Zákon o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov 121/2004 účinný od 01.07.2006 do 31.10.2007

Vládny návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Vládny návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „návrh zákona“) je vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2005.

Súčasná právna úprava inšpekcie práce, ktorá je vykonaná zákonom č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bola niekoľkokrát novelizovaná, čím vznikla značná neprehľadnosť vo vecnej pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce.

Účelom vládneho návrhu zákona je v súlade s poznatkami z aplikačnej praxe zlepšiť právne predpoklady na skvalitnenie organizácie štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a zvýšiť tak efektívnosť a účinnosť výkonu inšpekcie práce u zamestnávateľov. V spojitosti s celkovou racionalizáciou štátnej správy sa vo vládnom návrhu zákona tento zámer sleduje odstránením nadbytočnej administratívy a racionálnejším prerozdelením úloh medzi Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Národný inšpektorátom práce.

Vládny návrh zákona reaguje na zmeny vo vládnom návrhu zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a v tejto súvislosti nanovo upravuje sústavu orgánov, ktorú budú tvoriť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Národný inšpektorát práce s organizačnými zložkami – riaditeľstvom a inšpektorátmi práce. Vládny návrh zákona vymedzuje ich úlohy a kompetencie ako aj povinnosti právnických a fyzických osôb pri vykonávaní inšpekcie práce. Špecifikuje oprávnenia prizvaného odborníka a uchádzača o vymenovanie za inšpektora práce, zjednodušuje postup pri zabezpečovaní odbornej skúšky a opakovanej odbornej skúšky uchádzača, upravuje kontrolu činnosti inšpektora práce pri výkone dozoru, náležitosti protokolu a povinnosti inšpektora práce.

V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa článkami novelizuje zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Medzinárodná úprava inšpekcie práce je obsiahnutá v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 81 z 11. júla 1947 o inšpekcii práce v priemysle a obchode, v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 129 z 25. júna 1969 o inšpekcii práce v poľnohospodárstve a v Protokole Medzinárodnej organizácie práce z roku 1995 k Dohovoru o inšpekcii práce z roku 1947, ktorým sa uplatnenie Dohovoru o inšpekcii práce z roku 1947 rozširuje na všetky pracoviská, ktoré sa nepovažujú za priemyselné alebo obchodné.

Vládny návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet a na ostatné verejné rozpočty. Vládny návrh zákona vytvára príležitosti pre podnikateľské aktivity právnických a fyzických osôb na základe vydávania oprávnení a osvedčení. Vládny návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť a na životné prostredie.

Sekcia rozpočtovej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky v stanovisku č. MF/22701/2005-411 z 9. septembra 2005 oznámila, že súhlasí s vyčíslením rozpočtových dôsledkov k vládnemu návrhu zákona.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov

9

Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet úpravy, ktorým sa bude zabezpečovať účinná ochrana zamestnancov pri práci, výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a úlohy v oblasti dohľadu podľa § 30 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, ako aj práva a povinnosti inšpektorov práce a povinnosti právnických a fyzických osôb vo vzťahu k orgánom inšpekcie práce.

K § 2

Inšpekciu práce sa navrhuje upraviť tak, aby sa skvalitnil a zracionalizoval výkon štátnej správy, aby táto úprava korešpondovala s inštitútom inšpekcie práce v ostatných členských štátoch Európskej únie tak, aby sa dosiahol súlad s čl. 3 ods. 1 Dohovoru MOP č. 81/1947, čl. 6 ods. 1 Dohovoru MOP č. 129/1969, čl. 9 ods. 1 Dohovoru MOP č. 155/1981, čl. 1 ods. 1 Protokolu z roku 1995 k Dohovoru MOP o inšpekcii práce č. 81/1947 a čl. 4 ods. 2 Smernice Rady č. 89/391/EHS.

Inšpekcia práce podľa citovaných dokumentov "presadzuje ustanovenia predpisov o pracovných podmienkach a ochrane pracovníkov". Za také sa považujú predovšetkým "ustanovenia o pracovnom čase, mzdách, odpočinku v týždni, dovolenke, bezpečnosti, ochrane zdravia a sociálnej starostlivosti, o zamestnávaní žien, detí a mladistvých osôb a o záležitostiach, ktoré sa týkajú ustanovení presadzovaných inšpektormi práce". Podľa čl. 3 Dohovoru MOP č. 155/1981 inšpekcii práce podliehajú "všetky odvetvia, kde sú pracovníci zamestnaní vrátane verejnej služby" a vzťahuje sa na "všetky zamestnané osoby vrátane verejných zamestnancov".

V súlade s uvedenými dokumentmi sa vo vládnom návrhu zákona definuje inšpekcia práce ako dozor nad dodržiavaním tých právnych predpisov, ktoré zabezpečujú ochranu zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu vrátane mzdových a pracovných podmienok s dôrazom na pracovné podmienky žien, mladistvých, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku. Do pôsobnosti inšpekcie práce patrí aj dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predpisov na zaistenie bezpečnosti technických zariadení, predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Súčasťou inšpekcie práce je aj vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie týchto predpisov a poskytovanie bezplatného poradenstva. Vytvoria sa tak predpoklady na všestranné posúdenie súladu skutočného stavu pracovných podmienok a úrovne ochrany zamestnancov u konkrétneho zamestnávateľa s platnými predpismi a predpoklady na navrhnutie i na realizáciu opatrení na nápravu zistených nedostatkov.

Navrhovanou úpravou sa vymedzuje pôsobnosť inšpekcie práce tak, aby zahŕňala všetky pracoviská a priestory, v ktorých vykonáva pracovnú činnosť zamestnanec, domácky zamestnanec, zamestnanec na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Vo vzťahu k štátnym zamestnancom sa podľa vládneho návrhu zákona inšpekcia práce vykonáva len ako dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov na zaistenie bezpečnosti technických zariadení a predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

V súlade s čl. 2 ods. 2 Dohovoru č. 81/1947 a čl. 2 ods. 1 Protokolu k tomuto dohovoru z roku 1995 sú vo vládnom návrhu zákona z pôsobnosti inšpekcie práce vyňaté chránené priestory Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a pracoviská právnických a fyzických osôb, ktoré požívajú diplomatické výsady a imunitu. Vyňatie týchto pracovísk z pôsobnosti inšpekcie práce vyplýva z osobitných predpisov (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore a diplomatických stykoch, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore a konzulárnych stykoch). Ďalej sú z pôsobnosti inšpekcie práce podľa vládneho návrhu zákona vyňaté pracoviská Vojenského spravodajstva, Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu.

Navrhuje sa, aby na pracoviskách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnej polície a Colnej správy Slovenskej republiky vykonávali inšpekciu práce ich orgány inšpekcie práce. Ide o zmenu doterajšieho právneho stavu, keď okrem orgánov inšpekcie práce so všeobecnou pôsobnosťou budú vykonávať inšpekciu práce na uvedených pracoviskách osobitné orgány inšpekcie práce.

Vládnym návrhom zákona sa rieši aj pôsobnosť inšpekcie práce vo vzťahu k právnym predpisom upravujúcim dozor, ktorý vykonávajú príslušné orgány podľa osobitných predpisov.

K § 3

Navrhuje sa zmena oproti doterajšiemu stavu. Ide o zmenu v štruktúre orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce. Sústavu orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce budú tvoriť Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") ako ústredný orgán štátnej správy a Národný inšpektorát práce a osobitné orgány inšpekcie práce na pracoviskách podľa § 2 ods. 4.

K § 4

Úlohy ministerstva vyplývajú z jeho postavenia ako ústredného orgánu štátnej správy, ktorý bude zabezpečovať tvorbu a realizáciu štátnej politiky v oblasti ochrany práce. Preto sa navrhuje zveriť ministerstvu najdôležitejšie nástroje, ktoré ovplyvňujú úroveň ochrany práce. Ide najmä o vypracúvanie koncepčných a programových materiálov a návrhov zásadných opatrení na zlepšenie stavu v oblasti ochrany práce, riadenie a kontrolu Národného inšpektorátu práce a koordináciu činnosti orgánov štátnej správy v oblasti ochrany práce. Patrí k nim aj zabezpečovanie a usmerňovanie výskumu a medzinárodnej spolupráce a plnenie ďalších taxatívne ustanovených úloh.

Navrhuje sa, aby ministerstvo v správnom konaní rozhodovalo o odvolaniach vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodlo riaditeľstvo Národného inšpektorátu práce (§ 5 ods. 3).

K § 5

Vládny návrh zákona upravuje postavenie Národného inšpektorátu práce ako právnickej osoby so sídlom v Košiciach, ktorý sa organizačne člení na riaditeľstvo a inšpektoráty práce.

Navrhovanou organizačnou štruktúrou sa zracionalizuje fungovanie inšpektorátov práce, ktorých prioritným účelom má byť výkon inšpekcie práce a činností súvisiacich s inšpekciou práce. Vládnym návrhom zákona sa nemenia doterajšie sídla a územné obvody inšpektorátov práce, ktoré sú zhodné so sídlami a územnými obvodmi krajov.

Navrhuje sa, aby Národný inšpektorát práce riadil a za jeho činnosť zodpovedal generálny riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR a aby inšpektorát práce riadil hlavný inšpektor s odbornou praxou inšpektora práce najmenej päť rokov.

Vládnym návrhom zákona sa ukladá Národnému inšpektorátu práce povinnosť zriadiť akreditačnú komisiu ako svoj odborný poradný orgán, ktorej zloženie a činnosť upraví štatút.

Vládny návrh zákona je v súlade s čl. 4 ods. 1 Dohovoru MOP č. 81/1947 a s čl. 7 ods. 1 Dohovoru MOP č. 129/1969 i s praxou uplatňovanou v obdobných inšpekčných orgánoch v Slovenskej republike.

K § 6

Navrhuje sa, aby riaditeľstvo zabezpečovalo organizačné a technické potreby Národného inšpektorátu práce.

V tomto zmysle sú úlohy riaditeľstva zamerané na zjednocovanie a racionalizovanie pracovných metód inšpektorov práce, odborne usmerňovanie výchovy a vzdelávania v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a organizovanie odborných skúšok uchádzačov o inšpektora práce.

Riaditeľstvo plní ďalšie úlohy, ktoré vyplývajú Národnému inšpektorátu práce v spojitosti s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii (spolupráca pri zisťovaní, kontrole, hodnotení pracovných podmienok a pri koordinovaní a zabezpečovaní výkonu dozoru nad dodržiavaním času vedenia motorového vozidla, doby odpočinku a bezpečnostnej prestávky), podieľa sa na medzinárodnej spolupráci v oblasti ochrany práce a vydáva rozhodnutia vo veci uznávania odbornej spôsobilosti na vykonávanie činnosti, na ktoré osobitný predpis túto odbornú spôsobilosť vyžaduje.

Navrhuje sa, aby riaditeľstvo plnilo špecifické úlohy inšpekcie práce celorepublikového charakteru, ktorými sú vydávanie a odoberanie oprávnenia na vykonávanie bezpečnostnotechnickej služby, výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce, na overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení a osvedčenia autorizovanému bezpečnostnému technikovi. Z jeho postavenia vyplýva aj úloha zabezpečovať tvorbu, zhromažďovanie, šírenie, sprístupňovanie a publikovanie informácií v oblasti ochrany práce, viesť centrálny verejne prístupný zoznam fyzických a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania a zoznam vydaných a odobratých oprávnení a osvedčení.

Riaditeľstvo je v správnom konaní vo veciach odoberania oprávnení na činnosť a osvedčení autorizovaným bezpečnostným technikom správnym orgánom prvého stupňa.

Vládny návrh zákona umožňuje riaditeľstvu so súhlasom ministerstva zriaďovať a zrušovať svoje pracoviská aj mimo svojho sídla.

K § 7

Navrhuje sa ustanoviť, aby inšpektoráty práce plnili základné a rozhodujúce úlohy inšpekcie práce.

Úlohy a oprávnenia inšpektorátov práce vládny návrh zákona v tomto ustanovení upravuje tak, aby ich plnením bolo zabezpečené presadzovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, optimálnych pracovných podmienok a nárokov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov v súlade s príslušnými ustanoveniami Dohovoru MOP č. 81/1947 a Dohovoru MOP č. 129/1969.

Okrem zabezpečovania výkonu inšpekcie práce prostredníctvom inšpektorov práce v rozsahu vymedzenom vládnym návrhom zákona, významnou úlohou inšpektorátov práce bude vyšetrovanie príčin vzniku závažného pracovného úrazu, ktoré nadväzuje na vládny návrh zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie a závažnej priemyselnej havárie v súlade so zákonom č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pôsobnosť inšpektorátov práce bude zameraná aj na zisťovanie bezpečnostných, technických a organizačných príčin profesionálnej otravy, choroby z povolania a ohrozenia touto chorobou. V súvislosti s vyšetrovaním uvedených udalostí sa navrhuje vedenie ich evidencie. (čl. 19 Dohovoru MOP č. 129/1969).

Významné miesto v preventívnej činnosti inšpektorátov práce podľa vládneho návrhu zákona bude mať dozor v predprevádzkových etapách (účasť pri povoľovaní stavieb a kolaudácii stavieb) podľa požiadavky čl. 17 Dohovoru MOP č. 129/1969 ale aj výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov a faktorov ovplyvňujúcich kvalitu pracovného prostredia.

Vládny návrh zákona upravuje vydávanie a odoberania oprávnení, osvedčení, preukazov a povolení na vykonávanie osobitných činností a preverovanie dodržiavania rozsahu a podmienok, za ktorých boli vydané.

Na zabezpečenie právneho stavu v oblasti ochrany práce sa navrhuje, aby inšpektoráty práce mali oprávnenie použiť primerané sankcie - pokuty voči subjektom, ktoré neplnia povinnosti pri účinnej ochrane zamestnancov pri práci a prejednávať priestupky, rozhodovať o uložení pokuty za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov (čl. 18 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 24 Dohovoru MOP č. 129/1969).

Významným faktorom prevencie bude úloha inšpektorátov práce predkladať riaditeľstvu podnety na zlepšenie ochrany práce. K nim patria v súlade s čl. 3 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 6 Dohovoru MOP č. 129/1969 aj podnety na prípravu nových alebo zmenu a doplnenie existujúcich právnych predpisov.

Vo vzťahu k nelegálnej práci a nelegálnemu zamestnávaniu sa navrhuje povinnosť inšpektorátov práce oznamovať zistené prípady Sociálnej poisťovni a príslušným orgánom štátnej správy a vydávať na požiadanie potvrdenie na účely poskytnutia štátnej pomoci a na účely preukázania splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní.

Vládny návrh zákona upravuje postavenie inšpektorátov práce v správnom konaní ako orgánov prvého stupňa.

K § 8

Navrhovaná povinnosť mlčanlivosti zamestnancov Národného inšpektorátu práce sa týka podnetov na vykonanie inšpekcie práce, ktorá vyplýva z čl. 15 písm. c) Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 20 písm. c) Dohovoru MOP č. 129/1969, ďalších skutočností, o ktorých sa zamestnanec dozvedel pri výkone inšpekcie práce a ktorá vyplýva pre zamestnanca z osobitných predpisov (napr. Obchodný zákonník). Povinnosť mlčanlivosti sa návrhom rozširuje aj na prizvaného odborníka. V súlade s čl. 5 písm. e) Dohovoru MOP č. 155/1981 sa touto povinnosťou sleduje preventívna ochrana najmä sťažovateľa pred jeho možnou diskrimináciou. Oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti môže zamestnanca pre konkrétne prípady a z vážnych dôvodov len písomne generálny riaditeľ, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Z povinnosti zachovávať mlčanlivosť vládny návrh zákona vylučuje prípady zovšeobecnených informácií, z ktorých nie je možné určiť subjekty, ku ktorým sa informácie viažu.

K § 9

Vládny návrh zákona požaduje, aby kontrola činnosti inšpektora práce zamestnancom riaditeľstva bola vymedzená písomným poverením generálneho riaditeľa vo vzťahu k jeho oprávneniu vstupovať do priestorov a na pracoviská podľa § 2 ods. 3.

K § 10 a 11

Navrhuje sa, aby inšpektorom práce mohol byť v súlade s požiadavkami čl. 6, 7 a 8 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 8, 9 a 10 Dohovoru MOP č. 129/1969, ako aj s ohľadom na význam a dôležitosť funkcie a s ňou spojených práv a povinností, iba štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu na Národnom inšpektoráte práce po absolvovaní špecializovanej teoretickej a praktickej odbornej prípravy, ktorá trvá jeden rok, ak získal osobitné kvalifikačné predpoklady úspešným vykonaním odbornej skúšky. Odborná skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou, ktorá má nepárny počet členov, z ktorých najmenej dvaja musia byť inšpektori práce s odbornou praxou inšpektora práce viac ako päť rokov.

Vládny návrh zákona upravuje uznášanie sa skúšobnej komisie o výsledku odbornej skúšky, postup pri opakovaní odbornej skúšky, ktorá sa môže uskutočniť najskôr štyri týždne a najneskôr šesť týždňov po neúspešnej odbornej skúške.

Odborná skúška pozostáva z písomnej a ústnej časti, ktorej účelom je overiť odborné znalosti uchádzača a schopnosť aplikácie predpisov potrebných na výkon inšpekcie práce.

Účasť člena skúšobnej komisie na činnosti skúšobnej komisie sa považuje za úkon vo všeobecnom záujme, pri ktorom patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.

K § 12

Navrhuje sa, aby inšpektori práce vykonávali v súlade s čl. 3 ods. 1 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru MOP č. 129/1969 predovšetkým dozor u zamestnávateľov ako dodržiavajú požiadavky účinnej ochrany zamestnancov pri práci ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi a ako plnia záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv. Následne budú oprávnení uložiť opatrenia na odstránenie nedostatkov.

Dôležitosť postavenia inšpektora práce, ale najmä spoločenskú dôležitosť ochrany zamestnanca pri práci, reprezentujú oprávnenia a povinnosti inšpektora práce, ktoré sú upravené v čl. 12 a 13 Dohovor MOP č. 81/1947 a v čl. 16 a 18 Dohovor MOP č. 129/1969 a ktoré boli premietnuté do vládneho návrhu zákona. Ide najmä o navrhované oprávnenie kedykoľvek voľne vstupovať do priestorov a na pracoviská podliehajúcich inšpekcii práce, požadovať informácie, vysvetlenia a dokumentáciu týkajúce sa pomerov na pracovisku z hľadiska ochrany života a zdravia zamestnancov a dodržiavania príslušných predpisov.

Na základe zistených nedostatkov bude inšpektor práce oprávnený v súlade s čl. 17 ods. 2 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 22 ods. 2 Dohovoru MOP č. 129/1969 navrhovať technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na dosiahnutie nápravy alebo nariadiť okamžité odstránenie nedostatkov alebo na odstránenie nedostatkov určiť primerané lehoty. Podľa závažnosti a rozsahu zistených nedostatkov alebo v prípadoch bezprostredného ohrozenia života a zdravia zamestnancov sa navrhuje, aby inšpektor práce bol oprávnený zakázať používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov a zariadení, pracovných postupov, zakázať prácu tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiacim ženám a mladistvým zamestnancom ale aj iné práce, ak sa vykonávajú v rozpore s predpismi.

Navrhuje sa, aby do oprávnení inšpektora práce bola zahrnutá možnosť podať návrh na začatie konania o uložení pokuty, odobratí oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia, uložení zákazu činnosti a ukladať blokové pokuty za priestupky podľa osobitných predpisov.

K § 13

Povinnosti inšpektora práce sa navrhujú vo vzťahu ku kontrolovanému subjektu. Ide o povinnosť pred začatím inšpekcie práce oznámiť svoju prítomnosť na pracovisku, ak tým nebude negatívne ovplyvnený výkon dozoru a povinnosť o výsledku inšpekcie informovať príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušný odborový orgán, zamestnaneckú radu alebo zamestnaneckého dôverníka.

Inšpektor práce má povinnosť vypracovať protokol o zistených nedostatkov a prerokovať ho so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom a s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, u ktorej sa vykonáva inšpekcia práce.

K § 14

Vládnym návrhom zákona sa upravujú formálne náležitosti protokolu o výsledku inšpekcie práce ale aj predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a možnosť kontrolovaného subjektu vyjadriť sa k tomuto zisteniu. Ak výkonom inšpekcie práce neboli zistené nedostatky, inšpektor práce vypracuje záznam.

K § 15

Navrhovanou úpravou sa má umožniť, aby sa na príprave odborných podkladov alebo na vykonávaní niektorých opatrení a rozhodnutí pri vykonávaní kontrolnej činnosti orgánov inšpekcie práce využívala spolupráca s prizvaným odborníkom (čl. 9 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 11 Dohovoru MOP č. 129/1969), ktorý sa pri plnení úloh inšpekcie práce bude preukazovať osobitným písomným poverením Národného inšpektorátu práce. Aj na nich sa vzťahujú taxatívne vymedzené práva a povinnosti.

Osobitným spôsobom sa upravujú oprávnenia uchádzača za inšpektora práce.

K § 16

Vládnym návrhom zákona sa upravujú povinnosti kontrolovaného subjektu, ktoré sa viažu k výkonu inšpekcie práce. Ide predovšetkým o povinnosť umožniť inšpektorovi práce voľný vstup do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce, vytvárať podmienky na nerušený a rýchly výkon inšpekcie práce, poskytovať podklady a informácie na objektívne zistenie skutočného stavu ochrany práce a umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie a doloženie potrebnej dokumentácie. Ďalšie povinnosti sa vzťahujú k zisťovaniu totožnosti osôb nachádzajúcich sa na pracoviskách zamestnávateľa a zisťovaniu údajov o osobách vykonávajúcich prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a domáckych zamestnancoch.

Vládny návrh zákona špecifikuje povinnosti, ktoré je povinný plniť zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom vo vzťahu k prizvanému odborníkovi.

Navrhované povinnosti zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, majú umožniť orgánom inšpekcie práce efektívne presadzovať držiavanie právnych predpisov v oblasti ich pôsobnosti (čl. 3 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 6 Dohovoru MOP č. 129/1969). Tento účel sleduje vládny návrh zákona aj v prípade povinnosti fyzickej a právnickej osoby, ktorá je na požiadanie povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce.

K § 17

Vládnym návrhom zákona sa vymedzuje spracovávanie a poskytovanie osobných údajov potrebných na činnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce bez súhlasu dotknutých osôb. Sú to osobné údaje zamestnanca a iné údaje nevyhnutné na preukázanie dodržiavania ustanovených pracovných podmienok a podmienok zamestnávania a osobné údaje fyzickej osoby nachádzajúcej sa pracovisku kontrolovaného subjektu v čase výkonu inšpekcie práce alebo fyzickej osoby, ktorá môže poskytnúť informácie týkajúce sa vzniku pracovného úrazu a inej mimoriadnej udalosti.

K § 18

Osobitne významná je navrhovaná koordinácia dozornej činnosti medzi orgánmi štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a príslušnými orgánmi štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva a Úradom jadrového dozoru, ktorej účelom je zabezpečiť efektívny výkon dozoru v oblastiach možnej duplicity vyplývajúcej z vecnej pôsobnosti týchto dozorných orgánov.

V rámci koordinácie a spolupráce vládny návrh zákona predpokladá možnosť Národného inšpektorátu práce získavať informácie na účely výkonu inšpekcie práce prostredníctvom bezplatného elektronického prístupu k registru ekonomických subjektoch, ktorý vedie Štatistický úrad SR.

V záujme dosiahnutia želateľného stavu v oblasti ochrany práce je potrebné, aby orgány inšpekcie práce spolupracovali s ostatnými orgánmi štátnej správy, organizáciami zamestnancov a zamestnávateľov a ďalšími subjektami vymedzenými v odseku 4. Tieto subjekty svojou činnosťou a poskytovaním poznatkov významne prispejú k prehĺbeniu účinnosti inšpekcie práce a naopak, využívaním poznatkov orgánov inšpekcie práce vo svojej činnosti pozitívne ovplyvnia úroveň ochrany práce.

Účinnú spoluprácu medzi orgánmi inšpekcie práce a inými právnickými osobami a fyzickými osobami predpokladá aj čl. 5 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 12 a 13 Dohovoru MOP č. 129/1969.

K § 19 a 20

Vládny návrh zákona, v súvislosti s vyvodzovaním zodpovednosti za porušovanie predpisov, ktoré patria do vecného rozsahu inšpekcie práce, upravuje oprávnenie inšpektorátu práce ukladať pokuty a poriadkové pokuty.

Pokuty podľa § 19 je inšpektorát práce oprávnený uložiť až do výšky 1 000 000 Sk zamestnávateľovi, fyzickej osobe ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom a fyzickej alebo právnickej osobe vykonávajúcej činnosť bez príslušného dokladu, ak takáto činnosť spadá do režimu vydávania oprávnení, osvedčení, preukazov a povolení. V osobitne špecifikovaných prípadoch možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok a v prípade smrteľného pracovného úrazu zamestnanca vládny návrh zákona určuje spodnú hranicu pokuty – najmenej 100 000 Sk. Vládny návrh zákona konkretizuje možnosť uloženia pokuty vedúcim zamestnancom a štatutárnym orgánom až do výšky trojnásobku ich priemerného mesačného zárobku a zavádza kritériá ovplyvňujúce výšku pokuty, najmä z hľadiska jej preventívneho pôsobenia. Návrhom sa ustanovujú lehoty, v ktorých možno pokutu uložiť a vylučujú sa prípady dvojitého postihu.

Poriadkové pokuty môže inšpektorát práce v zmysle § 20 návrhu uložiť od 2 000 Sk do 20 000 Sk, a to aj opätovne, zamestnancom zamestnávateľa a osobám oprávneným konať za zamestnávateľa alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom za nesplnenie povinnosti podľa § 16, ohlasovacej povinnosti podľa osobitného predpisu a za marenie výkonu inšpekcie práce. Vládny návrh zákona osobitne upravuje možnosť inšpektorátu práce uložiť poriadkovú pokutu fyzickej osobe nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa, ak marí výkon dozoru v súvislosti s kontrolou nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Ukladanie pokút za porušenie právnych predpisov, za neplnenie opatrení nariadených inšpektorom práce, alebo za sťažovanie plnenia úloh inšpektorovi práce je v súlade s požiadavkou čl. 18 Dohovoru MOP č. 81/1947 a čl. 24 Dohovoru MOP č. 129/1969.

K § 21

Navrhuje sa, aby náklady spojené s plnením nariadených opatrení znášal kontrolovaný subjekt, ktorému sa nebude poskytovať náhrada za odobraté vzorky materiálov alebo látok a za kópie dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce.

Vládnym návrhom zákona sa v odseku 2 špecifikujú prípady konania, na ktoré sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní a prípady, ktoré sú z tohto režimu vylúčené. Osobitným spôsobom sa upravuje postup vydania zákazu v prípade naliehavej situácie.

K § 22

Vládnym návrhom zákona sa zrušujú inšpektoráty práce a rieši sa zmena ich doterajšej pôsobnosti, ktorá prechádza na Národný inšpektorát práce ako aj prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckých pomerov, pracovnoprávnych vzťahov a majetkových vzťahov vyplývajúcich zo zmeny v systéme orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce.

Navrhuje sa, upraviť podmienky u hlavného inšpektora práce vymenovaného pred 1. januárom 2006 a správne konanie začaté pred 1. januárom 2006.

K § 23

Odkazom na prílohu sa identifikujú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktorých príslušná časť sa preberá do zákona.

K § 24

Navrhuje sa zrušenie zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

K čl. II

K bodom 1 až 3

Zmena a doplnenie zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov súvisí s negatívnym vymedzením týchto pojmov vo vzťahu k blízkej osobe, ak je táto osoba dôchodkovo poistená, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku. Vládny návrh zákona reaguje aj na začlenenie inšpektorátov práce do Národného inšpektorátu.

V súvislosti s uvedenými zmenami sú vládnym návrhom zákona vykonané príslušné legislatívnotechnické úpravy.

K čl. III

Návrh na doplnenie zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov súvisí s novou organizačnou štruktúrou Národného inšpektorátu práce. Na zabezpečenie operatívneho výkonu administratívnych záležitostí sa navrhuje, aby inšpektoráty práce mali postavenie služobného úradu.

K čl. IV

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2006.

Bratislava 5. októbra 2005

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Ľudovít Kaník v. r.

minister práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Príloha k Dôvodovej správe

Kvantifikácia výdavkov na zabezpečenie inšpekcie práce a cestných kontrol vodičov motorových vozidiel

Na základe odhadu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, kontroly podľa druhej časti zákona na pozemných komunikáciách sa budú vykonávať u vodičov cca 5 000 autobusov ( z celkového počtu cca. 12 tis.) a 13 500 nákladných automobilov (z celkového počtu cca. 163 tis.), ktoré sa používajú v rámci podnikania v cestnej doprave. Okrem nich používa cestnú sieť v Slovenskej republike každý pracovný deň cca 13 700 zahraničných nákladných motorových vozidiel alebo autobusov (prameň Štatistický úrad SR a MDPT SR).

Na základe Smernice Rady 88/599/EHS z 23. novembra 1988 o štandardných kontrolných postupoch pri implementácii nariadenia (EHS) č. 3820/85 o harmonizácii určitej sociálnej legislatívy týkajúcej sa cestnej dopravy a nariadenia (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave kontroly majú pokrývať každý rok najmenej 1% pracovných dní vodičov motorových vozidiel.

Cca 32 200 motorových vozidiel x 252 pracovných dní t.j. 8 114 400 pracovných dní, z toho 1% = 81 144 pracovných dní vodičov. Z týchto pracovných dní cca 60% bude prekontrolovaných, t.j. 48 690 na pracoviskách a cca 32 454 na pozemných komunikáciách.

Pracovný deň týchto vodičov záznamové zariadenie (tachograf) zaznamenáva na záznamový list (tachokotúč). Vyhodnotenie zaznamenaného pracovného času budú vykonávať na pracovisku orgány inšpekcie práce a na pozemných komunikáciách orgány inšpekcie práce v spolupráci s príslušníkmi Policajného zboru v rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky.

Na časový rozsah výkonu inšpekcie práce a cestných kontrol vplýva viacero faktorov napr. veľkosť kontrolovaného subjektu – počet pracovísk, prevádzkární, počet zaznamenaných pracovných dní vodičov, počet presunov na pracoviská zamestnávateľov a kontrolné miesta na pozemných komunikáciách, intenzita premávky motorových vozidiel podliehajúcich kontrole, počet kontrolovaných vodičov motorových vozidiel, úroveň evidencie pracovného času vodičov, porušovanie povinností zamestnávateľmi a vodičmi, ukladanie sankcií, objasňovanie a prejednávanie priestupkov a iné úkony. Inšpektori práce v spolupráci s príslušníkmi PZ po zohľadnení vyššie uvedených vplyvov by mali prekontrolovať za 1 hodinu v priemere cca 3-4 záznamové listy vodičov. Ročný fond pracovného času zamestnanca kontrolného orgánu 252 dní – 25 dní dovolenky – 5 dní nemoc, osobné prekážky v práci a pod. – 12 dní prehlbovanie alebo zvýšenie kvalifikácie, pracovné porady a pod. t.j. 210 dní x 7,5 hod. = 1 575 hodín.

Národný inšpektorát práce vykvantifikoval na vykonávanie kontrol potrebu 17 výkonných inšpektorov. Potrebu 3 inšpektorov vykryjú NIP a inšpektoráty práce z vlastných zdrojov. Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 947 z 21. 8. 2002 bolo Národnému inšpektorátu práce na rok 2003 odsúhlasených 5 inšpektorov. V roku 2004 bude potrebné posilniť Národný inšpektorát práce o 9 výkonných inšpektorov. Policajný zbor potrebu 16 výkonných policajtov vykryje z vlastných zdrojov v rámci reorganizácie Policajného zboru (Informácia o prispôsobení organizačnej štruktúry MV SR a útvarov PZ fungovaniu v podmienkach členstva v EÚ bola vzatá na vedomie na rokovaní vlády SR 2. apríla 2003).

Kvantifikácia výdavkov Národný inšpektorát prácePolicajný zborRočné náklady na jedného výkonného inšpektora 360 000 Sk a spolu pre deviatich výkonných inšpektorov na rok 2004

3 240 000 Sk

Mobilné prostriedky – motorové vozidlo pre Národný inšpektorát práce + 8 krajských inšpektorátov práce

1 x 400 000 Sk osobný automobil /...........COMBI/

8 x 800 000 Sk nákladný automobil skriňový dodávkový

6 800 000 SkZakúpenie multilicencie programu pre 9 pracovných staníc na vyhodnocovanie záznamových listov z mechanických a elektronických tachografov vrátane zaškolenia inšpektorov a policajtov cena cca

486 000 Sk

486 000 SkVybavenie pre Národný inšpektorát práce + 2 x 8 pre krajské inšpektoráty práce, Policajný zbor + 8 krajských dopravných inšpektorátov

-prenosný počítač (notebook) 80 000 Sk

-scanner na snímanie záznamových listov 10 000 Sk

-čítačka ku scanneru 19 000 Sk

-prenosná tlačiareň 10 000 Sk

-fotokopier 10 000 Sk

1 360 000 Sk

170 000 Sk

323 000 Sk

170 000 Sk

170 000 Sk

720 000 Sk

90 000 Sk

171 000 Sk

90 000 Sk

90 000 Sk

Spolu cca

z toho:

600Bežné výdavky

700Kapitálové výdavky12 719 000 Sk

4 073 000 Sk

8 646 000 Sk1 647 000 Sk

441 000 Sk

1 206 000 Sk

Vzhľadom na to, že požadované kontroly sociálnej legislatívy na pozemných komunikáciách majú byť pružné a efektívne sú potrebné prostriedky na odborné školenia inšpektorov práce a policajtov. Z dôvodu kontroly aj zahraničných vodičov (cca 40 % z celkového počtu kontrolovaných vodičov) v každej kontrolnej skupine musí byť jeden inšpektor alebo policajt ovládajúci nemecký alebo anglický jazyk aspoň na pracovnej úrovni. Na výkon dozoru nad dodržiavaním času vedenia vozidla, bezpečnostných prestávok, doby odpočinku a správnej prevádzky záznamového zariadenia na pracoviskách a na pozemných komunikáciách sú potrebné aj mobilné pracoviská (motorové vozidlá) kontrolných orgánov. Motorové vozidlá (8 ks), ktoré sa budú používať predovšetkým pri cestných kontrolách, musia mať vnútorne upravený pracovný priestor (pracovný stôl, ľavicu) s príslušným vybavením (napr. notebook, scanner na snímanie záznamových listov, prenosná tlačiareň), ktoré musí byť napájateľné z vozidla 12 V. Pri koordinovaní kontrol na pozemných komunikáciách medzi NIP a PZ záznamové listy budú vyhodnocovať inšpektori práce za súčinnosti príslušníkov PZ, ktorí na základe oprávnenia budú zastavovať motorové vozidlá, kontrolovať vybavenie motorového vozidla záznamovým zariadením, dodržiavanie najvyššie povolenej rýchlosti jazdy vozidla podľa záznamu záznamového zariadenia. Ďalej NIP a PZ budú v spolupráci s orgánmi odborného dozoru (krajské a obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie) vykonávať kontrolu prepravy nebezpečných vecí a koordinovať výkon kontroly na pozemných komunikáciách s inšpektormi Slovenského metrologického inšpektorátu ohľadom kontrol tachografov vo vzťahu k zákonu o metrológii a dohody AETR a orgány dozoru v spolupráci s PZ budú kontrolovať diaľničné nálepky a pod.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov

1

14

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Prijatie zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov vytvorilo legislatívny základ pre možnosť odchylnej úpravy pracovnoprávnych vzťahov v doprave osobitným zákonom. Všeobecne sa pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave spravujú Zákonníkom práce, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, uplatňuje sa tu teda subsidiárna pôsobnosť Zákonníka práce.

Súčasťou pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov v doprave je aj pracovný čas a doba odpočinku, ktoré sú v súčasnosti upravené radom medzinárodných zmlúv a dočasne úpravou č. 2/2002 Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky z 28. marca 2002 o pracovnom čase a čase odpočinku zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom v doprave, ktorá bola vydaná na základe § 252 ods. 3 Zákonníka práce a ktorej účinnosť je obmedzená do 31. 12. 2003.

Vzhľadom na uvedený stav, je potrebné pracovný čas a dobu odpočinku zamestnancov v doprave upraviť samostatným zákonom, ktorý bude plne kompatibilný s právom Európskej únie a bude na rozdiel od Zákonníka práce zohľadňovať špecifickú povahu práce v doprave a špecifické podmienky jej výkonu v rámci jednotlivých druhov dopravy. Predložený návrh zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku sa preto zameriava len na tie prípady, keď existuje objektívna potreba špeciálnej úpravy v jednotlivých druhoch dopravy.

Predložený návrh zákona upravuje odchylne od ustanovení Zákonníka práce pracovný čas, dobu odpočinku a v rámci nich aj prestávky v práci, pracovnú pohotovosť, nočnú prácu niektorých kategórií zamestnancov v cestnej, železničnej, mestskej hromadnej, leteckej a vodnej doprave (konkrétne vo vnútrozemskej plavbe), ktorých zamestnávateľ prevádzkuje dopravu, je správcom pozemných komunikácií alebo prevádzkovateľom dopravnej infraštruktúry podľa osobitných predpisov.

Z dôvodu potreby aproximácie práva Európskej únie v cestnej doprave predložený návrh zákona vo svojej druhej časti upravuje čas vedenia motorového vozidla, bezpečnostnú prestávku a dobu odpočinku pre vodičov motorových vozidiel, okrem vodičov motorových vozidiel ktorí sú v súlade s legislatívou EÚ z jeho pôsobnosti vylúčení v rámci taxatívneho vymedzenia v § 1 ods. 3, v závislosti od celkovej hmotnosti motorového vozidla, jeho maximálnej rýchlosti a účelu použitia. Druhá časť predloženého návrhu zákona sa vzťahuje nielen na vodičov motorových vozidiel, ktorí sú zamestnancami v doprave (ich zamestnávatelia podnikajú v cestnej doprave), ale aj na vodičov motorových vozidiel, ktorí sú zamestnaní u zamestnávateľov, ktorí vykonávajú cestnú dopravu len v súvislosti s výkonom predmetu svojho podnikania, na vodičov motorových vozidiel, ktorí sú samostatne zárobkovo činnými osobami, bez ohľadu na to či podnikajú v cestnej doprave alebo vykonávajú cestnú dopravu len v súvislosti so svojím podnikaním a vodičov motorových vozidiel evidovaných v zahraničí, ktorí vykonávajú medzinárodnú cestnú dopravu na pozemných komunikáciách na území Slovenskej republiky.

Predložený návrh zákona upravuje v súlade s právom EÚ aj povinnosti zamestnávateľov a vodičov motorových vozidiel pri zaznamenávaní časových úsekov záznamovým zariadením, kontrolu vodičov motorových vozidiel na pracoviskách a na pozemných komunikáciách a zodpovednosť za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona vrátane ukladania sankcií.

Predložený návrh zákona upravuje aj kontrolu nad dodržiavaním jeho ustanovení, konkrétne organizovanie, výkon a evidenciu tejto kontroly, predmet kontroly a vymedzuje orgány štátnej správy, ktoré túto kontrolu budú vykonávať. Na pracoviskách budú títo kontrolu v rámci dozoru nad dodržiavaním tohto pracovnoprávneho predpisu a nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci vykonávať inšpektoráty práce. Na pozemných komunikáciách budú kontrolu nad dodržiavaním druhej časti návrhu (vodičmi motorových vozidiel) vykonávať inšpektoráty práce v spolupráci s orgánmi Policajného zboru. Spolupráca orgánov Policajného zboru sa navrhuje vzhľadom na oprávnenie policajta zastavovať motorové vozidlá podľa § 64 a jeho oprávnenie kontrolovať dodržiavanie bezpečnostných prestávok podľa § 65 ods.1 písm. f) zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, ako aj na oprávnenie kontrolovať dodržiavanie maximálne povolenej rýchlosti dosiahnutej motorovými vozidlami podľa záznamu záznamového zariadenia na záznamový list v rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Mimo spolupráce s inšpektorátmi práce budú môcť orgány Policajného zboru kontrolovať dodržiavanie bezpečnostných prestávok a uvedených rýchlosti zo záznamového zariadenia aj samostatne.

Návrh v tejto oblasti je v súlade s nariadeniami a smernicami Rady EÚ a súčasne vytvára podmienky na postupnú úplnú transpozíciu smerníc EÚ do právneho poriadku Slovenskej republiky v časovom horizonte do dvoch rokov po vstupe Slovenskej republiky do EÚ.

Predložený návrh zákona je založený na nasledujúcich princípoch:

1)Vo vzťahu k navrhovanému zákonu sa bude uplatňovať subsidiárna pôsobnosť Zákonníka práce – návrh upravuje iba tie vzťahy, v ktorých je vecne odôvodnená a nevyhnutná ich odchylná úprava od Zákonníka práce; inštitúty, ktoré nie sú v tomto návrhu upravené sa naďalej spravujú Zákonníkom práce. Predložený návrh zákona sa vzťahuje aj na niektorých zamestnancov v doprave, ktorí sú zamestnancami vo verejnej službe podľa zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov.

2)Navrhovaná právna úprava neprekračuje priemernú dĺžku týždenného pracovného času určeného v Zákonníku práce v dobe najviac štyroch resp. dvanásť po sebe nasledujúcich mesiacov a je v súlade s čl. 6 smernice Rady 93/104/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času. Vzhľadom na ustanovenia nariadenia Rady (EHS) č. 3820/85 o harmonizácii niektorých sociálnych právnych predpisov, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave a smernicu rady 2000/79/ES týkajúcej sa Európskej dohody o organizácii pracovného času mobilných pracovníkov civilného letectva sprísňuje sa rozsah týždenného pracovného času v § 14 a rozsah celkového pracovného času v kalendárnom roku v § 27 ods. 3 písm. a) z dôvodu bezpečnosti dopravy, cestujúcich, zdravia a bezpečnosti vodičov motorového vozidla a členov posádky civilného lietadla.

3)Tento zákon sa vzťahuje na vodičov motorových vozidiel v rozsahu nariadenia rady (EHS) č. 3820/85, Európskej dohody o práci osádok v medzinárodnej cestnej doprave (AETR) a na tých zamestnancov v doprave, ktorých povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú upraviť pracovný čas a dobu odpočinku v súlade so Zákonníkom práce.

Predložený návrh zákona nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť ani na životné prostredie. Vzhľadom na rozdielnu potrebu rozvrhnutia pracovných zmien v období nižšej a vyššej potreby práce zákon umožní zamestnávateľom pružnejšie a operatívnejšie rozvrhnúť týždenný pracovný čas pri zabezpečovaní dopravnej obslužnosti územia.

Predložený návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet predovšetkým s ohľadom na navrhovanú povinnosť orgánov inšpekcie práce a Policajného zboru vykonávať kontroly vyplývajúce zo smernice rady 88/599/EHS. Zvýšenie výdavkov bude pozostávať z potreby:

-personálneho posilnenia výkonu inšpekcie práce a kontroly na pozemných komunikáciách,

-technického vybavenia mobilných pracovísk orgánov inšpekcie práce a Policajného zboru, ktoré budú vykonávať kontrolu dodržiavania času vedenia motorového vozidla, bezpečnostných prestávok, doby odpočinku vodičov a povolenej rýchlosti zaznamenanej záznamovým zariadením na záznamový list za prebiehajúci týždeň a posledný deň vedenia vozidla v predchádzajúcom týždni.

Predpokladá sa, že časť uvedených výdavkov bude riešená v rámci prehodnotenia organizačných štruktúr a rozpočtov v súvislosti s integráciou Slovenskej republiky do Európskej únie. Podľa Informácie o prispôsobení organizačnej štruktúry Ministerstva vnútra SR a útvarov Policajného zboru fungovaniu v podmienkach členstva v Európskej únii, ktorá bola vzatá na vedomie na rokovaní vlády SR 2. apríla 2003, realizácia pripravovaných zámerov si vyžiada okrem iných úsekov aj posilnenie dopravnej polície vrátane nezrušenia diaľničných oddelení Policajného zboru a tzv. malých okresných dopravných inšpektorátov v sídlach zrušovaných okresných riaditeľstiev, pričom potrebné miesta sa získajú reorganizáciou Policajného zboru a v rámci posilnenia kapacít výkonných útvarov. Podľa Prezídia policajného zboru odboru dopravnej polície (PPZ ODP) na kontrolách dodržiavania sociálnej legislatívy vodičmi motorových vozidiel sa budú v roku 2004 podieľať 16 príslušníci dopravných inšpektorátov v rámci SR. Vzhľadom na to, že kontrola dodržiavania sociálnej legislatívy je pomerne zložitá oblasť a efektívnosť kontrol je podmienená aj odbornou prípravou policajtov podľa PPZ ODP v ďalšom období (v roku 2005) by kontroly vykonávali odborne školení dopravní policajti zaradení na krajských dopravných inšpektorátoch (alebo určených krajských dopravných inšpektorátoch). Čo vyžiada zvýšenie výdavkov na rok 2005. Národný inšpektorát práce vykryje z vlastných zdrojov troch inšpektorov práce a zo štátneho rozpočtu žiada vykrytie zdrojov pre 9 inšpektorov práce. Dotknuté rozpočtové kapitoly (MV SR a MPSVR SR) uplatnia požiadavky na prostriedky na technické vybavenie pracovísk v rámci návrhu rozpočtu na roky 2004 a 2005.

Vzhľadom na predpokladaný presun kompetencií v oblasti vydávania a evidencie vodičských oprávnení na miestnu štátnu správu a predpokladané zriadenie krajských úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, nebol určený úrad na vydávanie osobných kariet vodičov, kariet prevádzkovateľov a oprávnených osôb na kontrolu záznamových zariadení a s tým súvisiacej evidencie v súvislosti s uplatňovaním povinností príslušných úradov členských štátov EÚ, vodičov a prevádzkovateľov vyplývajúcich z nariadenia rady (ES) č. 2135/98, ktorým sa mení nariadenie (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a smernica 88/599/EHS, ktorá sa týka aplikácie nariadení (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 a nariadenia komisie (ES) č. 1360/2002, ktorým sa po siedmykrát prispôsobuje technickému pokroku nariadenie rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave. Kvantifikáciu výdavkov na zabezpečovanie uvedených úloh vykonajú vecne príslušné ministerstvá (MDPT SR, MV SR a MPSVR SR) po určení kompetencií príslušných úradov v I. polroku 2004 s predložením požiadaviek pri rozpočtovaní výdavkov na rok 2005.

Neprijatie predloženého návrhu zákona by malo negatívny vplyv na hospodárenie príslušných organizácií v doprave, ktoré by v prípade režimu všeobecnej úpravy pracovného času a doby odpočinku podľa Zákonníka práce, museli zvyšovať svoje náklady, čo by malo negatívny dopad aj na štátny rozpočet, napríklad s ohľadom na úhradu výkonov vo verejnom záujme v cestnej a železničnej doprave ako aj na konkurenčnú schopnosť slovenských dopravcov v rámci Európskej únie.

Návrh zákona o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Dôvodová správa

Osobitná časť

K § 1

Tento paragraf definuje predmet úpravy zákona a jeho personálnu pôsobnosť. Osobná pôsobnosť je objektívne daná platnou právnou úpravou v súvisiacich právnych predpisoch. Je limitovaná jednak tým, že zákon má vzťah k Zákonníku práce, zákonu č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov (Slovenská správa letísk a Slovenská správa ciest) a tiež k osobitným dopravným zákonom, ktoré upravujú prevádzkovanie dopravy ako aj správu dopravnej infraštruktúry.

Odsek 1 vymedzuje pôsobnosť zákona. Zákon upravuje okrem pracovného času a doby odpočinku zamestnancov v doprave aj čas vedenia motorového vozidla, bezpečnostnú prestávku a dobu odpočinku vodičov motorových vozidiel, práva a povinnosti vodičov motorových vozidiel a zamestnávateľov a zodpovednosť za porušenie povinností.

Pre odsek 2 platí podľa smernice rady 88/599/EHS z 23. 11. 1988 o štandardných kontrolných postupoch pri implementácii nariadenia rady (EHS) č. 3820/85 a nariadenia rady (EHS) č. 3821/85 v znení nariadenia rady (ES) č. 2135/98 (ďalej len „smernica rady 88/599/EHS“), že kontroly sa majú vykonávať nediskriminačne, t.j. ako u vnútroštátnych tak aj u zahraničných vodičov. Preto v záujme zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky sa vybrané ustanovenia zákona vzťahujú aj na vodičov motorových vozidiel evidovaných v zahraničí, ktorí vykonávajú medzinárodnú cestnú dopravu na pozemných komunikáciách na území Slovenskej republiky.

V odseku 3 návrh negatívne vymedzuje pôsobnosť zákona vo väzbe na vodiča motorového vozidla určeného na prepravu nákladu alebo cestujúcich v súlade s Európskou dohodou o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave (AETR) (ďalej len „dohoda AETR“) a nariadením rady (EHS) č. 3820/85 o harmonizácii niektorých sociálnych právnych predpisov, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (ďalej len „nariadenie rady č. 3820/85”).

Podľa odseku 4 sa druhá časť zákona v súlade s nariadením Rady 3820/85 nevzťahuje:

-na vodiča autobusu v mestskej autobusovej doprave a vodiča autobusu v prímestskej autobusovej doprave, kde dĺžka autobusovej linky nepresahuje 50 km,

-na vodiča motorového vozidla, ktorí vykonáva činnosť vozidlami, ktoré sa používajú na údržbu a kontrolu pozemných komunikácií.

K § 2

V tomto paragrafe sa definujú základné pojmy, ktoré zákon používa a ktoré sú buď špeciálne pre oblasť dopravy alebo sú vymedzené odlišne od úpravy v Zákonníku práce. Vymedzenie pojmov v jednotlivých druhoch dopravy nadväzuje na pojmy v špeciálnych dopravných zákonoch, je analogické s pojmami v medzinárodných dohovoroch, napr. v dohode AETR a s pojmami názvoslovných Slovenských technických noriem, ako aj s pojmami vyplývajúcimi z platných smerníc Rady ES v jednotlivých druhoch dopravy.

Okrem toho sa na účely tohto zákona definujú pojmy:

-vodič motorového vozidla, všeobecne ako fyzická osoba v súlade s nariadením Rady č. 3820/85 a so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. 3. 2002 o organizácii pracovnej doby osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (ďalej len „smernica rady 2002/15/ES“),

-zamestnanec v doprave zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je fyzická alebo právnická osoba zaregistrovaná na podnikanie v Slovenskej republike, ktorá prevádzkuje dopravu, je správcom pozemných komunikácií alebo prevádzkovateľom dráhy alebo prevádzkovateľom civilného lietadla alebo civilného letiska alebo poskytovateľom letových prevádzkových služieb alebo prevádzkovateľom vnútrozemského prístavu podľa osobitných zákonov,

-zamestnanec pracujúci „letmo“ zamestnanec, ktorý nastupuje do práce operatívne podľa potreby zamestnávateľa a podmienok prevádzky a ktorý nemá vopred pevne stanovený rozvrh zmien ako to ukladá § 90 ods. 7 Zákonníka práce. Tento pojem sa dlhodobo používa najmä v doprave na dráhach,

-pracovisko v súlade so smernicou Rady č. 2002/15/ES, aj z dôvodu výkonu inšpekcie práce, čím nie je dotknuté ustanovenie § 43 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce,

-záznamové zariadenie a modelový záznamový list na zaznamenanie časových úsekov vodiča motorového vozidla.

K § 3

Druhá časť zákona, v súlade s nariadením Rady č. 3820/85 a dohodou AETR, s výnimkou vodiča motorového vozidla podľa § 1 ods. 3 a 4 vzťahuje:

-na vodiča motorového vozidla, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa, ktorý podniká v cestnej doprave podľa zákona o cestnej doprave a živnostenského zákona alebo ktorý vykonáva cestnú dopravu v súvislosti s akýmkoľvek iným podnikaním,

-na samostatne zárobkovo činného vodiča, ktorý podniká v cestnej doprave podľa zákona o cestnej doprave a živnostenského zákona alebo ktorý vykonáva cestnú dopravu v súvislosti s akýmkoľvek iným podnikaním a nie je zamestnávateľom,

-na vodiča motorového vozidla evidovaného v zahraničí, ktorý vykonáva medzinárodnú cestnú dopravu na pozemných komunikáciách na území Slovenskej republiky.

Ustanovenia tohto paragrafu vymedzujú dĺžku denného času vedenia motorového vozidla a celkového času vedenia motorového vozidla v dobe dvoch po sebe nasledujúcich týždňoch v záujme určenia hranice plynulého času vedenia vozidla, z dôvodu bezpečnosti cestnej premávky ako aj bezpečnosti vodiča motorového vozidla.

Predĺženie času vedenia motorového vozidla podľa odseku 3 je možné výlučne vo výnimočných prípadoch ak je možno dokumentovať nepredvídateľný dôvod (dopravná nehoda, porucha a pod.). V odseku 4 sa určuje limit pre celkový čas vedenia motorového vozidla pre obdobie dvoch týždňov z dôvodu pracovného režimu vodičov presahujúcich jeden týždeň.

K § 4

Prestávka v práci z dôvodu zaistenia bezpečnosti práce ale aj bezpečnosti v cestnej doprave (bezpečnostná prestávka) je riešená prerušením času vedenia vozidla po uplynutí 4,5 hodiny. Bezpečnostná prestávka je čas prestávky v práci v priebehu ktorého nemôže zamestnanec v doprave a vodič motorového vozidla vykonávať inú prácu. Za inú prácu sa nepovažuje čas čakania, ani čas ktorý nie je venovaný vedeniu motorového vozidla sprevádzaním vozidla pri preprave vlakom alebo plavidlom, ani čas stráženia vozidla alebo nákladu.

K § 5 a 6

V týchto paragrafoch je stanovený nepretržitý denný odpočinok a nepretržitý odpočinok v týždni. Stanovené limity, ktoré sú pre vodiča motorového vozidla a prípadne zamestnávateľa záväzné, sú v súlade s nariadením rady č. 3820/85.

K § 7 a 8

V súlade so smernicou Rady 2002/15/ES a s nariadením Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. 12. 1985 o záznamových zariadeniach v cestnej doprave v znení nariadenia komisie č. 3314/90, č. 3688/92, č. 2479/95, č. 1056/97, č. 2135/98 (ďalej len „nariadenie rady č. 3821/85“) sa zamestnávateľovi okrem všeobecných povinností, ktoré mu vyplývajú napr. zo Zákonníka práce a § 15 zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2002 Z. z. na účel sledovania času vedenia vozidla, bezpečnostnej prestávky a doby odpočinku, ukladá zabezpečiť do vozidiel zabudovanie, funkčnosť a riadne používanie záznamového zariadenia, ako aj jeho opravu pri prípadnej poruche na pozemnej komunikácii, vydať vodičom dostatočný počet záznamových listov, aspoň na dva roky po použití záznamových listov zabezpečiť ich uchovanie a na požiadanie poskytnúť ich inšpektorovi práce alebo ich kópie vodičom, ktorí o ne požiadajú.

Pre účely kontroly času vedenia motorového vozidla, bezpečnostnej prestávky a doby odpočinku zákon ukladá povinnosť vodičovi motorového vozidla správne obsluhovať záznamové zariadenie, vyplňovať záznamové listy a uchovávať ich v motorovom vozidle za prebiehajúci týždeň a posledný deň vedenia motorového vozidla v predchádzajúcom týždni a predložiť ich na požiadanie inšpektorovi práce a príslušníkovi Policajného zboru.

K § 9

V súlade s článkom 17 ods. 1 nariadenia Rady č. 3820/85 a článkom 19 ods. 1 nariadenia Rady č. 3821/85 ustanovenie upravuje vykonávanie kontroly na pracoviskách a na pozemných komunikáciách.

Podľa zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2002 Z. z. sa navrhuje, aby kontrolu na pracovisku nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona vykonávali inšpektoráty práce.

Kontrolou inšpekcie práce nie je dotknutý výkon iných orgánov štátnej správy (napr. Štátny dráhový úrad, Štátny dopravný úrad, Letecký úrad SR, Štátna plavebná správa) podľa osobitných zákonov.

Podľa smernice rady 88/599/EHS sa časť kontrol má uskutočniť na pozemných komunikáciách.

Vzhľadom na oprávnenie policajta zastavovať motorové vozidlá navrhuje sa, aby kontroly na pozemných komunikáciách podľa druhej časti zákona vykonávali inšpektoráty práce v spolupráci s orgánmi Policajného zboru.

Predmetom kontroly inšpektorátu práce na pozemných komunikáciách je dodržiavanie denných časov vedenia motorového vozidla, prestávok v práci, denných dôb odpočinku, poslednej týždennej doby odpočinku, správne používanie záznamových listov a záznamového zariadenia.

Predmetom kontroly orgánov Policajného zboru na pozemných komunikáciách v rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky je dodržiavanie bezpečnostných prestávok a dodržiavanie povolenej rýchlosti vozidla zaznamenanej záznamovým zariadením na záznamový list v prebiehajúcom týždni a za posledný deň jazdy v predošlom týždni. Za prekročenie povolenej rýchlosti sa považuje každá doba trvajúca viac než jednu minútu, počas ktorej nákladné motorové vozidlo určené na prepravu nákladu s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 12 t (kategórie N3) prekročí povolenú rýchlosť 90 km/h a motorové vozidlo určené na prepravu osôb a ich batožín, ktoré má viac ako osem miest na sedenie okrem miesta pre vodiča a celkovú hmotnosť prevyšujúcu 5 t (kategórie M3) prekročí povolenú rýchlosť 105 km/h.

K § 10

Z dôvodu aproximácie legislatívy EÚ v cestnej doprave ustanovenia upravujú vzájomnú spoluprácu a pomoc príslušných orgánov EÚ pri uplatňovaní nariadení Rady č. 3820/85 a č. 3821/85, organizáciu kontrol na pozemných komunikáciách a pracoviskách zamestnávateľov v cestnej doprave, poskytovanie údajov a informácií. Na základe vzájomnej koordinácie kontroly času vedenia vozidla, bezpečnostnej prestávky a doby odpočinku vodičov motorových vozidiel na pozemných komunikáciách Národný inšpektorát práce v spolupráci s Policajným zborom najmenej dvakrát ročne organizuje kontroly s príslušnými orgánmi dvoch alebo viacerých členských štátov. Ďalej v rámci vzájomnej výmeny informácií a pomoci príslušných orgánov Národný inšpektorát práce v spolupráci s Policajným zborom bude pravidelne zasielať požadované informácie:

-Komisii ES o počte vodičov kontrolovaných na cestách, počte kontrol na pracoviskách zamestnávateľov, počte pracovných dní počas ktorých sa vykonávali kontroly a počte zaznamenaných priestupkov,

-príslušným úradom členských štátov EÚ o porušení tohto zákona ich občanmi a pokutách uložených týmto občanom za porušenie tohto zákona a pokutách uložených príslušnými orgánmi SR občanom SR za porušenie predpisov členských štátov EÚ zistené ich orgánmi na ich území.

Údaje o vykonaných kontrolách na pracoviskách a pozemných komunikáciách podľa druhej časti zákona zaznamenávajú inšpektori práce a evidenciu vedú inšpektoráty práce a Národný inšpektorát práce. Vzhľadom na to, že orgány Policajného zboru vykonávajú kontrolu dodržiavania bezpečnostných prestávok podľa oprávnenia aj samostatne v rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky poskytuje aj Policajný zbor do evidencie NIP informácie o vykonaných kontrolách.

K § 11

Paragraf vymedzuje oprávnenie inšpektora práce na zakázanie používania motorového vozidla.

K § 12

Ustanovenie definuje priestupky. Podľa oprávnenia v zákone č. 95/2000 Z. z. v znení zákona č. 231/2002 Z. z. inšpektoráty práce rozhodujú o uložení pokuty a prejednávajú priestupky podľa odseku 1 a 2. Ďalej rozhodujú o uložení zákazu činnosti vodiča motorového vozidla podľa návrhu inšpektorov práce. Za porušenie povinností vodiča motorového vozidla inšpektor práce je oprávnený uložiť blokovú pokutu do výšky 5 000 Sk. Pri určovaní výšky pokuty do 10 000 Sk resp. do 20 000 Sk budú inšpektoráty práce prihliadať na mieru ohrozenia bezpečnosti vodiča, cestujúcich, bezpečnosti dopravy, vedomé zasahovanie a manipuláciu so záznamovým zariadením, zničenia záznamových listov alebo údajov zaznamenaných na záznamovom liste.

Prekročenie povolenej rýchlosti jazdy motorového vozidla kategórie N3 a M3 zaznamenanej záznamovým zariadením na záznamový list je priestupkom podľa zákona o priestupkoch. Za nedodržanie povolenej rýchlosti uvedených kategórií motorových vozidiel zaznamenanej záznamovým zariadením na záznamový list sú orgány Policajného zboru oprávnení uložiť pokutu a prejednávať priestupky podľa zákona o priestupkoch. Orgány Policajného zboru sú oprávnené uložiť pokutu do 10 000 Sk a v blokovom konaní do 5 000 Sk za nedodržanie bezpečnostnej prestávky zistenej na pozemných komunikáciách podľa odseku 5 a zistené priestupky prejednávať.

K § 13

Ustanovenie odseku 1 vymedzuje pôsobnosť prvej hlavy tretej časti len na vodiča motorového vozidla, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa podnikajúceho v cestnej doprave podľa zákona o cestnej doprave alebo živnostenského zákona.

V súlade so smernicou Rady č. 2002/15/ES odsek 2 spoločných ustanovení rozširuje platnosť prvej, druhej a štvrtej hlavy druhej časti tohto zákona na vodiča motorového vozidla, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa podnikajúceho v cestnej doprave podľa zákona o cestnej doprave alebo živnostenského zákona.

K § 14

Tento paragraf vymedzuje čas, ktorý sa započítava do pracovného času vodiča motorového vozidla. Do pracovného času vodiča motorového vozidla sa započítava aj čas v priebehu ktorého je vodič motorového vozidla k dispozícii zamestnávateľovi na svojom pracovisku a je pripravený prevziať prácu spojenú s dopravnou činnosťou, najmä počas čakania na nakladanie alebo vykladanie, ak predvídateľná doba trvania čakania nie je známa vopred, to značí buď pred odchodom na určené miesto výkonu práce alebo pred skutočným začiatkom príslušnej doby. Zavádza priemerný týždenný pracovný čas pre vodičov motorových vozidiel, ktorí sú zamestnancami dopravných spoločností v zmysle smernice Rady 2002/15/ES a odchylne od Zákonníka práce stanovuje maximálny týždenný pracovný čas. Ďalej rieši pracovný čas najmä s ohľadom na definovanie jeho obsahu a stanovenie maximálneho pracovného času v rôznych časových obdobiach. Na vodičov motorových vozidiel, ktorí sú zamestnancami fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorí vykonávajú cestnú dopravu v súvislosti so svojím podnikaním (napr. obchodné spoločnosti, stavebné spoločnosti) sa nevzťahuje tento paragraf návrhu zákona ale ustanovenia Zákonníka práce o pracovnom čase.

V súlade so smernicou Rady č. 2002/15/ES, sa zamestnávateľovi ukladá povinnosť vyžiadať si od vodiča písomne údaj o pracovnom čase odpracovanom pre iného zamestnávateľa, ktoré mu je vodič motorového vozidla povinný písomne poskytnúť.

K § 15

Prestávka na odpočinok a jedenie pre vodiča motorového vozidla je 30 minút, prípadne 45 minút v závislosti od dĺžky pracovnej zmeny.

K § 16

Tento paragraf stanovuje týždenný pracovný čas a čas vedenia vozidla zamestnancov v mestskej hromadnej doprave a vodičov autobusu v prímestskej autobusovej doprave, kde dĺžka autobusovej linky nepresahuje 50 km s určitými odlišnosťami z dôvodu zabezpečovania plynulosti prímestskej a mestskej hromadnej dopravy osôb.

K § 17

Vzhľadom na súčasnú prax a v súlade s nariadením Rady 3820/85 upravuje odsek 1 bezpečnostnú prestávku uvedených vodičov inak ako je upravená u vodičov motorových vozidiel podľa druhej časti zákona. Prestávka na odpočinok a jedenie je rovnaká ako v § 15. Zamestnávateľ predĺži vodičovi prestávku v práci o čas posúvania vozidla na konečných zastávkach.

K § 18 a 19

Odpočinok je definovaný v zmysle rešpektovania špecifík tohto druhu dopravy s ohľadom na súčasnú prax a požiadavky bezpečnosti dopravy.

K § 20

Špeciálna úprava pracovného času zamestnancov na pozemných komunikáciách vychádza z nutnosti vytvoriť podmienky na zvýšenie bezpečnosti cestnej dopravy v zimnom období alebo pri odstraňovaní následkov poveternostných situácií alebo mimoriadnych situácii. Podľa tohto ustanovenia týždenný pracovný čas zamestnanca na pozemných komunikáciách môže byť vo vyššie uvedenom období v jednotlivých týždňoch najviac 60 hodín. Priemerný týždenný pracovný čas pritom počas roka nepresiahne ustanovený týždenný pracovný čas podľa Zákonníka práce. Pokiaľ je zamestnanec na pozemných komunikáciách aj vodičom motorového vozidla alebo obsluhuje pracovný stroj na zabezpečenie zjazdnosti alebo schodnosti pozemných komunikácií, vzťahujú sa na neho primerane niektoré ustanovenia o pracovnom čase vodiča a čase vedenia vozidla podľa prvej hlavy a druhej hlavy tretej časti zákona. Ustanovenie odseku 3 umožňuje zamestnávateľovi nariadiť zamestnancovi na pozemných komunikáciách nástup na zmenu najneskôr pred skončením predchádzajúcej zmeny.

K § 21 a 22

Odpočinok je definovaný v zmysle rešpektovania potrieb praxe s ohľadom na potreby zabezpečenia zjazdnosti alebo schodnosti pozemných komunikácií pri zabezpečení primeraného odpočinku zamestnanca. Skrátenie nepretržitého denného odpočinku je možné len za podmienok vymedzených v odseku 2 a 3.

K § 23

S ohľadom na špecifickú povahu práce na dráhe paragraf určuje pre týchto zamestnancov dĺžku pracovného času a umožňuje jeho predĺženie o čas režijnej cesty, ak sa táto vykonáva na konci pracovného času. Režijné cesty zamestnancov v doprave vykonávané v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh v súlade s § 220 Zákonníka práce sú súčasťou ostatných výkonov a nemožno ich zamieňať s cestou z miesta bydliska na pracovisko a z pracoviska do miesta bydliska. Kogentné ustanovenie paragrafu 90 ods. 7 Zákonníka práce zakladajúce povinnosť zamestnávateľa oznámiť zamestnancovi rozvrhnutie pracovného času najneskôr týždeň vopred sa pre zamestnancov pracujúcich „letmo“ nahrádza podmienkou dohody so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom.

K § 24

Dĺžka nepretržitého denného odpočinku môže byť po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom skrátená na 6, resp. 3 hodiny. Navrhovaná úprava neprinesie zhoršenie pracovných podmienok zamestnancov, nakoľko v odseku 2 stanovuje isté limity, aby nemohlo byť toto ustanovenie aplikované ako pravidlo.

K § 25

Navrhované znenie paragrafu umožňuje čerpanie nepretržitého odpočinku v týždni v hodinách v súlade s požiadavkami praxe (grafikon vlakovej dopravy). Ak z prevádzkových dôvodov nie je možné rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec na dráhe mal odpočinok v týždni najmenej 48 hodín po sebe nasledujúcich, môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom nepretržitý odpočinok v týždni skrátiť až na 24 hodín, ktorý musí nadväzovať na nepretržitý denný odpočinok v trvaní osem hodín.

K § 26

Čerpanie dovolenky sa navrhuje v kalendárnych dňoch, ako je to dlhoročne zaužívané v praxi, nakoľko počet pracovných dní je u zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na dráhe rôzny.

K § 27

V paragrafe zákon upravuje celkový čas letu člena posádky na 900 hodín ročne, čím zohľadňuje špecifiká a náročnosť tejto činnosti s ohľadom na zaistenie bezpečnosti letovej prevádzky. Rozvrhnutie času letu a pracovného času člena posádky lietadla tak, ako to ustanovujú odseky 1 a 3 sú v súlade s Dodatkom 6 k Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve, ku ktorému pristúpila Slovenská republika 15. 3. 1993 a Dohodou o vývoji, prijatí a zavedení jednotných leteckých predpisov z 11. 9. 1990, ktorej plnenie je súčasťou aproximácie slovenských národných leteckých predpisov s predpismi EÚ. Ustanovenie odseku 2 upresňuje rozsah času letu.

Ustanovenie odseku 4 oprávňuje veliteľa lietadla dĺžku času letu posádky a pracovný čas predĺžiť v dôsledku okolností, akými môžu byť nepriaznivé poveternostné podmienky alebo prevádzkovo-technické prekážky v cieľovom letisku, resp. nutnosť použitia náhradného letiska z týchto alebo iných dôvodov.

Tento spôsob predlžovania letu nesmie byť podľa odseku 5 predmetom plánovania pred letom.

Obmedzenia počtu letov podľa odseku 6 sa nevzťahujú na posádku vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby a posádku lietadiel, ktorí vykonávajú lety pre záchranu života pri vytvorení vhodných podmienok na odpočinok vrátane nerušeného odpočinku na lôžku.

Ustanovenie odseku 7 rieši aj prerušenie pracovného času člena základnej posádky pri leteckých prácach s ohľadom na poveternostné, prevádzkové a technické podmienky.

Odsek 8 v súvislosti s ustanovením odseku 2 a 3 ukladá povinnosť zamestnávateľovi vyžiadať od člena posádky lietadla písomne údaj o čase letu a pracovnom čase odpracovanom pre iného zamestnávateľa na účely jeho dodržania.

Dĺžka pracovného času riadiaceho letovej prevádzky v priebehu 24 hodín podľa odseku 9 je limitovaná ôsmymi hodinami z dôvodu veľkého psychického zaťaženia riadením a komunikáciou (rizikový faktor neuropsychická záťaž – kategória 4).

Ustanovenie odseku 10 limituje pracovný čas zamestnanca na letisku.

K § 28

Ustanovenie na zaistenie bezpečnosti letu a ochrany zdravia leteckej posádky pri výkone leteckých prác zavádza povinnosť poskytnúť bezpečnostnú prestávku po uplynutí každých troch hodín letu v trvaní najmenej 20 minút a u riadiacich letovej prevádzky poskytnutie bezpečnostnej prestávky po najmenej dvoch hodinách výkonu ťažkej duševnej práce s vysokou intenzitou práce v rozsahu najmenej 30 minút. Vzhľadom na rozdielnu úroveň intenzity práce riadiacich letovej prevádzky na jednotlivých pracoviskách okruh pracovísk, podmienky a obdobie výkonu ťažkej duševnej práce s vysokou intenzitou práce (prerušenie práce bezpečnostnou prestávkou) určuje letecký úrad na návrh zamestnávateľa. Pôsobnosť v oblasti bezpečnosti vyplýva leteckému úradu z § 48 ods. 2 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. Vyššie zaťaženie riadiacich letovej prevádzky je zaznamenávané na Oblastnom stredisku letových prevádzkových služieb Bratislava, nižšie zaťaženie je zaznamenávané na jednotlivých stanovištiach letových prevádzkových služieb.

K § 29 a 30

Paragrafy v súlade s medzinárodnými dohovormi o civilnom letectve ustanovujú základné pravidlá odpočinku posádky lietadiel tak, aby bola eliminovaná pracovná záťaž a aby sa predchádzalo kumulovanej únave. Na rozdiel od Zákonníka práce nepretržitý odpočinok je stanovený aj na obdobie dlhšie ako týždeň.

V nadväznosti na § 20 ods. 8 skrátenie doby odpočinku zamestnanca na letisku pri nepriaznivých poveternostných situáciách alebo mimoriadnych situácii až na šesť hodín sa umožňuje najviac trikrát v priebehu týždňa za podmienok, že ku skráteniu nedôjde v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch a odpočinok v nasledujúcom týždni bude predĺžený o čas skrátenia odpočinku. Zákon vymedzuje podmienky pri vzniku ktorých je odôvodnené predĺžiť pracovný čas a skrátiť nepretržitý denný odpočinok zamestnanca na letisku.

K § 31

Ustanovenie rieši rozvrhnutie pracovného času členov posádok plavidiel. Dĺžka zmeny v rozsahu max. 14 hodín je základným režimom všetkých prevádzkovateľov vnútrozemskej vodnej dopravy v Európe. Z hľadiska zosúladenia prevádzky vodnej dopravy na Dunaji a z hľadiska konkurencieschopnosti slovenských podnikov vodnej dopravy je potrebné túto dĺžku zmeny zachovať.

Odsek 2 oprávňuje vodcu plavidla predĺžiť pracovný čas člena posádky plavidla v dôsledku okolností, akými môžu byť napr. nepriaznivé plavebné podmienky (nízka alebo vysoká hladina vody) alebo nepredvídateľná prevádzkovo-technická situácia.

Prácu lodnej posádky je potrebné organizovať vo väzbe na rozličné okolnosti (poveternostné, plavebné a pod.) a nie je možné v súlade so Zákonníkom práce oznámiť zamestnancovi rozvrhnutie pracovného času najneskôr týždeň vopred, preto sa v odseku 3 pre zamestnancov pracujúcich „letmo“ podmienky rozvrhnutia pracovného času dohodnú so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom.

V odseku 4 je potrebné pre zamestnanca v prístave špeciálne upraviť pracovný čas pri odstraňovaní následkov poveternostných situácií alebo mimoriadnych situácii z dôvodu bezpečnosti a zabránenia vzniku škôd.

K § 32 a 33

Rozvrhnutie pracovného času členov posádok plavidiel na ktoré sa vzťahuje návrh, je v nadväznosti na § 31 ods. 3 limitované odpočinkom v trvaní aspoň 77 hodín v priebehu týždňa, s možnosťou predĺženia podľa podmienok dohodnutých so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom, napr. podľa rozvrhnutia zmien na dlhšie časové obdobie (do 12 mesiacov) alebo denným odpočinkom a nepretržitým odpočinkom nasledujúcim po uplynutí najviac 9. po sebe nasledujúcich týždňov výkonu práce, kedy má člen posádky plavidla nárok na odpočinok v trvaní aspoň 35 hodín za každý odpracovaný týždeň. Táto možnosť vyplýva z rozdielneho režimu plavby na hornom a dolnom toku Dunaja. V nadväznosti na odsek 2 skrátenie doby odpočinku zamestnanca v prístave pri nepriaznivých poveternostných situáciách alebo mimoriadnych situáciách až na šesť hodín sa umožňuje najviac dvakrát v priebehu týždňa za podmienok, že ku skráteniu nedôjde v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch a odpočinok v nasledujúcom týždni bude predĺžený o čas skrátenia odpočinku. Zákon vymedzuje podmienky pri vzniku ktorých je odôvodnené predĺžiť pracovný čas a skrátiť nepretržitý denný odpočinok zamestnanca v prístave z toho dôvodu, aby ustanovenie nemohlo byť aplikované ako pravidlo.

K § 34

Tento paragraf ustanovuje priemernú dĺžku pracovného času zamestnancov v doprave pracujúcich v noci v rozsahu 10 hodín v priebehu 24 hodín, v období najviac šesť mesiacov po sebe nasledujúcich a spôsob výpočtu.

K § 35

Vzhľadom na špecifickú povahu činností v doprave, ktoré sú charakteristické tým, že sa musia vykonať s ohľadom na plynulosť dopravy (dodržiavanie grafikonu a cestovných poriadkov) ustanovenie umožňuje zamestnávateľovi v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadiť pracovnú pohotovosť mimo rámca pracovnej zmeny zamestnancom v doprave v rozsahu najviac 300 hodín v kalendárnom roku. Pri dodržaní uvedeného predpokladu možno zamestnancom na pozemných komunikáciách a členom posádky plavidiel nariadiť najviac 400 hodín pracovnej pohotovosti v kalendárnom roku aj s ohľadom na zabezpečenie zjazdnosti diaľnic, zjazdnosti alebo schodnosti ciest alebo miestnych komunikácií v zimnom období alebo pri nepriaznivej poveternostnej situácii alebo mimoriadnej situácii a na zabezpečenie plavidla pri státí na vodných cestách a prístavoch (napríklad vysoký a nízky vodný stav, znížená viditeľnosť, nočné státie, státie pred plavebnými komorami, čakanie na nakládku a vykládku).

Obsahová náplň činností zamestnancov závodného hasičského útvaru je úplne porovnateľná s príslušníkmi Hasičského a záchranného zboru. Z uvedených dôvodov je pracovná pohotovosť zamestnancov závodného hasičského útvaru upravená rovnako ako u príslušníkov Hasičského a záchranného zboru (zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore).

Rozsah nariadenej pracovnej pohotovosti posádok lietadiel je limitovaný počas 24 hodín, v priebehu 28 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, ako aj v kalendárnom roku.

K § 36

Pracovná pohotovosť v rámci pracovnej zmeny je špeciálny druh pohotovosti pre zamestnanca v doprave vychádzajúca zo smernice Rady 2002/15/ES a smernice Rady 2000/79/ES z 27. 11. 2000 týkajúcej sa Európskej dohody o organizácii pracovného času mobilných pracovníkov civilného letectva, ktorú uzavrela Asociácia európskych leteckých spoločností (AEA), Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF), Európska asociácia civilných letcov (ECA), Európska asociácia regionálnych leteckých spoločností (ERA) a Asociácia nezávislých leteckých dopravcov (IACA), ktorá má odlišný charakter od pracovnej pohotovosti podľa § 96 Zákonníka práce a je súčasťou pracovnej zmeny.

Ustanovenie odseku 3 zakotvuje podmienku, že predvídateľná doba trvania musí byť zamestnancovi v doprave známa vopred, inak nejde o pracovnú pohotovosť v rámci pracovnej zmeny, ale o pracovný čas.

Za každú hodinu pracovnej pohotovosti v rámci pracovnej zmeny pre zamestnanca v doprave po viacerých rokovaniach so zamestnávateľskými a odborovými zväzmi v doprave predkladáme prijatý kompromisný návrh na náhradu najmenej vo výške hodinovej minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov).

Pri vedení motorového vozidla dvoma vodičmi, ktorí sa pri vedení striedajú čas strávený sedením vedľa vodiča alebo v kabíne na spanie je podľa odseku 6 (smernica rady 2002/15/ES) časom pracovnej pohotovosti v rámci pracovnej zmeny.

Pracovná pohotovosť v rámci pracovnej zmeny zamestnanca v doprave sa nezapočítava do pracovného času, okrem člena posádky lietadla. U člena posádky lietadla sa táto pohotovosť započítava do pracovného času polovicou času uplynutého od začiatku pracovnej pohotovosti do začiatku času letu.

K § 37

Ustanovenie deklaruje subsidiárnu pôsobnosť Zákonníka práce vo vzťahu k predloženému návrhu zákona. Špecifická povaha činností v doprave neumožňuje poskytnúť v niektorých prípadoch zamestnancovi čas na oddych a jedlo mimo pracoviska (miesta výkonu pracovnej činnosti), nakoľko je nevyhnutné dohliadať na prácu alebo prevádzku aj počas prestávky v práci. Z týchto dôvodov zamestnávateľ poskytne prestávku v práci na pracovisku a táto je súčasťou pracovného času.

Vzhľadom na špecifiká dopravy v odseku 3 sa umožňuje zamestnávateľovi pracovný čas tej istej zmeny rozdeliť na dve alebo tri časti po splnení stanovených podmienok.

Ďalej špecifikuje povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov v doprave o príslušných všeobecne záväzných právnych predpisoch, vnútorných predpisoch, ktoré majú vplyv na pracovný čas a dobu odpočinku.

Odsek 5 definuje transpozíciu smerníc európskeho spoločenstva do zákona.

K § 38

Zrušuje sa Úprava Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky z 29. marca 1976 číslo SD-349/76-3 o určovaní pracovného času niektorých pracovníkov cestnej a mestskej dopravy a jej doplnok č. SD-4349/78-4 zo 6. septembra 1978.

K Čl. II

Vzhľadom na aproximáciu smernice rady 88/599/EHS v oblasti určenia a kontroly dodržiavania bezpečnostnej prestávky a povolenej rýchlosti jazdy motorového vozidla kategórie N3 a M3 zaznamenanej záznamovým zariadením na záznamový list navrhuje sa doplniť a meniť zákon o premávke na pozemných komunikáciách o poznámky pod čiarou k ustanoveniam o rýchlosti jazdy a oprávneniam policajta kontrolovať dodržiavanie bezpečnostných prestávok ustanovených zákonom o pracovnom čase a dobe odpočinku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z poznámky pod čiarou k odkazu 20 navrhuje sa vypustiť vyhlášku Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 208/1991 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri prevádzke, údržbe a opravách vozidiel z dôvodu nesúladu s Nariadením rady (EHS) č. 3820/85.

K Čl. III

Zákon o inšpekcii práce sa mení a dopĺňa z dôvodu rozšírenia

- oblasti spolupráce Národného inšpektorátu práce s príslušnými orgánmi Európskej únie a členských štátov Európskej únie pri koordinovaní a zabezpečovaní výkonu dozoru nad dodržiavaním času vedenia motorového vozidla, doby odpočinku, bezpečnostnej prestávky a o poskytovanie požadovaných informácií,

- pôsobnosti inšpektorov práce a inšpektorátov práce o podanie návrhu a o uloženie zákazu činnosti, o uloženie pokuty fyzickým osobám a o zakázanie používania motorového vozidla v prípadoch uvedených v osobitnom predpise.

K Čl. IV

Účinnosť sa navrhuje dňom 1. januára 2004, okrem § 10 ods. 1 až 3 a bodu 1 článku III, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie.

Bratislava 8. októbra 2003

Mikuláš Dzurinda v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Pavol Prokopovič v. r.

minister dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu