Zákon o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov 131/2002 účinný od 01.01.2016 do 31.10.2018

Vládny návrh zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

B. Osobitná časť




K Čl. I

Prvá časť

Základné ustanovenia

K § 1

§1 návrhu zákona upravuje predmet úpravy zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácii s vymenovaním ťažiskových tém zákona. Zavádza sa jasné rozdelenie dvojstupňového modelu uznávania (doklady o vzdelaní a odborná kvalifikácia), podmienky vydávania európskeho profesijného preukazu a pôsobnosť príslušných orgánov v oblasti uznávania.

K § 2

§ 2 obsahuje pôsobnosť zákona podľa štátu nadobudnutia dokladu o vzdelaní alebo odbornej kvalifikácie a nie podľa občianstva držiteľa dokumentácie. Preambula smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácii zmenené a doplnené smernicou 2013/55/EÚ (ďalej len „smernica“) v bode  10 definuje právo členského štátu uznávať podľa svojich vlastných predpisov odborné kvalifikácie, ktoré boli nadobudnuté mimo územia Európskej únie štátnymi príslušníkmi tretích krajín.

Návrh zákona v § 2 ods. 2 zároveň ustanovuje vylučovacie ustanovenie, negatívne vymedzenie okruhu povolaní, na ktoré sa návrh zákona nevzťahuje. Uvedené zákony sú upravené v osobitných predpisoch. Osobitnými predpismi upravujúce uznávanie sú napríklad
•    zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,
•    zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov,
•    zákon č. 323/1992 zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov,
•    zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov,
•    zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,
•    zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 
•    zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
•    zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,
•    zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
•    zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov,
•    zákon č. 186/2009 Z .z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
•    zákon č. 219/2014 z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
•    zákon č. .../2015 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
K § 3

§ 3 obsahuje definíciu základných pojmov na účely uznávania podľa smernice o uznávaní odborných kvalifikácii. Nad rámec smernice sa zavádzajú aj iné pojmy, ako napr. definícia pojmu uznanej vzdelávacej ustanovizne, kompenzačné opatrenie, či koordinácia vzdelania. Uvedené pojmy sú dôležité z hľadiska aplikačnej praxe zákona. Ďalej § 3 definuje aj nový pojem podľa smernice, ako napr. európsky profesijný preukaz.
V tomto paragrafe sa jasne zadefinuje pojem doklad o vzdelaní a doklad o odbornej kvalifikácii v nadväznosti na aplikačné problémy, ktoré vyplývali z nedostatočnej definície a rozlíšenia týchto pojmov. Doklad o vzdelaní vydaných uznanými vzdelávacími inštitúciami sú vždy dokladmi, ktoré boli nadobudnuté v rámci formálneho systému vzdelávania, tj. na stredných alebo na vysokých školách, kým doklad o odbornej kvalifikácii je aj dokladom o spôsobilosti dotyčnej osoby. Doklad o odbornej kvalifikácii môže byť zdokladovaný dokladom o vzdelaní alebo inými dokumentmi, kým doklad o vzdelaní je vždy vysvedčenie alebo diplom.
Pojem uznanej vzdelávacej inštitúcie vyplýva z Dohovoru o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne, ktorý bol prijatý 11. apríla 1997 v Lisabone. Pre SR nadobudol platnosť 1. septembra 1999. (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 145/2000 Z. z.). V zmysle vyššie uvedeného dohovoru za doklad o vzdelaní sa považuje len ten doklad, ktorý vydala vysoká škola alebo stredná škola, ktoré sú štátom uznané a taktiež iná vzdelávacia inštitúcia ktorá je podľa právnych predpisov príslušného štátu uznaná za oprávnenú poskytovať vzdelávanie. To znamená, že posudzovať na účely uznania sa bude len taký doklad, ktorý vydala škola alebo vzdelávacia ustanovizeň, ktorá je zaradená do zoznamu uznaných škôl, ktoré spravujú jednotlivé štáty a UNESCO. Tento dohovor doteraz podpísalo a ratifikovalo 49 štátov, väčšinu ktorých tvoria členské štáty Rady Európy, ale aj niektoré mimoeurópske štáty. Podľa článku VIII. 2 Lisabonského dohovoru každá zmluvná strana prijme náležité opatrenia na tvorbu, aktualizáciu a publikovanie „zoznamu uznaných vysokých škôl (štátnych a súkromných) patriacich do jej systému vysokoškolského vzdelávania s uvedením ich právomocí udeľovať jednotlivé druhy kvalifikácií a požiadaviek na získanie prístupu na každý typ vysokej školy a programu“.
Koordinácia vzdelania je harmonizácia minimálnych požiadaviek na vzdelanie a odbornú prípravu na výkon príslušného regulovaného povolania definovaná na úrovni Európskej únie, ktorá umožňuje automatické uznávanie dokladov o vzdelaní a automatické uznávanie odbornej kvalifikácie. Minimálne požiadavky na vzdelanie sú zadefinované presne stanoveným rozsahom a obsahom vzdelávania, počtom kreditov a rozsahom zručností a kompetencii, ktoré má mať absolvent takéhoto vzdelávania na konci odbornej prípravy. Vzťahuje sa na 7 vybraných povolaní, a to na lekárov, sestry, zubných lekárov, pôrodných asistentiek, farmaceutov, veterinárnych lekárov a architektov.
Európsky profesijný preukaz umožňuje odborníkom ľahšie a rýchlejšie uznanie ich kvalifikácie v EÚ. Preukaz bude dostupný podľa Vykonávacieho Nariadenia Komisie (EÚ) 2015/983 z 24. júna 2015 o postupe vydávania európskeho profesijného preukazu a uplatňovania výstražného mechanizmu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES pre povolania sestry, farmaceuti, fyzioterapeuti, horskí vodcovia a realitní agenti od 18.1.2016. Preukaz bude udelený v rámci existujúceho informačného systému o vnútornom trhu (IMI), bude mať podobu elektronického osvedčenia a zjednoduší odborníkom poskytovať služby alebo zriadiť si sídlo v inom členskom štáte. Európsky profesijný preukaz však nenahrádza uznanie, resp. nepredstavuje nárok na automatické uznanie kvalifikácie, poskytuje však podrobné informácie o rozsahu oprávnení, ktorý žiadateľ v domovskom členskom štáte má.

Druhá časť

Uznávanie dokladov o vzdelaní

Druhá časť zákona jasne rozlišuje pojmy uznávanie dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácii.

K § 4

§ 4 obsahuje deklaratórne vymenovanie záverečných dokladov o vzdelaní. Doklady o vzdelaní sú zoradené podľa stupňa dosiahnutého vzdelania, ktoré zároveň kopírujú štruktúru článku 11 smernice a  zosúlaďuje sa s terminológiou zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení neskorších predpisov a zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov. Uvedené doklady sú nasledovné: vysokoškolské diplomy, absolventský diplom, vysvedčenie o maturitnej skúške a vysvedčenie o záverečnej skúške. Článok 11 smernice síce definuje aj osvedčenie o odbornej spôsobilosti, avšak osvedčenia o odbornej spôsobilosti sú zaradené do tretej časti zákona, a to medzi doklady o odbornej kvalifikácii, keďže osvedčenia nie sú dokladmi o vzdelaní, ale dokladmi o kvalifikácii.
§ 4 obsahuje aj ustanovenia o identifikácii vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa. Identifikácia vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa je plne v súlade so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov a s požiadavkami bolonskej deklarácie.
Ďalej § 4 obsahuje odlišné kritériá pre definíciu vysokoškolského vzdelania druhého stupňa pri členských a pri nečlenských štátoch. K uvedenej zmene právnej úpravy došlo v nadväznosti na praktické problémy pri uznávaní vysokoškolského vzdelania druhého stupňa z tretích štátov.

K § 5

Všeobecný systém uznávania dokladov o vzdelaní sa aplikuje pri tých regulovaných povolaniach, pri ktorých nedochádza ku koordinácii vzdelania, teda nie sú splnené minimálne požiadavky na obsah vzdelania a odbornej prípravy. Všeobecný systém uznávania dokladov o vzdelaní je založený na domnienke porovnateľnosti. To znamená, že pri rozhodovaní o uznaní dokladu o vzdelaní sa porovnáva rozsah a obsah vzdelania žiadateľa s rozsahom a obsahom vzdelania, ktoré sa vyžaduje v hostiteľskom štáte. Na základe tejto porovnateľnosti možno následne uznať doklad o vzdelaní za rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydaným v Slovenskej republike.

K § 6 až 11

Navrhovanou úpravou sa ustanovujú podmienky uznávania vysokoškolského vzdelania, vyššieho odborného vzdelania, úplného stredného všeobecného vzdelania, úplného stredného odborného vzdelania a stredného odborného vzdelania. Predmetné ustanovenia zachovávajú súlad so smernicou, podľa ktorej v záujme uplatňovania všeobecného systému uznávania je nutné zoskupiť vnútroštátne vzdelávacie úrovne do úrovní, ktoré sú definované v článku 11 smernice. Návrhom §6 až 11 sa jednoznačnejšie zosúladil a spresnil spôsob a podmienky uznávania úrovne dosiahnutého vzdelania v súlade s reformami vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky.
Uznávanie príslušného stupňa vzdelania je založené na princípe porovnateľnosti obsahu a rozsahu vzdelania. To znamená, že príslušný stupeň vzdelania sa uznáva, ak sa žiadateľ preukáže príslušným dokladom o vzdelaní, ktorý získal v štáte pôvodu a jeho vzdelanie je po porovnaní obsahu a rozsahu štúdia porovnateľné so vzdelaním, ktoré sa požaduje v Slovenskej republike na výkon príslušného regulovaného povolania.
Vysokoškolským diplomom je doklad o vzdelaní vydaný uznanou vysokou školou, ktorý potvrdzuje, že jeho držiteľ získa vysokoškolské vzdelanie prvého, druhého alebo tretieho stupňa absolvovaním študijného programu prvého, druhého alebo tretieho stupňa. Vysokoškolské vzdelanie je zadefinované podľa štandardnej dĺžky štúdia, vzhľadom na to, že kreditový systém neaplikujú všetky členské štáty EÚ. Zmena pri dokladoch o vzdelaní z členského a tretieho štátu je, že doklady o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa z tretieho štátu majú mať štandardnú dĺžku štúdia spolu s vysokoškolským vzdelaním prvého stupňa 5 rokov. Uvedená zmena predstavuje sprísnenie podmienok pre uznávanie stupňa vzdelania pre doklady o vzdelaní z tretích štátov.
Absolventským diplomom je doklad o vzdelaní vydaný uznanou strednou školou, ktorý potvrdzuje, že jeho držiteľ získal vyššie odborné vzdelanie.
Vysvedčením o maturitnej skúške je doklad o vzdelaní vydaný uznanou strednou školou, ktorý potvrdzuje, že jeho držiteľ získal úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie.
Vysvedčením o záverečnej skúške je doklad o vzdelaní vydaný uznanou strednou školou, ktorý potvrdzuje, že jeho držiteľ získal nižšie stredné odborné vzdelanie alebo stredné odborné vzdelanie.

K Systému automatického uznávania dokladov o vzdelaní,

K §12 a §13

Systém automatického uznávania dokladov o vzdelaní, ktorý  je definovaný v § 12 je založený na vzájomnej dohode členských štátov v nasledovnom rozsahu: členské štáty sa dohodnú na obsahu vzdelávania pri jednotlivých povolaniach, zaviažu sa, že vzdelávanie a odborná príprava v prípade vybraných povolaní sa realizuje v rozsahu a s obsahom v prvom bode zadefinovanými a  vzdelávanie a odborná príprava uskutočnená v duchu bodu 1. a 2 sú automaticky platné na území členských štátov.
Na základe uvedeného boli vytvorené tzv. sektorové povolania a automatické uznanie týchto dokladov o vzdelaní, ktoré boli podmienené splnením všetkých kritérií ustanovených v sektorových smerniciach.
Filozofia automatického uznávania je stále rovnaká, je založená na koordinácii vzdelania vo vybraných profesiách. Návrh zákona sa vzťahuje na 5 zdravotníckych povolaní, ktoré sú považované za sektorové, a ktoré sú automaticky uznávané v SR aj v EÚ, a to sú: lekár, sestra, zubný lekár, pôrodná asistentka a farmaceut.
Zároveň v § 12 sa uvádza, že v prípade ak doklad o vzdelaní sektorového povolania bol nadobudnutý na území tretieho štátu pri uznávaní sa postupuje podľa všeobecného systému uznávania, čo predstavuje porovnávanie obsahu a rozsahu predmetného vzdelania so stanovenými požiadavkami smernice.

Tretia časť

Uznávanie odborných kvalifikácii

Doterajšia prax poukázala na nevyhnutnosť precizovania systému konania o uznaní dokladu o vzdelaní a konania o uznaní odbornej kvalifikácie.

K § 14

Keď je v hostiteľskom členskom štáte výkon povolania regulovaný, t.j. je podmienený splnením špecifických kvalifikačných predpokladov, kompetentný orgán v tomto štáte umožňuje prístup k príslušnému povolaniu za rovnakých podmienok ako u občanov, ktorí nadobudli svoje vzdelanie na území domovského členského štátu.  Pripustenie k výkonu povolania sa uskutočňuje za predpokladu, že žiadateľ má odbornú kvalifikáciu získanú v inom členskom štáte porovnateľnú tej, ktorá je tesne pod úrovňou požadovanou v hostiteľskom členskom štáte.
Navrhované ustanovenie v odseku 3. používa pojem „nadobudnuté práva pre rovnaké zaobchádzanie s kvalifikáciou“, ktoré sa viažu na všeobecný systém uznávania podľa smernice. Uvedené znamená vyjadrenie dôvery jedného členského štátu vo vzdelávacom systéme druhého členského štátu s tým, že každý občan, ktorý je považovaný za kvalifikovaného v štáte pôvodu má mať právo vykonávať svoje povolanie na území druhého členského štátu. Je to základný pilier všeobecného systému uznávania, ale je zároveň nutné to oddeliť od nadobudnutých práv vybraných zdravotníckych pracovníkov (ktoré sú bližšie špecifikované v § 18 až 24).

K § 15

Princíp všeobecného systému uznávania spočíva v dôvere členských štátov v inom národnom vzdelávacom systéme. Núti príslušné orgány členských štátov, aby sa na získané vzdelanie a na nadobudnutú odbornú kvalifikáciu pozerali s dôverou a pochopením, a nie snahou nájsť úplnú zhodu vo všetkých aspektoch vzdelávania.
§ 15 upravuje podmienky uznávania odborných kvalifikácii vo svetle všeobecného systému uznávania. Uznávací proces ráta aj s možnosťou, že migrant nedokáže predložiť konkrétny doklad o vzdelaní, alebo so skutočnosťou, že v štáte pôvodu povolanie nie je regulované. V § 15 sú vymenované všetky akceptovateľné alternatívy preukázania odbornej spôsobilosti, ako napr. prax alebo osvedčenie príslušného orgánu v domovskom členskom štáte.
§ 15 ďalej ustanovuje práva občanov, ktorí svoju kvalifikáciu nadobudli v treťom štáte a majú uznanú kvalifikáciu z iného členského štátu, kde vykonávali odbornú činnosť v rozsahu najmenej troch rokov, a o uvedenom výkone činností predložili dôkaz príslušnému orgánu v Slovenskej republike. Títo občania tretieho štátu majú právo, aby ich doklady o vzdelaní boli považované za doklady o vzdelaní, ktoré boli udelené na území členského štátu.

K§16

Ak sa na výkon regulovaného povolania v Slovenskej republike vyžaduje splnenie kvalifikačných predpokladov získaných konkrétnym vzdelaním, príslušný orgán uzná toto vzdelanie za splnenú odbornú kvalifikáciu  na základe uznaného dokladu o vzdelaní. V uvedenom prípade dôkaz o odbornej kvalifikácii predstavuje len doklad o vzdelaní.
Ak sa na výkon regulovaného povolania v Slovenskej republike vyžaduje splnenie iných kvalifikačných predpokladov, ktoré je nutné zdokladovať a dokázať inými dokladmi, než sú doklady o vzdelaní (napr. prax, publikačná činnosť alebo iné okolnosti), príslušný orgán  v Slovenskej republike uzná odbornú kvalifikáciu žiadateľa na základe uznaného dokladu o vzdelaní a na základe preukázania splnenia ustanovených podmienok.
Predmetný paragraf zavádza jasné rozdelenie dvojstupňového modelu uznávania dokladu o vzdelaní a odbornej kvalifikácie.
K § 17

Zásada uznania čiastočnej odbornej kvalifikácie sa do smernice zaviedla na základe judikatúry Súdneho dvora. Má to priniesť väčšiu právnu istotu pre odborníkov a umožní odborníkom spĺňajúcim podmienky pre uznanie čiastočnej odbornej kvalifikácie, aby sa usadili alebo poskytovali služby, napriek tomu, že pred vstupom novely smernice boli vylúčení z využívania výhod smernice. Členské štáty nesmú uplatniť túto zásadu, keď existujú závažné dôvody, ako napríklad v prípade zdravotníckych pracovníkov. Z uvedeného dôvodu uznanie čiastočnej odbornej kvalifikácie sa neuplatňuje v prípade zdravotníckych profesii.
Uznanie a akceptácie čiastočnej odbornej kvalifikácie je prítomné v legislatívnom prostredí dávnejšie, preto nie je potrebné uvedený pojem definovať na účely tohto zákona alebo na účely uznávania. Zákon č. 568/2009 Z. z.  o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov definuje čiastočnú odbornú kvalifikáciu, ako „súbor vedomostí, zručností a schopností fyzickej osoby vykonávať určitú pracovnú činnosť alebo súbor pracovných činností v určitom povolaní v rozsahu určenom kvalifikačným štandardom,“ a úplnú kvalifikáciu, ako  „stupeň vedomostí, zručností a schopností fyzickej osoby vykonávať všetky pracovné činnosti v určitom povolaní v rozsahu určenom kvalifikačným štandardom; úplná kvalifikácia sa môže skladať z viacerých čiastočných kvalifikácií“, čo je v úplnom súlade so smernicou. Ďalej § 22 zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) uvádza osvedčenie o čiastočnej kvalifikácii, ako doklad o odbornej spôsobilosti. Z uvedeného vyplýva, že zákon o uznávaní používa pojem, ktorý je zavedený a používaný v právnom poriadku Slovenskej republiky, a nevyžaduje sa ďalšia definícia na účely návrhu zákona.

K § 18

Koordinácia vzdelávania a minimálnych požiadaviek jeho obsahu podliehajúcich právnej úprave zákona, ktorá umožňuje automatické uznávanie dokladov o vzdelaní, sa týka povolaní lekár, zubár, sestra, pôrodná asistentka a farmaceut, ak bola odborná kvalifikácia na výkon týchto povolaní preukázaná dokladom o vzdelaní vydanom v členskom štáte.  Systém automatického uznávania dokladov o vzdelaní spočíva v definovaní minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu pre výkon týchto povolaní na úrovni Európskej únie, a tým je umožnené ich automatické uznávanie. Predmetným ustanovením sa za účelom spresnenia výslovne uvádza, že ak boli doklady o vzdelaní vydané v tretích krajinách, pri ich uznávaní na účely výkonu zdravotníckeho povolania, sa postupuje podľa všeobecného systému uznávania odborných kvalifikácií.

K § 19 až 24

Princíp nadobudnutých práv spočíva v skutočnosti, že ak príslušník daného povolania neabsolvoval zosúladené vzdelávanie viažuce sa k danému sektorovému povolaniu, alebo ak sa zmenil názov diplomu, alebo ak príprava bola nadobudnutá ešte pred tým, ako sektorové smernice nadobudli účinnosť v členských štátoch, táto odborná kvalifikácia sa môže uznať automaticky po splnení istých podmienok. Najčastejšie je to dlhoročná prax v odbore (súvislá trojročná prax počas posledných piatich rokov od vydania potvrdenia o praxi) alebo potvrdenie príslušného orgánu o konformite vzdelania alebo iná presne stanovená podmienka, ktorá je vymenovaná v § 19 až 24 osobitne vzťahujúce sa k jednotlivým povolaniam v konkrétnych členských štátoch EÚ. V ustanoveniach § 19 až 24 sú štáty zoradené podľa referenčného dátumu, čo je dátum pristúpenia štátu k Európskej únii.

Štvrtá časť

Kompenzačné opatrenia


K § 25 až 28

Predmetnou úpravou ustanovení § 25 až 28 sa spresňujú a jednoznačne vymedzujú podmienky ukladania kompenzačných opatrení, ako náhradných opatrení odstraňujúcich rozdiely v rozsahu alebo obsahu absolvovaného vzdelania alebo odbornej prípravy. V súlade so smernicou sa príslušnému orgánu, ktorý rozhoduje o uznaní dokladu o vzdelaní alebo o uznaní odbornej kvalifikácie, zachováva možnosť uložiť kompenzačný mechanizmus za predpokladu, že sú splnené podmienky, ktoré sa touto navrhovanou úpravou precizujú. Zároveň sa vymedzuje podstatný rozdiel vo vzdelaní alebo odbornej príprave, pričom príslušný orgán v rámci preskúmavania zisťuje, či ide o také rozdiely, ktoré je možné náležite kompenzovať kompenzačným opatrením. Príslušný orgán zohľadňuje aj doterajšiu prax žiadateľa a skutočnosť, že v štáte jeho pôvodu je považovaný za kvalifikovaného pracovníka. Vymedzuje sa aj obsah stanoviska, ktorý na požiadanie príslušného orgánu predkladá vzdelávacia ustanovizeň. Ak sú splnené podmienky pre uloženie kompenzačného opatrenia, v súlade so smernicou sa zachováva možnosť, aby si žiadateľ vybral jeho konkrétnu formu, pričom od neho možno požadovať vykonanie len jedného kompenzačného opatrenia. Navrhovanou úpravou sa zároveň spresňuje uskutočňovanie kompenzačných opatrení, ktorých úspešné absolvovanie je podkladom pre príslušný orgán, aby uznal doklad o vzdelaní žiadateľa alebo odbornú kvalifikáciu žiadateľa umožnil mu tak samostatný výkon regulovaného povolania v Slovenskej republike.
§ 27 bližšie upravuje vykonávanie adaptačného obdobia a rešpektuje článok 3 písm. g) smernice. Adaptačné obdobie je možné vykonávať pod dohľadom kvalifikovaného príslušníka povolania, pričom pracovno-právny vzťah medzi migrantom a osobou vykonávajúca dohľad sa počas adaptačného obdobia nešpecifikuje. Písomné vyjadrenie o vykonaní adaptačného obdobia a hodnotenie migranta musí obsahovať rozsah vykonávaných činností úrovni nadobudnutých vedomostí a zručností alebo informácie o vzdelávaní migranta absolvovanom počas adaptačného obdobia. Podrobné pravidlá vykonávania adaptačného obdobia nie je možné špecifikovať v zákone, vzhľadom na rôznorodosť povolaní, pri ktorých sa adaptačné obdobie aplikuje. V každom prípade však pri vykonávaní adaptačného obdobia  má byť zohľadnené rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým uloží vykonanie kompenzačného opatrenia. Uvedené rozhodnutie má obsahovať podrobné informácie v súvislosti so zistenými nedostatkami vo vzdelávaní, ktoré je nutné kompenzovať adaptačným obdobím.
§ 28 bližšie upravuje vykonávanie skúšky spôsobilosti, ako kompenzačného opatrenia. Skúška spôsobilosti sa môže uložiť v prípade, ak príslušný orgán zistí zásadné rozdiely vo vzdelávaní migranta oproti požadovanému vzdelaniu Slovenskej republike. Podrobný obsah a rozsah skúšky sa stanuje v rozhodnutí o uložení kompenzačného opatrenia  po porovnaní obsahu vzdelania migranta s požiadavkami v Slovenskej republike. V prípade, ak kvalifikačné požiadavky s podrobným obsahom vzdelávania sú zadefinované v právnom predpise ( napr. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania na základe zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov) porovnáva sa obsah vzdelávania migranta s uvedenými požiadavkami. Pokiaľ vzdelanie nie je zadefinované podrobne v právnom predpise, pri porovnávaní je smerodajný štátny vzdelávací program (pri kvalifikáciách a dokladoch, ktoré boli nadobudnuté v rámci stredoškolského vzdelávania) a opisy vysokoškolských študijných programov, v prípade, že ide o doklad o vzdelaní nadobudnutý na vysokej škole v rámci vysokoškolského štúdia.
V súlade s § 50 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky spravuje sústavu študijných odborov Slovenskej republiky. Súčasťou sústavy študijných odborov sú aj opisy študijných odborov, ktoré sú doslovne prevzaté z dokumentu, ktorý vypracovali experti vysokých škôl v koordinácii so Slovenskou rektorskou konferenciou. Opisy obsahujú všetky náležitosti podľa § 50 ods. 5 písm. a) až f) zákona. Ministerstvo ich zverejňuje s cieľom informovať akademickú pospolitosť.
Zmena oproti predchádzajúcej právnej úprave spočíva v rozdielnom prístupe k právu kompenzovať nedostatky vo vzdelávaní pre odborné kvalifikácie, ktoré boli nadobudnuté na území tretieho štátu. Kvalifikácie, ktoré boli nadobudnuté na území tretieho štátu nie je možné kompenzovať adaptačným obdobím, výlučne skúškou spôsobilosti.  Vzhľadom na to, že v tretích štátoch neexistuje technické a personálne zabezpečenie potvrdzovania kvalifikácii (na rozdiel od členských štátov) ku kompenzácii vzdelania z tretích štátov sa pristupuje s obmedzeniami.

Piata časť

Konanie o uznaní dokladov o vzdelaní a uznaní o odbornej kvalifikácie

K § 29 a 30

§ 29 a 30 upravujú konanie uznania dokladov o vzdelaní, v jasne oddelenej štruktúre od uznávania odbornej kvalifikácie.

Identifikujú sa náležitosti žiadosti, povinné prílohy k žiadosti s opätovným rozšírením ustanovenia na striktnejšie požiadavky pre doklady nadobudnuté v tretích štátoch.
V prípade dokladov, ktoré boli nadobudnuté v tretích štátoch sa vyžaduje aj overenie pravosti dokladu vyšším overením týchto listín (tzv. apostille alebo superlegalizácia), čo má vypovedaciu hodnotu v súvislosti s autentickosťou dokladu o vzdelaní.  Vyššie overenie dokladov o vzdelaní sa uskutočňuje na základe Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín z 5. októbra 1961. Dohovor nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť 18. februára 2002. Uskutočňuje sa preverením autentickosti podpisu a pečiatky na originály dokladu o vzdelaní, pričom na uznávací proces sa neodovzdá originál dokladu, ale jeho notárom overená kópia. Táto kópia obsahuje informáciu o tom či  bol pôvodný doklad z ktorého sa vyhotovila overená  kópia pravý alebo nie.

Verejnú listinu opatrenú apostilom možno použiť bez ďalšieho overenia v ktoromkoľvek zmluvnom štáte dohovoru a pred ktorýmkoľvek jeho orgánom.
Návrh zákona zároveň zavádza požiadavku na predloženie potvrdenia o oprávnení vzdelávacej ustanovizne poskytovať príslušné vzdelávania, vzhľadom na to, že v uznávacej praxi zistenie tejto skutočnosti vyžaduje najviac času. Bez znalosti jazyka a pomerov v konkrétnom treťom štáte sa táto informácia získava veľmi obtiažne.
Rešpektujú sa lehoty ustanovené smernicou, podľa ktorých lehota na uznanie dokladu o vzdelaní je dva mesiace od prijatie kompletnej žiadosti žiadateľa, teda po odstránení prípadných nedostatkov žiadosti.
Typy rozhodnutí sa upravujú podľa predchádzajúcej právnej úpravy, pričom vzhľadom na spresnenie systému ukladania kompenzačných mechanizmov sa umožňuje, aby príslušný orgán vydal rozhodnutie, ktorým uloží kompenzačný mechanizmus, ak sú splnené podmienky pre jeho uloženie podľa § 25 až 29. Týmto spôsobom sa vytvárajú lepšie podmienky pre žiadateľa kompenzovať nedostatky, ktoré mu bránia v prístupe k výkonu povolania. Následne, ak sa žiadateľ preukáže vyjadrením, že úspešne absolvoval adaptačné obdobie, alebo správou o úspešnom vykonaní rozdielovej skúšky, príslušný orgán uzná jeho doklad o vzdelaní alebo jeho odbornú kvalifikáciu.

K § 31 a 32

§ 31 a 32 upravujú konanie uznania odbornej kvalifikácie v jasne oddelenej štruktúre od uznávania dokladu o vzdelaní.

Identifikujú sa náležitosti žiadosti a povinné prílohy k žiadosti. Zosúlaďujú sa termíny na preskúmanie úplnosti žiadosti spolu termínmi na vydanie rozhodnutia o uznaní odbornej kvalifikácie, pričom v obidvoch prípadoch sú termíny ustanovené tak, aby zohľadňovali smernicou určený termín 3 mesiace.
V konaní o uznaní odbornej kvalifikácie sa vyžaduje aj predloženie uznaného dokladu o vzdelaní, ktorý osvedčuje, že žiadateľ absolvoval príslušné vzdelanie v zahraničí, na ktoré sa viaže spôsobilosť vykonávať regulované povolanie v Slovenskej republike. Uvedená právna úprava v plnej miere rešpektuje článok 14 smernice, ktorý viaže kompenzačné opatrenia na „doklad o formálnej kvalifikácii“, čo v prípade Slovenskej republiky predstavuje doklad o vzdelaní a na „odbornú prípravu“, čo podľa slovenskej právnej úpravy je proces vzdelávania. Z uvedeného dôvodu, v prípade nedostatočného kvalifikačného predpokladu žiadateľa sa kompenzácia odbornej spôsobilosti uskutočňuje v procese uznávania dokladu o vzdelaní. Kompenzačné opatrenia na odstránenie nedostatkov vo vzdelaní sú transpozíciou smernice, ktorá ich upravuje vo vzťahu k vzdelávaniu. Následne sú podmienky odbornej kvalifikácie upravené v množstve ďalších právnych predpisov, ktoré regulujú príslušné povolania. Žiadatelia, ktorí absolvovali kompenzačné opatrenie v procese uznávania zahraničného dokladu, majú splnenú požiadavku na vzdelanie, a dodatočná zložka odbornej spôsobilosti (bezúhonnosť, fyzická spôsobilosť, prax alebo iné skúšky) a ich splnenie sú teda upravené v príslušných právnych predpisoch upravujúcich regulované povolania v Slovenskej republike. V prípade chýbajúcej odbornej kvalifikácie spôsob a možnosti kompenzácie vyplýva z právnych predpisov regulujúcich príslušné povolanie, na ktoré sa odborná kvalifikácia viaže.
V prípade, ak by príslušným orgánom na uznanie dokladu o vzdelaní a dokladu o odbornej spôsobilosti by bol ten istý orgán zavádza  sa aj ustanovenie, ktoré umožňuje rozhodovať o doklade o vzdelaní a o odbornej kvalifikácii rozhodovať jedným rozhodnutím (napr. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu v prípade pedagogických zamestnancov, alebo Slovenská komora architektov v prípade povolania architekta, a i.). Žiadateľ predloží len jednu žiadosť a príslušný orgán rozhodne najneskôr do troch mesiacov od doručenia kompletnej žiadosti o uznaní dokladu o vzdelaní a o uznaní odbornej spôsobilosti. Uvedenou právnou úpravou sa sleduje znižovanie byrokracie, a finančné zaťaženie záujemcov o uznanie.

Šiesta časť

Uznávanie dokladov o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu

Slovné spojenie „Uznávanie dokladov o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu“ bol chápaný, ako jediný spôsob uznávania kým SR nevstúpila do EÚ. Znamenalo uznávanie celoplošnej platnosti dokladu o vzdelaní pre všetky inštitúcie, ktoré o validovaný doklad o vzdelaní mali záujem (vzdelávacie ustanovizne, zamestnávatelia a pod.). Vstup Slovenskej republiky do Európskej únie však tento stav zmenil a zaviedol nový fenomén - profesijné uznávanie. Zavedením pojmu profesijného  uznávania bolo nutné aj akademické uznávanie pomenovať a jasne zadefinovať s rozdielmi, ktoré medzi dvomi druhmi uznávania vznikli. Hlavnou filozofiou uznávania na účely pokračovania v štúdiu bolo určiť a zadefinovať úroveň získaného vzdelania a určiť jemu ekvivalentné vzdelanie vo vzdelávacom systéme Slovenskej republiky.
V uznávaní dokladov o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu sa uplatňujú dohody medzinárodných organizácií, napr. UNESCO a Rady Európy a jednotlivé signatárske štáty sú nimi viazané podľa toho, či sú ich zmluvnými stranami. Najvýraznejším nástrojom na dosiahnutie spoločných cieľov v oblasti akademického uznávania je Dohovor o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v Európskom regióne (Lisabon 1997) .
Cieľom uvedeného dohovoru je umožniť všetkým národom Európskeho regiónu plne využívať bohatstvo rôznorodosti vzdelávacích systémov, uľahčením prístupu všetkých obyvateľov každého štátu a študentov vzdelávacích zariadení k zdrojom vzdelania. Predovšetkým uľahčením ich úsilia pokračovať vo svojom vzdelávaní alebo absolvovať časť štúdia na vysokých školách, uvedomujúc si, že uznávanie štúdií, vysvedčení, diplomov a titulov získaných v inom štáte európskeho regiónu predstavuje významný krok pre podporu akademickej mobility.

K § 33 až 35

§ 33 a 34 zosúlaďuje ustanovenia Lisabonského dohovoru týkajúce sa uznávania vysokoškolského vzdelania so smernicou v spoločných styčných bodoch. Zosúlaďuje sa terminológia (napr. príslušný orgán), termíny na vydanie rozhodnutia o uznaní (2 mesiace). Predchádzajúca právna úprava termíny nestanovila, Lisabonský dohovor stanovuje termíny do 4 mesiacov, smernica do dvoch mesiacov. Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty občanom sa preto ustanovuje termín na rozhodovanie o uznaní dokladov o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu do dvoch mesiacov od prijatia kompletnej žiadosti. Kompetentné orgány na uznanie sa nezmenili, sú nimi vysoká škola príslušného zamerania a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, avšak aj v súvislosti s akademickým uznávaním sa orgány nazývajú príslušnými orgánmi.
Formy rozhodnutí sú rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní, o  zamietnutí žiadosti o uznanie dokladu o vzdelaní alebo  o uložení rozdielovej skúšky.
Rozdielová skúška je kompenzačné opatrenie na odstránenie rozdielov vo vzdelávaní. § 35 jasne definuje kedy a za akých podmienok je možné uložiť rozdielovú skúšku.

