Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov 129/2010 účinný od 01.07.2016 do 31.12.2016

Vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013, ako aj na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 137 z 20. marca 2013 k Návrhu opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení, uznesenia vlády č. 235 z 31. mája 2012 k Akčnému plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016, uznesenia vlády č. 380 z 8. júla 2015 k Aktualizácii Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 – 2016 a uznesenia vlády č. 403 z 8. júla 2015 k Akčnému plánu na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu.

Teoretických aj praktických prístupov sa pri riešení trestnej zodpovednosti právnických osôb uplatňuje niekoľko. Problematika trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je v posledných rokoch jednou z najdiskutovanejších tém v systéme práva, ktoré vychádza z kontinentálneho typu právnej kultúry. Vychádzajúc z poznatkov vedy trestného práva, ako aj existujúcich modelov trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb možno konštatovať, že sa uplatňujú rôzne prístupy k jej ponímaniu, či obsahovému vymedzeniu. Pre anglosaský systém práva, ale aj pre niektoré členské štáty Európskej únie (napr. Holandsko, Francúzsko, Portugalsko, Španielsko) je charakteristickým modelom tzv. priama trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb – v tomto prípade sa voči právnickým osobám vyvodzujú štandardné (priame) tresty, pričom tieto nie sú podmieňované trestným stíhaním fyzickej osoby. V rámci kontinentálneho systému práva sa uplatňoval aj model tzv. nepriamej resp. pseudo trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, kde formálno-právne trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb síce nie je vyjadrená a trestne zodpovedné sú len fyzické osoby (konajúce v mene právnickej osoby), ale zákon súčasne umožňuje právnickým osobám v trestnom konaní uložiť niektoré trestnoprávne sankcie, ktoré nie sú definované ako tresty ale ochranné opatrenia, ktoré sa právnickej osobe ukladajú nie ako dôsledok spáchania trestného činu, ale v záujme ochrany spoločnosti pred trestnými činmi (napr. do roku 2010 Španielsko). Tretím prístupom k chápaniu protiprávnej činnosti právnických osôb je postihovanie tohto konania normami administratívnoprávnej povahy, napr. v Nemecku prostredníctvom noriem správneho práva trestného, kde o sankcii proti právnickej osobe v prvom stupni rozhoduje správny orgán a v odvolacom konaní súd v trestnom konaní.

Bez ohľadu na rôzne teoretické alebo praktické prístupy k trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb je nutné poznamenať, že jej samotná podstata do značnej miery narúša princípy (zásady) kontinentálneho modelu trestného práva. Narúša sa doterajší prísne individuálny charakter trestnej zodpovednosti, resp. jej vnímanie ako zodpovednosti fyzickej osoby. Na strane druhej však aktuálne vývojové trendy, hovoriace v prospech zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb, nepochybne súvisia s novými spoločenskými, ekonomickými a politickými zmenami, ktoré si často vyžadujú nielen individuálnu reakciu štátu, ale sú často prejavom vôle určitého medzinárodného spoločenstva, či zoskupenia štátov (EÚ, OECD, Rada Európy). Výsledkom činnosti medzinárodného spoločenstva je existencia niekoľkých medzinárodných a nadnárodných záväzkov a odporúčaní na zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb, ktoré tieto organizácie adresujú svojim členským štátom. Nakoľko Slovenská republika je plnohodnotným členom týchto medzinárodných organizácií, očakávania vyslovené medzinárodným spoločenstvom sa musia premietnuť aj do právneho poriadku Slovenskej republiky. Nutnosť zaviesť efektívny mechanizmus sankcionovania právnických osôb, ak došlo v súvislosti s ich činnosťou ku spáchaniu trestného činu, vyplýva z nasledujúcich medzinárodných dokumentov (nejde o vyčerpávajúci výpočet):

1. Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách prijatý negociačnou konferenciou 21. novembra 1997, podpísaný 17. decembra 1997 v Paríži, platný pre SR od 23. novembra 1999 (oznámenie č. 318/1999 Z. z.)
2. Odporúčanie v bode 246 Správy o aplikácii Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách schválená Pracovnou skupinou o podplácaní v medzinárodných obchodných transakciách 9. novembra 2005
3. Odporúčanie č. R (88) 18 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy týkajúce sa zodpovednosti podnikov, ktoré majú právnu subjektivitu, za trestné činy spáchané v súvislosti s ich činnosťou schválené na Výbore ministrov 20. októbra 1988 na 420. schôdzke ministerských zástupcov
4. Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (crime) prijatý 8. novembra 1990 v Štrasburgu (ETC 141), platný pre SR od 1. septembra. 2001 (oznámenie č. 109/2002 Z. z.)
5. Dohovor Rady Európy o praní, vyhľadávaní, zaistení a konfiškovaní ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu č. 198 prijatý 16. mája 2005 bol vo Varšave (ETC 198), (oznámenie č. 91/2009 Z. z.)
6. Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.)
7. XVI. odporúčanie Správy o dodržiavaní Slovenskej republiky, druhé hodnotiace kolo schválené GRECO na 28. plenárnej schôdzi v Štrasburgu dňa 12. mája 2006
8. Dohovor o počítačovej kriminalite z 23. novembra 2001 z Budapešti, všeobecne (pre štáty, ktoré ho ratifikovali) už nadobudol platnosť dňa 1. júla 2004 (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.)
9. Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)
10. Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi prijatý 16. mája 2005 vo Varšave (ETC 197) , ratifikovaný prezidentom SR 27. marca 2007
11. Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
12. Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004 (oznámenie č. 621/2003 Z. z.)
13. Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii prijatý 25. mája 2000 v New Yorku, platný pre SR od 25. júla 2004 (oznámenie č. 424/2004 Z. z.)
14. Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31. októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006 (oznámenie č. 434/2006 Z. z.)
15. Druhý protokol vyhotovený na základe článku k.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel
16. Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním z 1. júla 2010 v Lanzarote (ETC 201)
17. Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú.v. ES L 149, 2.6.2001)
18. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. ES L 164, 22.6.2002)
19. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. ES L 328, 5.12.2002)
20. Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú.v. EÚ L 192, 31.7.2003)
21. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.11.2004)
22. Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú.v. EÚ L 76, 22.3.2005) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú.v. EÚ L 081, 27.3.2009)
23. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú.v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice 2009/123/ES
24. Rámcové rozhodnutie Rady 2006/783/SVV zo 6.októbra 2006 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na príkazy na konfiškáciu (Ú.v. EÚ L 328, 24.11.2006)
25. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)
26. Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú.v. EÚ L 300, 11.11.2008)
27. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú.v. EÚ L 328, 6.12.2008)
28. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)
29. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú.v. EÚ L 280, 27.10.2009)
30. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú.v. EÚ L 101, 15.4.2011)
31. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú.v. EÚ L 335, 17.12.2011),
32. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú.v. EÚ L 218, 14.8.2013),
33. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV (Ú.v. EÚ L 151, 21.5.2014).

V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o prvú iniciatívu riešenia problematiky zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb bolo navrhované už v rámci rekodifikácie trestného práva v roku 2005, pričom k jej schváleniu nedošlo. Rovnako tak bol odmietnutý samostatný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb (dvakrát v roku 2006 a následne v roku 2007). Vo všetkých vymenovaných prípadoch išlo o tzv. priamej zodpovednosti právnických osôb.

K implementácii trestnej zodpovednosti právnických osôb do právneho poriadku Slovenskej republiky, aj keď v nepriamej forme tzv. pseudo trestnej zodpovednosti, došlo až prijatím zákona č. 224/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto zákonom sa zaviedli nové trestnoprávne sankcie v podobe ochranných opatrení voči právnickým osobám (zhabanie peňažnej čiastky, zhabanie majetku), pričom uloženie týchto ochranných opatrení nie je podmienené väzbou na trestné stíhanie fyzických osôb, ale však podmienené splnením podmienok podľa § 83a a 83b Trestného zákona v platnom znení. Materiálne tak Slovenská republika naplnila požiadavku vyvodiť v trestnom konaní voči právnickej osobe sankcie trestného charakteru a súčasne uznať trestnú zodpovednosť právnických osôb za trestné činy fyzických osôb konajúcich v jej mene aj keď ju formálno-právne nevyjadrila. Vychádzajúc z dostupných štatistických údajov k dnešnému dňu predkladateľ neeviduje využitie týchto ustanovení v praxi, t.j. k ich aplikácii zatiaľ nedošlo a v trestnom konaní nebola prostredníctvom tejto úpravy platnej od roku 2010 postihnutá žiadna právnická osoba.

Slovenská republika ako zmluvná strana Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (ďalej len „Dohovor OECD“) je v pravidelných intervaloch hodnotená v pléne WGB/OECD. Najzávažnejším zisteným nedostatkom hodnotenia Slovenskej republiky zo strany OECD (Správa z tretej etapy hodnotenia Slovenskej republiky, ktorú vypracovala Pracovná skupina OECD pre podplácanie, hodnotí realizáciu a uplatňovanie Dohovoru o boji proti podplácaniu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z 15. Júna 2012) je nesúlad s požiadavkami čl. 2 Dohovoru OECD, teda absencia efektívnej úpravy zodpovednosti právnických osôb vo vzťahu k postihovaniu podplácania zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. WGB/OECD nepovažuje súčasne platnú právnu úpravu zodpovednosti právnických osôb upravenú v Trestnom zákone za efektívnu a spĺňajúcu požiadavky Dohovoru OECD. V tejto súvislosti Pracovná skupina OECD konštatuje, že „pracovnej skupine spôsobuje najväčšie obavy pretrvávajúca absencia trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorá 12 rokov od nadobudnutia účinnosti Dohovoru v Slovenskej republike ešte stále nie je upravená“ a súčasne uvádza, že „Slovenská republika musí prioritne zaviesť zodpovednosť právnických osôb, aby bolo možné stíhať právnické osoby za trestné činy poskytovania úplatkov zahraničným verejným činiteľom, vrátane poskytovania úplatkov“. Hodnotiaca správa platnú právnu úpravu Slovenskej republiky v podstate označila za úpravu konfiškácií vo vzťahu k právnickým osobám, a nie za zavedenie zodpovednosti právnickej osoby podľa trestného práva. Z hodnotiacej správy vyplýva záver, že súčasná právna úprava Slovenskej republiky týkajúcej sa zodpovednosti právnických osôb nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z Dohovoru OECD pre vyvodenie zodpovednosti právnických osôb. S cieľom splniť odporúčania vyslovené v rámci hodnotenia je pri koncipovaní novej legislatívnej úpravy nevyhnutné zohľadniť kritériá obsiahnuté v hodnotiacej správe. Detailne sú tieto odporúčania popísané v materiáli „Návrh opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách pre Slovenskú republiku v rámci Fázy 3 hodnotení“, ktorý vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila uznesením č. 137 z 20. marca 2013. Jednou z úloh vyplývajúcich z označeného uznesenia vlády je aj úloha predložiť na rokovanie vlády návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb (C.14.).

Východiskom pri koncipovaní predkladanej právnej úpravy boli primárne medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ako aj komparácia existujúcich úprav v rámci vybraných členských štátov Európskej únie. Z tejto komparácie vyplynulo, že v členských štátoch EÚ, s výnimkou Spolkovej republiky Nemecko, sú právnickým osobám ukladané súdmi v trestnom konaní tresty alebo ochranné opatrenia (ako jedna z foriem trestných sankcií) v rámci zavedenej trestnej zodpovednosti právnických osôb v podobe trestných dôsledkov trestného činu spáchaného fyzickou osobou konajúcou za právnickú osobu formou pričítania právnickej osobe. Koncept tzv. nepravej resp. pseudo trestnej zodpovednosti zaviedla len Slovenská republika po vzore Španielska, ktoré však od tohto konceptu ustúpilo prijatím osobitného zákona č. 5/2010 o trestnej zodpovednosti právnických osôb z 22. júna 2010).

Koncept zodpovednosti právnických osôb v podobe administratívnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom správneho práva trestného, po vzore právnej úpravy Spolkovej republiky Nemecko, by bol podľa názoru predkladateľa uplatniteľný v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky len za predpokladu vytvorenia novej hmotnoprávnej a procesnej úpravy v oblasti správneho práva a jeho previazania s trestným procesom s rizikom možnej pochybnosti o ústavnosti tohto riešenia.

V prvom rade je potrebné uviesť, že podľa čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.“. Trestné činy predstavujú kategóriu protiprávnych konaní, za ktoré pre ich vysokú spoločenskú škodlivosť hrozí závažná sankcia – trest, a preto je sankčný postih za tieto konania vyhradený výlučne nezávislej súdnej moci s ústavnou garanciou procesných práv účastníkov konania. Trestné činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. S prihliadnutím na čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je preto pochybné prečo voliť iný prístup v prípade právnickej osoby a fyzickej osoby, ak ide o typologicky rovnaké protiprávne konanie, najmä ak konanie pred nezávislým a nestranným súdom poskytuje vyšší štandard právnej ochrany ako administratívne konanie.

Ako je uvedené vyššie, riešenie trestnej zodpovednosti právnických osôb prostredníctvom administratívnej zodpovednosti by si vyžiadalo potrebu zavedenia nových skutkových podstát správnych deliktov (obsahovo totožných so skutkovými podstatami trestných činov), rovnako aj zavedenie novej procesnej úpravy, ktorá by nevyhnutne musela inkorporovať mnohé procesné inštitúty trestného konania (odloženie veci, právo na obhajobu, práva a povinnosti účastníkov konania vrátane obhajcov, predvolanie, predvedenie, výsluch, postavenie poškodeného vrátane jeho práva na náhradu škody, opravné konanie, výkon sankcií, právny styk s cudzinou a pod.). Trestný proces už pritom všetky uvedené inštitúty pozná a orgány činné v trestnom konaní sú na rozdiel od správnych orgánov zvyknuté ich efektívne využívať. Správne orgány by museli byť nevyhnutne vybavené takým katalógom práv a povinností ako v súčasnosti orgány činné v trestnom konaní. Zavedenie administratívnej zodpovednosti právnických osôb by súčasne viedlo k limitom v rámci plnenia záväzkov Slovenskej republiky v oblasti medzinárodnej justičnej a policajnej spolupráce v trestných veciach a využívaní tých inštitútov a mechanizmov medzinárodnej spolupráce, ktoré možno využívať pri odhaľovaní závažných foriem trestnej činnosti. Tento záver platí rovnako aj pre oblasť záväzkov týkajúcich sa uznávania a výkonu cudzích rozhodnutí vydaných cudzími štátmi v trestnom konaní voči právnickým osobám.

Návrh zákona upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v trestnom konaní proti právnickým osobám.

V ďalších novelizačných článkoch sa navrhuje vykonanie novelizácie značného počtu súvisiacich zákonov. Tieto zmeny možno rozdeliť do troch skupín.

Prvú skupinu novelizovaných predpisov predstavujú zákony, ktorých zmena reaguje primárne na zrušenie doterajšej právnej úpravy tzv. nepravej trestnej zodpovednosti právnických osôb a jej nahradenie novou právnou úpravou. Ide najmä o novelizáciu Trestného zákona, Trestného poriadku, zákona o registri trestov, zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zákona o verejnom obstarávaní, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

Druhú skupinu predstavujú zákony, ktoré upravujú úradnú evidenciu zápisom do ktorej právnické osoby vznikajú. V tomto prípade sa novelizácie zameriavajú na rozšírenie údajov evidovaných o právnických osobách, a to o údaje o trestoch a ochranných opatreniach uložených v trestnom konaní právnickej osobe.

Tretiu skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s Európskej únie.

Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú popísané v doložke vybraných vplyvov a v príslušných prílohách.



 
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie


1. Predkladateľ návrhu zákona: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu zákona:

a) je upravená v práve Európskej únie:

- v primárnom

Hlava VI Zmluvy o Európskej únii – „Ustanovenia o policajnej a justičnej spolupráci“

- v sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4. 2011)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v EÚ L 335, 17.12.2011)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

2. nelegislatívne akty

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 27.11.1995
Druhý protokol vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Bruseli

Dohovor z 25.6.1997 na základe čl. K3 Zmluvy o EÚ o boji proti úplatkárstvu, na ktorom sa podieľajú úradníci ES alebo členských štátov EÚ

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov, (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002)

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002)

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003)

Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/35/ES zo 7. septembra 2005 o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenia (Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009 (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008)

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.


4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Ú. v. ES L 149, 2.6.2001)

2. júna 2003

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Ú. v. ES L 164, 22.6.2002)

31. decembra 2002

Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhania neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Ú. v. ES L 328, 5.12.2002)

5. decembra 2004

Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22. júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore (Ú. v. EÚ L 192, 31.7.2003)

22. júla 2005

Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa ustanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú. v. EÚ L 335, 11.11.2004)

12. mája 2006


Rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV z 24. februára 2005 o útokoch na informačné systémy (Ú. v. EÚ L 69, 16.03.2005)

16. marca 2007

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

26. decembra 2010

Rámcové Rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11.11.2008)

11. mája 2010

Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008)

28. novembra 2010

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009)

20. júla 2011

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2009)

5. decembra 2011

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15.4. 2011)

6. apríla 2013

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011)

18. decembra 2013

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

4. september 2015

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14.8.2013)

23. máj 2016

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

do júna 2013

(bod 10. jún Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013 v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky a s odporúčaniami medzinárodných organizácií)

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

bezpredmetné

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný

6. Gestor (spolupracujúce rezorty):

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky



 
DOLOŽKA
vybraných vplyvov


A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: -

A.2. Vplyvy:
Pozitívne Žiadne Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy x x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia? x x
3. Sociálne vplyvy x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti x


A.3. Poznámky

Vplyvy na rozpočet verejnej správy nie je možné kvantifikovať, nakoľko nie je objektívne možné zhodnotiť koľko právnických osôb bude trestne stíhaných, v koľkých prípadoch sa uložia tresty, ktoré by mohli zakladať pozitívny vplyv na štátny rozpočet (napr. trest prepadnutia majetku, peňažný trest), resp. v koľkých prípadoch sa uplatnia inštitúty, ktoré by zakladali negatívne vplyvy na štátny rozpočet (napr. úhrada trov likvidácie v prípade nemajetnej spoločnosti). Prípadné výdavky budú zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov dotknutých kapitol štátneho rozpočtu v jednotlivých rozpočtových rokoch, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

V rámci predbežného pripomienkového konania zaujali gestori stanoviská, ktoré sú zohľadnené v predloženom materiáli s výnimkou kvantifikácie vplyvov na rozpočet verejnej správy.







B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

V úvodnom ustanovení sa upravuje predmet zákona a jeho vzťah k iným zákonom. Predmetom zákona je úprava základov trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhov trestov ukladaných právnickým osobám za spáchané trestné činy a osobitosti trestného konania proti právnickým osobám.

V odseku 2 sa upravuje subsidiárne použitie Trestného zákona vo vzťahu k trestnej zodpovednosti právnickej osoby a Trestného poriadku vo vzťahu ku konaniu voči právnickej osobe, ak zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje.

K § 2

Predmetné ustanovenie upravuje územnú pôsobnosť zákona vo vzťahu k právnickým osobám, pričom stanovuje nevyhnutné odchýlky od pôsobnosti Trestného zákona vo vzťahu k trestným činom fyzických osôb. Pri vymedzení územnej pôsobnosti zákona sa vychádzalo z požiadaviek vyplývajúcich z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná a identifikovaných špecifík právnických osôb s cieľom ich efektívneho stíhania.

K § 3

V tomto ustanovení sa uvádza taxatívny výpočet trestných činov upravených v osobitnej časti Trestného zákona, u ktorých dochádza k vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby, ak sú spáchané právnickou osobou spôsobom určeným návrhom zákona (§ 4). Vymedzený katalóg trestných činov zohľadňuje jednak medzinárodné záväzky Slovenskej republiky, ktoré jej vyplývajú z medzinárodných nástrojov, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej z členstva v Európskej únii. Zoznam medzinárodných nástrojov ako aj príslušných právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré zaväzujú k vyvodeniu zodpovednosti voči právnickej osobe za spáchanie alebo jej účasť na trestnej činnosti je uvedený vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Katalóg trestných činov u ktorých vzniká trestná zodpovednosť právnickej osoby je súčasne doplnený o tie trestné činy, u ktorých je s ohľadom na ich povahu a na poznatky aplikačnej praxe ich stíhanie v záujme Slovenskej republiky (tzv. daňové trestné činy).

S ohľadom na stály vývoj medzinárodnej agendy je možné do budúcna očakávať potrebu ďalšej modifikácie tohto katalógu trestných činov.

Aktuálny navrhovaný katalóg trestných činov má nasledovný právny základ:

Nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 a 173 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV z 25. októbra 2004, ktorým sa stanovujú minimálne ustanovenia o znakoch skutkových podstát trestných činov a trestov v oblasti nezákonného obchodu s drogami (Ú.v. EÚ L 335, 11.11.2004)

Šírenie toxikománie podľa § 174 Trestného zákona
Obchodovanie s ľuďmi podľa § 179 Trestného zákona

- Dohovor Rady Európy proti obchodovaniu s ľuďmi (ETC 197)
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011).

Sexuálne násilie podľa § 200 Trestného zákona
Sexuálne zneužívanie podľa § 201 až 202 Trestného zákona
Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011)

Podielnictvo podľa § 231 a 232 Trestného zákona
Legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 a 234 Trestného zákona

- Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (oznámenie č. 109/2002 Z. z.)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2001/500/SVV z 26. júna 2001 o praní špinavých peňazí, identifikácii, vyhľadávaní, zmrazení, zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú. v. ES L 182, 5. 7. 2001)

Poškodenie a zneužitie záznamu na nosiči informácií podľa § 247 Trestného zákona
Poznámka: v nadväznosti na vládny návrh zákona o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov tlač 1630, ktorým sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV tu patria aj tiež novonavrhované skutkové podstaty
§ 247a Neoprávnený zásah do počítačového systému,
§ 247b Neoprávnený zásah do počítačového údaja,
§ 247c Neoprávnené zachytávanie počítačových údajov,
§ 247d Výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV (Ú. v. EÚ L 218, 14. 8. 2013)
- Dohovor o počítačovej kriminalite (ETC 185) (oznámenie č. 137/2008 Z. z.)

Neoprávnené zamestnávanie podľa § 251a Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú.v. EÚ L 168, 30.6.2009)

Poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až 263 Trestného zákona

- Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev prijatý 19. júna 1997 v Brusel a jeho protokoly

Falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 Trestného zákona
Uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 Trestného zákona
Výroba a držba falšovateľského náčinia podľa § 272 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV z 29. mája 2000 o zvýšenej ochrane pred falšovaním prostredníctvom pokút a ďalších trestných sankcií v súvislosti so zavádzaním eura (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 1; Ú.v. ES L 140, 14.6.2000) v znení rámcového rozhodnutia Rady 2001/888/SVV zo 6. decembra 2001 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 19/zv. 4; Ú.v. ES L 329, 14.12.2001)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV z 28. mája 2001 o boji proti podvodom a falšovaniu bezhotovostných platobných prostriedkov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6; Ú. v. ES L 149, 2. 6. 2001)

Všeobecné ohrozenie podľa § 284 a 285 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 a 295 Trestného zákona
Založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu (Ú. v. EÚ L 300, 11. 11. 2008)
- Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu prijatý 15.novembra 2000 v New Yorku, platný pre SR od 2.januára 2004, uverejnený pod č.621/2003 Z. z.

Založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002).
- Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
- Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

Nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov podľa § 298 a 299 Trestného zákona
Ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa § 300 a 301 Trestného zákona
Neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302 Trestného zákona
Neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok podľa § 302a Trestného zákona
Porušovanie ochrany vôd a ovzdušia podľa § 303 a 304 Trestného zákona
Porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 Trestného zákona
Porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008)
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/123/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2005/35/ES o znečisťovaní mora z lodí a o zavedení sankcií za porušenie (Ú. v. EÚ L 280, 27. 10. 2009)

Teror podľa § 313 a 314 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 164, 22. 6. 2002)

Prijímanie úplatku podľa § 328 až 331 Trestného zákona
Podplácanie podľa § 332 až 335 Trestného zákona
Nepriama korupcia podľa § 336 Trestného zákona

- Trestnoprávny dohovor o korupcii z 27. januára 1999 a podpísaný v Štrasburgu (ETC 173), platný pre SR od 1. júla 2002, (oznámenie č. 375/2002 Z. z.)
- Dohovor OSN proti korupcii prijatý 31.októbra 2003 v New Yorku, platný pre SR od 1. júla 2006,(ozn. č. 434/2006 Z. z.)
- Rámcové rozhodnutie Rady 2003/568/SVV z 22.júla 2003 o boji proti korupcii v súkromnom sektore

Prevádzačstvo podľa § 355 a 356 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 6; Ú. v. ES L 328, 5. 12. 2002)

Kupliarstvo podľa § 367 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011)

Výroba detskej pornografie podľa § 368 Trestného zákona
Rozširovanie detskej pornografie podľa § 369 Trestného zákona
Prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370 Trestného zákona
Ohrozovanie mravnosti podľa § 371 a 372 Trestného zákona

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011)

Terorizmus a niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419 Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/919/SVV z 28. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa rámcové rozhodnutie 2002/475/SVV o boji proti terorizmu (Ú. v. EÚ L 330, 9. 12. 2008)
- Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu prijatý 9. decembra 1999 v New Yorku, platný pre SR od 13. októbra 2002 (oznámenie č. 593/2002 Z. z.)
- Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu prijatý 16. mája 2005 vo Varšave, platný pre SR od 1. júna 2007 (ETC 196) (oznámenie č. 186/2007 Z. z.)

Podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421 a 422 Trestného zákona
Výroba extrémistických materiálov podľa § 422a Trestného zákona
Rozširovanie extrémistických materiálov podľa § 422b Trestného zákona
Prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c Trestného zákona
Popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov podľa § 422d Trestného zákona
Hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 Trestného zákona
Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 Trestného zákona
Podnecovanie, hanobenie a vyhrážanie osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu podľa § 424a Trestného zákona

- Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 328, 6. 12. 2008).

K § 4

Uvedené ustanovenie v odseku 1 definuje trestný čin spáchaný právnickou osobou a upravuje podmienky vyvodenia trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe za jeho spáchanie prostredníctvom tzv. pričítateľnosti trestného činu právnickej osobe. Uvedený koncept pričítateľnosti spáchania trestného činu právnickej osobe upravený v odseku 2 vychádza zo skutočnosti, že právnické osoby sú subjektom práva odlišným od fyzickej osoby, pričom ide o subjekty, ktoré sú právom umelo vytvorené s priznaním spôsobilosti k právam a povinnostiam, právnym a protiprávnym úkonom a zodpovednosti v právnych vzťahoch.
Vzhľadom k skutočnosti, že vznik a existencia právnických osôb predstavuje určitú právnu konštrukciu, musí byť právom konštruovaný i spôsob konania právnických osôb ako subjektov práva navonok, nakoľko právnická osoba ako celok nedisponuje vôľovou zložkou, nemôže teda podľa takejto vlastnej vôle jednať a navonok ju prejavovať. Z uvedeného dôvodu právny poriadok stanovuje, že vlastné konanie právnickej osoby predstavujú tie prejavy vôle, ktoré menom právnickej osoby konajú ňou určené orgány alebo zástupcovia právnickej osoby ako fyzické osoby a právne následky spojené s týmito prejavmi sa pričítajú priamo právnickej osobe ako subjektu práva.

Osoby, ktorých protiprávne konanie je následne pričítané právnickej osobe sú vymedzené v odseku 1 s ohľadom na požiadavky medzinárodných nástrojov a právne záväzných aktov EÚ. Skúmanie zavinenia u trestných činov právnických osôb je vylúčené z povahy veci, nakoľko právnická osoba ako právny konštrukt nedisponuje na rozdiel od fyzickej osoby vôľovou zložkou, ktorá je základom zavinenia u fyzických osôb.

Prvým predpokladom trestnej zodpovednosti právnickej osoby je, že došlo k spáchaniu trestného činu. Druhým predpokladom, kedy sa trestný čin považuje za spáchaný právnickou osobou je existencia príčinnej súvislosti na jednej strane medzi záujmom právnickej osoby, činnosťou právnickej osoby (bez ohľadu na okolnosť, či ide o činnosť, ktorú má povolenú resp. zapísanú v príslušnom registri ako predmet činnosti resp. podnikania) alebo tou okolnosťou, že právnická osoba vystupuje len ako prostriedok na páchanie trestnej činnosti a na druhej strane protiprávne konanie fyzickej osoby, ktorá

a) koná ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená menom právnickej osoby alebo za právnickú osobu konať (na základe zmluvného zastúpenia, napr. prokurista); štatutárnym orgánom resp. členom štatutárneho orgánu je ten, kto je na konanie za právnickú osobu oprávnený zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka),

b) vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby aj keď nemá iný vzťah k právnickej osobe; nemusí ísť len o také kontrolné orgány, ktorých postavenie priamo upravujú právne predpisy (dozorná rad, kontrolná komisia), ale aj o kontrolné orgány zriadené právnickou osobou nad rámec obligatórnych kontrolných orgánov; v tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe len ak konali v záujme právnickej osoby (viď odsek 2), právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme,

c) vykonáva rozhodujúci vplyv na riadenie tejto právnickej osoby, ak jeho konanie bolo aspoň jednou z podmienok zakladajúcich trestnú zodpovednosť právnickej osoby; tu ide o prípady tzv. „tieňových“ (shadow) manažérov, ktorí síce formálne ustanovia za štatutárny orgán alebo za členov štatutárneho orgánu iné osoby, avšak fakticky spoločnosť riadia oni (napr. dojednávajú zmluvy, aj keď fakticky ich v mene spoločnosti formálne uzatvára štatutárny orgán). Porovnaj v tejto súvislosti napr. čl. 22 ods. 7 návrhu Smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločnostiach s ručením neobmedzeným s jediným spoločníkom (COM(2014) 212), v zmysle ktorého „Akákoľvek osoba, ktorej nariadenia alebo pokyny konatelia spoločnosti zvyčajne plnia, sa bez toho, aby bola formálne vymenovaná, sa považuje za konateľa, pokiaľ ide o všetky povinnosti a záväzky, ktorým podliehajú konatelia“. V tomto prípade je možné konanie týchto osôb pričítať právnickej osobe rovnako ako v osôb podlľa písm. b) len ak tieto osoby konali v záujme právnickej osoby (viď odsek 2), právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie týchto osôb ak tieto síce konali v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konali výlučne vo vlastnom záujme,

d) iný zamestnanec alebo osoba v obdobnom postavení („dohodár“, prípadne príkazník, mandatár, resp. osoba plniaca úlohy pre právnickú osobu na základe zmluvného občianskoprávneho alebo obchodnoprávneho vzťahu) pri plnení pracovných úloh pre právnickú osobu ak koná na základe rozhodnutia, schválenia alebo pokynu orgánov právnickej osoby alebo osoby uvedenej v písmenách a) až d) (bez ohľadu na okolnosť, akou formou udeleným), alebo ak konala preto, že orgány právnickej osoby alebo osoby uvedené v písmenách a) až d) si nesplnili zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov (napr. na úseku bezpečnosti práce), alebo ak tieto orgány alebo osoby nevykonali nevyhnutné opatrenia k zamedzeniu alebo odvráteniu následkov trestného činu. Trestná zodpovednosť právnickej osoby nevzniká pri excesívnom konaní zamestnanca, ktorý koná výlučne v svoj prospech.

V odseku 3 je upravený liberačný dôvod (materiálny korektív) vo vzťahu k vyvodeniu trestnej zodpovednosti právnickej osoby za konanie zamestnanca, ktoré bolo spôsobené výlučne tým, že právnická osoba nesplnila zákonom uložené povinnosti v rámci dohľadu a kontroly nad činnosťou zamestnancov. Právnickej osobe sa takýto trestný čin nepričíta ak význam nesplnenia týchto povinností k spáchanému trestnému činu je vzhľadom na predmet činnosti právnickej osoby, spôsob vykonania trestného činu a jeho následky a okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný nepatrný.

V zmysle odseku 4 sa pre vyvodenie trestnej zodpovednosti právnickej osoby nevyžaduje vyvodenie trestnej zodpovednosti fyzickej osoby a súčasne sa upravuje, že trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba za právnickú osobu konala.

Odsek 5 upravuje prípady vzniku právne dôležitých skutočností podľa osobitných prepisov, ktoré však nemajú vplyv na trestnú zodpovednosť právnickej osoby.

Odsek 6 upravuje ďalšie zákonné predpoklady, pri splnení ktorých sa rovnako aplikujú ustanovenia § 4 o trestnej zodpovednosti právnickej osoby.

K § 5

Uvedené ustanovenie expressis verbis vylučuje trestnú zodpovednosť právnických osôb určitých subjektov, ktoré sú v tomto ustanovení vymenované. Jedná sa o subjekty, ktoré priamo vykonávajú alebo plnia úlohy štátu alebo štátnej správy, alebo boli zriadené zákonom. Vyvodzovaním trestného postihu voči týmto právnickým osobám by štát jednak postihoval sám seba, ale taktiež by to mohlo mať dopad na výkon verejnej správy. Nie všetky právnické osoby budú teda podliehať trestnej zodpovednosti. Vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb sa týka najmä štátu a jeho orgánov, ako aj iných štátov, či medzinárodných organizácií, čo zodpovedá aj medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky.

Jedinou výnimkou v zmysle odseku 2 sú právnické osoby, v ktorých majú takéto subjekty majetkovú účasť. Voči takýmto právnickým osobám, je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť za spáchaný trestný čin. Ide najmä o právnické osoby - podniky s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávy.

K § 6

Uvedené ustanovenie definuje páchateľa trestného činu. Povaha právnickej osoby vylučuje prevzatie úpravy páchateľa, resp. spolupáchateľa z Trestného zákona (§ 19 a 20), nakoľko páchateľstvo právnickej osoby je viazané na pričítateľnosť škodlivého následku trestného činu. „Spôsobom uvedeným v tomto zákone“ sa rozumejú jak objektívne tak subjektívne predpoklady vzniku trestnej zodpovednosti právnickej osoby. V odseku 2 sa definuje spolupáchateľstvo pri trestných činoch spáchaných právnickou osobou a v odseku 3 forma účastníctva právnickej osoby na spáchanom trestnom čine.

K § 7

Trestná zodpovednosť právnickej osoby je úzko spätá s problematikou právneho nástupníctva právnickej osoby. Otázku prechodu trestnej zodpovednosti právnických osôb je nevyhnutné výslovne upraviť v návrhu zákona, v opačnom prípade by zrušenie právnickej osoby s právnym nástupcom znamenal jednoduchý spôsob ako sa trestnej zodpovednosti vyhnúť. Takáto právna úprava nie je ojedinelá a možno ju považovať za štandard v rámci právnych úprav trestnej zodpovednosti právnických osôb. Na základe uvedeného bude teda trestná zodpovednosť právnickej osoby prechádzať na všetkých jej právnych nástupcov. Právne nástupníctvo bude úzko previazané najmä s prechodom imania zrušenej právnickej osoby, ktorý pojem vyjadruje najadekvátnejšie väzbu na (pôvodný) majetkový substrát právnickej osoby. Toto pravidlo bude mať jedinú výnimku, a to prípad keď celé imanie po zrušení právnickej osoby preberá fyzická osoba. Prechod trestnej zodpovednosti na jej právnych nástupcov sa týka aj uložených trestov. V prípade viacerých právnych nástupcov bude trestná zodpovednosť zaťažovať všetkých z nich a v to v rozsahu, ktorý určí súd v zmysle zásad pre ukladanie trestu (§ 11 ods. 3).

Podľa navrhovanej právnej úpravy budú všetky úkony smerujúce k zmene právnickej osoby (zmenou treba podľa odseku 4 rozumieť zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie právnickej osoby, prevod imania na spoločníka, zmenu právnej formy a premiestnenie sídla právnickej osoby do zahraničia) budú od momentu začatia trestného stíhania a vznesenia obvinenia proti právnickej osobe podliehať súhlasu súdu (§ 25 ods. 2). Nevylučuje sa teda, aby k zmene právnickej osoby mohlo dôjsť aj počas trestného stíhania danej právnickej osoby, pričom súd pri ukladaní trestu pre právnickú osobu, resp. nástupnícku právnickú osobu bude prihliadať na okolnosti podľa navrhovaného § 11 ods. 3.

Osobitne je v návrhu zákona riešená problematika zmeny alebo zrušenia právnickej osoby počas vykonávacieho konania, t.j. v čase keď sa už neuplatňujú obmedzenia týkajúce sa zmeny, zrušenia alebo zániku právnickej osoby podľa § 25. Návrh zákona v tomto prípade vychádza zo zásady, že trestná zodpovednosť postihuje aj právnych nástupcov odsúdenej právnickej osoby, ktorí sú právnickými osobami. Uvedené sa vzťahuje aj na nevykonané tresty a ochranné opatrenie. Pre prípad, že právnická osoba sa zlúči s inou právnickou osobou, alebo sa rozdelí, zmení právnu formu a pod. počas vykonávacieho konania, priamo zo zákona nastane prechod trestnej zodpovednosti na všetky právnické osoby, ktorá sú právnym nástupcom pôvodnej právnickej osoby. Tento záver je nevyhnutné prijať, a to v záujme zamedzenia vyhnutia sa výkonu uloženého trestu (alebo ochranného opatrenia) po právoplatnom skončení trestného konania. Súčasne sa však zohľadňuje fakt, že nástupnícke právnické osoby nie sú totožným subjektom ako pôvodná právnická osoba, a preto sa umožňuje, aby na ich návrh trestný súd zmenil účinky prechodu trestnej zodpovednosti, t.j. rozhodol či trestná zodpovednosť prechádza na všetkých právnych nástupcov a ak áno, tak v akom rozsahu.

Príklad: právoplatne odsúdená spoločnosť A, ktorej súd právoplatne uložil trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní v trvaní piatich rokov sa ešte pred vykonaním celého trestu rozdelí na spoločnosti B a C. Podľa § 7 ods. 1 návrhu zákona v spojitosti so zákonom o obchodnom registri pri zápise nových spoločností B a C zapíše registrový súd do obchodného registra aj to, že tieto spoločnosti postihuje nevykonaný trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní. Spoločnosť B alebo C však bude môcť podať návrh súdu, aby rozhodol, že tento nevykonaný trest sa na ne nevzťahuje, alebo sa vzťahuje len v obmedzenom rozsahu. Súd podľa § 11 ods. 3 preskúma v akom rozsahu na niektorú z nich prešlo imanie zodpovedajúce prospechu alebo iné výhody zo spáchaného trestného činu, prípadne v akom rozsahu ktorákoľvek z nich pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin a na podklade toho vydá nový rozsudok.

K § 8

Na trestnú zodpovednosť právnických osôb sa samozrejme vzťahujú, s odchýlkami ustanovenými týmto návrhom zákona, aj všetky ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona o príprave na zločin, o pokuse, o okolnostiach vylučujúcich protiprávnosť činu, o základných zásadách ukladania sankcií, o ukladaní a výkone jednotlivých trestov, o zániku trestnosti a trestu.

Osobitne sa vo vzťahu k právnickým osobám upravuje problematika účinnej ľútosti. Tieto ustanovenia sú výsledkom prispôsobenia doteraz zaužívanej právnej úpravy potrebám zohľadňujúcim fungovanie právnických osôb. Právna úprava kladie dôraz na zabránenie vzniku škodlivého následku alebo jeho nápravu, ak už nastal. Uprednostňuje sa teda reparačné pôsobenie právnickej osoby pred samotným vyvodením trestnej zodpovednosti.

Aplikovanie účinnej ľútosti však bude vylúčené v prípade trestných činov korupcie, kde Slovenská republika ratifikáciou Dohovoru o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (oznámenie č. 318/1999 Z. z.) a Trestnoprávneho dohovoru o korupcii (oznámenie č. 375/2002 Z. z.) prevzala záväzok vylučujúci aplikáciu ustanovení o účinnej ľútosti v prípade trestných činov korupcie a rovnako sa vylučuje vo vzťahu k trestnému činu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona.

K § 9

Ustanovujú sa podmienky pre zahladenie trestu právnickej osoby v trvaní vo vzťahu k jednotlivým kategóriám trestných činov. Navrhovaná právna úprava vychádza zo všeobecnej úpravy Trestného zákona (§ 92 a 93).

K § 10

Vymedzujú sa druhy trestov, ktoré môže súd uložiť právnickej osobe za spáchaný trestný čin.

K § 11

Ustanovujú sa zásady ukladania trestov pre právnické osoby založené na princípe proporcionality trestu. V odseku 1 sa ustanovuje, že súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliada najmä na povahu a závažnosť trestného činu, na pomery právnickej osoby vrátane jej doterajšej činnosti a na jej majetkové pomery, pričom prihliadne aj na to, či právnická osoba vykonáva činnosť vo verejnom záujme, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada tiež na to, aby postihovali právnickú osobu tak, aby bol zabezpečený ich čo najmenší vplyv na zamestnancov, na právom chránené záujmy poškodených a veriteľov právnickej osoby, ktorých pohľadávky voči trestne zodpovednej právnickej osobe vznikli v dobrej viere a nemajú pôvod alebo nesúvisia s trestným činom právnickej osoby, na pôsobenie právnickej osoby po spáchanom čine, najmä na jej účinnú snahu nahradiť spôsobenú škodu alebo odstrániť iné škodlivé následky trestného činu, na očakávaný dôsledok trestu pre jej ďalšiu činnosť, na pomer, v akom na ňu prešli výhody z trestného činu spáchaného v spolupáchateľstve (odsek 2)

V odseku 3 sa stanovujú podmienky pre ukladanie trestov právnym nástupcom právnickej osoby, pričom sa určuje, že pri rozhodovaní treba prihliadnuť primárne na to, v akom rozsahu na niektorého z nástupcov prešlo imanie zodpovedajúce prospechu, sekundárne na iné výhody zo spáchaného trestného činu a subsidiárne aj na to v akom rozsahu ktorýkoľvek z nástupcov pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol spáchaný trestný čin.

V odseku 4 sa stanovujú podmienky ukladania jednotlivých trestov popri sebe a výnimky z tohto pravidla.

K § 12

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zrušenia právnickej osoby. V odseku 1 sa navrhuje jeho obligatórne uloženie v prípadoch, ak činnosť právnickej osoby bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti, teda v prípadoch ak činnosť právnickej osoby je obmedzená na páchania trestnej činnosti. V odseku 2 sa upravuje fakultatívne uloženie trestu zrušenia právnickej osoby, a to v prípadoch, ak súd odsudzuje právnickú osobu za trestný čin, za ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie. V odseku 3 sa ustanovuje, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, takáto právnická osoba vstupuje do likvidácie. V odseku 4 sa stanovuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je komoditnou burzou a to vyžiadaním si vyjadrenia príslušného orgánu verejnej správy, ktorý udeľuje povolenie na vznik a činnosť komoditnej burzy osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 92/2008 Z. z. o komoditnej burze a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V odseku 5 sa obdobným spôsobom upravuje postup súdu v prípade uloženia trestu zrušenia právnickej osoby, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska.

Podrobnosti výkonu trestu zrušenia právnickej osoby upravuje návrh zákona v § 30.

K § 13

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu prepadnutia majetku právnickej osoby, a to obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 2 Trestného zákona ak súčasne právnická osoba nadobudla majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti a rovnako obligatórne v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin uvedený v § 58 ods. 3 Trestného zákona.

V odseku 2 sa upravujú následky trestu prepadnutia majetku, ktorými sú vyhlásenie konkurzu na odsúdenú právnickú osobu, ktorý sa vykoná podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a okruh majetku, ktorý možno týmto trestom postihnúť. Trest prepadnutia majetku vo vzťahu k odsúdeným fyzickým osobám a právnickým osobám sa vykoná identicky, t. j. vyhlásením konkurzu na majetok odsúdenej osoby. Okruh majetku, ktorý možno postihnúť trestom prepadnutia majetku sa odvíja od právnej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V zmysle takejto úpravy, majetok, ktorý vo všeobecnosti nepodlieha konkurzu, nebude postihovaný ani trestnoprávnou sankciou. Takáto konštrukcia umožňuje, aby v rámci konkurzného konania, prostredníctvom jeho špecifických inštitútov (napr. odporovateľnosť) boli riešené aj právne úkony, ktoré boli odsúdeným dlžníkom vykonané v úmysle ukrátiť (aj budúce) pohľadávky veriteľov.

V odseku 3 sa ustanovuje, že vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. V tejto súvislosti rovnako ako s platnou úpravou trestu prepadnutia majetku u fyzických osôb, resp. ochranného opatrenia zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona, sa postihne majetok odsúdenej osoby, ktorý vlastní po skončení konkurzného konania a ten sa stane majetkom Slovenskej republiky, ak sa nerozhodne na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy inak.

V odseku 4 sa určuje postup súdu pri ukladaní trestu prepadnutia majetku právnickej osobe, ktorá je dohliadaným subjektom finančného trhu podliehajúcim dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. V takomto prípade súd pred uložením trestu požiada o vyjadrenie Národnú banku Slovenska a pri ukladaní trestu prihliadne na jej vyjadrenie.

Návrh zákona tak preberá doterajšiu filozofiu Trestného zákona, ktorý kladie v prípade prepadnutia majetku dôraz na ochranu práva a právom chránených osôb – v tomto prípade veriteľov právnickej osoby.

V tejto súvislosti dochádza súčasne k precizovaniu doterajšej právnej úpravy v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (viď príslušný novelizačný článok).

K § 14

Pre uloženie trestu prepadnutia veci sa využije úprava Trestného zákona (§ 60). Trest prepadnutia veci bude možné uložiť za rovnakých podmienok ako u fyzickej osoby.

K § 15

Ustanovuje sa, že peňažný trest môže súd uložiť za trestný čin vo výške od 1500 eur do 1 600 000 eur. Peňažný trest bude možné uložiť právnickej osobe za všetky trestné činy uvedené § 3 návrhu zákona.

K § 16

Zákaz činnosti právnickej osoby sa týka určitej činnosti, ku ktorej je potrebné osobitné povolenie, alebo ktorých podmienky upravuje osobitný zákon a v súvislosti s ktorou došlo k spáchaniu trestného činu. Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov.

Pre stanovenie druhu a výmery trestu pre právnickú osobu súd prihliadne okrem iného na následok uloženia trestu na samotnú budúcu činnosť právnickej osoby ako aj na dôsledky, ktoré môže mať uloženie takéhoto trestu na tretie osoby.

K § 17

Upravujú sa podmienky pre uloženie trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie. Jednou z foriem činnosti, ktorými právnická osoba vykonáva svoju činnosť a ktorá sa dotýka spoločenských záujmov, je účasť vo výberových konaniach na rôzne formy dotácií, príspevkov alebo iných plnení z verejných rozpočtov. Navrhuje sa, aby súd v prípade odsúdenia právnickej osoby za trestný čin spáchaný v súvislosti so žiadosťou, poskytnutím alebo využívaním dotácie alebo subvencie, príspevku alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce mohol takejto právnickej osobe uložiť trest zákazu ich prijímať na dobu jedného roka až desiatich rokov.

Trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie znemožňuje, aby sa odsúdená právnická osoba mohla o takéto finančné prostriedky uchádzať, resp. ich prijať. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

Na účely zabezpečenia riadneho výkonu tohto trestu sa do zákonov všeobecne upravujúcich poskytovanie dotácií zavádza nová podmienka, ktorá musí byť splnená, a to skutočnosť, že žiadateľovi o dotáciu, ktorým je právnická osoba, nebol právoplatne uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie.

Uloženie tohto trestu sa bude súčasne evidovať v registroch, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, a to v záujme zabezpečenia publicity tejto právnej skutočnosti, a to v záujme minimalizovať rizika porušovania uloženého zákazu.

K § 18

Trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie znemožňuje odsúdenej právnickej osobe prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov alebo o iné plnenie z fondov Európskej únie, s ich poskytovaním alebo využívaním. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

K § 19

Trest zákazu účasti na verejnom obstarávaní znemožňuje odsúdenej právnickej osobe zúčastniť sa verejného obstarávania na dobu určenú súdom v rozsudku v trvaní od jedného roka do desiatich rokov, ak právnická osoba spáchala trestný čin v súvislosti s verejným obstarávaním alebo v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie . Z povahy veci pôjde predovšetkým o niektorý z trestných činov machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až § 268 Trestného zákona. Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin marenie výkonu úradného rozhodnutia (viď čl. III).

V nadväznosti na zavedenie tohto nového trestu sa súčasne navrhuje vykonať novelizáciu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorej cieľom je nevyhnutným spôsobom upraviť procesy prebiehajúce v rámci verejného obstarávania alebo v súvislosti s ním.

K § 20

Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku môže pôsobiť ako veľmi účinný nový druh trestu, ktorý bude využívaný najmä v tých prípadoch, keď bude potrebné oboznámiť verejnosť s protiprávnou činnosťou odsúdenej právnickej osoby, napr. v prípadoch ohrozenia zdravia ľudí, zvierat, majetku alebo ochrany životného prostredia.

Primárne bude publikačným zdrojom Obchodný vestník, pričom súd bude môcť uložiť aj zverejnenie v inom verejnom oznamovacom prostriedku (napr. periodická tlač s celoslovenskou alebo regionálnou pôsobnosťou, nemožno vylúčiť ani zverejnenie na internete) alebo aj v prevádzkových priestoroch právnickej osoby. Náklady spojené so zverejnením rozsudku bude znášať vždy odsúdená právnická osoba.

V právnom poriadku Slovenskej republiky nejde o úplne neznámy typ sankcie ukladanej fyzickým osobám alebo právnickým osobám porušujúcim právne normy; k tomu pozri napr. § 71 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K § 21

Uvedené ustanovenie rieši zákaz dvojitého postihu právnickej osoby v správnom konaní a v trestnom konaní. Čiastočne rieši prípady ne bis in idem resp. prekážku veci rozhodnutej. V zmysle navrhovanej právnej úpravy sa správne konanie vedené voči právnickej osobe pre ten istý skutok, ktorý má znaky správneho deliktu prerušuje a nemožno v ňom pokračovať, ak sa vo veci pre ten istý skutok začne alebo vedie trestné stíhanie voči právnickej osobe. Začatím trestného stíhania proti právnickej osobe sa rozumie vznesenie obvinenia proti právnickej osobe. V zmysle ustálenej judikatúry európskych súdov sa taktiež navrhuje, aby právoplatné rozhodnutie v správnom konaní voči právnickej osobe, vydané pre ten istý skutok tvorilo prekážku veci rozhodnutej, pokiaľ takéto rozhodnutie nebolo predpísaným spôsobom zrušené.

V odseku 3 tohto ustanovenia sa rieši otázka plynutia premlčacej lehoty za správne delikty podľa správnych predpisov. Do tejto lehoty sa nezapočítava čas, počas ktorého sa viedlo trestné konanie pre ten istý skutok.

K § 22

V uvedenom ustanovení sa upravuje miestna príslušnosť súdov na konanie o právnickej osobe. Tým sa taktiež určuje príslušnosť orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vykonajú prípravné konanie

K § 23

Uvedené ustanovenie upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri upovedomovaní príslušných štátnych orgánov, ktoré vedú registre, do ktorých zápisom právnická osoba vzniká, štátnych orgánov dohľadu o začatí, prerušení alebo právoplatnom skončení trestného stíhania voči právnickej osobe. Orgány činné v trestnom konaní a súdy budú povinné upovedomiť tieto orgány o tom, že voči určitej právnickej osobe sa začalo trestné stíhanie, že sa právoplatne skončilo alebo prerušilo trestné stíhanie.

Distribúcia týchto informácií je dôležitá hľadiska riadneho výkonu štátnej správy a naplnenia zmyslu novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb. Upovedomovanie orgánov, ktoré vedú príslušné registre je dôležité z hľadiska aplikácie navrhovaného § 25 zákona, podľa ktorého zmena, zrušenia alebo zánik právnickej osoby po začatí trestného stíhania právnickej osoby bude podliehať súhlasnému rozhodnutiu súdu; toto obmedzenie bude trvať až do skončenia trestného stíhania. Upovedomenie orgánov štátneho dohľadu je dôležité z hľadiska výkonu oprávnení týchto orgánov rozhodovať o platnosti, či ďalšom trvaní, prípadne zrušení udeleného oprávnenia (licencie, povolenia a pod.).

Upovedomenie Úradu vlády Slovenskej republiky (odsek 2) pri konaniach pre trestný čin spáchaných v súvislosti s pomocou a podporou poskytovanou z fondov Európskej únie vyplýva z plnenia záväzkov Slovenskej republiky z právnych aktov EÚ (Nariadenie č. 1302/2008 o centrálnej databáze vylúčených subjektov, Nariadenie č. 1303/2013 ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006).

Upovedomenie Úradu pre verejné obstarávanie (odsek 2) pri konaniach pre trestný čin spáchaný v súvislosti s verejným obstarávaním má vplyv na aplikáciu § 21 návrhu zákona vo vzťahu ku konaniach o správnych deliktoch vedených Úradom pre verejné obstarávanie.

K § 24

Navrhované ustanovenie upravuje spoločné konanie voči právnickej osobe a voči fyzickej osobe a postup v ňom. Platí, že trestná zodpovednosť právnickej osoby a trestná zodpovednosť fyzickej osoby sa posudzujú samostatne, pričom ak sa má vykonať určitý procesný úkon vo vzťahu k obom osobám, platí zásada, že uvedený procesný úkon sa vykoná najprv vo vzťahu k fyzickej osobe.

K § 25

Účelom navrhovaného ustanovenia je zamedziť situácii, kedy by v priebehu trestného stíhania dochádzalo k účelovým zmenám v právnickej osobe alebo k jej zrušeniu (zániku) a tak aj k znižovaniu alebo zániku trestnej zodpovednosti právnickej osoby najmä v dôsledku uskutočňovania právnych úkonov. K zmenám v právnickej osobe môže dôjsť taktiež v dôsledku iných právnych skutočností. Čo treba rozumieť zmenou právnickej osoby vyplýva z § 7 ods. 4 návrhu zákona.

Na tento účel sa navrhuje, aby všetky právne úkony, ktorý vedú k zmene, zrušeniu alebo zániku právnickej osoby boli oznamované prokurátorovi, resp. predsedovi senátu. Plnenie tejto povinnosti zaťažuje štatutárny orgán právnickej osoby. Pokiaľ ide o iné právne skutočnosti, platí pre ich oznamovanie obdobná povinnosť, z povahy veci obmedzená okolnosťou, že štatutárny orgán o tom, že nastali vie, resp. musí vedieť (odsek 1). Na strane druhej, účinnosť právnych úkonov bude vždy podmienená súhlasom súdu (odseky 2 a 3). V konkrétnom prípade to znamená to, že napríklad trestne stíhaná spoločnosť s ručením obmedzeným sa bude môcť zlúčiť s inou právnickou osobou len so súhlasom sudcu. Začatie trestného stíhania bude oznamované štátnym orgánom, ktoré vedú registre, zápisom do ktorých právnická osoba vzniká podľa § 23, čím sa zabezpečí táto informácia aj pre štátne orgány, ktoré vedú príslušný register, či inú úradnú evidenciu. Od tohto momentu do momentu oznámenia právoplatného skončenia trestného stíhania bude akákoľvek zmena alebo návrh na zrušenie právnickej osoby podrobený skúmaniu, či je splnená podmienka existencie súhlasného rozhodnutia súdu (odsek 4). Povinnosť dokladovať tento súhlas bude mať právnická osoba, resp. osoby konajúce v jej mene pri podávaní návrhu do príslušného registra, či úradnej evidencie.

K § 26

Obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia smerujú k tomu, aby právnická osoba nepokračovala v trestnej činnosti alebo nedokonala čin, o ktorý sa pokúsila alebo aby nezmarila uloženie trestu postihujúceho jej majetok.

Právna úprava obmedzujúcich a zaisťovacích opatrení je subsidiárnou právnou úpravou vo vzťahu k úprave podľa štvrtej a piatej hlavy prvej časti Trestného poriadku.

Čo do výpočtu obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení je ich výpočet demonštratívny a nevylučuje uplatnenie aj iných opatrení, avšak pri ich ukladaní vždy platí, že súd musí zvažovať ich následky na právnickú osobu a jej činnosť a na tretie osoby.

Z procesného hľadiska sa obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia budú ukladať uznesením, proti ktorému bude prípustná sťažnosť, ktorá bude mať odkladný účinok jedine v obmedzenom rozsahu, ktorý vyplýva z odseku 6.

Pri realizácii týchto obmedzujúcich a zaisťujúcich opatrení sa bude postupovať podľa odseku 4, a teda ak napr. súd zakáže právnickej osobe nakladať s nehnuteľnosťami, zašle sa uznesenie súdu príslušnej správe katastra.

K § 27

Aby mohla právnická osoba vôbec vystupovať v trestnom konaní, navrhuje sa osobitná právna úprava vykonávania úkonov v mene právnickej osoby v trestnom konaní. Úprava vychádza z exitujúcich procesných kódexov (Občiansky súdny poriadok, Správny poriadok).

V prvom rade (odsek 1) budú úkony za právnickú osobu vykonávať jej štatutárne orgány. Nevylučuje sa však zastúpenie (odsek 2). Na preukázanie zastúpenia bude však potrebné špecifické plnomocenstvo, z ktorého obsahu vyplynie, že zástupca je fyzickou osobou zvolenou právnickou osobou špecificky na tento účel. Ingerencia súdu alebo prokurátora sa vyžaduje len v prípade, ak nie je možné zabezpečiť konania v mene právnickej osoby podľa navrhovaných odsekov 1 a 2. V tomto prípade sa právnickej osobe ustanoví opatrovník spravidla z radov advokátov, čo však nevylučuje opatrovníctvo aj inou osobou ako advokátom.

Osoba, ktorá bude konať v mene právnickej osoby v trestnom konaní bude mať možnosť využiť v konaní všetky procesné inštitúty, ktoré inak prináležia obvinenému, samozrejme v kontexte povahy toho ktorého inštitútu; k tomu pozri § 1 ods. 2 návrhu zákona a rozsah aplikovateľnosti Trestného poriadku.

Vykonať hlavné pojednávanie bez prítomnosti osoby oprávnenej konať v mene právnickej osoby bude možné len vo výnimočných situáciách, ktoré sú vymedzené v odseku 6 v analógii k úprave Trestného poriadku.

Právnu úpravu v § 27 je potrebné odlišovať od inštitútu obhajoby, ktorý je upravený v § 28, a teda voľba zástupcu podľa § 27 ods. 2 nijako neobmedzuje právnickú osobu zvoliť si súčasne obhajcu z radov advokátov tak ako každý iný obvinený.

K § 28

Uvedené ustanovenie upravuje základné ústavné právo obvineného, ktorým je právo na obhajobu (čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). Právo zvoliť obhajcu právnickej osoby ma výlučne štatutárny orgán, takéto oprávnenie neprináleží zvolenému zástupcovi právnickej osoby podľa § 27 ods. 2. Obhajca právnickej osoby nemôže byť súčasne zástupcom právnickej osoby. Vo vzťahu k zvoleniu obhajcu právnickej osobe platia všetky ustanovenia Trestného poriadku s výnimkou ustanovení o tzv. povinnej obhajobe, ktorá sa v prípade právnických osôb z povahy veci nepoužije.

K § 29

Uvedené ustanovenie upravuje následnosť vykonávania procesných úkonov v spoločných konaniach voči fyzickej osobe a právnickej osobe vo vzťahu k výsluchu na hlavnom pojednávaní, záverečnej reči a poslednému slovu.

K § 30

Trest zrušenia právnickej osoby sa bude vykonávať formou zrušenia právnickej osoby s likvidáciou. Podľa návrhu zákona právnická osoba vstupuje do likvidácie právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku (pripustenie konceptu, aby v nadväznosti na trestné rozhodnutie sa spúšťal proces rozhodovania o likvidácii v osobitnom procese mimo trestného konania nie je namieste, preto sa účinok vstupu do likvidácie spája už s právoplatnosťou trestného rozsudku). Súd zabezpečí výkon rozsudku tak, že právoplatný rozsudok zašle príslušnému orgánu, ktorý vedie register, do ktorého zápisom právnická osoba vzniká (napr. registrový súd, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a pod.). Tento orgán na poklade rozhodnutia súdu vykoná zápis v príslušnom registri, čím sa zabezpečí publicita zrušenia právnickej osoby a jej vstup do likvidácie. Samotná likvidácia sa vykoná podľa pravidiel ustanovených osobitnými predpismi, resp. ak takejto osobitnej právnej úpravy niet, likvidácia sa vykoná podľa ustanovení Obchodného zákonníka (k tomu pozri § 20a Občianskeho zákonníka). Náklady spojené s likvidáciou sa budú primárne uhrádzať z majetku zrušovanej právnickej osoby (§ 35 návrhu zákona).





K § 31

§ 31 upravuje výkon trestu zákazu činnosti, trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

Podľa odseku 1 po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu činnosti, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku tomu kto vedie obchodný register (vo vzťahu k obchodným spoločnostiam) alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká (napr. Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktoré vedie register nadácií, register občianskych združení, register neinvestičných fondov, register nadácií a pod.). Súčasne sa rovnopis takého rozsudku zasiela orgánu, ktorý vydáva oprávnenie na výkon tejto činnosti alebo ktorý výkon tejto činnosti eviduje (napr. ministerstvu spravodlivosti vo vzťahu k znaleckým ústavom, živnostenskému úradu a pod.) Výkon činnosti zo strany odsúdenej právnickej osoby, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti, zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Podľa odseku 2, len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Porušenie zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis Úradu vlády Slovenskej republiky a tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Porušenie zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol právnickej osobe uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, predseda senátu, resp. samosudca zašle rovnopis rozsudku Úradu pre verejné obstarávanie (pozri aj súvisiacu zmenu zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Porušenie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní právnickou osobou zakladá trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby vo vzťahu k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa novozavedeného písmena e) v § 348 ods. 1 Trestného zákona (viď bod 4 v čl. III – novela Trestného zákona).

K § 32

Ustanovenie upravuje výkon trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku. Navrhuje sa štandardný mechanizmus, podľa ktorého predseda senátu vyzve právnickú osobu, aby zverejnila právoplatný odsudzujúci rozsudok, a to v určenej lehote, v určenom rozsahu a určeným spôsobom – určenie týchto skutočností bude obsiahnuté už v odsudzujúcom rozsudku. Pre zaistenie riadneho výkonu tohto trestu sa navrhuje oprávnenie predsedu senátu uložiť právnickej osobe poriadkovú pokutu do výšky 16590 eur, a to aj opakovane. Sťažnosť proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty bude prípustná a bude mať odkladný účinok. Náklady spojené so zverejnením odsudzujúceho rozsudku bude znášať právnická osoba.

K § 33

Vzhľadom na charakter trestu zákazu prijímať verejné dotácie a subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje podobne ako v prípade trestu zákazu činnosti, pripustiť podmienečné upustenie od výkonu zvyšku týchto trestov.

Subsidiárne sa v tomto prípade použijú z hľadiska podmienok podmienečného upustenia od výkonu zvyšku týchto trestov ustanovenia Trestného zákona o podmienečnom upustení od zvyšku trestu zákazu činnosti.

K § 34

Vo vzťahu k právnemu styku s cudzinou platí zásada subsidiarity piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou, ak medzinárodná zmluva alebo osobitný zákon neustanovujú inak, v opačnom prípade sa postupuje podľa medzinárodnej zmluvy alebo osobitného zákona.

V tomto odseku sa taktiež rieši postup a konanie v prípade uznávania cudzích rozhodnutí. Platí, že samotné uznávacie konanie sa spravuje príslušnými ustanoveniami piatej časti Trestného poriadku o uznávaní cudzích rozhodnutí, pričom samotný výkon takéhoto uznaného rozhodnutia sa spravuje týmto zákonom.

K § 35

Navrhované ustanovenie vychádza z § 553 ods. 1 Trestného poriadku, pričom zásadu, podľa ktorej trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania znáša štát modifikuje tak, že tieto trovy sa prioritne uhrádzajú z majetku spoločnosti a až ak tento postup nie je možný, uhrádza ich štát. Tento postup sa uplatní aj v likvidačnom konaní, ktoré nasleduje po skončení trestného konania v súvislosti s výkonom trestu zrušenia právnickej osoby.

K § 36

Rešpektujúc ústavné zásady posudzovania trestnosti (čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky) sa navrhuje, aby zákon postihoval výlučne konania, ktoré nastanú po jeho účinnosti.

K § 37

Transpozičné ustanovenie odkazujúce na prílohu zákona – Zoznam preberaných právne záväzných dokumentov Európskej únie.



K čl. II
(Občiansky zákonník)

V nevyhnutnom rozsahu sa dopĺňajú zákony upravujúce vzťahy právnických osôb tak, aby v príslušnom registri alebo inej úradnej evidencii mohli byť uvádzané aj tresty uložené právnickej osobe v trestnom konaní a aby trest zrušenia právnickej osoby a jej likvidácia boli vykonateľné.

V tejto súvislosti treba poukázať aj na tú skutočnosť, že podľa právnej úpravy obsiahnutej v čl. I štátnym orgánom, ktoré vedú príslušný register, zápisom v ktorom právnická osoba vznik, sa budú zasielať len rozhodnutia (a teda oznamovať právoplatné uloženie trestov), ktorými sa ukladá trest zrušenia právnickej osoby, trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, trest zákazu prijímať verejné dotácie alebo subvencie a trest zákazu činnosti; k tomu pozri ustanovenia o výkone týchto trestov. V prípade trestu zrušenia právnickej osoby je rozhodnutie súdu podkladom, pre vykonanie všetkých úkonov spojených s likvidáciou právnickej osoby. V prípade trestov, ktorými sa zakazuje určitá činnosť alebo konania sa takto zabezpečí materiálna publicita obmedzenia činnosti právnickej osoby. Ostatné tresty sa oznamovať nebudú.

Nakoľko ďalšie novelizačné články obsahujú novelizácie zákonov, ktorých účel je rovnaký, osobitná časť odkazuje na odôvodnenie v čl. II.

K čl. III
(Trestný zákon)

K bodu 1

Podľa platnej právnej úpravy Trestného zákona sa páchateľstvo trestného činu obmedzuje výlučne na fyzické osoby. Trestnú zodpovednosť právnických osôb Trestný zákon v platnom znení nepripúšťa. Zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb nevyhnutne vyžaduje modifikáciu vymedzenia všeobecného páchateľstva podľa § 19 ods. 2 Trestného zákona, a to tak, že Trestný zákon ako kódex priamo a vyslovene pripustí aj páchateľstvo právnických osôb, pričom právna úprava trestnej zodpovednosti bude upravená v osobitnom zákone, ktorým je zákon navrhovaný v čl. I.

K bodom 2 a 3

V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ochranných opatrení zhabanie majetku (§83a) a zhabanie peňažnej čiastky (§83b). Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava týchto ochranných opatrení v Trestnom zákone.

K bodu 4

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

K bodu 5

Navrhuje sa upraviť nová skutková podstata trestného činu spočívajúca v neoprávnenom vyrobení, používaní alebo prechovávaní overovacej značky meradla alebo zabezpečovacej značky meradla podľa § 2 písm. k) a l) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z. na účel použiť ju ako pravú. Potreba ustanovenia navrhovanej novej skutkovej podstaty trestného činu je daná neustálym a výrazným nárastom protispoločenskej činnosti spočívajúcej v neoprávnenom odbere komodít ako elektrická energia, zemný plyn alebo voda, ktorý je podľa osobitných zákonov považovaný za neoprávnený práve v dôsledku porušenia alebo falšovania zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, ktorého funkciu plní overovacia značka meradla alebo zabezpečovacia značka meradla. Iba množstvo odhaleného neoprávnene odobratého zemného plynu v dôsledku poškodených, chýbajúcich alebo falšovaných značiek meradla dosiahlo v roku 2013 takmer 3 milióny m3 (ročná spotreba rodinného domu, ktorý využíva plyn na kúrenie je 1500-2500 m3). Možno pritom dôvodne predpokladať latentnosť páchania tejto trestnej činnosti, pričom odhalené prípady predstavujú iba „špičku ľadovca“ z celkového množstva všetkých takých skutkov. Orgány činné v trestnom konaní v súčasnosti nemôžu postihovať osoby, ktoré najmä organizovanou formou vykonávajú úpravy stavov počítadiel na meradlách spotreby uvedených komodít, a to ani pri zadržaní týchto osôb s nástrojmi (raznicami a značkami) umožňujúcimi neoprávnené označovanie meradiel overovacími značkami alebo zabezpečovacími značkami po úprave stavu meradiel. Prípady dokázaných falošných overovacích značiek a zabezpečovacích značiek následne postupujú okresným úradom na prejednanie priestupku, ktoré ich odložia záznamom a vo veci nevykonávajú žiadne šetrenie smerujúce k odhaleniu páchateľa. Navrhuje sa preto, aby trestným činom bolo samotné neoprávnené vyrobenie overovacej značky alebo zabezpečovacej značky, resp. raznice. Prísnejšie bude posudzovaný taký čin, ktorý bude vykonaný závažnejším spôsobom konania (napr. organizovanou skupinou) alebo z osobitného motívu (napr. na objednávku). Pokiaľ takým činom bude spôsobená škoda, pôjde o súbeh s trestným činom krádeže, nakoľko neoprávnené osadenie overovacej značky a zabezpečovacej značky je vykonávané po znížení stavu na počítadle meradla príslušnej komodity.

K bodom 6 a 7

Navrhuje sa precizovať doterajšiu právnu úpravu skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v súlade s požiadavkami aplikačnej praxe.

K bodu 8

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s používaním pojmov Európske spoločenstvá a Európska únia.

K bodu 9

Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom v čl. I a s tým súvisiacich trestov pre právnické osoby, konkrétne trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákazu účasti vo verejnom obstarávaní je potrebné rozšíriť súčasný výpočet rozhodnutí, ktorých marenie zakladá trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona. Zavedenie týchto nových trestov spočívajúcich v zákaze určitej činnosti, či konania si nevyhnutne vyžaduje rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, čím sa vytvárajú predpoklady pre zabezpečenie riadneho výkonu novo zavádzaných trestov. Svojou povahou ide o tresty podobné ako trest zákazu činnosti [§ 348 ods. 1 písm. d)]. Z povahy veci je zrejmé, že páchateľom trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa nového písm. e) v § 348 ods. 1 môže byť len právnická osoba.

Uvedené doplnenie § 348 bude mať v praxi ten následok, že právnická osoba, ktorá poruší súdom uložený zákaz prijímať dotácie a subvencie, zákaz prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskeho Únie a zákaz účasti vo verejnom obstarávaní sa dopustí protiprávneho konania, ktoré bude napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia.

K čl. IV
(Trestný poriadok)

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava znenia ustanovenia v súvislosti so zmenami pod bodom 3.

K bodu 2

S ohľadom na očakávanú zvýšenú náročnosť vedenia trestného konania zo strany orgánov činných v trestnom konaní sa ustanovuje, že v trestnom konaní proti právnickej osobe sa vykoná vždy vyšetrovanie, ktoré vykoná vyšetrovateľ Policajného zboru, resp. vyšetrovateľ colnej správy (policajt podľa § 10 ods. 8 písm. a) a b).

K bodom 3 až 14

V nadväznosti na zavedenie novej právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb sa upúšťa od doterajšieho konceptu postihovania právnických osôb prostredníctvom ukladania ochranných opatrení zhabania peňažnej čiastky podľa § 83a Trestného zákona a zhabania majetku podľa § 83b Trestného zákona. Na tento účel sa ruší doterajšia právna úprava ukladania týchto dvoch ochranných opatrení naprieč Trestným poriadkom, ktorá bola zavedená zákonom č. 224/2010 Z. z. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákonom č. 224/2010 Z. z. došlo okrem iného aj k rozšíreniu procesných práv zúčastnenej osoby, t.j. osoby, ktorej majetok je postihovaný ochranným opatrením zhabaním veci. Tento zákonný štandard procesných práv zostáva novou právnou úpravou trestnej zodpovednosti právnických osôb nedotknutý.

K bodom 16 až 19

V nadväznosti na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb osobitným zákonom uvedeným v čl. I návrhu sa nanovo sa koncipuje právna úprava výkonu cudzieho rozhodnutia vo vzťahu k právnickým osobám modifikáciou predmetných ustanovení piatej časti Trestného poriadku o právnom styku s cudzinou.

K čl. V
(zákon č. 51/1988 Zb.)

Samostatnú skupinu novelizovaných zákonov, ktorá je súčasne najpočetnejšia, predstavujú zákony, ktoré regulujú vydávanie povolení, licencií, či oprávnení na výkon rôznorodých špecializovaných činností, kde predpokladom udelenia povolenia (licencie, oprávnenia atď.) je preukázanie bezúhonnosti. Pre tieto zákony je charakteristické, že v prípade fyzických osôb, ktoré žiadajú o udelenie povolenia je ustanovená podmienka bezúhonnosti ako jedna z podmienok udelenia príslušného povolenia. V prípade právnických osôb, vzhľadom na v súčasnosti absentujúcu pravú trestnú zodpovednosť právnických osôb, sa podmienka bezúhonnosti spravidla vzťahuje len na fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom právnickej osoby, prípadne členmi jej dozorných orgánov. Uvedený koncept zostáva návrhom zachovaný, pričom dochádza k rozšíreniu podmienky bezúhonnosti aj na právnickú osobu, ktorá je žiadateľom o vydanie príslušného povolenia a k zmene s tým súvisiacich, najmä procesných, ustanovení.

Podstata novelizácie spočíva primárne v rozšírení podmienok, ktoré musí právnická osoba spĺňať aj o podmienku bezúhonnosti. Ďalej sa podľa potreby a v nevyhnutnom rozsahu menia aj niektoré súvisiace ustanovenia, a to najmä ak ide o preukazovanie splnenia tejto podmienky (výpis z registra trestov ako povinná príloha žiadosti a pod.).

Súčasne sa do týchto zákonov vzhľadom na závažnosť problematiky trestnej zodpovednosti navrhuje doplniť všetky tieto osobitné zákony o prechodné ustanovenia, ktorých cieľom je zabezpečiť bezproblémovú aplikáciu posudzovania bezúhonnosti právnických osôb v osobitných povoľovacích, či licenčných konaniach, ktoré nebudú ku dňu účinnosti zákona právoplatne skončené. Navrhuje sa, aby sa tieto konania z hľadiska procesného dokončili podľa doterajších predpisov. Ak sa konajúci štátny orgán dozvie počas konania o tom, že právnická osoba bola právoplatné odsúdená pre trestný čin, ktorého spáchaním prestáva byť táto právnická osoba bezúhonnou, má konajúci štátny orgán možnosť neudeliť povolenie, či licenciu. V tomto prípade však pôjde skôr o výnimočné prípady, nakoľko trestnú zodpovednosť právnických osôb možno vyvodzovať len pre skutky, ktoré nastanú po účinnosti zákona (k tomu pozri § 2 ods. 1 Trestného zákona). Ak dôjde k oznámeniu zo strany súdu o právoplatnom odsúdení právnickej osoby po právoplatnom skončení konania podľa osobitného predpisu, ktorý je novelizovaný, tak príslušný štátny orgán začne konanie, ktoré povedie k odňatiu licencie, povolenia alebo oprávnenia z dôvodu, že príslušná právnická osoba nespĺňa podmienky pre jeho vydanie.

K bodom 1 a 2

Účelom zmeny zákona o banskej činnosti je doplnenie podmienky bezúhonnosti právnickej osoby, ktorá je žiadateľom o vydanie banského oprávnenia ako jednej z podmienok, ktorú musí právnická osoba spĺňať pre vydanie tohto oprávnenia. Preukazovať ju bude právnická osoba výpisom z registra trestov.

K bodu 3

Dopĺňajú sa prechodné ustanovenia v zmysle vyššie popísaných pravidiel.

K čl. VI
(zákon č. 83/1990 Zb.)

Osobitosťou zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov je to, že bo prijatý pred zákonom č. 509/1991 Zb. ktorým sa mení, dopĺňa a upravuje Občiansky zákonník a Obchodným zákonníkom. Ako cit. novelizácia Občianskeho zákonníka, tak aj prijatie Obchodného zákonníka okrem iného výrazným spôsobom zasiahlo právnu úpravu právnických osôb, ktorá pretrváva dodnes. Zákon o združovaní občanov je teda v porovnaní s úpravou súkromnoprávnych kódexov prekonaný, keďže je úprava zániku občianskych združení nekorešponduje so všeobecnou úpravou zániku právnických osôb. V zákone o združovaní občanov absentuje inštitút zrušenia právnickej osoby, t.j. postupnosť predpokladaná ako Občianskym zákonníkom, tak aj Obchodným zákonníkom zrušenie – likvidácia – zánik, je v prípade občianskych združení modifikovaná do podoby zánik – likvidácia.

Novelizácia zákona o združovaní občanov v súvislosti so zavedením trestnej zodpovednosti právnických osôb zahŕňa preto rozšírenie dôvodov zániku občianskeho združenia, a to tak, že v právoplatné uloženie trestu zrušenia právnickej osoby bude na základe osobitnej zákonnej úpravy vyvolávať zánik občianskeho združenia (a jeho následnú likvidáciu), nakoľko zákon o združovaní občanov nepozná inštitút zrušenia občianskeho združenia. Z hľadiska dopadov tohto trestu však pôjde o rovnocennú právnu úpravu ako v prípade ostaných právnických osôb.

V bode 2 sa rozširuje právna úprava, ktorá zakladá oprávnenie (povinnosť) Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vymenovať likvidátora občianskeho združenia, a teda ministerstvo vnútra bude vymenúvať likvidátora aj tých občianskych združení, ku ktorých zániku dôjde v dôsledku právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

K čl. VII
(zákon č. 308/1991 Zb.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. VIII
(zákon č. 455/1991 Zb.)

K bodu 1

Podľa platného znenia živnostenského zákona je jednou z prekážok prevádzkovania živnosti súdom uložený zákaz činnosti týkajúci sa konkrétnej živnosti (§ 8 ods. 5 cit. zákona). Vzhľadom na zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb a s tým súvisiacu možnosť uloženia zákazu činnosti, ktorý sa môže týkať aj činnosti vykonávanej na základe živnostenského oprávnenia, je potrebné, aby bola právna úprava doplnená aj o právnické osoby.

K bodu 2

Účelom zmeny § 8 ods. 5 je rozšíriť prekážky prevádzkovania živnosti aj o trest zákazu činnosti uložený právnickej osobe.

K bodu 3

Ide o zmenu, ktorou sa zosúlaďuje znenie § 10 ods. 4 s § 6 ods. 3, a to v súvislosti s vydávaním živnostenského oprávnenia založene právnickej osobe, ktorá ešte nebola zapísaná do obchodného registra (t.j. nevznikla).

K bodu 4

Tak ako je dôvodom zrušenia živnostenského oprávnenia strata bezúhonnosti pre fyzické osôb, bude dôvodom zrušenia aj v prípade právnických osôb.

K čl. IX
(zákon č. 71/1992 Zb.)

Zmena zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zohľadňuje existenciu trestnej zodpovednosti právnických osôb pri vydávaní potvrdenia o predchádzajúcom odsúdení v členskom štáte Európskej únie.

K čl. X
(zákon č. 78/1992 Zb.)

Zmena zákona o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov má za cieľ jednak zaviesť podmienku bezúhonnosti aj u právnických osôb, ktorá poskytujú daňové poradenstvo a rovnako aj zohľadniť stratu bezúhonnosti právnickej osoby ako podmienku vyčiarknutia zo zoznamu daňových poradcov.

K prechodným ustanoveniam pozri odôvodnenie čl. V.

K čl. XI
(zákon č. 566/1992 Zb.)

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XII
(zákon č. 202/1995 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XIII a XIV

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XV až XIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XX
(zákon č. 65/2001 Z. z.)

Novelizácia zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok má za cieľ zohľadniť zrušenie doterajšieho ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky, čo sa prejavuje vypustením zmienky o tomto ochrannom opatrení z platného znenia zákona.



K čl. XXI a XXII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXIII
(zákon č. 34/2002 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XXIV až XXIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXX
(zákon č. 530/2003 Z. z.)

Pozri odôvodnenie k čl. II.

K čl. XXXI a XXXII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXIII
(zákon č. 43/2004 Z. z.)

K bodu 1

Odsek 5 sa dopĺňa o navrhovanú vetu z dôvodu doplnenia § 48 ods. 2 písm. p) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa dôchodkovej správcovskej spoločnosti (ďalej len „DSS“). T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DSS. V spojitosti s tým sa v bode 11 rozširujú dôvody pre odobratie povolenia na vznik na činnosť DSS o skutočnosť, že DSS prestala byť bezúhonná osoba.

K bodu 2

Podmienka bezúhonnosti sa nanovo bude vyžadovať od zakladateľa DSS, ako aj od akcionára spoločnosti.

K bodu 3

Požiadavka dôveryhodnosti sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.




K bodu 4

Pojem bezúhonnosť sa rozširuje o bezúhonnosť právnickej osoby, preto dochádza k legislatívno-technickej úprave v tomto bode z „fyzickej“ osoby na „osobu“.

K bodu 5

Ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s bodom 3.

K bodu 6

Navrhuje sa vhodnosť akcionára s kvalifikovanou účasťou posudzovať aj z hľadiska trestnoprávnej roviny. Požiadavka vhodnosti akcionára sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce môže spĺňať požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

K bodu 7

Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DSS, je potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

K bodu 8

V § 52 ods. 2 sa upravujú, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

K bodu 9

Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DSS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DSS, navrhuje sa ukladať podmienku bezúhonnosti osobe, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

K bodu 10

Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení je depozitár, ktorým môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež bude vzťahovať požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

K bodu 11

Ak bolo voči DSS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy sporiteľov zavedením nútenej správy po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.


K bodu 12

Ak bude DSS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DSS podľa § 48 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

K bodu 13

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXIV a XXXV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XXXVI
(zákon č. 523/2004 Z. z.)

Zmena zákon o rozpočtových pravidlách je vyvolaná zavedením nového trestu, ktorým je trest zákazu prijímať dotácie a subvencie, ako aj trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie. Podstata tohto trestu spočíva v spočíva v tom, že právnickej osobe sa počas doby určenej súdom zakáže uchádzať sa alebo prijať dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce.

Pre dosiahnutie tohto cieľa sa preto navrhuje zakomponovať do všeobecnej úpravy poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu (§ 8a) ako ďalšiu podmienku, ktorá musí byť splnená pre udelenie dotácie, a to podmienku bezúhonnosti v rozsahu neexistencie právoplatného odsúdenia a uloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie.

Na všeobecnú úpravu v § 8a nadväzujú osobitné zákonné úpravy, ktoré upravujú detailnejšie poskytovanie dotácií, v tej ktorej oblasti verejnej správy. Všetky tieto osobitné zákony požadujú splnenie všeobecných podmienok udelenia dotácie podľa § 8a, a teda podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať dotácie alebo subvencie bude platiť aj v týchto predpisoch.

K čl. XXXVII až XXXIX

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XL
(zákon č. 583/2004 Z. z.)

Na rozdiel od zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy absentuje detailná úprava poskytovania dotácií z rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Preto novelizácia tohto zákona je vo svojej podstate zavedením zákonnej podmienky bezúhonnosti pre právnické osoby.




K čl. XLI
(zákon č. 650/2004 Z. z.)

K bodu 1

Odsek 5 sa dopĺňa o navrhovanú vetu z dôvodu doplnenia § 23 ods. 1 písm. o) o povinnosť bezúhonnosti zakladateľa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „DDS“). T. zn. ak sa podmienka bezúhonnosti vyžaduje u zakladateľa, mala by byť splnená počas celého obdobia existencie DDS. V spojitosti s tým sa v bode 10 rozširujú dôvody pre odobratie povolenia na vznik a činnosť DDS o skutočnosť, že DDS prestala byť bezúhonná osoba.

K bodu 2

Ustanovuje sa nová licenčná podmienka pre zakladateľa a akcionára DDS – bezúhonnosť právnickej osoby (uvádza sa bezúhonná „osoba“, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj právnickú osobu).

K bodu 3

Požiadavka dôveryhodnosti sa navrhuje preniesť aj na fyzickú osobu, ktorá síce spĺňa požiadavku bezúhonnosti, ale zároveň mohla vykonávať niektorú z dôležitých funkcií v inej právnickej osobe, ktorá bola odsúdená za trestný čin a mohla sa priamo podieľať na konaní, ktoré bolo kvalifikované ako trestný čin právnickej osoby, čo môže jej dôveryhodnosť značne znižovať.

K bodu 4

Pojem bezúhonnosť sa rozširuje o bezúhonnosť právnickej osoby, preto dochádza k legislatívno-technickej úprave v tomto bode.

K bodu 5

V § 23 ods. 15 ide o legislatívno-technickú zmenu v súvislosti s bodom 3.

K bodu 6

Vzhľadom na doplnenie podmienok, ktoré musia byť preukázané na udelenie povolenia na vznik a činnosť DDS, je potrebné doplniť aj povinnosť oznamovať zmeny v skutočnostiach preukazujúcich splnenie týchto podmienok.

K bodu 7

V § 26 ods. 2 sa upravujú, rovnako ako v prípade udelenia povolenia NBS, požiadavky kladené na akcionára pre udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS.

K bodu 8

Vzhľadom na zosúladenie právnej úpravy udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení s právnou úpravou udeľovania predchádzajúceho súhlasu NBS podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa navrhuje, aby na udelenie predchádzajúceho súhlasu NBS na zmenu depozitára bolo potrebné preukázať aj splnenie podmienky odbornej spôsobilosti a dôveryhodnosti členov predstavenstva a prokuristov depozitára a vedúcich zamestnancov depozitára, ktorí zabezpečujú výkon činností depozitára.

K bodu 9

Vzhľadom na to, že fyzická alebo právnická osoba, ktorej majú byť zverené niektoré činnosti DDS by mala spĺňať rovnaké regulatórne štandardy ako samotná DDS, navrhuje sa ukladať podmienku bezúhonnosti aj pre osobu, ktorej budú činnosti zverené, s dôrazom na skutočnosť, že môže ísť aj o osobu, ktorá nie je licencovaná, resp. dozorovaná regulátorom.

K bodu 10

Ďalšou právnickou osobou, na ktorú sa vzťahujú požiadavky zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení je depozitár. Z tohto dôvodu sa na depozitára tiež bude vzťahovať požiadavka bezúhonnosti právnickej osoby.

K bodu 11

Ak bolo voči DDS začaté trestné stíhanie za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest zrušenia právnickej osoby, je potrebné chrániť oprávnené záujmy účastníkov a poberateľov dávok zavedením nútenej správy, po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie.

K bodu 12

Ak bude DDS v trestnom konaní uložený trest zákazu činnosti, Národná banka Slovenska jej následne musí odobrať povolenie na vznik a činnosť DDS podľa § 23 a nasl. a nariadiť nútenú správu.

K bodu 13

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLII a XLIII

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLIV
(zákon č. 7/2005 Z. z.)

K bodom 1 až 3

Ide o legislatívno-technické úpravy v nadväznosti za zrušenie právnej úpravy ochranného opatrenia zhabanie majetku.




K bodu 4

Výkon rozhodnutí súdov v trestnom konaní, ktoré postihujú celý majetok odsúdeného sa realizuje prostredníctvom konkurzného konania, pričom tento koncept bol zavedený zákonom č. 224/2010 Z. z. a zostáva zachovaný aj novou právnou úpravou, pričom v rámci zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa súčasne vykonávajú nevyhnutné zmeny pre riadny a efektívny výkon trestu prepadnutia majetku.

Navrhuje sa výslovne vyjadriť pravidlo, ktoré je riešením takej situácie, kedy po vyhlásení konkurzu bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok dlžníka (úpadcu) nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Ak má dlžník dostatok majetku na uspokojenie veriteľov, javí sa ako adekvátne, aby z dôvodu obmedzenia účinkov trestu na iné osoby ich pohľadávky, ktoré sú povahou seniorné, voči (nútene likvidovanej) majetkovej podstate dlžníka mali absolútnu prioritu na uspokojenie. Ak však majetková podstata dlžníka nestačí ani na to, aby sa uhradili vôbec čo i len náklady kolektívneho konania zameraného na uspokojenie veriteľov, takéto konanie nemôže ďalej pokračovať, konkurz musí byť zrušený a majetok dlžníka, ktorý po skončení konania zostal bude použitý na uspokojenie nároku štátu z prepadnutia majetku. Veritelia majú pritom možnosť nepriaznivé následky zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku odvrátiť využitím oprávnenia na zloženie preddavku na náklady konkurzu. Uplatnenie tohto inštitútu prichádza do úvahy najmä vtedy, ak konkurzná podstata dlžníka by mala byť tvorená z veľkej časti len nárokmi z titulu odporovateľnosti právnych úkonov.

K bodu 5

Predkladateľ má za to, že v aplikačnej praxi nebude výnimočnou situácia, kedy počas obdobia, kedy bolo voči právnickej osobe začaté trestné konanie a (kumulatívne) v tomto konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia a ukončením tohto konania, bude na majetok dlžníka - právnickej osoby - vyhlásený konkurz. Vyhlásenie konkurzu neruší účinky opatrení, o ktorých bolo rozhodnuté v trestnom konaní. Príslušným orgánom pokiaľ ide o majetok, ktorých sa tieto opatrenia týkajú bude konkurzný súd. Vychádza sa z toho, že práve tento súd bude v stave najlepšie vyhodnotiť, či tento majetok je potrebné speňažiť a prípadný výťažok zo speňaženia takéhoto majetku do skončenia trestného konania od ostatných výťažkov osobitne uschovať, alebo nie. Pokiaľ ide o majetok, kde inak správca musí k jeho speňaženiu pristúpiť urýchlene, keďže ide o majetok bezprostredne ohrozený skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením, musí správca veľmi efektívne (bezodkladne) požiadať o súhlas so speňažením takéhoto majetku toho, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia. Aj po speňažení takéhoto majetku je však potrebné, aby výťažok ako tzv. surogačné plnenie správca viedol osobitne a oddelene od iných výťažkov, aby nedošlo k ich zmiešaniu.

Ďalším osobitným pravidlom pre konkurz vedený na majetok právnickej osoby v čase, kedy je voči nej vedené trestné konanie a v tomto trestnom konaní boli uložené obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia (bez ohľadu na ich rozsah), je pravidlo o možnosti súdu vymeniť (odvolať a ustanoviť nového) správcu aj vtedy, ak nejde o prípady opakovaného, či závažného porušenia povinností zo strany správcu. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu súdu nie je prípustné. Po odvolaní správcu sa uplatní pravidlo o zvolaní schôdze veriteľov a hlasovaní o návrhu na schválenie nového správcu. Súd však takýmto návrhom nie je viazaný a môže správcu schváleného schôdzou veriteľov odmietnuť ustanoviť a ustanoviť správcu bez návrhu schôdze veriteľov (obdobný postup ako podľa druhej vety § 42 ods. 5).

Tretie osobitné pravidlo upravuje nevyhnutnosť osobitného vedenia výťažkov zo speňaženia zaisteného majetku. Rozvrh, pokiaľ ide o výťažok zo speňaženia takéhoto majetku je možné splniť len vtedy, ak na to dá súhlas ten, kto je oprávnený rozhodovať o zrušení zaistenia.

Osobitne sa rieši aj situácia, kedy sa trestné konanie voči právnickej osobe začalo v čase, kedy už na jej majetok bol vyhlásený konkurz. Uplatnia sa primerane obdobné osobitné pravidlá ako platia pre prípad, kedy začatie trestného konania a (kumulatívne) uloženie obmedzujúcich alebo zaisťovacích opatrení, týkajúcich sa čo i len časti majetku, predchádzalo vyhláseniu konkurzu. Účinky tých úkonov (hmotnoprávnych, procesných), ktoré boli uskutočnené pred týmto dňom zostávajú zachované.

K čl. XLV a XLVI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. XLVII
(zákon č. 85/2005 Z. z.)

V bode 1 ide o analogickú úpravu detailne popísaná v odôvodnení k čl. II. V bode 2 sa rozširuje okruh dôvodov pre zrušenie politickej strany alebo hnutia, a to o dôvod právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby.

K čl. XLVIII až LI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LII
(zákon č. 25/2006 Z. z.)

Právoplatné odsúdenie v trestnom konaní má v súčasnosti význam vo verejnom obstarávaní v súvislosti s fyzickými osobami pri posudzovaní podmienok účasti vo verejnom obstarávaní a pri posudzovaní splnenia podmienok výkon funkcie v príslušnom orgáne. Je to dané povahou veci, nakoľko právnickú osobu nie je možné v súčasnosti právoplatne odsúdiť vo význame vyslovenia viny, čo však nevylučuje uloženie ochranných opatrení (nepravá trestná zodpovednosť). Ak sa zavedie trestná zodpovednosť právnických, je namieste ju zohľadniť v zákone o verejnom obstarávaní v rozsahu ako u fyzických osôb, t.j. tam kde je právoplatné odsúdenie v trestnom konaní na škodu fyzickej osobe, bude aj na škodu právnickej osobe.

Návrh zákona zavádza nový druh trestu, ktorým je zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. Z hľadiska dôsledkov tohto trestu sú tieto rovnaké ako v prípade administratívnej sankcie zákazu účasti vo verejnom obstarávaní uloženom Úradom pre verejné obstarávanie. To znamená, že právoplatné uloženie tohto trestu by malo vyvolať rovnaké dopady na právnickú osobu ako uloženie zákazu účasti zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, a to v ktoromkoľvek štádiu verejného obstarávania.



K bodu 1

Medzi podmienky účasti vo verejnom obstarávaní týkajúce sa osobného postavenia sa navrhuje doplniť podmienku neuloženia trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že podmienky týkajúce sa osobného postavenia podľa platného znenia § 26 ods. 1 písm. a) a b) sa budú vzťahovať aj na právnickú osobu, a to aj bez zmeny tejto právnej úpravy. Tento záver možno odvodiť z dikcie úvodnej vety § 26 ods. 1 a z písmen a) a b) „...len ten, kto...“, resp. „nebol on...“. Za súčasného stavu je zrejmé, že právoplatné odsúdenie sa týka len fyzických osôb, nakoľko niet trestnej zodpovednosti právnických osôb.

K bodu 2

Splnenie podmienky podľa nového písmena h) v odseku 1 sa bude preukazovať výpisom z registra trestov.

K bodom 3 a 4

Ide o legislatívno-technické zmeny vyvolané prečíslovaním písmen v odseku 1.

K bodom 8 až 10

Zákonom č. 95/2013 Z. z. bol zavedený nový typ sankcie ukladanej Úradom pre verejné obstarávanie, ktorou je zákaz účasti vo verejnom obstarávaní a v tejto súvislosti aj register osôb so zákazom účasti vo verejnom obstarávaní.

Vzhľadom na zavedenie trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní a jeho blízku povahu administratívnej sankcii ukladanej Úradom pre verejné obstarávanie (vylúčenie z účasti vo verejnom obstarávaní na určitý čas vyplývajúci z rozhodnutia o sankcii/treste) je namieste, aby sa do registra osôb zo zákazom zapisovali aj právnické osoby, ktorým súd uloží trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní.

V praxi súd, ktorý uloží právnickej osobe trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní zašle Úradu pre verejné obstarávanie rovnopis právoplatného rozsudku, ktorý bude podkladom pre vykonanie zápisu v registri osôb so zákazom. Nakoľko z rozsudku súdu bude zrejmá aj doba na akú sa trest ukladá, rovnopis rozhodnutia súdu bude súčasne aj podkladom pre vyčiarknutie z registra osôb so zákazom (§ 149a ods. 6).

K bodu 10

Navrhované znenie prechodného ustanovenia zákona zakotvuje povinnosť verejné obstarávania vyhlásené pred účinnosťou navrhovaného zákona dokončiť podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na zavádzanie novej podmienky účasti by totiž v prípade verejných obstarávaní začatých pred účinnosťou navrhovaného zákona mohli nastávať problémy pri vyhodnocovaní podmienok účasti v zmysle § 33 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sú verejní obstarávatelia, obstarávatelia a osoby podľa § 7 zákona o verejnom obstarávaní povinní posudzovať splnenie podmienok účasti v súlade s vopred definovanými podmienkami určenými napr. v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch. V praxi by sa tak tieto osoby v rámci vyhodnocovania novo zavedenej podmienky účasti podľa navrhovaného § 26 ods. 1 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní (t. j. ktorá nebola definovaná v ich skorších úkonoch) museli riadiť nejasne definovaným a adresovaným úkonom „upovedomenia príslušného súdu“, čím by zároveň boli nútené konať v rozpore s § 33 zákona o verejnom obstarávaní. Situáciu, kedy by vo verejnom obstarávaní vyhlásenom pred účinnosťou navrhovaného zákona jednému zo záujemcov, resp. uchádzačov bol právoplatne uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, je možné pokryť aplikáciou ustanovenia § 26 ods. 1 písm. a) a b) zákona o verejnom obstarávaní, resp. ustanovenia § 26 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní.

K čl. LIII a LIV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LV
(zákon č. 330/2007 Z. z.)

V zákone o registri trestov sa vykonávajú nevyhnutné zmeny, ktoré majú za cieľ jednak umožniť evidenciu údajov o trestnom stíhaní právnických osôb a súčasne umožniť vydávanie výpisov a odpisov z registra trestov na účely preukazovania bezúhonnosti v nadväznosti na rozvoj informačných systémov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

K čl. LVI až LXI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXII
(zákon č. 528/2008 Z. z.)

V nadväznosti na zavedenie nových trestov, ktorým sú trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie alebo trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa navrhuje doplnenie zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov o novú podmienku udelenia pomoci alebo podpory z fondov EÚ, ktorou je negatívna podmienka neuloženia trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie.

K čl. LXIII až LXXI

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXXII
(zákon č. 183/2011 Z. z.)

Zmena reaguje na zrušenie ochranného opatrenia zhabanie peňažnej čiastky. Nakoľko novelizovaný zákon bol koncipovaný od začiatku aj pre potreby výkonu trestných rozhodnutí postihujúcich určenú peňažnú čiastku voči právnickým osobám, nie je potrebné meniť ďalšie ustanovenia, nakoľko na peňažný trest sa aplikuje bez ohľadu na to, že či týka fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

K čl. LXXIII až LXXXV

Pozri odôvodnenie k čl. V.

K čl. LXXXVI

Vzhľadom na legitímnu požiadavku na vytvorenie praktických predpokladov pre aplikáciu novej právnej úpravy sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť 1. júla 2016, čo súčasne zabezpečuje dostatočne dlhú legisvakančnú lehotu.

K prílohe

V súlade s požiadavkou podľa čl. 4 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky sa v zákone zavádza transpozičná príloha.

V Bratislave, 26. augusta 2015






Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky






Tomáš Borec, v.r.
minister spravodlivosti Slovenskej republiky


 

Vládny návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

37

Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Predložený návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica") do slovenského právneho poriadku.

Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva, čo prispeje k posilneniu dôvery a právnej istoty spotrebiteľov a poskytovateľov spotrebiteľských úverov najmä pri cezhraničných transakciách. Nový zákon nahradí existujúcu právnu úpravu – zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorá už nedokáže reagovať na dynamický vývoj úverových produktov ponúkaných spotrebiteľom v posledných rokoch.

Súčasťou návrhu zákona sú jednak zrušovacie ustanovenia doterajšej právnej úpravy, jednak zmeny niektorých právnych predpisov, ktoré sú potrebné pre úplnú a účinnú transpozíciu smernice a vytvorenie podmienok pre uplatňovanie nového zákona v praxi a jednak návrhy noviel zákonov, ktoré boli prerokované dňa 8. decembra 2009 v Legislatívnej rade vlády SR v rámci prerokovania návrhu zákona o ochrane finančného spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o bankách, zákon o cenných papieroch a zákon o dohľade nad finančným trhom) a ktoré Legislatívna rada vlády SR odporučila vyňať, resp. odporučila zvážiť ich vyňatie (zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a zákon o poisťovníctve). V prípade zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve uvedená úprava obsahuje vyvolané zmeny v záujme efektívnejšej aplikácie sprostredkovania spotrebiteľských úverov v praxi.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

Právo Európskej únie upravuje vzťahy vznikajúce pri poskytovaní spotrebiteľského úveru predovšetkým smernicou 2008/48/ES, ktorá je predkladaným zákonom transponovaná do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu. Lehota na transpozíciu smernice je stanovená do 11. júna 2010.

Doložka

o posúdení vplyvov

k návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1.Odhad dopadov na verejné financie:

Prijatím predloženého návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepredpokladá negatívny dopad na rozpočty obcí či vyšších územných celkov (samosprávnych krajov) ani na ostatné rozpočty patriace do okruhu verejných rozpočtov.

2.Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny dopad na obyvateľstvo ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb.

3.Odhad dopadov na životné prostredie:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na životné prostredie.

4.Odhad dopadov na zamestnanosť:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na nezamestnanosť ani na zamestnanosť v Slovenskej republike.

5.Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

6.Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti:

Prijatím predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskej únie

___________________________________________________________________________

1.Predkladateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Problematika návrhu zákona:

a)nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev,

b)je upravená v práve Európskej únie:

v primárnom práve:

-čl. 114 a 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

v sekundárnom práve:

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008).

c)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie alebo Všeobecného súdu:

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 192/94, El Corte Inglés SA v. Cristina Blázquez Rivero, rok 1996, Zb. roz. ESD (I-01281),

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 208/98, Berliner Kindl Brauerei AG v. Andreas Siepert, rok 2000, Zb. roz. ESD (I-01741),

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 264/02, Cofinoga Mérignac SA v. Sylvain Sachithanathan, rok 2004, Zb. roz. ESD (I-02157),

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C – 509/07, Luigi Scarpelli v. NEOS Banca SpA, (Ú. v. EÚ C 141/14, 20.6.2009).

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za prebratie smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov je stanovená na 12. máj 2010.

b)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Bezpredmetné.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:

Úplný.

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

B. Osobitná časť

K článku◊I

K §◊1

Ustanovenie odseku 1 vymedzuje predmet právnej úpravy predkladaného návrhu zákona, a to niektoré práva a povinností súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, pričom je prebratím ustanovení smernice. Predmetom návrhu zákona sú aj ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

V odseku 2 sa definuje, na účely tohto zákona, čo je „spotrebiteľským úverom“: dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Odloženou platbou sa rozumie napríklad splátkový nákup (predaj), platobná karta predajcu bez možnosti úveru. Pôžičkou je akýkoľvek druh hotovostného dlhu, ktorý má byť vyrovnaný splátkami alebo jednorazovou platbou, či už za účelom kúpy špecifického tovaru (služby), alebo bez spojitosti s takouto transakciou, udelená buď v rámci bežného účtu v banke (prečerpanie) alebo nie (kreditné karty s kreditnou opciou). Pojem „obdobná finančná pomoc“ je akákoľvek finančná dohoda, umožňujúca dosiahnuť ekvivalentný výsledok ako odložená platba alebo pôžička, teda iné formy spotrebiteľských úverov vyvinuté v budúcnosti, z ktorých ani jeden sa nezhoduje s odloženou platbou alebo pôžičkou. Pole pôsobnosti je teda definované funkčným spôsobom a podlieha vývoju.

V odseku 3 sú uvedené určité druhy úverov, na ktoré nebude navrhovaná právna úprava aplikovaná. Toto vecné vymedzenie pôsobnosti zákona vyplýva z implementovanej smernice ES a je dané zvláštnym charakterom niektorých zmlúv alebo existenciou špecifickej právnej úpravy.

Z pôsobnosti zákona sú vylúčené zmluvy o hypotekárnom a komunálnom úvere. Taktiež sú vylúčené zmluvy o úvere zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti a účelom ktorých je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. Napr. úvery poskytované stavebnými sporiteľňami spadajú pod zákon, pokiaľ sú poskytované na rekonštrukciu, modernizáciu, dostavbu nehnuteľnosti, t.j. ak ich účelom je zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti. Z pôsobnosti zákona sú vylúčené aj úvery zabezpečené nehnuteľnosťou, ktoré slúžia na splatenie vyššie uvedených úverov. Z pôsobnosti zákona však nie sú vylúčené niektoré typy úverových zmlúv, aj keď sú zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti. Aj keď má hypotekárny trh svoje špecifiká, predkladateľ sa domnieva, že tieto špecifiká v dostatočnej miere akcentujú vyššie uvedené výnimky. V prípade bezúčelového úveru, v ktorom je záväzok dlžníka zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti alebo iným obdobným zaisťovacím právom k nehnuteľnosti, predkladateľ nepovažuje za účelné ani vhodné ich vyňatie z režimu zákona (tzv. americké hypotéky - písm. c). Vyňatie bezúčelových úverov neobsahoval ani zákon č. 258/2001 Z.z.. Doterajšia prax na trhu spotrebiteľských úverov ukazuje, že práve najproblematickejšími typmi úverov spravidla bývajú neprimerane vysoko zaistené, a to často i záložným právom, čím by sa dostali úplne mimo režim tohoto zákona.

Vylúčené sú tiež nájomné zmluvy, v ktorých nie je dojednaná povinnosť kúpy prenajatej veci po uplynutí určitej doby. Ide o zmluvy o prenájme alebo leasingové zmluvy, v ktorých nie je stanovená povinnosť odkúpenia predmetu zmluvy ani v zmluve samotnej, ani v inej samostatnej zmluve (tzv. operatívny leasing).

Z pôsobnosti zákona sú tiež vyňaté zmluvy o úvere vo forme možnosti prečerpania, kde úver musí byť splatený do jedného mesiaca, hoci aj napriek vyňatiu z pôsobnosti zákona sa na takýto úver použijú len niektoré jeho ustanovenia, a to len vtedy, ak žiada spotrebiteľ o okamžité sprístupnenie možnosti prečerpania prostredníctvom diaľkovej komunikácie cez telefón (§ 4 ods. 5)

Tak ako doteraz nebude tento zákon aplikovaný ani na pôžičky poskytnuté bez úroku alebo akéhokoľvek iného poplatku, vzhľadom na to, že u nich absentuje platba úroku ako pojmový znak úveru. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa preto nie nutné u takýchto zmlúv poskytovať zvláštnu ochranu.

Zmluvy o úvere o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré dlžník platí v priebehu ich poskytovania formou splátok, rovnako ako v doterajšej právnej úprave nespadajú do pôsobnosti zákona. Tu sa predpokladá, že obidve zmluvné strany majú k dispozícií dostatočné množstvo informácií a preto nie je dôvod posilovať ich právnu ochranu.

Ďalej sú z pôsobnosti zákona vyňaté úvery, ktorých celková výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur. Uvedené hranice boli stanovené s ohľadom na finančné limity uvedené smernici.

Ako problematické je však označované to, že subjekty poskytujúce úver spotrebiteľom môžu ľahko zákon obchádzať tým, že so spotrebiteľom uzavrú niekoľko dielčich zmlúv, ktoré jednotlivo nepresiahnu stanovenou hranici. Preto v záujme zamedzenia možnosti obchádzať zákon tým, že by na rovnaký alebo obdobný účel bolo v období 12 mesiacov uzavretých viac zmlúv, ktorými sa zjednáva odložená platba, pôžička, úver nebo iná obdobná finanční služba, zákon stanoví, že sa za jednu zmluvu považuje súhrn všetkých zmlúv medzi veriteľom a spotrebiteľom. Ide o obdobnú úpravu, ktorú obsahuje doterajšia právna úprava.

Oproti doterajšej právnej úprave sa z pôsobnosti zákona vylučujú také úvery, kde úver poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom ako vedľajšiu činnosť bez úrokov alebo s ročnou percentuálnou sadzbou nákladov nižšou než sú sadzby prevládajúcou na trhu, a ktoré nie sú ponúkané verejne. Tento prípad sa netýka úverov, ktoré poskytuje poskytovateľ spotrebiteľských úverov svojim zamestnancom.

Z pôsobnosti zákona sú vyňaté úvery, ktoré sú poskytované obchodníkom s cennými papiermi alebo bankou. Účelom týchto úverov musí byť uskutočnená operácia s finančným nástrojom (§ 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).

Obchodník alebo banka musia byť do tejto operácie zapojení. V praxi ide o napr. o tzv. maržové obchody, kde obchodník s cennými papiermi poskytuje svojmu zákazníkovi úver na kúpu investičného nástroja, pričom zakúpené cenné papiere zároveň slúžia ako zaistenie tohoto úveru.

Vylúčené sú tiež úvery v podobe bezplatného odloženia platby existujúceho dlhu, kde nedochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa.

Úvery poskytované obmedzenému okruhu osôb vo verejnom záujme na základe iného právneho predpisu, ktoré sú poskytované bezúročne nebo s úrokovými sadzbami nižšími než sú obvyklé sadzby na trhu, sú tiež vyňaté z pôsobnosti zákona. Ide napr. o pôžičky poskytnuté podľa zákona č. 200/1997 Z.z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov alebo na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky realizovať program poskytovania pomoci občanom, ktorí stratili schopnosť splácať úver na bývanie v dôsledku hospodárskej krízy.

Zákon sa tiež nevzťahuje na zmluvy o úvere, pri ktorých je zodpovednosť za splnenie záväzku obmedzená len na hnuteľnú vec, ktorá je odovzdaná pri ich uzavretí. To znamená, že pokiaľ spotrebiteľ nesplní svoj záväzok vo vzťahu k veriteľovi, veriteľ svoj nárok plne uspokojí z tejto veci a nemôže už požadovať od spotrebiteľa ďalšie plnenie. Zákon tak vylučuje zo svojej pôsobnosti zmluvné vzťahy, ktoré vznikajú pri vykonávaní činností záložni. Táto skutočnosť je rešpektovaná i v smernici, kde tieto úvery poskytované záložňami zo svojej pôsobnosti vylučuje. Situácia je v prípade záložni iná ako pri bežných úverových zmluvách – spotrebiteľ odovzdá vec druhej strane, pričom v prípade, ak spotrebiteľ riadne a včas príslušný úver nesplatí, je jeho zodpovednosť obmedzená len na vec, ktorú odovzdal druhej strane pri uzatváraní zmluvy. Veriteľ však nemá voči dlžníkovi žiadne ďalšie nároky.

Zákon sa ďalej nevzťahuje na úverové zmluvy, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu ako výsledok vyriešenia sporu na súde alebo pred iným orgánom, napr. rozhodcom.

Odsek 4 uvádza, ktoré ustanovenia tohoto zákona sa použijú na spotrebiteľský úver vo forme prečerpania, kde úver musí byť splatený na požiadanie alebo do 3 mesiacov.

Odsek 5 ustanovuje, ktoré ustanovenia sa použijú v prípade prekročenia.

Odsek 6 tohoto ustanovenia jednoznačne ustanovuje, že pokiaľ je spotrebiteľ v v omeškaní podľa pôvodnej úverovej zmluvy a veriteľ pristúpi na zmenu zmluvy, ktorej účelom je odvrátenie prípadného súdneho konania, pričom záväzky pre spotrebiteľa nebudú ako celok menej výhodné v porovnaní s pôvodnou zmluvou, použijú sa na túto novú zmluvu ustanovenia zákona ako napr. povinnosť poskytnutia len niektorých informácií pred uzavretím zmluvy, a pod. Ide de facto o úverové zmluvy uzavreté s pôvodným veriteľom, kde dochádza len k odloženiu platieb či zmene metódy splácania, resp. reštrukturalizácií úveru.

V odseku 7 sa ustanovuje, že na finančný lízing sa nevzťahujú ustanovenia o odstúpení od zmluvy o spotrebiteľskom úvere v lehote 14 dní bez uvedenia dôvodu.

Ustanovenie odseku 8 vyjadruje subsidiaritu Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

K § 2

Toto ustanovenie vymedzuje niektoré pojmy, ktoré sú obsiahnuté v zákone.

„Spotrebiteľ“ je definovaný výlučne ako fyzická osoba, ktorá koná mimo oblasť svojej podnikateľskej činnosti alebo svojho povolania. Na druhej strane „veriteľom“ sa rozumie fyzická nebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo svojho povolania. Toto vymedzenie súvisí s všeobecnou konštrukciou spotrebiteľskej legislatívy. Ta usiluje o zabezpečenie faktickej rovnosti zmluvných strán v spotrebiteľských zmluvách namiesto rovnosti formálnej, ako je tradične ponímaná v oblasti civilného práva. Skutočná ekonomická a sociálna prevaha veriteľa musí byť vyrovnaná posilnením právnej ochrany spotrebiteľa.

„Veriteľ“ je definovaný ako fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti

Novým pojmem, ktorý nebol zakotvený v doterajšej právnej úprave, je finančný agent podľa zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, ktorý vykonáva sprostredkovanie spotrebiteľských úverov. Niektoré ďalšie povinnosti sprostredkovateľov sú špecifikované v ustanovení § 22.

„Zmluvou o spotrebiteľskom úvere“ zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom

Vzhľadom na to, že zákon pojednáva v niekoľkých ustanoveniach o úvere formou povoleného prečerpania zahŕňa toto ustanovenie aj definíciu pojmu „povolené prečerpanie“. Ide o výslovnú dohodu v úverovej zmluve, na základe ktorej veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať s finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho bežného účtu, ktorý má vedený u veriteľa. Pod tento typ úveru patrí napr. dnes už bežne používaný tzv. kontokorentný úver.

„Prekročením“ je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

Ďalej je bližšie vysvetlený pojem „celkové náklady celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom“ všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov a poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, pokiaľ je poistenie povinné na získanie úveru a rozhoduje o tejto povinnosti veriteľ.

Na posúdenie výhodnosti či nevýhodnosti dohodnutého spotrebiteľského úveru je dôležitým ukazovateľom „ročná percentuálna miera nákladov“ (ďalej len „RPMN“), ktorému sa venuje ustanovenie § 19, kde je stanovený spôsob jej výpočtu. RPMN sa sú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky úveru. RPMN vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov – čerpanie, platby a poplatky – budúcich alebo súčasných a dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom a počíta sa podľa matematického vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na základe takto stanoveného jednotného spôsobu výpočtu bude spotrebiteľovi umožnené porovnať „cenu“ rôznych spotrebiteľských úverov ponúkaných na trhu.

Ďalším obdobným pojmom je i „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ , čo je súčet celkovej výšky úveru (strop alebo súhrn všetkých čiastok) a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ktorých skladba je uvedená vyššie.

Ďalej sú definované pojmy „úroková sadzba úveru“, ktorou je úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje na výšku čerpaného úveru a „fixná úroková sadzba úveru“ je vtedy, keď sa veriteľ a spotrebiteľ dohodnú v zmluve o úvere na jednej úrokovej sadzbe úveru počas celého trvania zmluvy o úvere alebo na niekoľkých úrokových sadzbách úveru na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta.

„Celkovou výškou úveru“ sa rozumie maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o úvere. Môže ísť buď o čiastku jednorázovo poskytnutú veriteľom spotrebiteľovi alebo o horný strop v úverovom rámci, stanovujúci najvyššiu čiastku, ktorú môže spotrebiteľ čerpať od veriteľa v budúcnosti.

Nutné bolo definovať „trvanlivé médium“, ktorým sa rozumie akýkoľvek nástroj, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uchovať informácie, ktoré sú mu osobne určené, a to spôsobom, ktorý umožňuje použitie tejto informácie v budúcnosti na účely, ktoré plní táto informácia a ktorý umožňuje nezmenené reprodukovanie uložených. Ide napríklad o CD alebo USB flash disky. Nejde napríklad. o email.

K § 3

Vzhľadom na to, že je potrebné aby spotrebiteľ mal už v čase rozhodovania sa o ponuke spotrebiteľského úveru čo najúplnejšie a neskreslené informácie, ustanovuje zákon povinnosť uviesť v každej reklame alebo v každej ponuke, ktorá obsahuje úrokovú sadzbu alebo akýkoľvek údaj týkajúci sa nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, tzv. štandardné informácie. Ide predovšetkým o úrokovú sadzbu, podrobnosti o poplatkoch zahrnutých do celkových nákladov spotrebiteľa vrátane ich výšky, spojených so spotrebiteľským úverom, celkovú výšku spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, dobu splatnosti spotrebiteľského úveru, v prípade spotrebiteľského úveru vo forme odloženej platby na konkrétny tovar alebo službu výšku predajnej ceny a výšku akejkoľvek zálohy, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a výšku splátok či o povinnosť uzavrieť zmluvu o doplnkovej službe súvisiacej so spotrebiteľským úverom, najmä o poistení, ak je podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru alebo na jeho získanie za ponúkaných podmienok uzavretie zmluvy o takejto doplnkovej službe. Uvedenie týchto informácií v reklame nesporne uľahčí porovnanie rôznych ponúk na trhu.

Doterajšia právna stanovuje len povinnosť uvádzať v reklame RPMN, pokiaľ reklama obsahovala úrokovú sadzbu alebo iný údaj o nákladoch. Stanovení povinnosti uvádzať ďalšie údaje v reklame tak predstavuje novú povinnosť. Pozitívnym efektom tejto povinnosti je vyššia informovanosť spotrebiteľov už vo fáze pôsobenia reklamy a z toho vyplývajúca vyššia miera ochrany spotrebiteľa. Úpravou v tomto paragrafe nie sú dotknuté príslušné ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov obsahujúce zákaz nekalých obchodných praktík.

K § 4

Ustanovenie § 4 upravuje problematiku poskytovania predzmluvných informácií, ktorú už doterajšia právna úprava obsahuje. Oproti súčasnému budú však klientovi poskytované aj ďalšie nové informácie, ktoré sú obsahom tohto ustanovenia. Veriteľ alebo sprostredkovateľ je povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím návrhu o spotrebiteľskom úvere poskytnúť spotrebiteľovi na základe zmluvných podmienok ponúkaných veriteľom alebo požiadaviek spotrebiteľa stanovené informácie. Pri určovaní primeraného časového predstihu je veriteľ alebo sprostredkovateľ povinný podľa naliehavosti situácie vziať do úvahy čas, ktorý spotrebiteľ potrebuje na prečítanie a pochopenie informácií a čas, ktorý spotrebiteľ potrebuje na reakciu na poskytnuté informácie pred prijatím rozhodnutia. Dôvodom na zavedenie tejto povinnosti je zvýšiť mieru informovanosti spotrebiteľa o ponúkanom spotrebiteľskom úvere. Medzi povinne poskytované predzmluvné informácie patria napríklad informácie o druhu úveru, o veriteľovi, prípadne sprostredkovateľovi, o celkovej výške spotrebiteľského úveru a podmienkach jeho čerpania, či o RPMN. Veriteľ je taktiež povinný informovať spotrebiteľa o práve spotrebiteľa na predčasné splatenie spotrebiteľského úveru, o práve veriteľa na náhradu vzniknutých nákladov spojených s predčasným splatením spotrebiteľského úveru a spôsobe ich určenia. Podrobnosti nárokov veriteľa vyplývajúcich z predčasného splatenia upravuje § 16.

Taktiež je ustanovená povinnosť veriteľa poskytnúť na požiadanie bezplatne návrh na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo umožní spotrebiteľom riadne sa zoznámiť so všetkými náležitosťami prípadného zmluvného vzťahu, zvážiť výhody a nevýhody a následne sa kvalifikovane rozhodnúť. Ešte pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere bude mať spotrebiteľ možnosť získať informácie o podmienkach a nákladoch úveru a o svojich povinnostiach. Veriteľ prípadne sprostredkovateľ je povinný spotrebiteľovi tieto predzmluvné informácie poskytnúť na samostatnom dokumente (formulári), ktorý je uvedený v prílohe 3 alebo 4.

Veriteľovi sa ukladá povinnosť poskytnúť spotrebiteľovi primerané vysvetlenie (napr. vysvetlenie jednotlivých položiek predzmluvných informácií, charakteristiku produktov, následky nesplácania úveru, atď.), na primeranej úrovni, tak, aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť, či navrhovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere zodpovedá jeho potrebám a jeho finančnej situácií. Ani vtedy, ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere ponúkaná prostredníctvom sprostredkovateľa, nesmie byť spotrebiteľ zbavený svojho práva, aby mu boli poskytnuté predzmluvné informácie. Vtedy má povinnosť tieto informácie poskytnúť sprostredkovateľ. Veriteľ môže využívať na finančné sprostredkovanie pri poskytovaní spotrebiteľských úverov samostatných finančných agentov a viazaných finančných agentov, ktorí spĺňajú podmienky stanovené zákonom č. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ak zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v doplnkovej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný v predzmluvných informáciách zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe. Išlo by napríklad o prípad, keď splátky úveru smerujú do fondu, v ktorom sa zhodnocujú a po uplynutí určitého času sú takto zhodnotené finančné prostriedky použité na splatenie spotrebiteľského úveru. Predovšetkým je dôležité zdôrazniť, že pojem „kapitál“ je tu použitý nie v zúženom význame používanom v práve obchodných spoločností alebo v právnej úprave na kapitálové požiadavky finančných inštitúcií, ale v jeho všeobecnom význame ako prostriedok určený na ďalšie zhodnocovanie.

V prípade, že je spotrebiteľský úver dojednávaný prostredníctvom diaľkovej komunikácie, ktorý neumožňuje poskytnúť informácie podľa odseku 1, veriteľ tieto informácie poskytne spotrebiteľovi ihneď po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak je úver ponúkaný spotrebiteľovi cez telefón, veriteľ povinný poskytnúť ustanovený rozsah informácií podľa odseku 4.

Podstatou predzmluvných informácií je skutočnosť, aby mal spotrebiteľ dostatok informácií pre porovnanie ponúk od rôznych veriteľom na rovnaký druh spotrebiteľského úveru. Zákon však nemá ambíciu vzhľadom na rôznosť spotrebiteľských úverov na trhu definovať druhy spotrebiteľských úverov. Avšak možno veriteľom naznačiť niektoré základné typy, ktoré by mohli uvádzať do predzmluvných formulárov a zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ako základ pre porovnanie, ktoré môže potom spotrebiteľ urobiť. Ide napr. o nasledovné druhy spotrebiteľských úverov:

1)kontokorentný uver - prečerpanie bežného účtu splatné na požiadanie alebo do 3 mesiacov,2)klasicky bezúčelový spotrebiteľsky uver - (úver alebo pôžička) - spotrebiteľ dostane finančnú hotovosť, ktorú musí splatiť a zaplatiť úroky a poplatky,3) spotrebiteľský uver vo forme splátkového predaja (aj odložená platba),4) finančný lízing,5)kreditne karty6)ostatne typy - tam by spadali napr. konverzia dlhu ap.

K § 5

Ustanovenie § 5 upravuje povinnosti o rozsahu poskytovania vybraných informácií pred uzavretím zmluvy určitého typu zmlúv o úvere formou povoleného prečerpania, tj. úveru formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov alebo úveru podľa § 1 ods. 5, t.j. nového úveru, ktorým sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy nie sú pre spotrebiteľa horšie ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V prípade povoleného prečerpania, ak sa nedá vopred stanoviť výška úveru, použijú sa predpoklady podľa prílohy č. 2.

K § 6

Uvedené ustanovenie upravuje výnimku z poskytovania predzmluvných informácií, a to vo vzťahu k dodávateľom a poskytovateľom služieb, ktorí konajú ako sprostredkovatelia viazaného úveru v rámci svojej doplnkovej činnosti. Tieto je povinný poskytnúť však veriteľ viazaného úveru.

K § 7

Novo ustanovenou povinnosťou v tomto návrhu zákona je povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver na základe relevantných a aktuálnych informácií, získaných jednak od spotrebiteľa a jednak napr. v prípade banky zo spoločného bankového registra. Toto ustanovenie by malo zabezpečiť záujem veriteľov správne odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov. Tento prístup aplikujú dnes len bankové subjekty.

K § 8

Vzhľadom na to, že smernica v článku 9 požaduje zabezpečiť pre veriteľov prístup k databázam používaným pre posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, ukladá zákon osobám, ktoré spracovávajú príslušné údaje o spotrebiteľoch, aby umožnili prístup k požadovaným údajom zahraničným veriteľom za nediskriminujúcich podmienok. Nediskriminujúcimi podmienkami pre zahraničných veriteľov sa chápu rovnaké podmienky, ako sú stanovené pre veriteľom, ktorých sídlo je v Slovenskej republike. To znamená, že ak je do príslušného registra prístup na členskom základe, členovia majú rovnaké práva a povinností (najmä povinnosť do registra poskytovať informácie o svojich dlžníkoch). Ak majú do príslušného registra prístup len banky so sídlom v Slovenskej republike alebo pobočky zahraničných bánk, musia mať po novom prístup aj zahraničné banky, avšak nie nebankové subjekty. Pre zahraničných veriteľov sa tak zavádza tzv. národný režim.

Ďalej sa v tomto ustanovení navrhuje, povinnosť pre veriteľa, bezodkladne a bezplatne informovať spotrebiteľa o výsledku nahliadnutia do databázy a oznámiť mu údaje o použitej databáze.

K § 9

Požiadavka písomnej formy zmluvy, na základe ktorej sa uzatvára spotrebiteľský úver, vyplýva z nutnosti nastolenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch a z nutnosti zabezpečenia dôkazov pre prípadné budúce spory.

Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patria napríklad:

Identifikácia zmluvných strán.

Identifikácia osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom (v prípade, že vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby (napr. pri splátkovom predaji alebo lízingu) musí byť spotrebiteľovi zo zmluvy jasné, kto je vlastníkom tovaru alebo služby a za akých podmienok spotrebiteľ môže nadobudnúť vlastnícke práva k tomuto tovaru alebo službe).

Adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (najmä pri účelovom úvere na nákup tovaru alebo služby, pri ktorom predávajúci a veriteľ uzatvorili zmluvu o výlučnom poskytovaní spotrebiteľského úveru a na základe tejto zmluvy spotrebiteľ získal spotrebiteľský úver musí byť spotrebiteľovi zo zmluvy zrejmé, na akej adrese predávajúceho môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť).

Celkovú výšku, menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v zmluve o spotrebiteľskom úvere bude zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky. Zároveň je potrebné informovať ho aj o podmienkach upravujúcich čerpanie úveru. Napríklad rôzne obmedzenia – napríklad denný limit, limit pri použití odlišných platobných prostriedkov a podobne).

Ročnú úrokovú sadzbu a podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu (cieľom ustanovenia je podrobne spotrebiteľa informovať o úrokových sadzbách z príslušného spotrebiteľského úveru. Z dôvodu rýchleho porovnania je potrebné uvádzať úrokovú sadzbu per annum. V prípade spotrebiteľského úveru s variabilnou úrokovou sadzbou musí byť spotrebiteľ zo zmluvy zrozumiteľne informovaný o počiatočnej variabilnej úrokovej sadzbe, ako aj o podmienkach, lehotách a postupe zmeny tejto úrokovej sadzby. V prípade, ak je variabilná úroková sadzba naviazaná na nejaký index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, musí byť spotrebiteľovi zrejmé, o akú sa jedná. Zároveň musia byť jasné aj okolnosti, za akých sa variabilná úroková sadzba spotrebiteľského úveru zmení.)

Výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

Ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (veriteľ musí spotrebiteľa zreteľne informovať o výške ročnej percentuálnej miery nákladov a o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Hodnoty týchto údajov musia byť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy.

Veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie (spotrebiteľ musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere informovaný aj povinnosti zabezpečiť ručenie, resp. uzatvoriť poistenie, ktoré je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru).

Právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takomto splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti (spotrebiteľ bude v zmluve informovaný nielen o tom, že je oprávnený na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho predčasnom splatení, ale aj o spôsobe určenia poplatku za predčasné splatenie spotrebiteľského úveru, resp. či veriteľ bude tento poplatok požadovať).

Upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru (vzhľadom na komplikovanosť formulácií v zmluvách týkajúcich sa následkov nedodržania zmluvných podmienok, resp. nesplácania budú v zmluvách o spotrebiteľských úveroch zrozumiteľne uvedené aj upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru. Napríklad nesplácanie úveru riadne a včas môže mať pre spotrebiteľa negatívne následky finančné (napr. sankčné úroky, príp. poplatky za omeškanie a iné poplatky), ostatné (postúpenie pohľadávky, možnosť exekúcie, dražby, okamžité splatenie úveru, zaradenie do zoznamu neplatičov, zhoršenie prístupu k ďalším úverom a pod.) a vymedzenie podmienok, za ktorých môžu nastať (napr. omeškanie v dvoch splátkach a pod.).

Informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (v súvislosti s možnosťou mimosúdneho riešenia sporov bude v zmluve informácia, či spotrebiteľ spory zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je možné riešiť mimosúdnou cestou).

Názov a adresu príslušného kontrolného orgánu (cieľom ustanovenia je informovať spotrebiteľa, kto vykonáva kontrolu v súvislosti s poskytovaní spotrebiteľských úverov. Tým bude zabezpečené, že spotrebitelia budú informovaní, kam sa obrátiť v prípade pochybností ohľadom porušenia zákona.).

Priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov pre typ spotrebiteľského úveru podľa písmena d) platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uverejnenú podľa s § 21 ods. 2 (cieľom tohto ustanovenia je zvýšiť informovanosť spotrebiteľa. Veriteľ bude povinný v zmluve uviesť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov pre podobný produkt na trhu. Nakoľko údaje o priemerných hodnotách ročnej percentuálnej miery nákladov za všetkých veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery budú v súlade s § 21 verejne prístupné, veritelia ich budú môcť jednoducho získať a bude možné do zmluvy o spotrebiteľskom úvere doplniť hodnotu priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov platnú ku dňu podpisu zmluvy. Spotrebiteľ tak bude presne vidieť, akú zmluvu podpisuje vzhľadom na trhový priemer. Bude sa tak môcť rozhodnúť, či si ponuku spotrebiteľského úveru podpisom akceptuje alebo bude hľadať lepšiu ponuku u iného veriteľa.)

K § 10

Uvedené ustanovenie obsahuje výpočet informácií, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov. U tohoto typu úveru, ktorý je v praxi využívaný predovšetkým v podobe kontokorentného úveru (povolené prečerpanie – ide v podstate o predschválený úver poskytovaný spolu s bežným účtom). Jeho veľkosť sa odvíja od výšky nášho dokladovaného príjmu, alebo od výšky obratov na našom účte. Vo všeobecnosti platí, že čím máte vyšší príjem, tým vyšší úver môžete získať) nemá opodstatnenie uvádzať všetky štandardné údaje požadované v ustanovení § 9. Ako príklad možno uviesť RPMN, ktorej vypovedacia schopnosť u tohto typu úveru je diskutabilná. Faktom je, že u tohto typu úveru nie je vopred známa výška úveru ani harmonogram splácania, a z tohto dôvodu nie je ani možné stanoviť RPMN. Avšak zákon stanovuje povinnosť poskytovať údaje v priebehu platnosti zmluvy o takomto type úveru počas obdobia platnosti zmluvy o úvere formou povoleného prečerpania prostredníctvom výpisu z účtu, ktorý umožní spotrebiteľovi prehľadnosť v svojich záväzkoch.

U tohoto typu úveru je veriteľ povinný uviesť informácie o druhu úveru, o zmluvných stranách, o celkovej výške spotrebiteľského úveru, podmienkach jeho čerpania, o dĺžke trvania zmluvného vzťahu, o úrokovej sadzbe, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie a o práve na odstúpenie od zmluvy.

Ak existuje možnosť vyzvať spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver v plnej výške, musí byť spotrebiteľ o tejto možnosti informovaný. Rovnako je povinný veriteľ informovať spotrebiteľa o poplatkoch, spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

K § 11

Zákon ustanovuje určité dôsledky porušenia určitých povinností ustanovených týmto zákonom. Ide o súkromnoprávny inštitút. Toto ustanovenie je súčasťou dôslednej ochrany slabšej zmluvnej strany – spotrebiteľa a je transpozíciou všeobecnej požiadavky smernice na stanovenie účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií. Ide o mechanizmus, ktorý motivuje veriteľa a prináša spotrebiteľovi prípadnú finančnú výhodu v prípade pochybenia veriteľa. Zároveň s ním nie je spojená okamžitá povinnosť vrátiť celý poskytnutý úver.

K § 12

Predmetné ustanovenie obsahuje povinnosť veriteľa informovať spotrebiteľa v priebehu zmluvného vzťahu o zmenách pohyblivej úrokovej sadzby a o zmenách platieb spôsobených zmenou úrokovej sadzby. Táto informácia musí byť poskytnutá v primeranom predstihu, zákona ustanovuje 15 dňovú lehotu pre nadobudnutím účinnosti tejto zmeny. Informácia zahŕňa výšku splátok, ktoré sa majú zaplatiť po tom, ako nadobudne účinnosť nová úroková sadzba spotrebiteľského úveru, a ak sa počet alebo frekvencia splátok zmení, podrobnosti o ich počte a frekvencii.

Túto povinnosť veriteľ nemá v prípade, ak sa zmluvné strany dohodnú, že táto informácia bude spotrebiteľovi poskytovaná prostredníctvom výpisu a v prípade, keď zmenu ročnej úrokovej sadzby úveru spôsobuje zmena referenčnej sadzby; informáciu o novej referenčnej sadzba je povinný veriteľ sprístupniť vo svojich prevádzkových priestoroch.

K § 13

V súlade s niektorými ďalšími európskymi predpismi, ktoré riešia ochranu spotrebiteľa, je aj v tejto smernici daná možnosť spotrebiteľovi odstúpiť od zmluvy štrnástich kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo odo dňa, keď sú spotrebiteľovi doručené zmluvné podmienky podľa § 9 alebo 10, ak tento deň nasleduje po dni uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez sankcií a bez povinnosti zdôvodnenia svojho rozhodnutia.

Ide o významný inštitút ochrany spotrebiteľa predovšetkým tým, že na jeho uplatnenie nie je potrebné splnenie ďalších podmienok. Štrnásťdňová lehota má spotrebiteľovi umožniť plne si uvedomiť svoje práva a povinnosti plynúce zo zmluvy a poskytnúť dostatok času na porozumenie, zváženie a overenie všetkých informácií.

Neposkytnutí ustanovených zmluvných informácií znamená také závažné porušenie povinnosti zo strany veriteľa, že zakladá právo pre spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy v predĺženej lehote.

Pokiaľ spotrebiteľ uplatní toto svoje právo, má povinnosť tak urobiť najneskôr posledný deň lehoty, a to spôsobom a postupom stanoveným v zákone. Informácie o podmienkach na výkon tohto práva sú podľa § 9 ods. 2 písm. w) podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Veriteľ má po odstúpení od zmluvy nárok na istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať, až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi. Veriteľ nemá v prípade odstúpenia od zmluvy právo na žiadnu inú kompenzáciu od spotrebiteľa okrem kompenzácie nenávratných poplatkov, ktoré veriteľ zaplatil orgánu verejnej správy v súvislosti s týmto spotrebiteľským úverom. Takýmito poplatkami sú napríklad poplatky za overenie podpisov na zmluvách.

Veriteľ má nárok splatenie istiny a úroku, ktorý sa vypočíta na základe dohodnutej úrokovej sadzby, a to aj vtedy, keď práve výška úrokovej sadzby je dôvodom na odstúpenie, napr. keď spotrebiteľ zistil, že uzavrel zmluvu, ktorá stanovuje vyššiu úrokovú sadzbu, ako je obvyklá na trhu.

V prípade, že je na zmluve o spotrebiteľskom úvere závislý ďalší záväzok, napr. vo forme doplnkovej služby (poistenie) zánikom zmluvy o spotrebiteľskom úvere zanikajú aj ďalšie súvisiace záväzky.

K § 14

Predmetné ustanovenie upravuje možnosť ukončenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere výpoveďou, pokiaľ bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú. Garantuje tak zmluvná voľnosť strán a ich slobodné rozhodnutie o ukončení platnosti zmluvy uzavretej na dobu neurčitú s tým, že dohodnutá výpovedná lehota nesmie prekročiť jeden mesiac. V prípade, že výpovedná lehota nebola dohodnutá, je výpoveď spotrebiteľa účinná okamžite, akonáhle ju obdrží veriteľ. Zo strany veriteľa výpovedná lehota nesmie byť kratšia než 2 mesiace.

Pokiaľ sa na tom zmluvné strany dohodli, môže veriteľ z objektívnych dôvodov, to znamená z dôvodov, ktoré nie sú závislé od jeho vôle, ukončiť právo spotrebiteľa čerpať prostriedky na základe zmluvy na dobu neurčitú. Veriteľ je však povinný o takomto ukončení a dôvodoch upovedomiť spotrebiteľa preukázateľným spôsobom, ak tomu nebráni iný predpis.

K § 15

V prípade zmlúv o viazanom úvere ide o zmluvy, kde poskytnutý úver slúži výhradne na financovanie zmluvy o dodaní konkrétneho tovaru alebo poskytnutej služby. Tieto obe zmluvy tvoria z objektívneho hľadiska obchodný celok. V prípade, že spotrebiteľ využije svoje právo na odstúpenie od zmluvy o dodaní tovaru alebo služby, a teda nedôjde k plneniu, na ktoré bol spotrebiteľský úver dohodnutý, má právo, aby mu bola vrátená časť už splateného úveru. Spotrebiteľ tak nebude ďalej viazaný zmluvou o viazanom úvere.

S uplatnením uvedených práv nemôže byť spojené navýšenie nákladov na spotrebiteľský úver, lebo uvedené dôsledky boli vyvolané neplnením zo strany dodávateľa alebo tým, že dodávateľ neplnil riadne.

Pokiaľ je dodaný vadný tovar alebo poskytnutá vadná služba, má mať podľa čl. 15 ods. 2 smernice spotrebiteľ právo uplatniť prostriedky nápravy i voči veriteľovi, pokiaľ prostriedky, ktoré má voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi služieb, už uplatnil, ale neboli uspokojené. Pokiaľ ide o rozsah a podmienky na uplatnenie týchto prostriedkov nápravy, bola možnosť úpravy prenechaná na členských štátoch.

Z pohľadu transpozície je povinnosť zakotviť vo vnútroštátnej právnej úprave pre spotrebiteľa prostriedky nápravy využiteľné voči veriteľovi v prípade, že dodávateľ tovar alebo poskytovateľ služieb nesplnil svoje povinnosti ani po uplatnení príslušných prostriedkov nápravy (preferencia uplatnenia zákonných nárokov, t.j. uplatnenie zodpovednosti za vady výrobkov primárne u predávajúcich či poskytovateľov služieb - práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u predávajúceho alebo poskytovateľa služieb, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak).

Až po vyčerpaní všetkých prostriedkov, vrátane súdnych bude možné obrátiť sa na veriteľa. Jednoznačne je zamietnutá možnosť, aby boli finančné inštitúcie nútené riešiť reklamačné, či iné spory. Táto činnosť finančným inštitúciám nepatrí. Z tohto dôvodu zákon umožňuje spotrebiteľovi u veriteľa uplatňovať len nároky na peňažné plnenie.

Účelom § 15 odst. 5 je zamedziť prípadným problémom pri podomovom predaji, kedy v prípade odstúpenia od zmluvy o kúpe tovaru by mohol mať spotrebiteľ aj naďalej povinnosť splácať úver, resp. vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi aj napriek tomu, že mu zo strany predávajúceho nebola vrátená kúpna cena.

K § 16

Spotrebiteľovi sa priznáva právo vyrovnať svoje záväzky kedykoľvek pred dátumom splatnosti. V takomto prípade má taktiež právo na pomerné zníženie celkových nákladov úveru. Veriteľ má súčasne právo na spravodlivú a objektívnu kompenzáciu možných nákladov priamo spojených s predčasným spaltením spotrebiteľského úveru.

Výška tejto kompenzácie nemôže presiahnuť 1 % výšky predčasne splateného spotrebiteľského úveru, ak obdobie medzi predčasným splatením spotrebiteľského úveru a dohodnutým ukončením zmluvy o spotrebiteľskom úvere presahuje jeden rok. Ak toto obdobie nepresahuje jeden rok, výška takejto náhrady nemôže presiahnuť 0,5 % výšky predčasne splateného spotrebiteľského úveru.

Výpočet kompenzácie, na ktorú má veriteľ nárok, musí byť prehľadná a a zrozumiteľná spotrebiteľovi už v predzmluvnej fáze a samozrejme v priebehu platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Metoda výpočtu musí byť zároveň ľahko použiteľná pre veriteľa a musí uľahčiť kontrolu tejto kompenzácie kontrolným orgánom.

Predmetné ustanovenie tiež obsahuje výpočet výnimiek v súlade s implementovanou smernicou, kedy nie je možné požadovať kompenzáciu zo strany veriteľa pri predčasnom splatení.

K § 17

Pri postúpení práv veriteľa vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu, vrátane vzájomného započítania pohľadávok sa postupuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Zároveň sa ustanovením § 17 zakazuje v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru sa splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s vyššie uvedeným, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

K § 18

Oproti „prečerpaniu“, ktoré je v zmluve predpokladané, sa prekročením rozumie faktické sprístupnenie peňažných prostriedkov, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať finančnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

Pokiaľ veriteľ umožní takéto prekročenie, je povinný spotrebiteľa informovať o nákladoch, ktoré mu vzniknú v dôsledku tohto prekročenia – t.j. o úrokovej sadzbe, sankciách, poplatkoch a úrokoch z omeškania.

Ustanovenie odseku 2 obsahuje ďalšie povinností v prípade prekročenia, ktoré trvá viac ako mesiac. Takéto prekročenie je treba posudzovať individuálne vzhľadom na okolnosti prípadu. Prekročenie možno napríklad pomerovať s výškou dohodnutého prečerpania, prípadne obvyklých kladných zostatkov na danom účte pre tým, ako vzniklo prekročenie.

K § 19

Cieľom právnej úpravy je vytvorenie fungujúceho vnútorného trhu a zabezpečenie vysokého stupňa ochrany spotrebiteľov v celom Spoločenstve, čo si vyžaduje zabezpečiť zrovnateľnosť informácií týkajúcich sa RPMN v rámci Spoločenstva. RPMN je možno považovať za jeden z najpodstatnejších inštitútov slúžiacich na orientáciu na trhu spotrebiteľských úverov. RPMN vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov - čerpanie, platby a poplatky – súčasne alebo budúce a dohodnuté medzi veriteľom a spotrebiteľom a počíta sa podľa matematického vzorca uvedeného v prílohe č. 1. Jednou z položiek, ktoré sa započítavajú do RPMN, sú náklady na vedenie účtu zaznamenávajúceho platobné transakcie a čerpania. sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, pokiaľ otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

Predmetné ustanovenie jednoznačne vymedzuje, aké náklady možno a aké nemožno použiť na účely výpočtu RPMN. Pri výpočte sa predpokladá, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

K § 20

Smernica vyžaduje od členských štátov, aby veritelia podliehali dohľadu vykonávanému subjektom alebo orgánom nezávislým od finančných inštitúcií alebo aby boli regulovaní.

V súčasnosti sú na našom trhu poskytované spotrebiteľské úvery ako bankami tak aj nebankovými subjektami. Banky na výkon bankových činností, ktorými sú prijímanie vkladov a poskytovanie úverov potrebujú povolenie zo strany Národnej banky Slovenska, na udelenie ktorého sa vyžaduje a splnenie ďalších podmienok, ako napr. kapitálové požiadavky, dôveryhodnosť zdrojov, odborná spôsobilosť, vhodnosť a bezúhonnosť osôb.

Nebankové subjekty môžu poskytovať spotrebiteľský úver alebo ho sprostredkovávať, ak im bolo vydané živnostenské oprávnenie voľnej živnosti. Voľné živnosti sú živnosti, ktoré nie sú uvedené v prílohách č. 1 až 3 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V praxi to znamená, že pre ne nie je ako podmienka prevádzkovania ustanovená žiadna odborná ani iná spôsobilosť, vyžadujú sa len všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti. V súlade s § 25 ods.3 zákona Ministerstvo vnútra SR zverejňuje na svojej internetovej stránke zoznam odporúčaných označení najčastejšie používaných voľných živností a ich obsahové vymedzenie. Nosným účelom tohto opatrenia je snaha o sprehľadnenie výberu neregulovaných živností v usporiadanej podobe. V prípade nebankových subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery ide o „Poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt“ a „Sprostredkovanie poskytovania úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt“. Peňažné zdroje na poskytovanie takýchto úverov a pôžičiek nesmú byť získané a poskytované v rozpore so zákazom prijímania peňažných vkladov a zákaze poskytovania úverov a pôžičiek z peňažných zdrojov získaných na základe verejnej výzvy alebo verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 3 ods. 1 a 2 a § 5 písm. l) zákona o bankách a § 126 ods. 5 zákona o cenných papieroch.

Na rozdiel od bánk teda tieto subjekty poskytujú úvery z vlastných zdrojov, a preto požiadavky smerujúce ich finančnej stabilite nie sú potrebné v takom rozsahu. V súčasnosti nie je možné jednoznačne vyčísliť aj napriek povinnosti veriteľov predkladať hlásenia o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch a v rámci diskusie bola zvažovaná možnosť zavedenia registrácie všetkých subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery a ako najvyhovujúcejšie bolo prijaté riešenie, ktoré je obsahom predmetného ustanovenia. Jeho podstatou je, že každý poskytovateľ spotrebiteľského úveru bude povinný pred začatím svojej činnosti, ktorá spočíva v poskytovaní spotrebiteľských úverov zaregistrovať sa na základe žiadosti. Registráciu uskutočňuje a register veriteľov vedie Národná banka Slovenska. Takáto evidencia prispeje k sprehľadneniu trhu so spotrebiteľskými úvermi, čo bude prínosom nielen pre orgány kontroly, ale i pre orgány činné v trestnom konaní a iné. Ustanovenie upravuje aj postup, akým sa veritelia môžu do registra zapísať.

K § 21

Uvedené ustanovenie je prebraté z doterajšej právnej úpravy, ktorá súvisí so zlepšením informovanosti spotrebiteľov vo vzťahu k porovnaniu RPMN na porovnateľné úverové produkty zverejňovaním priemerných hodnôt RPMN na spotrebiteľský úver. Zverejňovanie priemerných RPMN umožňuje spotrebiteľom lepšie porovnávať konkrétnu ponuku s priemerným produktom na trhu a zároveň mu to umožní lepšie porovnávať ponuky. Podľa tohto ustanovenia majú veritelia povinnosť poskytovať Ministerstvu financií SR a Národnej banke Slovenska údaje o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch. Rozsah, podrobnosti, lehoty a spôsob predkladania údajov ako aj miesto zverejňovania priemerných údajov na trhu so spotrebiteľskými úvermi upravuje všeobecný právny predpise, vydaný Ministerstvom financií SR.

K § 22

Nová právna úprava zavádza i nové povinností pre sprostredkovateľov spotrebiteľských úverov. Napríklad sprostredkovateľ je povinný uviesť v reklame a dokumentoch určených pre spotrebiteľov rozsah svojich právomocí, najmä či pracuje výlučne s jedným alebo viacerými veriteľmi, alebo ako samostatný agent.

K § 23

Obsahom tohoto ustanovenia je úprava pôsobnosti výkonu kontroly nad dodržiavaním povinností stanoveným týmto zákonom. Tak ako v doterajšej úprave, aj tento zákon zveruje túto pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcii. Ustanovenie odseku 2 upravuje sankcie za nedodržanie alebo obchádzanie ustanovení tohto zákona.

K § 24

Ustanovenie upravuje skutočnosť, že aj na zmluvy o úvere, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom sa vzťahuju vymenované ustanovenia tohoto zákona. Tento zákon teda reguluje aj iné úvery, ako sú spotrebiteľské.

K § 25

Prechodné ustanovenia riešia použitie doterajšieho zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a súčasne novo prijatú právnu úpravu spotrebiteľských úverov. Rovnako je stanovená obdobie na splnenie povinností subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery vo vzťahu k registrácií.

K § 26

Zrušovacím ustanovením dochádza k zrušeniu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 620/2007 Z.z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Nariadenia vlády Slovenskej republiky 238/2008 Z.z z 11. júna 2008, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru.

K § 27

Príloha č. 1 k zákonu obsahuje zoznam preberaných právnych aktov.

K čl. II

K bodu 1 (§ 12 ods. 2)

Vzhľadom na to, že uvedené ustanovenie obsahuje jednu zo zákonných licencií, predstavujúcich výnimku z ochrany prejavov osobnej povahy, považujeme za potrebné pregnantnejšie vyjadriť rozsah uvedenej zákonnej licencie v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.".

V tejto súvislosti ide o oprávnenie štátneho orgánu nie len používať, ale aj vyhotovovať nie len obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy, ale aj len zvukové záznamy. K takémuto oprávneniu štátneho orgánu na úradné účely možno dospieť len na základe použitia interpretačného pravidla argumentum a maiori ad minus. Vzhľadom na skutočnosť, že uvedená zákonná licencia predstavuje výrazný zásah do právnej integrity fyzickej osoby, považujeme za žiaduce a potrebné, z hľadiska právnej istoty, aby oprávnenia štátneho orgánu boli vyjadrené expressis verbis a teda aby nevyplývali implicitne pri uplatnení zásad právnej interpretácie.

Navrhovanou právnou úpravou zároveň dôjde k zosúladeniu dikcie § 12 ods. 2 s dikciou § 12 ods. 3, ktorá v platnom znení umožňuje bez privolenia fyzickej osoby nie len použiť, ale aj vyhotoviť podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy.

K bodu 2 (§ 53 ods. 6)

Do § 53 Občianskeho zákonníka sa navrhuje doplniť nový odsek 6, obsahom ktorého je zákaz, aby v spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov, odplata podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v obdobných prípadoch. Bude dôležité o akú výšku poskytnutých prostriedkov ide. Či ide o záväzok zabezpečený a obdobie na ktoré sa peňažné prostriedky poskytujú. Tieto tri kritéria majú význam pri určení podstatného prevýšenia odplaty a pri judikatúre možno pri tomto termíne (podstatného prevýšenia) vysledovať hranicu max. 20%.

K bodu 3 (pozn. pod čiarou)

Vzhľadom na kódexovú povahu Občianskeho zákonníka sa vypúšťa odkaz pod čiarou.

K bodu 4 (§ 53 ods. 10 až 13)

Dňa 8. decembra 2009 bol predmetom rokovania Legislatívnej rady vlády SR návrh zákona o ochrane finančného spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde v § 14 ods. 1 až 4 bol obsiahnutý návrh vyššie uvedenej právnej úpravy. Vzhľadom na námietku nepriamej novely Občianskeho zákonníka bolo predmetné ustanovenia z návrhu vypustené. Vzhľadom na to, že ide o chýbajúcu transpozíciu niektorých ustanovení smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), je potrebné chýbajúce ustanovenia prebrať do právneho poriadku SR (ostatné ustanovenia uvedenej smernice sú už v Občianskom zákonníku upravené).

K bodu 5 (§ 53b)

K odseku 1

Predkladateľ zaznamenal v aplikačnej praxi súdov rôzne spôsoby poskytovania úžerného plnenia. Niektorí poskytovatelia úverov a pôžičiek z radov nebankových inštitúcií dojednávali astronomické protiplnenia (úroky a poplatky) napr. aj 182,5% p. a. Pre zmenu niektorí dodávatelia úverov a pôžičiek zneužívali omeškanie spotrebiteľa a cez sankcie uplatňovali neprimerane vysoké požiadavky, zatiaľ z poznatkov predkladateľa je rekordným 730%-tný úrok z omeškania p. a. Často krát takéto vysoké sankcie poslúžili na zdôvodnenie „vyplnenia“ rozdielu medzi hodnotou predmetu zabezpečenia a výškou istiny poskytnutého úveru alebo pôžičky. Takto rôznymi sofistikovanými spôsobmi ospravedlňovali bezbrehé neprimerané výkony záložného práva a pôvodne aj zabezpečovacieho prevodu práva. Takéto prípady končili neraz sociálnymi tragédiami, nehovoriac o strachu, obavách a niekedy až sociálnom terore a tiesni, ktorý bol týmito praktikami spôsobený.

Navrhovaná právna úprava má za cieľ odstrániť vyššie uvedené nekalé spôsoby dodávateľov tak, aby všetky sankcie spolu za omeškanie spotrebiteľa jednak poskytli dodávateľovi určitú kompenzáciu za to, že nemôže ďalej za odplatu poskytnúť omeškané finančné prostriedky, a na druhej strane aby bol spotrebiteľ chránený pred plejádou rôznych zmluvných pokút a úrokov spojených s omeškaním so splnením dlhu.

Úrok z omeškania je regulovaný nariadením vlády 87/1995 Z. z. Dodávatelia však nad tento úrok uplatňujú zmluvné pokuty.

Zmluvná pokuta má predovšetkým plniť účel paušalizovanej náhrady škody. Pre dodávateľa, ktorý poskytuje peňažné prostriedky za odplatu spotrebiteľom (úvery, pôžičky, spotrebiteľské úvery), je spravidla škodou to, že nemôže včas nevrátené finančné prostriedky ďalej investovať. Navrhované ustanovenie mu ponúka určitú formu náhrady vo výške odplaty, ktorú dojednáva a nad to ešte navýšenie v zmysle vykonávacieho predpisu - nariadenie vlády 87/1995 Z. z., ktorý predkladateľ navrhne novelizovať. Novelizované ustanovenie v uvedenom nariadení predkladateľ navrhuje v nasledovnom znení:

„Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa nesmú spolu prevyšovať túto odplatu vyjadrenú v percentuálnych bodoch za rok o viac ako o päť percentuálnych bodov ročne.“

Docieli sa tak primeranosť v sankciách za omeškanie spotrebiteľa predovšetkým so splátkami úveru či pôžičky. V rámci sankcií sa započítavajú predovšetkým úroky z omeškania a zmluvné pokuty.

Navrhované ustanovenie bude kauzisticky dopadať na oblasť finančného trhu pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom za odplatu.

Neprijateľná zmluvná podmienka uvedená v § 53 ods. 4 písm. k) poskytuje širšiu ochranu aj na iné vzťahy než na oblasť finančného trhu. Aplikačná prax si však z hore uvedených dôvodov žiada explicitnejšiu a účinnejšiu ochranu spotrebiteľa (čl. 8 smernice). Predkladateľ dáva do pozornosti § 6 ods. 1 bod 13. rakúskeho zákona na ochranu spotrebiteľa č. 140/1979: „pre spotrebiteľa sú v zmysle § 879 Všeobecného občianskeho zákonníka nezáväzné najmä také zmluvné ustanovenia, podľa ktorých... úroky, ktoré má platiť spotrebiteľ pre prípad omeškania, prevyšujú úrokovú sadzbu dohodnutú pre účely platenia v súlade so zmluvou o viac ako päť percentuálnych bodov ročne“.

Vzhľadom na to, že pre aplikačnú prax je jeden z dôležitých výkladov aj výklad zákonodarcu a čerpá sa predovšetkým z dôvodových správ, predkladateľ uvádza nasledovný príklad:

1.úver poskytovaný nebankovým subjektom = 30 000 eur,

2.odplata za poskytnutie úveru = 16 % p. a. - ročne (15% úroky, 1% poplatok za spracovanie zmluvy),

3.úroky z omeškania = 9 % p. a. (§ 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z.),

4.zmluvná pokuta = 0,1 % denne, t. j. 36,5 % per annum,

5.spolu sankcie = 45,5 % (36,5 + 9),

6.dovolené sankcie podľa navrhovaného ustanovenia = 21 %.

Záver: zmluvná pokuta nad 12 % bude neplatná pre rozpor so zákonom. Dodávateľovi k nej bude patriť aj úrok z omeškania 9 %, čo už je na rozdiel od 45,5 % primerané.

Uvedené ustanovenie nebude prichádzať do úvahy v prípade neplatnosti zmluvnej podmienky upravujúcej cenu (odplatu), v prípade, ak by zmluvná podmienka upravujúca odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov bola neplatná v časti, tak navrhovaný limit sankcií sa bude odvíjať len od tej časti odplaty, ktorá je platná.

K odseku 2

Návrh zákona reaguje na potrebu transpozície smernice.

Návrhom zákona sa upravujú okrem iného výnimky z neprijateľných zmluvných podmienok a týkajú sa jednostrannej zmeny zmluvných podmienok. Aby nedochádzalo k neprimeraným tvrdostiam v súvislosti s požiadavku jednorazového vrátenia finančných prostriedkov z dôvodu odstúpenia od zmluvy zo strany spotrebiteľa v prípade, že dodávateľ zmenil zmluvné podmienky, upravuje sa povinnosť dodávateľa umožniť spotrebiteľovi plnenie v splátkach. Rovnakú povinnosť poskytnúť primerané splátky bude mať dodávateľ aj v prípade, že podľa odseku 10 jednostranne vypovie zmluvu.

V prípade, ak nedôjde k dohode o výške splátok, rozhodne súd na návrh dodávateľa alebo spotrebiteľa. Návrh môže podať ktorýkoľvek účastník zmluvného vzťahu a úlohou súdu nie je ukladať povinnosť plniť, ale podľa § 80 písm. c) OSP určiť primeranú výšku splátky a periodicitu jej splácania. Ak by dodávateľ podal žalobu proti spotrebiteľovi o jednorazové zaplatenie bezdôvodného obohatenia z dôvodu zrušenia zmluvy, tak aj v takomto konaní môže súd popri uloženej povinnosti určiť splátky, ktoré musia byť primerané a ktoré musia zodpovedať pomerom spotrebiteľa.

K bodu 6 (§ 879m)

Ide o princíp nepravej retroaktivity s tým, že zákon nebude dopadať na tie nároky, ktoré boli uplatnené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Intertemporálne ustanovenie upravuje režim pôsobenia navrhovanej úpravy a úpravy účinnej do 31. mája 2010.

K čl. III

K bodu 1

Činnosť ratingových agentúr, vrátane povoľovania vzniku a vykonávania ich činnosti na základe registrácie, respektíve certifikácie bude s pôsobnosťou pre celú Európsku úniu upravená Nariadením Európskeho parlamentu a Rady o ratingových agentúrach (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach. Nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom od zverejnenia v Úradnom vestníku EÚ. Z uvedených dôvodov sa v čl. II navrhuje, aby činnosť ratingových agentúr bola vyňatá z pod pôsobnosti živnostenského zákona. Nakoľko nariadenie o ratingových agentúrach zasiahne do činnosti existujúcich ratingových agentúr, riešia ustanovenia čl. 40 predmetného nariadenia prechodné ustanovenia práve vo vzťahu k existujúcim ratingovým agentúram. Podľa nám v súčasnosti dostupných informácií pôsobia v Slovenskej republike minimálne 2 ratingové agentúry.

Podľa čl. 40 majú existujúce ratingové agentúry zosúladiť svoju činnosť s úpravou obsiahnutou v nariadení najneskôr do deviatich mesiacov od vstupu do účinnosti. V lehote medzi šiestym mesiacom od účinnosti nariadenia do deviateho mesiaca od účinnosti nariadenia majú existujúce ratingové agentúry podať žiadosť o registráciu. Existujúce ratingové agentúry môžu pokračovať vo vydávaní kreditných ratingov, ktoré môžu byť využívané na regulatórne účely finančnými inštitúciami až do momentu zamietnutia vydania registrácie.

Z uvedeného vyplýva, že je potrebné prechodné ustanovenie v živnostenskom zákone, tak aby existujúce ratingové agentúry mohli vykonávať svoju podnikateľskú činnosť až do rozhodnutia o ich registrácií. Existujúce ratingové agentúry uskutočňujú svoju podnikateľskú činnosť ako predmet činnosti definovaný podľa živnostenského zákona ako živnosť „činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov“. Nakoľko táto živnosť sama o sebe nezaniká, ale v dôsledku vyššie citovaného nariadenia o ratingových agentúrach nebude možné pod túto činnosť subsumovať činnosť ratingových agentúr tak ako je zadefinovaná v uvedenom nariadení, navrhujeme v prechodnom ustanovení formuláciu, že táto špecifická činnosť nie je živnosťou. V prípade nedoplnenia čl. II o navrhovanú úpravu prechodných ustanovení by Slovenská republika odobrala existujúcim ratingovým agentúram možnosť vykonávať podnikateľskú činnosť na základe existujúcich živností a to ešte pred lehotou, v rámci ktorej majú mať právo voľby podania žiadosti o registráciu v zmysle citovaného nariadenia. Navrhovaná úprava účinnosti novely by vo vzťahu na existujúce ratingové agentúry mohla mať likvidačný charakter v rozpore s ustanoveniami navrhovaného nariadenia, ako aj v rozpore so základným ústavným právom na podnikanie podľa čl. 35 Ústavy SR.

K bodu 2

Zároveň sa v bode 2 navrhuje vyňať z pod pôsobnosti Živnostenského zákona činnosť osôb poskytujúcich spotrebiteľské úvery vzhľadom na to, že podľa návrhu toho zákona (čl. I) veriteľ môže poskytovať spotrebiteľské úvery až po uskutočnení zápisu v registri veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery, ktorý vedie Národná banka Slovenska.

K bodom 3 a 4

Prechodné ustanovenia v živnostenskom zákone riešia postup týchto osôb, tak aby mohli vykonávať svoju podnikateľskú činnosť až do dňa zápisu do registra veriteľov, pričom sa ustanovujú dve prechodné obdobia; pre činnosť ratingových agentúr od 1. júna 2010 a pre osoby poskytujúce spotrebiteľské úvery od 11. júna 2010.

K čl. IV

K bodu 1

Vymedzuje sa pojem „základný bankový produkt“. Základným bankovým produktom sa na účely zákona o bankách rozumie bankový produkt obsahujúci zriadenie a zrušenie bežného účtu vedeného v mene euro, vykonávanie platobných operácií, t.j. vkladov, výberov a prevodov finančných prostriedkov, vydanie medzinárodnej debetnej platobnej karty a zriadenie internet bankingu alebo inej platobnej aplikácie elektronického bankovníctva.

K bodu 2

Navrhovaným znením dochádza k dôslednejšej transpozícii Prílohy VI, časť 1 bod 9 Smernice 2006/48/ES a článku 89 bodu 1 písm. d) smernice 2006/48/ES.

K bodu 3

Vymedzuje sa poskytovanie základného bankového produktu s cieľom zabezpečiť spotrebiteľom prístup k bežnému účtu a k základným bankovým službám, s dôrazom na lepšiu porovnateľnosť a sprehľadnenie poskytovania bankových služieb, ako aj poplatkovej politiky bánk. Súčasne sa predloženým návrhom podporuje využívanie bezhotovostného platobného styku.

K bodu 4

Platné znenie zákona o bankách neobsahuje v prípade prístupu interných ratingov také jednoznačné ustanovenia, z ktorých by vyplývala povinnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky požiadať Národnú banku Slovenska o vydanie predchádzajúceho súhlasu na zmenu modelu výpočtu kreditného rizika (prístupom interných ratingov). Navrhovanou zmenou sa určuje formálny postup banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, že model výpočtu kreditného rizika schválený v minulosti Národnou bankou Slovenska formou vydania predchádzajúceho súhlasu na jeho používanie už nezodpovedá zmeneným podmienkam.

K bodu 5

Navrhovaným znením dochádza k dôslednejšej transpozícii článku 86 bodu 2 písm. a) Smernice 2006/48/ES.

K bodu 6

Navrhovaným znením dochádza k dôslednejšej transpozícii článku 86 bodu 3 písm. a) smernice 2006/48/ES.

K bodu 7

Navrhovaným znením dochádza k dôslednej transpozícii čl. 87 ods. 6, ods. 7, ods. 10 a ods. 11 prvej vety smernice 2006/48/ES.

K bodu 8

Navrhovaným znením dochádza k dôslednej transpozícii čl. 89 ods. 1 smernice 2006/48/ES.

K bodu 9

Navrhovaným znením dochádza k transpozícii čl. 89 ods. 2 Smernice 2006/48/ES.

K bodu 10

Platné znenie zákona o bankách neobsahuje v prípade prístupu interných ratingov také ustanovenia, z ktorých by vyplývala povinnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky požiadať Národnú banku Slovenska o vydanie predchádzajúceho súhlasu na zmenu modelu výpočtu kreditného rizika. Navrhovanou zmenou sa určuje formálny postup banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, že model výpočtu kreditného rizika schválený v minulosti Národnou bankou Slovenska formou vydania predchádzajúceho súhlasu na jeho používanie už nezodpovedá zmeneným podmienkam.

K bodu 11

Platné znenie zákona o bankách neobsahuje v prípade pokročilého prístupu merania operačného rizika také ustanovenia, z ktorých by vyplývala povinnosť banky alebo pobočky zahraničnej banky požiadať Národnú banku Slovenska o vydanie predchádzajúceho súhlasu na zmenu príslušného modelu výpočtu operačného rizika. Navrhovanou zmenou sa určuje formálny postup banky alebo pobočky zahraničnej banky v prípade, že model výpočtu operačného rizika schválený v minulosti Národnou bankou Slovenska formou vydania predchádzajúceho súhlasu na jeho používanie už nezodpovedá zmeneným podmienkam.

K bodu 12

Navrhovaným znením dochádza k precizovaniu textu v dôsledku určitej nejednoznačnosti vo vnímaní, resp. praktickom výklade § 33e ods. 3 a ods. 4 zákona o bankách.

K bodu 13

Zmena vyplývajúca z aplikačnej praxe. Navrhovanou úpravou dochádza k precizovaniu textu, a to v záujme jednoznačnosti vyjadrenia povinnosti banky a pobočky zahraničnej banky v oblasti príslušného oznámenia, a najmä formy oznámenia, ktorá má byť písomná, a termínu, ku ktorému je banka a pobočka zahraničnej banky povinná túto povinnosť splniť.

K bodu 14

Navrhnutá úprava § 38 ods. 2 zákona o bankách je potrebná na to, aby register bankových úverov a záruk mohol obsahovať nielen údaje o úveroch a zábezpekách poskytované do registra bankami a pobočkami zahraničných bánk, ale aj údaje o úveroch a zábezpekách poskytované do registra Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky na základe novelizovaných ustanovení § 18 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (vrátane čl. IX zákona o platobných službách).

K bodu 15

Navrhuje sa legislatívna úprava ustanovenia § 38 ods. 5 zákona o bankách tak, aby sa zabezpečil terminologický súlad tohto ustanovenia a ustanovením platného § 38 ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého údaje do registra sú poskytované (nie sú oznamované).

K bodom 16 a 17

Uvedené legislatívne spresnenie odstraňuje nepresnosť pojmu „štátna prémia“ v platnom zákone o bankách

K bodom 18 a 19

Navrhovanou úpravou v bode 18 sa bližšie vymedzujú požiadavky Ministerstva financií SR vo vzťahu k povinnostiam hypotekárnych bánk a bodom 18 sa zosúlaďuje právna úprava zákona o bankách s organizačnou štruktúrou MF SR.

K bodu 20

Navrhovanou úpravou § 88a ods. 3 písm. b) sa odstraňuje chyba, ktorá vznikla pri predložení poslednej novely zákona o bankách, ktorou sa zaviedol nový úverový produkt pre mladých manželov so štátnou podporou a zosúlaďuje sa s podmienkami stanovenými v Návrhu vecných a legislatívnych predpokladov na zabezpečenie zavedenia nového úverového produktu pre mladých manželov so štátnou podporou, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 699 z 30. septembra 2009 tak, že štátna podpora sa poskytne v prípade, ak banka alebo pobočka zahraničnej banky zníži úrokovú sadzbu dohodnutú v zmluve o mladomanželskom úvere vo výške najmenej polovice štátneho príspevku pre mladomanželov.

K bodu 21

Ustanovuje sa možnosť určitých organov komunikovať s bankou a pobočkou zahraničnej banky aj elektronickými prostriedkami s použitím elektronického podpisu, zaručeného elektronického podpisu, alebo iného dohodnutého spôsobu overovania totožnosti.

K bodu 22

Ustanovuje sa možnosť banky a pobočky zahraničnej banky zaslať informácie o klientoch, na ktorých poskytnutie bola vyzvaná, aj prostredníctvom elektronických prostriedkov.

K bodu 23

Cieľom navrhovanej úpravy zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov je umožniť využívať údaje zo spoločného registra bankových informácií aj veriteľom poskytujúcim spotrebiteľské úvery z iného členského štátu, ktorí sú bankou za rovnakých podmienok ako bankám poskytujúcim spotrebiteľské úvery so sídlom v SR. Navrhnutá úprava § 92a ods. 3 druhej vety zákona o bankách zabezpečuje jasnú, jednoznačnú a nezneužiteľnú previazanosť ustanovení § 92a zákona o bankách a § 8 pripravovaného zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

K čl. V

K bodu 1

Touto úpravou sa odstraňuje nesúlad textu so zámerom a významom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES.

K bodu 2

Týmto návrhom sa implementuje do zákona č. 566/2001 Z. z. aj bod 57 Smernice komisie 2006/73/ES ktorou sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, podľa ktorého na účely článku 19 ods. 4 smernice 2004/39/ES transakcia nemusí byť vhodná pre klienta alebo potenciálneho klienta z dôvodu rizík predmetných finančných nástrojov, druhu transakcie, vlastnosti pokynu alebo frekvencie obchodovania. Séria transakcií, z ktorých je každá transakcia vhodná, ak sa posudzujú samostatne, môže byť nevhodná vtedy, ak sú odporúčania alebo rozhodnutia obchodovať poskytované vo frekvencii, ktorá nie je v súlade so záujmami klienta.

K bodu 3

Navrhovaným znením dochádza k legislatívnemu precizovaniu textu.

K bodu 4

Navrhovaným znením dochádza k precizovaniu textu v dôsledku určitej nejednoznačnosti vo vnímaní, resp. praktickom výklade § 74a ods. 3 a ods. 4 zákona o cenných papieroch.

K bodu 5

Zmena vyplývajúca z aplikačnej praxe. Taktiež dochádza k zosúladeniu s ustanoveniami § 37 ods. 11 zákona o bankách upravujúcich rovnakú problematiku pre banky a pobočky zahraničných bánk.

K bodom 6 a 7

Navrhovaná zmena právnej úpravy rozširuje možnosti fondu ukladať voľné finančné prostriedky aj prostredníctvom účtov vedených štátnou pokladnicou SR a zároveň umožňuje investovať finančné prostriedky aj do nákupu štátnych cenných papierov so splatnosťou do troch rokov odo dňa ich nákupu. Zámerom návrhu je zvýšiť možnú efektívnosť správy voľných finančných prostriedkov pri zachovaní dostatočnej miery bezpečnosti zdrojov fondu. Požiadavka na uvedenú zmenu vyplýva z potrieb aplikačnej praxe.

K bodu 8

Touto úpravou sa odstraňuje významová nezhoda legislatívneho zámeru s aplikačnou praxou výkonu dohľadu.

K bodu 9

Ide o precizovanie ustanovenia v tom zmysle, že v danom prípade ide o zverejňovanie dotknutých informácií vo Vestníku Národnej banky Slovenska a nie v inom vestníku, s cieľom predídenia možným výkladovým a aplikačným nejasnostiam uvedeného ustanovenia zákona.

K bodom 10 až 13

Navrhovaným ustanovením v bode 9 sa preberá čl. 22 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach, ktorý ukladá členským štátom určiť príslušný orgán na účely vykonávania nariadenia, najmä pokiaľ ide o registrácie ratingových agentúr; v Slovenskej republike sa ako príslušný orgán navrhuje určiť NBS. Navrhovanými ustanoveniami v bodoch 10 až 12 sa preberá čl. 36 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach, ktorý ukladá členským štátom zaviesť sankčný režim voči ratingovým agentúram za nedodržiavanie nariadenia.

K bodu 14

Mechanizmus vyhlásenia a dôvody pre vyhlásenie nútenej správy nad obchodníkom s cennými papiermi sa zjednocujú s úpravou platnou pre banky a pobočky zahraničných bánk. Uvedenú úpravy si vyžaduje skutočnosť, že v období finančnej krízy je súčasný mechanizmus stanovujúci povinnosť NBS automaticky vyhlásiť nútenú správu pri prekročení straty vo výške 30% nevhodný.

K čl. VI

Navrhovaná úprava zosúlaďuje zákon č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s ustanovením § 23 tohto návrhu zákona, podľa ktorého kontrolu dodržiavania povinností ustanovených týmto zákonom vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia.

K čl. VII

K bodu 1

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorou sa rozširuje poznámka pod čiarou k odkazu 1 aj o iné právne záväzné akty ako sú zákony, t.j. o nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach. Ide o úpravu súvisiacu s pozmeňujúcim návrhom v bode 2.

K bodu 2

Rozšírením poznámky pod čiarou k odkazu 1 v zákone dohľade nad finančným trhom sa ustanoví, že dohľad nad finančným trhom vykonáva NBS aj podľa zákona o Eximbanke. Úprava súvisí so zmenou zákona o Eximbanke. Zároveň sa touto úpravou zaraďujú ratingové agentúry medzi dohliadané subjekty finančného trhu, ktoré sú primárne regulované osobitným predpisom, nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach.

K bodu 3

Rozširuje sa okruh dohliadaných subjektov aj o pobočky poisťovní z iného členského štátu a pobočky zaisťovní z iného členského štátu sa zosúladí rozsah dohľadu nad finančným trhom vykonávaným NBS podľa zákona o dohľade nad finančným trhom a osobitných zákonov so zákonom o poisťovníctve. Platný zákon o poisťovníctve v § 48 umožňuje, aby NBS za podmienok podľa § 21 ods. 3 a 4 tohto zákona vykonávala dohľad aj nad pobočkami poisťovní z iného členského štátu a pobočkami zaisťovní z iného členského štátu, preto je potrebné v tomto smere rozšíriť dohliadané subjekty v zákone o dohľade nad finančným trhom. Zároveň zavedením registrácie ratingových agentúr a určením NBS za príslušný orgán na vykonávanie oprávnení podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach zákonom o cenných papieroch je potrebné doplniť ratingové agentúry medzi subjekty dohliadané NBS.

K bodu 4

Navrhuje sa legislatívna úprava § 1 ods. 3 písm. b) zákona o dohľade nad finančným trhom (v znení čl. XVI zákona o platobných službách) tak, aby bol vykonávateľný dohľad nad Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky v rozsahu podľa novelizovaného § 18 zákona č. 80/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov (vrátane čl. IX zákona o platobných službách), pretože bez navrhnutej úpravy by nebolo vykonávateľné napríklad ustanovenie novelizovaného § 18 ods. 6 až 11 zákona č. 80/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.

K bodu 5

Navrhuje sa legislatívna úprava § 1 ods. 3 písm. g) zákona o dohľade nad finančným trhom (v znení čl. XVI zákona o platobných službách), ktorou sa zohľadňuje skutočnosť, že Národná banka Slovenska má viesť register veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery a taktiež má zabezpečovať zverejňovanie informácií z údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch podľa ustanovení § 20 a 21 pripravovaného zákona o spotrebiteľských úveroch a všeobecne záväzný právny predpis vydaného ministerstvom financií na vykonanie zákona o spotrebiteľských úveroch.

K bodu 6

Navrhovaná zmena vyplynula z poznatkov z aplikačnej praxe a to tak, aby sa ustanovenie vzťahovalo na hodnotiace činnosti, čo je v záujme zdokonalenia legislatívnych predpokladov na zabezpečenie plynulého, efektívneho a účinného výkonu dohľadu, čo patrí medzi principiálne požiadavky podľa európskych právnych predpisov, ktoré sa týkajú finančných inštitúcií a dohľadu nad finančnými inštitúciami v jednotlivých oblastiach finančného trhu. Pritom finančné inštitúcie a celá ich činnosť musia vo všeobecnom záujme podliehať dôslednému dohľadu s tým, že orgán dohľadu musí mať pri svojej činnosti všetky vhodné a účinné právomoci, prostriedky a nástroje na plynulé, efektívne a účinné vykonávanie dohľadu nad dohliadanými subjektmi.

K bodu 7

Navrhnutým doplnením nového odseku 4 do § 36 zákona o dohľade nad finančným trhom sa zohľadňuje skutočnosť, že Národná banka Slovenska má viesť register veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery podľa ustanovení § 20 pripravovaného zákona o spotrebiteľských úveroch.

K čl. VIII

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa ustanovenie § 4 o nový odsek 12, ktorým sa ustanovuje, že v prípade poskytovania informácií o finančnej službe na diaľku sa postupuje podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. .../2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovanou úpravou sa preberá ustanovenie čl. 5 ods. 1 smernice EP a Rady 2008/48/ES.

K čl. IX

K bodu 1

Navrhovaná úprava odstraňuje nejasnosť pri aplikácii v súvislosti s udelením povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou.

K bodu 2

Navrhovanou právnou úpravou sa spresňuje, že povolením na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre poisťovňu sa rozumie vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou a nie vznik poisťovne nakoľko tento subjekt už existuje.

K bodu 3 až 5

V tomto ustanovení sa dopĺňa poisťovňa, ktorá žiada Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti.

Navrhovaná úprava súvisí s udelením povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovni.

K bodu 6

Navrhovaná úprava súvisí s rozšírením povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre poisťovňu.

K bodu 7

Upravuje sa vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá sa rozhodla vykonávať zaisťovaciu činnosť v inom členskom štáte na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky a poisťovne z iného členského štátu, ktorá sa rozhodla vykonávať zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky bez povolenia a poisťovne z iného členského štátu, ktorá sa rozhodla vykonávať zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe práva slobodného poskytovania služieb.

K bodu 8

Upresňuje sa obsah oznámenia, ktorý zasiela Národná banka Slovenska príslušnému orgánu dohľadu členského štátu v ktorom chce poisťovňa vykonávať zaisťovaciu činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky.

K bodu 9

Upresňuje sa, kedy je poisťovňa z iného členského štátu oprávnená začať vykonávať zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky bez povolenia.

K bodu 10

Ide o spresnenie dôvodu možného vykonávania zaisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu prostredníctvom pobočky bez povolenia a na základe slobodného poskytovania služieb.

K bodu 11

Dopĺňajú sa činnosti subjektov spadajúcich pod dohľad príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu.

K bodom 12 až 14

Upravuje sa vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou z iného členského štátu a postup Národnej banky Slovenska pri porušení všeobecne záväzných právnych predpisov poisťovňou z iného členského štátu, ako aj vzájomná výmena informácií medzi Národnou bankou Slovenska a príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu.

K bodu 15

Ide o doplnenie skutočnosti, o ktorých Národná banka Slovenska písomne informuje Európsku komisiu pri vykonávaní zaisťovacej činnosti poisťovňou.

K bodu 16

Upravuje sa povinnosť tvorby technických rezerv pre poisťovňu aj pre záväzky zo zaistných zmlúv.

K bodu 17

Upravuje sa povinnosť poisťovne ročne zverejňovať priemernú výšku nákladov na finančné sprostredkovanie v životnom poistení. Zverejňovanie tejto výšky je mimoriadne dôležité v súvislosti s ochranou oprávnených záujmov spotrebiteľa. Bližšie podrobnosti ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.

K bodu 18

Ide o podrobnejšie precizovanie splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie opatrenia Národnej banky Slovenska, ktoré sa týka vzoru formulára predkladaného pri uzavieraní poistnej zmluvy, ktorého cieľom je zvýšenie ochrany finančného spotrebiteľa.

K čl. X

K bodu 1

Doplnením kategórie finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia a kategórie viazaného investičného agenta sa zabezpečí pokrytie všetkých kategórií sprostredkovateľov, ako aj rovnaké postavenie sprostredkovateľov na finančnom trhu.

K bodu 2

Navrhovaná právna úprava je v súlade s transpozíciou smernice č. 2002/92/ES o sprostredkovaní poistenia.

K bodu 3

Ide o odstránenie duplicity, nakoľko požiadavka vyplývajúca zo smernice 2002/92/ES je už upravená v ustanovení § 1 ods. 2 písm. c).

K bodu 4

V sektore poskytovania úverov sa dopĺňajú spotrebiteľské úvery, poskytovanie ktorých je upravené v zákone o spotrebiteľských úveroch. Ide o dôležitú oblasť právnej úpravy a jej význam úmerne rastie s tým, ako sa vyvíjajú rôzne formy spotrebiteľských úverov a ich význam pre domácnosť.

V nadväznosti na navrhovanú úpravu sa upravuje aj poznámka pod čiarou.

K bodom 5 a 6

Navrhovanou úpravou sa dopĺňa definícia finančnej inštitúcie o subjekty zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí a pobočky zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí podľa zákona o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je v súčasnosti predmetom rokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.

V nadväznosti na navrhovanú úpravu sa upravuje aj poznámka pod čiarou.

K bodu 7

Upresňuje sa poznámka pod čiarou z dôvodu nadobudnutia účinnosti nového zákona o spotrebiteľských úveroch.

K bodu 8

Zmluva o poskytnutí finančnej služby nemusí mať vždy nevyhnutne písomný charakter (napr. zmluvou na diaľku sa rozumie zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie).

K bodu 9

Ide o spresnenie textu v súlade s transpozíciou smernice č. 2002/92/ES o sprostredkovaní poistenia.

K bodom 10 a 11

Navrhovaná úprava definuje finančného agenta ako osobu so sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Ide o doplnenie zahraničného finančného agenta, ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva svoju činnosť prostredníctvom organizačnej zložky. Zároveň sa dopĺňa definícia finančného agenta v sektore poistenia alebo zaistenia.

Navrhovaná úprava ďalej definuje finančného poradcu ako osobu so sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky. Ide o doplnenie zahraničného finančného poradcu, ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva svoju činnosť prostredníctvom organizačnej zložky. Zároveň sa dopĺňa definícia finančného poradcu v sektore poistenia alebo zaistenia.

K bodu 12

Navrhovaná úprava presnejšie ustanovuje, že finančný agent, ktorý je definovaný ako osoba so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky vykonáva činnosť na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou alebo na základe písomnej zmluvy so samostatným finančným agentom, je oprávnený vykonávať svoju činnosť len pre finančnú inštitúciu, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti na území Slovenskej republiky.

K bodu 13

Navrhovanou úpravou sa presnejšie ustanovuje, že viazaný finančný agent môže mať v sektore poistenia alebo zaistenia uzavretú písomnú zmluvu len s jednou poisťovňou vykonávajúcou životné poistenie a súčasne len s jednou poisťovňou, ktorá vykonáva neživotné poistenie.

K bodu 14

Finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu nepodlieha dohľadu Národnej banky Slovenska a neriadi sa v plnom rozsahu právnym poriadkom Slovenskej republiky. Nakoľko ani jemu podriadení finanční agenti, ktorí pôsobia na území SR nespadajú pod dohľad Národnej banky Slovenska, by fakticky nebolo možné vynútiť plnenie povinnosti zo strany týchto podriadených finančných agentov. Navrhovanou úpravou sa zabezpečí, aby nedošlo k obchádzaniu ustanovení zákona, ktorý sa vzťahuje na všetky subjekty pôsobiace na území SR.

K bodu 15

Ide o opravu chybne uvedeného odkazu poznámky pod čiarou.

K bodu 16

Navrhovaná úprava nadväzuje na úpravu v bode 12.

K bodu 17

Ustanovenie upravuje povinnosť Národnej banky Slovenska oznámiť príslušnému orgánu dohľadu domovského členského štátu podmienky vykonávania finančného sprostredkovania alebo finančného poradenstva pre finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia na území SR. Zákonom uvedená lehota je nad rámec smernice. Stanovenie lehoty na 5 dní je obmedzujúce a z tohto dôvodu sa lehota predlžuje na 15 dní.

K bodu 18

Navrhovaná úprava predlžuje lehotu na zápis do registra, zmenu zápisu a jeho zrušenie, nakoľko zákonom ustanovená lehota je príliš krátka.

K bodu 19

Upravuje sa pri navrhovateľovi na zápis viazaného finančného agenta aj zahraničný subjekt, ktorý podniká na území SR prostredníctvom organizačnej zložky, vypustenie finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia súvisí s úpravou § 9 ods. 1.

K bodu 20

Navrhovaná úprava ustanovuje povinnosť Národnej banky Slovenska zapísať finančného sprostredkovateľa z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia do príslušného podregistra za splnenia zákonom stanovených podmienok.

K bodu 21

Dôvodom navrhovanej právnej úpravy je skutočnosť, že pridelené prihlasovacie meno a heslo navrhovateľ využíva pri predkladaní každého návrhu zápisu, návrhu na zmenu zápisu a návrhu na zrušenie zápisu v podregistri.

K bodu 22

Požiadavka na zrušenie zápisu v podregistri pri predaji časti podniku viazaného finančného agenta, podriadeného finančného agenta alebo viazaného investičného agenta, ak táto predstavuje zanedbateľnú čiastku je obmedzujúca.

K bodu 23

Navrhovanou úpravou sa predlžuje lehota v ktorej je navrhovateľ povinný podať návrh na zrušenie zápisu viazaného finančného agenta, podriadeného finančného agenta alebo viazaného investičného agenta z dôvodu zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a podriadenými subjektami.

K bodu 24

Úpravou sa zabezpečí zosúladenie tohto ustanovenia s ustanoveniami § 14 a § 15.

K bodu 25

Ide o legislatívnotechnickú úpravu textu.

K bodu 26

Ide o doplnenie splnomocňovacieho ustanovenia na vydanie opatrenia Národnej banky Slovenska týkajúce sa návrhu na zápis, zmenu zápisu, návrhu na zrušenie zápisu v registri o ďalšie podrobnosti.

K bodu 27

Ustanovenie § 17 je potrebné nahradiť novým navrhovaným znením z dôvodu potreby evidencie údajov o zahraničných osobách v registri. Týmito údajmi sú adresa umiestnenia organizačnej zložky subjektu, ktorý pôsobí na území Slovenskej republiky a informácie o vedúcom organizačnej zložky subjektu, a to v rozsahu meno a priezvisko. Z dôvodu povinnosti uloženej samostatnému finančnému agentovi a finančnému poradcovi zahrnúť do svojej organizačnej štruktúry vedúceho zamestnanca je žiadúce, aby sa informácia o osobe vedúceho zamestnanca a začiatku vykonávania jeho funkcie taktiež evidovala v registri. Z evidovaných údajov sa ďalej navrhujú vypustiť tie údaje, ktoré nie je potrebné v registri, ktorý vedie Národná banka Slovenska registrovať.

K bodu 28

Žiadateľ, ktorý je právnickou osobou v žiadosti o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a na vykonávanie činnosti finančného poradcu uvádza aj adresu umiestnenia organizačnej zložky na území Slovenskej republiky a meno a priezvisko vedúceho organizačnej zložky pôsobiacej na území Slovenskej republiky.

K bodu 29

Navrhovanou úpravou sa zabezpečuje požiadavka evidencie obidvoch údajov.

K bodu 30

Požiadavka na zánik povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a povolenia na vykonávanie činnosti finančného poradcu pri predaji časti podniku samostatného finančného agenta alebo finančného poradcu, ak táto predstavuje zanedbateľnú čiastku je obmedzujúca

K bodu 31

Navrhovaná právna úprava zamedzí možnosť vrátenia povolenia samostatného finančného agenta alebo finančného poradcu počas prebiehajúceho sankčného konania.

K bodu 32

Upravuje sa oznamovacia povinnosť Národnej banky Slovenska voči orgánu dohľadu iného členského štátu pri finančnom agentovi v sektore poistenia alebo zaistenia alebo pri finančnom poradcovi v sektore poistenia alebo zaistenia, ktorý má v úmysle vykonávať svoju činnosť v inom členskom štáte, taktiež sa vymedzujú údaje, ktoré sú súčasťou oznámenia Národnej banky Slovenska.

K bodu 33

V súlade so smernicou ide o legislatívnotechnickú úpravu.

K bodu 34

Úprava ustanovenia vyplýva z aplikačnej praxe, nakoľko pri absolvovaní odbornej skúšky sa praktické schopnosti nepreverujú a ani sa touto formou nedajú overiť.

K bodom 35 až 39

Navrhovanou úpravou sa odstráni prísna a v praxi ťažko realizovateľná požiadavka na odbornú spôsobilosť pre stredný stupeň odbornej spôsobilosti. Získanie praxe v každom príslušnom sektore je problematické s prihliadnutím na skutočnosť, že nadobudnutie praxe má predchádzať získaniu možností v tomto sektore pôsobiť. Nie je možné získať prax v sektore, v ktorom vlastne bez praxe nie je možné fungovať.

Navrhovanou úpravou sa predlžuje lehota na overenie odbornej spôsobilosti pre vyšší stupeň odbornej spôsobilosti a najvyšší stupeň odbornej spôsobilosti z dvoch na štyri roky, nakoľko lehota absolvovania osobitného finančného vzdelania, úspešného vykonania odbornej skúšky alebo úspešného vykonania odbornej skúšky s certifikátom je neprimerane krátka.

K bodu 40

Úprava vyplynula z potreby rozlíšenia vedúceho zamestnanca, definícia ktorého je upravená v stanovení § 17 ods. 1 v novom písmene n) od ostatných zamestnancov, ktorí vykonávajú finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo.

K bodu 41

Osoby, ktorým bolo odobraté povolenie na vykonávanie sprostredkovania poistenia alebo zaistenia, povolenia na vykonávanie sprostredkovania doplnkového dôchodkového sporenia alebo povolenia na výkon činnosti sprostredkovateľa investičných služieb podľa doterajších predpisov nie sú dôveryhodnými osobami.

K bodu 42

Navrhuje sa, aby vedúci zamestnanec vzhľadom na závažnosť vykonávanej činnosti pracoval len pre jedného samostatného finančného agenta alebo len jedného finančného poradcu.

K bodu 43

Potrebnou súčasťou kompletnej evidencie sťažností je aj evidencia spôsobu vybavenia sťažností.

K bodu 44

Navrhovanou úpravou sa zabezpečí sprehľadnenie a zjednodušenie úpravy ustanovenia zákona, ktorý upravuje konflikt záujmov.

K bodu 45

Navrhovaná právna úprava bližšie špecifikuje, že ide o oprávnené záujmy klienta, nakoľko finančné sprostredkovanie je podnikaním podľa obchodného zákonníka.

K bodu 46

Navrhovanou úpravou, ktorá je v súlade so smernicou 2002/92/ES, sa zabezpečí ochrana klienta pri inkasovaní finančných prostriedkov.

K bodu 47

Navrhovaná úprava lehoty povinnosti predkladania správy vedúcim zamestnancom finančnej inštitúcie alebo vedúcim zamestnancom samostatného finančného agenta Národnej banke Slovenska raz ročne je postačujúca.

K bodu 48

Neposkytnutie údajov ako sú napr. faxové číslo, kontaktné telefónne číslo, adresa elektronickej pošty nie je dôvodom na to, aby klientovi nebolo poskytnuté finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo.

K bodu 49

Navrhovaná úprava súvisí s novelou zákona o poisťovníctve § 35 ods. 6, v ktorom sa ustanovuje povinnosť poisťovne zverejňovať zákonom určenej lehote priemernú výšku nákladov na finančné sprostredkovanie pri jednotlivých odvetviach životného poistenia. Podrobnosti ustanoví Národná banka Slovenska opatrením.

K bodom 50 a 51

Navrhovaná úprava bližšie špecifikuje informácie, ktoré sú finančný agent a finančný poradca povinní poskytnúť neprofesionálnemu klientovi alebo potencionálnemu neprofesionálnemu klientovi, aby sa správne rozhodol pri uzavretí zmluvy o poskytnutí finančnej služby. Navrhovanou právnou úpravou sa zabezpečí, aby finančný agent a finančný poradca pri poskytovaní informácií klientovi potrebných k jeho zodpovednému prijatiu rozhodnutia poskytol aj ďalšie dôležité informácie týkajúce sa zmluvy o poskytnutí finančnej služby. Takýmto spresnením znenia ustanovenia sa javí písmeno g) tohto ustanovenia ako nadbytočné.

K bodu 52

V navrhovanej právnej úprave je uplatnená základná zásada, že finančný agent a finančný poradca je povinný zisťovať požiadavky klienta, jeho skúsenosti a znalosti, ktoré sa týkajú príslušnej finančnej služby. Predmetné údaje zisťuje kedykoľvek (pred aj počas finančného sprostredkovania a finančného poradenstva). Podstatné je, že informácie a odporúčania na uzavretie zmluvy môže finančný agent a finančný poradca poskytnúť klientovi až po dodaní požadovaných údajov.

K bodu 53

Ustanovuje sa, ako postupovať v súvislosti so základným pravidlom získavania informácií od klienta v osobitných prípadoch, ak klient odmietne poskytnúť požadované informácie a naďalej trvá na uzavretí zmluvy o poskytnutí finančnej služby.

K bodu 54

Povinnosť viesť evidenciu a uchovávať ju po dobu aspoň 5 rokov po skončení platnosti zmluvy sa javí ako neopodstatnená, nakoľko napr. pri dlhodobých zmluvách (životné poistenia) ani samotný finančný agent nevie, kedy zmluva končí. Naviac povinnosť archivovať zmluvy má aj samotná finančná inštitúcia minimálne po celú dobu ich platnosti. Navrhuje sa uchovávať dokumenty na dobu 10 rokov od začiatku platnosti zmluvy o poskytnutí finančnej služby, t.j. dovtedy, kým z hľadiska poskytnutia finančného sprostredkovania môže nastať klientovi škoda.

K bodu 55 až 57

Navrhovanou úpravou sa predlžuje lehota na dosiahnutie stredného stupňa odbornej spôsobilosti, vyššieho stupňa odbornej spôsobilosti a najvyššieho stupňa odbornej spôsobilosti pre kategórie finančných agentov a kategóriu finančného poradcu.

K bodu 58

Ustanovuje sa, ak nie sú splnené požiadavky na dosiahnutie odbornej spôsobilosti v lehotách podľa § 41 ods. 9, povinnosť Národnej banky Slovenska odobrať povolenie na vykonávanie finančného poradenstva finančným poradcom.

K bodu 59

Navrhovanou úpravou sa taktiež ustanovuje povinnosť Národnej banky Slovenska v stanovenej lehote zrušiť zápis podriadených finančných agentov v sektore poistenia alebo zaistenia, pre ktorých bol navrhovateľom finančný sprostredkovateľ z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia.

K bodu 60 a 61

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskej únie uvedené v prílohe.

K čl. XI

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. júna 2010 okrem ustanovení čl. I a čl. III bodov 2 a 4, čl. VI a VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 11. júna 2010. Účinnosť 11. júna 2010 I., ktorý je prebratím smernice vyplýva z jej čl. 27; zároveň rovnaká účinnosť sa navrhuje úpravám v zákonoch, ktoré sa bezprostredne na túto transpozíciu vzťahujú, a to: navrhované relevantné ustanovenia Živnostenského zákona, navrhované úpravy zákon č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a navrhované úpravy v zákone č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Schválené vládou Slovenskej republiky dňa 13. januára 2010.

Robert F i c o, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ján P o č i a t e k, v.r.

minister financií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu