Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov 120/1993 účinný od 01.01.2009 do 31.12.2009

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

4

II. Osobitná časť

K bodu 1

Ustanovuje sa nový príjem fyzickej osoby oslobodený od dane - zamestnanecká prémia. Nárok na túto prémiu vznikne za podmienok ustanovených v § 32a len zamestnancovi (daňovníkovi s príjmami len zo závislej činnosti).

K bodu 2

Technická úprava v s úvislosti s ustanovením zamestnaneckej prémie. Zamestnanec má možnosť za splnenia podmienok uveden ých v § 32a uplatniť si namiesto nezdaniteľnej časti základu dane nárok na zamestnaneckú prémiu. Ide teda o prípad, keď zákon ustanovuje inak.

K bodu 3

Ustanovuje sa, že zamestnanecká prémia sa nezahàňa do vlastného príjmu manžela (manželky) na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane pod ľa § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

K bodu 4

V daňovom priznaní sa bude uvádzať výpoč et nielen daňovej povinnosti, ale aj zamestnaneckej prémie.

K bodu 5

Do zákona o dani z príjmov sa vkladá nové ustanovenie, ktoré upravuje podmienky vzniku nároku na zamestnaneckú prémiu, spôsob jeho výpočtu a vyplácania takto:

§ 32a ods. 1 písm. a) - ustanovuje podmienky, za ktorých vzniká nárok na uplatnenie zamestnaneckej prémie. Ak zamestnanec nesplní aspoň jednu z uvedených podmienok, nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká.

V prvom bode sú uvedené príjmy, ktoré môže zamestnanec dosahovať, aby si mohol uplatniť nárok na zamestnaneckú prémiu. Ide len o príjmy podľa § 5 ods. 1 písm. a) a f) zákona o dani z príjmov (príjmy plynúce na základe pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, príjmy zo sociálneho fondu). Zamestnanec musí súčasne dosiahnuť tieto príjmy aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká tomu, kto dosahoval aj príjmy zo zdrojov mimo územia SR.

V druhom bode sa uvádza, že ak zamestnanec poberal príjmy uvedené v prvom bode menej ako 6 mesiacov, n árok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká.

Podľa tretieho bodu, ak si zamestnanec chce uplatniť nárok na zamestnaneckú prémiu a poberal príjmy zdaňované daňou vyberanou zrážkou, nemôže použiť postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov, t.j. táto daň nemôže byť uvedená v daň ovom priznaní ako preddavok na daň a započítaná na celkovú daňovú povinnosť (uplatnenie tohto postupu sa vzájomne vylučuje s uplatnením zamestnaneckej prémie). Výnimkou sú príjmy zo závislej činnosti zdaňované podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov, ktoré si zamestnanec započíta do príjmov, z ktorých sa vypočítava zamestnanecká prémia. V tomto prípade sa daň vybraná zrážkou považuje za preddavok.

Podľa štvrtého bodu nevzniká nárok na uplatnenie zamestnaneckej prémie tomu zamestnancovi, ktorý súčasne poberá aj príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. c) a d) zákona o dani z príjmov, t.j. podiely na zisku, resp. ak tieto podiely na zisku sú od dane oslobodené podľa § 5 ods. 7 písm. i) zákona o dani z príjmov. Nárok na uplatnenie zamestnaneckej prémie nevzniká ani tomu daňovníkovi, ktorý poberal napr. príjmy za prácu likvidátorov, konateľov a pod.

Podľa piateho bodu nárok na zamestnaneckú prémiu vzniká, ak zamestnanec nepoberá iné zdaniteľné príjmy (napr. z podnikania, z prenájmu...). Môže však poberať aj iné príjmy, a to len tie, ktoré boli zdanené daňou vyberanou zrážkou (úroky z vkladov na vkladných knižkách, poistné vrátené zdravotnou poisťovňou...), pričom neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

Podľa šiesteho bodu nárok na zamestnaneckú prémiu nemá zamestnanec v tom zdaňovacom období, v ktorom mu bol priznaný alebo spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný dôchodok, výsluhový dôchodok k začiatku zdaňovacieho obdobia.

Podľa siedmeho bodu nárok na zamestnaneckú prémiu má ten zamestnanec, ktorý si nemôže uplatniť celú nezdaniteľnú časť zá kladu dane na daňovníka. Ak je výsledkom výpočtu záporné číslo, znamená to, že nárok na zamestnaneckú prémiu zamestnancovi nevzniká.

§ 32a ods. 1 písm. b) – nárok na zamestnaneckú prémiu vznik á zamestnancovi len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky ustanovené v písmene a). V súčasnosti je možné motivovať nezamestnaného na základe § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, a to poskytovaním prí spevku na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami s cieľom motivácie uchádzačov o zamestnanie prijať aj pracovné miesto s nízkou mzdou, vrátane sezónnych pracovných miest, a pod. Súbeh zamestnaneckej prémie a poskytnutie príspevku na udržanie v zamestnaní podľa osobitn ého predpisu sa vylučuje.

§ 32a ods. 2 - nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká zamestnancovi, ktorý dosahoval príjmy iba na zá klade dohôd mimo pracovného pomeru (napr. dohoda o vykonaní práce a pod.). Mesiace, za ktoré dosahoval zamestnanec príjmy iba na základe týchto dohôd, sa do časového testu (6 mesiacov) nezapočítavajú.

§ 32a ods. 3 - zamestnanec, ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, posudzované na účely priznania zamestnaneckej prémie vo výške 12-násobku minimálnej mzdy a viac, vypočíta zamestnaneckú prémiu ako 19 % z rozdielu jeho základu dane a nezdaniteľnej časti zá kladu dane na daňovníka. Ak však zamestnanec dosiahol uvedené v sume nižšej ako 12-násobok minimálnej mzdy, zamestnanecká prémia sa vypočíta z rovnakej zá kladne zodpovedajúcej 12-násobku minimálnej mzdy. Znamená to, že na účely výpočtu zamestnaneckej prémie sa použije základ dane, ktorý by dosiahol zamestnanec za 12 mesiacov pri mesačnej mzde vo výške minimálnej mzdy, pričom pri v ýpočte základu dane sa ako povinné poistné odpočíta percento, ktoré by bol zamestnanec povinný z tohto príjmu zaplatiť.

§ 32a ods. 4 – nárok na zamestnaneckú prémiu môže vzniknúť zamestnancovi v plnej výške, ak zamestnanec poberal zdaniteľné príjmy 12 kalendárnych mesiacov a splnil podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a zároveň boli splnené aj podmienky písmena b). Ak zamestnanec pracoval len časť roka, dosiahne zamestnaneckú prémiu v pomernej výške podľa počtu mesiacov, za ktoré dosahoval uvedené príjmy.

§ 32a ods. 5 až 7 - ná rok na zamestnaneckú prémiu sa uplatňuje každoročne pri podaní da ňového priznania, alebo pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, pričom sa postupuje obdobne, ako pri uplatňovaní nároku na daňový bonus. Ak zamestnancovi, ktorému bola vyplatená zamestnanecká prémia, boli zrazené preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti, pri týchto sa po vykonaní ročného zúčtovania alebo pri podaní daňového priznania postupuje ako pri daňovom preplatku.

§ 32a ods. 8 – pri podaní daňového priznania alebo pri ročnom z účtovaní preddavkov na daň, je súbežné uplatnenie nároku na zamestnaneckú prémiu a zároveň aj zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vylúčené. Ak daňovník nesplní aspoň jednu z uvedených podmienok (napr. poberal príjmy z prenájmu, alebo podiely na zisku) nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká. Namiesto postupu pri v ýpočte zamestnaneckej prémie podľ a odseku 3, na výpočet daňovej povinnosti použije postup podľa § 11 zákona o dani z prí jmov. Ak zamestnancovi vznikne nárok na zamestnaneckú prémiu, nie je povinn ý vypočítavať daňovú povinnosť, lebo jeho vypočítaná daň sa rovná nule.

§ 32a ods. 9 – pri kontrole zamestnaneckej pr émie správca dane postupuje podľa zákona o správe daní a poplatkov.

K bodu 6

Technická úprava v súvislosti s ustanovením zamestnaneckej pr émie.

K bodu 7

Pri vykonaní ročného zúčtovania zamestnávateľ uplatňuje daňovníkovi zamestnaneckú prémiu, ak zamestnanec preukáže do 15. februára, že splnil podmienky nároku na zamestnaneckú prémiu.

K bodu 8

Technická úprava v súvislosti s ustanovením zamestnaneckej prémie.

K bodu 9

Zamestnanec preukazuje nárok na zamestnaneckú prémiu čestný m vyhlásením, ktoré obsahuje najmä údaje o tom, či zamestnanec poberal príjmy aj od iných zamestnávateľov, či mal príjmy zdaňované daňou vyberanou zrážkou, že nemal iné príjmy (napr. z ná jmu, podnikania a pod.), že mu neboli vyplatené podiely na zisku a pod.

K bodom 10 a 14

Ustanovenia upravené v nadväznosti na skutočnosť, že sa do ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti môžu zahrnovať aj príjmy zo závislej činnosti z ktorý ch bola daň vybraná zrážkou [§ 43 ods. 3 písm. j)] a zamestnanec sa rozhodne daň považovať za preddavok (§ 43 ods. 7). V prípade, ak poberal aj iné príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, o vykonanie ročného zúčtovania môže požiadať len v prípade, ak daň vybranú z týchto pr íjmov bude považovať za vysporiadanú.

K bodu 11

Postup zamestnávateľa pri vykonaní ročného zúčtovania dane u zamestnanca ako ostáva zachovaný aj v prípade, ak zamestnancovi vznikol nárok na zamestnaneckú prémiu.

K bodom 12 a 13

Technická úprava. Ak Ministerstvo financií SR bude zo zákona určovať tlačivo, na ktorom bude zamestnanec žiadať o vykonanie ročného zúčtovania, údaje v súčasnom znení § 38 ods. 4 sú nadbytočné.

K bodu 15

Zamestnávateľ pri poukazovaní zamestnaneckej prémie postupuje rovnako, ako pri poukazovan í daňového bonusu.

K bodu 16

V prípade vyplatenia zamestnaneckej prémie zamestnávateľ môže znižovať odvod preddavkov na daň a dane do konca kalendá rneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, alebo požiada správcu dane na tlačive prehľadu o jeho poukázanie.

K bodu 17

Sumu vyplatenej zamestnaneckej prémie je zamestnávateľ povinný uvádzať na mzdovom liste.

K bodu 18

Ak zamestnávateľ vypláca zamestnancovi len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, je povinn ý viesť evidenciu s ustanovenými údajmi..

K bodom 19, 20 a 21

Postup zamestnávateľa pri vykonaní ročného zúč tovania preddavkov na daň u daňovníka, ktorému vznikol nárok na zamestnaneckú prémiu ostá va zachovaný. Do názvu a obsahu tlačív prehľadu a hlásenia sa doplnila zamestnanecká prémia.

K bodu 22

Ustanovenie postupu a lehôt pri nesprávnom uplatnení zamestnaneckej prémie. Postup zamestnávateľa podľa § 40 zákona o dani z príjmov ostáva zachovaný aj v prípade zamestnaneckej prémie.

K bodu 23

Ak sa zamestnanec rozhodne považovať daň vybranú zrá žkou z príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov za preddavok, bude možné tomuto zamestnancovi vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na daň a vysporiadať aj takéto preddavky.

K bodu 24

Inštitút zamestnaneckej pr émie sa po prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie roku 2009 pri podávaní daňového priznania za rok 2009, resp. pri vykonaní ročného zúč tovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2009. Rovnako sa do ročného zúčtovania môžu zahrnúť príjmy zo závislej činnosti zdanení zrážkou pri použití postupu podľa § 43 ods. 7 až za zdaňovacie obdobie roku 2009.

K ÈL. II

Úpravou zákona SNR š. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov bola ustanovená sankcia pre zamestnávateľa, ktorý nevykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň, aj keď na jeho vykonanie boli splnené všetky zákonom ustanovené podmienky. Pokuta sa navrhuje vo výš ke od 500 Sk (od 16,60 eur) za každého zamestnanca, ktorý aj keď splnil podmienky, zamestnávateľ mu odmietol ročné zúčtovanie preddavkov na daň z pr íjmov zo závislej činnosti vykonať, čím porušil zákonom ustanovenú povinnosť. Zároveň je ustanovená horná hranica pokuty za všetkých zamestnancov, ktorým zamestnávate ľ nevykonal ročné zúčtovanie, aj keď na jeho vykonanie boli zo strany zamestnanca splnené všetky podmienky.

K ÈL. III

Úpravou zákona č . 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa motivačný prvok zamestnaneckej prémie premietne tak, že sa tento nebude považovať za príjem na účely cit. zákona a nenastane tak pokles výšky dávky a príspevkov u zamestnaných poberateľ ov.

K ÈL. IV

Účinnosť zákona sa navrhuje v termíne od 1. januára 2009.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

2

D ô v o d o v á s p r á v a

I. Všeobecná časť

Vládny Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá ako ako iniciatívny materiál iniciat ívny materiál na rokovanie vlády Hospodá rskej a sociálnej rady Slovenskej republiky Slovenskej republiky ná vrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“), ktoré ho obsahom je ustanovenie tzv. zamestnaneckéhoej bonusu.prémie sa predkladá ako iniciatívny materiál.

Chudobní pPracujúci s nízkym príjmom na úrovni blízkej minimá lnej mzde, ktorí v súčasnosti neplatia daň z príjmu v dôsledku nízkeho príjmu, týmto opatrením získavajú nárok na príspevok zo strany štátu - vzniká im negatívna daňová povinnosť vypoč ítaná na základe ich príjmu.

Zamestnaneckýá bonusprémia je teda vysoko adresná forma dodatočnej sociálnej pomoci obč anom, ktorí sa vlastným úsilím snažia zlepšiť si životné podmienky, pričom nemajú možnosť zamestnať sa pri vyššej mzde. Ustanovením zamestnaneckého bonusu zamestnaneckej prémie tak získavajú občania na dolnom konci dolnej hranici príjmovej škály vyšší čistý prí jem bez toho, aby sa výraznejšie zvyšovala minimálna mzda.

Zavedením zamestnaneckej prémiezamestnaneckého bonusu sa ďalej zvyšuje progresivita systému dane z príjmov fyzick ých osôb v súlade s Programovým vyhlásením vlády. Zavedenie zamestnaneckej prémiezamestnaneckého bonusu znamená rozhodnujúci krok v napĺňaní predsavzatí Modernizačného programu – Slovensko 21 v kapitole Zamestnanosť.

K vypracovaniu návrhu sa pristúpilo najmä z dôvodu plnenia cieľov Lisabonskej zmluvy a Programu Slovensko 21 vypracovaného Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Zá merom predkladaného návrhu zákona je zavedenie zamestnaneckej prémie zamestnaneckého bonusu pre fyzické osoby s príjmami len zo závislej činnosti (zamestnancov) najmä na dosiahnutie

- zvýšenia zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných, t.j. hlavne osôb s nízkou kvalifikáciou,

ktorí majú reálnu šancu nájsť si zamestnanie len s nízkym príjmom,

- zlepšenia sociálnej situácie nízko-príjmových zamestnancov,

- zvýšenia motivácie pracovať aj za nižšie mzdy.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je podpora nielen občanov, ktorí pracujú celé zdaňovacie obdobie (celý rok), ale podporiť aj občanov, ktorí pracujú len časť zdaňovacieho obdobia (min. 6 mesiacov) a dosiahnu zdaniteľný príjem zo závislej činnosti minimá lne vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Poskytovaním zamestnaneckej prémiezamestnaneckého bonusu sa predpokladá aj zvýšený záujem občanov zamestnať sa formou trvalého pracovného pomeru. Príjmy plynúce daňovníkom v kalendárnom mesiaci len na základe dohô d mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práci, dohoda o pracovnej činnosti resp. dohoda o brigádnickej práci študentov) sú na účely priznania zamestnaneckej prémiezamestnaneckého bonusu z podmienok časového testu z návrhu vylúčené. Zamestnaneckýá bonusprémia je určenýá len pre tie fyzické osoby (zamestnancov), ktoré dosahujú príjmy z pracovného, št átnozamestnaneckého, služobného pomeru, zároveň nepoberajú iné príjmy (napr. podiely na zisku, podiely na zisku pozemkových spoločenstiev, dôchodky) a pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou nevyužijú možnosť podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov (t.j. daň vyberanú zr ážkou sa nebude považovať za preddavok na daň – s výnimkou príjmov zo závislej činnosti).

Zamestnaneckýá bonusprémia sa uplatňuje vždy až na konci zda ňovacieho obdobia a vypočíta sa podľa ustanoveného vzorca porovnávaním nezdaniteľnej časti základu dane a základu dane daňovníka.

Predkladaný materiál upravuje aj spôsob preukazovania nároku na zamestnaneckýú bonusprémiu, spôsob výpočtu a spôsob vykazovania a vyplácania zamestnaneckej prémiezamestnaneckého bonusu.

Predkladaný návrh zákona ovplyvn í štátny rozpočet a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právnymi normami EÚ.

Účinnosť z ákona sa navrhuje 1. januára 2009.

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike

11

Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

V prvej časti Zákonník práce upravuje niektoré ustanovenia, ktoré sú špecifické pre oblasť pracovného práva. V prípadoch, kde konkrétna úprava v prvej časti Zákonníka práce chýba, platí subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka. Navrhuje sa precizovať, že na tieto prípady sa bude subsidiárne vzťahovať iba všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

K bodom 2, 4 a 6

Úprava z dôvodu náhrady slovenskej koruny eurom.

K bodu 3

Mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku sa poskytuje za čas, kedy zamestnanec v skutočnosti nepracuje, čím neodôvodnene skresľuje zamestnancom dosiahnutú mzdu za prácu na účely určenia výšky doplatku do sadzby minimálneho mzdového nároku. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje vylúčiť toto plnenie z okruhu plnení, zahrnovaných do celkovej mzdy zamestnanca a z celkového počtu odpracovaných hodín okrem hodín práce nadčas vylúčiť aj hodiny neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

K bodu 5

Sadzby minimálnych mzdových nárokov ustanovené v Sk na hodinu sa zaokrúhľovali aritmeticky na desať halierov; v záujme spresnenia výpočtov sa navrhuje ustanoviť spôsob zaokrúhľovania hodinovej sadzby minimálneho mzdového nároku v eurách na štyri desatinné miesta podľa pravidiel aritmetického zaokrúhľovania. Uplatnenie štyroch desatinných miest na jednotkové sadzby minimálnych mzdových nárokov je opodstatnené vzhľadom na charakter inštitútu, ktorý slúži na výpočet konečných nárokov na mzdu za obdobie celého mesiaca. Postup je v súlade s § 2 ods. 4 generálneho zákona, v zmysle ktorého z dôvodu dosiahnutia cenovej neutrality, zabezpečenia právnej istoty, dostatočnej miery presnosti prepočtov pri prechode na euro a prehľadnosti konečných súm pri prechode na euro možno osobitným predpisom ustanoviť sumy s vyšším počtom desatinných miest a vyšším stupňom presnosti ako na najbližší eurocent.

Aritmetický spôsob zaokrúhľovania sa navrhuje z dôvodu zachovania cenovej neutrality a s prihliadnutím na skutočnosť, že sa inštitút nevyužíva na určenie plnení v prospech príjemcov zo zdrojov verejného rozpočtu. Zaokrúhľovanie súm na štyri desatinné miesta aritmetickým spôsobom znamená, že ak číslica na piatom mieste za desatinnou čiarkou sa rovná alebo je vyššia ako 5, číslica na štvrtom desatinnom mieste sa zvýši o 1 číslo, v ostatných prípadoch sa nemení.

V prípade sadzieb mesačných minimálnych mzdových nárokov, ktoré sa zaokrúhľovali na celých desať Sk, sa navrhuje sadzby v eurách za mesiac, vypočítané zo sumy minimálnej mzdy ustanovenej podľa osobitného predpisu a zaokrúhlenej na desať eurocentov nahor, zaokrúhliť taktiež na celých desať eurocentov. Aj v prípade mesačných minimálnych mzdových nárokov sa navrhuje všeobecný (aritmetický) spôsob zaokrúhľovania súm tak, že ak je celkový vypočítaný zvyšok sumy rovný alebo je vyšší ako 5 eurocentov, zaokrúhli sa suma na celých desať eurocentov nahor, v ostatných prípadoch sa zaokrúhli na celých desať eurocentov nadol. Zmena zaokrúhľovania mesačných sadzieb minimálnych mzdových nárokov z celých 10 Sk na celých 10 eurocentov bude znamenať cca 3-násobné spresnenie výpočtu príslušnej sadzby a spolu s aritmetickým spôsobom zaokrúhľovania dôsledne zabezpečí cenovú neutralitu prechodu na euro.

K bodu 7

Okrem náhrady slovenskej koruny eurom sa navrhuje lingvisticky spresniť doterajšie znenie presunutím spojenia „sťažený výkon práce“ za slová „mzdová kompenzácia“, kam vecne patrí.

K bodu 8

Úprava znenia sa navrhuje v nadväznosti na znenie ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. V. EÚ C 321E, 29.12.2006) a ustanovenia § 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých po zavedení meny euro ostáva Národnej banke Slovenska kompetencia vyhlasovať referenčné výmenné kurzy k iným menám len pre tie meny, pre ktoré referenčné výmenné kurzy neurčuje ani nevyhlasuje Európska centrálna banka.

K bodu 9

Vyplácaná mzda zamestnanca sa zaokrúhľovala na celé koruny nahor. Po prechode na menu euro sa navrhuje zaokrúhľovať vyplácanú mzdu v súlade s § 2 ods. 3 generálneho zákona, v zmysle ktorého sa konečné sumy v eurách po prepočte podľa konverzného kurzu zaokrúhľujú na dve desatinné miesta na najbližší eurocent. Zachované zostáva zaokrúhlenie výslednej sumy vyplácanej mzdy smerom nahor na prospech dotknutých zamestnancov v súlade so základným princípom generálneho zákona pre prechod na euro. Zároveň sa navrhuje umožniť sociálnym partnerom dohodnúť alebo zamestnávateľovi upraviť priaznivejší spôsob zaokrúhľovania vyplácanej mzdy alebo platu zamestnanca napr. na celých desať eurocentov nahor.

K bodu 10

Vládny výbor Európskej sociálnej charty v hodnotení súladu práva Slovenskej republiky s ustanoveniami Európskej sociálnej charty v januári 2008 vyjadril názor, že možnosť vykonávania zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle ustanovení Zákonníka práce považuje za príliš všeobecnú. V stanovisku zároveň upozornil na potrebu obmedziť aj tieto zrážky zo mzdy, nakoľko súčasný legislatívny stav nie je v súlade s ustanovením článku 4 odsek 5 Európskej sociálnej charty.

Návrhom sa premieta záväzok Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pri najbližšej novele Zákonníka práce ustanoviť, že rozsah zrážok vykonávaných na základe písomnej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom na uspokojenie nároku zamestnávateľa nesmie byť vyšší, než aké by boli zrážky podľa osobitného predpisu, upravujúceho rozsah zrážok pri výkone rozhodnutia.

K bodu 11

V nadväznosti na zmenu rozsahu zrážok vykonanú zákonom č. 348/2007 Z. z. sa precizuje aj ustanovenie upravujúce poradie týchto zrážok.

K bodu 12

Navrhuje sa pojem „iný zamestnávateľ“ nahradiť právnym pojmom „iná právnická osoba“.

K bodu 13

So zámerom minimalizovať nepresnosti pri zisťovaní priemerného zárobku zamestnanca sa navrhuje doplniť spôsob zaokrúhlenia zisteného hodinového i mesačného priemerného zárobku alebo pravdepodobného zárobku. Priemerný hodinový zárobok zamestnanca sa v súlade s § 2 ods. 4 prvá veta generálneho zákona, v zmysle ktorej možno v záujme dostatočnej miery presnosti prepočtov pri prechode na euro ustanoviť vykonávanie prepočtov niektorých bezhotovostných súm na rovnocenné sumy s vyšším počtom desatinných miest a vyšším stupňom presnosti ako na najbližší eurocent, navrhuje zaokrúhliť aritmeticky na 4 desatinné miesta, t.j. ak číslica na piatom mieste za desatinnou čiarkou je nižšia ako 5, číslica na štvrtom desatinnom mieste sa nemení, ak je číslica na piatom mieste za desatinnou čiarkou rovná alebo vyššia ako 5, číslica na štvrtom desatinnom mieste sa zvýši o 1 stupeň. Priemerný mesačný zárobok zamestnanca sa navrhuje zaokrúhliť zhodne s postupom ustanoveným vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú ďalšie podrobné pravidlá pre duálne zobrazovanie, a to v súlade so základnými princípmi pre prechod na euro na prospech dotknutých zamestnancov na najbližší celý eurocent nahor.

K bodu 14

V nadväznosti na rozšírenie možnosti čerpať náhradné voľno aj za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zákonom č. 348/2007 Z. z. sa precizuje aj ustanovenie upravujúce posudzovanie času čerpania náhradného voľna.

K bodom 15 až 17

Sumy ustanovené v slovenských korunách sa navrhuje po prepočte konverzným kurzom ustanoviť v eurách; sumy budú zaokrúhlené na dve desatinné miesta aritmeticky v súlade s ustanovením § 2 odsek 3 generálneho zákona.

K Čl. II

K bodu 1

Navrhuje sa úprava z dôvodu náhrady slovenskej koruny eurom a súčasne sa navrhuje doplniť spôsob zaokrúhľovania vypočítanej sumy minimálnej mzdy v eurách za mesiac aritmeticky na celých 10 eurocentov v súlade s § 2 ods. 4 druhá veta generálneho zákona z dôvodu zabezpečenia právnej istoty a prehľadnosti konečných súm pri prechode na euro, t.j. celkový vypočítaný zvyšok sumy, ktorý je nižší ako 5 eurocentov, sa zaokrúhli na desať eurocentov nadol a celkový vypočítaný zvyšok sumy, ktorý je rovný alebo vyšší ako 5 eurocentov, sa zaokrúhli na celých desať eurocentov nahor.

K bodom 2 a 3

Zákon o minimálnej mzde upravuje zaokrúhľovanie vypočítanej sumy minimálnej mzdy v Sk na hodinu na desať halierov. V záujme spresnenia výpočtu hodinovej sadzby minimálnej mzdy pre ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín sa navrhuje sumu minimálnej mzdy, vypočítanej ako 1/174 z ustanovenej minimálnej mzdy v eurách za mesiac, zaokrúhliť aritmeticky na tri desatinné miesta v súlade s § 2 ods. 4 prvá veta generálneho zákona, v zmysle ktorej možno v záujme dostatočnej miery presnosti prepočtov pri prechode na euro ustanoviť vykonávanie prepočtov niektorých bezhotovostných súm na rovnocenné sumy s vyšším počtom desatinných miest a vyšším stupňom presnosti ako na najbližší eurocent.

V súlade so zákonom sa suma hodinovej minimálnej mzdy zvýši v prípade, ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca nižší ako 40 hodín, a to nepriamo úmerne zníženiu. S cieľom zvýšenia presnosti výpočtu hodinových sadzieb minimálnej mzdy, upravených podľa dĺžky ustanoveného týždenného pracovného času, sa navrhuje prepočítané sumy hodinovej minimálnej mzdy zaokrúhľovať aritmetickým spôsobom na 4 desatinné miesta v súlade s § 2 ods. 4 prvá veta generálneho zákona.

Uplatnenie troch resp. štyroch desatinných miest je v súlade s § 2 ods. 4 generálneho zákona, v zmysle ktorého z dôvodu dosiahnutia cenovej neutrality, zabezpečenia právnej istoty, dostatočnej miery presnosti prepočtov pri prechode na euro a prehľadnosti konečných súm pri prechode na euro možno osobitným predpisom ustanoviť sumy s vyšším počtom desatinných miest a vyšším stupňom presnosti ako na najbližší eurocent. Aritmetický spôsob zaokrúhľovania hodinových sadzieb minimálnej mzdy sa navrhuje z dôvodu zachovania cenovej neutrality. Zároveň sa navrhuje úprava z dôvodu náhrady slovenskej koruny eurom.

K bodu 4

V nadväznosti na charakter mzdy za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, ktorá sa poskytuje za čas, kedy zamestnanec v skutočnosti nepracuje, a neodôvodnene tak skresľuje mzdu za čas skutočného výkonu práce na účely určenia výšky doplatku do sumy minimálnej mzdy, sa navrhuje vylúčiť toto plnenie z okruhu plnení zahrnovaných do celkovej mzdy zamestnanca. Nadväzne sa z celkového počtu odpracovaných hodín okrem hodín práce nadčas navrhuje vylúčiť aj hodiny neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

K bodu 5

Podľa § 9 zákona o minimálnej mzde sa dohodnutá alebo určená suma mesačnej minimálnej mzdy zaokrúhľuje na celé desiatky slovenských korún. Je opodstatnený predpoklad, že ak sa na výške minimálnej mzdy dohodnú sociálni partneri, dohodnutá suma bude automaticky vyjadrená v celých eurách. Ak sa však na sume minimálnej mzdy sociálni partneri nedohodnú, so zámerom neskresliť sumu minimálnej mzdy v eurách za mesiac, vypočítanú postupom podľa § 8 zákona, navrhuje sa výslednú sumu zaokrúhliť na najbližších celých 10 eurocentov nahor. Navrhované väčšie zaokrúhlenie mesačnej sumy minimálnej mzdy ako na najbližší eurocent s cieľom zabezpečiť väčšiu prehľadnosť konečných súm vrátane navrhovaného zaokrúhľovania smerom nahor je v súlade s § 2 ods. 4 generálneho zákona a je opodstatnené z dôvodu, že minimálna mzda určuje najnižšiu výšku mzdy alebo platu za prácu aj pre zamestnancov, ktorých výdavky na platy sú hradené z prostriedkov verejného rozpočtu.

K bodu 6

Nakoľko v roku 2008 sa bude v súlade so zákonom o minimálnej mzde vyjednávať o sume minimálnej mzdy v slovenskej mene, navrhuje sa ustanoviť postup, pri ktorom sa sumy minimálnej mzdy v Sk na mesiac a v Sk za hodinu, ktoré sa majú uplatňovať v roku 2009, prepočítajú konverzným kurzom na euro. Navrhuje sa prepočítané sumy zaokrúhliť tak, ako sa budú zaokrúhľovať sumy minimálnej mzdy v nasledujúcich rokoch podľa § 9 ods. 1 a § 2 ods. 5 zákona. Nariadením vlády sa v súlade s § 2 ods. 1 zákona o minimálnej mzde ustanoví minimálna mzda v eurách za mesiac zaokrúhlená na najbližších 10 eurocentov nahor a v eurách za hodinu so zaokrúhlením na 3 desatinné miesta nahor.

Navrhované väčšie zaokrúhlenie prepočítanej mesačnej sumy minimálnej mzdy ako na najbližší eurocent je na prospech dotknutých zamestnancov v súlade so základnými princípmi pre prechod na euro. Uplatnenie zaokrúhlenia prepočítanej sumy hodinovej minimálnej mzdy na 3 desatinné miesta, t.j. na vyšší počet desatinných miest ako na najbližší eurocent, je v súlade s § 2 ods. 4 prvá veta generálneho zákona, a je odôvodnené potrebou vyššieho stupňa miery presnosti prepočtov pri prechode na euro. Smer zaokrúhľovania nahor je v súlade so základnými princípmi pre prechod na euro, nakoľko minimálna mzda určuje najnižšiu výšku mzdy alebo platu za prácu aj pre zamestnancov, ktorých výdavky na platy sú hradené z prostriedkov verejného rozpočtu.

K Čl. III

K bodu 1

Úprava z dôvodu náhrady slovenskej koruny eurom. Priemernú mzdu zistenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky, od ktorej sa odvíja plat poslanca, a ktorá sa zaokrúhľovala na celých 100 Sk nahor, sa navrhuje zaokrúhliť na najbližšie celé eurá nahor. Väčšie zaokrúhlenie priemernej mzdy ako na najbližší eurocent je navrhované z dôvodu zabezpečenia väčšej prehľadnosti konečných súm, i s prihliadnutím na doterajšiu úroveň zaokrúhľovania na celých 100 korún, a je v súlade s § 2 ods. 4 druhá veta generálneho zákona.

K bodom 2 až 9

Sumy funkčných príplatkov ustanovené v slovenských korunách sa navrhuje po prepočte konverzným kurzom ustanoviť v eurách; sumy budú uvedené na dve desatinné miesta. Všetky sumy sú po prepočte konverzným kurzom zaokrúhlené smerom nahor v súlade s § 2 odsek 3 generálneho zákona, v zmysle ktorého konečné sumy, ktoré sú výdavkom štátneho rozpočtu alebo iného druhu rozpočtu verejnej správy, sa prednostne zaokrúhľujú nahor, na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb.

K bodu 10

Platy a paušálne náhrady ústavných činiteľov, ktorých výška sa odvádza percentom alebo násobkom z platu poslanca, sa navrhuje zaokrúhliť na najbližších 10 eurocentov nahor; navrhované väčšie zaokrúhlenie ako na najbližší eurocent je v súlade s ustanovením § 2 odsek 4 druhá veta generálneho zákona. Nakoľko ide o sumy, ktoré sú výdavkom štátneho rozpočtu, navrhuje sa ich zaokrúhlenie smerom nahor v súlade s § 2 odsek 3 generálneho zákona na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb.

K Čl. IV

K bodu 1

V súčasnosti sa plat starostu obce a primátora mesta (ďalej len „starosta obce“) zaokrúhľuje na celé stovky korún nahor. Po prepočte platov starostov obcí, ktorí sa zaraďujú do deviatich platových skupín podľa počtu obyvateľov obce sa navrhuje plat starostu obce zaokrúhľovať na rovnakú úroveň ako sa navrhuje zaokrúhľovať základňu na určenie platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, t.j. na celé euro nahor. Väčšie zaokrúhlenie platu starostu ako na najbližší eurocent je navrhované z dôvodu zabezpečenia väčšej prehľadnosti konečných súm, i s prihliadnutím na doterajšiu úroveň zaokrúhľovania platov starostov na celých 100 korún; nakoľko ide o sumy, ktoré sú výdavkom obecného rozpočtu, navrhuje sa ich zaokrúhlenie smerom nahor, t.j. v súlade s § 2 odsek 3 generálneho zákona, na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb.

K bodu 2

Navrhuje sa, aby sa priemerný mesačný plat starostu obce zaokrúhľoval na najbližší celý eurocent nahor, teda rovnakým spôsobom ako v prípade priemerného mesačného zárobku podľa Zákonníka práce. Priemerný mesačný plat starostu obce sa zisťuje na účely výpočtu odstupného a na účely náhrady platu za dovolenku. V súlade s § 2 odsek 3 generálneho zákona sa navrhuje zaokrúhlenie priemerného mesačného platu smerom nahor, t.j., na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb. Potreba doplniť zaokrúhlenie priemerného mesačného platu starostu obce vznikla z dôvodu, že priemerný mesačný plat starostu obce sa vypočíta z určeného platu a 1/12 odmien vyplatených za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

K Čl. V

K bodom 1 a 2

Úprava z dôvodu náhrady slovenskej koruny eurom; plat predsedu samosprávneho kraja, ktorý sa zaokrúhľoval na celých 100 Sk nahor, sa navrhuje zaokrúhľovať na najbližšie celé euro nahor, teda rovnako ako plat starostu obce. Väčšie zaokrúhlenie platu predsedu samosprávneho kraja ako na najbližší eurocent je navrhované z dôvodu zabezpečenia väčšej prehľadnosti konečných súm. V súlade s § 2 odsek 4 posledná veta generálneho zákona sa navrhuje zaokrúhlenie sumy nahor, t.j. na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb.

Výška paušálnych náhrad sa určuje percentom z platu predsedu samosprávneho kraja. Vypočítaná výška paušálnych náhrad sa navrhuje zaokrúhlovať na najbližších desať eurocentov nahor obdobne, ako sa zaokrúhľujú paušálne náhrady ústavných činiteľov. Navrhované väčšie zaokrúhlenie ako na najbližší eurocent ako aj zaokrúhlenie smerom nahor na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb je v súlade § 2 odsek 3 a odsek 4 generálneho zákona.

K Čl. VI

K bodom 1 až 3, 8 až 12

Sumy v § 47, 48, 48a, 53, 53a, 55b, 55c a § 57a ustanovené v slovenských korunách sa navrhujú po prepočte konverzným kurzom ustanoviť v eurách. Sumy budú zaokrúhlené na najbližší eurocent smerom nahor, čo je v súlade s § 2 ods. 3 generálneho zákona o zavedení meny euro, podľa ktorého sa konečné sumy, ktoré sú výdavkom štátneho rozpočtu, zaokrúhľujú na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb.

K bodu 4

V § 48c ods. 2 sa výsledná suma dávky poskytovanej počas vzdelávania a prípravy pre trh práce a počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím, ustanovená v slovenských korunách, zodpovedajúca počtu kalendárnych dní, v ktorých podmienky na poberanie dávky boli splnené, navrhuje po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľovať na najbližší eurocent smerom nahor. Takéto zaokrúhlenie je v súlade s § 2 ods. 3 generálneho zákona o zavedení meny euro, podľa ktorého sa konečné sumy, ktoré sú výdavkom štátneho rozpočtu, zaokrúhľujú na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb.

K bodu 5

V § 49a ods. 6 sa výsledná suma príspevku poskytovaného počas zapracovania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ustanovená v slovenských korunách, zodpovedajúca počtu pracovných hodín za kalendárny mesiac, navrhuje po prepočte konverzným kurzom zaokrúhľovať na najbližší eurocent smerom nahor. Takéto zaokrúhlenie je v súlade s § 2 ods. 3 generálneho zákona o zavedení meny euro, podľa ktorého sa konečné sumy, ktoré sú výdavkom štátneho rozpočtu, zaokrúhľujú na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb..

Suma v odseku 8 ustanovená v slovenských korunách sa navrhuje po prepočte konverzným kurzom ustanoviť v eurách. Suma bude zaokrúhlená na najbližší eurocent smerom nahor, čo je v súlade s § 2 ods. 3 generálneho zákona o zavedení meny euro, podľa ktorého sa konečné sumy, ktoré sú výdavkom štátneho rozpočtu, zaokrúhľujú na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb.

K bodu 6

V § 51 ods. 5 sa navrhuje stanoviť zaokrúhľovanie výslednej sumy príspevku poskytovaného počas vykonávania absolventskej praxe, zodpovedajúcej počtu odpracovaných dní na absolventskej praxi, po prepočte konverzným kurzom na najbližší eurocent smerom nahor. Takéto zaokrúhlenie je v súlade s § 2 ods. 3 generálneho zákona o zavedení meny euro, podľa ktorého sa konečné sumy, ktoré sú výdavkom štátneho rozpočtu, zaokrúhľujú na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb.

K bodu 7

V § 52a ods. 3 sa navrhuje stanoviť zaokrúhľovanie výslednej sumy príspevku poskytovaného počas vykonávania aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby, zodpovedajúcej počtu odpracovaných dní na aktivačnej činnosti formou dobrovoľníckej služby, po prepočte konverzným kurzom na najbližší eurocent smerom nahor. Takéto zaokrúhlenie je v súlade s § 2 ods. 3 generálneho zákona o zavedení meny euro, podľa ktorého sa konečné sumy, ktoré sú výdavkom štátneho rozpočtu, zaokrúhľujú na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb.

K bodom 13 a 14

Úprava v § 64 a § 65 sa navrhuje z dôvodu náhrady slovenskej koruny eurom; výška zákazky zadanej na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím a odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím sa navrhuje zaokrúhľovať na najbližšie celé euro smerom nadol. Takéto zaokrúhlenie je v súlade s § 2 ods. 3 generálneho zákona o zavedení meny euro, podľa ktorého sa konečné sumy, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, zaokrúhľujú na prospech osôb povinných znášať úhradu týchto platieb.

K bodom 15 až 17

Sumy v § 68, 68a a § 68b ustanovené v slovenských korunách sa navrhujú po prepočte konverzným kurzom ustanoviť v eurách. Sumy budú zaokrúhlené na najbližší eurocent smerom nadol, čo je v súlade s § 2 ods. 3 generálneho zákona o zavedení meny euro, podľa ktorého sa konečné sumy, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, zaokrúhľujú na prospech osôb povinných znášať úhradu týchto platieb.

K Čl. VII

K bodom 1 až 3

Úprava sa navrhuje z dôvodu náhrady slovenskej koruny eurom. V súlade s princípom neutrality a vzhľadom na charakter referenčným súm v zákone (suma hodnoty majetku štátneho zamestnanca na účely majetkového priznania, suma príjmu z inej zárobkovej činnosti a minimálna suma nákladov na prehlbovanie kvalifikácie nutná na uzavretie dohody so štátnym zamestnancom) sa navrhuje aritmetické zaokrúhlenie prepočítaných súm na najbližší eurocent.

K bodu 4

Zmena vyplýva z návrhu nového znenia § 89 keď namiesto príplatku za vykonávanie štátnej služby v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí bude štátnemu zamestnancovi patriť platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby.

K bodom 5, 7, 9, 11 a 14

Podľa doterajšieho znenia zákona o štátnej službe sa zložky platu štátneho zamestnanca zaokrúhľovali nahor na celých 10 Sk. V súlade s § 2 ods. 4 generálneho zákona sa navrhuje väčšie zaokrúhľovanie príslušnej zložky platu ako na najbližší eurocent, a to na 50 eurocentov nahor. Väčšie zaokrúhlenie zložky platu je v súlade s § 2 ods. 4 druhá veta generálneho zákona navrhované z dôvodu zabezpečenia väčšej prehľadnosti konečných súm; v nadväznosti na poslednú vetu tohto ustanovenia generálneho zákona sa navrhuje ustanoviť a vykonať väčšie zaokrúhlenie ako na najbližší eurocent smerom nahor, na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb zo štátneho rozpočtu.

K bodu 6

V nadväznosti na úpravu § 124 Zákonníka práce, ktorou sa dňom 1. septembra 2007 odstránilo expertmi Medzinárodnej organizácie práce a Európskej komisie kritizované poskytovanie mzdového zvýhodnenia za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí, navrhuje sa obdobná úprava aj v tomto zákone. Namiesto doteraz poskytovaného príplatku za vykonávanie štátnej služby v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí bude štátnym zamestnancom patriť platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby. Pôjde o nárok, ktorý môže vzniknúť v prípade, ak napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým opatreniam podľa osobitných predpisov o ochrane zdravia zamestnancov, ktoré je povinný vykonať služobný úrad, je nevyhnutné na zníženie zdravotného rizika vyplývajúceho z charakteru činností zaradených orgánom verejného zdravotníctva do 3. alebo do 4. kategórie podľa osobitného predpisu používať osobné ochranné pracovné prostriedky.

Zároveň sa navrhuje možnosť poskytovať túto kompenzácie aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré majú vplyv na vykonávanie činností pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia (2. kategória).

Percentuálne rozpätie platovej kompenzácie pre 3. a 4. kategóriu je rovnaké ako percentuálne rozpätie príplatku určeného doposiaľ pre I. a II. skupinu v § 89.

S ohľadom na skutočnosť, že sumy kompenzácie sa budú určovať v rámci stanoveného rozpätia, služobný úrad bude povinný na tento účel vydať služobný predpis, ktorým určí podrobnosti.

K bodu 8

Z dôvodu prechodu na menu euro novým spôsobom sa navrhuje úprava poskytovania platu pri dočasnom vyslaní štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby v cudzine. Zavedením meny euro odpadne dôvod delenia funkčného platu štátneho zamestnanca pri dočasnom vyslaní na časť v slovenskej mene a na časť peňažných prostriedkov poskytovaných v cudzej mene. Zahraničný funkčný plat sa bude vypočítavať ako súčin funkčného platu a platového koeficientu, ktorého súčasťou je koeficient regulácie. Platový koeficient vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Podľa § 98 ods. 3 štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine, patrí za čas čerpania dovolenky zahraničný funkčný plat. Zahraničný funkčný plat poskytne služobný úrad len za čas čerpania dovolenky, na ktorú štátnemu zamestnancovi vznikol nárok počas vykonávania štátnej služby v cudzine. Ak takýto štátny zamestnanec nevyčerpá základnú výmeru dovolenky, na ktorú mu vznikol nárok počas vykonávania štátnej služby v cudzine, ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky mu bude patriť zahraničný funkčný plat. Za nevyčerpanú dovolenku, ak štátnozamestnanecký pomer skončí, nie je možné štátnemu zamestnancovi poskytnúť zahraničný funkčný plat.

Navrhované ustanovenie § 98 ods. 6 je odôvodnený potrebami z praxe, keď návratný preddavok nepostačoval na počiatočné výdavky pri dočasnom vyslaní, pretože zahraničný plat má štátny zamestnanec vyplatený prakticky až po 2 mesiacoch vykonávania štátnej služby v cudzine. Preddavok bude návratný. Uvedená zmena nezakladá nárok na štátny rozpočet. Pre aplikačnú prax sa dopĺňa pre služobný úrad oprávnenosť vykonať zrážku zo mzdy pri nevrátení preddavku.

V krajinách mimo Európskej menovej únie, na písomnú žiadosť štátneho zamestnanca, netto plat alebo jeho časť sa bude môcť vyplácať v cudzej mene. Uvedená úprava nezvyšuje nárok na štátny rozpočet.

V nadväznosti na zmenu výpočtu zahraničného funkčného platu navrhuje sa v § 99 spôsob určenia platového koeficientu. Výpočet platového koeficientu bude vychádzať z finančného porovnania 5 platovej triedy úradníka v Európskej komisie v Bruseli zaradeného do funkčnej skupiny AD so 7. platovou triedou štátneho zamestnanca (odborný radca podľa tohto zákona z dôvodu, že ide o porovnateľné činnosti z hľadiska ich zložitosti, zodpovednosti, fyzickej a psychickej záťaže) a porovnania indexov životných nákladov krajiny vyslania s indexom životných nákladov Belgicka. Na tieto účely sa bude vychádzať zo štatistiky OSN.

Zahraničný funkčný plat bude regulovaný v rámci platového koeficientu koeficientom regulácie. Koeficient regulácie v závislosti od zdrojových možností štátneho rozpočtu určí Ministerstvo financií Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky.

K bodu 10

Z dôvodu zabezpečenia jednotného spôsobu zaokrúhľovania niektorých platových náležitostí poskytovaných štátnemu zamestnancovi za príslušný počet hodín navrhuje sa spôsob zaokrúhľovania sumy základne na ich výpočet, ktorou je príslušná časť funkčného platu a tiež spôsob zaokrúhľovania výslednej sumy, ktorá bude štátnemu zamestnancovi patriť za štátnu službu nadčas, za štátnu službu vykonanú v noci, v sobotu a v nedeľu, vo sviatok, za neaktívnu časť služobnej pohotovosti a náhrady za služobnú pohotovosť.

K bodu 12

Navrhuje sa zaokrúhľovanie paušálnej náhrady predstaveného v politickej funkcii na celé euro nahor. Väčšie zaokrúhlenie paušálnej náhrady ako na najbližší eurocent je navrhované s prihliadnutím na doterajšiu úroveň zaokrúhľovania náhrady na celých 100 korún; nakoľko ide o sumy, ktoré sú výdavkom štátneho rozpočtu, navrhuje sa ich zaokrúhlenie smerom nahor, t.j. v súlade s § 2 odsek 3 generálneho zákona na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb.

K bodu 13

V nadväznosti na zmenu spôsobu výpočtu zahraničného funkčného platu (podľa § 98) upravuje sa

- možnosť poskytnutia jednorazového mimoriadneho odškodnenia štátnemu zamestnancovi na prípady, ak niektorej zo situácií v cudzine dôjde v súvislosti s vykonávaním štátnej služby,

- násobok sumy jednorazového mimoriadneho odškodnenia štátnemu zamestnancovi, resp. pozostalým štátneho zamestnanca tak, aby absolútna suma násobku zahraničného funkčného platu bola rovnaká ako suma násobku funkčného platu poskytovaného v inej ako slovenskej mene do 31. decembra 2008.

Uvedená zmena nebude mať dopad na štátny rozpočet.

K bodu 15

Z dôvodu rešpektovania hierarchického postavenia predstavených v politických funkciách dopĺňa sa druhý stupeň riadenia dopĺňa o funkciu predstaveného v politickej funkcii služobného úradu, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy a zástupcu vedúceho služobného úradu, ktorým je ministerstvo. Podľa platného znenia jednotlivých stupňov riadenia sa príplatok za riadenie dotknutým štátnym zamestnancom mohol poskytovať podľa 3. stupňa riadenia ako predstaveným, ktorý riadia viac útvarov. Horná hranica percentuálneho rozpätie príplatku za riadenie je v medziach percentuálneho rozpätia príplatku za riadenie v 2. stupni riadenia. Prípadné zvýšenie sumy príplatku za riadenie dotknutým predstaveným bude príslušný služobný úrad realizovať z limitov svojich mzdových prostriedkov. Navrhovaná úprava nebude mať dopad štátny rozpočet.

K bodu 16

Z dôvodu zmeny príplatku za vykonávanie štátnej služby v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí na platovú kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby príloha č. 4 stráca svoje opodstatnenie a vypúšťa sa.

K Čl. VIIINavrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť odo dňa 1. januára 2009.

Bratislava 20. augusta 2008

Robert Fico v. r.

predseda vlády

Slovenskej republiky

Viera Tomanová v. r.

ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny

Slovenskej republiky

zobraziť dôvodovú správu

Vládny návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike

2

Dôvodová správa

Všeobecná časť

V nadväznosti na pripravovaný vstup Slovenskej republiky do eurozóny a v súlade s Plánom legislatívnych úloh Slovenskej republiky na rok 2008 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike (ďalej len „návrh zákona“).

Návrh zákona upravuje niektoré ustanovenia právnych predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, ktorých sa dotkne náhrada slovenskej koruny eurom. Uplatnenie novej meny si vyžaduje najmä úpravu ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Zároveň sa navrhuje upraviť znenie niektorých ustanovení Zákonníka práce v nadväznosti na stanovisko vládneho výboru Európskej sociálnej charty v hodnotení súladu práva Slovenskej republiky s ustanoveniami Európskej sociálnej charty o obmedzení zrážok zo mzdy, ako aj vzhľadom na potreby praxe.

Zavedenie eura sa dotýka aj ustanovení zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov a zákona č. 438/2001 Z. z. o platových pomeroch a ďalších náležitostiach súvisiacich s vykonávaním funkcie predsedu samosprávneho kraja.

Návrhom zákona sa upravujú aj vybrané ustanovenia zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov týkajúce sa vyplácania pomerných častí dávok a príspevkov uchádzačom o zamestnanie, výpočtu výšky zadanej zákazky na účely plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, výšky výpočtu odvodu za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím a konkrétnych súm príspevkov, pokút a finančných čiastok ustanovených týmto zákonom.

Návrhom zákona sa v príslušných ustanoveniach zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje spôsob zaokrúhľovania jednotlivých platových náležitostí poskytovaných v eurách. Z dôvodu prechodu na menu euro sa novým spôsobom navrhuje úprava poskytovania platu pri dočasnom vyslaní štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby v cudzine a naň nadväzujúce ustanovenia.

Pokiaľ ide o spôsob zaokrúhľovania prepočítaných súm, doteraz vyjadrovaných v slovenských korunách, diferencovaný prístup k spôsobu a smeru zaokrúhľovania vyplýva

-z väzby zaokrúhľovaných súm na časovú jednotku, ktorou je buď hodina alebo kalendárny mesiac,

-z doterajších úrovní zaokrúhľovania, ktoré sa pohybujú od úrovne desiatok halierov pri jednotkových hodinových sadzbách po úroveň zaokrúhlenia na stovky korún pri mesačných platoch a paušálnych náhradách u niektorých skupín osôb,

-zo zdroja plnenia, ktorým môže byť štátny rozpočet a obecný rozpočet (rozpočet verejnej správy) alebo náklady zamestnávateľa, čo ovplyvňuje aj smer zaokrúhlenia príslušnej sumy.

Navrhované úpravy ustanovení vyššie uvedených právnych predpisov sú spracované v súlade s ustanoveniami zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (generálny zákon), ktorý v § 2 ustanovuje základné uplatňované princípy a zásady:

-ak výsledkom prepočtu zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu sú konečné peňažné sumy v eurách, ktoré majú byť skutočne zaplatené alebo vyúčtované, také konečné sumy v eurách sa po prepočte podľa konverzného kurzu zaokrúhľujú na dve desatinné miesta na najbližší eurocent (ods. 3),

-pri peňažných platbách, ktoré sú výdavkom štátneho rozpočtu alebo iného druhu rozpočtu verejnej správy, osobitným predpisom možno ustanoviť a vykonať väčšie zaokrúhlenie ako na najbližší eurocent len smerom nahor, na prospech oprávnených príjemcov týchto platieb (ods. 4),

-na účel dosiahnutia cenovej neutrality pri prechode na euro a vzhľadom na rozdielnu reálnu hodnotu slovenskej koruny a eura sa jednotkové ceny prepočítavajú zo slovenskej meny na eurá podľa konverzného kurzu s takým počtom desatinných miest a stupňom presnosti, aby neovplyvnili presnosť čiastkových výpočtov a výsledných prepočtov konečných súm cien, platieb a iných hodnôt v eurách, ktoré podliehajú zaokrúhľovaniu na najbližší eurocent (ods. 5).

Finančné krytie prípadného negatívneho vplyvu na verejné financie bude zabezpečené v rámci schválených limitov rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná, s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

Návrh zákona bol prerokovaný s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, sekciou rozpočtovej politiky, ktorého stanovisko (list MF/23600/2008-411 zo dňa 18. augusta 2008) je súčasťou dôvodovej správy.

zobraziť dôvodovú správu