K § 36 až 38

§ 36 až 38 upravuje uznávanie na účely pokračovania v štúdiu v prípade dokladov o vzdelaní, ktoré boli nadobudnuté na základných a stredných školách. Príslušnými orgánmi na rozhodovanie sú okresné úrady v sídle kraja. Navrhované ustanovenia jasne definujú náležitosti žiadosti, prílohy k žiadosti aj proces, podľa ktorého okresné úrady v sídle kraja rozhodujú.
Opätovne sa zosúlaďujú termíny na rozhodovanie v lehote do dvoch mesiacov.
§38 definuje rozdielovú skúšku, ktorá sa ukladá za účelom doplnenia chýbajúceho vzdelania alebo odstránenia rozdielov vo vzdelávaní.

Automatické uznávania dokladov o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu

V uznávaní dokladov o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu sa uplatňujú medzinárodné  a bilaterálne dohody o vzájomnom uznávaní dokladov o vzdelaní.
Slovenská republika má v súčasnosti uzatvorenú bilaterálnu dohodu o vzájomnom uznávaní dokladov o vzdelaní s Nemeckou spolkovou republikou, Maďarskou republikou, Českou republikou, Poľskou republikou, Rumunskom a Chorvátskou republikou. S Rakúskom je podpísané Memorandum o porozumení. Zároveň je signatárom Dohovoru o uznávaní kvalifikácií týkajúcich sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne (Lisabon 1997).

K§39

§ 39 upravuje mechanizmus vydávania potvrdení príslušnými orgánmi v prípade ak existuje bilaterálna dohoda o vzájomnom uznávaní dokladov o vzdelaní. Potvrdenie rovnocennosti dokladov o vzdelaní, ktoré boli nadobudnuté na území štátu s ktorým má Slovenská republika uzavretú bilaterálnu dohodu sa výrazne zjednodušuje, skracuje a zlacnie.

Siedma časť

Voľné poskytovanie služieb

K § 40 až 43

V smernici 2005/36/ES sa zaviedol osobitný režim pre slobodné poskytovanie služieb na dočasnom základe, čo je predmetom ustanovení § 40 až 43. Uvedené ustanovenia smernice boli predzvesťou smernice 123/2006/ES o službách na vnútornom trhu (ďalej len „smernica o službách“), predpokladajú jednoduchšie pravidlá pre dočasných poskytovateľov služieb. Ustanovenia o voľnom poskytovaní služieb smernice (článok 5 až 9) boli transponované do zákona č. 293/2007 Z. z.  uznávaní odborných kvalifikácii v znení neskorších predpisov. V zmysle predmetných ustanovení poskytovatelia služieb môžu poskytovať služby bez predchádzajúcej kontroly odbornej kvalifikácie (s výnimkou povolaní, ktoré majú dôsledky na zdravie a bezpečnosť (článok 7 ods. 4).
Smernica o službách nemá vplyv na aplikovanie smernice o uznávaní odborných kvalifikácií,  dopĺňa ju za predpokladu, že sa týka iných otázok, než sú tie, ktoré spadajú pod  smernicu o uznávaní, ako sú poistenie profesionálnej zodpovednosti, komerčné oznámenia, alebo niektoré opatrenia v oblasti zjednodušenia administratívy. V otázkach, s ktorými sa smernica o odbornej kvalifikácii nezaoberá sa aplikuje smernica o službách.
Zákon o uznávaní odborných kvalifikácií transponoval dotknuté ustanovenia smernice, avšak z dôvodu aplikačných problémov bolo nutné preformulovať a nanovo zadefinovať do návrhu zákona časti zákona, ktoré sa týkajú voľného poskytovania služieb v rozsahu, ktorý definuje smernica.
§ 40 definuje a ustanovuje základné podmienky na voľné a dočasné poskytovanie služieb nasledovne. Ak povolanie alebo služba, ktorá sa má dočasne poskytovať na území Slovenskej republiky je v členskom štáte pôvodu, regulovaným povolaním  alebo ak migrant vykonával toto povolanie najmenej jeden rok počas predchádzajúcich desiatich rokov v členskom štáte, ktorý toto povolanie nereguluje. Vzhľadom na to, že návrh zákona je všeobecnou právnou úpravou, uvedené podmienky je nutné v osobitných predpisoch prispôsobiť na každé povolanie, ktorých sa voľné poskytovanie služieb týka. Napr. dočasný a príležitostný charakter činnosti nie je možné definovať všeobecne, lebo v prípade lekára to môže byť jedna operácia, alebo jeden pacient, prípadne inak časovo obmedzené obdobie. Rovnako v prípade stavebného inžiniera dočasný charakter výkonu povolania môže byť obmedzený časovo, alebo projektovo, pričom jeden projekt môže trvať aj desať rokov. Uvedené podrobnosti sa počas aplikácie dotknutých ustanovení v slovenskom právnom poriadku upravili a zadefinovali.
Odstránením požiadavky na odbornú prax uloženej pre poskytovateľov služieb z neregulujúcich členských štátov, keď poskytovateľ služieb sprevádza príjemcu služieb, sa návrh snaží lepšie uspokojiť potreby spotrebiteľov prekračujúcich hranice. V prípadoch, na ktoré sa stále uplatňuje požiadavka na odbornú prax, sa v návrhu predpokladá, že sa môže nadobudnúť v jednom alebo niekoľkých členských štátoch, čo vytvára viac príležitostí pre poskytovateľov služieb v porovnaní so súčasnou situáciou.
§ 40 ods. 3 transponuje článok 6 smernice, v zmysle ktorého každý migrant, ktorý má právo poskytovať služby dočasne alebo príležitostne, má právo aj na automatickú dočasnú registráciu v registri komory alebo v inej obdobnej organizácii podľa osobitných predpisov členského štátu. Uvedené ustanovenie je okrem iného transponované aj do zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.
Pri povolaniach, ktoré majú dôsledky na zdravie a bezpečnosť, členské štáty majú právo vykonávať pred prvým poskytnutím služby kontrolu odbornej kvalifikácie migranta (§ 42 zákona článok 7 ods. 4 smernice) z dôvodu zabezpečenia zdravia a bezpečnosti občanov EÚ. V návrhu sa objasňuje zoznam dokladov, ktoré môže členský štát vyžadovať pred prvým poskytnutím služby s celkovou procedúrou uskutočnenia kontroly takejto kvalifikácie.
Ak príslušný orgán zistí podstatný rozdiel medzi odbornou kvalifikáciou poskytovateľa služieb a odbornou kvalifikáciou v rámci predbežnej kontroly, poskytovateľ služieb vykoná skúšku spôsobilosti podľa § 28 návrhu zákona. Skúška spôsobilosti sa musí vykonať do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia.
Pri zabezpečení plnenia smernice a správnej aplikácie ustanovení smernice príslušné orgány sú povinní spolupracovať pri výmene informácií o odbornej kvalifikácii migranta, o výkone činnosti v domovskom členskom štáte a iných súvisiacich okolnostiach.
Nový mechanizmus vo voľnom poskytovaní služieb je tzv. „tichý súhlas“, čo znamená, že ak príslušný orgán nekoná v návrhu stanovených lehotách (ktoré sú prebraté lehoty zo smernice), migrant môže služby na území Slovenskej republiky poskytovať. Uvedený mechanizmus bol zavedený smernicou o službách, do oblasti uznávania odborných kvalifikácii sa pretavil novelou smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácii v znení smernice 2013/55/EU.

Ôsma časť

Európsky profesijný preukaz

K§ 44 až 48

Európsky profesijný preukaz bude alternatívnym nástrojom, ktorý sa môže realizovať v rámci povolaní, ktoré spĺňajú niekoľko podmienok: dopyt „zdola“ spomedzi príslušníkov tohto povolania, významná mobilita a lepšia spolupráca medzi príslušnými orgánmi prostredníctvom systému IMI. Európsky profesijný preukaz predstavuje takisto potenciál pre tie povolania, ktoré majú záujem najmä o dočasnú mobilitu. Jeho atraktívnosť by však mala viesť k tomu, aby ho prijalo stále viac povolaní. Okruh povolaní, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o EPP je uvedený v delegovanom nariadení Komisie, ktoré sa v aplikačnej praxi priamo aplikuje.
Cieľom európskeho profesijného preukaz je uľahčiť a urýchliť postup uznávania kvalifikácií, a zároveň zabezpečiť väčšiu transparentnosť odborných kvalifikácii. Preukaz si preto vyžaduje väčšiu účasť domovského členského štátu a väčšiu administratívnu záťaž. Používanie IMI systému však má znížiť tieto náklady a nový postup môžu vykonávať príslušné orgány na mieste, ktoré sa už teraz často podieľajú na príprave súborov na uznávanie kvalifikácií národných odborníkov.
Domovský členský štát posúdi na žiadosť odborníka úplnosť spisu odborníka a v prípade žiadosti o usadenie sa vytvorí európsky profesijný preukaz. Úloha domovského členského štátu je dokonca ešte dôležitejšia v prípade dočasnej mobility, pretože vytvára a overuje profesijný preukaz. Používanie IMI systému na vnútornom trhu sa stáva povinným, pretože bude slúžiť ako podporný nástroj pre európsky profesijný preukaz. Tak účasť domovského členského štátu, ako aj používanie IMI prispejú k zníženiu nákladov a času potrebného na spracovanie žiadosti o uznanie kvalifikácie, naopak navyšuje administratívnu záťaž pre domovský členský štát. Vytvorí to podmienky pre skrátenie lehôt na spracovanie žiadosti na základe európskeho profesijného preukazu v porovnaní so súčasným postupom, ktorý bude naďalej existovať pre odborníkov, ktorý uprednostnia možnosť nepoužiť európsky profesijný preukaz.
IMI systém sa postupne rozširoval od svojho zavedenia a v súčasnosti sú zapojení početní odborníci do výmeny informácii prostredníctvom IMI. Potenciál tohto systému bol však doteraz nevyužitý, keď príslušný orgán nie je registrovaný alebo sa odmietne zaoberať žiadosťami o informácie z dôvodu nepovinnej povahy IMI. Z uvedeného dôvodu sa zavádza s povinnou platnosťou používanie IMI systému či už na potvrdenie a vydávanie EPP alebo na výmenu informácií o uznávaní odborných kvalifikácií.  

Deviata časť

Pôsobnosť príslušných orgánov

K § 49 a 50

Príslušným orgánom je inštitúcia alebo orgán, ktorý vydáva rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní alebo rozhodnutie o uznaní odbornej kvalifikácie ustanovený návrhom zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácii  alebo osobitným predpisom. Úlohy a kompetencie príslušných orgánov vyplývajú zo smernice o uznávaní odborných kvalifikácii a z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Hlavé úlohy MŠVVŠ SR, ako príslušného orgánu a gestora smernice a agendy uznávania sú:

•    rozhodovanie o uznaní dokladov  o vzdelaní a/alebo odbornej kvalifikácii na účely výkonu regulovaného povolania v Slovenskej republike, ak osobitný predpis neustanovuje, že doklad o vzdelaní a/alebo odbornú kvalifikáciu uznáva iný príslušný orgán,
•    vydáva európsky profesijný preukaz,
•    posudzuje návrhy spoločného rámca pre odbornú prípravu a spoločných skúšok odbornej prípravy,
•    vykonáva funkciu národného koordinátora pre uznávanie odbornej kvalifikácie;
•    vykonáva pôsobnosť asistenčného centra.
Ostatné príslušné orgány vykonávajú porovnateľné činnosti v rozsahu kompetenčných oprávnení, a zároveň poskytujú súčinnosť MŠVVŠ SR pri plnení jeho úloh vyplývajúce zo smernice príp. z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná.

K § 51

Príslušné orgány spolupracujú s príslušnými orgánmi ostatných členských štátov na účely overovania skutočností rozhodujúcich pre rozhodnutia v oblasti uznávania a v záujme koordinácie spoločného postupu členských štátov v oblasti uznávania.
Predmetom administratívnej spolupráce sú najmä informácie
spoločnom postupe príslušných orgánov členských štátov v oblasti uznávania odborných kvalifikácií,
potrebné na overenie pravosti dokladu o odbornej kvalifikácii a iných dokladov,
či sú vzdelanie a odborná príprava regulovaným vzdelávaním,
či je predmetná činnosť v členskom štáte pôvodu regulovanou odbornou činnosťou,
či bol žiadateľ právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie v súvislosti s výkonom povolania,
či žiadateľovi nebol zakázaný alebo obmedzený výkon regulovaného povolania a
ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre vydanie rozhodnutia.
 
Ak príslušný orgán iného členského štátu neposkytne požadovanú informáciu včas, príslušný orgán v SR rozhodne na základe dostupných podkladov a informácií.
 
Administratívna spolupráca príslušných orgánov členských štátov sa uskutočňuje prostredníctvom systému IMI.
 
 
K § 52
Návrh zákona  ustanovuje povinnosť pre príslušné vnútroštátne orgány, aby upozornili ostatné príslušné orgány v prípade, keď má zdravotnícky pracovník, ktorý získal automatické uznanie kvalifikácie na základe smernice, zakázaný výkon povolania, dokonca čo i len dočasne. Výstražný mechanizmus sa vzťahuje aj na pedagogické a vychovávateľské povolania a ostatné zdravotnícke povolania, ktoré sa neuznávajú automaticky, ale podľa všeobecného systému uznávania. V prípade ostatných odborníkov, na ktorých sa nevzťahuje smernica o službách, sa členské štáty takisto musia v prípade potreby navzájom upozorňovať.
 
Ministerstvo školstva informuje prostredníctvom systému IMI príslušné orgány ostatných členských štátov o fyzickej osobe, ktorá bola rozhodnutím súdu právoplatne odsúdená za falšovanie alebo pozmeňovanie dokladu o odbornej kvalifikácii.
Súdy, orgány činné v trestnom konaní, správne orgány a orgány príslušné na prejednávanie priestupkov bezodkladne oznamujú ministerstvu školstva zmenu v dobe platnosti zákazu činnosti alebo obmedzenia činnosti vyplývajúceho z rozhodnutia. Ministerstvo školstva o tejto zmene bezodkladne informuje príslušné orgány ostatných členských štátov prostredníctvom systému IMI.
 
Ministerstvo školstva bezodkladne písomne informuje fyzickú osobu, ktorej sa výstraha týka, o zaslaní výstrahy príslušným orgánom členských štátov.
 
Desiata časť
Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia
 
K § 53 a 54
Koncept „spoločných platforiem“ zo smernice z roku 2005 sa nahrádza spoločnými vzdelávacími princípmi: spoločný vzdelávací rámec alebo spoločné školiace testy. Ich cieľom je zavedenie automatickejšieho uznávania kvalifikácií, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje všeobecný systém, a mali by lepšie reagovať na potreby povolaní. Zatiaľ čo spoločné platformy ponúkali len možnosť harmonizácie kompenzačných opatrení, spoločné zásady odbornej prípravy umožňujú, aby odborníci boli oslobodení od kompenzačných opatrení úplne. Kvalifikácie získaná v tomto režime by sa mali v členských štátoch uznávať automaticky; členské štáty by však mali mať možnosť využívať výnimky z ich uplatňovania. Okrem toho, podmienky pre stanovovanie spoločných zásad odbornej prípravy je jednoduchšie splniť, ako podmienky na vytvorenie spoločných platforiem.
 
Zatiaľ čo by spoločné zásady odbornej prípravy nenahradili národné programy odbornej prípravy, odborníci, ktorí majú kvalifikáciu získanú v tomto režime, by mali rovnaké výhody ako povolania, pre ktoré sa v tejto smernici vymedzujú minimálne požiadavky na odbornú prípravu.
 
K § 55
V návrhu sa objasňuje, že sa kontroly jazykových znalostí majú vykonávať len po uznaní kvalifikácie hostiteľským členským štátom. V prípade zdravotníckych pracovníkov sa stanovuje, že ovládanie štátneho jazyka v rozsahu potrebnom na výkon príslušného regulovaného povolania, sa overí skúškou. Pri inom regulovanom povolaní sa overenie ovládania štátneho jazyka skúškou vykoná, ak existujú odôvodnené pochybnosti o dostatočnom rozsahu ovládania štátneho jazyka.
 
Berie sa do úvahy aj skutočnosť, že o uznanie vzdelania na výkon regulovaného povolania budú žiadať aj občania Slovenskej republiky, ktorí svoje kvalifikácie získali na území iného štátu. Preto sa zavádzajú výnimky, v prípade ktorých sa skúška nekoná, a to ak úspešne vykonal maturitnú skúšku zo štátneho jazyka alebo sa žiadateľ preukáže štátnou jazykovou skúškou zo štátneho jazyka.
Príslušným orgánom na overenie štátneho jazyka je príslušný orgán na uznanie odbornej kvalifikácie, okrem zdravotníckeho pracovníka. V prípade zdravotníckeho pracovníka je príslušným orgánom na účely overenia ovládania štátneho jazyka Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

K § 56

§ 56 ustanovuje podmienky za ktorých je žiadateľ oprávnený používať profesijný alebo akademický titul získaný podľa právnych predpisov členského štátu pôvodu v prípade, ak splnil podmienky na výkon regulovaného povolania v Slovenskej republike. Poskytnúť možnosť používania titulov, ktoré boli žiadateľom udelené v štáte pôvodu je potrebné z dôvodu zabránenia „turizmu uznávania“ a tým spojenému získavaniu cudzích titulov, a zámene niektorých profesijných a akademických titulov s inými, ktoré oprávňujú žiadateľa  na výkon inej odbornej činnosti, alebo na inej úrovni.

K § 57

V predmetných ustanoveniach sa transponuje čl. 28 ods. 2 smernice 2011/95/EÚ,v zmysle ktorého má členský štát vyvinúť maximálne úsilie, aby osoby s medzinárodnou ochranou, ktoré nemôžu poskytnúť listinné dôkazy o svojom vzdelaní, mali prístup k vhodným programom na zhodnotenie ich predchádzajúceho vzdelania. Osobou s medzinárodnou ochranou je v zmysle zákona č. 480/2002 z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov osoba, ktorej bol udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana. Ak takáto osoba z dôvodov, pre ktoré jej bol udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana, odišla zo štátu svojho pôvodu bez možnosti vziať si svoje doklady, a teda nemá možnosť predložiť doklady o svojom predchádzajúcom vzdelávaní, poskytuje sa jej možnosť požiadať o posúdenie a overenie jej dosiahnutého vzdelania. Žiadateľ s medzinárodnou ochranou, ktorý má záujem o posúdenie a overenie dosiahnutého vzdelania, predloží Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) písomnú žiadosť, v ktorej okrem identifikačných údajov uvedie všetky dôležité informácie týkajúce sa jeho dosiahnutého vzdelania a predchádzajúceho vzdelávania.  Vo svojej žiadosti uvedie názov a miesto vzdelávacej ustanovizne, úroveň dosiahnutého vzdelania, čo v tomto prípade nevyjadruje kvalitatívnu rovinu pojmu, ale označuje stupeň vzdelania podľa vzdelávacieho systému štátu z ktorého osoba s medzinárodnou ochranou odišla. V prípade, že ministerstvo školstva zistí, že žiadateľ v žiadosti neuvádza pravdivé informácie, alebo zistí, že žiadateľ v čase keď prebiehalo konanie o udelenie azylu svoj doklad o vzdelaní mal, žiadosť zamietne. Ak je dôvod na posúdenie a overenie vzdelania žiadateľa, ministerstvo školstva následne určí príslušnú školu, ktoré toto overenie vykoná. Ak vzdelanie žiadateľa s medzinárodnou ochranou uvádzané v žiadosti zodpovedá úrovni vysokoškolského vzdelávania 1., 2., alebo 3. stupňa v Slovenskej republike, ministerstvo určí príslušnosť vysokej školy podľa zodpovedajúceho študijného programu. Ak žiadateľ uvádza úroveň stredného a základného vzdelania, príslušnosť strednej školy sa určí podľa vzdelávacieho programu odboru vzdelávania. Samotný proces overenia a zhodnotenia predchádzajúceho vzdelávania žiadateľa s medzinárodnou ochranou sa uskutočňuje vo forme skúšky, pozostávajúcej z ústnej a písomnej časti a v prípade potreby aj praktickej časti. Štatutárny orgán určenej príslušnej školy zostaví trojčlennú skúšobnú komisiu, ktorá preverí, či žiadateľ s medzinárodnou ochranou má znalosti, ktoré zodpovedajú porovnateľnej úrovni vzdelania v Slovenskej republike. Následne vypracovaný protokol o skúške obsahuje zhodnotenie preukázanie úrovne vzdelania žiadateľa s medzinárodnou ochranou, ako aj informáciu o možnosti pokračovať vo vzdelávaní na získanie príslušného stupňa vzdelania. Následne sa žiadateľ s medzinárodnou ochranou môže zapojiť do formálneho vzdelávacieho systému v Slovenskej republike.

K § 58

§ 58 predstavuje transpozíciu Prílohy VII. smernice, ktorá ustanovuje aké doklady a osvedčenia sa môžu vyžadovať od migranta v procese uznávania odbornej kvalifikácie.

Doklady uvedené v prílohe VII nemajú byť v deň ich predloženia staršie než tri mesiace.
Tieto doklady sú napríklad:
výpis z registra trestov,
doklad o tom, že nebol na majetok migranta vyhlásený konkurz, alebo
doklad o tom, že mu nebolo uložené disciplinárne opatrenie, alebo
osvedčenie o zdravotnej spôsobilosti na výkon regulovaného povolania alebo
doklad o finančnom zabezpečení migranta
doklad o poistení zo zodpovednosti za škodu pri výkone povolania a i.
 
§ 58 z dôvodu zabezpečenia právnej istoty občanom SR zároveň ustanovuje, že doklady vydané uznanou vzdelávacou inštitúciou v Českej republike ako súčasti Československej socialistickej republiky alebo Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa na účely uznania dokladu o vzdelaní alebo uznania odbornej kvalifikácie považujú za doklady vydané uznanou vzdelávacou inštitúciou v Slovenskej republike a nevyžaduje sa uznanie. Tieto doklady sú automaticky platné, ako v nástupníckom štáte ČSSR alebo ČSFR.
 
K § 59
§ 59 upravuje vydávanie osvedčení a potvrdení, ktoré sa udeľujú podľa prílohy VII. ods. 2 smernice občanom Slovenskej republiky alebo občanom Českej republiky, ktorí získali svoje vzdelanie pred vstupom SR a ČR do EÚ.
 
K § 60
Navrhovaným ustanovením sa upravuje postup preverovania vysokokvalifikovaných pracovníkov na účely udelenia modrej karty EÚ.
 
§61
V súvislosti s uznávaním na základe odbornej praxe sa navrhovala zmena, ktorá sa zameriavala na zavedenie väčšej flexibility na úpravu zoznamu činností uvedených v prílohe IV smernice. Zoznam už neodrážal aktuálnu štruktúru ekonomických aktivít. Môže to spôsobiť problémy pri určovaní povolaní, ktoré patria do tohto systému automatického uznávania kvalifikácií a môžu viesť k neistote pre odborníkov. Modernizácia súčasnej klasifikácie sa má dôkladne posúdiť. Navrhnutá zmena preto Komisii umožňuje revidovať rozsah činností využívajúcich výhody automatického uznávania kvalifikácií, ale bez ich obmedzenia.
 
K § 62
§ 62 obsahuje splnomocňovacie ustanovenie k všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý obsahuje zoznam uznaných profesijných organizácií, ktorých členovia vykonávajú regulované povolanie s právom používať profesijné tituly, a zoznam regulovaných povolaní, kde existuje koordinácia vzdelania.
 
K§63
§ 63 ustanovuje vzťah návrhu zákona k iným právnym predpisom a to k zákonu o správnom konaní a k zákonu o ochrane osobných údajov.
 
K §64 až 66
Prechodné, záverečné a zrušovacie  ustanovenia.
 
K článku II.
 
K bodu 1 a 3
Legislatívno-technická úprava z dôvodu zjednotenia pojmov používaných zákonom, nakoľko Slovenská komora stavebných inžinierov udeľuje  „odbornú spôsobilosť“ a nie „osobitnú spôsobilosť“.
 
K bodu 2
Nové znenie ustanovenia umožňuje prístup k regulovanému povolaniu „architekt“ aj pre občanov členských štátov OECD tak, ako  to OECD požaduje už od roku 2002. Prístupom sa rozumie možnosť na základe žiadosti a preukázania vzdelania a odbornej praxe (tri roky) vykonať autorizačnú skúšku a na základe splnenia týchto požiadaviek zapísanie do príslušného zoznamu. Ide o rovnaký postup ako musia absolvovať občania Slovenskej republiky a ostatných štátov Európskej únie. Zároveň nová úprava umožňuje využiť právo aj rodinných príslušníkov občanov členských štátov  voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členského štátu v súlade s čl. 23 a 24 smernice EP A Rady č. 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS.
 
K bodu 4
Úpravou sa zosúlaďuje text s bodom 39. (Čl.50 odsek 3a) smernice.
 
K bodu 5
Úpravou sa zosúlaďuje text s bodom 11. (Čl. 13 odsek 2) smernice, ktorou sa znižuje trvanie povinnej odbornej praxe z dvoch na jeden rok.
 
K bodu 6
Ide o zmenu vyvolanú zrušením obvodných úradov a zriadením okresných úradov.
 
K bodu 7
Vypúšťa sa možnosť pri zamietnutí žiadosti obrátiť sa ihneď na súd. Novou úpravou súdnych kódexov (súdneho správneho poriadku) sa zrušila možnosť prieskumu neprávoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy. Zamietnutie žiadosti oprávňuje žiadateľa podať odvolanie, o ktorom rozhoduje orgán komory (§ 41a ods. 2) a až po právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu. Tento postup generálne upravuje súdny správny poriadok bez potreby jeho opakovania (dupľovania) v osobitných zákonoch.
 
K bodu 8 a 9
Úpravou sa zosúlaďuje text s Čl. 49 písm. a) bod 1a Čl. 47 smernice.
 
K bodu 10 až 12
Úpravou sa zosúlaďuje text s Čl. 49 odsek 3 smernice, podľa ktorého právo na prístup k regulovanému povolaniu architekt majú pri splnení vymenovaných podmienok aj absolventi „Fachhochschulen“ v Spolkovej republike Nemecko.
Zavádzajú sa podmienky pre uznanie odbornej stáže skončenej v tretích krajinách pri posudzovaní žiadostí o prístup k regulovanému povolaniu.
Úpravou sa zároveň zosúlaďuje text s Čl. 46 smernice, ktorým sa spresňujú minimálne požiadavky na architektonické vzdelanie pre automatické uznávanie odbornej kvalifikácie a definuje sa „odborná stáž“ v súlade s textom smernice.
 
K bodom 13 až 15
Legilsatívnotechnická úprava v nadväznosti na zmenu názvu príslušných ministerstiev a úprava poznámky pod čiarou.
 
K bodu 16
Úpravou sa rieši postavenie občanov členských štátov OECD vo vzťahu k získanej odbornej kvalifikácii v inom štáte. Automatické uznanie získanej odbornej kvalifikácie pre územie Slovenskej republiky majú len vtedy, ak už bola pred príchodom do Slovenskej republiky získaná v inom členskom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru alebo Švajčiarskej konfederácii.
 
K bodu 17
Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na chybný odkaz.
 
K bodu 18
Ide o spresnenie pojmov zákona (odvolanie sa podáva komore a nie skúšobnej komisii) a o úpravu vyvolanú zmenou gestorského ministerstva.
 
K bodu 19
Ide o transpozíciu Čl. 49a smernice.
 
K bodu 20
Ide o transpozíciu článku 49b) smernice.
 
K bodom 21 až 23
Dopĺňa sa zoznam záväzných právnych aktov EÚ o smernicu.
 
K bodu 24
Nová príloha č. 2 obsahuje všetky diplomy, ako ich k 1. januáru 2014 zostavila Európska komisia.  Vzhľadom na veľký počet zmien v doterajších prílohách, je vhodné uverejniť nové znenie celých príloh.
 
K článku III.
 
K bodu 1 až 4 a 6 až 8
Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na vypustenie §106.
 
K bodu 5 a 9
Z dôvodu prípravy jednotnej a ucelenej právnej úpravy uznávania dokladov o vzdelaní  ustanovenie § 106, ktoré sa týka uznávania vysokoškolských dokladov o vzdelaní  sa preberá do nového zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácii. Zosúlaďuje sa terminológia a iné okolnosti procesu uznávania, napr. lehoty. Kompetenčne agenda uznávania dokladov o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu zostáva na vysokých školách príslušného zamerania.
 
K článku IV.
 
K bodu 1
Uvedené ustanovenie sa vypúšťa z dôvodu premietnutia predmetnej právnej úpravy do návrhu zákona .
 
K bodu č. 2
Z dôvodu prebratia právnej úpravy uznávania ukončeného vzdelania zo základných a stredných škôl do nového zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácii sa doterajšia právna úprava vypúšťa.
 
K bodu č. 3
Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na vypustenie odseku 4 v § 10.
 
K bodu č. 4
Zrušenie obsolétnej vyhlášky.
 
 
K článku V.
 
K bodu 1
Dopĺňa sa ustanovenie o vyjadrenie dĺžky vysokoškolského štúdia veterinárskeho lekárstva štúdia  nie len v rokoch ale aj ako ekvivalent kreditov európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov.
 
K bodu 2
Upravujú sa poznámky pod čiarou z legislatívno-technického hľadiska.
 
K bodu 3 a 5
Legislatívnotechnická úprava
 
K bodu 4
V súlade so smernicou 2005/36/EÚ sa upravujú oblasti, ktorých znalosť je predpokladom získania dokladu o požadovanom vysokoškolskom vzdelaní veterinárneho lekára
 
 
K bodu 6
Dopĺňa sa Príloha č. 3 o preberanú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (nariadenie o IMI) (Ú.v. EÚ L 354, 28. 12. 2013).
 
K článku VI.
 
K bodu 1
Dopĺňa sa pôsobnosť ministerstva zdravotníctva v nadväznosti na plnenie nových úloh vyplývajúcich z transpozície smernice o uznávaní odborných kvalifikácií, napr. vydávanie európskeho profesijného preukazu a vydávanie súhlasu na dočasný a príležitostný výkon zdravotníckeho povolania na území Slovenskej republiky. Ďalej sa dopĺňa aj pôsobnosť ministerstva zdravotníctva v oblasti uznávania dokladov o vzdelaní, potvrdzovania rovnocennosti vzdelania a vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.
 
K bodu 2
Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie o smernicu Európskej parlamentu a Rady 2013/55/EÚ o uznávaní odborných kvalifikácií z 20. novembra 2013.
 
K Čl. VII
 
K bodu 1
            Úprava dočasného a príležitostného výkonu zdravotníckeho povolania na území Slovenskej republiky reaguje na zmeny, ktoré vyplývajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ o uznávaní odborných kvalifikácií z 20. novembra 2013. Súčasne sa zjednocuje terminológia s návrhom zákona o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov a spresňujú sa ustanovenia upravujúce podmienky na dočasný a príležitostný výkon zdravotníckeho povolania. Úprava zohľadňuje špecifický charakter výkonu zdravotníckeho povolania. V záujme ochrany pacienta a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti sa precizuje, že ide o výkon zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu.
Oproti platnej právnej úprave sa ustanovuje nová podmienka pre oznamovateľa, ktorý je povinný k oznámeniu priložiť aj čestné vyhlásenie o ovládaní štátneho  jazyka v rozsahu potrebnom na výkon príslušných pracovných činností a doklad o bezúhonnosti. Upravuje sa postup ministerstva zdravotníctva po predložení oznámenia a predpísaných dokladov oznamovateľom, ktorý chce na území Slovenskej republiky vykonávať zdravotnícke povolanie. Oproti platnej úprave sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ o uznávaní odborných kvalifikácií z 20. novembra 2013 sprísňujú lehoty v procese vydávania súhlasu na dočasný a príležitostný výkon zdravotníckeho povolania. Jednoznačne sa ustanovuje spôsob ukončenia procesu rozhodovania, resp. posudzovania predložených kvalifikačných dokladov.
Úprava lehoty na vykonanie skúšky spôsobilosti súvisí s lehotami ustanovenými na konečné rozhodnutie ministerstva zdravotníctva o vydaní súhlasu na dočasný a príležitostný výkon zdravotníckeho povolania. Pretože lehota na rozhodnutie je jeden mesiac od rozhodnutia o vykonaní skúšky spôsobilosti, ustanovuje sa pätnásťdňová lehota na vykonanie skúšky v záujme dodržania lehoty na rozhodnutie. Pre prípad závažnej prekážky, ktorá by mohla mať za následok oneskorenie rozhodnutia o vydaní súhlasu, upravuje sa postup ministerstva zdravotníctva a lehoty na informovanie oznamovateľa a na rozhodnutie o vydaní súhlasu. Nedodržanie týchto lehôt, ako aj lehoty na rozhodnutie o vydaní súhlasu v prípade, ak ministerstvo zdravotníctva nebude predložené doklady posudzovať, ako aj lehoty na rozhodnutie o vykonaní skúšky spôsobilosti oprávňuje oznamovateľa zdravotnícke povolanie na území Slovenskej republiky vykonávať aj bez súhlasu ministerstva zdravotníctva. Vo všetkých ostatných prípadoch je oznamovateľ oprávnený vykonávať na území Slovenskej republiky pracovné činnosti v príslušnom zdravotníckom povolaní len na základe súhlasu ministerstva zdravotníctva.
 
K bodu 2
Ide o spresnenie ustanovenia a zosúladenie terminológie.
 
