Zákon o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov 180/2013 účinný od 01.07.2016 do 31.12.2016

Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh vládneho zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „vládny návrh zákona“).

Vládny návrh zákona bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 650 zo 17. decembra 2014, uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 651 zo 17. decembra 2014 a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 652 zo 17. decembra 2014, ktorými vláda Slovenskej republiky poverila ministra spravodlivosti Slovenskej republiky predložiť návrhy legislatívnych zmien vyplývajúcich z prijatia návrhov zákonov – Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok.   

Predkladaný vládny návrh zákona je reflexiou na zmeny vykonané v rámci procesu rekodifikácie civilného práva procesného. Výsledkom uvedenej rekodifikácie sú Národnou radou Slovenskej republiky schválené znenia troch procesných kódexov (Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok), ktoré nahrádzajú v súčasnosti platný a účinný Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb.

Cieľom novej právnej úpravy predkladaného vládneho návrhu zákona je zosúladenie právnych noriem a procesnoprávnych inštitútov tak, aby boli koherentné s vyššie spomenutou právnou úpravou v nových civilno – procesných kódexoch. Vládny návrh zákona obsahujúci 178 novelizačných článkov viac ako obsahové zmeny zahŕňa zmeny technického charakteru, zmeny terminologické a zmeny, ktoré si vyžiadala potreba riadneho uplatňovania novo – prijatých kódexov.

Potrebu navrhovaných zmien identifikovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky už v rámci príprav procesných predpisov. S ohľadom na možnosť zmien, ktoré napokon aj vo finálnom znení procesných kódexov v procese legislatívnej tvorby nastali, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá návrh zmien v súvisiacich predpisoch až po schválení kódexov Národnou radou Slovenskej republiky.

Návrhy zmien mali v zmysle uznesení vlády Slovenskej republiky spomenutých vyššie predložiť aj dotknuté ústredné orgány štátnej správy, pri vypracovaní predkladaného materiálu teda Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vychádzalo z predložených návrhov, ale mnohé zmeny navrhuje i z vlastnej iniciatívy, keďže v priebehu tvorby procesných kódexov ich identifikovalo ako nevyhnutné.

Prvý článok je atypicky volený ako zákon vykonávajúci Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Hoci vládny návrh zákona nie je obsiahly, jeho obsahom sú veľmi dôležité ustanovenia, ktoré majú za cieľ zosúladiť terminológiu zmenenú v nových civilných procesných predpisoch v celom právnom poriadku a vymedziť prechodné ustanovenia v súvislosti so správnym súdnictvom ku všetkým novelizačným článkom, ktorých sa môže dotýkať. Je totiž potrebné upraviť prechodné ustanovenia pre rôzne situácie, ktoré neupravuje iba Správny súdny poriadok, ale aj jednotlivé osobitné predpisy.

Zmeny sa v konkrétnostiach sústreďujú na tie ustanovenia, ktoré by účinnosťou stratili zmysel alebo by sa stali obsolétnymi.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa rozhodlo pripraviť zmenu čo možno najkomplexnejšie, a z toho dôvodu navrhuje zmenu aj v zákonoch, kde je potrebné zmeniť iba terminológiu, poznámku pod čiarou, resp. odkaz k ustanoveniu. Takéto zmeny však považujeme za potrebné a práve tento zákon dáva priestor na čo najdôslednejšie vykonanie zmien v právnom poriadku, hoci sa táto prax v zmysle legislatívnych pravidiel odporúča iba vo výnimočných prípadoch.

Zmeny v súvislosti s Civilným sporovým poriadkom sú zväčša terminologického charakteru (vyžiadalo si ich napríklad zavedenie inštitútov ako neodkladné opatrenie, dovolanie generálneho prokurátora, alebo naopak, zrušenie inštitútov ako zmenkový platobný rozkaz, šekový platobný rozkaz či rozkaz na plnenie). Vecné zmeny sú minimálne, tiež sú však dôsledkom novej právnej úpravy, ako je napríklad doplnenie kompetencie obecnej polícii pri predvádzaní osôb či doručovaní písomností, či zmeny navrhované v Exekučnom poriadku súvisiace s novou koncepciou sporového konania v Civilnom sporovom poriadku.

Zmeny v súvislosti s Civilným mimosporovým poriadkom sú zväčša terminologického charakteru (vyžiadalo si ich napríklad zavedenie inštitútov ako notárske úschovy, presun agendy umorovania listín zo súdov na notárov, ale i samotné oddelenie mimosporového konania do samostatného právneho predpisu).

Zmeny v súvislosti so Správnym súdnym poriadkom sa týkajú najmä novej koncepcie správneho súdnictva, podľa ktorej nebudú súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy, ale po splnení zákonom stanovených predpokladov bude možné rozhodnutia týchto orgánov preskúmať na základe správnej žaloby. Rovnako sa však aj v nadväznosti na schválené znenie Správneho súdneho poriadku navrhujú terminologické zmeny, ktoré si vyžiadalo prijatie napríklad nového inštitútu správnej žaloby a pod. Navrhuje sa tiež vypustiť z právnych predpisov ustanovenia, ktorými sa pripúšťal súdny prieskum v správnom súdnictve s výnimkou prípadov, kedy je na podanie správnej žaloby určená kratšia lehota, alebo ak podanie správnej žaloby má odkladný účinok. Možnosť podať správnu žalobu, ktorá má charakter súdneho prieskumu, totiž vyplýva priamo zo Správneho súdneho poriadku a v osobitných predpisoch by tak bola duplicitnou a také ustanovenie by bolo nadbytočným.

Samozrejmosťou je úprava odkazov na pôvodný Občiansky súdny poriadok, ktoré bolo treba podľa povahy veci nahradiť iným právnym predpisom – či už jedným z nových právnych predpisov civilného procesu, alebo iným právnym predpisom – napríklad zákonom o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, do ktorého sa navrhujú inkorporovať ustanovenia, ktoré v súčasnosti upravuje Občiansky súdny poriadok v šiestej časti a v nových civilných predpisoch procesného práva táto úprava absentuje.

Účinnosť zmien v jednotlivých zákonoch sa navrhuje na 1.7.2016, aby sa docielila kompatibilita právneho prostredia so schváleným znením civilných procesných kódexov, ktorých účinnosť je určená k rovnakému dátumu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.

Predkladaný vládny návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, keďže zverejňovaním oznámení na webovom sídle Notárskej komory sa zavádzajú nové elektronické služby. Predkladaný vládny návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie.

 Doložka zlučiteľnosti

právneho predpisu s právom Európskej únie 

1.   Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky 

2.   Názov návrhu právneho predpisu: Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

3.   Problematika návrhu právneho predpisu:

a)   nie je upravená v práve Európskej únie

b)   nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov 

        Termín začatia a ukončenia PPK: - 

A.2. Vplyvy:

A.3. Poznámky

Navrhovaná úprava môže mať vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý nie je možné kvantifikovať vzhľadom na jej charakter.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

B. Osobitná časť

K Čl. I

§ 1

Toto ustanovenie reflektuje terminologickú zmenu v nových procesných predpisoch, pričom ak sa používa v právnych predpisoch pojem „návrh“, môže to znamenať aj žalobu, ale aj návrh na začatie konania, a to podľa toho, či z povahy veci vyplýva, že ide o konanie sporové alebo mimosporové a správne súdne konanie. Rovnako sa postupuje pri ostatných vymenovaných pojmoch. Toto ustanovenie je generálnou klauzulou pre všetky právne predpisy.

§ 2

Ustanovenie odseku 1 je generálnou klauzulou, ktorá deklaruje, že preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe opravného prostriedku podľa 3. hlavy 5. časti Občianskeho súdneho poriadku sa nahrádza preskúmavaním prostredníctvom správnej žaloby a to v rozsahu a za podmienok daných Správnym súdnym poriadkom.

Odsek 2 rieši prechodné ustanovenia tak, že procesné zmeny upravené v osobitných predpisoch (najmä zavedenie inštančného postupu) sa budú vzťahovať aj na neskončené administratívne konania začaté pred 1.7.2016, ak nebude ustanovené inak.

Na odsek 2 nadväzuje odsek 3, ktorý upravuje situáciu, keď by voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému pred 1.7.2016 bol v zmysle jeho poučenia, avšak až po 1.7.2016, podaný opravný prostriedok podľa 3. hlavy 5. časti Občianskeho súdneho poriadku. Takýto včas podaný opravný prostriedok sa bude následne považovať za riadny opravný prostriedok podľa administratívnych predpisov, a to za podmienky jeho prípustnosti. V prípade, ak by podanie riadneho opravného prostriedku podľa administratívnych predpisov nebolo po 1.7.2016 prípustné, bude sa včas podaný opravný prostriedok považovať za včas podanú správnu žalobu. Aj pre takúto správnu žalobu sa však bude vyžadovať splnenie podmienok vyplývajúcich z § 49 Správneho súdneho poriadku (obligatórne právne zastúpenie). Otázku podania opravného prostriedku podľa 3. hlavy 5. časti Občianskeho súdneho poriadku do 1.7.2016 pritom rieši § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.

K Čl. II

K bodom 1 a 2

Poznámka pod čiarou sa v uvedenej časti stáva nadbytočnou.

K bodu 3

Exekúcia bude po nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov upravená predovšetkým v Exekučnom poriadku.

K bodu 4

Nahradenie Občianskeho súdneho poriadku tromi procesnými kódexmi si vyžaduje prispôsobenie ustanovenia uvedením obsahovo zodpovedajúceho kódexu.

K bodom 5 a 6

Súdne úschovy budú nahradené notárskymi úschovami.

K bodu 7

Nahradenie Občianskeho súdneho poriadku tromi procesnými kódexmi si vyžaduje prispôsobenie poznámky uvedením obsahovo zodpovedajúceho ustanovenia kódexu.

K Čl. III

K bodu 1

Terminologické zjednotenie s § 72 Správneho súdneho poriadku.

K bodu 2

Vypúšťajú sa ustanovenia 4 a 5 Správneho poriadku ako nadbytočné, nakoľko konanie o proteste prokurátora bude plne súčasťou zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. Preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov súdom vyplýva z nového Správneho súdneho poriadku, a teda v osobitných predpisoch dochádza k vypúšťaniu ustanovení o možnosti preskúmania rozhodnutí správnym súdom.

K bodu 3

Súdny výkon rozhodnutia v doterajšej podobe zaniká. Nútený výkon rozhodnutí bude v prevažnej miere upravený v Exekučnom poriadku. Možnosť podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitných predpisov nie je dotknutá.

K bodu 4

Navrhuje sa nahradiť odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na osobitný predpis, ktorým bude v tomto prípade Exekučný poriadok. Treba zdôrazniť, že pri subsidiárnom použití Exekučného poriadku je nevyhnutné použiť kritérium primeranosti, teda ustanovenia Exekučného poriadku aplikovať v súlade so znením a účelom ustanovení Správneho poriadku.

K Čl. IV

K bodu 1

Podľa novej koncepcie procesnej úpravy súdy nebudú rozhodovať o opravných prostriedkoch proti orgánom verejnej správy

K bodu 2

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie s novou procesnou úpravou.

K Čl. V

K bodom 1 až 4

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie s novou procesnou úpravou.

K Čl. VI

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie s novou procesnou úpravou.

K Čl. VII

Podľa novej procesnej úpravy nebude možné vydať rozkaz na plnenie.

K Čl. VIII

Osobitným predpisom v zmysle § 15e už nebude Občiansky súdny poriadok.

K Čl. IX

K bodu 1

Vylučuje sa možnosť podania riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu. Rozhodnutie je však preskúmateľné správnym súdom podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku.

K bodu 2

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku. Vecne príslušný bude krajský súd, ak Správny súdny poriadok neustanovuje inak. V odseku 5 ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 3

Vzhľadom na vypustenie odsekov 3 a 4 sa vykonáva úprava vnútorných odkazov.

K bodu 4

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku. Vecne príslušný bude krajský súd.

K bodu 5

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Zároveň sa vylučuje možnosť podania riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu. Rozhodnutie je však preskúmateľné správnym súdom podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku. Vecne príslušný bude krajský súd.

K bodu 6

Vzhľadom na to, že oprávnenie súdu pozastaviť činnosť združenia nemá podklad v Správnom súdnom poriadku a nemožno ho ani podradiť pod odkladný účinok žaloby, dochádza k vypusteniu tohto ustanovenia.

K bodu 7

Vzhľadom na vypustenie odseku 4 sa predmetná veta stáva obsolétnou.

K bodu 8

Vypustením ustanovenia § 15 sa neuberá právo na súdnu ochranu. Súdna ochrana sa podľa povahy veci poskytne podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku. Podanie žaloby vo veciach združovania má odkladný účinok.

K Čl. X

K bodu 1

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Rozhodnutie je však preskúmateľné správnym súdom podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku.

K bodu 2

Rozhodnutie je preskúmateľné správnym súdom podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 4

Zachováva sa jednoinštančné správne konanie vo veciach zákazu zhromaždenia a rozpustenia zhromaždenia.

K Čl. XI

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

K bodu 2

Predmetné ustanovenie sa zosúlaďuje vzhľadom na vykonanú úpravu § 27, kde sa už nerozlišuje medzi rozhodovaním obce pri výkone samosprávy alebo pri prenesenom výkone štátnej správy.

K bodu 3

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Rozhodnutie je však preskúmateľné správnym súdom podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku.

K bodu 4

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom. Dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy sa vypúšťa, nakoľko dôvody zrušenia sú taxatívne vymedzené v § 191 Správneho súdneho poriadku.

K bodu 5

Legislatívno -technická úprava.

K bodu 6

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku už správne súdy nebudú rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy.

K bodu 7

Podanie správnej žaloby má odkladný účinok len, ak to výslovne ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis.

K bodu 8 a 9

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Druhostupňové konanie je riešené v zákone č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom sa vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec, určil ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja. Na rozhodovanie obce sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

K Čl. XII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

K bodu 2

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vrátane jej podmienok vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Exekučný priadok, ktorý obsahuje úpravu núteného výkonu rozhodnutia v civilných veciach.

K bodu 4

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

K Čl. XIII

Konanie o umorenie listiny je upravené v šiestej hlave druhej časti Civilného mimosporového poriadku.

K Čl. XIV

K bodu 1 

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Bolo potrebné upraviť osobitný postup konania o zrušení rozhodnutia rozhodcu o plnení záväzkov z kolektívnej zmluvy na návrh zmluvnej strany.

K bodu 2

Vecnú príslušnosť musí určovať Civilný sporový poriadok a nie osobitné predpisy, aby sa zamedzilo aplikačným problémom.

K Čl. XV

Právnymi prostriedkami na uspokojenie pohľadávky sú predovšetkým žaloba na plnenie podľa § 137 Civilného sporového poriadku a exekúcia podľa Exekučného poriadku.

K Čl. XVI

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K Čl. XVII

K bodom 1 a 2

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku, a preto sa z osobitných predpisov vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné. Odstránením odseku sa poznámka pod čiarou stáva nadbytočnou.

V nadväznosti na vypustenie odsekov sa vykoná legislatívno-technická úprava.

K bodu 3

Vzhľadom na vypustenie odseku 3 z § 9 sa vykoná úprava vnútorného odkazu.

K Čl. XVIII

K bodom 1 a 3

Podľa návrhu Správneho súdneho poriadku už nie je na preskúmanie rozhodnutia o odmietnutí registrácie cirkvi alebo náboženskej spoločnosti daná vecná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Aktuálne účinný Občiansky súdny poriadok v § 246 ods. 2 písm. a) ustanovuje, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný na preskúmavanie rozhodnutí a postupu ústredných orgánov štátnej správy a iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ak to ustanoví zákon. V § 11 návrhu Správneho súdneho poriadku je vecná príslušnosť Najvyššieho súdu SR vymedzená konkrétnejšie a predmetné ustanovenie s odkazom („ak tak ustanoví iný zákon“) sa v ňom už nenachádza. Podľa § 10 návrhu Správneho súdneho poriadku na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú príslušné krajské súdy, ak tento zákon neustanovuje inak.

K bodu 2

Vzhľadom na vypustenie paragrafu 17 sa vykonáva úprava vnútorného odkazu.

K Čl. XIX

Žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je, je upravená v § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku.

K Čl. XX

K bodu 1

Navrhuje sa vypustiť odkaz na ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratí účinnosť. Nakoľko mal tento odkaz len informatívnu povahu, navrhuje sa vypustiť bez náhrady. Úpravu správcu dedičstva bude obsahovať Civilný mimosporový poriadok.

K bodu 2

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

K Čl. XXI

K bodu 1

Civilný sporový poriadok upravuje doručovanie písomností a predvádzanie prostredníctvom obecnej polície. Navrhovanou zmenou sa obecnej polícii zverujú uvedené kompetencie.

K bodu 2

Vzhľadom na doplnenie oprávnenia pre obecnú políciu v nových procesných kódexoch predviesť osobu na pokyn súdu, sa navrhuje umožniť použitie donucovacích prostriedkov (hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, slzotvorné prostriedky a obušok) aj pri predvádzaní takejto osoby, ktorá kladie aktívny odpor. Analogicky ako pri predvedení osoby, ktorá nevyhovie výzve, aby sa dostavila na útvar obecnej polície (§ 10), sa navrhuje, aby príslušník obecnej polície spísal úradný záznam aj bezodkladne po predvedení osoby na pokyn súdu.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava.

K Čl. XXII

K bodu 1

Nové civilné procesné kódexy neupravujú inštitút zmierovacieho konania, preto je ustanovenie odseku b) nadbytočné.

K bodu 2

Navrhuje sa dôsledné terminologické rozlišovanie účastníka konania (pojem používaný v Civilnom mimosporovom poriadku a Správnom súdnom poriadku) a strany sporu (pojem používaný v Civilnom sporovom poriadku).

K bodu 3

Navrhuje sa terminologické zosúladenie so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

K bodom 4 a 5

Nález Ústavného súdu SR z 11. júla 2012, sp. zn. PL. ÚS 109/2011 označil položku 13 písm. b) v časti I prílohy Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní Sadzobníka súdnych poplatkov za protiústavný. Povinný teda v exekučnom konaní neplatí súdny poplatok.

K bodu 6

Navrhovaná zmena reflektuje terminológiu Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého strana podáva žalobu a nie návrh. Termín návrh však zostáva takisto zachovaný, pretože zodpovedá terminológii Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku. Okrem toho sa za návrh pokladá akýkoľvek návrh v konaní na vykonanie poplatkového úkonu.

K bodu 7

Odsek 4 bol doplnený tak, aby systematicky pokrýval všetky štádiá konania pred všeobecným súdom a pred správnym súdom.

K bodu 8

Úpravu vecného oslobodenia od platenia súdneho poplatku je potrebné predovšetkým terminologicky zosúladiť s novými civilnými procesnými kódexmi. Z vecnej stránky sa navrhuje od súdneho poplatku oslobodiť konanie o kompetenčnej žalobe a o vydaní súhlasu s inšpekciou. V oboch prípadoch sú účastníkmi konania orgány verejnej správy, preto nie je dôvod súdny poplatok vyberať. Medzi konania oslobodené od súdneho poplatku sa zaraďujú aj konania vo veciach sociálnych dávok a príspevkov a konania vo veciach pomoci v hmotnej núdzi, ktoré majú podobný sociálny rozmer ako ostatné konania v navrhovanom článku, a preto je ich zaradenie odôvodnené.

Zmeny navrhnuté v § 4 ods. 2 predstavujú predovšetkým terminologické zmeny zákonného znenia. Jednou zo zmien, ktorú priniesla rekodifikácia civilného práva procesného je dôsledné označovanie strany, ktorá podala žalobu podľa Civilného sporového poriadku ako žalobcu. Termín návrh však zostáva takisto zachovaný, pretože zodpovedá terminológii Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku. Je preto potrebné zodpovedajúcim spôsobom zosúladiť aj úpravu Zákona o súdnych poplatkoch s novými procesnými kódexmi. Rovnako je potrebné rešpektovať terminológiu Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorej prokurátor podáva žalobu a nie návrh. Možnosť podať žalobu v konaniach, ktoré boli z ustanovenia o oslobodení od súdnych poplatkov vypustené, bola v právnych predpisoch časovo ohraničená a v súčasnosti už podanie takejto žaloby nie je prípustné.

K bodu 9

Ide o terminologickú zmenu v záujme čistoty právneho jazyka a zosúladením s civilnými procesnými kódexmi.

K bodu 10

Odsek 4 bol doplnený tak, aby systematicky pokrýval všetky štádiá konania pred všeobecným súdom a pred správnym súdom a aj vykonávacie konanie.

K bodom 11 až 13

Vznik poplatkovej povinnosti obsahovo zodpovedá doterajšej právnej úprave, bolo však potrebné prispôsobiť právnu terminológiu novým civilným procesným kódexom. Poplatková povinnosť už nevzniká schválením zmieru v zmierovacom konaní, pretože toto konanie bolo z právneho poriadku vypustené.

K bodu 14

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Civilný sporový poriadok a Správny súdny poriadok.

K bodom 15 a 16

Zákonná sadzba poplatku sa naďalej vyberá i v odvolacom konaní. V novozavedenom konaní o kasačnej sťažnosti sa navrhuje vyberať rovnakú sadbu ako v dovolacom konaní s ohľadom na obsahovú príbuznosť kasačnej sťažnosti a dovolania. Odsek 3 stratil oporu v platnom práve.

K bodu 17

Nové civilné procesné kódexy neupravujú inštitút zmierovacieho konania, preto je časť ustanovenia nadbytočná.

K bodom 18 až 20

Jednou z terminologických zmien, ktoré prináša rekodifikácia civilného procesu je rozlišovanie súdnej inštancie, a to podľa zásady, že sústava súdov SR má tri stupne súdov ale konanie pred súdmi má len dve inštancie (konanie o žalobe/návrhu a odvolacie konanie). Okrem terminologického prispôsobenia sa navrhuje upraviť, ktorému súdu sa platí súdny poplatok v konaní o správnych žalobách, o kasačnej sťažnosti a v konaní o žalobe na obnovu konania pred správnym súdom.

K bodom 21 až 23

Okrem terminologických zmien navrhnutých v § 10 sa navrhuje vypustiť ustanovenie o lehote na nariadenia pojednávania, ktorá patrí do predpisu o konaní pred súdmi a nie do zákona o súdnych poplatkoch. Civilné procesné kódexy obsahujú komplexné a systematické nástroje na zabezpečenie zrýchlenia konania, ktoré prenášajú zodpovednosť za spor najmä na strany konania. Tieto nástroje majú ambíciu nahradiť lehotovanie súdov, v praxi aj tak málo účinné.

Z civilných procesných kódexov bol vypustený inštitút opatrovníka osobe, ktorej pobyt nie je známy a ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine. Z tohto dôvodu sa stal písm. b) ods. 2 redundantné.

K bodom 24 až 30

Právna úprava vrátenia súdneho poplatku sa zachováva v prevažnej miere rovnaká, ako v doterajšej právnej úprave. Navrhnuté zmeny spočívajú hlavne v terminologickom zosúladení s civilnými procesnými kódexmi (žaloba – návrh, stupeň – inštancia, rozvodové konanie – konanie o rozvod manželstva, strana – účastník).

V odseku 1 sa navrhuje nahradiť pojem „vrátiť návrh navrhovateľovi“, pretože takýto procesný úkon ani doterajšie právo nepozná.

V § 11 ods. 3 sa navrhuje zvýšenie zodpovednosti dovolateľa za výsledok dovolacieho konania, a teda v prípade, že dovolací súd dovolanie odmietne, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, okrem pokuty, ktorú súd podľa § 452 ods. 2 Civilného sporového poriadku uloží advokátovi, ktorý dovolanie podpísal, sa navrhuje subjektu, ktorý dovolanie podal, nevracať ani súdny poplatok zaplatený za dovolanie. Jedným z najdôležitejších motivačných prostriedkov na zmierlivé ukončenie sporov je vrátenie súdneho poplatku, ak strany v určitej fáze sporu prejavia záujem o skončenie konania. Úprava vrátenia súdneho poplatku zodpovedá aj zámeru predkladateľa motivovať strany už v konaní o predbežnom prejednaní sporu uzavrieť zmier alebo na základe predbežného právneho názoru súdu vziať žalobu späť.

Pre úplnosť bolo treba reflektovať aj novozavedený inštitút v konaní pred správnym súdom „uspokojenie žalobcu“. Ak sa konanie skončí týmto spôsobom, vráti sa 75% všetkých zaplatených poplatkov a žalovaný správny orgán bude spravidla zaviazaný na povinnosť nahradiť trovy v menšej výške.

K bodu 31

Vzhľadom na vypustenie odseku 3 sa vykoná legislatívno-technická úprava nasledovných odsekov.

K bodom 32 a 33

Jedným zo základných princípov Civilného sporového poriadku je dispozičná zásada. Z povahy tejto zásady vyplýva, že všetky úkony, ktoré má súd povinnosť urobiť z úradnej moci je potrebné obmedziť na minimum. Ak súd zistí, že rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, ktoré vydal, je nesprávne, takéto rozhodnutie zruší alebo zmení aj bez návrhu podľa odseku 3.

K bodu 34

Odsek 3 bol doplnený tak, aby sa výnimka vzťahovala systematicky na všetky druhy podaní v konaní pred súdom.

K bodu 35

Ako subsidiárny predpis, ktorý sa má použiť na konanie vo veciach súdnych poplatkov sa navrhuje použiť Civilný sporový poriadok, avšak s dôrazom na jeho primeranú aplikáciu, teda použitie v súlade s účelom zákona o súdnych poplatkoch. Keďže v Civilnom sporovom poriadku všeobecne platí dispozičná zásada, je potrebné výslovne ustanoviť, že súd alebo orgán rozhodujúci o poplatku môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany, resp. účastníci nenavrhli.

K bodu 36

Súdne poplatky za úkony alebo konania, ktoré boli urobené alebo začaté pred nadobudnutím účinnosti zákona o súdnych poplatkoch sa vyrubia podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Na konanie sa však už budú vzťahovať nové právne predpisy vrátane Civilného sporového poriadku, ktorý sa aplikuje na všetky konania, aj na tie, ktoré začali pred nadobudnutím jeho účinnosti, v zmysle zásady okamžitej aplikability procesných právnych predpisov.

K bodu 37 až 39

Ide o terminologické zosúladenie.

K bodu 40

Zmeny navrhované v poznámkach k položke 1 majú prevažne terminologický charakter. Keďže s účinnosťou od 1. júla 2016 nebude možné vydať zmenkový a šekový platobný rozkaz, je potrebné na túto zmenu reagovať aj v zákone o súdnych poplatkoch. Z dôvodu možného rozporu z Ústavou SR a nálezu Ústavného súdu SR z 11. júla 2012, sp. zn. PL. ÚS 109/2011 sa navrhuje podanie odporu ako prostriedku procesnej obrany nespoplatňovať.

Za účelom odstránenia aplikačných nejasností sa navrhuje výslovne upraviť, že poznámky č. 2,3,4,6,7 k položke 1 platia pre všetky položky sadzobníka, kde ich použitie prichádza do úvahy.

K bodom 41 a 42

Ide o terminologické zosúladenie.

K bodu 43

V súčasnosti už nie je možné podať návrh na vyrovnacie konanie, preto je ustanovenie zbytočné.

K bodu 44

V súčasnosti už vyrovnacie konanie neprebiehajú, preto ustanovenie stratilo zmysel.

K bodom 45 a 46

Ide o terminologické zosúladenie.

K bodom 47 až 52

Okrem terminologického zosúladenia v položke 7 sa navrhuje zaviesť hornú hranicu súdneho poplatku zo žaloby na ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy a zo žaloby vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania s náhradou nemajetkovej ujmy. Dôvodom na zavedenie hornej hranice súdneho poplatku je jednak systematické zosúladenie s inými položkami sadzobníka súdnych poplatkov ale aj skutočnosť že neobmedzená výška súdneho poplatku môže mať limitujúci charakter pri uplatňovaní práv strán pred súdom

K bodu 53

Ide o terminologické zosúladenie.

K bodu 54

Ide o terminologické zosúladenie s Civilným mimosporovým poriadkom.

K bodu 55

Položka 10 odzrkadľuje zmenu systematiky správneho súdnictva po nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku. Zámerom predkladateľa bolo ponechať doterajšie poplatkové zaťaženie jednotlivých procesných úkonov v správnom súdnictve s prihliadnutím na osobitosti novej právnej úpravy. 

K bodu 56

Nové civilné procesné kódexy neupravujú inštitút zmierovacieho konania, preto je položka 11 nadbytočná. Rovnako, civilné procesné kódexy neumožňuje zrušiť zmier na základe návrhu na jeho zrušenie, preto sa navrhuje vypustiť položka 12.

K bodu 57

Pôvodná položka 13 písm. c) bola systematicky zaradená medzi konania správneho súdnictva, do položky 10, čo zodpovedá systematike Správneho súdneho poriadku.

K bodu 58

Terminologické zosúladenie.

K bodom 59 a 60

V navrhovanej zmene ide o terminologické zosúladenie ale zároveň aj o odstránenie aplikačných nejasností tým, že sa zavedie použiteľnosť spoločnej poznámky aj na položky, ktoré boli do sadzobníka zavedené neskoršími novelami.

K bodu 61

Ide o zosúladenie zákonnej dikcie s novou právnou úpravou civilného mimosporového konania.

K bodu 62

Ide o terminologické zosúladenie.

K bodu 63 

Položka 18 nezodpovedá Správnemu súdnemu poriadku, preto sa navrhuje jej vypustenie. Konanie o prijatie hnuteľnej veci do úschovy a konanie o umorenie listiny bude spoplatnené notárskym poplatkom, preto sa navrhuje súdny poplatok za tieto konania vypustiť. Položky 19 a 20 sa rovnako navrhujú vypustiť z dôvodu, že sú obsolétne.

K bodu 64

Z dôvodu odstránenia aplikačných problémov sa formálnym vyčlenením spoločnej poznámky na koniec prvej časti sadzobníka jednoznačne stanovuje, že vymenované poznámky k položke 1 platia pre všetky položky sadzobníka v časti I. Poplatky vyberané v civilnom procese a správnom súdnom procese.

K bodu 65

Ide o terminologické zosúladenie.

K bodu 66

Navrhuje sa odkaz na ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratí účinnosť, nahradiť odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K bodu 67

Ide o terminologické zosúladenie.

K bodu 68

Účelom navrhovanej zmeny je do poznámky doplniť niektoré ďalšie právne predpisy Európskej únie, podľa ktorých sa vyžaduje konkrétne osvedčenie.

K bodu 69

Navrhuje sa odkaz na ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratí účinnosť, nahradiť odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

K bodu 70

Ide o terminologické zosúladenie.

K Čl. XXIII

Možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, a teda sa tieto duplicitné ustanovenia vypúšťajú z osobitných predpisov ako nadbytočné.

K Čl. XXIV

K bodom 1 až 3

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vrátane žalobnej legitimácie vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

K bodom 4 a 5

Vzhľadom na vypustenie odseku 8 z predmetného ustanovenia je potrebné vykonať legislatívno-technickú úpravu vnútorného odkazu na § 39 ods. 8 v § 39a ods. 2 a § 41a ods. 2.

K Čl. XXV

K bodu 1

Ide o terminologické zosúladenie právnej úpravy Notárskeho poriadku a Civilného mimosporového poriadku pri notárskej úschove výťažku z predaja zálohu.

K bodu 2

Postup notára v prípade, ak mu nepodarí naložiť s predmetom notárskej úschovy do desiatich rokov od zloženia, bude upravený v § 352 a nasl. Civilného mimosporového poriadku, preto sa odsek 6 § 70a stáva nadbytočným.

K bodu 3

Navrhuje sa vnútorné zosúladenie textu Notárskeho poriadku súvisiace s predkladanými zmenami.

K bodu 4

Navrhovaná zmena predstavuje zosúladenie právnej úpravy Notárskeho poriadku a Civilného mimosporového poriadku pri notárskej úschove výťažku z predaja zálohu.

K bodu 5

K § 72a

Navrhuje sa vnútorné zosúladenie textu Notárskeho poriadku súvisiace s predkladanými zmenami. Doterajší § 73 sa bude označovať ako § 72a z dôvodu, aby bolo možné za toto ustanovenie vložiť ďalšie ustanovenia a pribežne ich označiť.

K § 72b

Navrhuje sa zavedenie právnej úpravu Úschovy za účelom splnenia záväzku v Notárskom poriadku, na ktorú nadväzuje právna úprava konaní vo veciach notárskych úschov v Civilnom mimosporovom poriadku. Zloženie predmetu úschovy do notárskej úschovy bude mať účinky splnenia dlhu. Takýto spôsob splnenia dlhu vyplýva z úpravy hmotného práva (§ 568 Občianskeho zákonníka), ak je veriteľ neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná. Za účelom informovania veriteľa o zložení predmetu úschovy do notárskej úschovy sa bude takéto prijatie zverejňovať na webovom sídle komory. Zložením predmetu úschovy do notárskej úschovy sa zložiteľ vzdáva dispozičného práva nakladať predmetom úschovy a toto právo prechádza na notára v zákonom ustanovenom rozsahu.

K § 72c

Zákon bude rozlišovať náležitosti zápisnice o úschove peňazí a iných hnuteľných vecí z dôvodu rozličného spôsobu zloženia do úschovy. Zápisnica o úschove peňazí musí obsahovať všeobecné náležitosti notárskej zápisnice podľa § 47 Notárskeho poriadku a ďalej náležitosti upravené v § 72c Notárskeho poriadku.

K § 72d

Zákon bude rozlišovať náležitosti zápisnice o úschove peňazí a iných hnuteľných vecí z dôvodu rozličného spôsobu zloženia do úschovy. Zápisnica o úschove hnuteľných vecí musí obsahovať všeobecné náležitosti notárskej zápisnice podľa § 47 Notárskeho poriadku a ďalej náležitosti upravené v § 72d Notárskeho poriadku.

K bodu 6

Vzhľadom na možnosť podať námietky proti vydaniu predmetu notárskej úschovy o ktorých koná súd, je právna úprava vydania predmetu úschovy ako aj konanie o námietkach upravené v Civilnom mimosporovom poriadku. Notár by mal vydať osobám uvedeným v odseku 2 potvrdenie o vydaní predmetu úschovy, ktoré by malo mať obdobné náležitosti ako zápisnica podľa § 72c resp. 72d.

K bodu 7

Vylučuje sa možnosť podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie, avšak jeho odstránenie neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia disciplinárnej komisie vyplýva zo Správneho súdneho poriadku, a teda z osobitných predpisov sa vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné. Keďže v tomto prípade ale ide o výnimku z 2 mesačnej lehoty na podanie správnej žaloby podľa Správneho súdneho poriadku, ponecháva sa v osobitnom predpise ustanovenie o možnosti preskúmania na základe správnej žaloby, ktorá musí byť podaná v osobitnej skrátenej lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia.

K Čl. XXVI

K bodu 1

Konanie o vyhlásenie za mŕtveho bude upravené v § 220 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.

K bodu 2

Konanie pred súdom v sporových veciach bude upravené v Civilnom sporovom poriadku.

K bodu 3

Prerušenie konania v prípade prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie je upravené v § 162 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku.

K bodu 4

Poznámka pod čiarou k odkazu 7b je obsolétna.

K Čl. XXVII

K bodu 1

Nová civilná procesná úprava neobsahuje úpravu vedľajšieho účastníctva ale koncepčne odlišnú úpravu intervencie, ktorá je však na účely konania pred Ústavným súdom SR nepoužiteľná. Z tohto dôvodu sa navrhuje v zákone o organizácii Ústavného súdu SR komplexne upraviť vedľajšie účastníctvo na účely konania pred Ústavným súdom SR.

K bodu 2

V novom odseku sa upravuje procesné riešenie v prípade pochybností, či je osoba vedľajším účastníkom.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom Civilný sporový poriadok.

K bodu 4

V tomto bode sa navrhuje nahradiť subsidárnu aplikáciu občianskeho súdneho poriadku aplikáciou Civilného sporového poriadku, ktorý je procesne najbližší konaniu pred Ústavným súdom.

K bodu 5

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie s novou procesnou úpravou.

K bodu 6

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Exekučný priadok, ktorý obsahuje úpravu núteného výkonu rozhodnutia v civilných veciach.

K bodu 7 a 8

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Civilný sporový poriadok a na Správny súdny poriadok.

K Čl. XXVIII

K bodu 1

Úlohy policajného zboru vyplývajú zo všetkých troch civilných procesných kódexov.

K bodu 2

Navrhuje sa aktualizácia poznámky pod čiarou tak, aby zahŕňala odkaz na právne predpisy upravujúce predvedenie.

K bodu 3

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v § 27a ods. 3 a 5 je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K bodu 5

Právna úprava nariadenia neodkladných opatrení je obsiahnutá v § 328 až 332 Civilného sporového poriadku, pričom nariadenie pojednávania je upravené v § 329
Civilného sporového poriadku.

K bodu 6

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v § 27a ods. 6 je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

K bodu 7

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v § 27a ods. 8 je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

K bodu 8

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v § 73 ods. 3 je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

K Čl. XXIX

K bodu 1

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K bodu 2

Správca je povinný doručiť zmluvu podľa ustanovení § 106 a § 112 Civilného sporového poriadku.

K bodu 3

Navrhuje sa nahradiť odkaz na predbežné opatrenie podľa Občianskeho súdneho poriadku odkazom na neodkladné opatrenie podľa Civilného sporového poriadku.

K bodom 4 a 5

Uvedená citácia v poznámkach pod čiarou je obsoletná.

K Čl. XXX

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

K Čl. XXXI

K bodu 1

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K bodu 4

Odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, sa navrhuje vypustiť bez náhrady

K Čl. XXXII

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K Čl. XXXIII

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

K Čl. XXXIV

Možnosť preskúmania rozhodnutia disciplinárneho senátu vyplýva zo Správneho súdneho poriadku, a teda z osobitných predpisov sa vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné. Keďže v tomto prípade ale ide o výnimku z 2 mesačnej lehoty na podanie správnej žaloby podľa Správneho súdneho poriadku, ponecháva sa v osobitnom predpise ustanovenie o možnosti preskúmania na základe správnej žaloby, ktorá musí byť podaná v osobitnej skrátenej lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

K Čl. XXXV

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

K Čl. XXXVI

K bodu 1 a 6

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K bodu 2

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Navrhuje sa zveriť rozhodovanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o zamietnutí vkladu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.

K bodu 3

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie však naďalej zostávajú upravené v početných osobitných predpisoch, preto sa v ustanovení 31a písm. e) navrhuje ponechať predbežné opatrenie a doplniť neodkladné opatrenie.

K bodu 4

Dané ustanovenie je potrebné precizovať. V zmysle § 33 ods. 1 katastrálneho zákona o návrhu na vklad rozhoduje zamestnanec okresného úradu v sidle kraja s vysokoškolským vzdelaním, ktorý má na to osobitnú odbornú spôsobilosť.

K bodu 5

V nadväznosti na návrh novelizácie § 33 ods. 1 katastrálneho zákona, ako aj s prihliadnutím na návrh novelizácie § 31 ods. 7 katastrálneho zákona, ktorý bude upravovať rozhodovanie o odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad, je potrebné precizovať aj § 33a ods. 3.

Navrhuje sa, aby sa zamestnancom Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vydalo predmetné oprávnenie aj bez preskúšania, ak majú nepretržite aspoň päťročnú právnickú prax na tomto štátnom orgáne a vykonávajú rozhodovaciu činnosť v správnom konaní.

K bodu 7

Pod súdnym alebo iným konaním treba rozumieť také konanie, ktorého výsledok sa môže bezprostredne týkať nehnuteľnosti alebo práva k nej. Príkladom súdneho konania je konanie o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti a príkladom iného konania je (administratívne) vyvlastňovacie konanie.

K bodom 8 až 10

V nadväznosti na zákon č. 125/2015 Z. z. o registri adries a o zmene a doplnení niektorých zákonov je potrebné pristúpiť k novele katastrálneho zákona, keďže v zmysle tohto zákona sa už nemajú vydávať rozhodnutia o udelení súpisného čísla, resp. rozhodnutia o určení súpisného čísla.

K bodu 11

V nadväznosti na novú úpravu § 33 katastrálneho zákona je potrebné doplniť aj prechodné ustanovenia k právnej úprave účinnej od 1. júla 2016.

K Čl. XXXVII

K bodu 1

Možnosť preskúmania rozhodnutia o námietkach a o schválení registra správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku, a preto sa z osobitných predpisov vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné.

K bodu 2 a 3

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K bodu 4

Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku, a preto sa z osobitných predpisov vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné. Poznámka pod čiarou sa vzhľadom na vypustenie odseku stáva neaktuálnou.

K bodu 5

Vylučuje sa možnosť podania opravného prostriedku, ako aj možnosti preskúmania správnym súdom.

K bodu 6

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K bodu 7

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy . Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku. Poznámka pod čiarou sa vzhľadom na vypustenie odseku stáva neaktuálnou.

K bodu 8

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

K Čl. XXXVIII

Sporové konanie bude upravené v Civilnom sporovom poriadku.

K Čl. XXXIX

Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku, a preto sa z osobitných predpisov vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné.

K Čl. XL

K bodu 1

K § 9a

Civilný sporový poriadok ako základný predpis o sporovom konaní pred súdom prestavuje subsidiárnu právnu úpravu pre exekučné konanie. Pre správnu aplikáciu konkrétnych ustanovení je však veľmi dôležité kritérium povahy veci, ako to vyplýva z § 9a odseku 1, odseku 3 a odseku 4.

K § 9b

V ustanovení § 9b sú odlišne od Civilného sporového poriadku upravené niektoré inštitúty, ako skúmanie príslušnosti, vylúčenie interevencie, nariadenie pojednávania, zavedenie vyšetrovacieho princípu a rozhodovanie zásadne uznesením, aj keď ide o rozhodnutie vo veci samej.

K bodu 2

Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku, a preto sa z osobitných predpisov vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné.

K bodu 3

Navrhovaná zmena predstavuje len terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

K bodu 4

Ustanovenie § 36 ods. 4 rieši súbeh viacerých exekúcií. V poznámke pod čiarou k odkazu 4b) sa nahrádza Občiansky súdny poriadok zákonom č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, v ktorom je upravený nútený výkon rozhodnutia, ktorého predmetom je súdna pohľadávka.

K bodu 5

Zosúladenie s terminológiou zavedenou v § 388 CSP.

K bodu 6

Navrhovaná zmena predstavuje zosúladenie so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.

K bodu 7

Navrhuje sa zaviesť osobitný režim pri doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie.

K bodu 8

V súlade s právnou úpravou Civilného sporového poriadku ako aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, predovšetkým s rozhodnutím vo veci C 292/10 Corneslius de Visser, je exekútor povinný uskutočniť všetky úkony a využiť všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, aby zistil skutočný pobyt povinného – fyzickej osoby. Ak sa exekútorovi nepodarí upovedomenie doručiť ani po vykonaní všetkých potrebných úkonov, požiada súd, aby zverejnil oznámenie o upovedomení o začatí exekúcie na webovej stránke súdu. Vzhľadom na závažnosť dôsledkov, ktoré vyvoláva doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, musí súd preskúmať, či exekútor svoju povinnosť zistiť skutočný pobyt povinného nezanedbal a až potom pristúpiť k zverejneniu oznámenia, resp. uloženiu ďalších pokynov exekútorovi.

K bodu 9

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K bodom 10 a 11

Návrh na začatie konania v civilnom sporovom konaní sa bude jednotne nazývať žaloba.

K bodu 12

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku.

K bodu 13

Na uvedené sa vzťahuje všeobecná úprava dovolania generálneho prokurátora v Civilnom sporovom poriadku, podľa ktorej už prakticky nebude možné v týchto veciach podať dovolanie generálnym prokurátorom.

K bodu 14

Navrhovaná zmena rieši zaradenie pohľadávok Zboru väzenskej a justičnej stráže do poradia prednostných pohľadávok, tak ako tomu bolo v ustanovení § 279 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, kedy boli tieto pohľadávky spolu so súdnymi pohľadávkami zaradené ako prednostné pohľadávky.

K bodu 15

Terminologické zosúladenie vzhľadom na vykonanú úpravu totožného ustanovenia v zákone o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v súvislosti s prijatím nového Autorského zákona.

K bodu 16

Doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie právnickej osobe sa bude spravovať všeobecnou úpravou civilného sporového poriadku (§9a Exekučného poriadku).

K bodu 17

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v § 134 ods. 2 je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

K bodom 18 až 20 a 22

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K bodu 21

Civilný sporový poriadok neobsahuje odlišné ustanovenia o platení trov doručovania prostredníctvom exekútora. Tieto trovy bude platiť súd, ktorý o doručenie žiadal.

K Čl. XLI

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K Čl. XLII

K bodu 1

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné. Vypustením odseku sa poznámka stáva neaktuálnou.

K bodu 2

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku.

K bodu 3

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom. V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

K Čl. XLIII

K bodu 1

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom. Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku.

K Čl. XLIV

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

K Čl. XLV

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K bodu 2

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

Vypustením odseku sa poznámka stáva obsolétnou.

K bodu 3

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

K Čl. XLVI

Vzhľadom na to, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku a v nadväznosti na to sa zo Správneho poriadku vypúšťa ustanovenie § 70 o preskúmaní rozhodnutí, vypúšťajú sa tieto ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

K Čl. XLVII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

K bodu 2

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v §33 ods. 1 je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku, resp. zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K Čl. XLVIII

K bodu 1

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku

K bodu 2

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

K Čl. XLIX

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto duplicitné ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

K Čl. L

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v §7 ods. 2 písm. c) je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

K Čl. LI

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

Vypustením odseku sa poznámka stáva neaktuálnou.

K Čl. LII

K bodu 1

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy a na preskúmanie rozhodnutia už nie je daná vecná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva zo Správneho súdneho poriadku, a teda z osobitných predpisov sa vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné. Keďže v tomto prípade ale ide o výnimku z 2 mesačnej lehoty na podanie správnej žaloby podľa Správneho súdneho poriadku, ponecháva sa v osobitnom predpise ustanovenie o možnosti preskúmania na základe správnej žaloby, ktorá musí byť podaná v osobitnej skrátenej lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Podanie správnej žaloby nemá v zmysle § 184 Správneho súdneho poriadku odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, a preto v odôvodnených prípadoch musí takýto účinok upravovať zákon.

K bodu 2

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

K bodom 3 až 9

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy a na preskúmanie rozhodnutia už nie je daná vecná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva zo Správneho súdneho poriadku, a teda z osobitných predpisov sa vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné. Keďže v tomto prípade ale ide o výnimku z 2 mesačnej lehoty na podanie správnej žaloby podľa Správneho súdneho poriadku, ponecháva sa v osobitnom predpise ustanovenie o možnosti preskúmania na základe správnej žaloby, ktorá musí byť podaná v osobitnej skrátenej lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Keďže podanie správnej žaloby nemá v zmysle § 184 Správneho súdneho poriadku odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, v odôvodnených prípadoch, najmä ak ide o zásah do práv účastníka konania, musí takýto účinok upravovať zákon, prípadne sa z neho takéto duplicitné ustanovenie vypúšťa. Zároveň sa vykonáva terminologické zosúladenie pojmov, v ktorých podanie opravného prostriedku nahrádza podanie správnej žaloby v zmysle Správneho súdneho poriadku. Zavedením legislatívnej skratky „správny súd“ v novom Správnom súdnom poriadku, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva, dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“. V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku. V novom § 64 ods. 8 sa za účelom zabezpečenia právnej istoty sankcionovaného subjektu upravuje postup v situáciách, kedy Rada pre vysielanie a retransmisiu alebo žalobca podajú proti rozhodnutiu správneho súdu o uložení pokuty, kasačnú sťažnosť na Najvyšší súd SR.

K Čl. LIII

K bodu 1

Navrhovaná zmena predstavuje len terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

K bodu 2

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K bodu 3

Navrhovaná zmena predstavuje len terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

K Čl. LIV

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie s novou procesnou úpravou.

K Čl. LV

Navrhovaná zmena predstavuje len terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

K Čl. LVI

K bodu 1

V zákone o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok sa navrhuje komplexne upraviť vymáhanie súdnych pohľadávok a zjednotiť právnu úpravu, ktorá bola dosiaľ v § 251 až 320a Občianskeho súdneho poriadku a v zákone o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok. V bode 1 sa navrhuje komplexne definovať súdnu pohľadávku.

K bodu 2

Navrhuje sa zosúladiť úpravu trvalého upustenia od vymáhania súdnej pohľadávky s platnou úpravou zákona 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 3 

Doterajšie znenie zákona obsahuje dva odkazy označené ako 1a). Odkaz a poznámku pod čiarou, ktorá odkazuje na Správny poriadok sa navrhuje označiť 1ca).

K bodu 4

K § 6

Justičná pokladnica v konaní o výkon rozhodnutia nikdy nerozhoduje rozsudkom ale uznesením. V odseku 6 sa preberá doterajšia právna úprava § 251 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

K § 7

Odseky 2 a 3 neupravujú príslušnosť na výkon rozhodnutia, ale spôsoby výkonu rozhodnutia, preto sa presúvajú do § 10.

K § 7a

Osobitosťou vymáhania súdnych pohľadávok je skutočnosť, že oprávnený (správca) je totožný so súdom, ktorý vo veci koná (justičná pokladnica). Z tohto dôvodu je účastníkom konania spravidla len povinný.

Nakoľko justičná pokladnica nepostupuje súdne pohľadávky na tretie osoby, navrhuje sa legislatívne upraviť len prechod povinnosti povinného.

K § 8, § 9, § 11 až § 13

Predmetné ustanovenia zostávajú zachované bez zmeny.

K § 10

Aj naďalej sa ponecháva doterajšia právna úprava spôsobov výkonu rozhodnutia. Justičná pokladnica nariaďuje a uskutočňuje výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a prikázaním pohľadávky. Ide o procesne najmenej náročné spôsoby výkonu rozhodnutia, ktoré dokáže justičná pokladnica vykonať s nízkou nákladovou záťažou. Justičná pokladnica môže poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie spôsobmi podľa odseku 2. Exekútor pri vykonávaní exekúcie postupuje podľa Exekučného poriadku.

K § 10a

Ponecháva sa právna úprava zastavenia výkonu rozhodnutia § 268 Občianskeho súdneho poriadku, ktorá sa systematicky zaraďuje za spôsoby výkonu rozhodnutia. Právna úprava bola doplnená o možnosť odkladu výkonu rozhodnutia z dôvodov osobitného zreteľa, ktorých existenciu a naliehavosť posudzuje justičná pokladnica.

K § 13a až 13zn

Navrhuje sa prebrať doterajšia právna úprava výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy a prikázaním pohľadávky § 276 až 302 Občianskeho súdneho poriadku. Do právnej úpravy výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy neboli prevzaté ustanovenia o prednostných pohľadávkach, keďže súdne pohľadávky sa vždy považujú za prednostné pohľadávky. V prípade, ak by prebiehal výkon rozhodnutia podľa zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok a súbežne exekúcia podľa Exekučného poriadku, daňová alebo správna exekúcia, je potrebné postupovať podľa ustanovení Exekučného poriadku, prípadne osobitného predpisu o súbehu exekúcií. Medzi pohľadávky nepodliehajúce výkonu rozhodnutia sa zaraďujú aj sociálne dávky a príspevky, ktorými sú napríklad príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa a príspevok na starostlivosť o dieťa. Obdobne ako štátne sociálne dávky, ktoré sú v súčasnosti vyňaté z výkonu rozhodnutia, aj sociálne dávky a príspevky majú rovnaký sociálny charakter odôvodňujúci vyňatie z výkonu rozhodnutia. Dávka sociálnej pomoci, ktorá sa poskytovala podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších prepisov, bola zrušená zákonom č. 599/2003 o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obdobný účel a charakter, ako mala dávka sociálnej pomoci má v súčasnosti pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná podľa zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K § 13d ods. 2

Pre jasné vymedzenie vzťahu súdnej pohľadávky a iných pohľadávok vymáhaných podľa Exekučného poriadku v prípade stretu exekúcií sa navrhuje stanoviť, že súdna pohľadávka sa považuje za prednostnú pohľadávku podľa § 71 zákona Exekučného poriadku.

K § 13zo

Navrhuje sa prebrať aj ustanovenie o čiastočnom vyňatí pohľadávok vzniknutých z majetkových práv autora podľa Autorského zákona z výkonu rozhodnutia. Toto ustanovenie bolo terminologicky precizované v súvislosti s prijatím nového Autorského zákona. V odseku 3 sa tak ako doteraz tomuto režimu podriaďujú aj pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti, ktoré však nie sú pohľadávkami z majetkových práv autora.

K bodu 5

Navrhuje sa ustanoviť subsidiárnu aplikáciu Civilného sporového poriadku na vymáhanie súdnych pohľadávok vo veciach, ktoré v zákone o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok nie sú upravené. V zmysle okamžitej aplikability procesných predpisov sa nenavrhujú osobitné prechodné ustanovenia, pretože už z povahy procesných predpisov vyplýva povinnosť aplikovať ich okamžite s nadobudnutím účinnosti. Konania, ktoré začali za účinnosti doterajšej právnej úpravy sa dokončia podľa tohto zákona. Právne účinky úkonov, ktoré už boli vykonané, zostávajú zachované. 

K bodu 6

V Civilnom sporovom poriadku platí dispozičná zásada. Povaha konania podľa tohto zákona si však v určitých prípadoch vyžaduje, aby súd zistil skutkový stav veci aj nad rámec dôkazov, ktoré navrhujú vykonať účastníci. Navrhuje sa preto prelomenie dispozičnej zásady v prípade vykonávania dôkazov nevyhnutných na zistenie skutkového stavu veci.

K Čl. LVII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

K bodom 2 a 3

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom.

V poznámke pod čiarou k odkazu 28 sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

K bodu 4

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie s novou procesnou úpravou.

K Čl. LVIII

K bodom 1 a 2 

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie s novou procesnou úpravou.

K bodu 3

K § 19

Pôsobnosť prokurátora v civilnom procese teda v konaní podľa Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku je daná osobitnými predpismi. Táto pôsobnosť je realizovaná oprávneniami prokurátora podať na súd návrh alebo žalobu a vstúpiť do už začatého súdneho konania, ako i oprávneniami generálneho prokurátora podať opravný prostriedok (dovolanie generálneho prokurátora) a stanovisko Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Tieto oprávnenia vyplývajú z Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku a pokiaľ ide o návrhové a žalobné oprávnenia prokurátora tak aj zo znenia osobitných predpisov (napr. § 47f zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, § 12 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, § 16 zákona č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií, § 147a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní). V konaní pred súdom má prokurátor tie práva, ktoré mu vyplývajú z Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku.

K § 20

Z dôvodu obsahových a terminologických zmien, ktoré so sebou prináša Správny súdny poriadok je treba nanovo obsahovo a terminologicky vymedziť dozor prokuratúry nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy (netrestný dozor prokuratúry). Zabezpečovanie zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy je v právnom poriadku Slovenskej republiky na základe historického vývoja delené medzi správne súdnictvo a netrestný dozor prokuratúry. Tieto dva systémy nie sú konkurenčné, ale navzájom súvisia, sú právne previazané, vzájomne sa doplňujú a nadväzujú na seba. To preukazuje aj znenie druhej vety odseku 1, ktoré je zrkadlovým premietnutím princípu funkčnej súvislosti správneho súdnictva a netrestného dozoru prokuratúry upraveného v § 3 ods. 11 Správneho súdneho poriadku.

V odseku 2 sú pre účely zákona vymedzené orgány verejnej správy, ktoré sčasti kopírujú ich vymedzenie v § 4 Správneho súdneho poriadku s tým, že pod dozor prokuratúry spadá navyše preskúmavanie všeobecne záväzných právnych predpisov vydávaných zákonom splnomocnenými štátnymi orgánmi a právnickými osobami (napr. Národná banka Slovenska) a naopak prokuratúra nevykonáva dozor nad činnosťou orgánov záujmovej samosprávy (odsek 3).

K § 21

V odseku 1 sa vymedzujú spôsoby, t. j. metódy a formy, ktorými je prokurátor oprávnený zisťovať dodržiavanie zákonnosti orgánmi verejnej správy.

Znenie odseku 2 zvýrazňuje skutočnosť, že netrestný dozor prokuratúry sa týka výlučne preskúmavania zákonnosti a nie iných otázok spojených s výkonom verejnej správy (účelnosť, hospodárnosť, mimoprávna odbornosť atď).

V odseku 3 sa definujú základné pojmy a to v zásade zhodne s definičným vymedzením obsiahnutým v § 3 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Pri opatrení sa však zavádza delenie na opatrenie orgánu verejnej správy, ktorým sa myslí opatrenie s individuálnymi účinkami a opatrenie orgánu verejnej správy so všeobecnými účinkami. Táto deľba bola nevyhnutná z dôvodu odlišného procesného postupu pri ich preskúmavaní. Aj s odkazom na znenie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 21/08-39 z 23.9.2009 sa totiž navrhuje zjednotenie konania o proteste prokurátora proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy a opatreniu orgánu verejnej správy, keďže aj všeobecná správna žaloba upravená v § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku sa týka oboch týchto správnych aktov súčasne.

K § 22

V danom ustanovení sa vymedzujú právne prostriedky, prostredníctvom ktorých prokurátor alebo generálny prokurátor vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. Tieto sa týkajú buď administratívneho konania (protest prokurátora, upozornenie prokurátora) alebo správneho súdneho procesu (správna žaloba, žaloba, vstup do konania, kasačná sťažnosť, žaloba na obnovu konania, stanovisko Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky) alebo konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

K § 23

V odseku 1 sa vymedzujú tie správne akty orgánov verejnej správy, proti ktorým je prokurátor oprávnený podať protest. Obsahové náležitosti protestu sú v odseku 2 nanovo chronologicky zoradené tak, aby mimo formálnych náležitostí [písm. a) až c), h) a i)] v rámci protestu bolo možno oddeliť tzv. výrokovú časť, z ktorej má byť zrejmé, proti akému správnemu aktu sa protest podáva, aké porušenie zákonnosti sa ním namieta a aký postup sa orgánu verejnej správy prokurátorom navrhuje [písm. d) až f)] a následné odôvodnenie protestu [písm. g)].

Späťvzatie protestu v odseku 3 je všeobecnou úpravou, na ktorú v konaní o proteste prokurátora proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy a opatreniu orgánu verejnej správy nadväzuje ustanovenie § 24 ods. 15.

K § 24

Nanovo sa procesne upravuje konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy a opatreniu orgánu verejnej správy.

V odseku 1 sa výslovne stanovuje, že protest možno podať len v trojročnej lehote od právoplatnosti rozhodnutia alebo vydania opatrenia. Táto lehota je prekluzívna a prokurátor na ňu prihliada z úradnej povinnosti. A contrario z vymedzenia danej lehoty tiež vyplýva, že podanie protestu prokurátora proti ešte neprávoplatnému rozhodnutiu orgánu verejnej správy je neprípustné.

V odseku 2 sa nanovo vymedzujú účastníci konania o proteste prokurátora.

Odsek 3 obsahuje vymedzenie orgánu verejnej správy, proti rozhodnutiu alebo opatreniu ktorého sa protest prokurátora podáva.

Znenie odseku 4 odstraňuje doterajšie aplikačné problémy ohľadom vyjadrovania sa účastníkov konania k protestu prokurátora. Navrhovaná právna úprava ustanovuje orgánu verejnej správy povinnosť zaslať protest prokurátora účastníkom konania na vyjadrenie. Orgán verejnej správy v sprievodnom liste súčasne poučí účastníkov konania, že ak sa v určenej lehote k protestu prokurátora nevyjadria, nebude sa na ich neskoršie vyjadrenie prihliadať. Určenie dĺžky lehoty zo strany orgánu verejnej správy bude závisieť od jeho úvahy s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci.

Ak orgán verejnej správy dôjde k záveru, že protest prokurátora je dôvodný, rozhodnutím protestu vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Deje sa tak jedným rozhodnutím, ktorého výrok obsahuje tak formuláciu o vyhovení protestu ako i formuláciu o zrušení napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia. Týmto sa odstraňuje nejasnosť doterajšej právnej úpravy, ktorá nesprávne navádzala k možnosti zmeniť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, teda ako keby rozhodnúť vo veci samej už v konaní o proteste prokurátora. Takýto spôsob rozhodovania však pri rozhodnutiach orgánov verejnej správy a opatreniach orgánov verejnej správy nie je prípustný. Rozhodovanie o proteste má slúžiť len účelu vymedzenému v § 23 ods. 4, pričom vo veci samej možno nanovo rozhodnúť len v pôvodnom administratívnom konaní, v ktorom sa pokračuje v dôsledku vyhovenia protestu prokurátora a zrušenia rozhodnutia alebo opatrenia, ktorým bolo toto administratívne konanie skončené. 

Ak orgán verejnej správy nemieni protestu prokurátora vyhovieť, predloží ho neformálne bez rozhodnutia so sprievodným listom svojmu nadriadenému orgánu (odsek 6) a ak takýto nadriadený orgán nemá, rozhodne o proteste sám (odsek 9).  

Nadriadený orgán o proteste rozhodne, pričom vedúci ústredného orgánu štátnej správy tak urobí na základe návrhu ním ustanovenej komisie (odsek 6). Spôsoby rozhodnutia sú vymedzené v odsekoch 7 a 8.

Na rozhodovanie o proteste prokurátora a na jeho predkladanie nadriadenému orgánu zákon určuje 30 dňovú lehotu. Doručovanie rozhodnutia o proteste prokurátora je upravené v odseku 10.

Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môže nanovo odvolať okrem účastníkov konania aj prokurátor, čím sa vo vzťahu k inštančnému postupu vytvára ekvivalent ku konaniu o správnych žalobách prokurátora. Súčasne sa tým zabezpečuje, aby sa rozhodovanie vo veci mohlo preniesť na vertikálne najvyššiu administratívnu úroveň, čo je potrebné vzhľadom na zjednocovanie aplikačnej praxe ako i následné odťažovanie správneho súdnictva. Odsek 12 pritom ustanovuje, že odvolanie nebude prípustné pri jednostupňovom rozhodovaní o proteste (odsek 9) a ak o proteste už bolo rozhodnuté vedúcim ústredného orgánu štátnej správy.

Na konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy a opatreniu orgánu verejnej správy sa subsidiárne budú vzťahovať všeobecné ustanovenia o správnom konaní, teda zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Súčasne sa týmto zákonom navrhuje vypustiť z dôvodu nadbytočnosti zo správneho poriadku ustanovenie § 69.

Znenie odseku 15 nanovo ustanovuje, že späťvzatie protestu prokurátora je dôvodom pre zastavenie konania o ňom. Tým sa reaguje na absenciu dôvodu zastavenia konania o proteste prokurátora v § 30 správneho poriadku, ktorý by v plnom rozsahu spadal na tento prípad. Súčasne sa určuje, že prokurátor je oprávnený vziať protest späť do vydania (prvostupňového alebo odvolacieho) rozhodnutia o ňom.

K § 25

Protest proti opatreniu so všeobecnými účinkami podáva prokurátor orgánu verejnej správy, ktorý dané opatrenie vydal. Na podanie protestu prokurátora nie zákonom ustanovená žiadna lehota (odsek 1).

Ak orgán verejnej správy považuje protest prokurátora za dôvodný, priamo zruší alebo podľa povahy veci aj zmení napadnuté opatrenie, pričom o tomto zrušení alebo zmene opatrenia formálne nerozhoduje a len listom o takomto postupe upovedomí prokurátora (odsek 2). V opačnom prípade orgán verejnej správy predloží protest na vybavenie svojmu nadriadenému orgánu (odsek 3). Ak sa nadriadený orgán s protestom stotožní, vyhovie mu vyššie opísaným neformálnym spôsobom (odsek 4). V prípade, že sa nadriadený orgán domnieva, že protest nie je dôvodný, rozhodne o jeho nevyhovení, pričom len na vydanie tohto rozhodnutia a jeho doručovanie sa v tomto konaní vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s tým, že proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu prokurátora nie je prípustný opravný prostriedok (odsek 5).

Ak orgán verejnej správy nemá nadriadený orgán vybaví protest prokurátora sám v tzv. jednostupňovom konaní (odsek 6). Orgán verejnej správy a jeho nadriadený orgán sú povinní vybaviť protest prokurátora v zákonnej 30 dňovej lehote.

K § 26

Protest prokurátora sa podáva proti tomu orgánu územnej samosprávy, ktorý uznesenie prijal a to v prekluzívnej trojročnej lehote od jeho prijatia (odseky 1 a 2). O proteste rozhodne orgán formou uznesenia a spôsobom uvedeným v odseku 3 alebo 4 a v lehote podľa odseku 5.

Osamostatnenie tohto konania o proteste prokurátora bolo nevyhnutné vzhľadom na osobitosť postupu orgánov územnej samosprávy pri prijímaní uznesení.

K § 27

Priebeh konania o proteste prokurátora proti všeobecne záväznému právnemu predpisu je závislý od toho, o aký všeobecne záväzný predpis podľa § 21 ods. 3 písm. f) ide.

V prípade všeobecne záväzného právneho predpisu podľa § 21 ods. 3 písm. f) prvého a druhého bodu je orgán verejnej správy povinný vybaviť protest v lehote 30 dní od jeho podania a to upovedomením prokurátora o jeho vyhovení, či nevyhovení. Ak orgán verejnej správy protestu vyhovie, je povinný najneskôr do 90 dní od jeho doručenia zrušiť alebo zmeniť napadnutý všeobecne záväzný právny predpis a upovedomiť o tom prokurátora (odsek 2).

Pri proteste podanom proti všeobecne záväznému právnemu predpisu podľa § 21 ods. 3 písm. f) tretí bod, teda proti všeobecne záväznému nariadeniu sa už nerozlišuje medzi upovedomením o vyhovení protestu a upovedomením o zrušení alebo zmene napadnutého všeobecne záväzného nariadenia. Ak orgán verejnej správy mieni protestu vyhovieť, je povinný bezodkladne najneskôr do 90 dní od jeho doručenia zrušiť napadnuté všeobecne záväzné nariadenie alebo ho nahradiť všeobecne záväzným nariadením, ktoré bude v súlade so zákonom (vo veciach samosprávy) prípadne aj s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi (vo veciach prenesenej štátnej správy) a upovedomiť o tom prokurátora. V rovnakej lehote pritom orgán verejnej správy upovedomí prokurátora aj o nevyhovení protestu prokurátora.  

K § 28 

Ustanovenie sa terminologicky upravuje. V odseku 1 sa vymedzuje, že prokurátor je prostredníctvom upozornenia oprávnený namietať postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní pri vydávaní určených správnych aktov ako aj nečinnosť tohto orgánu. V odseku 2 sa upravujú náležitosti upozornenia prokurátora, pričom v písmene g) sa výslovne zvýrazňuje možnosť podávania tzv. upozornenia prokurátora „pro futuro“, účelom ktorého je zabezpečovanie zákonnosti v ďalšom postupe orgánov verejnej správy.

K § 29

V modifikovanej podobe sa preberá v zásade doterajšia právna úprava. Upozornenie prokurátora vybavuje orgán verejnej správy neformálne listom. Oproti doterajšej právnej úprave sa zohľadňuje možná absencia nadriadeného orgánu. V takomto prípade vybaví upozornenie prokurátora vždy ten orgán verejnej správy, ktorému bolo toto adresované v tzv. jednostupňovom konaní (odsek 5). Nanovo sa výslovne upravuje možnosť prokurátora vziať podané upozornenie späť (odsek 9).

K § 30

Doterajšie ustanovenie § 30 sa ponecháva bezo zmeny.

K bodu 4

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie s novou procesnou úpravou.

K bodu 5

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na nové tri kódexy a Trestný poriadok.

K bodu 6

V súvislosti s navrhovanými zmenami je potrebné v prechodných ustanoveniach upraviť režim prebiehajúcich konaní.

K Čl. LIX

K bodu 1 

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom.

K bodu 2

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

K bodu 3

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K bodu 4

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom.

K bodu 5

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku.

K bodom 6 a 7

Výkon záložného práva je upravený predovšetkým v zákone č. 527/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Odkaz na občiansky súdny poriadok bol obsolétny, preto sa navrhuje vypustiť ho bez náhrady.

K bodu 8 až 11

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

K bodu 12

Nútený výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok a exekúcia nebudú upravené v troch procesných kódexoch ale v zákone o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K Čl. LX

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K Čl. LXI

K bodu 1

V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

K bodu 2

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Druhostupňové konanie je riešené v zákone č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom sa vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje samosprávny kraj, určil ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja. Na rozhodovanie samosprávneho kraja sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Vypustením celého paragrafu sa poznámky stávajú neaktuálnymi.

K Čl. LXII

Možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva zo Správneho súdneho poriadku, a teda z osobitných predpisov sa vypúšťajú tieto duplicitné ustanovenia ako nadbytočné. Keďže v tomto prípade ale ide o výnimku z 2 mesačnej lehoty na podanie správnej žaloby podľa Správneho súdneho poriadku, ponecháva sa v osobitnom predpise ustanovenie o možnosti preskúmania na základe správnej žaloby, ktorá musí byť podaná v osobitnej skrátenej lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Poznámka pod čiarou sa vypúšťa bez náhrady.

K Čl. LXIII

K bodu 1

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v uvedených ustanoveniach je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K bodu 3

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v §7 ods. 2 písm. c) je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

K Čl. LXIV

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K Čl. LXV

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť odkazom na Civilný sporový poriadok.

K bodu 2

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom. V poznámke pod čiarou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

K bodu 3

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v uvedenom ustanovení je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

K bodu 4 

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K bodu 5

Navrhovaná zmena predstavuje len terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

K bodu 6

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť odkazom na nové procesné kódexy.

K bodu 7

Výkon záložného práva je upravený predovšetkým v zákone č. 527/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. Odkaz na občiansky súdny poriadok bol obsolétny, preto sa navrhuje vypustiť ho bez náhrady.

K bodu 8

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Civilný sporový poriadok.

K bodu 9

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K Čl. LXVI

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na nové procesné kódexy.

K Čl. LXVII

K bodu 1

Uvedená citácia je obsoletná.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť odkazom na Civilný sporový poriadok.

K bodu 3

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom.

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Správneho súdneho poriadku.

K bodu 4

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku a Civilného mimosporového poriadku.

K bodu 5

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K bodu 6

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K bodu 7

Navrhovaná zmena predstavuje len terminologické spresnenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a nadobudnutí účinnosti troch procesných kódexov.

K bodu 8

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K Čl. LXVIII

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Odstránenie opravného prostriedku neznamená, že rozhodnutie je vyňaté z prieskumu správneho súdu. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku.

K Čl. LXIX

K bodu 1 

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, avšak v danom ustanovení je možné pojem predbežné opatrenie nahradiť neodkladným opatrením.

K bodu 2

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K Čl. LXX

K bodom 1 a 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku.

K bodu 3

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné v § 2 ods. 2 nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

K bodom 4, 6 a 8

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku.

K bodu 5

Odkaz č. 7 sa po ostatnej novele zákona o rozhodcovskom konaní vypustil z textu zákona, preto je potrebné vypustiť aj poznámku pod čiarou k tomuto odkazu.

K bodu 7

Odkaz č. 14 sa po ostatnej novele zákona o rozhodcovskom konaní vypustil z textu zákona, preto je potrebné vypustiť aj poznámku pod čiarou k tomuto odkazu.

K Čl. LXXI

Vymáhanie iných pohľadávok ako súdnych je upravené výlučne v Exekučnom poriadku, preto sa navrhuje odkaz na Občiansky súdny poriadok vypustiť bez náhrady.

K Čl. LXXII

K bodu 1

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

K bodu 2

V Správnom súdnom poriadku sa zaviedla legislatívna skratka „správny súd“, ktorá má zvýrazniť osobitosť správneho súdnictva. Z tohto dôvodu dochádza v osobitných predpisoch k terminologickej zmene pojmu „súd“ na „správny súd“ v súlade s novým Správnym súdnym poriadkom.

K bodu 3

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K Čl. LXXIII

K bodu 1

Po zrušení ustanovenia Občianskeho súdneho poraidku, sa poznámka pod čiarou vypúšťa bez náhrady.

K bodu 2

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Ak v prvom stupni rozhoduje mesto alebo samosprávny kraj, odvolacím orgánom proti ich rozhodnutiam bude okresný úrad v sídle kraj. V poznámke pod čiarou sa upravuje odkaz na zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy, ktorý upravuje odvolací orgán voči rozhodnutiu mesta a samosprávneho kraja.

K bodu 3

Terminologické zosúladenie s pojmológiou nastavenou v nových kódexoch.

K Čl. LXXIV

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na Civilný sporový poriadok.

K Čl. LXXV

K bodu 1 

Z ustanovenia sa vypúšťa pojem „na účely občianskeho súdneho konania“, vzhľadom na tri samostatné kódexy, aby bolo zrejmé, že môže ísť aj civilné sporové konanie, civilné mimosporové konanie, ako aj o správne súdne konanie.

K bodom 2 a 3

Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, vypúšťajú sa tieto ustanovenia z osobitných predpisov ako nadbytočné.

K Čl. LXXVI

Terminologické zosúladenie.

K Čl. LXXVII

K bodom 1 a 2 

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné v § 27 a § 29 nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

Zosúladenie s terminológiou nastavenou v Civilnom sporovom poriadku, kde súd už nebude ukladať ale nariaďovať neodkladné opatrenie.

K bodu 3

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku.

K bodu 4 

Nie je potrebné upravovať odkazom na úpravu potvrdenia o vykonateľnosti, preto sa navrhuje odkaz 15 vypustiť bez náhrady.

K Čl. LXXVIII

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Vzhľadom na skutočnosť, že možnosť preskúmania rozhodnutia vyplýva z ustanovení nového Správneho súdneho poriadku, nie je potrebné uvádzať to duplicitne v osobitnom predpise. Vypustením odseku sa poznámka stáva obsolétnou.

K Čl. LXXIX

K bodu 1

Ide o terminologickú úpravu s poukazom na správnu žalobu vo veciach azylu.

K bodu 2

Ide o terminologickú úpravu.

K bodu 3

S poukazom na § 213 ods. 1 Správneho súdneho poriadku sa vylučuje odkladný účinok správnej žaloby.

K bodu 4

Navrhované doplnenie má zjednodušiť konanie o azyle v nesporných prípadoch (ak účastník konania zomrel alebo počas konania o predĺžení doplnkovej ochrany doplnková ochrana zanikla alebo počas konania o udelení azylu podľa § 10 na dobu neurčitú azyl zanikol alebo ak ministerstvo zastaví neskôr začaté konanie o udelenie azylu z dôvodu prekážky litispendencie) tým, že sa rozhodnutie vydávať nebude, ale sa iba vyznačí iba v spise. 

K bodu 5

Navrhovaná úprava je potrebná z dôvodu, že podľa nového Správneho súdneho poriadku sa nebudú preskúmavať rozhodnutia ministerstva na základe opravného prostriedku (tretia hlava piatej časti OSP). Explicitne sa ustanovuje, že proti uvedeným rozhodnutiam ministerstva nemožno podať ani rozklad. Bude sa teda v zásade jednať o rozhodnutia vydané v jednostupňovom konaní, ktoré budú na základe správnej žaloby preskúmateľné správnym súdom s výnimkou rozhodnutia ministerstva o udelení azylu, o neudelení azylu v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany a o predĺžení doplnkovej ochrany, voči ktorým nie je ani v súčasnosti možné podať opravný prostriedok. Rovnako sa s poukazom na ustanovenie § 213 ods. 1 Správneho súdneho poriadku vylučuje odkladný účinok správnej žaloby pri uvedených rozhodnutiach.

K bodu 6

Predmetné ustanovenie, ktoré bolo do zákona o azyle doplnené poslednou novelou (zákonom č. 131/2015 Z. z.) je potrebné taktiež upraviť z dôvodu terminologického zjednotenia pojmov. Pojem „opravný prostriedok“ sa navrhuje nahradiť pojmom „správna žaloba“ a text „návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia“ je vhodné nahradiť „návrhom na priznanie odkladného účinku“. 

K bodu 7

S poukazom na § 213 ods. 1 Správneho súdneho poriadku sa vylučuje odkladný účinok správnej žaloby.

K bodu 8

Navrhovaná úprava je premietnutím ustanovení § 213 ods. 1 a 2 a § 446 Správneho súdneho poriadku.

K bodu 9

Navrhovaná úprava je potrebná z dôvodu, že podľa nového Správneho súdneho poriadku sa nebudú preskúmavať rozhodnutia ministerstva na základe opravného prostriedku (tretia hlava piatej časti OSP). Explicitne sa ustanovuje, že proti uvedeným rozhodnutiam ministerstva nemožno podať ani rozklad. Bude sa teda v zásade jednať o rozhodnutia vydané v jednostupňovom konaní, ktoré budú na základe správnej žaloby preskúmateľné správnym súdom.

Rovnako sa s poukazom na ustanovenie § 213 ods. 1 Správneho súdneho poriadku vylučuje odkladný účinok správnej žaloby pri uvedených rozhodnutiach. Vymedzujú sa rozhodnutia, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu [§ 7 písm. h)].

K bodu 10

Ide o prevzatie pôvodného ustanovenia § 31 ods. 6.

K bodu 11

Navrhovaná úprava je potrebná z dôvodu, že podľa nového Správneho súdneho poriadku sa nebudú preskúmavať rozhodnutia ministerstva na základe opravného prostriedku (tretia hlava piatej časti OSP). Explicitne sa ustanovuje, že proti uvedeným rozhodnutiam ministerstva nemožno podať ani rozklad. Bude sa teda v zásade jednať o rozhodnutia vydané v jednostupňovom konaní, ktoré budú na základe správnej žaloby preskúmateľné správnym súdom.

Rovnako sa s poukazom na ustanovenie § 213 ods. 1 Správneho súdneho poriadku vylučuje odkladný účinok správnej žaloby pri uvedených rozhodnutiach.

K bodu 12

Navrhovaná úprava je potrebná z dôvodu, že podľa nového Správneho súdneho poriadku sa nebude preskúmavať rozhodnutie ministerstva na základe opravného prostriedku (tretia hlava piatej časti OSP). Explicitne sa ustanovuje, že proti uvedenému rozhodnutiu nemožno podať rozklad. Bude sa teda v zásade jednať o rozhodnutie vydané v jednostupňovom konaní, ktoré bude na základe správnej žaloby preskúmateľné správnym súdom. Vylučuje sa tiež súdny prieskum [§ 7 písm. h)].

K bodu 13

Ide o prevzatie pôvodného ustanovenia § 46b ods. 2.

K bodu 14

Navrhovaná úprava je potrebná z dôvodu, že podľa nového Správneho súdneho poriadku sa nebude preskúmavať toto rozhodnutie ministerstva na základe opravného prostriedku (tretia hlava piatej časti OSP). Explicitne sa ustanovuje, že proti uvedenému rozhodnutiu ministerstva nemožno podať ani rozklad. Bude sa teda v zásade jednať o rozhodnutie vydané v jednostupňovom konaní, ktoré bude na základe správnej žaloby preskúmateľné správnym súdom. Rovnako sa s poukazom na ustanovenie § 213 ods. 1 Správneho súdneho poriadku vylučuje odkladný účinok správnej žaloby.

K bodu 15

S poukazom na § 213 ods. 1 Správneho súdneho poriadku sa vylučuje odkladný účinok správnej žaloby.

K Čl. LXXX

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné v § 19 ods. 1 písm. b) nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

K Čl. LXXXI

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku.

K Čl. LXXXII

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku.

K Čl. LXXXIII

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku.

K Čl. LXXXIV

K bodu 1

Rozhodnutie sociálnej poisťovne sa vykonáva podľa Exekučného poriadku, preto sa navrhuje odkaz na Občiansky súdny poriadok vypustiť bez náhrady.

K bodom 2 až 4 a 10

Legislatívno-technická zmena súvisiaca so zavedením možnosti podania odvolania voči rozhodnutiam ústredia Sociálnej poisťovne (ďalej len „ústredie“) o dôchodkových dávkach, zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente, o povinnosti poberateľa dávky vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť, alebo úrazovú rentu alebo pozostalostnú úrazovú rentu alebo ich časti vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, a o povinnosti zamestnávateľa nahradiť neprávom vyplatené sumy na vyššie uvedených dávkach (ďalej len „konanie o dôchodkových dávkach a úrazovej rente“).

K bodu 5

Aplikačná prax ukázala, že účastníci konania často podávali opravný prostriedok na miestne nepríslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne, čo v zásade predlžovalo a zvyšovalo administratívnu záťaž daného konania. V rámci zabezpečenia efektívnejšieho konania a zlepšenia proklientského prístupu sa zavádza možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiam ústredia v konaní o dôchodkových dávkach a úrazovej rente aj na ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne.

K bodu 6

V súvislosti so zavedením dvojinštančnosti konania v Sociálnej poisťovni sa ustanovuje, že riadne a včas podaný opravný prostriedok proti rozhodnutiu o dôchodkových dávkach, o zvyšovaní príplatku za štátnu službu k dôchodku, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente nemá odkladný účinok rozhodnutia ústredia. Vzhľadom na to, že rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti upravuje s účinnosťou od 1.7.2014 § 12a zákona č.576/2004 Z. z. v znení zákona č. 185/2014 Z. z., navrhuje sa obsah navrhovaného písmena c) upraviť zmenou doterajšieho písmena b).

K bodu 7

Zachováva sa inštitút plynutia novej lehoty na podanie odvolania v prípadoch, keď účastník konania požiada o oznámenie podkladov, na základe ktorých ústredie rozhodovalo. V takýchto prípadoch začne plynúť nová lehota na podanie odvolania odo dňa, kedy sa tieto podklady doručili účastníkovi konania.

K bodu 8 

Z dôvodu rekodifikácie Občianskeho súdneho poriadku a jeho nahradenia v časti správneho súdnictva novým Správnym súdnym poriadkom sa navrhuje upraviť dvojinštančné konanie o dôchodkových dávkach a úrazovej rente.

Doterajšia právna úprava konania o dôchodkových dávkach a úrazovej rente umožňovala ako riadny opravný prostriedok preskúmať neprávoplatné rozhodnutia v týchto veciach súdom.

V rámci rekodifikácie správneho súdnictva je žiaduce, aby sa konanie o dôchodkových dávkach a úrazovej rente skončilo vydaním konkrétneho právoplatného rozhodnutia Sociálnou poisťovňou. Za týmto účelom sa navrhuje, aby v prvom stupni konania o dôchodkových dávkach a úrazovej rente naďalej rozhodovalo ústredie a v druhom stupni bude rozhodovať generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, tak ako to je v súčasnosti pri iných veciach, v ktorým v prvom stupni rozhoduje ústredie (napr. o náhradách trov konania).

Odvolanie sa bude viesť oddelene od rozhodovania ústredia ako prvostupňového orgánu. Nebudú sa na ňom podieľať ani v ňom rozhodovať osoby, ktoré sa zúčastnili konania, ktorým sa vydalo napadnuté rozhodnutie (§ 181 ods. 2 zákona o sociálnom poistení).

Naďalej ostáva zachovaná možnosť preskúmať právoplatné rozhodnutia Sociálnej poisťovne o dôchodkových dávkach a úrazovej rente prostredníctvom súdu na základe podanej správnej žaloby v sociálnych veciach.

K bodu 9

Výkon rozhodnutia v prípade súdnych pohľadávok bude upravený v zákone č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok.

K bodu 11

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom Civilný sporový poriadok.

K bodu 12

Z dôvodu zachovania právnej istoty účastníkov konania sa navrhuje v prechodnom ustanovení upraviť, že konanie o opravnom prostriedku začaté pred účinnosťou Správneho súdneho poriadku sa dokončí podľa dovtedy účinných predpisov. V prípadoch, kedy sa účastník konania riadil poučením rozhodnutia Sociálnej poisťovne vydaného pred 1. júlom 2016 a podal proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok súdu po 30. júni 2016, považuje sa takýto opravný prostriedok, v prípade, že spĺňa zákonné náležitosti, za riadne a včas podané odvolanie podľa zákona o sociálnom poistení účinného od 1. júla 2016. Súd v takomto prípade postúpi odvolanie Sociálnej poisťovni, pričom lehota na odvolanie sa bude považovať za zachovanú aj v prípade, že odvolanie bude Sociálnej poisťovni postúpené po jej uplynutí.

K Čl. LXXXV

K bodu 1 

Nové procesné kódexy už neobsahujú úpravu predbežných opatrení ale neodkladných opatrení. Neodkladné opatrenie sa spravuje iným právnym režimom a spôsobuje odlišné právne následky ako predbežné opatrenie podľa predchádzajúcej právnej úpravy, preto je potrebné v § 11 ods. 1 písm. b) nahradiť pojem predbežné opatrenie neodkladným opatrením.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku.

K Čl. LXXXVI

Podľa novej koncepcie Správneho súdneho poriadku nebudú správne súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam orgánov verejnej správy. Možnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom vyplýva z ustanovení Správneho súdneho poriadku.

K Čl. LXXXVII

K bodu 1

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom Civilný mimosporový poriadok.

K bodu 2

Navrhovanou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratí účinnosť, odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

K Čl. LXXXVIII

K bodu 1

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

K bodu 2

Vyšším súdnym úradníkom sa ponechávajú ich doterajšie kompetencie s niektorými zmenami. Najdôležitejším rozdielom v porovnaní s doterajšou právnou úpravou je ustanovenie odseku 2, podľa ktorého vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť ako prostriedok procesnej obrany. Ustanovenie odseku 2 je nevyhnutné na zabránenie dvojkoľajnosti pri prípustnosti odvolania. Záležalo by totiž len od rozvrhu práce, či o danej veci rozhodne sudca a tým bude účastníkovi zachovaná možnosť podať odvolanie, resp. za zákonom stanovených predpokladov aj dovolanie, alebo bude rozhodovať vyšší súdny úradník a voči jeho rozhodnutiu by bola prípustná len sťažnosť. Proti rozhodnutiu o sťažnosti už nie je odvolanie prípustné.

Z katalógu vecí, v ktorých môžu vyšší súdni úradníci konať a rozhodovať bolo vypustené rozhodovanie o zmenkových a šekových platobných rozkazoch, pretože nová právna úprava ich už nepripúšťa. Súdni úradníci ďalej už nerozhodujú v konaniach o úschovách a v konaniach o umorenie listín, pretože v nich konajú a rozhodujú notári, a takisto v zmierovacom konaní, pretože takéto konanie nová procesná úprava nepozná.

K bodu 3

Z rovnakých dôvodov, ako v § 5 boli čiastočne obmedzené decízne právomoci vyššieho súdneho úradníka v § 6.

Ustanovenie zástupcu účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, je upravené v zákone č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. O ustanovení rozhoduje Centrum právnej pomoci a nie súd.

K bodu 4

Navrhovaná zmena predstavuje terminologické zosúladenie po strate účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

K bodu 5

Z § 10 ods. 2 sa vypúšťajú konania, ktoré nová procesná úprava nepozná. Ide predovšetkým o konania ustanovení opatrovníka osobám pozbaveným spôsobilosti na právne úkony alebo osobám, ktorých spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, ako aj neprítomným a neznámym osobám a konanie o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov.

K bodom 6 a 7

Navrhovaná zmena predstavuje zosúladenie oprávnení súdnych tajomníkov v súdnych konaniach s novou procesnou úpravou.

K bodu 8

Proti rozhodnutiu súdneho tajomníka je prípustná sťažnosť a z rovnakých dôvodov, ako pri rozhodovaní vyšších súdnych úradníkov (§ 5 ods. 2) je nevyhnutné, aby súdny tajomník nevydával rozhodnutia, proti ktorým je prípustné odvolanie.