej osobe sú vymedzené v odseku 1 s ohľadom na požiadavky medzinárodných nástrojov a právne záväzných aktov EÚ. Skúmanie zavinenia u trestných činov právnických osôb je vylúčené z povahy veci, nakoľko právnická osoba ako právny konštrukt nedisponuje na rozdiel od fyzickej osoby vôľovou zložkou, ktorá je základom zavinenia u fyzických osôb.

Prvým predpokladom trestnej zodpovednosti právnickej osoby je, že došlo k spáchaniu trestného činu. Druhým predpokladom, kedy sa trestný čin považuje za spáchaný právnickou osobou je existencia príčinnej súvislosti na jednej strane medzi záujmom právnickej osoby, činnosťou právnickej osoby (bez ohľadu na okolnosť, či ide o činnosť, ktorú má povolenú resp. zapísanú v príslušnom registri ako predmet činnosti resp. podnikania) alebo tou okolnosťou, že právnická osoba vystupuje len ako prostriedok na páchanie trestnej činnosti a na druhej strane protiprávne konanie fyzickej osoby, ktorá

a) koná ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená menom právnickej osoby alebo za právnickú osobu konať (na základe zmluvného zastúpenia, napr. prokurista); štatutárnym orgánom resp. členom štatutárneho orgánu je ten, kto je na konanie za právnickú osobu oprávnený zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka),

b) vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby aj keď nemá iný vzťah k právnickej osobe; nemusí ísť len o také kontrolné orgány, ktorých postavenie priamo upravujú právne predpisy (dozorná rad, kontrolná komisia), ale aj o kontrolné orgány zriadené právnickou osobou nad rámec obligatórnych kontrolných orgánov; v tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe len ak konali v záujme právnickej osoby (viď odsek 2), právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme,

c) vykonáva rozhodujúci vplyv na riadenie tejto právnickej osoby, ak jeho konanie bolo aspoň jednou z podmienok zakladajúcich trestnú zodpovednosť právnickej osoby; tu ide o prípady tzv. „tieňových“ (shadow) manažérov, ktorí síce formálne ustanovia za štatutárny orgán alebo za členov štatutárneho orgánu iné osoby, avšak fakticky spoločnosť riadia oni (napr. dojednávajú zmluvy, aj keď fakticky ich v mene spoločnosti formálne uzatvára štatutárny orgán). Porovnaj v tejto súvislosti napr. čl. 22 ods. 7 návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločnostiach s ručením neobmedzeným s jediným spoločníkom (COM(2014) 212), v zmysle ktorého „Akákoľvek osoba, ktorej nariadenia alebo pokyny konatelia spoločnosti zvyčajne plnia, sa bez toho, aby bola formálne vymenovaná, sa považuje za konateľa, pokiaľ ide o všetky povinnosti a záväzky, ktorým podliehajú konatelia“. V tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe rovnako ako v osôb podlľa písm. b) len ak tieto osoby konali v záujme právnickej osoby (viď odsek 2), právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme,

d) iný zamestnanec alebo osoba v obdobnom postavení („dohodár“, prípadne príkazník, mandatár, resp. osoba plniaca úlohy pre právnickú osobu na základe zmluvného občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho vzťahu) pri plnení pracovných úloh pre právnickú osobu ak koná na základe rozhodnutia, schválenia alebo pokynu orgánov právnickej osoby alebo osoby uvedenej v písmenách a) až d) (bez ohľadu na okolnosť, akou formou udeleným), alebo ak konala preto, že orgány právnickej osoby alebo osoby uvedené v písmenách a) až d) si nesplnili zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov (napr. na úseku bezpečnosti práce), alebo ak tieto orgány alebo osoby nevykonali nevyhnutné opatrenia k zamedzeniu alebo odvráteniu následkov trestného činu. Trestná zodpovednosť právnickej osoby nevzniká pri excesívnom konaní zamestnanca, ktorý koná výlučne v svoj prospech.

V odseku 3 je upravený liberačný dôvod (materiálny korektív) vo vzťahu k vyvodeniu trestnej zodpovednosti právnickej osoby za konanie zamestnanca, ktoré bolo spôsobené výlučne tým, že právnická osoba nesplnila zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov. Právnickej osobe sa takýto trestný čin nepričíta ak význam nesplnenia týchto povinností k spáchanému trestnému činu je vzhľadom na predmet činnosti právnickej osoby, spôsob vykonania trestného činu a jeho následky a okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný nepatrný.

V zmysle odseku 4 sa pre vyvodenie trestnej zodpovednosti právnickej osoby nevyžaduje vyvodenie trestnej zodpovednosti fyzickej osoby a súčasne sa upravuje, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba za právnickú osobu konala.

Odsek 5 upravuje prípady vzniku právne dôležitých skutočností podľa osobitných prepisov, ktoré však nemajú vplyv na trestnú zodpovednosť právnickej osoby.

Odsek 6 upravuje ďalšie zákonné predpoklady, pri splnení ktorých sa rovnako aplikujú ustanovenia § 4 o trestnej zodpovednosti právnickej osoby.

K § 5

Uvedené ustanovenie expressis verbis vylučuje trestnú zodpovednosť právnických osôb určitých subjektov, ktoré sú v tomto ustanovení vymenované. Jedná sa o subjekty, ktoré priamo vykonávajú alebo plnia úlohy štátu alebo štátnej správy, alebo boli zriadené zákonom. Vyvodzovaním trestného postihu voči týmto právnickým osobám by štát jednak postihoval sám seba, ale taktiež by to mohlo mať dopad na výkon verejnej správy. Nie všetky právnické osoby budú teda podliehať trestnej zodpovednosti. Vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb sa týka najmä štátu a jeho orgánov, ako aj iných štátov, či medzinárodných organizácií, čo zodpovedá aj medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky.

Jedinou výnimkou v zmysle odseku 2 sú právnické osoby, v ktorých majú takéto subjekty majetkovú účasť. Voči takýmto právnickým osobám, je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť za spáchaný trestný čin. Ide najmä o právnické osoby - podniky s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávy.

K § 6

Uvedené ustanovenie definuje páchateľa trestného činu. Povaha právnickej osoby vylučuje prevzatie úpravy páchateľa, resp. spolupáchateľa z Trestného zákona (§ 19 a 20), nakoľko páchateľstvo právnickej osoby je viazané na pričítateľnosť škodlivého následku trestného činu. „Spôsobom uvedeným v tomto zákone“ sa rozumejú jak objektívne tak subjektívne predpoklady vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby. V odseku 2 sa definuje spolupáchateľstvo pri trestných činoch spáchaných právnickou osobou a v odseku 3 forma účastníctva právnickej osoby na spáchanom trestnom čine.

K § 7

Trestná zodpovednosť právnickej osoby je úzko spätá s problematikou právneho nástupníctva právnickej osoby. Otázku prechodu trestnej zodpovednosti právnických osôb je nevyhnutné výslovne upraviť v návrhu zákona, v opačnom prípade by zrušenie právnickej osoby s právnym nástupcom znamenal jednoduchý spôsob ako sa trestnej zodpovednosti vyhnúť. Takáto právna úprava nie je ojedinelá a možno ju považovať za štandard v rámci právnych úprav trestnej zodpovednosti právnických osôb. Na základe uvedeného bude teda trestná zodpovednosť právnickej osoby prechádzať na všetkých jej právnych nástupcov. Právne nástupníctvo bude úzko previazané najmä s prechodom imania zrušenej právnickej osoby, ktorý pojem vyjadruje najadekvátnejšie väzbu na (pôvodný) majetkový substrát právnickej osoby. Toto pravidlo bude mať jedinú výnimku, a to prípad keď celé imanie po zrušení právnickej osoby preberá fyzická osoba. Prechod trestnej zodpovednosti na jej právnych nástupcov sa týka aj uložených trestov. V prípade viacerých právnych nástupcov bude trestná zodpovednosť zaťažovať všetkých z nich a v to v rozsahu, ktorý určí súd v zmysle zásad pre ukladanie trestu (§ 11 ods. 3).

Podľa navrhovanej právnej úpravy budú všetky úkony smerujúce k zmene právnickej osoby (zmenou treba podľa odseku 4 rozumieť zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, prevod imania na spoločníka, zmenu právnej formy a premiestnenie sídla právnickej osoby do zahraničia) budú od momentu začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia proti právnickej osobe podliehať súhlasu súdu (§ 25 ods. 2). Nevylučuje sa teda, aby k zmene právnickej osoby mohlo dôjsť aj počas trestného stíhania danej právnickej osoby, pričom súd pri ukladaní trestu pre právnickú osobu, resp. nástupnícku právnickú osobu bude prihliadať na okolnosti podľa navrhovaného § 11 ods. 3.

Osobitne je v návrhu zákona riešená problematika zmeny alebo zrušenia právnickej osoby počas vykonávacieho konania, t.j. v čase keď sa už neuplatňujú obmedzenia týkajúce sa zmeny, zrušenia alebo zániku právnickej osoby podľa § 25. Návrh zákona v tomto prípade vychádza zo zásady, že trestná zodpovednosť postihuje aj právnych nástupcov odsúdenej právnickej osoby, ktorí sú právnickými osobami. Uvedené sa vzťahuje aj na nevykonané tresty a ochranné opatrenie. Pre prípad, že právnická osoba sa zlúči s inou právnickou osobou, alebo sa rozdelí, zmení právnu formu a pod. počas vykonávacieho konania, priamo zo zákona nastane prechod trestnej zodpovednosti na všetky právnické osoby, ktorá sú právnym nástupcom pôvodnej právnickej osoby. Tento záver je nevyhnutné prijať, a to v záujme zamedzenia vyhnutia sa výkonu uloženého trestu (alebo ochranného opatrenia) po právoplatnom skončení trestného konania. Súčasne sa však zohľadňuje fakt, že nástupnícke právnické osoby nie sú totožným subjektom ako pôvodná právnická osoba, a preto sa umožňuje, aby na ich návrh trestný súd zmenil účinky prechodu trestnej zodpovednosti, t.j. rozhodol či trestná zodpovednosť prechádza na všetkých právnych nástupcov a ak áno, tak v akom rozsahu.

Príklad: právoplatne odsúdená spoločnosť A, ktorej súd právoplatne uložil trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní v trvaní piatich rokov sa ešte pred vykonaním celého trestu rozdelí na spoločnosti B a C. Podľa § 7 ods. 1 návrhu zákona v spojitosti so zákonom o obchodnom registri pri zápise nových spoločností B a C zapíše registrový súd do obchodného registra aj to, že tieto spoločnosti postihuje nevykonaný trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. Spoločnosť B alebo C však bude môcť podať návrh súdu, aby rozhodol, že tento nevykonaný trest sa na ne nevzťahuje, alebo sa vzťahuje len v obmedzenom rozsahu. Súd podľa § 11 ods. 3 preskúma v akom rozsahu na niektorú z nich prešlo imanie zodpovedajúce prospechu alebo iné výhody zo spáchaného trestného činu, prípadne v akom rozsahu ktorákoľvek z nich pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin a na podklade toho vydá nový rozsudok.

K § 8

Na trestnú zodpovednosť právnických osôb sa samozrejme vzťahujú, s odchýlkami ustanovenými týmto návrhom zákona, aj všetky ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona o príprave na zločin, o pokuse, o okolnostiach vylučujúcich protiprávnosť činu, o základných zásadách ukladania sankcií, o ukladaní a výkone jednotlivých trestov, o zániku trestnosti a trestu.

Osobitne sa vo vzťahu k právnickým osobám upravuje problematika účinnej ľútosti. Tieto ustanovenia sú výsledkom prispôsobenia doteraz zaužívanej právnej úpravy potrebám zohľadňujúcim fungovanie právnických osôb. Právna úprava kladie dôraz na zabránenie vzniku škodlivého následku alebo jeho nápravu, ak už nastal. Uprednostňuje sa teda reparačné pôsobenie právnickej osoby pred samotným vyvodením trestnej zodpovednosti.

Aplikovanie účinnej ľútosti však bude vylúčené v prípade trestných činov korupcie, kde Slovenská republika ratifikáciou Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (oznámenie č. 318/1999 Z. z.) a Trestnoprávneho dohovoru o korupcii (oznámenie č. 375/2002 Z. z.) prevzala záväzok vylučujúci aplikáciu ustanovení o účinnej ľútosti v prípade trestných činov korupcie a rovnako sa vylučuje vo vzťahu k trestnému činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona.

K § 9

Ustanovujú sa podmienky pre zahladenie trestu právnickej osoby v trvaní vo vzťahu k jednotlivým kategóriám trestných činov. Navrhovaná právna úprava vychádza zo všeobecnej úpravy Trestného zákona (§ 92 a 93).

K § 10

Vymedzujú sa druhy trestov, ktoré môže súd uložiť právnickej osobe za spáchaný trestný čin.

K § 11

Ustanovujú sa zásady ukladania trestov pre právnické osoby založené na princípe proporcionality trestu. V odseku 1 sa ustanovuje, že súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliada najmä na povahu a závažnosť trestného činu, na pomery právnickej osoby vrátane jej doterajšej činnosti a na jej majetkové pomery, pričom prihliadne aj na to, či právnická osoba vykonáva činnosť vo verejnom záujme, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada tiež na to, aby postihovali právnickú osobu tak, aby bol zabezpečený ich čo najmenší vplyv na zamestnancov, na právom chránené záujmy poškodených a veriteľov právnickej osoby, ktorých pohľadávky voči trestne zodpovednej právnickej osobe vznikli v dobrej viere a nemajú pôvod alebo nesúvisia s trestným činom právnickej osoby, na pôsobenie právnickej osoby po spáchanom čine, najmä na jej účinnú snahu nahradiť spôsobenú škodu alebo odstrániť iné škodlivé následky trestného činu, na očakávaný dôsledok trestu pre jej ďalšiu činnosť, na pomer, v akom na ňu prešli výhody z trestného činu spáchaného v spolupáchateľstve (odsek 2)

V odseku 3 sa stanovujú podmienky pre ukladanie trestov právnym nástupcom právnickej osoby, pričom sa určuje, že pri rozhodovaní treba prihliadnuť primárne na to, v akom rozsahu na niektorého z nástupcov prešlo imanie zodpovedajúce prospechu, sekundárne na iné výhody zo spáchaného trestného činu a subsidiárne aj na to v akom rozsahu ktorýkoľvek z nástupcov pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin.

V odseku 4 sa stanovujú podmienky ukladania jednotlivých trestov popri sebe a výnimky z tohto pravidla.

K § 12

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zrušenia právnickej osoby. V odseku 1 sa navrhuje jeho obligatórne uloženie v prípadoch, ak činnosť právnickej osoby bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti, teda v prípadoch ak činnosť právnickej osoby je obmedzená na páchania trestnej činnosti. V odseku 2 sa upravuje fakultatívne uloženie trestu zrušenia právnickej osoby, a to v prípadoch, ak súd odsudzuje právnickú osobu za trestný čin, za ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie. V odseku 3 sa ustanovuje, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, takáto právnická osoba vstupuje do likvidácie. V odseku 4 sa stanovuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je komoditnou burzou a to vyžiadaním si vyjadrenia príslušného orgánu verejnej správy, ktorý udeľuje povolenie na vznik a činnosť komoditnej burzy osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V odseku 5 sa obdobným spôsobom upravuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska.

Podrobnosti výkonu trestu zrušenia právnickej osoby upravuje návrh zákona v § 30.

K § 13

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu prepadnutia majetku právnickej osoby, a to obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 2 Trestného zákona ak súčasne právnická osoba nadobudla majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti a rovnako obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 3 Trestného zákona.

V odseku 2 sa upravujú následky trestu prepadnutia majetku, ktorými sú vyhlásenie konkurzu na odsúdenú právnickú osobu, ktorý sa vykoná podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a okruh majetku, ktorý možno týmto trestom postihnúť. Trest prepadnutia majetku vo vzťahu k odsúdeným fyzickým osobám a právnickým osobám sa vykoná identicky, t. j. vyhlásením konkurzu na majetok odsúdenej osoby. Okruh majetku, ktorý možno postihnúť trestom prepadnutia majetku sa odvíja od právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V zmysle takejto úpravy, majetok, ktorý vo všeobecnosti nepodlieha konkurzu, nebude postihovaný ani trestnoprávnou sankciou. Takáto konštrukcia umožňuje, aby v rámci konkurzného konania, prostredníctvom jeho špecifických inštitútov (napr. odporovateľnosť) boli riešené aj právne úkony, ktoré boli odsúdeným dlžníkom vykonané v úmysle ukrátiť (aj budúce) pohľadávky veriteľov.

V odseku 3 sa ustanovuje, že vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. V tejto súvislosti rovnako ako s platnou úpravou trestu prepadnutia majetku u fyzických osôb, resp. ochranného opatrenia zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona, sa postihne majetok odsúdenej osoby, ktorý vlastní po skončení konkurzného konania a ten sa stane majetkom Slovenskej republiky, ak sa nerozhodne na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy inak.

V odseku 4 sa určuje postup súdu pri ukladaní trestu prepadnutia majetku právnickej osobe, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. V takomto prípade súd pred uložením trestu požiada o vyjadrenie Národnú banku Slovenska a pri ukladaní trestu prihliadne na jej vyjadrenie.

Návrh zákona tak preberá doterajšiu filozofiu Trestného zákona, ktorý kladie v prípade prepadnutia majetku dôraz na ochranu práva a právom chránených osôb – v tomto prípade veriteľov právnickej osoby.

V tejto súvislosti dochádza súčasne k precizovaniu doterajšej právnej úpravy v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (viď príslušný novelizačný článok).

K § 14

Pre uloženie trestu prepadnutia veci sa využije úprava Trestného zákona (§ 60). Trest prepadnutia veci bude možné uložiť za rovnakých podmienok ako u fyzickej osoby.

K § 15

Ustanovuje sa, že peňažný trest môže súd uložiť za trestný čin vo výške od 1500 eur do 1 600 000 eur. Peňažný trest bude možné uložiť právnickej osobe za všetky trestné činy uvedené § 3 návrhu zákona.

K § 16

Zákaz činnosti právnickej osoby sa týka určitej činnosti, ku ktorej je potrebné osobitné povolenie, alebo ktorých podmienky upravuje osobitný zákon a v súvislosti s ktorou došlo k spáchaniu trestného činu. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov.

Pre stanovenie druhu a výmery trestu pre právnickú osobu súd prihliadne okrem iného na následok uloženia trestu na samotnú budúcu činnosť právnickej osoby ako aj na dôsledky, ktoré môže mať uloženie takéhoto trestu na tretie osoby.

K § 17

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie. Jednou z foriem činnosti, ktorými právnická osoba vykonáva svoju činnosť a ktorá sa dotýka spoločenských záujmov, je účasť vo výberových konaniach na rôzne formy dotácií, príspevkov alebo iných plnení z verejných rozpočtov. Navrhuje sa, aby súd v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin spáchaný v súvislosti so žiadosťou, poskytnutím alebo využívaním dotácie alebo subvencie, príspevku alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce mohol takejto právnickej osobe uložiť trest zákazu ich prijímať na dobu jedného roka až desiatich rokov.

Trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie znemožňuje, aby sa odsúdená právnická osoba mohla o takéto finančné prostriedky uchádzať, resp. ich prijať. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

Na účely zabezpečenia riadneho výkonu tohto trestu sa do zákonov všeobecne upravujúcich poskytovanie dotácií zavádza nová podmienka, ktorá musí byť splnená, a to skutočnosť, že žiadateľovi o dotáciu, ktorým je právnická osoba, nebol právoplatne uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie.

Uloženie tohto trestu sa bude súčasne evidovať v registroch, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, a to v záujme zabezpečenia publicity tejto právnej skutočnosti, a to v záujme minimalizovať rizika porušovania uloženého zákazu.

K § 18

Trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie znemožňuje odsúdenej právnickej osobe prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov alebo o iné plnenie z fondov Európskej únie, s ich poskytovaním alebo využívaním. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

K § 19

Trest zákazu účasti na verejnom obstarávaní znemožňuje odsúdenej právnickej osobe zúčastniť sa verejného obstarávania na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti s verejným obstarávaním alebo v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie . Z povahy veci pôjde predovšetkým o niektorý z trestných činov machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až § 268 Trestného zákona. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

V nadväznosti na zavedenie tohto nového trestu sa súčasne navrhuje vykonať novelizáciu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej cieľom je nevyhnutným spôsobom upraviť procesy prebiehajúce v rámci verejného obstarávania alebo v súvislosti s ním.

K § 20

Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku môže pôsobiť ako veľmi účinný nový druh trestu, ktorý bude využívaný najmä v tých prípadoch, keď bude potrebné oboznámiť verejnosť s protiprávnou činnosťou odsúdenej právnickej osoby, napr. v prípadoch ohrozenia zdravia ľudí, zvierat, majetku alebo ochrany životného prostredia.

Primárne bude publikačným zdrojom Obchodný vestník, pričom súd bude môcť uložiť aj zverejnenie v inom verejnom oznamovacom prostriedku (napr. periodická tlač s celoslovenskou alebo regionálnou pôsobnosťou, nemožno vylúčiť ani zverejnenie na internete) alebo aj v prevádzkových priestoroch právnickej osoby. Náklady spojené so zverejnením rozsudku bude znášať vždy odsúdená právnická osoba.

V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o úplne neznámy typ sankcie ukladanej fyzickým osobám alebo právnickým osobám porušujúcim právne normy; k tomu pozri napr. § 71 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 21

Uvedené ustanovenie rieši zákaz dvojitého postihu právnickej osoby v správnom konaní a v trestnom konaní. Čiastočne rieši prípady ne bis in idem resp. prekážku veci rozhodnutej. V zmysle navrhovanej právnej úpravy sa správne konanie vedené voči právnickej osobe pre ten istý skutok, ktorý má znaky správneho deliktu prerušuje a nemožno v ňom pokračovať, ak sa vo veci pre ten istý skutok začne alebo vedie trestné stíhanie voči právnickej osobe. Začatím trestného stíhania proti právnickej osobe sa rozumie vznesenie obvinenia proti právnickej osobe. V zmysle ustálenej judikatúry európskych súdov sa taktiež navrhuje, aby právoplatné rozhodnutie v správnom konaní voči právnickej osobe, vydané pre ten istý skutok tvorilo prekážku veci rozhodnutej, pokiaľ takéto rozhodnutie nebolo predpísaným spôsobom zrušené.

V odseku 3 tohto ustanovenia sa rieši otázka plynutia premlčacej lehoty za správne delikty podľa správnych predpisov. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas, počas ktorého sa viedlo trestné konanie pre ten istý skutok.

K § 22

V uvedenom ustanovení sa upravuje miestna príslušnosť súdov na konanie o právnickej osobe. Tým sa taktiež určuje príslušnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vykonajú prípravné konanie

K § 23

Uvedené ustanovenie upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri upovedomovaní príslušných štátnych orgánov, ktoré vedú registre, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, štátnych orgánov dohľadu o začatí, prerušení alebo právoplatnom skončení trestného stíhania voči právnickej osobe. Orgány činné v trestnom konaní a súdy budú povinné upovedomiť tieto orgány o tom, že voči určitej právnickej osobe sa začalo trestné stíhanie, že sa právoplatne skončilo alebo prerušilo trestné stíhanie.

Distribúcia týchto informácií je dôležitá hľadiska riadneho výkonu štátnej správy a naplnenia zmyslu novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb. Upovedomovanie orgánov, ktoré vedú príslušné registre je dôležité z hľadiska aplikácie navrhovaného § 25 zákona, podľa ktorého zmena, zrušenia alebo zánik právnickej osoby po začatí trestného stíhania právnickej osoby bude podliehať súhlasnému rozhodnutiu súdu; toto obmedzenie bude trvať až do skončenia trestného stíhania. Upovedomenie orgánov štátneho dohľadu je dôležité z hľadiska výkonu oprávnení týchto orgánov rozhodovať o platnosti, či ďalšom trvaní, prípadne zrušení udeleného oprávnenia (licencie, povolenia a pod.).

Upovedomenie Úradu vlády Slovenskej republiky (odsek 2) pri konaniach pre trestný čin spáchaných v súvislosti s pomocou a podporou poskytovanou z fondov Európskej únie vyplýva z plnenia záväzkov Slovenskej republiky z právnych aktov EÚ (Nariadenie č. 1302/2008 o centrálnej databáze vylúčených subjektov, Nariadenie č. 1303/2013 ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006).

Upovedomenie Úradu pre verejné obstarávanie (odsek 2) pri konaniach pre trestný čin spáchaný v súvislosti s verejným obstarávaním má vplyv na aplikáciu § 21 návrhu zákona vo vzťahu ku konaniach o správnych deliktoch vedených Úradom pre verejné obstarávanie.

K § 24

Navrhované ustanovenie upravuje spoločné konanie voči právnickej osobe a voči fyzickej osobe a postup v ňom. Platí, že trestná zodpovednosť právnickej osoby a trestná zodpovednosť fyzickej osoby sa posudzujú samostatne, pričom ak sa má vykonať určitý procesný úkon vo vzťahu k obom osobám, platí zásada, že uvedený procesný úkon sa vykoná najprv vo vzťahu k fyzickej osobe.

K § 25

Účelom navrhovaného ustanovenia je zamedziť situácii, kedy by v priebehu trestného stíhania dochádzalo k účelovým zmenám v právnickej osobe alebo k jej zrušeniu (zániku) a tak aj k znižovaniu alebo zániku trestnej zodpovednosti právnickej osoby najmä v dôsledku uskutočňovania právnych úkonov. K zmenám v právnickej osobe môže dôjsť taktiež v dôsledku iných právnych skutočností. Čo treba rozumieť zmenou právnickej osoby vyplýva z § 7 ods. 4 návrhu zákona.

Na tento účel sa navrhuje, aby všetky právne úkony, ktorý vedú k zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby boli oznamované prokurátorovi, resp. predsedovi senátu. Plnenie tejto povinnosti zaťažuje štatutárny orgán právnickej osoby. Pokiaľ ide o iné právne skutočnosti, platí pre ich oznamovanie obdobná povinnosť, z povahy veci obmedzená okolnosťou, že štatutárny orgán o tom, že nastali vie, resp. musí vedieť (odsek 1). Na strane druhej, účinnosť právnych úkonov bude vždy podmienená súhlasom súdu (odseky 2 a 3). V konkrétnom prípade to znamená to, že napríklad trestne stíhaná spoločnosť s ručením obmedzeným sa bude môcť zlúčiť s inou právnickou osobou len so súhlasom sudcu. Začatie trestného stíhania bude oznamované štátnym orgánom, ktoré vedú registre, zápisom do ktorých právnická osoba vzniká podľa § 23, čím sa zabezpečí táto informácia aj pre štátne orgány, ktoré vedú príslušný register, či inú úradnú evidenciu. Od tohto momentu do momentu oznámenia právoplatného skončenia trestného stíhania bude akákoľvek zmena alebo návrh na zrušenie právnickej osoby podrobený skúmaniu, či je splnená podmienka existencie súhlasného rozhodnutia súdu (odsek 4). Povinnosť dokladovať tento súhlas bude mať právnická osoba, resp. osoby konajúce v jej mene pri podávaní návrhu do príslušného registra, či úradnej evidencie.

K § 26

Obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia smerujú k tomu, aby právnická osoba nepokračovala v trestnej činnosti alebo nedokonala čin, o ktorý sa pokúsila alebo aby nezmarila uloženie trestu postihujúceho jej majetok.

Právna úprava obmedzujúcich a zaisťovacích opatrení je subsidiárnou právnou úpravou vo vzťahu k úprave podľa štvrtej a piatej hlavy prvej časti Trestného poriadku.

Čo do výpočtu obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení je ich výpočet demonštratívny a nevylučuje uplatnenie aj iných opatrení, avšak pri ich ukladaní vždy platí, že súd musí zvažovať ich následky na právnickú osobu a jej činnosť a na tretie osoby.

Z procesného hľadiska sa obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia budú ukladať uznesením, proti ktorému bude prípustná sťažnosť, ktorá bude mať odkladný účinok jedine v obmedzenom rozsahu, ktorý vyplýva z odseku 6.

Pri realizácii týchto obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení sa bude postupovať podľa odseku 4, a teda ak napr. súd zakáže právnickej osobe nakladať s nehnuteľnosťami, zašle sa uznesenie súdu príslušnej správe katastra.

K § 27

Aby mohla právnická osoba vôbec vystupovať v trestnom konaní, navrhuje sa osobitná právna úprava vykonávania úkonov v mene právnickej osoby v trestnom konaní. Úprava vychádza z exitujúcich procesných kódexov (Občiansky súdny poriadok, Správny poriadok).

V prvom rade (odsek 1) budú úkony za právnickú osobu vykonávať jej štatutárne orgány. Nevylučuje sa však zastúpenie (odsek 2). Na preukázanie zastúpenia bude však potrebné špecifické plnomocenstvo, z ktorého obsahu vyplynie, že zástupca je fyzickou osobou zvolenou právnickou osobou špecificky na tento účel. Ingerencia súdu alebo prokurátora sa vyžaduje len v prípade, ak nie je možné zabezpečiť konania v mene právnickej osoby podľa navrhovaných odsekov 1 a 2. V tomto prípade sa právnickej osobe ustanoví opatrovník spravidla z radov advokátov, čo však nevylučuje opatrovníctvo aj inou osobou ako advokátom.

Osoba, ktorá bude konať v mene právnickej osoby v trestnom konaní bude mať možnosť využiť v konaní všetky procesné inštitúty, ktoré inak prináležia obvinenému, samozrejme v kontexte povahy toho ktorého inštitútu; k tomu pozri § 1 ods. 2 návrhu zákona a rozsah aplikovateľnosti Trestného poriadku.

Vykonať hlavné pojednávanie bez prítomnosti osoby oprávnenej konať v mene právnickej osoby bude možné len vo výnimočných situáciách, ktoré sú vymedzené v odseku 6 v analógii k úprave Trestného poriadku.

Právnu úpravu v § 27 je potrebné odlišovať od inštitútu obhajoby, ktorý je upravený v § 28, a teda voľba zástupcu podľa § 27 ods. 2 nijako neobmedzuje právnickú osobu zvoliť si súčasne obhajcu z radov advokátov tak ako každý iný obvinený.

K § 28

Uvedené ustanovenie upravuje základné ústavné právo obvineného, ktorým je právo na obhajobu (čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Právo zvoliť obhajcu právnickej osoby ma výlučne štatutárny orgán, takéto oprávnenie neprináleží zvolenému zástupcovi právnickej osoby podľa § 27 ods. 2. Obhajca právnickej osoby nemôže byť súčasne zástupcom právnickej osoby. Vo vzťahu k zvoleniu obhajcu právnickej osobe platia všetky ustanovenia Trestného poriadku s výnimkou ustanovení o tzv. povinnej obhajobe, ktorá sa v prípade právnických osôb z povahy veci nepoužije.

K § 29

Uvedené ustanovenie upravuje následnosť vykonávania procesných úkonov v spoločných konaniach voči fyzickej osobe a právnickej osobe vo vzťahu k výsluchu na hlavnom pojednávaní, záverečnej reči a poslednému slovu.

K § 30

Trest zrušenia právnickej osoby sa bude vykonávať formou zrušenia právnickej osoby s likvidáciou. Podľa návrhu zákona právnická osoba vstupuje do likvidácie právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku (pripustenie konceptu, aby v nadväznosti na trestné rozhodnutie sa spúšťal proces rozhodovania o likvidácii v osobitnom procese mimo trestného konania nie je namieste, preto sa účinok vstupu do likvidácie spája už s právoplatnosťou trestného rozsudku). Súd zabezpečí výkon rozsudku tak, že právoplatný rozsudok zašle príslušnému orgánu, ktorý vedie register, do ktorého zápisom právnická osoba vzniká (napr. registrový súd, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a pod.). Tento orgán na poklade rozhodnutia súdu vykoná zápis v príslušnom registri, čím sa zabezpečí publicita zrušenia právnickej osoby a jej vstup do likvidácie. Samotná likvidácia sa vykoná podľa pravidiel ustanovených osobitnými predpismi, resp. ak takejto osobitnej právnej úpravy niet, likvidácia sa vykoná podľa ustanovení Obchodného zákonníka (k tomu pozri § 20a Občianskeho zákonníka). Náklady spojené s likvidáciou sa budú primárne uhrádzať z majetku zrušovanej právnickej osoby (§ 35 návrhu zákona).





K § 31

§ 31 upravuje výkon trestu zákazu činnosti, trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

Podľa odseku 1 po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu činnosti, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku tomu kto vedie obchodný register (vo vzťahu k obchodným spoločnostiam) alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká (napr. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré vedie register nadácií, register občianskych združení, register neinvestičných fondov, register nadácií a pod.). Súčasne sa rovnopis takého rozsudku zasiela orgánu, ktorý vydáva oprávnenie na výkon tejto činnosti alebo ktorý výkon tejto činnosti eviduje (napr. ministerstvu spravodlivosti vo vzťahu k znaleckým ústavom, živnostenskému úradu a pod.) Výkon činnosti zo strany odsúdenej právnickej osoby, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Podľa odseku 2, len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Porušenie zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis Úradu vlády Slovenskej republiky a tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Porušenie zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku Úradu pre verejné obstarávanie (pozri aj súvisiacu zmenu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Porušenie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

K § 32

Ustanovenie upravuje výkon trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku. Navrhuje sa štandardný mechanizmus, podľa ktorého predseda senátu vyzve právnickú osobu, aby zverejnila právoplatný odsudzujúci rozsudok, a to v určenej lehote, v určenom rozsahu a určeným spôsobom – určenie týchto skutočností bude obsiahnuté už v odsudzujúcom rozsudku. Pre zaistenie riadneho výkonu tohto trestu sa navrhuje oprávnenie predsedu senátu uložiť právnickej osobe poriadkovú pokutu do výšky 16590 eur, a to aj opakovane. Sťažnosť proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty bude prípustná a bude mať odkladný účinok. Náklady spojené so zverejnením odsudzujúceho rozsudku bude znášať právnická osoba.

K § 33

Vzhľadom na charakter trestu zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje podobne ako v prípade trestu zákazu činnosti, pripustiť podmienečné upustenie od výkonu zvyšku týchto trestov.

Subsidiárne sa v tomto prípade použijú z hľadiska podmienok podmienečného upustenia od výkonu zvyšku týchto trestov ustanovenia Trestného zákona o podmienečnom upustení od zvyšku trestu zákazu činnosti.

K § 34

Vo vzťahu k právnemu styku s cudzinou platí zásada subsidiarity piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou, ak medzinárodná zmluva alebo osobitný zákon neustanovujú inak, v opačnom prípade sa postupuje podľa medzinárodnej zmluvy alebo osobitného zákona.

V tomto odseku sa taktiež rieši postup a konanie v prípade uznávania cudzích rozhodnutí. Platí, že samotné uznávacie konanie sa spravuje príslušnými ustanoveniami piatej časti Trestného poriadku o uznávaní cudzích rozhodnutí, pričom samotný výkon takéhoto uznaného rozhodnutia sa spravuje týmto zákonom.

K § 35

Navrhované ustanovenie vychádza z § 553 ods. 1 Trestného poriadku, pričom zásadu, podľa ktorej trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania znáša štát modifikuje tak, že tieto trovy sa prioritne uhrádzajú z majetku spoločnosti a až ak tento postup nie je možný, uhrádza ich štát. Tento postup sa uplatní aj v likvidačnom konaní, ktoré nasleduje po skončení trestného konania v súvislosti s výkonom trestu zrušenia právnickej osoby.

K § 36

Rešpektujúc ústavné zásady posudzovania trestnosti (čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky) sa navrhuje, aby zákon postihoval výlučne konania, ktoré nastanú po jeho účinnosti.

K § 37

Transpozičné ustanovenie odkazujúce na prílohu zákona – Zoznam preberaných právne záväzných dokumentov Európskej únie.



K čl. II
(Občiansky zákonník)

V nevyhnutnom rozsahu sa dopĺňajú zákony upravujúce vzťahy právnických osôb tak, aby v príslušnom registri alebo inej úradnej evidencii mohli byť uvádzané aj tresty uložené právnickej osobe v trestnom konaní a aby trest zrušenia právnickej osoby a jej likvidácia boli vykonateľné.

V tejto súvislosti treba poukázať aj na tú skutočnosť, že podľa právnej úpravy obsiahnutej v čl. I štátnym orgánom, ktoré vedú príslušný register, zápisom v ktorom právnická osoba vznik, sa budú zasielať len rozhodnutia (a teda oznamovať právoplatné uloženie trestov), ktorými sa ukladá trest zrušenia právnickej osoby, trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie a trest zákazu činnosti; k tomu pozri ustanovenia o výkone týchto trestov. V prípade trestu zrušenia právnickej osoby je rozhodnutie súdu podkladom, pre vykonanie všetkých úkonov spojených s likvidáciou právnickej osoby. V prípade trestov, ktorými sa zakazuje určitá činnosť alebo konania sa takto zabezpečí materiálna publicita obmedzenia činnosti právnickej osoby. Ostatné tresty sa oznamovať nebudú.

Nakoľko ďalšie novelizačné články obsahujú novelizácie zákonov, ktorých účel je rovnaký, osobitná časť odkazuje na odôvodnenie v čl. II.

K čl. III
(Trestný zákon)

K bodu 1

Podľa platnej právnej úpravy Trestného zákona sa páchateľstvo trestného činu obmedzuje výlučne na fyzické osoby. Trestnú zodpovednosť právnických osôb Trestný zákon v platnom znení nepripúšťa. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb nevyhnutne vyžaduje modifikáciu vymedzenia všeobecného páchateľstva podľa § 19 ods. 2 Trestného zákona, a to tak, že Trestný zákon ako kódex priamo a vyslovene pripustí aj páchateľstvo právnických osôb, pričom právna úprava trestnej zodpovednosti bude upravená v osobitnom zákone, ktorým je zákon navrhovaný v čl. I.

K bodom 2 a 3

V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ochranných opatrení zhabanie majetku (§83a) a zhabanie peňažnej čiastky (§83b). Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava týchto ochranných opatrení v Trestnom zákone.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

K bodu 5

Navrhuje sa upraviť nová skutková podstata trestného činu spočívajúca v neoprávnenom vyrobení, používaní alebo prechovávaní overovacej značky meradla alebo zabezpečovacej značky meradla podľa § 2 písm. k) a l) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z. na účel použiť ju ako pravú. Potreba ustanovenia navrhovanej novej skutkovej podstaty trestného činu je daná neustálym a výrazným nárastom protispoločenskej činnosti spočívajúcej v neoprávnenom odbere komodít ako elektrická energia, zemný plyn alebo voda, ktorý je podľa osobitných zákonov považovaný za neoprávnený práve v dôsledku porušenia alebo falšovania zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, ktorého funkciu plní overovacia značka meradla alebo zabezpečovacia značka meradla. Iba množstvo odhaleného neoprávnene odobratého zemného plynu v dôsledku poškodených, chýbajúcich alebo falšovaných značiek meradla dosiahlo v roku 2013 takmer 3 milióny m3 (ročná spotreba rodinného domu, ktorý využíva plyn na kúrenie je 1500-2500 m3). Možno pritom dôvodne predpokladať latentnosť páchania tejto trestnej činnosti, pričom odhalené prípady predstavujú iba „špičku ľadovca“ z celkového množstva všetkých takých skutkov. Orgány činné v trestnom konaní v súčasnosti nemôžu postihovať osoby, ktoré najmä organizovanou formou vykonávajú úpravy stavov počítadiel na meradlách spotreby uvedených komodít, a to ani pri zadržaní týchto osôb s nástrojmi (raznicami a značkami) umožňujúcimi neoprávnené označovanie meradiel overovacími značkami alebo zabezpečovacími značkami po úprave stavu meradiel. Prípady dokázaných falošných overovacích značiek a zabezpečovacích značiek následne postupujú okresným úradom na prejednanie priestupku, ktoré ich odložia záznamom a vo veci nevykonávajú žiadne šetrenie smerujúce k odhaleniu páchateľa. Navrhuje sa preto, aby trestným činom bolo samotné neoprávnené vyrobenie overovacej značky alebo zabezpečovacej značky, resp. raznice. Prísnejšie bude posudzovaný taký čin, ktorý bude vykonaný závažnejším spôsobom konania (napr. organizovanou skupinou) alebo z osobitného motívu (napr. na objednávku). Pokiaľ takým činom bude spôsobená škoda, pôjde o súbeh s trestným činom krádeže, nakoľko neoprávnené osadenie overovacej značky a zabezpečovacej značky je vykonávané po znížení stavu na počítadle meradla príslušnej komodity.

K bodom 6 a 7

Navrhuje sa precizovať doterajšiu právnu úpravu skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

K bodu 9

Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom v čl. I a s tým súvisiacich trestov pre právnické osoby, konkrétne trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákazu účasti vo verejnom obstarávaní je potrebné rozšíriť súčasný výpočet rozhodnutí, ktorých marenie zakladá trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona. Zavedenie týchto nových trestov spočívajúcich v zákaze určitej činnosti, či konania si nevyhnutne vyžaduje rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, čím sa vytvárajú predpoklady pre zabezpečenie riadneho výkonu novo zavádzaných trestov. Svojou povahou ide o tresty podobné ako trest zákazu činnosti [§ 348 ods. 1 písm. d)]. Z povahy veci je zrejmé, že páchateľom trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa nového písm. e) v § 348 ods. 1 môže byť len právnická osoba.

Uvedené doplnenie § 348 bude mať v praxi ten následok, že právnická osoba, ktorá poruší súdom uložený zákaz prijímať dotácie a subvencie, zákaz prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákaz účasti vo verejnom obstarávaní sa dopustí protiprávneho konania, ktoré bude napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

K čl. IV
(Trestný poriadok)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava znenia ustanovenia v súvislosti so zmenami pod bodom 3.

K bodu 2

S ohľadom na očakávanú zvýšenú náročnosť vedenia trestného konania zo strany orgánov činných v trestnom konaní sa ustanovuje, že v trestnom konaní proti právnickej osobe sa vykoná vždy vyšetrovanie, ktoré vykoná vyšetrovateľ Policajného zboru, resp. vyšetrovateľ colnej správy (policajt podľa § 10 ods. 8 písm. a) a b).

K bodom 3 až 14

V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ukladania ochranných opatrení zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a Trestného zákona a zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona. Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava ukladania týchto dvoch ochranných opatrení naprieč Trestným poriadkom, ktorá bola zavedená zákonom č. 224/2010 Z. z. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákonom č. 224/2010 Z. z. došlo okrem iného aj k rozšíreniu procesných práv zúčastnenej osoby, t.j. osoby, ktorej majetok je postihovaný ochranným opatrením zhabaním veci. Tento zákonný štandard procesných práv zostáva novou právnou úpravou trestnej zodpovednosti právnických osôb nedotknutý.

K bodom 16 až 19

V nadväznosti na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom uvedeným v čl. I návrhu sa nanovo sa koncipuje právna úprava výkonu cudzieho rozhodnutia vo vzťahu k právnickým osobám modifikáciou predmetných ustanovení piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou.

K čl. V
(zákon č. 51/1988 Zb.)

Samostatnú skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia a k zmene s tým súvisiacich, najmä procesných, ustanovení.

Podstata novelizácie spočíva primárne v rozšírení podmienok, ktoré musí právnická osoba spĺňať aj o podmienku bezúhonnosti. Ďalej sa podľa potreby a v nevyhnutnom rozsahu menia aj niektoré súvisiace ustanovenia, a to najmä ak ide o preukazovanie splnenia tejto podmienky (výpis z registra trestov ako povinná príloha žiadosti a pod.).

Súčasne sa do týchto zákonov vzhľadom na závažnosť problematiky trestnej zodpovednosti navrhuje doplniť všetky tieto osobitné zákony o prechodné ustanovenia, ktorých cieľom je zabezpečiť bezproblémovú aplikáciu posudzovania bezúhonnosti právnických osôb v osobitných povoľovacích, či licenčných konaniach, ktoré nebudú ku dňu účinnosti zákona právoplatne skončené. Navrhuje sa, aby sa tieto konania z hľadiska procesného dokončili podľa doterajších predpisov. Ak sa konajúci štátny orgán dozvie počas konania o tom, že právnická osoba bola právoplatné odsúdená pre trestný čin, ktorého spáchaním prestáva byť táto právnická osoba bezúhonnou, má konajúci štátny orgán možnosť neudeliť povolenie, či licenciu. V tomto prípade však pôjde skôr o výnimočné prípady, nakoľko trestnú zodpovednosť právnických osôb možno vyvodzovať len pre skutky, ktoré nastanú po účinnosti zákona (k tomu pozri § 2 ods. 1 Trestného zákona). Ak dôjde k oznámeniu zo strany súdu o právoplatnom odsúdení právnickej osoby po právoplatnom skončení konania podľa osobitného predpisu, ktorý je novelizovaný, tak príslušný štátny orgán začne konanie, ktoré povedie k odňatiu licencie, povolenia alebo oprávnenia z dôvodu, že príslušná právnická osoba nespĺňa podmienky pre jeho vydanie.

K bodom 1 a 2

Účelom zmeny zákona o banskej činnosti je doplnenie podmienky bezúhonnosti právnickej osoby, ktorá je žiadateľom o vydanie banského oprávnenia ako jednej z podmienok, ktorú musí právnická osoba spĺňať pre vydanie tohto oprávnenia. Preukazovať ju bude právnická osoba výpisom z registra trestov.

K bodu 3

Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia v zmysle vyššie popísaných pravidiel.

K čl. VI
(zákon č. 83/1990 Zb.)

Osobitosťou zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov je to, že bo prijatý pred zákonom č. 509/1991 Zb. ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník a Obchodným zákonníkom. Ako cit. novelizácia Občianskeho zákonníka, tak aj prijatie Obchodného zákonníka okrem iného výrazným spôsobom zasiahlo právnu úpravu právnických osôb, ktorá pretrváva dodnes. Zákon o združovaní občanov je teda v porovnaní s úpravou súkromnoprávnych kódexov prekonaný, keďže je úprava zániku občianskych združení nekorešponduje so všeobecnou úpravou zániku právnických osôb. V zákone o združovaní občanov absentuje inštitút zrušenia právnickej osoby, t.j. postupnosť predpokladaná ako Občianskym zákonníkom, tak aj Obchodným zákonníkom zrušenie – likvidácia – zánik, je v prípade občianskych združení modifikovaná do podoby zánik – likvidácia.

Novelizácia zákona o združovaní občanov v súvislosti so zavedením trestnej zodpovednosti právnických osôb zahŕňa preto rozšírenie dôvodov zániku občianskeho združenia, a to tak, že v právoplatné uloženie trestu zrušenia právnickej osoby bude na základe osobitnej zákonnej úpravy vyvolávať zánik občianskeho združenia (a jeho následnú likvidáciu), nakoľko zákon o združovaní občanov nepozná inštitút zrušenia občianskeho združenia. Z hľadiska dopadov tohto trestu však pôjde o rovnocennú právnu úpravu ako v prípade ostaných právnických osôb.

V bode 2 sa rozširuje právna úprava, ktorá zakladá oprávnenie (povinnosť) Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vymenovať likvidátora občianskeho združenia, a teda ministerstvo vnútra bude vymenúvať likvidátora aj tých občianskych združení, ku ktorých zániku dôjde v dôsledku právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

K čl. VII
(zákon č. 308/1991 Zb.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. VIII
(zákon č. 455/1991 Zb.)

K bodu 1

Podľa platného znenia živnostenského zákona je jednou z prekážok prevádzkovania živnosti súdom uložený zákaz činnosti týkajúci sa konkrétnej živnosti (§ 8 ods. 5 cit. zákona). Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb a s tým súvisiacu možnosť uloženia zákazu činnosti, ktorý sa môže týkať aj činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia, je potrebné, aby bola právna úprava doplnená aj o právnické osoby.

K bodu 2

Účelom zmeny § 8 ods. 5 je rozšíriť prekážky prevádzkovania živnosti aj o trest zákazu činnosti uložený právnickej osobe.

K bodu 3

Ide o zmenu, ktorou sa zosúlaďuje znenie § 10 ods. 4 s § 6 ods. 3, a to v súvislosti s vydávaním živnostenského oprávnenia založene právnickej osobe, ktorá ešte nebola zapísaná do obchodného registra (t.j. nevznikla).

K bodu 4

Tak ako je dôvodom zrušenia živnostenského oprávnenia strata bezúhonnosti pre fyzické osôb, bude dôvodom zrušenia aj v prípade právnických osôb.

K čl. IX
(zákon č. 71/1992 Zb.)

Zmena zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zohľadňuje existenciu trestnej zodpovednosti právnických osôb pri vydávaní potvrdenia o predchádzajúcom odsúdení v členskom štáte Európskej únie.

K čl. X
(zákon č. 78/1992 Zb.)

Zmena zákona o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov má za cieľ jednak zaviesť podmienku bezúhonnosti aj u právnických osôb, ktorá poskytujú daňové poradenstvo a rovnako aj zohľadniť stratu bezúhonnosti právnickej osoby ako podmienku vyčiarknutia zo zoznamu daňových poradcov.

K prechodným ustanoveniam pozri odôvodnenie čl. V.

K čl. XI
(zákon č. 566/1992 Zb.)

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XII
(zákon č. 202/1995 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XIII a XIV

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XV až XIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XX
(zákon č. 65/2001 Z. z.)

Novelizácia zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok má za cieľ zohľadniť zrušenie doterajšieho ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky, čo sa prejavuje vypustením zmienky o tomto ochrannom opatrení z platného znenia zákona.



K čl. XXI a XXII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXIII
(zákon č. 34/2002 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XXIV až XXIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXX
(zákon č. 530/2003 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XXXI a XXXII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXIII
(zákon č. 43/2004 Z. z.)

K bodu 1

Odsek 5 sa dopĺňa o navrhovanú vetu z dôvodu doplnenia § 48 ods. 2 písm. p) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa dôchodkovej správcovskej spoločnosti (ďalej len „DSS“). T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DSS. V spojitosti s tým sa v bode 11 rozširujú dôvody pre odobratie povolenia na vznik na činnosť DSS o skutočnosť, že DSS prestala byť bezúhonná osoba.

K bodu 2

Podmienka bezúhonnosti sa nanovo bude vyžadovať od zakladateľa DSS, ako aj od akcionára spoločnosti.

K bodu 3

Požiadavka dôveryhodnosti sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.




K bodu 4

Pojem bezúhonnosť sa rozširuje o bezúhonnosť právnickej osoby, preto dochádza k legislatívno-technickej úprave v tomto bode z „fyzickej“ osoby na „osobu“.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s bodom 3.

K bodu 6

Navrhuje sa vhodnosť akcionára s kvalifikovanou účasťou posudzovať aj z hľadiska trestnoprávnej roviny. Požiadavka vhodnosti akcionára sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce môže spĺňať požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

K bodu 7

Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DSS, je potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

K bodu 8

V § 52 ods. 2 sa upravujú, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

K bodu 9

Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DSS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DSS, navrhuje sa ukladať podmienku bezúhonnosti osobe, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

K bodu 10

Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je depozitár, ktorým môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež bude vzťahovať požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

K bodu 11

Ak bolo voči DSS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy sporiteľov zavedením nútenej správy po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.


K bodu 12

Ak bude DSS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DSS podľa § 48 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

K bodu 13

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXIV a XXXV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXVI
(zákon č. 523/2004 Z. z.)

Zmena zákon o rozpočtových pravidlách je vyvolaná zavedením nového trestu, ktorým je trest zákazu prijímať dotácie a subvencie, ako aj trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie. Podstata tohto trestu spočíva v spočíva v tom, že právnickej osobe sa počas doby určenej súdom zakáže uchádzať sa alebo prijať dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce.

Pre dosiahnutie tohto cieľa sa preto navrhuje zakomponovať do všeobecnej úpravy poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu (§ 8a) ako ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená pre udelenie dotácie, a to podmienku bezúhonnosti v rozsahu neexistencie právoplatného odsúdenia a uloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie.

Na všeobecnú úpravu v § 8a nadväzujú osobitné zákonné úpravy, ktoré upravujú detailnejšie poskytovanie dotácií, v tej ktorej oblasti verejnej správy. Všetky tieto osobitné zákony požadujú splnenie všeobecných podmienok udelenia dotácie podľa § 8a, a teda podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie bude platiť aj v týchto predpisoch.

K čl. XXXVII až XXXIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XL
(zákon č. 583/2004 Z. z.)

Na rozdiel od zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy absentuje detailná úprava poskytovania dotácií z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Preto novelizácia tohto zákona je vo svojej podstate zavedením zákonnej podmienky bezúhonnosti pre právnické osoby.




K čl. XLI
(zákon č. 650/2004 Z. z.)

K bodu 1

Odsek 5 sa dopĺňa o navrhovanú vetu z dôvodu doplnenia § 23 ods. 1 písm. o) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „DDS“). T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DDS. V spojitosti s tým sa v bode 10 rozširujú dôvody pre odobratie povolenia na vznik a činnosť DDS o skutočnosť, že DDS prestala byť bezúhonná osoba.

K bodu 2

Ustanovuje sa nová licenčná podmienka pre zakladateľa a akcionára DDS – bezúhonnosť právnickej osoby (uvádza sa bezúhonná „osoba“, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj právnickú osobu).

K bodu 3

Požiadavka dôveryhodnosti sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

K bodu 4

Pojem bezúhonnosť sa rozširuje o bezúhonnosť právnickej osoby, preto dochádza k legislatívno-technickej úprave v tomto bode.

K bodu 5

V § 23 ods. 15 ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s bodom 3.

K bodu 6

Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DDS, je potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

K bodu 7

V § 26 ods. 2 sa upravujú, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

K bodu 8

Vzhľadom na zosúladenie právnej úpravy udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení s právnou úpravou udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa navrhuje, aby na udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS na zmenu depozitára bolo potrebné preukázať aj splnenie podmienky odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti členov predstavenstva a prokuristov depozitára a vedúcich zamestnancov depozitára, ktorí zabezpečujú výkon činností depozitára.

K bodu 9

Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DDS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DDS, navrhuje sa ukladať podmienku bezúhonnosti aj pre osobu, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

K bodu 10

Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení je depozitár. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež bude vzťahovať požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

K bodu 11

Ak bolo voči DDS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy účastníkov a poberateľov dávok zavedením nútenej správy, po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.

K bodu 12

Ak bude DDS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DDS podľa § 23 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

K bodu 13

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLII a XLIII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLIV
(zákon č. 7/2005 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti za zrušenie právnej úpravy ochranného opatrenia zhabanie majetku.




K bodu 4

Výkon rozhodnutí súdov v trestnom konaní, ktoré postihujú celý majetok odsúdeného sa realizuje prostredníctvom konkurzného konania, pričom tento koncept bol zavedený zákonom č. 224/2010 Z. z. a zostáva zachovaný aj novou právnou úpravou, pričom v rámci zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa súčasne vykonávajú nevyhnutné zmeny pre riadny a efektívny výkon trestu prepadnutia majetku.

Navrhuje sa výslovne vyjadriť pravidlo, ktoré je riešením takej situácie, kedy po vyhlásení konkurzu bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok dlžníka (úpadcu) nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Ak má dlžník dostatok majetku na uspokojenie veriteľov, javí sa ako adekvátne, aby z dôvodu obmedzenia účinkov trestu na iné osoby ich pohľadávky, ktoré sú povahou seniorné, voči (nútene likvidovanej) majetkovej podstate dlžníka mali absolútnu prioritu na uspokojenie. Ak však majetková podstata dlžníka nestačí ani na to, aby sa uhradili vôbec čo i len náklady kolektívneho konania zameraného na uspokojenie veriteľov, takéto konanie nemôže ďalej pokračovať, konkurz musí byť zrušený a majetok dlžníka, ktorý po skončení konania zostal bude použitý na uspokojenie nároku štátu z prepadnutia majetku. Veritelia majú pritom možnosť nepriaznivé následky zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku odvrátiť využitím oprávnenia na zloženie preddavku na náklady konkurzu. Uplatnenie tohto inštitútu prichádza do úvahy najmä vtedy, ak konkurzná podstata dlžníka by mala byť tvorená z veľkej časti len nárokmi z titulu odporovateľnosti právnych úkonov.

K bodu 5

Predkladateľ má za to, že v aplikačnej praxi nebude výnimočnou situácia, kedy počas obdobia, kedy bolo voči právnickej osobe začaté trestné konanie a (kumulatívne) v tomto konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia a ukončením tohto konania, bude na majetok dlžníka - právnickej osoby - vyhlásený konkurz. Vyhlásenie konkurzu neruší účinky opatrení, o ktorých bolo rozhodnuté v trestnom konaní. Príslušným orgánom pokiaľ ide o majetok, ktorých sa tieto opatrenia týkajú bude konkurzný súd. Vychádza sa z toho, že práve tento súd bude v stave najlepšie vyhodnotiť, či tento majetok je potrebné speňažiť a prípadný výťažok zo speňaženia takéhoto majetku do skončenia trestného konania od ostatných výťažkov osobitne uschovať, alebo nie. Pokiaľ ide o majetok, kde inak správca musí k jeho speňaženiu pristúpiť urýchlene, keďže ide o majetok bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením, musí správca veľmi efektívne (bezodkladne) požiadať o súhlas so speňažením takéhoto majetku toho, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia. Aj po speňažení takéhoto majetku je však potrebné, aby výťažok ako tzv. surogačné plnenie správca viedol osobitne a oddelene od iných výťažkov, aby nedošlo k ich zmiešaniu.

Ďalším osobitným pravidlom pre konkurz vedený na majetok právnickej osoby v čase, kedy je voči nej vedené trestné konanie a v tomto trestnom konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia (bez ohľadu na ich rozsah), je pravidlo o možnosti súdu vymeniť (odvolať a ustanoviť nového) správcu aj vtedy, ak nejde o prípady opakovaného, či závažného porušenia povinností zo strany správcu. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu súdu nie je prípustné. Po odvolaní správcu sa uplatní pravidlo o zvolaní schôdze veriteľov a hlasovaní o návrhu na schválenie nového správcu. Súd však takýmto návrhom nie je viazaný a môže správcu schváleného schôdzou veriteľov odmietnuť ustanoviť a ustanoviť správcu bez návrhu schôdze veriteľov (obdobný postup ako podľa druhej vety § 42 ods. 5).

Tretie osobitné pravidlo upravuje nevyhnutnosť osobitného vedenia výťažkov zo speňaženia zaisteného majetku. Rozvrh, pokiaľ ide o výťažok zo speňaženia takéhoto majetku je možné splniť len vtedy, ak na to dá súhlas ten, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia.

Osobitne sa rieši aj situácia, kedy sa trestné konanie voči právnickej osobe začalo v čase, kedy už na jej majetok bol vyhlásený konkurz. Uplatnia sa primerane obdobné osobitné pravidlá ako platia pre prípad, kedy začatie trestného konania a (kumulatívne) uloženie obmedzujúcich alebo zaisťovacích opatrení, týkajúcich sa čo i len časti majetku, predchádzalo vyhláseniu konkurzu. Účinky tých úkonov (hmotnoprávnych, procesných), ktoré boli uskutočnené pred týmto dňom zostávajú zachované.

K čl. XLV a XLVI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLVII
(zákon č. 85/2005 Z. z.)

V bode 1 ide o analogickú úpravu detailne popísaná v odôvodnení k čl. II. V bode 2 sa rozširuje okruh dôvodov pre zrušenie politickej strany alebo hnutia, a to o dôvod právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

K čl. XLVIII až LI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LII
(zákon č. 25/2006 Z. z.)

Právoplatné odsúdenie v trestnom konaní má v súčasnosti význam vo verejnom obstarávaní v súvislosti s fyzickými osobami pri posudzovaní podmienok účasti vo verejnom obstarávaní a pri posudzovaní splnenia podmienok výkon funkcie v príslušnom orgáne. Je to dané povahou veci, nakoľko právnickú osobu nie je možné v súčasnosti právoplatne odsúdiť vo význame vyslovenia viny, čo však nevylučuje uloženie ochranných opatrení (nepravá trestná zodpovednosť). Ak sa zavedie trestná zodpovednosť právnických, je namieste ju zohľadniť v zákone o verejnom obstarávaní v rozsahu ako u fyzických osôb, t.j. tam kde je právoplatné odsúdenie v trestnom konaní na škodu fyzickej osobe, bude aj na škodu právnickej osobe.

Návrh zákona zavádza nový druh trestu, ktorým je zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Z hľadiska dôsledkov tohto trestu sú tieto rovnaké ako v prípade administratívnej sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní uloženom Úradom pre verejné obstarávanie. To znamená, že právoplatné uloženie tohto trestu by malo vyvolať rovnaké dopady na právnickú osobu ako uloženie zákazu účasti zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, a to v ktoromkoľvek štádiu verejného obstarávania.



K bodu 1

Medzi podmienky účasti vo verejnom obstarávaní týkajúce sa osobného postavenia sa navrhuje doplniť podmienku neuloženia trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že podmienky týkajúce sa osobného postavenia podľa platného znenia § 26 ods. 1 písm. a) a b) sa budú vzťahovať aj na právnickú osobu, a to aj bez zmeny tejto právnej úpravy. Tento záver možno odvodiť z dikcie úvodnej vety § 26 ods. 1 a z písmen a) a b) „...len ten, kto...“, resp. „nebol on...“. Za súčasného stavu je zrejmé, že právoplatné odsúdenie sa týka len fyzických osôb, nakoľko niet trestnej zodpovednosti právnických osôb.

K bodu 2

Splnenie podmienky podľa nového písmena h) v odseku 1 sa bude preukazovať výpisom z registra trestov.

K bodom 3 a 4

Ide o legislatívno-technické zmeny vyvolané prečíslovaním písmen v odseku 1.

K bodom 8 až 10

Zákonom č. 95/2013 Z. z. bol zavedený nový typ sankcie ukladanej Úradom pre verejné obstarávanie, ktorou je zákaz účasti vo verejnom obstarávaní a v tejto súvislosti aj register osôb so zákazom účasti vo verejnom obstarávaní.

Vzhľadom na zavedenie trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní a jeho blízku povahu administratívnej sankcii ukladanej Úradom pre verejné obstarávanie (vylúčenie z účasti vo verejnom obstarávaní na určitý čas vyplývajúci z rozhodnutia o sankcii/treste) je namieste, aby sa do registra osôb zo zákazom zapisovali aj právnické osoby, ktorým súd uloží trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

V praxi súd, ktorý uloží právnickej osobe trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní zašle Úradu pre verejné obstarávanie rovnopis právoplatného rozsudku, ktorý bude podkladom pre vykonanie zápisu v registri osôb so zákazom. Nakoľko z rozsudku súdu bude zrejmá aj doba na akú sa trest ukladá, rovnopis rozhodnutia súdu bude súčasne aj podkladom pre vyčiarknutie z registra osôb so zákazom (§ 149a ods. 6).

K bodu 10

Navrhované znenie prechodného ustanovenia zákona zakotvuje povinnosť verejné obstarávania vyhlásené pred účinnosťou navrhovaného zákona dokončiť podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na zavádzanie novej podmienky účasti by totiž v prípade verejných obstarávaní začatých pred účinnosťou navrhovaného zákona mohli nastávať problémy pri vyhodnocovaní podmienok účasti v zmysle § 33 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú verejní obstarávatelia, obstarávatelia a osoby podľa § 7 zákona o verejnom obstarávaní povinní posudzovať splnenie podmienok účasti v súlade s vopred definovanými podmienkami určenými napr. v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch. V praxi by sa tak tieto osoby v rámci vyhodnocovania novo zavedenej podmienky účasti podľa navrhovaného § 26 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní (t. j. ktorá nebola definovaná v ich skorších úkonoch) museli riadiť nejasne definovaným a adresovaným úkonom „upovedomenia príslušného súdu“, čím by zároveň boli nútené konať v rozpore s § 33 zákona o verejnom obstarávaní. Situáciu, kedy by vo verejnom obstarávaní vyhlásenom pred účinnosťou navrhovaného zákona jednému zo záujemcov, resp. uchádzačov bol právoplatne uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, je možné pokryť aplikáciou ustanovenia § 26 ods. 1 písm. a) a b) zákona o verejnom obstarávaní, resp. ustanovenia § 26 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní.

K čl. LIII a LIV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LV
(zákon č. 330/2007 Z. z.)

V zákone o registri trestov sa vykonávajú nevyhnutné zmeny, ktoré majú za cieľ jednak umožniť evidenciu údajov o trestnom stíhaní právnických osôb a súčasne umožniť vydávanie výpisov a odpisov z registra trestov na účely preukazovania bezúhonnosti v nadväznosti na rozvoj informačných systémov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K čl. LVI až LXI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXII
(zákon č. 528/2008 Z. z.)

V nadväznosti na zavedenie nových trestov, ktorým sú trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie alebo trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje doplnenie zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov o novú podmienku udelenia pomoci alebo podpory z fondov EÚ, ktorou je negatívna podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie.

K čl. LXIII až LXXI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXXII
(zákon č. 183/2011 Z. z.)

Zmena reaguje na zrušenie ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky. Nakoľko novelizovaný zákon bol koncipovaný od začiatku aj pre potreby výkonu trestných rozhodnutí postihujúcich určenú peňažnú čiastku voči právnickým osobám, nie je potrebné meniť ďalšie ustanovenia, nakoľko na peňažný trest sa aplikuje bez ohľadu na to, že či týka fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

K čl. LXXIII až LXXXV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXXXVI

Vzhľadom na legitímnu požiadavku na vytvorenie praktických predpokladov pre aplikáciu novej právnej úpravy sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2016, čo súčasne zabezpečuje dostatočne dlhú legisvakančnú lehotu.

K prílohe

V súlade s požiadavkou podľa čl. 4 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa v zákone zavádza transpozičná príloha.

V Bratislave, 26. augusta 2015






Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky






Tomáš Borec, v.r.
minister spravodlivosti Slovenskej republiky


 

Vládny návrh zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

9

10

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Výskum a vývoj predstavujú nezastupiteľný intenzifikačný faktor ďalšieho ekonomického rozvoja Slovenska. Globálny tlak na zvyšovanie konkuren čnej schopnosti a garantovanie trvalo udržateľného rastu vyžaduje zefektívniť proces transferu poznatkov vedy a techniky do rozvojových zámerov podnikateľskej sféry. Takáto stratégia je deklarovaná rozvojovými zámermi EÚ aj vlády SR.

V súčasnosti zásadné technologické inovácie v rozhodujúcich odvetviach priemyslu Slovenska (hutníctvo, chémia, energetika, elektrotechnika, automobilový priemysel, celulózo-papierenský priemysel) sú realizovan é reštrukturalizáciou a modernizáciou týchto odvetví formou investičnej výstavby spojenej so vstupom zahraničného kapitálu.

Výrazným nedostatkom domáceho rozvojového kapitálu je jeho orientácia na podporu inovácií s nižšou pridanou hodnotou (modernizácia a rozvoj prostredníctvom investícií). Výdavky na vnútorný a vonkaj ší výskum a vývoj, ktorým priemyselné podniky zabezpečovali inovačný rozvoj predstavovali len niečo cez 10% z celkových výdavkov na inovácie. To poukazuje na slabú previazanosť zámerov výskumu a vý voja s ťažiskovými investičnými zámermi v oblasti priemyslu. Výsledkom klesajúcej účasti zdrojov podnikateľského sektora na financovaní výskumu a vývoja je podlimitný transfer poznatkov z univerzitnej a v ýskumnej oblasti do podnikateľskej sféry. Prispieva k tomu aj nízka mobilita zamestnancov výskumu a vývoja vo všetkých sektoroch výskumu a vývoja s možnosťou pružne prispôsobiť svoje pôsobenie v doč asne zriadených tímoch pre riešenie výskumných problémov a ich realizáciu v rámci stanovených programov, alebo riešených projektoch výskumu a vývoja.

Tieto skutočnosti majú odraz v hodnotení inovačnej aktivity podnikateľskej sféry na Slovensku. V rokoch 2002 - 2004 v odvetviach spracovateľského priemyslu v priemere len 26,8 % podnikov inovovalo (zaviedli technologickú inováciu produktu alebo procesov). V porovnaní s krajinami EÚ, kde sa k priebežným inováciám hlási asi 50 % podnikov, môžeme hovoriť o nízkej inovačnej aktivite podnikateľských subjektov v SR. Najväčš ia inovačná aktivita je zaznamenaná pri veľkých priemyselných podnikoch (61 %), kým pri stredných podnikoch je táto aktivita podstatne nižšia (34,2 %) a pri malých podnikoch prestavuje len 18,6 %.

Pri súčasnej nízkej úrovni transferu poznatkov výskumu a vývoja do podnikateľskej sféry a nedostatočnej inovačnej intenzite najmä malých a stredných podnikov sa dá ťažko očakávať, ž e v najbližšom časovom horizonte prispejú výsledky domáceho výskumu a vývoja k potrebným zmenám rozhodujúcich národohospodárskych ukazovateľov (pridaná hodnota, produktivita, konkurenčná schopnosť). Vy žaduje si to zásadnú zmenu v prístupe podnikateľskej sféry dlhodobo a cielene investovať do náročného (až rizikového) výskumu a vývoja, k čomu musia napomôcť aj motivačné stimuly podporené vlá dou SR.

Tieto zlyhania trhu vyplývajú z nedokonalého zladenia ponuky a dopytu v súvislosti s rizikovým kapitálom. V dôsledku toho môže byť úroveň rizikového kapitálu poskytovaného na trhu príliš obmedzen á a podniky nezískajú finančné prostriedky, napriek tomu, že majú hodnotný podnikateľský model a perspektívy rastu. Hlavný zdroj zlyhania trhu, pokiaľ ide o trhy s rizikovým kapitálom, ktorý ovplyvň uje najmä prístup MSP ku kapitálu a ktorý môže odôvodniť zásah štátu, súvisí s nesprávnymi alebo asymetrickými informáciami. Následkom toho by za určitých podmienok mali byť schémy rizikové ho kapitálu, ktoré majú podobu investičných fondov, kde sa dostačujúci podiel finančných prostriedkov berie do úvahy ako súkromný kapitál, vyňaté z notifikačnej povinnosti. Toto nariadenie sa nedotýka štatútu EIF a EIB, ako je stanovené v usmerneniach Spoločenstva o rizikovom kapitále. Po uplynutí 6 rokov prehodnotia príslušné členské štáty schémy rizikového kapitálu implementované v súlade s tý mto nariadením. Toto platí bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov po uskutočnení takéhoto prehodnotenia znovu prijať takéto opatrenia alebo podobné opatrenia v súlade s týmto nariadením

Slovenská republika doposiaľ nemá ucelený systémový nástroj stimulácie výskumu a vývoja vykonávaného podnikmi. Zákonnou úpravou príslušných častí legislatívy EÚ v slovenskom právnom poriadku bude garantovaná harmonizácia prá vneho prostredia aj pre oblasť výskumu a vývoja vykonávaného podnikmi.

V súčasnom období je priama podpora výskumu a vývoja v Slovenskej republike a obstarávania nehmotného majetku upravená v nasledujúcich zákonoch:

-zákone č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vý voja a o doplnení zákona č.575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorý stanovuje formy podpory výskumu a vývoja zo zdrojov štátneho rozpočtu (účelová, inštitucionálna) a spô soby ich poskytovania. Vymedzuje poskytovanie inštitucionálnych prostriedkov a prostriedkov na prevádzku infraštruktúry výskumu a vývoja a účelových (grantových) prostriedkov prostredníctvom Agentúry na podporu vý skumu a vývoja (ďalej len 'agentúra'), štátnych programov výskumu a vývoja, štátnych programov rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja. Zákon určuje druhy výdavkov, ktoré je možné zahrnú ť do nákladov na riešenie projektov výskumu a vývoja (priame, nepriame) a vymedzuje položky, ktoré nie sú považované za oprávnené náklady riešenia. Ïalej zá kon ustanovuje obsah zmluvy pre poskytnutie prostriedkov na podporu výskumu a vývoja, práva k výsledkom riešenia projektu výskumu a vývoja a určuje mechanizmy pre kontrolu riešenia a čerpania poskytnutých finančný ch prostriedkov,

-zákone č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje podmienky pre poskytovanie investičnej pomoci podnikateľom, ktorej hlavný m cieľom je podporovať rozvoj regiónov. V oblasti technického a technologického rozvoja regiónov vymedzuje nové organizačné štruktúry pre poskytovanie investičnej pomoci (technologické centrá, centrá strategick ých služieb). Stanovuje oprávnené náklady investičnej pomoci smerujúce na krytie nákladov spojených s obstarávaním nehmotného majetku (patentové právo, licencie, know-how, nepatentované technické poznatky). Ïalej zákon určuje postup podania žiadosti o poskytnutie investičnej pomoci, jej posudzovania, schvaľovania a kontroly použitia investičnej pomoci.

Nepriama podpora výskumu a vývoja (daňové a odvodové nástroje) nie je v súčasnosti upravená v právnom poriadku Slovenskej republiky. Pre porovnanie stavu v nepriamej podpore výskumu a vývoja v krajinách EÚ a v SR je v prílohe ku dôvodovej popísané, ako nepriamu podporu v tejto oblasti realizujú vybrané krajiny EÚ.

Ïalšou zákonnou úpravou podmieňujúcou štá tnu podporu vedy a techniky v Slovenskej republike sú:

-zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktor ý stanovuje základné pravidlá pre poskytnutie štátnej pomoci všeobecne, formy štátnej pomoci a výkon štátnej správy v oblasti štátnej pomoci,

-zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej sprá vy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý určuje základné pravidlá pre hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu.

Ciele Lisabonskej stratégie sledujú zvýšenie ú časti výskumu a vývoja vykonávaného hlavne malými a strednými na hospodárskom a spoločenskom rozvoji Európskej únie. Ku uskutočňovaniu týchto zámerov sú ustanovené aj právne akty Európskeho spolo čenstva zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie upravujúce túto oblasť:

-Rámec spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (Úradn ý vestník Európskej únie 2006/C 323/01), ktorý stanovuje pravidlá pre poskytovanie štátnej pomoci pre výskum, vývoj a inovácie v každom členskom štáte Európskej únie, ktoré sú vý chodiskom pre stanovenie podmienok poskytnutia štátnej pomoci v príslušnom členskom štáte EÚ,

-Nariadenie komisie (ES) č. 364/2004 z 25. februá ra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 70/2001 vzhľadom na rozšírenie jeho pôsobnosti na pomoc na výskum a vývoj, ktoré stanovuje pravidlá pre poskytovanie štátnej pomoci na výskum a vý voj, ktoré sú povinné pre každý členský štát Európskej únie,

-Nariadenie Komisie (ES) č.800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhl ásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách), ktoré stanovuje podmienky, za ktorých nie je potrebné predkladať poskytnutie štátnej pomoci na výskum a vývoj na schválenie Euró pskej komisii.

Preto hlavným cieľom navrhovaného zákona je aj v Slovenskej republike stanoviť pravidlá a postupy pre poskytovanie stimulov pre výskum a vývoj vykonávaný podnikateľmi zo všetkých odvetví národné ho hospodárstva Slovenskej republiky tak, aby podnikatelia boli motivovaní vo väčšej miere zakladať svoj rozvoj a podnikateľské zámery na výsledkoch výskumu a vývoja. 'Stimulom' sa označ uje poskytnutie dvoch podporných nástrojov pre výskum a vývoj vykonávaný podnikateľom, a to dotácie zo štátneho rozpočtu a úľavy na dani z príjmu.

Navrhovaný zákon takto vytvorí priaznivé podmienky pre zvyšovanie celkových výdavkov na výskum a vývoj o finančné prostriedky, ktoré podnikatelia budú vynakladať z vlastných zdrojov pri spolufinancovan í získaných stimulov. Zároveň budú vytvorené podmienky aj pre zvýšenie zapájania sa mikropodnikateľov, malých, stredných a veľkých podnikateľov do výskumu a vývoja a do plnenia cieľov Dlhodobé ho zámeru štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015 a cieľov Lisabonskej stratégie.

Navrhovaný zákon obsahuje aj pravidlá pre kontrolu efektívneho použitia prostriedkov štátneho rozpočtu poskytnutých na stimuly. Kontrolné orgá ny (MŠ SR, MF SR) budú postupovať pri výkone kontroly v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nepriama fiškálna podpora výskumu a vývoja

Úvod

Európska únia si na lisabonskom summite v roku 2000 stanovila smelý cieľ - urobiť z Európskej únie do roku 2010 "najdynamickejšiu a najkonkurencieschopnejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku.' http://www.euractiv.sk/lisabonska-strategiaSlovensko svojím vstupom do EÚ v roku 2004 prevzalo aj túto agendu a je viazané prispieť čo najväčšou mierou k dosiahnutiu spoločného cieľa. Slovenská republika však vynakladá na výskum a vývoj v porovnaní so 'staršími členskými krajinami (pred rozšírením v roku 2004)' stále málo prostriedkov.http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid=1073,46870091&_dad=portal&_schema=PORTAL&p_product_code=TSIIR020 Kým Slovensko vynakladalo na podporu výskumu a vývoja v roku 2006 0,49% z HDP, priemer Európskej únie bol 1,78%. V porovnaní so susednými krajinami v tom istom roku Poľsko vynakladalo 0,55% z HDP, Maďarsko 1,00% z HDP a Èesko dokonca 1,54% z HDP na podporu výskumu a vývoja.

Súčasťou výskumu a vývoja je všetka tvorivá pr ácu vykonaná na systematickom základe s cieľom zvyšovať vedomosti a následne ich využiť na vypracovávanie nových aplikácii. Táto práca môže mať formu základného výskumu, aplikovaného vý skumu, alebo experimentálneho vývoja. Organisation for Economic Co-operation and Development, Frascati Manual: Proposed Standard Practice for Surveys on Research and Experimental Development (Paris, 2002). Produktom výskumu a vývoja sú technológie, čo je forma poznania využívaná na zvyšovanie produktivity ekonomického rastu a v konečnom dôsledku zvyšovanie životnej ú rovne.

Špecifickou kategóriou pri podpore výskumu a vývoja sú malé a stredné podniky. Úlohu týchto podnikov považuje Európska únia pri napredovaní výskumu a vývoja za kľúčovú. Èlenské štáty preto podporujú výskum a vývoj v tý chto podnikoch špeciálnymi nástrojmi.

Cieľom tejto krátkej štúdie je charakteristika nepriamej fiškálnej podpory výskumu, vývoja a inovačného rozvoja, jej výhod a nevýhod, stručné porovnanie aplikácie jednotlivých nástrojov v legislatíve členských krajín Európskej únie a analýza dopadov zavedenia takejto podpory v legislatíve SR.

1.Charakteristika nepriamej fiškálnej podpory výskumu a vývoja

Podľa definície OECD 'súčasťou výskumu a vývoja je všetka tvorivá prácu vykonaná na systematickom základe s cieľom zvyšovať vedomosti a následne ich využi ť na vypracovávanie nových aplikácii. Táto práca môže mať formu základného výskumu, aplikovaného výskumu, alebo experimentálneho vývoja.' http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/eu_rd_final_rep_dec_2004.pdf

Základný výskum je všetka experimentálna alebo teoretická činnosť s cieľom získania nových vedomostí o hlavných základoch javov a pozorovateľných skutočností bez konkrétneho využitia.

Aplikovaný výskum je podobne prvotným skúmaním, ktoré je ale od začiatku namierené konkrétnym smerom.

Experimentálny výskum je systematická práca, ktorá čerpá z už nadobudnutých poznatkov, z výskumu alebo praxe. Cieľom tejto formy výskumu je produkcia nových materiálov, produktov a zariadení, alebo vylepš enie už existujúcich produktov.

Produktom výskumu a vývoja sú technológie, čo je forma poznania využívaná na zvyš ovanie produktivity ekonomického rastu a v konečnom dôsledku zvyšovanie životnej úrovne. Tak ako ostatn é formy kapitálu, aj technológie sa skladujú a predávajú v podobe tovaru alebo služby a samozrejme sa tiež opotrebúvajú a po čase zastarávajú.

Technologický pokrok vo výrobe je považovaný za kľúčový faktor podčiarkujúci hospodársky rast. Na druhej strane ale metódy vývoja a šírenia technológií, miera ich prispievania k ekonomickému rastu a úloha štátu pri ich podpore nie sú úplne zrejmé.

Náklady v rámci výskumu a vývoja môžeme rozdeliť na bežné náklady a investičné náklady. Bežné náklady zahàňajú platy zamestnancov výskumu a vývoja, ako a režijné náklady a náklady na materiál. Investičné náklady na druhej strane zahàňajú cenu vybavenia a nehnuteľností.

Podľa odhadov sa takmer 90% každého dolára vynaloženého na výskum a vývoj pou žije na bežné náklady a zvyšok predstavuje kapitálové náklady alebo dlhodobý majetok HALL, B. (1995), 'Fiscal Policy Towards R&D in the United States: Recent Experience”, in OECD (1995)..

Európska únia nemá spoločný pojem pre 'výskum a vývoj' ani pre 'daňovo oprávnené č innosti na výskum a vývoj', aj keď zákony väčšiny členských krajín pojmy výskum a vývoj a 'oprávnené náklady na výskum a vývoj' poznajú (20/27) Všetky členské krajiny, okrem Bulharska, Cyprusu, Èeskej republiky, Estónska, Litvy, Luxemburska a Talianska. Definície č lenských krajín sú veľmi podobné s definíciou OECD definície 'výskumu a vývoja' členských krajín je možné nájsť na http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/eu_rd_final_rep_dec_2004.pdf a pre potreby tejto štúdie budú považované za ekvivalentné (Veľká Británia priznáva, že jej definícia výskumu a vývoja vychádza z definície OECD).

V 1963 sa Talianskom meste Frascati stretla skupina vedcov, ktorých OECD poverila vypracovaným základného dokumentu o výskume a vývoji, ktorého dôležitosť sa ani po 40 rokoch nezmenšila. Frascati manuál za výskum a vývoj nepovažuje tieto činnosti:

·vzdelávanie, okrem výskumu doktorandov na vysokých školách;

·ostatné činnosti spojené s výskumom a vývojom. Ide o zhromažďovanie, zaznamenávanie, kódovanie, triedenie, prekladanie (textu), analyzovanie, rozširovanie (informácií). Obmedzenie neplatí, keď sa tieto činnosti vykonávajú výhradne na podporu vedy a výskumu (napr. príprava počiatočnej správy o výsledkoch vedeckého bá danie sa považuje za činnosť v rámci vedy a výskumu);

·iné pracovné činnosti. Do tejto kategórie spadajú všetky vedecké, obchodné a finančné kroky iné ako výskum a vývoj, ktoré sú dô ležité pre obchodné využitie resp. realizáciu nových produktov. Táto kategória zahàňa nadobúdanie nových technológii, technologické inžinierstvo a technologický dizajn. Z ároveň zahàňa priemyselnú výrobu a predaj tovaru a služieb, ako aj ostatných príbuzných technických služieb;

·administratívne a iné podporné činnosti ako získavanie spravovanie a distribúcia peňazí určených na výskum a vývoj ministerstvami, nadáciami a neziskovými organizáciami. Podobne aj činnosti ako preprava, skladovanie, upratovanie, údržba a bezpečnostné aktivity (možno si na ne ale uplatniť úľavu v rámci nákladov spojených s vedou a výskumom).

Niektoré krajiny EÚ (Írsko, Veľká Británia, Holandsko) majú v právnom poriadku presne definované, ktoré aktivity spadajú pod výskum a vý voj a ktoré nie. Za výskum a vývoj sa v týchto krajinách nepovažuje:

·výskum v odbore spoločenských vied;

·kozmetické alebo štylistické zmeny už existujúcich výrobkov;

·prevádzkový výskum (napr. riadenie podniku);

·nápravné činnosti spôsobené zlyhaním obchodnej produkcie;

·právne a administratívne činnosti súvisiace so zí skaním patentu;

·výstavba alebo presťahovanie zariadení/vybavenia, ktoré nie sú využívané výlučne na výskum a vývoj;

·hľadanie a ťažba plynu alebo ropy;

·finančné a obchodné opatrenia súvisiace s marketingom resp. predajom nového produktu;

·administratívne a podporné činnosti, ktoré neslúž ia výhradne na výskum a vývoj;

·organizovanie seminárov, kurzov a sympózií;

·údržba a modernizácia softvéru.

Nepriama podpora výskumu a vývoja sú hlavne daňové stimuly, ktoré dopĺňajú priame dotácie na výskum a vývoj. Daňové stimuly redukujú celkové náklady na výskum a vývoj, a to znížením celkovej sumy, ktorú podnikateľský subjekt zaplatí na daniach. Tri najčastejšie formy daňových stimulov sú daňový odklad, daňová úľava a daňový dobropis (vo forme vrátenia dane).

Daňový odklad je odloženie zaplatenia dane, ktoré má zvyčajne podobu zrýchleného odpisu. Možno konš tatovať, že v rôznych modifikáciách sú formy daňového odkladu zakomponované do daňového systému v každej krajine EÚ.

Daňová úľava je výška nákladov na aktivity spojené s výskumom a vývojom, ktoré môžu byť odrátané z celkového mno žstva nákladov.

Daňový dobropis môže buď znížiť daňový výmer podnikateľského subjektu alebo môže pre niektoré malé a stredné podniky predstavovať aj príjem. http://www.oecd.org/dataoecd/12/27/2498389.pdf

Pri udeľovaní daňových stimulov právnickým osobám je potrebné vždy myslieť na kompatibilitu daného zákona s právnymi predpismi Európskej únie. Euró pska komisia pri posudzovaní stimulov na výskum a vývoj považuje priame územné obmedzenie za nezlučiteľné s európskymi zákonmi. Ako príklad zjavných obmedzení by sa dali uviesť právne opatrenia, ktoré obmedzujú stimuly na výskum a vývoj iba na činnosti vykonané v domovskej krajine. Takéto územné obmedzenia bránia právnickým osobám vykonávať výskum v iných členských krajinách Európskej ú nie.

Ako ilustrácia môže poslúžiť daňový stimul, ktorý formálne nerozlišuje medzi nákladmi na výskum a vývoj v danej členskej krajine a ostatných krajinách EÚ, ale iba po schválení ú radmi danej krajiny.

Ak sa schválenie vyžaduje iba na náklady na výskum a vývoj mimo daného štátu alebo ak sú zahraničné podnikateľské subjekty oveľa viac zaťažené administratívne, potom sú domáci poskytovatelia slu žieb výskumu a vývoja oproti zahraničným zjavne zvýhodnení, čo môže obmedzovať slobodu voľného poskytovania služieb.

Tabuľka č. 1 Porovnanie výhod a nevýhod jednotlivých foriem podpory výskumu a vývoja

Typ podporyVýhody NevýhodyPriama dotácia◊ Umožňuje zamerať sa na oblasti vysokej spoločenskej návratnosti

◊ Môže motivovať podnikateľské subjekty k väčším nákladom na výskum a vývoj

◊ Selektívna forma pomoci◊ Veľ ký zásah do trhu

◊ Každoročná závislosť na možnostiach rozpočtu

◊ Administratívna náročnosť

◊ Dočasnosť a nestálosťDaňový stimul◊ Malý zásah do trhu

◊ Stálosť politiky podpory výskumu a vývoja

◊ Menej byrokratický a viac predvídateľný

◊ ¼ahko realizovateľná forma pomoci

◊ Vyššie potenciálne výsledky inovácii

◊ Plošný nástroj- neumožňuje podporu výskumu a vývoja v konkré tnych oblastiach

◊ Nedostatočná návratnosť z ukončených projektov

◊ Možno ho považovať za nárok

Zdroj: vlastné spracovanie

2.Nepriama fiškálna podpora v krajinách Európskej únie

Diverzitu v Európskej únii je možné pozorovať aj v oblasti nepriamej fiškálnej podpory vedy a výskumu. Sú krajiny, ktoré poskytujú širokú škálu daňový ch stimulov, ale i také, ktoré neposkytujú daňové stimuly na výskum a vývoj. Prehľadné zobrazenie uvádza nasledovná tabuľka:

Tabuľka č. 2 Daňové stimuly v krajinách Európskej únie (okrem SR)

Krajiny poskytujúce daňové stimulyKrajiny neposkytujúce daňové stimuly·Belgicko

·Dánsko

·Francúzsko

·Grécko

·Holandsko

·Írsko

·Maďarsko

·Malta

·Poľsko

·Portugalsko

·Rakúsko

·Slovinsko

·Španielsko

·Taliansko

·Veľká Británia·Bulharsko

·Cyprus

·Èesko

·Estónsko

·Fínsko Fínsko v súčasnosti neposkytuje daňové stimuly na podporu výskumu a vývoja. Fíni považujú svoj systém za dobrý a v blízkej budúcnosti ho nemienia meniť http://www.sitra.fi/en/News/articles/article_2007-03-29.htm

·Litva

·Lotyšsko

·Luxembursko

·Nemecko

·Rumunsko

·ŠvédskoZdroj: vlastné spracovanie

Tabuľka č. 3: Prehľad k ľúčových prvkov fiškálnej podpory výskumu a vývoja v krajinách EÚ

KrajinaDefinovanie pojmov ' VaV' a 'náklady na VaV' Daňové stimuly na VaV Špeciálne výhody pre MSPŠpeciálne výhody pre 'Novovzniknuté podnikateľské subjekty'Má región vplyv na stimulBelgickoÁno / NieÁnoNieNieNieBulharskoNie_________CyprusNie / NieNie_________ÈeskoNie / NieNie______ ___DánskoÁno / NieÁnoEstónskoNie / NieNie___ ______FínskoÁno / ÁnoNie_________FrancúzskoÁno / ÁnoÁnoNieÁnoNieGréckoNie / ÁnoÁnoNieÁnoÁnoHolandskoNie / ÁnoÁnoNieNieNie ÍrskoÁno / NieÁnoNieNieNieLitvaNie / NieNie_________LotyšskoNie / NieNie___ ______LuxemburskoNie / NieNie_________MaďarskoÁno / NieÁnoÁnoÁnoÁnoMaltaÁno / NieÁnoNieÁnoNieNemeckoÁno / NieNie_________ PoľskoNie / ÁnoÁnoPortugalskoNie / ÁnoÁnoNieÁnoÁnoRakúskoÁno / ÁnoÁnoNieNieNieRumunskoNie_________SlovinskoNie / ÁnoÁnoNieNieÁnoŠpanielskoÁno / NieÁnoŠvédskoÁno / ÁnoNie_________TalianskoNie / NieÁnoVeľká BritániaÁno / ÁnoÁnoÁnoNieNieZdroj: vlastné spracovanie

Tabuľka č. 4: Hrubé domáce náklady na výskum a vývoj v krajinách EÚ

KrajinaCelkové náklady

(v mil. USD)Podiel (%) financovanýPodiel (%) ktorý vykonávaSúkromný sektorVládaSúkromný sektorVysoké školyVládaBelgicko6 472,459.724.767.922.38.6Bulharsko__________________Cyprus__________________Èesko3 489.156.939.066.215.917.5Dánsko4 651.659.527.666.6 26.16.7Estónsko__________________Fínsko6 283.366.625.171.5 18.79.7Francúzsko41 436.252.238.463.318.217.3Grécko1 734.667.646.830.0 47.820.8Holandsko9 959.036.27.6___14.1Írsko2 490.459.330.166.826.46.8Litva______ ____________Lotyšsko__________________Luxembursko 542.179.716.684.92.412.6Maďarsko1 831.343.344.8 48.3 24.425.4Malta______ ____________Nemecko66 688.667.628.469.916.313.8Poľsko3 110.033.157.531.5 31.037.0Portugalsko1 839.536.355.238.535.414.6Rakúsko7 865.346.737.467.7 26.75.1Rumunsko1 066.830.4 64.148.517.732.3Slovinsko 784.159.334.460.215.124.5Španielsko15 595.747.142.5 55.516.7Švédsko11 815.365.723.574.920.44.5Taliansko17 827.039.750.750.4 30.217.3Veľká Británia35 590.845.231.961.726.110.0Zdroj: OECD: Main Science and Technology Indicators 2008, vlastné spracovanie

11

3.Nepriama fiškálna podpora výskumu a vývoja v SR a jej dopady

Zákon č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v §35 s názvom 'Úľavy na dani,' odsek 14 s účinnosťou od 1.1.2001 hovoril, že daňovník 'si môže znížiť daň v príslušnom zdaňovacom období o sumu zodpovedajúcu 20 % výšky aktivovaných nákladov za zdaňovacie obdobie, vynaložených na vývoj.' Odsek 15 obmedzil výšku celkovej daňovej úľavy v úhrne najviac do výšky 10 % dane v zdaňovacom období, v ktorom boli náklady aktivované.

Zároveň §48 uviedol do praxe 'Vyhlásenie o možnosti použiť zaplatenú daň na verejnoprospešný účel,' v ktorom umožnil daňovníkovi predložiť správcovi dane 'vyhlásenie, že 1 % ním zaplatenej dane sa použije na ú hradu výdavkov na vzdelávanie, zdravotnú starostlivosť, sociálnu starostlivosť, na telovýchovu, šport, ochranu životného prostredia, kultúru a obnovu kultú rnych pamiatok, a to v prospech ním určenej právnickej osoby.' Vtedy ešte výskum a vývoj nebol zaradený medzi verejnoprospešné účely.

Nový zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, najskôr zrušil možnosť úľav na dani podľa §35 a s účinnosťou od 1.1.2005 v §50, ktorý sa týka 'Použitia podielu zaplatenej dane na osobitné účely,' S účinnosťou od 1.1.2002 bola prijatá novela zákona o dani z príjmov č. 561/2001, v ktorej sa § 48 premenoval na 'Použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely.' zvýšil podiel z 1 % na výšku 2 % podielu zo zaplatenej dane (okrem toho upravil minimálne hranice súm a počet právnických osôb, ktorým môže daňovník poukázať podiel zo zaplatenej dane podľa toho, či ide o daňovníkov fyzické osoby alebo právnické osoby). Stanovenú minimálnu hranicu sumy poukázanej daňovníkom určenej prá vnickej osobe zvýšila novela zákona č. 247/2002, s účinnosťou od 1.1.2003 (§51a) a zároveň vymenovala subjekty oprávnené podiel zaplatenej dane prijímať.

Nízka miera využívania daňových úľav podľa §35, ods. 14 a 15, s ktorou súvisela možnosť znížiť daň inovujúcim podnikateľský m subjektom, sa stala argumentom zrušenia tejto možnosti. Naďalej existujú snahy motivovať podnikateľské subjekty k väčšej inovačnej aktivite z verejných zdrojov nielen priamou formou. S účinnosť ou od 1.1. 2009 rozšírila novela zákona o dani z príjmov okruh prijímateľov aj o subjekty výskumu a vývoja. Podľa poznámky pod čiarou č. 142a), ktorá sa vzťahuje na subjekty vý skumu a vývoja, z §7 písm. a) a b) zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov vyplýva, že subjekty výskumu a vývoja, ktorým je možné poskytnúť podiel zaplatenej dane môžu byť len:

a)Slovenská akadémia vied a právnické osoby uskutočňujúce výskum a vý voj zriadené ústrednými orgánmi štátnej správy, (štátny sektor),

b)verejné, štátne, súkromné vysoké školy a nimi založené právnické osoby uskutočňujúce výskum a vývoj (sektor vysokých škôl).

Z toho vyplýva, že nepriama forma podpory výskumu a vývoja prostredníctvom mo žnosti znížiť si daň z príjmov právnických osôb, resp. spätného investovania 2 % zaplatenej dane, sa na vývoj vykonávaný podnikateľským sektorom nevzťahuje. Rozšírenie okruhu subjektov oprávnených prijímať 2 % podiel zaplatenej dane o subjekty výskumu a vývoja zníži náklady podnikateľských subjektov o náklady vynaložené na vlastný vývoj len, ak by vývoj pre podnikateľský subjekt vykonávali, resp. by sa na ňom podieľali štátne výskumné a vysokoškolské subjekty. Podporovanie spolupráce podnikateľ ského sektora a subjektov výskumu a vývoja patrí medzi priority štátnej podpory výskumu a vývoja. Takýto spôsob spolupráce však nevytvára transparentné vzťahy medzi podnikateľskými subjektami a subjektami štátneho a vysokoškolského sektora.

Negatívnym následkom môže byť presmerovanie použ itia zdrojov prerozdeľovaných z podielu zaplatenej dane od čisto verejnoprospešných účelov smerom k účelom tvorby zisku. Keďže inovatívne podniky sú však nielen v EÚ považované za jeden z hlavný ch zdrojov zvyšovania konkurencieschopnosti a zabezpečovania udržateľného rastu, pozitívnym následkom by bolo zvýšenie prostriedkov podnikateľských subjektov určených na výskum a vývoj a tým zvýš enie podielu výdavkov na výskumu a vývoj vo vyjadrení percentuálneho podielu z HDP z podnikateľských zdrojov. A to bez zvýšenia zdrojov zo štátneho rozpočtu.

Suma daňových úľav, ktorú využili podnikateľské subjekty v priebehu rokov 2000 až 2003 na základe § 35 ods. 14 a 15 predstavuje podiel na celkových úľavách menej ako 0,001 %.

Tabuľka č. 5 Hodnota a podiel uplatnenej úľavy na dani (podľa § 35 ods. 14 a 15) na úhrne daňových úľav v rokoch 2000-2003

rok/SKZníženie dane podľa § 35 ods. 14 a 15Úhrn úľav na dani20006 820 1212 796 150 46620017 593 2474 193 262 84720023 952 0954 485 899 77220033 695 4156 645 201 153Spolu22 060 87818 120 514 238Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov MFSR

Predpokladaný vysoký rozdiel medzi sumou, ktorá predstavuje úhrn úľav na dani vo výške 20 % aktivovaných nákladov vynaložených podnikmi na vývoj a sumou, ktorá predstavuje ú hrn 2 % podielu zaplatenej dane, ktorú by mohli podniky poskytnúť sami sebe na účely ďalšieho výskumu a vývoja naznačuje väčšiu schopnosť druhej formy stimulovať podniky k výskumu a vývoju. Štá tny rozpočet so znížením daňových príjmov z dôvodu využitia 2 % asignácií na osobitné účely počíta.

Nepriame formy št átnej podpory výskumu a vývoja nepredstavujú dostatočný stimul na zvýšenie investícií podnikateľských subjektov na výskum a vývoj, ale tvoria doplnkový nástroj, ktorý by mal byť súčasť ou spektra nástrojov štátnej podpory vytvárajúce proinovatívne prostredie. Dlhodobejší charakter daňových stimulov pre výskum a vývoj by zabezpeč il potrebnú predvídateľnosť nákladov na jednotlivé aktivity výskumnej a vývojovej činnosti a pri jasne definovaných príjemcoch a cieľoch by vyhodnocovanie efektívnosti využitia daňový ch stimulov ex post bolo jednoduchšie.

Zvýšenie využívania nepriamych nástrojov podpory vý skumu a vývoja je možné sledovať najmä v krajinách OECD, v ktorých priama podpora v priebehu dlhšieho obdobia postupne klesala (Expert Group 2003). Na začiatku 80-tych rokov tvorila priama grantová podpora výskumu a vývoja v krajinách OECD okolo 23 %. V roku 1990 klesol tento podiel na 17 %, v roku 2000 len na 7.5 %. Dirk Czarnitzki, Andreaes Fier: o R&D Subsidies Matter – Evidence for the German Services Sector, Discussion Paper No. 01-19. Centre for European Economic Research. March 2001 Èiastočne je pokles priamej podpory následkom zavedený ch rozpočtových obmedzení, ekonomických tlakov a meniacich sa priorít vládneho financovania.

Investície súkromného sektora do výskumu a vývoja v období 1994-2000 dosiahli priemernú hodnotu rastu vo výške 6.4 % ročne, kým z verejných zdrojov rástli investície len vo výške 3.6 %. Dôvodov vý razného nárastu výskumných aktivít v podnikoch boli okrem zvýšenia dostupnosti rizikového kapitálu v USA (OECD 2001) viac. Spektrum príležitostí vývoja technológií, zvyšovanie produktivity výskumný ch aktivít s pomocou nových techník a nástrojov, zvýšené konkurenčné tlaky nútiace podniky inovovať a priaznivé ekonomické podmienky či možnosti dovoliť si investovať do výskumu a vývoja. V konečnom dôsledku aj upevnenie a rozširujúca aplikácia práv intelektuálneho vlastníctva.

Základným účelom podpory výskumu a vývoja z verejných zdrojov je prekonanie bari ér a dosiahnutie tvorby sociálne optimálneho množstva nových poznatkov. Informačná asymetria, pozitívne externality v podobe prelievania poznatkov, ktoré z niektorých poznatkov robia verejné statky, predstavujú pre firmy neefektívnu investíciu. Rozloženie verejných zdrojov na podporu viacerých podnikov v tematicky špecifikovanej oblasti rozkladá riziko neúspechu medzi viacero účastníkov, ktorí by jednotlivo rozsiahlu invest íciu neboli schopní urobiť a zvyšuje potenciál posúvania hranice poznania v prospech celej spoločnosti.

Na jednej strane je predpokladom súkromných investícií ochrana práv duševného vlastníctva prostredníctvom legislatívy, ktorá zabezpečuje ich dodržiavanie. Ochrana práv vynálezcu vytvára dostatočné podnety na investovanie do nákladného výskumu a vývoja, lebo s exkluzívnymi právami môžu očakávať vysokú návratnosť investícií. Na druhej strane ochrana exkluzivity pri niektorý ch poznatkoch je takmer nemožná a z pohľadu sociálnej situácie dokonca neželateľná.

Účelom štátnej podpory výskumu a vývoja vykonávaného podnikateľským sektorom je zvýšenie celkových výdavkov štátu na výskum a vývoj. Predpokladom podpory a doplnenia súkromných investícií z verejných zdrojov je efekt dodatočnosti. Verejné zdroje nesmú spôsobiť pokles (efekt vytláčania) doteraz vynakladaných prostriedkov na výskum a vývoj zo súkromnej sféry, ale naopak zabezpečiť minimá lne ich proporcionálny, v lepšom prípade zrýchlený nárast.

Empirické štúdie skúmajúce vplyv veľkosti podniku na vznik či veľkosť efektu dodatočnosti pri financovaní výskumu a vývoja dokazujú, že malé a veľké podniky majú tendenciu investovať väčší rozsah vlastných prostriedkov na účely výskumu a vývoja, ak čerpajú zároveň prostriedky z verejných zdrojov. Malé podniky majú potrebu prekonať bariéru vstupu do odvetvia, veľké majú relatívne dostatok prostriedkov na priebežné ako aj nárazové investície na udržiavanie konkurenciesch opnosti. Stredne veľké podniky majú tendenciu investovať takmer rovnaký rozsah prostriedkov do výskumu a vývoja bez ohľadu na to, či dostanú podporu z verejných zdrojov alebo nie.

Pri odhadovaní efektov poskytnutých verejných prostriedkov na rozsah podnikových investícií na výskum a vývoj podľa toho, či vykonávajú výskum a vývoj pravidelne alebo len občas (podniky nevykoná vali najmenej 2, 3 roky žiaden výskum a vývoj) štúdia identifikovala, že podniky, ktoré nevykonávajú výskum a vývoj pravidelne vykazujú mierne väčší pákový efekt podpory z verejných zdrojov.Gerhard Streicher, Andreas Schibany, Nikolaus Gretzmacher, Institute of Technology and Regional Policy - Joanneum Research: Input Additionality Effects of R&D Subsidies in Austria. Empirical E vidence from Firm-level Panel Data. March 2004. Technology information policy consulting, Austria

Prirodzeným protiargumentom iných štúdií je, že absencia absorpčnej kapacity podnikov, chýbajúce predchádzajúce skúsenosti podnikov s vývojom znižujú efektívnosť alokácie prostriedkov poskytovaný ch verejných zdrojov na výskumnú činnosť.

Prípadné prijatie legislatívnych pravidiel, ktoré zahàňajú kritériá podmieňujúce poskytovanie štátnej podpory podnikom podľa 'Rámca Spoloč enstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie' (2006/C 323/01) by predstavoval posun od všeobecnej podpory, platnej na Slovensku do roku 2004 (§35 ods. 14 a 15 – 20 % ) ku konkrétnejšiemu definovaniu a klasifikácii nákladov oprávňujúcich podniky uchádzať sa o stimuly na výskum a vývoj.

Na dosiahnutie dvojtretinového podielu súkromných výdavkov na výskum a vý voj môžu prispieť rôzne opatrenia. Èlenské štáty pri koncepčnom riešení daňových stimulov pre výskum a vývoj prihliadajú na jednoduchosť, nenáročnú administratívu a primerané ná klady, zodpovedný prístup a dlhodobejší charakter daňových stimulov pre výskum a vývoj. Ïalej odporúčajú jasne definovať príjemcov a ciele, ktoré uľahčia vyhodnocovanie efektívnosti využitia da ňových stimulov ex post a pomôžu overiť, či daňové stimuly splnili svoje špecifické ciele, či bol účinný mechanizmus ich uskutočnenia/spravovania a aké boli ich širšie spoločenské účinky. Príloha 1 Dlhodobého zámeru štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015

Pred prijatím rozhodnutia o zavedení nepriamych nástrojov podpory výskumu a vý voja je potrebné porovnať existenciu podmienok, resp. okolnosti, v ktorých začal rásť podiel súkromných investícií do výskumu a vývoja v krajinách OECD s podmienkami na slovenskom trhu a zdôrazniť, že efekt dodatočnosti investícií do výskumu a vývoja pri iniciatívne sa zvyšujúcich súkromný ch investíciách predstavuje atraktívny spôsob synergie verejných a súkromných zdrojov.

Schopnosť jednotlivých klasifikovaných nákladov, ktorých odpočítanie od dane zvýši prostriedky podnikov na vykonávanie výskumu a vývoja, naozaj zvýšiť podiel inovujúcich podnikov nie je vylúčená . Potrvá však dlhšie obdobie, kým sa následky budú môcť potvrdiť alebo vyvrátiť. Absenciu vyvinutého kapitálového trhu na jednej strane a nízkej ponuky rizikového kapitálu a z oho vyplývajú ce jeho využívanie zo strany podnikov na strane druhej však nepriama podpora výskumu a vývoja nevykompenzuje. Nedostatočná ochrana práv duševného vlastníctva a hospodárska politika zameraná na udržiavanie konkure ncieschopnosti ekonomiky prostredníctvom nízkych nákladov naznačuje, že prínosy zavedenia nepriamej podpory sa v dosiahnutom štádiu vývoja trhu a priorít podnikov nedostavia ak predtým podniky nebudú nútené investovať do výskumu a vývoja viac. Vyššia inovačná výkonnosť nie je len dôsledkom ale aj predpokladom účinnosti nástrojov podpory výskumu a vývoja.

Podľa analýzy nedostatku trhu v oblasti financovania malý ch a stredných podnikov (tzv. Gap Analýza), ktorej účelom bolo zistiť medzery medzi ponukou a dopytom po inovatívnych finančných nástrojoch (nepriamych formách podpory) na trhu, sa zistili, okrem iného, nasledovné zlyhania trhu v súvislosti s prístupom MSP ku kapitálu v Slovenskej republike:

a) nízky podiel aktivít v oblasti rizikových fondov vo vzťahu k HDP a ostatným stredoeurópskym členským krajinám,

b) nízky podiel výskumu a vývoja na HDP,

c) slabý transfer technológií do praxe; pre porovnanie uvádzam podiel investícií rizikového kapitálu na HDP: ÈR – 0,315 %, Poľsko – 0,118 %, Maďarsko – 0,883 %, SR – 0,045 %.

Tabuľka č. 6 Vývoj podielu výdavkov súkromného sektora na celkových výdavkoch výskumu a vývoja

Súkromný sektor199619971998199920002001200220032004200520062007Nemecko59.6 (e) 61.362.465.46665.765.5 (e) 66.366.667.6: :Fínsko:62.963.966.970.270.869.57069.366.966.6:Švédsko: 67.8 (i) :67.8 (i) :71.5 (i) :65 (i) : 65.7 (b) ::Zdroj: Eurostat

Niektoré krajiny, ktoré patria medzi najväčších investorov do výskumu a vývoja, patria zároveň aj medzi krajiny, ktoré žiadne formy nepriamej podpory v legislatíve nemajú zakomponované . Existencia nepriamej podpory na zvýšenie motivácie súkromného sektora investovať do výskumu a vývoja pri jeho relatívne vysokom a zároveň rastúcom podiele na celkových výdavkoch môže v týchto krajin ách byť relatívne zbytočná. Ïalšie analýzy by sa mali zamerať na hlbšie skúmanie rámcových podmienok, ktoré vytvárajú predpoklady a motivácie zvyšovania súkromných výdavkov.

Zoznam použitej literatúry

Publikácie

1.Organisation for Economic Co-operation and Development, Frascati Manual: Proposed Standard Practice for Surveys on Research and Experimental Development (Paris, 2002).

2.HALL, B. (1995), 'Fiscal Policy Towards R&D in the United States: Recent Experience”, in OECD (1995).

Zdroje z internetu

1.http://ec.europa.eu

2.http://www.fin.gc.ca/resdev/why_e.html

3.http://infoscience.epfl.ch/record/64562/files/WP%20VÝSKUM A VÝVOJ%20Tax%20incentive.pdf

4.http://www.spp.gatech.edu/conference2006/PPTs/Nill_10B.pdf

5.http://eurochambers.eu/PDF/pdf_position_2006/Eurochambres%20Position%20on%20RD%20Tax%20incentive-final.pdf

6.http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=MEMO/06/440&format=HTML&aged=0&language=EN&guiLanguage=en

7.http://www.lowtax.net/lowtax/html/offon/austria/austriaspec.html

8.http://www.ey.be/EYBE/inttaxal.nsf/f45956ee786c07c0c1256bab003712b4/6d7f7c40c72f1ffbc12572ab00256425/$FILE/A2007Ge_26_Belgium%20Introduces%20Special%20Tax%20Incentive%20for%20Patent%20Income.pdf

9.http://www.managingip.com/Article.aspx?ArticleID=1377085

10.http://www.invest-in-france.org/uploads/files-en/08-03-14_163506_Argumentaire_CIR_march_UK.pdf

11.http://www.nkth.gov.hu/english/hungarian-d-tax/hungarian-tax-incentives

12.http://www.kpmg.ie/inv_irl/Pubs/DB_IRL/R_and_D.pdf

13.www.miamalta.org/Neville_Gatt% 20.ppt

14.http://www.internationaltaxreview.com/Default.asp?Page=10&PUBID=35&ISS=24523&SID=701392&TYPE=20

15.http://www.lowtax.net/lowtax/html/offon/portugal/porcor.html

16.http://www.ukom.gov.si/eng/government/sessions/id/index.html?&i1=UVI&i2=ang&i3=1&i4=sjv&i5=ter_lst_021&i10=artic&i12=3F1E66FEABA2286EC125739C0035BED0

17.http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/08/216&format=HTML&aged=0&language=en&guiLanguage=en

18.http://www.ifs.org.uk/fs/articles/fsgrifetal.pdf

19.http://www.oecd.org/dataoecd/49/45/24236156.pdf

Ostatné

1.Daň ová legislatíva z príslušného obdobia

Doložka

finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

1.Vplyvy na verejné financie:

Podpora výskumu a vývoja vykonávaného organizá ciami podnikateľského sektora z prostriedkov štátneho rozpočtu je v porovnaní s podporou výskumu a vývoja vykonávaného vysokými školami, ústavmi Slovenskej akadémie vied výrazne nižšia. Podnikateľsk é organizácie sa môžu o podporu nimi vykonávaného výskumu a vývoja z prostriedkov štátneho rozpočtu uchádzať jedine vo verejnej súťaži vypísanej buď Ministerstvom školstva SR (ďalej len ' ministerstvo školstva') ku štátnym programom výskumu a vývoja, štátnym programom rozvoja infraštruktúry výskumu a vývoja alebo vypísanej agentúrou. Tento stav potvrdzuje aj napr. skutočnosť, že v roku 200 7 agentúra podporovala 398 projektov vybraných na základe všeobecných výziev agentúry vo výške 656 279 tis. Sk zo štátneho rozpočtu a z nich bolo len 45 projektov riešených organizáciami podnikateľské ho sektora, ktoré získali spolu zo štátneho rozpočtu 112 774 tis. Sk. Pritom podnikateľská sféra sa podieľala na spolufinancovaní všetkých 398 projektov, a to spolu vo výške 144 642 tis. Sk. zo svojich vlastný ch zdrojov. Z uvedenej skutočnosti je zrejmé, že získanie prostriedkov štátneho rozpočtu je pre podnikateľské organizácie stimulom pre to, aby investovali svoje vlastné prostriedky do výskumu a vývoja. È o na druhej strane svedčí o záujme podnikateľov založiť si rozvoj svojich podnikov na využívaní výsledkov výskumu a vývoja. Z dôvodu zakladať rozvoj podnikateľskej sféry v EÚ na základe sofistikovan ých riešení, venuje Európska komisia vytváraniu legislatívnych a finančných nástrojov pre výskum a vývoj vykonávaný podnikmi veľkú pozornosť. Hlavnými legislatívnymi nástrojmi v tejto oblasti sú 'Rámec spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie' a 'Nariadenie Komisie (ES) č.800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločn ým trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách)'. Prá ve tieto dokumenty stanovujú podmienky, na základe splnenia ktorých môžu podnikatelia získať zvýšenú podporu na nimi vykonávaný výskum a vývoj. Zákon bude mať dopad na verejné financie. Uplatňovanie z ákona o stimuloch pre výskum a vývoj bude financované v rámci limitov prostriedkov štátneho rozpočtu schválených v rozpočtovej kapitole Ministerstva školstva SR (ďalej len 'ministerstvo školstva'). Kvantifik ácia úľavy na dani z príjmu pri poskytnutí stimulov a analýza podmienok a motivačného efektu stimulov na zvyšovanie súkromných výdavkov na výskum a vývoj sú priložené v osobitnej prílohe k Dolož ke finančných, ekonomických, enviromentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

2.Vplyvy na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnick ých osôb:

Uplatňovanie zákona o stimuloch pre výskum a vý voj predpokladá pozitívny dopad na obyvateľov a zvyšovanie kvality ich života. Zákon taktiež predpokladá pozitívny dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, nakoľko umožní , aby si tieto subjekty zabezpečovali svoj rozvoj prostredníctvom výsledkov výskumu a vývoja.

3.Vplyvy na životné prostredie:

Uplatňovanie zákona o stimuloch pre výskum a vý voj bude mať pozitívny dopad na životné prostredie, lebo technológie používané podnikmi budú založené na využívaní výsledkov výskumu a vývoja, ktoré musia zohľadňovať dopady na tvorbu a ochranu životného prostredia.

4.Vplyvy na zamestnanosť:

Uplatňovanie zákona o stimuloch pre výskum a vý voj predpokladá pozitívny dopad na zamestnanosť, hlavne na zvýšenie zamestnanosti v oblasti výskumu a vývoja, ktorá je oblasťou s vysokou pridanou hodnotou pre hospodársky a spoločenský rozvoj. Podmienka vytvorenia/roz šírenia pracoviska výskumu a vývoja v podniku pre poskytnutie stimulov je skutočnosťou, ktorá prispeje k celkovému nárastu ľudských zdrojov vo výskume a vývoji.

5.Vplyvy na podnikateľské prostredie:

Uplatňovanie zákona o stimuloch pre výskum a vý voj predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie tým, že umožní podnikateľom stabilizovať existenciu svojich podnikov a dokonca zabezpečiť sofistikovanie ich rozvoja prostredníctvom výskumu a vý voja, inovovať ich výrobu a tým zvyšovať ich konkurencieschopnosť. Inovatívne finančné nástroje – rizikový kapitál nie sú súčasťou schémy štátnej pomoci, ktorou navrhovaný zá kon je. Navrhovaný zákon je schémou štátnej pomoci, na základe ktorej budú poskytované prostriedky štátneho rozpočtu (ako dotácia) alokované v rozpočtovej kapitole ministerstva školstva. Poskytovanie rizikov ého kapitálu vyžaduje vytvorenie špeciálneho prostredia – fondu rizikového kapitálu, ktorý ministerstvo školstva z prostriedkov štátneho rozpočtu nemôže zabezpečovať.

Príloha k doložke finančných, ekonomických, environment álnych vplyvov,

vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie

Odhad dopadu návrhu zákona na verejné financie

a) Kvantifikácia úľavy na dani z príjmu pri poskytnutí stimulov

Nepriame nástroje – úľ ava na dani z príjmu sa viaže len na poskytnutie stimulov podľa tohto zákona.

Stimuly pre podporu základného výskumu vykonávané ho podnikateľom budú ojedinelé z dôvodu zložitého dokladovania nedostatočnej úrovne rozšírenia informácií o jeho výsledkoch, preto počítame, že najväčší počet žiadostí o stimuly bude pre aplikovaný výskum a pre experimentálny vývoj v menšej miere. V rámci žiadostí o podporu aplikovaného výskumu môže podnikateľ požiadať aj o stimuly pre zapožičanie vysokokvalifikovaných pracovníkov z univerzitného prostredia alebo verejného sektora a tiež pre ochranu priemyselného vlastníctva. Preto odhady výšky úľavy dane z príjmu sú kvantifikované pre projekty aplikovaného výskumu.

Podľa navrhovaného čl. II § 30b ods. 2 možno vypočítať výšku úľavy na dani z príjmu pri poskytnutí stimulov podľa nasledujúceho vzorca:

výška UDP = K. ZDP x 19%, pričom K= VN podnikateľa

100VN podnikateľa + dotácia zo ŠR

Vysvetlivky:

výška UDP – výška úľavy na dani z príjmu v mil. Sk, K – koeficient, ZDP – zá klad pre výpočet dane z príjmov v mil. Sk, dotácia zo ŠR – oprávnené ná klady, na ktoré boli poskytnuté stimuly z prostriedkov štátneho rozpočtu MŠ SR podnikateľovi, VN podnikateľa – vlastné náklady podnikateľa, ktoré sú povinné ako spolufinancovanie ku stimulom.

I. Modelový príklad pre odhad kvantifikácie výšky úľavy dane z prí jmov pri stimuloch poskytovaných so základnou intenzitou stimulov

Tab.1 Modelový príklad pre odhad kvantifikácie výšky úľavy dane z príjmov pri stimuloch poskytovaných so zá kladnou intenzitou stimulov a z toho vyplývajúce zaťaženie štátneho rozpočtu v rokoch 2010 až 2012 (mil. Sk)

rok 2010Počet projektov - nFSVPDotácia

Dotáciav%PVSP v %PVSP

KOdhad ZDP

DPvýška UDP AVMMPod. 100703042,860,3030057,017.1SPod.1506040100,000,4050095,038,0VPod.2505050250,000,501 000190,095,02010 500150,1

Rok 2011Počet projektov – n + 3FSVPDotácia

Dotácia v%PVSP

v %PVSP

KOdhad ZDP

DPvýška UDP AVMMPod. 100703042,860,3030057,017.1SPod.1506040100,000,4050095,038,0VPod.2505050 250,000,501 000190,095,0 2011(nové projekty)500 150,1S=2010+20111000150,1

+150,1=

300,2

Rok 2012Počet projektov – (n + 3)+3FSVPDotácia

Dotácia

v%PVSP

v %PVSP

KOdhad ZDP

DPvýška UDP AVMMPod. 100703042,860,3030057,017.1SPod.1506040100,000,4050095,038,0VPod.2505050 250,000,501 000190,095,0 2012(nové projekty)500 150,1S=2010+2011

+20121500150,1

+150,1

+150,1=

450,3

Vysvetlivky: FS - forma stimulov, AV – aplikovaný výskum, VP - veľkosť podnikateľa, MMPod. – mikropodnikateľ a malý podnikateľ, SPod. – stredný podnikateľ, VPod. – veľký podnikateľ, Dotácia - predpokladaná vý ška prostriedkov štátneho rozpočtu z MŠ SR poskytnutá podnikateľovi, Dotácia v % - základná intenzita dotácie poskytnutej podnikateľovi z rozpočtu MŠ SR v %, PVSP- predpokladaná výška spolufinancovania podnikateľom, K – koeficient, Odhad ZDP – odhad základu pre v ýpočet dane z príjmu podnikateľa, DP- daň z príjmov, výška UDP – odhad výšky úľavy na dani z príjmu podnikateľa

Popis odhadovaného zaťaženia štátneho rozpočtu z dô vodu poskytnutia úľav na dani z príjmov:

MŠ SR má v rozpočtovej kapitole pre rok 2009 alokovaných 500 mil. Sk, aby ich poskytlo ako dotáciu podľa zákona o stimuloch. Stimuly z tejto sumy 500 mil. Sk poskytne 3 podnikateľom, 1- malému, 1- strednému, 1 veľkému a to v základnej intenzite. Potom v roku 2010 celková výška úľav na dani z pr íjmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 150 mil. Sk.

Doba riešenia projektov je 3 roky.

V roku 2010 bude pokračovať riešenie 3-och projektov z roku 2009 a výška ich úľ av bude rovnaká, ako v roku 2009, lebo na projekty budú poskytované dotácie v každom roku v rovnakej výške.

Ale v tomto roku MŠ SR poskytne dotáciu 3-om novým projektom (3 podnikateľom: 1- malému, 1- stredné mu, 1 veľkému), v rovnakej výške ako v roku 2009. Celkovo v roku 2010 MŠ SR poskytne dotáciu v základnej intenzite 6-tim projektom (3-om pokračujúcim a 3-om novým) v celkovej výške 1 000 mil. Sk. Potom v roku 2011 celková výška úľav na dani z príjmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 300,2 mil. Sk.

V roku 2011 bude pokračovať riešenie 6-tich projektov z roku 2010 a výška ich úľ av bude rovnaká, ako v roku 2010, lebo na projekty budú poskytované dotácie v každom roku v rovnakej výške.

Ale v tomto roku MŠ SR poskytne dotáciu ďalším 3-om novým projektom (3 podnikateľom: 1- malé mu, 1- strednému, 1 veľkému), v rovnakej výške ako v roku 2010. Celkovo v roku 2011 MŠ SR poskytne dotáciu v základnej intenzite 9-tim projektom (6-im pokračujúcim a 3-om novým) v celkovej výške 1 500 mil. Sk. Potom v roku 2012 celková výška úľav na dani z príjmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 450,3 mil. Sk.

II. Modelový príklad pre kvantifikáciu výšky úľavy dane z príjmov pri stimuloch poskytovaných so zvýšenou intenzitou stimulov

Tab.2 Modelový príklad pre kvantifikáciu výšky úľavy dane z príjmov pri stimuloch poskytovaných so zvýšenou intenzitou stimulov a z toho vyplývajúce zaťaženie štátneho rozpočtu v rokoch 2010 až 2012 (mil. Sk)

rok 2010Počet projektov – nFSVPDotácia Dotácia v%PVSPv %PVSP

KOdhad ZDP

DP

výška UDPAVMMPod.100802025,00,2030057,011,40SPod.150752550,00,2550095,023,75VPod.2506535134,60,351 000190,066,502010500 101,65Vysvetlivky: FS - forma stimulov, AV – aplikovaný výskum, VP - veľkosť podnikateľa, MMPod. – mikropodnikateľ a malý podnikateľ, SPod. – stredný podnikateľ, VPod. – veľký podnikateľ, Dotácia - predpokladaná výška prostriedkov štátneho rozpočtu z MŠ SR poskytnutá podnikateľovi, Dotácia v % - základn á intenzita dotácie poskytnutej podnikateľovi z rozpočtu MŠ SR v %, PVSP- predpokladaná výška spolufinancovania podnikateľom v mil.Sk, K – koeficient, Odhad ZDP – odhad základu pre výpočet dane z príjmu podnikateľa, DP – daň z príjmov, vý ška UDP – odhad výšky úľavy na dani z príjmu podnikateľa

Rok 2011Počet projektov – n + 3FSVPDotácia

Dotácia v %PVSP

v %PVSP

KOdhad ZDP

DPvýška UDP AVMMPod. 100802025,00,2030057,011,40SPod.150752550,00,2550095,023,75VPod.2506535134,60,351 000190,066,502011(nové projekty)500 101,65S=2010+20111000101,65

+101,65=

203,3

Rok 2012Počet projektov – (n + 3)+3FSVPDotáciaDotácia

v %PVSP

v %PVSP

KOdhad ZDP

DPvýška UDP AVMMPod. 100802025,00,2030057,011,40SPod.150752550,00,2550095,023,75VPod.2506535134,60,351 000190,066,502012(nové projekty)500 S=2010+2011

+20121500101,65

+101,65

+101,65=

304,95

Popis odhadovaného zaťaženia štátneho rozpočtu z dôvodu poskytnutia úľav na dani z príjmov:

MŠ SR má v rozpočtovej kapitole pre rok 2009 alokovaných 500 mil. Sk, aby ich poskytlo ako dotáciu podľa zákona o stimuloch. Stimuly z tejto sumy 500 mil. Sk poskytne 3 podnikateľom, 1- malému, 1- strednému, 1 veľkému a to v zvýšenej intenzite. Potom v roku 2010 celková výška úľav na dani z prí jmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 101,65 mil. Sk.

Doba riešenia projektov je 3 roky.

V roku 2010 bude pokračovať riešenie 3-och projektov z roku 2009 a výška ich úľav bude rovnaká, ako v roku 2009, lebo na projekty budú poskytované dotácie v každom roku v rovnakej výške.

Ale v tomto roku MŠ SR poskytne dotáciu 3-om novým projektom (3 podnikateľom: 1- malému, 1- stredné mu, 1 veľkému), v rovnakej výške ako v roku 2009. Celkovo v roku 2010 MŠ SR poskytne dotáciu v základnej intenzite 6-tim projektom (3-om pokračujúcim a 3-om novým) v celkovej výške 1 000 mil. Sk. Potom v roku 2011 celková výška úľav na dani z príjmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 203,3 mil. Sk.

V roku 2011 bude pokračovať riešenie 6-tich projektov z roku 2010 a výška ich úľ av bude rovnaká, ako v roku 2010, lebo na projekty budú poskytované dotácie v každom roku v rovnakej výške.

Ale v tomto roku MŠ SR poskytne dotáciu ďalším 3-om novým projektom (3 podnikateľom: 1- malé mu, 1- strednému, 1 veľkému), v rovnakej výške ako v roku 2010. Celkovo v roku 2011 MŠ SR poskytne dotáciu v zvýšenej intenzite 9-tim projektom (6-im pokračujúcim a 3-om novým) v celkovej výške 1 500 mil. Sk. Potom v roku 2012 celková výška úľav na dani z príjmov a tým celkové zaťaženie štátneho rozpočtu bude vo výške 304,95 mil. Sk.

b) Analýza podmienok a motivačného efektu stimulov na zvyšovanie súkromných výdavkov na výskum a vývoj

Za posledné desaťročia môžeme v podpore výskumu a v ývoja vykonávaného podnikateľmi vidieť úzku koreláciu medzi výškou prostriedkov nimi vynakladaných z vlastných zdrojov ako spolufinancovanie pri poskytnutí prostriedkov zo štátneho rozpočtu (na zá klade verejnej súťaže).

Z uvedeného dôvodu poskytovanie stimulov vytvorí podmienky pre to, aby podnikateľ pri poskytnutí prostriedkov štátneho rozpočtu, poskytnutých v rámci stimulov, bol povinný investovať aj vlastné zdroje

Povinná výška spolufinancovania z podnikateľských zdrojov je presne definovaná v návrhu zákona a ak má byť urobená analýza jeho motivačného účinku môžeme tento motivačný účinok rozliš ovať v dvoch intenzitách. Iná intenzita motivačného účinku bude pri poskytovaní stimulov základnej intenzity (1. úroveň) a iná pri poskytovan í stimulov zvýšenej intenzity (2. úroveň).

Vzorový model motivačných účinkov zákona na zvyšovanie súkromných zdrojov na výskum a vývoj je uvedený v nasledujúcej tabuľke.

Tab.3 Modelový príklad viazania súkromných výdavkov na výskum a vývoj pri poskytovaní stimulov v mil. Sk (sumár z Ta.1 a Tab.2)

FSVPDotáciaDotácia v%PVSP

v %PVSP

Zá kladná intenitaAVMMPod100703042,86SPod.1506040100,00VPod.2505050250,00Zvýšená intenzitaAVMMPod100802025,0SPod.150752550,0VPod.2006535134,6Vysvetlivky: FS - forma stimulov, AV – aplikovaný výskum, VP - veľkosť podnikateľa, MMPod. – mikropodnikateľ a malý podnikateľ, SPod. – stredný podnikateľ, VPod. – veľký podnikateľ, Dotácia - predpokladaná výška prostriedkov štátneho rozpočtu z MŠ SR poskytnutá podnikateľovi, Dotácia v % - základn á intenzita dotácie poskytnutej podnikateľovi z rozpočtu MŠ SR v %, PVSP- predpokladaná výška spolufinancovania podnikateľom, ZvIS - zvýšená intenzita stimulu poskytnutá podnikateľovi, PVSP- predpokladaná výš ka spolufinancovania podnikateľom,

Z Tab.3 môžeme vidieť, že v 1. úrovni zá kladnej intenzity stimulov, kedy podnikateľ nebude spolupracovať so žiadnou organizáciou výskumu a vývoja, je povinná výška účasti jeho vlastných zdrojov vyššia oproti 2. úrovni a je odstupňovaná podľa veľkosti podniku. Najvyššia účasť podnikateľských zdrojov bude pri veľkých podnikoch.

V 2. úrovni zvýšenej intenzity stimulov, kedy podnikateľ môže spolupracovať s organizáciami vý skumu a vývoja verejného sektora (vysokými školami, organizáciami Slovenskej akadémie vied, rezortnými výskumnými ústavmi) a môže sa zapojiť do cezhrani čnej spolupráce, môže rozširovať výsledky výskumu a vývoja získané realizovaním na základe poskytnutia stimulov, bude miera účasti jeho vlastných zdrojov nižšia a tiež odstupňovaná podľ a jeho veľkosti. Aj v tejto úrovni bude najvyššia účasť podnikateľských zdrojov pri veľkom podniku.

Pri porovnaní oboch úrovni viazania spolufinancovania podnikateľských zdrojov vidíme, že ich účasť je vyššia v 1. úrovni ako v 2. úrovni. Je však otázne, či má byť preferované, aby boli poskytovan é stimuly len základnej intenzity, kedy účasť podnikateľských zdrojov bude vždy vyššia pri každej veľkosti podniku alebo bude preferovaný aj iný motivačný účinok stimulov, ktorým je podnietenie spolupráce podnikateľského sektora s organizáciami výskumu a vývoja verejného sektora a podnietenie jeho účasti v cezhraničnej spolupráci.

Z pozície Ministerstva školstva SR, ako ústredného orgánu štátnej správy SR zodpovedného za tvorbu a implementáciu štátnej vednej a technickej politiky a aj jej európskej dimenzie musí byť významný m faktorom pri jeho rozhodovaní aj vyššie uvedený iný motivačný účinok stimulov, ktorým je pr áve podnietenie prenosu poznatkov do praxe na základe vytvorenia spolupráce podnikateľa s organizáciami výskumu a vývoja verejného sektora alebo podnietenie cezhraničnej spolupráce.

Pri zobraní do úvahy tohto iného motivačného úč inku stimulov bude účasť podnikateľských zdrojov nižšia a ich príspevok k nárastu celkových podnikateľských zdrojov na celkovom zvyšovaní výdavkov na vedu a techniku nebude taký výrazný

Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu

s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov - upravené znenie

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskych spoločenstiev

-primárnom

-Zmluva o založení Európskeho spoločenstva v hlave XVIII 'Vý skum a technologicky rozvoj'

-V čl. 87 až 89 Zmluvy o založení Európskeho spoloč enstva, v časti Pomoc poskytovaná štátmi,

-sekundárnom

-Nariadenie komisie (ES) č. 364/2004 z 25. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺň a nariadenie (ES) č. 70/2001 vzhľadom na rozšírenie jeho pôsobnosti na pomoc na výskum a vývoj (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 08/zv. 03) Rámec spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inová cie (Ú. V. EÚ C323, 30. 12. 2006)

-Nariadenie Komisie (ES) č.800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách)

-Èl. 87 až 89 Zmluvy o založení ES.

b)nie je upravená v práve Európskej únie

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Eur ópskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Eur ópskym spoločenstvám a Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo rámcové ho rozhodnutia podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia z nich vyplývajúca

bezpredmetné

b)informácia o konaní zač atom proti Slovenskej republike o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení

voči Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 až 228 tejto Zmluvy

c)informácia o právnych predpisoch, v ktorých s ú preberané smernice alebo rámcové rozhodnutia už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev alebo právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republikyMinisterstvo školstva Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

II. Osobitná časť:

K Èl. 1:

K §1:

Definuje predmet úpravy zákona, ktorý je individuálnou schémou štátnej pomoci pre výskum a vývoj vykonávaný podnikateľmi.

K §2:

Definuje pojmy používané v zákone.

K §3:

Stanovuje dve formy stimulov pre výskum a vývoj:

— dotáciu zo štátneho rozpočtu (na základný výskum, aplikovaný výskum, experimentálny vý voj, štúdiu technickej realizovateľnosti projektu, zabezpečenie ochrany duševného a priemyselného vlastníctva, dočasné pridelenie vysokokvalifikovaného zamestnanca výskumu a vývoja),

— úľ avy na dani z príjmu pre prijímateľa stimulov,

ktoré budú poskytované súčasne.

Definuje kto môže požiadať o stimuly (mikropodnikateľ, malý podnikateľ, stredný podnikateľ a veľký podnikateľ) a teda kto je žiadateľom a prijímateľom stimulov. Definuje, že poskytovateľom stimul ov je Ministerstvo školstva SR a poskytovateľom úľav na dani je Ministerstvo financií SR prostredníctvom miestne príslušného daňového úradu.

K §4:

Ustanovuje základné podmienky, za ktorých môže podnikateľ získať stimuly pre výskum a vývoj a ktorými sú buď vytvorenie nového pracoviska vykonávajúceho výskum a vývoj v podniku, alebo rozš írenie už existujúceho. Tiež základnou podmienkou pre poskytnutie je, aby celkové oprávnené náklady na akýkoľvek z stimulov boli vyššie ako 0,25 milióna eur, čím nepôjde o podporu 'malých projektov ' a tým atomizovanie podpory z prostriedkov štátneho rozpočtu ale o koncentrovanie podpory.

Maximálnu výšku dotácie zo štátneho rozpočtu, ktorá bude poskytnutá pre jednotlivé druhy projektov určuje Nariadenie komisie (ES) č.800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) (Ú. v. EU L 214/3, 9.8.2008., s. 3). Okrem toho je určená minimálne výšky cel kových nákladov na projekt, ktoré sú ešte diferencované podľa jednotlivých druhov podnikateľov. Tiež stanovuje podmienky širšieho hospodárskeho a celospoločenského významu, ktoré žiadateľ o stimuly musí splniť, aby mu boli poskytnuté stimuly.

K §5:

Definuje druhy oprávnených nákladov, na ktoré budú poskytované stimuly, a to osobitne definuje oprávnené náklady na projekty základného výskumu, aplikovaného výskumu a experimentálneho výskumu, na zabezpe čenie ochrany duševného a priemyselného vlastníctva, na vypracovanie štúdie technickej realizovateľnosti projektov a na dočasné pridelenie (zapožičanie) vysokokvalifikovaných zamestnancov výskumu a vývoja z organizácií výskumu a vývoja do podniku.

K §6:

Upravuje obligatórne náležitosti žiadosti o poskytnutie stimulov pre výskum a vývoj a ďalšie náležitosti, ktoré žiadateľ musí predložiť ministerstvu školstva, ak žiada o stimuly.

K §7:

Upravuje proces schvaľovania podaných žiadostí o stimuly ministerstvom školstva a vládou SR.

V prípade, ak schválenie žiadosti podlieha oznamovacej povinnosti Európskej komisie, zákon upravuje povinnosť Ministerstva školstva SR do 30 dní požiadať Európsku komisiu o posúdenie zlučiteľ nosti navrhovanej pomoci so spoločným trhom o čom písomne informuje žiadateľa o stimuly.

Ustanovuje povinnosť uzavretia písomnej zmluvy medzi poskytovateľom stimulov a prijímateľom stimulov pre výskum a vývoj.

K §8:

Stanovuje obligatórne náležitosti rozhodnutia o schválení stimulov pre výskum a vývoj.

K §9:

Stanovuje povinnosti pre prijímateľa stimulov pri jednotlivých formách stimulov a po skončení ich poskytovania.

K §10:

Upravuje podmienky a postup pri zrušení, zastavení a vr átení poskytnutých stimulov.

K §11:

Upravuje kontrolu použitia stimulov poskytnutých ministerstvom školstva a lehoty jej vykonávania. Zákon tiež zavádza kontrolu poskytnutej úľavy na dani z príjmu, ktorú vykonáva príslušný správca dane.

K §12:

Splnomocňuje ministerstvo školstva na vydanie metodického postupu pre prípravu, spracovanie, predkladanie, hodnotenie žiadosti o stimuly, spôsob vypracovania o obsah zmluvy, kontrolu priebehu a realizá cie projektu, vedenie evidencie a kontroly údajov o projekte.

K Èl. II:

Obsahuje ustanovenia o zmene a doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Upravuje podmienky, za ktorých si môže žiadateľ o stimuly uplatniť nárok na úľavu na dani z príjmu ako jednej z foriem stimulov pre výskum a vývoj ako aj výšku úľavy na dani z príjmu, do ktorej mô že byť úľava poskytnutá.

K Èl. III:

Stanovuje dátum nadobudnutia účinnosti zá kona od 1. augusta 2009 s výnimkou čl. II, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2010.

Bratislava 28. januára 2009

Robert F i c o v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján M i k o l a j v. r.

podpredseda vlády a minister školstva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu