Zákon o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov 136/2001 účinný od 01.10.2002 do 30.04.2004

§ 2
Pôsobnosť zákona

(1)
Tento zákon sa vzťahuje na
a)
podnikateľov,
b)
orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy.
(2)
Tento zákon sa vzťahuje na všetky činnosti a konania podnikateľov, ktoré obmedzujú alebo môžu obmedzovať súťaž, okrem prípadov obmedzovania súťaže zo strany podnikateľov, ktorí poskytujú služby vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu, ak uplatňovanie tohto zákona znemožňuje fakticky alebo právne plniť ich úlohy podľa osobitného predpisu.1)
(3)
Tento zákon sa vzťahuje aj na činnosti a konania, ku ktorým došlo v cudzine, ak vedú alebo môžu viesť k obmedzovaniu súťaže na tuzemskom trhu.
(4)
Tento zákon sa okrem piatej časti nevzťahuje na obmedzovanie súťaže, ktorého účinky sa prejavujú výlučne na zahraničnom trhu, ak medzinárodná zmluva uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorou je Slovenská republika viazaná, neurčuje inak.
(5)
Tento zákon sa nevzťahuje na prípady obmedzovania súťaže, ktorých posudzovanie patrí do pôsobnosti iného orgánu, ktorý zabezpečuje ochranu súťaže podľa osobitného predpisu.1a)

§ 4

(1)
Dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej len „dohoda obmedzujúca súťaž“), sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Na účely tohto zákona
a)
dohoda podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania,
b)
zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania podnikateľov, ktorá nenapĺňa znaky dohody podnikateľov podľa písmena a) a ktorú nemožno označiť ako prirodzené nasledovanie správania iného podnikateľa,
c)
rozhodnutie združenia podnikateľov je právny akt orgánu združenia, ktorý zaväzuje jeho členov, ako aj odporúčanie orgánu združenia členom.
(3)
Zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá obsahuje
a)
priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok,
b)
záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií,
c)
rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania,
d)
záväzok účastníkov dohody, že voči jednotlivým podnikateľom budú pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení uplatňovať rozdielne podmienky, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži,
e)
podmienenie uzatvárania zmlúv tak, aby zmluvné strany prijali ďalšie záväzky, ktoré povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv,
f)
znaky koluzívneho správania, v ktorého dôsledku podnikatelia koordinujú svoje správanie, najmä v procese verejného obstarávania.
(4)
Ak sa dôvod zákazu vzťahuje len na časť dohody obmedzujúcej súťaž, je zakázaná len táto časť, ak z jej obsahu vyplýva, že ju možno oddeliť od ostatného obsahu.

§ 5

(1)
Dohoda o prevode práv alebo o poskytnutí licencií na vynálezy, priemyselné vzory, ochranné známky, obchodné mená, chránené odrody rastlín alebo plemená zvierat, úžitkové vzory a chránené topografie polovodičových výrobkov3) alebo časť tejto dohody je zakázaná podľa § 4, ak obmedzovanie súťaže, ktoré z nej vyplýva pre nadobúdateľa týchto práv, nie je nevyhnutné na ich ochranu. To isté platí o dohode o poskytnutí práv k dielam a výkonom podľa osobitného predpisu.4)
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje obdobne na prevod práv alebo na poskytnutie licencií na výrobno-technické a obchodné poznatky a informácie, ktoré sú výsledkom tvorivej činnosti a skúseností podnikateľa (know-how), ktoré nie sú upravené v osobitnom predpise.5)

§ 6

(1)
Zákaz podľa § 4 a 5 sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaž, ak spoločný podiel účastníkov dohody obmedzujúcej súťaž alebo podiel ani jedného z nich nepresiahne 10 % celkového podielu tovarov na relevantnom trhu v Slovenskej republike, okrem
a)
dohôd obmedzujúcich súťaž uvedených v § 4 ods. 3 písm. a) až c) alebo
b)
obmedzovania súťaže kumulatívnym účinkom dohôd obmedzujúcich súťaž, ktoré obsahujú obdobný druh obmedzení súťaže a ktoré vedú k obdobným účinkom na relevantnom trhu, a ich spoločný podiel presahuje 10 % celkového podielu tovarov na relevantnom trhu.
(2)
Spoločným podielom podľa odseku 1 je súčet podielov na relevantnom trhu
a)
účastníkov dohody obmedzujúcej súťaž,
b)
podnikateľa, v ktorom účastník dohody obmedzujúcej súťaž vlastní najmenej 50 % základného imania alebo má právo vykonávať najmenej polovicu hlasovacích práv, alebo právo vymenovať najmenej polovicu členov orgánov podnikateľa, alebo právo riadiť jeho podnik,
c)
podnikateľa, ktorý má práva uvedené v písmene b) v podniku účastníka dohody obmedzujúcej súťaž,
d)
všetkých ostatných podnikateľov, v ktorých podnikateľ uvedený v písmene c) má práva uvedené v písmene b).
(3)
Na základe návrhu podnikateľa úrad rozhodne, že zákaz podľa § 4 a 5 sa na čas určený v rozhodnutí úradu nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaž, ak táto dohoda súčasne
a)
prispieva k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho rozvoja,
b)
poskytuje spotrebiteľom primeranú časť prospechu, ktorý z toho vyplýva,
c)
neukladá účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž také obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov dohody,
d)
neumožňuje účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž vylúčiť súťaž vo vzťahu k podstatnej časti dotknutého tovaru na relevantnom trhu.
(4)
Zákaz podľa § 4 a 5 sa nevzťahuje na skupiny dohôd obmedzujúcich súťaž, ktoré spĺňajú podmienky podľa osobitného predpisu.5a)
(5)
Úrad na návrh podnikateľov vydá rozhodnutie o tom, že ich činnosti alebo konania nie sú v rozpore s § 4 a 5 alebo že ich dohoda obmedzujúca súťaž nie je v rozpore s odsekom 1.
(6)
Úrad môže žiadať od podnikateľov, aby preukázali, či ich dohoda obmedzujúca súťaž spĺňa podmienky uvedené v odseku 1.
(7)
Podnikatelia môžu žiadať úrad o vydanie stanoviska, či ich návrh dohody obmedzujúcej súťaž nie je v rozpore s § 4 a 5. Úrad vydá stanovisko do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti, v zložitých prípadoch vydá stanovisko do 60 dní.

§ 8
Zneužívanie dominantného postavenia

(1)
Dominantné postavenie na relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle.
(2)
Zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä
a)
priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných obchodných podmienok,
b)
hrozba obmedzenia alebo obmedzenie výroby, odbytu alebo technického vývoja tovaru na úkor užívateľov,
c)
uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži,
d)
viazanie súhlasu s uzavretím zmluvy na podmienku, že druhá zmluvná strana prijme aj ďalšie záväzky, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom tejto zmluvy,
e)
dočasné zneužívanie ekonomickej sily s cieľom vylúčiť súťaž.
(3)
Unikátne zariadenie je zariadenie, infraštruktúra alebo jej časť, miesto alebo právo, ktorých vybudovanie alebo nadobudnutie iným podnikateľom nie je objektívne možné a bez prístupu ku ktorému alebo bez uplatnenia ktorého by došlo alebo mohlo dôjsť k obmedzeniu súťaže na príslušnom relevantnom trhu.
(4)
Vlastníkom alebo správcom unikátneho zariadenia podľa tohto zákona je aj nositeľ práva, ak unikátnym zariadením podľa odseku 3 je právo.
(5)
Podnikateľ, ktorý je vlastníkom alebo správcom unikátneho zariadenia, zneužije svoje dominantné postavenie na relevantnom trhu, ak odmietne k nemu zabezpečiť prístup a ak súčasne
a)
unikátne zariadenie umožňuje uspokojiť požiadavky podnikateľa na využívanie unikátneho zariadenia pri súčasnom uspokojení požiadaviek vlastníka alebo správcu unikátneho zariadenia v čase najvyššieho dopytu po jeho službách a s prihliadnutím aj na plnenie jeho dlhodobých záväzkov,
b)
podnikateľ žiadajúci o prístup k unikátnemu zariadeniu s cieľom využívať ho je schopný zabezpečiť dodržanie zodpovedajúcich kvalitatívnych a kvantitatívnych parametrov unikátneho zariadenia vyplývajúcich z požiadaviek na jeho prevádzku alebo ak podnikateľ žiadajúci o využívanie unikátneho zariadenia, ktorým je právo, je schopný zabezpečiť dodržanie všetkých požiadaviek na predmetné právo vyplývajúcich z osobitných predpisov,5)
c)
podnikateľ žiadajúci o prístup k unikátnemu zariadeniu je schopný uhradiť vlastníkovi alebo správcovi unikátneho zariadenia primeranú odplatu.
(6)
Zneužívanie dominantného postavenia na relevantnom trhu je zakázané.

§ 9

(1)
Koncentrácia na účely tohto zákona je proces ekonomického spájania podnikateľov, ktorým je
a)
zlúčenie alebo splynutie dvoch alebo viacerých samostatných podnikateľov, alebo
b)
získanie priamej alebo nepriamej kontroly jedným podnikateľom alebo viacerými podnikateľmi nad podnikom alebo nad časťou podniku iného podnikateľa alebo podnikateľov.
(2)
Zlúčenie alebo splynutie podľa odseku 1 písm. a) je na účely tohto zákona zlúčenie alebo splynutie podľa osobitného predpisu,6) ako aj zlúčenie alebo splynutie, pri ktorom sa ekonomicky spájajú podnikatelia pri zachovaní ich právnej samostatnosti, najmä v prípade existencie spoločného ekonomického riadenia.
(3)
Časť podniku podnikateľa podľa odseku 1 písm. b) je na účely tohto zákona organizačná zložka podniku7) alebo aktíva, na ktorých základe možno dosahovať obrat.
(4)
Kontrola podľa odseku 1 písm. b) je možnosť vykonávať rozhodujúci vplyv na činnosť podnikateľa, najmä prostredníctvom
a)
vlastníckych práv alebo iných práv k podniku alebo k jeho časti,
b)
práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré umožňujú vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa.
(5)
Koncentráca podľa odseku 1 písm. b) je aj založenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného dvoma alebo viacerými podnikateľmi, ktorý trvale vykonáva všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu.
(6)
Spoločná kontrola je na účely tohto zákona možnosť uplatňovať rozhodujúci vplyv na činnosť iného podnikateľa dvoma alebo viacerými podnikateľmi.
(7)
Pri koncentrácii, ktorá vznikla založením spoločného podniku podľa odseku 5, ktorá podlieha kontrole úradu podľa § 10 ods. 1 a ktorá má za cieľ alebo ktorej dôsledkom je koordinácia súťažného správania podnikateľov kontrolujúcich tento spoločný podnik, a za predpokladu, že títo podnikatelia v podstatnej miere naďalej pôsobia na tom istom relevantnom trhu ako spoločný podnik alebo naďalej pôsobia na trhu zásobovania alebo odbytu, ktorý súvisí s relevantným trhom, na ktorom pôsobí spoločný podnik, alebo naďalej pôsobia na úzko súvisiacom susednom relevantnom trhu, takúto koordináciu súťažného správania úrad posudzuje podľa § 4 až 6.
(8)
Za koncentráciu sa nepovažuje, ak
a)
banky, pobočky zahraničných bánk, iné finančné inštitúcie alebo poisťovne, ku ktorých bežným činnostiam patrí obchodovanie s cennými papiermi na vlastný účet alebo na cudzí účet, dočasne získajú cenné papiere s cieľom ich ďalšieho predaja, čo im umožňuje získať kontrolu nad podnikom iného podnikateľa alebo nad jeho časťou, ak nevykonávajú hlasovacie a iné práva s cieľom ovplyvňovať súťažné správanie podnikateľa alebo ak vykonávajú takéto hlasovacie práva iba z dôvodu prípravy predaja celého podniku alebo jeho časti alebo predaja cenných papierov za predpokladu, že taký predaj sa uskutoční do jedného roka odo dňa nadobudnutia cenných papierov; úrad na základe návrhu podnikateľa vydá rozhodnutie, ktorým môže predĺžiť jednoročnú lehotu v prípade preukázania, že predaj cenných papierov nebol v tejto lehote možný,
b)
dočasné získanie kontroly nad podnikom iného podnikateľa alebo nad jeho časťou vyplýva z osobitných predpisov,8)
c)
medzi právne samostatnými podnikateľmi patriacimi do jednej ekonomickej skupiny založenej na vzťahoch kontroly dôjde k zlúčeniu alebo k splynutiu dvoch alebo viacerých podnikateľov, alebo k získaniu priamej alebo nepriamej kontroly jedným podnikateľom alebo viacerými podnikateľmi nad podnikom alebo nad časťou podniku iného podnikateľa alebo podnikateľov.

§ 10

(1)
Koncentrácia podlieha kontrole úradu, ak
a)
spoločný obrat účastníkov koncentrácie je najmenej 750 000 000 Sk a aspoň dvaja z účastníkov koncentrácie dosiahli obrat každý najmenej 250 000 000 Sk za uzavreté účtovné obdobie predchádzajúce vzniku koncentrácie alebo
b)
spoločný podiel účastníkov koncentrácie alebo podiel aspoň jedného z nich presiahne 25 % celkového podielu tovarov na relevantnom trhu v Slovenskej republike.
(2)
Spoločný obrat alebo spoločný podiel podľa odseku 1 je súčet obratov alebo súčet podielov
a)
účastníkov koncentrácie,
b)
podnikateľov, v ktorých účastník koncentrácie vlastní najmenej 50 % základného imania alebo má právo vykonávať najmenej polovicu hlasovacích práv, alebo má právo vymenovať najmenej polovicu členov orgánov podnikateľa, alebo má právo riadiť jeho podnik,
c)
podnikateľov, ktorí majú práva uvedené v písmene b) v podniku účastníka koncentrácie,
d)
všetkých ostatných podnikateľov, v ktorých má podnikateľ uvedený v písmene c) práva uvedené v písmene b).
(3)
Obrat na účely tohto zákona je súčet tržieb, výnosov alebo príjmov z predaja tovaru, ku ktorému sa pripočíta finančná pomoc poskytnutá podnikateľovi.
(4)
Finančná pomoc podľa odseku 3 poskytnutá podnikateľovi je každá peňažná pomoc poskytnutá poskytovateľom týkajúca sa činnosti vykonávanej podnikateľom, ktorá sa prejaví v cene jeho tovaru, a podnikateľ je prijímateľom tejto pomoci.
(5)
Poskytovateľom finančnej pomoci na účely tohto zákona je štátny orgán,9) štátny peňažný ústav,10) obec11) alebo iná právnická osoba, ktorá poskytuje finančnú pomoc podľa osobitného predpisu.12)
(6)
Spoločný obrat podnikateľa neobsahuje tržby, výnosy alebo príjmy z predaja tovaru medzi jednotlivými podnikateľmi patriacimi do jednej ekonomickej skupiny založenej na vzťahoch kontroly.
(7)
Ak koncentrácia vznikne získaním priamej alebo nepriamej kontroly nad podnikom iného podnikateľa alebo nad časťou jedného podniku alebo viacerých podnikov, berie sa do úvahy obrat podniku alebo tých častí, ktoré sú predmetom koncentrácie. Dve koncentrácie alebo viac koncentrácií, ktoré jednotlivo nepodliehajú kontrole úradu podľa odseku 1 a ktoré sa uskutočnia do dvoch rokov medzi tými istými podnikateľmi a spoločne podliehajú kontrole podľa odseku 1, sa považujú za jednu koncentráciu, ktorá vznikla v deň poslednej koncentrácie.
(8)
Ak účastníci koncentrácie majú spoločne práva alebo právomoci podľa odseku 2 písm. b), pri výpočte spoločného obratu sa nezapočítava obrat dosiahnutý predajom tovarov medzi spoločným podnikom a každým z účastníkov koncentrácie alebo akýmkoľvek iným podnikateľom spojeným s ktorýmkoľvek z nich podľa odseku 2 písm. b), c) a d). Obrat dosiahnutý predajom tovaru medzi spoločným podnikom a ďalšími podnikateľmi sa rovnomerne rozdelí medzi účastníkov koncentrácie.
(9)
Koncentrácia, ktorá podlieha kontrole úradu podľa odseku 1, musí byť oznámená úradu do 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy, odo dňa oznámenia prijatia návrhu v obchodnej verejnej súťaži,13) odo dňa doručenia rozhodnutia štátneho orgánu podnikateľovi14) alebo odo dňa v ktorom nastala iná skutočnosť, na základe ktorej došlo k vzniku koncentrácie. Lehota začne plynúť odo dňa, keď nastala prvá z týchto skutočností.
(10)
Podnikateľ môže úrad požiadať o vydanie stanoviska k zámeru koncentrácie. Úrad vydá stanovisko do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Vydaním stanoviska nie je dotknutá povinnosť oznámiť koncentráciu podľa odseku 9.
(11)
Oznámenie koncentrácie pri zlúčení alebo splynutí dvoch alebo viacerých samostatných podnikateľov, alebo pri získaní spoločnej kontroly podávajú účastníci koncentrácie spoločne, pri obchodnej verejnej súťaži vybraný účastník obchodnej verejnej súťaže, pri vydaní rozhodnutia štátneho orgánu o zlúčení alebo o splynutí podnikateľov podľa osobitného predpisu14) účastníci koncentrácie spoločne, v ostatných prípadoch podnikateľ, ktorý získava kontrolu nad podnikom alebo nad časťou podniku iného podnikateľa alebo podnikateľov.
(12)
Oznámenie podľa odseku 9 musí obsahovať
a)
základné informácie o účastníkoch koncentrácie,
b)
opis koncentrácie,
c)
údaje o majetkovom a finančnom prepojení,
d)
údaje o personálnom prepojení,
e)
informácie o ovplyvnených trhoch,
f)
informácie týkajúce sa možnosti vstupu na trh,
g)
informácie o zmluvách o kooperácii,
h)
informácie o obchodných združeniach,
i)
všeobecné trhové informácie,
j)
informácie o kooperatívnych účinkoch spoločného podniku,
k)
dôvody a účinky koncentrácie a ich dopad na súťaž,
l)
podkladovú dokumentáciu,
m)
opis obmedzení súťaže nevyhnutných na uskutočnenie koncentrácie,
n)
doklad o zaplatení správneho poplatku podľa osobitného predpisu.15)
(13)
Účastníci koncentrácie nesmú vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce zo vzniku koncentrácie až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o nej.
(14)
Zákazom podľa odseku 13 nie je dotknuté právo vybraného účastníka obchodnej verejnej súťaže16) uskutočniť svoj návrh za predpokladu, že nadobúdateľ neuplatňuje hlasovacie právo, ktoré mu vzniklo v súvislosti s uskutočnením návrhu, alebo že tak koná iba na udržanie plnej hodnoty investícií alebo na základe výnimky udelenej úradom podľa odseku 15.
(15)
Úrad na základe návrhu podnikateľa vydá rozhodnutie, ktorým môže udeliť výnimku zo zákazu podľa odseku 13, ak na to existujú vážne dôvody. Úrad vydá rozhodnutie o udelení alebo neudelení výnimky do 30 dní odo dňa doručenia návrhu. Úrad pri rozhodovaní o výnimke zváži aj účinky pozastavenia koncentrácie na účastníkov koncentrácie alebo na tretie strany. Udelenie výnimky môže úrad viazať na podmienky s cieľom zabezpečiť efektívnu súťaž.
(16)
Ustanovenia odsekov 13, 14 a 15 sa nevzťahujú na obchodovanie s cennými papiermi, ktoré sú verejne obchodovateľné na trhu podľa osobitného predpisu,17) ak kupujúci alebo predávajúci nevedel alebo nemohol vedieť, že došlo ku koncentrácii podľa § 9 ods. 1.

§ 12

(1)
Úrad vydá rozhodnutie, že s koncentráciou súhlasí, ak
a)
koncentrácia nevytvára alebo neposilňuje dominantné postavenie, ktorého dôsledkom sú významné prekážky efektívnej súťaže na relevantnom trhu, alebo
b)
koordinácia podľa § 9 ods. 7 spĺňa podmienky uvedené v § 6 ods. 3.
(2)
Úrad môže súhlas s koncentráciou viazať na podmienky uložené v rozhodnutí, na ktorých základe sa odstránia významné prekážky efektívnej súťaže vzniknuté koncentráciou.
(3)
Úrad zakáže koncentráciu vytvárajúcu alebo posilňujúcu dominantné postavenie, ktorého dôsledkom môžu byť významné prekážky efektívnej súťaže na relevantnom trhu.
(4)
Úrad zakáže koncentráciu podľa § 9 ods. 7, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 6 ods. 3.
(5)
Pri rozhodovaní o koncentrácii, ktorá podlieha kontrole úradu podľa § 10 ods. 1, vrátane koncentrácie, ktorá nebola úradu oznámená v lehote podľa § 10 ods. 9, alebo ak úrad vydá rozhodnutie podľa odseku 2, môže rozhodnúť aj o uložení povinnosti na nápravu vrátane rozčlenenia podniku účastníkov koncentrácie.
(6)
Rozhodnutie, ktoré úrad vydá podľa odseku 1 alebo 2 sa vzťahuje aj na obmedzenie súťaže nevyhnutné na uskutočnenie koncentrácie, ak úrad nerozhodne inak.

§ 22

(1)
Úrad
a)
vykonáva prešetrovanie na relevantnom trhu,
b)
rozhoduje o uložení povinnosti zdržať sa konania, ktoré je v rozpore s týmto zákonom, a odstrániť protiprávny stav,
c)
postupuje a rozhoduje vo všetkých veciach ochrany súťaže vyplývajúcich z ustanovení tohto zákona,
d)
kontroluje dodržiavanie rozhodnutí vydaných v konaní pred úradom,
e)
vydáva stanovisko podľa osobitného predpisu,22a)
f)
zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti ochrany súťaže na úrovni orgánov s právomocou v tejto oblasti,
g)
navrhuje ďalšie opatrenia na ochranu a podporu súťaže.
(2)
Pri plnení úloh podľa tohto zákona majú zamestnanci úradu právo vyžadovať od podnikateľov informácie a podklady, ktoré sú nevyhnutné pre činnosť úradu, najmä
a)
účtovné a obchodné podklady alebo právne dokumenty a vyhotovovať z nich kópie a výpisy alebo vyžadovať ich úradne overené preklady do slovenského jazyka,
b)
na mieste vyžadovať ústne alebo písomné vysvetlenie.
(3)
Pri plnení úloh podľa tohto zákona majú zamestnanci úradu na základe osobitného písomného poverenia právo vstupovať do všetkých objektov, priestorov a dopravných prostriedkov podnikateľov, ktoré súvisia s činnosťou alebo s konaním podnikateľov podľa § 3 ods. 2.
(4)
Úrad je oprávnený vyžadovať od štátnych orgánov, obcí a od fyzických osôb a právnických osôb informácie a podklady o podnikateľovi ako aj ďalšie informácie a podklady nevyhnutné na činnosť úradu podľa tohto zákona. Tieto subjekty sú povinné takéto informácie a podklady úradu bezplatne poskytnúť, ak to nie je v rozpore s osobitným predpisom.23)

§ 25

(1)
Konanie sa začína z vlastného podnetu úradu alebo na návrh podnikateľa.
(2)
Úrad môže začať konanie z vlastného podnetu aj na základe písomného oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá nie je podnikateľom podľa tohto zákona. Ak o to fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podala písomné oznámenie, požiada, úrad ju písomne upovedomí o ďalšom postupe v danej veci v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia tejto žiadosti.
(3)
Účastníkmi konania sú navrhovateľ a podnikatelia, o ktorých právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má rozhodnúť. Účastníkom konania v prípade koncentrácie podľa § 9 ods. 1 písm. b) je iba podnikateľ alebo podnikatelia, ktorí získavajú priamu alebo nepriamu kontrolu nad podnikom alebo nad časťou podniku iného podnikateľa alebo podnikateľov.
(4)
Ak má účastník konania v konaní zástupcu, podpisy splnomocnenca a splnomocniteľa na písomnom plnomocenstve musia byť úradne overené.
(5)
Účastníci konania sú v priebehu konania povinní bezodkladne oznámiť úradu akúkoľvek zmenu týkajúcu sa predmetu konania.
(6)
Úrad poučí účastníkov konania o ich právach a povinnostiach, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu; túto povinnosť nemá, ak účastník konania je zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom.
(7)
Ak má návrh na začatie konania nedostatky, úrad účastníka konania vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil. Ak nie sú odstránené nedostatky návrhu, lehota na rozhodnutie neplynie. Ak v určenej lehote neboli odstránené nedostatky návrhu, úrad postupuje podľa § 32 ods. 1 písm. c). O dôsledkoch nedostatkov návrhu a ich neodstránenia je úrad povinný účastníka konania písomne upovedomiť.

§ 26
Spojenie veci

(1)
V záujme hospodárnosti konania môže úrad veci, v ktorých sa začalo konanie a ktoré spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov, spojiť na spoločné konanie.
(2)
Ak úrad spojil veci na spoločné konanie, vydá rozhodnutie v lehote, ktorá sa vzťahuje na to konanie, ktoré sa začalo skôr.
(3)
Ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie veci nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré úrad vec spojil, môže úrad niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.
(4)
Proti rozhodnutiu o spojení veci nemožno podať rozklad.

§ 29
Doručovanie

(1)
Úrad doručuje písomnosti spravidla poštou. Úrad však môže podľa okolností doručiť písomnosť aj prostredníctvom svojho zamestnanca.
(2)
Písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, doručujú sa osobám oprávneným za orgány alebo za právnické osoby prijímať písomnosti. Ak také osoby nie sú, písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, doručuje sa tomu, kto je oprávnený za orgán alebo za právnickú osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich zamestnancovi, ktorý písomnosť prijme.
(3)
Ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, doručuje sa písomnosť iba tomuto zástupcovi. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.
(4)
Písomnosti určené advokátovi sa môžu doručovať aj advokátskym koncipientom alebo iným zamestnancom, ktorí sú u advokáta pracovne činní a sú advokátom poverení na prijímanie zásielok; platí to aj o doručovaní písomností určených komerčnému právnikovi, notárovi alebo exekútorovi.
(5)
Účastníci konania alebo ich zástupcovia sú povinní bezodkladne oznámiť úradu zmenu bydliska, sídla, zmenu osoby určenej na prijímanie písomností alebo akúkoľvek obdobnú skutočnosť nevyhnutnú na riadne doručovanie písomností.
(6)
Za doručenú sa považuje aj písomnosť vrátená poštou ako nedoručiteľná, ak sa adresát v mieste doručenia nezdržiava a ak ju úrad doručoval na poslednú známu adresu, ktorá bola oznámená úradu, obchodnému registru alebo živnostenskému registru ako sídlo právnickej osoby, ak ide o právnickú osobu, alebo ako miesto podnikania, trvalé bydlisko alebo prechodné bydlisko, ak ide o fyzickú osobu. Za deň doručenia sa považuje deň vrátenia písomnosti úradu.
(7)
Ak by doručovanie účastníkovi konania bolo spojené s ťažkosťami alebo s prieťahmi alebo ak ide o účastníka konania so sídlom v cudzine, môže mu úrad uložiť, aby si zvolil na prijímanie písomností zástupcu, ktorému ich možno bez ťažkostí a prieťahov doručovať. Ak si ho účastník konania nezvolí, budú sa preňho písomnosti ukladať na úrade s účinkami doručenia; o tom je úrad povinný účastníka konania poučiť.
(8)
Ak niekoľko účastníkov konania podalo spoločný návrh na začatie konania, úrad im môže určiť spoločného splnomocnenca pre doručovanie, ak si ho neurčili sami.

§ 31

Ak sa konanie preruší, lehoty podľa tohto zákona neplynú; okrem lehoty podľa § 38 ods. 7, ktorá plynie odo dňa, keď došlo k porušeniu ustanovení tohto zákona.

§ 32
Zastavenie konania

(1)
Úrad môže konanie rozhodnutím zastaviť, ak
a)
jeden z účastníkov konania zomrel alebo ak zanikol bez právneho nástupcu,
b)
účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť,
c)
navrhovateľ v určenej lehote nevyhovie výzve úradu na odstránenie nedostatkov podania.
(2)
Úrad zastaví konanie rozhodnutím, ak
a)
jediný účastník konania zomrel alebo zanikol bez právneho nástupcu,
b)
účastník konania vzal svoj rozklad alebo návrh na obnovu konania späť,
c)
dôvod na konanie nebol daný alebo odpadol,
d)
v začatom konaní sa zistilo, že podnikateľ nie je účastníkom konania, v prípade, ak je jediným účastníkom konania,
e)
nie je dôvod na vydanie rozhodnutia podľa § 6 ods. 4,
f)
ide o obmedzovanie súťaže, ktorého účinky sa prejavujú výlučne na zahraničnom trhu, ak medzinárodná zmluva uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ktorou je Slovenská republika viazaná, neurčuje inak,
g)
v konaní nepreukázal, že účastník konania porušil ustanovenia tohto zákona,
h)
v začatom konaní sa zistilo, že činnosti alebo konania podnikateľov, ku ktorým došlo v cudzine, nevedú ani nemôžu viesť k obmedzovaniu súťaže na tuzemskom trhu.

§ 34

(1)
Proti rozhodnutiu vydanému v konaní na prvom stupni možno podať rozklad do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
(2)
Na konanie o rozklade sa primerane použijú ustanovenia § 25 ods. 3 až 7, § 27 až 33.

§ 38

(1)
Úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 5, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 4 a § 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do 10 % z obratu podľa § 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol obrat do 10 000 Sk alebo ktorý nemal žiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemožno vyčísliť, pokutu do 10 000 000 Sk.
(2)
Úrad môže uložiť pokutu podľa odseku 1 podnikateľovi, ktorý porušil povinnosť podľa § 10 ods. 13.
(3)
Pokutu podľa odseku 1 nemožno uložiť podnikateľovi, ktorý požiadal úrad o vydanie rozhodnutia podľa § 6 ods. 3 a 4 a preukázal, že nedošlo k plneniu dohody obmedzujúcej súťaž.
(4)
Predchádzajúcim uzavretým účtovným obdobím podľa odseku 1 je rok predchádzajúci roku, v ktorom je vydané rozhodnutie úradu, alebo ak nie sú dostupné údaje za tento rok, potom rok predchádzajúci tomuto roku.
(5)
Podnikateľovi, ktorý nesplní povinnosť predložiť úradu v určenej lehote požadované podklady alebo informácie alebo predloží nepravdivé alebo neúplné podklady alebo informácie, alebo neumožní ich preverenie alebo vstup podľa § 40, úrad uloží pokutu do 1 000 000 Sk.
(6)
Podnikateľovi, ktorý sa bez závažných dôvodov nedostaví na pojednávanie alebo inak sťažuje postup konania, môže úrad uložiť poriadkovú pokutu do 100 000 Sk.
(7)
Pokutu uloženú podľa odsekov 1 a 4 môže úrad uložiť opakovane, ak podnikateľ pokračuje v porušovaní ustanovení podľa odseku 1 alebo ak si nesplní povinnosť podľa § 40.
(8)
Pokuty podľa odsekov 1 a 4 môže úrad uložiť do štyroch rokov od začatia konania. Úrad však môže tieto pokuty uložiť najneskôr do ôsmich rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu ustanovení tohto zákona; v prípade pokračovacieho správneho deliktu alebo trvajúceho správneho deliktu začne lehota plynúť odo dňa, keď došlo poslednýkrát k porušeniu ustanovení tohto zákona.
(9)
Ak podnikateľ nezaplatí pokutu v určenej lehote, je povinný zaplatiť penále vo výške 0,1 % z dlžnej sumy uloženej pokuty za každý deň omeškania.
(10)
Úrad pri ukladaní pokuty posudzuje závažnosť a dĺžku trvania porušovania ustanovení tohto zákona. Úrad pri posudzovaní závažnosti porušovania ustanovení tohto zákona berie do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh, a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné faktory, najmä opakované porušovanie tohto zákona tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania ustanovení tohto zákona, získanie majetkového prospechu v dôsledku porušenia ustanovenia tohto zákona alebo neplnenie dohody obmedzujúcej súťaž v praxi.
(11)
Podnikateľovi, ktorý počas prešetrovania dohody obmedzujúcej súťaž podľa § 4 a 5 spolupracuje s úradom, neuloží úrad pokutu alebo uloží pokutu nižšiu najmenej o 75 % z výšky pokuty, ktorú by úrad uložil v prípade, ak by podnikateľ nespĺňal súčasne tieto podmienky:
a)
bol účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž,
b)
bol prvý, kto poskytol rozhodujúci dôkaz o existencii dohody obmedzujúcej súťaž,
c)
skončil účasť v dohode obmedzujúcej súťaž najneskôr v čase, keď informoval úrad,
d)
nedonútil iného podnikateľa zúčastniť sa na dohode obmedzujúcej súťaž alebo nebol iniciátorom uzavretia dohody obmedzujúcej súťaž,
e)
poskytol všetky dostupné dôkazy a spolupracoval s úradom počas celého prešetrovania,
f)
nenadobudol v dôsledku porušenia ustanovení tohto zákona majetkový prospech.
(12)
Uložené pokuty a penále vyberá a vymáha úrad.

§ 41

(1)
Informácie alebo podklady získané úradom od podnikateľov, od štátnych orgánov, od obcí, od fyzických osôb alebo od právnických osôb sa môžu použiť iba na účely konania podľa tohto zákona a na konanie podľa osobitného predpisu.5a)
(2)
Zamestnaci úradu, ako aj tí, ktorí boli poverení plnením úloh patriacich do pôsobnosti úradu, sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v priebehu konania, ak tento alebo osobitný zákon27) neustanovuje inak.
(3)
Za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť zamestnancami úradu sa nepovažuje poskytnutie informácií, ktoré sú predmetom povinnosti zachovávať mlčanlivosť,
a)
súdu na účely občianskeho súdneho konania,
b)
orgánu činnému v trestnom konaní na účely trestného konania,
c)
službe kriminálnej polície Policajného zboru a službe finančnej polície Policajného zboru na účely plnenia úloh ustanovených osobitným predpisom,28)
d)
prokuratúre.

§ 43
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad, ustanoví podrobnosti

a)
o výpočte obratu podľa § 10 ods. 3,
b)
o náležitostiach oznámenia podľa § 10 ods. 12 a § 12b písm. a).

1)  Napríklad § 7 zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách, § 5 a 7 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

9)  Napríklad zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z. z. o územných finančných orgánoch v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

18)  § 21 písm. b) zákona č. 575/2001 Z. z.

19)  § 22 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. v znení zákona č. 143/2002 Z. z.