Zákon, ktorým sa ustanovujú zásady pre zákony národných rád o podnikových daniach a príspevku na sociálne zabezpečenie 133/1969 účinný od 10.12.1969 do 26.11.1970

podnikových daniach, ktorými sú daň zo zisku, daň z majetku a daň z objemu miezd,

príspevku na sociálne zabezpečenie.

Daňovníkmi dane zo zisku a dane z majetku sú:

štátne hospodárske organizácie, v ktorých objem výkonov priemyselnej alebo stavebnej činnosti, prípadne súhrn objemov týchto činností presahuje polovicu celkových výkonov;

odborové (generálne) riaditeľstvá, pokiaľ aspoň polovica podriadených organizácií podlieha zdaneniu podľa písmena a);

organizácie zahraničného obchodu;

tuzemské účastinné spoločnosti;

organizácie vzniknuté na podklade zmluvy o združení,*) pokiaľ aspoň polovica ich zakladateľov sú organizácie uvedené pod písmenami a) až d).

Daňovníkmi dane z objemu miezd sú všetky štátne hospodárske organizácie, organizácie zahraničného obchodu, tuzemské účastinné spoločnosti, organizácie uvedené v odseku 1 písm. e) a organizácie podliehajúce dôchodkovej dani,*) pokiaľ vykonávajú prevažne obchodnú činnosť.

Daňovníkmi podnikových daní nie sú organizácie, ktoré podliehajú dôchodkovej dani,*) pokiaľ z odseku 2 nevyplýva niečo iné, dôchodkovej časti poľnohospodárskej dane,**) a organizácie, pre ktoré sa podľa doterajších predpisov***) ku dňu účinnosti zákona určil osobitný vzťah k štátnemu rozpočtu. Dani zo zisku a dani z majetku nepodliehajú organizácie Ústrednej správy železníc a štátne poľnohospodárske organizácie s výnimkou poľnohospodárskych stavebných organizácií.

Základom dane zo zisku je vytvorený bilančný zisk zo všetkej činnosti daňovníka a z hospodárenia so všetkým majetkom, vykázaný v riadne vedenom účtovníctve, zvýšený o položky, ktoré treba pripočítať (ďalej len „pripočítateľné položky“), a znížený o položky, ktoré možno odpočítať (ďalej len „odpočítateľné položky“).

Bilančný zisk tvoria tržby z výrobných činností, odovzdanie výrobkov, prác a služieb, aktivovanie investícií, aktivovanie materiálu, tržby z nevýrobných činností, ostatné výnosy, ako aj cenové prirážky (zrážky) a dotácie zvyšujúce tržby, zmeny stavu zásob a zostatkov časového rozlíšenia po odpočítaní položiek skracujúcich tržby a výnosy (nákupnej ceny predaných zásob, dane z obratu, tržieb z predaných základných prostriedkov a pod.) a celkových nákladov vrátane finančných nákladov a povinných odvodov do štátnych fondov (odvod do fondu ochrany ovzdušia, do cestného fondu a pod.).

Za dotácie zvyšujúce tržby sa považujú dotácie a intervencie k cenám. Súčasťou tržieb sú i dotácie, intervencie a príspevky poskytnuté na základe faktúr.

Podrobnú náplň jednotlivých zložiek tvorby zisku podľa odseku 2 ustanovujú predpisy o účtovníctve jednotne pre celú Československú socialistickú republiku.

položky účtované v nákladoch daňovníka

vratky dane z majetku a neuhradená strata zo závodného stravovania;

sumy prijaté v rámci znovurozdelenia prostriedkov v uhoľnom priemysle v dôsledku rozdielnych prírodných a polohových podmienok.

Odpočítateľnými položkami od zisku sú tieto položky, pokiaľ sa podľa právnych predpisov neúčtujú v nákladoch alebo na ťarchu tvorby zisku daňovníka:

zaplatená daň z majetku;

zaplatená daň z pozemkov;†)

zaplatené náhrady za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy v geológii;

príspevok do fondu technického rozvoja vytvoreného na odborovom riaditeľstve;

príspevok do fondu škôd a náhrad v baníctve;

príspevok do fondu geologických prác ustanovený osobitnými predpismi.

Odpočítateľnými položkami sú ďalej:

účelové vývozné prémie, pokiaľ sú zahrnuté v zisku;

zisk zo závodného stravovania;

prijaté sumy, ktoré sa už zdanili u iného daňovníka;

príspevok na podnikovú bytovú výstavbu do výšky 50% rozpočtovej ceny podľa skutočnej realizácie výstavby v bežnom roku;

sumy poskytnuté v rámci znovurozdelenia prostriedkov v uhoľnom priemysle v dôsledku rozdielnych prírodných a polohových podmienok.

Majetok daňovníka tvoria:

pri základných prostriedkoch a nedokončených investíciách stav fondu základných prostriedkov a investícií a stav fondu výstavby;

pri obežných prostriedkoch stav obratového fondu a stav všetkých podnikových fondov okrem fondu kultúrnych a sociálnych potrieb, fondu technického rozvoja, fondu škôd a náhrad v baníctve a fondu geologických prác, pokiaľ príspevok do tohto fondu je odpočítateľnou položkou pri dani zo zisku [§ 5 ods. 1 písm. f)]; pri tuzemských účastinných spoločnostiach aj účastinný kapitál;

nerozdelený zisk.

Z majetku daňovníka sa odpočítajú:

zostatková cena

základných prostriedkov slúžiacich ako samostatné zariadenia*) prevažne bytovým, zdravotníckym, rehabilitačným, výchovným, kultúrnym a telovýchovným účelom, na rekreáciu vlastných zamestnancov (vrátane pionierskej rekreácie ROH) alebo na závodné stravovanie a ubytovanie;

samostatných základných prostriedkov slúžiacich výlučne na zlepšenie čistoty vody a ovzdušia, na zaistenie bezpečnosti alebo na ochranu zdravia pracujúcich;

základných prostriedkov slúžiacich výlučne na účely civilnej obrany a zvláštne úlohy;

základných prostriedkov v konzervácii, určených na osobitné úlohy;

cestných komunikácií s verejnou premávkou;

základných prostriedkov odovzdaných do dočasného používania a použitých na účely uvedené pod č. 1 až 3.

Zostatková cena základných prostriedkov uvedených pod č. 1 až 6 sa odpočíta z majetku daňovníka len vo výške krytej fondom základných prostriedkov a investícií;

prostriedky fondov, ktoré sú na základe rozhodnutia vlády uložené na osobitných účtoch a viazané (napr. minimálna výška rezervného fondu);

cena zásob materiálu civilnej obrany a ďalej zásob na zvláštne úlohy, ktorých skladovanie sa daňovníkovi osobitne uložilo, pokiaľ sú kryté niektorým z podnikových fondov;

neuhradená strata;

cena pozemkov, ak je do základných prostriedkov zahrnutá.

Sadzba dane z objemu miezd je:

pri prírastku priemerných miezd oproti predchádzajúcemu roku v % sadzba dane v % z objemu miezd od 0 do 3 0,5a nad 3 do 5 1,5 + 1a nad 5 do 7 3,5 + 1,5a nad 7 do 10 6,5 + 3a nad 10 15,5 + 6a

pričom činiteľ „a“ sa rovná percentu prírastku priemerných miezd presahujúcemu spodnú hranicu príslušného daňového pásma s presnosťou na stotiny.

Priemernou mzdou bežného roku sa rozumie podiel pripadajúci na jedného pracovníka vypočítaný z objemu miezd (§ 13) zníženého o mzdy vyplatené učňom a skutočného priemerného počtu pracovníkov v bežnom roku. Priemerná mzda predchádzajúceho roku sa určí tak, aby sa zachovala metodická a organizačná porovnateľnosť s bežným rokom.

Podkladom na zistenie základu dane a daňovej povinnosti je daňové priznanie, v ktorom je daňovník povinný uviesť aj prípadné výnimky, zvýhodnenia a zľavy a vyčísliť ich objem.

Zdaňovacím obdobím je bežný kalendárny rok.

Dane podľa tohto zákona nemožno vymerať ani vymáhať po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom bol daňovník povinný podať priznanie k dani.

Príspevok na sociálne zabezpečenie nemožno vymáhať po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roku, v ktorom bol daňovník povinný tento príspevok odviesť.

Ak je úkon na vymeranie alebo vymáhanie dane, prípadne na vymáhanie príspevku na sociálne zabezpečenie vykonaný, plynie premlčacia lehota znova od konca roku, v ktorom bol daňovník o tomto úkone upovedomený.

rozšíriť pri dani zo zisku okruh odpočítateľných položiek (§ 5), prípadne upraviť alebo zrušiť niektoré z určených položiek, a to najviac v rozsahu 3 % daňového základu všetkých daňovníkov;

úplne oslobodiť od dane zo zisku a dane z majetku novobudované podniky na plánovaný čas výstavby, čiastočne oslobodiť od dane zo zisku a dane z majetku podniky, ktoré sa podstatne rozširujú, najmä budovaním nových závodov, a to na plánovaný čas výstavby;

určiť miesta a odvetvia (odbory), prípadne jednotlivé organizácie, v ktorých daň z objemu miezd nebude postihovať prírastky objemu miezd vyplývajúce z rastu zamestnanosti;

určiť podmienky, za ktorých sa nebude zdaňovať prírastok priemerných miezd vyplývajúci zo zníženia zamestnanosti;

znížiť sadzbu dane z objemu miezd v jednotlivých pásmach zdanenia maximálne o 1% v súlade so mzdovopolitickými zámermi a s potrebou diferencovaného tempa rastu priemerných miezd v jednotlivých odvetviach, prípadne i organizáciách;

v prípade naliehavej potreby povoliť odvod podnikových daní odborovými (generálnymi) riaditeľstvami alebo obdobným orgánom hospodárskeho riadenia alebo povoliť, aby sa zdaňoval zisk výrobnej hospodárskej jednotky ako celku a aby daňovníkom dane zo zisku mohlo byť odborové (generálne) riaditeľstvo alebo obdobný orgán hospodárskeho riadenia; ak tieto orgány hospodárskeho riadenia majú podriadené podniky v oboch republikách, je potrebná dohoda príslušných orgánov oboch republík;

schvaľovať v niektorých vybraných organizáciách alebo odboroch experimentálne vyskúšanie dane zo zisku pri progresívnej daňovej sadzbe určenej v závislosti od rentability organizácie a schvaľovať vyskúšanie ďalších spôsobov zdanenia podnikových miezd;

povoľovať zľavy dane z majetku a dane zo zisku daňovníkom, ktorí vykonávajú činnosť vo verejnom záujme, a to pri dani zo zisku až do výšky 35 % z rozdielov medzi príjmami a výdavkami z tejto činnosti a pri dani z majetku až do výšky daňovej povinnosti pripadajúcej na skutočný majetok, ktorý slúži na túto činnosť.

povoľovať zľavy z dane z majetku a z dane zo zisku daňovníkom, u ktorých celková daňová povinnosť týchto daní bude viac ako 85 % základu dane zo zisku nezníženého o daň z majetku, a to najviac tak, aby celková daňová povinnosť týchto daní bola najmenej 85 % tohto základu;

povoľovať v jednotlivých prípadoch na obmedzený čas zľavy z dane zo zisku organizáciám s rentabilitou nižšou ako 7 %, a to až do výšky 50 % sadzby dane; pri určení výšky zľavy sa berie do úvahy najmä potreba investičného rozvoja organizácie. Výška rentability organizácie sa na tento účel vypočíta ako pomer bilančného zisku (§ 3), neupraveného o pripočítateľné a odpočítateľné položky, k celkovým nákladom;

určiť na účely dane z objemu miezd východiskovú úroveň miezd

urobiť opatrenia, aby sa zabránilo dvojakému zdaneniu toho istého základu dane u toho istého daňovníka;

pre jednotlivé prípady urobiť opatrenia na zamedzenie tvrdostí a nezrovnalostí.

Pre daňovníkov dane zo zisku a dane z majetku sa nepoužijú:

ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b), § 4, § 5 ods. 1 až 3, § 6 až 8 a § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 83/1966 Zb. o štvrtom päťročnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky,

ustanovenia § 4 a 5 zákona č. 158/1968 Zb. o štátnom rozpočte na rok 1969 a o niektorých ďalších finančných opatreniach,

ustanovenie § 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 159/1968 Zb. o dôchodkovej dani,

prvá časť vládneho nariadenia č. 148/1968 Zb. o vykonávaní odvodov zo zisku a z prírastku miezd a o zmene a doplnení vládneho nariadenia č. 100/1966 Zb. o plánovitom riadení národného hospodárstva,

ustanovenia § 3 ods. 6 druhej vety, § 18 ods. 1 písm. a) až d) a ods. 2, § 20 až 25, § 40 ods. 1 písm. c), § 41, § 45 ods. 1 druhej vety, § 46 písm. c), § 47 ods. 2 písm. a) až d), § 49, § 50 ods. 3, pokiaľ ustanovuje odchýlky, § 64 ods. 1 až 3, § 65 písm. a), c) a d) [pokiaľ ide o vzťah k § 59 ods. 1 písm. b)], § 66 písm. b), c) a e), § 67 a 70 vládneho nariadenia č. 100/1966 Zb. o plánovitom riadení národného hospodárstva v znení vládneho nariadenia č. 83/1967 Zb., vládneho nariadenia č. 16/1968 Zb. a vládneho nariadenia č. 148/1968 Zb.

Pre daňovníkov dane z objemu miezd sa nepoužijú ustanovenia § 6 až 9 zákona č. 131/1968 Zb. o odvodoch zo zisku a z prírastku miezd, pokiaľ sa týkajú odvodu z prírastku miezd; pre daňovníkov dane zo zisku a dane z majetku sa tento zákon nepoužije vôbec.