K bodu 3
V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ o uznávaní odborných kvalifikácií z 20. novembra 2013 sa upravujú ustanovenia o uznávaní dokladov a terminologicky zosúlaďujú s návrhom zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
            Z dôvodu zjednodušenia administratívneho postupu v procese uznávania dokladov o špecializácii sa oproti platnej úprave rozširuje možnosť  preskúmať obsah a rozsah získaných vedomostí a zručností žiadateľa o uznanie dokladu o špecializácii aj ministerstvom zdravotníctva. Upravuje sa lehota na zaslanie posudku vzdelávacou ustanovizňou, ktorá preskúmala obsah a rozsah získaných vedomostí a zručností na 15 dní a súčasne sa určuje pre vzdelávacie ustanovizne lehota 3 dni na vypracovanie a zaslanie správy o vykonaní skúšky spôsobilosti ministerstvu zdravotníctva. Odchylným spôsobom od návrhu zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa ustanovuje subjekt oprávnený vykonávať skúšku spôsobilosti.
Ďalej sa držiteľom modrej karty Európskej únie umožňuje využívať výhodu občana členského štátu v procese uznávania dokladov o špecializácii, ktorou je výber medzi adaptačným obdobím a skúškou spôsobilosti po posúdení obsahu a rozsahu získaných vedomostí a zručností.
Precizujú sa ustanovenia o konaní o uznaní dokladu o špecializácii, náležitosti žiadosti a postup ministerstva pri posudzovaní žiadosti.
 
K bodu 4
Úprava v nadväznosti na nové znenie § 30.
 
K bodu 5
Prechodné ustanovenia v súvislosti s úpravou pôsobnosti MZ SR v oblasti vydávania potvrdení o tom, že obsah a rozsah špecializácie získanej na území Slovenskej republiky zodpovedá obsahu a rozsahu príslušnej špecializácie v súvislosti s výkonom špecializovaných pracovných činností v inom členskom štáte.
 
K bodu 6
Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie o smernicu Európskej parlamentu a Rady 2013/55/EÚ o uznávaní odborných kvalifikácií z 20. novembra 2013.
 
 
K bodu 7
V súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ o uznávaní odborných kvalifikácií z 20. novembra 2013 sa dopĺňa príloha č. 3, ktorá obsahuje zoznam dokladov o špecializácii získaných v iných členských štátoch.
 
 
K Čl. VIII
 
Článok upravujúci účinnosť.
 

Schválené vládou Slovenskej republiky v Bratislave 26. augusta 2015


Robert Fico
predseda vlády Slovenskej republiky
v. r.

Juraj Draxler
minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky
v. r.


 
 

Vládny návrh zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa


A. Všeobecná časť

Návrh zákona o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na základe úlohy č. 4., 9. v mesiaci júl a úlohy č. 6 v mesiaci september v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015, ako spoločný návrh rezortov školstva, zdravotníctva, dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu SR ako gestorujúcemu rezortu podľa uznesenia č. 151 z 2. apríla 2014 k Návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci, zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc bola uložená povinnosť zabezpečiť v spolupráci s podpredsedom vlády a ministrom vnútra, ministerom zdravotníctva, ministrom hospodárstva, ministrom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (nariadenie o IMI) a vykonať notifikáciu do 18. januára 2016. Návrh zákona preto bol vypracovaný v spolupráci s dotknutými rezortmi a predkladá sa ako spoločný návrh transpozície smernice.
V zmysle vyššie uvedeného je preto hlavným cieľom návrhu zákona transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013, ktorou sa mení smernica 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu.(ďalej len „smernica“)
Kľúčové prvky zmien smernice sú:
1.      Zavedenie európskeho profesijného preukazu, čo umožňuje odborníkom ľahšie a rýchlejšie uznanie ich kvalifikácie v EÚ. Preukaz bude dostupný podľa Vykonávacieho Nariadenia Komisie (EÚ) 2015/983 z 24. júna 2015 o postupe vydávania európskeho profesijného preukazu a uplatňovania výstražného mechanizmu podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES pre povolania sestry, farmaceuti, fyzioterapeuti, horskí vodcovia a realitní agenti od 18.1.2016. Preukaz bude udelený v rámci existujúceho informačného systému o vnútornom trhu (IMI), bude mať podobu elektronického osvedčenia a zjednoduší odborníkom poskytovať služby alebo zriadiť si sídlo v inom členskom štáte.
Európsky profesijný preukaz však nenahrádza uznanie, resp. nepredstavuje nárok na automatické uznanie kvalifikácie, poskytuje však podrobné informácie o rozsahu oprávnení, ktorý žiadateľ v domovskom členskom štáte má.
 
2.      Aktualizácia minimálnych požiadaviek na odborné vzdelávanie veterinárnych lekárov a architektov. Harmonizácia minimálnych požiadaviek na odborné vzdelávanie v prípade týchto povolaní sa uskutočnila pred 20 až 30 rokmi a bola potrebná zadefinovať odbornú prípravu vo svetle uskutočnených vzdelávacích reforiem, napr. Bolonskej deklarácie a i.
 
3.      Zavedenie výstražného mechanizmu pre odborníkov v zdravotníctve, pre veterinárov a pre pedagogické povolania. Príslušné orgány Slovenskej republiky budú povinné upozorniť príslušné orgány všetkých ostatných členských štátov na odborníka, ktorého výkon odbornej činnosti zakázal súd, orgán činný v trestnom konaní, správny orgán alebo orgán príslušný na prejednanie priestupku, ktorým sa odborníkovi uložil zákaz činnosti alebo obmedzenie činnosti.   
 
4.      Zavedenie spoločných rámcov pre odbornú prípravu a spoločných skúšok namiesto spoločných platforiem by malo umožniť rozšíriť mechanizmus automatického uznávania nových povolaní. Zainteresované povolania by mohli profitovať z automatického uznávania na základe spoločného súboru poznatkov, zručností a spôsobilostí alebo na základe spoločnej skúšky, pri ktorej by sa posúdila schopnosť odborníkov vykonávať povolanie.
 
Cieľom nového návrhu zákona je vytvoriť v Slovenskej republike ucelený a prehľadný spoločný legislatívny rámec pre problematiku uznávania dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácií. V súčasnosti je otázka uznávania upravovaná v rôznych právnych predpisoch podľa stupňa dosiahnutého vzdelania, prípadne podľa typu uznania vzdelania s rôznymi postupmi a požiadavkami príslušných orgánov. Návrh zákona spája všetky druhy uznávania dokladov a odborných kvalifikácii do jedného právneho predpisu, zjednotí podmienky uznávania, terminológiu, lehoty a všetky súvisiace skutočnosti s ohľadom na medzinárodné dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná (Bolonská deklarácia, Dohovor Rady Európy a UNESCO o uznávaní kvalifikácií týkajúci sa vysokoškolského vzdelávania v európskom regióne podpísaný 11. apríla 1997 v Lisabone) a bilaterálne záväzky Slovenskej republiky v súvislosti s uznávaním dokladov o vzdelaní.
Ďalším zámerom návrhu zákona je, aby odstránil aplikačné problémy súčasnej právnej úpravy. Aplikačná prax ukázala, že nebol dostatočne zadefinovaný dvojstupňový model uznávania, tj. uznávanie dokladov o vzdelaní a uznávanie odbornej kvalifikácie, ktorý sa návrhom zákona odstraňuje . Ďalej sa v návrhu zákona nanovo definuje príslušnosť, kompetencie a úlohy príslušných orgánov vo svetle pôvodnej smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií, z dôvodu nedostatkov vyplývajúce z aplikačnej praxe. Nanovo sa upravujú nadobudnuté práva občanov EÚ v nadväznosti na jasné rozlíšenie dvojstupňového modelu uznávania.
Návrh zákona ďalej obsahuje transpozíciu smernice 2011/95/EÚ a umožňuje osobám s medzinárodnou ochranou, teda osobám, ktorým bol udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana a ktorí odišli zo štátu pôvodu bez možnosti vziať si svoje doklady o dosiahnutom vzdelaní, prístup k posúdeniu a overeniu ich predchádzajúceho vzdelávania, aj keď svoje vzdelanie nemôžu vzhľadom na okolnosti preukázať listinnými dôkazmi o svojom predchádzajúcom vzdelávaní. K posúdeniu a overeniu vzdelania dochádza na základe písomnej žiadosti žiadateľa s medzinárodnou ochranou, v ktorej uvádza okrem svojich identifikačných údajov aj podstatné informácie týkajúce sa svojho vzdelania. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako príslušný orgán predmetnú žiadosť posúdi a podľa úrovne vzdelania uvádzanej žiadateľom určí príslušnú školu, ktorá uskutoční skúšku na overenie vzdelania žiadateľa s medzinárodnou ochranou.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právom Európskej únie.
Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Predkladaný návrh zákona má pozitívny sociálny vplyv, nemá vplyv na podnikateľské prostredie a nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
 
 

Vládny návrh zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Dôvodová správa

A. Všeobecná čas ť

Významným medzníkom v procese prechodu ozbrojených síl Slovenskej republiky od zmiešaného typu s povinnou základnou vojenskou službou k plne profesioná lnym ozbrojeným silám bolo prijatie zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesioná lnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ď alej len 'zákon č. 346/2005 Z. z.') v roku 2005. Vytvorili sa právne predpoklady na budovanie moderných, relatívne malých, ale dobre vycvičených ozbrojených síl Slovenskej republiky. Európska únia, ktorej súčasť ou je aj Slovenská republika, je otvoreným priestorom, kde občania Slovenskej republiky s potrebnými jazykovými spôsobilosťami môžu nájsť a nachádzajú stále väčšie uplatnenie. Rezort ministerstva obrany pre elimináciu migrácie vekovo zaujímavej kategórie 19- až 35-ročných a pre naplnenie svojho poslania, úloh a cieľov musí reagovať a prisp ôsobiť legislatívne prostredie tak, aby vojenská profesia bola na trhu práce konkurencieschopným povolaním. ¼udské zdroje majú pre rezort ministerstva obrany v oblasti zdrojov obrany naďalej prioritné postavenie.

Návrh zákona o štátnej službe profesion álnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len 'návrh zákona') bol spracovaný za účelom realizácie úlohy vytvoriť podmienky pre stabilizáciu najkvalitnejších profesionálnych vojakov, ktorá vyplynula z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, z Rozpracovania Programového vyhlásenia vl ády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 na podmienky rezortu ministerstva obrany a z Bielej knihy o obrane Slovenskej republiky.

Predkladaný návrh zákona, rovnako ako platná právna úprava, vychádza z materiálu 'Systém manažmentu vojenského personálu ozbrojených síl Slovenskej republiky'. Návrh zákona má za cieľ stabilizovať kvalifikovaných a skúsených profesionálnych vojakov v služobnom pomere s dôrazom na veliteľský zbor. Týmto sa zabezpečí prepojenie systému štátnej služby s osobitným systémom sociálneho zabezpečenia a vytvoria sa podmienky n a efektívnejšie využitie vojenského personálu a tým aj pozitívny vývoj vo financovaní tzv. osobitného účtu. V konečnom dôsledku dôjde k posilneniu dlhodobej udržateľnosti osobitného systému sociálneho zabezpečenia, č o je plne v súlade s úlohou z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016.

Účelom návrhu zákona je prispôsobiť štátnu službu profesionálnych vojakov novým podmienkam, zapracovať poznatky aplikačnej praxe a zabezpečiť vhodné právne prostredie pre manažment vojenského personálu vo vzťahu k novým zdrojovým možnostiam v perspektíve rozvojového plánu rezortu ministerstva obrany.

Návrh zákona obsahuje sedem článkov, prvý článok vymedzuje právnu úpravu štátnej služby profesionálnych vojakov, druhý m až šiestym článkom sa menia a dopĺňajú zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov, zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, z ákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č . 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; siedmy článok vymedzuje účinnosť návrhu zákona.

Návrh zákona v prvej časti vymedzuje predmet zákona a niektoré pojmy napríklad štátna služba, minimálna doba služby, maximálna doba služby, veková hranica, doba povýšenia. S cieľom prechodu vojenského povolania na celoživotné povolanie sa navrhuje predĺžiť trvanie štátnej slu žby pre jednotlivé vojenské hodnosti, ruší sa doba výsluhy v hodnosti a ustanovuje sa veková hranica 55 rokov veku dokedy možno vykonávať štátnu službu pre všetky vojenské hodnosti, s výnimkou vojenských hodností vojak 2. stupňa, slobodník a poručík u novo prijatých profesionálnych vojakov. Návrh zákona v upravenej podobe preberá ustanovenia z predchádzajúcej právnej úpravy, ktoré sa týkajú služobného úradu, ved úceho služobného úradu a veliteľa, bližšie sa upravujú ich povinnosti a postavenie. Návrh zákona vymedzuje základné obmedzenia niektorých ústavných prá v profesionálnych vojakov, ktoré zodpovedajú špecifikám výkonu vojenskej služby, pričom rozsah týchto obmedzení vychádza z Ústavy Slovenskej republiky a korešponduje so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná . Ide najmä o niektoré obmedzenia politických práv a o obmedzenia vo vzťahu k výkonu inej zárobkovej činnosti profesionálnych vojakov. Navrhuje sa rozšírenie ustanovení o možnosti inej zárobkovej činnosti popri výkone štátnej služby analogicky ako v systéme štátnej služby policajtov, resp. v zákone č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (napr. pastoračná činnosť, č innosť vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne zdravotníckych pracovníkov v táboroch pre deti a mládež). Návrh zákona tiež ustanovuje možnosť obmedzenia osobnej slobody profesionálneho vojaka pri výcviku s cieľom dosiahnuť podmienky približujúce sa skutočnému nasadeniu už počas výcviku. Takéto obmedzenie bude podmienené predchádzajúcim písomným súhlasom profesionálneho vojaka, ktorý môže profesionálny vojak vziať späť aj počas výcviku.

Návrh zákona definuje informačný systém používaný pri registrácii údajov súvisiacich so štátnou službou profesionálnych vojakov a jeho obsah.

V druhej časti návrh zákona ustanovuje druhy štátnej služby. Navrhujú sa štyri druhy štátnej služby, ktorými s ú:

- prípravná štátna služba, ktorá tak ako v súčasnosti bude prípravou na výkon dočasnej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby. Bude sa vykonávať vo výcvikovom zariadení alebo na vysokej škole. Oproti doterajšej právnej úprave bude prípravná štátna služba obsahovať komplexnú prípravu profesionálneho vojaka na výkon vojenského povolania. V prípravnej štátnej služ be absolvuje profesionálny vojak aj odborný výcvik jednotlivca alebo vstupný odborný dôstojnícky kurz;

- dočasná štátna služba, v ktorej môžu zotrvať profesionálni vojaci najdlhšie 17 rokov. Ide predovšetkým o profesionálnych vojakov, ktorí po skončení dočasnej štátnej služby budú vytvára ť zálohy ozbrojených síl;

- stála štátna služba, do ktorej budú profesionálni vojaci vymenovaní z dočasnej štátnej služby. Do stálej štátnej služby nebudú môcť by ť vymenovaní vojaci vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, slobodník a poručík. V stálej štátnej službe budú profesionálni vojaci, ktorým charakter ich funkcií bude umožňovať vykonávať štá tnu službu až do dosiahnutia vekovej hranice 55 rokov fyzického veku. Do stálej štátnej služby sa dostane menšie množstvo personálu, ktorý bude motivovaný slúžiť čo najdlhšie obdobie. Úmerne s predĺžením priemernej dĺžky služobného pomeru profesionálnych vojakov sa predĺži aj doba ich prispievania do osobitného úč tu a na druhej strane sa úmerne zníži počet poberateľov výsluhového dôchodku a skráti sa doba poberania výsluhov ého dôchodku;

- krátkodobá štátna služba, ktorá ako novo koncipovaný a osobitný druh štátnej služby s dĺžkou trvania 1 až 3 roky plní zámer vykryť dočasnú potrebu personálu v nedostatkových odbornostiach.

V druhej časti návrhu zákona sa tiež upravujú podmienky prijatia do štátnej služby, podrobnosti o výberovom konaní, prijímacom konaní, problematika započítavania rokov predchádzajúcej služby. Upravujú sa kvalifikačné predpoklady a požiadavky na výkon štátnej služby. Ustanovuje sa možnosť prípravy profesionálneho vojaka na vojenskej vysokej škole, ako aj možnosť vyslania profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe na štúdium na inej ako vojenskej vysokej škole v Slovenskej republike alebo v zahraničí. Pôjde o vyslanie v takom študijnom odbore, v ktorom nepripravuje absolventov vojenská vysoká škola. Týmto sa reaguje na potreby aplikačnej praxe, pretože nie pre všetky odbornosti možno získať absolventa verejnej vysokej školy a nie pre všetky odbornosti možno pripraviť odborníka na území Slovenskej republiky. Naď alej sa predpokladá, že okrem kvalifikačných predpokladov, ktorými je získanie požadovaného druhu vzdelania, bude potrebné v závislosti od vojenskej hodnosti a vykonávanej funkcie získať požiadavky na výkon štátnej služby. V tejto súvislosti návrh zákona upravuje podmienky vzdelá vania profesionálnych vojakov.

Tretia časť návrhu zákona je rozdelená na štyri hlavy. Zaober á sa vznikom, zmenami a skonč ením služobného pomeru. V súlade s doterajšou právnou úpravou sa na konania vo veciach služobného pomeru bude s ur čitými odchýlkami vzťahovať zákon č. 71/1967 Zb. o sprá vnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Osobitne je upravený postup v prípade, ak profesionálny vojak podá písomné odvolanie proti služobnému hodnoteniu a takisto aj rozkazné konanie a disciplinárne konanie.

Do systému riadenia služobnej kariéry sa zavádza tzv. garant vojenskej odbornosti, ktorý má zabezpečiť dohľad nad vojenskými odbornosťami s cieľom účelnejš ie sledovať kariéru profesionálneho vojaka v rámci vojenskej odbornosti. V pôsobnosti garantov vojenských odborností bude tvorba služobných kariér profesionálnych vojakov v príslušnej vojenskej hodnosti a ich š pecializácii. Menia sa ustanovenia o vojenských hodnostiach a hodnostných zboroch. Oproti platnej právnej úprave sa ustanovuje hodnostný zbor mužstva, hodnostný zbor poddôstojníkov a hodnostný zbor dôstojníkov. Ruší sa hodnostný zbor práporčíkov, pričom vojenské hodnosti práporčíkov sa transformujú do hodnostného zboru poddôstojníkov.

Základnými problémami súčasnej aplikačnej praxe sú predovšetkým nastavené doby služby a kariérny systém profesionálnych vojakov. Úpravou maximálnej doby služby pre vojenské hodnosti vojak 2. stupňa, slobodník a poručík sa deklaruje cieľ zabezpečiť pravidelnú obmenu personálu v najnižších vojenský ch hodnostiach v kratších časových intervaloch. Týmto opatrením sa zvýši percentuálny podiel populácie, ktorá bude pripravená pre krízové situácie. Dôkladnou selekciou už v najnižších vojensk ých hodnostiach sa spružní personálna práca a málo perspektívni vojaci budú prepúšťaní do zálohy v čase, keď pre vojenskú organizáciu, v rámci výkonu štátnej služby, nie sú prí nosom, ale ešte ich možno využiť v systéme záloh ozbrojených síl. Pre personál v ostatných vojenských hodnostiach sa vytvárajú podmienky na jeho zotrvanie v služobnom pomere čo najdlhšiu dobu. Konkurenčný výber v tej podobe, ako ho zaviedol zákon č. 346/2005 Z. z. sa ruší. Zavádzajú sa nové pravidlá vytvárania služobnej kariéry profesionálneho vojaka, ktorými sa sleduje posilnenie právomocí veliteľov pri povyšovaní a pri ustanovovan í profesionálnych vojakov do funkcií prostredníctvom tvorby personálnych zámerov podľa stupňa velenia a riadenia. Povýšenie profesionálneho vojaka sa bude realizovať po splnení zákonných podmienok, na ná vrh veliteľa a v súlade s personálnym zámerom. Pre profesionálnych vojakov, ktorí dočasnú štátnu službu alebo stálu štátnu službu vykonávajú v niektorej z vojensk ých hodností hodnostného zboru mužstva alebo poddôstojníkov, pričom získali vysokoškolské vzdelanie druhého stup ňa, sa za určitých podmienok umožňuje prechod do hodnostného zboru dôstojníkov. Novo sa ustanovuje možnosť pový šenia v kratšej dobe, než po dosiahnutí minimálnej doby služby (tzv. mimoriadne povýšenie). Osobitným spôsobom sa na účely návrhu zákona upravuje priznanie vojenskej hodnosti. Upravuje sa spôsob hodnotenia a služobného hodnotenia profesionálneho vojaka počas jeho služobnej kariéry. Pravidlo pravidelného služobného hodnotenia z predchádzajúcej právnej úpravy ostáva zachované aj v návrhu tohto zákona, mení sa však obsah služobného hodnotenia a dosiahnuté stupne služobného hodnotenia.

Upravuje sa spôsob ustanovenia do funkcie, pričom na ustanovenie do funkcie nebude potrebné profesionálneho vojaka z predchádzajúcej funkcie odvolať. Keďže pri ustanovení do funkcie sa uvádza aj miesto výkonu št átnej služby, ruší sa samostatný inštitút premiestnenia profesionálneho vojaka. Ustanovuje sa možnosť vyhlásiť výber na ustanovenie do funkcie.

Podľa doterajšej právnej úpravy bolo možné iného profesionálneho vojaka iba zastupovať. V návrhu zákona sa zavádza nový inštitút, a to poverenie výkonom voľnej veliteľ skej funkcie po dobu 6 mesiacov, resp. v odôvodnených prípadoch maximálne 12 mesiacov. Predpokladá sa, že tento inštitút sa bude využívať len v nevyhnutných prípadoch, ak do voľnej kľúčovej veliteľ skej funkcie nemožno okamžite ustanoviť iného profesionálneho vojaka, alebo ak je funkcia veliteľa blokovaná z dôvodu, že veliteľ je vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky. Upravujú sa podmienky pre skončenie a zánik služobného pomeru profesioná lneho vojaka. Navrhuje sa rozšírenie dôvodov na skončenie služobného pomeru. Novo sa zavádza inštitút obligatórneh o prepustenia na vlastnú žiadosť po splnení podmienky nároku na výsluhový dôchodok. Aby mohol služobný úrad reagovať a pripraviť za prepúšťaného profesionálneho vojaka adekvátnu náhradu, ustanovujú sa lehoty na prepustenie podľa druhu štátnej služby v dĺžke 2 až 6 mesiacov, pričom možno dohodnúť aj kratšiu lehotu. Novým spôsobom sa pristupuje k príprave na civilný trh práce. Tzv. 'rekvalifikácia' sa bude poskytovať len na náklady profesionálneho vojaka v rámci lehoty na prepustenie.

Vo štvrtej časti návrhu zákona sa v prvej až siedmej hlave upravujú podmienky vykonávania štátnej služby profesionálnymi vojakmi. Vzhľadom na osobitosti štátnej služby profesionálneho vojaka sa služobný čas upravuje tak, aby sa minimalizoval vplyv Zákonníka práce, pri súčasnom dodržaní európskej legislatívy. Zavádzajú sa pojmy ako 'intenzívny vojenský výcvik' a 'nepretržitý vojenský výcvik'. Precizujú sa ustanovenia v prípadoch, keď sa úprava rozvrhnutia služobného času, štátnej služby nadčas a úprava služobnej pohotovosti na profesionálneho vojaka nevzťahujú.

Rozsah a spôsob udeľovania dovolenky sa preberá z doterajšej právnej úpravy. Základná výmera dovolenky v rozsahu šiestich týždňov sa zvyšuje o jeden týždeň u profesionálneho vojaka v stálej štátnej službe, t. j. po 17 rokoch služby. Z doterajšej právnej úpravy sa preberaj ú aj ustanovenia týkajúce sa služobnej cesty, zahraničnej služobnej cesty, stáže, služobného voľna a študijného voľna.

Oblasť starostlivosti o profesionálneho vojaka sa rozširuje o ustanovenia týkajúce sa špecifickej zdravotnej starostlivosti. Navrhuje sa nová úprava foriem preventívnej rehabilitácie. Okrem rekondičného pobytu v trvaní dvoch týždňov a liečebného pobytu v trvaní troch týždňov sa navrhuje preventívna rehabilitácia formou aktívneho odpočinku v trvaní dvoch týždňov spravidla v mieste pobytu profesionálneho vojaka. Preventívna rehabilitácia sa navrhuje poskytovať obligatórne raz ročne každému profesionálnemu vojakovi v stálej štátnej službe. Okrem profesionálnych vojakov v st álej štátnej službe sa preventívna rehabilitácia bude poskytovať aj profesionálnym vojakom, ktorí vykonávajú štátnu službu za podmienok ustanovených zákonom alebo v určených funkciách v dočasnej štátnej službe (napr. príslušníci Vojenského spravodajstva a Vojenskej polície, výkonní letci, pyrotechnici alebo potápači).

V oblasti služobnej disciplíny sa vzhľadom na aplikačnú prax precizujú jednotlivé ustanovenia a zavádza sa nový spôsob ukladania disciplinárnych opatrení formou rozkazného konania. Zavedením tohto spô sobu sa sleduje zjednodušenie a zrýchlenie disciplinárneho konania. V rozkaznom konaní bude možné ukladať len disciplinárne opatrenie vo forme písomn ého pokarhania v prípade, ak je nepochybné, že sa profesionálny vojak disciplinárneho previnenia dopustil a ak na nápravu a obnovenie služobnej disciplíny postačuje uloženie takéhoto disciplinárneho opatrenia. Ak profesionálny vojak vinu neuzná, resp. proti disciplinárnemu rozkazu vydanému v rozkaznom konaní podá včas odpor, bude sa pokračovať v disciplinárnom konaní. Mení sa tiež spôsob riešenia priestupkov spáchaných profesionálnym vojakom. Priestupky sa budú prejednávať podľa návrhu zákona, pričom sankcie a ochranné opatrenia môžu byť uložené iba v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.

ôsma hlava upravuje odmeňovanie profesionálnych vojakov, ktoré nadväzuje na filozofiu doterajšieho systému odmeňovania. Zachováva sa odmeňovanie podľa vojenských hodností a poskytovanie príplatkov k hodnostnému platu. Z pohľadu zmien navrhovaných v kari érnom systéme a v prechode vojenského povolania na celoživotné povolanie je však potrebné pristúpiť k niektorým úpravám v systéme odmeňovania. Keďže sa predpokladá, že štátna služba č asti profesionálnych vojakov bude trvať do veku 55 rokov a viac, je potrebné zabezpečiť, aby hodnostné platy rástli po dlhšiu dobu štátnej služby a aby profesionálni vojaci boli motivovaní zotrvať v služobnom pomere čo najdlhšie. Cieľom opatrenia je eliminova ť súčasný trend, ktorý je príznačný pre uplynulé obdobie, keď profesionálni vojaci, ktorí sú pripravení, vycvičení a majú skúsenosti s prácou v medzinárodnom prostredí, odchádzajú do z álohy z dôvodu, že odmeňovanie prestáva byť motivačné. Na základe uvedeného návrh zákona predpokladá roz šírenie tabuľky hodnostných platov o dva platové stupne. Súčasne sa u všetkých vojenských hodností okrem vojenských hodností vojak 2. stupňa, slobodník a poručík zachováva rast platov vo všetký ch platových stupňoch. V porovnaní s platnou právnou úpravou sa upúšťa od príplatku za vyvedenie vojsk do výcvikového priestoru a vzhľadom na to, že rezort ministerstva obrany už neprideľuje žiadne služobné byty, aj od príspevku na úpravu bytu pri presťahovan í. Zavádza sa obmedzenie výšky príplatkov pri súbehu príplatkov, ktoré sú súčasťou služobného platu profesionálneho vojaka. Novým spôsobom sa ustanovuje stabilizačný príspevok, ktorý bude patriť profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe za každý ukončený mesiac dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby. Ustanovujú sa podmienky, za ktorých stabilizačný príspevok patrí v polovičnej výške, za ktorých nepatrí, spôsob výplaty a spôsob alikvotácie tohto príspevku. Zavedením stabilizačného príspevku nevznikajú nové nároky na štátny rozpočet. Výdavky na stabilizačný príspevok neprekročia výdavky, ktoré boli doteraz vynakladané na príspevok na bývanie, a ktorý sa nebude odo dňa účinnosti tohto zákona poskytovať. Stabilizačný príspevok z predchádzajúcej právnej úpravy sa transformuje do podoby osobitného stabilizačného pr íspevku pre profesionálnych vojakov, ktorí vykonávajú štátnu službu vo vybranej vojenskej odbornosti alebo špecializácii.

V modifikovanej podobe sa z doterajšej právnej úpravy preberajú ustanovenia o cestovných náhradách (deviata hlava). Prevzatý inštitút náhrady cestovných výdavkov na návštevu rodiny sa spresňuje, sprísňujú sa podmienky jeho poskytovania a obmedzuje sa doba, počas ktorej bude profesionálnemu vojakovi táto náhrada patriť. Profesionálny vojak má čas vyriešiť si svoj kontakt s rodinou počas troch rokov odo dňa jeho ustanovenia do funkcie v inej obci ako je obec jeho predchádzajúceho miesta výkonu štátnej služby. V nadväznosti na umožnenie štú dia na inej než vojenskej vysokej škole sa zavádzajú náhrady výdavkov počas vysokoškolského štúdia.

Návrh zákona v desiatej hlave tiež ustanovuje naturálne náležitosti počas výkonu štátnej služby profesionálnych vojakov, pričom tá to úprava je v modifikovanej podobe prevzatá z platnej právnej úpravy. Posledná jedenásta hlava štvrtej časti návrhu zákona obsahuje osobitné ustanovenia o náhrade škody, ktoré rozširujú a spresňujú ustanovenia preberané zo Zákonníka práce.

V piatej časti návrhu zákona sa upravujú spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia, ktoré štandardným spô sobom vymedzujú transformáciu právnych vzťahov profesionálnych vojakov súvisiacich s vydaním tohto zákona.

V nadväznosti na novú právnu úpravu sa navrhujú aj zmeny v súvisiacich právnych predpisoch.

V čl. II sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov tak, aby bolo možné realizovať u príslušníkov Vojenského spravodajstva psychologické vyšetrenie a psychofyziologické overenie pravdovravnosti. Nesplnenie povinnosti je priamo naviazané na obligatórny dôvod na prepustenie zo štá tnej služby profesionálnych vojakov.

V čl. III sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa umožniť profesionálnemu vojakovi realizovať výučbu a výcvik aj v iných priestoroch ako v priestoroch vojenskej vysokej školy.

V čl. IV sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Upravujú sa ustanovenia zákona v súvislosti s novou právnou úpravou štátnej služby profesionálnych vojakov.

V čl. V sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov najmä v súvislosti so zrušení m hodnostného zboru práporčíkov.

V čl. VI sa mení a dopĺňa zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, aby sa umožnilo profesionálnemu vojakovi zastupovať vo funkcii vedúceho zamestnanca.

V čl. VII sa navrhuje účinnosť z ákona.

Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatí vny vplyv na verejné financie a bude mať pozitívny aj negatívny sociálny vplyv, bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie a životné prostredie. Celkový vplyv na výdavkovú časť rozpočtu verejnej správy bude pozitívny.

Návrh zákona reaguje aj na právo európskej únie a úplne transponuje smernicu Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávate ľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovnoprávny vzťah, smernicu Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovní čok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS), smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzania v zamestnaní a povolaní, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti prílež itostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) a smernicu Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s pr ávom Európskej únie.

Doložka

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:

Pozitívne Žiadne Negatívne 1. Vplyvy na rozpočet verejnej správyxx2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regula čného zaťaženia?x3. Sociálne vplyvyxx– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,– sociálnu exklúziu,– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanos ť4. Vplyvy na životné prostrediex5. Vplyvy na informatizáciu spoločnostix

A.3. Poznámky

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

Celkový vplyv na výdavkovú časť rozpoč tu verejnej správy je pozitívny.

Zmenou filozofie štátnej služby profesionálnych vojakov sa pre niektorých profesionálnych vojakov vo vybraných vojenských hodnostiach môže služobný pomer stať takmer alebo úplne celoživotným povolaním. D ĺžka stálej štátnej služby je diferencovaná podľa dosiahnutej vojenskej hodnosti a je obmedzená dosiahnutím vekovej hranice pre vojenskú hodnosť. Z toho dôvodu dochádza k zmene stupnice hodnostných platov profesionálnych vojakov pridaním dvoch platových stupňov a zároveň dôjde k úprave hodnostných platov tak, aby rástli po celú dobu výkonu štátnej služby, okrem vojenských hodností vojak 2. stupňa, slobodník a poruč ík. Tento princíp je rovnaký, ako v prípade nárastu tarifného platu zamestnancov v štátnej službe (§ 84 zákona č. 400/2009 Z .z o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znen í neskorších predpisov) a nárastu tarifného platu zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (§ 7 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Uvedené bude mať dopad na rozpočet kapitoly MO SR v kategórii 610, ktoré však budú kompenzované úsporou pri priznávaní príplatkov, zrušením príplatku za vyvedenie vojsk do výcvikového priestoru bez ná hrady a výrazným obmedzením možnosti preplácať štátnu službu nadčas. Ïalej dôjde k zrušeniu poskytovania príspevku na úpravu bytu pri presťahovaní bez náhrady a výraznou zmenou prejdú spô soby vykonávania vstupných, odborných a kariérnych kurzov.

Oproti súčasné mu stavu sa ustanovuje výška platovej kompenzácie za sťažené vykonávanie štátnej služby priamo v návrhu zákona. Percentá platovej kompenzácie sú stanovené na súčasnej dolnej hranici výš ky platovej kompenzácie, pričom pri vykonávaní činností zaradených do tretej kategórie je navrhovaná výška platovej kompenzácie 49 eur (doteraz 49,50 eura) a pri vykonávaní činností zaradených do š tvrtej kategórie 61 eur (doteraz 60 eur). Táto zmena nebude mať vplyv na výdavkovú časť rozpočtovej kapitoly MO SR.

Ïalšou zmenou oproti súčasnému stavu je, že sa navrhuje poskytovať profesionálnym vojakom náhradu na návštevu rodiny jedenkrát týždenne poč as troch rokov od ustanovenia alebo vymenovania do funkcie. V súlade s prechodnými ustanoveniami sa doba poskytovania náhrady cestovných výdavkov alebo náhrady za použitie súkromného cestného motorového vozidla podľ a predchádzajúcich právnych predpisov do týchto troch rokov nezapočíta. To znamená, že do troch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona bude mať táto zmena neutrálny dopad na rozpočet kapitoly MO SR. Keďž e podľa rezortných štatistických údajov dôjde v priebehu jedného roka k zmene miesta výkonu štátnej služby približne u 8 % profesionálnych vojakov, od roku 2018 a v nasledujúcich rokoch možno počítať s úsporou vo výške približne 2.090.000 € ročne.

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie

Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie.

3. Sociálne vplyvy

Navrhuje sa rozšírenie tabuľky hodnostný ch platov o dva platové stupne. Súčasne sa u všetkých vojenských hodností okrem vojenských hodností vojak 2. stupňa, slobodník a poručík navrhuje rast platov vo všetkých platových stupňoch. Nový sp ôsobom sa ustanovuje poskytovanie stabilizačného príspevku a navrhuje sa rozšírenie okruhu profesionálnych vojakov, ktorým sa bude poskytovať osobitný stabilizačný príspevok. Preventívna rehabilitá cia sa navrhuje poskytovať obligatórne a navrhuje sa nová úprava foriem preventívnej rehabilitácie profesionálnych vojakov. Tieto opatrenia budú mať pozitívny sociálny vplyv na profesionálnych vojakov.

Návrhom zákona sa zrušuje poskytovanie príspevku na bývanie, prí platku za vyvedenie vojsk do výcvikového priestoru a zavádza sa obmedzenie výšky príplatkov pri ich súbehu, čo bude mať negatívny sociálny vplyv. Pri súbehu poskytovania výsluhového príspevku a invalidné ho výsluhového dôchodku sa navrhuje poskytovať len jedna dávka a to vyššia, z dôvodu, že cieľom pôvodného zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nebolo súbežné poskytovanie tý chto dávok. Ïalej návrh zákona bude mať mierne negatívny sociálny vplyv od roku 2018. Dôvodom je obmedzenie doby poskytovania náhrady na návštevu rodiny na tri roky, v dô sledku ktorého dôjde k miernemu poklesu celkového príjmu profesionálnych vojakov.

4.Vplyvy na životné prostredie

Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie.

5.Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizá ciu spoločnosti.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo financií Slovenskej republiky žiada

a) doložku vybraných vplyvov (ďalej len 'dolož ka vplyvov') vypracovať podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len 'jednotná metodika') tak, aby bola úplná, prehľadná a reálna a aby obsahovala prehľadnú analýzu všetký ch zmien uvedených v návrhu v porovnaní s platným znením zákona o ozbrojených silách a časť Vplyvy na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu dopracovať o tabuľky č. 3. a 6,

b) v časti Vplyvy na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu tabuľke č. 1 doplniť rozčlenenie podľ a programov, ak sa vplyv týka viacerých programov programovej štruktúry, vyplnia sa tabuľky č. 4 a 5 za každý program podľa Jednotnej metodiky a zároveň v tejto tabuľke správne uviesť príjmy a výdavky, preto že sú nesprávne spočítané, v nadväznosti na to upraviť v tabuľke č. 2 všetky údaje vo všetkých rokoch; v tabuľke č. 4 a 5 príjmy a výdavky rozpísať až do polož iek platnej ekonomickej klasifikácie podľa Jednotnej metodiky,

c) ku každej tabuľke doplniť textovú časť, ktorá by objasňovala metodiku výpočtu vplyvu návrhu,

d) v časti 2.3.1. Popis návrhu stručne doplniť všetky zmeny, ktoré návrh obsahuje v porovnaní s platným znením zákona o ozbrojených silách,

e) v časti Vplyvy na informatizáciu spoločnosti do analýzy vplyvov bodu 6.1. doplniť úroveň elektronickej služby a z bodu 6. 7. vypustiť, vo väzbe na zá sadnú pripomienku k čl. I § 14 ods. 1, slová 'register občanov,',

f) do doložky vplyvov prehľadne doplniť všetky zmeny uvedené v návrhu, v porovnaní s platným znením zákona o ozbrojených silách, ktoré predpokladaj ú negatívny vplyv alebo pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a uviesť, aké sú vplyvy pri konkrétnych zmenách, pretože z doložky vplyvov a z analýzy vplyvov nie je možné posúdiť správnosť vplyvov (či sú presné a reálne),

g) do doložky vplyvov doplniť informáciu, ako Ministerstvo obrany SR plánuje usporené prostriedky využiť, pretože celkový vplyv návrhu na štátny rozpo čet bude pozitívny.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky odporúča prehodnotiť sociálne vplyvy predloženého návrhu zákona, ktoré sú podľa nášho názoru pozitívne aj negatívne. Odporúča v analýze sociálnych vplyvov zhodnotiť pozitívne vplyvy návrhu, ktorým dochádza k zmene stupnice hodnostných platov profesionálnych vojakov; návrhu, ktorým sa novoustanovuje stabilizačný príspevok a zavedenie náhrad výdavkov počas vysokoškolské ho štúdia na inej vysokej škole ako vojenskej vysokej škole. Odporúča v časti 4.2. analýzy sociálnych vplyvov (prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám) zhodnotiť pozitívny vplyv navrhovaného rozší renia starostlivosti o profesionálneho vojaka v oblasti špecifickej zdravotnej starostlivosti. Odporúča analýzu sociálnych vplyvov doplniť o zhodnotenie ďalších negatívnych sociálnych vplyvov návrhu zá kona. Ide najmä o návrhy týkajúce sa odmeňovania profesionálnych vojakov (napríklad upustenie od príplatku za vyvedenie vojsk do výcvikového priestoru, zavedenie obmedzenia výšky príplatkov pri súbehu príplatko v, ktoré sú súčasťou služobného platu profesionálneho vojaka); upustenie od poskytovania príspevku na bývanie a návrhu, ktorým sa upravuje poskytovanie dávky sociálneho zabezpečenia pri súbehu výsluhov ého príspevku a invalidného výsluhového dôchodku. Odporúča v analýze sociálnych vplyvov opis hodnotených opatrení uviesť tak, aby bolo zrejmé, k akým zmenám predpokladajúcim sociálne vplyvy dochá dza v porovnaní so súčasným stavom. V časti analýzy sociálnych vplyvov týkajúcej sa kvantifikácie je potrebné doplniť kvantifikácie všetkých opatrení, ktoré sú v tejto analýze identifikované a kvalitatívne zhodnotené. Ak niektoré opatrenie nie je možné kvantifikovať, odporúčame uviesť z akého dôvodu.

Odôvodnenie: Potreba úpravy vyplý va z Aktualizovanej jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov.

Doložka vplyvov bola dopracovaná podľa stanoviska MF SR a MPSVR SR.

Vplyvy na rozpočet

verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správyVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2015201620172018Príjmy verejnej správy celkomv tom: Ministerstvo obrany SR – rozpočtová kapitola 1127 595,- 27 595,-27 595,-27 595,-z toho: - vplyv na ŠR27 595,- 27 595,-27 595,-27 595,-- vplyv na územnú samosprávuVýdavky verejnej správy celkom- 670 655,-- 670 655,-- 670 655,-- 2 760 655,-v tom: Ministerstvo obrany SR – rozpočtová kapitola 11 – program 096 - Obrana- 670 655,-- 670 655,-- 670 655,-- 2 760 655,-z toho: - vplyv na ŠR- 670 655,- - 670 655,-- 670 655,-- 2 760 655,-- vplyv na územnú samosprávuCelková zamestnanosť - z toho vplyv na ŠR Financovanie zabezpečené v rozpočte- 670 655,- - 670 655,-- 670 655,-- 2 760 655,-v tom: Ministerstvo obrany SR – rozpočtová kapitola 11 – program 096 - Obrana- 670 655,-- 670 655,-- 670 655,-- 2 760 655,-

2.2. Financovanie návrhu

Tabu ľka č. 2

FinancovanieVplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)2015201620172018Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)- 698 250,-- 698 250,-- 698 250,-- 2 788 250,- z toho vplyv na ŠR- 698 250,-- 698 250,-- 698 250,-- 2 788 250,-financovanie zabezpečené v rozpočte Ministerstvo obrany SR – rozpočtová kapitola 11 – program 096 - Obrana- 698 250,-- 698 250,-- 698 250,-- 2 788 250,- ostatné zdroje financovaniaRozpočtovo nekrytý vplyv / úspora- 698 250,- - 698 250,-- 698 250,-- 2 788 250,-

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlá ch verejnej správy:

Celkový vplyv návrhu zákona na štátny rozpočet bude pozitívny. Ušetrené prostriedky plánuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky po odsúhlasení Ministerstvom financií Slovenskej republiky použiť v rámci modernizácie techniky.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu

Navrhovaná právna úprava bola koncipovaná so zá merom nezvyšovať výdavky rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky a zásadne nezvyšovať celkový objem priznaných zložiek platu.

V dôsledku zmeny filozofie štátnej služby profesionálnych vojakov (viď časť A.3. Doložky vybraných vplyvov) síce dôjde k zvýšeniu hodnostných platov, čo sa dotkne 2 951 profesioná lnych vojakov, ale dopad na rozpočet kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky vyplývajúci z tejto zmeny bude kompenzovaný opatreniami v poskytovaní príplatkov (viď poznámky k tabuľke č. 5).

Ïalšou zmenou je transformácia hodnostného zboru práporčíkov do hodnostného zboru poddôstojníkov (§ 231 návrhu zákona), čo sa dotkne 313 profesionálnych vojakov. Hodnostné platy tých profesioná lnych vojakov, ktorým v dôsledku uvedenej zmeny dôjde k zníženiu ich hodnostného platu (217 profesionálnych vojakov), budú zachované v zmysle § 232 návrhu zákona formou doplatku (mesačne vo výške 7.576,- €). Táto zmena nebude mať dopad na rozpočet kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky, nakoľko sa zachová súčasná úroveň priznaných hodnostných platov.

Navrhovanou právnou úpravou sa ďalej zrušuje poskytovanie príspevku na bývanie a zavádza sa poskytovanie stabilizačného príspevku. Navrhovaný stabilizačný príspevok bude profesionálnym vojakom poskytovaný v rovnakej výške a za rovnakých podmienok, ako tomu bolo pri poskytovaní príspevku na bývanie. Z tohto dôvodu predmetná zmena bude mať neutrálny dopad na rozpočet kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

2.3.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

x nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.3.3. Predpokladaný vývoj objemu aktivít

Tabuľka č. 3

Objem aktivítOdhadované objemyrr + 1r + 2r + 3Indikátor ABC Indikátor KLM Indikátor XYZ

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Tabuľka č. 4

Príjmy (v eurách)Vplyv na rozpoč et verejnej správypoznámka2015201620172018Daňové príjmy (111001)127 595,- 27 595,-27 595,-27 595,- Nedaňové príjmy (200 – RP 222)1 Granty a transfery (300)1 Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasí vami (400) Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné vý pomoci (500) Dopad na príjmy verejnej správy celkom27 595,- 27 595,- 27 595,-27 595,- 01 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Predloženým návrhom dôjde k celkovému zníženiu mzdových výdavkov na profesionálnych vojakov v objeme cca 70.000,- € ročne, v dôsledku čoho dôjde k poklesu daňových pr íjmov ŠR o cca 13.300,- € ročne. Zároveň však dôjde k zvýšeniu výdavkov v kategórii 640 zavedením osobitného stabilizačného príspevku profesionálnym vojakom vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo (§ 193 ods. 3 návrhu zákona) v objeme 215.232,- € ročne, v dôsledku čoho dôjde k zvýšeniu daňových príjmov ŠR o 40.895,- € ročne. V celkovom súčte teda dôjde k zvýš eniu daňových príjmov o cca 27.595,- € ročne.

Tabuľka č. 5

Výdavky (v eurách)Vplyv na rozpočet verejnej správypoznámka2015201620172018Bežné výdavky (600)- 670 655,- - 670 655,-- 670 655,-- 2 760 655,- Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610 - RP 611)1 650 000,-1 650 000,-1 650 000,-1 650 000,- Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610 - RP 612)- 1 720 000,-- 1 720 000,-- 1 720 000,-- 1 720 000,- Poistné a príspevok do poisťovní (620 - RP 621 a 623)14 523,-14 523,-14 523,-14 523,- Poistné a príspevok do poisťovní (620 - RP 628)249 290,-249 290,-249 290,-249 290,- Tovary a služby (630 – RP 631)20,-0,-0,-- 2 090 000,- Tovary a služby (630 – RP 637)2- 1 009 700,-- 1 009 700,-- 1 009 700,-- 1 009 700,- Bežné transfery (640 – RP 642)2145 232,-145 232,-145 232,-145 232,- Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pô žičkami a NFV (650)2 Kapitálové výdavky (700) Obstarávanie kapitálových aktív (710)2 Kapitálové transfery (720)2 Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančn ými pasívami (800) Dopad na výdavky verejnej správy celkom- 670 655,-- 670 655,-- 670 655,-- 2 760 655,- z toho výdavky na ŠR- 670 655,- - 670 655,-- 670 655,-- 2 760 655,- Bežné výdavky (600) - 670 655,- - 670 655,-- 670 655,-- 2 760 655,- Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)- 70 000,-- 70 000,-- 70 000,-- 70 000,- Kapitálové výdavky (700) Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a

finančnými pasívami (800) 2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Predloženým návrhom dôjde k :

-nárastu hodnostných platov z titulu zmeny stupnice hodnostný ch platov, čo bude mať za následok dopad na rozpočet vo výške cca 1.650.000,- € ročne. Tento dopad bude kompenzovaný úpravami v poskytovaní príplatkov v celkovej výške cca 1.720.000,- € ročne, kde

·bude výrazne obmedzená možnosť preplácania štá tnej služby nad určený služobný čas (súčasný § 90 zákona č. 346/2005 Z. z. - § 104 návrhu nového zákona) – predpokladaná úspora vo výške cca 300.000,- € ročne,

·zmenou príslušného služobného predpisu budú upravené podmienky poskytovania príplatku podľa s účasného § 142 zákona č. 346/2005 Z. z. (§ 159 návrhu nového zákona) adresnejšie tak, aby bola viac zohľadnená dosiahnutá úroveň vycvičenosti jednotlivých výkonných letcov – predpokladan á úspora vo výške cca 50.000,- € ročne,

·zmenou príslušného služobného predpisu budú upravené podmienky poskytovania príplatku podľa s účasného § 143 zákona č. 346/2005 Z. z. (§ 160 návrhu nového zákona) adresnejšie tak, aby bola viac zohľadnená dosiahnutá úroveň vycvičenosti jednotlivých výsadkárov, a tým pádom aj mož nosti ich okamžitého nasadenia do bojovej činnosti – predpokladaná úspora vo výške cca 290.000,- € ročne,

·zmenou príslušného služobného predpisu budú upravené podmienky poskytovania príplatku podľa s účasného § 145a zákona č. 346/2005 Z. z. (§ 162 návrhu nového zákona) adresnejšie tak, aby bolo viac zohľadnené mimoriadne riziko ohrozenia života alebo zdravia pri plnení úloh u tých jednotlivý ch vojenských policajtov, ktorí takéto úlohy budú plniť – predpokladaná úspora vo výške cca 300.000,- € ročne,

·zmenou príslušného služobného predpisu budú upravené podmienky poskytovania príplatku podľa s účasného § 145 zákona č. 346/2005 Z. z. (§ 163 návrhu nového zákona) adresnejšie tak, aby bol viac zohľadnený stupeň zodpovednosti jednotlivých zdravotníckych pracovníkov za zdravotný stav profesion álnych vojakov alebo stupeň zodpovednosti za hygienický stav a epidemiologickú situáciu v útvaroch a zariadeniach ozbrojených síl alebo v objektoch a zariadeniach vojenského spravodajstva – predpokladaná ú spora vo výške cca 40.000,- € ročne,

·bude zrušené poskytovanie príplatku za vyvedenie vojska do výcvikového priestoru podľa súčasné ho § 145b zákona č. 346/2005 Z. z. – predpokladaná úspora vo výške cca 740.000,- € ročne,

-zavedeniu osobitného stabilizačného príspevku profesionálnym vojakom vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo s predpokladaným dopadom na rozpočet vo výške 215.232,- € ročne,

-zrušeniu poskytovania príspevku na úpravu bytu pri presťahovaní podľa súčasného § 173 z ákona č. 346/2005 Z. z., čím dôjde k úspore vo výške cca 70.000,- € ročne,

-zmene systému vykonávania vstupných kurzov a systému vykonávania odborných a karié rnych kurzov (zmenšenie počtu a skrátenie trvania kurzov), čím dôjde k úspore vo výške cca 1 009 000,- € ročne.

Uvedené zmeny v odmeňovaní a poskytovaní osobitné ho stabilizačného príspevku budú mať automaticky dopad na poistné a príspevok do poisťovní s negatívnym dopadom na kategóriu 620 v celkovej výške cca 263.814,- € ročne a naopak, v prípade tvorby prí delu do sociálneho fondu s predpokladanou úsporou vo výške cca 700,- € ročne.

Predloženým návrhom nedôjde k zmene celkového objemu priznaných zložiek platu v prípadoch, kedy:

-pri poskytovaní platovej kompenzácie za sťažené vykonávanie štátnej služby podľa súčasného § 141 zákona č. 346/2005 Z. z. (§ 158 návrhu nového zákona) nedôjde k zvýšeniu súčasne priznaného objemu platových prostriedkov určený ch na poskytovanie tejto kompenzácie (percentá sú stanovené na súčasnej dolnej hranici výšky príplatku),

-zmenou príslušného služobného predpisu budú upravené podmienky poskytovania príplatku podľ a súčasného § 144 zákona č. 346/2005 Z. z. (§ 161 návrhu nového zákona) tak, aby nedošlo k zvýšeniu súčasne priznaného objemu príplatkov príslušníkom Vojenského spravodajstva,

-pri poskytovaní príplatkov vojenským vrcholovým športovcom podľa súčasného § 145c zá kona č. 346/2005 Z. z. (§ 164 návrhu nového zákona) nedôjde k žiadanej zmene oproti súčasnému stavu,

-príslušným služobným predpisom budú upravené podmienky poskytovania zahraničného prí spevku podľa súčasného § 147 zákona č. 346/2005 Z. z. (§ 167 návrhu nového zákona) tak, aby súčasne priznaná úroveň tohto príspevku zostala zachovaná.

4. Sociálne vplyvy – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Tabuľka č. 8

Sociá lne vplyvy predkladaného materiálu – vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené. V súvislosti s úpravou tabuľky hodnostných platov, stabilizačného prí spevku a osobitného stabilizačného príspevku reálny príjem niektorých profesionálnych vojakov stúpne. V súvislosti so zrušením príspevku na bývanie, prí platku za vyvedenie vojsk do výcvikového priestoru a obmedzenie výšky príplatkov pri ich súbehu reálny príjem profesionálnych vojakov poklesne.

V súvislosti so zmenou poskytovania náhrady na návš tevu rodiny reálny príjem niektorých profesionálnych vojakov po uplynutí troch rokov odo dňa účinnosti navrhovaného zákona mierne poklesne. Kvantifikujte:

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom Kvantifikácia dopadov na príjem domácností profesionálnych vojakov nie je možná z dôvodu, že navrhované opatrenia sa nedotknú všetkých profesionálnych vojakov rovnakým spôsobom.

4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.Obligató rne poskytovanie preventívnej rehabilitácie a zavedenie špecifickej zdravotnej starostlivosti má kvalitatívny vplyv na prístup profesionálnych vojakov k týmto benefitom.4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Bez vplyvu4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?Bez vplyvu

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácieObsah6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)Á no. Zavádza sa možnosť podať žiadosť o prijatie do štátnej služby (§ 16) a žiadosť o zaradenie do výberu (§ 64) elektronickými prostriedkami. Úroveň poskytovania elektronických služieb je úroveň II. (jednosmerná interakcia).6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)Nie. ¼udia6.3. Zabezpečuje sa v zdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)Nie

6.4. Zabezpeč uje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávací ch aktivít.)Nie

6.5. Zabezpe čuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačný ch aktivít.)Nie6.6. Zabezpe čuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitá lneho prostredia.)NieInfraštruktúra6.7. Rozš iruje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)Áno. Vytvára sa informačný systém, v ktorom sa bude viesť register občanov, register profesionálnych vojakov, register profesionálnych vojakov, ktorým sa skončil služobný pomer a register identifikačnej databázy.6.8. Rozš iruje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie 6.9. Rozš iruje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)Nie 6.10. Zabezpe čuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)Nie.6.11. Zvyš uje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)Nie6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)NieRiadenie procesu informatizácie6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)NieFinancovanie procesu informatizácie6.14. Vyž aduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)NieLegislatívne prostredie procesu informatizácie6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatí vne zmeny.)Nie. Nejde o nelegislatívny materiál.

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť vo verejnej správe, na podnikateľské prostredie a životné prostredie. Z tohto dôvodu sa tabuľka vplyvov na zamestnanosť (tabuľka č. 6), tabuľka vplyvov na podnikate ľské prostredie (tabuľka č. 7) a tabuľka vplyvov na životné prostredie (tabuľka č. 9) nepredkladá.

DOLOŽKA ZLUÈITE¼NOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Vládny návrh zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnen í niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

- čl. 3, 4 a 6 Zmluvy o Európskej únii

-čl. 4, čl. 8, čl. 153 ods. 1 písm. c) a i) a čl. 156, 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení, podľa ktorých Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských št átov v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany pracovníkov, v oblasti rovnosti medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o rovnaké zaobchádzanie v práci.

-čl. 15, 21, 23, 27, 30, 31, 33 a 34 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorých Únia podporuje a dop ĺňa činnosti členských štátov v oblasti slobodnej voľby povolania, práva na prácu, nediskriminácie, rovnosti medzi ženami a mužmi, ochrany v prí pade bezdôvodného prepustenia, spravodlivých a primeraných pracovných podmienok, sociálneho zabezpečenia a sociálnej pomoci a v súvislosti so zosúladením rodinného a pracovného života a s právom pracovn íkov na informácie a konzultácie v rámci podniku.

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

2.nelegislatívne akty

-Smernica Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Ú. v. EÚ L 68, 18.3.2010);

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októ bra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovnoprávny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 02).

Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krá tko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 02) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 165, 27. 6. 2007).

Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 01).

Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecn ý rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. jú la 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006).

b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

C-285/98 Tanja Kreil proti Bundesrepublik Deutschland

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implement áciu nariadenia alebo rozhodnutia

bezpredmetné

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa urč enia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

bezpredmetné

c)inform ácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti Slovenskej republike nebolo začaté ž iadne konanie o porušení zmluvy podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

d)inform ácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

- zákon č . 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,

- zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušní kov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

- zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znen í neskorších predpisov,

- zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov,

- zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu prá vneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Osobitná časť

Èl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet návrhu zákona, ktorým je štátna služba profesioná lneho vojaka a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenou a skončením služobného pomeru profesionálneho vojaka. Ustanovuje sa, že na právne vzťahy profesionálneho vojaka, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom pomere k Slovenskej republike, sa pri výkone štátnej služby vzťahujú aj ustanovenia Zákonníka práce, a to vtedy, ak tak ustanovuje tento n ávrh zákona. Konkrétne ustanovenia Zákonníka práce vzťahujúce sa na štátnu službu profesionálneho vojaka sú uvedené v § 217 ods. 1 a 2.

K § 2 a 3

V § 2 sa definujú základné pojmy a v § 3 sa vymedzujú niektoré špecifické pojmy na účely návrhu zákona, ktoré sú dôležité pre štátnu službu profesionálneho vojaka.

K § 4

V súlade so zabezpečením transpozície Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/5 4/ES z 5. júla 2006 o vykonávan í zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) sa do návrhu zákona preberá v celom rozsahu zákon č. 365/2004 Z. z. o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania a ochrane pred diskriminá ciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

K § 5 a 6

Na účely návrhu zákona sa v § 5 ustanovuje ministerstvo ako 'hlavný služobn ý úrad' a vymedzuje sa jeho pôsobnosť. Na jeho čele je minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len 'minister'), ktorý je zároveň služobným úradom pre náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len 'náčelník generálneho štábu'), riaditeľa Vojenského spravodajstva, riadite ľa Vojenskej polície a rektora vojenskej vysokej školy.

V § 6 sa určujú organizačné zložky a subjekty, ktoré sú na účely návrhu zákona služobnými úradmi, a vymedzuje sa ich pôsobnosť. Osobitne sa ustanovuje, že služobné úrady v organizačnej zložke ozbrojených síl určí hlavný služobný úrad služobným predpisom.

K § 7

Ustanovuje sa, že v služobnom úrade rozhoduje vedúci služobného úradu a z ároveň sa vymedzuje, kto sa považuje za vedúceho služobného úradu. Ustanovuje sa okruh osôb, ktoré môžu zastupovať vedúceho služobného úradu v čase jeho neprítomnosti, alebo ak funkcia vedúceho slu žobného úradu nie je obsadená. Rozsah pôsobnosti vedúcich služobných úradov v medziach návrhu zá kona ustanoví služobný predpis. Osobitne sa upravuje postavenie prezidenta Slovenskej republiky a riaditeľa Vojenské ho spravodajstva ako vedúceho služobného úradu vo vzťahu k vybranému okruhu funkcií alebo profesionálnych vojakov.

K § 8

Návrh zákona definuje veliteľa na účely tohto zá kona a vymedzuje postavenie veliteľa vo vzťahu k podriadeným profesionálnym vojakom (priamo podriadeným, bezprostredne podriadeným) z hľadiska funkcie. Tiež vymedzuje aj právne postavenie veliteľa vo vzťahu k iným profesionálnym vojakom, a to z hľadiska dosiahnutej vojenskej hodnosti. Voči priamo podriadeným profesioná lnym vojakom bude vykonávať pôsobnosť veliteľ, ktorému to vyplýva z funkcie a voči nepriamo podriadeným profesionálnym vojakom veliteľ, ktorému to vyplýva z vojenskej hodnosti.

Pretože štruktúra ozbrojených síl predpokladá, že funkcie veliteľov môžu byť obsadzované okrem profesionálnych vojakov aj civilnými zamestnancami, návrh zá kona rieši aj ich postavenie ako veliteľov.

K § 9

Vymedzujú sa základné povinnosti veliteľa.

K § 10

Ustanovuje sa, že služobné predpisy na zabezpečenie právnych vzťahov vyplývajúcich z návrhu zákona a v jeho medziach bude vydávať hlavný služobný úrad, ktorým je ministerstvo. V osobitne ustanovených prípadoch slu žobný predpis vydáva prezident. Profesionálni vojaci musia byť so služobnými predpismi riadne oboznámení.

K § 11

Systemizáciu ako dôležitý prvok riadenia štátnej služby, na účely zaraďovania profesionálnych vojakov do funkcií a na účely ich odmeňovania, určuje ministerstvo v rámci celkových početných stavov ozbrojených síl, o ktorých rozhodla vláda Slovenskej republiky podľa § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Taxatívne sa vymedzuje, kto predkladá podklady na systemizáciu pre ministra a pre prezidenta Slovenskej republiky.

Deklaruje sa pôsobnosť prezidenta Slovenskej republiky na určenie systemizácie pre Vojenskú kanceláriu prezidenta Slovenskej republiky a v Èestnej stráži prezidenta Slovenskej republiky, ktorá vyplýva z § 2 ods. 5 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

K § 12

Ustanovujú sa niektoré obmedzenia ústavných práv profesionálneho vojaka. Petičné právo vojaka sa v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 27 a čl. 54) obmedzuje na podávanie žiadostí, návrhov a sťažností ministrovi, veliteľom, ako aj iným štátnym orgánom, vždy však za podmienky, že podania sa týkajú vecí súvisiacich s výkonom štátnej služby.

Èlenstvo profesionálneho vojaka v politickej strane alebo politickom hnutí je obmedzené v súlade s čl. 29 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Apolitickosť ozbrojených síl, zabezpečená tým, že profesionálny vojak nesmie by ť členom politickej strany alebo politického hnutia, je nevyhnutná na zabezpečenie demokracie v štáte z dôvodu, aby ozbrojené sily nemohli byť zneužívané politickými silami. Ustanovuje sa možnosť obmedziť osobnú slobodu profesion álneho vojaka s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom v taxatívne vymedzených prípadoch.

K § 13

V odseku 1 návrh zákona ustanovuje, že profesionálny vojak nesmie podnikať, vykoná vať inú zárobkovú činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z pr íjmov v znení neskorších predpisov. Takisto profesionálny vojak nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť.

V odsekoch 2 až 4 návrh zákona ustanovuje, v ktorých prípadoch sa umožňuje profesionálnemu vojakovi vykonávať niektoré 'ziskové' činnosti bez toho, aby bol sankcionovaný (napr. vedecká, pedagogická, publicistická, literá rna, umelecká a športová činnosť alebo správa vlastného majetku, majetku manželky, resp. majetku maloletých a osôb, u ktorých bola spôsobilosť na právne úkony obmedzená alebo ktoré boli právnej spôsobilosti pozbavené).

Návrh zákona profesionálnemu vojakovi umožňuje vykonávať aj činnosti v riadiacich, kontrolných a dozorných orgánoch právnickej osoby, do ktor ých bude vyslaný ministrom alebo vládou. Za túto činnosť nebude môcť poberať odmenu alebo iné výhody.

K § 14

Zriaďuje sa informačný systém o osobných údajoch fyzických osôb v sú vislosti so štátnou službou. Informačný systém obsahuje register občanov, ktorí sa uchádzajú o prijatie do št átnej služby profesionálneho vojaka, register profesionálnych vojakov, register profesionálnych vojakov, ktorým skončil služobný pomer, a register identifikačnej databázy.

Získané údaje sú nevyhnutné pre komplexnú dokumentáciu občana Slovenskej republiky, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, a profesionálneho vojaka pri výkone štátnej služby a po skončení služobného pomeru. V súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z. sú v návrhu zákona taxatívne uvedené najdôležitejšie osobné údaje uchádzača a jeho blízkych osôb, ktoré môže služobn ý úrad využívať počas výberového konania, a ďalšie osobné údaje, s ktorými môže pracovať počas trvania štátnej služby profesionálneho vojaka a aj po jej skončení. Súčasne sa ustanovuje lehota na uchovávanie osobných údajov v jednotlivý ch registroch.

Ustanovuje sa, že do týchto registrov bude mať prístup Vojenské spravodajstvo. Registre týkajúce sa príslušníkov Vojenského spravodajstva vedie osobitne iba Vojenské spravodajstvo. Ustanovuje sa, že informácie z registra občanov alebo profesionálnych vojakov služobný úrad môže poskytnúť len s ich písomným súhlasom alebo ak to umožňuje osobitný predpis.

K § 15

Ustanovujú sa jednotlivé druhy štátnej služby, ktorými sú prípravná štátna služba, dočasná štátna služba, stála štátna služba a krátkodobá štátna služba. Oproti pôvodnej právnej úprave sa zavádzajú nové druhy štátnej služby, ktorými sú stála štátna služba a krátkodobá štátna služba.

K § 16 a 17

Ustanovujú sa podmienky prijatia ob čana do štátnej služby, ktoré sú špecifické v porovnaní s podmienkami prijatia k iným zamestnávateľom a zodpovedajú náročnosti výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka v ozbrojených silách.

Umožňuje sa podanie žiadosti okrem písomného podania aj formou elektronického podania s použitím zaručeného elektronického podpisu.

Novým spôsobom sa vymedzuje bezúhonnosť uchádzača v tom, že za nesplnenie podmienky bezúhonnosti sa považuje prá voplatné odsúdenie za trestný čin vojenský, za prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, alebo za zločin, ak toto odsúdenie nebolo zahladené. Za spoľahlivého sa nebude považovať uchádzač, ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin vojenský, za prečin, ktorý je úmyselným trestným č inom, alebo za zločin a toto odsúdenie bolo zahladené, ak sa trestné stíhanie vedené proti nemu skončilo právoplatným schválením zmieru a odo dň a nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení zmieru do dňa prijatia do štátnej služby neuplynuli tri roky a taktiež ani uchádzač, proti ktorému vedené trestné stíhanie bolo právoplatne podmieneč ne zastavené, až do uplynutia skúšobnej lehoty.

Vymedzením spoľahlivosti občana sa sleduje aj jeho závislosť od alkoholických nápojov, iných omamných alebo psychotropných látok, patologického hráčstva, vzťah občana k skupinám smerujúcim k potlačeniu zá kladných práv a slobôd a takisto aj pracovné výsledky občana z jeho predchádzajúcich pracovnoprávnych alebo obdobných vzťahov.

Vymedzujú sa okruhy osobných údajov, ktoré je služobný úrad oprávnený spracúvať o občanovi a o jemu blízkych osobách pri prijatí a po celú dobu štátnej služby.

Pre komplexné posúdenie vhodnosti uchádzača sa kladie dôraz na zamedzenie vzniku priamej nadriadenosti alebo podriadenosti profesionálnych vojakov k blízkym osobá m. Predmetom záujmu je tiež predchádzanie vzťahom, ktoré nesmú nastať pri pokladničnej alebo účtovnej kontrole medzi profesionálnym vojakom a blízkou osobou.

K § 18 a 19

Ustanovuje sa, že každ á funkcia v štátnej službe bude pri prijatí občana do štátnej slu žby obsadzovaná na základe výberového konania, ktoré je verejné a uskuto čňujú ho výberové komisie zriadené služobným úradom. Súčasťou výberového konania je preverenie zdravotnej spôsobilosti, psychickej spôsobilosti a fyzickej spôsobilosti na posúdenie prijatia obč ana do štátnej služby. Tieto podmienky bližšie upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 20 a 21

Navrhuje sa zaviesť osobitný spôsob prijí mania občanov do štátnej služby na plnenie úloh Vojenského spravodajstva formou prijímacieho konania, ktoré zohľadňuje špecifiká vyplý vajúce z výberu personálu. Prijímacie konanie je neverejné a uskutočňujú ho výberové komisie zriadené služobným úradom, ktorým je Vojenské spravodajstvo. Ïalšou osobitosťou prijímacieho konania do štátnej služ by vo Vojenskom spravodajstve je, že občan sa obligatórne podrobuje psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti na zistenie spoľahlivosti.

K § 22

Prípravná štátna služba je určená občanom Slovenskej republiky, ktorí splnili podmienky pre prijatie a nemajú skúsenosti s vojenskou službou, štátnou služ bou profesionálneho vojaka alebo obdobnou štátnou službou a chcú sa stať profesionálnymi vojakmi. Jej základným poslaním je príprava profesionálneho vojaka na výkon dočasnej štátnej služby alebo na výkon krátkodobej štátnej služby. Profesioná lny vojak počas služobného pomeru v prípravnej štátnej službe preukazuje svoju spôsobilosť byť po jej absolvovaní vymenovaný do dočasnej štá tnej služby alebo krátkodobej štátnej služby. Dĺžka trvania prípravnej štátnej služby je priamo závislá od formy a druhu prípravy.

Vo funkcii čakateľ sa bude pripravovať profesionálny vojak pre hodnostný zbor mužstva a vo funkcii kadet sa bude pripravovať profesionálny vojak pre hodnostný zbor dôstojníkov.

Na prijatie občana do prípravnej štátnej služby sa vymedzuje maximálny vek 25 rokov, ak počas prípravnej štátnej služby absolvuje vysokoškolské vzdelanie, prípadne 30 rokov pre ostatných občanov. Toto obmedzenie je vykonané v intenciách § 8 ods. 3 písm. a) zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov. V súlade so Smernicou Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04) nie je rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku diskrimináciou, ak je objekt ívne odôvodnené sledovaním legitímneho cieľa a je nevyhnutné a primerané k dosiahnutiu tohto cieľa. Prijímanie občanov v určitom (obmedzenom) veku sa navrhuje najmä z dôvodu ich schopnosti plniť úlohy ozbrojených síl za každých okolností a aby ich služobná kariéra bola efektívna a obojstranne prospešná. Na posú denie splnenia maximálneho veku je dôležité, aby občan v roku prijatia nedosiahol 26 rokov, resp. 31 rokov (v roku prijatia mal 'iba' 25 rokov, resp. 30 rokov a najviac 364 dní). Obmedzenie maximálneho veku na prijatie do prípravnej štátnej služby sa nevzťahuje na občanov, ktorí majú byť následne ustanoven í do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo alebo vojenská duchovná služba a na profesion álnych vojakov pripravujúcich sa na výkon krátkodobej štátnej služby. Umožňuje sa, aby v odôvodnených prípadoch mohol minister povoliť výnimku z ustanovenej vekovej hranice.

K § 23

Ustanovuje sa, že počas prípravnej štátnej služby profesionálny vojak absolvuje základný vojenský výcvik bez ohľadu na to, pre aký hodnostný zbor sa pripravuje. Výcvik profesionálneho vojaka v závislosti od hodnostného zboru, pre ktorý je pripravovaný, sa ďalej uskutočňuje diferencovane. Ak je profesioná lny vojak pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva, prípadne pre tzv. výnimkové odbornosti pre hodnostný zbor poddôstojníkov, absolvuje počas prípravnej štátnej služby odborný výcvik jednotlivca. Ak bude profesionálny vojak pripravovaný pre kariéru v hodnostnom zbore dôstojníkov, prípravná št átna služba bude v závislosti od dosiahnutého stupňa vysokoškolského vzdelania pokračovať absolvovaním prioritne vojenskej vysokej školy, v rámci ktorej súbežne absolvuje aj vojenský program. Absolvovaním vojenského programu profesionálny vojak získa konkrétnu vojenskú odbornos ť.

Ak pri prijatí do prípravnej štátnej služby profesionálny vojak nepreukázal dosiahnutie požadovaného druhého stupňa vysokoškolského vzdelania, môže počas prípravnej štátnej služby byť vyslan ý na štúdium aj na inú než vojenskú vysokú školu (napríklad Technická univerzita v Košiciach, Fakulta vojenské ho zdravotníctva Univerzity obrany v Brne). Popri štúdiu na inej než vojenskej vysokej škole počas prípravnej štátnej služby absolvuje aj vojensk ý program. Ak pri prijatí preukázal dosiahnutie druhého stupňa vysokoškolského vzdelania, absolvuje po základnom vojenskom výcviku počas prípravnej štátnej služby dôstojnícky kurz pre absolventov vysokých škôl. Profesionálny vojak, ktorý bude po prípravnej štátnej službe vymenovaný do krátkodobej štátnej služby, sa nebude vysielať na vysokoškolské štúdium.

Dĺžku trvania základného vojenského výcviku, odborného výcviku jednotlivca a dôstojníckeho kurzu pre absolventov vysokých šk ôl ustanoví služobný predpis.

K § 24

Vzhľadom na to, že vojenské vysoké školstvo rozsahom študijných odborov nepokr ýva všetky potreby služobného úradu, vytvára sa možnosť získať vysokoškolské vzdelanie počas prípravnej štátnej služby aj na inej než vojenskej vysokej škole. Služobný úrad bude môcť vyslať profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe, ktorý je študentom študijného programu vojenskej vysokej školy, na časť vysokoškolského štúdia aj na verejnú vysokú školu, inú štátnu vysokú školu, s úkromnú vysokú školu alebo zahraničnú vysokú školu na území Slovenskej republiky alebo na vysokú školu aj mimo územia Slovenskej republiky. Rovnako sa umožňuje, ak je to v záujme služobného ú radu, vyslať profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe, ktorý nie je študentom študijného programu vojenskej vysokej školy, na vysokoškolské štúdium v štandardnej dĺžke alebo na časť vysokoškolského štúdia na verejn ú vysokú školu, štátnu vysokú školu (okrem vojenskej vysokej školy), súkromnú vysokú školu alebo zahraničnú vysokú školu na území Slovenskej republiky alebo na vysokú školu aj mimo územia Slovenskej republiky.

K § 25

S cieľom zabezpečiť návratnosť vynaložených nákladov na naturálne a finančné zabezpečenie zá kladného vojenského výcviku profesionálneho vojaka vo vzdelávacom alebo výcvikovom zariadení počas výkonu prípravnej štátnej služby služobný úrad pri prijatí občana do prípravnej štátnej služby uzatvorí s ním písomnú dohodu o úhrade týchto nákladov. Takisto sa s profesionálnym vojakom, ktorý je ustanovený do funkcie čakateľ alebo kadet, uzatvorí dohoda o úhrade nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie odborného výcviku jednotlivca alebo dôstojníckeho kurzu pre absolventov vysokých škôl vo vzdelávacom alebo výcvikovom zariadení, a to bezprostredne po skončení základného vojenského výcviku.

Na profesionálneho vojaka, ktor ý do 30 dní odo dňa prijatia do prípravnej štátnej služby po žiada o prepustenie, sa povinnosť uhradiť náklady na naturálne a finančné zabezpečenie základného vojenského výcviku nevzťahuje. Ak po uplynutí tejto lehoty, profesionálny vojak z dôvodov, ktoré sú taxatívne vymedzené, skončí prípravnú štátnu službu alebo nebude vymenovaný do dočasnej štátnej služby alebo nezotrvá v dočasnej štátnej službe po zákonom určenú dobu, vzniká mu povinnosť uhradiť služobnému úradu vynaložené náklady na zabezpečenie základného vojenského výcviku alebo odborného výcviku jednotlivca, resp. dô stojníckeho kurzu pre absolventov vysokých škôl, a to v celej alebo v pomernej výš ke. Pomerná výška náhrady nákladov závisí od dĺžky trvania prípravnej štátnej služby alebo od dĺž ky trvania dočasnej štátnej služby. Povinnosť úhrady vynaložených nákladov nevznikne, ak nesplnenie dohody bude objektívne, t. j. nebude zavinené zo strany profesionálneho vojaka.

Z dôvodu, že krátkodobá štátna služba sa uzatvára na obmedzenú dobu (jeden rok s možnosťou jej predĺženia až na tri roky) vylučuje sa uzatvorenie takejto dohody s občanom pripravovaným pre krátkodobú štátnu službu.

K § 26

Ustanovuje sa, že umožnenie získania vysokoškolského vzdelania počas prípravnej štátnej služby je podmienené uzatvorením písomnej dohody, ktor á obsahuje predpísané náležitosti. Cieľom uzatvorenia dohody je zabezpečiť návratnosť finančných prostriedkov vynaložených na prípravu profesionálneho vojaka počas vysokoškolského štúdia. Ak profesionálny vojak zo subjektívnych dôvodov, ktoré sú taxatívne vymedzené, skončí prípravnú štátnu službu alebo nebude vymenovaný do dočasnej štátnej služby alebo nezotrvá v dočasnej štátnej službe po zákonom určenú dobu, vzniká mu povinnosť uhradiť služobnému úradu vynaložené náklady na prípravu profesionálneho vojaka počas vysokoškolského štúdia v celej alebo v pomernej výške. Povinnosť úhrady vynaložených nákladov nevznikne, ak nesplnenie dohody bude objektívne, t. j. nebude zavinené zo strany profesionálneho vojaka. Určenie sumy úhrady nákladov podrobne ustanoví služobný predpis v závislosti od naturálneho a finančného zabezpečenia vysokoškolského štúdia profesionálneho vojaka.

K § 27

Dočasná štátna služba je druh štátnej služby, v ktorom profesionálny vojak vykonáva štátnu službu v služobnom pomere. Profesionálny vojak je do dočasnej štátnej služby vymenovaný po absolvovaní prípravnej štátnej služby. Do dočasnej štátnej služby môže byť prijatý aj občan bez vykonania prípravnej štátnej služby, ak už predtým bol v služobnom pomere podľa návrhu zákona alebo podľa predchádzajúcich prá vnych predpisov alebo v služobnom pomere v iných ozbrojených zboroch. V odseku 2 sa s použitím § 16 ods. 1 spresňujú podmienky na prijatie do dočasnej štátnej služby bez vykonania prípravnej štátnej služ by.

Dĺžka služobného pomeru v dočasnej štátnej službe je obmedzená maximálnou dobou štátnej služby pre vojenskú hodnosť alebo vekovou hranicou pre vojenskú hodnosť. Celková dĺžka služobného pomeru v dočasnej štátnej službe, do ktorej sa počíta čas trvania štátnej služby podľa § 31, však nesmie presiahnuť sedemnásť rokov štátnej služby.

Vzhľadom na špecifický charakter výkonu štátnej služby vo Vojenskom spravodajstve môže za zákonom ustanovených podmienok služobný úrad uvedený v § 6 ods. 1 písm. d) vymenovať profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva do dočasnej štátnej služby aj z krátkodobej štátnej služby. Pre vybran é vojenské odbornosti (vojenské spravodajstvo a vojenská duchovná služba) sa ustanovuje užší rozsah podmienok pre prijatie občana do dočasnej štátnej služby a v odôvodnených prípadoch bude môcť minister povoliť výnimku zo splnenia podmienok na prijatie občana do dočasnej štátnej služby uvedených v odseku 2 písm. e) a f).

K § 28

V závislosti od hodnostného zboru sa vymedzuje doba, na ktorú môže byť profesion álny vojak vymenovaný alebo prijatý do dočasnej štátnej služby.

Doba trvania dočasnej štátnej služby pre vojenskú hodnosť vojak 2. stupňa je tri roky a pre vojenskú hodnosť poručík deväť rokov. Pri prijatí občana do dočasnej štátnej služby bez vykonania prí pravnej štátnej služby sa doba trvania dočasnej štátnej služby určuje do uplynutia maximálnej doby služby pre priznanú vojenskú hodnosť. Dobu trvania dočasnej štátnej služby pre vojenskú hodnosť vojak 2. stupňa možno opakovane predĺžiť, najdlhšie však na osem rokov, ak nebude profesionálny vojak vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa povýšený. V prípade vymenovania do vojenskej hodnosti poručík alebo povýšenia do vojenskej hodnosti slobodník sa čas trvania dočasnej štátnej služby tohto profesionálneho vojaka zmení na čas do uplynutia maximálnej doby služby alebo do vekovej hranice, ak táto uplynie skôr.

K § 29

Návrh zákona v porovnaní so súčasnou právnou úpravou zavádza pre profesionálnych vojakov nový druh štátnej služby – stálu štátnu službu. Tento druh štátnej služby sa zavádza z dôvodu zmeny filozofie štátnej služby profesionálnych vojakov a pre niektorých profesionálnych vojakov vo vybraných vojenských hodnostiach sa môže služobný pomer stať takmer alebo úplne celoživotným povolaním. Dĺžka stálej štá tnej služby je diferencovaná podľa dosiahnutej vojenskej hodnosti a je obmedzená dosiahnutím vekovej hranice pre vojenskú hodnosť. Do stálej štátnej služby môže byť profesionálny vojak vymenovaný po sedemnástich rokoch služobného pomeru z dočasnej štátnej služby na základe žiadosti, po dosiahnutí maximálnej doby služby, na základe zhodnotenia dočasnej štá tnej služby a podľa potrieb služobného úradu.

Ustanovuje sa lehota na podanie žiadosti profesionálnym vojakom a na vydanie rozhodnutia služobným úradom.

Pre profesionálnych vojakov vo vybraných vojenských odbornostiach a tým, ktorým bola povolená výnimka podľa § 27 ods. 5, sa umožňuje podať žiadosť aj v čase kratšom ako jeden rok pred uplynutím maximálnej doby služby, v tomto prípade služobný úrad rozhodne o žiadosti bezodkladne

Ustanovuje sa okruh funkcií, pre ktoré sa obligatórne ustanovuje vymenovanie do stálej štátnej služby. Profesionálni vojaci vymenovaní do týchto funkcií budú vymenovaní do stálej štátnej služby bez pos údenia ich dočasnej štátnej služby a predloženia žiadosti.

Ustanovujú sa vojenské hodnosti, pre ktoré nie je možné uplatniť inštitút vymenovania do stálej štátnej služby. Tieto vojenské hodnosti sú vojenské hodnosti profesionálnych vojakov na začiatku ich služ obnej kariéry v hodnostnom zbore mužstva alebo v hodnostnom zbore dôstojníkov, okrem profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh Vojenského spravodajstva. Profesionálni vojaci v týchto vojenský ch hodnostiach nedosiahnu potrebnú dobu štátnej služby na vymenovanie do stálej štátnej služby vzhľadom na maximá lne doby štátnej služby, ktoré sú pre tieto vojenské hodnosti ustanovené.

Do stálej štátnej služby môže byť prijatý aj občan, ak jeho predchádzajúca štátna služba vykonávaná v služobnom pomere trvala najmenej 17 rokov a spĺňa podmienky a po žiadavky podľa návrhu zákona. Pre vojenské odbornosti vojenské spravodajstvo a vojenská duchovná služba sa ustanovuje užší rozsah podmienok pre prijatie do stálej štátnej služby. Pri prijatí občana do stálej štátnej služby môže v odôvodnených prípadoch minister povoli ť výnimku z ustanovenej podmienky, že do dovàšenia vekovej hranice ustanovenej pre priznanú vojenskú hodnosť chýbajú najmenej tri roky..

Profesionálny vojak bude vymenovaný do stálej štátnej služby na základe zhodnotenia jeho dočasnej štátnej služby.

Kritériá na zhodnotenie a podrobnosti súvisiace s vymenovaním do stálej štátnej služby ustanoví služobný predpis.

K § 30

V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa zavádza pre profesioná lnych vojakov osobitný druh štátnej služby – krátkodobá štátna služba.

Tento druh štátnej služby je určený najmä pre občanov, ktorí splnili zákonom určené podmienky pre prijatie do takejto štátnej služby a ktorí už majú skúsenosť s vojenskou službou formou výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka alebo obdobnej štátnej služby a chcú sa stať profesionálnymi vojakmi v krátkodobej štátnej službe. Funkcie určené pre výkon krátkodobej štátnej služby budú obsadzované na základe aktuá lnych potrieb ozbrojených síl Slovenskej republiky s ohľadom na plnené úlohy a s ohľadom na možnosti doplňovania a personálnej kapacity v rámci kariérneho postupu profesionálneho vojaka ozbrojených síl Slovenskej republiky. Dĺžka krátkodobej štátnej služby sa odvíja od konkrétnej plnenej úlohy, pre ktorú sa funkcie v krátkodobej štátnej službe vytvárajú, a v prvom kontrakte je najviac jeden rok. Túto dobu možno v závislosti od plnených úloh opätovne predlžovať, najdlhšie však na tri roky. Profesioná lni vojaci v služobnom pomere v krátkodobej štátnej službe sú v zmysle ustanovení návrhu zákona oproti ostatným profesionálnym vojakom v iných druhoch štátnej služby v priebehu štátnej služ by obmedzení (napríklad pri povyšovaní, pri ustanovovaní do iných funkcií).

Do krátkodobej štátnej služby môže byť profesionálny vojak vymenovaný po skončení prípravnej štátnej služby, resp. občan môže byť do krátkodobej štátnej služby prijatý bez vykonania prípravnej štátnej služby, ak už predtým bol v služobnom pomere podľa návrhu zákona alebo podľa predchádzajúcich právnych predpisov alebo v služobnom pomere v iných ozbrojených zboroch a spĺ ňa zákonom ustanovené podmienky.

K § 31

V osobitných ustanoveniach o štátnej službe sa vymedzujú konkrétne doby na účely posudzovania č asu trvania štátnej služby vykonávanej v služobnom pomere podľa návrhu zákona. Takisto sa určujú doby, ktoré sa na uvedené účely do doby štátnej služby podľa návrhu zákona nezapočí tavajú.

K § 32

Ustanovuje sa, že na profesionálneho vojaka vymenovaného do funkcie náčelníka generálneho štábu a rektora vojenskej vysokej školy sa nevzťahuje veková hranica z dôvodu, že do funkcie je vymenovaný na funkčné obdobie podľa zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektor ých zákonov v znení neskorších predpisov.

Stála štátna služba trvá do dosiahnutia vekovej hranice. Ak profesionálny vojak v štátnej službe dosiahne vekovú hranicu pre vojenskú hodnosť, návrh zákona umožňuje, povoliť mu na základe vlastnej žiadosti a ak je to v záujme služobného úradu a vyžaduje si to plnenie úloh spätých s funkciou, do ktorej bol profesionálny vojak vymenovaný alebo ustanovený, výnimku na zotrvanie v služobnom pomere aj po dosiahnutí vekovej hranice pre vojenskú hodnosť . Služobný úrad má právomoc povoliť výnimku najdlhšie do dovàšenia veku profesionálneho vojaka, potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok. Nad uvedenú vekovú hranicu u všetkých profesionálnych vojakov povoľuje vý nimku minister. Osobitne sa dáva možnosť rozhodnúť o povolení výnimky profesioná lnemu vojakovi Vojenského spravodajstva súčasne s prijatím do štátnej služby. Výnimku pre náčelní ka Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej republiky povoľuje prezident Slovenskej republiky.

Na povolenie výnimky týkajúcej sa vojenského duchovného sa vyžaduje súhlas cirkevnej autority.

Podrobnosti súvisiace s povolením výnimky ustanoví služobný predpis.

K § 33

Pod pojmom kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služ by sa rozumie vzdelanie na vojenskú hodnosť a vzdelanie na výkon funkcie.

Požiadavkami na výkon štátnej služby sú požiadavky na vojenskú hodnosť, odborné požiadavky na výkon funkcie a stupeň znalosti cudzieho jazyka podľa štandardov ('NATO STANAG 6001'), ktoré sú uplat ňované v armádach členských štátov NATO, a to v závislosti od potreby tejto spôsobilosti na hodnosť, resp. na výkon funkcie.

K § 34

Vzdelanie na vojenskú hodnosť je určené stupňom vzdelania bez ohľ adu na študijný odbor. Súčasne sa ustanovuje minimálne požadované vzdelanie pre jednotlivé hodnostné zbory.

K § 35

Na výkon niektorých funkcií sa vyžaduje okrem stupňa vzdelania aj absolvovanie konkrétneho druhu študijného odboru alebo učebného odboru stredoškolského vzdelania alebo študijného odboru vysokoškolského vzdelania alebo odborná spôsobilosť na výkon niektorých činností. Napr. pre vojenskú odbornosť právna služba sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo, pre vojenskú odbornosť komunikačné a informačné systémy sa vyžaduje stredoš kolské vzdelanie v študijnom odbore elektrotechnika alebo doprava, pošty a telekomunikácie, na funkciu laborant sa požaduje odborná spôsobilosť v zdravotníckom povolaní zdravotnícky laborant, farmaceutický laborant alebo laboratórny diagnostik.

Kvalifikačné predpoklady na výkon štátnej služby súvisiace so vzdelaním na výkon funkcie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

K § 36

Profesionálnych vojakov v hodnostnom zbore mužstva a v hodnostnom zbore poddôstojníkov ustanovených vo vojenskom zdravotníctve bude možné vyslať na vysokoškolské štúdium v externej forme na náklady slu žobného úradu, ak to bude v záujme služobného úradu a ak na v ýkon danej funkcie sa vyž aduje vysokoškolské vzdelanie. Vyslanie profesionálneho vojaka je podmienené prijatím na vysokoškolské štúdium.

K § 37

Požiadavky na výkon štátnej služby profesionálny vojak získava v špecializačnom štúdiu na výkon špecializovaných pracovných činností, v certifikačnej prí prave na výkon certifikovaných pracovných činností, kariérnych kurzoch na vojenskú hodnosť, v odborných kurzoch na výkon funkcie alebo v jazykových kurzoch. Profesioná lny vojak môže absolvovať aj ďalšie kurzy, ktoré priamo nesúvisia s výkonom funkcie, ak sú prínosom pre výkon štátnej služby.

Dôstojnícky kurz pre absolventov vysokých škôl profesionálny vojak absolvuje počas prípravnej štátnej služby (§ 22). Tento kurz absolvuje aj profesionálny vojak v doč asnej štátnej službe pred vymenovaním do vojenskej hodnosti poručík (§ 43 ods. 2, § 44 alebo § 45).

K § 38

Ustanovuje sa povinnosť pre profesionálneho vojaka, ktorý bol ustanovený do funkcie vo vojenskom zdravotníctve a ktorému bolo umožnené získať vysokoškolské vzdelanie, uhradiť ná klady spojené so štúdiom alebo ich pomernú časť, ak sa jeho služobný pomer skončí pred uplynutím dvojnásobku dĺžky štúdia. Takisto sa ustanovuje povinnosť aj pre profesionálneho vojaka, ktorý bol vyslaný na špecializačné štúdium, do certifikačnej prí pravy alebo do kurzu podľa § 37 ods. 1 až 3, uhradiť náklady spojené s účasťou na štúdiu, príprave alebo v kurze, ak sa jeho služobný pomer skončí pred uplynutím trojnásobku, resp. štvornásobku dĺžky štúdia, prípravy a lebo kurzu. Súčasne sa ustanovuje kedy profesionálny vojak nie je povinný tieto náklady uhradiť (skončenie služobného pomeru z organizačných dô vodov, zo zdravotných dôvodov a pod.).

K § 39

Vymedzuje sa deň vzniku služobného pomeru, ktorý je podmienený skutočným nástupom do štá tnej služby a zložením vojenskej prísahy podľa § 3 ods. 1 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojen ých silách Slovenskej republiky. Ïalej sa určujú dokumenty a ich obsah, ktoré musí služobný úrad odovzdať profesioná lnemu vojakovi v deň vzniku služobného pomeru.

K § 40

Služobný pomer môže vzniknúť aj v iný deň ako je uvedený v personá lnom rozkaze a to v prípade, ak tento deň pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja (nedeľa, sviatok alebo ďalší deň pracovného pokoja). Ak občan odmietne zložiť vojenskú prí sahu alebo ju zloží s výhradou, alebo ak občan nenastúpi v určený deň, služobný pomer nevznikne.

Návrh zákona vymedzuje postup, ak občan nenastúpi do štátnej služby pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky.

K § 41

Profesionálnemu vojakovi je počas služobného pomeru priznaná nielen vojenská hodnos ť, ale na základe dosiahnutých kvalifikačných predpokladov a požiadaviek na výkon štátnej služby aj vojenská odbornosť a jej špecializácia. Štruktúru služobnej kariéry určuje garant vojenskej odbornosti. Garantom vojenskej odbornosti bude profesioná lny vojak spravidla na najvyššom stupni velenia v najvyššej vojenskej hodnosti, ktorý je ustanovený do funkcie v príslušnej vojenskej odbornosti. Medzi kompetencie garanta vojenskej odbornosti bude patriť povoľ ovanie zmeny vojenskej odbornosti, jej špecializácie, navrhovanie a vyjadrovanie sa k personálnym opatreniam profesionálnych vojakov vo svojej odbornosti. Ustanovuje sa, aby veliteľ a garant vojenskej odbo rnosti vytvárali personálne zámery na zabezpečenie prehľadného systému budovania a riadenia služobnej kariéry profesionálneho vojaka. Personálne zámery sa budú vytvárať podľa stupňa velenia a riadenia a spolu budú zladené tak, aby tvorili súčasť kariérneho systému a napĺň ali potreby služobného úradu. Podrobnosti o vojenských odbornostiach a ich špecializáciách, podrobnosti o plánovaní funkcií pre profesionálnych vojakov a určenie garantov vojenský ch odborností ustanoví služobný predpis.

K § 42

Vojenské hodnosti sa rozčleňujú do troch hodnostných zborov. V porovnaní so sú časnou právnou úpravou sa navrhuje rozdelenie hodnostného zboru mužstva a poddôstojníkov na samostatné hodnostné zbory a navrhuje sa zrušenie hodnostného zboru práporčíkov. Popis základných charakterist ík vojenských hodností je uvedený v prílohe č. 2 k zákonu.

K § 43

Profesionálneho vojaka pri prijatí do prípravnej štátnej služby služobný úrad vymenuje do vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa. Profesionálneho vojaka p o skončení prípravnej štátnej služby pri vymenovaní do dočasnej štátnej služby alebo do krátkodobej štátnej služby služobný úrad povýši do vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, ak bol pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva alebo poddôstojníkov alebo vymenuje do vojenskej hodnosti poručík, ak bol pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov.

K § 44

Do vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa v hodnostnom zbore mužstva a do vojenskej hodnosti poručík a brigádny generál v hodnostnom zbore dôstojníkov je profesionálny vojak vymenúvaný. Do ďalších vojenských hodností je povyšovaný. Ïalej sa ustanovuje, že profesioná lneho vojaka možno povýšiť len o jednu hodnosť. Profesionálneho vojaka v krátkodobej štátnej službe nemožno vymenovať do inej vojenskej hodnosti ani pov ýšiť; štátnu službu vykonáva vo vojenskej hodnosti, do ktorej bol vymenovaný alebo povýšený pri vymenovaní do krátkodobej štátnej služby alebo ktorá mu bola priznaná pri prijatí do krátkodobej štátnej služby.

K § 45

Profesionálneho vojaka služobný úrad povýši do vojenskej hodnosti o jeden stupeň vyššej, než akú dosiahol, za predpokladu splnenia zákonom ustanovených podmienok. Toto povýšenie sa vykonáva súčasne s ustanovením do funkcie s plánovanou vyššou vojenskou hodnosťou. Služobný úrad profesionálneho vojaka, ktorý dosiahol vojenskú hodnosť v hodnostnom zbore mužstva alebo v hodnostnom zbore poddôstojníkov, vymenuje do vojenskej hodnosti poručík, ak úspešne absolvoval výber na dôstojnícku funkciu a sp ĺňa kvalifikačné predpoklady a požiadavky na výkon štátnej služby podľa návrhu zákona. Podmienka vymenovania alebo povýšenia so súčasným ustanovením do funkcie sa nevzťahuje na profesionálneho vojaka, ktorý je alebo bude ustanovený do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosť ou brigádny generál, generálmajor, generálporučík a generál z dôvodu, že vymenovanie alebo povyšovanie do uvedených vojenských hodností je v zmysle Ú stavy Slovenskej republiky vo výhradnej kompetencii prezidenta.

K § 46 a 47

Navrhuje sa, aby služobný úrad vymenoval profesionálneho vojaka, ktorý spĺňa ustanovené podmienky na povýšenie, do vojenskej hodnosti poručík alebo povýšil do vojenskej hodnosti len o jeden stupeň vyššej aj v prí pade, ak na funkcii vo vybraných vojenských odbornostiach alebo špecializáciách je plánovaná vyššia vojenská hodnosť ako tá, do ktorej má byť vymenovaný alebo pov ýšený. Takéto vymenovanie alebo povýšenie do vyššej vojenskej hodnosti nie je podmienené súčasným ustanovením do funkcie, teda profesionálny vojak môže byť vymenovaný alebo povýšený do vyš šej vojenskej hodnosti aj vo funkcii, v ktorej už je ustanovený. Vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo sa vymedzuje osobitný spôsob vymenovania a povyšovania profesionálnych vojakov.

K § 48

S cieľom motivovať najlepších profesionálnych vojakov sa umožňuje povyšova ť aj formou mimoriadneho povyšovania, ak splnia polovicu minimálnej doby služby vo vojenskej hodnosti a dosahujú v služ obnom hodnotení počas tejto doby mimoriadne dobré výsledky a ak spĺňajú ostatné podmienky ustanovené na povýšenie profesionálnych vojakov. Tento spôsob povýšenia profesionálneho vojaka bude môcť vykonať výlučne minister, ktorému návrh bude predkladať náčelník generálneho štábu.

K § 49

Oprávnenie prezidenta vymenúvať a povyšovať generálov vyplýva z čl. 102 ods. 1 pí sm. h) Ústavy Slovenskej republiky. V súlade s čl. 102 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sa upravuje spôsob predkladania návrhov na vymenovanie a povýšenie profesionálneho vojaka do vojenskej hodnosti brigádny generál, generálmajor, generálporu čík a generál.

K § 50

Občanovi, ktorý bude prijatý do dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby priamo bez vykonania prí pravnej štátnej služby možno pri vzniku služobného pomeru priznať predtým dosiahnutú vojenskú hodnosť alebo zodpovedajúcu vojenskú hodnosť podľa slu žobného predpisu ministra obrany Slovenskej republiky č. 26/2014 o priznávaní vojenských hodností občanom, ktorí skončili služobný pomer v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polícii, Ná rodnom bezpečnostnom úrade, Hasičskom a záchrannom zbore a služobný pomer colníka, pri zaradení do záloh ozbrojených síl Slovenskej republiky, ak vojenská hodnosť plánovaná na funkciu, do ktorej bude ustanovený, je rovnaká alebo vyššia. Profesionálnemu vojakovi môže byť s jeho písomným súhlasom priznaná aj nižšia vojenská hodnosť než akú dosiahol, ak bude ustanovený do funkcie s nižšou plánovanou vojenskou hodnosťou. V takomto prípade skô r dosiahnutá vojenská hodnosť zaniká. Občanovi, ktorý bude po prijatí do dočasnej štátnej služby alebo stálej štátnej služby ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské spravodajstvo alebo vojenská duchovná služba, možno priznať vojenskú hodnosť podľa služobného predpisu ministra obrany Slovenskej republiky č. 26/2014 alebo podľa návrhu zákona aj v prípade, ak bude ustanovený do funkcie s plánovanou vyššou alebo ni žšou vojenskou hodnosťou.

K § 51

Návrhom zákona sa ustanovuje možnosť zapožičania vojenskej hodnosti profesionálnemu vojakovi na návrh veliteľa, a to aj odo dňa ustanovenia profesionálneho vojaka do funkcie. Zapožičanie vyššej vojenskej hodnosti je v kompetencii ministra obrany. Zapožičanie vojenskej hodnosti sa nevzťahuje na vojenské hodnosti brigádny generál generálmajor, generálporučík a generál.

Profesionálnemu vojakovi, ktorý má zapožičanú vyššiu vojenskú hodnosť než akú dosiahol, plynie doba služby v skutočne dosiahnutej vojenskej hodnosti. Profesionálny vojak, ktorý má zapožičanú vojenskú hodnosť, je do vyššej vojenskej hodnosti povýšený na základe splnenia podmienok pre povýšenie z tej vojenskej hodnosti, ktorú skutočne dosiahol. Ak bude napríklad profesioná lny vojak vo vojenskej hodnosti poručík, ktorý má zapožičanú vojenskú hodnosť kapitán, povýšený po splnení podmienok na povýšenie do vojenskej hodnosti nadporučík, zapožič anie vojenskej hodnosti mu ostáva zachované. Povýšením profesionálneho vojaka do vojenskej hodnosti, ktorá je rovnaká ako tá, ktorá mu bola zapožičaná, zapožičanie vojenskej hodnosti zaniká.

K § 52

Hodnotenie a služobné hodnotenie je najdôležitejší systematický spô sob posudzovania služobných schopností, zručností a vlastností v kariére profesionálneho vojaka. Navrhuje sa upraviť osobitne spôsob hodnotenia profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe, v krátkodobej štátnej službe, v dočasnej štátnej službe a stálej št átnej službe. Hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený veliteľ.

K § 53

Ustanovuje sa obsah hodnotenia a termíny na spracovanie hodnotenia profesioná lneho vojaka v prípravnej štátnej službe a v krátkodobej štátnej službe.

K § 54

Ustanovuje sa obsah služobného hodnotenia a termíny na spracovanie služobné ho hodnotenia profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a v stálej štátnej službe. Služobné hodnotenie, tak ako v súčasnej právnej úprave, slúži ako podklad pre rozhodovanie o postupe v služ obnej kariére, prípadne o zotrvaní profesionálneho vojaka v štátnej službe. Služobné hodnotenie je súbor bodovo hodnotených výsledkov a porovnávacích kritérií, ktoré môžu byť doplnené slovn ým zhodnotením. V závere služobného hodnotenia sa uvedú návrhy opatrení s profesionálnym vojakom, uvedie sa aj to, či profesionálny vojak v hodnotenom období dosiahol mimoriadne dobré, dobré, uspokojivé v ýsledky alebo nedosahuje požadované výsledky a je nespôsobilý vykonávať štátnu službu.

Služobné hodnotenie sa spracúva za predchádzajúci kalendárny rok len jedenkrát ročne, a to v termíne od 1. januára do 31. januára. Po spracovaní služobného hodnotenia bezprostredne nadriadený veliteľ najneskôr do 15. februára preukázateľne oboznámi hodnoteného profesionálneho vojaka so spracovaným služobným hodnotením (naprí klad ak bezprostredne nadriadený veliteľ spracuje služobné hodnotenie 5. januára, môže s ním oboznámiť hodnoteného profesionálneho vojaka kedykoľvek odo dňa spracovania, najneskôr do 15. februára). Ak profesionálny vojak odmietne potvrdiť oboznámenie sa so služobným hodnotením svojím podpisom, bezprostredne nadriadený veliteľ vykoná záznam o tejto skutočnosti v služobnom hodnotení, s úč inkom oboznámenia hodnoteného profesionálneho vojaka. Navrhuje sa upraviť aj postup pri spracovaní služobného hodnotenia na vojenského duchovného. V prí pade vojenských duchovných bezprostredne nadriadený veliteľ pri spracúvaní ich služobného hodnotenia spolupracuje s príslušnou cirkevnou autoritou . Ustanovuje sa, za akých podmienok sa služobné hodnotenie nespracúva.

K § 55

Ustanovuje sa, že profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe a v stá lej štátnej službe možno hodnotiť aj mimo určeného termínu na spracovanie služobného hodnotenia formou priebežného služobného hodnotenia, ktoré sa spracúva za taxatívne ustanovených podmienok a po uplynutí určenej lehoty. Priebežné služobné hodnotenie nenahrádza služobné hodnotenie podľa § 54, ale slúži ako podklad na spracovanie najbližšieho služobného hodnotenia, pričom spracovateľ najbližšieho služobného hodnotenia môže na toto priebežné služobné hodnotenie prihliadať. Priebežné služobné hodnotenie nebude podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru. S priebežným služobným hodnotením musí byť profesionálny vojak obozn ámený, ale nemôže sa voči nemu odvolať.

K § 56 a 57

Ustanovuje sa postup profesionálneho vojaka pri podaní odvolania voči spracovanému služobnému hodnoteniu a postup odvolacieho orgánu pri riešení tohto odvolania. Lehota na podanie odvolania začína plynúť nasledujúcim dňom po oboznámení sa profesionálneho vojaka so služobným hodnotením. V odvolaní musí profesionálny vojak konkrétne uviesť dôvody nesúhlasu s obsahom alebo v ýsledkami služobného hodnotenia. Ak včas podané odvolanie neobsahuje konkrétne dôvody, hodnotiteľ vyzve profesionálneho vojaka, aby dôvody odvolania v určenej lehote doplnil a súčasne ho upozorní, že inak na odvolanie nebude prihliadať. Na oneskorene podané odvolanie sa nebude prihliadať a hodnotiteľ o uvedenej skutočnosti musí písomne upovedomiť profesionálneho vojaka. Včas podané odvolanie má odkladný účinok, t. j. do nadobudnutia platnosti služobného hodnotenia ho nemožno uplatni ť ako podklad pre ďalšie konanie v služobnej kariére profesionálneho vojaka.

Bezprostredne nadriadený veliteľ, ktorý služobné hodnotenie spracoval, môže odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť; v takom prípade pôvodn é služobné hodnotenie zruší a spracuje nové služobné hodnotenie. Ak odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, je povinný služobné hodnotenie so svojím písomným stanoviskom postúpiť odvolaciemu orgánu.

Platné služobné hodnotenie je súčasťou osobného spisu profesionálneho vojaka.

K § 58

Návrh zákona splnomocňuje hlavný služobný úrad na vydanie služobné ho predpisu s cieľom určiť podrobnosti o služobnom hodnotení (napríklad rozsah bodového a slovného hodnotenia, spôsob určovania bodov v jednotlivých hodnotených ukazovateľoch), o komisii, o nálež itostiach rozhodnutia o odvolaní a odvolacie orgány.

K § 59

S prihliadnutím na osobitné podmienky výkonu štátnej služby a na zákon o ochrane osobných údajov je nevyhnutné na úrovni zákona vymedziť existenciu osobného spisu profesionálneho vojaka, do ktorého sa zakladajú písomnosti súvisiace s výkonom jeho štá tnej služby. Profesionálnemu vojakovi sa na jeho žiadosť umožňuje robiť si z osobného spisu kópie písomností, výpisy a poznámky. Ustanovuje sa, že informácie o profesionálnom vojakovi služobný úrad môže poskytnúť ďalším osobám len s písomným súhlasom profesionálneho vojaka alebo ak to osobitný zákon umožňuje.

Podrobnosti o obsahu osobného spisu, jeho ukladaní a archivovaní ustanoví služobný predpis.

K § 60

Na účely identifiká cie profesionálneho vojaka sa zriaďuje register identifikačnej databázy, ktorý obsahuje odtlačky prstov, výsledok analýzy deoxyribonukleovej kyseliny a panoramatické röntgenové sn ímky chrupu profesionálneho vojaka.

V nadväznosti na skutočnosť, že profesionálny vojak je vysielaný do misií, vojenských operácií a na riešenie krízových situ ácií aj mimo územia Slovenskej republiky, je nevyhnutné, aby bola vytvorená databáza biologických vzoriek, odtlačkov prstov a snímok chrupu, ktoré by sa v prípade potreby využili na jednoznačnú identifikáciu profesionálneho vojaka. Ustanovuje sa, že údaje z identifikačnej databázy bude možné použiť v záujme ochrany osobn ých údajov na identifikáciu profesionálneho vojaka len na základe písomného súhlasu ministra. Záznamy z registra identifikačnej databázy sa budú archivovať 100 rokov od narodenia profesionálneho vojaka. Podrobnosti o spôsobe odberu odtlač kov a vzoriek, o vyhotovení snímok chrupu, o použití, uchovávaní a likvidácii databázy a biologickej vzorky profesion álneho vojaka ustanoví služobný predpis.

K § 61

Návrhom zákona sa na identifik áciu profesionálneho vojaka zriaďuje osobná identifikačná karta, ktorá obsahuje zákonom vymedzené identifikačné údaje o profesioná lnom vojakovi, evidenčné číslo karty a strojovo čitateľné údaje, ktoré súvisia so štátnou službou profesionálneho vojaka. Slúži najmä na preukazovanie príslušnosti profesionálneho vojaka k ozbrojeným silám a zrýchlený prístup k potrebným údajom týkajúcim sa držiteľa karty. Obmedzuje sa použitie osobnej identifikačnej karty ako prílohy k podaniu alebo jej odovzdanie nepovolanej osobe. Profesioná lnemu vojakovi sa ukladá povinnosť hlásiť služobnému úradu poškodenie, zničenie, stratu, odcudzenie alebo zneužitie osobnej identifikač nej karty a odovzdať osobnú identifikačnú kartu služobnému úradu v prípade jej neplatnosti alebo poškodenia. Služobným predpisom sa ustanoví vzor osobnej identifikačnej karty, podrobnosti o účele jej použitia a postup pri neštandardnom zaobch ádzaní s osobnou identifikačnou kartou (napr. zničenie, odcudzenie, strata, zneužitie, likvidácia).

K § 62

Služobný úrad vydá profesionálnemu vojakovi kovové identifikačné štít ky s kovovou retiazkou po ustanovení profesionálneho vojaka do funkcie kadeta, pri jeho prijatí alebo vymenovaní do dočasnej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby alebo pri prijatí do stálej štá tnej služby. Tieto kovové identifikačné štítky sa opätovne nevydávajú, ak ich už profesionálny vojak dostal v predchádzajúcom služobnom pomere.

Z dôvodu využitia kovových identifikačných štítkov na rýchlu identifikáciu najmä počas výkonu štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky v extrémnych podmienkach, kovové identifikačné štítky obsahujú základné identifikačné údaje o profesionálnom vojakovi, ktorými sú meno a priezvisko, rodné číslo a krvná skupina. Tak ako pri osobnej identifikačnej karte sa obmedzuje použitie kovových identifikačných štítkov (nemožno ich odovzdať nepovolanej osobe). Profesionálnemu vojakovi sa ukladá povinnosť hlási ť služobnému úradu zničenie, poškodenie, stratu, odcudzenie alebo neplatnosť kovových identifikačných štítkov. Služobný m predpisom sa ustanoví vzor kovového identifikačného štítku a kovovej retiazky, spôsob ich nosenia a postup pri neštandardnom zaobchádzaní s kovovým identifikačným štítkom (zničenie, odcudzenie, strata).

K § 63

Profesionálny vojak po prijatí do prípravnej štátnej služby sa ustanoví do funkcie čakateľ alebo kadet.

Ustanovenie alebo vymenovanie profesion álneho vojaka do funkcie má obligatórny charakter za predpokladu, že budú splnené zákonom ustanovené podmienky pri jeho vymenovaní alebo prijatí do dočasnej štátnej služby, pri prijatí do stálej štátnej služby alebo pri jeho vymenovaní alebo prijatí do krátkodobej štátnej služby.

K § 64

Zákon vymedzuje podmienky na ustanovenie profesionálneho vojaka do funkcie poč as trvania jeho služobného pomeru. Ustanovenie do funkcie má fakultatívny charakter a vykonáva sa, ak profesionálny vojak spĺňa kvalifikačné predpoklady a požiadavky na vý kon štátnej služby, a to do funkcie s rovnakou plánovanou vojenskou hodnosťou akú dosiahol alebo do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou o jeden stupeň vyššou, než akú dosiahol.

Pri ustanovovaní profesionálneho vojaka do funkcie so súčasnou zmenou vojenskej odbornosti alebo jej špecializácie sa bude vyžadovať súhlas príslušných garantov vojenskej odbornosti.

K § 65

Navrhuje sa osobitný spôsob ustanovovania profesionálneho vojaka do taxatívne vymedzeného okruhu funkcií. Profesionálny vojak bude musieť splniť z ákonom určené podmienky v závislosti od funkcie, ktorú bude vykonávať.

Pri ustanovení do funkcie vojenského duchovného sa vyžaduje súhlas príslušnej cirkevnej autority.

Pri ustanovovaní profesionálneho vojaka do funkcie so súčasnou zmenou vojenskej odbornosti alebo jej špecializácie sa bude vyžadovať súhlas príslušný ch garantov vojenskej odbornosti.

K § 66

Navrhuje sa, aby služobný úrad mohol ustanoviť profesionálneho vojaka do voľ nej funkcie v rovnakom hodnostnom zbore aj výberom. Ak doplňovanie hodnostného zboru dôstojníkov nezodpovedá potrebám služobného úradu, služobný úrad môže vykonať výber na dôstojnícku funkciu z ostatných hodnostných zborov.

Výberom podľa odseku 1 alebo 2 možno obsadiť aj funkciu, ktorá sa stane voľnou do šiestich mesiacov od vyhlásenia výberu. Výber na funkciu a výber na dôstojnícku funkciu vyhlasuje služobný úrad na svojom webovom s ídle, kde zverejní potrebné údaje na vyhlásenie výberu.

Ustanovuje sa možnosť, aby profesionálny vojak po splnení zákonom ustanovených podmienok podal žiadosť o zaradenie do v ýberu na funkciu aj elektronicky. Žiadosť sa nevyžaduje, ak je profesionálny vojak do výberu na funkciu navrhnutý veliteľ om; v takomto prípade však profesionálny vojak musí s návrhom veliteľa súhlasiť.

Výber na funkciu, ako aj vý ber na dôstojnícku funkciu sa vykonáva komisionálne a poradie profesionálnych vojakov je záväzné pre ustanovenie profesionálneho vojaka do funkcie.

Do výberu na funkciu zaradí služobný úrad profesionálneho vojaka, ak spĺňa podmienky na povýšenie do vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu a ak profesionálny vojak o to požiadal, alebo profesionálneho vojaka, ktorého navrhol veliteľ. Služobný úrad môže do výberu na funkciu zaradiť aj profesionálneho vojaka, ktorý už dosiahol vojenskú hodnosť plánovanú na funkciu, ktor á sa obsadzuje prostredníctvom výberu na funkciu. Ustanovujú sa dôvody, kedy môže služobný úrad zrušiť už vyhlásený výber na funkciu a výber na dôstojn ícku funkciu. Podrobnosti o výbere na funkciu a o výbere na dôstojnícku funkciu, o vytvorení a zložení vý berovej komisie a o vyhodnotení výsledkov výberu ustanoví služobný predpis.

K § 67

Profesionálneho vojaka na základe jeho žiadosti možno ustanoviť do inej funkcie z naliehavých osobných alebo rodinných dôvodov, pričom profesionálny vojak musí spĺňať zákonom ustanovené podmienky.

K § 68

Z dôvodu zabezpečenia plnenia úloh na veliteľských funkciách, ktoré nemožno z objektívnych dôvodov obsadiť, sa umožňuje poveriť profesionálneho vojaka výkonom voľnej veliteľskej funkcie. Na poverenie výkonom voľnej veliteľ skej funkcie musí profesionálny vojak spĺňať podmienky vzdelania na vojenskú hodnosť podľa návrhu zákona, ktorá je na funkciu plánovaná. Poverenie výkonom voľnej veliteľskej funkcie môže trvať najviac šesť mesiacov, pričom poverenie nemôže byť uplatnené u toho profesioná lneho vojaka, ktorému toto zastupovanie vyplýva z funkcie a ktorý má vyššiu vojenskú hodnosť ako je vojenská hodnosť plánovaná na funkciu, ktorou má byť poverený . Poverenie výkonom voľnej funkcie možno predĺžiť o ďalších šesť mesiacov a je podmienené písomným súhlasom profesionálneho vojaka.

K § 69

Ak profesionálny vojak, ktorý je ustanovený do veliteľskej funkcie alebo do funkcie, s ktorou je spojená hmotná zodpovednosť, nebude môcť vykonávať túto funkciu, ustanovuje sa možnosť jeho zastupovania vo funkcii iným profesionálnym vojakom, a to v plnom rozsahu práv a povinností vyplývajúcich zo zastupovanej funkcie alebo v ich určenom rozsahu. Zastupovanie môže trvať najviac šesť mesiacov v príslušnom kalendárom roku. Profesionálneho vojaka možno poveriť aj zastupovaním vedúceho štátneho zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca. Zastupovaním nemožno poveriť toho profesionálneho vojaka, ktorý je zástupcom profesionálneho vojaka vo veliteľskej funkcii, zástupcom vedúceho štátneho zamestnanca alebo zástupcom vedúceho zamestnanca.

K § 70

Inštitút prerušenia vý konu funkcie sa uplatňuje v prípade tehotnej profesionálnej vojačky, ktorej je zakázaný výkon činností, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej stav a zdravie. Prerušenie výkonu funkcie sa vykonáva len vtedy, ak tehotnú profesionálnu vojačku nemožno ustanoviť do inej vhodnej funkcie v tom istom služobnom úrade a v tom istom mieste výkonu štátnej služby a ktorá neohrozuje tehotenstvo profesionálnej vojačky. Podmienky prerušenia výkonu funkcie sa vzťahujú rovnako aj na profesionálnu vojačku (matku) do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacu profesionálnu vojačku, ak by mala vykonávať takúto funkciu.

K § 71

Návrhom zákona sa vymedzuje, že profesionálny vojak môže vykonávať štátnu službu aj v iných služobných úradoch ako v služ obnom úrade, ktorým je organizačná zložka ozbrojených síl, pričom do týchto služobných úradov bude vyčlenený na plnenie ich úloh. Určuje sa okruh subjektov, do ktorých môže byť profesionálny vojak vyčlenený. Služobn ý úrad alebo minister profesionálneho vojaka vyčlení alebo ukončí vyčlenenie k taxatívne vymenovaným organizačným zložkám služobného úradu, súčastiam v pôsobnosti ministerstva a k jednotke, ktorá plní úlohy vyplývajúce zo zastupovania Slovenskej republiky v štruktúrach medzinárodnej organizácie na území Slovenskej republiky.

Za vyčleneného profesionálneho vojaka sa považuje aj občan prijatý na plnenie úloh Vojenského spravodajstva v rámci prijímacieho konania podľa § 20 a 21 alebo na plnenie úloh Vojenskej polície v rámci vý berového konania podľa § 18 a 19.

Zároveň sa ustanovujú dô vody skončenia vyčlenenia profesionálneho vojaka.

K § 72

Ustanovujú sa tri druhy personálnej zálohy, a to záloha pre prechodne nezaraden ých profesionálnych vojakov, neplatená záloha a záloha pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie požiadaviek na vojenskú hodnosť, odborných požiadaviek na výkon funkcie a stupňa znalosti cudzieho jazyka. Počas zaradenia do personálnej z álohy služobný úrad musí rozhodnúť o personálnom opatrení s profesionálnym vojakom (ustanovenie do funkcie alebo skončenie štátnej služby prepustením zo služobného pomeru).

K § 73

Ustanovujú sa dôvody na zaradenie profesionálneho vojaka do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov. Vymedzuje sa okruh funkcií, po ktorých skončení môže služobn ý úrad zaradiť profesionálneho vojaka do personálnej zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov. Doba zaradenia do tohto druhu personálnej zálohy sa určuje najviac na tri mesiace, ak profesionálny vojak bude následne ustanovený do funkcie alebo bude zaradený do iného druhu personálnej zálohy. Ak sa počas zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov rozhodlo o skončení štátnej služby prepustením zo služobné ho pomeru, zaradenie do tohto druhu personálnej zálohy trvá do dňa skončenia služobného pomeru. Skončenie alebo odpadnutie dôvodu, ktorý predchádzal zaradeniu profesionálneho vojaka do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, rovnako ako uplynutie doby zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov, je predpokladom na jej skončenie a rozhodnutie o adekvátnom personálnom opatrení. Ustanovuje sa, v koho personálnej pôsobnosti a aké úlohy plní profesionálny vojak počas zaradenia do personálnej zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov.

K § 74

Ustanovujú sa dôvody, na základe ktorých služobný úrad zaradí profesionálneho vojaka do neplatenej zálohy. V porovnaní s platnou právnou úpravou sa dôvody na zaradenie do neplatenej zálohy rozširujú o zaradenie profesioná lneho vojaka vo funkcii kadet, ktorý preruší štúdium na vysokej škole.

K § 75

Záloha pre profesionálnych vojakov zaradených do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby, t. j. požiadaviek na vojenskú hodnosť, odborných požiadaviek na výkon funkcie a stup ňa znalosti cudzieho jazyka je zálohou pre profesioná lnych vojakov, ktorí sa budú pripravovať vo výcvikových a vzdelávacích zariadeniach nepretržite dlhšie ako šesť mesiacov.

K § 76

Služobný úrad profesionálneho vojaka dočasne pozbaví výkonu štátnej služby, ak je voči profesionálnemu vojakovi vznesené obvinenie, na základe ktorého je dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin vojenský, prečin, ktorý je úmyselným trestným činom, alebo zločin. Služobný úrad môže profesionálneho vojaka dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak je voči nemu vznesené obvinenie a nejde o uvedené trestné činy.

Profesionálny vojak bude dočasne pozbavený výkonu štátnej služby na čas nevyhnutne potrebný na objasnenie jeho konania, najviac na tri mesiace, ak sa stal dô vodne podozrivým z porušenia taxatívne ustanovených obmedzení. Takéto pozbavenie v ýkonu štátnej služby môže výnimočne trvať najviac šesť mesiacov.

Na profesionálneho vojaka, ktorý je dočasne pozbavený výkonu štátnej služby sa nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu, nesmie nosiť vojenskú rovnošatu a súčasne sa mu odoberie osobná identifikačná karta a služobná zbraň. Profesionálny vojak je povinný počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby zdržiavať sa na vopred určenom mieste (miesto trvalého pobytu alebo miesto urč ené veliteľom) a na výzvu veliteľa sa dostaviť v určenom čase na určené miesto.

Taxatívne sa vymedzujú dôvody na zrušenie, skončenie, prerušenie alebo nezačatie dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

K § 77

V súlade so zákonom č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa upravuje vysielanie profesionálnych vojakov na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky. Vysielanie profesionálneho vojaka bude v kompetencii služobného úradu. Profesionálnych vojakov vyčlenených na plnenie úloh Vojenského spravodajstva, ktorí budú vysielaní mimo územia Slovenskej republiky v súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov, bude vysielať minister.

K § 78

Profesionálneho vojaka, ktorý bol vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky vyplývajúcich zo zastupovania Slovenskej republiky v štruktúrach medzinárodnej organizá cie, môže veliteľ vyslať písomným vojenským rozkazom aj do iného miesta výkonu štátnej služby, ako je miesto jeho pôvodného vyslania, v súlade s rozhodnutiami vojenských orgánov Severoatlantickej aliancie alebo rozhodnutiami Európskej únie. Možnosť vyslania v zmysle predchádzajúcej vety sa vzťahuje aj na profesionálneho vojaka vyčleneného na plnenie úloh Vojenského spravodajstva, ktorý bol vyslaný na plnenie úloh mimo ú zemia Slovenskej republiky v súlade s osobitným predpisom.

K § 79

Ustanovuje sa právo profesioná lneho vojaka, ktorý plní úlohy mimo územia Slovenskej republiky z dôvodu humanitárnej pomoci, mierovej pozorovateľ skej misie, vojenskej operácie alebo z dôvodu plnenia záväzku z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu, aby sa mohol na náklady služobného úradu telefonicky spojiť s blízkou osobou. Takéto právo má aj profesionálny vojak vyslaný na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastupovania Slovenskej republiky v štruktúrach medzinárodnej organizácie v čase jeho vyslania do miesta, ktoré je ohrozen é alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom. Podmienky, za ktorých možno uskutočniť telefonický hovor, frekvenciu a dĺžku trvania telefonického hovoru, upraví služobný predpis.

K § 80

Ustanovujú sa dôvody skončenia vyslania profesionálneho vojaka plniaceho ú lohy mimo územia Slovenskej republiky. Podrobnosti o postupe pri skončení vyslania, o dôvodoch skončenia vyslania a o určení funkcie, do ktorej má byť profesionálny vojak ustanovený po skončení jeho vyslania, upraví služobný predpis.

K § 81

Ustanovuje sa možnosť vyslať profesioná lneho vojaka s jeho písomným súhlasom do medzinárodnej organizácie, na plnenie jej úloh, pričom profesionálny vojak je počas takéhoto vyslania zaradený do neplatenej zálohy.

K § 82

Ustanovuje sa povinnosť vydať profesionálnemu vojakovi pri niektorých zmenách v služobnom pomere písomné oznámenie o výške a zložení platu, týždennom služobnom č ase, dĺžke dovolenky, dni vý platy platu, lehotách na skončenie služobného pomeru v zákonnej lehote a opis činností vyplývajúcich z funkcie, do ktorej je ustanovený, alebo ak je poverený výkonom voľnej veliteľskej funkcie alebo ak je poverený zastupovaním, ktoré trvá viac ako 30 dní.

K § 83 až 85

Ustanovujú sa spôsoby skončenia štátnej služby profesionálneho vojaka. V § 83 ods. 1, 2 a 4 a v § 84 sa ustanovujú obligatórne dôvody a v § 83 ods. 5 a 6 sa ustanovujú fakultatívne dôvody na skončenie štátnej služby profesionálneho vojaka prepustením zo služobného pomeru. V § 83 ods. 3 sa vylučujú niektoré obligatórne dôvody na skončenie prípravnej štátnej služby profesionálneho vojaka v prípade jeho dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz.

V § 85 sa ustanovujú dôvody na skončenie štátnej služby zánikom služobného pomeru profesionálneho vojaka.

K § 86 a 87

Ustanovuje sa, že profesionálneho vojaka nemožno prepustiť zo služobného pomeru v ochrannej dobe z dôvodu, že v dôsledku organizačnej zmeny nemôže vykonávať doterajšiu funkciu a nie je pre neho iná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený. Toto sa nevzť ahuje na prípad, ak bol personálny rozkaz o prepustení profesionálnemu vojakovi doručený pred začiatkom ochrannej doby a služobný pomer by sa mal skončiť počas tejto doby, ak profesionálny vojak písomne vyhlási, že na predĺžení služobného pomeru netrvá. Inak sa služobný pomer skončí uplynutím posledného dň a ochrannej doby.

K § 88

Ustanovuje sa postup po zrušení personálneho rozkazu o prepustení profesioná lneho vojaka a upravujú sa nároky profesionálneho vojaka vyplývajúce z neplatného prepustenia.

K § 89

Pri skončení štátnej služby veliteľ vydá profesionálnemu vojakovi služobný posudok obsahujúci skutočnosti týkajúce sa výkonu štátnej služby, ak o to profesionálny vojak požiada. Pri prepustení profesion álnemu vojakovi veliteľ vydá aj potvrdenie o štátnej službe, ktoré obsahuje taxatívne údaje uvedené v návrhu z ákona.

K § 90

Súčasťou systému manažmentu vojenského personálu je aj program ukončenia aktívnej vojenskej služby. Tento program vychádza zo skutočnosti, že nie všetci profesionálni vojaci môž u vojenské povolanie vykonávať ako celoživotné. Èasť profesionálnych vojakov musí svoju vojenskú kariéru ukončiť ešte v produktívnom veku, pričom ich zamestnateľnosť na civilnom trhu práce klesá úmerne s počtom rokov strávených vo vojenskej službe. Z týchto dôvodov je súčasťou programu ukončenia aktívnej vojenskej služby aj umožnenie rekvalifikácie tým profesionálnym vojakom, ktorí majú o rekvalifikáciu záujem a ktorí spĺňajú zákonom ustanovené podmienky. Rekvalifikácia sa uskutočňuje ešte pred skončením štátnej služby a náklady na ňu si profesionálny vojak uhrádza sá m. Príprava na civilný trh práce sa umožní, ak profesionálny vojak bude prepustený z taxatívne uvedených dôvodov.

K § 91

Ustanovujú sa prípady, v ktor ých sa vydáva personálny rozkaz a náležitosti personálneho rozkazu. Okrem taxatívne vymedzených náležitostí môže personálny rozkaz obsahovať aj iné ú daje súvisiace s výkonom štátnej služby (napr. priznanie aktivačného príspevku, povinnosť uhradiť náklady spojené so štúdiom alebo s účasťou na kurzoch). Ustanovuje sa, že s dôvodmi, ktoré majú za následok zmeny v štátnej službe alebo skončenie štátnej služby prepustením, musí byť profesionálny vojak vopred preukázateľne oboznámený. Každý personálny rozkaz musí byť profesionálnemu vojakovi doručený a pri vymedzených personálnych opatreniach sa ustanovuje termín ich doručenia profesionálnemu vojakovi. Proti personálnemu rozkazu sa nemožno odvolať , s výnimkou personálneho rozkazu o prepustení. Personálny rozkaz, proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatný. Ak pri zmene štátnej služ by nie je personálnym rozkazom určená doba trvania personálneho opatrenia, o skončení takého personálneho opatrenia sa rozhoduje ďalším personálnym rozkazom (napr. pri kurzoch, poverení výkonom voľnej velite ľskej funkcie). Ustanovuje sa, z akých dôvodov vedúci služobného úradu personálny rozkaz opraví a v akých prípadoch ho môže zmeniť alebo zrušiť.

K § 92 až 94

Ustanovuje sa, kedy sa začína konanie o prepustení, kto podáva žiados ť, podnet alebo návrh na začatie konania o prepustení. O začatí konania o prepustení musí byť oboznámený profesionálny vojak a veliteľ profesionálneho vojaka, o ktorého prepustení sa koná . Ustanovuje sa možnosť začať nové konanie o prepustení z taxatívne uvedených dôvodov, aj po nadobudnutí právoplatnosti personálneho rozkazu o prepustení, ak neuplynula lehota na prepustenie.

Ustanovujú sa lehoty, v ktorých je veliteľ povinný spracovať návrh na prepustenie profesionálneho vojaka a zároveň oboznámiť profesionálneho vojaka s týmto návrhom. V týchto lehotách je veliteľ povinn ý návrh na prepustenie zaslať služobnému úradu. V prípade vojenského duchovného veliteľ spracúva návrh na prepustenie na základe súhlasu cirkevnej autority. Ustanovuje sa, že ak konanie o prepustení zač ne služobný úrad, návrh na prepustenie veliteľ nespracúva. Ustanovuje sa povinnosť veliteľovi a garantovi vojenskej odbornosti poskytnúť služobnému úradu relevantné informácie týkajúce sa konania o prepustení. Ïalej sa ustanovuje, že profesionálny vojak podáva žiadosti týkajúce sa skončenia štátnej služby prepustením zo služobného pomeru priamo služobnému úradu. Takúto žiadosť bude mô cť profesionálny vojak vziať späť len s písomným súhlasom vedúceho služobného úradu.

Ustanovujú sa lehoty, ktoré musí služobný úrad dodržať pri rozhodovaní o skončení štátnej služby profesionálneho vojaka prepustením a lehoty na doručenie personá lneho rozkazu o prepustení profesionálnemu vojakovi. Lehoty sú určené podľa dôvodov, na základe ktorých je profesionálny vojak prepustený zo štátnej služby. Ïalej sa ustanovuje, z akých dôvodov sa skon čí služobný pomer dňom doručenia personálneho rozkazu o prepustení a z akých dôvodov sa skončí služobný pomer uplynutím lehoty na prepustenie. Osobitne sa ustanovuje skončenie služobné ho pomeru prepustením náčelníka generálneho štábu a rektora vojenskej vysokej školy pri odvolaní z funkcie. Ustanovuje sa možnosť zrušiť personálny rozkaz o prepustení z dôvodu organizačnej zmeny, ak do dňa prepustenia bude profesionálny vojak s jeho súhlasom ustanovený do inej funkcie. Lehoty na prepustenie nebudú plynúť v prípade, ak bezprostredne hrozí, že bude alebo už bola vyhlásená krízová situácia.

K § 95

Ustanovuje sa, že ak má byť profesionálny vojak prepustený zo služobn ého pomeru z taxatívne uvedených dôvodov, služobný úrad konanie o prepustení preruší v čase krízovej situácie, v prípade vyslania profesionálneho vojaka na plnenie úloh mimo ú zemia Slovenskej republiky na účely humanitárnej pomoci, mierovej pozorovateľskej misie, vojenskej operácie alebo na účely plnenia záväzku z medziná rodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu, na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastupovania Slovenskej republiky v štruktú rach medzinárodnej organizácie, na účely vojenského cvičenia. Konanie o prepustení preruší služobný úrad aj v prípade, ak bol veliteľ alebo garant vojenskej odbornosti vyzvaný, aby v určenej lehote oznámil skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie o prepustení, alebo ak bol profesionálny vojak vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky ž iadosti o prepustenie alebo odvolania proti personálnemu rozkazu o prepustení. Ïalej sa ustanovuje, kedy služobný úrad m ôže prerušiť konanie o prepustení.

Počas prerušenia konania o prepustení lehoty v konaní neplynú. Len č o prekážky pominú, v konaní o prepustení služobný úrad pokračuje z vlastného podnetu alebo z podnetu profesionálneho vojaka.

K § 96

Proti personálnemu rozkazu o prepustení môže profesionálny vojak podať odvolanie v určenej lehote. Ustanovujú sa odvolacie orgány.

K § 97

Ak bol profesionálny vojak nesprávne poučený alebo nebol poučený vôbec a z takéhoto dôvodu nepodal včas odvolanie, toto odvolanie, ak bolo podané do jedného mesiaca od doručenia personálneho rozkazu o prepustení, sa považuje za podané včas. Umožňuje sa vedúcemu služobného ú radu odpustiť zmeškanie lehoty na podanie odvolania proti rozkazu o prepustení. Ustanovuje sa, že ak je profesionálny vojak prepustený z vymedzených obligatórnych dôvodov, podanie odvolania proti personálnemu rozkazu o prepustení nemá odkladný účinok. Ustanovuje sa kedy možno vziať späť podané odvolanie proti personálnemu rozkazu o prepustení.

K § 98

Ustanovujú sa dôvody ako aj sp ôsob zastavenia konania o prepustení.

K § 99

Navrhuje sa, aby po skončení štátnej služby profesionálneho vojaka mohol služobný úrad konať len v tých veciach, ktoré súvisia so skončením štátnej služby tohto profesionálneho vojaka. Napríklad, ak súd zruší personálny rozkaz o ustanovení profesionálneho vojaka do funkcie a profesionálny vojak bol už pred rozhodnutím súdu prepustený zo služobného pomeru, služobný ú rad vo veci ustanovenia do funkcie nebude ďalej konať.

K § 100 a 101

Precizuje sa platná právna úprava prieskumného konania o posudzovaní zdravotného stavu profesionálneho vojaka na účely zistenia jeho spôsobilosti ďalej vykonávať štátnu službu. Prieskumné konanie sa uskutoční na návrh veliteľa, ošetrujúceho leká ra profesionálneho vojaka alebo iného lekára určeného služobným úradom, čím sa rozširuje doterajší okruh subjektov oprávnených podať návrh na vykonanie prieskumného konania. Obligatórnymi dô vodmi na vykonanie prieskumného konania sú prípady, kedy dočasná neschopnosť pre chorobu alebo úraz u profesionálneho vojaka v priebehu kalendárneho roka presiahne v úhrne šesť mesiacov, alebo ak dočasná neschopnosť pre chorobu alebo úraz profesionálneho vojaka trvá nepretržite šesť mesiacov. O prieskumné konanie v iných odôvodnených prípadoch bude môcť tak ako doteraz požiadať aj profesioná lny vojak, ale aj veliteľ, ošetrujúci lekár profesionálneho vojaka a iný lekár určený služobným úradom.

V rámci prieskumného konania na prvom stupni rozhoduje prieskumná komisia na základe výsledkov lekárskej prehliadky. O rozhodnutí prieskumnej komisie v druhom stupni v rámci odvolania rozhoduje ústredná vojenská lekárska komisia. Zloženie komisií, územnú pôsobnosť a rokovací poriadok určí služobný predpis.

Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti profesionálneho vojaka na výkon št átnej služby alebo na výkon funkcie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

K § 102 a 103

Ustanovuje sa služobný čas profesionálneho vojaka, ktorý je 40 hodín týždenne s výnimkou služobného času pri plnení taxatívne ustanovených činností uvedených v § 106. Služobný čas sa spravidla rozvrhuje na päť služobných dní, začiatok a koniec služobného času v jednotlivých dňoch urč uje veliteľ. Maximálna dĺžka služobného času v jednotlivých dňoch pri nerovnomernom rozvrhnutí služobného času môže byť najviac 13 hodín. O nerovnomernom rozvrhnutí služobného času musí byť profesionálny vojak oboznámený najneskôr 3 dni pred začiatkom kalendárneho mesiaca, vo výnimočných prípadoch (napr. zabezpečenie plnenia neplánovaných úloh) táto doba môže byť aj kratšia.

K § 104

Ustanovuje sa povinnosť profesionálneho vojaka na základe vojenského rozkazu, nariadenia alebo so súhlasom veliteľa plniť služobné povinnosti nad určený služobný čas, ak tieto povinnosti nemožno vykonať v určenom služobnom čase. Za službu nadčas sa bude považovať aj čas služobnej cesty alebo zahraničnej služobnej cesty pripadajúci na prepravu do miesta plnenia služobných povinností a späť , ak sa preprava vykonáva v sobotu, nedeľu alebo vo sviatok alebo počas dňa pracovného pokoja. Pri službe nadčas je možné nepretržitý odpočinok medzi koncom služobného času a začiatkom nasledujú ceho služobného času skrátiť až na šesť hodín, pričom nepretržitý odpočinok v týždni musí byť najmenej 24 hodín. Za službu nadčas, ktorá v týždni presiahne päť hodín, patrí profesionálnemu vojakovi náhradné voľno.

K § 105

Ustanovuje sa možnosť nariadiť profesionálnemu vojakovi služobnú pohotovosť v ustanovenom rozsahu nad rámec rozvrhnutého služobného času, počas ktorej sa profesionálny vojak zdržiava v mieste výkonu štátnej služby alebo na inom dohodnutom mieste. Služobná pohotovosť presahujúca ustanovený rozsah je prípustná len po písomnej dohode s profesionálnym vojakom.

K § 106

Ustanovujú sa prípady, kedy sa na profesionálneho vojaka nevzťahujú ustanovenia o rozvrhnut í služobného času, službe nadčas a služobnej pohotovosti. Ustanovuje sa, že počas takéhoto plnenia úloh m á profesionálny vojak nárok na odpočinok, a to minimálne na 6 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín. Ak si to charakter plnených úloh vyžaduje, možno odpočinok rozdeliť na dve časti. Ak charakter plnených úloh neumožňuje poskytnúť profesioná lnemu vojakovi odpočinok, poskytne sa mu za dobu plnenia úloh rovnocenný nepretržitý náhradný odpočinok v najbližšom možnom termíne.

K § 107

Ustanovuje sa základná výmera dovolenky, ktorá je šes ť týždňov v kalendárnom roku. Profesionálny vojak po vymenovaní alebo prijatí do stálej štátnej služby má nárok na sedem týždňov dovolenky v kalendárnom roku.

Profesionálny vojak s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom má nárok na toľko služobných dn í dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. Profesionálnemu vojakovi s rovnomerne rozvrhnutým služobným časom sa sviatok alebo ďal ší deň pracovného pokoja započítava do času čerpanej dovolenky len v prípade, ak dovolenku čerpá mimo obvyklého dňa štátnej služby. Profesionálnemu vojakovi s nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom sa sviatok alebo ďalší deň pracovného pokoja vždy započítava do dní č erpanej dovolenky.

K § 108

Ustanovuje sa podmienka vzniku nároku profesionálneho v ojaka na dovolenku. Profesionálny vojak pre vznik nároku na základnú výmeru dovolenky musí vykonávať štátnu službu celý kalendárny rok. Ak profesionálny vojak vykonával štátnu službu len časť kalendárneho roka, vznikne mu nárok na pomernú časť dovolenky len za každý celý kalendárny mesiac výkonu štátnej služby v rozsahu jednej dvanástiny základnej výmery dovolenky. Zároveň sa ustanovuje, že profesionálnemu vojakovi vyslanému mimo územia Slovenskej republiky patrí dovolenka len v rozsahu podľa návrhu zákona.

K § 109 až 111

Ustanovuje sa povinnosť pre veliteľa spracovávať plán čerpania dovolenky na kalendárny rok. Zároveň sa ustanovuje, že veliteľ určuje čerpanie dovolenky po častiach, pričom jedna časť musí trvať najmenej dva týždne.

Umožňuje sa poskytnúť profesionálnemu vojakovi dovolenku aj pred splnením podmienky stanovenej dĺžky výkonu štátnej služby pre vznik nároku na dovolenku. Zákon vymedzuje určenie termínu ná stupu na dovolenku, obdobie, počas ktorého má profesionálny vojak dovolenku vyčerpať, obdobie, počas ktorého nie je možné určiť čerpanie dovolenky, a dôvody prerušenia dovolenky. Zmenu pôvodne určeného nástupu profesionálneho vojaka na dovolenku alebo odvolanie profesionálneho vojaka z dovolenky môže vykona ť veliteľ len v prípade, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby. Profesionálny vojak má v týchto prípadoch nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov s tým spojených. Ustanovujú sa dôvody a spôsob krátenia dovolenky profesionálneho vojaka.

K § 112

Návrh zákona priznáva dodatkovú dovolenku profesionálnemu vojakovi, ktor ý vykonáva činnosti v sťažených alebo v zdraviu škodlivých podmienkach zaradených podľa § 31 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o doplnení niektorých zá konov v znení neskorších predpisov do tretej alebo štvrtej kategórie. Dodatková dovolenka sa priznáva aj za výkon č inností v mimoriadne náročnom prostredí, v ktorom by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia alebo za mimoriadne náročnú činnosť, pri ktorej by mohlo dôjsť k ohrozeniu života a zdravia. Profesionálny vojak má nárok na dodatkov ú dovolenku v dĺžke šesť služobných dní, ak po celý kalendárny rok vykonával ustanovené činnosti. Ak tieto činnosti vykonával len časť kalendárneho roka, patrí mu za každý kalendárny mesiac jedna dvanástina dodatkovej dovolenky. Dodatková dovolenka sa poskytuje vcelku za účelom zotavenia alebo zmiernenia zdraviu škodlivých následkov vykonávaných činností alebo činností vykonávaných v š kodlivom prostredí. Dodatková dovolenka sa čerpá vcelku až po splnení podmienok na jej vznik a má prednosť pred čerpaním dovolenky. Èinnosti, za ktorých výkon bude patriť profesionálnemu vojakovi dodatková dovolenka, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.

K § 113 až 115

Na účely návrhu zákona sa definuje služobná cesta, zahraničná slu žobná cesta a výkon štátnej služby v inom mieste výkonu štátnej služby. Na služobnú cestu bude profesionálneho vojaka vysielať veliteľ, ktorý určí aj miesto a čas nástupu a skončenia slu žobnej cesty. Taktiež sa upravujú podmienky vyslania profesionálneho vojaka na stáž.

K § 116 až 118

Ustanovujú sa obligatórne a fakultatívne dôvody poskytnutia služobné ho voľna profesionálnemu vojakovi. Keďže profesionálny vojak podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemá nárok na ošetrovné, ustanovuje sa nárok profesionálneho vojaka na poskytnutie služobného voľna z dôvodu o šetrovania člena rodiny. Toto služobné voľno sa poskytne profesionálnemu vojakovi v rozsahu najviac 15 služobných dní a osamelému profesionálnemu vojakovi, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieť a vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky, v rozsahu najviac 21 služobných dní v kalendárnom roku.

Súčasne sa ustanovuje, že služobné voľno poskytnuté na prípravu na civilný trh práce sa musí skončiť najneskôr sedem dní pred skončením štátnej služby z dôvodu, aby profesion álny vojak mal čas na vybavenie formalít spojených s prepustením. Profesionálny vojak má nárok na poskytnutie služobného voľna na tento účel aj opakovane počas lehoty na prepustenie, najdlhšie v trvaní 30 dní.

K § 119

Ustanovuje sa rozsah a podmienky čerpania študijného voľna profesioná lneho vojaka, ktorý bol na vysokoškolské štúdium v externej forme vyslaný na náklady služobného úradu.

K § 120

Návrhom zákona sa ukladá povinnosť veliteľovi, aby vytváral profesionálnemu vojakovi podmienky na riadny a bezpečný výkon št átnej služby. Osobitne sa upravuje stravovanie profesionálnych vojakov a dodržiavanie pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Navrhuje sa, aby vedúci služobného úradu s jednotlivými štatutárnymi orgánmi, ktorí zastupujú rôzne záujmové, kultúrne, spoločenské a iné občianske združenia, ktoré majú profesijný charakter a vzťah k ozbrojeným silám, uzatváral zmluvy na zabezpečenie zlepšenia podmienok výkonu štátnej služby, ako aj na možnosť mimo služobného uplatnenia profesionálnych vojakov.

K § 121

Ustanovuje sa povinnosť veliteľa zabezpečiť úschovu zvrškov a iný ch osobných predmetov profesionálneho vojaka, ktoré obvykle nosí pri výkone štátnej služby.

K § 122 a 123

Zdravotná starostlivosť sa profesionálnemu vojakovi poskytuje podľa osobitn ých predpisov (napr. zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorší ch predpisov, zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáci ách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) alebo formou špecifickej zdravotnej starostlivosti. Ustanovuje sa, čo sa rozumie špecifickou zdravotnou starostlivosťou na účely návrhu zákona a v ktorých prípadoch je poskytovaná poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva, v určených zdravotní ckych zariadeniach alebo kedy ju poskytuje zdravotnícky pracovník ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo. Zdravotnícky pracovník poskytuje špecifickú starostlivosť napr. pri príprave, ná cviku a plnení úloh bojovej pohotovosti, vojenských cvičeniach, pri záchranných prácach alebo odstraňovaní následkov v rámci mimoriadnych udalostí.

K § 124

Ustanovuje sa možnosť liečenia profesionálneho vojaka v l ôžkovej časti obväziska vojenského útvaru na základe odporučenia ošetrujúceho lekára, iného lekára určeného služobným úradom alebo na základe ž iadosti profesionálneho vojaka v prípade, ak mu nebola poskytnutá ústavná zdravotná starostlivosť a miesto výkonu št átnej služby je iné ako miesto jeho pobytu, kde by sa inak liečil.

K § 125

Ustanovuje sa možnosť poskytnutia úľav v štátnej službe pre profesioná lneho vojaka po skončení jeho dočasnej neschopnosti vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo úraz, alebo ak si to vyžaduje jeho zdravotný stav. Podrobnosti o úľavách v štátnej službe ustanoví služobný predpis.

K § 126

Ustanovujú sa tri formy preventívnej rehabilitácie, ktorými sa zabezpečuje výkon opatrení slúžiacich na posilnenie a upevnenie telesného a duševného zdravia profesioná lneho vojaka. Preventívna rehabilitácia sa vykonáva formou rekondičného pobytu s kúpeľným rež imom v trvaní troch týždňov alebo formou rekondičného pobytu v trvaní dvoch týždňov v zariadeniach v p ôsobnosti ministerstva obrany alebo v zariadeniach určených ministerstvom obrany. Zavádza sa nová forma preventívnej rehabilitácie, a to aktívny odpočinok v trvaní dvoch týždňov, ktorý sa bude vykonávať na území Slovenskej republiky, spravidla v mieste pobytu profesionálneho vojaka. Táto nová forma preventívnej rehabilitácie sa navrhuje z dôvodu uspokojiť oprávnené potreby profesionálnych vojakov na preventívne zdravotné opatrenia a nevyžaduje zvýšené náklady na poskytovanie preventívnej rehabilitácie. Preventívna rehabilitácia formou aktívneho odpočinku sa poskytne so súhlasom profesionálneho vojaka aj v prípade, ak profesion álnemu vojakovi nebola poskytnutá iná forma preventívnej rehabilitácie.

Preventívna rehabilitácia sa poskytuje jedenkrát ročne, na základe žiadosti profesionálneho vojaka a v prípade preventívnej rehabilitácie vo forme rekondičného pobytu s kúpeľným režimom aj na návrh ošetrujúceho lekára.

Ustanovuje sa, ktorému profesionálnemu vojakovi a za akých podmienok sa preventívna rehabilitácia poskytne obligatórne alebo fakultatívne (profesionálnemu vojakovi vyčlenenému na plnenie ú loh Vojenského spravodajstva) a kedy sa profesionálnemu vojakovi neposkytne preventívna rehabilitácia.

Preventívna rehabilitácia vykonávaná formou aktívneho odpočinku sa na účely náhrady škody nepovažuje za výkon štátnej služby alebo za priamu súvislosť s výkonom štátnej služby, čím sa zamedzuje profesionálnemu vojakovi uplatňovať si nároky na škody vzniknuté počas preventívnej rehabilitácie vykoná vanej formou aktívneho odpočinku.

K § 127

Nástup na preventívnu rehabilitáciu určuje veliteľ. Kontrolu nástupu a čerpania preventívnej rehabilitácie formou rekondičného pobytu s kúpeľným režimom a formou rekondičného pobytu vykonáva služobn ý úrad. Preventívnu rehabilitáciu možno prerušiť alebo predčasne ukončiť za podmienok ustanovených zákonom,

Podrobnosti o poskytovaní preventívnej rehabilitácie, o nástupe na preventívnu rehabilitáciu, o jej prerušení alebo predčasnom skončení a o kontrole vykonávania preventívnej rehabilitácie ustanoví služobný predpis.

K § 128 až 131

Precizujú sa ustanovenia platnej právnej úpravy týkajúce sa osobitných podmienok v ýkonu štátnej služby tehotnej profesionálnej vojačky, dojčiacej profesionálnej vojačky, profesionálnej vojačky staraj úcej sa o dieťa mladšie ako jeden rok alebo osamelého profesionálneho vojaka trvale sa starajúceho o dieťa mladšie ako osem rokov. Zároveň sa rozširuje okruh činností, na ktorých vykonávanie sa vyžaduje písomný súhlas takýchto profesionálnych vojakov.

K § 132

Definuje sa pojem služobná disciplína. Vojenský rozkaz, nariadenie, prí kaz alebo pokyn nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vojenskou prísahou, Etickým kódexom profesionálneho vojaka, vojenským predpismi, služobnými predpismi a ostatnými internými predpismi.

Profesionálny vojak, ktorý sa domnieva, že vojenský rozkaz, nariadenie, prí kaz alebo pokyn je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vojenskou prísahou, Etickým kódexom profesioná lneho vojaka, vojenskými predpismi, služobnými predpismi a ostatnými internými predpismi, je povinný na tento rozpor upozorniť. Ak aj naďalej veliteľ trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu, musí ho profesionálnemu vojakovi písomne potvrdiť a profesionálny vojak je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie sa však nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

Profesionálny vojak je povinný odoprieť splnenie vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu veliteľa, ak by jeho splnením spáchal trestný čin alebo priestupok. Takú skutočnosť bezodkladne oznámi najbližšiemu nadriadenému toho veliteľa, ktorý vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn vydal.

K § 133 a 134

Vymedzuje sa okruh základných práv a povinností profesionálneho vojaka.

K § 135 a 136

Ustanovuje sa povinnosť profesionálnemu vojakovi podať v určenom termíne majetkov é priznanie. Upravuje sa tiež povinnosť, kedy je profesionálny vojak počas trvania služobného pomeru povinný podať majetkové priznanie v prípade vyslania alebo skončenia vyslania na plnenie úloh mimo ú zemia Slovenskej republiky.

V porovnaní s platnou právnou úpravou sa ustanovuje hodnota pre hnuteľné veci a majetkové práva a iné majetkové hodnoty, ktoré sa v majetkovom priznaní uvedú len vtedy, ak je ich súhrnná hodnota vyšš ia ako 35 000 eur, tak ako je to uvedené v iných právnych predpisoch napr. v zákone č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Na výzvu veliteľa, najmä ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, profesionálny vojak je povinný predložiť v majetkovom priznaní údaje aj o majetku s nižšou hodnotou.

K § 137

Disciplinárna právomoc veliteľa spočíva v práve veliteľa disciplinárnym rozkazom uložiť disciplinárne opatrenie za disciplinárne previnenie v disciplinárnom konaní alebo v rozkaznom konaní. Veliteľ môže udeliť disciplinárnym rozkazom aj disciplinárnu odmenu za príkladné plnenie služobných povinností alebo za záslužný čin. Rozsah disciplinárnej právomoci o ukladaní opatrení a udeľovaní odmien ustanoví prezident Slovenskej republiky ako hlavný veliteľ ozbrojených síl.

K § 138

Ustanovuje sa disciplinárna zodpovednosť profesionálneho vojaka za disciplinárne previnenie. S cieľom vylúčiť podozrenie zo spáchania trestného činu a z dôvodu zistenia podmienok na uloženie disciplinárneho opatrenia pre veliteľské orgány sa umožňuje, aby veliteľ, ak má pochybnosti o tom, či konanie profesionálneho vojaka, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia, nie je trestným činom, mohol požiadať o stanovisko v danej veci Vojenskú políciu.

K § 139

Ustanovujú sa druhy disciplinárnych opatrení a spôsob ich ukladania a vykonávania.

K § 140

Zavádza nový inštitút disciplinárneho konania, a to rozkazné konanie. Cieľo m úpravy je urýchliť uloženie disciplinárneho opatrenia v prípade, ak je nepochybné, že profesionálny vojak sa disciplinárneho previnenia dopustil a na nápravu a obnovenie služobnej disciplíny postačuje uloženie disciplinárneho opatrenia v podobe disciplinárneho pokarhania. Profesionálny vojak má právo podať odpor, čo má za následok zrušenie disciplinárneho rozkazu v rozkaznom konaní a nariadenie disciplinárneho konania v tejto veci. Márnym uplynutím lehoty na podanie odporu, nadobúda disciplinárny rozkaz vydaný v rozkaznom konaní právoplatnosť.

K § 141 až 147

Upravuje sa disciplinárne konanie o disciplinárnom previnení. Podrobne sa upravujú podmienky ukladania disciplinárnych opatrení a procesné pravidlá pre rozhodovanie o disciplinárnom opatrení.

Základnými princípmi disciplinárneho konania je objektívne zistenie skutočného stavu, možnosť pre profesioná lneho vojaka vyjadriť sa k veci, právo na podanie opravného prostriedku. Ustanovujú sa lehoty pri vydávaní disciplinárneho rozkazu a lehoty na podanie odvolania a lehoty na vydanie rozhodnutia o odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu.

V disciplinárnom konaní platí zásada 'ne bis in idem' s prednosťou sú dneho rozhodnutia. Taxatívne sa vymedzujú dôvody, keď sa discipliná rne konanie nezačne, preruší, resp. zastaví.

K § 148

Vymedzujú sa jednotlivé druhy disciplinárnych odmien, ktoré možno udeliť profesion álnemu vojakovi za príkladné plnenie služobných povinností alebo za záslužný čin. Disciplinárnou odmenou je odpustenie výkonu disciplinárneho opatrenia alebo jeho časti s účinkami zahladenia, zahladenie skôr uloženého disciplinárneho opatrenia pred uplynutím jedného roka od jeho ulož enia, písomná pochvala, zapísanie do vojenskej kroniky a vecný dar..

Ustanovuje sa, kto udeľuje disciplinárnu odmenu a prípady, kedy profesionálnemu vojakovi nemožno udeliť disciplinárnu odmenu.

K § 149

Upravuje sa zahladenie disciplinárneho opatrenia po uplynutí zákonom ustanovených leh ôt.

K § 150

Ustanovujú sa náležitosti disciplinárneho rozkazu. Hlavn ý služobný úrad je splnomocnený na vydanie služobného predpisu o podrobnostiach pri ukladaní disciplinárnych opatrení a udeľovaní disciplinárnych odmien.

K § 151 a 152

Konanie profesionálneho vojaka, ktor é má znaky priestupku, bude prejednávať veliteľ podľa návrhu zákona v rozsahu právomocí, ktoré budú ustanovené služobným predpisom. Veliteľ bude ukladať za priestupok sankcie a ochranné opatrenia podľa osobitných predpisov (napr. podľa zákona o priestupkoch, colného zákona) s výnimkou uloženia sankčného opatrenia vo forme zákazu výkonu štátnej služ by profesionálneho vojaka.

K § 153

Ustanovuje sa, že nemožno vylúčiť, aby sa služobný pomer profesioná lneho vojaka skončil prepustením, ak po uložení disciplinárneho opatrenia alebo sankčného opatrenia vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré odôvodňujú skončenie služobného pomeru profesioná lneho vojaka prepustením.

K § 154 a 155

Ustanovuje sa možnosť udeliť profesionálnemu vojakovi vojenské vyznamenania vo forme vojenskej medaily, vojenského kríža alebo vojenského odznaku na ocenenie výkonu štátnej služby, osobitných zásluh alebo mimoriadneho prínosu k rozvoju ozbrojených síl, plnenia ú loh podľa osobitných predpisov, záslužného činu alebo obetavosti pri plnení úloh počas krízovej situá cie alebo mimoriadnej udalosti. Predpokladá sa, že tieto ocenenia budú mô cť byť udeľované aj príslušníkovi ozbrojených síl cudzích štátov, kolektívu osôb, štátnemu obč anovi Slovenskej republiky alebo cudzincovi, ktorí sa významným spôsobom podieľali na spolupráci s ozbrojenými silami. Vojenské vyznamenania môžu byť udeľované aj in memoriam. Stupne vojenských vyznamenaní , podmienky ich udeľovania a vyobrazenie ich záväznej výtvarnej podoby ustanoví služobný predpis. Profesioná lneho vojaka, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností, možno in memoriam mimoriadne vymenovať do vyššej vojenskej hodnosti alebo mimoriadne povýšiť, alebo profesionálnemu vojakovi možno priznať mimoriadne ocenenie.

K § 156

Definujú sa základné zložky mesačného platu profesionálneho vojaka. Určujúcim prvkom platu profesionálneho vojaka tak ako doteraz je hodnostný plat. K hodnostnému platu môžu byť priznané príplatky. Príplatky uvedené v návrhu zákona, pokiaľ ide o ich základnú charakteristiku, sa čiastočne preberajú z doterajšej právnej úpravy. V tomto ustanovení je tiež vymedzený pojem služobný plat, ktorý sa v nasledujúcich ustanoveniach zákona používa pre výpočty napr. pomerných častí služ obného platu. Popri služobnom plate môže profesionálny vojak poberať aj zahraničný príspevok a odmeny, ktoré sú splatné spolu so služobným platom.

Služobný plat profesionálneho vojaka už zohľadňuje štátnu slu žbu vykonávanú v noci, v sobotu, v nedeľu, vo sviatok a štátnu službu vykonávanú nadčas, ktorá nepresahuje päť hodín v týždni. To isté platí aj o kompenzácii prípadnej služ obnej pohotovosti. Tento prístup potvrdzuje fakt, že štátna služba profesionálneho vojaka nemôže byť fixovaná len na určitý pravidelný služobný čas.

K § 157

Hodnostný plat je určujúcou základnou zložkou platu profesioná lneho vojaka a je navrhnutý pre jednotlivé vojenské hodnosti v závislosti od dĺžky štátnej služby vyjadrenej v platových stupň och. Stupnica hodnostných platov je uvedená v prílohe č. 3. Profesionálnemu vojakovi vyčlenenému na plnenie úloh Vojenského spravodajstva patrí hodnostný plat z vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu, odo dň a jeho vymenovania do funkcie alebo ustanovenia do funkcie vo Vojenskom spravodajstve.

Ustanovuje sa spôsob zvýšenia hodnostných platov profesionálnych vojakov.

K § 158

Navrhuje sa poskytovanie platovej kompenzácie za vykonávanie štátnej služby v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí. Ide o formu peňažnej kompenzácie z dôvodu pôsobenia škodlivých vplyvov na zdravie a život profesionálneho vojaka, a to za podmienky, že činnosti, ktoré profesionálny vojak vykonáva, príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do tretej alebo štvrtej rizikovej kategórie podľa § 31 ods. 6 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o doplnení niektorých zákonov a ak pri ich vykonávaní intenzita pôsobenia faktorov prostredia, v ktorom profesionálny vojak plní úlohy, napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitný ch predpisov vyžaduje, aby profesionálny vojak používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

Platová kompenzácia sa poskytuje podľa druhu vykonávaných činností mesačnou sumou profesionálnym vojakom, ktorí spĺňajú podmienky zaradenia do príslušnej rizikovej kategórie podľa zákona č . 355/2007 Z. z.

Platová kompenzácia sa poskytuje v hodinovej sadzbe tým profesionálnym vojakom, ktorí vykonávajú zákonom vymedzené činnosti napr. vo výške 10 m a viac nad zemou na nebezpečných pracoviskách alebo s výbu šninami pod vodou.

V porovnaní so súčasným stavom nedochádza k zvýšeniu výda vkov. Percentá platovej kompenzácie sú stanovené na súčasnej dolnej hranici výšky platovej kompenzácie, pričom pri vykonávaní činností zaradených do tretej kategórie je navrhovaná výš ka platovej kompenzácie 49 eur (doteraz 49,50 eura) a pri vykonávaní činností zaradených do štvrtej kategórie 61 eur (doteraz 60 eur).

K § 159

Navrhuje sa poskytovanie príplatku výkonným letcom s cieľom finančne motivovať tých výkonných letcov, ktorí vyššou intenzitou výcviku dosahujú kvalitatívne vyšš iu úroveň, a teda možno ich využiť pri náročnejšom okamžitom nasadení v bojovej činnosti. Zákon ustanovuje okruh osôb, ktoré sa považujú za výkonného letca na účely poskytovania tohto príplatku. Výš ku príplatku ustanoví služobný predpis.

K § 160

Navrhuje sa poskytovanie príplatku tým výkonným v ýsadkárom a padákovým odborníkom letectva, ktorí vyššou intenzitou výcviku dosahujú kvalitatívne vyššiu úroveň, a teda ich možno využiť pri náročnejšom okamžitom nasadení v bojovej činnosti. Výcvikové skupiny výkonného výsadkára a výšku príplatku ustanoví služobný predpis.

K § 161

Účelom príplatku príslušní kom Vojenského spravodajstva je finančná kompenzácia mimoriadneho rizika ohrozenia života alebo zdravia.

Doterajšia právna úprava zaostáva za reálnou potrebou a nezohľadňuje v dostatočnej miere všetky vzostupné riziká, ktoré výkon štátnej služ by vo Vojenskom spravodajstve prináša. Fakultatívna horná hranica rozpätia príplatkov určená v doterajšej právnej úprave neumožňuje v adekvátnej miere zohľadniť ich nepredvídateľnosť, premenlivos ť a rozsah intenzity ich pôsobenia, a to najmä pri pôsobení kombinácie rizikových faktorov.

Vyššou hornou hranicou príplatku sa rozširuje priestor na adekvátne ohodnotenie rastúcich rizikových vplyvov pri plnení úloh vyplývajúcich zo zákona č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorš ích predpisov, ktoré vznikajú pri získavaní, sústreďovaní a následnom vyhodnocovaní informácií o regionálnych a globálnych rizikách, ktoré Vojenské spravodajstvo získava doma aj v zahraničí za účelom spravodajskej ochrany obrany Slovenskej republiky.

Zvýšenie rozpätia príplatku vytvorí predpoklad na zmenu štruktúry výšky priznaných príplatkov v závislosti od konkrétnych individuá lnych podmienok plnenia úloh Vojenského spravodajstva v prostredí s vplyvom rizikových faktorov a to bez navýšenia celkového objemu priznaných príplatkov, nakoľko zvýšenie rozpätia príplatku nezakladá prá vny nárok.

Fakultatívna konštrukcia právnej úpravy umožňuje diferencovať individuálne požiadavky na odmeňovanie a súčasne prispôsobiť celkový objem použitých rozpočtových prostriedkov disponibilným zdrojom štátneho rozpočtu. Predmetná úprava nebude mať dopad na rozpočet kapitoly MO SR. Celková výška návrhu bude realizovaná v rámci doteraz vyčleňovaných finančných prostriedkov na predmetný účel.

Okruh činností a výšku príplatku, vzhľadom na rôznorodosť charakteru činností vo Vojenskom spravodajstve v závislosti od možností rozpočtu, ustanov í služobný predpis.

K § 162

Z dôvodu finančnej kompenzácie mimoriadneho rizika ohrozenia života alebo zdravia pri plnení úloh vo Vojenskej polícii sa navrhuje poskytovať za zákonom ustanovených podmienok príplatok príslušníkom Vojenskej polície. Výšku príplatku ustanoví služobný predpis.

K § 163

Navrhuje sa poskytovanie príplatku vymedzenému okruhu zdravotníckych pracovníkov. Zmyslom uvedeného príplatku je finančne motivovať tých profesionálnych vojakov, ktorí zodpovedajú za zdravotný stav profesionálnych vojakov alebo za hygienický stav a epidemiologickú situáciu v útvaroch a zariadeniach ozbrojených síl alebo v objektoch a zariadeniach Vojenského spravodajstva, alebo zodpovedajú za organizáciu, pripravenosť a výcvik personálu vojenské ho zdravotníctva na plnenie úloh v zdravotne rizikových oblastiach príplatok. Výšku príplatku ustanoví služobný predpis.

K § 164

Profesionálnemu vojakovi, ktorý je ustanovený do funkcie vrcholového športovca, sa navrhuje poskytovať príplatok v závislosti od dosiahnutých športových výsledkov a od charakteru súťaže, v ktorej pôsobí. Výšku príplatku ustanoví služobný predpis.

K § 165

Navrhuje sa poskytovať profesioná lnemu vojakovi príplatok za zastupovanie alebo za výkon voľnej veliteľskej funkcie. Príplatok sa navrhuje vo výške 10 % z hodnostného platu v prvom platovom stupni vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkcii, ktorú zastupuje, alebo ktorej výkonom je poverený. Príplatok sa poskytuje od prvého dň a zastupovania, ak zastupovanie trvá nepretržite viac ako 30 dní alebo od prvého dňa výkonu voľnej veliteľskej funkcie.

K § 166

Navrhuje sa možnosť udeliť odmenu profesionál nemu vojakovi. Ide o odmenu priamo súvisiacu s plnením určených služobných úloh alebo o odmenu pri dosiahnutí 50 rokov veku, ktorú možno udeliť až do výšky hodnostného platu profesionálneho vojaka.

K § 167

Profesionálnym vojakom, ktorí sú vyslaní na plnenie úloh mimo ú zemia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 1 písm. a), patrí okrem služobného platu aj zahraničný príspevok. Ustanovuje sa maximálna výška zahraničného príspevku a podmienky jeho poskytovania. Výška zahraničného príspevku závisí od miesta vyslania a vojenskej hodnosti profesion álneho vojaka a bude ustanovená služobným predpisom. Zahraničný príspevok kompenzuje profesionálnemu vojakovi riziko vyplývajúce z plnenia úloh v mimoriadne náročných a život ohrozujúcich podmienkach. Z tohto dôvodu sa bude poskytovať zahraničný príspevok aj profesionálnemu vojakovi, ktorý v rámci vyslania na plnenie úloh do štruktúr Európskej únie a NATO je nasadený v súlade s rozhodnutiami vojenský ch orgánov Severoatlantickej aliancie alebo rozhodnutiami Európskej únie do miesta, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom, a profesionálnym vojakom vyslaným na zahraničnú služobnú cestu do miesta, ktoré je ohrozené alebo postihnuté ozbrojeným konfliktom.

K § 168 až 170

Profesionálni vojaci pôsobia vo funkciách aj v zahraničí, napríklad v rámci štruktúr NATO a Európskej únie. Poč as vyslania do zahraničia patrí profesionálnemu vojakovi zahraničný plat, ktorý sa vypočíta ako súčin služobného platu a platového koeficientu určeného pre príslušnú krajinu vyslania. Urč uje sa mechanizmus poskytovania návratného preddavku na zahraničný plat a spôsob určenia zahraničného platu v inej mene, ak o to profesionálny vojak požiada. Definuje sa spôsob výpočtu platové ho koeficientu. Konkrétnu výšku platového koeficientu pre príslušnú krajinu ustanoví služobný predpis.

K § 171

Navrhuje sa osobitná úprava platových pomerov profesionálnych vojakov v prípravnej štátnej službe. Poskytuje sa im plat vo výške 50 % platovej tarify vojaka 2. stupňa bez ďalších príplatkov po celý čas prípravnej štátnej služby. Ak plat profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe nedosahuje výšku minimálnej mzdy, v súlade so zákonom o minimálnej mzde sa mu dopláca rozdiel do výšky minimálnej mzdy.

K § 172

Počas prerušenia výkonu funkcie bude profesionálnej vojačke patriť služobný plat v takej výške, v akej jej bol naposledy priznaný.

K 173 a 174

Ustanovuje sa, že profesionálnemu vojakovi, ktorý je zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov alebo do zálohy pre profesion álnych vojakov zaradených do prípravy na získanie predpokladov na výkon funkcie a na vojenskú hodnosť, patrí naposledy priznaný služobný plat. Počas preventívnej rehabilitácie patrí profesioná lnemu vojakovi služobný plat.

K § 175

Ustanovuje sa poskytovanie platu profesionálnemu vojakovi počas dovolenky a dodatkovej dovolenky. Ïalej sa ustanovuje postup výpočtu náhrady za nevyčerpanú dovolenku v prípade skončenia služobného pomeru.

K § 176 a 177

Ustanovuje sa, kedy počas služobn ého voľna a študijného voľna patrí alebo nepatrí služobný plat a kedy sa poskytne plat za službu nadčas a jeho výška.

K § 178

Ustanovuje sa, že profesionálnemu vojakovi nepatrí plat za dni neospravedlnenej neprítomnosti vo výkone štátnej služby. Neprítomnosť profesionálneho vojaka kratšia ako jeden služobný deň sa spočítava v priebehu jedného kalendárneho mesiaca.

K § 179

Upravuje sa postup krátenia služobného platu profesionálneho vojaka počas jeho dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.

K § 180

Ustanovuje sa, že profesioná lnemu vojakovi plat počas väzby nepatrí.

K § 181

Ustanovuje sa, že profesionálnemu vojakovi patrí poč as lehoty na prepustenie naposledy priznaný služobný plat.

K § 182 až 187

Ustanovujú sa osobitné podmienky vyplácania platu, príplatku a ná hrady platu profesionálnemu vojakovi a podmienky a rozsah zrážok z platu profesionálneho vojaka v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon nad rámec právnej úpravy uvedenej v Zákonníku práce.

K § 188

Navrhuje sa možnosť priznania jednorazovej nenávratnej peňažnej výpomoci profesionálnemu vojakovi, ktorý sa nie vlastnou vinou dostane do ťaživej sociálnej situácie. Jednorazová nenávratná peňažná výpomoc sa môže poskytnúť na základe žiadosti profesionálneho vojaka, ktorá musí obsahovať zákonom ustanovené náležitosti.

K § 189

Ustanovuje sa možnosť poskytovať aktivačný príspevok profesionálnemu vojakovi, ktorý získal kvalifikačný predpoklad vzdelania štúdiom na inej ako vojenskej alebo policajnej škole alebo štúdiom popri zamestnaní bez pracovných úľ av poskytovaných zamestnávateľom. Splatnosť tohto príspevku je ustanovená postupne v tretinách počas prvý ch troch rokov trvania štátnej služby. Ustanovujú sa dôvody, pri ktorých je profesionálny vojak povinný vrátiť poskytnutý aktivačný príspevok alebo jeho pomernú časť, a kedy mu nárok na poskytnutie aktivačného príspevku zaniká alebo sa aktivačný príspevok neposkytne. Okruh funkcií a výšku aktivačn ého príspevku ustanoví služobný predpis.

K § 190 až 192

Stabilizačný príspevok bude patriť profesionálnemu vojakovi v dočasnej štátnej službe a stálej štátnej službe za každý ukončený mesiac dočasnej štátnej služby alebo stá lej štátnej služby. Stabilizačný príspevok patrí mesačne vo výške 17 % rozdielu medzi hodnostným platom prvého platového stupňa hodnosti generá l a hodnostným platom prvého platového stupňa hodnosti vojak 2. stupňa, pričom sa táto suma vynásobí koeficientom 1,20 pre Bratislavu. Ïalej sa ustanovujú podmienky, za ktorých patrí stabilizačný príspevok v polovičnej výške, podmienky za ktorý ch stabilizačný príspevok nepatrí, spôsob jeho výplaty a spôsob alikvotácie tohto príspevku. Definuje sa pojem 'blízke okolie' na účely návrhu zákona.

K § 193

Ustanovuje sa, že osobitný stabilizačný príspevok bude patriť profesioná lnym vojakom, ktorí vykonávali štátnu službu vo funkcii v špecializácii pilot po dobu 15 rokov. Základná výmera tohto osobitného stabilizačného príspevku je 1660 eur a za každý ďalší rok vý konu tejto funkcie sa osobitný stabilizačný príspevok zvyšuje o 5 % zo sumy 1660 eur.

Ïalej sa ustanovuje, že osobitný stabilizačný príspevok bude patriť aj profesionálnym vojakom vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo v špecializácii všeobecný lekár, odborník na organizá ciu vojenského zdravotníctva, odborný lekár alebo zubný lekár, ak získali odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore a ak tieto špecializačné činnosti v príslušnom špecializačnom odbore vykonávajú. Výška osobitného stabilizačného príspevku pre túto kategóriu profesionálnych vojakov je najviac šesťnásobok hodnostné ho platu vojaka 2. stupňa v prvom platovom stupni za každý ukončený rok v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe.

Osobitný stabilizačný príspevok sa bude vyplácať spolu so služobným platom za kalendárny mesiac, ktorý je posledným mesiacom trvania príslušné ho roka, v ktorom profesionálny vojak vykonával štátnu službu v prí slušnej funkcii.

Taktiež sa ustanovuje, kedy sa osobitný stabilizačný príspevok nebude poskytovať.

Funkcie, špecializačné odbory a výšku osobitného stabilizačného príspevku pre profesionálnych vojakov vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo ustanoví služobn ý predpis.

K 194

Osobitný stabilizačný príspevok možno poskytnúť aj profesioná lnym vojakom, ktorí vykonávajú štátnu službu vo vybranej vojenskej odbornosti a jej špecializácii, a to v maximálnej výške 396 eur a najviac počas piatich rokov. Táto forma osobitného stabilizačného príspevku sa bude vyplácať spolu so služobným platom za kalendárny mesiac, ktorý je posledným mesiacom trvania príslušného roka, v ktorom profesionálny vojak vykonával štátnu službu vo vybranej vojenskej odbornosti a jej špecializácii. Ustanovujú sa doby, ktoré sa do trvania štátnej služ by potrebnej na vyplatenie osobitného stabilizačného príspevku nezapočítavajú a prípady, kedy sa tento osobitný stabilizačný príspevok profesionálnemu vojakovi neposkytne. Služobným predpisom sa ustanovia vybrané vojenské odbornosti a ich špecializácie a výška tohto osobitného stabilizačného príspevku.

K § 195 až 197

Poskytovanie cestovných ná hrad sa bude vykonávať podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných n áhradách v znení neskorších predpisov s osobitosťami uvedenými v tomto zákone.

Počas zahraničnej služobnej cesty nepatrí profesionálnemu vojakovi n áhrada cestovných výdavkov na návštevu rodiny.

Ustanovuje sa poskytovanie náhrad profesionálnemu vojakovi pri ceste do miesta výkonu štátnej služby v súvislosti s nariadenou služobnou pohotovosťou v prípade, ak sa profesionálny vojak nachádza mimo miesta vý konu štátnej služby.

K § 198

Ustanovuje sa, že náhrada cestovných výdavkov na návštevu rodiny patrí profesion álnemu vojakovi, ktorý vykonáva štátnu službu v inom mieste ako je miesto, v ktorom žije jeho rodina. Tento inštitút čiastočne kompenzuje náklady, ktoré profesionálnemu vojakovi vznikajú v súvislosti s povinnosťou vykonávať štátnu službu podľa potrieb služobného úradu. Náhrada sa bude poskytovať profesionálnym vojakom jedenkrát týždenne počas troch rokov odo dňa vymenovania alebo prijatia do doč asnej štátnej služby, stálej štátnej služby alebo krátkodobej štátnej služby alebo od ustanovenia alebo vymenovania do funkcie v inom mieste výkonu štátnej služby. Podmienkou poskytovania tejto náhrady je, že osoby, ktoré sa považujú za rodinu, žijú s profesionálnym vojakom v domácnosti na území Slovenskej republiky. Vymedzuje sa, kedy náhrada na návštevu rodiny profesionálnemu vojakovi nepatrí.

K § 199

Ustanovuje sa rozsah poskytovania cestovných náhrad profesionálnemu vojakovi, ktorý bude počas prípravnej štátnej služby vyslaný na vysokoškolské štúdium na inú ako vojenskú vysokú školu.

K § 200 a 201

Profesionálnemu vojakovi, ktorý je zaradený do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby alebo je vyslaný na stáž na území Slovenskej republiky, patria náhrady ako pri služ obnej ceste. V prípade, ak bol profesionálny vojak z uvedených dôvodov vyslaný mimo územia Slovenskej republiky, patria mu n áhrady výdavkov ako pri zahraničnej služobnej ceste.

K § 202

Ustanovuje sa možnosť poskytnú ť profesionálnemu vojakovi náhradu cestovných výdavkov z dôvodu účasti profesionálneho vojaka na pohrebe člena rodiny na území Slovenskej republiky, ak takýto profesionálny vojak je zaradený do prípravy na získanie požiadaviek na výkon štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky, vyslaný na stáž mimo územia Slovenskej republiky alebo na plnenie úloh pri vyslaní mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77.

K § 203 až 208

Ustanovujú sa naturálne nále žitosti profesionálneho vojaka, ktorými sú proviantné náležitosti, výstrojové náležitosti a prepravné náležitosti.

Proviantnými náležitosťami sú naturálne stravovanie a bezplatné stravovanie, ktoré sa poskytuje formou výdaja teplej alebo studenej stravy prostredníctvom stravných dávok a prí davkov potravín vo výške ich aktuálnej peňažnej hodnoty. Výška dennej sadzby stravného k jednotlivým stravným d ávkam a prídavkom potravín je pravidelne aktualizovaná na základe vývoja cien potravín a zverejňovaná v služobnom predpise.

Pri zabezpečovaní stravovania vznikajú prípady, kedy nie je možné vydávať proviantné náležitosti v naturálnej podobe. Na riešenie týchto problémov je vytvorená možnosť ich náhrady peňažným plnením. Peňažná náhrada bude poskytovaná výnimočne, iba v prípadoch, kedy nebude mo žné zabezpečiť naturálne plnenie, t. j. výdaj teplej alebo studenej stravy. V návrhu zákona sa taxatívne uvádzajú dôvody, kedy sa bezplatné stravovanie neposkytuje ani vo forme peňažnej náhrady.

Výstrojové náležitosti, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie výkonu štátnej služby (vojenská rovnošata, výstrojové súčiastky a služ by, ktorými sa zabezpečuje nosenie vojenskej rovnošaty, výstrojových súčiastok a materiálu na osobné používanie) sa poskytujú profesionálnemu vojakovi bezplatne. V prípade, ak výstrojové nálež itosti nie sú zabezpečované centrálnym spôsobom, profesionálny vojak má nárok na peňažný príspevok na zaobstaranie výstrojových náležitostí. Profesionálnemu vojakovi po uplynutí prvého roku slu žobného pomeru vzniká nárok na náhradu formou nepeňažného plnenia a peňažný príspevok na výstrojové náležitosti, ktoré nie sú zabezpečované centrálnym spôsobom, z dôvodu zabezpeč enia obmeny a doplnenia výstrojových náležitostí.

Ustanovujú sa prípady, kedy sa výstrojové náležitosti profesionálnemu vojakovi neposkytnú bezplatne. V taxatívne vymedzených prípadoch, napríklad tehotnej profesionálnej vojačke alebo pri povinnosti profesioná lnych vojakov nosiť pri výkone štátnej služby civilný odev, možno profesionálnemu vojakovi poskytnúť peňažnú náhradu výstrojových náležitostí.

Pri skončení služobného pomeru profesionálneho vojaka sa v porovnaní s platnou právnou úpravou novým spôsobom upravuje vyplatenie peňažnej náhrady za neposkytnutú náhradu formou nepeňažného plnenia a peňažného príspevku na obmenu a doplnenie výstrojových náležitostí, ktoré nie sú zabezpečované centrálnym spôsobom. Peňažná náhrada sa profesionálnemu vojakovi poskytne len vtedy, ak mu ná hrada formou nepeňažného plnenia a peňažný príspevok na obmenu a doplnenie výstrojových náležitostí, ktoré nie sú zabezpečované centrálnym spôsobom, neboli poskytnuté najneskôr tri mesiace pred skončením služobného pomeru. Táto peňažná náhrada sa profesionálnemu vojakovi vyplatí najviac za 18 mesiacov.

Ustanovuje sa, aké označenie nosí profesionálny vojak na vojenskej rovnošate a jej súčastiach, a ktoré vyznamenania môže profesionálny vojak nosiť na vojenskej rovnoš ate. Takisto sa umožňuje výnimka z nosenia hodnostného označenia a nosenia vojenskej rovnošaty. Umožňuje sa povoliť profesionálnemu vojakovi nosiť služobnú rovnošatu aj po skončení štátnej služ by profesionálneho vojaka, ak o to profesionálny vojak požiada.

Ustanovujú sa podmienky a formy bezplatného poskytovania prepravy profesionálnemu vojakovi. Ustanovenie § 208 obsahuje splnomocnenie na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu a služobných predpisov v súvislosti s naturálnymi nálež itosťami.

K § 209

Ustanovuje sa možnosť vykonávať kontrolu vecí, ktoré profesionálni vojaci vná šajú a vynášajú z pracovísk, vojenského útvaru alebo vojenského zariadenia. Podmienky, za ktorých sa táto kontrola vykonáva, ustanoví služobný predpis.

K § 210

Upravuje sa konanie o náhrade škody. Vo veciach náhrady škody bude konať a rozhodovať veliteľ. Na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy podľa Zákonníka práce sa ustanovuje povinnosť veliteľa vymáhať od profesionálneho vojaka náhradu škody za podmienok ustanovených zákonom. Požadovanú náhradu škody bude určovať veliteľ s prihliadnutím na výšku spôsobenej škody, okolnosti jej vzniku a mieru zavinenia profesionálneho vojaka.

K § 211

V súlade s doterajšou právnou úpravou sa navrhuje, aby profesionálny vojak, ktor ý plní úlohy mimo územia Slovenskej republiky, zodpovedal za škodu spôsobenú z nedbanlivosti najviac do sumy štvornásobku služobného platu alebo zahraničné ho platu priznaného v čase vzniku škody.

K § 212

Ustanovuje sa povinnosť uzavrieť s profesionálnym vojakom dohodu o náhrade škody, ak profesionálny vojak písomne uzná svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu, čo do výšky a dô vodov a taktiež uzná povinnosť túto škodu nahradiť v sume určenej veliteľom. Dohoda musí byť písomná, inak je neplatná.

K § 213

Ustanovujú sa prípady, kedy veliteľ môže upustiť od vymáhania náhrady š kody celkom alebo čiastočne a kedy môže upustiť od vymáhania neuhradeného zostatku náhrady škody.

K § 214

Ustanovujú sa prípady, kedy nemožno použiť postup uvedený v § 211 ods. l a v § 213.

K § 215

Ustanovuje sa zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú tretím osobám.

K § 216

Splnomocňovacie ustanovenie na vydanie služobného predpisu o podrobnostiach o náhrade škody spôsobenej profesionálnym vojakom.

K § 217

Vymedzujú sa konkrétne ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa primerane vzťahujú na právne vzťahy profesionálneho vojaka pri vykonávaní štátnej služby.

Návrh zákona osobitne upravuje zánik práva a uvádza konkrétne ustanovenia, kedy dochádza k zániku práva.

K § 218

Ustanovujú sa osobitné spôsoby doručovania rozhodnutí, personálnych rozkazov a disciplinárnych rozkazov profesionálnemu vojakovi so subsidiárnym použitím doručovania podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Ako základný spô sob sa navrhuje doručovanie do vlastných rúk.

K § 219

Navrhuje sa, aby sa na prieskumné konanie podľa § 100 a 101 vzťahoval všeobecný predpis o správnom konaní. Ïalej sa navrhuje, aby sa všeobecný predpis o správnom konaní vo vymedzenom rozsahu vzťahoval iba na určené právne vzťahy profesionálnych vojakov.

K § 220

Ide o osobitné ustanovenie, ktoré sa bude uplatňovať v prí pade, ak bude potrebné utajiť identitu profesionálneho vojaka ozbrojených síl všeobecne alebo utajiť úlohy, ktoré plní profesionálny vojak v rámci Vojenské ho spravodajstva. Tieto opatrenia sa uplatnia len vtedy, ak ide o činnosť, ktorá súvisí s osobnými údajmi profesionálneho vojaka (napr. pri vykazovaní odvodov do poisťovne, priznávaní a vykazovaní daní z príjmov zo závislej činnosti fyzických osôb a pod.).

K § 221

Vymedzujú sa oprávnenia profesionálnych vojakov v dozornej a strážnej službe na vykonávanie prehliadky osôb a motorových vozidiel vstupujúcich do chráneného objektu, ktorým je objekt ozbrojených síl, strážený priestor alebo uzavretý priestor a postup pri odoberaní zbrane alebo veci, ktorou by mohol byť ohrozený ž ivot, zdravie alebo bezpečnosť osôb alebo majetok, a manipulácia s nimi.

K § 222

Upravuje sa zaradenie občana do príslušného druhu štátnej služby, ak sa o jeho prijatí rozhodlo podľa predchádzajúcej právnej úpravy a jeho služobný pomer vznikne po účinnosti návrhu zákona.

Upravuje sa zaradenie profesionálneho vojaka do zodpovedajúceho druhu štátnej služby, ak vykonával štátnu službu podľa predchádzajúcej právnej úpravy a jeho služobný pomer trvá aj ku dňu úč innosti návrhu zákona. Rozhodujúce pre určenie druhu štátnej služby je trvanie predchádzajúcej štátnej služby ku dňu prijatia do štátnej služby podľa návrhu zákona alebo ku dňu účinnosti n ávrhu zákona. Aj keď prechod do stálej štátnej služby je určený na 17 rokov služby, ustanovuje sa osobitne prechod do stálej štátnej služby pre tých profesionálnych vojakov, ktorí dosiahli hranicu 16 rokov služby z dôvodu, aby zákon nevylúčil možnosť prechodu do stálej štátnej služby tým profesionálnym vojakom, ktorí objektívne nemôžu dodržať lehoty ustanovené v § 31. Bez ohľadu na dĺžku trvania predchádzajúcej štátnej služby sa profesionálnemu vojakovi vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa a slobodník neumožňuje prechod do stálej štátnej služby.

K § 223

V odsekoch 1 až 3 sa ustanovuje čas trvania štátnej služby profesioná lnych vojakov, ktorí vyjadria písomný nesúhlas s trvaním štátnej služby podľa návrhu zákona. Štátna služba týchto profesionálnych vojakov bude trvať do uplynutia doby výsluhy v hodnosti podľa z ákona č. 346/2005 Z. z. V odseku 5 sa taxatívne ustanovuje čas trvania štátnej služby profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa, ktorého štátna služba trvala najmenej 7 rokov. V odseku 6 sa taxat ívne ustanovuje čas trvania štátnej služby profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti slobodník, ktorého štátna služba trvala najmenej 13 rokov. Týchto profesionálnych vojakov nemožno vymenovať alebo pový šiť do inej vojenskej hodnosti a pre trvanie ich štátnej služby je rozhodujúca tá skutočnosť, ktorá nastane skôr. V odsekoch 7 a 8 sa taxatívne ustanovuje čas trvania štátnej služby profesioná lneho vojaka, ktorý ku dňu účinnosti návrhu zákona dosiahol vekovú hranicu pre vojenskú hodnosť alebo ktorý v priebehu 12 mesiacov odo dňa účinnosti návrhu zákona dosiahne vekovú hranicu pre vojenskú hodnosť a nebude mu povolená výnimka z tejto hranice.

K § 224

Transformujú sa hodnosti profesionálnych vojakov, ktoré dosiahli pred účinnosťou návrhu zákona, vrátane zapožičania vojenskej hodnosti.

Ïalej sa vymedzuje, že do minimálnej doby služby v dosiahnutej vojenskej hodnosti sa profesionálnemu vojakovi započítava aj doba, počas ktorej bol v poslednej dosiahnutej vojenskej hodnosti podľa predchádzajúcich právnych predpisov.

K § 225

Z dôvodu zmeny systému povyšovania profesionálneho vojaka, predchádzajúce urč enie profesionálneho vojaka na vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie na základe výsledkov konkurenčného výberu zaniká, ak do dňa účinnosti návrhu zákona nebude vydané rozhodnutie o jeho vymenovan í do vojenskej hodnosti alebo povýšení. Vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie takéhoto profesionálneho vojaka bude možné až po splnení podmienok ustanovených v návrhu zákona.

Ak bolo rozhodnuté o vymenovaní profesionálneho vojaka do vojenskej hodnosti alebo o povýšení ešte v čase účinnosti predchádzajúcej právnej ú pravy, ale samotný deň vymenovania do vojenskej hodnosti alebo povýšenia pripadne na čas po účinnosti návrhu zákona, profesionálny vojak bude vymenovaný do vojenskej hodnosti alebo povýšený tým dňom, ktor ý bude uvedený v personálnom rozkaze. Ak takýto profesionálny vojak nebude súhlasiť s trvaním štátnej služby podľa návrhu zákona napriek tomu, že bude vymenovaný do vojenskej hodnosti alebo povýšen ý, jeho služobný pomer sa skončí dňom 30. júna 2015.

K § 226

Z dôvodu, že je potrebné prihliadnuť na lehotu, ktorá slúži na vyjadrenie mo žného nesúhlasu profesionálneho vojaka s trvaním doby štátnej služby podľa návrhu zákona, profesioná lnych vojakov vo vybraných vojenských odbornostiach alebo špecializáciách, ktorí odo dňa účinnosti návrhu zákona do 31. januára 2015 splnia podmienky na vymenovanie do vojenskej hodnosti alebo povýšenie, služobný ú rad vymenuje do vojenskej hodnosti alebo povýši dňom 1. marca 2015.

K § 227

Umožňuje sa profesionálnemu vojakovi vo vojenskej hodnosti poručík, nadporučí k alebo kapitán, ktorý ku dňu účinnosti návrhu zákona získal len vysokoškolské vzdelanie I. stupňa, opakovane ho ustanoviť do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou poručík, nadporučík alebo kapitán. Takémuto profesionálnemu vojakovi sa umožňuje doplniť si vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v externej forme na náklady služobného úradu, ak bude prijatý na vysokoškolské štúdium v príslušnom š tudijnom odbore a o vyslanie požiada. Ak do určeného termínu nezíska vysokoškolské vzdelanie II. stupňa, jeho služobný pomer sa skončí prepustením.

Ak profesionálny vojak, ktorý bude k 1. januá ru 2015 ustanovený do funkcie vo vojenskej odbornosti vojenské zdravotníctvo a na výkon tejto funkcie do 31. decembra 2020 nesplní požadované kvalifikačné predpoklady, bude prepustený zo služobného pomeru, ak takéhoto profesionálneho vojaka nebude možné ustanoviť do inej funkcie.

K § 228

Vymedzuje sa základné pravidlo, podľa ktorého sa v konaní vo veciach služobného pomeru začatom pred účinnosťou návrhu zákona bude pokračovať podľa predpisov platných pred účinnosťou návrhu zákona, okrem konania vo veci prijatia občana do štátnej služby. Ustanovuje sa, že nároky, ktoré právoplatne vznikli zo služobného pomeru pred účinnosťou návrhu zákona, sa budú posudzovať podľa predchádzajúcich právnych predpisov, okrem nárokov, ktoré vzniknú za čas neplatného skončenia služobného pomeru.

K § 229

Navrhuje sa, aby personálne opatrenia podľa predchádzajúcej právnej ú pravy boli považované za personálne opatrenia podľa návrhu zákona (napr. ustanovenie do funkcie, dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby, poskytnutie služobného voľna). Ustanovuje sa povinnosť rozhodnú ť o prepustení profesionálneho vojaka, ktorý bol zaradený do zá lohy pre prechodne nezaradených profesionálnych vojakov podľa § 62 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 346/2005 Z. z. Upravujú sa právne vzťahy súvisiace so št údiom profesionálneho vojaka, ktoré vznikli pred účinnosťou návrhu zákona. Ustanovuje sa spôsob čerpania náhradného voľna, na ktoré vznikol nárok pred účinnosťou návrhu zákona.

K § 230

Ustanovenie upravuje zánik poskytovania náhrad cestovných výdavkov alebo poskytovania n áhrady za použitie súkromného cestného motorového vozidla profesionálnemu vojakovi odo dňa účinnosti návrhu zákona. Takémuto profesionálnemu vojakovi sa navrhuje odo dňa účinnosti návrhu zákona poskytovať náhradu na návštevu rodiny podľa § 198. Profesionálnemu vojakovi odo dňa účinnosti návrhu zákona zaniká nárok na poskytovanie príspevku na bývanie. Vzhľadom na zrušenie poskytovania príspevku na bývanie sa upravuje spôsob jeho vyrovnania, ak bol vyplácaný v nižšej sume, neoprávnene alebo vo vyš šej sume. Osobitný stabilizačný príspevok pre pilotov sa navrhuje poskytovať podľa podmienok ustanovených v tomto návrhu zákona. Ustanovuje sa zachovanie nároku na vý platu stabilizačného príspevku, ktorý bol priznaný profesionálnemu vojakovi pred účinnosťou návrhu zákona.

K § 231

Vzhľadom na zrušenie hodnostného zboru práporčíkov sa ustanovuje, že profesion álnemu vojakovi vo vojenskej hodnosti podpráporčík, práporčík a nadpráporčík bude od účinnosti zákona patriť zodpovedajúca vojenská hodnosť v hodnostnom zbore poddôstojníkov, pričom taká to zmena sa nebude považovať za organizačnú zmenu. Do minimálnej doby služby sa vo vojenskej hodnosti v hodnostnom zbore poddôstojníkov bude započítavať aj doba z poslednej dosiahnutej vojenskej hodnosti v hodnostnom zbore práporčíkov.

K § 232

Ustanovuje sa zachovanie hodnostného platu profesionálneho vojaka, ak by po účinnosti n ávrhu zákona jeho hodnostný plat bol nižší, ako hodnostný plat podľa doterajšej právnej úpravy. Zachovanie hodnostného platu bude zabezpečené doplatkom k hodnostnému platu. Osobitne sa rieši poskytovanie doplatku v prípade hodnostného platu zo zapožičanej hodnosti a poskytovanie doplatku profesionálnym vojakom vyčlenený m na plnenie úloh Vojenského spravodajstva.

K § 233

Ustanovuje sa, že povolenie na nosenie vojenskej rovnošaty po skončení služobného pomeru, ktoré bolo vydané podľa predchádzajúcich prá vnych predpisov, platí aj podľa návrhu zákona.

K § 234

Aplikuje sa štandardné legislatívne transformačné pravidlo, podľ a ktorého sa vo všetkých všeobecne záväzných právnych predpisoch príslušné pojmy menia na pojmy uplatňované v návrhu zákona.

K § 235

Na účely zachovania identifikačnej databázy profesionálneho vojaka, ktorá bola vytvorená podľa predchádzajúceho právneho predpisu, sa ustanovuje, že odtla čky prstov, biologická vzorka odobratá profesionálnemu vojakovi a panoramatická röntgenová snímka chrupu oboch čeľustí spracované do 31. decembra 2014, tvoria obsah registra identifikačnej datab ázy profesionálneho vojaka pod ľa návrhu zákona. Služobný úrad do 31. decembra 2020 má zabezpečiť odobratie odtlačkov prstov, biologickej vzorky a vyhotovenie panoramatickej röntgenovej snímky chrupu oboch čeľustí profesionálnym vojakom, ktorým vznikol služobný pomer pred 1. januárom 2015 a do 31. decembra 2014 im neboli odobraté odtlačky prstov, biologická vzorka alebo vyhotovená panoramatická röntgenová sní mka chrupu oboch čeľustí, pričom profesionálny vojak je povinný sa týmto úkonom podrobiť.

K § 236

Uvádza sa, že návrhom zá kona sa preberajú právne záv äzné akty Európskej únie, ktoré sú uvedené v prílohe č. 4.

K § 237

Uvádza sa zoznam zrušovaných v šeobecne záväzných právnych predpisov.

K čl. II

K bodu 1 až 3

Legislatívnotechnická úprava.

K bodu 4

Navrhuje sa vložiť ustanovenie § 20a, v ktorom sa navrhuje povinnosť príslušníkov a zamestnancov Vojenského spravodajstva podrobiť sa psychologickému vyšetreniu a psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, a to v prípadoch určených riaditeľom Vojenského spravodajstva. Navrhovaným ustanovením sa rozširuje používanie tohto inštitútu aj na prí pady, ktoré neupravuje osobitný zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov.

K čl. III

K bodu 1

Legislatívnotechnická úprava v súvislosti s čl. I.

K bodu 2

V súvislosti s návrhom zákona, ktorým sa umožňuje vysielať profesionálnych vojakov – kadetov na vysokoškolské štú dium aj mimo územia Slovenskej republiky, sa v § 43 ods. 14 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorší ch predpisov ustanovuje možnosť uskutočňovať praktickú výučbu v rámci študijných programov aj v zariadeniach a útvaroch ozbrojených síl iných štátov, ak táto možnosť vyplýva z medzinárodnej zmluvy.

K čl. IV

K bodom 1 až 14, 17, 20 až 22, 24 až 29 a 31 až 33

Upravujú sa ustanovenia a poznámky pod čiarou v súvislosti s prepojením na novú právnu úpravu štátnej služby profesionálneho vojaka.

K bodu 15

Navrhuje sa nové znenie § 31 ods. 7 písm. a) v súvislosti s prepustením profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. c) návrhu zákona.

K bodu 16

Spresňuje sa ustanovenie, pretože pod režim tohto ustanovenia spadajú aj iné osoby ako prevedení, preradení alebo na inú funkciu preložení policajti alebo profesionálni vojaci uvádzaní v § 21 ods. 5, na ktorý sa odkazuje.

K bodu 18

Navrhuje sa nové znenie § 35 ods. 2 písmeno a) v súvislosti s prepustením profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. c) návrhu zákona.

K bodu 19

Navrhuje sa nové znenie § 38 ods. 4 písm. b) prvého bodu v sú vislosti s prepustením profesionálneho vojaka podľa § 83 ods. 1 písm. c) návrhu zákona.

K bodu 23

Upravuje sa poskytovanie dávky sociálneho zabezpečenia pri súbehu v ýsluhového príspevku a invalidného výsluhového dôchodku.

K bodu 30

Navrhuje sa predĺžiť lehota na výplatu jednorazových dávok úrazového zabezpečenia z 30 dní na 60 dní. Navrhované predĺženie si vyžiadala aplikačná prax v súvislosti s administratívnou náročnosťou spracovania dotknutej agendy.

K bodu 34

V záujme vylúčenia nejednotnej aplikácie v praxi je potrebné precizovať spôsob zisťovania základu na výpočet odchodného, úmrtného a invalidného výsluhového dôchodku u policajtov a vojakov, ktorým služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí sa po 31. decembri 2014, ak ich služobný pomer trval kratšie, ako je rozhodujúce obdobie na zistenie základu na výpočet týchto dávok. V takom prípade sa základ na výpočet týchto dávok zisťuje z celého obdobia pred dňom skon čenia služobného pomeru.

K čl. V

K bodom 1, 2, 4 až 6 a 11

Legislatívnotechnická úprava v súvislosti s čl. I.

K bodom 3, 7 až 10 a 14

Vzhľadom na zrušenie hodnostného zboru práporčíkov bude profesioná lnym vojakom vo vojenskej hodnosti podpráporčík, práporčík a nadpráporčík patriť od účinnosti návrhu zákona zodpovedajúca vojenská hodnosť v hodnostnom zbore poddôstojníkov. Z uvedeného dôvodu je potrebné vykonať úpravy aj v § 14, 15a, 15b zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a príslušné legislatívno-technické úpravy. Ide o zaradenie vojaka v zálohe do aktívnych záloh, vymenovanie, mimoriadne vymenovanie a mimoriadne povýšenie vojaka mimoriadnej služby do príslušnej vojenskej hodnosti. Takisto je potrebné vymedziť, aká hodnosť bude patriť vojakom v zálohe v doterajších práporčíckych hodnostiach od 1. januára 2015.

K bodu 12

Ustanovuje sa možnosť pre prezidenta Slovenskej republiky mimoriadne pový šiť do generálskych hodností a pre ministra obrany mimoriadne vymenovať alebo mimoriadne povýšiť do ostatných vojenských hodností vojaka vo výslužbe.

K bodu 13

Ustanovuje sa, že ministerstvo obrany môže povoliť nosenie vojenskej rovnošaty bý valému profesionálnemu vojakovi, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, účastníkovi boja proti fašizmu a rehabilitovanému vojakovi. Takúto možnosť doteraz upravoval zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. VI

Z dôvodu aplikačnej praxe sa navrhuje ustanoviť, aby vedúceho š tátneho zamestnanca v čase jeho neprítomnosti nepresahujúcej dva týždne mohol zastupovať podriadený profesionálny vojak. Na ministerstve obrany sú organizačné zložky, kde vedúci štátny zamestnanec má podriadených aj profesionálnych vojakov a v niektorých prípadoch sa nedá zabezpečiť jeho zastupovanie podriadeným štátnym zamestnancom.

K čl. VII

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2015.

K prílohe č. 1

V súlade s ustanovením § 2 ods. 3 až 5 sa uvádza vojenská hodnosť a prísluš ná minimálna doba služby vo vojenskej hodnosti, maximálna doba štátnej služby ustanovená na zotrvanie profesioná lneho vojaka v dočasnej štátnej službe a veková hranica.

K prílohe č. 2

Pre jednotlivé vojenské hodnosti sa v súlade s § 42 ods. 2 uvádzajú charakteristiky vojenských hodností, ktoré čo najvýstižnejšie popisujú činnosti, ktoré profesion álny vojak v príslušnej vojenskej hodnosti vykonáva. Charakteristika vojenských hodností nevylučuje plnenie iných úloh vyplývajúcich z ustanovení návrhu zákona alebo z ustanovení iných právnych predpisov (napr. z Ústavy Slovenskej republiky, zákona č. 321/2002 Z. z.)

K prílohe č. 3

V súlade s ustanovením § 157 ods. 1 je v tabuľke zobrazená stupnica hodnostných platov profesionálnych vojakov. Tabuľka je rozdelená podľa vojenských hodností v 19 platových stupňoch, pričom ku každému platovému stupňu je priradený príslušný počet rokov služby. Platový stupeň 1 až 9 rastie každoroč ne. Platový stupeň 10 až 12 rastie každé dva roky, platový stupeň 13 až 18 rastie každé tri roky a platový stupeň 19 (nad 33 rokov služby) je posledným platovým stupňom, v ktorom sa rast platu zastavuje. Pre vojenskú hodnosť vojak 2. stupňa sa rast platu zastavuje dosiahnutím 8. platového stupňa, pre vojenskú hodnosť slobodník sa rast platu zastavuje dosiahnutím 12. platového stupňa a pre vojenskú hodnos ť poručík sa rast platu zastavuje dosiahnutím 9. platového stupňa. Zastavenie rastu platu súvisí s kariérnym rastom profesionálnych vojakov v týchto vojensk ých hodnostiach. Pomer medzi platom vojaka 2. stupňa v prvom platovom stupni a platom generála v 19. platovom stupni je len 1:5,35.

K prílohe č. 4

V prílohe sú vymenované právne akty Európskej únie, ktoré s ú preberané týmto návrhom zákona.

Bratislava 4. júna 2014

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Martin Glváč, v. r.

minister obrany Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu