Zákon o štátnom notárstve 116/1951 účinný od 01.09.1959 do 31.03.1964

§ 15.

(1)
Ak sa majú osvedčiť skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv alebo ktoré by mohli spôsobiť právne následky, zriadi sa, s výnimkou prípadov uvedených v odseku 3, o zistení skutočností notárska zápisnica a žiadateľovi sa vydá z nej notárske osvedčenie.
(2)
Za účelom uvedeným v odseku 1 je notár oprávnený osvedčovať
a)
že podpis niekoho, kto nevie alebo nemôže písať, bol nahradený na listine samej potvrdením dvoch svedkov o jeho súhlase,
b)
že je niekto nažive alebo na určitom mieste,
c)
že listina bola predložená a v ktorom čase,
d)
že bolo odoslané alebo oznámené vyhlásenie a že malo určitý obsah,
e)
aký bol priebeh a výsledky rokovania na schôdzke,
h)
že sa stali v jeho prítomnosti iné skutočnosti, alebo že ich sám zistil,
g)
že niekoho vyslúchol, a to i pod prísahou, ak o to žiada cudzozemský súd alebo úrad alebo ak je to potrebné pre uplatnenie alebo zachovanie nárokov v cudzine.
(3)
O zistení skutočností, že niekto listinu vlastnoručne podpísal, alebo že podpis vlastnoručne skôr urobený uznal ako vlastný, netreba zriadiť notársku zápisnicu; postup štátneho notárstva v týchto prípadoch sa spravuje osobitnými predpismi.