Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 121/2010 účinný od 01.05.2010

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Úprava súvisí so zmenou § 10 zákona č. 580/2004 Z. z., podľa ktorého sa dopĺňajú povinnosti zdravotnej poisťovne o vydávanie rozhodnutia o žiadosti o udelenie súhlasu s plánovanou ústavnou zdravotnou starostlivosťou v cudzine podľa osobitného zákona. Príslušná zdravotná poisťovňa musí poistencovi udeliť súhlas na poskytnutie plánovanej ústavnej zdravotnej starostlivosti v inom ako členskom štáte a taktiež v inom členskom štáte, ak sú splnené podmienky uvedené v § 10 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. Celý proces je konanie podľa správneho poriadku, preto o odvolaní v rámci autoremedúry rozhoduje príslušná zdravotná poisťovňa a iba v prípade, že odvolaniu nevyhovie v plnom rozsahu, rozhodne o dovolaní Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

V písmene r) sa definuje, že zdravotné poisťovne plnia funkciu príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta pobytu a inštitúcie miesta bydliska podľa článku 1 písmen g) a r) nariadenia (ES) č. 883/2004 v znení nariadenia (ES) č. 988/2009.

K bodu 2

Znenie nesúvisí s vedením zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti. Neodkladná zdravotná starostlivosť je riešená v § 3 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Nie je potrebné viesť zoznam neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

K bodu 3

Návrh zákona sa dáva do súladu s novelou zákona č. 578/2004 Z. z. účinnou od 1.1.2008, v ktorej došlo k zmenám v zavádzaní systému kvality a odkaz 24a na § 78b a 78c zákona č. 578/2004 Z. z. je neúčinný, keďže uvedené paragrafy boli z novely zákona č. 578/2004 Z. z. od 1.1.2008 vypustené.

K bodu 4

Doteraz stanovený rozsah subjektov, ktorým zdravotná poisťovňa predkladá údaje z účtovníctva a štatistickej evidencie vo forme výkazov, hlásení, prehľadov alebo iných správ ustanoveným spôsobom, v ustanovenom rozsahu a v ustanovených termínoch nebol dostatočný, preto sa rozširuje aj v nadväznosti na projekty zjednotenia informačných systémov jednotlivých inštitúcií.

K bodu 5

Úprava súvisí so zmenou § 10 zákona č. 580/2004 Z. z., podľa ktorého sa dopĺňajú povinnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vydávanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie súhlasu s plánovanou ústavnou zdravotnou starostlivosťou v súlade s § 10 zákona č. 580/2004 Z. z.

K bodu 6

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dohliada nad dodržiavaním príslušných zákonov a dohliadanie aj na vykonávaním nariadenia (ES) č. 883/2004 v znení nariadenia (ES) č. 988/2009 nebolo doteraz premietnuté aj do zákona vzhľadom na skutočnosť, že citované nariadenie sa vykonáva priamo. Z praxe vyplynula potreba zakotviť uvedenú činnosť aj do zákona.

Uvedená funkcia vyplýva z aplikácie nariadenia (ES) č. 987/2009. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bol ustanovený ako prístupový bod pre vecné dávky v chorobe a materstve a pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania uznesením č. 65 z gremiálnej porady ministra zdravotníctva zo dňa 18. februára 2008. Uvedeným uznesením bol schválený materiál elektronická výmena informácií – schválenie prístupového bodu pre oblasť vecných dávok Ministerstvom zdravotníctva SR.

Funkcia prístupového miesta pre zdravotnú starostlivosť v chorobe a materstve, pri pracovných úrazoch a pri chorobách z povolania ako nová funkcia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bola schválená GP Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 18.2.2008 uznesením č. 65/GP. Zároveň bolo toto rozhodnutie potvrdené poradou vedenia Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR , kde bol uznesením č.15/2008 zo dňa 6.3.2008 schválený prístup budovania 3 prístupových miest v SR ako súčastí jednotnej európskej architektúry sociálneho zabezpečenia (EESSI). Na úrovni Správnej komisie pre sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov v Bruseli dňa 19.2.2008 Slovenská republika záväzne prezentovala svoje stanovisko o zriadení troch prístupových miest v Slovenskej republike.

Prístupové miesto (Access Point) je definované v návrhu nového vykonávacieho nariadenia v čl. 1 ods. 2 písm. a) takto:

„prístupové miesto“ znamená subjekt určený príslušným orgánom členského štátu, ktorého úlohou je podľa nariadenia (ES) č. 883/2004 miestom:

a) elektronického kontaktného miesta, adresáta a odosielateľa štandardizovaných správ (SED),

b) automatizovaného smerovania na základe adresy,

c) „inteligent routing“, čo znamená jednoznačné identifikovanie adresáta v prípadoch, keď v odosielajúcej inštitúcii došlo k omylu, prípadne v ďalších zložitejších prípadoch, kedy je nevyhnutné zapojenie ľudského faktoru alebo ľudský zásah.

Z tohto pohľadu sa ako optimálne riešenie javí prepojenie prístupových miest s existujúcimi styčnými orgánmi, ktoré majú dostatočné skúsenosti s riešením zložitejších prípadov a disponujú profesionálmi, ktorí majú nielen teoretické ale aj praktické skúsenosti s vykonávaním európskej legislatívy. Predpokladá sa, že každé prístupové miesto bude mať svoju medzinárodnú resp. európsku časť, ktorá bude plniť funkciu predpísanej EESSI a zároveň svoju vnútroštátnu časť, ktorá spadá do pôsobnosti členského štátu. Členský štát musí zriadiť minimálne 1 a môže maximálne 5 prístupových miest.

Ide o zavedenie novej pôsobnosti úradu, ktorú bude vykonávať pri dohľade nad zdravotnou poisťovňou v likvidácii. Túto skutočnosť odôvodňujú nové úlohy stanovené úradu touto novelou.

Úloha uvedená v písmene i) vykonávať dohľad nad zdravotnou poisťovňou v likvidácií vyplynula z praxe likvidácie Európskej zdravotnej poisťovne, a.s., na základe ktorej je nevyhnutné, aby Úrad pre dohľad dohliadal aj nad týmto procesom, keďže sa jedná o manipuláciu z verejnými prostriedkami poistencov.

Úlohu v písmene j) určovať výšku podielu poistencov zdravotnej poisťovne na celkovom počte poistencov jednotlivým zdravotným poisťovniam, je potrebné zakotviť kvôli záchrannej zdravotnej službe.

K bodu 7

Predložený návrh zákona v § 67 ods. 5 ustanovuje Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu ak je zdravotná poisťovňa v likvidácii v úpadku, toto oprávnenie bolo potrebné zakotviť aj do ustanovenia § 20, ktorý vymedzuje ďalšiu činnosť úradu.

K bodu 8, 14, 15 a 24

Legislatívno-technická úprava vzhľadom na prijatie zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 9

Legislatívno-technická úprava v nadväznosti na doplnenie ustanovenia § 66a, týkajúce sa likvidácie zdravotnej poisťovne.

K bodu 10

Od 1.9.2005 § 20a zrušil konzultanta úradu ako zamestnanca úradu. V súčasnosti preto nemôže konzultant úradu ako prizvaná osoba vykonávať dohľad na diaľku. V praxi to robí úradu značné problémy, pretože konzultanti odmietajú vykonávať len dohľad na mieste, a to hlavne v prípade, keď sa dá na základe informácií získaných dohľadom na diaľku vykonať odborná konzultačná činnosť. Často vykonávajú konzultačnú činnosť napr. košickí konzultanti v Bratislave – musia často cestovať, zamestnávatelia ich nemôžu tak často uvoľňovať z práce pre výkon konzultačnej činnosti. Z tohto dôvodu sa ustanovuje, že dohľad na diaľku môžu vykonávať aj prizvané osoby, ktorými môžu byť fyzické osoby alebo zamestnanci právnických osôb odborne spôsobilé pre daný medicínsky odbor.

K bodu 11

Pri výkone dohľadu na mieste nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa vo väčšine prípadov prizýva odborník z danej medicínskej oblasti, ktorý nie je zamestnancom úradu (tzv. konzultant). Vzhľadom na to, že konzultanti sú prizývaní z rôznych častí SR a niekedy sa na dohľade nezúčastnia osobne, ale zašlú svoje podpísané odborné písomné vyjadrenie. Navrhované znenie ustanovuje, že protokol musí podpísať zamestnanec úradu - vedúci skupiny, ktorý dohľad vykonal.

K bodu 12

Návrh sa predkladá s cieľom uľahčiť možnosť čo najdôkladnejšieho posúdenia, či v tom-ktorom prípade bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne. Navyše sa veľmi diskutuje o malej „pitvanosti“. Súčasnú formuláciu, že pitvu úrad nariadi, ak je to potrebné na účely „overenia choroby alebo liečebného postupu“, považujeme za nedostatočnú, pretože v prípadoch najmä veľkých zdravotníckych zariadení (nemocníc), kde obhliadku mŕtveho vykonáva lekár – zamestnanec nemocnice, sa nedá vylúčiť možný konflikt záujmov. Nie vždy je totiž v záujme lekárov v nemocnici nariadiť pitvu, čo je zrejmé z doterajšej praxe výkonu dohľadu, kedy v komplikovaných a sporných prípadoch pitva vykonaná nebola. Navyše, ak má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti k dispozícii spätne výsledok pitvy v čo možno najväčšom počte prípadov, predovšetkým komplikovaných, môže to byť pre neho len prínosom z hľadiska poskytovania zdravotnej starostlivosti v ostatných podobných prípadoch a poučením pre budúcnosť.

K bodu 13

Praktický výkon pitevnej činnosti je organizovaný podľa zaužívaných štandardných postupov, ktoré svojou povahou vylučujú, aby ktorýkoľvek lekár vykonávajúci pitvu stanovil diagnostický záver samostatne. Pri výkone pitvy je zabezpečená tzv. kontrola štyroch očí tým, že na pitve sa zúčastňujú dvaja lekári – lekár vykonávajúci pitvu a lekár, ktorý preberá výsledky pitvy. V prípade, ak u pacienta, ktorý zomrel v zdravotníckom zariadení, pitvu vykonáva lekár, ktorý je zamestnancom toho zariadenia, preberajúcim lekárom, je vždy vedúci lekár pracoviska ÚDZS.

Z tohto dôvodu sa navrhuje vypustiť ustanovenie, ktoré zabraňovalo vykonať pitvu lekárovi, ktorý bol v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu s poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti, ak úmrtiu došlo v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti.

K bodu 16

Ide o zosúladenie tohto ustanovenia s § 61 ods. 1 tohto zákona pre potreby aplikácie tohto ustanovenia. Podľa navrhovanej právnej úpravy § 61 ods. 6 musí byť prílohou zmluva o bezplatnom prevode poistného kmeňa medzi odovzdávajúcou zdravotnou poisťovňou a preberajúcou zdravotnou poisťovňou. Oproti pôvodnému zneniu sa dopĺňa slovíčko „bezplatnom“, nakoľko je možný iba bezplatný prevod poistného kmeňa.

K bodu 17

Zmenu si vyžaduje aplikačná prax tohto ustanovenia v nadväznosti na § 6 ods. 1 písm. c). Ide o to, že až do mesiaca predchádzajúcemu mesiacu, v ktorom došlo k zrušeniu zdravotnej poisťovne poistné, ktoré je predmetom prerozdelenia patrí „zdravotnej poisťovni v likvidácii“ na úhradu záväzkov voči svojim poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Nakoľko podľa § 61 ods. 9 „preberajúca zdravotná poisťovňa vstupuje do všetkých práv a povinností odovzdávajúcej zdravotnej poisťovne súvisiacich s verejným zdravotným poistením, ktoré vznikli po dni uvedenom v rozhodnutí o prevode poistného kmeňa“. Znenie sa mení z dôvodu predchádzania sporov o zaplatené poistné za obdobia pred vstupom zdravotnej poisťovne do likvidácie. Ide o spresnenie definície poistného pri prevode poistného kmeňa.

K bodu 18

Vzhľadom na aplikáciu § 61 ods. 8 je potrebné zadefinovať pojem „poistné, ktoré je predmetom prerozdelenia“. Znenie sa mení z dôvodu predchádzania sporov o zaplatené poistné za obdobia pred vstupom zdravotnej poisťovne do likvidácie. Ide o spresnenie definície poistného pri prevode poistného kmeňa.

K bodu 19

Lehoty uvedené v zákone č. 581/2004 Z. z. sú hmotnoprávne, a teda po ich uplynutí už nemožno pokutu uložiť. V správnych konaniach o uložení pokuty poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ide mnohokrát o komplikované prípady z pohľadu dokazovania a z objektívnych dôvodov nie je možné stihnúť právoplatne uložiť pokutu do jedného roka od zistenia. V praxi sa stávajú aj prípady, kedy druhostupňový správny orgán zruší prvostupňové rozhodnutie a vec vráti na ďalšie konanie, alebo prípady, kedy poskytovateľ podá na súd žalobu o preskúmanie rozhodnutia o pokute (plynutie hmotnoprávnej lehoty sa prerušuje na čas trvania súdneho sporu), súd zruší rozhodnutie úradu a vráti vec na ďalšie konanie – vtedy doplynie zvyšná časť prekluzívnej lehoty. V takýchto prípadoch nie je možné právoplatne rozhodnúť v lehote 1 rok od zistenia porušenia a úrad musel vo viacerých prípadoch správne konanie zastaviť z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, aj keď napr. bolo zrejmé, že došlo k nesprávnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti.

K bodu 20

Zmeny si vyžaduje aplikačná prax pri ustanovení likvidátora. Likvidácia zdravotnej poisťovne sa vykoná len vtedy, ak celé jej obchodné imanie neprechádza na právneho nástupcu (pozri najmä § 6 ods. 2, § 69 a § 70 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 66 ods. 1 tohto zákona). Likvidátor robí v mene zdravotnej poisťovne len úkony smerujúce k jej likvidácii. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky zdravotnej poisťovne, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje zdravotnú poisťovňu pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len za podmienok ustanovených zákonom.

K bodu 21

Ustanovuje sa, že v prípade odvolania likvidátora úradom, likvidátor je povinný do 5 dní upozorniť úrad na opatrenia, ktoré je potrebné urobiť na odvrátenie hroziacej škody.

K bodu 22

Úprava v navrhovanom ustanovení § 66a má riešiť postup, resp. úkony likvidátora pri likvidácií zdravotnej poisťovne. Samotná prax pri likvidácii Európskej zdravotnej poisťovne, a.s. potvrdila, že je potrebné stanoviť povinnosti likvidátora zdravotnej poisťovne a upraviť ich priamo v zákone č. 581/2004 Z.z.

Likvidátor

a)vykonáva úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zmluvným zdravotníckym zariadeniam likvidovanej zdravotnej poisťovne a ďalším právnickým a fyzickým osobám, s ktorými mala zdravotná poisťovňa zmluvy o poskytovaní služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,

b)prijíma a vymáha pohľadávky na poistnom a jeho príslušenstve a iné pohľadávky vzniknuté ku dňu začatia likvidácie; jasne sa stanovuje povinnosť likvidátora zdravotnej poisťovne v likvidácii vymáhať pohľadávky cestou úradu,

c)uplatňuje na úrade pohľadávky na dlžnom poistnom vrátane príslušenstva vzniknuté ku dňu likvidácie,

d)spracuje podklady k ročnému zúčtovaniu ku dňu vstupu do likvidácie, ktoré postúpi ZP, ktorá prevzala poistný kmeň,

e)poistné zaplatené za obdobie po vstupe do likvidácie postúpi príslušnej zdravotnej poisťovni, na ktorú úrad previedol poistný kmeň.

Ustanovenie § 66a ods. 4 má význam z hľadiska odkontrolovania medzinárodných pohľadávok, aby sa nestalo ako v prípade Európskej zdravotnej poisťovne, v likvidácii, t.č. v konkurze, že správca konkurznej podstaty poprel pohľadávky z dôvodu, že ich neeviduje v účtovníctve, nakoľko faktúry za úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej v iných členských štátoch môžu podľa nariadení EÚ chodiť tri roky od jej poskytnutia.

K bodu 23

Úrad je jediný orgán, ktorý môže podať na súd návrh na vyhlásenie konkurzu. Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v šiestej časti v ustanovení § 176 ods. 1 ustanovuje, že, cit.: „návrh na vyhlásenie konkurzu na banku, inštitúciu elektronických peňazí so sídlom v Slovenskej republike, zdravotnú poisťovňu, poisťovňu alebo zaisťovňu (ďalej len "slovenská finančná inštitúcia") môže podať len príslušný orgán dohľadu alebo nútený správca po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu dohľadu, ak je v nútenej správe podľa osobitného predpisu.

Z tohto dôvodu sa ustanovuje, že likvidátor zdravotnej poisťovne v likvidácií zistí predlženie likvidovanej zdravotnej poisťovne alebo jej úpadok, je povinný písomne do piatich dní o tom upovedomiť úrad. Ďalej sa ustanovuje, že ak je zdravotná poisťovňa v likvidácií v úpadku, návrh na vyhlásenie konkurzu podáva úrad. Taktiež sa ustanovuje, že na dohľad nad zdravotnou poisťovňou v likvidácii sa primerane použijú ustanovenia zákona č. 581/2004 Z. z. upravujúce dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Ak má úrad plniť úlohu dozoru nad likvidáciou zdravotnej poisťovne, je potrebné, aby mohol vykonávať dohľad aj nad zdravotnou poisťovňou v likvidácii. Zároveň je potrebné si uvedomiť, že aj vydávanie platobných výmerov podľa existujúceho § 18 ods. 1 bod 3 zákona č. 581/2004 Z.z. je výkonom dohľadu a pri extenzívnom výklade je potom aj vydávanie platobných výmerov podľa nového § 66a ods. 2 výkonom dohľadu.

K bodu 25

Ustanovuje sa, že náklady na zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi v inom členskom štáte v čase, keď bol poistencom Európskej zdravotnej poisťovne, a.s. môže uhradiť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak majetok zdravotnej poisťovne, ktorej zanikla platnosť povolenia z iného dôvodu ako pre zrušenie povolenia, nestačí na ich úhradu.

K Čl. II

K bodom 1, 2, 5, 7 a 8

Navrhuje sa zo zákona úplne vypustiť možnosť dobrovoľne verejne zdravotne sa poistiť z dôvodu nesystémovosti, nevykonateľnosti a zneužívania tohto ustanovenia; nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 predpokladá jedno povinné poistenie v jednom členskom štáte a od účinnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 nebude možné využívať jedno povinné a jedno dobrovoľné poistenie, bude povinnosť mať iba jedno povinné zdravotné poistenie v jednom členskom štáte.

K bodu 3

V § 3 ods. 3 doplnením písmena h) sa riešia problémy s podaním prihlášky a so vznikom zdravotného poistenia v Slovenskej republike pre deti narodené v iných členských štátoch Európskej Únie matkám poisteným v Slovenskej republike v období, kým tieto deti nespĺňajú podmienky národnej legislatívy. Takýmto deťom nevznikal nárok na verejné zdravotné poistenie ani na Slovensku ani v inom členskom štáte EÚ. (Z titulu bydliska nie, keďže tam bydlisko nemajú, z titulu nezaopatreného rodinného príslušníka tiež nie, keďže rodičia nie sú poistencami členského štátu miesta pobytu, sú poistencami Slovenska). Slovenská zdravotná poisťovňa kryje týmto deťom potrebnú zdravotnú starostlivosť v inom členskom štáte EÚ z titulu nariadenia 1408/71, ako nezaopatreným rodinným príslušníkom. Ale po návrate na Slovensko nemali krytú zdravotnú starostlivosť na Slovensku, lebo v súlade s národnou legislatívou nespĺňali podmienku pre vznik verejného zdravotného poistenia, nemali trvalý pobyt (nemali slovenský rodný list). Vybavenie slovenského rodného listu a trvalého pobytu sa neustále predlžuje, momentálne trvá už 3 aj viac mesiacov. Takéto deti sa spravidla vracajú na Slovensko po dlhšej dobe i niekoľko mesiacov ba i rokov po narodení a nie je možné na ne aplikovať ani 60 dňovú lehotu. Verejné zdravotné poistenie takéhoto dieťaťa na Slovensku môže riešiť len národná legislatíva, nie európske nariadenia.

K bodu 4

V § 3 ods. 4 rieši osoby podliehajúce z titulu výkonu pracovnej činnosti legislatíve iného členského štátu EÚ (čl. 1 písm. e) nariadenia (ES) č. 883/2004 v znení nariadenia (ES) č. 988/2009) pričom národná legislatíva tohto štátu ustanovuje ich zdravotné poistenie v nadštandardnom súkromnom systéme zdravotného poistenia (experti európskej komisie, zamestnanci európskeho parlamentu, zamestnanci európskeho súdneho dvora, SZČO v Nemecku i v ďalších členských štátoch EU). Rozsah ich zdravotnej starostlivosti je určený rôzne obsahom poistnej zmluvy a takéto poisťovne (RCAM, AXA. Vanbreda) nevydávajú E-formuláre, avšak vzhľadom na nadštandardnosť krytia ich zdravotnej starostlivosti nie je zmysluplné, aby museli zostávať i v slovenskom systéme zdravotného poistenia.

K bodom 6

Vzhľadom na časovo náročný proces (minimálne 3 mesiace od podania žiadosti) získania slovenského rodného listu ako dokladu nevyhnutného na prihlásenie novorodenca na trvalý pobyt na Slovensku a vysoký výskyt potreby čerpať zdravotnú starostlivosť zostávali deti slovenských poistencov narodené v inom členskom štáte napriek bydlisku na Slovensku bez poistného krytia, pretože zákon vyžadoval podmienku trvalého pobytu. Navrhované ustanovenie má odstrániť problémy aplikačnej praxe so zabezpečením prístupu k zdravotnej starostlivosti pre dieťa na území Slovenskej republiky do dňa prihlásenia na trvalý pobyt v Slovenskej republike.

K bodu 9

Návrh ustanovenia rieši prípady, keď sa jedná o spätný zánik a vznik verejného zdravotného poistenia v prípadoch, keď v čase riešenia problému je osoba už opäť poistencom iného členského štátu EU, prípadne už má akceptovanú prihlášku do zdravotnej poisťovne na Slovensku. Je stanovená forma výberu zdravotnej poisťovne, keďže podanie prihlášky už v týchto prípadoch technicky nie je možné, prihláška by musela byť Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou odmietnutá z titulu už existujúceho poistenia v inom členskom štáte EU resp. v SR. Inú formu výberu zdravotnej poisťovne ako prihlášku zákon zatiaľ neustanovuje. Toto ustanovenie umožňuje poistencovi po určitú dobu možnosť povinného zdravotného poistenia. Ustanovenie umožňuje, aby povinné zdravotné poistenie vznikalo vždy dňom vzniku skutočnosti a následne nebude potrebné riešiť príslušnú inštitúciu pre EÚ. Pre porušenie povinnosti poistenca je stanovená možnosť pokuty a táto by mali byť dostačujúca ako penalizácia poistenca.

K bodom 10 až 12

Pre povinnosť zdravotnej poisťovne oznámiť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou potvrdenie prihlášky je potrebné upraviť lehoty na oznámenie podľa typu prihlášky (zmena ZP a vznik poistenia). Oznamovanie sa vykonáva formou dávok a úrad požaduje na zmenu zdravotnej poisťovne zaslanie len jednej dávky. Pri snahe o dodržanie povinnosti oznámiť potvrdenie do 5 dní od potvrdenia, vzniká situácia kedy zdravotná poisťovňa musí všetky prihlášky na zmenu ZP potvrdiť do 5 dní a nie do 15. decembra príslušného roka. Z tohto dôvodu sa navrhujú dve lehoty pre oznamovanie potvrdenia.

K bodu 13

Zjednotenie pojmov.

K bodu 14

Vyžiadanú liečbu v cudzine hradí zdravotná poisťovňa vždy po dôkladnom zvážení oprávnenosti požiadavky, pretože hospodári s verejnými prostriedkami a jej povinnosťou je hradiť liečbu v cudzine len v indikovaných prípadoch. Kritéria, ktoré zdravotnú poisťovňu oprávňujú k úhrade ústavnej zdravotnej starostlivosti sú: musí ísť o liečbu hradenú z verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike a zároveň ochorenie nie je možné liečiť v Slovenskej republike v primeranej lehote pri zohľadnení súčasného zdravotného stavu a možného vývoja ochorenia alebo požadovaná liečba sa v Slovenskej republike nevykonáva alebo boli vyčerpané všetky možnosti liečby v Slovenskej republike a od liečby v inom členskom štáte sa očakáva podstatné zlepšenie zdravotného stavu alebo zabránenie zhoršenia zdravotného stavu poistenca alebo poistenci poisťovne s bydliskom v inom členskom štáte chcú pokračovať v liečbe, ktorá sa začala v Slovenskej republike, v mieste bydliska.

Pri posudzovaní ospravedlniteľnej dĺžky na čakanie zdravotnej starostlivosti musí byť v každom individuálnom prípade braný do úvahy minulý aj súčasný zdravotný stav poistenca, očakávaný vývoj choroby a pod. Ak ide o zdravotnú starostlivosť, ktorá nie je v Slovenskej republike vôbec hradená z verejného zdravotného poistenia tak, na takúto zdravotnú starostlivosť sa súhlas nevydáva, nakoľko podľa vnútroštátnych predpisov na ňu nie je právny nárok.

Žiadosť o udelenie súhlasu na liečbu v cudzine podáva špecializovaná nemocnica. Žiadosť musí byť vybavená do 10 dní od podania. Zdravotná poisťovňa musí o žiadosti rozhodnúť, proti rozhodnutiu je možné podať opravný prostriedok. V rámci autoremedúry môže odvolanie vybaviť príslušná zdravotná poisťovňa, ak nevyhovie odvolaniu v plnom rozsahu, odvolacím orgánom je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Rozhodovacia činnosť sa riadi režimom zákona o správnom konaní a rozhodnutie je preskúmateľné súdom.

Poistenci, ktorí chcú cestovať do štátu EU za účelom čerpania konkrétnej zdravotnej starostlivosti, či už diagnostickej, liečebnej – musia požiadať príslušnú zdravotnú poisťovňu o súhlas s jej čerpaním. Ak je súhlas poskytnutý, majú poistenci na území štátu, kam za zdravotnou starostlivosťou vycestovali nárok na rovnaké zaobchádzanie a rovnakú cenu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť ako miestni poistenci. Súhlas sa vydáva na európskom tlačive E112.

Poistenec tiež môže vycestovať do cudziny (členských štátov EU) za účelom čerpania zdravotnej starostlivosti bez súhlasu svojej zdravotnej poisťovne, ale vtedy si musí uhradiť náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť sám. Pokiaľ však ide o ambulantnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v členských štátoch EÚ (vrátane poskytnutých liekov alebo zdravotníckych pomôcok), má po návrate nárok na refundáciu vynaložených nákladov. Podmienkou však je, že ide o zdravotnú starostlivosť, ktorá je na území Slovenskej republiky poskytovaná a hradená z verejného zdravotného poistenia a musia byť splnené podmienky dané slovenskou legislatívou (zaplatené poistné, predpis lieku od lekára príslušnej odbornosti). Nárok na refundáciu je v týchto prípadoch obmedzený do výšky ceny platiacej na území Slovenskej republiky v súlade legislatívou Európskej únie.

Pokiaľ však ide o ústavnú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v EU bez súhlasu príslušnej zdravotnej poisťovne poistenca (okrem prípadov nevyhnutnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti), nevzniká poistencovi nárok na refundáciu nákladov. V súlade s európskou legislatívou, je k poskytnutiu ústavnej zdravotnej starostlivosti v cudzine a jej úhrade vždy nutná autorizácia zdravotnej poisťovne.

K bodu 15

Poistenci štátu sa dopĺňajú o osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v inom členskom štáte, ak nie sú v členskom štáte zdravotne poistené. Reaguje sa na prípady, kedy takáto soba ostala bez poistenia.

K bodu 16

Návrhom sa reaguje na problematické uplatňovanie v praxi pri určovaní kto je poistenec štátu v prípade osôb v hmotnej núdzi; t.j. podľa zákona č. 599/2003 Z. z. sa spoločne posudzuje celá rodina a vo väčšine prípadov je v hmotnej núdzi celá rodina.

K bodu 17

Zjednotenia právnej úpravy premlčania práva na vrátenie preplatku. V súčasnom znení zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sa úprava premlčania práva na vrátenie preplatku vzťahuje kvôli odkazu len na preplatok z ročného zúčtovania poistného.

K bodu 18

V súvislosti so zmenou zákona o dani z príjmov, kedy už daňový úrad nerozhoduje o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania, návrh reaguje na uvedenú zmenu.

K bodom 19 a 20

Nevykazovanie preddavku na poistné, resp. nepredloženie podkladov potrebných na správny výpočet poistného, spôsobuje problémy v kontrolnej činnosti zdravotnej poisťovne. Pohľadávku zdravotnej poisťovne nie je možné aj po vykonaní kontroly vyčísliť v celom rozsahu z dôvodu nepredložených podkladov platiteľom. To následne spôsobuje nemožnosť vymáhania týchto pohľadávok. Sankcia uložená platiteľovi predstavuje síce možnosť jeho postihu, ale v praxi nerieši nevykázanie preddavku na poistné a nepredloženie podkladov platiteľom.

K bodu 21

Navrhujeme vypustiť odkaz v zátvorke na ustanovenie § 19 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov z dôvodu zjednotenia právnej úpravy premlčania práva na vrátenie preplatku. V súčasnom znení zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sa úprava premlčania práva na vrátenie preplatku vzťahuje kvôli odkazu len na preplatok z ročného zúčtovania poistného.

K bodom 22 a 23

Zmeny reagujú na aplikačné problémy v praxi.

K bodu 24

Ustanovenie sa upravuje v nadväznosti na požiadavku zapracovať do legislatívy povinnosť pre zamestnávateľov získavať a uchovávať kópie dokladov o skutočnostiach relevantných pre zdravotné poistenie. Napríklad ide o uchovávanie kópií dokladov, ktoré preukazujú zdravotné postihnutie zamestnanca.

K bodu 25

Navrhovanou úpravou sa odstráni nesprávne označenie orgánu štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a služieb zamestnanosti podľa § 2 písm. b) zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K bodu 26

Dopĺňajú sa oznamovacie povinnosti pre jednotlivé úrady, aby poistenci neboli nútení plniť oznamovacie povinnosti duplicitne.

K Čl. III

Navrhuje sa účinnosť.

Bratislava, 9. decembra 2009

Robert Fico, v.r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Richard Raši, v.r.

minister zdravotníctva

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

I. Zrušenie a likvidácia zdravotnej poisťovne

Aplikačná prax ukázala, že doterajšia legislatíva nezohľadnila špecifické podmienky likvidácie zdravotnej poisťovne. Navrhuje sa taká úprava likvidácie, ktorej cieľom bude prijímať a vymôcť pohľadávky likvidovanej zdravotnej poisťovne a prednostne z nich uspokojiť záväzky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

Likvidátora menuje a odvoláva súd na návrh úradu. Likvidátor vykonáva okrem úloh určených Obchodným zákonníkom smerujúcich k likvidácii spoločnosti aj ďalšie úkony, ktoré určuje novela tohto zákona, a to:

- vykonáva úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zmluvným zdravotníckym zariadeniam likvidovanej zdravotnej poisťovne a ďalším právnickým a fyzickým osobám, s ktorými mala zdravotná poisťovňa zmluvy o poskytovaní služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti,

- prijíma a vymáha pohľadávky na poistnom a jeho príslušenstve a iné pohľadávky vzniknuté ku dňu začatia likvidácie,

- uplatňuje na úrade pohľadávky na dlžnom poistnom vrátane príslušenstva vzniknuté ku dňu likvidácie,

- pracuje podklady k ročnému zúčtovaniu ku dňu vstupu do likvidácie, ktoré postúpi ZP, ktorá prevzala poistný kmeň,

- podklady pre ročné prerozdelenie,

- poistné zaplatené za obdobie po vstupe do likvidácie postúpi príslušnej zdravotnej poisťovni, na ktorú úrad previedol poistný kmeň.

Na úhradu záväzkov zdravotnej poisťovne v likvidácii je likvidátor oprávnený použiť prostriedky získané na dlžnom poistnom a jeho príslušenstve s povinnosťou úhrad tých pohľadávok, ktoré vznikli v dôsledku poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Cieľom navrhovanej novely je, aby finančné prostriedky odvedené platiteľmi na verejné zdravotné poistenie pokrývali náklady poskytovateľov zdravotnej starostlivosti za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencom likvidovanej zdravotnej poisťovne.

Ak by boli všetci poskytovatelia uspokojení a likvidačný zostatok by bol menší (vrátane očakávaných plnení na dlžnom poistnom) ako sú záväzky k iným veriteľom, tak je dôvod na vyhlásenie konkurzu ( podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je aj podľa doteraz platnej legislatívy v kompetencii úradu).

V rámci ochrany záujmov poistencov by mali byť vymožené všetky pohľadávky zdravotnej poisťovne od platiteľov poistného, prípadne iných subjektov. Záväzky likvidovanej zdravotnej poisťovne nikdy nebudú zaťažovať poistný rozpočet inej zdravotnej poisťovne a ani štátny rozpočet.

Prevod poistného kmeňa by bol vždy realizovaný na základe rozhodnutia úradu, a to na zdravotnú poisťovňu, kde je akcionárom ministerstvo zdravotníctva – verejné zdravotné poistenie sa realizuje cez zdravotné poisťovne za podmienok stanovených zákonom (Ústava SR) a štát zodpovedá za naplnenie tohto základného ústavného práva. Štát svoj vplyv môže uplatniť v plnom rozsahu tam, kde je akcionárom. Poistenec bude mať následne možnosť v zákone určenom termíne zmeniť zdravotnú poisťovňu, takže jeho právo na slobodnú voľbu zdravotnej poisťovne nebude dotknuté, len bude na určitú dobu regulované z dôvodu potreby zabezpečenia kontinuálnej zdravotnej starostlivosti o poistenca.

Počas likvidácie nemôžu poskytovatelia zdravotnej starostlivosti postupovať svoje pohľadávky voči zdravotnej poisťovni v likvidácii na iné osoby a to z toho dôvodu, že ide o verejné zdroje. Pohľadávky poskytovateľov budú prednostne uhrádzané z vymoženého dlžného poistného bez príslušenstva (prípadne s príslušenstvom, ktoré vzniklo ku dňu vstupu zdravotnej poisťovne do likvidácie). Likvidátorovi sa priznávajú kompetencie uplatniť na úrade všetky pohľadávky na dlžnom poistnom vzniknutom ku dňu vstupu do likvidácie.

Návrh na vyhlásenie konkurzu podľa zákona môže dať len úrad, takže likvidácia bude trvať dlhšie časové obdobie už aj z toho dôvodu, aby sa uplatnili všetky pohľadávky na poistnom za obdobie ku dňu vstupu do likvidácie. Celý proces podlieha dozoru úradu.

Novelou sa taktiež zamedzuje skupovanie záväzkov zdravotnej poisťovne v likvidácii voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti inými subjektmi – skúsenosť z Perspektívy je varovaním, aby sa pohľadávky nerozdeľovali a nenabaľovali o ďalšie príslušenstvá.

Pokiaľ ide o pohľadávky zdravotnej poisťovne v likvidácii voči fyzickej alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, tieto by mohol likvidátor postúpiť len na právnickú osobu so 100 % majetkovou účasťou štátu po predchádzajúcom súhlase úradu.

II. Príkaz Európskej Komisie

Navrhované zmeny sa uskutočňujú v nadväznosti na výzvu Európskej komisie v súvislosti s formálnym oznámením Európskej komisie č. 2007/4641, v ktorej Slovenskej republike vytkli nedodržiavanie nariadení Rady (EHS) č. 1408/71 a č. 574/72 a rozsudkov Európskeho súdneho dvora.

V nadväznosti na uvedené sa návrhom zákona upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti v iných ako členských štátoch a zvlášť poskytovanie zdravotnej starostlivosti v členských štátoch Európskej únie ako aj jej úhrada v súlade s nariadeniami (ES) č. 883/2004 a č. 987/2009, ktoré nahrádzajú nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 a 574/72. Účinnosť zákona sa navrhuje na 1. mája 2010, kedy nadobudnú účinnosť aj nariadenia (ES) č. 883/2004 a č. 987/2009.

Podmienky na úhradu ambulantnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v cudzine sa líšia podľa toho, či ide o členské štáty EÚ, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Švajčiarsko, kde sa postupuje podľa nariadenia (ES) č. 883/2004 a č. 987/2009 alebo ide o inú cudzinu. Obmedzenia hradiť ústavnú zdravotnú starostlivosť v cudzine (v členských štátoch EÚ alebo inej cudzine) sa v súlade s európskou legislatívou stanovujú priamo do zákona. Poskytnutie vyžiadanej ústavnej zdravotnej starostlivosti je vždy viazané na súhlas zdravotnej poisťovne, ktorá zohľadňuje individuálny zdravotný stav poistenca.

Realizácia návrhu zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Návrh nebude mať priamy finančný, ekonomický a environmentálny dopad, ani vplyv na zamestnanosť. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Nie je dôvod nesprístupňovania návrhu zákona.

Materiál nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

zobraziť dôvodovú správu